Spoloèné slovensko-srbské vydanie známky J. Koniarka

Národná osveta 3 – 4/2012 4/2012

KALENDÁRIUM

Osobnosti a udalosti SLOVENSKÝ KULTÚRNOHISTORICKÝ KALENDÁR – VÝROÈIA, VÝZNAMNÉ DNI, TݎDNE, DEKÁDY, ŒTÁTNE A KRESANSKÉ SVIATKY – V MÁJI AŽ JÚLI 2012 MÁJ Dòa 1. 5. Stavanie májov. * 1. 5. Sviatok práce (deò pracovného pokoja – štátny sviatok pod¾a zákona NR SR è. 241/1993 Z. z.; medzinárodne vyhlásený II. Internacionálou 1889 v Paríži, slávi sa od 1890). * 1. 5. sv. Jozef, robotník – patrón všetkých pracujúcich (sviatok vyhlásil r. 1955 Pápež Pius XII. – rozšírením patronátu sv. Jozefa, ktorý bol tesárom). * 1. 5. Deò pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii (pamätný deò – pod¾a novely 424/2010 Z. z. zákona NR SR è. 241/1993 Z. z., na pamiatku vstupu SR do EÚ dòa 1. 5. 2004, pripomína sa od 2011). * 1. 5. 1922 v Levoèi otvorili èesko-slovenský Štátny ústav pre slepcov (chovanci vo veku 8 – 15 rokov), prvú slepeckú školu na Slovensku – 90. VÝROÈIE ÚMRTIA.

/1993 Z. z., na pamiatku jeho tragickej smrti v dôsledku pádu lietadla vo Vajnoroch pri Bratislave vo chvíli jeho návratu do vlasti). * 4. 5. Sviatok sv. Floriána, patróna hasièov.

Spoloèné slovensko-srbské vydanie známky J. Koniarka

* 2. 5. 1967 zomrel v Prahe Ján Eisner (nar. 26. 4. 1885 v Dolnom Bradle), èeský archeológ v medzivojnovom období pôsobiaci na Slovensku ako profesor gymnázií v Turè. Sv. Martine a Bratislave, štátny konzervátor pravekých pamiatok (1920), správca prehistorických pamiatok Vlastivedného múzea slovenského, profesor FiF UK v Bratislave a aj jej dekan (1938 – 39); potom sa vrátil do Prahy, kde vyuèoval na FF KU. Venoval sa slovanskému praveku. Najvýznamnejšie publikácie z pôsobenia na Slovensku: Slovensko v pravìku (1933) a Dìvínská Nová Ves: Slovanské pohøebištì (1952), ktorá sa stala základom na štú-dium dejín Slovanov v Podunajsku v 6. – 8. stor. Vydal aj Rukovì slovanské archeologie: Poèátky Slovanù a jejich kultury (1966) – 45. VÝROÈIE ÚMRTIA.

* 4. 5. 1952 zomrel v Trnave Ján Koniarek (nar. 30. 1. 1878 vo Voderadoch), sochár, pedagóg (v Belehrade) a  na oddelení kreslenia a modelovania SVŠT v Bratislave (1939 – 1941). Na Slovensku z tvorby monumentálneho charakteru vytvoril mnohé pomníky venované obetiam 1. svetovej vojny (z ktorých vyniká Pomník padlým v Trnave z rokov 1928 – 1929) a pomníky osobností, napr. Jána Hollého v Borskom Mikuláši (1929), Pavla Blahu v Skalici a Antona Bernoláka v Trnave (oba v rokoch 1936 – 1937). Cenné sú portréty symbolicko-alegorického významu, najmä Odbojník (1935 – 1936) a Hlas povstania (1944) – ženská hlava vo výkriku predstavujúca vôbec prvé sochárske dielo inšpirované SNP. Z pamätníkovej tvorby je zvl᚝ významný Memorandový reliéf v Martine (1931 – 1933) ako viacfigurálna scéna znázoròujúca historické zhromaždenie roku 1861. V kontexte nášho sochárstva má Koniarkova tvorba priekopnícky a zakladate¾ský význam. Je nosite¾om srbského Radu sv. Sávu, jeho meno nesie galéria v Trnave (v 2002 a 2007 otvorené stále expozície jeho diel – 60. VÝROÈIE ÚMRTIA.

* 4. 5. Výroèie úmrtia M. R. Štefánika (pamätný deò – pod¾a zákona NR SR è. 241/

6. 5. 1877 zomrel v Martine Viliam Pauliny-Tóth (nar. 3. 6. 1826 v Senici), politik, novinár, spisovate¾, národný èinite¾, vydavate¾ a redaktor Èernokòažníka a Sokola

Lit.: Bahenská, M.: Jan Eisner. In: Akademický bulletin [online], 12. 4. 2010. Praha: Stredisko spoleèných èinností AV ÈR. [Cit. 15. 4. 2012] Dostupné: .

Lit.: Slovenský biografický slovník, 3. Martin 1989, s. 162 – 163.

(v Budapešti a Skalici), úradujúci podpredseda Matice slovenskej (od 1867), redaktor jej Letopisu a Národných novín v Martine, správca patronátu tamojšieho slovenského evanj. gymnázia V. Pauliny-Tóth a èinovník v Živene, Kníhtlaèiarskom úèastinárskom spolku (KÚS) a v Sporite¾ni. Bol èelným èinite¾om nášho národného hnutia v 60. – 70. rokoch 19. stor., vedúcim èinite¾om Starej školy slovenskej a v rokoch 1869 – 1972 poslancom Uhorského snemu. Od roku 1870 stál na èele Slovenskej národnej strany. Písal poéziu (zbierky Staré a nové piesne V. Podolského a Básne), prózu (výber z nej vyšiel v Besiedkach), divadelné hry (¼udská komédia), èrty, besednice, satiry, frašky, prekladal a aj publikoval vedecké štúdie. J. M. Hurban ho považoval za Štúrovho nástupcu vo vedení národného života – 135. VÝROÈIE ÚMRTIA. Lit.: Ïuriška, Z. (zost.): Paulinyovci v slovenskej kultúre. Martin: Slovenská genealogicko-heraldická spoloènos, 2002, ISBN 8096871714, s. 60 – 114.

