ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY č.3

ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY č.3 SPRIEVODNÁ SPRÁVA

OBJEDNÁVATEĽ

ŽILINSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ

Ing. arch. Róbert Toman

máj 2008

Územný plán VÚC Žilinský kraj – zmeny a doplnky č.3

OBSAH 1. ÚVOD 1.1. Dôvody pre obstaranie Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja 1.2. Predmet riešenia 1.3. Ciele riešenia 1.4. Vymedzenie riešeného územia 1.5. Obsah a rozsah Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja 1.6. Vstupné podklady 1.7. Spôsob a postup spracovania diela 1.7.1. Závery a odporúčania vyplývajúce z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle Zákona NR SR č. 24/2006 Z.z.

3 3 3 4 4 4 5 5

2. 2.9.

10 10

NÁVRH RIEŠENIA ZMIEN A DOPLNKOV ÚZEMNÉHO PLÁNU Rekreácia, cestovný ruch a kúpeľníctvo

6

2.9.1. Základné východiská a predpoklady rozvoja 2.9.1.1. Podklady a východiská pre riešenie 2.9.1.2. Širšie územné vzťahy a ich koordinácia 2.9.1.3. Charakteristika a danosti územia 2.9.1.4. Možnosti a predpoklady využitia potenciálu 2.9.1.5. Súčasný stav využitia potenciálu 2.9.1.5.1 Formy cestovného ruchu

10 10 10 10 12 12 24

2.9.2. Koncepcia rozvoja kúpeľných miest

28

2.9.3. Krajská koncepcia a zásady rozvoja 2.9.3.1. Funkčno priestorový systém 2.9.3.2. Všeobecné zásady rozvoja cestovného ruchu v Žilinskom kraji 2.9.3.3. Dopravné vzťahy v Žilinskom kraji 2.9.3.4. Formy cestovného ruchu akceptovateľné v chránených územiach 2.9.3.5. Využitie geotermálnej energie pre rekreáciu, cestovný ruch a kúpeľníctvo

31 31 32 38 42 71

2.9.4. Okresné koncepcie a zásady rozvoja 2.9.4.1. okres BYTČA 2.9.4.2. okres ČADCA 2.9.4.3. okres DOLNÝ KUBÍN 2.9.4.4. okres KYSUCKÉ NOVÉ MESTO 2.9.4.5. okres LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ 2.9.4.6. okres MARTIN 2.9.4.7. okres NÁMESTOVO 2.9.4.8. okres RUŽOMBEROK 2.9.4.9 okres TURČIANSKE TEPLICE 2.9.4.10. okres TVRDOŠÍN 2.9.4.11. okres ŽILINA

74 74 75 76 78 79 82 84 86 88 89 91

2.9.5. Tabuľková časť

94

ZÁVÄZNÁ ČASŤ

95

3.

2


1. ÚVOD 1.1. Dôvody pre obstaranie Zmien a doplnkov č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) má platnú územnoplánovaciu dokumentáciu Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja, ktorý bol spracovaný v r. 1997, schválený vládou SR v roku 1998 a Zmeny a doplnky č.1 (ďalej ZaD č.1) ÚPN VÚC ŽK zamerané na priemet záväznej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001, priemyselné parky a relevantné požiadavky miest a obcí ŽSK. Tieto ZaD č.1 ÚPN VÚC ŽK boli obstarávané z podnetu MV RR SR, financované zo štátnych prostriedkov a boli schválené zastupiteľstvom ŽSK dňa 27.04.2005. V súčasnosti už v mnohých oblastiach nereflektuje spoločenské zmeny. Preto je potrebné jeho jednotlivé kapitoly aktualizovať. Uvedená územnoplánovacia dokumentácia ZaD č.1 ÚPN VÚC ŽK sa nezaoberala problematikou rekreácie, cestovného ruchu a kúpeľníctva ( v pôvodnej ÚPD kapitola 2.9.). V priebehu obstarávania a najmä pripomienkového konania ÚPD vyplynuli požiadavky obcí a investorskej sféry z celého ŽSK na zohľadnenie ich plánovaných rozvojových aktivít a akútna potreba riešenia problematiky CR. V roku 2001 bola vypracovaná územnoplánovacia dokumentácia „Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001“, schválená uznesením vlády SR č. 1033 zo dňa 31.10. 2001, ktorá rieši celoštátne požiadavky na rozvoj štátu a jeho regiónov. Jej záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 528 zo dňa 14.08.2002. V súlade s § 30 ods.3 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov je potrebné zosúladiť územný plán regiónu s KÚRS 2001.

1.2. Predmet riešenia Predmetom riešenia sú Zmeny a doplnky č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja. Premietajú sa do nich čiastkové zmeny v riešenom území vyplývajúce z : z priemetu záväznej časti KURS 2001 (Nariadenie vlády č.528 zo dňa 14.08.2002 do riešenia ÚPN VÚC Žilinského kraja, z dokumentu Ministerstva hospodárstva SR „Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike“ (Ústav turizmu, s.r.o., 2005), z dokumentu Ministerstva hospodárstva SR „Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike“ z výstupov z Územného generelu cestovného ruchu s priemetom do Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja a osobitým zameraním na využívanie geotermálnej energie z Dotazníka pre samosprávy a subjekty pôsobiace v oblasti cestovného ruchu v Žilinskom kraji z pracovných stretnutí so zástupcami samosprávy v centrách regiónov (Žilina, Martin, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš) z priemet relevantných požiadaviek miest a obcí, orgánov a úradov. Predmetom Zmien a doplnkov č.3 nie je komplexná aktualizácia údajov, resp. bilancií, ale vybraná oblasť rekreácie a cestovného ruchu a profesné okruhy, ktoré boli dohodnuté medzi obstarávateľom a spracovateľom uvedenej územnoplánovacej dokumentácie Žilinského kraja. Zmeny a doplnky č.3 sa sústreďujú na priemet tých koncepčných materiálov, ktoré boli schválené od mája 1998 a tiež na zmeny vyplývajúce z nových právnych noriem a územnoplánovacích podkladov, ktoré majú vplyv na záväznú časť ÚPN VÚC Žilinský kraj.

3


1.3. Ciele riešenia Hlavný cieľ spracovania Zmien a doplnkov č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja v oblasti rekreácie a cestovného ruchu je úplne stotožniteľný s dlhodobou stratégiou - víziou rozvoja Žilinského kraja uvedenou v Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2007 – 2013, kde sa uvádza, že: „ v Žilinskom samosprávnom kraji sa zvyšuje výkonnosť v oblasti cestovného ruchu. Vidiecke oblasti sú na ceste k transformácii, pomáhajú im nástroje na vyrovnávanie regionálnych rozdielov predovšetkým diverzifikácia hospodárskej činnosti. Identita/špecifickosť sídiel a subregiónov je zachovaná a dobre využívaná v prospech kvalitných miestnych produktov. Žilinský samosprávny kraj so svojím čistým životným prostredím je regiónom s kvalitne vybudovanou dopravnou, podnikateľskou a verejnou infraštruktúrou, vysoko rozvinutými informačnými technológiami a atraktívnym turizmom.“ Pre naplnenie hlavného cieľa riešenia Zmien a doplnkov ÚPN VÚC je potrebné : z zabezpečiť priemet nových rozvojových plôch v oblasti cestovného ruchu a vytvorenie podmienok pre realizáciu konkrétnych rozvojových aktivít či už verejnoprospešného alebo podnikateľského charakteru, z umiestniť v riešenom území vybrané lokality plôch rekreácie a turizmu na potrebnú sieť dopravnej a ostatnej technickej infraštruktúry, z riešenie požiadaviek vyplývajúcich zo záväznej časti KURS 2001 v rozsahu okresov Žilinského kraja, Z vyššie uvedeného vyplýva, že Zmeny a doplnky riešia hlavne jednu funkčnú časť (zložku) osídlenia a to časť Rekreácia, cestovný ruch a kúpeľníctvo, ostatné záväzné časti ÚNP VÚC sú doplnené alebo zmenené len v rozsahu, ktorý vyplýva zo zmien vyvolaných komplexnou zmenou tejto zložky.

1.4. Vymedzenie riešeného územia Územie pre riešenie Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja je vymedzené územím Žilinského samosprávneho kraja. Oproti pôvodnému riešenému územiu v ÚPN VÚC Žilinského kraja je zväčšené o časť katastrálneho územia obce Pribylina o výmere 1219,22 ha, ktoré bolo zväčšené na základe rozhodnutia č. H-6/97 katastrálneho odboru Okresného úradu v Poprade. Toto zväčšenie už bolo zahrnuté aj do Zmien a doplnkov ÚPN VÚC č.1.

1.5. Obsah a rozsah Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja Zmeny a doplnky č.3 ÚPN VÚC ŽK sú vypracované v súlade so stavebným zákonom a §17 vyhlášky č.55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii a ostatnými súvisiacimi právnymi predpismi platnými v SR. Dňa 01.08.2000 nadobudol účinnosť zákon NR SR č. 237/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku. Podľa §11 tejto úpravy sa mení pojem stupňa ÚPD „územný plán veľkého územného celku“ na „územný plán regiónu“. Zmeny a doplnky sú riešené ako súčasť platného „Územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja, preto sa pôvodný názov nemení a v ďalšom texte sa bude používať pôvodné označenie, resp. skratka ÚPN VÚC ŽK. Zmeny a doplnky č.3 Územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraja sú pracovne súčasťou Územného generelu cestovného ruchu s priemetom do Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja a osobitým zameraním na využívanie geotermálnej energie.

4


Rozsah Zmien a doplnkov ÚPN VÚC je nasledovný : 1. Textová časť Textová časť Zmien a doplnkov ÚPN VÚC č.3 je riešená v samostatnej prílohe k ÚPN VÚC Žilinského kraja v súlade s požiadavkami formulovanými v časti 2 „Ciele riešenia Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja“. Číslovanie kapitol je upravené podľa číslovania schváleného ÚPN VÚC Žilinského kraja formou dopĺňania kapitol, resp. v prípade potreby nahrádzania častí kapitol novým textom. Súčasťou textovej časti je návrh regulatívov (záväznej časti), ktoré doplňujú Nariadenie vlády SR č. 223/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť ÚPN VÚC Žilinského kraja. 2. Grafická časť Je vypracovaná ako samostatná príloha schváleného ÚPN VÚC Žilinského kraja vo forme samostatných priesvitiek k jednotlivým mapovým listom tvoriacich nasledovné výkresy : 2. Komplexný urbanistický a dopravný návrh m = 1: 50 000 Žiadne ďalšie výkresy Zmien a doplnkov č. 3 ÚPN VÚC Žilinského kraja nie sú dotknuté. Objednávateľovi je dodaná textová časť 3x v tlačenej forme a 1x v digitálnej forme a grafická časť 3x ako priesvitky k jednotlivým mapovým listom vyššie uvedených výkresov.

1.6. Vstupné podklady z z Územný generel cestovného ruchu s priemetom do Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja a osobitým zameraním na využívanie geotermálnej energie z dokument Ministerstva hospodárstva SR „Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike“ (Ústav turizmu, s.r.o., 2005) z dokument Ministerstva hospodárstva SR „Koncepcia rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike“ z Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2007 - 2013, z Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, z ÚPN VÚC Žilinského kraja – pôvodné znenie z Zmeny a doplnky č. 1 a 2 ÚPN VÚC Žilinského kraja, z Územné plány miest a obcí, z Vyhodnotenie pripomienok orgánov štátnej správy, samosprávy a právnických osôb pre spracovanie Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja, z

1.7. Spôsob a postup spracovania diela Spracovatelia zahájili práce na predmetnej úlohe dňa 22.08.2006 na základe zmluvy o dielo, ktorá bola podpísaná predsedom ŽSK Ing. Jurajom Blanárom. Objednávateľa úlohy Žilinský samosprávny kraj zastupovali poverení vedúci odboru regionálneho rozvoja a pracovníci oddelenia územného plánu, ktorí dňa 26.2. 2008 zaslali všetkým dotknutým subjektom oznámenie o začatí obstarávania Zmien a doplnkov č.3 Územného plánu veľkého územného celku Žilinský kraj (ďalej Za č.3 ÚPN VÚC ŽK). Na základe Dotazníka pre samosprávy a subjekty pôsobiace v oblasti cestovného ruchu v Žilinskom kraji, obce zaslali svoje podklady, návrhy a rozvojové dokumenty, ktoré súvisia s predmetnou problematikou na úrad ŽSK, ktorý ich vyhodnotil a odovzdal spracovateľom. Proces spracovania Zmien a doplnkov č.3 územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja bol rozdelený do dvoch pracovných etáp: 5


1. etapa • prípravné práce a nevyhnutné prieskumy a rozbory (naštudovanie vstupných podkladov, schválenej a rozpracovanej ÚPD, ÚPP miest a obcí, obhliadka problémových lokalít navrhnutých pre rozvoj, konzultácie a pod.), • spracovanie Územného generelu cestovného ruchu Žilinského kraja s osobitným zameraním na využívanie geotermálnej energie • vyhotovenie pracovných priesvitiek Zmien a doplnkov a ich prekonzultovanie s objednávateľom, • dopracovanie textovej a grafickej časti Zmien a doplnkov územného plánu veľkého územného celku do expedičnej podoby na prerokovanie. 2. etapa • vyhotovenie opraveného návrhu (druhopisu) so zapracovaním pripomienok z prerokovania, • vyhotovenie čistopisu v zmluvnom počte paré. Z dôvodu zmien v oblasti ochrany prírody a krajiny sa uskutočnili pracovné porady k tejto problematike za účasti dotknutých organizácií (TANAP, NAPANT, NP Veľká Fatra, NP Malá Fatra, CHKO Kysuce, CHKO Strážovské vrchy) V priebehu spracovania úlohy sa uskutočnili pracovné porady zástupcov objednávateľa a spracovateľov. Žilinský samosprávny kraj zabezpečil obstarávanie Zmien a doplnkov č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja prostredníctvom odborne spôsobilej osoby na obstarávanie ÚPP a ÚPD, ktorou je Ing. arch. Vladimír Fajčík. Zmeny a doplnky č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja boli prerokované v zmysle § 22 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších zákonov a nálezov Ústavného súdu SR. Zmeny a doplnky č.3 Územného plánu Veľkého územného celku Žilinského kraja podliehajú povinnému hodnoteniu v zmysle Prílohy č. 1 k zákonu NR SR č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v časti:

•

Strategické dokumenty podliehajúce posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie vrátane zdravia, Politiky, plány a programy, ktoré určujú využívanie územia, bod 2. Územnoplánovacie dokumentácie,

kapitola 2.2 – územné plány regiónu. Pripomienky, ktoré boli vznesené na základe celkových výsledkov procesu posudzovania, pripomienok a stanovísk dotknutých orgánov, verejného prerokovania strategického dokumentu, odborného posudku a na základe Správy o hodnotení strategického dokumentu, boli následne zapracované do smernej textovej časti Zmien a doplnkov č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja. 1.7.1. Závery a odporúčania vyplývajúce z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie v zmysle Zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. Záverečné stanovisko k uvedenému strategickému dokumentu podľa Zákona NR SR č. 24/2006 Z.z o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vydal Krajský úrad životného prostredia v Žiline (list č. 2009/00176/Gr) dňa 2.2. 2009. Pri realizácii jednotlivých investičných zámerov na plochách riešených v Zmenách a doplnkoch č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja sa odporúča dodržať nasledovné: Horninové prostredie – inžiniersko geologické vlastnosti 6


•

pred realizáciou výstavby jednotlivých investičných zámerov vykonať základný inžiniersko-geologický prieskum, na základe prieskumu je potrebné v stupni nadväzujúcej PD navrhnúť vhodné technické založenie objektov Ovzdušie • Pri realizácii jednotlivých investičných zámerov • stavebné práce vykonávať s použitím všetkých dostupných prostriedkov a technológií na zamedzenie zvýšenia sekundárnej prašnosti počas realizácie prác (zakrytie sypkých materiálov, zákaz spaľovania materiálov) • po ukončení terénnych prác vzhľadom k zamedzeniu prašnosti z nezatrávnených plôch realizovať technickú a biologickú rekultiváciu územia • hodnotenie jednotlivých zdrojov znečisťovania ovzdušia (technologické zdroje, plochy stacionárnej dopravy – parkoviská, podzemné garáže apod.) a vhodnosti ich umiestnenia v riešenom území a lokalizácie na plochách vymedzených platnou územnoplánovacou dokumentáciou realizovať v procese predprojektovej a projektovej prípravy v zmysle platnej legislatívy – zákon NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v zmysle ďalších neskorších predpisov a v zmysle platnej legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia Podzemné a povrchové vody • Pri realizácii jednotlivých investičných zámerov v prípade zabezpečenia vlastného zdroja pitnej vody: • spracovať hydrogeologický prieskum lokality pre účely zabezpečenie zdrojov pitnej vody (vŕtané studne), v zmysle Vyhlášky č. 29/2005 Z. z. spracovať návrh PHO vodného zdroja a následne legislatívne stanoviť PHO • potrebné je dokumentovať kvalitu odoberanej podzemnej vody, úvodnú analýzu navrhujeme realizovať v rozsahu úplného rozboru pitnej vody v zmysle vyhlášky č. 354/2006 Z. z., potom minimálne raz ročne vykonať základný rozbor pitnej vody v zmysle prílohy č. 2 k uvedenej vyhláške • pre odber podzemných vôd bude potrebné vydanie povolenia orgánom štátnej vodnej správy v zmysle § 17 zákona o vodách č. 364/2004 Z. z., orgán štátnej vodnej správy určí aj účel, čas, povinnosti a podmienky, za ktorých povolenie vydáva, pričom v povolení na odber podzemných vôd určí ich množstvo, prípadne časový interval odberu a výšku ročného odberu • odber povrchovej vody z recipientu bezmenného potoka pre účely zasnežovania bude možné realizovať iba na základe povolenia orgánu štátnej vodnej správy, k žiadosti o povolenie je potrebné dokladovať hydrologické údaje z miesta odberu (SHMÚ) a analýzu vzorky povrchovej vody, orgán štátnej vodnej správy určí na základe všetkých podkladov a poznatkov podmienky, za ktorých povolenie vydáva, pričom v povolení na odber povrchových vôd určí ich množstvo, prípadne časový interval odberu a výšku ročného odberu • Pri realizácii jednotlivých investičných zámerov v prípade zabezpečenia vlastného čistenia odpadových vôd: • zariadenia na čistenie odpadových vôd, objekty dažďových kanalizácií a vsakovacieho systému sú v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách vodnými stavbami a podliehajú režimu povoľovania v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. • k povoleniu vypúšťania vôd do recipientu a do vsakovacieho systému je potrebné predložiť výsledok predchádzajúceho zisťovania v zmysle § 37 vodného zákona (zákon č. 364/2004 Z. z.) • zriadenie trafostanice vyžaduje súhlas podľa § 27 vodného zákona (zákon č. 364/2004 Z.z.) • pri všetkých nových aktivitách na území Žilinského kraja v plnej miere rešpektovať všetky vyhlásené pásma stanovené na ochranu podzemných i povrchových vôd v zmysle zákona o vodách i legislatívne podmienky ochrany prírodných liečivých 7


zdrojov a prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa Zákona č. 538/2005 Z. z. O prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných mestách a prírodných minerálnych vodách a v zmysle naväzujúcej platnej legislatívy v oblasti ochrany vôd Odpady • Pri realizácii jednotlivých investičných zámerov: • zneškodňovanie odpadov na území jednotlivých investičných zámerov realizovať v zmysle schváleného Programu odpadového hospodárstva príslušného okresu a obce v súlade s platnou legislatívou (zákon NR SR č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, vyhláška MŽP SR č. 283/2001 Z. z. o vykonávaní niektorých ustanovení zákona o odpadoch, vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov a náväzná vyhláška 409/2002 Z. z. o odpadoch, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 284/2001 Z. z.) • zneškodňovanie odpadov zo stavby počas výstavby podľa druhov odpadov zabezpečí investor resp. dodávateľ stavby, zodpovedá za súlad s legislatívnymi predpismi • investor resp. dodávateľ stavebných prác predloží ku kolaudácii stavby špecifikáciu druhov a množstvá odpadov vzniknutých v priebehu výstavby a doloží spôsob ich využitia resp. zneškodnenia • v rámci nových prevádzok zabezpečiť priestor pre odpadové hospodárstvo • v rámci odpadového hospodárstva prevádzky zabezpečiť separáciu a recykláciu odpadov • spracovať Program odpadového hospodárstva pre výstavbu a prevádzku hodnoteného investičného zámeru • spracovať Prevádzkový poriadok pre nakladanie s odpadmi • spracovať Plán opatrení pre prípad havarijného stavu pri nakladaní s nebezpečnými odpadmi • zneškodňovanie resp. zhodnotenie odpadov bude zabezpečené zmluvne dodávateľským spôsobom – oprávnenými právnickými či fyzickými osobami – na základe uzatvorených zmlúv Ochrana pôdneho fondu • rešpektovať platnú legislatívu (zákon NR SR č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy • realizovať trvalé vyňatie z poľnohospodárskej a lesnej pôdy – potrebné pre trvalý záber pod stavebné objekty a prvky investičného zámeru • na plochách dočasných záberov poľnohospodárskej pôdy realizovať dočasné vyňatie z poľnohospodárskej pôdy, následne ich rekultiváciu • plochy trvalého záberu odhumusovať a vrchnú humusovú vrstvu pôdy použiť na rekultivácie plôch dotknutých stavebnou činnosťou resp. plôch určených projektom • v prípade potreby realizovať protierózne opatrenia • po stavebných prácach zabezpečiť rekultiváciu územia, po ukončení terénnych a stavebných prác realizovať terénne úpravy s následným zatrávnením voľných nezastavaných plôch a doplnením vyššej vegetácie Hluk • pri riešení jednotlivých investičných zámerov v území naplniť požiadavky na ochranu obyvateľstva pred účinkami hluku a vibrácií vyplývajúce z Nariadenia vlády SR č. 339/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií • realizovať protihlukové opatrenia na minimalizáciu existujúcej hlukovej záťaže za účelom dodržiavania prípustných hodnôt podľa nariadenia vlády č. 339/2006 Z. z. formou vhodných technických opatrení • už počas prípravy jednotlivých investičných zámerov v rámci PD realizovať opatrenia na dodržanie limitov a minimalizáciu vplyvu hlukovej záťaže (Nariadenie vlády SR

8


č. 339/2006 Z. z.), dôraz klásť na jednotlivé použité technológie, plochy statickej dopravy a pod. Ochrana prírody, ÚSES, fauny, flóry a biotopy • na území lokalít rozvoja rešpektovať legislatívnu ochranu prírody (Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a jeho vykonávaciu vyhlášku MŽP SR č. 24/2003 Z. z. a jej novelizáciu vyhláškou č. 492/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva uvedený zákon) • v prípade lokalizácie investičného zámeru v chránenom území spolupracovať s miestne príslušnou správou ŠOP • realizovať kompenzácie záberu biotopov európskeho a národného významu a prioritných biotopov v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny • v prípadoch poškodenia biotopov vykonať za odbornej spolupráce so ŠOP SR účinné revitalizačné opatrenia a v prípade nemožnosti ich realizácie vykonať náhradné revitalizačné opatrenia v náhradnom území • výruby nelesnej drevinnej a krovinnej vegetácie realizovať v mimohniezdnom období • pri spracovaní projektovej dokumentácie pre jednotlivé investičné zámery spracovať projekt ozelenenia a vegetačných úprav • pri krajinárskych i náhradných výsadbách používať stanovištne vhodné pôvodné druhy drevín Všeobecne • všetky aktivity a činnosti realizované na plochách určených pre rozvoj cestovného ruchu musia byť vzájomne zosúladené v územnoplánovacej dokumentácii regionálnej úrovne a v územnoplánovacej dokumentácii nižšieho stupňa – v územných plánoch obcí • environmentálnu vhodnosť a prípustnosť činností prehodnotiť v súlade s platnou legislatívou, pri ich lokalizácii dôsledne dodržiavať ustanovenia zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenia zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a nadväzujúcich vykonávacích a legislatívnych predpisov, tiež ustanovenia ďalších v predchádzajúcom texte uvedených zákonov, uvedené aktivity musia byť v súlade s príslušnou platnou legislatívou • stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb.) – zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a všetky prislúchajúce vykonávacie predpisy musia byť v súlade.

9


2.

NÁVRH RIEŠENIA ZMIEN A DOPLNKOV Č.3 ÚZEMNÉHO PLÁNU

Kapitola 2.9. sa nahrádza novým textom.

2.9. Rekreácia, cestovný ruch a kúpeľníctvo 2.9.1. Základné východiská a predpoklady rozvoja 2.9.1.1. Podklady a východiská pre riešenie Pri spracovaní návrhu ÚPN VÚC boli ako základné východiskové podklady použité tieto dokumenty: z Koncepcia územného rozvoja Slovenska KURS 2001 (Nariadenie vlády č.528 zo dňa 14.08.2002 ) z Územný generel cestovného ruchu s priemetom do Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Žilinského kraja a osobitým zameraním na využívanie geotermálnej energie z dokument Ministerstva hospodárstva SR „Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike“ (Ústav turizmu, s.r.o., 2005) z dokument Ministerstva hospodárstva SR „Nová stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2013“ z dokument Ministerstva hospodárstva SR „Štátna politika rozvoja cestovného ruchu do roku 2013“ z Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja pre roky 2007 - 2013, z ÚPN VÚC Žilinského kraja, z Zmeny a doplnky č.1 a č.2 ÚPN VÚC Žilinského kraja z Územné plány miest a obcí. 2.9.1.2. Širšie územné vzťahy a ich koordinácia Žilinský kraj je pohraničný a prechádza ním významný turistický tranzit. Zároveň vytvára cieľovú ponuku, aj ako priame rekreačné zázemie veľkých sídelných aglomerácií Ostravsko-Karvinskej a Katovicko - Glivickej, ktoré sú mimo územia Slovenska. Cezhraničné rekreačné väzby a vzťahy s Českou republikou sa prejavujú v pohraničnom pásme okresu Čadca a to hlavne v priestoroch Makov – Veľký Javorník – Bumbálka, Klokočov – Biely Kríž a Svrčinovec – Jablunkov. Aj vzťahy s Poľskou republikou sú silné v okrese Čadca, v priestoroch Skalité a Oščadnica a tiež v okrese Námestovo, v priestoroch Novoť a Oravská Polhora a v okrese Tvrdošín, v priestore Oravíc, ktoré susedia s významným turistickým centrom poľských Tatier – Zakopaným. Medzikrajovú spoluprácu a koordináciu si vyžadujú hlavne tieto priestory: • • • •

s Trenčianskym krajom: Súľov v okrese Bytča, Rajec a Čičmany v okrese Žilina, Jasenovo a Sklené v okrese Turčianske Teplice. s Banskobystrickým krajom: Turček v okrese Turčianske Teplice, Liptovské Revúce a Korytnica v okrese Ružomberok, Demänovská a Bocká dolina v okrese Lipt. Mikuláš. s Prešovským krajom: priestory Čierny Váh a Podbanské v okrese Liptovský Mikuláš. Zároveň vznikajú aj veľmi aktívne medzikrajové organizačné väzby a to medzi okresmi Liptovský Mikuláš a okres Poprad, súvisiace s prípravou kandidatúry na ZOH.

2.9.1.3. Charakteristika a danosti územia V Žilinskom kraji sa nachádzajú najvýznamnejšie rekreačné a turistické oblasti Slovenskej republiky. Danosti a aktivity tohto kraja predstavujú veľmi rôznorodý rekreačný 10


potenciál a majú prevažne celoštátny a vyšší význam. V r. 2005 bolo v kraji 646 zariadení cestovného ruchu s kapacitou 29 389 lôžok. Prírodné danosti územia kraja poskytujú vynikajúce podmienky hlavne pre horský turizmus. Rekreáciu a pobyt pri vode umožňujú vodné nádrže Oravská priehrada a Liptovská Mara, tiež Hričovská vodná nádrž a budované vodné dielo Žilina. Veľmi dobré podmienky sú pre kúpeľný turizmus v prírodných liečebných kúpeľoch Rajecké Teplice s Kuneradom, Turčianske Teplice, Lúčky a pre turizmus pri termálnych vodách v Rajci, na Oraviciach, v Liptovskom Mikuláši – Ráztoky, v Bešeňovej a v Liptovskom Jáne. Nové prírodné liečebné kúpele je možné vybudovať v Oravskej Polhore – Slanej vode a v Liptovskom Jáne. Špičkovou atraktivitou kraja sú horské lyžiarske strediská, hlavne vo Vrátnej doline, na Martinských holiach, na Kubínskej holi, v Roháčskej doline a pri Liptovskom Mikuláši, osobitne v Demänovskej doline a výhľadovo aj v Bockej doline. Pre turistické aktivity od pešej vysokohorskej až po vodnú turistiku sú veľmi dobré podmienky v celom kraji. Cestná sieť umožňuje rozvoj mototuristiky a cykloturistiky, výhľadovo aj hipoturistiky. Rastúci význam bude mať zachytenie turistického tranzitu na Považí, na Orave a na Kysuciach. Civilizačné danosti kraja sú pre turizmus rovnako atraktívne, ale zatiaľ sú málo využité. Cieľom poznávacieho a kultúrneho turizmu je a bude hlavne Žilina, s mestskou pamiatkovou rezerváciou, Martin ako vyhlásené kultúrne centrum Slovákov, pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry Čičmany, Podbiel a osobitne Vlkolínec, ktorý je v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, a tiež rázovité vidiecke osídlenie v celom kraji. Veľkú návštevnosť budú aj naďalej mať sprístupnené jaskyne v Demänovskej doline a Važecká jaskyňa a tiež krasové prírodné výtvory vo Veľkej a Malej Fatre. Po znížení dopravného zaťaženia budú turisticky zaujímavé aj Strečnianska a Kraľovianska úžina s tokom Váhu. Tabuľkové porovnanie sledovaných činností ubytovacích zariadení v oblasti cestovného ruchu v Žilinskom kraji a na Slovensku Porovnanie počtu ubytovacích zariadení v ŽSK a na Slovensku ubytovacie zariadenia v ŽSK rok celkovo 2003 2004

684 688

2005

646

ubytovacie zariadenia na Slovensku

z toho hotely penzióny kempingy celkovo 82 101 17 2 509 86 107 15 2519 86

113

14

z toho hotely penzióny 462 376 470 403

2446

478

kempingy 77 75

407

73

Porovnanie ubytovacích kapacít v zariadeniach CR v ŽSK a na Slovensku kapacita ubytovacích zariadení v ŽSK rok celkovo 2003 2004

30 429 30 452

2005

29 389

kapacita ubytovacích zariadení na Slovensku

z toho hotely penzióny kempingy celkovo 8 681 3 585 5 777 175 280 8 887 3 769 5 203 177 883 8 782

4 023

4 955

z toho hotely penzióny 52 102 11 953 52 058 12 987

176 253

52 524

13 496

kempingy 57 181 53 461 57 050

Porovnanie návštevnosti ubytovacích zariadení v ŽSK a na Slovensku rok

počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR v ŽSK celkovo

2003 2004

609 858 577 808

2005

625 790

počet návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR na Slovensku

z toho z toho hotely penzióny kempingy celkovo hotely penzióny 288 746 72 912 52 121 3 373 540 1 976 102 301 277 282 642 70 743 45 530 3 244 485 1 973 730 303 546 308 281

80 913

40 577

11

3 428 083 2 102 516

344 586

kempingy 218 263 167 996 144 070


Porovnanie počtu prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR v ŽSK a na Slovensku rok

počet prenocovaní návštevníkov v ubytovacích zariadeniach CR v ŽSK celkovo

2003 2004

2 175 857 1 987 306

2005

2 095 016

počet návštevníkov prenocovaní v ubytovacích zariadeniach CR na Slovensku

z toho z toho hotely penzióny kempingy celkovo hotely penzióny 943 084 307 056 111 418 12 058 956 6 445 400 910 659 866 780 277 352 110 047 10 748 537 5 845 134 871 229 960 586

291 270

94 665

10 732 754 5 884 723

948 009

kempingy 739 079 542 346 434 200

2.9.1.4. Možnosti a predpoklady využitia potenciálu Záujem o využitie rekreačného a turistického potenciálu kraja bude aj naďalej narastať. Sú tu vlastné silné zdroje rekreačnej návštevnosti, hlavne mestá Žilina, Martin s Vrútkami, Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Územie je dobre prístupné aj z iných väčších miest a to z Banskej Bystrice a Zvolena, z Trenčína, Nitry a aj z Bratislavy. Cez kraj vedú celoštátne a medzinárodné mototuristické trasy E-50, E-75 a E-77, ktoré ho spájajú s veľkými sídelnými aglomeráciami v susednom Česku a Poľsku. Spoločenská naliehavosť rozvoja rekreácie a cestovného ruchu v kraji je nesporná. Prevládajú dôvody hospodárske, zdravotné a kultúrne. Podpora hospodárskej základne prostredníctvom turizmu bude prioritná na Kysuciach, na celej Orave, v okrese Turčianske Teplice, vo východnej a v južnej časti okresu Žilina a v horských obciach okresov Bytča, Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Stimulácia zdravotného stavu a rekondícia obyvateľstva bude dôležitá hlavne v mestách Žilina, Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Zachovanie a využitie kultúrneho dedičstva bude vyžadovať aktiváciu poznávacieho, kultúrneho a vidieckeho turizmu v celom kraji, osobitne v Turci, na Orave a v Liptove. Využiteľnosť potenciálu kraja bude miestne veľmi rozdielna. Ochrana prírody, vôd a iných prírodných zdrojov, lesov a poľnohospodárskej pôdy, si vynucuje diferencovanú reguláciu ďalšieho rastu a smerovanie návštevnosti. Rekreačný potenciál pohorí, ktoré pokrývajú podstatnú časť územia a s výnimkou Lúčanskej Malej Fatry a Žiaru sú veľkoplošne chránené, v súčasnom období prebieha prehodnocovanie vymedzenia jednotlivých chránených krajinných oblastí (ďalej CHKO), národných parkov (ďalej NP) a ich ochranných pásiem. Táto úloha vyplýva z Koncepcie ochrany prírody a krajiny, ktorá bola schválená Uznesením č. 417 dňa 24. mája 2006 (strategický cieľ 3.1.1.). Jednotlivé správy NP a CHKO úlohu splnili v priebehu roku 2007, pričom výsledné návrhy odovzdali na Ústredie ŠOP SR, ktoré ich po zosumarizovaní zaslalo na MŽP SR. Čo sa týka zonácie CHKO a NP táto úloha je zaradená v Pláne hlavných úloh ŠOP SR na rok 2007 (úloha 1.1.), nepriamo zonáciu NP rieši aj Uznesenie Vlády SR č. 783 z 19.9.2007. K dnešnému dňu je zonácia v rámci Žilinského samosprávneho kraja schválená len v CHKO Horná Orava (vyhláška MŽP SR č. 420/2003 Z.z.), ktorá bola spracovaná podľa platných legislatívnych a metodických noriem. V NP Vysoké a Nízke Tatry a Malá Fatra a v NP Veľká Fatra budú možné aj kvantitatívne a kvalitatívne zmeny, v nadväznosti na nové členenie NP a CHKO. Väčšie rozvojové možnosti sú v CHKO Kysuce, Orava a Strážovské vrchy, v ktorých je rozsiahle horské osídlenie a turizmus môže len podporiť záchranu a ochranu hodnotného prírodno-sídelného prostredia.

2.9.1.5. Súčasný stav využitia potenciálu Súčasné využitie rekreačného a turistického potenciálu Žilinského kraja je pomerne dobré, ale územne je nerovnomerne rozložené a nevyčerpáva všetky ponúkané možnosti. Domáci a zahraniční návštevníci sa sústreďujú v najatraktívnejších strediskách Západných a Nízkych Tatier, vo Vrátnej doline, v Roháčoch, na Martinských holiach, v okolí Makova a Oščadnice, pri vodných nádržiach na Orave a v Liptove, v prírodných liečebných kúpeľoch, najmä v Rajeckých Tepliciach a v Turčianskych Tepliciach. 12


Miestni obyvatelia kraja naďalej prejavujú záujem o záhradkárstvo, chatárenie a chalupárenie, o turistiku, v zime o lyžiarske športy, v lete o rekreáciu na termálnych kúpaliskách a pri vodných plochách. Účastníci cestovného ruchu dávajú prednosť pasantným a migračným formám, pred pobytovými. Aktívna je hlavne celoročná pešia a lyžiarska turistika, rozvíja sa cykloturistika a vodná turistika. V zime je atraktívne zjazdové lyžovanie v horských strediskách špičkovej, najmä medzinárodnej a celoštátnej úrovne.. Zimné strediská na seba viažu ďalšie investície ako ubytovanie, stravovanie, požičovne športových potrieb, lyžiarske školy, dopravu a ďalšie služby, ktoré vytvárajú oveľa viac pracovných miest ako u samotných prevádzkovateľov lyžiarskych zariadení. Vzhľadom na bohatstvo termálnych vôd na území kraja tu dochádza k veľmi atraktívnemu prepájaniu zimných horských stredísk s využívaním termálnych vôd, welness a kúpeľníctvom, čo podporuje ich celoročné vyťaženie priamo v jednom stredisku (napr.– Oravice, pripravované – Partizánska Ľupča), alebo dvoch samostatných strediskách, ktoré sú vo vhodnej dochádzkovej vzdialenosti (napr. LS Demänovská Dolina – aquapark Liptovský Mikuláš). Pri rozvoji zimného cestovného ruchu a budovaní zimných rekreačných stredísk je potrebné preferovať zlepšovanie kvality a dobudovanie už existujúcich zariadení a stredísk a nimi poskytovaných služieb pred zakladaním nových. Prehľad zimných lyžiarskych stredísk a ich vybavenosť v Žilinskom regióne

Lokalita

Terchová

NP Malá Fatra

Čičmany

CHKO Strážovské Vrchy

Makov

CHKO Kysuce

Oščadnica

CHKO Kysuce

Martin Belá – Dulice Valča

NP Veľká Fatra

Liptovský Mikuláš

Ružomberok

Tvrdošín

Námestovo

Dolný Kubín

Čadca

Obec

Martin

Žilina

Okres

Umiestnenie činnosti

Oravský Podzámok Párnica Zázrivá Oravská Lesná

Názov strediska Vrátna – Free Time Zone Javorinka Čierne, Kasárne Snowparadise – Veľká Rača Martinské Hole Jasenská dolina Snowland Valčianska Dolina Kubínska Hoľa

Zjazdové trate počet, dĺžka

Sedačkové lanovky počet, kapacita

Kabínkové lanovky počet, kapacita

Objekty doplnkových služieb

Kapacita návštevníkov

18 -13.890

15 – 8.564

1 -2.034

1 – 900

ABCDEFG

4600

3 - 3.570

5 – 2.850

-

-

ABCDF

8 - 6.100

7 – 2.610

-

-

BCDF

1500

12 – 26.910

3 – 2.300

3 – 7.400

-

ABCDEFG

4400

11 – 12.090 7 – 4.190

6 – 4.620 7 – 3.700

1 – 2.400

-

BCDF ABCDEF

2400 2700

6 – 4.660

5 – 4.450

1 – 2.000

-

ABCDEF

2900

1200

7 – 6.980

6 – 4.980

1 – 2.000

-

BCDF

3100

Racibor

7 – 7.000

2 - 900

1 – 2.000

-

ABCDF

1500

Malá Lučivná Kozinec

5 – 3.030 7 – 7.100

4 – 2.220 2 – 1.400

1 - 900 -

-

ABCDF BCDF

1300 1000

Orava Snow

7 – 7.520

3 – 1.400

1 – 2.400

-

F

1700

Roháče – Spálená Janovky Milotín Oravice

5 – 4.615 4 – 4.500 1 – 1.280 3 – 2.800

3 – 2.260 3 – 2.350 3 – 2.400 1 - 700

1 - 1200 -

-

1 – 2.400

-

ABCDEF ABCDEF ABCDF ABCDFG

1500 1000 1000 1500

NP Veľká Fatra

Skipark Ružomberok Malinô Brdo

7 – 12.000

7 – 4.030

1 – 2.200

1 – 1.500

ABCDF

3500

NP Malá Fatra

CHKO Horná Orava TANAP

Zuberec Vitanová

Ružomberok

Technický popis Lyžiarske vleky počet, kapacita

Demänovská Dolina Liptovský Ján Pavčiná Lehota Závažná Poruba

NAPANT

JASNÁ Nízke Tatry

26 – 32.014

11 – 11.985

5 – 7.800

1 – 1.200

ABCDEFG

8400

NAPANT NAPANT

Javorovica Pavčiná Lehota Žiarce

5 – 2.400 5 – 1.280

3 – 2.200 4 – 2.730

-

-

ABCDEFG ABCDEF

900 1100

NAPANT

Opalisko

4 – 3.160

4 – 2.200

-

-

ABCDEF

900

Vyšná Boca

NAPANT NAPANT NAPANT

Bačova Roveň Čertovica - sedlo Čertovica - stiv

3 – 2.160 6 – 5.450 3 – 1.120

3 – 1.825 4 – 2.400 2 – 1.160

-

-

ABCDEFG ABCDEF ABCDEF

750 1000 500

Doplnkové služby: A - umelé zasnežovanie, B - lyžiarska škola, C - lyžiarska škôlka, D - požičovňa výstroja, E - večerné lyžovanie, F - bežecké trate, G - kúpanie, wellness

13


Záujem turistov o rekreáciu pri vode v lete je porovnateľne menší, hlavne pre drsnejšie klimatické podmienky a menej kvalitnú vybavenosť. Viac sú navštevované termálne kúpaliská, ale ani tie nie sú všetky vybavené na celoročné využitie. Veľkú popularitu v kraji majú návštevy aquaparkov najmä v súvislosti s poskytovaním služieb v oblasti welness. Prehľad vodných plôch významných pre oblasť cestovného ruchu región

názov lokality

stručná charakteristika • rozloha: 27 km2

Liptov

Liptovská Mara

• v lete poskytuje široké možnosti pre člnkovanie, kúpanie, vodné bicykle, vodné skútre, rybolov, rôzne vodné (i extrémne športy)

surfy,

• v jej okolí je vybudovaná široká ponuka ubytovacích zariadení a služieb v cestovnom ruchu, • hlavná funkcia - protipovodňová ochrana, výroba elektrickej energie • rozloha: 35 km2 • široká ponuka aktivít: vodné bicyklovanie, člnkovanie, potápanie, vodné lyžovanie. windsurfing, jachting, vyhliadkové plavby loďou, rybolov, či turistika do okolitej prírody.

Orava

Oravská priehrada

• po zatopení 4 obcí ostal na hladine malý vrch. Tak vznikol Slanický vrch, na ktorom je postavený Kostol povýšenia sv. kríža s expozíciou ľudovej maľby a plastiky. Ostrov je cieľom vyhliadkových plavieb. • je súčasťou vodného diela Orava (spolu s vyrovnávacou nádržou v Tvrdošíne)

• v okolí je vybudovaných množstvo stredísk CR, najznámejšie je Slanická osada • hlavná funkcia - vodná elektráreň s výrobou špičkovej elektriny Vodné dielo Horné Považie • v súčasnosti s potenciálom, ako prímestská rekreačná zóna pre mesto Žilina a Žilina blízke okolie

Prehľad stredísk s ponukou pobytu pri vode a ich vybavenosť v Žilinskom regióne Umiestnenie činnosti Okres

Obec

Čadca

Čadca Rajecké Teplice

Žilina

Rajec

Názov strediska Aphrodite Veronika

Stráňavy

Martin

Žilina

MKP

Vrútky Sučany

ATC Turiec Plutva

Martin

Turčianske Teplice Dolný Kubín Tvrdošín

Turčianske Teplice Mošovce Dolný Kubín Vitanová

Sunny Parkhotel SAP&Aquapark Vieska ŠRZ Drienok Oravice Meander Park

Nižná Lúčky

Ružomberok


Bešeňová

Liptovské liečebné kúpele Thermal park

Ružomberok Liptovský Mikuláš

Tatralandia

Liptovský Ján

Sorea

Typ

Bazény

plaváreň

1

Teplota vody 27

kúpele

2

31-38

8

Technický popis celoročne

Kapacita návštevníkov 120

celoročne

90

24-26

20.5.-15.9.

4000

Vybavenosť wellness

Otvorené

termálne kúpalisko termálne kúpalisko letné kúpalisko plaváreň letné kúpalisko letné kúpalisko letné kúpalisko plaváreň kúpele aquapark letné kúpalisko plaváreň plaváreň termálne kúpalisko aquapark plaváreň

2

20-24

11.6.-15.9.

2500

3 1 2 1 2 1 1 10 2 4 1

25-27 27 18-22 18-22 22-24 27-28 31 33-38 26 21-28 27

1.6.-31.8. celoročne 15.6.-1.9. 1.6.-31.8. 1.6.-31.8. celoročne celoročne celoročne 20.5.-30.9. celoročne celoročne

5000 200 500 2500 100 54 1000 2300 350 125

2

32-38

celoročne

700

3 1

28-38 26-28

celoročne celoročne

1400 120

kúpele

1

32

celoročne

25

termálne kúpalisko plaváreň aquapark plaváreň termálne kúpalisko plaváreň

wellness wellness

8

26-40

celoročne

5000

1 9 2

28 24-38 28-30

celoročne celoročne celoročne

80 4500 150

4

27-28

1.6.-30.9.

1800

1

26

celoročne

80

14

wellness


Žilinský kraj má silný potenciál v rozvoji poznávacieho a vidieckeho turizmu založenom na udržiavaní charakteristického folklóru, tradičných remesiel a v chránených prírodných územiach. Prehľad tradičných remesiel v Žilinskom regióne tradičné remeslo

lokalizácia/subregión

stručná charakteristika

drotárstvo

Horné Považie, Kysuce (obce Dlhé Pole, Kolárovice, Veľké Rovné, Turzovka, Vysoká nad Kysucou)

typické vandrovné zamestnanie známe v celej Európe a Rusku charakteristické opravou kuchynského riadu drôtovaním a výrobou predmetov z plechu a drôtu

olejkárstvo

najmä Turiec (obec Blatnica), ale aj Orava, Liptov

modrotlačiarstvo

Liptov, Orava, Turiec

tkáčstvo, plátenníctvo

Horná Orava

hrnčiarstvo

celé územie kraja

výroba zvoncov

Orava

domáca výroba prírodných liečív známa v celej Európe, Rusku a na Blízkom Východe pôvodom z Nemecka, využívané najmä na výrobu bohato zdobených a regionálne špecifikovaných sukní, záster a šiat známe aj na Blízkom Východe a na Balkáne patrí medzi najstaršie remeslá, najznámejšia v kraji je trsteniarska keramika v závislosti od valašskej a salašníckej tradície

výroba výšiviek

Horné Považie (obec Čičmany)

výroba z korienkov

Orava

kožušníctvo

Turiec (obec Mošovce)

najstaršia košikárska výroba z korienkov ihličnatých stromov

V súčasnosti je možné sa s nimi stretnúť v múzeách, pamiatkových rezerváciách ľudovej architektúry, skanzenoch, ale aj na trhoch ľudových remesiel, folklórnych festivaloch a jarmokoch. Poznávací turizmus je naviazaný aj na v kraji uskutočňované kultúrne a spoločenské podujatia, ktoré tvoria vhodnú doplnkovú formu turizmu. V kraji sú tiež veľmi populárne jeho špecifické danosti, umožňujúce poľovníctvo, rybolov, športové lietanie, skalolezenie, jaskyniarstvo a iné. Postupne sa aktivujú jazdecké športy a jazdecká turistika. V kraji sa uskutočňuje množstvo športových kultúrnych, nákupných a iných podujatí, s početnou domácou i zahraničnou návštevnosťou. Najlepšie je využitý potenciál okolia Žiliny, pohraničného pásma Kysúc, severovýchodnej časti Oravy, okolia Martina, Ružomberka a horného Liptova. Značné rozvojové rezervy sú ešte v okrese Bytča, v okolí Rajca, v okrese Dolný Kubín a Námestovo, v okolí Turčianskych Teplíc a v okrese Ružomberok. Vážnym problémom využitia rekreačného a turistického potenciálu je vysoká sezónnosť, obmedzená ponuka rekreačných aktivít a ich nedostatočná vzájomná previazanosť. Dokument Ministerstva hospodárstva SR „Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike“ (Ústav turizmu, s.r.o., 2005) člení priestor Žilinského kraja na štyri regióny: • • • •

Severopovažský región Mesto) Turčiansky región Oravský región Liptovský región

(okres Bytča, Žilina, Čadca, Kysucké Nové (okres Martin, Turčianske Teplice) (okres Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín) (okres Liptovský Mikuláš, Ružomberok) 15


V Severopovažskom regióne sú spojené dva prirodzené historické subregióny Žilinského samosprávneho kraja, ktoré sú navzájom vymedzené geograficko – prírodnými hranicami. Tieto subregióny vytvárajú samostatné funkčné celky, ktoré sú charakteristické silnými vnútornými väzbami a vzťahmi, vlastnými tradíciami a spoločným historickým vývojom, a taktiež homogénnymi podmienkami pre rozvoj a infraštruktúrou. Vzhľadom na ich výraznú organizovanosť v Zmenách a doplnkoch č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja ich plne akceptujeme a vychádzame práve z tohto prirodzeného historického členenia. Preto Severopovažský región uvedený v Regionalizácii cestovného ruchu v Slovenskej republike ďalej členíme na: • Subregión Hornopovažský (okres Bytča, Žilina) • Subregión Kysucký (okres Čadca, Kysucké Nové Mesto)

Subregión Hornopovažský Strednodobý horizont

Medzinárodný

Dlhodobý horizont

Medzinárodný

Význam •

Subregión, špecifická Strednodobý horizont lokalita

• •

•

Dlhodobý horizont

Druh turizmu

Subregión Malá Fatra s Vrátnou dolinou Lokalita Žilina mesto Lokalita Rajec, Rajecké Teplice, kúpele a termálne kúpalisko Rajec Subregión lazníckeho osídlenia pod Javorníkmi s väzbou na ČR a Kysucký región

Prevládajúci domáci turizmus Významný podiel príjazdového turizmu Pobytový turizmus dlhodobý Krátkodobé pobyty Intenzívna jednodenná návštevnosť

Formy turizmu

• • • • • •

Zimný horský turizmus Letný pobyt v horách Pobyty pri termálnej vode Kúpeľný turizmus s liečebnou funkciou Poznávací turizmus Obchodný turizmus

Hlavné produkty

•

Zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika – strediská Vrátna, Rajecká Lesná, Čičmany Letný pobyt v horách – pešia turistika v oblasti Malej Fatry - Vrátna dolina Letný pobyt pri termálnej vode – termálne kúpaliská Rajec, Rajecké Teplice, Stráňavy Pobyt/rekreácia v kúpeľoch – Rajecké Teplice Poznávanie kultúrneho dedičstva, návšteva múzeí a galérií – Žilina pamiatková rezervácia,

• • • •

16


•

• Doplnkové produkty • • • Hlavný trh

sakrálne pamiatky, svetské pamiatky Budatín, Strečno, Čičmany, Rajec, Lietava, Bytča, Súľovský hrad, Strečno Obchodný turizmus – veľtrhy, výstavy, konferencie, pracovné cesty s koncentráciou v Žiline Pobyt na vidieku, lese, horách s nenáročnými aktivitami Návšteva významných podujatí Horolezectvo Cykloturistika

Významný je domáci trh, sledovaný návštevníkmi z ČR, PR, Nemecka a Maďarska

Doplnkové trhy

Pobaltské krajiny, krajiny Beneluxu, Rusko

Segmenty trhu

Zjazdové lyžovanie: Rodiny s deťmi, malé skupiny, väčšie skupiny mládeže, nižšia a stredná vrstva, menej aj vyššia statusová trieda Letný pobyt na horách, pri termálnej vode, poznávanie: Rodiny s deťmi, malé skupiny a jednotlivci, mladí ľudia a stredné vekové kategórie, nižšia stredná vrstva Obchodný turizmus: Jednotlivci, malé skupiny v prípade firemných podujatí, stredné vekové skupiny vo vyššej statusovej triede

Priebeh sezónnosti

Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom

V horskom turizme dve silné sezóny – leto a zima. V najatraktívnejšej časti Malej Fatry aj relatívne dobrá mimosezóna. Obchodný turizmus – mimo letných mesiacov celoročná Kúpele – relatívne vyrovnané v priebehu celého roka • • • • • • •

Pobyt v lesnom/horskom prostredí Pešia turistika Zjazdové lyžovanie Pobyt na vidieku Pobyt/rekreácia pri termálnej vode Pobyt/rekreácia pri vode, vodné športy Poznávanie kultúrneho dedičstva

Región má veľmi dobré predpoklady pre ďalší rozvoj turizmu so zapojením širšieho územia než je tomu doteraz. Na súčasnom postavení regiónu na trhu, má však zásluhu najmä oblasť okolo Žiliny s najatraktívnejšou časťou Malej Fatry a kúpeľmi Rajecké Teplice. Pre udržanie si svojej pozície na trhu bude potrebné, aj v tejto najatraktívnejšej časti, sa venovať ponuke služieb tak, aby sa nestrácala, resp. nezhoršovala štruktúra klientely. Popri tom treba intenzívnejšie využívať aj ďalšie časti regiónu tak, aby sa vysoký potenciál premenil na reálny rozvoj a výkony cestovného ruchu.

