PRAVDA O CIRKVI TRADIČNÍ KATOLÍCI. Biskup Oliver Oravec

TRADIČNÍ KATOLÍCI Sú tí katolíci, ktorí si chcú za pomoci Božej zachovať vieru našich otcov, našich svätcov a mučeníkov a odmietajú modernistické bludy

Biskup Oliver Oravec

”PRAVDA O CIRKVI”

+ dodatok 2002

Nepoškvrnené Srdce Panny Márie oroduj za nás AD MAIOREM DEI GLORIAM

PRAVDA O CIRKVI Je Ján-Pavol II. katolíkom? Je Vatikán centrom Novej sekty? november 1998

Biskup Oliver Oravec e-mail: [email protected] web: http://home.gts.sk/olinko

Knižnica tradičnej katolíckej literatúry s .pdf a .ePub súbormi: http://skydrive.live.com/redir.aspx?resid=5C0BAF2920CD7254!131 Ďalšie knižnice: http://www.scribd.com/pubuti http://issuu.com/peter.emanuel.butora/docs

OBSAH Úvod....................................................................................................................................................10 Súčasný tzv. ekumenizmus.................................................................................................................13 Konkrétne ekumenické nezmysly Novej cirkvi...................................................................................16 Pripomeňme si niektoré Lutherove bludy:.........................................................................................17 Husove bludy:.....................................................................................................................................19 Protestantskí "mučeníci" v Prešove:.................................................................................................. 20 Vyhlásenie nemeckých evanjelických a "katolíckych biskupov":................................................................................................................... 20 Direktórium na vykonávanie princípov a noriem o ekumenizme:.....................................................21 Najväčšia urážka Boha v podobe spoločných "modlitieb" v Assisi.....................................................23 Židia.................................................................................................................................................... 24 Angelo Roncalli - Ján XXIII...................................................................................................................32 SVIATOSTI........................................................................................................................................... 36 Krst......................................................................................................................................................36 Sviatosť kňazstva................................................................................................................................ 38 Birmovka.............................................................................................................................................39 Posledné pomazanie...........................................................................................................................40 Manželstvo......................................................................................................................................... 41 SVÄTÁ OMŠA...................................................................................................................................... 42 IDE SKUTOČNE IBA O ZLÝ PREKLAD? (dodatok 2006)........................................................................ 47 Náboženská "sloboda"....................................................................................................................... 49 Komunizmus a Vatikán....................................................................................................................... 54 Kardinál Jozef Ratzinger..................................................................................................................... 61 Vatikán a slobodomurári.................................................................................................................... 65 Ján-Pavol II. a vývoj človeka zo zvieraťa.............................................................................................68 Satanizmus vo Vatikáne......................................................................................................................73 Varovania Panny Márie o dnešnej dobe............................................................................................ 74 FATIMA............................................................................................................................................... 78 LA SALETTE..........................................................................................................................................79 ČO ROBIŤ ZA SÚČASNEJ KRÍZY?.......................................................................................................... 83 KATOLÍCKE RIEŠENIE...........................................................................................................................87 BISKUPSKÉ VYHLÁSENIE:.................................................................................................................... 88 Moja cesta:......................................................................................................................................... 92 Najčastejšie námietky proti nám:.......................................................................................................93 EPILÓG................................................................................................................................................ 99 PRAVDA O CIRKVI - doplnok.............................................................................................................100 Nová cirkev neverí v diabla...............................................................................................................105 Nad príčinami demoralizácie spoločnosti........................................................................................ 113 SME SKUTOČNE SAMOSTATNÝM SLOVENSKOM?........................................................................... 115 ROZPAD A ÚPADOK TRADIČNEJ RODINY..........................................................................................116 ŽIDIA A EKUMENIZMUS....................................................................................................................118


Pravda o Cirkvi

ÚVOD Už uplynulo 33 rokov od skončenia tzv. 2. vatikánskeho koncilu, 28 rokov od zavedenia Novej omše a mnoho iných zmien v Novej cirkvi. "Vďaka" tomu, že sme žili v štáte, v ktorom nám totalitný režim a najmä "všemocná" KSČ a ŠTB nedovoľovali mať normálne kontakty s udalosťami vo svete a vo Vatikáne, nemali sme potuchy o pozadí radikálnych zmien v Novej cirkvi. Kvôli ujasnenosti: Pod pojmom Nová cirkev rozumiem cirkevné spoločenstvo, ktoré vzniklo po smrti pápeža Pia XII. Túto Novú cirkev odštartoval "pápež" Ján XXIII. Táto cirkev sa neprávom nazýva Katolíckou Cirkvou. Katolícka Cirkev našich otcov pokračuje v malých skupinách po celom svete pod vedením svojich biskupov a kňazov. Sú to tí katolíci, ktorí si zachovávajú vieru našich otcov, ktorá sa dedila z pokolenia na pokolenie, zo storočia na storočie. Nová cirkev zničila skoro všetko, čo bolo v Cirkvi posvätné a nemenné. Je to úplne iné náboženstvo. Nepoznajúc ozajstnú situáciu vo Vatikáne, naši katolíci prijímali tieto zmeny, akoby vychádzajúce od Sv. Otca, čiže od Námestníka Kristovho poslušnosťou, ktorá právom tomuto úradu patrí. Každý správny katolík vedel, že je to samotný Duch Svätý, ktorý chráni pápeža od bludov vo veciach viery a mravov, týkajúcich sa spásy. Navyše, bol to komunistický režim a jemu oddané kolaborantské hnutie "mierových" kňazov ktorí chceli v 50-tych rokoch odtrhnúť Cirkev od Ríma, lebo Sv. Otec Pius XII. bol nekompromisným bojovníkom proti komunizmu, ktorý ničil našu vlasť. Preto Rím a pápež boli našou jedinou nádejou ako čeliť tejto ateistickej ideológii, ktorá v našom národe napáchala toľko morálnych a aj ekonomických škôd, ktoré si plne uvedomujeme až teraz. Rímsky pápež bol pre nás zárukou našej katolíckej viery, ktorú si národ vždy cenil. Táto viera bola schopná národ zjednocovať aj v jeho najťažších historických chvíľach. Dnešná nová viera polarizuje národ, ako nikdy v jeho histórii. Preto je veľmi ťažké pochopiť, že od smrti Pia XII. je to Vatikán a jeho tzv. pápeži, ktorí ničia vieru katolíkov na celom svete, a že zmeny v Novej cirkvi boli prevedené nie pod vplyvom Ducha Svätého, ale pod vplyvom síl temnosti. Veď ako si možno inakšie vysvetliť, že od skončenia koncilu vyše 120 000 kňazov opustilo kňazskú službu, stá tisíce rehoľníkov opustilo rehoľný stav. Ročne len v U.S.A. sa udeľuje priemerne 50 tisíc "zrušení", čiže anulácii manželstiev, z ktorých väčšina sú vlastne rozvody. Ako je možné, Nová cirkev nemá vo vyspelom svete žiadne kňazské povolania. Ako je možné, že mnohí noví tzv. pápeži a teológovia obhajujú beztrestne Luthera, Husa, Kalvína, homosexualitu, rozvod a mnoho iných bludov odsúdených Cirkvou v minulosti? Ako je možné, že katolícki biskupi, kňazi a rehoľníci sa v Ruande podieľali na vyvražďovaní iných katolíkov z rasistických dôvodov? Ako je možné, že katolícka liturgia sa zmenila v protestantskú 10


Pravda o Cirkvi

"bohoslužbu" s deformovanými slovami "premenenia", ktoré Kristus nikdy nevyslovil? Prečo sa zmenili obrady vysviacky diakonov, kňazov a najmä biskupov, keď platnosť týchto vysviacok bola neomylne definovaná Piom XII.? Prečo sa zrušili nižšie svätenia? Ako je možné, že predstavitelia Novej cirkvi organizujú modlitebné stretnutia s pohanmi, ktorí neveria v osobného Boha a ktorí sa doteraz klaňajú hadom? Alebo spoločné modlitby so židmi a inými náboženstvami, ktoré nenávidia alebo odmietajú Krista a jeho Cirkev? Je to len náhoda, že po likvidácii starej latinskej tridentskej sv. omše v Novej cirkvi okolo roku 1970 rapídne stúpol počet terorizmu, drogovej závislosti, rozvodov a najmä potratov? Ako je možné, že teraz sa vraždí ročne okolo 60 miliónov nenarodených detí? Do roku 1969-70 sa v U.S.A. ľudia nebáli ísť aj o 11. hodine večer na prechádzku a dnes s dverami zamknutí troma zámkami sa boja ísť na ulicu už aj po 6 hodine večer? Nikdy v kresťanskom svete nebolo toľko homosexuálov, pornografie, pohlavných chorôb, rozvodov. Ako je možné, že len v Južnej Amerike desiatky miliónov katolíkov prestúpilo k sektám? Podobná situáciu je na Slovensku, keď z katolíckeho štátu sa Slovensko premenilo na polo-ateistickú krajinu, v ktorej vo veľkých mestách sa viacej zabíja nenarodených detí než sa ich rodí a kde je viacej rozvodov než manželstiev, ktoré trvajú do smrti? Ako je možné, že medzi kňazmi bolo toľko spolupracovníkov s ŠTB? Je ešte mnoho ďalších otázok, ale odpoveď je iba jedna: Vedenia v Novej cirkvi sa zmocnili nepriatelia Krista, ktorí revolučnými zmenami chcú zničiť katolícku vieru. Vo vedení Novej cirkvi sú ľudia, ktorí sa posmievajú katolíckej tradícii, ktorá je dielom Ducha Svätého. Nové vedenie sa posmieva a protirečí učeniu svätých pápežov v minulosti. Je stratou času obviňovať len tzv. konzumnú mentalitu alebo svet okolo nás a pritom nechcieť vidieť, že je to vedenie Novej cirkvi, ktoré už dávno nie je katolícke a ktoré zapríčinilo, že svet už neberie vážne Katolícku Cirkev a že svet odpadáva od Krista a jeho morálky. Nie sme proti legitímnej a úprimnej reforme v Cirkvi v nepodstatných veciach, lebo Cirkev sa vždy zbavovala zbytočných nánosov a formalizmu, ktoré brzdili jej apoštolát. Dnešné zmeny v Novej cirkvi avšak sú namierené na podstatu katolicizmu a jeho sviatostí. Tiež nechceme tvrdiť, že predstavitelia Cirkvi nikdy nehrešili alebo nemôžu hrešiť, veď dejiny Cirkvi potvrdzujú, že aj oni sú len ľudia a že aj oni potrebujú sv. spoveď. Nie všetky hriechy automaticky vylučujú preláta Cirkvi z Cirkvi. Dnes ale vidíme, že vo vedení Novej cirkvi sú ľudia, ktorí otvorene učia bludy Cirkvou odsúdené a tým sa automaticky (latae sententiae) vylučujú z Katolíckej Cirkvi a zároveň sa pozbavujú svojho posvätného úradu. 11


Pravda o Cirkvi

Tiež nechceme byť fanatickými sektármi, ktorí sa už nevedia ani usmiať. Jediné, čo si prajeme je, aby sme mohli vyznávať tú vieru, ktorú vyznávali skoro všetci katolícki vyznávači a mučeníci. Chceme sa zúčastňovať alebo vysluhovať tie sviatostí, ktoré dodávali silu katolíkom po dobu skoro 2000 rokov. Tragédia je v tom, že mnoho úprimných katolíkov, ktorí nikdy vážne neštudovali svoje náboženstvo alebo nemali na to knihy a čas, si stále myslia, že sú členmi Katolíckej Cirkvi, zatiaľ čo ich cirkev sa premenila na Novú cirkevmodernistickú sektu, ktorá sa neprávom nazýva Katolíckou Cirkvou. Títo katolíci prijímajú aj "sviatosti" v Novej cirkvi neuvedomujúc si, že tieto sa tak drasticky zmenili vo svojej podstate, že väčšina z nich sú neplatné. Sme svedkami najväčšieho podvodu v dejinách ľudstva, na ktorý doplácajú mnohí. V tomto čísle si všimneme rôzne témy, ktoré sú aktuálne na to, aby sme ukázali, že Nová cirkev už nie je Katolíckou Cirkvou, za ktorú sa neprávom vydáva. Pri väčšine citácii budem používať Denzingera, ktorý je v cirkevných kruhoch uznávaný prameň oficiálneho učenia pápežov a vôbec Učiteľského úradu Cirkvi. Tiež budem používať kánony Kódexu cirkevného práva (CIC) pod dotyčným číslom. Pre JánaPavla II. budem používať skratku JPII. Pre lepšie pochopenie učenia Cirkvi odporúčam poprosiť svätých pápežov, aby oni nám vyprosili osvietenie Duchom Svätým. Odporúčam sv. Pia V. a sv. Pia X.. Tiež je dobré prosiť Pannu Máriu a iných svätých teológov o to isté osvietenie Duchom Svätým. Pretože citujeme mnoho oficiálnych vyhlásení z cirkevných dokumentov a nechceme zmeniť ich význam v slovenčine, text tejto knižky z väčšej časti je bez jazykovej úpravy.

