výtvarná výchova. výtvarná výchova. výtvarná výchova. výtvarná výchova. výtvarná výchova

výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarnná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výcho ova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výýtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova a . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná á výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchovva . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výttvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova arná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtva výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výcchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarnná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výcho ova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výýtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova a výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarrná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova výtvarná výchhova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova . výtvarná výchova

prima

o učebnici tu budú inštrukcie ako pracovať s učebnicou

obsah negatív a pozitív . negatív a pozitív . negatív a pozitív . negatív a pozitív . negatív6 kreslenie podľa skutočnosti . kreslenie podľa skutočnosti . kreslenie podľa skutočn 10 12 čo je kubizmus, konštruktivizmus, futurizmus . čo je kubizmus, konštruktivizmus, futur 14 čo je surrealizmus . čo je surrealizmus . čo je surrealizmus . čo je surrealizmus . čo čo je abstraktné umenie . čo je abstraktné umenie . čo je abstraktné umenie . čo 16 je umenie na začiatku kresťanstva . umenie na začiatku kresťanstva . umenie na začia 18 20 začíname fotografovať . začíname fotografovať . začíname fotografovať . začínam ako vzniká obraz vo filme . ako vzniká obraz vo filme . ako vzniká obraz vo filme 24 v akých priestoroch žť ijeme . hravé skúmanie architektonického priestoru . hravé sk 26 28 hravé skúmanie architektonického priestoru . hravé skúmanie architektonického prie čo je erb, značka, logo, ex libris . čo je erb, značka, logo, ex libris . čo je erb 30 ako sú zabalené výrobky . ako sú zabalené výrobky . ako sú zabalené výrobky 32 remeselníci – hrnčiari a drotári . remeselníci – hrnčiari a drotári . remeselníci hrnč 34 ako sa robí obraz na počítači . ako sa robí obraz na počítači . ako sa robí obraz 36 ako sa dá zapísať hudba . ako sa dá zapísať hudba . ako sa dá zapísať hudba 38 výtvarný dejepis . výtvarný dejepis . výtvarný dejepis . výtvarný dejepis . výtvarný 40 42 výtvarný zemepis . výtvarný zemepis . výtvarný zemepis . výtvarný zemepis . výt 44 čo dokážť em s ornamentom . čo dokážť em s ornamentom . čo dokážť em s ornamen umenie v galérii a vžť ivote . umenie v galérii a vžť ivote . umenie v galérii a vžť ivote46

Keď rozprávame alebo píšeme, naša reč sa skladá zo slov, ktoré spájame do viet a vetami vyjadrujeme nejakú správu, žiadosť alebo myšlienku. Používame jazyk. Aj keď robíme obraz alebo sochu vytvárame ju z čiar, plôch, tvarov, farieb ... Tiež používame jazyk, ale je to jazyk iný, lebo nevznikajú z neho slová ktoré niečo pomenovávajú, ale obrazy, ktoré môžu niečo zobrazovať, alebo pripomínať. 4

René MAGRITTE, Veľká rodina, 1963, olej na plátne

poznávame výtvarný jazyk bod . škvrna . obrys . tvar . línia . plocha . priestor . svetlo . tieň . farba . povrch rytmus . arr ytmia . symetria . asymetria . pohyb . formát . kontrast . harmónia usporiadanie . chaos . pozitív . negatív . textúra . mierka . štylizácia . kompozícia bod . škvrna . obrys . tvar . línia . plocha a . priestor . svetlo . tieň . farba . povrch rytmus . arytmia . symetria . asymetria . pohyb . formá á t . kontrast . harmónia usporiadanie . chaos . pozitív . negatív . textúra . mierka . štylizácia . kompozícia bod . škvrna . obrys . tvar . línia . plocha . priestor . svetlo . tieň . farba . povrchh rytmus . arytmia . symetria . asymetria . pohyb . formát . kontrast . harmónia usporiadanie . chao o s . pozitív . negatív . textúra . mierka . štylizácia . kompozícia bod . škvrna . obrys . tvar . líí nia . plocha . priestor . svetlo . tieň . farba . povrch rytmus . arytmia . symetria . asymetria . p ohyb . formát . kontrast . harmónia usporiadanie . chaos . pozitív . negatív . textúra . mierka . štylizácia . kompozícia a rba . povrch bod . škvrna . obrys . tvar . línia . plocha . priestor . svetlo . tieň . fa rytmus . arytmia . symetria . asymetria . pohyb . formát . kontrast . harmónia usporia a danie . chaos . pozitív . negatív . textúra . mierka . štylizácia . kompozícia bod . škvrna . obryss . tvar . línia . plocha . priestor . svetlo . tieň . farba . povrch rytmus . arytmia . symetria . a symetria . pohyb . formát . kontrast . harmónia usporiadanie . chaos . pozitív . negatív . textúra a . mierka . štylizácia . kompozícia o . tieň . farba . povrch bod . škvrna . obrys . tvar . línia . plocha . priestor . svetlo rytmus . arytmia . symetria . asymetria . pohyb . formát . kontrast . harmó ó nia usporiadanie . chaos . pozitív . negatív . textúra . mierka . štylizácia . kompozíciabod . š kvrna . obrys . tvar . línia . plocha . priestor . svetlo . tieň . farba . povrch rytmus . arytmia . symetria . asymetria . pohyb . formát . kontrast . harmónia 5

pozitív a negatív Čo znamenajú tieto dve slová? niekedy hovoríme dobrým veciam, že sú pozitívne, a zlým že sú negatívne; majú niečo spoločné s výtvarným umením? Čo vidíš na obrázku? a čo tam vidia spolužiačky a spolužiaci? na obrázok možno pozerať dvoma spôsobmi; ak si najprv objavil jeden, chvíľu ti potrvá, kým objavíš druhý; ale môžeš sa pozerať raz jedným, raz druhým spôsobom – nevidíš obidve zobrazenia odrazu – môžeš medzi nimi prepínať, ako prepínačom, raz prepneš na jedno videnie, raz na druhé.

Ak si vystrihneš z papiera šablónu napr. písmena K, tak písmeno K na šablóne nie je, chýba tam, je tam len diera v tvare písmena K; šablóna je negatívom písmena K; ak ale šablónu položíš na papier a otvor pretrieš, alebo prestriekaš farbou, na papieri pod šablónou vznikne pozitív písmena K.

To čo práve na obrázku vidíš, to je pre teba pozitív, alebo „vnútro“ obrázku; to ostatné je okolie, alebo pozadie – negatív; ale o chvíľu to môže byť naopak; ak je obrázok fialový – biela časť je jeho negatívom, pozadím; ak je obrázkom biela časť, je negatívom (pozadím je časť fialová; takto je pozitív opakom negatívu a negatív opakom pozitívu. V dave ľudí nás upútajú najskôr výrazné farby (ako v tomto prípade dáždniky); ak ale zbadáme v dave niekoho známeho, sústredíme sa na neho, okoliu nevenujeme pozornosť, stane sa pre nás pozadím.

Môžeme vyfarbiť pozitív alebo negatív obrysu ruky.

6

Naše videnie sveta okolo nás, by sme mohli nazvať zázrakom prírody; nielenže sme schopní vidieť svet okolo nás, tak ako by ho zaznamenával fotoaparát alebo kamera, ale sme schopní z toho čo vidíme niečo si zvlášť všimnúť, zaostriť pohľad na to čo nás zaujíma, niečo si z videného sveta akoby „vytiahnuť“, okolie rozostriť, urobiť ho pozadím; rozoznávame čo je tvar, a čo okolie. Nevidíme totižto očami, oči sú len naše „kamery“, ktoré „vysielajú“ obraz do mozgu; to, že vieme čo vidíme majú na starosti centrá v našom mozgu, a ten riadi aj to, kam sa pozeráme a čo chceme vidieť; v mozgu môžeme o videnom predmete aj rozmýšľať, vieme ako sa volá, porovnávať ho, lebo si pamätáme podobné predmety; tam sa nám páči, alebo nepáči ...

výtvarný jazyk - kompozičné princípy

negatív a pozitív Slová negatív a pozitív ale neznamenajú len tvar a jeho okolie – pozadie. Znamenajú aj opak: negatív je opakom pozitívu; je napr. opačných farieb; to čo je na pozitíve čierne, je na negatíve biele.

a a

KK

čo je pozitív a čo negatív v tejto hre?

Dnes väčšinou fotografujeme digitálnymi fotoaparátmi. Už málo kto robí čierno-bielu fotografiu, ktorá sa fotografovala na film; je to pás z priesvitnej hmoty (celuloid), na ktorý v továrni na filmy naniesli tenučkú vrstvu takej látky, ktorá keď na ňu zasvieti svetlo zčernie. Film ste museli vybrať z krabičky a vložiť do fotoaparátu potme (alebo pri slabom červenom svetle, pri ktorom film nesčernal). V zavretom fotoaparáte sa na malú chvíľu otvorilo okienko objektívu vtedy keď fotograf stlačil spúšť – a svetlo, ktoré dopadlo na film vypálilo na ňom obraz: to čo bolo pred fotoaparátom najsvetlejšie spôsobilo, že na tom A ako to bolo, keď sme sa hrávali na mieste film najviac sčernel. čiže presne naopak ako to bolo v skutočnosti ktorú pieskovisku? aparát fotil. Napr. obloha bola čierna. Vznikol negatív.

