a opozície podporujúcej demokratizáciu

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 40

V tomto čísle: Maloobchodné tržby v EÚ vzrástli o 2,3 % medziročne, dopyt rastie Ceny nehnuteľnosti v únii opäť rastú - za druhý kvartál o 2,35 % medziročne Podľa analýzy Citibank bol august pre hedžove fondy najstratovejší od októbra 2008 MMF predpovedá pre tento rok rast globálnej ekonomiky na úrovni 3,1 %, ďalší rok to bude 3,6 %

SÝRIA Geopolitické napätie v Sýrií prerastá do stále väčšieho konfliktu, ktorý stál množstvo ľudí život. Postupne sa doňho angažuje stále viac krajín a akékoľvek pokusy o mier alebo zastavenie bojov boli neúspešné. Eskalácia konfliktu prinútila množstvo ľudí aby opustili svoje domovy a migrovali do iných krajín. Konflikt zasiahol nie len krajiny priamo zapojené ale (z demografického hľadiska) aj okolité krajiny a krajiny Európy, ktoré zažívajú rekordné prílivy utečencov. Kto je teda vlastne v konflikte zapojený? Aké sú záujmy jednotlivých účastníkov? Aké je etnicko-náboženské rozloženie obyvateľstva Sýrie a aké demografické a ekonomické zmeny konflikt vyvolal? Konflikt v Sýrii má počiatok v roku 2011, keď vypukli protesty proti diktatúre a za demokratizáciu krajiny. Tieto protesty boli brutálne potlačené, čo vyvolalo ešte väčšie protesty za zosadenie prezidenta Bashar al-Assada, do čoho sa zapájala najmä vládna opozícia. Následne došlo ku prerasteniu protestov až do ozbrojeného konfliktu a občianskej vojny, ktorá si dosial vyžiadalo okolo 250 tisíc ľudských životov (z čoho takmer polovica boli civilisti). Začiatok vojny bol teda výsledkom dvoch oproti sebe stojacich strán – Sýrskej vlády na čele s prezidentom Bashar al-Assadom

a opozície podporujúcej demokratizáciu krajiny. Za uchovanie doterajšieho režimu bojuje vláda Sýrie spolu so Sýrskymi ozbrojenými jednotkami (oficiálna sýrska armáda) a Národnými obrannými jednotkami, ktoré tvoria dobrovoľníci bojujúci za sýrsku vládu. Títo dobrovoľníci sú platení a ozbrojení vládou a majú povolenie brať si vojnovú korisť, ktorú počas bojov získajú. Okrem sýrskych jednotiek sa do konfliktu na stranu vlády pripojila ozbrojená politickonáboženská strana z Libanonu, Hezbollah. Významnú vojenskú,

12 ekonomík sveta uzavrelo Transpacifické partnerstvo, majú 40 % podiel na svetovej ekonomike Od začiatku roka Slovensko dočerpalo 1,6 miliardy eur z eurofondov čo sa prejavilo najmä v stavebníctve

technickú a finančnú podporu poskytuje sýrskej vláde Irán, ktorý si tým háji vlastné regionálne záujmy (odhady o výške podpory zo strany Iránu sú nejednotné, no najčastejšie sa hovorí o sume 15 miliárd dolárov) a najnovším spojencom sýrskej vlády v konflikte je Rusko. Oficiálnym dôvodom zapojenia Ruska do tohto konfliktu je pomoci sýrskej vláde v boji proti terorizmu. Rusko však zapojením sa do konfliktu môže sledovať celkom iné záujmy. Jeden z nich je strach z anarchie, z povstaní a z pádu autoritárskeho režimu. Myšlienky, ktoré spôsobili pro demokratické protesty v Sýrii


by sa mohli rozrásť aj ďalej, čo by ohrozilo aj samotné Rusko. Skutočný nepriateľ Ruska by v tomto prípade teda neboli teroristi ale rebeli a opozícia sýrskej vlády. Ďalším možným dôvodom je strach z rastúceho vplyvu Iránu v Sýrií. Sýria je jedným z mála spojencov Ruska mimo krajín bývalého Sovietskeho zväzu, a preto je pre Rusko dôležité uchovať si v Sýrií určitú moc. Odhadovaná spoločná vojenská sila sýrskej vlády a jej spojencov je okolo 360 tisíc bojovníkov. Ďalšou stranou v sýrskom konflikte sú rebeli resp. Sýrska národná strana, ktorá predstavuje opozíciu voči sýrskej vládnucej strane. Táto strana je štátmi Perzského zálivu uznávaná za legitímnu vládu Sýrie a jej hlavným cieľom je zvrhnutie politického režimu prezidenta Bashar alAssada. Sýrska národná strana je podporovaná Slobodnou sýrskou armádou, ktorá bola založená dezertovanými dôstojníkmi Sýrskych ozbrojených jednotiek a snaží sa prijať nových členov buď z radov obyvateľov Sýrie alebo aj prilákaním vojakov zo Sýrskych ozbrojených jednotiek. Rebelov ďalej podporuje skupina s názvom Islamský front, čo je ozbrojená skupina, kto-

