SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
Evidenčné číslo 2122822
Vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd v Čistiarni odpadových vôd mesta Čadca
2011
Silvia Kuderavá, Bc.
SLOVENSKÁ POĽHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
Vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd v Čistiarni odpadových vôd mesta Čadca Diplomová práca
Študijný program:
Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
Študijný odbor:
6.1.1 Všeobecné poľnohospodárstvo
Školiace pracovisko:
Katedra environmentalistiky a zoológie
Školiteľ:
doc. Ing. Jaroslav Noskovič, CSc.
Nitra 2011
Silvia Kuderavá, Bc.
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH ZDROJOV
Katedra environmentalistiky a zoológie
Akademický rok: 2010/2011
ZADÁVACÍ PROTOKOL DIPLOMOVEJ PRÁCE
Študent:
Bc. Silvia Kuderavá
Študijný odbor:
6.1.1 Všeobecné poľnohospodárstvo
Študijný program:
Udržateľné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
V zmysle 3. časti, čl. 21 Študijného poriadku FAPZ SPU v Nitre z roku 2002 Vám zadávam tému diplomovej práce:
Vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd v Čistiarni odpadových vôd mesta Čadca
Cieľ práce: •
Vyhodnotiť účinnosť čistenia odpadových vôd v Čistiarni odpadových vôd mesta Čadca na základe vybraných ukazovateľov kvality vody BSK5, CHSKCr, nerozpustných látok NL, amoniakálneho dusíka N-NH4+, celkového fosforu Pcelk.
•
Navrhnúť opatrenia na zvýšenie čistiaceho efektu čistiarne odpadových vôd.
Rámcová metodika práce: •
problematiku sme riešili v Čistiarni odpadových vôd mesta Čadca
•
kvalitu vody sme hodnotili na základe vybraných ukazovateľov kvality vody: BSK5 – biochemická spotreba kyslíka, CHSKCr – chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným, NL - nerozpustné látky, N-NH4+
amoniakálny
dusík, Pcelk. - celkového fosforu •
odber vzoriek vody sa realizoval v Čistiarni odpadových vôd mesta Čadca, pričom na vstupe sa odoberajú vzorky znečistenej (surovej) odpadovej vody v prítokovom žľabe pred prevzdušňovaným lapačom piesku. Na výstupe z čistiarne odpadových vôd je miestom odberu vzoriek vyčistenej odpadovej vody posledná šachta na vyústení.
Literatúra:
•
Repík, J., Jakubec : Čadca rekonštrukcia a rozšírenie ČOV, Kalové a plynové hospodárstvo, biologický stupeň čistenia odpadových vôd, Prevádzkový poriadok Hydrocoop spol. s r.o., Bratislava, zák. číslo: 01 147 - 91, 12/2000
•
Sýkora, M.: ČOV Čadca , Hydroprojekt a.s., Praha, odštepný závod Ostrava, zák. číslo: 301025 - 1 - 86, 07/2001
•
Rozšírenie ČOV Čadca, Biologický stupeň čistenia odpadových vôd, ducháreň, chemické
hospodárstvo,
plynojem,
čerpanie
dažďových
vôd,
Dodatok
prevádzkového poriadku, A1.textová časť, VHZ-DIS, spol. s r.o. Brno, zák. číslo: 4-PR-10/2009 •
domáca a zahraničná odborná literatúra
•
domáce a zahraničné odborné časopisy
•
internetové zdroje
Vedúci diplomovej práce: doc. Ing. Jaroslav Noskovič, CSc.
Dátum zadania diplomovej práce: rok 2010
Harmonogram postupu práce: 1.etapa: a) štúdium literárnych zdrojov k problematike diplomovej práce b) obhliadka danej čistiarne odpadových vôd c) návrh metodiky 2.etapa: a) spracovanie nameraných údajov b) dokumentácia získaného materiálu c) čiastkové zhodnotenie získaných údajov merania 3.etapa: a) kompletizácia a vyhodnotenie získaných výsledkov a formovanie využitia výsledkov b) odovzdanie diplomovej práce
Dátum odovzdania diplomovej práce: apríl 2011
doc. Ing. Jaroslav Noskovič, CSc. vedúci katedry
prof. Ing. Daniel Bíro, CSc. dekan
Abstrakt Diplomová práca je zameraná na vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd v čistiarni odpadových vôd mesta Čadca. Hodnotenie sa uskutočnilo v priebehu rokov 2005 až 2009 na základe týchto vybraných ukazovateľov kvality vody: •
BSK5 – biochemická spotreba kyslíka
•
CHSKCr – chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným
•
NL – nerozpustné látky
•
N-NH4+ - amoniakálny dusík
•
Pcelk. – celkový fosfor
Údaje o jednotlivých prvkov boli poskytnuté od prevádzkovateľa ČOV. Z týchto údajov bola vypočítaná účinnosť čistenia ČOV. Následne sa výstupné hodnoty z ČOV porovnávali z limitnými hodnotami stanovenými OUŽP Čadca. Kľúčové slová: znečistenie vôd, odpadové vody, kvalita vody, čistenie odpadových vôd.
Abstract The diploma thesis is focused on assess the effectiveness of wastewater treatment in waste water treatment plant in Čadca. The evaluation was made over the years 2005 – 2009 and based on these selected indicators of water quality: •
BSK5 – biochemická spotreba kyslíka (biochemical oxygen demand)
•
CHSKCr – chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným (chemical oxygen demand by potassium dichromate)
•
NL – nerozpustné látky (insolubles)
•
N-NH4+ - amoniakálny dusík (ammonium nitrogen)
•
Pcelk. – celkový fosfor (total phosphorus)
Particular values were provided by treatment plant operator. From the input and output measured values was calculated the coefficient of efficienc and output values were compared with limits specify by OUŽP Čadca. Key words : water pollution, waste water, water quality, wastewater treatment.
Čestné vyhlásenie Podpísaná Silvia Kuderavá vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému „Vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd v čistiarni odpadových vôd mesta Čadca“ vypracovala samostatne s použitím uvedenej literatúry. Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre, apríl 2011
Bc. Silvia Kuderavá
POĎAKOVANIE
Chcela by som touto cestou úprimne poďakovať vedúcemu diplomovej práce doc. Ing. Jaroslavovi Noskovičovi, CSc., za poskytnutie odbornej a metodickej pomoci, za cenné rady a vecné pripomienky, ktoré boli pre mňa cennou pomôckou pri vypracovaní diplomovej práce. Súčasne vyslovujem poďakovanie pánovi Milanovi Mackovi, pracovníkovi stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti SEVaK
a.s. Žilina, závod 01 Žilina,
pracovisko ČOV Čadca za pomoc pri poskytovaní potrebných materiálov.
Zoznam použitých skratiek ČOV
– čistiareň odpadových vôd
BSK5
– biochemická spotreba kyslíka za 5 dní
CHSKCr
– chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným
NL
– nerozpustné látky
N-NH4+
– amoniakálny dusík
Pcelk.
– celkový fosfor
OV
– odpadové vody
ZL
– znečisťujúce látky
Q24
– prietok za 24 hodín
Qmax
– maximálny prietok
Qmin
– minimálny prietok
AN
- aktivačná nádrž
DN
- dosadzovacia nádrž
VN
- vyhnívacia nádrž
USN
- uskladňovacia nádrž
EÚ
– európska únia
STN
– slovenská technická norma
Z.z.
– zbierka zákonov
EO
– ekvivalentní obyvatelia
ŽP
- životné prostredie
Obsah Úvod .........................................................................................................................................11 1. Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky .........................................................12 1.1 Všeobecná charakteristika životného prostredia...........................................................12 1.2 Eutrofizácia vôd ............................................................................................................14 1.3 Saprobita .......................................................................................................................16 1.3 Odpadové vody a ich čistenie .......................................................................................17 2. Cieľ práce ..........................................................................................................................23 3. Charakteristika ČOV .......................................................................................................24 3.1 Kapacitné údaje.............................................................................................................27 3.2 Producenti odpadových vôd..........................................................................................29 3.3 Zoznam prevádzkových zariadení ČOV Čadca ...........................................................30 3.3.1 Hrubé predčistenie ..................................................................................................30 3.3.2 Združený objekt biologického čistenia ...................................................................30 3.3.3 Kalové a plynové hospodárstvo ČOV ....................................................................39 3.3.4 Popis jednotlivých technologických komponentov linky .......................................41 3.3.5 Spojovacie potrubia a technologické rozvody ........................................................46 3.3.6 Možnosti obtoku ČOV a objektov ..........................................................................47 3.4 Základné údaje o recipiente ..........................................................................................48 4. Výsledky práce ..................................................................................................................49 4.1 Hodnotenie biochemickej spotreby kyslíka za 5 dní – BSK5 .......................................49 4.2 Hodnotenie chemickej spotreby kyslíka dichrómanom draselným – CHSKCr .............51 4.3 Hodnotenie nerozpustných látok – NL .........................................................................52 4.4 Hodnotenie amoniakálneho dusíka – N-NH4+ ..............................................................53 4.5 Hodnotenie celkového fosforu – Pcelk. ..........................................................................55 5. Diskusia ..............................................................................................................................57 6. Návrh na využitie výsledkov ............................................................................................60 7. Záver ....................................................................................................................................61 8. Zoznam použitej literatúry ................................................................................................62 Prílohy ......................................................................................................................................67
Diplomová práca
Úvod Voda je najrozšírenejšou látkou na Zemi. Je nevyhnutnou podmienkou života a hospodárskeho a civilizačného vývoja. V prírode má osobitný význam, pretože na rozdiel od ostatných prírodných surovín, ktoré sa zvyčajne po jednom použití znehodnocujú, voda sa stále mení a regeneruje cestou svojho obehu v prírode. Základnými
časťami
obehu
vody
v prírode
sú:
výpar,
zrážky,
povrchový
a podpovrchový odtok a voda akumulovaná v nádržiach. Do tohto obehu neprestajne viac zasahuje človek a vzniká vzťah medzi vodou a spoločnosťou. Donedávna bol tento vzťah jednoduchý a bez problémov. Postupné zvyšovanie počtu obyvateľov, neustále zvyšovanie životnej úrovne podmienené rastom výroby vyvolali určité rozpory vo vzťahu voda – spoločnosť. Tento vzťah v súčasnosti môžeme charakterizovať na jednej strane zvýšenými požiadavkami spoločnosti na vodu a na druhej strane zvýšeným znečisťovaním vodných zdrojov. Voda sa v niektorých oblastiach Zeme stala limitujúcim faktorom ďalšieho rozvoja spoločnosti. Činnosť človeka sa uskutočňuje v troch zložkách životného prostredia: • v mikroprostredí (obytné, pracovné, kultúrne a iné prostredie), • v mezoprostredí (urbanizované územie), • v makroprostredí (prírodné prostredie). Vodu nachádzame vo všetkých troch zložkách životného prostredia, čiže patrí k najdôležitejším prvkom životného prostredia a významne ovplyvňuje kvalitu životu života najmä v mikro a mezoprostredí (zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd). Životné prostredie si v súčasnosti nevieme predstaviť bez umelo vytvoreného systému skladajúceho sa z týchto prvkov: odber vody z prirodzeného obehu, úprava vody, transport, využitie, odvádzanie vôd do recipientu a čistenie odpadových vôd. Najexponovanejším prvkom tohto systému je odber vody, úprava vody a čistenie odpadových vôd. Veľmi intenzívny vývoj v tejto oblasti dokazujú nové poznatky v odbornej literatúre, vznik nových objektov a zariadení a progres v technológii úpravy a čistenia odpadových vôd.
11
Diplomová práca
1.
Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1
Všeobecná charakteristika životného prostredia O charakteristiku a definíciu termínu životné prostredie sa pokúšali viacerí
domáci a zahraniční autori. Pohľad na životné prostredie je chápaný z rôznych hľadísk. Častokrát autori pri jeho charakteristike ho zobrazujú nielen na základe faktov, ale aj vkladajú svoje osobné, subjektívne názory. Najčastejšie sa životným prostredím označuje také prostredie, v ktorom sa realizujú základné funkcie živých organizmov. Z toho vyplýva, že každý živý tvor sa musí nachádzať v určitom prostredí, v ktorom sa nielen zrodí, ale aj vyvíja a hynie. Počas svojej existencie nie je izolovaný, ale vstupuje do určitých vzťahov. Životné prostredie v takomto kontexte je chápané ako prostredie
ľudí, živočíchov
a rastlín. Životné prostredie definovali mnohí naši autori. Najznámejší z nich boli Belluš, Streďanský – Hraško, Klapáč, Klinda, Noskovič. Najznámejší zahraničný autor, ktorý medzi prvými definoval a vymedzil pojem životné prostredie, bol nórsky profesor biológie S. Wik. Jeho definíciu životného prostredia prijala konferencia UNESCO v roku 1967. Podľa nej je životné prostredie „ časť sveta (univerza), s ktorou je človek vo vzájomnej interakcii, t.j. ktorú používa, ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje.“ (Noskovič, 2003). Kapitola Životného prostredia je zakotvená aj v Ústave Slovenskej republiky v článkoch 44 a 45. O štrnásť rokov neskôr Blažej definoval životné prostredie „ako komplexný mnohozložkový systém vytvorený a určený fyzikálnym, chemickým a biologickým prostredím (biosférou) a sociálnym prostredím (spoločnosťou), v ktorom človek žije a realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a kultúrne potreby.“ (Gábriš, 1998). Životné prostredie je dynamický celok, v ktorom na človeka pôsobia jeho zložky v rôznych spojeniach, ovplvňujúcich ľudské zdravie a kvalitu života ľudí. Zákon č. 17/1991 Zb.z. o životnom prostredí charakterizuje životné prostredie: „Životné prostredie je všetko, čo vytvára prírodné podmienky existencie organizmov, vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy, ekosystémy a energia.“ (Gábriš, 1998).
12
Diplomová práca
Základnou právnou normou, ktorá upravuje životné prostredie, je Zákon č.17/1992 Zb.z. o životnom prostredí uvádza: „životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, včítane človeka a predpokladom ich ďalšieho vývoja.“ (Noskovič, 2003). Slovenská republika ako člen Európskej únie má povinnosť starať sa a ochraňovať životné prostredie. Medzi najdôležitejšie úlohy patria zabezpečenie odkanalizovania miesta obcí, vhodného čistenia odpadových vôd, plnenie limitov týkajúcich sa kvality ovzdušia, zabezpečenie cieľov v oblasti nakladania s odpadmi. Napriek dielčím úspechom je potrebné
splniť náročné záväzky
v odkanalizovaní
a čistení odpadových vôd. Aj keď rastie počet obyvateľov napojených na kanalizáciu a čistiarne
odpadových
vôd,
patrí
táto
oblasť
k najnáročnejším.
Súvisí
to
s povinnosťami vyplývajúcimi zo smernice Rady 91/271/EHS o čistení mestskej odpadovej vody, ktorá predpisuje požadovaný stupeň čistenia pred vypustením a zároveň vyžaduje zabezpečenie všetkých aglomerácií s počtom viac ako 2 000 obyvateľov zbernými systémami a primeraného čistenia zbieraných odpadových vôd. Jej cieľom je dosiahnuť do roku 2015 dobrý stav vôd. (Chrbet, 2007). Rozdelenie životného prostredia Životné prostredie, ako zložitý systém, je tvorený zložkami, ktoré sú jeho základnými štrukturálnymi jednotkami. Zložky životného prostredia možno rozdeliť na: •
Prírodné – ovzdušie, voda, pôda, horniny, rastlinstvo, živočíšstvo.
•
Umelé – mestá, obce, komunikácie, výrobné objekty.
•
Sociálne – výchovné, spoločensko-kultúrne, liečebné, sociálne pomery, rodinné pomery, medziľudské vzťahy, sebarealizácia. (Noskovič, 2003).
Sociálne životné prostredie najviac ovplyvňujú medziľudské vzťahy, úroveň ich vyspelosti, a preto získavajú väčší význam v súvislosti s ostatnými zložkami životného prostredia.
13
Diplomová práca
Činnosť spoločnosti sa realizuje v nasledujúcich zložkách životného prostredia: •
V mikroprostredí ( obytné: byt, občianska vybavenosť, doprava, kultúrne pamiatky; pracovné: priestor, stav ovzdušia, tepelné a iné zariadenie, hluk, svetelné podmienky – umelé a prirodzené).
•
V mezoprostredí ( urbanizované územie)
•
V makroprostredí ( prírodné prostredie). (Martoň, Hyánek 1984, Gábriš 1998)
Wik rozdeľuje životné prostredie človeka na: •
ŽP jednotlivca – tvorí hmotná realita, s ktorou je jedinec (alebo môže byť) vo vzájomnom kontakte, na ktorú bezprostredne pôsobí a ktorá pôsobí na neho, pričom nezáleží na tom, či si toto pôsobenie jedinec uvedomuje alebo nie.
•
ŽP skupiny – je spravidla širšie než ŽP jednotlivca. Skupiny ľudí môžu mať veľmi rozdielny charakter, rozsah, môžu byť rôzne organizované. Najčastejšie
chápeme skupiny ľudí žijúcich v organizovaných
vzájomných vzťahoch v určitom priestore ( rodina v byte, zamestnanci v závode, obyvatelia mesta, štátu a pod.). Daný priestor nadobúda v tomto prípade i funkciu životného prostredia pre skupiny ako celok. •
ŽP ľudstva - zahŕňa všetky hmotné podmienky života človeka, najmä celé prírodné bohatstvo Zeme, t.j. s biosférou. ŽP ľudstva zahŕňa aj produkty ľudskej práce. ŽP pôsobí na človeka rôznymi vplyvmi a stránkami. ŽP človeka má
nielen biologické (fyziologické), ale mnohé ďalšie spoločensky podmienené stránky ako sú funkcie a hodnoty politické, ekonomické, kultúrne, sociálne, etické, estetické a iné. (Noskovič, 2003)
1.2 Eutrofizácia vôd Je súbor prírodných a umelo vytvorených procesov, ktoré vedú k zvyšovaniu koncentrácie biogénnych prvkov (N,P) vo vodách a v pôde.