17


Subregión Kysucký Strednodobý horizont

Národný

Dlhodobý horizont

Medzinárodný

Význam

Subregión, špecifická Strednodobý horizont lokalita Dlhodobý horizont

Druh turizmu

•

Lokalita Veľká Rača (zimné lyžiarske stredisko)

•

Subregión Horné a Stredné Kysuce

Prevládajúci domáci turizmus Významný podiel príjazdového turizmu Pobytový turizmus dlhodobý Krátkodobé pobyty Intenzívna jednodenná návštevnosť

Formy turizmu

• • •

Zimný horský turizmus Letný pobyt v horách Poznávací turizmus

Hlavné produkty

•

Zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika – strediská Veľká Rača, Skalité, Makov Letný pobyt v horách – pešia turistika v oblasti Javorníkov – Makov, Kysucké Beskydy Poznávanie kultúrneho dedičstva, návšteva múzeí a galérií – úvraťová železnička a múzeum ľudovej architektúry Vychylovka

• •

• Doplnkové produkty • • Hlavný trh

Pobyt na vidieku, lese, horách s nenáročnými aktivitami Návšteva významných podujatí Cykloturistika

Významný je domáci trh, sledovaný návštevníkmi z ČR, PR, Nemecka a Maďarska

Doplnkové trhy

Pobaltské krajiny, krajiny Beneluxu, Rusko

Segmenty trhu

Zjazdové lyžovanie: Rodiny s deťmi, malé skupiny, väčšie skupiny mládeže, nižšia a stredná vrstva, menej aj vyššia statusová trieda Letný pobyt na horách, poznávanie: Rodiny s deťmi, malé skupiny a jednotlivci, mladí ľudia a stredné vekové kategórie, nižšia stredná vrstva Obchodný turizmus: Jednotlivci, malé skupiny v prípade firemných podujatí, stredné vekové skupiny vo vyššej statusovej triede

Priebeh sezónnosti Aktivity s najvyšším dlhodobým potenciálom

V horskom turizme dve silné sezóny – leto a zima. • • •

Pobyt v lesnom/horskom prostredí Pešia turistika Zjazdové lyžovanie 18


• •

Pobyt na vidieku Poznávanie kultúrneho dedičstva

Región má veľmi dobré predpoklady pre ďalší rozvoj turizmu so zapojením širšieho územia než je tomu doteraz. Na súčasnom postavení regiónu na trhu, má však zásluhu najmä oblasť Veľká Rača a Makov. Pre udržanie si svojej pozície na trhu bude potrebné, aj v tejto najatraktívnejšej časti, sa venovať ponuke služieb tak, aby sa nestrácala, resp. nezhoršovala štruktúra klientely. Podiel zahraničných účastníkov z Poľska a ČR naznačuje ďalšie možnosti vyplývajúce aj z polohy regiónu na hraniciach s Poľskom a ČR – s vysokým dopytom po pobytoch na horách. Kysuce majú vytvorené veľmi dobré podmienky pre rozvoj agroturistických aktivít. Popri tom treba intenzívnejšie využívať aj ďalšie časti regiónu, aby sa vysoký potenciál pre menil na reálny rozvoj a výkony cestovného ruchu.

Turčiansky región Strednodobý horizont

Národný

Dlhodobý horizont

Medzinárodný

Význam •


•

Lokalita Martin s Martinské Hole Lokalita Turčianske Teplice (liečebné kúpele)

Dlhodobý horizont Druh turizmu

Prevládajúci domáci turizmus Významný podiel príjazdového turizmu ,cca 30 % Dlhodobé pobytový turizmus Krátkodobý pobytový turizmus

Formy turizmu

• • • • •

Lyžovanie vrátane lyžiarskej turistiky Letný pobyt v horách Pobyty pri termálnej vode Kúpeľný turizmus s liečebnou funkciou Poznávací turizmus

Hlavné produkty

•

Zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika – strediská Martinské Hole, Jasenská Dolina, Valčianska Dolina, Turany Trusalová, Turčianske Kľačany, Horný Turček Letný pobyt v horách – pešia turistika Malá Fatra, Veľká Fatra Pobyt/rekreácia v kúpeľoch – Turčianske Teplice Poznávanie kultúrneho dedičstva, návšteva múzeí a galérií – Martin pamiatky v meste, Múzeum slovenskej dediny v prírode, Kláštor pod Znievom, Mošovce, Diviaky, Slovenské Pravno, Necpaly, Sklabinský Podzámok

• • •

19


• Doplnkové produkty • • Hlavný trh

Pobyt na vidieku v horskom, resp. podhorskom prostredí Letný pobyt pri termálnej vode – termálne kúpaliská Turčianske Teplice, Mošovce Cykloturistika

Domáce obyvateľstvo, Česká republika, Poľsko, Maďarsko, pre produkt kúpeľníctva Nemecko

Doplnkové trhy

Holandsko, Ukrajina, pobaltské krajiny

Segmenty trhu

Zjazdové lyžovanie: Rodiny s deťmi, dvojice a malé skupiny, mladší a stredný vek, nižšia a stredná statusová trieda Letný pobyt na horách, pri termálnej vode, poznávanie: Rodiny s deťmi, malé skupiny a jednotlivci, mladí ľudia a stredné vekové kategórie, nižšia stredná vrstva

Priebeh sezónnosti


Silná sezónnosť: s dvomi výraznými sezónami, s výnimkou kúpeľov s relatívne rovnomerným dopytom • • • • • • •

Pobyt v lesnom/horskom prostredí Pešia turistika Zjazdové lyžovanie Pobyt/rekreácia pri termálnej vode Lyžiarska turistika Pobyt na vidieku Poznávanie kultúrneho dedičstva

Región má pomerne nízky objem ubytovacích kapacít, ich vyťaženosť však prevyšuje celonárodnú úroveň, nepochybne aj vďaka kúpeľom Turčianske Teplice. V súčasnosti však región svoj potenciál využíva len parciálne. Možnosti ďalšieho rastu spočívajú vo využití skvelých podmienok územia ohraničenom Malou a Veľkou Fatrou, s výbornými terénmi pre zjazdové lyžovanie a atraktívnymi dolinami i hrebeňmi pre atraktívnu turistiku. V kombinácii so zdrojmi liečivej a termálnej vody sa ponúka možnosť vytvárania vysoko atraktívnej ponuky. V dlhodobom horizonte možno počítať s rastom významu tohto turistického regiónu.

Oravský región Strednodobý horizont

Národný

Dlhodobý horizont

Medzinárodný

Význam • •


• •

Dlhodobý horizont

20

Subregión Roháče Subregión Oravská priehrada Lokalita Oravský Podzámok (hrad) Subregión Oravská Magura


Druh turizmu

Približne vyrovnaný podiel domáceho a príjazdového turizmu Dlhodobý pobytový turizmus Krátkodobý pobytový turizmus Intenzívna jednodenná návštevnosť

Formy turizmu

• • • •

Lyžovanie vrátane lyžiarskej turistiky Letný pobyt v horách, pešia turistika Letný pobyt pri vode, vodné športy Poznávací turizmus

Hlavné produkty

•

Zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika – Kubínska Hoľa, Malá Lučivná, Zázrivá, Zverovka, Zuberec, Oravská Lesná Letný pobyt v horách – pešia turistika Letný pobyt pri vode, vodné športy – Oravská priehrada Pobyt pre termálnej vode Poznávanie kultúrneho dedičstva, návšteva múzeí a galérií – Oravský Podzámok, Leštiny, Dolný Kubín, Tvrdošín, Trstená, Podbiel, Zuberec - Múzeum oravskej dediny v prírode,

• • • •

• Doplnkové produkty • • • Hlavný trh

Pobyt na vidieku, lese, horách s nenáročnými aktivitami, Horolezectvo Cykloturistika Rybárstvo

Poľsko, Česká republika, Slovensko

Doplnkové trhy

Holandsko, Nemecko

Segmenty trhu

Zjazdové lyžovanie: Rodiny s deťmi, dvojice a malé skupiny, mladšie a stredné vekové skupiny, nižšia až vyššia stredná statusová trieda Letný pobyt na horách, pri vode, poznávanie: Rodiny s deťmi, malé skupiny, mladí ľudia a stredné vekové kategórie, nižšia stredná vrstva

Silná sezónnosť: dve silné sezóny, málo využívané medzisezónne obdobie Aktivity s najvyšším • Pobyt v lesnom/horskom prostredí dlhodobým potenciá• Pobyt pri vode, vodné športy lom • Pešia turistika • Zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika • Pobyt pri termálnej vode • Pobyt na vidieku • Poznávanie kultúrneho dedičstva Priebeh sezónnosti

Vzhľadom na vysoký podiel ubytovania v súkromí, skutočné výkony v tomto regióne asi výrazne prevyšujú aktuálne dostupné údaje. Vysoký podiel zahraničných účastníkov z Poľska naznačuje ďalšie možnosti vyplývajúce aj z polohy regiónu na hraniciach s Poľskom – s vysokým dopytom po pobytoch na horách. Región však má predpoklady získať klientelu aj z iných zahraničných trhov. Orava má vynikajúce rozvojové možnosti v horskom, zimnom 21


aj letnom turizme, aj mimo prísne chránených území. Kombinácia s možnosťou vodných športov, kúpania v termálnej vode, zaujímavých historických pamiatok a vysoko estetickej krajiny, predurčuje región k medzinárodnému významu. Jeho podiel a postavenie na trhu bude rásť, ak rozvoj turizmu bude profesionálne manažovaný.

Liptovský región Strednodobý horizont

Medzinárodný

Dlhodobý horizont

Medzinárodný

Význam •


• •

•

Dlhodobý horizont

Druh turizmu

Formy turizmu

Subregión Západné Tatry – juh

Príjazdový turizmus – významný Domáci turizmus – významný Dlhodobý pobytový turizmus Krátkodobý pobytový turizmus Jednodenná návštevnosť • • • • • • •

Hlavné produkty

Subregión Nízke Tatry, Ďumbierska časť – sever Subregión Liptovská Mara (vodná nádrž) Lokalita Malinô – Vlkolínec (lyžovanie, pamiatka UNESCO)

•

•

•

Zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika Letný pobyt pri termálnej vode, vodných plochách, vodné športy Letný horské pobyty – pešia turistika Pobyt na vidieku Poznávanie kultúrneho a dedičstva a prírodných zvláštností Kúpeľný pobyt s liečebnou funkciou Obchodný turizmus Zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika – Demänovská dolina – Jasná, Ski park Ružomberok, Čertovica, Nižná Boca, Liptovský Ján, Závažná Poruba, Žiarska dolina Poznávanie kultúrneho dedičstva, miestnych tradícií, prírodných atraktivít, návšteva múzeí a galérií, návšteva významných podujatí – pamiatky Vlkolínec (UNESCO), Liptovský Mikuláš, Liptovský Ján, Hybe, Svätý Kríž, Ružomberok, Liptovský Hrádok, tradícia ovčiarstva a výroba syrov (bryndza), prírodné atraktivity jaskyne v Demänovskej doline, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, galéria Ľ. Fullu v Ružomberku, medzinárodný folklórny festival Východná Letné pobyty pri vode vrátane termálnej, vodné 22


• • Doplnkové produkty • • • • • • •

športy – vodná nádrž Liptovská Mara (plávanie, člnkovanie, windsurfing, jachting, rybolov), termálne kúpaliská – celoročné Liptovský Mikuláš, Bešeňová, sezónne Liptovský Ján Letné pobyty v lese/horách, pešia turistika, vysokohorská cykloturistika – Nízke Tatry Kúpeľný pobyt s liečebnou funkciou – kúpele Lúčky špecializované na ženské choroby, Korytnica a Liptovský Ján Pobyt na vidieku v kombinácii s poznávaním tradície výroby syrov a ovčiarstva Obchodný turizmus – pracovné cesty, konferencie, semináre, firemné akcie, Liptovský Mikuláš, Jasná, Ružomberok Horolezectvo Paragliding Vodáctvo Rybolov Poľovníctvo

Hlavný trh

Slovensko, Poľsko, Česká republika, Maďarsko, Nemecko

Doplnkové trhy

Holandsko, Rusko, výhľadovo pobaltské krajiny, Ukrajina

Segmenty trhu

Zimné pobyty – lyžovanie: Dvojice, rodiny, malé skupiny, vrátane náročných lyžiarov, veková štruktúra mladé a stredné vekové skupiny, stredná a vyššia statusová trieda Letné pobyty: Rodiny s deťmi, malé skupiny športovo zameraných mladých ľudí, pre pobyty v termálnych areáloch aj seniori, nižšia a stredná statusová trieda

Priebeh sezónnosti


Výrazná sezónnosť zimná – v čase od polovice decembra do polovice apríla. Letná sezóna od polovice júna cca do konca septembra • • • • • • •

Zjazdové lyžovanie a lyžiarska turistika Letné pobyty na horách –pešia turistika Vodné športy, vodáctvo Pobyt/rekreácia pri termálnej vode Poznávanie kultúrneho dedičstva Návšteva jaskýň Pobyt na vidieku/vidiecky turizmus

Región predstavuje najširšiu a najuniverzálnejšiu ponuku atraktivít cestovného ruchu a aktivít pre turistov v rámci Slovenska. Územie poskytuje možnosti takmer pre všetky aktivity cestovného ruchu vo veľmi vysokej úrovni, niektoré z nich v úplne špičkovej. Prednosťou regiónu je aj jeho poloha medzi ďalšími vysoko atraktívnymi regiónmi. Výkony regiónu sú vyššie ako jeho podiel na kapacitách, najviac pri prenocovaniach zahraničných hostí. Možnosti existujúcich stredísk ešte nie sú vyčerpané, pritom v regióne sú možnosti aj otvorenie nových, vysoko atraktívnych lokalít (napr. Nižná a Vyšná Boca). Aj bez zakladania nových stredísk je možné viac využívať aj Západné Tatry, ktoré môžu prispieť aj k zmene 23


imidžu celého regiónu. V posledných rokoch je pripravovaný rozvoj strediska Jasná pod Chopkom, kde sú najvhodnejšie podmienky pre zjazdové lyžovanie v celej strednej Európe (s výnimkou Rakúska). Región má všetky predpoklady presadiť sa aj na medzinárodnom trhu. 2.9.1.5.1 Formy cestovného ruchu Poznávací turizmus Zahŕňa širokú škálu pobytov zameraných na poznávanie histórie, prírody, architektúry, kultúrno-historického dedičstva, umenia, zvykov, tradícií a folklóru a pod. Cieľom návštevníkov sú miesta so sústredením historických pamiatok (napr. pamiatky zaradené do zoznamu svetového dedičstva UNESCO, mestské pamiatkové rezervácie, rezervácie ľudovej architektúry a múzeá v prírode), významné solitérne historické stavby (napr. hrady a zámky, kaštiele), technické pamiatky (mosty, hute – maše, bane a štôly), ale napr. aj moderné novodobé stavby, atraktivity a technické diela. Do tejto formy sa zahŕňajú návštevy múzeí a galérií súvisiacich s poznávaním histórie, ale aj návštevy významných kultúrnych, športových a spoločenských podujatí (ako sú napr. hudobné a divadelné a folklórne festivaly, koncerty, veľké športové podujatia a pod.). Sem patria aj cielené návštevy rôznych podujatí s dlhou tradíciou akými sú napr. folklórny festival vo Východnej alebo súbor podujatí v rámci Jánošíkových dní v Terchovej, vianočné trhy atď. Aktivity poznávacieho turizmu sú využívané nielen ako prvotný motív pri tvorbe rôznych špecializovaných poznávacích zájazdov a pobytov, ale aj ako doplnkový program v kombinácii s letnými a zimnými pobytmi, kde je cieľom skôr oddychová aktivita (turistika, kúpanie, plávanie, lyžovanie, atď.). Poznávací turizmus sa realizuje aj medzisezónnom období, čo prispieva k zmierneniu sezónnych výkyvov a zároveň vyvažuje zaťaženosť územia a zmierňuje tlak na prírodné prostredie. Zhodnotenie potenciálu vytypovaných lokalít v ŽSK v oblasti cestovného ruchu Význam medzinárodný celoštátny

Lokality Žilina, Strečno, Nová Bystrica, Martin, Oravský Podzámok, Zuberec, Pribylina, Demänovská Dolina Veľké Rovné, Čičmany

Vidiecky turizmus Vidiecky turizmus je založený na aktívnom využívaní vidieckeho osídlenia pre rekreačno – turistický pobyt, teda vidiecke prostredie je cieľovým miestom pobytu (ubytovanie, stravovanie) a stáva sa východiskom na využitie potenciálu daného územia (príroda, pamiatky a pod.). Osobitným druhom vidieckeho turizmu je agroturizmus, ktorý je spájaný s poznávaním príp. aj priamym zapojením sa do tradičných poľnohospodárskych príp. lesníckych prác, ako oboznamovaním sa so spôsobom života v tomto prostredí v minulosti. Vidiecky turizmus je však širší pojem zahŕňajúci aj také prvky ako prírodné trasy, miesta na piknik, ľudové múzeá, prezentačné centrá a pod. Zhodnotenie potenciálu vytypovaných lokalít v ŽSK v oblasti cestovného ruchu Význam

Lokality

medzinárodný

Žilina, Strečno, Nová Bystrica, Martin, Oravský Podzámok, Zuberec, Pribylina

celoštátny

Veľké Rovné, Čičmany

Kúpeľný turizmus Táto forma turizmu je založená na využívaní prírodných daností krajiny – využívaní prírodných termálnych a minerálnych vôd a vhodných klimatických podmienok s cieľom zlepšenia, alebo udržania si zdravia, ale aj dobrého vzhľadu a krásy a mladosti. Kúpeľný 24


turizmus je teda potrebný vnímať ako širší komplex aktivít súvisiacich s udržiavaním zdravia, krásy a mladosti. Ponuka služieb kúpeľných liečební je predovšetkým zameraná na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti. V zariadeniach typu wellness centier je ponuka zameraná na komplexný prístup k potrebám človeka na udržanie si zdravia, zdravého životného štýlu, dobrého a mladého vzhľadu. V kúpeľoch a tzv. wellness centrách sa okrem liečebných procedúr využívajú aj rôzne relaxačno rehabilitačné techniky a ponúka sa aj komplex kozmetických služieb. Spoločným znakom služieb kúpeľných aj wellness zariadení je odborný lekársky dohľad nad výberom aj realizáciou procedúr pre klienta. Zhodnotenie potenciálu vytypovaných lokalít v ŽSK v oblasti cestovného ruchu Význam medzinárodný celoštátny regionálny

Lokality Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Lúčky, Korytnica, Ľubochňa, Liptovský Ján Kunerad, Železnô

Náboženský turizmus Táto forma turizmu je podmienená existenciou miesta významného pre cirkev, akými sú napr. významná cirkevná stavba – bazilika, synagóga, kalvária, pútnické miesto, alebo miesto pôsobenia významnej osobnosti niektorej cirkvi. Na Slovensku je táto forma charakteristická veľkou jednorazovou návštevnosťou hlavne v čase konania púte a počas významných cirkevných sviatkov (napr. Rajecká Lesná, v menšom aj Korňa). Zhodnotenie potenciálu vytypovaných lokalít v ŽSK v oblasti cestovného ruchu Význam celoštátny regionálny

Lokality Turzovka, Rajecká Lesná, Svätý kríž Višňové

Nákupný turizmus Nákupný turizmus - cestovanie, ktorého hlavným motívom je nakupovanie. V rámci domáceho turizmu sa realizuje nákupný turizmus hlavne vo väčších aglomeráciách a hospodárskych centrách, v ktorých sú vybudované veľké nákupné centrá alebo rozsiahla sieť maloobchodných predajní umožňujúce nákup širokého sortimentu tovaru. Výrazný nákupný turizmus je realizovaný v prihraničných oblastiach, motivovaný rozdielnou cenovou úrovňou tovarov a často aj služieb. Zhodnotenie potenciálu vytypovaných lokalít v ŽSK v oblasti cestovného ruchu Význam celoštátny regionálny

Lokality Žilina Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš

Obchodný turizmus Obchodný turizmus predstavuje formu cestovania spojenú s pracovnou aktivitou. Patria sem služobné cesty (porady na orgánoch štátnej správy, obchodné rokovania, poskytovanie služieb mimo miesta bydliska poskytovateľa). Okrem toho sa sem radí aj kongresový či konferenčný turizmus ako aj cesty spojené s výstavami a veľtrhmi. Prirodzene táto forma je viac rozvinutá vo väčších aglomeráciách, hospodárskych centrách krajiny. Obchodný turizmus sa realizuje prevažne v pracovných dňoch a v období mimo prázdnin a sviatkov. Zhodnotenie potenciálu vytypovaných lokalít v ŽSK v oblasti cestovného ruchu Význam regionálny

Lokality Žilina

25


Incentívny turizmus Incentívny (motivačný) turizmus je forma založená na realizácii aktivít, ktorých cieľom je motivácia na zlepšenie a skvalitnenie práce a pod.. Táto forma predstavuje rôzne aktivity predovšetkým podnikateľských subjektov, ktoré motivujú svojich pracovníkov na zvyšovanie kvalifikácie (rôzne školenia a kurzy s cieľom vzdelávania), svojich obchodných partnerov (prezentácie nových produktov), upevňovanie pracovných vzťahov kolektívov (tzv. teambuilding) a pod. Podujatia organizované v rámci incentívneho turizmu majú najrôznejšiu podobu a organizujú sa pre objednávateľa na rôznych aj netradičných miestach. Náklady na pobyty v rámci incentívneho turizmu znáša vysielajúca, resp. pozývajúca organizácia, nie samotní účastníci podujatia. Zhodnotenie potenciálu vytypovaných lokalít v ŽSK v oblasti cestovného ruchu Význam celoštátny regionálny

Lokality Demänovská dolina, Žilina

Horský zimný turizmus Táto forma turizmu je založená na využívaní osobitného horského prírodného potenciálu v zimnom období. Hlavnými aktivitami horského turizmu sú lyžovanie (najmä alpské, ale aj bežecké a skialpinizmus) a snowboarding, ako aj celý rad doplnkových aktivít. Zimné športy, osobitne zjazdové lyžovanie a snowboarding si vyžadujú špecifickú infraštruktúru (prepravné zariadenia, upravené trate, zasnežovacie zariadenia,...) ako aj všeobecnú turistickú infraštruktúru a supraštruktúru. Zimné športy sa výrazne diverzifikujú. Zhodnotenie potenciálu vytypovaných lokalít v ŽSK v oblasti cestovného ruchu Význam

Lokality

medzinárodný

Terchová, Makov, Oščadnica, Skalité, Martin, Belá - Dulice, Zázrivá, Dolný Kubín, Zuberec, Ružomberok, Demänovská Dolina,

celoštátny

Čičmany, Belá, Nová Bystrica, Šútovo, Párnica, Hruštín, Podbiel, Nižná, Zábiedovo, Oravice, Liptovské Revúce, Liptovská Lužná, Partizánska Ľupča, Pavčina Lehota, Liptovský Ján, Pribylina, Žiar

Horský letný turizmus Hlavnými letnými aktivitami v horách je pešia turistika, horská cykloturistika a relax v horskom prostredí. S výnimkou najatraktívnejších horských destinácií je dopyt po horských strediskách v lete nižší v porovnaní so zimnou sezónou. To vyvoláva potrebu budovania dostatočne atraktívnej letnej turistickej infraštruktúry. Forma horského letného turizmu môže byť rozvíjaná aj v horských a podhorských obciach, v ktorých návštevníci môžu využívať ich infraštruktúru a služby. Zhodnotenie potenciálu vytypovaných lokalít v ŽSK v oblasti cestovného ruchu Význam

Lokality

Makov, Oščadnica, Terchová, Martin, Belá - Dulice, Blatnica, Zázrivá, Dolný Kubín, Oravský medzinárodný Podzámok, Zuberec, Habovka, Ružomberok, Liptovské Revúce, Liptovská Osada, Liptovská Lužná, Partizánska Ľupča, Demänovská Dolina, Pribylina, Nižná Boca, Vyšná Boca celoštátny

Súľov - Hradná, Čičmany, Belá, Nová Bystrica, Šútovo, Turany, Oravská Lesná, Hruštín, Zákamenné, Rabčice, Podbiel, Nižná, Oravsky Biely Potok, Ľubochňa, Žiar, Závažná Poruba, Liptovský Ján, Vavrišovo, Važec, Východná, Hybe, Kráľova Lehota

26


regionálny

Petrovice, Kolárovice, Veľké Rovne, Dlhé Pole, Varín, Kysucké Nové Mesto, Zborov, Raková, Dlhá n. Kysucou, Korňa, Turčianske Kľačany, Vrútky, Turčianska Štiavnička, Sklabinský Podzámok, Necpaly, Čremošné, Párnica, Vyšný Kubín, Malatiná, Lokca, Novoť, Oravské Veselé, Sihelné, Rabča, Brezovica, Stankovany, Hubová, Sliače, Huty- Borové, Liptovské Matiašovce, Bobrovec, Jalovec, Liptovský Hrádok, Malužiná

Pobyty pri vodných plochách Využitie prírodného prostredia v tejto forme turizmu je založené výlučne na letných aktivitách, teda táto forma je charakteristická jednou dominujúcou letnou sezónou. Ide skoro výlučne o aktivity, ktoré sú spojené hlavne s vodou a vodnými športmi pri vode – prírodných jazerách, štrkoviskách, priehradách či vodných tokoch. Samozrejme sú kombinované aj s inými športovými a rekreačnými aktivitami. Účastníci tejto formy turizmu v našich podmienkach často využívajú sezónne a menej nákladné ubytovacie zariadenia. Zhodnotenie potenciálu vytypovaných lokalít v ŽSK v oblasti cestovného ruchu Význam medzinárodný celoštátny regionálny

Lokality Oravská Priehrada, Liptovská Mara Vodné dielo Žilina Kysucké Nové Mesto, Sučany

Turizmus na báze termálnych vôd Na rozdiel od kúpeľného turizmu ide o čisto rekreačné využívanie termálnych vôd. Táto forma turizmu využíva sezónne aj celoročné zariadenia. Najvyššiu sezónu predstavuje letné obdobie, kedy kúpanie v termálnej vode tvorí hlavný dôvod pobytu pre väčšinu návštevníkov týchto zariadení. Využívané sú aj v zimnom období, ale prevažne ako doplnková aktivita, napríklad k lyžovaniu. Pre vyššie vekové kategórie je táto forma turizmu atraktívna po celý rok. Zhodnotenie potenciálu vytypovaných lokalít v ŽSK v oblasti cestovného ruchu význam medzinárodný celoštátny regionálny

lokality Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Oravice, Bešeňová, Liptovský Mikuláš - Ráztoky Stráňavy, Mošovce, Lúčky, Liptovský Ján, Pavčina Lehota, Partizánska Ľupča, Liptovská Kokava Rajec, Žilina, Dolný Kubín

27


2.9.2. Koncepcia rozvoja kúpeľných miest V Žilinskom kraji je 5 sídel, ktoré už mali štatút kúpeľných miest. Sú to: Rajecké Teplice, Kunerad, Turčianske Teplice, Korytnica a Lúčky. V súčasnosti si zachovali štatút kúpeľných miest (Inšpektorát kúpeľov a žriediel MZ SR v IV/2007) len prírodné liečebné kúpele Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Lúčky a kúpeľná liečebňa v Liptovskom Jáne. Kúpeľné zariadenia v Kunerade a Korytnici sú mimo prevádzky. Aktuálny stav prevádzkovania prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební v SR - Žilinský kraj

Č.

LOKALITA

Č.

Kúpeľné miesto

7. LÚČKY

10. RAJECKÉ TEPLICE

PREVÁDZKOVATEĽ Prírodné liečebné kúpele (PLK)

10. Liptovské liečebné kúpele a.s., Lúčky 14. Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice a.s.

INDIKÁCIE

Kúpeľná liečebňa (KL)

podľa povolenia MZ SR na prevádzkovanie PLK / KL

VII. XI.

VI. VII. XII.

15. TURČIANSKE 21. Slovenské TEPLICE liečebné kúpele Turčianske Teplice, a.s.

18. LIPTOVSKÝ JÁN

24.

Choroby pohybového ústrojenstva Ženské choroby

Nervové choroby (okremVI/5,6) Choroby pohybového ústrojenstva Choroby z povolania (k VI a VII)

Onkologické choroby Choroby tráviaceho ústrojenstva Nervové choroby Choroby pohybového ústrojenstva Choroby obličiek a močových XI. ciest Ženské choroby XII. Choroby z povolania XXI. XXIII. Onkologické choroby XXVI. Choroby tráviaceho ústrojenstva XXVII. Nervové choroby XXVIII. Choroby pohybového ústrojenstva XXIX. Choroby obličiek a močových ciest Choroby gynekologické I. III. VI. VII. VIII.

KRÚ MV SR I. BYSTRÁ, IV. Liptovský Ján

V.

XI. XII.

Onkologické choroby Choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou (IV/5) Netuberkulózne choroby dýchacích ciest (V/1-9) Ženské choroby (XI/6) Choroby z povolania (XII/1,5,6,9,10)

28

ČÍSLO povolenia MZ SR na prevádzkovanie PLK /KL Dátum 25846/2005-SP 15.11.2005

16785-2/2005 2.6.2005

06367/2006-SP 12.5.2006

27856-92/2006/ŠKK 21.12.2006


Vysvetlivky: PLK KL kurzívou

Prírodné liečebné kúpele (viac ako jedno zdravotnícke zariadenie) Kúpeľná liečebňa (samostatné zdravotnícke zariadenie) Uvedené indikácie nie sú predmetom povolenia (vydané podľa zákona č. 578/2004 Z. z.), ale zmluvného vzťahu s príslušnou zdravotnou poisťovňou

V budúcnosti sa kúpeľnými miestami môžu stať aj : Slaná Voda pri Oravskej Polhore a tiež Ľubochňa. Mimo toho sú liečebné zariadenia aj v lokalitách Železnô a Smrekovica. Vo všetkých sa využívajú vhodné prírodné, hlavne klimatické podmienky. Podmienky, ktoré umožňujú vznik liečebno - relaxačných zariadení sú aj v priestoroch obcí : Makov, Súľov Hradná, Liptovské Revúce, Liptovská Lúžna, Nižná Boca a v lokalitách : Magurka, Martinské Hole, Vrátna, Roháče, Oravice, Demänovská Dolina, Jánska Dolina, prípadne aj v ďalších. V kúpeľných územiach kúpeľných miest bude aj naďalej prioritou liečba. Jej rozvoj bude závisieť na programoch a možnostiach prevádzkovateľov kúpeľov a bude prebiehať v gescii Ministerstva zdravotníctva SR. Na ostatnom území kúpeľných miest a v ich zázemí bude participovať aj rekreácia a turizmus, hlavne relaxačný, poznávací, kultúrny a nákupný. Ponuka služieb kúpeľných zariadení je okrem liečby zameraná na komplexný prístup k potrebám človeka, na udržanie si zdravia, zdravého životného štýlu, dobrého a mladého vzhľadu. V kúpeľoch a tzv. wellness centrách sa okrem liečebných procedúr využívajú aj rôzne relaxačno rehabilitačné techniky a ponúka sa aj komplex kozmetických služieb. Spoločným znakom služieb kúpeľných aj wellness zariadení je odborný lekársky dohľad nad výberom aj realizáciou procedúr pre klienta. V súčasnosti je rozvoj týchto služieb viazaný tak aj na využívanie termálnych vôd ako na liečebné, tak aj na relaxačné účely. Termálne vody sú využívané okrem liečebných kúpeľov aj v aquaparkoch Turčianske Teplice, Oravice, Bešeňová, Liptovský Mikuláš - Ráztoky a termálnych kúpaliskách Rajec, Rajecké Teplice, Stráňavy, Liptovský Ján. Pripravené je využitie termálnych vôd v Liptovskej Kokave a Dolnom Kubíne. Perspektívne územia pre ďalší rozvoj cestovného ruchu na báze termálnych vôd sú : • v Žilinskej kotline v priestore Rajec – Kamenná Poruba – Rajecké Teplice a oblasť Lietavskej Lúčky, Žiliny a Tepličky • v Turčianskej kotline medzi Mošovcami a Necpalmi a v južnej časti kotliny • v Skorušinskej panve územie medzi Dolným - Vyšným Kubínom a územie medzi Chlebnicami a Oravským Bielym Potokom • v Liptovskej kotline oblasť Lipovských Sliačov – Ivachnovej - Partizánskej Ľupče a medzi Lipt. Ondrejom - Pribylinou. V záujme zvýšenia podielu pobytových foriem kúpeľného turizmu a eliminácie jeho dopadu na liečebný režim kúpeľov bude účelné vhodné okolité sídla a rekreačné lokality postupne transformovať na satelitné kúpeľno - relaxačné strediská. Tieto spolu so sídlami kúpeľov môžu v budúcnosti vytvoriť kúpeľné centrá turizmu, niektoré aj medzinárodného významu. V okolí Rajeckých Teplíc a Kuneradu ako satelitné kúpeľné strediská môžu byť obce Stránske a Kamenná Poruba. Do funkčno-priestorovej štruktúry kúpeľného centra turizmu je potrebné začleniť aj chatové lokality pri Stranianskom potoku, pri Poluvsí a pri Rajčanke. Relaxačnú a športovú vybavenosť s vysokým štandardom ponuky je možné rozmiestniť v priestore medzi satelitnými strediskami, zároveň s výrazným posilnením parkovej a prírodnej rekreačnej zelene. V okolí Turčianskych Teplíc môžu satelitné kúpeľné strediská vzniknúť z obcí Háj a Rakša. Do funkčne priestorovej štruktúry kúpeľného centra turizmu sa môžu začleniť aj chatové lokality a lyžiarsky areál pri Čremošnom, mototuristické areály pri toku Žarnovice a po ukončení ťažby aj reanimované lomy pri Rakši. Vysokoštandardnú relaxačnú a športovú vybavenosť je možné umiestňovať na okraji Diviackeho hája, ktorý je potrebné premeniť na

29


kúpeľný lesopark, a tiež v priestore medzi Rakšou a Hájom, prípadne aj pri lesoparku východne od mesta. Ďalší rozvoj Ľubochne, ako možného kúpeľného miesta umožní diaľnica D-1. Ako satelitné kúpeľno - relaxačné strediská sa tu môžu obce Hubová a Švošov. Dostavbu prírodných liečebných kúpeľov Lúčky je potrebné zabezpečovať v rámci kúpeľného miesta bez vytvárania satelitných kúpeľno - relaxačných stredísk. Rozvoj liečebných lokalít Smrekovica a Železnô môže mať už len kvalitatívny charakter v rámci doteraz urbanizovaného územia.

30


2.9.3. Krajská koncepcia a zásady rozvoja 2.9.3.1. Funkčno-priestorový systém Na podklade doteraz spracovaného ÚPN VÚC ŽK a Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike, odporúčame prijať a pri zabezpečovaní rozvoja odvetvia cestovného ruchu v kraji ďalej uplatňovať tento funkčno-priestorový systém. Priestorové jednotky rekreácie a cestovného ruchu: • regióny cestovného ruchu s ich ťažiskovými turistickými centrami • rekreačné územné celky s ich nástupnými turistickými centrami (okresy) • rekreačné krajinné celky s ich východiskovými turistickými centrami • rekreačné priestory s ich rekreačnými útvarmi Funkčné jednotky rekreácie a cestovného ruchu : • cieľové mestá cestovného ruchu, • prírodné liečebné kúpele, • rekreačné kúpele, • sídla významné pre turizmus, • strediská a základne rekreácie a turizmu. V grafickej časti ÚPN VÚC Žilinského kraja v znení platných Zmien a doplnkov sú priestory a plochy rekreácie a cestovného ruchu vyjadrené ako: Plochy rekreácie a turizmu – v grafickej časti vyznačené oranžovou farbou, stav – plocha, návrh – zvislá šrafa, výhľad – orámovaná plocha •

vymedzené na intenzívnu, súvislú rekreačnú zástavbu a využitie pre cestovný ruch, rekreačné centrá, penzióny, hotely a iné formy ubytovacích zariadení v zmysle kategorizácie podľa vyhlášky MH SR č. 419/2001 a jej pripravovanej novely, parkoviská, aquaparky, plavárne, kúpaliská: Do rekreačnej plochy sa môžu umiestniť športové zariadenia, ihriská, zariadenia verejného stravovania a niektorých služieb, centrá voľného času a zariadenia so špecifickou funkciou. Plocha môže byť súčasťou s tzv. polyfunkčnej plochy združenej s plochou bytovej zástavby (napr. apartmánovými domami poskytujúcimi tzv. rekreáciu v súkromí) ale tiež včlenená do plôch rekreačného priestoru vyššieho významu (napr. ako vstupná a ubytovacia vybavenosť golfového areálu, lyžiarskeho areálu...)

Rekreačný priestor vyššieho významu – v grafickej časti vyznačené oranžovou farbou, stav – vodorovná šrafa, návrh – vodorovná šrafa •

•

•

rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie rekreačného územia v rozptyle, bez možnosti intenzívnej urbanizácie, pre dynamické aktivity, lyžiarske areály, golfové areály, obslužné, doplnkové, servisné zariadenia, bežecké stopy, turistické chodníky, prístrešky, drobné sociálne zariadenia, jestvujúcu pôvodnú chalupársku rekreáciu, podstatnú časť rekreačných priestorov musí tvoriť zeleň, najmä lesy a sady, trávne plochy, prípadne aj vodné toky a iné vodné plochy, súčasťou sú aj voľné plochy tvoriace prepojenia medzi viacerými plochami rekreácie a turizmu. Typickou vlastnosťou rekreačného priestoru vyššieho významu je, že sa nemení kultúra pozemkov, každá konkrétna lokalita je špecifická a realizácia investičného zámeru si vyžiada podrobnejšie riešenie v stupni územného plánu obce, resp. zóny.

31


2.9.3.2. Všeobecné zásady rozvoja cestovného ruchu v Žilinskom kraji V rámci podpory domáceho a zahraničného turizmus je jedným z hlavných cieľov predĺženie pobytu návštevníkov a zníženie sezónnosti rozšírením ponúkaných služieb o nové aktivity zabezpečujúce celoročné využitie. Taktiež je dôležité využiť a ešte výraznejšie podporovať rastúci záujem o kúpeľný, poznávací, kultúrny mestský turizmus a tiež vidiecky turizmus a rozširovať ponuku na uspokojovanie špecifických záľub návštevníkov. Pri budovaní vybavenosti pre pasantné formy turizmu je nutné vytvárať podmienky aj pre prípadné krátkodobé prenocovanie ich účastníkov, hlavne v mestách a vo väčších obciach. Pre rozvoj kúpeľného turizmu je potrebné využiť jestvujúce prírodné liečebné kúpele a budovať satelitné alebo samostatné kúpeľno-relaxačné strediská, hlavne pri kúpeľoch Rajecké Teplice a Turčianske Teplice. Výhľadovo je možné vybudovať nové prírodné liečebné kúpele Slaná Voda v k.ú. Oravská Polhora a obnoviť kúpele Korytnica (k.ú. Liptovská Osada a Liptovská Lúžna) a Kunerad ako satelit kúpeľov Rajecké Teplice. Pre ešte výraznejšie uplatnenie sa kúpeľov na trhu v oblasti cestovného ruchu je potrebné skvalitniť najmä mikroštruktúru kúpeľných miest a kúpeľného prostredia, obohatiť ponuku o doplnkové služby a aktivity pre voľný čas. Nové, návštevnícky atraktívne relaxačné a liečebno - relaxačné kúpele môžu využiť termálne vody, napr. v Rajci, na Oraviciach (okres Tvrdošín), v Bešeňovej alebo klimatické podmienky napr. v obci Makov - Kasárne, v obci Súľov – Hradná, Partizánska Ľupča – miestna časť Železnô a inde. Jednou z možností rozvoja kúpeľného turizmu je podpora liečebno - relaxačných a rekondičných aktivít vo všetkých horských strediskách. To výrazne zlepší ich celoročnú využiteľnosť a zníži zaťaženie prírodného prostredia. Zaujímavou formou relaxácie a oddychu pre návštevníkov je okrem využívania liečebných a relaxačných kúpeľov aj využívanie termálnych vôd v aquaparkoch (Turčianske Teplice, Oravice (k.ú. mesta Tvrdošín), Bešeňová, Liptovský Mikuláš – Ráztoky) a termálnych kúpaliskách (Rajec, Rajecké Teplice, Stráňavy, Liptovský Ján. V horských strediskách rekreácie a turizmu je potrebné popri ich čiastočnej reprofilácii na poskytovanie liečebno - relaxačných a rekondičných pobytov, zlepšovať aj kvalitu a štruktúru športovej a obslužnej vybavenosti, ale kapacitne ich rozširovať v súlade s požiadavkami ochrany prírody. Záväzne to platí pre rekreačné útvary v národných parkoch a v CHKO. Ekologicky zabezpečený kvantitatívny rast je potenciál pre dobudovanie aglomerácie stredísk Oščadnica – Veľká Rača, Makov – Veľký Javorník, Martinské Hole, Kubínska Hoľa, Svarín a stredísk v Bockej doline. Pre zakladanie nových stredísk, umožňujúcich kombinovaný horský a vidiecky turizmus sa dajú využiť vhodné horské a podhorské sídla v každom okrese. Zimné lyžiarske strediská a celkovo zimný i letný horský turizmus je prevažne umiestnený v systéme veľkoplošne chránených území. Krásna a neznehodnotená príroda a kvalitné životné prostredie sú z hľadiska cestovného ruchu veľmi cenné, a preto sú súčasťou jeho ponuky. Preto je potrebné v súlade s európskymi normami urýchliť spracovanie zonácie jednotlivých chránených oblastí a vypracovať zásady pre rozvoj cestovného ruchu v chránených územiach tak, aby sa vytvorila symbióza cestovného ruchu a ochrany prírody s dôrazom na zachovanie tých prírodných hodnôt, ktoré tvoria hlavný motív pre väčšinu návštevníkov Slovenska. Čistý vidiecky turizmus spojený s agro a ekorekreáciou, vhodný hlavne pre rodinné prázdninové pobyty, je treba aktivizovať predovšetkým v obciach s rázovitým rozptýleným osídlením, v Javorníkoch, v Kysuckej vrchovine, v Kysuckých a Oravských Beskydoch a v roľníckych obciach v Skorušinských vrchoch, na Hornej Orave, v Turci a v celom Liptove.

