ÚZEMNÝ PLÁN OBCE STEBNÍK
NÁVRH ČISTOPIS
V Bardejove
12 / 2014
1
OBSAH A. TEXTOVÁ ČASŤ A.1. Základné údaje A.1.1. Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši A.1.2. Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu, ak existuje A.1.3. Údaje o súlade riešenia územia so zadaním a so súborným stanoviskom z prerokovania návrhu A.2. Riešenie územného plánu obce A.2.1. Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis A.2.2. Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu regiónu A.2 3 Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce A.2.4. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešenej obce do systému osídlenia A.2.5. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania A.2.6. Návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia a kúpeľného územia, vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využívania A.2.7. Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie A.2.8. Vymedzenie zastavaného územia obce A.2.9. Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území A.2 10.Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany pred povodňami A.2.11. Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny A.2.12. Návrh verejného dopravného a technického vybavenia. Doprava a dopravné zariadenia Zásobovanie vodou Kanalizácia Vodné toky Plynofikácia Elektrifikácia Spoje a zariadenia spojov A.2.13. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie A.2.14. Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích priestorov A.2.15. Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu A.2.16. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu A.2.17. Hodnotenie navrhovaného riešenia
B. GRAFICKÁ ČASŤ B.1. Výkres širších vzťahov M=1:50 000 B.2.1. Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami – katastrálne územie obce M=1:10 000 B.2.2 Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využitia územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a verejnoprospešnými stavbami – 2
B.3. B.4. B.5. B.6.
zastavané územie obce M=1:2 000 Výkres riešenia verejného dopravného vybavenia M=1:2 000 Výkres riešenia verejného technického vybavenia obce M=1:2 000 Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny M=1:10 000 Výkres perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu na nepoľnohospodárske účely M=1:10 000
A. TEXTOVÁ ČASŤ A.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE A.1.1. Hlavné ciele riešenia a problémy, ktoré územný plán rieši Dôvody obstarania ÚP- obce: Obec Stebník ešte nemala spracovaný ÚP obce a preto ani nie je možné zhodnotiť predchádzajúcu dokumentáciu. Obec má záujem plánovite odstraňovať negatívne javy spôsobené minulým vývojom, je snaha zabezpečiť väčšiu účasť občanov na rozvoji a zveľaďovaní obce, zosúladiť záujmy obecné so záujmami celospoločenskými rešpektovaním územného plánu veľkého územného celku (VÚC), rešpektovať vlastnícke vzťahy, umožniť rozvoj vitálnych funkcií sídelného útvaru, rozvoj služieb, podnikateľských aktivít a rekreačných funkcií územia, upriamiť pozornosť na riešenie ekologických problémov obce a rešpektovať nové zmeny technického, civilizačného a sociálno– ekonomického charakteru. Obstarávateľ:
Obec Stebník V zastúpení: Štefan Kučečka, starosta Ing.Slavomír Kmecík, osoba odborne spôsobilá pre obstaranie ÚPN (č. preukazu odbornej spôsobilosti 303)
Spracovateľ:
Ing. arch. Stanislav Mráz - registračné číslo 1459 AA Ing. arch. Oľga Kristiánová Ing. arch. Marek Šarišský Radničné námestie 10 085 01 Bardejov
Hlavné ciele riešenia: -
-
na základe vykonaných prieskumov a rozborov v zastavanom území a v katastrálnom území obce navrhnúť optimálny rozvoj obce na nasledujúcich 1520 rokov; zapracovať všetky zámery, štúdie, projekty, námety pre verejnoprospešné stavby, ktoré majú opodstatnenie, do územného plánu; vytvoriť územno-technické predpoklady pre rozvoj bytovej výstavby a spôsob využitia pozemkov, na ktorých sa nachádzali neobývané, ťažko poškodené domy; navrhnúť chýbajúcu technickú infraštruktúru; 3
-
-
-
vytvoriť územno-technické predpoklady pre formovanie a plánovité budovanie centra obce v ťažiskovej polohe – v referenčných uzloch obce vytvoriť funkčný zhromažďovací priestor obecného námestia s parkovou úpravou, parkovacími miestami, prvkami drobnej architektúry oddychovo-rekreačného charakteru v celom riešenom území navrhnúť výsadbu stromovej a krovinnej vegetácie s cieľom posilniť ekologickú stabilitu územia; vytváranie územno-technických podmienok pre rozvoj služieb, drobného podnikania a rekreácie – pracovných príležitostí; vymedziť možnosti plánovitého rozvoja športovo-rekreačného areálu na kultúrnošportový komplex oproti obecnému úradu usmerniť rozvoj turistiky a rekreácie v lokalitách západne od zastavaného územia obce (pod Ostriežom a pod Rozsutým) ekologicky nezávadným spôsobom a do voľnej prírody lokalizovať iba tie funkcie, ktoré sú nevyhnutne viazané na terén. navrhnúť vhodné cyklotrasy s napojením na turistickú oblasť Stebnícka Magura dobudovať a skvalitniť vybavenosť jestvujúcich objektov navrhnúť vybudovanie hraničného prechodu do Poľska (Stebnícka Huta-Wysowa) vrátane cestného prepojenia na regionálnu cestu III/54524 A.1.2.Vyhodnotenie doterajšieho územného plánu
Obec Stebník nemala doteraz spracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu, ani iný strategický dokument použiteľný ako podklad pre spracovanie ÚP. Všetky informácie o území bolo treba zozbierať z terénnych prieskumov a dostupných zdrojov ako napr. VÚC Prešovského kraja a RÚSES okres Bardejov, Štatistický úrad, správcovia sietí, orgány štátnej správy a pod. A.1.3. Údaje o súlade riešenia územia so zadaním CHRONOLÓGIA SPRACOVANIA JEDNOTLIVÝCH ETÁP ÚPD Na základe požiadavky OcÚ Stebník zastúpeného pánom starostom Štefanom Kučečkom bola dňa 24.9.2008 uzatvorená s Ing.arch. Marekom Šarišským zmluva na vypracovanie ÚP obce Stebník. Odborným garantom spracovania územného plánu je autorizovaný architekt Stanislav Mráz. Obstarávanie ÚP- obce zabezpečuje osoba odborne spôsobilá na obstarávanie Ing. Slavomír Kmecík. Na základe spracovaných Prieskumov a rozborov bolo spracované Zadanie, ktoré bolo v prerokované 22.2.2013 a schválené obecným zastupiteľstvom uzmesením č. 23/2013. Návrh územného plánu obce Stebník bol spracovaný v prvej polovici roka 2013. V dňoch 9.8.2013 a 14.8.2013 sa uskutočnilo prerokovanie návrhu s verejnosťou a s dotknutými organizáciami. ZHODNOTENIE SÚLADU RIEŠENIA NÁVRHU SO ZADANÍM Návrh ÚPD obce Stebník naväzuje na Zadanie a rieši všetky úlohy, ktore boli v Zadaní stanovené. Rovnako sú v návrhu zadefinované riešenia problematických prvkov a kolíznych elementov, ktoré boli sformulované v Prieskumoch a rozboroch. Funkčná schéma územia sa nemení, návrh sa snaží zastavané územie obce využiť tak, aby jednotlivé časti na seba funkčne a priestorovo naväzovali a vzájomne sa dopĺňali. Dôležitou súčasťou návrhu je vyčlenenie územnej rezervy pre vybudovanie dopravného prepojenia regionálnej III/54524 s navrhovaným hraničným prechodom do Poľska - "Stebnícka Huta – Wysowa" Potenciál rozvoja plôch pre individuálne formy rekreácie je západne od 4
zastavaného územia v lokalitách pod Ostriežom a pod Rozsutým. SÚPIS POUŽITÝCH ÚPP PODKLADOV Východzím podkladom pre spracovanie ÚP- obce Stebník je nadradená dokumentácia ÚPN-VÚC Prešovského kraja, hlavne jeho záväzná časť (SAŽP Banská Bystrica-CKP Prešov, 2009). Mapové podklady Grafická časť územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja. Štátna mapa M 1:5 000 stav 1981. Štátna mapa M 1:10 000 stav 1982. Katastrálna mapa M 1:2 000 stav 2012. VKÚ š.p. Harmanec, Turistická mapa, Ondavská vrchovina M 1:50 000 stav 1995. (Mapové podklady zabezpečil obstarávateľ. Zdroj: GKÚ Bratislava, OÚ Bardejov - odbor katastrálny) ÚP- obce rieši principiálne všetky pozemky s rodinnými domami tak, aby boli zachované a dodržané optimálne rozmery RD a vzdialenosti medzi nimi. V prípade nedoriešených majetko-právnych záležitostí s pozemkami sa môže pristupovať individuálne k deleniu parciel určených na výstavbu. Je možné taktiež zlúčenie parciel na vytvorenie väčšej stavebnej parcely pri zachovaní pôvodného zastavovacieho plánu. Predpokladom dobrého fungovania spolupráce obce s obyvateľmi je dohoda medzi majiteľmi parciel a budúcimi stavebníkmi, možný spôsob je aj odkúpenie úzkych parciel obcou a následné odpredanie záujemcom o výstavbu RD. A.2. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE A.2.1. Vymedzenie riešeného územia a jeho geografický opis Riešené územie je katastrálne územie obce Stebník. Do riešeného územia patrí zastavané územie obce – intravilán (samotná obec Stebník a zastavané územie Hutisko), jeho priľahlé okolie (záhrady, ovocné sady, lúky) a ostatné územie ohraničené hranicou katastra obce, ktoré tvoria obhospodarované plochy ornej pôdy, lúky, pasienky, zalesnené územie a vodné plochy. Výmera K.Ú. Je …..............................................cca 20 533 363 m2. Výmera zastavaného územia k 1.1.1990 je........cca 376 857 m2. Výmera zastavaného územia s rozšírením je.....cca 415 917 m2. Katastrálne územie obce Stebník je v priamom dotyku s týmito ďalšími katastrálnymi územiami. Po časti severnej hranice katastra prebieha štátna hranica Slovenská republika-Poľská republika (Na poľskej strane je to Gmina Uśčie Gorlickie, sołectwo Wysowa-Zdroj). Na severe susedí obec s katastrom Stebníckej Huty, Na východe s katastrom obce Chmeľová. Na juhovýchodnej a južnej strane je kataster obce Zborov a Bardejov (Bardejovské Kúpele). Zo západnej strany suseda so Stebníkom obce Zlaté, Nižný Tvarožec a Vyšný Tvarožec. Obec sa nachádza v severnej časti okresu Bardejov. Obec Stebník sa nachádza v Prešovskom VÚC, severne od okresného mesta Bardejov, od ktorého je vzdialené 13 km. Poloha je mimo regionálnej sídelnej rozvojovej 5
osi Prešov – Bardejov definovanej ÚPN VÚC Prešovského kraja. Obec plní obytnú funkciu a z hľadiska územnosprávneho členenia štátu je napojená na okresné sídlo Bardejov. Obec je zameraná v prevažnej miere na lesné hospodárstvo a poľnohospodársku výrobu. V Alpsko-himalájskej sústave a jej podsústave Karpaty patrí riešené územie do provincie Východné Karpaty, subprovincie Vonkajšie východné Karpaty, v rámci nej do oblasti Nízke Beskydy a celku Busov. Katastrálne územie Stebníka gravituje k úmoriu Čierneho mora a k povodiu Bodrogu. Hydrologickou osou riešeného územia, resp. dvoch susediacich katastrov (Stebníckej Huty a Stebníka) je vodný tok Rosucká voda. Rosucká voda (tiež Stebníček) pramení v katastri Stebníckej Huty pri hranici s Poľskou republikou, v katastrálnom území obce Zborov vteká do Kamenca (prítok Tople). Výmera katastrálneho územia obce je cca 2053,34 ha. Katastrálne úzmeie obce sa nachádza v nadmorskej výške od 355 m.n.m. (koryto Rosuckej vody na hranici katastra) do 900m.n.m (Stebnícka Magura) V juhozápadnej časti katastra sa nachádza Národná prírodná rezervácia Stebnícka Magura – NPR3, ktorej územie čiastočne zasahuje aj do susedného katastra Zborov. Výmera tejto NPR je 184,24 ha a predmetom ochrany je pralesovitý porast Abieto-Fageta. Táto prírodná rezervácia je súčasťou plošne rozsiahlejšieho Nadregionálneho biocentra Stebnícka Magura. V severnej časti katastra, na hranici s Poľskou republikou je Nadregionálny biokoridor Nizke Beskydy (č.19), ktorý je chránený ako pestré zoskupenie lesných a nelesných spoločenstiev v členitom reliéfe flyšu. Na juhozápade katastra je časť územia zahrnutá do pásma hygienickej ochrany PHO 3° - ochrana zdrojov minerálnych vôd v Bardejovských Kúpeľoch. Väčšina územia katastra je ekologicky štandardným priestorom, severovýchodná časť je ekologicky nadštandardný priestor.
V riešenom území sa podľa údajov Atlasu krajiny Slovenskej republiky (2002) klimatické hodnoty pohybujú v týchto rozmedziach (údaje sú orientačné): Priemerná ročná teplota vzduchu: do 6◦C Priemerná teplota vzduchu v januári: do - 6◦C Priemerná teplota vzduchu v júli: do 16◦C Priemerný ročný počet vykurovacích dní: medzi 240 až 280 Počet dní so snehovou pokrývkou: 100 - 120 Priemerné ročné úhrny zrážok: od 800 mm, i nad 900 mm Absolútne maximum mesačných úhrnov zrážok: 300 - 350 mm, vo vyšších polohách i nad 350 mm Priemerný úhrn zrážok v januári: 40 – 50 mm v nižších polohách, vo vyšších 50 – 60 mm Priemerný úhrn zrážok v júli: 100 – 120 mm v nižších polohách, vo vyšších nad 120 mm Zaťaženie územia prízemnými inverziami: zriedkavé inverzné polohy Počet dní s dusným počasím a nízkou relatívnou vhkosťou vzduchu: do 10 dní Priemerný ročný počet dní s hmlou: 70 – 300 dní – oblasť horských advektívnych hmiel Veternosť: Nie je porovnateľná s meraniami s najbližšie položenou klimatickou stanicou v Bardejove, prúdenie vzduchu je modifikované reliéfom. Prevažná časť (viac ako 71%) katastrálneho územia je pokrytá lesnými porastami, hlavne v západnej, severnej a južnej časti. Plochy pasienkov a trvale trávnych porastov (takmer 20%) sa nachádzajú v centrálnej časti katastra – v okolí ZÚ obce. Ostatné plochy sú tvorené ornou pôdou, vodnými plochami a zastavanými plochami. 6
Zastavané územie obce je rozdelené na dve časti. Hlavnou je samotná obec v juhovýchodnej časti katastra. Smerom na sever od tejto časti obce sa pri hlavnej ceste nachádza miestna časť Hutisko, ktoré patrí do katastra obce Stebnícka Huta, ale časť zástavby sa nachádza aj v katastri obce Stebník. A.2.2. Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu regiónu V súčasnosti sú v platnosti Zmeny a doplnky Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja 2009, ktoré boli schválené uznesením Zastupiteľstva PSK č. 588/2009 zo dňa 27.10.2009. Všeobecne záväzné nariadenie Prešovského samosprávneho kraja č. 17/2009, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Zmien a doplnkov Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja 2009 vyhláseného nariadením vlády SR č. 216/1998 Z. z., a jeho zmien a doplnkov vyhlásených nariadením vlády SR č. 679/2002 Z. z., nariadením vlády SR č. 111/2003 Z. z. a VZN PSK č. 4/2004, nadobudlo účinnosť 6.12.2009. V tomto dokumente sú pre územie obec Stebník stanovené tieto regulatívy: I. 1. 1.1.
Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia V oblasti usporiadania územia, osídlenia a životného prostredia v oblasti rozvoja nadregionálnych súvislostí a dobudovania multimodálnych koridorov, 1.1.4 formovať základnú koncepciu sídelných štruktúr Prešovského kraja vytváraním polycentrickej siete ťažísk osídlenia a miest, ktorých prepojenia budú podporované rozvojovými osami. Rozvojom polycentrickej sídelnej štruktúry sledovať naviazanie na Slovenskú a celoeurópsku polycentrickú sídelnú sústavu a komunikačnú kostru, prostredníctvom medzinárodne odsúhlasených dopravných koridorov, 1.1.6 formovať sídelnú štruktúru prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, sídelných centier, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 1.2 v oblasti nadregionálnych súvislostí usporiadania územia, rozvoj osídlenia a sídelnej štruktúry 1.2.1 podporovať budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry, 1.2.1.2 podporovať ako rozvojové osi druhého stupňa: 1.2.1.2.1 šarišskú rozvojovú os: Prešov – Bardejov, 1.2.1.3 podporovať ako rozvojové osi tretieho stupňa: ľubovniansko-bardejovskú rozvojovú os: Stará Ľubovňa – Bardejov, 1.2.1.3.3 1.2.1.3.4 ondavskú rozvojovú os: Bardejov – Svidník – Stropkov, 1.2.2 zabezpečovať rozvojovými osami pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok ostatného územia Slovenskej republiky, 1.3 ťažiská osídlenia v oblasti regionálnych súvislostí usporiadania osídlenia 1.3.3 podporovať ako ťažiská osídlenia tretej úrovne prvej skupiny /regionálneho významu/ 1.3.3.3 bardejovské ťažisko osídlenia, 1.3.5 formovať ťažiská osídlenia uplatňovaním princípov dekoncentrovanej koncentrácie, 7
upevňovať vnútroregionálne sídelné väzby medzi ťažiskami osídlenia, 1.3.6 podporovať ťažiská osídlenia ako rozvojové sídelné priestory vytváraním ich funkčnej komplexnosti so zohľadnením ich regionálnych súvislostí, 1.3.7 podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia, pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území, 1.3.8 podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciárne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemie, tak pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom pozostávajúcim z týchto skupín centier: 1.3.8.3 druhej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu: Bardejov, Humenné, 1.4 vytvárať možnosti pre vznik suburbanných zón okolo ťažísk osídlenia s prihliadnutím na ich stupeň sociálno-ekonomického rozvoja, 1.6 vytvárať priestorové podmienky pre vedenie rozhodujúcich sietí technickej infraštruktúry a rezervovať plochy pre stavby environmentálnej infraštruktúry regionálneho a nadregionálneho významu, 1.7 rešpektovať podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou, 1.8 chrániť poľnohospodársku pôdu a lesy ako obmedzujúci faktor urbanistického rozvoja územia, 1.13 v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva rezervovať plochy pre zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ohrozenia, 1.14 v oblasti rozvoja vidieckeho priestoru a vzťahu medzi mestom a vidiekom, 1.14.1 zabezpečovať vyvážený rozvoj územia, najmä v horských a podhorských oblastiach v nadväznosti na definované centrá polycentrických sústav a osídlenia sídelnej štruktúry Prešovského kraja, 1.14.2 podporovať vzťah urbanných a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických daností, 1.14.3 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbanným priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života, 1.14.4 pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych dôsledkov činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru, 1.14.5 zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov, 1.15 v oblasti sociálnej infraštruktúry 1.15.2 v oblasti zdravotníctva 1.15.2.3 vytvárať územnotechnické predpoklady na budovanie hospicov, zariadení paliatívnej starostlivosti a zariadení starostlivosti o dlhodobo chorých, 1.15.2.4 vytvárať podmienky na ochranu zdravia odstraňovaním rizikových faktorov 8
v území, 1.15.2.5 vytvárať územnotechnické podmienky k podpore malého a stredného podnikania v oblasti zdravotníctva a to najmä v oblastiach vzdialenejších od sídelných centier. 1.15.3 v oblasti sociálnych služieb, 1.15.3.1 vytvárať územnotechnické podmienky k rozširovaniu siete zariadení sociálnej starostlivosti sociálnych služieb paralelne s narastaním podielu odkázaných na sociálnu pomoc a občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, 1.15.3.2 v súvislosti s predpokladaným nárastom počtu obyvateľov v poproduktívnom veku vytvárať územnotechnické predpoklady pre lokalizáciu ubytovacích zariadení pre občanov v dôchodkovom veku s preferovaním zariadení rodinného a penziónového typu, 1.16 v oblasti kultúry a umenia, 1.16.1 rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etnokultúrne, hospodársko-sociálne a prírodno-klimatické oblasti a rešpektovať potenciál takých kultúrnohistorických a spoločenských hodnôt a javov, ktoré kontinuálne pôsobia v danom prostredí a predstavujú rozvojové impulzy kraja (etnokultúrne a spoločenské tradície, historické udalosti, osobnosti a artefakty na celom vymedzenom území), 1.16.2 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou kultúrnych zariadení v regióne ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry kultúrnych služieb obyvateľstvu, 1.16.3 vytvárať územnotechnické podmienky pre podporou zariadení zachovávajúcich a rozvíjajúcich tradičnú kultúru identickú pre subregióny, 1.17 v oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva 1.17.1 rešpektovať kultúrnohistorické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené pamiatkové územia ( pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma ), pamätihodnosti a súbory navrhované na vyhlásenie v súlade so zákonom o ochrane pamiatok, 1.17.2 uplatniť a rešpektovať typovú a funkčnú profiláciu sídel mestského a malomestského charakteru a rôzne formy vidieckeho osídlenia vrátane rurálnej štruktúry v rozptyle a rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako požaduje ochrana pamiatok, 1.17.5 využívanie kultúrnych pamiatok a pamiatkových území prispôsobiť ďalšie využívanie ochranným podmienkam pre jednotlivé skupiny pamiatok určených v návrhoch opatrení na ich zachovanie, 1.17.6 rešpektovať dominantné znaky typu pôvodnej a kultúrnej krajiny, morfológie a klímy v oblasti stredného a horného Spiša, Šariša a horného Zemplína, 1.17.9 venovať osobitnú pozornosť lokalitám známych, evidovaných aj predpokladaných archeologických nálezísk, pričom orgánom ochrany archeologických nálezísk je Pamiatkový úrad SR, 2 2.1
2.2
V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky, považovať za hlavné rekreačné krajinné celky / RKC /: Bachureň, Belianske Tatry, Branisko, Busov, Čergov, Domašu, Dukla, Kozie chrbty, Stredný Spiš, Levočské vrchy, Ľubické predhorie, Ľubovniansku vrchovina, Nízke Beskydy, Pieniny, Slánske vrchy, Spišskú Maguru, Východné Karpaty a Vysoké Tatry, Vihorlat, považovať za priestory spoločného záujmu pri zabezpečovaní ich rozvoja rekreačné priestory v prihraničnej oblasti s Poľskou republikou a Ukrajinou, 9
2.6
podporovať a prednostne rozvíjať tie druhy a formy turizmu, ktoré majú pre rozvoj v danom území najlepšie predpoklady a ktoré sú zároveň predmetom medzinárodného významu (letný a zimný horský turizmus, kultúrno – poznávací turizmus, kúpeľný turizmus, kúpeľný liečebno-rekondičný turizmus, ekoturizmu a agroturizmus), 2.8 uprednostňovať budovanie infraštruktúry v sídlach bez ekonomického zázemia určených na rozvoj turistiky a rekreácie, 2.10 usmerňovať rozvoj funkčno-priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001, Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja, 2.16 v záujme zlepšovania dostupnosti centier, vytvárať územnotechnické podmienky pre realizáciu turistických ciest, 2.16.3 na regionálnej úrovni, 2.16.3.1 cestné koridory najmä: - hranica PR – Becherov – Zborov – Bardejov – Prešov, - hranica PR – Ruská Voľa – Obručné – Bardejov – Prešov, 2.16.3.2 železničné trate: - Prešov – Bardejov, 2.16.3.3 regionálne cyklotrasy a pešie turistické chodníky prepájajúce významné turistické centrá regiónu: c) 015 Šarišská cyklomagistrála d) 016 Východokarpatská cyklomagistrála 3 3.5
V oblasti kúpeľníctva rešpektovať ochranné pásma prírodných liečivých a minerálnych zdrojov, na ktoré sa vzťahujú opatrenia podľa zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách.
