Prečo Vianoce Iz 9,6-7 „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný, a kniežatstvo bude na jeho pleci, a nazvú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Boh, Udatný Hrdina, Otec Večnosti, Knieža Pokoja. Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca. Sedieť bude na tróne Dávidovom a bude panovať nad jeho kráľovstvom, aby ho pevne postavil a založil na pevný základ sudom a spravodlivosťou odteraz až na veky. Horlivosť Hospodina zástupov to učiní.” Pomaly sa blíži čas Vianoc. Reklama a Marketing už dávno pracujú v plnom prúde, obchody, obchodné centrá a hlavne detské obchody s hračkami sú krásne vyzdobené: z každej strany pestrofarebné svetlá, a hlavne lákajú zľavy a akcie: akcia na mobily, internet, počítače, autá... Dokonca sa začína meniť niečo aj v správaní ľudí, začínajú sa správať milšie jeden voči druhému, sú viac pozorní, viac sa začínajú navštevovať, viac podporujú dobročinné aktivity, prispievajú na núdznych a chudobných v ich meste. Všetko sa zrazu začína spájať s „láskou” – reklamy nám vytrubujú: „Doprajme si viac nežnosti a lásky, lebo sú „Vianoce”, alebo preto, že dostanem nejaký drahší darček (preto som sa začal správať lepšie, nežnejšie a milšie,....). Ako to vnímame my ako veriaci – či aj nás tento vianočný „ošiaľ” nezatiahne do svojho čarovného kolobehu?! Či to nie je azda trocha inak? Príbeh o Vianociach sa nás dotýka aj dnes, pretože nám pripomína veľký zázrak Ježišovho narodenia, že Boh sa ponížil a stal sa človekom. Tiež nám pripomína aj Božiu poníženosť a „ľudskosť” – že On sa rozhodol narodiť sa v maštali, žiť v chudobe, a prijať podobu sluhu (Fil. 2,5-11). Vianoce nám tiež pripomínajú nekonečnú Božiu dobrotu, Jeho súcit a lásku voči nám - hriešnym ľuďom, a poukazujú nám na to, že Ježiš Kristus je dar pre nás - dar nového života a záchrany! A preto dieťa sa nám narodilo v malej a chudobnej maštali, ale Syn nám je daný, je to požehnanie zhora, niečo, čo je nesmierne slávne a majestátne, vzácny a najcennejší Boží dar pre nás ľudí – ktorí si to vôbec ničím nezaslúžili. On sa stal naším Radcom a utešiteľom, je to Boh, ktorý je predivný, On je Otcom večnosti a Knieža pokoja a Jeho je vláda, sila a moc. Ó, Pane, daruj nám viac lásky, pokory, pochopenia a vzájomného porozumenia v našom osobnom živote, aj v našich zboroch. Prosíme Ťa, aby si viac rozprúdil svoju lásku a svojho Ducha, aby sme sa aj počas týchto Vianoc odovzdali do služby iným, prejavili lásku a súcit voči našim blížnym, a tak kráčali v pokore a poníženosti pred Tebou, napĺňali Tvoju vôľu a plány v našich životoch. Pavle Kocev
Vianočná Z jedličky vôňa do domov prerazí, Betlehem - hviezda Lásky. Viera nám srdce otvorí a stiahne všetky masky. Z neba prichádza Boží Syn, prichádza Láska sama. By na seba vzal ťarchu našich vín, On Synom človeka sa stáva. Ako žiara hviezd a mesiaca, rozžala Láska sviatky, Tak jak svieca horiaca sú otcovia i matky. I deťom svietia očká, nuž všetci sme malé deti: Chlapec, žena, dievča, muž, a v srdci Láska svieti. Pavol Herák
P
ravdepodobne je to tak aj u vás: Pri slávení Štedrého večera nechýbajú sviečky, sviatočné jedlá, vianočný stromček – a pod ním Betlehem. Zväčša je tam Mária a Jozef, dieťatko v jasličkách, pastieri, mudrci – a ešte dve figúrky. Čo ešte chýba? Správne, patrí k nim ešte vôl a osol. Zvyčajne stoja v pozadí, v tmavom kúte stajne. Často ich ani nebadať, ale stoja tu už stáročia. A preto by som ich chcel dnes uprednostniť, a to predovšetkým osla. Kto už tak dlho stojí ako hosť pri jasliach v tak mnohých domácnostiach, môže svojim spôsobom ukázať, čomu sa na Vianoce hovorí – sviatok Krista. Osol nás môže cez tri mosty priviesť k jasliam, oslie mosty k pravej vianočnej radosti.