14
Diplomová práca
S vypúšťaním odpadových vôd do povrchových vôd je spojený veľmi závažný druh zhoršenia ich kvality – eutrofizácia. Je to súbor prírodných ako aj umelo vyvolaných procesov, ktorými sa zvyšujú anorganické živiny v stojatých i tečúcich povrchových vodách. Mestské odpadové vody zbavené v ČOV organických látok môžu byť svojím obsahom biogénnych prvkov fosforu a dusíka (najmä vo forme dusičnanovej a fosforečnanovej)
príčinou
masového
rozmnoženia
rias,
siníc
a rozsievok
v povrchových, ale najmä v stojatých vodách (jazerá, vodné nádrže). K vegetačnému zafarbeniu dochádza pri výraznom prísune dusíka a fosforu, pričom farba povrchovej vody sa zmení na zelenkastú. Riasy, ktoré sú na hladine vo veľkom množstve, vytvárajú tzv. vodný kvet. Riasy a vodné rastliny, najmä ich odumreté časti, svojím rozkladom spôsobujú zhoršenie a zníženie koncentrácie kyslíka, čím vytvárajú vhodné podmienky pre anaeróbne procesy. Vo vode tak zostáva veľké množstvo zlúčenín fosforu a dusíka. Eutrofizácia závisí nielen od prítomnosti organických látok (najmä na jar a v lete), ale aj oxidu uhličitého vo vode. Tým sa zhoršujú senzorické vlastnosti vody, ktoré sú sprevádzané aj tvorbou toxických látok, čím je ohrozené rybárstvo, rekreačné využitie vodných nádrží, ale najvážnejšie problémy nastávajú pri eutrofizácii vodnej nádrže, ktorá je zdrojom pitnej vody. Významným zdrojom dusíka a fosforu v povrchových vodách sú aj splachy priemyselných,
najmä
dusíkatých
a fosforečných
hnojív
z poľnohospodársky
obrábaných plôch a zrážkové vody vplyvom znečistenia atmosféry. Eutrofizácia môže byť: •
prírodná je spôsobená prítomnosťou zlúčenín fosforu a dusíka pochádzajúcich z pôdy z dnových sedimentov a rozkladov vodných organizmov.
•
antropogénna je výsledkom civilizačného procesu, spôsobená splachom dusíkatých a fosforečných hnojív z poľnohospodársky obhospodarovanej pôdy, používaním polyfosforečnanov v systematicky detergentnom a zvyšujúcim sa množstvom splaškových a odpadových vôd obohatených zlúčeninami fosforu a dusíka fekálií. Prevencia vzniku eutrofizácie spočíva najmä znížením prísunu živín ( hlavne
fosforu a dusíka) do povrchových vôd, čo možno dosiahnuť správnou agrotechnikou a zvyšovaním podielu lesov v ich okolí, ako aj úplným čistením odpadových vôd
15
Diplomová práca
vrátane odstraňovania zlúčenín dusíka a fosforu ( zrážanie, denitrifikácia, biologické rybníky) (Noskovič a i., 2007).
2.3
Saprobita Prítomnosť znečistenia vo vodách sa postupne prejaví nielen zmenou
fyzikálnych, chemických, ale aj biologických vlastností. Predovšetkým mnohí zástupcovia zooplanktónu a fytoplanktónu, na druhej strane sa začnú rozvíjať iné druhy organizmov, kam patria aj mikróby. Každému stupňu znečistenia zodpovedá určitá biogenóza. To potom dáva možnosť vyhodnotiť momentálny stav akosti vody, ktorá ovplyvňuje rozvoj druhov. Saprobita z gréckeho slova sapros = hnilobnosť, špina, znečistenie) je biologický stav, vyvolaný znečistením vody biologicky rozložiteľnými organickými látkami. Saprobita je významným faktorom, ktorý súvisí s akosťou vody. Stanovuje sa prevažne analýzou životných spoločenstiev, ktorej základom je určenie druhov žijúcich na posudzovanej lokalite. Hodnotí sa prítomnosť alebo neprítomnosť druhov. Saprobita je teda biologickým odrazom znečistenia vody ( Martoň, Tölgyessy, et al, 1991). Saprobita sa pôvodne stotožňovala so znečistením. V skutočnosti je len jedinou súčasťou znečistenia. Posudzujeme ju podľa systému sapróbnych organizmov dvoma metódami: mikroskopickou alebo makroskopickou. (Streďanský, 2002). Paralelne so saprobitou sa vyskytujú aj ďalšie faktory znečistenia; napr. trofia ( úživnosť), toxicita, rádioaktivita. Systém saprobity môžeme rozdeliť na štyri časti. Katarobita predstavuje najčistejšie vody. Limnosaprobita zahŕňa prevažne povrchové, podzemné a rôzne úžitkové vody. Eusaprobita reprezentuje vody odpadové s hnilobnými organickými látkami. Transsaprobivita zahŕňa odpadové vody nesapróbne, v ktorých prevládajú chemické jedy,oleje, zvýšená teplota, rádionuklidy. ( Chmielewská, 2004).
16
Diplomová práca
1.3 1.3.1
Odpadové vody a ich čistenie Charakteristika odpadových vôd Prirodzené zloženie vôd sa ľudskou činnosťou mení, znečisťujú sa a vznikajú
z nich odpadové vody. Medzi zhoršovaním prirodzenej kvality vôd a ľudskou činnosťou, ktorá je čoraz intenzívnejšia, je priama závislosť. Za odpadové vody považujeme vody použité v domoch, obciach, sídliskách, závodoch, zdravotníckych zariadeniach a v iných objektoch, ak sa po použití zníži ich znečistenie, ako aj ostatné vody z nich odtekajúce, ak môžu ohroziť kvalitu povrchových a podzemných vôd (Chmielewská, 2004). Zdroje vzniku odpadových vôd sústavne narastajú, čo sa odráža v rozdielnosti množstva a najmä v stupni znečistenia odpadových vôd. Druhy znečistenia vody: •
Fyzikálne - zapríčinené nerozpustnými prímesami organického alebo anorganického pôvodu. Prímesi majú formu suspenzie a podľa veľkosti sa vznášajú, plávajú po hladine alebo tvoria usadeniny.
•
Chemické – sú prímesi rozpustené vo vode. Patria sem organické a anorganické kyseliny, dusičnany, chloridy, sírany, fenoly, soli ťažkých kovov. Najviac sú ohrozené vodné toky s malým prietokom.
•
Biologické
–
rôzne
Najnebezpečnejšie sú
druhy
organizmov
a ich
metabolity.
choroboplodné mikroorganizmy. Závažné
znečistenie spôsobujú aj rádioaktívne látky. Podľa pôvodu znečistené vody delíme na: •
Prírodné – vplyv klimatických, geomorfologických a pôdnych činiteľov. Je spôsobené eróziou, odnosom pôdy, zosuvmi, lavínami.
•
Antropogénne –
vplyv
ľudskej
činnosti
(osídlenie,
priemysel,
poľnohospodárstvo, doprava). K znečisteniu dochádza pri vypúšťaní odpadových vôd do vodných tokov a vodných nádrží.
17
Diplomová práca
Podľa charakteru pôsobenia ich rozdeľujeme na: •
Bodové – odpadové vody sa vypúšťajú priamo do recipientu (mestské kanalizácie). Pre každé vypúšťanie odpadových vôd je potrebné povolenie na vypúšťanie vôd podľa zákona č. 184/2002 Z.z. o vodách. Škodlivé látky možno likvidovať vhodnou technológiou čistenia odpadových vôd.
•
Plošné - zdrojmi sú najmä skládky, odkaliská, splachy zo spevnených plôch, poľnohospodárstvo, znečistené zrážkové vody.
Nevýhodou je
ťažšia identifikácia, evidencia a merateľnosť. Jeho najdôležitejšie zložky tvoria nerozpustné látky, nutrienty, toxické látky. Najvhodnejším opatrením sú preventívne opatrenia, aby k znečisteniu vôbec nedošlo. Vypúšťané odpadové vody môžu spôsobovať zmeny vo fyzikálnych, chemických a biologických vlastnostiach vody v recipiente. Prejavujú sa hygienickými, estetickými chybami a hospodárskymi škodami. Estetické chyby sa týkajú zafarbenia a pachu. Hygienické chyby sa prejavujú bakteriálnym znečistením, toxickými látkami anorganického alebo organického pôvodu. Najväčšie hospodárske škody môžu vzniknúť najmä v rybárstve. Podľa pôvodu znečistenia sa odpadové vody rozdeľujú na: •
splaškové – odpadové vody z domácností, sociálnych zariadení, objektov spoločného stravovania a ubytovania a pod.
•
mestské
(komunálne)
–
zmes
splaškových
a iných,
najmä
priemyselných odpadových vôd, ktoré odtekajú verejnou kanalizáciou. •
priemyselné – znečistené odpadové vody z výrobných procesov
•
poľnohospodárske – znečistené vody z rastlinnej a živočíšnej výroby, drenážne vody z meliorácií
•
vody z povrchového odtoku – vody z atmosférických zrážok odvádzané stokovou sieťou
•
iné odpadové vody sem patria napr. nemocničné, chladiace a iné odpadové vody.
18
Diplomová práca
Podľa akosti sa rozoznáva odpadová voda: •
čerstvá, v ktorej neprebiehajú anaeróbne procesy
•
hnilobná, v ktorej začali hnilobné procesy
•
infekčná, obsahujúca choroboplodné zárodky takého druhu a v takej miere, že vyžaduje vykonať osobitné opatrenia pred vypustením do verejnej kanalizácie
•
rádioaktívna, znečistená rádioaktívnymi látkami
•
toxická, obsahujúca látky pôsobiace toxicky už v malých koncentráciách (Valášek, 1990) Moja práca je zameraná na vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd na
ČOV Čadca, za obdobie piatich rokov. Cieľom práce je aj zhodnotenie kvality vypúšťaných vôd z výuste ČOV Čadca do recipientu rieky Kysuca. Na zachovanie zdravotnej, hospodárskej a estetickej hodnoty povrchových vôd je nutné odpadové vody pred ich vypustením do tokov upraviť čistením. K základným činiteľom, ktoré zlepšujú a zabezpečujú potrebnú kvalitu vôd, patrí aj výstavba čistiarní odpadových vôd (ČOV). 1.3.2
Samočistiaca schopnosť vody Povrchové vody tečúce alebo stojaté, do ktorých boli vypustené odpadové vody,
získavajú po určitom čase bez pričinenia človeka takmer pôvodnú akosť – vyčistia sa. Tento prirodzený proces sa nazýva samočistenie. Technický a ekonomický význam samočistiaceho procesu sa zakladá na tom, že ho možno pokladať za akúsi rezervu na likvidáciu zvyškového znečistenia po čistení odpadových vôd. Podmienkou zachovania samočistiacej schopnosti toku je, aby sa z ČOV vypúšťalo len také množstvo znečisťujúcich látok, ktoré sa v toku zlikvidujú samočistením. Samočistenie je súhrn prirodzene prebiehajúcich fyzikálnych, chemických, biologických a biochemických procesov, ktorým sa z povrchových vôd v prírode odstraňujú znečisťujúce látky. Pri hodnotení celkového znečistenia treba rozlišovať vlastné znečistenie spôsobené rastlinami a živočíchmi a produktmi ich látkovej výmeny a znečistenie cudzieho pôvodu, ktoré sa do povrchových vôd dostáva, napr. prítokom
19
Diplomová práca
odpadových vôd. (Martoň, Tölgyessy, et al, 1990). Pri samovoľnom čistení prebiehajú vo vodách procesy (sedimentácia – usadzovanie organických a anorganických častíc s väčšou hustotou ako voda na dne riek, koagulácia, rozpúšťanie kyslíka vo vzduchu a pod.), chemické procesy (neutralizácia, zrážanie, oxidácia, redukcia, fotochemický rozklad) a biologické procesy (mineralizácia biologicky rozložiteľných organických látok pôsobením mikroorganizmov) (Tölgyessy a i., 1989). Samočistením možno „dočistiť“ určité množstvo znečistených látok, ktoré sa do povrchovej vody dostali z čistiarne (Valášek, 1990). Podstatnú časť znečistenia povrchových vôd tvoria organické látky. Nerozpustné organické látky vytvárajú kal, ktorý sa buď usadzuje na dne a rozkladá sa anaeróbnym spôsobom alebo slúži ako potrava vodných organizmov. Ak sú vyššie prietoky, kal sa vyplavuje a môže pokračovať jeho mineralizácia. Koloidné organické látky a látky, ktoré sú vo vode rozpustené, slúžia ako potrava pre baktérie a huby. Tie ich rozkladajú pomocou enzýmov. Uhličité organické látky sa rozkladajú rýchlejšie ako dusíkaté. Tieto sa najprv štiepia na amoniak, ktorý oxiduje na dusitany a dusičnany. Vedľajším produktom je humus, ktorý sa ďalej nerozkladá a hromadí sa na dne. Nerozložiteľné látky po anaeróbnom rozklade kalu a humus pri vysokých prietokoch, najmä na jar, sú odplavované. Čo má podstatný význam pre zabezpečenie úplnej mineralizácie organického znečistenia. Z hľadiska fyzikálnych dejov sú významné sedimentácia, tepelná stratifikácia, pôsobenie vetra, difúzia. Pri sedimentácii ide o usadzovanie častíc, ktoré po znížení rýchlosti vody klesajú ku dnu. Na jej priebeh vplýva hustota a viskozita odpadových vôd. Dôležitú úlohu má aj teplota vody, ktorá je potrebná pri vzniku vertikálneho prúdenia vody. Slnečné žiarenie má vplyv na všetky fázy zmien organických a anorganických látok. Slúži na asimiláciu uhlíka chlorofylom a na oteplenie vody. Difúzia sa uplatňuje pri rozptyľovaní znečisťujúcich látok a plynov (najmä kyslíka a oxidu uhličitého). Pri chemických procesoch, ktoré sa zakladajú na hydrolýze a oxidácii látok, dochádza k reakciám látok v odpadových vodách s látkami v povrchových vodách. Ide o neutralizačné, zrážacie a oxidačno-redukčné. Ich konečným produktom je amoniak, oxid uhličitý, metán, vodík, dusičnany, sírany a fosforečnany. Tieto procesy sú navzájom prepojené s fyzikálnymi a spoločne vytvárajú podmienky pre biologické deje. Organické látky sú potravou pre nižšie a vyššie vodné organizmy. Najnižším slúžia ako zdroj energie a na výstavbu bunkovej 20
Diplomová práca
látky. Samy sa stávajú potravou pre vyššie organizmy. Zároveň vznikajú rozkladné procesy pri odumieraní organizmov. Tieto deje sú väčšinou aeróbne. Pri dne, v bahne prebiehajú anaeróbne deje. Ich produkty prechádzajú do vody a sú súčasťou aeróbnych procesov, pri ktorých sa spotrebuváva kyslík rozpustený vo vode. Ak je jeho nedostatok, aeróbne procesy prestanú prebiehať a začínajú anaeróbne procesy, čím sa naruší rovnováha vo vode a obeh látok. Medziprodukty pri samočistení sú amoniak, sulfán, metán a nízkomolekulové mastné kyseliny. Ak sa spotrebovaný kyslík nahradzuje v dostatočnom množstve, tieto medziprodukty nevznikajú. Na aeróbnom samočistení sa podieľajú vo veľkých množstvách mikroorganizmy a makroorganizmy. Ako prostriedky oxidácie pôsobia baktérie. V odpadových vodách napádajú bielkovinové látky, ktoré sú rozpustené v koloidnej forme. Baktérie pre svoj rozvoj potrebujú vhodnú teplotu, kyslík, organické látky, alkalitu. Ak je teplota vyššia ako 50°-75°C alebo nižšia ako -20°C, hynú. Mnohé chemikálie na ne pôsobia toxicky. Optimálne podmienky sú v rozsahu pH 5,5 – 8,5. Takisto im škodí vysokoenergetické a ultrafialové žiarenie. Anaeróbne procesy sú nežiadúce pre znehodnotenie vody a prostredia zapáchajúcimi rozkladnými produktami, preto je potrebné v tokoch i v nádržiach zabezpečiť podmienky pre priebeh aeróbnych procesov. Voda musí preto obsahovať dostatočné množstvo rozpusteného kyslíka. (Streďanský, 2002). Požiadavky na kvalitu povrchovej vody Na určenie kvality povrchových vôd platí norma STN 75 7221 „Klasifikácia kvality povrchových vôd.“ Pri klasifikácii sa vychádza zo zhodnotenia vybratých ukazovateľov kvality vody. Patria sem: •
Ukazovatele kyslíkového režimu – rozpustený kyslík, nasýtenie kyslíkom, biochemická spotreba kyslíka za päť dní (BSK5), chemická spotreba kyslíka manganistanom, chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSKcr), celkový organický uhlík, sulfán, sulfidy.
•
Základné fyzikálno-chemické ukazovatele – teplota vody, reakcia vody, rozpustené látky, merná vodivosť, celkové Fe, celkový Mn, Ca, Mg, chloridy, sírany, fluoridy.
•
Nutrienty – amoniakálny dusík, dusitanový dusík, dusičnanový dusík, organický dusík, fosforečnanový fosfor, celkový fosfor. 21
Diplomová práca
•
Biologické ukazovatele -
sapróbny index biosestónu,
sapróbny index
bentosu, sapróbny index nárastov, chlorofyl A. •
Mikrobiologické ukazovatele – koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, fekálne streptokoky, psychrofilné baktérie.
•
Mikropolutanty - anorganické mikropolutanty: arzén, bárium, bór, celkové kyanidy, celkový chróm, hliník, kadmium, kobalt, nikel, olovo, meď, ortuť, striebro, vanád, zinok.
•
organické mikropolutanty : fenoly, tenzidy aniónové, aktívny chlór, chlórbenzén, benzén, atrazín, benzopyrén a ďalšie.
•
Toxicita – akútna a chronická na vodné organizmy a klíčivosť semien. Pri akútnej toxicite sa účinok môže prejaviť hneď alebo po niekoľkých dňoch. Pri chronickej toxicite sa účinok toxických látok prejaví až po niekoľkých týždňoch, mesiacoch či rokoch. Typické toxické látky sú soli ťažkých kovov, pesticidy, kyanidy, fenoly, amoniak a hydroxylamín.
•
Rádioaktivita – celková objemová aktivita alfa a beta, rádium 226, trícium, prírodný urán.