32


Všetky mestá a mnohé väčšie vidiecke sídla v kraji majú možnosť výrazne zaktivizovať poznávací, kultúrny, športový, nákupný, obchodný a kongresový turizmus. Špecifickú vybavenosť pre kultúrny turizmus je potrebné umiestňovať hlavne v Martine, pre športový turizmus v Liptovskom Mikuláši, pre obchodný a nákupný turizmus v Žiline. Pasantný poznávací turizmus je popri návšteve jaskýň a prírodných výtvorov potrebné viac zamerať na poznanie historických a kultúrnych pamiatok, múzeí, galérií, výstav, folklórnych festivalov, hudobných slávností i novodobých stavebných diel. Dobudovaním kvalitnej vybavenosti sa zvýši návštevnosť takých atraktivít, ako sú rezervácie ľudovej architektúry Vlkolínec, Podbiel a Čičmany, skanzeny v Martine, Zuberci, Pribyline a v Novej Bystrici – Vychylovke, Oravský a Budatínsky zámok, zrúcaniny Strečna a mnohých iných. V súčasnosti sa však kultúrno-historický potenciál nielen v Žilinskom kraji, ale i na celom Slovensku dostatočne nevyužíva. V mnohých mestách a obciach regiónu sa nachádzajú hrady, kaštiele, zámky a zemianske kúrie v zlom technickom stave. Na ich rekonštrukciu však nie sú voľné finančné prostriedky. Jednou z možností získania peňazí na ich opravu je využitie finančnej pomoci z európskych štrukturálnych fondov. Ďalšou možnosťou je ponúknuť ich investorom na prenájom alebo odkúpenie, následnú rekonštrukciu a ich adaptáciu na kvalitné ubytovacie, reštauračné, kultúrne a spoločenské zariadenia. Horskú pešiu, lyžiarsku a cykloturistickú v národných parkoch a v CHKO je nutné dôsledne regulovať. Jednou z možností je presun týchto aktivít do menej exponovaných terénov v Skorušinských vrchoch, Oravskej Magure, Kysuckej vrchovine a v Javorníkoch. Cestnú cyklo a mototuristiku na hlavných trasách údoliami Váhu, Kysuce, Oravy, Turca a Revúcej je treba podporiť vybudovaním kompletného servisu pre túto formu turizmu, doplniť o zokruhované trasy v kotlinách, hlavne Turčianskej a Liptovskej a napojiť na cyklomagistrály v susedných krajoch a tiež v Česku a v Poľsku. Pobytový, ale aj pasantný turizmus je dôležité ďalej preferovať nielen v miestach s termálnymi kúpaliskami v okrese Žilina, Tvrdošín a Liptovský Mikuláš, ale aj podstatne lepšie využiť dobré športové a relaxačné podmienky pri vodných nádržiach, Hričovskej, Oravskej priehrade, Liptovskej Mare a pri VD Žilina. Menej priaznivé klimatické podmienky je možné kompenzovať širokospektrálnou vybavenosťou v krytých zariadeniach a ponukou atraktívnych náhradných programov. Výstavba stredísk pre letné športy, aquaparkov, termálnych kúpalísk a stredísk vhodných na trávenie voľného času prispeje k zníženiu sezónnosti a k rozšíreniu možností vyplniť čas návštevníka rôznymi pohybovými a zábavnými aktivitami. Príroda a relatívne neporušené životné prostredie priťahuje návštevníkov tráviť voľný čas v letnom období pri vodných plochách. Preto je potrebné rozvíjať pobytový letný turizmus pri vode koncepčne a zabezpečiť koexistenciu medzi záujmami trvalo udržateľného cestovného ruchu a záujmami štátu v oblasti ochrany prírody a krajiny. Žilinský kraj poskytuje dobré podmienky na riekach Váh, Belá, Orava a Kysuca pre vodácku turistiku športového charakteru a zároveň ponúkať aj rekreačné skupinové plavby pre návštevníkov stredísk. Po dokončení diaľnice D-1 a následnom znížení dopravného zaťaženia na ceste 1/18 sa turisticky zaujímavými môžu stať aj Strečnianska a Kraľovianska úžina, ak tu vznikne primeraná vybavenosť, s ponukou atraktívnych činností, napr. kempovania, člnkovania, rybolovu a pod. Pre rozvoj turizmu v kraji bude dôležité podporovať hipoturistiku a to jazdeckú aj kočovnú. Je treba pre to využiť veľmi dobré podmienky vo všetkých okresoch, hlavne na Kysuciach, severnej Orave, v Liptove a v Turci a vybudovať potrebné trasy so základňami a etapovými stanicami. 33


V Žilinskom kraji je množstvo daností, ktoré je možné ponúknuť turistom pre uspokojenie ich špecifických záľub. Veľmi populárne bude aj naďalej poľovníctvo a rybolov. Ďalej je treba zlepšovať vybavenosť pre letecké športy, hlavne pri Žiline. Organizované skalolezenie a jaskyniarstvo je možné ponúknuť v okrese Bytča, Žilina, Ružomberok a Liptovský Mikuláš. Rozvoj poznávacích aktivít cestovného ruchu zvyšuje intenzitu migračného turizmu, preto je žiaduce budovať zájazdové ciele a tematické okruhy pre špecificky orientované skupiny turistov domácich, ale hlavne zahraničných, ide o využívanie množstva športových, kultúrnych, spoločenských a iných podujatí, regionálneho a celoštátneho charakteru. Na podporu propagácie tejto doplnkovej formy turizmu v nadväznosti na hlavné formy je potreba dobudovania siete turistických informačných a propagačných centier rekreácie a turizmu v okresných sídlach kraja a východiskových centrách cestovného ruchu. vytypované kultúrne a spoločenské podujatia v subregióne Horné Považie termín uskutočnenia

názov

k.ú. obce

poznámka

Preteky gazdovských koní Carneval Slovakia Žilina Stredoeurópsky festival koncertného umenia

Terchová Žilina

Žilinský festival fašiangových masiek

Staromestské slávnosti

Žilina

Žilinská svätojánska noc

Žilina

júl

Cyrilometodské dni

Terchová

júl - august august

Kultúrne leto Jánošíkove dni v Terchovej

Žilina Terchová

september

Jašidieľňa

Žilina

december

Vianočné trhy, Mikuláš

Žilina

február apríl

Žilina

jún

kultúrne podujatia, trhy ľudových a umeleckých remesiel Medzinárodný festival otvoreného divadla podujatie venované slovienskym vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi cyklus rôznych kultúrnych podujatí folklórny festival Medzinárodný festival tvorivosti pre ľudí s postihnutím i bez postihnutia

vytypované kultúrne a spoločenské podujatia v subregióne Kysuce termín uskutočnenia

názov

k.ú. obce

február

Turzovský vrabčiak

Turzovka

apríl

Paláriková Raková

Raková

máj

Stavanie Mája

Nová Bystrica

Rozprávačské Lodno

Lodno

Goralské slávnosti

Skalité

folklórny festival Ochodnica

Ochodnica

Drotária

Turzovka

Čadčianske kultúrne leto

Čadca

Čadčianske bartolonejské dni

Čadca

jún

júl

august

34

poznámka medzinárodný festival amaterských folkových a country skupín súťažná divadelná prehliadka amatérskych divadiel zahájenie sezóny v Múzeu Kysuckej dediny národná súťažná prehliadka rozprávačov Slovenska medzinárodný folklórny festival goralskej kultúry Slovenska, Čiech a Poľska regionálny festival folklórnych skupín medzinárodný festival folk, country a trampských piesní cyklus rôznych kultúrnych podujatí cyklus rôznych kultúrnych, športových a spoločenských podujatí


október

Divadlo deťom

Čadca

tradičný detský festival ochotníckych a profesionálnych divadiel z celého Slovenska

december

Vianočné trhy ľudových remesiel

Čadca

prezentácia a predaj ľudových majstrov

vytypované kultúrne a spoločenské podujatia v subregióne Turiec termín uskutočnenia január apríl

jún

názov

k.ú. obce

poznámka

Klačianska podkova

Turčianske Kľačany

preteky záprahov ťaných koní

Belá -Dulice

regionálna súťaž divadiel dospelých a alternatívneho divadla

Turčianske divadelné dni

Turčianske slávností folklóru

Martin, Blatnica

folklórny festival na ktorom sa každoročne zúčastňujú kolektívy z turčianskeho regiónu

vytypované kultúrne a spoločenské podujatia v subregióne Orava termín uskutočnenia február marec

názov Chlebnický okruh

k.ú. obce Chlebnice Zuberec

Goralský klobúčik Námestovské divadelné dni

Námestovo

apríl

Nižná

Oravské krpčeky

máj jún -júl

júl

august september

Vidiečanova Habovka Námestovské hudobné slávnosti Hudobné leto na Slanickom ostrove umenia

Habovka Námestovo Námestovo

Bačovské dni Folklórne slávnosti pod Babou horou

Sihelné

Podroháčske folklórne slávnosti

Gajdovačka 2007

Zuberec Oravská Polhora

november

Oravská osmička

Nižná

december

Višegrádske Vianoce

Zázrivá

poznámka športové podujatie medzinárodné preteky v zjazdovom lyžovaní krajská prehliadka neprofeionálneho divadla regionálna súťaž detských folklórnych súborov medzinárodné stretnutie mladých ľudových hudieb medzinárodný festival sakrálnej zborovej hudby festival koncertov vážnej hudby medzinárodný festival valaskej kultúry folklórny festival s medzinárodnou účasťou folklórny festival s medzinárodnou účasťou, výstavy, tradičný oravský jarmok medzinárodný festival a súťaž mladých gajdošov

celoslovenská súťaž amatérskej filmovej tvorby medzinárodný festival vianočných zvykov a remesiel

vytypované kultúrne a spoločenské podujatia v subregióne Liptov termín uskutočnenia

názov

k.ú. obce

poznámka

február

Rodinné video

Liptovský Hrádok

celoštátna prehliadka amatérskych filmov

marec

Liptovská ochotnícka scéna

divadelná prehliadka ochotníckych divadelných súborov a alternatívneho divadla

35


apríl máj jún jún júl

Neprofesionálny film v Liptove

Tancuj, tancuj Pod Likavským hradom folklórny festival Východná XI. ročník Country folk fest – Folkovanie s Černou Horou


regionálna a krajská súťažná prehliadka neprofesionálnych filmov


krajská súťažná prehliadka folklórnych súborov

Likavka Východná

celoštátny festival detského folklóru celoštátny festival folklóru

Liptovský Hrádok

Medzinárodný rok pod Tatrami

Jakubovany

beseda, výstup na Baranec, vystúpenie folklórneho súboru z Poľska

september

UNICA


medzinárodný festival neprofesionálneho filmu

október

Mikulášsky gašparko


celoštátna nesťažná prehliadka bábkového divadla


celoštátna prehliadka pantomímy a pohybových divadiel

november

PAN

Vo všetkých okresoch je potrebné spájať rozvoj cestovného ruchu s potrebami hospodárskeho, zdravotného a kultúrneho rozvoja regiónu v súlade so zachovaním prírodných hodnôt a únosnosti využívania územia. Ekonomické hľadisko je dôležité preferovať v okrese Čadca, Kysucké Nové Mesto, Námestovo, Tvrdošín a Turčianske Teplice. Zdravotné hľadisko je potrebné uprednostňovať v okresoch Žilina, Martin a Ružomberok. Krátkodobú rekreáciu obyvateľov miest a väčších obcí je možné naďalej zabezpečovať budovaním ich vnútromestských a prímestských rekreačných zón, areálov a útvarov, v ktorých bude dôležité preferovať aj vybavenosť pre oddychové, pohybové a športové aktivity, dobudovať lesoparky, skvalitňovať obslužnú vybavenosť. Obyvatelia miest využívajú statické formy rekreácie ako je záhradkárstvo a chatárenie. Rozvoj tejto formy rekreácie a oddychu však musí byť ďalej rozvíjaný účelovo, napr. formou revitalizácie devastovaných plôch. Taktiež je potrebné podporiť komerčné využívanie individuálnych rekreačných objektov, hlavne chalúp. Potenciál rozšírenia rekreačného zázemia pre mesto Žilina je hlavne v juhovýchodnom smere, ale taktiež v Javorníkoch (okres Bytča) a v Kysuckej vrchovine (okres Kysucké Nové Mesto) v nadväznosti na vidiecky turizmus v týchto oblastiach. Pre koncepčný rozvoj cestovného ruchu v meste Martin je dôležité vytvoriť jeho prímestské rekreačné zóny východným smerom a priestor Martinských holí uvoľňovať pre rozvoj rekreácie a turizmu. Plochy určené pre rozvoj rekreácie a turizmu v blízkom okolí mesta Ružomberok sú veľmi intenzívne využívané. Preto je potrebné rozvoj cestovného ruchu smerovať do okolitých obcí a ako rekreačné zázemie mesta využívať podhorskú krajinu v okolí Ludrová, Liptovská Štiavnica Liptovské Sliače. Rekreačné zázemie Liptovského Mikuláša je treba rozširovať severne od mesta a v južných satelitoch sídla. Návrh priestorových jednotiek rekreácie a cestovného ruchu regionálneho a vyššieho významu je zrejmý z tab.č.9/1. Skratky použité v Tab.č.9/1: CMCR SVT

= Cieľové miesto cestovného ruchu – centrum turizmu celoštátneho a vyššieho významu = Sídlo významné pre turizmus – centrum turizmu regionálneho 36


významu = Miesto s prírodnými liečebnými kúpeľmi – kúpele medzinárodného významu s štatútom liečebných zariadení, ponuka služieb je predovšetkým zameraná na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti LK = Miesto s prírodnými liečebnými kúpeľmi – kúpele regionálneho a vyššieho významu s štatútom liečebných zariadení, ponuka služieb je predovšetkým zameraná na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti RK = Miesto s relaxačnými (komunálnymi) kúpeľmi – regionálneho a vyššieho významu bez štatútu liečebného zariadenia, prevažne využívajúce vhodné klimatické podmienky a služby zamerané na regeneráciu organizmu PRZ = Prímestská rekreačná zóna (lesoparky, záhradkár. a chatárske osady, športové a relaxačné areály) – zariadenia CR slúžiace hlavne pre obyvateľov sídla, zabezpečujúce potreby rekreácie, bez požiadaviek na ubytovacie kapacity, priestorovo viazané na sídelné útvary a ich blízke okolie SRTS = Sídelné stredisko rekreácie a turizmu (v zastavanom území a na okrajoch sídla) – stredisko poskytujúce služby CR v priamej nadväznosti na zastavané územie sídla, resp. v rámci sídla, funkčne a prevádzkovo previazané so sídelným útvarom SRTS(LK) = Stredisko rekreácie a turizmu pri liečebných kúpeľoch (mimo kúpeľného územia), zabezpečujúce služby CR viazané na prírodné liečebné kúpele v nadväznosti na zastavané územie sídla SRTS(RK) = Stredisko rekreácie a turizmu pri relaxačných kúpeľoch, zabezpečujúce služby CR v nadväznosti na zastavané územie sídla SRT = Stredisko rekreácie a turizmu (mimo zastavaného územia sídla) – stredisko poskytujúce služby CR bez priamej nadväznosti na zastavané územie sídla, funkčne a prevádzkovo samostatná časť územia ZT = Základňa turizmu – samostatné zariadenia poskytujúce ubytovacie kapacity bez ďalších služieb CR ZR = Základňa rekreácie – samostatné zariadenia poskytujúce služby CR bez možnosti ubytovania AGL.RÚ = Aglomerácia rekreačných útvarov – priestorové jednotky rekreácie a cestovného ruchu s prirodzenými vzájomnými väzbami prevažne na úrovni katastra sídla LKM

Význam: M C R

= = =

Medzinárodný Celoštátny Regionálny (okresný)

37


2.9.3.3. Dopravné vzťahy v Žilinskom kraji Žilinský kraj je pohraničný a prechádza ním významný turistický tranzit. Zároveň vytvára cieľovú ponuku, aj ako priame rekreačné zázemie veľkých sídelných aglomerácií Ostravsko-Karvinskej a Katovicko - Glivickej, ktoré sú mimo územia Slovenska. Ďalšie zvyšovanie intenzity medzinárodného turizmu si vyžaduje zlepšenie dopravnej prístupnosti a vybavenosti hraničných priechodov, prípadne budovanie nových, hlavne na Orave. Je treba doriešiť spôsob turistického prepojenia medzi strediskami Oščadnica – Veľká Rača s priestorom Rycerka Górna a tiež medzi Oravicami a turistickým centrom Zakopané v Poľsku. Pohyb turistov na medzinárodných trasách E-50, E-75 a E-77 bude potrebné zachytiť vybudovaním špecifických turistických centier vo všetkých cieľových mestách cestovného ruchu a mototuristických základní na každej trase. Zároveň je nutné vybudovať nadväzné moto a cyklotrasy, hlavne cez Rajeckú kotlinu, Turiec, Liptov a napojiť ich na medzištátne okruhy zasahujúce na územie kraja. Turistické trasy podľa ich významu na území Žilinského kraja sú rozdelené na medzinárodné, celoštátne a regionálne. Medzinárodné turistické trasy vedú v Žilinskom kraji v smeroch západ – východ a juh – sever. V smere západ – východ vedie medzinárodná trasa v trasách : •

I/61 (E75, E50, TEM 2) v trase Bratislava - Považská Bystrica – Bytča, I/18 (E50, TEM 4) v trase Bytča - Žilina – Martin – Sučany – Kraľovany – Ružomberok – Ivachnová, diaľnica D1 v trase Ivachnová – Liptovský Mikuláš – Važec, kde diaľnica končí a pokračuje cesta I/18 smerom na Prešov.

V smere juh – sever vedie medzinárodná trasa v dvoch trasách : •

• •

„Bratislava – Trenčín - Žilina – Čadca – Bielsko - Bila“ a „Budapešť – Banská Bystrica – Ružomberok – Trstená – Krakow“.

Medzinárodné turistické trasy sú vedené po dopravných napojeniach : I/61 (E75, E50, TEM 2) v trase Bratislava – Považská Bystrica – Bytča, I/18 (E50, TEM 4) v trase Bytča – Žilina, I/11 (E75, TEM 2) v trase Žilina – Kysucké Nové Mesto – Čadca – Svrčinovec, I/12 (TEM 2) Svrčinovec – Skalité – Zwardoň (Poľsko); I/59 (E77) v trase Banská Bystrica - Liptovská Osada – Ružomberok – Dolný Kubín – Oravský Podzámok – Tvrdošín – Trstená – Chyžné (Poľsko).

Cez územie kraja prechádzajú tri medzinárodné turistické cesty. Mototrasa „Via Montana“ a dve cyklotrasy „Jantárová cesta“ a „Cesta okolo Tatier“, ktoré umožňujú dostupnosť k oblastiam cestovného ruchu na vidieku. Tak zabezpečujú prístup k miestnym atraktivitám a rast ich turistického potenciálu.

•

Cesta „Via Montana“ vedie v smere východ - západ po trase : ČR - II/484 Klokočov – Staškov – Čadca, I/11 Čadca – Krásno nad Kysucou, II/520 Krásno nad Kysucou – Stará Bystrica, III/5201 Stará Bystrica – Belá, II/583 Belá – Párnica, I/70 Párnica – Dolný Kubín, I/59 Dolný Kubín – Oravský Podzámok, I/78 Oravský Podzámok – križovatka s II/520, II/520 križovatka s I/78 – Štefanov nad Oravou, III/05944 Štefanov nad Oravou – Trstená, II/520 Trstená – Vitanová, III/52019 Vitanová – Habovka, II/584 Habovka – Liptovský Mikuláš, I/18 Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok, II/537 Liptovský Hrádok – Pribylina – Tatranská Lomnica.

38


•

„Jantárová cesta“ Krakov - Budapešť územím kraja vedie po trase sever - juh : PL - II/520 Suchá Hora – Trstená, III/05944 Trstená – Štefanov nad Oravou, II/520 Štefanov nad Oravou – križovatka s I/78, I/78 križovatka s II/520 – Hruštín, III/5211 Hruštín – Hruštín - lesné cesty na Kubínskej holi – Dolný Kubín, I/59 Dolný Kubín – Vyšný Kubín, III/05917 Vyšný Kubín – Osádka, III/018107 Osádka – Ivachnová, III/018104 Bešeňová – Liptovská Sielnica, I/18 Ivachnová – Partizánska Ľupča, III/0598 Partizánska Ľupča – Liptovská Osada, III/0597 Liptovská Osada – Liptovské Revúce - …

„Cesta okolo Tatier“ je navrhovaná ako samostatná cyklotrasy mimo telies komunikácii I. a II. triedy okolo masívu Vysokých Tatier územím kraja po trase: • PL - Suchá Hora – Trstená – Podbiel – Oravský Podzámok – Dolný Kubín – Vyšný Kubín – Malatiná – Bobrovník – Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok – Kráľova Lehota – Čierny Váh - Šuňava • • •

Celoštátne turistické trasy sú vedené po dopravných napojeniach : I/65 v trase Nitra – Turčianske Teplice – Martin, kde sa pripájajú na I/18 (E50, TEM4); I/18 (E442) v trase Bytča – Makov – Horní Bečva (Česká Republika); I/11(E75) Svrčinovec – Mosty u Jablunkova (Česká republika).

Regionálne turistické trasy sprístupňujú jednotlivé regióny Žilinského kraja po cestách I., II. a III. triedy. Severo - považský región : • II/487 v trase Čadca – Turzovka – Makov; • II/484 v trase Turzovka – Klokočov – Bíla (Česká republika), ... Olomouc; • II/541 v trase Vysoká nad Kysucou – Veľké Rovné – Bytča; • III/06160 Predmier – Hradná; • I/64 Žilina – Rajecké Teplice – Rajec – Fačkov – Prievidza; • III/51818 križovatka I/64 - Čičmany – Ilava; Región Turiec : • III/06551 Košťany – Trebostovo, III/06563 Trebostovo – Valča, III/5199 Valča – Benice, II/519 Benice – Ležiakov, III/51819 Ležiachov – križovatka III/51821, III/51821 križovatka s III/51819 – Turčiansky Ďur, II/519 Turčiansky Ďur – Rudno – križovatka s III/06545, III/06545 križovatka s II/519 – Turčianske Teplice; • III/01894 Mošovce – Belá - Dulice – Záborie – Sklabiňa – Sučany, III/01893 Sučany – Podhradie – Ratkovo (cesta SNP); Prepojenie regiónov Severopovažského a Orava : • II/583 Žilina – Varín – Terchová – Zázrivá – Párnica; • I/70 Kraľovany – Párnica – Dolný Kubín; • III/5201 Belá – Stará Bystrica; • II/520 Krásno nad Kysucou – Nová Bystrica – lesná cesta – Oravská Lesná – Lokca; Región Orava : • II/520 križovatka s I/78 – Tvrdošín, II/520 Trstená – Suchá Hora – Chocholow (PL); • III/52019 Vitanová – Habovka; Prepojenie regiónov Orava a Liptov : • II/584 Podbiel – Zuberec - Liptovská Sielnica – Liptovský Mikuláš; Región Liptov : • III/018104 Liptovská Sielnica – Bešeňová; • I/18 Ivachnová – Partizánska Ľupča; • III/0598 Partizánska Ľupča – Liptovská Osada; 39


• • • • • • •

I/18 Partizánska Ľupča – Ľubela; III/018121 Ľubela – Dúbrava; lesná cesta Dúbrava - Lazisko – Pavčina Lehota, II/584 Liptovský Mikuláš – Demänovská dolina; II/537 Liptovský Hrádok – Pribylina – Tatranská Lomnica; I/18 Liptovský Hrádok – Hybe; I/72 križovatka s I/18 – Vyšná Boca – Valaská;

Územím Žilinského kraja prechádzajú železničné trate prvej kategórie súbežne s medzinárodnými turistickými trasami : v smere západ – východ V. medzinárodný koridor, vetva A: • železničná trať č. 120 (Bratislava – Púchov -) Predmier – Žilina, • železničná trať č. 180 Žilina – Vrútky – Važec (Kysak – Košice) v smere juh – sever VI. medzinárodný koridor: • železničná trať. č. 127 Žilina – Čadca – hr. ČR, • železničná trať č. 129 Čadca – Skalité – hr. PR; Na týchto železničných tratiach prvej triedy sa nachádzajú rýchlikové železničné stanice v sídlach Predmier, Žilina, Čadca, Vrútky, Martin, Turčianske Teplice, Kraľovany, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Liptovský Hrádok. Na území Žilinského kraja sa nachádzajú ešte železničné trate regionálneho významu: Čadca – Makov, Kraľovany – Trstená, Žilina – Rajec a Fiľakovo – Vrútky. Za turisticky veľmi atraktívne považujeme lesné úzkokoľajové železnice, ktoré sa nachádzajú vo Vychylovke (Múzeum kysuckej dediny /skanzen/ - Kysucká lesná železnica) a v Pribyline (Múzeum liptovskej dediny). Na území Žilinského kraja sa nachádza medzinárodné verejné letisko v Dolnom Hričove, verejné letisko Martin a športové letisko Ružomberok. V rámci cestovného ruchu má význam náväznosť na medzinárodné verejné letisko Poprad s pravidelnou leteckou prevádzkou. V budúcnosti je možnosť využiť priestory letísk v súčasnosti využívaných pre letecké práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve rozšírením ich parametrov a technickej infraštruktúry pre účely cestovného ruchu. Zoznam letísk Názov letiska Smerovacia značka

Typ letiska

Povolený druh leteckej prevádzky na letisku Medzinárodnévnútroštátne (INTL – NTL)

Verejné– neverejné

IFR – VFR

S - Pravidelná NS – nepravidelná Mil - vojenská

2

3

4

5

6

ŽILINA LZZI

civilné

INTL, NTL

verejné

IFR, VFR

NS

MARTIN LZMA

civilné

NTL

verejné

VFR

NS

RUŽOMBEROK LZRU

civilné

NTL

neverejné

VFR

NS

1

40


Zoznam heliportov Názov letiska Typ letiska Smerovacia značka

Povolený druh leteckej prevádzky na letisku Medzinárodnévnútroštátne (INTL – NTL)

Verejné– neverejné

IFR – VFR

S - Pravidelná NS – nepravidelná Mil - vojenská

2

3

4

5

6

NsP Žilina

civilný

NTL

neverejné

VFR

LZS

NsP Liptovský Mikuláš

civilný

NTL

neverejné

VFR

LZS

1

S NS MIL LZS INTL NTL VFR IFR

– pravidelná doprava – nepravidelná doprava – vojenské letectvo – letecká záchranná služba – medzinárodné letisko – vnútroštátne letisko – lety za viditeľnosti – lety podľa prístrojov

V území v kontakte s letiskom je nutné dodržiavať ochranné pásma letísk stanovené Leteckým úradom SR. Zoznam letísk pre letecké práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve Okres Názov letiska MARTIN

Košťany

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

Gôtovany Liptovský Ondrej

TURČIANSKE TEPLICE

Dolná Štubňa

Cykloturistické trasy Územím Žilinského kraja prechádzajú cykloturistické trasy, pričom každá trasa má svoje evidenčné číslo. Cykloturistické trasy využívajú jestvujúce cesty (I., II., III. triedy, účelové, poľné, lesné) a komunikácie : • • • • • • • • • • • • • •

Kysucká cyklomagistrála – z Kotešovej do sedla Demänová – ev.č. 005; Oravská cyklomagistrála – zo sedla Demänová naprieč Oravou do Ružomberka – ev.č. 006; Beskydská cyklomagistrála – z Oravskej cyklomagistrály na sedlo Hliny – ev.č. 006a; Turčianska cyklomagistrála – z Vrútok do Turčianskych Teplíc – ev.č. 032; Rajecká cyklomagistrála – z Považskej Bystrice do Žiliny – ev.č. 024; Terchovsko – Oravská cyklomagistrála – z Terchovej na sedlo Novoť – ev.č. 038; Dolnokysucká – ev.č. 2403; Terchovsko – Kysucká – ev.č. 2045; Makovská – ev.č. 2401; Cez Roháčske sedlo – ev.č. 2410; Zo Žiliny do Rajca – ev.č. 2409; Okolo vodného diela Žilina – ev.č. 2427; Podšípske cykloputovanie – ev.č. 2419; Západným Podhorím Nízkych Tatier – ev.č. 2416; 41


• • • • •

Okolo Liptovskej Mary do Malatinej – ev.č. 5423; Hrebeňom Fatry cez Smrekovicu do Podsuchej – ev.č. 2418; Sučiansky okruh cez Krpeľany – ev.č. 2412; Terchovsko – Zázrivský okruh – ev.č. 2424; Úpätím Babej hory – ev.č. 2425.

V koncepcii dopravného vybavenia sú navrhované cyklotrasy prevažne po účelových komunikáciách (poľné a lesné cesty) na smery : • •

• • • •

Vrútky – Strečno; Liptovský Hrádok – Liptovský Ján - Závažná Poruba – Pavčina Lehota – Lazisko – Preddechtárka; Hybe – Liptovská Kokava – Pribylina; Liptovský Trnovec – Liptovské Behárovce – Bobrovček – napojenie na smer KvačanyĎumbier chaty; Oravice – Tichá dolina – Zakopane (PL); Vychylovka – Podrycierová – Ujsoly (PL); Oščadnica - Košariská – Vreščovka – Rajcza (PL); Kasárne – Hričovec - Gregušovci – sedlo Javorník – Ovsenovci – Ráztoky;

• • •

Regióny s najhustejšou a najlepšou sieťou cyklotrás v Žilinskom kraji: Horné Považie, Kysuce, Turiec

• •

Nadštandardný režim na hraniciach Slovenska s Českou a Poľskou republikou, ktorý platí pre občanov týchto štátov, umožňuje cykloturistom prekračovať hranice po vyznačených cyklokomunikáciách. Preto nemôžme štátne hranice označiť za obmedzujúci faktor rozvoja cykloturistiky. Rozvoj tohto spôsobu rekreácie je negatívne ovplyvnený skôr koncepčnou a realizačnou nekoordinovanosťou na regionálnej a lokálnej úrovni v prihraničnej oblasti. Severným a západným okrajom Žilinského kraja prechádza štátna hranica (SR/CZ a SR/PL), kde navrhujeme nové turistické hraničné priechody : • • • •

hranica SR/CZ Kasárne; hranica SR/PL smer Oščadnica – Rajcza (PL); hranica SR/PL smer Vychylovka – Ujsoly (PL); hranica SR/PL smer Oravice – Zakopané (PL).

2.9.3.4. Formy cestovného ruchu akceptovateľné v chránených územiach Prijatím novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z. z, účinného od 1.1.2003 sa naplnila jedna z prioritných podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie v oblasti ochrany prírody. Z právneho hľadiska ide o proces implementácie dvoch smerníc ES - Smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch) a Smernice rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (smernica o biotopoch). Tieto dve smernice predstavujú doposiaľ najkomplexnejšiu právnu normu na ochranu prírody vo svete. Vstupom do Európskej únie Slovensko prijalo európsky systém ochrany prírody, čím dochádza k zmene oproti doterajšej koncepcii ochrany prírody, kde sa zdôrazňovala najmä ochrana území a zameriava sa na účinnú ochranu biotopov a druhov, pre ktoré sa vyhlasujú chránené územia.

42


V zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. sa ochranou prírody a krajiny rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť jej ekologickú stabilitu, ako i odstraňovanie takýchto zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy. Pre územnú ochranu sa ustanovuje 5 stupňov ochrany. Na rozdiel od zákona č. 287/1994 Z. z. dochádza k podstatnej zmene v tom, že boli oddelené stupne ochrany od kategórií chránených území. Stupne ochrany sa od seba líšia iba zoznamom činností, ktorých uskutočňovanie je v tom - ktorom stupni možné iba so súhlasom orgánu ochrany prírody a krajiny, alebo úplne zakázané. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom ochrany zväčšuje. (§ 12 až 16 zákona č. 543/2002 Z. z). Novými kategóriami chránených území sú chránené vtáčie územia a chránený krajinný prvok. Lokality, na ktorých sa nachádzajú biotopy európskeho významu, biotopy druhov európskeho významu, biotopy druhov národného významu a biotopy vtákov vrátane sťahovavých druhov, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia, významné krajinné prvky alebo územia medzinárodného významu možno vyhlásiť za chránené územia : •

•

•

•

•

• •

Chránená krajinná oblasť – je rozsiahlejšie územie, spravidla nad 1000 ha, s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability s charakteristickým vzhľadom krajiny alebo so špecifickými formami osídlenia. Ak nie je stanovené inak, na území CHKO platí 2. stupeň ochrany. Národný park – je rozsiahlejšie územie, spravidla nad 1000 ha, prevažne s ekosystémami podstatnejšie nezmenenými ľudskou činnosťou, alebo v jedinečnej a prirodzenej krajinnej štruktúre, tvoriace nadregionálne biocentrá a najvýznamnejšie prírodné dedičstvo. Ochrana prírody je nadradená nad ostatné činnosti. Ak nie je stanovené inak, platí tu 3. stupeň ochrany. Chránený areál – je lokalita spravidla s výmerou do 1000 ha, s významnými biotopmi, kde priaznivý stav týchto biotopov záleží na obhospodarovaní človekom, alebo územie s trvalým výskytom chránených druhov bioty, skamenelín a nerastov, prípadne plocha slúžiaca na prírodovedecké a kultúrno - výchovné účely, dotvorená ľudskou činnosťou. Na území platí 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. Prírodná rezervácia – je územie spravidla do 1000 ha s pôvodnými, resp. málo pozmenenými biotopmi národného alebo európskeho významu, alebo biotopmi druhov európskeho alebo národného významu. Ako súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva môže byť vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Na území platí 4. alebo 5. stupeň ochrany. Ak sa národná prírodná rezervácia stane súčasťou vyhlásených zón CHKO alebo NP, MŽP jej ustanovenie všeobecne záväzným právnym predpisom zruší. Prírodná pamiatka – sú bodové, líniové, alebo iné maloplošné ekosystémy, ich zložky alebo prvky, spravidla s výmerou do 50 ha, ktoré majú vedecký, kultúrny, ekologický, estetický, alebo krajinotvorný význam. Jedinečné prírodné pamiatky, ktoré predstavujú súčasť najvýznamnejšieho prírodného dedičstva môžu byť vyhlásené za národné prírodné pamiatky. Ak nie je ustanovené inak, platí 4. alebo 5. stupeň ochrany. V zmysle § 24 prírodnou pamiatkou sú aj všetky jaskyne a prírodné vodopády. Chránený krajinný prvok - je významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru alebo interakčného prvku, najmä miestneho alebo regionálneho významu. Na území platí 2., 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. Chránené vtáčie územie - je územie biotopov druhov vtákov európskeho významu alebo biotopov sťahovavých vtákov vyhlásené za účelom zabezpečenia ich prežitia alebo rozmnožovania. Zakazuje sa vykonávať činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. Zoznam týchto činností ustanoví ministerstvo životného prostredia všeobecne záväzným právnym predpisom V chránenom vtáčom území nie je stanovený stupeň ochrany, niektoré stanovené zákazy budú platiť len v časovo obmedzenom období a len na vymedzených miestach (napr. ťahové zastávky).

43


Chránené územia možno na základe stavu biotopov členiť najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne. V zóne A platí 5. stupeň ochrany, v zóne B 4. stupeň, v zóne C 3. stupeň a v zóne D 2. stupeň. Podľa zákona č. 454/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 543/2002 Z.z. možno zóny podľa členiť na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti chráneného územia s rôznou prírodnou hodnotou. V odôvodnených prípadoch možno všeobecne záväzným právnym predpisom určiť pre podzónu iný stupeň ochrany, ako je pre príslušnú zónu. Vyhlásené ochranné pásmo chráneného územia má zníženú ochranu o jeden stupeň oproti stupňu, ktorí platí na predmetnom území. Ak ochranné pásmo nie je vyhlásené, je ním územie do vzdialenosti 100 m von od hranice (NPR, PR), resp. 60 m (NPP, PP). V nevyhlásených ochranných pásmach platí tretí stupeň ochrany. V ochranných pásmach prírodných pamiatok – jaskýň a prírodných vodopádov nie je určený stupeň ochrany, ale sú ustanovené osobitné podmienky ( § 24 cit. zákona). Osobitné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. sú venované podmienkam pre tvorbu súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Sústavu NATURA 2000 tvoria dva typy území : − územia vyhlásené za chránené na základe kritérií stanovených v smernici o ochrane vtáctva - chránené vtáčie územia (§ 26 zákona o ochrane prírody) (Special Protection Area, SPA). Zoznam vtáčích území schválila vláda (9. 7. 2003) a zaslala ho Európskej komisii (§ 26 ods. 2 zákona o ochrane prírody). Napriek tomu, že chránené vtáčie územia sú navrhované na základe odlišných kritérií od kritérií uplatňovaných pri vyhlasovaní ostatných chránených území, je evidentné, že mnohé z nich sú vymedzované v územiach vyhlásených za chránené územia podľa našej národnej legislatívy. Územia navrhované na zaradenie do európskej sústavy NATURA 2000 na základe smernice vtákoch (chránené vtáčie územia) nie sú predmetom schvaľovania Európskej komisie. • územia vyhlásené za chránené na základe kritérií stanovených v smernici o biotopoch – tzv. osobitné územie ochrany (Special Area of Conservation, SAC); v národnej legislatíve sú to územia európskeho významu – pred vyhlásením, po vyhlásení bude územie zaradené v príslušnej národnej kategórii chránených území. Národný zoznam takýchto území prerokovala vláda SR, ktorá ho po schválení (17. 3.2004) zaslala na schválenie Európskej komisii (§ 27 ods. 4 zákona o ochrane prírody). Územia uvedené v národnom zozname budú podrobené výberu, ktorý môže trvať až tri roky. Územia, ktoré Európska komisia vyberie do siete NATURA 2000, musí SR vyhlásiť za chránené územia do 6 rokov od schválenia. Slovenská republika v súlade s § 27 ods. 10 zákona o ochrane prírody vyhlási vybraté územia za chránené v niektorej z národných kategórii chránených území (§17 zákona o ochrane prírody) alebo ako zónu chráneného územia (§ 30 zákona o ochrane prírody ). Od okamžiku predloženia národného zoznamu Európskej komisii musí členský štát formou tzv. predbežnej ochrany zabezpečiť, aby nedošlo k znehodnoteniu predmetu ochrany navrhnutého územia. Za týmto účelom v súlade s § 27 ods. 5 zákona o ochrane prírody národný zoznam po schválení vládou bol vydaný všeobecne záväzným právnym predpisom (Výnosom MŽP SR č.3/2004-5,1. zo 14.júla 2004 s účinnosťou od 1. augusta 2004). Takto zverejnené územia európskeho významu sa považujú za chránené územia vyhlásené podľa zákona o ochrane prírody (§ 27ods. 7 zákona o ochrane prírody).

Národná sústava chránených území Žilinský kraj je región s najväčším plošným podielom území v rôznom stupni ochrany v rámci SR. Zachovalé prírodné bohatstvo je chránené vo veľkých súvislých celkoch, ako i v menších maloplošných chránených územiach. Na území kraja sa v súčasnosti nachádzajú, alebo do neho čiastočne zasahujú štyri národné parky a tri chránené krajinné oblasti. Maloplošné chránené územia predstavuje 57 prírodných rezervácií, 38 prírodných rezervácií, 18 národných prírodných pamiatok, 44


38 prírodných pamiatok a 18 chránených areálov. Ako prírodné pamiatky sú chránené priamo zo zákona č. 543/2002 Z.z. tiež všetky jaskyne a prírodné vodopády. Nové vyhlásenie CHKO Horná Orava rieši stupne ochrany najcennejšieho územia v zmysle §30 zákona č.543/2002 Z.z. zónovaním. Maloplošné chránené územia na území CHKO Horná Orava (NPR, PR, PP, CHA) boli legislatívnym procesom zrušené a vyhlásené ako zóny CHKO s diferencovaným stupňom ochrany. Zároveň boli z územia CHKO vyňaté vnútorne priestory - intravilány a okolie väčšiny obcí, kde na rozdiel od doterajšej právnej úpravy prestal platiť druhý stupeň ochrany a platí prvý stupeň. (Zubrohlava, Bobrov, Rabča, Oravská Polhora, Sihelné, Oravské Veselé, Mútne, Breza, Zákamenné, Krušetnica).

A. Veľkoplošné chránené územia v Žilinskom kraji Prehľad veľkoplošných chránených území v SR a v Žilinskom kraji Územie

Kategória

Slovenská republika počet výmera (ha) 2 3 9 317821 276379 14 525547 23 1119747 22,8 %

1 NP OP NP CHKO Spolu Podiel z celkovej výmery

Veľkoplošné chránené územia v Žilinskom kraji Názov chráneného Kategória Stupeň územia ochrany

NP Malá Fatra

počet 4 4 3 7

Výmera (ha) Celková Z toho v kraji

NP

3

22630

22630

OP

2

23262

23262

NP Nízke Tatry

NP

3

72842

48064

NP Nízke Tatry – OP

OP

2

110162

44634

TANAP

NP

3

73800

24984

TANAP – OP

OP

2

30703

16351

NP Veľká Fatra

NP

3

40371

35483

NP Veľká Fatra - OP

OP

2

26133

24505

CHKO Horná Orava

CHKO

58738

58738

NP Malá Fatra – OP

45

Žilinský kraj výmera (ha) 5 131161 108752 119648 359561 52,96

Okres / výmera v okrese

Žilina Martin Dol. Kubín Ružomberok Žilina Martin Dol. Kubín Ružomberok Lipt. Mikuláš Ružomberok Lipt. Mikuláš Ružomberok Tvrdošín Lipt. Mikuláš Tvrdošín Lipt. Mikuláš Martin Turč. Teplice Ružomberok Martin Turč. Teplice Ružomberok Dolný Kubín 479 Dolný Kubín Námestovo Tvrdošín

8422 6564 7334 310 10355 3865 7523 1519 41996 6068 28596 16038 9600 15384 1135 15215 14541 3546 17396 10655 3067 10303

558 51848 6332


Zóna A/ 5 stupeň Zóna B/ 4 stupeň

1263

1263

Námestovo

3356

3356

Zóna C/ 3 stupeň

14793

14793

Dolný Kubín Námestovo Tvrdošín Dolný Kubín Námestovo Tvrdošín

Zóna D/ 2 stupeň

39326

39326

CHKO Kysuce

CHKO

2

68997

535 20

CHKO Strážovské vrchy

CHKO

2

30979

7390

(A) 1263 (B) (B) (B) (C) (C) (C)

41 1793 1522 136 3395 1262

Dolný Kubín (D) 381 Námestovo (D) 35397 Tvrdošín (D) 3548 Bytča 10252 Čadca 41428 Žilina 1619 D. Kubín 221 Žilina 4532 Bytča 2858

359561

Výmera spolu v kraji

V súčasnom období prebieha prehodnocovanie vymedzenia jednotlivých CHKO, NP a ich ochranných pásiem. Táto úlohy vyplýva z Koncepcie ochrany prírody a krajiny, ktorá bola schválená uznesením č. 417 dňa 24. mája 2006 (strategický cieľ 3.1.1.). Jednotlivé správy NP a CHKO úlohu splnili v priebehu roku 2007, pričom výsledné návrhy odovzdali na Ústredie ŠOP SR, ktoré ich po zosumarizovaní zaslalo na MŽP SR. Čo sa týka zonácie CHKO a NP táto úloha je zaradená v Pláne hlavných úloh ŠOP SR na rok 2007 (úloha 1.1.), nepriamo zonáciu NP rieši aj uznesenie Vlády SR č. 783 z 19.9.2007. K dnešnému dňu je zonácia v rámci Žilinského samosprávneho kraja schválená len v CHKO Horná Orava (vyhláška MŽP SR č. 420/2003 Z.z.), ktorá bola spracovaná podľa platných legislatívnych a metodických noriem. V rámci ostatného územia je zonácia schválená ešte v Pieninskom národnom parku. Zonácia bola ukončená aj v prípade Tatranského národného parku, pričom výsledný návrh predstavilo MŽP SR koncom roka 2007. Legislatívny proces potrebný na vydanie nariadenia vlády, ktorým sa právne vymedzujú jednotlivé zóny, sa však ešte nezačal. Počas spracovania programu starostlivosti a návrhu zonácie Tatranského národného parku sa preukázala potreba zmeniť legislatívu a metodické pokyny na spracovanie programov starostlivosti o NP a CHKO. Z uvedených dôvodov sa spracovanie programov starostlivosti (vrátane zonácie) ostatných NP oneskoruje v porovnaní s predpokladom. Pre zonáciu jednotlivých národných parkov boli Ústredím ŠOP SR zriadené komisie z externých odborníkov, ktoré túto problematiku riešia. Ako veľmi vážnou prekážkou uvedenia navrhovanej diferencovanej ochrany území národných parkov sa ukazuje problém uspokojivého vyriešenia nárokov neštátnych vlastníkov za obmedzenia z toho vyplývajúce. B. Maloplošné chránené územia v Žilinskom kraji Národné prírodné rezervácie (NPR) v Žilinskom kraji P. č.

2.

3.

Názov

Bielska skala

Borišov

Výmera

15,05

449,74

Stupeň ochrany

Predmet ochrany

5

Územie s výraznými hodnotami anorganickej prírody, predovšetkým s výraznou morfologickou funkciou územia, ako krajinotvorného prvku, s cennými prvkami vývoja povrchových tvarov.

5

Územie predstavuje ojedinele zachovalý, urbanizačne podstatne nezasiahnutý záver jednej z najtypickejších dolín turčianskej časti Veľkej Fatry.

Okres

Tvrdošín

Martin

V NPR sa nachádza Suchá jaskyňa. 4.

Čierny kameň

34,4

5

Pásmo lesa vytvárajú pralesovité porasty Picea

46

Ružomberok


OP 28,42

4

excelsa s vtrúseným Acer pseudoplatanus a Sorbus aria, v najnižších polohách s Fagus silvatica. Lesný podrast charakterizuje bohatú účasť vysokých papradín a rastlín smrekového kosodrevinového vegetačného stupňa.

5.

6.

Demänovská dolina

Ďumbier

836,88

2043,76

5

5

a

Rastlinné spoločenstvá lesných porastov reprezentujú fytocenózy trávnatých bučinových smrečín a smrekových kosodrevín. V drevinovom zložení prevláda Pinus silvestris, menej sú zastúpené Picea excelsa a Larix decidua. Pozoruhodný výskyt Globularia cordifolia Hlavný hrebeň a S svahy nad závermi dolín Ludrová, Bystrá, Štiavnica s typ. glaciálnym reliéfom (kary, ľad. kotly) na prevažne žulovom podklade. Stanovištia horského, alpínskeho a subalpínskeho stupňa.



Prevaha smreka nad bukom.

7.

Chleb

412,87

5

Zachovalý komplex rastlinných spoločenstiev veľmi pestrého zloženia podľa vegetačných stupňov a ekologických radov, vo veľkom výškovom rozpätí a na rozličnom geologickom podloží.

Žilina

Martin

8.

Choč

1428,05

5

Veľký a Malý Choč, ako i ostatné na území vytvárajú charakteristickú horskú skupinu vyznačujúcu sa osobitnými rysmi krajinnými, geologickými, reliéfovými a zoologickými.

Dolný Kubín

Ružomberok

9.

10.

Jánošíkova kolkáreň

243,37

5

Jánska dolina

1694,52

5

Komplex fytocenóz pralesovitého charakteru s Picea excelsa, v najvyšších polohách tvorí prirodzené preriedle porasty s hlboko zavetvenými kmeňmi. Predmetom ochrany sú zachovalé spoločenstvá javorových a jarabinových smrečín najvyšších polôh vo Veľkej Fatre. Patrí k najzachovalejším v NAPANTe. Nachádza sa tu množstvo podzemných krasových javov (jaskyne, priepasti, vyvieračky a pod.). Lesné spoločenstvá predstavujú ojedinelú ukážku zachovalých lesov

Ružomberok


s prirodzeným zastúpením všetkých zložiek typických pre krasové územie.

11.

Juráňova dolina

434,32

5

Pôvodne hojne rozšírené bučiny vo veľkej miere ustúpili smreku, ktorý vytvára porasty od 700-1300 m n.m. Nad smrečinami je široký pás kosodreviny, ktorá často zostupuje hlboko do údolia. Najzachovalejšie lesné porasty sú na neprístupných skalných polohách. Pralesovitý vzhľad.

12.

Kľačianska Magura

204,47

5

Komplex prírodných lesov hrebeňových polôh Krivánskej Malej Fatry s porastmi smrečín pralesovitého charakteru.

47

Tvrdošín

Martin


13.

Kľak

87,71

5

Územie charakterizuje absolútna prevaha bučinových druhov s väčšou účasťou subalpínskych druhov, na bralnatých častiach vystupujú prvky dealpínske. Rezervácia je ukážkou horskej vápencovej vegetácie bučín a skalného vrcholu.

Martin

Žilina

14.

Kláštorské lúky

85,99

4

Vegetácia územia je mozaikou vlhkomilných rastlinných spoločenstiev od vodných plôch cez slatinné a zamokrené trávovité porasty po mezofilné lúky. Významná zachovalá ukážka aluviálnych biocenóz Turčianskej kotliny.

Martin

Ružomberok

15.

Kornietová

84,05

5

Pralesovité porasty tvoria Fagus silvatica s primiešaním Picea excelsa a Abies alba s vtrúsenými cennými listnáčmi a ojedinelým výskytom Taxus baccata. Bylinný podrast charakterizuje zmiešanie vápencových a horských druhov.

16.

Kotlový žľab

70,77

5

Zachovalý komplex vysokohorských smrečín na kryštaliniku Západných Tatier.

Tvrdošín

5

Výrazné povrchové štruktúry v podobe bralnatých zoskupení na hrebeni Kozla i na priľahlom J svahu. Rôzne typy hornín, na prechode od kryštalického jadra do mezozoika. Rastlinné spoločenstvá na dvoch diametrálne odlišných podložiach.

Žilina

5

Súbor spoločenstiev skalných sutí a rôznych lesných porastov s prirodzeným drevinovým zložením na kryštaliniku Malej Fatry. Je využívané pre vedecko-výskumné a študijné ciele.

Žilina

5

Pestré zmiešanie vápencových a horských druhov. Striedajú sa tu lesné spoločenstvá v porastoch s relatívne zachovalým drevinovým zložením.

Ružomberok

17.

18.

19.

20.

Kozol

Krivé

Kundračka

Kvačianska dolina

91,58

203,72

115,79

467,3

5

Divoké, neschodné tiesňavy, strmý nevyrovnaný spád potoka, prekonávaný vodopádmi. Niekoľko m vysoké skalné steny sa dvíhajú priamo z riečišťa.


Aj v bočných súteskách je niekoľko vodopádov 7-12 m vysokých. Významná flóra, fauna.

21.

Lysec

70,04

5

Najnázornejší výskyt lesných fytocenóz 3 výškových vegetačných stupňov v podobe 7 skupín a 14 lesných typov na relatívne veľmi malej ploche a výškovom prevýšení.

Martin

Martin

Čadca

22.

Madačov

330,64

5

Neobyčajne cenný objekt pre poznanie biocenóz SZ hrebeňa V. Fatry a ich zachovanie v reprezentatívnej vzorke. Biologické hodnoty územia dopĺňa výskyt vzácnych a vymierajúcich živočíšnych druhov.

23.

Malý Polom

86,1

5

Zachovalé prirodzené lesné spoločenstvá typické pre vyššie polohy flyšového pásma Kysúc.

48


24.

25.

26.

Minčol

Mních

Ohnište

96,1

74,75

852,26

5

5

5

Zachovalý zvyšok lesných pôvodnou štruktúrou a zložením, v obkľúčení smrekových monokultúr.

porastov s drevinovým umelých

Námestovo Dolný Kubín

Súbor prírodných hodnôt bralnatej časti Sokola a Mnícha s množstvom rastlín a živočíchov v esteticky pôsobivom prostredí Geologický podklad tvoria dolomity a dolomitické vápence vytvárajúce početné bizarné bralá, steny, terasy, veže, priepasti, otvorené trhliny, jaskynné chodby a priestory.



Z prírodných atraktivít je známe "Okno" a "Ľadová priepasť"

27.

Osobitá

457,98

5

Esteticky pôsobivé skalné útvarmi bizarných tvarov, komplexy zachovalých lesných porastov s výraznou pásmovitosťou, bohatou vápencovou a vysokohorskou flórou a svojrázne biotopy fauny.

Tvrdošín

Zachovalé lesné porasty prevažne pralesovitého charakteru. Značne výškové rozdiely a členitosť 28.

Padva

325,46

5

terénu podmieňujú výskyt temer všetkých lesných spoločenstiev vápencovú časť

charakteristických

Martin

pre

V. Fatry. Refúgium vzácneho živočíšstva. 29.

30.

32.

33.

34.

Prípor

Prosiecka dolina

Rakšianske rašelinisko

Roháčske plesá

Rozsutec

272,27

375,95

5,53

451,66

841,55

5

Prirodzené spoločenstvá jedľovo-bukového lesa a pásma kosodreviny s výskytom zriedkavých druhov rastlín a živočíchov.

Žilina

5

Jedna z najkrajších dolín Chočských vrchov, množstvo sútesiek, brál, veží, a vodopádov . V bočnej súteske je 15 m vysoký vodopád. Význam územia znásobuje i rastlinstvo a živočíšstvo so svojou značnou druhovou pestrosťou.


4

Zachovalé prirodzené slatinné rašelinisko s bohatým výskytom vzácneho druhu rosičky anglickej, ktorý je doteraz na území Slovenska známy len z oblasti Turčianskej kotliny.

Turčianske Teplice

5

Horské a vysokohorské druhy a dobre vyvinuté rastlinné spoločenstvá. Jediná lokalita Linaria alpina v SR. Horská a vysokohorská fauna. Žije tu aj kamzík vrchovský Rupicapra rupicapra, pôvodný. treťohorný obyvateľ Tatier.

Tvrdošín

5

Svojrázna, veľmi hodnotná časť pohoria s význačnými, chránenými i endemickými rastlinnými i živočíšnymi druhmi a spoločenstvami, geologickými a geomorfologickými výtvormi .

Žilina

49

Dolný Kubín


35.

36.

37.

38.

39.

40.

Rumbáre

51,59

5

Salatín

1192,99

5

Sivý vrch

Skalná Alpa

Sokolec

Starý hrad

112,67

524,55

199,24

85,42

Strážov**

Suchá dolina

1585,54

Tvrdošín

5

Prirodzené porasty (150-200 - ročné) majú pomiestne pralesovitý charakter. Vegetačný pokryv predstavujú horské a vysokohorské spoločenstvá od jedľovo-bukového až po subalpínsky vegetačný stupeň.

Ružomberok

5

Zachovalý zvyšok pôvodných lesných rastlinných spoločenstiev reliktných borín v severnom areáli rozšírenia Zachovalý charakter majú aj lesy bukových javorín a vápencových bučín.

Dolný Kubín

5

Ojedinelé a veľmi vzácne rastlinné spoločenstvá s dubom a vo vyšších polohách s dubom, jedľou, bukom, hrabom, lipou a javorom, prípadne na temenách skál s pôvodnou borovicou.

Žilina

5

Zachovalé lesné spoločenstvá ojedinelých druhov rastlín a živočíchov, geomorfologických foriem a celkového krajinného rázu najvyšších polôh Strážovských vrchov.

Považská Bystrica,

Ukážka všetkých základných geologických a tektonických typov stavebných jednotiek Tatier, s pestrým výskytom rastlinných druhov typických pre karpatskú flóru.


5

43.

Suchý vrch

71

5

44.

Suchý

429,42

5

543,23

5

45.

4

5

Územie predstavuje zachovalý lesný komplex klimaxových lesných spoločenstiev Kremnických vrchov.

107,28 46.

Svrčinník**

Celk (222,49)

Súčasťou je Medvedia jaskyňa. Lokalita s mimoriadne bohatou vápencovou flórou v najvyšších polohách Veľkej Fatry. Vzácny súbor lesných a kosodrevinových spoločenstiev na rozmanitom horninovom podklade miestami s porastmi pralesovitého rázu, väčšinou so zachovanou hornou hranicou lesa a výraznými geomorfologickými formami. Skalnatá tiesňava s význačnými morfologickými útvarmi a so vzácnou flórou a faunou. Sú tvorené bazálnym paleogénnym zlepencom, miestami až niekoľko 100 m hrubým. Rastlinstvo a živočíšstvo predstavuje zmes teplomilných a montánnych druhov.

