Tatranský dvojtýždenník

slo Najbližšie čí nníka o dvojtýžde Tatranskéh 0 2 usta 16 vyjde 4. aug

1954

Tatranský dvojtýždenník Číslo: 14-15/XXVII

Vyšlo: 8. júla 2016

0,60 €

Letné dni v doline Zeleného plesa. Foto: M. Maličký

Aj toto leto sme pripravili pre vás súťaž. Tentoraz zabojujete o hru z vydavateľstva Dajama, ktorá vám môže byť dobrým sprievodcom i učiteľom pri spoznávaní histórie a rôznych zákutí Vysokých Tatier. Odpovede na otázky spolu s vystrihnutým kupónom zašlite k nám do redakcie. Viac na strane 18.

Aj pečiatky a dopisnice rozprávajú o histórii a približujú nám dobu, v ktorej každá z nich patrila k nejakému životnému príbehu. Ako sa na týchto „nosičoch“ informácii zaznamenalo aktuálne dianie, si môžete prečítať na stranách 6 a 7.

Posledný z trojice legendárnych tatranských Grandov, ktoré postavili ešte za čias Rakúsko-Uhorska oslavuje 110 rokov. Jeho otvorením sa začala písať nová kapitola v dejinách hotelierstva Štrbského Plesa. Začítajte sa do jeho príbehu na stranách 10 a 11.

2

TD 14-15/2016

videli sme Hlasujte! Mesto Vysoké Tatry sa spoločne s Futbalovým klubom Vysoké Tatry zapojilo do grantového programu Futbal to je hra 2016. Takto získané finančné prostriedky by boli použité na nákup nového športového náčinia ako sú lopty, dresy a podobne. V tomto grantovom programe budú úspešní tí, ktorí získajú najviac hlasov vo verejnom internetovom hlasovaní na stránke http://www. pomahajtesnami.sk/projekty/ region/PO. Náš projekt je pod názvom Podporme tatranskú futbalovú mládež a hlasovať sa dá do 30. júla. Celé dva týždne strávi vo Vysokých Tatrách 75 detí, našich krajanov zo Srbska, Chorvátska, Rakúska, Čiech i ťažko skúšanej Ukrajiny počas 25. ročníka Medzinárodného letného tábora Matice slovenskej, ktorý organizátori aj tentoraz situovali pod tatranské štíty. Deti sú ubytované v zariadení Škola v prírode Detský raj v Tatranskej Lesnej. Miko Hladký zo skupiny Gladiátor sa pripravoval na šnúru štyridsiatich koncertov vo Vysokých Tatrách. Na zlepšenie fyzickej kondície absolvoval niekoľko zhruba päťdesiat kilometrov dlhých cyklistických trás. Koncom júna sa v Hoteli Montfort v Tatranskej Javorine uskutočnili detské a dorastenecké sparingy boxerských nádejí z Ruska, Nemecka a Slovenska pod taktovkou ruského trénera V. P. Agajeva. Počas uplynulého víkendu na Štrbskom Plese stála Birell brána, ktorá pomáha hendikepovaným. Projekt Nezastaviteľní prilákal rekordných 7 378 ľudí, ktorí prešli popod bránu - na bicykli či pešo a pomohli tak dobrej veci. Za každého z nich prispela značka tohto nealkoholického osvieženia dvadsať centov na spoločné konto projektu. Celkovo sa počas predĺženého víkendu podarilo vyzbierať 1 475,60 eur.  (ija)

počuli sme

Spravodajstvo

Pod Tatrami už zosadajú aj lietadlá z Tel Avivu POPRAD/VYSOKÉ TATRY – Pod Tatrami najnovšie pristávajú predať letenky aj cestujúcim, ktorí už aj lietadlá z Izraela. Prví cestujúci zosadli na popradskom chcú letieť zo Slovenska do Izraeletisku minulý utorok, ďalších doviezol taliansky dopravca la,“ uviedol Ivan Hečko, riaditeľ obchodno-ekonomického úseku o týždeň neskôr. popradského letiska. Ako dodal, Boeing 737 s  vyše stovkou pa- kou voľbou,“ dodala Žigová. sažierov na palube privítali šamDovolenkári, ktorí priletia pod snahou letiska je, aby sa zo sezónpanským i vodnou bránou. Medzi Tatry z  Tel Avivu, by mali svoju nej linky stala celoročná. Záujem prvými cestujúcimi boli nielen letnú dovolenku tráviť v  27 rôz- má i druhá strana. Podľa riaditeľa dovolenkári, ktorí prišli obdivo- nych hoteloch v  rámci celého cestovnej kancelárie v  Tel Avive vať krásy Tatier, ale i  tréner fut- regiónu. „Sme radi, že sa nám tieto lety sú len začiatok spolubalového mužstva so svojimi zve- podarilo naplniť jednu zo svojich práce s vidinou pravidelného rencami. „Sme na Slovensku po priorít, a to oslovovanie nových spojenia. „Viac ako desať rokov prvý raz. Priviezli sme devätnásť cieľových trhov a aktívnou činnos- sme snívali o tom, že budeme lietať futbalistov na tréningový camp ťou pritiahnuť do nášho regiónu pod Tatry. Verím, že toto je len zado Popradu a jeden deň sa určite hostí z novej destinácie. Ide o prvý čiatok a už budúce leto tu budeme pôjdeme pozrieť aj do Tatier,“ pre- a naozaj obrovský úspech, ktorý voziť podstatne viac turistov,“ vyzradil plány izraelský kouč. sa podaril práve destinačnej ces- jadril sa Icik Pozmantir. Okrem Tel Avivu sa dá spod Počas letnej sezóny na poprad- tovnej kancelárii, ktorej založenie skom letisku očakávajú dokopy iniciovala OOCR RVT,“ pozna- Tatier vďaka letným charterom momentálne dostať aj do buldesať letov z  Tel Avivu. O  tom, menala Žigová. Keďže ide o  incomingovú lin- harského Burgasu, albánskej či linka ostane alebo skončí, rozhodne záujem cestujúcich. „Pevne ku, prioritou je privážanie izrael- Tirany a  gréckeho Araxosu, jeveríme, že ich to osloví natoľko, že skej klientely. „Pokiaľ by nedošlo dinou pravidelnou celoročnou charterové lety a spolupráca s des- k stopercentnému naplneniu lie- linkou je spojenie s  britským (pet) tináciou Izrael budú pokračovať aj tadla, cestovná kancelária môže Londýnom.  v  iných ročných obdobiach,“ povedala Andrea Žigová, výkonná riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT). Práve tá iniciovala rozlietanie novej linky z izraelskej metropoly. „Je to veľmi zaujímavá klientela, radi cestujú a  objavujú nové destinácie, takže Prvý let z Tel Avivu privítali pod Tatrami v posledný júnový utorok s veľponúknuť im Slovensko, ktoré má kou slávou. Nechýbalo šampanské ani vodná brána. Foto: pet naozaj široké možnosti, bolo logic-

Rátajú s približne polstovkou bytov O  budovu tatranskolomnického kina prejavil okrem miestneho občianskeho združenia, ktoré ho plánuje premeniť na interaktívny edukačno-zábavný park, aj bratislavský developer. Chcel by v ňom urobiť byty. Miestnym poslancom už predložil aj konceptuálny návrh revitalizácie, ktorý uvažuje s  dvoma variantnými riešeniami. Oba rátajú s prestavbou objektu na byty, pričom by mala ostať zachovaná divadelno-spoločenská sála a ďalšie, v súčasnosti využívané priestory. Investor navrhuje zachovať súčasný pôdorys i  prednú, dominantnú časť budovy, tak aby sa nenarušil jej pôvodný architektonický výraz. Po dokončení by v tri plus jedna podlažnej stavbe mohla byť približne polstovka bytov, z nich takmer štyridsať má byť dvojizbových. Viac o zámere nám prezradil Roman Vašš z bratislavskej eseročky Mikaja. Prečo by ste sa chceli pustiť do revitalizácie kina Tatry? Vyhľadávanie obchodných príležitostí v oblasti revitalizácie a rekonštrukcie stavebných objektov je prirodzenou náplňou našej spoločnosti. Zapodievame sa touto činnosťou už niekoľko rokov a máme za sebou už úspešné realizácie. Chodíme po svete s „otvorenými očami“ a snažíme sa nájsť práve objekty, ktoré nie sú využívané, ale stále nie sú natoľko schátrané, aby boli určené na asanáciu. To je aj príklad kina v Tatranskej Lomnici. Navyše budova má výbornú polohu pre finálnu funkciu využitia a koexistencia občianskej vybavenosti a

štartovacích bytov sa nám zdá byť vhodná aj pre celú komunitu obce, keďže podľa mne dostupných informácií podobný objekt sa v nej nenachádza. Sme presvedčení, že takto koncipovaný projekt bude obojstranným prínosom. S čím okrem bytov ráta váš zámer? Určenie finálneho využitia zrekonštruovaného priestoru je na zastupiteľstve, my, samozrejme, zohľadníme špecifiká pri jeho rekonštrukcii. V tejto etape hovoríme o divadelnom priestore (sála) spolu so zázemím, reštauračnom zariadení (kaviareň/krčma), výstavnej miestnosti, možno lekárni a sociálnych zariadeniach. Finálna funkcia bude určite ovplyvnená aj parkovacími kapacitami, ktoré tento objekt nemá bezlimitné a normatívom sa v tomto smere nevyhneme. Kedy plánujete začať s realizáciou a ako dlho by podľa vašich odhadov mala trvať? Toto je, žiaľ zložitá otázka, keďže k  dnešnému dňu hovoríme o ideovom zámere, ktorý ešte určite nie je v štádiu projektu s definovaným rámcom realizácie. Rozhodnutie je na miestnej samospráve (občanoch), či takýto projekt vo svojom okolí uvítajú a prejavia nám dôveru. Akonáhle dosiahneme tento míľnik, môžeme sa dať do plánovania celého procesu. Obyčajne prípravná fáza, teda príprava dokumentácie a plánovanie zaberie niekoľkonásobne viac času ako samotná výstavba, na ktorú dodatočne ešte vplýva napríklad počasie. Z doterajších skúseností môžem povedať, že revitalizácia takéhoto rozsahu by sa mala vmestiť do jedného roka aj so započítaním možných rizík. (pet)

3

TD 14-15/2016

Spravodajstvo

Rokovalo sa o územnom pláne, parkoviskách i súdnych sporoch samosprávy STARÝ SMOKOVEC – Minulý týždeň vo štvrtok rokovalo Mestské zastupiteľstvo (MsZ) Vysoké Tatry. Hneď v úvode požiadal poslanec Alexander Gálfy, aby bolo do programu zaradené zrušenie uznesenia z minulého roku, kde vlani ponúkla samospráva zápočet pohľadávky s firmou Gasmonta, ktorá mala v prenájme priestory v Centre služieb Dolný Smokovec a momentálne je s radnicou v súdnom spore. „Táto spoločnosť ho neprijala, takže uznesenie nie je vykonateľné. Navyše, dávame ako poslanci na zváženie pánovi primátorovi, aby nás v tomto súdnom spore nezastupoval František Komka. Objavilo sa tam viacero nezrovnalostí, ako napríklad, že som bol predvolaný ako svedok, hoci som v uvedenom období ešte nebol poslancom a podobne,“ priblížil dôvody smokovecký poslanec.

Aj v druhom prípade malo viesť rozšírenie programu o  zrušenie jedného z  minuloročných uznesení, ktoré zaväzovalo spoločnosť Tatry mounaitn resorts (TMR) k  tomu, aby spornú bráničku od údolnej stanice lanovky v  Tatranskej Lomnici k stánkom na parkovisku nechala otvorenú celoročne. „Keďže spoločnosť TMR tvrdila, že v zime bránička nemôže ostať otvorená z  dôvodu bezpečnosti, hľadali sme riešenie, ako zabezpečiť prístup lyžiarov k stánkom. Dohodli sme sa, že v týchto miestach vybuduje TMR ešte jedny schody, ktoré budú k dispozícii návštevníkom celoročne a počas letných mesiacov bude otvorená aj kontroverzná bránička,“ vysvetlil Jozef Janiga, viceprimátor mesta Vysoké Tatry. Hlavný kontrolór mesta predložil poslancom prehľad o  plnení predchádzajúcich uznesení, ale aj správu a  vykonanej kontrole súvisiacej s  dodržiavaním hospodárenia, efektívnosti a účelnosti čerpania mestského rozpočtu za prvý štvrťrok 2016. Podľa plánu kon-

trolnej činnosti v druhom polroku budú pod drobnohľadom cestovné príkazy základných škôl v Dolnom Smokovci a  Tatranskej Lomnici, zúčtovanie dotácií mestského rozpočtu, ale aj jeho celkové čerpanie. Podľa predloženej správy radnica hospodárila v  prvom tohtoročnom kvartáli s  prevahou príjmov nad výdavkami v  čiastke necelých 471-tisíc eur. „Výsledok je ovplyvnený poskytnutím kapitálovej dotácie na rekonštrukciu poškodených miestnych komunikácií a  chodníkov vo výške 300-tisíc eur i zostatku nevyčerpaných prostriedkov z minulého roka v sume 63,3-tisíc eur,“ konštatuje v správe Mária Fábryová, hlavná ekonómka mesta Vysoké Tatry. Poslanci sa oboznámili s  informatívnou správou o  vyhodnotení uplynulej zimnej sezóny, ktorá síce z  pohľadu počasia nebola úplne ideálna, ale návštevnosť bola vyššia ako v  rovnakom období pred rokom. Jedným z  ukazovateľov je výber dane z  ubytovania, ktorý v prvom štvrťroku narástol o  21,51

Z interpelácií a diskusie Interpelácie odštartoval poslanec Pavel Schlaffer, ktorý upozornil na to, že už pred časom žiadal, aby búdka pre parkárov na parkovisku pod jaskyňou v Tatranskej Lomnici bola presunutá na iné miesto. „Blíži sa čas rekonštrukcie hasičskej zbrojnice, pri ktorej bude zavadzať. Dostali sme prísľub, že ju nájomca parkoviska presunie, ale doteraz sa nič nestalo,“ konštatoval zástupca obyvateľov Tatranskej Kotliny. Sklamanie netajil poslanec Alexander Gálfy, ktorý sa pýtal, čo sa buduje pri Hoteli Atrium v Novom Smokovci: „Ja som dúfal, že zväčšia detské ihrisko, nie parkovisko.“ Vrátil sa aj k téme nájomného vzťahu tatranskej samosprávy so spoločnosťou Gasmonta. „Chcel by som vedieť, či výpoveď zmluvy z 30. júna 2014 sa uskutočnila v súlade s podmienkami o nájme? Kto a kedy tento vzťah ukončil? Podľa môjho právneho názoru nájomný vzťah naďalej trvá,“ vyslovil názor A. Gálfy. Poslanec Róbert Gálfy dal poslanecký návrh, aby v kalendárnom roku od 1. mája do 31. októbra boli z účelovej komunikácie zo Starého Smokovca na Hrebienok vylúčené športové atrakcie. „Prevádzkovatelia týchto atrakcií neboli ochotní rešpektovať stanovené pravidlá, čím ohrozovali turistov, ktorí ju využívali,“ odôvodnil svoj návrh R. Gálfy, ktorý taktiež požiadal o predloženie všetkých súdnych sporov mesta Vysoké Tatry

percenta. Taktiež zobrali na vedomie súhrn informácií, teda čo všetko je na aktuálne rozbiehajúcu sa sezónu pripravené pre návštevníkov Vysokých Tatier. Popri týchto správach vyslovil požiadavku poslanec Róbert Gálfy aj za svojich kolegov, že by radi navštívili priestory Vily Ilona v  Starom Smokovci a  upozornil aj na chyby v propagačnom materiáli Sprievodca Tatranskými zážitkami vydanom oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Vysoké Tatry. Mestská spoločnosť Tatry-Teplo pripravila pre poslanecký zbor sumár hospodárenia za uplynulý rok. „Výsledky za rok 2015 považujeme za najlepšie v doterajšej histórii firmy. Ďalší rozvoj spoločnosti bude v  tomto roku opäť smerovať k  rozšíreniu našich výkonov v  podobe priberania ďalších bytových domov do našej správy, k  zvyšovaniu produktivity práce a  k  racionalizácii v  tepelnej energetike,“ zhodnotil Jozef Kručay, konateľ spoločnosti. Mestská eseročka spravuje 1  045 bytov a  nebytových priestorov,

za posledných päť rokov. Zaujímal sa nielen o tie, v ktorých mesto zastupuje František Komka, ale aj ostatné. Poslanec Tomáš Tišťan vystúpil s niekoľkými diskusnými príspevkami. V úvode tlmočil požiadavku členov Denného centra v Tatranskej Lomnici na výrub stromu pri vchode do objektu, kde sa stretávajú, pretože je to vraj alergén. Ďalej upozornil na presakujúcu kanalizáciu pri lomnickej základnej škole a vrátil sa aj k verejnému zhromaždeniu, ktoré sa konalo v polovici júna v tejto časti mesta. Napokon oficiálne oznámil, že sa vzdáva postu poslanca, ako dôvod uviedol realizáciu zahraničných projektov. Na jeho miesto nastúpi ďalší kandidát v poradí z komunálnych volieb z roku 2014, Michal Hanč. Poslankyňa Darina Jatiová upozornila, že na webovej stránke mesta je stále uvedené staré sídlo lekárne v Starom Smokovci, čo najmä návštevníkov pletie, a taktiež sú tam aj ďalšie informácie, ktoré by bolo potrebné aktualizovať. Diskusiu ukončil R. Gálfy, ktorý prostredníctvom fotografickej prezentácie ukázal, ako vyzerajú cyklotrasy v horských oblastiach mimo Slovenska. Cyklistika zažíva renesanciu a získava si stále viac priaznivcov. „Cyklisti očakávajú nielen jazdu po lese, ale aj bezpečné vyznačené pásy po cestách,“ argumentoval dolnosmokovecký poslanec.  (ija)

z toho 185 nájomných bytov a nebytových priestorov. Okrem toho sa stará o 21 mestských objektov a 78 domov v osobnom vlastníctve a 13 domov s  nájomnými bytmi. Spoločnosť ukončila kalendárny rok 2015 so ziskom 11,7-tisíc eur. Mestský parlament predĺžil nájomné zmluvy na parkovacie plochy pre mestskú akciovku VPS Vysoké Tatry. Poslanec Milan Maník dal poslanecký návrh, aby sa zvýšil prenájom týchto parkovacích plôch z pôvodných 122,46–tisíc eur o 45-tisíc a  zároveň, aby však táto spoločnosť mala možnosť prenajímať tieto plochy tretím osobám. Pri nájme nebytových priestorov pre pána Benczeho v  objekte Centrum služieb Dolný Smokovec, ktorý má o  ne záujem, ale nie za cenu stanovenú v  súlade so Zásadami hospodárenia a  nakladania s majetkom mesta, ale za polovičnú cenu, čo odôvodnil plánovanými investíciami, sa rozprúdila diskusia o cenovej mape nájmov. Takéto úľavy sú však možné len s osobitým zreteľom. „Mali by sme si uvedomiť status pojmu osobitého zreteľa, ktorý by mal byť využívaný na účely poskytovania starostlivosti zariadeniu sociálnych služieb, zdravotníckemu zariadeniu, škole alebo školskému zariadeniu, pri prevode pozemkov nízkej výmery, prevode majetku malej hodnoty a podobne, čo nie je tento prípad. Tieto priestory dlhodobo nevieme prenajať, mali by sme sa zamyslieť, či cena dvadsať eur za štvorák je adekvátna. Možno by sme mali „prekopať“ všetky ceny na periférii,“ zamyslel sa R. Gálfy. Svojvoľne však znížiť cenu prenájmu mestského majetku nemôžu. „Porušili by sme zásady a  vyvolali tak precedens. Navrhujem tento materiál stiahnuť z rokovania a pozvať pána Benczeho na zasadnutie finančnej komisie,“ navrhol Janiga. Poslanci odklepli prevod akcií Kúpeľov Nový Smokovec, ktoré doposiaľ tatranská samospráva vlastnila. Samospráva ešte v  roku 1995 získala peťpercentný podiel v  tejto spoločnosti, čo činí 1 864 akcií v  nominálnej hodnote 33,19 eur. V roku 2006 však došlo k navýšeniu základného imania a  uvedený počet akcií už zodpovedá len 3,91 percentnému podielu, a  to sa čoskoro ráta s ďalším navyšovaním. „Nikdy sme nemali žiadne výnosy z  tejto spoločnosti a  s takýmto malým podielom nevieme ani nič ovplyvniť,“ vysvetlil návrh predaja Ján Mokoš, primátor mesta Vysoké Tatry. Akcie napokon tatranská samospráva predala za 12 116 eur. (pokračovanie na str.4)

4

TD 14-15/2016

Spravodajstvo

S TATRYCard už piate leto STARÝ SMOKOVEC – TATRY Card vstúpila už do svojej piatej letnej sezóny. Jej výhody môžu v súčasnosti využívať návštevníci, ktorí sa v regióne Vysokých Tatier ubytujú minimálne na jednu noc. Od leta 2012, kedy regionálna karta absolvovala svoju prvú sezónu, prešiel projekt viacerými zmenami. V súčasnej podobe je podľa výkonnej riaditeľky oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT) zmyslom karty stať sa pre jej držiteľa kľúčom k zážitkom. „TATRY CARD je pre náš región zjednocujúcim prvkom, keďže snahou je, aby projekt podporovalo čo najviac subjektov v rámci regiónu – a to

ako na strane jej vystavovateľov, tak aj na strane akceptačných miest,“ zdôraznila Andrea Žigová. Keďže karta je viazaná výlučne na pobyt na území regiónu, môžu ju hostia získať len v partnerských ubytovacích zariadeniach. Túto sezónu je ich zazmluvnených vyše sto a ďalších cez šesťdesiat subjektov je do projektu zapojených cez poskytovanie služieb, na ktoré sa dajú s kartou čerpať určité výhody.

