SOCIOLOGICKEJ IMAGINÁCII

SOCIOLÓGIA 1. Sociologické problémy a teórie

1.

Príklady

ozrejmujúce

povahu

sociologického

myslenia:

Odkrývanie

zdanlivej

prirodzenosti spoločenských javov, ktoré sú však v skutočnosti výsledkom spoločenských a historických vplyvov. Zamýšľané a nezamýšľané dôsledky ľudského jednania. Zakotvenosť sociologického myslenia v SOCIOLOGICKEJ

IMAGINÁCII:

Schopnosť odmyslieť sa od rutiny

každodennosti. Antropologický, historický a futurologický rozmer sociologickej imaginácie. 2.

Sociologický výklad ľudského jednania: Zamýšľané a nezamýšľané dôsledky ľudského jednania. Sociálna REPRODUKCIA a sociálna transformácia.

Názov sociológia vznikol spojením latinského societas – spoločnosť a gréckeho

logos – slovo.

Sociológia by teda mala byť

vedou

o spoločnosti.

Sociológia vysvetľuje javy, ktoré v spoločnosti vidíme, zo sociálnych príčin.

» V sociológii sa vedie zásadná debata o tom, nakoľko môže jednotlivec premeniť spoločnosť.

» Sociológia sa snaží pochopiť, prečo spoločnosť vôbec existuje a prečo ľudia prijímajú spoločenský poriadok a riadenie.

Sociologické myslenie si vyžaduje sociologickú predstavivosť(imagináciu) (Mills). Musíte premýšľať skôr o ľudskej spoločnosti ako o vlastnej skúsenosti. Tiež by ste mali mať isté poňatie o tom, ako sa ľudia správajú v skupinách a o tom, ako sa robí výskum.

Táto imaginácia si vyžaduje predovšetkým schopnosť „odmyslieť“ sa od obvyklej rutiny nášho bežného života, aby sme sa na ňu dokázali pozrieť NOVÝM spôsobom.

1

Príklad: Pozrime sa napríklad na pitie kávy sociologickým pohľadom. Môžeme v tak banálnej činnosti objaviť niečo zaujímavé?

-

symbolická hodnota kávy – káva nie je len nápoj, ktorý doplňuje zásobu tekutín v tele jedinca. Je súčasťou každodenných rituálov niektorých ľudí a má tak symbolickú hodnotu. Často je tento rituál pitia kávy dôležitejší ako samotná konzumácia nápoja. Ak sa napríklad dvaja ľudia dohodnú, že pôjdu spolu na kávu, ide im skôr o to, aby sa stretli a pozhovárali sa, než o to, čo budú piť. Pitie a jedlo sú príležitosťou k sociálnej interakcii a k vykonávaniu rôznych rituálov. – Toto všetko predstavuje jeden zo zdrojov materiálu pre sociologický výskum.

-

káva predstavuje drogu – kofeín, ktorý má stimulujúci účinok na mozog. V západnej kultúre však nie sú „kofeinisti“ označovaní za „narkomanov“. Ak sa spýtame, prečo je to tak, máme pred sebou ďalšiu zaujímavú sociologickú otázku. Podobne ako alkohol, je káva prijateľnou drogou, zatiaľ čo napríklad marihuana nie je. Existujú však kultúry, ktoré tolerujú konzumáciu marihuany, zatiaľ čo kávu a alkohol neschvaľujú.

-

Jedinec,

ktorý pije

kávu,

je súčasťou

nesmierne prepletenej

sústavy

spoločenksých a ekonomických vzťahov, ktoré pôsobia po celom svete. K výrobe, transportu, a distribúcii kávy je nutný celý reťazec transakcií medzi mnohými ľuďmi, ktorí sú vzdialení tisícky kilometrov od jeho spotrebiteľa. Medzi významné úlohy sociológie patrí aj to, aby sa takýmito globálnymi transakciami zaoberala. Celosvetová komunikácia a výmena tovaru dnes ovplyvňuje mnohé aspekty nášho života.

-

Predpokladom toho, aby sme si dnes mohli dať kávu, je dokonca aj celý proces doterajšieho spoločenského a ekonomického vývoja. Rovnako ako aj iné naše zložky potravy ako sú zemiaky, cukor, či čaj, sa káva začala hromadne konzumovať až po roku 1800 – nie je teda „prirodzenou“ či samozrejmou súčasťou nášho jedálnička. Rozšírenie konzumácie kávy siaha do doby západnej koloniálnej expanzie Južnej Ameriky a Afriky.