Súľovské skaly OP 281,77

Liptovský Mikuláš Ružomberok

5

(celková 480,01)

42.

Ružomberok

Prechod smrečiny do kosodreviny, vysokohorské lúky a skalnaté plochy. Rastlinstvo má osobitné postavenie medzi tatranskou a fatranskou vegetáciou. Významná fytogeografická lokalita s viacerými západokarpatskými endemitmi.

61,88 41.

NPR predstavuje charakteristický prierez bočným hrebeňom Perusina, čo umožňuje štúdium vývoja biogeocenóz v rovnakých nadmorských výškach na rôznych expozíciách a rozdielnom geologickom podklade. Pestrá geologická stavba, zaujímavá geomorfológia, prítomnosť mnohých krasových foriem, floristická pestrosť

50

Žilina

Martin Ružomberok

Žilina

Bytča

Banská Bystrica Turčianske Teplice


47.

48.

49.

50.

Šíp

Šrámková

Šútovská dolina

Tiesňavy

301,52

243,65

526,65

479,21

5

5

Rezervácia má veľký vedecko-výskumný význam. Časti porastov majú pestrú štruktúru, miestami charakteristickú pre pralesovité lesy.

5

Biologicky a krajinársky mimoriadne cenný priestor so zachovalými komplexmi lesov typického karpatského a vysokohorského charakteru, s pôvodnými drevinami a štruktúrou lesov.

5

Prírodný celok na vápencoch nižších polôh Krivánskej Malej Fatry. Významné geomorfologické formy, fauna, flóra

5

Klasická lokalita príkrovovej stavby Tatier, paleontologické nálezisko, významné územie vysokohorského krasu, pramenná oblasť Belej, vzácna flóra.

82,41 51.

52.

53.

54.

55.

Tichá dolina**

Tlstá

(celková 5966,64)

3066,04

5

89,29

4

OP495,93

3

Turiec

Turková

Veľká Bránica

100,07

5

OP-30,95

4

332,09

313 56.

5

5

Veľká Rača

OP197,00

Výrazný a esteticky významný krajinný celok so vzácnym vápencovým rastlinstvom, medzi ktorými je nemálo chránených a endemických druhov. Zaujímavé je i živočíšstvo. Patrí medzi najkrajšie vápencové vrchy.

4

Mimoriadne hodnotné územie dolomitickovápencovej časti V. Fatry s výraznými krasovými formami, so zachovalými spoločenstvami dubovo-bukového až smrekového vegetačného stupňa, pestrou vysokohorskou i teplomilnou skalnou vegetáciou, so slatinnými lúkami. Chránené druhy rastlín a živočíchov. Vodný tok rieky Turiec s bohatými meandrami je posledným pôvodným refúgiom hlavátky v strednej Európe. Brehové porasty utvárajú vŕby, topole a jelša lepkavá. Močiarne a vodné biotopy.

Dolný Kubín

Ružomberok Dolný Kubín

Martin Dolný Kubín Žilina Liptovský Mikuláš Poprad

Martin

Martin Turčianske Teplice

Prirodzené zmiešané lesné porasty sú názorným príkladom dlhodobej sukcesie a ukážkou striedania jednotlivých drevín. Územie sa vyznačuje vzácnym zmiešaním horských a teplomilných prvkov.


Zachovalý komplex bučín na vápnitých horninách je ukážkou pôvodných lesov, ktoré siahali až na hornú hranicu lesa. Napriek tomu, že je pásmo kosodreviny a smreka umelo odstránené, sú lesy rezervácie cennou ukážkou zachovalej štruktúry lesov.

Žilina

Prevažnú časť lesov tvoria čisté alebo zmiešané bučiny s najčastejšou prímesou jedle, smreka a javora horského. Nad bukovými porastmi sa nachádzajú nezapojené smrečiny, ktoré smerom k vrcholu V. Rače sa silno rozostupujú, až tvoria len ojedinele skupinky smrekov.

Čadca

51


57.

Veľká Skalná

Veľký

58.

645,23

13,95

5

5

Vzácne zachovalé vrcholové spoločenstvá jedľových bučín. Je objektom lesníckeho a prírodovedeckého výskumu.

4

Významný geologický a morfologický objekt výraznej krajinotvornej funkcie s archeologickou lokalitou mimoriadneho významu.

Javorník 20,29 59.

Vyšehrad**

(celková 48,65)

Zachovalé lesné spoločenstvá dubovobukového až kosodrevinového lesného vegetačného stupňa s bohatstvom rastlinných druhov montánneho až subalpínskeho pásma, fragmentálnym výskytom suchomilných a teplomilných rastlinných druhov a ukážkami typických krasových foriem .

Martin

Turčianske Teplice Čadca Prievidza, Turčianske Teplice

Pozn. ** chránené územie zasahuje na územie susedného kraja

Prírodné rezervácie (PR) v Žilinskom kraji P. č

Názov

1.

Výmera

Stupeň ochrany

185,07

5

Biela skala

2.

Brodnianka

25,94 OP-33,30

5 4

3.

Čierna Lutiša

26,35 OP-77,17

5 4

4.

Dubovské lúky (Kozinská)

16,03

4

5.

Goľove mláky

6,83

4

6.

Hajasová

7,17

5

7.

Hrabinka

0,40

4

8.

Hrádok

6,75

5

9.

Hričovec

21,12

5

Predmet ochrany Územie predstavuje ukážku zachovalého komplexu skalných a sutinových lesných spoločenstiev 5-7 veg. stupňa, ako i viacerých typov nelesných spol. Vysokú hodnotu majú krasové povrchové i podzemné javy. Územie tvoria svetlé a tmavé vápence, miestami vápnité bridlice. Z porastov tu prevládajú bučiny, na S svahoch s výskytom smreka a jedle, na sutinách s javormi, brestom horským a jaseňom. Na J expozíciách. sa vyskytuje hrab s ojedinelým dubom zimným. Územie je významným ojedinelým zvyškom zachovalých, pôvodných klimaxových spoločenstiev vo flyšovej oblasti Kysuckej vrchoviny, kde vegetačný pokryv bol silne pozmenený. Jediná lokalita žltohlava európskeho Trollius europeus L. v NP M. Fatra. Lokalita má veľký vedecko-študijný význam pre poznávanie vývoja flóry a rozšír. druh. rastlín. Rašeliniskové spoločenstvá. Zachovalej ukážka lesných spoločenstiev nižších polôh reprezentujúcej veľkú rozlohu lesov ležiacich na kryštaliniku v západnej časti pohoria Malá Fatra na vedecko-výskumné ciele. Typické slatinné rašelinisko, kde sa na pomerne malej ploche vyskytuje niekoľko spoločenstiev, ktoré vytvárajú pestrú mozaiku prechodných fytocenóz. Vyskytujú sa tu 2 kriticky ohrozené druhy rosička anglická a páperec nízky. Typická rozmanitosť lesných spoločenstiev podmienená výškovou a terénnou rozdielnosťou, so zachovalým drevinovým zložením lesných porastov Zachovalé, miestami čiastočne antropicky ovplyvnené lesné spoločenstvá vrcholových polôh Hričovca.

52

Okres

Martin

Žilina Kysucké Nové Mesto

Žilina

Dolný Kubín

Martin

Martin

Martin

Martin

Čadca


10.

Ivachnovský luh

10,54

5

11.

Javorinka

35,52

5

12.

Jelšie

26,10

5

13.

Katova skala

46,69

5

14. Klokočovské skálie

6,12

5

15.

Klubinský potok

0,83

5

16.

Korbeľka

86,16

5

17.

Kozí chrbát

37,43

5

18.

Kunovo

11,92

5

19.

Ľadonhora

285,74

5

20.

Mačie diery

45,63

5

21.

Machy

26,61

5

22.

Medzi bormi

6,55

4

23.

Močiar

8,16

4

24.

Mohylky

0,74

4

25.

Paráč

45,27

5

Pozostatky niekdajšieho luhu, t.j. rozptýlené kroviny, brehové porasty vŕb s roztrúsenou jelšou, ktoré nadväzujú na širší pás degradovaného lesa zväzu Salicion albae. Fragment prirodzených jedľových bučín Kysuckej vrchoviny. Zachytáva typovú pestrosť rôznych petrografických typov bystrickej jednotky flyšového pásma a je ukážkou odrazu tejto stavby na morfologický vývoj, hydrologické pomery a vegetáciu. Zvyšok zachovalých jelšín v Liptovskej kotline. Komplex významných prírodných prvkov, relatívne pôvodných v porovnaní s okolitým, takmer úplne pozmeneným prírodným prostredím. Zvyšky prirodzených lesných i nelesných spoločenstiev. Príklad guľovitej odlučnosti sedimentov. Význam umocňuje i pestrá vegetácia. Aluviálne jelšové porasty sprevádzajúce 16.vodný tok s mierne meandrujúcimi prítokmi. Výskyt viacerých vzácnych druhov rastlín. Lesné fytocenózy predstavujú druhy horské a dealpínske v rozpätí jedľovo-bukového a smrekovobukovo-jedľového vegetačného stupňa. Rezervácia je ukážkou striedania lesných fytocenóz v oblasti predhoria V. Fatry v zachovalých porastoch s prirodzene zmiešanými drevinami. Vysokohorský sutinový javorový les Zachovali sa tu malé ostrovčeky v hrebeňových partiách, kde tvoria prirodzenú hranicu lesa. Výrazný krajinotvorný skalný hrebeň pri okraji trosky Chočského príkrovu budovaný strednotriasovými vápencami, so zachovalými horskými a teplomilnými biocenózami. Prirodzené vápencové, typologicky pestré lesné spoločenstvá (7 skupín lesných typov so 17 lesnými typmi) v oblasti Kysuckej vrchoviny so zastúpením teplomilných rastlinných a živočíšnych spoločenstiev. Unikátna geomorfologická členitosť územia a výskyt vzácnej a chránenej kalcifilnej flóry na turisticky frekventovanej trase v masíve Osobitej. Podtatranský fluvoglaciál, prirodzene preriedlé porasty striedajú riediny. Vegetácia má ráz rašeliniska s výraznými druhmi vrchovíšť. Zachovalé rašelinisko vrchoviskového typu. Štítovité travertínové útvary, ktoré svojimi formami patria medzi ojedinelé geologické javy svojho druhu na Slovensku. Roztekajúca sa minerálna voda umožňuje produkovanie travertínov. Odumreté útvary osídľuje slatinná vegetácia. Hromadný nález paleontologických zvyškov masovosť výskytu numulitov. Zachovalý zvyšok pôvodných smrečín

53

Ružomberok

Dolný Kubín


Martin

Čadca Čadca

Ružomberok

Ružomberok

Dolný Kubín Ružomberok

Kysucké Nové Mesto

Tvrdošín

Liptovský Mikuláš Tvrdošín

Ružomberok

Ružomberok Dolný Kubín,


26.

Pod Rígľom

14,23

5

27.

Polková

5,08

4

28.

Rochovica

32,23 OP-3,2

5 4

29.

Rojkovské rašelinisko

2,88

4

30. Sliačske travertíny

7,02

4

31.

Slnečné skaly

90,54

5

32.

Šujské rašelinisko

10,80

4

33.

Švihrová

5,65

4

34.

Turícke dubiny

19,02

4

35.

Úplazíky

31,19

5

36.

Veľká Lučivná

66,38

5

37.

Veľký Polom

47,58

5

38.

Zajačkova lúka

3,98

4

s jarabinou na flyšovom podloží, v obkľúčení umelých smrekových monokultúr. Ochrana mravca lesného a vzácneho zoskupenia jeho hniezd. Oligotrofné rašelinné lúky, ktorých vznik podnietil geologický podklad, klimatické pomery a iné biotické a abiotické faktory. Pravidelné vápencové útesy strmo vystupujúce z okolia flyš. pahorkatiny. Vzácne teplomilné druhy, ktoré tu dosahujú jedno z najsevernejších rozšírení v SR. Na štrkovitej terase Váhu sústava prameňov uhličitej kyselky utvorila prostredie vhodné na slatinnú a vrchoviskovú vegetáciu a na vznik travertínov. Významná lokalita, ktorá poskytuje cenné poznatky na štúdium sukcesie rastlinných spoločenstiev. Príklad javu, známy ako "mofeta", t.j. prameň s výrazným výronom plynov. Slatina na vlhkých sintrových lúkach. Esteticky pôsobivý a morfologicky pestro tvarovaný dolomitový masív s výskytom viacerých chránených a iných zriedkavých druhov rastlín a živočíchov. Slatinno-rašelinné spoločenstvá zväzu Caricion davallianae, ktoré vo vývoj. nadväznosti prechádzajú do spoločenstiev zväzu Molinion. Ojedinelý výskyt v tejto oblasti. Chránené druhy flóry. Lokalita so slatinno-rašelinnými fytocenózami prechodového typu, ktoré sa zachovali v dôsledku priaznivého vodného režimu. Posledné zvyšky väčšieho výskytu dubových lesov v Liptovskej kotline. Vegetačný kryt, ako i živočíšne druhy svojím výskytom i početnosťou poukazujú na pôvodnosť dubových porastov. Najsevernejší výskyt duba letného na Slovensku. Pásmo brál 100-150 m vysokých s kosodrevinou s podmienkami na hniezdenie dravého vtáctva, obklopené smrekovým lesom s prímesou jedle, buka, javora. Bohatá vápencová horská flóra. Prirodzené lesné spoločenstvá s najbohatším výskytom tisu obyčajného (Taxus baccata) v M. Fatre a na Orave. Zachovalé lesné spoločenstvá bukovojedľových smrečín s prevažne zachovalým prirodzeným zložením fytocenóz v podmienkach zvýšeného podielu smreka v drevinovej zložke týchto spoločenstiev. Je významným náleziskom šafran Heuffelovho na Kysuckej vrchovine. Územie má predovšetkým význam náučný a osvetovo-výchovný.

54

Námestovo

Martin Čadca

Žilina Kysucké Nové Mesto

Ružomberok

Ružomberok

Žilina

Žilina


Ružomberok

Tvrdošín

Dolný Kubín

Čadca

Čadca


Národné prírodné pamiatky (NPP) v Žilinskom kraji P. č

Názov

Výmera

Brankovský vodopád

27,71

Brestovská jaskyňa

OP63,36

Demänovské jaskyne

OP-1517,05

Stupeň ochrany

5

Jaskyňa zlomísk

Kľacký vodopád

1,03

Liskovská jaskyňa

OP-15,85

Lúčanský vodopád

0,95

5

5

Okno Oravské hradné bralo

3,62

Mohutná, skalná, vápencová hrana, cez ktorú prepadáva vo forme vodopádu málovodný horský potôčik. Svojou výškou patrí medzi najvyššie vodopády u nás. Jaskyňa je významná z hľadiska štúdia geomorfologického vývoja pohoria, ako aj pre štúdium krasovej hydrografie. Demänovská ľad. jaskyňa, Dem. j. Mieru, Dem. j. Slobody spolu s Pustou jaskyňou tvoria jeden jaskynný systém dlhý vyše 20 km, vyerodovaný ponorenou riekou Demänovkou vo vápencoch stredného triasu, ktorá i dnes preteká cez mohutné priestory týchto jaskýň. Jaskyňa - najbohatšie nálezisko plastického sintra v rôznom vývoji s najtypickejším príkladom vzniku podzemných priestorov zrútením po vrstevných plochách. Prepad vodopádu dosahuje výšku 30 m. Nad vodopádom vytvára tok pereje s posledným stupňom o výške 5 m. Tvorba obrích hrncov. Významná archeologicko-paleontologická lokalita. Výplň jaskyne tvorí hlinito-štrkový fluviálny materiál, ale i materiál, ktorý vznikol vo vstupných častiach jaskyne. Je vytvorená vo vápencovej kryhe, vystupujúcej z flyšových hornín Liptovskej kotliny. Na J strane Chočských vrchov vystupuje pomerne hrubá vrstva travertínov, ktoré poskytli vzácne paleontologické a archeologické nálezy a tamojší potok vytvára na nich zriedkavý prírodný úkaz vodopád.

4

OP-219,23

Štefanová

OP-18,8

jaskyne

Asi 2 km dlhé jaskynné priestory a chodby vyerodovala pozemná riečka Štiavnica vo vápencoch stredného triasu na 2 úrovniach. Spodné časti sú devastované, horné bohato vyzdobené. K nej patrí i Malá Stanišovská jaskyňa. Jeden z najvýznamnejších krasových fenoménov Slovenska v súčasnosti neporušená a najhlbšia (432 m) známa jaskyňa SR (r.2003). Má bohatú sintrovú výzdobu. Význam pre speleologický výskum - otázka prepojenia s ďalšími jaskyňami. Jaskyňa v krasovom území Demänovskej doliny. Jaskyňa vytvorená činnosťou jedného z bočných ramien Bielom Váhu. V riečnych nánosoch v chodbách sa uchovalo mimoriadne veľa kosti jaskynného

55

Ružomberok

Tvrdošín



Martin

Ružomberok

Ružomberok


Impozantný, geomorfologický výtvor 112 m vysokého brala, ktoré vyčnieva nad riekou Oravou, s Oravským hradom. Výskyt vápnomilnej vegetácie. Ochrana prírodných hodnôt celoslovenského významu.

Starý hrad

Važecká jaskyňa

Okres

Jaskyňa.

Perlová jaskyňa

Stanišovská jaskyňa

Predmet ochrany

Dolný Kubín

Martin



Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš


medveďa. Má sprístupnených Veľká ľadová priepasť

Vrbické pleso

asi

400 m 230 m.

chodieb

-

Korózna inaktívna vertikálna jaskyňa, ktorá je hlboká 125 m a má stálu ľadovú výplň.

0,73 OP-24,71

5 4

Zápoľná

Záskočská jaskyňa

Najvýznamnejší a najznámejší jav ľadovcového plesa v Nízkych Tatrách. Vzniklo zahradením údolia morénou. Najväčšia hĺbka plesa je 8 m, časť plesa je zarastená vegetáciou. Fluviokrasová vertikálno-horizontálna jaskyňa dlhá 1438 m s prevýšením 59, so sporadickou sintrovou výplňou a jazierkami. fluviokrasovo - korózna inaktívna jaskýň so sintrovou výplňou, dĺžka je 5034 m, prevýšenie 284 m. Reprezentatívny typ vyššie položených jaskýň rozčleneného krasu monoklinálnych chrbtov.





Prírodné pamiatky (PP) v Žilinskom kraji P. č

Názov

Výmera

Stupeň ochrany

1.

Bešeňovské travertíny

0,73

4

2.

Bôrická mláka

0,60

4

3.

Bukovinka

1,80

4

4.

Bukovský prameň

0,01

4

5.

Dogerské skaly

0,2

4

6.

Domašínsky meander

80,37

4

7.

Háje

0,08

5

8.

Hradené jazero Blatné

4,29 OP-116,0

4 3

9.

Hričovská skalná ihla

0,63

5

Predmet ochrany Územie, so súborom štyroch chránených travertínových objektov, predstavuje jedno z najklasickejších travertínových území na Slovensku. Ich mimoriadny význam spočíva v jedinečnosti a neopakovateľnosti vývoja, ako aj veľkosti foriem. Svojrázny, geomorfologický útvar zamokreného sedielka, so slatinnou a rašelinnou vegetáciou. Geomorfologický a geologický výtvor s nestálou tvorbou recentných travertínov s výskytom botanicky významných druhov. Slabo mineralizovaný, siričitý prameň. Ochrana objektu bola zabezpečená z dôvodu, že siričité pramene patria medzi charakteristické javy flyšového pásma. Územie je vzácnou štúdiovou ukážkou jurskej doby a je významnou geologickou lokalitou. Umožňuje štúdium profilu, zloženia a zafarbenia dogerských vrstiev na prístupnom mieste. Jeden z najvýznamnejších príkladov zaklesnutých meandrov v Karpatoch vôbec. Váh postupným zahlbovaním do dvíhajúceho sa masívu M. Fatry sa ostro zarezal do kryštalického jadra pohoria. Územie priamo nadväzuje na NPR Starý hrad. Podmorský zosuv vrezaný do stredno až vrchnopriabónského flyšu centrálnokarpatského paleogénu. Mohutné pelokarbonátové gule. Jedinečnosť objektu spočíva v unikátnosti príkladu i vo svetovom merítku. Výnimočný typ jazera. Príčinou jeho vzniku bol mechanický pohyb svahu – skalné rútenie, v dôsledku čoho bolo prehradené údolie a vznik jazera. Skalná ihla je denudačným zvyškom pôvodne väčšieho brala, ktoré sa vplyvom mechanického pleistocénneho zvetrávania i chemického zvetrávania rozpadlo. Je morfologickou zaujímavosťou.

56

Okres

Ružomberok

Dolný Kubín

Ružomberok

Čadca

Ružomberok

Žilina


Ružomberok

Žilina


10.

Hričovské rífy

0,20

5

11.

Hybická tiesňava

11,18

4

12.

Jazierske travertíny

2,22

4

13.

Korniansky ropný prameň

0,17

4

14.

Kraľoviansky meander

18,23

4

15.

Krasniansky luh

15,21

5

16.

Krkavá skala

0,26

4

17.

Kysucká brána

1,22

18.

Lúčanské travertíny

2,93 OP-3,48

4 3

19.

Mašiansky balvan

0,06 OP-1,28

4 3

20.

Matejkovský kamenný prúd

8,60

5

21.

Meandre Lúžňanky

1,74 OP-2,0

4

22.

Megonky

0,167

4

23.

Ochodnický prameň

0,02 OP-0,19

4 3

24.

Poluvsianska skalná ihla

0,68

5

25.

Prielom Teplého potoka

20,94

5

26.

Pucovské zlepence

4,85

4

27.

Rojkovská travertínová kopa

0,01 OP-0,28

4

28.

Skalná päsť

0,01

4

5

Geologický povrchový útvar s hodnotnými paleontologickými nálezmi – litothamnii, dierkavcov, koralov a pod. Hlboké tiesňavovité úseky potoka Hybica, ostro zarezané do treťohorných vápencov vystupujúcich medzi mechanicky menej odolnými horninami, na ktorých sa vytvorili len mierne modelované tvary. Nálezy väčšieho počtu časovo odlišných horizontov. Napriek silnej devastácii ložiska a zničením jazierok, zachovali sa tu cenné tvary reliéfu. Patria sem zachované stranové terasy, ponor potoka, vyvieračka a 30 m jaskyňa. Ojedinelý výskyt povrchového ropného prameňa vo flyšovom pásme na Slovensku, dokumentujúci charakteristickú naftonosnosť flyšového pásma. Typicky vhĺbený dolinový meander - doklad tektonického vývoja oblasti poskytujúcim možnosť rekonštrukcie paleogeografických pomerov územia. Zachovalé lesné brehové porasty potoka Varínka v OP NP Malá Fatra. Ojedinelé zachovalé 15 m vysoké masívne skalisko zo šedého vápenca, na rozhraní V. Fatry a Lipt. kotliny. Tento vzácny geomorfologický výtvor je výsledkom zvetrávania dolomitov Nachádzajú sa tu chránené druhy rastlín. Významný geologický profil vzniklý zarezávaním rieky Kysuce do súvrství bradlového pásma. Travertíny na Lúčkach predstavujú objekt veľkých prírodných, krajinárskych, archeologických a estetických hodnôt. Územie predstavuje skalná terasa výnimočný prípad zachovania riečnej terasy v podobe riečneho ostrova. Kvádrovitá odlučnosť granitov, ukážka recentného mrazového zvetrávania Zaujímavá ukážka časti toku Lužňanky s niekoľkými zachovalými meandrami, ktorých ramená sa približujú miestami na vzdialenosť niekoľko dm. Estetická pôsobivosť výtvoru je umocnená hodnotným krajinným prostredím okolia. ojedinelé prejavy guľovitej odlučnosti flyšových sedimentov Mineralizovaný, sírovodíkové prameň. Výdatnosť je veľmi malá. Vetraním oddelená ihla tvorená chočským dolomitom. Prielom bol vytvorený eróznou činnosťou Teplého potoka vo vápencových a dolomitických vrstvách druhohôr. Dĺžka prielomu je cca 180 m, šírka 20-40 m, hĺbka 10-20 m. Nápadné skalné útvary na pravej strane hlbokej doliny tvorené hrubozrnnými zlepencami paleogénneho (eocenného) veku. Vzácny geomorfologický a geologický výtvor. Obzvlášť cenné je vrcholové jazierko s výronmi CO2, z ktorých sa neustále vylučujú travertíny. Na svahoch kopy možno pozorovať i niektoré vzácne druhy rastlín, hmyzu a vtákov. Geologicky je tvorená vápencami

57

Žilina


Ružomberok

Čadca

Dolný Kubín

Žilina

Ružomberok

Kysucké Nové Mesto Žilina Ružomberok Liptovský Mikuláš Ružomberok

Ružomberok

Čadca Kysucké Nové Mesto Žilina

Ružomberok

Dolný Kubín

Ružomberok

Ružomberok


OP-19,62

3

29.

Súľovský hrádok

16,28

4

30.

Šútovská epigenéza

72,69

4

31.

Turská skala

4,38

4

32.

Veľké Ostré

0,05

5

33.

Vlčia skala

1,49

4

34.

Vojtovský prameň

0,0013

4

35.

Vychylovské prahy

0,38

4

36.

Vychylovské skálie

26,72

5

reiflingského typu (v tomto prípade bez vložiek rohovcov) veku ladinského. Morfologicky je vyvetraná z pôvodného svahu pričom si zachováva pôvodný sklon smerom ku svahu. Rozmery: 6 m výška, 4 m šír. pri vrchu, 2,5 m pri spodnej časti. Skalné útvary paleogénnych súľovských zlepencov s hojným výskytom vzácnych Bytča a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Ojedinelá forma reliéfu, dvojnásobný epigenetický zárez riek Váh a Šútovský potok pri ich zahlbovaní koncom treťohôr. Martin Hodnotu územia zvyšuje aj archeologický nález na výšinovom sídlisku "Boroviny". Ukážka tvaru obtočníka, vytvoreného Žilina eróznou činnosťou Rajčianky pri okraji dolomitovej trosky chočského príkrovu. Objekt je príkladom vzniku geologickej Kysucké Nové Mesto stavby Kysúc. Morfologicky výrazná terasu strmo spadajúcu do údolia Trlenského potoka. Ružomberok Územie poskytuje možnosť štúdia vzniku travertínov a stratigrafie kvartéru. Prameň je málo výdatný, nemá výraznejšiu mineralizáciu. dochádza k intenzívnym Čadca výronom (7-20 sek. intervaly). Výrazne vyvinutý charakteristický jav flyšového pásma -prahovitý prietok Čadca horských potokov. Charakteristický jav flyšového pásma, ktorý vznikol mohutnými zosuvmi. Tie spôsobili rozpad pieskovcového antiklinálneho pásma Čadca na pruh mohutných blokov v prostredí so zachovalými lesnými spoločenstvami.

Pozn.: Ako prírodné pamiatky sú chránené priamo zo zákona č. 543/2002 Z.z. tiež všetky jaskyne a prírodné vodopády. Územia - jaskyne označené v niektorých materiáloch ako PP+ predstavujú jaskyne, ktoré sú, tak ako všetky ostatné jaskyne, chránené priamo zo zákona. Boli však vyhlásené už pred nadobudnutím jeho účinnosti ako chránené prírodné výtvory a majú kompletnú pôvodnú dokumentáciu. V zoznamoch sa uvádzajú iba informatívne. Do celkového počtu maloplošných chránených území sa nezapočítavajú, V Žilinskom kraji patrí k týmto PP+ jaskyňa Šarkania diera, (okres Bytča),PP+ Jaskyňa Mažarná (okres Martin), PP+ Mošnická jaskyňa (okres Liptovský Mikuláš) Zoznam chránených stromov na území kraja je uvedený v tab.č. 9/13. Chránené areály (CHA) v Žilinskom kraji P. č

Názov

Výmera

Stupeň ochrany

1.

Bodický rybník

18,57

4

2.

Borovicový háj v Lipt. Sielnici

5,28

4

3.

Bratkovčík

20,39

4

4.

Diviacke kruhy

1,96

4

5.

Geceľ

10,76

4

Predmet ochrany Územie je unikátnou lokalitou zachovalých pôvodných spoločenstiev slatín, ktoré sa zachovali len na malých plochách v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárskej výroby. Pamiatka na udalosti spojené s históriou nášho národa a samotnej obce Liptovská Sielnica. Chránený areál predstavuje jedinečnosť rastlinných a živočíšnych spoločenstiev s výskytom viacerých chránených, vzácnych a ohrozených druhov fauny a flóry, ako i lokalitu pre vzácne druhy vtákov. Genofondová lokalita močiarnych fytocenóz a zoocenóz. Výskyt dendrologicky zaujímavých objektov, synteticky spojených v parkovej a prírodnej úprave, ako jediná lokalita tohto druhu na Orave.

58

Okres



Tvrdošín

Turčianske Teplice Dolný Kubín


6. 7.

Háj pred Teplou dolinou Háj v Smrečanoch

0,20

4

Zrušený vyhláškou KÚŽP v Žiline/2009

Ružomberok

0,94

4

Zrušený vyhláškou KÚŽP v Žiline/2002


8.

Hate

0,58

4

9.

Hrádocké arborétum

7,24

4

10.

Chmúra

0,41

4

11.

Ivančinské močiare

2,93

4

12.

Jazernícke jazierko

0,16

4

13.

Mošovské aleje

304,78

4

14.

Ostrá a Tupá skala

22,30 OP-12,98

4 3

15.

Ratkovie

97,51

4

16.

Revúca

39,22

4

17.

Rieka Orava

441,75

4

18.

Žarnovica

1,85

4

Najzachovalejšie prirodzené močiarne spoločenstvo na severnom úpätí Malej Fatry. Arborétum umožňuje štúdium ekologických podmienok a aklimatizácie cudzokrajných drevín v daných podmienkach. Slatinné lúky s hojným výskytom viacerých vzácnych a ohrozených druhov rastlín.


Refúgium močiarnych druhov rastlín, vodných vtákov, obojživelníkov, vodných a močiarnych bezstavovcov a ich spoločenstiev.

Turčianske Teplice

Veľké prirodzené pramenisté poriečnej vody na plochom alúviu potoka Teplica. Objekt hydrogeologicky predstavuje jedno z najväčších a najvýznamnejších zachovalých prameníšť poriečnych vôd Turčianskej kotliny s zachovalým prostredím. Systém stromových alejí popri hlavných a poľných cestách v intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajine. Vytvorená je zlepencami bazálneho paleogénu, ktorý tu vystupuje ako odolná hornina uprostred mäkkých, málo odolných slienitých bridlíc, slienovcov a vápnitých pieskovcov strednej kriedy. Územie s mimoriadnym bohatstvom pôvodných a úspešných introdukovaných cudzokrajných drevín cca 150 druhov. Zachovalá podhorská riečka s aluviálnymi močiarmi, slatinnými lúkami a brehovými porastmi, na ktorej sa vďaka čistej vode a prirodzenému korytu udržal kriticky ohrozený druh našej fauny. Komplex zachovalých riečnych ekosystémov s funkciou biokoridoru nadregionálneho významu, s bohatým druhovým zastúpením fauny, flóry a biotopov mnohých chránených, vzácnych a ohrozených druhov organizmov. Potok Žarnovica v danom prostredí predstavuje hodnotný krajinný, biologický a ekostabilizačný prvok s výskytom vzácnej, ohrozenej a chránenej fauny viazanej na vodné prostredie a s prirodzeným charakterom vegetácie.

Žilina

Čadca

Turčianske Teplice

Turčianske Teplice

Dolný Kubín


Ružomberok

Dolný Kubín, Tvrdošín

Turčianske Teplice

V súčasnom období prebieha prehodnocovanie jednotlivých MCHÚ (NPR, PR, PP, NPP, CHA) a ich ochranných pásiem. Táto úlohy vyplýva z Koncepcie ochrany prírody a krajiny, ktorá bola schválená uznesením č. 417 dňa 24. mája 2006 (strategický cieľ 3.1.1.). Jednotlivé správy NP a CHKO úlohu splnili v priebehu roku 2007, pričom výsledné návrhy odovzdali na Ústredie ŠOP SR, ktoré ich po zosumarizovaní zaslalo na MŽP SR. Od posledných Zmien a doplnkov VÚC Žilinského kraja ( august 2004) došlo k v sieti MCHÚ len k menším zmenám. V tomto období nebolo vyhlásené žiadne nové MCHÚ a došlo k zrušeniu 2 MCHÚ (PP Strž, PP Žiar), k zmene vymedzenia došlo v prípade NPR Turiec a jej ochranného pásma.

59


Súvislá európska sústava chránených území NATURA 2000 Natura 2000 je názov sústavy chránených území členských krajín Európskej únie a hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Základom pre vytvorenie sústavy Natura 2000 sú dve právne normy EÚ : • smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov • smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. Smernice kladú dôraz na to, aby výber území NATURA 2000 bol vykonávaný na základe vedeckých podkladov (komplexných údajov o rozšírení a stave populácií jednotlivých rastlinných a živočíšnych druhov, údajov o rozlohe a zachovalosti biotopov). Výsledná sústava by mala zahŕňať najhodnotnejšie územia bez ohľadu na vlastnícke vzťahy či súčasné hospodárske využívanie. Opatrenia na zabezpečenie priaznivého vývoja týchto území však berú do úvahy aj ekonomické, sociálne, kultúrne a regionálne požiadavky. NATURA 2000 má zabezpečiť priaznivý stav populácií vybraných druhov živočíchov a rastlín a priaznivý stav biotopov, čo však vôbec nevylučuje hospodárske aktivity v územiach, pokiaľ tento priaznivý stav nenarušujú. Na plány a projekty, ktoré by mohli územia sústavy NATURA 2000 negatívne ovplyvniť, bude povinne vypracované hodnotenie vplyvov na chránené druhy a prírodné biotopy. Chránené vtáčie územia Národný zoznam chránených vtáčích území bol schválený Vládou SR uznesením č. 636 zo dňa 9. júla 2003 v súlade s ustanovením § 26 zákona č. 543/2002 Z.z. a bol publikovaný vo Vestníku MŽP SR č. XI, čiastka 4. Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území je prvým krokom v oblasti implementácie smernice č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov. Chránené vtáčie územia uvedené v národnom zozname sa stanú chránenými územiami až po ich vyhlásení všeobecne záväznými vyhláškami ministerstva. V chránených vtáčích územiach nie sú stanovené stupne ochrany. Pre každé chránené vtáčie územia bude vypracovaný osobitný režim ochrany – budú obmedzované (priestorovo, a časovo) činnosti, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet ochrany v chránenom vtáčom území. V súčasnosti bolo na území Žilinského kraja vyhlásené iba jedno chránené vtáčie územie a to CHVÚ Horná Orava a to vyhláškou MŽP SR č. 173/2005 Z.z.. Legislatívny proces vyhlášok MŽP SR, ktorými sa vyhlasujú všetky ostatné CHVÚ v Žilinskom kraji (Nízke Tatry, Tatry, Malá Fatra, Veľká Fatra, Strážovské vrchy) bol pozastavený v štádiu medzirezortného pripomienkovacieho konania. Chránené vtáčie územia v Žilinskom kraji Výmera v ha P. č. Názov chráneného Okres Celková Z toho v kraji územia 1. Horná Orava 58 738 58 738 Čadca, Dolný Kubín, Námestovo, Tvrdošín (vyhlásené) 2. Malá Fatra 68057* 67 676 Čadca, Dolný Kubín, Martin, Námestovo, Ružomberok, Žilina, (Prievidza) 3. Nízke Tatry 98168* 50 315 Liptovský Mikuláš, Ružomberok, (Banská Bystrica, Poprad) 4. Strážovské vrchy 59 718* 7 705 Bytča, Žilina, (Bánovce nad Bebravou, Ilava, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín) 5. Tatry 54 728* 29 539 Liptovský Mikuláš, Tvrdošín, (Poprad) 6. Veľká Fatra 56 765* 47 840 Martin, Ružomberok, Turč. Teplice, (Banská Bystrica) Spolu v kraji 261 813

60


V Žilinskom kraji sa úplne (1) alebo čiastočne (5) nachádza 6 navrhovaných chránených vtáčích území o celkovej rozlohe 261 813 ha, čo je 38 % z územia kraja. Takmer všetky sa na viac ako 90 % prekrývajú so súčasnými národnými parkami a CHKO.

Národný zoznam území európskeho významu Navrhované územia európskeho významu sú výsledkom implementácie smernice 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. S účinnosťou od 1.8.2004 platí Výnos MŽP SR č.3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu. Smernica o biotopoch chráni biotopy, ktorým hrozí zánik v ich prirodzenom areáli rozšírenia alebo majú malý areál, prípadne predstavujú výnimočné príklady európskych biotopov. Špeciálny dôraz sa kladie na prioritné biotopy. V rámci EÚ je chránených 198 typov biotopov, z toho je 65 prioritných. Na Slovensku sa vyskytuje 67 biotopov, z čoho 22 sa zaraďuje medzi prioritné. Smernica okrem toho chráni biotopy chránených druhov, ktoré možno efektívne chrániť iba v prípade zachovania ich celého biotopu. Aj v tomto prípade sa zdôrazňuje ochrana prioritných druhov rastlín a živočíchov. V rámci EÚ zoznam obsahuje viac ako 200 chránených druhov živočíchov a 500 druhov rastlín, z ktorých sa na Slovensku vyskytuje približne 164 druhov živočíchov, 51 druhov rastlín a 66 biotopov (stav k 30.11.2007). Národný zoznam bol vypracovaný na základe presne stanovených kritérií, na podklade podrobného celoplošného mapovania chránených biotopov a druhov. Významná časť navrhovaných území európskeho významu je už v súčasnosti chránená v rámci národnej sústavy chránených území (86%).

Smernica o biotopoch nestanovuje mieru intenzity ochrany v územiach navrhnutých do sústavy NATURA 2000, ale ukladá členským štátom : • prijať primerané štatutárne, administratívne alebo zmluvné opatrenia, ktoré zodpovedajú ekologickým požiadavkám jednotlivých typov biotopov a druhov (v právnom systéme SR premietnuté do stupňov ochrany), • vytvoriť vhodné plány starostlivosti (v právnom systéme SR sú to programy starostlivosti), • činnosť (plán, projekt), ktorá nie je pre starostlivosť o územie nevyhnutná a môže mať podstatný vplyv na územie, podrobiť posudzovaniu jej vplyvov na životné prostredie – na lokalitu z hľadiska cieľov ochrany (§ 28 zákona). Európska komisia nestanovuje, aké konkrétne ochranné opatrenia majú členské štáty zabezpečiť pre to ktoré územie, ona len zaväzuje členský štát zabezpečiť primeranými opatreniami ochranu území. Povinnosťou členského štátu je informovať Európsku komisiu prostredníctvom šesťročných správ (reportov) o realizácii ochranných opatrení v územiach a hodnotení vplyvov týchto opatrení na stav biotopov a druhov uvedených v prílohách smernice o biotopoch. Vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku je povinný odo dňa účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu až do vyhlásenia navrhovaného územia európskeho významu za chránené územie podľa § 17 strpieť za náhradu obmedzenia vyplývajúce z podmienok ochrany navrhovaného územia európskeho významu. V Žilinskom kraji sa úplne alebo čiastočne nachádza 52 lokalít navrhovaných území európskeho významu uvedených v národnom zozname o rozlohe 138 788 ha. Tam, kde sa navrhované územie európskeho významu prekrýva s existujúcim chráneným územím alebo jeho ochranným pásmom, platí vo vzťahu k stupňom ochrany ustanovenie § 27 ods. 8 zákona, podľa ktorého, ak stupeň ochrany na navrhovanom území európskeho významu a na 61


vyhlásenom chránenom území a v jeho ochrannom pásme je rôzny, platia na spoločnom území podmienky ochrany určené neskorším právnym predpisom. Predmet ochrany navrhovaných území európskeho významu v Žilinskom kraji je uvedený v prílohe. Navrhované územia európskeho významu v Žilinskom kraji P. Id. č. č. (kód) Názov územia Stupeň ochrany 1.

SKUEV0057

Rašeliniská Oravskej kotliny

2.

SKUEV0058

3. 4. 5.

SKUEV0059 Jelšine SKUEV0060 Chraste SKUEV0061 Demänovská slatina Klokočovské SKUEV0101 rašeliniská SKUEV0141 Rieka Belá SKUEV0142 Hybica SKUEV0143 Biely Váh SKUEV0145 Medzi bormi SKUEV0147 Žarnovica SKUEV0150 Červený Grúň SKUEV0152 Sliačske travertíny SKUEV0164 Revúca

6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14.

Tlstá

15. SKUEV0185 Pramene Hruštínky 16. SKUEV0187 17. SKUEV0188 18. SKUEV0189 19. SKUEV0190 20. SKUEV0191

Rašeliniská Oravských Beskýd Pilsko Babia hora Slaná voda Rašeliniská Bielej Oravy

2, 3, 4

Výmera (ha) Celková Z toho v kraji Okres 840,54

840,54

Tvrdošín

2, 3

293,36

293,36

5 2 2

27,81 13,73 1,67

27,81 13,73 1,67

Liptovský Mikuláš Ružomberok Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš

2, 3, 4

37,44

37,44

Čadca

2 4 4 4 2, 4 2, 3 4 3, 4

471,66 9,63 73,76 6,55 18,39 244,66 7,11 44,66

471,66 9,63 73,76 6,55 18,39 244,66 7,11 44,66

3, 4

218,85

218,85

Liptovský Mikuláš: Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš Tvrdošín Turčianske Teplice Liptovský Mikuláš Ružomberok Ružomberok Námestovo Dolný Kubín

3, 4, 5

131,53

131,53

Námestovo

5 5 2, 4

706,89 503,94 229,70

706,89 503,94 229,70

Námestovo Námestovo Námestovo

4

39,16

39,16

Námestovo

21. SKUEV0192

Prosečné

2, 3, 5

2697,66

2697,66

22. SKUEV0193 23. SKUEV0194

Zimníky Hybická tiesňava

3 2, 3, 5

37,63 556,76

37,63 556,76

24. SKUEV0197

Salatín

2, 3, 4, 5

3358,79

3358,79

25. SKUEV0198

Zvolen

2

2766,30

1838,27

26. SKUEV0221 27. SKUEV0222 28. SKUEV0228

Varínka Jelešňa Švihrová

2 3, 4 4

154,59 66,88 5,65

154,59 66,88 5,65

29. SKUEV0238

Veľká Fatra

2, 3, 4, 5

43600,81

41597,8

30. SKUEV0239 31. SKUEV0240

Kozol Kľak

5 5

91,58 85,71

32. SKUEV0241

Svrčinník

5

222,49

91,58 85,71 107,28

33. SKUEV0243

Rieka Orava

4

435,06

435,06

34. SKUEV0251

Zázrivské lazy

2, 4

2808,10

2808,10

35. SKUEV0252

Malá Fatra

2, 3, 5

21928,45

21928,45

36. SKUEV0253

Rieka Váh

4

251,90

251,90

38. SKUEV0254 39. SKUEV0255

Močiar Šujské rašelinisko

2, 3, 4 3, 4

8,13 12,23

8,13 12,23

62

Dolný Kubín Liptovský Mikuláš Tvrdošín Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš Ružomberok Banská Bystrica Ružomberok Žilina Tvrdošín Liptovský Mikuláš Banská Bystrica Dolný Kubín Martin Ružomberok Turčianske Teplice Žilina Martin Žilina Banská Bystrica Turčianske Teplice Dolný Kubín Ružomberok Tvrdošín Dolný Kubín Dolný Kubín Martin Žilina Dolný Kubín Ružomberok Ružomberok Žilina


40. SKUEV0256

Strážovské vrchy

2, 4, 5

29366,39

6522,2

41. SKUEV0288

Kysucké Beskydy

2, 4, 5

7326,57

7326,57


Chmúra Turková Skribňovo

2, 4, 2, 4, 5, 3,

0,94 522,56 221,61

0,94 522,56 221,61

45. SKUEV0302

Ďumbierske Nízke Tatry

2, 3, 4, 5,

46583,31

17398,58

Bytča Ilava Považská Bystrica Prievidza Púchov Žilina Čadca Dolný Kubín Žilina Čadca Liptovský Mikuláš Liptovský Mikuláš Banská Bystrica Liptovský Mikuláš Ružomberok

Oravská vodná nádrž Choč Pod Suchým hrádkom

3, 4,

251,34

251,34

Námestovo

2, 4, 5,

2191,78

2191,78

Dolný Kubín

2,

744,61

744,61


50. SKUEV0307

Tatry

2, 3, 4, 5,

61735,30

22337,96

51. SKUEV0308

Machy

2, 3, 5,

305,04

170,23

52. SKUEV0310

Kráľovohoľské Nízke Tatry

2, 3, 5,

35513,27

18 319

53. SKUEV0381

Dielnice

2,

107,35

107,35

2, 4,

284,16

284,16


54. SKUEV0382 Turiec a Blatničianka

Kežmarok Liptovský Mikuláš Poprad Liptovský Mikuláš Poprad Brezno Liptovský Mikuláš Poprad Martin Martin Turčianske Teplice

156362,4

Spolu v kraji

V dňoch 26.-27.9.2005 sa v maďarskom Národnom parku Ferto-Hanság konal seminár Európskej komisie na posudzovanie návrhov nových členských štátov EÚ pre navrhované územia európskeho významu v panónskej biogeografickej oblasti. Predmetom hodnotenia boli národné zoznamy navrhovaných území európskeho významu, ktoré asociované krajiny predložili do dňa vstupu do EÚ. Účelom panónskeho biogeografického semináru bolo posúdiť, či navrhované územia sú postačujúce pre všetky biotopy a druhy európskeho významu prirodzene sa vyskytujúce v panónskej biogeografickej oblasti. Podľa predbežných výsledkov je národný zoznam navrhovaných území európskeho významu na Slovensku postačujúci pre vyše 57% z celkového počtu hodnotených druhov a biotopov. Pre ostatné druhy a biotopy bude potrebné vyčleniť nové územia alebo uskutočniť podrobnejší výskum. Po doplnení dňa 13. novembra 2007 Európska komisia schválila vládny návrh území európskeho významu (Site of Community Importance - SCI) pre panónsky biogeografický región, ktorý obsahuje 148 území z južnej časti Slovenska (mimo územia Žilinského kraja). V priebehu šiestich rokov od schválenia národného zoznamu Európskou komisiou je Ministerstvo životného prostredia SR povinné všeobecne záväzným právnym predpisom vyhlásiť všetky územia európskeho významu (Special Area of Conservation – SAC). Na Slovensku budú tieto územia vyhlasované v niektorej z existujúcich kategórií chránených území alebo ako súčasť chráneného územia. V dňoch 30.-31. mája 2005 sa v Slovinsku uskutočnil biogeografický seminár k alpskému biogeografickému regiónu. Obsahom seminára bolo prerokovanie návrhov území európskeho významu (ÚEV) nových členských krajín s Európskou komisiou. Predmetom rokovania bolo posúdenie navrhnutých ÚEV, z hľadiska pokrytia jednotlivých európsky významných biotopov a populácií druhov. Výskyt viacerých druhov (najmä bezstavovce, ryby) je ešte v podmienkach Slovenska malo poznaný a bude potrebné jeho vedecké preskúmanie. Pokrytie niektorých druhov a typov biotopov bolo posúdené ako nedostatočné a Slovensko bolo požiadané doplniť, do návrhu sústavy NATURA 2000, ďalšie vhodné lokality výskytu takto označených biotopov a druhov európskeho významu. Na základe 63


uvedeného pripravila ŠOP SR v priebehu roka 2006 návrhy na doplnenie navrhovaných území o územia s výskytom nedostatočne pokrytých biotopov a druhov európskeho zoznamu. Celkovo ide o 252 nových lokalít a 52 pôvodných území bolo rozšírených. Na území Žilinského kraja ide o nasledovné lokality: P. č.

Id. č. (kód)

Názov územia

1.

SKUEV 0642 Javornícky hrebeň a Vlkov

2. 3.

SKUEV0643 SKUEV0644

Penovcové prameniská v Štiavniku Petrovický potok

4.

SKUEV0645

Ľadonhora

5.

SKUEV0646

Penovcové prameniská v Nesluši

6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18.

SKUEV0647 SKUEV0648 SKUEV0649 SKUEV0650 SKUEV0651 SKUEV0652 SKUEV0653 SKUEV0654 SKUEV0655 SKUEV0656 SKUEV0657 SKUEV0658 SKUEV0659

Syhli Bystrickej doliny Haladejovci a Príslop Kysuca Penovcové prameniská v Skalitom Polesie Alúvium Markovho potoka Penovcové prameniská v Čadečke Zemanov Predmieranka Rašeliniská Makovej a Milošovej Malý Polom Biela Orava Zakamenné - Kolenová

19.

SKUEV0660

20. 21.

Celková

Výmera (ha) Z toho v kraji 108,25 0,497 17,40

0,497 17,40

469,67

469,67

4,54

4,54

13,59 26,45 37,33 0,07 2,11 5,31 1,98 11,58 30,86 16,41 140,05 46,25 89,17

13,59 26,45 37,33 0,07 2,11 5,31 1,98 11,58 30,86 16,41 140,05 46,25 89,17

Flajšová

39,69

39,69

SKUEV0661 SKUEV0662

Hruštínska hoľa Vasiľovská hoľa

86,78 40,17

86,78 40,17

22.

SKUEV0663

Šíp

1829,88

1829,88

23. 24. 25. 26. 27. 28. 29. 30. 31. 32. 33. 34.