12


Pravda o Cirkvi

SÚČASNÝ TZV. EKUMENIZMUS Vo Vyznaní viery (v Kréde) vo sv. omši Cirkev vyznáva: "Verím v jednu, svätú...Cirkev..." A tu zrazu, modernisti, predstavitelia Novej cirkvi a iní nepriatelia Cirkvi nám chcú nahovoriť, že Cirkev je rozdelená a preto potrebuje zjednotenie pomocou tzv. ekumenizmu. Robia si z ľudí bláznov, lebo ich nútia vyznávať niečo, čomu nemajú veriť. Cirkev Kristovu, ktorá je Mystickým Telom Kristovým nemožno rozbiť, rozdeliť. Vždy bola a je vierou Kristovej Cirkvi, že táto Cirkev bola, je a bude vždy len jedna a tou vždy bola Rímsko-katolícka Cirkev spojená s tými východnými Cirkvami, ktoré vyznávajú rovnakú vieru. To, že od tejto Cirkvi odpadli alebo sa oddelili určití katolíci a títo potom vytvorili nejakú sektu, to nemožno nazvať rozdelením Cirkvi. Oni jednoducho odpadli od Kristovej Cirkvi. Ekumeniakom vôbec nejde o zjednotenie všetkých ľudí v Kristovej Cirkvi, ale opojení slobodo-murárskymi myšlienkami ide im o vytvorenie veľkej ekumenickej "cirkvi", ktorá by zastrešovala všetky možné viery, bludy a modly. Ide im o to, aby táto veľká cirkev nedovoľovala katolíkom vyznávať svoju nadradenosť a pravosť, ale aby všetci boli si navzájom rovní. Táto veľká globálna cirkev postupne zabudne na čisté učenie Krista, lebo nebude môcť "uraziť" tých, ktorí toto učenie nezdieľajú. Bude donútená sa venovať iba sociálno-ekologickým problémom ľudstva, ako sú drogy, ozónové diery, AIDS a iné. Každý, kto by presadzoval svoju katolicitu, bude celosvetovou autoritou alebo falošným pápežom umlčaný, a označený za bigotného, netolerantného a diskriminujúceho iné náboženstvá. Už aj dnes vidíme, že súčasná svetovláda pozostáva z ľudí, ktorí nenávidia tradičný katolicizmus vo svojej čistej podobe. Predstavitelia Novej cirkvi privádzajú do ekumenizmu už aj pohanské, mohamedánske a židovské náboženstvá, aby tak plne paralyzovali činnosť katolíkov. Preto tento tzv. ekumenizmus nemá nič spoločné so snahou Katolíckej Cirkvi o prinavrátenie odpadnutých protestantských siekt do lona Cirkvi z ktorej odišli a o prijatie Krista ostatnými nekresťanskými náboženstvami. Cirkev toto zjednocovanie praktizovala po celé stáročia. Tento nový ekumenizmus je vyjadrením protestantskej náuky o cirkvi a táto sa diametrálne líši od katolíckej. Táto ekumenická cirkev musí tolerovať svedomie príslušníkov tých nekatolíckych náboženstiev, ktoré schvaľujú potrat, homosexualitu, rozvod a iné hriechy proti Kristovej morálke. Úprimný katolík, ak bude chcieť odsúdiť tieto hriechy bude označený za netolerantného, za rasistu a aj za anti-semitu a až fašistu. Takéto katolícke odsudzovanie táto Nová cirkev a jej "pápež" nebude tolerovať, lebo to bude útok proti tzv. ľudským právam, ktoré budú dôležitejšie než Božie práva.. Už dnes je tento tzv. ekumenický postoj proti katolíckym zásadám súčasťou trestných zákonníkov vo viacerých "vyspelých" krajinách. 13


Pravda o Cirkvi

O takomto ekumenizme vždy snívali najhorší nepriatelia Krista. Je tragédiou, že dnes to už aj uskutočňujú a to pomocou Novej cirkvi a falošných pápežov. Katolíci sa vždy bránili tomuto, lebo chceli a chcú byť verní poslaniu, ktoré im zveril samotný Boh-Ježiš Kristus: "...učte všetky národy a krstite ich... a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal... a kto neuverí bude zatratený..." Kristus nepovedal, aby jeho učeníci tolerovali a mali v úcte iné náboženstvá alebo aby každá sekta bola prostriedkom spásy, ako to dnes počúvame od ekumeniakov v Novej cirkvi. Cirkev vždy hlásala občiansku toleranciu vo veciach svetských, kvôli zachovaniu pokoja v štáte. Tu ale ide o náboženskú ľahostajnosť, ktorú Cirkev vždy odsudzovala. Vatikán bol verný svojmu poslaniu až do smrti Pia XII. Po celom svete sa šírili katolícke misie, stúpal počet obrátení z iných náboženstiev na katolícke, rástol počet kňazských a rehoľných povolaní. Jednotná latinská liturgia zjednocovala všetky národy. Bol to najmä pápež Pius XI., ktorý v encyklike Mortalium animos jasne potvrdil učenie Cirkvi, že k opravdivej jednote dôjde len vtedy, "keď všetci ľudia uznajú Krista a príjmu jeho Cirkev a to ako členstvom v nej, tak aj účasťou na jej sviatostiach..." Cirkev nemôže učiť inak, lebo vedomá si svojho Božského zakladateľa a pod vedením Ducha Svätého sa nemôže mýliť. Všetci 258 pápeži až po Jána XXIII. si nikdy neprotirečili v tomto bode doktríny, čo bolo dôkazom, že pápežský úrad je Božsko - ľudskou ustanovizňou. Tí predstavitelia Novej cirkvi, ktorí protirečia tomuto učeniu nemôžu byť praví, legitimní pápeži. Po smrti pápeža Pia XII. sa nepriateľom Cirkvi podarilo obsadiť Vatikán na jeho najvyšších miestach, ktorí za pomoci modernistických a marxistických teológov zmanipulovali a znásilnili tzv. 2. vatikánsky koncil, ktorým sa odštartovala Nová cirkev, ktorá sa neprávom nazýva katolíckou. Táto Nová cirkev (sekta) mohla vzniknúť preto, lebo zatiaľ čo diabol sial kúkoľ, klerici a laici spali.. Táto Nová cirkev pod vedením nelegitimného pápeža Karola Wojtylu (JPII) sa zaradila medzi nepriateľov pravej Katolíckej Cirkvi, lebo svojimi hanebnými činmi zrádza odkaz a učenie všetkých pápežov, cirkevných otcov, mučeníkov a všetkých svätých. Odsudzujeme tento falošný ekumenizmus, lebo milujeme všetkých nekatolíkov a záleží nám na ich spáse. Len katolíckou pravdou im môžeme pomôcť dosiahnuť 14


Pravda o Cirkvi

večnú spásu a nie ekumenickým blúznením o veľkých hodnotách ich deformovaných náboženstiev. Tzv. 2. vatikánsky koncil ústami Jána XXIII. nemal učiť žiadnu novú doktrínu, mal to byť len pastorálnym koncilom. Ján XXIII, Pavol VI. a aj Ján-Pavol II. oklamali Cirkev, lebo dnes, kto neprijme nové náuky o ekumenizme a o náboženskej slobode, je označený za odpadlíka a bludára. Katolícka Cirkev, ktorá pokračuje v malých skupinkách po celom svete je verná učeniu Cirkvi, týkajúceho sa našej snahy o návrat nekatolíkov do lona Katolíckej Cirkvi.

15


Pravda o Cirkvi

KONKRÉTNE EKUMENICKÉ NEZMYSLY NOVEJ CIRKVI 1. V novembri 1983 sa JPII. aktívne zapojil do osláv narodenín arci-heretika. Martina Luthera, ktorý ako rehoľný katolícky kňaz, nielen že verejne pošliapal svoje sľuby celibátu a čistoty, ale zároveň zavrhol mnohé neomylné články katolíckej viery. Jeho neplatnou manželkou sa stala rehoľná sestra. Má na svedomí, že od Cirkvi odpadli mnohé národy. JPII. oslavuje jeho narodeniny a hodnotí: "...hlboké náboženské cítenie Luthera, ktorý bol vedený horiacou vášňou po otázkach večnej spásy" (Z listu JPII. z príležitosti osláv 500 rokov od narodenia Luthera, zo dňa 5.novembra 1983.) 2. Ján-Pavol II. už ani nepovažuje Luthera za exkomunikovaného z Cirkvi pápežom Levom X. z roku 1520, keď vyhlásil počas svojej návštevy v Kodani v roku 1989: "...exkomunikácia končí smrťou dotyčného jednotlivca...". Bola to zmienka o Lutherovi. 3. JPII. sa počas svojej návštevy v Luteránskom kostole v Ríme 11. decembra 1983 modlil modlitbu vytvorenú Lutherom. 4. Jeden z kardinálov -Willebrands-povedal na zhromaždení Luteránskej federácie v júli 1970: "Luther je naším spoločným učiteľom doktríny o ospravedlnení..." 5. Najbližší spolupracovník Jána-Pavla II. kardinál Ratzinger vo svojej knihe Theologische Prinzipienlehre z roku 1982 napísal: "...Kto by dnes popieral, že Tomáš Akvinský a Luther sú cirkevní Otcovia..." "...neviem prečo nerobíme taký katechizmus ako ho urobil Luther..." Cirkev právom odsúdila 41 Lutherovych bludov a nikto z legitimných katolíckych pápežov nechválil Luthera ako to robia dnešní predstavitelia Novej Cirkvi. Mýlil sa snáď Duch Svätý?

16


Pravda o Cirkvi

PRIPOMEŇME SI NIEKTORÉ LUTHEROVE BLUDY: 1. Že v pápežstve najväčšou a najstrašnejšou ohavnosťou je omša...veď je to číry ľudský výmysel, ktorý Boh nenariadil...omša je vec škodlivá... 2. Očistec... načim pokladať za číre diabolské strašidlo... 3. Vzývanie svätých patrí tiež medzi Antikristove zneužitia... 4. ...všetci sme zatratení a že nieto na nás ani vláska dobrého...nieto nijakého dobrého skutku, ale len samé zlé skutky... 5. (Vo Sviatosti oltárnej):...chlieb tu je (Viď Šmalkaldské články napísané Lutherom v 1537.)

i

zostáva...

6. Odpustky sú pobožné podvody na veriacich. 7. Rímsky pápež nie je zástupcom Krista... 8. Spravodlivý hreší aj v každom dobrom skutku... (Viď Denzinger 758,763,771) Tragédia tohto falošného ekumenizmu už vlastne začala na tzv. 2. vatikánskom koncile, ktorý v dekréte o ekumenizme Unitatis Redintegratio hlása: Odstavec č.3 "...Duch Kristov sa ich (oddelené cirkvi) nezdráha používať ako nástroje spásy..." Katolícka Cirkev svojimi pápežmi vždy učila, že iba ona je nástrojom spásy a tu vidíme, že už aj iné sekty sú nástrojom spásy. Je to výslovný blud odsúdený mnohými pápežmi. Ďalší hrozný blud hlása JPII. vo svojich encyklikách: "Vykupiteľ človeka" (4.marec 1979) Kapitoly 13 a 14:"Syn Boží sa svojim vtelením ...spojil s každým človekom... ...ide o každého človeka...a s každým sa Kristus navždy spojil...ide o všetkých žijúcich ľudí......a to s každým človekom bez výnimky je Kristus určitým spôsobom spojený, aj keď si to človek neuvedomuje..." Môj komentár: Toto je hrozné krédo dnešných ekumenistov. Katolícka Cirkev vždy učila, že človek sa spája s Kristom vo sviatosti sv. krstu a v iných sviatostiach a najmä vo sviatosti oltárnej. Cirkev spája ľudí s Kristom. JPII. vlastne učí, že Kristus je aj spojený so satanistom, ktorý sa klania diablovi, zrejme bol spojený so Stalinom, keď on posielal milióny ľudí na popravu. Preto je pre JPII. dobrý Luther a aj každý 17


Pravda o Cirkvi

iný odpadlík. Vždy sme sa učili, že ťažkým hriechom katolík vyháňa Boha zo svojej duše a potrebuje sviatosť pokánia, aby prítomnosť Boha vo svojej duši obnovil. Podľa JPII. je každý človek nerozlučne spojený s Kristom. Načo potom potrebujeme Cirkev, krst, spoveď ? Z tohto bludného učenia vyplývajú Ďalšie ekumenické nezmysly Novej cirkvi Nový kódex: 25.januára 1983 JPII. promulgoval Nový kódex cirkevného práva. V kánone 844 sa dovoľuje protestantom pristupovať k "sv. prijímaniu". V kánone 1124. rozdielnosť vyznania už nie je manželskou prekážkou. Nekatolícky partner už nemusí písomne sľúbiť, že deti budú vychované v katolíckej viere. Podľa kánona 1127 zmiešané manželstvo sa môže uzatvoriť aj v nekatolíckom chráme a už aj stačí len civilný sobáš. Môj komentár: Tento nový kódex je vrcholnou neúctou k hrdinským katolíckym partnerom v zmiešaných manželstvách v minulosti, ktorí si zachovali svoju katolícku vieru a vieru svojich detí. Dnes nedostanú títo katolíci od Novej cirkvi žiadnu právnu pomoc. Mohamedáni: V roku 1985 JPII. počas svojej návštevy v Maroku povedal mohamedánom: "My (kresťania) veríme v toho istého boha." Môj komentár: Je to divný boh mohamedánov: bez druhej a tretej Božskej osoby a podľa JPII. je to ten istý boh ako Najsvätejšia Trojica. Čudná teológia JPII. JPII. asi nechce vidieť, že Korán- biblia mohamedánov v článku č.2 hovorí: "Ten, kto verí v Trojicu je nečistý ako výkaly a moč." Alebo Korán v sourate č.5. verš 19/17 hovorí: "Zaiste, neveriaci sú tí, ktorí hovoria, že Alah je Mesiáš, syn Márie." Korán dovoľuje zabiť kresťana, veď história Európy a aj Slovenska nezabúda na invázie mohamedánskych hórd, ktoré pustošili Európu. Zatiaľ čo praví pápeži (sv. Pius V.) oslavovali víťazstvo katolíckych vôjsk pri bitke pri Lepante, ktoré obránili Európu od mohamedánskych vôjsk, JPII. nechal mohamedánom v Ríme vystaviť jednu z najväčších mešít na svete. JPII. hovorí a učí, že každý človek musí byť rešpektovaný za svoje presvedčenie. Pohania: JPII. v Togu a v Kanade prijal "požehnanie" od pohanských kňazov. Je to neuveriteľné!!! Koľko mučeníkov Cirkvi radšej volilo smrť, než prijať podobné "požehnanie". Bolí ma, že slovenský národ zbožňuje takého "sv. Otca." Ján Hus: V roku 1990 v Čechách JPII. zaradil odpadlíka a bludára Husa medzi vzorných katolíckych reformátorov, akými boli Tomáš zo Štítneho alebo Ján Milíč. 18


Pravda o Cirkvi

Úbohý pápež Martin V. a Kostnický koncil Katolíckej Cirkvi sa pod vedením Ducha Svätého znova "pomýlili". Zrejme ani Duch Svätý ešte nedokončil novú teológiu. Husove duchovno-teroristické husitské hnutie vandalským spôsobom vyplienilo stovky katolíckych hradov, kláštorov a kostolov. Hus bol vždy symbolom antikatolicizmu, čo sa zhoduje s postojom JPII.

