ÚZEMNÝ PLÁN OBCE VAVREČKA

PRO ARCH Ružomberok, Poľná 11, tel č. 042/ 4327513, E-mail: [email protected]

ÚZEMNÝ PLÁN OBCE VAVREČKA

PRIESKUMY A ROZBORY Textová časť

Ružomberok, 2012

Vavrečka: ÚPN Obce................................................................................................................Strana 2 z 58 Prieskumy a rozbory, krajinnoekologický plán

TÁTO DOKUMENTÁCIA JE PRODUKT PODLIEHAJÚCI ZÁKONU O OCHRANE AUTORSKÝCH PRÁV! JEHO KOPÍROVANIE, ALEBO PRENECHANIE NA VYUŽITIE INÝM OSOBÁM JE MOŽNÉ LEN SO SÚHLASOM AUTORA.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE NÁZOV ELABORÁTU: ÚZEMNÝ PLÁN OBCE VAVREČKA PRIESKUMY A ROZBORY, KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN/ OBJEDNÁVATEĽ:

OBEC VAVREČKA

ODBORNE SPÔSOBILA OSOBA PRE OBSTARÁVANIE ÚPD:

Ing. arch. Mikušová Beáta

SPRACOVATEĽ: HLAVNÝ RIEŠITEĽ: ZODPOVEDNÍ RIEŠITELIA:

Grafické práce :

Ing. arch. Konfálová Katarína Ing. arch. Konfálová Katarína Ing. Antón Galas Ing. Tatarkovičová Danka Ing. Mataj Vladimír Janka Rechtoríková Mgr. Konfál Vladimír Jaroslav Varga

PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Obsah : 1.

ÚVOD ......................................................................................................... 5

1.1

Základné údaje ................................................................................................................................................. 5 1.1.1 Dôvody na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie ....................................................................... 5 1.1.2 Zdôvodnenie rozsahu vypracovania prieskumov a rozborov ................................................................... 6 1.1.3 Vymedzenie riešeného územia .............................................................................................................. 6 1.1.4 Súpis doteraz spracovaných dokumentácií a ostatných podkladov......................................................... 7 1.2 Zhodnotenie doterajších územnoplánovacích dokumentácií ...................................................................... 7 1.2.1 ÚPN –Z Vavrečka ................................................................................................................................... 7 1.2.2 Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja ......................................................................... 8 1.2.3 Zhodnotenie územného priemetu známych zámerov na rozvoj územia................................................ 12

2.

PRIESKUMY A ROZBORY...................................................................... 13

2.1

Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. ........................................................................... 14 2.1.1 Funkcia, poloha a štruktúra obce v sídelnej štruktúre ........................................................................... 14 2.1.2 Väzba na nadriadené systémy dopravy ................................................................................................. 16 2.2 Prírodné podmienky ...................................................................................................................................... 16 2.2.1 Abiotické a biotické zložky ..................................................................................................................... 17 2.2.2 Hydrologické a hydrogeologické pomery ............................................................................................... 19 2.2.3 Pôdne pomery ....................................................................................................................................... 19 2.2.4 Klimatické pomery ................................................................................................................................. 20 2.2.5 Rastlinstvo a živočíšstvo ........................................................................................................................ 20 2.2.6 Chránené územia prírody a krajiny ........................................................................................................ 24 2.3 Demografický potenciál a bytový fond ........................................................................................................ 24 2.3.1 Obyvateľstvo .......................................................................................................................................... 24 2.3.2 Základné demografické údaje a prognózy ............................................................................................. 25 2.3.3 Vývoj a charakteristika bytového fondu ................................................................................................. 27 2.4 Sociálna infraštruktúra .................................................................................................................................. 27 2.5 Kultúrne a historické hodnoty ...................................................................................................................... 28 2.6 Hospodárska základňa .................................................................................................................................. 29 2.6.1 Ťažba nerastných surovín, Chránené ložiskové územie, dobývacie priestory ...................................... 29 2.6.2 Priemyselná výroba ............................................................................................................................... 29 2.6.3 Poľnohospodárska výroba ..................................................................................................................... 30 2.7 Záujmy obrany štátu, civilnej obrany, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami ....................... 31 2.7.1 Záujmy obrany štátu a civilnej obrany ................................................................................................... 31 2.7.2 Požiarna ochrana................................................................................................................................... 31 2.7.3 Ochrana pred povodňami ...................................................................................................................... 31 2.8 Rekreácia a cestovný ruch ............................................................................................................................ 31 2.9 Verejné dopravné a technické vybavenie .................................................................................................... 32 2.9.1 Verejné dopravné vybavenie ................................................................................................................. 32 2.9.2 Vodné hospodárstvo .............................................................................................................................. 36 2.9.3 Zásobovanie elektrickou energiou ......................................................................................................... 38 2.9.4 Napojenie na telekomunikačné a informačné siete ............................................................................... 40 2.9.5 Zásobovanie zemným plynom ............................................................................................................... 41 2.10 Životné prostredie a ochrana prírody a krajiny...................................................................................... 41 2.10.1 Základné zložky životného prostredia .................................................................................................... 41 2.10.2 Čistota ovzdušia .................................................................................................................................... 42 2.10.3 Vodné toky a nádrže, čistota vody ......................................................................................................... 42

3.

KRAJINOEKOLOGICKÝ PLÁN .............................................................. 43

3.1

Súčasná krajinná štruktúra ........................................................................................................................... 44 3.1.1 Lesná vegetácia..................................................................................................................................... 44



3.1.2 Nelesná drevinová vegetácia (NDV) ...................................................................................................... 45 3.1.3 Trvalé trávne porasty ............................................................................................................................. 46 3.1.4 Orná pôda a trvalé kultúry ..................................................................................................................... 46 3.1.5 Osobitné štruktúry.................................................................................................................................. 46 3.1.6 Vodné toky a plochy .............................................................................................................................. 46 3.1.7 Vegetácia v obci .................................................................................................................................... 47 3.1.8 Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky) ................................................................................... 47 3.2 Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry.............................................................. 47 3.2.1 Chránené územia prírody a krajiny ........................................................................................................ 47 3.2.2 Prírodné zdroje ...................................................................................................................................... 49 3.2.3 Pamiatkový fond a významné krajinné štruktúry ................................................................................... 49 3.2.4 Ekologicky významné segmenty ............................................................................................................ 49 3.3 Stresové javy a zdroje.................................................................................................................................... 49 3.3.1 Prírodné stresové javy (geodynamické javy) ......................................................................................... 49 3.3.2 Sekundárne stresové javy ..................................................................................................................... 50 3.3.3 Pásma hygienickej ochrany (PHO) technických objektov ...................................................................... 50 3.4 Krajinnoekologická syntéza .......................................................................................................................... 50 3.5 Krajinnoekologická interpretácia ................................................................................................................. 51 3.5.1 Estetické vnímanie krajiny ..................................................................................................................... 51 3.5.2 Environmentálne problémy .................................................................................................................... 51 3.6 Krajinnoekologické hodnotenie .................................................................................................................... 51 3.6.1 Navrhované činnosti a využívanie ......................................................................................................... 51 3.6.2 Environmentálne a iné limity .................................................................................................................. 52 3.6.3 Abiotické limity ....................................................................................................................................... 52 3.6.4 Limity súčasnej krajinnej štruktúry ......................................................................................................... 52 3.6.5 Limity vyplývajúce z ochrany krajiny ...................................................................................................... 52 3.6.6 Limity vyplývajúce zo stresových faktorov, rezortných záujmov v krajine a funkcií krajinných štruktúr . 53 3.7 Krajinnoekologický plán – ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a využívanie územia........ 54 3.7.1 Alternatívny ekologický výber ................................................................................................................ 54 3.7.2 Krajinnoekologický plán ......................................................................................................................... 54 3.7.3 Krajinnoekologické opatrenia ................................................................................................................. 55

4.

ZÁVERY ................................................................................................... 56

4.1

Súhrnné zhodnotenie prieskumov a rozborov ............................................................................................ 56 4.1.1 Širšie vzťahy .......................................................................................................................................... 56 4.1.2 Krajinno-ekologický potenciál ................................................................................................................ 56 4.1.3 Kultúrno-historický potenciál .................................................................................................................. 57 4.1.4 Sídelný potenciál ................................................................................................................................... 57 4.2 Identifikácia problémov na riešenie. ............................................................................................................ 57



1. ÚVOD 1.1 Základné údaje Obec Vavrečka s cieľom získať ucelenú územnoplánovaciu dokumentáciu zodpovedajúcu rozvojovým potrebám modernej obce v zmysle súčasných legislatívnych podmienok vypísala verejnú súťaž na spracovanie územného plánu obce. Súťažou bol vybraný spracovateľ a následne s ním bola uzatvorená zmluva o dielo č.5/2012 na vypracovanie územného plánu obce. Spracovateľom je PROACH Ružomberok - Ing. arch. Katarína Konfálová. Obstarávateľskú činnosť vykonáva ARCH-AT s.r.o. Zvolen Ing. arch. Beáta Mikušová, odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPP a ÚPD obcí podľa § 2a stavebného zákona, zapísaná v zozname na MŽP SR. Obec Vavrečka má ÚPN-Z zastupiteľstva 29.11.1993,uzn.č.19/93

z r. 1993,ktorý bol schválený

uznesením obecného

V zmysle platnej legislatívy - Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, § 30, odst. (4) obec je povinná pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán. Postup spracovania ÚPN obce Vavrečka má tri etapy – Prieskumy a rozbory, Koncept a Návrh územného plánu. Ako prvá etapa spracovania sú Prieskumy a rozbory, ktorých súčasťou je krajinnoekologický plán.

1.1.1

Dôvody na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie

Základným dokumentom pre riadenie výstavby v obci je ÚPN-Z Vavrečka, vypracovaný v r. 1993 spracovateľmi: Ing. arch. Kubina Ján a Ing. arch. Zaťková Eva, schválený obecným zastupiteľstvom 29.11.1993. V súčasnosti pre zabezpečenie územného rozvoja s princípmi trvalo udržateľného rozvoja obce je potrebné mať aktuálnu územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá určí rozvojové plochy pre výstavbu v oblasti bývania, občianskej vybavenosti, služieb, rekreácie, športu a cestovného ruchu a priemyselnej výroby vrátane potrebnej technickej vybavenosti s návrhom záväznej časti s presne špecifikovanými a naformulovanými regulatívmi. Dôvodom pre obstaranie územného plánu obce je aktuálna potreba vytvoriť podmienky pre rozvojové zámery obce s právnou záväznosťou a potreba zosúladiť tieto zámery s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou, ktorou je Územný plán veľkého územného celku Žilinský kraj v znení jeho zmien a doplnkov, najmä v: koordinovanom riešení zabezpečenia územia technickou infraštruktúrou, koordinovanom riešení stratégie rozvoja obce koordinovanom rozvoji obytnej a občianskej funkcie určení priorít v oblasti životného prostredia vytvorení územno-plánovacieho podkladu pre vypracovanie projektov za účelom získania dotácií z podporných fondov



1.1.2

Zdôvodnenie rozsahu vypracovania prieskumov a rozborov

Obec Vavrečka sa rozhodla o obstaraní nového územného plánu. V súlade s ustanoveniami zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom znení (stavebný zákon) a vyhl. MŽP SR č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii Prieskumy rozbory sú prvou etapou v procese spracovania územnoplánovacej dokumentácie a sú podkladom pre spracovanie Zadania a na riešenie územnoplánovacej dokumentácie. Prieskumy a rozbory obsahujú textovú časť a grafickú časť Grafická časť prieskumov a rozborov je vypracovaná v tomto rozsahu: Výkres širších vzťahov Komplexný urbanistický rozbor katastrálneho územia (záujmové územie) Komplexný urbanistický rozbor zastavaného územia obce Rozbor technickej infraštruktúry obce Rozbor dopravy infraštruktúry obce Problémový výkres (výkres hlavných stresových záujmov v území) Krajinnoekologický plán

M 1:50 000 M 1:10000 M 1: 2000 M 1: 5000 M 1: 5000 M 1: 5000 M 1:10 000

Prieskumy a rozbory (PaR) majú dať ucelený obraz o skúmanom území a jeho urbanistických hodnotách, o životnom prostredí, technickej infraštruktúre, demografii, bytovom fonde, priemysle, poľnohospodárstve a o ďalších možnostiach využitia územia.

1.1.3

Vymedzenie riešeného územia

Predmetom riešenia územného plánu obce je v súlade so stavebným zákonom celé katastrálne územie obce. Obec Vavrečka je alokovaná južne od okresného mesta Námestovo. Z hľadiska širších územných vzťahov je súčasťou Žilinského samosprávneho kraja. Spadá do regiónu Orava a je členom Euroregión Beskydy. Nachádza sa pod Oravskou Magurou, neďaleko vodnej nádrže Oravská priehrada a Babej Hory. Nadmorská výška stredu obce je 648 m.n.m. a priemerná hustota obyvateľstva je 144 obyvateľov / km2. Počet obyvateľov 1445. V porovnaní s ostatnými obcami Slovenska patrí medzi husto zaľudnené obce. Celková plocha katastra je 8955 282 . m2. Administratívno – správne územie obce Vavrečka hraničí s katastrálnymi územiami Ťapešovo, Námestovo a Tvrdošín. Riešenie Prieskumov a rozborov pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obce Vavrečka sa vymedzuje : a) v rozsahu celého katastrálneho územia obce Vavrečka pre návrh priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, b) v rozsahu navrhovaného zastavaného územia obce pre podrobné riešenie urbanistickej koncepcie a priestorového usporiadania , c) v rozsahu celého katastrálneho územia obce Vavrečka a krajinnoekologický plán - návrh optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využitia územia , d) v rozsahu riešenia technickej infraštruktúry občianskeho vybavenia , e) v rozsahu riešenia širších vzťahov je záujmovým územím okresné mesto Námestovo



1.1.4

Súpis doteraz spracovaných dokumentácií a ostatných podkladov Pri vypracovaní prieskumov a rozborov boli použité nasledovné podklady:

Mapové podklady mapové podklady – základná mapa M 1: 50 000, M 1:10 000 a katastrálna mapa M 1:5000 poskytnuté Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Podklady a údaje obce: Údaje zo sčítania obyvateľstva, domov a bytov, rok 1991, 2001 štatistické údaje obce Vavrečka – vlastivedná monografia (Peter Huba a kol.2006) -

ÚPN-Z Vavrečka (Ing. arch. Kubina Ján a Ing. arch. Zaťková Eva, schválený obecným zastupiteľstvom 29.11.1993)

-

Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja – zmeny a doplnky, všeobecné nariadenie číslo 6/2005 zo dňa 27.4.2005

-

Zmeny a doplnky č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja, ktorých záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 17/2009 zo dňa 17.3.2009

-

Zmeny a doplnky č.4 ÚPN VÚC Žilinského kraja schválené VZN č.6/11 a súčasne bolo schválené VZN č.26/2011 o Záväznej časti Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Ž

-

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce 2007-2016

-

Vavrečka (Peter Huba a kol. 2006,knižná publikácia

-

CHKO Horná Orava

-

Natura 2000

-

Podkladom pre spracovanie Prieskumov a rozborov okrem uvedených dokumentácií a mapových podkladov boli údaje zistené priamym prieskumom v teréne, na Obecnom úrade, na Obvodnom úrade životného prostredia, u správcom sietí technickej infraštruktúry. Získané informácie sú dostatočným materiálom pre vypracovanie analytickej časti.

1.2 Zhodnotenie doterajších územnoplánovacích dokumentácií 1.2.1

ÚPN –Z Vavrečka Obec Vavrečka má vypracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu:

- územný plán zóny(ÚPN-Z) vypracovaný hlavným riešiteľským kolektívom Ing. Arch. Kubina Ján a Ing. arch. Zaťková Eva schválený obecným zastupiteľstvom 29.11.1993 V zmysle platnej legislatívy - Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, § 30, odst. (4) obec je povinná pravidelne, najmenej však raz za štyri roky, preskúmať schválený územný plán, či nie sú potrebné jeho zmeny alebo doplnky alebo či netreba obstarať nový územný plán Vyššie uvedené bolo dôvodom pre zabezpečenie preskúmania aktuálnosti ÚPN -Z a na základe jeho výstupov obec ako orgán územného plánovania sa rozhodla obstarať novú územný plán obce. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


1.2.2

Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja Záväznými nadradenými dokumentmi pre vypracovanie územného plánu obce Vavrečka sú:

-

Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 prijatá uznesením vlády SR č. 1033 z 31.10.2001, záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 528/2002 a Zmeny a doplnky KURS 2001, záväzná časť bola vyhlásená Nariadením vlády SR č. 714/2011 dňa 16.10.2011

-

Územný plán veľkého územného celku Žilinského kraja – zmeny a doplnky, všeobecné nariadenie číslo 6/2005 zo dňa 27.4.2005

-

Zmeny a doplnky č.3 ÚPN VÚC Žilinského kraja, ktorých záväzná časť bola vyhlásená VZN č. 17/2009 zo dňa 17.3.2009

-

Zmeny a doplnky č.4 ÚPN VÚC Žilinského kraja schválené VZN č.6/11 a súčasne bolo schválené VZN č.26/2011 o Záväznej časti Zmien a doplnkov č. 4 ÚPN VÚC Ž

-

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského kraja pre roky 2007 - 2013

-

Generel hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského kraja pre roky 2007 - 2013

Základným záväzným dokumentom je ÚPN VÚC Žilinský kraj v znení jeho zmien a doplnkov. tento dokument vo svojej záväznej časti určuje niektoré všeobecné podmienky pre rozvoj miest a obcí, ako aj konkrétne regulatívy vzťahujúce sa k riešenému územiu. Regulatívy záväznej časti ÚPN VÚC Žilinský kraj v znení jeho doplnkov a zmien vzťahujúce sa k riešenému územiu obce Vavrečka : 1. V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry 1.1 vytvárať podmienky pre vyvážený rozvoj Žilinského kraja v oblasti osídlenia, ekonomickej, sociálnej a technickej infraštruktúry pri zachovávaní zdravého životného prostredia a biodiverzity v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, 1.5 formovať sídelnú štruktúru na nadregionálnej úrovni na území Žilinského kraja prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 1.6 podporovať rozvoj sídelných centier Žilinského kraja, ktoré tvoria základné terciálne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako aj pre priliehajúce zázemie, tak aj pre príslušný celok, a to hierarchickým systémom, pozostávajúcim z nasledovných skupín centier: 1.11 podporovať rozvoj obytnej funkcie, sociálnej a technickej vybavenosti, ale aj hospodárskych aktivít a rekreačnej funkcie vo všetkých vidieckych sídlach s cieľom postupne zvýšiť ich štandard, 1.14 formovať ťažiská osídlenia uplatňovaním princípov decentralizovanej koncentrácie, 1.15 upevňovať vnútro štátne sídelné väzby medzi ťažiskami osídlenia, 1.17 napomáhať rozvoju vidieckeho priestoru a náprave vzťahu medzi mestom a vidiekom na základe nového partnerstva založeného na vyššej integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka nasledovnými opatreniami :, PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


