A R CH 0 3/13 REALIZÁCIE K TÉME
USADLOSŤ O R AVA A . LT A R C H I T E K T I
U S A D L O S Ť N A S VA H U Tr i o b j e k t y – p o s u n a n a t o č e n i e „Z cesty to hneď uvidíte,” oznamovali majitelia pri informácii o polohe usadlosti. Objekt rodinnej usadlosti v krajinných súvislostiach lúčneho a lesného spoločenstva pôsobí výrazne. Okolité rekreačné chatky zanikajú pod jeho vizuálnym a mierkovým vplyvom – vyzerajú neprimerané, náhodne vybudované. Architektúra usadlosti pôsobí na prichádzajúceho okamžite aj zo vzdialenejších miest, keď ju zahliadneme prvýkrát. Je to prekvapenie, o ktorom sme už niečo vedeli, ale priamy zážitok je silnejší ako mediálne sprostredkovanie. Archetyp a architektúra Archetypálnosť názvov, ktorá sa skrýva v pomenovaniach staršieho pôvodu, napr. kopcov, údolí, studničiek a pod., vytvára vnútorné prepojenie krajiny a človeka v nej. Architektúra, ktorá svojím riešením súznie s krajinou, prijíma aj pamäť miestnych názvov a spoluvytvára pocit ucelenosti. Nedozvedeli sme sa miestny názov pre toto konkrétne miesto, ale prítomnosť výrazného ihličnana – smreka – podtrháva skutočnosť, že na tomto mieste už boli v minulosti senníky a prístrešky pre letné ubytovanie, ako to potvrdili aj pamätníci z tejto lokality. Po vizuálnej stránke vnímame architektonické hmoty pozdĺžnych objektov so sedlovými strechami a s náznakmi štítov ako odkazy na tradičnú architektúru. Fyzické rozmery objektu usadlosti prinášajú novú mierku, ktorá je v zmienenom kontexte prekvapivá, doplnená jemnosťou architektonického spracovania, popri celkovej monumentalite architektúry usadlosti. Krajinná poloha a jej vplyv. Posun a diferencie Keď si všímame osadenie objektov v svahoch pri objektoch tradičnej architektúry domov na samotách, usadlostiach alebo voľne rozptýlených senníkoch, nachádzame dve polohy. Súhlasne so svahom – na vrstevnice –, alebo kolmo na svah, kedy predná časť domu vystupuje do priestoru a je z praktických dôvodov väčšinou podpivničená. Autori architektonického riešenia usadlosti sa rozhodli pre kompozíciu troch objektov postupne osadených na vrstevnice. Dva objekty vytvárajúce priestory na bývanie s kompletným zázemím sú vzájomne prepojené a sú osadené v rovnakej 24
výške na terase, ktorej je predstavená kamenná stena z kameňa typického pre oravskú geologickú stavbu, podporujúca monumentalitu osadenia. Terasa obieha polygonálne tieto dva objekty a vykresľuje svoje prieniky s terénom, v spodnej časti je perforovaná otvormi obytných izieb, z ktorých sa vychádza priamo na terén. Tieto otvory majú drevené okenice sivej farby. V ďalších častiach je vstup do pivnice, kúpeľňa s otvorom tesne nad terénom, ktorým je možné zažiť výhľad priamo z vane. Obidva hlavné objekty vytvárajú dvojkompozíciu s náznakmi vnútorných, akoby dvorových, malých priestorov, čiastočne krytých, kde dominujú drevené stĺpové konštrukcie. Tretí, samostatný, objekt je odsadený, v ortogonálnom pôdoryse vnímame jeho natočenie voči prvým dvom objektom a slúži pre parkovanie automobilov. Zaujímavý je pohľad na celkovú situáciu, keď dva prepojené objekty sú dôsledne navzájom rovnobežne osadené, súčasne posunuté, kedy diferencia posunu je priamo závislá od citu pre terénne osadenie objektov, kým tretí, samostatný, je z tejto rovnobežnosti vychýlený pod vplyvom samostatného terénneho osadenia. V rurálnej krajine je takéto pevné osadenie rovnobežného posunu objektov s monumentalizujúcou kamennou terasou primerané pre zdôraznenie výnimočnosti, s ktorou prichádza architektonické riešenie. Odklon tretieho objektu vizuálne takmer nevnímame, jeho osadenie pôsobí skôr prirodzene, keď si nanovo uvedomujeme krajinné okolie, otvorený a voľný priestor okolo architektúry usadlosti a jej silné vyžarovanie rádu ako niečo nečakané, inšpirujúce a podnetné. Toto
SITUÁCIA
AR CH 0 3 / 1 3 REALIZÁCIE K TÉME
25
A R CH 0 3/13 REALIZÁCIE K TÉME
REZ
2. NP
1. PP
1. NP
pôsobenie architektúry ako silného média v tejto situácii však nie je dosahované len polohou a archetypálnosťou objektov.
Náplne priestorov Usadlosť je koncipovaná pre pobyt viacerých rodín. Obytné priestory sú postupne rozmiestnené vo všetkých podlažiach objektu, s rôznym určením. Dominantný obytný priestor tvorí veľká kuchyňa s plným zázemím a hlavný obytný priestor. Dopĺňajú ho oddychové alebo študijné podkrovné priestory a izby s kúpeľňami. Priestory sa oddeľujú posuvnými stenami, na celú svetlú výšku podlaží – rovnako vysoké sú aj dverné krídla, ak sú použité. Plochy pre technológie vykurovania, úpravu pitnej vody, sklady a práčovne sú primerané potrebám. V časti podlažia na teréne spodného objektu je popri izbách v rovnakom rytme fasády vytvorený nezasklený priestor ako hlboká nika v objekte, slúžiaca ako tzv. altánok. Má rovnakú možnosť uzatvárania drevenými okenicami ako vedľajšie izby. Tak je vytváraná kompaktnosť fasády pri uzatvorení okeníc, pričom nevieme, čo je za nimi.
