Sprievodca investovaním do poľnohospodárskych komodít

TRIM Broker, a.s.

Sprievodca investovaním do poľnohospodárskych komodít Poľnohospodárske komodity sú jednou z najzaujímavejších investičných príležitostí súčasnosti. Ich produkcia na hlavu pravdepodobne už dosiahla svoj vrchol, pričom dopyt sa neustále zväčšuje. Plodiny tak majú pred sebou výrazný potenciál. Pozrime sa ako na ne.

Ronald Ižip 15. 8. 2010

Úvod „Staňte sa farmármi. Za 10 rokov to budú farmári, ktorí budú jazdiť na Lamborghini a akcioví brokeri budú jazdiť na traktoroch“ Jim Rogers Človek nemusí byť meteorológ, aby si všimol, že za posledné obdobie dramaticky stúplo množstvo storočných záplav, storočných súch, storočných monzúnov a storočných horúčav. Skutočne, za posledných 50 rokov sa množstvo živelných katastrof zvýšilo 10-násobne. A pravdepodobne je to iba začiatok. Vplyv človeka na globálnu klímu je nepopierateľný. Asi preto nebude náhoda, že ceny niektorých potravín sa dostávajú na svoje 10 alebo dokonca 30ročné maximá. No keby nebolo potravinovej krízy v roku 2008, tak by týchto maxím bolo vidieť oveľa viac. Avšak zdá sa, že trend rastu cien potravín je nepopierateľný a v roku 2000 nastal nový dlhodobý býčí cyklus, podobný ako na zlate. Rozdiel je však veľký. Kým zlato zvýšilo medzitým svoju cenu viac ako 5-násobne, cena potravín je stále nízka. V Sprievodcovi investovaním do zlata sme si ukázali, že zlato už nie je lacné. Poľnohospodárske komodity však stále lacné sú! S veľkou pravdepodobnosťou stojíme práve teraz na prahu masívneho rastu cien potravín. Máme pred sebou veľkú šancu na dlhodobé investovanie do komodít s veľmi nízkymi cenami, ktorých potenciál je obrovský. Všetci, ktorí nestihli kúpiť zlato lacno, vedia o čom hovorím. Skutočne, s pribúdajúcim časom rastie množstvo dôvodov na to, prečo nakupovať poľnohospodárske plodiny, o čom si viac povieme v časti 10 fundamentálnych dôvodov na nákup. Tak ako sme hovorili pri zlate, že každý by mal mať uloženého minimálne 10% svojho majetku v zlate, podobná logika platí aj pri poľnohospodárskych komoditách. Komodity môžu za pár hodín získať desiatky percent a ich neskorší nákup už môže byť ťažký. Preto investovanie do nich treba zvážiť už teraz, v čase ich nízkych cien. Ich potenciál je však obrovský. Nezabudnime na príklad cukru, ktorý od roku 1966 za pár rokov vzrástol až 65-násobne. Keď nastane nedostatok potravín, v ceste ich cien nebude stáť nič. Práve cieľom tohto Sprievodcu investovaním do poľnohospodárskych komodít je ukázať si dôvody prečo plodiny nakupovať, aké plodiny nakupovať, nástroje cez ktoré ich nakupovať a ceny, ktoré nám ukážu, že ich čas prichádza.

2

Potravinové krízy | TRIM Broker, a.s.

Obsah Potravinové krízy ......................................................................................................................... 4 Kríza v 70. rokoch ................................................................................................................................ 4 Kríza v roku 2007/2008 ....................................................................................................................... 5 10 fundamentálnych dôvodov na nákup ....................................................................................... 6 Problém ornej pôdy ............................................................................................................................. 6 Problém klesajúcej produkcie ............................................................................................................. 7 Problém degradácie pôdy ................................................................................................................... 8 Problém zmeny klímy .......................................................................................................................... 9 Problém ropy ..................................................................................................................................... 10 Problém biopalív ............................................................................................................................... 11 Problém umelých hnojív.................................................................................................................... 12 Problém živočíšnej produkcie............................................................................................................ 13 Problém zásob ................................................................................................................................... 14 Problém inflácie................................................................................................................................. 15 Ľudstvo stojí pred problémom .......................................................................................................... 16 Základné plodiny ........................................................................................................................ 17 Kukurica ............................................................................................................................................. 17 Pšenica............................................................................................................................................... 19 Sója .................................................................................................................................................... 21 Ryža ................................................................................................................................................... 23 Káva ................................................................................................................................................... 25 Kakao ................................................................................................................................................. 27 Cukor ................................................................................................................................................. 28 Cenová analýza .......................................................................................................................... 29 Technická analýza pšenice................................................................................................................. 29 Technická analýza kukurice ............................................................................................................... 29 Technická analýza sóje ...................................................................................................................... 30 Technická analýza cukru .................................................................................................................... 30 Aká v roku 2050? ............................................................................................................................... 31 Investovanie do komodít ............................................................................................................ 32 ETF ..................................................................................................................................................... 32 ETFS Agricultural DJ-UBSCI ................................................................................................................ 33 Rogers International Commodity Index – Agricultural ...................................................................... 34 Ako investovať do plodín ................................................................................................................... 35 Ako investovať s TRIM Broker ........................................................................................................... 36 Záver .................................................................................................................................................. 37

3


Potravinové krízy Kríza v 70. rokoch Aj napriek tomu, že cena poľnohospodárskych plodín sa zdá byť stabilná, nie je tomu tak. Kvôli inflácií a rastu tovarov vo všeobecnosti, konštantné ceny potravín znamenajú, že ich reálna cena klesá. Ich skutočná cena preto bola v 70. rokoch omnoho vyššia, kedy nastala posledná veľká potravinová kríza. Ešte pred samotnou krízou ľudstvo zaznamenalo „zelenú revolúciu“, ktorá výrazne zvýšila produktivitu a využitie poľnohospodárskej pôdy. Zdalo sa tak, že svetová produkcia je zabezpečená. Avšak v roku 1972 sa dostavila séria zlého počasia a to spôsobovalo neúrodu po celom svete. Následkom bol pokles úrody obilia prvýkrát za 20 rokov. Problémom však bolo, že nárast populácie si vyžadoval dodatočnú produkciu vo veľkosti 24 miliónov ton, miesto čoho prišiel pokles o 33 mil. ton. V nasledujúcom roku sa objavil nový ponukový šok – ropa. Cena ropy sa na svetových trhoch zvýšila 4násobne, čo ohrozilo ďalšiu poľnohospodársku produkciu. Zelená revolúcia bola totižto závislá od produkcie umelých hnojív a pesticídov, ktoré sa produkujú z ropy. Rozvíjajúce krajiny preto nemali možnosť zvýšiť svoju produkciu. Miesto dobrej úrody v rozvinutých krajinách však prišla opäť neúroda a svetové zásoby obilnín dosiahli 22-ročné minimá, keď boli na úrovni iba 26 dní. Následný nedostatok potravín spôsobil hlad v rozvojových krajinách, čo malo za následok smrť približne 5 miliónov ľudí. Vysoké ceny potravín sa udržali až do začiatku 80. rokov. Dlhodobý graf cien potravín vidíme na nasledujúcom obrázku:

4


Kríza v roku 2007/2008 Až do roku 2006 skutočná cena poľnohospodárskych potravín klesala. V tomto roku však nastal šok, ktorý začal suchami u hlavných vývozcov obilnín. A podobne ako v 70. rokoch, rastúca cena ropy, ktorá dosiahla až úroveň $140 znamenala, že produkcia potravín sa stala opäť výrazne drahšou. Jedným z ďalších základných dôvodov potravinovej krízy bola podpora biopalív rozvinutými krajinami, kedy sa veľká časť poľnohospodárskej produkcie použila na energetickú spotrebu. Celková svetová produkcia obilnín v roku 2007 bola iba 2 mld. ton, a z toho sa približne až 1/20 použila na výrobu biopalív. Nezabúdajme tiež na zväčšovanie štrukturálnych problémov svetového obchodu s agrárnymi komoditami (clá a iné exportné a importné obmedzenia). Prudký nárast ceny plodín ukazuje nasledovný graf.