Podľa kvality povrchových vôd ich zaraďujeme do piatich tried (Noskovič, 2003): 1. veľmi čistá voda 2. čistá voda 3. znečistená voda 4. silno znečistená voda 5. veľmi silno znečistená voda
22
Diplomová práca
2. Cieľ práce Cieľom predloženej diplomovej práce je vyhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd v čistiarni odpadových vôd mesta Čadca na základe sledovaných ukazovateľov kvality vody: •
BSK5 – biochemickej spotreby kyslíka za 5 dní
•
CHSKCr – chemickej spotreby kyslíka dichrómanom draselným
•
NL – nerozpustných látok
•
N-NH4+ - amoniakálneho dusíka
•
Pcelk. – celkového fosforu
Vyhodnotenie sme realizovali v rokoch 2005 – 2009. Najskôr sme vypočítali účinnosť čistenia pre dané ukazovatele kvality vody za jednotlivé mesiace, následne priemerné hodnoty za jednotlivé roky. Účinnosť čistenia sa vypočítala na základe mesačných vstupných a výstupných hodnôt sledovaných ukazovateľov. Po vyhodnotení skutkového stavu jednotlivých ukazovateľov kvality vody sme navrhli možnosti využitia získaných výsledkov. Diplomová práca bola vypracovaná na základe podkladových, resp. vstupných materiálov a údajov, ktoré sme získali od Severoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. závod 01 Žilina – Čadca. Ďalšie potrebné doplňujúce údaje sme získali štúdiom literatúry doma, v knižniciach, čitárňach, ako aj na internete.
23
Diplomová práca
3. Charakteristika ČOV Pôvodná mechanicko – biologická ČOV s biofiltrami vybudovaná pre mesto Čadca v roku 1967 v 80 – tych rokoch bola hydraulicky i látkovo preťažená a jej čistiaci efekt bol nedostatočný. Preto v roku 1991 SEVaK š.p. Žilina pristúpil k jej rozšíreniu a intenzifikácii. Pre nedostatok financií boli budované jednotlivé ČOV postupne. V roku 1996 bolo uvedené do prevádzky hrubé predčistenie. V auguste 1998 bola SEVAKOM š.p. Žilina vypracovaná žiadosť o spolufinancovanie investície: Čadca – rekonštrukcia a rozšírenie ČOV. Rekonštrukcia bola zahájená 3.1.2001. Odpadové vody zriedené zrážkovými vodami sú privedené cez merný objekt do objektu hrubého predčistenia, kde sa oddeľujú zhrabky a piesok tvoria ho tieto časti: 1. lapač štrku 2. hrubé hrablice 3. jemné hrablice 4. lapač piesku a tukov 5. združený objekt biologického čistenia – stará časť
Z objektu mechanického predčistenia sú odpadové vody privedené do rozdeľovacieho objektu a následne do združeného objektu biologického čistenia. Biologické čistenie je navrhnuté ako obehová aktivácia so simultánnou nitrifikáciou a denitrifikáciou a čiastočným biologickým odstraňovaním fosforu. Aktivácia je riešená ako jedna komplexná biologická linka s vonkajším a vnútorným aktivačným okruhom rovnakého objemu a vsadenými posudzovanými nádržami. Pohyb vody v žľaboch je zabezpečovaný
miešadlami,
z dosadzovacích
nádrží
je
resp.
prevzdušňovacími
čerpaný
recirkulačnými
elementami. čerpadlami
Vratný
kal
umiestnenými
v armatúrnom priestore medzi aktivačnou a dosadzovacou nádržou. Prebytočný kal je čerpaný do kalového hospodárstva a na strojné zahustenie. Stabilizovaný kal z uskladňovacích nádrží bude odvodňovaný na mechanickom odvodnení kalu. Vyčistená odpadová voda z dosadzovacích nádrží odteká cez merný objekt do recipientu rieky Kysuce. Rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Čadca je navrhnutá ako biologická
ČOV
s čiastočnou
stabilizáciou
kalu,
s anaeróbnym
spracovaním
prebytočného kalu v kalovom hospodárstve, s energetickým využitím produkovaného
24
Diplomová práca
bioplynu pre potreby kalového hospodárstva, resp. pre zlepšenie energetickej bilancie ČOV. V roku 1991 bola zahájená ďalšia rekonštrukcia ČOV Čadca na základe úvodného projektu stavby, spracovanom HYDROCONSULTOM Bratislava v roku 1989. Rekonštrukcia bola navrhnutá ako mechanicko – biologická ČOV s čiastočnou stabilizáciou
kalu,
s anaeróbnym
spracovaním
zmiešaného
kalu
v kalovom
hospodárstve a s energetickým využitím produkovaného bioplynu pre potreby kalového hospodárstva resp. zlepšenie energetickej bilancie ČOV. Konečný horizont dosiahnutia navrhovaných parametrov ČOV bol rok 2030. Vzhľadom k tomu, že stavba bola financovaná zo štátnych prostriedkov, jej realizácia pokračovala postupne. Ako prvé boli vybudované objekty hrubého prečistenia – prívodná stoka, merný objekt na prítoku, čerpacia stanica, hrubé predčistenie, vrátane lapača piesku. Tieto objekty boli vybudované na ploche pôvodných kalových polí, ktoré boli zrušené. Ako náhrada za kalové polia bolo vybudované mechanické odvodnenie kalu pasovým lisom, ktorým je odvodňovaný kal zo štrbinových nádrží existujúcej ČOV. V tejto etape boli vybudované aj prevádzkové objekty ČOV – prevádzková budova, dielne, sklady a objekty energetického zabezpečenia – trafostanica. Tieto objekty boli ukončené v roku 1995 a v roku 1996 boli uvedené do skúšobnej prevádzky, ktorá bola postupne predlžovaná až dodnes. V ďalšej etape realizácie ČOV pokračovala stavba postavením objektov biologického stupňa čistenia odpadových vôd a kalového hospodárstva. V období realizácie hrubého predčistenia nadobudlo platnosť nariadenie vlády SR č. 242/93 Z.z. o vypúšťaní odpadových vôd, ktorým sa podstatne sprísnili limity vypúšťaných odpadových vôd do recipientov a vyžaduje čistenie OV v ukazovateľoch Ncelk a Pcelk. Technológia biologického stupňa čistenia OV bola investorom pripravovaná v roku 1997 s požiadavkou zabezpečenia výstupných ukazovateľov znečistenia podľa NV č. 242/93 Z.z. Po technickom a ekonomickom vyhodnotení viacerých variantov
bola
investičnou komisiou SEVaK-u PR k realizácii vybratá alternatíva biologického čistenia procesom obehovej aktivácie so simultánnou nitrifikáciou a denitrifikáciou, čiastočným biologickým odstraňovaním fosforu. Vlastný návrh združeného objektu biologického čistenia so vsadenými dosadzovacími nádržami bol limitovaný priestorovými možnosťami medzi vybudovanými objektami zahustenia a odvodnenia kalov.
25
Diplomová práca
Vzhľadom k požadovaným objemom aktivačných nádrží bol oproti pôvodnej koncepcii mechanický stupeň čistenia t.j. usadzovacie nádrže. Aktivácia v združenom objekte biologického čistenia je riešená ako jedna komplexná biologická linka s vonkajším a vnútorným okruhom rovnakého objemu a vsadenými dosadzovacími nádržami. Pohyb vody v žľaboch je zabezpečovaný miešadlami, resp. prevzdušňovacími elementami. Vratný kal z dosadzovacích nádrží je čerpaný recirkulačnými čerpadlami umiestnenými v armatúrnom priestore medzi aktivačnou a dosadzovacou nádržou. Prebytočný kal je čerpaný do kalového hospodárstva na strojné zahustenie. Stabilizovaný kal z uskladňovacích nádrží bude odvodňovaný na mechanickom odvodnení kalu. Vyčistená odpadová voda z dosadzovacích nádrží odteká cez merný objekt do recipientu. V období roku 1998 a sa investor pokúsil zabezpečiť spolufinancovanie rozostavaných
objektov
biologického
stupňa čistenia a kalového
a plynového
hospodárstva z predvstupných zdrojov EU fondu PHARE EGS. Zámer uvažoval s financovaním finančnej časti hore uvedených objektov z vlastných zdrojov investora a technologickej časti z fondov EU PHARE EGS. Tento zámer bol úspešný a vyvrcholil podpísaním memoranda o pridelení grantu a podpísaním zmlúv na realizáciu technologickej časti objektov biologického stupňa čistenia kalového a plynového hospodárstva zo zdrojov PHARE EGS s termínom uvedenia diela do prevádzky 15. 12. 2000. Skúšobná prevádzka bola zahájená 3. 1. 2001.
Základné údaje Ide o mechanicko – biologickú ČOV s vyhrievaným kalovým hospodárstvom. Podľa spracovanej projektovej dokumentácie je rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Čadca kapacitne dimenzované na konečný stav aglomerácie mesta Čadca k roku 2030. Do objektu ČOV sú privádzané vody splaškové, dažďové vody a vody z prevádzok, nachádzajúcich sa v meste Čadca. Na čistiareň odpadových vôd sú pripojené kanalizačnými zberačmi aj obce v povodí rieky Kysuca (Raková, Staškov, Podvysoká) a obce v povodí rieky Čierňanky (Svrčinovec, Čierne a Skalité). Odpadové vody sú privádzané do objektu ČOV jedným prítokom. V prípade väčšieho prítoku odpadových vôd než je kapacita zariadenia ČOV ide hlavne o vody
26
Diplomová práca
z povrchového odtoku, ich prebytočná časť je odvádzaná priamo do rieky. Vzorky sú odoberané trikrát v mesiaci. Miesto odberu vzorky je výustný objekt. V rámci rekonštrukcie a rozšírenia ČOV Čadca bola vybudovaná mechanicko – biologická
ČOV
s čiastočnou
stabilizáciou
kalu,
s anaeróbnym
spracovaním
prebytočného kalu v kalovom hospodárstve, s energetickým využitím vyprodukovaného bioplynu pre potreby kalového hospodárstva – ohrievanie surového kalu a dohrievanie strát vo vyhnívacej nádrži. Biologické čistenie tvoria dve obehové aktivácie so simultánnou nitrifikáciou a denitrifikáciou a s čiastočným biologickým odstraňovaním fosforu. Aktivácia tvorí komplexnú jednotku s vonkajšou a vnútornou obehovou aktiváciou a so vsadenými dvoma dosadzovacími nádržami. Pohyb aktivačnej zmesi v žľaboch je zabezpečený miešadlami. Vratný kal z dosadzovacích nádrží je čerpaný reciklačnými čerpadlami, umiestnenými v armatúrnom priestore medzi aktiváciou a dosadzovacou nádržou. Prebytočný kal sa čerpá do kalového hospodárstva, kde sa strojne
zahusťuje
pred
čerpaním
do
vyhnívacej
nádrže.
Stabilizovaný
kal
z uskladňovacej nádrže sa odvodňuje na pásovom lise. Vyčistená odpadová voda z dosadzovacích nádrží odteká cez merný objekt do recipientu rieky Kysuca. Podľa spracovanej dokumentácie je rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Čadca kapacitne dimenzovaná na konečný stav aglomerácie mesta Čadca k výhľadu roku 2030.
3.1 Kapacitné údaje ČOV Čadca je kapacitne dimenzovaná na konečný stav aglomerácie mesta k roku 2030. Pôvodne projekt uvažoval s napojením mesta vrátane jeho prímestských častí, vzhľadom k dostatočnej kapacite ČOV bol rozšírený i o možnosť napojenia obcí v povodí rieky Kysuca a Čierňanky gravitujúcich k ČOV Čadca. Ide o obce v povodí rieky Kysuca: • Raková, • Staškov, • Podvysoká. A v povodí rieky Čierňanky: • Svrčinovec, • Čierne, • Skalité. 27
Diplomová práca
Počet pripojených obyvateľov:
Mesto Čadca
37 354
Obec Raková
5 000
Obec Staškov
2 700
Obec Podvysoká
1 520
Obec Svrčinovec
3 410
Obec Čierne
4 100
Obec Skalité
5 050
Spolu:
59 134 EO
•
priemerný bezdažďový prítok Qd = 10 407m3/d
120,45 l/s
•
maximálny hodinový bezdažďový prítok Qmax 17 691,9m3/d
204,77 l/s
•
minimálny hodinový bezdažďový prítok Qmin 6224,2m3/d
Základné navrhované parametre ČOV pre rok 2030 : 16 000 m3/ d
Denné množstvo odpadových vôd
185 l/s 1375 m3/ h
Denné maximum
382 l/s 468 m3/h
Denné minimum
130 l/s Kapacitné údaje aktivácie Predpokladané vstupy na biologický stupeň: • BSK 5
1400 kg/d
• NH4
271 kg/d
• Org. No
135 kg/d
• NO3
70 kg/d
• P
80 kg/d
28
72,04 l/s
Diplomová práca
Celková bilancia aktivačného procesu: Objem aktivácie
6500 m3
Vonkajšia aktivácia
3250 m3
Vnútorná aktivácia
3250 m3
Objem nitrifikačnej zóny
1800 x 3 m3
Objem denitrifikačnej zóny
1120 x3 m3
Kapacitné údaje dosadzovacích nádrží: Užitočný objem
Plocha hladiny
1 nádrž
837 m3
2 nádrže
1674 m3
1 nádrž
254 m2
2 nádrže
508 m2
Parametre: Doba zdržania
Qh
4,06 hod.
Qd
6,79 hod.
Povrchové hydraulické zaťaženie Qh
0,81 m3.m-2.hod-1
Qd
0,48 m3.m-2.hod-1
3.2 Producenti odpadových vôd Na verejnú kanalizáciu sú napojené tieto hlavné skupiny producentov (podľa zmluvných vzťahov – odberatelia): -
mesto Čadca
-
obyvateľstvo – bytový podnik a individuálny bytový fond
-
nevýrobné organizácie s odpadovými vodami splaškového charakteru – školy, internáty, úrady a inštitúcie
-
obec Raková
-
obec Staškov
-
obec Podvysoká
-
obec Svrčinovec
-
obec Čierne
-
obec Skalité
-
výrobné organizácie s odpadovými vodami – Pratex, a.s., AVC, a.s., Okrasa v.d., SAD a.s., ŽSR a.s., Vilija a.s.
29
Diplomová práca
Tab.1 Povolené limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia vypúšťaných odpadových vôd z rozhodnutia OÚŽP Čadca do 31.12.2010 BSK5
CHSKCr
NL
N-NH4+
Pcelk.
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l
mg/l
30
125
40
20
4
3.3 Zoznam prevádzkových zariadení ČOV Čadca Rekonštrukcia odľahčovacej komory V rámci úpravy odľahčovacej komory došlo k stavebným a technologickým zmenám, ktoré zabezpečili rozdelenie pritekajúcich odpadových vôd do troch smerov. Na objekte bola osadená škrtiaca uzatváracia klapka, ktorá má za úlohu počas trvania dažďa priškrtiť prietok cez ČOV na maximum 220 l/s odpadových vôd. Ostatné vody po vzdutí v odľahčovacej komore začnú prepadať cez nornú stenu do dažďovej nádrže. Po naplnení dažďovej nádrže dôjde v odľahčovacej nádrži k vzdutiu hladiny na úroveň prepadovej hrany, ktorá zabezpečí odtok odpadových vôd do recipientu. Pri poklese hladiny v odľahčovacej komore sa škrtiaca klapka preklopí do otvorenej polohy. 3.3.1
Hrubé predčistenie Odpadová voda je privádzaná prívodnou stokou DN1000 mm, vtokový
Venturiho žľab, merný objekt do lapača štrku pozdĺžneho 2,5 x 1,6m o objeme 4,08 m3 . Ďalej pokračuje cez závitkovú stanicu iba (300l/s) na jemné hrablice strojné stierané typ HYDROPRESS so šírkou lamely 3 mm. Za jemnými hrablicami je stavidlo, žľab š. 1,20 m, ďalšie stavidlo s nátokom do dvojkomorového lapača piesku a tuku. Za lapačom štrku sú umiestnené hrubé hrablice so šírkou štrbiny 60 mm, ktoré zachytávajú hrubé plávajúce nečistoty – konáre, plechovky a pod. Z lapača piesku je vedené spojovacie kanalizačné potrubie DN600 mm až do rozdeľovacieho objektu biologického čistenia. 3.3.2
Združený objekt biologického čistenia Združený objekt biologického čistenia sa skladá zo starej časti, ktorá bola
vybudovaná do roku 2001 a novej časti, ktorá bola realizovaná v rokoch 2005 – 2009.
30
Diplomová práca
Stará časť biologického stupňa čistenia bola navrhnutá ako obehová aktivácia so simultánnou nitrifikáciou a denitrifikáciou s čiastočným biologickým odstraňovaním fosforu. Aktivácia je riešená ako jedna komplexná biologická linka s vonkajším a vnútorným okruhom so vsadenými dosadzovacími nádržami. Pohyb vody v žľaboch je zabezpečený miešadlami, resp. prevzdušňovacími elementami. V novej časti biologického stupňa čistenia boli navrhnuté aktivačné nádrže ako dve paralelné, samostatne prevádzkovateľné linky – linka I a linka II. Každá linka pozostáva zo šiestich sériovo zapojených sekcií, ktoré sú radené následovne: 1. DN – 1. NN – 2. DN - 2. NN – 3. DN – 3. NN ( DN = denitrifikačná sekcia, NN = nitrifikačná sekcia). Do združeného objektu biologického čistenia patria: •
rozdeľovací objekt,
•
aktivačné nádrže,
•
dosadzovacie nádrže,
•
ducháreň,
•
čerpacia stanica vratného a prebytočného kalu. Odpadové vody po hrubom predčistení, kde sa predpokladá 9% zníženie
znečistenia podľa BSK5, sú privádzané do združeného objektu biologického čistenia, ktorý sa skladá z rozdeľovacieho objektu, z dvoch obehových aktivačných nádrží, z duchárne a z čerpacej stanice vratného a prebytočného kalu.
Rozdeľovací objekt surovej vody Odpadové vody z rozdeľovacej komory za lapačom piesku natekajú prívodným potrubím DN 500 mm na nové aktivačné nádrže, resp. do rozdeľovacieho objektu pred týmito nádržami. Rozdeľovací objekt zaisťuje rovnomerné rozdelenie
pritekajúcej
odpadovej vody a čerpaného vratného kalu na obe linky aktivácie. Betónové prepadové steny budú osadené staviteľnými nerezovými prepadovými hranami.
