www.rwan.sk
1
ZÁKLADY PSYCHOLÓGIE ( 18.11.2001 doc. Salbot )
Predmet psychológie a základné pojmy: psychika, vedomie, nevedomie, správanie, prežívanie, osobnosť. Psychológia vznikla až koncom 19.str. W. Wundt 1879 v Lipsku prvé psychologické lýceum na svete vznikla experimentálna psychológia ako samostatná vedecká disciplína. Psychologické poznatky sú také staré ako samotné ľudstvo. S pojmom DUŠA sa spájala psychológia. Duša sa chápala ako základný životný princíp a zároveň duša obsahovala psychické javy. Duša sníva, duša si predstavuje .... ( psychické javy ) PSYCHÉ – duša LOGOS – veda Psychológia je veda o prežívaní a správaní. Náuka o duši človeka, predmetom je duševný stav človeka Veda o zákonitostiach psychiky Psychický – duševný
Psychika prežívanie ( myšlienky, pocity, túžby ) Prežívanie je subjektívne: každý prežíva inak, o mojich zážitkoch viem len ja. Je neopakovateľné: to čo raz prežijeme sa už v takej podobe nezopakuje, najmä to citové. Je omnoho bohatšie ako správanie: akokoľvek chcem dať najavo to čo prežívam, najmä citové, nepodarí sa mi to. To čo človek prežíva dáva najavo svojím správaním.
správanie Nepodmienené reflexy – vrodené prejavy správania. Podmienené – získané, naučené prejavy správania, jednoduché reakcie správania. Dynamické správanie Konanie – zámerná cieľavedomá činnosť Samotná reč Výrazy – mimika tváre, pantomimika, gestá Skryté správanie v podobe fyziologických reakcií sú úzko spojené s prežívaním.
Medzi správaním a prežívaním nie je absolútna jednota, ale úzko so sebou súvisia.
Obsah a náplň prežívania tvoria: poznávanie, cítenie a vzťahy Poznávanie: je taká stránka psych., ktorá nám umožňuje poznávať okolitý svet a spoznávanie seba samého. Poznávanie zabezpečuje psychické poznávacie procesy: pociťovanie, vnímanie, predstavivosť a fantázia, myslenie a reč, pamäť a pozornosť = sprievodný psychický poznávací proces.
Cítenie: city, emócie ako psychické javy. Úloha – všetko čo poznávame je doprevádzaním cítením, má citový prízvuk. City sú prežívaním subjektívneho stavu a subjektívneho vzťahu k pôsobiacim podnetom, pričom podstatným stavom je príjemnosť – nepríjemnosť, priťahovanie a odpudzovanie. Prežívanie subjektívneho stavu znamená to, ako sa človek cíti. Vytvárajú stav človeka. Prežívanie subjektívneho vzťahu: či nás podnety priťahujú odpudzujú, či sa nám páčia alebo nepáčia. City poľudšťujú správanie človeka, dôležité pri rodinných vzťahoch, manželských vzťahoch, priateľstvách. Bez citov by bol človek ako robot, stroj, automat. Správanie človeka organizujú city = Emociálne správanie
Snahy: motivácia, vôľa Úloha: predstavuje hybné impulzy, sily prežívania a správania, že človek niečo spoznáva, cíti a potom sa tak snaží konať. Psychika pracuje ako jeden celok. Je viazaná na konkrétneho človeka
2
www.rwan.sk
Psychika = Osobnosť: pojem osobnosť je označenie konkrétneho človeka. Je to svojrázny celok duševného života, je to psychická integrácia. KAŽDÁ OSOBNOSŤ JE JEDINEČNÁ A NEOPAKOVATEĽNÁ. Psychika smeruje k poznávaniu osobnosti.
Prežívanie a správanie sa deje na úrovni vedomia a nevedomia. Vedomie – je všetko to čo si dokážeme uvedomiť zo svojho duševného života, prežívania. Obsah vytvárajú zážitky, ktoré som si vedomí. Vedomie je proces aj stav. Ak charakterizujeme vedomie ako proces ktorý nemôžeme zastaviť. Ak sa ukončí vedomie, ukončí sa život človeka. Vedomie je prúd vedomia kde jednotlivé zážitky prichádzajú a druhé sa strácajú. Vedomie je premenlivý stav. Niekedy si zážitky uvedomujem a niekedy si ich neuvedomujem vôbec. Stav vedomia je ľahko ovplyvniteľný ( drogy, alkohol, meditácia, holotropné dýchanie ). Nevedomie – to čo si nedokážem uvedomiť zo svojho prežívania ( zabudnuté zážitky, zautomatizovaná činnosti, pudy, inštinkty, medziľudské city, emócie, fantázia, intuícia ).
