Základná škola
50 Školská 5, Veľké Kostoľany 922 07 http://zsvkostolany.edupage.org 50. narodeniny sú vždy dobrým dôvodom nielen na oslavu, ale aj na zhodnotenie uplynulého obdobia, pripomenutie si všetkého, čo stojí za zmienku. Obzrieť sa do minulosti je vždy prospešné pre prítomnosť i pre budúcnosť. Máme možnosť radovať sa z úspechov, ktoré nás motivujú a poučiť sa z chýb, ktoré už nemusíme opakovať. Táto spomienková publikácia nám možno aspoň trocha priblíži minulosť i súčasnosť školy, ktorá je súčasťou mnohých životov jej žiakov i zamestnancov. Za päťdesiat rokov ich bolo mnoho. Nie je možné spomenúť všetkých a všetko, no zopár čriepkov, ktoré nám privodia príjemné spomienky, sa tu hádam predsa len nájde. Polstoročie, ktoré oslavujeme, počítame odo dňa, keď sa v septembri 1959 nasťahovala do nových priestorov, v ktorých sídli dodnes. Počas tohto obdobia sa vymenilo niekoľko riaditeľov a zástupcov, vystriedalo sa množstvo pedagógov i nepedagogických zamestnancov, pretiekla celá rieka žiakov, no myslíme si, že duch tolerancie, spolupráce a porozumenia ostal v škole vždy zachovaný. Radi by sme vám sprostredkovali jej históriu nielen zo školských kroník, ale aj prostredníctvom spomienok tých, ktorí v nej pôsobili. Chceme vám tiež predstaviť jej súčasnosť a úspechy, ktoré škola dosahuje, a priblížiť vám, akou cestou sa uberáme a chceme uberať ďalej.
História školy vo Veľkých Kostoľanoch Dlhé obdobie zmien a prerodov Škola v našej obci jestvovala už od nepamäti. Prvé zmienky o jej existencii pochádzajú z roku 1866. Vtedy sa dvojtriedna škola nachádzala v dome pri kaplnke. Keďže priestory určené pre školu ani po presťahovaní nevyhovovali potrebám vyučovania, bola v roku 1879 postavená nová dvojtriedna škola s učiteľským bytom (časť starého kultúrneho domu). V roku 1892 boli pristavené ďalšie dve učebne. Návšteva vyučovania školopovinných detí bola nedostatočná. Bežným zjavom bolo, že mnohí žiaci ostávali doma celé mesiace pri poľnohospodárskych prácach. Školu navštevovali len v zimných mesiacoch. Takto to bolo až do školského roku 1937/1938. Postupné pribúdanie žiakov a nedostatok miesta si vyžiadali zabrať pre učebne i také miestnosti, kde prechodne nocovali jarmočníci s dobytkom. Boli to miestnosti úplne nevyhovujúce. V školskom roku 1946/1947 bola zriadená Meštianska škola s tromi postupovými triedami. Škola bola provizórne umiestnená v budove miestnej ľudovej školy a v prenajatej miestnosti úverového družstva. Dve učebne v školskej budove vôbec nevyhovovali. Steny v triedach boli presiaknuté vlhkosťou, dlážky prehnité, okná malé a vedľajšie miestnosti, ako zborovňa a kabinety, škola nemala. V školskom roku 1948/1949 bola Meštianska škola premenovaná na Strednú školu, ktorá mala šesť tried a umiestnená bola v celej budove Národnej školy. Preto Národná škola mala tri triedy umiestnené v prenajatých, úplne nevyhovujúcich provizóriách. V tomto školskom roku bolo v štyroch triedach Strednej školy striedavé vyučovanie. Do obvodu školy už patrili obce Veľké Kostoľany, Dubovany a Pečeňady. V školskom roku 1952/1953 sa zjednotila Stredná škola s Národnou pod jednotným vedením na Osemročnú strednú školu. Osemročná stredná škola mala v tom čase 15 tried s počtom žiakov 531. Ubikačné pomery v obci boli nevyhovujúce. 15-triedna Osemročná škola mala k dispozícii iba štyri vlastné miestnosti, ktoré
boli na vyučovanie úplne nespôsobilé. Okná boli malé, dlážky prehnité, múry presiaknuté neodstrániteľnou vlhkosťou, chodby tmavé, úzke s prudkým prievanom. V triedach bol starobou, potuchlinou zapáchajúci vlhký vzduch. Ďalšou ubikáciou bola budova Wetzlerovec, ktorá vôbec nevyhovovala pre školské účely. Mala dve malé učebne bez akéhokoľvek príslušenstva, povala bola nízka, takže tam bolo málo vzduchu. Táto budova slúžila v minulosti na prechodné ustajnenie dobytku , na čo tunajšie obyvateľstvo poukazovalo. V budove nebola pitná voda a bol tu iba jeden starý provizórny záchod. V budove vlastníka Mitošinku bola jedna učebňa. Miestnosť bola tmavá, okná malé, na rozpadnutie. V miestnosti bol zapáchajúci vlhký vzduch, lebo múry boli presiaknuté vlhkosťou. Učiteľ bol v práci vyrušovaný, lebo miestnosť bola oddelená od súkromnej domácnosti iba jednoduchými nepriliehajúcimi dverami. Dvor bol pre žiakov nepoužívateľný. V budove Úverového družstva bola jedna miestnosť, ktorá bola malá, mala iba jedno okno, žiaci sa počas prestávky museli zdržiavať na ulici, nebol tam dvor, záchod ani studňa. V budove MNV boli umiestnené dve triedy. Triedy boli malé s rozmermi 4 x 4 m. Žiaci jednej triedy museli prechádzať druhou triedou. Boli oddelené jednoduchými dverami, takže sa vyučujúci navzájom vyrušovali. Miestnosti boli veľmi tmavé, takže sa v nich muselo svietiť i za normálneho denného svetla. Vo vedľajšej miestnosti bola umiestnená strojno-traktorová stanica, ktorá využívala celý dvor. Pre hukot strojov bolo vyučovanie veľmi sťažené. Stav ubikácie tried bol veľmi úbohý. Budovy, v ktorých bola škola umiestnená, boli vzdialené až 600 m, čo robilo veľké ťažkosti vyučujúcim a pri organizačnom ovládaní školy. Vyučovalo sa na siedmich miestach, a tak učitelia denne absolvovali maratónske kilometre medzi jednotlivými triedami. „Tunajšia škola bola zriadená Povereníctvom školstva v roku 1946 za predpokladu, že sa ihneď prikročí k stavbe školy. Stavba bola pojatá do 5 RP výnos KNV v Bratislave zo dňa 24.3.1950. Tunajšie obyvateľstvo sa zaviazalo, že pri stavbe školy odpracuje
zdarma 1 332 pracovných dní a poskytne zdarma 579 povozových dní. Keďže k stavbe školy nedošlo pre odročenie a presunutie plánu do ďalšieho 5 RP, preto sa na umiestnení školy nič nezmenilo a pribudnutím žiakov sa stav len zhoršoval. Stav sa stal neudržateľným a vážnym,“ citácia zo školskej kroniky z roku 1960. Konečne však nadišla chvíľa, keď svitol deň 27. november 1957 a prikročilo sa k stavbe novej budovy so 17 triedami. Na tento slávnostný deň sa tešili nielen žiaci a učitelia, ale aj občania z celého okolia, ktorí sa v hojnom počte zúčastnili slávnostného výkopu. Veľkú zásluhu na výstavbe novej budovy školy má vtedajší riaditeľ pán Imrich Guliš. A tu sa začína písať história súčasnej školy. Dňa 22. augusta 1959 bolo slávnostné otvorenie novej školskej budovy.