K. Plicka * 6. 5. 1987 zomrel v Prahe prof. Karel Plicka (na Slovensku používal meno Karol Plicka) (nar. 14. 10. 1894 vo Viedni), èeský a slovenský etnograf, zberate¾, filmový scenárista, režisér a kameraman, fotograf, autor knižných publikácií a pedagóg. Na Slovensku pôsobil od r. 1924 ako pracovník Matice slovenskej v Martine (1924 – 38),

7

KULTÚRNA HISTÓRIA/KALENDÁRIUM zberate¾ ¾udových piesní a ich melódií (zapísal vyše 50 000 piesní a 25 000 melódií), ¾udovej slovesnosti, dokumentarista ¾udovej kultúry. Neskôr bol aj pedagógom na Škole umeleckých remesiel v Bratislave (1937 – 39), odbor film a fotografia. Za svoj život nakrútil vyše 160 filmov, z nich o Slovensku o. i. poetické filmové dokumenty: Za slovenským ¾udom (1928), Po horách po dolách (1929, film získal Zlatú medailu na Výstave umenia a fotografie vo Florencii v r. 1932 ako prvé ocenenie slovenského filmu) a svoje vrcholné dielo film Zem spieva (1933) – filmovú esej o živote, prostredí a tradièných hodnotách slovenského ¾udu. Poèas vojny pracoval v Státním fotomìøickém ústavu v Prahe (1939 – 45), v máji 1945 sa vrátil do Bratislavy, kde sa stal predsedom Slovenskej filmovej spoloènosti (do 1946). V r. 1946 bol spoluzakladate¾ a prvý dekan FAMU v Prahe a mimoriadny profesor kompozície filmového obrazu (1946 – 50). Fotografie zo Slovenska publikoval v knihách: Slovensko (1937), Slovensko ve fotografiích Karla Plicku (1949) a i. Dokumentárny film o K. Plickovi (1970) nakrútil režisér Martin Slivka (1929), rodák zo Spišského Štiavnika, ktorý bol jeho žiakom na pražskej FAMU. K. Plickovi roku 1968 udelili titul národný umelec, Cenu Slovenskej knižnej kultúry (1974), Národnú cenu SSR (1975), Rad republiky (1979) a i. ocenenia. R. 1991 dostal Rad Tomáša Garrigua Masaryka III. triedy in memoriam. Jeho pozostatky spolu s pozostatkami jeho manželky boli uložené 30. 10. 1987 na Národnom cintoríne v Martine – 35. VÝROÈIE ÚMRTIA. Lit: 1. Kuciánová, A.: Karol Plicka a etnografia [online]. [Cit. 12. 4. 2012]. Dostupné na <www.snk.sk/swift_data/source/NBU/.../ BZ.../Kucianova_Anna_S.doc>.

* 6. 5. 1922 narodila sa v Nitrianskej Blatnici poetka a autorka literatúry pre deti, publicistka Zlata Solivajsová (zomr. 31. 12. 2010 v Banskej Bystrici). V 1968 v liste adresovanom Zväzu slovenských spisovate¾ov vyjadrila solidaritu s vylúèenými spisovate¾mi, poèas normalizácie bola perzekvovaná, nemohla publikova, vylúèili ju zo Zväzu slovenských spisovate¾ov, v 1991 bola rehabilitovaná. Básnické zbierky: Jablká plné hviezd, 1962, Vyhnanie z raja vyšla v 1967), knihy pre deti: Svietnik s holubièkou, 1968, K¾úè od každých dverí, 1971 – zošrotovaná, druhé, skrátené vydanie roku 1990), po 20-roènej nútenej odmlke vydala básnickú zbierku Pierko po pierku (1992), ktorá je lyrickým záznamom jej životných skúseností a ktorej druhá èas s názvom Koniec leta je svedectvom o vstupe vojsk do Èesko-Slovenska v r. 1968. Poslednou poetickou výpoveïou autorky je útla básnická zbierka Ucho ihly (2002) – 90. VÝROÈIE NARODENIA. Lit.: Solivajsová, Z. (1922): Medailón osobnosti. In: Literárne informaèné centrum [online]. [Cit. 11. 4. 2012]. Dostupné na .

8

* 7. 5. 1942 narodil sa v Bratislave prof. Ing. arch. akad. arch. Rastislav Janák (zomr. 2. 10. 2002 v Bratislave), významný slovenský architekt, pedagóg na VŠVU v Bratislave (profesor, vedúci Katedry architektonickej tvorby, viedol ateliér na katedre), pracovník Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody – 70. VÝROÈIE. * 8. 5. Deò víazstva nad fašizmom (deò pracovného pokoja – štátny sviatok pod¾a zákona NR SR è. 241/1993 Z. z.). * 10. 5. 1972 zomrel v Nových Zámkoch Tido J. Gašpar (nar. 7. 3. 1893 v Rakove), prozaik, esejista, publicista, reprezentant bratislavskej umeleckej bohémy, kultúrny èinite¾, politik – 40. VÝROÈIE ÚMRTIA. * 11. 5. 1937 zomrel v Banskej Bystrici Viliam Figuš-Bystrý (nar. 28. 2. 1875 tamže), hudobný skladate¾ – 75. VÝROÈIE ÚMRTIA. * 15. 5. 1907 narodil sa v Mani Vševlad Jozef Gajdoš (zomrel 11. 5. 1978 tamže), kultúrny a literárny historik. Venoval sa výskumu knihovníctva, literárnej a kultúrnej histórie, jazykovedy, filozofie, hudobných dejín, najmä však františkánskych knižníc a archívov. Spracoval súpisy ich prvotlaèí a pramenných materiálov. Objavil a spracoval Uhrovský hudobný zborník (Hungarici saltus), prispel k poznaniu slovenských vzahov F. Liszta, biografie P. Bajana, E. Paschu a P. Roškovského. Autor monografie Život a dielo Jána Abrahamffyho (1942), práce Františkánska knižnica v Malackách (1943) a diela Františkáni v slovenskej literatúre (1979) – 105. VÝROÈIE NARODENIA. (NO 3/02, s. 10)

Lit.: Gajdoš, V. J. (1907). In: Literárne informaèné centrum [online]. [Cit. 2. 4. 2012]. Dostupné na .

