2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. L&P Prievidza NAVRHOVATEĽ

Pivovar Prievidza

ZÁMER podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

NAVRHOVATEĽ L & P Prievidza, s.r.o.

L&P Prievidza

Športová 552 972 26 Nitrianske Rudno

ZHOTOVITEĽ ENVICONSULT, spol. s r.o. Obežná 7 010 08 Žilina

APRÍL 2015

OBSAH I

II

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

1

1

NÁZOV

1

2

IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO

1

3

SÍDLO

1

4

OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA NAVRHOVATEĽA

1

5

KONTAKTNÁ OSOBA

1

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZÁMERE 1

NÁZOV

2

2

ÚČEL

2

3

UŽÍVATEĽ

2

4

CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

2

5

UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

2

6

PREHĽADNÁ SITUÁCIA

3

7

TERMÍN ZAČATIA A UKONČENIA VÝSTAVBY

4

8

STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA

4

9

ZDÔVODNENIE POTREBY NAVRHOVANEJ ČINNOSTI V DANEJ LOKALITE (JEJ POZITÍVA A NEGATÍVA)

8

10

CELKOVÉ NÁKLADY

8

11

DOTKNUTÁ OBEC

8

12

DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

9

13

DOTKNUTÉ ORGÁNY

9

14

POVOĽUJÚCI ORGÁN

9

15

REZORTNÝ ORGÁN

9

16

DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV

9

VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE

9

17

III

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA 1

CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA

13

1.1

GEOMORFOLOGICKÉ POMERY

13

1.2

HORNINOVÉ PROSTREDIE

13

1.3

KLIMATICKÉ POMERY

14

1.4

VODA

15

1.5

PÔDA

16

1.6

BIOTA

17

1.7

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

18

2

KRAJINA

19

IV

2.1

ŠWTRUKTÚRA KRAJINY A VYUŽITIE ÚZEMIA

19

2.2

PRVKY ÚSES

19

3

OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA A KULTÚRNOHISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA

20

3.1

OBYVATEĽSTVO

20

3.2

SÍDLA

21

3.3

PRIEMYSEL A SLUŽBY

22

3.4

POĽNOHOSPODÁRSTVO

23

3.5

DOPRAVA

23

3.6

REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH

23

3.7

KULTÚRNOHISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA A ARCHEOLOGICKÉ LOKALITY ÚZEMIA

24

4

SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

24

4.1

OVZDUŠIE

25

4.2

HLUK

25

4.3

POVRCHOVÉ A PODZEMNÉ VODY

25

4.4

PÔDY

26

4.5

RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO

26

4.6

SKLÁDKY

26

4.7

ZDRAVOTNÝ STAV OBYVATEĽSTVA A CELKOVÁ KVALITA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A PRE ČLOVEKA

26

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ČINNOSTI NA ŽP VRÁTANE ZDRAVIA A MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE 1

POŽIADAVKY NA VSTUPY

1.1

ZÁBER PÔDY

28

1.2

NÁROKY NA ZASTAVANÉ ÚZEMIE

28

1.3

SPOTREBA VODY

28

1.4

OSTATNÉ SUROVINOVÉ A ENERGETICKÉ ZDROJE

29

1.5

DOPRAVNÁ A INÁ INFRAŠTRUKTÚRA

29

1.7

NÁROKY NA PRACOVNÉ SILY

29

2

ÚDAJE O VÝSTUPOCH

30

2.1

ZDROJE ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA

30

2.2

ODPADOVÉ VODY

31

2.3

ODPADY

31

2.4

ZDROJE HLUKU A VIBRÁCIÍ

2.5

ŽIARENIE, TEPLO, ZÁPACH A INÉ VÝSTUPY

33 33

2.6

VYVOLANÉ INVESTÍCIE

33

3

ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH PRIAMYCH A NEPRIAMYCH VPLYVOCH NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

33

3.1

VPLYVY NA OBYVATEĽSTVO

33

3.2

VPLYVY NA PRÍRODNÉ PROSTREDIE

34

3.3

VPLYVY NA KRAJINU

36

3.4

VPLYVY NA URBÁNNY KOMPLEX A VYUŽÍVANIE ÚZEMIA

36

3.5

VPLYVY NA KULTÚRU A PAMIATKY

36

4

HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK

37

5

ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA

38

POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA

39

7

PREDPOKLADANÝ VPLYV PRESAHUJÚCI ŠTÁTNE HRANICE

40

8

VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU SPÔSOBIŤ VPLYVY S PRIHLIADNUTÍM NA SÚČASNÝ STAV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

40

9

RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI

40

10

ZMIERŇUJÚCE OPATRENIA

41

11

POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA, AK BY SA ČINNOSŤ NEREALIZOVALA (NULOVÝ VARIANT)

41

POSÚDENIE SÚLADU ČINNOSTI S ÚZEMNOPLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU A ĎALŠÍMI RELEVANTNÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTAMI

41

ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV PROBLÉMOV

42

6

12

13

V

POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI

43

VI

MAPOVÁ A INÁ OBRAZOVÁ DOKUMENTÁCIA

45

VII

DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU

46

VIII MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU

48

IX

48

POTVRDENIE SPRÁVNOSTI ÚDAJOV

Základné údaje o navrhovateľovi

I.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI

1

NÁZOV

KAPITOLA I

L & P Prievidza s.r.o.

2

IDENTIFIKAČNÉ ČÍSLO 363 181 16

3

SÍDLO Športová 552, Nitrianske Rudno

4

OPRÁVNENÝ ZÁSTUPCA NAVRHOVATEĽA Anton Iliaš číslo tel. email:

5

konateľ 0903 801 492 [email protected]

KONTAKTNÁ OSOBA Anton Iliaš číslo tel. email:

konateľ 0903 801 492

[email protected]

RNDr. Dagmar Hullová – ENVICONSULT, spol. s r.o. Žilina číslo tel. 0905 304 781 email: [email protected]

ENVICONSULT spol. s r.o. Žilina, tel. 041 - 7632 461, www.enviconsult.sk

1

Foto 2 Miestnosť autoumyvárne, ktorá bude využitá pre pivovar

Foto 1 Priestor pre výstavbu pivovaru

silá na cement nádrž na vodu

kotolňa

Foto 3 Vizualizácia výrobnej časti pivovaru

kotolňa

Foto 4 Celková vizualizácie stavby pivovaru

KAPITOLA II

Základné údaje o navrhovanej činnosti

II.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZÁMERE

1

NÁZOV Pivovar Prievidza

2

ÚČEL Účelom predloženého zámeru je posúdenie výstavby pivovaru, ktorý sa bude realizovať v areáli majiteľa firmy Anton Iliaš – Autodoprava, v priemyselnej zóne na južnom okraji mesta Prievidza, na parcelách č. 1383/1, 1382/3. Pre účely pivovaru bude využitá aj časť objektu autoservisu – autoumývareň. Súčasťou stavby sú výrobné a skladové priestory, potrebné technické a administratívne zázemie. V areáli spoločnosti Anton Iliaš – Autodoprava sú spevnené plochy a parkovisko, ktoré budú využívané aj pre potreby pivovaru. Investorom stavebnej časti bude Anton Iliaš – Autodoprava a investorom a prevádzkovateľom technológie výroby piva bude spoločnosť L & P Prievidza s.r.o.

3

UŽÍVATEĽ Užívateľom bude spoločnosť L & P Prievidza s.r.o.

4

CHARAKTER NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Posudzovaná investičná akcia predstavuje vybudovanie pivovaru v priestore areálu firmy Anton Iliaš – Autodoprava, ktorý je situovaný na južnom okraji mesta Prievidza, v priemyselnej zóne, v blízkosti štátnej cesty I/64 Nováky –Prievidza. Celková novo zastavaná plocha bude 292 m2 a priestor existujúcej autoumývarky bude 106 m2. Spolu pre 2 potreby pivovaru bude potrebná plocha: 398 m . V zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je činnosť zaradená do kapitoly 12–potravinársky priemysel, položky 1 pivovary, sladovne, vinárske závody a výrobne nealkoholických nápojov, do časti B - zisťovacie konanie, bez limitu. Okresný úrad, odbor starostlivosti o ŽP v Prievidzi na základe žiadosti navrhovateľa v súlade s ustanoveniami §-u 22 ods. 6 zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. listom č. OU-PD-OSZP2015/009765-002 z 15.4.2015 upustil od požiadavky variantného riešenia zámeru.

5

UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI Kraj: Okres: Obec: Parcelné čísla

Trenčiansky Prievidza Prievidza 1383/1, 1382/3 a časť parcely 1383/10, na ktorej je hospodárskotechnická budova

Posudzované územie je situované v k.ú. Prievidza, v jeho južnej okrajovej časti, v priemyselnej zóne, v blízkosti cesty I/64. Okolie lokality tvoria rôzne prevádzky na výrobu, predaj alebo služby (ČS PHM OMW, Zberné suroviny, Keramat – predaj sanitárneho materiálu, Stavis s.r.o., Lesy SR – Lesná správa Prievidza).


2


6

KAPITOLA II

PREHĽADNÁ SITUÁCIA Prehľadná situácia v mierke 1:50 000


3

KAPITOLA II


7

TERMÍN ZAČATIA A UKONČENIA VÝSTAVBY Začiatok výstavby: 06/2015 Ukončenie výstavby a začatie prevádzky: 08/2015

8

STRUČNÝ OPIS TECHNICKÉHO A TECHNOLOGICKÉHO RIEŠENIA Predložený zámer vychádza z dokumentácie pre územné rozhodnutie, ktorú spracovala spoločnosť IPP Partner, s.r.o. Prievidza vo februári 2015 a z ponuky spoločnosti INTERMONT Pardubice, s.r.o., ktorá ponúka technologické zariadenia na výrobu piva. Účelom stavby pivovaru je príprava, varenie a distribúcia pivných nápojov. Výstavba malého pivovaru bude v areáli p. Iliaša, kde je situovaná autodoprava, servis automobilov a odstavné plochy pre automobily. Pivovar nemá ambíciu byť konkurenciou pre veľkých dodávateľov piva ale chce ponúknuť „domácky varené pivo“. Investor má snahu pivo ponúkať odberateľom vo fľašiach a KEG sudoch. 2

Celková plocha výrobného objektu a zázemia bude 398 m . Prístup autodopravy bude po existujúcich komunikáciách a plochách v areáli p. Iliaša. Prístavba pivovaru: Stavba pivovaru je dvojpodlažná, obsahuje dve plnohodnotné podlažia, nie je podpivničená a je zastrešená drevenou pultovou strechou. Prístavba má obdĺžnikový pôdorysný tvar rozmeru 27,65 x 9,75 m s vystupujúcou časťou schodiska o rozmeroch 2,0x12,39 m. Konštrukčno-architektonické riešenie prístavby pivovaru je riešené ako jeden samostatný dilatačný celok, ktorý je od existujúcej stavby dilatačne oddelený. Jedná sa o prístavu k už existujúcej stavbe (hospodársko-technická budova parc.č.1383/10, súpisné č. 653). Objekt bude omietnutý omietkou antracitovej farby, v niektorých miestach doplnený dreveným obkladom. V miestnosti varne budú použité veľké presvetľovacie okná, ktoré budú na fasáde doplnené menšími oknami. Objekt možno rozdeliť na dve časti. Prvá časť je technologická, v podstate celé prvé nadzemné podlažie je technologické, nachádzajú sa tu miestnosti: miestnosť úpravy vody + kotolňa, strojovňa, varňa, ktorá prechádza do druhého nadzemného podlažia, manipulačný priestor, sklad chemikálií, miestnosť dopravy surovín, podschodiskový priestor a schodisko. Kvasné a stáčacie priestory budú situované v časti zrekonštruovaného priestoru existujúceho hospodársko-technického objektu (autoumývareň). Na druhom nadzemnom podlaží sa nachádzajú miestnosti ako: elektrorozvodňa, WC + kancelária, chodba, sklad surovín a šrotovňa, jedáleň, WC muži, WC ženy, WC zamestnanci, prípravňa. Ide o kombináciu železobetónového skeletu a murovanej konštrukcie. Výplňové a obvodové nosné steny sú navrhnuté z tvárnic Porfix hr. 300 a 375 mm, vnútorné deliace konštrukcie sú navrhnuté z tvárnic Porfix hr. 300 a 200 mm, tieto hrúbky sú navrhnuté z hľadiska akustiky, aby sa jednotlivé prevádzky medzi sebou nerušili. Takisto sa v objekte nachádzajú aj priečky Porfix hr. 100 mm. Železobetónový skelet je tvorený stĺpmi s rozmermi 300x300 mm, prievlaky majú rôzne výšky, v závislosti od zaťaženia. Jednotlivé podlažia sú od seba oddelené monolitickými stropnými železobetónovými doskami hr. 150 mm. Iba vo varni


4

KAPITOLA II


bude realizovaná oceľová technologická podesta, z ktorej je prístup na II.NP. Stavba bude založená na základových pásoch a pätkách. Zastrešenie stavby je riešené pultovou strechou zloženou z drevených priehradových väzníkov. Na druhé nadzemné podlažie do jedálne je prístup riešený vonkajším schodiskom, ktoré je umiestnené na západnej fasáde. Manipulačné priestory pivovaru: budú využívané existujúce zo zámkovej dlažby, existujúca plocha bude využívaná pre parkovanie, zásobovanie, distribúciu a obsluhu pivovaru. Oplotenie – celý areál, ktorého vlastníkom je p. Anton Iliaš je oplotený a prístup do areálu je cez kontrolovaný vstup. Zariadenie staveniska bude na pozemkoch majiteľa spoločnosti L&P Prievidza p. Antona Iliaša. Technické vybavenie minipivovaru predbežne navrhla spoločnosť INTERMONT Pardubice s.r.o. Pivovar bude členený na nasledovné prevádzkové súbory: 1.príprava mladiny 3

 príprava sladového šrotu (zásobník na slad 1,5 m , šrotovník (dvojvalcové tlačidlo sladu), dopravníky na slad  Kompletný blok varne – kompaktný dvojnádobový blok varne (varňa + chladenie mladiny). Varňa je dvojnádobová, nerezová, ďalšie druhy zariadenia - scedzovacia kaďa, rmutomladinová kaďa, vírivá kaďa, odstredivé čerpadlo, doskový chladič mladiny, prevzdušňovač mladiny...)  teplovodné hospodárstvo – napojenie na kotolňu, príprava pary o tlaku 0,4MPa a teplote 0 155 C 2. Fermentácia  cylindrokónické tanky (fermantačné tanky) - 9 ks nerezových tankov, izolovaných PUR penou s nerezovým opláštením, o objeme 2 000 l. Tank je vybavený sanitačnou umývacou hlavicou, teplotným čidlom a automaticikou jednotkou na riadenie kvasných teplôt. Tanky zabezpečujú skrátenie doby výroby piva, umožňujú viesť proces kvasenia a dokvasovania s veľkou presnosťou, zabezpečujú vysokú mikrobiologickú čistotu piva.  Pretlačné tanky 4 ks x 2000 l z nerezovej ocele, izolované PUR penou . Na plášti je chladiaci duplikátor pre chladenie pomocou glykolu.  Pojazdné čerpadlo na pivo s výkonom 30 hl/h z nehrdzavejúcej ocele 3. ostatné technologické zariadenia  kompresorová stanica - kompresor s odlučovačom oleja z vlhkosti a s filtráciou vzduchu (submikrofilter, filter s aktívnym uhlím,odlučovač vody, regulátor tlaku)  teplovodné hospodárstvo – izolovaný tank na vodu s teplotou max. 85 3500 l

