RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU

Ing. arch. Peter Nezval, autorizovaný architekt, M.Šinského 7, 010 07 Žilina, ateliér : Žitná 13, 010 01 Žilina ČAO: 0261 AA, IČO: 35652268, DIČ: 1022424953, mob.: 0903 370818, e-mail : [email protected]

OBSAH :

strana

SPRIEVODNÁ SPRÁVA A. A.1

A.2 A.3

A.4 A.5 A.6 A.7 A.8

B. B.1

B.2

B.3

B.4

B.5

B.6

B.7

B.8 B.9

4

ZÁKLADNÉ ÚDAJE Úvod A.1.1 Údaje o obstarávateľovi a spracovateľovi A.1.2 Riešiteľský kolektív A.1.3 Zoznam príloh ÚPN-O Dôvody obstarania ÚPN-O Svrčinovec Hlavné ciele rozvoja územia A.3.1 Základné údaje charakterizujúce územie obce A.3.2 Ciele rozvoja územia Zhotnotenie doterajšej územnoplánovacej dokumentácie Údaje o súlade riešenia so zadaním a následným súborným stanoviskom pre návrh ÚPN-O Výsledky variantných riešení Zdôvodnenie prípadného spracovania doplňujúcich prieskumov a rozborov, prípadne prerokovanie zadania Súpis použitých územnoplánovacích podkladov a iných podkladov so zhodnotením ich využitia pri riešení A.8.1 Podklady A.8.2 Výstupy z relevantných podkladov s dopadom na riešené územie RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU Vymedzenie riešeného územia B.1.1 Základné údaje charakterizujúce územie obce B.1.2 Vymedzenie riešeného územia Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu regiónu B.2.1 Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu VÚC – Žilinského kraja Základné demografické, sociálne a ekonomické rozvojové predpoklady obce B.3.1 Obyvateľstvo, ekonomické aktivity, zamestnanosť B.3.2 Bytový fond, požiadavky na bytový fond B.3.3. Návrh riešenia bytového fondu a obyvateľov Riešenie záujmového územia a širšie vzťahy dokumentujúce začlenenie riešenej obce do systému osídlenia B.4.1 Širšie vzťahy Návrh urbanistickej koncepcie priestorového usporiadania B.5.1 Základná koncepcia usporiadania B.5.2 Funkčné členenie a organizácia územia Návrh funkčného využívania územia obce B.6.1 Všeobecne B.6.2 Rozvoj obytnej funkcie B.6.3 Rozvoj výrobnej funkcie B.6.4 Rozvoj zariadení občianskeho vybavenia, rekreácie a cestovného ruchu, telovýchovných aktivít a športových plôch B.6.5 Rozvoj plôch zelene B.6.6 Návrh územia pre riešenie vo väčšej podrobnosti B.6.7 Návrh ochrany kultúrnych hodnôt Návrh riešenia bývania, občianskeho vybavenia, výroby a rekreácie B.7.1 Návrh riešenia bývania B.7.2 Návrh riešenia občianskeho vybavenia B.7.3 Výroba a výrobné služby B.7.4 Rekreácia a cestovný ruch Vymedzenie zastavaného územia obce Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov B.9.1 Ochrana prírodných hodnôt B.9.2 Ochrana povrchových a podzemných vôd a vodných zdrojov B.9.3 Ochranné a bezpečnostné pásma hlavných rádov technickej infraštruktúry

Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

4 4 4 4 4 5 6 6 7 7 8 8 8 8 9 10 11 11 11 12 13 13 18 18 25 27 27 27 30 31 35 36 36 36 37 38 39 40 40 43 43 45 51 54 56 56 56 58 59

2


B.10

B.11

B.12

B.13

B.14 B.15

B.16

B.17

Návrh riešenia záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany a ochrany pred povodňami, civilná ochrana B.10.1 Záujmy obrany štátu B.10.2 Špeciálna ochrana B.10.3 Požiarna ochrana B.10.4 Ochrana pred povodňami Návrh ochrany prírody a tvorby krajiny B.11.1 Ochrana prírodných hodnôt, identifikácia prvkov R-ÚSES v katastri B.11.2 Krajinnoekologický plán (optimálne priestorové a funkčné využívanie územia obce Svrčinovec) – vyhodnotenie a záver Návrh verejného dopravného a technického vybavenia B.12.1 Návrh verejného dopravného vybavenia B.12.2 Vodné hospodárstvo B.12.3 Energetika a energetické zariadenia B.12.4 Napojenie územia na telekomunikačné a informačné siete B.12.5 Civilná ochrana Koncepcia starostlivosti o životné prostredie B.13.1 Zásady funkčného využívania územia vo vzťahu k ekologickej únosnosti územia B.13.2 Návrh opatrení na elimináciu alebo obmedzenie stresových prvkov v krajine B.13.3 Zásady vymedzenia hraníc zastavaného územia, návrh opatrení na zachovanie a obnovenie krajinnoestetických hodnôt územia B.13.4 Ochrana zložiek životného prostredia B.13.5 Faktory negatívne ovplyvňujúce životné prostredie B.13.6 Faktory pozitívne ovplyvňujúce životné prostredie B.13.7 Návrh zásad a opatrení pre nakladanie s odpadmi Vymedzenie a vyznačenie prieskumných území, chránených ložísk a dobývacích priestorov Vymedzenie plôch vyžadujúcich zvýšenú ochranu B.15.1 Návrh opatrení ochrany prírody B.15.2 Návrh protipovodňových a vodohospodárskych opatrení Celkové hodnotenie koncepcie navrhovaného riešenia B.16.1 Širšie vzťahy B.16.2 Krajinno-ekologický potenciál územia B.16.3 Kultúrno-historický potenciál územia B.16.4 Sídelný potenciál B.16.5 Záver VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH ZÁMEROV A INÝCH NÁVRHOV NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE – PP A LESNOM PÔDNOM FONDE - LPF B.17.1 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných zámerov na PP B.17.2 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných zámerov na LPF

NÁVRH REGULATÍVOV ÚZEMNÉHO ROZVOJA, NÁVRH ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ

60 60 60 60 60 60 60 61 64 64 71 76 84 85 87 87 88 88 89 96 99 100 104 105 105 105 106 106 108 109 109 119

120 120 129

130

C.

DOPLŇUJÚCE ÚDAJE

145

D.

DOKLADOVÁ ČASŤ

146


3


A.

ZÁKLADNÉ ÚDAJE

A.1

ÚVOD

A.1.1

ÚDAJE O OBSTARÁVATEĽOVI A SPRACOVATEĽOVI

Práce na územnom pláne obce Svrčinovec (ÚPN–O Svrčinovec) – časť Koncept riešenia sú vypracované v zmysle zmluvy o dielo ÚPN-O Svrčinovec č. 01/2015, zo dňa 15.10.2015 medzi: objednávateľom:

obec Svrčinovec Obecný úrad Svrčinovec Mgr. Renáta Majchráková, starostka obce

štatutárny zástupca: a zhotoviteľom:

A.1.2

Ing. arch. Peter NEZVAL, autorizovaný architekt M. Šinského 7, 010 07 Žilina

RIEŠITEĽSKÝ KOLEKTÍV

Riešiteľský kolektív : Hlavný riešiteľ

vedúci projektant:

Ing. arch. Peter NEZVAL

Urbanizmus

zodpovedný projektant: spolupráca:

Ing. arch. Peter NEZVAL Anna VALACHOVÁ

Doprava


Ing. Roman TISO Ing. arch. Peter NEZVAL

PP, LPF


Ing. arch. Peter NEZVAL Anna VALACHOVÁ

Životné prostredie, občianska vybavenosť, priemysel, bývanie, rekreácia a cestovný ruch zodpovedný projektant: Ing. arch. Peter NEZVAL spolupráca: Anna VALACHOVÁ Krajinná ekológia, KEP

zodpovedný projektant:

Peter HÁJNIK

Vodné hospodárstvo


Ing. Alena KOVAĽOVÁ

Energetika


Karol KOLLÁR

Digitálne spracovanie

Anna VALACHOVÁ

Zástupca obstarávateľa:

Ing. arch. Ján BURIAN Osoba oprávnená na obstarávanie ÚPP a ÚPD

A.1.3 ZOZNAM PRÍLOH ÚPN-O ÚPN–O Svrčinovec je spracovaný v súlade s ustanovením § 11 Zákona č. 50/76 Zb. (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a § 12 Vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z. z., v členení na textovú a grafickú časť. Textová časť obsahuje: A. ZÁKLADNÉ ÚDAJE B. RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU C. DOPLŇUJÚCE ÚDAJE D. DOKLADOVÁ ČASŤ Textová časť je spracovaná v rozsahu a štruktúre stanovenej v § 12 ods. 2 – 5 Vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z. z. vrátane tabuľkovej časti. Riešenie územného plánu v textovej časti je spracované v členení podľa § 12 ods. 4 písm. a) – r) vyhlášky.


4


Časť Poľnohospodárstvo je spracovaná podľa Spoločného metodického usmernenia MP SR a MV a RR SR zo dňa 11.8.2004. Stavebné zámery a iné zámery na poľnohospodárskej pôde je potrebné vyhodnotiť podľa § 5, ods.1,2,3,4, vyhlášky MP SR č. 508/2004 platnej od 15.9.2004. Záväzná časť ÚPN – O je spracovaná v rozsahu a štruktúre stanovenej v § 12 ods. 6 písm. a) – l) Vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z. z. Grafická časť obsahuje: v.č.1 v.č.2 v.č.3 v.č.4 v.č.5 v.č.6

Výkres širších vzťahov – M 1 : 50 000 Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a VPS v M 1 : 10 000 Výkres riešenia verejného dopravného vybavenia v M 1 : 10 000 Výkres riešenia verejného technického vybavenia – M 1 : 10 000 Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných zámerov na PP - M 1 : 10 000 Výkres ochrany prírody a tvorby krajiny - M 1 : 10 000

Grafická časť ÚPN–O je spracovaná vo farebnom prevedení, legendy jednotlivých výkresov sú spracované v členení stav – návrh – výhľad. Schéma záväzných častí je prílohou textovej časti. Koncept územného plánu je spracovaný a dodaný obstarávateľovi v troch vyhotoveniach. Textová časť je spracovaná vo formáte A 4. Grafická časť je spracovaná vo farebnom prevedení na mapových podkladoch v príslušnej mierke, poskladaná na formát A3 a odovzdaná v tvrdých doskách. Koncept je spracovaný a odovzdaný aj na CD 1x pre obstarávateľa a 1x pre zástupcu obstarávateľa. A.2

DÔVODY OBSTARANIA ÚPN–O SVRČINOVEC

Obec Svrčinovec má vypracovanú platnú územnoplánovaciu dokumentáciu, ÚPN-SÚ (územný plán sídelného útvaru) Svrčinovec, spracovaný v 06/1999 a schválený obecným zastupiteľstvom v Svrčinovci uznesením OZ č.130/11 zo dňa 07.12.2011, ktorého hlavným riešiteľom a spracovateľom bol Ing. arch. Peter Nezval, autorizovaný architekt. Návrhovým rokom tohto ÚPN-SÚ bol rok 2015. Uvedenému návrhu predchádzalo vypracovanie Prieskumov a rozborov (1996) a Urbanistickej štúdie (04/1999), ktorá v zmysle vtedy platných zákonov nahradila koncet riešenia ÚPN-SÚ. Urbanistické riešenie územia obce bolo a je tiež súčasťou nadradených územnoplánovacích dokumentácií vyšších územných celkov (napr. ÚPN VÚC Žilinského kraja). Dôvodom pre obstaranie Územného plánu obce Svrčinovec (ďalej len ÚPN – O Svrčinovec) je potreba získania aktuálneho základného nástroja územného rozvoja obce a starostlivosti o životné prostredie obce, ktorý bude komplexne riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďovať záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovovať regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. V súčasnosti platný územný plán obce nezodpovedá v celom rozsahu vyššie uvedeným požiadavkám a ani súčasnej platnej legislatíve na úseku územného plánovania. Predovšetkým nie je spracovaný pre celé katastrálne územie obce tak ako to ustanovuje § 11 stavebného zákona a jeho textová a grafická a záväzná časť nezodpovedajú súčasným požiadavkám na rozsah a spôsob spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obce v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. a čo je rozhodujúce, na obci nie sú k dispozícii Územné a hospodárske zásady pre ÚPN-O Svrčinovec, čím je znemožnená akákoľvek aktualizácia súčasného územného plánu prostredníctvom zmien a doplnkov. Na základe vyššie uvedených skutočností ako aj faktu, že od jeho schválenia uplynulo už 16 rokov, pristúpila obec Svrčinovec k obstaraniu nového územného plánu obce. Povinnosť mať územný plán vyplýva obci s počtom obyvateľov viac ako 2 000 priamo z ustanovenia § 11, ods. 2) stavebného zákona. Zadanie pre ÚPN-O Svrčinovec bolo vypracované na základe Prieskumov a rozborov pre ÚPNO a Krajinoekologického plánu, ktoré vypracoval hlavný riešiteľ ÚPN-O Ing. arch. Peter Nezval v termíne 12/2015. Prieskumy a rozbory boli I. etapou prác projektanta v procese obstarávania ÚPN–O Svrčinovec. Ich cieľom bolo získať prehľad o súčasnom využití územia, o problémoch, ktoré sú nutné riešiť, o rozvojových a investičných zámeroch, možnostiach a limitoch územia a vzťahoch k územnoplánovacej dokumentácii vyšších územných celkov (KURS – Koncepcia urbanistického rozvoja Slovenska, ÚPN-VÚC Žilinského kraja). Obstarávanie ÚPN-O bolo začaté prípravnými prácami obstarávateľa a zverejnením oznámenia podľa par.19, ods. 1, písm. a) Stavebného zákona. Zadanie pre ÚPN-O Svrčinovec bolo vypracované zástupcom obstarávateľa v 02/2011, schválené v obecnom zastupiteľstve vo Svrčinovci (č. uzn. 19/2016, zo dňa 24.02.2016).


5


   

  

Hlavné dôvody pre obstaranie územného plánu: Zabezpečenie ďalšieho rozvoja a bezkolízneho fungovania obce vytypovaním a schválením najvhodnejších rozvojových plôch, určením koncepcie rozvoja obce. Získanie právne záväzného dokumentu, usmerňujúceho rozvoj obce na základe odborných kritérií a dohody všetkých zainteresovaných (občanov obce, obecná samospráva, štátna správa a pod.). Stanovenie zásad a regulatívov funkčného využitia plôch obce tak, aby nedochádzalo k nežiadúcim kolíziám jednotlivých funkcií. Stanovenie limitov využitia plôch katastrálneho územia v súlade s prírodnými danosťami a potrebou vytvoriť podmienky pre trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny, dosiahnutie a udržanie ekologickej stability. Stanovenie regulatívov, zabezpečujúcich vytváranie harmonického prostredia v obci a vo voľnej krajine. Vzájomná koordinácia činností v území, zabezpečujúca účelné a perspektívne vynakladanie prostriedkov na technickú infraštruktúru. Vytvorenie ponuky využiteľných voľných plôch, napomáhajúcej rozvoju všetkých funkcií, vrátane hospodárskej základne obce.

Rozhodujúcim cieľom územného plánu bude zabezpečenie územných a technických podmienok pre ďalší výrazný rozvoj obce a záujmového územia, na základe vysokého záujmu o obytnú výstavbu (hlavne vo forme IBV) do roku 2030 pre nasledovný počet obyvateľov: Rok 2011 2030

Počet obyvateľov 3577 3700 až 4000

% 100,00 103,44 až 111,82

Ročný prírastok v % 0,18 až 0,62

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že rozhodujúcim cieľom ÚPN-O je zabezpečiť výrazný stabiliný prírastok obyvateľstva k návrhovému roku 2030 na stav v priemere cca 3850 obyvateľov, nastaviť medziročne stúpajúci počet obyvateľstva na v priemere 14,36 obyvateľa ročne, v priemere v skoro piatich nových bytoch (IBV), v zásade od roku 2011 pri uvažovanej priemernej obložnosti 3,10 obyvateľa na byt. Týmto sa potvrdí fakt, že obec sa stáva významne a výrazne sa rozvíjajúcim obytným satelitom mesta Čadca. Uvedené údaje treba považovať za smerné. Navrhované riešenie je v koncepte riešenia ÚPN-O spracované variantne (obec nad 2000 obyvateľov). Koncept riešenia zapracoval relevantné výstupy zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, samosprávy a právnických osôb k oznámeniu o začatí obstarávania ÚPN-O Kysucký Lieskovec a schváleného zadania ÚPN-O. Územný plán obce obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle zákona č.50/1976 Zb. O územnom plánovaní a stavebnom poriadku a následných vykonávacích predpisov a poriadkov súčasnej platnej legislatívy, vrátane Vyhlášky MŽP SR č.55 O územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii. Okrem týchto nevyhnutných náležitostí ÚPD je súčasťou spracovaného ÚPN-O vypracovanie krajinno-ekologického plánu (KEP), ako súčasť Prieskumov a rozborov (samostatný eleborát). Prieskumy a rozbory spolu s KEP boli I. etapou v procese obstarávania ÚPN obce. Ich cieľom bolo získať prehľad o súčasnom využití územia, o problémoch, ktoré je nutné riešiť, o rozvojových a investičných zámeroch, odporúčaniach, možnostiach a limitoch územia. V II. etape bolo vypracované a obecným zastupiteľstvom schválené Zadanie pre ÚPN-O Svrčinovec (č. uzn. 19/2016, zo dňa 24.02.2016). Koncept riešenia je III. etapou v procese obstarávania ÚPN-O. Po prerokovaní a zapracovaní vyhodnotených pripomienok bude v IV. etape vypracovaný návrh ÚPN-O. Spôsob spracovania, obsah a rozsah, vrátane termínov v procese obstarávania bol dohodnutý a je súčasťou zmluvy o dielo ÚPN-O Svrčinovec č.01/2015 medzi objednávateľom (ostarávateľom obec Svrčinovec) a zhotoviteľom (Ing. arch. Peter Nezval). V obstarávaní obec zastupuje Ing. arch. Ján Burian, oprávnená osoba na obstarávanie ÚPP a ÚPD. A.3

HLAVNÉ CIELE ROZVOJA ÚZEMIA

Hlavným cieľom ÚPN-O Svrčinovec je riešiť optimálne možnosti rozvoja riešeného územia – katastra obce a jeho koordinovaného funkčného usporiadania na základe zhodnotenia súčasného stavu územia a známych výhľadov, požiadaviek a rozvojových tendencií z hľadiska urbanistického, krajinného, a tiež z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia, vrátane priemetu legislatívnej ochrany prírody.


6


Navrhované riešenie v ÚPN-O Svrčinovec sleduje najmä tieto hlavné ciele rozvoja územia, a to nasledovne: Vo všeobecnej rovine budú v ÚPN-O Svrčinovec hlavné ciele rozvoja územia stanovené nasledovne:  navrhnúť riešenie optimálneho spôsobu využitia a usporiadania územia v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja a únosnosti územia,  navrhnúť odstránenie funkčných a priestorových disproporcií,  riešiť koordinovanie záujmov v území,  riešiť regulovanie a koordinovanie investičné činnosti a záujmy,  navrhnúť skvalitnenie životného prostredia obce,  riešiť a zabezpečiť ochranu kultúrneho dedičstva a prírodných hodnôt,  navrhnúť dobudovnieť verejnej dopravnej, občianskej a technickej vybavenostiť obce,  stanoviť plochy pre verejnoprospešné stavby. Okrem takto všeobecne formulovaných cieľov bude potrebné v ÚPN - O Svrčinovec:  vytvoriť predpoklady a podmienky pre rozvoj individuálnej bytovej výstavby intenzifikáciou zastavaného územia stanoveného k 1.1.1990, ako aj návrhom nových plôch v extraviláne, vhodných pre rozvoj uvedenej funkcie, pri zohľadnení záujmov poľnohospodárskej výroby a ochrany poľnohospodárskej pôdy,  vytvoriť predpoklady a podmienky pre rozvoj rekreácie miestneho významu,  stanoviť podmienky pre rozvoj občianskej vybavenosti,  stanoviť podmienky pre fungovanie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,  vytvoriť podmienky pre komplexné dobudovanie dopravnej a technickej infraštruktúry v návrhovom období,  vytvoriť predpoklady a podmienky pre optimalizáciu automobilovej, cyklistickej a pešej dopravy, vrátane návrhu smerových a šírkových úprav komunikácií, návrhu peších chodníkov a vyriešenia parkovísk vo väzbe na jednotlivé funkčné plochy,  premietnuť do nového územného plánu obce zámery nadradenej územnoplánovacej dokumentácie,  premietnuť do nového územného plánu obce schválené zámery súčasne platného ÚPN-SÚ Svrčinovec,  návrhové obdobie územného plánu stanoviť na obdobie do roku 2030, Pri spracovaní Konceptu ÚPN-O Svrčinovec bolo ešte nutné riešiť v zmysle schváleného Zadania pre ÚPN-O Svrčinovec:  Variantne riešiť využitie rozvojových plôch pre funkciu bývania, občianskeho vybavenia a športu z hľadiska rozsahu zaberaných plôch. A.4

ZHODNOTENIE DOTERAJŠEJ ÚZEMNO-PLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE

Obec Svrčinovec má schválený územný plán (ÚPN-SÚ), vypracovaný v roku 06/1999, schválený 07.12.2001. Uvedená vypracovaná a schválená územnoplánovacia dokumentácia ÚPN-SÚ Svrčinovec už nepostačuje pre uvažovaný extenzívny a komplexný rozvoj obce. Predovšetkým jeho textová a grafická a záväzná časť nezodpovedajú súčasným požiadavkám na rozsah a spôsob spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obce v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. a čo je rozhodujúce, na obci Svrčinovec tiež nie sú k dispozícii Územné a hospodárske zásady pre ÚPN-SÚ Svrčinovec, čím je znemožnená akákoľvek aktualizácia súčasného územného plánu prostredníctvom zmien a doplnkov. Tiež vzhľadom na súčasnú legislatívu je nekomplexná a nedostatočná. Taktiež od doby vypracovania pôvovodného ÚPN-SÚ (rok 1999) bola upresnená trasa a dopravné riešenie diaľnice D3, navrhované doplnenie rýchlostnej cesty cesta R5 Svrčinovec – hranica SR/ČR a je pripravovaná modernizácia žel. trae 127 prechádzajúcimi k.ú. obce Svrčinovec. V roku 2003 bol vypracovaný a schválený spoločný územný plán pre mesto Čadca a obec Svrčinovec – ÚPN-HSA Čadca doplnok č.1 a ÚPN-SÚ Svrčinovec doplnok č.1 ktorý riešil Priemyselný park (PP) v lokalite Podzávoz. Rozhodujúca časť PP bola riešená na k.ú. mesta Čadca do k.ú obce Svrčinovec zasahovala plochou 2,4920 ha. Závazné výstupy z tohto územného plánu sú premietnuté do nového ÚPN-O Svrčinovec. Novým ÚPN-O je tiež riešená potrebu nových rozvojových plôch, hlavne pre bývanie a absentujúcu občiansku vybavenosť vrátane rekreácie. Tiež sa rieši akútna potreba rozšírenia cintorína (nový cintorín).


7


Nakoľko horeuvedené dôvody si vyžadujú zapracovanie do územnoplánovacej dokumentácie a tak vyžadujú náležitosti pre riadenie výstavby a rozvoja obce územným plánom v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, rozhodla sa obec pre obstaranie nového územného plánu obce v zmysle v súčasnosti platnej legislatívy. Doterajšie právoplatne schválené ÚPD vzťahujúce sa k územiu obce sa tiež riešili ako územia spadajúce do dokumentácie vyšších územných celkov (napr. ÚPN–VÚC Žilinského kraja vrátane následných zmien a doplnkov č1, č.2, č.3 a č.4). Z uvedeného vyplýva, že za nadradenú (schválenú ÚPD) voči obci možno považovať len ÚPN VÚC Žilinského kraja schváleného 26.05.1998 v znení Zmien a Doplnkov č.1 – č.4. Táto nadradená územnoplánovacia dokumentácia spolu s súčasným platným ÚPN-SÚ však nepokrýva potreby nového komplexného uvažovaného extenzívneho interného rozvoja sídelnej štruktúry obce v rozsahu. Aj z tohto dôvodu pristúpila obec k spracovaniu nového územného plánu obce s uvažovaným návrhovým rokom 2030. A.5

ÚDAJE O SÚLADE RIEŠENIA SO ZADANÍM

Koncept územného plánu obce Svrčinovec je vypracovaný v súlade so spracovaným Zadaním pre ÚPN-O Svrčinovec schváleným v obecnom zastupiteľstve (č. uzn. 19/2016, zo dňa 24.02.2016). A.6

VÝSLEDKY VARIANTNÝCH RIEŠENÍ

Koncept ÚPN-O Svrčinovec je vypracovaný variantným riešením (obec nad 2000 obyvateľov a požiadavka vyplývajúca so Zadania pre ÚPN-O Svrčinovec). Variantne rieši plochy, občianskeho vybavenia, rekreácie a športu. Pri rokovaniach k rozpracovanému konceptu riešenia, boli na úrovni pracovných rokovaní s obstarávateľom - štatutárnym zástupcom obce, v pracovnej podobe konzultované variantné riešenia rozvoja územia a bol dohodnutý predkladaný variantný rozvoj obce v zmysle predloženého riešenia Konceptu ÚPN-O.   

Variantne je v koncepte ÚPN-O riešený rozsah rozvoja: bývania (s väčším a menším rozvojom plôch bývania v m.č. Závršie – lokalita u Mešťanov), občianskej vybavenosti (s väčším a menším rozvojom plôch rekreácie v m.č. Zatky – lokalita u Privarčáka), športu (s väčším a menším rozvojom existujúceho športového areálu v m.č. Ústredie).

Obidve varianty sú v súlade so Zadaním pre ÚPN-O. Z polohy projektanta je odporúčaný variant A – základné riešenie, ktorý nastavuje v optimálnom a dostatočnom (vyššom) počte možný rozvoj obce v polohe návrhu bytov (IBV), rozvoja rekreácie (ICHR) a športu (rozvoj existujúceho areálu). Varianty riešenia sú v Koncepte ÚPN-O spracované v rámci hlavného výkresu č. 2 (vo výrezoch v rámci tohto výkresu). Riešenie Konceptu ÚPN-O zohľadňuje vyhodnotené stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, samosprávy a právnických osôb ku oznámeniu začatia obstarávania ÚPN-O Svrčinovec v rámci procesu spracovania Zadania pre ÚPN-O Svrčinovec. Z prerokovania Konceptu riešenia ÚPN-O Svrčinovec vyplynú následne vyhodnotené pripomienky právnických a fyzických osôb a tie budú zapracované do Návrhu ÚPN-O Svrčinovec. Návrh riešenia ÚPN-O bude následne spracovaný jednovariantne. A.7

ZDÔVODNENIE PRÍPADNÉHO SPRACOVANIA DOPLŇUJÚCICH ROZBOROV, PRÍPADNE PREROKOVANIE ZADANIA

PRIESKUMOV

A

Pred spracovaním Konceptu riešenia ÚPN-O Svrčinovec nebolo nutné vypracovať doplňujúce prieskumy a rozbory a ani prepracovať schválené Zadanie pre ÚPN-O Svrčinovec. A.8

SÚPIS POUŽITÝCH ÚZEMNOPLÁNOVACÍCH PODKLADOV A INÝCH PODKLADOV SO ZHODNOTENÍM ICH VYUŽITIA PRI RIEŠENÍ

A.8.1

PODKLADY

A.8.1.1 Schválená ÚPD, vzťahujúca sa k riešenému územiu 

ÚPN VÚC Žilinského kraja (združenie VÚC Žilina, 1998), záväzná časť schválená vyhlásením nariadenia vlády SR č. 223/1998 zo dňa 26.05.1998,


8


     

ÚPN VÚC Žilinského kraja - zmeny a doplnky č.1 (združenie VÚC Žilina, 02/2005), záväzná časť schválená zastupiteľstvom ŽSK VZN č.6 zo dňa 27.04.2005, ÚPN VÚC Žilinského kraja - zmeny a doplnky č.2 (ing. arch. Pivarči, 07/2006), záväzná časť schválená zastupiteľstvom ŽSK, ÚPN VÚC Žilinského kraja - zmeny a doplnky č.3 (ing. arch. Toman, 05/2008), záväzná časť schválená zastupiteľstvom ŽSK, ÚPN VÚC Žilinského kraja - zmeny a doplnky č.4 (ing. arch. Pivarči, 03/2011), záväzná časť schválená zastupiteľstvom ŽSK, ÚPN-SÚ Svrčinovec – návrh riešenia, ing. arch. Peter Nezval, záväzná časť (Návrh regulatívov územného rozvoja) schválená uznesením OZ č. 130/11 dňa 07.12.2011. ÚPN-SÚ HSA Čadca, doplnok č.1 a ÚPN – SÚ Svrčinovec – návrh riešenia, ing. arch. Marián Pivarči, 2003, schválená uznesením MZ v Čadci č. 6/2004 dňa 26.2.2004 s účinnosťou od 12.3.2004 a uznesením OZ vo Svrčinovci č. 19/2004 z dňa 25.02.2004. Doplnku č. 1 predchádzalo schválenie Zámeru pre Priemyselný park Čadca z 27.08.2003 uznesením OZ vo Svrčinovci č. 95/2003.

A.8.1.2 Územno-plánovacie podklady      

RÚSES – regionálny územný systém ekoklogickej stability Čadca – pre súčasné okresy Kysucké Nové Mesto a Čadca (SAŽP, pobočka Žilina, 1995), Aktualizácia RÚSES – pre okresy Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto (SAŽP, pobočka Žilina, 1996). Urbanistická štúdia Svrčinovec – koncept riešenia, ing. arch. Peter Nezval, 04/1999, PR+R pre ÚPN-O Svrčinovec, ing. arch. Peter Nezval, 12/2015. KEP Svrčinovec, ing. Peter Hájnik, 12/2015. Zadanie pre ÚPN-O Svrčinovec, ing. arch. Ján Burian, dopracované 02/2016, schv. uzn. OcZ Svrčinovec pod č. 19/2016 dňa 24.02.2016.

A.8.1.3 Prieskumné práce 

Prieskumné práce v teréne, za účelom zistenia skutočného využitia plôch, objektov technickej a dopravnej infraštruktúry, priestorových pomerov, negatívnych javov, ochrany prírody a krajiny a pod. (Ing. arch. Peter Nezval a kol., 11/2015 – 12/2015).

A.8.1.4 Dopravná a inžinierska dokumentácia           

Vodný plán Slovenska, Vodohospodárska mapa Slovenska, PD „Diaľnica D3 Čadca – Skalité (PSP) a rýchlostná komunikácia R5 Svrčinovec – hranica SR/ČR, (Dopravoprojekt), DÚR, PD „Modernizácia žel. trate č.127 (Reming), PSP, Protipovodňový plán (2014), Program odpadového hospodárstva obce Svrčinovec na roky 2011-2015, 05/2014, VIA s.r.o Zvolen PD „ŽSR, Modernizácia koridoru, štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), železničná trať, 3 etapa (DSP, 06/2016, Reming); PD „Rýchlostná cesta R5 Svrčinovec – št. hranica SR/ČR (DSP/DÚR, 09/2013, Alfa 04); PD „Diaľnica D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec (DSP, 06/2011, R-project); PD „Diaľnica D3 Svrčinovec – Skalité; PD „Vážska vodná cesta – severné prepojenie Váhu na Odru, plavebný úsek Krásno nad Kysucou – Čadca – štátna hranica (09/1997, Hydroconsulting).

A.8.1.5 Konzultácie, ostatné podklady, mapové podklady         

STN 73 6101 – Projektovanie ciest a diaľníc, STN 73 6110 – Projektovanie miestnych komunikácií, pozemkové mapy v mierke 1:5 000 a katastrálne mapy v mierke 1:10 000 (OÚ Svrčinovec), súpis pamiatok na Slovensku, sčítanie obyvateľov, domov a bytov – základné údaje (2011, KSŠV SR), aktuálne štatistické údaje (KSŠV SR), Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií k oznámeniu o začatí obstarávania ÚPN-O Svrčinovec, 11 - 12/2015, Atlas krajiny SR (MŽP SR,SAŽP), 2002. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

9


A.8.2

VÝSTUPY Z RELEVANTNÝCH PODKLADOV S DOPADOM NA RIEŠENÉ ÚZEMIE

A.8.2.1 Výstup z R-ÚSES-u Okresy Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto majú vypracovanú aktualizáciu R-ÚSES (1996), ktorému predchádzal R-ÚSES Čadca (1995), vypracovaný pre súčasné okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto. V súčasnosti vstupuje do platnosti nový R-ÚSES okresu Čadca spracovaný Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) v roku 2013. Obec má spracovaný krajinno-ekologický plán (KEP) ako súčasť - samostatný dokument súčasného spracovávaného ÚPN-O Svrčinovec. Do celkovej koncepcie rozvoja sídla, a to v grafickej i textovej časti, sú zapracované rozhodujúce krajinno-ekologické výstupy z uvedených R-ÚSES-ov a KEP, zahŕňajúce hlavne hranice chránených území, biocentrá, biokoridory, priestory s vysokou krajinnou diverzitou, genofondové lokality a odporúčania optimálneho funkčného využívania územia, ktoré ovplyvnia budúci celkový rozvoj obce Svrčinovec. A.8.2.2 Výstup z ÚPN-VÚC Žilinského kraja (09/1998) a Zmien a doplnkov ÚPN-VÚC Žilinského kraja (02/2005, 07/2006, 05/2008) ÚPN VÚC Žilinského kraja vrátane zmien a doplnkov je v súčasnosti nadradenou záväznou ÚPD pre obec Svrčinovec a v budúcnosti (po schválení nového ÚPN-O Svrčinovec) bude najbližšou komplexnou nadradenou ÚPD, vzťahujúcou sa k ÚPN-O Svrčinovec. Pri riešení ÚPN-O je nevyhnutné akceptovať záväznú časť ÚPN-VÚC ŽK. Z ÚPN VÚC vyplývajú pre riešené územie nasledovné relevantné výstupy:  



 

 





Obec svojou polohou a administratívnym začlenením (k.ú) spadá do Žilinského kraja, okresu Čadca. Svrčinovec sa nachádza sa v severnej časti kraja. V rámci okresu Čadca sa nachádza Svrčinovec v intenzívne urbanizovanom priestore, ktorý predstavuje aglomerácia Čadca v jej jadre a prímestskom pásme zahŕňajúce sídla Čadca, Raková, Svrčinovec, časť Oščadnice a Krásno nad Kysucou. Svrčinovec priamo naväzuje na urbanizovaný pás v údolí Čierňanky, Svrčinovec – Čierne - Skalité s obytnou, rekreačnou a výrobnou funkciou. Podľa geomorfologického členenia Slovenska, väčšina územia riešeného k.ú. Svrčinovec patrí do oblasti Západné Beskydy, celku Jablunkovské Medzihorie, len menšia časť na juhovýchode leží v oblasti Stredné Beskydy, celku Kysucké Beskydy, podcelku Javorský Beskyd. Jablunkovské medzihorie zasahuje z Českej republiky juhovýchodným okrajom, kde spadá k doline Čierňanky. Podľa KURS SR územie obce Svrčinovec sa nachádza v priestore so sídlami na významnej sídelnej rozvojovej osi SR 1. stupňa c) Žilinsko – kysucká rozvojová os: Žilina – Čadca – hranica SR/ČR. Najbližšie administratívne nadradené sídlo je pre Svrčinovec okresné mesto Čadca, z hľadiska centier osídlenia centrum druhej skupiny s nadregionálnym až celoštátnym významom (pôsobnosťou). Čadca je evidovaná ako rozvojové sídlo s mierne regresívou populáciou, podľa KURS je ťažiskom aglomerácie prvej úrovne tretej skupiny. Obec Svrčinovec patrí medzi evidované obce s najväčším prírastkom obyvateľstva v okrese Čadca, v absolútnej hodnote v období 1996 – 2008 192 obyv. (5,8%). Do k.ú. Svrčinovec, na juho južom okraji zasahuje plochou 2,4920 ha PP (priemyselný park) Čadca – Podzávoz regionálneho významu s optimálnou dostupnosťou na dopravnú infraštruktúru (D3 návrh 0,0 km, R5 návrh 3,0 km, I/11 1,5 km, žel. trať 127. 129. 1,5 km, letisko D. Hričov 45 km, terminál Kombinovanej dopravy Žilina 38,0 km) s obmedzujúcimi faktormi (záber PP v 5. skup., nadregionálny biokoridor Čierňanka). Z hľadiska nadradeného dopravného vybavenia leží obec Svrčinovec na významnom medzinárodnom koridore EÚ – významnom úseku v trase multimodálneho koridoru č.VI (hlavná sieť TINA) zároveň súčasť koridorových sietí TEN-T, Gdaňsk – Katowice – Zwardoň – štátna hranica SR/PR – Čadca – Žilina v trase študovanej VRT (vysokorýchlostná trať), dialnice D3, modernizovaných žel. tratí č.127 a č.129, prieplavného kanála VVC (Vážska vodná cesta) s OVC (Oderská vodná cesta) a doplnkovej siete TEN-T Čadca – štátna hranica SR/ČR – Český Tešín – Ostrava v trase žel. trate č.127. Obec Svrčinovec je v oblasti rekreácie a CR v ÚPN VÚC ŽK (doplnok č.3) zaradená v rámci severopovažského nadregionálneho záujmového územia do kysuckého subregiónu cestovného ruchu s nástupným centrom Žilina v regionálnom záujmovom území Čadca a okolie spadajúceho do okresu Čadca v rámci rovnomenného rekreačného krajinného celku


10




 



s východiskovým centrom Čadca. Subregionálne nie je k.ú. obce Svrčinovec evidované ako rekreačný celok. Z hľadiska zaradenia územia v krajinnej štruktúre v súvislosti s ochranou prírody a krajiny kataster obce nespadá do veľkoplošných chránených území, taktiež doň nezasahuje, v súvislosti so súvislou sústavou chránených území NATURA, žiadne chránené vtáčie (CHVÚ) územie ani územie európskeho významu (SKUEV). Riešené územie spadá do hydrologického povodia rieky Kysuca C4-21-06. Návrh zásobovania pitnou vodou (v správe SeVaK a.s. Žilina) obce Svrčinovec - ťažisková časť sídla je uvažovaný zo skupinového verejného vodovodu SKV Nová Bystrica – Čadca – Žilina vetvou Čadca – Svrčinovec – Čierne – Skalité z vodárenskej nádrže Nová Bystrica a mimo dosahu SKV z obecných vodovodov napojených na vodný zdroj v obci a súkromných vodovodov resp. indivituálnych zdrojov – studní. Odvádzanie splaškových vôd rozhodujúcej časti obce je riešené a navrhované kanalizáciou a kanalizačným zberačom vetva „B“ do ČOV Čadca. V rámci výstavby hraničného prechodu SR/ČR bola realizovaná ČOV TURBO 2x40. V území rozptylu sú v súčasnosti splaškové vody zneškodňované individuálne (žumpy, septiky) resp. bez zadržania vyústené do miestnych tokov.

A.8.2.3 Výstup z pôvodného ÚPN–O Svrčinovecv platnom znení Z pôvodného ÚPN-SÚ Svrčinovec sú prevzané schválené rozvojové plochy v prevažnej miere navrhované pre obytné využitie územia (hlavne IBV), šport a pre priemysel (doplnok č.1 - ÚPN-SÚ HSA Čadca, doplnok č.1 a ÚPN – SÚ Svrčinovec – návrh riešenia). Na týchto plochách, mimo doplnku č.1 už v súčasnosti evidejeme realizovanú výstavbu v zmysle pôvodnej schválenej funkcie.

B.

RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU

B.1

VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA

B.1.1

ZÁKLADNÉ ÚDAJE CHARAKTERIZUJÚCE ÚZEMIE OBCE

Kataster obce sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, severovýchodnej oblasti Kysúc v okrese Čadca. Obec Svrčinovec leží na území horných Kysúc v údolí rieky Čierňanka. Väčšina územia patrí do oblasti Západné Beskydy, celku Jablunkovské Medzihorie, menšia časť na juhovýchode leží v oblasti Stredné Beskydy, celku Kysucké Beskydy, podcelku Javorský Beskyd. Územie Svrčinovca patrí do miernej teplotnej oblasti a postupne so zvýšenou nadmorskou výškou prechádza do chladnej oblasti /stred obce 432 m.n.m., najvyšší bod Pod Bučkami 636 m.n.m./. Od okresného sídla Čadca je obec vzdialená cca 5 km a krajského sídla Žilina cca 40km. Svrčinovec leží na ceste I/11 Žilina – hranica SR/ČR prechádzajúcej v severojužnom smere ťažiskovým územím regiónu Kysúc, v blízkej budúcnosti na trase diaľnice D3 (E75) a ceste I/12 Svrčinovec – hranica SR/PR. Cez kataster obce prechádza významná železničná trať č. 129 Žilina – hranica SR/ČR a regionálna žel. trať č. 129 Čadca – Zwardoň (PR). Obec je elektrifikovaná, plynofikovaná s distribučnou STL sieťou, má v súčasnosti vybudovaný verejný vodovod so zdrojom pitnej vody aj na vlastnom území a vodojemom a čiastočne vybudovanú verejnú splaškovú kanalizáciu so zaústením do ČOV v Čadci. V obci je verejné osvetlenie a miestny rozhlas. Zo severovýchodu susedí s k.ú. obce Čierne, z juhu s katastrom okresného mesta Čadca a zo severozápadu s katastrom obce Mosty u Jablunkova (ČR). Severozápadná hranica katastra je zároveň štátnou medzi Českou a Slovenskou republikou. Rozloha katastrálneho územia obce je 15 736 529 m2 (1 574 ha). V území prevláda PP (poľnohospodárska pôda) s celkovou výmerou 7 701 668 m2, LPP (lesný pôdny fond) predstavuje výmeru 5 698 957 m2. Prvá písomná zmienka o obci podľa dochovanej literatúry je z roku 1658. Podľa posledného sčítania ľudu, domov a bytov (2011) žilo v obci 3583 obyvateľov. Posledné údaje získané od štatistického úradu z 31.12.2014 vravia o počte 3560 obyvateľov. Hustota obyvateľstva na 1km2 je 222. Rozhodujúca časť osídlenia sa nachádza v spojenom údolí rieky Čierňanka a dolného toku Šľahorovho potoka. Obec netvorí jeden kompaktný celok. Zástavbou na južnom okraji katastra priamo naväzuje na okresné mesto Čadca. Zástavba tvorí prevažne súvislý pás osídlenia len v údolí rieky Čierňanka. Menšie komplexy oddelené od súvislej zástavby obce predstavujú miestne časti Zatky, U Slováka, Závršie a Potok.


11


V súčasnosti možno územie Svrčinovca rozdeliť na štyri základné časti (miestne časti): Ústredie - ťažisková časť sídla s výstavbou popri Čierňanke medzi hranicami katastrov Čadca a Čierneho. Zatky - časť obce v dotyku so štátnou hranicou ČR. Závršie - samostatná časť obce s prístupom cez kataster Čadečka. Potok - samostatná časť obce s prístupom cez kataster Čadečka.

1. 2. 3. 4.

2

Výmera obce m Svrčinovec Názov ukazovateľa Celková výmera územia obce – mesta Poľnohospodárska pôda - spolu Poľnohospodárska pôda - orná pôda Poľnohospodárska pôda - chmeľnica Poľnohospodárska pôda - vinica Poľnohospodárska pôda - záhrada Poľnohospodárska pôda - ovocný sad Poľnohospodárska pôda - trvalý trávny porast Nepoľnohospodárska pôda – spolu Nepoľnohospodárska pôda - lesný pozemok Nepoľnohospodárska pôda - vodná plocha Nepoľnohospodárska pôda - zastavaná plocha a nádvorie Nepoľnohospodárska pôda - ostatná plocha

Rok 2014 15 736 529 7 701 668 1 026 730 0 0 325 716 0 6 349 222 8 034 861 5 698 957 207 793 1 408 136 719 975

Kultúrno-historická charakteristika Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1658. Osídľovanie územia je späté s valaškou a kopaničiarskou kolonizáciou organizovanou z historických panstiev pod ktoré spadalo riešené územie (Budatínske panstvo na území panstva Strečno) v chotári obce Krásno nad Kysucou. Históriu osídľovania územia tiež ovplyvnilo umiestnenie na krajinskej hranici a s ňou súvisiace nárokovanie územia hlavne medzi Tešínskym kniežatstvom a Budatínskym panstvom. Cez územie v stredoveku prechádzali významné obchodné cesty od Žiliny smerom do Sliezka (Poľsko) a Tešínskeho kniežatstva (Čechy), čo malo značný vplyv na postupný rozvoj obce a stabilizáciu obyvateľstva. Umiestnenie súčasnej výstavby ovplyvnilo rozdelenie územia. Chotár obce bol rozdelený priečnymi pásmi zeme, siahajúcimi od jednej strany chotárnej hranice na druhú. Pásy sa nazývali „zárobky“. V roku 1815 bol takto chotár delený na 21 dielov. V zárobkoch sa klčoval les, zakladali osady, vyrábali pôdu. Nachádzali sa tu tak lesy, pasienky ako aj orná pôda. Podľa zachovaných katastrálnych máp z rokov 1855 – 1865 sa tu nachádzali pľace - 35 (osady). V súčasnosti je už urbanistická čitateľnosť jednotlivých pľacov umiestnených v „zárobkoch“ potlačená hlavne v centrálnej časti obce – Ústredie skoro súvislou zástavbou. Najstaršia časť obce sa nachádza v súčasnosti mimo súčasnej hlavnej časti obce umiestnenej v údolí Čierňanky v lokalite Závršie. Toto úzko súviselo s významnou obchodnou trasou bola cesta spájajúca Čadcu s Poľskom cez Drahošku, Závršie, Kýčeru, Čerňanskú čerchľu a Skalité, t.j. mimo údolnej nivy okolo Čierňanky. Najvýznamnejšie ovplyvnilo rozvoj územia obce trasovanie košicko - bohumínskej železnice (trať 127), žel. trate Svrčinovec - Skalité a ciest medzi Čadcou a Jablunkovom v smere na Tešín a na Skalité smerom do Poľska vedených údolím riek (Čierňanka a Šlahorov potok). Umožnilo lepšie pripojenie územia na okotité územie. Svrčinovec sa stal dopravnou križovatkou na ceste do Čiech (smer Tešín) do Poľska (smer Zvardoň) a smerom na Čadcu a Žilinu. V súčasnosti v rozhodujúcej miere rozvoj obce ovplyvňuje začatá výstavba D3 v úseku Svrčinovec – hranica SR/PR, pripravovaný úsek Čadca Podzávoz – Svrčinovec, v menšej miere pripravovaná modernizácia medzinárodnej žel. trate 127 Žilina – Čadca – hranica SR/ČR. B.1.2

  

VYMEDZENIE RIEŠENÉHO ÚZEMIA ÚPN–O Svrčinovec je spracovaný pre celé katastrálne územie obce v mierke 1 : 10 000. Katastrálne územie obce Svrčinovec susedí: zo severovýchodu s k.ú. obce Čierne z juhu s k.ú. mesta Čadca zo severozápadu s k.ú. obce Mosty u Jablunkova (Česká republika)


12


B.2

VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU REGIÓNU

B.2.1

VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU VÚC ŽILINSKÉHO KRAJA

Pri riešení ÚPN–O Svrčinovec je nutné rešpektovať výstupy zo záväznej časti ÚPN-VÚC Žilinského kraja, ktorá bola odsúhlasená nariadením vlády SR č. 223/1998 dňa 26.05.1998 a v zmysle schválených Zmien a doplnkov ÚPN-VÚC ŽK č.1, č.2, č.3, č.4 a ich záväzných častí zastupiteľstvom ŽSK . Vyššou administratívno-správnou územnou jednotkou, ako riešené územie, je územie okresu Čadca, ktoré spadá do žilinského kraja. Z krajinno-ekologického hľadiska je nadradeným dokumentom aktualizácia R-ÚSES pre okresy Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto (2006). Tento R-ÚSES nahradil a doplnil pôvodný R-ÚSES Čadca (2005), ktorý bol spracovaný pre súčasné okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto. Katastrálne územie obce Svrčinovec je súčasťou oboch uvedených dokumentov. Riešeného územia sa dotýkajú hlavne nasledovné ciele rozvoja územia vyplývajúce zo schváleného ÚPN-VÚC Žilinského kraja: Z časti 3.1. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia Z bodu 1 - v oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry 1.1 vytvárať podmienky pre vyvážený rozvoj Žilinského kraja v oblastiach osídlenia, ekonomickej, sociálnej a technickej infraštruktúry pri zachovaní zdravého životného prostredia a biodiverzity v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, 1.2 vychádzať pri územnom rozvoji kraja z rovnocenného zhodnotenia vzťahov vnútroregionálnych a nadregionálnych, pri zdôraznení územnej polohy kraja, ktorý hraničí s Českou republikou a Poľskou republikou a jeho špecifických podmienok spočívajúcich vo veľmi vysokom plošnom podiele chránených území v kraji (najvyššom v celej SR), 1.4 zabezpečovať rozvojovými osami na území Žilinského kraja pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok s ostatným územím Slovenskej republiky. 1.5 formovať sídelnú štruktúru na nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov, 1.6 podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciálne centrá osídlenia,rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako pre priliehajúce zázemia, tak aj pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom, pozostávajúcim z nasledovných skupín centier: 1.6.3 podporovať rozvoj centier druhej skupiny, jej prvej podskupiny s možnosťou plnenia nadregionálnych až celoštátnych funkcií, a to miest: Liptovský Mikuláš, Čadca a Ružomberok. V týchto centrách podporovať najmä rozvoj týchto zariadení: a) správy vyššieho významu s nadregionálnou až celoštátnou pôsobnosťou, b) vysokoškolského vzdelávania a vyššieho systému vzdelávania (Čadca), c) technologických centier a priemyselných parkov, d) zdravotníckych a sociálnych s funkciou nadregionálneho poskytovania špecifických služieb, e) kultúrnych - múzeá, galérie a pod., f) nákupných a obchodných centier, g) cestovného ruchu, rekreácie, športu a voľného času 1.9. podporovať ako ťažisko osídlenia najvyššej úrovne žilinsko-martinské ťažisko osídlenia ako aglomeráciu celoštátneho a medzinárodného významu s významným postavením v Euroregióne Beskydy, zahŕňajúcom príhraničné územie styku troch štátov : SR, ČR a PR, 1.16 vytvárať podmienky pre budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej štruktúry 1.16.1 podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa: c) žilinsko-kysuckú rozvojovú os : Žilina-Čadca-hranica SR/ČR, 1.17 napomáhať rozvoju vidieckeho priestoru a náprave vzťahu medzi mestom a vidiekom na základe nového partnerstva založeného na vyššej integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka nasledovnými opatreniami: 1.17.1 vytvárať podmienky pre rovnovážny vzťah urbánnych a rurálnych území a integráciu funkčných vzťahov mesta a vidieka, Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

13


1.20

1.21

1.17.2 podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvárania rovnocenných životných podmienok obyvateľov a zachovania vidieckej (rurálnej) krajiny ako rovnocenného typu sídelnej štruktúry, 1.17.3 zachovať špecifický ráz vidieckeho priestoru a pri rozvoji vidieckeho osídlenia zohľadňovať špecifické prírodné, krajinné a architektonicko-priestorové prostredie, 1.17.4 vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracoviskovo rovnocenné prostredie voči urbárnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života. rešpektovať existenciu pamiatkovo chránených historických sídelných a krajinných štruktúr, a to najmä lokalít svetového kultúrneho dedičstva, archeologických nálezov, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón, areálov historickej zelene a národných kultúrnych pamiatok, lokalít tvoriacich charakteristické panorámy chránených území, národnú sústavu chránených území v príslušnej kategórii a stupni ochrany a medzinárodne chránených území (ramsarské lokality, lokality NATURA), ďalšie rozvojové plochy v katastrálnych územiach jednotlivých obcí riešiť v nadväznosti na zastavané územia, nevytvárať izolované urbanistické celky, rešpektovať prírodné a historické danosti územia obce; v novovytváraných územných celkoch ponechať rezervu pre vnútrosídelnú a vnútroareálovú zeleň.

Z bodu 2 - v oblasti sociálnej infraštruktúry 2.1 riešiť priestorové podmienky provizórne umiestnených škôl, školských zariadení a skvalitniť ich vybavenosť, 2.12 riešiť nedostatočné kapacity zariadení sociálnej starostlivosti a ich zaostalú materiálnotechnickú základňu v regiónoch, 2.14 zachovať územné predpoklady pre prevádzku a činnosť existujúcej siete a rozvoj nových kultúrnych zariadení v regiónoch ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry a kultúrnych služieb obyvateľstvu. Z bodu 3 - v oblasti rozvoja rekreácie, turistiky, cestovného ruchu a kúpeľníctva 3.1 vytvoriť nadregionálny, regionálny a miestny funkčno-priestorový subsystém turistiky, rekreácie a cestovného ruchu v súlade s prírodnými a civilizačnými danosťami kraja, ktorý zabezpečí každodennú a víkendovú rekreáciu obyvateľov kraja, hlavne z miest, a ktorý vytvorí optimálnu ponuku pre domácu a zahraničnú turistiku, prednostne kúpeľnú, poznávaciu, športovú a rekreačnú, 3.2 podporovať diferencované regionálne možnosti využitia rekreácie, turistiky a cestovného ruchu na zlepšenie hospodárskej stability a zamestnanosti, najmä na Kysuciach, Orave a v Turci, na upevňovanie zdravia a rekondíciu obyvateľstva, predovšetkým z mestách Žilina, Ružomberok, Martin a Liptovský Mikuláš a pre zachovanie a využitie kultúrneho dedičstva vo všetkých okresoch kraja, 3.5 pre všetky mestá v kraji dobudovať existujúce a založiť nové prímestské rekreačné zóny, s rekreačnými lesmi a vybavenosťou pre pohybové a relaxačné aktivity; sledovať pri tom potrebu znížiť tlak na najatraktívnejšie turistické a kúpeľné centrá, ako je Vrátna dolina a Rajecké Teplice pri Žiline, Martinské hole pri Martine, Malinô Brdo pri Ružomberku a Demänovská dolina pri Liptovskom Mikuláši, 3.6 Využiť polohu Kysúc a Oravy, ktoré sú dostupné z veľkých sídelných aglomerácií v Českej a Poľskej republike, na budovanie vybavenosti pre zahraničnú návštevnosť so športovým a relaxačným zameraním plošne vo všetkých horských a podhorských sídlach, 3.11 podporovať aktivity súvisiace s rozvojom vidieckeho turizmu v podhorských oblastiach najmä na Kysuciach, Orave a v Turci, 3.14 podporovať aktivity, ktoré súvisia s realizáciou siete miestnych cyklotrás nadväzujúcich na navrhované cyklomagistrály. Z bodu 4 - v oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany pôdneho fondu, ochrany prírody a krajiny a ochrany kultúrneho dedičstva 4.1 rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability kraja a ich funkčný význam v kategoriách, 4.1.3 biocentrá regionálneho významu podľa schváleného územného plánu, 4.1.4 biokoridory nadregionálneho a regionálneho významu podľa schváleného územného plánu regiónu,


14


4.3

4.4 4.5

4.9 4.12

4.19

4.20

dodržiavať pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability podmienky, 4.3.1 pre chránené územia (vyhlásené a navrhované na vyhlásenie), podľa osobitných predpisov o ochrane prírody a krajiny, kategórie a stupňa ochrany, 4.3.3 pre poľnohospodárske ekosystémy vyplývajúce z osobitných prepisov o ochrane PP v kategóriách podporujúce a zabezpečujúce ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty), zachovať prirodzený charakter vodných tokov zaradených medzi biokoridory, chrániť existujúcu sprievodnú vegetáciu a chýbajúcu vegetáciu doplniť autochtónnymi druhmi, zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine len prírodnými prvkami - trávne porasty, stromová a krovinná vegetácia a vylúčiť všetky aktivity ohrozujúce prirodzený vývoj (vylúčenie chemických vyživovacích a ochranných látok, skládky odpadov a pod.), zabezpečiť revitalizáciu regulovaných tokov s doplnením sprievodnej zelene, rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond a lesný fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja, definovaný v záväznej časti územného plánu; osobitne chrániť ornú pôdu s veľmi vysokým až stredne vysokým produkčným potenciálom, ornú pôdu, na ktorej boli vybudované hydromelioračné zariadenia, ako aj poľnohospodársku pôdu, na ktorej boli vykonané osobitné opatrenia na zvýšenie jej produkčnej schopnosti, zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov podporou rozvoja komplexnej vybavenosti (vrátane zvyšovania lôžkových kapacít v OP NP) a taktiež rozvojom obcí v podhorských oblastiach s dôrazom na vyzdvihnutie miestnych zvláštností a folklóru; uvedenú vybavenosť riešiť komplexne s dôrazom na limity prírodných zdrojov, rešpektovať zásady rekreačnej funkcie krajinných celkov a limity rekreačnej návštevnosti podľa schválených územných plánov obcí, aktualizovaných územnoplánovacích podkladov a dokumentov a koncepcií rozvoja jednotlivých oblastí kraja a obcí v záujme trvalej a objektívnej ochrany prírodného prostredia Žilinského kraja.

Z bodu 5 - v oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry 5.1 dopravná regionizácia 5.2 paneurópska dopravná infraštruktúra ITF a TEN-T 5.2.1 v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať nadradené postavenie paneurópskych multimodálnych koridorov Medzinárodného dopravného fóra (ďalej len ITF, ktoré je nástupníckou organizáciou Európskej konferencie ministrov dopravy CEMT) a dopravných sietí TEN-T. b) rešpektovať dopravnú infraštruktúru alokovanú v trase multimodálneho koridoru č. VI., súčasť koridorovej siete TEN-T, Žilina - Čadca - Skalité - Poľská republika, schválené pre diaľnicu D3, modernizované železničné trate č. 127 a 129, d) rešpektovať železničnú infraštruktúru alokovanú v trasách doplnkových sieti TEN-T Čadca - Svrčinovec - Česká republika, schválené pre železničnú trať č. 127, 5.2.2 v jej rámci v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať prioritnú pozíciu projektov európskeho záujmu: a) železničnej infraštruktúry osi (Gdansk - Varšava - Katovice) - Brno/Žilina Bratislava - (Viedeň), na území Žilinského kraja alokovanej a plánovanej v rámci paneurópskych multimodálnych koridorov č. V. vetva Va. a VI., v trase štátna hranica SR/PR - Skalité - Čadca - Žilina - Bytča - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja, (prioritný projekt EÚ č. 23), b) cestnej infraštruktúry osi (Gdansk - Varšava - Katovice) - Brno/Žilina - Bratislava - (Viedeň), na území Žilinského kraja alokovanej a plánovanej v rámci paneurópskych multimodálnych koridorov č. V. vetva Va. a VI., v trase štátna hranica SR/PR - Skalité - Čadca - Žilina - Bytča - hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja, (prioritný projekt EÚ č. 25), 5.3 infraštruktúra cestnej dopravy 5.3.4 v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu D3 v trase multimodálneho koridoru č. VI., súčasť koridorovej siete TEN-T, trasa TEM 2, v kategórii D 26,5/120-100, v trase a úsekoch : a) Žilina/Strážov - Žilina/Brodno - Kysucké Nové Mesto - Krásno nad Kysucou Čadca/Bukov - Čadca/Podzávoz - Svrčinovec, sieť AGR č. E75, b) Svrčinovec - Skalité - štátna hranica SR/PR,


15


5.4

5.7

5.3.10 v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať rýchlostnú cestu R5, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 - 80, sieť AGR č. E75, v trase a úsekoch : a) diaľničná križovatka diaľnica D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/PR, 5.3.11 v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/11 celoštátneho významu, v trase a úsekoch : g) križovatka s cestou II/487 Čadca - križovatka s cestou I/12 Svrčinovec križovatka s diaľnicou D3 Svrčinovec, v kategórii C 11,5 (9,5)/70-60, cesta súbežná s D3, h) križovatka s diaľnicou D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR v kategórii C 9,5/70-60, cesta súbežná s rýchlostnou cestou R5, 5.3.12 v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/12 celoštátneho významu, v kategórii C 9,5/60, cesta súbežná s diaľnicou D3, v trase a úsekoch : a) križovatka s cestou I/11 Svrčinovec - Čierne - Skalité štátna hranica SR/PR, infraštruktúra železničnej dopravy 5.4.1 v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať lokalizáciu existujúcej železničnej infraštruktúry - tratí, plôch a zariadení - umiestnenú na pozemkoch Železníc Slovenskej republiky, ohraničenú jej ochrannými pásmami, 5.4.2 v návrhovom a výhľadovom období chrániť územný koridor a vo výhľadovom období realizovať vysokorýchlostnú železničnú trať juh-sever v úseku Viedeň - Bratislava Žilina – Katovice / Ostrava – Waršava / Gdansk, na území kraja súčasť multimodálnych koridorov č Va. a VI., koridorová sieť TEN-T, v trase a úsekoch: a) hranica Trenčianskeho kraja - Bytča - Žilina - Oščadnica - štátna hranica SR/PR s vetvou Oščadnica - Čadca - Ostrava v študijnej polohe, 5.4.7 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre modernizáciu železničnej trate č. 127 I. kategórie na traťovú rýchlosť 160 km/h, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E 40 v úsekoch: a) Krásno nad Kysucou - Čadca, v trase multimodálneho koridoru č. VI., koridorová sieť TEN-T, b) Čadca - Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR, doplnková sieť TEN-T, 5.4.8 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre zdvojkoľajnenie železničnej trate č. 129 I. kategórie, v trase multimodálneho koridoru č. VI., koridorová sieť TEN-T, sieť AGTC č. C-E 63, v existujúcom koridore trate v úsekoch : a) Čadca - Skalité - štátna hranica SR/PR, infraštruktúra vodnej dopravy 5.7.3 v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu a prevádzku prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty (sieť AGN č. E81) s Oderskou vodnou cestou (sieť AGN č. E30) triedy Va, vrátane plôch technických a servisných zariadení, v územnom koridore riek Kysuce a Čierňanky,

Z bodu 6 - v oblasti vodného hospodárstva 6.1. rešpektovať z hľadiska ochrany vôd 6.1.1 ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6.1.2 chránené vodohospodárske oblasti Beskydy-Javorníky, Nízke Tatry-východná časť, Nízke Tatry-západná časť, Veľká Fatra, Strážovské vrchy, 6.4 podporovať rozvoj skupinových vodovodov pre zásobovanie obyvateľov a uvažovaný územný rozvoj zabezpečením výstavby týchto stavieb: 6.4.22 rekonštrukcie a rozšírenia verejných vodovodov v obciach s cieľom znížiť straty vody a zabezpečiť zásobovanie pitnou vodou pre uvažovaný územný rozvoj, 6.6 zabezpečiť rozvoj verejných kanalizácií v súlade s vecnými požiadavkami smernice 91/271/EHS (trasponovanými do zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách), vrátane časového harmonogramu, s cieľom vytvoriť podmienky pre zabezpečenie dobrého stavu vôd do roku 2015. To znamená: 6.6.2. zabezpečiť zodpovedajúcu úroveň odvádzania a sekundárneho (biologického) čistenia komunálnych odpadových vôd z aglomerácií s produkciou organického znečistenia od 2 000 EO do 10 000 EO v časovom horizonte do 31.12.2015 v súlade s plánom rozvoja verejných kanalizácií, 6.10 zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty v koridore Žilina - Čadca - Česká republika, 6.13 na ochranu územia pred povodňami po dohode s ochranou prírody: 6.13.4 komplexne riešiť odtokové pomery v povodiach tokov opatreniami, ktorých výsledkom bude zvýšenie retenčného účinku pôdy, spomalenie a vyrovnanie odtoku vody z Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

16


6.14

povodia a zníženie erózneho účinku vody v súlade s opatreniami Plánu manažmentu čiastkového povodia Váh; úpravy tokov realizovať tak, aby nedochádzalo k napriameniam tokov, 6.13.5 rešpektovať záplavové čiary z máp povodňového ohrozenia a zamedziť výstavbu v okolí vodných tokov a v území ohrozovanom povodňami, 6.13.6 rešpektovať preventívne protipovodňové opatrenia navrhované v pláne manažmentu povodňového rizika, rešpektovať pásma ochrany verejných vodovodov, verejných kanalizácií a vodohospodárskych stavieb.

Z bodu 7 - v oblasti nadradenej energetickej infraštruktúry 7.1 zohľadniť ekonomické a ekologické hľadiská pri zabezpečení územia energiami a vytvárať efektívne diverzifikované systémy energetického zásobovania kraja, 7.3 zabezpečiť spoľahlivú a bezpečnú dodávku a prenos elektrickej energie dobudovaním elektrizačnej rozvodnej sústavy kraja v nadväznosti na sústavu SR a sústavu medzištátnu, 7.6 chrániť územné koridory a plochy pre vedenia a zariadenia vo výhľade po roku 2015: 7.6.1 rekonštrukciu medzištátneho vedenia ZVN 400 kV Varín - štátna hranica s ČR Nošovice na 2x 400 kV, 7.7 podporovať rozvoj plynofikácie územia kraja, chrániť koridory existujúcich a navrhovaných plynovodov a plynárenských zariadení, 7.13 vytvárať priaznivé podmienky na intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike, 7.15 znižovať energetickú náročnosť objektov (budov) z hľadiska tepelných strát. Z bodu 8 - v oblasti odpadového hospodárstva 8.1 zabezpečiť postupnú sanáciu a rekultiváciu nevyhovujúcich skládok odpadov a starých enviromentálnych záťaží do roku 2015, 8.4 zneškodňovanie nevyužitých komunálnych odpadov riešiť prednostne na zabezpečených regionálnych skládkach odpadov obcí, určených v ÚPD, Z časti 3.2. Verejnoprospešné stavby Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto Z bodu 2 - dopravné stavby 2.1 stavby cestnej dopravy : 2.1.2 diaľnica D3 v kompletnej trase, diaľničné križovatky a privádzače, sprievodné komunikácie I/11 a I/12, 2.1.4 rýchlostná cesta R5 v kompletnej trase, privádzač a sprievodná komunikácia I/11, 2.2 stavby železničnej a intermodálnej dopravy : 2.2.3 modernizácia železničnej trate č. 127 v úseku Žilina - Krásno nad Kysucou - Čadca štátna hranica SR/ČR, Z bodu 3 - technická infraštruktúra 3.1 vodohospodárske stavby : 3.1.2 skupinové vodovody pre zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a s nimi súvisiace stavby: v) rekonštrukcie a rozšírenia verejných vodovodov v obciach, 3.1.11 preventívne protipovodňové opatrenia v povodiach drobných tokov, 3.4

Stavby na zneškodňovanie, využívanie a spracovanie odpadov : 3.4.2 stavby a zariadenia na zneškodňovanie, dotrieďovanie, kompostovanie a recykláciu odpadov

Upozornenie !!! Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb je možné podľa §108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č.103/1990 Zb., zákona č.262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.136/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.199/1995 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.286/1996 Z.z., zákona č.229/1997 Z.z., zákona č.175/1999 Z.z., zákona č.237/2000 Z.z., zákona č.416/2001 Z.z., zákona č.553/2001 Z.z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.217/2002 Z.z. pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť, alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.


17


B.3

ZÁKLADNÉ DEMOGRAFICKÉ, PREDPOKLADY OBCE

SOCIÁLNE

A

EKONOMICKÉ

B.3.1

OBYVATEĽSTVO, EKONOMICKÉ AKTIVITY, ZAMESTNANOSŤ

ROZVOJOVÉ

B.3.1.1 DEMOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA Retrospektívne údaje zo sčítaní rok sčítania 1869 1880 1890 1900 1910 1921 1930 1950 1961 1970 1980 1991 2001

Obyvatelia 1 247 1 254 1 418 1 592 1 700 1 729 2 115 2 288 3 217 3 660 3 661 3 164 3 382

domy . 214 224 280 300 330 382 450 561 690 792 760 756

Stav trvale bývajúceho obyvateľstva na konci obdobia (osoba) 2001 Spolu 3349 Muži 1674 Ženy 1675

2002 3390 1682 1708

2003 3430 1709 1721

2004 3467 1734 1733

2005 3490 1752 1738

2006 3497 1768 1729

2007 3452 1748 1704

2008 3472 1754 1718

2009 3480 1763 1717

2010 3509 1774 1735

2011 3577 1821 1756

2012 3594 1826 1768

2013 3583 1817 1766

2014 3560 1808 1752

Obyvateľstvo podľa pohlavia a materinského jazyka Materinský jazyk

Pohlavie muži Ženy

Svrčinovec Slovenský Rómsky Rusínsky Český Nemecký Poľský Jidiš Iný Nezistený Spolu

1 692 8 1 12 1 1 1 3 103 1 822

1 681 11 0 10 0 0 0 2 57 1 761

Spolu

3 373 19 1 22 1 1 1 5 160 3 583

Obyvateľstvo podľa pohlavia a náboženského vyznania Náboženské vyznanie Svrčinovec Rímskokatolícka cirkev Gréckokatolícka cirkev Pravoslávna cirkev Evanjelická cirkev augsburského vyznania Evanjelická cirkev metodistická Apoštolská cirkev Cirkev adventistov siedmeho dňa Kresťanské zbory Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia Bez vyznania Iné Nezistené Spolu

Muži 1 633 2 1 2 2 4 0 7 1 38 3 129 1 822

Ženy 1 654 1 0 1 2 3 2 8 3 18 1 68 1 761


Spolu 3 287 3 1 3 4 7 2 15 4 56 4 197 3 583

18


Obyvateľstvo podľa pohlavia a stupňa najvyššieho dosiahnutého vzdelania Najvyššie dosiahnuté vzdelanie

Pohlavie muži ženy

Spolu

Svrčinovec Základné Učňovské (bez maturity) Stredné odborné (bez maturity) Úplné stredné učňovské (s maturitou) Úplné stredné odborné (s maturitou) Úplné stredné všeobecné Vyššie odborné vzdelanie Vysokoškolské bakalárske Vysokoškolské magisterské, inžinierske, doktorské Vysokoškolské doktorandské Vysokoškolské spolu Študijny prírodné vedy Odbor technické vedy a náuky I (baníctvo, hutníctvo, strojárstvo, informatika a VT, elektrotech., tech. chémia, potravinárstvo) technické vedy a náuky II (textilná v.,sprac.kože,dreva, plastov, v.hud.nástrojov, archit., staveb.,dopr.,pošty,telekom.,automatiz., špec. odb.) poľnohospodársko-lesnícke a veterinárne vedy a náuky Zdravotníctvo spoločenské vedy, náuky a služby I (filozof.,ekon.,polit. a práv.vedy, ekonomika a manaž., obchod a služby,SŠ- OA, HA, praktická š.,učeb.odb.) spoločenské vedy, náuky a služby II (histor.,filolog.,pedag. a psych.vedy, publicistika a informácie, telových.,učiteľstvo, SŠ gym.) vedy a náuky o kultúre a umení vojenské a bezpečnostné vedy a náuky Nezistený Bez školského vzdelania Nezistené Úhrn

246 364 303 74 263 33 6 20 73 7 100 6 28

428 195 199 42 293 57 15 42 87 6 135 1 9

674 559 502 116 556 90 21 62 160 13 235 7 37

7

11

18

6 3 21

4 8 26

10 11 47

21

63

84

1 3 4 350 83 1 822

4 0 9 322 75 1 761

5 3 13 672 158 3 583

Obyvateľstvo podľa pohlavia a národnosti Národnosť Svrčinovec Slovenská Maďarská Rómska Česká Nemecká Poľská Iná Nezistená Spolu

Muži

Ženy

Spolu

1 696 0 8 14 1 1 1 101 1 822

1 680 1 11 12 0 0 2 55 1 761

3 376 1 19 26 1 1 3 156 3 583

B.3.1.2 VEKOVÁ ŠTRUKTÚRA OBYVATEĽSTVA Stav trvale bývajúceho obyvateľstva k 31.12. Spolu 4 roky alebo menej Od 5 do 9 rokov Od 10 do 14 rokov Od 15 do

2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu Spolu 3372 3390 3430 3467 3490 3497 3452 3472 3480 3509 3577 3594 3583 3560 233

212

227

224

230

215

205

193

182

181

177

185

166

155

279

296

273

265

249

236

211

222

226

229

211

207

197

191

265

267

286

291

293

281

290

271

260

250

246

226

238

229

234

227

230

243

250

276

274

288

294

296

303

311

285

277


19

Ing. arch. Peter Nezval, autorizovaný architekt, M.Šinského 7, 010 07 Žilina, ateliér : Žitná 13, 010 01 Žilina ČAO: 0261 AA, IČO: 35652268, DIČ: 1022424953, mob.: 0903 370818, e-mail : [email protected] 19 rokov Od 20 do 24 rokov Od 25 do 29 rokov Od 30 do 34 rokov Od 35 do 39 rokov Od 40 do 44 rokov Od 45 do 49 rokov Od 50 do 54 rokov Od 55 do 59 rokov Od 60 do 64 rokov Od 65 do 69 rokov Od 70 do 74 rokov Od 75 do 79 rokov Od 80 do 84 rokov Od 85 do 89 rokov Od 90 do 94 rokov Od 95 do 99 rokov 2 rokov alebo menej Od 3 do 5 rokov Od 6 do 14 rokov Od 15 do 18 rokov 18 rokov alebo viac 50 rokov alebo viac 85 rokov alebo viac Nula rokov Od 1 do 4 rokov 14 rokov alebo menej Od 15 do 64 rokov 65 rokov alebo viac

241

251

241

240

232

240

232

233

244

253

287

282

299

312

301

296

296

278

273

255

246

250

244

237

231

234

232

237

268

283

299

316

324

307

294

282

270

262

261

259

247

233

233

245

258

256

268

283

288

301

309

319

308

316

305

282

198

192

193

217

234

242

246

258

256

263

281

285

301

318

187

183

179

184

185

214

214

212

226

239

251

253

267

259

216

218

225

218

203

189

187

183

188

191

224

220

216

240

194

197

195

191

205

205

208

213

212

198

182

190

190

193

154

156

158

166

166

174

182

176

174

186

190

193

202

194

115

113

124

125

130

138

141

144

149

153

159

156

151

153

110

101

98

101

99

95

95

101

102

112

118

124

124

125

82

82

69

72

68

75

72

76

78

72

74

73

75

73

37

46

51

49

50

41

38

38

40

39

48

54

60

59

21

20

22

20

17

18

17

21

17

19

17

17

17

21

4

5

5

10

12

11

9

8

8

7

8

8

10

7

0

0

1

1

2

2

3

2

1

3

1

1

1

2

133

122

141

137

144

123

105

105

108

111

103

102

93

94

157

151

129

137

125

139

135

142

120

112

106

118

112

104

487

502

516

506

503

470

466

439

440

437

425

398

396

377

176

179

189

197

207

224

221

235

243

227

249

242

221

221

2467

2476

2501

2533

2562

2594

2578

2602

2638

2671

2763

2797

2818

2827

933

938

948

953

952

948

952

962

969

980

1021

1036

1046

1067

25

25

28

31

31

31

29

31

26

29

26

26

28

30

50

35

55

48

44

33

32

38

36

35

34

37

29

31

183

177

172

176

186

182

173

155

146

146

143

148

137

124

777

775

786

780

772

732

706

686

668

660

634

618

601

575

2226

2248

2274

2309

2340

2385

2371

2396

2417

2444

2518

2543

2544

2545

369

367

370

378

378

380

375

390

395

405

425

433

438

440

Obyvateľstvo podľa pohlavia, rodinného stavu a veku Obyvateľstvo % úhrn

Nezistené

Ovdovené

Rozvedené

Vydaté

spolu

Nezistení

Ovdovení

Slobodné

Ženy

Rozvedení

Ženatí

spolu

Vek

Slobodní

Muži

Svrčinovec 0–2

54

54

0

0

0

0

59

59

0

0

0

0

113

3,2

3–4

36

36

0

0

0

0

33

33

0

0

0

0

69

1,9

5

23

23

0

0

0

0

16

16

0

0

0

0

39

1,1


20

Ing. arch. Peter Nezval, autorizovaný architekt, M.Šinského 7, 010 07 Žilina, ateliér : Žitná 13, 010 01 Žilina ČAO: 0261 AA, IČO: 35652268, DIČ: 1022424953, mob.: 0903 370818, e-mail : [email protected] 6–9

94

94

0

0

0

0

90

90

0

0

0

0

184

5,1

138

138

0

0

0

0

121

121

0

0

0

0

259

7,2

15

21

21

0

0

0

0

33

33

0

0

0

0

54

1,5

16 – 17

53

53

0

0

0

0

68

68

0

0

0

0

121

3,4

18 – 19

57

57

0

0

0

0

62

60

2

0

0

0

119

3,3

20 – 24

146

134

6

1

0

5

128

104

16

0

0

8

274

7,6

25 – 29

131

92

28

2

0

9

109

41

61

1

0

6

240

6,7

30 – 34

147

53

76

3

0

15

124

15

93

6

0

10

271

7,6

35 – 39

167

42

95

11

0

19

146

15

112

15

1

3

313

8,7

40 – 44

157

28

91

12

0

26

118

9

92

11

2

4

275

7,7

45 – 49

147

33

90

12

1

11

97

7

68

9

6

7

244

6,8

50 – 54

113

25

69

8

2

9

100

6

67

13

8

6

213

5,9

55 – 59

103

12

77

11

3

0

91

2

66

6

17

0

194

5,4

60 – 64

92

7

73

7

5

0

100

1

67

4

28

0

192

5,4

65 – 69

56

1

47

3

5

0

90

1

53

3

33

0

146

4,1

70 – 74

49

2

40

1

6

0

72

2

30

3

37

0

121

3,4

75 – 79

23

2

15

1

5

0

49

1

11

3

34

0

72

2,0

80 – 84

11

0

8

0

2

1

32

0

2

2

27

1

43

1,2

4

0

0

0

4

0

22

2

1

0

19

0

26

0,7

0

0

0

1

0,0

76 212

45

3 583

100,0

10 – 14

85 + Nezistený

0

0

0

0

0

0

1

1

0

1 822

907

715

72

33

95

1 761

687

741

0–5

113

113

0

0

0

0

108

108

0

0

0

0

221

6,2

6 – 14

232

232

0

0

0

0

211

211

0

0

0

0

443

12,4

1 334

557

605

67

11

94

1 176

361

644

65

62

44

2 510

70,1

143

5

110

5

22

1

265

6

97

11 150

1

408

11,4

Spolu

Produktívny Poproduktívny

B.3.1.3 EKONOMICKY AKTÍVNE OBYVATEĽSTVO A ZAMESTNANOSŤ Obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa postavenia v zamestnaní, veku a pohlavia Vek, pohlavie Zamestn.