1.17.1 vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbálnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a vidieka, 1.17.3 zachovať špecifický ráz vidieckeho priestoru a priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné , krajinné a architektonicko – priestorové prostredie, 2. V oblasti sociálnej infraštruktúry 2.1 podporovať rovnomerný rozvoj škôl, vzdelávacích, školiacich a preškolovacích zariadení na území kraja, 2.12 riešiť nedostatočné kapacity zariadení sociálnej starostlivosti a ich zaostalú materiálnu základňu v regiónoch, 3. V oblasti rozvoja rekreácie, turistiky, cestovného ruchu a kúpeľníctva 3.4 preferovať kvalitatívny rozvoj a vysoko štandardnú vybavenosť pre horský turizmus, klimatickú liečbu a vrcholové športy na území Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Národného parku Malá Fatra a Národného parku Veľká Fatra, v kapacitách stanovených podľa schválených územných plánov obcí a podľa výsledkov posudzovania v zmysle zákona č.127/1994 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v chránených krajinných oblastiach Kysuce, Strážovské vrchy a Horná Orava podporovať aj kvantitatívny rozvoj budovania vybavenosti pre turistiku v mestách a vidieckych sídlach, 3.6 využiť polohu Kysúc a Oravy, ktoré sú dobre dostupné z veľkých sídelných aglomerácií v Českej republike a v Poľskej republike, na budovanie vybavenosti pre zahraničnú návštevnosť pri Oravskej Priehrade a v Oraviciach, s rozvojom športového a rekreačného vybavenia je potrebné uvažovať plošne vo všetkých horských a podhorských sídlach, 4. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany pôdneho fondu, ochrany prírody a krajiny a ochrany kultúrneho dedičstva 4.1 biocentrá nadregionálneho významu - Malá Rača - Skalka, Malý Polom - Veľký Polom, Ladonhora - Brodnianka, Veľký Javorník, Bzinská hoľa- Minčol, Choč, Osičiny - Ráztoky, Lysec, Západné Tatry Roháče, Prosečné, Nízke Tatry - Kráľovohoľská časť, Nízke Tatry Ďumbierska časť, vodná nádrž Liptovská Mara, Kľak - Ostrá skala - Reváň - Partizán, Zniev -Sokolov - Chlievska - Kláštorné lúky, Marské vŕšky, Borišov - Javorina, Lysec, Turiec, Pod Sokolom, Kopa - Korbeľka - Pilsko, Babia hora, Žiar - Oravská priehrada, Skalná Alpa, Smrekovica-Šiprúň, Sokol - Žiar, Oravská priehrada - Sosnina, Kľak - Reváň, Kozol, Šujské rašelinisko - Strážov 4.3 dodržiavať pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability podmienky 4.3.1 pre chránené územia (vyhlásené a navrhované na vyhlásenie) podľa osobitných predpisov o ochrane prírody a krajiny, kategórie a stupňa ochrany, 4.3.5 pre navrhované chránené vtáčie územia a dodržiavať ochranné podmienky, stanovované samostatne osobitným predpisom pre každé chránené vtáčie územie, 4.3.6 pre navrhované územia európskeho významu a zosúladiť spôsob ich využívania tak, aby PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


nedošlo k ohrozeniu predmetu ochrany 5. V oblasti rozvoja naradenej dopravnej infraštruktúry 5.1 Dopravná regionalizácia 5.1.1 v návrhovom období realizovať opatrenia stabilizujúce pozíciu Žilinského kraja v dopravnogravitačnom regióne Severozápadné Slovensko a v tejto súvislosti premyslene a koordinovane uprednostňovať dopravné stavby podporujúce efektívnu dopravnú obsluhu územia Severozápadného Slovenska ako jedného kompaktného územia, hlavne dopravno-gravitačného centra Žilina - Martin. 5.2 Infraštruktúra cestnej dopravy 5.2.1 rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trase multimodálneho koridoru č. VI. Žilina - Čadca - Skalité - Poľská republika schválené pre diaľničnú infraštruktúru, 5.2.2 zabezpečiť územnú rezervu a k výhľadovému horizontu homogenizovať cestný ťah I(II/487 a II/520) v trase a úsekoch: a) cesta II/520 križovatka Vavrečka - obchvat Tvrdošín - križovatka s cestou I/59 v kategórii C 9,5/7060, cesta celoštátneho významu, 5.7 Infraštruktúra cyklistickej dopravy 5.7.1 chrániť územný koridor a realizovať sieť cyklomagistrál (cyklistické trasy celoštátneho významu) v nasledovných trasách a úsekoch: A, Kysucká cyklomagistrála v trase cesty II/541 Kotešová - Turzovka, v trase cesty II/487 Turzovka - Čadca, v trase cesty I/11 Čadca - Krásno nad Kysucou, v trase ciest II/520, III/52027 a III/5203 Krásno nad Kysucou - Nová Bystrica alternatívne na telese bývalej lesnej železnice, v trase cesty III/5202 Nová Bystrica - Vychylovka skanzen, v trase lesnej cesty sedlo Demänová, s paralelným pokračovaním ako Oravsko-Liptovská cyklomagistrála. B, Oravsko-Liptovská cyklomagistrála zo sedla Demänová s paralelným pokračovaním v trase lesnej cesty cez kótu Tanečník a po pôvodnej ceste II/520 cez kótu Kubínska do Oravskej Lesnej, v trase cesty II/520 Oravská Lesná - Lokca - Oravská Priehrada prístav, v trase cesty III/05944 Ústie nad Priehradou - Trstená, v trase cesty II/520 Trstená - Vitanová, v trase cesty II/52019 Vitanová Oravice - Zuberec, v trase cesty II/584 Zuberec - Liptovská Sielnica a paralelne po lesnej ceste cez Kvačiansku dolinu, nasledujú vetvy v trase cesty II/584 Liptovská Sielnica - Liptovský Mikuláš a v trasách ciest III/018104 Liptovská Sielnica - Liptovský Michal, I/18 Liptovský Michal - Ružomberok. 6.V oblasti vodného hospodárstva 6.1 rešpektovať z hľadiska ochrany vôd 6.1.1 ochranné pásma vodárenských zdrojov 6.4 podporovať rozvoj skupinových vodovodov pre zásobovanie obyvateľov a uvažovaný územný rozvoj zabezpečením výstavby týchto stavieb: 6.4.21 SV, vetva Námestovo - Novoť a súvisiace stavby s napojením obcí Vavrečka, Ťapešovo, Oravská Jasenica, Lokca, Breza, Krušetnica, Zákamenné, Novoť a Beňadovo, PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


6.7. prednostne zabezpečiť výstavbu týchto stavieb: I, rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Námestovo 6.7.3 ostatné významné stavby : a) regionálna skupinová kanalizácia obcí: Oravská Polhora, Rabča, Sihelné, Rabčice, Mútne, Oravské Veselé, Oravská Jasenica, Novoť, Zákamenné, Krušetnica, Breza, Lokca, Hruštín, Babín, Ťapešovo so spoločným čistením na ČOV Námestovo, 7. V oblasti nadradenej energetickej infraštruktúry 7.2 zabezpečiť zvýšenú výrobu elektrickej energie: 7.2.1 modernizáciou a rekonštrukciou existujúcich zdrojov, 7.9. zriaďovať zásobovacie VTL a STL prepojovacie sústavy plynovodov hlavne v okresoch Námestovo, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, 7.13 vytvárať priaznivé podmienky na intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike, 7.15 znižovať energetickú náročnosť objektov (budov) z hľadiska tepelných strát,. 8. V oblasti odpadového hospodárstva 8.1 zabezpečiť postupnú sanáciu a rekultiváciu nevyhovujúcich skládok odpadov a starých environmentálnych zaťažení do roku 2005 8.2 sanovať prednostne lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, bezprostredne ohrozujú zložky životného prostredia 9. V oblasti usporiadania územia z hľadiska hospodárskeho rozvoja 9.3 podporovať budovanie priemyselných parkov regionálneho významu v nasledovných sídlach: 9.3.1 Bytča 9.3.2 Krásno nad Kysucou, Oščadnica 9.3.3 Čadca, Svrčinovec 9.3.4 Kysucké Nové Mesto 9.3.5 Sučany 9.3.6 Námestovo 9.3.7 Ružomberok 9.3.8 Trstená 9.3.9 Dolný Hričov 9.3.10 Varín 9.3.11 Strečno

10. V oblasti telekomunikácií 10.1 zabezpečiť realizáciu hlavných a strategických cieľov stanovených v Telekomunikačných projektoch

11. V oblasti pôšt 11.3 skvalitňovať poštové služby v kraji realizáciou nasledovných úloh a cieľov: D, pokračovať v modernizácii interiérov pôšt vo všetkých okresoch, predovšetkým v Žiline, PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Martine, Turčianskych Tepliciach, Námestovo a Tvrdošíne; ako aj v plynofikácii pôšt v kraji 3. Verejnoprospešné stavby 2. Dopravné stavby 2.1

Dopravné stavby cestné

2.1.9 cesta II/520 výstavba prepojenia Vychylovka - Oravská Lesná, obchvaty Tvrdošín, Liesek, Vitanová, 3

Technická infraštruktúra

3.1 vodohospodárske stavby 3.1.2 skupinové vodovody pre zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a s nimi súvisiace stavby p) OSV, vetva Námestovo - Novoť a súvisiace stavby s napojením obcí Vavrečka, Ťapešovo, Oravská Jasenica, Lokca, Breza, Novoť, Krušetnica, Zákamenné, Novoť a Beňadovo 3.1

vodárske stavby

3.1.3 kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a s nimi súvisiace stavby: 3.1.3.1 stavby z hľadiska čistenia odpadových vôd: h, rekonštrukcia a rozšírenie ČOV Námestovo, 3.2 energetické stavby 3.2.5 110kV vedenia: D, 2x110 kW vedenie Vavrečka - PP Námestovo 3.3 pošta a telekomunikácie 3.3.2 stavby súvisiace s rozvojom telekomunikácií Žilinského kraja, ktoré vyplývajú z rezortných programov MDPT: a)

digitalizácia telefónnej siete: Kysucké Nové Mesto, Námestovo, Ružomberok

Záver. Územný plán obce dokumentáciami.

1.2.3

Vavrečka

bude

spracovaný

v súlade

s týmito

územnoplánovacími

Zhodnotenie územného priemetu známych zámerov na rozvoj územia

Požiadavky vyplývajúce z hľadiska aktuálnosti rozvojových zámerov Výsledky Preskúmania dokumentácie ÚPN – SÚ Vavrečka z hľadiska jej aktuálnosti v zmysle §30 stavebného zákona preukázali, že je potrebné novú územnoplánovaciu dokumentáciu z týchto dôvodov: a) od doby spracovania a schválenia ÚPN-O (1993) bola zásadným spôsobom zmenená legislatíva v oblasti územného plánovania a došlo k zmenám najmä v procese obstarávania a spracovania dokumentácie územného plánu obce, ktoré majú dopad na obsah, rozsah a záväznosť riešenia ÚPN - obce Vavrečka. b)

boli prijaté ďalšie nové zákony, resp. novelizované zákony, ktorých ustanovenia sa dotýkajú



jednotlivých oblastí riešených územným plánom obce, c) zmenili sa niektoré vstupné údaje a podklady relevantné pre riešenie územného plánu obce (demografické, sociálne), d) boli vypracované nadradené územnoplánovacie dokumentácie riešenia územného plánu obce, na úrovni republiky a Žilinského kraja, ktorých záväzné časti a rešpektované v koncepcii musia byť premietnuté e) boli spracované ďalšie koncepčné dokumenty za územie Žilinského kraja, ktorých výstupy môžu ovplyvniť koncepciu územného rozvoja obce, f)

v území nastali zmeny od schválenia ÚPN SÚ

g) priebežne vznikali nové rozvojové impulzy a zámery, ktoré je potrebné preveriť a premietnuť do územia Požiadavky vyplývajúce z hľadiska súčasných rozvojových potrieb obce: Identifikácia nových požiadaviek na funkčné využívanie a priestorové usporiadanie územia obce : a) ustanoviť zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia, navrhnúť nové plochy pre rozvoj bývania, vybavenosti, obchodu a služieb, športu a rekreácie , výroby a prislúchajúceho technického vybavenia b)

preveriť riešenia dopravných napojení nových lokalít a ich prepojení

c) preveriť kapacity a potreby statickej dopravy v celej obci, ťažiskovo vo vzťahu k podnikateľským aktivitám a výrobnej činnosti a k novo navrhovaným rozvojovým plochám d) komplexne preriešiť územný dopad problematiky odpadového hospodárstva, triedenie, zhodnotenie druhotných surovín e) navrhnúť vytvorenie stavebných pozemkov – vyhodnotiť a preveriť aktuálnosť rozvojových zámerov podľa jestvujúcej územnoplánovacej dokumentácie, resp. územnoplánovacích podkladov (urbanistických štúdií) premietnuť a zosúladiť rozvojové zámery vyplývajúce zo záväznej časti ÚPN VÚC Žilinský kraj a jeho zmien a doplnkov do územného plánu obce

2.

PRIESKUMY A ROZBORY



2.1

Priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia.

2.1.1

Funkcia, poloha a štruktúra obce v sídelnej štruktúre

Na základe administratívno-správneho členenia SR z r. 1996 bola obce Vavrečka zaradená do Žilinského kraja, okres Námestovo. Najbližším sídlom vyššieho významu je sídlo okresu – mesto Námestovo, kde je sústredený priemysel. Prevažujúcou funkciou v obci je obytná. Nadmorská výška stredu obce je 648 m.n.m. a priemerná hustota obyvateľstva je 144 obyvateľov/ km2.V porovnaní s ostatnými obcami Slovenska patrí medzi husto zaľudnené obce. Celková plocha katastra je 8,955 mil.m2. Zo starších dejín odbornej historickej literatúre a encyklopédiách sa doteraz uvádzal rok 1 600 ako dátum najstaršej zachovanej písomnej zmienky o obci Vavrečka. Mnohí autori tento rok považovali aj za rok založenia obce. V skutočnosti môžeme s istotou datovať vznik obce O dvanásť rokov skôr. Podľa dobových zvykov zemepáni Thurzovci dávali obyvateľom nových obcí dvanásťročnú lehotu na vyklčovanie pôdy, stavbu obydlí, osídlenie a dopestovanie úrody. Po uplynutí dohodnutej lehoty stanovili výšku peňažných, naturálnych a robotných povinností voči panstvu i výšku župnej (štátnej) dane. Pôvodný názov obce bol Žigmondka alebo Žigmundka, pravdepodobne preto, lebo v tejto časti chotára začalo klčovanie lesa a osídľovanie. Žigmondka susedila s obcami Štefanov a Lavkov, ktoré v polovici 14. storočia dostali od panovníka Ľudovíta Veľkého zemani Kubínyiovci. V roku 1 590 jednali Thurzovci O prenájme Štefanova a Lavkova od zemanov Kubínyiovcov a v chotárnej listine obcí sa spomínala Žigmondka. O dva roky neskoršie Sa rozdelil Štefanov na Horný a Dolný a pri obhliadke chotárnych hraníc sa opäť spomínala hoľa Žigmundka, kde boli lazy a nejaké klčoviská. V roku 1677 bolo o Vavrečke zaznačené, že má chudobný chotár Počas kuruckých bojov vyšla na mizinu, obyvateľstvo sa rozpŕchlo a usadlosti vypálili zbojníci. V roku 1685, po nešťastnom prechode litovského vojska Oravou, ostala v obci len jedna celá usadlosť a z druhej dve tretiny. Toto najťažšie obdobie v živote obce opísal významný Vavrečský rodák Ján Herkel starší v almanachu Zora v roku 1832 a A. Kavuljak v diele Hrad Orava. V 18. storočí sa Vavrečka zmenila. Zvýšil sa počet obyvateľov a ralí. Do zavedenia tereziánského urbára dedinu spravovali dediční richtári z rodov Slepka, Vavrecký, Janota a Mišudík. Urbár z roku 1774 zrušil systém dedičných richtárov a zaviedol systém každoročne volených richtárov. Pred vrchnosťou mal richtár veľkú zodpovednosť za poriadok v dedine i včasné plnenie poddanských povinností. Richtár vyberal od poddaných dane a naturálne dávky pre panstvo a vojsko, súdil drobné susedské spory, zastupoval obec pred vrchnosťou. Pomáhali mu prísažní, zvaní tiež „boľeníci“. Voľby prebiehali po skončení jesenných poľných prác a potvrdzoval ich panský úradník. Volili len gazdovia platiaci dane. Richtár opatroval dôležité chotárne listiny i richtársku reťaz, podľa ktorej vo Vavrečke merali polia pri predaji, kúpe a dedení. Veštci uznávali a povaľovali „richtárske merníky“ za spravodlivé. U richtára bola aj pečať obce S erbovým znakom. Podľa súpisu domov a hospodárskych stavieb z roku 1828 bolo vo Vavrečke 100 domov, z toho 3 želiarske a 95 patrilo gazdom. Želiari vlastnili dom, ale nie pole, číže extravilán. Gazdovia užívali pole rôznej veľkosti od 3 do 64 jutár, pričom jedno katastrálne jutro malo 0,575 ha. Priložená tabuľka ukazuje užívanie pôdy podľa veľkosti extravilánu: V 30. rokoch 19. storočia obraz dediny dopĺňal mlyn, mangeľ’, farbiareň plátna, panská krčma, ktorú mal v prenájme židovský obchodník a obyvatelia si postavili kaplnku v barokovom štýle s originálnym dreveným oltárom. Koncom 19. storočia bol na Orave nekvalitný dobytok, zakrpatený, ba často i degenerovaný. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Pre drobného roľníka bolo jednoduchšie a výhodnejšie rozmnožovať stavy svojho dobytka v rámci dedinských možností i za cenu horšej kvality. Negatívnym faktorom bol každoročný výskyt pľúcnej choroby dobytka, spôsobený nešetrným chovom na studených horských stráňach i nekvalitným krmivom (prevažne slamou) cez zimu v maštaliach. Uhorské ministerstvo poľnohospodárstva malo záujem na skvalitnení chovu a dotáciami podporovalo šľachtené plemená. Po dedinách sa vytvárali spolky pre chov pinzgauského plemena, aj vo Vavrečke založili dobytkárske družstvo. Dobytok kupovali na okolitých trhoch v Námestove, Lokci, Trstenej, Zákamennom a Oravskom Veselom. Od roku 1 871 Vavrečka patrila do obvodného notárskeho úradu v Lokci, ale matrične a cirkevne do Námestova. Občania opakovane žiadali o pričlenenie Vavrečky do notárskeho úradu v Námestove z dôvodu lepších komunikačných i dopravných podmienok. Do Námestova mali dva kilometre, do Lokce šesť. Do roku 1853 chodili do námestovskej Ľudovej školy i deti z Vavrečky. Obchodníci, remeselníci i drobnochovatelia sa stavovsky združovali do námestovských spolkov, napríklad plátenníci, včelári, rybári i dobytkári. V neveľkej Vavrečke mali zastúpenie remeselné, koncesované i slobodné živnosti. Najpočetnejší boli obchodníci. Roky prvej svetovej vojny boli plné biedy, hmotného nedostatku a chorôb. Koncom vojny sa rozšírila po obciach hornej Oravy epidémia chrípky tzv. španielka, sprevádzaná vysokými horúčkami. Neobišla ani Vavrečku. V rokoch 1939 a 1940 obyvatelia Vavrečky neodchádzali za prácou do zámoria, ale do Nemecka, ktoré vyrábalo pre vojnu. Naši Oravci pracovali na poľnohospodárskych veľkostatkoch. Plány na výstavbu obce od začiatku storočia boli rozsiahle, ale uskutočnilo sa veľmi málo, lebo prvá svetová vojna v rokoch 1914-1918, veľká hospodárska kríza V rokoch 1929-1933 a druhá svetová vojna pochovali úsilie obecného zastupiteľstva. Prvú školu v obci postavili v roku 1853. Už v 90. rokoch minulého storočia však nevyhovovala. Richtár Ján Martinček s Jánom Krasulom navrhovali poštátniť obecnú Ľudovu školu, lebo v tom prípade by náklady na výstavbu uhradil štát. To však znamenalo úplné pomaďarčenie školy a rodičia mali nedôveru k maďarskej škole. Pre poštátnenie Ľudovej školy nahováral občanov aj richtár Ondrej Rentka v roku 1900. Výstavbu školy oddialila najprv nerozhodnosť občanov a potom prvá svetová vojna. Počas vojny štát bral občanom aj z toho mála, ktoré slúžilo na živobytie. Rekvirovali dobytok, seno, slamu a v roku 1916 vzali vo Vavrečke aj tri zvony na výrobu delostreleckých granátov. Starú školu opravili občania svojpomocne a drevo dodal miestny spolok bývalých urbarialistov. V 20. rokoch sa na rokovanie obecného zastupiteľstva opäť dostala otázka výstavby novej školy. V prvej polovici 20. storočia bola Vavrečka roľnícka obec so silnou migráciou obyvateľov. Obec mala slabé príjmy z daní a dávok: zo zábav, z prírastku hodnoty nemovitostí, Z nápojov, za zveropolicajnú prehliadku dobytka a mäsa, od držania psa a hasičskú. Počet gazdovstiev vo Vavrečke sa pohyboval od 100 do 125 a závisel od majetkových prevodov medzi obyvateľmi. Uviedli sme počet gazdov s veľkosťou pôdy v roku 1828. O 120 rokov neskôr bolo v obci 125 gazdovstiev V roku 1 943 sa obec elektrifikovala. Cez zimné a jarné mesiace sa uskutočňovala štátna stravovacia akcia. Jarné práce v roku 1944 začali dna 17. apríla a skončili dna 10. mája. Vytrvalé a výdatné dažde neboli dobrým znamením pre roľníkov, tušili slabú úrodu zemiakov a nekvalitné seno. V rokoch 1961-1963 bol postavený miestny rozhlas, rozšírená elektrická sieť, ukončená výstavba požiarnej zbrojnice, opravená budova MNV, vybudované mosty cez potok k MNV, škole a ku kostolu, vybudovaná nová cesta popri dvore JRD. V obci bola zriadená materská škola. V roku 1964 sa uskutočnila rozsiahlejšia údržba miestnych komunikácií a opravené boli verejné studne. V nasledujúcich rokoch sa uskutočnila prístavba kinosály, výstavba cesty v novej časti obce, pracovalo sa na skupinových vodovodoch - od kapličky, z Lánov a Medveďky. Každý z nich mal viac účastníkov. Skupinový vodovod od kapličky mal od počiatku 40 účastníkov. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Obec urbanisticky sa rozvíjala pozdĺž terajšej cesty II/502 Tvrdošín-Krásno nad Kysucou, ktorej trasa sa dotýka okraja zastavaného územia sídla. Najbližšia železničná stanica je v Tvrdošíne. Na pôvodnú zástavbu objektov typickej vidieckej architektúry - (jednopodlažné domy prevažne so sedlovými strechami orientované štítom rovnobežne s ulicou) z južnej strany nadväzuje novšie centrum s objektmi postavenými v 90-ych rokoch a neskôr. Pôvodná vidiecka zástavba bola tvorená jednopodlažnými domami so sedlovými alebo valbovými strechami. Mnohé z týchto objektov prešli viac alebo menej vhodnými prestavbami. Napriek tomu centrálna časť tejto starej zástavby obce pôsobí ako kompaktný celok. Rodinné domy IBV postavené v druhom pláne reprezentujú výstavbu 2. polovice min. storočia – domy sú prevažne samostatne stojace, s valbovými , plochými, príp. sedlovými strechami. Dominantou obce je kostol sv. Anny, ktorý sa nachádza na východnej strane od obce. Patrí medzi najvýznamnejšie stavebné akcie vo Vavrečke, na ktorej sa podieľali všetci občania obce(rok1932). Plochy občianskej vybavenosti sú rozptýlené do viacerých lokalít na území obce. Plochy verejnej zelene sú zastúpené pásmi zelene po obidvoch stranách toku Vavrečanky, pretekajúcej najstaršou časťou obce. Výrobné plochy reprezentuje areál roľníckeho družstva a areál PUNCCH CAMPUS Námestovo, spol. s.r.o. na severovýchodnom okraji obce.