Slávnostný výkop pri otvorení stavby novej školy
Práce na stavbe pokračovali veľmi sľubne
Slávnosť odovzdávania novej školy do používania
Celkový pohľad na budovu novej školy
Súčasná škola (1959 – 2009) V novej budove sa začalo vyučovať 1. septembra 1959 a vyučuje sa v nej dodnes. Dátum 1. september 1959 považujeme za deň založenia súčasnej školy vo Veľkých Kostoľanoch. Riaditeľom školy bol pán Imrich Guliš, jeho zástupcom pán Vincent Šimor. Osemročné stredné školy boli pretransformované na základné deväťročné školy. Aj škola vo Veľkých Kostoľanoch dostala nový názov. V školskom roku 1962/1963 sa 622 žiakov učilo v 19 triedach. V dvoch triedach 8. ročníka bolo vtedy po 42 žiakov, v ostatných triedach bolo okolo 32 žiakov. V roku 1970 sa nástupcom pána riaditeľa Imricha Guliša stal pán učiteľ Milan Holík, ktorý viedol školu dvadsať rokov. V roku 1971 bola odovzdaná do užívania nová školská jedáleň. Bolo to presne 7. novembra 1971. Stravovanie a príprava stravy pre žiakov konečne dostali nové hygienické priestory, ktoré škola potrebovala už dlho. V budove sa nachádzali aj priestory pre byt školníka. Dnes sa v týchto priestoroch nachádza školský klub detí, ktorý má dnes v škole dve oddelenia a tiež cvičná kuchyňka. V roku 1971 sa začala aj výstavba novej telocvične. Po príprave dokumentácie sa 26. mája 1972 začali prvé práce - kopanie základov. V školskom roku 1972/1973 sa začali dvíhať múry na budúcej novej, veľkej a modernej telocvični. Veľkú zásluhu na realizácii tohto veľkého diela má najmä pán riaditeľ Milan Holík, ktorý tejto stavbe venoval príkladnú starostlivosť, zodpovednosť a svoj voľný čas. Cieľavedome organizoval celú akciu výstavby, organizovanie brigád zabezpečovali učitelia pán Ján Giacko a pán Jozef Michálek, ktorí sa zúčastňovali každej brigády. Spolu s nimi sa podieľal na prácach aj pán učiteľ Milan Strečanský. V školskom roku 1973/1974 stavebné práce pri výstavbe telocvične pokračovali podľa plánu. V priebehu školského roku boli v areáli školy vybudované dve antukové ihriská pre tenis, volejbal a jedno veľké asfaltové ihrisko pre hádzanú. Postupne bol upravený celý areál školy, boli tu vysadené stromy a kríky.