Ešte posledné spoločné fotografie, od prvákov, ktorí majú prvý rok za sebou, až po deviatakov. Tí zasa ukončili jednu etapu a odchádzajú na stredné školy. Školáci už svoje vysvedčenia poznajú a prvý týždeň letných prázdnin majú za sebou. Nový školský rok sa začína v pondelok 5. septembra. Na fotografii žiaci Základnej školy s Materskou školou v Dolnom Smokovci. Foto: ija

Rokovalo sa ... Mesto Vysoké Tatry opäť vyhlásilo obchodnú verejnú súťaž na predaj troch parciel určených na výstavbu individuálnej bytovej výstavby v Dolnom Smokovci, podrobnosti nájdete na webovej stránke mesta www.vysoketatry.sk. Na programe boli aj zmeny a doplnky Územného plánu mesta Vysoké Tatry na rok 2016, ktoré prešli pripomienkovým procesom. „Viem, že sa vždy schvaľovali, alebo zamietali unblock, ale dávam na zváženie, či by nebolo lepšie hlasovať o každom zvlášť. Poslanci sa nemusia stotožniť so všetkými návrhmi. Zaujímalo by ma, ako sa do bloku „Súhlasí“ dostali požiadavky spoločnosti Sintra. Sám som predstaviteľov tejto spoločnosti požiadal, aby nám poslali vizualizácie, ako by to malo vyzerať a neposlali ich, nemali by sme schvaľovať, keď nevieme, ako to bude vyzerať,“ rozprúdil diskusiu poslanec Tomáš Tišťan. K téme sa vyjadrila aj Dana Šípková, ktorá vysvetlila, že k zámeru tejto spoločnosti boli s poslancami dve stretnutia. „Z oboch rokovaní k územnému plánu je zápisnica a poslanci to posunuli ďalej. Čo sa týka spoločnosti Sintra, mesto stanoví podmienky, ako to bude vyzerať, pretože je to náš územný plán,“ povedala zastupujúca vedúca oddelenia územného plánovania, výstavby, životného prostredia a dopravy mesta Vysoké Tatry. Dlhšie sa hovorilo aj o  požiadavke nadstavby objektu garáží v  Tatranských Matliaroch, proti ktorej sa búria obyvatelia neďalekého obytného domu a svoj postoj predstavili aj MsZ. „Ak by sa realizoval zámer s nadstavbou na objekte garáží, vyrástla by tu taká istá veľká budova, ako je neďaleký bytový dom. Tým by sa zmenila kvalita života nielen dvadsiatich troch rodín z bytovky, ale aj ďalších piatich, ktoré žijú vo fínskych domčekoch. Súvisia s tým však aj ďalšie problémy, napríklad s vodou,“ prihovorila sa k poslancom Mária Jakešová, obyvateľka z Tatranských Matliarov. Poslaneckým návrhom viceprimátora sa napokon táto požiadavka preklasifikovala medzi tie, ktoré nebudú akceptované v zmenách a doplnkoch územného plánu tatranskej samosprávy.  (ija) (dokončenie zo str. 3)

Najväčšej popularite sa medzi návštevníkmi v rámci jej benefitov podľa slov výkonnej riaditeľky OOCR RVT teší bezplatné cestovanie električkami a zubačkou počas doby platnosti karty. Milovníci aktívneho pohybu a turistiky zase oceňujú bezplatné horské poistenie. „Z ďalších obľúbených benefitov, na ktoré sa návštevníci nášho regiónu môžu tešiť počas tejto letnej sezóny, spomeniem zvýhodnené vstupy do popradského aquaparku, či na adrenalínovú jazdu na horských trojkolkách,“ konkretizovala Žigová. V prí-

pade nepriaznivého počasia môžu využiť napríklad zvýhodnené vstupy do múzeí, galérií, hotelových wellness centier či gastro prevádzok v regióne. „Všetky výhody a benefity je možné čerpať počas pobytu v maximálnej dĺžke štyri dni, to znamená tri noci. Pri dlhšom pobyte je však možné kartu opätovne nabiť a čerpať benefity ďalej,“ dodala výkonná riaditeľka OOCR RVT. Letná karta platí až do 24. novembra, hneď na druhý deň ju „preklopia“ na zimnú verziu.  (pet)

Informácie o meste Vysoké Tatry aj v telefóne STARÝ SMOKOVEC – Po bezplatných informatívnych SMS správach, ktoré si môže ktokoľvek nechať posielať, tatranská samospráva prichádza s ďalšou službou pre širokú verejnosť. Od polovice júna je možné si stiahnuť mobilnú aplikáciu, vďaka ktorej sa zobrazí podobné vyobrazenie stránky, akú poznáme pri „naťukaní“ webovej stránky www.vysoketatry.sk. „Túto službu ponúkame prostredníctvom eseročky Weby Group, ktorá spravuje webové stránky mnohých slovenských miest a obcí. Potrebné je vybrať si len mesto,“ priblížil Tibor Kilian, informatik mesta Vysoké Tatry. Táto služba je k  dispozícii v  Google play ako ktorákoľvek iná aplikácia pre mobilné telefóny. Všetky informácie si tak budete môcť pozrieť priamo vo svojom telefóne a prvoplánovo je určená pre občanov, aj keď je možné sa z nej dozvedieť aj mnoho o kultúrno-spoločenskom či športovom dianí. „Aplikácia je zatiaľ v skúšobnom režime a jej nedostatky, ako sa hovorí, vychytávame za pochodu. Časom by sme však chceli, aby sa takouto cestou dostali ľudia ku všetkým informáciám a  dokonca si tu mohli prečítať aj Tatranský dvojtýždenník,“ doplnil Kilian. Mobilná aplikácia je virtuálne dostupná pre operačné systémy iOS a Android od verzie 4.4.  (ija)

V posledný júnový štvrtok sa v obradnej miestnosti Mestského úradu v Starom Smokovci stretli jubilujúci obyvatelia mesta Vysoké Tatry. Od apríla do júna si krásne životné míľniky pripomenulo 61 obyvateľov. Pozvanie primátora neodmietla ani trojica oslávenkýň, 92-ročná Magdaléna Jakubeková a 91-ročná Rozália Šibová, obe z Tatranskej Lomnice. Trojlístok dopĺňa 91-ročná Mária Kubrická z Dolného Smokovca.  Foto: ija

Tatranské spektrum

5

TD 14-15/2016

Malíkove fotografie v múzeu Výber z tvorby Viliama Malíka, ktorý patrí medzi najvýznamSvojej prvej autorskej výnejších predstaviteľov modernej fotografie na Slovensku stavy sa však dočkal až ako v prvej polovici 20. storočia, pripravilo na leto pre svojich 83-ročný, keď mal deväťdesiatnávštevníkov starosmokovecké Múzeum tatranskej kinematopäť získal cenu za celoživotné grafie a fotografie. Rodák z Bratislavy, ktorého srdce bilo pre dielo a stal sa Osobnosťou sloTatry, sa síce svojho sna usporiadať si k storočnici autorskú venskej fotografie. K nedožitej výstavu už nedožil, avšak teraz, štyri roky po svojom odchode, stovke mu Slovenská národná sa na miesta, ktoré mu boli také blízke, vracia aspoň symbolicgaléria v  roku 2013 pripravila ky, prostredníctvom fotografií. veľkolepú retrospektívnu výKúzlu fotografie podľahol stavu, v rámci ktorej predstaviTie najznámejšie, ako bombardovanie Bratislavy po- Malík ešte ako študent obchod- la aj jeho krátke filmové dokučas druhej svetovej vojny aj nej akadémie v Bratislave. Bola menty. Malík bol totiž nielen s horiacou rafinériou Apollo to láska na prvý pohľad a na celý fotografom – amatérom. Kači zábery z  cyklu Repatrian- život. Už ako dvadsaťpäťročný merou sa mu podarilo zachytiť ti, alebo výstavby pamätníka patril medzi najvýznamnejších rôzne významné udalosti, ako M. R. Štefánika však v  múzeu fotografov na Slovensku. Od napríklad návštevu rumunskénenájdete. Výstava je zameraná roku 1932 bol členom prestíž- ho kráľa Karola II., slávnostnú predovšetkým na Malíkovu fo- neho Združenia fotoamatérov promóciu Edvarda Beneša na tografickú tvorbu z tatranského obdobia. „Bola navrhnutá tak, aby ukázala aj inú tvár fotografie ako len krajinkársku,“ vraví Ján Fečík. Medzi vystavenými snímkami tak objavíte zábery z lyžiarskych pretekov nad Zeleným plesom či výsadby stromčekov pochádzajúce z približne polovice 50. rokov 20. storočia, ale aj tie, ktoré urobil po vetrovej kalamite z novembra 2004. Malík svojím fotoaparátom zachytil nielen krásy hôr, ale i ľudí a budovy, z ktorých väčšina má dnes úplne iný vzhľad, alebo už ani neexistuje. „Sú tu naozaj zábery všetkého druhu. Meno Viliam Malík pribudlo aj do siene osobností múzea. Tabuľa venovaná Zaujímavá je napríklad fotonestorovi modernej dokumentárnej a reportážnej fotografie si našla miesto grafia Kežmarskej chaty. Podľa hneď vedľa takých velikánov, akými boli Juraj Weincziller či Karol Divald starší. mňa ide o jeden z posledných jej „Boli by sme radi, keby sme tu mali aspoň tie najvýznamnejšie osobnosti z oblasti filmu a fotografie. Viliam Malík určite patril medzi ne a zhodou okolností záberov predtým ako v  októbri bol takpovediac na dosah, keďže s jeho synom Dušanom sme boli dlhoroční 1974 vyhorela. Za pozornosť stokolegovia,“ prezradil nám Ján Fečík (na snímke vpravo).  Foto: pet jí aj snímka, na ktorej je zachytená sedačka na Chopok. Možno YMCA a od roku 1936 externe Univerzite Komenského v Braje to jedna z  prvých. Odhadu- spolupracoval s Českosloven- tislave, stavbu Štefánikovho jem, že ju mohol urobiť okolo skou tlačovou kanceláriou. Ako pomníka či otvorenie železničroku 1955,“ konkretizuje Fečík, filmár aj fotoreportér zazna- nej trate Púchov – Lideč. On sám zvykol hovorievať, ktorému sa zábery na výstavu menával udalosti v Bratislave a podarilo získať priamo od Ma- širšom okolí. Na jubilejnej vý- že fotografie sú okná do svelíkovho syna Dušana. Vďačným stave Slovensko vo fotografii v ta. Tie jeho vám otvoria okná objektom pre fotografa, ktorý roku 1938 získal čestné uznanie do dejín Slovenska. Prevedú patril k priekopníkom moder- za vystavenú kolekciu. Spolu s vás miestami, ktoré už dávno nej dokumentárnej a reportáž- Milošom Dohnánym sa mu do- zmenil čas, sprítomnia okaminej fotografie, však boli i ďalšie konca podarilo prehovoriť pro- hy histórie, poodkryjú neraz stavby, medzi nimi nechýbalo fesora Karola Plicku pre pravi- zabudnuté udalosti či tváre. ani  sanatórium v  Tatranskej delnú spoluprácu pri vzdelávaní Hoci svojím fotoaparátom Kotline, kde nastúpil v polo- kinoamatérov YMCA. O  rok zmapoval Malík poriadny kuvici minulého storočia. A  hoci neskôr Malíka zvolili do výboru sisko našej minulosti, v múzeu v roku 1974 odišiel do dôchod- Fotozboru Klubu slovenských nájdete len nepatrný zlomok ku, až do konca života sem cho- turistov a lyžiarov ako tajomní- z  jeho bohatého fotoarchívu. dieval z  Trenčianskych Teplíc. ka a v januári 1943 sa stal jeho Snímky však plánujú počas Mal tu totiž svoj tatranský foto- náčelníkom. V roku 1946 už leta obmeniť. Výstavu fotografií doposiaľ ateliér. Jeho pôsobenie v tomto zastával funkciu podpredsedu kúte Slovenska dodnes pripo- Zväzu československých klubov najdlhšie činného slovenského mínajú aj zábery na stenách fotografov amatérov so sídlom fotografa nájdete vo vile Alica v Prahe. až do 18. septembra.  (pet) čitárne.

Avizujeme Tradičným dobytím mestských hradieb odštartuje v Kežmarku už dnes krátko pred jednou hodinou popoludní najväčší remeselnícky sviatok v širokom okolí. V poradí už 26. ročník medzinárodného festivalu Európske ľudové remeslo (EĽRO) sa organizátori rozhodli venovať hrnčiarom a kníhtlačiarom, svoj kumšt počas troch dní však predvedú aj ostatní remeselníci. Návštevníkov čaká bohatý program, v ktorom sa predstavia domáce i zahraničné folklórne súbory, chýbať nebudú ani „ťaháky“ v podobe legendárnej Tublatanky, pesničkára Pavla Hammela, Kristíny či Kandráčovcov, mladších istotne potešia hviezdy zo Superstar Emma Drobná a Štepán Urbán. Na Kežmarskom hrade to opäť „roztočia“ divadelníci z exTEATRO, ktorí v rámci obľúbených Krvavých dejín odohrajú nový titul SARA inšpirovaný príbehmi Židov z mesta a okolia. Svoje umenie predvedú i šermiari a sokoliari. Novinkou bude historický tábor s dobovými hrami, divákov do dávnej minulosti vráti aj rytiersky turnaj na koňoch, ktorý sa odohrá priamo pred hradom. Bodku za festivalom dá rovnako ako po minulé roky korunovácia Kráľa remesiel. Vstupenky na festival vás vyjdú v predpredaji na 5 eur, na mieste zaplatíte o tri viac. Vstup grátis majú seniori nad 62 rokov. Viac informácií a podrobný program všetkých troch festivalových dní nájdete na www. elro.sk. Prežite Horúci víkend v spoločnosti famóznych Cigánskych diablov, ktorí zahrajú už túto sobotu špeciálne pre hostí starosmokoveckého Grandhotela. Servírovať sa budú nielen hudobné delikatesy, ale aj pálivé šesťchodové menu z kuchyne šéfkuchára Petra Pikovského, program oživí podmaňujúca UV Show, choreografický scénický tanec i žonglérske umenie, večer vyvrcholí zábavou v réžii dídžeja. Za vstup vrátane večere zaplatíte 69 eur. Viac informácii získate na recepcii hotela alebo na telefónnom čísle 052/47 80 000. Opäť po roku si môžete na Štrbskom Plese vychutnať romantické člnkovanie v podvečernej atmosfére. Jemné tóny harfy, vôňa grilovaných špecialít a chuť výnimočného vína sú prísľubom skvele stráveného sobotného večera. Magickú atmosféru v poradí už tretej Benátskej noci dotvoria (pokračovanie na str. 9)

6

TD 14-15/2016

Tatranské spektrum

Aj pečiatky a dopisnice rozprávajú príbehy Knihy, pohľadnice, známky, jednoducho všetky spomienkové darčeky nám dokumentujú dobu, kedy boli vyhotovené, poslané či darované. Približujú nám život a udalosti, ktoré sa vtedy udiali. Zaujímavým zberateľským artiklom sú však aj príležitostné pamätné pečiatky, ktoré pošta vydávala k rôznym významným udalostiam. Vo Vysokých Tatrách to boli najmä medzinárodné športové sviatky. to z pasie. Zakúpil som si katalóg československých známok a dopĺňal som si postupne zbierku. Keď som sa už dostal k tým finančne náročnejším, upozornil ma jeden známy, že tam je už ľahké sa stretnúť s falzifikátmi takzvanými šejkátmi, a tak som sa začal venovať viac zbieraniu pečiatok. Najvzácnejšie sú takzvané celistvosti, keď Michal Mlynár sa svojej záľube mohol vlastníte obálku alebo začať naplno venovať až na zaslúženom pohľadnicu so známkou odpočinku.  Foto: ija a aj pečiatkou znázorKrásnu zbierku takýchto pe- ňujúcou danú udalosť,“ pribličiatok zo všetkých významných žuje základné pravidlá zberateľ, športových udalostí organi- v ktorého zbierke nechýbajú zovaných na území Vysokých celistvosti ani prvej slovenskej Tatier vlastní Michal Mlynár, pečiatky vyrobenej pri príležiktorého skôr poznáme ako bý- tosti Pretekov FIS konajúcich valého riaditeľa a pedagóga z sa v roku 1935 vo Vysokých lomnickej základnej školy, ale Tatrách. „K týmto pretekom najmä ako úspešného trénera bolo vydaných aj päť druhov mladých lyžiarov bežcov. Po- dopisníc, je to niečo ako koreščas nášho rozhovoru priblížil, pondenčný lístok, ale okrem v čom sa skrýva čaro tohto toho je tam aj obrázok,“ dopĺňa koníčka: „Už ako chlapec som Mlynár a poukazuje aj na rarity. zbieral známky. Nevenoval som „Strojové pečiatky boli vydané sa tomu intenzívne, pretože som len Prahou 25 a potom ďalšie až nemal na to čas. Ak som niečo v roku 1970 pri Majstrovstvách zaujímavé videl, kúpil som si sveta v klasických disciplínach

K pretekom FIS sa pamätné pečiatky vydávali na štyroch poštách, a to na Štrbskom Plese, v Starom Smokovci, Tatranskej Polianke a Tatranskej Lomnici.

na Štrbskom Plese (MS 1970). Pečiatky čiernej farby boli pre blízku cudzinu, červené boli zasa do zámoria.“ Ďalším pečiatkami zmapovaným podujatím bol Všesokolský zlet Vysoké Tatry v roku 1938, ktorý organizovala Československá obec sokolská. Aj vtedy bolo vydaných osem rôznych motívov dopisníc. Tu sa už však na odtlačkoch pečiatok stretávame s označením a aj b,

Prvým letom z Prahy cez Bratislavu do Popradu prišla aj pošta. Táto pravidelná linka začala lietať 19. januára 1970 pri príležitosti Majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní, ktoré sa uskutočnili na Štrbskom Plese.

čím sa odlišoval dátum začatia a konca udalosti. „Mám tu aj jednu vzácnosť z roku 1941, keď počas druhej svetovej vojny boli v Tatrách lyžiarske armádne preteky, bohužiaľ mám z neho iba razítko so známkou. Keď som sa potom začal zháňať, tak jeden môj kolega zberateľ z Prahy mi povedal, že pozná len jedného človeka, ktorý má kompletnú celistvosť,“ prezrádza zberateľ. Ďalšie zimné vzletové hry boli v roku 1948 a opäť tam sú štyri pošty, obdobne ako v roku 1935 a osem farebných a osem čiernobielych dopisníc. Takto bolo zmapovaných aj viacero ročníkov Tatranského pohára (TP). V začiatkoch bola predstava, že takéto preteky by sa striedavo konali raz na Slovensku a raz v Poľsku. V roku 1949 prvé usporiadali v Zakopanom Poliaci, o rok neskôr sa konal TP v slovenskej časti Tatier a čo do počtu disciplín bol zrejme najrozsiahlejší. „K tejto udalosti bolo vyhotovených až štyridsaťštyri razítok a okrem obvyklých názvov ako Tatranská Lomnica a Štrbské Pleso sa na nich objavili aj Skalnaté pleso, Grand Tatranská Lomnica či Hotel Morava Tatranská Lomnica. Podľa

TD 14-15/2016

Tatranské spektrum katalógu by malo byť razítko Skalnaté pleso – štafety. Tie sa tam však nemohli uskutočniť,“ poukazuje na zaujímavosti Mlynár. Poliaci však ďalší ročník už neusporiadali a k obnoveniu tradície prišlo až v roku 1967. Vtedy ho pripomínali aj farebné dopisnice. O rok neskôr to bolo síce bez nich, ale od piateho ročníka až po dvadsiaty prvý ich sprevádzali príležitostné pečiatky. Ako však konštatuje majiteľ zbierky, po rozdelení Československa sa pečiatky pri organizovaní TP vytratili. „Známky majú hodnotu najmä pre zberateľov, pohľadnica je čosi intímne a dôverné, čo niekto niekomu píše, ale razítko je najlepšia propagácia nielen organizátora, ale celého regiónu. Aj ja tu mám jednu, keď som osobne štartoval v roku 1958 na Štrbskom Plese.“ Z doposiaľ najväčšej udalosti vo Vysokých Tatrách ‒ MS 70 sa v rámci propagácie nezabudlo ani na príležitostné pamätné pečiatky. Štyridsaťštyri razítok so siluetou skokana alebo

bežca vydávalo niekoľko pôšt, nechýbali tie v Dolnom Smokovci, Tatranskej Javorine, Novej Polianke, Poprade, Starom Smokovci, Štrbe, Svite, Štrbskom Plese, Veľkom Slavkove, Ždiari, Tatranských Matliaroch i na Lomnickom štíte. Strojové pečiatky vtedy využívalo desať pôšt. „Svoje razítko dostala aj nová pravidelná letecká linka na trase Praha – Bratislava – Poprad, ktorá začala premávať 6.