Vplyv na ceny potravín bol jednoznačný. Počas vrcholu paniky na svetových trhoch vzrástli ceny pšenice a ryže takmer o 200%, pričom cena ryže sa až strojnásobila. Napriek tomu však následný pokles cien potravín zastal na maximách z roku 1995 a už nedosiahol svoj 20-ročný priemer. Zdá sa tak, že korekcia na cenách potravín by už mohla byť za nami.

Vyššie ceny potravín znamenali mnoho výtržností v uliciach postihnutých krajín. 5


10 fundamentálnych dôvodov na nákup Spoločnosť Land Commodities (www.landcommodities.com) vytvorila veľmi prehľadný a faktami nabitý report o poľnohospodárskych plodinách. Niekoľko myšlienok z neho uverejníme tu, avšak pre viac informácií navštívte stránku spoločnosti a bezplatne si stiahnite si kompletný (180-stranový) report.

Problém ornej pôdy Už Maltus sa pred vyše 200 rokmi zaoberal myšlienkou, že svetová populácia rastie oveľa rýchlejšie ako produkcia potravín. Zelená revolúcia jeho myšlienky na čas odsunula stranou, avšak dlhodobé grafy vývoja veľkosti množstva ornej pôdy a rastu populácie hovoria jednoznačne – rast ornej pôdy sa zastavil, no svetová populácia pokračuje v raste.

Medzi rokmi 1961 a 2007 svetová populácia vzrástla o 113,9%, pričom celkové množstvo ornej pôdy narástlo iba o 10,2%. Nasledujúci graf ukazuje zarovnanie trendu v posledných rokoch, ktorý je spôsobený tým, že veľká väčšina využiteľnej ornej pôdy už bola využitá. Zvyšná pôda je buď príliš suchá, príliš studená alebo zalesnená, a tá má dôležitú funkciu v moji s globálnym otepľovaním. Agrárna pôda na hlavu sa tak znížila z 0,42 hektára na 0,21 v roku 2007, čo ukazuje druhý graf.

6

10 fundamentálnych dôvodov na nákup | TRIM Broker, a.s.

Problém klesajúcej produkcie Ak si spojíme grafy rastu svetovej populácie a poľnohospodárskej pôdy zistíme, že od roku 1700 až do roku 1950 boli oba trendy rastúce a v súlade. Avšak v roku 1950 nastal kľúčový zlom, kedy zvýšená produkcia potravín prestala byť tvorená rozširovaním ornej pôdy ale bola následkom zvýšenej produktivity poľnohospodárstva. Túto situáciu odzrkadľuje prvý graf:

No v 80. rokoch nastala zmena aj na tu. Druhý graf ukazuje, že produkcia obilnín na hlavu začala klesať. Od 50. rokov zvýšenie produkcie súviselo najmä so zvyšovaním výnosu z hektára. Medzi rokmi 1961 – 1991 až 85% zvýšenej produkcie súviselo so zelenou revolúciu a iba 15% s rozširovaním poľnohospodárskej pôdy. Zatiaľ čo produkcia obilnín rástla v 60. rokoch tempom 3,6%, v 90. rokoch to bolo už iba 0,6%. Dopyt však stále rastie. Znižujúca sa marginálna produkcia zo zelenej revolúcie a znižujúca sa expanzia poľnohospodárskej pôdy prispeli od 80. rokov k znižovaniu produkcie na hlavu. Táto situácia nastala prvýkrát od zelenej revolúcie. Pokiaľ bude svetová populácia ja naďalej rásť , jedinou možnosťou zvýšenia produkcie bude zvýšenie výnosov z hektára, čo sa momentálne nedeje. Takéto niečo by bolo možné iba na základe vývoja širokého použitia nových technológií. Potrebný technologický prelom je však veľmi otázny. Pokiaľ je nám vodítkom ľudská história, tak fundamentálny technologický prielom je možný. Avšak súčasná zelená revolúcia spočíva na mohutnom využití fosílnych palív, ktorých produkcia je taktiež klesajúca. To znamená, že pokiaľ sa skoro neobjaví, tak hrozí že ceny poľnohospodárskej pôdy a ceny potravín budú pri rastúcom populačnom trende takisto rásť. Veď súčasný populačný rast naznačuje, že svetová populácia by do roku 2050 mala dosiahnuť až 9 miliárd.

7


Problém degradácie pôdy Produktívna poľnohospodárska pôda sa stráca kvôli erózií pôdy, zasoleniu pôdy a ďalším formám degradácie priemerným tempom 35,000 km2 ročne alebo takmer 100 km2 denne. Takýmto tempom by strata pôdy mohla podľa niektorých vedcov dosiahnuť až 30% do roku 2020. Mapa degradácie pôdy Najväčšie straty pôdy sú v rozvíjajúcich sa krajinách, naopak najmenšie sú v Európe a Severnej Amerike, a to až 2-6-násobne nižšie.

Salinácia Jedným z hlavných zdrojov degradácie pôdy je jej zasolenie alebo salinácia. Tá je spôsobovaná chybným zavlažovaním pôdy. Celkovo až 20% poľnohospodárskej pôdy je postihnutej zasolením. Urbanizácia V roku 2007 dosiahlo osídľovanie miest svoj míľnik, keď sa 50% svetovej populácie presťahovalo z vidieka do miest. Mestá sa však často budujú v oblastiach s najlepšou poľnohospodárskou pôdou. Do roku 2030 by sa plocha miest mohla zvýšiť zhruba až o 80%, čo by predstavovalo územie celého Francúzska. Len Čína stratila pri urbanizácií v rokoch 1979/1995 14,5 mil. ha ornej pôdy.

8


Problém zmeny klímy Je nespochybniteľný faktom, že za posledné obdobie výrazne narastajú anomálie v globálnej klíme. Najmä od roku 1980 sa začala prudko zvyšovať povrchová teplota zeme, keď ešte pred 100 rokmi dosahovala 13,6°, momentálne je to o jeden stupeň viac.