2

Rozmery sociologickej imaginácie

Vidíme teda, že rozvíjanie sociologickej imaginácie znamená čerpať nielen zo sociologických, ale aj historických a antropologických materiálov.

Antropológia je veda, ktorá sa zaoberá štúdiom tradičných kultúr. Antropologický rozmer sociologickej predstavivosti má zásadný význam, pretože nám ukazuje celý kaleidoskop najrôznejších foriem spoločenského života. Keď rôzne formy porovnávame s našimi, začíname chápať, čo je podstatným rysom našich špecifických foriem správania.

Nemenej významný je historický rozmer sociologickej predstavivosti. Aby sme pochopili, čo je podstatné pre náš súčasný svet, musíme mať možnosť porovnania s minulosťou. Tá totiž pôsobí ako zrkadlo, v ktorom musí sociológ/sociologička pozorovať súčasnosť.

Každý z týchto predpokladov predpokladá, že sa „odmyslíme“ od svojich vlastných zvykov, aby sme mohli hlbšie preniknúť do ich zmyslu.

Existuje ešte jeden aspekt sociologickej predstavivosti, na ktorý Mills kládol najväčší dôraz. Ten sa týka našich budúcich možností. Sociológia nám umožňuje nielen analyzovať existujúce vzorce spoločenského života, ale tiež predvídať „niektoré možné scenáre budúcnosti“, ktoré sa pred nami otvárajú. Tento imaginatívny prístup k sociologickej práci nám môže ukázať nielen to, čo sa deje, ale aj to, čo by sa mohlo stať, keby sme sa o to usilovali.

Zamýšľané a nezamýšľané dôsledky ľudského jednania Sociálny život prechádza nepretržitým procesom tvorby a obnovy, ktorý je založený na ZMYSLE, ktorý ľudia svojmu jednaniu pripisujú.

Naše konanie však môže mať aj iné dôsledky, než si prajeme. V sociológii sa zásadne rozlišuje medzi zámerom jednania – tým, čo máme v úmysle

a nezamýšľanými

dôsledkami, ktoré toto jednanie prináša.

3

Príklad školy: Školy sú zakladané preto, aby sa deti naučili čítať a písať a získali nové znalosti a zručnosti. Existencia škôl má však tiež dôsledky, ktoré nie sú tak všeobecne známe. Zaručujú napríklad, že deti až do určitého veku nevstupujú na trh práce. Školy majú sklon umocňovať sociálnu nerovnosť, pretože smerujú žiakov/žiačky k rôznym zamestnaniam na základe študijných výsledkov.

Tak kontinuita ako aj zmena v spoločenskom živote musia byť chápané ako „zmes“ zamýšľaných a nezamýšľaných dôsledkom ľudského jednania. Úlohou sociológie je skúmať

existujúcu

rovnováhu

medzi

sociálnou

reprodukciou

a sociálnou

transformáciou. Prvý pojem označuje to, ako spoločnosť udržuje svoju kontinuitu; a druhý zase to, ako sa mení. K sociálnej reprodukcii dochádza preto, že existuje kontinuita v tom, čo ľudia deň po dni, rok po roku robia, práve tak ako v spoločenských zvykoch, ktoré dodržujú. Zmeny nastávajú čiastočne preto, že si ich ľudia prajú, a čiastočne v dôsledku niečoho, čo nikto nepredvídal a nezamýšľal.

Počiatky sociológie Ľudia sa oddávna zaoberali tým, čo určuje ich správanie. Porozumenie samým sebe si predávali formou tradície (ktorá mala často náboženský charakter) z generácie na generáciu. Objektívne a systematické štúdium ľudského správania sa začalo rozvíjať pomerne nedávno, až na začiatku 19. storočia. Sociológia vznikla v kontexte prevratných sociálnych zmien tej doby, predovšetkým francúzskej revolúcie v roku 1789 a európskej priemyselnej revolúcie. Rozklad tradičného spôsobu života, spôsobený týmito premenami, motivoval vtedajších mysliteľov k novému úsiliu o poznanie prírody a ľudskej spoločnosti. Zásadným krokom bolo, že veda nahradila náboženstvo ako kľúč k porozumeniu sveta. Otázky,

na

ktoré

sa

snažili

odpovedať

myslitelia

19.

str.,

si

kladú

sociológovia/sociologičky aj dnes: Aká je ľudská prirodzenosť? Prečo je spoločnosť utvorená práve takto? Ako a prečo sa spoločnosti menia? Náš moderný svet je zásadne odlišný od sveta minulého a sociológia nám chce pomôcť porozumieť mu a odhadnúť, čo nás v budúcnosti čaká.