Psychologické smery – začiatkom 20 str. Psychoanalýza – FREUDIZMUS – hlbinná psychológia Freud sa obrátil pri analýze psychiky na nevedomie človeka. Centrálna téma psychoanalýzy je nevedomie. Freud našiel spôsob ako spoznávať nevedomie: Metóda hypnózy – človek v stave hypnózy má oslabené vedomie a osoba si v hypnóze vedela spomenúť na niektoré zážitky. Nie každý človek je vhodný na hypnózu. Metóda voľných slovných asociácií – voľné rozprávanie Metóda analýzy snov – sny sú nevedomie Metóda chybných výkonov a prerieknutí – sú základom ničoho ( nevedomia ). Obsah nevedomia vytvára predovšetkým citovo sexuálny ( libido ) život človeka – pudy ( Psychika reaguje na dobu a správanie okolitého života )
Psychológia správania – v USA vznik. BEHAVIORIZMUS – správanie, spoznávanie človeka cez správanie stimul = reakcia. Analyzovanie človeka na základe podnetu – stimulu v závislosti na reakciu. Spojenie podnetu a reakcie je na základe učenia. Učením sa dá vysvetliť správanie. Watson – zakladateľ Stimul – osobnosť – reakcia, situácie dopadajú na osobnosť a osobnosť na to reaguje. TVAROVÁ PSYCHOLÓGIA – Nemecko – Celostná – GESTALT psychológia Cieľ – vysvetliť podstatu psych. dejov. Ukázali, že psych. deje podľa nich vystupujú ako tvary, celky. Vnemy vystupujú v psych. ako tvary – celky zložené z prvkov. Vnemy odraz predmetov a javov, city sú tvary – GESTALTY. Aj myšlienky.
Výskumné metódy Pozorovanie, experiment, rozhovor, dotazník, anamnéza ( spomínanie ), metóda analýzy výsledkov činností, psychologické testy Determinácia psychiky – podmienenosť psychiky Psychika človeka je determinovaná biologicky a sociálne. Biologické: Nervová sústava, dedičnosť, žlazy s vnútornou sekreciou, biologické potreby, telesný stav a rast organizmu. Sociálne: Vplyv sociálneho prostredia na utváranie psychiky. Obsah a náplň psych. dáva soc. prostredie v ktorom žijem a v ktorom sa utváram Do soc. prostredia patria ľudia a vzťahy k týmto ľuďom. Rozhodujúci individuálny sociálny vzťah pre zdravý vývin osobnosti je dieťa a matka. Spoločenské normy – spoločenské zvyky, mravy, obyčaje, zákony spoločnosti, spoločenské tabu. Spoločenské tabu – kriminálne – patologické správanie, ktoré je najviac v rozpore s morálkou spoločnosti. Výtvory ľudskej spoločnosti – veda, technika, umenie, literatúra. PSYCHICKÉ POZNÁVACIE PROCESY
www.rwan.sk
3
Pociťovanie – považujeme ho za najjednoduchší poznávací proces. Pociťovanie je odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov ( farby vône, chute ). Vznikajú za účasti analyzátorov – zmyslových orgánov. Pri pociťovaní musia byť podnety. Každý zmyslový orgán ma 3 časti z ktorých sa skladá: 1) Receptor – príma podnety a spracováva ich do formy vzruchov 2) Dostredivá neru. dráha – vedie vzruchy 3) Jadro analyzátora – príslušná oblasť mozgu, kde vzniká pocit ako duševný zážitok Pocitové prahy – Dolný pocitový prah Horný pocitový prah Rozdielový prah Zmyslová citlivosť Zmyslová adaptácia – zmyslové prispôsobenie Základne druhy pocitov – odvíjajú sa od základných druhov zmyslových orgánov. Psychológia rozlišuje 15 základných druhov pocitov: zrakový, sluchový, vybračný, čuchový, chuťový, tlakový, tepelný, pohybu, polohy a rovnováhy, trávenia, dýchania, krvného obehu, vylučovania, pocity bolesti, sexuálne pocity Zrakové – podnet – svetlo pocity farieb – sú psychické zážitky Receptor – sietnica oka poruchy – farbosleposť, čiastočná farbosleposť, nerozlišuje červenú a zelenú daltonizmus Sluchové – podnet – zvukové vlny psychický zážitok – rečové pocity, tóny, hrmoty Receptor – ucho – slimák poruchy – nedoslýchavosť, hluchota Pocity bolesti – podnet – akýkoľvek intenzívny podnet, chorobné zmeny v organizme Receptor – body bolesti ( bodavá, nárazová ) Vnímanie – je zložitejšie ako pociťovanie. Musí existovať minulá skúsenosť. Ide tu súčinnosť analyzátorov, ale môže byť aj jeden. Úzko súvisí s psychikou – pamäť, myslenie Vnem – je odraz predmetov a javov ako celkov. Pri vnímaní musí pôsobiť realita. Vnímanie je identifikácia predmetov a javov okolo nás – ich pomenovanie rečou. Minulá skúsenosť zabezpečuje kvalitu a subjektívnosť vnímania. Minulá skúsenosť koriguje aj naše nepresné vnímanie. Vnemy môžu klamať človeka – ilúzie. Subjektívnosť vnímania – vnemy vystupujú ako celky Konštantnosť vnímania – veci vnímame tak isto aj keď sú ďalej alebo bližšie. Základne druhy vnímania: tvarov a veľkostí, priestoru, vzdialenosti – hĺbky, pohybu, času, medziosobné vnímanie. Medzi osobné vnímanie – vnímanie ľudí navzájom, vyúsťuje do medziosobného. Chyby poznávania: Prvý dojem – chyba medziosobnom vnímania od prvého dojmu sa odohráva priebeh Haló efekt – na základe verejnej mienky Projekcia – človek má tendenciu automaticky pripisovať svoje negatívne vlastnosti iným ( ukradol som lebo aj iný kradnú ) Súkromné teórie osobnosti – svoje vlastné teórie podľa ktorých človek poznáva ľudí. Populárnosť – čím je osoba populárnejšia tým je pozitívnejšia Pesimizmus a optimizmus – ak som pesimista vnímam na ľuďoch negatívne, ak som optimista vnímam pozitívne
PREDSTAVY A FANTÁZIA – predstava je názorný obraz predmetov a javov, ktoré v danej chvíli nevnímame, alebo ktoré sme v takej podobe ani nevnímali. Odlišujeme pamäťové a fantazijne predstavy. Pamäťové sú blízke pôvodným zážitkom. Fantazijné sa značne líšia od pôvodných zážitkov, vznikajú prepracovaním pôvodných zážitkov alebo sú výsledkom nových kombinácií pôvodných zážitkov. Z hľadiska zovšeobecnenia rozdeľujeme predstavy na všeobecné a konkrétne. Fantáziu delíme na konštruujúca – tvorivá, rekonštrukčná – na základe opisu. ZVLÁŠTNE DRUHY PREDSTÁV – bdelé snenie, spánkové sny, halucinácie – sú to predstavy, ktoré osoba chápe ako vnemy, pričom realita chýba. ASOCIAČNÉ ZÁKONY – pri predstavách pri predstavách sú zákony, ktoré nám vysvetľujú združovanie predstáv, respektívne ako sa predstavy navzájom vyvolávajú – Primárne a sekundárne. Primárne – zákon dotyku v priestore a čase - zákon podobnosti a kontrastu
4
www.rwan.sk
Sekundárne – novosti, zákon živosti, zákon frekvencie
PAMÄŤ – je psychický proces odrazu minulého správania a prežívania vo vedomí človeka. FÁZY: Zapamätávanie si – súvisí s učením sa v tejto fáze vznikajú pamäťové stavy a sú fyziologickým základom pamäti DRUHY – úmyselné, neúmyselné, mechanické, logické UCHOVANIE, PODRŽANIE V PAMÄTI – je spojená zo zabúdaním. Človek najviac zabudne hneď po naučení sa, preto musíme opakovať
graf: VYBAVOVANIE SI Z PAMÄTI: - znovu poznanie - spomínanie - reprodukcia O znovu poznanie ide vtedy, keď opätovne sa stretávame s podnetmi. Spomínanie ide o vybavenie, keď chýba realita, alebo pomocou iných zážitkov. Reprodukcia je vtedy keď sa zapamätané a vybavené zhoduje. ROZDELENIE PAMÄTI Z HĽADISKA ČASU: 1. Krátkodobá 2. Dlhodobá TYPY PAMÄTI: Názorná – pamäť má predstavy – názorné podnety Slovne logická – pamäť na myšlienky, definície Emocionálna – pamäť na city