Medzi rokmi 1960 a súčasnosťou sa množstvo prírodných katastrof zvýšilo 10-násobne. Nie je náhodou, že množstvo suchých oblastí sa za tento čas zdvojnásobilo. Na druhej strane so zvyšujúcimi sa nepravidelnými prehánkami sa zvyšuje aj množstvo záplav. Len za posledných 15 rokov sa množstvo záplav strojnásobilo. Poľnohospodárstvo si vyžaduje pravidelné a mierne dažde a záplavy preto majú na úrody negatívny efekt. Na základe zvýšenia teplôt, kedy sa odhaduje ďalší minimálny prírastok o 0,4° do roku 2030, by podľa niektorých predpovedí mohla globálna poľnohospodárska produkcia poklesnúť o 1-10%. Poľnohospodárstvo spotrebováva asi 70-85% celkovej ľudskej potreby vody. Množstvo tejto vody vzniká z dôsledku topenia sa ľadovcov. Viac ako 50% ázijskej produkcie obilnín závidí od vody z Himalájí, čo je zhruba 25% svetovej produkcie. Roztápanie ľadovcov by preto do roku 2050 mohlo znížiť svetovú produkciu obilnín o 2-12%.

Až 75% použiteľných zásob pitnej vody pochádza zo zdrojov zadržaných lesmi. Lesy tak nie sú iba kritickým faktorom pre poľnohospodárstvo ale aj pre ľudské prežitie. Nasledujúci obrázok ponúka pohľad na zdroje tvoriace skleníkové plyny:

9


Problém ropy Poľnohospodárstvo je závislé od fosílnych palív, keď napríklad v USA 10% celkovej spotreby energií pripadá na potravinársky priemysel. Na produkciu 1 kalórie jedla je nutné použiť až 3 kalórie energie. Dokonca na produkciu 1 kalórie hovädzieho mäsa je nutné použiť až 35 kalórií. Ak do toho započítame aj energie na transport a výrobu jedla, tak na produkciu 1 kalórie jedla spotrebovávame až 7 kalórií energie. Agrochemikálie Najväčším zdrojom fosílnych palív sú agrochemikálie (ako pesticídy a umelé hnojivá). Tieto chemikálie sú absolútne kritické pre výrobu potravín. Až 40% využitia energie v poľnohospodárstve ide na výrobu agrochemikálií. Dusičné umelé hnojivá sa syntetizujú z atmosférického dusíka a zemného plynu, čo si vyžaduje značnú energiu. Ich produkcia a distribúcia si vyžaduje až 62 litrov fosílnych palív na hektár. Ropný vrchol Viac o rope a vrchole v ropnej produkcií si povieme neskôr. Väčšina štúdií však hovorí, že maximálna produkcia ropy by mala byť dosiahnutá v rokoch 2000-2020. Posledné dáta hovoria o tom, že tento vrchol sme dosiahli v roku 2008. Ročne sa na zemi spotrebuje zhruba 30 mld. ton ropy. Nové náleziská zaznamenávajú iba 10 mld. novej ropy ročne. V súčasnosti na tri spotrebované barely nachádzame iba jeden nový. Zásoby ropy sa tak vyčerpávajú. To znamená, že cena ropy by z dlhodobého hľadiska mala rásť. To nepochybne ovplyvní aj cenu potravín. Závislosť potravín od ceny ropy Existuje silná závislosť medzi cenou ropy a cenami poľnohospodárskych plodín. Okrem energetickej závislosti produkcie potravín od ropy, existuje aj silný dopyt po potravinách z dôvodu produkcie biopalív. O tom budeme hovoriť v ďalšej kapitole. Nasledujúce grafy ukazujú závislosť medzi cenou plodín a ropou.

10


Problém biopalív Biopalivá sú ďalším výrazným faktorom rastu cien poľnohospodárskych plodín. Vyššia cena ropy a podpora výroby biopalív zo strany OECD spôsobili, že za posledných 5 rokov sa ich produkcia zdvojnásobila.

V roku 2005 bolo v doprave využitie biopalív na úrovni zhruba 1%. Cieľom EU je využitie na úrovni 10% do roku 2020. Avšak takéto rozhodnutie by znamenalo až 70% využitie ornej pôdy na výrobu biopalív. Práve produkcia biopalív bola možno najdôležitejším faktorom obrovského nárastu cien potravín v roku 2008. Ako sme videli, produkcia biopalív je energeticky náročná a tak nemá takmer žiaden praktický ekonomický význam. Najväčším producentom biopalív sú USA nasledované Brazíliou. Bioetanol sa vyrába najmä z cukrovej trstiny a kukurice a biodiesel najmä zo sóje a palmového oleja.

Zlomovou cenou ropy pri výrobe biopalív z kukurice je cena $50 za barel. Pod touto cenou sa neoplatí vyrábať etanol ani so štátnou podporou (platí pre USA). Priložený graf ukazuje úrovne cien kukurice pri rôznych cenách ropy. Pri cene ropy na úrovni $80 sa opatí kukuricu pestovať až do ceny $125. Cena ropy na úrovni maxím z roku 2008 ($140), podporuje cenu kukurice na úrovni viac ako $250.

11


Problém umelých hnojív Aj napriek obrovskému využitie umelých hnojív, svetová marginálna produkcia potravín klesá. Od roku 1960 sa zvýšilo použitie umelých hnojív približne o 700% a využitie vody sa zdvojnásobilo. No produkcia sa počas tohto obdobia zvýšila len o 167%. Znamená to, že dodatočná produkcia si vyžaduje rastúce množstvo umelých hnojív. Kým v roku 1960 stačila tona hnojiva na produkciu 80 ton obilia, v roku 1995 vystačila iba na produkciu 20 ton obilia.

Počas roku 2008 cena umelých hnojív dosiahla historické maximum s tým ako rástla cena ropy, čo ukazuje priložený graf. Náklady na poľnohospodársku produkciu sa tak výrazne zvýšili. Farmári v krajinách s nízkymi príjmami, ktorí si nemohli dovoliť používať umelé hnojivá, dosahovali výrazne nižšiu produkciu. Vyššie ceny potravín tak paradoxne vplývali na nižšiu produkciu.

Pri rastúcich cenách ropy je preto pravdepodobné, že sa bude zvyšovať rozdiel medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi sa krajinami. Farmári v krajinách s vysokým príjmom majú možnosť lepšie absorbovať rastúce ceny umelých hnojív a vystáť tak fluktuácie v cenách komodít. Skutočne v čase rastúcich cien ropy sa príjmy farmárov v rozvinutých krajinách výrazne zvýšili.

12


Problém živočíšnej produkcie Chov dobytka je najdôležitejší komponent poľnohospodárstva z pohľadu budúceho dopytu. Z celkovej poľnohospodárskej pôdy je až 33% používaných ako pasienky. Živočíšna produkcia sa cez spotrebu poľnohospodárskych plodín podieľa až na 70% celkovej poľnohospodárskej pôdy. Rast príjmov vyvoláva väčší dopyt po mäse a k návykom potravy s vysokým podielom bielkovín. Celkovo sa produkcia mäsa v rozvíjajúcich sa krajinách od 80. rokov zdvojnásobila. Priložený graf ukazuje závislosť príjmu od dopytu po mäse. Najväčším spotrebiteľom mäsa na svete je USA.