SKUEV0664 Uhoľníky SKUEV0665 Váh SKUEV0666 Hýrovská slatina SKUEV0667 Slnečné skaly SKUEV0668 Lúčanská Malá Fatra SKUEV0671 Olešanské rašeliniská SKUEV1059 Jelšie SKUEV1101 Klokočovské rašeliniská SKUEV1152 Sliačske travertíny SKUEV1197 Salatín SKUEV1255 Šujské rašelinisko SKUEV1310 Kráľovohoľské Nízke Tatry

10,32 90,46 11,83 87,38 2 644,91 10,47 11,24 - rozšírenie 43,76 -rozšírenie 0,23 - rozšírenie 21,50 - rozšírenie 11,67- rozšírenie 13,23 - rozšírenie

10,32 90,46 11,83 87,38 2 644,91 10,47 11,24 43,76 0,23 21,50 11,67 13,23

Okres Bytča, Čadca (Považská Bystrica) Bytča Bytča Kysucké Nové Mesto Kysucké Nové Mesto Čadca Čadca Čadca Čadca Čadca Čadca Čadca Čadca Čadca Čadca Čadca Námestovo Námestovo Námestovo, Čadca Námestovo Námestovo Ružomberok, Dolný Kubín Martin Martin, Žilina Žilina Žilina Martin, Žilina Čadca Liptovský Mikuláš Čadca Ružomberok Ružomberok Žilina Liptovský Mikuláš

Územia chránené podľa medzinárodných dohovorov V rámci medzinárodných dohovorov platí na území Slovenska niekoľko dôležitých zmlúv a dohovorov, ktoré majú za cieľ výraznejšie zachovanie svetového dedičstva na Zemi. Podľa nich sú vyčlenené chránené územia a lokality, ktoré nie sú kategóriou chráneného územia podľa zákona č.543/2002 Z. z, ale tvoria významnú základňu pre rozvoj vedy a prezentácie ochrany prírody v zahraničí. Tieto územia môžu súčasne patriť aj do národnej sústavy chránených území, alebo do navrhovanej európskej súvislej sústavy chránených území NATURA 2000. V zmysle Medzinárodnej dohody UNESCO o ochrane významných prírodných krás v rámci programu „Človek a biosféra“ (MaB) bola v roku 1993 spoločne s Poľskou časťou Tatranského národného parku vyhlásená Biosférická rezervácia Tatry.

64


Biosférická rezervácia plní tri základné funkcie (funkciu ochrany prírody, rozvojovú funkciu, logistickú funkciu). V rámci svojich funkcií je zapojená do integrovaného procesu ochrany biodiverzity. Zabezpečuje ochranu biodiverzity na génovej, druhovej a ekosystémovej úrovni, podporuje trvalo udržateľné využívanie zložiek biodiverzity a spravodlivú deľbu úžitku plynúceho z využívania genetických zdrojov. Ústredný motív biosférickej rezervácie je spojenie ochrany biodiverzity s potrebami rozvoja miestnych komunít a výskum, sústavný monitoring, školenie a výchova. • Výmera spolu - 113221 ha, z toho - jadrová zóna - 49633 ha, - nárazníková zóna - 23744 ha, - prechodná zóna - 39844 ha. V zmysle Dohovoru o mokradiach, majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarský dohovor) boli v Žilinskom kraji zapísané do zoznamu ramsarských lokalít nasledujúce územia : Mokrade Turca (1998) • Rozloha : 466,89 ha • Okres : Martin, Turčianske Teplice • dôvod zaradenia medzi ramsarské lokality : - reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného a prírodnému blízkeho typu mokradí v oblasti Západných Karpát, - v území žije veľké množstvo vzácnych, zraniteľných a ohrozených druhov rastlín, živočíchov a ich spoločenstiev, - lokalita má mimoriadny význam pre udržiavanie biologickej rozmanitosti vnútorných Západných Karpát, - v lokalite sa pravidelne vyskytujú významné počty hniezdiacich vodných vtákov, migrujúcich a zimujúcich vtákov, ale aj rýb, obojživelníkov a cicavcov. Mokrade Oravskej kotliny (1998) • Rozloha : 9 264 ha • Okres : Námestovo, Tvrdošín • dôvod zaradenia medzi ramsarské lokality : - územie je dobrým a reprezentatívnym príkladom prírodných a prírodným blízkych typov mokradí, charakteristických pre oblasť Západných Karpát, alebo vzácnych v tejto geografickej oblasti (rašeliniská). Má podstatnú hydrologickú (rašeliniská, toky), biologickú a ekologickú úlohu v prirodzenom fungovaní povodia Oravy v cezhraničnom území. Má význam pre retenciu vôd v mokradiach a pre dopĺňanie zdrojov podzemných vôd a prispieva k udržiavaniu vysokej kvality vody, - na území sa nachádza veľké množstvo vzácnych, zraniteľných a ohrozených taxónov rastlín a živočíchov zaradených do kategórií ohrozenosti na globálnej, európskej alebo národnej úrovni, ako aj vzácnych a jedinečných spoločenstiev. Má veľký význam pre endemické druhy živočíchov, reliktné druhy a spoločenstvá rastlín a unikátne druhy bezstavovcov a vďaka uspokojivému stavu populácií prispieva k zachovaniu biologickej diverzity rašelinísk, stojatých a tečúcich vôd v strednej Európe, - má osobitný význam ako stanovište rastlinných a živočíšnych druhov (napr. hmyzu, obojživelníkov, vtákov a semiakvatických cicavcov) v kritických štádiách ich životného cyklu (rozmnožovanie, zimovanie, migračná zastávka), - v území sa vyskytujú významné populácie pôvodných druhov rýb, ktoré reprezentujú hodnoty mokradí (Eudontomyzon mariae, Phoxinus phoxinus, Cobitis taenia, Vimba vimba, Lota lota, Hucho hucho) a ich úžitky (Salmo trutta, Thymallus thymallus), a ktoré sú neresiskom a odchovňou mlade rýb v cezhraničnej polohe.

65


Rieka Orava a jej prítoky (1998) • Okres : Dolný Kubín, Tvrdošín • Rozloha : 865 ha • dôvod zaradenia medzi ramsarské lokality : - územie je dobrým a reprezentatívnym príkladom riečneho ekosystému podhorskej zóny v podobe blízkej prírodnému stavu, s vysokým stupňom zachovalosti pôvodných biocenóz charakteristických pre ekosytémy tohto druhu v oblasti Západných Karpát. Má podstatnú hydrologickú, biologickú a ekologickú úlohu v prirodzenom fungovaní povodia Oravy. Má význam pre dopĺňanie zdrojov podzemných vôd a prispieva k udržiavaniu vysokej kvality vody. Riečny systém, a jeho v podstate súvislá a na mnohých miestach pomerne rozľahlá príbrežná vegetácia, predstavujú ekologický komplex s vysokou úrovňou biologickej a ekologickej diverzity a poskytujú dočasne alebo trvale životné podmienky viac ako 50 druhom vzácnych, ohrozených alebo kriticky ohrozených stavovcov a viacerým druhom bezstavovcov a vďaka uspokojivému stavu populácií prispieva k zachovaniu biologickej diverzity tečúcich vôd v strednej Európe. - má osobitný význam ako stanovište rastlinných a živočíšnych druhov (napr. bentických druhov hmyzu, obojživelníkov, vtákov a semiakvatických cicavcov) v kritických štádiách ich životného cyklu (rozmnožovanie, zimovanie, migračná zastávka). Demänovské jaskyne (17.11.2006) • Okres : Liptovský Mikuláš • Rozloha : 1 448 ha • dôvod zaradenia medzi ramsarské lokality : • lokalita zaberá najreprezentatívnejšiu a zároveň najzraniteľnejšiu časť podzemného krasového a hydrologického systému Demänovskej doliny, ktorý je v súčasnosti najdlhším jaskynným systémom na Slovensku s dĺžkou presahujúcou 35 km. Na jeho vzniku sa podieľali vody podzemnej Demänovky, ktorá spolu so svojimi prítokmi v deviatich horizontálnych jaskynných úrovniach vytvorila v strednotriasových tmavosivých gutensteinských vápencoch križňanského príkrovu unikátny jaskynný systém. • súčasťou systému je viacero speleologicky prepojených jaskýň (Pustá jaskyňa, Demänovská jaskyňa slobody, Údolná jaskyňa, Jaskyňa pod útesom, Jaskyňa trosiek, jaskyňa Vyvieranie, Demänovská jaskyňa mieru, Pavúčia jaskyňa a Demänovská ľadová jaskyňa). Dve z nich, Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa sú z časti sprístupnené pre verejnosť. So systémom geneticky súvisia aj niektoré ďalšie jaskyne, ako napr. jaskyňa Beníková, jaskyňa Okno, jaskyňa Štefanová a iné. V podzemnom systéme sa nachádza niekoľko menších občasných podzemných tokov a množstvo podzemných jazierok, ktoré sú dopĺňané priesakovou vodou z povrchu. • dominantou mokrade je podzemná Demänovka, ktorá sa formuje ponáraním jej povrchového toku a jeho prítokov v krasovom území. V podzemí sú známe úseky Demänovky z Pustej jaskyne, Demänovskej jaskyne slobody a jaskyne Vyvieranie. Na povrch vystupuje podzemná Demänovka v mohutnej vyvieračke, ležiacej v ústí dolinky Vyvieranie. • jaskyne Demänovskej doliny boli zapísané do Ramsarského zoznamu na základe splnenia troch z deviatich kritérií slúžiacich na identifikáciu medzinárodne významných mokradí. Predstavujú reprezentatívny typ podzemných krasových a jaskynných hydrologických systémov. Vyznačujú sa prítomnosťou mnohých zraniteľných a ohrozených druhov jaskynnej fauny a zároveň reprezentujú lokalitu významnú z hľadiska zachovania biologickej diverzity jaskynných bezstavovcov Západných Karpát. V systéme bolo determinovaných 66 druhov bezstavovcov a 11 druhov bezstavovcov. Formy a aktivity cestovného ruchu akceptovateľné v chránených územiach Chránené územia rôznych kategórií zaberajú v žilinskom samosprávnom kraji 52,96% územia kraja. Sú obklopené alebo sa v nich priamo nachádzajú väčšie či menšie lokality či 66


strediská rekreácie a cestovného ruchu. V chránených územiach sú sústredené takmer všetky najvýznamnejšie prírodné zaujímavosti a prírodné krasy Slovenska, čo vyvoláva výrazný záujem verejnosti o mnohé z týchto území. Vychádzajúc z uvedeného a faktu, že Žilinský samosprávny kraj a všeobecne celé Slovensko, možno označiť za silne urbanizovanú krajinu, je nevyhnutné zapojiť chránené územia do spoločenského, kultúrneho a hospodárskeho života na princípoch trvaloudržateľného „rozvoja“. S postupom urbanizácie bude vrastať význam prírodných typov území a čím väčší bude rozdiel medzi urbanizovaným typom krajiny a prírodných typov území tým budú tieto územia atraktívnejšie pre turizmus, zážitkové a poznávacie aktivity a relax. Z toho pohľadu by mal mať každý národný park alebo CHKO vypracovaný manažmentový plán rekreácie a turizmu ako súčasť programu starostlivosti o územie. Za nevhodné a neprijateľné formy rozvoja rekreácie a turizmu možno vo všeobecnosti označiť tie, ktoré ohrozujú, poškodzujú, resp. ničia prírodné hodnoty, ktoré sú predmetom ochrany týchto území. Naopak za prijateľné, pri dodržaní určitých regulatívov a limitov, možno označiť nasledovné aktivity rekreácie a turizmu : Pešia turistika Lokalizácia: takmer všetky chránené územia v Žilinskom samosprávnom kraji s výnimkou niektorých MCHÚ s tretím až piatym stupňom ochrany Regulatívy: pohyb v chránených územiach regulujú jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane prírody a to od tretieho stupňa ochrany, kde je vo všeobecnosti pohyb možný len po vyznačených turistických a náučných trasách a návštevné poriadky národných parkov. Medzi regulatívy platia aj dočasné sezóne uzávery chodníkov či iné časové obmedzenia. Možnosti a smery rozvoja : • pravidelná údržba a skvalitnenie stavu existujúcich turistických a náučných chodníkov (teleso chodníka, značenie, priechodnosť), budovanie drobnej doplnkovej infraštruktúry (odpočívadlá, studničky, prístrešky, turistické chaty, útulne, vyhliadkové veže, rebríky, náučné a informačné tabule a tlačoviny......) • budovanie nových turistických a náučných chodníkov v súlade so záujmami ochrany prírody a dohode so správcami týchto území a podľa všeobecne platných zásad a noriem (napr. spôsob označenia TZT) • usmerňovanie masových podujatí do období a lokalít vyhovujúcich z pohľadu ochrany prírody • tvorba destinačnej a fakultatívnej ponuky v pobytových ponukách na Slovensku • vytvorenie systému sprievodcovských a vodcovských služieb • zváženie presunu starostlivosti o TZT v národných parkoch a CHKO na správy týchto území za predpokladu súčasného vytvorenia systémových podmienok pre túto činnosť Cykloturistika Lokalizácia: na vymedzených trasách takmer všetky chránené územia v Žilinskom samosprávnom kraji s výnimkou niektorých CHÚ s tretím až piatym stupňom ochrany Regulatívy: aktivitu v chránených územiach regulujú jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane prírody a to od druhého stupňa ochrany, kde je vo všeobecnosti jazda na bicykli možná len po vyznačených cyklotrasách alebo vyhradených miestach a návštevné poriadky národných parkov. Medzi regulatívy platia aj niektoré časové obmedzenia a špecifické riešenie situácií v prípadoch stretu pešej turistiky a cykloturistiky Možnosti a smery rozvoja : • zavedenie systému starostlivosti o cyklotrasy • pravidelná údržba a skvalitnenie stavu existujúcich cyklotrás (stav povrchu, značenie), budovanie drobnej doplnkovej infraštruktúry (odpočívadlá, studničky, prístrešky, útulne, vyhliadkové veže, rebríky, náučné a informačné tabule a tlačoviny......) • legalizovanie existujúcich cyklotrás, ktoré nemajú príslušné náležitosti podľa platnej legislatívy • budovanie nových cyklotrás v súlade so záujmami ochrany prírody a dohode so správcami týchto území a podľa všeobecne platných zásad a noriem (napr. spôsob označenia ) 67


•

usmerňovanie športových podujatí do období a lokalít vyhovujúcich z pohľadu ochrany prírody • tvorba destinačnej a fakultatívnej ponuky v pobytových ponukách na Slovensku • vytvorenie systému sprievodcovských a vodcovských služieb Rekreačné bežecké lyžovanie Lokalizácia: na vymedzených trasách takmer všetky chránené územia v Žilinskom samosprávnom kraji s výnimkou niektorých MCHÚ s tretím až piatym stupňom ochrany Regulatívy: aktivitu v chránených územiach regulujú jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane prírody a to od tretieho stupňa ochrany, kde je vo všeobecnosti pohyb na bežkách možný len po vyhradených trasách a návštevné poriadky národných parkov. Medzi regulatívy platia aj niektoré časové obmedzenia a sezónne obmedzenia. Možnosti a smery rozvoja : • zavedenie systému starostlivosti o vybrané bežecké trasy (značenie, úprava tratí, priechodnosť) • údržba a skvalitnenie stavu existujúcich vyhradených trás (priechodnosť, značenie), budovanie drobnej doplnkovej infraštruktúry (odpočívadlá, prístrešky, turistické chaty, útulne, náučné a informačné tabule a tlačoviny......) • legalizovanie existujúcich trás pre rekreačné bežecké lyžovanie, ktoré nemajú príslušné náležitosti podľa platnej legislatívy • budovanie nových trás pre rekreačné bežecké lyžovanie v súlade so záujmami ochrany prírody a dohode so správcami týchto území a podľa všeobecne platných zásad a noriem (napr. spôsob označenia ) • hľadanie konsenzuálneho riešenia stretov rekreačného bežeckého lyžovania a obhospodarovateľov pozemkov (udržiavanie, resp. zachovanie podmienok pre bežecké lyžovanie v súvislosti s údržbou účelových komunikácií) • tvorba destinačnej a fakultatívnej ponuky v pobytových ponukách na Slovensku • vytvorenie systému sprievodcovských a vodcovských služieb Skialpinizmus, freeride a snowbording Lokalizácia: najmä TANAP, NAPANT, NP Veľká Fatra, NP Malá Fatra Regulatívy: aktivitu v chránených územiach regulujú jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane prírody a to od tretieho stupňa ochrany, kde je vo všeobecnosti skialpinizmus a snowbording možný len po vyhradených trasách a na vyhradených miestach a návštevné poriadky národných parkov. V návštevných poriadkoch národných parkov (TANAP, NAPANT, NP Veľká Fatra) sú vymedzené tzv. skialpinistické areály pre voľné lyžovanie a snowbording. Medzi regulatívy platia aj niektoré časové obmedzenia a sezónne obmedzenia. Možnosti a smery rozvoja : • skvalitnenie označenia existujúcich skialpinistických areálov • plošné rozširovanie aktivít je v súčasnosti pomerne obmedzené (menšie korekcie po dohode so správcami území nie sú vylúčené), do úvahy by prichádzalo v prípade celkovej systémovej zmeny využívania územia národných parkov najmä z pohľadu lesného hospodárstva • usmerňovanie športových podujatí do období a lokalít vyhovujúcich z pohľadu ochrany prírody • tvorba destinačnej a fakultatívnej ponuky v pobytových ponukách na Slovensku • vytvorenie systému sprievodcovských a vodcovských služieb Horolezectvo a skalolezenie (lezenie v ľade) Lokalizácia: vhodné lokality najmä v TANAP-e, NAPANT-e, NP Veľká Fatra, NP Malá Fatra, CHKO Strážovské vrchy Regulatívy: aktivitu v chránených územiach regulujú jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane prírody a to od tretieho stupňa ochrany, kde je vo všeobecnosti vykonávanie horolezectva a skalolezenie možné len na vyhradených miestach a návštevné poriadky národných parkov. V návštevných poriadkoch národných parkov (TANAP, NAPANT, NP Veľká Fatra, NP Malá Fatra) sú vymedzené 68


priestory pre horolezectvo a skalolezenie. Medzi regulatívy platia aj niektoré časové obmedzenia a sezónne obmedzenia. Možnosti a smery rozvoja : • rozširovanie aktivít je pomerne obmedzené vzhľadom na mimoriadny význam vhodných lokalít z pohľadu ochrany vzácnych druhov fauny a flóry, vzácnych biotopov a ich veľkej zraniteľnosti • vytvorenie systému „správcovstva“ lokalít s určením konkrétnej zodpovednosti a vypracovania štatútov pre konkrétne lokality (lokality pre skalolezenie) • tvorba destinačnej a fakultatívnej ponuky v pobytových ponukách na Slovensku • vytvorenie systému inštruktorských, sprievodcovských a vodcovských služieb Paragliding a závesné lietanie Lokalizácia: vhodné lokality v rôznych chránených územiach s výnimkou MCHÚ Regulatívy: aktivitu v chránených územiach regulujú jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane prírody a to od tretieho stupňa ochrany, kde je vo všeobecnosti paragliding a závesné lietanie možné len na vyhradených miestach a návštevné poriadky národných parkov. V návštevných poriadkoch národných parkov (TANAP, NAPANT, NP Veľká Fatra, NP Malá Fatra) sú vymedzené priestory pre paragliding a závesné lietanie. Medzi regulatívy platia aj niektoré časové obmedzenia, priestorové a sezónne obmedzenia. Možnosti a smery rozvoja : • vytipovanie nových lokalít pre tieto aktivity v súlade so záujmami ochrany prírody a dohode so správcami týchto území a podľa všeobecne platných zásad a noriem • usmerňovanie športových podujatí do období a lokalít vyhovujúcich z pohľadu ochrany prírody • tvorba destinačnej a fakultatívnej ponuky v pobytových ponukách na Slovensku • vytvorenie systému inštruktorských služieb Splavovanie vodných tokov Lokalizácia: vhodné lokality v rôznych chránených územiach napr. Belá, Váh, Čierny Váh, Orava, Kysuca....... Regulatívy: aktivitu v chránených územiach regulujú jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane prírody a to od tretieho stupňa ochrany, kde je vo všeobecnosti možné splavovanie vodných tokov (iná športová činnosť) len na vyhradených tokoch a návštevné poriadky národných parkov. V návštevných poriadkoch národných parkov (TANAP, NAPANT) sú vymedzené toky pre splavovanie. Medzi regulatívy platia aj niektoré časové obmedzenia, priestorové a sezónne obmedzenia. Možnosti a smery rozvoja : • zlepšovanie infraštruktúry na vhodných miestach popri splavovaných vodných tokoch (prístaviská a táboriská vrátane základnej vybavenosti......) • obmedzovanie vytvárania nových priečnych prekážok na tokoch vhodných pre splavovanie • usmerňovanie športových podujatí do období a lokalít vyhovujúcich z pohľadu ochrany prírody • tvorba destinačnej a fakultatívnej ponuky v pobytových ponukách na Slovensku • vytvorenie systému inštruktorských a sprievodcovských služieb Jazda na koni - Hipoturistika Lokalizácia: vytipované vhodné lokality v chránených územiach s výnimkou MCHÚ Regulatívy: aktivitu v chránených územiach regulujú jednotlivé ustanovenia zákona o ochrane prírody a to od tretieho stupňa ochrany, kde je vo všeobecnosti možná jazda na koni (iná športová činnosť) len na vyhradených trasách a miestach a návštevné poriadky národných parkov. Možnosti a smery rozvoja : • vhodná doplnková aktivita ako súčasť rozvoja agroturistiky, najmä v CHKO a OP NP s možnosťou vhodného spojenia s údržbou vybraných častí krajiny • tvorba destinačnej a fakultatívnej ponuky v pobytových ponukách na Slovensku • vytvorenie systému inštruktorských a sprievodcovských služieb 69


Speleoturizmus Lokalizácia: sprístupnené jaskyne v Žilinskom samosprávnom kraji (Demänovská jaskyňa slobody, Demänovská ľadová jaskyňa, Važecká jaskyňa, Liskovská jaskyňa) Regulatívy: pohyb sprístupnených jaskyniach reguluje zákon o ochrane prírody a návštevné poriadky jaskýň. Medzi regulatívy platia sezóne, časové či iné obmedzenia Možnosti a smery rozvoja : • pravidelná údržba a skvalitnenie stavu infraštruktúry sprístupnených jaskýň, ich vstupných areálov, prístupových trás, parkovacích plôch a doplnkových služieb, budovanie drobnej doplnkovej infraštruktúry (odpočívadlá, náučné a informačné tabule a tlačoviny......) • preverenie možnosti sprístupnenia ďalších jaskýň pri rešpektovaní záujmov ochrany prírody ( napr. Demänovská jaskyňa mieru, Stanišovská jaskyňa......) • tvorba destinačnej a fakultatívnej ponuky v pobytových ponukách na Slovensku • vytvorenie systému sprievodcovských a vodcovských služieb Poľovnícky turizmus – je možné ho rozvíjať vo všetkých typoch chránených území s výnimkou CHÚ s piatym stupňom ochrany v súlade s právnymi normami na úseku ochrany prírody, poľovníctva, lesného hospodárstva atď. s ohľadom na etiku a preferenciou pozorovania či dokumentovania výskytu fauny. Samotná ochrana prírody má v súčasnosti len minimálne možnosti stanoviť pravidlá pre trvalú udržateľnosť tejto činnosti v chránených územiach. Doporučujeme uprednostňovať formu založenú na pozorovaní a dokumentovaní fauny. Zážitkový, vedecký a katastrofický turizmus – ako špecifické druhy turizmu sa môžu stať, podľa niektorých odborníkov, najdynamickejšie sa rozvíjajúcimi formami turizmu prijateľnými aj pre tie najprísnejšie chránené územia a územia, kde nemá široká verejnosť prístup (vedecký turizmus). Na Slovensku sú tieto formy turizmu zatiaľ len pomerne slabo rozvinuté a to najmä z dôvodu nevyhovujúceho systému ochrany prírody na Slovensku. Nositeľmi, propagátormi a organizátormi týchto foriem turizmu v zahraničí sú veľmi často správy chránených území, najmä národných parkov alebo iné organizácie zamerané na ochranu prírody. Príklady zo zahraničia ukazujú, že napríklad tzv. „katastrofický turizmus“ (NP Bavorský, NP Svätá Helena…) alebo turizmus založený na poznávaní a pobytoch v divočine môže byť aj komerčne veľmi úspešný bez poškodenia prírodných hodnôt území. Vo všeobecnosti by mohol byť vedecký turizmus zameraný na pralesy a iné špecifické biotopy, faunu a flóru, „katastrofický“ turizmus najmä na jedno čo viac denné pobyty v „divočine“ (napr. plochy lesov zasiahnuté prirodzenými faktormi (vietor, sneh, podkôrny hmyz) ponechané na prirodzený vývoj – napr. A-zóny národných parkov). Rozvoj týchto foriem turizmu bude závisieť predovšetkým od tvorba destinačnej a fakultatívnej ponuky v pobytových ponukách na Slovensku a vytvorení systému lektorských a sprievodcovských služieb. Rozvoj zariadení a aktivít cestovného ruchu lokalizovaných v navrhovaných a vyhlásených územiach sústavy NATURA 2000, alebo v ich bezprostrednej blízkosti je možný len za podmienky, že nedôjde k priamemu či nepriamemu ohrozeniu predmetu ochrany týchto území a zhoršeniu stavu druhov a biotopov na lokalite dotknutej konkrétnym rozvojovým zámerom, alebo kumulatívnym vplyvom viacerých zámerov.

70


2.9.3.5. Využitie geotermálnej energie pre rekreáciu, cestovný ruch a kúpeľníctvo Geotermálna energia v súčasnej dobe patrí medzi perspektívne a vyhľadávané alternatívne zdroje energie. Zvlášť sú vyhľadávané a preferované tie oblasti, ktoré môžu poskytnúť zdroje s obnovovanými množstvami geotermálnej energie. V rámci kraja je energia využívaná pre kúpeľný turizmus a turizmus na báze termálnych vôd a zabezpečuje celoročné využitie zariadení. Termálne vody zo zdrojov, ktoré sú podľa zákona č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uznané za prírodné liečivé zdroje sú využívané v prírodných liečebných kúpeľoch Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Lúčky, v aquaparkoch Turčianske Teplice, Oravice, Bešeňová, Liptovský Mikuláš - Ráztoky a termálnych kúpaliskách Rajec, Rajecké Teplice, Stráňavy, Mošovce a Liptovský Ján. Tempo využívania zdrojov termálnych vôd v cestovnom ruchu na Slovensku sa v poslednom období zvyšuje. Územie republiky napriek malej rozlohe, má priaznivú geologicko-tektonickú stavbu z hľadiska vyčlenenia hydrogeotermálnych štruktúr s akumuláciami značných množstiev termálnych vôd. Žilinský kraj v tomto ohľade nie je výnimkou. Na jeho území je možné vyčleniť niekoľko oblastí, prípadne hydrogeotermálnych štruktúr s existujúcimi alebo perspektívnymi zdrojmi termálnych vôd so širokým uplatnením aj v cestovnom ruchu. Navyše spomínané oblasti sa nachádzajú v turisticky zaujímavých a preferovaných častiach kraja ako sú napríklad Liptovská a Turčianska kotlina, Skorušinská panva, okrajové zóny Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Chočských vrchov. Sú to územia s absenciou priemyselných podnikov, s vysokým potenciálom pre ďalší rozvoj cestovného ruchu. Najvhodnejšie geologické, tektonické a hydrogeologické podmienky pre tvorbu a akumuláciu geotermálnych, prípadne termominerálnych vôd sú vytvorené v kolektoroch v podloží kotlín, v niektorých prípadoch aj na styku kotlín s pohoriami. Podľa Franka et al. (1994) územie Žilinského kraja ako celok má priemernú geotermálnu aktivitu. Hustota zemského tepelného toku je okolo 60 mW.m-2 s intervalom od 50 do 72 mW.m-2. Ďalší prejav geotermálnej aktivity, teplota prírodných výstupov podzemnej vody, alebo teplota vody vo vrtoch, je lokálne rozdielna, pohybuje sa od 19 do viac ako 70 0 C. Vo všetkých kotlinách žilinského kraja je možné vyčleniť oblasti s hlbokým obehom podzemných vôd a s takými akumulovanými množstvami a vlastnosťami, ktoré nájdu široké uplatnenie. Podľa Rámcovej smernice o vodách 2000/60/ES, ktorá smeruje k nadnárodnej ochrane všetkých typov vôd, sú na území Žilinského kraja vyčlenené 4 útvary geotermálnych vôd. (Kullman ml. et al., 2005). Ich hranice sú v podstate totožné s hranicami kotlín Sú to: SK 300080 FK – Geotermálne vody oblasti Žilinskej kotliny, SK 300110 FK - Geotermálne vody oblasti Turčianskej kotliny, SK 300120 FK - Geotermálne vody oblasti Skorušinskej panvy. SK 300130 FK - Geotermálne vody oblasti Liptovskej kotliny, Geotermálna aktivita kotlín je rozdielna, rozdielne sú aj teplotné pomery. Franko et al. (1994) pre hĺbku 1000 m uvádzajú interval teploty od 23 do 62 0C, s priemerom 38 0C, pre hĺbku 3 000 m 71 – 98 0C, s priemernou hodnotou 86 0C. Rozdielna je aj hustota tepelného toku. Zvýšenú aktivitu má južná časť Turčianskej kotliny (daná blízkosťou vulkanických Kremnických vrchov), západná časť Liptovskej kotliny a Skorušinská panva. Frankom et al. uvádzané údaje hustoty tepelného toku sú v intervale 52 – 79,4 mW.m-2, čo je priemerná až dosť zvýšená geotermálna aktivita. Podľa teploty všetky nádejné geotermálne oblasti sú nízko teplotné (teplota na ústí zdrojov do 100 0C, v kolektore do 130 0C). Chemické zloženie vody je priaznivé, s mineralizáciou do 5 g.l-1. Podľa pôvodu sú to vody meteorické (doplňovanie sa uskutočňuje v infiltračných oblastiach infiltráciou zrážok), s petrogénnou mineralizáciou. Všetky štruktúry termálnych vôd v kotlinách je možné klasifikovať ako otvorené, príp. polootvorené. Ich prírodné množstvá sú tvorené ako prírodnými zdrojmi, tak aj statickými zásobami.

71


Geotermálna aktivita Žilinskej kotliny na základe doteraz získaných údajov nevybočuje z rámca hodnotenia ostatných kotlín. Teplota v hĺbke 3000 m (kde by podľa nepriamych údajov z geofyzikálnych meraní už mohli byť zachytené kolektory) je 84 0C, hustota tepelného toku je 54,1 mW.m-1. Podľa Franka et al. (1994) obnovované množstvo geotermálnej energie je 13,2 MWt. V súčasnej dobe sú v Žilinskej kotline tri lokality s využívaním termálnej vody. V Rajeckých Tepliciach sú zdroje termálnej vody vyhlásené za zdroje prírodných liečivých vôd (vrty BJ-19, 22 v tabuľke 1). Vrt RT –1 je nevyužívaný. V Rajci a v Stráňavách pre rekreačné aktivity sú využívané vrty RK-22 a HŽK-2. Perspektívne územia pre ďalší rozvoj cestovného ruchu na báze termálnych vôd sú v priestore Rajec – Kamenná Poruba – Rajecké Teplice. V Žilinskej kotline pre overenie geotermálnej štruktúry bude potrebné prehĺbenie vrtu HŽK-10 do približne 3 500 m. Predpokladá sa, že kolektorom termálnej vody s teplotou cca 60 – 65 0C, s mineralizáciou okolo 5 000 mg.l-1, s výdatnosťou 10 – 20 l.s-1 budú karbonáty krížňanského príkrovu. Medzi nádejné oblasti s výskytom termálnych vôd možno zaradiť aj oblasť Lietavskej Lúčky a Tepličky. V týchto priestoroch budú termálne vody viazané na karbonáty bazálnych zlepencov, hronika a krížňanského príkrovu. Predpokladané hĺbky vrtov 1 500 – 2 500 m, teplota vody 50 – 60 0C, výdatnosť 5 - 20 l.s-1, mineralizácia 1 500 – 4 500 mg.l-1. Oblasť terchovského výbežku z pohľadu získania geotermálnych zdrojov je neistá, blízkosť bradlového pásma naznačuje značné tektonické porušenie hornín s opakovaním , prípadne s redukciou členov vrstvových sledov. Geotermálna aktivita Turčianskej kotliny je zvýšená, s hustotou tepelného toku 75 mW.m-2. Smerom k okrajom kotliny klesá na 55 mW.m-2 Odhadované obnovované množstvo geotermálnej energie je 22,5 MWt (Franko et al., 1994). V súčasnej dobe sa termálna voda (prírodná liečivá voda) využíva v prírodných kúpeľoch Turčianske Teplice pre liečebné a relaxačné procedúry (vrt TJ-20). Vtr HM-2 je využívaný ako zdroj vody pre rybnú farmu. Na plniarenské účely do spotrebiteľského obalu sa využívajú prírodné minerálne zdroje vrt KM-1 v Kláštore pod Znievom a vrt B-2 v Budiši, ako aj prírodný liečivý zdroj vrt BJ-4 v Martine. Pre plnenie bazénov sa využívajú vrty v Mošovciach (MZ-2) a v Turčianskych Tepliciach (vrt TTK-1). Perspektívne oblasti pre lokalizáciu zdrojov termálnych vôd sú v oblasti pozdĺž styku kotliny s Veľkou Fatrou medzi Mošovcami a Necpalmi a v južnej časti kotliny v oblasti vrtu GHŠ-1. Odporúčané je venovať pozornosť kolektorom hronika a krížňanského príkrovu. Predpokladaná hĺbka vrtov 1 000 – 2 500 m, teplota 30 – 50 0C, výdatnosť 5 – 25 l.s-1, mineralizácia okolo 1000 – 2500 mg.l-1. Skorušínska panva patrí medzi najmenej preskúmané oblasti. Hlboké vrty OZ-1 a OZ2 (tabuľka 1) sú situované len v Oraviciach. Dôvodom ich realizácie v tejto lokalite boli vývery vody so zvýšenou teplotou – 18 0C. Spomínané vrty OZ-1 a OZ-2 boli veľmi úspešné. V štruktúre karbonátov krížňanského príkrovu sú akumulované vysoké množstvá vôd. Preliv na vrte OZ-2 bol 100 l.s-1, s teplotou 56 0C. Mineralizácia je veľmi nízka, okolo 1 200 mg.l-1. Naznačuje to dobré podmienky pre doplňovanie množstiev vôd a pomerne rýchly obeh. Podľa Franka et al. (1994) predpokladaná geotermálna aktivita panvy je tiež priemerná, s odhadovanou hodnotou hustoty tepelného toku 60 – 65 mW.m-2, so stúpajúcou tendenciou od JZ k SV. Z hľadiska možností získania zdrojov termálnej vody možno odporučiť územie medzi Dolným a Vyšným Kubínom, s predpokladanou teplotou 28 – 45 0 C, mineralizáciou okolo 2 500 – 3 500 mg.l-1, výdatnosť 10 – 30 l.s-1. Ďalšou oblasťou je stredná časť panvy medzi Chlebnicou a Oravským Bielym Potokom. Predpokladaná teplota je od 40 do 60 0C, výdatnosť 20 – 40 l.s-1, mineralizácia 2 500 – 5 000 mg.l-1. Liptovská kotlina patrí medzi najperspektívnejšie z geotermálneho hľadiska. V kotline je niekoľko výverových oblastí minerálnych a termálnych vôd. Na okrajové zlomy sú viazané vývery minerálnej vody v Liptovskej Štiavnici a Liptovských Sliačoch s teplotou okolo 19 0C. Ďalšia výverová oblasť je v Lúčkach, výstup vody s teplotou okolo 33 0C je podmienený križovaním chočského zlomového pásma a priečneho zlomu. V kotline je výverová oblasť termálnych vôd viazaná na eleváciu v Bešeňovej, v ktorej hrúbka paleogénu je len 90 m, 72


teplota vody z kolektorov krížňanského príkrovu dosahuje 61,5 0C. Okrem Bešeňovej vhodné podmienky pre zdroje termálnych vôd sú v depresii Lipovskej Mary (vrt ZGL-2A) a Liptovskej Kokavy (vrt ZGL-3). Oblasť Liptovského Jána je špecifickou výverovou oblasťou, situovanou v blízkosti infiltračnej oblasti (priľahlé svahy Nízkych Tatier). Teplota vody je preto nižšia, 29 0C, ale výdatnosť je vysoká – preliv 61 l.s-1 (vrt Rudolf). Ďalšou špecifickou oblasťou je Korytnica, v ktorej hlbší obeh minerálnej vody s teplotou do 10 0C je podmienený korytnickou priekopou s nakopením súvrství spodného – vrchného triasu tatrika. Charakter štruktúry vylučuje prítomnosť termálnej vody. Geotermálna aktivita kotliny je podobná Turčianskej. Hustota tepelného toku sa pohybuje od 72 mW.m-2 v oblasti Bešeňovej, s postupným klesaním k okrajom kotliny, teda k prestupovým zónam vôd z pohorí do kolektorov v podloží kotliny. Z tohto dôvodu aj teplotné pole je značne variabilné, v hĺbke 1 000 m od 29 do 45 0C, v 2 000 m od 49 do 76 0 C. Predpokladaná teplota na báze kolektorov je okolo 90 – 100 0C. Podľa Remšíka et al. (1993) prírodné zdroje kotliny predstavujú 248 l.s-1, čo značí obnovované množstvo geotermálnej energie 34,5 MWt. Z existujúcich geotermálnych vrtov sú využívané vrty ZGL-1 a ZGL-2A, obidva pre rekreačnošportové zámery. Podobné využitie má aj termálna voda z vrtu Rudolf v Liptovskom Jáne. Vrt ZGL-3 je zatiaľ nevyužívaný. Liptovská kotlina má veľký potenciál vo využívaní zdrojov termálnych vôd. Medzi perspektívne oblasti aj z hľadiska cestovného ruchu možno zaradiť v západnej časti oblasť Lipovských Sliačov – Ivachnovej - Partizánskej Ľupče. Predpokladaná hĺbka vrtov od 1000 do 3500 m, výdatnosť 10 – 30 l.s-1, teplota od 35 do 650C, nie je vylúčená aj vyššia, na ústí vrtov. Mineralizácia vody okolo 3 500 mg.l-1. Ďalšou nádejnou oblasťou je územie vo východnej časti kotliny, medzi Lipt. Ondrejom - Pribylinou.

73


2.9.4. Okresné koncepcie a zásady rozvoja 2.9.4.1. okres BYTČA Územie okresu tvorí Považská kotlina s tokom rieky Váh, východná časť Nízkych Javorníkov a severná časť Súľovských vrchov. Ťažiskovým urbanizovaným priestorom je údolie Váhu s okresným mestom Bytča. Medziokresné väzby rekreácie a turizmu sa intenzívnejšie prejavujú hlavne s okre som Považská Bystrica v priestore Manína a Súľovských vrchov, s okresom Čadca v okolí rekreačného strediska Kolárovice – Čerenka a s okresom Žilina v smeroch Súľov – Žilina, Rajecké Teplice a Rajec. Celý okres sa nachádza v záujmovom území mesta Žiliny a tvorí jeho rekreačné zázemie. Rekreačný potenciál okresu je dosť veľký. Jeho danosti a aktivity majú prevažne miestny a regionálny význam. Umožňujú rozvíjať predovšetkým vidiecku podhorskú rekreáciu, všetky formy turistiky a vo vyšších polohách pohorí aj zimné lyžiarske športy. Sú tu atraktívne ciele poznávacieho turizmu: prírodné, kultúrne aj historické (napr. Sobášny palác v Bytči, ktorý je súčasťou známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe). Značné možnosti ponúka zachytenie tranzitného turizmu a to aj medzinárodného. Vyšší, celoštátny až medzinárodný význam môžu dosiahnuť rekreačné a turistické danosti v priestore Súľov – Hradná, kde sú podmienky pre kvalitatívne náročnejší pobytový turizmus a môžu sa tu vybudovať aj klimatické rekreačné kúpele. Funkciu zotavenia je treba považovať za prioritnú v sídlach Súľov – Hradná a v rozptýlenom horskom osídlení obcí v Javorníkoch. Za participujúcu je treba túto funkciu považovať v centrálnych častiach obcí Štiavnik, Petrovice, Kolárovice, Veľké Rovné a v meste Bytča. Okres je súčasťou regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúry Severopovažského regiónu cestovného ruchu a subregiónu Hornopovažského (viď tab. č.9/1). Územie okresu pokrývajú dva rekreačné krajinné celky (RKC) a to: Bytča a okolie a Nízky Javorník. Hlavným nástupným centrom okresu je mesto Bytča, ktoré je zároveň východiskovým centrom pre obidva RKC. Navrhované funkčné jednotky rekreácie a turizmu regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v priloženom prehľade (viď tab. č. 9/2). V okrese je treba pokryť obligatórne nároky na oddych a zotavenie obyvateľov mesta Bytče a to v rozsahu asi 2500 osôb za deň a tiež obyvateľov Žiliny v rozsahu asi 2000 osôb za deň. Z toho vo forme prímestskej rekreácie asi 3000 osôb. Prímestskú rekreačnú zónu (PRZ) mesta je treba dotvárať na južnom okraji mesta pri pôvodnom toku Váhu. Severne od mesta za kanálom, je možné založiť lesopark. Ponuka územia pre rozvoj turizmu je kvantitatívne čiastočne limitovaná v CHKO Strážovské vrchy a Kysuce. Vybavenosť je treba umiestňovať v zastavanom území sídel a horských osád, ktorých je tu dostatok. Súčasná kapacita lôžok v zariadeniach pre CR je hlboko pod možnosťami územia. Je treba podstatne ju zvýšiť na celom území okresu. Nadväzne je treba budovať podmieňujúcu, hlavne športovú a relaxačnú vybavenosť, aj so zreteľom na to, že okres bude významným rekreačným zázemím mesta Žiliny. Za ťažiskové miesta ponuky pre celoštátny a zahraničný turizmus je treba považovať mesto Bytču, rekreačné útvary Súľov – Hradná a priestor Kolárovice – Čerenka, nadväzujúci na rekreačné Veľké Rovné – Dolinky útvary Makov – Veľký Javorník, v okrese Čadca a priestor využiteľný pre horský turizmus. Veľmi dobré podmienky pre rozvoj vidieckej rekreácie a agroturistiky je treba využiť vo všetkých podhorských sídlach Javorníkov a spájať ju s poznávacím a kultúrnym turizmom v nadväznosti na miestnu tradíciu drotárstva. Miestne obce Kolárovice a Veľké Rovné spolu s obcou Dlhé Pole a ďalšími Kysuckými obcami vytvorili združenie obcí Drotária, ktorého hlavnými aktivitami ne je len na obnovenie a udržanie tradície drotárstva ale i organizovanie rôznych kultúrnych a spoločenských akcií.

74


atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu - Bytča Názov

Typ

Súľovský hrad hrady a zámky Sobášny palác

pamiatková zóna

K.ú. obce

Stručná charakteristika

zrúcanina tvorená dvoma samostatnými Súľov - Hradná hradmi patriaca k najneprístupnejším na Slovensku renesančný kaštieľ postavený na mieste Bytča stredovekého vodného hradu, v súčasnosti v rekonštrukcii územie typické historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s Bytča pamiatkovými hodnotami, resp. územie s archeologickými náleziskami

Okres má ideálne podmienky na rozvíjanie moto, cykloturizmu a výhľadovo aj hipoturistiky. Je možné vytvoriť kombinované trasy od Púchova cez Štiavnik, Kolárovice a Veľké Rovné až do Kysuckého Nového Mesta. Tiež je treba zaktivizovať turistické prepojenie z Bytče cez Súľov do Rajca a Rajeckých Teplíc a cez Kolárovice a Veľké Rovné do priestoru Turzovky. Regulatívy pre umiestňovanie ďalšieho rozvoja rekreačných útvarov priestorov regionálneho a vyššieho významu v okrese Bytča sú navrhnuté v tabuľke č.9/2. 2.9.4.2. okres ČADCA Územie okresu tvorí Turzovská vrchovina, severná časť Javorníkov a Kysucké Beskydy, s údoliami rieky Kysuce a jej prítokov Čierňanky a Bystrice. Ťažiskovým urbanizačným priestorom je Čadca a jej okolie, satelitné urbanizačné centrá vznikajú v Turzovke a v Skalitom. Okres Čadca je pohraničným okresom. Medzištátne územné väzby rekreácie a turizmu je treba zabezpečiť s Českou republikou, hlavne v okolí Makova – V. Javorník, Bumbálka, pri Klokočove – Biely Kríž a pri Svrčinovci – Jablunkov a s Poľskou republikou v priestoroch Skalité – Serafínov a Oščadnica – Veľká Rača. Intenzívnejšie medziokresné väzby sú s okresom Bytča v priestore Makov – Čierne, s okresom Námestovo v smere Nová Bystrica – Vychylovka – Oravská Lesná a s okresom Žilina v smere Stará Bystrica – Lutiše – Terchová. Rekreačný potenciál okresu je veľmi veľký. Jeho danosti a aktivity majú prevažne celoštátny až medzinárodný význam. Celý okres sa nachádza v rekreačných zázemiach rozsiahlych sídelných aglomerácií Ostravsko-Karvinskej v Českej republike a Katovicko Glivickej v Poľsku. V okrese možné rozvíjať všetky pohybové, pasantné a migračné formy horského turizmu a tiež klimatickej rehabilitácie a liečby, vidieckej rekreácie, poznávacieho a kultúrneho turizmu, ďalej pešiu turistiku, moto, cyklo a hipoturistiku, sezónne aj vodnú turistiku. Kvalitatívne najvyššiu úroveň ponuky je možné zabezpečiť v priestore Makova, kde je záujem vybudovať aj klimatické kúpele, ďalej v priestore Oščadnica, kde budú naďalej dominovať zimné lyžiarske športy, v priestore Novej Bystrice s múzeom ľudovej architektúry a atraktívnou úvraťovou železničkou a tiež v samotnom okresnom meste Čadca a v jeho okolí. Funkciu zotavenia je treba považovať za prioritnú v okrajových častiach a usadlos tiach obcí Oščadnica, Makov, Klokočov a Nová Bystrica. V centrálnych častiach týchto obcí a na celom ostatnom území okresu je treba túto funkciu považovať za participujúcu. Okres spadá do navrhovanej priestorovej a funkčnej štruktúry Severopovažský región cestovného ruchu a Subregión Kysucký(viď tab. č.9/1). Územie okresu sa člení na tri rekreačné krajinné celky (RKC) a to: Čadca a okolie, Turzovská vrchovina a Kysucké Beskydy. Hlavným turistickým a nástupným centrom oblasti, okresu a svojho RKC je Čadca. Východiskovými centrami pre ostatné RKC sú Turzovka a Stará Bystrica. Navrhované funkčné jednotky regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v tab. č.9/3. V okrese je treba záväzne pokryť nároky na oddych a zotavenie obyvateľov miest Čadca a Turzovka v rozsahu asi 10000 osôb za deň, z toho vo forme prímestskej rekreácie 75


pre 5-6000 osôb. Pri meste Čadca je treba je treba dobudovať prímestské rekreačné zóny (PRZ) Rieka, Jurošov Vrch, Milošovský potok a zónu Čadčiansky les – Bukov rozšíriť až do priestoru Drahošanka. Pri meste Turzovka je treba dobudovať prímestské rekreačné zóny (PRZ) Bogáňovci Bukovina. atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu – Čadca Typ

Názov

K.ú. obce

hrady a zámky

kaštieľ Oščadnica

Oščadnica

Klokočov - do Kašle

pamiatková zóna

pamiatky vedy a techniky

Lesná železnica vo Vychylovke

Nová Bystrica

múzeum v prírode

Múzeum Kysuckej dediny vo Vychylovke

Nová Bystrica


bývalé poľovnícke sídlo Ballestrema, dnes sídlo Kysuckej galérie územie typické historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami, resp. územie s archeologickými náleziskami funkčná úzkokoľajná železnica prekonávajúca výškový rozdiel 217m pomocou úvratí tvorené 34 obytnými, sakrálnymi, technickými a hospodárskymi budovami pochádzajúcimi z rôznych kútov Kysúc, súčasťou je aj úzkokoľajná železnica

Ponuka územia pre rozvoj turizmu v západnej a východnej časti okresu je značne limitovaná jestvujúcou CHKO Kysuce. Tu je treba vybavenosť umiestňovať len v zasta vanom území sídel a osád. Výnimku môže tvoriť vybavenosť klimatických kúpeľov v priestore Makov – Veľký Javorník. V centrálnej a v severnej časti okresu je možnosť výstavby aj mimo sídel. Evidovaný počet lôžok v zariadeniach pre CR nezodpovedá potenciálu okresu a je možné ho zvýšiť. Súbežne s tým je nutné budovať podmieňujúcu obslužnú, športovú a technickú vybavenosť rekreačných útvarov a rekreačne aktívnych sídel. Za ťažiskové priestory ponuky pre celoštátny a zahraničný turizmus je treba považovať mesto Čadcu a aglomerácie rekreačných útvarov (AGL.RÚ) v priestoroch obcí Oščadnica, Skalité, Makov a Nová Bystrica. Tieto budú zároveň východiskami horskej pešej a lyžiarskej turistiky a cykloturistiky po výšinách a chrbtoch Javorníkov a Beskýd. Pre rozvoj vidieckej pobytovej rekreácie a agroturistiky sú veľmi dobré možnosti vo všetkých vidieckych sídlach okresu. Túto je treba spájať s poznávacím a kultúrnym turizmom v nadväznosti na tradíciu drotárstva, ktorého centrá môžu byť zároveň aj cieľmi cestného moto, cyklo a výhľadove tiež hipoturizmu. V okrese je množstvo vynikajúcich trás. Z nich najvýznamnejšie sú trasy spájajúce Čadcu s Makovom, Oščadnicou a Skalitým, so Starou Bystricou a priestorom Terchovej a s priestorom Oravskej Lesnej. Trasy je treba doplniť vybudovaním etapovej vybavenosti. Regulatívy pre usmerňovanie ďalšieho rozvoja rekreačných útvarov a priestorov regionálneho a vyššieho významu sú navrhnuté v tabuľke č. 9/3.