MYSLENIE: najvyšší poznávací proces. Len myslením preniká človek do podstaty vecí a javov. Myslením vie človek odhaliť súvislosti medzi predmetmi a javmi. Prostredníctvom myslenia vieme riešiť problémi. Myslenie je sprostredkovaný zovšeobecňujúci a abstrahujúci spôsob poznávania, ktorý vedie k poznávaniu podstaty a všeobecných vlastnosti predmetov a javov a súvislosti medzi nimi. MYŠLIENKOVÉ OPERÁCIE: Analýza, syntéza, zovšeobecňovanie, abstrakcia a porovnávanie. MYŠLIENKOVÉ POSTUPY: Indukcia – je spôsob, keď z jednotlivých prípadov vyvodím všeobecný záver Dedukcia – keď zo všeobecné tvrdenia vychádza jednotlivý prípad ZÁKLADNÉ FORMY MYSLENIA: Pojem – sú slová, ktorými označujem realitu Súd – je vyjadrením vzťahu medzi dvoma pojmami Úsudok – je vyjadrením vzťahu medzi dvoma alebo viacerými súdmi ZÁKLADNÉ DRUHY MYSLENIA Z HĽADISKA SMERU: Konvergentné – zbiehavé myslenie, hľadám jediné možné správne riešenie Divergentné – rozbiehavé myslenie – hľadám viacero možných riešení Z HĽADISKA ZOVŠEOBECNENIA Praktické myslenie, konkrétno-názorné, abstraktné Myslenie najviac cíti schopnosť inteligencie
CITY – znaky citov: Polarita citov – láska – nenávisť, radosť – smútok Zmiešanosť citov – výsledný cit je zložením viacerých citov Neopakovateľnosť citov Nákazlivosť citov Pestrosť časového trvania – sú city ktoré trvajú krátko, iné zase dlho
www.rwan.sk
5
ROZDELENIE CITOV: Telesné city – emócie prežíva v nich stav vlastného telesného organizmu a prejavujú sa ako príjemnosť, nepríjemnosť, spokojnosť, nespokojnosť, napätie, uvolnenie Citové reakcie – krátkodobé, ale intenzívne citové prežívanie. Veľmi silná intenzita citovej reakcie – afekt Citové stavy – nálady, nesú intenzívne citové prežívanie ( priateľstvo, antipatia, sympatia ) Veľmi intenzívni citový vzťah – vášeň Vyššie city – intelektuálne, - cit zvedavosti, estetické city – krásna, harmónie, Etické – morálka, mravnosť, Sociálne city – priateľstvo, kolegialita INDIVIDUÁLNE ODLIŠNOSTI CITOV – naštudovať Citlivosť, citovosť, citová labilita, citová zrelosť, citová zraniteľnosť, citová ovládateľnosť, výrazovosť citov, citová sugestibilita ako ľahko podliehame citovej nákaze. POZORNOSŤ – naštudovať
OSOBNOSŤ Osobnosť je súhrn vlastností človeka a to psychických, telesných a získaných. Vlastnosť osobnosti sa chápe ako trvalá vlastnosť, ktorá sa potom prejavuje v jeho konaní a správaní. Osobnosť sa vyvíja a mení, ale ak nejaké vlastnosti vzniknú, ostanú ako trvalá charakteristika osobnosti. Vlastnosť osobnosti je, keď nejakú vlastnosť stále opakuje. ALLPORT – psychológ, napočítal 17 000 vlastností u človeka neskôr zredukovaných na 3 000. SKUPINY VLASTNOSTÍ - aktivačno motivačné vlastnosti osoby - vzťahovo-postojové – predovšetkým CHARAKTER - výkonové – predovšetkým schopnosti - dynamické – temperament - sebaregulačné Aktivačno-motivačné – predstavujú hybné sily osobnosti – motiváciu, ktoré vzbudzujú našu aktivitu – nazývajú sa motívy, môžu prichádzať zvonku – hovoríme o Vonkajšia motivácia alebo zvnútra osôb a vtedy hovoríme o Vnútornej motivácii. Motivácia je vnútorný proces. Motívy sú psychologické príčiny konania a správania človeka, dajú sa charakterizovať ako vnútorne pohnútky. ZÁKLADNÉ AKTIVAČNO-MOTIVAČNÉ VLASTNOSTI: potreby, pudy, záujmy, záľuby, ašpirácie, životné plány, hodnoty Vzťahovo – postojové – sú vlastnosti, ktoré charakterizujú systém hodnôt, ktoré osobnosť uprednosťuje v živote, ktorá sa potom riadi v konaní a správaní. K týmto vlastnostiam zaraďujeme charakter Charakter 1) je mravná stránka osobnosti, ktorá zakladá na ich mravnom konaní a správaní. Je to súhrn jeho mravných vlastností človeka a sú výsledkom vplyvu prostredia, výchovy, hodnôt. 