31
Diplomová práca
Aktivačné nádrže – nová časť Predstavujú hlavný objekt biologického čistenia, v ktorom prebieha čistiaci proces na báze pridávania očkovacieho kalu z dosadzovacích nádrží a intenzívneho prevzdušňovania. Očkovací kal obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktorých rast a tvorba je podporovaná prevzdušňovaním, ktoré sú schopné znečistenia absorbovať. Aktivácia je navrhnutá ako dve paralelné linky so simultánnou nitrifikáciou a denitrifikáciou a čiastočným biologickým odstraňovaním fosforu. Odpadová voda bude z rozdeľovacieho objektu natekať do betónových rozvodných žľabov (každá linka má svoj žľab). Nátok do každého žľabu bude osadený ručným uzatváracím stavítkom. Vratný kal bude z rozdeľovacieho objektu natekať priamo do 1. denitrifikačnej sekcie linky 1, respektíve linky 2 aktivačných nádrží pričom nátokové otvory budú rovnako osadené ručnými uzatváracími stavítkami. Vlastné aktivačné nádrže sú rozdelené na dve paralelné, samostatne prevádzkovateľné linky - linku 1 a linku2. Každá linka pozostáva zo šiestich sériovo zapojených sekcií, ktoré sú radené nasledovne: 1.DN-1.NN-2.DN-2.NN-3.DN-3.NN (DN = denitrifikačná sekcia, NN = nitrifikačná sekcia). Jednotlivé sekcie sú vzájomne prepojené otvormi 1500 x 1000mm u dna nádrží, nad týmito otvormi sú naviac ponechané výrezy v rozdeľovacích priečkach. Spodná hrana týchto výrezov je tesne pod hladinou (tieto otvory majú umožniť priechod prípadnej peny na hladine do ďalších sekcií). Každá aktivačná linka má svoj betónový rozvodný žľab, štrky 400mm s vyústeniami do jednotlivých denitrifikačných sekcií (1.DN, 2.DN, 3.DN). Stavítkami s ručným
ovládaním
inštalovaných
v miestach
odbočiek
do
jednotlivých
denitrifikačných sekcií. Premiešavanie jednotlivých denitrifikačných sekcií budú zaisťovať ponorné horizontálne miešadlá firmy KSB. Miešadlá sú uchytené na vodiacom a spúšťacom zariadení z nerezovej ocele pričom pätka tohto zariadenia bude ukotvená kotvami do dna nádrže. V oxickej časti aktivácie prebieha oxidácia amoniakálneho dusíka na dusičnanový dusík, v anoxickej časti premena dusičnanov na dusitany a plynný dusík, ktorý uniká do ovzdušia. Uzávermi v rozdeľovacom objekte je možné vyradenie vonkajšej alebo vnútornej aktivácie z prevádzky, resp. čistenie odpadových vôd v jednej aktivačnej linke. Odtoky z aktivačných liniek sú umiestnené pri dne aktivačných nádrží s možnosťou prepojenia na ľubovoľnú dosadzovaciu nádrž. Prepojovacie armatúry sú
32
Diplomová práca
umiestnené
v suchých
armatúrnych
priestoroch
medzi
vlastnou
aktiváciou
a dosadzovacími nádržami. Obehová aktivácia – stará časť Objem obidvoch aktivácií
6 500 m3
Objem vnútorný AN 1
3 100m3
Dĺžka žľabu
130 m3
Objem vonkajši AN 2
3 400 m3
Dĺžka žľabu
214 m
Objem nitrifikačnej zóny AN 1 + AN 2
5 000m3
Objem denitrifikačnej zóny AN 1 + AN 2
1 500 m3
Koncentrácia kalu v AN
4,5 kg/m3
Látkové zaťaženie kalu
0,13 kg/kg.d
Objemové zaťaženie AN
0,52 kg/m3
Vek kalu
9,22 dní
Potreba kyslíka
6 800 kg O2/d
Dosadzovacie nádrže – nová časť Aktivačná zmes nateká z aktivačných nádrží do rozdeľovacieho objektu, kde dochádza k jej rovnomernému rozdeleniu na dve polovice. Betónové prepadové steny sú osadené staviteľnými prepadovými hranami z nerezovej ocele s rovným(nie pílovitým) profilom. Nátokové otvory DN 500 mm do jednotlivých DN budú osadené dvomi uzatváracími doskovými stavidlami s ručným ovládaním taktiež z nerezovej ocele. Z rozdeľovacieho objektu aktivačná zmes nateká potrubím DN 500 mm do stredového distribučného valca obidvoch dosadzovacích nádrží. Dve kruhové nádrže o priemere 18 m. Dosadzovacie nádrže sú vystrojené technologickým zariadením pozostávajúcim z otočného mosta, uloženého na stredovom stĺpe stieracieho zariadenia dna a hladiny, odberu plávajúceho kalu a systému odberu vyčistenej vody. Tento systém sa skladá z ponorenej nerezovej rúry DN 400 mm v tvare anuloidu, ukotvenej ku stene nádrže, a staviteľnej nerezovej prepadovej hrany s rovným profilom v odtokovom objekte každej DN. Povrch odtokovej rúry DN 400 mm bude automaticky čistený kefou, zavesenou na otočnom moste. Plávajúci kal je stieraný do
33
Diplomová práca
lievika, inštalovaného u steny nádrže, odkiaľ bude odtekať do centrálnej jímky plávajúceho kalu. Na moste bude taktiež inštalovaný ventilátor na ofukovanie hladiny, ktorý bude pomáhať posunu plávajúcich nečistôt do odberného lievika. Plávajúci kal z oboch dosadzovacích nádrží bude cez lieviky a následné potrubie DN 250 mm natekať do jímky plávajúceho kalu, ktorá je spoločná pre obidve nádrže. V jímke je osadené malé ponorné kalové čerpadlo firmy WILO, ktoré automaticky prečerpáva plávajúci kal do priľahlej šachty vnútornej kanalizácie ČOV. Vyčistená voda cez odtokové objekty pri každej dosadzovacej nádrži gravitačne odteká PVC potrubím DN 600 mm cez areál ČOV pred existujúci merný objekt, kde sa spojí s vyčistenou vodou z existujúcej jednotky biologického čistenia. Na odtokovom potrubí z novej jednotky biologického čistenia je osadený nový betónový merný objekt s Parshallovým merným žľabom veľkosti p5 (rozsah 2,5 až 360 l/s).
Kapacitné údaje dosadzovacích nádrží – nová časť Užitočný objem
837 m3
1 nádrž
2 nádrže 1674 m3 Plocha hladiny
1 nádrž
254 m2
2 nádrže
508 m2
Parametre - doba zdržania
Qh
4,06 hod.
Qd
6,79 hod.
- povrchové hydraulické zaťaženie
Qh 0,81 m3m-2hod-1 Qd 0,48 m3m-2hod-1
Kapacitné údaje dosadzovacích nádrží - stará časť -
Dve kruhové nádrže s priemerom
23 m
-
Objem 1 DN
1400 m3
-
Objem 2 DN
2800 m3
-
Plocha hladiny 1 DN
-
doba zdržania pre Q24 = 185 l/s skutočná pre obidve DN v roku 2030
-
povrchové hydraulické zaťaženie obidvoch DN
-
pre Qmax = 382 l/s = 1375 m3/h v roku 2030
346 m2
34
2,0 m3/m2/h
2,10 h
Diplomová práca
Ducháreň - nová časť Je zdrojom tlakového vzduchu pre prevzdušňovanie jednotlivých liniek aktivácie. Je umiestnená v suchej armatúrnej šachte č.1, ktorá je rozdelená na časť duchárne a vlastnú armatúrnu šachtu s prepojovacími potrubiami a čerpacou stanicou kalu. Ducháreň je prístupná z plošiny združeného objektu čistenia betónových schodiskom. Na výrobu tlakového vzduchu pre prevzdušňovanie nitrifikačných sekcií aktivácie sú inštalované tri dúchadlové agregáty v zapojení 2+1. Tieto dúchadlá budú napojené do centrálneho vzduchového rozvodu, z ktorého budú privedené jednotlivé odbočky do príslušných nitrifikačných sekcií. Ducháreň je zriadená v novovybudovanom objekte, kde okrem dúchadlových agregátov budú v tomto objekte v samostatnej miestnosti inštalované rozvádzače silnoprúdu a ASRTP. Veľkosť dúchadlových agregátov vyplýva z požadovanej potreby tlakového vzduchu pre prevzdušňovacie elementy v nitrifikačných sekciách: Qpož. = 3220m3/hod = 53,66m3/min. Celkové tlakové straty v systéme (tlaková strata prevzdušňovacích elementov, prívodu vzduchu, rozvodného potrubia, plus tlak vodného stĺpca 5m) činia cca 594mbar (60Kpa). Pre tieto parametre sú navrhnuté tri dúchadlové agregáty firmy AERZEN. Základné technické parametre dúchadlových agregátov sú nasledujúce: Uvažuje sa prevádzkou 2 ks dúchadiel, pričom jedno bude uložené ako suchá rezerva.
Typ: GM30L-150 DELTA BLOWER •
Regulácia: frekvenčným meničom
•
Dopravné množstvo: Qjm=1626m3/h(f=50Hz)
•
Qmin=378m3/h (f=16,7Hz)
•
Max. pretlak na výtlaku: delta p=65kPa
•
Elektromotor: P=55kW, 400V, 50Hz
•
Príkon na hriadeli: 37,9-11,9kW
•
Hlučnosť s protihlukovým krytom: 76dB
•
Hmotnosť: cca 1055kg (1351kg s protihlukovým krytom)
Výkony dvoch prevádzkových dúchadiel budú regulované frekvenčnými meničmi celkove sú inštalované dva meniče, ktoré bude možno za pokoja sústroja ručne prepnúť k záložnému dúchadlu. Chod dúchadiel je automaticky regulovaný nadradeným
35
Diplomová práca
riadiacim systémom na hodnotu dopredu nastaveného konštantného pretlaku v centrálnom vzduchovom rozvode. Dúchadlá sú štartované plynulým rozbehom cez frekvenčné meniče. Agregáty majú osadené protihlukové kryty firmy AERZEN, vetranie krytov je zaistené ventilátorom.
Vetranie duchárne Sú navrhnuté 2 kusy axiálnych ventilátorov typu TXTR/4-450, každý o kapacite cca 6000m3/hod. pri pretlaku 80Pa. Ventilátory zabezpečujú potrebné množstvo odsávaného otepleného vzduchu v letných mesiacoch. Ventilátory sú osadené pod stropom duchárne, na výtlačnom nátrubku bude inštalovaný tlmiaci kus so spätnou klapkou, zvonku je výfukový otvor osadený protidažďovou žalúziou. Ventilátory sú spínané automaticky v kaskáde v závislosti na teplote v duchárni. Prívod chladiaceho vzduchu do priestoru duchárne je zaistený tromi otvormi 800 x 500mm. Každý otvor má zvonku osadenú protidažďovú žalúziu, zvnútra samotiažnou klapkou. Pre montáž a demontáž komponentov sústroja (elektromotor, vlastný dúchadlový stupeň) slúži jednonosníkový ručný pojazdný kladkostroj typu Z-210B o nosnosti 1t, zavesený na 1 nosníku nad dúchadlami.
Ducháreň – stará časť 2 ks rotačných dúchadiel typ AERZEN GM 355. Potrubia k jednotlivým linkám AN sú z nerezu DN 250 mm. Každá vetva je zabezpečená regulačnou klapkou DN 150 mm s elektrickým pohonom, ktorá slúži k regulácii vzduchu v jednotlivých AN v závislosti na množstve rozpusteného kyslíka O2 v AN. Parametre dúchadiel: Q = 38/16,9 m3. min-1 = 2280/1014 m3 . h-1 P = 620 mbar P mot = 75/63 kW, 380V, 50Hz Čerpacia stanica vratného a prebytočného kalu – nová časť Zabezpečujú prečerpávanie vratného resp. prebytočného kalu do aktivačných liniek, resp. na zahustenie do kalového hospodárstva. Usadený kal z obidvoch
36
Diplomová práca
dosadzovacích nádrží odteká zo stredovej kalovej jímky potrubím DN 250 mm do čerpacej stanice vratného a prebytočného kalu. Táto stanica je navrhnutá ako podzemná betónová komora, vystrojená potrebným technologickým zariadením. Pre prečerpávanie vratného kalu v rozsahu 100 až 150 % Q24 boli navrhnuté tri kalové čerpadlá firmy WILO v zapojení 2+1, pričom základné technické parametre čerpadiel sú nasledovné:
Typ: odstredivé kalové čerpadlo FA10.5E-179MM+FK17.1 prevedenie do suchej jímky. Pracovný bod: Qčerp.43l/s, Hčerp.=4m ( pri frekvencii 50 Hz). Elektromotor: Pmot.4,0kW, 400V, motor v prevedení pre reguláciu frekvenčným meničom. Výtlačné potrubia čerpadiel sú osadené uzatváracími nožovými šupátkami a spätnými klapkami a nasledovne sú napojené do dvoch vetví (pre každú dosadzovaciu nádrž jedna vetva). Každá vetva je osadená indukčným prietokomerom DN 150 mm (dodávka ASRTP) a nožovým šupátkom pre možnosť odstavenia príslušnej vetvi pri prípadnej poruche prietokomera. Chod čerpadiel bude automatický, budú regulované frekvenčnými meničmi na konštantnú hodnotu prietoku, prednastavenú operátorom ČOV. Rezervné čerpadlo je možné spustiť po prestavení príslušných armatúr na sacej a výtlačnej strane. Pre prečerpávanie prebytočného kalu sú nainštalované dve excentrické vretenové čerpadlá firmy WANGEN v zapojení 1+1.
Základné technické parametre čerpadiel sú nasledovné: Typ: excentrické vretenové čerpadlo KL50S90.0 Pracovný bod: Qčerp. v rozmedzí 5,3-9,4l/s Hmax=30m Elektromotor: prírubový pohon čerpadla Pmot=5,5kW, 400V, motor v prevedení pre reguláciu frekvenčným meničom. Sacie potrubie čerpadiel DN 150 mm je napojené na prívodné potrubia kalu z obidvoch dosadzovacích nádrží, tieto napojenia budú osadené nožovými šupátkami s elektropohonom. Výtlačné potrubia sú osadené ručnými nožovými šupátkami a spätnými klapkami a následne sú spojené do spoločného výtlačného potrubia DN 100 mm, ktoré je vyvedené von z čerpacej stanice. Na spoločnom výtlaku je osadený indukčný prietokomer DN 80 mm (dodávka ASRTP). 37
Diplomová práca
Chod čerpadiel je riadený z autonómneho ovládacieho panela VX-OP jednotky zahusťovania prebytočného kalu. Tento rozvádzač spolu s celou jednotkou je inštalovaný v budove kalového hospodárstva. Čerpacia stanica vratného a prebytočného kalu – stará časť Čerpaciu stanicu tvorí nerezová nádrž o priemere DN 900. Prítok z DN do čerpacích staníc potrubím DN 400. V čerpacej stanici je osadené kalové čerpadlo typ ABS-RCP 250-A vybavené frekvenčným meničom. Parametre čerpadla: Q = 42,5 – 100 l/s = 153 – 360 m3/h P = 2,8 kW, 30 – 50 Hz Odber prebytočného kalu je z čerpacej stanice potrubím DN 150 mm. Na potrubí je osadený uzáver s elektropohonom. Množstvo vratného kalu možno navoliť v rozpätí 50 až 100 % prítoku odpadových vôd na ČOV. Merný objekt na odtoku Venturiho merný žľab so šírkou hrdla 30 cm. Vlastný merný profil je oceľový, merné zariadenie NIVOSONAR je osadené nad merným profilom. •
Dĺžka objektu
8,1 m
•
Šírka odtokového žľabu
1,0 m
•
Hĺbka objektu
3,0 m
•
Šírka hrdla merného žľabu
0,3 m
Odtok vyčistených vôd do recipientu Slúži k odvedeniu vyčistenej vody z ČOV Čadca do toku rieky Kysuca. Profil DN 600 mm – PVC, DN 900 mm sklolaminát. Vyústenie DN 1000 mm železobetón. Dĺžka odpadovej stoky 122m. Z toho DN 600 mm je 104,0 m, DN 900 mm a DN 1000 je dĺžka spolu 18 m. Výustný objekt je v riečnom kilometri 30,1 vodného toku Kysuca.
38
Diplomová práca
3.3.3
Kalové a plynové hospodárstvo ČOV
Vyhnívacie nádrže – stará časť Pre vyhnívanie kalu – anaerobnou stabilizáciou sú v kalovom hospodárstve vybudované dve oceľové vyhnívacie nádrže s priemerom 10,45m s objemom 1250m3. Je navrhnuté dvojstupňové vyhnívanie. Vyhnívacia nádrž č.1 je navrhnutá ako vyhnívacia s pevným stropom a miešaním. Vyhnívacia nádrž č.2 je rovnakého typu aj prevedenia a pracuje ako dohnívacia bez vyhrievania. V prípade havárie na vyhnívacej nádrži č.1 je možné zaviesť surový kal do nádrže č.2., kde je možné prechodne obsah v nádrži aj ohrievať. Vo vyhnívacích nádržiach prebieha vyhnívanie v mezofilnom teplotnom procese pri teplote 39°C ± 1°C. Prevádzka vyhnívacích nádrží je nepretržitá. V priebehu jedného dňa je ukončený celý pracovný cyklus. Vyhnívacie nádrže sú vybavené príslušným technologickým potrubím, horným vekom a v dolnej kužeľovej časti kontrolným prierezom DN 800 mm. V hornom veku je prierez DN 600 mm a potrebné hrdlá pre napojenia zachytávania plynu, pre prívod kalového plynu k miešaniu kalu v nádrži, bezpečnostný prepad a kvapalinové poistky. Hladina kalu vo VN je meraná a jej stav signalizovaný pri všetkých nádržiach pomocou hydrostatických hladinomerov osadených v dolnej časti vyhnívacích nádrží. Zahustený kal je dopravovaný od zahusťovača čerpadlom na surový kal do vyhnívacej nádrže. Ohrev kalu vo vyhnívacej nádrži je zabezpečený kalovými výmenníkmi. Miešanie vyhnívacích nádrží zabezpečuje recirkulačné čerpadlo. Vyhnitý kal je odpúšťaný z VN č.2 cez armatúru s pneupohonom, ktorá sa samočinne uzatvorí pri výpadku elektrického prúdu. Dve oceľové vyhnívacie nádrže o priemere 10,45 m. Každá má objem 1250 m3. Dvojstupňové vyhnívanie. Obidve VN sú rovnakého typu. VN č.1 je vyhrievaná a prevádzkuje sa pri teplote 39°C ± 1°C, VN č.2 pracuje ako dohnívacia bez vyhrievania. Výška hladiny kalu v obidvoch VN je meraná hydrostatickými hladinomermi osadenými v dolnej časti VN.