HUSOVE BLUDY: 1. Peter nikdy nebol hlavou Cirkvi... 2. Kňaz v stave ťažkého hriech neplatne vysluhuje sviatosti... 3. Pápež nie je nástupcom sv. Petra... 4. Cirkevná poslušnosť je výmysel kňazov... 5. Kňaz nemusí poslúchať svojich nadriadených, ak chce kázať ... 6. a mnoho ďalších. Zwingli a Kalvín: Ani týchto dvoch odpadlíkov a bludárov nezabudol JPII. pochváliť. na stretnutí Federácie protestantských cirkví v Kehrsatze vo Švajčiarsku, 14. júna 1984: "Tento rok pamiatka nadšenia, ktoré hnalo dve vynikajúce osobnosti švajčiarskej histórie je v našej mysli. Je to najprv Huldrych Zwingli... a Ján Kalvin..." Môj komentár:Mimochodom, bol to Kalvín, ktorý nazval omšu diabolským dielom, a ktorý učil, že sú niektorí ľudia už od svojho počatia určení pre peklo. Zwingli nebol o nič lepším vtáčkom. Obaja boli katolíckymi kňazmi, ktorí zrušili sv. omšu. Podľa vedenia Novej cirkvi vo Vatikáne boli vynikajúcimi osobnosťami s náboženským nadšením. Asi Duch Svätý, ktorý viedol Cirkev aj v 16. storočí mal slabú teológiu a nepochopil súčasný ekumenizmus.

19


Pravda o Cirkvi

PROTESTANTSKÍ "MUČENÍCI" V PREŠOVE: JPII. počas svojej návštevy Slovenska 2. júla 1995 sa zastavil v Prešove pri pamätníku tzv. kalvinistických mučeníkov. Títo neboli žiadni mučeníci, lebo vlastne pomáhali jednému z najväčších maďarských teroristov - Thökölimu podpaľovať katolícke kostoly, kláštory a vôbec plieniť na Slovensku všetko, čo bolo katolícke. Za Thököliho barbarizmu proti katolicizmu bolo zavraždených 22 kňazov a rehoľníkov. Thököli vo svojej nenávisti proti Katolíckej Cirkvi sa neváhal aj spojiť s tureckým sultánom. Cisárske katolícke vojsko na čele s generálom Caraffom právom dala v 1684 popraviť vyše 20 prešovských mešťanov, ktorí do poslednej chvíle pomáhali krvilačným protestantským barbarom. JPII. si pri ich pomníku kľakol a spolu s luteránskym "biskupom" sa modlil Otče náš. Poctiť si teroristov, ktorí ničili Kristovu Cirkev, to nemôže urobiť katolícky pápež.

VYHLÁSENIE NEMECKÝCH EVANJELICKÝCH A "KATOLÍCKYCH BISKUPOV": Evanjelickí a "katolícki biskupi" v Durínsku a Sasku-Anmaltsku z príležitosti 450 výročia smrti Martina Luthera vydali toto vyhlásenie, z ktorého vyberám: "...Po stáročiach sporov okolo jeho osoby môžeme si Luthera dnes uctiť spoločne ako svedka evanjelia, učiteľa vo viere a volajúceho k duchovnej obnove...Spoločne tvrdíme, že v Biblii zachované podanie viery si zachováva normatívnu prednosť pred všetkými výrokmi a úkonmi cirkvi...Všetky slová, udalosti v evanjeliu, povedal raz Luther, sú sviatosti..." Môj komentár: Je až neuveriteľné, že iba 33 rokov ubehlo od tzv. 2. vat. koncilu a už vidíme hrozné plody tohto nekatolíckeho ekumenizmu. Nie je mysliteľné, aby pred koncilom mohol podobné vyhlásenie podpísať katolícky laik a tobôž nie katolícky biskup. To, že tento dokument podpísali muži, ktorí sa vydávajú za katolíckych biskupov, dokazuje, že títo muži nemôžu byť nielen biskupmi, ale že nie sú ani katolíkmi. Títo muži a všetci, ktorí ich nasledujú, už hovoria a konajú ako typickí protestanti. Veď uctiť si muža, ktorý okrem horeuvedených bludov začal najväčší útok proti nerozlučiteľnosti manželstva. Je známe o Lutherovi, že povolil Filipovi Hessenskému rozvod a druhé manželstvo a tým naštartoval hroznú vlnu rozvodov na celom svete. A hľa..."katolícki biskupi " si ho ctia ako učiteľa viery a obnoviteľa cirkvi. Títo tzv. katolícki biskupi odmietajú výroky a úkony neomylnej Cirkvi a považujú ich za druhoradé. Je to znak hrozného odpadu od viery. Toto vyhlásenie podpísali títo "katolícki biskupi": 20


Pravda o Cirkvi

Dr.Joachim Wanke z Erfurtu a Leopold Nowak z Magdeburgu. Toto vyhlásenie bolo vydané vo februári 1996 a uverejnil to Evanjelický posol zo dňa 14.3.1996.

DIREKTÓRIUM NA VYKONÁVANIE PRINCÍPOV A NORIEM O EKUMENIZME: (JPII. schválil toto direktórium dňa 25.3.1993. Dal príkaz na jeho vydanie.) Vyberám z neho niektoré body: (vo voľnejšej interpretácii) • 98:...pravoslávny človek môže byť krstným rodičom katolíckeho dieťaťa... • 107:..katolíci majú liturgickému a sviatostnému poriadku iných cirkví preukazovať úprimnú úctu • 118:katolíci sa môžu zúčastňovať na liturgických slávnostiach iných cirkví a môžu tam aj spievať, čítať liturgické texty a aj kázať... • 120:...katolícky kňaz môže katolíckym obradom pochovávať aj nekatolíka... • 123:..katolíci môžu prijímať, spovedať sa u pravoslávnych.. a naopak katolícky kňaz môže udeľovať prijímanie a spoveď pravoslávnym... • 126:..Pravoslávny môže čítať liturgické texty v katolíckom kostole a naopak • 131:..V určitých prípadoch aj protestanti môžu prijímať v katolíckom kostole • 137:...Katolícky kostol sa môže dať protestantom na ich obrady... a tiež sa môže zaviesť spoločné užívanie kostolov s nekatolíkmi.. • 151:..Katolícky rodič, ktorý nedá deti pokrstiť a ani ich nevychová katolícky už nespadá pod cirkevný trest... • 194:...Katolícky študenti môžu študovať aj v nekatolíckych seminároch... Môj komentár: Asi tu nie je potrebný žiaden komentár, lebo takéto direktórium nemôžu používať katolíci. Ak ich používa Nová cirkev pod vedením JPII., to znamená, že Nová cirkev je protestantskou sektou a neprávom sa nazýva katolíckou. Toto direktórium je v príkrom protirečení s celou tradíciou a disciplínou Katolíckej Cirkvi a učením pápežov a učiteľov Cirkvi. Je v rozpore s cirkevným zákonníkom, 21


Pravda o Cirkvi

ktorý platil do roku 1983. Kánon 731 hovorí: "Je zakázané udeľovať sviatosti Katolíckej Cirkvi heretikom alebo schizmatikom, aj keby o ne žiadali v dobrom úmysle. Najprv musia sa zriecť svojich bludov a vstúpiť do Katolíckej Cirkvi." Kánon 1258:Veriaci sa nesmú žiadnym spôsobom aktívne zúčastňovať na bohoslužbách nekatolíkov. Tzv. ekumenizmus je Veľkým hriechom Novej cirkvi, lebo je to hriech indiferentizmu, čiže ľahostajnosti čo sa týka pravého a falošného náboženstva. Mnoho katolíkov obetovalo svoj život za katolícku vieru. Mnoho katolíckych rodičov žijúcich v zmiešaných manželstvách muselo niesť ťažký kríž vychovávať svoje deti po katolícky, keď im v tom nekatolík bránil. Koľko nekatolíkov, ktorí sa obrátili na katolícku vieru boli odcudzení a vydedení vlastnou nekatolíckou rodinou. Gandhi a India: JPII. počas svojej návštevy v Indii vyzval Indov, aby nasledovali Gandhiho, ktorý vraj bol ich svetlom. Mimochodom, Gandhi verejne viackrát odmietol Krista. Podľa určitých prameňov obcoval s prostitútkami a iných nabádal k zdržanlivosti. Počas tejto návštevy JPII. počas Novej omše prijal od hinduistickej kňažky znak na čelo sexuálnej bohyne hindov Šivy.

22


Pravda o Cirkvi

NAJVÄČŠIA URÁŽKA BOHA V PODOBE SPOLOČNÝCH "MODLITIEB" V ASSISI JPII. zorganizoval na 27.X.1986 "modlitebné" stretnutie všetkých náboženstiev v známej františkánskej bazilike v Assisi. Boli tam pozvaní predstavitelia 130 náboženstiev na spoločnú "modlitbu" za mier. Boli tam všetky protestantské sekty, židia, mohamedáni, pohanské náboženstvá od budhistov až po najprimitívnejšie africké kulty, ktoré aj dnes sa klaňajú hadom alebo zlým duchom. Nemali by sme námietky, keby tieto náboženstvá boli pozvané na politické alebo etické debaty, ale keď ich tzv. pápež pozýva na modlitbu, to už je iná otázka. Ide totiž o duchovné cudzoložstvo, keď pravé náboženstvo sa mieša s pohanskými náboženstvami, ktoré sa klaňajú modlám. Sv. Pavol (l.Kor.10,20)"...čo pohania obetujú, to obetujú diablom a nie Bohu." Modloslužobníctvo je najohavnejší hriech, ktorý najmä v Starom Zákone bol veľmi trestaný. Takéto modloslužobníctvo JPII. povolil v našom chráme v Assisi. Pohania si doniesli svojich hadov, sošky, ktorým sa klaňali. Najohavnejší skutok vykonal Dalajláma - tibetský predstaviteľ budhistov, ktorý verí, že je živým bohom tu na zemi. Jemu bolo povolené položiť si sošku Budhu na náš bohostánok na oltári, aby sa jej mohol s kadidlom klaňať. Janisti sa modlili k Šantimu, mohamedáni bohorúhačne sa modlili, že" nie je rozdiel medzi Izmaelom, Jakubom a Ježišom.." Milióny katolíkov v starom Ríme volilo radšej smrť, než zúčastniť sa spoločne pohanských obradov. Týmto a inými stretnutiami, ktoré JPII. každý rok organizuje po svete dokazuje, že nie je ani kresťanom a tobôž nie pápežom. JPII. tým, že pozval pohanov k "modlitbe" uznal platnosť ich modlitby, čo je v rozpore s Kristom: "Nikto neprichádza k Otcovi, ak nie skrze mňa" alebo "Kto nectí Syna, nectí ani Otca..." Uznať "modlitbu" k diablovi, k Budhovi, hadovi a zrovnávať ich s modlitbou k Božskému Srdcu alebo k jeho čistej Matke je hlbokou urážkou kresťanstva a najmä ukrižovaného Krista. Takéto stretnutia s rôznymi náboženstvami boli vždy odsúdené pápežmi v minulosti: Pápež Pius XI. v encyklike Mortalium Animos: (6.1.1928) "...Áno, existuje skupina ľudí, pozbavená úplne náboženského zmyslu, ktorí...organizujú kongresy, stretnutia...s nevercami každého druhu...a tiež aj s tými, ktorí odvrhli Krista...Oni totiž vyznávajú bludný názor, že všetky náboženstvá sú viac menej dobré a chvályhodné...Tí, ktorí vyznávajú tento názor, nie len, že sa nachádzajú v omyle, ale zároveň deformujú skutočný pojem "náboženstva", a tak odmietajúc ho, postupne upadajú v naturalizmus a ateizmus. Podporovať takéto názory a podporovať takéto podujatia znamená opustiť náboženstvo zjavené Bohom..."

23


Pravda o Cirkvi

Takýmito činmi sa JPII. dávno automaticky vylúčil z Cirkvi a preto nemôže byť pápežom, čiže Námestníkom Krista-Pravdy. Pravý pápež, aj napriek osobnej hriešnosti je vo veciach viery chránený Duchom Svätým od omylov. Niekto sa tu veľmi riskantne zahráva s úprimnou láskou slovenských katolíkov k Petrovmu Stolcu. Niekto chce zničiť ten zbytok viery, ktorý ani komunisti nemohli zničiť. Teraz pod rúškom ekumenizmu a iných -izmov a pod vedením falošných pápežov náš národ je znova podvádzaný. Je to aj hrozný trest za naše hriechy, lebo všetci, kňazi, či nekňazi sme zhrešili. Musíme sa modliť, aby nám Pán Boh znova posadil na pápežský trón katolíckeho pápeža, ktorý obnoví sv. Cirkev a tým aj náš národ.