Potom ste film opäť pri slabom červenom svetle vybrali a vložili do prístroja, ktorý film presvietil na fotocitlivý papier; na ňom bola, podobne ako na filme látka, ktorá svelom černala. Čierna obloha na negatíve neprepustila svetlo, a tak na tom mieste papier nesčernal – obloha ostala biela. Vznikol pozitív. Bratislava aká má byť.

Ak odtlačíme tvrdý predmet, napríklad tento kľúč do hliny, vznikne jamka, alebo odtlačok tvaru kľúča, ktorý je jeho negatívom; keď ale na hlinu nalejeme sadru, vznikne opäť tvar kľúča - jeho pozitív.

o fotografii a pfotografovaní pozri na strane ...

Keď sochár vymodeluje plastiku z hliny (ako napríklad ruku na obrázku vedľa) a chce ju odliať do materiálu, ktorý je tvrdší a trvanlivejší (do sadry alebo do kovu), musí z nej urobiť formu, do ktorej sa potom naleje sadra, alebo roztopený kov. Forma je vlastne obal plastiky z inej látky. Je jej negatívny tvar, tak ako keď odtláčame do hliny rôzne predmety, a potom ich tiež môžeme odlielievať zo sadry. Podobne forma na pečenie koláča je opačným tvarom koláča - jeho negatívom


7

pozitív a negatív ukážky výtvarného umenia Belgický maliar René Magritte namaľoval na niekoľkých svojich obrazoch negatívny tvar postavy prázdno. To čo je vskutočnosti nemožné je možné namaľovať na obraze.

René MAGRITTE, Prenos, 1966 olej na plátne (hore); Carol De la QUINTANA Dievča v pozitíve a v negatíve, 2007 digitálne upravená fotografia (v strede)

nakresli si postavu, vystrihni jej obrys; vznikne šablóna negatív - pozitív: cez negatív (otvor) môžeš striekaním, ťahmi alebo tupovaním štetcom, šrafovaním, frotážovaním, valčekovaním,špongiou ... vytvárať obrázky (pozitívy) postavy; naopak – obresľovaním a obmaľovávaním vystrihnutej figúrky môžeš vytvárať pozadia – negatívy jej tvaru Serge MORENO, Cohen Richard Avedon, 1994, fotografický portrét

Na grafike holandského výtvarníka Eschera má medzera medzi tvarmi rýb tvar letiacej husi, a medzera medzi husami tvar ryby. Tvary husí sú teda negatívmi tvarov rýb, a naopak, tvary rýb sú negatívmi tvarov husí.

8


Mauritius ESCHER Ryba a obloha, 1938, drevoryt

negatív a pozitív ukážky výtvarného umenia Anglický výtvarník Richard Long, ktorý sa venuje umeniu v krajine (Land art) urobil tieto dve kruhové ištalácie na dvoch rôznych miestach sveta. Keď si ich pozeráme vedľa seba, vyzerajú ako pozitív a negatív na fotografii, aj keď v skutočnosti nimi nie sú Richard LONG, Šesť kamenných kruhov, 1981, Po päťdennej ceste Nórskom 1972, landartové inštalácie

Hruška a jablko – objekty slovenského výtvarníka Dezidera Tótha, ktorý tvorí pod menom Monogramista TD sú prázdne. Vznikli tak, že papierovou lepiacou páskou oblepil predmet a keď páska vyschla predmet vybral; vznikol jeho obal, schránka, ktorá obaluje vzduch v tvare predmetu. Monogramista TD, Skrýša I, II, Mumifikované prázdno, 2005, papierová lepiaca páska Kamene z ruín Khmérskeho chrámu v Champassaku, Laos

Sumerské pečatidlo. Sumeri, ktorí žili pred 6 000 rokmi na území mezopotámie (dnešný Irak) používali valčeky na ktorých boli vymodelované negatívne obrázky. Keď valčekom prevalcovali tabuľku z mäkkej hliny, otlačil sa obrázok ako pozitív

Krokodíl zo zrúcanín starobylého budhistického chrámu v Laose je negatvne vysekaný do skaly - jeho tvar nevyčnieva ale je priehlbinou. Obrázok ktorý je čiastočne priestorový nazývame reliéf. Toto je negatívny relliéf.

nakresli obrázok z viacerých figúr v členitom prostredí; rozkresli a vyfarbi ho tak aby si ho mohol rozstrihať na puzzle (políčko puzzle by malo zodpovedať obrysu tvaru); obrázok rozstrihaj a daj spolužiačke alebo spolužiakovi poskladať

podnety

9

Moderné umenie vznikalo pred vyše 100 rokmi, v devätnástom storočí. Nebolo už potrebné maľovať ako svet a ľudia vyzerajú, na to bol nový vynález - fotografia. Výtvarníci mohli začať skúšať, ako by sa dal svet vyjadrovať aj inými spôsobmi. Čo keby sme spojili v jednom obraze viac pohľadov? Alebo maľovali a modelovali geometrické tvary skryté v predmetoch? Alebo svoje sny? Alebo myšlienky? ... 10

Gino SEVERINI, Fialová orchidea, olej na plátne

podnety výtvarného umenia

akčná maľba . nájdený objekt . ilustrácia . land art . imaginatívny portrét . paketážť materiálový ree liéf . copy art . tlač z výšky . krajina . zátišie . portrét . impresionizmus expresionizmus . kubizz mus . futurizmus . konštruktivizmus . surrealizmus . abstraktné umenie . kinetické umenie . svetelnéé umenie . op art . dada . pop art . akčné umenie procesuálne umenie . inštalácia . konceptuálne um m enie . postmoderna . intermédiá akčná maľba . nájdený objekt . ilustrácia . land art . imaginatívny portrét . paketážť materiálový reliéf . copy art . tlač z výšky . krajina . zátišie . portrét . impree sionizmus expresionizmus . kubizmus . futurizmus . konštruktivizmus . surrealizmus . abstraktné umenn ie . kinetické umenie . svetelné umenie . op art . dada . pop art . akčné umenie procesuálne umenii e . inštalácia . konceptuálne umenie . postmoderna . intermédiá akčná maľba . nájdený objekt . ilustt rácia . land art . imaginatívny portrét . paketážť materiálový reliéf . copy art . tlač z výšky . kra a jina . zátišie . portrét . impresionizmus expresionizmus . kubizmus . futurizmus . konštruktivizmus . surrealizmus . abstraktné umenie . kinetické umenie . svetelné umenie . op art . dada . pop art . akčné umenie procesuálne umenie . inštalácia . konceptuálne umenie . postmoderna . intermédiá akčnn á maľba . nájdený objekt . ilustrácia . land art . imaginatívny portrét . paketážť materiálový reliéff . copy art . tlač z výšky . krajina . zátišie . portrét . impresionizmus expresionizmus . kubizmus . futurizmus . konštruktivizmus . surrealizmus . abstraktné umenie . kinetické umenie . svetelné umee nie . op art . dada . pop art . akčné umenie procesuálne umenie . inštalácia . konceptuálne umeniee . postmoderna . intermédiá akčná maľba . nájdený objekt . ilustrácia . land art . imaginatívny portt rét . paketážť materiálový reliéf . copy art . tlač z výšky . krajina . zátišie . portrét . impresionn izmus expresionizmus . kubizmus . futurizmus . konštruktivizmus . surrealizmus . abstraktné umenie . kinetické umenie . svetelné umenie . op art . dada . pop art . akčné umenie procesuálne umenie . inštalácia . konceptuálne umenie . postmoderna . intermédiá 11

kubizmus Paul CÉZANNE, Dom v Provence, 1880, olej na plátne, 65x81,3 cm

Z geometrických tvarov môžeme poskladať figúrku; ale geometrické tvary môžeme aj vkresliť do predmetu, napr. do fotografie nožníc. Nádeme ich vo všetkom čo vidíme, najviac ale vo výtvoroch človeka ako sú predmety, budovy, dopravné prostriedky ...; ak nožnice vymaľujeme ako geometrické tvary a pokúsime sa vložiť do nich aj pohľad, ako by vyzerali z inej strany, dostaneme kubistické nožnice

Francúzsky maliar Paul Cézanne, ktorý žil v r. 1839-1906 maľoval tvary predmetov tak, ako keby pod ich povrchom cítil geometrické tvary – kocku, ihlan, valec...), neskôr to inšpirovalo parížskych maliarov kubistov, ktorí začali to čo maľovali – predmety, prírodu i ľudí –„geometrizovať“

Albert GLEIZES, Krajina so stafážou, 1911, olej na plátne Georges BRAQUE, Krajina v l´Estaque, 1908, olej na plátne

Fernand LÉGER, Postavy, 1913

nakresli predmet tak ako ho vidíš (alebo si predstavuješ) zhora, zboku, spredu alebo odspodu ... skús kresby spojiť, napr. tak, že ich prekopíruješ jednu cez druhú

Pri pohľade na maľbu krajiny Alberta Gleizesa sa nám môže zdať, akoby sme videli domy a stromy spredu, zboku i zhora zároveň. Kubisti chceli spojiť viacero pohľadov na maľovaný predmet. Divák má potom pocit, že sa pred obrazom hýbe, že sa naň nepozerá len z jedného miesta. Tak ako vedci robia pokusy, aby vynašli niečo nové, aj umelci robia pokusy, aby zobrazili svet novým spôsobom. Kubizmus je jedným takýmto zaujímavým pokusom.