V modernom chove založenom na kŕmnom obilí, napríklad v USA, je na produkciu 1 kg hovädzieho mäsa je potrebných 7 kg obilia. Svetový priemer však hovorí o 3 kg obilia na 1kg mäsa. Okrem toho si 1 kg mäsa vyžaduje 16,000 litrov vody, pokiaľ berieme do úvahy aj produkciu obilia. V globálnej škále sa v roku 1974 vyprodukovalo 27kg mäsa na hlavu, v roku 1999 to bolo 36kg. Mäso tvorí 8% svetového príjmu kalórií. Dopyt po ňom sa neustále zvyšuje, čo výrazne zvyšuje aj dopyt po obilí. Historickú ako aj predpokladanú spotrebu mäsa ukazuje nasledujúca tabuľka:

13


Problém zásob Zásoby poľnohospodárskych plodín sú tým najdôležitejším faktorom, ktorý určuje krátkodobú cenu. Pokiaľ sú zásoby oproti ročnej produkcií nízke, znamená to napätie na trhu a vysoké zásoby znamenajú prebytok. Nie sú to však iba krátkodobé pohyby, ktoré sú určované zásobami plodín. Nasledujúci graf ukazuje, že zásoby obilnín dosiahli v roku 2008 svoje historické minimá. Tento bod znamenal znásobenie ich ceny. Vtedy pomer zásob dosiahol 18,7% k svetovému dopytu, čo znamenalo 68 dní svetových zásob, čo je výrazne pod dlhodobým trendom.

Nízky stav zásob signalizoval pnutie medzi ponukou a dopytom a mnohí špekulanti ho využili na ďalšie nákupy a ceny tak tlačili omnoho vyššie. Bolo by však chybou sa domnievať, že najväčšou príčinou tohto rastu boli špekulácie. Naopak, z pozornosti úplne vypadli fundamenty. Viac o nich píše správa Svetovej banky pre rok 2009: „Posledný komoditný boom bol najväčším a najdlhším boomom od roku 1900. Tento boom je však odlišný, pretože nie charakteristický ponukovým ale dopytovým šokom, pretože odráža rastúce ceny napriek rastúcej produkcií. Veľkosť rastu cien komodít počas posledného boomu je bezprecedentná. Rast cien komodít dosiahol 130% od svojho dna v roku 1999. Až doteraz žiadny z predchádzajúcich boomov nepriniesol väčší nárast komodít ako 60%. Rovnako je nezvyčajne dlhá aj dĺžka súčasného boomu. Dolárová cena komodít rastie už vyše 5 rokov, čo je oveľa viac ako počas 50. a 70. rokov. Iba v roku 1917 sme videli podobne dlhé obdobie rastu“. A práve v roku 1917 bol výrazný nedostatok komodít z dôvodu prvej svetovej vojny. Súčasný komoditný boom je v prvom rade ťahaný výraznou svetovou likviditou podporovanou centrálnymi bankami. Ďalšie nalievanie likvidity bude opäť tlačiť na rast peňazí, o tom si však povieme viac v ďalšom texte. Len na margo zásob ešte pripomeňme, že kedysi až tretina úrody musela byť ponechaná na sadbu pre budúci rok. Moderné technológie a odolnosť semien spôsobili, že momentálne pre budúcu úrodu stačí držať iba 6% zásob obilnín.

14


Problém inflácie V predchádzajúcom texte sme načrtli problém ekonomických cyklov. Skutočne, keď sa pozrieme na dlhodobú reálnu cenu nielen komodít celkovo ale aj plodín, tak vidíme, že ich cena až do konca minulého storočia klesala. Avšak s koncom býčieho ekonomického cyklu na akciách nastáva boom na komoditách, kde sa od začiatku nového storočia presunulo množstvo voľnej a rastúcej likvidity. Priložený graf udáva reálnu cenu základných cenu poľnohospodárskych plodín.

Súčasná hospodárska politika nielenže vytvára bubliny ako sme videli na konci 90. rokov v podobe bubliny „.com“ , neskôr v podobe bubliny na trhu realít a následne v podobe bubliny na trhu s ropy, ale tieto bubliny aj aktívne podporuje neustálym zvyšovaním likvidity (objemu peňazí v obehu). Množstvo peňazí v obehu znamená z dlhodobého hľadiska infláciu. Za posledné dekády rástla inflácia v priemere o 2-3% ročne, no tento proces sa môžev súčasnosti výrazne zrýchliť. Boj centrálnych bánk s krízou znamená snahu o vytvorenie inflácie napriek súčasnému obrovskému deflačnému tlaku, ktorý je spôsobovaný pokračujúcim splácaním dlhov privátnej a firemnej sféry. Avšak aj keď v súčasnosti prebieha silná diskusia medzi prívržencami inflácie a deflácie, ktorý z táborov má pravdu, v konečnom dôsledku môžu ma pravdu oba. Pri pokračovaní krízy a nízkeho ekonomického rastu môžu rozbujnené finančné aktíva neustále strácať na hodnote, takže pre ne bude platiť deflačný scenár. No na druhej strane môžu výrazne získavať reálne (tvrdé) aktíva, ktoré sú pre skutočnú ekonomiku a ľudské prežitie potrebné, na rozdiel od mnohých prázdnych finančných derivátov. Preto mnohí úspešní investori ako Marc Faber alebo Jim Rogers silno preferujú komodity. Problém komodít je však to, že s poklesom ekonomickej produkcie môže dopyt po nich klesať, tak ako sme videli od polovice roka 2008. Komodity, po ktorých však bude dopyt klesať najmenej sú potraviny. Navyše klesajúci dopyt v čase krízy môže byť dobre kompenzovaný rastúcim protekcionizmom štátov, zvyšovaním vládnych zásahov do ekonomiky alebo deštrukciou produktívneho kapitálu. Preto obaja z uvedených investorov skutočne zdôrazňujú poľnohospodárske plodiny ako zásadný investičný produkt pre budúcnosť.

15


Ľudstvo stojí pred problémom Nasledovný graf ukazuje problém, pred ktorým stojí ľudstvo:

Ľudská populácia zaznamenala svoju prvú miliardu v roku 1804. Odvtedy sa rast populácie neustále zrýchľuje. V roku 2050 sa očakáva populácia o veľkosti 9 mld. jedincov. Na druhej strane množstvo využiteľnej poľnohospodárskej pôdy na hlavu neustále klesá. Až zelená revolúcia prispela k tomu, že množstvo produkovaných potravín sa začalo zvyšovať a dokázalo tak pokrývať narastajúci dopyt. Avšak od začiatku roka 2000 sa objavujú náznaky, že dopyt začína prevyšovať produkciu. Otázkou je, ako sa pokryje rozdiel medzi predpokladaným dopytom a produkciou, a to najmä v časoch, keď sa zdá, že globálna klíma začína negatívne ovplyvňovať svetovú produkciu. Trendy v poľnohospodárskej produkcií           

Väčšina najlepšej agrárnej pôdy je už použitá Poľnohospodárska pôda sa stráca rýchlejšie ako sa pridáva Množstvo pôdy na hlavu klesá Klesá množstvo produkcie na hlavu Rast populácie prudko pokračuje a vyplniť jeho dopyt bude ťažké ak nie nemožné Zvýšenie výnosu z hektára úrody sa javí ako nepravdepodobné Pokiaľ sa cena ropy zvýši, dopyt po plodinách narastie a produkcia sa zníži Klimatické zmeny môžu priniesť výrazné neúrody Hospodárske politiky vlád znamenajú vyššiu infláciu, ktorá sa prejaví hlavne na komoditách Celosvetové zásoby plodín dosahujú historické minimá Ceny plodín sa odrazili od svojich historických miním

Existuje tak veľa fundamentálnych dôvodov, prečo by ceny potravín mali rásť.