Školský park z roku 1970
Pohľad na školský park dnes
Dňa 2. apríla 1975 bola verejná slávnosť 30.výročia oslobodenia našej obce Sovietskou armádou. Na slávnosti sa zúčastnili vedúci predstavitelia všetkých zložiek NF, vojaci pionieri, žiaci, učitelia a ostatní občania. Slávnostný sprievod pochodoval celou obcou do sály OB s doprovodom dychovej hudby. Pionieri a žiaci našej školy prispeli bohatým kultúrnym programom. Po slávnosti nasledoval „kultúrny večer“ na počesť 30. výročia oslobodenia našej obce. Našich občanov prišiel pobaviť Armádny umelecký súbor z Bratislavy a populárny spevák Pavol Hammel so svojou kapelou. V školskom roku 1974/1975 navštevovalo školu 527 žiakov. K významným udalostiam tohto školského roku patrí aj radostná a vytúžená skutočnosť – otvorenie novej telocvične. V predvečer 30. výročia oslobodenia našej vlasti, 8. mája 1975 bol pre všetkých obyvateľov obce radostným dňom, lebo v tento deň dostali žiaci našej školy veľmi vzácny dar – novú modernú telocvičňu, ktorú mohlo závidieť i nejedno mesto. V súvislosti s prestavbou nového školského systému podľa novej koncepcie výučby od 1. septembra 1978 dostala i naša škola nový názov pre ročníky 1.- 4. Základná škola, zatiaľ pre ostatné ročníky ostáva v platnosti pôvodný názov Základná deväťročná škola. V roku 1983 sa 9-ročná základná škola zmenila na 8-ročnú. Od školského roku 1983/84 sa aj názov školy zmenil na Základná škola. V školskom roku 1985/1986 mal pedagogický zbor 27 členov, v škole bolo 18 tried, 2 oddelenia školskej družiny. Počet žiakov bol 504. Škola od nepamäti žila bohatým kultúrnym i športovým životom. V novembri 1986 sa uskutočnilo milé stretnutie so spisovateľkou Máriou Ďuríčkovou a v rokoch 1976, 1987 a 2001 stretnutia so spisovateľom Jozefom Pavlovičom, ktorý vždy rád zavítal do svojho rodného kraja a obce. Žiaci nacvičovali a predvádzali svoje nacvičené choreografie na Spartakiády, zúčastňovali sa pravidelne putovných pionierskych táborov počas letných prázdnin, výmenných družobných zájazdov do vtedajšej
MĽR. Bohatú a veľmi úspešnú tradíciu mali a stále majú hádzanári i hádzanárky, taktiež futbalisti a v posledných rokoch i futbalistky. V školskom roku 1988/1989 bola vymenená už nevyhovujúca podlaha v telocvični a oplotený bol celý areál školy. V roku 1991 sa v škole uskutočnilo demokratické znovuzvolenie vedenia, na ktorom riaditeľ školy aj zástupca riaditeľa získali plnú dôveru pedagógov. Nakoľko rotácia riaditeľov a ďalších funkcionárov, ktorí boli vo funkcii viac ako štyri roky, bola podľa platných pravidiel povinná, zišla sa v júni 1991 Rada školy, aby navrhla kandidáta na funkciu riaditeľa. Tajným hlasovaním bola zvolená pani Anna Sokolovská, ktorú potom Rada školy odporučila menovať do funkcie riaditeľky školy. Pani Mgr. Anna Sokolovská vykonáva túto funkciu úspešne dodnes. V roku 1994 bola zásluhou riaditeľky a vedenia obce zrealizovaná významná modernizácia vykurovania školy. Stará nevyhovujúca kotolňa na uhlie bola prebudovaná na modernú plynovú kotolňu, čím nielen zlacnela prevádzka školy, ale sa tým zároveň prispelo k zlepšeniu kvality životného prostredia. V školskom roku 1999/2000 bolo nutné previesť opravu strechy na telocvični a v školskom roku 2000/2001 boli natreté novou farbou všetky okná na budove školy. V školskom roku 2002/2003 bola uskutočnená oprava telocvične vďaka získaným finančným prostriedkom z projektu MŠ SR a bola zavedená plynová prípojka do školskej kuchyne. Služobný byt bol upravený na priestory pre ŠKD a cvičnú kuchyňku. V školskom roku 2004/2005 bola z finančných prostriedkov získaných z MŠ SR na základe projektu na rekonštrukciu športových objektov uskutočnená rekonštrukcia asfaltového ihriska a rekonštrukcia podlahy telocvične spolu s murárskymi a maliarskymi prácami a výmenou radiátorov v telocvični. V školskom roku 2005/2006 boli všetky triedy vybavené celomagnetickými tabuľami, bola prevedená úprava vykurovacieho systému. Z dôvodu efektívnejšieho vykurovania bol pre telocvičňu pripojený samostatný kotol a bola uskutočnená rekonštrukcia sociálnych zariadení a šatní pri telocvični. Tým sa telocvičňa stala prístupnou a využiteľnou aj pre širokú verejnosť.
Ako vidieť, škola v posledných rokoch stále „rastie do krásy“ i do veľkosti. Svedčí o tom aj ďalší naplánovaný a pripravený projekt na nadstavbu jedálne, kde vzniknú 2 učebne (jazyková, multimediálna). V rámci projektov z eurofondov sa plánuje aj zateplenie budovy a nákup zariadenia. V posledných rokoch školu navštevuje približne 400 žiakov, ktorí sú rozdelení do 18-tich tried.
Slávnostný nástup cvičencov obvodnej spartakiády dňa 30.5.1965
Cvičenie starších žiačok
Cvičenie starších žiakov
V spolupráci s Obecným úradom vo Veľkých Kostoľanoch škola každoročne organizuje rodičovský fašiangový ples. V roku 2004 sa škola zapojila do projektu Infovek, a tým sa začala moderná éra informatizácie. V roku 2009 bola využitá možnosť účasti v ďalších projektoch v oblasti vzdelávania pedagógov a vďaka tomu pribudli ďalšie počítače a dataprojektory. Zber papiera sa organizoval v spolupráci s obecným úradom. Do zberu boli každoročne zapojení takmer všetci žiaci a významne pomáhali aj rodičia. Zber bol významnou environmentálnou akciou školy do obdobia, odkedy sa realizuje separovaný zber v celej obci. Separovanie odpadu sa robí v súčasnom období aj v triedach. Žiaci školy sa pravidelne zúčastňujú rôznych súťaží, v ktorých dosahujú veľmi dobré umiestnenia v rámci okresu i kraja. Škola sa zapája do projektov a grantov a získava tak ďalšie finančné prostriedky na skvalitňovanie vyučovacieho času a voľnočasových aktivít. Získané boli finančné prostriedky z projektov MŠ SR, Konta Orange, Nadácie VÚB. Právna subjektivita Od 1. januára 1998 škola získava právnu subjektivitu a stáva sa samostatnou rozpočtovou organizáciou. V súčasnom období je zriaďovateľom školy obec Veľké Kostoľany. Od školského roku 1991/92 funkciu riaditeľky školy vykonáva Mgr. Anna Sokolovská. V školskom roku 2008/09 sa po odchode zástupkyne Mgr. Evy Turzovej do dôchodku konalo výberové konanie na zástupcu riaditeľa školy. Novou zástupkyňou sa stala Mgr. Mária Jasencová. Aj počas tohto školského roku sa škola vo vyhodnotení v zapojenosti a úspešnosti v súťažiach umiestňuje na popredných priečkach v rámci okresu i trnavského kraja. Školský rok 2008/09 bol päťdesiatym rokom existencie školy. Toto dlhé a úspešné obdobie sa zavŕšilo 1. septembra 2009 a škola vstúpila do ďalšej päťdesiatky, ktorá bude určite tiež úspešná. Veď môže stavať na dobrých tradíciách, ktoré sa podarilo v predchádzajúcich rokoch vybudovať.