2.1.2

Väzba na nadriadené systémy dopravy

Obec urbanisticky sa rozvíjala pozdĺž terajšej cesty II/502 Tvrdošín-Krásno nad Kysucou, ktorej trasa sa dotýka okraja zastavaného územia sídla. Najbližšia železničná stanica je v Tvrdošíne.

2.2

Prírodné podmienky

Katastrálne územie obce Vavrečka leží na rozhraní dvoch geomorfologických celkov Oravskej Magury (časť Budín) a Oravskej kotliny (časť Hruštínske Podolie). Rozprestiera sa na juhozápad od Oravskej priehrady. Na severozápade a severe hranica katastra prebieha pozdĺž rieky Biela Orava a Oravskej priehrady, na severovýchode je tvorená dolinou Jelenieho potoka, na východe a juhovýchode hrebenom Oravskej Magury - medzi Starou Horou, Magurkou a kótou 997 m a na juhozápade dolinou potoka Adamka. Susednými katastrami sú na severozápade, severe a severovýchode Námestovo, na východe Ústie n. Priehradou, na juhovýchode Štefanov a Tvrdošín (mestská časť Krásna Hôrka) a na juhozápade Ťapešovo. Veľkosť katastrálneho územia je 742 ha, z čoho pripadá 130 ha na lesnú pôdu, 589 ha na poľnohospodársku pôdu (189 ha orná pôda, 85 ha lúky, 315 ha pasienky) - (údaje z roku 1986). Jej výhodná geografická poloha ju predurčuje za jedno z najkrajších miest Slovenka. Nadmorská výška sa tu pohybuje od 603 m.n.m /O. Priehrada/- 1725 m.n.m. /Babia Hora/, čo je rozsiahly priestor na rôznorodosť prírodných systémov. Nachádza sa tu množstvo chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Celá táto oblasť v ktorej sa dedina nachádza je súčasťou CHKO (Chránená krajinná oblasť Horná Orava). Nadmorská výška : 645 m.n.m /priemer/ Rozloha : 902 ha katastrálneho územia Počet obyvateľov : 1292 Zaujímavosť : 400-ročná Vavrekova lipa, pamiatka na zakladateľa obce. Obec spadá do urbanizovaného údolia Bielej Oravy (východne od Námestova - Vavrečka, Oravská Jasenica, Lokca, Breza, Krušetnica, Zákamenné, Oravská Lesná), údolie Hruštínky (Lokca, Vasiľov, Babín, Hruštín) a údolie Polhoranky severne od Námestova (Klin, Zubrohlava, Rabča a PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Oravská Polhora). Tvorí suburbárnne pásmo okolo Námestova, ktoré zahŕňa obce Klin, Vavrečka, Oravská Jasenica.

2.2.1

Abiotické a biotické zložky

2.2.1.1

Geomorfologické členenie, tvar a reliéf územia. Obec Vavrečka leží v severovýchodnej časti v Hruštínskom úvale a v juhozápadnej časti v Oravskej Magure. Reliéf územia tvorí pahorkatina mierne zvlnená,vo vyšších polohách je terén značne členitý. Sklon svahov je mierny až stredný 10°-15°,miestami 5°-7°.Nadmorská výška na najnižšom položenom mieste je 608m.n.m.Najvyššie položené miesto je na Magure 1112m.n.m. 2.2.1.2

Geologické a inžiniersko - geologické pomery. Na geologickej stavbe územia sa podieľajú horniny paleogénu, neogénu a kvartéru. Paleogén predstavujú hlavne drobové pieskovce s vložkami šedých i pestrých ílovcov. Na rozhraní pieskovcov a ílovcov vznikajú menšie vrstevné, puklinovo-vrstevné pramene S pomerne stálou výdatnosťou. Prevládajúcou horninou v neogénnej výplni Oravskej kotliny sú sivomodré íly s nepravidelnými slojami lignitu. Neogénne i paleogénne podložie je prikryté rôzne mocnými alúviami, ktoré prechádzajú miestami do kamenitých a hlinito-kamenitých sutí. Charakter sedimentov závisí od podložných hornín. Hydrogeologicky najvýznamnejšou časťou kvartérnych sedimentov sú aluviálne náplavy rieky Biela Orava. Ich mocnosť je pomerne malá - 5-9 m. Štrky sú hrubozrnné až balvanité, valúny alebo až dobre spracované. Materiál valúnov tvoria prevažne pieskovce (80 %), zlepence (13 %), bridlice, kremence, vápence. Podložie je zložené z flyšových hornín, ktoré vznikali ukladaním a striedaním vrstiev pieskovcov až zlepencov, ílovcov až slieňovcov v paleogénnom (staršie treťohory) mori. Takto sa utváral typický flyš, ktorého názov pochádza z nemeckého slova fliessen - tiecť, resp. zo švajčiarskeho dialektu - hornina náchylná na zosun, čo značí, že priepustne pieskovcové vrstvy sa veľmi ľahko kĺžu (tečú) po nepriepustných ílovcových vrstvách a tak utvárajú možnosť tvorby zosuvov a iných procesov svahovej modelácie. Masívy okolitých pohorí sú tvorené horninami tzv. magurského flyšu. Rôzna odolnosť flyšových hornín sa odrazila na tvaroch zemského povrchu, ktorý budujú. V oblastiach s prevahou pieskovcových vrstiev, ktoré sú odolnejšie, vznikli mohutné horské chrbty, v oblastiach, kde majú prevahu ilovcové vrstvy nad pieskovcom vznikli zníženiny tzv. "brázdy" (napr. Podbeskydská brázda a i.) v ktorých sú sústredené sídla - obce. Začiatkom štvrtohôr nastali v podnebí zemského povrchu veľké zmeny. Silné ochladenie klímy viedlo ku vzniku ľadových dôb. V Severnej a strednej Európe existoval rozsiahly ľadovcový štít, ktorý v čase najväčšieho rozsahu siahal od Škandinávie až k severnému úpätiu Karpát a Sudet. Naša oblasť ležala vtedy v tzv. priľadovcovej - periglaciálnej zóne, kde vládlo studené tundrové podnebie. Následkom týchto zmien nachádzame ešte i dnes - v malom množstve - nad hornou hranicou lesa niektoré špecifické formy zemského povrchu, periglaciálne kamenné moria. Hrebeňové časti Babej hory sú narušené gravitačnými trhlinami a rozsadlinami. Vrcholové časti pohorí v štvrtohorách pokrývali horské ľadovce. Poľský geograf Sawicki udáva, že na území bola celkom zaľadnená plocha. Aj v masíve Magury podobne ako v ostatných pohoriach veľkému výškovému rozpätiu zodpovedá určíte pásmovité zoradenie pôdnych typov. V nižších častiach masívu prevažujú hnedé lesné pôdy. S narastaním nadmorskej výšky podnebie sa stáva chladnejším a vlhkejším a hnedé PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


lesné pôdy prechádzajú do zóny podzolovaných až podzolových lesných pôd. Najvyššie časti pohorí ležia v zóne humusovo-železitých podzolov. Vrcholy predstavujú primitívne kamenité pôdy (litosoly). Na geologickej stavbe územia sa podieľajú horniny paleogénu, neogénu a kvartéru. Paleogén predstavujú hlavne drobové pieskovce s vložkami šedých i pestrých ílovcov. Na rozhraní pieskovcov a ílovcov vznikajú menšie vrstevné, puklinovo-vrstevné pramene S pomerne stálou výdatnosťou. Prevládajúcou horninou v neogénnej výplni Oravskej kotliny sú sivomodré íly s nepravidelnými slojami lignitu. Neogénne i paleogénne podložie je prikryté rôzne mocnými alúviami, ktoré prechádzajú miestami do kamenitých a hlinito-kamenitých sutí. Charakter sedimentov závisí od podložných hornín. Hydrogeologicky najvýznamnejšou časťou kvartérnych sedimentov sú aluviálne náplavy rieky Biela Orava. Ich mocnosť je pomerne malá - 5-9 m. Štrky sú hrubozrnné až balvanité, valúny alebo až dobre spracované. Materiál valúnov tvoria prevažne pieskovce (80 %), zlepence (13 %), bridlice, kremence, vápence. Vrcholy predstavujú primitívne kamenité, v nižších plochách nachádzame i pôdy s rôznym stupňom oglejenia alebo zglejenia, ako aj pôdy rašelinové až močaristé. Z hľadiska ochrany prírody má veľký význam erózia pôdy, náchylnosť na tvorbu zosunov a iných procesov svahovej modelácie. Na zabránenie vzniku týchto negatívnych javov je vhodným činiteľom stabilizovaný vegetačný kryt, a to vo všetkých jeho formáciách (od bylinného cez krovitý až po stromovitý). Jeho zachovanie ma teda nesmierny celospoločenský význam. Inžiniersko-geologické rajóny sú zastúpené nasledovne: Rajón flyšoidných hornín(Sf) sa v horninovom prostredí striedajú ílovce, prachovce, slieňovce, pieskovce so zlepencami alebo karbonátmi vo vrstvách, ktoré sú priepustné až nepriepustné. Je tu premenlivá agresivita podzemných vôd. Reliéf tvoria prevažne mierne až stredné svahy a ploché chrbty, strmé svahy sú na masívoch s prevahou pieskovcov. Vyskytujú sa tu plytké povrchové zosuvy a hlboké zvetranie hornín. Pre miestne účely možno využiť len horninové komplexy s prevahou pieskovcov(lomový kameň, štrk). Zhoršené podmienky pre výstavbu vyplývajú z intenzívneho zvetrávania, namŕzania hornín a výskytu zosuvov. Pre ukladanie odpadov je možné využiť stabilné horninové masívy s prevahou ílovcovo-prachových hornín. Rajón deluviálnych sedimentov (D) má v závislosti od predkvartérneho podkladu veľmi rôznorodé a priestorovo premenlivé litologické zloženie. Najčastejšie sú to hliny a hlinito-kamenité sute. Trvalejší horizont podzemnej vody je iba v nižších častiach svahov, najmä na prechodoch do rajónov F, T. Reliéf tvoria mierne až strmé svahy, členené miestami intenzívnou výmoľovou eróziou. Z geodynamických javov je tu veľmi častý výskyt zosuvov najmä v regióne karpatského flyšu. Využiteľnosť zdrojov je pre tehliarske suroviny, pôdy sú tu zväčša úrodné. Zhoršené inžinierskogeologické podmienky pre výstavbu sú zapríčinené značnou litologickou premenlivosťou, výskytom zosuvov a miestami strmých svahov. Pri výstavbe je možnosť vyvolania zosuvov. Pre ukladanie odpadov sú vhodné jemnozrnné delúviá na miernych a stabilných svahoch. Rajón údolných riečnych náplavov (F) má horninové prostredie štrky a piesky, na ktorom sú obyčajne hlinité, ílovité a piesčité sedimenty. Hladina podzemnej vody je obyčajne 2-4 metre hlboko. U podzemných vôd je častá agresivita rôzneho typu. Reliéf sa vyznačuje priehlbeninami s výskytom rašelinísk. Vyskytuje sa tu bočná erózia a podmáčanie územia. Podmienky pre výstavbu sú zhoršené PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


vysokou hladinou podzemnej vody a nízkou konzistenciou povrchových polôh jemnozrnných zemín prípadne neúnosnými organickými sedimentmi. Územie je nevhodné pre ukladanie tuhých odpadov ľahké znečistenie podzemných vôd.

2.2.2

Hydrologické a hydrogeologické pomery

Územie obce sa nachádza v povodí rieky Biela Orava, na pravostranných svahoch jej údolia. Je súčasťou hydrogeologického regiónu PN 025, paleogén povodia rieky Bielej Oravy a neogén Oravskej kotliny. Vysoko vyzdvihnutá antiklinálna stavba Oravskej Magury podmienila intenzívne erózne procesy. Mnohé paralelné toky stekajúce z pohoria rozčlenili horské úbočia na sústavu rázsochovitých chrbtov a hlbokých dolín. V centrálnom chrbte prevládajú pieskovce, čo sa odráža vo väčšej sklonovitosti svahov. Nižšie časti, ktoré predstavujú odlesnené stráne, sú postihnuté výmoľovou eróziou a častými zosuvmi. Reliéf Oravskej kotliny je mäkko modelovaný. Vo vyšších častiach na málo odolných horninách prebieha povrchová až výmoľová erózia, časté sú menšie zosuvy. Uvádzané územie je odvodňované pravostrannými prítokmi rieky Biela Orava. Tieto v hornej a strednej časti svojho toku tečú v hlbokých zárezoch na dne nevýrazných údolí. V dolnej časti sú zarezané do pokryvných hlín, prípadne vlastných náplavov. Toky nie sú hydrologicky sledované, avšak pre celú oblasť je charakteristický stredohorský typ režimu odtoku, s maximálnymi prietokmi v apríli a významným zvýšením už v marci. Toky sa vyznačujú výraznou reakciou na zrážky s intenzívnym z nánosom materiálu pri zvýšení stavov.

2.2.3

Pôdne pomery

Komplexný prieskum poľnohospodárskych pôd katastrálneho územia obce Vavrečka bol vykonaný v roku 1969. Vykopaných bolo 41 základných a 4 výberové sondy, Z ktorých bob analyzovaných 82 vzoriek. Na ploche 650 ha boli na základe prieskumu zmapované prevažne hnedé pády (kambizeme, plocha cca 250 ha) a hnedé pády oglejené až glejové (kambizeme pseudoglejové na ploche cca 400 ha). Na základe komplexného pádneho prieskumu bolo na území vyčlenených 18 pôdnogeologických jednotiek, patriacich k 7 hlavným pádnym jednotkám. V kotlinovom stupni prevládajú hnedé pády na flyšových sedimentoch; hnedé pôdy glejené a kyslé glejené. Na úpätí a svahoch Oravskej Magury prevládajú hnedé pády glejové na rozličných substrátoch; plytké hnedé pády na flyšových sedimentoch; hnedé pády na výrazných svahoch na flyšových sedimentoch; rendziny a rendziny hnedé na výrazných svahoch vápencov a dobomitov. V rámci terénneho prieskumu v dňoch 8.-10. 7. 1993 bol vykonaný orientačný prieskum pád. Celkove bolo vykopaných 59 sond. Pozornosť sa sústredila na vyhodnotenie fyzikálnomechanických vlastností pád. Pôdny kryt v obci teda tvorí hlavne kambizem. Kambizem spolu s andozemou patrí do skupiny hnedých pôd. Majú kambický B – horizont, ktorý vznikol v procese hnednutia, alterácie, oxidického zvetrávania (fyzikálne a chemické premeny prvotných minerálov a tvorba ílových minerálov). Kambizem je charakteristická prítomnosťou kambického B – horizontu, ktorý sa nachádza pod ochrickým až melanickým A – horizontom. Pôdy tohto typu sú veľmi heterogénne, lebo sa nachádzajú na najrozličnejších materských horninách (vyvreté, metamorfované, sedimentárne) rôzneho mechanického (zrnitostného) zloženia. To podmieňuje ich druhovú a subtypovú pestrosť. V procese hnednutia dochádza k zafarbeniu horizontu hydrolízou uvoľnenými amorfnými oxidmi a hydroxidmi železa alebo železom v komplexných zlúčeninách – cheláty. K hnednutiu ďalej prispievajú aj procesy tvorby ílu. Vývoj kambizemí je doprevádzaný v závislosti od klímy vylúhovaním a PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


acidifikáciou. V rámci pôdneho typu kambizeme rozoznávame 11 subtypov: - Kambizem typická (KMm) bez ďalších podpovrchových diagnostických horizontov alebo ich náznakov - Kambizem psefitická (KMf) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutého na psefitických substrátoch, s rôznou textúrou jemnozeme - Kambizem arenická (Kma) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutých na piesočnatých substrátoch. - Kambizem pelická (KMp) s textúrne podmieneným prejavom kambického B – horizontu, vyvinutého na ílovitých substrátoch. - Kambizem rendzinová (KMv) s alteračnými znakmi v B – horizonte, podmienenými prevažne vyluhovaním karbonátov v časti pedónu pod A – horizontom a s karbonátovým C – horizontom. - Kambizem eutrická (Kme) s vyvinutým sorpčne nasýteným melanickým A – horizontom, nad kambickým diagnostickým horizontom, na zvetralinách ultrabázických hornín. - Kambizem dystrická (KMd) s nasýtenosťou sorpčného komplexu minimálne v Br – horizonte menšou ako 30 %, u lesných pôd aj s náznakmi podzolového Bs – horizontu. - Kambizem andozemná (KMn) s náznakmi andického diagnostického A – horizontu s objemovou hmotnosťou menšou alebo rovnou 0,9 g cm, nad výrazným kambickým B – horizontom (väčšej hrúbky ako A – horizont) s niektorými znakmi kambického andozemného diagnostického B – horizontu. - Kambizem luvizemná (KMl) s náznakmi luvického diagnostického horizontu v časti B - horizontu. - Kambizem pseudoglejová (KMg) s náznakmi mramorovaného diagnostického horizontu. - Kambizem rubifikovaná (KMr) s kambickým B-horizontom na rubifikovaných substrátoch.

2.2.4

Klimatické pomery

Klimaticky územie patrí do mierne chladnej oblasti, s priemernými teplotami júla 14-16 stupňov Celzia, januára -6 až -8 stupňov Celzia, s priemernými ročnými zrážkami 850-900 mm (500550 mm za vegetačné obdobie).

2.2.5

Rastlinstvo a živočíšstvo

Rastlinstvo Rôznorodosť geologických, geomorfologických, pádnych a orografických pomerov vplýva na pestrosť a druhovú skladbu flóry daného územia. Vo voľnej prírode žijú rastliny v skupinách, menších či väčších kolóniách, alebo v rozsiahlych porastoch, ktoré nazývame spoločenstva. Ich vznik a existencia sa riadia zákonitosťami, ktoré vyplývajú zo špecifických nárokov jednotlivých druhov. Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák a kol., 1966) patrí územie Vavrečky do oblasti západokarpatskej kveteny, obvodu západobeskydskej flóry, okresu Západné Beskydy. Obvod západobeskydsej flóry je charakterizovaný submontánnymi a montánnymi lesnými spoločenstva mi a vplyvom karpatskej flóry. Druhovým zložením sa vegetácia na celom území katastra zaraduje do jedného lesného vegetačného stupňa: smrekovo-bukovo-jedlového. Náhle a podstatné zmeny v rastlinných spoločenstvách Vavrečky spôsobil človek pri hospodárskom využívaní krajiny. Pôvodné jedlo-bukové lesy boli v nižších vhodných polohách vyrúbané a premenené na polia a lúky, vo vyšších polohách na smrekové monokultúry. Lesy dnes zaberajú len cca 25 % rozlohy katastra obce. Súvislejšie lesné komplexy sa zachovali v okolí Magurky, Grapy, Javoriny, Hája, Žigmundky. Odvodnením viacerých lokalít sa narušili podmienky pre existenciu slatinno-rašelinných druhov. Pasením dobytka, hnojením a rôznou ľudskou činnosťou sa menili a menia spoločenstva PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