12 podnety výtvarného umenia

kubizmus

Pablo PICASSO Portrét Daniela Kahnweilera 1910, olej na plátne

Henri LAURENS, Hlava ženy, 1920, keramika (terakota)

Kubisti vytvárali obrazy a sochy dvoma spôsobmi: – alebo obraz rozkladali do množstva kociek, hranolov, ihlanov ... a vznikali obrazy ktoré pripomínali kryštály nerastov, tak ako to vidíme vľavo na portréte od španielskeho maliara Pabla Picassa; - alebo obraz skladali z väčších častí, ktoré mali väčšinou geometrické tvary, tak ako to vidíme na dvoch Picassových obrazoch pod týmto textom. Do obrazu niekedy lepili časti novín, cestovné lístky, tapety, notové záznamy a látky. Preto, že po francúzsky sa lepiť povie colé (čítaj kolé), nazvali túto techniku kolážť. Koláž je obraz, ktorý je lepený z rôznych materiálov, z častí rôznych iných obrázkov. Môže byť kombinovaný aj s kresbou alebo maľbou. V koláži sa do obrazu dostali aj písmená, ktoré neboli nápisom – maliar ich tam dal pre ich zaujímavý tvar. V slovenskom umení namaľoval niekoľko kubistickáých obrazov Mikuláš Galanda. Pablo PICASSO, Zátišia, 1912, kresby - koláže

Antoine PEVSNER Torzo, 1925, kov

Mikuláš GALANDA, V krčme, 1927, olej na plátne

Niekedy objavíme aj v skutoč-nosti predmety, ktoré sú poukladané ako na kubistickom obraze – ako napr. noviny v stánku.

vyber a vystrihni si z novín, časopisov zaujímavé časti obrázkov; skladaj ich vedľa seba a hľadaj, aký obraz by sa z nich dal vyskladať; vytvor koláž

podnety výtvarného umenia 13

futurizmus Kubizmus dostal svoj názov od francúzskeho slova cube, čo po slovensky znamená kocka. Dal mu ho jeden kritik umenia, ktorý písal do novín o kubistických obrazoch. Bol to názov posmešný, lebo „kubisti“ znamenalo „kockáči“, ale kubistom sa tento názov zapáčil a začali ho používať. Futuristi si svoje pomenovanie zvolili sami. Podľa talianskeho futuro , budúcnosť. Svoju tvorbu považovali za umenie budúcnosti; obdivovali všetko moderné: pohyb, najmä rýchly pohyb dopravných prostriedkov, stroje, mesto a jeho rušný život, hluk ... Maľovali rôznymi spôsobmi – niektorý z bodiek ako pointilisti (učili sme sa o nich v 4. triede), ale väčšinou ako kubisti. Dôležité pre nich bolo, že ich obrazy vyzerali ako by sa hýbali – kráčali, leteli, padali, rútili sa ...

Marcel DUCHAMP Akt zostupujúci zo schodov olej na plátne

futuristické nožnice by vyzerali asi takto. Maliar - futurista bol zaujatý pohybom, rýchlosťou, zvukom štikaním nožníc, ich ostrosťou ... a všetko sa to pokúsil zobraziť.

Giacomo BALLA Dievča kráča po balkóne, 1912 olej na plátne

dole: Kazimir MALEVIČ, Brusič nožov: princíp iskrenia, 1913, olej na plátne

pokús sa vyjadriť krok, skok, pád, let ľubovoľnej postavy človeka alebo zvieraťa tak, že nakreslíš jeho opakujúce sa polohy v priestore. Skús vymyslieť zvuky, ktoré by sa hodili k týmto rôznym pohybom.


Bol začiatok 20. storočia – autá, lietadlá a motorové vlaky boli novými vynálezmi. Ľudia si ešte neuvedomovali, že motory prinášajú aj znečistenie ovzdušia, rýchlosť života aj viac nervozity. Tešili sa z nových možností techniky, obdivovali ju. No nezobrazovali len techniku. Rovnako ich zaujímal aj pohybujúci sa človek a zviera. Skutočne sa im podarilo v ich obrazoch a sochách zobraziť pohyb tak, ako žiadnym umelcom pred nimi.

Giacomo BALLA, Pohyb psa na vodítku, 1912, olej na plátne Giacomo BALLA, Rýchla jazda motorky, 1913, olej na plátne

futurizmus

Umberto BOCCIONI Jednotlivé formy v kontinuite oriestoru 1913, bronz

hore: Umberto BOCCIONI Lomoz z ulice sa tlačí do domu 1911, olej na plátne

Pohybom sa zaoberali aj viacerí fotografi, ktorí síce neboli futuristi, ale skúmali možnosti fotoaparátu pri jeho zachytení. Jedným z nich bol Harold Edgerton (na fotgrafiách z r. 1938 zachytil golfového hráča a hráčku tenisu).

hore: Gino SEVERINI Vlak Červeného kríža prechádza dedinou 1915 olej na plátne vpravo: Robert DELAUNAY Kráčajúca Eifelova veža 1910, olej na plátne

Futuristov zaujímali aj zvuky - venovali sa hudbe. Hudobný skladateť Luigi Russolo zostrojil futuristické hudobné nástroje: 1. Syčiak 2. Bzučiak 3. Šumič 4. Rašpľa 5. Praskač 6. Siréna. Russolo bol však aj maliar a svoju predstavu hudby namaľoval. porovnaj futuristické obrazy na tejto dvojstrane. Porozprávaj, čo sa na nich deje. Porozprávaj ako je to namaľované, vymodelované.

Luigi RUSSOLO hore: Nástroje futuristickej hlukovej hudby, 1916, kov a drevo vľavo: Hudba, 1911, olej na plátne

podnety výtvarnéhopodnety umenia 15

konštruktivizmus

Pokus o znázornenie Tatlinovej veže (Studio Architektury Format, Varšava); táto veža, ktorá nebola nikdy postavená, mala byť 400 m vysoká a jej časti sa mali otáčať.

Vladimír TATLIN, Model internacionály, 1920, drevo

Konštruktivistický obraz nožníc, na rozdiel od kubistického, nebude pozostávať len z geometrických tvarov – dôraz bude na ich stavbu konštrukciu, osi a tvary ich hlavných častí . Bude pripomínať lešenie, ktoré by ich podopieralo, keby sme ich chceli postaviť v rozmeroch budovy.

veže

Tretej

Konštruktivizmus má niečo spoločné s kubizmom: je to obdiv ku geometrii, ktorá je v tvaroch predmetov. Má niečo spoločné aj s futurizmom: je to záujem o modernosť, o budúcnosť, o pohyb a stroje. Čo je pre konštruktivizmus typické, čo ho odlišuje od kubizmu a futurizmu je to, že ho nezaujímajú zložité obrazy, plné množstva tvarov a farieb. Konštruktivistické obrazy, sochy, objekty a budovy sú jednoduché. Konštruktivisti hľadali krásu v jednoduchých tvaroch, bez ozdôb, v tvaroch ktoré vyjadrujú, načo sa vytvorený predmet alebo budova bude používať, čo má obraz alebo socha divákovi povedať. Konštruktivizmus vznikol v Rusku v období, keď vo Francúzsku vznikol kubizmus a v Taliansku futurizmus. Výtvarníci vystavovali na spoločných výstavách, a niektorí z nich tvorili kubistické, futuristické i konštruktivistické diela. Konštruktivizmus najviac ovplyvnil modernú architektúru a dizajn. Alexander RODČENKO, ŠTEPANOVA, Dynamická kompozícia, 1919

nakresli návrh konštrukcie (veže, mosta, vysutej dráhy ...) a pokús sa urobiť model zo špajlí; doplň konštrukciu geometrickými tvarmi z kartónu

EL LISICKIJ Proun, 1922-1923, olej


konštruktivizmus Na všetko čo je okolo nás sa môžeme pozerať tak, že v tom vidíme ako je to postavené, skonštruované. Nielen stavby budov (na obrázku je návrh budovy ruského architeklta Černikova), konštrukciu môžeme nájsť aj v ľudskom tele, ako to vidíme na kresbe nemeckého scénografa Schlemmera (dole).

Antoine PEVSNER, Duch, 1923-24, drôt Naum GABO, Hlava, 1916 plech

Vplyv konštruktivizmu v dizajne sa prejavil najmä prostredníctvom výtvarných škôl, ktoré vznikli v dvadsiatych rokoch 20. storočia – v Nemecku to bol Bauhaus, v Rusku Vchutemas a na Slovensku v Bratislave Škola umeleckých remesiel. Všetky tri boli zrušené, lebo boli pre fašistické vlády v Nemecku a na Slovensku, a pre komunistickú v Rusku, priveľmi moderné. V slovenskom umení sú prvky konštruktivizmu v maľbách Ľudovíta Fullu. Ľudovít FULLA, Dedinské dievča medzi kvetmi, 1928, olej

Wolfgang RÖSSGER Konvica na likér (MT 33?), 1922 Bauhaus

dole: EL LISICKIJ, Rúčky na mraky, 1925 nerealizované budovy

Konstantin MELNIKOV, Návrh sovietskeho pavilónu na Svetovú výstavu v Paríži, 1925

opíš obraz Ľudovíta Fullu; čo je na ňom namaľované? ako je to namaľované? čo použil maliar, aby vyjadril obrázok; porovnaj ho s kubistickým obrazom Mikuláša Galandu


surrealizmus

René MAGRITTE, Podstata rozkoše, (Portrét Edwarda Jamesa),1937 Arnheimova doména, 1962

Maliar surrealista by namaľoval nožnice asi takto. Nerozmýšľal by o ich geometrii, z čoho sú zostrojené ani aký pohyb vykonávajú. Namaľoval by ich podľa toho, aké veci ho pri pohľade na ne napadnú, čo mu pripomínajú.