16


Základné plodiny Na nasledujúcich stranách si rozoberieme základné informácie o najdôležitejších plodinách.

Kukurica Základné fakty    

Kukurica je najpestovanejšou obilninou na svete, používanou najmä na kŕmne účely Veľká časť produkcie kukurice sa používa na produkciu etanolového paliva V USA sa využíva: 43% krmivo, 30% etanol, 15% export, 7% potravinárstvo, 3% spotreba Svetová produkcia kukurice sa pohybuje v okolí 800 mil. ton, zásoby v pásme 15-20%.

Produkcia

17

Základné plodiny | TRIM Broker, a.s.

Obchodovanie Dlhodobý graf ceny kukurice ukazuje, že jej cena bola desaťročia stabilná v pásme $150-$300. Avšak v roku 2008 sa pri potravinovej kríze cena strojnásobila. Tento trend by mohol pretrvávať aj do budúcnosti.

Priložené grafy poukazujú na možný problém so svetovými zásobami kukurice. Vidíme, že rozdiel v cenách (spred) medzi americkou a čínskou kukuricou sa zvyšuje a kukurica v Číne sa predáva za dvakrát vyššiu cenu ako v USA. To, že cena kukurice môže vzrásť na nové vyššie úrovne indikuje aj druhý graf, ktorý zobrazuje vzťah medzi cenou s svetovými zásobami. Vidíme, že ani vyššie zásoby nedokážu stiahnuť cenu dlhodobejšie nižšie.

    

Kukurica sa obchoduje najmä ako kontrakt futures na CME Globex v Chicagu. Kontrakt sa označuje ako ZC a jeho veľkosť je 5,000 bušelov (127 metrických ton) Dodávkovými mesiacmi sú marec, máj, júl, september a december V Európe sa kukurica obchoduje ako kontrakt EMA Dlhodobo investovať do kukurice je možné cez Exchange Traded Funds: ETFS CORN (CORN:xlon denominované v USD alebo CORNP denominované v EUR)

18


Pšenica Základné fakty    

Pšenica je 3. najpestovanejšou obilninou na svete, po kukurici a ryži. Pšenica je po ryži druhou najvyužívanejšou obilninou pre ľudí Svetová produkcia pšenice je približne 750-800 mil. ton. Svetové zásoby pšenice sa pohybujú v pásme 20-30% celoročnej produkcie.

Produkcia

Napriek tomu, že Čína a India sú jednými z najväčších producentov, produkujú najmä pre vlastnú spotrebu.

19


Obchodovanie pšenice Cena pšenice sa dlhodobo pohybovala v pásme $250-$600. No v roku 2005 sa jej cena zvýšila 3,5násobne, keď takmer dosiahla úroveň $1400. Zdá sa, že pokles po tomto prudkom náraste zastal na dlhodobom suporte $400 a s krízou v lete 2010 sa pšenica posunula na nové vyššie úrovne.

Priložený graf ukazuje, že napriek tomu, že nominálna cena pšenice je relatívne vysoká, reálna cena je iba polovičná oproti tej z roku 1974. Skutočne, pri raste všetkých ostatných tovarov za posledné desaťročia sa zdá byť cena pšenice výrazne nízka. To, že cena pšenice sa môže usadiť na nových vyšších úrovniach potvrdzuje aj druhý graf, kde vidíme, že za posedné roky sa cena dostáva výrazne mimo bežných korelácií.

     

Pšenica sa obchoduje primárne ako kontrakt futures na burze CME Globex Kontrakt má označenie ZW a veľkosť 5,000 bušelov = 136 metrických ton V Európe sa obchoduje pšenica na burze NYSE Euronext Liffe v Paríži Kontrakty lúpanej pšenice majú označenie EBM Kontrakty kŕmnej pšenice majú označenie T Dlhodobo investovať do pšenice je možné cez Exchange Traded Funds: ETFS WHEAT (WEAT:xlon denominované v USD alebo WEATP denominované v EUR)

20


Sója Základné fakty   

Sója sa pestuje vo forme sójových bôbov a používa sa najmä ako olejnina a nie strukovina. Zo sóje sa primárne produkuje sójový olej, ktorý je najpoužívanejší konzumný olej. Pri produkcií oleja vzniká ako odpad sójové mäso, ktoré je výdatným a lacným zdrojom proteínov. Sójové mäso sa používa najmä na kŕmne účely.

Produkcia

Najväčšími producentmi sóje sú USA a Brazília.

21


Obchodovanie Cena sójových bôbov sa dlhodobo pohybovala v pásme $400-$1000 dolárov. Ich cena sa od roku 2006 do krízy v marci 2008 strojnásobila a momentálne sa obchoduje v okolí $1000 (leto 2010).

Sójové bôby však nezaznamenali tak extréme silný nárast ako napríklad pšenica, keďže stav ich zásob dosahuje rastovú trajektóriu, tak ako vidíme z priloženého obrázka. No aj napriek tomu je z druhého grafu zrejmé, že dlhodobé vzťahy medzi stavom zásob a cenou sa začínajú narúšať. Cena z rokov 2008, 2009 a 2010 sa nachádza vysoko nad dlhodobým priemerom a to aj napriek rastúcim zásobám.

      

Sója sa obchoduje primárne vo forme sójových bôbov na burze CME Globex Kontrakt sójových bôbov sa označuje ako ZS Kontrakt sóje obsahuje 5,000 bušelov = 136 metrických ton Dodávkové mesiace sú január, marec, máj, júl, august, september a november Okrem toho sa sója obchoduje aj vo forme sójového oleja ako ZL Sója sa tiež obchoduje ako sójové mäso s označením ZM Dlhodobo investovať do sóje je možné cez Exchange Traded Funds: ETFS Soybeans (SOYB:xlon denominované v USD) alebo ETFS Soyoil (SSYO:xlon)

22


Ryža Základné fakty   

Až 1/5 energetickej zložky stravy svetovej populácie pochádza z ryže; Čo sa týka produkcie, je druhou najprodukovanejšou obilninou po kukurici; Ryža je celoročná plodina;

Produkcia

Najväčšími producentmi ryže sú síce Čína, India, Indonézia a Bangladéš, tie však produkujú primárne pre vlastnú spotrebu.

23


Obchodovanie Cena ryže sa dlhodobo pohybovala na nízkej úrovni v pásme 150-300$ za tonu, avšak pri potravinovej kríze v roku 2008 sa jej cena viac ako strojnásobila. Ešte v roku 2006 sa kontrakty futures obchodovali na úrovni $7, no počas krízy dosiahli úroveň až vyše $25. Momentálne (leto 2010) však zaznamenáva pokles a obchoduje sa v okolí $10.

Priložený graf ukazuje, že napriek relatívne vysokej nominálnej cene ryže je jej reálna cena extrémne nízka. Reálna cena sa ešte v roku 1975 obchodovala na úrovni $1500 dolárov a odvtedy jej cena klesal na 1/5. To potvrdzuje zaujímavú investičnú príležitosť na trhu s ryžou.

