UNIVERZITA KOMENSKÉHO FILOZOFICKÁ FAKULTA Katedra archeológie 818 01 Bratislava 16, Gondova 2,
http://archeologia.fphil.uniba.sk
Výsledky archeologického výskumu kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej („Katarínka“) pri Dechticiach. Vedúci výskumu: doc. PhDr. Michal Slivka, CSc. Odborná spolupráca a autor výskumnej správy: Mgr. Ivana Kvetánová, PhD. V spolupráci so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže (ZKSM) Archeologický výskum v lete 2011 bol pokračovaním skúmania staršej gotickej kaplnky (15. až začiatok 17. stor.), ktorá sa nachádzala pôvodne pod ruinami františkánskeho kostola sv. Kataríny Alexandrijskej (17. – 18. stor.), ktorého ruiny možno vidieť do dnešných čias.
O existencií staršej kaplnky hovorili viaceré historické pramene (spomenieme napr. samotnú zakladaciu listinu kláštora z r. 1618). Zmienky boli však veľmi stručné. Presnejšiu predstavu a najmä potvrdenie jej existencie prináša archeologický výskum na „Katarínke“ realizovaný systematicky už niekoľko rokov. Vďaka historicko-architektonickému výskumu v spolupráci s Ing. Arch. J. Žuffovou sa nám podarilo na základe zachovaných štruktúr vytvoriť predpokladaný model a rozsah kaplnky. Ukázalo sa, že historické pramene správne indikovali existenciu staršej kaplnky, na mieste ktorej vznikol neskorší františkánsky kostol. Toto si možno vysvetliť tak, že kaplnka sa nachádzala presne pod presbytériom (sanktuáriom) barokového kostola, rovnako, že steny staršej kaplnky boli použité pri výstavbe neskoršieho kostola, s ktorou sa začalo po založení kláštora. Výskum ukázal, že oba predpoklady sú správne. Východná a zrejme aj časť západného múru, ktorý sa opiera o prirodzený skalný masív, boli jednoducho sekundárne využité pri stavbe františkánskeho kostola sv. Kataríny Alexandrijskej niekedy v priebehu 1. polovici 17. stor. Naopak severný múr staršej gotickej kaplnky, ktorý by bránil rozšíreniu stavby, bol zrušený a rozobraný. Zachovali sa z neho základy a len približne 20 cm nadzákladového muriva. Tieto boli prekryté neskoršími dlážkami už rozšíreného kostola.
Pohľad na skúmanú plochu presbytéria barokového kostola so zvyškami gotickej kaplnky Františkáni alebo architekti, ktorí boli na práce prizvaní, sa rozhodli zachovať pôvodnú orientáciu staršej stavby. Absida s oltárom bola umiestnená na južnej strane. Pri ďalších prácach jednoducho rozobrali múry absidy, ktorý mal slúžiť Františkánom.
Ing. Arch. J. Žuffová a Elorien naznačujú vodováhou, v ktorej úrovni bola približne dlážka pôvodnej gotickej kaplnky v priestore apsidy.
V okolí gotickej kaplnky vznikol i cintorín. Na prvé hroby sme objavili už počas výskumu v roku 2007. Na ľudské kosti sme narazili aj počas tohto leta v sonde 4, pri abside gotickej kaplnky. V tomto prípade však jednoznačne išlo o kostry z viacerých porušených hrobov, ktoré boli prehádzané na iné miesto.