Dopisnica z roku 1938 približuje zimný Všesokolský slet

7

Pošta pri príležitosti veľkého športového sviatku v roku 1970 pripravila aj bohatú edíciu známok, dopisníc i pamätných pečiatok.

januára 1970.“ Samozrejme, nechýbajú mu kompletné série vytvorené k zimným univerziádam, ktoré sa konali v rokoch 1987, 1999 a 2015, i obe kandidatúry na olympijské hry, ale aj Lavínová konferencia z roku 1974. Doposiaľ sme hovorili len o zimných podujatiach, ale dopisnice či pamätné pečiatky malo aj množstvo letných podujatí či už je to Zraz turistov Vysoké Tatry Podbanské, viacero ročníkov Medzinárodného výstupu na Rysy, jubilejný ročník Tatranského pohára v šachu z roku 1972, ktorý sa uskutočnil v Starom Smokovci, a potom aj ďalšie jeho pokračovania z 80. rokov 20. storočia. Ďalej Kúpeľný šach Sliezsky dom a Hotel Morava, prvý ročník pretekov Okolo Slovenska z roku 1956, Rallye FIS, Majstrovstvá sveta v rádiovom orientačnom behu 1990 i Organizované horolezectvo z roku 1981. V každom prí-

pade je to zbierka, ktorá by si zaslúžila samostatnú výstavu, aby si ju mohla pozrieť široká verejnosť. „Športová filatelia prispieva k propagácii regiónu Vysoké Tatry vo svete, a takto sa prostredníctvom pohľadníc, korešpondenčných lístkov a obálok tatranský región dostáva do celého sveta. Preto je na škodu, že usporiadatelia niektorých medzinárodných podujatí vo Vysokých Tatrách s dobrou medzinárodnou účasťou a hodnotnými športovými výsledkami nepoužili poštové príležitostné pečiatky. Pre propagáciu bežeckého lyžovania nielen vo Vysokých Tatrách, ale aj na Slovensku bolo dôležité vytvorenie príležitostných pamätných pečiatok na olympijské hry v Nagane, kde bol použitý portrét olympionika Lukáša Michaláka. Podobnú poctu a poštovú dokumentáciu na pečiatkach by si určite zaslúžil aj Mikuláš Szontagh alebo Michal Guhr, priekopníci pretekového lyžovania v tatranskej oblasti,“ dodal Mlynár na záver.  (ija)

Dopisnice nechýbali ani pri iných významných podujatiach, ako napríklad v roku 1950, kedy sa uskutočnil druhý ročník Tatranského pohára.

8

TD 14-15/2016

Tatranské spektrum

Vdychuje život starým automobilom

Na fotografii vpravo prvý majiteľ Pavel Philippi s manželkou. Fotografia pochádza zo začiatku 30. rokov 20. storočia.  Foto: archív mm

Tatra 30 dnes na rovnakom mieste, ale už s druhým majiteľom Martinom Mladoňom.  Foto: ija

Na stretnutí automobilových veteránov nebude chýbať ani tatranská legenda, jeden z prvých taxíkov Tatra 30 z roku 1930, majiteľom bol Pavel Philippi, vtedajší domáci prepravca, ktorý v tom čase vlastnil ešte cabriolet a jeden náklaďák. Starí Tatranci si toto vozidlo pamätali ešte z prvej republiky, keď po hoteloch rozvážalo hostí. „Naša rodina je len druhým majiteľom tohto auta, hoci je zrenovované, všetky súčiastky sú v ňom originálne. Pôvodná farba bola síce tmavomodrá, ale mňa oslovila červeno-čierna kombinácia, ktorá sa v tej dobe tiež používala,“ približuje Martin Mladoň a dodáva, že toto auto v minulosti jazdilo len po tatranských a podtatranských cestách. U Mladoňovcov sa láska k sta- do garáže, ale blokovalo ich tam vtedy je naše. Hneď v to leto si ho rým autám dedí z otca na syna. práve toto auto. Odparkoval ho prenajali filmári do filmu Najatý Všetko sa začalo niekedy na tam synovec pána Philippiho. klaun. Mal som vtedy štyri roky prelome 70. rokov 20. storočia Keď mu povedali, aby ho odpra- a pamätám si na maminu rekciu, práve týmto taxíkom: „Otec išiel tal, Rudo nahnevane povedal, že keď sa otec pochválil, čo kúpil: aj s Benardom Jamnickým do nech si ho kúpia a odvezú. Otec „Načo nám to bude, si normál„tanapáckych“ garáží opravovať zbehol domov po peniaze, zapla- ny?“, zaspomínal si Mladoň. služobný GAZ. Potrebovali vojsť til, naštartoval a odviezol ho. OdMartin Mladoň starší patril k

Tip na tento víkend

Automobiloví starčekovia si dali rande vo Vysokých Tatrách. Už dnes popoludní sa stretnú pre legendárnym Hotelom Morava v Tatranskej Lomnici. Oficiálny program sa však začína 9. júla v sobotu ráno, keď budú vystavené autíčka pri legendárnom hoteli. Po desiatej sa vypraví 58 posádok Cestou slobody do Starého Smokovca a Vyšných Hágov, odkiaľ prejdú podtatranskými obcami Štôla, Mengosovce a zastávku s občerstvením majú naplánovanú v Batizovciach. Ich cesta ďalej pokračuje do Popradu, kde sa najskôr zastavia na krátko pri Športovej hale Aréna a napokon zaplnia popradské námestie. Privíta ich popradský primátor a všetci milovníci starých vozidiel sa si ich budú môcť pozrieť medzi 12.00 až 14.30 hodinou. Účastníci podujatia 1. Tatranský oldtimer sa následne vydajú na cestu cez Novú Lesnú do Tatranskej Lomnice, kde sa v parku uskutoční súťaž Concours d´elegance o pohár primátora Vysokých Tatier. „Postupne budeme predstavovať prichádzajúce vozidlá, moderovať to bude Miroslav Kollár, kurátor z Košického múzea, ktorý priblíži krátku históriu ku každej značke. Vyhlásime dve kategórie vyrobené automobily do roku 1945 a po roku 1945. Robí sa to najmä preto, že po vojne už autá naberali iný charakter, iné rysy a bola to už úplne iná kategória vozidiel,“ približuje Martin Mladoň, hlavný organizátor podujatia.

K hlavným organizátorom patrí aj Hotel Morava a pomocnú ruku podali popradská a tatranská samospráva.

Tatranská Lomnica bude hostiť autá s dátumom výroby od roku 1917 až do roku 1990, predstavia sa rôzne značky americké, nemecké, anglické i československé. Aj keď organizátori sa viac menej chceli zamerať na štvorkolesových tátošov, ktorí bežne v minulosti brázdili cesty, nebudú tu chýbať ani motoristické lahôdky - či už to bude čerstvo zrenovovaný Willys Knight z roku 1920, o sedem rokov starší model Tatra 52 Sport cabriolet Ford T, alebo motorka Praga 500 BD so sajdkou, ktorá bola vyrobená v roku 1929. Dobovú atmosféru dotvorí prešovská retro kapela Swing Time For.  (ija)

zakladajúcom členom Tatranského Veteran car clubu. Nadšenci začali zháňať a opravovať autá, motorky, naháňať sa za náhradným dielmi. Táto záľuba bola náročná na čas, ale aj na priestor, jednotlivé diely či súčiastky boli skoro všade. „Mali sme veľa áut i motoriek, ale nechali sme si len skvosty, ktoré si udržiavame. Každé z nich je niečím zaujímavé, má svoj príbeh, vieme, kto ho vlastnil. To je na tom krásne, keď prinesieš rozobratý vrak v debničkách, trápiš sa s ním dva roky a potom to auto naštartuješ a ono jazdí. Je to akoby som ho zobudil, opäť mu vdýchol dušu,“ opisuje pocity automobilový nadšenec. Niekedy sa staré stroje hľadali po stodolách, pivniciach a starých garážach a neraz sa odtiaľ doniesli domov aj blchy, mole či ploštice. Dnes je to poväčšine o burzách a internete. „Ak dnes niekomu hovorím historku o tom, ako môj otec chodil za jedným vlastníkom motorky päť rokov, aby mu ju vôbec ukázal, ľudia mi nechcú ani veriť. Nikdy sa nepýtajte ozajstného veteránistu, koľko to stálo. Pre neho je to životný štýl,“ hovorí Mladoň, ktorý sa netají tým, že by chcel založiť tradíciu podujatia Tatranský oldtimer, ale o desať rokov, keď bude značka Tatra oslavovať storočnicu, chcel by si jej začiatky pripomenúť aj pod tatranskými končiarmi. „V roku 1922 prišli z Kopřivnice, aby na prašnej ceste medzi Štrbou a Tatranskou Lomnicou testovali, koľko vydrží vozidlo Tatra 11, o čom svedčí aj dobová filmová dokumentácia,“ prezradil Mladoň na záver. (ija)

Tatranské spektrum

TD 14-15/2016

Unikátne storočné kresby Tatier spojili súčasných umelcov do projektu TATRAHUNDERT Keby steny legendárneho lomnického Grandhotela Praha, rokov a  vydajú sa po stopách ktorý je už stojedenásť rokov stelesnením noblesy a elegancie, našich diel z  roku 2016,“ doplvedeli hovoriť, možno by sami vyrozprávali príbeh izby číslo nil Mikyta. Ako prezradil, náv217. Práve v nej a v okolí hotela zvečnil v roku 1916 svoje pocištevníci výstavy môžu z kresieb ty z pobytu v Tatrách uhorský dôstojník Gyula Hembach. Jeho „odčítať“ napríklad pôvodný bohato ilustrovaný skicár objavil o storočie neskôr výtvarník Hotel Lomnica, pohľad na KežSvätopluk Mikyta v banskoštiavnickom antikvariáte. Niekde marské Žľaby či Slavkovský štít. tu sa začal rodiť obdivuhodný projekt TATRAHUNDERT. Štrnásť  S identifikáciu miest zo skicáslovenských a zahraničných súčasných umelcov sa vydalo v rov- ra pomáhali umelcom aj vydanaký deň a mesiac datovania skíc po stopách talentovaného vatelia historických publikácií, Hembacha, aby voľne nadviazali na vizuálny základ jeho tvormanželia Bohušovci z  Tatranby. Návšteva konkrétnych miest zachytených v skicári sa stala skej Lomnice. „Keďže máme podnetom pre vznik nových umeleckých diel, ktoré predstavili blízko k tatroznalcom, respektíve len včera večer v kongresovej sále hotela. horoznalcom a všetko s históriou  Hoci historické fakty o uhorskom dôstojníkovi sú na slovo skúpe, to, čo videl z  vtedajšej izby číslo 217 a  kde sa počas svojho pobytu v  Tatrách pohyboval, prezradili jeho zachované akvarely a perokresby. „Pôvodný skicár je tematicky venovaný tatranskému plenéru, do banskoštiavnického antikvariátu sa nenápadný náčrtník dostal z  anonymnej pozostalosti z  Budapešti. Na prvý pohľad ma zaujala nielen téma, ale aj výtvarná kvalita prevedenia kresieb. Bolo zrejmé, že to nie sú amatérske práce, ale práce niekoho, kto Projekt TATRAHUNDERT sa začal rodiť v okamihu, keď výtvarník Svätomá schopnosť odpozorovať repluk Mikyta objavil Hembachov sto rokov starý skicár s motívmi Vysoalitu a zachytiť ju i na malom kých Tatier v banskoštiavnickom antikvariáte.  Foto: lo formáte papiera. Tiež ovláda perspektívu a možnosti využitia Mikyta, vedúci Ateliéru kresby Tatier nás zaujíma, pomáhašrafúry v kresbe. Pri neskoršom a grafiky Fakulty výtvarných li sme identifikovať napríklad miesta v  Tatranských Matliaštudovaní skicára som si všimol umení v Brne. Rekonštrukcia pôvodných roch. Od kunsthistorikov vieme, podrobné datovanie jednotlivých stránok, na základe čoho som sa skíc kopíruje originál a bola že veľa ľudí bolo v minulosti na dozvedel presný dátum pohybu nastavená detailne na časový tú dobu zručných a  nadaných. Gyulu Hembacha vo Vysokých rozsah konkrétnych dní Hem- Vďaka dobre vyvinutej jemnej Tatrách, ako aj to, že bol ubyto- bachovho pobytu v  Tatrách. motorike vytvorili autentické až vaný vo vtedajšom Hoteli Palace „Myslím si, že to bolo veľmi špe- prekvapivé diela. Táto schopnosť (pôvodný názov hotela bol Palo- ciálne a neopakovateľné. Techni- im nahrádzala fotoaparáty,“ pota szálló) v izbe číslo 217, teda ka tvorby štrnástich prizvaných znamenala Iveta Bohušová. v dnešnom Grandhoteli Praha autorov bola voľná, každý z nich Okrem umeleckých diel si v súčasnej izbe číslo 216. Projekt využíval rovnaké umelecké po- návštevníci mohli počas vernivšak nevznikol zo dňa na deň, stupy ako v doterajšej tvorbe, či sáže dokonca obzrieť aj dobovo uvažoval som o ňom dlhodobo z už to bola fotka alebo kresba. Ak zariadenú izbu talentovaného rôznych pohľadov, nakoniec som máme napríklad kresbu datova- dôstojníka. Prostredie, ktoré sa v priebehu minulého roka roz- nú 8. februára 1916, tak presne akoby vypadlo zo skice Gyulu hodol pre formu rekonštrukcie o  sto rokov neskôr, 8. februára Hembacha, v  ten večer dotvomiest pobytu spolu so skupinou 2016 sa po jeho stopách vydal rilo aj oblečenie recepčných a vybraných súčasných umelcov v  Tatranskej Lomnici najmladší čašníkov či francúzsky strieborprizvaných k spolupráci. Rekon- zastúpený český súčasný umelec ný servis. štrukciu v zmysle presného do- Jakub Roček. Téma Tatier konTvorbu štrnástich súčasných hľadania východiskových bodov, krétnych dní a  mesiacov bola umelcov si môžete pozrieť až do na ktorých vznikali pôvodné ski- zdrojom podnetov pre umelcov 24. júla. Po tomto termíne ich ce, ako miest možnej inšpirácie. tvoriacich v  ateliéroch po celej diela presunú do Galérie TIC Pre mňa to bola výzva nenechať strednej Európe, ktorí sa k téme v Brne a na jar 2017 ich uvidia si ujsť príležitosť reakcie na do- vyjadrovali cez optiku súčasného aj návštevníci Stredoslovenskej bové skice presne po jubilejných umelca. Možno bude náš projekt galérie v Banskej Bystrici. sto rokoch,“ vysvetlil Svätopluk inšpirovať umelcov o ďalších sto Vstup je voľný.  (pet, red.)

9

Avizujeme (dokončenie zo str. 5)

živé zrkadlové sochy. Ak máte chuť osviežiť si toto leto nevšedným zážitkom, poznačte si vo svojom diári 16. júl. Trate Tatranských elektrických železníc bude aj toto leto križovať historická električka Kométa, ktorá na svoju najbližšiu jazdu vyrazí z popradskej stanice v tretiu júlovú nedeľu o 10.38 hodine. Zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice sa ňou odveziete o 12.17 hodine a v opačnom smere vyštartuje o 13.17 hodine. Ak to nestihnete, v ten deň budete mať ešte dve ďalšie príležitosti, Kométa bude medzi oboma osadami pendlovať v dvojhodinových intervaloch. Späť do popradského depa sa zo Starého Smokovca vydá o 18.00 hodine. Cestovné lístky si kúpite priamo v električke, za cestu na jednotlivých úsekoch zaplatíte 3 eurá, seniorov a deti od 6 do 15 rokov vyjde jazda na polovicu, najmenší sa prevezú grátis. Mašinka bude premávať počas celých prázdnin až do 28. augusta v dvojtýždňových intervaloch. Podrobný grafikon nájdete na www.tatranskakometa.sk. Prvý z tohtoročných letných Dní otvorených dverí na Lomnickom štíte ohlásili astronómovia na predposlednú júlovú sobotu. Na návštevníkov od 9.30 do 16.00 hodiny čaká prehliadka observatória, vedeckí pracovníci im priblížia prístroje určené na výskum Slnka i detektor častíc kozmického žiarenia. Ak tento termín máte už rezervovaný na niečo iné, ďalšia šanca pozrieť si najvyššie položené pracovisko na Slovensku sa vám naskytne už o týždeň. Príležitosť stretnúť sa s jeho zamestnancami budete mať aj 6. a 13. augusta. Zaplatiť si však musíte cestu lanovkou. Rysáci a Rysáčky zbystrite pozornosť! V posledný júlový štvrtok štartuje Medzinárodné stretnutie mládeže Rysy, ktoré bude už tradične hostiť areál tatranskolomnického kempu Tatranec. Tohtoročné stretnutie nadšencov Tatier, turistiky a dobrej zábavy bude mať špeciálnu príchuť, ide totiž v poradí už o jeho šesťdesiaty ročník. Okrem výstupových odznakov a spoločných večerov pri hudbe sa môžete tešiť aj na tradičné súťaže ako hod vajcom, preťahovanie lanom či Zdatného Rysáka a Rysáčku, organizátori však sľubujú i ďalšie prekvapenia. Viac informácií nájdete na www.rysy.sk.  (pet)

10

TD 14-15/2016

Tatranské spektrum

Stodesať rokov slávi aj najmladší spomedzi troch tatranských grandov Jeho otvorením sa presne pred sto desiatimi rokmi začala písať nová kapitola v dejinách hotelierstva Štrbského Plesa. Najmladší spomedzi trojice legendárnych tatranských grand hotelov privítal prvých hostí 20. júna 1906. Nadšené ním bolo aj samotné arciknieža Karol Štefan, ktorý si ho len pár dní po otvorení obzrel aj so svojou rodinou. Za svoju existenciu viackrát zmenil svoju podobu i názov, nakrátko sa z neho stal Grandhotel Štrba, respektíve Štrbské Pleso, aby ho vzápätí premenovali na Kriváň, podľa národného vrchu Slovákov. Na rozdiel od ostatných dvoch grandov slúžil dlhé desaťročia ako liečebňa, čo sa podpísalo aj na jeho vzhľade. Jeho rekonštrukciu, podobne ako i celého komplexu, odsunuli iné priority a nedostatok peňazí. Napokon sa predsa len dočkal. Ako bájny Fénix vstal z popola a začiatkom mája 2009 rozprestrel krídla pod značkou najstaršej európskej hotelovej siete Kempinski ako vôbec prvý päťhviezdičkový hotel na Slovensku. Dnes najvyššie položená tatranská osada bola už koncom 19. storočia vyhľadávaným miestom vtedajšej smotánky. V  roku 1872 dal jej vlastník Jozef Szentiványi postaviť na južnom brehu Štrbského plesa jednoduchú malú poľovnícku chatu a  o  sedem rokov neskôr už okrem iných stavieb na východnej strane morény stál aj veľký turistický hostinec známy ako hotel Štrbské pleso. Szentiványiho hosťami boli mnohí aristokrati, okolie jazera očarilo Coburgovcov, arcikňažnú Klotildu, Filipa Orleánskeho, srbského kráľa Milana I. či Karola Ľudovíta, brata Františka Jozefa II. Ďalší stavebný boom nastal, keď v  apríli 1885 bolo Štrbské Pleso vládnym výnosom vyhlásené za liečivé kúpele. Vilu, ktorú neskôr pomenovali Jánošík a  dodnes je súčasťou hotelového komplexu, si tu v roku 1893 dal pre seba postaviť aj samotný Szentiványi. No už o  osem rokov neskôr sa rozhodol, že osa-