39
Diplomová práca
Uskladňovacia nádrž, strojovňa – stará časť Slúži k uskladneniu vyhnitého kalu z vyhnívacích komôr a zároveň ako homogenizačná nádrž kalu pred jeho odvodnením. Nádrž je oceľová, priemeru 10,45 m, výška je 16,8 m, objem je 1400 m3 . Miešanie nádrže sa vykonáva ponorným miešadlom. Nádrž je vybavená potrubím pre prívod a odvod kalu. Na úplné vyčerpanie kalu slúži čerpadlo umiestnené v strojovni USN medzi vyhnívacou komorou č.2 a USN. • Oceľová nádrž má priemer
10,45m
• Výška USN
16,8 m
•
Objem USN
1 400 m3
Miešanie ponorným čerpadlom Parametre technologických zariadení v strojovni USN: • Kalové čerpadlo KSB Sewabloc F 100-250/16-170 • Q = 20 l/s • H = 3,0 m • n = 1450 ot./min. • p = 3 kW Zahustenie kalu – nová časť Tento prevádzkový podsúbor zahŕňa technologické zariadenie novej linky zahusťovania prebytočného kalu, produkovaného novou jednotkou biologického čistenia. Kapacita novej linky je navrhnutá na zahusťovanie nasledujúceho množstva prebytočného kalu (na vstupe do linky): • Množstvo produkovaného prebytočného kalu:
1360 kg/ deň
• Objem prebytočného kalu pri koncentrácii sušiny 0,5%:
270 kg/deň
• Objem prebytočného kalu pri koncentrácii sušiny 1% :
136 m3/deň
40
Diplomová práca
3.3.4
Popis jednotlivých technologických komponentov linky
Čerpanie prebytočného kalu na vstupe linky – nová časť Prebytočný kal je na vstupe linky prečerpávaný dvojicou ( 1 + 1) excentrických vretenových čerpadiel firmy WANGEN. Kapacita jedného čerpadla je 5,3 – 9,4 l/s (19 – 34 m3/hod.), čerpané množstvo bude regulované frekvenčným meničom. Na požiadavku prevádzkovateľa sa vykonalo prepojenie prívodných trás oboch zahusťovacích liniek tak, aby bolo možné na každej zahusťovacej linke (existujúcej aj novej) zahusťovať prebytočný kal z existujúcej alebo novej biologickej linky. Budú na to slúžiť tri nožové šúpatká vybavené elektrickým servopohonom.
Zahusťovacie zariadenie prebytočného kalu – nová časť Zahusťovacie zariadenie prebytočného kalu je osadený pásový zahusťovač firmy Vanex typu VX-PAZA 12. Jeho hlavné technické parametre sú nasledovné: • Orientačná objemová kapacita na vstupe (kal o koncentrácii 0,5%): 19 - 34 m3/hod. • Rozsah koncentrácie sušiny v kale na vstupe do zahusťovača: 0,5 – 1% • Rozsah koncentrácie sušiny v kale na výstupe zo zahusťovača: 3 – 7% • Dávka polymérneho flokulantu: 2 – 3,5 g/kg sušiny kalu • Potreba ostrekovej vody: 3 – 4 m3/hod., 0,5 – 0,6 MPa • Kvalita filtrátu (NL): cca 100 – 200 mg/l Nový pásový zahusťovač je nainštalovaný paralelne vedľa existujúceho štrbinového zahusťovača. Trasa zaústenia zahusteného kalu do vyhnívacej nádrže – nová časť Zahustený prebytočný kal z pásového zahusťovača nateká potrubím DN 80 mm na jednotku vretenových čerpadiel, umiestnených v suteréne strojovne kalového hospodárstva. Tieto čerpadlá budú zaisťovať prečerpávanie zahusteného kalu do vyhnívacej nádrže. Sú navrhnuté dve excentrické vretenové čerpadlá firmy WANGEN v zapojení 1 + 1.
41
Diplomová práca
Základné technické parametre sú nasledovné: Typ: excentrické vretenové čerpadlo KL 30S 50.0 Pracovný bod: Qčerp. v rozmedzí 0,83 – 1,7 l/s (3 – 6 m3/h), H max = 30 m Elektromotor: prírubový pohon čerpadla Pmot. = 1,5 kW, 400 V, motor v prevedení pre reguláciu frekvenčným meničom. Úprava existujúcej flokulačnej stanice - nová časť Existujúca flokulačná stanica kapacitne vyhovuje na prípravu roztoku polymérnych flokulantov (síran železitý). Na skladovanie síranu železitého bolo chemické hospodárstvo doplnené o dvojplášťovú polyetylénovú nádrž o objeme 15 m3. Nádrže sú osadené na betónovej základovej doske. Každú dvojplášťovú nádrž tvoria dve nádrže. Vnútorná nádrž slúži na skladovanie koagulantu. Vonkajšia nádrž slúži ako havarijná nádrž pre prípad poškodenia vnútornej nádrže. Pre súbežnú prevádzku obidvoch zahusťovacích liniek. V súčasnej dobe sa v tejto trojkomorovej stanici pripravuje roztok o konečnej koncentrácii 0,1 – 0,2%, ktorý sa následne dávkuje vretenovým čerpadlom do existujúceho štrbinového zahusťovača. Pre dávkovanie roztoku polyflokulantov pre novú zahusťovaciu linku je navrhnuté vretenové dávkovacie čerpadlo pre existujúcu zahusťovaciu linku ( 72 – 415 l/s). Základné technické parametre čerpadla sú následovné: Typ: excentrické vretenové čerpadlo KB 20S 20.2 Pracovný bod: Qčerp. v rozmedzí 72 – 415 l/s, (18 – 83 Hz), Hmax = 20 m Elektromotor: prírubový pohon čerpadla Pmot. = 0,55 kW, 400 V, motor v prevedení pre reguláciu frekvenčným meničom. Nové dávkovacie čerpadlo je osadené vedľa existujúceho čerpadla. Vytlačené potrubia oboch čerpadiel budú osadené
rotametrom pre indikáciu prietočného
množstva a miesičom, ktorý zaistí dokonalé premiešanie roztoku polyflokulantov s riediacou vodou na výslednú požadovanú koncentráciu cca 0,1 – 0,2%. Potrubie nariedeného roztoku flokulantov bude zaústené do prívodu pred pásový zahusťovač z prívodného potrubia prebytočného kalu.
42
Diplomová práca
Rekonštrukcia plynojemu – nová časť Existujúci plynojem bol doplnený o nový membránový plynojem typu SATTLER s celkovým objemom 270 m3 včítane prepojovacích potrubí a uzáverov. Je to membránový typ plynojemu s prevádzkovým tlakom 2,5 kPa ± 0,3 kPa. Je zapojený paralelne k existujúcemu plynojemu s rovnakým objemom. Plynojem slúži na zber kalového plynu, jeho akumuláciu a na udržiavanie tlaku v plynovom systéme. Plynojem je zložený z troch membrán: podlahovej, vnútornej a vonkajšej. Plynový priestor je medzi podlahovou a vnútornou membránou. Vzduchový priestor je medzi vnútornou a vonkajšou membránou. Vnútorná membrána je pohyblivá a umožňuje tak zmenu pomeru veľkosti plynového a vzduchového priestoru. Membrány sú zhotovené z obojstrannej podvrstvenej polyesterovej tkaniny. Súčasťou plynojemu je ventilátor podporného vzduchu spojený ohybnou hadicou so vzduchovým priestorom medzi membránami. Tlak vzduchu na vnútornú membránu tak určuje tlak plynu v plynovom priestore. V betónovom základe sú uložené nerezové potrubia DN 150 mm pre prívod a odvod plynu z plynojemu. Toto potrubie je uložené v spáde 1% smerom do strojovne plynojemu a súčasne slúži na odvod kondenzátu z priestoru plynojemu. Strojovňa plynojemu Je vybavená technologickým vybavením. Je zhotovené prívodné a výstupné potrubie bioplynu. Na oboch potrubiach sú osadené vodné uzávery. Z oboch strán každého vodného uzáveru sú osadené uzatváracie armatúry. Na potrubí sú ďalej osadené tlakomery, prípojky pre odplynenie a odvzdušnenie potrubí a pre odber vzoriek a aj tlakové snímače. Pre zavodnenie vodných uzáverov je inštalovaný dvojitý zásobník vody o objeme 2 x 165 l s dvoma stavoznakmi. Každý stavoznak bude osadený kapacitným snímačom, sledujúcim naplnenie zásobníka. Prívod vody do zásobníka je potrubím DN 25 mm opatreným ručným ventilom a automaticky ovládaným ventilom s elektropohonom. Prepojovacie potrubie je opatrené vypúšťacím ventilom kondenzátu DN 25 mm s ručným ovládaním jedným ventilom DN 25 mm s elektropohonom. Vodné uzávery sú vybavené stavoznakmi s kapacitnými snímačmi, ktoré budú ovládať automatické vypúšťanie kondenzátu. Kondenzát bude odvádzaný potrubím do jímky odpadovej vody a odtiaľ automaticky odčerpávaný čerpadlom do kanalizácie.
43
Diplomová práca
Popis vonkajších rozvodov Medzi existujúcou a novou strojovňou plynojemu sa zhotovila nová dvojica plynového prepojovacieho potrubia DN 150 mm. Potrubie je vedené v celej trase nad zemou na stĺpoch. Prívod plynu do nového plynojemu je riešený odbočkou z existujúceho potrubia prívodu plynu do existujúceho plynojemu. Výstupné potrubie z nového plynojemu je privedené do strojovne existujúceho plynojemu, kde je napojené na výstupné potrubie z plynojemu. Potrubie je vyspádované do novej strojovne plynojemu. Vonkajšie potrubie je opatrené tepelnou izoláciou. Kvapalinová poistka Proti pretlaku bude plynojem istený kvapalinovou poistkou osadenou na odbočke z prívodného plynového potrubia. Kvapalinová poistka je nastavená na poistný pretlak 3,1 kPa a naplnená nemrznúcou zmesou. Odfukové potrubie kvapalinovej poistky bude vyvedené cca 2 m nad strechu strojovne plynojemu. Pred kvapalinovou poistkou bude osadený uzáver slúžiaci na uzatvorenie prívodu plynu pri servise poistky. V bežnej prevádzke bude uzáver zaistený v otvorenej polohe uzamknutím. Existujúca strojovňa plynojemu Keďže sú obidva plynojemy prevádzkované súčasne, musí mať vstupné a výstupné potrubie oboch plynojemov osadené uzatváracie klapky s elektropohonmi. Na existujúcom plynojeme je na vstupe do plynojemu táto klapka doplnená. Pretože súčasné plnenie oboch plynojemov nie je z dôvodu rôznych tlakových strát možné, plynojemy sú prevádzkované tak, že jeden sa plní a z druhého sa odoberá bioplyn. Okolo plynojemu je vyznačený požiarne nebezpečný priestor 6,5m podľa STN 75 6415. Vetranie a vykurovanie Minimálna teplota v strojovni plynojemu je 5oC. Prevádzkované vetranie bolo navrhnuté prirodzené 1x/hod. a havarijné nútené 10x/hod.
44
Diplomová práca
Membránový plynojem SATTLER : • Užitočný objem 270 m3. • Prevádzkový tlak 2,5 kPa = 25mbar. • Podporný ventilátor 1 300 m3/h. P = 0,75 kW. Horák zbytkového plynu: • Typ ZUB 110. • Výkon 110 m3/h. Pretlak 2,2 kPa. Plynová kompresorovňa : • Plynový kompresor 1 SK 200 OBP-12 • Q = 240 m3/h • N = 730 ot/min • P = 18,5 kW Čerpacia stanica cirkulácie kalu : • Kalové čerpadlo KSB Sewabloc F 65-250/1 G – 200 • Q = 12 l/s = 43,2 m3/h • n = 1 450 ot/min • P = 4 kW Kalové čerpadlo KSB Serwabloc F 150-315/1G-290: • Q = 80 l/s = 288 m3/h • N=3m
96 ot/min
• P = 11 kW • Výmenník tepla VK 6 – špirálový Kotolňa : • 2 ks kotlov Viadrus G 300 • P = 195 kW • horáky Bentone BG 400-2 • 1 ks na bioplyn • 1 ks kombinovaný (bioplyn + zemný plyn)
45
Diplomová práca
Štrbinový zahusťovač VANEX VX-STAZA Sušina vstup:
0,1 – 1%
výstup:
3 – 10%
Výkon
10 – 20 m3/h
Kvalitu filtrátu
200 – 300 mg/l NL
Stanica pre prípravu flokulantu : Výstupný roztok
0,1 – 0,4%
Výkon
1 000 l/h
Odvodňovanie vyhnitého kalu : Cened 2000 3.3.5
Spojovacie potrubia a technologické rozvody
Slúžia na dopravu vody, kalu a kalovej vody a ďalších médií. Pre prevádzku biologického
stupňa
čistenia
sú
predmetné
nasledovné
spojovacie
potrubia
a technologické rozvody: 1.
prívod predčistenej vody z lapača piesku je realizovaný sklolaminátovým potrubím DN 600 mm, dĺžky 119 m medzi lapačom piesku a rozdeľovacím objektom združeného objektu čistenia odpadových vôd. Odtok z lapača piesku je vybavený kanalizačným stavidlom pre možnosť odstavenia biologického stupňa čistenia, prítok do rozdeľovacieho objektu je zospodu objektu.
2.
prívod prebytočného kalu do kalového hospodárstva na strojné zahustenie. Je realizovaný tlakovým potrubím PVC, DN 150 mm, dĺžky 192 m. Potrubie je privedené do strojovne čerpacej stanice kalového hospodárstva do sania čerpadla zahusťovacieho stroja.
3.
prívod predčistenej vody z rozdeľovacieho objektu do vonkajšej aktivácie. Potrubie je realizované ako tlakové zo sklolaminátu profilu DN 600 mm, dĺžky 39 m. Napojenie potrubia na rozdeľovací objekt je zabezpečené 90° sklolaminátovými oblúkmi. Potrubie je vložené v súbehu s potrubím prebytočného kalu.
46
Diplomová práca
3.3.6
Možnosti obtoku ČOV a objektov
Obtokovanie ČOV Uzatvorením kanalizačného uzáveru v šachte za odľahčovacou komorou na prítoku odpadových vôd sa zabráni prítoku odpadových vôd do vstupnej čerpacej stanice a tým je možné odstaviť celú ČOV z prevádzky. Odpadová voda po vzdutí hladiny bude odtekať bez čistenia odľahčovacou stokou do rieky Kysuca. Obtokovanie objektov Čiastočné obtokovanie Manipuláciou so stavítkami je možné v hrubom predčistení odstaviť jedny hrablice a obdobne jednu komoru lapača piesku. Manipuláciou uzávermi v rozdeľovacom objekte biologického čistenia je možné odstaviť vonkajšiu, resp. vnútornú linku aktivácie. Uzávermi na prítokových potrubiach v armatúrnych šachtách združeného objektu biologického čistenia možno odstaviť ľubovoľnú dosadzovaciu nádrž. Upozornenie! Pri uzavretí oboch stavidiel v rozdeľovacom objekte združeného objektu biologického čistenia je potrebné najskôr uzavrieť uzáver na odtoku z lapača piesku. Úplné obtokovanie uzatvorením kanalizačného stavidla za lapačom piesku je možné obtokovať združený objekt biologického čistenia.
47
Diplomová práca
3.4 Základné údaje o recipiente Údaje o kvalite vody v Kysuci podľa Povodia Váhu pri Q355 = 0,76 m3/s: •
BSK5
3,4 mg/l
•
CHSK
6,8 mg/l
•
NL
17,3 mg/l
•
NH4+
0,2 mg/l
Tab.2 Predpokladané výstupy z ČOV Ukazovateľ
Garancia
Rozhodnutie OÚŽP
Nariadenie vlády
do 31.12.2010
č. 296/2005 Z.z.
mg/l
Priem.
BSK5
20
20
30
20
CHSKcr
60
90
125
90
NL
25
20
40
20
8
10
20
10
2
4
3
N-NH4 Pcelk
+
2,7*
Max.
* nižšia hodnota chemickým zrážaním
Hodnoty uvedené v stĺpci garancie sa považujú za splnené, keď rozborom osemhodinovej
zmesnej
vzorky,
získanej
zlievaním
ekvivalentných
objemov
vypúšťaných odpadových vôd najviac v hodinovom intervale, prípadne odberným zariadením, nie sú zistené vyššie hodnoty.
48
Diplomová práca
4. Výsledky práce Pri hodnotení účinnosti čistenia odpadových vôd v čistiarni odpadových vôd Čadca sme mali k dispozícii výsledky uskutočnených analýz z prítoku a odtoku ČOV za sledované obdobie 2005 – 2009. V diplomovej práci sme účinnosť čistenia odpadových vôd hodnotili na základe vybraných ukazovateľov kvality vody a to: BSK5 – biochemická spotreba kyslíka za 5 dní CHSKCr – chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným NL – nerozpustné látky N-NH4+ - amoniakálny dusík Pcelk – celkový fosfor Z nameraných hodnôt sme vypočítali účinnosti čistenia pre dané ukazovatele za jednotlivé mesiace a priemery za jednotlivé roky. Hodnotili sme, či výstupné hodnoty ukazovateľov sú nižšie ako povolené limitné hodnoty podľa rozhodnutia OÚŽP v Čadci. Výsledky sme vyhodnotili tabuľkovo a graficky.
4.1 Hodnotenie biochemickej spotreby kyslíka za 5 dní – BSK5 Rok 2005 Priemerná hodnota BSK5 v roku 2005 na vstupe bola 265,5 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci apríl 130,0 mg/l, maximálna hodnota 552,6 mg/l bola zaznamenaná v mesiaci jún. Na výstupe bola priemerná hodnota 8,3 mg/l, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci október 2,2 mg/l, maximálna hodnota 13,2 mg/l bola nameraná v mesiaci apríl. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 89,85% v mesiaci apríl do 99,22% v mesiaci september. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 96,87%. Rok 2006 Priemerná hodnota BSK5 v roku 2006 na vstupe bola 305,1 mg/l, minimálna hodnota bola 162,6 mg/l v mesiaci marec, maximálna hodnota 469,7 mg/l bola zaznamenaná v mesiaci apríl. Na výstupe bola priemerná hodnota 5,7 mg/l, minimálna 49
Diplomová práca
hodnota bola nameraná v mesiaci november 2,1 mg/l, maximálna hodnota 11,6 mg/l bola nameraná v mesiaci január. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 95,94% v mesiaci marec do 99,03% v mesiaci jún. Rok 2007 Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 98,11%. Priemerná hodnota BSK5 v roku 2007 na vstupe bola 272,0 mg/l, minimálna hodnota bola 169,8 mg/l v mesiaci február, maximálna hodnota 464,2 mg/l bola nameraná v mesiaci október. Na výstupe bola priemerná hodnota 2,3 mg/l, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci január 0,9 mg/l, maximálna hodnota 5,4 mg/l v mesiaci máj nameraná. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 98,36% v máji do 99,62% v januári. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 99,15%. Rok 2008 Priemerná hodnota BSK5 v roku 2008 na vstupe bola 280,56mg/l minimálna hodnota bola zistená v mesiaci september a to 190,30mg.l, maximálna hodnota 486,50mg/l bola zaznamenaná v mesiaci február. Na výstupe bola priemerná hodnota 4,62mg/l minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci november 3,12mg/l, maximálna hodnota 7,04mg/l bola nameraná v mesiaci júl. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 96,51% v júli do 98,98% vo februári. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 98,22%. Rok 2009 Priemerná hodnota BSK5 v roku 2009 na vstupe bola 224,93mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci december 141,50mg/l, maximálna hodnota 384,25mg/l bola zistená v mesiaci september. Na výstupe bola priemerná hodnota 3,75mg/l minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci september a október rovnako 2,99mg/l, maximálna hodnota na výstupe bola nameraná v mesiaci február 6,33mg/l. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 97,32% v marci do 99,22% v septembri. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 98,26%.