* 17. 5. Nanebovstúpenie Pána (prikázaný katol. sviatok); Vstúpenie pána Krista na nebo (evanj.) (pohyblivý kres. sviatok, na 40. deò po Vzkriesení). * 21. 5. 1892 zomrel v Kraskove August Horislav Škultéty (nar. 7. 8. 1819 vo Ve¾kom Krtíši), básnik, pedagóg, kultúrno-osvetový pracovník, folklorista a pedagóg a evanj. farár (v Kraskove). Poèas štúdií na evanj. lýceu v Bratislave sa zblížil s ¼. Štúrom, ktorého myšlienky ho nadchli a významne poznaèili jeho životnú orientáciu. Odtia¾ odišiel (1841) za kaplána k superintendantovi P. Jozeffymu do Tisovca. Výber zo svojej poézie vydal v zbierke Básne (1840). Bol obetavým národovcom a ¾udomilom, ktorý sa svojou prácou prièinil o povznesenie nášho národa a jeho kultúry. Ako vlastenecký kòaz poznal dobre slovenský pospolitý ¾ud a ako schopný ¾udovýchovný èinovník sa ho aj usiloval hmotne, duchov-

Národná osveta 3 – 4/2012 ne i mravne povznies. Poèas pôsobenia v Tisovci založil hospodársky spolok, nede¾nú školu, spolok miernosti a knižnicu. Pre potreby spolkov miernosti a gazdovských spolkov napísal knihu Beda a rata (1846). Uvedomoval si, že s výchovou treba zaèa už u detí, preto v spolupráci s J. D. Èipkom a Š. M. Daxnerom vydával „zábavník pre dietky“ Zornièka (1846 – 47) – prvé dielo pre deti napísané v štúrovskej spisovnej slovenèine. Pokraèovaním Zornièiek bola zbierka poézie Reèòovanka pre slovenské školy (1850, 1855), ktorej takmer celý 1. zväzok vyplnil sám. S P. Dobšinským vydal v piatich zväzkoch základné dielo našej folkloristiky Slovenské povesti (1858 – 61). Bol riadite¾om a tvorcom koncepcie Prvého slovenského gymnázia v Revúcej (1973), pre ktoré písal aj uèebnice a v ktorom uèil ako profesor až do jeho uzatvorenia (1874) vládnou mocou – z dôvodov pôsobenia „ v protivlasteneckom duchu“. Históriu školy predstavuje Škultétyho kniha Pamäti slovenského ev. a. v. gymnázia a s ním spojeného uèite¾ského semeniska vo Ve¾kej Revúcej (1889). Je to cenné svedectvo o práci vtedajších pedagógov. Ich vzah k národu je aj dnes hodný nasledovania. – 120. VÝROÈIE ÚMRTIA.

Lit: Petrovský, K.: Obetavý národovedec a ¾udomil A. H. Škultéty. In: Národná osveta, 3/1997, s. 8.

* 25. 5. Sviatok sv. Urbana, pápeža – patróna a ochrancu vinohradníkov, vinárov, vína, ale aj debnárov a ochrancu proti mrazu a taktiež proti opilstvu (kres. sviatok pod¾a pápeža Urbana z r. 223 – 230; sviatok vinohradníkov). * 26. 5. 1992 zomrel v Banskej Bystrici MikulᚠKováè (nar. 2. 4. 1936 v Lekéri), básnik, významný predstavite¾ modernej slovenskej poézie tzv. strednej generácie, prozaik, rozhlasový dramatik, redaktor a kultúrno-osvetový pracovník. Študoval na gymnáziu v Leviciach, na vyšších priemyselných školách v Banskej Bystrici a Zvolene. Bol výborným žiakom, ale aj všestranným športovcom, Vysokú školu pedagogickú v Bratislave však pre p¾úcnu chorobu nedokonèil a musel sa presta venova aj športu. Pracoval ako konštruktér v nábytkárskom podniku Buèina vo Zvolene (1953), školský referent ÈSAD (1956 –  1958) a metodik Domu osvety v Banskej Bystrici (1958 – 1962), dramaturg banskobystrického Bábkového divadla (1962), redaktor denníka Smer (1967) a Èsl. rozhlasu v Banskej Bystrici (1969). Za svoje obèianske postoje bol po roku 1970 na nieko¾ko rokov vylúèený z verejného života, zamestnal sa v Okresnom osvetovom stredisku v Banskej Bystrici (1974) a roku 1980 odišiel predèasne do invalidného dôchodku. Debutoval básnickou zbierkou Zem pod nohami (1960), pokraèoval zbierkami Obrana stavebnice (1963), Rozmery (1964), O modrej labuti (1966), po nedobrovo¾nej prestávke Písanie do snehu (1978), Zemnica (1978), Rodinná pošta (1980), Pod slnkom (1986). Napísal knižky pre deti O drobinkovi, najmenšom krá¾ovi na svete (1966), Gašparko a strašní lúpežníci (1971), Paneláci, dobrí vtáci (1985) a rozhlasové hry pre deti

Národná osveta 3 – 4/2012 Vyskoè Janko a strašní lúpežníci (1977) a pre dospelých Dvojportrét (1979), Tretí pokus (1981), Psí život (1985), Chata Zuzana a Na vlastnú žiados (1989). Výbery z jeho poézie boli preložené do ruštiny, bulharèiny, èeštiny, M. Kováè maïarèiny i po¾štiny. Pochovaný je mestskom cintoríne v B. Bystrici. Banskobystrickí priatelia a obdivovatelia vydali posmrtne mimoriadne cennú publikáciu MIKI, svedectvo o ¾udskej stave duše. Kolហdokumentov a spomienok na básnika Mikuláša Kováèa. – 20. VÝROÈIE ÚMRTIA.