K čomu nám môže byť sociológia užitočná? 4

Tak ako zdôrazňoval Mills vo svojej úvahe o sociologickej imaginácii, môže byť sociológia v praxi všestranne užitočná: -

poznanie kultúrnych rozdielov

-

hodnotenie úspešnosti praktických prístupov (konkrétnych opatrení)

-

sebapoznanie

-

úloha sociológa/sociologičky v spoločnosti (využívanie svojich odborných znalostí na zaujímanie stanoviska ku konkrétnym spol. problémom)

Záver Sociológia je odbor, v ktorom sa vzdávame svojho osobného pohľadu na svet, aby sme sa pozornejšie pozreli na vplyvy, ktoré formujú náš život a život druhých. Sociológia ako samostatná disciplína vznikla v počiatočnej fáze vývoja modernej priemyselnej spoločnosti – štúdium takýchto spoločností sa stáva jej hlavnou doménou. Okrem toho sa zaoberá širokou škálou iných problémy, ktoré súvisia s povahou sociálnych interakcií a ľudských spoločností. Sociológia nie je iba abstraktný vedecký odbor, ale má tiež významný praktický vplyv na náš život.

ŠTRUKTÚRA SPOLOČNOSTI A SOCIÁLNA STRATIFIKÁCIA SPOLOČNOSŤ A JEJ ŠTRUKTÚRA » Zovšeobecnenie v prípade spoločnosti je schematické, ilustratívne a analytické » Spoločnosť je mnohovrstvový útvar – sociálny systém sa sociálnou štruktúrou (vnútorná, relatívne stabilná skladba komponentov (zložiek), ktorá vytvára jej identitu)

SOCIÁLNA ŠTRUKTÚRA » „Kostra spoločnosti“ - vzniká prienikom celej rady diferenciačných rovín » Analýza sociálnej štruktúry -

dermografické hľadisko (vek, pohlavie, vzdelanie,...)

-

sociologické hľadisko (ekonomické, politické, kultúrne diferenciálne spoločnosti)

-

Oba analytické prístupy individuálnej a skupinovej nerovnosti v spoločnosti – sociálne nerovnosti.

5

Sociálna nerovnosť » Jedna z najdôležitejších tém sociológie » Týka sa sociálnej štruktúry a stratifikácie, ale aj oblasti sociálnych interakcií a sociálnych inštitúcií. » Nerovnosť sa týka každej spoločnosti » Existuje vo vnútri spoločnosti a medzi jednotlivými spoločnosťami navzájom » V praktickej rovine je dnes predmetom záujmu sociálnej politiky štátu

TEÓRIA SOCIÁLNEJ NEROVNOSTI -

Analyzujú rozdiely v distribúcii práv a povinností, moci a bohatstva v spoločnosti

-

Riešia otázku rôzneho rozdelenia moci, prestíže, majetku, vzdelania, životných príležitostí,...,príčiny a podmienky, prečo je to tak, ako to je....

Konzervatívne teórie – (funcionalistická paradigma)

status quo

spoločnosti chápu ako správne a nerovnosť pre chod spoločnosti ako ves prospečnú

Radikálne teórie – (konfliktualistická paradigma)

s daným stavom

spoločnosti nie sú spokojní, všímajú si rôzne formy zneužívania, život v spoločnosti interpretujú ako neustály boj o nedostatkové služby a tovar.