Kvôli prvému osliemu mostu musíme zalistovať v Starej zmluve. Presne povedané, osol by sa vôbec nemal dostať do vianočného príbehu. Lebo sa tu vlastne nezjavuje – hovorí sa iba o jeho krmive. Prorok Izaiáš však vie čo – to o oslovi, hneď v 1. kapitole píše: „Vôl zná svojho gazdu i osol jasle svojho pána, Izrael nepozná, môj ľud nechce chápať.” Možno preto už po stáročia stavajú osla k jasliam. Osol pozná svojho pána. Vie, kde patrí. Istotne – osol nie je intelektuál, má veľkú hlavu, je to však oslia hlava. Jeho uši sú dlhé, ale sú to iba oslie uši. V matematike dostal šestku, a čo sa týka reči, nevydá zo seba nič okrem I a A, a predsa – tak píše Izaiáš - vie to najdôležitejšie, to, komu patrí: Pozná svojho pána. Vie: Pri svojom pánovi som doma, v bezpečí. My nie sme oslovia. Patríme do rodu homo sapiens: Bieli ľudia. A takí vedia veľa: Vysielať rakety na mesiac a žiaľ aj iné. Vieme rozosielať obrazy okolo sveta, vypaľovať CD a pospájať toľko farebných svetiel, až sú Vianoce naozaj náladovo vysvietené – pozná však homo sapiens aj to najdôležitejšie: Pozná svojho Pána? Vieme ešte, kde sme doma? Kde sa máme zdržiavať a kde sme v bezpečí? Každý osol je cítiť vôňou stajne – vôňou tej stajne, z ktorej pochádza. Každý z nás má istý druh Božej vône – hlboké tušenie, že patríme vlastne Bohu. Že náš život a tento svet so svojou krásou a svojou hrôzou je doma vlastne až u Boha, tam je spása. Túto predstavu vyjadruje hľadanie – niečoho, čo dá zmysel nášmu životu a cieľ nášmu úsiliu. Hlboká túžba po Bohu väzí v nás. Sme však zblúdilí ľudia. Nenájdeme si sami cestu k Bohu. Boh ju však nájde k nám! To sú Vianoce! Boh prichádza ku mne – to je sviatok! Neprichádza na svet v paláci, ale v drevenej chatrči v Betleheme, v stajni s otvorenými dverami, aby mohol každý vojsť. Boh sa stal človekom, aby sme nemuseli žiť bez poznania svojho Pána. Boh sa nám chce dať poznať. Preto prišiel Ježiš. Chce utíšiť našu túžbu. Uzdraviť nás. Darovať nám život s prísľubom večnosti. To je prvý oslí most k vianočnej radosti: Osol pozná svojho pána.
na sviatočnú hostinu a koho treba ešte obdarovať, pracujúci majú plné ruky práce od samého začiatku sviatkov. Navyše sa aj natískajú správy o vojenskom nebezpečenstve a hlade. To všetko vypĺňa stajňu – príbytok našich životov – a pred dverami stoja ešte otázky: Čo bude na budúci rok? Čo nám osobne prinesie? Vianoce znamenajú – druhý oslí most: Urobiť miesto pre Ježiša. Lebo neprišlo iba sladké dieťatko, ale Boží Syn, Pán a Spasiteľ, ktorý sa nám prihovára: Vo mne máte pokoj. Prinášam Vám silu a odkaz od Boha. Prinášam Vám odpustenie a ospravedlnenie z najvyššej inštancie. Osol robí miesto pre svojho Pána. Má Ježiš u nás domovské právo? Práve na Štedrý večer? Tak rád by bol medzi nami a všetko rozžiaril ako vtedy v stajni. A tretí oslí most: Osol sa stáva nositeľom Krista. Legenda hovorí, že to bol ten osol z betlehemskej stajne, čo niesol Máriu s dieťaťom do Egypta a o 30 rokov neskôr aj Krista, keď vchádzal do Jeruzalema.Vtedy na Kvetnú nedeľu sa Ježiš naskutku viezol na oslovi. Nezáleží na tom či to bol ten istý - v každom prípade je v Biblii osol nositeľom Krista. Kristus mal prísť tam, kde ľudia potrebujú Božiu blízkosť. Kristus, ktorý prišiel na zem, aby niesol naše bremená, ťarchu našich vín a našich poranení, má byt vždy tam, kde ľudia plačú, lebo sami nevedia, ako ďalej. Kde ľudia hladujú, lebo láska bohatých sa k nim nedostala. Kde ľudia žijú v zlých vzťahoch, nenachádzajú cestu k zmiereniu. Kde sa ľudia správajú ako hlúpi oslovia. A my, vy a ja, smieme a môžeme sa stať takým oslom – nositeľom Krista v našom svete. Lebo, kde vstúpil Kristus – do veriacich sŕdc a upokojujúcich slov a milujúcich činov, tam sa ľudia opäť učia smiať a odpúšťať, tam si prekliesni cestu radosť a nová láska. To budú Vianoce. Brazílsky biskup Don Helder Camara to raz vyjadril v modlitbe: Pane Ježišu Kriste, prišiel si k nám na tento svet – na oslovi. Nechceš panovať nad ľuďmi, ale chceš nám všetkým slúžiť. Stal si sa naším obetným baránkom a ťažným oslom, všetko si vzal na seba na kríži. Zbavil si nás bremena. Ďakujeme Ti za to. Teraz však chceme niesť bremená ľudí, ktorí sú obťažení. Chceme byť celkom v Tvojej blízkosti. Daj, aby sme boli Tvojimi oslami, Kriste. Amen.