Lit.: Borgu¾ová, J.: Knižnica, roè. 8, è. 5 (2007).

* 26. 5. 1907 v Clevelande (Ohio) založili najvýznamnejšiu organizáciu Slovákov v USA – Slovenskú ligu v Amerike. Jej predsedami boli Š. Furdek, P. Rovnianek, A. Mamatey – 105. VÝROÈIE. * 27. 5. Zoslanie Ducha Svätého: Svätodušná nede¾a – Turíce (katol.); Zoslanie Ducha Svätého: 1. slávnos svätodušná – Letnice; vznik kresanskej cirkvi (evanj.); Zostúpenie Ducha Svätého (greckokatol., pravosl.) – Rusadlá (na východe); gr. pentekosté, lat. pentecostes (pädesiatnica, pretože Duch Svätý bol zoslaný z nebies na pädesiaty deò po zmàtvychvstaní Ježiša Krista) (pohyblivý kres. sviatok, na 50. deò po Ve¾kej noci). JÚN * 1. 6. 1822 narodil sa v Hnúšti Ján Francisci (zomrel 7. 3. 1905 v Martine), politik, spisovate¾, publicista, redaktor a vydavate¾ Pešbudínskych vedomostí v Budíne (60. roky 19. stor.) a hlavný dozorca slovenského gymnázia v Revúcej. V rokoch 1872 – 1898 pôsobil ako predseda KÚS-u v Martine. Jeho báseò Svojim vrstovníkom na pamiatku (1844) bola prvou tlaèou v štúrovskej spisovnej slovenèine. Zbieral ¾udové rozprávky a povesti (Slovenské povesti, 1845), spolupracoval na vydaniach zbierok A. H. Škultétyho a P. Dobšinského. Napísal zbierku básní Iskry zo zaviatej pahreby, prózu Janko Podhradský, životopisné Rozpomienky, Èrty z doby moysesovskej, Vlastný životopis a ïalšie diela. Prekladal divadelné hry. Bol predsedom Jednoty mládeže slovenskej v Levoèi, èlenom Tatrína, spoluiniciátorom Žiadostí slovenského národa, spoluorganizátorom národných gárd v Gemeri a po vyslobodení z väzenia roku 1849 velite¾om slovenských dobrovo¾níkov. Organizoval a predsedal národnému zhromaždeniu v Martine, kde prijali Memorandum národa slovenského. Bol príslušníkom Starej školy slovenskej, predstavite¾om SNS

KULTÚRNA HISTÓRIA/KALENDÁRIUM a kandidátom na poslanca do Uhorského snemu. Zaslúžil sa o založenie a rozvinutie èinnosti Matice slovenskej, kde sa stal doživotným èestným predsedom – 190. VÝROÈIE NARODENIA.

Lit.: Ján Francisci-Rimavský (heslo). In: Osobnosti.sk [online]. [Cit. 29. 3. 2012]. Dostupné na .

* 2. 6. 1807 narodil sa vo Zvolene Jozef Kozáèek (zomrel 26. 3. 1877 v Oradei, Rumunsko), cirkevný hodnostár, katol. kòaz, kultúrny a školský pracovník, mecén, príslušník druhej generácie bernolákovcov, ktorá úzko spolupracovala so štúrovcami, zakladajúci èlen a historicky druhý predseda Matice slovenskej, ktorá pod jeho vedením postavila základy našej modernej vedy, umenia a osvety, zakladajúci èlen Spolku sv. Vojtecha, organizátor vzniku slovenských katol. ¾udových škôl a gymnázií, do ktorých zavádzal ako vyuèovaciu reè staroslovenèinu. Vydal politologický spis Slovák urovnoprávnìný budešli šastný? (1850) – 205. VÝROÈIE NARODENIA (NO 4/02, s. 8).

Lit.: 1. Parenièka, P.: Jozef Kozáèek. In: Knižnica, roè. 8, è. 10 (2007).

* 3. 6. Najsvätejšia Trojica (kres. katol. sviatok); Sviatok Svätej Trojice – oslava Trojjediného Pána Boha (kres. evanj. sviatok). * 4. 6. 1787 zomrel v Horovciach Hugolín Gavloviè (nar. 11. 11. 1712 v Czarnom Dunajci), básnik, didaktický a náboženský autor – 225. VÝROÈIE ÚMRTIA (NO 15/97, s. 9). * 7. 6. Výroèie Memoranda národa slovenského (pamätný deò – pod¾a zákona NR SR è. 241/1993 Z. z.). * 7. 6. Najsvätejšie Kirstovo telo a krv (Božie Telo) (kres. katol. prikázaný sviatok). * 15. 6. Najsvätejšie Srdce Ježišovo (kres. katol. pohyblivý sviatok). * 18. 6. 1892 narodil sa v Prešove Ján Borodáè (zomrel 18. 2. 1964 v Bratislave), divadelný režisér, herec, pedagóg – 120. VÝROÈIE NARODENIA. * 19. 6. 1932 zomrel v Nitre Ján Damborský (nar. 12. 8. 1880 v Kopèanoch), jazykovedec, pedagóg, rímskokatolícky kòaz, ktorý skoncipoval osnovu Deklarácie slovenského národa a bol autorom Slovenskej mluvnice so zvláštnym zrete¾om na pravopis (1919) – prvej slovenskej gramatiky pre stredné školy v 1. ÈSR (do 1930 vyšla v 5 doplnených a rozšírených vydaniach). Jeho Slovenská mluvnica vedecky vychádzala z Rukoväte slovenského jazyka S. Cambela a do prijatia nových Pravidiel slovenského pravopisu bola základnou kodifikaènou príruèkou slovenèiny. Napísal aj Cvièebnicu jazyka slovenského (1922)