0

C, s objemom

 chladiaca jednotka na chladenie piva a prípravu studenej vody - chladiaca jednotka slúži 0 pre prípravu glykolu o teplote –4 C na chladenie duplikátorov cylindrokonických tankov a pretlačných tankov. Zásobník ľadovej vody o objeme 3500 l.  kvasnicové hospodárstvo (2 ks nádoby na kvasnice o objeme 50 l z nehrdzavejúcej ocele)  sanitácia - nádoba na sanitačný roztok o objeme 1000 l + sanitačná stanica (2x 2000l) zaisťuje čistotu bloku varne, chladenie mladiny ako i potrubných rozvodov)


5


KAPITOLA II

 umývanie a plnenie KEG sudov (poloautomatické zariadenie pre sanitu KEG sudov s výkonom 15 ks KEG /hod. Manuálne stáčanie piva do KEG sudov. KEG su môže byť o objeme 30- 50 l/sud.  Poloautomatická plnička fľaší kapacita 480 l/hod., má 2 samostatné nezávislé okruhy s možnosťou plnenia 2 druhov piva naraz  potrubné rozvody (nerezové, oceľové, plastové)  kotol na výrobu pary (vyvíjač pary)  elektroinštalácia Celkové vybavenie prevádzky bude v súlade s predpismi Potravinového kódexu a záväznými normami EÚ pre potravinársku výrobu. Projektovaný objem výroby je 7 000 hl piva Od tohoto ukazovateľa je odvodená technologická kapacita výroby, obalov, (KEG sudov), skladové priestory, počet pracovníkov. Výrobný proces Pivo vo veľkopivovaroch sa vyrába zo sladu, chmeľu a vody. Proces výroby sa skladá zo sladovania (prípravy a výroby mladiny), kvasenia a stáčania piva. Celý proces prípravy mladiny je veľmi zložitý, pozostáva z množstva biochemických reakcií, ktorých výsledok má vplyv na zloženie mladiny a tým aj na kvalitu piva. Extrakt pivovarníckej mladiny obsahuje všetky živiny, ktoré kvasnice potrebujú pre svoju životnú činnosť. Sú to najmä cukry, dusíkaté látky - aminokyseliny a stráviteľné bielkoviny, minerálne látky (fosforečnany, draslík, horčík, železo a chloridy). Pri kvasení sa zloženie podstatne mení. Činnosťou kvasníc ubúda extrakt - sušina, cukry sa menia na alkohol a kysličník uhličitý, obsah rozpustených dusíkatých látok spotrebujú kvasnice na stavbu nových buniek. Po prekvasení obsahuje mladé pivo ešte časť skvasiteľných cukrov, podiel bielkovín a alkohol, popri minerálnych látkach a rôznych splodinách kvasenia. Hlavné kvasenie končí, keď sa pivo primerane vyčíri a na povrchu ostane pokrývka. V zrelom pive musí zostať ešte trochu skvasiteľného extraktu tak, aby pri dokvasovaní v ležiacej nádobe bolo dostatočne živé a vytvoril sa kysličník uhličitý pre náležité nasýtenie piva. V prípade minipivovaru v Prievidzi sa nebude vykonávať výroba sladu, ale všetky základné suroviny potrebné na výrobu piva (slad, chmel, kvasnice) budú nakupované od veľkovýrobcov v tuzemsku prípadne z dovozu (chmel granulovaný, chmeľový extrakt). Suroviny budú uskladnené v sklade sladu odkiaľ budú dopravené do varne, kde dochádza k vareniu piva. Proces varenia trvá cca 10 hodín. Z varne je pivo potrubím dopravované do fermentačných (cylindrokónických) tankov (9 ks), kde dochádza k jeho zretiu. Z fermentačných tankov (cca 20 dní) sa po vyzretí pivo prefiltruje na kremelinovom filtry do tankov, z ktorých sa potom plnia sudy. Pivo po dozretí, aj keď je dobre vyčírené, obsahuje vždy ešte neusadené kvasnice a kaliace látky. Pri stáčaní je najdôležitejšie zabrániť stratám kysličníka uhličitého, ktorý je dôležitou chuťovou zložkou, tvorí penu a udržuje stočené pivo trvanlivým. Sanitácia technologických zariadení sa bude robiť buď pomocou zásaditých alebo kyslých prostriedkov. Technológia v objekte spotrebuje cca 140 ton sladu a cca 1,75 ton chmeľu za rok. Použiteľné odpady pri výrobe piva sú: mláto, kal (cca 210 t), kvasnice (200 hl). Odpady budú spotrebované na domácom trhu (skrmovanie pre hospodárske zvieratá).


6


KAPITOLA II

Hlavným obchodným cieľom nie je oslovenie čo najširšej spotrebiteľskej verejnosti nakoľko kapacita minipivovaru je 7000 hl/rok. Pivo z minipivovaru bude „domácky varené pivo“, ktoré bude ponúkané do blízkych reštaurácií, výčapov, krčiem a iným záujemcom. Výrobná hala bude prirodzene odvetrávaná. Objekt bude napojený na inžinierske siete (zemný plyn, voda, elektrika, kanalizácia), ktoré prechádzajú v blízkosti záujmového územia. Príprava územia a terénne úpravy Terén, riešeného územia, kde sa má realizovať prístavba, je rovinný. Príprava územia pre stavbu bude spočívať v odstránení štrkového násypu nakoľko plocha bola zaradená v KN ako zastavané plochy a nádvoria. Doprava Prístup do minipivovaru bude po existujúcich komunikáciách odbočením z cesty I/64 východným smerom do priemyselného areálu , kde sa nachádzajú rôzne podnikateľské subjekty. Priamy vstup do areálu p. Iliaša je cez kontrolovanú bránu. Pivovar bude využívať existujúce komunikácie a spevnené plochy. Na základe kapacity výroby predpokladáme intenzitu dopravy nasledovne: Dovoz surovín –1 NA do 7,5 t / týždeň Odvoz výrobkov – 2 autá do 3,5 t/deň Napojenie areálu na existujúce inžinierske siete Elektrická energia Pivovar bude napojený na zdroj elektrickej energie NN prípojkou CYKY –J-5x50 o dĺžke 57,5 m. Elektrická energia bude slúžiť pre technológiu, prípravu TUV a osvetlenie. Voda Ku objektu vedie existujúca vodovodná prípojka ukončená v existujúcej vodomernej šachte, v ktorej je existujúci vodomer. Dimenzia potrubia prípojky je DN 80. Združený vodomer je umiestnený vo vodomernej šachte. Zásobovanie objektu pitnou vodou vrátane požiarnych hydrantov, bude zabezpečené z tejto existujúcej vodomernej šachty a vodovodnej prípojky. Zdrojom vody je verejný vodovod v správe StVak. Pre účely pivovaru bude voda dodávaná len z verejného rozvodu pitnej vody. Kanalizácia Výrobný areál bude produkovať splaškové odpadové vody od zamestnancov a technologické oplachové vody. Oplachové vody z umývania tankov a sudov budú charakterizované vyšším BSK5, pH a spolu so splaškovými odpadovými vodami budú napojené na existujúcu kanalizáciu DN 400 prípojkou PVC DN 200 cez šachtu Š3. Dĺžka kanalizačnej prípojky bude 113m. Dažďové vody zo striech objektu budú zaústené voľne na terén. Vykurovanie Vykurovanie objektu je navrhnuté ako teplovodné s tepelným spádom 60/50°C /vykurovanie pomocou vykurovacích telies ako aj teplovzdušných jednotiek/ a nízkoteplotné sálavé podlahové vykurovanie s teplotným spádom 45/35°C, pričom obeh vykurovacej vody zabezpečujú obehové čerpadlá.


7

KAPITOLA II


Ročná spotreba tepla na vykurovanie za rok je vypočítaná v zmysle normy STN38 33 50: Qd = -6 28 700 . 3600 . 10 = 103 GJ/rok Zdrojom tepla bude teplovodný plynový kondenzačný kotol PROTHERM PANTHER Condens 25KKO (6,1-25,0 kW/) so spaľovaním zemného plynu, s odvodom spalín do komína vyvedeného nad strechu objektu. Kotol zabezpečuje ohriatie vykurovacieho média /vody/ v kotlovom okruhu s tepelným spádom 60/50°C. Pre výrobu pary pre technológiu bude inštalovanýn vyvíjač pary A-200 so spotrebou 3 zemného plynu 15 m /hod, s výkonom 151 kW. Celková ročná spotreba plynu sa 3 predpokladá 83 700 m /rok. Plánované kapacity Kapacita výroby: Počet zamestnancov:

9

7000 hl piva za rok 3 vo výrobe

ZDÔVODNENIE POTREBY ČINNOSTI V DANEJ LOKALITE (JEJ POZITÍVA A NEGATÍVA) Výroba piva na Slovensku siaha do dávnej minulosti napr: region Turiec mal viac ako 100 ročnú tradíciu výroby piva na Slovensku. Históriu výroby piva v Turčianskej kotline začal písať pivovar v Necpaloch ktorý zanikol v r. 1890 a neskôr pokračovala výroba piva v meste Martin. Obdobne aj pivovar v Topoľčanoch (Topvar) patril medzi najznámejšie slovenské pivovary a pivo vyrobené podľa tradičných receptúr patrilo medzi hľadané výrobky tohoto druhu vyrobené na Slovensku. V prvých rokoch 21. storočia boli mnohé veľké pivovary (okrem iného Martin aj Topoľčany) zatvorené a výroba piva bola centralizovaná do iných pivovarov napr: HEINEKEN, Šariš...) Výhodou minipivovaru na pivovarskom trhu je skutočnosť, že pivo vyrobené v minipivovare bude trochu iného charakteru ako pivá vyrábané veľkými pivovarmi, kde sa prejavuje uniformita výroby ako dôsledok znižovania nákladov na výrobu. Minipivovar v Prievidzi nebude v žiadnom prípade vytvárať konkurenciu pre súčasných výrobcov piva, ale bude obohatením a spestrením pivovarníckeho trhu. Ako pozitívum výstavby pivovaru v Prievidzi možno uviesť, že investor je vlastníkom pozemku a objektu, ktorý čiastočne využije pre potreby pivovaru, má k dispozícii kladné vyjadrenia dotknutých orgánov (OR HAZZ, OU – OSŽP), v okolí záujmového územia sú potrebné inžinierske siete a areál je situovaný v južnej priemyselnej zóne mesta Prievidza.

10

CELKOVÉ NÁKLADY Celkové orientačné náklady stavby predstavujú:

11



stavebná časť 150 000.-€



technologická časť: 500 000 .-€

DOTKNUTÁ OBEC Mesto Prievidza


8


12

KAPITOLA II

DOTKNUTÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ Trenčiansky samosprávny kraj

13

DOTKNUTÉ ORGÁNY Okresný úrad odbor starostlivosti o životné prostredie Martin Regionálny úrad verejného zdravotníctva Prievidza so sídlom v Bojniciach Okresný úrad odbor krízového riadenia Prievidza Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru Prievidza Regionálna potravinová a veterinárna správa Prievidza Ministerstvo zdravotníctva SR Inšpektorát kúpeľov a žriedel Bratislava

14

POVOĽUJÚCI ORGÁN Mesto Prievidza

15

REZORTNÝ ORGÁN Ministerstvo pôdohospodárstva SR

16

DRUH POŽADOVANÉHO POVOLENIA NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV Územné a stavebné povolenie podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

17

VYJADRENIE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE Výstavba pivovaru v Prievidzi s kapacitou 7000 hl/rok, vzhľadom na jeho lokalizáciu v strede Slovenska, nebude mať vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice.


9

Základné informácie o súčasnom stave ŽP

KAPITOLA III

III.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE O SÚČASNOM STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA DOTKNUTÉHO ÚZEMIA

1

CHARAKTERISTIKA PRÍRODNÉHO PROSTREDIA

1.1

GEOMORFOLOGICKÉ POMERY Predmetná lokalita patrí po geomorfologickej stránke do celku Hornonitrianskej kotliny, podcelku Prievidzská kotlina (Mazúr, Lukniš, 1980). Územie je formované hladko modelovanou, pomerne členenou úpätnou pahorkatinou. Tvorená je mozaikou pahorkatinných svahov so sklonitosťou prevažne do 7o. Nadmorská výška sa pohybuje v rozpätí 269 – 273 m n.m. Tento typ reliéfu je charakteristický častým výskytom eróznych foriem (erózne ryhy, výmole) a plošných aj prúdových zosuvov, celá oblasť je nestabilná z hľadiska náchylnosti a výskytu svahových deformácií.

1.2

HORNINOVÉ PROSTREDIE

1.2.1 Geologická stavba Podľa regionálneho geologického členenia Západných Karpát (Vass, 1986) sa záujmové územie nachádza na východnom okraji Hornonitrianskej kotliny, ktorá je z východu ohraničená neovulkanickým pohorím Vtáčnik. Výplň kotliny tvoria sedimenty neogénu, ktoré sú prekryté kvartérnymi fluviálnymi náplavami riek Nitra, Handlovka a ich prítokmi. Neogénne sedimenty sú reprezentované ílmi v striedaní s polohami pieskov a štrkov v rôznom stupni zahlinenia. Nachádzajú sa tu íly s vysokou plasticitou, hrdzavo-hnedej, hnedej a sivohnedej farby. V nadloží neogénnych sedimentov sa nachádzajú kvartérne náplavy rieky Handlovka. Jedná sa prevažne o štrkovú sedimentáciu, stredno až hrubozrnných štrkov. Výplň tvorí piesok stredno až hrubozrnný v rôznom stupni zahlinenia. Povrchovú vrstvu tvoria jemnozrnné sedimenty, ktoré boli sčasti nahradené antropogénnymi navážkami.

1.2.2 Inžinierskogeologická charakteristika Bezprostredný podklad tvoria deluviálne zeminy, ktoré podľa pôdno-mechanických charakteristík zodpovedajú stredno až veľmi vysoko-plastickým ílom, lokálne piesčitým a štrkovitým, ktoré sú za prirodzenej vlhkosti mierne skonsolidované a prevažne pevnej konzistencie. Granulometricky sa zaraďujú medzi ílovité zeminy triedy F2 až F8, typu CG až CH (CV).

1.2.3 Geodynamické javy Pre územia s vyššie uvedenou geologickou stavbou je typický častý vývoj geodyna-mických procesov, charakteru blokového rozpadu a zosúvania. Z ďalších geodyna-mických javov je v území možný výskyt plošnej a výmoľovej erózie a objemových zmien


13

KAPITOLA III


Plošná vodná erózia vzniká na stredne strmých až strmých svahoch, hlavne na plochách využívaných ako orná pôda, kde dochádza počas búrkových a prívalových dažďov k značnému odnosu vrchného pôdneho horizontu odtekajúcou vodou, často i k tvorbe stružiek a rýh. K procesom svahovej modelácie zaraďujeme predovšetkým svahové deformácie formou zosuvov. V širšom okolí je častý výskyt frontálnych a plošných zosuvov, viažúcich sa na svahy úvalinovitých dolín a ich závery. Seizmicita územia V zmysle „Mapy seizmických oblastí“ (STN 73 0036) sa lokalita nachádza v pásme, v ktorom o maximálna intenzita seizmických otrasov nepresiahne hodnotu 7 stupnice makroseizmickej intenzity MSK-64.

1.2.4 Ložiská nerastných surovín V okolí sa nenachádzajú žiadne ložiskové územia, ktoré by boli v strete s realizáciou zámeru.