Druhý oslí most sa volá: Osol urobí miesto. Viem si dobre predstaviť, ako sa najskôr začudovane prizeral, keď sa mladý pár nasťahoval do jeho stajne. Keď potom Jozef ešte aj jasle upravil na postieľku pre dieťa, tu sa mohol osol právom zaťať: Ktože tu ruší jeho kľud? O tom však nie je nič vo vianočnom príbehu. A na postavičkách vidíme, že osol ustupuje. Necháva Pána vstúpiť. A preto sa tak v jeho stajni rozjasní. Preto prichádzajú pastieri a mudrci z východu. Osol urobil miesto pre svojho pána. Do predvianočných dní sa toho veľa nahrnie – gazdinky myslia
Ulrich Mack, Entscheidung 6/04, z nemčiny prel. M.Z.
Netradičná pohľadnica
Umývam bábätko, ktoré sa pravé narodilo na svet a dávam ho mamičke, ktorej zablatené nohy trčia spod deky. Teším sa, že je šťastná. Počujem svrčkov a vravu detí, ktoré sa hrajú s kamienkami a zemou. Pozorujem suché cesty, akáciové stromy a strechy trávových domčekov. Sledujem ženy s džbánmi a bandaskami na chrbtoch, ako idú po vodu. Rozmýšľam, aké je to absurdné. Že pre týchto ľudí nie sú Vianoce. Je to len ďalší obyčajný deň. Nič špeciálne sa nedeje. Väčšina z nich ani netuší, aký blázinec je v iných častiach zeme... Však si ani nevedia predstaviť toľko druhov jedla, hudobných nástrojov, vianočné stromčeky, výzdobu, také predmety, oblečenie, obchody, nemajú ani elektrinu, ani vodovod, ani koberec ani gauč... Pomaly mi dochádza niečo veľmi dôležité. Praží na mňa slnko. Žmúrim, keď sa pozerám do diaľky na tú krásnu krajinu. Cítim, že Pán Ježiš sa narodil pre týchto ľudí, čo sú tu okolo mňa. Čierni, špinaví, usmievaví, utrápení... Narodil sa aj pre nich. Aj keď netušia, že sú Vianoce. Narodil sa pre nich, aby mali budúcnosť. Narodil sa pre teba. Pre mňa. Aby som vedela žiť. Aby som vedela mať Vianoce bez toho, na čo som zvyknutá. Narodil sa, aby nám dal šancu vidieť veci okolo seba inak. Aby nám dal šancu vidieť seba a druhých inak. Aby nám ukázal, čo je láska. Aby to ukázal mne. Bez Neho sú Vianoce zväčša trápne a prázdne hlúposti, zvyky... ktoré napríklad strácajú v Afrike zmysel. Ale s Ním je to nádej... láska....tá pravá, trvalá, verná, po ktorej každý túži... ktorá nemizne... On skutočne mení človeka... On robí všetko nové. Nech to, čo Boh sám vám chce dať a hovoriť počas týchto Vianoc, sa stane reálnym. Tešte sa a radujte. Kristus sa narodil Vám.
Neposielam vám klasickú vianočnú pohľadnicu s prianím...ale posielam vám niekoľko slov, ktoré dúfam, že vytvoria nejaký obraz. Mám pred očami moje minuloročné vianočné dni v Etiópii: 30 °C v tieni. Slnko pečie a čiastočky prachu je vidno vo vzduchu. Nepočuť „Tichú noc”. Nemožno vidieť „Tri oriešky pre Popolušku”. Sneh tíško nepadá. Mráz neštípe líca. Nekĺžem sa so smiechom po zamrznutej mláke. Vianočné svetielka a ozdoby neosvecujú chodníky. Neozývajú sa naokolo vianočné koledy. Necítiť vôňu ihličia, vianočných koláčikov a iných dobrôt. Nevidím na uliciach ľudí v nákupnej horúčke, ktorí sa bezhlavo ženú za niečím pre nich tak podstatným. Neobklopujú ma reklamy, pozvánky, akcie, výhodné ponuky, obchodné domy... Netúlam sa na vianočných trhoch s punčom v skrehnutých rukách. Nezapaľujem sviečky. Neozdobujem stromček. Nebalím darčeky. Nevečeriam s mamičkou, otcom, súrodencami... Neponáhľam sa na nácvik. Nespievam sóla, nehrám na husliach. Nesmejem sa na detskom programe a nesledujem zvedavo vianočné scénky. Nerozmýšľam, kde a kedy sa už konečne pôjdem lyžovať a aký film si pozriem. Neobliekam si šaty pri vianočnom CDčku náhliac sa, aby som prišla načas do kostola. ALE Pozorujem bosých ľudí, ktorí sa na mňa usmievajú. Pastierov, ktorí vedú kravy, ovečky, somárov cestou - necestou.