a Krátku mluvnicu slovenskú so zvláštnym zrete¾om na pravopis (1927). Nezanedbate¾ný je aj jeho podiel na diskusii v závereènej fáze schva¾ovania pravidiel z roku 1931, pretože, napriek niektorým kompro- Damborského slomisom, sa nepriklo- venská gramatika nil na stranu èechoslovakistických jazykovedných koncepcií, ktoré sa usilovali unifikova slovenský a èeský pravopis, ale trval na kodifikovaní spisovného jazyka pod¾a zásad a výskumov zodpovedajúcich osobitému slovenskému vývinu – 80. VÝROÈIE ÚMRTIA. Lit.: Jóna, E.: Ján Damborský (1880 – 1932). In: Slovenská reè, 6/1980, s. 321 – 337.

* 20. 6. Nepoškvrnené Poèatie Panny Márie (kres. katol. sviatok). * 21. 6. Letný slnovrat. * 24. 6. Narodenie sv. Jána Krstite¾a (kres. katol. sviatok). * 25. 6. 1922 založili Ústredie slovenských ochotníckych divadiel (ÚSOD) v Martine. Vzniklo pod patronátom Matice slovenskej. Podnetom pre vznik ústredia bol ve¾ký rozmach slovenského ochotníckeho divadelníctva po vzniku prvej ÈSR. Na zakladajúcom zhromaždení za predsedu zvolili Jozefa Gašparíka a za podpredsedov Pavla Socháòa a Štefana Krèméryho. Od roku 1923 ÚSOD usporadúvalo každoroène súažnú prehliadku – celoslovenské divadelné závody, ktoré spájalo so školite¾skými podujatiami a režisérskymi kurzmi. So Slovenským spevokolom založilo Divadelnú šatnicu a požièovòu rekvizít, ktoré boli hlavným zdrojom pre výpravu inscenácií ochotníckych divadiel na celom Slovensku. V 30. a 40. rokoch plnilo funkciu autorskej ochrannej organizácie a divadelnej agentúry. V roku 1944 založilo ako svoju vzorovú scénu profesionálne Slovenské komorné divadlo. Ústredie vydávalo od roku 1928 Naše divadlo, vtedy jediný slovenský divadelný èasopis. Staralo sa o vydávanie dramatickej literatúry. V roku 1951 prvé slovenské ústredné záujmové a metodické združenie slovenských divadelných ochotníkov zaniklo. Napriek ve¾kým finanèným problémom poèas celej existencie bolo organizáciou, ktorá výrazne ovplyvnila divadelnú kultúru na Slovensku – 85. VÝROÈIE ZALOŽENIA. Lit.: Števko, V.: Ústredie slovenských ochotníckych divadiel. Bratislava 1966. * 27. 6. 1867 narodil sa v Hornom Hrièove Peter Víazoslav Rovnianek (zomrel 9. 11. 1933 v Hornitas, USA), krajanský pracovník, podnikate¾, novinár – 145. VÝROÈIE NARODENIA. * 29. 6. Svätí Peter a Pavol, apoštoli (prikázaný katol. sviatok); Sviatok apoštolov Petra a Pavla (evanj.) (kres. sviatok).

9

KULTÚRNA HISTÓRIA/KALENDÁRIUM JÚL Dòa 1. 7. 1877 zomrel v Skalici Jozef Škarnicel (12. 8. 1804 tamže), kníhtlaèiar, vydavate¾ – 135. VÝROÈIE ÚMRTIA. * 2. 7. 1872 narodil sa v Budapešti Matúš Jankola (zomrel 15. 5. 1916 v Bridgeporte, Conn., USA), katolícky kòaz, krajanský pracovník v USA, publicista – 140. VÝROÈIE NARODENIA. * 2. 7. 1942 zákonom è. 135/1942 Sl. z. Slovenský snem zriadil Slovenskú akadémiu vied a umení (SAVU). Úlohou tejto najvyššej vedeckej ustanovizne so sídlom v Bratislave bolo rozvíja a organizova slovenský vedecký život. O vznik SAVU sa zaslúžil hlavne jazykovedec a slavista prof. ¼. Novák, ktorý nebol politicky angažovaný a ktorý musel presadzova jej vznik proti èasti vedeckej obce i politických elít, keïže argumentovali tým, že Slovensko už má Maticu slovenskú a ïalšie inštitúcie nepotrebuje. Napokon sa SAVU podarilo presadi. Mala 7-èlenné predsedníctvo a jej predsedom sa stal prof. František Valentín (vtedajší rektor SVŠT), podpredsedami prof. A. Spesz (filozof, teológ), prof. J. Bakoš (orientalista) a generálnym tajomníkom ¼. Novák. Èinnos zaèala v apríli 1943, do jari 1945 vzniklo 5 malých vedeckých ústavov – jazykovedný, literárnovedný, historický, zemepisný a hudobnovedný (dovedna 10 pracovníkov). Po roku 1945 sa do záchrany SAVU, ktorá bola obviòovaná rovnako ako Matica slovenská z nacionalizmu a kolaborácie s ¾udáckym režimom, zapojili aj slovenskí komunisti – F. Krá¾ v SNR v novembri 1945 a L. Novomeský, ktorý sa stal povereníkom školstva a osvety. SAVU sa podarilo zachova aj vïaka prijatiu nového zákona o nej z 3. 2. 1946. Dokladom úspešného rozvoja jej èinnosti bolo aj to, že už v r. 1951 vydávala až 14 vedeckých èasopisov. Napriek tomu bolo jej postavenie neskôr, po obvinení L. Novomeského z buržoázneho nacionalizmu a jeho zatknutí, ohrozené. Mimoriadne ostro sa o situácii v SAVU vtedy vyjadril vedúci kultúrno-propagaèného oddelenia ÚV KSS J. Šefránek, keï tvrdil, že preto, že SAVU podliehala povereníctvu školstva, bola vedená, ovplyvòovaná a usmeròovaná „zradcom“ Novomeským. R. 1952 èlen predsedníctva ÚV KSS a historik – samouk M. Gosiorovský zhrnul výhrady k práci SAVU slovami, že sa „nestala akadémiou socialistického typu ani prácou ani kádrovým obsadením“ a že sa teda „nestala vrcholnou vedeckou inštitúciou“. V tom èase bolo jasné, že v Èesko-Slovensku dôjde k založeniu dvoch úplne nových akadémií fungujúcich na „marxistických základoch“. Založenie novej Slovenskej akadémie vied zákonom SNR è. 1/1953 tak znamenalo ïalšie symbolické prerušenie kontinuity, tentoraz s tzv. buržoáznou vedou pestovanou vo vtedajších vedeckých inštitúciách (MS, SAVU). Na to mala dozera Umelecká a vedecká rada, ktorá vznikla už koncom roka 1949. Napriek uvedenému vznikom SAVU a jej záchranou a uchovaním do obdobia vzniku novej SAV vyvrcholili dlhoroèné úsilia o inštitucionalizáciu a profesionalizáciu vedy na Sloven-