rastlín. Vplyvom škodlivých látok v ovzduší-exhalátov ustupujú niektoré citlivé druhy. Výsledkom týchto zmien vo vegetácii okolia Vavrečky je značná prevaha spoločenstiev lúk, pasienkov a burinových fytocenóz obilnín a okopanín. Na alúviách Jelenieho potoka a Adamky sa útržkovito zachovali ako brehové porasty horské jelšové lesy, ktoré majú zväčša krovitý charakter. Z jednotlivých druhov drevín sa v nich vyskytuje: lieska obyčajná (Corylus avellana), čremcha strapcovitá (Prunus padus subsp. padus), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), krušina jelšová (Frangula alnus), kalina obyčajná (Viburnum opu lus), vŕba popolavá (Salix cinerea), ostružina malina (Rubus idaeus), ruža ovisnutá (Rose penduli na) a ďalšie. Pozdĺž Vavrečského potoka a potoka za bývalým podnikom ZVT, dnes E.K.R. 2 000 spol. s r. o. sa v brehových porastoch vyskytuje najmä: vŕba trojtyčinková (Salix triandra), vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba košikárska (Salix viminalis), vzácne aj vŕba pätyčinková (Salix pentandra), vŕba rakyta (Salix caprea). Zloženie bylinného podrastu v týchto rovinných brehových spoločenstvách je značné premenlivé a závisí do značnej miery na vplyve kontaktných spoločenstiev (lúky, polia, pasienky a pod). Uplatňujú sa predovšetkým hydrofilné a nitrofilné druhy: krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), krkoška voňavá (Chaerophyllum aromaticum), škarda močiarna (Crepis paludosa), kostihoj hľuznatý (Symphytu m tuberosum), devätsil hybridný (Petasites hybridus), devätsil biely (Petasites albus), záružlie močiarne horské (Caltha palustris subsp. laeta), veternica hájna (Anemone nemorosa), kuklík potočný (Geum rivale), angelika lesná (Angelica sylvestris), kokorík praslenatý (Polygonatu m verticillatum) ‚ prvosienka vyššia (Primula elatior), pižmovka mošusová (Adoxa moschatellina). Mezotrofné lesné spoločenstva v podhorskom a nižšom horskom stupni (pôvodne hojne rozšírené, dnes nahradené polkami, lúkami, pasienkami, resp. sekundárnymi smrečinami) sú zastúpené kvetnatými bučinami a jedlinami. Bukové a jedľové lesy s bohatým bylinným podrastom pokrývali v minulosti prevažnú časť územia. V stromovom poschodí sa vyskytoval buk lesný (Fagus syl vatica), jedla biela (Abies alba). Dnes ich nahradil smrek obyčajný (Picea abies). Napriek náhrade smrekom, v bylinnom podraste týchto spoločenstiev možno nájsť viacero druhov typických pre jedlobučiny, napr. srnovník purpurový (Prenanthes purpurea), mliečnik mandľový (Euphorbia amygdaloides), lipka vec marinkový (Galium odoratum), kopytník európsky (Asarum europaeum). Pôvodné jedliny, resp. jedľové smrečiny predstavujú spoločenstva, ktorých výskyt je viazaný na najvyššie časti katastra obce v okolí Magurky. Stromové poschodie je tu tvorené smrekom s rôznou prímesou jedle. Z listnatých drevín býva zastúpená len jarabina vtácia (Sorbus aucuparia), z krov zemolez čierny, resp. baza červená (Sambucus racemosa). Z bylinných druhov indikujú jedliny a súčasne diferencujú od bučín najmä lipka vec okrúhlolistý (Galium rotundifolium) a chlpana žltkastá (Luzula luzulina). V bylinnom podraste týchto spoločenstiev ďalej nájdeme druhy ako podbelica alpínska (Homogyne alpina), tónovka dvojlistá (Mainthemum bifolium), kyslicka obycajná (Oxalis acetosel la), jednokvietok veľkokvetý (Moneses uniflora), papradka samicia (Athyrium filix-femina), brusnica cucoriedková (Vaccinium myrtillus), peracina dúbravová (Gymocarpium dryopteris), horec lus kácovitý (Gentiana asclepiadea). Na lesných rúbaniskách nastáva spontánna sukcesia k bývalému lesu, kde po bylinnej svetlomilnej vegetácii o pár rokov nastupujú kroviny ako spojovací článok medzi otvorenými spoločenstvami a lesnou mladinou. Z bylinných druhov sa tu uplatňujú smlz trsťovníkovitý (Calamagrotis arundinacea), chlpana hájna (Luzula nemorosa), starcek Fuchsov (Senecio fuchsii), psincek obycajný (Agrostis tenuis), veronika lekárska (Veronicca officinalis), plesnivček lesný (Ganaphalium silvaticum), jahoda obycajná (Fragaria vesca), kyprina úzkolistá (Chamaerion angustifolium), konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit) a iné. Okrem všeobecne rozšírenej PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


ostružiny malinovej (Rubus idaeus) sa z krov ako prvé uchytáva vŕba rakyta (Salix caprea), baza červená (Sambucus racemosa), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), javor horský (Acer pseudo platanus), zemolez cierny Lonicera nigra), ruža ovisnutá (Rosa pendulina), vŕba sliezska (Salix si lesiaca), prípadne aj iné druhy stromov z okolitého lesa. V katastrálnom území Vavrečky možno nájsť aj endemické, úplne i čiastočné chránené druhy rastlín našej flóry. Z karpatských subendemitov je to zvonček hrubokoreňový (Campanula serra ta), zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa). Z úplne chránených druhov slovenskej flóry sa vyskytuje: falia zlatohlavá (Lilium martagon), vemeník dvojlistý (Platanthera bifolia), rebrovka rôznolistá (Blechum spicant), plavún obyčajný (Lycopodium clavatum), plavúň pucrový (Lycopodium annotinum), chvostnikjedfovitý (Huperzia selago). Z čiastočné chránených druhov horec Iuskáčovitý (Gentiane asclepiadea), mecik škridlicovitý (Gladiolus imbricatus). V katastri Vavrečky sa vyskytujú mnohé druhy rastlín, ktoré sú vo svojej existencii ohrozené, vzácne, resp. im treba venovať pozornosť. Živočíšstvo Fauna katastrálneho územia obce Vavrečka je súčasťou lesnej zóny palearktickej oblasti a pri náleží (podľa zoografickeho členenia) do vonkajšieho obvodu Západných Karpát (Beskydský okrsok západný). Druhové zloženie živočíšstva Vavrečky je výsledkom dlhodobého fylogenetického vývoja, ktorý bol ovplyvňovaný horotvornými procesmi v geologických dobách a zmenami podnebia. Celkový charakter živočíšnych spoločenstiev v tejto oblasti podmieňuje geografická poloha opisovaného územia. Z hľadiska výškovej zonácie prevládajú tu podhorské (submontánne) a horské (montánne) druhy, v najnižších polohách sa sporadicky objavujú južné teplomilné prvky. Pôvodné živočíšne spoločenstva tejto oblasti boli do značnej miery pozmenené činnosťou človeka. Poľnohospodárstvo a urbanizácia vytvárali podmienky pre rozvoj agrobiocenóz a antropobiocenóz, ktoré vytláčali pôvodné druhy. Zoocenózy predmetnej oblasti možno topicky rozdeliť na spoločenstva súvislých lesov, poľných lesíkov a krovín (hôrno-poľný biotop), spoločenstva polí a lúk, spoločenstva ľudských sídel a spoločenstva vôd (vodné toky a mokrade). Bezstavovce Z mäkkýšov je známy, pre hromadný zber už pomerne zriedkavý (chránený), slimák záhradný (Helix pomatia). V lesoch je bežný slimák škvrnitý (Arianta arbustorum). Tu sa vyskytuje aj jeden z najmenších suchozemských ulitníkov, vertiga lesná (Vertigo pusilla), ktorá žije v hnijúcom lístí a pod károu stromov. Medzi ulitníkmi nachádzame aj druhy, u ktorých sa ulita v priebehu fylogenézy natoľko zredukovala, že z nej nič nezostalo. Tieto živočíchy v okolí Vavrečky reprezentuje napríklad slizniak karpatský (Bielzia coerulans), ktorý je známy farebnou premenlivosfou a v lesoch ho môžeme nájsť v modrom až lazúrovom šate, ale známe sú aj hnedé, alebo fialové. Na kmeňoch stromov, pod károu alebo kameňmi môžme počas potuliek po prírode Vavrečky objaviť aj slizniaka stromového (Lehmanna marginata), v blízkosti alebo priamo v obci slizniaka veľkého (Limax maximus), ktorý sa prispôsobil človeku rozšírením i potravou a s obľubou sa kŕmi na smetiskách a kompostoch. Tu možno nájsť aj slízovca hrdzavého (Arion rufus). Mnohým ulitníkom je životným prostredím voda. V potokoch, jarkoch a močiaroch chotára sa vyskytuje vodniak malý (Lymnaea truncatula), vodniak premenlivý (Lymnaea eregra) a kotúľky. Stavovce Prehľad stavovcov je rozdelený podľa systematických skupín druhov s doplnkami ekologických charakteristík a sosiekologického významu.



Ryby Ichtyofauna katastrálneho územia obce je druhovo chudobná, viazaná na vodné toky potokov Adamka, Vavrečanka, Jelení a Pasekový potok - pstruh potočný (Salmo trutta), cerebla obyčajná (Phoxinus phoXinus), hlavác pásoplutvý (Cottus poecilopus). Obojživelníky Táto skupina živočíchov je viazaná na vodné plochy celoročne (kunka), alebo len v generacnom období (mloky, žaby). Životným prostredím v priebehu roka sú lesné porasty, močiare (mloky, salamandra), lúky, polia a intravilán (ropuchy). Pozornosť si tu zasluhuje mlok karpatský (tretohorný relikt - karpatský endemit). Hojne sú zastúpené žaby (Salientie), vzácnejšia je salamandra škvrnitá. V sledovanej oblasti bob zistených 7 druhov obojživelníkov, z ktorých sú 3 druhy (salamandra, mlok vrchovský a karpatský) zaradené do Červenej knihy ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov - salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), mlok vrchovský (Triturus alpestris), mlok karpatský (Triturus montandoni), kunka žltobruchá (Bombína variegata), ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), skokan hnedý (Rafla temporaria). Plazy Trieda plazov je reprezentovaná piatimi druhmi. Vzácne sa vyskytuje užovka obyčajná (Natrix natrix). Najohrozenejšia (z dôvodu predsudkov) je vretenica obyčajná (Vipera berus). Na suchých slnečných stranách a v okolí kameňolomu sa bežne vyskytuje jašterica obyčajná (Lacerta agilis). Jej príbuznú jaštericu živorodú (Lacerta vivipara) nájdeme na vlhkých miestach, pri potokoch a V lese. Skupinu jašterov (Sauna) uzatvára slepúch lámavý (Anguis fragihs) Mnohí tento druh chybne považujú za hada. Vtáky Ornitocenóza katastrálneho územia obce Vavrečka je zastúpená 76 druhmi, z ktorých možno 62 druhov považovať za hniezdice. Napriek tomu, že druhové spektrum nie je veľmi bohaté, zistili sme v tejto oblasti vzácne a vo svojej existencii ohrozené druhy (orol kriklavý, jariabok, jarabice, chrapkác poľný, prhlaviar Cervenkastý...). Z avifauny Vavrečky je 23 druhov zaradených v Červenej knihe, z toho 1 v kategórii kriticky ohrozené druhy, 14 v kategórii ohrozené druhy, 2 vzácne druhy a 6 druhov si zasluhuje (vyžaduje) ďalšiu pozornosť ochranárov z dôvodu redukcie početnosti a narušenia ich pôvodných stanovíšť. Cicavce Cicavce sledovanej oblasti sú kvalitatívne i početnosťou jednotlivých druhov pomerne hojne zastúpené. Okrem poľovnej zveri (jeleň, srnec, diviak) si z veľkých cicavcov zasluhujú pozornosť a vzácne sa objavujú mäsožravce (medveď hnedý, vlk obyčajný, psík medviedikovity Z 26 druhov cicavcov 5-tich radov katastrálneho územia obce Vavrečka sú v Červenej knihe zaradené 4 druhy. Početné sú zastúpené druhy agrobiocenáz a synantropné druhy. HMYZOZRAVCE - Jež východoeurópsky (Erinaceus europaeus), piskor obyčajný (Sorex ara neus), piskor malý (Sorex minutus), dulovnica väčšia (Neomys fodiens), krt obyčajný (Talpa euro paea). HLODAVCE - veverica obyčajná (Sciurus vulgaris), myš domová (Mus musculus), ryšavka žltohrdlá (Apodemus flavicollis), ryšavka obyčajná (Apodemus sylvaticus), tyšavka tmavopása (Apodemus agrarius), potkan obyčajný (Rattus norvegicus), hraboš poľný (Microtus arvalis), hraboš močiarny (Microtus agrestis), hrzdiak lesný (Clethrionomys glareolus), myška drobná (Micromys PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


minutus). ZAJACE - zajac poľný (Lepus europaeus), PARNOKOPYTNlKY - diviak obyčajný (Sus scrofa), Jeleň obyčajný (Cervus elaphus), srnec lesný (Capreolus capreolus), MÄSOŽRAVCE - vlk obyčajný (Canis lupus), líška obyčajná (Vulpes vulpes), psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides), medveď hnedý (Ursus arctos), hranostaj obyčajný (Mustela arminea), lasica obyčajná (Mstela nivalis), tchor obyčajný (Putorius putorius), kuna lesná (Matres martes), kuna skalná (Martes foma).

2.2.6

Chránené územia prírody a krajiny V riešenom území sa nachádzajú veľkoplošné a maloplošné chránené územia:

-

Chránená krajinná oblasť Horná Orava - na jej území platí druhý stupeň ochrany prírody a krajiny. Pôvodne vyhlásená vyhláškou MK SSR č.110/1979Zb. a novelizovaná vyhláškou MŽP SR č. 420/2003Z.z.

-

Chránené vtáčie územie Horná Orava – vyhlásené vyhláškou MŽP SR č. 173/2005 Z.z.

-

Chránený strom – 400-ročná Vavrekova lipa

Z európskeho hľadiska je v riešenom území zastúpené jedno územie koncepcie Natura 2000: -

Chránené vtáčie územie Horná Orava – SKCHVU008

2.3

Demografický potenciál a bytový fond Vývoj a charakteristika demografického potenciálu

2.3.1

Obyvateľstvo

Rozbor demografických charakteristík je spracovaný na základe celoštátnych sčítaní ľudu, domov a bytov (Štatistického úradu SR). Podľa dynamiky vývoja pohybu obyvateľstva (prírastok, úbytok) možno obec zaradiť do štyroch kategórií: Kategória obce rýchlo rastúca pomaly rastúca Stagnujúca Regresívna

Priemerný ročný prírastok obyvateľstva (2001) nad 5 % 3-5% -2 - +2 % pod -2 %

Údaje o vekovej štruktúre obyvateľstva sú hodnotené v troch základných vekových skupinách: - predproduktívny vek 0 -14 rokov, - produktívny vek muži 15 - 69 rokov, ženy 15 – 54 rokov, PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


- poproduktívny vek muži 69 a viac rokov, ženy 55 a viac rokov Zmenšovanie podielu mladšej populácie a zvyšovanie podielu starších vekových skupín obyvateľstva (zhoršenie vekovej štruktúry obyvateľstva) môže mať za následok pokles reprodukčných schopností populácie. Pomer predproduktívnej a poproduktívnej zložky obyvateľstva, označený ako index vitality, môže okrem iného vypovedať aj o populačných možnostiach vo výhľade. Podľa dosiahnutej hodnoty indexu vitality sa obyvateľstvo zaraďuje do 6-tich typov populácie: Hodnota indexu vitality Typ populácie nad 300 veľmi progresívna (rýchlo rastúca) 201 – 300 progresívna (rastúca) 151 – 200 stabilizovaná rastúca 121 – 150 Stabilizovaná 101 – 120 Stagnujúca menej ako 100 regresívna (ubúdajúca)

2.3.2

Základné demografické údaje a prognózy

Rozloha obce je 8,955 km2 , pri počte obyvateľov 1445 uvádzaného k 31.12. 2011 je hustota 161,3 obyvateľa / km2 .Hustota na Slovensku v r. 2008 bola 110obyvateľov / km2 . Z hľadiska národnostnej štruktúry žije v obci 100% slovenskej národnosti. Z náboženského vyznania sa k rímsko-katolíckej cirkvi hlási 94,49%,evanjelické je 0,40%a nezistené 2,91% . Na severnom Slovensku je sobášnosť a pôrodnosť vyššia, obyvateľstvo mladšie a prirodzený prírastok obyvateľstva sa znižuje pomalšie. Podľa počtu obyvateľov je obec totožná s väčšinou obcí na severnom Slovensku. Celkový počet obyvateľov vykazuje v sledovanom období narastajúci trend. Prehľad počtu obyvateľov: Uvedené údaje sú poskytnuté z Obecného úradu,

Rok

1994

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

Počet obyvateľov

1054

1060

1082

1127

1169

1193

1218

1238

1257

Rok Počet obyvateľov

2003 1268

2004 1296

2005 1343

2006 1377

2007 1379

2008 1401

2009 1423

2010 1432

2011 1445

V roku 2011 podľa údajov obecného úradu v obci žilo 1445 obyvateľov (nárast oproti roku 2010 o 13 obyvateľov), z toho 28 detí a 1417 dospelých. Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v období rokov 2001 - 2010 Rok

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010



Počet obyvateľov Počet dospelých Počet detí

1257

1268

1296

1343

1377

1379

1401

1423

1432

1243

1245

1272

1318

1365

1359

1377

1398

1409

14

23

24

25

12

20

24

25

23

Najväčší podiel pripadá na obyvateľov v produktívnom veku, najmenší podiel na obyvateľov v poproduktívnom veku. Uvedený trend možno z pohľadu jej ďalšieho sociálno-hospodárskeho rozvoja považovať za značne pozitívny bez sklonu k starnutiu obyvateľstva. V sledovanom období vzrástol počet obyvateľov v predproduktívnom veku o viac ako 28,4 %. Obyvateľstvo podľa štruktúry základných vekových skupín Ukazovateľ /Rok Predproduktívny vek Produktívny vek 2001 264 877 2002 279 889 2003 293 900 2004 316 907 2005 339 918 OcÚ Vavrečka

Poproduktívny vek 124 153 141 147 158

Vekovú štruktúru ekonomicky aktívneho obyvateľstva prezentuje nasledujúca tabuľka. Najviac ekonomicky činného obyvateľstva pripadá na vekovú skupinu mužov od 30 do 39 rokov. Naopak najmenšiu skupinu ekonomicky aktívneho obyvateľstva tvoria ženy od 60 do 64 rokov. Tab. 14 Ekonomicky aktívne obyvateľstvo podľa štruktúry veku a pohlavia k 30. 6. 2006 Vek Muži Ženy Spolu 15 – 19 3 3 20 - 29 86 56 142 30 - 39 95 54 149 40 - 49 83 64 147 50 - 54 30 22 55 55 - 59 23 7 30 60 - 64 4 0 4 Spolu 321 206 530 OcÚ Vavrečka Z ekonomického hľadiska je daná štruktúra vyhovujúca, nakoľko sa pomerne veľká časť ekonomicky činných obyvateľov pohybuje vo vekovej skupine od 20 do 49 rokov. Vzdelanostná štruktúra obyvateľov obce má nasledovnú štruktúru. Najväčší počet obyvateľov v mužskej populácii disponuje učňovským vzdelaním bez maturity. V prípade ženskej populácie pripadá najviac obyvateľov na základné vzdelanie. Minimálne percento pripadá na obyvateľov PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


s vyšším odborným vzdelaním a vysokoškolským vzdelaním. Treťou najväčšou skupinou sú obyvatelia s úplným stredným vzdelaním s maturitou. Vývoj vzdelanostnej štruktúry sa v sledovanom období vyvíjal smerom k zvyšovaniu počtu obyvateľov s úplným stredným vzdelaním. Čo možno považovať za významne negatívny trend, je zvyšovanie počtu obyvateľov vyučených. Nárast bol zaznamenaný aj v skupine obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním.

2.3.3

Vývoj a charakteristika bytového fondu

V obci bolo v roku 2005 evidovaných 388 domov, z čoho 10 domov bolo neobývaných. V obci sa nachádza jeden bytový domy, v ktorom sa nachádza 6 bytových jednotiek. Ukazovatele úrovne bývania a vybavenosti boli nasledovné: na jeden byt v obci v priemere pripadalo 3,8 osôb, pričom na jednu osobu pripadlo v priemere 25,4 m2. V roku 2011 bolo trvale evidovaných rodinných domov 402,z toho neobývaných 30 domov. Za obdobie rokov 1997- 2011 bolo postavených z celkového počtu bytového fondu 133 domov. Je možné konštatovať, že stavebno-technický stav obytných domov je relatívne vyhovujúci.

2.4

Sociálna infraštruktúra

K sociálnej infraštruktúre obce patria zariadenia občianskej vybavenosti, rozdeľujeme do kategórií: sociálna infraštruktúra – školstvo a výchova, kultúra a osveta, telovýchova a šport, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť komerčná infraštruktúra –obchodná sieť, ubytovanie a stravovanie, služby nevýrobné, služby výrobné -

ostatná infraštruktúra – administratíva, verejná správa a iné.

Prieskumy a rozbory zariadení občianskeho vybavenia sú vypracované na základe údajov poskytnutých pracovníkmi obecného úradu a priamym prieskumom v teréne. Jednotlivé kategórie občianskej vybavenosti zastúpené v obci, ich kapacity a kvalita, zodpovedajú významu obce v štruktúre osídlenia, počtu obyvateľov v jeho sídelných štruktúrach, polohe vo vzťahu k ostatným sídelným štruktúram. V zásade možno skonštatovať, zariadení sociálnej infraštruktúry sú v obci zastúpené primerane a pokrývajú potreby obce. Obec zabezpečuje sociálne služby pre svojich obyvateľov sama. V súčasnosti poskytuje opatrovateľskú starostlivosť obyvateľov hlavne v dôchodkovom veku. Zastúpenie kategórií občianskej vybavenosti v skúmanom území dokumentuje nasledujúci prehľad. Zdravotníctvo

V obci sa nenachádza zdravotné stredisko. Obyvatelia využívajú zdravotnícke služby v okresnom meste Námestovo.