Svrčinovec 15 – 19 muži ženy spolu 20 – 24 muži ženy spolu 25 – 29 muži ženy spolu 30 – 34 muži ženy spolu 35 – 39 muži ženy spolu 40 – 44 muži

4 4 8 57 46 103 76 53 129 83 57 140 76 84 160 77

Postavenie v zamestnaní podnikatelia členovia vypomáhajúci družstiev (neplatení) so bez členovia zamestn. zamestn. domácností v rodinných podnikoch 0 0 0 1 0 1 3 0 3 1 1 2 5 2 7 5

0 0 0 8 2 10 15 2 17 22 10 32 33 9 42 19

1 0 1 0 0 0 0 0 0 1 0 1 0 0 0 0


Ekonomicky aktívni ostatní a nezistení spolu

0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 1 1 0 0 0 2

6 5 11 52 30 82 25 18 43 27 16 43 37 21 58 33

11 9 20 118 78 196 119 73 192 134 85 219 151 116 267 136

21


ženy spolu 45 – 49 muži ženy spolu 50 – 54 muži ženy spolu 55 – 59 muži ženy spolu 60 – 64 muži ženy spolu 65+ muži ženy spolu Nezistený muži ženy spolu Úhrn muži ženy spolu % Z obyvateľstva v produktívnom veku podiel ekonomicky aktívnych Muži Ženy Spolu Z obyvateľstva v poproduktívnom veku podiel ekonomicky aktívnych

83 160 77 65 142 46 62 108 48 22 70 9 3 12 0 1 1 0 0 0 553 480 1 033 62,9

0 5 1 1 2 3 1 4 1 1 2 0 1 1 0 0 0 0 0 0 20 7 27 1,6

4 23 17 3 20 14 3 17 6 1 7 1 1 2 0 0 0 0 0 0 135 35 170 10,3

0 0 0 0 0 0 2 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 2 2 4 0,2

1 3 1 1 2 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 0 3 3 6 0,4

18 51 29 13 42 24 16 40 14 10 24 5 1 6 1 2 3 0 0 0 253 150 403 24,5

106 242 125 83 208 87 84 171 69 34 103 15 6 21 1 3 4 0 0 0 966 677 1 643 100,0

-

-

-

-

-

-

72,3 57,3 65,3 1,0

Obyvateľstvo ekonomicky aktívne podľa pohlavia, dochádzky do zamestnania a odvetvia ekonomickej činnosti Odvetvie ekonomickej činnosti muži Svrčinovec Pestovanie plodín a chov zvierat, poľovníctvo a služby s tým súvisiace Lesníctvo a ťažba dreva Ťažba uhlia a lignitu Dobývanie kovových rúd Iná ťažba a dobývanie Výroba potravín Výroba nápojov Výroba textilu Výroba odevov Výroba kože a kožených výrobkov Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva a

Ženy

Ekonomicky aktívne osoby spolu z toho dochádza do zamestnania

33

19

52

31

11 16 1 3 11 2 2 20 3 14

3 0 0 0 30 0 8 36 2 4

14 16 1 3 41 2 10 56 5 18

10 15 1 2 32 2 9 48 4 11


22


korku okrem nábytku; výroba predmetov zo slamy a prúteného materiálu Výroba papiera a papierových výrobkov Tlač a reprodukcia záznamových médií Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov Výroba chemikálií a chemických produktov Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov Výroba výrobkov z gumy a plastu Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov Výroba a spracovanie kovov Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov Výroba elektrických zariadení Výroba strojov a zariadení i. n. Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov Výroba ostatných dopravných prostriedkov Výroba nábytku Iná výroba Oprava a inštalácia strojov a prístrojov Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu Zber, úprava a dodávka vody Zber, spracúvanie a likvidácia odpadov; recyklácia materiálov Výstavba budov Inžinierske stavby Špecializované stavebné práce Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov Veľkoobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov Maloobchod okrem motorových vozidiel a motocyklov Pozemná doprava a doprava potrubím Skladové a pomocné činnosti v doprave Poštové služby a služby kuriérov Ubytovanie Činnosti reštaurácií a pohostinstiev Nakladateľské činnosti Výroba filmov, videozáznamov a televíznych programov, príprava a zverejňovanie zvukových nahrávok Činnosti pre rozhlasové a televízne vysielanie Telekomunikácie Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby Informačné služby Finančné služby, okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia Činnosti v oblasti nehnuteľností Právne a účtovnícke činnosti Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia

4 3 1 4 0

1 0 1 0 1

5 3 2 4 1

4 2 0 2 1

9 7

0 6

9 13

5 9

22 30

6 8

28 38

18 28

9

11

20

15

6 71 29 3 6 3 12 6

3 6 19 0 1 11 5 1

9 77 48 3 7 14 17 7

5 67 40 0 5 13 15 5

4 2

2 0

6 2

6 2

43 17 96 9

5 5 10 2

48 22 106 11

32 17 90 10

31

31

62

46

48

90

138

105

50 16 3 3 9 2 1

14 1 9 11 19 2 0

64 17 12 14 28 4 1

56 15 10 12 18 3 1

1 3 2

0 0 3

1 3 5

1 3 4

1 7

2 10

3 17

1 13

1

1

2

2

3 6 6 3

5 3 6 1

8 9 12 4

8 7 8 2


23


Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy Vedecký výskum a vývoj Reklama a prieskum trhu Ostatné odborné, vedecké a technické činnosti Veterinárne činnosti Prenájom a lízing Sprostredkovanie práce Činnosti cestovných agentúr, rezervačné služby cestovných kancelárií a súvisiace činnosti Bezpečnostné a pátracie služby Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie Vzdelávanie Zdravotníctvo Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť) Sociálna práca bez ubytovania Činnosti knižníc, archívov, múzeí a ostatných kultúrnych zariadení Činnosti herní a stávkových kancelárií Športové, zábavné a rekreačné činnosti Činnosti členských organizácií Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti Ostatné osobné služby Zamestnávateľ v zahraničí Nezistené Spolu

4

4

8

6

2 0 1 1 1 0 0

1 1 1 0 1 1 1

3 1 2 1 2 1 1

2 0 2 1 1 1 1

8 0

5 4

13 4

9 2

2

2

4

4

61

45

106

96

34 13 6

66 43 8

100 56 14

84 46 12

2 2

10 4

12 6

7 4

0 1 7 2

2 1 4 2

2 2 11 4

2 2 10 4

2 3 106 966

6 2 49 677

8 5 155 1 643

8 5 96 1 276

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 mala obec 3577 trvalo bývajúcich obyvateľov. K 31.12.2013 mala obec 3583 obyvateľov. Základné údaje o obyvateľstve obce Svrčinovec podľa údajov k 31.12.2013 Počet trvalo bývajúcich obyvateľov

Veková štruktúra obyvateľov Podľa metodiky EU

Muži

Ženy

Celkom

Predproduktívny vek

1822 50,85 %

1761 49,15 %

3583 100 %

665 18,56 %

Produktívny vek 2510 70,05 %

Poproduktívny vek 408 11,39 %

Index vitality = Počet obyvateľov v predproduktívnom veku : počet obyvateľov v poproduktívnom veku x 100 = 665 : 408 . 100 = 163. Na základe výpočtu indexu vitality je zrejmé, že obec má progresívny typ populácie, ktorá je schopná narastať prirodzenou menou. Priemerný vek obyvateľov je 36,71 roka Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1991 – 2013 podľa údajov k 1.1.jednotlivých rokov: Rok Počet obyvateľov Prírastok / úbytok Index rastu

1991 3164 100

1996 3141 -23 99,3

2001 3349 +208 105,8

2006 3497 +148 110,5

2011 3577 +80 113,1

2013 3583 +6 113,2

Do zastavaných území sú v ÚPN-O začlenené navrhované obytné plochy, plochy občianskej a rekreačnej vybavenosti. Tie negatívne neovplyvnia ani v jednom z navrhovaných priestorov krajinnoestetické hodnoty územia. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

24


Navrhovaná urbanistická štruktúra kladie dôraz na skompaktnenie územia v jeho jednotlivých miestnych častiach a zachovanie merítka zástavby – typického vidieckeho sídla. Pre neurbanizované územie s PP (orná pôda, pasienky, kosné lúky) a LPF (lesy) stanovil – odporúčal krajinno-ekologický plán (KEP) optimálne podmienky využívania územia, ktoré boli premietnuté do riešenia ÚPN-O Svrčinovec. V KEP bol tiež kladený dôraz na zachovanie a obnovenie krajinno-estetických hodnôt katastrálneho územia obce, hlavne v súvislosti s priemetom požiadaviek legislatívnej ochrany prírody, a tiež lokálnych opatrení (napr. doprovodná zeleň vodných tokov, vodné ekosystémy a pod.). B.3.2

BYTOVÝ FOND, POŽIADAVKY NA BYTOVÝ FOND

B.3.2.1 BYTOVÝ FOND Počet domov podľa formy vlastníctva domu v ZSJ, SODB 2011

Bordžovci Svrčinovec Škradné Kullovci Liščákovci Matiaškovci Privarčakovci Purašovci

10

1 1 4

0 0 0 0 0 0 0 0

spolu

nezistená

iná

kombinácia vlastníkov

3

zahraničný vlastník

1

24 468 47 14 23 58 9 71

cirkev

iná právnická osoba

obec

2600020 2600110 2600370 2600450 2600610 2600700 2600960 2601000

ZSJ

štát

ZSJ_ID

fyzická osoba

Forma vlastníctva domu

12 36 51 533 6 53 6 20 3 26 14 73 3 13 11 86

Počet bytov podľa obývanosti bytu v ZSJ, SODB 2011

ZSJ_ID

Obývanosť bytu z toho nezistená Neobývaný obývanosť

ZSJ obývaný

2600020 2600110 2600370 2600450 2600610 2600700 2600960 2601000

Bordžovci Svrčinovec Škradné Kullovci Liščákovci Matiaškovci Privarčakovci Purašovci

27 674 57 15 30 77 13 102

6 26 1 7 3 5 3 8

spolu 2 1 2

35 701 60 22 33 86 16 110

3

Hospodáriace domácnosti v obciach SR podľa počtu členov, SODB 2011 KOD_OBEC

OBEC

509493

Svrčinovec

1

2

3

4

5

6+

191

213

156

207

148

123

Spolu 1 038

Hospodáriace domácnosti podľa počtu revidovaných cenzových domácností v obciach SR, SODB 2011 KOD_OBEC

OBEC

1

2

3+

Spolu

509493

Svrčinovec

944

88

6

1 038


25


Revidované cenzové domácnosti v obciach SR podľa počtu členov, SODB 2011 KOD_OBEC 509493

OBEC Svrčinovec

1

2

3

4

5

6+

Spolu

253

256

181

217

142

90

1 139

Revidované cenzové domácnosti v obciach SR podľa typu domácnosti, SODB 2011 Typ cenzovej domácnosti

OBEC

Svrčinovec

úplná rodina bez závislých detí 310

úplná rodina so závislými deťmi 359

Neúplná rodina bez závislých detí 88

neúplná rodina so závislými deťmi

Spolu viacčlenná domácnosť nerodinná jednotlivca domácnosť

74

55

253

1 139

Počet domov podľa počtu bytov v dome v ZSJ, SODB 2011 ZSJ Bordžovci Svrčinovec Škradné Kullovci Liščákovci Matiaškovci Privarčakovci Purašovci

1 35 392 47 18 20 61 10 63

2

3

123 5 2 5 11 3 22

7 1 1 1 1

Počet bytov v dome 4 5+ 0 5 0 0 0 0 0 0

nezistený 1 6

Spolu 36 533 53 20 26 73 13 86

Počet domov podľa typu domu v ZSJ, SODB 2011 ZSJ Bordžovci Svrčinovec Škradné Kullovci Liščákovci Matiaškovci Privarčakovci Purašovci

B.3.2.2

Rodinný 32 516 53 20 26 73 13 86

bytový 5

Typ domu ostatné 0 3 0 0 0 0 0 0

nezistený

Spolu

4 9

36 533 53 20 26 73 13 86

POŽIADAVKY NA BYTOVÝ FOND

Podľa sčítania obyvateľstva, bytov a domov v r. 2011 bolo v obci Svrčinovec 1143 bytov, z toho 1050 trvalo obývaných a 93 neobývaných. Z celkového počtu 1143 bytov v obci bolo 1056 bytov v rodinných domoch a 87 v bytových domoch. Stav bytového fondu a úrovne bývania je podľa jednotlivých ukazovateľov na porovnateľnej úrovni ako celoslovenský priemer. Priemerná obložnosť bytov je 3,41 obyvateľa na byt. V návrhovom období je možné predpokladať odpad bytového fondu v počte cca 50 bytov hlavne z dôvodu ich nevyhovujúceho technického stavu, resp zmenou využívania na rekreačné účely. Pôjde v prvom rade o staršie rodinné domy prevažne na okraji zastavaného územia a v miestnych častiach Zatky, Potok a Závršie. Počet trvalo obývaných bytov podľa údajov v r. 2011 .................................................................. 1050 Odpad bytového fondu do r. 2030 ................................................................................................. 50 Zostatok súčasného bytového fondu v r. 2030 ........................................................................... 1000 Potreba bytov v r. 2030 pri obložnosti 3,0 ...............................................................................1230-1330 Potreba bytov v r. 2030 pri obložnosti 3,2 ...............................................................................1160-1250 Potreba výstavby nových bytov do r. 2030 pri obložnosti 3,0 ................................................... 230-330 Potreba výstavby nových bytov do r. 2030 pri obložnosti 3,2 ................................................... 160-250 Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

26


Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že s ohľadom na predpokladaný demografický vývoj a odpad súčasného bytového fondu, bude potrebné v návrhovom období vytvoriť podmienky pre výstavbu cca 160 až 330 bytov, predovšetkým v rámci IBV, prípadne aj v nízko podlažnej HBV. S ohľadom na stupeň a podrobnosť spracovania obstarávanej ÚPD je však uvedený počet nových bytov potrebné považovať len za smerný. B.3.3

NÁVRH RIEŠENIA BYTOVÉHO FONDU A OBYVATEĽOV

Návrh lokalít s rozvojom bytového fondu vyplynul z prirodzeného krajinno-priestorového a urbanistického členenia územia obce, ktoré čiastočne reprezentuje pôvodný systém osídlenia (výstavba osád v tzv. „pľacoch“). V návrhovom období je možné predpokladať odpad bytového fondu v počte 50 bytov, z toho väčšina z dôvodu zmeny funkcie obytnej na rekreačnú. Pôjde v prvom rade o staršie jednotraktové rodinné domy na úzkych pozemkoch, bez možnosti podstatného rozšírenia, ktoré svojim dispozičným riešením nemôžu plnohodnotne spĺňať nároky na trvalé bývanie, na rekreačné účely však vyhovujú. Tieto sa budú nachádzať v odľahlejších častiach zastavaných území, hlavne v miestnych častiach Zatky, Závršie a Potok. Návrh riešenia bytového fondu a obyvateľov akceptuje požiadavky vyplývajúce zo schváleného zadania pre ÚPN-O svrčinovec. V uvedených údajoch sú uvedené počty zahŕňajúce byty na nových navrhovaných plochách a v súčasnosti ešte nezastavaných plochách riešených a schválených v pôvodnom ÚPN-SÚ Svrčinovec. Navrhujeme: Byty -

Počet trvalo obývaných bytov v r. 2001 1050 Odpad bytového fondu do r. 2030 50 Zostatok súčasného bytového fondu 1000 Návrh výstavby nových bytov do r. 2030 240 (alt. B 228) Z toho bytov v IBV 234 (alt. B 222) v HBV 6 (len v nadstavbe KD) Celkový počet bytov do r. 2030 1240 (alt. B 1228) V Zadaní pre ÚPN-O Svrčinovec bola uvedená celková potreba bytov 230 - 330 pri obložnosti 3,0, 160-250 pri obložnosti 3,2. V návrhu ÚPN-O uvažujeme s návrhom nových 240 bytov (alt.B 228), t.j. v súlade so schváleným zadaním ÚPN-O Svrčinovec. Obyvateľstvo súčasný počet obyvateľov (údaj 2013) 3583 navrhovaný počet obyvateľov pri obl. 3,2 ob./byt (k roku 2030) 3968 predpokladaný prírastok obyvateľov (k roku 2030) 385 V Zadaní pre ÚPN-O Svrčinovec je uvedený predpokladaný počet obyvateľov k návrhovému roku 2030, 3700 až 4000 obyvateľov. Uvažovaný počet navrhovaný počet obyvateľov je v súlade so schváleným zadaním ÚPN-O Svrčinovec B.4

RIEŠENIE ZÁUJMOVÉHO ÚZEMIA A ŠIRŠIE VZŤAHY DOKUMENTUJÚCE ZAČLENENIE RIEŠENEJ OBCE DO SYSTÉMU OSÍDLENIA

B.4.1

ŠIRŠIE VZŤAHY

B.4.1.1 Funkcia a poloha obce v sídelnej štruktúre Obec Svrčinovec sa nachádza v severovýchodnej časti okresu Čadca, v priamom susedstve okresného mesta, v jeho suburbánnom pásme. Severný okraj katastrálneho územia tvorí zároveň štátnu hranicu medzi Slovenskou a Českou republikou. Obec leží na žilinsko-kysuckej rozvojovej osi prvého stupňa v príhraničnom území styku troch štátov: SR, ČR a PR. Má výhodnú polohu z hľadiska dopravných koridorov, čo sa však na druhej strane odráža na zníženej kvalite životného prostredia. Leží v trase multimodálnych koridorov č. Va a VI. Územím obce vedú trasy ciest I. triedy I/11 a I/12, trasa medzinárodnej dvojkoľajnej elektrifikovanej železničnej trate č. 127 Žilina – Mosty u Jablunkova a jednokoľajná elektrifikovaná železničná trať č. 129 Čadca – Zwardoň. Riešeným územím sú navrhované trasy diaľnice D3 (už vo výstavbe) a rýchlostnej komunikácie R5 (spracovaná DÚR).


27


Obec je elektrifikovaná, plynofikovaná s distribučnou STL sieťou, má vybudovaný verejný vodovod so zdrojom pitnej vody a vodojemom na vlastnom území a čiastočne vybudovanú verejnú splaškovú kanalizáciu. V obci je verejné osvetlenie a miestny rozhlas. Riešené územie leží na rozhraní Jablunkovského Medzihoria a Kysuckých Beskýd. Hydrologicky patrí do povodia Čierňanky. Územie obce prechádza od mierne teplej klimatickej oblasti do mierne chladnej klimatickej oblasti, s priemernou januárovou teplotou -5,0 °C a priemernou júlovou teplotou 16,0 °C. Stred obce sa nachádza vo výške 432 m n. m. V štruktúre osídlenia bude obec Svrčinovec plniť predovšetkým funkciu bývania a rekreácie miestneho významu v priamej väzbe na okresné mesto Čadca. B.4.1.2 Vzájomná poloha obce a vymedzených špecifických území a ochranných pásiem určených osobitnými predpismi Ochrana prírody a krajiny Chránené územia národnej siete CHÚ Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny legislatívnou formou zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, vytvorenie podmienok na trvalé udržanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a udržanie ekologickej stability. Vymedzuje územnú a druhovú ochranu a ochranu drevín. Územnou ochranou prírody sa v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v legislatívne vymedzenom území v druhom až piatom stupni ochrany. Veľkoplošné ani maloplošné chránené územia sa v riešenom území nenachádzajú. Na území v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny platí 1. stupeň územnej ochrany. Najbližšie územie so zvýšeným stupňom ochrany je chránená krajinná oblasť CHKO Kysuce. Účelom vyhlásenia je ochrana a zveľaďovanie prírody, prírodných hodnôt a krajiny s rozptýleným osídlením. Pozostáva z dvoch samostatných častí - východnú časť tvoria Kysucké Beskydy a Kysucké vrchy, západnú tvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravskosliezske Beskydy. Riešené územie obce Svrčinovec sa nachádza medzi týmito časťami. Chránené územia európskej siete Natura 2000 Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území: - chránené vtáčie územia (CHVÚ), - územia európskeho významu (SKUEV). Hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. V katastrálnom území Svrčinovec sa nenachádzajú územia európskeho významu, ani chránenené vtáčie územia. Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov Chránená vodohospodárska oblasť (§ 31 zákona č.364/2004 Z.z. vodný zákon) Nariadením vlády SSR č. 13/87 bola vyhlásená Chránená vodohospodárska oblasť (CHVO) Beskydy a Javorníky. Ide o územie, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd. Do CHVO Beskydy a Javorníky spadá celé katastrálne územie obce Svrčinovec. Ochranné pásma vodárenských zdrojov (§ 32 zákona č.364/2004 Z.z.) V katastrálnom území Svrčinovec sa nachádzajú ochranné pásma (OP) I. stupňa a II. stupňa delené na vnútorné a vonkajšie, vodného zdroja studne a vrty HSV1, HSV3, HSV4 a HG1, vyhlásené ONV OPLVH Čadca, rozhodnutím č.j. PLVH – 993/88/M zo dňa 04.10.1988. B.4.1.3 Existujúce a navrhované nadradené trasy a zariadenia dopravy, produktovodov, energetiky, spojov a väzba obce na ne Základnú kostru cestnej dopravy v riešenom území tvorí cesta I. triedy I/11, ktorá prechádza zastavaným územím obce v smere Čadca – Svrčinovec - hranice SR/ČR. Od nej sa na území obce odpája I. triedy I/12, ktorá prechádza zastavaným územím obce v smere Svrčinovec - Čierne – hranice SR/PR. Územím obce vedú navrhované trasy diaľnice D3 v smere Čadca – hranice SR/PR


28


a rýchlostnej cesty R5 v smere Čadca – hranice SR/ČR. Hromadnú dopravu osôb zabezpečuje predovšetkým SAD a.s. Žilina prostredníctvom viacerých prímestských liniek. Územím obce vedie medzinárodná trasa dvojkoľajnej elektrifikovanej železničnej trate č. 127 Žilina – Mosty u Jablunkova a jednokoľajná elektrifikovaná železničná trať č. 126 Čadca – Zwardoň. Trať č. 127 bude modernizovaná a pri tejto investícii dôjde v dvoch polohách v k.ú obce k smerovým úpravám (trať 127 - navrhovaná modernizácia so smerovými úpravmi pre zvýšenie rýchlosti). Trasa trate č.129 je smerovo stabilizovaná, výhľadovo sa uvažuje s jej zdvojkoľajnením (trať 129 - vytvorenie územnej rezervy pre zdvojkoľajnenie). V zastavanom území obce sa nachádzajú železničné zastávky na obidvoch uvedených tratiach. Zásobovanie pitnou vodou v katastri obce Svrčinovec je súčasťou nadradeného skupinového vodovodu Čadca, ktorého súčasťou je aj vodný zdroj (studne vrty) v obci. Riešeným územím prechádza privádzač vody SKV DN 300 HDPE v správe a majetku SEVAK a. s. Žilina. V obci je čiastočne vybudovaná verejná splašková kanalizácia v správe SEVAK a.s. Žilina. Riešeným územím prechádza kanalizačný zberač DN 300 PVC, ktorým sú splaškové vody odvádzané do ČOV Čadca. Riešeným územím prechádza nadzemné elektrické vedenie VVN 2x110 kV. Do doby schválenia Zmeny a Doplnku č.4 bola v platnom ÚPN VÚC Žilinský kraj pri západnom okraji k.ú. Svrčinovec na území mesta Čadca vedená navrhovaná trasa rekonštrukcie ZVN 400 kV Varín – hranica SR/ČR – Nošovice na 2x400 kV. V uvedenom dokumente bola predmetná rekonštrukcia zaradená do verejnoprospešných stavieb. Schválením Zmeny a Doplnku č.4 bola uvedená stavba vypustená z etapy návrhu a preradená do etapy výhľad a zároveň bola táto rekonštrukcia vypustená aj zo zoznamu VPS. Jej výhľadový koridor bol vo výkresovej časti posunutý východne do k.ú. Svrčinovec avšak bez toho, aby táto nová trasa bola záväzne stanovená v ÚPN VÚC ŽK. Zásobovanie riešeného územia obce elektrickou energiou je zabezpečované po 22 kV VN linkách prostredníctvom distribučných transformačných staníc. Trafostanice sú na 22 kV sieť pripojené zemnými káblami a vzdušnými VN prípojkami. Sekundárna sieť je čiastočne prevedená vzdušným rozvodom po betónových stĺpoch, čiastočne káblovou NN sieťou uloženou v zemi. Vonkajšie osvetlenie je riešené výbojkovými osvetľovacími zdrojmi osadenými na betónových stĺpoch vzdušnej NN siete. Obec Svrčinovec je zásobovaná zemným plynom prostredníctvom STL distribučnej siete. Obec má decentralizovaný systém zásobovania teplom. Poštová prevádzka v obci patrí pod Regionálne poštové centrum Žilina (RPC), ktoré je priamo riadené ústredím Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica. Podľa súčasnej štruktúry ST a.s. územie obce Svrčinovec patrí do Regionálneho centra sieťovej infraštruktúry Žilina (RCSI ZA). Podľa nového usporiadania územie obce sa nachádza v primárnej oblasti (SO) Žilina. Miestna telefónna sieť v území obce je vybudovaná čiastočne káblami v zemi, čiastočne závesnými káblami. Riešeným územím prechádzajú trasy telekomunikačných káblov. Obec má vybudovaný miestny rozhlas a je pripojená na internet pevnou telekomunikačnou sieťou T- COM a ostatnými poskytovateľmi mobilnej telefónnej siete. B.4.1.4 Vyhodnotenie vzájomných vplyvov pozitívnych a negatívnych javov širšieho územia voči obci    

   

Pozitívne vplyvy a javy: doterajšia realizácia technickej a dopravnej infraštruktúry v dotykovom území s možnosťou na jej napojenie vrátane pripravovaných investícií v návrhu a vo výhľade, dostatočné disponibilné plochy pre rozvoj obce vo všetkých oblastiach funkčného využívania (bývanie, vybavenosť, rekreácia, prípadne výroba), čistota prírodného prostredia pozitívne vplývajúca na životné prostredie v urbanizovaných častiach územia, optimálna väzba a dostupnosť na okresné mesto Čadca s vybudovanou infraštruktúrou OV suplujúcou absentujúcu OV v obci. Negatívne vplyvy a javy: existencia zosuvných území na potencionálnych rozvojových plochách hlavne pre IBV vyžadujúce podmienené využitie častí územia podrobným geologickým prieskumom (plochy s potenciálnymi zosuvmi), uvažované trasovanie diaľnice D3 a rýchlostnej cesty R5 v dotyku so zastavaným územím obce s negatívnymi účinkami cestnej dopravy na životné prostredie v obci, trasovanie žel. trace č. 129 Čadca – Zvardoň s výhľadovým zdvojkoľajnením zastavaným územím obce. Absencia verejnej infraštruktúry vodného hospodárstva v odľahlých územiach v m.č. Zatky, Závršie a Potok. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

29


B.5

NÁVRH URBANISTICKEJ KONCEPCIE PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA

B.5.1

ZÁKLADNÁ KONCEPCIA USPORIADANIA

B.5.1.1 Súčasná krajinná štruktúra Súčasná krajinná štruktúra (SKŠ) odráža aktuálny stav využitia krajiny v záujmovom území. Hodnotí sa zastúpenie a plošná rozloha jednotlivých prvkov krajinnej štruktúry, ako aj ich charakter (prvky prírodné, človekom pozmenené, umelé). Súčasná krajinná štruktúra sa vyjadruje pomocou druhov pozemkov. Druhy pozemkov v k.ú.Svrčinovec Druh pozemku Orná pôda Záhrady TTP Lesné pozemky Vodná plocha Zastavané plochy a nádvoria Ostatné plochy Celková výmera k.ú

m2 1 026 730 325 716 6 349 222 5 698 957 207 793 1 408 136 719 975 15 736 529

Nezastavané plochy Lesné pozemky Lesné porasty v riešenom území zaberajú výmeru cca 569 ha, ide takmer výlučne o hospodárske lesy. Ochranné lesy sú vyhlásené na nepatrnej výmere 1,67 ha podľa písm. d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Lesné porasty tvoria prevažne ihličnaté a zmiešané lesy s dominantným výskytom smreka (86%). V súčasných porastoch sa zmenil vzájomný pomer zastúpenia hlavných drevín, v prospech smreka. Porasty si udržali vysokú produkčnú schopnosť, ale sú menej rezistentné voči biotickým (lykožrút, mykózy) aj abiotickým škodlivým činiteľom a abiotickému poškodeniu (vývraty, vymŕzanie porastov, polomy a pod.). Rozsiahle plochy lesa nie sú využívané v súlade s poznatkami o pôvodnej vegetácii, pri obnove sú aj v súčasnej dobe využívané stanovištne nevhodné, nepôvodné dreviny, najmä smrek, napriek tomu, že veľká časť nepôvodných smrekových monokultúr v území trpí imisiami a lykožrútovými a vetrovými kalamitami. V krajinnej štruktúre sú zreteľne vidieť tzv. kalamitné holiny, ktoré sa nachádzajú najmä na juhovýchode k.ú. Svrčinovec. Lúky a pasienky Lúky a pasienky majú v riešenom k.ú. Svrčinovec plošne významné zastúpenie, cca 635 ha. Na niektorých plochách s nižšou sklonitosťou sa využívajú intenzifikačné postupy, porasty nie sú ohrozené sukcesiou, lúky sa pravidelne kosia. Nelesná drevinová vegetácia je zastúpená v okrajových častiach, resp. na terénnych nerovnostiach. Extenzívne využívané sú lúky a pasienky v polohách s vyššou sklonitosťou. Tieto plochy majú vysoký podiel nelesnej drevinovej vegetácie, ktorá nadobúda až charakter plošných porastov. Na lúkach sa nachádzajú svahové prameniská s mokraďnou vegetáciu a časť pasienkov má charakter občasných zamokrených lokalít. Jedná sa o cenné biotopy, ktoré sú najviac ohrozené postupujúcou sukcesiou. Zmena svetelných pomerov zapríčiňuje ústup citlivých druhov. Nedostatok poľnohospodárskej pôdy v podmienkach Kysúc viedol k antropogénnej premene okolitých svahov. V minulosti orbou po vrstevnici a následným zberom kameňa a jeho ukladaním na hranách pozemkov sa vytvárali antropogénne terasy, ktoré kopírovali terén a umožňovali pestovanie základných plodín. Okraje sa spevňovali ovocnými drevinami, vysádzali sa najmä slivky, ale i liesky a iné dreviny. Toto usporiadanie umožňovalo využívanie aj pomerne strmých svahov a zabraňovalo splavovaniu ornice. Tak vznikla špecifická krajinná štruktúra. Orná pôda je neúrodná, preto väčšina kedysi využívaných plôch je opustená, vyvinuli sa na nej travinnobylinné porasty, ktoré sa postupne menia na porasty krovín a drevín. Druhové zloženie lúk a pasienkov sa mení v závislosti od mikrostanovištných podmienok (najmä expozícia a hydrický režim) a spôsobu využívania. Sú to trávinno-bylinné druhovo bohaté porasty s prevahou vysokosteblových, krmovinársky hodnotných tráv a bylín. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

30


Orná pôda Veľkoplošná orná pôda sa nevyskytuje. Maloplošne obhospodarovaná orná pôda tvorí políčka v okolí zastavaného územia, ktoré sú obhospodarované s rôznou intenzitou. Časť plôch je využívaná každoročne, časť plôch je vo forme úhoru. Málo sa využíva orná pôda na terasách, kde pôvodne využívané a orané terasy boli premenené postupne na lúky a previedli sa do TTP. Terasy sú najviac ohrozené zarastaním náletovými drevinami. Nelesná drevinová vegetácia (NDV) Kriačiny a spoločenstvá medzí a krovinných zárastov majú významné plošné rozšírenie. Plošná NDV je bohato zastúpená na nevyužívaných plochách, kde sú plochy NDV charakteru lesných porastov, alebo pôvodne dobre štruktúrovaných krovinových formácií, ktoré vplyvom absencie obhospodarovania plôch splývajú vypĺňaním plôch náletovými drevinami do veľkoplošných formácií. Nachádzajú sa na plochách priliehajúcich k lesu, na strmých stráňach, v okolí úvozov, strží a na hranách terások. Nevyužívaná poľnohospodárska pôda – úhory a zarastajúce trávne porasty sa postupne menia na plochy plošnej NDV prirodzeným samonáletom krov a drevín, kde sa už prakticky ponecháva voľný priebeh sukcesii, a postupne sa premení na les. Patria k prvkom súčasnej krajinnej štruktúry s významným plošným zastúpením. Významné plochy nelesnej drevinovej vegeácie predstavujú brehové porasty miestnych tokov, ktoré sú veľmi dobre vyvinuté. Sady a záhrady Vyskytujú sa v intraviláne v okolí rodinných domov, časť záhrad a sadov sa využíva na pestovanie plodín, časť už má len okrasný a rekreačný charakter. Vodné toky a plochy Najvýznamnejším vodným tokom v území je Čierňanka. V intraviláne má čiastočne regulované koryto na zamedzenie škodám v prípade vysokých stavov vody, tok je miestami perejnatý. Prítoky Čierňanky majú charakter podhorských tokov. Na hranici s k.ú. Čadca je vybudovaná vodná nádrž Svrčinovský rybník, ktorá slúži ako retenčná nádrž a na rybné hospodárenie. Zastavané plochy a nádvoria Plochy bývania a občianskej vybavenosti Pre obec Svrčinovec je charakteristická voľná reťazová kolonizačná zástavba. V intraviláne sídla hlavnej časti obce (Ústredie) prevláda obytná funkcia - pozemky rodinných domov. V strede obce je zreteľná koncentrácia zariadení občianskej vybavenosti. Plochy výroby sú sústredené do dvoch lokalít, a to pri centre a v severozápadnom cípe obce. Obec sa skladá z viacero osád tzv. pľacov (35), a to: Košariská, Kotlina, Na Bahne, Na Delnice, Na Pľačisko, Pod Bučky, Pod Grapy, Pod Hájku, Pod Valy, potôčky, Praženková, Rástočka, Škradné, U Blažkov, U Bordža, U Byrtusa, U Deja, U Fašankov, U Goriľov, U Janka, U Katraka, U Kubale, U Kullov, U Kyščákov, U Lašutov, U Liščákov, U Mešťanov, U Pydyšáka, U Privarčáka, V Potoku, U Purašov, U Strýčkov, U Točoňov, Za chrasť. Osady na odľahlých miestach majú kopaničiarsky charakter osídlenia, veľmi typický pre Kysuce. Na území obce Svrčinovec je lokalizovaná základná vybavenosť pre obyvateľov samotnej obce. V obci sa nachádza obecný úrad, pošta, knižnica, kultúrny dom, zdravotné stredisko s ambulanciami praktických lekárov, zubára, lekáreň, predajne potravinového i nepotravinového charakteru, pohostinstvo, hotel a iné služby. V obci sa nachádza materská škola a základná škola. Ku kultúrnym dominantám obce patrí predovšetkým modernistický r.k. kostol postavený na vyvýšenom mieste nad obcou. V obci sa nachádzajú nasledovné kultúrno - historické objekty (nie sú pamiatkovo chránené): kaplnka klasicistická z roku 1854 kostol rímsko-katolícky modernistický z roku 1937 pamätná tabuľa P. Jilemnického s bustou od J. Mazana z roku 1952. Rekreačné a športové plochy Športový areál sa nachádza v blízkosti centra na nábreží Čierňanky. Pre športové účely slúži ihrisko a telocvičňa pri ZŠ. V okolí obce sú vytvorené aj vhodné podmienky na cykloturistiku a bežecké lyžovanie. Kataster obce je atraktívny i ako poľovnícky revír. Pôvodný ÚPN-SÚ Svrčinovec riešil rozvoj športových plôch v polohe medzi pozemkami D3, Šlahorovým potokom a cestou I/11. Starší bytový fond v lokalitách Zatky, Závršie, Potok, vytvára dobré predpoklady pre individuálnu chalupnícku rekreáciu, tá sa zatiaľ výrazne nerozvinula. Územím katastra prechádzajú nadregionálna a regionálna cyklotrasa. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

31


Výrobné a priemyselné plochy Výroba predstavuje v sídle len doplnkovú funkciu v zásade je v súčasnosti sústredená do dvoch plôch a to: areál poľnohospodárskeho družstva a Svrčinovská mliekáreň (v súčasnosti mimo prevádzky). Na hranici katastra Svrčinovec a katastra Čadca je plánovaný PP (Priemyselný park) Čadca Podzávoz / Svrčinovec s riešením pripojenia dopravnej obsluhy a technickej infraštruktúry z k.ú Čadca. Roľnícke družstvo Čierne – Svrčinovec vzniklo ako nástupnícky subjekt Poľnohospodárskeho družstva Čierne v konkurze vo februári 2013. Družstvo v súčasnosti hospodári na výmere 528,50 ha, z toho orná pôda 120,59 ha a trvalo trávnaté porasty 407,91 ha. V rastlinnej výrobe sa družstvo zameriava hlavne na dopestovanie krmív pre vlastnú potrebu. Družstvo k dnešnému dňu chová: hovädzí dobytok, brojlerové kurčatá, ovce a kozy. Družstvo využíva hospodársky dvor vo Svrčinovci formou prenájmu od PD Čierne v konkurze. Na hospodárskom dvore vo Svrčinovci je v zimných mesiacoch ustajnený dobytok celkom 289 kusov. V letných mesiacoch je dobytok pasený v elektrických ohradníkoch tak, aby bolo čo možno najefektívnejšie využitie poľnohospodárskej pôdy. Predpokladaný cieľový stav pre ustajnenie v rámci Svrčinovca je celkom okolo 400 kusov dobytka mäsového typu. Pre ustajnenie v zimných mesiacoch je plánované využívať areál hospodárskeho dvora na Svrčinovci, ako aj maštaľ pre sezónne ustajnenie na Závrší. V letných mesiacoch bude dobytok voľne na paši v rámci obce v závislosti od výdatnosti paše a ročného obdobia. V obci Svrčinovec družstvo neplánuje umiestniť chov iných zvierat. Cestná infraštruktúra Katastrálnym územím obce prechádzajú cesty prvej triedy:  I/11 v trase – št. hranica SR/ČR – Svrčinovec - Čadca  I/12 v trase – križovatka s I/11 Svrčinovec - Čierne V území prebieha výstavba diaľnice D3 úsek Svrčinovec – Skalité, vrátane diaľničného tunela Svrčinovec. V súčasnosti sa začala realizácia výstavby diaľnice D3 v úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec. Ďalej sa pripravuje výstavba rýchlostnej cesty R5 Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR v štádiu zabezpečovania podkladov pre vydanie územného rozhodnutia. Železničná infraštruktúra Katastrálnym územím obce prechádzajú dve železničné trate:  Jednokoľajová elektrifikovaná železničná trať č. 129 Čadca – Zwardoň  Dvojkoľajová elektrifikovaná železničná trať č. 127 Žilina – Mosty u Jablunkova. Obe trate sú stabilizované, pripravuje sa výhľadovo ich modernizácia, smerová zmena trasovania sa uvažuje pri trati č.127. Vzdušné vedenia technickej infraštruktúry Koridory diaľkových elektrických vedení vyžadujú rozľahlé prieseky v lesoch a majú negatívny dopad na krajinný obraz. Územím prechádza medzištátne elektrické vedenie ZVN 400 kV, vedenie 2x 100 kV a pripravuje sa realizácia nového koridoru 2x400 kV Varín -št. hranice SR/ČR (Nošovice). Zásobovanie obce elektrickou energiou sa prevádza po 22 kV odbočnom vedení prevedeného z linky č. 233 – Čadca Skalité. VN vedenie prechádza východným okrajom obce, na ktoré trafostanice sú pripojované vzdušnými VN prípojkami. Z odbočného vedenia Čadca – Skalité sú napojené trafostanice T 1, T 3, T 5 a T 6. Z trasy Čadca –Makov je napojená T 8. Z odbočného VN vedenia Svrčinovec – colnica sú pripojené trafostanice T 2, T 4, T 7 a z VN odbočky Čadečka – Škradné sú pripojené T 9, T 10. B.5.1.2 Urbanistické členenie územia Obec Svrčinovec prirodzene spadá do obvodu okresného mesta Čadca - z hľadiska centier osídlenia podľa ÚPN-VÚC ŽK centrum druhej skupiny s nadregionálnym až celoštátnym významom. Obec sa nachádza na sídelnej osi celoštátneho významu, ktorú tvoria mestá a obce ležiace v údolí rieky Kysuca - na významnej sídelnej rozvojovej osi 1. stupňa (Žilina – Čadca – hranica s SR/ČR). Svrčinovec patrí medzi obce s nie úplne vyváženou polyfunkčnou štruktúrou a málo diverzifikovanou ekonomickou základňou. Katastrálne územie je členené na nasledovné priestorovo a funkčne homogénne jednotky: A. Zastavané územia a priľahlé rozvojové plochy pozostávajúce s územia s prevahou obytnej funkcie.


32


B. C.

Koridory nadradenej dopravnej infraštruktúry Poľnohospodárska a lesná krajina

A -

Svrčinovec, zastavané územia a priľahlé rozvojové plochy: A1 - m.č. (miestna časť) Ústredie - hlavné obytné územie v údolí rieky Čierňanka medzi k.ú. Čadca a k.ú Čierne zložené z nasledovných jednotiek ozn. v grafickej časti: A.1.1 - územie urbanistickej jednotky zložené z pôvodných osád – Mišovci, Katrakovci, U Cyprichov, Jurištovci, Vajdíkovci. A.1.2 - územie urbanistickej jednotky zložené z pôvodných osád Matiaškovci a U Blažkov. A.1.3 - územie pôvodnej osady Pod grapami. A.1.4 - územie pôvodnej osady Pod hájkou. A.1.5 - územie Priemyselného Parku (PP) Čadca – Podzávoz / Svrčinovec. A.1.6 - územie Poľnohospodárskeho Družstva (PD) Čierne – Svrčinovec. A.1.7 - územie hlavného športového areálu. A.1.8 - územie nového športového a rekreačného areálu. A.1.9 - územie nového rekreačného areálu Svrčinovský rybník. A.1.10 - cintoríny (súčasný, nový). A.1.11 - koridor vodných tokov Čierňanky a Šlahorovho potoka. A2 -

m.č. Zatky – obytné územie v údolí Šlahorovho potoka a jeho prítokov v severozápadnej časti k.ú obce v kontakte s k.ú. Mosty u Jablunkova (Česká republika) ozn. v grafickej časti. A2.1 - územie urbanistickej jednotky zložené z pôvodných osád – Byrtusovci, U Kupkov, U Purášov a U Privarčáka. A.2.2 - územie pôvodnej osady Kullovci. A.2.3 - územie pôvodnej osady Pod bučkami. A.2.4 - územie pôvodnej osady Pod valmi.

A3 -

m.č. Závršie – obytné územie v údolí Závršianskeho potoka - prítoku Čadečky v juhovýchodnej časti k.ú obce medzi k.ú. Čadca a k.ú. Čierne ozn. v grafickej časti. A.3.1 - územie pôvodnej osady Dejová. A.3.2 - územie urbanistickej jednotky zložené z pôvodných osád – U Liščákov a U Mešťanov.

A4 -

m.č. Potok – obytné územie v údolí vodného toku Potoka - prítoku Čadečky v juhovýchodnom cípe k.ú obce medzi k.ú. Čadca a k.ú. Čierne ozn. v grafickej časti. A.4.1 - územie urbanistickej jednotky zložené z pôvodných osád – Kupkovci a Bordžovci.

B -

Svrčinovec, koridory nadradenej dopravnej infraštruktúry: B1 - koridor diaľnice D3 v úseku hranica k.ú Čadca – križovatka D3/R5 B2 - koridor diaľnice D3 v úseku hranica križovatka D3/R5 – hranica k.ú. Čierne B3 - spoločný koridor rýchlostnej cesty R5, žel. trate č. 127 v úseku od križovatky D3/R5 – hranica SR/ČR. B4 - spoločný koridor žel. tratí č. 127 a č.129 a koridor v úseku od hranice k.ú Čadca križovatka D3/R5. B5 - koridor žel. trate č. 129 v zastavanom území obce, m.č. Ústredie. B6 - úseky koridoru cesty I/11 v zastavanom území m.č. Ústredie a m.č. Zatky. B7 - úseky koridoru cesty I/12 v zastavanom m.č. Ústredie a mimo zastavaného územia po hranicu s k.ú Čierne.

C -

Svrčinovec, poľnohospodárska a lesná krajina: C1 - juhozápadný segment krajiny spadajúci Jablunkovského Medziholia vymedzený diaľnicou D3 v úseku hranica k.ú Čadca – križovatka D3/R5, žel. traťou 127, k.ú Mosty u Jablunkova (ČR) a k.ú. Čadca. C2 - severozápadný segment krajiny spadajúci do Jablunkovského Medziholia vymedzený cestou I/11 so zast. územím m.č. Zatky, diaľnicou D3 v úseku hranica križovatka D3/R5, žel. traťou 127, k.ú Čierne a k.ú. Mosty u Jablunkova (ČR). C3 - juhovýchodný segment krajiny spadajúci do Stredných Beskýd vymedzený cestou I/12 so zast. územím m.č. Ústredie, k.ú Čierne a k.ú. Čadca v okolí m.č. Závršie a m.č. Potok. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

33


Zastavané územia a priľahlé rozvojové plochy pozostávajúce s územia.

-

Do týchto území zaraďujeme nasledovné funkčné plochy: Plochy bývania a občianskej vybavenosti Rekreačné a športové plochy Výrobné a priemyselné plochy Sady a záhrady

Do týchto území zaraďujeme nasledovné urbanistické celky ktoré ÚPN-O člení na nasledovné miestne časti: miestna časť Ústredie - ťažisková časť sídla s výstavbou popri Čierňanke medzi hranicami katastrov Čadca a Čierneho. Do tohto územia zaraďujeme nasledovné ZSJ podľa delenia štaristického úradu SR (základné sídelné jednotky podľa delenia štatistického úradu SR): - Svrčinovec, - Matiaškovci. Do tejto miestnej časti spadajú územia ozn. v grafickej časti na mapovom podklade – Mišovci, Katrakovci, U Cyprichov, Jurištovci, Vajdikovci, Matiaškovci, Pod grapami, Pod hájkou. 1.

miestna časť Zatky - časť obce v dotyku so štátnou hranicou ČR. Do tohto územia zaraďujeme nasledovné ZSJ: - Kullovci, - Privarčákovci, - Purašovci. Do tejto miestnej časti spadajú územia ozn. v grafickej časti na mapovom podklade – U Purášov, U Privarčáka, U Kupkov, Byrtusovci, Kulovci, Pod bučkami, Pod Valmi. 2.

miestna časť Závršie - samostatná časť obce s prístupom cez obec Čadečka. Do tohto územia zaraďujeme nasledovné ZSJ: - Škradné, - Liščákovci. Do tejto miestnej časti spadajú územia ozn. v grafickej časti na mapovom podklade – Dejová, U Liščákov, U Mešťanov. 3.

miestna časť Potok - samostatná časť obce s prístupom cez obec Čadečka. Do tohto územia zaraďujeme nasledovné ZSJ. - Bordžovci. Do tejto miestnej časti spadajú územia ozn. v grafickej časti na mapovom podklade – Kupkovci, Bordžovci. 4.

V súčasnosti sa v obci v miestnej časti Zatky nachádza zariadenie vyššej vybavenosti celoštátneho významu – colnica pred hraničným prechodom SR/ČR. Vlastnú zástavbu možno v centrálnej časti (Ústredie) charakterizovať ako súvislú, pomerne kompaktnú. Prevažne sa nachádza v údolnej nive na obidvoch brehoch rieky Čierňanka a prechádzajú ňou cesty I/11 a I/12. Menšie samostatné časti sa nachádzajú mimo tohto územia a ide o miestnu časť Zatky ku ktorej možno priradiť aj osadu U Slováka, ďalej Závršie a Potok prístupné cez Čadečku (k.ú Čadca). V týchto samostatných častiach (osadách) evidujeme skôr nesúvislú výstavbu a je tu čitatelná pôvodná zástavba v tzv. pľacoch. Súčasná zástavba vychádza z disponibility morfológie územia, nakoľko je sústredená v členitej morfológii terénu do údolí okolo vodných tokov. Nepriaznivo pôsobí umiestnenie nadradenej dopravy v priestorovej charakteristike územia v miestnej časti Ústredie. Hlavne v polohách medzi žel traťou č.127 a dialnicou D3 a západne od dialnice D3. Základom urbanistickej kompozície sídla je jeho líniová (historická) os sledujúca hlavnú obslužnú komunikáciu cestu I/11 s rozvíjajúcim sa centrom pri tejto ceste v polohe s obecným úradom, ZŠ a pôvodným kultúrnym domom. Za kompozičnú dominantu je nutné považovať r.k. kostol sv. Cyrila a Metoda. Do kompozície obce výrazne vstupuje v súčasnosti rozostavaný viadukt na budovanej dialnici D3. Obec by mala naďalej posilňovať svoj vidiecky charakter, reprezentovaný samostatne stojacimi objektami pôvodných rodinných domov, vychádzajúc zo skompaktňovania existujúcich štruktúr zastavaného celku v pôvodnom „drobnom“ merítku a štruktúre vychádzajúcej z pôvodnej parcelácie. Zachoval by sa tak hodnotný krajinotvorný výraz v priestoroch umiestnenia Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

34


urbanizovaných častí a celkov vo vysoko hodnotnom prírodnom krajinnom celku. Obec by si mala tiež zachovať svoj podhorský charakter. Koridory nadradenej dopravnej infraštruktúry Koridory nadradenej dopravnej infraštruktúry zahŕňajú nasledovné plochy cestnej dopravy a železničnej dopravy:  Plochy cesty I/11 v trase – št. hranica SR/ČR – Svrčinovec - Čadca.  Plochy cesty I/12 v trase – križovatka s I/11 Svrčinovec – Čierne.  Plochy diaľnice D3 vo výstavbe Svrčinovec – Skalité, v príprave výstavby v úseku Čadca Bukov – Svrčinovec.  Plochy rýchlostnej cesty R5 Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR, v štádiu zabezpečovania podkladov pre vydanie územného rozhodnutia.  Plochy jednokoľajovej elektrifikovanej železničnej trate č. 129 Čadca – Zwardoň (s územnou rezervou pre zdvojkoľajnenie).  Plochy dvojkoľajovej elektrifikovanej železničnej trate č. 127 Žilina – Mosty u Jablunkova (vrátane plôch súvisiacich s pripravovanou modernizáciou). Poľnohospodárska a lesná krajina      B.5.2

Plochy zahŕňajú nasledovné dielčie územia: Plochy lesných pozemkov (hospodárske lesy a ochranné lesy) Plochy PP evidované ako lúky a pasienky Plochy PP evidované ako orná pôda Plochy nelesnej drevinovej vegetácie Plochy vodných tokov a vodných plôch FUNKČNÉ ČLENENIE A ORGANIZÁCIA ÚZEMIA

Bývanie Rozhodujúcou plošne sa rozvíjajúcou funkciou je v obci obytná reprezentovaná predovšetkým individuálnou bytovou výstavbou (IBV) ktorá sa uplatňuje vo všetkých priestorových jednotkách. Tú v tejto funkcii dopĺňa v Ústredí hromadná bytová výstavba (HBV) reprezentovaná nízkopodlažnými formami. Navrhujeme ďalší rozvoj obytnej funkcie predovšetkým vo forme IBV v rámci existujúceho zastavaného územia vo všetkých miestnych častiach. Občianska vybavenosť V obci sa nachádza pomerne diverzifikovaná občianska vybavenosť ktorú reprezentuje obecný úrad, matrika, rímskokatolícky kostol, rímskokatolícky farský úrad, združenie vlastníkov lesov a poľnohospodárskej pôdy Svrčinovec, materská škola so štyrmi triedami, základná škola pre 1. – 9. ročník s telocvičňou a školskou družinou, obecná knižnica, kultúrny dom, športový areál s futbalovým a hokejbalovým ihriskom a tenisovými kurtmi, zdravotné stredisko s ambulanciami pediatra a zubného lekára, lekáreň, niekoľko predajní potravinárskeho, zmiešaného a nepotravinárskeho tovaru, motorest Európa, viacero pohostinských zariadení, niekoľko prevádzok nevýrobných služieb, čerpacie stanice PHM, cintorín, dom smútku a hasičská zbrojnica. Umiestňovanie ďalšej vybavenosti je riešené predovšetkým intenzifikáciou súčasných plôch, v rámci obytného územia a v menšej miere na nových vymedzených plochách. ÚPN-O rieši nový cintorín, domov sociálnych služieb (U Duši), absenciu zariadení rekreácie cestovného ruchu, tiež rozvoj športových plôch a verejných rekreačných plôch (pri Svrčinovskom rybníku). ÚPN-O akceptuje navrhovaný (schválený) nový športový areál a občiansku vybavenosť v pôvodnom ÚPN- SÚ. Vybudovaní odstavných parkovacích stání v súvislosti s touto výstavbou výrazne pomôže riešiť problém, ktorým sú súčasné absentujúce parkovacie plochy pri cintoríne. Výroba V súčasnej dobe takmer polovicu výmery k.ú. tvorí poľnohospodárska pôda s výraznou prevahou TTP. V katastrálnom území Svrčinovec pôsobí Poľnohospodárske družstvo Čierne (PD). Na území obce sa nachádza hospodársky dvor PD. Poľnohospodárska výroba na území obce je zameraná predovšetkým na obhospodarovanie lúk a pasienkov a na živočíšnu výrobu. PD bude naďalej plniť súčasné postavenie v portfóliu výroby v obci.


35


Obecný úrad v zámeroch uvažuje s umiestnením zberného dvora, v ÚPN-O je plocha navrhovaná v dotyku s hospodárskym dvorom PD a pre prevádzkového dvora v polohe budúceho zrušeného úseku cesty I/11 (za viaduktom v smere na miestnu časť Zatky). Lesy tvoria približne tretinu výmery katastrálneho územia obce. Lesy na riešenom území sú zaradené prevažne medzi hospodárske lesy. Hospodárenie v lesoch zaradených do LHC Čadca vykonáva viacero subjektov. Priemyselná výroba bola v minulosti zastúpená Svrčinovskou mliekárňou, ktorá však v súčasnosti už nie je v prevádzke (plochy pre umiestnenie prípadnej náhradnej výroby na existujúcej plocha mliekárne však zachovávame). V obci je niekoľko malých prevádzok v oblasti výroby a výrobných služieb umiestnených v kontakte s obytným územím. Optimálne by bolo pre rozvoj výroby v obci obnovenie prevádzky Svrčinovskej mliekárne. Nové výrobné prevádzky budú umiestnené v priemyselnom parku Čadca (Podzávoz) – Svrčinovec, ktorého plochy zasahujú do k.ú. obce na jeho južnom okraji (2,4920 ha). Rekreácia Prírodné zázemie obce vytvára dobré predpoklady pre rozvoj rekreácie vo vidieckom prostredí spojenej s relaxačnými aktivitami, najmä v oblasti pešej turistiky, cykloturistiky príp. iných letných či zimných aktivít. Pre rozvoj rekreácie sa ako vhodné javia okolie Svrčinovského rybníka, územie v miestnych častiach Zatky, Závršie, Potok, v okolí Šlahorovho potoka, územie pozdĺž Čierňanky na severvýchodnom okraji obce pri hranici s k.ú. Čierne a prípadne iné vhodné lokality. V ÚPN-O vytvárame podmienky aj pre etablovanie ďalších rekreačných zariadení vo viazanom CR vo forme rekreačných chalúp a rekreačných rodinných domov. Ich umiestňovanie bude riešené v dvoch rovinách, a to: - využívaním prevažne starších RD na rekreačné účely (cca 50 objektov) - umiestnením nových individuálnych rekreačných objektov v dotyku s existujúcou zástavbou na nových plochách prevažne v okrajových častiach obce (m.č. Zatky, Závršie a Potok) Poloha obce pri hraniciach troch štátov vytvára do budúcnosti predpoklady aj pre rozvoj cestovného ruchu. V tejto súvislosti je riešené umiestnenie nového rekreačného areálu Svrčinovský rybník s umiestnením rekreačných plôch (penzión/hotel s cca 50-timi lôžkami) a rekreačných území (rekreačné plochy bez zástavby – zeleň s parkovou úpravou, ihriská). B.6

NÁVRH FUNKČNÉHO VYUŽÍVANIA ÚZEMIA OBCE

B.6.1

VŠEOBECNE

Obec Svrčinovec má hlavne predpoklady pre rozvoj bývania (IBV), v menšej miere individuálnej rekreácie, zariadení cestovného ruchu, s hospodárskym zázemím v nezávadnom priemysle a v poľnohospodárskej živočíšnej a rastlinnej výrobe a v lesnom hospodárstve. V súčasnosti i v budúcnosti možno obec charakterizovať ako samostatné sídlo – typické vidiecke osídlenie podhorského typu, s predpokladom pre rozvoj obytnej a rekreačnej funkcie a hospodárskej základne založenej na nezávadnej priemyselnej a poľnohospodárskej výrobe s umiestneným hospodárskeho dvora živočíšnej a rastlinnej výroby a lesnom hospodárstve. V území katastra obce sa čiastočne uplatňuje ochrana prírody a krajiny (biokoridory, genofondové lokality). Navrhované funkčné využitie obce je zrejmé z výkresu č.2 – Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou riešenia a VPS, v M 1:10 000. V intraviláne a v extraviláne (za súčasnou hranicou zastavaného územia) prevláda návrh na využitie územia obytnou funkciou, s prislúchajúcimi funkciami základného občianskeho vybavenia a tiež s menšími plochami pre rozvoj priemyslu a podnikateľských aktivít. Návrh riešenia funkčného využitia vychádza zo súčasného stavu a rozvojových zámerov, pri rešpektovaní obmedzení, vyplývajúcich z návrhu vyšších územníckych dokumentov (ÚPN-VÚC ŽK a jeho Zmien a doplnkov), ochranných pásiem, ekologických a krajinnoochranárskych požiadaviek (RÚSES, KEP, NATURA), morfológie terénu a ďalších vstupov, či relevantných obmedzení v snahe o optimálne a vyvážené využitie územia. B.6.2

ROZVOJ OBYTNEJ FUNKCIE

Rozvoj obytnej funkcie je navrhnutý v náväznosti na súčasné obytné plochy. Je to funkcia, ktorá predstavuje ťažiskový rozvoj v návrhu ÚPN-O. Rozvoj tejto funkcie je riešený v dvoch rovinách:  na vytypovaných ucelených plochách v priamej väzbe na súčasnú výstavbu,  dostavbou v prielukách existujúcej štruktúry.


36


Navrhované obytné plochy prispejú ku skompaktneniu sídla, hlavne v jeho okrajových polohách. Rozsah navrhovaného riešenia tejto funkcie hlavne vyplynul z veľmi vysokého záujmu o výstavbu IBV v obci, z demografického trendu, predpokladaného zníženia obložnosti bytov (na cca 3,2 obyv./byt), úbytku starého bytového fondu, respektíve jeho zmeny funkčného využívania na rekreačné účely a občiansku vybavenosť (cca 50 objektov). Taktiež predpoklad rozvoja obytnej funkcie v obci vychádza z atraktivity polohy obce voči okolitým krajinno-estetickým danostiam a voči blízkemu okresnému mestu Čadca. Obec Svrčinovec má predpoklady stať sa jeho „obytným satelitom“ s atraktívnym obytným a životným prostredím. Navrhované rozvojové plochy sú tiež determinované optimálnymi podmienkami dostupu na vybudovanú a do realizácie pripravovanú technickú infraštruktúru (min. podmieňujúce investície). Návrhovým rokom je rok 2030. Okrem navrhovaných plôch pre bytovú výstavbu (IBV) je v riešení uvažované aj s výhľadovými plochami (po roku 2030). V návrhu ÚPN-O je smerne navrhovaných nových 240 b.j. z toho 234 vrámci IBV a 6 b.j. v rámci HBV (alternatívne nových 228 b.j. z toho 222 vrámci IBV a 6 b.j. v rámci HBV). V navrhovaných obytných plochách predpokladáme a pripúšťame zmiešané obytno-rekreačné využitie, hlavne v pôvodnej najstaršej obytnej výstavbe, kde môže dochádzať k postupnej prestavbe staršieho už aj často nevyužívaného bytového fondu na súkromné rekreačné objekty chalúp a víkendových rodinných domov. V rámci IBV tiež pripúšťame polyfunkčné využívanie umiestňovaním neprevládajúcich prevádzok remeselnej výroby a služieb bez hygienicky negatívneho zaťaženia okolitého obytného územia. Pri takomto polyfunkčnom využití by mali prevládať funkcie a služby v súvislosti s rozvojom rekreácie, turizmu a cestovného ruchu. Koncepcia a zásady rozvoja obytnej funkcie v obci:  v súvislosti s predpokladanou potrebou bytového fondu riešiť v návrhovom období výstavbu cca 240 nových bytov predovšetkým v rámci individuálnej bytovej výstavby, HBV riešime len s vytvorením podmienok pre prípadnú nadstavbu kultúrneho domu,  s ohľadom na stupeň spracovávanej ÚPD je nutné považovať navrhovaný počet bytových jednotiek len za smerný pričom do návrhu zaraďiť bytové jednotky na nových rozvojových plochách a ešte nezastavaných plochách riešených v pôvodnom ÚPN-SÚ,  v súčasne zastavanom území obce využívať prieluky a ďalšie voľné plochy vhodné pre potreby bývania formou IBV,  ďalšie plochy pre rozvoj funkcie bývania v rodinných domoch riešiť v dotyku so súčasným zastavaným územím obce,  v rámci novonavrhovaných plôch bývania riešiť novú komunikačnú sieť s možnosťou obojstrannej zástavby, spolu s inžinierskymi sieťami. B.6.3

ROZVOJ VÝROBNEJ FUNKCIE

Súčasná hospodárska základňa zodpovedá postaveniu sídla ako typického vidieckeho sídla, orientovaného v histórii kontinuálne na remeslá a poľnohospodársku rastlinnú a pôvodne aj živočíšnu výrobu. Pri ďalšom rozvoji obce uvažujeme so vznikom nezávadných výrobných prevádzok a podnikateľských aktivít v intenzívnej forme vo vymedzenom území. Pripúšťame umiestnenie aj malej remeselnej výroby a nezávadných výrobných služieb v rámci existujúcich a navrhovaných obytných a rekreačných území v súvislosti s predpokladaným rozvojom agroturistiky. Prevádzku hospodárskeho dvora poľnohospodárskej živočíšnej výroby považujeme za stabilizovanú. Najvýraznejšie sa však bude naďalej rozvíjať výrobná funkcia v oblasti priemyselnej nezávadnej výroby a podnikateľských aktivít (prevzaté územie v lokalite Podzávoz vo väzbe na PP Čadca – Svrčinovec) riešené v pôvodnom doplnku č.1 ÚPN-SÚ, pre ktoré má obec najväčšie predpoklady z hľadiska optimálnej polohy v dostupnosti dopravnej infraštruktúry cestnej i železničnej dopravy (žel. vlečka). Tá bude výhradne riešená z k.ú. mesta Čadca. Koncepcia a zásady rozvoja výrobnej funkcie:  poľnohospodársku výrobu orientovať na rastlinnú výrobu, zameranú na obhospodarovanie TTP a tiež na živočíšnu výrobu,  pri ustajnení hospodárskych zvierat rešpektovať obytné územie obce, vrátane jeho nárokov na životné prostredie,  pri vykonávaní hospodárskej činnosti v lesoch rešpektovať platný PSOL pre LHC Čadca  plochy výroby obmedziť na vymedzené územie schváleného priemyselného parku Čadca – Svrčinovec v lokalite Podzávoz, ktoré čiastočne zasahuje do územia obce a na územie bývalej Svrčinovskej mliekárne,


37


    B.6.4

na uvedených plochách výroby neumiestňovať plochy priemyslu, výroby a skladového hospodárstva, ktoré by svojimi nárokmi na dopravu a hlukom, vibráciami, zápachom, prašnosťou či produkciou škodlivých látok mohli nevhodne ovplyvniť kvalitu bývania v obci, okrem uvedených schválených a existujúcich lokalít neuvažovať s návrhom nových plôch pre rozvoj funkcie výroby na území obce z dôvodu potreby ochrany životného a obytného prostredia, drobné nezávadné prevádzky výrobných služieb charakteru živností je možné situovať v aj obytnom území za podmienky, že negatívne neovplyvnia životné prostredie, vo väzbe na plochy výroby riešiť dostatočný počet parkovacích miest pre motorové vozidlá. ROZVOJ ZARIADENÍ OBČIANSKEHO VYBAVENIA, REKREÁCIE A CESTOVNÉHO RUCHU, TELOVÝCHOVNÝCH AKTIVÍT A ŠPORTOVÝCH PLÔCH

B.6.4.1 Všeobecne V súčasnosti je v obci len v nevyhnutnej základnej vybavenosti rozvinutá základňa zariadení občianskej vybavenosti. Tieto zariadenia sú umiestnené prevažne v centre - najstaršej časti obce. Táto základňa plne nezodpovedá potrebám a postaveniu obce ako rozvojového sídla na ležiaceho priamo na významnej celoštátnej rozvojovej osi Slovenska. Vyššia občianska vybavenosť je umiestnená v blízkom a optimálne dostupnom okresnom mesta Čadca. V koncepcii rozvoja ÚPN-O Svrčinovec uvažujeme so zachovaním súčasnej infraštruktúry a celkovým posiľnením zariadení občianskej vybavenosti obchodného charakteru, služieb, športu, sociálnych služieb a administratívy, a to predovšetkým umožnením stavebného rozvoja existujúcich zariadení a tiež zároveň absentujúcich, respektíve v súčasnosti neexistujúce zariadenia vyplývajúce zo schváleného zadania. Pri rozvoji občianskej vybavenosti akceptujeme nastavený a schválený rozvoj v pôvodnom ÚPN-SÚ Svrčinovec (nový športový areál s občianskou vybavenosťou). B.6.4.2 Rozvoj zariadení občianskej vybavenosti V obci sa nachádza Obecný úrad, matrika, rímskokatolícky kostol, rímskokatolícky farský úrad, Združenie vlastníkov lesov a poľnohospodárskej pôdy Svrčinovec, materská škola so štyrmi triedami, základná škola pre 1. –9. ročník s telocvičňou a školskou družinou, Obecná knižnica, Kultúrny dom, športový areál s futbalovým a hokejbalovým ihriskom a tenisovými kurtmi, Zdravotné stredisko s ambulanciami pediatra a zubného lekára, lekáreň, niekoľko predajní potravinárskeho, zmiešaného a nepotravinárskeho tovaru, motorest Európa, viacero pohostinských zariadení, niekoľko prevádzok nevýrobných služieb, čerpacia stanice PHM, cintorín, dom smútku a hasičská zbrojnica. Koncepcia a zásady rozvoja občianskej vybavenosti:  riešenie rozšírenia občianskej vybavenosti v rámci obytného územia obce v súvislosti s predpokladaným demografickým vývojom v návrhovom období do roku 2030,  situovanie navrhovanej občianskej vybavenosti situovať na území obce tak, aby bola zabezpečená jej primeraná dostupnosti pre všetkých obyvateľov obce,  v súvislosti s predpokladaným rozvojom obce vyhodnotenie súčasných kapacít predškolských a školských zariadení a v prípade potreby návrh ich rozšírenie tak, aby pokrývali potreby obce v návrhovom období,  Vytvorenie podmienok pre možnosť rozšírenia poskytovaných zdravotníckych služieb Zdravotného strediska v návrhovom období,  v súvislosti s predpokladaným demografickým vývojom v návrhovom období do roku 2030 komplexné riešenie sociálnych služieb v obci vrátane zariadenia pre seniorov,  komplexné riešenie potreby kultúry a spoločenského života v obci vrátane vytvorenia dostatočných priestorových podmienok pre túto oblasť života,  riešenie absencie ubytovacích zariadení voľného cestovného ruchu typu penzión a nedostatku zariadení verejného reštauračného stravovania,  riešenie chýbajúceho zariadenia občianskej vybavenosti predovšetkým v oblasti nevýrobných služieb, ale aj maloobchodu,  riešenie štruktúry navrhovanej občianskej vybavenosti vo vzťahu k potrebám rozvoja obytného územia a rekreácie v návrhovom roku 2030,  riešenie rozšírenia existujúceho obecného športového areálu o nové športoviská a plochy zelene,  riešenie možnosti rozšírenia hasičskej zbrojnice v návrhovom období,  riešenie rozšírenia existujúceho nového cintorína, resp. nového cintorína z dôvodu akútneho nedostatku nových hrobových miest,


38




riešenie dostatku plôch verejnej zelene a parkovísk pre motorové vozidlá na plochách občianskeho vybavenia.