Klára Uhrinová Uverejnené s povolením autorky, študentky na KETM
Vidíte na fotkách ten rozdiel, ako je nám dobre?
Vianoce v iných krajinách Ako sú na Slovensku rôzne zvyky v jednotlivých rodinách, tak je to napR ríklad aj v Anglicku O V HO ROZ alebo v USA. Chceli sme o tom vedieť viac. Na otázky ohľadne Vianoc odpovedali: Martha Brice z USA, Pavle Kocev z Macedónska a Rachel Zacharová z Anglicka. Ako je to s predvianočným zhonom vo vašej krajine? Martha: Vianočné ozdoby a darčeky sa v Spojených štátoch začínajú predávať už v auguste. Mnohí ľudia začínajú s vianočnými nákupmi skoro, aby využili dobré ceny. Deň po Vďakyvzdaní sa obchody otvoria o 5:00 ráno a parkoviská sú také plné, že je ťažké nájsť miesto na zaparkovanie. V ten deň sú obrovské zľavy. Niektorí ľudia nakupujú až do poslednej minúty, t.j. do 18 hod. na Štedrý večer. Pavle: V Macedónsku nie je až taký predvianočný zhon ako na Slovensku, ale samozrejme sú v tom reklamy a medializácia. Rachel: V Anglicku sa veľmi skoro ozdobia obchody a reklamy na vhodné vianočné darčeky ti nedajú pokoj tri, štyri mesiace. V decembri je každý veľmi zaneprázdnený. Kto pečie tradičné koláče, musí začať včas, lebo sú ešte lepšie, keď pár týždňov stoja. Veľa ľudí kupuje všetko. Je tiež slušné poslať pohľadnice každému, takže ak by si bol v Anglicku, priprav si minimálne 50 kusov, neposielajú sa len vzdialenej rodine, ale aj susedovi, kolegom, a tiež aj poštárovi, keď dobre slúžil celý rok. Ako ste zvykli tráviť Vianoce doma? Martha: Veľmi radi spolu ako rodina trávime Štedrý večer. Navečeriame sa spolu, prečítame si príbeh o narodení Ježiša v Lk 2 pri svetle sviečok a vyberieme čerstvo napečené koláče a dáme si zmrzlinu. Potom o 22:00 ideme spoločne do zhromaždenia, ktoré trvá do polnoci. Pavle: Vianoce sme vždy trávili ako rodina, vyzdobený stromček a jedlo nesmelo chýbať, ale u nás sa až taký dôraz na darčeky nedáva. Rachel: U nás doma zvykli byť Vianoce dosť tradičné. Štedrý deň je pracovný deň. Večer sme chodili do zboru na koledy a krátke slovo. Niekedy môj otec chodil na bohoslužbu aj o pol noci, aby privítal Vianoce práve včas aj s Večerou Pánovou. Všetky darčeky už boli pod stromčekom a pre deti to bolo veľké pokušenie ich ne-
rozbaliť. My sme neboli vedení k tomu, že sú od nejakého Mikuláša. Každý darček mal menovku pre koho je a od koho. Na druhý deň sme písali darcom ďakovné listy. Ráno 25. decembra sme všetci sedeli okolo stromu a mama podávala darčeky. Morka už musela byť v trúbe, lebo zvykne byť taká veľká, že ju treba piecť 4-5 hodín. Po raňajkách sme išli do zboru na slávnostné bohoslužby. Páčia sa Vám Vianoce viacej tu na Slovensku alebo u Vás? Martha: Niektoré slovenské tradície sú pre nás veľmi zvláštne, iné sú podobné naším. Váš zvyk, kedy kupujete živého kapra, ktorý potom pláva vo vani a nakoniec sa zje pri štedrovečernej večeri, je nám veľmi cudzí. U nás sa takmer bez výnimky jedáva šunka alebo morka. Páčia sa nám Vianočné trhy a program, ktorý na nich zvyčajne prebieha a tiež, ako sú vaše mestá na Vianoce vyzdobené. V našej krajine je na mnohých miestach zakázané takto vyzdobovať verejné miesta, pretože v našej konštitúcii je zakotvená oddelenosť cirkvi a štátu. Pavle Kocev: Vianoce ako Vianoce. Rachel: Či sa mi páčia viac Vianoce tu alebo v Anglicku, mám dve odpovede. Celkovo sa mi páči viac u nás v Anglicku, lebo sú mi bližšie, aj keď som na Slovensku 11 rokov. Ľudia znamenajú viac ako tradície, ale tradície sú pekné. Ako zvyky sa mi páčia veci z obidvoch kultúr. Robia sa vo vašom zbore počas sviatkov nejaké aktivity? Martha: Áno, my máme veľa aktivít. Začiatkom decembra sa zídeme pri jedle a potom spoločne ozdobíme náš kostol. Deti