„Myšlienka postaviť grand hotel na Štrbskom Plese vychádzala z  celkovej situácie na prelome 19. a  20. storočia. Z  Tatier sa začali strácať hoteloví hostia, ktorých si získali prímorské kúpeľné strediská, či už na Apeninskom polostrove alebo na Balkáne, takže hotelieri začali rozmýšľať nad tým, ako zvrátiť tento stav,“ vysvetľuje niekdajší výkonný riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý. du predá. Kúpil ju štát. Nový hotel: Príbeh hotelovej legendy sa začal písať v  roku 1903, keď si Štrbské Pleso spolu s  Tatranskou Lomnicou na tri desaťročia prenajala medzinárodná spoločnosť spacích vozňov Wagons Lits Cook z  Bruselu (niektoré zdroje uvádzajú celý názov Compagnie Internationale des Wagons-Lits, pozn. red.). V  nájomnej zmluve sa zaviazala, že postaví aj grandy. Podobné skúsenosti už mala z  rôznych kútov sveta, keďže jej dcérou bola medzinárodná spoločnosť grand hotelov. „Najskôr bol na mieste budúceho ho-

tela asanovaný Turistický dom a  hotel Štrbské pleso, pričom ponechali jeho reštauráciu. S výstavbou sa začalo v lete 1904. Po dokončení dali najskôr do prevádzky reštauráciu a  otvorenie hotela, ktorý nazvali Nový hotel, bolo naplánované na 20. jún 1906,“ píše Maroš Semančík v knihe Grand Hotel – príbeh legendy. Hotel projektoval známy architekt Guido Hoepfner spolu s  Gejzom Györgyim. „Na rozdiel od predchádzajúcich tatranských grand hotelov nebol riešený ako monoblok, ale ubytovaciu a  spoločensko-stravo-

Posledný z trojice legendárnych tatranských grandov, ktoré postavili ešte za čias Rakúsko-Uhorska, vyrástol na brehu Štrbského plesa. Foto: archív P. Chudého

vaciu prevádzku mal rozdelenú do viacerých stavebných častí. Konkrétne hotelové funkcie sa premietli aj do foriem stvárnenia jednotlivých hotelových fasád. Tak ako bolo v  Hoepfnerovej tvorbe obvyklé, pri projektovaní hotela nevstúpil do prostredia radikálne, ale snažil sa o hľadanie kontextu,“ uvádza vo svojej knihe Semančík. Skúsený architekt, ktoré projektoval aj ďalšie tatranské stavby, sa nechal viesť miestom, kde mal nový hotel vyrásť. „V rámci toho sa v  niektorých motívoch tejto stavby inšpiroval aj okolitou zástavbou. Ako príklad môže slúžiť balkón na poslednom podlaží západnej fasády, ktorého tvar vychádza z  balkóna susednej vily Arcikňažná Augusta, alebo nárožný poschodový akier, ktorý akoby bol inšpirovaný nárožím Jozefovej vily na opačnej strane morény. Bohato členená sústava rôznych tvarov striech pomohla zapojiť hotel do okolitého horského prostredia. Ich obrys je v  súzvuku s  pozadím tatranských končiarov. Na streche boli aj dve rozhľadne umožňujúce návštevníkom výhľad na okolitú vysokohorskú scenériu. Do hotelovej časti sa vchádzalo z južnej strany, kde bol podobne ako na grand hoteli v Starom Smokovci nápis: „Tervezte Hoepfner Guidó“ (Navrhol Guido Hoepfner),“ pokračuje v  knihe Semančík, ktorý sa zaoberá aj históriou tatranskej architektúry. Vynechali trinástku: Na prvom až treťom poschodí sa nachádzalo štyridsaťpäť jedno- a  dvojlôžkových izieb, hygienické zariadenia boli ešte spoločné. Väčšina z  izieb sa dala poprepájať na dvoj- až trojizbové apartmány. Zaujímavé je, že z poverčivosti sa stavitelia pri ich číslovaní rozhodli vynechať trinástku. „Spoločenská časť, ktorú využívali nielen hoteloví hostia, mala tiež samostatný vstup, ktorým sa vchádzalo najprv do šatne. Na západnej strane bola situovaná čitáreň, teraz bálová sála Kriváň, a  na východnej veľká reštaurácia. Za ňou bola stará reštaurácia, ktorá slúžila pre turistov. Tieto priestory bohato presvetlené veľkými oknami zaručovali stály vizuálny kontakt návštevníkov s okolitou vysokohorskou scenériou,“ opisuje v  publikácii po-

TD 14-15/2016

Tatranské spektrum dobu novootvoreného grandu Semančík. V  suteréne ubytovacej časti boli kúpele. Dostať sa do nich dalo samostatným vchodom na západnej strane hotela. Okrem procedúr svoje služby ponúkal aj masér, nachádzala sa tu i pedikúra, manikúra a kaderníctvo. V jednoduchosti je krása: Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch tatranských grand hotelov interiéry boli riešené jednoduchšie, bez štukovej výzdoby. „V  spoločenských priestoroch sa výtvarne uplatnila pôsobivá hrazdená drevená konštrukcia, obzvlášť na strope veľkej reštaurácie,“ približuje na stránkach knihy Semančík. Nadšené ňou bolo i arciknieža Karol Štefan, ktorý si nový hotel pozrel 1. júla 1906, keď spoločne s  rodinou zavítal na Štrbské Pleso. V  réžii Hoepfnera a  Györgyho boli aj umelecko-remeselné detaily hotela či dizajn nábytku v hotelových izbách. Charakteristická preň bola jednoduchosť a elegancia, pri výbere materiálu a navrhovaní vzorov sa inšpirovali okolitou prírodou... Nová kapitola: „Otvorenie Grandhotela znamenalo prakticky novú éru hotelierstva na Štrbskom Plese, pretože dovtedy jednotlivé vily boli viac-menej uspôsobené len na sezónnu prevádzku, teda na leto, ale spoločnosť, ktorá si Štrbské Pleso od štátu prenajala, urobila vo viacerých z nich aj také opatrenia, že od roku 1906 bolo možné hovoriť o  tom, že Štrbské Pleso sa stalo celoročnou destináciou, kde bolo možné bez problémov stráviť pobyt, či už v  letnej alebo aj v  zimnej sezóne,“ hovorí Peter Chudý, niekdajší riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry a  bývalý správca kúpeľov na Štrbskom Plese. Najprv Štrba, potom Kriváň: Hotel, ktorý v  tej dobe viedol jeden z najrenomovanejších hostinských, Karol Gundel z  Budapešti, sa však v  rukách medzinárodnej spoločnosti spacích vozňov dlho neohrial. Finančné problémy ju už koncom letnej sezóny 1908 prinútili predčasne vypovedať zmluvu. A  tak skončil v  rukách štátu. Ten v  roku 1914 investoval do nového zariadenia kúpeľní a haly, o rok neskôr obnovili aj ostatné priestory. Na jeseň 1915 zbúrali starú

Otvorením grand hotela sa začala písať nová kapitola v dejinách hotelierstva Štrbského Plesa.  Foto: archív ghk

kaviareň, ktorá stála na západnej strane Grandhotela a podľa projektu Guida Hoepfnera začali srbskí vojnoví zajatci pracovať na základoch novej. „Pôvodne bola koncipovaná tak, že tam mal byť aj ubytovací trakt, ale vzhľadom na vývoj prvej svetovej vojny sa tento projekt niekoľkokrát prekresľoval až nakoniec sa od toho upustilo. Po dokončení sa na dlhé desaťročia stala hlavným kultúrno-spoločenským centrom celého Štrbského Plesa,“ prezradil Chudý. V  čase svojho otvorenia, v  júni 1918, bola stavba dokonca hodnotená ako „nádhera moderného staviteľstva, hodná rámca, čo ponúka perla Tatier“. Hostia sa zo strešnej terasy mohli kochať nielen nádhernými výhľadmi, ale na prízemí našli i filiálku preslávenej Gerbeaudovej cukrárne z Budapešti, ktorá dodnes patrí k  ikonám maďarského cestovného ruchu a gastronómie. Neskôr tu svoj obchodík mala aj Julie Chytilová, ktorá predávala najmä fotografie a  pohľadnice svojho manžela Aloisa, veľkého propagátora Vysokých Tatier. V jej časoch však už grand hotel niesol názov Kriváň. Podľa národného vrchu Slovákov ho pomenovali začiatkom  roka 1919, po tom ako po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniklo Československo. Ešte predtým sa však nakrátko hrdil názvom Štrba, respektíve Štrbské Pleso. Na počesť Hviezdoslava: V  júli 1923 po dlhých peripetiách otvorili vedľa Szentiványiho vily, ktorá už niesla meno Jánošík, nový grand hotel a pomenovali ho Hviezdoslav na počesť najväčšieho slovenského básnika. Stavať ho začali ešte cez vojnu podľa Hoepfnerovho návrhu, ktorý neskôr „prekreslil“

Alois Pinkas. Dokončený bol však už v réžii Michala Milana Harminca. Na piatich podlažiach sa nachádzalo 64 izieb so 115 posteľami. Časť z nich mala i  predsiene a  vlastné kúpeľne. Hotel mal už všetky technické vymoženosti danej doby ako ústredné kúrenie, tečúcu teplú a studenú vodu, telefón i výťah. Interiéry boli navrhnuté najmä v  duchu rondokubizmu, často označovaného aj ako národný dekorativizmus. V  ňom sa stretali ľudové vzory i moderné umenie. Nečudo, že Hviezdoslav bol označený za najkrajšie zariadený hotel v Československej republike. V jeho suteréne sa nachádzala vodoliečba, kde sa pod lekárskym dohľadom poskytovali liečebné procedúry – uhličité, ihličnaté a  medicinálne kúpele, škótska sprcha, potné kúry, masáže. „Treba si uvedomiť, že všetky tatranské osady boli už od začiatku budované ako kúpeľné a každá mala svoj kúpeľný dom, kde bol kúpeľný lekár. Samozrejme, hostia boli ubytovaní v  rozličných hoteloch a  penziónoch, ale na samotné procedúry dochádzali buď do týchto kúpeľných domov, alebo veľké hotely si vodoliečebné prevádzky budovali vo svojich vlastných priestoroch,“ vysvetľuje Chudý. Štáfl v Gerlachu: Stavebný boom na brehu Štrbského plesa

11

sa však ešte neskončil, komplex, ktorý pozostával zo  zmodernizovaného Jánošíka, hotelov Kriváň, Hviezdoslav a kaviarne Končistá zavŕšila až reštaurácia Gerlach. V  roku 1925 sa totiž ústredné riaditeľstvo štátnych kúpeľov rozhodlo nahradiť starú turistickú jedáleň, ktorá kedysi patrila hotelu Štrbské pleso a neskôr sa stala súčasťou Grandhotela Kriváň, novou. Otvorili ju v máji 1927, ale už o sedem rokov neskôr, v  rámci príprav na majstrovstvá sveta v  lyžovaní, dostala nový interiér. „Jej steny, takisto ako aj steny fajčiarskeho salónika a bar, boli obložené fínskou brezou, do ktorej sa zainštalovali ďalšie štyri olejomaľby akademického maliara Otakara Štáfla s  tatranskou tematikou. Pridali sa tak k  obrazom, ktoré sa už nachádzali vo veľkej hotelovej reštaurácii Grandhotela Kriváň,“ dozvedáme sa od niekdajšieho správcu kúpeľov. Tri veľkorozmerné diela, medzi ktorými bola i  legendárna Bielovodská dolina s  rozmermi 510 x 273 centimetrov, boli nainštalované už v  roku 1926 za osobnej účasti českého maliara. „Keď som nastúpil do kúpeľov, tak pamätníci hovorili, že šlo o určitý barterový obchod, lebo samotný majster Štáfl často býval v  Kriváni a  neskôr v  Hviezdoslave a  za to vraj vytvoril pre vedenie kúpeľov alebo hotelov, ktoré prevádzkovali tieto zariadenia, spomínané obrazy. Na základe toho bolo možné dojednať rozumnú cenu a  tieto olejomaľby sa stali trvalou súčasťou týchto priestorov. V  čase, keď boli nainštalované jeho prvé obrazy, bol Grandhotel Kriváň najreprezentatívnejšou budovou a tieto priestory boli tie najreprezentatívnejšie interiéry nielen vo Vysokých Tatrách, ale v širokom ďalekom okolí a využívali sa aj na mnohé spoločenské akcie,“ dodáva Chudý.  (pet) (pokračovanie v budúcom čísle)

„Zažil som ešte niekoľkých starých zamestnancov, ktorí tam pracovali v období medzi dvoma svetovými vojnami, keď Kriváň aj Hviezdoslav a ich spoločenské priestory boli na úrovni hotela Thermia Palace na Kúpeľnom ostrove v  Piešťanoch, takže smotánka, ktorá vtedy žila na území vtedajšieho Slovenska, trávievala letné obdobie striedavo buď v kúpeľoch Piešťany alebo v horskom prostredí na Štrbskom Plese,“ vraví bývalý správca kúpeľov.

12

TD 14-15/2016

Tatranské spektrum

Život pod Slnkom Pred pár dňami sme si pripomenuli sté výročie narodenia prvej slovenskej astronómky, na počesť ktorej je pomenovaná aj jedna z planétok. RNDr. Ľudmila Pajdušáková, CSc. (1916 – 1979) sa narodila 29. júna 1916 v Radošovciach pri Senici v rodine obchodníka ako najstaršia zo štyroch súrodencov. Jej otec Vendelín viedol aj miestny spevácky súbor, mama Justína, rodená Pazúriková, sa starala o domácnosť. Základnú školu navštevovala v rodných Radošovciach. Reálne gymnázium v rokoch 1927 – 1935 absolvovala v Kláštore pod Znievom, kde si po náhlej smrti matky v roku 1935 (otec zomrel ešte v roku 1932) v učiteľskom ústave v rokoch 1935 – 1936 doplnila vzdelanie pre povolanie učiteľky, aby sa mohla čo najskôr zamestnať a starať sa o svojich mladších súrodencov. Smrť oboch rodičov jej zmarila zámer pokračovať v štúdiu prírodných vied, matematiky a fyziky na Univerzite Komenského v Bratislave. Svojho cieľa sa však nevzdala. Po skúške dospelosti 17. júna 1936 začala pracovať ako výpomocná učiteľka na Rímskokatolíckej ľudovej a obecnej škole v Kučišdorfe (od roku 1948 Vinosady). V rokoch 1937 – 1939 pôsobila ako výpomocná učiteľka na Štátnej ľudovej škole v Slepčanoch a  v  rokoch 1939 – 1940 na Štátnej meštianskej škole v  Štiavniku. V  rokoch 1940 – 1942 bola odbornou učiteľkou na Štátnej meštianskej škole v  Brvništi a  počas nasledujúcich dvoch rokov vyučovala v Trenčianskej Teplej. Prvého júla 1944 sa stala pracovníčkou Štátneho observatória na Skalnatom plese (hvezdáreň), ktoré sa v roku 1953 stalo jedným zo zakladajúcich pracovísk novovzniknutej Slovenskej akadémie vied (SAV) s  názvom Astronomický ústav, v ktorom pracovala až do 31. mája 1979, pritom v  rokoch 1958 – 1979 ako jeho riaditeľka (16. júla 1958 až 31. marca 1979). Do služieb Štátneho observatória bola prijatá na základe inzerátu, ktorý už ako začínajúca študentka astronómie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave našla v  novinách. Štúdium si dokončila diaľkovo obhajobou doktorátu (RNDr.)

Kresba od Marie Medveckej

meteorov, komét a  mapovaním hviezdnej oblohy. V  tom čase sa vedecké a  odborné práce zakladali na vlastných pozorovaniach. Z tejto jej činnosti je dôležité uviesť, že je spoluobjaviteľkou meteorického roja Umidy, ktorý bol pod vedením Antonína Bečvářa objavený 22. decembra 1945, ďalej jej spoluúčasť pri zakresľovaní slnečných škvŕn v roku 1946, keď sa dosiahla rekordná séria pozorovaní – 304 dní (slnečné škvrny sú základným indexom prejavov slnečnej aktivity s periódou okolo jedenásť rokov) a výsledky pozorovaní už v tej dobe boli zasielané do centra pre koordinovaný výskum slnečnej aktivity v Zürichu. Spolu

Prvá dáma československej astronómie pri pozorovaní

16. septembra 1950. Vedeckú hodnosť kandidáta fyzikálno-matematických vied (CSc.) získala v roku 1966 obhajobou dizertačnej práce „Asymetria slnečnej koróny“. Deviateho apríla 1949 sa vydala za kolegu Antonína Mrkosa (1918 – 1996), ktorý v  rokoch 1946 – 1950 tiež pracoval vo hvezdárni; v rokoch 1950 – 1961 ako vedúci meteorologickej stanice na Lomnickom štíte. V  roku 1953 (9. februára 1953) sa im narodil syn Ivan. Rozviedli sa v roku 1961. Druhé, šťastné manželstvo (26. októbra 1963) s Tiborom Hrčekom, pracovníkom Transporty Chrudim, pretrvalo do jej smrti 6. októbra 1979. Pôsobenie Ľudmily Pajdušákovej a  jej prínos pre slovenskú astronómiu môžeme rozdeliť do nasledujúcich činnosti: pozorovateľskej, interpretačnej, popularizačnej a organizačnej, ktoré sa medzi sebou časovo prekrývajú a jedna na druhú nadväzujú. Pozorovania Počiatočné práce v novej hvezdárni (budovala sa v rokoch 1941 – 1943) mali predovšetkým charakter pozorovania, ktoré tu zaviedol jej zakladateľ Dr. Antonín Bečvář (1901 – 1965). Ľudmila Pajdušáková začínala  pozorovaním slnečných škvŕn,

s  Antonínom Mrkosom získali unikátnu fotografickú zbierku viac ako jedenásťtisíc meteorov, ktorá bola v  roku 1946 druhou najväčšou po harvardskej, a  aj dnes patrí medzi najpočetnejšie zbierky na svete. V  rokoch 1947 – 1949 vznikol unikátny fotografický atlas hviezdnej oblohy, ktorý zostavila spoločne s Antonínom Mrkosom. Atlas obsahuje 137 snímok formátu 21x28 stupňov a  sú na nich viditeľné hviezdy až do 15. magnitúdy, pričom niektoré platne sa exponovali až 120 minút! Popri tejto činnosti sa venovala aj hľadaniu nových komét, čo bol tiež jeden z nosných programov hvezdárne. Do povedomia slovenskej verejnosti však najviac vstúpila objavom piatich nových komét: Pajdušáková – Rotbart – Weber (30. máj 1946) Pajdušáková – Mrkos (15. február 1948) Honda – Mrkos – Pajdušáková (3. december 1948) Pajdušáková (4. február 1951) Pajdušáková (3. december 1953). Kométy nesú mená po svojich objaviteľoch. V prípade, že tú istú kométu objavili viacerí pozorovatelia takmer súčasne, potom nesú mená prvých troch objaviteľov. Toto je prípad jej prvých troch objavených komét. V  tejto súvislosti je pozoruhodné, že hoci po uzavretí manželstva s Mrkosom (1949) používala jeho priezvisko – Mrko-

TD 14-15/2016

Tatranské spektrum

„Slniečkari“ na konferencii vo Wroclawi

sová, kométy sú pomenované menom Pajdušáková. Za objavy komét dostala v roku 1956 Rad práce. Vedecko-odborná publikačná činnosť Ľudmila Pajdušáková publikovala od roku 1951 dvadsať vedeckých a  niekoľko desiatok odborných prác. Vo svojich prácach sa zaoberala prejavmi slnečnej činnosti v priebehu cyklu slnečnej aktivity, najmä štúdiom severojužnej asymetrie slnečných škvŕn, rozložením rôznych typov slnečných škvŕn na slnečnom disku, ako aj otázkou redukcie relatívneho čísla slnečných škvŕn, ktoré sa získavajú rôznymi ďalekohľadmi za odlišných meteorologických podmienok. Pri analýze svietivosti emisnej koróny v  spektrálnej čiare 530,3 nm (tzv. zelená koróna) sa zameriavala na východo-západnú a severo-južnú asymetriu, ktorá dodnes nie je spoľahlivo vysvetlená. Vieme ale, že súvisí s  vývojom lokálnych magnetických polí na Slnku. Publikované práce majú význam nielen pre poznanie Slnka, našej najbližšej hviezdy a zdroja svetla a energie na Zemi, ale aj pre vplyv slnečnej aktivity na procesy v heliosfére a človeka. Z  jej odborných publikácií hodno spomenúť: Ako vznikla Zem, Pozoruhodné úkazy na oblohe (obe 1953), Nekonečný vesmír (1954), Zrodenie našej Zeme (1955), Hviezdy a  jadrová energia (1957), O  Slnku a  vzniku slnečnej sústavy a  Pred letom na Mesiac (obe 1958). V roku 1970 jej vyšla pozoruhodná kniha „Dr. M. R. Štefánik astronóm“ (Obzor), ktorá sa, žiaľ, pre pomery po roku 1968 musela skartovať. V knihe sa zaoberá činnosťou Štefánika ako astronóma, ktorý okrem iného svojho času povedal: „Astronómia je mierou kultúry“. Tieto slová Ľudmila Pajdušáková realizovala formou popularizácie astronómie počas celého svojho aktívneho života po celom Slovensku. Popularizácia Túžba človeka po vedomostiach je trvalá. Cieľom vedcov je objasniť skúmané procesy a javy s ich využitím v spoločenskej praxi a získané poznatky pritom prenášať medzi najširšiu verejnosť; v dnešnej dobe sa tomu