B.6.4.3 Rozvoj zariadení rekreácie a cestovného ruchu Prírodné zázemie obce vytvára dobré predpoklady pre rozvoj rekreácie vo vidieckom prostredí spojenej s relaxačnými aktivitami, najmä v oblasti pešej turistiky, cykloturistiky príp. iných letných či zimných aktivít. Pre rozvoj rekreácie sa ako vhodné javia okolie Svrčinovského rybníka, územie s miestnych častí Zatky, Závršie a Potok, územie pozdĺž Čierňanky na východnom okraji obce pri hranici s k.ú. Čierne a lúky pri novom cintoríne, prípadne iné vhodné lokality. Poloha obce pri hraniciach troch štátov vytvára do budúcnosti predpoklady aj pre rozvoj cestovného ruchu. Koncepcia a zásady rozvoja zariadení rekreácie a cestovného ruchu:  z hľadiska typu rekreácie a cestovného ruchu v riešenom území uvažovanie s letnou a zimnou rekreáciou vo vidieckom prostredí miestneho významu,  návrh vychádzkových trás pre peších vo vyššie uvedených lokalitách v prírodnom prostredí a popri vodných tokoch,  pozdĺž vychádzkových trás na vhodných miestach umožnenie umiestnenia oddychových miest  riešenie nenáročných vychádzkových trás a oddychových miest aj okolo vodnej plochy Svrčinovského rybníka,  návrh bežeckých lyžiarskych turistických trás vo voľnej krajine,  okrem rozšírenia obecného športového areálu uvažovať s umiestnením nenáročných športových plôch aj na iných vhodných lokalitách,  návrh prírodného kúpaliska na vhodnom mieste,  návrh, v zastavanom území obce, alebo na jeho okraji obecného parku ako oddychového miesta so zeleňou, pešími chodníkmi, lavičkami a detskými ihriskami,  riešenie na území obce cyklotrás s prepojením do susedných sídiel tak, aby nekolidovali s vychádzkovými trasami pre peších,  v okrajových polohách osád uvažovať o možnosti využitia časti starších rodinných domov pre potreby chalupárskej rekreácie,  pre účely voľného cestovného ruchu umožniť výstavbu ubytovacieho a stravovacieho zariadenia typu penzión,  situovanie rekreačných zariadení tak, aby nerušili charakter okolitej zástavby a prírodnú scenériu krajiny,  pri lokalizácii rekreačných aktivít zohľadniť potreby a záujmy užívateľov poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov, poľovných a rybárskych revírov v riešenom území. V časti poľnohospodárskej krajiny, na ploche lúk a pasienkov a pozdĺž miestnych tokov umožňujeme územie využívať na nenáročné vychádzkové trasy, a tiež umiestniť oddychové miesta, pričom uvažujeme prevažne s využitím existujúcich poľných ciest. Čo sa týka prisídelnej každodennej rekreácie v súčasnosti občania využívajú priestory prírodného prostredia okolia skoro v celom rozptýlenom území hlavne na vychádzky a zber lesných plodín. Pre každodenné rekreačné využitie by bolo tiež optimálne zapojiť rieku Čierňanka do priestoru denného oddychovo-rekreačného využitia vybudovaním chodníkov s vytypovanými miestami na posedenie a malými športovo-rekreačnými ihriskami v súvzťahu so Svrčinovským rybníkom ako viacúčelovou vodnou nádržou. Pre takéto riešenie vytvárame v ÚPN-O podmienky. B.6.5

ROZVOJ PLÔCH ZELENE

Ťažiskovú zeleň v zastavanej časti obce budú naďalej tvoriť záhrady s prevažne úžitkovou vzrastlou zeleňou. Taktiež sa na zeleni priamo v obci vysoko podieľajú a naďalej budú podieľať lipy a ostatné dlhoveké stromy, ktoré sa v rozptyle nachádzajú v zastavanom území obce. Túto zeleň, spolu so zeleňou okolo potokov a vodných tokov (hlavne okolo rieky Čierňanka s prítokmi – hydrické biokoridory) je nutné v obci chrániť a naďalej zveľaďovať. Táto zeleň má významný pozitívny vplyv na životné prostredie obce. V rámci väčších areálov navrhovanej občianskej vybavenosti a zariadení športu a rekreácie bude nutné umiestňovať plochy zelene pre umiestnenie vzrastlých a dlhovekých stromov z autochtónnych druhov drevín. Taktiež počítame so zabudovaním verejnej zelene a ulíc budúcich nových zón IBV s uličnými stromoradiami vo verejných priestoroch. V centre obce navrhujeme umiestnenie obecného parku vo väzbe na objekt obecného úradu. Veľký význam v plochách verejnej zelene zaujme nábrežná zeleň brehov rieky Čierňanka a Šlahorovho potoka. Rieka Čierňanka preteká od severuvýchodu (od k.ú. Čierne) smerom na juh (po Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

39


k.ú Čadca) celým zastavaným územím obce. Tento významný prírodný prvok s brehovými porastami a nábrežnou verejnou zeleňou bude nutné chrániť a naďalej zveľaďovať. V súčasnosti evidujeme na nábreží atak umiestňovať na pobrežných pozemkoch výstavbu (garáže, sklady...). Tento trend je nevhodný. Šlahorov potok s pôvodnými brehovými porastami bol značne narušený výstavbou D3. V tejto súvislosti bude nutné riešiť jeho následnú revitalizáciu. Úsek medzi severným okrajom obce a viaduktom ostal zachovaný. ÚPN-O akceptuje jeho tok s brehovými porastami. Zeleň tvorí významný podiel v krajinných priestoroch katastra vo forme lesov a nelesnej vzrastlej vegetácie. V lesoch sa bude hospodáriť v zmysle schváleného LHP a odporúčaní KEP. Jedným z odporúčaní KEP-u je aj zveľaďovanie zelene – nelesnej vegetácie, situovanej hlavne pozdĺž vodných tokov. V území sa tiež nachádzajú genofondové lokality, ktoré je nutné v zmysle záväzných dokumentov ochrany prírody a krajiny chrániť a zachovať. B.6.6

NÁVRH ÚZEMIA PRE RIEŠENIE VO VÄČŠEJ PODROBNOSTI

Komplexné riešenie územného plánu obce, vzhľadom na jej veľkosť, je riešené v záujmovom území (celý kataster) v mierke 1:10 000 (výkres č.2 – Komplexný výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou a VPS). Výstavba v časti pôvodného územia a dotykových rozvojových plochách sa po schválení územného plánu obce môže riadiť priamo územným a stavebným konaním. Umiestňovaniu jednotlivých stavieb v území, v týchto rozvojových lokalitách však musí predchádzať projektová príprava (územné rozhodnutie a stavebné povolenie) podmieňujúcich stavieb – komunikácií a technickej infraštruktúry. B.6.7

NÁVRH OCHRANY KULTÚRNYCH HODNÔT

B.6.7.1 História obce, pamiatky a objekty pamiatkového záujmu na území obce Všeobecná kultúrno - historická charakteristika Názov obce, ktorá sa ako samostatná dedina spomína od roku 1658, bol podľa údajov v kronikách odvodený od okolitých hlbokých lesov, v ktorých svojov krásov vynikali vysoké svrčiny, podľa ktorých prví osadníci dedinu pomenovali. Svrčinovec tvoril v roku 1635 osadu chotára obce Krásno nad Kysucou. Osadu založili valasi Budatínskeho panstva na území panstva Strečno, ktorému patrila. V roku 1740 mala obec 18 daňovníkov, v roku 1784 mala 137 domov, 167 rodín a 951 obyvateľov. V roku 1828 to bolo už 165 domov a 1 558 obyvateľov.    

Názov obce sa v priebehu histórie niekoľkokrát zmenil: rok 1658 – Svrčinovec rok 1662 – Swrczinowecz rok 1712 – Szvrcsinovecz rok 1910 – Szvrcsinovec (maď. Fenyverszorosz)

Obec sa skladá z tzv. pľacov (35), a to: Košariská, Kotlina, Na Bahne, Na Delnice, Na Pľačisko, Pod Bučky, Pod Grapy, Pod Hájku, Pod Valy, Potôčky, Praženková, rástočka, Škradné, U Blažkov, U Bordža, U Byrtusa, U Deja, U Fašankov, U Goriľov, U Janka, U Katraka, U Kubale, U Kullov, U Kupkov, U Kyščákov, U Lašutov, U Liščákov, U Mešťanov, U Padyšáka, U Privarčáka, V Potoku, U Purašov, U Strýčkov, U Točoňov, Za Chrasť. Centrum obce leží v nadmorskej výške 440 m.n.m. v chotári medzi 430 – 636 m.n.m. Najvyšším bodom osídlenej časti obce je Pod Bučkami – 637 m.n.m. Dnešné osídlenie a zástavba je charakteristická takmer súvislým pásom osídlenia v priestore medzi Čadcou až Serafínovom (Čerňanská a Skalitská dolina), do ktorého spadá aj Svrčinovec. Prvé osídlenie Svrčinovca bolo „Za vrchami“. Táto časť obce sa tiež označuje ako Stará dedina. Svrčinovec bol od prvopočiatkov osídlenia dopravnou križovatkou. Údolie Čierňanky umožňovalo bezpečný prechod Svrčinovským chotárom do Jablunkovského priesmyku a Čiech. Druhou významnou obchodnou trasou bola cesta spájajúca Čadcu s Poľskom cez Drahošku, Závršie, Kýčeru, Čerňanskú čerchľu a Skalité. Tieto cesty spájali Svrčinovec so svetom. Cesta z Poľska slúžila tiež na dovoz soli. História obce Svrčinovec V stredoveku sa na sever od Krásna nad Kysucou nenachádzala žiadna osada. Územie v tom čase patrilo k majetkom žilinského dedičného richtára, neskôr mešťanov zo Žiliny a majetkom hradného panstva Strečno. Neznamenalo to však, že by sa severnou chotárnou hranicou obce, ktorá Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

40


bola súčasne aj hranicou krajinskou, končil vtedy známy svet. Z druhej strany hrebeňov Západných Beskýd, ktoré vyčleňujú územie zo severu a severozápadu, sa začínalo Poľslo a Slieszko. Dolinou rieky Kysuce, ktorá dala meno kraju, viedla od pradávna významná obchodná cesta. Spájala jednak vtedajšie Uhosko s hospodársky rozvinutým Sliezkom a viedla ďalej až k pobrežiu baltického mora a k jeho prístavom. Spájala tak Uhosko aj s Poľskom, osobitne cez Žiwiec s Krakovom, korý bol významným hospodárskym, spoločenským, a kultúrnym centrom na západo – východnej obchodnej magistrále, spájalo ho od napamäti aj s významným ložiskom neďalekých malopoľských baní Magnum Sal. Oddávna prechádzali touto cestou kupci a prúdil rôzny tovar. Či to boli už morské ryby, jené súkna, a soľ zo severu do uhorska, alebo to bola meď z feggerovských baní a hút stredoslovenských banských miest, alebo víno a sušené ovocie, ktoré prúdili z Uhorska na sever. Cesta však do konca 18. stor. neviedla údolím Čierňanky a tento obchodný ruch nemal priamy vplyv na utváranie obce. Nečudo, že o toto príhraničné územie (konfínium) viedli dlhé spory nielen rody vlastníkov panstiev strečnianského a budatínskeho, ktoré mali istý čas toto územie v spoločnej držbe, ale aj vlastníci tešínskeho panstva. Stáročný bol aj uhorsko – sliezky hraničný spor o krajinskú hranicu, ktorý trval od roku 1565 až do roku 1792. Práve v tejto časti Kysúc, pri krajinskej hranici so Sliezkom, sa v údolí rieky Čierňanky vyvinula obec Svrčinovec. O formovaní obce, s počiatku ako o salašoch a kolibách „chudobných ovčiarov“, sa z archívnych materiálov dozvedáme už v polovici 16. storočia. Stavby obývali pastieri, ktorí so svojimi stádami „valašského dobytka (najmä oviec a kôz) putovali za pašou do odľahlých horských pasienkov. Rozptýlené salaše a koliby, okolo ktorých klčovali pasienky, posúvali až k Beskydským hrebeňom. Boli často cieľom útoku tešínskych, ktorí sa so svojimi stádami tlačili od Jablunkova do tohto územia od severu. Neujasnenosť vlastníctva územia viedla k častým sporom, ktoré sa prejavili tak vo vzájomných potýčkach bitkami, ničením obydlí, ako aj zajímaním stád a ich pastierov. Valašskí pastieri svojmu zemepánovi slúžili nielen tým, že hospodársky využívali odľahlé horské územia na chov svojho dobytka, z čoho odvádzali poplatky, vykonávali službu strážcov hranice a území, ochraňovali prechádzajúcich kupcov a ich karavány, tiež prípadne im slúžili ako sprievodcovia. Vzhľadom na svoje služby a spôsob života maliprávo držať ľahké zbrane, z čoho plynula tiež ich povinnosť stavať pre zemepána ozbrojencov. Na vzdialených vysunutých pasienkoch spočiatku nezostávali natrvalo. Spravidla sa vracali zimovať do východiskových osád, ktoré postupne zakladali. Pramene ich nazývajú Valachmi, resp. Rusínmi, či Goralmi. Odlišujú ich od slovenského obyvateľstva. Na ich odlišnosť poukazujú nielen nové zemepisné a chotárne názvy, ale aj ich mená. Napríklad urbár budatínskeho panstva z roku 1658 uvádza vo Svrčinovci 6 Valachov. Z nich mená Janek Mrkveta, Kozelek Tomek a Jano Kopták poukazujú na iný než slovenský pôvod svojich nositeľov. Podobne strečniansky urbár z roku 1662 pre Svrčinovec uvádza napríklad mená Michael Rdosstyak, Jacobus Kotyra, Georgius Guczky a pod., ktoré v 17. stor. poukazujú na doznievanie hlavne rusínskeho základu tunajšieho valašského obyvateľstva. Prvý krát sa zmienka o Svrčinovci objavuje v súvislosti s riešením sporu medzi Sunekovcami, vtedajšími pánmi na Budatíne a tešínskym kniežatstvom na konci 16. stor., kedy sa uvádza riečka Svrčinovec (mimochodom ako názov dnešnej Čierňanky je to pomenovanie používané ešte aj na začiatku 19.stor). V listine kastelána budatínskeho panstva z roku 1584 sa uvádza, že toto územie je oddávna uhorský majetok. Valašskému osídleniu územia na sever od Čadce dala zrejme impulz aj dohoda medzi Mojžišom Sunekom a Adamom Václavom, ktorá bola podpísaná v Brandýse v roku 1616. Podľa nej mali valasi z jednej aj druhej strany postupovať pri pasení dopredu len dopoludnia, popoludní sa so svojimi stádami mali vracať späť. Keďže dohoda zvýhodňovala valachov tešínskych a umožňovala ich hlbší prienik na juh, zrejme urýchlila utvorenie Svrčinovca ako trvalej osady v polohe severne od Čadce. V urbári panstva Budatín v roku 1635 je už Svrčinovec uvádzaný ako dedina. Práce historikov, ktoré sa opierajú o súdobé archívne pramene potvrdzujú, že obec Svrčinovec vznikla v dôsledku valašskej kolonizácie v severnej časti Kysúc v druhej polovici 16. stor. Definitívne sa obec sformovala počes kopaničiarskej kolonizácie v prvej polovici 17. stor. Základ jej obyvateľstva tvorili valašskí pastieri usídĺujúci sa tu z územia panstva budatínskeho, strečnianskeho a z Oravy. Údaje z matrík dokazujú aj prílev osadníkov z Jablunkovskej časti tešínskeho kniežatstva. Úzke vzťahy s obyvateľstvom týchto oblastí sú pre občanov Svrčinovca príznačné dodnes. Postupne prevládajúci slovenský živel určil tak hospodársky, sociálny aj kultúrny charakter obce. Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a dobytka, poľným hospodárstvom, lovom, drevorubačstvom, spracovaním dreva a jeho dopravou. Na začiatku 18. Storočia mala obec 18 daňovníkov, o polstoročie neskôr vykazovala 136 domov a 951 obyvateľov, o necelé polstoročie už 165 domov a takmer 1600 obyvateľov. Pred 1. Svetovou vojnou dosiahol počet obyvateľov obce 1700.


41


V dobe osídľovania obce bol obraz chotára odlišný od dnešného. Prevažnú časť územia pokrýval hustý bukovo – jedľový lesný porast, ktorý siahal až do údolia po rieku Čierňanku. Jeho zvyšky boli badateľné ešte na začiatku 20. stor., mohutné buky ako solitéry nachádzame ešte dnes v niektorých častiach chotára. Podobne sa obec vyvýjala odlišne, než ju vnímame dnes. Všetko nasvedčuje tomu, že základ obce vznikal v časti dnes nazývanej Závršie. Ešte v prvej polovici 20. stor. bolo pre túto časť obce známe pomenovanie „Stará dedina“. Chotár obce bol rozdelený priečnymi pásmi zeme, siahajúcimi od jednej strany chotárnej hranice na druhú. Pásy sa nazývali „zárobky“. V roku 1815 bol takto chotár delený na 21 dielov. Zárobky mali pomenovanie podľa osadníkov (Tropkov, Marčákov, Cyprichov a pod.). V zárobkoch sa klčoval les, zakladali osady, vyrábali pôdu. Nachádzali sa tu tak lesy, pasienky ako aj orná pôda. Podľa zachovaných katastrálnych máp z rokov 1855 – 1865 sa tu nachádzali pľace (osady). O majetnosti obyvateľstva, okolnostiach ich hospodárenia a života obce veľa napovedajú údaje o dražbe pôdy a porciách voči panstvu v druhej polovici 18, storočia. V období tereziánskej urbárskej regulácie (1770) bolo vykazovaných len 92 jutár ornej pôdy a 12 jutár lúk. Zo 127 gazdov museli skoro polovicu prekvalifikovať na želiarov, nakoľko nemali ani len 1/8 pôdy novej usadlosti. Z urbára pre obce vyplývali pre poddaných aj povinnosti obrábať stanovený počet dní na panskom majeri v Zákopčí, voziť jačmeň do panského majerského pivovaru, drevo na panskú pílu, dodať 6 pltí dreva, šindeľ podľa potreby, postaviť troch mlatcov, ako aj platiť v hotovosti. Komplikovanejší bol vývoj farnosti. Od svojho vzniku až do konca 18. stor. patril Svrčinovec pod čadčiansku faru. Po postavení kostola v Čiernom v roku 1794 bol fíliou tamojšej fary. Vo Svrčinovci si farníci postavili na mieste starej zvonice v roku 1854 kaplnku, ktorú rozšírili v roku 1898. Slúžila sa tu do konca roka 1 omša. Obyvatelia sa svojho duchovného stánku dočkali až roku 1937 po postavení modernistického kostola. Škola sa vo Svrčinovci spomína už v roku 1826, vtedy sa v nej učilo 30 detí. Od roku 1872 sa vyučovalo v novopostavenej obecnej škole. V období na prelome 19. a 20. Storočia boli postavené 1triedne školy „v pľacoch“. Až v období po 1. svetovej vojne začali do obce prichádzať v hojnejšom počte kvalifikovaní učitelia. Blízkosť krajinskej hranice so Sliezkom, frekventovanej obchodnej cesty, ako aj vonkajšie a vnútorné politické udalosti Uhorska ovplyvnili život tunajších ľudí. Prejavilo sa to v období tridsaťročnej vojny, ale aj vojnových udalostí v nasledujúcom storočí. Významnú úlohu zohrávali do roku 1792 jablunkovské Šance na južnej strane beskydského hrebeňa (dnes v chotári obce). Do roku 1578, kedy boli vybudované nové murované Šance, boli brnenou palisádou obohnaná malá drevaná hraničná pevnosť, ktorej posádka na čele s kapitánom dohliadala tak na bezpečnosť na obchodnej ceste, ako aj na presadenie záujmov tešínskeho kniežatstva v tejto významnej záujmovej činnosti krajiny. Od roku 1792, kedy na základe dohôd a miestoprísažných prehlásení svedkov došlo k vyriešeniu vleklého uhorsko – sliezkeho sporu a komisionálne bola stanovená definitívna krajinská hranica, Šance zanikli. Ich existenciu dokladajú v severozápadnej časti chotára sa nachádzajúce lesným porastom zarastené rozvaliny. V tejto severnej hornatej oblasti však obyvateľstvo sužovali aj obdobia neúrody, zapríčinené tak tvrdými klimatickými podmienkami, ako aj extenzívnym spôsobom poľného hospodárenia. Hladomory boli často sprevádzané epidémiami, ktoré decimovali miestne obyvateľstvo. Donedávna boli v živej pamäti „skapaté roky“ hladomoru 1846 – 1847, kedy zomrela 1/3 občanov obce Svrčinovec, ako aj dôsledky epidémie cholery, ktorá tu zúrila v roku 1873. Boli však aj udalosti, ktoré priaznivo vplývali tak na obec ako aj na život jej občanov. K nim bezosporu treba zarátať výstavbu nových komunikácií, ktoré pozdvihli význam obce a prispeli k jej rozvoju. Takouto bola výstavba novej krajinskej cesty, ktorá na rozdiel od predchádzajúcej smerovala údolím rieky Čierňanky cez Svrčinovec, kde odbočovala ku krajinskej hranici do Mostov pri Jablunkove. Ukončená bola v roku 1918. Nová cesta na Čierne a Skalité bola postavená v roku 1855. Druhá významná udalosť sa obce dotkla koncom 60 – tych rokov 19. stor., kedy sa začalo s výstavbou trate Košicko – Odeberskej (Bohumínskej) železnice. Stavba trate nebola prijímaná jednoznačne priaznivo. Brojili proti nej najmä miesni furmani, ktorí jej prevádzkou prišli o časť zárobkov a niektorí vlastníci pozemkov, kadiaľ mala trať viesť. Popri klčovaní lesa, zemných prácach a výstavbe tratí – popri talianskych českých a sliezkych odborníkoch – našli prácu aj miestni občania. Prvý vlak novou traťou prešiel v roku 1871 a hoci pre veľké stúpanie nezastavoval vo Svrčinovci (až neskôr došlo k zriadeniu zastávky, spočiatku len na želanie, ktoré sa muselo oznámiť vlakvedúcemu v Čadci), železnica do budúcna ovplyvnila životy a osudy mnohých svrčinovských rodín. Najviac však ďalšia nová trať, ktorá viedla z Čadce do poľského Zwardoňa, ktorú postavili v roku 1884. Železnica, ktorá viedla obcou nielenže juspájala so svetom, ale mnohí chlapi tu našli prácu ako robotníci „na štrece“, alebo robili „vachtrov“ či už v iných zamestnaniach „u dráhy“. (Prevzaté z knihy SVRČINOVEC vydanej pri príležitosti 340 – teho výročia 1. písomnej zmienky o obci). Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

42


Pamiatková ochrana Na území obce sa nenachádzajú národné kultúrne pamiatky (ďalej len NKP), ktoré sú evidované v registri nehnuteľných kultúrnych pamiatok Ústredného zoznamu pamiatkového fondu SR (ďalej len ÚZPF): V katastrálnom území je evidovaná archeologická lokalita známa z dostupnej evidencie nálezísk - CEANS a z odbornej literatúry: - Svrčinovec - Šance – novoveké opevnenie Vzhľadom na existenciu známej archeologickej lokality v katastri obce je možný výskyt dosiaľ neobjavenej archeologickej lokality v riešenom území. B.6.7.2 Zásady zachovania kultúrnych a historických hodnôt V investičnom procese predpokladáme rozvoj individuálnej chalupárskej rekreácie, pričom dôjde k adaptáciám existujúcich stavieb nielen pôvodne využívaného na obytné účely. Takéto prestavby budú vyžadovať zvlášť citlivý prístup pri rekonštrukcii a adaptovaní nového funkčného využitia. Z urbanistického hľadiska je pre budúcnosť dôležité pri návrhu rozvoja obce v existujúcej i navrhovanej štruktúre vychádzať z nasledujúcich podmienok:  pri umiestňovaní stavieb klásť dôraz na zachovanie pôvodnej parcelácie,  zastavovacími podmienkami udržať ráz ucelených súborov stavieb (tzv. pľacoch) a tak zachovať ich kompaktné pôsobenie v krajinnom priestore hlavne v m.č. Zatky, Závršie a Potok,  neumiestňovať realizáciu stavieb okrem zástavby na urbanisticky navrhovaných územiach v ÚPN-O.   

Z architektonického hľadiska: klásť dôraz na drobné merítko stavieb, prípadne súboru nových stavieb, pri architektonickom riešení prestavieb vychádzať z pôvodného tradičného výrazu stavieb, a tak kontinuálne naviazať na pôvodnú architektúru, uplatňovať v exteriérovom materiálovom výraze objektu pôvodné materiály, a to hlavne drevo a kameň.

B.7

NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA, OBČIANSKEHO VYBAVENIA, VÝROBY A REKREÁCIE

B.7.1

NÁVRH RIEŠENIA BÝVANIA

V zmysle schváleného Zadania pre územný plán obce Svrčinovec sa pri návrhu rozvoja bývania vychádza zo schváleného zadania. Vzhľadom na charakter a hustotu zástavby zastavaného územia sú možnosti v intraviláne k 01.01.1990 obmedzené a nepostačujú na krytie potrieb novej výstavby. Novonavrhované plochy skompaktnia celkové urbanistické riešenie zástavby obce. So zástavbou IBV uvažujeme len vo forme izolovaných rodinných domov, ktoré tradične zodpovedajú tejto forme výstavby v danej obci, pričom predpokladáme postupný ústup od „veľkých“ objektov rodinných domov k objektom v zodpovedajúcej mierke a veľkosti. Rozvoj bytovej výstavby bude prebiehať hlavne vo forme IBV aj v rámci existujúcej zástavby, a to prestavbami, prístavbami a nadstavbami (využitím podkrovia), s cieľom hlavne zvyšovať štandard bývania. V HBV uvažujeme s výstavbou 6 b.j len v nadstavbe kultúrneho domu. Tieto údaje však treba považovať za smerné. Počet obyvateľov v zastavanom území podľa m.č. v súčasnosti 1.m.č. Ústredie - ťažisková časť sídla s výstavbou popri Čierňanke medzi hranicami katastrov Čadca a Čierneho. Do tohto územia zaraďujeme nasledovné ZSJ podľa delenia štaristického úradu SR (základné sídelné jednotky podľa delenia štaristického úradu SR): - Svrčinovec, v roku 2014, 2417 obyv. - Matiaškovci, v roku 2014 271 obyv. Spolu 2688 obyv. 2. m.č. Zatky - časť obce v dotyku so štátnou hranicou ČR. Do tohto územia zaraďujeme nasledovné ZSJ (základné sídelné jednotky podľa delenia štaristického úradu SR): - Kullovci, v roku 2014 45 obyv.


43


- Privarčákovci v roku 2014 53 obyv. - Purašovci v roku 2014 397 obyv. Spolu 495 obyv. 3. m.č. Závršie - samostatná časť obce s prístupom cez kataster Čadečka. Do tohto územia zaraďujeme nasledovné ZSJ (základné sídelné jednotky podľa delenia štaristického úradu SR). - Škradné v roku 2014 201 obyv. - Liščákovci v roku 2014 110 obyv. Spolu 311 obyv. 4. m.č. Potok - samostatná časť obce s prístupom cez kataster Čadečka. Do tohto územia zaraďujeme nasledovné ZSJ (základné sídelné jednotky podľa delenia štaristického úradu SR). - Bordžovci v roku 2014 89 obyv. Navrhované riešenie návrhovému roku 2030 Predpokladáme celkový prírastok bytového fondu o cca 240 b.j. (228 v alt. B). Navrhované riešenie zodpovedá smerným údajom uvedeným vo schválenom Zadaní pre ÚPNO Svrčinovec (od 1160 do 1330 b.j.), kde by celkový počet bytov v obci v roku 2030 mal byť od 1240 b.j. po úbytku o cca 50 b.j. v RD na rekreačné účely (rekreačné chalupy). Odpad bytového fondu do r. 2030 .............................................................................................. Zostatok súčasného bytového fondu v r. 2030 ........................................................................... Návrh bytov pri obložnosti 3,2 do r. 2030................................................................................... Celkový počet bytov v r. 2030...................................................................................................... Súčasný počet obyvateľov r.2014 pri obložnosti 3,41.................................................................. Navrhovaný počet obyvateľov r.2030 pri obložnosti 3,20 (smerné údaje):..................................

50 1000 240 1240 3583 3968

Navrhované bytové jednotky a obyvateľstvo v riešenom území podľa miestnych častí: Miestna časť 1. Ústredie (ZSJ Svrčinovec a Matiaškovci) - Mišovci, Katrakovci, U Blažkov, Matiaškovci, Pod Grapami, Pod Hájkom, U Cyprichov, Jurištovci. - stav - rok 2014, 788 b.j. (2688 obyv. pri obložnosti 3,41). - návrh - do roku 2030, 136 b.j. (435 obyv. pri obložnosti 3,20) Spolu: 924 b.j. (2957 obyv.) Z toho návrh b.j. v dielčich územiach miestnej časti (smerné údaje): - Mišovci 11 b.j - Katrakovci 65 b.j. - U Blaškov 23 b.j. - Matiaškovci 6 b.j. - Pod Grapami 2 b.j. - U Cyprichov 26 b.j. - Jurištovci 2 b.j. Miestna časť 2. Zatky (ZSJ Kullovci, Privarčákovci, Purašovci) – U Purašov, Kulovci, Pod Valmi, Pod Bučkami. - stav - rok 2014, 145 b.j. (495 obyv. pri obložnosti 3,41). - návrh - do roku 2030, 42 b.j. (134 obyv. pri obložnosti 3,20) Spolu: 187 b.j. (598 obyv.) Z toho návrh b.j. v dielčich územiach miestnej časti (smerné údaje): - U Purašov 32 b.j - Kulovci 6 b.j. - Pod Valmi 2 b.j. - Pod Bučkami 2 b.j. Miestna časť 3. Závršie (ZSJ Škradné, U Liščákov) - Dejová, U Liščákov. - stav - rok 2014, 91 b.j. (311 obyv. pri obložnosti 3,41). - návrh - do roku 2030, 60 b.j. (192 obyv. pri obložnosti 3,20) Spolu: 151 b.j. (483 obyv.) Z toho návrh b.j. v dielčich územiach miestnej časti (smerné údaje): - Dejová 33 b.j - U Liščákov 27 b.j. (alt. B 15)


44


Miestna časť 4. Potok (ZSJ Potok) – Kupkovci. - stav - rok 2014, 26 b.j. (89 obyv. pri obložnosti 3,41). - návrh - do roku 2030, 2 b.j. (6 obyv. pri obložnosti 3,20) Spolu: 28 b.j. (90 obyv.) Z toho návrh b.j. v dielčich územiach miestnej časti (smerné údaje): - Kupkovci 2 b.j B.7.2

NÁVRH RIEŠENIA OBČIANSKEHO VYBAVENIA

B.7.2.1 Školstvo a výchova Návrh občianskeho vybavenia komplexne poníma sortiment a potreby týchto zariadení navrhovaných podľa zariadenia v jednotlivých skupinách:        

Školstvo a výchova Kultúra a cirkevné zariadenia Telovýchova a šport, rekreačné zariadenia Obchod Stravovanie Ubytovanie Nevýrobné a výrobné služby Administratíva

B.7.2.1 Školstvo a výchova Predškolské zariadenia V obci sa nachádza predškolské zariadenie – materská škola v centre obce.  ozn. vo výkr. 8 MŠ, Existujúce predškolské zariadenie postačuje pre súčasné potreby a v budúcnosti umožní dostavbou (nadstavbou) pokryť potreby, v prípade potvrdenia navrhovanej akcelerácie rozvoja obce, umiestnenia detí v predškolskej výchove. V MŠ sa nachádzajú 4 triedy, v roku 2014 navštevovalo predškolské zariadenie 89 detí, výučbu zabezpečovalo 8 pedagogických pracovníkov. Základné školstvo V obci sa nachádza školské zariadenie – základná škola v centre obce.  ozn. vo výkr. 7 ZŠ 18 tried, 315 žiakov, telocvičňa V rámci obce existuje samostatný areál základnej školy v centre obce. Plne pokrýva potreby výuky základného školstva pre deti obyvateľov obce. V súčasnosti (rok 2014) školu navštevuje 315 detí (v roku 2002 419 detí), čo predstavuje optimálnych cca 17,5 žiakov na triedu. V škole je umiestnená jedáleň s 50-timi miestami pri stoloch, v roku 2014 evidovala 262 stravníkov. Súčasťou areálu je vonkajšia spevnená plocha (využívaná aj ako ihrisko pre kolektívne hry) nepokrývajúca komplexom vybavenia potreby športovej vybavenosti školy. V športovej vybavenosti školy absentuje hlavne, univerzálne ihrisko, atletická bežecká dráha a zariadenie ľahkoatletických disciplín (skoky, vrhy,.....). Areál v minimálnej miere umožňuje ixtenzívne využívanie areálu školy (prístavby príp. nadstavby. Poloha školy v rámci obce je vyhovujúca. Pre areál nie sú vytvorené plošnopriestorové podmienky pre prípadný extenzívny rozvoj. V súčasnosti evidujeme zámer v ktorom sa uvažuje s rozšírením jedálne a školskej družiny formou prístavby. V ÚPN–O bude je navrhované vybavenie komplexného športového areálu obce pri rieke Čierňanka, a vybudovanie nového športového areálu plôch v polohe medzi cestou I/11 a Šlahorovým potokom (plocha riešená už v pôvodnom ÚPN-SÚ). Uvedené športové areály budú využívané aj pre potreby ZŠ (atletická dráha, všešportová hala, príp. zimný štadión, plaváreň, ihriská pre kolektívne hry a pod.). Časová dostupnosť v obidvoch polohách je pre využívanie aj zo strany ZŠ vyhovujúca. Stredné a iné školstvo V obci sa nenachádzajú zariadenia stredných škôl. Iné školské prevádzky zastupuje ZUŠ (základná umelecká škola). V súčasnosti ZUŠ využíva priestory ZŠ len pre hudobný odbor. Prípadné etablovanie ďalších odborov (výtvarný, literárno dramatický, tanečný) je podmienené disponibilitou nových priestorov v ZŠ. ÚPN-O pripúšťa riešenie tejto situácie prístavbou k existujúcemu bloku v ZŠ, ako súčasti uvažovanej prístavby jedálne a školskej družiny.


45


B.7.2.2 Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť  

Na území obce sa nachádzajú tieto zistené zdravotnícke zariadenia: ozn. vo výkr. 10 Zdravotné stredisko, praktická, pediatrická a zubná ambulancia, lekáreň ozn. vo výkr. 17 Dom s opatrovateľskou starostlivosťou „U duši“ - zámer

V obci je vybudované zdravotné stredisko v základnej starostlivosti pokrývajúce potreby obyvateľov obce Svrčinovec – obvodné ZS Svrčinovec spadajúce pod OÚNZ Čadca, umiestnené v rámci polyfunkčného kultúrneho domu v centre obce. V rámci existujúceho objektu sú vybudované a prevádzkované samostatné zariadenia ambulancii lekárov (praktická, zubná, detská ambulancia) a lekáreň. Uvedené lekárske ambulancie zabezpečujú každodennú lekársku starostlivosť v obci. Vzhľadom na počet obyvateľov v obci a pravdepodobný nárast obyvateľov by bolo potrebné zriadenie minimálne druhej ambulancie praktického lekára a druhej ambulancie stomatológa. Obec uvažuje s komplexnou rekonštrukciou kultúrneho domu vrátane prípadnej prístavby a nadstavby. V týchto priestoroch by bolo možné umiestniť rozvoj zdravotníckych služieb. Ambulanciu stomatológa pripúštame umiestniť aj v rozptyle, napr zriadením ambulancie v rámci individuáneho bývania v tzv. polyfunkčnom rodinnom dome. Na území obce nie sú v súčasnosti vybudované žiadne sociálne zariadenia charakteru domovov s opatrovateľskou službou, domovov dôchodcov a pod. Tento deficit služieb pre starších občanov je riešený v navrhovanom riešení územného plánu. ÚPN-O navrhuje zriadenie domu s opatrovateľskou službou vrátane ambulancie lekára geriatria, stravovacieho zariadenia a spoločenských priestorov pre túto skupinu obyvateľstva. So zámerov obce vyplýva riešiť takýto objekt (bývanie seniorov s opatrovateľskou službou) s kapacitou cca 25 - 30 lôžok v súčasnosti neprevádzkovanom objekte „U Duši“ v centre obce pri ceste I/11. B.7.2.3 Kultúra a cirkevné zariadenia Kultúrne zariadenia Na území obce Svrčinovec sa nachádzajú tieto zistené kultúrne zariadenia :  ozn. vo výkr. 10 Kultúrny dom - spoločenská sála pre cca 200 osôb, v rámci polyfunkčného objektu  ozn. vo výkr. 7 ZUŠ (v rámci ZŠ),  ozn. vo výkr. 1 Knižnica (v rámci obecného úradu – 30m2). Vybavenosť obce kultúrnymi zariadeniami je nedostatočná. V rámci polyfunkčného kultúrneho domu je vybudovaná spoločenská sála, knižnica v rámci obecného úradu a ZUŠ (hudobný odbor) funguje v rámci ZŠ. Obec plánuje riešiť rekonštrukciu a nadstavbu (s cca 6 b.j.) kultúrneho (polyfunkčného) domu. ÚPN-O pripúšťa komplexne riešiť rekonštrukciu uvedeného polyfunkčného kultúrneho domu a zhodnotiť súčasné priestory.

       

Cirkevné zariadenia Na území obce Svrčinovec sa nachádzajú tieto zistené cirkevné zariadenia : ozn. vo výkr. 2 r.k. kostol Cyrila a Metoda, modernistický z roku 1937 ozn. vo výkr. 3 r.k. farský úrad ozn. vo výkr. 4 Dom smútku, cintorín ozn. vo výkr. 5 Kaplnka v Závrší z roku 1854 ozn. vo výkr. 6 Modlitebňa v m.č. Závršie (bývalá ZŠ) ozn. vo výkr. 28 Krížová cesta ozn. vo výkr. 29 Kaplnka v m.č. Potok ozn. vo výkr. 40 Nový cintorín - návrh

V cente obce sa nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Cyrila a Metoda. Pri kostole sa nachádza samostatný objekt farského úradu. Objekt kostola je z roku 1937 a ako modernistická stavba je dominantou obce. Nakoľko sa 92 % občanov hlási k rímsko-katolíckemu vyznaniu, a tiež vzhľadom k tomu, že kostol kapacitne i stavebno-technicky vyhovuje v budúcnosti nie je nutné uvažovať s výstavbou nového kostola. Súčasný cintorín nemá dostatočnú rezervu plôch na pochovávanie. Priemerne sa za rok uskutoční cca 40 pohrebov, čo si vyžiada k roku 2030 min. 600 nových miest na pochovávanie a plochu min. 2000 m2. V ÚPN-O riešime umiestnenie nového cintorína v náväznosti na súčasný. Dom smútku, umiestnený na súčasnom cintoríne vyhovuje potrebám obce.


46


Nový cintorín je navrhovaný na parc. KN-C 338/1, KNE 37/91, 3792, 3793, 3794, 3795, 3796, 3797, 3798, 3799, 3800, 3804. Ochranné pásmo cintorínov je 50m. V tomto území nie je možné v budúcnosti umiestňovať objekty obytnej výstavby. V roku 2012 vybudovali veriaci Krížovú cestu zo Svrčinovca na Závršie do osady U Dejov, kde končí posledné XIV. zastavenie pri Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (budova bývalá základná škola na Svrčinovci, kde učil Peter Jilemnický). Krížová cesta bola posvätená v sobotu 27. októbra 2012 generálnym vikárom Žilinskej diecézy Ladislavom Stromčekom za účasti vicekancelára Štefana Žideka, správcu farnosti Svrčinovec Radovana Čuláka a mnohých veriacich. Kalvária vo Svrčinovci má štrnásť zastavení Krížovej cesty. Jednotlivé drevorezby samotných výjavov sú umiestené v samorastoch v tvare písmena Y, ktoré zakrýva strieška. B.7.2.4 Telovýchova a šport, rekreačné zariadenia Športové zariadenia Na území obce Svrčinovec sa nachádzajú tieto zistené športové a rekreačné zariadenia :  ozn. vo výkr. 22 Športový areál, otvorené futbalové ihrisko s tribúnou pre futbal na súťažné účely na ľavom brehu Čierňanky s rozvojovou plochou pre umiestnenie halových športov (napr.plavárne, telocvičnes fitness centrom a posilňovňou, zimný štadión - otvorený ap.)  ozn. vo výkr. 23 strelnica – športový policajný klub  ozn. vo výkr. 15 Fitnes – telocvičňa  ozn. vo výkr. 24 Nový športový areál (návrh už v pôvodnom ÚPN-SÚ), atletický štadión, sociálna budova so šatňou, saunou a fitnecentrom, tibúny, otvorené ihriská pre kolektívne športy (volejbal, basketbal, hádzaná ap.), tenisový kurt, detské ihrisko, prekážková kondičná dráha - návrh  ozn. vo výkr. 25 Detské ihrisko,  ozn. vo výkr. 41 Rekreačná základňa Svrčinovský rybník - návrh Športové zariadenie (futbalové ihrisko) je v súčasnosti umiestnené samostatne v rámci areálu na ľavom brehu Čierňanky v dotyku s centrom obce. Športová vybavenosť obce je nekomplexná, tiež absentuje nedostatočné športové zázemie pri areáli základnej školy. V obci hlavne chýba univerzálna športová hala (väčšia telocvičňa resp. univerzálna všešportová hala, atletická dráha dl. 400 m, alebo aspoň dl. 250 m), zimný štadión (I. etapa – otvorený), areál pre kolektívne loptové hry (mimo futbalu – hádzaná, volejbal, basketbal, fitnes dráha.....), plaváreň (bazén min. 4 dráhy dĺ. 25m). V územnom pláne vytvárame priestorové podmienky pre postupnú realizáciu – dokompletovanie komplexného športového areálu pri rieke Čierňanka, ako rozšírenie existujúceho areálu s futbalovým ihriskom kde sú, aj keď morfológiou trénu obmedzené, disponibilné plochy na dobudovanie takéhoto zariadenia. Tento areál by sa stal centrálnym športovým stánkom v obci a vzhľadom na pešiu dostupnosť by slúžil aj pre ZŠ. Tiež by slúžil aj pre rekreačný šport a rekreačné zázemie obce. Na túto vybavenosť by bolo možné naviazať aj doplnkové ubytovacie, rekreačné a relaxačné služby. Z pôvodného ÚPN-SÚ vyplynul návrh novej športovej plochy medzi cestou I/11 a Šlahorovým potokom pre umiestnenie ďalších absentujúcich športových plôch a zariadení v obci. Pre ďaľšie doplnkové športovo – rekreačné tu navrhujeme umiestniť atletický štadión (dráha 400m resp. 250m s kompletným vybavením pre ľahkoatletické disciplíny). Súčasťou areálu bude aj sociálna budova. Tento nový areál bude slúžiť, vzhľadom na dostupnosť, aj pre potreby ZŠ. Doplnkové športovo rekreačné zariadenia pre nesúťažné športové vyžitie občanov obce bude možné umiestniť na navrhovaných plochách rekreačných území umiestnených v rozptyle na území obce. Ide o nenáročné – prírodné ihriská umiestňované v ÚPN-O prevažne v rámci plôch rekreačných území situovaných na nábreží rieky Čierňanka. Takéto zariadenia bude možné umiestniť aj v navrhovaných rekreačných plochách a územiach Závršie, Potok a Zatky. V obci navrhujeme vybudovať, resp. vyznačiť, letné turisticko - vychádzkové a turistické zimné turistické bežecko-lyžiarske udržiavané trasy a trate (v trasách letných turistických chodníkov a siete naväzujúcich lesných ciest). Z hľadiska športovo – rekreačnej a relaxačnej vybavenosti tiež navrhujeme využívanie dotykových plôch pri Svrčinovskom rybníku, kde by mohli byť umiestnené vonkajšie ihriská ako doplnková vybavenosť navrhovanej rekreačnej vybavenosti (napr. penzión/hotel 50 lôžok) a súvisiacimi službami (občerstvenie, šatne, fitnes ap).


47


Rekreačné zariadenia a rekreácia Územie obce Svrčinovec nespadá do rekreačných priestorov. Na druhej strane danosti krajiny s atrakciou prírodného prostredia predurčujú aj smerovanie rozvoja územia vo forme rekreácie. V súčasnosti sú v obci minimálne vytvorené podmienky v komplexe vybudovanej infraštruktúry pre pritiahnutie návštevníkov (ubytovanie, informačné služby, športová vybavenosť a iné), či už vo voľnom alebo viazanom cestovnom ruchu. V obci neevidujeme žiadne zariadenie voľného cestovného ruchu mimo hotela Paríž s reštauráciou Euópa a v miestnej časti Zatky (reštaurácia 64 stoličiek, 50 lôžok). V katastrálnom území sa v menšej miere etablovala vo viazanom cestovnom ruchu chatárska a chalupnícka individuálna rekreácia. Postupné individuálne súkromné aktivity drobných investorov menia funkciu využívania pôvodných starších rodinných domov (dreveníc) na chalupy, kde funguje hlavne koncotýždenná individuálna rekreácia. Najväčšie predpoklady na vybudovanie rekreačných základní v obci s ubytovaco-servisnými službami majú nasledovné lokality navrhované ÚPN-O: Rekreačná základňa v m.č. Závršie U Liščákov - návrh. Rekreačné plocha pre umiestnenie individuálnych rodinných rekreačných objektov – rekreačné chalupy cca 15 objektov vo viazanom CR pre cca 90 rekreantov. Rekreačná základňa v m.č. Potok Bordžovci - návrh. Rekreačné plocha pre umiestnenie individuálnych rodinných rekreačných objektov – rekreačné chalupy cca 10 objektov vo viazanom CR pre cca 60 rekreantov. Rekreačná základňa v m.č. Zatky U Privarčáka - návrh. Rekreačné plocha pre umiestnenie individuálnych rodinných rekreačných objektov – rekreačné chalupy cca 10 objektov vo viazanom CR pre cca 60 rekreantov. Rekreačná základňa v m.č. Zatky Pod valmi - návrh. Rekreačné plocha pre umiestnenie individuálnych rodinných rekreačných objektov – rekreačné chalupy cca 5 objektov vo viazanom CR pre cca 30 rekreantov. Rekreačná základňa v m.č. Zatky Pod Bučkamii - návrh. Rekreačné plocha pre umiestnenie individuálnych rodinných rekreačných objektov – rekreačné chalupy cca 5 objektov vo viazanom CR pre cca 30 rekreantov. Rekreačná základňa Svrčinovský rybník – návrh. Obecná rekreačná základňa s celoročným využívaním. Na túto rekreačnú základňu by boli naviazané zariadenia smerujúce k celoročnému využitiu, a to :  

ozn. vo výkr. 42 ozn. vo výkr. 43

Penzión (hotel), reštaurácia a ubytovanie (cca 50 lôžok) - návrh Športovo relaxačné ihrisko - návrh

Čo sa týka prisídelnej každodennej rekreácie v súčasnosti občania využívajú priestory prírodného prostredia okolia skoro v celom rozptýlenom území hlavne na vychádzky a zber lesných plodín. Pre každodenné rekreačné využitie navrhujeme zapojiť rieku Čierňanku a Šlahorov potok do priestoru denného oddychovo-rekreačného využitia sa vychádzkovými trasami na nábreží a s vytypovanými miestami na posedenie a malými športovo-rekreačnými ihriskami a detskými ihriskami. B.7.2.5 Obchod Obchod V obci Svrčinovec je vybudovaných niekoľko obchodných prevádzok a zariadení s rôznym sortimentom predaja rozptýlené po celej obci. Najviac týchto maloobchodov sa nachádza v centre obce. Niektoré obchodné zariadenia sú adaptované v pôvodných obytných objektoch rodinných domov, prípadne polyfunkčných rodinných domov. Potravinárske obchody Na území obce sa nachádzajú tieto zistené potravinárske obchody:  ozn. vo výkr. 11 Supermarket Coop - Jednota,  ozn. vo výkr. 12 Potraviny  ozn. vo výkr. 13 Potraviny Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

48


   

ozn. vo výkr. ozn. vo výkr. ozn. vo výkr. ozn. vo výkr.

14 31 32 44

Potraviny – ovocie, zelenina Potraviny Predajňa slovenskej hydiny, Centrum obchodu a služieb - návrh,

Nepotravinárske obchody a obchodné prevádzky Na území sa nachádzajú zistené nepotravinárske obchody a obchodné prevádzky. Ide o tieto zariadenia:  ozn. vo výkr. 30 Rozličný tovar  ozn. vo výkr. 37 Nábytok Hlaváč  ozn. vo výkr. 12 Kvetinárstvo, rozličný tovar V súvislosti s diverzifikáciou obchodnej základne v obci by bolo vhodné umiestniť a v územnom pláne vyčleniť priestor pre realizáciu obchodného plnosortimentného centra supermarketu. ÚPN-O navrhuje umiestniť takéto zariadenie pri ceste I/11 v mieste medzi existujúcou zástavbou Ústredia a križovaním cesty I/11 s D3, v priestore bližšie k obci medzi uvedenou cestou a Šľahorovým potokom vo väzbe na nový športový areál (plocha riešená pre umiestnenie OV v pôvodnom ÚPN-SÚ). Vybudované odstavenie osobných automobilov by vo vzájomnej kooperácii mohlo slúžiť aj pre cintorín či prípadne ďaľšiu vybavenosť obchodu a služieb etablovaných v tomto novom priestore a vo väzbe na športové plochy riešené už v pôvodnom ÚPN-SÚ, ktoré nový ÚPN-O akceptuje. B.7.2.6 Stravovanie        

Na území Svrčinovca sa nachádzajú tieto reštauračné zariadenia: ozn. vo výkr. 13 Denný bar Tifany (40 stol.) ozn. vo výkr. 22 Pohostinstvo v športovom areáli T.J. Beskyd (50 stol) ozn. vo výkr. 16 Pohostinstvo Závršie (30 stol) ozn. vo výkr. 18 Pohostinstvo U Mišov ozn. vo výkr. 19 Hostinec U Libuše (v súčasnosti mimo prevádzky) ozn. vo výkr. 21 Reštaurácia Európa (64 stol.) ozn. vo výkr. 31 Bistro ozn. vo výkr. 42 Penzión (hotel), reštaurácia a ubytovanie (cca 50 lôžok) - návrh

Existujúce stravovacie zariadenia nepokrývajú dostatočne a sortimentne potreby obyvateľov obce. S predpokladaným rozvojom voľného cestovného ruchu prepokladáme synergetický vstup investorov zo súkromného sektora, ktorí pomôžu dobudovať absentujúce stravovacie zariadenia vo väzbe na umiestňované ubytovanie. Takéto zariadenia by mali vznikať v troch polohách:  vybudovaním, prípadne rekonštrukciou vhodných nevyužívaných objektov a prielúk v rámci zastavaného územia obce (občerstvenie – bufety, cukrárne, bary príp.penzióny),  budovaním takýchto zariadení v rámci navrhovaných plôch rozvoja občianskej vybavenosti,  budovaním takýchto zariadení v navrhovaných lokalitách s rozvojom zariadení vo voľnom cestovnom ruchu (rekreačná základňa Svrčinovský rybník). B.7.2.7 Ubytovanie Na území Svrčinovca sa nachádzajú tieto ubytovacie zariadenia :  ozn. vo výkr. 21 Hotel Paris (50 lôžok)  ozn. vo výkr. 39 Školiace a rekreačné stredisko METALCOM (pri ceste I/12)  ozn. vo výkr. 42 Penzión (hotel), reštaurácia a ubytovanie (cca 50 lôžok) - návrh  ozn. vo výkr. 45 Ubytovňa v športovom areáli (cca 50 lôžok) - návrh Na území obce Svrčinovec sa nenachádzajú žiadne zistené ubytovacie zariadenia voľného cestovného ruchu mimo hotela Paris v miestnej časti Zatky a Penziónu pri ceste na Skalité. V územnom pláne treba počítať s synergetickým umiestňovaním zariadení s ubytovaním vo voľnom cestovnom ruchu. Rozvoj týchto zariadení bude prebiehať v nasledovných priestoroch obce:  

vybudovaním, prípadnou rekonštrukciou vhodných nevyužívaných objektov a prielúk v rámci územia obce (ubytovanie na súkromí – polyfunkčné RD, penzióny spolu s predpokladanou kapacitou spolu 50 lôžok), budovaním takýchto zariadení v uvažovaných rekreačných lokalitách – základni Svrčinovský rybník (do 50 lôžok).


49




vybudovanie ubytovacieho zariadenia v rámci športového areálu nižšej kategórie (ubytovňa cca 50 lôžok – kapacita autobusu). Celková uvažovaná kapacita by predstavovala cca 150 lôžok vo voľnom cestovnom ruchu.

Okrem umiestňovania zariadení vo voľnom cestovnom ruchu predpokladáme ďalší rozvoj zariadení vo viazanom cestovnom ruchu na báze chalupárskej individuálnej rekreácie. V súčasnosti evidujeme v obci cca 50 neobývaných rodinných domov z ktorých je už cca 15 využívaných na individuálne rekreačné účely (rekreačné RD, rekreačné chalupy). Je veľmi vysoký predpoklad, že podstatná časť týchto objektov bude postupne využívaná pre individuálne rekreačné účely. Tak by k súčasným 15 rekračným chalupám mohlo pribudnúť cca 35 nových rekreačných chalúp. Spolu v týchto 50 – tich rekreačných objektoch by bola orientračná lôžková kapacita 300 (á 6 lôžok/ objekt). ÚPN-O navrhuje nové rekreačné základne viazaného cestovného ruchu (rekreačné chalupy, rekreačné rodinné domy) vo väzbe na existujúce zastavané územia obce v okrajových polohách zastavaného územia obce v lokalite U Liščákov (cca 15 objektov á 6 lôžok), Bordžovci (cca 10 objektov á 6 lôžok), U Privarčáka (cca 10 objektov á 6 lôžok), Pod valmi (cca 5 objektov á 6 lôžok) a Pod bučkami (cca 5 objektov á 6 lôžok). Kapacita lôžok v týchto zariadeniach viazaného CR by bola v cca 45-tich objektoch 270 lôžok (á 6 lôžok/objekt). Celkové kapacity v navrhovaných ubytovacích zariadeniach na území obce: Vo voľnom CR: - Hotel Paris - Školiace a rekreačné stredisko METALCOM (pri ceste I/12) - penzióny a ubytovanie (v rozptyle v rámci zastavaného obytného územia obce) - penzión (hotel) Svrčinovský rybník - ubytovňa v športovom areáli spolu Vo viazanom CR: - rekreačné chalupy (z pôvodných RD – 50 objektov) - rekreačné chalupy na rozvojových plochách spolu

300 lôžok 270lôžok 570 lôžok

Celková navrhovaná lôžková kapacita spolu vo voľnom a viazanom CR

795 lôžok

50 lôžok 25 lôžok 50 lôžok 50 lôžok 50 lôžok 225 lôžok

B.7.2.8 Nevýrobné a výrobné služby V obci Svrčinovec služieb:  ozn. vo výkr. 10  ozn. vo výkr. 20  ozn. vo výkr. 32  ozn. vo výkr. 33  ozn. vo výkr. 34  ozn. vo výkr. 35  ozn. vo výkr. 36  ozn. vo výkr. 38  ozn. vo výkr. 46  ozn. vo výkr. 47  ozn. vo výkr. 48

sa nachádzajú tieto zariadenia a prevádzky nevýrobných a výrobných Zákazkové krajčírstvo a opravy odevov ČSPH pri I/11 ČS LPG Trans – nadrozmerná preprava Železničná zastávka – trať č.127, Železničná zastávka – trať č.129, Reklama – Grafika - Tlač, Drevovýroba Rovder Obecná prevádzka (zberný dvor) - návrh Obecná prevádzka (autopark) - návrh Colný sklad (autopark) - návrh

V obci Svrčinovec uvažujeme s rozvojom nevýrobných služieb hlavne vo väzbe pre obyvateľov a na CR. Pre ich prípadný rozvoj je nutné v územnom pláne nastaviť podmienky pre ich umiestňovanie v rámci existujúcich i navrhovaných plôch. Rozvoj týchto služieb bude prebiehať synergeticky prevažne vo forme polyfunkčného využívania rodinných domov. S väčším umiestnením nevýrobných služieb je možné uvažovať v rámci umiestnenia väčšieho obchodného centra – supermarketu pri ceste I/11(pri navrhovanom športovom areáli). B.7.2.9 Administratíva  

V obci Svrčinovec sa nachádzajú tieto zariadenia administratívy: ozn. vo výkr. 1 Obecný úrad, pošta, knižnica ozn. vo výkr. 3 Rím.kat. farský úrad


50


  

ozn. vo výkr. 9 ozn. vo výkr. 27 ozn. vo výkr. 26

Požiarna zbrojnica Správa ciest a NDS v budove Colnej správy Polícia MV (neprevádzkovaný ojekt)

V centre obce je umiestnený obecný úrad s poštou a poštovou bankou. V obci, v miestnej časti Zatky je situovaný medzinárodný hraničný prechod I. kategórie, ktorý pôvodne poskytoval non stop službu veterinára, fytokarantény, špedície, pobočky peňažného ústavu a colnice. V súčasnosti priestory využívajú Slovenská správa ciest a NDS (národná dialničná spoločnosť). ÚPN-O nenavrhuje nové zariadenia administratívy v obci. B.7.3

VÝROBA A VÝROBNÉ SLUŽBY

B.7.3.1 Hospodárska základňa všeobecne Poloha a veľkosť obce, prírodné podmienky, morfológia terénu a komunikačné väzby predurčujú v obci primeraný rozvoj hospodárskej základne. Je nutné konštatovať súčasnú vysokú migráciu obyvateľov za prácou (hlavne do blízkeho okresného mesta Čadca). Vytvorenie podmienok pre diverzifikáciu hospodárskej základne v obci je jedným z cieľov pri nastavení rozvoja v ÚPN-O. V minulosti dlhodobo fungovali v obci z významnejších hospodárskych subjektov len – Poľnohospodárske družstvo Čierne so sídlom hospodárskeho dvora vo Svrčinovci a Svrčinovská mliekáreň. V súčasnosti (od roku 2013) je v prevádzke PD Čierne – Svrčinovec, ako nástupnícky subjekt pôvodného družstva. Svrčinovská mliekáreň uzatvorila (prerušila) prevádzku v roku 2010. Do k.ú. obce zasahuje navrhovaný PP (Priemyselný park) Čadca (Podzávoz) – Svrčinovec (2,4920 ha).    

Koncepcia a základné determinanty rozvoja hospodárskej základne v ÚPN-O: vytvorenie podmienok pre realizáciu malých nezávadných prevádzok priemyslu (vrátane obnovy v súčasnosti mimo prevádzky), resp výrobných služieb, a to aj v navrhovaných areáloch (PP Čadca – Svrčinovec), využívanie a intenzifikácia priestorov pôvodných hospodárskych areálov hlavne poľnohospodárskej výroby, vytvorenie podmienok pre vznik malých remeselníckych prevádzok, naväzujúcich na tradicionálne služby a remeslá v rozsahu drobnej výroby, vytvorenie podmienok pre posilňovanie zamestnanosti občanov so zameraním na služby vo voľnom cestovnom ruchu a zariadeniach rekreácie.

Obec Svrčinovec nebola do roku 1989 charakterizovaná ako priemyselná, či sídlo s významnou výrobnou a zamestnaneckou základňou. Vzhľadom k výrazným politickým, kultúrnospoločenským a sociálno-ekonomickým zmenám po roku 1989 zmena tejto charakteristiky nastala len čiastočne. Prechod na trhové hospodárstvo, privatizácia, podnikateľské aktivity vytvorili podmienky na drobné podnikanie v rozsahu priemyselnej výroby a remeselnej malovýroby, ktorá aj v budúcnosti bude popri vytváraní pracovných príležitostí v oblasti rozvíjajúceho sa cestovného ruchu tvoriť základ zamestnanosti občanov v obci. V blízkom okresnom meste Čadca sú vytvorené rozsiahle pracovné príležitosti a tiež má vzniknúť, resp sa dobudovať Priemyselný Park Čadca (Podzávoz) - Svrčinovec. Ten sa stane zdrojom pracovných príležitostí a tiež priestorom pre realizáciu podnikateľských aktivít v priemysle resp. výrobných službách. Taktiež v blízkom dostupnom sídle Krásno nad Kysucou je rozvinutá široká škála hospodárskej základne a má vzniknúť PP s prioritným zameraním na druhodné spracovanie drevnej suroviny. Právnické osoby za obec Právnické osoby spolu Právnické osoby ziskové Právnické osoby neziskové

2004 22 12 10

2005 25 15 10

2006 32 21 11

2007 32 21 11

2008 36 25 11

2009 37 26 11

2010 40 28 12

2011 44 31 13

2012 46 32 14

2013 54 39 15

2014 59 42 17

2004 2005 2006

2007

2008 2009 2010 2011 2012 2013

2014

172 166 3

194 186 5

214 203 7

231 216 11

247 233 9

247 233 9

249 235 9

249 234 10

233 218 10

227 213 9

232 216 11

3

3

4

4

5

5

5

5

5

5

5

Fyzické osoby – podnikatelia za obec Fyzické osoby - podnikatelia (osoby) Živnostníci Slobodné povolania Samostatne hospodáriaci roľníci


51


Evidovaní uchádzači o zamestnanie Počet evidovaných uchádzačov o zamestnanie spolu Počet evidovaných uchádzačiek o zamestnanie

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

326

308

241

251

206

150

117

128

250

229

235

252

302

270

131

116

94

129

120

80

56

67

112

111

117

126

133

121

B.7.3.2 Ťažba nerastných surovín Geologická stavba okresu Čadca - vonkajší flyš podmieňuje chudobný surovinový potenciál územia, obsahujúci iba stavebný kameň, tehliarske suroviny a štrkopiesky. Obvodný banský úrad v priestore katastrálneho územia obce neeviduje určené chránené ložiskové územie, dobývací priestor a ani ložisko nevyhradeného nerastu. . B.7.3.3 Poľnohospodárstvo a organizácia poľnohospodárskej výroby Všeobecne Hospodárenie na PP v obci je realizované v dvoch formách. Na malých plochách (záhumienky a záhrady) hospodária vlastnici PP prevažne na plochách pri rodinných domoch. Rozhodujúci subjekt ktorý obhospodaruje pôdu v obci je agropodnik PD Čierne - Svrčinovec. Ten má na území katastra zriadený aj hospodársky dvor.  ozn. vo výkr. I PD Čierne – Svrčinovec, hospodársky dvor  ozn. vo výkr. III PD Čierne – Svrčinovec, sezónny salaš PD Čierne - Svrčinovec Roľnícke družstvo Čierne – Svrčinovec vzniklo ako nástupnícky subjekt Poľnohospodárskeho družstva Čierne v konkurze vo februári 2013. Družstvo v súčasnosti hospodári na výmere 528,50 ha, z toho orná pôda 120,59 ha a trvalo trávnaté porasty 407,91 ha. V rastlinnej výrobe sa družstvo zameriava hlavne na dopestovanie krmív pre vlastnú potrebu. Družstvo k dnešnému dňu chová: hovädzí dobytok, brojlerové kurčatá, ovce a kozy. Družstvo využíva hospodársky dvor vo Svrčinovci formou prenájmu od PD Čierne v konkurze. Na hospodárskom dvore vo Svrčinovci je v zimných mesiacoch ustajnený dobytok celkom cca 290 kusov. V letných mesiacoch je dobytok pasený v elektricky oddelených ohradníkoch tak, aby bolo čo možno najefektívnejšie využitie poľnohospodárskej pôdy. Predpokladaný cieľový stav pre ustajnenie v rámci Svrčinovca je celkom okolo 400 kusov dobytka mäsového typu. Pre ustajnenie v zimných mesiacoch je plánované využívať areál hospodárskeho dvora na Svrčinovci, ako aj maštaľ na Závrší. V letných mesiacoch bude dobytok voľne na paši v rámci obce v závislosti od výdatnosti paše a ročného obdobia. V obci Svrčinovec družstvo neplánuje umiestniť chov iných zvierat. Veterinárne ochranné pásmo pre prevádzku (y) v areáli nie je stanovené. V zmysle materiálu vydanom MPaV SR „Zásady chovu hospodárskych zvierat v intraviláne a extraviláne obcí SR“ výpočtové ochranné pásmo na dobytčiu jednotku pre počty ustajnených zvierat v areáli AGO predstavuje:  Hovädzí dobytok (stav 290 ks : 1,612 VDJ) = 180m (od ustajnenia),  Hovädzí dobytok (zámer 400 ks : 1,612 VDJ) = 248m (od ustajnenia). V prípade umiestnenia iného chovu veterinárne ochranné pásmo pre prevádzku (y) v areáli v zmysle materiálu vydanom MPaV SR „Zásady chovu hospodárskych zvierat v intraviláne a extraviláne obcí SR“ výpočtové ochranné pásmo na dobytčiu jednotku pre počty ustajnených zvierat v areáli AGO bude predstavovať:  Ovce (počet ks : 10VDJ) = .....m (od ustajnenia)  Brojlery (počet ks : 625 VDJ) = .....m (od ustajnenia) Vyznačené veterinárne ochranné pásmo (VOP) 180m v ÚPN-O vyznačuje VOP vyplývajúce zo súčasného chovu HD 290 ks. Považujeme ho za smerné.   

V k.ú. obce evidujeme výmeru poľnohospodárskej pôdy 4 468 ha. Z toho predstavuje: Orná pôda 1 446 011 m2 (144,60 ha) Záhrada 349 500 m2 (34,95 ha) TTP 6 117 724 m2 (611,77 ha - kosné lúky a pasienky) Vo výrazne prevažnej miere ju predstavujú kosné lúky a pasienky. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

52


Rybné hospodárstvo – Svrčinovský rybník V obci na hranici s k.ú Čadca, údolnej nive rieky Čierňanka, evidujeme retenčnú vodnú nádrž – Svrčinovský rybník v lokalite medzi ľavým brehom rieky Čierňanka a cestou I/11 ako lovný revír s účelom lovu kaprových rýb. Areál Svrčinovského rybníka obhospodaruje Rybársky zväz. Časť pozemkov v dotyku s uvedením rybníkom je vo vlastníctve obce. Areál rybníka predurčuje druhotné využitie na rekreačné účely – dennú rekreáciu občanov. Areál by sa tak zaradil do územia nábrežia Čierňanky s rekreačným využitím pre obyvateľov obce. B.7.3.4 Lesné hospodárstvo Les je súvislý súbor rastlín (prevažne stromovitého vzrastu), živočíšstva a podmienok prostredia, ktoré tvoria jednotný celok. Podľa vzniku poznáme : a) prírodné lesy - vznikli a pretrvávajú len pôsobením prírodných síl bez prispenia človeka. b) hospodárske lesy sú určené predovšetkým na plnenie produkčnej funkcie pri súčasnom zachovaní ostatných funkcii lesa. Ich vývoj ovplyvňuje vo veľkej miere človek svojím úmyselným konaním. Lesy sú jedným z najväčších bohatstiev štátu a predstavujú významnú zložku životného prostredia a krajiny, poskytujú trvalý a jediný náš obnoviteľný surovinový zdroj - drevo. Ovplyvňujú a zlepšujú podnebie, vodné a pôdne pomery, vytvárajú prirodzené prostredie pre mnohé druhy rastlín a živočíchov, vytvárajú prírodné krásy, a sú zároveň zdrojom zdravia a osvieženia obyvateľstva. Pre tieto funkcie sa treba o les starať sústavne a cieľavedome ich ochraňovať a zveľaďovať. Podkladom pre zabezpečenia takejto starostlivosti je platný lesný hospodársky plán (LHP), ktorý má na tomto území s platnosťou do roku 2020. Lesné porasty v riešenom území zaberajú výmeru cca 569 ha, ide takmer výlučne o hospodárske lesy. Ochranné lesy sú vyhlásené na nepatrnej výmere 1,67 ha podľa písm. d) ostatné lesy s prevažujúcou funkciou ochrany pôdy. Lesy zaberajú 36,21 % územia katastra obce V zmysle legislatívnych noriem platí povinnosť hospodáriť vo všetkých lesoch podľa LHP. Pre lesné porasty na území k. ú. Svrčinovec platí LHP, ktorý bol vypracovaný v roku 2010 na obdobie 10 rokov na lesné užívateľské celky (LUC). Jeho autorom je Lesoprojekt Zvolen, pobočka Žilina. LHP bol schválený KÚ O PPLH v Žiline. Dodržiavanie záväzných predpisov LHP kontrolujú orgány štátnej správy. Lesy v k.ú obce Svrčinovec obhospodaruje Lesné pozemkové spoločenstvo Svrčinovec. Realizáciou predpisov platného LHP je možné dosiahnúť nielen ekonomický efekt zvyšovaním prírastku ale aj trvalým zabezpečením všetkých ekologických funkcii. B.7.3.5 Priemyselná a remeselná výroba, stavebníctvo a skladové hospodárstvo V obci evidujeme nasledovné prevádzky priemyselnej a remeselnej výroby, stavebníctva a skladového hospodárstva:  ozn. vo výkr. 37 Nábytok Hlaváč  ozn. vo výkr. 36 Reklama – Grafika - Tlač,  ozn. vo výkr. 38 Drevovýroba Rovder  ozn. vo výkr. II Priemyselný areál (pôv. Agrospol - Mliekáreň Svrčinovec)  ozn. vo výkr. IV Priemyselný park Čadca – Svrčinovec - návrh V budúcnosti dôjde k najväčšiemu rozvoju tejto funkcie v rámci navrhovaného komplexu priemyselných plôch vymedzených v lokalite pre Priemyselný park Čadca (Podzávoz) – Svrčinovec. Svrčinovská mliekáreň bola donedávna známa kvalitnými výrobkami. V súčasnosti je mimo prevádzky. V ÚPN-O navrhujeme naďalej vyžívanie existujúcej plochy pre výrobnú (é) prevádzky. B.7.3.6 Cestovný ruch Na území katastra obce Svrčinovec je vzhľadom na danosti a polohu obce málo rozvinutá hospodárska základňa v prevádzkach a zariadeniach cestovného ruchu. Vo voľnom cestovnom ruchu v súčasnosti evidujeme len prevádzku hotela Európa a penziónu pri ceste I/12 pri ceste na Skalité. V ÚPN-O vytvárame podmienky pre rozvoj hospodárskej základne aj v tejto oblasti. Predpokladáme, že k návrhovému roku v nových ubytovacích a stravovacích zariadeniach a službách v CR vznikne cca 30 pracovných príležitostí.


53


B.7.4

REKREÁCIA A CESTOVNÝ RUCH

B.7.4.1 Potencionálne územie a jeho súčasné využitie pre rekreačný cestovný ruch (turizmus) a kúpeľníctvo Územie obce Svrčinovec nespadá do rekreačných priestorov. Na druhej strane danosti krajiny s atrakciou prírodného prostredia predurčujú aj smerovanie rozvoja územia vo forme rekreácie. Obec Svrčinovec je v oblasti rekreácie a CR v ÚPN VÚC ŽK (doplnok č.3) zaradená v rámci severopovažského nadregionálneho záujmového územia do kysuckého subregiónu cestovného ruchu s nástupným centrom Žilina v regionálnom záujmovom území Čadca a okolie spadajúceho do okresu Čadca v rámci rovnomenného rekreačného krajinného celku s východiskovým centrom Čadca. Subregionálne nie je k.ú. obce Svrčinovec evidované ako rekreačný celok. Najbližšie regionálne rekreačné priestory sú:  Sídelné stredisko rekreácie a turizmu miestneho až regionálneho významu Čadca – Husárik  Sídelné stredisko rekreácie a turizmu Čierne  Prímestská rekreačná zóna mesta Čadca Najbližšie subregionálne rekreačné priestory regionálneho až celoštátneho významu sú:  Cieľové miesto cestovného ruchu Čadca  Stredisko rekreácie a turizmu Raková - Korcháň Najbližšie nadregionálne rekreačné priestory celoštátneho až medzinárodného významu sú:  Aglomerácia rekreačných útvarov Veľká Rača  Aglomerácia rekreačných útvarov Skalité Hlavné druhy rekreačných činností:  turistika (pešia, cykloturistika, príp. hypoturistika)  zimné športy (rekreačné bežecké lyžovanie) Krajinný celok Kysuckých Beskýd vystupuje ako ponukový priestor pre domáci i prihraničný cestovný ruch (Česko, Poľsko), najmä však pre návštevníkov zo severozápadnej časti žilinského kraja, hlavne však pre obyvateľov z vlastného územia a okresov Čadca, Kysucké Nové Mesto a Žilina. Pri dennej návštevnosti v letnej turistickej špičke, je zabezpečenie rekreačnej služby absolútne nedostatočná, hlavne v oblasti voľného cestovného ruchu. Ubytovanie pre návštevníkov v území tiež začínajú poskytovať miestni obyvatelia na súkromí. Tento spôsob ubytovania je nutné podporovať. Športovo–rekreačnú vybavenosť v súčasnosti pre letnú turistickú sezónu viac menej reprezentujú len značené turistické chodníky. Značené turistické chodníky prispievajú k návštevnosti územia, a tak zabezpečujú hlavne krátkodobú t.j. každodennú a koncotýždňovú rekreáciu. V letnej turistickej sezóne sú využívané lesné cesty pre horské bicykle. Absentuje však značenie týchto trás s informačnými tabuľami pre rekreačných cykloturistov. V zimnej turistickej sezóne sú v priestore katastra vytvorené optimálne prírodne podmienky na bežecké lyžovanie. Dali by sa využívať hlavne trasy lesných ciest. Viac menej by trasy boli totožné s cykloturistickými trasami pre horské bicykle. V súvislosti s bežecko-lyžiarskymi trasami bude nutné vytypovať nástupné body, zabezpečiť ich označenie vrátane informačných tabúľ, a tiež zabezpečiť pravidelnú údržbu. Prírodné zázemie obce vytvára dobré predpoklady pre rozvoj rekreácie vo vidieckom prostredí spojenej s relaxačnými aktivitami, najmä v oblasti pešej turistiky, cykloturistiky príp. iných letných či zimných aktivít. Pre rozvoj rekreácie sa ako vhodné javia okolie Svrčinovského rybníka, okrajové územia obce v miestnych častiach Zatky, Závršie, Potok, ďalej okolie Šlahorovho potoka, územie pozdĺž Čierňanky na východnom okraji obce pri hranici s k.ú. Čierne. Koncepcia riešenia a determinanty rozvoja pri návrhu ÚPN – O Svrčinovec v oblasti rekreácie a cestovného ruchu (CR):  z hľadiska typu rekreácie a cestovného ruchu v riešenom území sa uvažuje s letnou a zimnou rekreáciou vo vidieckom prostredí miestneho významu,  navrhované sú vychádzkové trasy pre peších z Ústredia obce smerom k okrajovým častiam sídla v m.č. Zatky, Závršie, Potok v náväznosti na trasy v okolitých katastrálnych územiach v prírodnom prostredí a popri vodných tokoch, predovšetkým využívajúc existujúce účelové a lesné komunikácie,  umožňuje pozdĺž vychádzkových trás a v rekreačných územiach na vhodných miestach umiestnenie oddychových miesta s lavičkami, Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

54


     

  

umožňuje v zimnej turistickej sezóne umiestnenie bežecko lyžiarskych tratí vo voľnej krajine predovšetkým v trasách letných vychádzkových a turistických tratí, navrhuje okrem rozšírenia hlavného obecného športového areálu a navrhovaného športového areálu umiestňovať nenáročných športových plochy prírodného charakteru aj na iných vhodných lokalitách predovšetkým na rekreačných plochách a rekreačných územiach, navrhuje využívanie Svrčinovského rybnika a vo väzbe na rekreačné plochy a rekreačné územia aj vodný tok Čierňanky, ako mieste prírodné kúpaliská, navrhuje v centre obce realizáciu obecného parku ako oddychového miesta so zeleňou, pešími chodníkmi, lavičkami a detskými ihriskami, na území obce rieši umiestnenie rekreačných cyklotrás s prepojením na susedné sídla, vytvára podmienky, v okrajových polohách zastavaného územia obce v miestnych častiach Zatky, Závršie a Potok, pre umiestňovanie rekreačných chalúp a rekreačných rodinných domov a tiež možnosť využívania starších rodinných domov predovšetkým v týchto miestnych častiach pre potreby chalupárskej rekreácie, vytvára podmienky pre umiestnenie ubytovacích a stravovacích zariadenia typu penzión ako zariadení vo voľnom CR, navrhuje umiestnenie rekreačných zariadení s dôrazom na akceptovanie a nerušenie charakter okolitej zástavby a prírodnej scenérie krajiny, pri lokalizácii rekreačných aktivít zohľadňuje potreby a záujmy užívateľov poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov, poľovných a rybárskych revírov v riešenom území.

B.7.4.2 Územné rozloženie rekreačných útvarov a zariadení, rekreačné územia a zóny Územie obce Svrčinovec nespadá do rekreačných priestorov. Na druhej strane danosti krajiny s atrakciou prírodného prostredia predurčujú aj smerovanie rozvoja územia vo forme rekreácie prevažne miestneho typu. V súčasnosti sú v obci minimálne vytvorené podmienky v komplexe vybudovanej infraštruktúry pre pritiahnutie návštevníkov (ubytovanie, informačné služby, športová vybavenosť a iné), či už vo voľnom alebo viazanom cestovnom ruchu. V obci neevidujeme žiadne zariadenie voľného cestovného ruchu mimo hotela Paríž s reštauráciou Euópa a v miestnej časti Zatky (reštaurácia 64 stoličiek, 50 lôžok). V katastrálnom území sa v menšej miere etablovala vo viazanom cestovnom ruchu chalupnícka individuálna rekreácia. Postupné individuálne súkromné aktivity drobných investorov menia funkciu využívania pôvodných starších rodinných domov (hlavne dreveníc a malých jednotraktových RD) na chalupy, kde funguje hlavne koncotýždenná individuálna rekreácia.   