10

Národná osveta 3 – 4/2012

sku a nepodarilo sa spretàha kontinuitu slovenského vedeckého života. Navzdory spolitizovanému vývoju v 50. rokoch sa slovenská veda inštitucionálne rozvíjala, èo potvrdili aj jej úspechy v 60. a nasledujúcich rokoch a najmä jej transformácia na modernú vedeckú inštitúciu po roku 1989. Z tohto h¾adiska SAVU je kontinuálnou predchodkyòou SAV – 70. VÝROÈIE.

* 16. 7. 1887 zomrel v Nitrianskej Strede Eugen Gerometta (nar. 29. 8. 1819 v Žiline), národný a kultúrny pracovník, jazykovedec – 125. VÝROÈIE ÚMRTIA. * 16. 7. 1927 narodil sa v Trnave Ernest Špitz (zomrel 12. 11. 1960 v Prahe), maliar, grafik, ilustrátor – 85. VÝROÈIE NARODENIA.

* 5. 7. Sviatok sv. Cyrila a Metoda (deò pracovného pokoja – štátny sviatok pod¾a zákona NR SR è. 241/1993 Z. z.); Svätí Cyril a Metod, slovanskí vierozvestovia (prikázaný katol. sviatok); spolupatróni Európy (katol.); Sviatok slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda (evanj.). * 5. 7. Deò zahranièných Slovákov (pamätný deò – pod¾a zákona NR SR è. 241/1993 Z. z.).

* 17. 7. 1927 narodil sa v Trnave Miroslav Válek (zomrel 27. 1. 1991 v Bratislave), básnik, publicista, esejista, literárny kritik, redaktor, politik, šéfredaktor Mladej tvorby, zakladate¾ a šéfredaktor Romboidu, minister kultúry SSR (1969 – 1989), predse-da Zväzu èeskoslovenských spisovate¾ov (1988 – 1989). Je jedným z našich najvýznamnejších moderných básnikov 2. polovice 20. storoèia, ako minister kultúry sa prièinil o rozvoj podmienok profesionálnej i neprofesionálnej kultúry. Debutoval zbierkou Dotyky, 1959; básnické knihy: Príažlivos (1961), Nepokoj (1963), Milovanie v husej koži (1965), Súvislosti (1973, výber), Štyri knihy nepokoja (1975, reedícia prvých 4 zbierok), Slovo (1976); Z vody (1977), Zakázaná láska (1977), Básne (1983, súborné vydanie); poézia pre deti: Kúzla pod stolom (1959), Kde žijú vtáèky (1971), Ve¾ká cestovná horúèka pre malých cestovate¾ov (1964), Do Tramtárie, výber Pampulóni, Lastovièka vo fraku (2006); preklady z poézie: Preklady (1977, súborne); kulturologické eseje: O literatúre a kultúre (1979), O kultúre a kultúrnosti (1987) a Inšpirácie (1999) – 85. VÝROÈIE NARODENIA.

Lit.: 1. Hudek, A.: Vznik a vývoj Slovenskej akadémie vied a umení v rokoch 1942 – 1945. In: Forum historiae, 2011, roè. 5, è. 1. 55 s. ISSN 1337-6861; 2. Hudek, A.: Najpolitickejšia veda: Slovenská historiografia v rokoch 1948 – 1968. Bratislava: Historický ústav SAV, 2010. 252 s. ISBN 978-80070302-3-0.

* 6. 7. Pamätný deò upálenia Majstra Jána Husa roku 1415 (evanj.). * 7. 7. 1987 zomrel v Piešanoch Tibor Frešo (nar. 20. 11. 1918 v Spišskom Štiavniku), hudobný skladate¾, dirigent – 25. VÝROÈIE ÚMRTIA. * 12. 7. 1907 narodil sa v Malackách ¼udo Zúbek (zomrel 23. 6. 1969 v Bratislave), spisovate¾, bankový úradník, prvý rozhlasový dramaturg v Slovenskom rozhlase, pracovník Povereníctva informácií, riadite¾ i šéfredaktor vo vydavate¾stve Tatran. Knižný debut Ján Kupecký neskoršie prepracoval a nazval Farebný sen; historické romány: V službách Mateja Hrebendu, Doktor Jesenius, Jar Adely Ostrolúckej, Zlato a slovo; historickoživotopisné novely: Skrytý prameò; autobiografická kniha: Murársky chlieb; literatúra faktu pre mládež: Moja Bratislava, Gaudeamus igitur alebo Sladký život študentský, Ríša Svätoplukova, Rytieri bez meèa. Je autorom nieko¾kých rozhlasových hier. Ako jeden z prvých sa venoval problematike teórie a praxe rozhlasového vysielania – 105. VÝROÈIE NARODENIA.