2) Je súhrn najtypickejších vlastností osobnosti, ktoré no potom charakterizujú VÝKONOVÉ – zabezpečujú predovšetkým výkon osobnosti. Schopnosti: sú vlastnosti osobnosti, ktoré sú predpokladom pre úspešné a kvalitné vykonávanie určitej činnosti. Schopnosti delíme na : Všeobecné a špeciálne Všeobecné schopnosti – máme ich všetci a zabezpečujú mnoho činností. Inteligencia, schopnosť učiť sa, schopnosť pamäti, vnímania, ale patria sem aj psychomotorické Špeciálne schopnosti – nemá každý človek, prejavujú sa len v určitých činnostiach ( matematické, vedecké, umelecké ) Nadanie, Talent, Genialita – stupne rozdelenia schopnosti Vedomosti, zručnosti, návyky – výkonové vlastnosti podporujúce výkon
6
www.rwan.sk
Vedomosti – sú osvojené, zapamätané a pochopené fakty a vzťahy medzi nimi, v ktorých sa odráža poznanie človeka Zručnosti – nadobudnuté pohotovosti, správne čo najrýchlejšie a z čo najmenšou námahou vykonávať istú činnosť. Návyky – zautomatizovanie celej činnosti, alebo niektorých častí. Dynamické – temperament zabezpečuje dynamiku prežívania a správania osobnosti. Dynamika znamená že temperament ako rýchlo človek reaguje na situáciu a podnety. Rozhoduje o intezite citového prežívania, tempo našej psychickej činnosti zabezpečuje striedanie temperamentu našej psychickej činnosti Hypokrates a GALENOS – prvá náuka o temperamentoch, rozdelili ľudí na 4 skupiny – Sangvinik, Cholerik, Melancholik, Flegmatik – názvoslovie sa používa dodnes. ( doštudovať ) Typ sa chápe buď tak, že ide o spoločný výskyt osobnosti
JUNGOVA typológia – extrovert - introvert KRETSCHMEROVA – rozdelenie ľudí podľa telesnej stavby PYKNIK – ASTENIK – ATLETIK – SPRANGEROVA – podľa hodnôt orientácie Ekonomický, teoretický, sociálny, estetický, mocenský, náboženský Sebaregulačné nimi človek riadi svoje prežívanie a správanie a sem zaraďujeme sebavedomie, sebapoznanie, svedomie, vôľu Vôľa – je psychický proces, ktorým človek riadi svoju činnosť, zameranú na dosiahnutie vedome vytýčených cieľov a prekonáva prekážky Naštudovať 4 základné náročné životné situácie Deprivácia, frustrácia, konflikt, stres
VÝVINOVÁ PSYCHOLÓGIA ( 18.3.2002 doc. Salbot ) Vývinová psychológia skúma duševný vývin človeka od narodenia až po dospelosť a starobu. Vznikla na prelome 19 a 20 st.. Podnet dali učitelia, lebo si uvedomili, že deti majú inú psychiku. Táto psychológia prináša aj poznatky z telesného vývinu. Konštatuje sa, že vo vývine platí psychomatická jednotka -, že to psychické a fyzické sa navzájom ovplyvňuje. VÝVIN – genéza, možno chápať ako fylogenézu – rod, plemeno, národ. Ide o vývin ľudského pokolenia od najstarších čias až po súčasnosť. Ontogenéza – ten ktorý je, existuje. Chápeme ju ako vývin jednotlivca. Vývinová psychológia sa zaoberá ontogenézou jednotlivca = Ontogenetická psychológia – skúma jednotlivca. ! Vývin je proces, ktorý prebieha v čase a navodzuje zmeny.! Vývin je proces, niečo čo stále plynie. Ak vývin prebieha normálne, možno povedať, že čím viac času plynie, tým sa vývin dostáva na vyššiu úroveň, tým je vývin pokročilejší. Aj keď nieje priama závislosť medzi časom a vývinom. Keď istému časovému veku dieťaťa zodpovedá isté štádium psychického aj telesného vývinu. Z toho možno vyvodiť všeobecné vekové osobitosti dieťaťa. Aj keď existujú vekové osobitosti musíme brať ohľad aj na individuálne vývinové osobitosti ( u každého prebieha duševný individuálne ). Psychický ( mentálny ) vek dieťaťa. Fyzický ( chronologický ) vek.