ŽIDIA Predstaviteľom Novej cirkvi nestačilo oklamať vlastných katolíkov, ale oklamali aj nekatolíkov a nekresťanov. Totiž falošným ekumenizmom klamú nekatolíkov o pravom učení Katolíckej Cirkvi. Najviac boli oklamaní židia, ktorým sa zamlčuje alebo prekrucuje katolícka pravda o súčasnom židovskom náboženstve, ktoré je založené viac na talmude, než na Sv. Písme. Nenávisť talmudu ku Kristovi môže úprimným židom znemožniť večnú spásu. Tento národ, ktorý uzatvoril Starú Zmluvu s Pánom Bohom,ktorý do príchodu Krista vyznával jediné pravé náboženstvo, v rozhodujúcej etape svojich dejín odmietol Mesiáša- nášho Boha. Týmto odmietnutím prestali vyznávať pravé náboženstvo. Boli to práve židia, ktorí zavraždili Boho - človeka Ježiša Krista a zvolali jeho krv na nich a svoje deti. Bola to najmä trieda farizejov, ktorá šírila nenávisť ku Kristovi. Táto trieda sa ujala vedenia židov a bola hybnou silou v odmietnutí Krista väčšinou židov. Táto trieda farizejov bola aj v ďalších dejinách hybnou silou v prenasledovaní Cirkvi. Židia boli v pozadí aj mnohých revolučných a bludárskych hnutí. Židia za svoje odmietnutie Krista boli Bohom najprv rozptýlení po celom svete a viackrát trestaní rôznymi pogromami. Najnovšie to bolo utrpenie židov za Hitlera. Popierať toto utrpenie je rovnako smiešne ako popierať účasť židov na vražde Krista a na prenasledovaní Cirkvi. V prvom prípade to znamená neuznať zhubnosť nemeckého nacizmu, ktorý povýšil Hitlera a nemecký národ nad Krista a nad jeho Cirkev a v druhom prípade, spochybnenie účasti židov na ukrižovaní Krista znamená vážne spochybnenie samotného Sv. Písma a v ňom slová samotného Krista a apoštolov: Sv. Matúš 23:13-35:" Beda vám farizeji...lebo zatvárate pred ľuďmi kráľovstvo nebeské. Sami totiž do neho nevchádzate, a tým, čo by chceli vojsť, 24


Pravda o Cirkvi

nedovolíte...precestúvate more a zem, aby ste získali čo len jedného novoverca, ale keď sa ním stane, robíte z neho syna pekla, dva razy horšieho, ako ste sami...ste synmi tých, ktorí vraždili prorokov. Aj vy len dovŕšite mieru previnenia svojich otcov...aby prišla na vás všetka spravodlivá krv, vyliata na zemi..." Sv. Ján 7,1: "Potom chodil Ježiš po Galilei. Nechcel už chodiť po Júdsku, lebo židia ho chceli zabiť." Sv. Ján 8,39-44: „Ak ste Abrahámove dietky, čiňte Abrahámove skutky! Vy ma však chcete zabiť, mňa, ktorý som vám pravdu hlásal...Pochádzate od otca diabla a chcete uskutočniť žiadosti tohto svojho otca. On bol vrahom ľudí od počiatku...“ Skutky apoštolské 2,22-24: „Mužovia izraelskí,...Ježiša Nazaretského...ktorého vy ste ukrižovali a usmrtili...“ Skutky apoštolské 7,51-53: (Sv. Štefan): "Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? ...Spravodlivého, ktorého zradcami a vrahmi vy ste sa teraz stali." Sv. Pavol Solúnčanom 2,14-16: "...aj vy ste od vlastných rodákov vytrpeli to, čo tamtí od židov, ktorí zabili Pána...ani Bohu nie sú milí a všetkým ľuďom sú protivní..." Židia tým, že zvolali Kristovu Krv na seba a svoje deti, zvolali na seba aj Boží hnev, ktorý ich doprevádzal počas dejín ľudstva. Aj dnes vidíme, že Izrael nemá pokoj. Katolícka Cirkev vedomá si týchto faktov, vždy považovala súčasné talmudistické židovské náboženstvo za falošné a nepriateľské. Toto náboženstvo je motivované nenávisťou ku Kristovi. Avšak nemožno všetkých židov klásť do jednej krabice. Verím, že aj dnes účinkuje Božia milosť medzi nimi, lebo Pán Boh chce spasiť každého človeka. Mnohí židia odmietajú talmudistické hodnoty a pozitívne prispievajú ľudskej spoločnosti. Drvivá väčšina židov je ľahostajná k náboženstvu. Je hrozné, že tí úprimnejší židia a iní nekatolíci alebo nekresťania dnes nevidia pravý katolicizmus, ak nenatrafia na naše malé skupiny. Tí, čo sa vydávajú za predstaviteľov katolicizmu sú klamári a nehovoria im pravdu o zdeformovanosti talmudistického judaizmu. Cirkev v minulosti vždy mala odvahu im povedať, hoc aj nepríjemnú pravdu a zároveň bola proti násiliu, ktoré nežidia na židoch páchali. Dobrým dokumentom toho je list slovenských biskupov slovenskej vláde z 12.3.1942: "Vysoká vláda SR! V povedomí krívd, napáchaných na slovenskom národe talmudistickým židovstvom, nepovažovali sme za účelné zmieniť sa o opatreniach vysokej vlády SR, majúcich za cieľ vylúčiť židov z hospodárskeho a kultúrneho života nášho národa, aby staré krivdy odčinené a nové zahatené boli. Najnovšie rozšírené sú zvesti..., že židia majú byť vyhostení za hranice SR... 25


Pravda o Cirkvi

Ako hlásatelia a strážcovia nielen zjaveného, ale aj prirodzeného zákona Božieho, považujeme za svoju povinnosť povedať, že takéto opatrenie sa protiví prirodzenému zákonu Božiemu." Súčasní židia Zdá sa, že židia sa nechcú dať poučiť dejinami a ich predstavitelia stále propagujú a učia talmud. Najnovšie je to vrchný pražský rabín Karol Sidon, ktorý napísal a v Mladej fronte vydal svoje pornografické "dielo" pod názvom Evangelium podle Josefa Flavia. Kniha bola distribuovaná vo väčšine českých a niektorých slovenských kníhkupectvách v roku 1991. Najoplzlejšou kapitolkou v tejto knihe je Evangelium podle mne, ktorá je osobným vyznaním rabína Sidona a z ktorej vyberám niektoré ukážky: O Panne Márii: (str.107) "...židé tvrdili, že jeho(Ježišova) matka dítě počala v nemanželském styku." Potom cituje z talmudu:"...a kurví se s nějakým tesařem." (str.109): "Marie byla zřejme chudými Pandiru...Marie svého manžela nemilovala...

rodiči

provdána

za

vojaka

a zamilovala sa zato do Jozefa, tesaře,... Voják, když se vrátil z nějakého tažení, nalezl ji tehotnou ...a protože ho Marie již asi omrzela, vyhnal ji a od té doby žila mladá žena s Josefem, který si ji vzal. Jako první se jim narodil "nemanželský" chlapec, kterému dali jméno Ježíš, znamenajíci osvoboditel. Vždyť skutečne byl osvoboditelem své matky z nešťastného svazku s prvním manželem." O Ježišovi: (Str.110): "(Ježiš) byl "dítě cizoložství..." ...nesl v sobě jednak pýchu ... a i hanbu. Napovrch sa choval jako nafoukaný a pyšný kluk...a zapomenutým kamenem byl jeho komplex méněcennosti...mal sklony k šílenství." Aj v iných kapitolách knihy rabín Sidon rozvádza ďalšie talmudistické názory na nášho Spasiteľa a jeho svätú Matku. Podľa toho Ježiš bol podvodníkom, vodcom vzbury atď. Rabín Sidon sa úplne stotožnil s týmito pornografickými názormi talmudu. Ako biskup rozhodne odsudzujem knihu a názory rabína Sidona ako hlboko urážajúce naše sväté náboženstvo a najmä dôstojnosť druhej Božskej osoby Pána Ježiša Krista a jeho najčistejšej Matky - Panny Márie. Tieto názory vôbec neprispievajú k pokojnému spolunažívaniu občanov a šíria nenávisť. Je len poľutovaniahodné, že Vatikán a predstavitelia Novej cirkvi v Českej 26


Pravda o Cirkvi

republike ostali mlčať a vôbec nebránili dôstojnosť najsvätejších osôb kresťanstva. Tým iba dokázali, že už dávno nie sú predstaviteľmi katolíckej viery a Cirkvi Súčasní "pápeži"a židia Ján XXIII.: Hneď po svojom zvolení zmenil tradičné modlitby za židov na Veľký Piatok Tradičná modlitba za židov na Veľký Piatok: "Modlime sa za neverných židov, nech im Pán Boh sníme závoj zo srdca, aby aj oni poznali Krista Ježiša, Pána nášho. Všemohúci večný Bože, Ty od svojho milosrdenstva neodháňaš ani neverných židov; vyslyš naše prosby, ktoré ti prednášame za tento zaslepený národ..."

Podľa úpravy Jána XXIII.: "Modlime sa aj za židov, aby Boh Pán náš ráčil im zjaviť svoju tvár, aby aj oni spoznali vykupiteľa všetkých, Ježiša Krista, Pána Nášho. Všemohúci večný Bože, ktorý si dal Abrahámovi a jeho potomkom svoje prísľuby, vyslyš dobrotivo modlitby svojej Cirkvi, aby ľud oddávna vyvolený mohol dôjsť k plnosti vykúpenia..." Ján XXIII. a konvertiti Pri prijatí pohana, žida, mohamedána alebo bludára do Katolíckej Cirkvi boli títo vyzvaní pri krste, aby odvrhli svoje bludy, modly, židovskú neveru atď. Ján XXIII. zrušil túto logickú požiadavku. Kladie sa tu otázka, že prečo to zrušil. Veď, aký má zmysel pre pohana dať sa pokrstiť a zároveň klaňať sa starým modlám a bôžikom? Alebo, aký by malo zmysel pre žida dať sa pokrstiť a zároveň uznávať talmud plný nenávisti ku Kristovi? Ján XXIII. iba dokázal, že bol indiferentistom t.z., že nepovažoval modloslužobníctvo, židovstvo, bludárstvo alebo mohamedánstvo za falošné náboženstvá.

27


Pravda o Cirkvi

Ján XXIII. a Božské Srdce Pápež Pius XI. vo svojej encyklike "Quas primas" zo dňa 11. decembra 1925 nariadil katolíkom vykonať Zasvätenie ľudského pokolenia Božskému Srdcu na sviatok Krista Kráľa. Veriaci to majú vykonať pred vystavenou Sviatosťou oltárnou. Zasvätenie je toto:" Najsladší Ježišu, Vykupiteľ pokolenia ľudského, zhliadni na nás, ktorí tu pred oltárom tvojím pokorne kľačíme... Buď kráľom i všetkým tým, čo ešte žijú vo tme modlárstva a mohamedánstva a vyveď ich na svetlo kráľovstva tvojho. Zhliadni konečne milosrdným okom i na synov toho národa, čo tak dlho bol vyvoleným ľudom; a tá krv, ktorú na seba zvolali, nech sa im stane prameňom života a spásy..." Ján XXIII. nariadil z tejto slávnostnej modlitby vynechať všetky slová, ktoré sú napísané v hrubšej kurzíve. Náš komentár: Ani legitimný pápež nemôže zmeniť slávnostnú modlitbu nariadenú predchádzajúcim pápežom a tobôž nie modlitbu, ktorá sa má vykonať pred vystaveným sviatostným Spasiteľom. Tým Ján XXIII. iba dokázal, že nepovažoval život v modlárstve, mohamedánstve a v židovstve za život vo tme. Takto nemôže konať katolícky pápež. Ján XXIII. úplne znevážil autoritu Pia XI. a to sa v Katolíckej Cirkvi nerobilo. Slávnostné vieroučné definície, vyznania viery a modlitby nasledujúci pápeži vždy rešpektovali s najväčšou úctou. Keby jeden pápež konal proti druhému pápežovi podľa spôsobu Jána XXIII., by to pohŕdalo účinkovanie samotného Ducha Svätého, ktorý vedie Cirkev práve cez pápežov. Preto netreba sa diviť, že čoraz viac ľudí nepovažuje Jána XXIII. za legitimného pápeža. On vlastne začal deštruktívnu revolúciu proti Cirkvi. Ján-Pavol II. a židia Hneď po svojom nelegitimnom nástupe na pápežský trón začal proti-kresťanské dialógy so židmi: 28


Pravda o Cirkvi

Všetky dole uvedené citáty sú prevzaté z anglického vydania vatikánskeho Osservatore Romano zo dňa 29.4.1985.: "15.2. 1985 JPII. prijal delegáciu amerických židov, ktorým okrem iného povedal: "Vy ste veľmi vítaní v tomto dome, ktorý ako viete je vždy otvorený členom židovského ľudu." Komentár: Nie každý katolík a najmä nie tradičný katolík je takto vítaný vo Vatikáne. Mnohým významným tradičným katolíkom alebo biskupom, ktorí pracovali za komunizmu v podzemí nie je dovolené sa stretnúť s "pápežom". "Vy ste tu prišli osláviť 20. výročie "koncilového" dekrétu Nostra Aetate." Komentár: Je čudné, keď židia oslavujú dokument Novej cirkvi. To znamená, že tento dokument nemôže byť katolíckym. "...na druhej strane takýto dialóg zachováva identitu týchto náboženstiev..." Komentár: JPII. nechce židov obrátiť na Krista, ale naopak chce aby zostali židmi a to je zrada jeho apoštolského poslania. "predovšetkým teraz existuje láska medzi nami..." Komentár: O akej láske tu JPII hovorí k židom, ktorí odmietajú Krista? Kto odmieta Syna, odmieta aj Otca. 19.4.1985 JPII.prijal židovskú slobodo-murársku lóžu B'nai Brith, kedy povedal: "...máme byť vďační Pánovi, že veríme v neho buď ako židia alebo ako kresťania." Komentár: Vraj židia majú byť povďační Bohu, že odmietajú Krista, že sa posmievajú jeho Božstvu a že v talmude nenachádzajú jedno dobré slovo o Ňom alebo o jeho svätej matke Panne Márii. Vraj majú byť povďační za to, že sa vôbec už neriadia Starým zákonom. Toto vyhlásenie JPII. je v totálnom rozpore s dvojtisíc ročným učením Cirkvi a je zároveň najhorším prejavom antižidovstva. "...o našich povolaniach, či už ako kresťanov alebo ako židov." Komentár: Vždy sme verili, že Boh všetkých ľudí volá ku Kristovi a k jeho pravde a tu zrazu Boh volá aj k náboženstvu, ktoré nenávidí Krista. Ako keby Bohu nezáležalo na Pravde o ukrižovaní jeho Syna. Týmito výrokmi JPII. iba dokázal, že nie je ani len katolíkom a tobôž už nie pápežom. 29