Učiteľský zbor – máj 2009
Živé päťdesiatročné spomienky Učili sme vo Veľkých Kostoľanoch Jedným z pedagógov, ktorí na škole pôsobili v minulosti je pani učiteľka Vlasta Balážová, ktorá si rada spomína na roky prežité v kostolianskej škole: „Do Veľkých Kostolian som sa i s rodinou presťahovala v roku 1966 a na tunajšej ZDŠ som pôsobila 4 roky ako vychovávateľka v DM, potom ako učiteľka v ročníkoch 1.- 4. až do odchodu do dôchodku v roku 1992. Práca s deťmi, najmä v 1. a 2. ročníku, ma veľmi bavila. Dávala mi možnosť napĺňať a uskutočňovať to, čo bolo mojou túžbou ešte za študentských čias. Žiaci s radosťou prijímali nové poznatky, mali záujem učiť sa a získavať vedomosti rôzneho druhu, boli disciplinovaní. V tej dobe nezapĺňali deťom program počítače, mobily, televízia a iné vymoženosti dnešnej doby, preto mali i viacej času na čítanie kníh, šport či rôznu mimoškolskú činnosť. Škola nebola vybavená modernou technikou ako v dnešnej dobe. Chýbala i telocvičňa a školská jedáleň. Okolie školy bolo treba upraviť, skrášliť výsadbou stromov, kríkov, aby aj dostatok zelene mal vplyv na zdravý vývin žiakov. Samozrejme, že na týchto prácach sa často podieľali i žiaci so svojimi učiteľmi. Učiteľský kolektív bol vekovo mladý, dobre sa nám spolupracovalo. Myslím, že i keď táto doba minulého storočia nebola ľahká, boli sme k sebe vnímavejší a pozornejší, vedeli sme sa navzájom chápať a rešpektovať. Nehľadeli sme tak na finančnú stránku ohodnotenia našej práce, mnohé sme urobili, nečakajúc odmenu. Tou bola spokojnosť s dobrým výsledkom. Naša škola patrila vtedy medzi tie v okolí, kde sa darilo nielen v dosahovaní dobrých výsledkov v učení, ale i disciplína bola na lepšej úrovni. Na príjemne strávené roky na ZŠ vo Veľkých Kostoľanoch si mnohí pedagogickí pracovníci pri stretnutiach s láskou spomínajú. No zostali už iba spomienky. Tak ako vtedajší žiaci sa porozchádzali a našli svoju cestu životom i my, učitelia, sme prestúpili na inú koľaj. No ani ako dôchodcovia si nedokážeme nevšímať žiakov vychádzajúcich z brány našej školy. Tešíme sa, že
vyrastú do novej doby, ktorá im poskytne viacej možností a dá im príležitosť získať veľa vedomostí pre lepší život. Som rada, že za 26 rokov pôsobenia na ZŠ vo Veľkých Kostoľanoch som spoznala veľa detí a mohla ovplyvniť v dobrom ich život a obohatiť ich myslenie a konanie.“ Uznanie pre všetkých pedagógov, ktorí tu kedy pracovali So spomienkou sa s nami podelila bývalá žiačka školy, neskôr dlhoročná učiteľka a súčasná riaditeľka školy Mgr. Anna Sokolovská. „Uplynulo 50 rokov, keď prví žiaci zasadli do lavíc tejto školy. Čas určite bohatý na zmeny, zážitky, prekvapenia, obyčajné ľudské radovánky, ale možno i sklamania. Nepretržite prichádzajú noví žiaci, aby načerpali vedomosti, poznatky a skúsenosti, ktoré by im neskôr poslúžili ako dobrý základ, na ktorom by mohli v živote stavať. Keď som si sadla k písaniu, v spomienkach som sa vrátila späť do roku 1959. Bol to rok, kedy som po prvýkrát vstúpila do tejto školy ako žiačka piateho ročníka. Všetci sme sa tešili, že sa môžeme učiť v krásnej novej budove. To som ešte netušila, že sa po rokoch opäť vrátim, avšak v pozícii učiteľky matematiky a chémie. Tak sa škola stala od roku 1971 mojím pôsobiskom až dodnes. Pri listovaní v školskej kronike sa mi pred očami rozvíjali príbehy zo života žiakov, pedagógov i ostatných pracovníkov školy – príbehy, ktoré sú nezmazateľné a poznačili život každého z nich. V priebehu rokov sa tu vystriedalo veľké množstvo žiakov a učiteľov. Pri tejto vzácnej príležitosti mi napadla myšlienka, ktorú už vyslovil pán de Montágen : „Musíš sa mnoho učiť, aby si poznal, ako málo vieš“. Je to pravda, pretože človek nemôže vedieť všetko a čím viac sa učí, tým má väčší pocit, že je ešte veľa vecí, ktoré nepozná. A práve základná škola začína túto predlhú cestu učenia sa a poznávania nového. Ona viedla našu ruku, keď sme sa v prvej triede pokúsili napísať prvé písmenko, vypočítať prvý príklad. Svojimi úspechmi škola dokazuje, že jej snaha niečo naučiť nebola zbytočná. Každá škola má žiakov lepších i horších. Treba riešiť množstvo problémov, ktoré každodenný školský život prináša, no to nie je nič v porovnaní