1.3

KLIMATICKÉ POMERY Hornonitrianska kotlina patrí v nižších polohách do oblasti teplej subhumídnej údolnej klímy s miernou zimou. Priľahlé svahy okolitých pohorí v nadmorskej výške do 650 m n. m. sú charakteristické mierne teplou prehumídnou až mierne teplou humídnou údolnou klímou. Vyššie polohy patria do chladnej oblasti.

Teplotné pomery Priemerná ročná teplota vzduchu sa tu pohybuje okolo 8,5°C, v závislosti od nadmorskej výšky. Trend rastu priemerných ročných teplôt vzduchu sa prejavil v posledných desaťročiach a najmä v posledných 10 rokoch. Najvýraznejší rast teploty vzduchu bol v januári až marci, v máji a v júni až auguste. V letnom období sa v Hornonitrianskej kotline vyskytuje v priemere 57 letných dní, v ktorých maximálna teplota vzduchu vystupuje na 25 °C a viac. Absolútne maximálne teploty vzduchu v predmetnom území vystúpili na 37,5 °C, minimálne teploty na –32,5 °C. Tab.1

o

Priemerné teploty vzduchu v C v období rokov 1951 - 1981

Stanica Prievidza

I -2,4

II -0,3

III 3,4

IV 8,7

V 13,5

VI 17,1

VII 18,2

VIII 17,7

IX 13,8

X 9

XI 4,2

XII -0,2

Rok 8,5

Zrážky Priemerné ročné úhrny zrážok dosahujú v predmetnej oblasti do 700 mm. Najvyššie priemerné mesačné úhrny zrážok sa vyskytujú v júni a v júli, čo svedčí o vysokom výpare v najteplejších letných mesiacoch. Tab.2

Priemerné úhrny zrážok v mm za obdobie rokov 1951 - 1980

Stanica Prievidza

I 36

II 38

III 36

IV 46

V 58

VI 88

VII 87


VIII 74

IX 51

X 46

XI 56

XII 55

Rok 671

14

KAPITOLA III


V riešenom území sa snehová pokrývka na zemskom povrchu udržuje v priemere od konca novembra a trvá v priemere do konca. Trvanie snehovej pokrývky je často prerušované a tak k jej trvalému výskytu dochádza v priemere v 50 dňoch. Počas tuhých zím snehová pokrývka trvá až 80 - 90 dní a počas suchých a teplých zím len 15 - 20 dní. Priemerné výšky snehovej pokrývky pri februárovom vrcholení zimy dosahujú od južných k severným oblastiam 15 - 20 cm a maximálne výšky snehovej pokrývky od 50 až do 60 cm. Tab.3

Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v období rokov 1951 - 1980

Stanica Prievidza

I 20,8

II 13,1

III 4,7

IV 0,2

V

VI

VII

VIII

IX

X 0,0

XI 2,3

XII 11,3

Rok 52,4

Veterné pomery Hornonitrianska kotlina patrí k málo veterným oblastiam. Prúdenie vzduchu je modifikované reliéfom kotliny, v dôsledku čoho prevláda prúdenie zo severovýchodného a z juhozápadného smeru pozdĺž údolia rieky Nitry. Priemerne v 73 % situácií sa vyskytuje slabé prúdenie vzduchu do 2,5 m/s, z toho je 23 % situácií s bezvetrím až veľmi slabým prúdením do 1 m/s. Priemerné mesačné rýchlosti vetra sa pohybujú od 2 do 2,5 m/s. Tab.4

Priemerná častosť smerov vetra v stanici Prievidza (1961-1999) Smer %

1.4

S 15,8

SV 20,4

V 7,8

JV 8,8

J 11,5

JZ 16,6

Z 10,4

SZ 8,7

VODA

1.4.1 Povrchové vody Centrálnou časťou Hornonitrianskej kotliny preteká rieka Nitra, ktorá je ľavostranným prítokom Váhu a podľa nového vodohospodárskeho členenia je čiastkovým povodím Povodia 2 Váhu. Celková plocha povodia je 5 140 km . Dĺžka rieky je asi 200 km. Záujmové územie je odvodňované riekou Handlovka, ktorá je ľavostranným prítokom rieky Nitra. Uvedený tok preteká cca 600 severne od lokality pivovaru. Hydrologické údaje rieky Nitra a Handlovky sú podľa údajov SHMÚ (2000-2001) v profile Nitra - Opatovce nad Nitrou, riečny km 138,7 a Handlovka - Koš, riečny km 1,2 nasledovné: Tab.5

Hydrologické údaje rieky Nitra a Handlovka

Tok

Q(355)

Nitra

0,550 m .s

Handlovka

0,365 m .s

Q(270)

3 -1

1,110 m .s

3 -1

0,889 m .s

QA

Q1

3 -1

2,960 m .s

3 -1

26,000 m .s

3 -1

1,976 m .s

3 -1

3 -1

19,00 m .s

3 -1

Vodné plochy V okolí posudzovanej lokality sa nenachádzajú žiadne vodné plochy.


15


KAPITOLA III

1.4.2 Podzemné vody Podzemné vody sú doplňované výlučne zrážkami, pričom množstvo infiltrovaných zrážkových vôd ovplyvňuje veľmi málo priepustná povrchová vrstva ílovitých hlín delúvia, ktorej priepustnosť dosahuje hodnotu koeficientu filtrácie rádov 10-7 - 10-10 m/s. V dôsledku tejto horninovej stavby prevažná časť zrážkových vôd nevsakuje, odteká povrchovým odtokom, alebo pripovrchovou zónou, konformne s povrchom terénu. Tieto podmienky spôsobujú vznik zamokrených území, ktoré sú viazané hlavne na spodnú časť územia. Prúdenie podzemných vôd je určované existenciou preferovaných ciest prúdenia, ktoré predstavujú priepustnejšie piesčité vrstvy, ktoré však vzhľadom na vysokú vertikálnu aj horizontálnu litologickú heterogenitu súvrstvia nevytvárajú súvislú zvodeň. Generálny smer je zhodný so sklonom svahu, v smere SZ. Hĺbka hladiny podzemnej vody je premenlivá v závislosti od morfologickej pozície; v hornej časti územia možno jej maximálnu úroveň očakávať v hĺbke cca 10 m.

1.4.3 Minerálne a termálne vody Hornonitriansky región je charakteristický výskytom minerálnych a termálnych vôd. Ich pôvod je hlbinný, odkiaľ sa pozdĺž zlomov dostávajú na povrch obohatené o rozpustené minerály a plynné látky. Infiltračná oblasť týchto vôd je karbonátové mezozoikum, najmä mezozoikum pohoria Žiar a Malej Fatry na severnom okraji Hornonitrianskej kotliny a mezozoikum severných častí pohoria Tríbeč. Sekundárnou infiltračnou oblasťou sú paleogénne bazálne zlepence na južnom úpätí Malej Magury a Strážovských vrchov. Vody prestupujúce z pohoria nastupujú komplikovaný hlboký obeh do podložia kotliny, v ktorom dôležitú úlohu zohrávajú tlakové pomery a funkcie zlomov. Prostredníctvom malomagurského zlomu sa minerálne vody dostávajú do bojnickej vysokej kryhy a systémom zlomov v paleogénnom súvrství sa dostávajú na povrch. V kotline sa nachádzajú tri hlavné oblasti výskytu minerálnych vôd. Oblasť Veľkých a Malých Bielic, Chalmovej a Bojníc. Ďalšie pramene a vrty termálnych vôd sú nevyužívané v Handlovej, Novákoch, Koši a Opatovciach n/N. Celkové zásoby termálnych vôd sa odhadujú na 52 l/s. V bezprostrednom okolí posudzovanej lokality sa zdroje minerálnych vôd nenachá-dzajú. Lokalita sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach, ktoré bolo vyhlásené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 255/2008 Z.z.

1.4.4 Vodohospodársky chránené územia Do riešeného územia nezasahuje žiadne vodohospodársky chránené územie (chránená vodohospodárska oblasť alebo ochranné pásma vodárenských zdrojov).

1.5

PÔDA V zmysle morfogenetického klasifikačného systému pôd (Hraško, 1991) sa v riešenom území nachádzajú nasledovné pôdne typy:


16


KAPITOLA III

Fluvizeme typické (FMn) - na nekarbonátových aluviálnych sedimentoch, ľahké ať stredne ťažké, s prieznivým vodným režimom. Jedná sa o hlboké slabo skeletnaté až bez skeletu. Vyskytujú sa v nive Handlovky. Kambizeme typi cké (KMl) – pôdy kambizemného až andozemného typu na minerálne bohatých zvetralinách vulkanitov, ľahké až stredne ťažké, stredne skeletnaté. Patria k najrozšírenejším poľnohospodárskym pôdam. V riešenom území sa poľnohospodárske pôdy nevyskytujú, lokalita je zastavaná priemyselnými objektmi.

1.6

BIOTA

1.6.1 Flóra a vegetácia Na základe fytogeografického členenia Slovenska (Atlas SSR, 1980) patrí územie do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu predkarpatskej flóry Eupannonicum), okresu Slovenské stredohorie, podokresu Vtáčnik. Podľa geobotanickej mapy Slovenska (Michalko et al., 1986) pôvodnú potenciálnu vegetáciu záujmového územia tvorili lužné lesy nížinné pozdĺž toku Nitra (Ulmenion Oberd. 1953) a na ne nadväzujúce dubovo – hrabové lesy karpatské (Carici pilosae-Carpanenion betuli J. et M. Michalko ined.). V k.ú. Prievidza je vyvinutá výšková stupňovitosť prirodzených fytocenóz: na nivách vodných tokov boli mapované lužné lesy nížinné (niva rieky Nitry) a lužné lesy podhorské a horské (nivy ostatných menších vodných tokov), v kotline prevažujú dubovo-hrabové lesy karpatské s ostrovčekmi týchto jednotiek: dubové subxerotermofilné a borovicové xerofilné lesy, dubové nátržnikové lesy a dubové kyslomilné lesy. Na svahoch pohoria Vtáčnik a v samotnom pohorí sú to bukové lesy - jednotky bukové lesy kvetnaté a bukové kvetnaté lesy podhorské. Na jednej lokalite sa vyskytujú aj lipovo-javorové lesy (Michalko a kol., 1986). Súčasný stav vegetácie oproti potenciálnej vegetácii dotknutého územia je výrazne pozmenený. Pôvodná vegetácia bola v minulosti z rôznych dôvodov odstránená napr. reguláciou tokov, veľkoplošným obrábaním poľnohospodárskej pôdy, výstavbou budov a komunikácií a nahradená sekundárnymi spoločenstvami - mestská a záhradná zeleň, zeleň pri líniových stavbách, resp. ruderálnymi a antropogénne degradovanými rastlinnými spoločenstvami. Pôvodná vegetácia širšieho riešeného územia bola odstránená.

1.6.2 Fauna Na základe členenia Slovenska (Atlas SSR, 1980) na živočíšne regióny záujmové územie spadá do provincie Karpaty, oblasti Západné Karpaty, obvodu vnútorného, okrsku západného. Zloženie fauny širšieho riešeného územia je výsledkom pôsobenia zložitého komplexu prírodných činiteľov a zásahov človeka. Vzhľadom na konfiguráciu terénu, v kontexte s lokálnymi podmienkami, výraznou prevahou urbanizovanej krajiny je súčasná fauna, čo sa týka diverzity, chudobná.


17


KAPITOLA III

V širšom území sa uplatňujú zoocenózy: 

hydrických biotopov tečúcich vôd (ekosystémy Handlovky, Nitry a Hrádeckého potoka),



lúčnych biotopov a poľnohospodárskej pôdy (mestská zeleň poľnohospo-dársky využívané plochy, ruderálne spoločenstvá),



nelesnej stromovej a krovinnej vegetácie (brehové porasty riek, remízky, kroviny, mestský park, líniová vegetácia rôzneho typu, záhrady),



lesných ekosystémov (lesy, menšie lesíky),



ľudských sídiel (budovy, parky, záhrady, ruderálne spoločenstvá).

Faunu priamo riešeného územia tvoria prevažne kozmopolitné synantropné druhy viazané na biotopy ľudských sídiel a druhy viazané na voľnú poľnohospodársku krajinu, miestami sa tu objavia i vzácnejšie druhy živočíchov (sezónni migranti - zástupcovia avifauny). Druhovú diverzitu širšieho územia zvyšujú prítomné významnejšie krajinotvorné prvky (lesíky, parky, okolia recipientov, nelesná stromová vegetácia a pod.). V mieste lokalizácie zámeru je charakter živočíšnych spoločenstiev typický pre urbanizovanú krajinu. V živočíšnych spoločenstvách prevažujú synantropné druhy s nižšou druhovou diverzitou a abundanciou. Ich výskyt je viazaný na mestskú zeleň, plevelné plochy, areály obchodných centier a služieb. K najbežnejším druhom patria zástupcovia spevavcov lastovičky, sýkorky, drozdy, trasochvost biely, vrabec domový a žltochvost domový, z cicavcov najmä drobné zemné cicavce. Najpestrešie zloženie tu majú najmä chrobáky. Súčasťou takýchto plôch sú aj kroviny, ktoré majú mimoriadnu hodnotu v krajine, ako refúgium živočíchov. Z nich sa tu vyskytuje užovka hladká (Coronella austriaca), jašterica múrová (Lacerta muralis), viaceré druhy xerotermných druhov: ulitník (Helicella obvia), pavúk (Eresus niger), modlivka zelená (Mantis religiosa), cikáda viničná (Tibicen haematodes), svrčok spevavý (Oecanthus pellucens) a ďalšie.

1.7

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

1.7.1 Územná ochrana prírody Priamo do riešeného územia nezasahuje žiadne chránené územie, resp. ochranné pásmo. Rovnako do lokality nezasahuje žiadne územie vyčlenené v rámci sústavy NATURA 2000. V zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny tu platí I. stupeň ochrany. V širšom okolí sa nachádzajú nasledovné chránené územia: 

PP Kobylince - juhovýchodná časť Prievidze



PR Hradisko - južná časť Prievidze.

1.7.2 Druhová ochrana prírody V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákona 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v záujmovom území nie je zaznamenaný trvalý výskyt žiadnych chránených druhov rastlín ani živočíchov. Zo živočíchov bol sledovaný iba príležitostný výskyt, resp. sezónny migračný pohyb najmä drobných spevavcov (Passeriformes) - sýkorky (Parus sp.), lastovičky - belorítka domová (Delicon urbica) a lastovička domová (Hirundo rustica), drozdy (Turdus sp.), trosochvost biely (Motacilla alba), žltochvost domový


18


KAPITOLA III

(Phoenicurus ochruros) a drobných zemných cicavcov. Zároveň musíme konštatovať, že uvedené druhy predovšetkým avifauny sú na uvedený priestor viazané iba príležitostným výskytom. Priamo na uvedenej lokalite sa nenachádza ich hniezdne teritórium. Výskyt druhov avifauny v sledovanom území realizáciou navrhovanej činnosti nebude nijakým spôsobom limitovaný ani ohrozený.

1.7.3 Chránené stromy V posudzovanom území sa nenachádza žiadny chránený strom.

2

KRAJINA

2.1

ŠTRUKTÚRA KRAJINY A VYUŽITIE ÚZEMIA Posudzovaná lokalita sa nachádza v južnej časti sídelného útvaru Prievidza, ktorý predstavuje mestské sídlo. Lokalita tvorí súčasť priemyselno-skladovej a obslužnej zóny v priestore hlavnej príjazdovej cesty do mesta Prievidza (cesta I/64). Z hľadiska súčasnej krajinnej štruktúry ide o človekom silne pozmenenú krajinu charakteru urbanizovanej mestsko-priemyselnej krajiny a prechodom do poľnohospodárskej krajiny charakterizovanej ornou pôdou a plochami TTP. Samotná lokalita je prevažne zastavaná, s početnými priemyselnými a komerčnými objektmi výrobného a obchodného charakteru. Najbližšie objekty bývania sa nachádzajú severne od areálu pivovaru za železničnou traťou vo vzdialenosti cca 350 m na ul. Kukučínova.