www.rwan.sk
7
Psychický – znamená stupeň psychického vývinu jednotlivca Fyzický – znamená skutočnú dĺžku života jednotlivca. Stáva sa niekedy, že niekedy psychický a fyzický vek môže korešpondovať, alebo môže zaostávať, alebo predbiehať. Keď hovoríme o zmene vo vývine hovoríme o Evolučných zmenách – idú od nižšieho k vyššiemu. Vývin sa skvalitňuje. Sú typické od ranných zmien dieťaťa až po dospelosť ( sú v detstve ). Involučné zmeny to sú zmeny od vyššieho k nižšiemu. Začínajú pôsobiť v dospelosti a prevládajú v starobe. ZÁKONITOSTI VÝVINU – pri poznávaní vývinu sa našli isté zákonitosti a) Vývin je plynulý proces – má pozvoľný priebeh, kde jedna etapa prechádza do druhej plynulé b) Je to proces celistvý – jednotlivé stránky duševného života sa nevyvíjajú izolovane, ale vo vzájomnej súčinnosti ( ak sa začína rozvíjať myslenie rozvíja sa aj reč dieťaťa ). c) Protirečivý – vývin sa neuskutočňuje priamočiaro, ale skôr po špirále. T.j., že vo vývine sú rôzne protirečenia, ktoré musíme prekonať, aby sme sa dostali na vyššiu úroveň ( protirečenia môžeme nájsť – dieťa príde do školy je spontánne a hravé a v škole ho nútia dávať pozor ). d) Vývin sa deje Individuálne e) Platia osobitosti tempa duševného vývinu – vývin nie je rovnomerný v jednotlivých vývinových etapách. Ukázalo sa, že najviac zmien vývinových prebieha u dieťaťa do 1 roku života. Nachádzame tu aj skutočnosť, že isté vývinové štádium je veľmi citlivé na rozvoj istých psychických funkcií a hovoríme o Senzitívnych obdobiach. Medzi 4 – 7 rokom života je citlivé obdobia inteligencie života. 80%. Pre reč je obdobie medzi 3 – 6 rokom jedinca. Druhy zmien vo vývine – ak pozorujeme vývin, zistíme, že môžeme pozorovať tieto zmeny: tvaru a veľkosti, proporcií, zanikanie starých vlastností, vytváranie nových. Veľkosti – narastanie výšky – rastie organizmus – Fyzický - narastanie slovnej zásoby - Psychický Proporcií – P – mladší žiak keď príde do 1. triedy používa mechanickú pamäť viac ako logickú. V 10 roku je to opačne Zanikanie a vznikane vlastností – F – mliečny chrup sa nahradí novým trvalým P- hravosť a spontánnosť je nahradená sebaovládaním. Periodizácia – delenie duševného vývinu rešpektuje vývinové medzníky a zaškolenie dieťaťa. 1) Prenatálny vývin ( vnútromaternicový ) – od počatia – 9 mesiacov Embryonálny vývin – do 3 mesiacov Fetálny vývin od 3 mesiacov do 9 mesiaca 2) Dojčenský vek 0 – 1 Novorodenecká 0 – 2 mesiace 3) Útly vek – batoľa 1 – 3 4) Predškolský vek 3 – 6 5) Mladší školský vek 6 – 10 6) Stredný školský vek 10 – 12 predpubertálny 7) Starší školský vek – Puberta 12 – 15/16 8) Adolescencia – 16 – 21/22 obdobie mládenca a devy 9) Ranná dospelosť 22 – 32 10) Stredný dospelý vek 32 – 45 11) Neskorý dospelý vek 45 – 65 12) Štádium počiatočného starnutia – 65 – 75 13) Štádium pokročilého starnutia – 76 – 90 14) Krajná staroba – 90 – a viac Vývinové medzníky – dôležité udalosti človeka, ktoré ovplyvnia ďalší život jedinca 1. Narodenie – musí sa prispôsobiť životným podmienkam. Pôvod je medzník 2. okolo 1. roku – chôdza a reč – má význam pre poznávaciu činnosť dieťaťa 3. Sebauvedomenie – okolo 2,5 – 3 roku. Dieťa sa stáva osobnosťou, lebo si uvedomuje seba a svet. Veľký význam na vôľové vlastnosti. 4. Školy – začína sa systematicky proces učenia sa. 5. puberta – dochádza k prudkému psychickému a fyzickému vývinu. 6. Vstup do zamestnania 7. Vstup do manželstva 8. Kríza stredného veku – 45 – 48 rok, jedinec bilancuje život, čo sa podarilo a čo nie. 9. Odchod do dôchodku
8
www.rwan.sk