4 4.1
Ekostabilizačné opatrenia, pri umiestňovaní investícií /rozvojových plôch/ prioritne využívať zastavané územia obcí alebo plochy v náväznosti na zastavané územia a stavebné investície umiestňovať prioritne do tzv. hnedých plôch. Nevytvárať nové izolované celky, rešpektovať prírodné a historické danosti územia obcí
zabezpečiť funkčnosť prvkov územného systému ekologickej stability, pri ďalšom využití a usporiadaní územia, 4.3.5. znižovaním produkcie odpadov a postupnou sanáciou a rekultiváciou priestorov bývalých a sprašných skládok odpadov a odkalísk priemyselných odpadov, 4.3.6. preferovaním extenzívneho hospodárenia na plochách lesnej pôdy a trvale trávnatých plochách (TTP) s cieľom ochrany cenných ekosystémov, 4.3.7 obmedziť zastavanie inundačných území pre ich zachovanie ako prirodzeného spôsobu retencie vôd, 4.5 pozemkovými úpravami, usporiadaním pozemkového vlastníctva a užívacích pomerov v poľnohospodárskom a lesnom extravilane podporovať výsadbu plošnej a líniovej zelene, prirodzený spôsob obnovy a revitalizáciu krajiny v prvkoch územného systému ekologickej stability, s maximálnym využitím pôvodných (domácich) druhov rastlín, 4.6 podporovať v podhorských oblastiach zmenu spôsobu využívania poľnohospodárskej pôdy (PP) spôsobujúceho vodnú eróziu, 4.3
10
4.9 v oblasti využívania prírody a tvorby krajiny, 4.9.1 zabezpečiť ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny, postupne zabezpečovať právnu ochranu pripravovaných návrhov území európskeho významu a navrhovaných území európskeho významu za účelom ich začlenenia do sústavy NATURA 2000 a zabezpečiť právnu ochranu navrhovaných chránených vtáčích území ako súčasti sústavy NATURA 2000, 4.9.2 pri hospodárskom využívaní chránených území uplatňovať diferencovaný spôsob hospodárenia a uprednostňovať biologické a integrované metódy ochrany územia, najmä zohľadňovať samoreprodukčnú schopnosť revitalizácie prírodných zdrojov, 4.9.3 rešpektovať prioritnú ekologickú funkciu lesov s nulovým drevoprodukčným významom v chránených územiach s 5. stupňom ochrany a v existujúcich a navrhovaných zónach A, rešpektovať ako jednu z hlavných funkcií ekologickú funkciu lesov s minimálnym drevoprodukčným významom v ostatných chránených územiach a zónach, 4.9.7 pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability uplatňovať podmienky stanovené pre 4.9.7.1 hospodárenie v lesoch na území vyhlásených a navrhovaných za osobitne chránené zabezpečiť hospodárenie v lesoch podľa platných predpisov pre lesné ekosystémy v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia, 4.9.7.2 ochranu poľnohospodárskj pôdy pre poľnohospodárske ekosystémy v kategóriách podporujúcich a zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty), 4.9.7.3 prispôsobovať trasovanie dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich funkčnosť a homogénnosť, 4.9.7.4 eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných emisií, znečisťovanie vodných tokov a pod.), 4.9.7.5 realizovanie ekologického prepojenia, dopravnou a inou technickou infraštruktúrou, rozčlenených biocentier a biokoridorov, 4.9.7.6 zabezpečenie maximálnej ochrany brehových porastov hydrických biokoridorov, 4.9.7.7 minimalizovanie umiestňovania objemovo a plošne náročných stavieb do biocentier a biokoridorov provincionálneho, biosferického, nadregionálneho a regionálneho významu mimo zastavaných území obce a území s osobitnou ochranou, v súlade so všetkými regulatívmi bodu 4., 4.9.10 neumiestňovať stavby do chránených území s najvyšším stupňom ochrany, do existujúcich a navrhovaných A zón, okrem odôvodnených prípadov nevyhnutných verejnoprospešných stavieb súvisiacich s manažmentom územia , v súlade so všetkými regulatívmi bodu 4., 4.9.11 nevytvárať nové dobývacie priestory v chránených územiach s 3. až 5. stupňom ochrany a v územiach patriacich do sústavy NATURA 2000, 4.9.12 zosuvné územia a staré banské diela zohľadňovať pri využívaní územia, 4.9.13 pri umiestňovaní objektov, v ktorých sa nakladá s nebezpečnými látkami a odpadmi, rešpektovať platné právne predpisy a požiadavky vyplývajúce z medzinárodne záväzných dohovorov, smerníc a záväzkov Slovenskej republiky. 5 V oblasti dopravy 5.1 v oblasti nadradeného dopravného vybavenia, 5.1.9 rešpektovať dopravné siete nadregionálnej úrovne – cestné komunikácie, 5.1.9.4 hranica PR – Becherov – Zborov – Bardejov – Kapušany, 5.3 chrániť koridory ciest I., II. a vybraných úsekov III. triedy, ich preložiek a úprav 11
vrátane prejazdných úsekov dotknutými sídlami na: 5.3.8 ceste II./545, 5.3.43 ostatných cestách III. triedy z dôvodu ich rekonštrukcie, 5.3.44 v oblasti ostatných verejných dopravných zariadení, 5.3.44.1 chrániť existujúce verejné dopravné zariadenia, 5.3.44.2 vytvárať a chrániť priestory pre zariadenia verejnej hromadnej dopravy, 5.3.44.3 podporovať vznik mototuristických obslužných centier pozdĺž tranzitných a turistických trás, 5.3.60 nové cestné prepojenie Stebnícka Huta – priesmyk Blechnarka (PR – Wysova) v kategórií. Cesty III. triedy, 5.4. chrániť priestory na rozvoj existujúcich a výstavbu nových cestných komunikácií pretínajúcich štátnu hranicu bez kontroly, vnútri schengenského priestoru na úseku hranice s Poľskom a to: 5.4.1 cestné komunikácie pretínajúce štátnu hranicu s neobmedzenou osobnou a obmedzenou nákladnou dopravou: r) Stebnícka Huta – Blechnarka – Wysowa, cestný na novej ceste III. triedy, do 7,5t, prihraničný styk, 5.6 zabezpečiť územnú rezervu na modernizáciu železničných tratí: 5.6.7 trate miestne, regionálne a nekonvenčné v súčasnom rozsahu: 5.6.7.3 Kapušany pri Prešove – Bardejov, 5.7 chrániť priestory na dobudovanie a ochranné pásma letísk, 5.7.6 pre letecké práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve: Hertník, Kurov, Zborov, Kurima, Udavské, Klčov, Volica, Veľká Lomnica, Mirkovce, Ďačov, Šarišské Michaľany, Kamienka, Kolonica, Sitníky, Vranov-Čemerné. 6 V oblasti vodného hospodárstva, 6.1 v záujme zabezpečenia zdrojov pitnej vody, 6.1.1 chrániť a využívať existujúce a zdokumentované zdroje pitnej vody s cieľom zvyšovať podiel zásobovaných obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov, 6.1.3 zvyšovať podiel využívania úžitkovej vody pri celkovej spotrebe vody v priemysle, poľnohospodárstve, vybavenosti a pri spotrebe na bývanie, 6.1.4 zavádzať opatrenia na znižovanie strát vody, 6.1.5 od plošne veľkých stavebných objektov a spevnených plôch riešiť samostatné odvedenie dažďových vôd a nezaťažovať tak čistiarne odpadových vôd, 6.2 chrániť priestory na líniové stavby, 6.2.1 vo Východoslovenskej vodárenskej sústave: (zdroj vody VN Starina), 6.2.2 zo zdrojov Východoslovenskej vodárenskej sústavy, 6.2.2.1 z vodárenskej nádrže Lukov: b) odbočky do Hrabského, Snakova a Kurova a v trase Kružlov – Krivé – Richvald, 6.2.3 v oblasti skupinových vodovodov na 6.2.3.27 zabezpečiť hydrogeologické prieskumy pre zistenie zdrojov podzemnej vody využívanej na pitné účely na celom území, 6.2.3.29 rezervovať plochy a chrániť koridory pre stavby skupinových vodovodov a vodovodov zo zdrojov obcí, 6.3 rezervovať plochy a chrániť koridory (kanalizácie) 6.3.1 pre stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd. Prednostne realizovať kanalizačné siete v sídlach ležiacich v pásmach ochrany využívaných zdrojov pitnej vody, v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd. Výstavbu kanalizačných sietí ako verejnoprospešných stavieb konkretizovať 12
v územnom pláne obce, 6.3.3 zabezpečiť postupné znižovanie zaostávania rozvoja verejných kanalizácií za rozvojom verejných vodovodov, 6.3.4 v rozhodovacom procese posudzovať investičnú a ekonomickú náročnosť navrhovaných kanalizačných sústav a čistiarní odpadových vôd z dôvodu optimalizácie prevádzkových nákladov pre pripojených užívateľov, 6.4 rezervovať priestory na vybudovanie kanalizačných systémov, (kanalizácia + ČOV ), 6.4.1 realizovať výstavbu kanalizácií a ČOV obcí, 6.5 vodné toky, meliorácie, nádrže 6.5.1 na tokoch, kde nie sú usporiadané odtokové pomery, komplexne revitalizovať vodné toky s protipovodňovými opatreniami, so zohľadnením ekologických záujmov a dôrazom na ochranu intravilánov obcí pred povodňami, 6.5.2 na upravených úsekoch tokov vykonávať údržbu s cieľom udržiavať vybudované kapacity, 6.5.3. s cieľom zlepšiť kvalitu povrchových vôd a chrániť podzemné vody realizovať výstavbu čistiarní odpadových vôd, 6.5.4 zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi k stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií počas povodní aj v období sucha, pri úpravách tokov využívať vhodné plochy na výstavbu poldrov s cieľom zachytávať povodňové prietoky, 6.5.5 zabezpečiť likvidáciu povodňových škôd z predchádzajúcich rokov a budovať primerané protipovodňové opatrenia s dôrazom na ochranu zastaveného územia miest a obcí a ochranu pred veľkými prietokmi (úpravy tokov, ochranné hrádze a poldre), 6.5.7 vykonať protierózne opatrenia na priľahlej poľnohospodárskej pôde, 6.5.8 v rámci revitalizácie tokov zachovať priaznivé životné podmienky pre ryby, zoobentos a fytobentos, 6.5.18 vylúčiť akúkoľvek navrhovanú výstavbu v inundačných územiach vodných tokov v zmysle zákona o ochrane pred povodňami, 7 V oblasti zásobovania plynom a energiou, telekomunikácie 7.3 v oblasti využívania obnoviteľných energetických zdrojov, 7.3.1 podporovať výstavbu zdrojov energie využívajúcich obnoviteľné zdroje a pri ich umiestňovaní vychádzať z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrno-historického potenciálu územia, historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých subregiónov 7.4 v oblasti telekomunikácii a informačnej infraštruktúry 7.4.1 vytvárať podmienky na rozvoj globálnej informačnej spoločnosti na území Prešovského kraja skvalitňovaním infraštruktúry informačných systémov. 7.3.4 neumiestňovať veterné parky a veterné elektrárne: 7.3.4.1 v územiach s 3., 4. a 5. stupňom ochrany, vyhlásených CHKO a v navrhovaných a vyhlásených územiach sústavy NATURA 2000 a v ich ochranných pásmach a v hrebeňových častiach pohorí, 7.3.4.2 v biocentrách a biokoridoroch ÚSES na regionálnej a nadregionálnej úrovni, 7.3.4.3 v okolí vodných tokov a vodných plôch v šírke min. 100 m, v okolí regionálnych biokoridorov min. 100 m, pri nadregionálnych hydrických biokoridoroch min. 200 m (odstupové vzdialenosti na konkrétnej lokalite VE spresní ornitológ v procese EIA), 13
7.3.4.4 v okolí turistických centier regionálneho a nadregionálneho významu vo vzdialenosti min. 1000m, 7.3.4.5 v krajinársky hodnotných lokalitách, významných pohľadových osiach, vizuálne exponovaných lokalitách, 7.3.4.7 v ucelených lesných komplexoch, 7.3.4.10 v ochranných pásmach letísk a leteckých pozemných zariadení, v priestoroch prevádzkového využívania rádiových leteckých pozemných zariadení 7.3.4.12 v ochranných pásmach 1. stupňa a 2. stupňa vodárenských zdrojov, v kúpeľných miestach a v kúpeľných územiach, v klimatických kúpeľoch, v aquaparkoch, v ochranných pásmach minerálnych a liečivých vôd a prírodných liečivých zdrojov 1. stupňa a 2. stupňa. 7.3.5 neumiestňovať pestovanie monokultúr rýchlorastúcich energetických drevín a energetických rastlín biomasy: 7.3.5.1 na územiach so 4. a 5. stupňom ochrany, 7.4 v oblasti telekomunikácii a informačnej infraštruktúry 7.4.2 z dôvodov, aby nedochádzalo k poškodzovaniu infraštruktúry informačných systémov je potrebné, aby investori konkrétnych stavieb požiadali pred vydaním územného rozhodnutia a stavebného povolenia o stanovisko operátorov jednotlivých pevných a mobilných telekomunikačných sieti o existencií jestvujúcich podzemných telekomunikačných vedení. 8 V oblasti hospodárstva 8.1. v oblasti hospodárstva a regionálneho rozvoja 8.1.3 diverzifikovať odvetvovú ekonomickú základňu obcí a miest, podporovať v záujme trvalej udržateľnosti malé a stredné podnikanie, 8.1.4 zabezpečovať rozvoj a skvalitnenie infraštruktúry komunikačných systémov, 8.1.5 vytvárať územnotechnické podmienky na rovnomerné rozmiestnenie obyvateľstva s vyššou kvalifikáciou, 8.2 v oblasti priemyslu a stavebníctva 8.2.1 pri rozvoji priemyslu a stavebníctva vychádzať z ekonomickej, sociálnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitami kultúrnohistorického potenciálu územia, historického stavebného fondu so zohľadňovaním špecifík jednotlivých subregiónov a využívať pritom predovšetkým miestne suroviny, 8.2.3 chrániť funkčné plochy priemyselnej výroby 4.kategórie pre zriaďovanie priemyselných zón a priemyselných parkov v potenciálne vhodných lokalitách podľa územnotechnických a územnoplánovacích podkladov do potvrdenia ich opodstatnenosti v územných plánoch obcí, 8.2.4 podporovať v územnom rozvoji regiónu využitie existujúcich priemyselných areálov a areálov bývalých hospodárskych dvorov (hnedé plochy) pre účely zriadenia priemyselných zón a priemyselných parkov na základe zhodnotenia ich externých a interných lokalizačných faktorov, 8.2.6 podporovať rozvoj tradičnej remeselnej výroby, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti podporujúce rozvoj vidieka, 8.3 v oblasti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva 8.3.1 podporovať diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie a formy obhospodarovania pôdy na základe rôznorodosti produkčného potenciálu územia a klimatických podmienok, 8.3.2 podporovať alternatívne poľnohospodárstvo v chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a v územiach začlenených do územného systému 14
ekologickej stability, 8.3.3 zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskej pôdy s využitím vegetácie v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability, 8.3.5 neproduktívne a nevyužiteľné poľnohospodárske pozemky zalesňovať a pri zalesňovaní využívať pôvodné (domáce) druhy drevín, 8.3.7 podporovať doplnkové formy podnikania na báze tradičných remesiel ako využitie surovín z produkcie poľnohospodárskej a lesnej výroby vo vidieckych sídlach s voľnou pracovnou silou, s cieľom znížiť hospodársku depresiu najmä v oblastiach s vyšším stupňom ochrany prírody, 8.4 v oblasti odpadového hospodárstva 8.4.1 nakladanie s odpadmi na území kraja riešiť v súlade so schváleným aktualizovaným Programom odpadového hospodárstva SR do roku 2013, 8.4.2 uprednostňovať v odpadovom hospodárstve minimalizáciu odpadov, zvýšiť účinnosť separovaného zberu a zhodnocovanie odpadov s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení, 8.4.3 riešiť s výhľadom do budúcnosti zneškodňovanie odpadov v kraji na skládkach vyhovujúcich technickým podmienkam, s orientáciou na existujúce a plánované regionálne skládky, 8.4.6 zabezpečiť postupnú sanáciu, resp. rekultiváciu uzatvorených skládok odpadu a starých environmentálnych záťaží, 8.4.7 sanovať prednostne skládky lokalizované v územiach prvkov regionálneho územného systému ekologickej stability a v územiach, kde bezprostredne ohrozujú životné prostredie a podzemné vody, 8.4.9 podporovať výstavbu zariadení na dotrieďovanie, zhodnotenie, kompostovanie odpadov a zneškodňovanie odpadov v obciach, 8.4.10 implementáciou zákona o obaloch znížiť zneškodňovanie odpadov z obalov a zvýšiť ich zhodnotenie, II. Verejnoprospešné stavby 1 V oblasti dopravy 1.2 stavby nadradenej cestnej siete pre 1.2.11 cesta II/545 v úseku : a) v úseku Kapušany – Bardejov, úprava na technické parametre cesty I. triedy s novou trasou v napojení na cestu I/18 a R4, a obchvaty sídiel Kapušany, Nižné Raslavice, Kobyly a Kľušov, 1.2.68 nové cestné prepojenie Stebnícka Huta – priesmyk Blechnarka (PR – Wysova) v kategórií. Cesty III. Triedy, 1.3.1.1 cestné komunikácie pretínajúce štátnu hranicu s neobmedzenou osobnou a obmedzenou nákladnou dopravou n) Stebnícka Huta – Blechnarka – Wysowa, cestný na novej ceste III. triedy, do 7,5t, prihraničný styk, 2 V oblasti vodného hospodárstva 2.4 pre skupinové vodovody 2.4.40 samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach Prešovského kraja napojené na verejné zdroje, 2.4.41 samostatné a skupinové vodovody v ostatných obciach s využitím lokálnych zdrojov, 15
2.4.42
2.13
stavby na ochranu a revitalizáciu zdrojov minerálnych liečivých vôd a minerálnych stolových vôd ako aj ich ochranné pásma, stavby kanalizácií, skupinových kanalizácií a čistiarní odpadových vôd, v obciach Prešovského kraja. stavby pre úpravu a revitalizáciu vodných tokov, meliorácií a nádrží, stavby protipovodňových ochranných hrádzí a úpravy profilu koryta, poldre, zdrže, prehrádzky a malé viacúčelové vodné nádrže pre stabilizáciu prietoku, požiarne nádrže v obciach.
3. 3.2
V oblasti zásobovania plynom a energiami, Stavby pre zásobovanie a prenos elektrickej energie
5 5.1
V oblasti telekomunikácií stavby pre prenos terestriálneho a káblového signálu a stavby sietí informačnej sústavy a ich ochranné pásma.
2.5 2.8 2.9 2.10
6 V oblasti obrany štátu a civilnej ochrany obyvateľstva 6.3 stavby civilnej ochrany obyvateľstva, 6.3.1 zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ich ohrozenia, 7 7.3
V oblasti prírodného a kultúrneho dedičstva stavby pre ochranu, prieskum a sprístupnenie archeologických lokalít
9 9.1
V oblasti životného prostredia stavby na ochranu pred prívalovými vodami – ochranné hrádze a úpravy vodného toku, prehrádzky poldre a viacúčelové vodné nádrže,
10 V oblasti odpadového hospodárstva 10.3a stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie a recykláciu odpadov, A.2.3. Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce Demografické údaje patria k základným zdrojom informácií v podmienkach a predpokladoch ďalšieho rozvoja územia. Pomáhajú pri spracovávaní územno-plánovacej dokumentácie už v jej prípravných fázach. Ich poznanie pomáha pri spracovaní urbanistickej koncepcie územia. Hlavne stav obyvateľstva a jeho vývoj sú základnými údajmi pre optimálne dimenzovanie veľkosti jednotlivých funkčných zložiek obce. Kapitola je spracovaná na základe podkladov Krajskej správy Štatistického úradu Slovenskej republiky v Prešove, pracovisko v Bardejove a Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku. a) Retrospektívny vývoj obyvateľstva Tabuľka č.1 „Vývoj počtu obyvateľov v obci Stebník“ Rok 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 poč.ob. 501 479 422 492 501 497 569 Rok poč.ob.
1970 1980 1991 480 437 370
2001 2006 342 327
2007 321
2008 323
1940 583
2009 2010 322 321
1948 549
1961 535
2011 315
2012 304 16
Tabuľka č.2 „Pohyb obyvateľstva v rokoch 2007 – 2010“
2007 3
2008 3
2009 1
2010 2
2012 0
Zomretí
5
5
3
5
5
Prisťahovaní
2
8
1
8
5
Vysťahovaní
4
4
0
4
7
-4
+2
-1
+1
-7
Narodení
Celkový prírastok
Od roku 1869 do roku 1940 dochádzalo v počte obyvateľov k poklesu aj k nárastu. Historické maximum počtu obyvateľov bolo v roku 1940, odkedy počet neustále klesá. Od roku 2001 počet obyvateľov v zásade stagnuje. Keďže v ostatných rokoch počet obyvateľov stagnuje, nepredpokladáme výrazný nárast, ani výrazný pokles počtu obyvateľov. Z dlhodobého sledovaného obdobia je priemerný medziročný nárast počtu byvateľov 0,974%. V ostatných 10 rokoch je však tento ukazovateľ iba cca 0,2%. Podľa tohto ukazovateľa je možné odhadnúť nárast počtu obyvateľov v nasledujúcom období: Tabuľka č.3 „Predpokladaný vývoj počtu obyvateľov vo výhľadovom období do roku 2035“ Rok
2015
2025
2035
Počet obyvateľov
330
340
355
Na tento počet obyvateľov je uvažované s nasledujúcim počtom bytov : Tabuľka č.4 „Počet bytov vo výhľadovom období do roku 2035“ Východ. rok 2013
325 obyv.
89 bytov
3,65 obyv./byt
do roku 2025
340 obyv.
100 bytov
3,45 obyv./byt
cieľový rok 2035
355 obyv.
110 bytov
3,30 obyv./byt
V spomenutej optimistickej verzii možno rátať s prírastkom cca 10-15 obyvateľov za desaťročie. Uvedené číselné hodnoty sú primerané – čo sa týka nárastu rozvojových plôch obce a prírastku počtu obyvateľstva pre obec Stebník. V návrhu bývania sa uvažuje so samostatne stojacimi rodinnými domami na niekoľkých rozvojových plochách označených A, B, C, v súčte to činí cca 24 bytových jednotiek. Predpokladom prognózy rastu počtu obyvateľov na nasledujúce obdobie je stabilizovanie počtu obyvateľov v obci (v dnešnej veľkosti bez rozvojových plôch), ich
17
prirodzený nárast. Súčasne možno zabezpečiť rozvoj obce imigráciou nových obyvateľov do obce. Na to je potrebné vytvoriť optimálne podmienky, ako sú hlavne vytvorenie atraktívneho vidieckého prostredia na bývanie v blízkosti okresného sídla, vytvorenie nových pracovných príležitostí a zvýhodnené možnosti pre rozvoj IBV v obci. Je možné, že rozvoj obce nebude prebiehať takým rýchlym tempom, čo by znamenalo len predĺženie časového obdobia rozvoja obce v daných rozvojových oblastiach. Súčasná rezerva v rámci zastavaného územia je iba na cca 5-7 nových rodinných domov na voľných disponibilných pozemkoch v rámci pôvodných hraníc zastavaného územia obce bez budovania nových komunikácii, čo z dlhodobého hľadiska pravdepodobne nebude postačovať, preto sa rozvojové plochy rozširujú v daných riešených lokalitách A, B, C. b) Štruktúra obyvateľstva podľa produktivity Počet obyvateľov:
321
stav 2010
Podiel ekonom.aktívneho obyvateľstva: Veková štruktúra obyvateľstva: predproduktívny vek: produktívny vek: poproduktívny vek: Disponibilná miera nezamestnanosti:
Podiel obyvateľov zamestnaných v obci: Podiel obyvateľov odchádzajúcich za prácou: Podiel obyvateľov zamestnaných v blízkom okolí: Podiel obyvateľov zamestnaných v zahraničí:
ženy 167
muži 154
cca 50,0% 14,1% 63,7% 22,2% 18,8% rok 2002 9,49% rok 2006 6,7% rok 2008 cca 12 % cca 60 % cca 8 %
Priemerný vek obyvateľstva je 42,1 rokov (mužská časť 39,3 a ženská časť obyvateľstva 44,8) Priemerná miera nezamestnanosti bola v rokoch 2001 až 2010 približne 10-15%. Podiel práceschopných obyvateľov zamestnaných v obci je cca 45%. Za prácou do blízkeho okolia dochádza cca 60% a do zahraničia cca 8% obyvateľov obce. Hustota obyvateľov je približne 15 obyvateľov na 1 km2 . c) Dynamika vývoja Počet obyvateľov kulminoval na konci plvej polovice 20. storočia (rok 1940 - 583 obyvateľov). Odvtedy počet obyvateľov postupne klesal až na dnešnú úroveň. Tento negatívny rast je prejavom celoslovenského javu zníženej pôrodnosti, v dôsledku ťažších ekonomických podmienok, aj zvyšujúcej sa nezamestnanosti a odlivu obyvateľov do väčších miest za prácou. Problém demografického vývoja môžeme zdôvodniť aj zvýšenou nezamestnanosťou a zníženou životnou úrovňou. Z hľadiska zamestnanosti je v obci hlavným zamestnávateľom PD Magura Zborov a Obecný úrad. Vzhľadom na vhodné prírodné podmienky možno rátať s rozvojom rôznych foriem turistiky (pešia turistika, cykloturistika, agroturistika, zimné športy a pod.) v samotnom katastri obce, ale aj v katastroch susedných obcí. Rozvoj týchto aktivít na seba môže naviazať sekundárne služby športovo-rekreačného a obslužného charakteru. Predpokladáme, že v prípade rozšírenia možností zamestnanosti v obci a v blízkom 18
okolí sa v masledujúcich 10 rokoch môže zastaviť pokles počtu obyvateľov. d) Bytový fond Podľa ostatného sčítania obyvateľov, bytov a domov z roku 2011 bola štruktúra stavebného fondu v obci nasledovná: v obci sa všetky byty nachádzajú v rodinných domoch. Tri štvrtiny z trvale obývaných bytov (75,5%) má 4 a viac izieb. Jeden byt má priemerne 4,33 izby. Takmer polovica (43,6%) všetkých bytov bola vybudovaná v období po roku 1971 a 30,8% bytov bolo postavených v období 1946-1970. Takmer všetky byty (94,7%) boli vybudované zo stabilných trvalých materiálov (kameň, tehla) Všetky byty sú napojené na verejný vodovod a 91,5% trvale obývaných bytov je napojená na verejný rozvod plynu. 93,6% bytov má vlastnú kúpeľňu, resp. sprchovací kút, 92,6% bytov je vybavených splachovacím záchodom a 78,7% má inštalované ústredné kúrenie. Obložnosť bytu je 3,64 osoby na byt, priemerná obytná plocha na jeden byt je 78,1 m2, čo znamená 21,5 m2 obytnej plochy na osobu. Domový fond spolu: Rodinné domy
125 125
Trvale obývané domy spolu: trvale obývané rodinné domy: trvalo obývané bytové domy trvalo obývané iné
94 94 0 0
Neobývané domy: z toho určené na rekreáciu:
31 12
Byty spolu: Trvale obývané byty spolu: Z toho v rodinných domoch: v bytových domoch: ostatné
125 94
Neobývané byty: Z toho v rodinných domoch:
31
100%
94 0 0
31
Súčasný dopyt po bytoch. V ostatnom období stavebný úrad vydáva ročne 4-6 stavebných povolení na rekonštrukcie, prístavby, nadstavby ako aj na výstavbu nových rodinných domov. Tieto sa realizujú na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve stavebníkov a nachádzajú sa pri existujúcich miestnych komunikáciách. Je potrebné vyhodnotiť kapacitu voľných priestorov popri existujúcich komunikáciách, ako aj preveriť možnosti výstavby vo voľných prielukách v kompaktnej zástavbe. Obec eviduje permanentný záujem o kúpu stavebných pozemkov v zastavanom území. Jedná sa o obyvateľov iných lokalít v okrese (prevažne okresného mesta), ktorí majú záujem o výstavby rodinného domu v blízkosti okresného sídla v kľudnej vidieckej 19
lokalite. Prevažná väčšina rodinných domov je v dobrom, zachovalom stave, objekty v havarijnom stave (bez kompaktného strešného plášťa, staticky narušené a pod) sa v intraviláne obce nenachádzajú. A.2.4. Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešenej obce do systému osídlenia Obec Stebník leží mimo regionálnej rozvojovej osi Prešov - Bardejov a od okresného sídla Bardejov je vzdialená 13 km. Zastavané územie obce má dve samostatné časti: samotná obec Stebník a v severnej časti katastra zastavané územie Hutisko. Východne od obce sa vo vzdialenosti 3 km nachádza obec Zborov, severne je susednou obcou Stebnícka Huta vzdialená 5 km. Ostatné susediace obce – Chmeľová, Bardejov, Zlaté, Nižný Tvarožec, Vyšný Tvarožec, ako aj osídlenie v Poľskej republike WysowaZdroj sú s obcou Stebník prepojené poľnými a lesnými cestami. Obec patrí do spádového územia sídelnej štruktúry okresného mesta Bardejov. Nie je v tesnej blízkosti žiadneho sídla, s ktorým by sa mohla postupne zrastať. Je však potrebné hľadať rôzne formy podpory vzájomnej spolupráce a rozvíjania spoločných aktivít susediacich obcí - napr. kultúrne, športové, rekreačné, turistické aktivity a pod. Okresné mesto Bardejov predstavuje v zmysle záväznej časti územného plánu VÚC Prešovského kraja ťažisko osídlenia nadregionálneho až celoštátneho významu, ktoré zabezpečuje komplexné základné vybavenie pre obyvateľov svojho spádového územia i vzdialenejšieho okolia. Samotná obec Stebník je typom vidieckeho osídlenia. Obec má v súčasnosti 315 obyvateľov (r.2011). Približne 10% obyvateľov v produktívnom veku je nezamestnaných, ostatní sú zamestnaní v podnikoch a inšitúciách sídliacich v obci (PD Magura Zborov) v blízkom okolí, dochádzajú za prácou do zahraničia, alebo samostatne podnikajú. Z hľadiska vytvorenia priestorovo vyváženého sídelného systému riešeného územia a pre podporu a zachovanie vidieckeho priestoru ako súčasti tohto systému je žiadúce podporovať aj rozvoj mimo ťažísk osídlenia. V širších súvislostiach treba rešpektovať a podporovať väzby obce na vyššiu vybavenosť okresného mesta Bardejov a tiež vzájomné väzby so susednými obcami hlavne so Zborovom, Stebníckou Hutou a s prihraničnými obcami v Poľsku.