2.2

PRVKY ÚZEMNÉHO SYSTÉMU EKOLOGICKEJ STABILITY V širšom riešenom území sú vymedzené tieto prvky územného systému ekologickej stability:

Biocentrá regionálne biocentrá (RBc) 

Necpalská hora (RBc 1, MÚSES PD)

lokálne biocentrá (LBc) 

Banská (LBc 5, MÚSES PD)

Biokoridory nadregionálne biokoridory (NRBk) 

hydrický RBk Nitra

regionálne biokoridory (RBk) 

RBk rieky Handlovka (RBK1, MÚSES PD)

lokálne biokoridory (LBk) 

LBk Hrádecký potok – hydrický (LBK2, MÚSES PD)



LBk ľavostranný prítok Hrádeckého potoka – hydrický (LBK3, MÚSES PD)



LBk Mraznica – hydrický (LBK4, MÚSES PD)

Uvedené prvky ÚSES sa nachádzajú mimo riešeného územia.


19

KAPITOLA III


3

OBYVATEĽSTVO, JEHO AKTIVITY, INFRAŠTRUKTÚRA A KULTÚRNOHISTORICKÉ HODNOTY ÚZEMIA

3.1

OBYVATEĽSTVO Realizáciou zámeru je dotknuté katastrálne územie mesta Prievidza, v okrese Prievidza, Trenčiansky kraj. Sídelný útvar Prievidza patril v minulosti k tým sídlam, ktoré zaznamenali najdynamickejší rast počtu obyvateľov. Prudký nárast bol úzko spätý s budovaním baníctva a energetickochemického priemyslu. V poslednom desaťročí sa situácia v Prievidzi zmenila, vývoj počtu obyvateľov v sídle kopíruje celoslovenské trendy. Neustále znižovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva a záporná migrácia obyvateľstva sa už prejavili na celkovom počte obyvateľov sídla, kde v posledných rokoch dochádza k výraznému spomaleniu nárastu počtu obyvateľov až k jeho poklesu.

Tab. 6

Vývoj počtu obyvateľov v SÚ Prievidza Rok

1980

1991

1998

1999

2000

2006

2009

2012

Počet obyvateľov

40 813

53 424

54 050

53 778

53 475

51 412

50 351

48 519

Zdroj: Sčítanie ľudu, domov a bytov v okrese Prievidza. OO ŠÚ SR v Prievidzi r.1992. Bilancia pohybu obyvateľstva v SR podľa obcí I. a II. časť. ŠÚ SR Bratislava, 1998, 2000, 2002. ÚPN-SÚ Prievidza, www.statistics.sk.

Situáciu z populačného aspektu v sídle negatívne ovplyvňuje úbytok obyvateľstva vysťahovaním. Napr. v roku 2006 sa v sídle narodilo 432 detí a zomrelo 327 obyvateľov (prirodzený prírastok bol +105), ale zvýšená migrácia ovplyvnila celkový úbytok obyvateľov. Tento trend pokračuje i v nasledujúcich rokoch. V r. 2009 predstavoval nárast počtu obyvateľov z prirodzeného prírastku + 63, ale vzhľadom na vyššiu vysťahovalosť predstavoval celkový úbytok obyvateľov - 313. Celkový prírastok/úbytok obyvateľstva v sídle za rok 2012 predstavuje -347 obyvateľov Nepriaznivý vývoj migračného salda je závažný vzhľadom na predpokladanú skutočnosť, že odchádzajú prevažne obyvatelia v produktívnom veku za prácou a bývaním, čím dochádza i k okamžitým zmenám v pomernom zastúpení voči ostatným pred- a poproduktívnym zložkám. Odchádzanie je prevažne zapríčinené nedostatkom pracovných príležitostí, kvalitou a zameraním ponuky trhu práce, ekonomickým stimulom nízkych platových podmienok v rámci mesta a regiónu. Odchádzanie za bývaním je zapríčinené predovšetkým nedostatočnou ponukou možností foriem a kvality bývania, ale aj ekonomickým stimulom cien nehnuteľností na trhu v oblasti predaja a kúpy bytov. Tab. 7 Vývoj indexu vitality obyvateľstva v SÚ Prievidza Rok/index vitality 1980

1991

1992

1993

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2006

2009

2012

390,3

288,8

262,4

246,3

226,7

211,3

211,3

178,8

164,5

149,8

137,5

80,8

57,5

47,8

Zdroj: Sčítanie ľudu, domov a bytov v okrese Prievidza. OO ŠÚ SR v Prievidzi r.1992. Bilancia pohybu obyvateľstva v SR podľa obcí I. a II. časť. ŠÚ SR Bratislava, 1998, 2000, 2002. ÚPN-SÚ Prievidza, www.statistics.sk.


20

KAPITOLA III


Tab. 8

Štruktúra obyvateľstva podľa charakteristických vekových skupín SÚ Prievidza Rok

Počet obyvateľov

0-14 roční

15-59 (54 ženy)

60+ (55+ ženy)

A

%

A

%

A

%

Index vitality

7 210

14,0

35 281

68,6

8 921

17,4

80,8

spolu 2006

51 412

2009

50 351

5978

11,9

33 974

67,5

10 399

20,7

57,5

2012

48 519

5 621

11,58

31 148

63,8

11 750

24,2

47,8

Poznámka: A – absolútny počet Zdroj: www.statistics.sk.

Zo štruktúry obyvateľstva mesta podľa základných vekových skupín je vidieť, že i v Prievidzi naďalej pokračuje proces poklesu detskej zložky ako dôsledok znižujúcej sa pôrodnosti. Vplyvom úbytku detskej zložky populácie a rastom početnosti osôb v produktívnom veku sa ďalej zvyšuje priemerný vek žijúcich obyvateľov sídla - populácia starne. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi predstavuje situácia v Prievidzi zhoršenie stavu a znamená prechod od typu populácie stabilizovanej (2000) k regresívnej (od r.2006), čo už nedáva záruku k populačnému rozvoju sídla z vlastných zdrojov. Národnostná i náboženská štruktúra je výsledkom historického vývoja. Podľa sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2011 má v SÚ Prievidza dominantné zastúpenie obyvateľstvo slovenskej národnosti (87,7 %). Podľa vierovyznania prevláda príslušnosť rímskokatolícka (51,7 %). Bez vyznania je 27,4 % a nezistených bolo 16,6 %. Podľa sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2011 bytový fond sídla tvorilo 3 965 domov. V rodinných domoch sa nachádzalo 1 481 bytov a v bytových domoch 14 790 bytov. Zamestnanosť Podmienky zamestnanosti obyvateľov širšieho okolia vytvára samotné okresné mesto Prievidza, kde pracuje časť ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. V úrovni ekonomickej aktivity sa výrazne prejavuje väzba na hospodársku základňu ďalších miest, najmä na Nováky, Zemianske Kostoľany, Handlovú a Bojnice. Obyvatelia Prievidze sú zamestnaní predovšetkým v priemysle, službách a poľnohospodárstve. Pretrvávajúca vysoká úroveň ekonomickej aktivity obyvateľstva je ovplyvnená vekovou štruktúrou, predovšetkým vysokým zastúpením obyvateľov v produktívnom veku (63,8 % r. 2012). Ku dňu sčítania v r. 2011 bolo v sídle 24 316 EAO (49,6% podiel), z toho evidovali 3 313 nezamestnaných (13,6 %-ná nezamestnanosť). S ekonomickou aktivitou obyvateľstva úzko súvisí pohyb za prácou. Pohyb za prácou (dochádzka a odchádzka) mimo obec trvalého bydliska je jedným z faktorov vyrovnávajúcich bilanciu zdrojov a potrieb pracovných síl a je podmienený prioritne rozsahom a štruktúrou poskytovaných pracovných príležitostí v mieste bydliska. Súčasná miera nezamestnanosti predstavovala vo februári 2015 v okrese Prievidza úroveň 12,22 %.

3.2

SÍDLA Vznik a rozvoj sídla Prievidza podmienila jeho výhodná geografická poloha - na križovatke dvoch významných obchodných ciest. Prievidza sa nachádza v údolí riek Nitra a Handlovka,


21


KAPITOLA III

v hornonitrianskej kotline. Od západu ho ohraničujú výbežky Malej Magury a z východu predhoria Vtáčnika. V súčasnosti sídelný útvar Prievidza plní funkciu administratívno-správneho, hospodárskeho a kultúrneho centra okresu Prievidza. Sídlo Prievidza na úrovni súčasného stavu bolo vytvorené pričlenením pôvodných obcí Hradec, Malá Lehôtka, Veľká Lehôtka. V ďalšom rozvoji sa mesto rozširovalo severovýchodným smerom, čím sa do jeho štruktúry včlenila aj obec Necpaly. Primárna funkčná - priestorová os je založená a viazaná na komunikačnom systéme mestského charakteru daného vývojom mesta. Kompozičné ťažiská celomestského charakteru je možné definovať v okolí jadra sídla (Nám. Slobody) v rozvinutí v smere na Bojnickú cestu. Zástavba aglomerácie je značne rozmanitá. Nachádzajú sa tu objekty hromadnej bytovej zástavby i rodinných domov. V sídelnom útvare sa nachádza celkom 3 668 domov, z toho trvale obývaných 3 472 (94,7%) a neobývaných 196 (5,3%). Pre Prievidzu je charakteristický nízky podiel bytov v rodinných domoch (13,7% z celkového bytového fondu), keď z celkového počtu 16 634 trvale obývaných bytov, bolo v rodinných domoch len 2 281 bytových jednotiek. Prievidza zabezpečuje komplexné pokrytie základných i vyšších potrieb svojich obyvateľov i návštevníkov. Existencia priemyselnej výrobnej základne vytvára vhodné podmienky pre hospodársky rozvoj územia a zamestnanosť. Zachované historické stavebné hodnoty, kultúrne tradície a prírodné danosti vytvárajú základné predpoklady pre formovanie podmienok rozvoja turizmu a cestovného ruchu. Sídlo má všetky predpoklady k jeho ďalšiemu aktívnemu vývoju v slovenskom sídelnom systéme.

3.3

PRIEMYSEL A SLUŽBY Riešené územie už dnes dosahuje najvyšší stupeň diverzifikácie priemyselnej štruktúry v regióne (viac ako 8 odvetví), ako i nižší stupeň koncentrácie výroby. Hospodárska základňa je rozvinutá najmä na ťažbe uhlia, energetike a ťažkej chémii. Po útlme baníctva získava na podiele potravinársky priemysel (mliekarenský, mäsospracujúci, pekárenský a výroba potravinárskych výrobkov). Potravinársky priemysel zamestnáva 27 % pracovníkov, obuvnícky priemysel 20 % zamestnancov, nábytkársky priemysel 17 % pracovníkov, elektrotechnický priemysel 16 % pracov-níkov, kovospracujúci priemysel 16 % pracovníkov a polygrafický priemysel 5 % pracovníkov. Priemyselná výroba je v Prievidzi sústredená najmä v južnej priemyselnej zóne, kde sa nachádzajú plochy využívané pre priemysel, stavebníctvo, sklady, technickú infraštruktúru. Časť plôch (Barvy-laky, Ipeľská tehelňa, Drevona, Poľnoprodukta, Priemstav - dopravnomechanizačný závod, Poľnohospodárske stavby) boli donedávna a sú ešte stále nedostatočne intenzívne využívané, v niektorých už ale po transformácii alebo úpadku prebieha intenzifikácia a sú zavádzané nové výrobné aktivity. V rámci obytnej časti mesta postupným vývojom a lokalizáciou výroby zostali už len tri samostatné areály obklopené funkciou bývania a vybavenosti a to priemysel výroby nábytku (Tatranábytkáreň, Drevárske výrobné družstvo) a mliekarenský priemysel (Prievidzská mliekareň). Pivovar bude umiestnený v mieste bývalého autobazáru s autoumyvárňou. V okolí sa nachádzajú ďalšie drobné prevádzky výrobného charakteru, resp. obchodných a servisných služieb.


22


3.4

KAPITOLA III

POĽNOHOSPODÁRSTVO V katastrálnom území mesta Prievidza je rozvinutá rastlinná i živočíšna výroba. Orná pôda dominuje v rovinnej časti aluviálnej nivy rieky Nitra v severnej a juhozápadnej časti mesta Prievidza. Trvalé trávne porasty majú väčšie zastúpenie v podhorských častiach katastra (Necpaly, Malá a Veľká Lehôtka). Poľnohospodárska pôda sa obrába väčšinou veľkoplošne. Hlavnými plodinami sú najmä obilniny a krmoviny. Dopĺňajú ich technické plodiny, olejniny a strukoviny.

3.5

DOPRAVA

Cestná doprava Komunikačne je sídlo napojené cestami I/50 a I/64. Cestný ťah I/50 v západo-východnej orientácii spája centrálne územie Moravy (ČR) so stredným Slovenskom. Z Prievidze pokračuje na východ v smere Handlová, Žiar nad Hronom. Cesta I/64 predstavuje severojužný ťah, v smere na Žilinu prepája územie so severným Považím. Lokalita, kde bude umiestnená navrhovaná činnosť je v blízkosti križovatky uvedených ciest I/64 a I/50. Železničná doprava Mestom Prievidza prechádza železničný základný ťah Z 391 Nové Zámky - Nitra - Topoľčany Prievidza, v prepojení s ťahom M 431 Vrútky - Horná Štubňa - (Handlová 394) - Zvolen. Letecká doprava Pri Prievidzi je malé športové letisko typu C a slúži len pre nepravidelnú leteckú prepravu malými lietadlami. V súčasnosti je letisko využívané na komerčné účely spojené s vyhliadkovými letmi v okolí mesta.

3.6

REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH V samotnom meste priestory pre mestskú a prímestskú rekreáciu a oddych poskytuje vnútorný mestský systém zelene a parkov, športových plôch a zariadení a záhrad-kárske kolónie. Rekreačným zázemím mesta je plážové kúpalisko, ktoré sa nachádza za riekou Nitrou na katastrálnom území mesta Bojnice a areál zdravia a voľného času v lesoparku Vrchy o rozlohe 360,0 ha. V druhovej štruktúre zariadení telovýchovy a športu sú v sídle zastúpené ihriská a štadióny, športová a tenisová hala, stolnotenisová hala, telocvičňa pre gymnastiku, krytý zimný štadión. Ihriská a štadióny sú zastúpené diverzifikovanou druhovou štruktúrou - futbalové ihriská a štadióny, ihriská pre hádzanú, ľahkú atletiku, basketbal, volejbal, tenis a minigolf. Rozšírené sú aj aktivity vo forme rekreačných záhradkárskych osád. Viacero týchto plôch sa vyskytujú po oboch stranách cesty I/50 východne od posudzovanej lokality. Pre športový rybolov je využívaný neďaleký rybník pri Lehotskej ceste.