Kostrový materiál sa hneď po vybratí zabalí do papierových vreciek a banánových krabíc a putuje na antropologickú analýzu antropologičke PhDr. Silvii Bodoríkovej, PhD. (Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave). Archeologický výskum nezanevrel úplne ani na skúmanie neskoršej histórie – areálu františkánskeho kostola a kláštora, ktorý tu fungoval takmer dve storočia, od jeho založenia v roku 1618, príchodu prvých mníchov v roku 1619 až po zatvorenie kláštora Jozefom II. v roku 1786 a odchodom posledných Františkánov rok neskôr. Miesto však nekončí svoju históriu odchodom posledných bratov do iných kláštorov alebo farností, kde neskôr pôsobili ako kňazi. Naopak, netreba zabúdať, že ich odchodom sa začína obdobie dlhodobého rozpadu objektu, ktorý sa ešte niekoľko desaťročí snažili eliminovať – či už zriadením ubytovne pre vojenských invalidov z Trnavy, alebo ustanovením strážcu. Práve vďaka zneužitie tejto funkcie sa urýchlil proces zániku objektu. Po tom ako strážca Štefan Hideghéty v roku 1793 spolu s 3 kumpánmi z Trnavy vykradli šľachtické hrobky nachádzajúce sa v lodi kostola, šľachtické rodiny presťahovali pochovaných predkov na iné bezpečnejšie miesto a stratili tak definitívne záujem o udržiavanie tohto miesta. Začalo sa obdobie dlhodobého rozpadu, ktorý je však archeologicky zaujímavé. Práve k tomuto obdobiu sa viaže nález kaplnky skrytej za presbytériom kostola, z jeho južnej strany. Kaplnka, ktorú podľa opisov v inventároch kláštora, možno stotožniť s menšou kaplnkou sv. Kataríny (netreba si ju zamieňať s veľkým barokovým františkánskym kostolom). Podľa historických prameňov bola práve táto kaplnka navštevovaná pútnikmi z okolia až do roku 1808 kedy hrozilo jej zrútenie a nemohla sa ďalej používať. Spomínaná kaplnka vznikla ešte v období baroka, pravdepodobne po polovici 17. stor. alebo začiatkom 18. stor. Podľa zvyškov zachovanej výzdoby stien ju možno porovnávať so štukovou výzdobou, ktorá zdobila bočnú kaplnku kostola objavenú v roku 2009. Farebná škála (žltá, biela, ružovo-červená) i výzdobné námety (akantové listy) sú naozaj takmer identické a možno uvažovať o tom, že práce na oboch kaplnkách realizovala tá istá štukatérska dielňa. Taktiež sa objavili zlomky fresiek so žlto-hnedým zatiaľ nie presne identifikovateľným motívom. Kaplnka za kostolom preukazuje však ďalší zaujímavý výzdobný detail – imitáciu prirodzeného prostredia jaskyne, ktorú sa snažili navodiť použitím sivo-modro-ružovo-červeného mramorovania, čo malo zrejme vyvolať dojem prirodzenej jaskyne. Z múrov kaplnky sa nezachovalo veľa. Jednoznačne bola pri jej výstavbe využíva skala nachádzajúca sa na západnej a juhozápadnej strane. Skala bola prispôsobená opracovaná a
rovno na ňu bola v niektorých miestach nanesená vrstva omietky a štukovej výzdoby. Ďalší múr – zo severovýchodnej strany bol čiastočne napojený na múr apsidy staršej gotickej kaplnky.
Imitácia mramorovania neočakávane zachovaná na skalnom masíve
Medzi omietkami sa našiel aj nezvyčajný kus štukovej výzdoby, ktorý okrem ružovej, sivej farby bol zdobený aj pásikom pozlátenej farby.
Štuková výzdoba v podobe akantového kvetu (vľavo) a fragmenty ďalšej zatiaľ presnejšie neurčenej výzdoby (vľavo)
Vnútorný priestor kaplnky bol rozdelený na tri úrovne. Prvú tvorila vstupná časť (pravdepodobne nebola zastrešená) v podobe tehlového pódia, ďalšia úroveň nachádzajúca sa už v interiéri, bola vydláždená sivými kamennými dlaždicami a predovšetkým tehlami, napokon posledná – najvyššie položená úroveň poskytovala miesto na umiestnenie malého podstavca, z ktorého sa zachovali nepatrné zvyšky. Možno uvažovať teda, že práve tuná sa nachádzal malý oltárik so sochou svätice. Spôsob zastrešenia zatiaľ zostáva otázny, i vďaka nepatrnej výške murív, ktoré sa zachovali. Archívne materiály spomínajú, vstup do kaplnky v podobe kamenného oblúkového portálu. Práce pri odkrývaní kaplnky boli podstatne skomplikované tým, že sme postupovali naozaj so štetcami v rukách. Len vďaka trpezlivosti a pomalému odkrývaniu sa podarilo vysledovať zvyšky omietok na skalnom masíve. Vďaka ich prítomnosti vieme predpokladať, pokiaľ kaplnka siahala. Zaujímavým faktom je, že tieto zvyšky kaplnky sa nachádzali naozaj len niekoľko centimetrov pod súčasnou úrovňou terénu. Boli bezpečne kryté hustým koreňovým systémov okolitých stromov, ktorý ich zároveň chránil, ale i spôsobil rozobratie niektorých častí tehlovej dlážky. Rovnako je otázkou, kam zmizol materiál z deštrukcie kaplnky. Tak ako ostatné múry kostola a kláštora, zrejme aj kaplnka bola rozobratá na stavebný materiál. Taktiež prudký spád terénu za kostolom mohol spôsobiť zosun materiálu do doliny za kláštorom. Kaplnka sa údajne používala až do roku 1808, kedy hrozilo jej zavalenie a v tom čase bola vraj už veľmi zúžená.