    

Ryža sa obchoduje primárne na burze CME Globex v Chicagu Elektronický kontrakt má označenie ZR a pitový RR Kontrakt má veľkosť 2,000 anglických centov = 91 metrických ton Dodávkové mesiace sú január (F), marec (H), máj (k), júl (L), september (U), november (X) Ryžu nie je možné obchodovať ako ETF

24


Káva Základné fakty   

Dva základné druhy kávy sú Robusta a Arabica. Robusta má horkejšiu chuť, avšak obsahuje viac kofeínu. Arabica je voňavejšia a chutnejšia, preto je aj obľúbenejšia a drahšia

Produkcia Obrázok zobrazuje svetovú produkciu káv Robusta, Arabica a ich mixu.

Najväčším exportérom kávy na svete je Brazília nasledovaná Vietnamom.

25


Obchodovanie Z priloženého dlhodobého grafu vidíme, že cena kávy na svetových trhoch je značne volatilná a pohybuje sa v pásme $50 - $350. Súčasné ceny kávy preto nie sú v historickom kontexte vysoké.

Nasledujúce grafy ukazujú, že káva Robusta je dlhodobo v nadbytku, no káva Arabica je v nedostatku. To odzrkadľuje aj rozdiel v cenách kávy, keď Arabica je bežne dvakrát drahšia ako Robusta. Od roku 2008 zaznamenávame rastúci dopyt po káve, avšak jej produkcia mierne klesá.

      

Káva sa primárne obchoduje na burze ICE NYBOT v New Yorku ako kontrakt futures Táto káva sa označuje ako „C“ a je to káva Arabica a má symbol KC Veľkosť kontraktu je 37,500 libier V Európe sa obchoduje káva na burze NYSE Euronext Liffe Táto káva je Robusta a má symbol RC Veľkosť kontraktu je 10 ton Dlhodobo investovať do kávy je možné cez Exchange Traded Funds: ETFS Coffee (COFF:xlon denominované v USD alebo COFFP denominované v EUR)

26


Kakao Základné fakty  

Až 70% svetovej produkcie kakaa pochádza zo severnej Afriky Najväčším spracovateľom kakaa na svete je Holandsko

Produkcia Svetovú produkciu kakaa ovláda Pobrežie Slonoviny.

Obchodovanie Suchá na konci 70 rokov vyhnali cenu kakaa až k úrovni $5000 za tonu. Napriek tomu, že kakao dosahuje svoje 30-ročné maximá, stále sa obchoduje pod touto úrovňou.

    

Kakao sa obchoduje primárne ako kontrakt futures na burze ICE NYBOT Kontrakt má označenie CC a jeho veľkosť je 10 metrických ton V Európe sa kakao obchoduje na burze NYSE Euronext Liffe v Londýne Tento kontrakt má označenie C a obchoduje sa britských librách Dlhodobo investovať do kakaa je možné cez Exchange Traded Funds: ETFS Cocoa (COCO:xlon), ktoré je denominované v USD

27


Cukor Základné fakty 

Cukor sa získava z cukrovej trstiny a cukrovej repy. Až 70% pochádza z cukrovej trstiny, ktorá sa tak stáva základnou surovinou na produkciu cukru.

Produkcia

Obchodovanie Z priloženého grafu cukru vidíme, že napriek tomu, že cena dosiahla prednedávnom 30-ročné maximá, tak jeho cena stále zaostáva za maximami dosiahnutými v roku 1975. Vtedy cena vzrástla z $1,5 na vyše $66,5, čo je viac ako 45-násobný nárast. Cukor je tak krásnym príkladom toho, ako môže nedostatok poľnohospodárskej komodity vyhnať ceny do nepredstaviteľných úrovní.

      

Cukor sa obchoduje najmä ako kontrakt futures na burze ICE NYBOT Tento cukor sa nazýva ako cukor číslo 11 (No. 11) a označenie má SB Veľkosť kontraktu je 112,000 libier a pochádza z trstiny V Európe sa obchoduje cukor na NYSE Euronext Liffe v Londýne Tento cukor sa nazýva ako cukor číslo 407 (No. 407) a označenie má W Veľkosť kontraktu je 50 ton a pochádza buď z trstiny alebo repy Dlhodobo investovať do cukru je možné cez Exchange Traded Funds: ETFS Sugar (SUGA:xlon)

28


Cenová analýza Technická analýza pšenice

Pokiaľ dokáže pšenica uzavrieť nad úrovňou $750, otvára sa jej priestor k testu úrovne $960.

Technická analýza kukurice

Uzavretie kukurice nad úrovňou $430 otvára priestor k rastu k $600. 29

Cenová analýza | TRIM Broker, a.s.

Technická analýza sóje

Sója sa pokúša prekonať dôležitú úroveň $1085, čím by si otvorila priestor na väčší rast.

Technická analýza cukru

Prelomením úrovne $20 hrozí väčší nárast cien cukru.

30


Aká v roku 2050? Nasledujúca tabuľka ukazuje základné faktory, ktoré by mali ovplyvniť cenu poľnohospodárskych komodít do roku 2050.

Uvedený graf veľmi prehľadne ukazuje, aké faktory budú mať z pohľadu dopytu a ponuky zásadný vplyv na formovanie ceny plodín do roku 2050. Vidíme, že dopyt po plodinách by mal pokračovať v silnom raste nastolenom od konca druhej svetovej vojny. Hlavným zdrojom bude rast svetovej populácie, ktorá sa môže zvýšiť do roku 2050 o 40%. Pokiaľ bude pokračovať globálny rast príjmov takým tempom ako doteraz, tak ľudia budú pokračovať v zvyšovaní dopytu po mäse, ktoré je veľmi náročné na produkciu obilnín. Dopyt po mäse a obilninách by sa tak mohol zdvojnásobiť. Veľkou neznámou sú však ceny ropy, ktorej rast by spôsoboval tlak na výrobu biopalív. Na strane ponuky sa však očakáva znižovanie veľkosti pôdneho fondu. Hlavným dôvodom je tvorba biopalív a pokračujúca urbanizácia. Výnosnosť z hektára by pri neexistencií prelomových technológií mala klesať až o 12% z dôvody nedostatku vody, o 10% z dôvodu zmeny klímy a o 8% z dôvodu degradácie pôdy. Zdá sa tak, že zosúladenie budúceho dopytu a ponuky bude možné iba za výrazne vyšších cien poľnohospodárskych plodín. 31


Investovanie do komodít Ako sme spomínali pri jednotlivých komoditách, bežne a primárne sa komodity obchodujú ako kontrakty futures na burzách. Futures však majú svoje špecifiká ako exspirácia kontraktu a nie sú tak vhodné pre dlhodobého investora. Podobne sú na tom aj CFD na komodity, ktoré sú veľmi nákladné pri dlhodobom držaní. Ideálnou alternatívou je preto nákup ETF.