23

KAPITOLA III


3.7

KULTÚRNOHISTORICKÉ HODNOTY A ARCHEOLOGICKÉ LOKALITY ÚZEMIA Na území okresu Prievidza je chránených 50 archeologických nálezísk, prevažne sídlisk a 71 stavebných pamiatok, hlavne kaštieľov a kostolov. Sú vyhlásené tri pamiatkové zóny a to v Bojniciach, Nitrianskom Pravne a v Lazanoch. Celkom unikátne sú archeologické náleziská v Prepoštskej jaskyni v Bojniciach a národná kultúrna pamiatka Bojnický zámok. Národné kultúrne pamiatky ako aj archeologické nálezy a náleziská odkryté aj neodkryté sú chránené v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (pamiatkový zákon), v znení neskorších predpisov. Všetky kultúrno-historické pamiatky a archeologické lokality sa nachádzajú mimo záujmového územia.

4

SÚČASNÝ STAV KVALITY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA

4.1

OVZDUŠIE Riešené územie sa nachádza v známych zaťažených oblastiach SR z hľadiska znečistenia ovzdušia. Jedná sa predovšetkým o centrálnu časť Hornonitrianskej kotliny v okrese Prievidza. Dominantný podiel na znečistení ovzdušia v oblasti má energetika, menšie množstvá exhalátov emitujú zdroje chemického priemyslu a lokálne kúreniská. Veľký podiel na vysokej úrovni znečistenia v tejto oblasti má nízka kvalita palivovo-energetických zdrojov. Využívané uhlie okrem síry obsahuje najmä arzén. Medzi najväčšie zdroje patrí Elektráreň Zemianske Kostoľany, Novácke chemické závody, a.s., Nováky, Nemocnica s poliklinikou v Bojniciach, Baňa Nováky, Baňa Cigeľ, Baňa Handlová. Medzi významnejšie zdroje znečistenia ovzdušia v samotnom meste patria: Hornonitrianske bane, Prievidzké tepelné hospodárstvo, Signum-Sk, Milsy.

Tab.9

Prehľad produkcie znečisťujúcich látok v tonách (r. 2003-2013) Množstvo škodlivín v tonách za rok

TZL

SO2

NOx

CO

TOC

2003 2004

1503,184

43 674,2

5 964,32

928,366

173,442

1778,966

42 433,13

5 639,7

790,402

197,098

2005

1381,711

39 458,77

4 021,72

666,191

183,34

2006

1036,463

38 191,69

3 794,57

793,75

175,229

2007

843,01

32 321,82

3 746,14

777,44

177,69

2008

726,58

35 104,42

4 004,17

817,05

218,92

2009

674,79

32 487,82

3 984,14

763,61

196,52

2010

521,15

36 493,34

3 681,11

823,77

197,27

2011

591,128

39 593,158

4 369,803

890,330

202,475

2012

560,013

33 395,816

3 669,402

807,134

200,782

2013

544,098

31 045,919

3 401,642

840,283

172,422

TZL - tuhé znečisťujúce látky, TOC - celkový organický uhlík


24

KAPITOLA III


Hlavné bodové zdroje znečistenia ovzdušia v území a jeho širšom okolí predstavujú (percentuálny údaj znamená podiel v rámci Trenčianskeho kraja):  SE, a.s. Elektráreň Nováky

(TZL - 45,9 %, SO2 - 94,5 %, NOx - 61,6 %, CO - 14,9 %)

 NCHZ Nováky

(TZL - 17,8 %)

 Handlovská energetika, a.s. (SO2 - 1,8 %) Na kvalitu ovzdušia vplývajú meteorologické faktory, najmä prúdenie vzduchu, výskyt hmiel, inverzií a výskyt bezvetria. Pri teplotnej inverzii je ovzdušie stabilne zvrstvené, čím dochádza k obmedzeniu turbulentnej výmeny vzduchu a tým aj k zhoršeniu rozptylu škodlivín. Prúdenie vzduchu na Hornej Nitre je zo severného a severovýchodného smeru s priemernou ročnou rýchlosťou vetra 2,4-2,7 m/s. Na území okresu sú nainštalované tri automatické monitorovacie stanice - Prievidza, Hollého ul., Handlová - Morovnianska a v Bystričanoch, na ktorých sa sleduje prach, oxidy síry, oxidy dusíka a v Prievidzi aj prízemný stratosferický ozón. Plošné zdroje znečistenia ovzdušia, ako sú napr. skládky odpadov, sa v blízkosti záujmového územia nenachádzajú. Zdrojom sekundárnej prašnosti, hlavne v mimovegetačnom období, môže byť orná pôda.

4.2

HLUK Hlavným zdrojom hlukovej záťaže v meste je cestná doprava. Obdobne je to aj v záujmovom území, ktoré je ovplyvňované predovšetkým hlukom z hlavnej cesty Nováky - Prievidza.

4.3

POVRCHOVÉ A PODZEMNÉ VODY

Povrchové vody Kvalitu povrchových vôd je možné hodnotiť na základe dlhodobého pozorovania v rámci štátnej pozorovacej siete (SHMÚ Bratislava). Najbližším sledovaným profilom je profil Handlovka - Koš. Tab. 10 Kvalita povrchových vôd v profile Handlovka - Koš Obdobie

Ukazovatele podľa STN 75 7221 A

B

C

D

E

F

2001-2002

IV

II

V

IV

V

IV

2004-2005

V

III

V

IV

V

V

Vysvetlivky :

ABCDEF-

ukazovatele kyslíkového režimu základné chemické ukazovatele nutrienty biologické ukazovatele mikrobiologické ukazovatele mikropolutanty

Označenie I-V označuje triedy čistoty, pričom I. je I. trieda čistoty - veľmi čistá voda, V.- piata trieda čistoty - veľmi silne znečistená voda.

Výsledky pozorovaní dokumentujú veľmi zlý stav kvality vody, ktorý má ešte trend zhoršovania. Handlovka odvodňuje značnú časť mesta Prievidza a je recipientom vyčistených odpadových vôd z aglomerácie Prievidze. Okrem ČOV Prievidza sa na zlom stave kvality


25


KAPITOLA III

podieľajú ďalšie významné zdroje na hornom toku - ČOV mesta Handlová, Baňa Handlová, Agroprodukt Slovakia Handlová. Podzemné vody Znečistenie povrchového toku sa prejavuje aj na zhoršenej kvalite podzemných vôd aluviálnej nivy, nakoľko sa v tomto prípade jedná o jednotný hydraulický systém. Potenciálnymi zdrojmi znečisťovania podzemných vôd v priemyselnej zóne sú sklady a miesta manipulácie s nebezpečnými látkami (hlavne sklady pohonných hmôt a olejov), ako aj nedostatočne zabezpečené odstavné plochy vozidiel a inej techniky. Priamo v záujmovej lokalite takéto zdroje neboli identifikované. V širšom okolí je zdrojom znečisťovania podzemných vôd intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré pôsobí ako plošný zdroj znečisťovania a podpisuje sa na plošnom znečistení podzemných vôd rôznymi formami dusíka.

4.4

PÔDY V širšom riešenom území neboli robené podrobnejšie prieskumy kvality pôdy z hľadiska jej možnej kontaminácie. V posudzovanom území, ktoré z väčšej časti tvorí spevnená asfaltová plocha, sa významné znečistenie pôd neočakáva.

4.5

RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠSTVO Charakter riešeného územia, ktoré je súčasťou priemyselnej zóny, nedáva predpoklad prítomnosti územne kvalitnej biote. Rastlinstvo i živočíšstvo bolo vytlačené do miest s menšou degradáciou pôvodných biotopov viažúcich sa k vodnému toku Handlovky a Nitry, resp. k ďalej situovaným lesným biotopom. Najintenzívnejší vplyv na živočíšstvo v dotknutom území je vplyv urbanizačný, ktorý je spojený so zvýšeným ruchom vytláčajúcim živočíchov z miest pobytu do miest s menšou degradáciou. Jedným z významnejších dopadov antropizácie je existencia početných migračných bariér, medzi ktoré sa radia i cestné ťahy. Podstatná premena z pôvodnej prírodnej krajiny na krajinu hospodársky využívanú a husto osídlenú spôsobili, že toto územie dnes nie je bohaté na živočíšne druhy.

4.6

SKLÁDKY V posudzovanej lokalite neboli identifikované žiadne skládky, resp. navážky odpadov.

4.7

ZDRAVOTNÝ STAV OBYVATEĽSTVA A CELKOVÁ KVALITA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA PRE ČLOVEKA Zdravotný stav obyvateľstva je výsledkom pôsobenia viacerých faktorov – ekonomická a sociálna situácia, výživové návyky, životný štýl, úroveň zdravotníckej starostlivosti ako aj životné prostredie (ŽP). Vplyv znečisteného ŽP na zdravie ľudí je dosiaľ málo preskúmaný, odzrkadľuje sa však najmä v ukazovateľoch ako sú stredná dĺžka života pri narodení, celková úmrtnosť, dojčenská a novorodenecká úmrtnosť, počet rizikových tehotenstiev a počet narodených s vrodenými a vývojovými vadami, štruktúra príčin smrti, počet alergických, kardiovaskulárnych a onkologických ochorení, stav hygienickej situácie, šírenie toxikománie,


26

KAPITOLA III


alkoholizmu a fajčenia, stav pracovnej neschopnosti a invalidity, choroby z povolania a profesionálne otravy. Syntetickým ukazovateľom úrovne životných podmienok obyvateľstva a úmrtnostných pomerov je stredná dĺžka života, t.j. nádej na dožitie. Po roku 1991 pokles celkovej úmrtnosti, ale najmä dojčenskej a novorodeneckej sa prejavil v predĺžení strednej dĺžky života pri narodení. Podľa ŠÚ SR priemerná stredná dĺžka života pri narodení v okrese Prievidza v rokuoch 2009-2013 bola u mužov 73,32 a žien 80,87 rokov. Priemerná dĺžka pri narodení mierne vzrástla u oboch pohlaví. Vidieť pomerne vysoký rozdiel medzi výškou dožitia sa u mužov a u žien (cca 7,5 roka v prospech žien). Napriek uvedenému vývoju v poslednom období, úroveň úmrtnosti obyvateľstva, najmä u mužov v strednom veku zostáva naďalej celospoločenským problémom. Pre demografický vývoj v SR je charakteristický dlhodobý pokles pôrodnosti aj v oblastiach s doteraz priaznivou natalitou. Platí to aj pre Trenčiansky kraj i okres Prievidza a jeho jednotlivé sídla. K základným charakteristikám zdravotného stavu obyvateľstva, odrážajúcich ekonomické, kultúrne, životné a pracovné podmienky patrí aj mortalita. Výška ukazovateľov celkovej úmrtnosti závisí však nielen od uvedených podmienok, ale ju bezprostredne ovplyvňuje aj veková štruktúra obyvateľstva. Hrubá miera úmrtnosti sa v SR stabilne udržiava v poslednom desaťročí v rozpätí 9,6 až 10,0 úmrtí na 1 000 obyvateľov. V úmrtnosti podľa príčin smrti, podobne ako v celej republike, tak aj v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza a jeho sídlach, dominuje úmrtnosť na ochorenia obehovej sústavy, predovšetkým ischemické choroby srdca a nádorové ochorenia. Päť najčastejších príčin smrti: kardiovaskulárne ochorenia, zhubné nádory, vonkajšie príčiny (poranenia, otravy, vraždy, samovraždy a pod.), choroby dýchacej sústavy a ochorenia tráviacej sústavy, majú za následok 95 percent všetkých úmrtí. Z porovnania štatistík za dlhšie obdobie je zrejmé, že v štruktúre úmrtnosti podľa príčin smrti nedochádza v posledných rokoch v SR k podstatným zmenám. Tab.11 Úmrtnosť obyvateľstva podľa vybraných chorôb v Trenčianskom kraji (na 100 0000 obyvateľov) Príčina úmrtia Choroby obehovej sústavy Nádorové ochorenie Choroby dýchacej sústavy Choroby tráviacej sústavy Vonkajšie príčiny

r.2012 523,07 227,22 58,85 47,41 53,56

Zdroj Zdravotnícka ročenka 2012. Národné centrum zdravotníckych informácií, Bratislava 2014.

V meste Prievidza v roku 2005 zomrelo 327 obyvateľov, z toho 84 na nádorové ochorenia, 161 v dôsledku chorôb obehovej sústavy, 14 v dôsledku chorôb dýchacej sústavy, 17 v dôsledku chorôb tráviacej sústavy a 21 v dôsledku vonkajších príčin. V r. 2009 zomrelo v sídle 371 obyvateľov a v roku 2012 zomrelo spolu 387 obyvateľov (úmrtnosť 7,97‰). Životné prostredie obyvateľov Prievidze negatívne ovplyvňuje najmä činnosť viacerých podnikov a doprava. Hodnotenie zdravotného stavu obyvateľov v priemere za veľké či menšie územné celky je však pomerne zložité, pretože zdravie nie je iba neprítomnosť choroby, ako sme už vyššie uviedli, zdravotný stav je výslednicou fyzického, psychického a sociálneho zdravia. Podľa viacerých zdrojov má rozhodujúci vplyv životný štýl a správanie, nasledované životným prostredím, genetickými a biologickými faktormi a zdravotníckymi službami.


27

Základné údaje o predpokladaných vplyvoch činnosti na ŽP .. ...

KAPITOLA IV

IV.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH ČINNOSTI NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VRÁTANE ZDRAVIA A O MOŽNOSTIACH OPATRENÍ NA ICH ZMIERNENIE

1

POŽIADAVKY NA VSTUPY Nakoľko zámer je na základe listu Okresného úradu – odboru starostlivosti o životné prostredie v Prievidzi (príloha č.1) riešený jednovariantne, uvádzame údaje o vstupoch len pre posudzovaný variant výstavby minipivovaru.

1.1

ZÁBER PÔDY V dôsledku výstavby minipivovaru nedôjde k záberu poľnohospodárskej pôdy, nakoľko záujmová plocha je vedená v KN ako zastavané plochy a nádvoria. Minipivovar bude postavený na parcelách č. 1382/3 a 1383/1 a čiastočne sa zasiahne do existujúcej stavby (parc. 1383/10, objekt so súpisným číslom 653).

1.2

NÁROKY NA ZASTAVANÉ ÚZEMIE Nároky na zastavané územie budú v rozsahu prestavby časti hospodársko-technického objektu – umývarne (parc. 1383/10, objekt so súpisným číslom 653) pre účely osadenia kvasných a stáčacích tankov (vybúranie otvorov pre osadenie dverí, úprava podlahy, prípadne stien). V rámci stavby minipivovaru bude potrebné odstrániť z parcely 1383/1 štrkovú vrstvu, ktorá bola použitá pre terénne úpravy.

1.3

SPOTREBA VODY Výpočet potreby vody bol spracovaný podľa vyhlášky MŽP SR č. 684/2006 Z.z. a informácií od investora a dodávateľa technologickej linky, ktorí počítajú s výrobou 7000 hl piva do roka: Potreba vody pre zamestancov 150 l/os/deň

450 l/deň= 112,5 m3/rok

Voda na varenie piva (približne 225 l piva/1hl)

1575 m3 / rok

Oplachová voda 280 l/ hl l piva

1960 m / rok

Spotreba vody celkom Qp

3647,5 m /rok

3

3

Priemerná spotreba za deň : 3

3

Qd = 3647,5 m / 250 prac.dní = 14,59 m /deň (24 hod) = 0,169 l/s Maximálny odber vody z verejnej siete: 3,5 l/s. Voda bude používaná na varenie piva, oplachovanie KEG sudov, fľaší, komplexu varne fermentačných tankov a potrubia. Zdrojom vody používanej v minipivovare bude voda z verejného vodovodu v správe StVak, a.s. závod Prievidza.