Činitele psychického vývinu Vnútorné a vonkajšie Vnútorné – dedičnosť Zretie ide o dozrievanie vnútorných orgánov, vrátane nervovej sústavy. Podmieňije psychický a telesný vývin. Nervová sústava dozrieva až do 15 roku života. Prostredie, prírodne prostredie, sociálne prostredie, výchova = vonkajšie Biogenetické teórie – rozhodujúce činitele sú biologické. Sociogénne teórie – kedy sa zdôrazňujú sociálne činitele. Integračné teórie – snažia sa ukázať, ako je ten vývin ovplivnený biologickými a sociologickými činiteľmi. Na začiatku vývinu ovplyvňuje dedičnosť, potom prostredie. ( z hľadiska času ) Základ pre vývin vytvára genotyp osobnosti ( všetko s čím sa narodíme ). Ak prostredie a výchova vhodne rozvýjajú genotyp je to harmonický vývin Ak prevažuje výchova a menej prostredie sú to tzv. skleníkové deti, ak prevažuje prostredie a výchova menej deti ulice. Ak aj výchova a prostredie málo rozvíjajú genotyp je to psychická deprivácia – psychické ochudobnenie. ERIKSONOVA teória – je známa tým, že táto teória sa snažila o vzájomnú interakciu biologických a sociálnych činiteľov. A zároveň poukázala na základné vývinové úlohy, ktoré musí jedinec zvládnuť aby mohol napredovať ďalej. 8 etáp. 1. Základná dôvera oproti základnej nedôvere v 1,5 roku. Úlohou je aby u dieťaťa vznikla základná dôvera. Musí mať základné primárne potreby ( city, láska, dôvera, istota, bezpečie ). Ak sa to nepodarí vzniká nedôvera, ktorá ďalej prerastá do nedôvery voči ľuďom. 2. Autonómia oproti nesmelosti – 1,5 – 3, dieťa by malo získať istú formu autonómie – samostatnosti. 3. Iniciatíva oproti pocitom viny – 3 – 5,5, Dieťa má veľa energie na všetko sa pýta. Má veľkú iniciatívu a stretáva sa aj s neúspechom. Výchova sa má realizovať proti pocitom viny a vytvárať ďalšie iniciatívy aby zabudlo na vinu. 4. Zmysel pre výkon oproti komplexom menejcennosti 5,5 – 12, dieťa nastupuje do školy, prestáva sa hrať a chce sa zúčastniť so svetom dospelých. Úlohou je aby sme dieťa pochválili za prácu, oceníme jeho úsilie 5. Identita oproti neidentite – od puberty do dospelosti. Úloha nájsť identitu osobnosti. 6. Intimita oproti izolácií – ranná dospelosť. V tomto období má byť schopný nadviazať intímnosť voči osobe iného pohlavia. Vstup do manželstva 7. Produktívnosť oproti stagnácií – človek sa nachádza na vrchole produktívnosti. Na konci tohto obdobia nastáva stagnácia. 8. Integrita JA oproti beznádejnosti – človek má dospieť k integrite vlastnej osobnosti. Mal by si uvedomiť, že svoj život nepremárnil naprázdno, ale na plno. Ak sa mu nepodarí integrita nastáva beznádejnosť. Uvedomuje si, že čas je prikrátky na nápravu ( že premárnil čas ).
TOTO JE PSYCHOSOCIÁLNA TEÓRIA VÝVINU PIAGETOVA teória – kognitývna – poznávacia Povedal, že vývin osobnosti je v prevažnej miere podmienený od poznania okolitého sveta ( človek si vytvára poznavací obraz o svete ). Tento obraz mu umožňuje istým spôsobom správať sa ( malé dieťa sa inak správa ako dospelý). Jeho teória je úzko spojená s myslením života. Teória myslenia. 1) Senzomotorické správanie – trvá od narodenia do 2 rokov. Dieťa spoznáva svet podľa zmyslov a motoriky – pohybov. 2) Konkrétne činnosti – 2 – 12 rokov. Dieťa používa pojmy slova ( reč ). Tieto pojmy reprezentujú konkrétne činnosti. Dieťa poznáva svet na základe konkrétnych predstáv. 3) Formálne činnosti – po 12 roku života. Dieťa poznáva svet na základe abstraktných pojmov. Zabrusuje sa myslenie.
www.rwan.sk
9
CHARAKTERISTIKA VÝVINOVÝCH OBDOBÍ – -
PRENATÁLNY VÝVIN – v tomto období sa vyvinie dieťa jeho zmysly aj nervová sústava, vnútorne orgány. Negatívne ovplyvňujú plod: chemické činitele, výživa, stresy, choroby matky, postoj matky - DOJČENSKÝ VEK – Telesný vývin – výška 50cm, 3,5kg okolo 1 roku 10kg Motorický – sedenie – 6 mesiac, státie – 10 – 15 mesiac, chôdza 1 rok Psychický – činnosť zmyslových orgánov ( rozvoj citov a vnemov ). Okolo 3 mesiaca rozlišuje blízke predmety. V 1 mesiac pestrofarebné predmety, 2 mesiac zvukový podnet, 3 mesiac – zdroj hluku, 4 mesiac rozlišuje hlasy ( hlas matky ) = pamäť. Pamäť má charakter znovupoznania. Myslenie možno nájsť len v účelových reakciách. Sociálne vzťahy väčšinou medzi matkou. - BATOĽA – 1 – 3 roky Telesný – do 80 cm, zdokonalí sa chôdza, do 21 mesiaca sa vyhraňuje Rateralita – ľavák alebo pravák, má kratšie dýchacie cesty – choroby dýchacích ciest. Kosti sú mäkké, pružné. Motorický – Spresňuje sa a zdokonaľuje vnímanie dieťaťa. Pamäť sa prejavuje aj v schopnosti reprodukovať, je neúmyselná, citová, obrazná. Predstavy – odrážajú len bezprostrednú skúsenosť. Myslenie má konkrétno názorný charakter – základná otázka „ čo je to?