rej cieľom je vyvolať v krajine revolúciu a zvrhnúť prezidenta. Islamský front tvorí skupina 40-60 tisíc vojakov, a diskutuje sa, že táto skupina je priamo podporovaná Saudskou Arábiou. Saudská Arábia je zatiaľ celkovo najväčším podporovateľom rebélie čo sa financií a zbraní týka. Dôvodom pre túto podporu je strach z rastúcej moci Islamského štátu a takisto z rastúceho vplyvu Iránu na sýrsku vládu (spor Saudskej Arábie a Iránu má aj etnickonáboženské dôvody, keďže ide o spor medzi dvoma hlavnými moslimskými smermi, umiernenejšími sunnitmi (Saudská Arábia) a radikálnejšími šíitmi (Irán)). Ďalšie okolité štáty ako Turecko, Jordánsko a Katar takisto podporujú opozične sily a do konfliktu na strane rebelov sa zapojili aj Veľká Británia a Francúzsko, ktoré sýrskej opozícií poskytujú rôznu technickú a zdravotnú pomoc ale aj zbrane. USA sa do konfliktu oficiálne zapojilo v roku 2014 keď vyhlásilo vojnu Islamskému štátu, je však známe, že už predtým podporovalo opozičnú stranu dodávkami technológie, zdravotných potrieb, zbraní a aj vojenským výcvikom rebelov. Vojenská sila opozície a spojencov je zhruba 150 tisíc bojovníkov.

Tieto dve strany sú tvorcami konfliktu a občianskej vojny v Sýrií. Do hry sa však v roku 2013 dostala tretia strana, ktorá vznikla z teroristickej skupiny al-Káidi – Islamský štát (ISIS). Jedná sa o skupinu extrémistov, ktorý v roku 2014 prehlásili kalifát (štát riadený politickým a náboženským vodcom kalifom). Ku Islamskému štátu sa postupne pripojili aj iné džihádistické skupiny a Islamský štát sa postupne rozrástol a momentálne ovláda zhruba tretinu územia Sýrie a tretinu Iraku. Populácia Islamského štátu je okolo 10 miliónov ľudí a v rámci hraníc platí striktný islamský právny systém šaría. Ľudia iného náboženského presvedčenia ako islam musia buď konvertovať alebo zaplatiť špeciálnu daň (výška tejto dane sa líši, v meste Raqqa v roku 2013 musel každý kresťan zaplatiť pol unce zlata (cca. 570 USD)) inak ich čaká trest smrti. Čo sa financovania týka, Islamský štát je najbohatšou militantnou skupinou na svete. Odhad hovorí, že príjmy Islamského štátu sú okolo dvoch miliónov dolárov denne. Väčšina teroristických organizácií má príjmy zo zdrojov mimo ich teritóriá. Môže sa jednať napríklad o prostriedky získané z čierneho trhu, z prania Strana 2

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 40 peňazí alebo z rôznych donácií od charít a majetných ľudí. ISIS však väčšinu svojich príjmov získava z vlastného územia, čo je výhodné aj z hľadiska bezpečnosti. Prímy plynúce z externých zdrojov sú totiž napadnuteľnejšie a nespoľahlivejšie a môže dôjsť k ich priškrteniu alebo pozastaveniu. Naopak príjmy z interných zdrojov sú omnoho bezpečnejšie. Jeden z najdôležitejších príjmov ISIS tvorí ropa, ktorú ťaží z vrtov v severnej časti Sýrie (odhadovaná produkcia ropy v teritóriu Islamského štátu je 50 tisíc barelov denne pričom túto ropu nasledovne pašuje cez hranice (najmä cez turecké)). Ďalší významný príjem je vyberanie „daní“. Jedná sa tu skôr o nesystematické vyberanie peňazí (alebo naturálií) od obyvateľstva z rôznych príčin (podniky napríklad musia platiť dodatočné dane ak chcú ma ochranku, isté technológie, expertov..), pričom najhoršie sú na tom obyvatelia iných než moslimských vierovyznaní. Veľkú časť prostriedkov získava ISIS ako vojnovú korisť, čiže cez drancovanie a krádež (známe je napríklad vykradnutie niekoľkých bánk v meste Mosul, kde ISIS získal zhruba 500 miliónov dolárov) a cez predaj rôznych historických artefaktov. Vojenská sila Islamského štátu je diskutabilná, no odhaduje sa až do výšky 200 tisíc bojovníkoch. Tieto tri strany predstavujú hlavných troch hráčov sýrskom konflikte. Vystupuje tu však ešte jedna skupina, ktorú tvoria Kurdi, svetovo najväčší národ bez vlastného štátu. Kurdi pred vypuknutím vojny tvorili asi 10% populácie Sýrie a ako menšina boli desaťročia utláčaní, diskriminovaní a obratí o základné sociálne, ekonomické a kultúrne práva. Tesne po vypuknutí protestov udelila sýrska vláda občian-