Salvador DALÍ, Vytrvalosť pamäti, 1931, olej

Pamätáš si čo sa ti v noci sníva? Najlepšie si pamätáme tie sny, ktoré sa nám snívajú pri zaspávaní alebo prebudení. Niekedy snívame aj keď nespíme - keď sme unavení, alebo keď odpočívame a akoby „vypneme“ naše rozumné uvažovanie.

Surrealizmus je francúzske slovo, ktoré znamená nadrealizmus. Realizmus vo výtvarnom umení znamená, že obrazy a sochy zobrazujú svet taký, ako ho vidíme. Nadrealizmus chce zobraziť viac: ako by to mohlo vyzerať v tom najfantastickejšom sne. Surrealisti nechceli obrazy vymýšľať. Maľovali obrazy, ktoré ich ich samé napadali, ako keď človek sníva.

Preto sa v surrealistických obrazoch spájajú rôzne veci a udalosti, ktoré v skutočnom živote nie sú možné. Vytvárajú zvláštny, nový svet, úplne odlišný od sveta kubistických, futuristických a konštruktivistických obrazov. Surrealizmus vznikol v Paríži (1924); patrili k nemu básnici, spisovatelia, filmári i výtvarníci. Surrealisti zriadili v Paríži kanceláriu, kde mohol prísť každý a vyrozprávať svoje sny. Bola to doba, keď aj psychológovia začali skúmať čo sa ľuďom sníva, a využívať sny pri liečení psychických problémov. Giorgio di CHIRICIO Nepokojné Múzy 1930 olej na plátne

skús vymenovať tie najnemožnejšie spojenia rôznych vecí, postáv (alebo ich častí), príbehov - tie spojenia ktoré ťa prvé napadnú; potom ich nakresli a namaľuj; alebo vymodeluj


Salvador DALÍ Horiaca žirafa 1936 olej na dreve

surrealizmus

Max ERNST, Kráľ Ubu, 1923-24, olej na plátne (hore vľavo) Epifánia, 1940, olej na plátne (hore vpravo) Svätá Cecília – neviditeľný klavír, 1923, olej na plátne (vľavo)

Väčšina surrealistov používala vo svojich obrazoch skutočné (realistické) farby a tvary, aby ich obrazy-sny pôsobili čo najskutočnejšie.

Za predchodcov surrealizmu by sme mohli považovať maliarov ktorí tvorili fantastické obrazy už pred niekoľkými storočiami – Giuseppe Arcimboldo (16. storočie) skladal sv oje portréty zo zeleniny, ovocia, predmetov; Hieronymus Bosch spájal postavy a veci ako vo sne (obraz namašoval asi v r. 1490)

vpravo: Joan MIRÓ Žena pod slnkom 1938, olej na plátne

Niektorí, ako napr. španielsky maliar Miró, maľovali zjednodušené tvary. Vznikol nový svet obrazov ktoré niečo naznačovali a divák si domýšľal čo to je. Na Slovensku sa surrealizmus v rokoch prvej polovice 20. storočia prejavil najmä v literatúre. vľavo: Salvador DALÍ, Nosorožec1956, socha dole: Max ERNST, Fatagaga 1920, koláž

vyber si niekoľko obrazov z tejto dvojstrany, dobre si ich prezri a vymysli ku každému z nich príbeh


abstraktné umenie

Kazimír MALEVIČ, Štvorec, 1923, olej vpravo hore: Robert DELAUNAY Rytmus, 1917 Piet MONDRIAN, Kompozícia A, Kompozícia so žltou, červenou, čiernou, modrou, a šedou, 1920, olej na plátne

Ruský maliar Vasilij Kandinskij maľoval krajinky a ľudí; raz prišiel na to, že obraz môže byť rovnako zaujímavý aj vtedy, keď na ňom budú namiesto kopcov a ľudí namaľované čiary a farebné plochy. Všimni si, že na prvom obrázku ešte vidíš jazdca na koni, druhý obrázok sa mu veľmi podobá ale kone a jazdci zmizli – sú nahradení čiarami a škvrnami; na obrázku už nevidíme predmety, postavy, krajinu – hovoríme že je abstraktný.

Jackson POLLOCK, Plne preskúmaná päťka, 1947, olej na plátne, rôzne materiály

V predchádzajúcich kapitolách sme si ukázali, ako by asi namaľoval nožnice kubistický, futuristický, konštruktivistický a surrealistický maliar. Maľoval by nožnice aj maliar ktorý tvorí abstraktne? Nanajvýš by ho inšpirovali k vytvoreniu podobného obrazu.


Ťah širokého štetca, fŕkanec, nasprejovaná čiara zaujímavo vyliata farba, farebný kruh, štvorec, trojuholník, kríž ... môžu byť samy krásne a zaujímavé, bez toho že by zobrazovali nejakú postavu, vec alebo krajinku ... Niektorí maliari a sochári chcú vo svojich dielach vyjadriť niečo iné ako vidia; niečo o čom rozmýšľajú, alebo to cítia, ale nie je to vidieť. Napr. láska, pravda, radosť, ticho, vôňa ... Kazimír Malevič chcel namaľovať obraz, na ktorom bude namaľované to, čo je spoločné pre všetky obrazy. Nemohla to byť teda ani postava, ani krajina, ani nijaký predmet, lebo tie sú len na niektorých obrazoch. Na každom obraze je však „niečo“, čo vyniká na svojom pozadí. A tak sa rozhodol namaľovať čierny štvorec na bielom pozadí. Takéto umenie voláme abstraktné. Môže pozostávať z geometrických tvarov, alebo z odtlačkov štetca, z fŕkancov, škvŕn. Niektoré obrazy môžu mať ná-zov, niektoré môžu byť označené číslom alebo byť úplne bez názvu – divák si môže domyslieť čo mu obraz pripomína.

František KUPKA Katedrála, 1913 olej na plátne

abstraktné umenie Antony TAPIES Creu IR, 1975, kombinácia techník, drevo

Marc ROTHKO, N 8, 1952 olej na plátne

dole: Barnet NEWMAN, Prerušený obelisk, 1963-67, oceľ

Aj sochári vytvárajú sochy, ktoré nezobrazujú žiadnu postavu ani predmet. Krása veľkých geometrických tvarov a materiál z ktorého sú sochy urobené stačia na to, aby zaujali divákov. Abstraktným umením sa zaoberá aj niekoľko výtvarníkov na Slovensku. Obrazy Alojza Klima sú geometrické, ale jeho geometria nie je prísna, tvary pôsobia mäkko. Rudolf Fila maľuje výraznými ťahmi štetca. Igor Minárik skladá svoje obrazy z bodiek a drobných ťahov štetca.

Robert MORRIS 1965-88, objekty

Rudolf FILA, Kontrapunkt, 1964, olej

Alojz KLIMO 1990

Igor MINÁRIK 4.10. - 30.10. 1999 tempera na papieri

Niektorí umelci vytvárali obrazy na ktorých nie je zobrazená žiadna vec, postava ani krajina aj v minulosti. Môžeme o nich povedať, že sú predchodcami abstraktného umenia. Patrí medzi nich Leonardo da Vinci (1452-1519), ktorého zaujímali škvrny na starých múroch, oblaky alebo mrak dymu pri výbuchu (obrázok nad textom). Aj Victor Hugo, známy ako spisovateľ, maľoval abstraktné obrazy. Ako maliar predbehol svoju dobu – jeho obrazy by sme mohli považovať za maľby ktoré vznikli o 100 rokov neskôr; v 19. storočí ľudia ešte nepoznali abstraktné umenie a nerozumeli mu (dole: Abstraktná kompozícia, okolo roku 1865).

porozmýšľaj nad slovami: čo nevidíme a možno by sa to dalo namaľovať? skús namaľovať svoj pocit alebo myšlienku; porozmýšľaj čo ju lepšie vyjadrí: geometrické tvary, škvrny a čiary, fŕkance, odtlačky a ťahy štetca, valčeka, špongie ... môžeš použiť aj viacero prostriedkov - môžeš ich kombinovať

podnety výtvarného umenia 21

Umenie začiatkov kresťanstva nazývame ranokresťanské. Kresťanstvo sa rozšírilo v rímskej ríši a ronokresťanské umenie používalo techniky gráckeho a rímskeho umenia, napr. mozaiku a maľbu portrétov na drevenú dosku temperovými farbami - ikonu. V architektúre vznikol nový typ stavby - kostol, v ktorom sa mohlo stretnúť a spolu modliť veľa ľudí. 22