Pravda o Cirkvi

V roku 1980 JPII. počas svojej návštevy vo Francúzsku prijal "kňazské požehnanie" v hebrejčine od vrchného rabína Kaplana. (La Croix, 4.6.1980) 13.4.1986 JPII. navštívil synagógu v Ríme. Počas tejto návštevy sa JPII. choval tak, ako keby neveril v Božstvo Ježiša Krista. Objímal sa s tými, ktorí popierajú jeho Božský pôvod a ktorí sa aj dnes vydávajú za nástupcov veľkňazov a farizejov, ktorí ukrižovali Krista. Nebola to jeho prvá návšteva židovskej synagógy, lebo už predtým, ako kardinál navštívil ju v Krakove, kde sa zúčastnil židovských obradov v sobotu. Počas týchto návštev odsudzoval "antisemitizmus" predchádzajúcich pápežov a celej Cirkvi. Obvinil katolícku Cirkev zo zodpovednosti za prenasledovanie židov za posledné dve tisícročia. JP2 nazval židov "našimi staršími bratmi". Niekoho, aby som nazval bratom, musím mať spoločného otca aj matku. S dnešnými židmi nemáme spoločného ani Otca (lebo Otec bez Syna a Ducha Svätého nie je Otec) a ani Matku (lebo oni neuznávajú ani Pannu Máriu za našu matku ani Cirkev), takže oni nám nemôžu byť bratmi. Dalo sa o tom hovoriť vo vzťahu k židom z čias Starého Zákona, lenže dnešní židia sa viac riadia talmudom, než Starým Zákonom. Ani od dnešných židov som nikdy nepočul, žeby nás považovali za mladších bratov a práve opak je pravdou, oni považujú svoje náboženstvo "za úplne iné náboženstvo, než je katolícke." JPII. nikdy nemal odvahu povedať židom to, čo im povedali slovenskí biskupi v roku 1942. (Katolícke noviny 26.4. 1942): "Tragédia židovského národa je v tom, že neuznal Vykupiteľa a pripravil mu potupnú a hroznú smrť kríža. Sám Vykupiteľ ronil slzy nad zatvrdilosťou židovského ľudu a predpovedal mu rozptýlenie po celom svete. A skutočne, po páde Jeruzalema boli židia roztrúsení po celom svete. Už skoro 2000 rokov žijú v menších alebo vo väčších skupinách medzi ostatnými národmi sveta. Cez túto dlhú dobu nikde nesplynuli s iným národom, lež ostávajú osihotení, ako cudzí živel. Svoj nepriateľský postoj voči kresťanstvu nikdy nezmenili a aj v najnovšej dobe pri krvavom prenasledovaní kresťanov v Rusku a v Španielsku mali židia svoj značný podiel. Tomu možno pripisovať, že národy občas prejavili svoju nevôľu a roztrpčenosť proti židom aj spôsobom prehnane prísnym a krutým, protiviacim sa kresťanskej morálke. 30


Pravda o Cirkvi

Aj u nás vplyv židov bol škodlivý. Za krátky čas zmocnili sa takmer celého nášho hospodárskeho a finančného života na škodu nášho ľudu. Nielen hospodársky, ale aj kultúrne a mravne škodlivo pôsobili na ľud..." Tí istí biskupi vymohli u prezidenta Tisa zastavenie deportácie židov zo Slovenska. Dnešná Nová cirkev ustupuje židom vo všetkom. Čo sa jej za to vracia? V Oswiečime si katolíci už nemôžu ani vztýčiť kríž. Riešenie židovskej "problematiky" Najlepšou odpoveďou ako odstrániť antižidovstvo nachádzame v dokumente doktora Hoffmana (bývalého žida) "Večný návrat", ktorý bol uverejnený v knihe Katolícka Cirkev a tragédia slovenských židov v dokumentoch, z roku 1994. Je to dokument pôvodne vydaný 10.6. 1947, z ktorého citujem: "...chceme pripomenúť univerzálnosť príčin židovskej problematiky vo väčšine zemí pretrvávajúcej veky, nie raz s osudnými dôsledkami pre židov, ktorí príchod Ježiša Krista nevzali na vedomie a v priebehu 2000 rokov nenašli k Nemu cestu, aby takto odčinili krivdu spáchanú dávnymi predkami...Hovorme otvorene o židoch, či o tzv. židovskej otázke. Každý z nás cíti a vie, že táto otázka je tu, visí nám nad hlavou ako Damoklesov meč. Tým, že o nej nehovoríme, ju neodstránime. Otázka táto vznikla príchodom Krista...Každý, komu leží na srdci blaho ľudstva...buduje i na základoch položených pred 20. storočiami Kristom. V živote židov chýba tento kladný prvok a preto bude ich život a jednanie...ich morálka, náboženstvo...predmetom stálych sporov...Musíme otvorene povedať, že i židia sa musia podrobiť zákonitosti času a vývinu...z tohto povedaného vyplýva krátky záver: židia, keď chcú skoncovať s antisemitizmom...musia sa stať prv učňami, tovarišmi a potom majstrami kresťanskej kultúry. Čiže musia asimilovať... a takto sa napraví dvetisícročná krivda, takto sa vyplní veľká vývojová medzera v živote židov...a len takto a nie ináč môže byť vykorenený dvojtisícročný antisemitizmus...Boli by sme zbabelci keby sme si chceli nahovoriť, že v demokratickom štáte je lepšie a ľudskejšie o tejto pravde mlčať. A preto budeme sa večne vracať k tejto otázke, kým povolaní mohutným a kajúcim hlasom neoznámia: Sme pripravení a ochotní odčiniť krivdu spáchanú predkami pred 2000 rokmi." Epilóg k židom Som presvedčený, že jednou z krásnych fáz v závere ľudských dejín bude okamžik, keď úprimní židia a ich vedenie uzná Ježiša Krista za svojho Mesiáša a Spasiteľa. Rád by som sa dožil tohto okamžiku, lebo viem, že k tomu musí dôjsť. Sv. Písmo sa totiž nemôže mýliť: 31


Pravda o Cirkvi

Sv. Pavol k Rimanom, 11, 25-26:"...zatvrdnutie v Izraeli je len dočasné, dokiaľ nevstúpi masa pohanov. Potom bude spasený celý Izrael, ako je napísané: Príde vysloboditeľ zo Siona a od Jakuba odvráti bezbožnosť.: Matúš, 23, 38-39: "Hľa, váš dom sa vám zanechá pustý. Lebo hovorím vám:Odteraz ma už neuvidíte, kým ma neprivítate slovami:Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.!" Veríme, že už dnes táto Božia milosť pracuje v dušiach niektorých židov, ktorí od nás očakávajú dobrý príklad katolíka, ktorý im chce pomôcť.

ANGELO RONCALLI - JÁN XXIII. Už v prechádzajúcej kapitolke sme videli, ako Ján XXIII. "upravil" posvätné a tradičné modlitby v Rímskom misáli z Veľkého Piatku. A nielen to, ako uvidíme siahol aj po iných posvätných dielach v Cirkvi, ktoré zničil alebo zdeformoval. Preto sa nemožno čudovať, že týmito zásahmi vyslal do sveta signál, ktorý vyprovokoval otázku, či bol legitimným pápežom-zástupcom Krista na zemi. Roncalli je totiž prvým "pápežom", ktorého svet prijal za svojho. V minulosti svet nenávidel mnohých pápežov. Veď len si spomeňme napr. na Pia IX., keď jeho nepriatelia zaútočili ešte aj na jeho truhlu pri jeho pohrebe. Svet nenávidel Leva XIII., ktorý nebojácne poukázal na zlobu sekty slobodo-murárov. Svet a najmä jeho liberálna kohorta modernistov nenávidela sv. Pia X., keď odhalil pravú tvár bludov modernizmu. Už aj ja sa pamätám na nenávisť sveta k Piovi XII. Najviac ho nenávideli židia, aj napriek tomu, že mnohým pomohol zachrániť život počas 2. svetovej vojny. V prvých storočiach pohania vraždili pápežov, ktorých si dnes uctíme ako mučeníkov. V iných storočiach vládcovia bojovali zbraňami proti katolíckym pápežom. Mohamedánske hordy sa snažili viackrát zničiť katolícky charakter Európy a najmä pápežov. V roku 1958 sa na "pápežský stolec" dostal Roncalli a zrazu všetka nenávisť sveta k pápežstvu prestala a naopak, celý proti-katolícky svet začal chváliť a obdivovať nového "pápeža". Nastoľuje sa tu logická otázka: "Obrátil sa nekatolícky, komunistický a nekresťanský svet k Bohu a ku Katolíckej Cirkvi alebo zradil Ján XXIII. alebo Ján XXIII. nebol legitimným pápežom? V tejto kapitolke sa pokúsim na tú otázku zodpovedať. Opíšem mne známe kroky, ktoré Roncalli urobil alebo učil vo svojich encyklikách. Tiež spomeniem niektoré jeho politické vyjadrenia a kroky.

32


Pravda o Cirkvi

Ján XXIII. a sv. omša Ján XXIII. urobil niečo, čo znamenalo naštartovanie neustálych zmien vo sv. omši až po jej úplné zničenie, ktorým sa budeme podrobnejšie venovať neskoršie. On totiž zmenil Kánon sv. Omše. Kánon sa totiž vždy považoval za nemennú časť sv. omše, tzv. obetné pravidlo pochádzajúce od apoštolských čias. Jedno je isté, že kánon sa nemenil najmenej 14 storočí. Každý legitimný pápež, včítane aj tých najnemorálnejších sa neopovážili ho zmeniť. Kánon je totiž najdôležitejšia časť sv. omše, v priebehu ktorej dochádza k zázraku premenenia chleba a vína na Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista. Ján XXIII. vložil do kánonu meno sv. Jozefa. Na prvý pohľad celkom nevinná vec, ale z pohľadu naštartovania neustálych zmien, bol to tragický omyl, ktorý viedol k zničeniu katolíckej sv. omše. Ján XXIII. obmedzil používanie úvodného žalmu Judica me Deus ako aj Posledného Evanjelia, čo neskoršie viedlo k ich úplnému odstráneniu. Zrušil Confiteor pred prijímaním veriacich a tiež aj niektoré žehnania vo sv. omši. Zrušil aj známe a dôležité modlitby po svätej omši, ktoré za obrátenie Ruska a hriešnikov nariadil Lev XIII. Či snáď sa Rusko a iní hriešnici už obrátili k Bohu? Podľa niektorých dnešných štatistík ruská žena je priemerne rozvedená 6-7 krát a priemerne má za sebou 8-9 umelých potratov. Potom, ako Ján XXIII. začal zmenu kánonu, Pavol VI. pomocou 6-tich protestantských "expertov" a slobodo-murárskeho arcibiskupa Bugniniho zmenil aj samotné slová premenenia a zaviedol slová, ktoré Pán Ježiš nikdy nevyslovil. Táto zmena zneplatnila novú omšu. Katolícky svet stratil jednotnú sv. omšu a kvôli aj týmto zmenám 120 000 kňazov opustilo kňazskú službu a milióny veriacich odišlo do rôznych siekt. Toto bol výsledok naoko "nevinných" zmien vo svätej omši, ktoré začal "usmievavý a dobrý pápež" Ján XXIII. Nemáme sa zúčastňovať ani jeho tzv. omše z 1962, ktorú slúžia niektorí starší kňazi, lebo je to nebezpečný kompromis s duchom revolúcie. Ján XXIII. a koncil Počas skoro dvoch tisíc rokov pápeži alebo vládcovia zvolávali všeobecný koncil len vtedy, keď bolo potrebné rozhodnúť o vieroučných sporoch alebo keď trebalo odsúdiť nebezpečný blud, ktorý ohrozoval jednotu katolíkov. Bol to Ján XXIII., ktorý zvolal koncil bez týchto dôvodov. Práve naopak, bol to on, ktorý pri otvorení koncilu zdôraznil, že ide o koncil, ktorý nikoho a nič neodsúdi a bude len pastorálnym koncilom, Koncil nemal schváliť žiadnu záväznú doktrínu. Opak sa stal pravdou. Koncil donútil katolíkov prijať novú doktrínu o ekumenizme, o náboženskej slobode, ktoré boli v rozpore s tradičným učením Cirkvi. Koncil neodsúdil ani komunizmus, čo je najväčším bludom tohto storočia. Podľa toho je 33


Pravda o Cirkvi

jasné, že koncil bol prefíkaným manévrom na dosiahnutie zmeny cirkevnej doktríny a disciplíny a tým odštartoval samodeštrukciu katolicizmu v dušiach mnohých katolíkov a aj celých katolíckych krajín. Ján XXIII. a Montini Už za čias pápeža Pia XII. pracoval na štátnom sekretariáte biskup Montini, ktorý ale nezdielal dôveru pápeža. Pápež Pius XII. vedel o jeho modernistických sklonoch a názoroch a preto ho nevymenoval za kardinála. Ján XXIII. ho vymenoval hneď po svojom zvolení za "pápeža". Kardinál Montini bol neskoršie "zvolený" za Pavla VI., ktorý zničil všetko, čo sa dalo v Novej cirkvi zničiť. Keď sa ho raz novinári spýtali, či bude pokračovať v línii svojho predchodcu Pia XII. Roncalli odpovedal: "Urobím presne opačne, ako by to urobil Pius XII." 25.6.1959. v encyklike Ad Cathedram Petri prvýkrát nazval nekatolíkov oddelenými bratmi a synmi. Cirkev ich vždy nazývala bludármi, rozkolníkmi alebo pohanmi, neveriacimi. Fatima: Panna Mária vo Fatime žiadala, aby jej tretie tajomstvo bolo zverejnené pápežom do roku 1960. Ján XXIII. nepočúvol Matku Božiu, čím iba potvrdil, že sa necítil byť pápežom. 20.XII.1960: Ján XXIII. prijal heretického anglikánskeho "biskupa" Fishera, ktorý bol slobodo-murárom. Ján XXIII. rovnako začal "dialóg" s ďalším známym slobodo-murárom patriarchom Athenagorasom. 1961: Ján XXIII. vo svojej encyklike Mater et Magistra dovolil katolíkom voliť vo voľbách komunistov a socialistov. 1962: Moskovský pravoslávny patriarcha Nikodim, o ktorom sa vedelo, že bol agentom KGB, bol prijatý Jánom XXIII., aby sa zúčastnil koncilu. Ten si ale stanovil podmienku svojej účasti na koncile, že komunizmus nebude odsúdený. Ján XXIII. súhlasil s touto diabolskou podmienkou. 1963: "V tomto roku napísal encykliku Pacem in Terris, v ktorej vyzval katolíkov ku dialógu s komunistami. Následkom čoho vo voľbách v Taliansku viac než milión katolíkov dalo svoj hlas komunistom. Z tejto encykliky: "Jeden z najdôležitejších skutkov Organizácie Spojených Národov bola deklarácia o ľudských právach.... ktorá uznáva a podporuje úctu k všetkým právam a slobodám, ktoré sú v deklarácii menované...Táto deklarácia slávnostne, bez výnimky, uznáva dôstojnosť všetkých ľudí a osôb..." Všimnime si niektoré články tejto deklarácie: 34