stvo zhruba 200 tisíc Kurdom za účelom neutralizovať kurdskú opozíciu. Toto spolu so skutočnosťou, že Turecko podporilo sýrsku opozíciu (Kurdi sú v konflikte s Tureckom z geopolitických dôvodov) spôsobilo, že Kurdi do vojny vstúpili v menších počtoch a nezapájajú sa aktívne v bojoch proti sýrskej vláde. Sú však za zvrhnutie súčasnej vlády, keďže po vojne chcú dosiahnuť istý stupeň autonómie. Kurdské územie sa nachádza na severe Sýrie a na severe Iraku. Vojenská sila Kurdov sa odhaduje zhruba na 200 tisíc bojovníkov a ich primárny nepriateľ je Islamský štát. Po geopolitickom prehľade konfliktu v Sýrií sa pozrieme na demografické a ekonomické dôsledky štyri a pol roka trvajúcej vojny. Z demografického došlo v Sýrií ku výrazným zmenám. Pred vypuknutím občianskej vojny mala krajina 22 miliónov obyvateľov. Z tohto počtu bolo za posledné 3 roky interne presídlených 7,6 milióna ľudí a cez 4 milióny opustili krajinu. V Sýrií teda vyše polovica obyvateľstva stratila domovy a tieto čísla stále narastajú. Najviac utečencov (1,9 milióna) ušlo do Turecka, kde sú dočasne ubytovávaní v 22 utečeneckých táborov. Susediaci Libanon a Jordánsko prijali 1,1 milióna a 0,6 milióna ľudí zatiaľ čo do Iraku, Egyptu a Severnej Afriky prišlo spolu 400 tisíc utečencov. V Európe

bolo momentálne podaných 440 tisíc žiadostí o azyl, pričom najviac ich je v Nemecku, Srbsku (a Kosove) a vo Švédsku. Z celkového počtu sýrskych utečencov do Európy podalo žiadosť o azyl zatiaľ len 10%, pričom toto číslo stále narastá. Európa sa teda nachádza na pokraji utečeneckej krízy, ktorá môže výrazne zasiahnuť rozpočty európskych štátov, pokiaľ dôjde k ďalšiemu zvýšeniu migrácie utečencov do Európy. Najväčšia moslimské náboženské skupiny sú vyznávači sunnitského islamu a šiitskeho islamu, pričom šíiti sú považovaní za menšinu, keďže tvoria len zhruba 10-15% moslimskej populácie. Najviac šíitov žije v Iráne a Iraku kde tvoria väčšinu obyvateľstva a sú považovaní za radikálnu časť moslimov. V Sýrii tvoria 64% obyvateľstva sunniti pričom alawiti (odnož šíitov) tvorí 12%. Zvyšok populácie tvoria najmä Kurdi (10%), kresťania (10%) a menšie etnicko-náboženské skupiny ako drúzi (3%) a ismaleiti (1%). Alawiti sa nachádzajú na západe krajiny, na území ovládanom vládou Sýrie a sú zástancami režimu prezidenta Assada. Kurdi obývajú sever krajiny a do konfliktu sa aktívne nezapájajú zatiaľ čo drúzi a ismaeliti patria väčšinou ku odporcom vlády. Sunniti sa rozprestierajú po celom území Sýrie, no dá sa povedať, že väčšinou patria ku zá

Počet žiadostí o azyl podľa destinácie (len utečenci zo Sýrie)

Strana 3

ROČNÍK 2015 | ČÍSLO 40 Etnicko-náboženské rozdelenie obyvateľstva

stancom opozície. Najväčšiu časť populácie, ktorá z krajiny uteká tvoria práve sunniti. Utekajú najmä z územia ovládaného Islamským štátom ale aj zo západných regiónov krajiny, kde najčastejšie dochádza ku ozbrojeným konfliktom. Z krajiny utieklo aj zhruba 350 tisíc kresťanov (ktorý pred vojnou tvorili 10% populácie Sýrie) a to najmä kvôli Islamskému štátu, ktorým sú prenasledovaní. Z ekonomického hľadiska bola Sýria behom posledných štyroch rokov zdevastovaná. Hrubý domáci produkt krajiny sa podľa odhadov zmenšoval medzi rokmi 2011-2014 15,4%-ným tempom medziročne a v roku 2015 sa očakáva 16%-ný prepad. To znamená, že HDP krajiny sa behom 5 rokov prepadol na zhruba 40% hodnoty z pred vojny, resp. na hodnotu ktorú dosahoval v roku 1990. Jedným z hlavných dôvodov zníženia HDP bol prepad produkcie ropy. Zatiaľ čo ešte v roku 2011 Sýria vyprodukovala 430 tisíc barelov ropy denne v roku 2015 toto číslo kleslo už len na 25 tisíc barelov. V krajine došlo aj ku prudkému prepadu sýrskej libry o viac než 4-násobok pôvodnej hodnoty. Pre-