ETF O Exchange Traded Funds (ETF) sme si písali viac v Sprievodcovi investovaním na finančných trhoch. Teraz len v krátkosti zhrnieme, že ETF je niečo ako podielový fond, ktorý má oproti bežnému podielovému fondu množstvo výhod: nízke náklady za správu, obchoduje sa s ním priamo na burze, je vysoko likvidný a tiež pasívne spravovaný. (Pozn.: obchodovať ETF môžeme cez svojho brokera, pričom TRIM Broker ponúka obchodovanie ETF cez online platformu SaxoTrader. SaxoTrader je produktom európskej investičnej banky Saxo Bank, ktorá je jednou z najlepších možností ako vstúpiť na finančné trhy vďaka svojej profesionalite a kvalitným produktom). Cena ETF na poľnohospodárske komodity sa odvodzuje od cien futures podkladových aktív. Futures sú preto stále základom aj pri cenotvorbe ETF. ETF na plodiny si však môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvou je ETF na špecifické komodity a druhou je ETF na komoditné indexy. ETF na jednotlivé plodiny Pomocou nákupu uvedených ETF je možné dlhodobo investovať do jednotlivých plodín. Minimálny poplatok za nákup je bežne $12 alebo 0,1% z objemu obchodu. Správcovský poplatok je bežne na úrovni 0,5%-1% ročne. ETF na poľnohospodárske indexy Názov ETFS Corn kukurica ETFS Cocoa kakao ETFS Sugar cukor ETFS Coffee káva ETFS Soybeans sójové bôby ETFS Wheat pšenica

Ticker CORN:xlon, CORNP:xpar COCO:xlon SUGA:xlon COFF:xlon, COFFP:xpar SOYB:xlon WEAT:xlon, WEATP:xpar

Odkaz Link Link Link Link Link Link

ETF na poľnohospodárske indexy Indexy majú výhodu v tom, že odzrkadľujú ceny viacerých komodít naraz. Ďalej si rozoberieme 2 z hlavných ETF zameraných na poľnohospodárske komodity. ETF na poľnohospodárske indexy Názov ETFS Agricultural DJ-UBSCI PowerShares DB Agricultural RICI Agricultural ETF ETFS Grains DJ-USBCI 32

Ticker AIGA:xon DBA:arca M9SB:xetr OD7Y:xetr

Zloženie 7 základných plodín 34 plodín a produktov 20 komodít 3 obilniny

Investovanie do komodít | TRIM Broker, a.s.

Odkaz Link Link Link Link

ETFS Agricultural DJ-UBSCI ETFS Agricultural DJ-UBSCI je Exchange Traded Commodities, ktoré sleduje cenu DJ-UBS Agricultural Sub-IndexSM. Toto ETC vydáva spoločnosť ETFS Commodities Securities Ltd. Podrobnosti udáva nasledovná tabuľka: ETFS Agriculture DJ-UBSCISM Vznik September 2006 Manažérsky poplatok 0,49% ročne Mena USD Minimálna investícia 1 akcia Index DJ-UBSCI Agriculture Index Burza London Stock Exchange Burzový ticker AIGA:xlon ISIN GB00B15KYH63 Zloženie Viď tabuľka ďalej Odkaz Informácie o AIGA Priložený obrázok udáva príklad nákupu na platforme SaxoTrader. Vidíme, že v polovice augusta 2010 stojí akcia tohto ETC 6,86 dolára. Na investovanie do tohto ETC v hodnote približne $10,000 by v tom čase bolo treba nakúpiť 1500 kusov akcií AIGA. Poplatok za burzovú transakciu je 12,5 dolára. Z grafu vývoja fondu AIGA vidíme jeho nárast v rokoch 2007-2008, pričom po súčasnej korekcií fond atakuje silnú rezistenciu na úrovni 7 dolárov. Jej prelomenie otvára priestor na silný rast.

33


Rogers International Commodity Index – Agricultural RICIsm-A Index Fund je ETF registrované v Luxembursku s cieľom odzrkadľovať výkonnosť Rogers International Commodity Index – Agriculture. Podrobnosti udáva nasledovná tabuľka: RICISM® Agriculture Vznik Celkový poplatok Mena Minimálna investícia Index Burza Burzový ticker ISIN Zloženie Odkaz

január 2007 0,85% EUR 1 akcia RICISM-A Index Deutsche Bourse M9SB:xetr LU0259321452 Viď tabuľka ďalej Informácie o RICI-A

Priložený obrázok udáva príklad nákupu na platforme SaxoTrader. Vidíme, že v polovice augusta 2010 stojí akcia tohto ETC €93,25. Na investovanie do tohto ETF v hodnote približne €10,000 by v tom čase bolo treba nakúpiť približne 100 kusov akcií M9SB. Poplatok za burzovú transakciu je €12. Priložený graf vývoja fondu ukazuje, že po prelomení rezistencie na úrovni 86 sa fond dostal do pozitívneho trendu, čo súviselo najmä s rastom cien pšenice. Prelomením rezistencie na úrovni 100 bude trend potvrdený.

34


Ako investovať do plodín Tento sprievodca sa nevenoval obchodovaniu komodít, t.j. krátkodobému nákupu na maržu, teda s požičanými prostriedkami. O tomto spôsobe si budeme viac hovoriť v ďalších sprievodcoch. Investor tak má pred sebou viacero možností a môže si vybrať, či nakúpi ETF na samostatnú plodinu alebo indexové ETF zložené z viacerých komodít. Najväčším agrárnym ETF je PowerShares DB Agriculture, tomu sme sa však nevenovali, pretože príliš veľkú časť z nej tvorí dobytok. Mix ETF Zloženie každého ETF je špecifické a investor si môže vybrať to, ktoré mu viac vyhovuje alebo ešte lepším riešením môže byť ich mix. Porovnajme si zloženie AIGA a M9SB a ich mixu:

Sójové bôby Kukurica Pšenica Bavlna Cukor Káva Sójový olej Kakao Dobytok Ostatné

AIGA 26% 24% 15% 7% 10% 8% 10% 0% 0% 0%

RICI 9% 13% 17% 2% 1% 7% 6% 12% 5% 28%

Spolu 18% 19% 16% 5% 6% 8% 8% 6% 3% 14%

Vidíme, že AIGA má príliš veľkú kompozíciu v sójových bôboch a sójovom oleji, čo nemusí byť optimálne. Pokiaľ by sme ale skombinovali držbu AIGA s RICI, tak získame veľmi vyvážený mix, ktorý bude obsahovať rozumné zastúpenie všetkých podstatných komodít. Pákové ETF Pre trochu rizikovejších investorov, ktorí nechcú využívať maržové produkty, avšak chcú použiť páku, je vhodným riešením investícia do leveregovaných alebo pákových ETF. Napríklad môžeme investovať do inštrumentu LAGR, ktorý kopíruje dvojnásobnú cenu indexu AIGA. Takto môžu získať dvojnásobnú váhu na svojich ziskoch, avšak aj na svojich stratách. Avšak pozor, zisky ako aj straty sa preceňujú denne, čo znamená, že za dlhšie obdobie zmena na AIGA nemusí odpovedať zmene na LAGR. Spôsob investovania Podobne ako sme tvrdili pri zlate, zlato je príliš dôležitý nástroj na to, aby investor nevlastnil niekoľko percent (minimálne 10-15% svojho majetku) pre prípad akýchkoľvek nepredvídateľných udalostí. Podobne je to aj s komoditami. Videli sme, že existujú silné fundamentálne dôvody na nákup komodít a nikdy nevieme, kedy môže ich cena vystreliť do hora. Vlastnenie niekoľkých ETF poľnohospodárskych plodín sa tak javí takmer nutnosťou. Na druhej strane v Sprievodcovi investovania sme si hovorili o tom, že zvyšný kapitál by sme mali investovať do inštrumentov, ktoré rastú. A preto je dobré si počkať na prelomenie kľúčových rezistencií uvedených v predchádzajúcich grafoch a nakupovať pri začatí rastového trendu. Ak bude potvrdený a naše pozície budú v zisku, potom nie je problém zvyšovať svoj podiel.