28


1.4

KAPITOLA IV

OSTATNÉ SUROVINOVÉ A ENERGETICKÉ ZDROJE

Elektrická energia Objekt bude zásobovaný elektrickou energiou z existujúceho NN rozvodu. Elektrická energia v objekte bude využívaná na umelé osvetlenie, na pripojenie technologických zariadení, na prípravu teplej úžitkovej vody. Potrebný príkon je 107 kW čo pri odbere 20 hod. denne je 535 000 kWh/rok.

Vstupné suroviny Základné suroviny pri výrobe piva budú: Tab. 12. Údaje o používaných surovinách Surovina Pivovarnícky slad Chmel Pivovarnické kvasinky Voda na varenie piva

Množstvo na 100 l vyrobeného piva 19,8 kg 0,25 kg 1l 225 l

Množstvo za rok pri výrobe 7000 hl piva 138,6 t 1,75t 7000 l 3 1575 m /rok

Vstupné suroviny (slad, chmel, kvasinky) budú dovážané od dodávateľov vo vreciach, resp. granulované v balení. Podľa potreby budú preskladnené v skladových priestoroch (sklad surovín). Na čistenie komplexu varne, tankov, kadí a potrubí budú využívané schválené kyslé sanitačné prostriedky riedené na nízku koncentráciu (2,5%) alebo lúhové (zásadité) roztoky o koncentrácii do 3%. Tieto prostriedky budú používané v uzavretom sanitačnom okruhu a pred vypustením do verejnej kanalizácie budú neutralizované. Jeho množstvo predpokladáme okolo 100-150 kg/rok.

1.5

DOPRAVNÁ A INÁ INFRAŠTRUKTÚRA Doprava materiálov do areálu a odvoz výrobkov z areálu pivovaru bude po existujúcich miestnych komunikáciách odbočením smerom na východ do priemyselného areálu z cesty I/64. Pivovar bude využívať pre dopravu a mnipuláciu existujúce spevnené plochy v areáli spoločnosti Anton Iliaš – Autodoprava. Na základe kapacity výroby predpokladáme intenzitu dopravy nasledovne: Dovoz surovín – 1 nákladný automobil (do7,5t) za týždeň Odvoz výrobkov – 2 autá do 3,5 t/deň Zamestnanci budú do firmy dochádzať MHD, osobnými automobilmi, nemotorovými dopravnými prostriedkami alebo pešo. Statická doprava: budú využívané spevnené plochy v areáli firmy Anton Iliaš –Autodoprava.

1.6

NÁROKY NA PRACOVNÉ SILY Výstavbu objektu minipivovaru a montáž technológie bude realizovať vybraný dodávateľ, ktorý disponuje potrebnou kapacitou zamestnancov v požadovanej profesijnej skladbe, preto za súčasného stavu nie je možné odhadnúť počet pracujúcich na stavbe.


29


KAPITOLA IV

Plánovaná výroba piva si vyžiada 3 pracovníkov. Ročný fond pracovnej doby sa predpokladá cca 250 dní.

2

ÚDAJE O VÝSTUPOCH

2.1

ZDROJE ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA V súvislosti s realizáciou zámeru vznikne jeden nový zdroj znečisťovania ovzdušia, ktorý bude zaradený v zmysle vyhl. 410/2012 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší nasledovne: 6. Ostatný priemysel a zariadenia 6.17. pivovary s projektovanou výrobou v hl/rok ≥ 5000 6.17.2 stredný zdroj znečisťovania ovzdušia s projektovanou výrobou piva 7000 hl/rok Okrem toho vykurovanie a príprava pary bude súčasťou stredného zdroja a bude zaradená nasledovne: 1

Palivovo-energetický priemysel

1.1. Technologické celky obsahujúce stacionárne zariadenia na spaľovanie palív s nainštalovaným súhrnným menovitým tepelným príkonom v MW ≥ 0,3 a ≥ 50 MW (kondenzačný kotol PROTHERM PANTHER Condens 25KKO s výkonom 6,1-25,0 kW a vyvíjač pary s výkonom 151 kW). Pri procese kvasenia piva vzniká oxid uhličitý (CO2) v množstve asi 4 kg/1 hl piva (odborné údaje od dodávateľa technológie). To znamená, že pri ročnej výrobe 7000 hl piva unikne do ovzdušia 28 t CO2. CO2 - je spolu s metánom, oxidom dusným, freónmi, fluorovanými uhľovodíkmi .. skleníkovým plynom, ktorý sa dostáva do atmosféry spaľovaním fosilných palív, a biomasy, odlesňovaním ako i aeróbnym rozkladom organických látok. Skleníkové plyny spôsobujú ohrievanie spodnej časti atmosféry a zemského povrchu, čo vedie k otepľovaniu klímy. Zo spaľovania zemného plynu pri ročnej spotrebe 83 700 m3/rok budú do ovzdušia vypustené nasledovné emisie v tonách za rok: Tab.13 množstvo ZL to spaľovania zemného plynu

TZL 0,00631

SO2 0,000763

NOx 0,12404

CO 0,050009

TOC 0,00835

Zdroj znečisťovania ovzdušia je v súlade s požiadavkami platnej legislatívy na úseku ochrany ovzdušia povinný: 

podľa § 17 ods. „a“ zákona č. 137/2010 o ovzduší musí spoločnosť požiadať o súhlas na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavieb veľkých a stredných zdrojov znečisťovania, rozhodnutí o povolení stavieb veľkých, stredných a malých zdrojov znečisťovania ovzdušia vrátane ich zmien, a rozhodnutí na ich užívanie, tento súhlas je záväzným stanoviskom.


30


2.2

KAPITOLA IV



prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania sú povinní viesť prevádzkovú evidenciu o zdroji (§ 15 ods. 1 písm. t/ zákona o ovzduší). Požiadavky na vedenie prevádzkovej evidencie stacionárneho zdroja znečisťovania sú uvedené vo vyhláške č. 231/2013 Z.z. (ktoré údaje a akým spôsobom sa budú evidovať). Takúto stálu, priebežnú a ročnú evidenciu a evidenciu ďalších predpísaných údajov musí prevádzkovateľ v závislosti od charakteru zdroja viesť v primeranom rozsahu.



ako súčasť žiadosti na vydanie súhlasu na užívanie predložiť aj návrh výpočtu množstva emisie pre účely poplatkovej povinnosti (§ 15 ods. 1 písm. d) zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší).



po uvedení zariadenia do prevádzky je prevádzkovateľ zdroja znečisťovania povinný poskytovať príslušnému orgánu ochrany ovzdušia súhrn údajov z prevádzkovej evidencie, ktoré sú uvedené v § 15 ods. 1 písm. e) zákona o ovzduší. Súhrn sa vyhotovuje za uplynulý kalendárny rok a predkladá v ustanovenom termíne každoročne do 15. februára.

ODPADOVÉ VODY Odkanalizovanie areálu bude kanalizačnou prípojkou o dĺžke 113 m do existujúcej šachty č.3 a odtiaľ do existujúcej kanalizácie DN 400 , ktorá je zaústená do verejnej kanalizácie mesta Prievidza. Odpadové vody budú čistené na ČOV Prievidza v správe StVaK a.s. závod Prievidza. 3

Predpokladané množstvo splaškových odpad. vôd: Q= 450 l/deň= 112,5 m /rok 3

Predpokladané množstvo technologických oplachových vôd: Q= 7,84 m /deň= 1960 3 m /rok 3

Spolu množstvo odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie: 2 072,5 m /rok Oplachové vody z pivovaru budú zaťažené predovšetkým organickými zvyškami z oplachu a umývania nádob (kvasnice, zvyšky piva..). Okrem toho budú diskontinuálne cca 1 x mesačne postupne vypúšťané odpadové vody z dezinfekcie a sanitácie nádob a potrubí. Odpadová voda zo sanitácie bude pred vypustením do kanalizácie neutralizovaná. Predpokladané množstvo takýchto vôd bude cca 3 m3/mesiac. Vody z povrchového odtoku zo strechy objektu pivovaru budú zaústené voľne na terén. Predpokladané množstvo dažďových vôd z pristaveného objektu bude:

Qdv    A  q  1  0,0420 158  6,63l/s A- odvodňovaná plocha riešenej časti objektu= 420m - súčiniteľ odtoku= 1,0 q- výdatnosť dažďa= 158 l/s.ha

2.3

2

ODPADY V zmysle vyhlášky MŽP SR č. 284/2001 Z.z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení noviel, vzniknú druhy odpadov, ktoré je možné zaradiť do kategórie nebezpečných odpadov (N) a ostatných odpadov (O). Ich prehľad uvádzame v tab. 14-15.


31


KAPITOLA IV

Tab. 14 Predpokladané druhy odpadov vznikajúcich pri výstavbe minipivovaru Katalógové číslo odpadu 17 01 01 17 01 02 17 02 01 17 02 02 17 02 03 17 04 05 17 05 06 17 09 04 20 03 01

Názov druhu odpadu betón tehla drevo sklo plasty železo a oceľ výkopová zemina iná ako uvedená v 170505 Zmiešané odpady zo stavieb a demolácií iné ako uvedené v 170901-170903 zmesový komunálny odpad (odpad od dodávateľa stavby)

Množstvo vzniknutého odpadu vzhľadom na len malé stavebné úpravy na existujúcom objekte nebude významné. Údaje o množstve vzniknutého odpadu a spôsobe nakladania s ním budú jedným z dokladov pri kolaudácii stavby. Pôvodcom odpadu z výstavby je v zmysle §-u 40c zákona 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení jeho noviel ten, kto vykonáva stavbu t.j. dodávateľ stavby. Tab. 15 Predpokladané druhy odpadov, ktoré budú vznikať prevádzkou minipivovaru Katalógové číslo odpadu

02 07 05 15 01 02 15 01 07 15 01 10 15 02 02 16 02 13 19 02 05 20 03 01

Názov druhu odpadu, kategória * Kaly zo spracovania kvapalného odpadu v mieste jeho vzniku (mlato, pivovarnícke kvasinky) „O“ obaly z plastov „O“ obaly zo skla „O“ Obaly znečistené škodlivými látkami absorbenty , filtračné materiály vrátane olej. filtrov, handry na čistenie, ochranné odevy kontaminované NL „N“ ( v prípade havárie) vyradené zariadenia obsahujúce nebezpečné časti (odpadové nefunkčné žiarivky, počítač... ) „N“ kaly z fyzikálno-chemického spracovania obsahujúce nebezpečné látky „N“ – kal z neutrálizácie vôd z čistenia techniológie zmesový komunálny odpad „O“

* „O“ – ostatný odpad , „N“ – nebezpečný odpad

Nakladanie s odpadmi sa musí riadiť platnou právnou úpravou na úseku odpadového hospodárstva (zákon NR SR č. 223/2001 Z.z. o odpadoch v znení neskorších predpisov), ktorá požaduje predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať ich množstvo, ako i odpady zhodnocovať recykláciou a opätovným využitím. Zneškodňovanie odpadov spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie je možné vtedy, ak sa nedá použiť iný, vhodnejší spôsob nakladania s odpadmi. Z uvedeného vyplýva, že zneškodňovanie odpadov skládkovaním by mal byť posledný spôsob, ako sa bude s odpadmi nakladať. Uvedené platí v prvom rade pre odpady z výroby alkoholických a nealkoholických nápojov (podskup. 02 07), ktoré môžu byť ponúknuté na skŕmenie pre hospodárske zvieratá. Ďalej sú to odpady z plastov, skla, ktoré je možné recyklovať. Je preto potrebné zaviesť dôsledný oddelený zber odpadov t.j. separáciu odpadov. Medzi prvoradé úlohy pri zahájení prevádzky bude potrebné spracovať pokyny pre prípad havárie – úniku odpadov, spracovať Program odpadového hospodárstva pôvodcu odpadu


32


KAPITOLA IV

v súlade s POH Trenčianskeho kraja ak pôvodca dosiahne limity, kedy je potrebné POH spracovať, zabezpečiť základné zmluvy s oprávnenými organizáciami na odber a následné zhodnotenie prípadne zneškodnenie vznikajúcich odpadov. Komunálny odpad vznikajúci počas prevádzky bude zhromažďovaný v kontajnery a zneškodňovaný v súlade so všeobecne záväzným nariadením mesta Prievidza.

2.4

ZDROJE HLUKU A VIBRÁCIÍ V súvislosti s prevádzkou areálu je potrebné počítať s týmito zdrojmi hluku: 1. doprava zamestnancov, zásobovacích vozidiel a vozidiel na expedíciu piva Podľa prognózy uvedenej v kapitole IV.1.1.5 sa intenzita dopravy na ceste I/64 denne navýši o 2 automobily do 3,5 t (rozvoz piva). Okrem toho 1x mesačne dovezie základné suroviny pre výrobu piva nákladný automobil. Nárast hlukovej záťaže v súvislosti s prejazdmi automobilov (4 prejazdov /deň) možno vzhľadom na súčasnú intenzitu dopravy na ceste považovať za minimálny a vzhľadom na lokalizáciu pivovaru (existujúca cesta) nedôjde k žiadnemu relevantnému ovplyvneniu okolia pivovaru. Navyše v okolí navrhovanej prevádzky sa nenachádzajú žiadne obytné objekty, resp. objekty školstva a zdravotníctva. Najbližšie obytné objekty sú situované cca 350 m severne. Za iné zdroje hluku možno považovať manipuláciu so sudmi (expedícia). Šíreniu hluku bude brániť samotný objekt pivovaru, ktorý bude vysoký 7,5 m. Ostatné zdroje hluku technologického charakteru budú umiestnené vo vnútorných priestoroch prevádzky s minimálnym vplyvom na okolie pivovaru.

2.5

ZDROJE ŽIARENIA, TEPLA A ZÁPACHU Posudzovaná technológia nie je zdrojom žiarenia. Technológia však môže byť zdrojom typického zápachu, ktorý je charakterizovaný používaným pivovarníckym sladom a kvasinkami. Typický pach z výroby piva je možné cítiť len v blízkosti výrobných priestorov haly a preto nemal negatívne vplývať na okolité obyvateľstvo.

2.6

VYVOLANÉ INVESTÍCIE Nie sú známe.

3

HODNOTENIE PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV A ICH POSÚDENIE Z HĽADISKA VÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA

3.1

VPLYVY NA OBYVATEĽSTVO

Vplyvy počas výstavby Vplyvy obdobia výstavby minipivovaru predstavujú predovšetkým zvýšenú hlukovú záťaž a prašnosť. Dovoz materiálu je možný cez cestu I/64, čím sa doprava vyhne lokálnym komunikáciám, ktoré prechádzajú cez obytnú zástavbu. Počas stavebných prác je potrebné zabezpečiť stroje a automobily tak, aby neznečisťovali komunikáciu a aby boli práce


33


KAPITOLA IV

vykonávané tak, aby neovplyvňovali fungovanie okolitých prevádzok. Vplyvy počas výstavby minipivovaru na obyvateľstvo považujeme za zanedbateľné.

Vplyvy počas prevádzky Vplyvy na obyvateľstvo počas prevádzky minipivovaru možno vyšpecifkovať ako vplyvy spôsobené dopravou. Nakoľko sa predpokladajú 2 autá do 3,5 t počas dňa a 1 NA za týždeň vplyv dopravy vzhľadom na súčasnú intenzitu na ceste I/64 považujeme za minimálny. Iné vplyvy na obyvateľstvo prevádzkou pivovaru vzhľadom na jeho situovanie (priemyselná okrajová zóna Prievidze) nepredpokladáme. V dôsledku prevádzky je predpoklad vypúšťania do ovzdušia na základe odborných podkladov cca 28 t emisií CO2 z výroby (kvasenia) piva za rok a emisie so spaľovania zemného plynu (0,189 t).