Pravda o Cirkvi

Článok 18.: "...každý má právo zmeniť svoje náboženstvo a šíriť ho verejne..." Článok 19.: "...každý má právo šíriť akýkoľvek svoj názor cez komunikačné prostriedky..." Komentár: Žiaden katolík nemôže schvaľovať takýto bludný dokument, ktorý vôbec nespomína práva Božie. Nikto nemá práva odvrhnúť náboženstvo založené Boho-človekom Kristom a nikto nemá právo šíriť nemorálne myšlienky ovplyvňujúce deti a ľudí, ktorí nevedia odmietnúť pokušenia. Jedna vec je, že sa môžeme rozhodnúť zameniť naše sväté náboženstvo alebo môžeme šíriť oplzlosť na vlnách éteru, ale hovoriť, že máme na to právo je blúznením. Aj vrah by potom mohol povedať, že má právo vraždiť. Dalo by sa spomenúť mnoho iných zmien, ktoré odštartoval Ján XXIII. Už aj podľa tých,ktoré sme dosiaľ spomenuli, vidíme jasne, že Ján XXIII. začal deštruktívnu revolúciu v Cirkvi a že vydal Novú cirkev úhlavným nepriateľom kresťanstva. Je úplne falošným mýtom tvrdiť, že Ján XXIII. a najmä Ján-Pavol II. sa pričinili o "pád" komunizmu. Opak je pravdou: Ján XXIII., Pavol VI. a Ján-Pavol II. vždy podporovali socializmus, slobodo-murárstvo a nekresťanské náboženstvá. A preto sa vôbec nemýlia tí verní katolíci, keď s presvedčením tvrdia, že Ján XXIII. nemohol byť legitimným katolíckym pápežom, tak ako nimi neboli ani Pavol VI. alebo Ján-Pavol II. Sv. Pavol, 2.list Timotejovi 4,3: " Príde čas, keď neznesú zdravú náuku, ale budú si zháňať učiteľov podľa svojich žiadostí, aby im šteklili uši..."

35


Pravda o Cirkvi

SVIATOSTI Sviatosti Cirkvi sú kanálmi Božej milosti. Bez Božej milosti by sme nemohli dôjsť spásy. Aj náš pozemský život bez Božej milosti by bol strašne úbohý, lebo by sme nedostávali dostatok Božieho svetla a naša vôľa by bola ponechaná na našu slabosť. Človek, ktorý by nevidel veci Božími očami a človek bez sily vôle by bol ponechaný na pospas svojím vášňam a poklesol by na úroveň zvieraťa. Bez sviatostí by nedošiel do svojho domova- do neba a práve naopak, by si zvolil po smrti život v pekle. Preto Pán Ježiš ustanovil 7 sviatostí. Tieto sviatosti potrebujeme vo všetkých dôležitých fázach ľudského života alebo pri voľbe svojho stavu. Cirkev vždy chránila integritu sviatostí a nedovolila, aby ich niekto menil a deformoval a už vôbec nie, aby niekto siahol na ich podstatu, čiže na matériu a formu sviatostí. Po tzv. 2. vatikánskom koncile revolucionári bezdôvodne siahli aj na podstatu všetkých sviatostí. V určitých prípadoch neváhali siahnúť aj na obrady pochádzajúce od apoštolských čias.. Všetko to bolo prevedené proti slávnostným výnosom mnohých pápežov alebo koncilov. Sv. Pius X. vo svojom liste "Ex quo" z 26. decembra z roku 1910 píše: "...ani Cirkev nemá právo meniť podstatu sviatostí..." (Denzinger 2147a). Cirkev môže iba upravovať určité ceremónie, ktoré sa netýkajú matérie a formy sviatostí.

KRST Tzv. pápež Pavol VI. v roku 1969 v Novej cirkvi "zrušil" staré obrady sv. krstu a nahradil ich novými. U nás tieto boli uvedené v 1972. Hneď od začiatku po ich zavedení vznikli pochybnosti o platnosti nového krstu, nakoľko mnohí modernistickí kňazi už vôbec neveria v dedičný hriech, v existenciu zlého ducha a v jedinečnosť a pravosť Katolíckej Cirkvi. Dedičný hriech spochybňujú tým, že veria vo vývojovú teóriu vzniku človeka. Tento vývoj, podľa nich, sa vyvíjal zo zvierat cez viaceré páry, čiže nielen cez Adama a Evu. Títo evolucionisti aj spochybňujú samotnú existenciu Adama a Evy. Podľa nich Adam nie je praotcom ľudstva a preto nie všetci ľudia zdedili Adamov hriech. Pravosť a jedinečnosť Katolíckej Cirkvi spochybňujú falošným ekumenizmom, podľa ktorého je Katolícka Cirkev iba jedna z viacerých cirkví, ktoré všetky sú 36


Pravda o Cirkvi

prostriedkami spásy. Tak to učí tzv. 2. vatikánsky koncil. Každý už môže byť aj oficiálne svedkom krstu v "katolíckom" kostole. Mnohí dnešní modernisti neveria v existenciu diabla, lebo z krstných obradov úplne vylúčili exorcizmus (vyhnanie diabla). Pri novom krste sa už nepoužíva exorcizovaná soľ alebo voda. Pomazanie olejom katechumenov je nepovinné, takže sa môže vynechať. Tento olej doprevádzal krstenca z moci diabla do stavu Božieho dieťaťa. Symbolizoval silu, čistotnosť a zdravie duše a tela. Cirkev vždy používala na sväté oleje len olivový olej, ale dnešná Nová modernistická cirkev už môže používať za matériu olejov aj hociktorý iný rastlinný olej. Najväčšou zradou nového krstu je úplné vylúčenie exorcizmu z krstného obradu, čo Cirkev praktizovala skoro 2000 rokov. Efezský koncil (431) jasne o tom hovorí: "Deti alebo mladí...nepristupujú k prameňu života predchádzajúceho vyhnania zlého ducha..." (Denzinger 140)

(krstu)

bez

Dnešná Nová cirkev nerešpektuje túto tradíciu, v ktorej okrem exorcizmu vynecháva aj napr. trojnásobné dýchnutie kňaza na krstenca, kedy krstiteľ hovorí: "Vyjdi z neho(nej) ty nečistý duch a ustúp Duchu Svätému...Zažehnávam ťa, ty nečistý duch v mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého, aby si vyšiel a vzdialil sa od tohto služobníka...ty prekliaty diabol...daj česť Ježišovi Kristovi...atď " Ako vidíme, krstiteľ priamo vyzýva zlého ducha, aby v mene Ježiša Krista opustil krstenca a toto je pravý exorcizmus. V dnešnej Novej cirkvi nazývajú exorcizmom toto: "Všemohúci Bože...zbav toto dieťa dedičného hriechu, urob z neho chrám svojej slávy a daj, aby v ňom prebýval Duch Svätý." Toto nie je exorcizmus. Musíme sa pýtať, prečo naši katolíci neprotestovali proti prijatiu takéhoto okypteného a zdeformovaného obradu krstu. Snáď preto, že modernisti už neveria v zlého ducha? Viacerí úprimní katolíci majú vážne pochybnosti o platnosti takéhoto krstu.

37


Pravda o Cirkvi

SVIATOSŤ KŇAZSTVA Sú platné nové biskupské vysviacky ? Veľmi významným dokumentom pontifikátu Pia XII. bola jeho neomylná apoštolská konštitúcia "Sacramentum ordinis" z roku 1947, ktorú možno nájsť v Denzingerovi pod číslom 2301 alebo v inom vydaní pod číslom 3857. V tejto konštitúcii Pius XII. potvrdzuje raz navždy podmienky platnosti diakonskej, kňazskej a biskupskej vysviacky, čiže slávnostne potvrdzuje platnú matériu a formu tejto sviatosti. Celý dokument jasne dosvedčuje, že ide o neomylný (ex cathedra) výrok učiteľského úradu Cirkvi. Uvediem len časť textu:

"Božím osvietením a najvyššou apoštolskou autoritou a neochvejnou znalosťou vyhlasujeme...nariaďujeme a určujeme, že matéria svätenia biskupského je vkladanie rúk a forma sú slová prefácie, z ktorých nasledujúce sú potrebné k platnosti: DOPLŇ V TVOJOM KŇAZOVI PLNOSŤ TVOJEJ SLUŽBY A OZDOBENÝ ORNAMENTMI VŠETKÉHO OSLÁVENIA POSVÄŤ HO ROSOU TVOJHO NEBESKÉHO POMAZANIA." Pius XII. nezačal s novou formou tejto sviatosti, on len definitívne a slávnostne potvrdil to, čo vždy bolo formou biskupskej vysviacky. Keď prišiel Montini (Pavol VI.), túto neomylnú formu úplne zničil a vygumoval. Nahradil ju touto "formou": "A teraz zošli na tohto vyvoleného služobníka tú silu, ktorá pochádza od teba, Ducha zvrchovanej moci.." Touto radikálnou zmenou Pavol VI. iba potvrdil, že nebol legitimným pápežom, lebo ani legitimný pápež nemôže zmeniť podstatu sviatostí, čiže matériu a formu. Je tiež zaujímavé uviesť dôvody, ktoré viedli Pavla VI. k zmene formy biskupskej vysviacky.: "...uznali sme za dobré nanovo použiť konsekračnú formu zo starých prameňov, ktorá sa nachádza v tzv. apoštolskej tradícii Hyppolita Rímskeho..." Je to až neuveriteľné, že Pavol VI. preberá túto formu od prvého neplatného pápeža, čiže od schizmatika Hyppolita, ktorý odmietol uznať legitimného pápeža sv. Kalixta.

38


Pravda o Cirkvi

Pavol VI. okrem toho, že zničil podstatu vysviacky odstránil z obradu aj mnohé závažné otázky, ktoré svätiteľ kladie kandidátovi na biskupský úrad, ako sú napríklad: "Veríš, že Svätá, katolícka a apoštolská Cirkev je jedinou pravou Cirkvou...? Alebo: "Odsudzuješ všetky bludy, ktoré boli spáchané proti tejto Svätej katolíckej Cirkvi?" a iné. Ján XXIII. a Pavol VI. zrušili tiež proti - modernistickú prísahu povinne nariadenú sv. pápežom Piom X. pred každou biskupskou vysviackou alebo pred preberaním dôležitejšieho cirkevného úradu. Uzáver: Nové biskupské vysviacky sú neplatné, a keď biskupi nie sú biskupmi, ani "kňazi" nimi "vysvätení" nie sú kňazmi. Potom nemáme platnú spoveď, birmovku, sv. omšu a nemáme ani posledné pomazanie. Ani väčšieho trestu si za naše hriechy neviem predstaviť. Všetci musíme konať pokánie a zostať verní tradičným obradom, aby sme zostali katolíkmi.

BIRMOVKA Aj táto významná sviatosť bola zdeformovaná v neprospech katolíkov, ktorí by chceli z nej čerpať silu a dary Ducha Svätého. Túto výzbroj Ducha Svätého potrebujeme, lebo veríme, že birmovkou sa stávame Kristovými vojakmi. Nová cirkev, už nehovorí o vojakovi Krista vôbec. Podľa tradičného učenia bojujeme proti diablovi a jeho pomocníkom na zemi. Nová cirkev už nebojuje proti nikomu, lebo by to bolo neekumenické a už neverí v žiadnych nepriateľov Krista a jeho Cirkvi. Preto z obradov bol vynechaný ten symbolický úder na líce, ktorý symbolizoval, že opravdivý katolík bude dostávať údery od hriešneho sveta, proti ktorým bude bojovať duchovnými zbraňami. Avšak nebol vynechaný len tento symbolický úder, ale aj samotná podstata sviatosti bola zničená, totiž matéria a forma tejto sviatosti. Tak ako som už pri krste spomenul, že vždy bol platnou matériou pre sväté oleje olivový olej, ktorý sa používa pre sv. krizmu. Sv. krizma je olej používaný aj pri birmovke. Nová cirkev dnes povoľuje už aj olej z inej rastliny než je oliva. Snáď Nová cirkev je už tak chudobná, že sa nevie postarať o olivový olej pre všetkých svojich "biskupov"? Alebo im ide o zničenie posvätnej tradície za každú cenu? Najvážnejší zásah bol prevedený proti podstate tejto sviatosti, proti forme sviatosti. Túto formu, čiže slová, ktoré vyslovuje biskup pri udeľovaní sviatosti Cirkev používa od konca 12. storočia. Túto formu slávnostne potvrdil Ekumenický koncil vo Florencii v roku 1439. (Denz.697 alebo 1317) a zneje takto: 39


Pravda o Cirkvi

"Znakom kríža ťa označujem a krizmou spásy ťa posilňujem. V mene Otca, i Syna, i Ducha Svätého." Modernistická Nová cirkev ich nahradila týmito slovami: "Príjmi znak daru Ducha Svätého." Podľa Pavla VI. nová forma sa mala podobať byzantskej forme, ale aj tá je iná. Kto tu klame koho? Boh sa ale nedá oklamať. Keď si uvážime, že noví "biskupi" nie sú biskupi, tak ani "birmovka" nie je birmovka.