Materiál pôvodný a materiál nový. Povrchy a štruktúry Architektonické riešenie bolo založené v rovine materiálovej na používaní pôvodných miestnych materiálov. Dominuje drevo, pretože sme na Orave, v jeho čistej podobe hlavne v interiéri. Nové materiály a povrchy sú posúvané do odkazov na pôvodnosť – čierna betónová krytina k drevenej šindľovej streche, vonkajšie povrchy objektov, obložené drevom na zvislo s prekrývaním, ktoré je však napúšťané prípravkom v sivom odtieni (tak sa evokuje drevo mierne ošľahnuté poveternosťou). Súčasne je takto vytvárané neutrálne pozadie pre vyniknutie štruktúr dreveného obkladu a proporcií okien. Autori uprednostňujú ponechanie prirodzených vlastností materiálov, keď starnutie dreva považujú za jeho nevyhnutnosť, ktorá vedome poukazuje na plynutie času. Spodný objekt, ktorý najvýraznejšie vystupuje na polygonálnej terase, vytvára s časťou terasy hlavnú fasádu, ktorá je vnímaná z okolia. Rozhrania, ich neurčitá definícia a plynutie priestoru Zaujala nás istá neurčitosť rozhraní. Veľkosť a čistota presklení v objekte smerom do vnútorných nádvorí, cez objekt a obytné priestory, cez ktoré je krajina v dotyku a takmer dosiahnuteľná bez prekážky. Voľnosť, otvorenosť dispozície, plynutie interiérového priestoru. Sú to aj štíty objektov zvislo štruktúrované, cez ktoré priestor a svetlo plynie aj neplynie, pritom naznačujú vágnosť hranice a aj odkazy na plnosť, ale aj neurčitosť architektonickej hmoty. Usadlosť nemá oplotenie, hranice sú zvykové. 26
Interiérové prvky a spomienkové citácie Interiérové priestory sú zariadené nábytkovými kusmi, ktoré boli vyberané s tvorivou invenciou, väčšinou s dominantnosťou dreva v dizajnérskom spracovaní na najvyššej úrovni. Interiéru dominuje drevo, v konštrukčných prvkoch krovu a stropov bez snahy o premenu povrchov dreva, len v jeho čo najčistejšom pôsobení. Proporcie stropných trámov sú zvolené v štíhlej proporcii ako znak modernosti. Zaujmú schodiskové zábradlia, schody. Úsporné a strmé dve drevené schodiská do podkrovia spodného objektu spoluvytvárajú úložné priestory. Priestor kuchyne je navrhnutý veľkoryso, pri obývaní troma rodinami je to nevyhnutné. Vykurovacie telesá na drevo – v kuchyni sporák, v obytnej časti krbová
AR CH 0 3 / 1 3 REALIZÁCIE K TÉME
27
A R CH 0 3/13 REALIZÁCIE K TÉME
vložka – sú navrhnuté v jednoduchom ortogonálnom tvarovaní s bielymi povrchmi. Obytné priestory sú rovnako jednoducho riešené aj povrchmi podláh a stien. V troch samostatných izbách s vlastnými hygienickými zariadeniami nás zaujalo riešenie povrchov stien týchto kúpeľní. Tri zo štyroch stien sú obložené keramikou, štvrtá stena má povrch robený klasickým maliarskym valčekom s ornamentom, vždy iným. Vo vstupných priestoroch sa objavuje veľké zrkadlo s výrazne tvarovaným rámom s rastlinnými motívmi. Tieto jemné citácie ornamentu a rastlinného motívu vnímame nie ako tvarové ozvláštnenie, ale ako vyjadrenie procesu premenlivosti vnímania, zanikania, nostalgie. 28
Architektonické dielo, ktoré prichádza do krajinného horského prostredia, vždy otvára niekoľko otázok. Väčšinou sú koncipované na tému podporenia či rozvinutia ducha daného miesta. Autori pri vnímavosti ku krajine a architektúre v nej priniesli v objekte rodinnej usadlosti podnetné riešenie takejto témy. Súčasne zaznamenávame trend, keď ľudia v ďalšej generácii žijúci v urbanizovanom mestskom prostredí sa vracajú k rodinným väzbám, väčšinou ukotveným ku konkrétnym miestam a spomienkam. Martin Somora
AR CH 0 3 / 1 3 REALIZÁCIE K TÉME
RODINNÁ USADLOSŤ O R AVA
A . LT A R C H I T E K T I
Autori: Peter Lacko, Filip Tittelbach, Anna Eiseltová / A.LT architekti Stavebná časť: Radek Müller Projekt: 2010 Realizácia: 2011 – 2012 Foto: Tomáš Rasl P e t e r L a c k o *1969 Košice _1994 FA ČVUT Praha F i l i p T i t t e l b a c h *1968 Praha _1994 FA ČVUT Praha A n n a E i s e l t o v á *1981 České Budějovice _2007 FA ČVUT Praha
www.a-lt.cz
29