Rekreačné územia na území obce rozdeľujeme na: Rekreačné plochy a územia vo viazanom CR Verejné obecné rekreačné plochy a územia Rekračné plochy zariadenia vo voľnom CR

Rekreačné plochy a územia vo viazanom CR Najväčšie predpoklady na vybudovanie rekreačných základní vo viazanom CR (rekreačné chalupy a rekreačné rodinné domy) v obci majú nasledovné lokality s novým rekreačným a zmiešeným obytno - rekreačným využívaním v rozptyle na individuálne rodinné účely navrhované ÚPN-O:  Rekreačná základňa v m.č. Závršie - U Liščákov.  Rekreačná základňa v m.č. Potok – Bordžovci.  Rekreačné základne v m.č. Zatky - U Privarčáka, Pod Valmi a Pod Bučkami. V týchto územiach umožňujeme okrem umiestnenia nových rekreačných zariadení vo viazanom CR aj využívanie pôvodných prevažne starších jednotraktových RD na rekreačné chalupy prípadne aj pôvodných drobných hospospodárskych objektov na individuálne rekreačné účely. Verejné rekreačné plochy a územia V ÚPN-O sú navrhované nasledovné verejné rekreačné plochy a územia:  Plochy a územia vo väzbe Svrčinovský rybník.  Vytypované plochy a územia na nábreží vo väzbe na vodný tok Čierňanky („Katrakovci“ a „U Cyprichov“).  Plochy a územia vo väzbe na Šlahorov potok s navrhovaným športovým areálom.  Hlavný obecný Športový areál (športové a rekreačné objekty a plochy).


55


Rekračné plochy a zariadenia vo voľnom CR Do týchto plôch a zariadení zaraďuje ÚPN-O:  Hotel Paríž s reštauráciou Európa  Školiace a rekreačné stredisko Metalcom, pri ceste I/12  Navrhované ubytovacie a stravovacie zariadenie (penzión – hotel) pri Svrčinovskom rybníku B.7.4.3 Kúpeľné územia V katastri obce Svrčinovec nie sú evidované kúpeľné územia, a ani sa voči obci nevzťahujú opatrenia súvisiace s vonkajšími kúpeľnými územiami, podľa štatútu kúpeľného miesta. Do územia obce nezasahuje žiadne ochranné pásmo prírodného liečivého zdroja. B.8

VYMEDZENIE ZASTAVANÉHO ÚZEMIA OBCE

ÚPN-O Svrčinovec navrhuje rozšírenie súčasného zastavaného územia obce o navrhované plochy v lokalitách s navrhovanou výstavbou. Navrhované rozšírenie je zrejmé z grafickej časti. Do zastavaného územia sú na začlenenie navrhované plochy pre rozvoj IBV, plochy priemyslu (PP Čadca Podzávoz – Svrčinovec) a občianskej vybavenosti v dotyku s existujúcim zastavaným územím. B.9

VYMEDZENIE OCHRANNÝCH PÁSIEM A CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV

B.9.1

OCHRANA PRÍRODNÝCH HODNÔT

Legislatívna ochrana prírody a krajiny Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny legislatívnou formou zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem života na zemi, vytvorenie podmienok na trvalé udržanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a udržanie ekologickej stability. Vymedzuje územnú a druhovú ochranu a ochranu drevín. Územnou ochranou prírody sa v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny rozumie osobitná ochrana prírody a krajiny v legislatívne vymedzenom území v druhom až piatom stupni ochrany. V zmysle NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny platí na celom riešenom území k.ú. Svrčinovec 1. stupeň územnej ochrany. B.9.1.1

B.9.1.2 Chránené územia národnej siete CHÚ Veľkoplošné ani maloplošné chránené územia sa v riešenom území nenachádzajú. Najbližšie územie so zvýšeným stupňom ochrany je chránená krajinná oblasť CHKO Kysuce. Účelom vyhlásenia je ochrana a zveľaďovanie prírody, prírodných hodnôt a krajiny s rozptýleným osídlením. Pozostáva z dvoch samostatných častí - východnú časť tvoria Kysucké Beskydy a Kysucké vrchy, západnú tvoria Javorníky, Turzovská vrchovina a Moravskosliezske Beskydy. Riešené územie obce Svrčinovec nezasahuje sa nachádza medzi týmito časťami. Veľkoplošné ani maloplošné chránené územia sa v riešenom území k.ú. obce Svrčinovec nenachádzajú. B.9.1.3 Chránené územia európskej siete Natura 2000 Hlavným cieľom jej vytvorenia je zachovanie prírodného dedičstva, ktoré je významné nielen pre príslušný členský štát, ale najmä pre EÚ ako celok. Táto sústava chránených území má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. Sústavu NATURA 2000 tvoria 2 typy území:  chránené vtáčie územia (CHVÚ),  územia európskeho významu (SKUEV). V celom katastrálnom území obce Svrčinovec sa nenachádzajú územia európskeho významu, ani chránenené vtáčie územia.


56


B.9.1.4 Chránené stromy V riešenom území k.ú. obce Svrčinovec nie sú vyhlásené chránené stromy. B.9.1.5 Chránené druhy rastlín a živočíchov V území boli zaznamenané viaceré chránené a ohrozené druhy rastlín a živočíchov, ktorých výskyt je viazaný najmä na biotopy európskeho a národného významu v alúviu vodného toku Šlahorov potok. Medzi zástupcov chránenej flóry patrí napr. perovník pštrosí (Matteuccia struthiopteris), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), ľadenec barinný (Lotus uliginosus), mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus), zraniteľný druh valeriána celistvolistá (Valeriana simplicifolia). Z fauny sa vyskytuje hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), lipeň tymiánový (Thymallus thymallus), vydra riečna (Lutra lutra), jašterica živorodá (Lacerta vivipara), užovka hladká (Coronela austriaca), kunka žltobruchá (Bombina variegata), kunka obyčajná (Bombina bombina), ropucha zelená (Bufo viridis), rybárik riečny (Alcedo atthis), bocian biely (Ciconia ciconia), bocian čierny (Ciconia nigra), chriašteľ poľný (Crex crex), výr skalný (Bubo bubo), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ čierny (Dryocopus martius), prepelica poľná (Coturnix coturnix), cez územie migrujú do Čiech aj veľké šelmy ako je medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk dravý (Canis lupus). B.9.1.6 Priemet územného systému ekologickej stability Pre riešené územie je platný Regionálny územný systém ekologickej stability okresu Čadca (SAŽP, 2013). Miestny územný systém ekologickej stability nebol spracovaný. V zmysle dokumentácie RÚSES sú v území vyčlenené nasledovné prvky ekologickej siete: Nadregionálne biocentrá – v riešenom území sa nevyskytujú. Regionálne biocentrá - v riešenom území sa nevyskytujú. Nadregionálne biokoridory  Nadregionálny biokoridor NRBk I - terestrický biokoridor, vedie hrebeňom Javorníkov, Turzovskej vrchoviny, Moravskosliezskych Beskýd, Jablunkovského medzihoria, Kysuckých Beskýd, Kysuckej vrchoviny a pokračuje do okresu Dolný Kubín smerom na Oravské Beskydy. Spája biocentrá NRBc 1, RBc 1, RBc 2, RBc 3, NRBc 2, RBc 12, RBc4, NRBc 3, RBc5, RBc6, PRBc. Je tvorený mozaikou prevažne lesných a menej lúčnych spoločenstiev, miestami prerušovaný cestnými ťahmi. Umožňuje pohyb všetkých suchozemských stavovcov a ostatných zložiek bioty viazaných na terestrické prostredie. Umožňuje prepojenie na Poľsko, Moravu Oravu a Žilinu.  Nadregionálny biokoridor NRBk II - hydrický biokoridor, vedie od Váhu riekou Kysuca cez Kysucké Nové Mesto, Čadcu, pokračuje potokom Čierňanka cez Svrčinovec po Čierne, odkiaľ pokračuje ako regionálny hydrický biokoriodor RBkVIII. Spája množstvo regionálnych hydrických biokoridorov (tiež niektorých terestrických). Prepája povodie Váhu, rozvodie Moravy a Visly. Umožňuje pohyb hydrických a semiterestrických živočíchov. Narušený reguláciou toku od Kysuckého Lieskovca po Dunajov. Regionálne biokoridory:  Regionálny biokoridor RBk I – terestrický biokoridor, spája regionálne biocentrá RBc3, RBc10, RBc111, RBc 4, RBc13, je tvorený sčasti lesnými porastmi, prepája mozaikovitú krajinu miestami prechodné rašeliniská a slatiny, vo viacerých miestach sa spája s nadregionálnym biokoridorom I. a ďalšími hydrickými biokoridormi. Umožňuje pohyb všetkých terestrických a čiastočne vodných živočíchov. Prerušovaný cestnými komunikáciami. Regionálne významné genofondové lokality - zoologické č.

názov

k.ú.

Popis lokality

Ohrozujúce faktory

GLz49

Alúvium Čierňanky I (pri skládke TKO)

Čadca, Svrčinovec

Ohrozené druhy potočného alúvia, refúgia

Výstavba, zásahy do vodného režimu

GLz50

Alúvium Čierňanky II

Svrčinovec

Ohrozené druhy potočného alúvia



Manažmentové opatrenia Zachovanie vodného režimu a prírodného koryta vodného toku s prirodzeným vodným režimom. Zachovanie vodného režimu a prírodného koryta vodného toku s prirodzeným vodným 57


GLz51

Alúvium Čierňanky III

Čierne, Svrčinovec

Ohrozené druhy potočného alúvia


GLz53

Šlahorov potok I

Svrčinovec

Globálne ohrozené druhy vtáctva (chrapkáč poľný)

Nesprávna technika kosby, výstavba, zásahy do lokality

GL54z

Šlahorov potok II

Svrčinovec

Ohrozené druhy potočného alúvia, refúgia


režimom. Zachovanie vodného režimu a prírodného koryta vodného toku s prirodzeným vodným režimom. Pri mechanizovanom kosení postupovať od stredu lokality k jej okrajom, aby sa zachovali únikové cesty, termíny kosby prispôsobiť životnému cyklu chrapkáča (hniezdenie, preperovanie) Zachovanie vodného režimu a prírodného koryta vodného toku s prirodzeným vodným režimom.

Regionálne významné genofondové lokality - botanické č.

názov

k.ú.

Popis lokality

Ohrozujúce faktory

GLf6

Podzávoz – alúvium (pri skládke TKO)

Čadca. Svrčinove c

Ls1.3, Kr9, Aluviálne porasty Čierňanky pri skládke TKO, Matteuccia struthiopteris, Aquilegia vulgaris

GLf7

Pod Grapami

Svrčinove c

Ls1.3, Lk5, Lk6, Aluviálne porasty v údolí potoka, Dactylorhiza majalis, Lotus uliginosus

GLf 12

Šlahorov potok – dolná časť

Svrčinove c

Ls1.3, Lk6, Ra6, Aluviálne porasty, podmáčané lúky, slatiny, Matteuccia struthiopteris, Gladiolus imbricatus

Sukcesia vegetácie, odvodnenie, šírenie expanzívnych a inváznych druhov rastlín, výstavba regulácia tokov, výrub brehových porastov, skládky Sukcesia vegetácie, odvodnenie, šírenie expanzívnych a inváznych druhov rastlín, výstavba regulácia tokov, vyrubovanie brehových porastov, skládky Sukcesia vegetácie, odvodnenie, šírenie expanzívnych a inváznych druhov rastlín, výstavba regulácia tokov, vyrubovanie brehových porastov, skládky

Manažmentové opatrenia Likvidácia expanzívnych a inváznych druhov rastlín

Kosenie s odstraňovaním biomasy (mimo brehových porastov), šetrné odstraňovanie náletových drevín

Kosenie s odstraňovaním biomasy (mimo brehových porastov), šetrné odstraňovanie náletových drevín, likvidácia expanzívnych a inváznych druhov rastlín

Genofondové lokality Genofondové lokality miestneho významu v riešenom území nie sú vyčlenené. B.9.2

OCHRANA POVRCHOVÝCH A PODZEMNÝCH VÔD A VODNÝCH ZDROJOV

Na území katastra obce Svrčinovec evidujeme následne vymedzené špecifické územia a s nimi súvisiace ochranné pásma určené osobitnými predpismi. Ochrana vodných pomerov Chranená vodohospodárska oblasť Okrem všeobecnej ochrany vôd vyplývajúcej zo zákona č. 364/2004 Zb. o vodách sa na riešené katastrálne územie vzťahuje aj regionálna ochrana. Celé katastrálne územie sa nachádza v Chránenej vodohospodárskej oblasti (CHVO) Beskydy a Javorníky.


58


Podľa Nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z.z. nie je k.ú obce Svrčinovec zaradené do zoznamu zraniteľných a citlivých oblastí v zmysle § 81 ods. 1 pís. b) zákona č. Z.z. o vodách. Ochrana vodárenských zdrojov Sprísnená - špeciálna ochrana vyplývajúca z § 19 zákona o vodách stanovením pásiem hygienickej ochrany (PHO) sa vzťahuje na všetky využívané zdroje pitnej vody v zmysle vodoprávneho rozhodnutia, ktoré vydáva príslušný vodohospodársky orgán. V k.ú. Svrčinovec majú túto formu ochrany studne HSV 1, HSV 3, HSV 4 a HG 1 slúžiace ako zdroje pitnej vody pre verejný vodovod Svrčinovec v správe SeVaK a.s. Žilina. PHO bolo stanovené rozhodnutím ONV Čadca č.PLVH 993/88/Ms zo 4.10.1988 a je delené na 3 časti. PHO I.stupňa má rozlohu 1,50 ha, PHO II.stupňa - vnútorná časť 5,57 ha, PHO II.stupňa vonkajšia časť 12,69 ha. Ostatné zdroje pitnej vody využívané neverejnými vodovodmi nemajú stanovené PHO . B.9.3

OCHRANNÉ A BEZPEČNOSTNÉ A DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY

B.9.3.1

Ochranné pásma

PÁSMA

HLAVNÝCH

RÁDOV

TECHNICKEJ

Ochranné pásma technickej infraštruktúry Pásma ochrany verejných vodovodov a verejných kanalizácií Pásma ochrany sú vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia alebo kanalizačného potrubia na obidve strany : a) 1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm vrátane, b) 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm. Plynovody V zmysle zákona č.656 / 2004 pre rozvody plynu sú stanovené pásma ochrán. Ochranné pásmo je územia bezprostredne priľahlé ku plynárenskému zariadeniu a plynovodu, jeho zdialenosť je od osi plynovodu na každú stranu, alebo od oplotenia regulačnej stanice. V zmysle zákona č.656 / 2004 pre rozvody plynu sú stanovené pásma ochrany:  STL plynovod a prípojky do DN 200 -4m  od DN 201 do 500 -8m  STL plynovod v zastavanom území -1m Bezpečnostné pásma slúžia na zamedzenie, respektíve zmiernenie účinkov prípadných porúch, havárií plynárenských zariadení. Pásmo ochrany je od osi plynovodu na každú stranu.  STL a plynovodné prípojky vo voľnom teréne - 10 m  STL zastavané územie – určuje dodávateľ plynu pri rešpektovaní normy STN 386415, STN 736005. Elektrorozvody Ochranné pásmo je územia bezprostredne priľahlé ku elektrickému zariadeniu a vedeniu, jeho vzdialenosť je od krajných vodičov na každú stranu:  110 kV vedenie 15 m  22 kV vedenie 10 m  22 kV vedenie v lesných priesekoch 7 m  trafostanice 22/0,4 kV 10 m od konštrukcie stožiara Ochranné pásma dopravnej infraštruktúry Cestná doprava Podľa vyhlášky FMV číslo 35/1984 Zb. §15 pre úsek komunikácie mimo zastavané územia platí ochranné pásmo :  pre diaľnicu 100 m od osi krajného jazdného pruhu,  pre cestu I. triedy 50 m od osi cesty na obe strany, Železničná doprava Ochranné pásmo od železničnej trate podľa vyhlášky číslo 52/1964 Zb. Zákon o dráhach, zmenou vyhlášky číslo 122/1974 Zb. prináleží 60 m od osi koľaje.


59


B.10

NÁVRH RIEŠENIA ZÁUJMOV OBRANY ŠTÁTU, POŽIARNEJ OCHRANY A OCHRANY PRED POVODŇAMI, CIVILNÁ OCHRANA

B.10.1 ZÁUJMY OBRANY ŠTÁTU Na území katastra obce Svrčinovec sa nenachádzajú vyhradené priestory záujmov obrany štátu. B.10.2 ŠPECIÁLNA OCHRANA Na území katastra obce Svrčinovec neevidujeme vyhradené priestory, slúžiace ako výcvikové plochy MO SR. Taktiež nie sú na území plochy osobitného určenia. B.10.3 POŽIARNA OCHRANA Požiarnu ochranu zabezpečuje miestny hasičský zbor mesta Čadca. Zdrojom požiarnej vody je skupinový vodovod a miestne vodné toky. Podrobnosti pre zabezpečenie požiarnej vody stanovuje STN 92 0400 a Vyhláška MV SR č. 699/2004 Z. z. B.10.4 OCHRANA PRED POVODŇAMI V riešenom území boli zrealizované úpravy proti povodniam na toku Čierňanka. V súvislosti so zabezpečením dostatočného prítoku do rybníka Svrčinovec bola na toku Čierňanka vybudovaná kamenná hrádza tak, aby po veľkej vode po búrkach rybník nepretekal z brehov a bolo zabezpečené dostatočné množstvo vody v rybníku aj počas nízkeho stavu v Čierňanke. Perspektívne je potrebné zabezpečiť ochranu sídla proti veľkým vodám a rezervovať územie pre plánované úpravy Šlahorovho potoka a ochranné hrádze na Čierňanke v zmysle Vodohospodárskeho plánu Kysuce. Obec pri zabezpečovaní, riadení a vykonávaní povodňových záchranných prác vychádza z komplexných poznatkov o svojom území, zo skúseností z povodní z predchádzajúcich rokov, historických záznamov a povodňového plánu záchranných prác (hranice inundačného územia a mapy povodňového ohrozenia a rizika v súčasnosti nie sú vypracované). ÚPN obce Svrčinovec z hľadiska ochrany pred povodňami:  navrhuje realizovať bližšie protipovodňové opatrenia ktoré budú reprezentované plánovanými úpravami Šlahorovho potoka a ochrannými hrádzami na rieke Čierňanka (viď. výkr. č.4 ÚPN-O),  navrhuje rešpektovať terénne depresie a korytá drobných tokov a občasných drobných tokov, prítokov Šlahorovho potoka a rieky Čierňanky, ktoré sú recipientmi vôd z povrchového odtoku. B.11

NÁVRH OCHRANY PRÍRODY A TVORBY KRAJINY

B.11.1 OCHRANA PRÍRODNÝCH HODNÔT, IDENTIFIKÁCIA PRVKOV R-ÚSES V KATASTRI B.11.1.1 Legislatívna ochrana prírody a krajiny Celé územie obce sa nachádza v prvom stupni ochrany podľa § 12 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, kde platí najnižší 1. stupeň územnej ochrany (tzv. všeobecná ochrana). V riešenom území sa nenachádzajú legislatívne chránené územia v zmysle uvedeného zákona, ani územie európskeho významu NATURA 2000 a chránené vtáčie územia. V riešenom území sa nachádzajú nasledovné prvky Regionálneho územného systému ekologickej stability (R-ÚSES) okresu Čadca 2013:  Nadregionálny terestrický biokoridor I.N3  Nadregionálny hydrický biokoridor XI.R  Regionálny biokoridor III.R  Genofondové lokality: 133z Alúvium Čierňanky 137f Pod Grapami 138z Šlahorov potok I 139z Šlahorov potok II 140z Šlahorov potok III Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

60


Okrem uvedených prvkov územného systému ekologickej stability nadregionálneho a regionálneho významu sa v riešenom území nachádzajú biocentrá a biokoridory miestneho významu.       



  



   

B.11.2

V súvislosti s ochranou prírody a krajiny ÚPN-O Svrčinovec: rešpektuje prvky RÚSES okresu Čadca v riešenom území, do grafickej a textovej časti územného plánu zapracoval biokoridory nadregionálneho a regionálneho významu, nachádzajúce sa v riešenom území, rešpektuje a do grafickej a textovej časti územného plánu zapracoval genofondové lokality, nachádzajúce sa v riešenom území, zohľadnil a do grafickej a textovej časti územného plánu zapracoval biokoridory nadregionálneho a regionálneho významu, nachádzajúce sa v riešenom území, rešpektoval a zachoval migračné trasy voľne žijúcich živočíchov zapracoval ekodukty cez rýchlostnú cestu R5, diaľnicu D3 (novostavby) a železničnú trať (modernizácia) riešené v projektovej príprave uvedených stavieb, pre hydrické biokoridory zachoval pôvodnú morfológiu toku, navrhovaným riešením nezasahoval do hydrologického režimu tokov, akceptoval a zabezpečil ochranu pôvodnej pobrežnej vegetácie v celej dĺžke tokov. Akceptoval v projektovej dokumentácii súvisiacej s realizáciou a projektovou prípravou stavieb D3 a R5 navrhované úpravy na Šlahorovom potoku. navrhol revitalizáciu a ochranu vodných tokov v zastavanej i otvorenej krajine vrátane návrhu rekonštrukcie brehových porastov pôvodnými domácimi druhmi, vytvoril podmienky pre elimináciu ich znečistenia TKO a splaškami a navrhol odstraňovanie inváznych druhy rastlín pre udržanie alebo zlepšenie ich stavu, rešpektuje ochranné pásma vodných tokov, v maximálnej miere zachoval skupinovú a líniovú nelesnú drevinnú vegetáciu, ktorá plní funkcie z hľadiska biodiverzity a štruktúry krajiny, vytvára podmienky na podporu doplnenia mimolesnej drevinovej vegetácie a jej rovnomerné rozmiestnenie v krajine tak, aby umožňovala prepojenie jednotlivých významných krajinných prvkov (lesy, rieky, lúky, pasienky a i.) a aby umožňovala migráciu živočíšnych druhov medzi nimi, primerane zachoval biotopy a chránené druhy rastlín v okolí Šlahorovho potoka a navrhol ich revitalizáciu v súvislosti s realizovanou stavbou D3 a pripravovanou R5 nakoľko biotopy na seba nadväzujú a prekrývajú prakticky celú aluviálnu nivu Šlahorovho potoka atakovanú uvedenými cestnými stavbami nadradenej dopravy. na plochách, ktoré nie sú určené na zástavbu a poľnohospodárske a rekreačné využitie, rieši vylúčenie devastačné zásahy, ktoré by mohli spôsobiť zhoršenie existenčných podmienok a biotickej integrity rastlín a živočíchov týchto ekosystémov, rozvoj obce prednostne riešil v nadväznosti na súčasne zastavané územie, navrhol ochranu realizáciu plôch sídelnej zelene v zastavanom území obce, v prípade nevyhnutnosti vykonania obmedzených zásahov do územia biotopov navrhol postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. KRAJINNOEKOLOGICKÝ PLÁN (OPTIMÁLNE PRIESTOROVÉ VYUŽÍVANIE ÚZEMIA OBCE SVRČINOVEC) – vyhodnotenie a záver

A FUNKČNÉ

B.11.2.1 Konkrétne krajinnoekologické opatrenia Ekologickú stabilitu v krajine možno podporiť predovšetkým systémom ekostabilizačných opatrení (urbanistických, agrotechnických, lesohospodárskych a iných). Navrhujú sa nasledujúce druhy ekostabilizačných opatrení, ktoré sú priamo smerované na jednotlivé krajinnoekologické komplexy s prihliadnutím na ich prepodkladané využívanie. Krajinnoekologické opatrenia sú riešené konkrétne pre jednotlivé vyčlenené krajinnoekologické komplexy a všeobecne z hľadiska ochrany prírody, ochrany poľnohospodárskej pôdy, ochrany abiotických zložiek, ochrany biotopov, rastlinstva a živočíšstva, ktoré sú aplikovateľné na všetky krajinnoekologické komplexy a celú krajinu. Krajinnoekologický komplex č. 1 – Silne zaťažená urbanizovaná krajina v nive Čierňanky a Šlahorovho potoka  Rešpektovať genofondové lokality ako s obmedzeniami zastaviteľný priestor s podporou prirodzeného vývoja biocenóz,


61


 

                 

Podporovať investície do zelenej infraštruktúry v obci, zachovať voľné plochy v intraviláne na účely rekreácie a oddychu, Mimo schválených riešení v pôvodnom ÚPN-SÚ Svrčinovec a nevyhnutných zásahov súvisiacich s výstavbou nadradenej cestnej infraštruktúry (D3 a R5) zachovať lúky (sihly) pri Šlahorovom potoku smerom do miestnej časti Zatky a využiť ich na nestatickú rekreáciu a na zabezpečenie migrácie zveri cez zastavané územie (plánovaný ekodukt ponad výstavbu R5 a modernizáciu žel. trate č.127) so zachovaním ich prírodných hodnôt, Zachovať voľné koridory pre migráciu zveri cez pozemky pri Čierňanke medzi Svrčinovcom a Čiernym, zabezpečiť priechodnosť biokoridorov cez zastavané územie, obmedziť oplocovanie Zachovať voľné koridory pre migráciu zveri cez pozemky pri Svrčinovskom rybníku, využiť ich na rekreáciu, zabezpečiť priechodnosť biokoridorov cez zastavané územie, obmedziť oplocovanie, Nevyužívané pozemky v intraviláne využiť na náhradnú výsadbu stromov, resp na zriadenie parku ako kompenzačné opatrenie, Nerozširovať intravilán smerom k lesu, aby sa uchránila dostatočná výmera poľovných revírov, Zabezpečiť ochranu inundačného územia, Vytvárať podmienky pre prirodzené meandrovanie vodných tokov, pre spomaľovanie odtoku povrchových vôd z územia, Zachovať retenčnú schopnosť územia budovaním zberných nádrží na akumulácie dažďových vôd zo striech, Komplexne riešiť odtokové pomery v povodiach s dôrazom na spomalenie odvedenia povrchových vôd z územia v súlade s ekologickými limitmi využívania územia a ochrany prírody, Vytvárať podmienky pre budovanie protipovodňových opatrení s dôrazom na ochranu intravilánu, V nezregulovaných úsekoch potokov zachovať ich prirodzené koryto a vylúčiť tvrdé betónové úpravy koryta Revitalizovať zregulované úseky na tokoch Čierňanka a Šlahorov potok ekologicky prijateľným spôsobom, aby sa zlepšili podmienky pre vodnú biotu, Zamedziť svojvoľnému vypúšťaniu odpadových vôd z rodinných domov do tokov a zvýšiť napojenosť domácností na vybudovanú kanalizáciu, Novovavrhované objekty situovať v takej vzdialenosti od dopravných komunikácií, aby boli umiestnené za hranicou najvyššie prípustnej hodnoty hladiny hluku, resp zabezpečiť opatrenia na elimináciu nepriaznivých účinkov hluku, Vypracovať štúdiu zameranú na únosnosť zaťaženia na zdravie obyvateľov najviac atakovaných osád hlukom, vibráciami a prašnosťouv vplyvom cestnej a železničnej dopravy a použiť kompenzácie na zlepšenie životného prostredia v obci, realizovať opatrenia na ochranu zdrojov pitnej vody, dodržiavať podmienky hospodárenia v ochranných pásmach vodných zdrojov, uskutočniť opatrenia technického charakteru na zníženie znečisťovania ovzdušia, podzemných a povrchových vôd a pôdy, na znižovanie hladiny hluku, zabrániť vytváraniu nelegálnych skládok odpadu, vhodným využívaním územia predchádzať aktivizácii zosuvov.

Krajinnoekologický komplex č. 2 – Vidiecka kopaničiarska krajina  pri rekonštrukcii obydlí na rekreačné objekty akceptovať miestnu ľudovú architektúru, obnovovať historické krajinné štruktúry, nevnášať do prostredia cudzorodé prvky, chrániť zeleň,  nenavrhovať stavebné aktivity tam, kde by došlo k ohrozeniu cenných biotopov a druhov,  novú výstavbu realizovať s ohľadom na prírodné a krajinárske hodnoty, je potrebné dodržať rozvoľnenosť výstavby a mozaikovú štruktúru krajiny,  chrániť najkvalitnejšie pôdy pred zastavaním,  zachovať rekreačný potenciál krajiny bez ďalších rušivých negatívnych vplyvov a prvkov, znehodnocujúcich krajinu,  zabrániť akémukoľvek vypaľovaniu trávnych porastov,  ochrana a zachovanie hydrologického režimu a biotopov podmáčaných lúk,  zabrániť znečisťovaniu a vytváraniu nelegálnych skládok,  monitorovať a aktívne eliminovať výskyt inváznych druhov rastlín,  vhodným využívaním územia predchádzať aktivizácii zosuvov,


62


Krajinnoekologický komplex č. 3 – Kultúrna mozaiková lúčno-lesná krajina s terasami, miestami sukcesne zarastajúca  zachovať pestrú krajinnú štruktúru s rozptýlenou vegetáciou, remízkami, lesíkmi a solitérnou zeleňou, podmáčanými plochami a bohatými kosnými lúkami,  podporovať poľnohospodárske využívanie územia ako nástroj udržiavania kultúrnej krajiny,  obnoviť historickú krajinnú štruktúru obhospodarovaním terás,  neintenzifikovať lúčne porasty,  redukovať sukcesiu kosením a pasením, udržiavať plochy TTP s max 20% podielom NDV  mulčovanie používať len ako jednorázový zásah na obnovu zarastených lúk, nie je možné ho vykonávať opakovane ako pravidelný spôsob obhospodarovania,  obkášať krovinaté lesné plášte a krovíny až po ich okraj, aby sa nerozrastali a nezmenšovali výmeru lúk,  nenarušovať ťažkými mechanizmami pôdu, podrast a bylinné poschodie,  vhodným využívaním územia predchádzať aktivizácii zosuvov. Krajinnoekologický komplex č. 4 – Vrchovinová lesná krajina s členitým reliéfom s hospodárskymi lesmi  uplatňovať prírode blízke obhospodarovanie lesa – maximálne využívať prirodzenú obnovu lesa, vylúčenie holorubov, ponechat dostatok odumretého dreva, dutinové a hniezdne stromy,  obnovovať nekvalitné porasty a porasty smrekových monokultúr na porasty s prírode bližšou štruktúrou s vhodnejším drevinovým zložením,  rekultivovať lesné sklady a lesné cesty, ktoré vznikli pre účely ťažby,  nenarušovať ťažkými mechanizmami pôdu, podrast a bylinné poschodie,  cielene usmerňovať a chrániť prirodzené prírodné procesy,  vytvárať podmienky pre usmernené turistické a rekreačné využívanie územia,  nepripustiť urbanizáciu územia,  zvážiť realizáciu nového vedenia elektrovodu 2x400 kV Varín – Nošovice,  vhodným využívaním územia predchádzať aktivizácii zosuvov. B.11.2.2 Všeobecné ekostabilizačné opatrenia Ekostabilizačné opatrenia z hľadiska zmiernenia vplyvu poľnohospodárskej výroby na krajinu  zachovať poľnohospodársku výrobu z dôvodu zachovania typického krajinného rázu a existujúcej biodiverzity druhov,  erózne ohrozené svahy využívať výlučne na pestovanie plodín s vysokou protieróznou účinnosťou, resp. previesť tieto plochy na intenzívne trvalé trávne porasty,  zamedziť sukcesii a zarastaniu lúk a uplatňovať tradičné obhospodarovanie lúčnych porastov (pravidelné spásanie alebo kosenie trávnych porastov),  vlhké lúky kosiť ľahšími mechanizmami len v čase preschnutia,  pokosenú biomasu je potrebné z plôch odstrániť,  na spásaných plochách je potrebné redukovať rozsah náletu tak, aby tento nepokrýval viac ako 20% plochy a aby bolo možné celú plochu využívať na pastvu hospodárskych zvierat,  redukovať nálet na okrajoch kosených plôch, po likvidácii náletu plochy vykášať alebo extenzívne prepásať,  pri pasení a košarovaní dodržiavať stanovené limity počtu hospodárskych zvierat,  zabrániť erózii pôdy na priehonových cestách,  pri aplikácii hnojenia a košarovania dodržiavať usmernenia stanovené v Pláne rozvoja vidieka,  nitrofilné a ruderálne spoločenstvá kosiť v období pred kvitnutím burín dvakrát ročne, mládze na týchto plochách intenzívne spásať, aby sa využil efekt silného zošľapávania, ktoré ruderálne druhy neznášajú.      

Ekostabilizačné opatrenia z hľadiska ochrany abiotických zložiek v lesných porastoch s vysokými sklonmi svahov používať citlivé ťažobné postupy, nepovoliť holoruby, zamedziť obnažovanie pôdy, zabezpečiť erózne ohrozené plochy hlbokokoreniacimi druhmi rastlín, ponechať plochy s plytkými a kamenitými pôdami prirodzenej sukcesii, obrábanie pôdy realizovať s ohľadom na reliéf a sklonitosť, zabrániť zhutňovaniu a degradácii pôd, technicky sanovať výmole a erózne ryhy, doplniť vegetačnými opatreniami,


63


  

    

             

Ekostabilizačné opatrenia pre vodné biotopy a biotopy mokradí na dosiaľ nezregulovaných úsekoch tokov nedovoliť regulácie toku, meniť charakter koryta, udržať prúdivý charakter toku so striedaním kľudných zátočinových lokalít, brehové porasty obnovovať len z pôvodných stanovištne vhodných druhov drevín a krov s uprednostňovaním jelše lepkavej (Alnus glutinosa), ktorej opad pre vodné biocenózy je najvhodnejší, minimálna šírka brehových porastov z oboch strán toku by mala byť 10 m, v prípade len jednobrežnej vegetácie by sa mala zvýšiť aspoň na dvojnásobok. Orná pôda v okolí by mala byť oddelená pásom trávy, šírky 10 – 15 m, aby sa zamedzili splachy ornej pôdy do povrchových tokov, pri riešní protipovodňových opatrení v krajine dbať na to, aby sa technické opatrenia začlenili do systému ekologickej stability, zabrániť akejkoľvek zmene vodného režimu a odvodňovaniu, dbať na ochranu, údržbu a úpravu liahnísk pre obojživelníky, zabrániť znečisťovaniu a eutrofizácii, monitorovať výskyt inváznych a ruderálnych druhov, v prípade výskytu okamžite ich odstraňovať, Návrhy ekostabilizačných opatrení z hľadiska ochrany rastlinstva a živočíšstva regulovať výstavbu a iné ľudské aktivity, ktoré by mohli narušiť významné biotopy, udržať čo najväčšiu rozmanitostosť biotopov, zachovať prirodzené kosienkové a pasienkové biotopy (kosenie, pasenie), odstraňovať nálety drevín, podporovať tradičné formy hospodárenia v území, zachovávať prirodzené lesné porasty s prirodzeným drevinovým zložením, obmedziť, alebo úplne vylúčiť používanie chemických prostriedkov a pesticídov v blízkosti zamokrených plôch a vodných tokov vylúčiť akékoľvek vypaľovanie trávnych porastov, medzí, pasienkov a pod. zachovať v území aspoň súčasný stav ekosystémov vodných tokov, odstrániť potenciálne zdroje znečistenia tokov (skládky, nezabezpečené poľné hnojiská), kosenie lúk realizovať v období po vyvedení a osamostatnení mláďat, pri mechanizovanom kosení väčších plôch postupovať zásadne od stredu plochy k jeho okrajom (ochrana zveri), pre ochranu zoocenóz v lesných komplexoch je dôležité najmä vytvárať a udržať rôznorodé a rôznoveké lesné porasty, využívať pri obnove porastov prirodzené zmladenie a dodržiavať ďalšie navrhované opatrenia na stabilizáciu a ochranu lesných porastov, pri rekonštrukciách budov v intraviláne vykonať opatrenia, aby nedošlo k úhynu netopierov a hniezdiacich vtákov, zabezpečiť všetky línie elektrického vedenia s vysokým napätím v záujme ochrany loviacich dravcov (stĺpy smrti), udržiavať mimolesnú stromovú a krovinnú zeleň na neprodukčných plochách, plochách postihnutých eróziou, potenciálnych eróznych plochách, medziach, a pod. v remízkach udržiavať nezapojený porast, inak ponechať porasty na prirodzený vývoj, prípadné odstraňovanie treba realizovať postupne, nie jednorazovo, monitorovať výskyt inváznych a expanzívnych druhov, zabrániť ich rozširovaniu v území.

B.11.2.3 Záver Vypracované optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia spolu s krajinnoekologickými odporúčaniami /krajinnoekologický plán/ tvorí východiskový podklad pre nekonfliktné využívanie krajiny katastrálneho územia obce Svrčinovec pri rešpektovaní základných krajinnoekologických podmienok. Súčasný stav krajiny sa v nich výrazne odráža, a vytvoril východziu platformu novej krajinnej štruktúry B.12

NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO A TECHNICKÉHO VYBAVENIA

B.12.1

NÁVRH VEREJNÉHO DOPRAVNÉHO VYBAVENIA

Dopravné vybavenie územia obce Svrčinovec výrazne vstupuje do riešeného územia. Nadradená doprava budú významne ovplyvňovať jeho rozvoj aj vplyv na obytné a životné prostredie. Je vysoký predpoklad, že k návrhovému roku 2030 budú realizované všetky navrhované zámery v nadradenej doprave (novostavby D3 a R5, modernizácia trate č.127) a v konečnom dôsledky tieto investície a súvisiace stavby pomôžu obci, hlavne odklonom tranzitnej doopravy cez zastavané


64


územie. Tým sa výrazne zlepší súčasný stav, ktorý negatívne ovplyvňuje medzinárodná tranzitná doprava vedená po cestách I/11 a I/12 Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, navrhovaným dopravným riešením a súvisiacim vybavením, vyváženým spôsobom zachovávame podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj obce. B.12.1.1 Napojenie územia na nadradenú dopravnú sieť Svrčinovec leží na severe Slovenska na území horných Kysúc v povodí rieky Čierňanky. Obec susedí priamo s okresným mestom Čadca, obcou Mosty u Jablunkova (ČR) a obcou Čierne. Svrčinovec bol už od začiatku osídlenia dopravnou križovatkou v smeroch na Žilinu, na českú republiku (Český Tešín) a Poľsko (Zwardoň). Z nadradenej cestne siete prechádzajú katastrom obce významné cesty I. triedy I/11 (E75 hlavná európska cesta, európskeho systému ciest AGR) a I/12. Cesta I/11 sprostredkuje spojenie v smere sever – juh (štátna hranica SR/ČR – Žilina) a cesta I/12 sprostredkuje spojenie v smere západ – východ (Svrčinovec – štátna hranica SR/PR). Okrem cestnej siete je obec napojená aj na železničnú dopravu prostredníctvom dvojkoľajnej elektrifikovanej železničnej trate č.127, ktorá je súčasťou multimodálnych koridorov č. Va. a VI., je zároveň prevádzkovaná podľa dohody AGTC ako európska trať kombinovanej dopravy č. C-E63, CE40 a prostredníctvom jednokoľajovej elektrifikovanej železničná trať č. 129. Prehľad dopravnej infraštruktúry: Druh infraštruktúry dopravný koridor

kvalitatívny stupeň európsky multimodálny slovenský hlavný Regionálny diaľnice a rýchlostné cesty I.triedy VRT a stanica modernizované I.kategórie Medzinárodný Regionálny medzinárodná doprava

dopravný uzol sieť pozemných komunikácií sieť železničných tratí terminál kombi. Dopravy Letiská

označenie a lokalizácia VI západný severo-južný Čadca D3 I/11, I/12 sever-juh, Žilina 127,129 Žilina prekladisko Čadca Dolný Hričov

Dopravná sústava k.ú. Svrčinovec tvorená z jednotlivých dopravných systémov cestnej, železničnej, leteckej, vodnej a kombinovanej dopravy je súčasťou jedného z dopravných koridorov Slovenskej republiky najvyššieho významu : názov koridoru medzinárodné zaradenie celoštátne zaradenie regionálne zaradenie typ koridoru Lokalizácia druh infraštruktúry

koridor č.4 – západný/severo-južný celý koridor ako súčasť multimodálnych koridorov č. Va a VI. severo-južná orientácia regióny žilinský dopravný a dopravno – urbanistický Bratislava - Trenčín - Žilina - Čadca - Svrčinovec/Skalité - diaľnica Bratislava - Žilina - Svrčinovec - Skalité, rýchlostná Svrčinovec hranica SR/ČR, - VRT Bratislava - Žilina – Poľsko, modern. železnica Bratislava - Žilina - Poľsko/ČR, - vodná cesta Leopoldov - Žilina, študovaná trasa Žilina - štátna hranica SR/ČR – Odra

B.12.1.2 Organizácia dopravy B.12.1.2.1 Cestná doprava Súčasný stav  

Katastrálnym územím obce prechádzajú cesty prvej triedy : cesta I/11 v trase – štátna hranica SR/ČR – Svrčinovec – Čadca; cesta I/12 v trase – križovatka s cestou I/11 Svrčinovec – Skalité.

Komunikácie I. triedy predstavujú v intraviláne obce miestne komunikácie funkčnej triedy B1. Komunikačný skelet obce Svrčinovec dopĺňa sieť obslužných komunikácií funkčnej triedy C3, ktoré umožňujú priamu obsluhu objektov. Obslužné komunikácie predstavujú prevažne jednopruhové


65


obojsmerné komunikácie s nespevneným povrchom (štrk) alebo so spevneným povrchom (živica, panely), šírky cca 3,00 - 3,50 m, bez výhybní alebo obslužné komunikácie dvojpruhové obojsmerné so spevneným povrchom (živica), šírky cca 5 – 6 m. Dopravný systém obsluhy územia týmito komunikáciami sa v maximálnej miere prispôsobil existujúcej zástavbe. Na sieť obslužných komunikácii sa napájajú účelové komunikácie - poľné alebo lesné cesty, ktoré ďalej umožňujú sprístupnenie extravilánu obce. Dopravná obsluha osád Škradné, Liščákovci a Bordžovci – v m.č. Závršie a Potok, ktoré sú súčasťou k.ú. Svrčinovec, je zabezpečená miestnymi cestami, ktoré sa odpájajú z cesty III. triedy III/2012 (pôvodne III/01158) vedenej obcou Čadečka (k.ú. Čadca). V území prebieha výstavba diaľnice D3, úsek Svrčinovec – Skalité, vrátane diaľničného tunela Svrčinovec. V súčasnosti sa pripravuje spustenie výstavby diaľnice D3 v úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec. Ďalej sa pripravuje výstavba rýchlostnej cesty R5 Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR. Aktuálne je v štádiu zabezpečovania podkladov pre vydanie územného rozhodnutia. Pripravovaná rýchlostná cesta R5 bude súčasťou nosnej dopravnej siete medzinárodného významu – diaľničnej siete a siete rýchlostných komunikácií. Postupne homogenizovaná sieť diaľnic a rýchlostných ciest na území SR je súčasťou európskych dopravných ťahov. Priestorom, v ktorom bude umiestnená navrhovaná rýchlostná cesta R5, prechádza multimodálny dopravný koridor číslo VI, umožňujúci (budúce) kvalitné a rýchle dopravné prepojenie severnej a južnej Európy. Jeho súčasťou sa stane po dobudovaní diaľnica D3, ktorá by mala odľahčiť v súčasnosti najzaťaženejší cestný severojužný ťah Trstená – Šahy smerom do Poľska. Neodmysliteľnou súčasťou pripravovaného kvalitného severojužného ťahu sa stane aj rýchlostná cesta R5, ktorá umožní prepojenie do Českej republiky, patriace v súčasnosti k najzaťaženejším. Táto bude súčasťou európskej cesty E75. Pripravované severojužné prepojenie multimodálnym koridorom č. VI prostredníctvom diaľnice D3, spolu s rýchlostnou cestou R5 dáva možnosti rýchleho rozvoja Žilinského kraja pri zabezpečení kvalitného dopravného prepojenia Slovenska s Českom a Poľskom. Pripravovaná stavba rýchlostnej cesty R5 má v prvom rade riešiť kritickú dopravnú situáciu na ceste I/11 v intraviláne obce Svrčinovec. Obec je prakticky permanentne atakovaná negatívnymi vplyvmi tranzitnej dopravy, v rozhodujúcej miere nákladnej, ktorá prechádza priamo jej intravilánom a priamo aj cez centrum obce. O bezpečnosti peších účastníkov dopravy, detí, starších ľudí, o hlukových a emisných atakoch ani netreba hovoriť. Zvlášť kritická situácia nastáva v zimných mesiacoch, keď pre nezjazdnosť nadväzujúcich úsekov cesty I/11 na českej strane kamiónová doprava prakticky zatarasí hlavné vstupy do obce. Celá dopravná situácia má podstatne širšie súvislosti. Tie nadväzujú na tranzitné európske severojužné trasy medzi Poľskom, Českom a Slovenskom. Celý komplex dopravných problémov a súvislostí vyrieši až výstavba diaľnice D3 až po hranicu s Poľskom a na ňu nadväzujúca stavba rýchlostnej cesty R5. Trasa R5 zoberie podstatnú časť tranzitu v smere Slovensko – Česko a späť a Česko – Poľsko a späť (cez Slovensko). Avšak treba zdôrazniť, že celkové dopravné riešenie rýchlostnej cesty R5 bude funkčné až po vybudovaní diaľnice D3 v úseku Čadca Bukov - Svrčinovec – Skalité s bezpodmienečnou realizáciou križovatky Svrčinovec. Návrh riešenia Návrhové šírkové úsporiadanie ciest I. triedy, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území obce Svrčinovec bude rešpektovať súčasné šírkové usporiadanie týchto ciest (vzhľadom na priestorové a finančné možnosti), pričom v ÚPN-O je uvedené ich navrhované (výhľadové) šírkové usporiadanie. Existujúce miestne komunikácie, ktoré svojimi šírkovými parametrami nevyhovujú obojsmernej premávke a s ohľadom na okolitú zástavbu nemôžu byť ďalej rozširované, riešime ako jednopruhové s výhybňami a obojsmerné. Obslužné komunikácie so živičnou úpravou sú v malej miere miestami rozrušené rozkopávkami a prekopávkami z kladenia inžinierských sietí, preto z hľadiska životnosti vozovky by bolo treba tieto komunikácie vyspraviť alebo zrekonštruovať. Tieto komunikácie zaraďujeme medzi verejnoprospešné stavby. V riešení ÚPN-O navrhujeme v rozvojových územiach systém obslužných komunikácií v príslušnej funkčnej triede a kategórii. Ide o navrhované miestne komunikácie funkčnej triedy C3. Komunikácie sú navrhované ako obslužné, jednopruhové, obojsmerné s výhybňami. V mieste, kde to budú dovoľovať priestorové pomery by komunikácie mohli byť obslužné dvojpruhové, obojsmerné. Šírkové parametre navrhovaných komunikácie budú charakterizovať kategórie MOK 4,00/30 (jednopruhová MK), MOK 7,00/30 (dvojpruhová MK). V prípade, že komunikácia je dlhšia ako 50 m a je ukončená slepo, uvažuje sa s realizáciou otočky, resp. otáčacieho kladiva. V ÚPN-O tiež


66


navrhujeme prepojenie lokalít Ústredie – Závršie a Závršie – Potok v trase existujúcich účelových komunikácií (poľných a lesných ciest). Navrhované riešenie je zrejmé z výkresovej časti. Parametre navrhovaných miestnych komunikácií : Jednopruhová obojsmerná MK s krajnicami a výhybňami s obmedzením do 100 m : Funkčná trieda : C3

Kategória : MOK 4,00/30 (modifikovaná)

jazdný pruh (m) 1 x 3,00

Parametre : nespevnená časť krajnice (m) 2 x 0,50

jazdný pruh (m) 2 x 2,75

Parametre : nespevnená časť krajnice (m) 2 x 0,75

Dvojpruhová obojsmerná MK s krajnicami : Funkčná trieda : C3

Kategória : MOK 7,00/30

Uvažovaný rozvoj cestnej siete : Stanovisko NDS :  Katastrálneho územia obce Svrčinovec sa dotýkajú pripravované stavby diaľnice D3 v úseku Čadca, Bukov – Svrčinovec, v úseku D3 Svrčinovec – Skalité a rýchlostná cesta R5 Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR.  Na stavbu diaľnice Čadca, Bukov – Svrčinovec je vedané rozhodnutie o umiestnení stavby č.j. 16458/2015/SCDPK/64388 zo dňa 09.11.2015.  Na stavbu rýchlostnej cesty R5 Svrčinovec – štátna hranica SR/ČR je vypracovaná dokumentácia pre stavebné povolenie v podrobnostiach dokumentácie na územné rozhodnutie. V súčasnosti je stavba v štádiu zabezpečenia podkladov potrebných k vydaniu územného rozhodnutia.  Stavba diaľnice D3 úsek Svrčinovec – Skalité je vo výstavbe (vrátane diaľničného tunela Svrčinovec), s predpokladaným termínom 12/2018.  Kategória diaľnice D3 v uvedenom úseku je D24,5/100(80) a kategória pripravovanej rýchlostnej cesty R5 v uvedenom úseku je R 11,5/70. NDS žiada v maximálnej možnej miere neumiestňovať žiadne investičné akcie v ochrannom pásme diaľnice D3 a R5. Stanovisko SSC :  Mimo zastavaného územia rezervovať koridor pre výhľadové šírkové usporiadanie ciest prvej triedy v kategórii C 11,5/80 v zmysle STN 73 6101.  V zastavanom území rezervovať koridor pre výhľadové šírkové usporiadanie ciest prvej triedy vo funkčnej triede B1 v kategórii MZ 14/60, zmysle STN 6110. V zmysle dokumentu "Územný plán VÚC Žilinský kraj - zmeny a doplnky" bude potrebné :  v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu D3 v trase multimodálneho koridoru č. VI., súčasť koridorovej siete TEN-T, trasa TEM 2, v kategórii D 26,5/120-100, v trase a úsekoch: Žilina/Strážov - Žilina/Brodno - Kysucké Nové Mesto - Krásno nad Kysucou Čadca/Bukov - Čadca/Podzávoz - Svrčinovec, sieť AGR č. E75, Svrčinovec - Skalité - štátna hranica SR/PR,  v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať rýchlostnú cestu R5, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 - 80, sieť AGR č. E75, v trase a úsekoch : diaľničná križovatka diaľnica D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/PR  v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/11 celoštátneho významu, v trase a úsekoch : križovatka s cestou II/487 Čadca - križovatka s cestou I/12 Svrčinovec - križovatka s ; diaľnicou D3 Svrčinovec, v kategórii C 11,5 (9,5)/70-60, cesta súbežná s D3, križovatka s diaľnicou D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR v kategórii C 9,5/70-60, cesta súbežná s rýchlostnou cestou R5,  v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/12 celoštátneho významu, v kategórii C 9,5/60, cesta súbežná s diaľnicou D3, v trase a úsekoch : križovatka s cestou I/11 Svrčinovec - Čierne - Skalité štátna hranica SR/PR,


67


B.12.1.2.2 Železničná doprava Katastrálnym územím obce prechádzajú dve železničné trate: jednokoľajová elektrifikovaná železničná trať č. 129 Čadca – Zwardoň a dvojkoľajová elektrifikovaná železničná trať č. 127 Žilina – Mosty u Jablunkova. Na obidvoch tratiach sa nachádzajú v obci železničné zastávky. Obe trate sú stabilizované, výhľadovo sa pripravuje modernizácia trate 127 s malými zmenami trasovania, ktoré však neobmedzia rozvoj obce a pri trati č. 129 sa výhľadovo uvažuje s zdojkoľajnením s riešením územnej rezervy pre takéto riešenie. V PD „ŽSR, Modernizácia koridoru, štátna hranica ČR/SR – Čadca – Krásno nad Kysucou (mimo), železničná trať, 3 etapa (DSP, 06/2016, Reming) je riešená trať č. 127, kde sa uvažuje so zväčšením dvoch smerových oblúkov vzhľadom na navrhovanú vyššiu traťovú rýchlosť 160 km/hod. a a s nimi súvisiace opatrenia (úprava komunikácii, odstránenie mostov / nové mosty, lávka pre peších na zastávke, prístupové chodníky k nástupištiam, nové zárubné múry, ekodukt pre zver, preložka lesnej cesty, nový cestný podjazd / komunikácia podjazdu, ...). B.12.1.2.3 Vodná doprava V katastrálnom území obce sa nenachádza vodná cesta. Podľa ÚPN VÚC sa uvažuje vo výhľade s trasovaním úseku Vážskej vodnej cesty. Jej výhľadové riešenie (umiestnenie) je vyznačené v grafickej časti. B.12.1.2.4 Cyklistická doprava Cyklistická doprava miestneho významu využíva existujúce miestne komunikácie obce Svrčinovec. Katastrálnym územím obce prechádzajú vyznačené cykloturistické trasy (http://www.za.cykloportal.sk/) :  modrá s číslom 2430 - Svrčinovec – Polgrúň – chata Studničné (V súčasnosti nie je vyznačená, vzhľadom na prebiehajúcu výstavbu);  žltá trasa s číslom 8433 Svrčinovec – Závršie – Čadca – Podzávoz;  zelená trasa s číslom 5444 Svrčinovec - Jablunkové Šance; Zelená trasa s číslom 5407 sa odpája z Kysuckej magistrály v osade Škradné a pokračuje Za Čerchľou – Tri kopce a končí na modrej trase s číslom 2408 (http://www.freemap.sk/). Južne od k.ú. Svrčinovec prechádza Kysucká cyklomagistrála (červená trasa č. 005) Kotešová – Veľké Rovné – Makov – Korňa – Turzovka – Klokočov – Milošová – Podzávoz – Čadečka – Skalité – Oščadnica – Krásno nad Kysucou – Vychylovka. B.12.1.2.5 Dopravné zariadenia V katastrálnom území obce Svrčinovec sa nachádzajú obslužné dopravné zariadenia, ktoré sú zastúpené vo forme autobusových zastávok, železničných zastávok, parkovísk pri objektoch občianského vybavenia, autoservisu a pneuservisu Spišiak, čerpacej stanice pohonných hmôt Slovnaft, čerpacej stanice LPG, hraničného distribučného miesta pre elektronické mýto (bývalá colnica). V súvislosti s výstavbou diaľnice D3 sa bude nachádzať v k.ú. Svrčinovec mimoúrovňová križovatka a tunel. B.12.1.2.6 Letecká doprava V obci Svrčinovec sa nenachádza letisko, najbližšie letisko (regionálne verejné pre medzinárodnú dopravu) sa nachádza v katastrálnom území obce Dolný Hričov, ktoré je vzdialené od obce cca 50 km. B.12.1.2.7 Pešie trasy a verejné priestranstvá Chodec je v súčasnosti vo väčšine prípadov vedený v rámci obslužných komunikácii. Chodníky na území obce sú vybudované popri ceste I/11 a I/12 ako jednostranné chodníky. V ÚPN-O navrhujeme doplnenie chýbajúce úseku chodníka na ceste I/11 v úseku medzi Ústredím a m.č. Zatky. Optimálne by bolo keby realizácia tohto chodníka by bola súčasťou výstavby preložky časti cesty I/11 v úseku pod viaduktom s križovaní D3/R5 po začiatok výstavby v m.č. Zatky.


68


Súčasné priestorové pomery uličných profilov neumožňujú vo väčšine prípadov umiestnenie súbežného chodníka s obslužnou komunikáciou. V týchto prípadoch pri stiesnených šírkových pomeroch bude pre pohyb chodcov využívať málo zaťažené obslužné komunikácie. V situácii keď to priestorové podmienky umožnia je nevyhnutné popri obslužnej komunikácii realizovať minimálne jednostranný chodník pre peších. V ÚPN-O navrhujeme realizáciu obojstranného pešieho chodníka po oboch brehoch nábrežia rieky Čierňanka. Na ľavom brehu bude chodník umiestnený aj okolo Svrčinovského rybníka. B.12.1.2.8 Statická doprava Odstavovanie vozidiel v individuálnej bytovej výstavbe je zabezpečené na vlastných pozemkoch v garážach alebo na spevnených plochách pod prístreškom alebo bez prístrešku. Odstavenie vozidiel bytových domov je riešené formou spevnených plôch, ktoré sú súčasťou uličného priestoru. Parkovanie vozidiel pri objektoch občianského vybavenia je riešené formou spevnených plôch parkovísk alebo spevnených plôch, ktoré sú súčasťou uličného priestoru. Na presné určenie počtu parkovacích stojísk bude treba uskutočniť dopravný prieskum, kde sa vymedzia plochy určené pre statickú dopravu, zistí sa skutočná potreba stojísk pre jednotlivé funkcie (bývanie, občianska vybavenosť, výroba, služby, ...) a navrhne sa riešenie ako a kde doplniť chýbajúce počty stojísk. Potrebné nápočty a situovanie odstavných a parkovacích stojísk pre uvažované objekty bývania a vybavenosti budú riešiť projektové dokumentácie pre konkrétne objekty. Nápočty je potrebné realizovať v zmysle „STN 73 6110 Projektovanie miestných komunikácii“ pre výhľadový stupeň automobilizácie. B.12.1.2.9 Značené pešie turistické trasy   

Katastrom obce Svrčinovec prechádzajú značené turistické trasy (http://www.freemap.sk/) : žltá s číslom 8522 : Svrčinovec u Liščáka – Poľana – Buky; žltá s číslom 8524 : Svrčinovec železničná zastávka pri trati č. 127 Žilina – Mosty u Jablunkova – Svrčinovec centrum – Svrčinovec rázcestie – Závršie – Na Črchli, kde končí na zelenej trase 5541; zelená : Mosty u Jablunkova šance kaplička (ČR) – Dejovka – Staré šance – Pod grapami – Svrčinovec – kostol Ružencovej Panny Marie – Košariská – Buky – Polgrúň (ČR) – chata Studeničný (ČR).

Neďaleko k.ú. obce prechádza značená turistická trasa zelená s číslom 5541 - … - Gírová chata (ČR) – Holý vrch – Podvŕšky – Čierne – Doliny – Na Črchli – Za Črchľou – Stankovo – Tri kopce – Za Lieskovou – Osčadnica - … V roku 2012 vybudovali veriaci Krížovú cestu zo Svrčinovca na Závršie do osady U Dejov, kde končí posledné XIV. zastavenie pri Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie (budova bývalá základná škola na Svrčinovci, kde učil Peter Jilemnický). B.12.1.2.10 Systém hromadnej dopravy Hromadná autobusová doprava obce Svrčinovec je riešená ako prímestská hromadná doprava. Prepravu zabezpečuje SAD Žilina, prevádzka Čadca. Na autobusových zastávkach sú umiestnené prístrešky pre cestujúcich. Prímestská hromadnú dopravu osôb v rámci obce zabezpečuju autobusy prechádzajúce po cestách I/11 a I/12. Autobusová doprava osady Závršie spadajúcej do katastra obce je zabezpečovaná po ceste III/2012 (pôvodne III/01158) a po miestnych komunikáciách. V ÚPN-O navrhujeme rozšírenie autobusovej dopravy, zriadením autobusovej zastávky priamo do centra miestnej časti Potok po ceste III/2012. Do tejto miestnej časti by zachádzali linky na trase Čadca – Čadečka. Uvažovaná izochróna pešej dostupnosti od umiestnených zastávok je 500 m.

-

Linky prímestskej dopravy vedené katastrom obce: Skalité - Čadca - Kysucké Nové Mesto; Čadca - Svrčinovec; Čadca - Svrčinovec, Závršie; Čadca – Čadečka (cez Svrčinovec).


69


B.12.1.2.11 Ochranné pásma Vplyv dopravy na obytné územie obce je jednoznačne negatívny, intenzita dopravy na hlavných cestách ako sú cesty I. triedy a železničných tratí už dávno prekročila intenzitu prijatelnú z pohľadu životného prostredia. Hlukové zaťaženie, ktoré produkuje doprava prechádzajúca obcou po týchto cestách prekračuje hodnotu 50 dB(A) povolenú pre obytné prostredie Vyhláškou Ministerstva Zdravotnístva SR. Dopravné zaťaženie ciest I/11 a I/12 ako aj hluková záťaž popri týchto cestách na okolitú zástavbu sa zníži vybudovaním diaľnice D3. V centre obce je pozdĺž železničnej trate č. 129 Čadca – Zwardoň vybudovaná protihluková stena. NDS v januári 2014 zabezpečila v súvislosti s diaľnicou D3 vypracovanie Akčného plánu ochrany pred hlukom, ktorého cieľom je ochrana pred hlukom a zníženie hluku v oblastiach, kde sú prekročené akčné hodnoty hlukových indikátorov a zníženie počtu ľudí vystavených nadmernému hluku. Protihlukové opatrenia realizované v súvislosti s diaľnicou D3 riešia primárne ochranu pred hlukom vznikajúceho na diaľnici. Mimo zastavaného územia, alebo územia určeného k zastavaniu, sú na ochranu ciest a premávky na nich určené ochranné pásma definované v Zákone o pozemných komunikáciach - Zákon č. 135/61 Z.z. v znení zákona č. 524/2003 Z.z.  

V prípade obce Svrčinovec sa uplatnia tieto ochranné pásma: diaľnica 100 m od osi krajného jazdného pruhu, cesty I. triedy 50 m od osi cesty.

Navrhované nové rozvojové obytné plochy nenavrhujeme do ochranných pásiem uvedených komunikácií. V prípade novej obytnej výstavby v rámci existujúcich zastavaných území (výstavba v prielukách, prestavby domov a.p.) spadajúcich do ochranného pásma cesty I. triedy musia investori vykonať na svojich stavbách vykonať také opatrenia ktoré budú eliminovať hygienickú ochranu pred hlukom. Voči správcovi ciest tak nebude možné uplatňovať požiadavku na realizáciu týchto opatrení, pretože negatívne účinky dopravy v čase realizácie sú známe. Ochranné pásmo od železničnej trate podľa vyhlášky číslo 52/1964 Zb. Zákon o dráhach, zmenou vyhlášky číslo 122/1974 Zb. prináleží 60 m od osi koľaje. V ochrannom pásme železničnej trate neuvažujeme s rozvojom obytného územia. B.12.1.3 Koncepcia rozvoja dopravy Pri rozvoji obce Svrčinovec z hľadiska komunikačného systému sa bude riadiť nasledovnou koncepciou :  realizovať opravy alebo rekonštrukcie existujúcich obslužných komunikácií z hľadiska životnosti vozovky;  v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu D3 v trase multimodálneho koridoru č. VI., súčasť koridorovej siete TEN-T, trasa TEM 2, v kategórii D 26,5/120-100, v trase a úsekoch : Žilina/Strážov - Žilina/Brodno - Kysucké Nové Mesto - Krásno nad Kysucou Čadca/Bukov - Čadca/Podzávoz - Svrčinovec, sieť AGR č. E75; Svrčinovec - Skalité - štátna hranica SR/PR;  v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať rýchlostnú cestu R5, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 - 80, sieť AGR č. E75, v trase a úsekoch : diaľničná križovatka diaľnica D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/PR;  v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/11 celoštátneho významu, v trase a úsekoch : križovatka s cestou II/487 Čadca - križovatka s cestou I/12 Svrčinovec - križovatka s diaľnicou D3 Svrčinovec, v kategórii C 11,5 (9,5)/70-60, cesta súbežná s D3; križovatka s diaľnicou D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR v kategórii C 9,5/70-60, cesta súbežná s rýchlostnou cestou R5;  v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/12 celoštátneho významu, v kategórii C 9,5/60, cesta súbežná s diaľnicou D3, v trase a úsekoch : križovatka s cestou I/11 Svrčinovec - Čierne - Skalité štátna hranica SR/PR;  v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať lokalizáciu existujúcej cestnej infraštruktúry diaľníc až ciest III. triedy - definovanú pasportom Slovenskej správy ciest „Miestopisný priebeh cestných komunikácií“ - ohraničenú jej ochrannými pásmami mimo zastavaného územia a cestnými pozemkami v rámci zastaveného územia kraja;


70




  

B.12.2

v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre modernizáciu železničnej trate č. 127 I. kategórie na traťovú rýchlosť 160 km/h, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E 40 v úsekoch : Krásno nad Kysucou - Čadca, v trase multimodálneho koridoru č. VI., koridorová sieť TEN-T; Čadca - Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR, doplnková sieť TEN-T; v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu a prevádzku prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty (sieť AGN č. E81) s Oderskou vodnou cestou (sieť AGN č. E30) triedy Va, vrátane plôch technických a servisných zariadení; potrebné nápočty a situovanie odstavných a parkovacích stojísk pre objekty vybavenosti budú riešiť projektové dokumentácie pre konkrétne objekty. Nápočty je potrebné riešiť v zmysle STN 73 6110 pre výhľadový stupeň automobilizácie 1:2,5; novonavrhované obslužné komunikácie riešiť ako dvojpruhové, obojsmerné, vzájomne zokruhované komunikácie alebo ako komunikácie slepé s obratiskom. V prípade stiesnených priestorových pomerov komunikácie riešiť ako jednopruhové, obojsmerné s výhybňami alebo jednopruhové, jednosmerné. VODNÉ HOSPODÁRSTVO

B.12.2.1 Širšie vzťahy



Východiskový stav Z hľadiska napojenia obce Svrčinovec na pitnú vodu je sídlo zásobované: z verejných vodovodov (v správe SeVaK a.s. Žilina) - ťažisková časť sídla (t.j. územie mimo rozptylu a zástavba v v miestnych častiach Závršie a Potok) je napojená na SKV Nová Bystrica - Čadca - Žilina, vetvu Čadca - Svrčinovec - Čierne - Skalité, DN 300, v centre obce je prepojený s vodovodom Svrčinovec pozostávajúcich z: z obecných a súkromných vodovodov, z individuálnych zdrojov (studne). V obci je čiastočne vybudovaná kanalizácia s čistením splaškových vôd v ČOV Čadca.

Návrh riešenia V návrhu ÚPN-O Svrčinovec sú zohľadnené vodohospodárske zámery ÚPN VÚC Žilinského kraja. Podmienky pre zásobovanie obce pitnou vodou a vykrytie deficitu kapacity miestnych zdrojov sa vytvoria napojením na skupinový vodovod Čadca a vodovod Svrčinovec (v zmysle projektu „Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Horné Kysuce“).  

ÚPN obce Svrčinovec z hľadiska širších vzťahov: rešpektuje prívod vody DN 300 skupinového vodovodu (SKV) Nová Bystrica - Čadca - Žilina a jeho prepojenie s verejným vodovodom Svrčinovec rešpektuje kanalizačný zberač DN 300 a čistenie odpadových vôd v ČOV Čadca.

B.12.2.2 Vodárenské zdroje Východiskový stav V katastrálnom území obce Svrčinovec sa nachádzajú vodárenské zdroje využívané na hromadné zásobovanie pitnou vodou pre vodovod Svrčinovec. Zdrojom pitnej vody sú studne a vrty -1 HSV1, HSV3, HSV4 a HG1 s doporučenou výdatnosťou Q = 4,3 l.s . Voda zo zdrojov je čerpacou -1 stanicou s kapacitou 6,0 l.s prečerpávaná výtlačným potrubím profilu DN100 do vodojemu 3 s objemom 100 m s kótou maximálnej hladiny 491,90 m.n.m..

 

Návrh riešenia ÚPN obce Svrčinovec z hľadiska vodárenských zdrojov: rešpektuje využívanie existujúcich vodárenských zdrojov na hromadné zásobovanie verejným obecným vodovodom Svrčinovec. deficit potreby pitnej vody z miestnych zdrojov bude vykrytý napojením na SKV Nová Bystrica – Čadca – Žilina vetvou Čadca - Skalité.

B.12.2.3 Zásobovanie pitnou vodou Východiskový stav V katastrálnom území sídla Svrčinovec je zásobovanie pitnou vodou zabezpečované z verejného vodovodu SKV Nová Bystrica - Čadca – Žilina, vetvou Čadca - Svrčinovec – Čierne Skalité profilu DN 300, v správe SeVaK a.s. Žilina, ako aj prostredníctvom obecných, resp. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

71


súkromných vodovodov a z individuálnych zdrojov. Rozvodné siete vodovodov sú vzájomne poprepájané. Existujúce hlavné rozvodné potrubie je profilu DN 150, zásobné potrubie má profil DN 100. Vodovod Svrčinovec. Zdrojom pitnej vody sú studne a vrty HSV1, HSV3, HSV4 a HG1 s doporučenou výdatnosťou -1 -1 Q = 4,3 l.s . Voda zo zdrojov je čerpacou stanicou s kapacitou 6,0 l.s prečerpávaná výtlačným 3 potrubím profilu DN100 do vodojemu s objemom 100 m s kótou maximálnej hladiny 491,90 mn.m. Z vodojemu je spotrebisko zásobované gravitačne zásobným potrubím profilu DN100. Zásobovací rozsah vodojemu je medzi kótami 430,00 - 465,00 mn.m. Existujúca akumulácia vo vodojeme Svrčinovec kapacitne nevyhovuje. Vodovod Čadca. Je vybudovaný pozdĺž štátnej cesty č.I/11 ako predĺženie rozvodnej siete mesta Čadca. Potrubie profilu PVC DN110 je v centre sídla prepojené s vodovodom Svrčinovec. V návrhu ÚPN-O Svrčinovec sú zohľadnené vodohospodárske zámery ÚPN VÚC Žilinského kraja. Zo skupinového vodovodu bude dotovaný deficit potreby pitnej vody z miestnych zdrojov. Existujúci verejný vodovod bude potrebné rozšíriť vo väzbe na územný rozvoj. Návrh riešenia Vodovod Svrčinovec, prepojený so skupinovým vodovodom Nová Bystrica - Čadca - Žilina, vetvu Čadca - Svrčinovec - Čierne - Skalité DN 300, bude dotovať deficit potreby pitnej vody z miestnych zdrojov. Existujúci verejný vodovod navrhujeme rozšíriť vo väzbe na územný rozvoj v centre sídla a do častí obce s ozn. Blažkovci, Mišovci, Kupkovci, Matiaškovci, Purášovci, Liščákovci, Škradné a Bordžovci. Potreba pitnej vody. Je vypočítaná v zmysle Metodiky MP SR z roku 1993 a údajov Štúdie „Čadca - Svrčinovec Čierne - Skalité napojenie na SKV NB - ČA - ŽA “. Potreba pitnej vody pre vodovod Svrčinovec je spracovaná do nasledujúcej tabuľky : Počet obyvateľov spolu 4 128

napojených 2 959

Priemerná denná potreba Qd pr 3 -1 -1 M .d l.s 758,7 8,78

Maximálna denná potreba Qd 3

-1

m .d 1 062,18

max

-1

l.s 12,32

Max.hod. Potr. Qh -1 l.s 21,67

V roku 2030 bude : na verejný vodovod Svrčinovec napojených 2959 obyvateľov a príslušná občianska vybavenosť 3 -1 -1 maximálna denná potreba Qdmax = 758,7 m .d = 12,32 l.s -1 maximálna hodinová potreba Qh = 21,67 l.s . Posúdenie jestvujúcich vodárenských zariadení. Zdroje pitnej vody. -1 Doporučený odber z existujúcich vodných zdrojov je Q = 5,0 l.s . -1 -1 Qdmax = 12,32 l.s deficit miestnych zdrojov je 7,32 l.s . -1 Deficit bude krytý zo skupinového vodovodu v množstve 7,32 l.s . Akumulácia vody. 3 Existujúci vodojem má objem 100m . Minimálna potrebná akumulácia je 60 % Qdmax t.j. 637 3 m . Jestvujúca akumulácia nevyhovuje. 3 Navrhujeme vodojem s objemom 1.000 m vedľa existujúceho vodojemu (DÚR „Čadca Skalité napojenie na SKV, I.stavba“ ). Zásobné potrubie. Existujúce zásobné potrubie má profil DN 100, maximálna hodinová potreba v roku 2030 bude -1 Qh = 21,67 l.s . Existujúce potrubie nevyhovuje. Navrhujeme nové zásobné potrubie profilu DN 200. Rozvodné potrubie. Existujúce hlavné rozvodné potrubie je profilu DN 150. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

72


Rozvodná sieť je dimenzovaná na požiarnu potrebu profil DN 100. Celkové rozšírenie rozvodnej siete nie je možné v tomto stupni ÚPD špecifikovať. Navrhované vodárenské zariadenia sú špecifikované ako verejnoprospešné stavby a sú uvedené v príslušnej kapitole. Návrh zásobovania pitnou vodou uvádza nasledujúca tabuľka :

Miestna časť

Ozn. V miestnej Časti Svrčinovec

Spôsob zásobovania pitnou vodou V súčasnosti V návrhovom období Z verejného vodovodu Z rozšíreného vodovodu Svrčinovec, Svrčinovec DN100 neverejných vodovodov a individuálnych zdrojov Z neverejného Z rozšírenia DN 100 vodovodu z miestnych verejného vodovodu zdrojov Svrčinovec a prepojeného na existujúci neverejný vodovod. Zástavba nad D3 z existujúceho neverejného vodovodu Zo súkromných Z verejného vodovodu, vodovodov a rozšírením vodovodu individuálnych zdrojov Svrčinovec DN100

„ÚSTREDIE“ 2 957 ob. Blažkovci

Matiaškovci

Mišovci

Pod grapami

Kullovci Miestna časť „ZÁTKY“

Kupkovci

598 ob. Pod valmi Privarčákovci Purašovci Liščákovci Miestna časť „ZÁVRŠIE“

Škradné

483 ob.

Miestna časť „POTOK“ 90 ob.

Z verejného vodovodu Čadca z potrubia DN110 a individuálnych zdrojov Z neverejných vodovodov a individuálnych zdrojov Zo súkromných vodovodov a individuálnych zdrojov Zo súkromných vodovodov a individuálnych zdrojov Z individuálnych zdrojov

Z verejného vodovodu Svrčinovec

Z neverejných vodovodov a individuálnych zdrojov Z neverejných vodovodov a individuálnych zdrojov Zo súkromných vodovodov, individuálnych zdrojov Z neverejných vodovodov a individuálnych zdrojov

Zachovanie súčasného systému zásobovania

Bordžovci Zásobovanie zo súkromných vodovodov a individuálnych zdrojov

Zachovanie súčasného systému zásobovania Zachovanie súčasného systému zásobovania Z verejného vodovodu rozšírením vodovodu Svrčinovec DN100 Zachovanie súčasného systému zásobovania

Z verejného vodovodu rozšírením vodovodu Svrčinovec DN100 Z verejného vodovodu rozšírením vodovodu Svrčinovec DN100 Z verejného vodovodu rozšírením vodovodu Svrčinovec DN100

Z verejného vodovodu rozšírením vodovodu Svrčinovec DN100


Poznámka

Výstavbou D3 dôjde k prerušeniu zásobného potrubia neverejného vodovodu

Výstavbou D3 môžu byť ohrozené súčasné zdroje pitnej vody Prepojenie potrubia DN110 na vodovod Svrčinovec Územie mimo dosahu verejného vodovodu Územie mimo dosahu verejných vodovodov

Územie mimo dosahu verejného vodovodu Územie mimo dosahu verejného vodovodu

Územie mimo dosahu verejných vodovodov Územie mimo dosahu verejného vodovodu. Po posúdení ekonomickej výhodnosti možnosť predĺženia vodovodu Čadca Územie mimo dosahu existujúcich verejných vodovodov

73


        

Návrh riešenia ÚPN obce Svrčinovec z hľadiska zásobovania pitnou vodou : rešpektuje systém zásobovania pitnou vodou z verejného vodovodu Svrčinovec napojeného na skupinový vodovod Nová Bystrica – Čadca – Žilina, vetvu Čadca – Svrčinovec Čierne – Skalité rešpektuje trasu vybudovaného prívodu SKV profilu DN 300 navrhuje z verejných vodovodov dotovať deficit potreby pitnej vody z miestnych zdrojov 3 navrhuje rozšírenie akumulácie vody – VDJ 1000 m navrhuje rekonštruciu zásobného potrubia na profil DN 200 navrhuje rozšírenie verejného vodovodu do lokalít územného rozvoja - miestnych častí Blažkovci, Mišovci, Kupkovci, Matiaškovci, Purášovci, Liščákovci, Škradné a Bordžovci rozvojové lokality mimo dosahu verejného vodovodu (nad rámec ekonomickej výhodnosti budovania verejného vodovodu) - navrhuje zásobovať pitnou vodou z lokálnych zdrojov akceptuje zákon o vodách č. 364/2004 Z.z. a príslušné platné normy (STN 73 6822, STN 75 2102 atď.) akceptuje STN 73 6822 Križovanie a súbehy vedení a komunikácií s vodnými tokmi ktorou sú definované podmienky križovania inžinierskych sietí s vodnými tokmi.