A.2.5. Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania Obec Stebník je samostatnou obcou vidieckeho typu. Obec bola počas celej svojej existencie samostatná a nebola nikdy zlúčená s okolitými obcami. Tento model existencie sídla by mal byť zachovaný. Na druhej strane je potrebné zintenzívňovať úzku spoluprácu s okolitými obcami tak, aby bolo napomáhané rozvoju všetkých zúčastnených obcí združených v mikroregióne Makovica, ako aj iných okolitých obcí a miest. Zástavba obce je rozvinutá pozdĺž potoka Rosucká voda (Stebníček) a cesty, ktorá vedie súbežne s týmto tokom. Približne v strede zástavby sa nachádza kostol. V juhovýchodnej časti obce boli vybudované nové ulice – paralelná s hlavnou pri kostole a ulica kolmá na hlavnú pri cintoríne. Zastavané územie obce sa v súčasnosti skladá z dvoch častí. Hlavnou časťou je samotná obec. Smerom na sever od tejto časti obce sa pri hlavnej ceste nachádza miestna časť Hutisko, ktoré patrí do katastra obce Stebnícka Huta, ale časť zástavby sa nachádza aj v katastri obce Stebník. Urbanistická koncepcia zástavby je stabilizovaná, jej vývoj – vzhľadom na 20
obmedzujúce faktory (geomorfológia územia, ochranné pásma letiska) - možno považovať za ukončený. Zástavba v lokalitách pre umiestnenie objektov pre individuálnu rekreáciu – pozdĺž Stebníckeho potoka bude rozvoľnená, rešpektujúc morfológiu, tvarovanie terénu. Nevznikne kompaktná zástavba Ciele : - zdôrazniť prirodzenú ťažiskovosť centrálnych častí obce, vytvoriť príjemné prostredie centra obce pred obecným úradom a gréckokatolíckym kostolom, - plánovite formovať väzby medzi susediacimi obcami Zborov, Stebnícka Huta, Wysowa-Zdorj, ale aj Zlaté, Nižný a Vyšný Tvarožec, Chmeľová a okresným sídlom Bardejov tak, aby neboli blokované dopravné ani sídelné funkcie obce, - aktivity zamerané na individuálnu rekreáciu v lokalitách pod Ostriežom a pod Rozsutým, - športovo-rekreačné a kultúrne aktivity v areáli futbalového ihriska a športovokultúrneho areálu v centre obce - zadefinovanie a udržiavanie cyklotrasy s prepojením na Stebnícku Maguru a do Poľska cez priesmyky Nízkych Beskýd, - vybudovanie splaškovej kanalizácie a obecnej ČOV - zlepšenie stavu existujúcich inžinierskych sietí a ich rozšírenie vzhľadom na novovytvárané lokality: dopracovanie plynofikácie obce , dopracovanie zásobovania pitnou vodou v obci, vzdušné energetické elektrické rozvody riešiť v súlade s rozvojom obce. vzdušné energetické elektrické rozvody VN, ktoré sú nevhodné pre rozvoj obce umiestniť do zeme, rozmiestnenie nových trafostaníc eliminácia kolíznych bodov v dopravnom systéme obce, A.2.6. Návrh funkčného využitia územia obce s určením prevládajúcich funkčných území najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného územia, rekreačného územia, vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a zakazujúceho funkčného využívania Pre správne fungovanie sídelného útvaru musia byť jeho jednotlivé funkčné celky primerane nadimenzované a prepojené, aby boli uspokojené funkčné nároky celku. Základná funkčno-priestorová kostra obce je daná historickým vývojom a prirodzenými komunikačnými väzbami. Hlavnou dopravnou kompozičnou osou je cesta III/54524 zo Zborova do Stebníckej Huty, ktorá sa napája na štátnu cestu II/545 – Becherov/štátna hranica - Kapušany pri Prešove. Keďže sa obec Stebník nachádza mimo hlavnej trasy spájajúcej krajské mesto s okresným, má obec potenciál udržať si charakter kľudného vidieckeho sídla v hodnotnom prírodnom prostredí, prípadne rozvíjať podnikateľské aktivity v oblasti turizmu a rekreácie. Vzhľadom na malú vzdialenosť od okresného sídla a kľudný, vidiecky charakter existujúcich i navrhovaných obytných zón, možno pri vhodnej realizácii zámerov prípravy nových obytných plôch predpokladať prílev obyvateľov z okresného mesta i z obcí, ktoré nemajú takýto potenciál. Hlavná dopravná kostra obce je tvorená už spomínanou cestou III/54524 s jednostrannou zástavbou objektami rodinných domov a občianskej vybavenosti: Ďalšou dominantnou komunikáciou je ulica za potokom rovnobežná s hlavnou cestou. Pozdĺž nej sú umiestnené rodinné domy a objekt obchodu a pohostinstva. V návrhovom období je potrebné plánovite formovať hlavnú kompozičnú os 21
vytváraním zmiešaného územia polyfunkčného a zároveň v jej centrálnej časti v zastavanom území je potrebné jednoznačne formovať centrum obce na centrum : - administratívno-správne, - kultúrno-historické, - vybavenosté Súčasné centrum možno chápať ako ťažisko sídelnej štruktúry obce, ktoré sa nachádza medzi hlavným dopravným a referenčným uzlom pri obecnom úrade a pri kostole. V centre obce sa nachádzajú budovy s administratívnou, kultúrnou a obchodnou funkciou. Je to budova obecného úradu a kultúrneho domu, "Jednota" s obchodom a pohostinstvom a gréckokatolícky kostol . Tento priestor je dominantný prítomnosťou vybavenostných funkcií, ktoré sú umiestnené v hmotovo výraznejších objektoch. Ostatná časť obce je typická prevahou bývania a doplnkových funkcií. V návrhu sa doporučuje vytvoriť kvalitný zhromažďovací priestor v bezprostrednej náväznosti na tieto vybavenostné funkcie a to v priestore pred kostolom, pred kultúrnym domom . Tieto priestory je potrebné funkčne a esteticky dotvoriť zeleňou, posedením, osvetlením, prvkami drobnej architektúry ako odpadkové nádoby, lampy a inými úžitkovými prvkami. V smere západ – východ preteká obcou Rosucká voda (Stebníček), do ktorého sa vlieva viacero obojstranných prítokov. Cintorín sa nachádza v na východnom okraji zastavaného územia obce. Celé katastrálne územie obce sa nachádza v 3° ochranného pásma vodného zdroja "Horná Topľa" a juhovzápadná časť je zároveň v 2° ochranného pásma minerálnych prameňov – Bardejovské Kúpele. V juhozápadnej časti sa nachádza národná prírodná rezervácia Stebnícka Magura (navrhované SKUEV 0754 Stebnícka Magura) Výrobné územie V riešenom území sa nenachádzajú zariadenia priemyselnej, alebo remeselnej výroby. Jediným výrobným areálom je v juhovýchodnej časti zastavaného územia umiestnený hospodársky dvor Stebník, Poľnohospodárskeho družstva Magura Zborov. V tomto areáli sa nachádzajú objekty na ustajnenie hovädzieho dobytka, sklady krmív, dielne, garáže, šatne a kancelárie zamestnancov, a ďalšie objekty súvisiace s hlavnou funkciou dvora, ktorou je živočíšna výroba – chov dojníc. Keďže územie nemá potenciál umiestňovania regionálnych výrobných, či priemyselných prevádzok, nie je nutná priestorová segregácia takýchto zariadení. Prevádzky drobnej remeselnej výroby môžu byť umiestňované v zástavbe rodinných domov tak, aby negatívne neovplyvňovali hlavnú - obytnú - funkciu územia. Rekreačné a športové územie Športový areál s futbalovým ihriskom a šatňami je situovaný vo východnej časti obce. Odporúčame doplniť vybavenie areálu a vytvoriť viacúčelové ihrisko pre viaceré druhy športu, prípadne doplniť ihrisko o tribúnu, trvalé sociálne zázemie a pod. V katastri obce navrhujeme doplniť a vytvoriť cyklotrasy s väzbou na prírodné prostredie okolia a obce v prihraničnej oblasti Poľska. V návrhu sa uvažuje s rekonštrukciou, dobudovaním a rozšírením športovo-kultúrneho areálu v centre obce pri obecnom úrade. Západne od obce je v lokalitách pod Ostriežom a pod Rozsutým navrhované územie pre rozvoľnenú výstavbu chát pre individuálnu rekreáciu. Významným potenciálom týchto lokalít je atraktívne prírodné prostredie okolia a existujúca lesná cesta so spevneným povrchom.
22
A.2.7. Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia so sociálnou infraštruktúrou, výroby a rekreácie Bývanie Návrh rozvoja bývania je riešený v grafickej časti (B.2.1 a B.2.2.). Uvažuje sa so samostatne stojacimi rodinnými domami s pozemkami o veľkosti cca 5,0 - 10,0 a. Jednotlivé parcely budú prístupné z existujúcich, ale aj z novovybudovaných automobilových komunikácií s postrannými pešími chodníkmi. Uvažuje sa s rozvojovými lokalitami pre bývanie A, B, C v riešenom území. Lokalita A Pozostáva zo 14 možných stavebných pozemkov (cca. 7,2-12,0 a) pre individuálnu bytovú výstavbu. Lokalita sa nachádza v severovýchodnej časti zastavaného územia obce. Dostupnosť tejto lokality bude zabezpečená vybudovaním miestnej komunikácie napojenej na existujúcu ulicu kolmú na hlavnú cestu. Rovnako je potrebné predĺžiť vedenia inžinierskych sietí. Územie tejto lokality sa nachádza mimo hraníc zastavaného územia k 1.1.1990 (t.j na jej zastavanie je potrebné vyňatie z poľnohospodárskej pôdy). Lokalita B Pozostáva z 5 možných stavebných pozemkov (cca 9,0 – 14,0 a) pre individuálnu bytovú výstavbu. Lokalita sa nachádza v južnej časti zastavaného územia. Prístup do tejto lokality bude zabezpečený úpravou parametrov existujúcej miestnej komunikácie. V tejto lokalite je potrebné vybudovať aj inžinierske siete. Celá lokalita sa nachádza v hraniciach zastavaného územia k 1.1.1990 (t.j. na ich zastavanie nie je potrebné vyňatie z PPLF). Lokalita C Lokalita sa nachádza v časti Hutisko – na jej južnej strane. V lokalite je možné vyčleniť 5 stavebných pozemkov (cca 10-15 a), ktoré budú prístupné z cesty III/54524. Pozdĺž tejto kumunikácie sa nachádzajú všetky inžinierske siete. Lokalita sa nachádza mimo hraníc zastavaného územia obce t.j na jej zastavanie je potrebné vyňatie z PPLF. Občianska vybavenosť Úroveň vybavenia obce funkciami občianskej vybavenosti je stabilizovaná. Je sústredená v centre obce. Prípadné doplnenie je možné prispôsobením zástavby rodinných domov na polyfunkčnú zástavbu. Drobné nezávadné prevádzky obchodu a služieb je vhodné situovať do týchto lokalít, nedá sa však jednoznačne určiť ich situovanie vzhľadom na majetko-právne vzťahy. Doplnkové nezávadné služby preto možno umiestniť podľa potreby a požiadaviek konkrétnych vlastníkov. Obecný cintorín. Časť lokality B je vyčlenená ako úzmená rezerva pre rozšírenie obecného cintorína a s tým súvisiacej plochy ochrannej a izolačnej zelene. Táto rozšírená časť bude prístupná z terajšieho cintorína – nie je potrebné budovať nové prístupové komunikácie. Výroba, služby Z hľadiska výrobných aktivít je Stebník obcou s poľnohospodársky a lesohospodársky orientovanou výrobou. V oblasti poľnohospodárstva sú to súkromne hospodáriaci roľníci a drobnopestovatelia, hlavne však je to Poľnohospodárske družstvo Magura Zborov. V obci sa nachádza hospodársky dvor zameraný na chov hovädzieho dobytka – dojníc. Z lesohospodárskeho hľadiska prebieha v katastri obce iba ťažba 23
drevnej hmoty, nenachádza sa tu žiadny drevospracujúci priemysel. V obci je potenciál rozvoja služieb súvisiacich s rekreačnou funkciou okolitého prostredia a s rozvojom turizmu v jeho rôznych formách (pešia turistika, cykloturistika, zimné športy, agroturistika a pod.). Lokalita E Lokalita sa nachádza južne od zastavaného územia a je to plocha vyčlenená na realizáciu obecnej ČOV, zberného dvora a obecného kompostoviska. Rekreácia a šport V súčasnosti nie je obec Stebník ťažiskom rekreácie avšak nachádza sa vo veľmi atraktívnom prírodnom prostredí. Vhodnou podporou je potrebné rozvíjať rekreáciu v oblasti turistiky (cykloturistiky, pešej turistiky, bežeckého lyžovania a pod.). Obec a región, v ktorom sa nachádza, má tiež potenciál a vhodné prírodné podmienky v oblasti rozvoja vidieckého turizmu a agroturistiky. Už v súčasnosti sa v katastri obce nachádza niekoľko lokalít s rekreačnými chatami v lesnom prostredí. V lokalitách mimo zastavaného územia je možné umiestňovať poľovnícke zariadenia v zmysle zákona o poľovníctve a jeho vykonávajúcej vyhlášky a drobné stavby slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva v zmysle § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona. Výstavbu iných stavieb na poľovnícke účely je možné realizovať na plochách rekreácie. Rozvojová lokalita D V návrhu je vyčlenené územie pre umiestňovanie rekreačných chát pre individuálnu rekreáciu. Jedná sa o údolie Stebníckeho potoka pod Ostriežom a pod Rozsutým. Je to lokalita pozdĺž lesnej spevnenej cesty a už teraz sa v nej nachádza okrem niekoľkých súkromých chát aj areál bývalého detského tábora (v súčasnosti bez využitia). Výstavba objektov v tejto lokalite musí byť situovaná tak, aby nezasahovala do brehovej a sprievodnej zelene toku, ktorá je v hornej časti toku tvorená prioritným biotopom európskeho významu – jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (Ls1.3, 91E0*). V obci je futbalové ihrisko s provizórnymi šatňami a príslušenstvom. V návrhu je uvažované doplnenie tohto športového areálu o ďalšie športové aktivity - volejbalové ihrisko, tenisové kurty a pod. Tieto nové aktivity budú umiestnené v ploche súčasnáho areálu, bez poteby plošného rozšírenia tejto lokality. V centre obce je športovo-kultúrny areál s tenisovými kurtami a pódium pre príležitostné kultúrne podujatia. Tento areál navrhujeme revitalizovať a doplniť o prípadné nové funkcie (detské ihrisko, šatne, technické zázemie a pod.) Každodenná rekreácia sa odohráva na území obce na súkromných nádvoriach a záhradách, v uličnom priestore, či v blízkom lesnom okolí pohoria Stebníckej Magury a Nízkych Beskýd. V časti Hutisko (na území katastra Stebnícka Huta) sa nachádza Slnečný majer farma na chov jazdeckých koní. Táto funkcia – aj keď je v katastri susednej obce – má značný vplyv na potenciál využívania územia aj obce Stebník. Letná rekreácia sa uskutočňuje vo vzdialenejšom okolí na letných kúpaliskách v Bardejove a Bardejovských kúpeľoch, v Nižnej Polianke a na vodnej priehrade Domaša. Z organizovaného športu v obci možno spomenúť obecný futbalový klub a bežkárske podujatie organizované každoročne obecným úradom. Návrh rieši aj vytvorenie cykloturistickej trasy, ktorá bude prepájať mikroregión s prihraničnou oblasťou Poľskej republiky (kúpele Wysowa Zdroj) 24
V katastri obce sa nachádza viacero značkovaných turistických trás Cigeľka – Stebnícka Magura (modrá), Hutisko – sedlo Blechnarka (žltá), Bardejoské Kúpele – Stebnícka Magura (žltá) a dve ďiaľkové trasy (červené) – Hrebeňová trasa po štátnej hranici s Poľskom a trasa Hrdinov SNP v úseku Zborov Hrad - Stebnícka Magura – Bardejovské Kúpele. Tieto turistické chodníky vzájomne prepájajú turisticky zaujímavé lokality v širšom území a prechádzajú atraktívnym prírodným prostredím Nízkych Beskýd a Stebnícekj Magury. Väčšina spomínaných tuistických trás je svojim profilom i úpravou povrchu samotného chodníka vhodné aj na rekreačné bicyklovanie. A.2.8. Vymedzenie zastavaného územia obce V ostatných rokoch bola realizovaná zástavba aj mimo terajšej hranice zastavaného územia. Jedná sa hlavne o lokalitu Stebník-Hutisko, v ktorej sa nachádzajú novopostavené rodinné domy. V návrhu je hranica zastaveného územia určená tak, aby bola odstránená táto nezrovnalosť. Upravená hranica zastavaného územia vedie okolo záhrad existujúcich a navrhovaných rodinných domov. Okrem tejto lokality, ktorá je už v súčasnosti čiastočne reálne zastavaná, je hranica zastavaného územia upravená aj v rozvojovej lokalite "B", pri obecnom cintoríne. Je to plocha na severovýchodnom okraji terajšieho zastavaného územia. Celková plocha rozšírenia je cca 39.060 m2 Výmera K.Ú. Je …..............................................cca 20 533 363 m2. Výmera zastavaného územia k 1.1.1990 je...........cca 376 857 m2. Výmera zastavaného územia s rozšírením je........cca 415 917 m2. Centrum obce, nachádzajúce sa v juhovýchodnej časti zastavaného územia , je priestor, v ktorom sú kumulované funkcie obecného významu. Tento priestor vymedzuje gréckokatolícky kostol, budova obecného úradu a kultúrno-športový areál medzi komunikáciou a vodným tokom. Je dominantný prítomnosťou vybavenostných funkcií, ktoré sú umiestnené v hmotovo výraznejších objektoch. A.2.9. Vymedzenie ochranných pásiem, chránených území a zosuvných území Ochranné pásmo dopravných zariadení Hranice cestných ochranných pásiem sú určené zvislými plochami vedenými po oboch stranách komunikácie a to vo vzdialenosti od vozovky : Cesta III. triedy 20 m Miestne komunikácie 15 m V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť dotknuté komunikácie alebo premávku na nich. Výnimku zo zákazu povoľuje príslušný cestný správny orgán. V okolí kríženia ciest s inými pozemnými komunikáciami a s traťami a na vnútornej strane oblúku ciest s polomerom menším ako 500 m je zakázané vysádzať alebo obnovovať stromy alebo vysoké kríky a pestovať také kultúry, ktoré by svojím vzrastom s prihliadnutím k úrovni terénu rušili rozhľad potrebný pre bezpečnú dopravu.
25
Letisko Zborov Časť katastrálneho územia obce Stebník nachádza v ochranných pásmach letiska Zborov, stanovených rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie zn. 1-102/86 zo dňa 30.06.1986. Z vyhlásenych ochranných pásiem letiska Zborov a predpisu L 14 Z - Letiská pre letecké práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve vyplývajú nasledovné obmedzenia: Výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov a pod. je stanovené: - ochranným pásmom vzletovej roviny (sklon 2 % - 1:50) s výškovým obmedzením 358377,76 m n.m.B.p.v., - ochranným pásmom prechodových plôch (sklon 14,3 % - 1:7) výškovým obmedzenim 358-382,76 m n.m.B.p.v., - ochranným pásmom vodorovnej roviny s výškovým obmedzením 384 m n.m.B.p.v. - ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (vedenie musi byť riešené podzemným káblom). Nad túto výšku je zakázané umiestňovať akékol'vek stavby a zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu Leteckúho úradu SR. Terén v časti katastrálneho územia už presahuje výšky stanovené ochranným pásmom vodorovnej roviny a vzletovej roviny Letiska Zborov, to znamená, že tvorí leteckú prekážku. Letecký úrad zakazuje v tomto území umiestňovať akékoľvek stavby. Vyššie popísané ochranné pásma letiska Zborov, ako aj územie, na ktorom terén tvorí leteckú prekážku, sú znázornené vo výkresoch B.2.1., B.2.2., a B.3. V zmysle § 28 ods. 3 a §30 zákona č. 143/1998 z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Letecký úrad SR dotknutým orgánom štátnej správy v povoľovacom procese stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach letísk a leteckých pozemných zariadení ako aj pri ďalších stavbách, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, na základe čoho je potrebné požiadať Letecký úrad SR o súhlas pri stavbách a zariadeniach: - ktoré by svojou výškou, prevádzkou alebo použitím stavebných mechanizmov mohli narušiť vyššie popísané ochranné pásma letiska Zborov, - stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods. 1, pismeno a), - stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prirodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30ods. 1, pismeno b), - zariadenia, ktoré móžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1, pismeno c), - zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilnovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silne svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, pismeno d). Ochranné pásmo energetických zariadení Ochranné a bezpečnostné pásma vonkajšieho elektrického vedenia stanovuje zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov a je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie krajného vodiča. Pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane 10 m Trafostanica VN/NN (stožiarová, kiosk) 10 m Podzemné vedenie do 110 kV 1m 26
Závesné káblové vedenie do 110kV 2m V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia pod vedením je okrem iného zakázané 1. Zriaďovať stavby a konštrukcie 2. Pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m, vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno porasty pestovať do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča elektrického vedenia. Ochranné pásmo zariadení telekomunikačných sietí Na ochranu telekomunikačných vedení (kábelových) sa v zmysle § 67 zákona č. 610/2003 Z.z. o telekomunikáciách, zriaďuje ochranné pásmo v šírke 1,5m od jeho osi obojstranne po celej dĺžke trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie, a v okruhu 2m, ak ide o nadzemné vedenie. V ochrannom pásme je zakázané a) umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete, b) vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb Ochranné pásmo zariadení plynárenských sietí Ochranné a bezpečnostné pásma rozvodov plynu stanovuje §56 a §57 zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Dôvodom ochrany plynárenských sietí je ochrana vzhľadom na spoľahlivosť a bezpečnosť ich prevádzky. Ochranné pásmo v zmysle tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa, Pri nízkotlakových a stredotlakových plynovodoch a prípojkách v zastavanom území obce 1m mimo zastavaného územia 4m Vysokotlakové vedenie a zariadenia 5m Bezpečnostné pásmo je priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je a) 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 Mpa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území, b) 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 Mpa a s menovitou svetlosťou do 350 mm, c) 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 Mpa a s menovitou svetlosťou nad 350 mm, 27
d) 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm, Stavebné činnosti a úpravy v teréne v ochrannom a bezpečnostnom pásme je možné realizovať len so súhlasom dodávateľa, ktorý zodpovedá za prevádzku príslušného plynárenského zariadenia. Vodárenské a kanalizačné zariadenia Na ochranu verejných vodovodov a kanalizácií pred poškodením sa podľa § 19 zákona č.422/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach vymedzuje pásmo ochrany: - 1,5 m na obidve strany od vonkajšieho obrysu potrubia pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500mm. V ochrannom pásme sa nesmú budovať stavby trvalého charakteru, vysádzať dreviny a pod. Akákoľvek stavebná činnosť v ochrannom pásme sa bude môcť vykonávať iba so súhlasom príslušných orgánov. Ochranné pásmo vodného zdroja (studne) 1.° je stanovené rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Bardejov o PHO VZ č. 4/2004/00399 Ný zo dňa 29.3.2004. Územie katastra obce sa nachádza v ochrannom pásme 3° vodárenského zdroja Topľa-nad Giraltovcami. Podmienky pre činnosti v tomto území sú stanovené rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Bardejov č. 4/2013/00295/007/Kra zo dňa 22.7.2013, právoplatného od 27.8.2013. Do juhozápadnej časti katastra zasahuje ochranné pásmo 2° minerálnych prameňov Bardejovských kúpeľov. V tomto území je potrebné usmerňovať činnosti v súlade s príslušnými predpismi. Ochranné pásmo vodných tokov Pre potreby opráv a údržby požaduje správca tokov v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov ponechať voľný, nezastavaný pás od brehovej čiary šírky: - pozdĺž oboch brehov toku Rosucká voda a Stebnícky potok 5m - pozdĺž oboch brehov ostatných tokov 5m Pásmo hygienickej ochrany cintorínov od hranice pozemku cintorína 50 m V ochrannom pásme je možné umiestňovať funkcie súvisiace s funkciou cintorína, neprípustné je lokalizovať funkcie občianskej vybavenosti a obytné funkcie. Pásmo hygienickej ochrany objektov živočíšnej výroby od krajného objektu ustajnenia zvierat 80-140 m V ochrannom pásme je neprípustné lokalizovať funkcie občianskej vybavenosti a obytné funkcie. Ochranné pásmo NPR Stebnícka Magura Ochranným pásmom rezervácie je pás územia široký 100 m po jej vonkajšom obvode a platí v ňom tretí stupeň ochrany podľa zákona č.543/2002 Z.z.