Lit.: Petrík, V.: H¾adanie prítomného èasu. Bratislava 1970, s. 250 – 253.

* 13. 7. 1717 narodil sa v Bratislave Karol Ondrej Bel (zomrel 4. 4. 1782 v Lipsku, Nemecko), historik, estetik, básnik, univerzitný profesor – 295. VÝROÈIE NARODENIA. * 15. 7. 1792 zomrel v Skalici Juraj Pavlín Bajan (nar. 12. 4. 1721 vo Vrádišti), františkánsky kòaz, organista, skladate¾ – 220. VÝROÈIE ÚMRTIA.

* 17. 7. Výroèie deklarácie o zvrchovanosti SR (pamätný deò pod¾a zákona NR SR è. 241/1993 Z. z. na poèes dòa, v ktorý v r. 2002 Slovenská národná rada schválila Deklaráciu slovenského národa o zvrchovanosti ako významný dokument deklarujúci zvrchovanos a právo na sebaurèenie slovenského národa) – 20. VÝROÈIE.

Lit.: Válek, M. (1927): Medailón ososbnosti [online]. In: Literárne informaèné centrum. [Cit. 12. 4. 2012]. Dostupné na .

* 18. 7. 1897 narodil sa v Selenèi (Juhoslávia) Ján Èajak ml. (zomrel 3. 7. 1982 v Bratislave), prozaik, redaktor, publicista, pedagóg, zberate¾ ¾udových piesní Slovákov v Juhoslávii, spoluautor národopisných filmov zo života Slovákov v Juhoslávii, syn prozaika J. Èajaka a vnuk básnika J. Èajaka. V èasoch vojnového fašistického Maïarska sa stal redaktorom slovenského denníka Slovenská jednota, ktorého šéfredaktorom bol A. Sirácky a redaktorom M. Topo¾ský – Slováci z Vojvodiny a profesori na slovenskom gymnáziu v Báèskom Petrovci. Èasopis – založený (úradmi povolený) r. 1942 generálnym tajomníkom Strany slovenskej národnej jednoty a správcom školy z Komjatíc J. Kelemenom a tamojším katol. kòazom ¼. Žákom – aj vïaka J. Èajakovi ml. chránil utláèanú slovenskú menšinu a udržiaval

Národná osveta 3 – 4/2012 jej národno-kultúrnu identitu v mimoriadne nepriaznivých pomeroch a rokoch. Je autorom zbierok poviedok Dumný briežok (1943), Zuzka Turanová (1943), satirického románu Zypa Cupák (1947), memoárov vojnových rokov Mraèná nad južným Slovenskom, Buèanskí Slováci vo víre vojny, historických esejí Miscellanea (1982) o Èajakovskej rodine a ich literárnej pôsobnosti, Po stopách generála Viesta (1947), historického románu V zajatí na Holíèskom hrade (1968) z rozhrania 16. a 17. stor. a i. STV Bratislava o òom vyrobila dokumentárny film Ján Èajak ml. (1996) v rámci cyklu Osobnosti náboženského života (scenár O. Bartko, réžia F. Bartko) – 115. VÝROÈIE NARODENIA A 30. VÝROÈIE ÚMRTIA. * 19. 7. 1902 zomrel v Žiline-Bytèici Romuald Zaymus (nar. 7. 2. 1828 v Rajci), národný a ¾udovýchovný pracovník, redaktor, publicista, vèelár, ovocinár, hospodársky pracovník, spoluzakladate¾ Matice slovenskej a ¾udovýchovný pracovník, katol. kòaz – 110. VÝROÈIE ÚMRTIA (NO 5/02, s. 8). * 20. 7. 1832 zomrel v Rimavskej Bani Matej Holko (nar. 10. 2. 1757 v Nižnom Skálniku), historik kultúry, cirkevný hodnostár – 180. VÝROÈIE ÚMRTIA. * 25. 7. 1822 narodil sa v Hybiach Jakub Grajchman (zomrel 9. 6. 1897 tamže), básnik, dramatik, uèite¾ (v Bratislave), vychovávate¾ (v Košiciach), notár, súdny úradník (v Lipt. Sv. Mikuláši, D. Kubíne a Hybiach), podporovate¾ štúrovského hnutia. Venoval sa literárnej tvorbe v intenciách konvenène chápaného romantizmu. Poézia: Básnické spisy Jakuba Grajchmana (1890); dramatická tvorba: baladická komédia Kto zaplatí nohavice?, jednoaktovka Romanca, epos Divotvorný mládenèek, ¾úbostná dráma Ako to bolo? – 190 VÝROÈIE NARODENIA. * 27. 7. 1787 narodil sa vo Zvolene Samuel Rožnay (zomrel 14. 11. 1815 v Banskej Bystrici), básnik, priekopník umeleckého prekladu v slovenskej literatúre, evanj. kòaz – 225. VÝROÈIE NARODENIA. * 27. 7. 1877 narodil sa v Bratislave Ernest Dohnány (zomrel 9. 2. 18690 v New Yorku, USA), hudobný skladate¾, dirigent, klavírny virtuóz, autor viac ako 50 diel, ako dirigent propagoval tvorbu B. Bartóka – 135. VÝROÈIE NARODENIA. * 28. 7. 1697 zomrel v Uhrovci TobiᚠMasník (narodil sa 28. 10. 1640 v Zemianskych Kosto¾anoch), barokový spisovate¾, evanj. kòaz – 315. VÝROÈIE ÚMRTIA.