Školstvo

základná škola ( 4 triedy v štyroch ročníkoch)77detí materská škola s kapacitu 59 detí

Sociálna infraštruktúra

súkromné jasle Slniečko s kapacitou 6 detí školský klub s kapacitou 41 detí, knižnica kultúrny dom Šport

športové ihrisko multifunkčné pri základnej škole futbalové ihrisko (dospelí, dorast, žiaci)

Komerčná infraštruktúra

Ostatná infraštruktúra

Obchodné zariadenia

Potraviny, COOP –Jednota,

Stravovanie a ubytovanie

Hotel Punch – 24 dvojlôžkových izieb

Služby nevýrobné

autobazár

Pohostinstvá –počet 3

obecný úrad

Všetky objekty, v ktorých sú uvedené služby , sú v dobrom stavebno- technickom stave. Kostoly a ostatné cirkevné zariadenia - rímskokatolícky kostol Sv. Anny, neorománsky, postavený v roku 1932 podľa projektu arch. E.Ormayho a L.Kohúta. - Kaplnka Sv.Anny pri cintoríne – postavená v roku 1829 -1830 v retardovanom baroku, obdĺžnikový priestor s polkruhovým zakončením a valenou klenbou s lunetami, uprostred štukový ornament - Kaplnka Panny Márie Lurdskej - prícestná socha Sv. Jána Nepomuckého - z roku 1831. - Dom smútku - na miestnom cintoríne nachádza domu smútku Okrem uvedených cirkevných objektov sa na území obce nachádzajú prícestné kríže. Kríž pri Starom mlyne Kríž pri Zalesnenom Kríž pri škole Kríž pri Kaplnke Panny Márie Lurdskej

2.5

Kultúrne a historické hodnoty

Na uskutočňovanie kultúrnych aktivít je k dispozícii obyvateľom v obci kultúrny dom. Kultúrny dom má kapacitu 500 osôb. Budova sa využíva na rôzne kultúrne, spoločenské i športové akcie a jej súčasťou je aj obecný úrad. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Z pravidelných kultúrnych akcií sa v obci usporadúvajú slávnosti pri príležitosti dňa detí, dňa matiek, detský karneval, fašiangový manželský večierok, detská diskotéka na záver školského roka, Rozprávkové rozprávanie, Odpustové slávnosti na sv. Annu, Strašidelný večer alebo Vavrečka v povestiach, Mikuláš medzi deťmi, Predvianočné posedenie s dôchodcami, Silvestrovský obecný ples, Aerobik – show, divadelné predstavenia ochotníckeho divadla...atď. Na katastrálnom území Vavrečka sa nenachádza žiadna národná kultúrna pamiatka zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Na riešenom území sa nenachádzajú žiadne plochy, ktoré by boli pamiatkovými územiami vyhlásenými podľa pamiatkového zákona, resp. pamiatková rezervácia. Na riešenom území sa nenachádzajú žiadne NKP evidované v ÚZPF ako chránená zeleň, nenachádzajú sa žiadne evidované archeologické náleziská. Zaujímavosťou je 400-ročná Vavrekova lipa, ktorá je vlastne spomienkou na zakladateľa obce. Napriek tomu, že centrum obce s relatívne zachovanou štruktúrou zástavby nepodlieha ochrane podľa zák. č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v platnom znení ako urbanistický celok (pamiatková zóna) , je potrebné pri návrhu a stavebnotechnických riešeniach objektov dbať na zachovanie tejto štruktúry osídlenia. V prípade objektov z historickej zástavby obce vo vyhovujúcom technickom stave odporúčame ich zachovanie, prípadne rekonštrukciu so zachovaním pôvodného výrazu. K odstráneniu objektov pristúpiť len v prípade závažného statického narušenia konštrukcie.

2.6

Hospodárska základňa

Hospodársku základňu v obci tvorí priemyselná výroba, ktorá je zastúpená predovšetkým firmou Campus Námestovo, spol. s.r.o. Priemyselná výroba sa začala rozvíjať na konci 19. storočia, ktorá sa kontinuálne rozvíjala vo všetkých obdobiach. Aj napriek industrializácii si poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo si zachovalo svoj veľký význam.

2.6.1

Ťažba nerastných surovín, Chránené ložiskové územie, dobývacie priestory

V k.ú. Vavrečka: - je evidované :nelegálne skládky odpadov ,no na základe spracovania súčasného reálneho stavu už v obci sa nenachádza žiadna nelegálna skládka odpadu - nie sú evidované: staré banské diela, prieskumné územia pre vyhradený nerast - sú zaregistrované zosuvy tak ,ako je to zobrazene v PaR (grafickej časti dokumentácie) V riešenom území sa nenachádzajú ložiská vyhradených nerastov, nie sú určené chránené ložiskové územia, ani dobývacie priestory.

2.6.2

Priemyselná výroba

Reštrukturalizácia ekonomiky od konca osemdesiatych rokov mala významný dopad aj na zamestnanosť obyvateľstva v obci. Zmeny sa dotkli predovšetkým väčšiny priemyselných odvetví. Za posledné roky v absolútnom vyjadrení tu zamestnanosť značne poklesla. V relatívnom vyjadrení sa v sledovanom období štruktúra zamestnanosti v priemyselnom odvetví vyvíjala nasledovne. Najviac obyvateľov v obci je zamestnaných v oblasti textilnom a drevárskom priemysle. Ďalej sú obyvatelia zamestnaní v sieťových odvetviach, ťažbe nerastných suroví a polygrafickom priemysle. Celkovo v priemyselných odvetviach pracovalo v sledovanom období od 20 do 100 PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


obyvateľov. Od roku 2005 bol zaznamenaný pokles obyvateľov pracujúcich v priemysle. Punch Campus Námestovo, spol. s.r.o. Súčasný výrobný program tvorí výroba elektronických komponentov do Tv., osadzovanie dosiek plošných spojov, montáž mechanických a elektronických častí pre digitálne a kopírovacie zariadenia. Počet zamestnancov: 1000 V areáli Punch Campus Námestovo, spol. s.r.o. pôsobia iné spoločnosti, ktoré nie sú priamo naviazané na výrobu spoločnosti Punch Campus: Počet zamestnancov 200. SLC RALLY SPORTSs.r.o. EASTERN ELECTRONICS s.r.o TFC CABLE ASSEMBLIES s.r.o. AWS- SLOVAKIA s.r.o. TONREC SLOVAKIA s.r.o Na území obce Vavrečka pôsobí niekoľko výrobných prevádzok. Jedná sa o malé prevádzky a sklady prevažne s počtom zamestnancov do 20 ľudí, orientujúce sa na drevospracujúci priemysel, drevovýrovu, nábytkársku výrobu. Sú to nasledovné: Drevoprodokt P+P, s.r.o, Autobusová doprava Feribus, Autobazár.Memon s.r.o., Plechoprodukt s.r.o, Carion Slovakia s.r.o., Tovercom – vysielač, Trade engineering, Heineken.

2.6.3

Poľnohospodárska výroba

Poľnohospodárstvo bolo odjakživa základným spôsobom rozvoja obce. Hospodársky najsilnejšou skupinou boli sedliaci, ktorých usadlosti sa skladali z domu, hospodárskych budov, záhrady a z ornej pôdy a lúk. Tieto hospodárstva boli zapisované do urbárskych súpisov, ktoré v modifikovaných formách pretrvali do súčasnosti. V 50-tych rokoch sa začalo budovať družstvo, čo bolo poznačené násilnou kolektivizáciou. Družstvo intentenzívne obhospodarovalo ornú pôdu katastri a tiež bol vybudovaný hospodársky dvor pre živočíšnu výrobu. Roľnícke družstvo Vavrečka-Ťapešovo - so sídlom v Ťapešove, má dva dvory – dva samostatné areály – na okraji zastavaného územia o bce k.ú. Vavrečka a na okraji zastavaného územia k.ú. Ťapešovo. V súčasnosti družstvo sa zaoberá rastlinnou aj živočíšnou výrobou. Obhospodaruje 409,2205ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je 142,0466 ha orná pôda a 267,1739 ha sú trvalé trávne porasty. Živočíšna výroba V Hospodárskom dvore v k.ú. Vavrečka sa v súčasnosti chová 666 kusov hovädzieho dobytka. Predpokladaný nárast chovu hovädzieho dobytka je na 720kusov. Pomer produkcie mäsa a mlieka sa prispôsobuje trhu. Rastlinná výroba Na poľnohospodárskej pôde pestuje krmoviny a obilniny. Ostatné poľnohospodárske odvetvia (ovocinárstvo, záhradníctvo, vinohradníctvo a pod. ) sa v rozsahu významnejších podnikov alebo plôch nevykonávajú. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


2.7 Záujmy obrany štátu, civilnej obrany, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami 2.7.1

Záujmy obrany štátu a civilnej obrany

V záujmovom území nie sú evidované žiadne nadzemné, podzemné objekty ani inžinierske siete vojenskej správy, ani plynotesné alebo odolné úkryty. Pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva, zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti je potrebné riadiť sa na území obce pri investičnej výstavbe týmito požiadavkami : - zákonom NR SR č.42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, - vyhláškou MV SR č. 532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany - a ďalších vyhlášok vyplývajúcich zo zák. NRSR č.42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších prepisov V zmysle Vyhlášky MV SR č.532/2006 Z. z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany je potrebné jednotlivé projektové dokumentácie navrhovaných stavieb doplniť o riešenie na osobitné zabezpečenie stavieb z hľadiska civilnej ochrany.

2.7.2

Požiarna ochrana

Na území obce pôsobí obecný hasičský zbor v v súlade s materiálom Plošné rozmiestnenie síl a prostriedkov hasičského a záchranného zboru a obecných hasičských zborov – sídla hasičských staníc, ktorý bol prerokovaný vládou SR dňa 27.2.2008. Rozvody vody opatrené hydrantmi v obci zabezpečujú dostatok vody na hasenie požiarov v súlade s platnými predpismi.

2.7.3

Ochrana pred povodňami

Na základe poskytnutých podkladov, získaných informácií a prieskumu v teréne bolo zistené, že v riešenom území sa nachádzajú vodné toky Vavrečanka, jej 2avostranný prítok Uhliská, pravostranný prítok Snehuliak a bezmenný potok. Je potrebné ponechať manipulačný pás pre opravy, údržbu a povodňovú aktivitu v šírke 6,0 m od brehovej čiary toku Vavrečanka a min. 5,0m od brehovej čiary ostatných vodných tokov. Do vymedzeného predbežného pozemku nie je možné umiestňovať zariadenia a vedenia technickej infraštruktúry, stavby trvalého charakteru, súvislú vzrastlú zeleň, ani ho inak poľnohospodársky obhospodarovať. Situovanie nových stavebných objektov musí byť v súlade so Zákonom č. 7/2010 o ochrane pred povodňami. Je potrebné zabezpečiť ochranu inudačných území vodných tokov, zamedziť ich výstavbu a iné nevhodné činnosti v zmysle zákona.

2.8

Rekreácia a cestovný ruch

Poloha obce, príroda Hornej Oravy, Oravská priehrada a kultúrne dedičstvo vytvárajú predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu, či už ako miesto prímestskej rekreácie okresného mesta PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Námestovo, a tiež aj ako miesto cieľovej rekreácie zo vzdialenejších miest a regiónov. Tieto danosti už v minulosti podmienili vytvorenie rekreačnej oblasti pri vodnej ploche Oravská priehrada, ktorá je známou a vyhľadávanou oblasťou na rekreáciu pre návštevníkov z celého Slovenska. Spolu s prírodnými podmienkami Budínskej Magury a možnosťami na turistiku sú vytvorené podmienky na rekreáciu pre rekreantov v čase letnej a zimnej sezóny. Je tu amfiteáter a lyžiarsky vlek. V súčasnosti je potrebné posilniť hospodársku základňu obce poskytovaním služieb pre rekreáciu a cestovný ruch. Ide o rekreačné ubytovanie, stravovanie a súvisiace služby. Na rekreačné využitie je možné využívať turistické chodníka a cykloturistické trasy, ktoré je možné v zime využívať na bežkovanie. Minerálne alebo liečebné pramene a kúpeľné zariadenia sa v riešenom území nenachádzajú.

2.9

Verejné dopravné a technické vybavenie

2.9.1

Verejné dopravné vybavenie

2.9.1.1

Regionálne dopravné vzťahy Prepravné vzťahy v rámci katastra a obce Vavrečka sú viazané na cestnú, cyklistickú a pešiu dopravu. 2.9.1.2

Dopravné podmienky rozvoja územia Základnú komunikačnú kostru obce tvorí prieťah cesty II/520. Základná komunikačná kostra je neprimerane zaťažená ťažkou nákladnou dopravou. Železničná doprava v obci nie je. Územím prechádza hlavná cyklotrasa - oravská cyklomagistrála č. 006,ktorá vedie v trase cesty II. triedy a vzhľadom na nárast nákladnej dopravy v regióne nespĺňa požiadavky pre zmiešané vedenie cyklistov a automobilovej dopravy.

2.9.1.3

Cestná doprava Cestná sieť v okolí obce je, podľa charakteru, delená na štátne cesty a miestne komunikácie ktoré obhospodaruje a spravuje obecný úrad Vavrečka. Štátne cesty sú podľa správneho členenia rozdelené na I., II., III. triedy. Najdôležitejšou cestnou komunikáciou v obci je cesta II. triedy č. 520. Tá sa pri obci Lokca napája na komunikáciu č. 521. uvedená cestná komunikácia prepája región na severe s Poľskou republikou a v smere na juhozápad s okresom Dolný Kubín a okresom Ružomberok. Cestný komunikácia č. 520 spája oblasť s okresom Tvrdošín. Celková dĺžka miestnych komunikácií v obci je cca. 4 - 5 km. V dôsledku zlých poveternostných vplyvov a nadmerného využívania bude v krátkom období potrebná ich čiastočná, v dlhšom časovom horizonte komplexná rekonštrukcia. Najbližšia obec v západnom smere je obec Ťapešovo, od obce je vzdialená 1,5 km po ceste II. triedy. Na území obce je viacero značkovaných cykloturistických trás. Hlavný trasa (malokarpatská cyklomagistrála) vedie v trase cesty II. triedy, spoločne s automobilovou dopravou (bez priestorového PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


oddelenia), čo znižuje atraktívnosť a bezpečnosť cyklotrasy. Z tejto cyklotrasy sa odpája viacero bočných trás do okolitých údolí. Chodníky sú v obci vybudované pozdĺž malých úsekov prieťahu cesty II. triedy zastavaným územím, v niektorých úsekoch však nevyhovujú kvalite alebo šírke. Je nutné ich dobudovanie. Dopravné ciele v širokom okolí sú dobre pokryté linkami SAD . Na území katastra obce nie je situovaná stanica pohonných hmôt, najbližšia je v Námestove. Cesta II. triedy má v extraviláne stanovené ochranné pásmo 25 m kolmo od osi vozovky, zodpovedá kategórii C 9,5/70. V zastavanom území má premenlivé parametre B2-MZ 8,5 /50, B2-MZ 12(11,5)/50. Prechádza cez zastavané územie obce, prechádza v smere Ťapešovo – Tvrdošín. Trasy miestnych komunikácií v okrajových polohách zástavby obce prechádzajú do poľných ciest, ktoré sú prevažne len so štrkovou úpravou. Dopravnú kostru zástavby obce dotvára prevádzková sieť miestnych komunikácií s funkciou obslužnou prístupovou vo funkčných triedach C2,C3. Súčasný stav týchto komunikácií je prevažne vhodný. Trasy miestnych komunikácií v okrajových polohách zástavby obce prechádzajú do poľných ciest, ktoré sú prevažne len so štrkovou úpravou. Prevažná časť ciest v zastavanom území obce, ktoré preberajú funkciu obslužných komunikácií, majú vyhovujúce šírkové pomery. Na jestvujúcich miestnych komunikáciách je nutné previesť povrchovú úpravu vozoviek rozprestretím nového živičného krytu, kde bude možné upraviť oblúky /body dopravnej kolízie/. Smerové pomery týchto komunikácii sú vyhovujúce, rovnako aj premostenia. Na križovatkách miestnych komunikácií je potrebné upraviť smerové oblúky križovatkových vetví a zabezpečiť dostatočný rozhľad. Miestne jednopruhové komunikácie je potrebné rozšíriť pri obojstrannej zástavbe na dvojpruhové obojsmerné komunikácie. Odvodnenie povrchových vôd je cez dažďovú kanalizáciu. Funkčnosť dažďovej kanalizácie je potrebné zabezpečiť pravidelným čistením. Dopravné vzťahy vo vnútri sídla a ich pridelenie na príslušnú sieť neboli snímané dopravným či iným prieskumom, na základe ktorého by bolo možné určiť deľbu dopravnej práce, špičkové zaťaženie a ostatné dopravno-inžinierske charakteristiky súčasného stavu. Takéto údaje počas prieskumov a rozborov neboli k dispozícií. Obdobne nie je k dispozícií ani prieskum hlučnosti na hlavnom cestnom prieťahu cez obec. Dopravno-inžinierske charakteristiky a predpokladanú hlučnosť Ekvivalentná hladina hluku bude vo výhľadovom období na hranici únosnosti, výrazne znížiť hladinu hluku je možné odklonom ťažkej nákladnej dopravy, alebo reintegráciou dopravného priestoru posudzovaných prieťahov s cieľom zníženia návrhovej rýchlosti na želanú rýchlosť 30 až 40 km/h.

2.9.1.4

Vplyv dopravy na územie obce, ochranné a hlukové pásma. Vplyv dopravy na obytnom území mesta je jednoznačne negatívny, intenzita dopravy na hlavných cestách už prekročila hranicu prijateľnú z pohľadu životného prostredia. Hlukové zaťaženie, ktoré produkuje doprava prechádzajúca mestom po týchto cestách prekračuje hodnotu 50 dB(A), povolenú pre obytné prostredie Vyhláškou Min. Zdravotníctva SR. Na ochranu ciest a premávky na nich mimo zastavaného územia, alebo územia určenom k zastavaniu, slúžia cestné ochranné pásma definované v Zákone o pozemných komunikáciách (Zákonč.135/61zb. v znení zák.č.524/03 Z.z.). V prípade Smoleníc sa uplatnia iba pred a za obcou. Ochranné pásma ciest: - pre cestu II triedy 25 m PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


- pre cestu III. triedy 20 m. V zastavanom území, kde cesta plní funkciu miestnej komunikácie, nie je ochranné pásmo definované, ale sa stanovuje na 6 + 1/2 výšky zástavby.

2.9.1.5

Železničná doprava Keďže intravilánom obce železničná trať neprechádza, obyvatelia majú možnosť využiť vlakové spojenie jedine v meste Tvrdošín. Letecká doprava: Najbližšie letiská sú v Žiline (82,6 km) a v Poprade (122,9 km).

2.9.1.6

Statická doprava. Pre obyvateľov a pre objekty občianskeho vybavenia sú odstavné a parkovacie plochy podľa STN 73 6110, pre stupeň motorizácie 1 : 3,5 a pre pomer deľby dopravnej práce individuálnej dopravy k automobilovej doprave 25 :75, pre veľkosť sídelného útvaru do 20 000 obyvateľov a pre obytnú zónu miestneho významu. Predpokladaný vývoj stupňa automobilizácie bol prekročený a tak aj v obci Vavrečka sú evidované disproporcie v dopravnej obsluhe územia a kapacitách statickej dopravy pre motorizovanú hybnosť obyvateľstva a návštevnosť obce. Evidovaný je výrazný nedostatok plôch statickej dopravy v časti obce, kde je pri ceste II. triedy č. 520 – futbalové ihrisko, cintoríne. Počas prieskumov sa prejavil výrazný nedostatok parkovacích miest pri bytovom dome. Ostatné parkovacie plochy sú v rámci uličnej siete pred domami, garážami a na parcelách rodinnej zástavby. Evidenčné údaje o počtoch parkovacích miestach a garážovaných vozidlách v obci nie sú k dispozícií. Závod Punch Campus Námestovo, spol. s.r.o. má pre zamestnancov, návštevníkov a nákladnú dopravu vlastné parkovisko. Zásady pre statickú dopravu: a) parkovanie a odstavovanie vozidiel: Existujce parkovacie plochy, lokalizované najmä pri verejnej vybavenosti v obci je potrebné regulovať vodorovným dopravným značením. Pri umiestňovaní navrhovaných stavieb občianskej vybavenosti, bývania v bytových domoch a intenzívne využívaných športových a rekreačných areáloch je potrebné navrhnúť primeraný počet parkovacích miest v zmysle STN 736110. Dobudovať parkovacie miesta pri bytových domoch v zmysle STN 736110. b) v návrhu nových vznikajúcich zón bývania odporúčame regulovať parkovanie tak, aby každý dom mal vybudované minimálne jedno parkovacie miesto na vlastnom pozemku a jedno parkovacie miesto na verejne prístupnom pozemku v rámci parkovacej niky pred vstupom na pozemok, prípadne v parkovacom pruhu na komunikáciách kategórie šírky 11,5 m. c) zriadiť veľkokapacitné parkovisko pri futbalovom ihrisku, pri lyžiarskom vleku slúži pre potreby parkovania dochádzajúcich za rekreačnými a športovými aktivitami navrhovanými.