s tým, koľko pekných zážitkov nazbierala za tie roky, čo stojí. V budúcich rokoch bude treba vytvárať optimálne podmienky pre rozvoj tela i ducha, no hlavne vedomostí a možnosť všetkým žiakom učiť sa v prirodzenom a príjemnom prostredí. Verím, že všetci, ktorí túto školu navštevovali, navštevujú a budú navštevovať, opustia ochranné krídla s krásnou spomienkou, s vďačnosťou za všetko , čo im dala a vždy sa budú radi vracať. Veď čo už je pre školu krajším darom, ako usmiate tváre jej žiakov, ktorí ju majú radi? Rada by som poďakovala všetkým mojim bývalým i súčasným kolegom, ktorí slúžili a slúžia na poli výchovy a vzdelávania detí v tejto škole. Verím, že aj po ďalšie roky bude táto budova zastrešovať službu pedagógov tak, aby dokázali zo svojho poznania a svetla svojho vnútra čo najviac odovzdať iným, poslúžiť im a prospieť. Som rada, že mi bolo dovolené v duchu týchto slov pôsobiť v našej škole toľko vzácnych rokov v kolektíve milých, príjemných, obetavých, tolerantných a pracovitých ľudí. Vzdávam hold všetkým pedagógom. Nielen tým, ktorí učili a vychovávali mňa a neskôr som sa s hrdosťou stala ich kolegyňou, ale všetkým, ktorí kedy v našej škole pôsobili.“ Mnoho som tu zažila Pani Mgr. Mária Jasencová, zástupkyňa riaditeľky školy a bývalá žiačka, sa s nami tiež podelila o svoje skúsenosti a spomienky : „Spomínať na základnú školu, na roky prežité v laviciach je pre mňa príjemné. Čas mnohé všedné zážitky z pamäti odvial, ale na také, čo sa do nej vryli hlboko, si spomeniem vždy. Nezabúdam na triedne učiteľky – či na I. alebo na II. stupni. V prvých ročníkoch sme mali prísnu, ale vynikajúcu učiteľku. Štyri roky, ktorými nás sprevádzala sú nezabudnuteľné. Stala sa pre mňa tiež jedným z viacerých učiteľských vzorov, keď som sa rozhodovala študovať učiteľstvo. Úsmev mi vyvolá spomienka na to, keď sme ako drobci cupkali do „veľkej“ školy, na vyučovanie aj poobede, na pracovné soboty. Dokonca aj na „uhoľné prázdniny“ a veľa snehu v zime. Keď vo vyšších ročníkoch pribudli ďalší učitelia, niektorých sme mali radi, lebo aj predmet, čo učili bol fajn, iných zas nie. Súčasťou toho
času boli červené šatky, pionierske schôdzky, vo vyšších ročníkoch „ulieváreň“ – brigády na poliach. Myslím, že osem rokov v našej škole bolo krásnych, so všetkým dobrým aj horším mi dali základ pre moje ďalšie štúdium a prácu, ktorú mám rada a nevymenila by som ju za nič na svete.“ Spomínam rád So svojimi pocitmi sa s nami podelil aj bývalý žiak pán Mgr. Gilbert Liška, starosta obce Veľké Kostoľany: „Na základnú školu si rád zaspomínam. Boli to najkrajšie a dnes môžem povedať - aj bezstarostné roky. Vtedy ako žiak som to vnímal inak, musel som sa pripravovať na vyučovanie, písať úlohy a tak ako každému - ani mne sa veľmi nechcelo. Samozrejme, najradšej som mal prestávky. Obdobie školskej dochádzky patrí medzi obdobia, na ktoré sa viaže najviac spomienok a veselých príhod, ktoré sa odohrali buď v škole priamo na vyučovaní, alebo na niektorom z výletov. Najviac blízke mi boli predmety humanitne zamerané. Dnes sa rád stretnem s pani učiteľkami a pánmi učiteľmi, ktorí mi dali základy vzdelania. Pripravili ma do ďalšieho študijného života, za čo som im vďačný. Aj napriek odstupu času, a je samozrejmé, že nie všetko čo sme sa v škole učili si dodnes podrobne pamätáme, ale vo svojej pamäti mám zafixované určité poučky alebo historické súvislosti. V súčasnosti je oveľa viac možností ako v minulosti, predovšetkým napreduje jazykové vzdelávanie, ktoré napomáha študentom sa lepšie uplatniť v praxi. Môžem všetkým iba potvrdiť, že materinský, anglický jazyk a matematika spolu s určitou dávkou inteligencie sú akýmsi stupienkom ku každému, aj keď malému víťazstvu. Som rád, že v súčasnosti môžem škole nejakým spôsobom pomôcť a vrátiť jej to, čo mi pred niekoľkými rokmi poskytla.“
Školská budova ako ju poznáme dnes
Športový areál školy
Budova školy s jedálňou a telocvičňou
Moderná škola s tradíciou Škola vo Veľkých Kostoľanoch si pestuje tradície, no zároveň je moderná s jasnou predstavou o budúcnosti. Je to škola pre žiakov so slovenským vyučovacím jazykom. Škola, ktorú v súčasnosti navštevuje približne 400 žiakov, sídli v jednej budove, v ktorej má k dispozícii 23 učební a využíva aj telocvičňu. Okolie má parkovú úpravu, v areáli sa nachádzajú ihriská. Je spádovou školou pre žiakov z obcí Pečeňady a Dubovany. Vzdelávanie bolo v kostolianskej škole vždy na dobrej úrovni. Aktívne trávenie voľného času organizovaného školou bolo vždy samozrejmosťou. Aj dnes tu pôsobí niekoľko záujmových útvarov s rôznorodým zameraním. V škole pôsobí rybársky krúžok, ktorého činnosť v rámci Slovenska je veľmi úspešná. Škola žije tiež športom, futbalom a hádzanou, pracuje tu turisticko-poznávací krúžok a ďalšie krúžky s environmentálnym, športovým a kultúrnym zameraním. Kladný vzťah k ochrane životného prostredia je podporovaný aj účasťou žiakov na environmentálnych projektoch (výsadba a starostlivosť o zeleň a okolie, monitorovanie čiernych skládok a pod.). O zdravie, hygienu a zdravý štýl života sa na škole tiež dbá, svedčí o tom fakt, že získala certifikát Zdravá škola. Zakúpením počítačových zostáv v hodnote 60 000,- Sk a zriadením počítačovej učebne v roku 1999 sme získali náskok pred inými školami. Aj v tejto oblasti tiež už môžeme hovoriť o tradícii. V školskom roku 2001/2002 boli zakúpené i sponzorsky získané ďalšie počítače a bola zriadená i druhá učebňa informatiky. V projekte Infovek v roku 2004 škola získala niekoľko nových počítačov a o krok ďalej sme sa posunuli i zavedením internetu. Vybavenosť informačnými technológiami sa každoročne zlepšuje a v súčasnosti sú obe učebne vybavené modernou technikou, ktorá dovoľuje zabezpečovať vysokú počítačovú gramotnosť u všetkých žiakov. V ďalšom školskom roku sa výučba spestrí aj inštaláciou interaktívnych tabúľ. Vďaka webovej stránke školy majú žiaci a rodičia možnosť nájsť na internete mnohé informácie o podujatiach, školských či mimoškolských aktivitách, rozvrh jednotlivých tried, elektronickú žiacku knižku, správu o výchovno-