Návrh zásobovania pitnou vodou je zakreslený vo výkrese v mierke 1: 10 000. Navrhované vodovodné zariadenia sú špecifikované ako verejnoprospešné stavby a sú uvedené v príslušnej kapitole v Záväznej časti. B.12.2.4 Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Východiskový stav Odvádzanie splaškových odpadových vôd z centrálnej časti sídla Svrčinovec je riešené kanalizačným zberačom „B“ Čadca - Svrčinovec – Čierne, profilu DN 300, do mestskej ČOV Čadca (HYDROCOOP s.r.o., 2/94). Splašková kanalizácia profilu DN 300 a ČOV TURBO 2 x 40 bola v obci zrealizovaná v rámci výstavby hraničného priechodu a colnice medzi SR a ČR. Splaškové vody sú v ostatných častiach obce zneškodňované individuálne v žumpách a septikoch, resp. bez zdržania vyústené do miestnych potokov. V návrhu odkanalizovania ÚPN-O obce Svrčinovec sú zohľadnené vodohospodárske zámery ÚPN - VÚC Žilinského kraja a vodohospodárska koncepcia odvádzania splaškových odpadových vôd zo sídla Svrčinovec do mestskej ČOV Čadca navrhovaným kanalizačným zberačom B Čadca - Svrčinovec – Čierne (v zmysle projektu „Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Horné Kysuce“). V odľahlých (jednotlivých) miestnych častiach bude likvidácia splaškových odpadových vôd riešená spoločnými malými ČOV, resp. individuálne - vodotesnými žumpami. Návrh odvádzania a zneškodňovania splaškových vôd uvádza nasledujúca tabuľka: Ozn.

Spôsob odvádzania a zneškodňovania

Miestna časť „ÚSTREDIE“ V miestnej časti Svrčinovec

Blažkovci Matiaškovci Mišovci Pod grapami Miestna časť „ZATKY“

Kullovci

Kupkovci

V súčasnosti V individuálnych žumpách a septikoch, ČOV mliekarne V individuálnych žumpách, septikoch V individuálnych žumpách a septikoch V individuálnych žumpách a septikoch V individuálnych žumpách a septikoch V individuálnych žumpách, septikoch, bez čistenia V individuálnych žumpách, septikoch

splaškových vôd V návrhovom období Navrhovaným splaškovým kanalizačným komplexom zberača B verejnej kanalizácie Čadca do ČOV Čadca Pod D3 na navrhovanú spoločnú malú ČOV. Zástavba nad D3 v individuálnych vodotesných žumpách Navrhovanými zberačmi DN 250, resp. vo vodotesných žumpách Navrhovanou splaškovou kanalizáciou DN250, resp. vo vodotesných žumpách V individuálnych vodotesných žumpách Navrhovaným rozšírením existujúcej splaškovej kanalizácie DN 250 na malú ČOV colnice Existujúcou splaškovou kanalizáciou a navrhovaným predĺžením DN 250 na ČOV colnice


74


Pod valmi Privarčákovci Purašovci Miestna časť „ZÁVRŠIE“

Liščákovci Škradné

Miestna časť „POTOK“

    

Bordžovci

V individuálnych žumpách, septikoch V individuálnych žumpách, septikoch V individuálnych žumpách, septikoch V individuálnych žumpách a septikoch V individuálnych žumpách a septikoch V individuálnych žumpách, septikoch, bez čistenia

Existujúcou splaškovou kanalizáciou a navrhovaným predĺžením DN 250 na ČOV colnice Existujúcou splaškovou kanalizáciou a navrhovaným predĺžením DN 250 na ČOV colnice Navrhovanými zberačmi DN250 do existujúceho splaškového zberača na ČOV colnice. Na navrhovanú malú ČOV, resp. individuálne Navrhujeme malú ČOV, resp. individuálne Navrhujeme malú ČOV, resp. individuálne

Návrh riešenia ÚPN obce Svrčinovec z hľadiska odvádzania a zneškodňovania odpadových vôd: rešpektuje súčasný systém odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou s čistením v ČOV Čadca a prostredníctvom malých ČOV. odvádzanie vôd z povrchového odtoku bude riešené vsakovaním, resp. zaústením do vodých tokov. navrhuje rozšírenie existujúcej splaškovej kanalizácie vo väzbe na uvažovaný územný rozvoj splaškové vody v miestnej časti Zatky z lokalít ozn. Kulovci, Kupkovci, Pod Valmi, Privarčákovci, Purašovci odvádzať do ČOV colnice. navrhuje splaškové vody z miestnych častí Závršie a Potok z lokalít ozn Liščákovci, Škradé, Bordžovci a Potok odvádzať na samostatné malé ČOV resp. likvidovať individuálne vo vlastných zariadeniach.

Návrh rozšírenia splaškovej kanalizácie a rozšírenia ČOV je zakreslený vo výkrese v mierke 1:10000. Rozšírenie splaškovej kanalizácie, vrátane ČOV, sú špecifikované ako verejnoprospešné stavby a sú uvedené v príslušnej kapitole v Záväznej časti. B.12.2.5 Vodné toky, nádrže, úprava odtokových pomerov Východiskový stav Riešené katastrálne územie sídla Svrčinovec hydrologicky spadá do povodia Váhu, číslo hydrologického poradia 4-21-06, čiastkové povodie Kysuca. Hlavným tokom v území je riečka Čierňanka, ľavostranný prítok Kysuce. Katastrálnym územím preteká v úseku rkm 3,0 - 6,84 t.j. 3,84 km. Druhým väčším tokom v území je Šlahorov potok, pravostranný prítok Čierňanky v rkm 4,63. Administratívne hranice katastrálneho územia nie sú totožné s hranicami povodí (povodie Šlahorovho potoka zasahuje do územia Českej republiky). Šlahorov potok sa zaraďuje medzi vzácne prírodné fragmenty. Najhodnotnejšie úseky tvoria biokoridor, umožňujúci migráciu rybám, rakom či vydre. Zaznamenaný je výskyt chránených, ohrozených a endemických druhov rastlín a živočíchov. Preto bol v Územnom pláne VÚC Žilinského kraja navrhnutý medzi chránené areály (CHA). Zaradený je do pstruhového pásma medzi odchovné toky. Tento rybársky revír je pridelený na obhospodarovanie miestnej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu Čadca ako lososový pstruhový revír. Perspektívne je potrebné rezervovať územie pre plánované úpravy Šlahorovho potoka a ochranné hrádze na Čierňanke v zmysle Vodohospodárskeho plánu Kysuce. Návrh riešenia ÚPN obce Svrčinovec :  navrhuje realizovať pravidelnú úrdžbu vodných tokov, súčasťou ktorých bude aj revitalizácia korýt a pobrežných pozemkov,  navrhuje rešpektovať terénne depresie a korytá drobných tokov a občasných drobných tokov, ktoré sú recipientmi vôd z povrchového odtoku,  rešpektuje Vodohospodárskym plánom Kysuce navrhované úpravy na toku Čierňanka a úpravu Šlahorovho potoka.


75


Odtokové pomery Celé záujmové územie patrí do povodia rieky Kysuca, ktorá celkovo odvodňuje plochu 2 1037,6 km a je pravostranným prítokom Váhu. Hlavným tokom v území je vodohospodársky významný tok Čierňanka. Má dĺžku 21 km. Je to ľavostranný prítok Kysuce a je tokom IV. rádu. Zaberá povodie 158 km², priemerný sklon toku je 14 ‰, na dolnom toku 4,6 ‰, priemerný prietok dosahuje v ústí 2,82 m³/s a špecifický odtok je 17,91 l/km²/s. Severná hranica povodia Čierňanky je zároveň súčasťou hlavného európskeho rozvodia. Pramení v Jablunkovskom medzihorí pod sedlom Príslop v nadmorskej výške približne 660 m n. m., neďaleko slovensko-poľskej štátnej hranice, tečie na západ územím obce Skalité, potom sa oblúkom stáča na juhozápad, preteká obcou Čierne, následne preteká cez obec Svrčinovec, koryto mení smer toku na juh a vstupuje na územie mesta Čadca. Ľavostranné prítoky – Stašov potok, Mišov potok a viaceré bezmenné menšie potôčiky. Pravostranné prítoky – potok Košariská, Šlahorov potok, potok Svrčinovec, Hájkov potok a viaceré bezmenné menšie potôčiky. Šľahorov potok je pravostranný prítok Čierňanky, meria 6,8 km a je tokom V. rádu. Pramení v Moravsko-sliezskych Beskydách na juhovýchodnom svahu Skalky (931 m n. m.), v nadmorskej výške približne 750 m n. m., neďaleko česko-slovenskej štátnej hranice. Na českej strane je známy pod názvom Renštok. Z ľavostranných prítokov sa uvádza Kuffov potok. Z malých vodných plôch sa v území nachádza Svrčinovský rybník o výmere 1,6 ha na hranici s k.ú. Čadca, napájaný Mišovým potokom. Toky sa vyznačujú nerovnakými prietokmi počas roka. Prietoky na tokoch v území sa nesledujú. Podzemné vody sú dopĺňané len zo zrážok (pohoria). Priemerná ročná teplota vody v riekach je 6,9°C. Zamŕzanie riek v období : 11.12. - 20.12. ~ 21.02. - 28.02.. Podľa režimu odtoku patrí riešené územie do vrchovinno-nížinnej oblasti s typom režimu odtoku dažďovo-snehovým s akumuláciou vody v decembri až februári, vysokou vodnosťou v marci až apríli, najvyššími prietokmi v marci (pričom prietok v apríli je väčší ako vo februári), najnižšími prietokmi v novembri, podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy je výrazné. B.12.3

ENERGETIKA A ENERGETICKÉ ZARIADENIA

B.12.3.1 Elektrická energia Súčasný stav Širšie vzťahy Západne od katastra obce Svrčinovec prechádza trasa 400 kV ZVN vedenia Varín - štátna hranica SR/ČR Nošovice, ktoré je vo výhľade riešené ako dvojité 400 kV vedenie. (UPN-VUC ŽK). Zastavaným územím obce je trasované 2x110 kV VVN vedenie na smere Kysucké Nové Mesto – Čadca – Strelná (ČR). Prpreloženie jeho trasovania do novej polohy sa nepredpokladá. Územím obce prechádza aj 2x22 kV VN vedenie pre trakčnú meniareň Skalité a riešenie elektrickej prevádzky záujmového územia obce Čierne. Riešené územie VN vedenie a trafostanice: Zásobovanie riešeného územia obce Svrčinovec je riešené po 22 kV vonkajšom vedení číslo 233 TR 110/22 kV Čadca – Skalité. Napojenie transformačných staníc je vzdušnými 22 kV prípojkami. V riešenom území je vybudovaných celkom 13 trafostaníc 22/0,4 kV a jedna ďalšia T12 (na zahustenie) je pripravovaná. Sekundárna sieť: Sekundárna sieť obce je v prevažnej miere prevedená vzdušným rozvodom po betónových stĺpoch. Vonkajšie osvetlenie je riešené výbojkovými osvetľovacími zdrojmi na betónových stĺpoch vzdušnej sekundárnej siete. Návrh Základne údaje o riešenom území V súčasnosti v území obce je využívaný zemný plyn pre potrebu výroby tepla a varenie a predpokladá sa jeho použitie i v návrhovom období do roku 2030. Uvedený fakt má vplyv na riešenie zásobovania el. energiou v riešenom území.


76


Vstupné údaje: Etapa Miestna časť obce Svrčinovec 1. Ústredie - rodinne domy - HBV (v polyfunkčnom objekte KD) - spolu byty

Stav

Rok 2030

788 b.j.

918 b.j. 6 b.j. 924 b.j.

788 b.j.

- základná vybavenosť - stav Nadstavba kult. domu Opatrovateľský dom Šport. hala, plaváreň, ubytovanie Nový šport. areál + soc. budova Penzión Rybník

35 objektov

- výrobne a nevýrobné služby Obecný hospodársky dvor

7 objektov

7 objektov 3 objekty

145 3 objekty 4 objekty

187

2. Zatky - rodinne domy - základná vybavenosť - stav - výrobne a nevýrobne služby RRD U Privarčáka RRD Pod Valmi RRd Pod Bučkami 3. Závršie - rodinne domy

35 objektov 3 ambulancie 30 lôžok 50 lôžok 50 lôžok

10 obj. 5 obj. 5 obj.

91 b.j.

- základná vybavenosť - stav RCH U Liščákov

151 b.j.

1 objekt 15 obj.

4. Potok - rodinne domy

26 b.j.

28 b.j.

- RRD Bordžovci

10 obj.

- príkon b. j. stav : 1,9 kW – až 2,2 kW pre b. j. navrhované : 2,7 kW - príkon pre vybavenosť a prevádzky cca 10 až 40% z potreby bytov

Výpočet elektrického príkonu podľa druhu odberu a územného členenia kW Obec Svrčinovec Miestna časť Ústredie Byty stav : 788 b .j. návrh : 136 b.j. Spolu Občianska vybavenosť Existujúca spolu (cca 40% z bytov) Navrhovaná : - nadstavba KD (lek. ambulancie) - opatrovateľský dom - športový areál (súčasný rozšírenie) - nový športový areál - penzión Rybník 50 lôžok Spolu

Stav

2030

1500 1500

1735 370 2105

600

600

600

21 15 9O 90 40 856


77


Nevýrobne služby a výroba Existujúce objekty spolu (odhad) - obecný hospodársky dvor Spolu Ústredie spolu

60 60 2160

60 30 90 3051

Miestna časť Zatky Byty stav 145 b.j. návrh 42 b.j. Spolu

275 275

320 115 435

Občianska vybavenosť Existujúca spolu (cca 30% z bytov) Navrhovaná : - RCH U Privarčáka - RCH Pod Valmi - RCH Bučkami Spolu m.č. Zatky spolu

85

85

85 360

50 25 25 185 620

Miestna časť Závršie Byty stav 91 b.j. návrh 60 b.j. Spolu

155 155

155 165 320

Existujúca vybavenosť Návrh : RCH U Liščákov Spolu m.č. Závršie spolu

10 10 165

10 20 30 350

Miestna časť Potok Byty stav 26 b.j. návrh 2 b.j. Spolu

50 50

55 10 65

-

50

50

115

2735 2188

4136 3309

Vybavenosť : návrh RRD Bordžovci Potok spolu Obec Svrčinovec spolu x koeficient 0,8

Požiadavka územia na transformačný výkon podľa členenia územia Miestna časť Ústredie Zadky Závršie Potok Svrčinovec

Stav kVA Inštalovaný výkon Potreba územia 2060 2180 720 365 160 166 160 50 3100 2761

Návrh kVA Inštalovaný výkon Potreba územia 3110 3075 880 625 500 355 260 120 4750 4175

Transformačné stanice 22/0,4 kV Číslo TS

Prevedenie

T1 T2 T3 T4 T5 T6

stožiarová stožiarová 4-betónová 2-betónová stožiarová 2-betónová

Inštalovaný výkon KVA Stav Rok 2030 250 250 160 400 250 400 400 400 250 250 250 250


Názov Pri Železn. stanici PZ - rekonštrukcia Dvor RD- rekonštrukcia Mliekáreň Mišovia U Skorkov

78


stožiarová 400 400 Pri colnici stožiarová 100 160 Pod Hájkou - rekonštrukcia stožiarová 160 250 Škradné - rekonštrukcia stožiarová 160 160 Matiaškovci kiosk 400 400 Dolný koniec 2-betónová 160 Pod Grapami - zahustenie 2-betónová 160 160 Romanov laz 2-betónová 160 160 U Ptáka kompaktná 250 Pri súčasnom šport. areáli kiosk 400 Nový športový areál kompaktná 160 RZ- Pod Bučkami kompaktná 160 RZ - U Privárčaka kompaktná 250 RZ - U Liščakov kompaktná 160 RZ - Bordžovci Obec s p o l u 3100 4750 Poznámka : Transformačne jednotky osadzovať podľa požiadaviek na odbery elektrickej energie T7 T8 T9 T10 T11 T12 T13 T14 T15 T16 T17 T18 T19 T20

Návrh riešenia elektrifikácie ZVN a VVN vedenie Západným okrajom katastra obce Svrčinovec prechádza výhľadová trasa 2x400 kV ZVN vedenia Varín - štátna hranica SR/ČR Nošovice , realizácia výstavby je v pláne rezortu SEPS. Trasa ZVN vedenia je prevzatá z ÚPN-VUC ŽK. Trasa 2x110 kV VVN vedenia prechádzajúca zastavaným územím obce sa nerieši preložiť preložiť do novej polohy. VN 22 kV vedenie a trafostanice V miestnej časti obce „Ústredie“ sa uvažuje s výstavbou výstavby plánovanej trafostanice T12 v lokalite Pod Grapami, ďalej sa navrhuje kompaktná trafostanica T15 v lokalite pri súčasnom športovom areáli a T16 v ploche nového šport. areálu. Navrhuje sa rekonštrukcia súčasných stožiarových trafostaníc T2 a T3 s transformátormi po 400 kVA. Navrhované trafostanice budú prepojené VN káblovým vedením zemou. V miestnej časti „Zatky“ sa navrhuje výstavba kompaktných trafostaníc pre rekreačné zariadenia T17 „Pod Bučkami“ a T18 „U Privarčaka“. VN prípojky budu vedené voľným terénom vo vzdušnom prevedení. V miestnej časti „Závršie“ sa navrhuje kompaktná trafostanica T19 pre rekreačné zariadenia v lokalite „U Liščákov“, VN prípojka bude prevedená vonkajším vedením z VN vedenia pre obce Čierne – Skalite. Navrhuje sa rekonštrukcia súčasnej trafostanice T9 s osadením trasformátora 250 kVA. V miestnej časti „Potok“ sa navrhuje kompaktná trafostanica T20 pre rekreačne zariadenie lokality „Bordžovci“ VN prípojka k trafostanici sa prevedie z VN vedenia pre obce Čierne – Skalite. Sekundárny NN rozvod NN rozvody v nových plochách pre bytovú výstavbu a rekreačných zariadení budú riešenýé káblami zemou a navzájom prepojené medzi jednotlivými vývodmi z trafostaníc, čím sa zabezpečí spoľahlivosť a plynulosť dodávky elektrickej energie pre odberateľov. Existujúcu vzdušnú NN sieť v plochách so zástavbou RD navrhujeme postupne rušiť a nahradzovať káblovou sieťou. Rozvod pre verejné osvetlenie miestnych komunikácii budovať káblovým rozvodom po oceľových trubkách. Parametre, typ a výška osvetľovacích stožiarov bude stanovená určená v projektovej dokumentácií. Elektrické káblové vedenia VN a NN navrhujeme situovať do verejných pozemkov v koridore peších chodníkov. Pri požiadavke na preložku elektroenergetického rozvodného zariadenia – náklady je povinný uhradiť ten, kto potrebu preložky vyvolal, ak sa vlastník rozvodného zariadenia a ten, kto potrebu preložky vyvolal, nedohodnú inak. Vlastníctvo rozvodného zariadenie sa preložkou nemení (Zákon 251/2012 Z. z.) . Ochranné pásma V riešenom území sa nachádzajú sa elektrické vedenia pri ktorých je potrebné rešpektovať ich ochranné pásmo od krajných vodičov na každú stranu podľa zákona č. 251/2012 Z. z. : 400 kV vedenie …..................................................... 25 m 110 kV vedenie …..................................................... 15 m 22 kV vedenie vzdušné ............................................ 10 m Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

79


VN a NN bel v zemi .................................................. 1 m stožiarová trafostanica …......................................... 10 m pre kioskové trafostanice ochranné pásmo je dané samostatným zariadením, resp. jeho oplotením B.12.3.2 Zásobovanie plynom Súčasný stav Širšie vzťahy Záujmové územie obce Svrčinovec je zásobované cez RS 3000 Sihelník (situovaná v k.ú. Raková a RS 15000 (k.ú. Čadca). Uvedené regulačné stanice sú zokruhované a kapacitne zabezpečujú aj obce mesto Čadca, obce Čierne, Horelica, Raková a Skalité. Pripojovací STL plynovodu RS Čadca – Svrčinovec – Čierne – Skalité je prevedený potrubím lineárny polyetylén rady SDR 11 o svetlosti D 225 mm Riešené územie Obec Svrčinovec je zásobovaná zemným plynom z STL plynovodu s prevádzkovým tlakom do 0,3 MPa. Miestne STL rozvody plynu sú vybudované materiálom lineárny polyetylén LPE o svetlosti potrubia D 110, D 90, D 63. Jednotlivý odberatelia sú pripojovaní cez regulátory tlaku plynu STL/NTL, tieto sú umiestňované v múrikoch oplotenia, respektíve v pred záhradkách rodinných domov. V súčasnosti je v obci pripojených na zemný plyn z celkovo obývaných bytov cca 75 % domácností, objekty občianskej vybavenosti a miestne prevádzky sú na cca 80% pripojené na zemný plyn. Návrh Návrh ÚPN-O navrhuje nárast potrieb zemného plynu riešiť z existujúcich plynárenských zariadení obce Svrčinovec – STL plynovod 0,3 MPa. Základné údaje o riešenom území Etapa Miestna časť obce Svrčinovec 1. Ústredie - rodinne domy - HBV (v polyfunkčnom objekte KD) - spolu byty

Stav

Rok 2030

788 b.j.

918 b.j. 6 b.j. 924 b.j.

788 b.j.

- základná vybavenosť - stav Nadstavba kult. domu Opatrovateľský dom Šport. hala, plaváreň, ubytovanie Nový šport. Areál + soc. budova Penzión Rybník

35 objektov

- výrobne a nevýrobné služby - stav Obecný hospodársky dvor

7 objektov

7 objektov 3 objekty

145 3 objekty 4 objekty

187

2. Zatky - rodinne domy - základná vybavenosť - stav - výrobne a nevýrobne služby RRD U Privarčáka RRD Pod Valmi RRD Pod Bučkami

35 objektov 3 ambulancie 30 lôžok 50 lôžok 50 lôžok

10 obj. 5 obj. 5 obj.

3. Závršie Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

80


- rodinne domy

91 b.j.

- základná vybavenosť - stav RCH U Liščákov

151 b.j.

1 objekt 15 obj.

4. Potok - rodinne domy

26 b.j.

28 b.j.

- RCH Bordžovci

10 obj.

priemerný odber plynu na RD : stav – 1,07 m3/h a 2140 m3 /r návrh – 1,6 m3/h a 3500 m3/r - odbery plynu pre vybavenosť a prevádzky cca 20 % z potreby bytov. - rekreačne chalupy nebudú pripájané na zemný plyn.

Bilancia zemného plynu Stav

Rok 2030

Druh odberu m3 /h 1. Miestna časť Ústredie Byty : stav 590 b.j. návrh 115 b.j. Spolu Občianska vybavenosť Existujúca spolu (odhad) - navrhovaná S p o l u vybavenosť Ústredie spolu 2. Miestna časť Zatky Byty : stav 110 b.j. návrh 35 b.j. Spolu Občianska vybavenosť - existujúca spolu (odhad) - navrhovaná ( rekr. RD, chalupy) S p o l u vybavenosť Zatky spolu 3. Miestna časť Závršie Byty : stav 70 b.j. návrh 50 b.j. Spolu Občianska vybavenosť - existujúca - rekreačne chaty (návrh) Spolu Závršie spolu 4. Miestna časť Potok Byty : stav 20 b.j. návrh 2 b.j. Spolu Občianska vybavenosť Potok spolu Svrčinovec celkom

tis.m3 /rok

m3 /h

tis.m3 /rok

631 631

1265 1265

708 184 892

1405 402 1807

130 130 761

250 250 1515

130 50 180 1072

250 110 360 2167

120 120

235 235

130 56 186

260 126 386

24 24 144

48 48 283

24 24 154

48 48 434

75 75

150 150

75 80 155

150 175 325

3 3 78

6 6 156

3 3 158

6 6 331

25 25

43 43

25 4 29

43 7 50

25

43

29

50

1008

1997

1313

4395

Návrh riešenia plynofikácie Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

81


Návrh plynofikácie rešpektuje vybudované plynárenské zariadenia obce s STL sieťou do 0,3 MPa, prepojenou na spoločnú plynovodnú sieť Čadca, Čierne, Horelica, Raková a Skalité. Využitie zemného plynu sa navrhuje komplexne, t. j. na vykurovanie, prípravu teplej úžitkovej vody a na varenie. Súčasne objekty v zástavbe budu plynofikované na 75-80%, nová výstavba bytov a vybavenosti sa navrhujú na cca100% plynofikáciu. Body napojenia nových vetiev plynu na existujúce plynovody a technické parametre budú určené pri zahájení výstavby v danej lokalite. STL rozvod vyžaduje u odberateľov inštaláciu regulátorov tlaku plynu STL/NTL. Nové rozvody zemného plynu sa navrhujú rozširovať do lokalít s plánovanou výstavbou bytov a občianskej vybavenosti. Navrhované rekreačne chalupy v miestnych častiach „Zadky“ (lokality U Privarčáka, Pod Valmi a Bučkami), „Závršie“ (lokalita U Liščakov), „Potok“ (lokalita Bordžovci) sa neuvažujú plynofikovať – nie sú v efektívnom dosahu miestnych rozvodov plynu. Z dôvodu nárastu hodinových odberov zemného plynu do roku 2030 pre riešenú obec a jej miestnych časti je potrebne prehodnotenie integrovanej STL plynárenskej sústavy. Pásmo ochrán V zmysle zákona č. 251 / 2012 Z.z. je potrebne dodržať pásmo ochrán od osi plynovodu na každú stranu : Plynárenské zariadenie STL plynovod zastavané územie STL voľný terén

Ochranné pásmo 1m 4m

Bezpečnostné pásmo určí prevádzkovateľ 10 m

B.12.3.3 Zásobovanie teplom Súčasný stav Riešené územie spadá do oblasti s vonkajšou výpočtovou teplotou – 18% v zmysle STN 060210, má plne decentralizovaný systém zásobovania teplom. Existujúce zdroje tepla v objektoch ZŠ, MŠ, Motorest, PD sú použiteľné pre vlastnú potrebu objektov, resp. i pre vykurovanie bytov HBV. Potreba tepla pre bytovú zástavbu je riešená na cca 76,5 % kotlami ústredného vykurovania, zostatok je riešený lokálnymi zdrojmi tepla. Potreba je riešená prevažne na báze spaľovania zemného plynu (cca 64%), pevnými palivami cca 30% , elektrickou energiou cca 4,7%. Ostatná potreba súčasnej zástavby je riešená predovšetkým dostupnými doplnkovými palivami (drevo,drevný odpad). Ochranné pásma Decentralizované zásobovanie teplom nevyžaduje žiadne ochranné pásmo. Návrh Základné údaje o riešenom území V súčasnosti v území Svrčinovec a jej miestnych častiach je využívaný zemný plyn a navrhuje sa jeho používanie i v návrhovom období do roku 2030. Etapa Druh zástavby Byty : stav : návrh

IBV HBV

Spolu Občianska vybavenosť : Objekty vybavenosti - existujúce OV - návrh nadstavba KD (3 lek. ambulancie) Opatrovateľský dom dostavba hlavného šport. areálu nový šport. areál – sociálna budova penzión Rybník

Stav 1000 1000

Rok 2030 1000 234 6 1240

35 obj.

35 obj.


3 ambulancie 30 lôžok

50 lôžok

82


rekreačné základne 5 lokalít

45 objektov

Výrobne a nevýrobne služby Obecný hospodársky dvor pri PD

7 obj. 1 objekt

Merná potreba tepla / b. j. - 14 kW 108 GJ/rok príkon pre vybavenosť odhadom cca 10 -15% z potreby bytov

Výpočet potrieb tepla pre etapu 2030 Stav

Rok 2030

Druh odberu MW ÚPN- O Svrčinovec 1. Byty : stav 1000 b.j. navrhované 240 b.j. Byty s p o l u 1 240 b.j. 2. Občianska vybavenosť Existujúca (odhad) Navrhovaná : nadstavba KD – lek. ambulancie opatrovateľský dom dostavba šport. areálu (stav) nový šport. areál + soc. budova penzión Rybník rekreačne chalupy – 45 objektov Vybavenosť s p o l u 3. Výrobne a nevýrobne služby Existujúcece (odhad) obecný hospodársky dvor pri PD Služby s p o l u Obec c e l k o m

tis. GJ

MW

tis. GJ

14 14

108 108

14 3,36 17,36

108 25,92 133,92

2,1

16,2

2,1

16,2

2,1

16,2

0,05 0,04 0,5 0,2 0,12 0,63 3,64

0,36 0,3 3,6 1,44 0,86 2,7 25,46

0,2 0,2

1,4 1,4

0,2 0,01 0,21

1,4 0,07 1,47

16,3

125,6

21.21

160,85

Návrh riešenia etapa – rok 2030 Zásobovanie zóny teplom sa navrhuje ponechať decentralizovaným systémom z objektových a domových zdrojov tepla využívajúcich dostupne druhy ekologických palív - zemný plyn, priemyselne upravený drevný odpad z ťažby dreva. V navrhovaných rekreačných zónach (lokality: U Privarčáka, Pod Valmi, Pod Bučkami, Bordžovci, U Liščákov ) značne vzdialených od rozvodov zemného plynu elektrinou (len temperovanie) + drevná hmota. Súčasnú plynovú kotolňu v objekte KD sa navrhuje rozšíriť o cca 50 kW pre navrhovanú dostavbu Zdravotného strediska. Dobudovanie hlavného športového areálu a výstavbu nového riešiť plynovými kotolňami o tepelnom výkone do cca 500 kW a 200 kW. Pre zníženie škodlivín najme v zimnom období navrhuje sa v súčasnej zástavbe znížiť spaľovanie uhlia a jeho náhradou za dostupný drevný odpad. V prevádzkach kde je výroba zameraná na spracovania dreva, sa odporúča využitie tohto odpadu na riešenie potrieb tepla. Hromadnejšie riešenia tepla z elektrickej energie sa neodporúča z dôvodu zvýšených investícii na rozšírenie a dobudovanie energetických zariadení (trafostanice, rekonštrukcia NN siete). V navrhovanej etape sa zamerať na využívanie slnečnej energie konvertormi pre prípravu teplej vody, taktiež podporovať sa všetky iniciatívy na získavanie tepelnej energie z netradičných druhov energií, čo bude mať priaznivý dopad na čistotu ovzdušia najmä v zimnom období. Ochranné pásma V území sa nenachádza ani neplánujú žiadne energetické zariadenia v oblasti zásobovania teplom, ktoré by vyžadovali ochranné pásmo.


83


B.12.4

NAPOJENIE ÚZEMIA NA TELEKOMUNIKAČNÉ A INFORMAČNĚ SIETE

B.12.4.1 Elektronické komunikačné siete Súčasný stav Poštové služby pre obyvateľstvo, sektor služieb a výroby zabezpečuje poštová prevádzka zriadená v združenom objekte obce Svrčinovec. Donáška poštových zásielok v jej spádovom území je riešená poštovými doručovateľmi. Pošta organizačne patrí pod Regionálne poštové centrum RPC Čadca. Slovenská pošta, šp neuvažuje v blízkej budúcnosti s realizáciou významnejších poštových objektov v území okresu Čadca. Územie obce podľa súčasnej štruktúry ST a.s. patrí do Regionálneho centra sieťovej infraštruktúry Žilina (RCSI ZA) s telekomunikačnou príslušnosťou v sekundárnej oblasti Čadca, kde v celom telekomunikačnom obvode platí miestna telefónna prevádzka. Miestna telefónna sieť v centre obce je vybudovaná káblami zemou, okrajové častí zástavby sú riešené závesnými káblami po stĺpoch. Pokrytie územie základnými TV programami – STV1, STV2, Markíza, JOJ, DOMA, TA3 je nerovnomerne zabezpečené – slabý signál z dôvodu konfigurácie terénu. V obci nie zavedená káblová televízia. Služby mobilnej telefónnej siete sú v riešenom území zabezpečované viacerými operátormi, signál je dostupný rádiovým signálom zo stožiara Orange. Internetové služby sú prístupne po rádiovej službe mobilných operátorov, resp. po pevnej telekomunikačnej T- Com. Riešeným územím prechádza telekomunikačný uzlový optický kábel (OK) z ktorého je napojený stupeň RSU Svrčinovec. Trasa OK je situovaná v súbehu železničnej trate Čadca – Skalité. Návrh Základné údaje riešeného územia Etapa Druh zástavby Stav

Rok 2030

1. Miestna časť Ústredie - počet obyvateľov - počet bytov - počet objektov vybavenosti - počet objektov služieb a výroby

2688 788 31 7

2957 924 36 7

2. Miestna časť Zadky - počet obyvateľov - počet bytov - počet objektov vybavenosti - počet objektov služieb a výroby

495 145 5 4

598 187 5 4

3. Miestna časť Závršie - počet obyvateľov - počet bytov - počet objektov vybavenosti

311 91 1

483 151 1

4. Miestna časť Potok - počet obyvateľov - počet bytov

89 26

95 28

-

1 až 1,5 2 až 3

- počet staníc na RD - HBV - počet staníc na prevádzku

B.12.4.2 Pošta Pre poštovú prevádzku Svrčinovec nie sú známe žiadne rozvojové zámery. V poskytovaní poštových služieb sa zamerať na zvyšovaní ich kvality. Rozvoj poštovej prevádzky v obci je v kompetencií Slovenská pošta, a. s. a RPC Žilina.


84


B.12.4.3 Telekomunikácie Telefonizácia Výpočet HTS pre rozvojové aktivity v území do roku 2030 ÚPN – O Svrčinovec

Počet b. j.

1. Byty : stav návrh Spolu 2. Objekty vybavenosti - stav - návrh Počet HTS k roku 2030

1000 240 1240 37 prevádzok 8 prevádzok

Počet Bytové 733 360 1093 1093

HTS

nebytové 80 20 100

spolu 733 360 1093 80 25 1193

Pre zabezpečenie telefonizácie riešeného územia v roku 2030 s predpokladaným počtom cca 1193 HTS pre obec Svrčinovec je potrebné riešiť:  rozšírenie kapacity digitálnej ústredne Svrčinovec, pre nárast zriaďovania telefónnych staníc v obci a jej miestnych častí  rozšírenie miestnej telekomunikačnej káblovej siete do rozvojových časti novej výstavby bytov a občianskej vybavenosti formou pripokládky k jestvujúcim káblovým trasám, s počtom prípojných párov: Ústredie – 840 Pp, Zadky 185 – Pp, Závršie - 160 Pp, Potok – 20 Pp. Objekty vybavenosti a miestne prevádzky riešiť z existujúcej miestnej telekomunikačnej siete. V lokalitách rekreačných chalúp v miestnych častiach Zatky – Závršie - Potok sa neuvažuje s pripojením na sieť m.t.s.. Telefónne napojenie bude zabezpečené dostupnou rádiovou sieťou mobilných operátorov. Pripojovanie telefónnych účastníkov v navrhovanej výstavbe bytov, vybavenosti a prevádzok pripájať cez káblové prípojkové skrine. Body napojenia novej výstavby budú určené v podmienkach pri začatí územno - právneho konania výstavby konkrétnej lokality. Diaľkové káble Riešeným územím prechádza telekomunikačný uzlový optický kábel (OK) ktorého trasa je situovaná je situovaná v súbehu železničnej trate Čadca – Skalité. Jeho ochranné pásmo je 1,5 m, ktoré je potrebné dodržať. Ostatne slaboprúdové zariadenia Uvažovať s výstavbou optickej siete pre komunikáciu občanov a podnikateľského segmentu so štátnymi úradmi a pre modernizáciu miestneho rozhlasu a rozvoja káblovej televízie (napojenie optickou sieťou). B.12.5

CIVILNÁ OCHRANA

Obecný úrad vo Svrčinovci má v súvislosti s plánmi ochrany obyvateľstva vypracované nasledovné dokumenty: Plán ochrany obyvateľstva (2013),  Plán evakuácie (2014),  Plán opatrení na zavedenie regulácie predaja životne dôležitých výrobkov alebo životne dôležitých tovarov s využitím mimoriadnych regulačných opatrení počas krízovej situácie na území obce Svrčinovec (2013),  Plán núdzového zásobovania pitnou vodou (2014),  Povodňový plán záchranných prác obce (vypracovaný 2013),  Plán ukrytia obyvateľstva (2014),  Plán výdaja prostriedkov individuálnej ochrany (2014)

   

Uvedené dokumentácie sa týkajú nasledovných okruhov v ochrane obyvateľstva: Ochrana obyvateľstva, Ochrana pred povodňami, Krízové riadenie, Hospodárska mobilizácia a obrana štátu Obec napĺňa a využíva databázu programu Epsis.


85


Uvedené vypracoval poverený pracovník OcÚ Svrčinovec plniaci úlohy civilnej ochrany a krízového riadenia podľa vzorov poskytnutých Okresným úradom, schválil ich starosta a následne boli schválené Odborom Krízového riadenia Čadca. Plány sú pravidelne aktualizované v januári príslušného kalendárneho roka, povodňový plán sa každoročne aktualizuje v septembri. Úlohy evakuácie a ochrany zabezpečuje Obecný úrad v závislosti na skutočnej meteorologickej situácie. Ohrozenie obyvateľstva môže nastať tiež v súvisloti s požiarmi v lesných masívoch, ktoré potencionálne môžu zasiahnuť hlavne zástavbu (miestne časti Zatky, Závršie a Potok) mimo centrálnu – údolnú zástavbu obce (Ústredie). V prípade vzniku mimoriadnych udalostí spojených s únikom nebezpečnej látky, alebo veľkých požiarov budú k vykonávaniu záchranných, lokalizačných a likvidačných prác vyžiadané profesionálne jednotky štátu, ktorým zabezpečovacie a výpomocné práce budú vykonávať jednotky CO obce. ÚPN-O rieši koncepciu a umožňuje vytvorenie podmienok a zároveň podmieňuje následnú výstavbu v obci pre ukrytie obyvateľstva obce podľa §4 ods. 3, a § 15 ods. 1, písm. e) Zákona č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a § 4 vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany. Riešenie a umožnenie vytvorenia podmienok a zároveň riadenie následnej výstavby v obci pre ukrytie obyvateľstva je v kompetencii obecného úradu vo Svrčinovci a príslušných orgánov štátnej správy v oblasti civilnej ochrany. V tejto oblasti CO sa uplatnia nasledovné regulatívy:  pri budovaní ochranných stavieb vychádzať zo skutočnosti, že z hľadiska kategorizácie územia Slovenska vylývajúcej z analýzy jej územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí a pre obdobie vojen a vojnového stavu patrí obec Svrčinovec do územného obvodu I. kategórie mimo oblasť ohrozenia.  v rámci navrhovaných plôch IBV zabezpečiť ukrytie s kapacitou do 50 ukrývaných osôb v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne.  v rámci umiestňovaných objektov občianskej vybavenosti zabezpečiť ukrytie podľa projektovanej kapacity na najpočetnejšiu zmenu pre personál a osoby prevzaté do starostlivosti v JÚBS za dodržania ustanovení §4 ods.5 vyhlášky MV SR č.532/2006 Z.z.  v následných stupňoch projektovej dokumentácie pri návrhu ochranných stavieb rešpektovať ustanovenia §4 ods.4 a 5 vyhlášky MV SR č. 532/2006 o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a o technických podmienkach zariadení civilnej ochrany v znení neskorších predpisov Ďalej ÚPN-O rieši koncepciu a umožňuje vytvorenie podmienok a zároveň podmieňuje následnú výstavbu v obci pre spôsob a rozsah ukrytia zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti právnických a fyzických osôb podľa§ 4ods.3 a § 16 ods. 1 písm. e), resp. § 16 ods. 12 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a § 4 vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany. Riešenie a umožnenie vytvorenia podmienok a zároveň riadenie následnej výstavby v obci pre ukrytie zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti právnických a fyzických osôb je v kompetencii príslušných jednotlivých prevádzok ktoré sa nachádzajú na území obce Svrčinovec. V tejto oblasti CO sa uplatnia nasledovné regulatívy:  v budove obecného úradu zabezpečiť ukrytie pre plánovaný počet zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti v JÚBS za dodržania ustanovení §4 ods. 5 vyhlášky MV SR č.532/2006 Z.z.  v rámci materskej školy a základnej školy zabezpečiť ukrytie podľa prevádzkovej kapacity pre personál a osoby prevzaté do starostlivosti v JÚBS za dodržania ustanovení §4 ods.5 vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z.  v rámci vymedzených území pre objekty a areály priemyslu a podnikateľských aktivít zabezpečiť ukrytie podľa charakteru prevádzky, prevádzkovej kapacity pre personál a osoby prevzaté do starostlivosti v JÚBS za dodržania ustanovení §4 ods.5 vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. ÚPN-O rieši koncepciu a umožňuje vytvorenie podmienok zabezpečenia ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok pri mimoriadnej udalosti spojených s ich únikom v súlade s ustanoveniami vyhlášky MV SR č.533/2006 Z.z. o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok, ktoré sa prepravujú v rámci dopravnej infraštruktúry nadradenej dopravy a to po cestách I. triedy 1/11 a 1/12, budúcej diaľnice D3 a rýchlostnej ceste R5 a po medzinárodnej železničnej trati č. 127 a žel. trati č.129. V obci sa nenachádzajú prevádzky s nebezpečnými látkami a ÚPN-O neumožňuje ich umiestnenie v obci.


86


ÚPN-O rieši koncepciu a umožňuje zabezpečenia pre obec materiálom civilnej ochrany a humanitnej pomoci v súlade s ustanoveniami vyhlášky MV SR č.314/1998 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečovanie hospodárenia s materiálom civilnej ochrany. Riešenie a umožnenie vytvorenia podmienok pre zabezpečenie materiálom civilnej ochrany a humanitárnej pomoci pre obyvateľstvo je v kompetencii obecného úradu vo Svrčinovci a príslušných orgánov štátnej správy v oblasti civilnej ochrany. V tejto oblasti CO sa uplatnia nasledovné regulatívy:  vychádzať z predpokladu, že do konca návrhového obdobia – roku 2030 vzrastie počet obyvateľov oproti súčasným o cca 375 obyvateľov.  v súvislosti s rastom počtu obyvateľov zabezpečí obec Svrčinovec doplnenie materiálu CO do skladov materiálu CO v súčinnosti s Obvodným úradom Žilina, odborom CO a KR Žilina.  v následných stupňoch projektovej dokumentácie rešpektovať ustanovenia vyhlášky MV SR č.314/1998 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie hospodárenia s materiálom CO v znení neskorších predpisov. ÚPN-O rieši a umožňuje zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany v súlade s ustanoveniami vyhlášky MV SR č.388/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany. Riešenie a umožnenie vytvorenia podmienok pre zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany je v kompetencii obecného úradu vo Svrčinovci. V existujúcej a navrhovanej výstavbe je nutné umožniť umiestnenie informačného systému civilnej ochrany. V súlade s požiadavkami príslušných orgánov štátnej správy v oblasti civilnej ochrany.  vychádzať zo skutočnosti, že navrhované rozvojové plochy bývania, občianskeho vybavenia a výroby sú v dosahu počuteľnosti sirén ako prostriedku varovania CO.  z dôvodu počuteľnosti prostriedkov vyrozumenia rozšíriť miestny rozhlas na navrhovaných plochách bývania, výroby a občianskej vybavenosti.  v následných stupňoch projektovej dokumentácie rešpektovať ustanovenia vyhlášky MV SR č. 388/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému CO v znení neskorších predpisov Individuálna bytová výstavba je v ÚPN-O navrhovaná mimo území určených na výstavbu a prevádzkovanie priemyselných zón. Výstavba v ÚPN-O je navrhovaná mimo aktívnych zosuvných území a podmieňuje výstavbu v územiach s potencionálnym zosuvom podrobným geologickým prieskumom. Výstavba v ÚPN-O je navrhovaná mimo vymedzených území ohrozovaných 50-ročnou, resp. 100-ročnou vodou. Pre katastrálne územie obce nie je spracovaná mapa povodňového ohrozenia, ktorá orientačne zobrazuje rozsah povodne znázornený záplavovou čiarou (priesečnica hladiny vody záplavy s terénom). Podľa zákona č.7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami § 6, ods.8, mapu povodňového ohrozenia zabezpečí správca vodohospodársky významných vodných tokov do 22.12.2013. Podľa §8, ods.10 zákona č.7/2010 Z. z. obec zabezpečuje vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce alebo územného plánu zóny. V následných stupňoch projektovej dokumentácie riešiť spôsob a rozsah ukrytia obyvateľstva obce podľa §4 ods.3 a §15 ods.1 písm.e) Zákona č.42/1994 Z.z. a §4 Vyhlášky MV SR č.532/2006 Z.z. V následných stupňoch projektovej dokumentácie spôsob a rozsah ukrytia zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti právnických a fyzických osôb riešiť podľa §4 ods.3 a §16 ods.1 písm. e) resp. §16 ods. 12 Zákona č. 42/1994 Z.z. a §4 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. B.13.

KONCEPCIA STAROSTLIVOSTI O ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

B.13.1

ZÁSADY FUNKČNÉHO ÚNOSNOSTI ÚZEMIA

VYUŽÍVANIA

ÚZEMIA

VO

VZŤAHU

K EKOLOGICKEJ

Urbanistická koncepcia rozvoja obce, navrhnutá v územnom pláne, rieši rozvoj obce vyváženým spôsobom vo vzťahu k celkovej ekologickej únosnosti územia. V súvislosti s poľnohospodárstvom sa v minimálnom rozsahu zasahuje do plôch obhospodarovaných ako PP. Navrhované zábery priamo naväzujú na súčasné zastavané územie obce, s cieľom celkového skompaktnenia urbanistickej štruktúry rozvojového významu sídla. V rámci navrhovaných obytných plôch uvažujeme s vysokým podielom verejnej alebo súkromnej zelene. Rozvoj je v prevažnej miere sústredený na plochách PP nižšej bonity, a tiež v hraniciach zastavaného územia, resp. v priamej väzbe na zastavané územie.


87


V súvislosti s lesným hospodárstvom, územný plán rešpektuje LHP a do neho premietnuté opatrenia, v súvislosti s ochranou prírody (RÚSES, KEP,...). V území sa uvažuje s minimálnym záberom LPF. Napriek vhodným danostiam územia pre rozvoj cestovného ruchu miestneho významu, v územnom pláne je priorita postavená na ochrane prírody obmedzením aktivít cestovného ruchu. Navrhované aktivity v rekreácii a CR sú sústredené v prevažnej miere do vlastnej obce a lokalít s už etablovanou rekreáciou (viazaný cestovný ruch – rekreačné chalupy, víkendové rodinné domy, rodinné penzióny ap.). Navrhovaný stavebný rozvoj v podstatnej miere rozvíja predovšetkým obytnú funkciu vo forme IBV a k nej prislúchajúcu občiansku vybavenosť, čo negatívne neovplyní kvalitu životného prostredia. S rozvojom plôch nezávadnej výroby neuvažujeme v časti územia v kontakte s nadradenou cestnou dopravou a s obmedzením kontaktu s obytným územím. B.13.2

NÁVRH OPATRENÍ NA ELIMINÁCIU ALEBO OBMEDZENIE STRESOVÝCH PRVKOV V KRAJINE

Riešené územie obce Svrčinovec je v súčasnosti čiastočne zasiahnuté stresovými prvkami v krajine. V dotyku s obytným územím v súčasnosti prechádzajú cesta I. triedy, žel. trate, na území obce sa nachádza významný hospdársky dvor poľnohospodárskej výroby a v území sa tiež etablovali malé priemyselné a výrobné prevádzky. B.13.2.1 Opatrenia v súvislosti s dopravou:    

Súčasťou realizácie úseku navrhovanej dialnice D3 a rýchlostnej cesta R5 v kontakte s obytným územím budú protihlukové opatrenia, Súčasťou realizácie modernizácie úseku medzinárodnej žel. trate 127 a žel. trate 129 v kontakte s obytným územím budú protihlukové opatrenia, Do ochranného pásma ciest I. triedy, diaľnice D3, rýchlostnej cesta R5, žel. tratí č.127 a č. 129 neumiestňovať novú obytnú výstavbu, Dopravnú obsluhu súvisiacu s etablovaním nových rozhodujúcich prevádzok priemyslu v PP Čadca Podzávoz - Svrčinovec riešiť mimo existujúcu a navrhovanú obytnú výstavbu obce Svrčinovec.

B.13.2.1 Opatrenia v súvislosti s výrobou:   

B.13.3

Nové priemyselné a výrobné prevádzky umiestňovať mimo obytných území, v kontakte s týmto územím realizovať izolačnú zeleň. Pri umiestňovaní výrobných prevádzok v areáli pôvodnej „Svrčinovskej mliekárne“ akceptovať okolité obytné územie a neumiestňovať prevádzky ktoré budú mať negatívny dopad na životné a obytné prostredie (hluk, zápach, prašnosť, emisie...) Do ochranného pásma podniku poľnohospodárskej veľkovýroby neumiestňovať obytnú výstavbu. V tomto ochrannom pásme realizovať izolačnú zeleň. ZÁSADY VYMEDZENIA HRANÍC ZASTAVANÉHO ÚZEMIA, NÁVRH OPATRENÍ NA ZACHOVANIE A OBNOVENIE KRAJINNOESTETICKÝCH HODNÔT ÚZEMIA

Do zastavaných území sú v ÚPN-O Svrčinovec začlenené navrhované obytné plochy, plochy občianskej a rekreačnej vybavenosti. Tie negatívne neovplyvnia ani v jednom z navrhovaných priestorov krajinno-estetické hodnoty územia. Navrhovaná urbanistická štruktúra kladie dôraz na skompaktnenie územia a zachovanie merítka zástavby – typického vidieckeho sídla. Tiež je kladený dôraz na zachovanie pôvodnej urbanistickej štruktúry (hlavne v odľahlejších častiach sídla – m.č. Zatky, Závršie a Potok), kde je ešte „čitateľná“ pôvodná zástavba v tzv. pľacoch. Pri umiestňovaní novej obytnej a rekreačnej výstavby v týchto územiach je kladený dôraz na skompaktnenie týchto mini urbanistických celkov sídla. Pre neurbanizované územie s PP (orná pôda, pasienky, kosné lúky) a LPF (lesy) stanovil – odporúčal krajinno-ekologický plán (KEP) optimálne podmienky využívania územia, ktoré boli premietnuté do riešenia ÚPN-O Svrčinovec. V KEP bol tiež kladený dôraz na zachovanie a obnovenie krajinno-estetických hodnôt katastrálneho územia obce, hlavne v súvislosti s priemetom požiadaviek legislatívnej ochrany prírody, a tiež lokálnych opatrení (napr. doprovodná zeleň vodných tokov, vodné ekosystémy a pod.). B.13.4

OCHRANA ZLOŽIEK ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

88


B.13.4.1 Voda Základným právnym dokumentom v oblasti vody je zákon č.364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Tento zákon vytvára podmienky na:  všestrannú ochranu vôd vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine,  zachovanie alebo zlepšovanie stavu vôd,  účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd,  manažment povodí a zlepšenie kvality životného prostredia a jeho zložiek,  znižovanie nepriaznivých účinkov povodní a sucha,  zabezpečenie funkcií vodných tokov,  bezpečnosť vodných stavieb. Tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, oprávnenia a povinnosti štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie povinností podľa tohto zákona. Nakladanie s vodami, §17, zákona č.364/2004 Z.z. (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Okrem všeobecnej ochrany vôd vyplývajúcej zo zákona č. 364/2004 Zb. o vodách sa na riešené katastrálne územie vzťahuje aj regionálna ochrana. Celé katastrálne územie Svrčinovec sa nachádza v Chránenej vodohospodárskej oblasti (CHVO) Beskydy a Javorníky. Podľa Nariadenia vlády SR č. 617/2004 Z.z. nie je k.ú obce Svrčinovec zaradené do zoznamu zraniteľných a citlivých oblastí v zmysle § 81 ods. 1 pís. b) zákona č. Z.z. o vodách. Ochrana vodných pomerov a vodárenských zdrojov Všeobecné povinnosti, §30, zákona č.364/2004 Z.z. (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. 1) Ten, kto vykonáva činnosť, ktorá môže ovplyvniť stav povrchových a podzemných vôd a vodných pomerov, je povinný vynaložiť potrebné úsilie na ich uchovanie a ochranu. 2) Vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len „vlastník“) poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia. 3) Orgán štátnej vodnej správy môže uložiť vlastníkom poľnohospodárskych a lesných pozemkov vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v odseku 2. Sprísnená - špeciálna ochrana vyplývajúca z § 19 zákona o vodách stanovením pásiem hygienickej ochrany (PHO) sa vzťahuje na všetky využívané zdroje pitnej vody v zmysle vodoprávneho rozhodnutia, ktoré vydáva príslušný vodohospodársky orgán. V k.ú. Svrčinovec majú túto formu ochrany studne HSV 1, HSV 3, HSV 4 a HG 1 slúžiace ako zdroje pitnej vody pre verejný vodovod Svrčinovec v správe SeVaK a.s. Žilina. PHO bolo stanovené rozhodnutím ONV Čadca č.PLVH 993/88/Ms zo 4.10.1988 a je delené na 3 časti. PHO I.stupňa má rozlohu 1,50 ha, PHO II.stupňa - vnútorná časť 5,57 ha, PHO II.stupňa vonkajšia časť 12,69 ha. Ostatné zdroje pitnej vody využívané neverejnými vodovodmi nemajú stanovené PHO . Inundované územie Inundované územie je vymedzené záplavovou čiarou povodne. V katastrálnom území obce Svrčinoveckovec nie je legislatívne stanovené inundačné územie rieky Čierňanka ani ostatných drobných vodných tokov. Správa vodných tokov Oprávnenia pri správe vodných tokov, § 49, odst.2, zákona č.364/2004 Z.z. (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca vodného toku užívať pobrežné pozemky. V katastrálnom území obce Svrčinovec sú pobrežnými pozemkami : Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

89


 

pri vodohospodársky významnom vodnom toku Čierňanka, pozemky do 10 m od brehovej čiary, pri ostatných drobných tokoch, pozemky do 5 m od brehovej čiary.

Obec pri zabezpečovaní, riadení a vykonávaní povodňových záchranných prác vychádza z komplexných poznatkov o svojom území, zo skúseností z povodní z predchádzajúcich rokov, historických záznamov a povodňového plánu záchranných prác (hranice inundačného územia a mapy povodňového ohrozenia a rizika v súčasnosti nie sú vypracované). Zdroje znečistenia povrchových a podzemných vôd Chemické zloženie povrchových a podzemných vôd riešeného územia podmieňuje celý rad primárnych a sekundárnych faktorov. Rozhodzujúcim primárnym faktorom je chemické zloženie vôd z atmosferických zrážok a vôd z povrchového odtoku. Sekundárne faktory sú spojené s antropogénnou činnosťou. Problémom ostávajú lokality, ktoré nemajú vybudovanú kanalizáciu a odpadové vody sú vypúšťané priamo do vodných tokov. Riziko ohrozenia podzemných vôd je nízke (Atlas krajiny SR, 2002). V riešenom území k.ú. Svrčinovec sa nenachádzajú významné zdroje znečistenia vôd. Medzi lokálne zdroje znečistenia bude možné po výstavbe rýchlostnej cesty R5 zaradiť splachy z komunikácií, najmä v zimných mesiacoch a pri topení snehu, z dôvodu posypu vozovky môžu byť zvýšené hodnoty BSK5, mineralizácie, obsahu dusičnanov, amoniaku, vápnika, železa, síranov,....a v prípade úniku ropných látok môžu byť prekročené limity mikropolutantov (NEL). Odtokové pomery Riešené katastrálne územie sídla Svrčinovec hydrologicky spadá do povodia Váhu, číslo hydrologického poradia 4-21-06, čiastkové povodie Kysuca. Hlavným tokom v území je riečka Čierňanka, ľavostranný prítok Kysuce, druhým väčším tokom v území je Šlahorov potok, pravostranný prítok Čierňanky. Riečnu sieť v území tvoria prítoky Čierňanky, Šlahorovho potoka a Čadečanky (k.ú.Čadca). Toky sa vyznačujú nerovnakými prietokmi počas roka. Prietoky na tokoch v území sa nesledujú. Podzemné vody sú dopĺňané len zo zrážok (pohoria). Priemerná ročná teplota vody v riekach je 6,9°C. Zamŕzanie riek v období : 11.12. - 20.12. ~ 21.02. - 28.02.. B.13.4.2 Ovzdušie Značný vplyv na klimatické pomery územia má geografická poloha a nadmorská výška. Územie je súčasťou širšej oblasti ležiacej na rozhraní oceánskych a kontinentálnych vplyvov, kde sa v priebehu roka niekoľkokrát vystriedajú vzduchové hmoty. Oceánske prúdenie zmenšuje rozdiely medzi letom a zimou, čo spôsobuje väčšiu oblačnosť, väčšie množstvo zrážok a častejší výskyt hmiel. Klimaticky územie katastra patrí do mierne teplej, veľmi vlhkej až chladnej oblasti. Mierne teplá klimatická oblasť zaberá doliny s priľahlými svahmi do 800 m.n.m. Chladná klimatická oblasť zahŕňa vrcholové časti Kysuckých Beskýd. Územie na základe komplexného stavu ovzdušia, podzemnej a povrchovej vody, pôdy, horninového prostredia a ďalších faktorov nepatrí do zoznamu zaťažených území ustanovených vyhláškou MŽP SR č. 112/1993 Z. z. Na území obce neevidujeme v súčasnosti výrazného znečisťovateľa ovzdušia. Obec je 100% splynofikovaná. Hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva SHMU. Najväčší problém kvality ovzdušia na Slovensku predstavuje v súčasnosti znečistenie ovzdušia časticami PM 10. Kvalita ovzdušia je považovaná za dobrú, ak úroveň znečistenia neprekračuje limitné hodnoty. Kvalita ovzdušia v oblasti záujmového územia je ovplyvňovaná existujúcimi veľkými, strednými a malými zdrojmi znečisťovania ovzdušia nachádzajúcimi sa v širšom okolí riešeného územia. Na znečistení ovzdušia sa podieľa aj lokálne vykurovanie. Okrem toho sa na stave kvality ovzdušia v riešenom území významne podieľa automobilová doprava a vplyv emisií zo vzdialených zdrojov. B.13.4.3 Pôda Pôdy, ich vznik, vývoj a vlastnosti závisia od pôsobenia pôdotvorných činiteľov a podmienok prostredia. Patria medzi ne všetky zložky prírodného prostredia, činnosť človeka a čas. Najdôležitejším faktorom pre vývoj pôd je geologický substrát a pôsobenie podzemných a zrážkových vôd. Pôdne typy


90


Pôdny typ je základnou identifikačnou jednotkou morfogenetickej i agronomickej kategorizácie pôd. Zahŕňa v sebe skupinu pôd charakterizovanú rovnakou stratigrafiou pôdneho profilu, t.j. určitou kombináciou diagnostických horizontov, ako výsledok kvalitatívne špecifického typu pôdotvorného procesu, ktorý sa vyvíjal a vyvíja v rovnakých hydrotermických podmienkach pod približne rovnakou vegetáciou. Pôdne typy sú definované súborom diagnostických horizontov a ich najdôležitejších vlastností získaných dlhodobým vývojom v prírodných podmienkach i kultiváciou. V území sú zastúpené najmä kambizeme a v nivách fluvizeme. Kambizeme Kambizeme sú najrozšírenejším pôdnym typom v riešenom území, sú tu aj najrozšírenejšími lesnými pôdami. Zo subtypov sa vyskytujú kambizem typická, kambizem pseudoglejová. Pôdotvorným substrátom je prevažne flyš. Z ekologického hľadiska sú to pôdy cenné pre svoju nezastupiteľnú schopnosť zadržiavať a akumulovať zrážkové vody a tiež pre svoje filtračné vlastnosti. Kambizeme sú stredne úrodné pôdy, vhodné len pre užší sortiment poľnohospodárskych plodín. Vyskytujú sa najmä na svahoch, často strmých, preto sú prevažne zalesnené. Na miernejších svahoch najmä na ílovcových flyšových substrátoch sú tieto pôdy hlbšie a menej kamenité, často reprezentované pseudoglejovým subtypom. Luvizemné a pseudoglejové kambizeme s hlbším profilom sú využívané aj ako orné pôdy, väčšina kambizemí je však z dôvodu ich kamenitosti, plytkého pôdneho profilu a svahovitosti zatrávnená. Z hľadiska ekologickej stability ich radíme k pôdam málo stabilným, s nízkou odolnosťou voči degradácii. Dôvodom je ich nízka pufračná schopnosť (sú to spravidla kyslé minerálne chudobné pôdy s nízkym obsahom surového humusu) a silná až extrémna erózna ohrozenosť (prevažne ide o plytké pôdy s nestabilnou pôdnou štruktúrou, na strmých svahoch). Vzhľadom na ich výskyt v svahovitých polohách sú často erodované a tým aj ohrozujúce povrchové vodné zdroje. Aktuálnou eróziou však býva postihnutá len malá časť ich výmery, pretože strmé svahy, na ktorých sa vyskytujú sú dnes väčšinou zatrávnené a z dôvodu nevyužívania postupne zarastajú samonáletom. Fluvizeme Fluvizeme sú azonálne pôdy, t.j. sú vyvinuté z recentných fluviálnych náplavov v rôznych nadmorských výškach a klimatických oblastiach Slovenska. V horských oblastiach sú prevažne textúrne ľahké a niekedy až extrémne štrkovité a kamenité. Zrnitostné zloženie sa však mení často aj na tom istom alúviu podľa toho, aký materiál prinášajú prítoky potokov a riek. Pre fluvizeme je typická textúrna rozmanitosť, rôzna minerálna bohatosť a rôzne vysoká hladina podzemnej vody. Pôdotvorným substrátom sú riečne naplaveniny, vyskytujú sa výlučne v nive Čierňanky a Šlahorovho potoka. Zo subtypov sa vyskytuje fluvizem typická a fluvizem glejová. Z antropických pôd sa v zastavanom území obce Svrčinovec vyskytuje kultizem a antrozem. Pôdne druhy Podľa percentuálneho obsahu jednotlivých zrnitostných frakcií sa pôdy triedia na tzv. pôdne druhy. V riešenom území sa vyskytujú nasledovné druhy pôd: 1 – ľahké pôdy (piesočnaté a hlinitopiesočnaté) 2 - stredne ťažké pôdy (hlinité), 3 - ťažké pôdy (ílovitohlinité), 5 – stredne ťažké pôdy – ľahšie (piesočnatohlinité). Najviac sú zastúpené stredne ťažké pôdy hlinité až piesočnato-hlinité. Obsah humusu kolíše od 1 do 5 %, hrúbka humusového horizontu je zväčša 20 – 35 cm. Chránené pôdy Ochrane pôdnych zdrojov podliehajú pôdy zaradené podľa kódu BPEJ do skupiny kvality 1 – 4. Takéto pôdy sa v území nevyskytujú. V zmysle Nariadenia vládySR č.58/2013 Z.z, ktoré je platné od 1.4.2013 sa za chránené pôdy v k.ú. Svrčinovec považujú pôdy s kódom BPEJ: 0706012, 0706015, 0711015, 0763412, 0763415, 0769412, 0806012, 0806015, 0863412, 0863415, 0866242, 0866411, 0869215, 0869412, 0870413, 0963222, 0966212, 0966412, 0969412, 0970213. V území identifikujeme nasledovné poškodenie pôd :  malú pôdnu eróziu z dôvodu poľnohospodárskej činnosti na plochách PPF, s vyšším podielom v pahorkatinovej krajine jednotlivých podhorí,  poškodenie pôd LPF v súvislosti s nevhodným spôsobom v leso-hospodárskej činnosti.

B.13.4.4 Biota


91


Do komplexného riešenia ÚPN–O sú premietnuté zásady vyplývajúce z odporúčaní krajinnoekologického plánu a priemet R-ÚSES-u. Tieto zásady z uvedených dokumentov tvoria základnú kostru ochrany a rozvoja bioty v území. Okrem takto legislatívne stanovených opatrení s vyčlenením území v územnom pláne sú zakomponované ďalšie návrhy, ktoré v rámci celkového rozvoja sídla, a hlavne v jeho zastavanej časti, uvažujú s trvalo udržateľným rozvojom obce, kde sú vo vzájomnom súlade riešené potreby súvisiace s investíciami a rozvoj bioty. Rastlinstvo Podľa fytogeograficko-vegetačného členenia (Plesník,P., 2002 in Atlas krajiny SR) je územie začlenené do bukovej zóny, flyšovej oblasti, turzovsko-jablunkovský okres. Pomerne monotónny geologický substrát riešeného územia je tvorený horninami flyšového pásma. Potenciálnu prirodzenú vegetáciu riešeného územia, (podľa Maglocký, Š. 2002 in: Atlas krajiny SR) tvoria porasty nasledovných spoločenstiev: Bukové a jedľovo-bukové lesy (F). Ide o jednotku lesných porastov dominujúcu v území. Táto jednotka zahŕňa klimaxové eutrofné bukové a zmiešané jedľovo-bukové lesy na hornej hranici podhorského stupňa a v horskom stupni na všetkých geologických podložiach, s hlbokými, štruktúrnymi, intenzívne prehumóznenými, trvalo čerstvo vlhkými pôdami a s bohatým, zvyčajne viacvrstvovým bylinným podrastom. Buk lesný (Fagus sylvatica) je v spoločenstvách patriacich do tejto jednotky blízko svojho ekologického optima, pri väčšej vlhkosti a dostatku tepla je jedľa biela (Abies alba) jeho rovnocennou partnerkou. Porasty sú vekovo a hrúbkovo diferencované a bylinná synúzia vykazuje vysokú druhovú diverzitu. Stálou prímesou bývajú javor horský (Acer pseudoplatanus), javor mliečny (Acer platanoides), brest horský (Ulmus glabra), jaseň štíhly (Fraxinus excelsior) a lipa malolistá (Tilia cordata). Krovinná etáž nebýva nápadne vyvinutá. Vyskytujú sa najmä baza čierna (Sambucus nigra), viac baza červená (Sambucus racemosa), bršlen európsky (Euonymus europaeus), zemolez obyčajný (Lonicera xylosteum) a egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa). Z pokryvných bylín sa vyskytuje najmä marinka voňavá (Galium odoratum), hluchavka žltá (Galeobdolon luteum), pakost smradľavý (Geranium robertianum), kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), ostružina srstnatá (Rubus hirtus), zubačka cibuľkonosná (Dentaria bulbifera), veronika horská (Veronica montana), na skeletnatejších pôdach bažanka trváca (Mercurialis perennis), na ťažších a vlhších pôdach netýkavka nedotklivá (Impatiens noli-tangere), deväťsil biely (Petasites albus) a kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria). Prítomné bývajú aj veternica hájna (Anemone nemorosa), vranie oko štvorlisté (Paris quadrifolia), žindava európska (Sanicula europaea) a karpatský endemit zubačka žľaznatá (Dentaria glandulosa), zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos), šalvia lepkavá (Salvia glutinosa) a tôňovka dvojlistá (Maianthemum bifolium). Časť lesných porastov tejto jednotky bola premenená na TTP a ornú pôdu, časť porastov zase na hospodárske lesné porasty s prevahou smreka. Bukové lesy v horských polohách (FI). Ide o ostrovčekovitý výskyt vo vrcholových polohách. Do tejto jednotky sú zahrnuté prirodzené bukové alebo zmiešané (smrekovo-jedľovo-bukové) lesy vo vyšších horských polohách, kde pre chladnejšiu klímu a vyššie zrážky je humifikácia spomalená a zhoršená. Dochádza tak k tvorbe a hromadeniu kyslého humusu, pôdy podzolujú a v bylinnej etáži prevládajú oligotrofné druhy. Stanovištné pomery jednotky lepšie vyhovujú jedli (Abies alba) ako buku (Fagus sylvatica). Obnovu a rast jedle podporujú aj vlhkejšie a kyslejšie, skeletovejšie, niekedy kamenisté až balvanité pôdy. Zastúpenie hlavných drevín býva podľa podložia, pôdneho typu, nadmorskej výšky a vlhkosti veľmi rozdielne. Jednotlivo primiešané dreviny bývajú smrekovec (Larix decidua), borovica sosna (Pinus sylvestris), javor horský (Acer pseudoplatanus), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) a niekedy aj breza bradavičnatá (Betula pendula). V bylinnej etáži sa pravidelne vyskytujú kyslička obyčajná (Oxalis acetosella), na flyšových pieskovcoch aj lipkavec drsný (Galium rotundifolium), zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa), na vlhkých a mokrých pôdach aj deväťsil biely (Petasites albus), papraď rakúska (Dryopteris carthusiana). Pre zhoršené klimatické a pôdne podmienky nie sú plochy tejto jednotky po odlesnení vhodné pre intenzívne poľnohospodárske kultúry. Následné trávnaté porasty sa využívajú ako horské jednokosné lúky a pasienky. Jelšové lesy na nivách podhorských a horských vodných tokov (Al).