2.9.1.7

Hromadná doprava . Z prieskumov a rozborov vyplýva, že dochádzka za prácou do okolitých sídiel je vysoká a znamená značnú hybnosť obyvateľstva. Súčasná ekonomická situácia obyvateľstva vytvára zmeny v deľbe dopravy z HD v prospech IAD. Po ceste II/520 je vedená ťažisková verejná autobusová doprava SAD, na tejto ceste sú situované dve autobusové zastávky v oboch smeroch a jedna autobusová zastávka je pri požiarnej zbrojnici. Obyvatelia majú možnosť využiť dopravné služby autobusovými prímestskými linkami, ako aj diaľkovými linkami smerom na mesto Námestovo. Prvý autobus odchádza z obce o 4:53 hodine a posledný o cca. 22:55 hodine. Uvedenú frekvenciu autobusového spojenia možno považovať za mimoriadne vyhovujúcu, vzhľadom na veľkosť obce. Podľa dostupných údajov SAD hromadná doprava predstavuje toho času pravidelné obojsmerné linky SAD : Linka Bratislava,AS Linka Banská Bystrica,AS Linka Martin,ul.J.jesenského Linka Ružomberok,AS Linka Staré Hory,kaplnka Linka Turčianske Teplice.Dom služieb Linka Žilina.aut.st Linka Dollný Kubín,alej slobody;Dolný Kubín,žel.st;Dolný Kubín,okr.úrad, Linka Beňadovo,Blahut Linka Hruštín,pri moste Linka Kraľovany.žel.st Linka Istebné,adm.budova Linka Lomná Linka Námestovo,nem.;Areál PUNCH;Námestovo,aut.st.;Námestovo,Gymnázium; Linka Námestovo,sídlo;Námestovo,Slanická OSADA.SOU;Námestovo,ZS;Námestovo,ZVT Linka Novoť,PS Linka Oravská Lesná,Beskd; Oravská Lesná,Lehotsk;Oravská Lesná,ObU;Oravská Lesná,OTF Linka Oravská Polhora,ZSII Linka Oravský Podzámok,námestie Linka Zakamenné,Oravice;Zakamenné rázc.Novoť;Zakamenné,vyšný koniec Linka Oravská Lesná,Beskd Bližšie údaje o počtoch cestujúcich, sezónnej vyťaženosti spojov a zastávok nie sú známe. Zásady pre hromadnú dopravu: a) zachovať existujúce intervaly medzi spojmi, zachovať nadväznosť spojov na železničné spoje prichádzajúce do Tvrdošína. b) podporovať tvorbu integrovaného systému hromadnej dopravy v rámci samosprávneho kraja, c) zastávky vybaviť jednotným prístreškom, označníkom, cestovnými poriadkami, sedením, smetným košom, osvetlením a vyznačiť ich pešiu dostupnosť



2.9.1.8

Pešia a cyklistická doprava. Tvoria ju cyklistická a pešia doprava, ktoré sú len charakteru miestneho pohybu v rámci zástavby obce a v katastri, resp. v medzisídelnom pohybe medzi najbližšími sídlami. V obci sú vo vybudované samostatné obojstranné pešie chodníky pozdĺž niektorých komunikácií funkčnej triedy B2 a B3, pozdĺž komunikácií funkčnej triedy C2, C3 sú prevažne vybudované jednostranné chodníky. Šírka chodníkov je však vo väčšine minimálna, šírky 1,5 až 2,0m. Chodníky aj zeleň sú bez pravidelnej starostlivosti. Pri súčasnej značnej automobilovej prevádzke, najmä ťažkej nákladnej dopravy, je pešia prevádzka na zberných cestách II. triedy prevádzkovo ohrozovaná. Územím prechádza oravská cyklomagistrálač.006 - hlavná trasa vedie v trase cesty II. triedy, spoločne s automobilovou dopravou (bez priestorového oddelenia), ktorá vzhľadom na nárast nákladnej dopravy v regióne nespĺňa požiadavky pre zmiešané vedenie cyklistov a automobilovej dopravy. Pri súčasnej intenzite automobilovej dopravy a najmä ťažkej nákladnej dopravy je cyklistická prevádzka na cestách II. nebezpečná, čo znižuje atraktívnosť a bezpečnosť cyklotrasy. Z tejto cyklotrasy sa odpája viacero bočných trás do okolitých údolí. Podľa ÚPN VÚC Žilinského kraj je uvažované riešiť cykloturistické trasy v na Orave mimo pešie turistické chodníky. Zásady cyklistickej dopravy: a) zabezpečiť prípravu a realizáciu samostatných cyklistických trás k vodnej nádrži Oravská priehrada, do rekreačnej oblasti navrhovať o šírke 2,5 m s dodržaním bezpečnostných odstupov 0,25 m.

2.9.1.9

2.9.2

Problémové okruhy dopravy: Pri rozbore existujúcej dopravnej koncepcie sme zistili nasledovne dopravné závady : a) na ceste II/520 -križovatky cesty II. triedy –bodová a priestorová kolízia. Križovatka je nepriehľadná, tvar križovatky i kvalita b)dobudovanie chodníkov, napojením domov na hlavnú cestu, s vybudovaním parkovísk. c) Nevhodný typ križovatky - nahradiť usmernenou, s plynulým pohybom peších po chodníkoch a priechodov cez cestu. e) priestorová závada - dopyt po parkovacích miestach pred futbalovým ihriskom, vznik neregulovaného parkovania na úkor plôch pre peších a zelene. d) Líniová závada – prieťah cesty II/520 je veľmi zaťažený ťažkou nákladnou dopravou.

Vodné hospodárstvo

2.9.2.1

Odtokové pomery Cez územie Obce Vavrečka pretekajú potoky a to : Adamka na hranici územia obcí Vavrečka a Ťapešovo ,Vavrečanka ,ktorá preteká priamo cez obec, Uhliská ,Snehuliak a bezmenný PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


prítok. Potok Adamka preteká severo-západným smerom na pomedzí obcí Ťapešovo a Vavrečka, sprava sa oddeľuje vedľajšie rameno, ktoré pokračuje cez Vavrečku na sever a ústi do susednej Vavrečanky. Hlavný tok Adamky sa západne od obce Vavrečka vlieva vodného toku Biela Oravy. Vavrečanka je potok pretekajúci obcou Vavrečka. Nad obcou ,najprv sprava priberá prítok zo severného svahu Magurky ,následne sa stáča na sever, preteká obcou Vavrečka a na okraji obce priberá najprv zľava vedľajšie rameno Adamky , potom sprava prítok Uhliská a bezmenný prítok . Potok Vavrečanka vteká do Bielej Oravy tesne pred Oravskou priehradou. V katastri obce sú ešte potoky Snehuliak a Zlámaný potok. Uvedené potoky spadá do Povodia Oravy . Správca tokov je Slovenský vodohospodársky podnik š.p Piešťany. V katastrálnom území obce Vavrečka je odvodňované územie troma hydromelioračnými systémami - odvodňovacími kanálmi v správe Hydromeliorizácie š.p a jedným zariadením / poľnohospodárske pozemky / s neznámym vlastníkom . Hydromelioračné systémy v správe Hydromeliorizácie š.p - stavba „Odvodnenie pozemkov a ÚT Vavrečka : -kanál krytý K1 -0,120km -kanál krytý K2 -0,143km -kanál krytý K3 -0,516km Odvodňovacie kanály majú ochranné pásmo 5m. Východiskový stav vodného hospodárstva. Obec Vavrečka má vybudovaný verejný vodovod, ktorý je v správe Oravskej vodárenskej spoločnosti Dolný Kubín a.s. a prenájme. Kanalizáciu obec nemá vybudovanú ale je vypracovaná PD pre stavebné povolenie s odkanalizovaním obce a pripojením na ČOV Námestovo. Splaškové vody sú odvádzané do súkromných žúmp. Dažďové vody sú odvádzané povrchovými rigolmi do potoka a na terén.

2.9.2.2

Zásobovanie pitnou vodou Obec Vavrečka má vybudovaný verejný vodovod, ktorý je v správe Oravskej vodárenskej spoločnosti Dolný Kubín a.s. a prenájme. Z toho : - v správe OVS a.s. je 2,8km,počet prípojok 118 - v prenájme je 4,9 km, počet prípojok 144. Rozvodná sieť vodovodu je DN 100 z materiálu PVC tl. a PE . Vodovod v obci má dve tlakové pásma- vodovodné rády 1 a 2 . 2.9.2.3

Vodné zdroje pitnej vody Verejný vodovod pre obec je zásobovaný z dvoch zdrojov a to : 1,Vodné zdroje pitnej vody Javorina I, II, III



2, z Oravského skupinového vodovodu v správe OVS. a.s. Vodné zdroje Javorina sú v prenájme. Výdatnosť zdrojov Javorina I, II, III v roku 2011 : min: 1,5l/s a max.2,0 l/s a kapacita 1,36l/s . Ochranné pásma PHO I.a II stupňa boli určené a rozhodnutím Okresného úradu v Námestove ,odbor ŽP dňa 3.10.2001. Vodný zdroj Javorina I, II, III / v prenájme/ zásobuje vodou vodojem 2x 100 m3 v Správe OVS a.s. / , ktorý je zásobovaný aj Oravského skupinového vodovodu. Vodojem 2 x 50 m3 /je v prenájme a vyššie položený a novší /je zásobovaný len Oravského skupinového vodovodu. Prívodné potrubie do vodojemov je HDPE DN 100. 2.9.2.4

Akumulácia pitnej vody Pre verejný vodovod obce je akumulácia vo vodojemoch: 1, 2 x 100m3 / v Správe OVS a.s. / , je zásobovaný z vodných zdrojov Javorina I, II, III a aj z Oravského skupinového vodovodu, s kótami hladín – maximálna 702,5 m.n.m. a minimálna 699,2 m.n.m. 2, 2 x 50m3 / v prenájme / , je zásobovaný len z Oravského skupinového vodovodu, s kótami hladín – maximálna 728,0 m.n.m. a minimálna 724,0 m.n.m. Prívodné potrubie do vodojemov je HDPE DN 100. Zásobné potrubie z vodojemov je taktiež HDPE DN 100 ale z vodojemu 2x100 je aj PVC tl. DN 100 a oceľové DN 80. V súčasnosti kapacita vodojemu postačuje.

2.9.2.5

Kanalizácia Kanalizáciu obec nemá vybudovanú ale je vypracovaná PD pre stavebné povolenie s odkanalizovaním obce a pripojením na ČOV Námestovo. Projekt „ Zásobovanie vodou a kanalizácia Oravského regiónu Etapa 2 –Stavebný súbor 66 Vavrečka –kanalizácia a Stavebný súbor 67 Vavrečka ,kanalizačný zberač“ vypracoval AQUA PROCON s.r.o. Brno v roku 2008. Splaškové vody sú v súčasnej dobe odvádzané do súkromných žúmp. Dažďové vody sú odvádzané povrchovými rigolmi do potoka a na terén.

2.9.3

Zásobovanie elektrickou energiou

2.9.3.1

Projektové podklady - situácia digit. - údaje SSE Dolný Kubín - text. podklady PD z OÚ



2.9.3.2 Spoločné elektrotechnické údaje Rozvodná sústava NN : 3 PEN ~ 50 Hz, 230/400 V / TN-C VN : 3 ~ 50 Hz, 22 kV / IT Ochrana pred zásahom el. prúdom: Ochrana pred zásahom elektr. prúdom bude podľa STN 33-2000-4-41. Stupeň dôležitosti dodávky el. energie : č.3 v zmysle STN 34 1610. Dodávku el. energie nie je potrebné zaisťovať zvláštnymi opatreniami a môžu byť pripojené na jediný zdroj (prívod).

2.9.3.3

Súčasný stav Obec Vavrečka je napojená na el. energiu zo vzdušných VN linky č. 1303, ktorá obchádza obec severným okrajom. Západným okrajom obce prebieha vzdušná VN linka č.1303 (AlFe6 3x50) na TV vysielač Magurka. Z hlavnej trasy VN linky sú napojené existujúce TS vzdušnými VN prípojkami ako koncové TS. . Samotná obec je v súčasnosti napájané zo 6 TS, ktoré sú rôznych typov a výkonov do 630 kVA. Zoznam trafostaníc číslo TS 01 TS 02 TS 03 TS 04 TS 05 TS 06

názov typ TS Sídlisko 2-stĺpová TS Obec 1 4-stĺpová TS PD 4-stĺpová TS OÚ murovaná TS Obec 2 stožiar TS Vyšný koniec 2-stĺpová

Podnik PUNCH má vlastné TS napojené dvoma 22 kV VN linkami. V katastrálnom území obce Vavrečka je 110/22 kV rozvodňa SSE Distribúcia a.s. 2.9.3.4

Vedenie VN Exist. NN rozvody obce sú vzdušné a káblové. Tie sú umiestnené v chodníkoch a zelených pásoch jednotlivých ulíc, v súbehu s ďalšími inžinierskymi sieťami. Staršie rozvody sú ešte vzdušné, na betónových stĺpoch, napájané z uvedených TS. Domové prípojky sú prevažne vzdušným vedením, čiastočne závesnými káblami, resp. káblovým zvodom v nových uliciach.

2.9.3.5

Vonkajšie osvetlenie Po stožiaroch NN vedenia sú prevedené aj rozvody vonkajšieho obecného osvetlenia,



napojeného zo samostatných rozvádzačov RVO pri distribučných trafostaniciach. Rozvod je vzdušný samostatným vodičom AlFe. Ovládanie je prepojené s regulačným systémom obce. Centrálna časť obce a nové ulice majú samostatný káblový rozvod a osvetľovacie stožiare. 2.9.3.6

Zhodnotenie súčasného stavu Súčasne rozvody sú značne zastarané, postačujú len pre terajšiu zástavbu. Exist. NN rozvody obce sú vzdušné a v malej miere káblové, napájané z uvedených TS. Pre plánovanú výstavbu je potrebné vybudovať nové VN a NN kabelové rozvody a príslušné TS.

2.9.3.7

Ochranné pásma Pre jednotlivé vzdušné VN a VVN vedenie v zmysle Zákona č. 656/2004 Z.z. - §36 je nasledovný rozsah ochranných pásiem vzdušného vedenia: - VVN 400 kV – 20 m od krajného vodiča na každú stranu, - VVN do 110 kV – 15 m od krajného vodiča na každú stranu vedenia - VN do 35 kV – 10 m od krajného vodiča na každú stranu vedenia Pre izolované vonkajšie VN 22 kV vedenie je určené ochranné pásmo 2 m na každú stranu vedenia. VN kábel uložený v zemi má ochranné pásmo 1m na každú stranu vedenia. V ochrannom pásme vonkajšieho el. vedenia a pod vedením je zakázané: a) zriaďovať stavby a konštrukcie, b) pestovať porasty s výškou presahujúcou 3m, vo vzdialenosti presahujúcej 5m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno porasty pestovať do takej výšky, aby pri páde sa nemohli dotknúť el. vedenia. c) uskladňovať ľahko horľavé a výbušne látky, d) vykonávať iné činnosti, pri ktorých by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť el. vedenie alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky, V ochrannom pásme podzemného vedenia a nad týmto vedením je zakázané: a) zriaďovať stavby, konštrukcie, skládky, vysádzanie trvalého porastu a jazdiť osobitne ťažkými mechanizmami, b) vykonávať bez predchádzajúceho súhlasu prevádzkovateľa el. vedenia zemné práce a činnosti, ktoré by mohli ohroziť el. vedenie, spoľahlivosť a bezpečnosť jeho prevádzky, prípadne by podstatne sťažili prístup k nemu,

2.9.4

Napojenie na telekomunikačné a informačné siete

2.9.4.1

Telekomunikačné zariadenia Miestne rozvody sú prevedené metalickými káblami uloženými v zemi vedľa miestnych komunikácii. Okrajové časti mimo kabelovej siete sú napojené vzdušnými rozvodmi závesnými káblami. Telekomunikačné rozvody patria do primárnej oblasti Námestovo s digitálnou telefónnou PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


ústredňou HOST Námestovo. Riešené územie je pokryté signálom mobilných operátorov (ORANGE, T – mobile, O2). Príjem rozhlasového a TV signálu v súčasnosti sa zabezpečuje prostredníctvom individuálnych antén.

2.9.4.2

Obecný rozhlas Existujúce rozvody obecného rozhlasu sú totožné s trasou vonkajšieho osvetlenia. Napojené sú z rozhlasovej ústredne, ktorá je v budove Obecného úradu.

2.9.5

Zásobovanie zemným plynom

Obec je plynofikovaná. Hlavným distribučným plynovodom je VTL plynovod s maximálnym prevádzkovým tlakom 40 bar. DN 200, PN 40 Námestovo, prostredníctvom VTL prípojky vedenej z VTL odbočky DN 200, PN 40. Pre zásobovanie obce je vybudovaná VTL/STL regulačná stanica plynu. Miestna sieť je v stredotlakovom prevedení. V súčasnej dobe je obec Vavrečka splynofikovaná na cca. 25 %.

2.9.5.1

Ochranné a bezpečnostné pásma STL a NTL plynovodu V zmysle zákona MHSR č. 656/2004 Z.z o energetike pre rozvody plynu sú stanovené pásma

ochrany od osi plynovodu na každú stranu: Ochranné pásmo -

STL plynovod v zastavanom území 1 m

-

STL plynovod vo voľnom teréne

4m

Bezpečnostné pásmo -

STL plynovod vo voľnom teréne

10 m

-

STL plynovod v zastavanom území určuje dodávateľ zemného plynu, resp. STN EN.

V extraviláne obce prechádza koridor s tranzitnými medzinárodnými plynovodmi MNP, kde je potrebné pri nových lokalitách rešpektovať ochranné a bezpečnostné pásma v zmysle Zákona 656/2004 Zb.z. V minulosti bolo stanovené ochranné pásmo MNP od okraja koridora 500 m. V koridore MNP sú umiestnené VTL plynovody 1xDN 700 PN 6,4 MPa, 3x1200 PN 7,2 MPa a 1 x 1400 MPa PN 7,2 MPa. MNP plynovody sú v správe SPP EUSTREAM Slovak gas TSO.

2.10

Životné prostredie a ochrana prírody a krajiny

2.10.1

Základné zložky životného prostredia

V obci a v jej bližšom okolí nie je žiadny významnejší zdroj priemyselného znečistenia ovzdušia a vody. Potenciálnym zdrojom znečistenia vody a pôdy je poľnohospodárska výroba PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


v súvislosti s používaním agrochemikálií, prípadne nedisciplinovanosťou pri rozvoze organických hnojív živočíšneho pôvodu. Rozhodujúcim znečisťovateľom, ovplyvňujúcim stav životného prostredia a zdravia obyvateľov, je neexistujúca splašková kanalizácia. Ďalším z významných faktorov negatívne ovplyvňujúcimi životné prostredie skúmaného územia okrem vyššie uvedeného je aj hluk z cesty II/520.

2.10.2

Čistota ovzdušia

Stredné zdroje znečisťovania ovzdušia K potencionálnym prevádzkovateľom so stredným zdrojom znečistenia možno zaradiť výrobné organizácie (PunchCampus Námestovo, spol. s.r.o., Drevoprodukt P+P s.r.o., Malé zdroje znečisťovania ovzdušia (MZZO) Potencionálnymi prevádzkovateľmi s malým zdrojom znečistenia ovzdušia sú osoby právnické aj fyzické s oprávnením na podnikanie. Títo zodpovedajú za vypúšťanie znečisťujúcich látok do ovzdušia.

2.10.3

Vodné toky a nádrže, čistota vody

2.10.3.1 Vodné toky a nádrže Územie Vavrečky leží v povodí rieky Biela Orava a riečnu sieť tu tvoria toky Jelení potok, Adamka, Vavrečanka a Pasekový Potok, ktoré sa vlievajú do Bielej Oravy. Na severnej strane zasahuje do riešeného územia vodná nádrž Oravská priehrada. Vodné toky chotára sú hydrologicky nevyrovnané a v prietokoch vody majú veľmi veľké výkyvy s intenzívnym nánosom materiálu pri zvýšených stavoch. Vodné toky pretekajúce riešeným územím sú neohradzované, nemajú vybudované ochranné hrádze. 2.10.3.2 Kvalita podzemných vôd Kvalita podzemných vôd je ohrozená najmä: Priesakom zo žúmp a septikov v obci v časti individuálne bytovej výstavby, priesakom z nesanovaných bývalých neriadených skládok komunálneho odpadu, poľných hnojísk a silážnych žľabov, ktorých technické a konštrukčné parametre nezamedzujú prieniku škodlivín do podzemných a povrchových vôd. Možným zdrojom znehodnotenia kvality podzemných a povrchových vôd je aj poľnohospodársky dvor v obci.

2.10.3.3 Súkromná zeleň Systém zelene v obci je tvorený súkromnou zeleňou. Súkromné záhrady sú väčšinou upravené a udržiavané.



2.10.3.4 Verejná, izolačná a ostatná zeleň Verejná zeleň sa nachádza na verejných priestranstvách, ako sú priestory okolia kostola, obecného úradu, priestoru v strede obce, materskej škole, základnej škole, cintorína a pod. Táto zeleň je pomerne k celkovej ploche dostatočne zastúpená. Niektoré úseky si vyžadujú doplnenie zelene a zdravotný rez drevín. Pozdĺž miestnych komunikácií sa vo verejnom priestore nachádzajú pásy využívané na uloženie technickej infraštruktúry. Zeleň pri komunikáciách je v sídle na priemernej úrovni. Tvoria ju trávnaté pásy s výsadbou vzrastlej zelene. Zeleň absentuje aj pozdĺž tokov. 2.10.3.5 Odpadové hospodárstvo Odpadové hospodárstvo v obci je možné rozdeliť do dvoch skupín: odpad produkovaný obyvateľmi obce a malými prevádzkami v obci a odpad produkovaný spoločnosťou Punch Campus Námestovo, spol. s.r.o.. Nasledujúca tabuľka prezentuje vývoj príjmov a výdavkov v oblasti zabezpečenia odvozu a likvidácie TKO v obci Vavrečka. Tab. 4 Výdavky na zabezpečenie odvozu TKO v obci od roku 2001 do 2005 (v tis). Ukazovateľ/Rok 2001 2002 2003 2004 Príjmy 0 578 464 574 Výdavky 0 477 509 619 OcÚ Vavrečka

2005 671 644

V sledovanom období bol vývoj príjmov a výdavkov z odvozu a likvidácie komunálneho odpadu nerovnomerný. V roku 2003 a 2004 presahovali vynaložené prostriedky príjmy obce, súvisiace so zabezpečením uvedenej služby. Od roku 2002 do roku 2005 presahovali príjmy výdavky, čo je hlavným ekonomickým cieľom obce v tejto oblasti. Objem príjmov v sledovanom období vzrástol o 16 %, v prípade výdavkov to bolo až o 35 %. Jednou z ciest ako by mohla obec problém s TKO riešiť je separovaný zber, ktorý v súčasnosti ešte uskutočňuje. Obec začala so separáciou v roku 2004, kedy sa podarilo odseparovať 5,73 ton triedeného odpadu. Odvoz a likvidáciu komunálneho odpadu zabezpečuje firma Čekospol a Technické služby Námestovo. Tab. 5 Objem vyprodukovaných odpadov v obci Vavrečka od 2001 do 2005 (v tonách). Ukazovateľ/Rok 2001 2002 2003 2004 Komunálny odpad 243 288,7 271,57 320,92 361,77 Separovaný odpad 5,73 OcÚ Vavrečka Do budúcnosti plánuje obec zabezpečiť rozšírenie separácie komunálneho odpadu, čo by pozitívne vplývalo na znižovanie zaťaženosti obecného rozpočtu, ako aj životné prostredie.