pad domácej meny spolu s ostatnými faktormi spôsobil cenovú nestabilitu keď sa medziročný nárast cien v krajine po vypuknutí občianskej vojny postupne zvyšoval a koncom roka 2013 dosahoval až takmer 125%. Následne prudko klesol až do 40%-nej deflácie, kde sa nachádzal väčšinu roka 2014 a momentálne sa ťahá ku 50%-nej inflácií. Vládny deficit sa takisto prehlboval a v roku 2015 by mal dosiahnuť 22% HDP. Ku deficitu viedol extrémny pokles príjmov, spôsobený najmä výpadkom príjmov z ťažby ropy (v roku 2011 boli 4,7 miliardy USD zatiaľ čo v roku 2014 už len 220 miliónov USD) a z toho hľadiska museli byť znížené aj výdavky. Výdavky sa okresávali vo všetkých oblastiach okrem vo-

jenských výdavkov, kde naopak rástli. Nezamestnanosť v krajine takisto výrazne vzrástla a to z 10% na takmer 60%. Sýria ako krajina je teda totálne zdevastovaná. Odhaduje sa, že by vojna mohla trvať až dlhšie ako do roku 2020 a krajine bude trvať zhruba 30 -50 rokov kým sa opäť dostane na predvojnovú úroveň. Po ukončení konfliktov budú potrebné masívne rekonštrukcie a výzvou bude prilákať naspäť časť populácie, ktorá počas vojny opustila krajinu. V budúcnosti sa tu objavujú aj obavy, že by konflikt mohol prerásť hranice Sýrie a to z dôvodu zapojenia viacerých strán. Medzi Saudskou Arábiou a Iránom (resp. medzi šiítmi a sunnitmi) to škrípe už dlhšiu dobu a skutočnosť, že podporujú protistojace strane v sýrskej vojne medzi nimi vytvára ďalšie napätie. Krajiny ako Turecko a Rusko oficiálne bojujú proti Islamskému štátu, no v skutočnosti konflikt využívajú na vlastné záujmy (Turecko bombardovalo kurdské milície zatiaľ čo Rusko útočilo na opozičných rebelov). Konflikt v Sýrií z dôvodu zapojenia toľkých externých strán stále viac naberá na vážnosti, keďže prehra buď vládnej alebo opozičnej strany by zároveň znamenala aj prehru jej spojencov. (rb)

Strana 4


Maloobchod Európy v raste Maloobchodné tržby v zoskupení eurozóny v auguste 2015 vzrástli medziročne o 2,3% a v zoskupení celkovej EÚ28 o 2,6% (graf). V obidvoch prípadoch sa síce jedná o pokles z júlových maxím, no trendovo v porovnaní s vývojom predchádzajúceho roka je rast pomerne vysoký. K medzimesačným zmenám maloobchodných tržieb ani v jednom zoskupení v auguste nedošlo. V rámci jednotlivých segmentov tržieb vzrástli tržby z potravín, nápojov a tabaku narovnako v oboch zoskupeniach o 2,5% a o niečo viac v segmente nepotravinárskych produktov v EÚ28 (2,7% oproti 2% v eurozóne). Naopak pri predaji palív bol zaznamenaný v eurozóne 3,6% rast a v EÚ28 len 3,3%. V rámci jednotlivých krajín pre ktoré sú dostupné najnovšie

údaje bol najväčší medziročný nárast maloobchodných tržieb evidovaný v Rumunsku (8,5%) v Írsku (7,7%) a v pobaltských krajinách s Poľskom, pričom najväčší pokles bol zaznamenaný v Luxembursku (12,6%) a v Bulharsku (1,9%). V konečnom dôsledku vo väčšine krajín bol evidovaný práve rast maloobchodných tržieb, čo vypovedá o celkovo silnejúcom spotrebiteľskom dopyte naprieč Európou. (mn)

Priemyselné ceny Európy ťahané nadol energiami Minulý report sme spomínali klesajúce ceny zoskupení EÚ a eurozóny zo strany spotrebiteľov (index spotrebiteľských cien), no aktuálne sme sa pozreli na stranu priemyselných výrobcov v rámci domáceho trhu. V auguste 2015 klesli tzv. ceny výrobcov v eurozóne o 2,6% medziročne čím sa dostali na najväčší prepad od februára tohto roku. V podobnom trende sa pohybuje aj celé zoskupenie EÚ28, ktoré zaznamenalo až 3,4% medziročný prepad cien. Môže zato primárne prepad cien energií, ktoré v skúmanom mesiaci poklesli v eurozóne o 8,2% a v EÚ28 o 12% medziročne. Ceny výrobcov korigujú v zápornom pásme v oboch zoskupeniach už 2 roky a ako si možno všimnúť z grafu do konca 2014 to bolo zhruba na rovnakej úrovni. To súvisí s postupným značným znižovaním cien výrobcov vo Veľkej Británii, v ktorej sa predmetné ceny prepadli v auguste až o 8,4% medzi-