92


Spoločenstvá tejto jednotky sa nachádzajú v úzkych údolných nivách na stredných a horných tokoch riek, a to zväčša v extrémnejších klimatických podmienkach (do výšky 1000–1200 m n. m.). Ekologicky sa viažu na alúviá potokov podmáčaných prúdiacou podzemnou vodou, alebo ovplyvňované častými povrchovými záplavami. Druhovým zložením a fyziognómiou sú charakteristické ako vysokokmenné jelšové lužné lesy s dominantnou jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), jelšou sivou (Alnus incana), vŕbou krehkou (Salix fragilis) a vŕbou bielou (Salix alba). Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), brest horský (Ulmus glabra) a javor horský (Acer pseudoplatanus) sú zväčša iba primiešanými drevinami. Druhové zloženie bylinného poschodia je pestré, vyskytujú sa hygrofilné a subhygrofilné druhy ako záružlie horské (Caltha laeta), pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), p. potočný (C. ivulare), bodliak lopúchovitý (Carduus personata), krkoška chlpatá (Chaerophyllum hirsutum), vŕbovka chlpatá (Epilobium hirsutum), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), pakost močiarny (Geranium palustre), deväťsil hybridný (Petasites hybridus), pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), škarda močiarna (Crepis paludosa). Na širších aluviálnych nivách v podhorských a horských oblastiach boli lužné lesy väčšinou vyrúbané, odlesnené plochy premenené na lúky alebo pasienky na suchších vyvýšených terasách kde vplyv povrchových záplav nezasahuje, vznikli úrodné polia. Väčšie zmeny na lesnej vegetácií sa začali prejavovať v období valašskej kolonizácie (16.18. stor.) prerastajúcej do kopaničiarskeho osídlenia, keď sa poľnohospodárska pôda získavala klčovaním lesov. V 19. stor. už mali na lesnej pôde prevahu smrekové monokultúry. Tieto stanovištne nevhodné kultúry spôsobili floristické ochudobnenie porastov a okyslenie pôd. Živočíšstvo Na základe širšieho zoogeografického členenia paleoarktu pre terestrický biocyklus fauna riešeného územia prináleží do podkarpatského úseku provincie listnatých lesov eurosibírskej podoblasti paleoarktickej oblasti. Z hľadiska členenia pre limnický biocyklus patrí územie do stredoslovenskej časti podunajského okresu severopontického úseku pontokaspickej provincie euromediteránnej podoblasti paleoarktickej oblasti, hydrický biocyklus je v území reprezentovaný recipientom Kysuca a jej prítokmi. Fauna lesov Typickými zástupcami lesných biotopov sú: hmyz: fúzač alpský( Rosalia alpina), bystrušky - rod Carabus, mníška obyčajná ( Lymantria monacha), lišaj borovicový (Hyloicus pinastri) obojživelníky: salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), mlok vrchovský (Triturus alpestris), karpatský endemit mlok karpatský (Triturus montandoni), skokan hnedý (Rana temporaria) plazy: slepúch lámavý (Anguis fragilis) vtáky: ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), tesár čierny (Dryocopus martius), bocian čierny (Ciconia nigra), glaciálne relikty ďubník trojprstý (Picoides tridactylus), pôtik kapcavý (Aegolius funereus), kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum). cicavce: myšovka vrchovská (Sicista betulina), plch lesný (Dryomys nitedula), medveď hnedý (Ursus arctos), rys ostrovid (Lynx lynx), vlk obyčajný (Canis lupus), líška obyčajná (Vulpes vulpes), kuna lesná (Martes martes), sviňa divá (Sus scrofa), jeleň obyčajný (Cervus elaphus), srnec lesný (Capreolus capreolus) Fauna lúk a pasienkov Typickými pre tieto biotopy sú zástupcovia skupín: hmyz: mlynárik kapustný (Pieris brassicae), žltáčik rašetliakový (Gonopteryx rhamni), vidlochvost feniklový (Papilio machaon), obojživelníky: ropucha obyčajná (Bufo bufo), skokan hnedý (Rana temporaria), plazy: jašterica obyčajná (Lacerta agilis), jašterica živorodá (Lacerta vivipara), vtáky: jarabica poľná (Perdix perdix), hrdlička poľná (Streptopelia turtur), strakoš obyčajný (Lanius collurio), strakoš veľký (Lanius excubitor), škovránok poľný (Alauda arvensis), pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata). Územie je biotopom kriticky ohrozeného druhu chriašteľa poľného (Crex crex). cicavce: krt obyčajný (Talpa europaea), hraboš poľný (Microtus arvalis), zajac poľný (Lepus europaeus), bielozubka bielobruchá (Crocidura leucodon), sviňa divá (Sus scrofa), srnec lesný (Capreolus capreolus). Fauna nelesnej drevinovej vegetácie a krovín Typické druhy viazané na tieto typy biotopov sú: hmyz: vidlochvost ovocný ( Iphiclides podalirius), ostrôžkár brezový (Thecla betulae) Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

93


obojživelníky: skokan hnedý (Rana temporaria), ropucha obyčajná (Bufo bufo) plazy: jašterica obyčajná (Lacerta agilis), slepúch lámavý (Anguis fragilis), vretenica obyčajná (Vipera berus) vtáky: sokol myšiar (Falco tinnunculus), jastrab veľký (Accipiter gentilis), strakoš obyčajný (Lanius collurio), strakoš veľký (Lanius excubitor), straka obyčajná (Pica pica), drozd čvíkotavý (Turdus pilaris), stehlík konôpka (Carduelis cannabina), strnádka obyčajná (Emberiza citrinella), penica čiernohlavá (Sylvia atricapilla), cicavce: jež východoeurópsky (Erinaceus concolor), pĺšik lieskový (Muscardinus avellanarius) bielozubka bielobruchá (Crocidura leucodon), bielozubka krpatá (Crocidura suaveolens), ryšavka žltohrdlá (Apodemus lavicollis), líška obyčajná (Vulpes vulpes), lasica obyčajná (Mustela nivalis) Fauna antropogénnych biotopov Typické druhy viazané na tieto typy biotopov sú: hmyz: včela medonosná (Apis mellifera), vtáky: sokol myšiar ( Falco tinnunculus), kuvik obyčajný (Athene noctua), dážďovník obyčajný (Apus apus), plamienka driemavá (Tyto alba), lastovička obyčajná ( Hirundo rustica), belorítka obyčajná (Delichon urbica), trasochvost biely (Motacilla alba), žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), drozd čierny (Turdus merula), vrabec domový (Passer domesticus), bocian biely (Ciconia ciconia), hrdlička záhradná (Streptopelia decaocto), cicavce: jež východoeurópsky (Erinaceus concolor), krt obyčajný (Talpa europaea), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), myš domová (Mus musculus), potkan obyčajný (Rattus norvegicus), tchor obyčajný (Putorius putorius), kuna skalná ( Martes foina) Na poliach nájdeme bažanta obyčajného (Phasianus colchicus), jarabicu poľnú ( Perdix perdix,) prepelicu poľnú ( Coturnix coturnix) a zajaca poľného (Lepus europaeus). Fauna hydrických biotopov Tento typ biotopov obývajú druhy živočíchov viazané na vodné prostredie určitými životne dôležitými väzbami (vývojovými, trofickými). Vodné bezstavovce: zástupcovia hmyzu s vývojovým štádiom vo vodnom prostredí -efeméry (Ephemeroptera), potočníky (Trichoptera,) pošvatky (Plecoptera), vážky (Odonata). Ryby: vo vodnom toku Šlahorov potok žijú dva druhy európskeho významu - lipeň tymiánový (Thymallus thymallus) a hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio), ktorý patrí zároveň k ohrozeným druhom. Z ostatných druhov rýb sa vyskytuje pstruh potočný (Salmo trutta morfa fario), hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus), čerebľa pestrá (Phoxinus phoxinus), jalec maloústy( Leuciscus leuciscus), jalec hlavatý( Leuciscus cephalus) Obojživelníky: salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), mlok obyčajný (Triturus vulgaris), ropucha obyčajná (Bufo bufo). Plazy: napr. užovka obyčajná (Natrix natrix), Vtáky: rybárik obyčajný (Alcedo atthis), kačica divá (Anas platyrhynchos), vodnár obyčajný (Cinclus cinclus), potvrdil sa aj výskyt vzácneho druhu svrčiaka riečneho (Locustella fluviatilis) Cicavce: hryzec vodný (Arvicola terrestris), dulovnica väčšia (Neomys fodiens), dulovnica menšia (Neomys anomalus), vydra riečna (Lutra lutra). Biotopy Biotopy európskeho významu a národného významu Podľa Zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., prílohy č. 1 - Zoznam a spoločenská hodnota biotopov národného významu, biotopov európskeho významu a prioritných biotopov (§1 vyhlášky) sa v území nachádzajú biotopy národného a európskeho významu. Biotopy európskeho významu Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy - (Kód Natura 91EO* Kód Sk Ls1.3 a Ls 1.4) sú vyvinuté v údolí Šlahorovho potoka. Patria k prioritným biotopom európskeho významu. Hlavnými drevinami sú jaseň štíhly (Fraxinus excelsior), vŕba krehká (Salix fragilis), jelša sivá (Alnus incana). Bylinné poschodie tvoria napr. pichliač zelinový (Cirsium oleraceum), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), povoja plotná (Calystegia sepium), kuklík mestský (Geum urbanum), mäkkuľa vodná (Myosoton aquaticum), kozonoha hostcová (Aegopodium podagraria), iskerník chlpatý (Ranunculus lanuginosus), ostrica lesná (Carex sylvatica), a i. Významný je výskyt chránenej paprade perovníka pštrosieho (Matteuccia struthiopteris) priamo v dotknutom úseku. Lužný porast sa nachádza v okolí


94


prirodzeného, výrazne meandrujúceho toku a priamo nadväzuje na národne a európsky významné biotopy okolitej aluviálnej bylinnej vegetácie. Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych nivách od nížin do alpínskeho stupňa - (kód Natura 6430) zahŕňa podjednotky Br 6, Lk5. Brehové porasty deväťsilov kód Sk Br 6.Druhové zloženie: prilbica tuhá (Aconitum firmum), kozonoha hostcova (Aegopodium podagraria), angelika lesná (Angelica sylvestris), bodliak lopúchovitý (Carduus personata), krkoška voňavá (Chaerophyllum aromaticum), krkoška chlpatá ( Chaerophyllum hirsutum), slezinovka striedavolistá (Chrysosplenium alternifolium), škarda močiarna (Crepis paludosa), horec luskáčovitý (Gentiana asclepiadea), pakost hnedočervený (Geranium phaeum), kuklík potočný (Geum rivale), nezábudka močiarna (Myosotis scorpioides), záraza červenožltá (Orobanche flava), deväťsil biely (Petasites albus), devätsil lekársky (Petasites hybridus), deväťsil kablíkovej ( Petasites kablikianus), lipnica močiarna (Poa trivialis), prvosienka vyššia (Primula elatior), pýrovníkovec psí (Roegneria canina), štiavec alpínsky (Rumex alpinus), Hviezdica hájna (Stellaria nemorum), žltuška orlíčkolistá (Thalictrum aquilegiifolium), kýchavica biela Lobelova (Veratrum album), fialka dvojkvetá (Viola biflora) Vysokobylinné spoločenstvá na vlhkých lúkach – kód Sk Lk5 - kvetnaté vysokobylinné vlhké až mokré lúky s prevahou širokolistých bylín v nivách, na náplavových kužeľoch a podhorských prameniskách, často plôškovité a len občas kosené, s druhmi túžobník brestový (Filipendula ulmaria), pakost močiarny, (Geranium palustre), čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), záružlie močiarne (Caltha palustris), angelika lesná (Angelica sylvestris), bodliak lopúchovitý (Carduus personata), škarda močiarna (Crepis paludosa), vrbica vŕbolistá (Lythrum salicaria), mäta dlholistá (Mentha longifolia), Slatiny s vysokým obsahom báz (kód Natura 7230, kód Sk Ra 6). Druhové zloženie: čertkus lúčny (Succisa pratensis), kuklík potočný (Geum rivale), nátržník vzpriamený (Potentilla erecta), ostrica čierna (Carex nigra), ostrica Davallova (Carex davalliana), ostrica metlinatá (Carex paniculata), ostrica prosová (Carex panicea), ostrica žltá (Carex flava), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium), škarda močiarna (Crepis palusdosa), valeriána celistvolistá (Valeriana simplicifolia), záružlie močiarne (Caltha palustris), z machorastov prútnik hviezdovitý (Bryum pseudotriquetrum), barinovka hrotitá (Calliergonella cuspidata), rebríčkovec stromkovitý (Climacium dendroides), kosáčik (Drepanocladus cossonii), pošvatec adiantovitý (Fissidens adianthoides). Nížinné a podhorské kosné lúky - (kód Natura 6510, kód Sk Lk1). Nížinné a podhorské kosné lúky jedno- až dvojkosné lúky s prevahou ovsík obyčajný (Arrhenatherum elatius), psiarka lúčna (Alopecurus pratensis), trojštet žltkastý (Trisetum flavescens), tomka voňavá ( Anthoxanthum odoratum), kostrava červená (Festuca rubra) a s bylinami ako škarda dvojročná (Crepis biennis), nevädzovec lúčny (Jacea pratensis), iskerník prudký (Ranunculus acris), kozobrada východná (Tragopogon orientalis) a i. Výskyt týchto biotopov je viazaný na lúčnopasienkársku krajinu na úpätiach svahov a na plochy v okolí osád a na poľnohospodárske využívanie krajiny ľuďmi. Majú zachované prirodzené zloženie s bohatou druhovou biodiverzitou. Je potrebné ich využívať v súlade s podmienkami ekologického hospodárenia, nehnojiť umelými hnojivami, nepoužívať pesticídy, primerane prihnojovať organickými komponentami, dodržovať otimálne zaťaženie hospodárskymi zvieratami na jednotku plochy, pravidelne kosiť a vypásať. Ohrozené sú absenciou obhospodarovania (zarastanie krovinami, drevinami, zmena svetelných pomerov a zmena druhového zloženia), intenzifikáciou (ústup citlivých druhov, prevaha synantropných a šľachtených druhov tráv, znížená biodiverzita). Biotopy národného významu Mezofilné pasienky a spásané lúky (kód Natura – kód Sk Lk3).Mezofilné pasienky a spásané lúky s výskytom zvončeka hrubokoreňového (Campanula serrata). Ide o nízkosteblové, miestami intenzívne spásané pasienky a nehnojené, po kosbe spásané jednokosné lúky. Vyskytujú sa spolu v komplexe s nížinnymi a podhorskými kosnými lúkami. Pre porasty mezofilného charakteru sú v území typické skorocel prostredný (Plantago media), šalvia lúčna (Salvia pratensis), kozobrada východná (Tragopogon orientalis), veronika obyčajná (Veronica chamaedrys), ďatelina prostredná (Trifolium medium), betonika lekárska (Betonica officinalis). Z charakteristických druhov sa na lokalitách vyskytujú kostrava červená (Festuca rubra), psinček tenučký (Agrostis capillaris), veronika rozprestretá (Veronica prostrata), veronika dúškolistá (Veronica serpyllifolia), očianka Rostkovova (Euphrasia rostkoviana), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata). Vzácnejšie sa vyskytujú pahorec brvitý (Gentianopsis ciliata), nátržník biely (Potentilla alba) a zemežlč menšia (Centaurium erythraea). Podmáčané lúky podhorských oblastí – (kód Natura - , kód Sk Lk6). Kosené vlhké lúky s výskytom v alúviách potokov a menších riek, v okolí svahových a podsvahových pramenísk, na okraji otvorených vodných plôch, okrajoch rašelinísk s optimom od pahorkatinového do horského stupňa. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

95


Podmienkou ich existencie je dostatočná pôdna vlhkosť počas celého roka, mierne až stredné kolísanie vody v pôdnom profile a pravidelné obhospodarovanie, najmä kosenie. Ide o druhovo stredne bohaté spoločenstvá s premenlivým druhovým zložením, v ktorom prevládajú vlhkomilné lúčne druhy, ako napríklad záružlie močiarne (Caltha palustris), kukučka lúčna (Lychnis flos-cuculi), nezábudka močiarna (Myosostis palustris agg), lipnica pospolitá (Poa trivialis), škripina lesná (Scirpus sylvaticus). Porasty týchto spoločenstiev sú zväčša stredne vysoké až vysoké, viacvrstvové, kde sa okrem bylinného poschodia pravidelne uplatňujú aj machorasty. Vegetácia vysokých ostríc – (kód Natura - , kód Lk 10Sk). Vegetácia vysokých ostríc je charakteristická dominanciou výbežkatých a trstnatých druhov rodu Carex napr. ostrica štíhla (Carex acuta), ostrica ostrá (Carex acutiformis), ostrica metlinatá (Carex paniculata), ostrica pobrežná (Carex riparia), ostrica pľuzgierkatá (Carex vesicaria), okrajovo tiež dominanciou niektorých druhov vysokých bylín, napr. smlz sivý (Calamagrostis canescens), chrastavica trsťovitá (Phalaroides arundinacea). V druhovom zložení sa vyskytujú typické močiarne druhy, ale aj hydrofyty, viaceré lúčne hygrofyty, druhy rašelinísk či rôzne popínavé a lianovité druhy. Porasty sú vo všeobecnosti druhovo veľmi chudobné až chudobné. B.13.5

FAKTORY NEGATÍVNE OVPLYVŇUJÚCE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

B.13.5.1 Hluk a vibrácie Hluková záťaž predstavuje významný problém, ktorý môže limitovať využitie územia, najmä pre rekreačné a obytné účely. Hlavným zdrojom hlučnosti je hluk z cestnej dopravy. Železničné trate č. 127 a 129 riešeným územím prechádzajú v dotyku so zastavaným obytným územím a hluková zaťaženosť cestnou dopravou v súčasnosti spôsobuje čiastočné hlukové zaťaženie obytného územia z ciest I/11 a I/12. Po realizácii D3 a R5 sa vytvorí predpoklad zvýšeného počtu pohybu tranzitnej dopravy, no nepredpokladáme dramatické zvýšenie hlučnosti z cestnej dopravy nakoľko súčasťou diel výstavby D3 a R5 budú aj protihlukové opatrenia. Taktiež v súčasnosti zaťažované územie hlukom z ciest I/11 a I/12 sa zníži, nakoľko podstatnú časť tranzitnej dopravy prevezme D3. S rozvojom obytnej výstavby v dotyku so železničnou traťou sa neuvažuje. Súčasťou pripravovanej modernizácie žel. trate 127 budú aj protihlukové opatrenia. Podľa vyhlášky MZ SR č. 14/1997 Z. z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií je najvyššia prípustná hladina hluku (ekvivalentná, maximálna) daná základnou hladinou hluku Laz/Laz = 50 sB(A)/ a korekciami zohľadňujúcimi miestne podmienky (spôsob využitia územia) a denný čas v (prípade maximálnej hladiny hluku aj korekciou zohľadňujúcou povahu hluku). Na základe uvedeného je hygienická norma hluku pre obytné zóny sídelných útvarov 50 - 65 dB(A) v dennom časse a 40 - 55 dB(A) v nočnom čase, pre zmiešané zóny 60 - 70 dB(A) v dennom čase a 50 - 60 dB(A) v nočnom čase a pre prírodné rezervácie 40 dB(A) v dennom čase a 30 dB(A) v nočnom čase. Národná diaľničná spoločnosť zabezpečila vypracovanie Akčného plánu ochrany pred hlukom. Na základe vyhodnotených konfliktných plánov vo vypracovaných Strategických hlukových mapách (SHM) boli vymedzené oblasti, v ktorých sú prekročené akčné hodnoty indikátorov hluku pre Ldvn = 60 dB a 65 dB. Územie k.ú. Svrčinovec nie je zatiaľ zaradené medzi problémové lokality, kde sú prekročené povolené hodnoty indikátorov hluku. Pri výstavbe diaľnice D3, rýchlostnej cesty R5 a modernizácie železníc č.127 a 129 sa budú súčasne so stavbou realizovať protihlukové opatrenia na miestach, kde je predpoklad zvýšenej hlukovej záťaže. B.13.5.2 Zápach, exaláty Úroveň zápachu sa hodnotí len subjektívne. Zápach vzniká najmä pri poľnohospodárskej výrobe (živočíšna výroba, výroba kompostov, silážne jamy, poľné hnojiská a pod.) a pri niektorých priemyselných činnostiach. V riešenom území sa okrem areálu PD Čierne HD Svrčinovec nenachádzajú objekty, ktorý by mohli výrazne ovplyvniť úroveň zápachu. B.13.5.3 Ostatné (imisie, prach, vibrácie, zosuvy, erózia, seizmicita, skládky, poškodené územia) Znečistenie ovzdušia Hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva SHMU. Najväčší problém kvality ovzdušia na Slovensku predstavuje v súčasnosti znečistenie ovzdušia časticami PM 10. Kvalita ovzdušia je považovaná za dobrú, ak úroveň znečistenia neprekračuje limitné hodnoty. Kvalita ovzdušia v oblasti záujmového územia je ovplyvňovaná existujúcimi veľkými, strednými a malými zdrojmi znečisťovania ovzdušia nachádzajúcimi sa v širšom okolí riešeného územia. Na znečistení ovzdušia sa podieľa aj lokálne vykurovanie.


96


Okrem toho sa na stave kvality ovzdušia v riešenom území významne podieľa automobilová doprava a vplyv emisií zo vzdialených zdrojov. Opatrenia: - dodržať LHP, - realizovať opatrenia na znižovanie imisí od stredných a malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, - Zabezpečiť pravidelnú údržbu komunikácií, hlavne po zimnom období odstrániť zostatkový posypový materiál. Zosuvy Flyšové územia sú všeobecne známe vysokou afinitou k skĺzaniu povrchových vrstiev zvetralín po svahoch. Kysucký región má zvlášť predpoklady na tvorbu zosuvov a to všetkých druhov. V území sa evidujú:  aktívne zosuvy – 6 lokalít  potenciálne zosuvy – 53 lokalít  stabilizované zosuvy – 11 lokalít Zosuvy sú viazané najmä na oblasti budované bystrickými a oščadnickými vrstvami a na belovežské súvrstvie. Tektonické porušenie a vysoký reliéf sú faktormi podporujúcimi tvorbu zosuvov. Vhodné podmienky pre rozvoj plošnej svahovej erózie na Kysuciach sú dané malou priepustnosťou flyšového, najmä ílovcového predkvartérneho skalného podkladu a jeho ílovito-hlinitých zvetralín. Z hľadiska vývoja svahových deformácií sú atmosferické zrážky jedným z najvýznamnejších prírodných faktorov. Infiltráciou zrážkovej vody sa výrazne zhoršujú pevnostno-deformačné vlastnosti pokryvných útvarov a menia sa hydrogeologické pomery vo svahu. Bezprostredným impulzom pre vznik aktívnych zosuvov boli vo väčšine prípadov extrémne zrážky (napr. zosuv vo Svrčinovci nad železničnou traťou SR–ČR,). Svahovými deformáciami – zosuvmi býva často postihnutý uzáver doliny, kde vyvierajú väčšie pramene. Väčšina zosuvov sa nachádza v spodnej, menej strednej a najmenej v hornej časti svahov. Aktivizácia v spodných častiach svahov je viazaná na hĺbkovú a bočnú eróziu vodných tokov. Porušené územie býva často zamokrené, s výskytom prameňov, miestami s tvorbou bezodtokových depresií (napr. zosuv na lokalite Čadca – Bukov). Okrem prirodzených faktorov dôležitú úlohu pri aktivizácii svahových pohybov má aj činnosť človeka. Sem patrí najmä budovanie líniových cestných a železničných komunikačných stavieb v hornatom teréne, prípadne na úpätí svahov. Väčšina lesných ciest so zárezmi do svahov a bez vybudovaného drenážneho ochranného systému je po niekoľkých zimách poškodená zosuvmi aj tam, kde tieto pôvodne neboli vyvinuté. Vedenie trasy cez staré stabilizované zosuvy ich narúša a zosuvy sa obvykle skoro aktivizujú. Menšie zásahy do svahov pri stavebnej činnosti (základové špáry a odkopy) narušujú stabilitu svahov len lokálne a pri vytvorení priaznivých podmienok sa môžu tvoriť maloplošné zosuvy resp. zemné prúdy. Avšak prípadné spôsobené materiálne škody bývaju vyššie, vzhľadom na to, že väčšinou poškodia vybudované stavby v bezprostrednej blízkosti. Budovanie ciest v hornatom kraji má za následok podkopanie, resp. narezanie svahov, čo zvyšuje ich náchylnosť na eróziu a tvorbu zosuvov. Odlesnenie a poľnohospodárske obrábanie pôdy má za následok vystavenie svahov vodnej erózii a deflácii. Na týchto svahoch dochádza k ronovému splachu a tam, kde su poľné cesty sa tvoria hlboké úvozy, ktoré po čase keď sú opustené, sa menia na ronové ryhy a drobné roklinky. Pri budovaní nových líniových stavieb (diaľnica D3 Čadca – Skalité) sa vďaka technológii spevňovania narezaných svahov negatívne vplyvy minimalizujú. Opatrenia: - dodržať navrhované odporúčania užívania pôdy navrhované v KEP. - podmieniť výstavbu v takomto území (potenciálnych zosuvov) podrobným inžiniersko geologickým prieskumom a akceptovaním prípadných opatrení súvisiacich so zakladaním stavieb v tomto území. - neumiestňovať výstavbu do území aktívnymi zosuvmi. Vodná erózia Pod vodnou eróziou pôdy rozumieme proces odstraňovania pôdy a najvrchnejších vrstiev materskej horniny vodou v kvapalnom skupenstve. Vo všeobecnosti rozlišujeme vodnú eróziou plošnú a líniovú. Ľudské zásahy do prírodného prostredia ovplyvňujú prirodzené erózne procesy. V niektorých prípadoch môžu jej intenzitu znižovať, ale väčšinou ľudská činnosť spôsobuje jej urýchlenie. Prirodzená vodná erózia je viazaná predovšetkým na toky, a to už od ich pramennej oblasti. V podstate sa uplatňuje takmer na celom území regiónu, ktorý je z hľadiska recentných pohybov v zdvihovom režime. Horná časť tokov je modelovaná pomerne strmo, s tvarom dolín do V. Odnos uvoľneného materiálu býva počas prívalových vôd, kedy je unášacia schopnosť toku vysoká. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

97


V obdobiach s nízkym stavom vody dochádza k prechodnej akumulácii zvetraných a gravitačne napadaných usadenín v celom zrnitostnom spektre až do veľkosti blokov. Bočná erózia tokov sa uplatňuje pomerne intenzívne vzhľadom na bystrinný charakter tokov, kde hlavne počas vysokých prietokov je narúšaná stabilita brehov. V spodnej časti tokov dochádza k prechodnej akumulácii (štrky a piesky) no celkove prevláda erózia a odnos. Najväčšiu intenzitu vodnej erózie môžeme pozorovať na miestach, ktoré sú bez vegetačnej pokrývky. Na územiach, ktoré sú pokryté lesmi alebo trávnatými porastmi sú prejavy vodnej erózie slabé. Charakter stanovištných podmienok je však na týchto miestach taký, že v prípade odstránenia týchto porastov by boli ohrozené silnou eróziou. Preto je veľmi dôležité zachovať ich kompaktnosť a uvážene realizovať činnosti spôsobujúce zásah do územia. Opatrenia: - riešenie naznačujú odporúčania z KEP, Pôdna erózia V minulosti orbou po vrstevnici a následným zberom kameňa a jeho ukladaním na hranách pozemkov sa vytvárali antropogénne terasy, ktoré kopírovali terén, okraje sa spevňovali ovocnými drevinami. Táto špecifická krajinná štruktúra, ktorá umožňovala využívanie strmých svahov, zabraňovala splavovaniu ornice sa prejavila ako vysokoúčinné protierózne a protipovodňové opatrenie. Intenzívnou výmoľovou eróziou je riešené územie porušené do značnej miery. Výmole a rokliny dosahujú hĺbku aj 2 - 3 m, vznikajú na poľných a lesných cestách, ktoré sa postupne zmenili na hlboké úvozy. Výmoľová erózia ohrozuje lesné aj poľnohospodárske pôdy a spolupôsobí pri vzniku alebo aktivizácii zosuvov. Intenzívny rozvoj erózie podmieňuje geologická stavba (flyš), energia reliéfu a človek svojou činnosťou (porušením alebo odstránením vegetačného krytu, pasením dobytka, výrubom lesov, ťažkou kolesovou technikou a pod.). V niektorých zosuvoch hlboké ryhy drénujú zosuvné masy a prispievajú tak k ich stabilizácii. Opatrenia: - akceptovať riešenia ktoré naznačujú odporúčania z KEP, - akceptovať LHP Seizmicita Riešené územie spadá do oblasti 6 - 7°MSK-64, riziko zemetrasenia je nízke, výstavba v regióne si nevyžaduje špeciálne opatrenia na zabezpečenie funkčnosti a bezpečnosti stavieb. Opatrenia: - pri stavebnom povolení a následnej realizácii stavieb riešiť stavebné konštrukcie, ktoré sú schopné eliminovať uvedené seizmické ohrozenie. Radónové riziko Podľa mapy „Prognóza radónového rizika“ uverejnenej v atlase krajiny Slovenskej republiky je riešené územie zaradené do oblasti so stredným radónovými rizikom. Opatrenia: - pri stavebnom povolení a následnej realizácii stavieb riešiť stavebné konštrukcie, ktoré sú schopné eliminovať uvedené radónové riziko. Kontaminácia pôd a horninového prostredia Podľa mapy Kontaminácia pôd sa v riešenom území vyskytujú pôdy zaradené do kategórie nekontaminované pôdy, a to relatívne čisté pôdy resp. mierne kontaminované pôdy, kde geogénne podmienený obsah niektorých rizikových prvkov dosahuje limitné hodnoty A, A1, teda pôdy nekontaminované. Poľnohospodárske pôdy v oblasti Svrčinovca podľa obsahu cudzorodých látok, nepresahujú najvyššie povolené hodnoty množstiev nežiaducich látok v pôde určenej k pestovaniu poľnohospodárskych plodín. Zdrojom kontaminácie pôd a horninového prostredia sú najmä skládky odpadov a environmentálne záťaže, ako i emisie z automobilovej dopravy po ceste I/11. Lokálne kontaminácie hrozia v prípade havárií pri preprave nebezpečných látok a pri výstavbe. Opatrenia: - pri realizácii stavieb zabrániť kontaminácii z havárií, - pri poľnohospodárskej činnosti prijať opatrenia tzv. ekologického hospodárenia - pri priemyselnej a remeselnej výrobe stavieb zabrániť kontaminácii z činnosti a havárií, Environmentálne záťaže


98


Environmentálne záťaže sú evidované v Registri environmentálnych záťaží, ktorý obsahuje údaje z celého územia Slovenska. Environmentálne záťaže sú zoradené podľa ich relatívnej rizikovosti na život a zdravie obyvateľov a na biodiverzitu a prírodu. Register je členený na: REZ - časť A (pravdepodobné environmentálne záťaže), REZ - časť B (environmentálne záťaže), REZ - časť C (sanované a rekultivované lokality). V registri nie je zaevidovaná žiadna lokalita environmentálnej záťaže, patriaca do riešeného územia k.ú. Svrčinovec. Najbližšie environmentálne záťaže sa nachádzajú v meste Čadca. Opatrenia: - zabrániť umiestneniu prevádzky s potencionálnym ohrozením enviromentálnou záťažou - pravidelný monitoring územia Skládky odpadov V území sa nenachádzajú povolené skládky odpadov, len viaceré nelegálne skládky odpadov. Povolená skládka odpadov Čadca – Podzávoz tesne susedí s hranicou riešeného k.ú. V území sa nachádza 6 lokalít bývalých čiernych skládok odpadov, ktoré boli odstránené (odvezené) a 3 lokality, kde nelegálne skládky boli odvezené/upravené. Okrem týchto evidovaných skládok sa v území nachádza množstvo menších výsypiek pri vodných tokoch, na bočných cestách, v roklinách pri osadách, v krovinách, na okrajoch intravilánu za záhradami. Opatrenia: - Dôsledne dodržať riešenie likvidácie divokých skládok a dodržať navrhnuté opatrenia v POH. Ohrozenie územia záplavami Povodeň je prírodný proces, počas ktorého voda dočasne zaplaví zvyčajne nezaplavené územie. Povodne sú stálou súčasťou kolobehu vody v prírode, pričom sú extrémnym hydrologickým javom, ktorý sa vyskytoval v minulosti, vyskytuje sa v súčasnosti a bude sa vyskytovať aj v budúcnosti. Vzniku povodní sa nedá zabrániť. Povodňové riziko vzniká vtedy, keď povodňová vlna zasiahne územie, na ktorom žijú a pracujú ľudia a začne ich ohrozovať, čiže môže mať nepriaznivé dôsledky na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo alebo hospodársku činnosť. Územie obce je zaradené do území, v ktorých nebolo identifikované potenciálne významné povodňové riziko. Vybreženie koryta tokov môže byť spôsobené mechanickými príčinami (upchaté priepusty, nedostatočné profily priepustu, ľadové bariéry a pod. Riziko ohrozenia záplavami sa zvyšuje extrémnymi klimatickými prejavmi (dlhodobé suchá, prívalové zrážky, dlhodobý dážď). Pripravuje sa investičná akcia – úprava Šlahorovho potoka, aj v súvislosti s výstavbou rýchlostnej cesty R5. Opatrenia: -

dôsledne zabezpečiť údržbu vodných tokov v súvislosti s odstraňovaním mechanických príčin, akceptovať legislatívne protipovodňové opatrenia v pripravovanom protipovodňovom pláne.

Znečistenia povrchových a podzemných vôd Chemické zloženie povrchových a podzemných vôd riešeného územia podmieňuje celý rad primárnych a sekundárnych faktorov. Rozhodzujúcim primárnym faktorom je chemické zloženie vôd z atmosferických zrážok a vôd z povrchového odtoku. Sekundárne faktory sú spojené s antropogénnou činnosťou. Problémom ostávajú lokality, ktoré nemajú vybudovanú kanalizáciu a odpadové vody sú vypúšťané priamo do vodných tokov.Riziko ohrozenia podzemných vôd je nízke (Atlas krajiny SR, 2002). V riešenom území sa nenachádzajú významné zdroje znečistenia vôd. Medzi lokálne zdroje znečistenia bude možné po výstavbe rýchlostnej cesty R5 zaradiť splachy z komunikácií, najmä v zimných mesiacoch a pri topení snehu, z dôvodu posypu vozovky môžu byť zvýšené hodnoty BSK5, mineralizácie, obsahu dusičnanov, amoniaku, vápnika, železa, síranov,....a v prípade úniku ropných látok môžu byť prekročené limity mikropolutantov (NEL). Opatrenia: Dôsledne realizovať opatrenia zabraňujúcim vsakom splachom z komunikácií, Dobudovať chýbajúce odkanalizovanie územia. B.13.6 FAKTORY POZITÍVNE OVPLYVŇUJÚCE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE


99


    

B.13.7

Existencia pohorí Jablunkovského Medziholia a Stredných Beskýd v blízkom krajinnom priestore. Vysoký podiel ostatnej zelene v k.ú. obce. Existencia genofondových lokalít a území s vysokou biodiverzitou v dotyku so zastavaným územím. Komplexné riešenie technickej infraštruktúry, vrátane zámeru odvádzania odpadových vôd a plynofikácie obce. Návrh nových plôch verejnej a izolačnej zelene a zapojenie vodného toku Čierňanky s nábrežnou zeleňou do obytno – rekreačného urbanistického priestoru sídla. NÁVRH ZÁSAD A OPATRENÍ PRE NAKLADANIE S ODPADMI

B.13.7.1 Nakladanie s odpadmi Nakladanie s odpadmi a spôsob ich zneškodňovania na území obce Svrčinovec určuje schválený Program odpadového hospodárstva obce Svrčinovec na roky 2011 - 2015, ktorý je spracovaný v súlade s požiadavkami stanvenými v legislatívnych predpisoch SR a EÚ, so zákonom č. 223/2001 Z.z. O odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES o odpade a o zrušení určitých smerníc. Na základe tohto zákona obec zodpovedá za vytvorenie podmienok s nakladaním s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi. Obsah Programu je zostavený podľa požiadaviek § 1 – 4 Vyhlášky MŽP SR č. 310/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Zákona o odpadoch a zodpovedá Osnove programu obce uvedenej v prílohe č.4 vyššie uvedenej vyhlášky. Program je vypracovaný v súlade s cieľmi a opatreniami stanovenými v Programe odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2011 - 2015, ktorý schválila vláda SR uznesením č. 69 na svojom zasadnutí dňa 22.02.2012. POH SR bol vypracovaný v súlade s požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja a je základným koncepčným dokumentom rozvoja odpadového hospodárstva v SR a východiskovým dokumentom pre vypracovanie programov odpadového hospodárstva nižšieho stupňa, t.j. POH kraja. Na POH SR nadväzujú POH jednotlivých krajov. Východiskom pre vypracovanie Programu odpadového hospodárstva obce Svrčinovec na roky 2011 – 2015 je Program odpadového hospodárstva Žilinského kraja, ktorý je strategickým dokumentom a určuje smerovanie odpadového hospodárstva na vytýčené obdobie 2011 – 2015 na regionálnej úrovni. Záväzná časť Programu odpadového hospodárstva Žilinského kraja na roky 2011 – 2015 bola vyhlásená Všeobecne záväznou vyhláškou Okresného úradu Žilina č. 1/2014 z 10.1.2014. POH ZASK nadobudol účinnosť dňom 15.2.2014. Predložený Program má na zreteli hierarchiu a ciele odpadového hospodárstva podľa § 3 zákona o odpadoch. Obsahuje analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva na území obce, pre ktorú sa program vydáva, a tiež aj opatrenia, ktorých cieľom je minimalizácia vplyvu odpadov na zdravie ľudí a životné prostredie. Okrem plnenia cieľov recyklácie a zhodnocovania odpadov kladie dôraz najmä na predchádzanie vzniku odpadov. B.13.7.2 Druh, množstvo a zdroj komunálnych odpadov vzniknutých v obci v predchádzajúcom období Komunálne odpady sú odpady z domácností vznikajúce na území obce pri činnosti fyzických osôb a odpady podobných vlastností a zloženia, ktorých pôvodcom je právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, okrem odpadov vznikajúcich pri bezprostrednom výkone činností tvoriacich predmet podnikania alebo činnosti právnickej osoba alebo fyzickej osoby - podnikateľa. Za odpady z domácností sa považujú aj odpady z nehnuteľností slúžiacich fyzickým osobám na ich individuálnu rekreáciu, napr. zo záhrad, chát, chalúp, alebo na parkovanie alebo uskladnenie vozidla používaného pre potreby domácností, najmä z garáží, garážových stojísk a parkovacích stojísk. Komunálnymi odpadmi sú aj všetky odpady vznikajúce v obci pri čistení verejných komunikácií a priestranstiev, ktoré sú majetkom obce alebo v správe obce a taktiež pri údržbe verejnej zelene vrátane parkov a cintorínov a ďalšej zelene na pozemkoch právnických osôb, fyzických osôb a občianskych združení (§ 2 ods. 14 zákona o odpadoch). Tak v obci Svrčinovec ako aj v celom Žilinskom kraji dominuje zneškodňovanie komunálneho odpadu skládkovaním, aj keď je to najmenej ekologický spôsob nakladanie s odpadom. Dôvodom je pomerne výhodná cena skládkovania a dostatok skládkovacích kapacít v regióne na


100


jednej strane a nedostatok zariadení na dotrieďovanie a spracovanie jednotlivých zložiek komunálneho odpadu (ak neberieme do úvahy zariadenia lokálneho významu, ktoré nie sú súčasťou na seba nadväzujúcich integrovaných systémov nakladania s komunálnymi odpadmi) a väčšia finančná náročnosť separovaného zberu na strane druhej. Keď sa však pozrieme na údaj o množstve zhodnocovaného odpadu, vidíme, že percento zhodnocovania pri obci Svrčinovec je v porovnaní so Žilinským krajom takmer dvojnásobné, čo svedčí o dobrom trende, v ktorom je potrebné vytrvať. Množstvo vyprodukovaných komunálnych odpadov na jedného obyvateľa obce v roku 2010 bolo 356,99 kg (počet obyvateľov obce k 31.12.2010 bol 3 509 obyvateľov), čo je viac ako bol celoslovenský priemer v danom období (321 kg KO na obyvateľa). B.13.7.3 Triedený zber komunálnych odpadov Triedený zber komunálnych odpadov je zber oddelených zložiek komunálnych odpadov. Ide teda o činnosť, pri ktorej pôvodca odpadov oddelí určitú časť odpadu – zložku komunálneho odpadu a ďalej s ňou nakladá podľa všeobecne záväzného nariadenia obce a zavedeného systému triedeného zberu zložiek komunálnych odpadov. Cieľom triedeného zberu je vyzbierať čo najväčšie množstvo zhodnotiteľných odpadov, ktorými je možné nahradiť primárne surovinové zdroje, tým znížiť množstvo skládkovaných komunálnych odpadov, šetriť životné prostredie a chrániť zdravie obyvateľstva. Úroveň triedeného zberu komunálnych odpadov je závislá najmä od environmentálneho správania sa občanov. Je dôležité, aby každý občan pochopil naliehavosť problematiky odpadového hospodárstva a začal sa dobrovoľne správať v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva. V zmysle § 39, ods.16 zákona o odpadoch platí v Slovenskej republike pre obce povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu komunálnych odpadov pre:  papier, plasty, kovy, sklo  biologicky rozložiteľné komunálne odpady okrem tých, ktorých pôvodcom je prevádzkovateľ kuchyne Okrem týchto základných piatich zložiek je obec podľa zákona o odpadoch povinná zaviesť alebo umožniť triedený zber viacerých zložiek komunálneho odpadu. Ide o zber:  objemných odpadov (§ 39, ods.5 zákona o odpadoch)  oddelene vytriedených odpadov z domácností s obsahom škodlivín (§ 39 ods. 5)  drobných stavebných odpadov ((§ 39 ods. 5)  elektroodpadov z domácností (§ 54)  použitých batérií a akumulátorov (§48)  odpadových olejov (§ 42)  biologicky rozložiteľných odpadov zo zelene (§ 18 ods.4 m) zákona o odpadoch; tento odpad je od 1.1.2006 zakázané zneškodňovať – ukladať na skládky a spaľovať Zo záväznej časti Programu odpadového hospodárstva vyplýva 1. 2.

3.

    

Záväzná časť POH je strategickým dokumentom určujúcim smerovanie odpadového hospodárstva na území obce Svrčinovec do roku 2015. Do záväznej časti programu sú premietnuté princípy riadenia odpadového hospodárstva a cieľové smerovanie nakladania s určenými druhmi odpadov (prúdy odpadov), ako aj opatrenia na ich dosiahnutie. Hierarchia a ciele odpadového hospodárstva SR sú určené zákonom o odpadoch (viď § 3 zákona o odpadoch). Hierarchia odpadového hospodárstva je záväzná. Ide v nej o záväzné poradie priorít s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov vzniku odpadov: predchádzanie vzniku odpadu, príprava na opätovné použitie, recyklácia, iné zhodnocovanie, napríklad energetické, zneškodňovanie odpadov.


101


Hlavným cieľom odpadového hospodárstva je minimalizácia negatívnych účinkov vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie. Dôležitým hľadiskom je tiež obmedzovanie využívania primárnych zdrojov a ich nahrádzanie druhotnými surovinami získanými z odpadov. V odpadovom hospodárstve je potrebné uplatňovať princípy blízkosti, sebestačnosti a pri vybraných prúdoch odpadov okrem všeobecného princípu „znečisťovateľ platí“, aj rozšírenú zodpovednosť výrobcov za odpady, ktoré vzniknú z ich výrobkov. Pri budovaní infraštruktúry odpadového hospodárstva je potrebné uplatňovať požiadavku najlepších dostupných techník (BAT) alebo najlepších environmentálnych postupov (BEP). Strategickým cieľom odpadového hospodárstva v SR je odklonenie odpadov od skládkovania, resp. znižovanie množstva odpadov ukladaných na skládky. K tomu je potrebné na všetkých úrovniach, vrátane výrobcov, pôvodcov odpadov, miest a obcí: prijať opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, znižovanie nebezpečných vlastností odpadov a na podporu opätovného použitia výrobkov, zaviesť integrované systémy nakladania s odpadmi v danom území, ktoré by boli spojené s racionálnym využitím energie vyrobenej z odpadov v tomto území, zaviesť podporu používania materiálov získaných z recyklovaných odpadov na výrobu výrobkov a zlepšenie trhových podmienok pre takéto materiály, zvýšiť mieru materiálového a energetického zhodnocovania odpadov. B.13.7.4 Údaje o systéme zberu KO a drobných stavebných odpadov a o zabezpečení triedeného zberu KO Obec Svrčinovec sa snaží zabezpečiť svojim obyvateľom čo možno najkomfortnejšie podmienky pre nakladanie s komunálnymi odpadmi, no najmä pre separáciu ich jednotlivých zložiek. Systém zberu ZKO a SZ v obci je stanovený platným Všeobecne záväzným nariadením obce č. 4/2007 o nakladaní s komunálnym odpadom, drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi, ktoré vznikli na území Obce Svrčinovec. Zmesový komunálny odpad ZKO občania uskladňujú do 240 - litrových zberných nádob (cca.30% obce) a ostatná časť obce ho ukladá do veľkoobjemových kontajnerov rozmiestnených po jednotlivých lokalitách obce. Interval vývozu je 14 dňový pri 240 l zberných nádobách. VOK - y sú vyvážané podľa potreby, vždy pri naplnení. Vývoz zabezpečuje spoločnosť JOKO – Jozef Kondek a syn, Pribinova 16, 022 01 Čadca. Spoločnosť Jozef KONDEK – JOKO a syn, prevádzkuje zariadenie na zneškodňovanie odpadov „Skládka odpadov Čadca – Podzávoz“. Skládka slúži na zneškodňovanie odpadov kategórie „O“. Drobný stavebný a objemový odpad Zber objemných odpadov a drobných stavebných odpadov zabezpečuje obec 2 x ročne v jarnom a jesennom období. Obyvatelia obce vtedy môžu vykladať objemný odpad a DSO do pristavených VOK-ov. Zmluvný partner na vývoz DSO je spoločnosť JOKO – Jozef Kondek a syn . V čase, keď nie sú vyložené VOK -y, je pôvodca objemných odpadov a DSO povinný zabezpečiť ich prepravu na skládku individuálne a na vlastné náklady. V snahe minimalizovať množstvo odpadu zneškodňovaného skládkovaním a v zmysle platnej hierarchie odpadového hospodárstva v SR, sa obec prioritne snaží využiť všetky vzniknuté odpady, ak to ich stav a zloženie dovoľuje, na drobné úpravy v obci – napr. výsyp jám a výmoľov výkopovou zeminou, spevňovanie nespevnených komunikácií vhodným drobným stavebným odpadom a pod. Biologicky rozložiteľný odpad Každý vlastník, resp. užívateľ /fyzická osoba/ zelenej plochy je povinný biologicky rozložiteľný odpad zo zelene skompostovať. Je zakázané biologicky rozložiteľný odpad ukladať do zberných nádob a zberných vriec na KO a DSO. Separovaný zber Separovane sa na území obce zberajú nižšie uvedené vytriedené zložky KO bez obsahu škodlivín:  sklo


102


     

plasty papier (2x ročne zabezpečuje jeho zber Základná škola) viacvrstvové kombinované materiály. Na separovaný zber slúžia špeciálne zberné nádoby s nasledovnými určením: zelená nádoba – sklo biele a farebné žltá nádoba – plasty zberné vrecia.

Zberné nádoby na separované zložky sú umiestnené na verejných priestranstvách tak, aby boli zohľadnené optimálne donáškové a prepravné vzdialenosti. Z rodinných domov je separovaný zber organizovaný vrecovým systémom. Obyvatelia ukladajú jednotlivé zložky do PVC vriec a tie sú následne odvážané podľa aktuálneho zvozového harmonogramu. Harmonogram sa zverejňuje spôsobom v obci obvyklým (vytlačenými letákmi, miestnym rozhlasom a na internetovej stránke obce Svrčinovec). Separované zložky odpadu sa zberajú každé 2 mesiace. Zber separovaných komodít od rodinných domov vykonáva Obecný podnik služieb, p.o. Svrčinovec, 023 12 Svrčinovec č.858 vlastnými prostriedkami a následne odvoz z obce vykonáva spoločnosť T + T, a.s. Žilina, Andreja Kmeťa 18, 010 01 Žilina. Konečnými zhodnocovateľmi jednotlivých komodít sú spoločnosti:  SLOVAKIA STEEL MILLS a.s. – KOVOVÉ OBALY  Kuruc company spol. s r.o. – VvKM  General Plastic, a.s. – PLASTY  VETROPACK NEMŠOVÁ, s.r.o. – SKLO Zber, prepravu a zneškodňovanie odpadov z domácností s obsahom škodlivín (NO) a odpadov z elektronických zariadení zabezpečuje obec Svrčinovec prostredníctvom autorizovanej organizácie. O termínoch odvozov týchto odpadov informuje občanov obecný úrad prostredníctvom obecného rozhlasu a iným vhodným spôsobom. Zmluvným partnerom je spoločnosť HGM – Žilina, s.r.o., Stárkova 26, 010 01 Žilina. Konkrétne opatrenia na zvýšenie množstva komunálnych odpadov vyzbieraných v systéme triedeného zberu KO Na dosiahnutie cieľov stanovených pre komunálne odpady, biologicky rozložiteľné komunálne odpady a ďalšie prúdy odpadov stanovené v aktuálnom krajskom POH, je potrebné v obci Svrčinovec realizovať nasledovné opatrenia:  zvýšiť počet zberných nádob na triedený zber jednotlivých zložiek komunálnych odpadov tak, aby v obci vzniklo viacero stojísk zberných nádob na SZ, čím by bol separovaný zber pre obyvateľov z hľadiska skrátenia vzdialenosti k najbližšiemu stojisku zberných nádob komfortnejší,  vybudovať zberný dvor s dostatočnou kapacitou a technickým vybavením na zlepšenie kvality aj kvantity triedene zbieraných zložiek komunálnych odpadov,  vybaviť obyvateľov obce kompostérmi vhodnými na domáce kompostovanie biologicky rozložiteľných odpadov z údržby záhrad alebo zriadiť kompostovisko, na ktorom by bol tento odpad zhodnocovaný,  zakúpiť zariadenie na drvenie drevnej hmoty (konárov, orezov),  zakúpiť zberové vozidlo na zber separovaných zložiek,  prostredníctvom internetovej stránky obce, letákov a článkov v obecnom občasníku informovať obyvateľov o správnom spôsobe nakladanie s biologicky rozložiteľnými komunálnymi odpadmi, najmä o správnom postupe kompostovania biologického odpadu zo záhrad,  zaviesť separovaný zber ďalšej zložky (napr. jedlých olejov a tukov),  dostupnými prostriedkami motivovať obyvateľov k dôslednému triedeniu odpadov v mieste ich vzniku, zvyšovať zapojenie verejnosti do triedeného zberu informačnou, osvetovou a propagačnou činnosťou,


103


informovať obyvateľov o označovaní obalov a o význame značiek na obaloch, ktorých cieľom je správne nakladanie s nimi po ich použití a ich správne triedenie v systéme separovaného zberu,  edukatívnymi činnosťami zameranými na predchádzania vzniku odpadov a správne nakladanie s nimi vplývať na tvorbu a upevňovanie ekologických návykov u detí. Keďže realizácia niektorých z vyššie uvedených opatrení je finančne veľmi náročná, bude ich plnenie závisieť najmä od toho, či sa vedeniu obce podarí získať mimorozpočtové zdroje na tento účel. Obec sa chce uchádzať o dotácie z Environmentálneho fondu, Recyklačného fondu, fondov EÚ a ďalších dotačných mechanizmov. 

B.14

VYMEDZENIE A VYZNAČENIE PRIESKUMNÝCH ÚZEMÍ, CHRÁNENÝCH LOŽÍSK A DOBÝVACÍCH PRIESTOROV

Obvodný banský úrad v priestore katastrálneho územia obce Svrčinovec neeviduje výhradné ložisko nerastných surovín s určeným dobývacím priestorom, ani výhradné ložisko nerastných surovín s určeným chráneným priestorom a ani neeviduje ložisko vyhradeného nerastu. B.15

VYMEDZENIE PLÔCH VYŽADUJÚCICH ZVÝŠENÚ OCHRANU

B.15.1

NÁVRH OPATRENÍ OCHRANY PRÍRODY

Zvýšenú ochranu si vyžadujú plochy súvisiace s návrhom ochrany území stanovených R-ÚSES-om s prevzatím do riešenia ÚPN-O Svrčinovec. V grafickej časti sú vyznačené územia vyžadujúce zvýšenú ochranu. Ide o plochy na PP a LPF. V samostatnej kapitole boli podrobne popísané jednotlivé územia, a to :  biocentrá  genofondové lokality  biokoridory  hodnotná vzrastlá zeleň Tieto ekologicky hodnotné územia treba chrániť pred poškodením, nevhodnými zásahmi, respektíve zničením, napríklad odvodnením, zasypaním a inými protiochranárskymi aktivitami. B.15.2

NÁVRH PROTIPOVODŇOVÝCH A VODOHOSPODÁRSKYCH OPATRENÍ

Ochrana pred povodňami Riešené katastrálne územie sídla Svrčinovec hydrologicky spadá do povodia Váhu, číslo hydrologického poradia 4-21-06, čiastkové povodie Kysuca. Hlavným tokom v území je riečka Čierňanka, ľavostranný prítok Kysuce. Druhým väčším tokom v území je Šlahorov potok, pravostranný prítok Čierňanky. Administratívne hranice katastrálneho územia nie sú totožné s hranicami povodí (povodie Šlahorovho potoka zasahuje do územia Českej republiky). Obec pri zabezpečovaní, riadení a vykonávaní povodňových záchranných prác vychádza z komplexných poznatkov o svojom území, zo skúseností z povodní z predchádzajúcich rokov, historických záznamov a povodňového plánu záchranných prác (hranice inundačného územia a mapy povodňového ohrozenia a rizika v súčasnosti nie sú vypracované). V riešenom území boli zrealizované úpravy proti povodniam na toku Čierňanka. V súvislosti so zabezpečením dostatočného prítoku do rybníka Svrčinovec bola na toku Čierňanka vybudovaná kamenná hrádza tak, aby po veľkej vode po búrkach rybník nepretekal z brehov a bolo zabezpečené dostatočné množstvo vody v rybníku aj počas nízkeho stavu v Čierňanke. V riešenom území boli na toku Čierňanka v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. zrealizované nasledovné úpravy : Úsek úpravy Rkm od – do 3,91 - 4,14 4,73 - 5,09 4,89 - 5,11 5,5 - 6,34

Popis realizovanej úpravy 3 -1 Sústavná úprava pravého brehu, kapacita úpravy Q = 208 m .s v rkm 3,92 sklz výšky 0,4 m 3 -1 Sústavná úprava ľavého brehu dĺžky 360m, kapacita Q = 206 m .s 3 -1 Sústavná úprava pravého brehu dĺžky 220m, kapacita Q = 190 m .s Súvislá obojstranná úprava s ochrannou hrádzou dĺžky 840m, kapacita 3 -1 Q = 182 m .s . V rkm 6,678 sklz výšky 0,7m


104


Niektoré úseky tohoto toku ešte nie sú regulované a v dôsledku dlhodobých alebo prudkých dažďov dochádza k poškodzovaniu korýt. V lokalite „U Mišov“ rieka Čierňanka naráža na breh a pri vysokom stave vodnej hladiny môže dôjsť k zaplaveniu časti územia a ohrozeniu 3 rodinných domov.

Perspektívne je potrebné zabezpečiť ochranu sídla proti veľkým vodám a rezervovať územie pre plánované úpravy Šlahorovho potoka a ochranné hrádze na Čierňanke v zmysle Vodohospodárskeho plánu Kysuce. Návrh. V koncepte návrhu ÚPN SÚ zohľadňujeme Vodohospodárskym plánom Kysuce navrhované úpravy na toku Čierňanka a úpravu Šlahorovho potoka. Navrhované úpravy uvádza nasledujúca tabuľka : Úsek toku Staničenie km od - do Čierňanka 3,40 – 3,81 3,81 – 4,30 3,94 – 5,04 4,30 – 4,37 4,37 – 4,82 5,05 – 5,50 5,20 – 5,50 6,34 – 7,02 6,56 – 7,66 Šlahorov potok 0,00 – 0,53

strana

Úprava toku dĺžka kapacita 3 -1 km m .s

ľ/p p/ľ

0,41 0,49

ľ ľ

0,07 0,45

p ľ/p

ľ/p

0,30 0,68

0,530

209 207 190 207 190 189 189 187 185

53

Ochranná hrádza Ľavostr. pravostr. Km km

1,1

0,45

1,1

Druh úpravy

Účel úpravy

MÚ RÚ H MÚ PÚ H SÚ RÚ H

O,S O,S O O,S O,S O O,S O,S O

Stabilizačné objekty staničen. Druh km

4,82

sklz

5,50

sklz

PÚ

Vysvetlivky : SÚ súvislá úprava, PÚ profilová úprava, MÚ miestna úprava, RÚ rekonštrukcia úpravy, H ochranná hrádza, O ochrana, S stabilizácia V záujme zabezpečenia ochrany pred povodňami musia byť rozvojové aktivity v súlade so zákonom č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami najmä podľa § 20 ods.6,7 je v inudačnom území vodných tokov zakázané umiestňovať bytové budovy iné stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré by mohla voda počas povodne poškodiť alebo odplaviť.   

ÚPN obce Svrčinovec z hľadiska ochrany pred povodňami : navrhuje realizovať protipovodňové opatrenia, ktorých súčasťou bude aj revitalizácia upraveného koryta potoka Čierňanka a Šlahorov potok navrhuje rešpektovať terénne depresie a korytá drobných tokov a občasných drobných tokov, ktoré sú recipientmi vôd z povrchového odtoku rešpektuje skutočnosť, že mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika nie sú súčasťou Povodňového plánu obce. Z toho dôvodu nie sú zakreslené do návrhu ÚPN obce.

B.16

CELKOVÉ HODNOTENIE KONCEPCIE NAVRHOVANÉHO RIEŠENIA

B.16.1

ŠIRŠIE VZŤAHY

B.16.1.1 Vyhodnotenie predpokladov rozvoja obce z hľadiska širších súvislostí Obec Svrčinovec sa nachádza v severovýchodnej časti okresu Čadca, v priamom susedstve okresného mesta, v jeho suburbánnom pásme. Severný okraj katastrálneho územia tvorí zároveň štátnu hranicu medzi Slovenskou a Českou republikou. Obec leží na žilinsko-kysuckej rozvojovej osi prvého stupňa v príhraničnom území styku troch štátov: SR, ČR a PR. Má výhodnú polohu z hľadiska dopravných koridorov, čo sa však na druhej strane odráža na zníženej kvalite životného prostredia. Leží v trase multimodálnych koridorov č. Va a VI. Územím obce vedú trasy ciest I. triedy I/11 a I/12, trasa dvojkoľajnej elektrifikovanej železničnej trate č. 127 Žilina – Mosty u Jablunkova a jednokoľajná elektrifikovaná železničná trať č. 129 Čadca – Zwardoň. Riešeným územím sú navrhované trasy diaľnice D3 (už vo výstavbe) a rýchlostnej komunikácie R5.


105


Obec je elektrifikovaná, plynofikovaná s distribučnou STL sieťou, má vybudovaný verejný vodovod so zdrojom pitnej vody a vodojemom na vlastnom území a čiastočne vybudovanú verejnú splaškovú kanalizáciu. V obci je verejné osvetlenie a miestny rozhlas. Riešené územie leží na rozhraní Jablunkovského Medzihoria a Kysuckých Beskýd. Hydrologicky patrí do povodia Ćierňanky. Územie obce prechádza od mierne teplej klimatickej oblasti do mierne chladnej klimatickej oblasti, s priemernou januárovou teplotou -5,0 °C a priemernou júlovou teplotou 16,0 °C. Stred obce sa nachádza vo výške 432 m n. m. V štruktúre osídlenia bude obec plniť predovšetkým funkciu bývania a rekreácie miestneho významu v priamej väzbe na okresné mesto Čadca. V súčasnosti i v budúcnosti možno obec charakterizovať ako samostatné sídlo – typické vidiecke osídlenie podhorského typu, s predpokladom pre rozvoj obytnej a rekreačnej funkcie a hospodárskej základne založenej na nezávadnej priemyselnej v priemyselnej zóne, poľnohospodárskej výrobe s umiestneným hospodárskeho dvora živočíšnej a rastlinnej výroby a lesnom hospodárstve. V území katastra obce sa čiastočne uplatňuje ochrana prírody a krajiny. (RÚSES biokoridory, genofondové lokality). V intraviláne a v extraviláne (za súčasnou hranicou zastavaného územia) prevláda návrh na využitie územia obytnou funkciou, s prislúchajúcimi funkciami základného občianskeho vybavenia a tiež plochami pre rozvoj priemyslu a podnikateľských aktivít. Návrh riešenia funkčného využitia vychádza zo súčasného stavu a rozvojových zámerov, pri rešpektovaní obmedzení, vyplývajúcich z návrhu vyšších územníckych dokumentov (ÚPN-VÚC ŽK a jeho Zmien a doplnkov), ochranných pásiem, ekologických a krajinnoochranárskych požiadaviek (RÚSES, KEP), morfológie terénu a ďalších vstupov, či relevantných obmedzení v snahe o optimálne a vyvážené využitie územia. B.16.1.2 Zhodnotenie doterajších územno-plánovacích dokumentácii Obec Svrčinovec má schválený územný plán (ÚPN-SÚ), vypracovaný v roku 06/1999, schválený 07.12.2001. Uvedená vypracovaná a schválená územnoplánovacia dokumentácia ÚPN-SÚ Svrčinovec už nepostačuje pre uvažovaný extenzívny a komplexný rozvoj obce. Predovšetkým jeho textová a grafická a záväzná časť nezodpovedajú súčasným požiadavkám na rozsah a spôsob spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obce v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z.z. a čo je rozhodujúce, na obci Svrčinovec tiež nie sú k dispozícii Územné a hospodárske zásady pre ÚPN-SÚ Svrčinovec, čím je znemožnená akákoľvek aktualizácia súčasného územného plánu prostredníctvom zmien a doplnkov. Tiež vzhľadom na súčasnú legislatívu je nekomplexná a nedostatočná. Taktiež od doby vypracovania pôvovodného ÚPN-SÚ (rok 1999) bola upresnená trasa a dopravné riešenie diaľnice D3, navrhované doplnenie rýchlostnej cesty cesta R5 Svrčinovec – hranica SR/ČR, prechádzajúcimi k.ú. obce Svrčinovec. V roku 2003 bol vypracovaný a schválený spoločný územný plán pre mesto Čadca a obec Svrčinovec – ÚPN-HSA Čadca doplnok č.1 a ÚPN-SÚ Svrčinovec doplnok č.1 ktorý riešil Priemyselný park (PP) v lokalite Podzávoz. Rozhodujúca časť PP bola riešená na k.ú. mesta Čadca do k.ú obce Svrčinovec zasahovala plochou 2,4920 ha. Závazné výstupy z tohto územného plánu budú premietnuté do nového ÚPN-O Svrčinovec. Novým ÚPN-O bolo potrebné riešiť potrebu nových rozvojových plôch, hlavne pre bývanie a absentujúcu občiansku vybavenosť vrátane rekreácie. Tiež sa riešla akútna potreba rozšírenia cintorína. Nakoľko horeuvedené dôvody si vyžadujú zapracovanie do územnoplánovacej dokumentácie a tak vyžadujú náležitosti pre riadenie výstavby a rozvoja obce územným plánom v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, rozhodla sa obec pre obstaranie nového územného plánu obce v zmysle v súčasnosti platnej legislatívy. Doterajšie právoplatne schválené ÚPD vzťahujúce sa k územiu obce sa tiež riešili ako územia spadajúce do dokumentácie vyšších územných celkov (napr. ÚPN – VÚC Žilinského kraja vrátane následných zmien a doplnkov č1, č.2, č.3 a č.4). Z uvedeného vyplýva, že za nadradenú (schválenú ÚPD) voči obci možno považovať len ÚPN VÚC Žilinského kraja schváleného 26.05.1998 v znení Zmien a Doplnkov č.1 – č.4. Táto nadradená územnoplánovacia dokumentácia spolu s súčasným platným ÚPN-SÚ však nepokrýva potreby nového komplexného uvažovaného extenzívneho interného rozvoja sídelnej štruktúry obce v rozsahu. Aj z tohto dôvodu pristúpila obec k spracovaniu nového územného plánu obce s uvažovaným návrhovým rokom 2030.


106


B.16.1.3 Zhodnotenie priestorového priemetu odvetvových koncepciÍ, stratégií a známych zámerov na rozvoj sídla V území katastra obce sa v súčasnosti začala realizácia významného väčšieho stavebného zámeru, ktorým je výstavba diaľnice D3. Pripravuje sa realizácia rýchlostnej cesty R5 a modernizácia žel. trate medzinárodného významu č.127. Najväčšie obmedzenia urbanistického rozvoja obce a využívania jeho katastrálneho územia vyplývajú zo stanovených podmienok a odporúčaní z výstupu KEP (Krajinnoekologický plán) a z RÚSES-u identifikujúcimi v území lokality biokoridorov, priestorov s vysokou krajinnou biodiverzitou a genofondových lokalít. Tieto obmedzenia však radikálne neobmedzujú rozvoj obce pre obytné účely, rozvoj občianskej vybavenosti, priemyslu, výrobných služieb či infraštruktúry. Priestorový priemet zo známych a dostupných odvetvových koncepcií neobmedzuje zásadným spôsobom rozvoj sídla. Výstup z R-ÚSES-u Okresy Žilina, Bytča a Kysucké Nové Mesto majú vypracovanú aktualizáciu R-ÚSES (1996), ktorému predchádzal R-ÚSES Čadca (1995), vypracovaný pre súčasné okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto. V súčasnosti vstupuje do platnosti nový R-ÚSES okresu Čadca spracovaný Slovenskou agentúrou životného prostredia (SAŽP) v roku 2013. Obec má spracovaný krajinno-ekologický plán (KEP) ako súčasť - samostatný dokument súčasného spracovávaného ÚPN-O. Do celkovej koncepcie rozvoja sídla, a to v grafickej i textovej časti, sú zapracované rozhodujúce krajinno-ekologické výstupy z uvedených R-ÚSES-ov a KEP, zahŕňajúce hlavne hranice chránených území, biocentrá, biokoridory, priestory s vysokou krajinnou diverzitou, genofondové lokality a odporúčania optimálneho funkčného využívania územia, ktoré ovplyvnia budúci celkový rozvoj obce Svrčinovec. Výstup z ÚPN-VÚC Žilinského kraja (09/1998) a Zmien a doplnkov ÚPN-VÚC Žilinského kraja (02/2005, 07/2006, 05/2008) ÚPN VÚC Žilinského kraja vrátane zmien a doplnkov je v súčasnosti nadradenou záväznou ÚPD pre obec Svrčinovec a v budúcnosti (po schválení nového ÚPN-O Svrčinovec) bude najbližšou komplexnou nadradenou ÚPD, vzťahujúcou sa k ÚPN-O Svrčinovec. Pri riešení ÚPN-O je nevyhnutné akceptovať záväznú časť ÚPN-VÚC ŽK. Z ÚPN VÚC vyplývajú pre riešené územie nasledovné relevantné výstupy:  



 

 

Obec svojou polohou a administratívnym začlenením (k.ú) spadá do Žilinského kraja, okresu Čadca. Svrčinovec sa nachádza sa v severnej časti kraja. V rámci okresu Čadca sa nachádza Svrčinovec v intenzívne urbanizovanom priestore, ktorý predstavuje aglomerácia Čadca v jej jadre a prímestskom pásme zahŕňajúce sídla Čadca, Raková, Svrčinovec, časť Oščadnice a Krásno nad Kysucou. Svrčinovec priamo naväzuje na urbanizovaný pás v údolí Čierňanky – Čierne, Skalité s obytnou, rekreačnou a výrobnou funkciou. Podľa geomorfologického členenia Slovenska, väčšina územia riešeného k.ú. Svrčinovec patrí do oblasti Západné Beskydy, celku Jablunkovské Medzihorie, len menšia časť na juhovýchode leží v oblasti Stredné Beskydy, celku Kysucké Beskydy, podcelku Javorský Beskyd. Jablunkovské medzihorie zasahuje z Českej republiky juhovýchodným okrajom, kde spadá k doline Čierňanky. Podľa KURS SR územie obce Svrčinovec sa nachádza v priestore so sídlami na významnej sídelnej rozvojovej osi SR 1. stupňa c) Žilinsko – kysucká rozvojová os: Žilina – Čadca – hranica SR/ČR. Najbližšie administratívne nadradené sídlo je pre Svrčinovec okresné mesto Čadca, z hľadiska centier osídlenia centrum druhej skupiny s nadregionálnym až celoštátnym významom (pôsobnosťou). Čadca je evidovaná ako rozvojové sídlo s mierne regresívou populáciou, podľa KURS je ťažiskom aglomerácie prvej úrovne tretej skupiny. Obec Svrčinovec patrí medzi evidované obce s najväčším prírastkom obyvateľstva v okrese Čadca, v absolútnej hodnote v období 1996 – 2008 192 obyv. (5,8%). Do k.ú. Svrčinovec, na jeho južom okraji zasahuje plochou 2,4920 ha PP (priemyselný park) Čadca – Podzávoz regionálneho významu s optimálnou dostupnosťou na dopravnú infraštruktúru (D3 návrh 0,0 km, R5 návrh 3,0 km, I/11 1,5 km, žel. trať 127. 129. 1,5 km, letisko D. Hričov 45 km, terminál KD Žilina 38,0 km) s obmedzujúcimi faktormi (záber PP v 5. skup., nadregionálny biokoridor Čierňanka).


107








 



Z hľadiska nadradeného dopravného vybavenia leží obec Svrčinovec na významnom medzinárodnom koridore EÚ – významnom úseku v trase multimodálneho koridoru č.VI (hlavná sieť TINA) zároveň súčasť koridorových sietí TEN-T, Gdaňsk – Katowice – Zwardoň – štátna hranica SR/PR – Čadca – Žilina v trase študovanej VRT (vysokorýchlostná trať), dialnice D3, modernizovaných žel. tratí č.127 a č.129, prieplavného kanála VVC (Vážska vodná cesta) s OVC (Oderská vodná cesta) a doplnkovej siete TEN-T Čadca – štátna hranica SR/ČR – Český Tešín – Ostrava v trase žel. trate č.127. Obec Svrčinovec je v oblasti rekreácie a CR v ÚPN VÚC ŽK (doplnok č.3) zaradená v rámci severopovažského nadregionálneho záujmového územia do kysuckého subregiónu cestovného ruchu s nástupným centrom Žilina v regionálnom záujmovom území Čadca a okolie spadajúceho do okresu Čadca v rámci rovnomenného rekreačného krajinného celku s východiskovým centrom Čadca. Subregionálne nie je k.ú. obce Svrčinovec evidované ako rekreačný celok. Z hľadiska zaradenia územia v krajinnej štruktúre v súvislosti s ochranou prírody a krajiny kataster obce nespadá do veľkoplošných chránených území, taktiež doň nezasahuje, v súvislosti so súvislou sústavou chránených území NATURA, žiadne chránené vtáčie (CHVÚ) územie ani územie európskeho významu (SKUEV). Riešené územie spadá do hydrologického povodia rieky Kysuca C4-21-06. Návrh zásobovania pitnou vodou (v správe SeVaK a.s. Žilina) obce Svrčinovec - ťažisková časť sídla je uvažovaný zo skupinového verejného vodovodu SKV Nová Bystrica – Čadca – Žilina vetvou Čadca – Svrčinovec – Čierne – Skalité z vodárenskej nádrže Nová Bystrica a mimo dosahu SKV z obecných vodovodov napojených na vodný zdroj v obci a súkromných vodovodov resp. indivituálnych zdrojov – studní. Odvádzanie splaškových vôd rozhodujúcej časti obce je riešené a navrhované kanalizáciou a kanalizačným zberačom vetva „B“ do ČOV Čadca. V rámci výstavby hraničného prechodu SR/ČR bola realizovaná ČOV TURBO 2x40. V území rozptylu sú v súčasnosti splaškové vody zneškodňované individuálne (žumpy, septiky) resp. bez zadržania vyústené do miestnych tokov.

Výstup z pôvodného ÚPN–SÚ Svrčinovec v platnom znení Z pôvodného ÚPN-SÚ sú prevzané schválené rozvojové plochy v prevažnej miere navrhované pre obytné využitie územia (hlavne IBV), šport a pre priemysel (doplnok č.1 - ÚPN-SÚ HSA Čadca, doplnok č.1 a ÚPN – SÚ Svrčinovec – návrh riešenia). Na týchto plochách, mimo doplnku č.1 už v súčasnosti evidejeme realizovanú výstavbu v zmysle pôvodnej schválenej funkcie. B.16.2

KRAJINNO – EKOLOGICKÝ POTENCIÁL ÚZEMIA

Výsledky spracovaného optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využívania priestoru katastra obce Svrčinovec /“krajinnoekologický plán“/ potvrdzujú skutočnosť, že súčasná organizácia štrukturálnych prvkov krajiny v zásade zohľadňuje a rešpektuje základné krajinnoekologické danosti, podmienky či potenciál katastrálneho územia. „Krajinnoekologický plán“ len koriguje menšie kolízne plochy v organizácii krajiny a detailnejšie špecifikuje optimálne možnosti funkčného využívania riešeného priestoru. Najzávažnejšie nároky spoločnosti na krajinu katastra /poľnohospodárska výroba/ sú „usporiadané“ tak, aby bezozvyšku a bez stretov záujmov kopírovali krajinnoekologické podmienky, potenciál územia katastra. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že odporúčané korekcie v organizácii a využívaní krajiny katastra prispejú (pri ich rešpektovaní) k naplneniu požiadavky bezkolízneho vzťahu medzi krajinnoekologickým potenciálom riešeného územia a jeho optimálnym využívaním. Do zastavaných území sú v ÚPN-O začlenené navrhované obytné plochy, plochy občianskej a rekreačnej vybavenosti. Tie negatívne neovplyvnia ani v jednom z navrhovaných priestorov krajinnoestetické hodnoty územia. Navrhovaná urbanistická štruktúra kladie dôraz na skompaktnenie územia v jeho súčasnej urbanistickej štruktúre (miestne časti, osady) a zachovanie merítka zástavby – typického vidieckeho sídla. Navrhovaná výstavba priamo naväzuje na existujúcu. Pre neurbanizované územie s PP (orná pôda, pasienky, kosné lúky) a LPF (lesy) stanovil – odporúčal krajinno-ekologický plán (KEP) optimálne podmienky využívania územia, ktoré boli premietnuté do riešenia ÚPN-O Svrčinovec. V KEP bol tiež kladený dôraz na zachovanie a obnovenie krajinno-estetických hodnôt katastrálneho územia obce, hlavne v súvislosti s priemetom požiadaviek legislatívnej ochrany prírody, a tiež lokálnych opatrení (napr. doprovodná zeleň vodných tokov, vodné ekosystémy a pod.).


108


B.16.3

KULTÚRNO – HISTORICKÝ POTENCIÁL ÚZEMIA

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1658. Osídľovanie územia je späté s valaškou a kopaničiarskou kolonizáciou organizovanou z historických panstiev pod ktoré spadalo riešené územie (Budatínske panstvo na území panstva Strečno) v chotári obce Krásno nad Kysucou. Históriu osídľovania územia tiež ovplyvnilo umiestnenie na krajinskej hranici a s ňou súvisiace nárokovanie územia hlavne medzi Tešínskym kniežatstvom a Budatínskym panstvom. Cez územie v stredoveku prechádzali významné obchodné cesty od Žiliny smerom do Sliezka (Poľsko) a Tešínskeho kniežatstva (Čechy), čo malo značný vplyv na postupný rozvoj obce a stabilizáciu obyvateľstva. Umiestnenie súčasnej výstavby ovplyvnilo rozdelenie územia. Chotár obce bol rozdelený priečnymi pásmi zeme, siahajúcimi od jednej strany chotárnej hranice na druhú. Pásy sa nazývali „zárobky“. V roku 1815 bol takto chotár delený na 21 dielov. V zárobkoch sa klčoval les, zakladali osady, vyrábali pôdu. Nachádzali sa tu tak lesy, pasienky ako aj orná pôda. Podľa zachovaných katastrálnych máp z rokov 1855 – 1865 sa tu nachádzali pľace - 35 (osady). V súčasnosti je už urbanistická čitateľnosť jednotlivých pľacov umiestnených v „zárobkoch“ potlačená hlavne v centrálnej časti obce – Ústredie skoro súvislou zástavbou. Najstaršia časť obce sa nachádza v súčasnosti mimo súčasnej hlavnej časti obce umiestnenej v údolí Čierňanky v lokalite Závršie. Toto úzko súviselo s významnou obchodnou trasou bola cesta spájajúca Čadcu s Poľskom cez Drahošku, Závršie, Kýčeru, Čerňanskú čerchľu a Skalité, t.j. mimo údolnej nivy okolo Čierňanky. Najvýznamnejšie ovplyvnilo rozvoj územia obce trasovanie košicko - bohumínskej železnice (trať 127), žel. trate Svrčinovec - Skalité a ciest medzi Čadcou a Jablunkovom v smere na Tešín a na Skalité smerom do Poľska vedených údolím riek (Čierňanka a Šlahorov potok). Umožnilo lepšie pripojenie územia na okotité územie. Svrčinovec sa stal dopravnou križovatkou na ceste do Čiech (smer Tešín) do Poľska (smer Zvardoň) a smerom na Čadcu a Žilinu. V súčasnosti má obec významný potenciál hlavne v rozvoji bývania. Stala sa obytným satelitom okresného mesta Čadca. Pre zachovanie historickej kontinuity, kultúrneho dedičstva, a tiež z identity architektonických väzieb, zachovávame objekty a náleziská pamiatkového záujmu. Za súčasť ochrany kultúrneho dedičstva považovať:  Ochranu a tvorivé rozvíjanie urbanistického „pôdorysu" obce, (kompozičné osi, centrum ústredný priestor...), samostatných osád (pľacov).  Ochranu a dotváranie priestorov okolo zachovaného stavebného fondu.  Revitalizačné prístupy ku pôvodnému stavebnému fondu (rekreácia nahrádza oslabovanú funkciu bývania...).  Transformáciu odkazu funkcie kultúry, cestovného ruchu, turistiky (napríklad objekty s tabuľami, letné a zimné turistické trasy k dokladom o jeho rozvoji, označenie genofondových lokalít, vyznačenie náučných chodníkov, krížová cesta).  Vytváranie podmienok pre možnosť predvádzania tradičných remesiel.  Rekonštrukcia existujúcich kultúrnych priestorov.  Zachovať a revitalizovať skupiny pôvodnej vidieckej architektúry.  Zapojenie Čierňanky a Šľahorovho potoka do rekreačného zázemia obce B.16.4

SÍDELNÝ POTENCIÁL

B.16.4.1 Vyhodnotenie štruktúry obyvateľstva, dlhodobých disponibility bytového fondu a návrh v riešenÍ ÚPN-O

demografických

trendov,

Rozhodujúcim cieľom územného plánu bude zabezpečenie územných a technických podmienok pre ďalší výrazný rozvoj obce a záujmového územia, na základe vysokého záujmu o obytnú výstavbu (hlavne vo forme IBV) do roku 2030 pre nasledovný počet obyvateľov: Rok 2011 2030

Počet obyvateľov 3577 3700 až 4000

% 100,00 103,44 až 111,82

Ročný prírastok v % 0,18 až 0,62

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že rozhodujúcim cieľom ÚPN-O je zabezpečiť výrazný stabiliný prírastok obyvateľstva k návrhovému roku 2030 na stav v priemere cca 3850 obyvateľov, nastaviť medziročne stúpajúci počet obyvateľstva na v priemere 14,36 obyvateľa ročne, v priemere v skoro piatich nových bytoch (IBV), v zásade od roku 2011 pri uvažovanej priemernej obložnosti 3,10


109


obyvateľa na byt. Týmto sa potvrdí fakt, že obec sa stáva významne a výrazne sa rozvíjajúcim obytným satelitom mesta Čadca. Uvedené údaje treba považovať za smerné. Podľa sčítania obyvateľstva, bytov a domov v r. 2011 bolo v obci 1143 bytov, z toho 1050 trvalo obývaných a 93 neobývaných. Z celkového počtu 1143 bytov v obci bolo 1056 bytov v rodinných domoch a 87 v bytových domoch. Stav bytového fondu a úrovne bývania je podľa jednotlivých ukazovateľov na porovnateľnej úrovni ako celoslovenský priemer. Priemerná obložnosť bytov je 3,41 obyvateľa na byt. V návrhovom období je možné predpokladať odpad bytového fondu v počte cca 50 bytov hlavne z dôvodu ich nevyhovujúceho technického stavu, resp zmenou využívania na rekreačné účely. Pôjde v prvom rade o staršie rodinné domy prevažne na okraji zastavaného územia a v miestnych častiach Zatky, Potok a Závršie. Počet trvalo obývaných bytov podľa údajov v r. 2011 .................................................................. 1050 Odpad bytového fondu do r. 2030 ................................................................................................. 50 Zostatok súčasného bytového fondu v r. 2030 ........................................................................... 1000 Potreba bytov v r. 2030 pri obložnosti 3,0 ...............................................................................1230-1330 Potreba bytov v r. 2030 pri obložnosti 3,2 ...............................................................................1160-1250 Potreba výstavby nových bytov do r. 2030 pri obložnosti 3,0 ................................................... 230-330 Potreba výstavby nových bytov do r. 2030 pri obložnosti 3,2 ................................................... 160-250 Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že s ohľadom na predpokladaný demografický vývoj a odpad súčasného bytového fondu bude potrebné v návrhovom období vytvoriť podmienky pre výstavbu cca 160 až 330 bytov, predovšetkým v rámci IBV, prípadne aj v nízko podlažnej HBV. S ohľadom na stupeň a podrobnosť spracovania obstarávanej ÚPD je však uvedený počet nových bytov potrebné považovať len za smerný. Návrh riešenia bytového fondu a obyvateľov akceptuje požiadavky vyplývajúce zo schváleného zadania ÚPN-O. V údajoch sú uvedené počty zahŕňajúce byty na nových navrhovaných plochách a v súčasnosti ešte nezastavaných plochách riešených (schválených) v pôvodnom ÚPN-SÚ Svrčinovec. Navrhujeme : Byty -

Počet trvalo obývaných bytov v r. 2001 1050 Odpad bytového fondu do r. 2030 50 Zostatok súčasného bytového fondu 1000 Návrh výstavby nových bytov do r. 2030 240 (alt. B 228) Z toho bytov v IBV 234 (alt. B 222) v HBV 6 (len v nadstavbe KD) Celkový počet bytov do r. 2030 1240 (alt. B 1228) V Zadaní pre ÚPN-O Svrčinovec bola uvedená celková potreba bytov 230 - 330 pri obložnosti 3,0, 160-250 pri obložnosti 3,2. V návrhu ÚPN-O uvažujeme s návrhom nových 240 bytov (alt.B 228), t.j. v súlade so schváleným Zadaním pre ÚPN-O Svrčinovec. Obyvateľstvo súčasný počet obyvateľov (údaj 2013) 3583 navrhovaný počet obyvateľov pri obl. 3,2 ob./byt (k roku 2030) 3968 predpokladaný prírastok obyvateľov (k roku 2030) 385 V Zadaní je uvedený predpokladaný počet obyvateľov k návrhovému roku 2030, 3700 až 4000 obyvateľov. Uvažovaný počet obyvateľov je v súlade so schváleným Zadaním pre ÚPN-O Svrčinovec. B.16.4.2 Vyhodnotenie stavu a známych zámerov v rozvoji hospodárskej základne a pracovných príležitostí vo vzťahu k migrácii za prácou a nezamestnanosti a riešenie v ÚPN-O Poloha a veľkosť obce, prírodné podmienky, morfológia terénu a komunikačné väzby predurčujú v obci primeraný rozvoj hospodárskej základne. Je nutné konštatovať súčasnú vysokú migráciu obyvateľov za prácou. Vytvorenie podmienok pre diverzifikáciu hospodárskej základne v obci bude jedným z cieľov pri nastavení rozvoja v ÚPN-O. V minulosti dlhodobo fungovali v obci z významnejších hospodárskych subjektov len – Poľnohospodárske družstvo Čierne so sídlom hospodárskeho dvora vo Svrčinovci a Svrčinovská mliekáreň. V súčasnosti (od roku 2013) je v prevádzke PD Čierne – Svrčinovec, ako nástupnícky Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

110


subjekt pôvodného družstva. Svrčinovská mliekáreň uzatvorila (prerušila) prevádzku v roku 2010. Do k.ú. obce zasahuje navrhovaný PP (Priemyselný park) Čadca (Podzávoz) – Svrčinovec (2,4920 ha).    