Pohľad na dlážku novoobjavenej kaplnky – pravdepodobne sv. Kataríny. Na fotke vľavo vidno zvyšky podstavca sochy, zvyšky dlažby a umelého prispôsobenia skalného povrchu. Na podlahe boli použité tehly s atypickými značkami W a AA umiestnené v kruhu s ďalšími symbolmi po oboch stranách. Začali sme pátrať po ich pôvode a prípadnom výskyte. Pôvodne sme uvažovali, že ide o kolky jablonickej rodiny Apponi. Objavili sme však identické tehly v Dechticiach. Kam mohli byť buď prevezené po zrušení kláštora alebo pochádzali z inej tehliarskej produkcie, ktorá bola organizovaná niektorou zo šľachtických rodín, ktorým prináležalo panstvo Dobrá Voda, kam spadala i obec Dechtice s kláštorným komplexom.
Tehla s kolko W alebo AA (?)
Kaplnka sa používala podľa písomných prameňov ešte niekoľko rokov po zatvorení kláštora – do r. 1808. Troška pochybností k tejto interprertácií prinášajú nálezy mincí. Z najvyššie položeného priestoru kaplnky, kde očakávame oltár, sa našli dve mince pochádzajúce z čias vlády Márie Terézie (1762). Keďže sa nachádzali tesne nad skalnou podlahou v jemnej vrstvičke nanoseného piesku dalo by sa uvažovať, že by mohli už pochádzať z obdobia zániku objektu. Kláštor bol však zatvorený až za vlády panovníčkinho syna Jozefa II. (1780-90). Je možné, že mince razené za jej vlády boli v tom čase ešte v obehu, rovnako aj počas vlády Františka I. (1792-1835), čo by potvrdilo datovanie zániku kaplnky aj na základe archeologických, ale aj písomných dokladov.
Socha sv. Kataríny bola z kaplnky na Katarínke prenesená do pohrebnej kaplnky rodiny Apponiovcov v Jablonici. Kde ju napokon možno vidieť dodnes.
V kostole sv. Štefana v Jablonici v hrobke rodiny Apponiovcov sa nachádza táto socha sv. Kataríny Alexandrijskej. Je možné, že práve táto socha sa nachádzala na oltári kaplnky objavenej archeologickým výskumom r. 2010-2011. Podľa opisu socha mala byť kamenná a pozlátená.
Tesne pred zasýpaním sondy 2 a pred dilemou, ktorý z múrov je starší sa nám podaril tento unikátny objav. Na bielej omietke múra vľavo sme našli „vynášaciu rysku“, ktorou si majstri murári pomohli pri prenášaní výšok. Neodmysliteľnou súčasťou archeológie je okrem odkrývania histórie aj jej zakrývanie. Žiaľ naše geografické podmienky nedovoľujú ponechanie niektorých architektúr voľne odokrytých. Najmä omietky a dlážky reagujú na vysokú vlhkosť vzduchu, dažde a mrazy. Rovnako je ich lepšie zakonzervovať a chrániť pod zemou, inak hrozí ich úplný rozpad. Časť tohtoročnej archeologickej sezóny sme teda museli venovať konzervovaniu a zakrývaniu sond, ktoré sme počas posledných 4 rokov vždy zabezpečovali „pred zimou“ provizórnym prestrešením.
Do zeminy, ktorou sme zakopali preskúmané sondy sme nezabudli vložiť odkaz vo fľaši pre ďalšie generácie.
Neodradilo nás ani daždivé a studené počasie júli a horúce v auguste.
O výsledky výskumu sa „živo“ zaujímajú turisti, ktorí sa prišli na Katarínku pozrieť alebo len náhodou prechádzajú okolo
Hĺbke sond musíme vždy prispôsobiť i dĺžku rebríka. Vďaka šikovným mladým Katarínkom, ich výroba nie je žiadnym problémom. Monachus prezentuje a testuje svoj nový výrobok.
Nález keramiky priamo v teréne
Umyté črepy pripravené na dokumentáciu a lepenie
Okrem ľudských kostí sme v sonde 4 objavili veľkú kvantitu zvieracích kostí. Zaujímavá bude analýza, ktorá objasní, či ide o zvyšky konzumovaných zvierat alebo len kosti lesnej zveri.
Jeden z najkrajších nálezov – nožík s perleťovou rukoväťou (sonda 4)
Ukážka stredovekej keramiky, ktorá sa nachádzala pod základom gotickej kaplnky.
Katarínkovia po ukončení tohtoročnej archeologickej sezóny Autori archeologického výskumu a správy: Mgr. Ivana Kvetánova, PhD.
[email protected] [email protected]
Doc. PhDr. Michal Slivka, Csc. Katedra archeológie Filozofická fakulta Univerzita Komenského Gondova 2 SK 818 01 Bratislava
© Michal Slivka 2011, © Ivana Kvetánová 2011