ročne. Priemyselné ceny ale klesali vo všetkých krajinách zoskupení (najmenej Slovinsko s -0,4% prepadom medziročne) primárne v dôsledku prepadu spomínaných energií. V nasledujúcich mesiacoch by sa mal tento prepad spätne skorigovať kvôli vlaňajšiemu ropnému prepadu v druhom polroku a teda vďaka nižšej porovnávacej báze. Problémom ale môže byť skutočnosť, že aj ceny mimo energetické-

ho sektora sú na poklese (v oboch zoskupenia 0,5% medziročne), pričom v blízkej budúcnosti neočakávame obrat do kladných čísel. Pokles cien je negatívnym fenoménom pre výrobné podniky, ktorým takto klesajú tržby, a keďže priemyselné ceny sa následne premietajú do spotrebiteľských cien, potlačí to do záporných hodnôt už teraz nízku infláciu s ktorou bojuje ECB. (mn)

Strana 5


Ceny nehnuteľností v rastovom trende Ceny nehnuteľností v krajinách eurozóny merané tzv. ukazovateľom House Price Index (meria zmeny cien všetkých rezidenčných nehnuteľností kúpenými domácnosťami – novostavby aj sekundárna ponuka) v druhom kvartáli 2015 vzrástli o 1,1% medziročne, čo predstavuje najväčší rast od druhého kvartálu 2011 (vtedy 1,5%). V prípade celkového zoskupenia EÚ28 bol medziročný rast evidovaný až vo výške 2,35%, čo je síce o niečo menej ako v predchádzajúcom kvartáli, ale stále na rekordných úrovniach od počiatku krízy v roku 2008. V rámci jednotlivých krajín bol medziročný pokles cien zaznamenaný len

v Lotyšsku (-4,4%), Taliansku (-3%), Francúzsku (-2,2%) a vo Fínsku (0,1%). Na opačnej strane najväčšími predstaviteľmi rastu bolo Švédsko (13%), ktoré ťahá rozdiel medzi zoskupeniami s Maďarskom

(11,9%), Írsko (10,7%) a Estónsko (10,5%). Údaje v konečnom dôsledku naznačujú pokračujúce oživovanie realitného sektora vo väčšine krajín. (mn)

Hedžové fondy najstratovejšie od krízy Podľa analýzy Citibank zažili hedžové fondy na celom svete v auguste 2015 najväčšiu stratu od októbra 2008 (mesiac po páde Lehman Brothers) vo výške 78,4 miliárd dolárov. Pre porovnanie, vtedy po páde neslávne známej banky to bolo až 141,5 miliárd dolárov. Za terajší vysoký prepad môže predovšetkým prasknutie akciovej bubliny v Číne, prepad indexov na americkom a európskom trhu a na trhu rozvojových krajín (zhruba tretinu svojich aktív držali na akciových trhoch). Celková hodnota aktív spravovaných fondmi dosiahla v auguste 3,05 bilióna dolárov, čo je z medziročného hľadiska prepad o 0,2%, no v porovnaní s rokom 2008 sa jedná o zhruba dvojnásobok.

V priloženom grafe sme uviedli pre porovnanie vývoj indexu Fund Weighted Composite sledujúci vážený výnos zhruba 2200 fondov, ktorý momentálne zaznamenáva najväčší medzimesačný prepad od prvého polroka roka 2012 vo výške 2,2%. V septembri došlo k miernej

korekcii trhov, preto očakávame aspoň čiastočný nárast výnosov týchto fondov v nasledujúcom mesiaci. (mn)

Strana 6


Trh práce v USA sa (nie až tak) drží Sezónne očistená miera nezamestnanosti USA v septembri 2015 stagnovala na augustovej úrovni 5,1% . V rovnakom mesiaci pred rokom bola miera na hladine 5,9% a naposledy sa na takejto nízkej hladine pohybovala v predkrízovom apríli 2008 (Lehman Brothers zbankrotoval v septembri). V absolútnom vyjadrení klesol počet nezamestnaných medziročne o 1,3 milióna na 7,9 milióna. Na druhej strane z pohľadu zamestnanosti sú údaje skôr negatívneho charakteru. Za september bolo vytvorených 142 tisíc dodatočných nových pracovných miest mimo poľnohospodársky sektor, čo spolu s augustom (136 tisíc) predstavuje okrem marca 2015 najnižšie namerané hodnoty od začiatku 2014. Počet pracovných miest klesol v porovnaní

s augustom v sektore ťažby (-12 tisíc) a v priemyselnom sektore (-9 tisíc), pričom vzrástol primárne v ubytovacích a rekreačných službách (35 tisíc) a v zdravotníctve (34,4 tisíc). V porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi klesol aj počet ekonomicky aktívnych subjektov (osoby, ktoré z určitých dôvodov odišli z trhu práce), čo znázorňuje tzv. participation rate vo forme podielu ekonomicky aktív-

nych subjektov na celkovom počte potenciálnej pracovnej sily. Za september dosiahla táto miera 62,4%, čo predstavuje najnižšiu hodnotu od 80-tych rokov vôbec. Hodinová mzda v súkromnom sektore evidovala prvý aj keď mierny pokles v tomto roku na hladinu 25,09 dolárov za hodinu z augustových 25,10, čo tiež nepredstavuje pozitívum spotrebnej ekonomiky. (mn)