POSLEDNÉ POMAZANIE Modernistom v Novej cirkvi sa podarilo túto sviatosť dôkladne zničiť. Ani len pomenovanie neostalo to isté, lebo oni to nazývajú Pomazanie chorých. Z toho vyplýva aj iný zmysel. V Katolíckej Cirkvi sa táto sviatosť udeľovala len vo vážnej chorobe, ktorá ohrozovala život človeka. Zatiaľ čo pomazanie v Novej cirkvi sa môže udeliť aj chorým mimo nebezpečia smrti. Podľa tradičného učenia Cirkvi hlavným zmyslom tejto sviatosti bolo prijatie milosti, ktorá má pomôcť zomierajúcemu človekovi v rozhodujúcom zápase s diablom v hodine svojej smrti. Aby takto posilnený neprestal dôverovať v Božie milosrdenstvo, aby sa mu odpustili hriechy a ak je to Božia vôľa, aby sa mohol uzdraviť. Čiže, ako vidíme v katolíckom obrade sa kladie dôraz na uzdravenie duše, odpustenie hriechov, zatiaľ čo v obrade Novej cirkvi sa dôraz kladie na uzdravenie tela. Toto je veľmi vážny odklon od katolíckeho úmyslu a to môže zneplatniť túto sviatosť. Môžeme to dokumentovať na obidvoch formách. Tradičná katolícka forma tejto sviatosti bola slávnostne kodifikovaná na Florentskom a Tridentskom všeobecnom koncile. (Denzinger 700, 908 alebo 1324 a 1695). Forma je táto: "Skrze toto sväté pomazanie a pre svoje láskavé milosrdenstvo NECH TI ODPUSTÍ PÁN, čokoľvek si sa očami (sluchom, čuchom, chuťou a hovorom, dotykom, chôdzou) previnil.Amen. Nová forma modernistickej Novej cirkvi určená Pavlom VI. je táto: "Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. A oslobodeného od hriechov nech ťa spasí a milostivo posilní." Ako vidíme najdôležitejšie slová NECH TI ODPUSTÍ PÁN sú vynechané a preto táto sviatosť je neplatná.

40


Pravda o Cirkvi

Tridentský koncil (Denz. 928 alebo 1718): "Kto by povedal, že obrad Posledného pomazania...by sa mal zmeniť...nech je prekliaty!" Vždy len biskup mohol žehnať olej pre chorých. Svätá Stolica iba výnimočne povoľovala kňazom fakultu na žehnanie tohto oleja, v Novej cirkvi môže to robiť každý kňaz. Cirkev tradične maže 5 miest na tele, dnes to Nová cirkev zredukovala iba na čelo a ruky. Komentár: Beda zomierajúcim v Novej cirkvi dnes. Tí, čo sa nestihli dobre vyspovedať alebo urobiť akt dokonalej ľútosti, nové pomazanie chorých im hriechy neodpustí.

MANŽELSTVO Ani Sviatosť manželstva neostala na pokoji. Len v U.S.A. sa dnes ročne anuluje okolo 60 000 manželstiev, to znamená, že takéto manželstvo sa vyhlási za neplatné od začiatku. V 9O% týchto prípadoch ide o obyčajný rozvod, lebo partneri sa môžu znova oženiť alebo vydať. Chudák Henrich VIII. bol by dnes dostal anuláciu svojho manželstva a nebol by založil anglikánov. A sv. Tomáš Mórus by nebol mučeníkom atď. Masové udeľovanie týchto "rozvodov" je hrubé porušenie Božieho zákona: "Nescudzoložíš!". Pápež Urban II. odmietol udeliť Filipovi I. rozvod, ako aj Inocent III. to odmietol Filipovi II. Klement VII. odmietol rozvod Napoleónovi atď. Veľký zásah sa urobil do zmiešaných manželstiev, medzi katolíkmi a nekatolíkmi. V Katolíckej Cirkvi katolík nesmel uzavrieť manželstvo s nekatolíkom. Bola to cirkevná prekážka.. Ak bol na to vážny dôvod, tak ordinár mohol udeliť dišpenz na uzavretie takéhoto manželstva. Mnohí biskupi ho neudeľovali, lebo si uvedomovali, že takéto manželstvo vo väčšine prípadov viedlo k ochabnutiu viery u katolíckeho partnera a k veľkej náboženskej ľahostajnosti u ich detí. Dnes v Novej cirkvi už to nie je problémom a takéto manželstvo sa môže uzatvoriť už aj v nekatolíckom chráme alebo stačí len na úrade. V Katolíckej Cirkvi nekatolík musí pred manželstvom s katolíkom podpísať tzv. reverz, v ktorom sa zaväzuje, že deti nechá pokrstiť a vychovať v katolíckej viere. Dnes v Novej cirkvi už môže deti vychovávať podľa svojho nekatolíckeho svedomia. Podľa modernistickej sekty pod vedením Jána-Pavla II. sa odporúča takýmto zmiešaným partnerom chodiť raz do "katolíckeho" a raz do nekatolíckeho, aby nekatolík nebol snáď urazený. Deti z takéhoto manželstva väčšinou úplne odpadnú od viery v Boha. 41


Pravda o Cirkvi

Komentár: Ako sa mohol Duch Svätý tak hrozne mýliť po dobu skoro 2000 rokov, keď teraz teraz odvoláva všetko to, čo pred tým v Cirkvi zakazoval ? Som presvedčený, že niekto iný sa tu mýli a nie Duch Svätý. Naši slovenskí katolíci si myslia, že pápež môže všetko v Cirkvi zmeniť. Nie je to pravda, lebo podľa 1.vatikánskeho koncilu pápež nemôže učiť novú doktrínu, ale má pomocou Ducha Svätého strážiť poklad viery... (Denz.1836) Iba nepraví a falošní pápeži môžu takto bezohľadne meniť katolícku disciplínu a doktrínu. Takéto vážne porušenie katolíckej disciplíny iba dokazuje, že Nová cirkev sa neprávom nazýva katolíckou.

SVÄTÁ OMŠA Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. (Mat.24,34) Áno, slová nášho Spasiteľa boli vyslovené pre nás, pre naše časné a večné blaho. Jeho slová sú našou oporou a svetlom. V nich nachádzame zmysel nášho života. Slová nášho Spasiteľa máme zachované v Evanjeliách, ktorých prepisovanie z pokolenia na pokolenie bolo tak prenášané, aby prepisovatelia alebo prekladatelia zachovali čo najvernejšie pôvodné slová. Preto Katolícka Cirkev pod trestom vylúčenia z Cirkvi zakazovala prekladať, tlačiť a rozširovať Sv. Písmo bez tejto presnosti a hodnovernosti. Cirkev si nesmierne vždy vážila slová Božie. Všetky Spasiteľove slová sú slová života, ale sú aj také jeho slová, ktoré nám jeho Božský život priamo sprostredkúvajú. Sú to tie slová, ktoré Pán Ježiš prehovoril pri poslednej večeri a ktorými premenil chlieb a víno na svoje Telo a Krv. Svätá Cirkev, pod vedením Ducha Svätého vybrala tieto slová z evanjelií a každý platne vysvätený kňaz ich vyslovuje pri premieňaní. Tieto slová si Cirkev váži ako najsvätejšie, ktoré máme. Týmito slovami každý kňaz a biskup zvoláva Všemohúceho Boho-človeka Ježiša Krista z nebies na oltár. Preto nikomu z úprimných katolíkov sa ani vo sne neprisnilo ich zmeniť a zdeformovať. Bolo to niečo nemysliteľné. A tu zrazu v roku 1970 Pavol VI. tieto slová pri slúžení Novej omše v ľudovom jazyku nielen že porozhadzoval, niektoré vynechal, ale aj svätokrádežne zmenil. Zmeniť slová samotného Boha, znamenalo urobiť z neho klamára a to znamená zneplatnenie samotnej omše v Novej cirkvi. Okrem toho sa uzákonili aj mnohé ďalšie deformácie Katolíckej sv. omše, ktoré predchádzajúci pápeži prísne trestali vylúčením z Cirkvi. Žiaľbohu, diabol na prevedenie týchto deštruktívnych zmien v omši vystihol dobu, keď väčšina katolíkov sa viac nadchýnala hospodárskymi "zázrakmi" Západu než tomu najväčšiemu Zázraku, ktorý sa odohráva na oltári. 42


Pravda o Cirkvi

Pozrime sa na slová premenenia podľa dokumentov Cirkvi: Florentský koncil za pápeža Eugénia v roku 1441.(Denz.715 alebo 1352): "Svätá Rímska Cirkev učením a autoritou apoštolov potvrdzuje, že pri premenení vína sa používa táto forma: LEBO TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, NOVÉHO A VEČNÉHO ZÁKONA, TAJOMSTVO VIERY, KTORÁ SA VYLIEVA ZA VÁS A ZA MNOHÝCH NA ODPUSTENIE HRIECHOV. Pápež Inocent III. v "Cum Marthae circa" z roku 1202. (Denz.415 alebo 783): "Slová premenenia, ktoré nachádzame v Kánone, včítane TAJOMSTVO VIERY, veríme, že apoštoli ich prevzali od Krista a ich nasledovníci od nich." Svätý pápež Pius V. v Rímskom katechizme z roku 1566: "Pevne veríme, že forma premenenia vína pozostáva z týchto slov: LEBO TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, NOVÉHO A VEČNÉHO ZÁKONA, TAJOMSTVO VIERY, KTORÁ SA VYLIEVA ZA VÁS A ZA MNOHÝCH NA ODPUSTENIE HRIECHOV. ...slová ZA VÁS A ZA MNOHÝCH boli prevzaté od Matúša a Lukáša a boli spojené Katolíckou Cirkvou pod vedením Ducha Svätého... A preto sa nemohli použiť slová ZA VÁS A VŠETKÝCH pretože tu sa hovorí iba o ovocí utrpenia nášho Pána..." Dnešní modernistickí deformátori v Novej cirkvi používajú v našich kostoloch tieto slová "premenenia": "TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, KTORÁ SA VYLIEVA ZA VÁS I ZA VŠETKÝCH NA ODPUSTENIE HRIECHOV. JE TO KRV NOVEJ A VEČNEJ ZMLUVY." Podľa tejto formy sa "upravilo" aj Sv. Písmo v najnovšom vydaní Spolku Sv. Vojtecha., čo je hrubý zásah do týchto posvätných kníh. Ani jedna protestantská sekta sa neodvážila takto "upravovať" slová nášho Spasiteľa vo Sv. Písme. Môžete si to overiť vo všetkých slovenských prekladoch Sv. Písma z minulosti. Pokračujem znova z Rímskeho katechizmu sv. Pia V.: "Forma sviatostí (čiže aj slová premenenia vína) je tak definitívna, že aj malá odchýlka od nej ZNEPLATŇUJE sviatosti." Na začiatku každého kňazského omšového misála bola povinne vytlačená bula sv. Pia V. "Quo primum"z roku 1570, v ktorej mimo iného sa zdôrazňuje: " Kto by 43


Pravda o Cirkvi

sa odvážil konať proti tomuto misálu (čiže kto by chcel zmeniť tridentskú sv. omšu) nech na ňom spočinie hnev Všemohúceho Boha i apoštolov Petra a Pavla." S bolesťou teda musíme konštatovať, že Nová cirkev pod vedením Pavla VI. a Jána-Pavla II. absolútne a svätokrádežne ignoruje tieto slávnostné a neomylné výroky učiteľského úradu Cirkvi. Napr.: • Tridentský koncil, Pius IV.1562.(Denz. 956 alebo 1759 ): "Kto povie, že omša by mala byť slúžená iba v reči ľudu... nech je vylúčený z Cirkvi! • Tridentský koncil, Pius IV. 1566. (Denzinger 956 alebo 1759 ): "Kto povie, že Kánon a slová premenenia by sa mali vyslovovať nahlas... nech je vylúčený z Cirkvi!" • Tridentský koncil, Július III.1551.(Denz. 881): "Čo sa týka sv. prijímania, vždy bol zvykom v Cirkvi, že laici prijímali od kňazov... a toto je zvyk zachovaný od apoštolských čias." Vo výnimočných prípadoch aj diakoni môžu to robiť. • Pius VI. v "Auctorem fidei." z roku 1794. (Denz.1533 alebo 2633): "Je bludom tvrdiť, že obrady liturgie by sa mali zjednodušiť a mali by sa vyjadrovať v reči ľudu... je to urážkou zbožného človeka a vyhovuje bludárom a rozkolníkom. • Pius XII. v "Mediator Dei" z roku 1947. (Denz.par.č.58): "Je teda nutné prísne zavrhnúť opovážlivý pokus tých, ktorí zavádzajú nové liturgické zvyklosti... Takto sa s bolesťou dozvedáme, že... nechýbajú takí, ktorí pri slúžení omše používajú ľudový jazyk." Z tej istej encykliky, par.č.59: "Používanie latinského jazyka je zrejme krásnym znamením a účinnou ochranou proti akémukoľvek porušeniu čistoty náuky." • Alebo par.č.61: "Nie je na správnej ceste ten, kto chce dať oltáru tvar stola a kto chce odstrániť čiernu farbu z liturgie." • Cirkevný zákonník (CIC) z roku 1917, kánon č.813: "Žena nech nemá prístup k oltáru." 44