vyrobia ozdoby. Počas celého adventného obdobia spievame vianočné koledy a každú nedeľu zapálime jednu adventnú sviečku. Počas adventu tiež chodíme navštevovať našich starších bratov a sestry a spievame im koledy. Na Štedrý deň ráno máme detské bohoslužby a potom večerné bohoslužby, ktoré trvajú až do ďalšieho dňa. Každý druhý rok robíme „Živý Betlehem.” Je to scénka, pri ktorej sa členovia zboru oblečú ako anjeli, pastieri, králi, Mária a Jozef a dedinčania, v pozadí hrá hudba a snažíme sa naživo zahrať príbeh narodenia Ježiša. To sa opakuje niekoľkokrát za večer a ľudia, ktorí sa prídu na toto predstavenie pozrieť, sú potom pozvaní na kávu, kakao a koláčiky. Pavle Kocev: Áno, vždy boli nejaké aktivi-
ty. Viem, že v našom metodistickom zbore na dedine sme mali silvestrovské stretnutia mládeže spojené s hrami, scénkami a ťahaním biblického veršíka. V nedeľu vystupoval spevokol, mládež mala svoj program a v nedeľu večer deti mali svoj program. Rachel: Ako zbor sme zvykli pripraviť detské vystúpenia vo forme drámy o narodení Ježiša, a aj ten najmenší z besiedky mohol byť zapojený, keď stál ako anjel v bielej plachte. Nešlo o dokonalé vystúpenie, ale keď deti hrajú Máriu a Jozefa a majiteľa hostinca a náhodou niekto zabudne slová, nepokazí to dobrú vianočnú atmosféru. Občas sme večer išli po uliciach spievať koledy. Veľa ľudí si nevie predstaviť Vianoce bez kolied, a preto na Štedrý večer je zbor vždy plný ľudí, aj takých, ktorí celý rok do zboru neprídu. Máte nejaký obľúbený text, ktorý vás počas vianočných sviatkoch znovu obohatí? Martha: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj všetkým ľuďom”. Luk 2: 1-20 Pavle: Lebo dieťa sa nám narodilo, Syn nám je daný a kniežatstvo bude na jeho pleci a nazvú jeho meno: Predivný, Radca, Silný Boh, Udatný hrdina, Otec večnosti, knieža pokoja. Množiteľovi toho kniežatstva a pokoju nebude konca... Izaiáš 9,5-7 Rachel: Každý rok, keď znovu počujem v zbore príbeh o pastieroch, anjeloch, Márii a Jozefovi, mi to veľmi silno pripomína, o čom sú vlastne Vianočné sviatky. Spomeniem si na všetky Vianoce, ktoré som prežila a blízki ľudia sa mi zdajú byť ešte bližšie, lebo hocijaký zvyk si vyberieme na naše Vianoce, ten starý príbeh je stále taký istý a znamená to isté pre všetkých dnes, čo aj pred 2000 rokmi. Ďakujeme za rozhovor a prajeme Vám, aby Vianoce na Slovensku boli aj tento rok pre Vás radostné z Božej lásky a Jeho daru pre tento svet. Redakcia
Naučte sa byť spokojní „Hojnosť nedáva bohatému mužovi spať” (Kaz 5, 12) V jednom nedávnom článku v časopise hovorí Jane Hammerslough o tom, ako sa jej rodina presťahovala do chabo zariadeného nájomného domu, zatiaľ čo ich vlastný dom bol renovovaný. Namiesto toho, aby im chýbalo to, čo tam nemali, boli prekvapivo oslobodení! Potom, čo sa vrátili domov, boli zaplavení tým ohromným množstvom vecí a mnohé z nich dali preč. Uzatvára to takto: „Keď je dostatku vždy o trošku viac... nemáte miesto pre tie skutočne skvelé veci v živote.” Toto posolstvo nie je novinkou; už Šalamún povedal: „Hojnosť nedáva bohatému mužovi spať.” Ale sloboda od úzkosti je viac než len upratané šatníky. Je to pevné presvedčenie, že to, čo máš, je dar od Boha (Kaz 5, 19), a že sa o to máš deliť s inými. Spokojnosť ťa jednoducho uvoľní, aby si sa tešil z toho, čo si poskytol. Takže s týmto na mysli, nasleduj tieto princípy: Kupuj veci kvôli ich užitočnosti, nie kvôli ich prestíži. Varuj sa všetkého, čo v tebe produkuje závislosť. Sprav si z rozdávania vecí zvyk. Nebuď omámený reklamou a leskom. Nauč sa vychutnať si veci bez toho, aby si ich musel vlastniť alebo, aby ťa ony vlastnili. Buď ostražitý voči heslám „Kúp teraz, zaplať neskôr.” Chráň sa všetkého, čo ti zabraňuje dať Boha na prvé miesto v živote. Hovorí, že „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a Jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše” (Mt 6, 33). Keď je tvoja spokojnosť založená na prežití alebo vlastníctve, vo chvíľke môže byť vzatá späť. Ale keď je založená na tvojom vzťahu s Ježišom, nič, vôbec nič, ťa nemôže o ňu olúpiť! Bob Gass, uverejnené s povolením z prílohy časopisu Nahlas