2.9.4.3. okres DOLNÝ KUBÍN Územie okresu tvorí severný výbežok Krivánskej Malej Fatry a Magury, južná časť Oravskej vrchoviny a západný výbežok Chočských vrchov. Medzi týmito horstvami je zovreté údolie rieky Oravy, ktorá sa medzi Dolným Kubínom a Párnicou kotlinovite rozširuje. Väzby rekreačnej funkcie so susednými okresmi sú dosť aktívne. Veľmi živé sú v údolí rieky Oravy s okresom Tvrdošín, Martin a Ružomberok. S okresom Liptovský Mikuláš sú zjavné v smere Malatiná – Veľké Borové a v smere Vyšný Kubín - Valaská Dubová a Osádka - Lúčky. S okresom Žilina v smere Zázrivá – Terchová, s okresom Námestovo v smeroch Zázrivá – Oravská Lesná, Dolný Kubín – Kubínska hoľa – Hruštín a Oravský Podzámok – Hruštín. 76


Prírodný potenciál okresu je pomerne veľký, vzhľadom na charakter územia umožňuje predovšetkým horskú a vidiecku rekreáciu. Širšie možnosti dáva civilizačný potenciál, ktorý má dostatok atraktivít, hlavne pre poznávací a kultúrny turizmus. Veľmi dobré podmienky sú tu pre všetky formy turistiky horskej, cestnej a vodnej. Chýbajú väčšie vodné plochy a nie je využívaný potenciál termálnych vôd v okolí Dolného Kubína. Tieto sú len v susedných okresoch, na hornej Orave a v Liptove. Ako relaxačné kúpele je možné v budúcnosti využiť stredisko Lučivná v Malej Fatre a sídlo Malatiná, na okraji Chočských vrchov. Funkcia zotavenia bude dominantnou hlavne v osadách a okrajových častiach obce Zázrivá, v miestnych častiach Dolného Kubína – Beňova Lehota a Srňacie. V ostatných obciach a v meste Dolný Kubín bude funkciou participujúcou. V navrhovanej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúre odvetvia rekreácie a cestovného ruchu je okres súčasťou Oravského regiónu cestovného ruchu (viď tab. č.9/1). Pokrývajú ho dva rekreačné krajinné celky (RKC) a to: Dolný Kubín a okolie a Zázrivá. Hlavným turistickým nástupným centrom okresu a zároveň východiskovým centrom svojho RKC je mesto Dolný Kubín. Východiskovým centrom druhého RKC je sídlo Zázrivá. Navrhované funkčné jednotky regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v tab. č.9/4. Prímestskú rekreáciu pre domácich obyvateľov, hlavne mesta Dolného Kubína, je možné zabezpečiť v hraniciach okresu. Je treba pokryť obligatórne nároky pre asi 6000 osôb za deň, z toho minimálne pre 3000 osôb v rekreačnom zázemí mesta. Rekreačné záujmy obyvateľov Dolného Kubína je treba podporiť dobudovaním vybavenosti vo všetkých prímestských rekreačných zónach (PRZ) a to hlavne pre pohybové, relaxačné a výletné aktivity a tiež rozšírením možností relaxácie pri termálnej vode. Pre prímestskú rekreáciu je možné využiť aj stredisko Srňacie a priestor Bziny. Horskú rekreáciu a s ňou spojenú turistiku a zimné lyžiarske športy je možné rozvíjať takmer v celom okrese. Pre turizmus budú najvýznamnejšie strediská Dolný Kubín – Kubínska Hoľa, Párnica – Lučivná a Oravský Podzámok - Racibor. Rekreačnú aglomeráciu Kubínska hoľa je treba komplexne dobudovať a s možnosťou kapacitného rozšírenia. Stredisko Lučivná, ktoré je v NP Malá Fatra, je treba kvalitatívne vylepšiť, s možnosťou prepojenia s obcou Párnica a postupne ho preorientovať aj na liečebno-relaxačné využitie v letnej sezóne. Rekreáciu v horských sídlach, umožňujúcu kombinovať športové a turistické aktivity s aktivitami vidieckeho turizmu, je možné tiež ďalej zintenzívňovať v celom okrese. Pre túto formu turizmu sú dobré podmienky v Zázrivej, Malatinej, Jasenovej, vo Vyšnom Kubíne a v Chlebniciach. Výhľadovo aj v obciach Pucov, Pribiš a Pokryváč. Vo všetkých je treba budovať športovú obslužnú a technickú vybavenosť. Pre ubytovanie turistov je potrebné prednostne využívať jestvujúcu zástavbu. Turizmus pri vode je možný len pri rieke Orave a to hlavne pri Dolnom Kubíne, Oravskom Podzámku a pri Párnici. Rieka Orava ponúka možnosti nenáročného splavu prekrásnou prírodou od Párnice v Žaškovom Brode po Kraľovany. Absenciu využívania termálnych vôd je možné sčasti nahradiť krytými a temperovanými zariadeniami, hlavne v Dolnom Kubíne a vo väčších turistických strediskách. Z hľadiska získania zdrojov termálnej vody, je nutné potvrdiť jej prítomnosť prieskumnými vrtmi, s následnou možnosťou ich využitia v území medzi Dolným a Vyšným Kubínom. Tok rieky Oravy umožňuje organizovať vodnú turistiku, pre ktorú je treba budovať primerané základne, hlavne v Oravskom Podzámku, pri Dolnom Kubíne a pri Kraľovanoch. Poznávací, kultúrny a iný spoločenský turizmus má k dispozícii množstvo historických stavieb, pamiatok a miest, kultúrnych a spoločenských podujatí, výtvorov ľudového umenia a architektúry na celom území okresu. Mimoriadnu hodnotu majú danosti Dolného Kubína, Oravský zámok, folklór Zázrivej, archeologické lokality pri Vyšnom Kubíne a rad iných. Východiskom poznávacích trás a centrom návštevníckych podujatí bude mesto Dolný Kubín, v ktorom je treba dobudovať hlavne špecifickú vybavenosť vyššieho štandardu. Doplniť je treba aj vybavenosť Zázrivej, Oravského Podzámku, Párnice a Vyšného Kubína.

77


atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu - Dolný Kubín Typ

hrady a zámky

pamiatková zóna

Názov

Oravský hrad

K.ú. obce

Oravský Podzámok Oravský Podzámok


pôvodne strážna pevnosť, v súčasnosti je v ňom umiestnená vlastivedná expozícia Oravského múzea územie typické historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami, resp. územie s archeologickými náleziskami

Vidiecky turizmus spojený s agroturistikou a ekorekreáciou má v okrese obmedzenejšiu základňu a môže sa uplatniť v obciach pozdĺž toku rieky Oravy, napr. v Žaškove, Medzibrodí n.Oravou, v Dlhej, Krivej a tiež v Leštinách a v Osádke. Mototuristika, cykloturistika a výhľadovo aj hipoturistika majú relatívne dobré podmienky v celom okrese. Cykloturistiku v exponovaných územiach Malej Fatry, Choča a Kubínskej hole je treba regulovať v súlade s platnými návštevnými poriadkami vyhlásených NP a CHKO. Pre hipoturistiku sú ideálne terény v priestore Zázrivej a v celej Oravskej vrchovine. Tranzitný mototurizmus na trase E-77 je treba zachytiť v Oravskom Podzámku a pri Jasenovej, na trase E-50 v Kraľovanoch. Divácke podujatia športového a kultúrneho charakteru sa sústreďujú hlavne v Dolnom Kubíne, kde je treba pre to budovať vhodné areály so špecifickou vybavenosťou. Medzi najatraktívnejšie záľuby pre turistov bude nesporne aj naďalej patriť rybolov na rieke Orave a poľovníctvo. V priestore Chočských vrchov je možné aj skalolezenie a iné športy, za predpokladu súhlasu orgánov ochrany prírody a krajiny. Turistickou atraktivitou prvoradého významu sa môže stať unikátny Oravský zámok s jeho podhradím. Regulatívy pre usmerňovanie ďalšieho rozvoja rekreačných útvarov a priestorov regionálneho a vyššieho významu sú navrhnuté v tabuľke č. 9/4: 2.9.4.4. okres KYSUCKÉ NOVÉ MESTO Územie okresu tvorí východná časť Javorníkov a západná časť Kysuckej vrchoviny, ktoré oddeľuje údolie rieky Kysuca. V ňom sa nachádza ťažiskový urbanizačný priestor s okresným mestom. Medziokresné väzby rekreácie a turizmu sa veľmi intenzívne prejavujú hlavne s okresom a mestom Žilina a to pozdĺž toku Kysuce, v priestore Veľké Ostré a v smere Horný Vadičov – Lutiše. Menej výrazné sú v údolí Kysuce s okresom Čadca. Celý okres je v záujmovom území mesta Žilina. Zároveň doň vstupujú aj turistické trasy zo zahraničných aglomerácií v Česku a v Poľsku. Rekreačný potenciál okresu zodpovedá jeho veľkosti, ale svojím významom neprekračuje regionálnu úroveň. Prírodné a civilizačné danosti územia dávajú možnosť rozvíjať prímestskú rekreáciu, vidiecku rekreáciu s agroturistikou, zimné športy ďalej všetky druhy turistiky, osobitne cykloturistiky a sezónne aj vodnej turistiky. Sú tu tiež zaujímavé miesta pre poznávací a kultúrny turizmus. Veľké možnosti využitia predstavuje medzinárodný mototuristický tranzit a to aj vo vzťahu k danostiam blízkej Žiliny. Funkciu zotavenia je treba považovať za významne participujúcu v obciach Povina, Rudina, Horný a Dolný Vadičov a tiež v samotnom Kysuckom Novom Meste. Okres spadá do regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúry Severopovažského regiónu cestovného ruchu - Subregión Kysucký (viď tab. č.9/1). Územie okresu pokrýva len jeden rekreačný krajinný celok (RKC) a to Kysucké Nové Mesto a okolie. Hlavným turistickým nástupným centrom okresu a zároveň východiskovým centrom RKC je Kysucké Nové Mesto. Navrhované funkčné jednotky regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v prílohe (viď tab. č.9/5). Na území okresu je treba pokryť obligatórne požiadavky na krátkodobú rekreáciu domácich obyvateľov, hlavne obyvateľov Kysuckého Nového Mesta v počte asi 4600 osôb 78


za deň a tiež potreby obyvateľov mesta Žilina vo výške 4600 osôb. Časť z nich sa realizuje v zastavanom území Kysuckého Nového Mesta. Na jeho okolie a ostatnú rekreačne využiteľnú krajinu okresu pripadne asi 5000 návštevníkov. Pri Kysuckom N. Meste je treba dobudovať jeho prímestské rekreačné zóny (PR) a to: Hrebeň – Stránie, v okolí Neslušského rybníka a pri rieke Kysuci. Ponuka územia pre turizmus je limitovaná ochranou prírody a vodných zdrojov, osobitne vo východnej časti okresu. Jestvujúci počet lôžok v zariadeniach CR ukazuje na pomerne dobré využitie potenciálu okresu. Ale ich kapacita je skoro celá v stredisku Veľké Ostré. Využitím ďalších priestorov okresu je možné ju zvýšiť. Perspektívne rozvojové priestory sú Horný Vadičov, Povina a Ochodnica, kde stačí obnoviť a rozvinúť už založenú vybavenosť, so zameraním na vidiecku rekreáciu a prímestskú rekreáciu Žiliny. Vybavenosť pre domáci a zahraničný turizmus je treba budovať hlavne v Kysuckom Novom Meste a v jeho rekreačnom zázemí. Sem je možné smerovať aj poznávací a kultúrny turizmus a umiestňovať ďalšiu vybavenosť pre zachytenie tranzitného turizmu. atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu - Kysucké Nové Mesto Typ

Názov

hrady a zámky

kaštieľ Radoľa

pamiatková zóna

K.ú. obce


jeden z najstarších renesančných typov sídla na Kysuciach, v súčasnosti sú v ňom umiestené expozície Kysuckého múzea územie typické historickým sídelným Kysucké Nové usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s Mesto pamiatkovými hodnotami, resp. územie s archeologickými náleziskami Povina - Tatári Radoľa

V okrese je množstvo zaujímavých turistických trás a cykloturistických okruhov. Z nich najvýznamnejšie vedú Kysuckou vrchovinou k Starej Bystrici a k Terchovej a tiež okrajom Javorníkov cez Neslušu až do okresu Považská Bystrica. Regulatívy pre usmerňovanie rozvoja rekreačných priestorov a útvarov regionálneho a vyššieho významu v okrese Kysucké Nové Mesto sú navrhnuté v tabuľke č. 9/5.

2.9.4.5. okres LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ Územie okresu tvorí stredná a východná časť Liptovskej kotliny s tokom rieky Váh. Dominantnou danosťou kotliny je na Váhu vybudovaná vodná nádrž Liptovská Mara. Okres ohraničujú výrazné horské masívy, na severe Západné Tatry a Chodské vrchy, na juhu Nízke Tatry. Ťažiskovým urbanizačným priestorom kotliny je mesto Liptovský Mikuláš s okolitým osídlením a východnejšie položené mesto Liptovský Hrádok. Medziokresné väzby rekreácie a turizmu sú pomerne intenzívne s okresom Ružomberok a to po obidvoch stranách kotliny, na severe hlavne pri Liptovskej Mare, na juhu v priestore Partizánska Ľupča – Sliače. Funkčné prepojenie s okresom Brezno je v priestore Demänovská dolina – Chopok a v priestore Vyšná Boca – Čertovica. Silné priestorové a funkčné väzby s okresom Poprad sa prejavujú v stredisku Podbanské, ktoré hranica okresu delí na dve časti. Rekreačný potenciál okresu je mimoriadne vysoký. Má úplné spektrum prírodných a civilizačných daností. Sú tu horské masívy, podhorská krajina s vodnými plochami a zdroje termálnych vôd. Sú tu cenné historické, kultúrne a stavebné pamiatky a rozvinuté hospodárske, spoločenské štruktúry a technické výtvory. Rekreačnú hodnotu územia ešte zvyšuje jeho multimodálna dopravná prístupnosť. Medzinárodné letisko je v susednom okrese Poprad. Danosti a aktivity okresu majú prevažne celoštátny a medzinárodný význam. V okrese je možnosť na doterajších tradíciách zakladať a ďalej rozvíjať všetky pohybové, pasantné a migračné formy horského, mestského, kúpeľného, vidieckeho turizmu a poznávacieho turizmu. Nachádzajú sa tu aj mimoriadne dobré podmienky pre špičkové lyžiarske a vodné športy a pre rôzne druhy horskej, cestnej a vodnej turistiky. 79


Funkcia zotavenia v okrese bude dominantnou hlavne v obciach Demänovská Dolina a Pavčina Lehota, Nižná a Vyšná Boca, v miestnej časti Kráľova Lehota – Svarín a v osadách Partizánskej Ľupče – Magurka a Železnô. Participujúcou bude vo všetkých horských a podhorských sídlach a v obciach okolo Liptovskej Mary. V navrhovanej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúre rekreácie a turizmu okres tvorí Liptovský región (viď tab. č.9/1). Územie okresu pokrýva päť rekreačných krajinných celkov (RKC) a to: Liptovský Mikuláš a okolie, Západné Tatry, Liptovská Mara a Kvačany, Boca a Čierny a Biely Váh, Nízke Tatry západ. Hlavným turistickým nástupným centrom oblasti a okresu a tiež východiskovým centrom pre vlastný RKC a pre RKC Západné Tatry a RKC Liptovská Mara je mesto Liptovský Mikuláš. Východiskovým centrom pre RKC Boca, Biely a Čierny Váh je mesto Liptovský Hrádok, pre RKC Nízke Tatry – západ sídlo Partizánska Ľupča. Navrhované funkčné jednotky regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v tab. č.9/6. Prímestskú rekreáciu obyvateľov sídel, hlavne miest Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok je možné zabezpečiť v ich zázemí. Rekreačné nároky obidvoch miest predstavujú asi 13000 osôb za deň, z toho min. 7000 mimo ich zastavaného územia. V prímestských rekreačných zónach (PRZ) obidvoch miest je potrebné budovať vybavenosť pre aktívne, pohybové formy zotavenia. Záhradkárstvo a chatové osady nie je žiaduce ďalej rozširovať. V prímestských rekreačných útvaroch je treba vytvárať oddychové, piknikové a výletné miesta s vybavenosťou. Tlak prímestskej rekreácie z Liptovského Mikuláša na turisticky najatraktívnejšie strediská v Demänovskej Doline a pri Liptovskej Mare je možné zmierniť dobudovaním PRZ Iľanovo a Ploštín vybavenosťou pre zimné športy a vybudovaním PRZ Palúdza a SRT Liptovská Ondrašová pre letný pobyt pri vode a na termálnych kúpaliskách a pre celoročné aktivity v SRT Závažná Poruba - Opalisko. Horskú rekreáciu, letnú a zimnú turistiku a zimné lyžiarske športy vrcholnej náročnosti umožňujú rozvíjať strediská v horských masívoch Nízkych a Západných Tatier. Najatraktívnejšie strediská v Demänovskej doline, pri Závažnej Porube, v Jánskej a Bockej doline, na Podbanskom a v Žiarskej doline je treba dobudovať komplexnou vyššou a špecifickou vybavenosťou. Ubytovacie zariadenia je možné skvalitňovať, ale ich kapacitu, ak sú mimo sídel, už nie je žiaduce rozširovať. V prípade úspešnej kandidatúry Slovenska na usporiadanie ZOH, príp. iných vrcholových športových podujatí, navrhujeme zabezpečiť potrebnú územnú rezervu pre ich realizáciu. V priestore Nižnej a Vyšnej Boce sa pripravuje vybudovanie nového strediska zameraného najmä na lyžiarske športy, ale i s predpokladom celoročného využitia. Podobný trend je aj v obci Partizánska Ľupča, kde je záujem založiť ďalšie stredisko zimných športov pod Ľupčianskou Magurou s celoročnou možnosťou využitia termálnych vôd. V tejto súvislosti je potrebné realizovať primeraný rozvoj horského strediska Magurka aj na liečebno relaxačnej báze. Pre horský vidiecky turizmus spojený s turistikou a zimnými športmi je potrebné plne využiť obce Huty a Borové v Chočských vrchoch a väčšinu podhorských obcí na okraji Západných a Nízkych Tatier. Nové turistické strediská vznikajú pri Pribyline a Liptovskej Kokave, ktorá poskytuje jedinečnú možnosť využitia geotermálneho vrtu. V Dúbrave sú vytvorené podmienky na využitie priestoru pôvodných baní na horský turizmus s prevládajúcou kľudovo - relaxačnou funkciou. Rekreáciu pri vode a s tým spojený turizmus bude možné rozširovať hlavne pri Liptovskej Mare a miestne aj pri toku Váhu. Pri Liptovskej Mare je vybudovaný špičkový areál aquaparku, ktorý je najväčším areálom vodnej zábavy na Slovensku i v okolitých štátoch. Svojou bohatou a jedinečnou ponukou služieb, atrakcií, s ubytovaním a komplexnými službami je atraktívnym miestom pre všetky vekové skupiny. Je potrebné komplexne dobudovať a kapacitne rozšíriť strediská Liptovský Trnovec, Liptovská Sielnica a Bobrovník pri zohľadnení únosnosti využívania územia. Základňu pri vode s väzbou na Dechtáre je možné založiť aj na južnom brehu Liptovskej Mary. V Liptovskom Jáne v nadväznosti na tradíciu Svätojánskych kúpeľov je vybudovaný kúpeľný liečebno - relaxačno - turistický komplex s vysoko štandardnou vybavenosťou. Pri termálnom kúpalisku Liptovský Ján navrhujeme doplniť vybavenosť stredísk. Perspektívne územia pre ďalší rozvoj cestovného ruchu na báze termálnych vôd je v oblasti Partizánskej 80


Ľupče, Pavlinej Lehoty, Liptovskej Kokavy a medzi Lipt. Ondrejom a Pribylinou. Návštevnosť pri termálnych kúpaliskách zvyšuje podiel na rozvoji vonkajšej návštevnosti okresu. Poznávací, kultúrny a spoločenský turizmus bude mať naďalej svoje ťažisko v Liptovskom Mikuláši a v jeho okolí. Odtiaľto môžu vychádzať poznávacie a záujmové trasy do ostatných atraktívnych cieľov návštevnosti v okrese. atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu - Liptovský Mikuláš Typ

Názov

K.ú. obce

archeoskanzen

Havránok

Bobrovník

hrad Liptov

Liptovská Sielnica

zrúcanina najvyššie položeného hradu na Slovensku s archeologickou expozíciou v prírode

Liptovský Hrádok

Liptovský Hrádok

v súčasnosti v rekonštrukcii využívaný ako zariadenie cestovného ruchu; je v súkromnom vlastníctve

Parížovce

Pribylina

vodné mlyny v Kvačianskej doline

Kvačany

Považská lesná železnica

Pribylina

hrady a zámky


múzeum v prírode

pamiatková zóna

Múzeum Liptovskej dediny

Stručná charakteristika objekt keltskej kultúry, nálezisko sídliska z mladšej doby kamennej

goticko-renesančný kaštieľ umiestnený v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline, najstaršie zemianske sídlo Liptova horské typy mlynov umiestnené v Chočských vrchoch , po rekonštrukcii sa stali súčasťou chodníka Prosieckou a Kvačianskou dolinou mobiliár úzkorozchodnej železničky je súčasťou expozície Liptovského múzea v Ružomberku expozícia vznikla prenesením najvýznamnejších kultúrnych pamiatok zo zatopených obcí vodného diela Liptovská Mara, má vlastnú expozíciu zameranú na chov domácich zvierat

Pribylina

Hybe Liptovský Hrádok Liptovský Ján územie typické historickým sídelným usporiadaním, Liptovský Mikuláš územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami, Nižná Boca resp. územie s archeologickými náleziskami Partizánska Ľupča Východná

V súvislosti s celoštátnym záujmom uchádzať sa v budúcnosti o usporiadanie vrcholových zimných športových súťaží, je potrebné zabezpečiť územnú rezervu pre ich realizáciu a vytvoriť podmienky pre hromadnú návštevnosť športových, kultúrnych a spoločenských podujatí v meste a v jeho okolí, hlavne v Demänovskej doline. Súbežne je treba rozširovať vybavenosť pre zábavný, nákupný, obchodný a kongresový turizmus, a pre zachytenie turistického tranzitu cestného i železničného. Pre poznávací turizmus je možné ďalej efektívne využívať atraktivity krasového fenoménu, hlavne populárne jaskyne a skalné tiesňavy, historické a kultúrne danosti, folklórne slávnosti, ľudové umenie a architektúru. Vidiecky turizmus a agroturistika môže mať v okrese viaceré špecifické formy založené najmä na tradíciách, ale i agroturistike. Pre rozvoj vidieckeho pobytového turizmu, spojeného s agroturistikou a relaxačnými aktivitami sú dobré podmienky vo všetkých podhorských sídlach okresu. Osobitý ráz osídlenia a krajiny ponúkajú obce Liptovská Kokava, Hybe, Východná a Važec. Veľký potenciál majú sídla v okolí Liptovského Hrádku, obce pod Chočskými vrchmi a tiež obce na okraji Nízkych Tatier. Medzi najvýznamnejšie centrá vidieckeho turizmu v tejto časti kotliny patria Kvačany, Bobrovec, Vavrišovo, Kráľova Lehota, Svätý Kríž, Prosiek, Lipt. Matiašovce a Lipt. Kľačany. Morfologická stavba územia je veľmi vhodná pre horskú, i cestnú cykloturistiku, pre mototuristiku a výhľadovo aj pre rozvíjajúcu sa hipoturistiku. Umožňuje vytvárať kombináciu horských magistrál, podhorských okruhov a radiálnych trás rôzneho zamerania a náročnosti.

81


Veľmi atraktívne môžu sú trasy pozdĺž Čierneho Váhu do Liptovskej Tepličky a Popradu, cez Huty a Borové do Roháčov, cez Malatinú a Osádku do Dolného Kubína a rad ďalších. Okres má možnosť turistom ponúkať aj množstvo diváckych podujatí. Medzi najnavštevovanejšie patria lyžiarske a bežecké preteky v horských strediskách, hlavne v Demänovskej Doline, vodácke preteky na kanáli v Liptovskom Mikuláši, folklórne slávnosti vo Východnej a veľa iných. Nárast divácky atraktívnych podujatí si vyžaduje dobudovať dobré technické a organizačné zabezpečenie. V celom okrese je možné návštevníkom ponúknuť širokospektrálne možnosti uspokojenia špecifických rekreačných a turistických požiadaviek. Medzi najatraktívnejšie budú aj v budúcnosti patriť poľovníctvo, rybolov, skalolezenie, skialpinizmus, padákové lietanie a iné letecké športy, speleológia, rafting na najdravšej prírodnej riečke na Slovensku – Belej a veľa iných, ktoré je možné rozvíjať len ako doplnkové športovo-rekreačné aktivity výlučne v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny, na vyčlenených lokalitách, resp. za presne určených podmienok. Ideálne podmienky pre. Atraktivitu územia doplnia golfové areály pri Demänovej, Partizánskej Ľupči, Sielnici, Jamníku a Liptovskej Kokave. Turistickú príťažlivosť územia zvyšuje aj obnova niektorých technických pamiatok, napr. úzkokoľajnej železničky z Liptovského Hrádku do Bockej a Čiernovážskej doliny v areáli múzea Liptovskej Dediny v Pribyline, banských diel v Bockej a Ľupčianskej doline. Regulatívy pre usmerňovanie rozvoja rekreačných priestorov a útvarov regionálneho a vyššieho významu v okrese Liptovský Mikuláš sú navrhnuté v tabuľke č. 9/6. 2.9.4.6. okres MARTIN Územie okresu tvorí severná časť rozľahlej Turčianskej kotliny, ktorú z východu uzatvára Veľká Fatra, zo severu a západu Malá Fatra. V smere na juh je kotlina otvorená a prechádza do okresu Turčianske Teplice. Rieky Váh a Turiec vytvárajú na seba kolmé hlavné osi kotliny. Od ostatného Považia je kotlina oddelená Strečnianskou a Kraľovianskou úžinou. Ťažiskovým, vysoko urbanizovaným priestorom okresu je mesto Martin, ktoré spolu s mestom Vrútky a veľkými sídlami Sučany a Turany vytvára prirodzenú sídelnú aglomeráciu. Medziokresné väzby rekreácie a turizmu sú vzhľadom na uzavretosť územia pomerne malé. Najsilnejšie sú s okresom Turčianske Teplice, kde sa vzájomne prepájajú rekreačné aktivity po okrajoch kotliny rozložených podhorských sídel, hlavne Blatnice a Mošoviec. S okresom Žilina sú spoločné záujmy na hrebeňoch Malej Fatry hlavne v priestoroch Šútovo - Chleb a Martinské hole a s okresom Ružomberok v údolí Váhu pri Šútove a vo Veľkej Fatre na Borišove. Rekreačný potenciál okresu je veľmi veľký a umožňuje široké spektrum ponuky. Prejavuje sa vzácna vyváženosť veľmi atraktívnych prírodných i civilizačných daností. Tieto a s nimi spojené rekreačné a turistické aktivity majú prevažne celoštátny až medzinárodný význam. Umožňujú ďalej rozvíjať všetky pohybové, pasantné a migračné formy horského, mestského a vidieckeho turizmu. Blízkosť kúpeľného mesta Turčianske Teplice dáva možnosť participovať aj na kúpeľnom turizme a liečbe. Martin ako štatutárne Národné kultúrne centrum, spolu s okolitým historickým osídlením Turca disponujú množstvom daností, ktoré vytvárajú jedinečnú ponuku pre poznávací, kultúrny, spoločenský, ale aj nákupný, obchodný a kongresový turizmus. Centrom okresu a aj celého subregiónu Turiec je mesto Martin s bohatou históriou s národným i kultúrnym významom. Sídli v ňom Matica Slovenská, Etnografické múzeum, Divadlo SNP alebo Slovenská národná knižnica. Nachádza sa tu tiež národná kultúrna pamiatka Národný cintorín. V bezprostrednej nadväznosti na mesto sa nachádza významné centrum horského turizmu a zimných športov Martinské Hole, ktoré v súčasnosti ešte skvalitňuje komplex vysoko štandardnej vybavenosti. Okres patrí do navrhovanej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúry Turčianskeho regiónu cestovného ruchu (viď tab. č.9/1). Jeho územie pokrývajú rekreačné krajinné celky (RKC): Martin a Martinské hole, Lúčanská Malá Fatra, Veľká Fatra – juh, Veľká Fatra – sever a Krivánska Malá Fatra. Hlavným turistickým a nástupným centrom oblasti a okresu a tiež východiskovým centrom svojho RKC je mesto Martin. Participujúcim je aj mesto Vrútky. 82


Východiskovými centrami pre ostatné RKC sú sídla Príbovce, Necpaly, Turčianska Štiavnička a Turany. Navrhované funkčné jednotky regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v tab. č.9/7. Funkcia zotavenia bude dominantnou v obciach Šútovo, Vrícko a Sklabinský Podzámok. Participujúcou bude hlavne v obciach Bystrička, Valča, Kláštor pod Znievom, Necpaly, Blatnica, Belá – Dulice, Turčianska Štiavnička, Turčianske Kľačany a Lipovec. V okrese je treba pokryť obligatórne nároky na oddych a zotavenie domácich obyvateľov, hlavne Martina, Vrútok, Sučian a Turian, v rozsahu 20000 osôb za deň, z toho približne 12000 osôb mimo zastavaného územia sídel. Tento objem nárokov do značnej miery vyčerpáva potenciál okresu a vyvoláva tlak na strediská vhodné pre turizmus, hlavne na Martinské Hole. Pre mesto Martin je treba dobudovať prímestské rekreačné zóny Záturčie a Jahodníky s ich špecifickou vybavenosťou. Ďalší priestor pre prímestskú rekreáciu sa vytvára východne od Martina využitím ťažobných priestorov štrkopieskov v Sučanoch na rekreáciu pri vode. Prímestskú rekreáciu z Martina je treba smerovať aj do okresu Turčianske Teplice, hlavne do obcí v podhorí Žiaru. Pre mesto Vrútky je treba dobudovať PRZ v nive Váhu a pri obci Lipovec a prímestskú aglomeráciu Turčianske Kľačany. Taktiež je potrebné dobudovať občiansku vybavenosť pre obce Kláštor pod Znievom, Turčianska Štiavnička a Sklabinský Podzámok, ktoré môžu slúžiť prímestské rekreačné zóny mesta Martin. Vybudované sú zimné strediská Valčianska dolina a Jasenská dolina, ktoré sa popri ponuke lyžiarskych športov začínajú orientovať aj na formy letného turizmu. Možnosti ďalšieho rozvoja turizmu v okrese sú veľmi dobré, ale územne silne limitované. Všetky horstvá sú veľkoplošne chránené ako národné parky. V nich je možné len skvalitňovanie vybavenosti jestvujúcich rekreačných útvarov, spojené so znižovaním návštevnosti vo voľnej krajine, hlavne v letnej sezóne. Výnimkou sú Martinské hole, kde je treba umožniť plánované dobudovanie aglomerácie rekreačných útvarov so zameraním na lyžiarske športy a výhľadovo aj na klimatickú relaxáciu a liečbu. Ťažisko rozvoja horského turizmu je treba posunúť do podhorských sídelných stredísk Blatnica, Necpaly, Vrícko, Turčianska Štiavnička a Šútovo, kde je možné spájať ho aj s vidieckym, poznávacím a kultúrnym turizmom. Golfové areály sú navrhované v okolí Trebostova a Socovciach. V meste Martin a v okolitých sídlach je treba hlavný dôraz klásť na rozvoj foriem mestského turizmu, hlavne poznávacieho a kultúrneho a na zachytenie tranzitného cestného i železničného turizmu. atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu - Martin Typ

Názov

K.ú. obce

archeologická lokalita

Hradisko Skala

Sučany

neskúmaná archeologická lokalita rímskeho tábora

Sklabinský hrad

Sklabinský Podzámok

zrúcanina v rekonštrukcii, organizujú sa tu hradné slávnosti spojené s dobývaním hradu

Blatnický hrad

Blatnica

Znievský hrad

Kláštor pod Znievom

kaštieľ Blatnica

Blatnica

hrady a zámky

pamiatková zóna


zrúcanina, v súčasnosti zachované zvyšky múrov, klenieb a strieľní

Kláštor pod Znievom Martin

83

zrúcanina druhého najvyššie položeného hradu na Slovensku, v súčasnosti zachované opevnené múry neskoro barokový Prólnayovský kaštieľ, v súčasnosti je v ňom umiestnené Múzeum Karola Plicku s expozíciou fotografií starého Slovenska územie typické historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami, resp. územie s archeologickými náleziskami


Múzeum slovenskej múzeum v prírode dediny v prírode

Martin Jahodníky

najväčšia expozícia objektov ľudovej architektúry na Slovensku, sústreďuje takmer 100 objektov tradičného ľudového staviteľstva z Oravy, Kysúc, Liptova a Turca

Okres Martin má spolu s okresom Turčianske Teplice má všetky predpoklady na rozvoj cestovného ruchu najmä v oblasti vidieckeho, poznávacieho turizmu založeného na poznávaní tradícií a bohatej histórie subregiónu Turca. Okres má výnimočne dobré podmienky pre všetky formy horskej pešej a lyžiarskej turistiky. Horskú cykloturistiku je treba obmedziť podľa požiadaviek orgánov ochrany prírody len na vyhradené cestné komunikácie. Cestnú cyklo, moto a výhľadovo aj hipoturistiku je treba ďalej rozvíjať vo forme okruhov a trás, s vybavenosťou etapových a cieľových miest. Spolu s okresom Turčianske Teplice je treba dobudovať vybavenosť trasy tzv. cesty SNP ako rekreačnej komunikácie spájajúcej miestne atraktivity vidieckeho, kultúrneho a poznávacieho turizmu. Tiež je treba zlepšovať podmienky pre vodnú turistiku na splavných úsekoch Váhu. Deficitné možnosti letného kúpania a rekreácie pri vode je potrebné nahradiť krytými zariadeniami, temperovanými kúpaliskami. Regulatívy pre usmerňovanie rozvoja rekreačných priestorov a útvarov regionálneho a vyššieho významu v okrese Martin má navrhnuté v tabuľke č. 9/7.

2.9.4.7. okres NÁMESTOVO Územie okresu tvorí severná časť Oravskej kotliny s vodnou nádržou Oravská Priehrada a celá Pod beskydská vrchovina, ktorou preteká Biela Orava. Zo severu okres ohraničujú Oravské Beskydy, z juhu Oravská Magura. Do Oravskej priehrady a do Bielej Oravy vtekajú horské riečky, zo severu Polhoranka, Veselianka, Mútňanka a z juhu Hruštínka. V ich údoliach sú roztiahnuté veľké hornooravské dediny, mnohé aj s rozľahlým rozptýleným osídlením. Ťažiskovým urbanizačným centrom je okresné mesto Námestovo ležiace na brehu Oravskej priehrady. Námestovo je prihraničný okres susediaci s Poľskou republikou, vzhľadom na jeho polohu sú nielen v prihraničnej oblasti výrazné vzťahy s Poľskom . Návštevníci z tejto krajiny mimoriadne obľubujú a často vyhľadávajú všetky ponúkané možnosti v oblasti cestovného ruchu. V navrhovanej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúre odvetvia rekreácie a cestovného ruchu je okres súčasťou Oravského regiónu cestovného ruchu (viď tab. č.9/1). Okres pokrývajú tri rekreačné krajinné celky (RKC) a to: Námestovo a okolie, Oravské Beskydy a Biela Orava. Hlavným turistickým nástupným centrom okresu a východiskovým centrom pre vlastný RKC je mesto Námestovo. Nástupnými centrami pre ďalšie RKC sú Oravská Polhora a Zákamenné. Navrhované funkčné jednotky rekreácie a turizmu regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v tab. č.9/8. Medziokresné väzby rekreácie a turizmu sú najsilnejšie na západnom brehu Oravskej priehrady, kde hranica s okresom Tvrdošín rozdeľuje zastavané územie rekreačných stredísk Stará Hora a Slanická Osada. S okresom Dolný Kubín sú menej výrazné väzby v smere Hruštín – Oravský Podzámok, ktoré sa v súčasnosti posilňujú dobudovaním strediska Hruštín – Zábava. Rekreačný potenciál okresu je veľký a dosť rôznorodý. Zatiaľ je pomerne málo využívaný. Jeho efektívnejší rozvoj obmedzuje absencia veľkých miest a dopravná izolovanosť okresu. Táto situácia sa v súčasnosti postupne zlepšuje budovaním dopravného prepojenia z Kysúc na Oravu (cesta II/520). Taktiež prakticky celé územie okresu pokrýva CHKO Horná Orava. CHKO Horná Orava má ako jediné veľkoplošne chránené územie platnú zonáciu, čo umožňuje diferencovaný rozvoj cestovného ruchu v jednotlivých oblastiach závislosti od stupňov ochrany prírody. V okrese sú podmienky pre ponuku širokého spektra rekreačných činností, od rekreácie pri vode až po horskú turistiku a zimné lyžiarske športy. Prioritu v okrese môže mať originálna 84


vidiecka rekreácia, s množstvom sprievodných aktivít a podujatí zameraných na obnovovanie tradícií najmä ovčiarstva a salašníctva. Aj civilizačné, hlavne kultúrne a historické danosti územia sú veľmi zaujímavé a sú atraktívne pre rozvoj poznávacieho a kultúrneho turizmu. Vidiecky turizmus v širokom spektre záujmov je možné rozvíjať vo všetkých obciach Hornej Oravy. Predpoklady pre vyššiu úroveň ponuky majú sídla Rabča, Oravská Polhora, Klin, Oravské Veselé, Hruštín a Oravská v ktorých je vybudovaná aj základná obslužná, kultúrna a spoločenská vybavenosť. Jednou z možností podpory cestovného ruchu je zaktivizovať kultúrny a poznávací turizmus. Jeho hlavnou danosťou bude oravský folklór, relikty ľudovej architektúry a historické pamiatky. Ťažiskom návštevnosti bude Námestovo s jeho vybavenosťou a expozíciou na Slanickom ostrove. Špecifickou danosťou územia je zdroj prírodnej liečivej vody Slaná Voda pri Oravskej Polhore. Tento je možné využiť pre vybudovanie prírodných liečebných kúpeľov, s kombinovanou balneo a klimatoterapiou. Funkcia zotavenia ako prioritná bude len v okrajových osadách a samotách obcí, ako napr. Taskovka pri Kline, Sadlova Roľa pri Rabčiciach, Revúca a Kolníková pri Oravskej Polhore, Grúň pri Rabči, Grapa pri Oravskom Veselom, Mrzáčka pri Zákamennom a ďalšie. Výnimku tvorí obec Oravská Lesná, kde s obnovou cestného prepojenia na Kysuce, je táto funkcia prioritná v celej obci. Zotavenie, ako významne participujúca funkcia bude mať svoje miesto v celom osídlení okresu, vrátane mesta Námestovo. Krátkodobé zotavenie pre obyvateľov Námestova a väčších obcí je možno zabezpečiť priamo v ich zázemí. Objem nárokov na prímestskú rekreáciu v Námestove predstavuje asi 3000 osôb za deň, z toho okolo 2000 mimo zastavaného územia mesta. To si vyžaduje dobudovať prímestskú rekreačnú zónu (PRZ) Slepčianka vybavenosťou pre pohybové aktivity a oddych v prírode a prepojiť ju s chatovou osadou Riečka. Túto je treba dokompletovať ako výletné miesto. Ďalší priestor pre túto funkciu navrhujeme v obci Bobrov v nadväznosti na Oravskú Priehradu. Horskú rekreáciu a s ňou spojenú horskú pešiu turistiku, cykloturistiku a zimné lyžiarske športy je možné rozvíjať vo všetkých obciach okresu a to súbežne s vidieckou rekreáciou. Významnejšie strediská horského turizmu vznikajú pri Sihelnom, Oravskej Polhore, Rabčiciach, Kline, Novoti, Zákamennom, Vavrečke, pri Oravskej Lesnej, Oravskom Veselom, v lokalite Námestovské Pilsko a Zábava pri Hruštíne. Pri obciach Sihelné, Hruštín a Oravská Lesná sa nachádzajú zimné lyžiarske strediská so zvyšujúcou sa ponukou služieb a občianskou vybavenosťou. Rekreácia pri vode má naďalej veľmi dobré rozvojové podmienky na Oravskej Priehrade, ale miestne tiež aj na toku Bielej Oravy. Pre turizmus s vyššími nárokmi na vybavenosť je veľmi významné samotné Námestovo, ktorého nábrežná časť môže byť vybudovaná ako exkluzívne turistické stredisko. Kvalitatívny rozvoj je možný aj v strediskách Vojenské, Predmostie a Slanická Osada. V celom okrese sú veľmi dobré podmienky pre horskú pešiu a cykloturistiku, pre cestnú moto a cykloturistiku a v budúcnosti aj pre hipoturistiku. Trasy na legendárne horské výšiny Babiu Horu a Piľsko je treba posilniť dobudovaním vybavenosti nástupných stredísk Slaná Voda a Nižný Mlyn pri Oravskej Polhore. Pre cykloturistiku sú okruhy Podbeskydský a Podmagurský, s východiskom pri Oravskej priehrade a s cieľom v Oravskej Lesnej. Horskú cykloturistiku v Beskydoch a na Oravskej Magure je treba trasovať len po spevnených lesných cestách, v súlade s požiadavkami ochrany prírody. atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu - Námestovo Typ


Názov

Lesná úvraťová železnica

K.ú. obce

Oravská Lesná

85


v správe Oravského a Kysuckého múzea, v súčasnosti je reštaurovaná a sprístupnená časť trate na Kysuciach, oravská strana potrebuje najprv dôkladnú opravu, pamiatkovú obnovu a až potom následné sprístupnenie pre verejnosť


Hviezdoslavova nehnuteľná kultúrna pamiatka hájovňa

národná kultúrna Slanický ostrov pamiatka umenia

prvé skutočne literárne múzeum na Slovensku venované dielu P. O. Hviezdoslava Oravská Polhora umiestnené v budove hájovne pod Babou horou uprostred Slanického ostrova na Oravskej priehrade je v baroko - klasicistickom kostole inštalovaná stála expozícia ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie

Námestovo

V okrese je veľké množstvo aktivít vhodných pre uspokojenie individuálnych záľub turistov. Medzi najatraktívnejšie bude naďalej patriť rybolov, hlavne na Oravskej Priehrade a poľovníctvo v Beskydoch, ale aj jazdecké športy a iné netradičné aktivity. Úvraťová úzkokoľajná železnička vo Vychylovke, ako živá technická pamiatka spájajúca okresy Čadca a Námestovo, je významnou atraktivitou priestoru Oravská Lesná. Regulatívy pre umiestňovanie rozvoja rekreačných útvarov a priestorov regionálneho a vyššieho významu v okrese Námestovo sú navrhnuté v tabuľke č. 9/8. 2.9.4.8. okres RUŽOMBEROK Územie okresu tvorí západná časť Liptovskej kotliny a z nej pokračujúce údolie Váhu po sútok s Oravou a hlboké doliny prítokov Váhu, riečok Revúca. Ľubochnianka a Likavka, obklopené zo severu Chočskými vrchmi, zo západu Veľkou Fatrou a z juhu Starohorskými vrchmi a Ďumbierskymi Nízkymi Tatrami. Ťažiskovým, silne urbanizovaným priestorom okresu je mesto Ružomberok a okolité sídla Likavka a Lisková, ktoré tvoria prirodzenú sídelnú aglomeráciu. Medziokresné väzby rekreácie a turizmu sú pomerne bohaté a rôznorodé. Najintenzívnejšie sa prejavujú v otvorenej Liptovskej kotline s okresom Liptovský Mikuláš, v smeroch Lúčky – Liptovská Anna, Liptovská Teplá – Vlachy, Sliač – Partizánska Ľupča– Železnô, Magurka a Liptovská Lúžna ďalej s okresom Dolný Kubín, v smeroch Stankovany – Kraľovany, Komjatná – Žaškov, Valaská Dubová – Jasenová a Lúčky – Malatiná a s okresom Banská Bystrica v smeroch Vyšná Revúca – Turecká a Nižná Revúca – Donovaly. Rozvoj cestovného ruchu v okrese Ružomberok výrazne ovplyvňuje cesta I/59, ktorá prechádza Žilinským krajom od hraníc s Poľskou republikou a prepája región s Banskobystrickým krajom. Podľa Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 je táto trasa navrhnutá ako medzinárodná turistická trasa. Rekreačný potenciál okresu je veľký a jeho prírodné a civilizačné danosti vytvárajú pomerne rozsiahlu a vyváženú rekreačnú ponuku. Deficitná je len možnosť letnej rekreácie pri vode. Aktivity územia majú prevažne regionálny až celoštátny význam. Umožňujú ďalej rozvíjať všetky pobytové, migračné a pasantné formy horského, mestského, kúpeľného a vidieckeho turizmu a tiež zimných lyžiarskych športov. Kultúrne a historické danosti okresu sú vhodné pre podstatne intenzívnejší rozvoj poznávacieho, kultúrneho a spoločenského turizmu. Unikátom je Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry (PRĽA) Vlkolínec, ktorá je zaradená do zoznamu UNESCO. Špecifickou danosťou sú aj prírodné liečebné kúpele v Lúčkach a Korytnici. Liečebný charakter majú aj zariadenia v Ľubochni, na Smrekovici a v lokalite Železnô. Ľubochňa má charakter liečebno-relaxačného alebo aj liečebného kúpeľného centra. Pre liečebnorelaxačné kúpeľné centrá sú vhodné podmienky aj v Revúckej doline, v priestore Liptovskej Lúžnej, pri Komjatnej a inde. V obci Bešeňovej, kde je vybudovaný aquapark Bešeňová, ktorý vyžíva termálne pramene s blahodarnými účinkami na pohybové dýchacie ústrojenstvo a urologické problémy. Súčasťou aquaparku je aj welness. Termálne vody pri Bešeňovej je potrebné využiť na vytvorenie širšieho rekreačného zázemia zahŕňajúceho sídlo Potok. Pre rekreáciu pri vode a vodné športy je možné využívať stredisko aj strediská pri Liptovskej Mare v okrese Liptovský Mikuláš. Taktiež je potrebné využiť jestvujúce zdroje termálnych vôd v oblasti Lipovských Sliačov a Ivachnovej. Funkcia zotavenia bude dominantnou v miestnej časti Ružomberka PRĽA Vlkolínec, v okrajových častiach Liptovských Revúc a Liptovskej Lúžnej, v Korytnici a v Ľubochni, 86


v Komjatnej – Studničnej a v osadách Stankovian. Participujúcou bude v centrálnych častiach obcí Liptovské Revúce a Liptovská Lúžna, v miestnej časti Liptovských Sliačov – Vyšný Sliač, v obciach Hubová, Švošov a Stankovany, v centrálnej časti obce Komjatná, v obciach Likavka, Valaská Dubová a Štiavnička a tiež v miestnych častiach Ružomberka Hrboltová a Biely Potok. Okres je súčasťou navrhovanej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúry Liptovského regiónu cestovného ruchu (viď tab. č.9/1). Tvoria ho tri rekreačné krajinné celky (RKC): Ružomberok a okolie, Kraľovianska úžina a Dolina Revúcej. Hlavným turistickým nástupným centrom oblasti a okresu a tiež východiskovým centrom vlastného RKC a RKC Kraľovianska úžina je mesto Ružomberok. Východiskovým centrom RKC Dolina Revúcej je Liptovská Osada. Navrhované funkčné jednotky regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v tab. č.9/9. V okrese je potrebné záväzne pokryť nároky na oddych a zotavenie domácich obyvateľov, hlavne mesta Ružomberok v rozsahu približne 9000 osôb za deň. Z toho asi 5000 osôb mimo zastavaného územia sídel. Rekreačné nároky obyvateľov Ružomberka ovplyvňujú rozvoj domáceho a zahraničného turizmu v okolí mesta, hlavne v strediskách Ružomberského Ski - parku a v priestore Vlkolínca. To si vyžaduje vybudovať prímestské rekreačné zóny a strediská špecializované na prímestskú rekreáciu juhovýchodne od mesta a za riekou Váh. Možnosti budúceho rozvoja turizmu v okrese sú veľmi dobré, ale územne sú značne limitované. Podstatnú časť územia okresu pokrývajú územia národných parkov, kde sú možnosti ďalšej výstavby obmedzené len na jestvujúce sídla a rekreačné útvary. Nad mestom Ružomberok leží moderné lyžiarske stredisko, ktoré ponúka návštevníkom bohaté športové vyžitie najmä počas zimnej sezóny. Horský turizmus mimo tohto strediska má predpoklady aktívneho rozvoja v priestore Liptovskej Lúžnej, Liptovskej Osade a pri Komjatnej. V Liptovských Revúcach, v národnom parku Nízke Tatry je vybudované zimné lyžiarske stredisko Liptovské Revúce, určené pre všetkých milovníkov zimného športu od začiatočníkov, až po tých najnáročnejších. Veľký význam pre okres môže mať podstatné zvýšenie kúpeľného turizmu a to liečebného v jestvujúcich prírodných liečebných kúpeľoch Lúčky a Korytnica a tiež relaxačného v satelitných kúpeľno-liečebných a kúpeľno-relaxačných sídelných strediskách pri Ľubochni a Lúčkach a v nových strediskách vo Vyšnej Revúcej a v Liptovskej Lúžnej. Rozvoj kúpeľného turizmu je podmienený obnovením v súčasnosti nevyužívanými kúpeľmi Korytnica, kde sa nachádzajú prírodné liečivé zdroje. Jedná sa o prírodnú slabo mineralizovanú, síranovo - hydrogenuhličitanovú, vápenato - horečnatú, uhličitú, železnatú, studenú, hypotonickú vodu. Pôvodne sa tu liečili žalúdočné a črevné choroby a choroby pečene. Kvalitatívny rozvoj s relaxačno-liečebným zameraním je treba umožniť aj v existujúcej základni na Smrekovici. V meste Ružomberok je potrebné ďalej aktivizovať mestský poznávací, kultúrny a spoločenský, prípadne aj nákupný turizmus a zachytiť mototuristický tranzit. atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu - Ružomberok Typ

Názov

K.ú. obce

pamiatková rezervácia ľudovej architektúry

Vlkolínec

Ružomberok

hrady a zámky

Likavský hrad

Likavka Ružomberok

pamiatková zóna

Stankovany Podšíp


osada zapísaná v zozname UNESCO s charakteristickou drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí v stredoveku zrúcanina, po poslednej rekonštrukcii je sprístupnená Hunyadyho veža, v ktorej je umiestnená expozícia dejín hradu územie typické historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami, resp. územie s archeologickými náleziskami

Vidiecky turizmus spolu s horskou turistikou má dobré rozvojové podmienky hlavne v osídlení Liptovských Revúc a Liptovskej Lúžnej, vo Valaskej Dubovej, Komjatnej 87


a Stankovanoch. Vidiecky turizmus s agro a ekoturistikou sa môže rozvíjať v okolí Liptovských Sliačov, Liptovskej Štiavnice, Ludrovej a Likavky. Tradičnú pešiu horskú turistiku je treba ďalej podporovať vo všetkých pohoriach okresu. Horskú cykloturistiku je nutné usmerňovať na spevnené lesné cesty. Podstatne je možné rozšíriť a skvalitniť vodnú turistiku na Váhu a sezónne aj na jeho prítokoch. Vo všetkých častiach okresu, ale hlavne v priestoroch Liptovskej Lúžnej a Komjatnej je možné rozvíjať hipoturistiku. Regulatívy pre usmerňovanie ďalšieho rozvoja rekreačných útvarov a rekreač. priestorov regionálneho a vyššieho významu v okrese Ružomberok sú navrhnuté v tab. č.9/9.