3.

KRAJINOEKOLOGICKÝ PLÁN



Katastrálne územie obce Vavrečka leží na rozhraní dvoch geomorfologických celkov Oravskej Magury (časť Budín) a Oravskej kotliny (časť Hruštínske Podolie). Rozprestiera sa na juhozápad od Oravskej priehrady. Na severozápade a severe hranica katastra prebieha pozdĺž rieky Biela Orava a Oravskej priehrady, na severovýchode je tvorená dolinou Jelenieho potoka, na východe a juhovýchode hrebenom Oravskej Magury - medzi Starou Horou, Magurkou a kótou 997 m a na juhozápade dolinou potoka Adamka. Susednými katastrami sú na severozápade, severe a severovýchode Námestovo, na východe Ústie n. Priehradou, na juhovýchode Štefanov a Tvrdošín (mestská časť Krásna Hôrka) a na juhozápade Ťapešovo. Veľkosť katastrálneho územia je 742 ha, z čoho pripadá 130 ha na lesnú pôdu, 589 ha na poľnohospodársku pôdu (189 ha orná pôda, 85 ha lúky, 315 ha pasienky) - (údaje z roku 1986).

3.1

Súčasná krajinná štruktúra

Súčasná krajinná štruktúra predstavuje celoplošné definovanie územia s aktuálnym stavom reálnej štruktúry krajiny. V riešenom území katastra obce Vavrečka je zreteľne vidieť, ako boli antropicé zásahy do krajiny ovplyvňované prírodnými pomermi. Údolná niva Bielej Oravy a rovinatejšie časti Oravskej kotliny boli pre ich zamokrenie v minulosti skôr využívané ako lúky a pasienky. Najviac ornej pôdy bolo na prechode Oravskej kotliny k Oravskej Magure, kde bola síce pôda svahovitá, ale menej zamokrená, viac vhodná pre polia. Tu sa nachádza aj intravilán obce. Najčlenitejšie časti Oravskej kotliny a priľahlej menej členitej časti Oravskej Magury boli využívane najmä ako lúky a pasienky. Hrebeňové a členité časti Oravskej Magury a najčlenitejšie lokality Oravskej kotliny boli porastené lesmi. Na rozhraní oboch orografických celkov sa aj v súčasnosti zachovala oblasť Javorina s početným výskytom borievky. Krajinársky menej hodnotná je prevažne orná pôda a intravilán obce(severná časť) a krajinársky hodnotné južné časti územia využívané ako trvalé trávne porasty a les v Oravskej Magure a priľahlej časti Oravskej kotliny. Krajinársky najcennejšie časti sú Oravská Magura, údolie Adamky, Javoriny, Paseky, Priehaliny. V rámci obce Vavrečka toto rozdelenie vyzerá nasledovne:

3.1.1

Lesná vegetácia

Súvislé lesy pokrývajú značnú časť územia obce Vavrečka. Nachádzajú sa v jej južnej časti prevažne v rámci pohoria Oravskej Magury. Ochranné pásmo lesa je 50 m od hranice lesného pozemku. Z hľadiska lesných vegetačných stupňov sú tu porasty v 1. až 2.stupni ochrany. Podľa fytogeografického členenia Slovenska (Futák a kol., 1966) patrí územie Vavrečky do oblasti západokarpatskej kveteny, obvodu západobeskydskej flóry, okresu Západné Beskydy. Obvod západobeskydsej flóry je charakterizovaný submontánnymi a montánnymi lesnými spoločenstva mi a vplyvom karpatskej flóry. Druhovým zložením sa vegetácia na celom území katastra zaraduje do jedného lesného vegetačného stupňa: smrekovo-bukovo-jedlového. Mezotrofné lesné spoločenstva v podhorskom a nižšom horskom stupni (pôvodne hojne rozšírené, dnes nahradené polkami, lúkami, pasienkami, resp. sekundárnymi smrečinami) sú zastúpené kvetnatými bučinami a jedlinami. Bukové a jedľové lesy s bohatým bylinným podrastom PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


pokrývali v minulosti prevažnú časť územia. V stromovom poschodí sa vyskytoval buk lesný (Fagus syl vatica), jedla biela (Abies alba). Dnes ich nahradil smrek obyčajný (Picea abies). Napriek náhrade smrekom, v bylinnom podraste týchto spoločenstiev možno nájsť viacero druhov typických pre jedlobučiny, napr. srnovník purpurový (Prenanthes purpurea), mliečnik mandľový (Euphorbia amygdaloides), lipka vec marinkový (Galium odoratum), kopytník európsky (Asarum europaeum). Pôvodné jedliny, resp. jedľové smrečiny predstavujú spoločenstva, ktorých výskyt je viazaný na najvyššie časti katastra obce v okolí Magurky. Stromové poschodie je tu tvorené smrekom s rôznou prímesou jedle. Z listnatých drevín býva zastúpená len jarabina vtácia (Sorbus aucuparia), z krov zemolez čierny, resp. baza červená (Sambucus racemosa). Z bylinných druhov indikujú jedliny a súčasne diferencujú od bučín najmä lipka vec okrúhlolistý (Galium rotundifolium) a chlpana žltkastá (Luzula luzulina).

3.1.2

Nelesná drevinová vegetácia (NDV)

Na území obce sa nachádzajú rôzne druhy plôch NDV len v menšej miere. Časť tvoria porasty na okraji lesných porastov pôsobiace ako ochranný plášť s okrajovým efektom čo sa týka bohatosti druhov. V bylinnom podraste týchto spoločenstiev ďalej nájdeme druhy ako podbelica alpínska (Homogyne alpina), tónovka dvojlistá (Mainthemum bifolium), kyslicka obycajná (Oxalis acetosel la), jednokvietok veľkokvetý (Moneses uniflora), papradka samicia (Athyrium filix-femina), brusnica cucoriedková (Vaccinium myrtillus), peracina dúbravová (Gymocarpium dryopteris), horec lus kácovitý (Gentiana asclepiadea). Na lesných rúbaniskách nastáva spontánna sukcesia k bývalému lesu, kde po bylinnej svetlomilnej vegetácii o pár rokov nastupujú kroviny ako spojovací článok medzi otvorenými spoločenstvami a lesnou mladinou. Z bylinných druhov sa tu uplatnujú smlz trstový (Calamagrotis arundinacea), chlpana hájna (Luzula nemorosa), starcek Fuchsov (Senecio fuchsii), psincek obycajný (Agrostis tenuis), veronika lekárska (Veronicca officinalis), plesnivcek lesný (Ganaphalium silvaticum), jahoda obycajná (Fragaria vesca), kyprina úzkolistá (Chamaerion angustifolium), konopnica napuchnutá (Galeopsis tetrahit) a iné. Okrem všeobecne rozšírenej ostružiny malinovej (Rubus idaeus) sa z krov ako prvé uchytáva vŕba rakyta (Salix caprea), baza červená (Sambucus racemosa), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia), javor horský (Acer pseudo platanus), zemolez cierny Lonicera nigra), ruža ovisnutá (Rosa pendulina), vŕba sliezska (Salix si lesiaca), prípadne aj iné druhy stromov z okolitého lesa. Ďalšími prvkami NDV sú sprievodné porasty vodných tokov, z ktorých je veľká časť v poľnohospodárskej krajine regulovaná. Na alúviách Jelenieho potoka a Adamky sa útržkovito zachovali ako brehové porasty horské jelšové lesy, ktoré majú zväčša krovitý charakter. Z jednotlivých druhov drevín sa v nich vyskytuje: lieska obyčajná (Corylus avellana), čremcha strapcovitá (Prunus padus subsp. padus), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum), krušina jelšová (Frangula alnus), kalina obyčajná (Viburnum opu lus), vŕba popolavá (Salix cinerea), ostružina malina (Rubus idaeus), ruža ovisnutá (Rose penduli na) a ďalšie. Pozdĺž Vavrečského potoka a potoka za bývalým podnikom ZVT, dnes E.K.R. 2 000 spol. s r. o. sa v brehových porastoch vyskytuje najmä: vŕba trojtyčinková (Salix triandra), vŕba purpurová (Salix purpurea), vŕba košikárska (Salix viminalis), vzácne aj vŕba pätyčinková (Salix pentandra), vŕba rakyta (Salix caprea).



3.1.3

Trvalé trávne porasty

Trvalé trávne porasty sú v obci zastúpené plochou o výmere 267,1739 ha. Predstavujú ich hlavne kosné lúky v podhorí Oravskej Magury. Mezotrofné lesné spoločenstva v podhorskom a nižšom horskom stupni (pôvodne hojne rozšírené, dnes nahradené polkami, lúkami, pasienkami, resp. sekundárnymi smrečinami) sú zastúpené kvetnatými bučinami a jedlinami. V katastrálnom území Vavrečky možno nájsť aj endemické, úplne i čiastočné chránené druhy rastlín našej flóry. Z karpatských subendemitov je to zvonček hrubokorenový (Campanula serra ta), zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa). Z úplne chránených druhov slovenskej flóry sa vyskytuje: falia zlatohlavá (Lilium martagon), vemeník dvojlistý (Platanthera bifolia), rebrovka rôznolistá (Blechum spicant), plavún obyčajný (Lycopodium clavatum), plavún pucrvý (Lycopodium annotinum), chvostnikjedfovitý (Huperzia selago). Z čiastočné chránených druhov horec Iuskácovitý (Gentiane asclepiadea), mecik škridlicovitý (Gladiolus imbricatus). V katastri Vavrečky sa vyskytujú mnohé druhy rastlín, ktoré sú vo svojej existencii ohrozené, vzácne, resp. im treba venovať pozornosť.

3.1.4

Orná pôda a trvalé kultúry

Orná pôda prevláda v severnej časti riešeného územia. Z hľadiska kvality poľnohospodárskej pôdy sa tu vyskytujú len pôdy 7a 9. skupiny. Najlepšiu bonitnú triedu v katastrálnom území majú pôdy 7. skupiny. Veľká časť poľnohospodárskej pôdy(najmä v severnej časti katastrálneho územia) bola odvodnená.

3.1.5

Osobitné štruktúry

Medzi tieto štruktúry sme zaradili plochy významné pre biodiverzitu krajiny. V riešenom území sem patria plochy podmáčané, brehové porasty. Tieto plochy sú často aj biotopmi chránených a ohrozených druhov rastlín a živočíchov. Zloženie bylinného podrastu v týchto rovinných brehových spoločenstvách je značné premenlivé a závisí do značnej miery na vplyve kontaktných spoločenstiev (lúky, polia, pasienky a pod). Uplatňujú sa predovšetkým hydrofilné a nitrofilné druhy: krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), krkoška voňavá (Chaerophyllum aromaticum), škarda močiarna (Crepis paludosa), kostihoj hľuznatý (Symphytu m tuberosum), devätsil hybridný (Petasites hybridus), devätsil biely (Petasites albus), záružlie močiarne horské (Caltha palustris subsp. laeta), veternica hájna (Anemone nemorosa), kuklík potočný (Geum rivale), angelika lesná (Angelica sylvestris), kokorík praslenatý (Polygonatu m verticillatum) ‚ prvosienka vyššia (Primula elatior), pižmovka mošusová (Adoxa moschatellina).

3.1.6

Vodné toky a plochy

Vodné toky sú osobitnou kapitolou dôležitou pre hygienu krajiny. V riešenom území je viacero malých tokov v dolných častiach väčšinou regulovaných. Z biologického hľadiska patria k najvýznamnejším rieka Biela Orava, potok Adamka a Jelení potok s výskytom zachovalých brehových porastov. Vo vyšších polohách riešeného územia možno nájsť aj prameniskové biotopy na miestach vzniku potokov. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Vodná nádrž Oravská priehrada plní viacero funkcií. V prvom rade je do vodohospodárske dielo na zachytenie zrážkových vôd a zdržanie odtoku. K tomu sa pridružuje rybárska funkcia a rekreačná. Okolie je zo strany katastra Vavrečka zarastené stromovými, krovitými a bylinnými porastami. V podraste sú vlhkomilné a vodné rastliny a spolu tvoria biotop pre viacero druhov vlhkomilných živočíchov. Porasty majú prírodný charakter.

3.1.7

Vegetácia v obci

Vavrečka má najvýznamnejší priestor s vegetáciou voľne prístupnou v strede obce. Stredom obce preteká rieka Vavrečanka, ktorá je lemovaná sprievodnou zeleňou. Prevládajú tu domáce druhy drevín už veľkého vzrastu. V rámci intravilánu obce sa nachádza aj chránená 400-ročná Vavrekova lipa. V zostávajúcej časti obce je z verejnej zelene zaujímavý najmä pás popri hlavnej ceste. Vyššia zeleň je pri druhom cintoríne a vedľajšom priestore. V drevinovom zložení prevládajú listnáče, najmä lipy, nachádzajú sa tu však aj smreky, borovice.

3.1.8

Sídelné a technické prvky (antropogénne prvky)

Obec má na svojom území jeden poľnohospodárske dvory a priemyselný podnik Punch Campus Námestovo, spol. s.r.o. . V zastavanom území prevláda individuálna zástavba so záhradami. Na južnej strane obce lúky a pasienky voľne prechádzajú do lesa.

3.2

Ochrana krajiny a významné krajinárske a ekologické štruktúry

3.2.1

Chránené územia prírody a krajiny územná ochrana prírody

Z národného hľadiska patrí väčšina územia obce do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. CHKO je rozdelená na zóny s rôznym stupňom ochrany. Na jej území platí I. stupeň ochrany v zmysle § 12zákona č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Do katastrálneho územia obce Vavrečka - okrajovo na jeho severnom okraji pri Oravskej priehrade(výmerou 30,1617 ha)zasahuje Chránená krajinná oblasť Horná Orava pôvodne vyhlásená vyhláškou MK SSR č.110/1979Zb. a novelizovaná vyhláškou MŽP SR č.420/2003Z.z .Toto územie leží v zóne D ,t.j. v 2.stupni ochrany. CHKO Horná Orava predstavuje rozsiahlejšie územie s rozptýlenými ekosystémami(zachovalé lesné komplexy, skupiny a solitéry stromov, rašeliniská, vodné toky s Oravskou priehradou),významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability a charakteristickým vzhľadom krajiny. Veľkú časť tvoria flyšové pohoria tvorené flyšovými horninami, na území CHKO predovšetkým horninami tzv. magurského flyšu - pieskovce a ílovce. NATURA 2000 PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Chránené vtáčie územie Horná Orava – SKCHVU008 je dané vyhláškou MŽP SR č.173/2005Z.z. Horná Orava je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov kuvik vrabčí(glaucidium passerinum) ,chriašteľ poľný(Crex crex),ďaťeľ trojprstý(Picoides tridactylus),tetrov hlucháň(Tetrao urogallus),terov hoľniak(Teátro tetrix),oroľ krikľavý(Aguila pomarina),bocian biely(Ciconia ciconia),bocian čierny(Ciconia nigra),jedným z piatich pre hniezdenie kalužiaka červenonohého(Tringa totanus) a pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov straškoščervenochrbtý(Lanius collurio),jariabok hôrny(Bonasa bonasa),kuvik kapcavý(Aegolius funereus),ďateľ čierny(Dryocopus martius),žlna sivá(Picus canus),rybárik riečny(ALcedo atthis),lelek lesný (Caprimulgus europaeus),výr skalný(Bubo bubo),sova dlhochvostá(Strix uralensis),chriašteľ bodkovaný(Porza porza),orol skalný (Aguila chrysaetos),chriašteľ malý (Porzana parva),prepelica poľná(Coturnix coturnix),žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus) a strakoš sivý(Lanius excubitor),včelár lesný(Pernis apivorusň a rybár riečny(Serna hirundo). chránené druhy (druhová ochrana) Chránené druhy rastlín aj živočíchov možno nájsť na viacerých miestach riešeného územia. K najvýznamnejším miestam výskytu patria legislatívne vyhlásené územia, kde možno nájsť druhy spomínané vyššie ako aj napr. falia zlatohlavá (Lilium martagon), vemeník dvojlistý (Platanthera bifolia), rebrovka rôznolistá (Blechum spicant), plavún obyčajný (Lycopodium clavatum), plavún pucrvý (Lycopodium annotinum), chvostnikjedfovitý (Huperzia selago). Zo živočíchov slimák záhradný (Helix pomatia),salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), mlok vrchovský (Triturus alpestris), mlok karpatský (Triturus montandoni), kunka žltobruchá (Bombína variegata), ropucha obyčajná (Bufo bufo), ropucha zelená (Bufo viridis), skokan hnedý (Rafla temporaria). orol kriklavý, jariabok, jarabice, chrapkác poľný, prhlaviar Cervenkastý...). ochrana drevín V rámci katastra sa nachádza chránená Vavrekova lipa. Odhadovaný vek je 400 rokov. Ochranné pásmo tvorí 10 m od obvodu koruny. Lipa je vlastne pamiatka na zakladateľa obce. V zmysle GNÚSES Slovenska, ÚPN VÚC Žilinského samosprávneho kraja a RÚSES okresu Námestovo sa v riešenom území nachádzajú nasledovné prvky ÚSES: Biokoridory: nadregionálne biokoridory: Oravská priehrada (hydrický) Malá Fatra - Oravská Magura - Tatry regionálne biokoridory: Aluvium BIELEJ oravy (hydrický) Vedúci Budínskou Magurou Biocentrá: nadregionálne biobiocentrá: Oravské priehradné jazero regionálne biocentrá: Volarčiská dolina(navrhované) Slanický grúň(navrhované) Interakčné prvky prepájajú pôsobenie ostatných prvkov ÚSES na okolitý priestor a sú navrhované z prvkov nelesnej drevinovej vegetácie, lúk a pasienkov, sprievodných vodných biotopov a na biotopoch s prirodzenejším druhovým zložením. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


3.2.2

Prírodné zdroje

ochrana lesných zdrojov Ochrana lesných zdrojov je zabezpečená lesným zákonom. V katastri sa nachádzajú ochranné lesy dvoch typov – lesy na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach a lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Ochranné lesy tvoria pomerne významnú časť lesného ekosystému. Lesy osobitného určenia sú tu vyhlásené z hľadiska lokalizácie v chránených územiach s prioritnou funkciou ochrany prírody v riešenom území je posilnená ochrana lesných zdrojov vo zvýšenej miere. ochrana vodných zdrojov V katastri sa nachádzajú ochranné pásma vodných zdrojov II. stupňa pre pramene v blízkosti alebo priamo v intraviláne obce. ochrana pôdnych zdrojov Chránenou pôdou v zmysle zákona o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu je pôda s bonitou od 1. do 3. bonitnej triedy a pôda s vykonanými investičnými zásahmi. V riešenom území sa nachádzajú pôdy7. a 9. bonitnej skupiny aj pôdy s vykonanými investičnými zásahmi – odvodnením. ochrana genofondových zdrojov Za genofondové plochy boli Správou CHKO Horná Orava vytypované územia významné najmä z botanického hľadiska, ktoré sme prebrali do riešenia ÚPN. Jedná sa o priestory s biotopmi európskeho významu. Nachádzajú sa buď ako priestory uprostred lesov, alebo na okraji lesných porastov v podhorí Oravská Magura.

3.2.3

Pamiatkový fond a významné krajinné štruktúry

Obec Vavrečka z pamiatkového hľadiska nie je zaujímavá .Na katastrálnom území sa nenachádza žiadna národná kultúrna pamiatka zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu. Zaujímavosťou je však že na rozhraní tridsiatich a štyridsiatich rokov 19.storčia bol v Oravskej Magure nájdený väčší počet kusov meteoritického železa. Pravdepodobne išlo o pád väčšieho počtu meteoritov.

3.2.4

Ekologicky významné segmenty

Ekologicky najvýznamnejšie lokality riešeného územia sú zachytené v rámci kategórií ochrany prírody ale najmä prvkov ÚSES – územného systému ekologickej stability všetkých stupňov.

3.3

Stresové javy a zdroje

3.3.1

Prírodné stresové javy (geodynamické javy) erózno-akumulačné javy



Z hľadiska ochrany prírody má veľký význam erózia pôdy, náchylnosť na tvorbu zosunov a iných procesov svahovej modelácie. Na zabránenie vzniku týchto negatívnych javov je vhodným činiteľom stabilizovaný vegetačný kryt, a to vo všetkých jeho formáciách (od bylinného cez krovitý až po stromovitý). Jeho zachovanie ma teda nesmierny celospoločenský význam. Z druhov erózie sa tu vyskytuje plošná erózia gravitujúca k vodným tokom.