V auguste roku 2007 sme mali vzácnu príležitosť prežiť niekoľko dní v mestečku Oberdorf, kde na Vianoce r. 1818 prvý raz zaznela slávna pieseň „Tichá noc, svätá noc”. Navštívili sme kaplnku Tichej noci, múzeum Tichej noci, Kostol sv. Mikuláša a iné pamätné miesta, súvisiace so vznikom tejto piesne. Veľa sme sa o tom dozvedeli a radi by sme sa s tým rozdelili aj s čitateľmi. Azda im bude milé, keď na Štedrý večer po zaspievaní tejto piesne si o tom pri rozsvietenom stromčeku niečo prečítajú. Obendorf je historické lodnícke mestečko asi 20 km severne od Salzburgu pri pohraničnej rieke Salzach, po ktorej sa kedysi z rakúskej Soľnej komory (Salzkammer) prepravovala soľ do mestečka a ďalej do sveta. Keď kňaz kostola sv. Mikuláša Josef Mohr na Vianoce r. 1818 pripravoval štedrovečerné bohoslužby, trápili ho veľké starosti: Organ v kostole prestal fungovať. (Hladné kostolné myši vraj poprehrýzali mechy). Najbližší organár bol pomerne ďaleko a bolo nemysliteľné, aby organ do Štedrého večera mohol opraviť. Aké však budú slávnostné štedrovečerné bohoslužby bez velebného zvuku toho kráľovského nástroja? Josef Mohr sa obrátil na svojho priateľa Franza Grubera, bývalého učiteľa a organistu v neďalekom Arnsdorfe, a požiadal ho, aby zhudobnil jednu jeho staršiu vianočnú báseň pre dva hlasy so sprievodom, keďže organ bol nemý. F. X. Gruber priateľovi ochotne vyhovel, ihneď sa dal do práce a čoskoro bola nádherná, dojímavá a neskôr slávna pieseň napísaná. Ale nielen napísaná! Do večera ju stihli nacvičiť a pieseň zaznela na štedrovečerných bohoslužbách. J. Mohr spieval tenor, F. X. Gruber bas a hral na gitaru a zbor sa pridal opakovaním záverečnej vety. Pieseň sa veľmi páčila, ba priam chytila za srdce všetkých poslucháčov. Veď okrem radostnej vianočnej zvesti vyjadrovala po hrozných napoleonských vojnách aj všeobecnú túžbu po mieri a pokoji na svete. Po sviatkoch prišiel organ opraviť organár Carl Mauracher z Fűgenu v Zillrtale. Aj jemu sa Tichá noc veľmi zapáčila a so speváckymi rodinami Rainerovcov a Strasserovcov ju potom rozniesli po celom Nemecku, ba po celej Európe. R. 1822 ju spievali na zámku Bubenberg pred rakúsko-uhorským cisárom Františkom I. a jeho hosťom ruským cárom Alexandrom I. R. 1839 ju Rainerovci spievali v New Yorku. Tak sa táto pieseň dostala do Ruska i do Ameriky a okolo roku 1900 už bola zásluhou nemeckých misionárov známa na všetkých kontinentoch. Kostol sv. Mikuláša, kde Tichá noc zaznela prvý raz, veľká povodeň zničila, neskôr bol znovu postavený ďalej na bezpečnejšom mieste, ale na jeho pôvodnom mieste postavili v r. 1937 pamätnú kaplnku, ktorú sme aj my navštívili a obdivovali. Podobnú kaplnku (Bronners Silent Night Memorial Chapell)postavili nemeckí vysťahovalci vo Frankenmuthe v Michigane v USA. Na 200. výročie vzniku Tichej noci v r. 2018 v nej pripravujú veľkú výstavu s textami piesne vo vyše 200 jazykoch a dialektoch. Vianočná pieseň Tichá noc sa tak stala ozaj najsvetovejšou piesňou (hitom), je preložená dnes už asi do 300 jazykov a možno o nej povedať, že skutočne spája ľudí a národy po celom svete. Ako dôkaz pripájam udalosť, ktorú rád rozprával môj otec, kazateľ Josef Dvořák: Spomínam na jeden Štedrý večer v 1. svetovej vojne. Ležali