SOCIÁLNA STRATIFIKÁCIA - stratum – (lat.) vrstva -

spoločenské rozvrstvenie

-

Rozvrstvenie sociálnej nerovnosti do hierarchicky usporiadaných skupín, ktoré môžeme podľa rôznych kritérií a s rôznou presnosťou ďalej triediť na tzv. vyššie a nižšie

-

Je spojená s nerovným postavením príslušníkov jednotlivých sociálnych vrstiev (problematika distribúcie a reprodukovania nerovnosti)

STRATIFIKAČNÉ SYSTÉMY (historické hľadisko) » OTROCTVO -

extrémna forma legalizovanej nerovnosti medzi jedincami a celými skupinami obyvateľstva;

6

-

Základné rysy : Jeden človek môže vlastniť život a telo druhého človeka (majetok); maximálne sociálna kontrola;

-

Dodnes existuje v oblasti centrálnej Afriky (Sudán, Nigéria) alebo vo forme obchodovania s ľuďmi (obchod so ženami a dievčatami, prostitúcia)

» KASTY -

Sociálny systém založený na princípe dedičnosti tiež na náboženstve;

-

Pevný, uzatvorený, s minimálnou možnosťou sociálnej mobility

-

Napríklad: tradičná indická spoločnosť (Kasty- Brahmani, Kšátriovia, Vajšijovia a zákastovný Šúdrovia)

» STAVY -

stavový systém charakteristický pre feudálnu spoločnosť v stredoveku

-

význam rodu – z neho vyplývalo postavenie v spoločnosti (poddaný odvádzali prácu a peniaze svojim pánom feudálom, šľachticom za vojenskú ochranu)

STAV (status) -

skupina seberovných jedincov

-

kolektívna obrana svojich práv, privilégií, záujmov

-

príslušnosť k stavu dedia (práva, majetok, tituly,...)

» TRIEDY -

veľká sociálna skupina, zaujímajúca smerom k ostatným sociálnym odlišné (nerovné, asymetrické) postavenie;

-

príslušníci tej istej triedy majú podobné ekonomické prostriedky, čo má nemalý vplyv na ich životný štýl (spôsob života,...)

-

charakteristické pre priemyselnú spoločnosť

-

založené na nerovnej distribúcii majetku

-

otvorené pohybom a zmenám v postavení jednotlivcov

SOCIÁLNE VRSTVY -

Stratifikácia vychádza z Maxa Webera, ktorý zdôrazňuje, že rozvrstvenie spol. nie je založené len na ekonomickom kritériu (K. Marx), ale na viacerých (politickom, kultúrnom);

-

Nerovnomerná distribúcia materiálnych a duchovných statkov (blahobyt, moc a prestíž);

7

-

V súčasných

demokratických

spoločnostiach

je

aj

napriek

existencii

stratifikačných nerovností zabezpečená rovnosť, ktorá je chápaná politicky, právne a občiansky (rovnosť pred zákonom, volebné právo,...)

Sociálna mobilita -

S problematikou sociálnej stratifikácie súvisí aj koncepcia sociálnej mobility

-

Posun (pohyb) jedinca alebo skupiny v systéme sociálnej štruktúry, ktorý je spojený so zmenou sociálnej pozície (statusu).

- Dôvody sociálnej mobility: „to za našich mladých liet....“ - Spoločnosť sa mení (sociálna dynamika) - Vznik nových existenčných podmienok (zmena distribúcie zdrojov, vznik nových pracovných miest,...)

„čo kus, to originál“ -

Každý jedinec je nadaný rôznou mierov prispôsobivosti, rôznymi spoločenskými známosťami, výchovou, odlišné znalosti, schopnosti,...

- Elity bývajú vďaka väčšiemu „kapitálu“ predurčené k výhre - Prirodzené talenty – dostatočne flexibilné, vedia čítať výzvy doby s dostatočným predstihom

Vertikálna sociálna mobilita -

prechod jednotlivca alebo sociálnej skupiny z jednej sociálnej triedy (status, vrstvy) do druhej na vyššej alebo nižšej úrovni

-

podľa smeru pohybu: zostupná (kariéra), zostupná

Horizontálna sociálna mobilita -

pohyb pri ktorom úroveň soc. postavenia zostáva v podstate zachováva (sociálny status), napríklad“ migrácia

8

OTVORENÁ A UZATVORENÁ SPOLOČNOSŤ » koncepcia Karla Popera » Kritériom je aj intenzita sociálnej mobility

Uzatvorená spoločnosť -

Bráni podnetom z okolia, nepodporuje individuálnu slobodu, diskusia a kritika;

-

Má konzervatívny charakter;

-

Sociálna kontrola a kolektivizmus;

-

Sociálna mobilita je nízka, prísne regulovaná;

Otvorená spoločnosť -

Víta impulzy z okolia, diskusia vo forme dialógu;

-

Existencia opozície;

-

Garantuje slobodu jednotlivcom, podporuje ich kreativitu;

-

Sociálna mobilita je umožnená.