50
Diplomová práca
4.2 Hodnotenie chemickej spotreby kyslíka dichrómanom draselným – CHSKCr Rok 2005 Priemerná hodnota CHSKCr v roku 2005 na vstupe bola 619,3 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci apríl 274,7 mg/l, maximálna hodnota 1119,2 mg/l bola zaznamenaná v mesiaci jún. Na výstupe bola priemerná hodnota 36,6 mg/l, minimálna hodnota 57,6 mg/l, v mesiaci marec. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 85,8% v marci do 97,67% v júni. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 94,09%. Rok 2006 Priemerná hodnota CHSKCr v roku 2006 na vstupe bola 757,6 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci marec 336,7 mg/l, maximálna hodnota 1367,8 mg/l v mesiaci apríl. Na výstupe bola priemerná hodnota 27,9 mg/l, minimálna hodnota v mesiaci september 18,8 mg/l, maximálna hodnota 39,9 mg/l v decembri. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 94,11% v mesiaci august do97,68%v mesiaci apríl. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 96,32%. Rok 2007 Priemerná hodnota CHSKCr v roku 2007 na vstupe bola 597,5 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci február 390,8 mg/l, maximálna hodnota 919,0 mg/l bola zaznamenaná v mesiaci júl. Na výstupe bola nameraná v mesiaci február 17,6 mg/l, maximálna hodnota 30,4 mg/l v mesiaci júl. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 91,41 % v mesiaci október do 96,69 % v mesiaci júli. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 96,27%. Rok 2008 Priemerná hodnota CHSKCr v roku 2008 na vstupe bola 661,10mg.l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci december a to 472,00mgl, maximálna hodnota 1030,25mg.l bola zaznamenaná v mesiaci február. Na výstupe bola priemerná hodnota 27,77mg.l minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci marec 19,00mg.dm3, maximálna hodnota 44,33mg.l v mesiaci máj.
51
Diplomová práca
Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 92,63% v júni do 97,36% vo februári. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 95,58%. Rok 2009 Priemerná hodnota CHSKCr v roku 2009 na vstupe bola 555,74mg.l minimálna hodnota
bola
nameraná
v mesiaci
marec
438,50mgl,
maximálna
hodnota
979,50mg.lbola zistená v mesiaci september. Na výstupe bola priemerná hodnota 24,59mg.l, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci apríl 17,93mg.l, maximálna hodnota bola nameraná v mesiaci február 33,58mg.l. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 94,25% v mesiaci február do 97,94% v mesiaci september. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 95,40%.
4.3 Hodnotenie nerozpustných látok – NL Rok 2005 Priemerná hodnota NL v roku 2005 na vstupe bola 235,1 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci marec 112,1 mg/l, maximálna hodnota 720,2 mg/l bola zaznamenaná v mesiaci november. Na výstupe bola priemerná hodnota 11,3 mg/l, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci jún 7,9 mg/l, maximálna hodnota 16,6 mg/l v mesiaci marec. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 85,19 % v mesiaci marec do 98,29% v mesiaci november. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 95,19%. Rok 2006 Priemerná hodnota NL v roku 2006 na vstupe bola 269,2 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci marec 103,2 mg/l, maximálna hodnota 510,5 mg/l v mesiaci august. Na výstupe bola priemerná hodnota 6,7 mg/l, minimálna hodnota v mesiaci august 2,7 mg/l, maximálna hodnota 11,7 mg/l v mesiacoch január a február. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od88,95% v mesiaci marec do 99,47 % v mesiaci august. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 97,5%.
52
Diplomová práca
Rok 2007 Priemerná hodnota NL v roku 2007 na vstupe bola 227,4 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci február 139,9 mg/l, maximálna hodnota 397,7 mg/l v mesiaci júl. Na výstupe bola priemerná hodnota 4,8 mg/l, minimálna hodnota 0,2 mg/l v mesiaci júl, maximálna hodnota 10,7 mg/l v mesiaci apríl. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 95,82 % v mesiaci december do 99,95 % v mesiaci júli. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 97,89%. Rok 2008 Priemerná hodnota NL v roku 2008 na vstupe bola 313,14mg.l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci máj 192,50mg.l, maximálna hodnota 833,00mg.lbola nameraná v mesiaci február. Na výstupe bola priemerná hodnota 10,11mgl minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci marec 6,00mg.dm3, maximálna hodnota 17,88mg.l bola nameraná v mesiaci jún. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 91,13% v decembri do 98,92% vo februári. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 96,32%. Rok 2009 Priemerná hodnota NL v roku 2009 na vstupe bola 317,42mg.l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci január 206,50mgl maximálna hodnota 447,00mg.l bola zistená v mesiaci september. Na výstupe bola priemerná hodnota 11,18mg.l, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci december 7,50mg.l maximálna hodnota bola nameraná v mesiaci febrár 14,00mg.l. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozmedzí od 93,97% vo februári do 97,98% v decembri. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 96,28%.
4.4 Hodnotenie amoniakálneho dusíka – N-NH4+ Rok 2005 Priemerná hodnota N-NH4+ v roku 2005 na vstupe bola 22,18 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci apríl 5,63 mg/l, maximálna hodnota 51,28 mg/l bola zaznamenaná v mesiaci február. Na výstupe bola priemerná hodnota 1,20 mg/l, minimálna hodnota 0,10 mg/l v mesiaci jún, maximálna hodnota 5,66 mg/l v mesiaci
53
Diplomová práca
január. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 78,51 % v mesiaci apríl do99,39%v mesiaci jún. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 94,59%. Rok 2006 Priemerná hodnota N-NH4+ v roku 2006 na vstupe bola 24,50 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci apríl 13,12 mg/l, maximálna hodnota v mesiaci október 38,84 mg/l. Na výstupe bola nameraná priemerná hodnota 0,67 mg/l, minimálna hodnota 0,05 mg/l v mesiaci marec, maximálna hodnota 5,61 mg/l v mesiaci december. Účinnosť čistenia sa pohybovala od 85,03 % v mesiaci december do 99,74 % v mesiaci marec. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 97,27%. Rok 2007 Priemerná hodnota N-NH4+ v roku 2007 na vstupe bola 27,60 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci február 15,37%, maximálna hodnota 43,42 mg/l bola zaznamenaná v mesiaci máj. Na výstupe bola priemerná hodnota 4,02 mg/l, minimálna hodnota 0,14 mg/l bola nameraná v mesiaci júl, maximálna hodnota 9,23 mg/l v mesiaci apríl. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 61,81 % v mesiaci
februárn
do99,56 % v mesiaci júl. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 85,43%. Rok 2008 Priemerná hodnota N-NH4+ v roku 2008 na vstupe bola 33,38mgl minimálna hodnota bola zistená v mesiaci január 22,35mg.l, maximálna hodnota 42,32mg.l bola nameraná v mesiaci október. Na výstupe bola priemerná hodnota 4,46mg.dm3, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci december 0,10mgl maximálna hodnota 12,30mg.l bola nameraná v mesiaci október. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 70,56% v auguste do 99,68% v decembri. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 87,34%. Rok 2009 Priemerná hodnota N-NH4+ v roku 2009 na vstupe bola 31,64mg.l minimálna hodnota bola zistená v mesiaci marec 14,55mg.l, maximálna hodnota 42,28mgl bola nameraná v mesiaci september.
54
Diplomová práca
Na výstupe bola priemerná hodnota 2,71mg.l, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci september 0,88mg.l, maximálna hodnota 6,47mg.l bola nameraná v mesiaci január. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 81,59% v januári do 97,92% v septembri. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 90,96%.
4.5 Hodnotenie celkového fosforu – Pcelk. Rok 2005 Priemerná hodnota Pcelk. v roku 2005 na vstupe bola 6,47 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci január 3,74 mg/l, maximálna hodnota 15,53 mg/l bola zaznamenaná v mesiaci november. Na výstupe bola priemerná hodnota 1,29 mg/l, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci júl 0,88 mg/l, maximálna hodnota 1,73 mg/l v mesiaci január. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 53,74 % v mesiaci január do 91,18 % v mesiaci november. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 80,06%. Rok 2006 Priemerná hodnota Pcelk. v roku 2006 na vstupe bola 6,78 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci november 3,81 mg/l, maximálna hodnota 11,31 mg/l v mesiaci august. Na výstupe bola priemerná hodnota 0,58 mg/l, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci jún 0,33 mg/l, maximálna hodnota 0,94 mg/l v mesiaci október. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 85,26% v mesiaci február do 97,00% v mesiaci jún. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 91,45%. Rok 2007 Priemerná hodnota Pcelk..v roku 2007 na vstupe bola 5,56 mg/l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci február 3,49 mg/l, maximálna hodnota 7,83 mg/l v mesiaci október. Na výstupe bola priemerná hodnota 0,31 mg/l, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci júl 0,18 mg/l, maximálna hodnota 0,67 mg/l v mesiaci apríl. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 89,21% v mesiaci v mesiaci júl. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 94,42%.
55
apríl do 97,52%
Diplomová práca
Rok 2008 Priemerná hodnota Pcelk. v roku 2008 na vstupe bola 6,01mg.l, minimálna hodnota bola zistená v mesiaci január 3,81mg.l, maximálna hodnota9,11mg.lbola nameraná v mesiaci október. Na výstupe bola priemerná hodnota 0,37mg.l minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci december 0,25mg.l, maximálna hodnota 0,77mg.lbola nameraná v mesiaci október. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 79,79% v júli do 96,50% v októbri. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 93,18%. Rok 2009 Priemerná hodnota Pcelk. v roku 2009 na vstupe bola 6,26mg.l minimálna hodnota bola zistená v mesiaci marec 3,41mg.l maximálna hodnota 18,83mg.l bola nameraná v mesiaci september. Na výstupe bola priemerná hodnota 0,18mg.l, minimálna hodnota bola nameraná v mesiaci september 0,24mg.l, maximálna hodnota 0,31mg.lbola nameraná v mesiaci január. Účinnosť čistenia sa pohybovala v rozpätí od 93,26% v marci do 98,99% v septembri. Priemerná hodnota účinnosti čistenia bola 95,45%. Hodnoty Pcelk. Za sledované obdobie sú zaznamenané v tabuľke v prílohách. Priebeh hodnôt na vstupe aj výstupe ČOV mesta Čadca zobrazuje obrázok v prílohách.
56
Diplomová práca
5. Diskusia Pre hodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd mesta Čadca sme mali k dispozícii všetky výsledky uskutočnených analýz, pokiaľ ide o kvalitu aj kvantitu na prítoku a odtoku z ČOV za sledované obdobie. Výsledky jednotlivých meraní kontrolných vzoriek za obdobie rokov 2005 až 2009 sú uvedené v tabuľkách, ktoré uvádzame aj v prílohe. Zamerali sme sa na sledovanie ukazovateľov BSK5, CHSKCr, NL, N-NH4+, Pcelk. Zistili sme nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia: 2005 BSK5 96,87% CHSKcr 94,09% NL 95,19% N-NH4+ 94,59% Pcelk. 80,06%
2006 98,11% 96,32% 97,51% 97,27% 91,45%
2007 99,15% 96,27% 97,89% 85,43% 94,42%
2008 98,22% 95,58% 96,32% 87,34% 93,18%
2009 98,26% 95,40% 96,28% 90,96% 95,45%
Vertaľ (2010) vo svojej diplomovej práci Zhodnotenie účinnosti čistenia odpadových vôd v mestskej ČOV Bardejov uvádza tieto priemerné hodnoty účinnosti: 2005
2006
2007
2008
2009
BSK5 88,24% 89,93% 89,86% 93,07% 93,40% CHSKcr 87,24% 89,68% 89,65% 91,91% 89,22% NL 95,91% 93,39% 95,54% 93,77% 91,93%
•
Šrámek (2010) hodnotil ČOV v mestskej čistiarni Malacky a uvádza nasledovné 2006
2007
2008
2009
BSK5 94,80% 98,50% 98,55% 98,43% CHSKcr 92,87% 95,35% 95,73% 95,41% NL 89,82% 94,77% 93,06% 90,63% N-NH4+ 99,00% 99,78% 98,80% 95,67% Pcelk. 36,35% 61,37% 78,07% 86,17%
57
Diplomová práca
Bednáriková (2010) hodnotila ČOV v mestskej čistiarni odpadových vôd Piešťany a uvádza nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia: 2009 BSK5 90,81% CHSKcr 91,60% NL 91,39% N-NH4+ 93,30% Pcelk. 66,87%
Rumančíková (2009) hodnotila ČOV v mestskej čistiarni odpadových vôd Nitra a uvádza nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia: 2005
2006
2007
2008
55,05% 75,51% 97,47% 97,70% BSK5 CHSKcr 49,00% 71,52% 97,47% 93,22% NL 79,60% 89,10% 96,51% 96,07% N-NH4+ 26,31% 63,65% 82,56% 85,80% Pcelk. 22,55% 37,61% 60,99% 82,85%
Priesolová (2006) hodnotila ČOV v mestskej čistiarni odpadových vôd Ružomberok a uvádza nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia: 2005 BSK5 85,60% CHSKcr 97,70% NL 92,60%
Stredoslovenská vodárenská spoločnosť VEOLIA, a.s. Rimavská Sobota (20072008) hodnotila ČOV v mestskej čistiarni odpadových vôd Tisovec a uvádza nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia: 2007
2008
BSK5 92,60% 95,80% CHSKcr 84,90% 87,70% NL 93,00% 95,00% N-NH4+ 61,90% 62,80% Pcelk. 42,80% 40,90%
58
Diplomová práca
Matajsová (2009) hodnotila ČOV v mestskej čistiarni odpadových vôd Rimavská Sobota a uvádza nasledovné priemerné hodnoty účinnosti čistenia: 2005
2006
2007
2008
BSK5 97,90% 98,00% 97,90% 99,00% CHSKcr 94,40% 96,40% 94,10% 96,60% NL 96,60% 97,60% 96,80% 97,50% N-NH4+ 91,10% 95,00% 93,90% Pcelk. 88,60% 94,80% 90,00% 86,10%
Na základe porovnania hodnôt účinnosti čistenia odpadových vôd v rôznych mestských čistiarňach odpadových vôd s nami zistenými hodnotami v jednotlivých ukazovateľoch môžeme konštatovať, že výsledky jednotlivých ČOV dosahovali rôzne hodnoty, ale čistiaci efekt na čistiarni mesta Čadca je za obdobie rokov 2005 až 2009 v niektorých ukazovateľoch podstatne vyšší, než na uvádzaných čistiarňach odpadových vôd. Niekedy
účinnosť čistenia, udávaná v percentách, môže pri veľmi výrazne
rozdielnych vstupných koncentráciách skresľovať účinnosť a efekt čistenia odpadových vôd. V konečnom
dôsledku
sú
najdôležitejšie
namerané
hodnoty
vypúšťaných
vyčistených odpadových vôd do recipientu, ktoré sú na hodnotenej ČOV prevažne hlboko pod stanovený limit, okrem ukazovateľa P celk .
59
Diplomová práca
6. Návrh na využitie výsledkov Z nameraných hodnôt vybraných ukazovateľov kvality vody na vstupe a na výstupe z čistiarne odpadových vôd mesta Čadca sa vypočítala účinnosť čistenia odpadových vôd v časovom období rokov 2005 – 2009 Získané výsledky môžu byť využité: •
Na ďalšiu optimalizáciu technológie najmä pri odbúravaní fosforu,
•
Pri porovnávaní nameraných hodnôt s hodnotami na iných ČOV na Slovensku prípadne v zahraničí,
•
Pri vypracovaní bakalárskej alebo diplomovej práce s podobným zameraním, •
Pri vypracovaní iných prác, ktoré sa zaoberajú znečistením vodných zdrojov a procesom čistenia odpadovej vody a pod.,
•
Pre potvrdenie toho, že ČOV mesta Čadca dodržiava všetky povolené limitné hodnoty v jednotlivých ukazovateľoch kvality vody na výstupe z čistiacej jednotky, prípadne kde sú v čistiacom procese nedostatky alebo rezervy. Možno skonštatovať, že čistiareň odpadových vôd mesta Čadca je vyhovujúca
pre oblasť odbúravania organického znečistenia v ukazovateľoch BSK5, CHSKCr, NL, ako aj v oblasti odbúravania nutrientov a fosforu. Na základe nameraných výsledkov môžeme povedať, že zistené hodnoty spĺňajú požiadavky stanovené vodohospodárskym orgánom OÚŽP Čadca, ako aj nariadením vlády č. 296/2005 Z.z., čo umožňuje bezproblémový chod čistiarne odpadových vôd a jej uvedenie do trvalej prevádzky. K priaznivému výsledku v oblasti odstraňovania Pcelk. prispelo aj chemické hospodárstvo, kde pribudol ďalší zásobník a dávkovacie čerpadlo Preflocu – síranu železitého. ČOV mesta Čadca spĺňa všetky predpoklady na zaradenie k špičkovým čistiarňam na Slovensku a výraznou mierou tak prispieť k ochrane povrchových i podzemných vôd v danom regióne. „Vode bola daná čarovná moc byť miazgou života na Zemi.“ (Leonardo da Vinci).