sme v zákopoch a pomerne blízko boli zákopy nepriateľského vojska. Celý deň sme sa vzájomne ostreľovali. Až keď nastala tma, strelba utíchla. O polnoci vystúpil na jednej strane vojak bez zbrane, prišiel asi do polovice vzdialenosti medzi zákopmi a zvučným hlasom zaspieval do noci pieseň „Tichá noc”. Keď skončil, vystúpil zo zákopu na druhej strane vojak, taktiež bez zbrane, postavil sa vedľa prvého a i on zaspieval Tichú noc vo svojom jazyku. Potom si obaja podali ruky, objali sa a odišli každý na svoju stranu. Akonáhle sa rozvidnelo, začala neľútostná paľba znovu. Kiež by táto posledná veta nemusela byť napísaná! Ale tak bude asi, až príde Pán Ježiš druhý raz a ujme sa vlády na zemi. Príď skoro, Pane Ježišu! V. Dvořák, Rozsievač 10/2007, uverejnené s povolením
Ďakovanie za úrodu v BA-mesto, spolu s petržalskym zborom
To najlepšie zo všetkého je, že Boh je s nami. (John Wesley) A veruže, aj bol. Po dlhšom čase sme sa v zbore rozhodli, že sa zúčastníme tejto konferencie. Braňo napísal motivačný mail a čakal na odpovede. Prišlo ich 10, čo bolo super, pretože sme akurát zaplnili dve autá. Ako to už býva, stalo sa to aj nám, dvaja ľudkovia sa nemohli zúčastniť. Tak sme sa v piatok 31. 10. 2008 stretli na Panenskej, s očakávaniami, aj bez nich. Len sme sa tešili. Odchod sa nám trochu pretiahol, pretože sme skôr neskontrolovali pneumatiky na jednom aute. Sadli sme si, počuli divný zvuk a vtedy zistili, že sme s kolesami úplne na zemi. Boli mäkké. Zasmiali sme sa a pokiaľ Braňo dofukoval, my sme utužovali naše vzťahy. Cestou sme sa predbiehali, robili pri tom šašoviny. Dorazili sme na miesto, kde sme chceli pred konferenciou stráviť trochu času. Po vytúženom obede sme sa prechádzali po nádhernej jesennej záhrade Lednice. Fotili sme sa, kde sa dalo, ale najväčšiu radosť sme mali pri jednom strome. Prišli sme ku holému stromu a pod jeho konármi svietil nádherný žltý koberec. Bol to Ginko biloba. Všetci sme vedeli, že býva zelený, ale jeseň si ho skrášlila na slniečko. Vrhli sme sa naň, obhadzovali sa, vyhadzovali ho nad seba, ľahli sme si doňho a samozrejme, že sme sa fotili. Jožkovi z Trnavy sa najviac páčili obrovské kríky, do ktorých sa skrýval, a keď sme išli okolo neho, tak nás naľakal. On sa na tom bavil a Braňo zase na fotkách, ktoré sa mu podarilo nafotiť. No, konferenciu sme začali veselo. Spolu. Organizácia konferencie bola vynikajúca, vďaka Jitulke a Jirkovi a dorasťákom z Jihlavského zboru. Prepáčte, že nepíšem viac o programe konferencie. To by bolo potom v tomto článku o niečo dlhšie. Je to preto, že čas s Hospodinom a spolu bol pre nás nezabudnuteľný, aj rečníci hovorili do našich životov. Myslím, že hovorím za všetkých. Odniesli sme si každý toľko, koľko unesie. Mňa najviac povzbudilo hlavne to, že sme sa mohli - náš slovenský tím - viac zblížiť, čo je pre mňa najpovzbudzúcejšie. Bolo mi veselo, dobre a krásne. Vďaka Šmo, Bambi, Jožko, Janka, Miloš, Vierka a Katka. Maťa www.mmladez.cz
DET
V názvoch miest a biblických postáv, súvisiacich s Vianocami, sa pomiešali písmenká.
IAÁRM – Mária JALEN – HEBEMTLE – STIERAP – ZOFEJ – ŠIJEŽ – MESION – NANA – MURJELEZA –
JEŽIŠOVE FOTKY
SKÝ
KÚT IK
Máš doma fotky, keď si bol/bola bábätko? Keď sa narodil Pán Ježiš, neboli žiadne fotoaparáty. A Pán Ježiš sa ani nenarodil v nemocnici. Narodil sa v priestoroch, kde bývajú zvieratá. V maštali. Ale Mária a Jozef boli aj tak šťastní. Vedeli, že Pán Ježiš je zvláštne dieťa. Bol Boží Syn. A hoci nemáme Jeho fotky, v Biblii sú obrazy, ktoré nám pomáhajú lepšie Ho spoznať. Napríklad: Pán Ježiš je SVETLO SVETA. On je DOBRÝ PASTIER. AkéSereď má ešte Ježiš mená? Zistíš to, ak začneš od šípky a prečiarkneš všetky Q.