Októbrová prognóza MMF Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej októbrovej prognóze vývoja svetovej ekonomiky pomerne výrazne znížil rastový výhľad pre nasledujúce roky (čím tmavšia farba, tým horšia revízia v porovnaní s júlovou prognózou – intervaly zmeny do -0,1, do -0,2, do -0,4, do 0,8 a nad 1% červenou). Svetová ekonomika vzrastie podľa MMF v tomto roku o 3,1%, pričom júlová prognóza počítala s 3,3% rastom a podobný prepad prognózy sa očakáva aj v nasledujúcom roku. Primárnym dôvodom je ďalší prepad cien komodít (čo napríklad znižuje exporty rozvojových ekonomík), devalvácie mien rozvojových krajín (čo mimo iného predražuje ich dolárové dlhy) a zväčšujúca sa volatilita na finančných trhoch (možno spomenúť čínsky akciový prepad,

ale aj prepady na väčšine akciových trhoch sveta). Zo spomínaných faktorov vyplýva, že boli nadol revidované hlavne rastové vyhliadky rozvojových krajín. Celkom zaujímavý pohľad udáva Čína, kde IMF neočakáva výraznejšie spomalenie než v predchádzajúcej prognóze, no skôr podcenil vplyv tohto spomalenia na zvyšok krajín s ktorými má Čína výraznejšie obchodné styky. Ceny ropy (spriemerované ceny Brent, Dubai Fateh a WTI) by mali klesnúť o 46,4% medziročne v tomto roku (o 7,6% väčší pre-

pad ako sa prvotne očakávalo) a o ďalšie 2,4% v roku 2016 (pričom sa očakával rast cien o 9,1%) kvôli zvýšenej produkcie krajín OPECu, USA a taktiež Iránu vďaka postupnej eliminácii bariér vyplývajúcej z nukleárnej dohody. (mn)

Strana 7


Už len desatina do eliminácie chudoby Podľa najnovších prognóz Svetovej Banky by sa mal v tomto roku prvý krát v histórii znížiť podiel extrémne chudobných osôb na celkovej svetovej populácii pod hranicu 10% (konkrétne 9,6% alebo 702 miliónov ľudí), čo predstavuje pozitívum k súčasnému cieľu eliminácie chudoby do roku 2030 (graf). Pre porovnanie v roku 2012 to bolo 12,8% svetovej populácie (902 miliónov ľudí) a v roku 1990 až 37,1% (skoro 2 miliardy). Hranicou extrémnej chudoby sa chápe príjem domácností vo výške 1,9 dolára na deň v parite kúpnej sily pre rok 2011. Pomerne zaujímavé je geografické rozloženie tejto chudoby. V deväťdesiatych rokoch bola až polovica zo spomínaného 2 miliardového množstva situovaná vo Východnej Ázii, a tretina v Južnej Ázii, zatiaľ čo v Subsaharskej Afrike to bolo niečo okolo 15% a zvyšok (5%) v ostatnom svete. V roku 2015 bu-

de situácia skoro diametrálne opačná. Subsaharská Afrika sa podieľa viac ako na polovici všetkých extrémne chudobných a Východná Ázia len 12% percentami (zvyšné podiely ostali viac menej rovnaké). Problémom afrických krajín (mimo iných ekonomických faktorov a konfliktov) je silný populačný rast,

keďže zdanlivo na pohľad sa počet chudobných v čase vôbec nemení, no ak si to porovnáme len v rámci tejto oblasti tak zatiaľ čo v roku 1990 bolo 56% ľudí v Afrike pod hranicou chudoby, aktuálne je to 35,2%. To stále ale predstavuje viac ako trojnásobok podielu iného najchudobnejšieho regiónu. (mn)

Počet extrémne chudobných v mil. (ľavá os) a miera chudoby (pravá os)

Transpacifické partnerstvo realitou Spojené štáty americké, Japonsko, Malajzia, Austrália, Kanada, Mexiko, Peru, Vietnam, Chile, Brunej, Singapur a Nový Zéland (spolu 12 krajín) uzavreli najväčšiu obchodnú dohodu za posledné dve desaťročia (od vzniku WTO) tzv. Transpacifické partnerstvo (TPP). TPP pokrýva krajiny zastrešujúce zhruba 40% svetovej ekonomiky a jeho aplikáciou by malo dôjsť k postupnému odbúravaniu obchodných bariér, zvýšenej ochrane práv pracovníkov (hlavne vo Vietname a Malajzii) či k lepšej environmentálnej ochrane. Špecifikom tejto dohody je napríklad prvá bilaterálna obchodná dohoda dvoch z troch najväčších ekonomík na svete (USA a Japonsko). TPP má ale podobný rámec ako plánované Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) medzi USA a EÚ, kde potenciálnu hrozbu predstavuje systém ISDS (Investor-State Dispute Settlement), podľa ktorého budú môcť transnacionálne korporácie žalovať