Katedrála v Cefalú, Sicília, 1131-1166

podnety z dejín umenia grécke umenie . umenie východu . ranokresťanské umenie . byzantské umenie románske umenie . gotika . renesancia . barok . secesia . symbolizmus praveké umenie . umenie prírodných národov . staroveké umenie . vznik písma grécke umenie . umenie východu . ranokresťanské umenie . byzantské umenie romá á nske umenie . gotika . renesancia . barok . secesia . symbolizmus praveké umenie . umenie prírodnýchh národov . staroveké umenie . vznik písma grécke umenie . umenie východu . ranokresťanské umenie . byzantské umenie románske umenie . gotika . renesancia . barok . secesia . symbolizmus praveké umenii e . umenie prírodných národov . staroveké umenie . vznik písma grécke umenie . umenie východu . rano o kresťanské umenie . byzantské umenie románske umenie . gotika . renesancia . barok . secesia . symb b olizmus praveké umenie . umenie prírodných národov . staroveké umenie . vznik písma grécke umenie . umenie východu . ranokresťanské umenie . byzantské umenie románske umenie . gotika . renesancia . b arok . secesia . symbolizmus praveké umenie . umenie prírodných národov . staroveké umenie . vznik p ísma grécke umenie . umenie východu . ranokresťanské umenie . byzantské umenie románske umenie . go o tika . renesancia . barok . secesia . symbolizmus o veké umenie . vznik písma praveké umenie . umenie prírodných národov . staro grécke umenie . umenie východu . ranokresťanské umenie . byzantské umeniee románske umenie . gotika . renesancia . barok . secesia . symbolizmus praveké umenie . umenie príro o dných národov . staroveké umenie . vznik písma grécke umenie . umenie východu . ranokresťanské umenn ie . byzantské umenie románske umenie . gotika . renesancia . barok . secesia . symbolizmus 23

kresťanské umenie mozaika Mozaika je obraz poskladaný z malých častí kocečiek, kamienkov, alebo len z farebných štvorčekov – kúskov pa-piera. Keď robíme mozaiku, najprv ju nakreslíme na podklad (papier alebo stenu). Potom ich do kresby ukladáme a lepíme na podklad. Pripravíme si viacero odtieňov z každej farby ktorú plánujeme použiť, aby sme mohli urobiť na mozaike aj tiene – „vymodelovať to, čo chceme zobraziť. Tak ako to vidíme na mozaike ovečky.

Ježiš ako Dobrý pastier, Rím, pred r. 314, mramor

Kresťanstvo vzniklo zo židovského náboženstva. Židovstvo bolo medzi starovekými náboženstvami mimoriadne svojou vierou v jediného Boha, z ktorého pochádza celý vesmír, a zároveň verilo, že tento Boh chce, aby bol každý človek jeho priateľom a aby s ním spolupracoval na tvorbe sveta. Ostatné staroveké národy verili vo viacero božstiev, ktoré si predstavovali ako Slnko, Mesiac, planéty, zvieratá alebo v podobe ľudí. Židia odmietali Boha zobrazovať, lebo boli presvedčení, že sa nepodobá na nič čo je na svete. Židovský národ bol oproti susedným národom malý, a často bol väčšími národmi utláčaný. Čakali, že Boh im raz pošle svojho vodcu – mesiáša (to slovo znamená že je posvätený za kráľa alebo proroka, po grécky znie christos a my sme si ho poslovenčili na Kristus). Kresťania veria, že mesiáš na svet prišiel – je to Ježiš z Nazareta, v ktorom Boh ľuďom ukázal príklad správneho života, cestu k Bohu. Pozostáva z toho, že máme mať radi všetkých ľudí, odpúšťať im a konať si navzájom dobro.

Rané kresťanstvo zrovnoprávňovalo chudobných i bohatých, otrokov i slobodných, ženy i mužov. Rýchlo sa šírilo v celej rímskej ríši. kresťanmi sa stalo nielen veľa Židov, ale aj Grékov, Rimanov, Egypťanov, Babylončanov ... V prvých storočiach boli kresťania v Ríme považovaní za nepriateľov štátu, lebo odmietali uctievať si rímske božstvá a obetovať im; za vlády niektorých cisárov boli prenasledovaní – ak sa nevzdali svojho náboženstva boli väznení alebo zabíjaní (pribíjali ich na kríže alebo dávali zožrať zvieratám v cirkusoch).

zahraj sa na rímskeho umelca – vyskúšaj si urobiť mozaiku; všimni si na obrázkoch, ako sú ukladané mozaikové kocečky; nakresli si na kartón návrh a naznač na ňom čiarami, ktorým smerom budeš ukladať mozaiku; priprav farebné štvorčeky z papiera, alebo kocečky z farebnej sadry; ukladaj ich podľa naznačenej kresby; pripevňuj ich lepidlom

Preto sa kresťania schádzali tajne, v súkromných domoch alebo v podzemných chodbách pod Rímom, ktoré voláme katakomby. Keď v r. 313 rímsky cisár Konštantín povolil verejne vyznávať kresťanskú vieru; začali si kresťania stavať prvé kostoly. Preto, že potrebovali veľké sály, do ktorých by sa zmestilo veľa ľudí, prispôsobili si na to haly v ktorých sa konávali trhy alebo verejné zhromaždenia – baziliky (obr. dole vpravo). hore: Ježiš ako priateľ, (sv. Menas), koptská ikona, 6. stor., dole: Dom kresťanov v Dura Europos v Sýrii, okolo r. 232

24 podnety z dejín umenia

umenie kresťanské mozaika Kresťania v Ríme (v západnej časti Rímskej ríše) zobrazovali v prvých storočiach Ježiša ako mladého muža, napr. ako pastiera, ktorý zachraňuje stratenú ovečku (pozri obrázok na vedľajšej strane). V tej dobe si už nikto nepamätal ako skutočný Ježiš vyzeral – fotografia samozrejme nejestvovala a v Evanjeliách, ktoré opisovali Ježišov život a skutky, nebol jeho výzor opísaný; preto ho zobrazovali podľa svojich predstáv.

Ježiš ako Pantokrator (Vládca všetkého), 11311166, katedrála v Cefalú, Sicília, mozaika na strope nad oltárom

Kresťania v Byzancii (vo východnej časti Rímskej ríše) zobrazovali Ježiša s dlhými vlasmi a s bradou – tak ako v tej dobe vyzerala väčšina židovských mužov. Podľa niektorých legiend sa zachovali odtlačky Ježišovej tváre (napr. šatka sv. Veroniky, ktorú podľa legendy podala Ježišovi keď niesol kríž, aby si ňou utrel skrvavenú tvár, a on na nej zanechal odtlačok svojej podoby). V kostoloch sa zobrazoval Ježiš, jeho matka Mária, anjeli, svätí, ale aj cisári a iní ľudia. Obrazy boli maľované na stenách alebo urobené ako mozaiky. Gréci a Rimania radi vyzdobovali svoje budovy krásnymi obrazmi; najtrvanlivejšie z nich boli tie, ktoré boli urobené zo vzácnych kameňov (polodrahokamy, mramory, sklo, zlato ...). Tieto kamene boli obrúsené na tvar malých kociek a z nich bol vyskladaný obraz; zo zadnej strany boli prilepené maltou na stenu. Takéto obrazy si zachovali živú farebnosť až do našich čias; sú oveľa trvanlivejšie, ako keby boli namaľované na stenu farbou. Pozadie na mozaikách bolo väčšinou zlaté, predstavovalo svetlo. Pri svite sviečok, ktoré osvetľovali priestor chrámu, sa zlaté kocečky skutočne trblietali – odrážali svetlo.

Stvorenie sveta, Boh oživuje vody a zem živočíchmi, (1174-1185) Monrealská katedrála, Sicília, mozaika

kamienky v mozaike sú ukladané podľa tvarov, ktoré zobrazujú: na vlasoch idú v smere vlasov, na lícach sú ukladané do oblúkov aby zvýraznili ich oblosť, v svätožiare do kruhu ... Vlny na vode sú vykladané úzkymi vlnitými čiarami, aby vznikol dojem vlnenia.

Podlahy, časti stien, alebo okraje obrazov boli riešené ako ornamenty s krásnymi farbami.

Cisárovna Teodora a jej sprievod, 546-548, Ravena, mozaika

podnety z dejín umenia 25

kresťanské umenie ikona

Ruské ikony: Prosebníci, 1224; Snímanie z kríža; Rublev: Ukladanie Krista do hrobu, 15. st.

Na ikone je zobrazená postava svätca, označená žiariacim zlatým kruhom okolo hlavy - svätožiarou. Svätec musí mať niečo čo ho charakterizuje, napr. sv. Juraj je ako rímsky jazdec na koni, ktorý premáha draka (podľa legendy - drak charakterizuje jeho odvahu) V hornej časti oblohy (zlatého pozadia niekedy „nakúkajú“ z neba do obrazu anjeli, Ježiš (na obr. hore) alebo Boh, ktorý je zobrazený len ako ruka (na obr. vpravo). Príroda v pozadí je niekedy zobrazená ako stupňovité „hôrky“, ktoré sa trocha podobajú na kubistické znázorňovanie prírody.

hore: Ikona Márie s Ježiškom v zlatej „košieľke“ dole: Svätý Juraj zabíja draka

zahraj sa na maliara ikon – vyskúšaj si namaľovať ikonu, napr. takú, ktorá by charakterizovala nejaké povolanie; porozmýšľaj, čo by boli charakteristické znaky, podľa ktorých by divák spoznal, o aké povolanie ide; všimni si na obrázkoch, ako sú maľované ikony, ako ich pozadie