Doplňovačku z októbrového čísla nám poslala Annamária Kocevová z Michaloviec. Ďakujeme!
Pomôž Márii nájsť cestu do Betléma! začiatok
Prajeme Vám pekné a požehnané prázdniny. Tešíme sa na Vaše odpovede a kresby. Martina a Milena
koniec
Y M A
N
OZ
Dary na Ohnisko Od 1. 9. do 27. 11. 2008 sme dostali dary v sume 12. 245,- Sk.
Jednotlivci z našich zborov a iných spoločenstiev: Bravená Anna, Banská Bystrica Šobr Daniel, B. Bystrica Hlavna Peter, Piešťany Tagaj Ján, Sereď Hudec Ján, Oslany Temerová Henrieta, Bratislava Mančíková Jana, Bratislava Varsányi Peter, Michalovce Ollerová Margita, Sklené Zabčík Rastislav, Trnava Procházka Pavel, B. Bystrica nemenovaný darca
Zbory Jenkovce 600,- Sk BA – mesto 655,- Sk BA – Petržalka: 200,- Sk Sereď: 1. 000,- Sk Zbory spolu: 2. 455,-
ĎAKUJEME všetkým ochotným darcom!
Jednotlivci spolu: 9. 790,- Sk
Vianoce v michalovskom zbore
Ohn 012- dec.
1 : Ak o
2: teší niekoho, 3 :
Boh hovorí: (1) keď matka (2), (3).
Autor: Ringo
sídlo v Číne
3
televízny seriál
divadelná umelkyňa
Pomôcky: Aire,Raab, Laval, toro tu máte (hovor.) škriepka (zastar.)
Chceme touto cestou veľmi pekne poďakovať autorovi krížoviek, ktoré sme počas celého roku 2008 mohli v Ohnisku uverejňovať. K poďakovaniu sa pripájajú manželia Marika a Michal Škrivánkovci z Košíc, ktorí nás poprosili, aby sme za nich autorovi poďakovali. Napísali nám aj znenie posledných dvoch krížoviek. Tajnička z októbra: Plesanie pôsobiš tam, kde svitá ráno a zmrákava sa večer. Tajnička z novembra: Ak poskytneš hladnému, po čom sám túžiš a nasýtiš strápeného, potom zažiari tvoje svetlo v temnosti.
tiež
pracuj s ihlou sever (nem.)
1000 kg doba (rus.) Erika (dom.)
kurz. hodnota.(peňaž.)
nórsky ostrov
úloha herca
severovýchod (skr.)
švédsky vynálezca
kruh.parková stavba obrnené vozidlo
babička (nem.) býk (špan.) nem.cyklista(Uwe)
kiloampér nevenuje fáza Mesiaca
rušila stehy
palác (zastar.) pigmentová škvrna
asanačný podnik v Bratislave
arménsky básnik zaujal sed. polohu ruský súhlas
slovko Pomôcky: Obo,Ospa. pritakania ataka, vykysnuté Sevak cesto
1
kanóny ŠPZ Košíc
spieval (bás.) Pavol (dom.) Radio Andorra
Vydáva: Evanjelická cirkev metodistická Panenská 10, 811 03 Bratislava
Tel./fax: 02/5441 4468 eMail:
[email protected] www.umc.sk
abvolt argón
francúzske sídlo
útok (rus.)
zoťal
mužské meno (4.11.)
Vianoce na kanárskych ostrovoch
Emília (dom.)
egyptský veľtok japonské sídlo
predchodca Ozety
vysoká škola
2
základná forma myslenia
zobúdzala
Pomôcky: Nord,Tano, Edera, pora
orgán čuchu
EČV Rim. Soboty solmizačná slabika
hlavné jedlo dňa
Špeciálne poďakovanie
b u d e m v á s t e ši ť .
Mesačník Ohnisko vychádza bezplatne desaťkrát v roku. Náklady na jedno číslo sú 19,50 Sk (0,7 EUR)+ poštovné. (Cena je prepočítaná na základe konverzného kurzu 30,126 SK/Euro) Prispieť môžete na č. účtu UnicreditBank: 6611690001/1111; VS: 914 700 alebo poštovou poukážkou. Ďakujeme.
Redakčná rada: šéfredaktor: Milena BELKOVÁ redaktori: Antónia HALAČIOVÁ Lenka PROCHÁZKOVÁ Marta ZÁLESKÁ design: Lenka PROCHÁZKOVÁ
umelý násyp