13

mieru v  Štokholme a  Najdilli, bola členkou  Ústredného výboru Československej mierovej rady v Prahe, členkou Ústredného výboru Slovenského zväzu žien v Bratislave, členkou Okresného výboru Socialistickej akadémie v  Poprade, jej pomáhali lepšie presadzovať zriaďovanie „ľudových“ hvezdární v okresných mestách, astronomických krúžkov a kabinetov na školách. Bola spoluzakladateľkou populárno-vedeckého časopisu Kozmos, ktorého prvé číslo vyšlo v marci 1970 a ktorý Slovenská ústredná hvezdáreň v  Hurbanove vydáva dodnes. Iné aktivity Stopy Ľudmily Pajdušákovej, prvej slovenskej astronómky a štvrtej riaditeľky Astronomického ústavu SAV, môžeme nájsť v  celom astronomickom svete na Slovensku, okrem Bratislavy – sústavne bojovala za výstavbu hvezdárne a planetária aj v našom hlavnom meste, žiaľ, nič z jej zámerov sa doposiaľ nerealizovalo. Uvádzame jej najdôležitejšie prínosy pre tatranskú astronómiu, ku ktorým nepochybne patria: Aktívna účasť na dobudovaní observatória na Lomnickom štíte (1957 – 1961) a jeho prístrojového zariadenia, kde okrem slnečných fyzikov (výskum slnečnej koróny a  protuberancií) pracujú aj pracovníci Fyzikálneho ústavu SAV so sídlom v Košiciach (výskum kozmického žiarenia) a  do roku 1970 tam pôsobili aj pracovníci Astronomického ústavu AV ČR v Ondřejove merajúci jas nočnej oblohy. Podpora účasti pracovníkov Astronomického ústavu SAV na pozorovaniach sl-

hovorí „public relations“ a  robí sa tak na celom svete. Ľudmila Pajdušáková bola v tomto smere veľmi aktívna. Populárno-vedecké prednášky realizovala už od svojej mladosti. Ako učiteľka mala k tomu blízko a prednášala veľmi pútavo. Vo svojich vedecko-populárnych článkoch, ktoré sa začali objavovať už okolo roku 1947 a publikovala ich viac ako sto, zrozumiteľnou formou písala o vesmírnych telesách. Nedá mi neuviesť, že viacerí jej poslucháči ešte aj dnes spomínajú na jej zaujímavé astronomické prednášky, ba niektorí pod ich vplyvom štúdium humanitných vied zamenili za štúdium prírodných vied. Organizačná činnosť S  nástupom do funkcie riaditeľky 16. júla 1958 jej začali pribúdať členstvá vo vedeckých  komisiách ČSAV a  SAV. Bola členkou Vedeckých kolégií astronómie, geofyziky, geológie a meteorológie pri ČSAV a  SAV, zodpovedným riešiteľom čiastkovej úlohy pre výskum slnečnej aktivity, ako aj členkou ďalších odborných komisií. Od roku 1967 bola členkou Medzinárodnej astronomickej únie. V  roku 1959 bola spoluzakladateľkou Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV, a  v  rokoch 1962 – 1974 jej predsedníčkou. V roku 1954 stála pri zrode slovenského amatérskeho hnutia. Tieto, ako aj ďalšie funkcie v  iných spoločenských organizáciách, napríklad v  rokoch 1961 – 1963 bola členkou Svetovej rady mieru, v rámci ktorej sa zúčastnila na sveSo synom Ivanom pred hvezdárňou na Skalnatom plese tovom kongrese obrancov

14

TD 14-15/2016

nečnej koróny počas expedícii za zatmeniami Slnka, pričom mala rozhodujúci podiel pri vyslaní osemčlennej expedície v roku 1973 do Nigeru a ďalšej expedície do Indie (1980). Všestranná podpora účasti pracovníkov ústavu na astronomickom výskume v  rámci medzinárodných programov, napríklad Spolupráce akadémií vied socialistických krajín (KAPG), INTERKOZMOS, či dvostranných spoluprác, napríklad so Sovietskym zväzom (dnes Ruskej federácie), Poľskom, Kanadou i Talianskom. V  rámci týchto programov mohli pracovníci ústavu realizovať výskum, ktorý nedovoľovala naša prístrojová technika, jednoduchšie sa cestovalo do zahraničia a  doma sa organizovali medzinárodné konferencie. Keď sa v roku 1958 stala riaditeľkou, pracovalo v ústave dvadsať zamestnancov, keď odchádzala, lúčilo sa s ňou päťdesiat, z toho viac ako polovica vedeckých pracovníkov. Sústavne podporovala a nabádala svojich spolupracovníkov, aby si zvyšovali svoju odbornú kvalifikáciu – a to aj pri svojich cestách do zahraničia, ktoré sama zriedka využívala. Všestranne podporovala nové pozorovacie

Tatranské spektrum metódy na ústave a pričinila sa o kúpu 30 cm astrografu (1961) a 60 cm ďalekohľadu (1978) pre Skalnaté pleso. Po celý čas svojho pôsobenia vo funkcii riaditeľky bojovala za výstavbu novej, dôstojnej prevádzkovej budovy a  pozorovacích pavilónov v Tatranskej Lomnici. S  ich výstavbou sa začalo 1. októbra 1979 na Starolesnianskych lúkach – Areál SAV. Hlavná budova Astronomického ústavu SAV bola do užívania odovzdaná v  septembri 1987, tri pozorovacie pavilóny na pozorovanie Slnka a hviezd o niekoľko rokov skôr. V Areáli SAV sa nachádzajú aj detašované pracoviska Ústavu vied o Zemi SAV a Slovenského hydrometeorologického ústavu, Kongresové centrum Academia a dva hotely – Horizont a Kontakt, patriace súkromným spoločnostiam. Popri všetkých týchto aktivitách dbala aj o sociálne zázemie starších a nových, mladých pracovníkov ústavu formou zvýšenej starostlivosti pri prideľovaní bytov v  Tatranskej Lomnici či Poprade. Za svoju činorodú prácu získala Ľudmila Pajdušáková viacero významných ocenení. Okrem Radu práce (1956) patria k  najvýznamnejším

„Nechcem byť tá, na ktorú si ľudia občas spomenú, chcem byť tou, na ktorú nikdy nezabudnú.“ Aj keď si to neuvedomovala, ale svojou vytrvalosťou, pracovitosťou a hlavne túžbou po novom poznaní sa moja mama riadila touto myšlienkou. S veľkým zanietením, spolu s mojím nebohým otcom Antonínom Mrkosom, a neskôr s ďalšími spolupracovníkmi, skúmala hviezdne nebo, objavovala dovtedy neznáme meteory, kométy, mapovala hviezdnu oblohu a skúmala Slnko. Fotografická zbierka meteorov zo Skalnatého Plesa ešte aj dnes patrí medzi najrozsiahlejšie na svete. Do povedomia odbornej verejnosti sa však dostala objavom piatich nových komét, ktoré nesú jej meno. Napísala mnoho vedecko-populárnych článkov, vyšlo jej sedem odborných publikácií a jedna monografia, zasadzovala sa o zriaďovanie ľudových hvezdární, astronomických krúžkov a kabinetov na školách, aby takto aj u  školopovinných detí spopularizovala astronómiu. Jej prednášky, počítané v stovkách, boli veľmi pútavé. Toto je len zlomok jej práce v  oblasti astronómie. Ako riaditeľka Astronomického ústavu SAV sa starala nielen o dôstojné podmienky svojich pracovníkov na pracovisku, ale dbala aj o  ich sociálne zázemie, podporovala inováciu prístrojovej techniky

Pri chytaní bronzu...

Cena SAV za vedecko-vzdelávaciu a  popularizačnú činnosť (1973), Československá cena mieru (1971), Keplerova medaila ČSAV (1973), Kopernikova plaketa Poľskej akadémie vied (1973) a Zlatá medaila Slovenského zväzu žien (1974). Asteroid č. 3636 nesie meno

a medzinárodnú spoluprácu, a hlavne, zasadila sa o výstavbu Areálu SAV vo Vysokých Tatrách, s ktorým sa začalo niekoľko dní pred jej smrťou. Tak ako bola prísna na seba, tak aj u ostatných vyžadovala plnenie pracovných povinnosti a  netolerovala lajdáckosť a povrchnosť. Keď som vstúpil do jej života ja, prácu a  rodinu musela zosúladiť. Darilo sa jej to veľmi dobre. Nikdy som nepocítil, nezáujem

Pajdušáková. Paradoxne, návrh na toto pomenovanie dal jej bývalý manžel Antonín Mrkos, ktorý asteroid objavil v observatóriu Kleť pri Českých Budejoviciach dňa 17. októbra 1982 (1982 UJ2). Text a snímky: RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.

o mňa, o moje záujmy, problémy. Práve naopak. Moja mama bola úžasná žena. Bola výbornou kuchárkou, láskavou mamou a dobrou organizátorkou rodinných víkendov, výletov a dovoleniek. Mala množstvo záľub. Rada vyšívala, šila, háčkovala, jej veľkou láskou bolo maľovanie a  fotografovanie. Keď som bol malý, vôbec som si neuvedomoval, aká významná osobnosť ma porodila, stará sa o mňa, vštepuje mi ľudské i morálne zásady. Vtedy to jednoducho bola moja mama. Ona ňou ostala stále. Až neskôr som si uvedomil, že nie každý má to šťastie byť synom takejto úžasnej ženy – vedkyne svetového mena. A preto keď sa pozriem hore a vidím hviezdy, viem, že moja mama je tam. Ona je so mnou celý čas. Je to mocné puto. Áno, moja mama bola úžasná žena! Ako každý, mala svoje kladné i záporné vlastnosti, ale ako sa hovorí: „O mŕtvych len v dobrom“. „Náš osud nie je vo hviezdach. Je v nás.“ „Čím ťažší je to boj, tým úžasnejší to je triumf.“ Aj tieto slová charakterizujú moju mamu... Takto si zaspomínal na Ľudmilu Pajdušákovú syn Ivan Hrček, keď v  deň jej stých narodenín odhalil v  Radošovciach pamätnú tabuľu na počesť svojej mamy.

TD 14-15/2016

Tatranské spektrum

15

Stretnutia opäť s kvalitným programom a dočkáme sa aj premiéry2 Divadelný festival Stretnutia sa prehupol do trinásteho ročníka a patrí k stálym pilierom dramaturgie Tatranského kultúrneho leta. Už tradične počas troch dní môžu diváci vzhliadnuť štyri zaujímavé predstavenia. „Hoci tento festival môžeme radiť medzi nízkorozpočtové podujatia, teší sa značnej diváckej kulise,“ netají spokojnosť Ján Bendík, vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry a dodáva: „Najväčšie potešenie máme z toho, že si budeme môcť pozrieť premiéru monodrámy Karamelový smiech v podaní domáceho Divadelného súboru Paľa Bielika Tatranská Lomnica, ktorý je momentálne nízkopočetný a sme radi, že existuje a objavuje sa stále na mape amatérskeho divadelného diania, aj to vďaka jednej jedinej protagonistke Alenke Čechovej, ktorá je posledným divadelným mohykánom v Tatrách.“ Premiéra je naplánovaná na piatok 15. júla o 20.00 hodine v klubovni súboru v budove Kina Tatry v Tatranskej Lomnici, preto hoci nie je potrebná vstupenka, počet divákov je limitovaný na šesťdesiat, a to z priestorových dôvodov. Autorkou monodrámy je Marta Hlušíková, text na divadelnú hru upravil Maňo Lacko a texty ešte prispôsobil herečke Dušan Kubáň, jeden z  dvojice režisérov. Druhým je jeho herecký i  pedagogický kolega Michal Novák. Diváci si budú môcť pozrieť ukážku nového moderného divadla, kde nehrá úlohu žiadna scéna ani osvetlenie. Jednoducho diváci sa stávajú súčasťou čakárne u  lekára. „Staršia

dáma prichádza do čakárne a podobne ako ostatní pacienti si kráti čas rozprávaním. Divák sa tak útržkovite dozvedá rôzne úryvky z jej života, ktoré sú vtipné i smutné. Také, aký je skutočný život. Žena však nepovie vždy úplne všetko, len naznačí, a tak fantázia diváka vstupuje do deja a  každý sám si vytvára dejovú líniu,“ prezrádza Čechová, jediná protagonistka hry, ktorá už vo svojej kariére amatérskej divadelníčky naštudovala druhú monodrámu. S dvojicou režisérov sa však na spoločnom projekte stretla po prvý raz. „Bola to pre mňa dobrá škola, veľa som sa od nich naučila. Oceňujem najmä to, že vedeli nielen povedať, čo robím zle, ale aj názorne ukázať, ako by som to mala zahrať,“ konštatovala Čechová. Druhé nočné predstavenie sa uskutoční v  sobotu večer o  21.15 hodine v  altánku lomnického parku, kde sa predstaví popradské Divadlo Commedia, ktoré aktuálne patrí k najlepším amatérskym divadlám na Slovensku. Trojica hercov Vlado Benko, Michal Novák a Dušan Kubáň odohrajú svoju najnovšiu inscenáciu pod názvom Premiéra. V rámci festivalu sa deti môžu tešiť v nedeľu popoludní o 16.00 hodine na skvelú rozprávku Zabudnutý čert v  podaní Divadla na predmestí Spišská Nová Ves. „Končíme netradične v nedeľu o 19.00 hodine v Kongresovej sále Kúpeľov Nový Smokovec, kde sme divadlo ešte neuvádzali a veľmi sa to hodí, pretože divadelníci zo Starého Tekova odohrajú predstavenie Pozerajte bez predsudkov, ktoré je vhodné len pre dospelého diváka,“ doplnil ponuku na záver Bendík.  (ija)

51. Literárny Kežmarok o Tatrách

Táto najväčšia vlajková loď literárnych súťaží mladých autorov na Slovensku sa stala prednedávnom výnimočná najmä kvôli svojej netradičnej téme: Tatry a Kežmarok, 420. výročie výletu kežmarských študentov do Tatier. Veď Kežmarok v histórii poznávania Tatier stále dominoval širokému podtatranskému okoliu. Zvlášť v strednej Európe známe a populárne kežmarské evanjelické lýceum, škola národov a konfesií, ktorá bola známa aj organizovaním vzdelávacích výletov svojich študentov a vyučovaním prírodných vied priamo v reáliách Tatier. Mnohí profesori tejto školy boli priekopníkmi poznávania Tatier. Dokonca táto škola sa stala aj kolískou zrodu prvého turistického spolku v Uhorsku a ôsmeho vo svete. Učená rodina Buchholtzovcov tz st. a ml., Juraj Bohuš, Thomas Mauksch, O nej rezonovalo v Kežmarku 9. a 10. júna Christián Genersich, Samuel Weber a ďalší literárno-dramatické pásmo Nory Baráthovej boli vynikajúcimi kňazmi, prípadne význama Milana Chomu „Učená rodina Buchhol- nými činovníkmi svojej cirkvi. Svoj vzťah k tzovcov“ na motívy knihy Ivana Bohuša prírode Tatier ponímali aj ako svoj vzťah k st. Tatry očami Buchholtzovcov v podaní Bohu a jeho priamej velebnej prítomnosti. nadšených kežmarských ochotníkov Jána Historické opisy Tatier z ich pera a ich optika Bachledu, Lujzy Šoltésovej, Daniela Dluhé- by boli oveľa inšpiratívnejšie a poučnejšie aj ho, Lukáša Víznera, Jakuba Komaru, Alžbety pre nás, ak by sa sprístupnili verejnosti rôznyBrčiakovej, Mateja Dovjaka, Martina Šoltysa, mi formami osvety aj podobnou formou, akej Maroša Gancarčíka, Mareka Mikolajčíka a sme boli svedkami v Kežmarku. vynikajúcej réžii Ivana Kubíka. Dračie kosti Seminár o kežmarských priekopníkoch pre UNESCO-vé ocenenie Juraja Buchholtza verejnosť a školy, ale i repríza pásma po 28 ml. v roku 1988 ako priekopníka poznávania rokoch ma utvrdila v tom, že je potrebné zno- slovenských jaskýň a Tatier bolo pred vyše vu a znovu vracať sa k téme priekopníckeho tristo rokmi spirituálne spojené aj s drakmi. poznávania Tatier prostredníctvom týchto Buchholtzov nález „dračích kostí“ (vyhynuosobností. Veď práve človek a príroda nepo- tého jaskynného medveďa) bol v jeho dobe chybne patria k sebe a cesty tohto hlbokého obrovským objavom. Ale draky sa stali v tejto vzťahu sú stále poučné a inšpiratívne pre dobe aj symbolom ponímania bytosti zla, príkaždého. Zvlášť tu vyniká rodinný fenomén rodných katastrof a prenasledovania, ktorým a duchovná stránka Tatier, pretože kežmarskí prešla celá rodina Buchholtzovcov skrývajúpriekopníci poznávania Tatier Juraj Buchhol- cich sa v Tatrách prevažne v jaskyniach počas krutých vojen a náboženských nepokojov. Extrémne životné situácie pri záchrane vlastnej existencie, solidarita s blízkymi ľuďmi s rovnakým osudom, neustály boj

so živlami prírody a ľudským zlom, zázračné prírodné a situačné zvraty a zase prežívanie neopísateľných krás Tatier sú fenomény, ktoré pôsobia aj na nás a musia pohnúť každou ľudskou dušou. V mohutnej velebnosti Tatier je človek vzdialenejší od ľudí , od všetkých svojich starostí, problémov a zbytočnej snahy o pominuteľné hodnoty. Horolezectvo a životný štýl Azda paralelou je aj duševný svet horolezcov, ktorých my, prostí ľudia, so závisťou posudzujeme ako extrémnych športovcov a šialených hazardérov, vyrovnávajúcich sa s vlastným životným komplexom. Pritom sú to ľudia hlboko spojení s prírodou hôr, učiaci sa vo vlastnej sebavýchove trpieť a strádať, pomáhať svojim blízkym partnerom na spoločnom lane. Alfréd Grosz píše, že hory sú prameňom sily a krásy, cvičiskom vzorného charakteru, skúšobným kameňom vernosti a očistou duše. Dávajú lásku za lásku. Milujú toho, kto sa vyzdvihuje do ich výšin a sami ho vyzdvihujú k tomu, aby poznal bohatstvo vlastnej duše, svojho života a svoje poslanie. Dobrých horolezcov poznáme ako mimoriadne skromných a citlivých ľudí s pokorným srdcom, ale aj veľkou vnútornou radosťou. Dramatické pásmo kežmarských ochotníkov pootvorilo tatranskú dušu starých Kežmarčanov, doslova príjemne šokovalo všetkých prítomných divákov. Malo by ho vidieť čo najviac ľudí v Tatrách a pod Tatrami. Duch Tatier stvárnený v podaní herečky Lujzy Šoltésovej sa nám v tomto pásme prihováral svojím vyznaním cez srdcia našich slovenských velikánov, ktorým môžeme vďačiť za to, že pod Tatrami existujeme a hovoríme vlastnou materskou rečou. Ak sú Tatry, ktoré sa každým dňom zázračne týčia pred naším zrakom, symbolom, ktorý je hlboko zakotvený v srdci každého z nás, tak tento symbol treba vo svojej duši poznávať, brúsiť a opatrovať ako diamant. Preto si rád pozriem celé pásmo „Učená rodina Buchholtzovcov“ ešte raz.  Milan Choma