28
Ochranné pásmo lesa Ochranné pásmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50m od okraja lesného pozemku. Na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom pásme lesa sa vyžaduje aj záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Zosuvné územia Severne a severozápadne od obce na privrátených svahoch k potoku Rosucká voda sú situované hlinité a kamenité deluviálne sedimenty (kvartér vcelku). Tie budujú aj enklávu pod východným svahom kóty Magura (900). Delúviá v tesnom susedstve severne od obce a v enkláve pod Magurou v rajóne deluviálnych sedimentov sú poznačené intenzívnymi zosuvmi. Z hľadiska zhoršených inžinierskogeologických podmienok sa vyznačuje premenlivosťou geologicko-fyzikálnych a technických vlastností zemín, výskytom zosuvov a strmých svahov, pri odlesňovaní a nevhodnom obhospodarovaní možnosťami vyvolania zosuvov, výmoľovej erózie. Všeobecne náchylnosť riešeného územia na zosúvanie v prostredí paleogénu je v závislosti od stanovišťa stredná až silná. V grafickej časti sú zaznačené územia náchylné na svahové deformácie bez rozlíšenia, či sa jedná o aktívne, potenciálne, alebo stabilizované plochy. Aktívne a potenciálne plochy svahových deformácií sa nachádzajú na severnom okraji zastavaného územia. Všetky rozvojové lokality sú navrhované mimo týchto plôch.
A.2.10. Návrh na riešenie záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami V riešenom území nie sú známe požiadavky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu. Územie obce, ktoré je súčasťou územného obvodu Bardejov, je v zmysle Nariadenia vlády SR č. 565/2004 Z.z. o kategorizácii územia Slovenskej republiky zaradené do kategórie IV. bez sústredenia väčšieho počtu obyvateľov. Ukrytie obyvateľstva v prípade mimoriadných udalostí je v návrhu riešené v súlade s vyhláškou MV SR č. 532/2006 Z.z., o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne pre 100% obyvateľov a osôb prevzatých do opatery. Ochranné stavby sa budujú v podzemných podlažiach, alebo úpravou nadzemných podlaží stavebných objektov a tvoria prevádzkovo uzatvorený celok. Vvšetky ochranné stavby je potrebné umiestniť tak, aby bolo ukrytie zabezpečené v dochádzkovej zvdialenosti najviac 500 metrov. Ochranné stavby je potrebné umiestňovať v takých objektoch, ku ktorým je zabezpečený príjazd. Návrh ÚP rieši v katastri obce ekostabilizačné opatrenia - výsadba alejovej stromovej a kríkovej zelene, úprava a údržba účelových komunikácií a pod. Tieto opatrenia v súčinnosti s užívaním poľnohospodárskej pôdy v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy sú vhodnými opatreniami na ochranu zastavaného územia pred prívalovými vodami (prietok Q100 ročná voda) potoka Rosucká voda a jeho prítokov. Za účelom zvýšenia stupňa ochrany intravilánu obce v povodí toku Rosucká voda a Stebnícky potok sú v návrhu definované plochy intravilánu, ktoré sú v súčasnosti ohrozované povrchovými a prívalovými vodami. Na zníženie ohrozenia zastavaného územia prívalovými vodami sú navrhnuté tieto opatrenia:
29
- V prípade výstavby objektov v blízkosti vodných tokov (plochy rekreácie pozdĺž tokov vyvierajúcich pod Ostriežom a pod Roszutým) je potrebné požadovať preukázanie vplyvu hladiny Q100-ročnej vody na navrhované objekty. - Zabezpečiť realizáciu opatrení na ochranu zastavaného územia pred povodňami. - Rezervovať plochy pre vybudovanie vhodných protipovodňových opatrení na Stebníckom potoku (Pod dielcom), nad cintorínom a v lokalite pod Kozincom - Zabezpečiť rozšírenie, revitalizáciu a pravidelnú údržbu koryta Rosuckej vody (Stebníčka) a jej obojstranných prítokov Ďalšie opatrenia, ktoré zvýšia ochranu zastavaného územia pred povodňami, zvýšia ekologickú stabilitu celého územia a zabezpečia optimálne a bezpečné využívanie územia: - v zmysle §46 zákona č. 364/2004 o vodách je potrebné zabezpečiť vyhlásenie inundačných území vodných tokov orgánom štátnej vodnej správy, - v prípade výstavby objektov v blízkosti vodných tokov je potrebné preukázať vplyv hladiny Q100 – ročnej vody na navrhované objekty. - rešpektovať prirodzene inundačné -územia tokov a v zmysle § 20 zákona č.7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami rešpektovať v nich obmedzenia výstavby - revitalizovať toky a vykonávať pravidelnú údržbu korýt toku Stebníckeho potoka a jeho obojstranných prítokov, - realizovať reguláciu brehov Stebníckeho potoka v styku so zastavaným územím, Zámery rozšírenia, revitalizácie a pravidelnej údržby koryta Rosuckej vody (Stebnička) a jej obojstranných prítokov, reguláciu brehov Stebníckeho potoka v styku so zastavaným územím, realizáciu opatrení na ochranu zastavaného územia pred povodňami a rezervovanie plôch pre vybudovanie vhodných protipovodňových opatrení na Stebníckom potoku (pod dielcom) je potrebné prerokovať so Slovenským vodohospodárskym podnikom š.p. Pozdĺž oboch brehov toku tokov Rosucká voda a Stebnícky potok je vyčlenená územná rezerva šírky min. 10 metrov, pozdĺž brehov ostatných tokov je to pás šírky 5 metrov pre potreby opráv a údržby korýt. A.2.11. Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny Ochrana prírody a zabezpečenie ekologickej stability územia V katastrálnom území Stebník sa nachádza jedno chránené územie z národnej siete chránených území - Národná prírodná rezervácia Stebnícka Magura. Národná prírodná rezervácia Stebnická Magura Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1964 o výmere 76,54 ha. Vyhláškou Krajského úradu v Prešove č.3/2000 z 23.10.2000 bolo územie ako prírodná rezervácia rozšírené na výmeru 184,24 ha. Chránené územie sa rozprestiera v katastrálnom území Stebník a čiastočne zasahuje i do katastrálneho územia Zborov. Na jeho území platí piaty stupeň ochrany podľa zákona č.543/2002 Z.z.. Ochranným pásmom rezervácie je pás územia široký 100 m po jej vonkajšom obvode a platí v ňom tretí stupeň ochrany. V súčasnosti prebieha príprava návrhu navrhovaného územia európskeho významu SKUEV0754 Stebnícka Magura. Návrh zahŕňa celú NPR Stebnícka Magura a v k.ú. Stebník zahŕňa parcely č.590, 597, 598, 599, 600, 601, 634, 635/1,2, 636, 42, 643. Do územia zasahujú prvky ÚSES definované v nadradenej dokumentácii. Je to 30
Nadregionálne biocentrum Magura (BJ 2), ktorého centrom je NPR Magura a nadregionálny biokoridor Nizke Beskydy (BJ 19), ktorý sa tiahne po štátnej hranici s Poľskou republikou. Súčasťou Návrhu ÚP obce bude aj určenie prvkov Miestneho systému ekologickej stability a to miestnych biocentier, biokoridorov a miestnych interakčných prvkov. Návrh rešpektuje určené biotopy európskeho významu nachádzajúce sa v katastri obce, v súlade s podmienkami stanovenými orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny. Koeficient ekologickej stability vyjadruje kvantitatívnu mieru ekologickej stability resp. narušenia ekologických väzieb v katastrálnom území. Pre úplnosť je však potrebné poznamenať, že vypočítaná hodnota obsahuje iba kvantitatívne hodnotenie z pohľadu súčasnej krajinnej štruktúry a nezahrňuje kvalitatívny rozmer prvkov súčasnej krajinnej štruktúry, ale ani napr. znečistenie zložiek životného prostredia. Koeficient ekologickej stability katastrálneho územia obce Stebník dosahuje hodnotu 4,49. Hodnota KES 4,49 v riešenom území vyjadruje, že riešené územie má veľmi vysoký stupeň ekologickej stability (najvyššia hodnota je 5,0). Pre udržanie tohto stupňa ekologickej stability je potrebné udržať existujúce reálne plochy s ekostabilizačnou funkciou v krajine, ako i plochy s významnou krajinotvornou zeleňou , ktoré sú v časti katastrálneho územia mozaikovite rozložené. Najstabilnejšími a najvýznamnejšími krajinnými prvkami sú lesné porasty, predstavujúce zmiešané a listnaté lesy Koldoriny, Stebníckej Magury, Javoriny, Pohorelice, masívu Beskydu, Pavlovice a izolovaných väčších či menších lesných enkláv Šikovky, Za Jankovcom, Skalky, Stráne a Rozsutého. K stabilite krajiny a jej krajinného rázu značne prispievajú aj mozaiky trvalých trávnych porastov, pasienkov, ornej pôdy a líniovej nelesnej drevinovej vegetácie, vyvinutej pozdĺž vodných tokov katastra. Trvale trávne porasty sú poväčšine extenzívne využívané, čo podporuje ich rôznorodosť a tým hodnotnejšiu kvalitu diverzity krajiny. Strednú až nízku krajinno-ekologickú významnosť má zastavané územie, aj to vďaka tomu, že obsahuje fragmenty sídelnej zelene a dôležité sú tiež miestne záhrady. Nízky stupeň významnosti ma orná pôda s minimálnym zastúpením nelesnej drevinovej vegetácie, príp. mozaikových štruktúr. Sú to všeobecne plochy s najnižšou ekologickou stabilitou a vysokým rizikom vodnej erózie, avšak výmera týchto plôch je v katastrálnom území Stebník zanedbateľná. Významnou štruktúrou v krajine sú spoločenstvá nelesnej drevinovej vegetácie – brehové porasty, porasty charakteru remízok, medzí. Zastávajú funkciu refúgií, interakčných prvkov a biokoridorových línií. Brehové porasty spevňujú brehy prirodzených tokov a odtokových línií v rámci poľnohospodárskej pôdy. Prispievajú k stabilite poľnohospodárskej i urbanizovanej krajiny. Územný systém ekologickej stability na miestnej úrovni Na základe reálnej existencie nadradeného systému ekologickej stability v katastri a v jeho okolí (GNÚSES, RÚSES) sú prvky ÚSES vyššej hierarchickej úrovne doplnené o ďalšie prvky, ktoré detailizujú kostru ekologickej stability do miestnej úrovne. V katastrálnom území obce Stebník sme vyčlenili 1 miestne biocentrum (MBc), 5 miestnych biokoridorov (MBk) a 1 miestny interakčný prvok (MIP). Ostatné záujmové územie ochrany prírody v systéme ekologickej stability pokrývajú NRBc Magura a NRBk Nízke Beskydy. V riešenom území sa roztrúsene vyskytujú ďalšie menšie enklávy zelene a tiež zeleň v zastavanom území obce, ktoré nie sú súčasťou kostry ekologickej stability a ktoré posudzujeme ako ekologicky významnú zeleň s rôznymi funkciami (zhluky krovín, lesné remízkovité enklávy alebo krovinaté enklávy stabilizujúce izolované erózne ryhy a hrany 31
medzí, stromy sprevádzajúce drobné, napr. sakrálne objekty). Táto doplnková zeleň vytvárajúca vhodné ekotopy plní funkciu refúgií pre živočíchy, funkciu hniezdnych lokalít a zároveň plní krajinotvorné, estetické, hygienické a v niektorých prípadoch i protierózne funkcie. Rešpektovanie a udržiavanie prvkov miestneho územného systému ekologickej stability v spojení s prvkami vyššej hierarchickej úrovne patrí k základným krajinno-ekologickým opatreniam pri územnom plánovaní, resp. plánovaní podstatných socioekonomických aktivít v riešenom území. Miestne biocentrum (MBc) Suchý vrch - Zajačie - Pavlovica Tvorí ho takmer súvislý lesný komplex priebehu sever – juh, prerušovaný len miestami enklávami lesných lúk v kat. územiach Stebníka, Stebníckej Huty, Zborova, Chmeľovej a Regetovky. V riešenom území v jeho severovýchodnej časti toto miestne biocentrum zaberá polohy juhozápadne a západne orientovaných svahov od horského chrbta, prebiehajúceho kótami (od severu k juhu) 638, 577, 622 (Pavlovica), 585 a 552 – polohy Romanovica, Za Kozincom a Lackov les. V širšom geografickom poňatí je biocentrum situované súbežne východne od hlavného pohraničného hrebeňa Nízkych Beskýd (NRBk) a z toho hľadiska zároveň pôsobí ako satelitný súbežný biokoridor. Z regionálneho hľadiska však plní funkcie miestneho biocentra, predovšetkým pre viaceré skupiny fauny (cicavce vrátane poľovnej zveri a vtáky), ktoré tu nachádzajú refúgium a hniezdne, resp. pobytové a potravné možnosti. Miestny biokoridor (MBk) Rosucká voda Hydricko-terestrický biokoridor miestnej úrovne tvorí vodný tok Rosuckej vody (tiež Stebníček) so sprievodnou vegetáciou brehových porastov v jeho údolí v hornej časti toku (nad Stebníkom) a zostatkov lužného lesa v nive vodného toku, predovšetkým pod obcou Stebník. Rosucká voda pramení v katastrálnom území Stebníckej Huty, preteká katastrom Stebníka a v katastri Zborova sa vlieva do Kamenca (pravostranný prítok Tople). Po celej svojej dĺžke tento miestny biokoridor strieda úseky s rôznou kvalitou funkcie biokoridoru. Takmer po celej dĺžke toku je charakteristický prítomnosťou európsky významného prioritného biotopu – jaseňovo-jelšového podhorského lužného lesa (Ls1.3, 91E0*). V horných úsekoch toku – prakticky takmer po západný okraj Stebníka je jeho drevinové zloženie čiastočne ovplyvňované blízkou prítomnosťou malých i väčších lesných enkláv, pod Stebníkom až ku Zborovu v širšej nive pozdĺž potoka v rámci sprievodnej vegetácie toku sa uplatňuje kvalitný lužný les, bohatý na živočíšnu i rastlinnú zložku. V riešenom území z hľadiska kvality biokoridoru k najhorším znefunkčujúcim úsekom bariérového efektu patrí úsek Rosuckej vody pretekajúci zastavaným územím obce, kde je pôvodná funkcia biokoridoru zredukovaná takmer výlučne na vodné prostredie (tečúcu vodu). Rosucká voda oproti ostatným tokom v riešenom území (tiež miestnym biokoridorom) disponuje pomerne širokou nivou (podobne ako RBk Kamenec v katastrálnom území Zborova). V sprievodnej drevinovej vegetácii v riešenom území dominuje stromová vŕba krehká (Salix fragilis), striedaná s krovitými druhmi vŕb. Primiešané sú čremcha strapcovitá (Padus racemosa), hrab obyčajný (Carpinus betulus), lieska (Corylus avellana), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), málo jelša lepkavá (Alnus glutinosa) s jelšou sivou (Alnus incana) a vyskytuje sa tu ojedinele aj dub zimný (Quercus petraea). Primiešaný je v minulosti vysádzaný nepôvodný topoľ kanadský (Populus x canadensis). Jaseňovo-jelšový podhorský lužný les umožňuje migráciu a tým výmenu genetických informácií u rastlín a predovšetkým živočíchov - spája RBk Kamenec (v katastri Zborova) s NRBc Magura, resp. s NPR Magura (prostredníctvom pravostranných prítokov Rosuckej 32
vody) a s NRBk Východné Beskydy (pramení v lesných komplexoch, ktoré sú súčasťou NRBk). Okrem tejto základnej funkcie pôsobí v krajine ako refúgium pre mäkkyše, hmyz, obojživelníky, plazy, vtáky, drobné cicavce a vodné živočíchy, vytvára vhodné podmienky pre ich reprodukciu a potravné možnosti, disponuje vysokou kvalitou biodiverzity. Miestny biokoridor (MBk) bezmenného potoka od Ždiaru Je pomerne krátky, prostredníctvom koryta so sprievodnou vegetáciou a pridruženými vegetáciou stabilizovanými eróznymi ryhami spája NRBc Magura s MBc Rusucká voda. V dolnej časti toku potok disponuje brehovými porastmi jaseňovo-jelšového podhorského lužného lesa, v hornej časti toku je jeho sprievodná vegetácia silno ovplyvnená prítomnosťou lesného prostredia bučín. Miestny biokoridor (MBk) Stebnícky potok Podobne ako u predchádzajúceho spájajú brehové porasty jaseňovo-jelšového podhorského lužného lesa NRBc Magura s MBk Rosucká voda. Biokoridor sa v hornej časti v rozvoľnenej krajine s enklávami lúk a menších lesných porastov člení na tri hydrické výbežky, prstovito vnorené do súvislého lesného komplexu Stebníckej Magury. Stebnícky potok pramení priamo pod Stebníckou Magurou, v úseku od prameňa po opustenie kompaktného lesa je súčasťou bukového lesa, za biokoridor sa považuje až jeho úsek v rozvoľnenej a potom v čisto poľnohospodárskej krajine. Miestny biokoridor (MBk) bezmenného potoka od Ostreža Má charakter podobný, ako MBk Stebnícky potok. Pramení v lesnom komplexe Stebníckej Magury pod Ostrežom, s NRBc Magura ho spája aj jeho krátky pravostranný prítok východne od Ostrého hŕbku. Tesne pred vtokom do Rosuckej vody sa spája so Stebníckym potokom. Miestny biokoridor (MBk) Za Jankovcom – Stráň – Široké – Šikovka Terestrický biokoridor predstavuje široký pás rozvoľnenej krajiny v severnej časti katastra obce Stebník, resp. v južnej časti katastra obce Stebnícka Huta, ktorý je reprezentovaný väčšími i menšími enklávami lesov, lúčnych a pasienkových biotopov, potokov so sprievodnou vegetáciou a zostatkov poľnohospodárskych terás porastených na hranách drevitou vegetáciou v polohách Za Jankovcom, Poľana, Úboč, Kozinec, Stráň, Skalka, Široké, Šikovka. Miestny biokoridor spája NRBk Nízke Beskydy s MBc Suchý vrch – Zajačie – Pavlovica. Predovšetkým slúži na sezónnu i stálu migráciu živočíchov, najmä vtákov a cicavcov, vrátane poľovnej zvere. Miestny interakčný prvok (MIP) Rozsuté Interakčný prvok tvorí rozsiahlejšia lokalita rozvoľnenej krajiny podobného typu ako predchádzajúci MBk, pozostávajúca z mozaiky lesných a lúčnych enkláv v podhorí medzi masívom Stebníckej Magury a Stebníkom, ekologicky vypĺňa priestor medzi týmito dvomi krajinno-štruktúrnymi komponentmi. Slúži ako refúgium pre niektoré skupiny živočíchov (vrátane bezstavovcov), i ako potravná báza pre lesné a prechodné druhy.