Koncepcia rozvoja a základné determinanty rozvoja hospodárskej základne v ÚPN-O: vytvorenie podmienok pre realizáciu malých nezávadných prevádzok priemyslu (vrátane obnovy v súčasnosti mimo prevádzky), resp výrobných služieb, a to aj v navrhovaných areáloch (PP Čadca – Svrčinovec), využívanie a intenzifikácia priestorov pôvodných hospodárskych areálov hlavne poľnohospodárskej výroby, vytvorenie podmienok pre vznik malých remeselníckych prevádzok, naväzujúcich na tradicionálne služby a remeslá v rozsahu drobnej výroby, vytvorenie podmienok pre posilňovanie zamestnanosti občanov so zameraním na služby vo voľnom cestovnom ruchu a zariadeniach rekreácie.

Obec Svrčinovec nebola do roku 1989 charakterizovaná ako priemyselná, či sídlo s významnou výrobnou a zamestnaneckou základňou. Vzhľadom k výrazným politickým, kultúrnospoločenským a sociálno-ekonomickým zmenám po roku 1989 zmena tejto charakteristiky nastala len čiastočne. Prechod na trhové hospodárstvo, privatizácia, podnikateľské aktivity vytvorili podmienky na drobné podnikanie v rozsahu priemyselnej výroby a remeselnej malovýroby, ktorá aj v budúcnosti bude popri vytváraní pracovných príležitostí v oblasti rozvíjajúceho sa cestovného ruchu tvoriť základ zamestnanosti občanov v obci. V blízkom okresnom meste Čadca sú vytvorené rozsiahle pracovné príležitosti a tiež má vzniknúť, resp sa dobudovať Priemyselný Park Čadca (Podzávoz) - Svrčinovec. Ten sa stane zdrojom pracovných príležitostí a tiež priestorom pre realizáciu podnikateľských aktivít v priemysle resp. výrobných službách. Taktiež v blízkom dostupnom sídle Krásno nad Kysucou je rozvinutá široká škála hospodárskej základne a má vzniknúť PP s prioritným zameraním na druhodné spracovanie drevnej suroviny. B.16.4.3 Vyhodnotenie stavu, zámerov a potrieb občianskej vybavenosti vrátane rekreačného potenciálu V súčasnosti je v obci len v nevyhnutnej základnej vybavenosti rozvinutá základňa zariadení občianskej vybavenosti. Tieto zariadenia sú umiestnené prevažne v centre - najstaršej časti obce. Táto základňa plne nezodpovedá potrebám a postaveniu obce ako rozvojového sídla na ležiaceho priamo na významnej celoštátnej rozvojovej osi Slovenska. V koncepcii rozvoja ÚPN-O uvažujeme so zachovaním súčasnej infraštruktúry a celkovým posiľnením zariadení občianskej vybavenosti obchodného charakteru, služieb, športu, sociálnych služieb a administratívy, a to predovšetkým umožnením stavebného rozvoja existujúcich zariadení a tiež zároveň absentujúcich, respektíve v súčasnosti neexistujúcich zariadení vyplývajúce zo schváleného Zadania pre ÚPN-O Svrčinovec.. Rozvoj zariadení občianskej vybavenosti V obci sa nachádza Obecný úrad, matrika, rímskokatolícky kostol, rímskokatolícky farský úrad, Združenie vlastníkov lesov a poľnohospodárskej pôdy Svrčinovec, materská škola so štyrmi triedami, základná škola pre 1. –9. ročník s telocvičňou a školskou družinou, Obecná knižnica, Kultúrny dom, športový areál s futbalovým a hokejbalovým ihriskom a tenisovými kurtmi, Zdravotné stredisko s ambulanciami pediatra a zubného lekára, lekáreň, niekoľko predajní potravinárskeho, zmiešaného a nepotravinárskeho tovaru, motorest Európa, viacero pohostinských zariadení, niekoľko prevádzok nevýrobných služieb, čerpacia stanice PHM, cintorín, dom smútku a hasičská zbrojnica.     

Koncepcia a zásady rozvoja občianskej vybavenosti: riešiť rozšírenie občianskej vybavenosti v rámci obytného územia obce v súvislosti s predpokladaným demografickým vývojom v návrhovom období do roku 2030, Akceptovať navrhovanú vybavenosť v predchádzajúcej schválenej ÚPD obce (ÚPN – SÚ Svrčinovec v platnom znení), navrhovanú občiansku vybavenosť situovať na území obce tak, aby bola zabezpečená jej primeraná dostupnosti pre všetkých obyvateľov obce, v súvislosti s predpokladaným rozvojom obce vyhodnotiť súčasné kapacity predškolských a školských zariadení a v prípade potreby navrhnúť ich rozšírenie tak, aby pokrývali potreby obce v návrhovom období, uvažovať s možnosťou rozšírenia poskytovaných zdravotníckych služieb Zdravotného strediska v návrhovom období,


111


        

v súvislosti s predpokladaným demografickým vývojom v návrhovom období do roku 2030 komplexne riešiť sociálne služby v obci vrátane zariadenia pre seniorov, komplexne riešiť potreby kultúry a spoločenského života v obci vrátane vytvorenia dostatočných priestorových podmienok pre túto oblasť života, riešiť absenciu ubytovacích zariadení voľného cestovného ruchu typu penzión a nedostatok zariadení verejného reštauračného stravovania, riešiť chýbajúce zariadenia občianskej vybavenosti predovšetkým v oblasti nevýrobných služieb, ale aj maloobchodu, štruktúru navrhovanej občianskej vybavenosti riešiť vo vzťahu k potrebám rozvoja obytného územia a rekreácie v návrhovom roku 2030, riešiť rozšírenie existujúceho obecného športového areálu o nové športoviská a plochy zelene riešiť možnosť rozšírenia hasičskej zbrojnice v návrhovom období, riešiť rozšírenie existujúceho nového cintorína z dôvodu akútneho nedostatku nových hrobových miest, riešiť dostatok plôch verejnej zelene a parkovísk pre motorové vozidlá na plochách občianskeho vybavenia.

Školstvo a výchova Existujúce predškolské zariadenie (MŠ - 4 triedy) postačuje pre súčasné potreby a v budúcnosti umožní dostavbou (nadstavbou) pokryť potreby, v prípade akcelerácie rozvoja obce, umiestnenia detí v predškolskej výchove. V MŠ sa nachádzajú 4 triedy, v roku 2014 navštevovalo predškolské zariadenie 89 detí, výučbu zabezpečovalo 8 pedagogických pracovníkov. V rámci obce existuje samostatný areál základnej školy v centre obce. Plne pokrýva potreby výuky základného školstva pre deti obyvateľov obce. Areál v minimálnej miere umožňuje extenzívne využívanie areálu školy (prístavby príp. nadstavby. Poloha školy v rámci obce je vyhovujúca. Pre areál nie sú vytvorené plošnopriestorové podmienky pre prípadný extenzívny rozvoj. V súčasnosti evidujeme zámer a ÚPN-O ho akceptuje, v ktorom sa uvažuje s rozšírením jedálne a školskej družiny formou prístavby. V ÚPN–O bude je navrhované vybavenie komplexného športového areálu obce pri rieke Čierňanka, a vybudovanie nového športového areálu plôch v polohe medzi cestou I/11 a Šlahorovým potokom (plocha riešená už v pôvodnom ÚPN-SÚ). Uvedené športové areály budú využívané aj pre potreby ZŠ (atletická dráha + atletické disciplíny, všešportová hala, príp. zimný štadión, plaváreň, ihriská pre kolektívne hry a pod.). Časová dostupnosť v obidvoch polohách je pre využívanie aj zo strany ZŠ vyhovujúca. Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť V obci je vybudované zdravotné stredisko v základnej starostlivosti pokrývajúce potreby obyvateľov obce Svrčinovec – obvodné ZS Svrčinovec spadajúce pod OÚNZ Čadca, umiestnené v rámci polyfunkčného kultúrneho domu v centre obce. V rámci existujúceho objektu sú vybudované a prevádzkované samostatné zariadenia ambulancii lekárov (praktická, zubná, detská ambulancia) a lekáreň.Uvedené lekárske ambulancie zabezpečujú každodennú lekársku starostlivosť v obci. Vzhľadom na počet obyvateľov v obci a pravdepodobný nárast obyvateľov by bolo potrebné zriadenie minimálne druhej ambulancie praktického lekára a druhej ambulancie stomatológa. Obec uvažuje s komplexnou rekonštrukciou kultúrneho domu vrátane prípadnej prístavby a nadstavby. V týchto priestoroch by bolo možné umiestniť rozvoj zdravotníckych služieb. Na území obce nie sú v súčasnosti vybudované žiadne sociálne zariadenia charakteru domovov s opatrovateľskou službou, domovov dôchodcov a pod. Tento deficit služieb pre starších občanov je riešený v navrhovanom riešení územného plánu. ÚPN-O navrhuje zriadenie domu s opatrovateľskou službou vrátane ambulancie lekára geriatria, stravovacieho zariadenia a spoločenských priestorov pre túto skupinu obyvateľstva. So zámerov obce vyplýva riešiť takýto objekt (bývanie seniorov s opatrovateľskou službou) s kapacitou cca 25 - 30 lôžok v súčasnosti neprevádzkovanom objekte „U Duši“ v centre obce pri ceste I/11. Kultúra a cirkevné zariadenia Vybavenosť obce kultúrnymi zariadeniami je nedostatočná. V rámci polyfunkčného kultúrneho domu je vybudovaná spoločenská sála, knižnica v rámci obecného úradu a ZUŠ (hudobný odbor) funguje v rámci ZŠ. Obec plánuje riešiť rekonštrukciu a nadstavbu (cca 6 b.j.) kultúrneho (polyfunkčného) domu ÚPN-O pripúšťa komplexne riešiť rekonštrukciu uvedeného polyfunkčného kultúrneho domu a zhodnotiť súčasné priestory. V cente obce sa nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Cyrila a Metoda. Pri kostole sa nachádza samostatný objekt farského úradu. Nakoľko sa 92 % občanov hlási k rímsko-katolíckemu


112


vyznaniu, a tiež vzhľadom k tomu, že kostol kapacitne i stavebno-technicky vyhovuje v budúcnosti nie je nutné uvažovať s výstavbou nového kostola. Citorín nemá dostatočnú rezervu plôch na pochovávanie. Priemerne sa za rok uskutoční cca 40 pohrebov, čo si vyžiada k roku 2030 min. 600 nových miest na pochovávanie a plochu min. 2000 m2. V ÚPN-O riešime umiestnenie nového cintorína v náväznosti na súčasný. Dom smútku, umiestnený na súčasnom cintoríne vyhovuje potrebám obce. V roku 2012 vybudovali veriaci Krížovú cestu zo Svrčinovca na Závršie do osady U Dejov. Telovýchova a šport, športovo rekreačné zariadenia Športové zariadenie (futbalové ihrisko) je v súčasnosti umiestnené samostatne v rámci areálu na ľavom brehu Čierňanky v dotyku s centrom obce. Športová vybavenosť obce je nekomplexná, tiež absentuje nedostatočné športové zázemie pri areáli základnej školy. V obci hlavne chýba univerzálna športová hala (väčšia telocvičňa resp. univerzálna všešportová hala, atletická dráha 400 m, alebo aspoň 250 m), zimný štadión (I. etapa – otvorený), areál pre kolektívne loptové hry (mimo futbalu – hádzaná, volejbal, basketbal, fitnes dráha.....), plaváreň (bazén min. 4 dráhy dĺ. 25m). V územnom pláne vytvárame priestorové podmienky pre postupnú realizáciu – dokompletovanie komplexného športového areálu pri rieke Čierňanka, ako rozšírenie existujúceho areálu s futbalovým ihriskom kde sú, aj keď morfológiou trénu obmedzené, disponibilné plochy na dobudovanie takéhoto zariadenia. Tento areál by sa stal centrálnym športovým stánkom v obci a vzhľadom na pešiu dostupnosť by slúžil aj pre ZŠ. Tiež by slúžil aj pre rekreačný šport a rekreačné zázemie obce. Na túto vybavenosť by bolo možné naviazať aj doplnkové ubytovacie, rekreačné a relaxačné služby. Z pôvodného ÚPN-SÚ vyplynul návrh novej športovej plochy (nový ÚPN-O ho akceptuje) - areálu medzi cestou I/11 a Šlahorovým potokom pre umiestnenie ďalších absentujúcich športových plôch a zariadení v obci. Pre ďaľšie doplnkové športovo – rekreačné tu navrhujeme umiestniť atletický štadión (dráha 400m resp. 250m s kompletným vybavením pre ľahkoatletické disciplíny a otvorené ihriská pre kolektívne športy. Súčasťou areálu bude aj sociálna budova. Tento nový areál bude slúžiť, vzhľadom na dostupnosť, aj pre potreby ZŠ. Doplnkové športovo rekreačné zariadenia pre nesúťažné športové vyžitie občanov – prírodné ihriská umiestnujeme aj v navrhovaných rekreačných plochách a územiach Závršie, Potok a Zatky i v rámci vytypovaných plôch pri Svrčinovskom rybníku a na nábreží Čierňanky V obci navrhujeme vybudovať, resp. vyznačiť, letné turisticko - vychádzkové a turistické zimné turistické bežecko-lyžiarske udržiavané trasy a trate Rekreačné zariadenia a rekreácia Územie obce Svrčinovec nespadá do rekreačných priestorov. Na druhej strane danosti krajiny s atrakciou prírodného prostredia predurčujú aj smerovanie rozvoja územia vo forme rekreácie. V súčasnosti sú v obci minimálne vytvorené podmienky v komplexe vybudovanej infraštruktúry pre pritiahnutie návštevníkov (ubytovanie, informačné služby, športová vybavenosť a iné), či už vo voľnom alebo viazanom cestovnom ruchu. V obci neevidujeme žiadne zariadenie voľného cestovného ruchu mimo hotela Paríž s reštauráciou Euópa v miestnej časti Zatky (reštaurácia 64 stoličiek, 50 lôžok) a Školiace a rekreačné stredisko Metacom pri ceste I/12. V katastrálnom území sa v menšej miere etablovala vo viazanom cestovnom ruchu chatárska a chalupnícka individuálna rekreácia. Najväčšie predpoklady na vybudovanie rekreačných základní v obci vo viazanom CR majú nasledovné lokality navrhované ÚPN-O: Rekreačná základňa v m.č. Závršie U Liščákov - rekreačné chalupy cca 15 objektov vo viazanom CR pre cca 90 rekreantov. Rekreačná základňa v m.č. Potok Bordžovci - rekreačné chalupy cca 10 objektov vo viazanom CR pre cca 60 rekreantov. Rekreačná základňa v m.č. Zatky U Privarčáka - rekreačné chalupy cca 10 objektov vo viazanom CR pre cca 60 rekreantov. Rekreačná základňa v m.č. Zatky Pod valmi - rekreačné chalupy cca 5 objektov vo viazanom CR pre cca 30 rekreantov. Rekreačná základňa v m.č. Zatky Pod Bučkami - rekreačné chalupy cca 5 objektov vo viazanom CR pre cca 30 rekreantov. Najväčšie predpoklady na vybudovanie rekreačnej základne v obci vo voľnom CR má nasledovné lokalitanavrhované ÚPN-O: Rekreačná základňa Svrčinovský rybník - Obecná rekreačná základňa s celoročným využívaním a reštauráciou s ubytovaním – penzión (cca 50 lôžok) a vonkajšími športovo relaxačnými plochami služby Obchod Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

113


V obci Svrčinovec je vybudovaných niekoľko obchodných prevádzok a zariadení s rôznym sortimentom predaja rozptýlené po celej obci. Najviac týchto maloobchodov sa nachádza v centre obce. Niektoré obchodné zariadenia sú adaptované v pôvodných obytných objektoch rodinných domov, prípadne polyfunkčných rodinných domov. V súvislosti s diverzifikáciou obchodnej základne v obci by bolo vhodné umiestniť a v územnom pláne vyčleniť priestor pre realizáciu obchodného plnosortimentného centra - supermarketu. ÚPN-O navrhuje umiestniť takéto zariadenie pri ceste I/11 v mieste medzi existujúcou zástavbou Ústredia a križovaním cesty I/11 s D3, v priestore bližšie k obci medzi uvedenou cestou a Šľahorovým potokom vo väzbe na nový športový areál. Vybudované odstavenie osobných automobilov by vo vzájomnej kooperácii mohlo slúžiť aj pre cintorín či prípadne ďaľšiu vybavenosť obchodu a služieb etablovaných v tomto novom priestore a vo väzbe na športové plochy riešené už v pôvodnom ÚPN-SÚ, ktoré nový ÚPN-O akceptuje. Stravovanie Existujúce stravovacie zariadenia nepokrývajú dostatočne a sortimentne potreby obyvateľov obce. S predpokladaným rozvojom voľného cestovného ruchu prepokladáme synergetický vstup investorov zo súkromného sektora, ktorí pomôžu dobudovať absentujúce stravovacie zariadenia vo väzbe na umiestňované ubytovanie. Takéto zariadenia by mali vznikať v troch polohách:  vybudovaním, prípadne rekonštrukciou vhodných nevyužívaných objektov a prielúk v rámci zastavaného územia obce (občerstvenie – bufety, cukrárne, bary príp.penzióny),  budovaním takýchto zariadení v rámci navrhovaných plôch rozvoja občianskej vybavenosti ,  budovaním takýchto zariadení v navrhovaných lokalitách s rozvojom zariadení vo voľnom cestovnom ruchu (rekreačná základňa Svrčinovský rybník). Ubytovanie Na území obce Svrčinovec sa nenachádzajú žiadne zistené ubytovacie zariadenia voľného cestovného ruchu mimo hotela Paris v miestnej časti Zatky a Penziónu pri ceste na Skalité. V územnom pláne počítame so synergetickým umiestňovaním zariadení s ubytovaním vo voľnom cestovnom ruchu. Rozvoj týchto zariadení bude prebiehať v nasledovných priestoroch obce:  vybudovaním, prípadnou rekonštrukciou vhodných nevyužívaných objektov a prielúk v rámci územia obce (ubytovanie na súkromí – polyfunkčné RD, penzióny spolu s predpokladanou kapacitou spolu 50 lôžok),  budovaním takýchto zariadení v uvažovanej rekreačnej lokalite vo voľnom CR – základni Svrčinovský rybník (do 50 lôžok).  vybudovanie ubytovacieho zariadenia v rámci športového areálu nižšej kategórie (ubytovňa cca 50 lôžok – kapacita autobusu) Celková navrhovaná kapacita by predstavovala cca 150 lôžok vo voľnom cestovnom ruchu. Vo viazanom cestovnom ruchu na báze chalupárskej individuálnej rekreácie. V súčasnosti evidujeme v obci cca 50 neobývaných rodinných domov z ktorých je už cca 15 využívaných na individuálne rekreačné účely (rekreačné RD, rekreačné chalupy). K súčasným 15 rekračným chalupám by mohlo pribudnúť cca 35 nových rekreačných chalúp. Spolu v týchto 50 – tich rekreačných objektoch by bola orientračná lôžková kapacita 300 (á 6 lôžok/ objekt). Celkové kapacity v navrhovaných ubytovacích zariadeniach na území obce (smerné údaje): Vo voľnom CR: - Hotel Paris 50 lôžok - Školiace a rekreačné stredisko Metalcom + rozvoj (pri ceste I/12) 25 lôžok - penzióny a ubytovanie (v rozptyle v rámci zastavaného obytného územia obce) 50 lôžok - penzión (hotel) Svrčinovský rybník 50 lôžok - ubytovňa v športovom areáli 50 lôžok spolu 225 lôžok Vo viazanom CR: - rekreačné chalupy (z pôvodných RD – 50 objektov) 300 lôžok - rekreačné chalupy na rozvojových plochách 270lôžok spolu 570 lôžok Celková navrhovaná lôžková kapacita spolu 795 lôžok. Nevýrobné a výrobné služby V obci Svrčinovec uvažujeme s rozvojom nevýrobných služieb hlavne vo väzbe pre obyvateľov a na CR. Pre ich prípadný rozvoj nastavujeme v územnom pláne podmienky pre ich umiestňovanie v rámci existujúcich i navrhovaných plôch. Rozvoj týchto služieb bude prebiehať synergeticky prevažne vo forme polyfunkčného využívania rodinných domov. S väčším umiestnením


114


nevýrobných služieb je možné uvažovať v rámci umiestnenia väčšieho obchodného centra – supermarketu pri ceste I/11(pri navrhovanom športovom areáli). Administratíva V centre obce je umiestnený obecný úrad s poštou a poštovou bankou. V obci, v miestnej časti Zatky je situovaný medzinárodný hraničný prechod I. kategórie, ktorý pôvodne poskytoval non stop službu veterinára, fytokarantény, špedície, pobočky peňažného ústavu a colnice. V súčasnosti priestory využívajú Slovenská správa ciest a NDS (národná dialničná spoločnosť). ÚPN-O nenavrhuje nové zariadenia administratívy v obci. Rozvoj zariadení rekreácie a cestovného ruchu Prírodné zázemie obce vytvára dobré predpoklady pre rozvoj rekreácie vo vidieckom prostredí spojenej s relaxačnými aktivitami, najmä v oblasti pešej turistiky, cykloturistiky príp. iných letných či zimných aktivít. Pre rozvoj rekreácie sa ako vhodné javia okolie Svrčinovského rybníka, územie s miestnym názvom Zadky, Závršie, územie pozdĺž Čierňanky na východnom okraji obce pri hranici s k.ú. Čierne a lúky pri novom cintoríne, prípadne iné vhodné lokality. Poloha obce pri hraniciach troch štátov vytvára do budúcnosti predpoklady aj pre rozvoj cestovného ruchu.             

Koncepcia a zásady rozvoja zariadení rekreácie a cestovného ruchu: z hľadiska typu rekreácie a cestovného ruchu v riešenom území uvažovať s letnou a zimnou rekreáciou vo vidieckom prostredí miestneho významu navrhnúť vychádzkové trasy pre peších vo vyššie uvedených lokalitách v prírodnom prostredí a popri vodných tokoch pozdĺž vychádzkových trás na vhodných miestach umožniť umiestnenie oddychových miest nenáročné vychádzkové trasy a oddychové miesta riešiť aj okolo vodnej plochy Svrčinovského rybníka navrhnúť bežecké lyžiarske trate vo voľnej krajine okrem rozšírenia obecného športového areálu uvažovať s umiestnením nenáročných športových plôch aj na iných vhodných lokalitách navrhnúť na vhodnom mieste prírodné kúpalisko v zastavanom území obce, ale na jeho okraji uvažovať o realizácii obecného parku ako oddychového miesta so zeleňou, pešími chodníkmi, lavičkami a detskými ihriskami na území obce riešiť cyklotrasy prepojené do susedných sídiel tak, aby nekolidovali s vychádzkovými trasami pre peších v okrajových polohách osád uvažovať o možnosti využitia časti starších rodinných domov pre potreby chalupárskej rekreácie pre účely voľného cestovného ruchu umožniť výstavbu ubytovacieho a stravovacieho zariadenia typu penzión rekreačné zariadenia situovať tak, aby nerušili charakter okolitej zástavby a prírodnú scenériu krajiny pri lokalizácii rekreačných aktivít zohľadniť potreby a záujmy užívateľov poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov, poľovných a rybárskych revírov v riešenom území

V časti poľnohospodárskej krajiny, na ploche lúk a pasienkov a pozdĺž miestnych tokov umožňujeme územie využívať na nenáročné vychádzkové trasy, a tiež umiestniť oddychové miesta, pričom uvažujeme prevažne s využitím existujúcich poľných ciest. Čo sa týka prisídelnej každodennej rekreácie v súčasnosti občania využívajú priestory prírodného prostredia okolia skoro v celom rozptýlenom území hlavne na vychádzky a zber lesných plodín. Pre každodenné rekreačné využitie by bolo tiež optimálne zapojiť rieku Čierňanka do priestoru denného oddychovo-rekreačného využitia vybudovaním chodníkov s vytypovanými miestami na posedenie a malými športovo-rekreačnými ihriskami v súvzťahu so Svrčinovským rybníkom ako viacúčelovou vodnou nádržou. Pre takéto riešenie vytvárame v ÚPN-O podmienky. B.16.4.4 Vyhodnotenie dopravy a dopravných zariadení Rozhodujúci vplyv na ďalší rozvoj obce prinesie navrhovaná trasa diaľnice D3, rýchlostnej cesty R5, homogenizácia cesty I/11, modernizácia železničnej trate č. 127 a s nimi súvisiace opatrenia. Pri rozvoji obce Svrčinovec z hľadiska komunikačného systému sa bude riadiť nasledovnou koncepciou :


115


 

 

 





 

realizovať opravy alebo rekonštrukcie existujúcich obslužných komunikácií z hľadiska životnosti vozovky; v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu D3 v trase multimodálneho koridoru č. VI., súčasť koridorovej siete TEN-T, trasa TEM 2, v kategórii D 26,5/120-100, v trase a úsekoch : Žilina/Strážov - Žilina/Brodno - Kysucké Nové Mesto - Krásno nad Kysucou Čadca/Bukov - Čadca/Podzávoz - Svrčinovec, sieť AGR č. E75; Svrčinovec - Skalité - štátna hranica SR/PR; v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať rýchlostnú cestu R5, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 - 80, sieť AGR č. E75, v trase a úsekoch : diaľničná križovatka diaľnica D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/PR; v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/11 celoštátneho významu, v trase a úsekoch : križovatka s cestou II/487 Čadca - križovatka s cestou I/12 Svrčinovec - križovatka s diaľnicou D3 Svrčinovec, v kategórii C 11,5 (9,5)/70-60, cesta súbežná s D3; križovatka s diaľnicou D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR v kategórii C 9,5/70-60, cesta súbežná s rýchlostnou cestou R5; v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/12 celoštátneho významu, v kategórii C 9,5/60, cesta súbežná s diaľnicou D3, v trase a úsekoch : križovatka s cestou I/11 Svrčinovec - Čierne - Skalité štátna hranica SR/PR; v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať lokalizáciu existujúcej cestnej infraštruktúry diaľníc až ciest III. triedy - definovanú pasportom Slovenskej správy ciest „Miestopisný priebeh cestných komunikácií“ - ohraničenú jej ochrannými pásmami mimo zastavaného územia a cestnými pozemkami v rámci zastaveného územia kraja; v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre modernizáciu železničnej trate č. 127 I. kategórie na traťovú rýchlosť 160 km/h, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E 40 v úsekoch : Krásno nad Kysucou - Čadca, v trase multimodálneho koridoru č. VI., koridorová sieť TEN-T; Čadca - Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR, doplnková sieť TEN-T; v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu a prevádzku prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty (sieť AGN č. E81) s Oderskou vodnou cestou (sieť AGN č. E30) triedy Va, vrátane plôch technických a servisných zariadení, v územnom koridore riek Kysuce a Čierňanky; potrebné nápočty a situovanie odstavných a parkovacích stojísk pre objekty vybavenosti budú riešiť projektové dokumentácie pre konkrétne objekty. Nápočty je potrebné riešiť v zmysle STN 73 6110 pre výhľadový stupeň automobilizácie 1:2,5; novonavrhované obslužné komunikácie riešiť ako dvojpruhové, obojsmerné, vzájomne zokruhované komunikácie alebo ako komunikácie slepé s obratiskom. V prípade stiesnených priestorových pomerov komunikácie riešiť ako jednopruhové, obojsmerné s výhybňami alebo jednopruhové, jednosmerné.

B.16.4.5 Vyhodnotenie technickej infraštruktúry Vodné hospodárstvo Zásobovanie pitnou vodou V katastrálnom území sídla Svrčinovec je zásobovanie pitnou vodou zabezpečované z verejného vodovodu SKV Nová Bystrica - Čadca – Žilina, vetvou Čadca - Svrčinovec – Čierne Skalité profilu DN 300, v správe SeVaK a.s. Žilina, prostredníctvom obecných, resp. súkromných vodovodov a z individuálnych zdrojov. Rozvodné siete vodovodov sú vzájomne poprepájané. Existujúce hlavné rozvodné potrubie je profilu DN 150, zásobné potrubie má profil DN 100. Zdrojom pitnej vody sú studne a vrty HSV1, HSV3, HSV4 a HG1 s doporučenou výdatnosťou -1 -1 Q = 4,3 l.s . Voda zo zdrojov je čerpacou stanicou s kapacitou 6,0 l.s prečerpávaná výtlačným 3 potrubím profilu DN100 do vodojemu s objemom 100 m s kótou maximálnej hladiny 491,90 mn.m. Z vodojemu je spotrebisko zásobované gravitačne zásobným potrubím profilu DN100. Zásobovací rozsah vodojemu je medzi kótami 430,00 - 465,00 mn.m. Existujúca akumulácia vo vodojeme kapacitne nevyhovuje. Taktiež je potrebná rekonštrukcia zásobného potrubia. 

ÚPN obce Svrčinovec z hľadiska zásobovania pitnou vodou : rešpektuje využívanie existujúcich vodárenských zdrojov na hromadné zásobovanie verejným obecným vodovodom Svrčinovec Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

116


      

rešpektuje systém zásobovania pitnou vodou z verejného vodovodu Svrčinovec napojeného na skupinový vodovod Nová Bystrica – Čadca – Žilina, vetvu Čadca – Svrčinovec Čierne – Skalité rešpektuje trasu vybudovaného prívodu SKV profilu DN 300 navrhuje deficit potreby pitnej vody z miestnych zdrojov vykryť napojením na SKV Nová Bystrica – Čadca – Žilina vetvou Čadca - Skalité 3 navrhuje rozšírenie akumulácie vody – VDJ 1000 m navrhuje rekonštruciu zásobného potrubia na profil DN 200 navrhuje rozšírenie verejného vodovodu do lokalít územného rozvoja - miestnych častí Blažkovci, Mišovci, Kupkovci, Matiaškovci, Purášovci, Liščákovci, Škradné a Bordžovci navrhuje rozvojové lokality mimo dosahu verejného vodovodu (nad rámec ekonomickej výhodnosti budovania verejného vodovodu) zásobovať pitnou vodou z lokálnych zdrojov.

Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Odvádzanie splaškových odpadových vôd z centrálnej časti sídla Svrčinovec je riešené kanalizačným zberačom „B“ Čadca - Svrčinovec – Čierne, profilu DN 300, do mestskej ČOV Čadca (HYDROCOOP s.r.o., 2/94). Splašková kanalizácia profilu DN 300 a ČOV TURBO 2 x 40 bola v obci zrealizovaná v rámci výstavby hraničného priechodu a colnice medzi SR a ČR. Splaškové vody sú v ostatných častiach zneškodňované individuálne v žumpách a septikoch, resp. bez zdržania vyústené do miestnych potokov. V návrhu odkanalizovania ÚPN-O obce Svrčinovec sú zohľadnené vodohospodárske zámery ÚPN VÚC Žilinského kraja a vodohospodárska koncepcia odvádzania splaškových odpadových vôd zo sídla Svrčinovec do mestskej ČOV Čadca navrhovaným kanalizačným zberačom B Čadca - Svrčinovec – Čierne (v zmysle projektu „Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónu Horné Kysuce“). V jednotlivých miestnych častiach bude likvidácia splaškových odpadových vôd riešená spoločnými malými ČOV, resp. individuálne - vodotesnými žumpami. ÚPN obce Svrčinovec z hľadiska odvádzania a zneškodňovania odpadových vôd :  rešpektuje súčasný systém odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou s čistením v ČOV Čadca a prostredníctvom malých ČOV  odvádzanie vôd z povrchového odtoku navrhuje riešiť vsakovaním, resp. zaústením do vodých tokov  navrhuje rozšírenie existujúcej splaškovej kanalizácie vo väzbe na uvažovaný územný rozvoj  navrhuje pre producentov, nachádzajúcich sa mimo dosahu verejnej kanalizácie individuálnu likvidáciu splaškových vôd vo vlastných zariadeniach, resp prostradníctvom malých ČOV . Vodné toky, nádrže, úprava odtokových pomerov Riešené katastrálne územie sídla Svrčinovec hydrologicky spadá do povodia Váhu, číslo hydrologického poradia 4-21-06, čiastkové povodie Kysuca. Hlavným tokom v území je riečka Čierňanka, ľavostranný prítok Kysuce. Druhým väčším tokom v území je Šlahorov potok, pravostranný prítok Čierňanky. V riešenom území boli zrealizované úpravy proti povodniam na toku Čierňanka. V súvislosti so zabezpečením dostatočného prítoku do rybníka Svrčinovec bola na toku Čierňanka vybudovaná kamenná hrádza tak, aby po veľkej vode po búrkach rybník nepretekal z brehov a bolo zabezpečené dostatočné množstvo vody v rybníku aj počas nízkeho stavu v Čierňanke. Perspektívne je potrebné zabezpečiť ochranu sídla proti veľkým vodám a rezervovať územie pre plánované úpravy Šlahorovho potoka a ochranné hrádze na Čierňanke v zmysle Vodohospodárskeho plánu Kysuce.    

ÚPN obce Svrčinovec : rešpektuje Vodohospodárskym plánom Kysuce navrhované úpravy na toku Čierňanka a úpravu Šlahorovho potoka, navrhuje realizovať protipovodňové opatrenia, ktorých súčasťou bude aj revitalizácia upraveného koryta potoka Čierňanka a Šlahorov potok, navrhuje rešpektovať terénne depresie a korytá drobných tokov a občasných drobných tokov, ktoré sú recipientmi vôd z povrchového odtoku, rešpektuje skutočnosť, že mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika nie sú súčasťou Povodňového plánu obce. Z toho dôvodu nie sú zakreslené do návrhu ÚPN obce.


117


Technická vybavenosť s elektrickou energiou V riešeným územím obce Svrčinovec sa nachádza VVN 2x110 kV vedenie Kysucké Nové Mesto – Čadca – Strelna (ČR). Zásobovanie obce je z 22 kV vedenia číslo 233 Čadca – Skalité, územím prechádza aj 2x22 kV vedenie pre trakčnú meniareň Skalité. Vo výhľade sa eviduje zámer na výstavbu 2x400 ZVN vedenia Varín – štátna hranica SR/ČR Nošovice s prebiehajúca trasa cez riešené územie obce (ÚPN-VÚC ŽK). V návrhu ÚPN sa uvažuje s vybudovaním 6 nových trafostaníc z toho 2 v „Ústredí“, 2 v miestnej časti Zatky, v Závrši a Potok po jednej trafostanici. Navrhuje sa prestavba existujúcich trafostaníc T2,T3, T9 na osadenie väčších transformačných jednotiek. VN prípojky v existujúcej zástavbe k trafostaniciam budú riešené káblom zemou, VN prípojky k rekreačnej zástavbe bude prevedený vzdušným vedením. Sekundárny NN rozvod v navrhovanej sústredenej výstavbe bytov a vybavenosti bude riešený káblami zemou a navzájom prepojený medzi jednotlivými vývodmi z trafostaníc, čím sa zabezpečí spoľahlivosť a plynulosť dodávky elektrickej energie pre odberateľov. Existujúcu vzdušnú NN sieť navrhujeme postupne rušiť a nahradzovať káblovou sieťou zemou. Technická vybavenosť s odberom zemného plynu Do územia obce Svrčinovec je privedený zemný plyn o parametroch STL PN do 0,3 MPa s potrubím DN 110-90-63. Plynovodná sieť je napojená na integrované plynárenské rozvodné zariadenia mesta Čadca – Skalité. Distribučný plynovod v území je v správe resp. vlastníctve SPP distribúcia a.s., Bratislava. Návrh zásobovania zemným plynom predpokladá komplexnú plynofikáciu, t. j. na vykurovanie, varenie a prípravu TUV. Existujúca plynovodná sieť pre obec Svrčinovec je rozsahom dostatočná a rozšíriteľná pre plánovaný nárast bytovej výstavby a objektov občianskej vybavenosti v území obce. Pre uvedené navýšenie potreby zemného plynu bude potrebné komplexné hydraulické posúdenie plynovodnej siete v území. 3// 1 Pre navrhované obdobie predpokladáme potrebu hodinového príkonu plynu cca 1320 m h . 3 Ročná potreba zemného plynu bude predstavovať 4395 tis. M rok . Technická vybavenosť v zásobovaní teplom V obci Svrčinovec súčasna potreba tepla je riešená decentralizovaným spôsobom z objektových zdrojov tepla vybavenosti a domových kotolní rodinných domov s využitím zemného plynu resp. spaľovania pevného paliva. V území zóny je dostupný STL plynovod do 0,3 MPa, ktorým budúca potreba tepla novej výstavby rodinných domov a objektov vybavenosti bude riešená. Riešenia výroby tepla z elektrickej energie sa neodporúča, z dôvodu zvýšených investícii na rozšírenie a dobudovanie energetických zariadení (trafostanice, rekonštrukcia NN siete). V navrhovanej etape zamerať sa na využívanie slnečnej energie konvertormi pre prípravu teplej vody, taktiež podporujú sa všetky iniciatívy z netradičných druhov energií na získavanie tepelnej energie, čo bude mať priaznivý dopad na čistotu ovzdušia najmä v zimnom období. Technická vybavenosť v telekomunikačných zariadeniach Riešená obec Svrčinovec je začlenená do funkčnej sústavy káblových prepojenej sústavy prenosových distribučných systémov na hlavnú ústredňu UTO Čadca, cez digitálnu ústredňu RSU situovanú v objekte Pošty Svrčinovec. Miestna telekomunikačná sieť (MTS) je riešená metalickým káblom v kombinácií zemných a vzdušných rozvodov. Káblová sieť je ukončená v stĺpových rozvádzačoch (UR), odkiaľ telefónne prípojky sú riešené závesným káblom. Riešeným územím prechádza uzlový optický kábel (OK) z ktorého je napojená digitálna ústredňa RSU Svrčinovec. Trasa OK je situovaná v súbehu železničnej trate Čadca – Skalité. Z hľadiska širších vzťahov zostáva riešené územie pre návrhové obdobie zachované, aj naďalej bude začlenené do funkčnej prepojenej sústavy prenosových systémov a smerovacích zariadení. V nadchádzajúcich rokoch bude rast oveľa rýchlejší vďaka rozvoju vysokorýchlostných sietí so širokopásmovým pripojením, čo umožní zavádzanie mnoho nových interaktívnych mediálnych služieb. Uvažovať s výstavbou optickej siete na komunikáciu občanov a podnikateľského segmentu so štátnymi úradmi, kábel situovať v zelených pásoch miestnych komunikácií. Vzdušný rozvod miestneho rozhlasu navrhujeme prebudovať s pripojením na budúcu optickú sieť.


118


Súčasný miestny telefónny rozvod riešený závesným káblovým vedením postupne nahradzovať káblovou telekomunikačnou sieťou. Rešpektovať trasy telekomunikačnej siete, pri ktorých je potrebné dodržať ochranné pásmo je 1,5 m. B.16.5

ZÁVER

Navrhované riešenie zohľadňuje význam a polohu obce Svrčinovec, ako aj predpokladaný demografický vývoj. Návrh nových funkčných plôch v riešenom území rešpektuje najlepšie poľnohospodárske pôdy, lesy a legislatívne chránené časti krajiny, prvky územného systému ekologickej stability, genofondové lokality, brehové porasty a hodnotnú vzrastlú zeleň. Ďalšia plynofikácia prinesie zlepšenie kvality ovzdušia, realizácia rozšírenia navrhovanej splaškovej kanalizácie zlepší kvalitu povrchových vôd. Odstránenie týchto závad v území bude mať pozitívny vplyv na kvalitu životného prostredia a tiež vzhľad obce, respektíve krajiny. Rozhodujúci vplyv na ďalší rozvoj obce prinesie umiestnenie diaľnice D3, rýchlostnej cesty R5 s odklonom tranzitnej dopravy na tieto komunikácie nadradeného významu tiež a modernizácia žel. trate č.127 so všetkými súvisiacimi opatreniami (protihlukové, mimoúrovňové križovania atď.). Nové rozvojové plochy pre obytnú výstavbu, občiansku vybavenosť, hlavne vo forme športu, rekreácie a oddychu, sú navrhované vo väzbe na už v súčasnosti zastavané územie, a tak skompaktnia celkovú urbanizáciu priestoru obce v jej pôvodnej štruktúre. Nové plochy sú navrhované v dosahu existujúcej technickej infraštruktúry a dopravnej obsluhy územia, s cieľom minimalizovať podmieňujúce investície pre výstavbu. Osobitné postavenie v rozvoji obce zaujme nová navrhovaná rekreačná vybavenosť, čím sa podporí rozvoj voľného cestovného ruchu na území obce ale aj rekreácie vo viazanom CR. Návrh doplnenia a kvalitatívneho zlepšenia zariadení občianskeho vybavenia sleduje zlepšenie podmienok, hlavne pre športovo-rekreačné využitie občanov. Realizáciou investičných zámerov v týchto oblastiach vybavenosti vzrastie počet pracovných miest, čo tiež priaznivo ovplyvní súčasnú vysokú mieru v dochádzaní za prácou mimo obce. Celkovo možno navrhované riešenie hodnotiť ako vhodné a primerané.


119


VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ A LESNEJ PÔDE

ZÁMEROV

A

INÝCH

NÁVRHOV

B.17.1. VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE

ZÁMEROV

A

INÝCH

NÁVRHOV

B.17.

Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na PP je dokumentované v novom ÚPN-O Svrčinovec ako:  Prehľad nových stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde. Navrhované vyhodnotenie jednotlivých lokalít je označené v prehľadnom postupe, čo je dokumentované aj vo výkresovej časti (v.č.5). Jednotlivé lokality schválené v pôvodnom ÚPN-SÚ v platnom znení (t.j. vrátane následných zmien a doplnkov – doplnok č.1) je dokumentované v textovej časti sprievodnej správy kap. C. Doplňujúce údaje. Označenie jednotlivých lokalít z pôvodného ÚPN-SÚ v platnom znení je dokumentované vo výkr. č.5 s pôvodným označením a farebným rozlíšením. B.17.1.1. Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde – v novom ÚPN-O (05/2016) Vyhodnotenie dôsledkov stavebných zámerov a iných návrhov na poľnohospodárskej pôde v lokalitách nového ÚPN-O Svrčinovec je spracované v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a zákona č. 58/2013 Z.z. (osobitne chránené pôdy). Pre spracovanie záberov pôdy boli použité podklady z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy (Banská Bystrica). Dotknuté BPEJ sú zaradené do týchto kvalitatívnych skupín: 5 – 0806015, 0706012, 0806012, 0706015, 0763415 6 – 0869215, 7 – 0866242, 0966412, 0869412 , 0866411, 0863415, 0870413, 0769412, Tieto pôdy patria medzi osobitne chránené pôdy v zmysle zákona č. 58/2013 Z.z. Dotknuté BPEJ sú zaradené do týchto kvalitatívnych skupín: 7 – 0966422, 0866422, 0966412, 0866421, 0966421, 8 – 0878465, 0878462, 9 – 0882885, 0982682, 0882882, 0882672, 0882782, 0982782, 0882682, 0882982, 0882775, 0882685, 0782872, 0982882, 0982685, 0982682, Tieto pôdy nepatria medzi osobitne chránené pôdy v zmysle zákona č. 58/2013 Z.z. Dotknuté lokality určené pre iné ako poľnohospodárske využitie patriace do k.ú. Svrčinovec sú zaradené podľa kódov do týchto klimatických regiónov:  07 – mierne teplý, mierne vlhký, suma priemerných denných teplôt nad 10 °C za rok je 2500 – 2200, dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5°C je 215.  08 – mierne chladný, mierne vlhký, suma priemerných denných teplôt nad 10 °C za rok je 2200 – 2000, dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5°C je 208.  09 – chladný, vlhký, suma priemerných denných teplôt nad 10°C za rok je 2000 – 1800°C, dĺžka obdobia s teplotou vzduchu nad 5°C je 202 dní, klimatický ukazovateľ zavlaženia (rozdiel potenciálneho výparu a zrážok) za obdobie jún – august je 60 – 50 mm, s priemernou teplotou vzduchu v januári -4 - -6°C a s priemernou teplotou vzduchu za vegetačné obdobie apríl – september 12 – 13°C. V dotknutých lokalitách sa na pôdotvorných substrátoch vyvinuli nasledovné typy pôd:  06 FMm – fluvizeme typické, stredne ťažké.  63 KMm - kambizeme typické na minerálne bohatých zvetralinách flyša, stredne ťažké, a  66 KMm – kambizeme typické kyslé na flyši, stredne ťažké až ľahké  69 KMg - kambizeme pseudoglejové na flyši, stredne ťažké  70 KMg - kambizeme pseudoglejové na flyši, ťažké až veľmi ťažké  78 KM - kambizeme (typ) plytké na flyši, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké)  82 KM - kambizeme (typ) na flyši, na výrazných svahoch: 12 – 25°, stredne ťažké až ťažké,


120


Dotknuté lokality sú z hľadiska zrnitosti pôdy zaradené do nasledujúcich kategórií (7. miesto kódu): 1 - ľahké pôdy (piesočnaté a hlinitopiesočnaté) 2 – stredne ťažké pôdy (hlinité) 3 – ťažké pôdy (ílovitohlinité) 5 – stredne ťažké pôdy – ľahšie (piesočnatohlinité) Kategórie zrnitosti pôdy vychádzajú z Novákovej klasifikačnej stupnice zrnitosti. VYHODNOTENIE ZÁBEROV POĽNOHOSPODÁRSKEJ PODY Urbanistický návrh rieši rozvoj jednotlivých funkčných zložiek v 58 lokalitách (ozn. 1–58) v alt.A ako základnom riešení a v 55 lokalitách (ozn.1-52, 54-58) v alt.B, čo je zdokumentované v samostatných tabuľkách – Prehľad nových stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde.

-

Celková výmera lokalít v novom ÚPN-O Svrčinovec je: v alt. A 55,07 ha, z toho 28,55 ha je záber poľnohospodárskej pôdy , v alt. B 48,85 ha, z toho 27,17 ha je záber poľnohospodárskej pôdy ,

V zmysle zákona č. 58/2013 Z.z. je z celkovej poľnohospodárskej pôdy záber osobitne chránenej poľnohospodárskej pôdy“ - v alt. A 9,96 ha. - v alt. B 9,96 ha. Uvedená pôda sa nachádza v navrhovaných lokalitách č.5, 6, 12, 14, 18, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 30, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43 a 57.                                     

Lokalita č.1 - je určená pre umiestnenie rekreácie – RRD (rekreačné rodinné domy a chalupy) Lokalita č.2 - je určená pre umiestnenie rekreácie – RRD (rekreačné rodinné domy a chalupy) Lokalita č.3 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.4 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.5 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.6 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.7 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.8 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.9 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby Lokalita č.10 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.11 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.12 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.13 - je určená pre umiestnenie OV (rozšírenie existujúcej prevádzky colnice) Lokalita č.14 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.15 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.16 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.17 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.18 - je určená pre umiestnenie rekreácie–RRD (rekreačné rodinné domy a chalupy) Lokalita č.19 - je určená pre umiestnenie rekreácie–RRD (rekreačné rodinné domy a chalupy) Lokalita č.20 - je určená pre umiestnenie rekreácie– RRD (rekreačné rodinné domy a chalupy) Lokalita č.21 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.22 - je určená pre umiestnenie rýchlostnej cesty R5 Lokalita č.23 - je určená pre umiestnenie rýchlostnej cesty R5 Lokalita č.24 - je určená pre umiestnenie nového cintorína a komunikácií Lokalita č.25 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.26 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.27 - je určená pre umiestnenie OV (obecná prevádzka – zberný dvor) Lokalita č.28 - je určená pre umiestnenie komunikácie (D3) Lokalita č.29 - je určená pre umiestnenie OV (rozšírenie existujúcej prevádzky Metalkom) Lokalita č.30 - je určená pre umiestnenie OV (rozšírenie existujúcej prevádzky – šport areál) Lokalita č.31 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.32 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.33 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.34 - je určená pre umiestnenie OV (rekreácia Svrčinovský rybník) Lokalita č.35 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.36 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.37 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

121


                    

Lokalita č.38 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.39 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.40 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.41 - je určená pre umiestnenie IBV (individ. bytovej výst.), komunikácie (D3) Lokalita č.42 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.43 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.44 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.45 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.46 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.47 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.48 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.49 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.50 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.51 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.52 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) Lokalita č.53 - je určená pre umiestnenie IBV (individuálnej bytovej výstavby) a komunikácií Lokalita č.54 - je určená pre umiestnenie rekreácie-RRD (rekreačné rodinné domy a chalupy) Lokalita č.55 - je určená pre umiestnenie rekreácie-RRD (rekreačné rodinné domy a chalupy) Lokalita č.56- je určená pre umiestnenie rekreácie-RRD (rekreačné rodinné domy a chalupy), komunikácie Lokalita č.57 - je určená rozšírenie vodojemu Lokalita č.58- je určená pre umiestnenie malej ČOV, ZDÔVODNENIE ZÁBEROV POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY

Obec leží na žilinsko-kysuckej rozvojovej osi prvého stupňa v príhraničnom území styku troch štátov: SR, ČR a PR. Má výhodnú polohu z hľadiska dopravných koridorov (D3, R5, I/11 a I/12, žel. trate 127 a 129). V štruktúre osídlenia bude obec plniť predovšetkým funkciu bývania a rekreácie miestneho významu s úzkou väzbou na okresné mesto Čadca. V súčasnosti i v budúcnosti možno obec charakterizovať ako samostatné sídlo – typické vidiecke osídlenie podhorského typu, s predpokladom stať sa obytným satelitom mesta Čadca. Obec Svrčinovec ako jedno z mála sídiel zaznamenáva v poslednom období prograsívny rast populácie. Jedným z cieľov územného plánu je zabezpečenie územných a technických podmienok pre ďalší rozvoj obce, na základe vysokého záujmu o obytnú výstavbu. Rozhodujúcim cieľom ÚPN-O je zabezpečiť výrazný stabiliný prírastok obyvateľstva k návrhovému roku 2030 na stav v priemere cca 3850 obyvateľov, nastaviť medziročne stúpajúci počet obyvateľstva na cca 14,36 obyvateľa ročne, v priemere v skoro piatich nových bytoch (IBV). Týmto sa potvrdí fakt, že obec sa stáva významne a výrazne sa rozvíjajúcim obytným satelitom mesta Čadca. ÚPN-O vytvára v návrhovom období podmienky pre výstavbu cca 240 bytov, predovšetkým v rámci IBV. Spracovanie nového ÚPN-O tak rieši: Z dlhodobého hľadiska (k návrhovému roku 2030) ďalší rozvoj a potreby obce v komplexnom funkčnom zložení vyplývajúceho z analýzy vyhodnotených potrieb. Návrh perspektívneho použitia PP na stavebné a iné zámery aj na osobitne chránených plochách PP je riešený z nasledovných dôvodov: 1. Absenciou schválených extenzívnych plôch na dlhodobý a trvalo udržateľný rozvoj obytnej výstavby. Súčasný dynamický obce vyvoláva potreby riešenia súvisiacich problémov pre zabezpečenie stabilizácie obyvateľstva a vytvorenie podmienok pre možnú migráciu obyvateľov do obce, vyplývajúcu z nárastu pracovných príležitostí v službách či priemysle a s tým súvisiacu nevyhnutnú potrebu riešiť individuálnu bytovú výstavbu (IBV). Súčasný stav nastavený v pôvodnom ÚPN - SÚ obce neumožňuje pokryť potreby súvisiace s rozvojom bytovej výstavby intenzifikáciou výstavby v súčasnom zastavanom území. V miestnej časti Ústredie, ako rozhodujúcej urbanistickej časti sídla sa rieši len potreba pre umiestnenie IBV prevažne vo forme izolovaných rodinných domov o ktorých výstavbu je v riešenom území výrazný záujem. Táto výstavba sa naviaže na obdobne využívané obytné plochy. V lokalitách je navrhovaný rozvoj v priamej väzbe na súčasné zastavané územie.


122


Absenciou schválených extenzívnych plôch na dlhodobý a trvalo udržateľný rozvoj občianskej vybavenosti s väčšími plošnými nárokmi na pozemok S rozvojom rekreácie, služieb a priemyslu a súvisiacou zamestnanosťou a tiež rozvojom bývania úzko súvisí riešenie špecifickej občianskej vybavenosti – predovšetkým rekreačného charakteru. Pre rozvojové sídlo je nevyhnutné vytvárať podmienky rozvoja aj pre takýto druh vybavenosti, ktorá v súčasnosti v obci absentuje a tiež ju nie je možné umiestniť, vzhľadom na absenciu vhodných plôch v zastavanom území obce. Lokalita pri Svrčinovskom rybníku je pre jej umiestnenie polohou urbanisticky najvhodnejšia. Uvedená výstavba bude mať pozitívny dopad na stabilizáciu obyvateľstva, ekonomickú činnosť v meste v III. sektore, a tiež na riešenie hospodárskej základne v oblasti CR v obci. Obec má značne limitované možnosti rozvoja, nakoľko osobitne chránené pôdy priamo nadväzujú na zastavané územie v rozhodujúcej miestnej časti obce ÚSTREDIE. Ak sa obec má dlhodobo rozvíjať ako významné vidiecke sídlo – satelit mesta Čadca, je nevyhnutné nastaviť rozvoj aj na takto chránených pôdach a nevyhnutnosť riešiť návrh ich nepoľnohospodárskeho využitia. Taktiež v obci evidujeme významný problém – absenciu miest na pochovávanie na existujúcom cintoríne. Obec v predstihu riešila tento problém majetkoprávnym vysporiadaním plochy v dotykovej polohe s existujúcim cintorínom . ÚPN-O akceptoval danú skutočnosť a zaradil túto plochu pre nový cintorín do navrhovaných plôch, ktoré sú zároveň osobitne chránanou pôdou. 2.

Exaktné odôvodnenie záberov v jednotlivých lokalitách (v zátvorke plocha osobitne chránenej pôdy): Lokality č.5 (0,04ha), č.6 (0,01ha), č.12 (0,02ha), č.14 (0,13ha), č.25 (1,20ha), č.26 (0,02 + 0,08ha), č.35 (0,11ha), č.36 (0,06ha), č.37 (0,05ha), č.38 (0,06ha), č.39 (1,00 + 0,05ha), č.40 (0,55ha), č.41 (0,09 + 0,47 + 0,65ha), č.42 (0,02 + 0,08ha), č.43 (0,33ha), - sú určené pre rozvoj IBV v rozptyle obce v m.č. Ústredie, ako súbor drobných plôch prevažne na okraji súčasného zastavaného územia. Tieto drobné rozvojové plochy obce z hľadiska celkovej urbanistickej koncepcie: - sú plochy (minimálne plochy) vhodné len pre umiestnenie IBV a vytvoria možnosť pre trvalo udržateľný rozvoj bytovej výstavby pre stabilizáciou občanov v obci. Absentujúce byty znemožňujú migráciu obyvateľov do obce, - predstavujú minimálny podiel osobitne chránenej pôdy spolu v 15-tich lokalitách spolu 5,02 ha, rozhodujúca chránená pôda ostáva v nadväzujúvcom území zo scelených plôch obhospodarovaných PD Čierne – Svrčinovec, - pomáhajú v riešení skompaktnenia sídla, - lokality č.5, č.6, č.12, č.14, č.26, č.27, č.35, č.36, č.37, č.38, č.42, č.43 sa nachádzajú v súčasnom zastavanom území a lokality č.25, č.40 a č.41 sa nachádzajú čiastočne v súčasnom zastavanom území. Lokalita č.18 (0,06ha) - je určená pre umiestnenie rekreačnej výstavby (rekreačný RD) - lokalita samostatnej časti s potenciálom na rekreačné využívanie v priamej väzbe na pôvodnú výstavbu IBV, - nevhodná poloha pre využívanie na veľkoplošné obhospodarovanie PP. Lokality č.22 (0,10ha), č.23 (0,33ha) - sú určené pre rozvoj nadradenej dopravnej infraštruktúry (rýchlostná cesta R5) - v súčasnosti nevyužívaná plocha PP, nevhodná poloha pre využívanie PP , - funkčné využitie umožní umiestnenie nadradenej dopravnej infraštruktúry (NDS), - lokality sa nachádzajú v súčasnom zastavanom území. Lokalita č.24 (1,35ha) - je určená pre rozšírenie cintorína - v súčasnosti obec nemá kde pochovávať, novým cintorínom sa rieši aktuálny významný problém vo vybavenosti obce, - nevyhnutná plocha pre pochovávanie a cintorínske služby do roku 2030. - plocha ktorú má obec majetkoprávne vysporiadanú pre uvedený účel. Lokalita č.27 (0,08 + 0,13ha) - je určená pre umiestnenie OV – obecnú prevádzku (zberný dvor odpadu) - 100% lokality v zastavanom území obce, - nevhodné polohy pre veľkoplošné využívanie PP, - plocha priamo naväzuje na areál PD Čierne - Svrčinovec Lokalita č.28 (0,34ha) - je určené pre prístupovú komunikáciu k diaľnici D3 (poloha na rozhraní k.ú Svrčinovec a k.ú Čierne) - prevzaté a akceptované riešenie v zmysle projektu stavby D3. - v k.ú. Čierne, obec Čierne na túto pôvodne plánovanú dočasnú komunikáciu k výstavbe D3 plánuje „zavesiť“ IBV.


123


Lokalita č.34 (2,44 + 0,04ha), - je určená pre umiestnenie OV – obecnú rekreačnú základňu s rekreačným zariadením vo voľnom CR, rekreačné územie, verejnú zeleň a komunikácie - lokality priamo naväzujúce na zastavané územie obce, súčasné záhrady a záhumienky pri RD na okraji Svrčinovského rybníka. - rozhodujúce rekreačné územie obce – požiadavka vyplývajúca zo Zadania pre ÚPN-O. - nevhodná poloha pre veľkoplošné využívanie PP. Lokalita č.57 (0,15 ha), - je určená pre rozšírenie vodojemu - Lokalita priamo naväzujúce na zastavané územie existujúceho vodojemu, - Nevyhnutné umiestnenie vo väzbe na existujúci vodojem. Nový ÚPN-O Svrčinovec Prehľad nových stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde Alt. A Lokali ta Číslo

1

Katastrálne Územie

Svrčinovec

Funkčné Využitie

Rekreačné RD

Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy Výmera Vykonané Užívateľ celkom z toho lokality investičné Poľnohosp v ha . celková kód/skupina Výmera lok. zásahy Pôdy v ha v ha BPEJ v ha 0,62

0,31

2

Svrčinovec

Rekreačné RD

3,63

1,81

3

Svrčinovec

IBV + komunikácie

1,00

0,50

4

Svrčinovec

IBV

0,20

0,10

5

Svrčinovec

IBV

0,24

0,12

6

Svrčinovec

7

Svrčinovec

8

Svrčinovec

9

Svrčinovec

IBV IBV Komunikácie IBV Komunikácie IBV

0,22

0,11

0966422 / 7

0,31

0866422 / 7 0882885 / 9 0982682 / 9 0966422 / 7 0866422 / 7 0882885 / 9 0866422 / 7 0882882 / 9 0806015 / 5 0866422 / 7

0,61 0,84 0,18 0,18 0,19 0,31 0,06 0,04 0,04 0,02

0882882 / 9

0,06

0806015 / 5

0,01

0882882 / 9

0,10

-

-

-

PD PD

Súkr. Súkr.

PD

-

Súkr.

1,18

0,59

0882882 / 9

0,59

-

Súkr.

0,46

0,23

0882885 / 9

0,23

-

Súkr.

0,82

0,41

0882885 / 9

0,41

-

PD

10 Svrčinovec

IBV + komunikácie

0,37

0,18

0882672 / 9

0,18

-

Súkr.

11 Svrčinovec

IBV komunikácie

0,32

0,16

0882672 / 9

0,16

-

Súkr.

12 Svrčinovec

IBV komunikácie

0,22

0,11

0806015 / 5

0,02

-

Súkr.

13 Svrčinovec

OV

0,39

0,39

Súkr.

IBV

0,30

0,15

-

Súkr.

15 Svrčinovec

IBV

0,20

0,10

-

Súkr.

16 Svrčinovec

IBV

0,78

0,39

0,09 0,39 0,13 0,02 0,01 0,09 0,08 0,31

-

14 Svrčinovec

0882672 / 9 0882672 / 9 0866242 / 7 0882782 / 9 0866422 / 7 0882882 / 9 0882882 / 9 0882982 / 9

-

Súkr.


124


17 Svrčinovec

IBV

0,36

0,18

0982782 / 9

0,18

-

18 Svrčinovec

Rekreačné RD

0,81

0,40

0966412 / 7 0982782 / 9

0,06 0,34

-

19 Svrčinovec

Rekreačné RD

0,48

0,24

0966412 / 7

0,24

-

Súkr.

20 Svrčinovec

Rekreačné RD

0,56

0,28

0966412 / 7

0,28

-

PD

21 Svrčinovec

IBV

0,40

0,20

Súkr.

Rýchlostná cesta R5

5,58

0,89

0,20 0,00 0,79 0,10 0,33 0,25

-

22 Svrčinovec

0966412 / 7 0882672 / 9 0882682 / 9 0806015 / 5 0806015 / 5 0882882 / 9

-

Súkr.

23 Svrčinovec 24 Svrčinovec 25 Svrčinovec

Rýchlostná cesta R5 Cintorín, komunikácie IBV, komunikácie

Súkr. Súkr.

Súkr. -

1,12

0,58

1,35

1,35

0869412 / 7

1,35

-

PD

2,56

1,20

0869412 / 7

1,20

-

Súkr.

0869412 / 7 0869215 / 6 0869215 / 6 0706012 / 5

0,02 0.08 0,08 0,13

-

Súkr.

-

PD

26 Svrčinovec

IBV

0,20

0,10

27 Svrčinovec

OV

0,21

0,21

0,34

0,26

0806012 / 5

0,26

-

PD

0,44

0,44

PD

0,57

0,44 0,00 0,45 0,12

-

1,06

0882982 / 9 0706015 / 5 0882775 / 9 0882685 / 9

-

Súkr.

1,20

0,60

0882775 / 9

0,60

-

Súkr.

3,12

1,56

0882685 / 9

1,56

-

Súkr.

0,40

0,20

0866421 / 7 0706015 / 5 0763415 / 5

0,20 2,44 0,04

-

Súkr.

-

Súkr.

29 Svrčinovec

Komunikácie D3 OV

30 Svrčinovec

OV, šport

31 Svrčinovec

33 Svrčinovec

IBV, komunikácie IBV, komunikácie IBV

34 Svrčinovec

OV, rekreácia

2,48

2,48

35 Svrčinovec

IBV

0,22

0,11

0866411 / 7

0,11

-

Súkr.

36 Svrčinovec 37 Svrčinovec

IBV IBV

0,12 0,10

0,06 0,05

Súkr. Súkr.

IBV

0,24

0,12

0,06 0,05 0,06 0,06 1,00

-

38 Svrčinovec

0866411 / 7 0866411 / 7 0863415 / 7 0878465 / 8 0863415 / 7

-

Súkr.

39 Svrčinovec

IBV

3,13

1,56

0870413 / 7

0,05

0878465 / 8

0,50

-

Súkr.

0782872 / 9

0,01

0870413 / 7

0,55

0878465 / 8

0,35

-

Súkr.

0769412 / 7

0,09

0869412 / 7

0,47

0870413 / 7

0,65

-

Súkr.

0882882 / 9

0,15

0769412 / 7

0,02

0869412 / 7

0,08

-

Súkr.

28 Svrčinovec

32 Svrčinovec

40 Svrčinovec

IBV

41 Svrčinovec

IBV, komunikácie D3

42 Svrčinovec

IBV

1,80

2,10

0,20

0,90

1,36

0,10


125


43 Svrčinovec

IBV

0,66

0,33

44 Svrčinovec

IBV, komunikácie

0,30

0,15

45 Svrčinovec

IBV, komunikácie

1,24

0,62

46 Svrčinovec

IBV

0,76

0,38

47 Svrčinovec

IBV

0,62

0,31

48 Svrčinovec

IBV, komunikácie IBV, komunikácie

1,00

49 Svrčinovec

-

Súkr.

-

Súkr.

0,50

-

PD, súkr.

0966421 / 7

0,25

-

Súkr.

0966421 / 7

0,53

0982882 / 9

0,07

-

Súkr.

0966421 / 7

0,18

0982685 / 9

0,02

-

Súkr.

0982882 / 9

0,37

-

Súkr.

0982682 / 9

0,05

0966421 / 7

1,20

0982685 / 9

0,26

-

Súkr.

0982882 / 9

0,25

0966421 / 7

0,70

0982682 / 9

0,10

-

Súkr

0966421 / 7

0,05

-

Súkr.

0982882 / 9

0,13

-

Súkr

0982882 / 9

0,24

-

Súkr.

0882682 / 9

0,27

0882882 / 9

0,35

0878462 / 8

0,04

0882682 / 9

0,34

0966421 / 7

0,07

0982882 / 9

0,24

0,50

0966421 / 7

0,50

0,25

IBV

0,40

0,20

52 Svrčinovec

IBV

0,74

0,37

3,52

1,76

54 Svrčinovec

Rekreačné RD

1,60

0,8

55 Svrčinovec

Rekreačné RD

0,36

0,18

56 Svrčinovec

Rekreačné RD, 0,44 komunikácie

0,24

58

Súkr.

0,07

51 Svrčinovec

Vodojem rozšírenie Svrčinovec Malá ČOV Celkom lokality

-

0882882 / 9

0,60

Svrčinovec

Súkr.

0,08

1,20

57

-

0878462 / 8

IBV

IBV, komunikácie

Súkr.

0,33

50 Svrčinovec

53 Svrčinovec

-

0870413 / 7

0,15

0,15

0869412 / 7

0,15

-

0,05 55,07

0,05 28,55

0878462 / 8

0,05 28,55

-

PD Súkr.

Prehľad nových stavebných a iných zámerov na poľnohospodárskej pôde Alt. B Lokali ta Číslo

Katastrálne Územie

Funkčné Využitie

Predpokladaná výmera poľnohospodárskej pôdy Výmera Vykonané Užívateľ celkom z toho lokality investičné Poľnohosp v ha . celková kód/skupina Výmera lok. zásahy Pôdy v ha v ha BPEJ v ha

1

Svrčinovec

Rekreačné RD

0,62

0,31

2

Svrčinovec

Rekreačné RD

1,36

0,68

0966422 / 7 0882885 / 9 0982682 / 9

3

Svrčinovec

IBV +

1,00

0,50

0866422 / 7


0,31

-

0,50 0,18

-

0,19

-

PD PD Súkr.

126


komunikácie 4

Svrčinovec

IBV

0,20

0,10

5

Svrčinovec

IBV

0,24

0,12

6

Svrčinovec

7

Svrčinovec

8

Svrčinovec

9

Svrčinovec

IBV IBV Komunikácie IBV Komunikácie IBV

0,22

0,11

0882885 / 9 0866422 / 7 0882882 / 9 0806015 / 5 0866422 / 7

0,31 0,06 0,04 0,04 0,02

0882882 / 9

0,06

0806015 / 5

0,01

0882882 / 9

0,10

-

Súkr.

PD

-

Súkr.

1,18

0,59

0882882 / 9

0,59

-

Súkr.

0,46

0,23

0882885 / 9

0,23

-

Súkr.

0,82

0,41

0882885 / 9

0,41

-

PD

10 Svrčinovec

IBV + komunikácie

0,37

0,18

0882672 / 9

0,18

-

Súkr.

11 Svrčinovec

IBV komunikácie

0,32

0,16

0882672 / 9

0,16

-

Súkr.

12 Svrčinovec

IBV komunikácie

0,22

0,11

0806015 / 5

0,02

-

Súkr.

13 Svrčinovec

OV

0,39

0,39

Súkr.

IBV

0,30

0,15

-

Súkr.

15 Svrčinovec

IBV

0,20

0,10

-

Súkr.

16 Svrčinovec

IBV

0,78

0,39

0,09 0,39 0,13 0,02 0,01 0,09 0,08 0,31

-

14 Svrčinovec

0882672 / 9 0882672 / 9 0866242 / 7 0882782 / 9 0866422 / 7 0882882 / 9 0882882 / 9 0882982 / 9

-

Súkr.

17 Svrčinovec

IBV

0,36

0,18

0982782 / 9

0,18

-

Súkr.

18 Svrčinovec

Rekreačné RD

0,81

0,40

0966412 / 7 0982782 / 9

0,06 0,34

-

19 Svrčinovec

Rekreačné RD

0,48

0,24

0966412 / 7

0,24

-

Súkr.

20 Svrčinovec

Rekreačné RD

0,56

0,28

0966412 / 7

0,28

-

PD

21 Svrčinovec

IBV

0,40

0,20

Súkr.

Rýchlostná cesta R5

5,58

0,89

0,20 0,00 0,79 0,10 0,33 0,25

-

22 Svrčinovec

0966412 / 7 0882672 / 9 0882682 / 9 0806015 / 5 0806015 / 5 0882882 / 9

-

Súkr.


Rýchlostná cesta R5 Cintorín, komunikácie IBV, komunikácie

Súkr.

Súkr. -

1,12

0,58

1,35

1,35

0869412 / 7

1,35

-

PD

2,56

1,20

0869412 / 7

1,20

-

Súkr.

0869412 / 7 0869215 / 6 0869215 / 6 0706012 / 5

0,02 0.08 0,08 0,13

-

Súkr.

-

PD

26 Svrčinovec

IBV

0,20

0,10

27 Svrčinovec

OV

0,21

0,21

0,34

0,26

0806012 / 5

0,26

-

PD

0,44 0,72

0,44 0,45

0882982 / 9 0706015 / 5

0,44 0,00

-

PD Súkr.


Komunikácie D3 OV OV, šport


127


0882775 / 9

0,45

33 Svrčinovec

IBV, komunikácie IBV, komunikácie IBV

34 Svrčinovec

OV, rekreácia

2,48

2,48

35 Svrčinovec

IBV

0,22

0,11

0866411 / 7

0,11

-

Súkr.


IBV IBV

0,12 0,10

0,06 0,05

Súkr. Súkr.

IBV

0,24

0,12

0,06 0,05 0,06 0,06 1,00

-

38 Svrčinovec

0866411 / 7 0866411 / 7 0863415 / 7 0878465 / 8 0863415 / 7

-

Súkr.

39 Svrčinovec

IBV

3,13

1,56

0870413 / 7

0,05

0878465 / 8

0,50

-

Súkr.

0782872 / 9

0,01

0870413 / 7

0,55

0878465 / 8

0,35

-

Súkr.

0769412 / 7

0,09

0869412 / 7

0,47

0870413 / 7

0,65

-

Súkr.

0882882 / 9

0,15

0769412 / 7

0,02

0869412 / 7

0,08

-

Súkr.

0870413 / 7

0,33

-

Súkr.

0878462 / 8

0,08

0882882 / 9

0,07

-

Súkr.

0882682 / 9

0,27

0882882 / 9

0,35

-

Súkr.

0878462 / 8

0,04

0882682 / 9

0,34

-

Súkr.

0966421 / 7

0,07

0982882 / 9

0,24

-

Súkr.


40 Svrčinovec

IBV

41 Svrčinovec

IBV, komunikácie D3

1,20

0,60

0882775 / 9

0,60

-

Súkr.

3,12

1,56

0882685 / 9

1,56

-

Súkr.

0,40

0,20

0866421 / 7 0706015 / 5 0763415 / 5

0,20 2,44 0,04

-

Súkr.

-

Súkr.

1,80

2,10

0,90

1,36

42 Svrčinovec

IBV

0,20

0,10

43 Svrčinovec

IBV

0,66

0,33

44 Svrčinovec

IBV, komunikácie

0,30

0,15

45 Svrčinovec

IBV, komunikácie

1,24

0,62

46 Svrčinovec

IBV

0,76

0,38

47 Svrčinovec

IBV

0,62

0,31

48 Svrčinovec

IBV, komunikácie IBV, komunikácie

1,00

0,50

0966421 / 7

0,50

-

PD, súkr.