16

TD 14-15/2016

ZCR informuje

Pri prechode do Poľska si počas júla nezabudnite doklady Poľská republika zaviedla sprísnený režim na vnútorných hraniciach. Hraničné kontroly sa tak vrátili nielen na priechody so Slovenskom, ale aj Nemeckom, Českom a Litvou. Týkajú sa aj leteckej a námornej dopravy. Slovensko má s Poľskom približne šesťdesiat hraničných priechodov. Kontroly sa vracajú aj na tzv. „zelenú hranicu“. Vo Vysokých Tatrách sú to biť na rôznych vytypovaných napríklad Rysy. Podľa poľských miestach, preto je potrebné denníkov sa budú kontroly ro- myslieť na doklady nielen u do-

združenie cestovného ruchu

VYSOKÉ TATRY www.tatry.sk

Tatranské informačné kancelárie

Tatranské informačné kancelárie (TIKy) sú centrom informácií a vstupnou bránou pre turistov do Vysokých Tatier. Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT) prevádzkuje TIK v Starom Smokovci spolu s Horskou záchrannou službou a TIK v Tatranskej Lomnici. TIK Starý Smokovec sa nachádza v budove Horskej záchrannej služby (HZS) v centre Starého Smokovca (č.23). Otváracia doba počas letnej sezóny: Júl, august, september: od 8.00 do 20.00 hodiny Tel. číslo: 00421 52 442 34 40 Email: [email protected] Skype: TIK Smokovec TIK Tatranská Lomnica nájdete vedľa hlavnej cesty, v budove Knihy. Parkovanie je možné pred SKI Museom. Otváracia doba počas letnej sezóny: Júl, august, september: od 8.00 do 18.00 hodiny Tel. číslo: 00421 446 81 19 Email: [email protected] Skype: TIK Lomnica Služby poskytované v Tatranských informačných kanceláriách: • poisťovanie pre prípadný zásah horskej služby (poskytujeme poistenie Generali Poistenie do hôr). Uvedené poistenie je zahrnuté aj v rámci TATRY Card. Cena poistenia ZÁKLAD je 0,70 €/osoba/ deň. Poistenie platí pre zásah HZS na značkovaných horských chodníkoch. Cena poistenia EXTRÉM je 1,40 €/osoba/ deň. Poistenie platí pre zásah HZS mimo značkovaných horských chodníkov. Ďalšie služby poskytované v TIKoch: • kopírovanie, • scanovanie, • tlač materiálov (čierno-biela tlač), • predaj Tatranských pasov pre deti (0,90 €/pas), • počítač s pripojením na internet (iba v TIKu v Starom Smokovci),

spelých osôb, ale aj u detí. Varšava sa pre dočasné obnovenie kontrol na hraniciach rozhodla pre blížiaci sa summit NATO a kresťanské podujatie Svetové dni mládeže, počas ktorých pápež František navštívi Poľsko. Summit sa uskutoční 8. až 9. júla a mládežnícke podujatie

• predaj blokových cestovných lístkov na TEŽ, • predaj poštových známok, pohľadníc, kalendárov, pexesa, • predaj suvenírov od miestnych výrobcov, • predaj turistických nálepiek, • predaj drevených turistických známok, • predaj máp, turistických sprievodcov, horolezeckých sprievodcov, • predaj DVD, • predaj kníh o Vysokých Tatrách, o dolinách, histórii a pod. • predaj doplnkového tovaru potrebného pre turistov (náplasti, pršiplášte,..) Tlač, kopírovanie i použitie počítačov je spoplatnené. V nasledujúcej časti vám prinesieme niekoľko praktických informácii súvisiacich s dopravou, na ktorú sa turisti často pýtajú: Spojenie do Zakopaného (Poľsko): Zabezpečuje SAD (Slovenská autobusová doprava) a spoločnosť STRAMA. Informácie o spojoch SAD: www.cp.sk, informácie o spojoch STRAMA: www.strama.eu. STRAMA zabezpečuje spojenie až do Zakopaného, SAD iba po štátnu hranicu, t. j. na Lysú Poľanu. Na Lysej Poľane môžu turisti prestúpiť na poľské autobusy, ktoré počas letných prázdnin chodia do Zakopaného približne každých 15 minút. Spojenie do Krakova (Poľsko): Spojenie zabezpečuje firma TIGER EXPRESS www.tigerexpress.eu trikrát denne a je možné cestovať cez Bardejov alebo Oravu. Spojenie na Podbanské a Tri studničky: Priame spojenie nie je zabezpečené a k dnešnému dňu nie je plánovaný ani spoj, ktorý jazdil minulého roku zo Štrbského Plesa. Spojenie je možné jedine vlastným autom alebo taxíkom, prípadne cez Liptovský Hrádok na Podbanské (tri prestupy). Priame spojenie je iba počas víkendov a sviatkov, a to z Podbanského o 9.15 a 16.00 hodine na Štrbské Pleso. Spojenie do Belianskej Jaskyne: Spojenie je zabezpečené SAD do Tatranskej Kotliny. Jaskyňa je vzdialená približne 20 minút peši od centrálneho parkoviska. Parkovanie pre osobné autá: 1,80/hod. a 5,60 €/celý deň. Spojenie na zastávku Biela voda (jeden z východiskových bodov na Chatu pri Zelenom plese) Spojenie je zabezpečované SAD alebo vlastným autom. Parkovanie je spoplatnené 6 €/deň. Spojenie do Slovenského raja a na Spiš: Zabezpečené SAD. Vyhľadanie konkrétneho spojenia je možné cez www.cp.sk.

25. až 31. júla. Okrem kontrol na schengenských hraniciach Poľsko pozastavilo tzv. malý cezhraničný styk s Ruskom. Záujemcovia o prekročenie poľsko-ruskej hranice tak budú potrebovať víza. Kontroly potrvajú od 4. júla do 2. augusta 2016.

Informácie o doprave tatranskými električkami (TEŽ): Grafikon odchodov električiek je k dispozícii na www.slovakrail.sk. Cestovný lístok je možné zakúpiť si v pokladniciach na železničných staniciach alebo prostredníctvom sms správy (postup, ako kúpiť sms lístok, je zverejnený na plagátikoch v električkách aj na staniciach a zastávkach). Blokové cestovné lístky sú na predaj aj v Tatranských informačných kanceláriách a ďalších miestach uvedených na stránke www.slovakrail.sk.

Tatranské lanovky

Informácie o prevádzke lanových dráh a cenníky sú k dispozícii na www.vt.sk. Parkovanie: Cenník parkovania na území mesta Vysoké Tatry: 1,80 € hod., resp. 5,60 €/deň. Cenník parkovania na území obce Štrba (Štrbské Pleso): Centrálne parkovisko: do 10 min. zdarma, 10 min. až 1 hod.: 1,30 €, 1 hod. až 4 hod.: za každú začatú hodinu 1,30 €. Celý deň: 5,50 € Cenník parkovania pri zastávke TEŽ Popradské Pleso: 7 €/deň.

Praktické informácie pre turistov:

Výstupy na štíty s horským vodcom Kancelária Spolku horských vodcov sídli v centre Starého Smokovca vo Vile Alica (Starý Smokovec 36). V kancelárii je možné získať informácie o výstupoch na štíty a je možné objednať si služby horského vodcu. Kancelária je otvorená denne od 12.00 do 18.00 hodiny počas celej letnej sezóny. Tel.: 00421 905 428 170 Web: www.tatraguide.sk Lokalizačná aplikácia Od minulého roku je možné stiahnuť si do mobilných telefónov špeciálnu aplikáciu na zistenie polohy pre prípad záchrany. Nainštalovaná aplikácia výrazne zjednoduší pátranie HZS, a to vďaka veľmi presnej lokalizácii. Informácie o aplikácii a spôsobe jej stiahnutia do mobilných telefónov nájdete na www.hzs.sk.

17

TD 14-15/2016

Tatranské spektrum

Medzinárodný olympijský tábor sa uskutočnil v Tatrách po štvrtý raz prišli zástupcovia škôl zo Šiah, Spišskej Novej Vsi, Badína a z Chminianskych Jakubovian,“ priblížila Ivana Motolíková, riaditeľka oddelenia olympionizmu SOV. Hneď v úvodný večer deti pripravili pre svojich táborových kolegov prezentácie, kde predstavili seba, svoje záľuby, školy, ale aj miesta i krajiny odkiaľ prišli. Program v tábore bol zameraný na olympijskú výchovu, kde sa viac dozvedeli o súťažiach, o pravidlách fair play, pripravené boli aj environmentálne aktivity a po večeroch počas tvorivých dielní sa zaoberali ľudovými tradíciami, modelovali misky a hrnčeky z hliny, učili sa ľudové tance. Okrem toho si Slovenská antidopingová agentúra pripravila pre deti workshop, kde sa dozvedeli, čo je to doOlympijský oheň, zástava a za tónov hymny nastúpili naši olympionici pred deti, aby im ping a ako proti nemu priblížili aspoň takýmto spôsobom atmosféru ozajstných olympijských hier.  Foto: ija bojovať, no účastníci

Slovenský olympijský výbor (SOV) zorganizoval medzinárodný tábor pre deti už po siedmykrát a z toho až štyri razy sa uskutočnil vo Vysokých Tatrách. Nebolo to inak ani minulý týždeň, keď pod tatranskými končiarmi štyridsaťjeden detí z Poľska, Maďarska, Ukrajiny a Slovenska strávilo zaujímavé a poučné chvíle. Hlavným stanom bol pre ne opäť Grand Hotel Bellevue v Hornom Smokovci. „O účasť v tábore museli slo- výkresy a súťažili vo vedomostvenské školy zabojovať počas nom kvíze či športových hrách, celého roka. Deti sa venovali zúčastňovali sa olympijského olympijskej výchove, písali po- festivalu, Behu olympijského hľadnice olympionikom, kreslili dňa a podobne Napokon sem

TIPY pre tých, ktorí chcú spoznávať Tatry s deťmi Užite si spolu s vílou Lomničkou Kvetinkovou, Ochrankom Tatranským a ich novou kamarátkou Smrečinkou Lesnou veľké letné rozprávkové putovanie po tatranskom kráľovstve a spoznajte kraj plný majestátnych štítov, krištáľovo čistých plies, vodopádov, slnečných strání vystlaných kvetmi, ktorými sa ozýva hvizd svišťov či spev vtákov, prostredníctvom pútavých príbehov. Sprievodcovia vás zavedú na rôzne zaujímavé miesta, turistické cestičky a chodníčky a ak si do batoha spolu s brožúrkou pribalíte aj Tatranský pas, ktorý zoženiete napríklad v Tatranských informačných kanceláriách, môžete zbierať pečiatky a súťažiť aj o pobyty v Tatrách. Ak majú vaše ratolesti rady tajomstvá i turistiku, tou správnou voľbou pre ne bude Tatranská divočina. Na dobrodružnej ceste za záhadami ich budú už tradične sprevá-

dzať štyria zvierací kamaráti – kamzík Pirin, orol Karol, svišť Jurko a medveď Kubo, ktorí s nimi prekutajú tie najznámejšie turistické lokality. Na malých detektívov čaká aj tento rok sedem etáp, novinkou je päť úloh na voľný čas. Ak sa im podarí odhaliť tatranské tajomstvá, majú šancu získať zaujímavé ceny. Žrebuje sa každý mesiac! Brožúrku Sprievodca Tatranskou divočinou dostanete pri kúpe lístka na lanovku. Pod Lomnickým štítom si zase počas celých prázdnin prídu na svoje vyznávači aktívneho životného štýlu. Každú sobotu od 12.00 do 15.00 hodiny sa môžu drobci na Skalnatom plese vyšantiť na Kamzičej olympiáde v Svištej krajinke, v piatky ich čaká prechádzka prírodou so strážcom TANAPu a nedele sú vyhradené Tatranským tvorivým dielňam v indoor fun parku Kamzíkovo.  (pet)

tábora si mohli pozrieť aj veľké audiovizuálne výchovné predstavenie pre deti pod názvom Dotkni sa hviezd, na ktoré boli pozvaní aj žiaci tatranských a podtatranských základných škôl. Už tradične medzi deti prichádzajú aj olympionici a tentoraz tu bola aj päťnásobná účastníčka olympiády Martina Moravcová. „S olympijskými kruhmi sa mi spájajú krásne spomienky, je to už vlastne nostalgia, pretože etapa aktívnej športovkyne je za mnou, ale dianie v športe stále sledujem. Určite aj takéto podujatia nabádajú deti k športu, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou života, takže si myslím, že by to mohlo deti inšpirovať,“ konštatovala držiteľka dvoch strieborných medailí. K pravidelnej pohybovej aktivite vedie aj svoje ratolesti: „Budem sa snažiť, ale všetko bude závisieť na nich. Človek sa nestane vrcholovým športovcom zo dňa na deň, ale je za tým dlhodobá systémová práca.“  (ija)

Tatry v Poľsku Vysoké Tatry sa minulý týždeň predstavili v  poľskom meste Środa Wielkopolska, kde spolu s  partnerským mestom Prostějov priblížili obe destinácie. Trojica miest sa dohodla zorganizovať spoločnú putovnú výstavu, ktorej cieľom je vždy bližšie predstaviť ďalších dvoch partnerov z  pohľadu možností turistiky, historických pamiatok, prírodných krás a  nechýbala ani ochutnávka tradičných jedál a  nápojov. „Poliakov zaujali najmä hory, keďže v týchto končinách je rovinatý kraj a oni veľmi nepoznajú ani Tatry z  poľskej strany. Najčastejšie sa pýtali na možnosti turistiky i na ubytovanie v horských chatách a  hoteloch,“ zhrnula v  krátkosti Zuzana Hlavatá, projektová manažérka mesta Vysoké Tatry, ktorá reprezento-

vala s ďalšími dvoma kolegami tatranskú samosprávu. Výstava sa konala priamo na námestí počas miestnych trhov, takže sa pri nej mohli zastaviť všetci okoloidúci. Propagačné putovanie bude pokračovať u našich západných susedov v  septembri počas Prostějovských hodov a  koncom októbra partnerov privítame vo Vysokých Tatrách, kedy je naplánované tradičné podujatie Wolkrova Polianka. Środa Wielkopolska bolo v  minulosti staré kráľovské mesto s vyše 21-tisíc obyvateľmi, ktoré leží neďaleko mesta Poznaň.  (ija)

Foto: zh

18

TD 14-15/2016

Z vrchov a dolín

v skratke

Napokon sa dočkal ocenenia

Tesne pod vrcholom Kôprovského štítu sa v utorok pošmykli dvaja turisti. Zatiaľ čo 46-ročná žena si pri páde „len“ podvrtla koleno, 54-ročný muž, ktorý jej chcel pomôcť, skončil s otvorenou zlomeninou dolnej končatiny. Oboch leteckí záchranári previezli do popradskej nemocnice. Záchranársky vrtuľník v pondelok smeroval aj do oblasti Krivánskeho Zeleného plesa, kde sa zranil 26-ročný turista. Pri páde cez skalný zráz utrpel ľahšie poranenia viacerých častí tela. Deň predtým prišlo volanie o pomoc aj z Belianskej jaskyne, kde počas prehliadky skolabovala 27-ročná česká turistka, horskí záchranári ratovali aj jej 57-ročnú krajanku, ktorá si na turistickom chodníku medzi Sliezskym domom a Hrebienkom zranila hornú končatinu. Uplynulú sobotu zase vyrážali k Popradskému plesu, kam ich privolala slovenská turistka, ktorá s ďalšími príbuznými už takmer hodinu márne hľadala svojho 10-ročného syna. Spolu s horskými záchranármi sa do pátrania po ňom zapojili aj policajti, ktorí prečesávali intravilány. Nakoniec ho po zhruba hodine objavili na parkovisku na Štrbskom Plese, kde si chlapca aj napokon vyzdvihli rodičia. Rušný bol pre záchranárov aj uplynulý piatok. Ešte predpoludním pomáhali turistke, ktorú na Velickej poľane zaskočila nevoľnosť, popoludní už vrtuľník letel do oblasti pod vrcholom Slavkovského štítu, kde 19-ročného Slováka a 52-ročného Čecha zasiahol blesk. Zatiaľ čo starší utrpel iba povrchové poranenia horných a dolných končatín, mladší mal zranenia v oblasti krku i chrbtovej časti. Po zásahu spadol, pričom si poranil hlavu a na chvíľu stratil vedomie. Minulý utorok zase ratovali 56-ročného nemeckého turistu, ktorý sa pri zostupe z Gerlachu v hornej tretine Batizovskej próby pošmykol a zranil si dolnú končatinu, v ten deň pomohli aj 55-ročnej Francúzske, ktorá sa pri schádzaní z Priečneho sedla pošmykla na ľadovom poli a poranila si tvár. Ešte večer letel vrtuľník so záchranármi na palube aj pre 72-ročného turistu, ktorý nečakane odpadol v Sliezskom dome. Resuscitácia bola úspešná, pacienta s akútnym koronárnym syndrómom však po vyšetrení v popradskej nemocnici letecky transportovali na Kliniku kardiológie Fakultnej nemocnice v Prešove. Tam s akútnym infarktom myokardu v posledný júnový pia-

Spoza veľkej mláky priletela do sánkarského neba pocta Milanovi Gerdelánovi (25.10.1932 – 3.7.2011). Bronzovú medailu in memoriam mu udelila Medzinárodná sánkarská federácia FIL, na kongrese, ktorý sa uskutočnil v polovici júna v americkom Lake Placid. nal niekedy v roku 1975, keď sme chodievali do Tatranskej Lomnice jazdiť, popri dráhe ho bolo vždy plno. Chvíľu bol na štarte, potom v  cieli, stále niečo riešil, opravoval, kričal, to bol jednoducho on.“ Milan Gerdelán mal od detstva pozitívny vzťah k  športu. Vzorom mu bol otec, ktorý prišiel do Tatier  roku 1925 a  venoval sa lyžovaniu, curlingu, jazdám na boboch a bežeckému lyžovaniu, k  čomu viedol aj svojich synov. Po druhej svetovej vojne začali bratia Milan a Dušan jazdiť na boboch,  neskôr aj na saniach. Od roku 1948 do konca 50. rokov 20. storočia bol starší Milan Gerdelán (vľavo) z bratov členom československé„Každoročne majú možnosť ho  reprezentačného družstva. národné federácie požiadať o oce- Najväčším úspechom pre otca nenie človeka, ktorý sa nejakým a syna Gerdelánovcov bolo tretie spôsobom pričinil o  rozvoj sán- miesto na medzinárodnej súťaži kovania v danej krajine. My sme o Tatranský pohár v kategórii sa rozhodli, že by si takúto poctu dvojsedadlových bobov. zaslúžil Gerdelán, ktorého za roky Milan Gerdelán bol iniciátostrávené pri sánkovaní či už ako rom vylepšenia sánkarskej drápretekára funkcionára alebo ako hy. Na jeho podnet v roku 1956 trénera, nikto nikdy neocenil. Sme vo vnútorných zákrutách vybuv  podstate posledná generácia, dovali mantinely, čo ocenili aj ktorá si ho pamätá,“ vysvetlil dô- zahraniční účastníci Tatranskévod Jozef Škvarek, predseda Slo- ho pohára. Táto novinka sa začavenského zväzu sánkarov (SZS) la využívať aj na iných dráhach. a ako ďalej uviedol: „Ja som začíPo ukončení pretekárskej

(pokračovanie na str. 20)

SÚŤAŽTE s Dajamou

Ak máte radi Tatry a chcete sa počas prázdnin nielen skvele zabaviť, ale aj sa o nich niečo nové naučiť, zapojte sa do súťaže o vedomostnú spoločenskú hru Poznáš Tatry? Novinka z bratislavského vydavateľstva DAJAMA je určená nielen pre zvedavé deti, ale aj dospelých. Hra je pútavou turistickou prechádzkou po našich veľhorách, ich končiaroch, dolinách, osadách i  podhorí. Prináša nielen zábavu, ale dokonale preverí aj vaše vedomosti o prírode, turistike, histórii, osobnostiach či ďalších  zaujímavostiach Tatier. Obsahuje dva hracie plány – Tatry pre malých sú ideálne pre deti vo veku 7 až 12 rokov, Tatry pre veľkých zase otestujú znalosti tých starších. Zatiaľ čo na mladších čaká vyše stošesťdesiat otázok, dospeláci sa musia popasovať až so štyristo osemdesiatimi. Nechýbajú ani fotohádanky. Víťazom sa stáva ten, kto vďaka vedomostiam a dávke hráčskeho šťastia najrýchlejšie prejde celú trasu herného plánu. Oživiť si leto novou prázdninovou zábavkou KUPÓN č. 1

činnosti sa venoval trénovaniu lomnických a  ždiarskych sánkarských nádejí. Ako dlhoročný zamestnanec Tatranskej správy účelových zariadení ČSTV, TJ Vysoké Tatry sa staral o zjazdovky medzi Lomnickým sedlom a Tatranskou Lomnicou. V roku 1979 sa pracovne podieľal aj na výstavbe unikátnej drevenej sánkarskej dráhy v  Tatranskej Lomnici. Svoje mimopracovné aktivity spájal vždy so športom. Pomáhal pri stavbe futbalového ihriska v  Tatranskej Lomnici so 400 metrovou atletickou dráhou. Aj ako dôchodca inicioval a  bol nápomocný pri inštalácii drevených zábran na zachytávanie snehu na problematických miestach na zjazdovke od Skalnatého plesa.  (ija)

Predseda SZS prevzal v americkom Lake Placid ocenenie in memoriam pre Milana Gerdelána.  Foto: ija

môžete aj vy. Stačí, ak správne odpoviete na 8 z 10 súťažných otázok a hra môže byť vaša. Odpovede spolu s vystrihnutým kupónom posielajte do konca júla na adresu: Tatranský dvojtýždenník, Mestský úrad Starý Smokovec, 026 01 Starý Smokovec 1.  (red.)