60
Diplomová práca
7. Záver Cieľom diplomovej práce bolo vyhodnotiť účinnosť čistenia odpadových vôd mesta Čadca v rokoch 2005 – 2009 na vybraných ukazovateľoch kvality vody. Samotná práca je rozdelená na teoretickú a praktickú časť. V teoretickej časti je popísaná charakteristika životného prostredia, možnosti znečistenia odpadových vôd, rozdelenie odpadových vôd. Táto časť bola spracovaná s dostupnej literatúry. Ďalej práca popisuje ČOV. Zameriava sa na ich rozdelenie, popisuje producentov odpadových vôd, pričom sa hlavne zameriava na v práci riešenú ČOV mesta Čadca. Druhá časť práce je zameraná na samotné vyhodnotenie nasledovných chemických prvkov obsiahnutých v odpadových vodách: •
BSK5 (biochemická spotreba kyslíka za päť dní),
•
CHSKCr (chemická spotreba kyslíka dichrómanom draselným),
•
NL (nerozpustné látky),
•
N-NH4+ (amoniakálny dusík)
•
Pcelk. (celkový fosfor).
Údaje o jednotlivých prvkov boli poskytnuté od prevádzkovateľa ČOV SEVaK a.s. závod 01 – Čadca. Z týchto údajov bola vypočítaná účinnosť čistenia ČOV. Následne sa výstupné hodnoty z ČOV porovnávali z limitnými hodnotami stanovenými Obvodným úradom životného prostredia Čadca. Samotné údaje sú porovnané v tabuľkovej a grafickej forme, s ktorých vyplýva, že ČOV Čadca v sledovanom období rokov 2005 – 2009 spĺňala kritériá smernice európskej
únie,
limitné
hodnoty
ukazovateľov
znečistenia
vypúšťaných
odpadových vôd v zmysle NV č. 296/2005 Z.z. ako aj predpísané hodnoty z OÚŽP Čadca.
61
Diplomová práca
8. Zoznam použitej literatúry [1]
BELICA, P., ŠUMNÁ, J., et al, 2000: Aktuálne problémy komunálnych stokových sietí a čistiarní odpadových vôd – výsledky vedecko-technického projektu, VÚVH Bratislava, Zborník konferencie – Odpadové vody 2000, Tatranské Zruby, Vysoké Tatry 04/2000, AČE SR, s. 221 – 226.
[2]
ČERVENKA, F. - KEMIFLOC, a.s., 2004: Snižovaní zatížení aktivačního stupně srážením Pcelk. v kalových vodách, SOVAK č. 10/2004, s. 18/306 – 20/308.
[3]
Čistiareň odpadových vôd Čadca rekonštrukcia a rozšírenie ČOV, Prevádzkový poriadok 2000
[4]
ČÍŽEK, P., HEREL, F., et al, 1970: Stokovaní a čistení odpadních vod, Praha, SNTL, 1970. s.9, s. 157 – 161, s. 189, s. 201, s. 230, s. 281, s. 350 – 352.
[5]
DERCO, J., HUTŇAN, M., et al, 1988: Progresívne postupy čistenia odpadových vôd, Chemicko technologická fakulta, STU Bratislava, Slovenská spoločnosť chemického inžinierstva Zborník z konferencie Tatranská Štrba, Vysoké Tatry 3. – 5. jún 1998, ISBN 80-85330-40-7.
[6]
DRTIL, M., FCHaPT STV Bratislava, RAJCZYKOVÁ, E., SaK Management systems 2006: Implementácia rámcovej smernice pre vodnú politiku – prehľad legislatívnych predpisov týkajúcich sa čistenia odpadových vôd v Slovenskej republike, SOVAK č. 7 – 8/2006, s. 29/261 – 31/263.
[7]
GABRIŠ, Ľ., PETŘVALSKÝ, et al, 1998: Ochrana a tvorba životného prostredia v poľnohospodárstve, Nitra, SPU, 1998. s. 146 – 194, ISBN 80-7137506-3.
[8]
GROFOVÁ, R., 2003: Nebezpečné látky vo vodách EÚ. In.: Enviromagazín 8/2003 č.4, s. 6 – 8, ISSN 1335-1887.
[9]
HLAVÍNEK, P. - NOVOTNÝ, D., 1996: Intenzifikace čistíren odpadních vod, Noel 2000, Brno, s. 1 – 3, s. 9 – 12, s. 15 – 19, s. 67 – 74, ISBN 80-086020-010.
[10]
HYÁNEK, Ľ. - NÁMER, J., 1999: Mechanické čistenie odpadových vôd, Zborník prednášok pre účastníkov seminára Projektu Tempus 11049/98,
62
Diplomová práca
Katedra zdravotného inžinierstva SvF, STU Bratislava, 1999. s. 11 – 14, s. 26 – 30, s. 33, ISBN 80-85330-58-x. [11]
HYÁNEK, Ľ., 1991: Čistota vôd, Bratislava, Alfa, 1991. s. 240, ISBN 80-0500700-0.
[12]
CHMIELEWSKÁ, E., 2004 : Ochrana vôd, Bratislava, EPOS, 2004. s. 22 – 24, ISBN 80-8057-620-3.
[13]
CHUDOBA, J., DOHÁNYOS, et al , 1991: Biologické čištení odpadních vod, Praha, SNTL , 1991. s. 19, s. 25, s. 30, s. 124 – 125, s. 175 – 176, s. 222 – 230, ISBN 80-03-00611-2.
[14]
IZÁK, J., 2006: Životné prostredie je náš partner, ktorému musíme rozumieť In.: Enviromagazín 4/2006, s.3, ISSN 1335-1877.
[15]
JURENKA, M., VaK Vsetín, a.s., BRTNÍK, P., HYDROPROJEKT CZ, a.s., 2004: Intenzifikace ČOV Vsetín – II – etapa, SOVAK č.4/2004 s. 19/119 – 21/121.
[16]
KADLEČÍK, J., 2003: Rok vôd 2003, Ochrana prírody Slovenska, 2003. s. 2 – 3, ISSN 1335-7921.
[17]
KALÚZ, K. - HOLČÍK, V., 2002: Vodné hospodárstvo, Nitra, 2002. s. 18 -20.
[18]
KLINDA, J., 2000: Terminologický slovník environmentalistiky, Bratislava, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, 2000. s. 764 , ISBN 80-88899-22-1.
[19]
KLINDA, J., LIESKOVSKÁ, Z.. a kol., 2007: MŽP SR 2007: Správa o stave ŽP SR v roku 2007, SAŽP Banská Bystrica , 2007. s. 46 -47, ISBN 978-8088833-50-5.
[20]
KLINDA, J., 2000: Terminologický slovník environmentalistiky, Bratislava, MŽP SR, 2000. s. 764, ISBN 80-88899-22-1.
[21]
KLINDA, J., LAKANDA, M., et al , 2006: Životné prostredie Slovenskej republiky 2002 – 2006, Galanta, Asten, 2006. s. 237, ISBN 80-88850-72x.
[22]
KONCOŠ, P., 2002: Pri príležitosti svetového dňa vody a otvorenie konferencie voda pre rozvoj. In. Vodohospodársky spravodajca, 2002. č. 3. s. 4 - 6.
[23]
KOS, M., HYDROPROJEKT CZ, a.s., 2005: Technologická úroveň ČOV v projektech financovaných z fondů EU, SOVAK č. 4/2005, s. 10/106 – 12/108.
63
Diplomová práca
[24]
KOVOPROJEKTA Brno a.s., VHZ – DIS, spol. s r.o., Brno 2009: Rozšírenie ČOV Čadca, dodatok prevádzkového poriadku, biologický stupeň čistenia odpadových vôd, ducháreň, chemické hospodárstvo, plynojem, čerpanie dažďových vôd, A1. textová časť, 2009. s. 2 – 43.
[25]
et al
KOŽUŠNÍČEK, J. - SCHINNECK, P., 2004: Vodohospodařská společnost, Olomouc a.s., Středomoravská vodárenská a.s., Čistírna odpadních vod UNIČOV po rekonstrukci, SOVAK, roč. 13, č. 3, březen 2004, s. 22/90 – 25/93.
[26]
KRAVČÍK, M., POKORNÝ, J., et al, 2007: Voda pre ozdravenie klímy – nová vodná paradigma, Žilina, Krupa – print, 2007. ISBN 978-80-969766-5-2.
[27]
LACKO, BARTOŠOVÁ, M. a kol., 2005: Udržateľné a ekologické poľnohospodárstvo I. vydanie, Nitra, SPU, 2005. s. 575, ISBN 80-8069-556-3.
[28]
MADĚRA, V. a kol. , 1961: Príručka pro analýzu vody, Praha, SNTL, 1961. s. 270.
[29]
MALÝ, J. - HLAVÍNEK, P., 1996: Čistění průmyslových odpadních vod, Noel 2000, Brno, s. 4 – 15, s. 62 – 64, s.207 – 216, s. 241 – 251, ISBN 80-86020-053.
[30]
MARTOŇ, J., TÖLGYESSY, J., et al ,1984: Získavanie, úprava, čistenie a ochrana vôd, Bratislava, Alfa, 1984. s. 78 , s. 544. ISBN 80-05-00830-9.
[31]
MERLE, J. - BAREŠ, P., 1990: Čištení odpadních vod z malých zdroju znečištení, Praha, SNTL, 1990.
[32]
MŽP SR, katalóg indikátorov ŽP SR, Dokumenty, časť – Voda, 2000, zostavovatelia: SAŽP Centrum environmentalistiky a informatiky, Banská Bystrica, Bratislava, 2000. s. 94 – 177, ISSN 1335-1564.
[33]
Nariadenie vlády SR č.296/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových a osobitných vôd.
[34]
NESMĚRAKOVÁ, E., 2004: Vývoj legislativních požadavků na kvalitu vod vypouštěných z čistíren odpadních vod v ČR, Vodní hospodařství ročník 54, č. 8/2004, s. 261 – 262.
[35]
NOSKOVIČ, J. , ONDRIŠÍK, P., et al, 2003: Ochrana a tvorba životného prostredia, Nitra, SPU v Nitre, 2003. s. 34 – 48, ISBN 80-8069-263-7.
64
Diplomová práca
[36]
NOSKOVIČ, J., ONDRIŠÍK, P., et al, 2007: Ochrana a tvorba životného prostredia, Nitra, SPU, 2007. s. 152, ISBN 978-80-8069-978-9.
[37]
Odpady č.4/2007, MK SR, ISSN 1335-7808.
[38]
PETŘVALSKÝ, V., a kol., 1989: Voda – prírodný zdroj, ochrana, Nitra, SPU, 1989. s. 41.
[39]
PLÁŠIL,J., SEVEROČESKÉ VODOVODY A KANALIZACE, a.s., ČOV BYSTŘANY, 2001: Problematika využití kalů z pohledu pracovníka provozu čistírny odpadních vod, SOVAK č. 2/2001, s. 5/33.
[40]
RAJCZYKOVÁ, E., 2001: Základné princípy odvádzania a čistenia odpadových vôd, Bratislava, MP SR, 2001. s. 27, ISBN 80-89062-04-0.
[41]
REPÍK, J., 2000: Čadca rekonštrukcia a rozšírenie ČOV, kalové a plynové hospodárstvo, biologický stupeň čistenia odpadových vôd, prevádzkový poriadok, HYDROCOOP spol. s r.o. Bratislava, 2000.
[42]
SAMEŠOVÁ, D. - PIATRIK, M., 1998: Technológia vody. Čistenie odpadových vôd, Zvolen, TU, 1998. s. 86, ISBN 80-228-0694-3.
[43]
SOUKUP, P., 1991: Praktické problémy složení, odvádění a čistění odpadních vod MŽP ČR, Sborník konference čistění komunalních odpadních vod 1991, Santini, s. 40 – 48, ISBN 80-900952-9-1, ISSN 1210 – 1052.
[44]
STREĎANSKÝ, J., 1999: Hodnotenie kvality životného prostredia, Nitra, SPU, 1999. s. 125, ISBN 80-7197-577-2.
[45]
STREĎANSKÝ, J., 2002: Hodnotenie kvality životného prostredia, Nitra, SPU, 2002. s. 11, s. 15, s. 43 – 67, ISBN 80-8069-000-6.
[46]
SUPERSPERG, P., 1987: Stokovanie a čistenie odpadových vôd, Bratislava, Alfa, 1987. s. 87.
[47]
SÝKORA, M., 2001: ČOV Čadca, HYDROPROJEKT a.s., odštepný závod Ostrava, 2001. s. 2 – 36.
[48]
ŠVEC, F., 1982: Člověk a prostředí , Praha, Avicenum, 1982. s. 177 – 186.
[49]
TÖLGYESSY, J. - BLAŽEJ, A., 1982: Otázky a odpovede z chémie životného prostredia, Bratislava, Alfa, 1982. s. 376 , ISBN 80-05.00096-0.
[50]
TÖLGYESSY, J., SOJKA, et al, 1989: Chémia životného prostredia, Bratislava, SPN, 1989. s. 168.
65
Diplomová práca
[51]
TÖLGYESSY, J. - PIATRIK, M., 1982: Malá moderná encyklopédia Voda nad zlato, Bratislava, Obzor, 1982. s.88 – 91, s. 367 – 385.
[52]
TÖLGYESSY, J. a kol., 1984: Chémia, biológia a toxikológia vody a ovzdušia, Bratislava, Veda, SAV, 1984. s. 536.
[53]
TÖLGYESSY, J., BLAŽEJ, A., et al, 1989: Otázky a odpovede z biológie životného prostredia, Bratislava, Alfa, 1989. s. 400.
[54]
TÖLGYESSY, J., SOJKA, et al, 1989: Chémia životného prostredia, Bratislava, SPN, 1989. s. 50 – 56, s. 168, ISBN 80-08-00088-0.
[55]
TOPOL, J., 2002: Alternatívne spôsoby zneškodňovaní odpadových vôd, Odpady 4/2002, s. 15.
[56]
TURINAGY, J., 1993: Požiadavky na čistenie odpadových vôd, Vodohospodársky spravodajca č. 4/1993, s. 15.
[57]
Ústava Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992)
[58]
VALÁŠEK, J., 1990: Voda v rodinných domoch, chatách a záhradách, Bratislava, Alfa, 1990. s. 336 , ISBN 80-05-00723-X.
[59]
VANĚK, M., ŠORM, I., et al, HYDROPROJEKT CZ. a.s., BROUČEK, J., POBŘÍSLO, P., et al, STŘEDOČESKÉ VODÁRNY, a.s., 2005: Rekonstrukce ČOV Kralupy nad Vltavou, SOVAK, 1/2005, s. 12/12 – 15/15.