“, prvé opytovacie obdobie. Učí sa novým pojmom. Myslenie je aj pred pojmové – nerozumie pojmom, ale naučí sa ich. Citový život sa začiná diferencovať – radosť, hnev, zlosť. City sú krátkodobé a výrazne sa prejavujú. Sociálne vzťahy – základom je matka, potom otec a súrodenci - PREDŠKOLSKÝ VEK – rozvíja sa najmä jemná motorika detí. Dieťa by malo zvládnuť všetky samoobslužné činnosti ( obliecť, stolovanie ). Psychický – vnímanie možno povedať že je nedokonalé. Rozoznáva základné aj doplnkové farby. Pamäť – mechanická, neúmyselná, bohatá fantázia, ktorá vychádza z bezprostrednej skúsenosti, prejavuje sa v hravej činnosti. Hovoríme o druhom opytovacom období otázka „prečo?“. Myslenie ma konkrétno názorný charakter. Dieťa predčasne zovšeobecňuje. Uplatňuje fantáziu. Synkretické myslenie – zovšeobecňovanie, fantázia, nedostatok logiky. Sociálne vzťahy sa rozširujú – dieťa sa dostáva do širšieho spoločenstva ( škôlka, vrstovníci ). Dieťa pre hru vyžaduje spoluhráča. - MLADŠÍ ŽIAK – 6 – 10 rok. medzníkom je vstup do školy. Školská pripravenosť – telesná, psychická, emocionálna, sociálny–rozhoduje o tom či dieťa zvládne školu. Telesný – prvá fáza vytiahnutia – rýchly rast do výšky 6 – 8 cm. Dokonči sa osifikácia kostí. Zmocnie svalstvo, kostra sa spevní. Písmo sa zdokonaľuje okolo 12 roku sa ustáli. Psychický – vnímanie – dieťa prechádza od celostného vnímania k analitickému vnímaniu. Vnímanie sa objektivizuje je menej závislé od citov od nálady, je cieľavedomejšie. Už sa zdokonalí vnímanie priestoru, času, stále hovoríme o mechanickej pamäti. Okolo 10 roku uprednostňuje logické myslenie. Myslenie má konkrétno – názorný charakter. Dieťa je zvedavé, chce veľa vedieť. Využíva fantáziu pri myslení. Magické myslenie – vysoká fantázia okolo 10 – 11 roku. Deti sú schopné Eidetické predstavy – presné predstavy. Vo výraznej miere sa začínajú rozvíjať vyššie city: Intelektuálne, estetické, sociálne. Aktívne sa začína prejavovať vôľa. Osobnosť ml. žiaka je extravertovne – zamerané na vonok ( dáva najavo čo cíti ). Temperament sa výrazne prejavuje. Buduje sa charakter. Vzťah učiteľ – žiak, učiteľ je vzor. Nedisciplinovanosť detí. - PUBERTA – začína prvým prejavením pohlavnej zrelosti a končí sa pohlavnou zrelosťou. Nie psychickou zrelosťou. Telesný – rast do výšky – rastú najmä dlhé kosti. V puberte je typická pohybová disharmónia, z toho vyplývajú komplexy menejcennosti ( v tomto období sa znižuje výkonnosť, rýchlo sa unavia). Začínajú fungovať žľazy z vnútornou sekréciou. Vrátane pohlavných žliaz. Pohlavná diferenciácia – vznikajú pohlavné znaky: Primárna – rozdiel v pohlavných znakoch Sekundárne – odlišnosti ženského a mužského tela Terciálne – činnosť vnútorných orgánov Kvartálne – prechádzajú do psychickej oblasti. Psychosexuálne. Psychika – pamäť prechádza z mechanickej do logickej pamäti. Myslenie prechádza od konkrétneho k abstraktnému. Bdelé alebo denné ide o vystupňovanú predstavivosť. Dochádza k zmenám v citovej oblasti – citová labilita, citová podráždenosť. Introvertovaná osobnosť – nehovorí o problémoch, je zahĺbený do seba. Zvýšené sebavedomie, sebavedomie často kolíše. Malá sebakritika. Hľadajú identitu. Sociálny – sociálne vzťahy sa presúvajú z rodinného prostredia na vrstovníkov. Vznikajú prvé ľúbostné vzťahy. Vážne výchovné problémy. - ADOLESCENT – obdobie kde dochádza k ustáleniu telesného aj psychického vývinu. Dokončí sa telesný vývin. Dozrievanie telesných a zmyslových orgánov sa dokončí. Pohybová disharmónia sa odstráni. Zvýši sa výkonnosť v mnohých športoch dosahujú vrchol. Dochádza aj k ukončeniu psychického vývinu – pamäti. Mali by sa stať citovo zrelými. Pokračuje proces seba hodnotenia,
10
www.rwan.sk
sebarealizovania, seba výchovy. Mladý človek sa stáva samostatne mysliacim, citovo zrelým, mal by byť schopný na založenie rodiny. Výchovné pomery pretrvávajú.