A.2.12. Návrh verejného dopravného a technického vybavenia Doprava Základ komunikačnej kostry obce tvorí vyššie uvedený prieťah cesty III/54524, ktorú 33
v prieťahu obcou podľa urbanisticko-dopravnej funkcie môžeme zaradiť do funkčnej skupiny "B" a funkčnej triedy "B3 – MZ 8/50". Mimo zastavaného územia obce je táto komunikácia v kategórii C 9,5/70 s ochranným pásmom 20m od osi cesty. Ostatné miestne komunikácie v obci je možné zaradiť do funkčnej skupiny "C" a funkčnej triedy "C3 – MO 6,5/40“. Cesta III /54524 v prieťahu obcou prechádza koridorom jednostranne obostavaným individuálnou bytovou zástavbou šírky 5,0-6,0m. Z druhej strany lemuje komunikáciu pás verejnej zelene a koryto potoka Rosucká voda (Stebníček). Na túto komunikáciu sa napájajú ďalšie miestne obslužné komunikácie, rôznych – aj nevyhovujúcich šírkových parametrov. Miestne komunikácie v centrálnej časti obce sú s asfaltovým krytom, na viacerých miestach pomerne poškodeným a zvetralým, šírky 3,5-6,0 m. Jestvujúce obslužné komunikácie je potrebné v súlade s STN 736110 postupne upraviť na kategórie C3-MO 6,5/40,30, C3-MO 4,25/30 s min. jednostrannými chodníkmi. Na tento účel je v návrhu uvažovaná priestorová rezerva. Na tieto obslužné komunikácie naväzujú v extraviláne účelové komunikácie (poľné a lesné cesty), ktoré majú poväčšine nespevnený povrch. Účelovú komunikáciu popri futbalovom ihrisku a brod cez Rosuckú vodu, ktorou sú sprístupnené rekreačné chaty v južnej časti katastra je potrebné upraviť spevnením jej povrchu. V zastavanom území obce je potrebné popri ceste III/54524 vybudovať obojstranné chodníky šírky aspoň 2m, aby bolo možné v tejto línii integrovať aj cyklistický chodník. Rovnako aj popri miestnych obslužných komunikáciách je potrebné vybudovať aspoň jednostranné chodníky pre peších. Na ceste III/54524 sa nenachádza sčítací úsek intenzity cestnej dopravy. Najbližší sčítací úsek je úsek 02460 na ceste II/545 medzi obcami Zborov a Chmeľová. Na tomto úseku sa intenzita dopravy podľa celoštátneho sčítania dopravy Slovenskej správy ciest vyvíjala nasledovne: Číslo cesty
II/545
Sčítací úsek
02460
Úsek cesty
ZborovBecherov
Celoštátne sčítanie dopravy v roku (skutočné vozidlá/24hod) Počet a percentuálny podiel nákladných automobilov 1985 1990 1995 2000 2005
Výhľad – nápočet (skutočné vozidlá/24hod) Počet a % podiel NA 2025 2035
408
1285
468
959
817
963
252NA 199NA 287NA 110NA 97NA 61,8% 42,5% 29,9% 13,5% 10,1%
1456
125NA 140NA 9,7% 9,6%
Sčítanie dopravy preukazuje nárast dennej intenzity dopravy v absolútnych číslach od roku 1985 a pokles percentuálneho podielu nákladnej dopravy. Výhľadové koeficienty rastu intenzity dopravy boli vydané Slovenskou správou ciest pre sčítanie dopravy v roku 2005 pre územie VÚC Prešov. Aj keď sa uvedený sčítací úsek nenachádza na ceste III/54524, je možné predpokladať nárast intenzity dopravy aj na tejto ceste a to hlavne s plánovanou realizáciou hraničného prechodu do Poľska Stebník-Wysowa. S ohľadom na narastajúci stupeň automobilizácie z hľadiska bezpečnosti účastníkov cestnej premávky návrh ÚP obce ráta s vybudovaním obojstranných chodníkov popri tejto ceste, nakoľko situovanie obytnej zóny je v prevažnej miere pozdĺž cesty III. triedy. 34
Na viacerých miestach tejto komunikácie boli identifikované bodové dopravné závady týkajúce sa najmä zhoršených výhľadov spôsobených nevhodným pozdĺžnym profilom komunikácie. Jedná sa o úsek pred vjazdom do obce smerom od Zborova, kde je neprehľadný úsek cesty v dôsledku pozdĺžneho prevýšenia vozovky v miernej pravotočivej zákrute. Ďalší neprehľadný usek je v mieste napojenia účelovej komunikácie pri kaplnke sv. Petra a Pavla na výjazde z obce smerom na Stebnícku Hutu. Rovnako je potrebné upraviť napojenie miestnej komunikácie na cestu III/54524 v západnej časti ZÚ vrátane premostenia Rosuckej vody a zlepšiť tak výhľadové a priestorové pomery križovatky. Je potrebné pripraviť vhodné projektové riešenie týchto bodových dopravných závad a následne zabezpečiť realizáciu úprav komunikácie. Ostatné komunikácie v obci, ktoré vo všeobecnosti nie sú pomenované názvom ulice, sú využívané na obojsmernú premávku. Obslužné komunikácie môžeme výhľadovo zaradiť v zmysle STN 73 6110 pre obojsmernú premávku ako komunikácie funkčnej triedy C3 kategórie MO 6,5/40, a pre obojsmernú jednopruhovú premávku ako komunikácie funkčnej triedy C3 kategórie MO 3,75/30. V navrhovaných lokalitách bude v návrhu pre nové miestne komunikácie stanovená priestorová rezerva v kategórii C3 -MOK 7,5/40 v súlade s STN 73 6110. Pri slepom ukončení týchto komunikácii navrhujeme v koncových polohách obratištia s parametrami pre osobné a nákladné autá do dĺžky 8,0m (hasiči, odvoz odpadu). Kategórie komunikácii pre jednotlivé ulice sú navrhované na základe vyhodnotenia disponibilného priestoru (koridoru) a významu komunikácie v dopravnom systéme obce a sú dokumentované v samostatnom výkrese dopravy. Cesta III/54524 doplnená sieťou miestnych obslužných komunikácií, tvorí dopravnú kostru obce. Hlavná komunikačná os obce - cesta III/54524, zabezpečuje okrem prevedenia tranzitnej dopravy územím obce aj funkciu obslužnú pre objekty spoločenského charakteru - kostol, obecný úrad, a rodinné domy. V návrhu je vytvorená priestorová rezerva pre vybudovanie cestného prepojenia Stebnícka Huta – Wysowa v kategórii C-9,5/70 s premávkou obmedzenou do 7,5t. V koridore tejto cesty je potrebné vyčleniť plochu pre minimálne jednostranný chodník, resp. priestorom pre vybudovanie cyklotrasy združenej s peším pohybom. Cestná hromadná doprava Cestná hromadná doprava je zabezpečovaná linkami prímestskej autobusovej dopravy SAD Prešov, -dopravný závod Bardejov. Vzhľadom k tomu, že počty spojov sú premenlivou hodnotou, ktorá sleduje a prispôsobuje sa aktuálnemu zaťaženiu, sú súčasné počty spojov len informatívnym údajom. Linky SAD prechádzajúce obcou za 24 hod. Číslo linky 701427 701427
Smer Bardejov-ZborovSteb.Huta Bardejov-ZborovSteb.Huta
Počet spojov 7 7
Zastávky SAD sú umiestnené na ceste III/54524. Dostupnosť autobusových zastávok vyhovuje STN s trajektóriou dostupnosti. Dochádzková dostupnosť v obci vyhovuje požadovanému štandardu pre obec takého veľkostného typu. 35
V návrhu je uvažovaná priestorová rezerva potrebná na dobudovanie autobusových zastávok v súlade s normou STN 73 6425. Jedná sa o vybudovanie prístreškov ale hlavne pre zvýšenie bezpečnosti a plynulosti premávky je potrebné zriadiť zástavkové pruhy s nástupnou hranou. Statická doprava V bilancovaní nárokov na odstavovanie a parkovanie vozidiel boli použité ustanovenia platnej STN 73 6110, kde sa vychádza z počtu obyvateľov sídla a stupňa automobilizácie. Počet osobných automobilov v obci nebol zistený. Využívané parkoviská sú v lokalite pri obecnom úrade a pri obchode. Podľa posledného sčítania obyvateľstva je počet obyvateľov v obci 321. Stupeň automobilizácie odhadujeme 1 : 3, čo zodpovedá súčasným tendeciám rozvoja automobilizácie vo vzťahu k charakteru a veľkosti SÚ. Pre výhľadové počty je uvažované s koeficientom stupňa automobilizácie 1:2,5 v zmysle celoštátnych rozvojových tendencií. Orientačný súhrn bilancií potrieb odstavných miest je 110 pri stupni automobilizácie 1:3 ( pri stupni 1:2,5 je počet 130 odstavných miest), ktoré budú realizované na pozemkoch obyvateľov v garážach respektíve pri domoch. V návrhu sú vyčlenené plochy pre vytvorenie sústredeného parkovania pred obecným úradom, domom smútku a kostolom a pred budovou obchodu. Vzhľadom na to, že všetky ustanovizne v obci sú dostupné pre väčšinu obyvateľstva aj pešo, nie je potrebné vytvárať ďalšie disponibilné plochy pre parkovanie vozidiel a je možno využiť formu parkovania v rozptyle po komunikáciách funkčnej triedy "C". Pred objektom obecného úradu a kostola je možno dosiahnuť potrebný počet parkovacích miest aj úpravou organizácie parkovania. Kapacitu existujúcich parkovacích plôch je možno vzhľadom na časové rozdelenie v priebehu dňa využiť vhodnou organizáciou parkovania a vzájomnou zastupiteľnosťou. Disponibilný počet parkovacích miest pokrýva potreby parkovania a odstavovania vozidiel (mimo vlastných pozemkov). V návrhu je vytvorená parkovacia plocha pred budovou obchodu a pohostinstva s parkovaním pre 15 osobných automobilov a pred budovou obecného úradu je navrhovaných 10 parkovacích miest. Tieto parkovacie miesta budú slúžiť aj pre návštevníkov gr.-kat. Kostola počas bohoslužieb. Letecká doprava V zmysle vyjadrenia a podkladov poskytnutých Leteckým úradom Slovenskej republiky, ako prislušného orgánu štátnej správy na úseku civilného letectva v zmysle ust. § 28 ods. (3) zákona č. 143/1998 z.z. o civilnom letectve (Letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa časť katastrálneho územia obce Stebník nachádza v ochranných pásmach letiska Zborov, stanovených rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie zn. 1-102/86 zo dňa 30.06.1986. Z vyhlásenych ochranných pásiem letiska Zborov a predpisu L 14 Z - Letiská pre letecké práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve vyplývajú nasledovné obmedzenia: Výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov a pod. je stanovené: - ochranným pásmom vzletovej roviny (sklon 2 % - 1:50) s výškovým obmedzením 358377,76 m n.m.B.p.v., - ochranným pásmom prechodových plôch (sklon 14,3 % - 1:7) výškovým obmedzenim 36
358-382,76 m n.m.B.p.v., - ochranným pásmom vodorovnej roviny s výškovým obmedzením 384 m n.m.B.p.v. - ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (vedenie musi byť riešené podzemným káblom). Nad túto výšku je zakázané umiestňovať akékol'vek stavby a zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu Leteckúho úradu SR. Letecký úrad SR vo svojom stanovisku 8882/313-2747-P/2010 zo dňa 14.10.2010 upozorňuje, že terén v časti katastrálneho územia už presahuje výšky stanovené ochranným pásmom vodorovnej roviny a vzletovej roviny Letiska Zborov, to znamená, že tvorí leteckú prekážku. Letecký úrad zakazuje v tomto území umiestňovať akékoľvek stavby. Vyššie popísané ochranné pásma letiska Zborov, ako aj územie, na ktorom terén tvorí leteckú prekážku, sú znázornené vo grafickej časti zadania - Komplexný urbanistický rozbor obce. V zmysle § 28 ods. 3 a §30 zákona č. 143/1998 z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Letecký úrad SR dotknutým orgánom štátnej správy v povoľovacom procese stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach letísk a leteckých pozemných zariadení ako aj pri ďalších stavbách, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, na základe čoho je potrebné požiadať Letecký úrad SR o súhlas pri stavbách a zariadeniach: - ktoré by svojou výškou, prevádzkou alebo použitím stavebných mechanizmov mohli narušiť vyššie popísané ochranné pásma letiska Zborov, - stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods. 1, pismeno a), - stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prirodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30ods. 1, pismeno b), - zariadenia, ktoré móžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1, pismeno c), - zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilnovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silne svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, pismeno d). Tieto pripomienky a obmedzenia z hľadiska záujmov civilného letectva sú v návrhu ÚP obce Stebník plne akceptované a zapracované v textovej aj grafickej časti ako regulatívy priestorového a funkčného využitia uzemia. Pešia a cyklistická doprava Veľkosť obce nevytvára tvorbu stabilných dominantných peších prúdov k jednotlivým cieľom. Nárazovo sú vytvárané pešie prúdy k zastávkam prímestskej autobusovej dopravy v čase dochádzky do zamestnania a do škôl. Pešie chodníky je potrebné navrhnúť pozdĺž komunikácií s dôrazom na komunikáciu funkčnej triedy B3. Návrh rieši vybudovanie postranných chodníkov pri existujúch komunikáciách aj územnú rezervu pri budovaní nových komunikácií v rozvojových lokalitách (lokalita „B“). Pozdĺž cesty III/54524 je navrhovaný obojstranný chodník, pri ostatných komunikáciách sú navrhované minimálne jednostranné chodníky pre peších. Chodníky je potrebné realizovať s výškovým oddelením od plochy vozovky. Pre pokrytie potrieb cyklistickej dopravy sú v obci z hľadiska terénnych danosti vytvorené vhodné podmienky, chýbajú však zariadenia pre potreby rozvoja cyklistickej dopravy. Funkčná úroveň komunikácií nevyžaduje segregáciu cyklistickej a motorovej 37
dopravy a vytváranie samostatných cyklistických chodníkov. So samostatným cyklistickými pásmi v hlavnom dopravnom priestore je uvažované v prieťahu ciest III. triedy intravilánom obce v koridore zbernej komunikácie funkčnej úrovne B3 v súvislosti s zámerom vybudovanie trasy Šarišskej cyklomagistrály s prepojením do Poľska. Trasa prepája okresné mesto s turisticky atrktívnym pohorím Nízkych Beskýd a s výletnými destináciami v poľskom prihraničí (kúpele Wysowa). Križovanie cyklotrás s hydromelioračným odvodňovacím kanálom 02 (evid.č. 5401 033002) vo východnej časti k.ú. bude navrhnuté v zmysle ustanovení STN 73 6961 "Križovanie a súbehy melioračných zariadení s komunikáciami a vedeniami" z r. 1983. V návrhu sú rešpektované ustanovenia a podmienky stanovené § 11 zákona č. 135/1961 Zb.z. (cestný zákon) v znení neskorších predpisov týkajúce sa ochranných pásiem dopravných zariadení pre časť mimo zastavaného územia, resp. mimo územia určeného na zastavanie. Ochranné pásmo cesty III/54524 je určené zvislými plochami vedenými 20 m od osi vozovky po oboch stranách komunikácie. Účelové komunikácie Poľné a lesné cesty naväzujú na miestne komunikácie a slúžia hospodárskym účelom farmy Agro -Čergov. Tieto komunikácie zároveň prepájajú Stebník so susednými obcami, predovšetkým s Vyšnym Tvarožcom a Chmeľovou. V návrhu je uvažované s využitím týchto komunikácií na zriadenie značených cyklistických trás. Je možné ich v existujúcom profile úpraviť v zmysle príslušných STN. Zásobovanie vodou Zásobovanie obce vodou je riešené obecným vodovodom, ktorého zdroj sa nachádza na úpätí vrchu Javorina v údolí Stebníckeho potoka. Kapacita tohto vodného zdroja je 2,0 l/s, terén okolo vrtu je na kóte 425,0 m n.m. Z tohto zdroja je voda vedená výtlačným potrubím PE DN 65 do vodojemu juhozápadne od zastavaného územia obce. Veľkosť vodojemu je 100 m3, rozdiel medzi dnom a maximálnou hladinou je 3,5m. Rozvody vody sú riešené liatinovými potrumiami DN 80 a 100. Trasa je vetvená, sčasti zokruhovaná. Na trasách sú rozmiestnené hydranty pre protipožiarnu ochranu obce. Rozvody sú umiestnené hlavne po verejných priestranstvách (krajnice miestných komunikácií, a pod.). Podľa evidencie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti je napojenosť na vodovod v obci 100%. Pre prípadné novostavby rodinných domov v prielukách nieje potrebné rozšírenie jestvujúcej vodovodnej siete. Rozšírenie vodovodnej siete je potrebné v prípade budovania nových lokalít na zástavbu napojením na jstvujúcu sieť. Domy vybudované v časti Hutisko sú napojené na vodovodnú sieť vybudovanú vrámci miestnej časti Hutisko, v k.ú. Stebnícka Huta. Celková dĺžka rozvodov v obci Stebník je cca 1850 m. V časti Hutisko v dĺžke cca 150 m. Pre prípadné novostavby rodinných domov v súčasnom rozsahu zastavaného územia nieje potrebné rozšírenie jestvujúcej vodovodnej siete. Rozšírenie vodovodnej siete bude potrebné v prípade budovania nových lokalít pre zástavbu. Toto navrhované rozšírenie vodovodnej siete bude napojené na existujúci vodovod s tým, že celá sieť bude vybudovaná z potrubia PVC dimenzie D100. Meranie spotreby vody pre jednotlivé objekty 38
bude na prípojkách vo vodomerných šachtách, ktoré budú vybudovane podľa požiadavky prevádzkovateľa verejného vodovodu. Na jednotlivých vetvách budú osadené nadzemne požiarne hydranty pre protipožiarnu ochranu obce. Navrhované rozvody budú prednostne umiestnené na verejných priestranstvách (krajnice obslužných komunikácií, chodníky a pod.) Pri realizácii nových vodovodných rozvodov je potrebné rešpektovať ochranné pásma jednotlivých inžinierských sietí a v zásade umiestňovať trasy do zelených pásov popri komunikáciách. Obec Stebník sa nachádza v pásme hygienickej ochrany 3.stupňa. PHO, ktoré bolo určené rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Bardejov č. 4/2013/00295/007/Kra zo dňa 22.7.2013, právoplatného od 27.8.2013. V tomto rozhodnutí je stanovený režim hospodárenia v PHO v súvislosti s odberom vody pre mesto Giraltovce. Špecifická potreba vody v obci Stebník podľa vyhlášky č.684/2006 Z.z., príloha č.1 A.
Bytový fond Podľa bodu 1.1 je qA = 145 litrov/osobu/deň Podľa bodu 1.2 je pre rodinné domy so samostatným meraním alebo v čase prevádzky nie je napojenie na verejnú kanalizáciu, možno špecifickú potrebu vody znížiť o 25%.
B.
Občianska vybavenosť Podľa vodu 1.1 špecifická potreba vody pre základnú vybavenosť pre obec do 1000 obyvateľov je qB = 15 litrov/osobu/deň
C.
Živočíšna výroba v poľnohospodárstve Podľa bodu 1.2 qC = Ošípané 10 litrov/kus/deň Sliepky 0,35 litrov/kus/deň Husi, kačice 1,2 litrov/kus/deň Iné drobné zvierata 0,5 litrov/kus/deň
VÝPOČET POTREBY VODY PODĽA SÚČASNÉHO STAVU PRE BYTOVÝ FOND, OBČIANSKÚ A TECHNICKÚ VYBAVENOSŤ, ŽIVOČIŠNÚ VÝROBU V POĽNOHOSPODÁRSTVE A PRIEMYSEL A.
Bytový fond Počet obyvateľstva nA = 304
B.
Občianska a technická vybavenosť Počet obyvateľstva nB = 304
C.
Živočíšna výroba nC = ošípané sliepky husi, kačice iné drobné zvieratá
50ks 500ks 100 ks 100 ks
PRIEMERNÁ DENNÁ POTREBA VODY Qp= qA (1-25%/100). nA + qB . nB + qc . nc 39
Qp= 145 .0,75 . 304 + 15 . 304 + (10 . 50 + 0,35 . 500 + 1,2 . 100 + 0,5 . 100) Qp= 38 465 l/deň = 0,45 l/s MAXIMÁLNA DENNÁ POTREBA VODY Qm = Qp . kd Qm = 38 465 . 2,0 Qm = 76 930 l/deň = 0,89 l/s MAXIMÁLNA HODINOVÁ POTREBA VODY Qh = Qm . kh / 24 Qh = 76 930 . 1,8 / 24 Qm = 5770 l/hod = 1,6 l/s VÝPOČET POTREBY VODY PODĽA VÝHĽADOVÉHO STAVU PRE BYTOVÝ FOND, OBČIANSKÚ A TECHNICKÚ VYBAVENOSŤ, ŽIVOČIŠNÚ VÝROBU V POĽNOHOSPODÁRSTVE A PRIEMYSEL 1.
Bytový fond Počet obyvateľstva nA = 355
2.
Občianska a technická vybavenosť Počet obyvateľstva nB = 355
3.
Živočíšna výroba nC = ošípané sliepky husi, kačice iné drobné zvieratá
50ks 500ks 100 ks 100 ks
PRIEMERNÁ DENNÁ POTREBA VODY Qp= qA (1-25%/100). nA + qB . nB + qc . nc Qp= 145 .0,75 . 355 + 15 . 355 + (10 . 50 + 0,35 . 500 + 1,2 . 100 + 0,5 . 100) Qp= 44 776 l/deň = 0,52 l/s MAXIMÁLNA DENNÁ POTREBA VODY Qm = Qp . kd Qm = 44 776 . 2,0 Qm = 89 552 l/deň = 1,04 l/s MAXIMÁLNA HODINOVÁ POTREBA VODY Qh = Qm . kh / 24 Qh = 89 552 . 1,8 / 24 Qm = 6716 l/hod = 1,86 l/s Pri porovnaní výsledkov výpočtu potreby vody podľa výhľadového stavu a kapacity existujúceho vodárenského zdroja (2,0 l/s) pre zásobovanie obce Stebník možno konštatovať že pri predpokladanom náraste spotreby vody vo vyhľadovom stave nie je potrebné rozširovanie miestneho vodárenskeho zdroja. Kanalizácia
40
Objekty občianskej vybavenosti aj rodinných domov sú v súčasnosti odkanalizované do samostatných žúmp budovaných na pozemkoch vlastníkov nehnuteľností. Obec zabezpečuje podmienky na vyprázdňovanie obsahu domových žúmp v obci a to v podľa § 36 ods. 7. písm. a) zákona č.442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách v znení neskorších predpisov ako aj v zmysle § 4, ods. 3, písm. g) zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (obec zabezpečuje verejnoprospešné služby, …, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp, ...). Obec má vypracovanú a schválenú projektovú dokumentáciu na vybudovanie obecnej splaškovej kanalizácie a obecnej čistiarne odpadových vôd. Návrh ÚP rešpektuje túto projektovú dokumentáciu, vyčleňuje koridory a plochy pre umiestnenie trás a zariadení potrebných pre správnu funkciu kanalizačného systému. Lokalita E Lokalita sa nachádza južne od zastavaného územia a je to plocha vyčlenená na realizáciu obecnej ČOV, zberného dvora a obecného kompostoviska. Vzhľadom na charakter funkcie boli tieto plochy umiestnené vo väčšej vzdialenosti od zastavaného územia a preto nie je začlenená do hraníc intravilánu. Pri realizácii kanalizačnej siete je potrebné rešpektovať ochranné pásma jednotlivých inžinierských sietí a v zásade umiestňovať trasy do zelených pásov popri komunikáciách. VÝPOČET MNOŽSTVA SPLÁŠKOVÝCH ODPADOVÝCH VÔD PODĽA STN 75 6101 Množstvo splaškových vôd sa určí výpočtom podľa priemernej potreby vody na základe vyhlášky č.684/2006. Výpočet priemernej dennej spotreby vody vo výhľadovom stave je uvedený vyššie. Takto určená hodnota sa označuje ako priemerný denný prietok splaškových vôd Q24 = Qp = 44 776 l/deň Najväčší prietok splaškových vôd Qh max = kh max . Q24 = 4,0 . 44 776 = 179104 l/h = 49,7 l/s Najmenší návrhový prietok splaškových vôd Qh min = kh min . Q24 = 0 . 44 776 = 0 l/h Vodné toky Katastrálne územie Stebníka gravituje k úmoriu Čierneho mora a k povodiu Bodrogu (k čiastkovému povodiu Tople). V území k najvýznamnejším hydrogeologickým kolektorom patria dominantne pieskovce, len v malej miere sa z toho hľadiska uplatňujú ílovce (pozri kap. Geologická stavba, podkap. Hydrogeologické pomery). Miestne vodné toky, resp. Rosucká voda, ktorá tvorí prirodzenú hydrologickú os katastrálneho územia Stebníka sú napájané vodami z týchto kolektorov v hydrogeologickom regióne 110 – paleogén Nízkych Beskýd v povodí Tople. Miera povrchových odtokov v území nie je známa, najbližšia vodomerná stanica v povodí Tople je umiestnená v Hanušovciach nad Topľou. Podľa jej meraní počas roka najvyšší odtok je zaznamenávaný v mesiacoch marec a apríl (15 – 18 % z ročného množstva), v mesiacoch február, máj až júl dosahuje zhruba 8 %, v mesiacoch september
41
až január, v auguste a októbri od 5 do 7 %. Najmenší povrchový odtok je zaznamenávaný v mesiaci september – cca 3 %. Porovnanie povrchového odtoku v riešenom území s uvedenými hodnotami môže byť len orientačné a určite nevystihuje v katastri Stebníka realitu. Je len dokladom, že povrchový odtok v riešenom území sa určitou mierou podieľa na hodnotách, zaznamenávaných vodomernou stanicou v povodí Tople. Katastrálne územie Stebníka leží v oblasti, v ktorej priemerný ročný špecifický odtok dosahuje 10 až 15 litrov za sekundu na km², minimálny špecifický odtok 364 denný 0,5 až 1 liter za sekundu na km² a maximálny špecifický odtok s pravdepodobnosťou opakovania raz za 100 rokov môže dosahovať hodnoty 1,8 až 2,3, prípadne až nad 2,3 m³ za sekundu na km² (kataster leží na hranici dvoch oblastí s nižšou, resp. vyššou amplitúdou maximálneho špecifického odtoku). Z hľadiska typu režimu odtoku riešené územie leží v stredohorskej oblasti so snehovodážďovým typom, u ktorého akumulácia média (snehu) sa uskutočňuje v mesiacoch november až február, vysoká vodnosť je dosahovaná v marci až máji, k najvyššiemu priemernému mesačnému prietoku dochádza v apríli (v máji je vyšší ako v marci), k najnižšiemu priemernému mesačnému prietoku dochádza v mesiacoch január a február a september a október. Podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je mierne výrazné. Hydrologickú os riešeného územia, resp. dvoch susediacich katastrov (Stebníckej Huty a Stebníka) vytvára vodný tok Rosucká voda. Rosucká voda (tiež Stebníček) pramení v katastri Stebníckej Huty pri hranici s Poľskou republikou, v katastrálnom území obce Zborov vteká do Kamenca (prítok Tople). V stebníckom katastri Rosuckú vodu dotuje viacero pravostranných i ľavostranných prítokov miestneho významu (až na niekoľko výnimiek nepresahujúcich kataster Stebníka). Najvýznamnejšie miestne prítoky pramenia na západe a severozápade na svahoch masívu Magury a Beskydu (Stebníckej Magury, Javoriny, Peraje, v oblasti Borsučín), časť severne a severovýchodne od Stebníka v oblasti Kozinca a Pavlovice na západne orientovaných svahoch. Viacero rozhodujúcich prítokov z Magury a od hranice s Poľskom pramení vo viac alebo menej vyvinutom pramennom pere, ktoré predstavuje približne symetrická sústava prameňov vo výmoľoch – eróznych rýhach, spájajúcich sa postupne do jedného toku (napr. Poľský potok v severozápadnej časti katastra pri hranici s Poľskom, jednostranné pramenné pero pod Perajami, bezmenný potok prameniaci v pramennom pere na svahoch medzi Javorinou (893) a Stebníckou Magurou (900). Potok Stebník, prameniaci pod Stebníckou Magurou (900) v oblasti Ždiaru a bezmenný potok prameniaci pod Ostrežom a Tvarožeckou poľanou majú menej vyvinuté pramenisko podoby pramenného pera. Prítoky z oblasti Kozinca a Pavlovice sú kratšie a nemajú vyvinuté pramenné pero. Elektrifikácia Obec Stebník je na elektrickú sieť napojená z VN 472, napájanie z ES 110/22kV Bardejov, záskok z ES 110/22kV Svidník. Trasa prechádza popri ceste III/54524 od susednej obce Zborov z juhovýchodného smeru. Linka je realizovaná na betónových podperných bodoch. V obci sa nachádzajú 2 distribučné trafostanice a jedna stanica, ktorá nemá charakter distribučnej trafostanice. Ku koncovým odberateľom je elektrická energia dopravovaná prostredníctvom sekundárnej vzdušnej nízkonapäťovej distribučnej siete vedenej na drevených a betónových podperách so vzdušnými a zemnými domovými prípojkami. 42
Existujúce elektrické zariadenia v správe VSE a.s. aj v správe ostatných subjektov je potrebné priestorovo chrániť v zmysle legislatívy (Zákon o energetike č. 656/2004 Z.z. – ochranné pásma) a v zmysle platných STN (STN 73 6005, STN 33 3300). Vedenie VN 22kV Trafostanica stožiarová
10m od krajného vodiča 10m okruh
Návrh ÚP predpokladá rozšírenie sekundárnej siete v rozvojových lokalitách. Zároveň je do návrhu zapracovaný projekt na vybudovanie novej trafostanice za mostom s nadzemným káblovým pripojením na vedenie VN. Navrhová trafostanica je umiestnená tak, aby jej ochranné pásmo nezasahovalo do už existujúcej zástavby. Plánované vonkajšie zemné káblové rozvody NN budú urobené káblami AYKY príslušnej dimenzie. Rozvody budú uložené v zemi v káblových ryhách v zmysle STN 34 1050, priestorová úprava vedení bude urobená podľa STN 73 6005 v káblových rozvodoch budú vsadené plastové rozpojovacie a istiace skrine pre pripojenie káblových prípojok pre rodinné domy k plastovým elektromerovým rozvádzačom RE rodinných domov, ktoré budú osadené v oplotení rodinných domov. Bude použitá napäťová sústava:3+PEN-50Hz, 230/400V a sieť TN-C. V riešených lokalitách výstavby rodinných domov bude vybudované verejné osvetlenie pouličných priestorov. Ovládanie verejného osvetlenia bude riešené z nového rozvádzača verejného osvetlenia, ktorý bude napojený na impulz z jestvujúceho verejného osvetlenia obce. Káblové rozvody pre verejné osvetlenie bude riešené zemným káblom AYKY 4Bx25mm2. pre osvetlenie budú použité výbojkové svietidlá 1x70W inštalované na pozinkovaných stožiaroch verejného osvetlenia výšky 5m. Nárast spotreby elektrickej energie v jednotlivých lokalitách na základe urbanistického návrhu výstavby a je pokrytý zvýšením výkonov existujúcich trafostaníc a vybudovaním novej trafostanice..
lokalita A (pri vodnom toku Temrava) rieši návrh výstavby IBV - 5 nových domov. Nárast počtu bytových jednotiek spôsobí zvýšenie spotreby el. energie: (5 RD - stupeň elektrifikácie B) 5 b.j x 8 kVA x 0,4 16,0 kVA Predpokladaný nárast spoteby el. energie bude krytý z navrhovanej TS 0086-0005 za potokom s výkonom 250 kVA lokalita B (pri cintoríne) rieši návrh výstavby 14 rodinných domov. Nárast počtu bytových jednotiek spôsobí zvýšenie spotreby el. energie: 14 b.j x 8 kVA x 0,4 51,2 kVA Predpokladaný nárast spotreby el. energie bude krytý z existujúcej TS 0086-0001 a z navrhovanej TS 0086-0005. lokalita C (Hutisko) - rieši návrh výstavby 5 rodinných domov. Nárast počtu bytových jednotiek spôsobí zvýšenie spotreby el. energie: 5 b.j x 8 kVA x 0,4 16,0 kVA 43
Predpokladaný nárast spotreby el. energie bude krytý z existujúcej trafostanice v lokalite Hutisko, v katastri Stebnícka Huta. Pri realizácii nových VN a NN rozvodov a pri umiestňovaní a budovaní energetických zariadení je potrebné rešpektovať ochranné pásma jednotlivých inžinierských sietí a v prípade realizácie zemných rozvodov tieto v zásade umiestňovať do zelených pásov popri komunikáciách. Rekapitulácia: Lokalita A nárast spoteby krytý z navrhovanej TS 0086-0005 (250 kVA) Lokalita B nárast spoteby krytý z existujúcej TS 0006-0001 (250 kVA) a navrhovanej TS 0086-0005 (250 kVA) Lokalita C nárast spoteby krytý z trafostanice v katastri obce Stebnícka Huta Plynofikácia Obec Stebník je splynofikovaná od roku cca 1995. Je napojená na STL trasu Bardejov – Zborov – Becherov. Rozvody sú STL a NTL z oceľových izolovaných rúr. Umiestnenie rozvodu plynu je realizované po verejných priestranstvách, v krajnici miestnych komunikácií. Samotné rozvody v obci sú realizované v dimenziách DN 100, 80, 50. Pre prípadnú výstavbu rodinných domov a objektov v intraviláne obce nie je potrebné rozšírenie rozvodov plynu. Trasy. Celková dĺžka STL rozvodov Celková dĺžka NTL rozvodov
cca 1520 m cca 325 m
Rozšírenie NTL siete je v návrhu uvažované iba v navrhovaných lokalitách rozšírenia obytnej zástavby. Toto navrhované rozšírenie plynofikácie v rozvojových lokalitách bude pripravované a realizované v súlade so zákonom 656/2004 Z.z. V prípade plánovania a realizovania hociktorej z lokalít bude zásobovanie zabezpečené novými rozvodmi plynárenských závodov. Vzhľadom na postupnosť realizácie jednotlivých rozvojových oblastí A - C a ich časovú a funkčnú nezávislosť nie je v súčasnej dobe potrebné vypočítať a naprojektovať kompletné zásobovanie plynom celej rozšírenej novonavrhovanej zastavanej časti obce. Toto sa bude plánovať a realizovať pre jednotlivé konkrétne rozvojové oblasti samostatne, v nadväznosti na existujúcu plynofikačnú sieť s prípadným možným rozšírením a doplnením už existujúcej siete. Plánovanie a realizáciu nových rozvodov pre jednotlivé lokality A - C budú vykonávať SPP na objednávku obce. Nové NTL rozvody z plastových potrubí pre rozvojové lokality budú realizované napojením na rozvody STL. Trasy navrhovaných rozvodov sú vedené prednostne na verejných priestranstvách (krajnice obslužných komunikácií, chodníky). Regulovanie a meranie tlaku plynu pre odber obyvateľstva bude dodávkou dodávateľa plynu. Spotreba plynu pre rozvojovú oblasť je predpokladaná : - obyvateľstvo Obyvateľstvo : Spotreba plynu pre rodinný dom je ročne do 2.500 m3 Predpokladaná spotreba na rodinný dom hodinová je 5,0 m3/hod.