26 podnety z dejín umenia

Slovo ikona znamená po grécky obraz. Rímska ríša bola veľmi veľká a preto ju cisár Konštantín rozdelil na dve časti – západnú ktorej hlavným mestom bol Rím a východnú, ktorej hlavným mestom bol Byzantion (podľa cisára premenovaný na Konštantinopolis), podľa ktorého dostala názov Byzantská ríša. V Byzantskej ríši maľovali náboženské obrazy, ktoré sa maľujú dodnes a voláme ich ikony. Ikony sú maľované temperovými farbami (podobnými aké používame na výtvarnej výchove, pozadie majú obyčajne zlaté, zo skutočného zlata, ktoré je nalepené ako tenká fólia (podobná ako obal z čokolády) na farbu. Niekedy ikonám vyrobili „košieľku“ z drahého kovu - zlata, striebra, drahokamov; do nej obraz „obliekli“ tak, že ostali viditeľné len niektoré časti – tvár, ruky. Vzácne ikony boli v chrámoch, ale maľovali sa aj jednoduchšie obrazy, ktoré mali aj chudobní ľudia vo svojich domácnostiach modlili sa pri nich a meditovali. Často to býval obraz svätca, ktorého meno majiteľ obrazu nosil. Ikony väčšinou maľovali (a aj dodnes maľujú) mnísi v kláštoroch, väčšinou podľa predlôh ktoré odmaľovávajú. V pravoslávnych a gréckokatolíckych kostoloch je pred oltárom pri ktorom sa slúži omša stena vyzdobená ikonami. Volá sa ikonostaz. Oltár vidieť cez troje dverí, ktoré sú na ikonostaze. Ikony majú veriacim pripomínať, že spolu s nimi je v kostole Ježiš a že sa s nimi modlia svätí.

umenie kresťanské ikona

Neznámy autor, Kríž z kostola San Damiano, 12. stor., Asisi

Andrej RUBĹEV, Svätá Trojica, 1411, tempera na dreve, Rusko

Ľudovít FULLA Madonna s anjelom, 1929 dole: Majster Třeboňského oltára, Hlubocká adorácia po 1390

Byzantská kultúra vo východnej Európev bola prvom tisícročí veľmi vyspelá. Z Byzancie prišli aj medzi našich predkov misionári Cyril a Metod. Učili ich o kresťanstve a vymysleli pre nich prvú slovanskú abecedu. Odvtedy mohli písať a čítať vo vlastnej reči. Byzantské umenie a maľovanie ikon sa rozvinulo najmä v Rusku. Mnohí umelci na západe – v Taliansku, Francúzsku, Nemecku, Anglicku, v Česku ... sa inšpirovali ikonami. Prebrali zlatú farbu pozadia, ktorá vytvárala nebeskú žiaru. Ikony boli v každej domácnosti. V najväčšej izbe kde sa schádzala rodina bola v rohu zavesená ikona. Pri nej sa večer modlili. Obraz mal ľuďom pripomínať, že Boh je stále s nimi. V slovenskom umení môžeme vidieť vplyv ikôn v ľudových maľbách a v obrazoch Ľudovíta Fullu.

Na niektorých ikonách sú okolo obrazu svätice alebo svätca zobrazené aj príbehy z jeho života. V tomto prípade sú to príbehy sv. Xénie.

Slovenské ľudové maľby na skle plnili funkciu ikony v domácnostiach našich prastarých rodičov.

vpravo: Neznámy autor, Mária s Ježiškom a anjelmi, 1395-1399 Wiltonský diptych dole: Duccio di BUONISEGNA (1255 – 1318), Madona na tróne

zisti, či má tvoje meno nejakého patróna (svätca) a ako ho zobrazujú ikony; zisti si príbeh jeho života a prečo je zobrazovaný takým spôsobom

podnety z dejín umenia 27

Fotografia nezobrazuje svet len taký, aký sa nachádza pred fotoaparátom. Fotograf vyberá zaujímavé zábery, nastaví fotoaparát tak, aby ich odfotografoval podľa jeho predstáv, a môže ich upravovať ešte aj po odfotografovaní. Fotografovanie je umenie. 28 podnety fotografie

Martin MARTINČEK, Z cyklu zákutia Liptova,1963-1972, čiernobiela fotografia

začíname fotografovať chemická maľba . základy fotografovania . inscenovaná fotografia . kreslenie svetlom . osvetlenie . fotoreportážť . portrét . reklama . postfotografia . fotoinštaláciadokreslovanie do fotografie . fotokolážť . dopĺňanie fotografie . fotogram . fotochemická maľba . základy fotografovania . inscee novaná fotografia . kreslenie svetlom . osvetlenie . fotoreportážť . portrét . reklama . postfotog g rafia . fotoinštalácia dokreslovanie do fotografie . fotokolážť . dopĺňanie fotografie . fotogram . fotochemická maľba . základy fotografovania . inscenovaná fotografia . kreslenie svetlom . osvetlenie . fotoreportážť . portrét . reklama . postfotografia . fotoinštalácia dokreslovanie do fotograff ie . fotokolážť . dopĺňanie fotografie . fotogram . fotochemická maľba . základy fotografovania . i nscenovaná fotografia . kreslenie svetlom . osvetlenie . fotoreportážť . portrét . reklama . postff otografia . fotoinštalácia dokreslovanie do fotografie . fotokolážť . dopĺňanie fotografie . fotogram . fotochemická maľba . základy fotografovania . inscenovaná fotografia . kreslenie svetlom . osvetlenie . fotoreportážť . portrét . reklama . postfotografia . fotoinštalácia o grafie . fotokolážť . dopĺňanie fotografie . fotogram . fotodokreslovanie do foto chemická maľba . základy fotografovania . inscenovaná fotografia . kreslenie svetlom . osvetlenie . fotoreportážť . portrét . reklama . postfotografia . fotoinštalácia o gram . fotodokreslovanie do fotografie . fotokolážť . dopĺňanie fotografie . foto chemická maľba . základy fotografovania . inscenovaná fotografia . kreslenie svetlom . osvetlenie . fotoreportážť . portrét . reklama . postfotografia . fotoinštaláciadokreslovanie do o fotografie . fotokolážť . dopĺňanie fotografie . fotogram . fotochemická maľba . základy fotografo o vania . inscenovaná fotografia . kreslenie svetlom . osvetlenie . fotoreportážť . portrét . reklama a . postfotografia . fotoinštalácia podnety fotografie 29

fotografia V dávnych dobách by asi fotografiu ľudia považovali za zázrak. A ona takým zázrakom naozaj je. Jeden francúzsky dôchodca, okolo r. 1826, mal koníčka - robila grafiky ktoré leptal do cínových dosiek pokrytých asfaltom, na ktoré si na slnku (lebo elektrické lampy ešte neboli) presvecoval kresbu cez papier. Asfalt sčernel tam kde bola čiara a takto už nemusel návrh na dosku prekresľovať. Raz – asi sa niekam ponáhľal – postavil jednu takúto dosku na okno a zabudol na ňu. Po ôsmych hodinách si spomenul, a keď sa na ňu pozrel, tak bol veľmi prekvapený. Na doske bol odfotografovaný dvor, ktorý bolo vidieť Fotografia dvora ktorú objavil Joseph z okna. To je najstaršia fotografia. Nicephore Niépce v r. 1926. Takéto obrázky nazýval heliografia, (z gréckych slov hélios = slnko a grafein = zaznamenávať; teda záznam slnkom). Takto sa dala urobiť z jednej dosky len jedna fotografia.

urob pokus; budeš k nemu potrebovať tieto pomôcky: prázdnu krabicu, alebo plechovku, ihlu, pauzovací (priesvitný) papier, sviečku; popis pokusu: v strede jednej steny prázdnej škatule (plechovky) urob ihlou malú dierku (pozor, okraje dierky musia byť hladké); ak strana pravouholníkovej škatule je asi 11 cm, priemer dierky by mal byť približne 0,3 mm – je to dierka veľmi malá; na protiľahlú stenu krabice urob veľký otvor a prekry ho pauzovacím ppierom; takto si spravil tmavú komoru; na tenkom priesvitnom papieri môžeš pozorovať obrazy osvetlených predmetov, ktoré sú pred komorou, napr. zapálenej sviečky; jej obraz bude ale prevrátený; aby si videl obraz jasnejšie je dobre prekryť si hlavu tmavou látkou alebo svetrom

Už niekoľko storočí ľudia poznali tmavú komoru (voláme ju po latinsky camera obscura). Je to miestnosť (alebo skrinka) v ktorej je tma a do ktorej cez malý otvor v stene vniká svetlo – a premieta sa na stene oproti na ktorej vidíme obraz toho čo je vonku osvetlené – domy, krajinu, ľudí. V otvore sa však svetlo otáča, a tak obraz premietnutý na stene vidíme prevrátený „hore nohami“.

Cameru obscuru naši predkovia používali na pozorovanie zatmenia Slnka (prvú správu o tom máme z r. 1545), ale aj ako pomôcku pri kreslení - stačilo obtiahnuť obraz premietnutý na stene. Vynálezcov fotografovania – Francúza Daguerra a Angličana Talbota napadlo použiť cameru obscuru tak, že do nej vložili dosku (kovovú, sklenenú) na ktorej bol náter citlivý na svetlo – obraz sa na dosku nasvietil. Vznikol prvý fotoaparát. Do otvoru, ktorým vnikalo svetlo bolo možné vložiť sklenenú šošovku, ktorá mohla zaostrovať, približovať a zväčšovať obraz.

Porovnaj fotoaparát z devätnásteho storočia s dnešným fotoaparátom.