SOCIOLÓGICKÁ IMAGINÁCIA (MILL) život jednotlivca pochopíme ak zároveň pochopíme aj dejiny spoločnosti -

sme zavalený informáciami pretože priebeh dejín je rýchlejší než naša schopnosť orientovať sa v nich

Sociologická imaginácia: -

je duševná schopnosť, ktorá pomáha správne využiť informácie a rozvinúť rozum, vďaka čomu získajú jasný celkový obraz

-

schopnosť prechádzať od najosobnejších a najvzdialenejších zmien k najintímnejším rysom človeka a chápať súvislosti medzi nimi

-

ľudia pochopia pomocou sociologickej imaginácie čo sa odohráva v nich samých ako zmenšených spoločenských priesečníkoch biografie a histórie

Plodom imaginácie je myšlienka, že jednotlivec môže pochopiť vlastné skúsenosti a ovplyvňovať svoj osud len vtedy keď zistí svoje miesto v tomto období. Mal by si uvedomiť možnosti všetkých indivíduí v rovnakých okolnostiach. -

dve kultúry- vedecká a humanistická (podľa C. P. Snowa)

9

-

sociálni analytici: Herbart Spencer, E. A. Rosse, August Comte, Emil Durkheim, Karl Mannheim, Karl Marx, Thorsteina Veblera, W. E. H. Leckyho

(TODOROV – Mezní situace) Tábory údajne dokázali, že správanie ľudského jednotlivca nezávisí od jeho vôle, ale od okolitých podmienok . Život je vojna všetkých proti všetkým a morálka je povrchná konvencia, ktorá v živote nemá miesto. (údajne!!);

-

V bežnom živote, tak ako v živote v tábore, sú dva typy správania a hodnôt: hodnota sebazáchovy a hodnota mravná.

-

Hodnota sebazáchovy má najdôležitejší cieľ, zachovanie vlastného života;

-

Hodnota mravná má najdôležitejší cieľ ako zostať človekom a to je dôležitejšie ako zostať na žive;

-

Forma diskontinuity je hranica medzi súkromím a verejným životom;

(GOFFMAN; Všichni hrajeme divadlo) Naša predstava o nás samých (našej úlohe) sa stáva druhou podstatou a nedeliteľnou súčasťou našej povahy. -

cynizmus môžeme využiť ako prostriedok ktorým vnútorné ja izolujem od kontaktu s obecenstvom.

-

Fasáda – predstavenie – štandardné výrazové vybavenie

-

Osobná fasáda – nás bude nasledovať kamkoľvek

Osobná fasáda sa delí: -

vzhľad – informuje nás o spoločenskom postavení,

-

spôsob vystupovania – ukazuje akú úlohu hodlá účinkujúci zahrať v blížiacej situácii.

Logická spojitosť medzi scénou, vzhľadom a spôsobom vystupovania predstavuje ideál. Socializácia úlohy – pretváranie a upravovanie tak, aby odpovedala na chápanie a očakávanie spoločnosti ktorej je predvádzaná. -

udržovanie spoločenského odstupu, spôsob ako vzbudiť rešpekt – Burke – je to spôsob ako obecenstvo udržať vo vzťahu k účinkujúcemu stavu mystifikácie,

(BEAUVOIR; Druhé pohlavie) Od patriarchátu bolo užitočné udržať ženu v stave závislosti, stala sa tou „Druhou“. -

na plodnosť ženy sa nazerá ako na pasívnu schopnosť, 10

-

počatie a splodenie poškvrňuje bytosť muža – istota smrti,

(MERTON; Studie zo sociologické teorie); Základnou teóriou sociálnych vied – Thomasova teória: „Ak ľudia definujú situáciu ako reálne, sú tieto reálne vo svojich dôsledkoch.“ Vzorec sebanaplňujúceho sa proroctva: -

Verejná definícia sa stáva integrálnou súčasťou situácie pričom ovplyvňujú následný vývoj.