vzdelávacej činnosti za predchádzajúci rok, školský vzdelávací program, či jedálny lístok školskej jedálne a mnoho ďalších informácií a noviniek zo života školy. Návštevnosť týchto stránok svedčí o ich živom využívaní. Rozmiestnenie končiacich žiakov na stredné školy od roku 1990 V našej škole je v plnej miere zabezpečovaná koordinácia profesionálnej orientácie žiakov, vytvárajú sa podmienky priaznivo ovplyvňujúce výchovu k voľbe povolania. Každým rokom sa skvalitňuje výchova k voľbe povolania jednak na triednických hodinách, ale i v jednotlivých vyučovacích predmetoch. Starším žiakom sú sprístupňované informácie o povolaniach, jednotlivých študijných a učebných odboroch, ich nárokoch a podmienkach štúdia na daných typoch stredných škôl. Žiaci sú tiež oboznamovaní s novinkami o novootvorených odboroch na stredných školách. Výchovná poradkyňa Mgr. Dagmar Ondrišová v spolupráci s vedením umožňuje každoročne náborovým pracovníkom stredných škôl podávať na pôde našej školy informácie o možnostiach štúdia. Takisto je žiakom umožňované zúčastňovať sa na dňoch otvorených dverí, čo aj patrične využívajú či už v Trnave, Piešťanoch, Hlohovci, vo Vrbovom alebo v Rakoviciach. „Počet končiacich žiakov v našej škole je stále klesajúci, čo je ale celoslovenský trend. Kým v roku 1990 končilo 9. rok školskej dochádzky až 62 žiakov, v roku 2000 ich bolo 51 a v posledných rokoch sa počet končiacich žiakov ustálil na 50 až 57“, konštatuje výchovná poradkyňa Mgr. Dagmar Ondrišová a podáva informácie o rozmiestnení končiacich žiakov : „V posledných rokoch sa sústreďuje najväčší záujem žiakov o stredné školy, ktorých odbory končia žiaci maturitnou skúškou. Ide o hotelovú, obchodnú akadémiu, stredné priemyselné školy, stredné zdravotnícke školy a v neposlednom rade o SOŠ so 4-ročnými študijnými odbormi. Druhé miesto v záujme žiakov zaberajú gymnáziá. Musíme však, žiaľ, konštatovať, že klesá záujem deviatakov o SOŠ s trojročnými učebnými odbormi, ktoré končia žiaci prevzatím výučného listu. Znamená to pre našu spoločnosť
mínus, pretože ubúda zručných remeselníkov a výrobných pracovníkov v ktorejkoľvek oblasti služieb či priemyslu. Aj po ukončení štúdia 3 - ročných učebných odborov však môžu žiaci pokračovať v nadstavbovom štúdiu a získať tak maturitné vysvedčenie. Druhým negatívom v oblasti rozmiestnenia žiakov je aj fakt, že 9 - ročnú školskú dochádzku končia niektorí žiaci ( u nás ročne dvaja až štyria) ako nižšiekončiaci v 7. – 8. ročníku. Avšak aj oni majú možnosť pokračovať v povinnej školskej dochádzke v ďalšom vzdelávaní v dvojročných učebných odboroch v odborných učilištiach. Do osemročných gymnázií sa ročne prihlásia 1 – 2 žiaci alebo žiadny žiak z 5. ročníka. Nezáujem o toto štúdium vyplýva z problémov s cestovaním do Piešťan či Trnavy vzhľadom na vek žiaka. “ Vidiecka neznamená horšia Je známe, že žiaci z kostolianskej školy, pokračujú veľmi úspešne na stredných školách a dobre sa uplatňujú v ďalšom štúdiu i živote. Zvykneme sa občas stretávať s istým dešpektom či zaznávaním vidieckych škôl, no úspešnosť žiakov z Veľkých Kostolian v prijímacom konaní na stredné školy a úspešnosť v rôznych súťažiach a predmetových olympiádach svedčí o opaku. Vo vyhodnotení škôl sa kostolianska ZŠ umiestňuje v rámci okresu na popredných priečkach. Je to výsledok práce s talentami, vysokého percenta kvalifikovanosti pri vyučovaní jednotlivých predmetov a nezabúda sa ani na priebežné a ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov. Školský vzdelávací program Škola zabezpečuje dva stupne vzdelávania: primárne vzdelávanie na 1. stupni a nižšie stredné vzdelávanie na 2. stupni. Vytvorila teda dva vzdelávacie programy, pre každý stupeň vzdelávania jeden, avšak oba na seba prirodzene nadväzujú. Na prvom i druhom stupni je zameranie všeobecné. Zameranie školského vzdelávacieho programu charakterizuje motto: „Každý
človek je od prírody obdarený určitými schopnosťami a kým ich nevyskúšame, ani nevieme, aké možnosti sú v našom dosahu.“ Je teda pre