35


Ako investovať s TRIM Broker TRIM Broker, a.s. je sprostredkovateľ renomovaných zahraničných brokerov, ktorí ponúkajú možnosti obchodovania a investovania na svetových finančných trhoch. Našimi klientmi sú preto investori so záujmom sami si spravovať svoj investičný kapitál, pretože vedia, že nikto iný to pre nich nespraví lepšie a bezpečnejšie. Z tohto dôvodu je cieľom TRIM Broker to isté, čo je aj cieľom každého investora – maximalizácia jeho zisku. Všetky služby spoločnosti sa tak točia okolo týchto hlavných služieb a produktov: Zóna obchodníka Zóna obchodníka ponúka aktuálne a relevantné trhové informácie, analýzy a stratégie. Prístup k štandardnému balíku Zóny obchodníka je bezplatný a viac o ňom zistíte na týchto stránkach. Do zóny obchodníka sa môžete zaregistrovať na tomto odkaze. SaxoTrader SaxoTrader je výborná obchodná platforma pre krátkodobých obchodníkov ako aj dlhodobých investorov. Viac o SaxoTraderi sa dozviete na tejto adrese. SaxoTrader je môžete bezplatne stiahnuť a vyskúšať z tejto adresy. Vzdelávanie Viac znalostí o finančných trhoch môžete získať z našich webinárov alebo online vzdelávania. Prístup k nim je bezplatný. Klientsky servis TRIM Broker ponúka okrem sprostredkovanej obchodnej platformy, svojho analytického portálu a nových vzdelávacích materiálov najmä kvalitný servis pre všetkých svojich klientov tak, aby investovanie klienta bolo komfortné a bezproblémové. Pozrite sa podobnejšie na služby nášho klientskeho servisu. Klientsky servis Vám rád pomôže s akýmikoľvek otázkami na adrese [email protected].

Videá spoločnosti TRIM Broker zverejňuje videá na svojom kanáli YouTube. Jedná sa buď o vlastné videá alebo o videá s preloženými titulkami do slovenského jazyka. Ten nájdete na nasledovnom odkaze.

Dokumenty spoločnosti Vzdelávacie dokumenty spoločnosti ak aj dokumenty, ktoré čítame môžete nájsť na stránkach Scribd.

36


Záver Ďakujeme Vám za čas strávený s našim Sprievodcom investovania do poľnohospodárskych komodít. Veríme, že Vám pomôže zvýšiť úspech Vašich dlhodobých finančných rozhodnutí. Dúfame, že Vaše partnerstvo so spoločnosťou TRIM Broker bude vysoko hodnotné a trvalé. Prajeme Vám v investovaní veľa úspechov. Ďalší Sprievodcovia V písaní Sprievodcov o finančných trhoch budeme pokračovať ďalšími dielami: 1. 2. 3. 4. 5. 6.

Sprievodca investovania na finančných trhoch Sprievodca investovaním do zlata Sprievodca investovaním do agrárnych komodít Sprievodca fundamentálnou analýzou Sprievodca technickou analýzou Sprievodca obchodovaním na forexe

/ 26.07.2010 / 02.08.2010 / 17.08.2010 / koniec augusta 2010 / začiatok septembra 2010 / koniec septembra 2010

Máte otázku alebo komentár? Pri akejkoľvek otázke k uvedenej téme alebo komentári nás neváhajte kontaktovať. Radi odpovieme na vaše otázky, vysvetlíme prípadné nejasnosti alebo doplníme ďalšie informácie. Budeme radi, pokiaľ prispejete k zlepšeniu našich sprievodcov, pretože práve pomocou Vašich otázok získame všetci.

37


Upozornenie TRIM Broker, a.s. (ďalej len spoločnosť) nenesie zodpovednosť za žiadnu stratu pochádzajúcu z investícií založenej na akejkoľvek informácii publikovanej spoločnosťou. Informácie uverejnené spoločnosťou neposkytujú priame odporúčania k vykonaniu obchodu s finančnými nástrojmi. Takéto obchodovanie je špekulatívne a môže viesť k vysokým finančným stratám. Všetky informácie uverejňované spoločnosťou majú prevažne náučný a informatívny charakter a nesmú sa považovať za odporúčanie k vykonaniu obchodu s finančnými nástrojmi. Obsah každého materiálu sa nesmie považovať za priamy alebo skrytý sľub, garanciu alebo tvrdenie spoločnosti, že klienti budú profitovať z informácií tu uverejnených, alebo že s tým spojené straty môžu alebo budú limitované. Spoločnosť využíva dostupné finančné informácie ako zdroj svojich analýz a ostatných uverejnených materiálov. Spoločnosť neprijíma žiadnu zodpovednosť za presnosť alebo úplnosť akejkoľvek informácie v nich obsiahnutej. Informácie môžu kvôli trhovej volatilite zaniknúť okamžite. Akékoľvek informácie tu uvedené sú ovplyvnené neurčitosťou. Akákoľvek informácia uverejnená v materiáloch spoločnosti je odvodená z objektívnej fundamentálnej makroekonomickej či podnikovej kalkulácie, štatistického alebo technického rozboru a subjektívnych všeobecných trhových odhadov, určená širokej verejnosti prostredníctvom prostriedkov zverejnenia v podobe webovej stránky spoločnosti. Všetky informácie tu uvedené majú charakter investičného prieskumu a predkladajú sa ako objektívne a nezávislé vysvetlenie skutočností tu obsiahnutých. Investičné odporúčanie často neobsahuje fakty, iba interpretácie, odhady, názory alebo iné nekonkrétne informácie. Zdroje uvedené v investičných odporúčaniach spoločnosti sú často nespoľahlivé, alebo existujú pochybnosti o ich spoľahlivosti. Údaje, týkajúce sa minulej výkonnosti finančných nástrojov alebo investičných služieb, nie sú spoľahlivým ukazovateľom pre ich budúcu výkonnosť. Preto i predpovede založené na minulej výkonnosti alebo simulovanej výkonnosti finančných nástrojov, nie sú spoľahlivým ukazovateľom ich výkonnosti v budúcnosti. Tvorba investičných odporúčaní (prieskumov), vypracovaných analytikmi spoločnosti sa riadi vnútornými pravidlami spoločnosti upravujúcimi požiadavky plynúce zo zákona o cenných papieroch a zásad pre zabezpečenie ich objektivity. Viac o riziku a právne vyhlásenie

©Copyright: TRIM Broker, a.s. Všetky práva vyhradené

38


Sprievodca investovaním do poľnohospodárskych komodít

Recommend Documents