[60]
Zákon č. 17/1992 Z.z. o životnom prostredí
[61]
Zákon č. 364/2004 Z:z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon)
Internetové zdroje [62]
http://www.ludiavoda.sk/?page_id=19
[63]
http://www.sazp.sk/iszp/nastroje/ism/21.html
[64]
http://www.enviportal.sk/indikatory/detail.php?kategoria=203&id_indikator=18 24
[65]
http://www.enviportal.sk/indikatory/detail.php?id_indikator=1786
[66]
http://www.referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/ekologia/19576/?print=1
66
Prílohy
Príloha č. 1 Hodnoty ukazovateľa BSK5 v mg/l za sledované obdobie 2005-2007
Rok 2005 Mesiac
Rok 2006
Rok 2007
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
Január Február Marec Apríl Máj Jún Júl August September Október November
216,50 284,10 244,00 130,00 358,50 552,60 144,30 164,90 49,90 267,40 475,10
11,50 6,40 1-,90 13,20 8,80 8,60 5,50 9,10 3,20 2,20 3,80
94,69 96,69 95,53 89,85 97,54 98,48 96,19 94,48 99,22 99,18 99,20
333,80 342,50 162,60 469,70 292,60 352,90 316,50 261,90 252,60 356,90 199,30
11,60 7,00 6,60 8,20 7,20 3,40 9,50 2,10
96,52 97,96 95,94 98,25 97,54 99,03 96,37 98,95
234,50 169,80 212,10 342,10 329,20 244,60 413,70 226,80 464,20 241,60
0,90 1,50 4,10 5,40
99,62 99,29 98,80 98,36
-
-
3,00
99,27
-
-
3,30 3,80 2,60
98,54 99,18 98,92
December
238,30
8,00
96,64
319,80
4,10
98,71
234,70
1,30
99,45
Minimum
130,00
2,20
89,85
162,60
2,10
95,94
169,80
0,90
98,36
Maximum
552,60
13,20
99,22
469,70
11,60
99,03
464,20
5,40
99,62
Priemer
265,50
8,30
96,87
305,10
5,70
98,11
272,00
2,30
99,15
Rok 2005 600 500 400 300 200 100 0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
Október
November December
Priemer
Október
November
December
Priemer
Október
November December
Priemer
účinnosť čistenia %
Rok 2006 500,0 450,0 400,0 350,0 300,0 250,0 200,0 150,0 100,0 50,0 0,0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
účinnosť čistenia %
Rok 2007 500 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
účinnosť čistenia %
Príloha č. 2 Hodnoty ukazovateľa CHSKCr v mg/l za sledované obdobie 2005-2007
Rok 2005 Mesiac
Rok 2006
Rok 2007
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
Január
578,60
52,10
90,99
770,30
34,60
95,51
551,00
20,9
96,21
Február
523,70
49,30
90,59
724,40
32,00
95,58
390,80
17,60
95,50
Marec
405,70
57,60
85,80
336,70
19,60
94,18
552,30
20,90
96,22
Apríl
274,70
28,20
89,73
1367,80
31,70
97,68
790,60
28,70
96,37
Máj
776,30
27,50
96,46
963,80
27,70
97,15
676,90
25,50
96,23
Jún
1119,20
26,10
97,67
913,60
25,40
97,22
673,10
-
-
Júl
478,10
32,10
93,29
702,50
25,00
96,44
919,00
30,40
96,69
August
551,30
30,60
94,45
651,80
38,40
94,11
-
-
-
September
821,20
29,20
96,44
553,70
18,80
96,60
427,40
19,10
95,53
Október
805,50
34,60
95,70
793,30
24,60
96,90
875,50
26,00
91,41
November
1099,00
42,00
96,18
441,20
22,30
94,95
518,20
25,70
95,04
December
532,60
36,10
93,19
686,20
39,90
94,19
511,40
18,60
96,36
Minimum
274,70
26,10
85,80
336,70
18,80
94,11
390,80
17,60
91,41
Maximum
1119,20
57,60
97,67
1367,80
39,90
97,68
919,00
30,40
96,69
Priemer
619,30
36,60
94,09
757,60
27,90
96,32
597,50
23,30
96,27
Rok 2005 1200 1000 800 600 400 200
vstup mg/l
výstup mg/l
m ie Pr
em ec
er
be r
be r D
N
ov
O
kt ó
em
be r
be r
Se pt em
Au gu
st
l
Jú
Jú
n
áj M
Ap rí l
c ar e M
Fe b
Ja nu
ár
ru ár
0
účinnosť čistenia %
Rok 2006 1600,0 1400,0 1200,0 1000,0 800,0 600,0 400,0 200,0 0,0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún
vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
Október
November December
Priemer
Október
November
Priemer
účinnosť čistenia %
Rok 2007 1000 900 800 700 600 500 400 300 200 100 0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
účinnosť čistenia %
December
Príloha č. 3 Hodnoty ukazovateľa NL v mg/l za sledované obdobie 2005-2007
Rok 2005 Mesiac
Rok 2006
Rok 2007
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
Január Február Marec
154,5 204,2 112,1
11,4 9 16,6
92,62 95,59 85,19
184,5 240,7 103,2
11,7 11,7 11,4
93,66 95,14 88,95
245,1 139,9 200,6
5,2 3,2 4,1
97,88 97,71 97,96
Apríl Máj
168,1 142,5
9,7 9,3
94,23 93,47
322 370,6
7,2 4,6
97,76 98,76
313,3 252,1
10,7 2,6
96,58 98,97
Jún Júl
387,4 148,6
7,9 9,5
97,96 93,61
231,6 408
3,8 5,8
98,36 98,58
237,5 397,7
-
-
0,2
99,95
August September Október
237,4 365,6 230,4
12 14,1 9,9
94,94 96,14 95,7
510,5 200,6 382
2,7 4,5 4,2
99,47 97,76 98,9
207,1 302,8
-
-
5,1 5,7
97,54 98,12
November
720,2
12,3
98,29
201,3
3,6
98,21
150,4
5,6
96,28
December
305,4
14,3
95,32
280,4
4,9
98,25
167,5
7
95,82
Minimum
112,10
7,90
85,19
103,20
2,70
88,95
139,90
0,20
95,82
Maximum
720,20
16,60
98,29
510,50
11,70
99,47
397,70
10,70
99,95
Priemer
235,1
11,3
95,19
269,2
6,7
97,51
227,4
4,8
97,89
Rok 2005 800 700 600 500 400 300 200 100 0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl
August
výstup mg/l
September
Október
November December
Priemer
účinnosť čistenia %
Rok 2006 600 500 400 300 200 100
vstup mg/l
výstup mg/l
m er Pr ie
N ov em be r D ec em be r
kt ób er O
Se pt em be r
Au gu st
Jú l
Jú n
M áj
Ap ríl
M ar ec
Fe br uá r
Ja nu ár
0
účinnosť čistenia %
Rok 2007 450 400 350 300 250 200 150 100 50 0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
účinnosť čistenia %
Október
November December
Priemer
Príloha č. 4 Hodnoty ukazovateľa N-NH44+ v mg/l za sledované obdobie 2005-2007
Rok 2005 Mesiac
Rok 2006
Rok 2007
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
vstup mg/l
výstup mg/l
% účinnosť čistenia
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
Január
30,03
5,66
81,15
26,86
0,83
96,91
33,5
7,65
77,16
Február
51,28
2,25
95,61
29,71
0,7
97,64
15,37
5,87
61,81
Marec
14,97
0,35
97,66
19,51
0,05
99,74
26,11
5,18
80,16
Apríl
5,63
1,21
78,51
13,12
0,09
99,31
38,29
9,23
75,89
Máj
11,15
0,8
92,83
29,29
0,19
99,35
43,42
4,13
90,49
Jún
16,29
0,1
99,39
31,99
0,11
99,66
32,18
-
-
Júl
36,55
0,71
98,06
25,73
2,7
89,51
31,66
0,14
99,56
August
14,5
0,19
98,69
18,83
0,08
99,58
-
-
-
September
24,93
0,36
98,56
32,15
0,21
99,35
19,07
0,93
95,12
Október
28,54
0,29
98,98
38,84
0,46
98,82
28,9
4,07
85,92
November
32,57
0,32
99,02
21,11
0,7
96,68
28,72
2,47
91,4
December
18,97
1,53
91,93
37,47
5,61
85,03
22,65
1,95
91,35
Minimum
5,63
0,10
78,51
13,12
0,05
85,03
15,37
0,14
61,81
Maximum
51,28
5,66
99,39
38,84
5,61
99,74
43,42
9,23
99,526
Priemer
22,18
1,2
94,59
24,5
0,67
97,27
27,6
4,02
85,43
Rok 2005 120 100 80 60 40 20 0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
Október
November December
Priemer
účinnosť čistenia %
Rok 2006 120 100 80 60 40 20 0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
Október
November
December
Priemer
Október
November December
Priemer
účinnosť čistenia %
Rok 2007 120 100 80 60 40 20 0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
účinnosť čistenia %
Príloha č. 5 Hodnoty ukazovateľa Pcelk. v mg/l za sledované obdobie 2005-2007
Rok 2005 Mesiac
Rok 2006
Rok 2007
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
vstup mg/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
Január
3,74
1,73
53,74
7,62
0,91
88,06
4,85
0,24
95,05
Február
10,07
1,58
84,31
5,7
0,84
85,26
3,49
0,37
89,4
Marec
4,15
1,31
68,43
4,41
0,47
89,34
5,66
0,27
95,23
Apríl Máj
5,33 6,2
1,31 1,35
75,42 78,23
5,21 10,21
0,53 0,55
89,82 94,61
6,21 7,46
0,67 0,44
89,21 94,1
Jún
9,11
1,68
81,56
11
0,33
97
6,88
-
-
Júl
3,94
0,88
77,66
9,9
0,38
96,16
7,25
0,18
97,52
August
4,27
1,01
76,35
11,31
0,55
95,14
-
-
-
September
10,54
1,1
89,56
6,61
0,55
91,68
4,03
0,23
94,29
Október
9,23
1,46
84,18
6,81
0,94
86,2
7,83
0,28
96,42
November
15,53
1,37
91,18
3,81
0,5
86,88
5,61
0,33
94,12
December
6,85
1,01
85,18
5,81
0,81
86,06
4,85
0,22
95,46
Minimum
3,74
0,88
53,74
3,81
0,33
85,26
3,49
0,18
89,21
Maximum
15,53
1,73
91,18
11,31
0,94
97,00
7,83
0,67
97,52
Priemer
6,47
1,29
80,06
6,78
0,58
91,45
5,56
0,31
94,42
Rok 2005 100 90 80 70 60 50 40 30 20 10 0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
Október
November
December
Priemer
účinnosť čistenia %
Rok 2006 120 100 80 60 40 20 0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
Október
November December
Priemer
Október
November December
Priemer
účinnosť čistenia %
Rok 2007 120 100 80 60 40 20 0 Január
Február
Marec
Apríl
Máj
Jún vstup mg/l
Júl výstup mg/l
August
September
účinnosť čistenia %
Príloha č. 6 Hodnoty ukazovateľa BSK5 v mg/l za sledované obdobie 2008-2009 Rok 2008 Mesiac
vstup mg/l
výstup mg/l
január
220,2
február
Rok 2009 vstup mg/l
výstup mg/l
4,44
účinnosť čistenia % 97,98
251
3,65
účinnosť čistenia % 98,55
486,5
4,98
98,98
272
6,33
97,67
marec
212,5
3,74
98,24
197
5,28
97,32
apríl
293,7
5
98,3
210,75
2,99
98,58
máj
269,5
5,26
98,05
258,5
4,22
98,37
jún
321,5
6,1
98,1
241,75
3,79
98,43
júl
201,7
7,04
96,51
205,25
3,49
98,3
august
325,7
3,88
98,81
196,75
3,19
98,38
september
190,3
3,65
98,08
384,25
2,99
99,22
október
343,3
3,6
98,95
177,25
2,99
98,31
november
302,5
3,12
98,97
163,13
3,08
98,11
december
199,2
4,57
97,71
141,5
2,99
97,89
minimum
280,55
4,62
98,22
224,93
3,75
98,26
maximum
190,3
3,12
96,51
141,5
2,99
97,32
priemer
486,5
7,04
98,98
384,25
6,33
99,22
vstup mg/l
výstup mg/l
r
r
m be r m in im um m ax im um pr ie m er
de ce
em be
t
r
tó be
em be
gu s
jú l
výstup mg/l
ok
pt
au
áj
íl
jú n
m
ap r
vstup mg/l
no v
se
r
ec
br uá
uá r
m ar
fe
ja n
účinnosť čistenia v %
m
pr
be
r
ie m
er
um
r m um im
in i ax
m
be
r r
be
st
be
m
m ce
ve de
no
m
gu
jú l
jú n
áj
ríl
m
tó
te ok
se p
uá
ap
au
fe
r br uá r m ar ec
ja n
Rok 2008
600
500
400
300
200
100
0
účinnosť čistenia %
Rok 2009
450
400
350
300
250
200
150
100
50
0
Príloha č. 7 Hodnoty ukazovateľa CHSKCr v mg/l za sledované obdobie 2008-2009 Mesiac
Rok 2008 vstup mg/l
výstup mg/l
január
618,5
február
Rok 2009 vstup mg/l
výstup mg/l
29,14
účinnosť čistenia % 95,29
616,88
23,19
účinnosť čistenia % 96,24
1030,25
27,22
97,36
583,5
33,58
94,25
marec
651
19
97,08
438,5
23,04
94,75
apríl
662,75
29,64
95,53
486,75
17,93
96,32
máj
704,75
44,33
93,71
513
26,7
94,8
jún
533,75
39,32
92,63
599,25
29,8
95,03
júl
503,75
29,68
94,11
518,5
27,22
94,75
august
792
23,25
97,06
514
23,16
95,49
september
517,33
24,4
95,28
979,5
20,2
97,94
október
807,67
22,5
97,21
494
24,76
94,99
november
639,5
21,18
96,69
453
20
95,58
december
472
23,65
94,99
472,5
25,45
94,61
minimum
472
19
92,63
438,5
17,93
94,25
maximum
1030,25
44,33
97,36
979,5
33,58
97,94
priemer
661,1
27,77
95,58
555,74
24,59
95,4
vs tup m g/l m
výs tup m g/l
de
be
úč innos ť č is tenia % pr ie m er
r ce m be r m in im um m ax im um
ve m
be r
be r
výs tup m g/l
no
te
gu st
jú l
vs tup m g/l
ok tó
se p
áj
íl
jú n
m
ap r
ar ec
au
m
r
uá r
uá
fe br
ja n
pr ie m er
ok tó be r no ve m be r de ce m be r m in im um m ax im um
au gu st se pt em be r
jú l
jú n
m áj
ap ríl
m ar ec
fe br uá r
ja nu ár
R ok 2008
1200
1000
800
600
400
200
0
úč innos ť č is tenia %
R ok 2009
1200
1000
800
600
400
200
0
Príloha č. 8 Hodnoty ukazovateľa NL v mg/l za sledované obdobie 2008-2009
Rok 2008 Mesiac
vstup mg/l
výstup mg/l
január
250
február
Rok 2009 vstup mg/l
výstup mg/l
7,2
účinnosť čistenia % 97,12
206,5
10,14
účinnosť čistenia % 95,09
833
9
98,92
232
14
93,97
marec
267,5
6
97,76
304
10,8
96,45
apríl
262,25
10
96,19
322
13,5
95,81
máj
192,5
6,75
96,49
271
11,33
95,82
jún
356,88
17,88
94,99
368
13,25
96,4
júl
248,5
9,2
96,3
296
13
95,61
august
257
7,5
97,08
375,5
9,8
97,39
september
276
9
96,74
447
11,5
97,43
október
288,67
10,14
96,49
259
10,8
95,83
november
328
11,2
96,59
356
8,5
97,61
december
197,4
17,5
91,13
372
7,5
97,98
minimum
192,5
6
91,13
206,5
7,5
93,97
maximum
833
17,88
98,92
447
14
97,98
priemer
313,14
10,11
96,32
317,42
11,18
96,28
áj
vstup m g/l
jú l
jú n
m
ap ríl
ar ec
r
se t pt em be r ok tó be r no ve m be r de ce m be r m in im um m ax im um pr ie m er
vstup m g/l
au gu s
m
fe br uá
ja nu ár
výstup m g/l
výstup m g/l be r
st
účinnosť čistenia %
pr ie m
er
er ve m be r de ce m be r m in im um m ax im um no
n
jú l
jú
gu
te m
au
ríl
m áj
ap
ok tó b
se p
ru á
ár
r m ar ec
fe b
ja nu
Rok 2008
900
800
700
600
500
400
300
200
100
0
účinnosť čistenia %
Rok 2009
500
450
400
350
300
250
200
150
100
50
0
Príloha č. 9 Hodnoty ukazovateľa N-NH4+ v mg/l za sledované obdobie 2008-2009 Rok 2008 Mesiac
vstup mg/l
výstup mg/l
január
22,35
február
Rok 2009 vstup mg/l
výstup mg/l
0,82
účinnosť % čistenia 96,33
35,14
6,47
účinnosť čistenia % 81,59
26,05
2,17
91,67
30,13
3,68
87,79
marec
27,67
1,35
95,12
14,55
2,03
86,05
apríl
33,4
0,95
97,16
30,03
1,15
96,17
máj
41,38
4,29
89,63
36,23
1,29
96,44
jún
38,23
3,48
90,9
34,33
2,45
92,86
júl
32,85
6,72
79,54
36,68
4,68
87,24
august
37,8
11,13
70,56
31,1
1,1
96,46
september
28,2
7,55
73,23
42,28
0,88
97,92
október
42,32
12,3
70,94
34,33
2,11
93,85
november
39,43
2,64
93,3
25,33
3,64
85,63
december
30,82
0,1
99,68
29,6
3,09
89,56
minimum
22,35
0,1
70,56
14,55
0,88
81,59
maximum
42,32
12,3
99,68
42,28
6,47
97,92
priemer
33,38
4,46
87,34
31,64
2,71
90,96
áj vstup m g/l
vstup mg/l
jú l au gu se st pt em be r ok tó be no r ve m be de r ce m be r m in im um m ax im um pr ie m er
jú n
m
ap ríl
ja nu ár fe br uá r m ar ec
výstup m g/l
výstup mg/l
účinnosť čistenia %
pr ie
m er
er ve m be r de ce m be r m in im um m ax im um
ok tó b
be r
st
l
n
jú
jú
gu
em
au
ríl
m áj
ap
r m ar ec
se pt
no
r
ru á
nu á
fe b
ja
Rok 2008
120
100
80
60
40
20
0
účinnosť čistenia %
Rok 2009
120
100
80
60
40
20
0
Príloha č. 10 Hodnoty ukazovateľa Pcelk. v mg/l za sledované obdobie 2008-2009 Mesiac
Rok 2008 vstup mg/l
výstup mg/l
január
4,31
február
Rok 2009 vstup mg/l
výstup mg/l
0,34
účinnosť čistenia % 92,11
5,62
0,27
účinnosť čistenia % 95,2
6,3
0,28
95,56
4,72
0,22
95,34
marec
5,74
0,31
94,6
3,41
0,23
93,26
apríl
4,84
0,38
92,15
5,31
0,29
94,54
máj
6,19
0,41
93,38
5,77
0,28
95,15
jún
6,18
0,51
91,75
4,57
0,29
93,65
júl
3,81
0,77
79,79
6,58
0,24
96,35
august
9,11
0,34
96,27
6,33
0,31
95,1
september
6,04
0,25
95,86
18,83
0,19
98,99
október
7,43
0,26
96,5
4,96
0,18
96,37
november
7,5
0,3
96
4,87
0,18
96,3
december
4,67
0,27
94,22
4,13
0,2
95,16
minimum
3,81
0,25
79,79
3,41
0,18
93,26
maximum
9,11
0,77
96,5
18,83
0,31
98,99
priemer
6,01
0,37
93,18
6,26
0,24
95,45
áj
jú n
m
ap ríl
ar ec
vstup m g/l
vstup m g/l
jú l au gu st se pt em be r ok tó be r no ve m be r de ce m be r m in im um m ax im um pr ie m er
m
ja nu ár fe br uá r
výstup m g/l
výstup m g/l be r
st
účinnosť čistenia %
pr ie m
er
er ve m be r de ce m be r m in im um m ax im um no
n
jú l
jú
gu
te m
au
ríl
m áj
ap
ok tó b
se p
ru á
ár
r m ar ec
fe b
ja nu
Rok 2008
120
100
80
60
40
20
0
účinnosť čistenia %
Rok 2009
120
100
80
60
40
20
0
Mechanický stupeň čistenia, čerpacia stanica s objektom hrablíc,dvojkomorový lapač piesku a tuku, chemické hospodárstvo
Obrázok č. 3 (foto autor)
Dažďová nádrž – nová časť
Obrázok č. 4 (foto autor)
Mechanický stupeň čistenia,merný objekt s lapačom štrku, hrubé hrablice – stará časť
; Obrázok č. 5 (foto autor)
Mechanický stupeň čistenia, závitkové dopravníky – stará časť
Obrázok č. 6 (foto autor)
Celkový pohľad na ČOV so združeným objektom biologického čistenia a plynojemom – stará časť
Obrázok č. 7 (foto autor)
Pohľad na obehovú aktivačnú nádrž a plynojemy – stará časť
Obrázok č. 8 (foto autor)
Detail odtokového žľabu dosadzovacej nádrže – stará časť
Obrázok č. 9 (foto autor)
Detail miešadla v obehovej aktivácii – stará časť
Obrázok č. 10 (foto autor)
Združený objekt biologického čistenia, aktivačné nádrže, denitrifikačné sekcie, nitrifikačné sekcie, dosadzovacie nádrže – nová časť
Obrázok č. 11 (foto autor)
Pohľad na aktivačné nádrže s denitrifikačnými a nitrifikačnými sekciami – nová časť
Obrázok č. 12 (foto autor)
Pohľad na dosadzovacie nádrže s pojazdovým mostom a odtokovým žľabom – nová časť
Obrázok č. 13 (foto autor)
Detail denitrifikačnej a nitrifikačnej sekcie – nová časť
Obrázok č. 14 (foto autor)
Dosadzovacia nádrž s pojazdovým mostom, stieracím zariadením a ventilátorom na ofuk hladiny – nová časť
Obrázok č. 15 (foto autor)
Chemické hospodárstvo, dvojplášťové zásobníky, kontajner s dávkovacími čerpadlami
Obrázok č. 16 (foto autor)
Vyhnívacie nádrže, uskladňovacia nádrž – stará časť
Obrázok č. 17 (foto autor)