Súťažné otázky:

Aký pôvod majú tatranské plesá? Ako sa volá sedlo, ktorým možno prejsť z Malej do Veľkej Studenej doliny? Ktorý vrch v Belianskych Tatrách má rovnaký názov ako jeden zo slovenských hradov? Ako sa volal nájomca Starého Smokovca, ktorý sa v polovici 19. storočia zaslúžil o vznik najstaršej tatranskej útulne? Pri ktorom plese sa vo Vysokých Tatrách nachádza Symbolický cintorín? Ako sa volá skalný vrch pri Zelenom plese, na ktorého vrchole sa podľa povesti nachádza drahokam karbunkul? V  ktorej tatranskej osade sa v  rokoch 1920 a 1921 liečil spisovateľ Franz Kafka? Aký názov mal v roku 1949 Gerlachovský štít? Ako sa volal švédsky botanik, po ktorom sú pomenované dve plesá vo Furkotskej doline? Ktorá známa poetka žila a pôsobila vo vile Marína pri Štrbskom plese?

Z vrchov a dolín

TD 14-15/2016

19

Jaro Michalko:Boli sme pripravení aj na tvrdšie podmienky Už pred troma rokmi, keď sa vrátili z najvyššej hory Afriky, tvrdili, že to určite nebude to, že sa mohli dať vyviezť aj oni, vraj pri posledný vrchol, na ktorý spoločne vystúpili. Ku Kilimandžáru a Mt. Blancu najnovšie pohľade na štvorkolku nepomysleli. „Myspridali Elbrus (5 642 m), odkiaľ sa vrátili len pred pár dňami. lím, že nikomu to ani nenapadlo, lebo na ten Najvyšší bod Kaukazu a Ruska mali v plá- inak bolo jasno, mali sme naozaj krásne vrchol ide človek pre niečo, pre nejaký zážine zdolať ešte predtým, ako si to na jar 2013 pohľady,“ pochvaľoval si Mokoš, ktorý nič tok, chce si overiť, či na to má. Už aj tak je namierili na strechu čierneho kontinentu. nenechal na náhodu. S  tréningom začal extrém, čo tam dokážu tie ratraky. Bežne veNakoniec však bolo všetko inak. „Situácia hneď, ako napadol sneh. „V zime som ro- dia vyjsť do štyri a pol tisíc, v mimoriadnych sa vyvinula tak, že sme najprv šli na Kili- bil skialpinizmus, na jar som pridal bicykel podmienkach až do 5 100 metrov aj s ľuďmi, mandžáro a až ďalším cieľom sa stal Elbrus. a turistiku, takisto sme si precvičili chodenie len to niečo stojí,“ dodal horský vodca. Oba kopce sú dostupné, človek nemusí byť v mačkách, takže príprava bola naozaj zodNa Elbruse nebol prvý raz. Premiéru mal technicky super vybavený na to, aby ich zvlá- povedná,“ prezradil nám primátor. v  roku 2008, keď naň vystúpil na lyžiach dol. Stačí dobrá kondícia a príprava,“ hovoJeho kondička vraj prekvapila aj horské- spolu s  Talianmi, odvtedy stál na jeho vrrí dlhoročný horský vodca Jaro Michalko. ho vodcu, nezaostávali však ani ostatní. chole dokopy päťkrát. „Na Kaukaz som sa Samozrejme, podceniť netreba ani aklima- „Vo výške asi 5 200 metrov sme chytili taký však dostal ešte v roku 1981 ako člen repretizáciu. Na tú si šesťčlenná expedícia, v kto- rytmus, že sme šliapali štyridsať minút bez zentačného družstva. Mali sme vtedy šialené rej bol aj tatranský primátor Ján Mokoš či zastávky. To sa mi veru ešte nestalo. Milan ciele, ale ruskí súdruhovia nám povedali, chatár spod Soliska Milan že je to príliš nebezpečné Štefánik, vyhradila tri dni. a nedajú nám priepustku do „V týchto výškach človek neveľkých stien. Ako náhradu môže len tak vyjsť na vrchol, nám ponúkli Elbrus a ďalšie takže sme absolvovali niekopce blízko tejto lokality, ale koľko aklimatizačných túr, my sme odmietli,“ zaspomíktoré mali byť základom pre nal si na tie časy Michalko. úspech,“ pokračuje v  roz„V Čegete vtedy mali len jeprávaní Michalko. Okrem den hotel, kde sme bývali, Čegetu (3  465 m), ktorý je sedačka viedla do troch tisíc, povestný svojimi rozprávbola tam jedna kotva a nič kovými výhľadmi, vyšli na viac. Dnes je tá infraštrukBočky, odkiaľ z približne tritúra omnoho lepšia. Sú tam tisícosemsto metrovej nadaj požičovne, človek môže morskej výšky v  priebehu ísť s  dolármi alebo rubľaďalších dní postupne vystúmi vo vrecku len v  krátkych pali až do štyri a pol tisíc. gatiach a všetko si požičia, Po ďalšom dni oddychu od topánok cez oblečenie až si to namierili na vrchol Na vrchole Elbrusu. Ďalším cieľom Michalka a Mokoša by mal byť vyhasnutý strato- po čiapku a  rukavice. Alebo hory, ktorá je povestná tým, vulkán Chimborazo (6 268 m), ktorý je najvyšším vrcholom Ekvádora a zároveň vraj vojde do obchodu a  kúpi si Foto: archív Jara Michalka nové. Odvtedy, čo som tam že sa na nej mení počasie aj najvzdialenejšou horou od stredu Zeme.  z  hodiny na hodinu. „Tri týždne pred na- Štefánik a Vlado Ševčovič šli dokonca na ly- bol prvýkrát, sa posunuli hodne ďaleko,“ poším príchodom vkuse lialo, bolo vidieť, že aj žiach a zlyžovali aj dole do kempu vo výške znamenal skúsený horský vodca. Okrem Elbrusu, na ktorý vystúpili o deň Baksanské údolie, ktoré má sto kilometrov okolo 3 750 metrov, odkiaľ sme vychádzali,“ skôr ako pôvodne plánovali, si stihli obbolo zaplavené vodou, takisto aj niektoré konštatoval Michalko. dediny. V  tom čase, keď sme tam boli, ako To však nebolo jediné z  prekvapení, zrieť aj kaňony vytvorené vodou v Baksankeby sa to stabilizovalo, len v  popoludňaj- Elbrus im ich prichystal hneď niekoľko. „Na skom údolí a navštíviť aj mestečko Nalčik, ších hodinách sa naakumulovali veľké mra- vrchole sa vtedy stretlo asi najviac Slovákov, považované za centrum turizmu na predky a boli prehánky alebo búrka. Čo sa týka bolo nás tam možno aj vyše dvadsať, preto- horí Kaukazu a východiskový bod do ďalsamotného výstupu, boli sme nachystaní aj že tam bola ešte jedna veľká partia zo Slo- ších dolín smerom na Bezingy či Osetsko. na tvrdšie podmienky. Mali sme oblečenie venska. Všade viali slovenské zástavy, vlaj- „Táto časť Baksanu je hodne frekventovaná, aj do mínus dvadsať – dvadsaťpäť stupňov, ky, bolo to úžasné, malo to aj taký emočný jednak je tam Elbrus, ale ústia tu aj nádšpeciálne gamaše, zatepľovacie sáčky, bundy, náboj. V tom momente to bol asi Slovákmi herné doliny ako Adyr-Su či Adyl-Su, ktoperovky, čiapky, rukavice, ale bolo zaujíma- najviac obsadený vrchol nad päťtisíc metrov ré poskytujú priestor pre úžasnú turistiku vé, že keď sme začali šliapať, nebola veľká vo svete,“ pousmial sa nad nevšedným zá- a  dávajú neskutočný pocit voľnosti, pretozima, ani keď slnko vychádzalo nešla teplota žitkom horský vodca. Okrem toho sa stali že Kaukaz je omnoho divokejší ako Alpy, rapídne dole, ako býva zvykom. Nebol žia- svedkami aj ďalšieho nevšedného rekordu. nemá takú infraštruktúru, v údoliach nie sú den extrémny problém, takže počasie vlastne „Už pri ceste hore som si všimol, že vo výške lanovky a aby sa tam človek dostal, tak už prispelo k tomu, že sme to zvládli v pohode. 5 300 metrov je odstavená štvorkolka. V tej dva mesiace pred príchodom musí požiadať O pol tretej sme si dali raňajky a o pol devia- chvíli som tomu nerozumel, ale potom na o špeciálne povolenie od miestnych štátnych tej sme už boli na vrchole,“ zhodnotil výstup vrchole a takisto aj keď sme schádzali dole, orgánov, bez neho ho tam policajti nepustia. skúsený horský vodca. som si všimol nezvyčajne hlbokú stopu. Os- Aj keď sme vystupovali na Čeget, stretli sme Na vrchole Elbrusu stáli 23. júna, teda tala po chalanoch z  Moskvy, ktorým sa na skupinku mladých ľudí, ktorí nám závidedeň predtým, ako oslávil svoje meniny pri- tejto špeciálne zostrojenej štvorkolke poda- li, že môžeme ísť ďalej a  oni ako občania mátor Mokoš, ktorý spolu s Michalkom rilo vyjsť na západný, technicky ľahší vrchol Ruskej federácie nie. Pripadalo mi to také za posledných šesť rokov zdolal aj africký Elbrusu, ale pravdepodobne sa už nevedeli zvláštne, pretože hory by mali byť otvorené, Uhuru Peak a Mount Blanc. „Hore sa mi dostať na východný, a  tak ju nechali asi mali by dať každému šancu pozrieť sa tam, išlo bez problémov, bol síce trošku silnejší dvesto až dvestopäťdesiat metrov pod vrcho- kam ho srdce ťahá,“ uzavrel rozprávanie (pet) vietor, čo znižovalo aj pocitovú teplotu, ale lom,“ opísal ďalší zo zážitkov Michalko. Na Michalko. 

20

TD 14-15/2016

v skratke (dokončenie zo str. 18)

tok previezli aj 63-ročného českého turistu, ktorý náhle skolaboval počas túry na Lomnický štít. V ten deň záchranári pomohli aj 58-ročnému českému turistovi, ktorého po návrate z túry zaskočila na chate pri Popradskom plese nevoľnosť. Pomoc záchranárov potreboval v predposlednú júnovú stredu aj 57-ročný alergik, ktorého v Tatranskej Kotline poštípal hmyz. Keďže jeho stav sa nezlepšil ani po podaní liekov proti alergickej reakcii a naďalej sa ponosoval na sťažené dýchanie a vysokú srdcovú frekvenciu, vrtuľník ho previezol do popradskej nemocnice. V ten deň horskí záchranári pomáhali aj Češke, ktorá sa pri schádzaní zo Sedielka smerom do Malej Studenej doliny pošmykla na snehovom poli. Počas pádu sa síce nezranila, avšak bála sa ďalej v túre pokračovať a navyše sa odtiaľ nedokázala dostať bez pomoci. Pri zostupe jej napokon asistoval dobrovoľný horský záchranár, ktorý sa práve vtedy nachádzal na Téryho chate, spoločne s jej zamestnancom. Ešte v predposledný júnový utorok prišlo volanie o pomoc aj zo Slavkovskej vyhliadky. Vyčerpaného 66-ročného českého turistu po ošetrení transportovali na nosidlách na Hrebienok, odkiaľ ho previezli do Starého Smokovca. Po rekonštrukcii drevených mostov ponad Javorinku a Skalnatý potok sa Štátne lesy TANAPu chystajú počas leta pustiť do opráv ďalších sedemnástich premostení tatranských tokov. V pláne majú aj opravy turistických chodníkov, odstraňovanie vývratov a skál, ako i údržbu odpočívadiel a tiež celej informačnej siete vrátane náterov pútačov. Včera odštartovalo verejné hlasovanie, ktoré rozhodne o víťazovi 14. ročníka ankety Strom roka. O titul bojuje dvanástka finalistov, ktoré začiatkom júna posunula odborná porota do užšieho výberu spomedzi polstovky prihlásených kandidátov. Strom, ktorý dostane najviac hlasov, získa komplexný dendrologický posudok a dvestoeurový príspevok na ošetrenie, rovnakú sumu dostanú aj finalisti, ktorí sa umiestnia na druhom a treťom mieste. Cieľom ankety, ktorú koncom marca pri príležitosti Medzinárodného dňa lesov vyhlásila Nadácia Ekopolis, je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie a jeho ochranu. Zahlasovať za svojho favorita môžete aj cez www.ekopolis.sk, kde nájdete príbehy jednotlivých finalistov.  (pet)

Z vrchov a dolín

Otvorený list Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci mestského zastupiteľstva (MsZ) vo Vysokých Tatrách! V rámci verejnej diskusie obraciam sa na vás s pripomienkami k zámeru spoločnosti Tatry mountain resorts (TMR) postaviť lanovku z Hrebienka na Skalnaté pleso alebo na Štart. K zámeru mám negatívny postoj, ktorý neskrývam, ale verejne ho prezentujem. Často diskutujem na túto tému s turistami, ktorí navštevujú Rainerovu chatu a nestretol som sa ani s jediným súhlasným stanoviskom k výstavbe lanovky. Výhrady turistov i moje som zhrnul do týchto bodov: 1. Vysoké Tatry sú symbolom Slovenska, preto takéto deštrukčné zásahy do prírodného prostredia a do ich vzhľadu nemôžu byť závislé iba na rozhodnutí mesta Vysoké Tatry, ale na základe celonárodnej diskusie. Mnohí z mnou oslovených stavať lanovku na spomenutej trase nazvali barbarstvom. 2. To, že Hrebienok (najmä v zime) nie je využívaný tak ako v minulosti, je najmä problém

subjektov, ktoré ho vlastnia, teda hotel spoločnosť Sorea a zjazdovky TMR. Nespolupracujú zrejme preto (vnímam to ako skrytý riadený proces), aby sa vytvoril dojem o nerentabilnosti hotela, ktorý sa po čase a pod cenu kúpi. Len pre ilustráciu: hotelový bufet je tak navštevovaný, že by vykryl prípadné straty z ubytovania. Svah s vlekmi vlastní TMR a neprevádzkuje ho, lebo sa to tiež nevyplatí. Podľa názoru mnohých lyžiarov nefunguje najmä preto, lebo sa TMR snaží „napchať“ lyžiarov na zjazdovky v Tatranskej Lomnici až po Lomnické sedlo. Že nie je zasnežovanie? Oproti stavbe lanovky je inštalovanie zasnežovania minimálnou investíciou. 3. V denníku Korzár z 1. júna 2016 sa píše: „TMR viackrát vyslala signál, že bez prepojenia Hrebienka a Skalnatého plesa nepostaví zjazdovky v Smokovcoch.“ Vysielanie takéhoto signálu nie vonia, ale priam smrdí jednak vydieraním, ale aj zneužívaním monopolného postavenia, čo by mal riešiť Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. 4. Že sa dá Hrebienok naplniť aj bez lanoviek svedčia najmä dve podujatia z dielne

TMR: Medvedie dni v lete a v zime ľadové sochy a Ľadový dóm. Treba však pripomenúť, že Hrebienok je predovšetkým východiskom na túry a nie strediskom, ktoré by malo ľudí koncentrovať. 5. „Smokovce sú momentálne ako Potemkinova dedina,“ argumentuje pán poslanec Gabriel Jamnický. Nie je to celkom priliehavé, pretože Potemkinova dedina znamená doslova „nejestvujúce veci, vymyslené na zakrytie skutočnosti.“ Ak má byť zakrytím skutočnosti celý ten „humbuk“ okolo lanovky Hrebienok – Skalnaté pleso, potom sa len zakrýva skutočná príčina nevyužívania Hrebienka. Súhlasím s pánom poslancom Róbertom Gálfym, že najprv treba oživiť projekty, ktoré majú historický základ. 6. Lanovka by odbremenila dopravu medzi Smokovcom a Tatranskou Lomnicou? Táto cesta vôbec nie je preplnená! Zápcha nastáva vtedy, keď sa zapĺňajú parkoviská a autá stoja na cestách, kým zaparkujú. Jazdím po tej trase denne a viem, v čom je problém. Keď bude parkovisko pod Smokovcom, tak sa to možno zmení, no autá sa budú pchať aj tak čo najvyššie. (pokračovanie na str. 23)

V Bielovodskej doline svišťali kosy Opäť po roku ukázali, ako sa dokážu oháňať kosami! Svoju TANAPu Zuzana Homolová. šikovnosť v tradičnom kosení vysokohorských lúk pri horárni v Okrem toho sa kosením či mulBielovodskej doline v posledný júnový piatok predviedli lesníci čovaním lesníci snažia o to, aby zo Slovenska, Českej republiky, Poľska a Ukrajiny. lúky slúžili predovšetkým pre Na štart 12. ročníka súťaže nekosili v takom tempe, bolo to voľne žijúcu zver ako prirodzeTatranská kosba sa postavilo skôr o tej pohode,“ poznamenal né pastviská, pre turistov ako dvadsaťpäť súťažných dvojíc, Majerčák, ktorému k víťazstvu oddychové zóny a pritom vhodktorých úlohou bolo čo najrých- dopomohli nielen roky praxe, ným spôsobom dotvárali krajilejšie pokosiť päťdesiat metrov ale možno i kvalitná kosa. „Je už noobraz prírodného prostredia dlhý a štyri metre široký pás z tých lepších, ale porisko je abso- Tatier. Tento rok v Tatranskom lúky. Kosami sa tento raz naj- lútna klasika, javorové drevené,“ a Pieninskom národnom parku svižnejšie oháňali lesníci z Ora- prezradil opätovný víťaz. plánujú pokosiť alebo zmulčovy. Za Jurajom Majerčákom a Pravidelné kosenie horských vať takmer tristo hektárov lúk, Marekom Hudáčkom z ochran- lúk v národnom parku má svoj seno a senáž poslúžia počas buného obvodu Zverovka v tes- význam. „Je dôležité hlavne pre dúcej zimy nielen ako krmivo nom závese skončila dvojica Bo- zachovanie druhovej pestrosti pre huculské kone, ale predohumír Gazda a Dávid Ďubašák lúčnych spoločenstiev,“ vysvet- všetkým na prikrmovanie lesnej z ochranného obvodu Oravice. lila botanička Štátnych lesov zveri.  (pet) Tretie miesto obsadili Andrzej Gal a Janusz Gal z poľského Tatrzańskiego Parku Narodowego. V súťaži jednotlivcov bol rovnako ako vlani najrýchlejší Juraj Majerčák, druhú priečku si vykosil Bohumír Gazda a tretiu Andrzej Gal. „Vyrástol som v horárni, dodnes rád spomínam na to, ako sme chodievali s otcom Na štart 12. ročníka súťaže Tatranská kosba sa v posledný júnový piatok postavilo dvadsaťpäť súťažných dvojíc. Foto: lb ráno zavčasu kosiť, no nikdy sme

TD 14-15/2016

Šport

21

Ján Súkup:Fotograf musí vedieť predvídať a byť pripravený... Dobrý fotograf má cit zachytiť okamih a jeho atmosféru. Správna kompozícia fotografie rozpráva a nepotrebuje k tomu písané a ani hovorené slovo. Dokáže osloviť, vyvolať emóciu, jednoducho odovzdať odkaz. Samostatnou kapitolou je dokumentárna športová fotografia. Na slovenskej fotografickej scéne v tomto odbore má neprehliadnuteľné miesto Ján Súkup, ktorému pri príležitosti životného jubilea 65 rokov usporiadalo Slovenské olympijské a športové múzeum výstavu pod názvom Lovec okamihov. Prvú, vtedy ešte čiernobielu fotografiu urobil v  roku 1970, kedy zachytil svojich kamarátov a  kolegov vodákov. Práve táto snímka ovplyvnila jeho rozhodnutie stať sa športovým fotografom. Odvtedy bol účastníkom tridsiatich troch majstrovstiev sveta v  hokeji, trinástich olympiád a  niekoľkých európskych či  svetových šampionátov vo futbale a  množstve iných športových podujatí. „Fotograf musí vystihnúť moment a ve-

dieť zaostriť, ale aby to urobil, potrebuje mať aj dostatok šťastia, predvídať a byť na daný okamih pripravený. Keď zapadnú všetky komponenty do seba, vytvorí to výsledný obraz,“ konštatuje skromne po 45 rokoch fotografovania Súkup, ktorého prvá spolupráca bola s  redakciou denníka Hlas ľudu, následne mu uverejňovali snímky v  denníku Šport a  v  týždenníku Auto Moto a Roľnícke noviny, kde už pôsobil aj ako zamestnanec. Šestnásť rokov pracoval

Ján Súkup počas svojej 45-ročnej kariéry športového fotografa zaznamenal zaujímavé okamihy z diania vrcholových športových podujatí. Na jeho výstave môžete vidieť fotografie nášho legendárneho hokejového brankára Vlada Dzurillu, olympijských medailistov Rada Žideka, Naste Kuzminovej, hokejistov Zdena Cháru či Paľa Demitru, ale aj argentínskeho futbalistu Diega Maradonu a mnohých ďalších. Pri návšteve výstavy autor fotografií rozobral jednotlivé zábery aj so svojím priateľom, fotografom Jurajom Bobulom.  Foto: ija