30 podnety fotografie

fotografia Daguerrov vynález (nazýva sa daguerotypia) bol veľmi zložitý, dosku bolo treba po vybratí z fotoaparátu namáčať, zohrievať a naparovať chemikáliami , pričom sa fotograf mohol otráviť. Jacques Louis Mandé DAGUERRE, Kráľovský palác v Paríži, 1839

Talbotov bol jednoduchší, na fotografovanie používal papier, na ktorom boli čiastočky striebra (chemikália chlorid strieborný), ktoré po dopade svetla sčernejú. Tie časti skutočnosti pred fotoaparátom, ktoré boli svetlejšie, vyslali viac svetla, a teda na tých miestach čiastočky striebra viac sčerneli. Vznikol negatív (obrázok vľavo) – opak skutočnosti pred fotoaparátom, svetlé bolo tmavé a tmavé svetlé. o negatíve a pozitíve pozri aj na strane ... Po spriesvitnení negatívu a jeho presvietení na taký istý papier prejde viac svetla cez jeho biele časti a vznikne opäť opačný obraz voči negatívu, ktorý sa podobá na svetlá a tiene v skutočnosti – pozitív (obrázok vpravo). Talbot nazval svoj vynález kalotypiou (po grécky je kalos krása, krásny). Vyvinul sa z neho čiernobiely film a fotografia.

Wiliam Henry Fox TALBOT, Rebrík, 1842

Dnes tento proces prebieha v tmavej komore, (svieti tam len slabé červené svetlo, ktorá neosvieti film). Fotograf presvieti film vložený do zväčšovacieho prístroja (vľavo) na fotopapier a na tom sa po vložení do misky s vývojkou „vyvolá“ obraz – fotografia.

Francúzsky vynálezca Hippolyt Bayard vynašiel fotogram. Na svetlocitlivý papier poukladal rôzne rastlinky a nechal na to svietiť slnko. Na papieri ostali akoby odtlačky rastlín. Túto techniku voláme fotogram.

skús si urobiť fotogram; potrebuješ k tomu fotografický papier, vývojku vodu a ustalovač (dostaneš ich vo fotografickom obchode); a samozrejme svetlo a tmu; postup: v šere (v miestnosti so zatiahnutými roletami) poukladáš na papier rôzne predmety - môžeš z nich poskladať obrázok (figúru, zviera ...) a zasvietiš naň silným svetlom; svetlo zhasneš, papier namočíš do vývojky; vo vývojke začne z papiera „vychádzať“ obrázok - keď sa ti bude zdať dosť tmavý, opláchneš ho vodou, namočíš do ustalovača, ešte raz opláchneš, vysušíš a máš čiernobielu fotografiu - fotogram.

podnety fotografie 31

fotografia

Jeden z prvých slovenských fotografov bol maliar a vynálezca Jozef Božetech Klemens. V roku 1842 otvoril vo svojej záhrade v Prahe fotografický ateliér Svetloobrazáreň. Neskôr fotografoval na Slovensku. Na tejto fotografii vidno pohybovú neostrosť spôsobenú dlhým osvitom (uzáver fotoaparátu musel byť otvorený niekoľko sekúnd, aby sa osvietil film). Malé dievčatko to nevydržalo a pohlo sa – jeho obraz je rozmazaný.

Nie je to kráľovská koruna. Anglický fotograf Harold Edgerton zachytil vo veľmi krátkom expozičnom čase to čo sa stane, keď na hladinu dopadne kvapka vody. Naše oko si taký krátky okamih nemôže uvidieť. Fotografia pre nás objavuje iné možnosti videnia sveta.

32 podnety fotografie

Čo je to fotografia ? Zobrazenie sveta pomocou účinku svetla. Toto zobrazenie môžeme zachytiť na fotocitlivý materiál, na ktorom nastanú po osvietení zmeny v jeho svetlosti a tmavosti (film, fotografický papier, fotografická doska) – takto sa to dialo vo fotoaparátoch od vynájdenia fotografie až donedávna. Filmy bolo potom potrebné vyvolávať v tmavej komore, nasvecovať a vyvolávať z nich fotografie. Fotografie boli dlho čiernobiele – zachytávali svetlo a tieň. Farebná fotografia bola vynájdená až neskôr. Zobrazenie môžeme ale zaznamenať aj ináč, tak ako všetky informácie zapisujú do svojej pamäte počítače – digitálne. Pri úlohách, ktoré budeme riešiť v škole budeme používať digitálny fotoaparát. Keď niečo odfotografujeme digitálnym fotoaparátom, neosvieti sa fotocitlivý materiál, ale „malý počítač“ vo fotoaparáte si zapíše obrázok ako množstvo malých bodov. Tie potom pošle do tlačiarne a tá ich presne vytlačí. Takáto výroba fotografie je oveľa rýchlejšia ako vo fotokomore. Predsa niektorí fotografi stále radšej používajú tradičný fotoaparát – dajú sa s ním, a v tmavej komore urobiť niektoré úpravy fotografie, ktoré ešte digitálny fotoaparát nedokáže. Čo dokáže fotografia ? Fotografia nie je zobrazenie, ktoré jednoducho skopíruje čo je pred fotoaparátom. Niekoľko fotografií tej istej veci alebo situácie môže vyzerať rôzne.

Tieto 3 fotografie sa odlišujú svojou ostrosťou. Povieme že prvá je ostrá a tretia rozostrená. Boli však urobené tým istým fotoaparátom, lenže v prípade prvej fotografie bol jeho objektív otvorený len veľmi krátko (1/500 sekundy!) a to stačilo na to, aby aparát presne zachytil také pohyby pri bicyklovaní, ktoré by si ľudské oko nedokázalo všimnúť. V prípade ďalších dvoch záberov bol objektív otvorený „dlhšie“ (1/125 a 1/30 sekundy) a to stačilo na to, aby bol rýchli pohyb cyklistov rozmazaný. pohyb vo filme a záber pozri na str ... Dobu otvorenia objektívu nazývame expozičný čas. Fotograf môže ovplyvniť to ako bude vyzerať fotografia jednak záberom. Záber je tá časť skutočnosti ktorú si vybral, že ju odfotografuje – to čo vidí v okienku-hľadáčiku (na obrázku hore je v zábere skupinka cyklistov v zákrute). Môže to ovplyvniť nastavením expozičného času – to znamená ako dlho bude otvorený objektív (ak ale ostane objektív otvorený dlhšie, to čo fotografujeme by sa nemalo hýbať, ak nechceme aby sa to rozmazalo). Ďalej môže fotograf obraz sveta pred fotoaparátom zaostriť a rozostriť, priblížiť a zväčšiť pomocou objektívu. Otvorením alebo zatvorením clony určí, koľko svetla vojde do fotoaparátu (keď je šero, otvorí ju viac, ako keď svieti slnko).

fotografovanie Fotoaparát je oproti camere obscure dosť zložitý prístroj. Na priereze ho vidíme aj zvnútra. Nám zatiaľ postačí poznať tieto jeho časti: hľadáčik – v ňom vidíme, čo fotografujeme

sa otvorí objektív a obraz sa zaznamenáva na film

obraz vo fotoaparáte sa

nasvieti na film,

tlačidlo spúšte – pri jej stlačení

clona – vpúšťa do aparátu viac alebo menej svetla

alebo v digitálnom aparáte sa

zapíše ako body v počítači

objektív zložený zo šošoviek – ním zaostrujeme, približujeme a vzďaľujeme obraz

objektív – môžeme ovládať pomocou krúžkov

krúžok na nastavenie clony krúžok na nastavenie vzdialenosti krúžok na zaostrenie

Philippe Halsman, Jednooký Dalí, 1954. Fotografovanie nekončí vo fotoaparáte. Výtvarník-fotograf sa môže s fotografiou pohrať. Vo fotokomore môže spojiť viac fotografií, zúžiť alebo rozšíriť tvár... Podobné tvorivé hry sa dajú robiť aj v počítači.

clona na zaclonenie objektívu, aby do neho nevchádzalo veľa svetla; vľavo je otvorená clona pri fotografovaní v šere, v pravo je zúžená clona pri fotografovaní pri silnom svetle

Sú rôzne typy objektívov. Základným objektívom (ktorý býva na jednoduchých fotoaparátoch alebo na mobiloch) by sme v Londýne nafotografovali parlament takto.

McCurry, Kábul, Afganistan, 1992. Fotografia nám môže priblížiť radosti a trápenia ľudí z ďalekých krajín.

Lepšie fotoaparáty majú v objektíve viac šošoviek (zoom), dokážu zaostriť predmety v diaľke, ale aj priblížiť ich a zväčšiť. Teleobjektív je špeciálny objektív, ktorým priblížime detaily z veľkej vzdialenosti. Širokouhlý objektív dokáže „zmestiť“ do fotografického záberu veľmi veľkú časť fotografovaného sveta. Pre neskúsených fotografov majú moderné fotoaparáty automatické zaostrovanie a clonu.