vlády zúčastnených krajín v prípade nežiaducich regulácii. V konečnom dôsledku sme sa pokúsili o vyčíslenie celkového zahraničného obchodu (súčet importu a exportu tovarov) medzi týmito krajinami pre rok 2014 (údaje pre niektoré krajiny môžu byť mierne skreslené kvôli rôznym metodikám, menovej konverzie a nedostupnosti údajov ale každopádne neočakávame výrazné rozdiely). Podľa našich

prepočtov si tieto krajiny v roku 2014 vymenili tovary v hodnote 4 bilióny dolárov, pričom skoro z polovičnej výšky sa na tomto podieľa USA. Ak si to porovnáme k hodnote globálneho exportu (najnovší údaj pre rok 2013 je 19 biliónov dolárov), tak sa jedná o zhruba 21% podiel, ktorý bude vo veľkej miere v nasledujúcich rokoch ovplyvnený touto dohodou. (mn)

Strana 8


Rezervy Číny na dvojročnom minime Devízové rezervy Číny (chápeme množstvo zahraničnej meny, s ktorými operuje centrálna banka krajiny) sa v septembri opäť znížili o 43,26 miliárd dolárov a dosiahli tak nové minimum od júla 2013 vo výške 3,51 biliónov dolárov. Ako si možno všimnúť z grafu, devízové rezervy Číny zaznamenávajú ustavičný pokles (okrem apríla 2015) od augusta 2014 (kumulatívne od tohto dátumu centrálna banka znížila

rezervy o 452 miliárd dolárov), pričom najväčší zaznamenaný pokles sa odohral v auguste 2015 vo výške 93,9 miliárd dolárov, keď došlo k nečakanej devalvácii čínskej meny. Devalvácia totiž spustila kapitálový odlev (čím zvyšovala ponuku domácej meny) načo musela centrálna banka reagovať stabilizáciou predajom devízových rezerv. Na druhej strane sa využívanie čínskej renminbi stále zvyšuje, keďže podľa

najnovších údajov medzinárodného platobného styku spoločnosti SWIFT sa v auguste po prvý krát stala treťou najpoužívanejšou menou v platbách na svete predbehnutím japonského jenu (2,79% platieb bolo v renminbi a 2,76% v jenoch) čím si pomaly ale isto získava potenciálnu funkciu rezervnej meny vo svete. (mn)

14 % Američanov sa narodilo mimo územia USA Pew Research Centre zverejnilo analýzu, v ktorej monitoruje migračnú vlnu v USA. Až 13,9 % zo súčasnej populácie USA sa narodilo v inej krajine. Doposiaľ tak ide o po-

čet 59 miliónov obyvateľov z aktuálne 324 miliónov. Pri predikcii prílevu migrantov bude v roku 2065 v USA 441 milióna obyvateľov pričom tento rast bude z 88 % zabezpečení

práve migrantami. Najväčší prílev migrantov sa preskupí z doterajších bielych (80 %) na ázijcov (38 %) a hispáncov (31 %). (jp)

Strana 9


Dôvera stavebníctva na novom rekorde Indikátor ekonomického sentimentu (IES) je zložený ukazovateľ, ktorý má za cieľ zobrazovať aktuálny stav očakávaní jednotlivých trhových segmentov. Pozostáva z agregovaných údajov z výsledkov (saldá) tzv. konjunkturálnych prieskumov v priemysle (40% váha), stavebníctve (5%), obchode (5%), službách (30%) a z výsledkov prieskumu o názoroch spotrebiteľov na aktuálnu ekonomickú situáciu (20%) porovnaných k roku 2010 (100 = 2010) na Slovensku. Celková hodnota tohto indikátora dosiahla v septembri 2015 úroveň 99 (sentiment je teda o 1% horší ako v roku 2010). Táto hodnota je o 0,1 bodov nižšia ako v minulom mesiaci a najnižšia od apríla 2014. Môže zato mierny prepad v maloobchodnom seg-

mente a v priemysle (graf). Podľa náš najdôležitejšou skutočnosťou tohto indikátora je momentálny stav v stavebnom segmente, kde prieskum dosiahol hladinu -3 a okrem úrovne objednávok, ktorá klesá od júla tohto roku sú pozitívne úrovne evidované vo všetkých

častiach stavebného prieskumu. Ak by sme sa pozreli do histórie, tak táto skoro nulová hodnota predstavuje najlepšie hodnotenie od predkrízového marca 2008, čo je podľa nás vo veľkej miere ovplyvnené dočerpávaním eurofondov. (mn)