Víťazmi Mlynár a Gereková Druhýkrát po sebe sa víťazom behu do vrchu, ktorý je venovaný Karolovi Jakešovi, stal slovenský reprezentant v bežeckom lyžovaní Peter Mlynár. Do cieľa na Chate pri Zelenom plese dorazil za 38:10,60. Na štarte bol aj jeho tréner a bývalý reprezentačný kolega Martin Bajčičák, ktorý síce s aktívnou bežeckou kariérou skončil, ale nedal sa zahanbiť a v celkovom poradí obsadil časom 40:40,60 piate miesto a svoju kategóriu nad štyridsať rokov s prehľadom vyhral. Druhý najrýchlejší v  cieli bol Na trať dlhú 7 700 metrov s Matej Petrovič s časom 39:11,90 prevýšením 636 metrov vybeha  tretie miesto sa ušlo Jánovi lo za horúceho letného počasia Koristekovi 39:34,60. Medzi že- 143 pretekárov, čo je menej ako nami bola najrýchlejšia sloven- sme v predchádzajúcich rokoch ská biatlonistka Jana Gereková boli zvyknutí. „Sme limitované (50:53, 80) s bezpečným násko- podujatie, nedovolili by sme si kom pred druhou Miroslavou ísť nad 400 pretekárov, na jednej Belkovou (52:48,90) a  treťou strane sme si chceli dať pozor, Gabrielou Thurskou (54:17,60). aby sme nedostali pokutu, na

v  obrázkovom týždenníku Štart, v  ktorom zotrval až do jeho zániku v roku 1992. Vtedy sa rozhodol aj so svojím dlhoročným redakčným kolegom Petrom Pospíšilom, hádzanárskym brankárom, strieborným medailistom z olympijských hier v Mníchove, zriadil súkromnú agentúru Štartfoto. Po smrti kolegu pokračuje v tvorbe vo vlastnej agentúre Športfoto. „Najskôr som fotil kanoistov a  motoristický šport. V  časopise Štart mi pridelili hokej, atletiku, ale robil som aj ďalšie športové odvetvia, napríklad v  roku 1982 som bol aj na jedinom svetovom pohári sánkarov v  Tatranskej Lomnici, ktorý sa u nás uskutočnil. Najviac som však asi fotil hokej a ten robím rád dodnes, ale vodáci sú moja srdcovka, pretože tam mám stále mnohých kamarátov,“ približuje Súkup, ktorý si pri otázke, či má radšej čiernobielu alebo farebnú fotografiu, s nostalgiou zaspomína: „Chcel by som, aby sa vrátila klasická fotografia, nestačilo to len vyfotiť, bolo potrebné to aj vyvolať. To očakávanie v tmavej komore, či sa to podarilo, malo svoju atmosféru. Digitál priniesol neuveriteľné zjednodušenie práce. Teraz vidíte výsledok ihneď a nemusíte čakať, na druhej strane pre nás profesionálov sa zhoršila konkurencieschopnosť.“ Súkup sa môže pochváliť oceneniami nielen z domácej scény, ale uznania sa mu dostalo aj na svetovej úrovni. V roku 1976 získal World Press Photo Awards v kategórii šport, v roku 1980 v súťaži AIPS a mnohé ďalšie na národnej úrovni. Výstavu si návštevníci doposiaľ mohli pozrieť už v  Kremnici, Piešťanoch a  Trnave. V Grand Hoteli Bellevue v Hornom Smokovci bude sprístupnená do konca septembra.  (ija)

tej druhej sa zasa odzrkadlilo na účasti to, že sme vystúpili zo Slovenského pohára v  behu do vrchu, aby sme mali voľnejšie ruky pri organizovaní, čo sa mohlo odzrkadliť aj na účasti. Ale my sme spokojní, mali sme záujem pribrzdiť nárast pretekárov, aby sme to organizačne utiahli a potvrdilo sa nám to, že všetci, ktorí prišli, mali väčší komfort po dobehnutí do cieľa,“ vysvetlil Michal Malák z Alkanclubu Tatranské Matliare, ktorý je hlavným organizátorom podujatia. Aj napriek tomu si tieto atraktívne preteky nenechali ujsť slovenskí reprezentanti v bežeckom lyžovaní, biatlone či atletike a poňali to ako kvalitnú súčasť letnej prípravy.  (ija)

Po druhý raz na najvyšší stupienok dosiahol slovenský reprezentant v bežeckom lyžovaní Peter Mlynár, ktorému sa o týždeň neskôr podarilo zvíťaziť aj v seriáli Svetového pohára FIS v behu na kolieskových lyžiach v chorvátskom Oroslavje. Foto: V. Boža

22

TD 14-15/2016

Šport

Futbalisti začali s letnou prípravou Predvčerom hráči Futbalového klubu Vysoké Tatry (FK VT) začali s letnou prípravou. Ani nie pred mesiacom skončila sezóna a futbalisti už zarezávajú, aby sa pripravili na tú blížiacu sa. Tatranci obsadili tretiu priečku v šiestej lige, ktorú si vymenili pred rokom s Kežmarčanmi. Tí sa predstavili v štvrtej lige. Rošáda oboch klubov sa neplánuje a aj v novom ročníku sa hráči predstavia v rovnakých ligách ako v uplynulej sezóne. „Máme mladý káder, ktorý ročná je ekonomicky aj časovo, vo Vrbovom, Veľkom Slavkove či by sme chceli do začiatku sezó- pretože sa chodieva za zápasmi Toporci, ktoré sme neuveriteľne ny doplniť. Vyskúšali sme si, či ďaleko na východ až k ukrajin- ľahkovážne vypustili aj napriek na to máme a naším cieľom je ským hraniciam. Myslím si, že tomu, že sme mali navrch,“ konpostúpiť do piatej ligy, ktorá by štvrtá liga do budúcnosti nebu- štatoval Šefc. Žiaci skončili napokon po bola pre nás momentálne ide- de, mne sa viac pozdáva spôsob álna z dôvodu, že vzdialenosť regionálnych súťaží a  následne administratívnych nezrovjednotlivých miest a  obcí je ob- si zahrať o postup do tretej ligy.“ nalostiach, ktoré ich stáli dobná ako teraz a sú tam kluby Obhliadnutie za sezónou: kontumačnú prehru na druhom z  okolia ako Veľká Lomnica, Aj keď Tatranci si splnili ciele, mieste v  tretej lige a  dorastenci Ľubica, Spišská Belá, takže der- ktoré si pred sezónou dali, ich obsadili piatu priečku v  štvrtej by zápasy získajú viac na atrak- konečné umiestnenie mohlo lige v kategórii U 19. tivite,“ priblížil zámer Milan byť o  čosi lepšie. „Spätne, keď Pod novou taktovkou: DoteŠefc, manažér FK Vysoké Tatry sa vrátim k  zápasom, neraz sa rajší tréner seniorského mužstva a doplnil dôvod, prečo sa im do preukázala ešte mladícka neskú- Mikuláš Dvorožňák ukončil štvrtej ligy veľmi nechce: „Ná- senosť, spomenul by som duely spoluprácu s Tatrancami, preto-

Najúspešnejším bol Ján Cigán Atraktívnej olympijskej disciplíne military, sme sa nedočkali ani tento rok. Organizátorov potrápilo aj počasie, ktoré sa síce v  prvý deň ukázalo z  tej priaznivejšej stránky, v nedeľu sa však jazdci so svojimi štvornohými zverencami museli popasovať s  dažďom. Priaznivci tohto športu si aj napriek tomu našli čas, aby sa v  prvý júlový víkend prišli pozrieť na preteky v parkúrovom skákaní pod názvom Memoriál Žigmunda Bornemiszu, ktoré majú na Kolbisku v  Tatranskej Lomnici dlhoročnú tradíciu. „Trochu by som to poopravil, od tohto ročníka by sme chceli tieto preteky venovať obom bratom Bornemiszovcom,“ uviedol organizátor podujatia Peter Mikulášik zo Združenia pre zachovanie jazdeckého športu v Tatrách. Aj napriek tomu sa uskutočnilo vyše sedemdesiat štartov koní, keďže niektoré z nich sa predstavili vo viacerých disciplínach. Celkovo sa počas dvojdňového maratónu konalo desať súťaží. „Opäť sa tu stretlo veľa dobrých a skúsených reprezentantov. Teší ma fakt, že sa nám rozbehla aj spolupráca s klubmi v Matejovciach i Veľkej Lomnici, vypomáhame si ľuďmi a tech-

nickým vybavením. Keď chceme pripraviť kvalitné podmienky, musíme začať s úpravou areálu aj dva mesiace vopred. Už o necelý mesiac nás čakajú preteky práve v Matejovciach,“ prezradil Mikulášik. Víťazom súťaže Parkúr Z sa stal František Kriak s koňom Kona z Veľkej Lomnice, parkúr ZL patril Jánovi Cigánovi (JMC Lužany) s  koňom Strasman, ktorému sa darilo aj v ďalších súťažiach, v skoku kategórie S  pre východoslovenskú oblasť a  Cenu primátora Poprad získal s  koňom Chaplin, odniesol si aj Cenu primátora mesta Vysoké Tatry s koňom Arkan, s ktorým vyhral aj skok mohutnosti, keď skočil 1,88 metra. Súťaž parkúr L najlepšie zvládol Kamil Kavčák (AJC Snina) s koňom Latina. Medzi mladými jazdcami v  parkúre ZM sa presadil Ján Ragaly (MSK Kežmarok) s  koňom Berala 2, obdobne aj pri výške parkúrových prekážok značených písmenom Z. Jedinou zástupkyňou nežnejšieho pohlavia medzi víťazmi bola Nikoleta Šperková (JK Spišská Nová Ves) s koňom Banad, ktorá dominovala v  parkúre ZL. V dvojfázovom skákaní si najlepšie počínal Pavol Drobňák (JK Jakubovany) s koňom Avalon.  (ija)

Najúspešnejším účastníkom uplynulých jazdeckých pretekov bol Ján Cigán, ktorý si odniesol domov štyri prvenstvá. Na fotografii s koňom Arkanom.  Foto: ija

že dostal novú ponuku a odišiel k  seniorskému kádru do Popradu ako asistent trénera. Kto bude jeho nástupcom ešte nie je známe. Z  kuloárov vieme, že vedenie klubu oslovilo dvoch potenciálnych adeptov na tento post, definitívne sa však ešte nerozhodlo. Zamerali sa na mládež: To, o čom sa doposiaľ len hovorilo, by malo dostať reálne kontúry už v lete. Dávnejšie sme spomínali, že FK Vysoké Tatry zaznamenal nárast záujmu detí o futbal. „Z tohto dôvodu chceme do súťaže prihlásiť okrem tímu U15 ešte mladších žiakov v kategórii U13. Pamätám si, keď som prišiel do Tatier, na  mládežnícke družstvá sme nemohli ani pomyslieť. Dnes je situácia iná a rastie nám dobrá hráčska základňa,“ netajil spokojnosť Šefc.  (ija)

Tip na stretnutie

s legendami

Najväčšia koncentrácia športových legiend pod Tatrami bude v tretí júlový víkend. Organizátori Memoriálu Jána Stilla už po druhýkrát poňali tento bežecký sviatok veľkolepo a sprievodné podujatia sa budú konať už od piatku 15. júla. V  podvečer sa uskutoční súťaž fitnesiek a  o  pol desiatej večer odštartuje 4,5 kilometrový Night run. V sobotu 16. júla o  15.00 hodine je pripravený hlavný beh do vrchu z  centra obce Nová Lesná na Hrebienok a  zároveň si sily zmerajú nordic walkeri. „Registrovaných bežcov nám radostne pribúda a  vyzerá to na rekord v účasti. Všetkých, ktorí sa prihlásili, uvádzame na stránke www.mjs.novalesna.sk. Môžete si v  propozíciách pozrieť, že toto podujatie navštevovali i vyhrávali hviezdne mená atletiky. Tak príďte a zaraďte sa medzi nich,“ pozýva Peter Hritz, hlavný organizátor a starosta obce Nová Lesná. Bežecké trasy sú pripravené aj pre žiacke kategórie a lákadlom podujatia by mala byť aj prítomnosť bývalých športovcov. Účasť prisľúbili Imrich Bugár, Jozef Plachý, Eva Šuranová, Róbert Štefko, Tomáš Ploc, Betka Havrančíková, Ondrej Glajza, Roman Volák, Igor Liba, Jerguš Bača, Peter Bondra, Július Šupler, Rado Suchý, Miroslav Šimonovič, Izabella Zatorska, Pavol Hurajt, Peter Hámor, Alena Stevens, Arne Kroták, Mária Jasenčáková, Róbert Ruffiny. V piatok popoludní ich prijme popradský primátor a o 16.00 hodine je naplánovaná autogramiáda v  obchodnom centre Forum, ale stretnete ich počas oboch dní aj v Novej Lesnej. (ija)

TD 14-15/2016

Infoservis / Inzercia

Otvorený list (dokončenie zo str. 20)

(Poučením je azda situácia na Štrbskom Plese okolo Areálu (či mauzólea?) snov. Napokon problém s parkovaním a priepustnosťou v istých časových úsekoch a dňoch má každé miesto. 7. Drvivá väčšina návštevníkov Vysokých Tatier sa zhoduje v tom, že ich prednosťami sú

originalita, nenapodobiteľnosť a stále ešte pôvodné prírodné prostredie. Stožiare lanoviek a zjazdovky sú jazvami na tvári prírodného prostredia. Využíva ich len malá časť návštevníkov a iba niekoľko mesiacov v roku. V Alpách sa tento problém stratí na veľkých plochách dolín, ale vo Vysokých Tatrách nie. Využívajme naše najmenšie veľhory na obdivovanie prírodných krás a turistiku, nie na cestovanie.

Pod Lomnickým štítom sa už po tretí raz rozhorela vatra pri futbalovom ihrisku v Tatranskej Lomnici. Udialo sa tak v piatok 24. júna na Jána, a to vďaka nadšencom okolo Romana Chodníčka, ktorí každoročne túto akciu pripravujú.  Foto: ija

OZNÁMENIE Mesto Vysoké Tatry po ukončení rekonštrukcie Domu služieb Starý Smokovec hľadá potenciálnych nájomcov na nájom nebytových priestorov v objekte. Bližšie informácie vám poskytneme na telefónnom čísle 052/478 04 36 alebo e-mailom: [email protected].

Mesto Vysoké Tatry PREDAJ  NEHNUTEĽNOSTÍ : Mesto Vysoké Tatry vyhlasuje Obchodnú verejnú súťaž na predaj pozemkov v k.ú. Starý Smokovec, časť Dolný Smokovec : a) parcela C-KN č. 64/22 o výmere 860 m2, druh pozemku ostatná plocha b) parcela C-KN č. 64/28 o výmere 828 m2, druh pozemku ostatná plocha c) parcela C-KN č. 64/29 o výmere 828 m2, druh pozemku ostatná plocha Bližšie informácie na www.vysoketatry.sk alebo na tel.: 052/478 04 58, e-mail: [email protected].

Inzercia

Predám leštený smrekový tatranský obklad perodrážku 3€/m2, zrubový obklad, hranoly aj dlážku na podlahu. Tel: 0908 234 866. Predám 2-izbový byt vo Vysokých Tatrách. Tel: 0948 116 226. Predám 3-izbový byt v  Tatranskej Polianke. Tel: 0911 819 499. Kúpim súrne 2-izbový byt v Novej Polianke alebo v  Tatranskej Lomnici. Tel: 0948 116 226.

Prijmeme do pracovného pomeru zodpovednú osobu do penziónu v  Starom Smokovci. Tel.: 0948 037 373

Dlhoročný huslista a spevák Ján Plaček z Popradu stále aktívne hráva vo dvojici s harmonikárom na svadbách, narodeninových oslavách a firemných akciách pre zájazdy a podobne. Ponuka platí pre hotely i privátne akcie. Tel: 052/ 776 76 33, 0902 519 954.

8. „Bol by to úžasný produkt. Lyžiari z každého hotela či apartmánu by sa dostali na lyžiach na Skalnaté pleso, na Hornú lúku, na Hrebienok...,“ dodáva poslanec Jamnický. Áno, môžu ísť na skialpinistickú túru do krásnych Studených dolín bez lanoviek a zjazdoviek. Problém pobytových hostí nie je v lanovkách či zjazdovkách, ale v tom čo robiť, keď sa vrátia z lyžovačky. Urobte im nejaký príťažlivý program, pán poslanec! Aspoň raz! 9. Ozaj sa stavajú lanovky kvôli ľuďom? Koľko ľudí ich môže zaplatiť? Smokovce – Hrebienok za 9 eur, Hrebienok – Štart 20 eur, Štart – Skalnaté pleso 15 eur (odhadom). Budú obyčajní ľudia pozerať na lanovky ako na konské pólo na Štrbskom plese? 10. Viete si predstaviť to množstvo ľudí na Skalnatom plese, keď ich tam začnú voziť lanovky z Tatranskej Lomnice, Hrebienka a ešte prídu aj peší turisti? Nedá sa predsa naliať 10 litrov vody do päťlitrového hrnca! Dodám pre tých, ktorí nechápu, čo je kapacita. Je to schopnosť obsiahnuť niečo. Odporúčam mestskému zastupiteľstvu, aby zadalo vypracovanie posudku od dobrého sociálneho psychológa na sociálnu kapacitu takého veľkého priestoru, alebo iba priestoru Skalnatého plesa. Totiž ľudské priestorové predstavy sú úplne iné, lebo sa vytvárajú predstavou osobne bezpečnej zóny a tá sa líši od fyzikálneho či geometrického priestoru. 11. Táto výhrada súvisí s tou predchádzajúcou – „Kamzíkovo“ na Skalnatom plese. Tento súhrn drevených artefaktov mohol byť napríklad v Tatranskej Lomnici pri údolnej stanici lanovky. Záujem detí by vzbudzoval rovnako a nemuseli by ísť za „vstupné = lístok na lanovku“ na Skalnaté pleso. MožGrandhotel Bellevue, a.s. Horný Smokovec 21 prijme do TPP kuchára/ku do studenej kuchyne, chyžnú, čašníka/ku a animátorku na leto so zameraním na aerobik, zumbu alebo aquagymnastiku. Možnosť zamestnaneckého ubytovania, využitia wellness a šport centra, motivujúci systém odmeňovania. Žiadosti: [email protected]

23

no by tam pri túre mohli vidieť potom skutočného kamzíka či svišťa. Veď jedna živá „ochočená“ líška je obrovskou atrakciou Tatranskej magistrály či chaty. 12. Ešte väčší problém pre Vysoké Tatry môžu byť zjazdovky, ktoré smerujú na Tatranskú Lomnicu či v budúcnosti aj na Smokovce. Prívalové dažde, ktoré sa vplyvom meniacej sa klímy vyskytujú čoraz častejšie a intenzívnejšie, môžu spôsobiť obrovské škody nielen na majetku. 13. Vysoké Tatry patria predovšetkým turistom. Každý bod je dosiahnuteľný z podhoria za niekoľko hodín, z osád sa turista do typického vysokohorského prostredia dostane za niekoľko desiatok minút. V tom nás Alpy nikdy nedobehnú, rovnako ako my nedobehneme alpské lanovky a zjazdovky. Väčšou atrakciou pre návštevníkov je stretnúť horského nosiča než sa voziť lanovkou. Nedobehneme Alpy v luxuse. Oprášme však svoju pôvodnosť. Vysoké Tatry sú pre Slovensko rodinným striebrom. Nedajme ho do „záložne“ nejakej spoločnosti. Verím, že poslanci MsZ vo Vysokých Tatrách budú rozhodovať srdcom Tatranca, nie chimérou, preludom, megalomániou, karierizmom či nebodaj peniazmi. Peter Petras, chatár, horský nosič, milovník Vysokých Tatier.

Pre občanov a návštev níkov Vysokých Tatier vydáva mesto Vysoké Tatry. Vedúca redaktorka: Mgr. Ingrid Janigová (e-mail: ingrid.janigova@vysoketatry. sk). Redaktorka: Mgr. Martina Petránová (martina.petranova@ vysoketatry.sk). Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Mestský úrad, 062 01 Starý Smokovec, IČO: 00326585 tel.: 052/478 04 38, fax: 052/ 478 04 59, www.tatry.sk. Výroba novín: Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., Popradskej brigády 13, Tel.: +421(0)52 788 14 91, 92, e-mail: poptlac@ poptlac.sk. Ev. č. MK SR: 3110/09. Nevyžiadané príspevky nevraciame. Uzávierka novín je vždy v piatok pred výjdením novín. ISSN: 1338-9882

24

TD 14-15/2016

Kalendár podujatí