školu prirodzené, že rozvoj všetkých vzdelávacích a výchovných oblastí je potrebný. Je nevyhnutné naučiť žiakov vzájomnej tolerancii a rozvíjať v nich empatiu. Patríme do Európskej únie a tá je významným útvarom v celosvetovom kontexte. Sme súčasťou multikultúrnej spoločnosti, súčasťou pestrého, farebného sveta, v ktorom budú naši žiaci žiť. Je našou povinnosťou dať im šancu, aby v ňom boli úspešní a šťastní. Na to ale nevyhnutne potrebujú okrem všeobecných poznatkov, zručností a spôsobilostí, ovládať dobre cudzie jazyky, byť informaticky gramotní a mať v sebe toleranciu pri zachovaní si svojich tradícií. Profil absolventa Snahou školy je, aby absolventi, ktorí opúšťajú školu po 9. ročníku boli v ďalšom štúdiu i v živote úspešní a šťastní a preto sa snaží svoje pôsobenie vyvíjať tým smerom, aby absolvent základnej školy bol MÚDRY, ŠIKOVNÝ a DOBRÝ. Múdry znamená, aby mal všeobecný rozhľad a orientáciu vo všetkých vedomostiach, ktoré má na základnej škole získať, aby mal poznatky zo všetkých vyučovacích predmetov, ktoré sú systematické, trvalé a použiteľné. Šikovný znamená, aby vedel svoju múdrosť používať v živote i v ďalšom štúdiu a v praxi, teda aby získal potrebné kľúčové spôsobilosti (kompetencie). Dobrý znamená, aby svoje vedomosti a šikovnosť používal na rozvoj pozitívnych hodnôt, nielen na svoj prospech ale aj na prospech iných ľudí, spoločnosti a prostredia, ktorých je súčasťou. Rodičia sú priateľmi školy Spolupráca medzi školou a rodičmi sa rozvíja v rámci rodičovského združenia. Združenie vyvíja aktívnu činnosť a je prínosom pre život školy. Z prostriedkov združenia sú financované mnohé mimoškolské akcie, knižné odmeny pre žiakov a mnohé učebné pomôcky. Združenie každoročne v spolupráci s obecným úradom organizuje ples, ktorý napomáha nielen zlepšovať vzťahy
a prezentovať školu na verejnosti, ale prináša ďalšie finančné prostriedky, ktoré pomáhajú obohatiť život školy. Rodičia a ďalší priaznivci školy, aj z radov podnikateľov, pomáhajú svojimi dvomi percentami zo zaplatenej dane, čím tiež zlepšujú rozpočet rodičovského združenia, a teda aj možnosti školy spestriť mnohé akcie pre žiakov. S obcou je tiež dobrá spolupráca Vzťahy, aké má škola so svojím zriaďovateľom, sú na veľmi dobrej úrovni. Vzájomne si obec a škola vychádzajú v ústrety pri organizovaní rôznych podujatí. Obec zapožičiava škole bezplatne sálu v kultúrnom dome na konanie výchovných koncertov, divadelných a kultúrnych predstavení žiakov, škola zasa na akcie organizované obcou pripravuje so žiakmi kultúrne programy. Obec spolu so školou vypracovala a podala viaceré projekty. Niekoľko z nich bolo úspešných a vďaka nim došlo k rekonštrukciám a modernizáciám školských objektov. Obec žije so školou aj pri iných príležitostiach. Otvorenie i záver školského roku a mnohé ďalšie sa nezaobídu bez prítomnosti starostu obce, ktorý je vždy informovaný o živote školy. Aj poslanci obecného zastupiteľstva majú vždy aktuálne informácie o dianí v škole a o problémoch, ktoré treba riešiť. Snažia sa byť škole nápomocní pri prerokovávaní školských záležitostí. Škola vidí v obci nielen svojho zriaďovateľa ale aj partnera, na ktorého sa môže vždy s dôverou obrátiť. Rovnako dobré a kooperatívne vzťahy má škola aj s ostatnými obcami, ktorých žiaci patria do jej školského obvodu.
Škola ako životný priestor Permanentné vytváranie pozitívnej klímy na škole je každodennou úlohou všetkých. Pre tvorivú a efektívnu prácu je potrebné, aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie, preto manažment i všetci pedagógovia a ostatní zamestnanci školy dbajú o upravené, estetické a čisté priestory školskej budovy a areálu, o aktuálne informácie zo života školy na nástenkách, o rozvoj estetického cítenia u žiakov a spoločne dotvárajú prostredie tried i školy. Pedagógovia podporujú priateľskú atmosféru medzi žiakmi navzájom a medzi žiakmi a pedagógmi. Vedú žiakov k aktívnemu vytváraniu pozitívnej školskej klímy príkladom i vysvetľovaním a prenášaním primeranej zodpovednosti na žiakov a ich aktívnou účasťou pri riešení konfliktov vznikajúcich v medziľudských vzťahoch v rámci kolektívu triedy či školy. Dávajú žiakom možnosť tvoriť pravidlá spolužitia v kolektíve vrátane sankcií pri ich porušovaní pri tvorbe tzv. triedneho poriadku. Pozitívna klíma sa udržiava a zlepšuje aj organizovaním najrôznejších školských podujatí. Ide o exkurzie, výlety, súťaže, výchovné koncerty, divadelné predstavenia, športové akcie, plavecký výcvik, žiacke kultúrne programy a mnohé ďalšie. Každý rok sa škola aktívne zapája aj do Dňa narcisov, kedy žiaci školy robia v obci zbierku do pokladničiek Ligy proti rakovine. Žiaci spolu so svojimi pedagógmi navštevujú aj mnohé netradičné podujatia, ako napríklad výlety do predvianočnej Viedne a zúčastnili sa aj televíznej súťaže Superchyty. Toto všetko prispieva k dobrým vzťahom a vytvára klímu vzájomnej dôvery a tolerancie.