Dočerpávanie fondov Čerpanie eurofondov programového obdobia 2007-2013 nabralo výrazné tempo v posledných mesiacoch v dôsledku blížiaceho sa konečného dátumu 31.12.2015 (keď všetky nevyužité prostriedky prepadnú). K 30.9.2015 bolo z celkového záväzku vo výške 11,48 miliárd eur vyčerpaných 8,89 miliárd eur (77,46%). Pre porovnanie v januári tohto roka to bolo 7,27 miliárd (63,28%), čo znamená že v priebehu roka došlo k čerpaniu vo výške 1,6 miliárd eur. Programové obdobie zahŕňa 14 operačných programov (v tabuľke je 11 najhlavnejších), pričom počas roka sa najviac pomerovo zvýšilo čerpanie v Bratislavskom kraji (o 22,5% na 81,5% v septembri) a v Doprave (o 21,3% na 83,1%). Samozrejme v absolútnej miere sa jedná o diametrálne rozličný rast, keďže OP Doprava zastrešuje viac ako štvrtinu celej výšky programu. Po-

tom z celkového spomínaného čerpania v tomto roku bola skoro polovica (670 mil. eur) využitá práve v tomto programe a to len v cestnej infraštruktúre, ktorá je už skoro 100% vyčerpaná a v integrovaných dopravných systémoch, zatiaľ čo naopak v železničnej infraštruktúre sa čerpanie dokonca znížilo vďaka vzniknutým nezrovnalostiam. V konečnom dôsledku celkové čerpanie nedosahuje stále ani 80% zo záväzku, čo Slovensko radí medzi tri krajiny s najhorším čerpaním vôbec (za

Chorvátskom a Rumunskom), pričom odhaduje sa konečné nevyužitie zhruba vo výške 1 miliardy prostriedkov do konca roka. (mn)

Strana 10


AKTUÁLNY VÝVOJ NA TRHOCH EUR/USD

EUR/CZK

ZLATO

ROPA

S&P

DJIA

DAX

NIKKEI 225

Strana 11


SPRÁVY Z FINANČNÝCH TRHOV 

Najväčší pivný gigant na svete belgická Anheuser-Busch InBev (25% svetového trhu) sa už po tretí krát pokúšal bezvýsledne o akvizíciu najväčšej konkurenčnej britskej SABMiller (cca 10%). Spočiatku navrhoval belgický gigant po prepočte cenu 51,7 eur za akciu, následne 54,4 a aktuálne dokonca 57,3 eur za akciu čím by trhová hodnota akvizície dosiahla 92,5 miliárd eur. Táto ponuka je z historického hľadiska treťou najväčšou akvizičnou ponukou v histórii (druhou bola akvizícia Verizon Wireless spoločnosťou Verizon Communications vo výške 103 mld. eur a prvou akvizícia Mannesmann spoločnosťou Vodafone vo výške 136 mld. eur).



Tretí najväčší výrobca osobných počítačov americká Dell vyhlásil plán kúpy ďalšieho technologického giganta EMC. Spoločnosť EMC je jedným z najväčších hráčov na svete v rámci úschovy dát, ich zabezpečenia alebo prevádzky cloudových služieb. Špecifikom tejto akvizície je, že sa jedná o pravdepodobne najväčšiu IT akvizíciu všetkých čias v očakávanej hodnote 40 mld. dolárov. Najdôležitejšiu časť EMC o ktorú má Dell záujem je dcérska cloudová spoločnosť VMware, ktorá predstavuje viac ako polovičnú kapitalizáciu celého koncernu (27 mld. dolárov). Prednedávnom mal o spoločnosť záujem aj priamy konkurent americkej Dell – Hewlett Packard, ktorý sa v súčasnosti zmieta v najväčšej kríze v histórii firmy vôbec.



Nadácia Compagnia di San Paolo oznámila plánovaný predaj podielu vo výške 4% (aktuálne má 9,4%) v matke slovenskej VÚB – Intesa SanPaolo. Výška predaja zatiaľ nie je špecifikovaná, no podľa trhovej kapitalizácie by sa malo jednať o zhruba 2 miliardy eur. Po predaji bude nadácia stále pomerovo najväčším vlastníkom spoločnosti, kde napríklad 4,9% vlastní jeden z najslávnejších hedžových fondov BlackRock, ale aj Čínska centrálna banka (PBOC) s 2% podielom, pričom len 7 vlastníkov má aspoň 2% podiel v spoločnosti (spolu tieto spoločnosti zastrešujú len 30% podiel v Intesa SanPaolo).

Tento dokument je publikovaný pre spoločnosti skupiny BENCONT , a môže byť reprodukovaný a ďalej šírený len s jej písomným súhlasom. Informácie v tomto dokumente boli získané z externých zdrojov, ktoré boli spoločnosťou považované za spoľahlivé. Matúš Jančura Hlavný analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Jozef Prozbík Analytik, Bencont INVESTMENTS [email protected]

Analytici: Nebesník Martin Bruchánik Rudolf

Vajnorská 100/A 831 04 Bratislava www.bencont.sk

Strana 12

a opozície podporujúcej demokratizáciu

Recommend Documents