3.3.2

Sekundárne stresové javy zaťaženie prostredia pachom a hlukom

Vzhľadom k umiestneniu vlastnej obce mimo hlavných trás tu do úvahy prichádza hluk z miestnych komunikácií a cesty II. triedy prechádzajúcej v smere Ťapešovo - Tvrdošín. kontaminácia pôdy Ku kontaminácia pôdy môže dochádzať na miestach bývalých a existujúcich aj čiernych skládok. znečistenie vôd Znečistenie vôd bolo je možné v súvislosti s poľnohospodárskou činnosťou, prípadne skládkovaním. Vodné toky v rámci katastra ústia do vodnej nádrže Oravská priehrada, ktorá by znečistením trpela. znečistenie ovzdušia a poškodenie vegetácie imisiami Takéto znečistenie nebolo priamo monitorované. Sprostredkovane ho možno posúdiť podľa stavu lesných porastov, v ktorých prevláda druhý stupeň poškodenia – mierne, zrejme z diaľkových vplyvov.

3.3.3

Pásma hygienickej ochrany (PHO) technických objektov

Pri líniových prvkoch je ich ochranné pásmo závislé od druhu, veľkosti a intenzity prenosu. Pre vedenia VVN 400 kV predstavuje 25m na obe strany od krajného vodiča, pre napätie 220 kV 20 m od krajného vodiča a pre napätie 22 kV 10m od krajného vodiča. Cesta prvej triedy má ochranné pásmo 25 m kolmo na os cesty po oboch stranách vozovky, cesta III. triedy má ochranné pásmo 18 m kolmo od osi vozovky. Skládky odpadu majú ochranné pásmo od 300 do 500 m. Poľné hnojisko má ochranné pásmo 100 m. Cintoríny majú ochranné pásmo 50 m. Areály družstiev majú ochranné pásma podľa množstva chovaných hospodárskych zvierat a prevládajúcich smerov vetrov. Priemyselné podniky majú stanovené ochranné pásma individuálne podľa druhu výroby.

3.4

Krajinnoekologická syntéza

Pre riešené územie bude v návrhovej časti ÚPN vykonaná syntéza druhotnej a terciálnej krajinnej štruktúry. Na základe superpozície vplyvov a pôsobení prvkov uvedených štruktúr budú vyčlenené najprv základné kvázi homogénne jednotky krajiny. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


3.5

Krajinnoekologická interpretácia

3.5.1

Estetické vnímanie krajiny

Možno charakterizovať ako pôsobenie usporiadania prírodnej scenérie na určitom území z hľadiska estetického vnímania (podľa Forman, Godron: Krajinná ekologie). Veľkosť takéhoto priestoru je v zásade veľmi rôznorodá. Ak vychádzame z praktického postoja, musíme zobrať do úvahy jednak základnú konfiguráciu terénu, z ktorej vyplýva viditeľnosť určitého územia a na druhej strane rôznorodosť a atraktívnosť takto videnej krajiny. Estetika, hoci je v konečnom dôsledku subjektívna, má samozrejme svoje vlastné kritériá podľa ktorých sa dá rámcovo vyjadriť kvalita daného objektu t.j. v našom prípade krajiny. Krajinu v priestore riešeného územia obce Vavrečka možno charakterizovať ako esteticky atraktívnu. Krajinársky sú hodnotné lokality Zhoreliská, Klinec, Priehaliny, Žigmondka. Tieto lokality vytvárajú charakteristický obraz krajiny, ktorý je potrebné si vážiť a zachovať aj pre budúce generácie. V žiadnom prípade nesmie byť umožnená výstavba akéhokoľvek výškového objektu v najviac exponovaných prístupových miestach do obce. Uvedená koncentrácia atraktívnych miest a prírodných hodnôt na takom malom území výrazne prispieva ku kultúre národa, ktorý tu žije aj ktorý navštevuje takéto prírodne významné miesta. z následnej návštevy.

3.5.2

Environmentálne problémy

Hlavné environmentálne problémy katastra: -

stav kanalizácie v obci

3.6

Krajinnoekologické hodnotenie

3.6.1

Navrhované činnosti a využívanie

Existujúce činnosti a využívanie plôch v rámci katastra budú kvôli jednoduchosti zobrazenia na mape delené na základe súčasnej štruktúry krajiny do nasledovných oblastí: – lesné hospodárstvo – dreviny a kroviny vo voľnej krajine – lúčne a pasienkové hospodárstvo – špeciálne plochy (rašeliniská, mokrade, podmáčané plochy, vodné plochy, brehové porasty) – orná pôda – záhrady a cintoríny – urbanizmus (bývanie, poľnohospodárska výroba, iná výroba, cestovný ruch) PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


– narušené plochy (ČOV, skládky zemín, poľné hnojiská, rekultivované plochy) Hlavné socioekonomické záujmy v území sú nasledovné: lesné hospodárstvo, ochrana prírody a krajiny, poľnohospodárstvo, urbanizmus, cestovný ruch, vodné hospodárstvo, poľovníctvo a rybárstvo. Navrhované využívanie plôch vychádza väčšinou zo súčasného určenia plôch, v prípade ekologickej nevhodnosti sú navrhované regulatívy na elimináciu nežiaducich činností resp. čo najväčšie zníženie ich pôsobenia.

3.6.2

Environmentálne a iné limity

Environmentálne aj legislatívne limity sú spracované pre každú zložku komplexnej jednotky riešeného územia, takým spôsobom, že pre celú jednotku bude platiť súhrn limitov a regulatívov podľa prítomnosti zložiek, funkcií a záujmov. Prehľadová tabuľka určí jednoznačne zloženie individuálnych komplexných jednotiek a teda aj aplikáciu limitov na konkrétne miesto na mape.

3.6.3

Abiotické limity

V značnej miere predstavujú už rešpektované limity, ktorých výsledkom je druhotná štruktúra krajiny. Patrí sem reliéf terénu – najmä sklon a expozícia, vodné toky, zosuvné územia, podmáčané lokality, geologické podložie, druh pôdy apod. Tieto limity obmedzujú činnosti na miestach, kde sa vyskytujú. Strmé neprístupné svahy alebo neúrodné pôdy väčšinou predurčujú územie na lesné hospodárstvo, miernejšie svahy na poľnohospodárstvo, kvalita pôdy pre ornú pôdu, sklon a expozícia svahu, prítomnosť vody pre urbanizmus atď.

3.6.4

Limity súčasnej krajinnej štruktúry

Súčasná krajinná štruktúra je stav krajiny premenlivý v čase. Má viac-menej stabilný ráz v závislosti od vývojového obdobia civilizácie resp. spoločnosti na danom mieste. Zmenou spoločenských pomerov môže dôjsť k zmenám požiadaviek na využívanie krajiny, ako je to badať aj v niektorých oblastiach Slovenska. Na území obce Vavrečka sa po roku 1989 až tak veľmi nezmenil charakter obhospodarovania pozemkov z hľadiska vizuálneho. Zmenili sa pomery a stav vlastníkov avšak krajina zostala podobná – orné pôdy Oravskej kotliny zostali vo veľkoplošných lánoch, predelené sieťou napriamených vodných tokov s viac menej melioračnou funkciou. Žiadúcim procesom by bolo navrátenie aspoň zvoľna meandrujúcich kriviek do tejto poľnohospodársky priemyselnej krajiny. Súvisiacim procesom by bolo zvýšenie zastúpenia prvkov stromovej a krovinnej vegetácie v poľnohospodárskej krajine, prispievajúcej k jej stabilite. V súčasnosti je vo vzťahu k poľnohospodárskej pôde viditeľný trend jej zaberania na výstavbu.

3.6.5

Limity vyplývajúce z ochrany krajiny

Ochrana krajiny spadá do rámca ochrany prírody v zmysle platného zákona. Limitom pre vyhlásenie územia za chránené je splnenie predpokladov daných zákonom o ochrane prírody a krajiny. Teda existujúce chránené územia v katastri (CHKO Horná Orava, lokality NATURA 2000 – Chránené vtáčie územie.) majú svoje limity zakotvené v znení zákona vrátane prvkov ÚSES PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


(biocentrá, biokoridory). Novo navrhované prvky ÚSES sú miestneho charakteru – biokoridory, biocentrá a interakčné prvky. Prehľadne to možno znázorniť nasledovne: Limity: Biocentrum – prítomnosť ekosystémov vytvárajúcich trvalé podmienky na rozmnožovanie, úkryt a výživu živých organizmov a na zachovanie a prirodzený vývoj ich spoločenstiev Biokoridor – možnosť migrácie a výmeny genetickej informácie živých organizmov a ich spoločenstiev Interakčný prvok – možnosť priaznivého pôsobenia na okolité časti krajiny pozmenenej alebo narušenej človekom Regulatívy: Biocentrum – chrániť ekosystémy a zachovať prirodzený vývoj spoločenstiev bioty v tomto území a dodržať dlhodobé ciele ochrany Biokoridor – podpora a umožnenie prirodzeného vývoja organizmov a ich spoločenstiev, zabránenie vzniku bariér ich migrácie resp. eliminácia existujúcich Interakčný prvok – zachovanie prvku v štruktúre krajiny, znížiť negatívne vplyvu podmienené antropicky

3.6.6 Limity vyplývajúce zo stresových faktorov, rezortných záujmov v krajine a funkcií krajinných štruktúr Limity: Lesné hospodárstvo – zaradenie lesov do príslušnej kategórie a hospodárskeho súboru lesných typov na základe prírodných daností Poľnohospodárstvo – úrodnosť, dostupnosť, sklonovitosť, obrábateľnosť pozemkov, druh pozemkov Vodné hospodárstvo – kvalita vodného zdroja, hydrogeologické pomery, smer prúdenia podzemnej vody, výskyt prvkov ohrozujúcich vodné zdroje v hydrologickom povodí Ochrana prírody – pre javy v tzv. voľnej krajine osobitne nechránené platí všeobecný limit prvého stupňa ochrany prírody a krajiny zo zákona Urbanizmus – pomery reliéfu, základových pôd a podložia, expozícia k svetovým stranám, lokalizácia pri prístupovej ceste, zdroje energií a možnosti riešenia odpadového hospodárstva Cestovný ruch – atraktivita prostredia, čistota prostredia, dostupnosť, úroveň a šírka služieb Poľovníctvo a rybárstvo – úživnosť revíru, stavy poľovnej zvere a predátorov, uplatňovanie iných funkcií lesa Doprava a energetika – terénne pomery, prítomnosť chránených území na trase línií Funkcia tvorby krajiny – významnosť prvku z hľadiska vzťahu dominantnosti a vzácnosti v krajine Funkcia biodiverzity – rôznorodosť rastlinných a živočíšnych druhov a ich biotopov Regulatívy: Lesné hospodárstvo – platný lesný hospodársky plán so stanoveným tvarom lesa, obnovnou dobou, PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


spôsobom a formou hospodárenia, obnovným a cieľovým druhovým zložením; nutné je dodržiavanie hygieny porastov, snažiť sa o aplikáciu ekologických metód v lesnom hospodárstve – väčšie používanie jemných hospodárskych postupov ako je výberková a podrastová forma hospodárskeho spôsobu, pri lesnej ťažbe a výchovných zásahoch rešpektovanie doby vyvádzania mláďat, individuálne vynechanie hniezdnych stromov z výrubu apod. Poľnohospodárstvo – uplatnenie vhodnej intenzity hospodárenia podľa prírodných hodnôt lokality, snažiť sa o aplikáciu ekologického poľnohospodárstva – nepoužívanie chemického hnojenia, nepoužiť strojovú techniku pri obhospodarovaní podmáčaných plôch na lúkach a pasienkoch – uplatňovanie individuálneho prístupu Vodné hospodárstvo – podmienky stupňa pásma hygienickej ochrany vodného zdroja, Ochrana prírody – obzvlášť citlivo treba pristupovať v prípadoch plôšok zaradených do kategórie špeciálnych kultúr a plôch nelesnej drevinovej vegetácie, ktoré významne prispievajú k diverzite krajiny. Tu je nevyhnutný individuálny prístup podľa druhu možného vplyvu. Urbanizmus – jednotlivé stavebné a environmentálne normy Cestovný ruch – zámery a koncepcie cestovného ruchu, ľudský potenciál pre poskytovanie služieb Poľovníctvo a rybárstvo – umožniť existenciu predátorov, poľovné právo vykonávať len ako doplnok a pomoc prirodzenému režimu ekosystémov oblasti Doprava a energetika – odborové koncepcie Funkcia tvorby krajiny – zachovanie prvku v rámci krajinnej štruktúry, neničiť brehové porasty Funkcia biodiverzity – vo väčšine prípadov ponechať prirodzenému vývoju v rámci existujúceho typu krajinnej štruktúry, neodvodňovať umelými zásahmi do pôdy, nevyrubovať krovitú a stromovú vegetáciu, individuálne možno umožniť regulované zásahy pod dohľadom štátnej ochrany prírody

3.7 Krajinnoekologický plán – ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a využívanie územia 3.7.1

Alternatívny ekologický výber

Tento výber je vykonávaný párovým porovnávaním pri tvorbe komplexných jednotiek. Priorita je daná prvku s najväčším absolútnym stupňom významnosti. Prípad, keď by boli dva proti pôsobiace prvky rovnako významné obyčajne nenastane, ak áno rieši sa individuálne.

3.7.2

Krajinnoekologický plán

Návrh funkčného a priestorového usporiadania územia. Pri riešení návrhu funkčného a priestorového usporiadania územia vychádzame zo súčasnej krajinnej štruktúry, ktorá je odrazom dlhodobého hospodárenia v krajine a pravdivo odráža vzťah PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


človeka k nej. Ďalším východiskom sú rôzne odvetvové záujmy ako je ochrana prírody, vodné hospodárstvo, lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, urbanizmus, rekreácia a cestovný ruch. Dôraz je v tejto časti územného plánu kladený na hľadiská ochrany prírody, z ktorých vyplynulo aj navrhovanie nových prvkov územného systému ekologickej stability. Navrhované sú miestne prvky ÚSES: biocentrá, biokoridory a interakčné prvky. Riešenie pozostáva z kombinácie skupinových a individuálnych kritérií, na základe ktorých sú vytvorené jedinečné kombinácie faktorov. Jedna komplexná jednotka teda znamená jednu kombináciu faktorov, pričom samozrejme sa v danom priestore môže ľubovoľný počet krát opakovať. Uvedené zóny budú graficky zobrazené v návrhovej časti územného plánu z dôvodu ďalších možných vstupov a upresnení v priebehu riešenia územnoplánovacej dokumentácie.

3.7.3

Krajinnoekologické opatrenia

Uvedené opatrenia sa vždy konkrétne viažu na vyššie vyčlenené zóny územia ak nie je uvedené inak. opatrenia na zabezpečenie ekologickej stability a biodiverzity tieto opatrenia sú vlastne výstupom územného systému ekologickej stability. Opatrenia sú navrhované v rámci regulatívov pre jednotlivé činnosti a spôsoby využívania krajiny. Tu možno spomenúť, že vedúcim motívom je navrhovať významné a perspektívne prvky do systému ÚSES aby sa tak aspoň čiastočne zabezpečila ich ochrana a čo najviac ich prirodzený vývoj. Hlavným princípom je zachovanie všetkých významných prvkov ochrany prírody prinajmenšom v doterajšom rozsahu. o

opatrenia na ochranu prírodných a kultúrno-historických zdrojov k prírodným zdrojom v území katastra patria chránené územia ochrany prírody, prvky ÚSES, najmä podmáčané a mokraďné lokality, poľnohospodárska pôda, lesy, zdroje pitnej vody apod. Každý z týchto zdrojov zahrňuje pod seba ešte podmnožinu čiastkových zdrojov ako napr. v lesoch sú to okrem drevnej hmoty aj ostatné mimo produkčné funkcie, poľovný potenciál, genofondové zdroje apod. Ochrana prírodných zdrojov je zahrnutá v opatreniach pre jednotlivé zóny. o

opatrenia na zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva o

potrebné je najmä riešenie odstránenia bývalých skládok a výsypov odpadov do voľnej prírody opatrenia na zachovanie a udržiavanie vegetácie v sídlach

o

vegetáciu v obci doporučujeme udržiavať prinajmenšom v súčasnom stave, keďže priestorové pomery sú do značnej miery dané. Rezervy možno pozorovať v stave udržiavania niektorých jedincov vyššej zelene a v izolačnej zeleni dvorov poľnohospodárskeho družstva, ináč tento stav vzhľadom k charakteru obce je vyhovujúci. opatrenia na zmiernenie pôsobenia stresových javov

o

stresové faktory v území sú sústredené v strednej časti katastrálneho územia. V rámci ekologického chápania sú to komunikácia II/520,poľnohospodárske družstvo a cintorín v strede dediny. opatrenia na zlepšenie pôsobenia štruktúry vnímanej krajiny



o

štruktúra vnímanej krajiny je z pohľadu Slovenska na dobrej úrovni, najmä v časti pohoria Oravská Magura. Nížinná časť riešeného územia má však značné rezervy v zastúpení vzrastlej zelene a rozčlenení na menšie poľnohospodársky obrábané lány polí.

4.

ZÁVERY

4.1

Súhrnné zhodnotenie prieskumov a rozborov

4.1.1

Širšie vzťahy

Obec leží v severnej časti žilinského kraja cca 2 km juhozápadne od okresného mesta Námestovo. Z dopravného hľadiska obec leží mimo nadradenú cestnú sieť. Spojenie s okolitými obcami zabezpečuje cesta II. triedy. Ide o cestu č. II/520 Tvrdošín.

4.1.2

Krajinno-ekologický potenciál

Katastrálne územie obce Vavrečka je tvorené otvorenou poľnohospodárskou krajinou otvorenou severným smerom s výskytom solitérov a skupinovým zastúpením krovitej a stromovej vegetácie., zatiaľ čo z juhu je chránená chrbtom Oravskej Magury s výskytom solitérov a skupinovým zastúpením krovitej a stromovej vegetácie. Rovinatá časť je popretkávaná melioračnými kanálmi. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


Do prirodzenej skladby takmer všetkých rastlinných spoločenstiev v riešenom území v posledných desaťročiach zasiahli vodohospodárske úpravy, intenzifikácia poľnohospodárstva, a ďalšie antropogénne faktory. Vodná a močiarna vegetácia je jedným z najvýznamnejších fenoménov.

4.1.3

Kultúrno-historický potenciál

Na území sa nenachádzajú nehnuteľné národné kultúrne pamiatky evidované v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.

4.1.4

Sídelný potenciál

Sídelnú štruktúru skúmaného územia tvorí obec, ktoré je súčasťou osídlenia podhorskej štruktúry Oravská Magura. Jej potenciál je jednak v kvalitách prírodného prostredia ako aj dostupnosti nielen do okresného mesta Námestovo. Rozbor vývoja vekovej štruktúry obyvateľstva za predchádzajúce desaťročie dokumentuje mierny nárast populácie a nárast podielu obyvateľov v produktívnom veku. V období 1991 – 2010 priemerný počet bytov na 1 000 obyvateľov mal zaznamenaný nárast. Z celkového počtu bytového fondu bolo najviac postavených domov po roku 1945.Ďalší nárast výstavby bol zaznamenaný v období po roku 1997. Je možné konštatovať, že stavebnotechnický stav obytných domov je relatívne vyhovujúci. Pracovné príležitosti v obci sú hlavne v oblasti poľnohospodárskej výroby, drevovýroby, malovýroby a občianskeho vybavenia ako aj v oblasti priemyselnej výroby.

4.2

Identifikácia problémov na riešenie.

Územný rozvoj obce bude potrebné orientovať predovšetkým na zlepšenie kvality ekonomického, sociálneho a životného prostredia. Rozvojové nároky vyplývajúce z prírastku obyvateľstva, budú vzhľadom na súčasné nepriaznivé demografické tendencie, druhoradé. Významný vplyv na rozvoj nových obytných plôch môže mať záujem obyvateľov v Námestove o bývanie vo vidieckom prostredí so zabezpečenou kvalitnou infraštruktúrou. Pri riešení územného plánu je potrebné vychádzať zo zoznamu toho času známych, resp. pripravovaných investičných zámerov, vypracovaných projektov a štúdií a rešpektovať platné územné rozhodnutia a stavebné povolenia. Na základe prevedených prieskumov a rozborov je možné identifikovať tieto hlavné územnotechnické problémy ktoré je potrebné v územnom pláne riešiť: - rozvojové plochy potrebné pre obytnú zónu vrátane základného občianskeho vybavenia vyplývajúce zo zvýšenia kvality sociálneho prostredia - regulačné nástroje pre rozvoj rekreácie a občianskej vybavenosti regionálneho charakteru - lokalizáciu zariadení sociálnej starostlivosti pre postupne sa zvyšujúci podiel starých obyvateľov - plochy pre nový cintorín vrátane domu smútku a zodpovedajúcej technickej vybavenosti - hygienickú kolíziu poľnohospodárskych dvorov s funkciou bývania. - usporiadanie a funkčné využitie nezastavaných a nevyužívaných plôch v zastavanom území obce. PRO ARCH, Poľná 11,03401 Ružomberok................................................................................................2012


-

skvalitnenie systému miestnych obslužných komunikácií a parkovania automobilov. skvalitnenie a dobudovanie technickej infraštruktúry rozšírenie verejnej zelene riešeného územia plošne aj druhovo. obnovenie izolačnej zelene pri výrobných plochách v okolí miestnych ihrísk a poľnohospodárskych dvorov a železničnej trate. dosadba brehových porastov a vytvoriť tak stabilné miestne biokoridory.

Koniec sprievodnej správy.

Október 2012

Ing. arch. Katarína Konfálová


ÚZEMNÝ PLÁN OBCE VAVREČKA

Recommend Documents