Rôznorodosť školského života
Exkurzia v bani
Exkurzia Jánošíkové diery
Lyžiarsky výcvik
Výlet v Prahe
Výlet do Viedne
ZOO Lešná
Pestrá paleta podujatí
Rozlúčka s deviatakmi
Vianočný program
Športový deň
Plavecký výcvik
Superchyty
Rodičovský fašiangový ples
Vedenie a učitelia základnej školy od roku 1959 do roku 2009 Riaditelia školy : Imrich Guliš Milan Holík Anna Sokolovská
1949 – 1970 1970 – 1991 1991 – dodnes
Zástupcovia riad. školy : Vincent Šimor Bohumil Rusnák Eva Turzová Mária Jasencová
1949 – 1971 1971 – 1991 1991 – 2009 2009 – dodnes
Učitelia : Mária Šimorová Gabriela Doktorová Ružena Schottertová Anna Bachratá Milan Fabián Ladislav Belica Jarmila Bittnerová Otília Michlerová Františka Závodská Františka Piešťanská Oľga Máleková Mária Nitková Mária Šoková Emília Vojteková Ema Haukeová Ján Neupauer Silvester Špankovič Eva Štepanovičová Anna Kolarovičová Ivan Drgoň Anna Mišovičová Vojtech Czobor Alojzia Gulišová Anna Gréková
Helena Blanáriková Dáša Schottertová (Szabová) Eva Včelková Anna Holičová Jana Danjarová Jarmila Golierová Emília Benková Ivan Daniž Jarmila Fajnorová Edita Vyskupičová Edita Kováčová Jozef Malík Filoména Bodorová Jaroslav Baláž Vlasta Balážová Jitka Morávková Róbert Mitošinka Jana Ševčíková Viera Kačková Ružena Horylová Ján Hečko Jana Mlynáriková Viera Krčová – Kačková Štefánia Mondoková Eliška Szemová Margita Čapuchová Anna Koprnová Alexander Jaroušek Augustín Koprna Tatiana Nemcová Vladimír Bednár Vojtech Kuník Viktor Krátky Anna Chnápková Ján Karaba Marta Fanová Jarmila Golierová Cecília Juríčková Jozef Michálek Anna Mišovičová
Milan Strečanský Milan Piešťanský Štefan Stano Štefan Šimek Lýdia Radošovská Jarmila Balgová Anna Dršková Viera Hesková Marta Sucháňová Štefan Kosec Ladislav Urbánek Jaroslava Vondráčková Margita Koláriková Emília Benková Anna Kovárová Edita Ušáková (Šimorová) Mária Rusnáková (Majeská) Viera Chnápková Anna Marcinčáková Mária Madelová Agáta Bestercezyová Ján Giacko Anna Višňovská Anna Furková Oľga Kosáková Miroslav Petráš Helena Brestovanská Ladislav Lekár Marta Zichová Viera Špániková Eva Valová Mária Grellová Daniela Chrvalová Jaroslava Heráková Karol Šintál Františka Orihelová Anna Gašparcová Mária Hanáčková Jarmila Hošová Mária Uhlíková-Šimová
Júlia Kurucová Mária Szabatfyová Jana Giacková Mária Paduchová Ján Sládeček Dagmar Ondrišová Anna Kovárová Mária Madelová Darina Adamcová Otília Mičkyová Edita Nemšáková Anna Gréková Elena Hermanová Anna Šugrová Mišáková Mária Borovská Genovéva Kolarovičová Eva Škoricová Štefánia Šoková Tatiana Hažovičová Anna Radošovská Viktor Bokor Mária Kinzelová Aurélia Karkušová Alena Michalčíková Dagmar Lacková Anna Zajacová Eva Ďerďáková Jozef Hazucha Anna Hazuchová Ivana Lipková Gilbert Liška Miroslava Široká (Budošová) Jana Weiserová (Orviská) Beáta Hudcovičová Anton Noška Jaroslav Hrebíček Peter Obranec Galina Jakubíčková Jana Zajacová Eleonóra Fogelová
Erika Huttová Anna Bokorová Katarína Zabadalová Danica Bániková Stanislava Urbaničová Slávka Mičková Anežka Antalová Ľudmila Kuricová (Koreňová) Ivana Hechtová (Vančová) Dušan Hajdúch Hieronym Burian Janka Máliková Marianna Sedláková Andrea Sabová Ivana Suchoňová Rudolf Gábriš Jaroslava Magulová Richard Kováč Norbert Kováč Erika Lišková Ivana Orihelová Ján Karkuš Róbert Halada Radim Urban Jana Hevierová (Šimončičová) Branislav Krátky Helena Ondrášiková Martina Antolíková Iveta Beňačková Klaudia Cisárová Marta Hlinková Daniela Drahovská Lucia Ondrášiková Lucia Čiefová Zuzana Sončová (Haladová) Renáta Gaurová Martina Kukučková Monika Porubská Žofia Masariková Darina Patriková
Milena Adamovová Jana Bokorová Marcel Kubinec Radka Kohútová (Šupová) Zuzana Lachetová Martina Krchňáková Andrej Janech Janette Papíková Miroslav Kohút Igor Gajdoš Mária Michníková Ingrid Surová Jana Jankechová Katarína Polková Adriána Matulová
Ďakujeme všetkým, ktorí prispeli slovom či obrazom do tejto publikácie a pomohli tým oživiť vzácne spomienky na roky prežité v kostolianskej škole. Článok o histórii školy čerpal informácie zo školských kroník. Publikáciu zostavila (autor) : Mgr. Ľudmila Koreňová, r. 2010 Príspevky : Mgr. A. Sokolovská, Mgr. G.Liška, Mgr. M. Jasencová, Mgr. D. Ondrišová, V. Balážová Fotografie : Kronika školy, autorka publikácie Gramatická úprava : Mgr. Z. Haladová