2.9.4.9 okres TURČIANSKE TEPLICE Územie okresu Turčianske Teplice sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny, ktorú klinovité uzatvárajú pohoria Veľká Fatra, Žiar a výbežok Kremnických vrchov. Osou kotliny je rieka Turiec a jej súbežný prítok Teplá. Ťažiskovým urbanizačným priestorom okresu je mesto Turčianske Teplice a k nemu priliehajúce sídla vo východnej časti kotliny. Turčianske Teplice majú zároveň štatút kúpeľného miesta. Medziokresné väzby rekreácie a turizmu sú veľmi výrazné s okresom Martin a to po obidvoch stranách Turčianskej kotliny. S okresom Prievidza sa prejavujú hlavne v smeroch Slovenské Pravno – Vyšehrad – Nitrianske Pravno a v smere Sklené – Handlová. S okresom Žiar nad Hronom sú možné väzby v priestore Turček – Kremnické Bane – Krahule. Okres spadá do navrhnutej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúry Turčianskeho regiónu cestovného ruchu (viď tab. č.9/1). Jeho územie pokrývajú dva rekreačné krajinné celky (RKC) a to: Turčianske Teplice a okolie a pohorie Žiar. Hlavným turistickým nástupným centrom okresu a východiskovým centrom svojho RKC je mesto – Turčianske Teplice. Druhým východiskovým centrom je Slovenské Pravno. Navrhované funkčné jednotky regionálneho a vyššieho významu v okrese Turčianske Teplice sú uvedené v tab. č.9/10. Rekreačný potenciál okresu je dosť veľký. Jeho hlavnou danosťou sú prírodné liečivé zdroje v Turčianskych Tepliciach a zdroje termálnej vody v Mošovciach, ale aj množstvo prírodných minerálnych vôd, ktoré sa priemyselne plnia v Budiši. Rovnako zaujímavé sú aj civilizačné atraktivity, sústredené prevažne v Mošovciach a v Slovenskom Pravne. Významová hodnota potenciálu je dosť rozdielna. Prírodné liečebné kúpele Turčianske Teplice a tiež sídlo Mošovce majú celoštátny, až medzinárodný význam. Ostatné rekreačné priestory a útvary majú zväčša len význam miestny, alebo regionálny a to hlavne pre takmer úplne chýbajúcu vybavenosť. Danosti územia umožňujú dobudovať rekreačné zázemie mesta a prírodných liečebných kúpeľov Turčianske Teplice s prihliadnutím na to, že ho budú využívať aj kúpeľní hostia. Atraktívny kúpeľný turizmus je možné rozvíjať bez narušenia liečebnej funkcie kúpeľov. Tiež je možné ďalej rozširovať kapacity termálnych kúpalísk. Obmedzené možnosti pre lyžiarske športy sa dajú nahradiť ponukou v blízkych horských strediskách okresu Martin. Rázovité sídla v podhorí Žiaru umožňujú organizovať rôzne formy vidieckeho turizmu, spojené s horskou pešou a jazdeckou turistikou s agroturistikou, poznávacím turizmom a realizáciou špecifických záľub ako je rybolov, poľovníctvo a iné. atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu - Turčianske Teplice Typ

Názov

K.ú. obce

hrady a zámky

kaštieľ Mošovce

Mošovce


barokovo - rokokový kaštieľ s anglickým parkom

Horný Turiec poskytuje veľmi dobré možnosti aj pre cestnú cyklo a mototuristiku. Pešia turistika je atraktívna v priľahlej časti Veľkej Fatry a v podhorí Žiaru. Okružné moto a cykloturistické trasy, spoločné s okresom Martin, je treba napojiť na diaľkové regionálne trasy na Pohronie a do Hornej Nitry. 88


Funkcia zotavenia bude dominantná hlavne v obciach Čremošné a Jasenovo. Participujúca bude v obciach Rakša, Háj, Turček, Slovenské Pravno, Mošovce a vo všet kých podhorských obciach v západnej časti okresu. Nároky domácich obyvateľov na rekreáciu sú pomerne nízke, asi 2000 osôb za deň, z toho len asi 1000 osôb v záujmovom území mesta. Prímestské rekreačné zóny, ktoré budú využívať aj kúpeľní hostia, je treba prepojiť pešími trasami s vnútornými areálmi zotavenia mesta a s kúpeľ. Parkom a navrhovaným golfovým areálom. V zónach je treba dobudovať ich špecifickú vybavenosť. Atraktivitu prírodných liečebných kúpeľov pre turizmus je možné efektívne využiť vybudovaním satelitných kúpeľných stredísk v obciach Rakša a Háj. Tu ubytovaným turistom možno ponúkať relaxačné kultúrne a spoločenské aktivity Turčianskych Teplíc i kultúrne, historické, športové a rekreačné danosti okolitých sídel, hlavne Mošoviec, Slovenského Pravna, Hornej Štubne a ďalších obcí. Horskú rekreáciu spojenú s turistikou je možné návštevníkom ponúkať v strediskách Čremošné, Jasenovo a Turček. Vidiecku rekreáciu spojenú s poznávaním histórie a kultúry možno organizovať v sídlach okolo Mošoviec a Slovenského Pravna. Vidiecku rekreáciu s agroturistikou je účelné rozvíjať v obciach Horná Štubňa, Dubové, Rudno a Budiš. Tu je možné využiť aj miestne minerálne pramene. Horskú pešiu, lyžiarsku a cykloturistiku je treba smerovať do pohoria Žiaru. Vo Veľkej Fatre je treba cykloturistiku obmedziť len na trasy stanovené orgánmi ochrany prírody. V súčinnosti s okresom Martin je treba dobudovať cestný mototuristický okruh v podhorí Turca a mototuristickú a cykloturistickú Cestu SNP. Regulatívy pre rozvoj rekreačných priestorov a rekreačných útvarov regionálneho a vyššieho významu v okrese Turčianske Teplice sú navrhnuté v tab. č.9/10.

2.9.4.10. okres TVRDOŠÍN Územie okresu sa nachádza v juhovýchodnej časti Oravskej kotliny. Pokrýva priľahlé výšiny Skorušinských vrchov a zasahuje do severného výbežku Západných Tatier – Roháčov. Spadá doň časť Oravskej vodnej nádrže a z nej vytekajúca rieka Orava, s prítokmi Oravica a Studený potok. Ťažiskovým urbanizovaným priestorom je južný okraj vodnej nádrže s mestami Tvrdošín a Trstená, ktoré majú prirodzenú tendenciu vytvoriť funkčné súmestie. Tvrdošín, ako prihraničný okres, má veľmi významné cestné prepojenie trasou E-77 s Poľskou republikou pri Trstenej a z turistického hľadiska ešte zaujímavejšie prepojenie cestou II/520 cez prechod pri Suchej Hore. Je tu možnosť aj priamej funkčnej väzby medzi priestorom Oravice a priľahlou časťou aglomerácie Zakopané, ktorá patrí medzi najväčšie a najnavštevovanejšie turistické centra v južnom Poľsku. Medziokresné väzby rekreácie a turizmu sú intenzívne hlavne s okresom Námestovo a to na západnom pobreží Oravskej priehrady, kde okresná hranica rozdeľuje takmer súvislú zástavbu rekreačných útvarov Stará Hora a Slanická Osada. Dosť výrazné sú aj väzby s okresom Dolný Kubín, v údolí Oravy medzi Podbielom a Krivou a s okresom Liptovský Mikuláš, v smere Zuberec – Huty. V navrhovanej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúre odvetvia rekreácie a cestovného ruchu je okres súčasťou Oravského regiónu cestovného ruchu (viď tab. č.9/1). Okres pokrývajú dva rekreačné krajinné celky (RKC) a to: Oravská priehrada a Roháče. Hlavným turistickým centrom oblasti, nástupným centrom okresu a tiež východiskovým centrom pre RKC Oravská priehrada budú spoločne mestá Tvrdošín a Trstená. Východiskovým centrom pre RKC Roháče budú tiež spoločne sídla Zuberec a Habovka. Navrhované funkčné jednotky regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v tab. č.9/11. Prírodný potenciál okresu je veľký a výrazne funkčne odlišný. Je tu vodná nádrž, a aj horské údolia medzi štítmi Roháčov. Oddeľujú ich pomerne hladké výšiny a chrbty Skorušinských vrchov. Toto prostredie umožňuje rovnocenne ponúkať rekreáciu pri vode a vodné športy, náročnú horskú turistiku a lyžiarske športy a tiež podhorskú vidiecku rekreáciu, s doplňujúcimi aktivitami. Osobitne významným fenoménom územia je výdatný zdroj termálnych vôd s kúpaliskami v Oraviciach, na okraji Roháčov. 89


Unikátne prírodné danosti okresu obohacujú aj pozoruhodné aktivity kultúrne a historické. Medzi najvýznamnejšie patria PRĽA v Podbieli a Múzeum oravskej dediny v Zuberci. Tieto a mnohé ďalšie môžu byť cieľom poznávacieho turizmu a spolu s vybavenosťou miest aj kultúrneho a spoločenského turizmu. Funkcia zotavenia bude dominantnou v miestnych častiach Trstenej pri Oravskej priehrade a v osade Oravice. V ostatných sídlach okresu bude participujúcou. V navrhovanej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúre odvetvia rekreácie a cestovného ruchu je okres súčasťou Hornooravskej oblasti cestovného ruchu (viď tab. č.9/1). Okres pokrývajú dva rekreačné krajinné celky (RKC) a to: Oravská priehrada a Roháče. Hlavným turistickým centrom oblasti, nástupným centrom okresu a tiež východiskovým centrom pre RKC Oravská priehrada sú spoločne mestá Tvrdošín a Trstená. Východiskovým centrom pre RKC Roháče sú tiež spoločne sídla Zuberec a Habovka. Navrhované funkčné jednotky regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v tab. č.9/11. Prímestskú rekreáciu pre obyvateľov obidvoch miest okresu je možné zabezpečiť priamo v ich zázemí. Obligatórne nároky, ktoré je treba pokryť predstavujú okolo 6000 osôb za deň, z toho min. 3000 v prostredí mimo zastavaného územia miest. Prímestské rekreačné zóny (PRZ) obidvoch miest sú už založené a umožňujú aj ďalší potrebný rozvoj predovšetkým pohybových, relaxačných a výletných aktivít. Horskú rekreáciu a s ňou spojenú horskú a vysokohorskú turistiku a náročné lyžiarske športy je možné ďalej rozvíjať v Roháčoch a to mimo územia TANAP-u. Ubytovaciu ani športovú kapacitu strediska Zverovka možno zvyšovať len v súlade s požiadavkami ochrany prírody. Rozvoj je treba sústrediť do stredísk Zuberec, Habovka a do novonavrhnutých stredísk Oravský Biely Potok a Vitanová. Stredisko Oravice je treba komplexne dobudovať, s orientáciou na plné využitie zdroja termálnej vody pre celoročnú pohybovú rekreáciu, relaxáciu a prípadne aj pre balneo a klimatickú liečbu, s cieľom vybudovať tu horské kúpeľné stredisko medzinárodného významu. Vodná nádrž Oravská priehrada patrí k najvyhľadávanejším turistickým centrom nielen Hornej Oravy ale celého Žilinského regiónu. Patrí k vyhľadávaným miestam najmä poľských, ale i českých a holandských turistov. Dáva možnosti pre rozvíjanie mnohých vodných športov ako vodné bicyklovanie, člnkovanie, potápanie, vodné lyžovanie windsurfing, jachting a iné. Príjemným spestrením môže byť plavba výletnou loďou na Slanický ostrov, ktorý je pozostatkom jednej zo zatopených obcí - Slanica. Na ostrovčeku sa nachádza kostol Povýšenia sv. kríža, v ktorom je umiestnené múzeum ľudovej plastiky a maľby, diela neznámych ľudových rezbárov a kamenárov z minulých storočí. Oravská Najznámejším strediskom Oravskej priehrady je Slanická osada. Turizmus pri Oravskej priehrade je možné ďalej rozvíjať kvantitatívne i predlžovaním sezóny. Vo všetkých strediskách je potrebné dobudovať vyššiu a špecifickú vybavenosť a zlepšiť štandard ubytovacích zariadení a ponuku služieb. Ako stredisko rekreácie pri vode je treba dobudovať aj časť prímestskú rekreačnú zónu mesta Tvrdošín pri vodnej nádrži. Vidiecky turizmus spojený s aktivitami v horskom prostredí je potrebné aktivizovať v podhorských sídlach Zuberec, Habovka, Biely Potok a Vitanová. Vidiecky turizmus s agrorekreáciou je treba podporovať v obciach Podbiel, Zemianska Dedina, Zábiedovo, Brezovica, Štefanov n.Oravou, prípadne aj v ďalších. V celom okrese sú veľmi dobré podmienky pre mototuristiku, cykloturistiku a okolo Oravskej priehrady, v Studenej doline, na Oraviciach, v Skorušinských vrchoch aj pre hipoturistiku. Horskú cykloturistiku v TANAP-e a v CHKO Horná Orava je treba umožniť len po komunikáciách, ktoré pre to určia orgány ochrany prírody. Za najvýznamnejšie trasy cestnej turistiky je treba považovať okruh Tvrdošín – Podbiel – Habovka – Oravice – Tvrdošín a medzinárodný tzv. Malý tatranský okruh s nástupom z Tvrdošína cez Suchú horu do Zakopaného a ďalej okolo Vysokých Tatier s návratom cez Liptov do Zuberca, a ďalej do Podbiela a Tvrdošína. Divácke podujatia športového a kultúrneho charakteru majú svoje ťažisko v Roháčoch pri Zuberci. V budúcnosti je pre takéto aktivity treba využívať aj Oravskú priehradu, mestá Tvrdošín a Trstenú a PRĽA Podbiel.

90


atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu - Tvrdošín Typ

Názov

pamiatková rezervácia ľudovej architektúry pamiatky vedy a techniky

K.ú. obce


zachovaný komplex 47 pôvodných drevených zrubových domov so šindľovými strechami a svojráznou výzdobou v súčasnosti zachované časti huty používanej na tavenie železnej rudy- hámor, prívodový a odpadový kanál, dúchadlová komora továrenskej haly a vysokej pece územie typické historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami, resp. územie s archeologickými náleziskami súbor ľudových stavieb pochádzajúcich z Oravských regiónov, rozdelený do celkov: Dolnooravský rínok, Zamagurská ulica, Goralské lazy, Kostol z cintorínom a Mlynisko

Podbiel

Františkova huta

Podbiel Trstená

pamiatková zóna

múzeum v prírode

Tvrdošín

Múzeum Oravskej dediny

Zuberec

Danosti okresu umožňujú pokrývať množstvo štandardných i špecifických záľub. Medzi najatraktívnejšie patrí rybolov a poľovníctvo. Z neštandardných sú tu možné extrémne vysokohorské športy, závesné lietanie, jaskyniarstvo a celý rad ďalších. Blízkosť jedného z najväčších turistických centier Poľska – Zakopaného si vyžaduje využiť túto skutočnosť pre posilnenie pohraničného turistického styku s cieleným smerovaním na Oravskú priehradu a na Oravice s možnosťou prepojenia cyklotrasou. Regulatívy pre usmerňovanie ďalšieho rozvoja rekreačných útvarov a priestorov vyššieho významu sú navrhnuté v tab. č.9/11.

2.9.4.11. okres ŽILINA Územie okresu tvorí rozľahlá Žilinská kotlina, ktorou preteká rieka Váh, s významnejšími prítokmi Rajčianka a Varínka. Z východu kotlinu ohraničuje masív Malej Fatry, zo severu Kysucká vrchovina, z juhu Strážovské vrchy a zo západu Súľovské vrchy. Na rieke Váh sú dve väčšie vodné nádrže, Hričovská a Vodné dielo Žilina. Kotlina je silne urbanizovaná a dopravne frekventovaná. Ťažiskom je mesto Žilina a okolité väčšie sídla Teplička nad Váhom, Varín, Lietavská Lúčka, Rajecké Teplice a Rajec. Medziokresné väzby rekreácie a turizmu sú početné. Najvýraznejšie sú s okresom Kysucké Nové Mesto, ktorý je súčasťou rekreačného zázemia Žiliny, ďalej s okresom Čadca v priestore Terchová – Lutiše, s okresom Dolný Kubín v smere Terchová – Zázrivá, s okresom Martin na chrbtoch Krivánskej a Lúčanskej Malej Fatry, s okresom Prievidza v priestore Fačkovské sedlo a obce Čičmany a s okresom Bytča na hrebeni Súľovských vrchov. Rekreačný potenciál okresu Žilina je veľmi veľký a rôznorodý. Vytvárajú ho dva najvýznamnejšie funkčné typy krajiny, horská a podhorská s vodnými plochami a s termálnymi vodami. Jeho danosti a aktivity majú zväčša celoštátny až medzinárodný význam. Umožňujú rozvíjať všetky pobytové pasantné a migračné formy horského, kúpeľného, mestského a vidieckeho turizmu, špičkové zimné lyžiarske športy a vo výhľade aj vodné športy. Sú tu tiež skoncentrované prírodné atraktivity a civilizačné danosti, ktoré vytvárajú jedinečnú ponuku pre poznávací, kultúrny, nákupný, kongresový turizmus a pre ich špecifické formy. Kvalitatívne najvyššiu hodnotu pre turizmus má mesto Žilina, prírodné liečebné kúpele Rajecké Teplice, priestor Terchovej s Vrátnou dolinou v Malej Fatre. Funkciu zotavenia je treba považovať za prioritnú v obciach Čičmany, Fačkov, Lutiše, Nezbudská Lúčka a v osadách Terchovej. Za významne participujúcu funkciu zotavenia je nutné považovať v obciach Mojš, Stráňavy, Belá, Lysica, centrálna časť Terchovej, Kunerad, Stránske, Kamenná Poruba, Rajecká Lesná, Zbyňov, Fačkov, Podhorie, Paština Závada, Hričovské Podhradie, Ovčiarsko, Dlhé Pole a Strečno. 91


Okres je súčasťou navrhovanej regionálnej priestorovej a funkčnej štruktúry Severopovažského regiónu cestovného ruchu a subregiónu Hornopovažského (viď tab. č.9/1). Územie okresu tvoria tri rekreačné krajinné celky (RKC) a to Žilina a okolie, Varínske podolie s Vrátnou dolinou a Rajecká kotlina. Hlavným turistickým a nástupným centrom oblasti a okresu, a tiež východiskovým centrom svojho RKC, je mesto Žilina. Východiskovými centrami pre ostatné RKC sú sídla Varín a Rajec. Navrhované funkčné jednotky regionálneho a vyššieho významu sú uvedené v tab. č.9/12. Na území okresu je treba záväzne pokryť nároky na oddych a zotavenie domácich obyvateľov, hlavne z miest Žilina, Rajecké Teplice a Rajec. Tieto predstavujú rozsah 30000 osôb za deň z toho približne 15 000 osôb mimo zastavaných území miest. Tento objem nárokov do značnej miery vyčerpáva potenciál okresu a preto časť z nich v rozsahu 8000 osôb bude treba smerovať do susedných okresov Kysucké Nové Mesto a Bytča. Pre mesto Žilina je treba rozšíriť a dobudovať všetky existujúce prímestské rekreačné zóny (PRZ) a založiť nové prímestské rekreačné útvary Mojš, Strečno a Nezbudská Lúčka. Pri kúpeľnom mieste Rajecké Teplice navrhujeme založiť rekreačné útvary Kamenná Poruba a Stránske. Možnosti pre ďalší rozvoj turizmu v okrese sú značne limitované v horských oblastiach, ktoré sú súčasťou NP Malá Fatra a CHKO Strážovské vrchy. Vo výhľade sa uvažuje o vyhlásení CHKO Lúčanská Malá Fatra. V NP Malá sa nachádza Vrátna dolina, ktorá je jednou z najkrajších dolín národného parku. Nachádza sa tu jedno z najvýznamnejších turistických a lyžiarskych stredísk na Slovensku s vynikajúcimi podmienkami pre zjazdové lyžovanie, bežky, snowbording a skialpinizmus. Mimo zimnej sezóny Vrátna dolina ponúka výborné podmienky na pešiu turistiku. Vo Vrátnej doline je možný už len rozvoj centrálnej časti – Starý Dvor v nadväznosti na kvantitatívny rozvoj v obci Terchová. Dopravné sprístupnenie Vrátnej doliny navrhujeme formou kyvadlovej dopravy z Terchovej. Zároveň v okrese vznikajú nové atraktívne možnosti ponuky pre turizmus. Medzi ne patrí novobudovaná sústava vodných diel na Váhu pri Žiline. Turisticky veľmi atraktívnou sa stala aj Strečnianska úžina s tokom Váhu, kde sa v rámci obnovenia tradícií realizuje splavovanie Váhu na pltiach. Takto návštevníci majú možnosť zoznámiť sa s množstvom kultúrnych a historických, prírodných a technických zaujímavostí, ktoré poskytuje sedem kilometrov splavovaného úseku. Exkluzivita pltníctva sa v plnej miere prejaví až po znížení dopravnej záťaže v tomto priestore. Súčasné využitie potenciálu okresu pre cestovný ruch je relatívne veľké. Podstatná časť kapacít je sústredená v strediskách Malej Fatry a v okolí Rajeckých Teplíc. Tieto, aj v budúcnosti ťažiskové priestory ponuky pre celoštátny a medzinárodný turizmus, je treba komplexne dobudovať vybavenosťou a kapacitne ďalej rozširovať len v okrajových horských a podhorských sídlach, osobitne v Terchovej, v obciach okolo Rajeckých Teplíc a v meste Rajec. Zároveň je potrebné budovať vybavenosť v ťažiskovom centre turizmu, v Žiline a v jej zázemí, hlavne na Vodnom diele Žilina na Váhu, ktoré sa začína miestnymi obyvateľmi využívať ako prímestská rekreačná zóna. Je potrebné vytvárať podmienky pre výrazné zvýšenie podielu tzv. mestského turizmu, poznávacieho, kultúrneho, spoločenského a zábavného, nákupného, obchodného, kongresového a ďalších. Na juhu okresu leží obec Čičmany, ktorá patrí medzi špičkové strediská vidieckeho a poznávacieho turizmu v kraji. Obec je známa starobylou a unikátnou architektúrou - maľovanými zrubovými drevenicami. Pre ich záchranu bola dolná časť obce v r. 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V rámci poznávacieho turizmu mestského je potrebné spomenúť Mestskú pamiatkovú zónu v Žiline a pamiatkovú zónu v Rajci. Do okruhu ponuky mestského turizmu je treba, s prihliadnutím na prioritu liečebnej funkcie začleniť aj Rajecké Teplice so satelitom Kunerad s klimatickými podmienkami vhodnými na liečenie. Relaxačno – liečebné kúpele Rajecké Teplice patria medzi najznámejšie slovenské kúpele, ktoré sú vybavené najmodernejšími diagnostickými a terapeutickými prístrojmi. Žriedla termálnych prameňov typu akratoteriem majú vďaka 38°C teplej vode vynikajúce liečivé účinky. Rozvoj turizmu na báze termálnych vôd zabezpečiť doplnením služieb v jestvujúcich lokalitách Rajecké Teplice, Rajec, Stráňavy a využitím potenciálu v priestore Rajec – Kamenná Poruba – Rajecké Teplice a oblasti Lietavskej Lúčky, Žiliny a Tepličky. 92


Pre rozvoj vidieckej pobytovej rekreácie a agroturistiky majú dobré podmienky skoro všetky horské a podhorské sídla okresu. Medzi najperspektívnejšie patria obce Dlhé Pole v Javorníkoch, osady Terchovej, Lutiše, Belá - Kubíková a Lysica v Kysuckej vrchovine, celé osídlenie v Súľovských vrchov, Stráňavy a Turie v podhorí Lúčanskej Malej Fatry, Rajecká Lesná a Fačkov. Obec Dlhé Pole je známa najmä tradíciou drotárstva a je členom Drotárie – združenia drotárskych obcí.

atraktivity poznávacieho a kultúrneho turizmu - Žilina Typ

Názov

K.ú. obce

Budatínsky hrad

Žilina

Strečno

Strečno

hrad Lietava

Lietava

Hričovský hrad

Hričovské Podhradie

hrady a zámky

pamiatková rezervácia ľudovej architektúry mestská pamiatková zóna pamiatková zóna

Čičmany


v súčasnosti v rekonštrukcii, je v ňom umiestnená expozícia drotárstva pri Považskom múzeu zrúcanina gotického hradu na skale, v súčasnosti je v ňom umiestnená expozícia dejín hradu, je z neho pekný výhľad na Starhrad a Domašínsky meander druhá najrozsiahlejšia zrúcanina hradu na Slovensku zrúcaniny pôvodne románskeho hradu, z ktorého sú v súčasnosti zachované múry a obranná veža charakteristické drevenice s bielou geometrickou ornamentovou výzdobou územie typické historickým sídelným usporiadaním, územie kultúrnej krajiny s pamiatkovými hodnotami, resp. územie s archeologickými náleziskami

Žilina Rajec

V rámci okresu sú aktívne mikroregióny a občianske združenia, ktoré sa snažia zachovať miestne tradície a orientujú sa na prezentáciu kultúrnych a prírodných atraktivít a zlepšenie služieb a vybavenosti v oblasti cestovného ruchu. Ide napr. o tradíciu drotárstva, prepojenie historických hradných ciest s Hričovským, Strečnianskym a Súľovským hradom (okres Bytča), dobudovanie Ekonskanzenu pod Lietavským hradom, snahy o prepojenie Žilinsko – martinskej aglomerácie rekreačnou regionálnou zónou. Okres disponuje množstvom kvalitných trás pre rôzne formy turistiky a migračného turizmu. V Krivánskej Malej Fatre je treba naďalej dávať prednosť pešej a lyžiarskej turistike, neuvažovať s horskou cykloturistikou a so závesným lietaním. V ostatných pohoriach je možný aj väčší podiel horskej cykloturistiky. Územím okresu prechádza hustá sieť cykloturistických trás (napr. Vážska cyklomagistrála). V oblasti Rajeckej doliny je vyznačených 110 km cykloturistických trás, ktoré sú určené pre horské i cestné bicykle. Cestnú cykloturistiku možno podporiť vybudovaním okruhu okolo Žilinskej kotliny s napojením na vonkajšie diaľkové trasy Považskú, Kysuckú a iné. V letnej sezóne pomôže k zvýšeniu atraktivity vybudovanie golfových areálov v Rajci, Belej a v Žiline – Budatíne. Regulatívy pre usmerňovanie ďalšieho rozvoja rekreačných priestorov a útvarov regionálneho a vyššieho významu v okrese Žilina sú navrhnuté v tab. č.9/12.

93


2.9.5. Tabuľková časť

tabuľka č.9/1

- priestorové jednotky rekreácie a cestovného ruchu regionálneho a vyššieho významu

tabuľka č.9/2

- okres BYTČA

tabuľka č.9/3

- okres ČADCA

tabuľka č.9/4

- okres DOLNÝ KUBÍN

tabuľka č.9/5

- okres KYSUCKÉ NOVÉ MESTO

tabuľka č.9/6

- okres LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ

tabuľka č.9/7

- okres MARTIN

tabuľka č.9/8

- okres NÁMESTOVO

tabuľka č.9/9

- okres RUŽOMBEROK

tabuľka č.9/10

- okres TURČIANSKE TEPLICE

tabuľka č.9/11

- okres TVRDOŠÍN

tabuľka č.9/12

- okres ŽILINA

tabuľka č.9/13

- Zoznam chránených stromov

94


3.

ZÁVÄZNÁ ČASŤ

Znenie záväznej časti ÚPN – VÚC ŽSK, Zmien a doplnkov v zmysle všeobecne záväzného nariadenia Žilinského samosprávneho kraja č. 6/2005, ktoré bolo schválené zastupiteľstvom Žilinského samosprávneho kraja dňa 27. apríla 2005 a Dodatku 1 k VZN schváleného Zastupiteľstvom ŽSK 4.septembra 2006 Uznesením 7 navrhujeme dohniť v Záväzných regulatívoch územného rozvoja v bode 3 V OBLASTI ROZVOJA REKREÁCIE, TURISTIKY, CESTOVNÉHO RUCHU A KÚPEĽNÍCTVA nasledovne o body 3.9 až 3.13 3.1 vytvoriť nadregionálny, regionálny a miestny funkčno - priestorový subsystém turistiky, rekreácie a cestovného ruchu v súlade s prírodnými a civilizačnými danosťami kraja, ktorý zabezpečí každodennú a víkendovú rekreáciu obyvateľov kraja, hlavne z miest a ktorý vytvorí optimálnu ponuku pre domácu a zahraničnú turistiku, prednostne kúpeľnú, poznávaciu, športovú a relaxačnú, 3.2 podporovať diferencované regionálne možnosti využitia rekreácie, turistiky a cestovného ruchu na zlepšenie hospodárskej stability a zamestnanosti, najmä na Kysuciach, Orave a v Turci, pre upevňovanie zdravia a rekondíciu obyvateľstva, predovšetkým miest Žilina, Ružomberka, Martina a Liptovského Mikuláša a pre zachovanie a využitie kultúrneho dedičstva vo všetkých okresoch kraja, 3.3 rezervovať plochy na uskutočňovanie vrcholových športových podujatí pre športoviská v Liptovskom Mikuláši, Závažnej Porube, stredisku Demänovská dolina – Jasná, 3.4 preferovať kvalitatívny rozvoj a vysokoštandardnú vybavenosť pre horský turizmus, klimatickú liečbu a vrcholové športy na území Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra a Národného parku Veľká Fatra, v prevádzkových kapacitách stanovených podľa schválených podľa schválených územných plánov obcí a podľa zákona č.127 o EIA; v chránených krajinných oblastiach Kysuce, Strážovské vrchy a Horná Orava podporovať aj kvantitatívny rozvoj budovania vybavenosti pre turistiku v mestách a vidieckych sídlach, 3.5 pre všetky mestá v kraji dobudovať jestvujúce a založiť nové prímestské rekreačné zóny, s rekreačnými lesmi a vybavenosťou pre pohybové a relaxačné aktivity; sledovať pri tom potrebu znížiť tlak na najatraktívnejšie turistické a kúpeľné centrá, ako je Vrátna dolina a Rajecké Teplice pri Žiline, Martinské hole pri Martine, Malinô Brdo pri Ružomberku a Demänovská dolina pri Liptovskom Mikuláši, 3.6 využiť polohu Kysúc a Oravy, ktoré sú dobre dostupné z veľkých sídelných aglomerácií v Českej republike a v Poľskej republike, pre budovanie vybavenosti pre zahraničnú návštevnosť so športovým a relaxačným zameraním plošne vo všetkých horských a podhorských sídlach, pri Oravskej Priehrade, v Oraviciach, 3.7 dobudovať na medzinárodných cestných trasách E-50, E-75 a E-77 zariadenia na zachytenie a využitie turistického tranzitu na území kraja budovaním motoristických a cyklistických trás a okruhov cez Rajeckú kotlinu, Turiec a Liptov; realizovať úseky Malého tatranského okruhu a Veľkého tatranského okruhu, prípadne ďalších medzištátnych okruhov, ktoré prebiehajú územím kraja, 3.8 v oblasti kúpeľníctva 3.8.1 dobudovať a modernizovať prírodné liečebné kúpele medzinárodného a celoštátneho významu Rajecké Teplice, Turčianske Teplice, Lúčky, Korytnica a Liptovský Ján, 3.8.2 využiť predpoklady na vybudovanie prírodných liečebných kúpeľov celoštátneho významu Slaná Voda, 3.8.3 zachovať súčasnú liečebnú funkciu v existujúcich zdravotníckych zariadeniach kúpeľnej starostlivosti a v odborných liečebných ústavoch, 3.8.4 podporovať ťažiskové územia kúpeľného a zdravotného cestovného ruchu – kúpeľné miesta Korytnica, Kunerad, Rajecké Teplice, Lúčky, Liptovský Ján a Turčianske Teplice za súčasného rešpektovania ochrany vnútorných kúpeľných území,

95


3.9 využiť potenciál geotermálnej energie na báze termálnych vôd pre rekreáciu a cestovný ruch v geotermálnej oblasti Žilinskej kotliny, Turčianskej kotliny, Liptovskej kotliny a Skorušinskej panvy pri rešpektovaní záujmov ochrany prírody a zdrojov pitných vôd 3.10 podporovať aktivity súvisiace s rozvojom vidieckeho turizmu v podhorských oblastiach najmä na Kysuciach, Orave a v Turci 3.11 dobudovať sieť turistických informačno-propagačných centier a návštevníckych centier rekreácie a turizmu v okresných sídlach kraja a východiskových centrách cestovného ruchu 3.12 rezervovať plochy na športovú infraštruktúru v rámci sídelných útvarov miest, najmä v Žiline, Martine a Liptovskom Mikuláši 3.13 podporovať aktivity, ktoré súvisia s realizáciou siete miestnych cyklotrás nadväzujúcich na navrhované cyklomagistrály Ostatné časti Záväznej časti Územného plánu Veľkého územného celku Žilinského kraja v znení platných zmien a doplnkov ostávajú bez zmeny.

96

Návrh priestorových jednotiek rekreácie a cestovného ruchu regionálneho a vyššieho významu. Nadregionálne záujmové územia Regióny cestovného ruchu Názov RCR 1 Severopovažský Subregión Hornopovažský

Nástup. Centr.

Rekreačné územ.celky (okresy)

3 Okres Žilina

Nástup. centr. 4 Žilina

Okres Bytča

Bytča

Okres Kys. N. Město

Kys.N. Mesto

Čadca

Okres Čadca

Čadca

Martin

Okres Martin

Martin

2 Žilina

Severopovažský Subregión Kysucký

Turčiansky

Regionálne záujmové územia

Názov RÚC

Rekreačné krajinné celky Názov RKC

Výcho‐ disk.cen. 5 6 Žilina a okolie Žilina

tab.č.9/1.

Subregionálne záujmové územia Rekreačné priestory, útvary Druh, názov, význam

7 CMCR Žilina PRZ mesta Žilina SRTS Mojš ZR Stráňavy SRTS Strečno Varín SVT Varín – Krasňany Varínske podolie‐ SVT Terchová Vrátna AGL.RÚ Vrátna AGL.RÚ Terchová SRT Varín – Jedľoviny SRTS Nezbudská Lúčka SRT Belá SVT LKM Rajecké Teplice Rajecká Rajec kotlina SRTS(RK) a LK Kunerad PRZ mesta Rajecké Teplice SRTS(RK) Kamenná Poruba SRTS(RK) Stránske SVT Rajec PRZ mesta Rajec SRTS Rajecká Lesná SRT Fačkov‐Fačkovské Sedlo SRTS Čičmany Bytča a okolie Bytča SVT Bytča PRZ mesta Bytča AGL.RÚ+RK Súľov‐Hradná AGL.RU V.Rovné Nízky Javorník SRTS Kolárovice‐Čerenka SVT Kys.N.Mesto Kys.N. Mesto Kys.Nové a okolie Město PRZ mesta K.N.Mesto SRT K.N.Mesto – V.Ostré SRTS Horný Vadičov Čadca a Čadca CMCR Čadca okolie PRZ mesta Čadca SRTS Čadca – Husárik AGL.RÚ Veľká Rača AGL.RÚ Skalité SRTS Čierne SRTS Raková ‐ Korcháň Turzovská Turzovka SVT Turzovka vrchovina PRZ mesta Turzovka AGL.RÚ a LK Makov AGL.RÚ Klokočov SRTS Korňa Kysucké Nová Bystrica AGL.RÚ Nová Bystrica Beskydy SRTS Zborov Martin CMR Martin Martin a Martinské PRZ mesta Martin hole SVT Vrútky PRZ mesta Vrútky AGL.RÚ Martinské Hole PRZ Sučany SVT Príbovce Lúčanská Príbovce Malá Fatra SRT Valča‐Valčian.Dolina SVT Kláštor pod Znievom SRTS Kláštor p.Zn.‐Lazany AGL. RÚ Vrícko Veľká Fatra‐ Necpaly SVT Necpaly Juh SRTS Necpaly SVT Blatnica AGL.RÚ Blatnica Veľká Fatra‐ Turčianska SVT Turčianska Štiavnička Sever Štiavnička SRTS Turč.Štiavnička

M ‐ R C C C M M M R R R M C ‐ R R C ‐ R R C C ‐ C C R R ‐ R R C ‐ R M M R C C ‐ M R R C R M ‐ C ‐ M C C C R C R R M M C R

Kriváňska Malá Fatra

Okres Turč. Teplice

Turč. Teplice Turč. Teplice Turčianske a okolie Teplice

Pohorie Žiar

Oravský

Dolný Kubín

Okres Dolný Kubín

Tvrdošín, Trstená

Okres Tvrdošín Tvrdošín

Námestovo

Liptovský

Ružomberok

Turany

Slovenské Pravno

Dolný Kubín Dolný Kubín a Dolný Kubín okolie

Zázrivá Oravská priehrada

Zázrivá Tvrdošín

AGL.RÚ Skl.Podzámok SVT Belá‐Dulice SRT Belá‐Dulice‐Jasenská Dol.

R R M

SVT Turany SRT Turany –Trusalová AGL.RÚ Šútovo AGL.RÚ Turč.Kľačany SVT a LKM Turčianske Teplice PRZ mesta Turč.Teplice SRTS (RK) Rakša SRTS (RK) Háj SVT Mošovce AGL.RÚ Mošovce AGL.RÚ Čremošné SVT Slovenské Pravno SRTS Slovenské Pravno SRTS Jasenovo SRTS Turček CMCR Dolný Kubín PRZ mesta Dolný Kubín AGL.RÚ D.Kubín‐Kubín.Hoľa SRTS D.Kubín‐Srňacie AGL.RÚ Oravský Podzámok AGL.RÚ Vyšný Kubín ZT Jasenová‐Bralo SRTS Malatiná SVT Párnica SRT Párnica – Dierová SRT Párnica – Lučivná AGL.RÚ Zázrivá SVT Tvrdošín PRZ mesta Tvrdošín SVT Trstená PRZ mesta Trstená AGL.RÚ Trstená‐Oravská Priehr.

C C C R M ‐ R R C C R R R R R C ‐ M R M R R R R R C C M ‐ M ‐ C

AGL.RÚ Nižná AGL.RÚ Podbiel SRTS Brezovica SVT Zuberec Roháče Habovka Zuberec AGL.RÚ Zuberec‐Roháče SRTS Biely Potok SRT /RK/ Oravice SRTS Vitanová Okres Námes‐ Námes‐tovo Námestovo a Námestovo SVT Námestovo tovo okolie PRZ mesta Námestovo AGL.RÚ Námestovo VN AGL.RÚ Slanická Osada Oravské Oravská SVT Oravská Polhora Beskydy Polhora AGL.RÚ Orav.Polhora LK Orav.Polhora – Slaná Voda SRTS Rabča SRTS Rabčice SRTS Siheľné SRT Námestovské Pilsko SRTS Oravské Veselé SRTS Novoť SRTS Zákamenné ZT Zákamenné‐Oselné SVT Oravská Lesná Biela Orava Oravská Lesná AGL.RÚ Oravská Lesná SRT Hruštín – Zábava ZT Lokca Okres Ružom‐ Ružom‐ Ružomberok Ružom‐berok CMCR Ružomberok berok berok a okolie PRZ mesta Ružomberok AGL.RÚ Bešeňová AGL.RÚ Ružomb.‐Skipark SRT Ružomb.‐Trlenská dolina SRT Ružomb.‐Podsuchá SRT /RK/ Ružomb.‐Smrekovica

R C R M M C M R M M M C C C R C R R R R R C C C C R M ‐ M M R R C

Kraľovianska Ľubochňa úžina

Dolina Revúcej


Liptovská Osada

SRTS Vyšný Sliač LK Lúčky Kúpele AGL.RÚ Lúčky SRTS Komjatná‐Studničné RK Ľubochňa /výhľ. LK/ SRTS /RK/ Hubová SRTS /RK/ Švošov AGL.RÚ Stankovany‐Podšíp SVT Liptovská Osada AGL.RÚ Lipt.Osada LK Lipt.Osada‐Korytnica kúpele

AGL.RÚ a RK Lipt.Revúce AGL.RÚ Liptovská Lúžna Okres Liptovský Lipt. Mikuláš Lipt. Mikuláš Lipt. Mikuláš CMCR Liptovský Mikuláš Mikuláš a okolie PRZ mesta L.Mikuláš SRT L.Mikuláš – Ondrašová AGL.RÚ Demänovská Dolina SRT Záv. Poruba ‐ Opalisko SVT Lipt.Ján LK L.Ján‐Svätoján. Kúpele AGL.RÚ Lipt. Ján AGL.RÚ Liptovský Trnovec Liptovská Mara Kvačany AGL.RÚ Liptovská Sielnica AGL.RÚ Bobrovník AGL.RÚ Dúbrava AGL.RÚ Kvačany AGL.RÚ Huty‐Borové SVT Bobrovec Západné Tatry AGL.RÚ Jalovecká dolina AGL.RÚ Žiarska dolina AGL.RÚ Studená dolina AGL.RÚ Pribylina Liptovský Hrádok AGL.RÚ Podbanské SVT Liptovský Hrádok Biely a Čierny Váh ‐ Boce PRZ mesta Lipt.Hrádok ZT L.Hrádok‐Michalovo AGL.RÚ Vavrišovo AGL.RÚ Liptovská Kokava AGL.RÚ Kráľova Lehota SRTS /RK/ Kr.Lehota – Svarín AGL.RÚ Hybe SVT Východná AGL.RÚ Východná SVT Važec AGL.RÚ Važec SRTS Malužiná AGL.RÚ Nižná Boca AGL.RÚ Vyšná Boca Nízke Tatry ‐ Partizánska SVT Partizánska Ľupča Západ Ľupča AGL.RÚ Ľupčianska Magura RK P.Ľupča – Železnô SRT /RK/ P.Ľupča – Magurka ZT Part.Ľupča – Slatvinskô

CMCR SVT LKM LK RK PRZ SRTS SRTS(LK) SRTS(RK) SRT ZT ZR AGL.RÚ

Cieľové miesto cestovného ruchu – centrum turizmu celoštátneho a vyššieho významu Sídlo významné pre turizmus – centrum turizmu regionálneho významu Miesto s prírod. liečebnými kúpeľmi – kúpele medzinárodného významu Miesto s prírod. liečebnými kúpeľmi – kúpele regionálneho a vyššieho významu Miesto s relaxačnými (komunálnymi) kúpeľmi – regionálneho a vyššieho významu Prímestská rekreačná zóna (lesoparky, záhradkár. a chatárske osady,športové a relaxačné areály) Sídelné stredisko rekreácie a turizmu (v zastavanom území a na okrajoch sídla) Stredisko rekreácie a turizmu pri liečebných kúpeľoch (mimo vnútorného kúpeľného územia) Stredisko rekreácie a turizmu pri relaxačných kúpeľoch Stredisko rekreácie a turizmu (mimo zastavaného územia sídla) Základňa turizmu Základňa rekreácie Aglomerácia rekreačných útvarov

M C R

Význam: Medzinárodný Celoštátny Regionálny (okresný)

R C R R C R R R C C C C C M ‐ M M C C C M M C C R R C C R C R M M M ‐ R C M R C C M C C C C M M C C R C R

REGIÓN SEVEROPOVAŽSKÝ Subregión Hornopovažský Tab.č.9.2. Návrh rozvoja rekreačných priestorov a útvarov vyššieho významu v okrese BYTČA Zmeny a doplnky č.3

ÚPN – VÚC Žilinského kraja Rekreačný Krajinný celok

Rekreačný priestor,útvar

Funkčný

Výmera

Denná návštev. v hl. sezóne

(ha) Obec, k.ú.

1

2

Bytča a okolie Bytča Súľov-Hradná

Nízky Javorník Kolárovice Veľké Rovné

ID

Druh, názov,

Stav

Návrh

4

5

6

7

8

9

10

1,1

PRZ Bytča

-

-

-

120

600 L

1,2

AGL.RÚ SúľovHradná -SRTS Súľov -SRTS/RK/ Hradná

II

C

160

640

800 L

1,3

SRTS Čerenka

III

R

80

290

1300 Z

1,4

SRTS Vyš.Žarnov SRT Dolinky

II

R

30

130

300 L

3

Typ

Význ.

Stav

Návrh

Poznámka, spôsob rozv.

Obec

Význam strediska

11

12

14

Formy CR

Spôsob rozvoja územia

Hlavné

1200 L nová výstav. vybav. PRZ 1700 L prest.a nová výst.v SRTS Súľov,nová výstavba RK Hradná 1600 Z dostavba vyb.SRTS 900 L dost.a nová výst.v SRTS

Bytča

Doplnkové 15

16

Prímestská rekreácia, Poznávací Letný pobytový v horách, Vidiecky

Letný pobytový v horách

Letný pobytový v horách, Vidiecky Zimný pobytový v horách, Vidiecky, Poznávací

SúľovHradná

C

Kolárovice

R

Zimný pobytový v horách

Veľké Rovné

C


17

Denná Ochrana prírody návštevnosť návrh 19

dostavba 1200 L vybav. PRZ 1700 L prest.a nová výst.v SRTS Súľov,nová výstavba RK Hradná dostavba 2000 Z vyb.SRTS Dostavaba a nová 3000 Z výstavba SRT Dolinky

20

Limity vzužitia

21

--CHKO Strážovské vrchy,nCHVÚ Strážovské vrchy, SKUEV0256 CHKO Kysuce CHKO Kysuce

OP vodných zdrojov

Poznámka

22

REGIÓN SEVEROPOVAŽSKÝ Tab.č.9/3. Návrh rozvoja rekreačných priestorov a útvarov vyššieho významu v okrese ČADCA Zmeny a doplnky č.3



Turzovská vrchovina

Kysucké Beskydy

Výmera


(ha) Obec, k.ú.

1 Čadca a okolie

Funkčný

2 Čadca

ID

Druh, názov, 3

4

Typ

Význ.

Stav

Stav

Návrh

5

6

7

Návrh 8

9

10

2,1

PRZ Čadca- Drahošanka -.Milošovský potok - Jurošov Vrch - Rieka

-

-

190

630

800 L

2,2

SRTS Čadca Husárik AGL.RÚ Veľká Rača - SRTS Oščadni-ca - SRT Lalíky - SRT Dedovka

III

R

160

230

1200 Z

III

M

580

1790

3000 Z

Oščadnica

2,3

Skalité

2,4

AGL.RÚ Skalité - SRTS Skalité - SRT Serafí-nov

III

M

230

270

2500 Z

Čierne

2,5

SRTS Čierne

III

R

-

230

400 L

Raková

2,12

SRTS Korcháň

III

R

-

320

500 L

Turzovka

2,6

PRZ Turzovka

-

-

-

90

200 L

Korňa

2,7

SRTS Korňa

III

R

-

120

Makov

2,8

III

M

350

2070

2600 Z

Klokočov

2,9

AGL.RÚ Makov - SRTS Centrum - SRT/RK/ Veľký Javorník - SRT Bumbálka - SRT Čierne AGL.RÚ Klokočov - SRTS Klokočov - SRT Biely Kríž

III

R

280

800

600 Z

Nová Bystrica

2,1

AGL.RÚ N. Bystrica - SRTS Vychylovka - SRTS Chmúra - SRTS Podrycierová

III

C

450

1260

300 L

Zborov

2,11

SRTS Zborov

III

R

-

230

200 L


Obec

Význam strediska

11

12

14

Formy CR

Spôsob rozvoja Denná návšt. územia návrh

Hlavné

Doplnkové

15

16

Ochrana prírody

Limity využitia

Poznámka

21

22

17

19

20

1500 Z dost.vybav. Čadca PRZ J.Vrch a Rieka, nová výstav. PRZ Drahošanka

-

Prímestská rekreácia, Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách

dost.vybav. PRZ J.Vrch a Rieka, nová výstav. PRZ Drahošanka

1500 Z

---

PHO zdrojov pitných vôd

1600 Z dostavba.vyb. SRTS Husárik 5600 Z dost.vyb.SRT Lalíky a Dedovka, nová výstavba v SRTS Oščadnica

R

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách

dostavba.vyb. SRTS Husárik dost.vyb.SRT Lalíky a Dedovka, nová výstavba v SRTS Oščadnica

1600 Z

---

10500 Z

CHKO Kysuce, SKUEV0288

PHO zdrojov pitných vôd PHO zdrojov pitných vôd

2700 Z

---


800 L

---

900 L

---

600

CHKO Kysuce

500 L

CHKO Kysuce

3100 Z

CHKO Kysuce

PHO zdrojov pitných vôd PHO zdrojov pitných vôd PHO zdrojov pitných vôd PHO zdrojov pitných vôd PHO zdrojov pitných vôd

1100 Z



2600 L



500 L

CHKO Kysuce

2700 Z dost.vyb.SRT Serafínov, nová výst. v SRTS Skalité 800 L dostavba vybav. SRTS 900 L dostavba vybav. SRTS 600 Z dost.vyb.PRZ

Oščadnica

M

Skalité

M

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách

Čierne

R

Raková

R

Turzovka

-

Letný pobytový v horách, Vidiecky Letný pobytový v horách, Vidiecky Prímestská rekreácia

dostavba vybav. Korňa SRTS Makov 3100 Z dost.vyb.SRT Bumbálka, nová výstavba RK V.Javor. a v obidvoch SRTS 1100 Z dost.vybav. SRT Biely Kríž, nová výst. v SRTS Klokočov 2600 L dostavba a nová výstavba vo všetkých SRTS

500 L

dost. vybav. SRTS

R M

Letný pobytový v horách, Vidiecky Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách

Vidiecky

Zimný pobytový v horách

Vidiecky

Vidiecky

Vidiecky

dost.vyb.SRT Serafínov, nová výst. v SRTS Skalité dostavba vybav. SRTS dostavba vybav. SRTS dost.vyb.PRZ dostavba vybav. SRTS dost.vyb.SRT Bumbálka, nová výstavba RK V.Javor. a v obidvoch SRTS

Klokočov

R


Nová Bystrica

C

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Vidiecky, Poznávací

dost.vybav. SRT Biely Kríž, nová výst. v SRTS Klokočov dostavba a nová výstavba vo všetkých SRTS

Zborov

R

Letný pobytový v horách, Vidiecky

dost. vybav. SRTS

REGIÓN ORAVSKÝ Tab.č.9/4. Návrh rozvoja rekreačných priestorov a útvarov vyššieho významu v okrese DOLNÝ KUBÍN

Zmeny a doplnky č.3

ÚPN – VÚC Žilinského kraja Rekreačný Krajinný celok 1 Dolný Kubín


Výmera


(ha) Obec, k.ú.

ID

2 Dolný Kubín

Oravský zámok

Pod-

Vyšný Kubín

Druh, názov,

Typ

Význ.