44
26 rodinných domov v prielukách a novonavrhovaných lokalitách Predpokladaný nárast hodinovej spotreby plynu pri koeficiente 0,6 je 78 m3 Spolu predpokladaný nárast spoterby zemného plynu je 65.000 m3/rok. Všetky plánované stavebné aktivity v záujmových lokalitách budú rešpektovať ustanovenia zákona 656/2004 Z.z. Ochranne a bezpečnostne pásma existujúcich plynárenských zariadení slúžiacich na rozvod zemného plynu. Spoje a zariadenia spojov Obec Stebník patrí do MTO (miestny telefónny obvod) Zborov. Podzemným prívodom vedeným pozdĺž cesty III/54524 je napojená na digitálnu ústredňu RDLU v Zborove. V obci je vzdušné vedenie realizované káblami TCEKES - 15xN (30 párové), 10xN (20 párové). Z technického hľadiska je perspektívne možné uložiť vzdušné vedenia do zeme - pre tieto vedenia je v návrhu vyčlenená úzmená rezarva. Predpokladaná potreba HTS na budúce obdobie: - zastavané územie (cca 2 rodinných domov) - lokalita A - lokalita B - lokalita C
(5 bytových jednotiek) (14 bytových jednotiek) (5 bytových jednotiek)
- 2x1,5 páru 3 páry - 5x1,5 páru 7,5 párov - 14x1,5 páru 21 párov - 5x1,5 páru 7,5 párov spolu cca 39 párov
Napojovacie body nových telekomunikačných káblov na pôvodné rozvody pre jednotlivé lokality budú určené pri spracovávaní návrhov jednotlivých obytných, či podnikateľských zón. Káble budú trasované v chodníkoch, alebo v zelených pásoch, uložia sa do výkopu s pieskovým lôžkom s krytím betónovou dlaždicou š. 15 cm a výstražnou fóliou s min. krytím 0,4 m pod chodníkom, alebo 0,6 m pod upraveným terénom. V prípade križovania káblov s inými inžinierskymi sieťami, pod spevnenými plochami a pod cestou sa kábel uloží do chráničiek. Územie obce je pokryté signálom rádiotelefónnych staníc (T-Mobile, Orange aj O2). Základňové stanice VRS sú umiestnené na stožiari Vysielača Stebnícka Magura. Územie pokrývajú spoločnosti aj z vlastných vysielačov umiestnených prevažne v katastri obce Zborov. Z tohto vysielača je šírené aj vysielanie verejnoprávnych médií. Verejne telekomunikačné vedenia a zariadenia sú chránené ochrannými pásmom v zmysle zákona o telekomunikáciách č.195/2000 Zb. A.2.13. Koncepcia starostlivosti o životné prostredie Zásady funkčného, hlavne hospodárskeho a rekreačného využívania územia vo vzťahu k ekologickej únosnosti územia (poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, ťažba nerastných surovín, cestovný ruch, stavebný rozvoj obce a pod.)
Táto
K základným krajinnoekologickým opatreniam patrí vhodná organizácia územia. návrhu je je determinovaná súčasnou krajinnou štruktúrou. V rámci 45
najzachovalejším prvkom prírodného prostredia súčasnej krajinnej štruktúry - najmä lesom, lúkam a pasienkom a vodným tokom - priradená ekostabilizačná funkcia a tieto sú označené ako prvky územného systému ekologickej stability. Plochy vymedzené ako prvky ÚSES sú v návrhu územného plánu obce zachovávané a podľa možností aj rozvíjané a dopĺňané. Funkčné využívanie prírodného a poloprírodného prostredia extravilánu obce je sústredené hlavne do oblasti lesného hospodárstva. Lesné pozemky tvoria takmer ¾ plochy katastrálneho územia obce. V tomto funkčnom využití jednotlivých plôch územia nie sú navrhované také zmeny a zásahy, ktoré by ohrozovali integritu, alebo znefunkčňovali (zmena kultúry na ploche väčšej ako 25%) vyčlenené prvky ÚSES. Stavebný rozvoj obce (rozvojové lokality) je v návrhu sústredený na územia, ktoré sú už v súčasnosti v určitej miere zastavané, a do lokalít, v ktorých nie sú sústredené identifikované prvky ÚSES. Rovnako aj plochy pre rekreačné a športové využitie územia sú v týchto rozvojových lokalitách, alebo v terajších hraniciach zastavaného územia. Navrhované cyklotrasy a turistické trasy sa kryjú s existujúcimi účelovými komunikáciami.
Krajinno-ekologické opatrenia Opatrenia na zabezpečenie ekologickej stability a biodiverzity - zásahy do prírodného i poloprírodného prostredia usmerňovať tak, aby boli zachované všetky prvky územného systému ekologickej stability, resp. aby nedochádzalo k ich znefunkčneniu alebo podstatnému oslabeniu ich funkcie a súčasného priestorového vymedzenia - zamedzovať neopodstatnenému odstraňovaniu drevín v miestnych biokoridoroch, predovšetkým v sprievodnej vegetácii tokov. To je možné realizovať len výnimočne s vedomím správcu toku a na jeho pokyn v prípadoch ohrozujúcich majetok a zdravie občanov a len v nutnej miere a s vedomím a záväzným vyjadrením orgánu ochrany prírody - nevnášať do lesných porastov, lúk a pasienkov, brehových porastov dreviny cudzej proveniencie, predovšetkým nie druhy invazívne - neodstraňovať z prvkov územného systému ekologickej stability s porastmi drevín dreviny staré, s dutinami, práchnivejúcim drevom a odpadávajúcou kôrou, tie sú významné z hľadiska kvality biodiverzity - v záujme ochrany biodiverzity, jej kvality i priestorovej distribúcie významných druhov podporovať aktivity, smerujúce k tradičnému obhospodarovaniu lúk a pasienkov pravidelným kosením, prepásaním a pastvou hospodárskych zvierat a k odstraňovaniu nadmernej sukcesie drevín v trvalých trávnych porastoch s ponechávaním vhodného podielu rozptýlenej drevitej vegetácie - v krajine dlhodobejšie nesústreďovať pasenie na jedno miesto (zabezpečovať tzv. rotačný menežment), počet kusov hospodárskych zvierat plánovať primerane k ekologickým nárokom krajiny - pri kosení uplatňovať tzv. rotačný menežment – ponechávať v roku aj nepokosené plochy, alebo na niektorých plochách presunúť termín kosenia až na september (v záujme ochrany vývinových štádií, resp. generácií chránených druhov 46
bezstavovcov a populácií niektorých druhov na zemi hniezdiacich vtákov) na základe vzájomných konzultácií s orgánmi a organizáciami štátnej ochrany prírody - travinnobylinné biotopy nevypaľovať, nehnojiť (hnojenie pasením postačuje), v trvalých trávnych porastoch nevysievať produkčné zmesi cudzej proveniencie - podmáčané a močiarne enklávy v prostredí trvalých trávnych porastov neodvodňovať - v hydricko-terestrických biokoridoroch nelikvidovať sprievodnú vegetáciu tokov (brehové porasty), nutné technické opatrenia na tokoch (napr. spevňovanie brehov) podriadiť výberu jemných a ekologicky prijateľných spôsobov riešenia - obnoviť funkčnosť časti miestneho biokoridoru Rosuckej vody v intraviláne Stebníka dosadbou stanovištne vhodných druhov drevín miestnej proveniencie (blízkej drevinovému zloženiu Rosuckej vody v jej prirodzených úsekoch – nad alebo pod sídlom) Opatrenia na ochranu prírodných a kultúrnohistorických zdrojov • z vodohospodárskeho minimalistického hľadiska chrániť, obnovovať a udržiavať v dobrom stave prameniská, z maximalistického chrániť pred devastačnými zásahmi predovšetkým priestory a ich podložie, ktoré sú najviac zvodnené a vyznačujú sa puklinovou priepustnosťou – makovické pieskovce račianskej jednotky v severozápadnej časti katastra hraničiacej s Poľskom, svahov medzi obcou Stebník a masívom Magury a priestoru v širšom okolí Pavlovice a tvarožské pieskovce bystrickej jednotky v masíve Stebníckej Magury, ktorá je súčasťou infiltračnej oblasti pre vadózne vody Bardejovských kúpeľov • pri plánovaní akýchkoľvek zásahov do krajiny rešpektovať vodohospodárske zdroje pitnej vody, vrátane ich hygienických ochranných pásiem • chrániť a na vhodnej estetickej úrovni udržiavať pamiatky na vojnové udalosti (napríklad cintorín padlých vojakov východne od obce na hranici s katastrom Zborova) • chrániť ako významné krajinné prvky a krajinné dominanty drobnú architektúru sakrálnej povahy vrátane sprievodnej dendroflóry (napríklad kaplnku s lipami malolistými, situovanú západne od obce na križovatke štátnej cesty k Stebníckej Hute s účelovou lesnou cestou, vedúcou k Pohorilke a ďalšie – kríže a božie muky) Opatrenia na zlepšenie kvality životného prostredia a ochranu zdravia obyvateľstva • nepovoľovať v katastri obce výrobné prevádzky, ktoré môžu mať negatívny dopad na čistotu podzemných a povrchových vôd a ovzdušia, ktoré môžu spôsobiť kontamináciu pôd, horninového prostredia a bioty, ktoré by mali negatívny krátkodobý i dlhodobý dopad na zdravie obyvateľov a ktoré by podstatne narušili krajinný obraz katastra a regiónu Opatrenia na zachovanie a udržiavanie vegetácie v sídlach • zabezpečiť vypracovanie koncepčnej a realizačnej štúdie tvorby a údržby verejnej zelene (vrátane návrhu „súkromnej“ zelene) s podmienkou rešpektovania charakteru vidieckeho
47
sídla a okolitej krajiny a dotvorenia sprievodnej vegetácie Rosuckej vody, blízkej pôvodným brehovým porastom • zachovať a zveľaďovať sídelné koncentrácie zelene v obci a usmerňovať v tomto smere aktivity obyvateľov obce v súlade s koncepciou tvorby a údržby zelene • nevnášať do zelene obce (verejnej i súkromnej) invázne nepôvodné druhy, ktoré môžu prenikať do prírody mimo intravilánu a negatívne ovplyvňovať prírodné ekosystémy v katastri Opatrenia na zmiernenie pôsobenia stresových javov • neodlesňovať a nerušiť ako kultúru trvalé trávne porasty, predovšetkým prirodzené a poloprirodzené. Lesy, lúky a pasienky na prudkých i miernych svahoch bránia v pôdnych a geologických podmienkach riešeného územia stráňovým procesom. V opačnom prípade by dochádzalo k silnej, veľmi silnej až extrémnej potenciálnej vodnej erózii a tak k postupným zmenám v reliéfe krajiny, ale i k produkčnej schopnosti krajinného segmentu • neplánovať plošné a líniové zásahy do zemského povrchu do priestorov (lokalít), kde sa očakávajú intenzívnejšie svahové pohyby (delúviálne sedimenty v tesnom susedstve severne a severovýchodne od obce) • pri rekonštrukciách nadzemných VN vedení, resp. pri výstavbe nových línií, najmä 22 kV, podporné stĺpy elektrického vedenia opatriť zariadeniami, zabraňujúcimi dosadaniu veľkých druhov vtákov (predovšetkým dravcov) na konzoly s cieľom eliminovať úhyny chránených druhov vtákov na tzv. stĺpoch smrti. Uprednostňovať podzemné vedenie elektrického prúdu Opatrenia na zlepšenie pôsobenia štruktúry vnímanej krajiny • nie sú potrebné, krajina katastrálneho územia (regiónu) je proporcionálne, esteticky, ekologicky a funkčne a teda vnemovo vo vyváženom stave Ochrana kultúrneho dedičstva V centre obce sa nachádza gréckokatolícky filiálny chrám prepodobnej matky Parasievy Ternovskej, ktorý nie je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Chrám bol postavený na mieste staršej drevenej stavby, ktorá sa nezachovala, v roku 1838. Je to klasicistická jednoloďová stavba bočnými výklenkami, s polygonálnym uzáverom presbytéria krytého pruskými klenbami. Do štýlového priečelia je situovaná veža so skosenými hranami a jemne profilovaným členením. Veža je krytá štíhlou cibuľovitou baňou. Počas prvej svetovej vojny (r. 1914) bol chrám značne poškodený. Boli zničené tri veže chrámu (jednalo sa o typickú tzv. „karpatskú cerkov“, ktorá mala tri za sebou od najvyššej po najnižšiu nasledujúce cibuľovite veže) a bola opravená len jedna (najvyššia). V katastri obce sa nachádzajú dve kaplnky, ktoré dotvárajú kultúrno-prírodný chrakter prostredia. Na rázcestí Stebník - Stebnícka Huta – Roszute bola v roku 1886 postavená kaplnka zasvätená Sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi. Jej fundátori, Pavel Pidany s naželkou Máriou rod. Demčak zložili na biskupskom úrade v Prešove fundáciu 200 zlatých a odvtedy až podnes sa v tejto kaplnke každoročne na sviatok Sv. apoštolov Petra a Pavla (29. 6.) slúži liturgia. Druhá kaplnka, zasvätená sviatku Ochrany Presvätej Bohorodičky (Pokrov, 1. 10.), sa nachádza pri ceste na Stebnícku Hutu na mieste nazývanom Pod turňou. Dal ju postaviť Jozef Varchol z vďaky Bohu za uzdravenie z ťažkej choroby. Nachádza sa tu 48
obraz Presvätej Bohorodičky. Juhovýchodne od zastavaného územia obce – pri ceste na Zborov – sa nachádza vojenský cintorín vojakov padlých v bojoch 1.svetovej vojny. V roku 2011 bolo obnovené oplotenie, vyznačené mohyly, osadené nové kríže a informačná tabuľa. Bol dôstojne upravený areál tohto cintorína. Rovnako aj tento krajinný prvok pozitívne obohacuje prírodné prostredie územia. Krajský pamiatkový úrad v Prešove na základe doposiaľ evidovaných archeologických lokalít určil ako územie s predpokladanými archeologickými nálezmi celé zastavané územie obce - územie s predpokladanými archeologickými nálezmi z obdobia stredoveku až novoveku (1. priama písomná zmienka o obci je z roku 1414). Stavebník/investor v každej etape stavby vyžadujúcej si zemné práce si od príslušného Krajského pamiatkového úradu už v stupni územného konania vyžiada (v zmysle zákona 50/1976 Zb.o územnom plánovaní) stanovisko k plánovanej stavebnej akcii vo vzťahu k možnosti narušenia archeologických nálezísk. Urbanistická štruktúra zástavby obce v časti okolo kostola si zachovala svoj pôvodný historický charakter, napriek tomu, že pôvodné objekty boli v nedávnej minulosti nahradené novostavbami. Ochrana vôd Je potrebné dodržiavať podmienky stanovené pre činnosti v ochrannom pásme zdroja minerálnych vôd 2° a v ochrannom pásme 3° zdroja pitnej vody „Horná Topľa“ Obec Stebník sa nachádza v pásme hygienickej ochrany 3.stupňa. PHO, ktoré boli určené rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Bardejov č. 4/2013/00295/007/Kra zo dňa 22.7.2013, právoplatného od 27.8.2013. Je potrebné rešpektovať režim hospodárenia v PHO, ktorý stanovuje toto rozhodnutie v súvislosti s odberom vody pre mesto Giraltovce. Je potrebné obmedzovať znečisťovanie povrchových vôd vypúšťaním splaškov do otvorených rigolov alebo priamo do vodných tokov v obci. Tento problém bude úplne odstranený až po vybudovaní kanalizačnej siete v obci. Dovtedy je potrebné budovať nepriepustné žumpy. Spodné aj povrchové vody sú ohrozované aj v mieste s nepovoleným uložením komunálneho odpadu. Je to lokality popísané v materiály "Systematická identifikácia envirnmentálnych záťaží SR". Odstrániť z územia identifikovanú environmentálnu záťaž a územie prijateľným spôsobom rekultivovať. V zmysle "SYSTEMATICKEJ IDENTIFIKÁCIE ENVIRONMENTÁLNYCH ZÁŤAŽÍ", október 2008, je lokalita pri futbalovom ihrisku zaradená do časti A pravdepodobné záťaže. Jedná sa o lokalitu BJ(031)A – Stebník – skládka TKO na hranici katastra. Skládka TKO, SO a BO neevidovaná v RSO je v eróznej jame, v alúviu potoka na ploche cca 20x20 m a hrúbka odpadov je do 3m. Geologické podmienky sú vhodné na infiltráciu priesakovej kvapaliny zo skládky do podložných štrkov a do povrchového toku. Je predpoklad, že v podzemnej vode môžu byť prekročené hodnoty niektorých indikačných kritérií znečistenia. V navrhovaných rozvojových lokalitách je potrebné realizovať opatrenia na zadržanie povrchového odtoku dažďových vôd tak, aby odtok z daného územia do recipientu nebol zvýšený oproti stavu pred realizáciou navrhovaných lokalít a aby nebola zhoršená kvalita vody v recipiente v súlade s § 36 ods.13 zákona č. 364/2004 Z.z. (vodný zákon) a v zmysle požiadaviek NV SR č. 269/2010 Z.z. podľa § 9, t.j. So zabezpečením 49
zachytávania plávajúcich látok. Ochrana ovzdušia V riešenom území sa v zmysle prílohy č.2 vyhlášky 356/2010 v súčasnosti nenachádza stredný ani veľký stacionárny zdroj znečistenia ovzdušia. Zdrojom znečistenia ovzdušia na území obce, ktorý nie je definovaný v uvedenej vyhláške, je hlavne ustajnenie hovädzieho dobytka s projektovanou kapacitou do 200 ks. Ďalšími zdrojmi znečisťovania ovzdušia je postupné obnovovanie vykurovacích systémov rodinných domov na spaľovanie tuhého paliva. Ďalším malým zdrojom znečistenia ovzdušia bude v návrhu ÚP špecifikovaná obecná ČOV s kapacitou čistenia do 2000 EO. V zastavanom území obce je potrebné vyčleniť priestor pre výsadbu ochrannej líniovej zelene medzi areálom hospodárskeho dvora PD a obytnou časťou obce. Táto zeleň bude zároveň elimonovať negatívny vplyv navrhovanej obecnej ČOV na obytné plochy obce. Ochrana pôdy Poľnohospodárska pôda zaradená podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do 1. – 4. kvalitatívnej skupiny sa v katastrálnom území Stebníka nevyskytuje. Zásady tvorby zelene niektorých funkčných plôch Zeleň cintorínov - vegetácia sa sústredí do obvodových a vnútorných výsadieb. Obvodová zeleň je izolačná a vnútorná estetická a doplnková. Sú navrhované domáce druhy, z ktorých je tvorená kostra výsadieb. Doplnkové dreviny môžu byť okrasného charakteru. Športové ihrisko a rekreačné plochy je potrebné vysadiť rôznymi druhmi zelene - od okrasných kvetov, cez kríky, popínavé rastliny až po vzrastlé stromy s funkciou tieniacou a izolačnou. Výsadba zelene by mala smerovať k rozčleneniu plochy na menšie priestory s cieľom zútulniť a funkčne rozčleniť. Plocha ihrísk by mala byť čiastočne zatienená stromami, čiastočne na slnku, aby bola využiteľná za rôzneho počasia. Kombinácie krovín, stromov, popínavých drevín na pergolách spríjemňujú pobyt na ihrisku. Parkové plochy plnia rekreačnú funkciu pre širšiu vrstvu obyvateľov. Je potrebné preto vytvoriť dostatok zákutí s lavičkami, aby sa rôzne vekové kategórie obyvateľov navzájom nevyrušovali. Výsadby zelene treba orientovať tak, aby vytvárali slnečné, ale aj zatienené miesta pre umiestnenie odpočinkových plôch. Izolačná zeleň – V návrhu je vytvorená plocha sprievodnej a izolačnej zelene medzi plochou areálu PD a obytnými plochami. Úlohou tejto zelene je redukovať negatívne vplyvy objektov ustajnenia dobytka a navrhovanej obecnej ČOV na zastavané územie, hlavne šírenie zápachu, a vizuálne odizolovanie objektov. V novonavrhovaných uliciach je dôležité rátať s primeraným umiestnením sprievodnej zelene v uličnom profile. Zásady vymedzenia hraníc zastavaného územia obce, návrh opatrení na zachovanie a obnovenie krajinno-estetických hodnôt územia (zásady priestorového rozvoja obce) Navrhované rozšírenie hraníc zastavaného územia rešpektuje na jednej strane už reálne zastavané plochy, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú mimo terajších hraníc intravilánu (v časti Hutisko), na druhej strane novonavrhované lokality – vo východnej časti obce pri obecnom cintoríne. Toto rozšírenie zastavaného územia logicky naväzuje na 50
existujúcu zástavbu obce. Zastavané územie obce si aj po rozšírení hraníc zachováva kompaktnosť a iba v nevyhnutnej, minimálnej miere zasahuje do prírodného prostredia extravilánu.