3.2

VPLYVY NA PRÍRODNÉ PROSTREDIE

3.2.1 Reliéf a horninové prostredie Vzhľadom na rovinatý charakter územia a stav, že objekt nebude podpivničený, potrebné stavebné práce nebudú znamenať významné ovplyvnenie reliéfu alebo horninového prostredia. V širšom okolí sa nenachádzajú žiadne ložiskové územia, ktoré by boli v strete záujmu s realizáciou zámeru.

3.2.2 Vplyvy na podzemnú a povrchovú vodu Vplyvy počas výstavby Vzhľadom k tomu, že stavba bude realizovaná v dostatočnej vzdialenosti od rieky Handlovka (630 m) a Nitra (3500 m) priame vplyvy na povrchové vody počas výstavby minipivovaru neočakávame. Z hľadiska ohrozenia kvality podzemných vôd v období výstavby pripadajú do úvahy nasledovné zdroje kontaminácie:  úniky látok zo stavebných mechanizmov, vrátane potenciálnych havarijných únikov. Havarijné úniky je potrebné okamžite riešiť posypaním uniknutej látky absorbentom (vapex, ropex...) , odťaženie nasiaknutej zeminy a zabezpečenie jej zneškodnenia.

Vplyvy počas prevádzky Vplyvy na kvalitu povrchových a podzemných vôd počas prevádzky súvisia jednak s produkciou odpadových vôd a jednak s používaním chemických látok (kyslé alebo zásadité sanitárne prostriedky), ktoré pri nesprávnej manipulácii môžu spôsobiť ohrozenie resp. znečistenie kvality vôd. Pri činnosti minipivovaru budú vznikať vody: - splaškové - technologické - vody z povrchového odtoku (dažďové)


34


KAPITOLA IV

Splaškové vody budú spoločne so neutralizovanými technologickými vodami (vody po čistení zariadení ) a s vodami z oplachov kadí pri varení piva... odvádzané prípojkou DN 200 do verejnej kanalizácie . Na základe podkladov z iných prevádzok minipivovaru kvalita vypúšťaných OV môže dosahovať nasledovné parametre: Tab. 16 Údaje o vypúšťaných vodách

pH 6-9

Pcelk. 15

N-NH4 45

Ncelk. 70

NL 500

RL 2500

BSK5 500

CHSKCr 800

Verejná kanalizácia mesta Prievidza je ukončená mechanicko-biologickou čistiarňou odpadových vôd, ktorá vyčistené OV vypúšťa do rieky Nitra. ČOV Prievidza má priemernú kapacitu čistenia okolo 150 l/s, max. prietok vody biolog. stupňom je 310 l/s. Množstvo 3 odtekajúcich vôd z prevádzky fi L&P Prievidza bude okolo 2 072,5 m /rok , čo je priemerne 3 8,29 m /deň = 0,096 l/s. Vody z povrchového odtoku zo strechy prístavby budú zaústené do vsaku, čo z pohľadu zamedzenia vysušovania územia postupným zastavaním (výrobné objekty, spevnené plochy....) doporučujeme. Týmto riešením sa navyše zbytočne hydraulicky nezaťažuje kanalizačný systém a ČOV. Pri navrhovanej činnosti nie je predpoklad znehodnotenia kvality podzemných vôd únikom znečisťujúcej látky (CHL na sanitáciu technol. zariadenia), nakoľko s týmito chemickými látkami bude manipulované v uzavretých priestoroch s pevnou betónovou podlahou. V prípade potreby a splnenia požiadaviek zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách organizácia vypracuje havarijný plán v zmysle zákona o vodách a vyhlášky MŽP SR č. 100/2005 Z.z.

3.2.3 Vplyvy na ovzdušie Ako sme uviedli v kapitole IV.2.1, v súvislosti s realizáciou zámeru vznikne nový stredný zdroj znečisťovania ovzdušia - technologický zdroj, zaradený podľa vyhl. 410/2012 Z.z. ako: 6.17.2 stredný zdroj znečisťovania ovzdušia s projektovanou výrobou piva 7000 hl/rok Celkové množstvo vypustených emisií CO2 z kvasenia piva bude 28 t za rok. Súčasťou zdroja budú aj energetické zariadenia na výrobu pary a vykurovanie s celkovým výkonom 176 kW. Vzhľadom na situovanie pivovaru v zóne určenej pre priemysel a služby, v blízkosti cesty I/64 vypúšťané emisie nebudú výrazne ovplyvňovať obyvateľstvo. Najbližšie obytné objekty sú situované cca 350 m severne od areálu minipivovaru.

3.2.4 Pôda Stavba nebude mať vplyv na poľnohospodársku pôdu nakoľko sa prístavba realizuje v priemyselnej zóne a plocha je vedená v katastri nehnuteľností ako „ostatné plochy a nádvoria.


35


KAPITOLA IV

3.2.5 Fauna a flóra Nakoľko je lokalita situovaná v intraviláne mesta Prievidza, v tesnej blízkosti dopravnej tepny mesta – cesty I/64, v okrajovej časti južnej priemyselnej zóny nepredpokladáme výskyt významnej fauny a flóry a teda ani významné vplyvy počas výstavby a prevádzky objektu na okolitú biotu. Územie zaujímavé z pohľadu vodnej respektíve terestrickej fauny je v dostatočnej vzdialenosti od miesta stavby.

3.2.6 Územný systém ekologickej stability Posudzovaný areál nezasahuje priamo do žiadneho prvku ÚSES. Areál minipivovaru je vzdialený od nadregionálneho biokoridoru, ktorým je rieka Nitra cca 3500 m, regionálneho biokoridoru – rieky Handlovka 630 m a nebude mať žiaden vplyv ani priamy kontakt s týmito biokoridormi.

3.3

VPLYVY NA KRAJINU Výstavbou minipivovaru dojde k minimálnemu zásahu do scenérie krajiny. Zmena bude spočívať v zastavaní doteraz voľnej plochy objektom výrobnej haly. Zmenu však možno hodnotiť ako nevýznamnú, nakoľko výrobná hala bude situovaná v priemyselnej zóne, ktorá je zastavaná rôznymi technicko-hospodárskymi objektmi. Po kvalitatívnej stránke sa bude jednať o nový, vzhľadovo prijateľný objekt so sivomodro-žltým farebným riešením fasády.

3.4

VPLYVY NA URBÁNNY KOMPLEX A VYUŽÍVANIE ZEME Prvky urbánneho komplexu (priemysel, služby, poľnohospodárstvo, rekreácia a pod.) nebudú realizáciou zámeru negatívne dotknuté. Naopak v meste Prievidza sa rozšíri potravinárska výroba o výrobu piva. Z hľadiska rozvoja priemyselných aktivít možno v danom prípade hovoriť o priamom pozitívnom vplyve na priemysel. K rozvoju minipivovarov došlo v posledných rokoch nielen na Slovensku ale aj v iných krajinách sveta. Na Slovensku sa priestor pre podnikanie vytvoril po revolúcii (1989) a po tomto období niektoré veľké pivovary zanikli a naopak začali vznikať minipivovary. Do súčasnej doby ich podľa získaných informácií vzniklo 27, avšak väčšina neprežila tvrdé konkurenčné prostredie veľkých pivovarov a zanikla. Niektoré minipivovary, ktoré zatiaľ fungujú na Slovensku: Pivovar Perla Banská Bystrica, Dobrovar Dobrá Niva, SIGIP s.r.o. Komárno, Kaltenecker Rožňava, Codecon Svätý Jur, Amadeus Šurany, Golem Košice..). K nim pribudne minipivovar v Prievidzi.

3.5

VPLYVY NA KULTÚRU A PAMIATKY Priamo v území sa nenachádzajú žiadne kultúrne a historické pamiatky, paleontologické náleziská, či významné geologické lokality, ktoré by mohli byť ovplyvnené realizáciou zámeru. Rovnako nepredpokladáme ani vplyvy na kultúrne hodnoty nehmotnej povahy.


36


4

KAPITOLA IV

HODNOTENIE ZDRAVOTNÝCH RIZÍK Z hľadiska zdravotných rizík je vzhľadom na charakter výroby, osadenie minipivovaru v priemyselnej zóne vo vzťahu k obyvateľstvu relevantné posudzovať vplyv znečistenia ovzdušia a hluku. Čo sa týka množstva vypúšťaných ZL, z výroby piva vzniká CO2 (skleníkový plyn), ktorý bude voľne unikať do atmosféry. Okrem toho zo spaľovania zemného plynu vznikne cca 189 kg emisií. Kritériom pre posudzovanie účinkov hluku je nariadenie vlády SR č. 549/2007 Z.z., ktoré vo vonkajšom priestore v obytnom území stanovuje najvyššie prípustné ekvivalentné hladiny hluku 50 dB pre deň a večer a 45 dB pre noc. Vzdialenosť obytného územia od plánovaného areálu je dostatočnou zárukou, že vplyvom prevádzky výrobného areálu tieto limity nebudú prekročené. Čo sa týka pracovného prostredia musí prevádzkovateľ dodržiavať všetky hygienické predpisy s dôrazom na dodržiavanie potravinového práva. Výstavba a následne prevádzka zariadenia na výrobu piva sa musí riadiť z hľadiska zabezpečenia hygieny a zdravotnej nezávadnosti potravín nasledovnými predpismi: -

Zákon č.152/95 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov

-

Potravinový kódex SR



Výnos MP SR a MZ SR z 12. apríla 2006 č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava PK SR upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín;



Vyhláška MPaRV SR č. 30/2014 o požiadavkách na nápoje



Výnos MP SR a MZ SR zo 16.decembra 1997 č.557/1998-100, ktorým sa dopĺňa výnos MP SR a MZ SR , ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti PK SR v znení neskorších predpisov;

-

Nariadenie (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín;

-

Nariadenie EP a Rady (ES) č.178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva v aktuálnom znení

-

Nariadenie EO a rady EU č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004

Článok 5 nariadenia (ES) č. 852/2004 Európskeho parlamentu a Rady o hygiene potravín vyžaduje od prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, aby určili, zaviedli a zachovávali trvalý postup založený na zásadách Analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodoch (HACCP). Nariadenie (ES) č. 852/2004 umožňuje zavádzať postupy založené na HACCP flexibilne a tak zabezpečiť, aby mohli byť uplatňované na všetky situácie. HACCP – Hazard Analysis Critical Control Points v preklade znamená analýza nebezpečia narušenia zdravotnej alebo hygienickej neškodnosti potravín, identifikácia kritických bodov


37


KAPITOLA IV

a preventívne zabezpečenie kontroly týchto bodov. Pozostáva z nasledujúcich siedmich zásad: (1) identifikovanie všetkých nebezpečenstiev, ktorým sa musí zabrániť, ktoré sa musia vylúčiť alebo znížiť na prijateľnú úroveň (analýza nebezpečenstiev); (2) identifikovanie kritických kontrolných bodov v tom kroku alebo krokoch, v ktorých je nutná kontrola na zabránenie alebo vylúčenie nebezpečenstva alebo na jeho zníženie na prijateľnú úroveň; (3) určenie kritických limitov v kritických kontrolných bodoch, ktoré pre zabránenie, vylúčenie alebo zníženie identifikovaných nebezpečenstiev rozlišujú prijateľnosť od neprijateľnosti; (4) určenie a zavedenie účinných postupov monitorovania v kritických kontrolných bodoch; (5) určenie nápravných opatrení, ak monitorovanie ukazuje, že určitý kritický kontrolný bod nie je pod kontrolou (nie je ovládaný); (6) určenie postupov, ktoré sa musia pravidelne vykonávať na overovanie účinného fungovania opatrení vytýčených v odsekoch 1 až 5; (7) určenie dokumentov a záznamov zodpovedajúcich druhu a veľkosti potravinárskeho podniku na preukazovanie účinného uplatňovania opatrení vytýčených v odsekoch 1 až 6. Pred stanovením postupov HACCP musia byť zavedené nevyhnutné požiadavky hygieny potravín, ktoré zahŕňajú najmä:  požiadavky na infraštruktúru a zariadenie,  požiadavky na suroviny,  bezpečné zaobchádzanie s potravinami (vrátane balenia a dopravy),  manipuláciu s potravinárskymi odpadmi,  postupy na kontrolu škodcov,  sanitačné postupy (čistenie a dezinfekcia),  kvalitu vody,  zachovávanie chladiarenského reťazca,  zdravie zamestnancov, ich zdravotný stav,  osobnú hygienu,  školenie Plán HACCP je súčasťou hygienických predpisov správnej výrobnej praxe v podniku a bude musieť byť pripravený pred začatím výroby.

5

ÚDAJE O PREDPOKLADANÝCH VPLYVOCH NAVRHOVANEJ ČINNOSTI NA CHRÁNENÉ ÚZEMIA Navrhovaná výstavba minipivovaru nezasahuje priamo do žiadnych veľkoplošných ani maloplošných chránených území v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Rovnako územie nie je súčasťou navrhovaných chránených vtáčích území, území európskeho významu, území zaradených do Natury 2000. Minipivovar je situovaný cca 3500 m od rieky Nitry, ktorá je evidovaná ako nadregionálny biokoridor. Do toku nebude zasahované priamo,


38


KAPITOLA IV

nepriamo len vypúšťaním odpadových vôd cez ČOV Prievidza. Z pohľadu ochrany vôd územie nie je súčasťou chránenej vodohospodárskej oblasti. Územie je situované v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach, ktoré bolo vyhlásené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 255/2008 Z.z.

6

POSÚDENIE OČAKÁVANÝCH VPLYVOV Z HĽADISKA ICH VÝZNAMNOSTI A ČASOVÉHO PRIEBEHU PÔSOBENIA V predchádzajúcich častiach zámeru sme uviedli predpokladané vplyvy posudzovanej činnosti počas výstavby a prevádzky minipivovaru. Časovo sme sa snažili odhadnúť dĺžku vplyvu, ktorú možno sumárne zhodnotiť nasledovne: vplyvy počas výstavby: krátkodobé, intenzívnejšie (hluk, doprava). Vplyvy počas prevádzky: dlhodobé, trvalé s nízkou intenzitou. Iné vplyvy ako tie, ktoré sme uviedli v predchádzajúcich častiach zámeru nepredpokladáme.

Prehľad relevantných kľúčových právnych predpisov, ktoré sme zohľadnili pri hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti § Zákon č. 223/2001 o odpadoch v znení jeho noviel § Vyhláška MŽP SR č. 310/2013 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch § Vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov v znení neskorších predpisov § Zákon č. 119/2010 o obaloch § Zákon č. 261/2002 Z. z. o závažných priemyselných haváriách v znení jeho noviel § Zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zmien a doplnkov zákona a prislúchajúcimi vykonávacími vyhláškami § Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší § Vyhláška MŽP SR č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia § Vyhláška MPŽPRR SR č. 410/2012 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší. § Vyhláška MŽP č. 411/2012 Z. z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí

§ Vyhláška MŽP SR č. 231/2013 Z.z. o informáciách podávaných Európskej komisii, o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie, o údajoch oznamovaných do Národného emisného informačného systému a o súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení § Zákon 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov § Potravinový kódex a súviace nariadenia EP a EU § Zákon NR SR č. 355/2007 Z.z. o podpore, ochrane a rozvoji verejného zdravia § Nariadenie vlády SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, § Nariadenie vlády SR č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku § Nariadenie vlády SR č. 549/2007 Z. z. o ochrane ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.