Súčasná technika nám umožňuje fotografovať aj vovnútri ľudského tela, bez toho, aby sme ho otvárali. Takto vyzerá desaťtýždňové dieťatko v bruchu mamičky (foto: lekársky fotograf Lennart Nilsson).

podnety fotografie 33

Jedným z najväčších múzeí súčasného umenia je Gugenheimovo múzeum v New Yorku. Postavili ho v r. 1956-1959 podľa návrhu amerického architekta Franka Lloyda Wrighta. 14 umenie v živote / galerijné vzdelávanie

umenie v galérii a v živote portrét v galérii . žť ivá socha . čo znamená moje meno . pokračovanie obrazu objavovanie prvkov obrazz u . obraz pre päť zmyslov . slovo a obraz . čo je galéria umenie na rozmýšľanie . portrét v galérii . žť ivá socha . čo znamená moje meno . pokračovanie obrazu objavovanie prvkov obrazu . obraz pre päťť zmyslov . slovo a obraz . čo je galéria umenie na rozmýšľanie . portrét v galérii . žť ivá socha . čo o znamená moje meno . pokračovanie obrazu objavovanie prvkov obrazu . obraz pre päť zmyslov . slovo a obraz . čo je galéria umenie na rozmýšľanie . portrét v galérii . žť ivá socha . čo znamená moje menn o . pokračovanie obrazu objavovanie prvkov obrazu . obraz pre päť zmyslov . slovo a obraz . čo je g aléria umenie na rozmýšľanie . portrét v galérii . žť ivá socha . čo znamená moje meno . pokračovanie o brazu objavovanie prvkov obrazu . obraz pre päť zmyslov . slovo a obraz . čo je galéria umenie na r ozmýšľanie . portrét v galérii . žť ivá socha . čo znamená moje meno . pokračovanie obrazu objavovanii e prvkov obrazu . obraz pre päť zmyslov . slovo a obraz . čo je galéria umenie na rozmýšľanie . portt rét v galérii . žť ivá socha . čo znamená moje meno . pokračovanie obrazu objavovanie prvkov obrazu . obraz pre päť zmyslov . slovo a obraz . čo je galéria umenie na rozmýšľanie . portrét v galérii . žť ivá socha . čo znamená moje meno . pokračovanie obrazu objavovanie prvkov obrazu . obraz pre päť zmyy slov . slovo a obraz . čo je galéria umenie na rozmýšľanie . portrét v galérii . žť ivá socha . čo zna a mená moje meno . pokračovanie obrazu objavovanie prvkov obrazu . obraz pre päť zmyslov . slovo a ob b raz . čo je galéria umenie na rozmýšľanie . portrét v galérii . žť ivá socha . čo znamená moje meno . pokračovanie obrazu objavovanie prvkov obrazu . obraz pre päť zmyslov . slovo a obraz . čo je galérr ia umenie na rozmýšľanie . portrét v umenie v živote / galerijné vzdelávanie 35

originál výtvarného diela Každý z nás už niekedy videl originál obrazu alebo sochy v galérii, múzeu, alebo napríklad v kostole (kde sa nachádzajú mnohé významné umelecké diela). Niektoré na nás zapôsobili viac, iné si možno už ani nepamätáme. Galérie sú inštitúcie, ktoré zbierajú, vystavujú a reštaurujú (opravujú ich ak sú poškodené) originály umeleckých diel z minulosti aj súčasnosti. Môžeme tam však nájsť nielen sochy, obrazy, fotografie a grafiky, ale na výstavách súčasného umenia aj inštalácie – diela, ktoré sú v priestore (v miestnosti) a môžu pozostávať z obrazov, sôch, fotografií, predmetov, videa, môžu sa meniť, a diváci môžu do nich vchádzať ... Zjednodušene sa dá povedať, že galérie sú akési domy, kde diela bývajú a Slávny obraz Leonarda da Vinci kam je možné prísť „ich navštíviť“ a objavovať ich jedinečné príbehy. Môžu Mona Lisa chce vidieť veľa návštevníkov parížskej galérie Louvre nám prezradiť veľa zaujímavého nielen o ich autorovi a o dobe, v ktorej vznikli, ale často krát aj o nás samých. Originál umeleckého diela je dielo, ktoré vytvoril samotný umelec. Reprodukcia je jeho Väčšinou sa na obrazy najprv pozeráme, až ná- fotografia, ktorá môže byť uverejnená v sledne o nich uvažujeme. časopise alebo knihe, môže byť vytlačená Môžeme to však urobiť aj ako plagát alebo zarámovaná ako obraz naopak, podobne, ako ilus- visieť na stene. Z niektorých slávnych umelecktrátori kníh, ktorí tvoria ých diel sa zhotovujú kópie – to znamená že podľa textu. Skús si vybrať iní umelec zhotoví z rovnakého materiálu také na výstave v galérii ume- isté dielo. Sú však aj podvodníci, ktorí zholecké dielo (alebo repro- tovia kópiu a vydávajú ju za originál (napr. dukciu diela napr. z knihy, aby zaň dostali veľa peňazí). Takých voláme alebo z internetu). Vo dvoji- falšovatelia. ci (alebo v triede) tak, aby spolužiaci dielo nevideli, ju Existuje však mnoho slávnych diel, ktoré sú skús čo najpresnejšie opí- vo vzdialených galériách v zahraničí. Ako sať. Úlohou ostatných bude ich môžeme vidieť? Môžeme za nimi cestona základe slovného opisu vať, alebo nájsť ich reprodukcie v knihách, dielo kresliť. Následne kres- encyklopédiách, v televízii alebo na interby porovnaj s predlohou a nete. Málokto z nás napríklad videl slávny skús si predstaviť, ako by obraz Mony Lisy od Leonarda da Vinci, ktorý mohol vyzerať jeho originál sa nachádza v parížskom Louvri, ale všetci (na záver odpovede porov- toto dielo, prostredníctvom jeho reprodukcií naj so skutočnými údajmi): poznáme. Na aké ďalšie slávne umelecké Aké je podľa teba dielo diela si spomínaš? v skutočnosti veľké, aké má rozmery? Myslíš si, že ho vytvoril muž, alebo žena? Michelangelovu Pietu (obrázok vpravo hore) môžeme v ori Skús približne odhadgináli uvidieť v Chráme sv. Petra vo Vatikáne, Rembrandtovu núť, kedy (v ktorom storočí) Nočnú hliadku (druhý vpravo) v Rijksmuseu v Amsterdame bolo asi dielo vytvorené. v Holandsku, Monetov obraz Impresia vychádzajúce slnko Je možné dielo popísať, v múzeu Marmottan v Paríži a Duchampovo Koleso z bicykla zistiť, čo sa na ňom (vľavo) je v súkromnej zbierke, môžeme ho vidieť vtedy, keď si nachádza, čo zobrazuje? ho galéria požičia od zberateľa na výstavu.

36 umenie v živote / galerijné vzdelávanie

objavovanie

diela

Keďže každý z nás je iný a jedinečný, máme odlišné názory, postoje i vkus. Zvlášť pri vnímaní umeleckého diela je dôležité, aby sme sa s ním naučili komunikovať. Môže sa nám tak stať bližším a zrozumiteľnejším ako na začiatku. Na každého z nás môže pritom to isté dielo pôsobiť úplne odlišne: Aké pocity v tebe dielo vyvoláva? Ako by si sa cítil/a, keby si sa ocitol/la v obraze? Aký by si mu dal/a názov? Keby mal obraz svoje pokračovanie, čo by na ňom bolo zobrazené? Páči sa ti toto dielo? Prečo áno, prečo nie? Prečo sa nám niektoré dielo páči viac a iné menej? Čo všetko náš názor ovplyvňuje? Chcel/la by si mať také dielo doma?

Inštalácia Romana Ondáka v Galérii mesta Bratislavy sa volá Sýta knižnica. Namiesto kníh však v nej sú balíčky potravín a konzervy – v ktorých sú podľa nápisov na nich literárne a filozofické diela. Olejomaľba Miloša Alexandra Bazovského sa volá Vianoce a umelec ju namaľoval v r. 1936. Nachádza sa v Slovenskej národnej galérii v Bratislave.

Niektoré diela majú svoj príbeh, ktorý vieme z obrazu akoby „prečítať“. Iné však pracujú napríklad iba s farbou, svetlom, líniou a nezobrazujú nič konkrétne. Môžu v nás vyvolávať. rôzne pocity, predstavy chute, vône, pripomenúť nám melódie... Ako sen, ktorý nevieme druhému človeku presne opísať, napriek tomu, že na nás silno zapôsobil. Niektorí z nás si všimnú najprv to, čo dielo zobrazuje, iní to, ako dielo pôsobí a aké pocity vyvoláva. Čo všetko na obrazoch môžeme pozorovať, čo si všimneme ako prvé? Môže to byť napr. jeho veľkosť, použité farby, línie, tvary, téma, ktorú zobrazuje aj to, akým spôsobom je znázornená. Skúste niekoľko sekúnd pozorovať dielo (reprodukciu) a následne opíšte, čo z videného ste si zapamätali.

Skús si spomenúť na umelecké dielo, ktoré si v minulosti videl a tiež na to, prečo na teba zapôsobilo. Ak nájdeš viacero umeleckých diel, ktoré ťa niečím zaujali, môžeš si z ich reprodukcií v zošite alebo na výkrese urobiť svoju „súkromnú galériu“ a potom na jej prehliadku pozvať aj ostatných spolužiakov. Reprodukcie (xerokópie) s fragmentom, časťou diela skús dokresliť podľa vlastnej fantázie. Na záver svoju kresbu porovnaj s predlohou. Vytvor kópiu diela tak, aby sa predlohe čo najviac podobala. Vyber si jeden detail obrazu a zvyšok zakry papierom. Skús tento detail zväčšiť a prekresliť. Vytvor obraz, alebo navrhni tému, ktorá sa má s dielom vnútornú súvislosť. S akými rôznymi témami a oblasťami života dielo súvisí?

umenie v živote / galerijné vzdelávanie 37

výtvarná výchova. výtvarná výchova. výtvarná výchova. výtvarná výchova. výtvarná výchova

Recommend Documents