0,50

0,25

0966421 / 7

0,25

-

Súkr.

0966421 / 7

0,53

0982882 / 9

0,07

-

Súkr.

0966421 / 7

0,18

0982685 / 9

0,02

-

Súkr.

0982882 / 9

0,37

-

Súkr.

0966421 / 7

0,70

0982682 / 9

0,10

-

Súkr

0966421 / 7

0,05

-

Súkr.


IBV

1,20

0,60

51 Svrčinovec

IBV

0,40

0,20

52 Svrčinovec

IBV

0,74

0,37

54 Svrčinovec

Rekreačné RD

1,60

0,8

55 Svrčinovec

Rekreačné RD

0,36

0,18


128


56 Svrčinovec 57

Svrčinovec

58

Svrčinovec

Rekreačné RD, 0,44 komunikácie Vodojem rozšírenie Malá ČOV

Celkom lokality

B.17.2

0,24

0982882 / 9

0,13

0982882 / 9

0,24

-

Súkr

-

Súkr.

0,15

0,15

0869412 / 7

0,15

-

0,05

0,05

0878462 / 8

0,05

-

48,85

27,17

PD Súkr.

27,17

VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH ZÁMEROV A INÝCH NÁVRHOV NA LESNEJ PÔDE

V ÚPN-O Svrčinovec nie je navrhované trvalé vyňatie lesného pozemku. Hospodárske lesy sú z lesníckeho hľadiska normálne obhospodarované, vzťahujú sa na ne len obmedzenia dané lesným zákonom a hospodári sa na základe schváleného lesného hospodárskeho plánu.


129


NÁVRH REGULATÍVOV ÚZEMNÉHO ROZVOJA, NÁVRH ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ Článok 1

Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (1)

Katastrálne územie je členené na nasledovné priestorovo a funkčne homogénne jednotky: A - Svrčinovec, zastavané územia a priľahlé rozvojové plochy: A1 - m.č. (miestna časť) Ústredie - hlavné obytné územie v údolí rieky Čierňanka medzi k. ú. Čadca a k.ú Čierne zložené z nasledovných jednotiek ozn. v grafickej časti: A.1.1 - územie urbanistickej jednotky zložené z pôvodných osád – Mišovci, Katrakovci, U Cyprichov, Jurištovci, Vajdíkovci. A.1.2 - územie urbanistickej jednotky zložené z pôvodných osád Matiaškovci a U Blažkov. A.1.3 - územie pôvodnej osady Pod grapami. A.1.4 - územie pôvodnej osady Pod hájkou. A.1.5 - územie Priemyselného Parku (PP) Čadca – Podzávoz / Svrčinovec. A.1.6 - územie Poľnohospodárskeho Družstva (PD) Čierne – Svrčinovec. A.1.7 - územie hlavného športového areálu. A.1.8 - územie nového športového a rekreačného areálu. A.1.9 - územie nového rekreačného areálu Svrčinovský rybník. A.1.10 - cintoríny (súčasný, nový). A.1.11 - koridor vodných tokov Čierňanky a Šlahorovho potoka. A2 - m.č. Zatky – obytné územie v údolí Šlahorovho potoka a jeho prítokov v severozápadnej časti k.ú obce v kontakte s k.ú. Mosty u Jablunkova (Česká republika) ozn. v grafickej časti. A.2.1 - územie urbanistickej jednotky zložené z pôvodných osád – Byrtusovci, U Kupkov, U Purášov a U Privarčáka. A.2.2 - územie pôvodnej osady Kullovci. A.2.3 - územie pôvodnej osady Pod bučkami. A.2.4 - územie pôvodnej osady Pod valmi. A3 - m.č. Závršie – obytné územie v údolí Závršianskeho potoka - prítoku Čadečky v juhovýchodnej časti k.ú obce medzi k.ú. Čadca a k.ú. Čierne ozn. v grafickej časti. A.3.1 - územie pôvodnej osady Dejová. A.3.2 - územie urbanistickej jednotky zložené z pôvodných osád – U Liščákov a U Mešťanov. A4 - m.č. Potok – obytné územie v údolí vodného toku Potoka - prítoku Čadečky v juhovýchodnom cípe k.ú obce medzi k.ú. Čadca a k.ú. Čierne ozn. v grafickej časti. A.4.1 - územie urbanistickej jednotky zložené z pôvodných osád – Kupkovci a Bordžovci. B - Svrčinovec, koridory nadradenej dopravnej infraštruktúry: B1 - koridor diaľnice D3 v úseku hranica k.ú Čadca – križovatka D3/R5 B2 - koridor diaľnice D3 v úseku hranica križovatka D3/R5 – hranica k.ú. Čierne B3 - spoločný koridor rýchlostnej cesty R5, žel. trate č. 127 v úseku od križovatky D3/R5 – hranica SR/ČR. B4 - spoločný koridor žel. tratí č. 127 a č.129 a koridor v úseku od hranice k.ú Čadca križovatka D3/R5. B5 - koridor žel. trate č. 129 v zastavanom území obce, m.č. Ústredie. B6 - úseky koridoru cesty I/11 v zastavanom území m.č. Ústredie a m.č. Zatky. B7 - úseky koridoru cesty I/12 v zastavanom m.č. Ústredie a mimo zastavaného územia po hranicu s k.ú Čierne. C - Svrčinovec, poľnohospodárska a lesná krajina: C1 - juhozápadný segment krajiny spadajúci Jablunkovského Medziholia vymedzený diaľnicou D3 v úseku hranica k.ú Čadca – križovatka D3/R5, žel. traťou 127, k.ú Mosty u Jablunkova (ČR) a k.ú. Čadca. C2 - severozápadný segment krajiny spadajúci do Jablunkovského Medziholia vymedzený cestou I/11 so zast. územím m.č. Zatky, diaľnicou D3 v úseku hranica križovatka D3/R5, žel. traťou 127, k.ú Čierne a k.ú. Mosty u Jablunkova (ČR). C3 - juhovýchodný segment krajiny spadajúci do Stredných Beskýd vymedzený cestou I/12 so zast. územím m.č. Ústredie, k.ú Čierne a k.ú. Čadca v okolí m.č. Závršie a m.č. Potok.


130


(2) a)

b)

c)

d)

e)

Využívanie územia v priestorovo a funkčne homogénnych jednotkách: ozn. A1.1, A.1.2, A.1.3, A.1.4, A.2.1, A.2.2, A.2.3, A.2.4, A.3.1, A.3.2 a A.4.1- územia s prevládajúcou obytnou výstavbou IBV a1) základné funkcie: obytná (prevažne IBV a HBV len vo vyzn. plochách v A.1.1), občianska vybavenosť, nevýrobné služby, nezávadná výroba (len vo vyzn. ploche A.1.1„Svrčinovská mliekáreň“), nezávadná remeselná výroba a služby, poľnohospodárska malovýroba, verejná zeleň s možnosťou umiestnenia oddychových zariadení a rekreačného využívania, a2) doplnkové funkcie: rekreačná (penzióny, ubytovanie na súkromí, rekreačné chalupy – prednostne na vyzn. plochách rekreačných plôch), neprevládajúce bývanie v rámci občianskej vybavenosti, poľnohospodárska malovýroba, záhrady, a3) spôsob zástavby: novostavby v prielukách a v nových rozvojových plochách, prestavby existujúcej výstavby (prístavby, nadstavby) so zohľadnením výstavby v okolitom území (stavebné čiary, nastavené výškové zónovanie, insolácia, tvaroslovie zastrešenia, odstupy stavieb), max. výška zástavby IBV - 2NP, OV (aj služby) - 3NP, HBV - 5NP (vrátane využiteľného podkrovia), a4) kompozičné zásady: - hlavná kompozičná os línia pozdĺž ciest I/11, vedľajšie kompozičné osi línie pozdĺž ciest I/12 a rieka Čierňanka, na krížení cesty I/11 a žel. trate č.129 naďalej rozvíjať centrum, nebudovanie nových dominánt, hlavný kompozičný priestor – navrhované námestie s parkom pri obecnom úrade, a5) krajinno ekologické zásady: pobrežné pozemky Čierňanka (10m), Šlahorov potok (5m), hodnotná vzrastlá zeleň. ozn. A.1.5 (PP Čadca Podzávoz / Svrčinovec) b1) základná funkcie: výrobná - monofunkčná výroba a výrobné služby s prístupom dopravnej obsluhy a technickej infraštruktúry z k.ú. Čadca, b2) doplnkové funkcie: drobná remeselná a priemyselná výroba, výrobné služby, administratíva, b3) spôsob zástavby: novostavby, halové stavby, max. výška zástavby – 12m nad úroveň upraveného trénu, b4) kompozičné zásady: - bez architektonických dominánt, b5) krajinno ekologické zásady: - izolačná zeleň z dlhovekých drevín po obvode areálu (10m). ozn. A. 1.6 - Hospodársky dvor PD) c1) základné funkcie: hospodársky dvor poľnohospodárskej živočíšnej výroby, c2) doplnkové funkcie: drobná remeselná a priemyselná výroba (spracovanie miestnych produktov), výrobné služby, sklady krmív a poľnoproduktov, agroturistické zariadenia, kompostovanie odpadu z údržby zelene (verejná, zmluvní partneri), administratíva, ubytovanie zamestnancov, c3) spôsob zástavby: prevažne modernizácie existujúcich stavieb, halové stavby, novostavby, max. výška zástavby - 2NP, technologické a technické stavby môžu byť vyššie c4) kompozičné zásady: - bez architektonických dominánt, c5) krajinno ekologické zásady: - izolačná zeleň po obvode areálu (10m), zachovanie hodnotnej vzrastlej zelene, areálová zeleň. ozn. A. 1.7 – Hlavný športový areál d1) základné funkcie: verejný športový areál, futbalový štadión, sociálna budova, vonkajšie ihriská pre kolektívne športy, halové športové stavby, statická doprava, d2) doplnkové funkcie: ubytovanie, byty zamestnancov, oddychové športovo – relaxačné zariadenia, služby v CR, d3) spôsob zástavby: prevažne modernizácie existujúcich stavieb, športové stavby v úrovni terénu, halové stavby, novostavby, max. výška zástavby - 3NP resp.10m od upraveného terénu, areálová zeleň. d4) kompozičné zásady: - bez architektonických dominánt okrem stožiarov osvetlenia, d5) krajinno ekologické zásady: - izolačná zeleň po obvode areálu (10m), zachovanie hodnotnej vzrastlej zelene, areálová zeleň ozn. A. 1.8 – Nový športový a rekreačný areál (v zmysle riešenia pôvodného ÚPN-SÚ) e1) základné funkcie: verejný športový areál (len v časti vymedzenej plochy v dotyku s cestou I/11), atletický štadión, vonkajšie ihriská pre kolektívne športy, statická doprava, plochy zelene, rekreačné plochy bez umiestnenia výstavby, statická doprava, e2) doplnkové funkcie: obchodná vybavenosť a nevýrobné služby, rekreačné územie, oddychové športovo – relaxačné plochy a zariadenia, služby v CR,


131


spôsob zástavby: športové stavby v úrovni terénu, novostavby, max. výška zástavby 2NP (sociálna budova, obchopdná OV), areálová zeleň, e4) kompozičné zásady: - bez architektonických dominánt okrem stožiarov osvetlenia, e5) krajinno ekologické zásady: biokoridor Šlahorovho potoka, zachovanie hodnotnej vzrastlej zelene, areálová zeleň, náučný chodník. ozn. A. 1.9 – Rekreačný areál Svrčinovský rybník f1) základné funkcie: rekreačná plocha s umiestnením OV - rekreačného objektu v časti vymedzenej plochy (penzión, hotel), vonkajšie ihriská pre kolektívne športy, statická doprava, plochy zelene, rekreačné plochy bez umiestnenia nadzemnej výstavby, prírodné kúpalisko, oddychové miesta, f2) doplnkové funkcie: rybné hospodárstvo, oddychové športovo – relaxačné zariadenia a trasy, služby v CR, f3) spôsob zástavby: športové stavby v úrovni terénu, novostavby - max. výška zástavby 3NP (len na rekreačnej ploche), areálová zeleň, f4) kompozičné zásady: - bez architektonických dominánt, hlavný kompozičný prvok: vzrastlá verejná zeleň z dlhovekých drevín f5) krajinno ekologické zásady: revitalizácia zelene, zachovanie hodnotnej vzrastlej zelene, areálová zeleň z autochtónnych druhov. ozn. A. 1.10 – Cintorín (súčasný a nový) g1) základné funkcie: pochovávanie, dom smútku, statická doprava (na novom cintoríne), g2) doplnkové funkcie: areálová zeleň, g3) spôsob zástavby: klasické hrobové miesta, urnový háj a urnové steny, oplotenie, dom smútku max. výška zástavby 1NP, drobná architektúra, g4) kompozičné zásady: - bez architektonických dominánt, uplatnenie vzrastlej zelene z dlhovekých drevín z diaľkových pohľadoch, g5) krajinno ekologické zásady: zachovanie hodnotnej vzrastlej zelene, areálová zeleň z autochtónnych druhov, 10m lem vzrastlej zelene po obvode cintorína, parkový charakter areálu. ozn. A. 1.11 – Koridor Čierňanky a Šlahorovho potoka h1) základné funkcie: vodohospodárska (vodohospodársky významný tok – Čierňanka), ekologická a ochranárska – Šlahorov potok (biokoridor, brehové porasty podhorských a horských jelšín), extenzívny chov (podpora reprodukcie) pôvodných druhov rýb, h2) doplnkové funkcie: protipovodňové opatrenia, rekreačná - vychádzkové trasy a náučné chodníky, oddychové miesta, verejná zeleň, h3) spôsob zástavby: protipovodňové stavby, premostenia dopravnou infraštruktúrou, h4) kompozičné zásady: - bez architektonických dominánt, kompozícia línie vodného toku podporená stromoradiami na obidvoch brehoch, h5) krajinno ekologické zásady: zachovanie hodnotnej vzrastlej zelene, areálová zeleň z autochtónnych druhov, prírodný charakter územia, pobrežné pozemky min 10m, odstránenie skládok a nevhodných stavieb (garáže). ozn. B1, B2, B3, B4, B5, B6, B7 – Koridory nadradenej dopravy (D3, R5, trať 127 a 129, cesty I/11a I/12 i1) základné funkcie: cestná a železničná doprava v príslušnom zaradení funkčnej triede a kategórii, zberná doprava, obslužné plochy a prístupové komunikácie, stanice (zastávky) - žel. doprava, zastávky – cesty I/11 a I/12, mimoúrovňové križovania obslužného cestného skeletu obce s D3,s R5, s traťou 127, i2) doplnkové funkcie: obslužné plochy, prístupové komunikácie, izolačná a verejná zeleň, protihlukové stavby na D3, R5 a tratiach 127 a 129, súbežné chodníky s I/11 a I/12, i3) spôsob zástavby: D3 a R5 – novostavby, mosty, viadukty, žel. trate 127, 129 – modernizácie (129 – výhľad zdvojkoľajnenie, trať127 – návrh aj smerové úpravy), i4) kompozičné zásady: - bez architektonických dominánt, bez súbežných reklamných plôch, i5) krajinno ekologické zásady: izolačná zeleň, spoločný ekodukt ponad R5 a trať 127, ozn. C1, C2, C3, - poľnohospodárska a lesná krajina j1) Neurbanizovaná poľnohospodárska krajina j1.1) základná funkcia: poľnohospodársto - rastlinná výroba, orná pôda, kosné lúky, pasienky, j1.2) doplnkové funkcie: ekologická – chránené územia podľa osobitných predpisov, vodohospodárska – CHVO, rekreačná – rekreačné územia a vychádzkové a turistické pešie a bežeckolyžiarske trasy, agroturistika, cyklotrasy, letné ustajnenia veľkochovu hospodárskych zvierat, e3)

f)

g)

h)

i)

j)


132


j2)

j1.3) spôsob zástavby: bez výstavby nadzemných objektov mimo - VN, VVN, ostatnej technickej infraštruktúry, cyklotrás a účelových (cestných obslužných) komunikácií, značených turistikých chodníkov, j1.4) kompozičné zásady: - bez architektonických dominánt, vyhliadkové veže na trasách vychádzkových trás, bez reklamných pútačov („tzv. reklamný smog“) okolo komunikácií s nadradenou dopravou, j1.5) krajinno ekologické zásady: rešpektovať chránené územia RÚSES (veľkoplošné, maloplošné, biokoridory), realizovať ekostabilizačné opatrenia podľa KEP (2015). Neurbanizovaná krajina – plochy LPF j2.1) základná funkcia: hospodárska - lesné hospodárstvo, kosné lúky a pasienky na plochách LPF, j2.2) doplnkové funkcie: ekologická – chránené územia podľa osobitných predpisov, vodohospodárska – CHVO Beskydy Javorníky, rekreačná – rekreačné územia a trasy, j2.3) spôsob zástavby: VN, VVN, cyklotrasy a účelové komunikácie, značené turistické chodníky a cyklotrasy, j2.4 kompozičné zásady: - bez architektonických dominánt, j2.5) krajinno ekologické zásady: rešpektovať chránené územia RÚSES (maloplošné, biokoridory), realizovať ekostabilizačné opatrenia podľa KEP (2015). Článok 2

Prípustné, obmedzujúce a vylučujúce podmienky na využitie jednotlivých plôch pre funkčné a priestorovo homogénne jednotky (1)

(2)

Na obytných plochách, oz. A1.1, A.1.2, A.1.3, A.1.4, A.2.1, A.2.2, A.2.3, A.2.4, A.3.1, A.3.2 a A.4.1- územia s prevládajúcou obytnou výstavbou IBV a) Plochy sú prioritne určené pre umiestnenie rodinných domov a prislúchajúce stavby (garáže, hospodárske stavby, odstavné plochy osobných áut). b) Na plochách je prípustné umiestniť aj rekreačné rodinné domy a rekreačné chalupy, existujúca OV, neprevládajúce zariadenia OV v polyfunkčných RD (obchod, služby), rekreačné športové plochy, verejnú zeleň, detské ihriská, neprevládajúce nezávadné remeselné výrobné prevádzky (polyfunkčné RD). c) Každý nový RD riešiť s priestorom pre odstavenie dvoch osobných automobilov (spevnená plocha, prístrešok, garáž). d) Drobnochov umožniť za podmienky dodržania hygienických predpisov. e) Na plochách lokalít s navrhovanou rozsiahlou obytnou výstavbou akceptovať prípadnú potrebu posúdenia prírodnej rádioaktivity podľa vyhlášky MZ SR č. 12/2000 Z.z. f) Pri umiestňovaní stavieb dodržať OP lesa 50m. g) V prípade výstavby na území s potenciálnym zosuvom je podmienená výstavba geologickým prieskumom. h) Akceptovať súčasné plochy s umiestnenými stavbami OV, ktoré neobmedzujú svojou prevádzkou okolité obytné územie. i) Na vymedzených plochách neumiestňovať nasledovné neprípustné prevádzky a funkcie: zariadenia veľkoobchodu, zariadenia pre nakladanie s odpadmi, výrobné a všetky ostatné činnosti ktoré negatívnymi vplyvmi (zápach, hluk, nákladná doprava, zvýšený výskyt hlodavcov a pod.) zasahujú okolité územie. Na rekreačných plochách vo viazanom CR, - dielčie časti v územiach ozn. A.2.1 – U Privarčáka, A.2.2 – Kullovci , A2.3 – Pod bučkami, A.2.4 – Pod valmi, A.3.2 – U Liščákov, A.4.1 - Bordžovci a) Plochy sú prioritne pre zariadenia vo viazanom cestovnom ruchu, akými sú rekreačné chalupy a rekreačné rodinné domy a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia a vybavenosť (plochy obslužnej a statickej dopravy, technická vybavenosť), drobné športové stavby, oddychové a relaxačné stavby. b) Na plochách sú prípustné neprevládajúce zariadenia OV – polyfunkčné rekreačné RD (obchod, nevýrobné služby), rodinné domy, rekreačné športové a relaxačné plochy, verejná zeleň a vodné plochy, c) Každé zariadenie bude mať dimenzované odstavné plochy motorových vozidiel pre výhľadový stupeň automobilizácie (parkovacie plochy, príp. podzemné garáže), pripúšťa sa riešiť spoločné odstavné plochy pre komplex zariadení. d) V území sa nepripúšťa výstavba provizórnych objektov, príp. výstavba doplnkových rekreačných a obslužných objektov v rámci navrhované funkčného využitia bude zosúladená s architektúrou základnej funkcie objektu.


133


V prípade výstavby na území s potenciálnym zosuvom je podmienená výstavba geologickým prieskumom. f) Na vymedzených plochách neumiestňovať nasledovné neprípustné prevádzky a funkcie: zariadenia veľkoobchodu, zariadenia pre nakladanie s odpadmi, výrobné a všetky ostatné činnosti ktoré negatívnymi vplyvmi zasahujú okolité územie (zápach, hluk, nákladná doprava, zvýšený výskyt hlodavcov a pod.). Na rekreačnej ploche vo voľnom CR, ozn.A.1.9 – Rekreačný areál Svrčinovský rybník a) Rekreačná plocha je prioritne riešená pre umiestnenie zariadenia vo voľnom cestovnom ruchu (penzión / hotel) a k nemu prislúchajúce nevyhnutné zariadenia a vybavenosť (plochy obslužnej a statickej dopravy, technická vybavenosť). Športovo rekreačné stavby, oddychové a relaxačné stavby, detské ihriská a verejná zeleň na rekreačnom území. Umiestnená vybavenosť bude slúžiť pre rekreantov, návštevníkov a obyvateľov obce. b) Na rekreačnej ploche sú prípustné neprevládajúce zariadenia OV (obchod, nevýrobné služby), na priľahlom rekreačnom území športové a relaxačné plochy, verejná zeleň, vodné plochy, neprevládajúce nezávadné prezentačné remeselné výrobné prevádzky v agroturistike neobmedzujúce okolité územie hlukom, zápachom a prašnosťou, vyžadujúce dopravnú obsluhu ťažkou dopravou, alebo funkcie spôsobujúce estetické závady v území. c) Umiestnené zariadenie bude mať dimenzované odstavné plochy motorových vozidiel pre výhľadový stupeň automobilizácie (parkovacie plochy, príp. podzemné garáže). d) V území sa nepripúšťa výstavba provizórnych objektov, prípadná výstavba doplnkových hospodárskych a obslužných objektov v rámci navrhovaného funkčného využitia bude zosúladená s architektúrou základnej funkcie objektu. e) Podiel zelene na vymedzenej ploche rekreačného územia bude min. 75%. f) Na vymedzenej ploche je neprípustné umiestniť: zariadenia veľkoobchodu, zariadenia pre nakladanie s odpadmi, výrobné a všetky ostatné činnosti ktoré negatívnymi vplyvmi zasahujú okolité územie (zápach, hluk, nákladná doprava, zvýšený výskyt hlodavcov a pod.). Na ploche športového areálu ozn. A.1.7 – Hlavný športový areál a) Plocha je prioritne riešená pre dobudovanie súčasného areálu s futbalovým štadiónom na hlavný športový areál obce. Na disponibilných rozvojových plochách sa pripúšťa umiestniť halové športové objekty (malá športová hala, plaváreň 25m), otvorené ihriská pre kolektívne športy, sociálnu budovu s ubytovaním, tribúny, súvisiace služby (občersvenie, rehabilitácia...) a ostatné prislúchajúce nevyhnutné zariadenia a vybavenosť (plochy obslužnej a statickej dopravy, technická vybavenosť), Umiestnená vybavenosť bude slúžiť pre športovcov, návštevníkov a obyvateľov obce. b) Na vymedzenej ploche sú neprípustné iné zariadenia OV (obchod, kultúra, výroba a výrobné služby...) a prevádzky obmedzujúce okolité územie hlukom, zápachom a prašnosťou, vyžadujúce dopravnú obsluhu ťažkou dopravou, alebo funkcie spôsobujúce estetické závady v území. c) Umiestnené zariadenie bude mať dimenzované odstavné plochy motorových vozidiel pre výhľadový stupeň automobilizácie (parkovacie plochy, príp. podzemné garáže), pripúšťa sa riešiť spoločné odstavné plochy pre komplex zariadení. d) V území sa nepripúšťa výstavba provizórnych objektov, prípadná výstavba doplnkových hospodárskych a obslužných objektov v rámci navrhovaného funkčného využitia bude zosúladená s architektúrou základnej funkcie objektu. Ďalej sa v území nepripúšťa výstavba: zariadení veľkoobchodu, zariadení pre nakladanie s odpadmi, výrobných a všetkých ostatných činnosti ktoré negatívnymi vplyvmi ovplyvnia prioritné využívanie územia (zápach, hluk, nákladná doprava, zvýšený výskyt hlodavcov a pod.). Na ploche nového športového a rekreačného areálu ozn. A.1.8 – športový areál a) Plocha, jej juhovýchodná časť, je prioritne riešená pre umiestnenie verejnej športovej vybavenosti, ktorá v obci absentuje a ktorú nie je možné umiestniť pre plošné nároky zariadenia chýbajúcich ihrísk a športovísk v hlavnom športovom areáli a to: atletický štadión 400m (resp. 250m) dráhou s kompletným vybavením pre atletické disciplíny, ihriská pre kolektívne športy (hádzaná, volejbal, basketbal...) Na disponibilnej rozvojovej ploche sa ďalej pripúšťa umiestniť: sociálnu budovu, tribúny, súvisiace služby (občersvenie, rehabilitácia...) a ostatné prislúchajúce nevyhnutné zariadenia a vybavenosť (plochy obslužnej a statickej dopravy, technická vybavenosť), Umiestnená vybavenosť bude slúžiť ako verejná pre športovcov, návštevníkov a obyvateľov obce. b) Na vymedzenej ploche, na jej južnom okraji v kontakte so súčasným zastavaným územím je prípustné umiestniť zariadenie OV (obchodné centrum, nevýrobné služby), pričom e)

(3)

(4)

(5)


134


(6)

(7)

(8)

(9)

prevádzka neobmedzí okolité územie hlukom, zápachom, prašnosťou a umiestnením dopravnej obsluhy a zásobovania. c) Ostatné vymedzené územie v kontakte s Šlahorovým potokom je určené pre rekreačné využívanie bez možnosti umiestnenia stavieb mimo náučných chodníkov a oddychových miest, ktoré nenarušia chránené biotopy. d) Umiestnené zariadenie bude mať dimenzované odstavné plochy motorových vozidiel pre výhľadový stupeň automobilizácie (parkovacie plochy, príp. podzemné garáže), pripúšťa sa riešiť spoločné odstavné plochy pre komplex zariadení. Umiestnená odstavná plocha bude slúžiť aj pre cintorín. e) V území sa nepripúšťa výstavba provizórnych objektov, prípadná výstavba doplnkových hospodárskych a obslužných objektov v rámci navrhovaného funkčného využitia bude zosúladená s architektúrou základnej funkcie objektu. Ďalej sa v území nepripúšťa výstavba: zariadení veľkoobchodu, reklamných pútačov, zariadení pre nakladanie s odpadmi, výrobných a všetkých ostatných činnosti ktoré negatívnymi vplyvmi ovplyvnia prioritné využívanie územia (zápach, hluk, nákladná doprava, zvýšený výskyt hlodavcov a pod.). Na ploche dvora poľnohospodárskej výroby, ozn. A.1.6 – Hospodársky dvor PD Čierne Svrčinovec a) Plocha je prioritne určená pre zariadenia a stavby rastlinnej a živočíšnej výroby (veľkochov) a k nim prislúchajúce nevyhnutné zariadenia a vybavenosť (plochy obslužnej a statickej dopravy, technická vybavenosť), sklady poľnoproduktov a krmív. b) Na plochách sú prípustné neprevládajúce zariadenia pre drobnú remeselnú a priemyselnú výrobu (spracovanie miestnych produktov), sklady krmív a poľnoproduktov, agroturistické zariadenia, kompostovanie odpadu z údržby zelene (verejná, zmluvní partneri). c) Nerozširovať veterinárne ochranné pásmo pre prevádzku(y) v areáli vypočítané v zmysle materiálu vydanom MPaV SR „Zásady chovu hospodárskych zvierat v intraviláne a extraviláne obcí SR“. V ochrannom pásme neumiestňovať novú obytnú výstavbu. d) Podiel zelene v areáli bude min. 20%. e) V území sa nepripúšťa akákoľvek iná výstavba. Na plochách priemyselnej výroby, ozn. A.1.5 PP (priemyselný park Čadca – Podzávoz / Svrčinovec. a) Plocha je vymedzená pre umiestnenie stavieb a areálov prevádzok podnikateľských aktivít v nezávadnej výrobe, výrobných službách, administratíve a skladovom hospodárstve. V území sa pripúšťa doplnková funkcia obchodnej vybavenosti súvisiaca s predmetom výroby. b) Jednotlivé umiestnené prevádzky nesmú prekračovať stanovené a limitné hodnoty hluku a prašnosti vo vzťahu k blízkemu obytnému územiu s IBV. Pri prevádzkovaní výroby dodržiavať vyhlášku č.237/2009 Z.z. a vyhlášku č.549/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov (obmedzenia v oblasti hluku, infrazvuku a vibrácií). c) Podiel zelene v areáli bude min. 15%. d) Pripojenie územia na dopravnú a technickú infraštruktúru bude prioritne z k.ú. Čadca. e) V území sa nepripúšťa akákoľvek iná výstavba. Na ploche pre cintoríny ozn. A.1.10 a) Plochy sú vymedzené a určené výhradne pre pochovávanie a súvisiace využívanie akými sú: hrobové miesta, pamätníky, plochy zelene, malá architektúra a mobiliár cintorína, pešie komunikácie, dom smútku s hygienickým zázemím. b) Na vymedzenej ploche je neprípustná akákoľvek iná výstavba ktorá negatívne ovplyvní pietny charakter lokality (bývanie, OV, výroba, sklady..). c) Doplňujúce ustanovenie: v OP cintorína 50m je neprípustná výstavba stavieb na bývanie. d) V území sa nepripúšťa akákoľvek iná výstavba. Koridor vodných tokov Čierňanky a Šlahorovho potoka ozn. A.1.11 a) Plocha je výhradne vymedzená pre vodné toky a pobrežné pozemky s verejnou zeleňou. Akceptovať vzťahujúcu legislatívnu ochranu a primerane zohľadniť záujmy ochrany prírody a krajiny (ÚSES - biokoridory, genofondové lokality...). b) Vo vymedzenom území sa nepripúšťa akákoľvek výstavba mimo: stavieb súvisiacich s vodohospodárskymi stavbami a s protipovodňovými opatreniami, peších komunikácií na nábreží (v lokalitách so zvýšenou ochranou prírody v súčinnosti s orgánmi ochrany prírody), premostení cestnými mostami a pešími lávkami, malej architektúry – mobiliáru na oddychových miestach. c) Doplňujúce ustanovenie: Odstrániť provizórne umiestnené stavby (sklady, garáže ap.).


135


(10)

Koridory nadradenej dopravy ozn. B1, B2, B3, B4, B5, B6, B7 (D3, R5, trať 127 a 129, cesty I/11a I/12) a) Koridory sú výhradne vymedzené pre umiestnenie jednotlivých druhov cestnej a železničnej nadradenej dopravnej infraštruktúry a súvisiacu obslužnú vybavenosť vrátane technickej infraštruktúry a stavieb súvisiacich s elimináciou negatívnych dopadov na okolité obytné a rekreačné územie. b) Vylučuje sa a je neprípustné umiestňovanie akýchkoľvek iných stavieb vrátane umiestňovania reklamných pútačov. c) Akceptovať legislatívne stanovené ochranné pásma jednotlivých druhov dopravnej infraštruktúry. Článok 3

Zásady a regulatívy pre umiestnenie občianskeho vybavenia územia (1)

Pri riešení občianskej vybavenosti v obci: a) prednostne situovať ZOV do rozvíjajúceho sa centra obce, b) umožniť dobudovanie areálov ZŠ a MŠ aj v súvislosti s interným rozvojom uvedených škôl (prístavby, nadstaby), c) umožniť rozšírenia zdravotných služieb (zdravotného strediska) v rámci existujúceho kultúrneho domu, riešiť komplexnú rekonštrukciu kultúrneho domu, d) riešiť domov s opatrovateľskou službou (dom dôchodcov) a službami pre seniorov v objekte „U Duši“, d) riešiť výstavbu nového cintorína, e) umožniť dobudovanie hlavného obecného športového areálu s futbalovým ihriskom prioritne s absentujúcimi objektami halových športov a súvisiacimi službami (ubytovanie, občerstvenie), f) riešiť umiestnenie nového športového areálu v rozvojovej lokalite s atletickým štadiónom a športovo rekreačnými plochami pre kolektívne športy a súvisiacimi službami a obchodným centrom s parkingom aj pre cintorín. g) umožniť postupné budovanie rekreačných základní vo viazanom CR s umiestňovaním individuálnych rekreačných RD a rekreačných chalúp prioritne v lokalitách „U Liščákov“, „Bordžovci“, „U Privarčáka“, Pod valmi“ a Pod bučkami“, h) riešiť vybudovanie verejného obecného rekreačného areálu v lokalite Svrčinovský rybník, umožniť v rámci vymedzenej plochy výstavbu ubytovacieho a stravovacieho zariadenia vo voľnom CR, i) v súvislosti s diverzifikáciou obchodu, nevýrobných služieb, služieb v CR v stravovaní a ubytovaní, umožniť umiestňovanie takýchto zariadení ako neprevládajúcich v rámci základnej funkcie v rámci existujúcich a navrhovaných plôch IBV. Článok 4

Zásady a regulatívy pre umiestnenie verejného dopravného vybavenia územia (1) (2)

(3)

(4)

(5)

Realizovať opravy alebo rekonštrukcie existujúcich obslužných komunikácií z hľadiska životnosti vozovky. V návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu D3 v trase multimodálneho koridoru č. VI., súčasť koridorovej siete TEN-T, trasa TEM 2, v kategórii D 26,5/120-100, v trase a úsekoch: a) Čadca/Bukov - Čadca/Podzávoz - Svrčinovec, sieť AGR č. E75; b) Svrčinovec - Skalité - štátna hranica SR/PR; v návrhovom období chrániť územný koridor a realizovať rýchlostnú cestu R5, cieľový stav podľa záťaže úsekov v kategórii R 24,5/120 - 80, sieť AGR č. E75, v trase a úsekoch: a) diaľničná križovatka diaľnica D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/PR; v návrhovom období chrániť územný koridor a homogenizovať cestu I/11 celoštátneho významu, v trase a úsekoch : a) križovatka s cestou II/487 Čadca - križovatka s cestou I/12 Svrčinovec - križovatka s diaľnicou D3 Svrčinovec, v kategórii C 11,5 (9,5)/70-60, cesta súbežná s D3; b) križovatka s diaľnicou D3 Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR v kategórii C 9,5/70-60, cesta súbežná s rýchlostnou cestou R5; v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať lokalizáciu existujúcej cestnej infraštruktúry diaľníc až ciest III. triedy - definovanú pasportom Slovenskej správy ciest „Miestopisný priebeh cestných komunikácií“ - ohraničenú jej ochrannými pásmami mimo zastavaného územia a cestnými pozemkami v rámci zastaveného územia kraja;


136


(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11) (12)

(13) (14) (15) (16)

(17) (18) (19)

v návrhovom i výhľadovom období rešpektovať lokalizáciu existujúcej cestnej infraštruktúry diaľníc až ciest III. triedy - definovanú pasportom Slovenskej správy ciest „Miestopisný priebeh cestných komunikácií“ - ohraničenú jej ochrannými pásmami mimo zastavaného územia a cestnými pozemkami v rámci zastaveného územia kraja; v návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre modernizáciu železničnej trate č. 127 I. kategórie na traťovú rýchlosť 160 km/h, sieť AGC č. E40, sieť AGTC č. C-E 40 v úseku: Čadca - Svrčinovec - štátna hranica SR/ČR, doplnková sieť TEN-T; V návrhovom a výhľadovom období zabezpečiť územnú rezervu pre výstavbu a prevádzku prieplavného spojenia Vážskej vodnej cesty (sieť AGN č. E81) s Oderskou vodnou cestou (sieť AGN č. E30) triedy Va, vrátane plôch technických a servisných zariadení, v územnom koridore riek Kysuce a Čierňanky; Potrebné nápočty a situovanie odstavných a parkovacích stojísk pre objekty vybavenosti budú riešiť projektové dokumentácie pre konkrétne objekty. Nápočty je potrebné riešiť v zmysle STN 73 6110 pre výhľadový stupeň automobilizácie 1:2,5. Na plochách statickej dopravy riešiť parkovacie plochy pre bicykle v počte min. 20% kapacity parkoviska pre motorové vozidlá (STN 736110) Novonavrhované obslužné komunikácie riešiť ako dvojpruhové, obojsmerné, vzájomne zokruhované komunikácie alebo ako komunikácie slepé s obratiskom. V prípade stiesnených priestorových pomerov komunikácie riešiť ako jednopruhové, obojsmerné s výhybňami alebo jednopruhové, jednosmerné Rešpektovať súčasnú a navrhovanú polohu autobusových zastávok v k.ú. obce a realizovať zastavovacie pruhy autobusových zastávok. Súbežné chodníky realizovať okolo hlavných obslužných komunikácii, umiestňovať ich hlavne popri komunikáciách so zvýšeným pohybom vozidiel (cesty I/11 a I/12). Šírkové usporiadanie peších trás je potrebné navrhnúť v zmysle STN 736110. Akceptovať umiestnenie a vedenie vychádzkových trás, lyžiarskych turistických trás a cyklotrás predovšetkým v polohách poľných a lesných ciest. Umožniť umiestnenie vychádzkovej trasy vo forme náučného chodníka v lokalite Šľahorovho potoka. Pokiaľ je v grafickej časti naznačený vnútorný skelet obslužných komunikácií v rámci navrhovaných rozvojových plôch, považovať ho za smerný. Pri projektovej príprave nových komunikácií i ich rekonštrukcií je nutné postupovať v súlade s Vyhláškou MZ SR č.237/2009 Z.z., ktorou sa dopĺňa Vyhláška MZ SR č.549/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na objektivizácii hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí. V prípade potreby riešiť na územiach ohrozených hlukom z dopravy príslušné protihlukové opatrenia na náklady investora navrhovanej výstavby. V prípade návrhu výstavby v OP ciest I. triedy požiadať v etape povoľovacieho konania príslušný OÚ ODaPP o výnimku podľa §11, ods. 2) cestného zákona. Cyklotrasy neumiestňovať na cesty I. triedy. V prípade súbežnej trasy ich viesť po samostatnom cyklochodníku v súbehu s uvedenými cestami. Článok 5

Zásady a regulatívy pre umiestnenie verejného technického vybavenia územia (1)

Zásady a regulatívy umiestnenia verejného technického vybavenia územia v oblasti vodného hospodárstva. a) v oblasti zásobovania pitnou a úžitkovou vodou: a1) rešpektovať existujúce vodárenské zdroje na hromadné zásobovanie verejným obecným vodovodom Svrčinovec, a2) rešpektovať systém zásobovania pitnou vodou z verejného vodovodu Svrčinovec napojeného na skupinový vodovod Nová Bystrica – Čadca – Žilina, vetvu Čadca – Svrčinovec Čierne – Skalité, a3) rešpektovať trasu vybudovaného prívodu SKV profilu DN 300, a4) deficit potreby pitnej vody z miestnych zdrojov vykryť napojením na SKV Nová Bystrica – Čadca – Žilina vetvou Čadca - Skalité 3 a5) rezervovať územie pre rozšírenie akumulácie – VDJ 1000 m a6) zrekonštruovať zásobné potrubie na profil DN 200, a7) rozšíriť verejný vodovod do lokalít územného rozvoja – v lokalitách Blažkovci, Mišovci, Kupkovci, Matiaškovci, Purášovci, Liščákovci, Škradné a Bordžovci,


137


rozvojové lokality mimo dosahu verejného vodovodu (nad rámec ekonomickej výhodnosti budovania verejného vodovodu) zásobovať pitnou vodou z lokálnych zdrojov. b) v oblasti odvádzania odpadových, užitých a dažďových vôd: b1) rešpektovať súčasný systém odvádzania odpadových vôd verejnou kanalizáciou s čistením v ČOV Čadca a prostredníctvom malých ČOV vo vymedzených územiach, b2) rozšíriť existujúcu splaškovú kanalizácu vo väzbe na územný rozvoj, b3) splaškové vody z miestnych častí Kulovci, Kupkovci, Pod Valmi, Privarčákovci, Purašovci odvádzať do ČOV Colnice, b4) splaškové vody z miestnych častí Liščákovci, Škradé, Bordžovci a Potok odvádzať na samostatné malé ČOV resp. likvidovať individuálne vo vlastných zariadeniach, b5) povrchový odtok riešiť vsakovaním, resp. zaústením do vodých tokov, b6) pri odvádzaní a čistení odpadových vôd zohľadňovať požiadavky na čistenie odpadových vôd v zmysle Zákona o vodách č. 364/2004 Z.z. a NV SR č. 269/2010 Z.z.. Rešpektovať STN 75 2102 „Úpravy riek a potokov“ a normu STN 73 6822 „Križovanie a súbehy vedení a komunikácií s vodnými tokmi“. c) v oblasti vodných tokov: c1) rešpektovať Vodohospodárskym plánom Kysuce navrhované úpravy na toku Čierňanka a Šlahorovho potoka, c2) realizovať protipovodňové opatrenia, ktorých súčasťou bude aj revitalizácia korýt vodných tokov, c3) rešpektovať terénne depresie a korytá drobných tokov a občasných drobných tokov, ktoré sú recipientmi vôd z povrchového odtoku, c4) v prípade výstavby v lokalitách situovaných pri vodných tokoch vypracovať hladinový režim tokov a zástavbu situovať mimo zistené inundačné územie nad hladinu Q100 - ročnej vody (nakoľko pre vodné toky nebol doposiaľ určený rozsah inundačného územia). Zásady a regulatívy umiestnenia verejného technického vybavenie územia v oblasti zásobovania elektrickou energiou a) rešpektovať v širších súvislostiach územnú rezervu pre výhľadový koridor ZVN elektrického vedenia 2x400kV Varín – hranica SR/ČR – Nošovice v zmysle navrhovaného riešenia, b) rešpektovať existujúce trasy 110 kV a 22 kV vedení, vrátane ochranných pásiem, c) realizovať navrhované kioskové kompaktne trafostanice T15, T16, T17, T18, T19, T20 a realizovať rekonštrukciu existujúcich stožiarových trafostaníc T2, T3, T9 s osadením väčších transformačných jednotiek, d) sekundárnu elektrickú sieť v sústredenej výstavbe IBV, občianskej vybavenosti a v rekreačných lokalitách viazaného cestovného ruchu budovať 1 kV káblami zemou, akceptovať požiadavku na max. dĺžku NN vývodu z trafostanice 350m, e) neuvažovať s rozširovaním elektricky vykurovaných bytov a domov, f) v súlade s ustanoveniami § zákona č. 543/2002 Z.z. pri rekonštrukcií a výstavbe vzdušných VN vedení použiť také technické opatrenia ktoré bránia usmrcovaním vtákov, g) dodržať ochranné pásma elektrických vedení a zariadení v zmysle zákona 251/2012 Z.z. Zásady a regulatívy umiestnenie verejného technického vybavenia územia v oblasti zásobovania zemným plynom a teplom a) potrebu tepla riešiť decentralizovaným systémom objektovými a bytovými zdrojmi tepla tepelným médiom zemný a využívaním dostupných druhov palív (drevo, upravený drevný odpad, využitie slnečnej energie), b) realizovať rozšírenie STL siete 0,3 MPa do navrhovaných plôch výstavby OV a bývania, c) Dodržať ochranné pásma STL plynovodov v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. Zásady a regulatívy umiestnenia verejného technického vybavenia územia v oblasti telekomunikácii a) rešpektovať rozšírenie kapacity RSU Svrčinovec na predpokladaných cca 1200 vývodných párov a rozšírenie portfólia služieb o dátové služby b) rešpektovať navrhované trasy m.t.s. siete, výstavbu optickej siete do rozvojových lokalít a prestavbu závesnej káblovej siete za úložné káble zemou. c) Rešpektovať trasy káblov diaľkovej a miestnej siete vrátane ich ochranných pásiem. Pri križovaní a v súbehu s inými podzemnými vedeniami rešpektovať STN 73 6005. Zásady a regulatívy v oblasti civilnej ochrany a) Pri spracovaní projektovej dokumentácie navrhovaných stavieb v zmysle zámerov ÚPNO riešiť spôsob a rozsah ukrytia obyvateľstva obce podľa §4 ods. 3, a § 15 ods. 1, písm. a8)

(2)

(3)

(4)

(5)


138


e) Zákona č. 42/1994 Zb. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a §4 vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany. a1) pri budovaní ochranných stavieb vychádzať zo skutočnosti, že z hľadiska kategorizácie územia Slovenska vylývajúcej z analýzy jej územia z hľadiska možných mimoriadnych udalostí a pre obdobie vojen a vojnového stavu patrí obec do územného obvodu I. kategórie mimo oblasť ohrozenia. a2) v rámci navrhovaných plôch IBV zabezpečiť ukrytie s kapacitou do 50 ukrývaných osôb v jednoduchých úkrytoch budovaných svojpomocne. a3) V rámci umiestňovaných objektov občianskej vybavenosti, v súvislosti s navrhovanou výstavbou OV, rekreačných areálov (ubytovacie zariadenia vo voľnom CR) zabezpečiť ukrytie podľa projektovanej kapacity na najpočetnejšiu zmenu pre personál a osoby prevzaté do starostlivosti v JÚBS za dodržania ustanovení §4 ods.5 vyhlášky MV SR č.532/2006 Z.z. a4) v následných stupňoch PD pri návrhu ochranných stavieb rešpektovať ustanovenia §4 ods.4 a 5 vyhlášky MV SR č.532/2006 o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a o technických podmienkach zariadení civilnej ochrany v znení neskorších predpisov. b) Pri spracovaní PD navrhovaných stavieb v zmysle zámerov ÚPN-O riešiť spôsob a rozsah ukrytia zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti právnických a fyzických osôb podľa §4 ods.3 a §16 ods.1 písm. e), resp. §16 ods.12 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov a § 4 vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie stavebnotechnických požiadaviek a technických podmienok zariadení civilnej ochrany. b1) v budove obecného úradu zabezpečiť ukrytie pre plánovaný počet zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti v JÚBS za dodržania ustanovení §4 ods.5 vyhlášky MV SR č.532/2006 Z.z. b2) v rámci materskej školy a základnej školy zabezpečiť ukrytie podľa prevádzkovej kapacity pre personál a osoby prevzaté do starostlivosti v JÚBS za dodržania ustanovení §4 ods.5 vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. b3) v rámci vymedzených území pre objekty a areály priemyslu a podnikateľských aktivít zabezpečiť ukrytie podľa charakteru prevádzky, prevádzkovej kapacity pre personál a osoby prevzaté do starostlivosti v JÚBS za dodržania ustanovení §4 ods.5 vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. c) V obci vytvoriť podmienky pre zabezpečenie ochrany obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok pri mimoriadnej udalosti spojených s ich únikom v súlade s ustanoveniami vyhlášky MV SR č.533/2006 Z.z. o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok, ktoré sa prepravujú po cestách I. triedy I/11 a I/12 budúcej diaľnice D3, rýchlostnej ceste R5 a po medzinárodnej železničnej trati č. 127 a žel. trati č.129. d) V obci vytvoriť podmienky pre zabezpečenie materiálom civilnej ochrany a humanitnej pomoci v súlade s ustanoveniami vyhlášky MV SR č.314/1998 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečovanie hospodárenia s materiálom civilnej ochrany. d1) vychádzať z predpokladu, že do konca návrhového obdobia – roku 2030 vzrastie počet obyvateľov o cca 375. d2) v súvislosti s rastom počtu obyvateľov zabezpečí obec Svrčinovec doplnenie materiálu CO do skladov materiálu CO v súčinnosti s Obvodným úradom Čadca, odborom CO a KR Žilina. d3) v následných stupňoch PD rešpektovať ustanovenia vyhlášky MV SR č.314/1998 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie hospodárenia s materiálom CO v znení neskorších predpisov. e) V obci riešiť a vytvoriť podmienky ktoré umožnia zabezpečenie technických a prevádzkových podmienok informačného systému civilnej ochrany v súlade s ustanoveniami vyhlášky MV SR č.388/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečenie techn. a prevádzk. podmienok informačného systému civilnej ochrany. e1) vychádzať zo skutočnosti, že navrhované rozvojové plochy bývania, občianskeho vybavenia a výroby sú v dosahu počuteľnosti sirén ako prostriedku varovania CO. e2) z dôvodu počuteľnosti prostriedkov vyrozumenia rozšíriť miestny rozhlas na navrhovaných plochách bývania, výroby a občianskej vbavenosti. e3) v následných stupňoch PD rešpektovať ustanovenia vyhlášky MV SR č. 388/2006 Z.z. o podrobnostiach na zabezpečovanie technických a prevádzkových podmienok informačného systému CO v znení neskorších predpisov. f) IBV umiestňovať mimo území určených na výstavbu a prevádzku priemyselných zón. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

139


g)

h)

ch)

i)

j)

IBV umiestňovať mimo zosuvných území, respektíve podmieniť výstavbu v takýchto územiach podrobným geologickým prieskumom a riadením sa pri výstavbe v tomto území technickými podmienkami stanovenými z tohto geologického prieskumu. Akúkoľvek výstavbu umiestňovať mimo vymedzených území ohrozovaných 50-ročnou, resp. 100-ročnou vodou. Pre katastrálne územie obce nie je spracovaná mapa povodňového ohrozenia, ktorá orientačne zobrazuje rozsah povodne znázornený záplavovou čiarou (priesečnica hladiny vody záplavy s terénom). Podľa zákona č.7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami § 6, ods.8, mapu povodňového ohrozenia zabezpečí správca vodohospodársky významných vodných tokov do 22.12.2013. Podľa §8, ods.10 zákona č.7/2010 Z. z. obec následne zabezpečí vyznačenie všetkých záplavových čiar zobrazených na mapách povodňového ohrozenia do územného plánu obce. V následných stupňoch projektovej dokumentácie riešiť spôsob a rozsah ukrytia obyvateľstva obce podľa §4 ods.3 a §15 ods.1 písm.e) Zákona č.42/1994 Z.z. a §4 Vyhlášky MV SR č.532/2006 Z.z. V následných stupňoch PD spôsob a rozsah ukrytia zamestnancov a osôb prevzatých do starostlivosti právnických a fyzických osôb riešiť podľa §4 ods.3 a §16 ods.1 písm. e) resp. §16 ods. 12 Zákona č. 42/1994 Z.z. a §4 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z.z. V záujme zabezpečenia ochrany pred povodňami musia byť rozvojové aktivity v súlade so Zákonom č.7/2010 Z.z. o ochrane pod povodňami. Článok 6

Zásady a regulatívy zachovania kultúrno-historických hodnôt, ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability vrátane plôch zelene (1)

(2) (3)

(4) (5) (6) (7)

(8)

(9)

(10) (11) (12)

Pri poľnohospodárskej činnosti na plochách PP, lesohospodárskej činnosti na plochách LPF, a tiež pri využívaní krajinného priestoru v súvislosti s rekreačným využívaním rešpektovať zákon č. 543/2002 Z.z. O ochrane prírody. V chránených územiach a ich ochranných pásmach,vo vymedzených plochách a prvkoch, a tiež významných biotopoch usmerňovať činnosť v zmysle platnej legislatívy orgánov štátnej ochrany prírody a krajiny a orgánov štátnej správy. Rešpektovať biotopy európskeho významu a genofondové lokality v riešenom území, ako aj územia s výskytom cenných druhov živočíchov a rastlín. Rešpektovať migračné trasy voľne žijúcich živočíchov v územiach terestrických biokoridorov. hydrické biokoridory pôvodnú pobrežnú vegetáciu tokov rátane jej rekonštrukcie autochtónnymi druhmi. Zabezpečiť monitoring a následný management pre udržanie prirodzeného charakteru jednotlivých ekosystémov systému ekologickej stability a odstraňovať invázne druhy rastlín. Inundačné pásma vodných tokov posilniť vegetačnými úpravami v rozsahu a zložení potenciálnych biotopov. Ponechať a chrániť existujúce fragmenty močiarnej a vlhkomilnej vegetácie v kontaktnej aluviálnej nive ako významné refúgia fauny a flóry. V maximálnej miere zachovať skupinovú a líniovú nelesnú drevinnú vegetáciu a podporovať jej doplnenie, ktorá plní funkcie z hľadiska biodiverzity a štruktúry krajiny a umožní prepojenie jednotlivých významných krajinných prvkov a migráciu živočíšnych druhov medzi nimi. Na plochách, ktoré nie sú určené na zástavbu a poľnohospodárstvo a rekreačné využitie, vylúčiť devastačné zásahy, ktoré by mohli spôsobiť zhoršenie existenčných podmienok a biotickej integrity rastlín a živočíchov týchto ekosystémov. Chrániť a budovať plochy sídelnej zelene v zastavanom území obce. Pri navrhovaných výsadbách verejnej zelene použiť autochtónne druhy drevín a rastlín. Pri zásahoch do verejnej zelene sa riadiť normou STN 83 7010 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie. V prípade nevyhnutnosti vykonania obmedzených zásahov do územia biotopov postupovať podľa príslušných ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. Nepripustiť na nezastavaných plochách v extraviláne možnosť umiestnenia fotovoltaických elektrárni. Rešpektovať nasledovné prvky kostry Regionálneho územného systému ekologickej stability (RÚSES): a) Nadregionálny terestrický biokoridor I.N3 b) Nadregionálny hydrický biokoridor XI.R c) Regionálny biokoridor III.R d) Genofondové lokality d1) 133z Alúvium Čierňanky d2) 137f Pod Grapami


140


(13)

(14)

(15)

(16)

(17)

d3) 138z Šľahorov Potok I. d4) 139z Šľahorov Potok II. d5) 140z Šľahorov Potok III. Pri hydrických biokoridoroch zachovať pôvodnú morfológiu toku, nezasahovať do hydrologického režimu tokov, zabezpečiť pôvodnú pobrežnú vegetáciu v celej dĺžke tokov. Rešpektovať OP vodných tokov, 10m pri rieke Čierňanka a 5m pri ostatných vodných tokoch. Podporovať doplnenie mimo lesnej drevinovej vegetácie a jej rovnomerné rozmiestnenie v krajine tak, aby umožňovala prepojenie jednotlivých významných krajinných prvkov (lesy, rieky, lúky, pasienky a i.) a aby umožňovala migráciu živočíšnych druhov medzi nimi. Zachovať biotopy a chránené druhy fauny a flóry v okolí Šlahorovho potoka. Biotopy na seba nadväzujú a prekrývajú prakticky celú aluviálnu nivu Šlahorovho potoka. Revitalizovať úseky zasiahnuté výstavbou D3 a R5 Rešpektovať v k.ú obce z hľadiska ochrana prírodných zdrojov, ložísk nerastných surovín a ďalších chránených území: a) rešpektovať ustanovenia Nariadenia vlády SSR č.13/1987 Z.z., ktorým bola vyhlásená Chránená vodohospodárska oblasť Beskydy – Javorníky, ktorá zasahuje do k.ú obce, b) rešpektovať vodný zdroj Svrčinovec – vrty, vrátane vyhláseného PHO I. stupňa a vnútorného a vonkajšieho PHO II. stupňa. Pravidelne monitorovať vodné toky a prevádzky nachádzajúce sa v PHO II. stupňa vodného zdroja. Pri ochrane kultúrneho dedičstva je potrebné: a) rešpektovať a zachovať archeologickú lokalitu Svrčinovec – Šance (evidované nálezisko CEANS), b) v prípade náhodného odkrytia archeologického náleziska postupovať podľa ustanovení §40 ods. 2–4 pamiatkového zákona v spojitosti s ustanoveniami §127, ods. 1) a 2) stavebného zákona, c) rešpektovať ustanovenia §41 ods. 4) pamiatkového zákona na základe ktorých krajský pamiatkový úrad v spolupráci s prísl. stavebným úradom zabezpečuje podmienky archeologických nálezísk v územnom a stavebnom konaní, d) podľa § 36 ods. 2 pamiatkového zákona pred začatím stavebnej činnosti alebo inej hospodárskej činnosti na evidovanom archeologickom nálezisku v CEANS je vlastník, správca alebo stavebník povinný podať žiadosť o vyjadrenie k zámeru na Krajský pamiatkový úrad e) V územnom a stavebnom konaní rešpektovať ustanovenia §30 ods.4 pamiatkového zákona o postavení KPÚ v týchto konaniach. V opodstatnených prípadoch môže Krajský pamiatkový úrad rozhodnúť o povinnosti vykonať archeologický výskum a o podmienkach jeho vykonávania podľa §35 ods.7), §36 ods.2) a 3) a §39 ods.1) Pamiatkového zákona. Článok 7

Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie (1)

(2)

V oblasti ochrany ovzdušia: a) v riešenom území neuvažovať s budovaním stredných a veľkých zdrojov znečisťovania ovzdušia, b) uvažovať s plynom, ako hlavným vykurovacím médiom v obci, c) všetky existujúce a navrhované komunikácie v zastavanom území riešiť so spevneným, bezprašným povrchom, d) na území obce neumiestňovať také prevádzky, ktoré by prašnosťou a produkciou škodlivých látok mohli nevhodne ovplyvniť kvalitu ovzdušia, e) rešpektovať vplyv emisnej záťaže dopravy a parkovacích plôch na okolitú obytnú a rekreačnú výstavbu, vplyv emisnej záťaže z dopravy korigovať výsadbou zelene na plochách izolačnej zelene pozdĺž týchto komunikácií v obytnom a rekreačnom území f) rešpektovať ustanovenia zákona 137/2010 o ovzduší. V oblasti ochrany podzemných a povrchových vôd: a) rešpektovať CHVO Beskydy – Javorníky, vyhlásené Nariadením Vlády SSR č.13/1987, ktoré zasahuje do severnej časti územia obce, b) rešpektovať vodný zdroj Svrčinovec – Vrty / studne vrátane vyhláseného PHO I. stupňa a vnútorného a vonkajšieho PHO II. stupňa, c) rešpektovať ustanovenia zák. č.364/2004 Z.z. (vodný zákon) a nakladanie s vodami realizovať v zmysle §17 zákona d) rešpektovať ochranné pásma vodných tokov, 10m od brehovej čiary u vodohospodársky významného toku Čierňanky a 5m pri Šľahorovom potoku a ostatných tokov v riešenom území,


141


revitalizovať korytá a brehy miestnych tokov vrátane rekonštrukcie a doplnenia brehových porastov, f) likvidáciu odpadových vôd riešiť dobudovaním verejnej kanalizácie na existujúcich plochách a vybudovaním na navrhovaných rozvojových plochách s cieľom napojenia všetkých objektov na verejnú kanalizáciu, g) v rámci odvádzania dažďových vôd realizovať opatrenia na zadržanie povrchového odtoku v území tak, aby odtok z daného územia do recipientu nebol navýšený voči stavu pred realizáciou navrhovanej zástavby a aby nebola zhoršená kvalita vody v recipiente (retencia dažďovej vody a jej využitie v území, prečistenie, infiltrácia dažďových vôd a pod. h) všetkými dostupnými prostriedkami zabrániť znečisťovaniu povrchových a podzemných vôd splaškovými vodami a komunálnym odpadom, i) pravidelne monitorovať vodné toky a prevádzky nachádzajúce sa v PHO II. stupňa vodného zdroja. (3) V oblasti ochrany pred hlukom a vibráciami: a) telovýchovno - športové zariadenia umiestňovať a riešiť tak, aby ich činnosť nepriaznivo neovplyvňovala okolie, najmä obytnú zástavbu hlukom, prachom alebo svetlom (§22, ods.2, zákona č.355/2007 Z.z.) b) Pri realizácii nových komunikácií a rekonštrukciách ciest, železničnych tratí je nutné postupovať v súlade s Vyhláškou MZ SR č.237/2009 Z.z., ktorou sa dopĺňa Vyhláška MZ SR č.549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a požiadavkách na objektivizácii hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, c) V existujúcich a navrhovaných výrobných zónach neprekračovať stanovené hodnoty prašnosti hluku, vibrácií a svetlom nad prípustnú mieru, t.j. dodržiavať §22 ods.2 Zákona č.355/2007 Z.z.v znení neskorších predpisov. d) V prípade novej obytnej výstavby v rámci existujúcich zastavaných území (výstavba v prielukách, prestavby domov a.p.) spadajúcich do ochranného pásma cesty I. triedy musia investori vykonať na svojich stavbách vykonať také opatrenia, ktoré budú eliminovať hygienickú ochranu pred hlukom. Voči správcovi ciest tak nebude možné uplatňovať požiadavku na realizáciu týchto opatrení, pretože negatívne účinky dopravy v čase realizácie sú známe. (4) V oblasti ochrany pred účinkami zápachu: a) Neuvažovať s rozšírením veľkochovu hospodárskych zvierat v kontakte s obytným a rekreačným územím. Akceptovať vzorec pre výpočtové limity stavov počtu jednotlivých druhov hospodárskych zvierat, ktorými je stanovené veterinárne ochranné pásmo, nezasahujúce do obytných a rekreačných území, vypočítané v zmysle materiálu vydanom MPaV SR „Zásady chovu hospodárskych zvierat v intraviláne a extraviláne obcí SR, ochranné pásmo na dobytčiu jednotku pre počty ustajnených zvierat: a1) HD (počet ks : 1,612 VDJ) = OP .... m, (od ustajnenia) a2) Ovce (počet ks : 10 VDJ) = .....m (od ustajnenia) a3) Brojlery (počet ks : 625 VDJ) = ..... m (od ustajnenia) b) V riešenom území vo väzbe na obytné a rekreačné územie nebudovať poľné hnojiská ani iné prevádzky a zariadenia, ktoré by zápachom obťažovali uvedené územia. (5) V oblasti odpadov: a) dôsledne zabezpečiť v riešenom území realizáciu separovaného zberu odpadu, s cieľom zníženia odpadov vyvážaných obcou na zozmluvnenú skládku. Zariadenia na recykláciu, využívanie a zneškodňovanie odpadu naďalej riešiť mimo územia obce, v zmysle schváleného programu odpadového hospodárstva. b) rešpektovať v území ustanovenia zákona 79/2015 Z.z o odpadoch v znení neskorších predpisov. Obec zabezpečí prostredníctvom zozmluvnenej firmy: b1) likvidáciu biologicky rozložiteľného odpadu pre každú domácnosť v objektoch IBV, a jednotlivé areály s HBV, občianskou vybavenosťou a ostatné prevádzoky v obci, s potenciálom produkcie biologicky rozložiteľného odpadu, kompostér pre medziuskladnenie tohto druhu odpadu a zabezpečí jeho pravidelný odvoz na likvidáciu. b2) pravidelný odvoz, likvidáciu a zneškodňovanie oddelených zložiek separovaných komunálnych odpadov a tiež drobných stavebných odpadov a nebezpečných odpadov. c) V katastrálnom území riešit postupnú sanáciu a rekultiváciu skládok odpadu a starých enviromentálnych záťaží, prednostne skádky v územiach, kde bezprostredne ohrozujú zložky e)


142


životného prostredia a prvky miestneho systému ekolog. stability a tiež zamedziť znečisťovaniu brehov tokov a iných priestorov odpadmi. c) Zriadiť na území obce Svrčinovec umiestnenie Zberného dvora pre odovzdávanie oddelených zložiek komunálnych odpadov, pre drobný stavebný odpad, pre zhromažďovanie nebezpečných odpadov a elektroodpadov z domácností. Akceptovať navrhované umiestnenie Zberného dvora v kontakte na PD Čierne – HD Svrčinovec. (6) V oblasti prírodnej rádioaktivity: a) Pred začatím prípravy výstavby posúdiť rozsiahle lokality na výstavbu domov na bývanie podľa Vyhlášky MZ SR č.12/2000 Z.z. (7) V ostatných oblastiach: a) rešpektovať ochranné pásmo cintorínov, v ochrannom pásme nepovoľovať ani umiestňovať budovy definované v §15 ods.7, zákona NR SR č.131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Článok 8

Vymedzenie zastavaného územia (1)

Za zastavané územie je potrebné považovať plochy súčasne zastavaného územia, rozšírené o navrhované plochy v súlade s riešením v grafickej časti vo výkrese v.č.5 - Výkres vyhodnotenia dôsledkov stavebných zámerov a iných zámerov na PP a LPF v M 1:10 000. Článok 9

Vymedzenie ochranných pásiem a chránených území podľa osobitných predpisov (1)

(2)

(3)

(4)

(5) (6)

Pásma ochrany vodohospodárskych zariadení a) Verejné vodovody a verejné kanalizácie, 230/2005 Z. z., §19 ods.2. Pásma ochrany sú v zmysle zákona č.442/2002 Z.z. vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného a kanalizačného potrubia na obidve strany: a1) 1,5 m pri verejnom vodovode a kanalizácii do priemeru 500 mm b) Vodojemy, ochranné pásmo je oplotené Oprávnenia pri správe vodných tokov, určuje §49 ods.2 zákona č.364/2004 Z.z. Pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení môže správca toku využívať pobrežné pozemky a v rámci ktorého sa môžu realizovať aj protipovodňové a vododrážne opatrenia. Akúkoľvek investorskú činnosť a výsadbu porastov v dotyku s vodnými tokmi odsúhlasiť so správcom toku. Rozvojové aktivity musia byť v súlade so zákonom č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami. Vodohospodársky významné vodné toky su stanovene Prilohou č.1 Vyhlášky 211/2005 (MŽPSR, ktorou sa ustanovuje zoznam vodohospodársky významných vodných tokov a vodárenských vodných tokov). a) Pobrežnými pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie je pri vodohospodársky významnom toku Čierňanka 10 m od brehovej čiary a pri ostatných drobných tokoch v katastrálnom území obce pozemky do 5 m m od brehovej čiary, Z hľadiska ochrany vodohospodárskych zariadení : a) rešpektovať vodný zdroj Svrčinovec – vrty, vrátane vyhláseného PHO I. stupňa a vnútorného a vonkajšieho PHO II. stupňa. V zmysle zákona 251/2012 Z.z. treba rešpektovať ochranné pásma od krajných vodičov (káblov) na každú stranu, resp. od elektrických staníc: a) 400 kV vedenie ......................................................... 25 m b) 110 kV vedenie ......................................................... 15 m c) 22 kV vedenie vzdušné ............................................ 10 m d) 22 kV kábel v zemi .................................................. 1m e) 22 kV závesný kábel .............................................. 1m f) stožiarová trafostanica od konštrukcie ..................... 10 m g) kioskové trafostanice nevyžadujú ochranné pásmo. Pri súbehu viacerých vedení technickej infraštruktúry rešpektovať ustanovenia STN 73 6005 – Priestorová úprava vedení technickej infraštruktúry. V území je potrebné rešpektovať ochranné pásmo cestných dopravných systémov mimo zastavaného územia súvislou zástavbou (Zákon o pozemných komunikáciach - Zákon č. 135/61 Z.z. v znení zákona č. 524/2003 Z.z.): a) pre diaľnicu a rychlostnú komunikáciu 100 m od osi krajného jazdného pruhu, b) pre cestu I. triedy 50 m od osi cesty na obe strany (mimo intravilánu),


143


(7) (8)

V území je potrebné rešpektovať ochranné pásmo železničnej trate (Vyhláška číslo 52/1964 Zb. Zákon o dráhach, zmenou vyhlášky číslo 122/1974 Zb.) 60 m od osi koľaje, Rešpektovať ochr. pásmo cintorínov 50 m, v ochr. pásme nepovoľovať ani umiestňovať budovy definované v §15 ods.7, zákona NR SR č.131/2010 Z.z. o pohrebníctve. Článok 10

Plochy na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a sceľovania pozemkov, na asanáciu a na chránené časti krajiny (1)

(2) (3)

Plochy pre verejnoprospešné stavby predstavujú plochy potrebné pre realizáciu verejnoprospešných stavieb uvedených v čl.12 Zoznam verejnoprospešných stavieb vrátane dočasných záberov pozemkov. Plochy pre vykonanie delenia a sceľovania pozemkov budú realizované na plochách územného rozvoja obce v navrhovanom zastavanom území. Plochy pre chránené časti krajiny sú uvedené v čl.6 bod (12). Článok 11

Určenie, na ktoré časti obce je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny (1)

Pre žiadne časti obce nie je potrebné s ohľadom na rozsah jednotlivých navrhovaných lokalít obstarať územný plán zóny pre vymedzené časti územia. Článok 12

Zoznam verejnoprospešných stavieb (1)

(2)

(3)

(4)

(5) (6) (7) (8) (9)

(10) (11) (12) (13) (14) (15)

(16)

Dopravné verejnoprospešné stavby D1 - Rekonštrukcia existujúcich ciest I. triedy, miestnych komunikácií, vrátane verejných odstavných plôch a výstavba a rekonštrukcia účelových komunikácií na navrhovanú funkčnú triedu a kategóriu. D2 - Výstavba nadradenej dopravnej infraštruktúry, diaľnice D3, rýchlostnej cesty R5 vrátane súvisiacich komunikácií dopravnej obsluhy týchto komunikácií, rekonštrukcie existujúcich dotknutých stavieb (obslužné, účelové komunikácie, podjazdy ap.), navrhovaných mostných objektov a viaduktov a ekoduktov. D3 – Modernizácioa žel. trate č.127 a súvisiace stavby vrátane súvisiacich komunikácií dopravnej obsluhy tejto trate, rekonštrukcie existujúcich dotknutých stavieb (obslužné, účelové komunikácie, podjazdy ap.), navrhovaných mostných objektov a viaduktov a ekoduktov. D4 - Výstavba samostatných chodníkov a súbežných chodníkov pre peších a cyklistov popri automobilových komunikáciách a miestnych komunikáciách so zvýšeným pohybom vozidiel. Vodohospodárske verejnoprospešné stavby 3 3 V1 - rozšírenie existujúceho VDJ s objemom 100 m o 1 000 m , rekonštrukcia zásobného potrubia na profil DN 200. V2 - rozšírenie rozvodnej vodovodnej siete v obci do lokalít územného rozvoja - Blažkovci, Mišovci, Kupkovci, Matiaškovci, Purášovci, Liščákovci, Škradné a Bordžovci – DN 150. V3 - rozšírenie splaškovej kanalizácie DN 250 v obci. V4 - malé ČOV v lokalitách Liščákovci, Škradé, Bordžovci a Potok. V5 - protipovodňové opatrenia na tokoch Čierňanka a Šlahorov potok. Energostavby – verejnoprospešné stavby pre zásobovanie elektrickou energiou a teplom E1 - Rekonštrukcia trafostaníc T2, T3, T9 s osadením väčších transformačných jednotiek. E2 - Výstavba kompaktných trafostaníc T15 – 400 kVA, T16 – 400 kVA, T17 - 160 kVA, T18 – 160 kVA , T19 – 250 kVA, T20 – 100 kVA VN vrátane prípojok k navrhovaným trafostaniciam. E3 - Výstavba NN káblovej a vzdušnej siete. E4 - Rozšírenie STL siete do 031 MPa do plôch s navrhovanou výstavbou. Telekomunikačné stavby T1 - Rozšírenie kapacity RSU na kapacitu cca 1200 Pp, výstavba kábl. m.t.s. do plôch s novou plánovanou zástavbou, a prestavba vzdušnej m.t.s. za úložné káble v zemi. T2 - Výstavbou optickej siete káblovej televízie a signálu miestneho rozhlasu. Ostatné O1 - Dobudovanie hlavného športového areálu obce s absentujúcimi verejnými športovými stavbami halových objektov a vonkajších ihrísk a súvisiacou prevádzkovou a sociálnou vybavenosťou. Územný plán obce Svrčinovec, Koncept riešenia

144


(17)

(18) (19) (20)

(21) (22)

O2 - Výstavba nového športového areálu s atletickým štadiónom (400m resp. 250m dráha) a kompletným vybavením pre atletické disciplíny a s vonkajšími ihriskami pre kolektívne hry a súvisiacou prevádzkovou a sociálnou vybavenosťou. O3 – Plochy verejnej zelene a plochy verejnej zelene s rekreačno - športovými plochami a detskými ihriskami. O4 – Realizácia ochrannej zelene a revitalizácia genofondu v lokalite Šlahorovho potoka. O5 – Realizácia Zberného dvora pre odovzdávanie oddelených zložiek komunálnych odpadov, pre drobný stavebný odpad, pre zhromažďovanie nebezpečných odpadov a elektroodpadov z domácností. O6 – Realizácia Prevádzkového dvora obecného autoparku. O7 – Nový cintorín.


145


C. DOPLŇUJÚCE ÚDAJE C.1

VŠEOBECNE

V súvislosti so spracovaním územného plánu obce Svrčinovec boli k dispozícii nasledovné dokumenty, z ktorých boli čerpané doplňujúce údaje, a z ktorých boli následne zapracované relevantné informácie do riešenia :      

Koncepcia územného rozvoja Slovenska (KÚRS, 2001). Celoštátne sčítanie dopravy (CSD) na území Slovenskej republiky v roku 2005. výstupy zo stránky www.ssc.sk, Cykloturistické trasy v regione Kysúc Súpis pamiatok na Slovensku. Turistické mapy Kysucké Beskydy a Javorníky

C.2

VYHODNOTENIE DÔSLEDKOV STAVEBNÝCH ZÁMEROV A INÝCH NÁVRHOV NA POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDE V PÔVODNEJ ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCII OBCE

C.2.1

PRE PÔVODNÝ ÚPN-SÚ SVRČINOVEC (ÚPN-SÚ Svrčinovec – návrh riešenia, ing. arch. Peter Nezval, záväzná časť (Návrh regulatívov územného rozvoja) schválená uznesením OZ č. 130/11 dňa 07.12.2011 - priložený scan textu za kapitolou D).

C.2.2

V DOPLNKU Č.1 ÚPN-SÚ (03/2005) (ÚPN-SÚ HSA Čadca, doplnok č.1 a ÚPN – SÚ Svrčinovec – návrh riešenia, ing. arch. Marián Pivarči, 2003, schválená uznesením MZ v Čadci č. 6/2004 dňa 26.2.2004 s účinnosťou od 12.3.2004 a uznesením OZ vo Svrčinovci č. 19/2004 z dňa 25.02.2004. Doplnku č. 1 predchádzalo schválenie Zámeru pre Priemyselný park Čadca z 27.08.2003 uznesením OZ vo Svrčinovci č. 95/2003 - priložený scan textu za kapitolou D).

D.

DOKLADOVÁ ČASŤ

Dokladová časť v súvislosti so spracovaním územného plánu obce Svrčinovec je súčasťou elaborátu obstarávateľa. Okrem ďaľších dokumentov sú súčasťou tohto elaborátu aj nasledovné dokumenty :  

Údaje, vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov a organizácií, ako odpovede po oznámení a začatí prác na ÚPN obce Svrčinovec (viď. doklady, ktoré sú súčasťou elaborátu obstarávateľa). Zadanie pre územný plán obce Svrčinovec vypracoval Ing. arch. Ján Burian - odborne spôsobilá osoba pre obstarávanie ÚPP a UPD reg. č. 048. (viď. doklady, ktoré sú súčasťou elaborátu obstarávateľa).


146

RIEŠENIE ÚZEMNÉHO PLÁNU

Recommend Documents