39


KAPITOLA IV

§ Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov § Vyhláška MŽP SR č. 100/2005 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní s nebezpečnými látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd § Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov § Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny § Zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu

7

PREDPOKLADANÉ VPLYVY PRESAHUJÚCE ŠTÁTNE HRANICE Výstavba minipivovaru v Prievidzi nebude mať vplyv na životné prostredie presahujúci štátne hranice.

8

VYVOLANÉ SÚVISLOSTI, KTORÉ MÔŽU SPÔSOBIŤ VPLYVY S PRIHLIADNUTÍM NA SÚČASNÝ STAV ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V DOTKNUTOM ÚZEMÍ Na základe komplexného posúdenia plánovanej činnosti nie sú známe žiadne vyvolané súvislosti, ktoré by mohli spôsobiť vplyvy na životné prostredie v dotknutom území.

9

RIZIKÁ SPOJENÉ S REALIZÁCIOU ČINNOSTI Na základe analýzy vplyvov výstavby a prevádzky neočakávame pri bežnej prevádzke významné nepredvídané riziká, ktoré by mohli ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť životné prostredie. Možným rizikom v prevádzke je požiar. Skladované látky (pivovarnícky sklad, chmelový extrakt, kvasinky) nie sú horľavé látky, a tak riziko požiaru nie je vysoké. Prípadné riziko je potrebné eliminovať v zmysle platných predpisov na úseku požiarnej ochrany (požiarna voda, hasiace prístroje vo výrobnom objekte, ustanovenie bezpečnostného a požiarneho technika, spracovanie požiarneho plánu). Určité riziko predstavuje aj potenciálna havária s únikom znečisťujúcich látok vo výrobnom areáli, a to počas výstavby, ako aj prevádzky (doprava, skladovanie a manipulácia so znečisťujúcimi látkami). Pre tento prípad bude potrebné spracovať havarijný plán v zmysle požiadaviek zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a vyhl. MŽP SR 100/2005 Z.z. a to v prípade, ak bude L & P Prievidza, s.r.o. manipulovať pravidelne s viac ako 1000 l alebo 1000 kg škodlivých látok. Pripravovanú stavbu pivovaru je potrebné posúdiť z hľadiska zákona NR SR č.261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií v znení jeho novely, pričom sa posudzuje množstvo nebezpečných látok v podniku. Podľa prílohy č. 1, tab.1 a 2 tohto zákona a podľa údajov o hlavnej používanej chemickej látke (zásady (napr: NaOH alebo kyseliny) z dostupnej literatúry je možné konštatovať, že používaná látka nepatrí medzi látky s vybranými nebezpečnými vlastnosťami s určenou prahovou hodnotou skladovania.


40


10

KAPITOLA IV

OPATRENIA NA ZMIERNENIE NEPRIAZNIVÝCH VPLYVOV Na základe vykonaného hodnotenia vplyvov výstavby a prevádzky minipivovaru navrhujeme realizovať nasledovné opatrenia:

11



počas výstavby dbať na čistotu miestnych komunikácií, ktoré vychádzajú na cestu I/64 (čistenie a kropenie vozovky)



manipuláciu so znečisťujúcimi látkami vykonávať tak, aby nedošlo k ich úniku a tým ohrozeniu kvality podzemných vôd



v prípade potreby spracovať havarijný plán v zmysle zákona NR SR č. 364/2004 Z.z. o vodách a vyhl. MŽP č. 100/2005 Z.z.;



pri ďalšej príprave, realizácii, výstavbe ako i prevádzke minipivovaru postupovať podľa platných legislatívnych predpisov na úseku životného prostredia;

POSÚDENIE OČAKÁVANÉHO VÝVOJA, AK BY SA ČINNOSŤ NEREALIZOVALA (NULOVÝ VARIANT) V prípade hodnotenia nulového stavu záujmovej lokality je potrebné uviesť, že lokalita je situovaná v kat. území Prievidza v tesnej blízkosti cesty I/64, v južnej časti katastra mesta . V prípade, že by sa výstavba minipivovaru v záujmovej lokalite nerealizovala, bolo by dané územie vo vlastníctve majiteľa spoločnosti L&P Prievidza, ktorý by hľadal iné zmysluplné využitie.

12

POSÚDENIE SÚLADU ČINNOSTI S ÚZEMNOPLÁNOVACOU DOKUMENTÁCIOU A ĎALŠÍMI RELEVANTNÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTAMI

Obr. 1 Výsek z územného plánu mesta Prievidza, zmeny a doplnky č. 10 (AGS Prievidza, 01/2008)


41


KAPITOLA IV

Umiestnenie areálu je v súlade s územným plánom mesta Prievidza, výrobný závod je situovaný v priemyselnej zóne. Konkrétna lokalita má navrhované využitie „výrobné územie – priemysel a poľnohospodárstvo“.

13

ĎALŠÍ POSTUP HODNOTENIA VPLYVOV S UVEDENÍM NAJZÁVAŽNEJŠÍCH OKRUHOV PROBLÉMOV Predmetom predloženého zámeru je posúdenie vplyvov výstavby a prevádzky minipivovaru (7000 hl piva ročne) v južnej okrajovej časti mesta Prievidza na životné prostredie. Výrobný areál bude situovaný v priestore areálu Anton Iliaš – Autodoprava, ktorý sa nachádza na južnom okraji mesta v blízkosti cesty I/64, v priemyselnej zóne. V predchádzajúcich kapitolách boli popísané možné vplyvy počas výstavby i prevádzky malého pivovaru. Z pohľadu spracovateľa zámeru nevidíme výrazné a závažné problémy počas prevádzky pivovaru. Tak ako bolo uvedené v predchádzajúcich kapitolách, pri správnej, bezporuchovej prevádzke nie je predpoklad ohrozenia alebo znečistenia okolitého životného prostredia.


42

Porovnanie variantov

V

KAPITOLA V

POROVNANIE VARIANTOV NAVRHOVANEJ ČINNOSTI A NÁVRH OPTIMÁLNEHO VARIANTU Na základe listu Obvodného úradu životného prostredia v Prievidzi č. OU-PD-OSZP2015/009765-002 zo dňa 15.4.2015 je zámer na stavbu: „Pivovar Prievidza“ spracovaný v jednom variante. Okrem variantu výstavby pivovaru je popísaný aj nulový variant. Žiadosť investora o upustenie od variantného riešenia bola odôvodnená skutočnosťou, že investor je vlastníkom pozemku, kde o.i, vlastní aj autodopravu, ktorou môže zabezpečiť rozvoz piva odberateľom. Investícia je v súlade s platným územným plánom mesta Prievidza. Technológia bude dodaná od renomovaného dodávateľa z ČR, kde sú s výrobou piva bohaté skúsenosti. Z hľadiska výroby variantné riešenie nie je možné; výrobný proces je štandardizovaný, používa sa obdobne vo všetkých pivovaroch s menšou výrobnou kapacitou. Výhodou oproti veľkopivovarom je, že sa nakupujú polotovary a teda problematický proces výroby sladu sa v priestoroch pivovaru nebude realizovať. Predmetom predloženého zámeru je posúdenie vplyvov výstavby a prevádzky pivovaru na okolité životné prostredie. Výrobný areál bude situovaný v priestore pri križovatke cesty I/50 a I/64 v zóne s prevahou priemyselnej výroby, skladov, obchodu a služieb. Pivovar bude pristavený k objektu autoservisu, k časti autoumyvárne na ploche 292 m2. Bude sa jednať o dvojpodlažný objekt. V priestore autoumývarne (106 m2), ktorá bude zrušená, budú umiestneného kvasné a stáčacie tanky. Investor sa rozhodol vybudovať pivovar na vlastných pozemkoch v k.ú. Prievidza parc.č. 1383/1, 1382/3. Celková plocha pre potreby 2 pivovaru bude 398 m . Objekt je napojený na všetky potrebné inžinierske siete (voda, elektrina, kanalizácia, zemný plyn). Predkladaná investičná akcia bola vyhodnotená v zmysle zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, prílohy č. 8, kapitoly 12– potravinársky priemysel, položky 1 pivovary, sladovne, vinárske závody a výrobne nealkoholických nápojov. Výstavba pivovaru je zaradená do časti B - zisťovacie konanie. V rámci spracovania zámeru boli posúdené vplyvy výstavby a prevádzky pivovaru, a to tak pozitívne, ako aj negatívne. Výrazné negatívne vplyvy nie sú, pivovar bude stredným zdrojom znečisťovania ovzdušia (výroba piva 7000 hl/rok), doprava bude 1 NA za týždeň a 2 autá do 3,5 t/denne, odpadové vody budú zaústené do verejnej kanalizácie. Pozitívnym vplyvom je vytvorenie 3 pracovných príležitostí.

Porovnanie navrhovanej činnosti s nulovým variantom Nulový variant predstavuje budúci stav, kedy by sa predmetná činnosť v danej lokalite nerealizovala. Pri tomto stave by sa situácia mohla vyvíjať smerom k realizácii iného podnikateľského zámeru. Investor však takúto možnosť nepripúšťa, pretože je vlastníkom pozemku a má výrazný záujem realizovať svoj podnikateľský zámer. Predkladaný zámer je navrhovaný za účelom výstavby pivovaru a výroby piva v množstve 7000 hl za rok. Touto aktivitou sa vytvoria 3 pracovné miesta. Z hľadiska vplyvov na životné prostredie je hlavným vplyvom variantu výstavby: Vznik stredného zdroja znečisťovania ovzdušia (cca 28 t CO2/rok, emisie zo spaľovania zemného plynu – 0,189 t/rok)


43

KAPITOLA V

Porovnanie variantov

Tvorba oplachových a splaškových odpadových vôd zaústených do verejnej kanalizácie mesta Prievidza v množstve 2072,5 m3/rok. Tvorba odpadov Minimálne zvýšená intenzita dopravy , s tým spojený hluk a emisie. Z pohľadu ochrany prírody sa v území nenachádzajú žiadne veľkoplošné ani maloplošné chránené územia. V zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny; tu platí prvý stupeň ochrany. V predmetnom území sa nenachádzajú žiadne kultúrne pamiatky chránené v zmysle zákona NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu. Posudzovaná lokalita sa nachádza v ochrannom pásme II. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Bojniciach. V prípade nulového variantu by nedošlo k vyššie uvedeným vplyvom (tvorba odpadov, OV, hluku...) ale ani k vytvoreniu 3 pracovných miest. Na základe komplexného porovnania navrhovanej činnosti s nulovým variantom odporúčame realizáciu zámeru výstavby pivovaru v Prievidzi, pretože nepredpokladáme, že dôjde k zhoršeniu stavu životného prostredia v okolí záujmového územia. Súčasne odporúčame zapracovať do opatrení, uvedených v kapitole IV.10.

rozhodnutia v zmysle zákona 24/ 2006 Z.z. návrh


44

Doplňujúce informácie k zámeru

KAPITOLA VII

VII. DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE K ZÁMERU 1

ZOZNAM TEXTOVEJ A GRAFICKEJ DOKUMENTÁCIE, KTORÁ SA VYPRACOVALA PRE ZÁMER ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV Textové prílohy 1. List OÚ Prievidza – upustenie od variantného riešenia Grafické prílohy: uvedené v kap. VI. 1. situácia stavby Výkresová dokumentácia bola použitá z pripravovanej dokumentácie pre územné konanie (IPP Partner, s.r.o. marec 2015)

2

ZOZNAM HLAVNÝCH POUŽITÝCH MATERIÁLOV 

Atlas krajiny, 2002, MŽP SR Bratislava a SAŽP Banská Bystrica.



Atlas SSR, 1980, vyd. SAV Bratislava a SÚG a K Bratislava.



Atlas slovenských miest. Mapa Slovakia Bratislava s.r.o. r. 2001.



Bilancia zásob výhradných ložísk Slovenskej republiky k 1. januáru 1997, GEOFOND Bratislava, 1997.



Bilancie pohybu obyvateľstva v SR podľa obcí. ŠÚ SR Bratislava, r. 1998-2002.



Encyklopédia Slovenska. SAV Bratislava 1979.



Futták, J. et. al., 1966: Fytografické členenie Slovenska I. Veda, Vydavateľstvo SAV, Bratislava.



Maheľ M., et.al., 1967: Regionálna geológia Slovenska.



Matula, M. - Hrašna, M., 1975: Inžinierskogeologické mapovanie a rajonizácia, VÚ-II-87/10, Geologický ústav PFUK Bratislava.



Mazúr E., Lukniš M., 1980: Základné geomorfologické členenie SR, SAV Bratislava.



Michalko, J.(ed.) et al. 1986: Geobotanická mapa ČSSR. Slovenská republika. Veda, Bratislava, 162 pp.



SHMÚ Bratislava, Správa o kvalite ovzdušia a podiele jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní za roky 2002 – 2004.



Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2001. ŠÚ SR Bratislava, r. 2001.



Správa o stave životného prostredia Trenčianskeho kraja k r. 2002.



Vývoj obyvateľstva v SR r. 1999, 2000. ŠÚ SR.



www.statistics.sk, www.infostat.sk, www.prievidza.sk



Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Prievidza (2007 - 2013).



Územný plán mesta Prievidza, AGS Ateliér, 2006


46

Doplňujúce informácie k zámeru

3

KAPITOLA VII

ZOZNAM VYŽIADANÝCH VYJADRENÍ A STANOVÍSK Počas spracovania zámeru boli zo strany štátnych orgánov – OR HAZZ Prievidza, OU OSŽP Prievidza - odbor odpadov, odbor OPaK vydané stanoviská k projektu pre územné konanie. Doteraz vydané stanoviská k projektu pre UR boli súhlasné.

4

DOPLŇUJÚCE INFORMÁCIE O DOTERAJŠOM POSTUPE PRÍPRAVY ZÁMERU A POSUDZOVANÍ JEHO PREDPOKLADANÝCH VPLYVOV V rámci prípravy investície bola spracovaná projektová dokumentácia pre územné konanie IPP Partner, s.r.o. v 03/2015. Súčasťou dokumentácie je aj ponuka pre technológiu spoločnosti INTERMONT Pardubice, s.r.o. Spracovateľ zámeru pri jeho príprave intenzívne konzultoval s investorom a dodávateľom technológie. Pri hodnotení nulového stavu sme čerpali z dostupných podkladov získaných od investora stavby, z odbornej literatúry, verejne dostupných webových stránok. Spracovateľ vykonal obhliadku územia, fotodokumentáciu miesta a okolia plánovanej stavby.


47

KAPITOLA VIII-IX

Potvrdenie správnosti údajov

VIII. MIESTO A DÁTUM VYPRACOVANIA ZÁMERU V Žiline , 20.4.2015

IX.


1

SPRACOVATELIA ZÁMERU

ENVICONSULT, spol. s r.o. Obežná 7, 010 08 Žilina Tel: 041 – 700 35 81 Fax: 041 – 700 35 80 e-mail: [email protected] web: www.enviconsult.sk

Koordinátor úlohy: RNDr. Dagmar Hullová Riešiteľský kolektív: RNDr. Ivan Pirman Mgr. Peter Hujo Mgr. Peter Kurjak, PhD. PhDr. Božena Pirmanová

2


RNDr. Anton Darnady ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

ENVICONSULT spol. s r.o. - konateľ

Anton Iliaš -----––––––––––––––––––––––––––––––––––––

L & P Prievidza, s.r.o. konateľ

za spracovateľov zámeru


zástupca navrhovateľa

48

2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. L&P Prievidza NAVRHOVATEĽ

Recommend Documents