Stav

Návrh

Obec

Význam strediska

11

12

14

Formy CR

Stav

Návrh

4

5

6

7

8

9

10

3,1

PRZ Dolný Kubín - Kuzmínovo, Gaceľ - M.Bysterec - Brezovec, Hôľka - Jelšava - Brezovec - Medzihradné

-

-

-

990

2800 Z

Dolný Kubín 4600 Z dobudovanie vybavenosti PRZ a tur. základne Gaceľ

-

Prímestská rekreácia, Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách

3,2

AGL.RÚ Kubín.hoľa - SRTS Beň.Lehota - SRTS Kopanice - SRT Pikula - ZT Kubín.hoľa

III

M

1050

1050

5300 Z

6500 Z dobud.vybav. a nová výst.v SRTS Kopanice a SRT Pikula

M


3,3

SRTS Srňacie

II

R

240

240

50 L

R

3,4

AGL.RÚ Or.Podzám. SRTS Or.Podzám. - ZT Sihoť, Racibor - ZT Račová - ZR Dolná Lehota

II

M

360

680

400 L

3,5

AGL.RÚ Vyš.Kubín - SRTS Vyš. Kubín

II

R

-

290

300 L

600 L

Vyšný Kubín dobud.vybav., nová výst.v SRTS Vyš.Kubín

nov.výs.v SRTS

Doplnkové

15

16

17

19

Ochrana prírody

Limity vzužitia

Poznámka

20

21

22

SKUEV0243

Vidiecky

dobud.vybav. a nová výst.v SRTS Kopanice a SRT Pikula

6500 Z

OP NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra, SKUEV0185


Vidiecky

300 L

M

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Poznávací

Vidiecky

dobud. SRTS reanimácia obce dobud.vyb.a nová výstavba v SRTS Or.Podz. a v ZR Dolná Lehota

R


Malatiná

R

dobudov. vybav. SRT 2400 Z bez zmeny

Párnica

R


2600 L dobud.vyb. obce Zázrivá nová výstavba v SRTS a v ZR

Zázrivá

300 L

dobud. SRTS reanimácia obce 1000 L dobud.vyb.a nová Oravský zámok výstavba v SRTS Or.Podz. a v ZR Dolná Lehota

- ZT Bralo

Pod-

2000 Z

SKUEV0243

dobud.vybav., nová výst.v SRTS Vyš.Kubín

600 L

Vidiecky

nov.výs.v SRTS

300 L


Vidiecky

dobudov. vybav. SRT prepojenie s obcou šport. zariadeniami

500 L

OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra, PHO zdrojov SKUEV0252 pitných vôd

Jasenová

SRTS Malatiná

II

R

-

425

100 L

300 L

Párnica

3,7

SRT Dierová SRT Lučivná

Párnica-

II

R

-

60

300 L

500 L

Párnica-

III

C

330

130

2400 Z

II

C

260

1040

900 L

3,9

Hlavné

Denná návštevnosť návrh

4600 Z

3,6

3,8


dobudovanie vybavenosti PRZ a tur. základne Gaceľ

Malatiná

Zázrivá


3

Jasenová

Zázrivá

Funkčný

AGL.RÚ Zázrivá - SRTS Stred - SRTS Biela - SRTS Havrania - ZR Kozinská - ZR Ráztoky

C

C

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Vidiecky

dobud.vyb. obce Zázrivá nová výstavba v SRTS a v ZR

3500 Z

3000 L

OP NP Malá Fatra, PHO zdrojov pitných vôd NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra, SKUEV0251

REGIÓN SEVEROPOVAŽSKÝ Subregión Kysucký Tab.č.9/5. Návrh rozvoja rekreačných priestorov a útvarov vyššieho významu v okrese KYSUCKÉ NOVÉ MESTO Zmeny a doplnky č.3

ÚPN – VÚC Žilinského kraja Rekreačný Krajinný celok 1 Kys.N. Mesto a okolie


Funkčný

Výmera


(ha) Obec, k.ú. 2 Kys.N. Mesto

Horný Vadičov

ID

Druh, názov,

Typ 5

Význ.

Stav

Stav

Návrh

6

7

8

9

10

-

420

600 L

210

210

1000 Z

3

4

4,1

PRZ Kys.N.Mesto - Stránie - Neslušský Rybník

4,2

SRT Veľké Ostré

III

R

4,3

SRTS Vadičov

III

R

Horný

Návrh

85


Obec

Význam strediska

11

12

14

Formy CR


Hlavné

1800 L dostavba PRZ

1000 Z dostavba SRT

vybav.

dostavba SRT

vybav.

Kys.N. Mesto

Horný Vadičov

Doplnkové 15

Letný pobytový pri vode, Prímestská rekreácia

R

Zimný pobytový v horách, Letný pobytový v horách

R

Zimný pobytový v horách, Letný pobytový v horách

16 Poznávací

Vidiecky


17

19

Ochrana prírody

20

Limity vzužitia

21

dostavba PRZ

1800 L

PP Kys.N. Mesto

dostavba vybav. SRT

1000 Z

---

OP vodných zdrojov

dostavba vybav. SRT

600 Z

---

OP vodných zdrojov

Poznámka

22

REGIÓN LIPTOVSKÝ Tab.č.9/6. Návrh rozvoja rekreačných priestorov a útvarov vyššieho významu v okrese LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ




Výmera


(ha) Obec, k.ú.

1 Lipt.Mikuláš a okolie

Funkčný

2 Lipt. Mikuláš

ID

Druh, názov, 3 5,1

5,2

4 PRZ Lipt.Mikuláš - Palúdzka - Mútnik - Nicovo - Iľanovo - Ploštín SRT Lipt.Ondrašová

Typ 5

Význ.

Stav

6

7

-

Návrh

Stav

Návrh

8

9

10

830

6000 L

-

II

R

-

50

-

70


Obec

Význam strediska

11

12

14


Hlavné

Doplnkové

15

16

Letný pobytový pri termálnej vode, Zimný pobytový pri termálnej vode

dostavba areálu pri term.vrte

5000 L

---

C


1500


Pavč. Lehota

C


OP NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry, SKUEV0061 OP NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry


Pavč. Lehota

5,4

II

C

Demänovská dolina

5,5

AGL.RÚ – Demänová - Pavčina Lehota - Tri Studničky AGL.RÚ Demänová - Jaskyne - Repiská - Záhradky - Jasná

III

M

990

990

7000 Z

7000 Z dostavba vybavenosti ZOH 2006

Demänovská pre dolina

M


Závažná Poruba

5,6

SRT Opalisko

III

C

250

250

3000 Z

4300 Z dost. SRT rozvoj PRZ

Závažná Poruba

C


Lipt.Ján

5,7

AGL.RÚ Lipt.Ján - SRTS/LK/ Lipt.Ján SRT/RK/ Ján.Dolina

III

C

450

450

2900 L

4800 Z dost. a nová Lipt.Ján výstavba v SRTS a SRT

M


5,8

LK Svätoján.kúpele

-

C

-

-

-

C

Kúpeľný

nová výstavba LK

5,9

AGL.RÚ Jalovec.Dol. - SRTS Bobrovec - SRT Tokariny - SRTS Jalovec

III

R

330

630

1000 L

R


dost.vybav. a nová výstavba v SRTS Bobrovec a Jalovec

Západné Tatry Bobrovec

dostavba vybavenosti AGL.

300

nová výstavba LK

1300 L dost.vybav. a nová Bobrovec výstavba v SRTS Bobrovec a Jalovec

Jalovec

Vidiecky

dostavba vybavenosti AGL., golf.areálu Letný pobytový pri termálnej dostavba. vode vybavenosti AGL., kúpaliska

3000 Z

dostavba vybavenosti s možnosťou ZOH

12000 Z

OP NAPANT, NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry, SKUEV0302

Vidiecky

dost. SRT rozvoj PRZ

4300 Z


Kúpeľný

dost. a nová výstavba v SRTS a SRT

4800 Z


5,10

Jakubovany

5,11

AGL.RÚ Žiar.Dolina - SRTS Žiar - SRT Žiar.Dolina - SRT Úboč - ZT Žiar.chata AGL.RÚ Studená Dolina - SRTS Jakubovany SRT Studen.Dolina

dost.vybav. a nová výstavba v SRTS Žiar

Žiar

III

C

320

410

800 L

800 L

III

R

790

970

800 L

1000 L dostavba vybav. Jakubovany v SRTS Konská a Jakubovany aj nová výstavba v ZT Švihrová

C


R


- SRTS Konská - ZR Pod Barancom

Konská


Jamník

- ZT Švihrová

Jamník

Letný pobytový v horách, Vidiecky Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Poznávací

AGL.RÚ Pribylina - SRT Kamenná

II

M

960

960

2300 L

3000 L dostavba, v SRT Pribylina Pred Lehotou a Pri Belej nová výstav.


1300 L

OP TANAP, TANAP, nCHVÚ Tatry, SKUEV0307


Konská

5,12


300

Jalovec

Žiar

Pribylina

22

M

C

dostavba. vybavenosti AGL.

21

20 OP NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry, SKUEV0302

II

1800

Poznámka

19

AGL.RÚ Demänová - Jamy

1000 Z

Limity vzužitia

3000 Z

5,3

140

Ochrana prírody

dost.vybav.a funkč. integrácia do ucelenej PRZ

výst.pri

17


Prímestská rekreácia

3000 Z dost.vybav.a funkč. Lipt. Mikuláš integrácia do ucelenej PRZ

3000 L nová term.vrte

Formy CR

M

Vidiecky

Vidiecky

dost.vybav. a nová výstavba v SRTS Žiar

1500 L

OP TANAP, TANAP, nCHVÚ Tatry, SKUEV0307

dostavba vybav. v SRTS Konská a Jakubovany aj nová výstavba v ZT Švihrová, golf.areálu

1000 L

PHO zdrojov OP TANAP, pitných vôd TANAP, nCHVÚ Tatry, SKUEV0307

500 L

OP TANAP, TANAP, nCHVÚ Tatry

3000 L

PHO zdrojov OP TANAP, pitných vôd TANAP, nCHVÚ Tatry, SKUEV0306, SKUEV0307

dostavba, v SRT Pred Lehotou a Pri Belej nová výstav.


SRTS Pribilina

SRT Pred Račkovou dol. SRT Pred Lehotou - SRTS Pribylina Lipt. Kokava

- SRT Pri Belej

AGL. RÚ Podbanské - SRT Podbanské SRT Surový Hrádok - SRT Pri Bystrej - ZR Suchý Hrádok

II

M

1930

1150

3700 L

3800 L dostavba vybavenosti SRT

Liptovský Liptovská Mara, Kvačany Trnovec

5,14

II

M

210

350

3000 L

Liptovská Sielnica

5,15

II

C

100

Bobrovník

5,16

AGL.RÚ Lipt.Trnovec SRTS Lipt. Trnovec - SRTS Hájiky AGL.RÚ Lipt. Sielnica SRTS Lipt. Sielnica - SRT Hrachovište AGL.RÚ Bobrovník - SRTS Bobrovník - ZR Tvarožná - ZR Hliník

II

C

Vlachy

5,17

AGL.RÚ Vlašky - ZT Dechtáre

II

Dúbrava

5,18

AGL.RÚ Dúbrava - SRT Dúbrava Krížska Dolina - SRTS Lazisko

Kvačany

5,19

AGL.RÚ Kvačany - SRTS Kvačany

Liptovské Matiašovce Huty

Biely Čierny Boce

a Lipt. Hrádok Váh,

5,20

5,21

5,22

Vavrišovo

Liptovský Peter

5,23

SRTS Vyšné Matiašovce AGL.RÚ HutyBorové - SRTS Huty SRTS Malé Borové SRTS Veľké Borové - ZT Oblazy - ZT Biela Skala PRZ Lipt.Hrádok - Borové Sihoť - Lipt.Porúbka - Podzámok - Dovalovo - Hlboké ZT Michalovo

AGL.RÚ Vavrišovo - SRTS Vavrišovo - SRT Brezinka

- SRT Kaleník

Letný pobytový pri termálnej Vidiecky vode, Zimný pobytový pri termálnej vode

Lipt. Kokava

5,13

Pribylina

SRTS Pribilina

M


4600 L dostavba SRT, Liptovský Hájiky, nová výstav. Trnovec v SRTS L.Trnovec

M

Letný pobytový pri vode

600 L

2400 L nová výstavba, Liptovská SRTS L.Sielnica a Sielnica Hrachovište

C


480

1000 L

1200 L nová výst., SRTS Bobrovník Bobrovník, ZT Tvarožná a Hliník

C


C

170

200 L

1200 L nová výstav. SRTS Vlachy Vlašky a dostavba ZT Dechtáre

C


III

R

420

250 L

600 L

nová výstav. SRT Dúbrava Dúbrava

R

III

R

520

100 L

400 L

nová výstav. SRTS Kvačany Kvačany a Vyš. Matiašovce

R

III

R

210

250

Pribylina

Liptovské Matiašovce dostavba vybav.v Huty ZT Oblazy a Biela Skala, nov.výst. v SRTS Huty, M. a V. Borové

280

1260

300 L

700 Z

-

710

2100 L

Lipt. Hrádok 3600 L dost. vybav., funkč. inte-grácie PRZ

R

PHO zdrojov OP TANAP, pitných vôd TANAP, nCHVÚ Tatry, SKUEV0306, SKUEV0307, SKUEV0308, SKUEV0141

dostavba vybavenosti SRT

3800 L

Vidiecky

dostavba SRT, Hájiky, nová výstav. v SRTS L.Trnovec

4600 L

Vidiecky

výstavba, nová SRTS L.Sielnica a Hrachovište, golf.areál

2400 L

nová výst., SRTS Bobrovník, ZT Tvarožná a Hliník

1200 L

Vidiecky

nová výstav. SRTS Vlašky a dostavba ZT Dechtáre

1200 L


Vidiecky

nová výstav. SRT Dúbrava

1500 L

OP NAPANT, NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry


Vidiecky

nová výstav. SRTS Kvačany a Vyš. Matiašovce

400 L

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Vidiecky

Vidiecky dostavba vybav.v ZT Oblazy a Biela Skala, nov.výst. v SRTS Huty, M. a V. Borové

700 Z

PHO zdrojov OP TANAP, pitných vôd TANAP, nCHVÚ Tatry, SKUEV0192, SKUEV0307 PHO zdrojov pitných vôd PHO zdrojov pitných vôd


dost. vybav. PRZ

3600 L

OP NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry

dost. vybav. ZT

300 L

dost.vybav. v SRT Kaleník, nová výst. SRT Brezin-ka a v obci Vavrišovo

500 L

OP NAPANT, NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry OP TANAP

II

R

-

145

100 L

300 L

dost. vybav. ZT

R


II

C

80

260

300 L

500 L

dost.vybav. v SRT Vavrišovo Kaleník, nová výst. SRT Brezin-ka a v obci Vavrišovo

C


Liptovský Peter

OP TANAP, SKUEV0141


Vidiecky


Kráľova Lehota

5,24

5,25

Nízke Tatry - Západ

AGL.RÚ Kráľ.Lehota - SRTS Kráľova Lehota - ZT Belienec SRTS/RK/ Svarín

II

R

260

310

300 L

700 L

dost.vybav.v obci a Kráľova Lehota v ZT Belienec

R


Vidiecky

dost.vybav.v obci a v ZT Belienec

700 L

OP NAPANT

II

C

80

80

100L

300 L

dost.vyb.RK

C


Kúpeľný

dost.vyb.RK

300 L

AGL.RÚ Hybe - SRTS Hybe - ZT Motel - ZR Červený Kút AGL.RÚ Východná - SRTS Východná - SRT Zámčisko - ZT Čierna Dolina AGL.RÚ Važec - SRTS Čierne - SRT Važecká Jaskyňa - ZT Kriváň SRTS Malužiná

II

C

-

260

600 L

800 L

dost.vybav., nová Hybe výst. v SRTS Hybe

C


Vidiecky

dost.vybav., nová výst. v SRTS Hybe

800 L

OP NAPANT, NAPANT, SKUEV0310 OP NAPANT, OP TANAP, nCHVÚ Tatry, SKUEV0142

II

C

-

370

200 L

400 L

dost.vybav., nová Východná výst. v SRTS, SRT a ZT

C


Vidiecky

dost.vybav., nová výst. v SRTS, SRT a ZT

400 L

OP NAPANT, OP TANAP, nCHVÚ Tatry

II

C

-

320

300 L

400 L

dost.vybav., výstavba Kriváň

C


Vidiecky, Poznávací

dost.vybav., výstavba Kriváň

400 L

OP NAPANT, OP TANAP, nCHVÚ Tatry, SKUEV0143, SKUEV0194

III

R

100

100

400 L

600 L

dost. vyb. obce

R


Vidiecky

dost. vyb. obce

600 L

OP NAPANT, NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry, SKUEV0300, SKUEV0310

Hybe

5,26

Východná

5,27

Važec

5,28

Malužiná

5,29

Nižná Boca

5,30

AGL.RÚ Nižná Boca - SRTS Nižná Boca -SRTS Chopec

III

M

510

720

1800 Z

4400 Z dost.vybav. obce, Nižná Boca nová výstavba SRTS Chopec

M



dost.vybav. obce, nová výstavba SRTS Chopec

5000 Z


Vyšná Boca

5,31

AGL.RÚ Vyšná Boca - SRTS Vyš.Boca - SRT Čertovica

III

M

530

640

3000 Z

3100 Z dost.vybav. obce a SRT Čertovica

M



dost.vybav. obce a SRT Čertovica

3500 Z


Partiz. Ľupča

5,32

III

R

760

920

200 L

R


Vidiecky

nová výst.ZR Ľupč.Dolina a SRT Ľupč. Magura

3000 Z


5,33

AGL.RÚ Ľupt.Magura - ZR Ľupčianska Dolina SRT Ľupč. Magura RK Železnô

III

C

45

60

100 L

300 L

dost.vyb. RK

C

Kúpeľný

dost.vyb. RK

300 L

5,34

SRT/RK/ Magurka

III

C

-

160

400 L

600 L

prest.na SRT alebo RK

C


prest.na SRT alebo RK

600 L

5,35

ZT Slatvinskô

III

R

-

140

-

200 L

prest.na ZT vo výhľade

R


prest.na ZT vo výhľade

200 L

NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry, SKUEV0302 NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry

nová Važec v ZT

Malužiná

Vyšná Boca

3000 Z nová výst.ZR Partiz. Ľupča Ľupč.Dolina prípadne aj SRT Ľupč. Magura

Kúpeľný

nová v ZT


REGIÓN TURČIANSKÝ Tab.č.9/7. Návrh rozvoja rekreačných priestorov a útvarov vyššieho významu v okrese MARTIN



Lúčanská Malá Fatra

Výmera


(ha) Obec, k.ú.

1 Martin a Martinské Hole

Funkčný


ID

2

Druh, názov, 3

Martin

4

Typ

Význ. 5

8

9 600 L

113

1315

7200 Z

-

30

800

2000

dost.pláž.kúp. Váhu

R

330

330

200

500

dostavba SRT

III

R

-

210

150

600

dostavba SRTS

II

C

320

380

600 L

AGL.RÚ Martin.Hole SRT/RK/Martin. Hole SRT Ostredok - SRT Stráne SRT Jedľoviny - SRT Lázky – SRT

Vrútky

6,3

PRZ Piatrová

Valča

6,4

SRT Valča Valčian. Dolina SRTS Kláštor pod Znievom

III

AGL.RÚ Vrícko - SRTS Vrícko - ZT Predvrícko

Vrícko

6,5

6,6

III

M

Vrútky

Význam strediska

Obec

Formy CR

Návrh

260

6,2

pod

Stav

7

PRZ Martin - Záturčie - Jahodníky - Sklabinský Potok

Kláštor Znievom

Návrh

120

6,1

6

Stav


10

11

12

14

1800 Z dost. a výstavba

pri Vrútky

Valča

vybav. Kláštor Znievom nová Vrícko

Trebostovo

pod

Hlavné

Doplnkové

15

16

17

19

20

21

22

3400 L

dost.,nová výst. SRT Ostredok, dobudovanie vybav. pre RK v SRT Mart. Hole

R

Letný pobytový pri vode, Prímestská rekreácia, Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách

dost.pláž.kúp. pri Váhu

2000 L

nCHVÚ Malá Fatra

R

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách Vidiecky

dostavba SRT

2000 Z

nCHVÚ Malá Fatra PHO zdrojov pitných vôd nCHVÚ Malá Fatra, SKUEV0381

R

Vidiecky

dostavba vybav. SRTS

13000 Z

600

nCHVÚ Malá Fatra PHO zdrojov pitných vôd

C

Vidiecky, Letný pobytový v horách

dost. a výstavba

nová

1800 Z

nCHVÚ Malá Fatra PHO zdrojov pitných vôd

R


dost. a nová výstavba golf. areálu dost.,nová výstavba v SRTS Blatnica

1000 L

nCHVÚ Malá Fatra, PHO zdrojov SKUEV0382 pitných vôd

1400 L

OP NP Veľká Fatra, PHO zdrojov pitných vôd NP Veľká Fatra, nCHVÚ Veľká Fatra, SKUEV0238

900 L

OP NP Veľká Fatra, PHO zdrojov pitných vôd NP Veľká Fatra, nCHVÚ Veľká Fatra

1000 L

---

4500 Z

OP NP Veľká Fatra, PHO zdrojov nCHVÚ Veľká Fatra, pitných vôd SKUEV0238

800L


II

M

270

300

600 L

Blatnica 1400 L dost.,nová výstavba v SRTS Blatnica

M


Necpaly

6,8

SRTS Necpaly

II

R

90

90

400 L

900 L

Necpaly

R

Vidiecky

dost. vybav.

Socovce

R


Belá-Dulice

M


dost. a výstavba areálu dostavba vybavenosti

Vidiecky

Vidiecky

nová golf.

6,9

SRT Jasen.Dolina

III

C

560

360

3500 Z

Sklabinský Podzámok

6,10

II

R

130

130

200 L

800 L

dost.a nová Sklabinský výstavba v SRTS Podzámok Skl. Podzámku

R

Vidiecky, Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách

dost.a nová výstavba v SRTS Skl. Podzámku

Turčianska Štiavnička

6,11

AGL.RÚ Skl.Podzámok SRTS Skl.Podzámok - ZT Karibor SRTS Turč.Štiavn.

II

R

-

80

50 L

400 L

dost.a nová výstavba

R

Vidiecky

dost.a nová výstavba

Turčian. Kľačany

6,12

AGL.RÚ Turč.Kľač. SRTS Turč. Kľačany - SRT Biele Brehy - ZT Kľač. Magura

II

R

340

420

700 Z

2100 L dost. a nová výst.v Turčian. SRTS Turč.Kľač. a Kľačany Biele Brehy

R

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Letný pobytový pri vode

Vidiecky

dost. a nová výst.v SRTS Turč.Kľač.

Turany

6,13

SRT Trusalová

II

C

130

180

1400 L

3600 L dost. a nov.výst.

Turany

C


Vidiecky

dost. a nov.výst.

Šútovo

6,14

AGL.RÚ Šútovo - SRTS Šútovo - SRT Rieka - ZT Pod Chlebom

II

C

90

120

700 Z

1000 L dost. a nová výst. Šútovo v SRTS Šútovo a SRT Rieky, využ. lomov po ukončení ťažby

C

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Letný pobytový pri vode

Vidiecky

dost. a nová výst. v SRTS Šútovo a SRT Rieky, využ. lomov po ukončení ťažby

Sučany

R

Letný pobytový pri vode, Prímestská rekreácia

Turčianska Štiavnička

Poznámka


AGL.RÚ Blatnica - SRTS Blatnica - ZT Gader - ZT Pod Záhorím

4000 Z dostavba vybavenosti

Limity vzužitia

M

6,7

Veľká Fatra - Belá-Dulice Sever

Ochrana prírody

dost.a nová výstavba vo všetkých PRZ

Veľká Fatra - Blatnica Juh

dost. vybav.


Poznávací, Nákupný, Obchodný, Prímestská rekreácia

3400 L dost.a nová Martin výstavba vo všetkých PRZ

12800Z dost.,nová výst. SRT Ostredok, dobudovanie vybav. pre RK v SRT Mart. Hole


OP NP Veľká Fatra, PHO zdrojov nCHVÚ Veľká Fatra pitných vôd 400 L

Kriváňska Malá Fatra

OP NP Malá Fatra, PHO zdrojov pitných vôd NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra, SKUEV0252 2100 L OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra, SKUEV0252 3600 L

nová výstavba využ.ťažob. jám po ukončení ťažby

OP NP Malá Fatra, PHO zdrojov pitných vôd NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra, SKUEV0252 2500 Z 1500 L

OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra

REGIÓN ORAVSKÝ Tab.č.9/8. Návrh rozvoja rekreačných priestorov a útvarov vyššieho významu v okrese NÁMESTOVO




Funkčný

Výmera


(ha) Obec, k.ú.

1

2

Námestovo a Námestovo okolie

ID

Druh, názov,

Návrh

11

12

14

Poznámka

21

22

Návrh

9

10

19

20

7,1

PRZ Námestovo - Slepčianka - Riečka AGL.RÚ Námestovo VN - SRTS Nábrežie - SRTS Vojenské AGL.RÚ Slanická Osada - SRT Slanická Osada - SRT Predmostie - ZR Vavrečka

-

-

-

470

400 L

1200 L dost.vyb.PRZ a RZ Námestovo Riečka

-


dost.vyb.PRZ a RZ Riečka

1200 L

II

M

-

140

1200 L

3000 L dost.vybav.a nová výst. SRTS Nábrežie

M


dost.vybav.a nová výst. SRTS Nábrežie

3000 L

CHKO Horná Orava,CHVÚ Horná Orava CHKO Horná Orava

II

M

760

840

2100 L

2400 Z dost.vybav.a nová výst.ZR Vavrečka

M


dost.vybav.a nová výst.ZR Vavrečka

2400 Z

CHKO Horná Orava


výstavba SRT Námest.Pilsko

2000 Z

PHO zdrojov CHKO Horná Orava,CHVÚ Horná pitných vôd Orava, SKUEV0188

dost.vybav.a nová výst. SRTS a LK Slaná voda

1300 L

PHO zdrojov CHKO Horná Orava,CHVÚ Horná pitných vôd Orava, SKUEV0190

Poznávací

17

1300 L dost.vybav.a nová Oravská výst. SRTS a LK Polhora Slaná voda

C


200 L

C

Kúpeľný

Rabča

R


Vidiecky

dost.vybav.

1000 Z

dost.vybav.

Rabčice

C


Vidiecky

dost.vybav.

400 L

400 L

dost.vybav.

Sihelné

R

Vidiecky

dost.vybav.

400 L

50 L

300 L

dost.vybav. SRTS

Orav. Veselé

R


dost.vybav. SRTS

300 L

400

300 L

1000 L dost.vybav.

Novoť

R

Vidiecky

dost.vybav.

1000 L

-

120

50 L

600 Z

dost.vybav.

Zákamenné

R

dost.vybav.

600 Z

70

70

50 L

300 L

nová výst.ZT


nová výst.ZT

300 L

II

C

560

570

300 L

7,5

AGL.RÚ Orav.Polhora - SRTS Niž.Mlyn - SRT/LK/ Slaná Voda LK Slaná Voda

-

C

-

-

-

Rabča

7,6

SRTS Rabča

II

R

130

50 L

Rabčice

7,7

SRTS Rabčice

II

C

320

140

100 L

400 L

Sihelné

7,8

SRTS Sihelné

II

R

350

775

200 L

Orav. Veselé

7,9

SRTS Orav.Veselé

II

R

110

130

Novoť

7,10

SRTS Novoť

II

R

-

Zákamenné

7,11

SRTS Zákamenné

II

R

7,12

ZT Oselné

II

C

7,4

R

16

Limity vzužitia

Stav

Námestovo

Doplnkové

15

Ochrana prírody

8

Vavrečka

Hlavné


7

1000 Z dost.vybav.

C Bobrov

Biela Orava


6

Oravské Beskydy

Oravská Polhora

Formy CR

5

Vavrečka

Stav

Význam strediska

4

7,3

Význ.

Obec

3

7,2

Typ


Hruštín

7,13

SRT Zábava

III

R

30

320

300 L

Lokca

7,14

ZT Lokca

II

R

-

60

-

Oravská Lesná

7,15

AGL.RÚ Orav.Lesná - SRTS Centrum - SRTS Tanečník - SRTS Flajšová

II

C

260

830

400 L

200 L

Vidiecky


Vidiecky

R


Vidiecky

nová výst. vybav.ZTLokca

R


2800 Z dost.a nová výst.vo Oravská Lesná všetkých SRTS

C


2300 Z dost. a nová Hruštín výstavba SRT

300 L

CHKO Horná Orava,CHVÚ Horná Orava CHKO Horná Orava,CHVÚ Horná Orava CHKO Horná Orava,CHVÚ Horná Orava CHKO Horná Orava,CHVÚ Horná Orava CHKO Horná Orava,CHVÚ Horná Orava CHKO Horná Orava,CHVÚ Horná Orava

600 L

CHKO Horná Orava,CHVÚ Horná Orava, SKUEV0304

dost. a nová výstavba SRT

2300 Z

CHKO Horná Orava, CHVÚ Horná Orava nCHVÚ Malá Fatra

Vidiecky

nová výst. vybav.ZT

300 L

Poznávací

dost.a nová výst.vo všetkých SRTS

2800 Z

CHKO Horná Orava,CHVÚ Horná Orava

PHO zdrojov pitných vôd PHO zdrojov pitných vôd

REGIÓN LIPTOVSKÝ Tab.č.9/9. Návrh rozvoja rekreačných priestorov a útvarov vyššieho významu v okrese RUZOMBEROK


Rekreačný priestor,útvar Obec, k.ú.


Druh, názov,

11

12

14

Formy CR


Poznámka

21

22

Stav

Návrh

7

8

9

10

8,1

PRZ Ružomberok - Hrabovo - Kalvária - Biely Potok - Ludrová - Hrboltová - Čebrať AGL.RÚ Ski-Park Ružomb. - SRT Hrabové - SRT Malinô Brdo - ZT Vlkolínec SRT Trlenská dolina

-

-

-

600

1200 Z

3400 Z dobud.vybav. a Ružomberok lesoparku, založ. PRZ Biely Potok a Ludrová

-


III

M

560

860

4600 Z

6000 Z dobud.vybav. SRT a špeciál. zariad.RĽA Vlkolínec

M


II

R

190

280

200 L

500 L

dobudovanie vybavenosti

R



500 L

OP NP Veľká Fatra, nCHVÚ Veľká Fatra

8,4

SRT Podsuchá

II

R

400

540

500 L

600 L

dobud. vybav.

R


dobud. vybav.

600 L


8,5

SRT /RK/Smrekovica

III

C

380

230

100 L

300 L

dobud.vybav. RK

C


dobud.vybav. RK

300 L

OP NP Veľká Fatra, PHO zdrojov pitných vôd NP Veľká Fatra, nCHVÚ Veľká Fatra, SKUEV0238

Sliače

8,6

SRTS Vyš.Sliač

II

R

-

280

-

400 L

prest.obce SRTS

na Sliače

R

Vidiecky

prest.obce SRTS

400 L

OP NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry, SKUEV0152

Lúčky

8,7

LK Kúpele

-

C

-

-

300

400

rozšír. Lúčky

C

Kúpeľný

dobud. kapacity.

8,8

AGL.RÚ Lúčky - SRTS/LK/ Lúčky - ZR Ostré

II

R

-

560

600 L

R

Letný pobytový pri termálnej vode, Letný pobytový v horách, Vidiecky

dob.a výs..SRTS, ZR Ostré zmeny

Kalameny

nová bez

- SRTS/RK/ Kaľameny

Komjatná

8,9

SRTS Studničná

Bešeňová

8,18

Potok Ľubochňa

8,10

AGL Bešeňová - SRTS Bešeňová - SRTS Potok RK Ľubochňa

Hubová

8,11

Švošov Stankovany

Kalameny

III

R

-

410

-

II

C

-

150

1200L

2000

dostavba Bešeňová výstavba Potok

II

C

-

200

200 L

300 L

dobud. vyb.RK

SRTS/RK/ Hubová

II

R

-

130

-

400 L

8,12

SRTS/RK/ Švošov

II

R

-

100

-

300 L

8,13

AGL.RÚ Podšíp - ZR Pod Šípom - ZT Rojov SRTS Stankovany

II

R

-

250

300 L

900 L

Hubová nová výst.vyb. RK ako kúpeľné satelity Švošov Ľubochne nová výstavba vyb. Stankovany ZT Rojkov a SRTS Stankov.

RÚ

1000 Z nová výst.SRTS


Komjatná

R

SRTS Bešeňová nová SRTS Potok Ľubochňa

16

Limity vzužitia

Stav

1000 L dob.a výs..SRTS, ZR Ostré zmeny

Doplnkové

15

Ochrana prírody

6

dobud. kapacity.

Hlavné


Význ.

Lúčky

Návrh

Význam strediska

5

8,3

Typ

Obec

4

Ružomberok

ID


3

2

8,2

Kraľovianska úžina

Výmera (ha)

1 Ružomberok a okolie

Funkčný



17

19

20

dobud.vybav. a lesoparku, založ. PRZ Biely Potok a Ludrová

3400 Z

OP NP Veľká Fatra

dobud.vybav. SRT a špeciál. zariad.RĽA Vlkolínec

8000 Z

OP NP Veľká Fatra, PHO zdrojov SKUEV0238 pitných vôd

na

rozšír.

nová

400


1500 L


bez

Letný pobytový pri termálnej vode

PHO zdrojov pitných vôd nová výst.SRTS

C

Letný pobytový v horách, Vidiecky Zimný pobytový v horách Letný pobytový pri termálnej Vidiecky vode, Zimný pobytový pri termálnej vode

C

Kúpeľný


dobud. vyb.RK

300 L

OP NP Veľká Fatra, PHO zdrojov pitných vôd NP Veľká Fatra, SKUEV0238

R

Vidiecky

Kúpeľný

400 L

OP NP Veľká Fatra PHO zdrojov pitných vôd

R

Vidiecky

Kúpeľný

300 L

SKUEV0253

R


Vidiecky

nová výst.vyb. RK ako kúpeľné satelity Ľubochne nová výstavba vyb. ZT Rojkov a SRTS Stankov.

dostavba Bešeňová výstavba Potok

SRTS nová SRTS

1000 Z


3000

900 L

PHO zdrojov pitných vôd OP NP Malá Fatra, PHO zdrojov nCHVÚ Malá Fatra, pitných vôd SKUEV0253, SKUEV0254

Dolina Revúcej

Liptovská Osada

8,14

AGL.RÚ Lipt.Osada - SRTS Lipt. Osada - ZR Škutovka

II

C

370

480

500 L

8,15

LK Korytnica Kúpele

II

C

-

350

200 L

Liptovské Revúce

8,16

AGL.RÚ Lipt.Revúce - SRTS Niž.Revúce - RK Vyšná Revúca

II

C

650

900

1800 Z

Liptovská Lúžna

8,17

AGL.RÚ Lipt.Lúžna - SRTS Ráztočná - SRTS Horná Lúžna

II

C

570

1050

400 L

1300 Z dobud.vybav. v obci Liptovská Osada a v ZR Škutovka

C


C

Kúpeľný

2900 L dobud. vyb. obce a Liptovské SRTS,nová výst Revúce RK Vyš. Revúce

C


Liptovská 5000 Z dobud.vyb. obce a n.výst. SRTS Lúžna Ráztoč.a H.Lúžna

C


800 L

dobudovanie LK

vyb.

Vidiecky

dobud.vybav. v obci a v ZR Škutovka

2000 Z

OP NP Veľká Fatra, PHO zdrojov pitných vôd NP Veľká Fatra, nCHVÚ Veľká Fatra, OP NAPANT, NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry, SKUEV0164, SKUEV0198 PHO zdrojov pitných vôd

a vyb.

800 L

NAPANT, nCHVÚ Nízke Tatry, SKUEV0302

Vidiecky

dobud. vyb. obce a SRTS,nová výst RK Vyš. Revúce

2900 L

PHO zdrojov NP Veľká Fatra, nCHVÚ Veľká Fatra, pitných vôd OP NAPANT, SKUEV0164, SKUEV0198, SKUEV0238

Vidiecky

dobud.vyb. obce a n.výst. SRTS Ráztoč.a H.Lúžna

5000 Z


obnova dobudovanie LK


REGIÓN TURČIANSKÝ Tab.č.9/10. Návrh rozvoja rekreačných priestorov a útvarov vyššieho významu v okrese TURČIANSKE TEPLICE Zmeny a doplnky č.3



Žiar

Výmera


(ha) Obec, k.ú.

1 Turčianske Teplice a okolie

Funkčný

2

ID

Druh, názov, 3

4

Typ

Význ.

Stav

Stav

Návrh

5

6

7

Návrh 8

9

10

11

12

14

Formy CR Hlavné

Spôsob rozvoja územia Doplnkové

15

16

17

Zimný pobytový pri termálnej dobud.vyb. PRZ, vode golf. areál

Denná Ochrana prírody návštevnosť návrh

Limity vzužitia

Poznámka

22

19

20

21

3000 L

---

Kapacita geotermálneho vrtu

M

Kúpeľný, Letný pobytový pri termálnej vode, Prímestská rekreácia

-

400 L

n.výst. vybav. RK

Rakša

R

Vidiecky

n.výst. vybav. RK

400 L

OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, nCHVÚ Veľká Fatra, SKUEV0238


20

50 L

300 L

n.výst. vybav. RK

Háj

R

Vidiecky

n.výst. vybav. RK

300 L

OP NP Veľká Fatra, nCHVÚ Veľká Fatra


45

145

1600 L

2800.L dobud. vyb. SRTS Mošovce a SRT Drienok

Mošovce

C

Letný pobytový pri termálnej Vidiecky vode

dobud. vyb. SRTS Mošovce a SRT Drienok

2800 L

OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, nCHVÚ Veľká Fatra

Kapacita geotermálneho vrtu, PHO zdrojov pitných vôd

R

140

310

600.Z

1100 Z dobud.vyb.a nová Čremošné výst. v SRTS Čremošné

R


dobud.vyb.a nová výst. v SRTS Čremošné

1100 Z


II

R

-

125

200 L

R


nová výstav. v SRTS Sl.Pravno

800 L

OP NP Veľká Fatra, NP Veľká Fatra, nCHVÚ Veľká Fatra, SKUEV0238 ---

SRTS Jasenovo

III

R

-

180

400 Z

1300 Z nová výstavba Jasenovo v SRTS Jasenovo

R

Vidiecky


nová výstavba v SRTS Jasenovo

1300 Z

---

SRTS Turček

II

R

-

350

300 Z

1600 Z nová výstavba v SRTS Turček

R


Vidiecky

nová výstavba v SRTS Turček

1600 Z

nCHVÚ Veľká PHO zdrojov Fatra, SKUEV0382 pitných vôd

-

-

670

600 L

9,2

II

R

-

40

Háj

9,3

SRTS/RK/ Háj

II

R

-

Mošovce

9,4

AGL.RÚ Mošovce - SRTS Mošovce - SRT Drienok - ZR Pod Krieslom

II

C

Čremošné

9,5

AGL.RÚ Čremošné - SRTS Čremošné - ZT Žarnovica - ZT Bartoška

III

Slovenské Pravno

9,6

SRTS Slov.Pravno

Jasenovo

9,7

Turček

9,8

Rakša

Význam strediska

Turčianske Teplice

-

9,1

Obec

2000 L dobud.vyb., hlavne PRZ Div.Háj

PRZ Turč.Teplice - Diviacky Háj - Rakša - Háj - Dolná Štubňa SRTS/RK/ Rakša

Turčianske Teplice


800 L

nová výstav. Slovenské v SRTS Sl.Pravno Pravno

Turček

Vidiecky


REGIÓN ORAVSKÝ Tab.č.9/11. Návrh rozvoja rekreačných priestorov a útvarov vyššieho významu v okrese TVRDOŠÍN


ÚPN – VÚC Žilinského kraja Rekreačný Krajinný celok 1 Oravská priehrada


Výmera


(ha) Obec, k.ú. 2

ID

Druh, názov, 3

Tvrdošín

10,1

Trstená

10,2

10,3

Roháče

Funkčný

Štefanov n.Oravou Nižná

10,4

Podbiel

10,5

Brezovica

10,6

4 PRZ Tvrdošín - Medvedzie - VN Tvrdošín Stráň PRZ Trstená - Halečková - Kovalinec - Košariská AGL.RÚ Orav.priehr. - SRT Ústie nad Priehradou - ZR Priehrada - SRT Stará Hora - ZT prístav AGL.RÚ Nižná - ZR Ráztoka - ZR Prasatín - ZT Nižniansky Mlyn AGL.RÚ Podbiel - SRTS Bobrová Raľa - ZT Studená SRTS Brezovica

Typ

Návrh


Obec

Význam strediska

11

12

14

Formy CR

Spôsob rozvoja územia Doplnkové

15

16

9

10

-

-

-

110

1000 L

2600 L dobudovanie vybav Tvrdošín PRZ, založenie PRZ Stráň

-


dobudovanie vybav PRZ, založenie PRZ Stráň

2600 L

-

-

-

240

600. L

2000 L dobud.PRZ, nová Trstená výst.ZT Kovalinec pri ceste 1/59

-


dobud.PRZ, nová výst.ZT Kovalinec pri ceste 1/59

2000 L

II

C

1020

470

3800.L

4400 L dobudovanie vybavenosti, nová výstavba v SRT Ústie n. Priehradou

C


dobudovanie vybavenosti, nová výstavba v SRT Ústie n. Priehradou

4400 L

R


dobud. vyb. obce a nová výstav. vo všetkých ZR

1600.Z

SKUEV0243

SKUEV0243

17

19

R

-

340

1000 Z

II

C

55

370

400.Z

1800.Z dostavba a nová Podbiel výst-avba v SRTS a ZT

C


dostavba a nová výst-avba v SRTS a ZT

1800.Z

II

R

-

260

600 Z

800 Z

Brezovica

R

dobud.vybav.

1500 Z

Zabiedovo

R

nová výstavba

800 Z

Oravský Biely Potok

C

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Vidiecky Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Vidiecky Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Vidiecky Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Vidiecky Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách


2000 Z

dostavba vybavenosti v sídlach dobudovanie vybavenosti a nová výstavba v SRTS a SRT

6000 Z

OP TANAP, TANAP, nCHVÚ Tatry, SKUEV0145 PHO zdrojov OP TANAP, pitných vôd TANAP, nCHVÚ Tatry, SKUEV0145, SKUEV0307

TANAP, nCHVÚ PHO zdrojov Tatry, SKUEV0307 pitných vôd

dobud.vybav.

290

200 L

Habovka

10,8

AGL.RÚ Roháče - SRTS Habovka

III

M

2270

1550

3000 Z

Habovka 4100 Z dostavba vybavenosti v sídlach Zuberec dobudovanie vybavenosti a nová výstavba v SRTS a SRT

M

II

M

1100

760

1000 L

1800 L nová výstavba

Tvrdošín

M

Letný pobytový pri termálnej Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách vode, Zimný pobytový pri termálnej vode

dobudovanie vybavenosti a nová výstavba v SRT

3000 Z

III

R

210

230

100 L

900 Z

Vitanová

R


nová výstavba

900 Z

SRTS Vitanová

SKUEV0243

II

880

10,10

22

Návrh

8

C

Vitanová

21

Stav

7

III

10,9

20

Stav

SRTS Oravský Biely Potok

Tvrdošín

Poznámka

6

10,7

- SRTS Zuberec - SRT /RK/ Prieves - ZT Brestová - SRT/RK/ Zverovka SRT/RK/ Oravice

Limity vzužitia

Význ.

Oravský Biely Potok

Zuberec

Ochrana prírody

5

Štefanov n.Oravou 1600.Z dobud. vyb. obce a Nižná nová výstav. vo všetkých ZR

Hlavné


2000 Z dobudovanie vybavenosti

nová výstavba


REGIÓN SEVEROPOVAŽSKÝ Subregión Hornopovažský Tab.č.9/12. Návrh rozvoja rekreačných priestorov a útvarov vyššieho významu v okrese ŽILINA Zmeny a doplnky č.3



Varínske podolieVrátna dol.

Obec, k.ú. 2

ID

Druh, názov,


Žilina

11,1

Mojš

11,2

Strečno

11,3

Terchová

11,4

Návrh

Obec

Význam strediska

Formy CR

Význ.

Stav

Stav

Návrh

6

7

8

9

10

PRZ Žilina - Strážov - Bánová - Mojšova Lúčka - Dubeň - Vranie SRTS Mojš

-

-

1360

1940

4500 L

I

R

-

40

-

AGL RÚ Strečno SRTS Strečno SRTS Stráňavy SRT VN Žilina

II

C

15

345

-

AGL.RÚ Vrátna - SRT Pod Sokolím - SRT Boboty - RK Štefanová - ZR Grúň - ZR Chleb – Sever AGL.RÚ Techová - SRTS Diery - SRTS Hor.Nižná - ZR Osady

III

M

760

625

5500 Z

5500 Z dostavba, prest.,lokality Štefanová na RK

II

M

360

1230

1400 L

3700 Z dostavba, výst. Hor.Tižiná

AGL RÚ Belá - SRT Bránica - ZR Belská Dol. - SRTS Kubiková - SRTS N.a V. Kamence SRT Jedľoviny

II

C

1150

1150

900 Z

1800 Z SRT Bránica bez Belá rozvoja, dostavba ZR a SRTS

C


II

R

450

210

1500 Z

1500 Z bez zmeny

Varín

R

Letný pobytový pri vode, Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách

Nezbudská Lúčka

R


4

Typ


5

3

11,5

Rajecká Kotlina

Výmera (ha)

1 Žilina a okolie

Funkčný

11

9200 L dostavba , nová výstavba pri VN Žilina

Hlavné

Doplnkové

15

16

12

14

Žilina

C

Poznávací, Nákupný, Incentívny Obchodný, Letný pobytový pri vode, Prímestská rekreácia

R


C

Letný pobytový pri vode, Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách

Stráňavy

R

Terchová

M

1400 L nová výst. pri VN Mojš Žilina 3500 L dostavba SRTS Strečno vyb. nová výstav. pri VN Žilina

1400 L

---

6500 Z

PHO zdrojov NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra, pitných vôd SKUEV0252

4000 Z

OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra, SKUEV0221, SKUEV0252

2000 Z

OP NP Malá Fatra, PHO zdrojov pitných vôd NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra, SKUEV0221, SKUEV0252

Letný pobytový pri termálnej dostavba, nová vode, Zimný pobytový pri výst. SRTS Hor.Tižiná termálnej vode

SRT Bránica, dostavba ZR a SRTS, golf.areál

SRTS Lúčka

Nezbudská

II

R

-

130

-

Rajecké Teplice

11,8

-

-

590

890

800 L

2100 L dost.vyb. PRZ a Rajecké nová výstavba Teplice špecifickej vybavenosti LKM /golf.hris./

M

Kúpeľný, Letný pobytový pri termálnej vode

Kunerad

11,9

PRZ Raj.Teplice - LKM Rajecké Teplice - Skalky - Lietav.Svinná - Stránske - Kam. Poruba SRTS/RK/ Kunerad

III

R

-

90

200 L

400 L

dobudovaniea nová Kunerad výst. SRTS

R


11,10

LK Kunerad

III

C

-

-

dobud. vyb.

C

Kúpeľný

Stránske

11,11

SRTS/RK/ Stránske

II

R

-

210

50 L

R


Vidiecky

K.Poruba

11,12

II

R

-

70

100 L

R


Vidiecky

Rajec

11,13

-

-

-

145

-

Rajecká Lesná

11,14

SRTS/RK/ Kam.Poruba PRZ Rajec Košiare SRTS Raj.Lesná

III

R

25

230

1400 Z

Fačkov

11,15

SRTS Fačkov

II

R

-

50

100 L

11,16

SRT Fačk.Sedlo

III

R

370

370

3000 Z

Vidiecky, Prímestská rekreácia

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách

OP NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra

---

800 L

OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra, SKUEV0252

Letný pobytový v horách, Zimný pobytový v horách, Zimný pobytový pri termálnej vode, Vidiecky

dost.vyb. PRZ a výstavba nová špecifickej vybavenosti LKM /golf.hris./

3000 L

---

Vidiecky

dobudovaniea nová výst. SRTS

400 L

nCHVÚ Malá Fatra

Vidiecky, Náboženský Vidiecky

Kapacita geotermálneho vrtu

OP NP Malá Fatra, NP Malá Fatra, nCHVÚ Malá Fatra, SKUEV0252 dostavba a nová výstavba SRTS

Letný pobytový pri termálnej Poznávací vode

R

---

Dostavba Starý Dvor SRT, prest.,lokality Štefanová na RK

11,7

R

22

20


Nezbudská Lúčka

R

21

19 11000 L

2000 L

11,6

dobudovanie a n. Stránske výst. RK 600 L dobudovanie a n. K.Poruba výst. RK 600 L nová výst. Rajec vybavenosti PRZ 1800 Z dos. vybav. Rajecká Lesná v SRTS 600 Z dost. vybav. Fačkov v SRT 3600 Z dost. vybav. v SRT

Poznámka

Dostavba letného kupaliska

Varín

200 L

Limity vzužitia

Letný pobytový pri termálnej Vidiecky vode, Zimný pobytový pri termálnej vode

11,18

dostavba a nová výstavba SRTS

Dostavba PRZ VN Žilina, Zástranie, Hradisko

Ochrana prírody

2500 L


nová SRTS

17


dostavba SRTS vyb. nová výstav. pri VN Žilina


Belá

800 L


Obnova kupel miesta dobudovanie a n. výst. RK dobudovanie a n. výst. RK dost.vyb. PRZ s golf.areálom dos. vybav. v SRTS dos. vybav. v SRT dos. vybav. v SRT

Kapacita geotermálnych vrtov, kúpelné územie

nCHVÚ Malá Fatra 200 L

nCHVÚ Malá Fatra

600 L

nCHVÚ Malá Fatra

1000 L

---

2000 Z

nCHVÚ Malá Fatra

600 Z

nCHVÚ Malá Fatra, SKUEV0240 nCHVÚ Malá Fatra, PHO zdrojov SKUEV0240 pitných vôd

3600 Z

Čičmany

11,17

SRTS Čičmany

III

C

-

425

3000 Z

4200 L dost.a nová výst.v Čičmany SRTS

C



dos. vybav. v SRTS

4200 L

CHKO Strážovské vrchy,nCHVÚ Strážovské vrchy, SKUEV0256


ÚZEMNÝ PLÁN VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU ŽILINSKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY č.3

Recommend Documents