Spracoval Štefan Cifra, Národná osveta Reprofoto: archív

Preh¾ad je spracovaný z Kultúrnohistorických kalendárov NOC, rubriky Osobnosti a udalosti v máji, júni a júli v NO 3, 4 a 5/2007, z internetovej stránky Literárneho informaèného centra (www.litcentrum.sk), zo stránok Veriaci (http://www.veriaci.com/) a Calendar (http://calendar.zoznam.sk/monthsk07.php) a Cirkevný rok na stránke ECAV (http://www.ecav.sk/?p=info/INFrok/rok).

KULTÚRNA HISTÓRIA/KALENDÁRIUM

PRED 35 ROKMI ZOMREL SLOVENSKÝ JAZYKOVEDEC JÁN STANISLAV

Výnimoèná osobnos slovenskej jazykovedy Ján Stanislav, najvýznamnejší slovenský jazykovedec, slavista, dialektológ a etymológ 20. storoèia, priekopník našej historickej onomastiky a ve¾ký znalec dejín slovenského jazyka, sa narodil 12. decembra 1904 v Liptovskom Jáne (zomrel 29. júla 1977 v Liptovskom Mikuláši). Ján Stanislav absolvoval štúdium slavistiky a romanistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako asistent Slovanského seminára KU v Prahe a ako vysokoškolský profesor na FiF UK v Bratislave. Venoval sa slovenskej dialektológii, staroslovienèine (staroslovänèine – staroslovenèine) a jazykovým i kultúrnym pomerom vo Ve¾kej Morave s dôrazom na úèinkovanie sv. Cyrila a Metoda, ich žiakov, vrátane sv. Gorazda, a diela, ktoré po sebe zanechali. Svojimi prácami postavil základy pre ïalší historický výskum slovenèiny vo vzahu k slovanským jazykom. Cenné výsledky bádania dosiahol J. Stanislav na poli slovenskej historickej gramatiky, ako aj najstarších dejín slovenského jazyka a Slovákov. V oblasti súèasného slovenského spisovného jazyka sa venoval aj problematike spisovnej výslovnosti a jazykovej kultúry. Je autorom mnohých publikácií, napr. Liptovské náreèia, Slovanskí apoštoli Cyril a Metod a ich èinnos vo Ve¾komoravskej ríši, Odkryté mená slovenských miest a dedín, Slovenský juh v stredoveku I., II. s mapovými prílohami, Slovenská výslovnos, Slovenská historická gramatika, Dejiny slovenského jazyka I. až V., Starosloviensky jazyk a Hudba, spev, reè. Zo staroslovienèiny (staroslovenèiny) preložil Životy slovanských apoštolov Cyrila a Metoda. Osobitne cenným i medzinárodne vysoko ceneným – napr. najvýznamnejším ruským etymológom O. N. Trubaèevom (autorom Etymologického slovníka slovanských jazykov) – je Stanislavovo dielo Slovenský juh v stredoveku, v ktorom zhrnul výsledky svojich etymologických výskumov topografických názvov (miest, obcí, osád, riek, pohorí a i. prírodných pomenovaní) zaznamenaných na najstarších mapách územia južného Slovenska, Maïarska a Zakarpatskej Rusi. Práca dokladá husté preduhorské – staroslovenské osídlenie celého dnešného územia Slovenska – vrátane južného Slovenska, ale aj vtedy obývate¾nej èasti Panónie (dnešného Maïarska) a západnej èasti Ukrajiny. Ján Stanislav vedeckými dôkazmi vyvrátil pseudolegendy maïarských historikov o pustej krajine (Panónii a Slovensku) v èase príchodu staromaïarských kmeòov do Karpatskej kotliny. Dielo je aj dokladom toho, že staroslovenské kmene – žijúce najskôr v Nitrianskom (Pribina) a Moravskom kniežatstve (Mojmír), neskôr v zjednotenom štáte Ve¾ká Morava (Mojmír, Rastislav, Svätopluk), ale aj v Panónii (Pribina, Koce¾) – mali spoloèný jazyk (identifikovate¾ný na základe jazykových znakov uchovaných v názvoch osídlenia a prírodných

útvarov) a vysokú kultúru, ktoré sú zrete¾ne odlíšite¾né nielen od Èechov, Poliakov, Bulharov èi Rusov (Ukrajincov), ale aj od Slovincov a ïalších južných Slovanov. Ako aj to, že slovenský jazyk je priamym pokraèovate¾om jazyka starých Slovákov – Slovänov èi Slovenov (z toho i homonymum Slovenka a toponymum Slovensko), a že teda predkami dnešných Slovákov sú ve¾komoravskí – nitrianski a moravskí, a panónski Sloveni, t. j. staroslovenské kmene z predve¾komoravského, ve¾komoravského a ranouhorského obdobia. Významným bolo aj uverejnenie našich najstarších písomných pamiatok – hlaholských (pôv. glagolica) a cyrilských prameòov v jeho Dejinách slovenského jazyka, ktoré prispelo k oživeniu bádania nielen slovenských jazykovedcov, ale aj historikov a k uvedomeniu si ve¾kosti slovenskej kultúry a histórie v celoslovanskom i celoeurópskom kontexte. Jeho meno nesie dnešný Slavistický ústav Jána Stanislava SAV.

Štefan Cifra, Národná osveta Foto: archív LITERATÚRA STANISLAV, Ján: Slovenský juh v stredoveku I., II. s mapovými prílohami. Turèiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1949. STANISLAV, Ján: Zo života slov našich predkov. Turèiansky Sv. Martin: Matica slovenská, 1948. STANISLAV, Ivan: Život v slove. Bratislava: Slovenský spisovate¾, 1987; PETROVSKÝ, Karol: Ján Stanislav (heslo). In: Národná osveta 4/2007, s. 6.

11