-

Proroctvo o krachu viedlo k jeho naplneniu

-

Očakávanie pomôže vytvoriť skutočnosť,

(RADLINSKÁ; Genderové nerovnosti na trhu práce) Gender: -

pojem, ktorý odkazuje na sociálne rozdiely medzi mužmi a ženami, ktoré sú kultúrne a sociálne podmienené, konštruované. Záväznosť týchto rozdielov nie je nemenným stavom, ale dočasným stupňom vývoja sociálnych vzťahov medzi mužmi a ženami,

-

sociológia genderových nerovností na trhu práce sa zaoberá: právom a normami, ktoré právo ustanovuje; mierou rozdielu medzi týmito normami a skutočnosťou; politikami, ktoré majú za cieľ tento rozdiel odstraňovať; a nakoniec stratégiami aktérov, založenými, buď na akceptovaní, alebo neakceptovaní daných noriem.

Sklenený strop: -

súbor bariér, uplatňovaných na ženy ako celok,

-

niekoľko typov bariér: - spoločenské, - tzv. bariéra odlišností, - inštitucionálne bariéry, - segregácia pracovného trhu , - siete neformálnych vzťahov (old – boy network), - diskriminácia na základe pohlavia , - sexuálne obťažovanie, - antidiskriminačné zákony.

Tokenizmus: -

fenomén kedy zástupca v inom spoločenstve je jediný či početne vzácny. 11

Pozitívna akcia: -

kroky zamerané na určitú skupinu, ktorá ma za cieľ eliminovať a predchádzať diskriminácii alebo pomôcť vyrovnať znevýhodnenie,

Segregácia podľa genderu: -

segregácia sa v genderových analýzach vzťahuje ku koncepcii mužov a žien v rozdielnych sektoroch, povolaniach alebo pracovných pozíciách,

-

ženy a muži majú tendenciu pracovať v odlišných povolaniach s rozdielnou úrovňou odmeňovania.

(HOBSBAWM; Národy a nacionalismus), Patriotizmus sa opieral výhradne o štát, dával pocit občianskej zaangažovanosti do spoločnosti štátu, ktorý o nich rozhoduje z veľkej časti (po francúzdkej revolúcii)

-

Na prvom medzinárodnom štatistickom kongrese v roku 1853 bolo navrhnuté aby do sčítania ľudu bola zaradená otázka týkajúca sa hovoreného jazyka a vzťahu k národnosti.

-

Podnet dal Belgičan Quetelet (zakladateľ sociálnej štatistiky).

(MILLS, C. W.; Mocenská elita); verejnosť môže byť pokladaná za zdroj zákonnej moci, -

klasické spoločenstvo všetkých zložiek verejnosti sa dnes mení v spoločnosť masovú

-

premena verejnosti v masu, bola jedným z hlavných trendov modernej spoločnosti a zároveň jedným z hlavných faktorov vedúcich k zrúteniu liberálneho optimizmu, ktorý určoval zmýšľanie intelektuálov v 19. storočí.

-

V primárnom okruhu verejnosti súťažia o víťazstvo svojho mienenia ľudia, ktorých názory vyplývajú z ich záujmov a uvažovania.

-

V masovej spoločnosti sú to tí, ktorí prostriedkov používajú k manipulácii a súperia s tými kto ich propagandu prijímajú.

-

Masová demokracia znamená zápas mocných a obrovských záujmových skupín a združení.

-

Z masy sa môže za kritických okolností vyvinúť dav, kde je znásilnenie masovými oznamovacími prostriedkami doplnené drsnou a bezprostrednou rečou. Ľudia tvoriaci dav sa po rozptýlení znovu stávajú rozprášenými a povoľnými masami. 12

-

Autorita je moc, ktorú ľudia viac či menej rešpektujú, ale manipulácia je tajný výkon moci o ktorom ovplyvňovaní netušia.

(WEBER; Socilologie náboženství); Starý lokálny boh, etický a univerzálny Boh, slúžil jedine k ochrane politických záujmov svojej obce či štátu;

(BAUMAN; Úvahy o postmoderní době); Náhla popularita plurálu (kedysi sa tá substantíva objavovala v singulári). -

Postmoderna je zánik projektu, projektu bez plurálu.

-

Moderná kultúra bola ušitá na mieru modernej spoločnosti, slúžila jej a razila cestu dejinami.

-

Moderna potrebovala skeptickú kultúru.

-

Postmoderná kritika je konečným triumfom moderného ducha.

V.Weberová

13