Faktory negatívne ovplyvňujúce životné prostredie Hluk a vibrácie (opatrenia na ochranu pred hlukom a vibráciami) V riešenom území sa v zmysle § 2, odst. c) vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 549/2007 Z.z. nachádzajú tieto zdroje hluku: hluk z dopravy na pozemných komunikáciách a vodných plochách vrátane miestnej hromadnej dopravy, hluk z leteckej dopravy a hluk v okolí letísk, hluk z iných zdrojov, napríklad hluk stacionárnych zdrojov, hluk z priem., stavebnej a výrobnej činnosti, hluk z mimopracovných aktivít človeka. V zmysle prílohy uvedenej vyhlášky je územie zaradené do II. kategórie, pre ktorú sú stanovené hodnoty ekvivalentnej hladiny zvuku: – 50 dB pre hluk z cestnej a železničnej dopravy a z iných cez deň zdrojov a 55 dB pre hluk z letiska večer – 50 dB pre hluk z cestnej a železničnej dopravy a z iných zdrojov a 55 dB pre hluk z letiska v noci – 45 dB pre hluk z cestnej a železničnej dopravy, z iných zdrojov a pre hluk z letiska Vzhľadom na charakter premávky na ceste III/54524 ako aj letiska Zborov pre letecké práce v poľnohospodárstve nie sú v návrhu uvažované žiadne opatrenia na elimináciu škodlivých zvukov z týchto zdrojov. V návrhu je vyčlenená plocha na výsadbu pásov izolačnej zelene, ktoré budú oddeľovať plochy zariadení poľnohospodárskej výroby, a obecnej ČOV od obytných plôch. Táto izolačná zeleň zníži zaťaženie obytného územia hlukom z poľnohospodárskej činnosti pri prevádzke hospodárskeho dvora PD Zborov. Exhaláty a sekundárna prašnosť V riešenom území sa podľa kritérií stanovených vyhláškou 338/2009 Z.z. (príloha č. 2, Kategorizácia veľkých zdrojov a stredných zdrojov) nenachádzajú stredné, ani veľké zdroje znečistenia ovzdušia. Zdroje znečistenia ovzdušia na území obce, ktoré nie sú definované v uvedenej vyhláške, sú hlavne: navrhovaná obecná ČOV s kapacitou čistenia do 2000 EO, ustajnenie hovädzieho dobytka s projektovanou kapacitou do 200 ks, navrhované zariadenie na výrobu kompostu s projektovaným výkonom spracovaného odpadu do 0,25 t/h. Ďalšími zdrojmi znečisťovania ovzdušia je postupné obnovovanie vykurovacích systémov rodinných na spaľovanie tuhého paliva. Zníženie negatívneho vplyvu týchto zdrojov znečistenia je v návrhu riešené výsadbou izolačnej zelene. Toto navrhované opatrenie aspoň čiastočne eliminuje zaťaženie obytných plôch týmito emisiami. Sekundárna prašnosť v riešenom území vzniká predovšetkým vplyvom dopravy na miestnych komunikáciách (zimný posyp ciest na suchých cestách) ako aj prevádzkou poľnohospodárskych strojov na účelových komunikáciách v extraviláne. Túto sekundárnu prašnosť je potrebné eliminovať jednak vhodnou údržbou a úpravou povrchu účelových komunikácií a rovnako aj vhodnou organizáciou prevádzky. Je potrebné zabezpečiť pravidelné čistenie miestnych komunikácií a poľnohospodárskych strojov pred výjazdom 51
na tieto komunikácie. Staré environmentálne záťaže súvisiace s odpadmi Identifikovaná environmentálna záťaž v území v zmysle "SYSTEMATICKEJ IDENTIFIKÁCIE ENVIRONMENTÁLNYCH ZÁŤAŽÍ", október 2008 je lokalita zaradené do časti A - pravdepodobné záťaže. BJ(031)A – Stebník – skládka TKO na hranici katastra. Skládka TKO, SO a BO neevidovaná v RSO je v eróznej jame, v alúviu potoka na ploche cca 20x20 m a hrúbka odpadov je do 3m. Geologické podmienky sú vhodné na infiltráciu priesakovej kvapaliny zo skládky do podložných štrkov a do povrchového toku. Je predpoklad, že v podzemnej vode môžu byť prekročené hodnoty niektorých indikačných kritérií znečistenia. Skládka nie je v súčasnosti uzatvorená a nemá zriadený monitorovací systém. Na ozrejmenie jej potencionálneho vplyvu na kvalitu podzemných vôd sa odporúča vykonať orientačný geologický prieskum životného prostredia s dôrazom na zistenie a monitorovanie základných parametrov podzemnej vody, CHSKMn a celkových rozpustených látok, NH4, dusitanov, rozšírené o sledovanie obsahu nepolárnych extrahovateľných látok, vybraných ťažkých kovov Hg, As, Cd, Cr a stripovateľných alifatických uhľovodíkov. Na základe výsledkov analýz vzoriek podzemnej vody bude možné zistiť kontamináciu podzemných vôd zo skládky a rozhodnúť o jej zaradení do registra B (environmentálne záťaže) alebo o vyradení z registra pravdepodbných environmentálnych záťaží. Faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie Kataster obce sa vyznačuje nadpriemerne vysokým koeficientom ekologickej stability územia obce (4,49 – max. Je 5,0) a vysokou rôznorodosť biotopov. V území bolo identifikovaných niekoľko biotopov národného i európskeho významu s bohatou a špecifickou faunou a flórou. Návrh zásad a opatrení pre nakladanie s odpadmi V obci sa ročne vyprodukuje cca 315 kg komunálneho odpadu na obyvateľa, čo je cca 100t ročne. Zneškodňovanie tohto odpadu je realizované skládkovaním. Odvoz a uloženie tohto komunálneho odpadu zabezpečuje spoločnosť Ekočergov na regionálnej skládke pre uloženie odpadov, ktoré nie sú nebezpečné v Bartošovciach. Odvoz je realizovaný 2x mesačne. Na skládku je takto ročne uložených cca 85% z vyprodukovaného odpadu - cca 80 ton. Obec v prípade potreby organizuje vyhlásený separovaný zber do kontajnerov. V budúcnosti bude zavedený stály separovaný zber odpadu, ktorý je v súčasnosti najekologickejšou metódou likvidácie odpadov. V zmysle ustanovení zákona 223/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, je biologicky rozložiteľný odpad povinná spracovať fyzická osoba, ktorá ho vyprodukovala, prípadne môže obec zriadiť obecné kompostovisko, kde bude biologicky rozložiteľný z parkov, verejných plôch, vrátane odpadu z cintorínov a z ďalšej zelene na pozemkoch právnických a fyzických osôb a občianských združení uskladňovaný a upravovaný. Umiestnenie tohto zariadenia navrhujeme v areáli navrhovanej obecnej ČOV. A.2.14. Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložiskových území a dobývacích priestorov 52
V riešenom území Obvodný bansky úrad v Košiciach neeviduje žiadne výhradné resp. nevyhradené ložisko nerastov, ani žiaden dobývací priestor alebo chránené ložiskové územie. A.2.15. Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu Celé územie katastra je zahrnuté do PHO 3° vodného zdroja a podstatná časť patrí do PHO 2° minerálnych prameňov v Bardejovských kúpeľoch. Činnosti v týchto územiach sú usmerňované príslušnými predpismi, normami a rozhodnutiami orgánov štátnej správy. Takmer celá plocha zastavaného územia obce je lokalitou s predpokladanými archeologickými nálezmi a v zmysle zakona 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu je možné vykonávať stavebné aktivity iba so súhlasom, ktoré vydá príslušný orgán pamiatkovej starostlivosti – Krajský Pamiatkový úrad v Prešove. V katastrálnom území Stebník sa nachádza jedno chránené územie z národnej siete chránených území - Národná prírodná rezervácia Stebnícka Magura. Národná prírodná rezervácia Stebnická Magura Chránené územie bolo vyhlásené v roku 1964 o výmere 76,54 ha. Vyhláškou Krajského úradu v Prešove č.3/2000 z 23.10.2000 bolo územie ako prírodná rezervácia rozšírené na výmeru 184,24 ha. Chránené územie sa rozprestiera v katastrálnom území Stebník a čiastočne zasahuje i do katastrálneho územia Zborov. Na jeho území platí piaty stupeň ochrany podľa zákona č.543/2002 Z.z.. Ochranným pásmom rezervácie je pás územia široký 100 m po jej vonkajšom obvode a platí v ňom tretí stupeň ochrany. V súčasnosti prebieha príprava návrhu navrhovaného územia európskeho významu SKUEV0754 Stebnícka Magura. Návrh zahŕňa celú NPR Stebnícka Magura a v k.ú. Stebník zahŕňa parcely č.590, 597, 598, 599, 600, 601, 634, 635/1,2, 636, 42, 643.
A.2.16. Vyhodnotenie perspektívneho použitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu Celková výmera katastrálneho územia je cca 20 533 363 m2. Túto plochu delíme na: Nepoľnohospodársky pôdny fond tvorený: Lesné pozemky Vodná plocha Zastavaná plocha a nádvoria Ostatná plocha celkom
14,669.034 271.040 293.628 780.267 16.013.969
71,44% 1,32% 1,43% 3,80% 77,99%
a Poľnohospodársky pôdny fond, ktorý je tvorený: Orná pôda Chmelnica Vinica Záhrady Ovocný sad
258.720 0 0 164.268 0
1,26%
0,80%
53
Trvalý trávnatý porast
4.096.40 6 4.519.39 4
celkom
19,95% 22,01%
Z tohto rozčlenenia vyplýva, že výmera poľnohospodárskej pôdy tvorí menej, ako štvrtinu plochy katastra, pričom lesné pozemky spolu s trvalo trávnatými porastami tvoria viac ako 90% plochy katastra. V štruktúre PPF zaberá orná pôda iba 1,26% plochy katastra. Zaradenie pôdy do bonitných skupín Pri riešení územného rozvoja obce Stebník je predpoklad zmeny funkčného využitia územia a dotknutých pozemkov. V prípade, že sa dotknuté pozemky nachádzajú mimo zastavaného územia obce, je potrebné uvažovať s trvalým využitím poľnohospodárskeho pôdneho fondu na nepoľnohospodárske účely. Tu je treba postupovať v súlade so zákonom č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Bonitované pôdno-ekologické jednotky sú v zmysle nariadenia vlády 58/2013 zaradené do 9 skupín kvality, pričom výška odvodu za trvalé, alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy je odstupňovaná od pôd skupiny "1" až po skupinu "9". V katastri obce Stebník sa v zmysle prílohy č. 2 uvedeného nariadenia vlády nachádzajú tieto chránené pôdy: 0706035, 0714065, 0769045, 076924,2 0769442, 0769545, 0778065, 0778265, 0778462, 0778465, 0778562, 0778565, 0878262, 0878265. Výmery záberov jednotlivých pôd, s označením skupiny kvality sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:
BPEJ
Skupina kvality
Výmera záberu
BPEJ
Skupina kvality
Výmera záberu
0778265
8
2.668 m2
0882985
9
1.746 m2
0778465
8
15.932 m2
0882785
9
13.327 m2
0878265
8
231 m2
0878465
8
21.084 m2
0
-
433 m2
0787265
8
16.272 m2
0878365
8
34.855 m2
I
-
3.761 m2
0778065
8
1.100 m2
0778462
8
10.452 m2
SPOLU
121.5861 m2
V tabuľke sú uvedené bonitované pôdno-ekologické jednotky nachádzajúce sa v katastri obce s výmerou, ktorá je navrhovaná na zahrnutie do zastavaného územia obce, resp. na trvalé vyňatie z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov na poľnohospodárskej pôde je uvedené nižšie. V týchto výmerách je zahrnuté aj to územie, ktoré nie je v návrhu súčasťou žiadnej navrhovanej rozvojovej plochy, je zastavané, ale v súčasnosti sa nachádza mimo hraníc zastavaného územia (zastavané územie v časti Hutisko).
54
Rozšírenie zastavaného územia obce Návrh obsahuje päť rozvojových lokalít, z ktorých jedna (lokalita B) sa celá nachádza v terajších hraniciach zastavaného územia a územia dvoch lokalít (lokality D a E) sú navrhnuté trvalú zmenu využívania PPLF, ale nie sú zahrnuté do zastavaného územia obce. Časť lokality C je už v súčasnosti zastavaná a vymedzenie hraníc zastavaného územia je len zaktualizovaním súčasného stavu. V ostatných lokalitách sa prekračuje hranica zastavaného územia a obec sa rozvíja hlavne južných smerom. Prioritou návrhu je využitie predovšetkým voľných plôch v zastavanom území obce, následne je predpoklad na zaberanie plôch na menej kvalitných pôdach. Lokalita A Výmera lokality za obecným cintorínom je cca 18.600 m2. Záber PPLF je potrebný na vybudovanie miestnej obslužnej komunikácie v celkovej ploche cca 2.780m2, záber na stavebné pozemky pre rodinné domy 5.055 m2, k rodinným domom prislúchajúce plochy súkromnej zelene 6.885 m2. Ďalej je potrebné z PPLF vyňať plochu pre rozšírenie obecného cintorína 1.555 m2 a s tým súvisiacu plochu verejnej zelene - ochrannú zeleň cintorína – 2.325 m2. Lokalita B Celé územie lokality (cca 3.761 m2) sa nachádza v súčasných hraniciach zastavaného územia, záber PPLF v tejto lokalite nie je potrebný. Lokalita C Časť lokality C je v súčasnosti zastavaná objektami rodinných domov, časť je určená na zastavanie. Celá plocha je mimo hraníc zastavaného územia. V návrhu je calá plocha lokality vyčlenená na zástavbu rodinnými domami s prislúchajúcou súkromnou zeleňou. Plocha tohto záberu je cca 16.272m2. Lokalita D Lokalita D je určená na rozvoľnenú zástavbu objektami určenými pre individuálnu súkromnú rekreáciu. Pozemky sú rozmiestnené obojstrnne pozdĺž lesnej cesty so spevneným povrchom. Celková výmera lokalaity je cca 82.128 m2. Pri návrhu zástavby v tejto lokalite, vzhľadom na členitosť terénu a charakter funkcie, nie je možné presne určiť rozsah zastavanosti tohto územia a teda ani potrebnú plochu na vyňatie z PPLF. Odhadovaný počet rekreačných chát, ktorý je možné umiestniť v tejto lokalite je 30-50. Na vyňatie z PPLF je teda potrebných cca 3.000 až 5.000 m2. V tejto lokalite je potebné vyňať z PPLF aj územie pre realizáciu cestnej komunikácie v celkovej ploche cca 13.069 m2 Lokalita E Lokalita sa nachádza južne od zastavaného územia a je to plocha vyčlenená na realizáciu obecnej ČOV a zberného dvora a obecného kompostoviska. Vzhľadom na charakter funkcie boli tieto plochy umiestnené vo väčšej vzdialenosti od zastavaného územia a preto nie je začlenená do hraníc intravilánu. Celková plocha potrebná na realizáciu týchto funkcií je cca 1.100 m2. A.2.17. Hodnotenie navrhovaného riešenia z hľadiska environmentálnych, ekonomických, sociálnych a územno-technických dôsledkov
55
Riešenie územného plánu vyplynulo z potreby vypracovať pre obec Stebník dlhodobú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja, pretože Stebník nemá v súčasnosti záväzný územný plán obce, ani adekvátne územnoplánovacie dokumentácie, ktoré by vytvorili podmienky pre rozvoj jednotlivých funkcií predovšetkým pre bývanie, rekreáciu, turizmus a cestovný ruch. Bilančným rokom územného plánu obce bol zadaním stanovený rok 2035. Riešenie Územného plánu obce Stebník dôsledne vychádzalo zo Zadania schváleného Obecným zastupiteľstvom v Stebníku dňa 22.2.2013 uznesením číslo 20/2013 v súlade so stanoviskom Obvodného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky č. Obú-PoOVBP-2013/789/3473 zo dňa 4. 9. 2013. Zadanie je základným záväzným podkladom pre spracovanie územného plánu obce. Z riešenia územného plánu nevyplynuli žiadne požiadavky na preschválenie zadania. V riešení sú dodržané záväzné zásady a regulatívy Územného plánu veľkého územného celku Prešovského kraja Zmeny a doplnky 2009. Riešenie územného plánu splnilo všetky požiadavky schváleného zadania a vyriešilo hlavne ciele riešenia Územného plánu obce Stebník, ktorými bolo prehodnotenie súčasnej urbanistickej štruktúry obce. Návrh rieši optimálne usporiadanie funkčných plôch, občiansku, dopravnú a technickú vybavenosť z pohľadu perspektívneho rozvoja obce. Riešenie rešpektuje záujmy ochrany prírody, definuje výhľadové potreby sieti technickej infraštruktúry a dopravného systému, ktoré vyplývajú zo štruktúry osídlenia. Riešenie posilňuje krajinno-estetické a ekologické faktory v území využívajúc morfologické danosti územia, vodné toky v území tvoriace osi miestnych biokoridorov, prameniská týchto tokov a sútoky tvoriace miestne biocentrá. Návrh ÚP-obce Stebník vychádza zo stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky: - Zníženie negatívneho dopadu znečisteného a poškodeného životného prostredia na vek a zdravie obyvateľstva - Zabránenie ďalšieho vzniku nežiadúcich zmien ekosystémov, devastačných procesov a javov v krajine. - Širšie uplatnenie energie z netradičných zdrojov (slnečnej, veternej, geotermálnej,...) šetrné využívanie prírodných zdrojov, biologizáciu poľnohospodárstva, revitalizáciu poškodených lesov a zdevastovaných území, ozelenenie a optimálne usporiadanie a využívanie krajiny - Dôsledné uplatňovanie a dodržiavanie predpisov, prehĺbenie spolupráce v ochrane a tvorbe životného prostredia a v procese dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja. V návrhu boli zohľadnené a riešené negatívne vplyvy likvidácie odpadov a starých ekologických záťaží - exhaláty a ohrozenie spodných vôd a pôdy. Jedná sa predovšetkým miesta nepovoleného uloženia odpadov. Návrh územného plánu obce rieši záujmy v oblasti obrany štátu, civilnej ochrany obyvateľstva, požiarnej a protipovodňovej ochrany. Vyhodnotil vplyv hospodárenia na poľnohospodárskom a lesnom pôdnom fonde a stanovil zásady odpadového hospodárstva. Riešenie územného plánu stanovilo zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Vymedzilo nové hranice zastavaného územia obce, ochranné pásma a chránené územia obce a stanovilo nové ochranné pásma. Vypracovalo zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia a zoznam verejnoprospešných stavieb, vrátane ich priestorových nárokov. Navrhované zámery sú v návrhu zosúladené s miestnym krajinno-ekologickým plánom a územným systémom ekologickej stability, v rámci ktorého sú definované prvky z Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability a navrhnuté prvky kostry ekologickej stability na miestnej úrovni.
56
Navrhnuté sú rôzne lokality rozvoja bytovej výstavby, ktoré usmerňujú možný rozvoj obce. Aj keď demografický vývoj podľa štatistík nepredpokladá jeho radikálny rast, návrh vychádza z úvah o lokalite obce vzhľadom k zaujímavému atraktívnemu situovaniu obce a jeho možný rekreačno-oddychový potenciál a naň naviazané podnikateľské aktivity. Spracovaný návrh dáva podnet na podrobné vypracovanie centrálneho priestoru obce od školy popri obecnom úrade smerom ku kostolu s dotvorením referenčného uzla ako budúceho centrálneho priestoru v obci. Návrh počíta s vytvorením plôch pre individuálnu rekreáciu západne od zastavaného územia - v časti katastra Rozsuté a pod Ostriežom. Návrh predpokladá realizáciu cyklistických trás v katastri obce s väzbou na prihraničné oblasti v Poľsku. Územný plán je tak základným nástrojom pre obec na riadenie celého investičného procesu v obci počas záväznosti územného plánu obce. Umožňuje priechodnosť investičných zámerov pri konkrétnej povoľovacej činnosti riešenej v územnom pláne obce a následnom vydávaní územných rozhodnutí a stavebných povolení, umožňuje koordináciu zámerov výstavby v území, je záväzným podkladom pre projektovú prípravu dopravnej, technickej a sociálnej vybavenosti v obci. Umožňuje realizovať v obci stavby verejnoprospešného charakteru. A.2.18. Návrh záväznej časti a) Zásady a regulatívy priestorového usporiadania územia a funkčného využitia územia pre funkčné a priestorovo homogénne jednotky Regulatívy určujú záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb na jednotlivých funkčných plochách územia obce v súlade s výkresmi č. B.2.1. a B.2.2 grafickej časti územného plánu. Územie obce sa delí na základné štrukturálne jednotky – funkčné plochy. Funkčné plochy sú priestorovo vymedzené jednotky s rovnakou funkciou a stavebnou štruktúrou. Navzájom sú prepojené komunikačným systémom a technickou infraštruktúrou. Základné funkčné ploc hy obce sú: - plochy rodinných domov – plochy bývania v rodinných domoch. Súčasťou týchto plôch je aj súkromná zeleň záhrad, ktoré prislúchajú k rodinným domom. Obytné plochy zaberajú prevažnú časť zastavaného územia obce. - plochy občianskej vybavenosti – plochy s prevládajúcou občianskou vybavenosťou. Sú najmä v centre obce, kde sú sústredené obecný úrad, predajňa, kultúrny dom, škola, kostol. K týmto plochám patrí aj obecný cintorín na východnom okraji zastavaného územia obce. - plochy skladov – plochy skladovacích objektov a zariadení. Nachádzajú sa v blízkosti obytných plôch na juhovýchodnej strane zastavaného územia. Funkčne súvisia s areálom hospodárskeho dvora PD Magura Zborov. - plochy poľnohospodárskej výroby – plochy, na ktorých sú umiestnené zariadenia poľnohospodárskej výroby. Hospodársky dvor poľnohospodárskeho družstva sa nachádza v juhovýchodnej časti obce a nachádzajú sa tam budovy pre ustajnenie hospodárskych zvierat, sklady krmiva, dojáreň, šatne zamestnancov, kancelárie, dielne, garáže a pod. - plochy športu a rekreácie – sú to plochy, kde sú umiestnené športoviská so svojim zázemím (šatne, tribúny a pod.). V obci sa nachádza futbalové ihrisko na východnom okraji katasrálneho územia, viacúčelové ihrisko s amfiteátrom pred budovou obecného úradu. V katastri obce sa vo viacerých lokalitách nachádzajú súkromné 57
rekreačné chaty. - verejná a krajinná zeleň – sú to plochy rekreačnej, hospodárskej, sprievodnej, líniovej, izolačnej a ochrannej zelene. V zastavanom území obce sa jednotlivé funkčné plochy prelínajú – vznikajú tak funkčne zmiešané plochy. V objektoch rodinných domov a k nim prislúchajúcich pozemkoch je možné zriaďovať malé prevádzky obchodu, služieb, drobné remeselné prevádzky nenarúšajúce hlavnú funkciu bývania, ubytovanie v súkromí a pod. V areáli poľnohospodárskeho družstva je možné okrem funkcií súvisiacich s poľnohospodárskou výrobou umiestniť aj prevádzky remeselnej a drobnej priemyselnej výroby, skladov a pod. V extraviláne sa nachádza viacero lokalít, na ktorých sa nachádzajú rekreačné chaty využívané obyvateľmi iných obcí a okresného mesta. Ostatné plochy katastrálneho územia obce sú využívané pre účely poľnohospadárstva (pasienky, orná pôda) a lesného hospodárstva. Základnými kompozičnými regulatívmi obce Stebník sú: - hmotovou kompozičnou dominantou obce je chrám sv. Paraskievy - urbanizačnou kompozičnou osou je regionálna cesta III/54524 prechádzajúca zastavaným územím obce východo-západným, popri ktorej je sústredené centrum obce a na ktorú naväzujú ostatné miestne komunikácie. - prírodnou kompozičnou osou je Rosucká voda (Stebníček) - centrálnou zónou obce je priestor okolo kostola a obecného úradu. Maximálna výška zástavby územia je stanovená pre celé územie jednotná a to 2 nadzemné podlažia s podkrovím. Na plochách, kde vodorovná ochranná rovina letiska pre letecké práce v poľnohospodárstve Zborov v úrovni 377,75 m.n.m. koliduje s profiláciou existujúceho terénu, nie je možné umiestňovať žiadne stavby a zariadenia nad úrovňou terénu.
b) Určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok pre využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich využitia Z hľadiska podrobnejšieho popisu funkčného využitia a priestorového usporiadania jednotlivých častí riešeného územia sa územie obce rozdelilo do týchto funkčnopriestorové plochy: PLOCHY RODINNÝCH DOMOV Hlavná funkcia je bývanie v nízkopodlažnej zástavbe samostatnými rodinnými domami. FUNKČNÉ VYUŽITIE: Hlavná funkcia: Bývanie v rodinných domoch Doplnkové funkcie: Zeleň súkromných záhrad – produkčná funkcia pre samozásobovanie obyvateľstva Chov domácich zvierat pre osobnú potrebu 58
Komerčná vybavenosť nanarúšajúca hlavné funkčné využitie Malé ihriská pre neorganizovaný šport pre potreby obyvateľstva Nevyhnutné odstavné plochy pre automobily Príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie, plochy trás a zástavok MHD Nevyhnutné plochy technického vybavenia územia Parkovo upravená líniová a plošná zeleň Neprípustné funkcie zariadenia veľkoobchodu, výroby, skladov a výrobných služieb všetky druhy činností, ktoré by svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, prašnosťou, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie susedných pozemkov na účely bývania alebo znižujú kvalitu obytného prostredia. DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie úžívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a služieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov. INTENZITA VYUŽITIA: Zastavanosť územia: max. 40% Podlažnosť územia: max. 2 nadzemné podlažia s podkrovím PLOCHY OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI Územie slúži pre umiestnenie objektov občianskej vybavenosti. V týchto objektoch musí mať obslužná funkcia väčšinový podiel vo využití podlažných plôch stavieb. Vedľajšou doplnkovou funkciou môže byť bývanie v horných podlažiach, alebo zadných častiach. FUNKČNÉ VYUŽITIE: Hlavná funkcia: Objekty obchodno-obslužnej vybavenosti, materiálovo nenáročných služieb, verejného stravovania v menších samostatných objektoch a polyfunkčných domoch Zariadenia verejnej vybavenosti - školstva, kultúry a záujmových spolkov Základná vybavenosť verejnej administratívy Základná a vyššia zdravotnícka vybavenosť Zariadenia základnej vybavenosti sociálnej starostlivosti Zariadenia verejnej vybavenosti - základné a špeciálne školy v samostatných objektoch Doplnkovéfunkcie: Rekreačno oddychové plochy a zariadenia Parkovo upravená líniová a plošná zeleň a sprievodná zeleň zariadení Príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie Neprípustné funkcie: zariadenia výroby, skladov a výrobných služieb všetky druhy činností, ktoré by svojimi negatívnymi vplyvmi (napr.zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie susedných pozemkov využívaných verejnosťou. DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie úžívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a služieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov. INTENZITA VYUŽITIA: 59
Zastavanosť územia: max. 70% Podlažnosť územia: max. 2 nadzemné podlažia s podkrovím PLOCHA OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI - CINTORÍN Územie tvorí plocha cintorína s jeho plánovaným rozšírením FUNKČNÉ VYUŽITIE: Hlavné funkcie: Zriaďovanie hrobových miest, rodinných hrobiek, pamätníkov a pod. Urnový háj, kolumbárium Doplnkové funkcie: Verejná zeleň - parkovo upravená líniová a plošná zeleň Pešie komunikácie a priestranstvá s parkovým mobiliárom. Dom smútku s príslušným vybavením Zariadenia obchodu a služieb súvisiace s funkciou cintorína. Parkovacie plochy pre osobné automobily. Neprípustné funkcie: Bývanie v rodinných domoch, polyfunkčných a malopodlažných domoch. Chov domácich zvierat pre osobnú potrebu. Zariadenia občianskej vybavenosti nesúvisiace s funkciou cintorína. Ubytovacie zariadenia - penzióny, malé hotely Zariadenia výroby, skladov a výrobných služieb Všetky druhy činností, ktoré by svojimi negatívnymi vplyvmi (napr.zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie susedných pozemkov využívaných verejnosťou. DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie úžívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a služieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov. INTENZITA VYUŽITIA: Zastavanosť územia: max. 70% Podlažnosť územia: max. 2 nadzemné podlažia PLOCHY SKLADOV Na území sú umiestnené predovšetkým zariadenia skladov poľnohospodárskej výroby, u ktorých sa predpokladá dlhodobá stabilita funkcie a nemajú negatívny vplyv na využitie susedných pozemkov. FUNKČNÉ VYUŽITIE: Hlavná funkcia: Sklady a skladovacie plochy Doplnkové funkcie: Obchodné, kancelárske a správne budovy Odstavné miesta a garáže Nevyhnutné plochy technického vybavenia územia Príslušné pešie, cyklistické, motoristické komunikácie Parkovo upravená líniová a plošná zeleň Izolačná zeleň Neprípustné funkcie: bývanie v rodinných a bytových domoch DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: 60
parkovanie úžívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a služieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov. INTENZITA VYUŽITIA: Zastavanosť územia: max. 75% Podlažnosť územia: max. 2 nadzemné podlažia PLOCHY POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY Na území sú umiestnené predovšetkým budovy pre ustajnenie hospodárskych zvierat, skladov krmiva, dojáreň, šatne zamestnancov, kancelárie, dielní, garáží a ostatných zariadení pre poľnohospodársku výrobu. FUNKČNÉ VYUŽITIE: Hlavné funkcie: Objekty a plochy pre ustajnenie a výbeh hospodárskych zvierat Objekty a plochy pre uskladnenie krmiva Doplnkové funkcie: Sklady a skladovacie plochy Obchodné, kancelárske a správne budovy súvisiace s hlavnou funkciou Odstavné miesta a garáže Nevyhnutné plochy technického vybavenia územia Príslušné pešie, cyklistické, motoristické komunikácie Parkovo upravená líniová a plošná zeleň Izolačná zeleň Neprípustné funkcie: Bývanie DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: parkovanie úžívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a služieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov. INTENZITA VYUŽITIA: Zastavanosť územia: max. 75% Podlažnosť územia: max. 2 nadzemné podlažia s podkrovím PLOCHY ŠPORTU Územie tvoria plochy monofunkčnej areálovej športovej vybavenosti ihrísk FUNKČNÉ VYUŽITIE: Hlavné funkcie: Kryté športoviská Otvorené športoviská, ihriská Doplnkové funkcie: Rekreačno oddychové plochy a zariadenia Objekty obchodno-obslužnej vybavenosti, materiálovo nenáročných služieb, verejného stravovania v menších samostatných objektoch súvisiacich so základnou funkciou bloku Malé ubytovacie zariadenia - penzióny, malé hotely, motely, zariadenia agroturistiky Nevyhnutné plochy technického vybavenia územia Parkovo upravená líniová a plošná zeleň a sprievodná zeleň zariadení Príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie Neprípustné funkcie: 61
Bývanie v rodinných domoch Zariadenia výroby, skladov a výrobných služieb Všetky druhy činností, ktoré by svojimi negatívnymi vplyvmi (napr.zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.)priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie susedných pozemkov využívaných verejnosťou. DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: Parkovanie úžívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a služieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov. INTENZITA VYUŽITIA: Zastavanosť územia: max. 20% Podlažnosť územia: max. 2 nadzemné podlažia s podkrovím PLOCHY REKREÁCIE Územie tvoria plochy rekreačnej vybavenosti územia v rekreačných chatách (súkromné chaty) a zariadeniach („pioniersky tábor“) FUNKČNÉ VYUŽITIE: Hlavné funkcie: Rekreačno oddychové plochy a zariadenia pre súkromnú rekreáciu Malé ubytovacie zariadenia - penzióny, malé hotely, motely, zariadenia agroturistiky Doplnkové Prípustné funkcie: Kryté športoviská Otvorené športoviská, ihriská Objekty obchodno-obslužnej vybavenosti, materiálovo nenáročných služieb, verejného stravovania v menších samostatných objektoch súvisiacich so základnou funkciou bloku Nevyhnutné plochy technického vybavenia územia Parkovo upravená líniová a plošná zeleň a sprievodná zeleň zariadení Príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie Neprípustné funkcie: Bývanie v rodinných domoch Zariadenia výroby, skladov a výrobných služieb Všetky druhy činností, ktoré by svojimi negatívnymi vplyvmi (napr.zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.)priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie susedných pozemkov využívaných verejnosťou. DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: Parkovanie úžívateľov zariadení komerčnej vybavenosti a služieb musí byť riešené na pozemkoch ich prevádzkovateľov. INTENZITA VYUŽITIA: Zastavanosť územia: objekty pre individuálnu rekreáciu max. 30m2 Podlažnosť územia: max. 2 nadzemné podlažia s podkrovím VEREJNÁ A KRAJINNÁ ZELEŇ Územie tvoria plochy rekreačnej, hospodárskej, sprievodnej, líniovej, izolačnej a ochrannej zelene. Súčasťou je aj krajinná zeleň mimo zastavaného územia obce – krajinné aleje popri poľných cestách, brehové porasty tokov a pod. FUNKČNÉ VYUŽITIE: Hlavné funkcie: 62
Parkovo upravená líniová a plošná zeleň a sprievodná zeleň zariadení Prirodzená, neupravená zeleň popri tokoch, účelových komunikáciách, v miestach extravilánu, ktorý nemožno využiť na poľnohospodárske účely Doplnkové funkcie: Rekreačno oddychové plochy a zariadenia. Príslušné pešie, cyklistické a motorové komunikácie Neprípustné funkcie: Zariadenia výroby, skladov a výrobných služieb Všetky druhy činností, ktoré by svojimi negatívnymi vplyvmi (napr.zápachom, hlukom, zvýšeným výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie susedných pozemkov využívaných verejnosťou. DOPLŇUJÚCE USTANOVENIA: V plochách s parkovo upravenou zeleňou je možné umiestniť drobné objekty zariadení verejného priestoru (lavičky, prístrešky, spevnené plochy a pod.) INTENZITA VYUŽITIA: Zastavanosť územia: max. 10% Podlažnosť územia: max. 1 nadzemné podlažia c) Zásady a regulatívy pre umiestnenie občianskeho, skladového a športovorekreačného vybavenia územia Podporovať rozvoj občianskeho vybavenia poskytujúceho služby obyvateľom a návštevníkom v zastavanom území obce. Revitalizovať športovo-kultúrny areál naproti budove obecného úradu pre aktivity obyvateľov a návštevníkov obce. Postupne vytvoriť atraktívne zhromažďovacie priestranstvo v centre obce – oproti obecnému úradu a kostolu Po rekonštrukcii a revitalizácii bude slúžiť občanom v rámci komerčnej i nekomerčnej vybavenosti. Podporovať revitalizáciu areálu „Detského tábora“ s dôrazom na rešpektovanie okolitého prírodného prostredia. Podporovať a usmerňovať výstavbu rekreačných chát v lokalite Pod Rozsutým – severne od zastavaného územia obce formou umiestňovania rozvoľnenej nekompaktnej zástavby objektov pre individuálnu rekreáciu. Výstavba chát pre individuálnu rekreáciu v rozvojovej lokalite D – v údolí Stebníckeho potoka pod Ostriežom a pod Rozsutým musí byť situovaná tak, aby nezasahovala do brehovej a sprievodnej zelene toku, ktorá je v hornej časti toku tvorená prioritným biotopom európskeho významu – jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (Ls1.3, 91E0*). V lokalitách mimo zastavaného územia je možné umiestňovať poľovnícke zariadenia v zmysle zákona o poľovníctve a jeho vykonávajúcej vyhlášky a drobné stavby slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva v zmysle § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona. Výstavbu iných stavieb na poľovnícke účely je možné realizovať na plochách rekreácie. Rezervovať plochu pre rozšírenie obecného cintorína severným smerom od existujúceho. d) Zásady a regulatívy pre umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia. (výkres č. B.3.) 63
- Rezervovať plochy pre zriadenie zastávkových pruhov s nástupnou hranou pri autobusových zastávkach na regionálnej ceste III/54524 - Pozdĺž prejazdného úseku cesty III/54524 rezervovať plochu pre výstavbu chodníkov šírky 2,0m s vyvýšeným obrubníkom. - Vybudovanie cestného hraničného prechodu Stebnícka Huta – Blechnarka – Wysowa vrátane cesty III. triedy Hutisko-hraničný prechod s premvákou obmedzenou do 7,5t - Úprava profilu cesty III/54524 v neprehľadných úsekoch a úprava napojenia MOK na cestu III/54524 v západnej časti Z.Ú. s úpravou premostenia - eliminácia dopravných závad - Rezervovať koridory pre výstavbu navrhovaných miestnych komunikácii v kategóriach C3 – MO 6,5/40, C3 – MO 4,25/30, C3 - MOK 7,5/40, - Pre navrhované nové miestne komunikácie v navrhovaných lokalitách IBV uvažovať s obojstrannými chodníkmi a zelenými postrannými deliacimi pásmi - Jestvujúce obslužné komunikácie postupne upraviť na kategórie C3-MO 6,5/40,30, C3-MO 4,25/30 s min. jednostrannými chodníkmi. - Rezervovať priestor pre výstavbu nových obslužných komunikácii v navrhovaných lokalitách zástavby IBV - Rezervovať plochu pre pešie priestranstvo, komerčnú plochu a parkovisko osobných áut v priestore OcÚ a kostola, pri objekte obchodu a pri objekte domu smútku, - Potreby parkovania vozidiel obyvateľov obce budú riešené na vlastných pozemkoch - Rezervovať priestor pre výstavbu chodníkov samostatne trasovaných mimo uličných koridorov - Vyčlenenie cyklistických trás nadväzujúcich na susedné obce a širšie okolie, (výkres č. B.2.1 a B.2.2) - Rešpektovať prirodzené inundačné územia tokov a v zmysle § 20 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami rešpektovať v nich obmedzenia výstavby. - Keďže v katastrálnom území obce nebolo v zmysle § 46 zákona č. 364/2004 o vodách doposiaľ orgánom štátnej vodnej správy vyhlásené inundačné územie vodných tokov, samotnú výstavbu v lokalitách v blízkosti vodných tokv podmieniť umiestnením stavieb mimo záplavové územie, nad hladinu Q100 ročnej veľkej vody. - Zabezpečiť realizáciu opatrení na ochranu zastavaného územia pred povodňami. - Rezervovať plochy pre vybudovanie vhodných protipovodňových opatrení na Stebníckom potoku (Pod dielcom), nad cintorínom a v lokalite pod Kozincom - Zabezpečiť rozšírenie, revitalizáciu a pravidelnú údržbu koryta Rosuckej vody (Stebníčka) a jej obojstranných prítokov - Zrealizovať reguláciu brehov Stebníckeho potoka v styku so zastavaným územím, - Vo využívaní územia je potrebné rešpektovať podmienky stanovené rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Bardejov č. 4/2013/00295/007/Kra zo dňa 22.7.2013, právoplatného od 27.8.2013. pre ochranné pásmo 3° vodárenského zdroja Topľa-nad Giraltovcami. - V území patriacom do ochranného pásma 2° minerálnych prameňov Bardejovských kúpeľov je potrebné usmerňovať činnosti v súlade s príslušnými predpismi. (výkres č. B.4.) - V oblasti vodného hospodárstva podporovať rekonštrukciu existujúcej vodovodnej siete a potrebné rozšírenie zdrojov pitnej vody - Rezervovať plochy pre vybudovanie rozvodov splaškovej kanalizácie a obecnej ČOV. - V rozvojových lokalitách zabezpečiť výstavbu nových vodovodných a kanalizačných 64
rozvodov. - V oblasti plynofikácie podporovať vybudovanie nových línii plynovodu v rozvojových lokalitách. - V oblasti elektrifikácie podporovať a umožňovať kabelizáciu vzdušných vedení a výstavbu elektrických zariadení v rozvojových lokalitách. - Presadzovať rekonštrukciu vzdušnej telefónnej siete formou trás úložnými káblami. - Rešpektovať jestvujúce a navrhované koridory všetkých inžinierskych sietí. e) Zásady a regulatívy pre zachovanie kultúrnohistorických hodnôt, pre ochranu a využívanie prírodných zdrojov, pre ochranu prírody a tvorbu krajiny, pre vytváranie a udržiavanie ekologickej stability, vrátane plôch zelene - Rešpektovať a ochraňovať kultúrno-historické dedičstvo obce, najmä evidované NKP a AL. - Rešpektovať potenciál všetkých kultúrno-historických hodnôt ako sú cestné kríže pozdĺž ciest v KÚ obce, Vojnový cintorín vo východnej časti KÚ pri hlavnej ceste, pomníky na miestnom cintoríne, a ich odkaz a význam pre súčasníkov i ďalšie generácie. - Spracovať a aktualizovať "Zoznam miestnych pamätihodností" - Vytvoriť organizačné a materiálno-technické predpoklady pre uskutočnenie ekologizačných opatrení predpísaných pre riešenie katastrálneho územia. - Dôsledne dodržiavať zásady ÚSES a zabezpečiť tým udržiavanie a zvyšovanie ekologickej stability a biodiverzity kultúrnej krajiny v zastavanom území obce aj mimo nej. - Zabezpečiť protieróznu ochranu PPF prvkami vegetácie v súlade s prvkami ÚSES. - Pre potreby opráv a údržby brehov Rosuckej vody a Stebníckeho potoka je potrebné ponechať voľný, nezastavaný pás šírky 10m po oboch stranách, pozdĺž ostatných tokov je potrebné ponechť pás šírky 5m, - Postupne riešiť problematiku budovania spevnených a nespevnených lesných ciest tak, aby nedochádzalo k erózii pôd na svahoch. - Uplatňovať opatrenia na zlepšenie stavu životného prostredia vyplývajúce zo schválených krajských a okresných environmentálnych akčných programov - Zabezpečiť výsadbu a údržbu ochrannej líniovej zelene na medzi areálom hospodárskeho dvora PD a obytnou časťou obce. f) Zásady a regulatívy pre starostlivosť o životné prostredie - Ochraňovať kvalitu podzemných a povrchových vôd hlavne dôsledným zamedzovaním vypúšťania splaškov do povrchových rigolov a vodných tokov. - Podporovať program separovania TKO a kompostovania biomasy. - Eliminovať negatívny vplyv evidovaných environmentálnych záťaží ich kvalifikovanou rekultiváciou - Likvidovať miesta nepovoleného uloženia odpadu a postihovať všetkých, ktorí vynášajú smeti a TKO na takéto skládky - Udržiavať vysokú biodiverzitu územia ochranou všetkých jednotlivých zložiek životného prostredia.
65
g) Vymedzenie zastavaného územia obce V ostatných rokoch bola realizovaná zástavba aj mimo terajšej hranice zastavaného územia. Jedná sa hlavne o lokalitu Stebník-Hutisko, v ktorej sa nachádzajú novopostavené rodinné domy. V návrhu je hranica zastaveného územia určená tak, aby bola odstránená táto nezrovnalosť. Upravená hranica zastavaného územia vedie okolo záhrad existujúcich a navrhovaných rodinných domov. Okrem týchto lokalít, ktoré sú už v súčasnosti reálne zastavané, je hranica zastavaného územia upravená aj v rozvojovej lokalite. Je to plocha na severovýchodnom okraji terajšieho zastavaného územia. Celková plocha rozšírenia je cca 39.060 m2 Výmera K.Ú. Je …..............................................cca 20 533 363 m2. Výmera zastavaného územia k 1.1.1990 je...........cca 376 857 m2. Výmera zastavaného územia s rozšírením je........cca 415 917 m2. h) Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území Dopravné zariadenia: Hranice cestných ochranných pásiem sú určené zvislými plochami vedenými po oboch stranách komunikácie a to vo vzdialenosti od osi vozovky : Cesta III. triedy 20 m Miestne komunikácie 15 m V cestných ochranných pásmach je zakázaná alebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť dotknuté komunikácie alebo premávku na nich. Výnimku zo zákazu povoľuje príslušný cestný správny orgán. V okolí kríženia ciest s inými pozemnými komunikáciami a na vnútornej strane oblúku ciest s polomerom menším ako 500 m je zakázané vysádzať alebo obnovovať stromy alebo vysoké kríky a pestovať také kultúry, ktoré by svojím vzrastom s prihliadnutím k úrovni terénu rušili rozhľad potrebný pre bezpečnú dopravu. Letisko Zborov: Časť katastrálneho územia obce Stebník nachádza v ochranných pásmach letiska Zborov, stanovených rozhodnutím Štátnej leteckej inšpekcie zn. 1-102/86 zo dňa 30.06.1986. Z vyhlásenych ochranných pásiem letiska Zborov a predpisu L 14 Z - Letiská pre letecké práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve vyplývajú nasledovné obmedzenia: Výškové obmedzenie stavieb, zariadení, stavebných mechanizmov, porastov a pod. je stanovené: - ochranným pásmom vzletovej roviny (sklon 2 % - 1:50) s výškovým obmedzením 358377,76 m n.m.B.p.v., - ochranným pásmom prechodových plôch (sklon 14,3 % - 1:7) výškovým obmedzenim 358-382,76 m n.m.B.p.v., - ochranným pásmom vodorovnej roviny s výškovým obmedzením 384 m n.m.B.p.v. - ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (vedenie musi byť riešené podzemným káblom). Nad túto výšku je zakázané umiestňovať akékol'vek stavby a zariadenia bez predchádzajúceho súhlasu Leteckúho úradu SR. Terén v časti katastrálneho územia už presahuje výšky stanovené ochranným pásmom 66
vodorovnej roviny a vzletovej roviny Letiska Zborov, to znamená, že tvorí leteckú prekážku. Letecký úrad zakazuje v tomto území umiestňovať akékoľvek stavby. Vyššie popísané ochranné pásma letiska Zborov, ako aj územie, na ktorom terén tvorí leteckú prekážku, sú znázornené vo výkresoch B.2.1., B.2.2., a B.3. V zmysle § 28 ods. 3 a §30 zákona č. 143/1998 z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je Letecký úrad SR dotknutým orgánom štátnej správy v povoľovacom procese stavieb a zariadení nestavebnej povahy v ochranných pásmach letísk a leteckých pozemných zariadení ako aj pri ďalších stavbách, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky, na základe čoho je potrebné požiadať Letecký úrad SR o súhlas pri stavbách a zariadeniach: - ktoré by svojou výškou, prevádzkou alebo použitím stavebných mechanizmov mohli narušiť vyššie popísané ochranné pásma letiska Zborov, - stavby a zariadenia vysoké 100 m a viac nad terénom (§ 30 ods. 1, pismeno a), - stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prirodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu (§ 30ods. 1, pismeno b), - zariadenia, ktoré móžu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kV a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice (§ 30 ods. 1, pismeno c), - zariadenia, ktoré môžu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilnovanie elektromagnetického žiarenia, klamlivé svetlá a silne svetelné zdroje (§ 30 ods. 1, pismeno d). Eenergetické zariadenia Ochranné a bezpečnostné pásma vonkajšieho elektrického vedenia stanovuje zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov a je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie krajného vodiča. Pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane 10 m Trafostanica VN/NN (stožiarová, kiosk) 10 m Podzemné vedenie do 110 kV 1m Závesné káblové vedenie do 110kV 2m V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia pod vedením je okrem iného zakázané 1. Zriaďovať stavby a konštrukcie 2. Pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m, vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia možno porasty pestovať do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča elektrického vedenia. Telekomunikačné vedenia a zariadenia Na ochranu telekomunikačných vedení (kábelových) sa v zmysle § 67 zákona č. 610/2003 Z.z. o telekomunikáciách, zriaďuje ochranné pásmo v šírke 1,5m od jeho osi obojstranne po celej dĺžke trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie, a v okruhu 2m, ak ide o nadzemné vedenie. V ochrannom pásme je zakázané a) umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete, b) vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.
67
Plynárenské siete a zariadenia Ochranné a bezpečnostné pásma rozvodov plynu stanovuje §56 a §57 zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov. Dôvodom ochrany plynárenských sietí je ochrana vzhľadom na spoľahlivosť a bezpečnosť ich prevádzky. Ochranné pásmo v zmysle tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prevádzkovaným tlakom nižším ako 0,4 MPa, Pri nízkotlakových a stredotlakových plynovodoch a prípojkách v zastavanom území obce 1m mimo zastavaného územia 4m Vysokotlakové vedenie a zariadenia 5m Bezpečnostné pásmo je priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je a) 10 m pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0,4 Mpa prevádzkovaných na voľnom priestranstve a na nezastavanom území, b) 20 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 Mpa a s menovitou svetlosťou do 350 mm, c) 50 m pri plynovodoch s tlakom od 0,4 MPa do 4 Mpa a s menovitou svetlosťou nad 350 mm, d) 50 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou do 150 mm, Stavebné činnosti a úpravy v teréne v ochrannom a bezpečnostnom pásme je možné realizovať len so súhlasom dodávateľa, ktorý zodpovedá za prevádzku príslušného plynárenského zariadenia. Vodárenské a kanalizačné zariadenia Na ochranu verejných vodovodov a kanalizácií pred poškodením sa podľa § 19 zákona č.422/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach vymedzuje pásmo ochrany: - 1,5 m na obidve strany od vonkajšieho obrysu potrubia pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500mm. V ochrannom pásme sa nesmú budovať stavby trvalého charakteru, vysádzať dreviny a pod. Akákoľvek stavebná činnosť v ochrannom pásme sa bude môcť vykonávať iba so súhlasom príslušných orgánov. Ochranné pásmo vodného zdroja (studňa, povrchový odber) 1.° sa stanovuje na základe špecifických podmienok konkrétneho zdroja v osobitnom konaní orgánu štátnej 68
vodnej správy. Územie katastra obce sa nachádza v ochrannom pásme 3° vodárenského zdroja Topľa-nad Giraltovcami. Podmienky pre činnosti v tomto území sú stanovené rozhodnutím bývalého ONV v Bardejove, č.285/85-33 zo dňa 29.10.1985. Do juhozápadnej časti katastra zasahuje ochranné pásmo 2° minerálnych prameňov Bardejovských kúpeľov. V tomto území je potrebné usmerňovať činnosti v súlade s príslušnými predpismi. Ochranné pásmo vodných tokov Pre potreby opráv a údržby ponechať voľný, nezastavaný pás šírky: - pozdĺž oboch brehov toku Rosucká voda a Stebnícky potok 5m - pozdĺž ostatných tokov 5m Pásmo hygienickej ochrany objektov živočíšnej výroby od krajného objektu ustajnenia zvierat 80-140 m V ochrannom pásme je neprípustné lokalizovať funkcie občianskej vybavenosti a obytné funkcie. Ochranné pásmo NPR Stebnícka Magura Ochranným pásmom rezervácie je pás územia široký 100 m po jej vonkajšom obvode a platí v ňom tretí stupeň ochrany podľa zákona č.543/2002 Z.z. Ochranné pásmo lesa Ochranné pásmo lesa tvoria pozemky do vzdialenosti 50m od okraja lesného pozemku. Na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia v ochrannom pásme lesa sa vyžaduje aj záväzné stanovisko orgánu štátnej správy lesného hospodárstva. Pásmo hygienickej ochrany cintorínov od hranice pozemku cintorína 50 m V ochrannom pásme je možné umiestňovať funkcie súvisiace s funkciou cintorína, neprípustné je lokalizovať funkcie občianskej vybavenosti a obytné funkcie. i) Plochy pre verejnoprospešné stavby - Koridor prejazdného úseku cesty III/54524 pre úpravu na kategóriu B3-MZ 8,0/50 s obojstrannými chodníkmi pre chodcov a cyklistov - Plocha pre vybudovanie cestného hraničného prechodu Stebnícka Huta – Blechnarka – Wysowa, vrátane koridoru pre cestné prepojenie Hutisko – hraničný prechod - Koridory v nových lokalitách IBV pre výstavbu navrhovaných obslužných miestnych komunikácii v kategóriach C3 – MO 6,5/40, C3 – MO 4,25/40,30, C3 - MOK 7,5/40, vrátane plôch obojstranných chodníkov a zelených postranných deliacich pásov. - Koridory jestvujúcich obslužných komunikácii pre ich úpravu na kategórie C3-MO 6,5/40,30 a C3-MO 4,25/30 vrátane min. jednostranných chodníkov a podľa potreby aj obratíšť v koncovej polohe a výhybni pre jednopruhové obojsmerné komunikácie. - Plocha novej obslužnej komunikácie vrátane chodníkov v navrhovanej lokalite IBV - Plochy zastávok SAD so zastávkovými pruhmi vrátane plochy pre prístrešky - Plochy parkovísk osobných automobilov pri objektoch občianskej vybavenosti - Koridory chodníkov samostatne trasovaných mimo uličných koridorov - Plochy pre úpravu cestného telesa a priľahlých plôch v neprehľadných úsekoch a v
69
priestoroch dopravných závad - Plochy pre pešie priestranstvá pri budove obecného úradu - Plocha pre dobudovanie kultúrno-športového areálu. - Priestor pre dobudovanie areálu futbalového ihriska - Koridory a plochy pre Vybudovanie kanalizačnej siete v obci a obecnej ČOV - Koridory vedení inžinierskych sietí a plochy pre zariadenia technického vybavenia územia - Plocha pre rozšírenie obecného cintorína - Plocha pre obecný zberný dvor a kompostovisko - Plochy pre vybudovanie vhodných protipovodňových opatrení na Stebníckom potoku (Pod dielcom), nad cintorínom a v lokalite pod Kozincom - Plochy pre realizáciu úprav korýt Rosuckej vody a jej prítokov v zastavanom území obce j) Určenie pre ktoré časti obce je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny Na území obce sa nenachádzajú lokality, pre ktoré by bolo nevyhnutné spracovať územný plán zóny. Pre dobudovanie verejných priestranstiev v centre obce je potrebné spracovať urbanisticko architektonickú štúdiu, ktorá stanoví architektonické stvárnenie spevnených plôch parkových plôch a zelene, verejného mobiliáru, osvetlenia a pod. k) Zoznam verejnoprospešných stavieb Vymedzenie verejnoprospešných stavieb: VEREJNOPROSPESNE STAVBY A. Stavby verejnej občianskej vybavenosti 1. rozšírenie obecného cintorína B. Dopravné stavby 2. odbočovacie a zaraďovacie pruhy pri autobusových zastávkach na regionálnej ceste III/54524 3. chodníky pre chodcov a cyklistov pozdlž cesty III/54524 a pešie priestranstvá pri obecnom úrade 4. rozšírenie a úprava siete miestnych a obslužných komunikácií 5. vybudovanie verejných odstavných plôch 6. vybudovanie cestného hraničného prechodu Stebnícka Huta – Blechnarka – Wysowa vrátane cesty III. triedy Hutisko-hraničný prechod s premvákou obmedzenou do 7,5t 7. úprava profilu cesty III/54524 v neprehladných úsekoch a úprava napojenia MOK na cestu III/54524 v západnej časti Z.Ú. s úpravou premostenia eliminácia dopravných závad C. Stavby technickej infraštruktúry územia 8. rozšírenie siete verejného vodovodu v nových lokalitách 9. rozšírenie siete verejného plynovodu v nových lokalitách 10. rozšírenie sekundárnej el. NN siete v nových lokalitá 11. výstavba obecnej kanalizácie a obecnej ČOV 12. protipovodňové opatrenia na ochranu zastavaného územia na tokoch pretekajúcich obcou 70
13. 14.
výstavba obecného zberného dvora a kompostoviska úprava koryta Rosuckej vody a jej prítokov v zastavanom území
D. Stavby pre šport 15. rekonštrukcia a dobudovanie areálu futbalového ihriska 16. rekonštrukcia a dobudovanie kultúrno-športového areálu 17. vybudovanie turistických a cyklistických trás
Vypracoval: Ing.arch. Stanislav Mráz Ing.arch. Marek Šarišský Ing.arch. Olga Kristiánová
71