Pravda o Cirkvi

Kňazský misál, Sv. Alfonz Liquori a mnohí svätí teológovia jednoznačne tvrdia, že kto zmení význam konsekračných slov pri premenení alebo ich vynechá, skráti NEVYSLUHUJE SVIATOSŤ, čiže omša je neplatná. Dnešná Nová cirkev v praxi skoro vo všetkom koná proti horeuvedeným dokumentom Cirkvi a tým koná nielen proti skoro 18 storočiam dlhej tradície, ale koná aj proti vlastnému 2. vatikánskemu koncilu, ktorý v dekréte o liturgii Sacrosanctum Concilium hovorí v par.č.4.: "...Svätá Matka Cirkev má všetky obrady za rovnoprávne a rovnako dôstojné a CHCE ICH AJ NAĎALEJ ZACHOVAŤ..." alebo par.č.36: "1.V latinských obradoch NECH SA ZACHOVÁ POUŽÍVANIE LATINSKÉHO JAZYKA..." ČIŽE NIE JE PRAVDA, ŽE KONCIL NARIADIL ZAVEDENIE NOVEJ OMŠE. Po koncile sa nepriatelia Cirkvi zmocnili Kongregácie pre liturgiu vo Vatikáne na čele s arcibiskupom Bugninim, ktorý bol aktívnym členom slobodo-murárskej lóže. Tomu sa podarilo zaviesť zdeformovanú neplatnú novú omšu do Novej cirkvi. Pavol VI. keď sa dozvedel o slobodomurárstve arcibiskupa poslal ho do Turecka, ale už nemal odvahu alebo ani nechcel zrušiť Novú omšu, čím iba dokázal, že nebol platným pápežom. Nová cirkev skoro úplne vytlačila latinčinu z liturgie a tým zasadila silný úder oficiálnemu jazyku Katolíckej Cirkvi. Zato ale všetci sa usilovne učia angličtinu. Latinčina zjednocovala celú Cirkev a spájala nás s Cirkvou z prvých storočí. Aj experiment sv. Cyrila a Metóda bol pápežmi neskoršie zakázaný pre národnostné a politické problémy. Aj dnes na Južnom Slovensku alebo v Poľsku sa hádajú v akom jazyku sa má slúžiť omša. Mimochodom bol to dnešný "pápež", keď ešte bol biskupom v Krakove, ktorý vylučoval z Cirkvi slovenských kňazov, keď chceli slúžiť omšu v slovenčine. ( Slovák v Amerike, 12.11.1969) Rečou ľudu sa vytratilo aj to mysteriózne, čo latina prináša. Kánon je najintímnejšia chvíľa kňaza, keď sa rozpráva so svojím Majstrom, a preto sa ju modlí tichším hlasom. Každý chrám mal dve časti, svätyňu a časť pre veriacich. Do svätyne majú prístup počas liturgie iba služobníci oltára. Svätyňa bola tým posvätným miestom, kde v strede oltára v bohostánku prebýva vo dne v noci Pán Ježiš. Kňazi pri slúžení sv. omše boli obrátení k Bohu, zatiaľ čo v Novej omši sa otočili k Nemu zadkom alebo dali Ho do kúta. Je smutné vidieť opustené krásne oltáre v našich kostoloch, na ktorých sa nesmie slúžiť omša, ale kňaz obrátený svojim zadkom k oltáru musí slúžiť omšu na stole. Ešte šťastie, že v Novej cirkvi v bohostánku neprebýva sviatostný Spasiteľ. Nová cirkev odstránila latinčinu, kazateľnice, oltáre (niekde ich úplne vyhodili von), zábradlie, pri ktorom ľudia po kľakačky prijímali 45


Pravda o Cirkvi

Telo Božie. Dnes prijímajú po stojačky. Vo Fatime aj anjel z neba si kľakol pred Hostiou. Lenže, čo je vážnejšie, že Nová cirkev vyhodila z Novej omše všetky modlitby, ktoré spomínajú Najsvätejšiu Trojicu, ako keby sa nechceli priznať k nášmu Bohu, ktorého meno je práve Najsvätejšia Trojica. To ponechali iba na sviatok Najsv. Trojice. Prijímanie rozdávajú nevysvätení muži a ženy a dáva sa do ruky. Dievčatá a ženy slúžia pri stole, čítaním a rozdávaním "prijímania". Sú aj miništrantkami a preto chlapci už nemajú záujem, čo ich môže odradiť aj od kňazského povolania. Z Novej omše sa vytratilo posvätné ticho, lebo kňazi musia všetko recitovať nahlas. Úplne sa zvrátili liturgické pravidlá Cirkvi ohľadom hudby. Dnes existujú rôzne "omše": rockové, jazzové, polkové, charizmatické, s gitarou atď. Používajú sa také hudobné nástroje, ktoré Cirkev vždy zakazovala. Tlieska sa rukami pri kázňach alebo iných prednáškach v kostole. Máme k dispozícii video-dokumenty o omšiach Jána-Pavla II. na svojich cestách po svete. V Miami na Floride pred jeho omšou okolo stola tancovali polooblečené dámy erotický tanec. V New-Orleanse mu počas omše vyhrávala jazzová kapela. V Novej Guinee v Papue počas jeho omše čítala čítania 18 ročná polonahá vysokoškoláčka, s úplne obnaženými prsiami. V Indii mu počas omše hinduistická kňažka udelila na čelo znak sexuálnej bohyne-Šivy. V Manague v Nicarague mu sandinisti počas omše vykrikovali marxistické heslá. JPII. často udeľuje prijímanie do ruky. Tzv. liturgický tanec je súčasťou mnohých omší v U.S.A, Kanade, Francii a inde. Nie raz sa v U.S.A. "celebrovala" tzv. klaunovská omša, kedy kňaz a jeho miništrantky (často rehoľné sestry) sú oblečené za klaunov spolu aj s typickým klaunovským nosom na gumičke. Nová cirkev má pestrý výber omší: detské, kajúcne, charizmatické, revolučné, kedy kňaz má na oltári guľomet a pušku, lebo po omši ide znova medzi partizánov bojovať proti bohatým. Sú omše športové, kde dievčatá s minitrenírkami čítajú a rozdávajú prijímanie. V Cincinati biskup Bernardin dovolil miesto chleba používať koláč. V Toronte miesto vína používali coca-colu. Dalo by sa ešte hodne písať o Novej omši, ale na to by nestačil rozsah tejto knižky. Jedno je ale isté, že Nová cirkev podporuje totálnu anarchiu vo svojej liturgii a to so súhlasom Jána-Pavla II. To že Nová cirkev nedokáže túto anarchiu zastaviť, iba svedčí, že tu nejde ani o platnú omšu a ani o Katolícku Cirkev. Verím, že raz znova budeme mať legitimného pápeža, ktorý zakáže Nové omše a rozpustí Novú cirkev. V Novej cirkvi aj napriek niekde plným kostolom dochádza k degenerácii katolíckeho života a k ochladnutiu lásky medzi ľuďmi, ktorí možno sedia v jednej lavici v kostole. Veď toľko nenávisti medzi veriacimi ešte nikdy nebolo.

46


Pravda o Cirkvi

Jedinou záchranou nás všetkých je vrátiť sa k tej sv. omši, ktorú slúžili alebo sa jej zúčastňovali všetci svätí, mučeníci a vyznávači Cirkvi. Máme odmietnuť Novú omšu, ktorá iba zvoláva Boží trest na celé ľudstvo.

IDE SKUTOČNE IBA O ZLÝ PREKLAD? (DODATOK 2006) Keď sme v 70 tych rokoch dostali z Ríma "Novú omšu" boli sme nemilo prekvapení zlým prekladom najcennejších slov, ktoré máme v Katolíckej cirkvi. Ide o slová premenenia vína na Najcennejšiu Krv Nášho Pána Ježiša Krista. Sú to tieto slová: "LEBO TOTO JE KALICH MOJEJ KRVI, NOVÉHO A VEČNÉHO ZÁKONA, TAJOMSTVO VIERY, KTORÁ BUDE VYLIATA ZA VÁS A ZA MNOHÝCH NA ODPUSTENIE HRIECHOV." Aj žiakovi elementárnej latinčiny bolo zrejmé, že latinské slová pro multis sa môžu preložiť iba ako za mnohých a nie ako to máme v Novej omši za všetkých. V slovenčine, češtine, angličtine a v iných jazykoch sú to dva významovo rozdielne výrazy. Keďže v slovách premenenia nemožno meniť význam slov Pána Ježiša, nakoľko by to vážne spochybnilo platnosť premenenia a to je vážny zásah do sviatostného života Cirkvi. Keď sme sa pýtali "odborníkov" v Novej cirkvi na dôvod zmeny prekladu, tí nás veľmi lacno odbili, že 2000 rokov Cirkev zle prekladala slová pro multis, ktoré vlastne znamenajú za všetkých a nie za mnohých. Lenže to by potom znamenalo, že všetci uzavreli Novú zmluvu s Pánom Ježišom, že všetkým budú odpustené hriechy a v konečnom dôsledku všetci budú spasení. Tento zmenený postoj k slovám Pána Ježiša vedie k ekumenizmu a synkretizmu rôznych náboženstiev a siekt. Podobne to učil sv. Pius V. v Rímskom katechizme, keď povedal že slová pro multis sa nesmú prekladať ako za všetkých, nakoľko tieto slová vyjadrujú iba ovocie utrpenia nášho Pána. Preto námietka modernistov, že uvedené slová sa majú prekladať ako za všetkých vôbec neobstojí. Pri poslednej večeri Pán uzavrel Novú Zmluvu s ľudstvom a vieme veľmi dobre, že Novú Zmluvu neuzavreli všetci ľudia, ale iba mnohí. Náš Pán zomrel za všetkých ľudí, ale nie všetkým bolo a bude odpustené, nakoľko len mnohí chcú vážne plniť podmienky Novej Zmluvy. Sú aj nešťastné duše, ktoré odmietajú Božiu lásku a ktoré odmietajú Pána Ježiša Krista. Máme vo sv. Písme aj iné vety, ktoré nám lepšie objasnia, či všetkým alebo iba mnohým bude odpustené? Skúsme sa lepšie pozrieť na sv. Písmo: Matúš 20:28: "Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých." Aj tu vidíme, že ide o mnohých a nie o 47


Pravda o Cirkvi

všetkých, takže neobstoja zmenené slová pri premenení. Aj tu Písmo hovorí o ovocí Vykúpenia, tak ako to učila Cirkev. Ján 17:9: "Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji." Tu vidíme, že Pán Ježiš sa nemodlí za ľudí, ktorí ho odmietajú a ktorí chcú zotrvať v hriechu. Modlí sa za tých mnohých, ktorí ho prijali za svojho Spasiteľa. List Židom 2:10: "Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením." Aj tu učí sv. Pavol, že Pán priviedol mnohých a nie všetkých ľudí do slávy. List Židom 9:28: "Tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví - bez hriechu - na spásu tým, čo ho očakávajú." Aj slová premenenia jasne naznačujú, že mnohým a nie všetkým budú hriechy odpustené. Nesprávny preklad konsekračných slov zneplatnil samotnú konsekráciu, čiže niet sv. omši v chrámoch Novus ordo. Niet väčšej tragédie pre celé ľudstvo. Pán Ježiš sa obetuje vo sv. omši iba v skupinkách tzv. tradičných katolíkov, ktorí zachovávajú katolícku vieru a neporušené sviatosti.

48


Pravda o Cirkvi

NÁBOŽENSKÁ "SLOBODA" Pomätenosť Novej cirkvi Mnohí katolíci lamentujú nad dobou, v ktorej žijeme. Právom ich bolí, že zločinnosť, rozvodovosť, drogy a iné zlá stúpajú. Medzi ľuďmi sa vzájomné medziľudské vzťahy ochladzujú a šíri sa nenávisť, závisť a osočovania. Odkiaľ to prichádza? Je to produkt tzv. slobody, v ktorej žijeme, keď každý si robí a myslí ako chce, bez ohľadu na dopad svojich myšlienok a skutkov. Televízne stanice sa pretekajú v šírení zloby a nečistoty. Najviac sa to dotýka našej mládeže, ktorá nechce zostať "pozadu". Novej cirkvi sa podarilo zničiť sviatosti a tak ľudia sú ponechaní na svoje chabé sily. Na scéne sa objavujú všelijakí moderní liečitelia a proroci, ktorí kážu svoje bludy v našich mestách, dedinách a na TV obrazovkách. Prichádzajú k nám rôzni guru - učitelia z Ázie, moonisti, jehovisti reikist, atď. Títo všetci nachádzajú u nás svojich prívržencov. Podľa dnešnej demokracie je dovolené verejne hlásať všetky možné hlúposti a bludy, nevynímajúc aj tie, ktoré hlboko urážajú nášho Pána Boha. Totiž každý človek má vraj právo na slobodu prejavu a má právo vybrať si akékoľvek náboženstvo. To, že to hlása dnešná demokracia, ktorá je ovocím francúzskej revolúcie namierenej predovšetkým proti Katolíckej Cirkvi, by sme sa ani tak nečudovali. Lenže, a to je hroznou pravdou, túto "slobodu" oficiálne hlása Nová cirkev, v dokumentoch tzv. 2. vatikánskeho koncilu a pod vedením tzv. pápežov. Títo všetci odzbrojili a podviedli väčšiu časť Cirkvi. Len malé skupinky tradičných katolíkov sa nedali podviesť a zostali verné učeniu Cirkvi. O čo tu ide ? Tzv. 2. vatikánsky koncil riešil otázku, či človek má právo na tzv. náboženskú slobodu, to znamená či môže si vybrať náboženstvo podľa svojho výberu a či musí hľadať a prijať náboženstvo založené Boho-človekom Ježišom Kristom? Tiež sa riešila otázka, či spoločnosť môže postihnúť trestom alebo zabrániť človekovi v prípade, že si vyberie "svoje" náboženstvo a bude hlásať "pravdy" svojho náboženstva. Či má spoločnosť dať rovnakú slobodu pre každé náboženské spoločenstvo alebo kult. Či túto slobodu budú mať garantovanú aj ľudia, ktorí vôbec nehľadajú pravdu atď. Dnes na scéne vidíme rôzne náboženstvá, ktoré si navzájom veľmi protirečia a mnohé sú protikresťanské. Napr. jedno náboženstvo verí, že Ježiš Kristus je Boh, zatiaľ čo iné tvrdí, že On bol podvodníkom. Jedno náboženstvo tvrdí, že v Eucharistii je prítomný Pán Ježiš, zatiaľ čo iné tvrdí, že to je diabolský podvod. Zase iné náboženstvo sa klania diablovi alebo hadovi. Jedno náboženstvo povoľuje žene potrat alebo manželský rozvod, zatiaľ čo iné to považuje za zločin. Ateisti popierajú Božiu existenciu, zatiaľ čo mystici sa tešia Božej prítomnosti vo svojej duši, atď. 49


Pravda o Cirkvi

Vráťme sa do obdobia pred tzv. 2.vat.koncilom. Vtedy vo svete sme mali v časti Európy, v celej Latinskej Amerike, vo Filipínach a inde katolícke štáty. V dávnejšej minulosti to bola aj Rakúsko-Uhorská monarchia a aj prvá Slovenská republika. Ako tieto katolícke štáty riešili hore uvedené problémy? Tieto katolícke štáty alebo monarchie sa vo svojej politike riadili učením jedinej pravej Cirkvi, založenej Boho-človekom Ježišom Kristom. Cirkev a tieto štáty vždy verili, že Ježiš Kristus je Kráľom, ktorý má vládnuť aj v celej spoločnosti a štát má byť podriadený Cirkvi, pretože večná spása jeho obyvateľov je dôležitejšia než ich časné blaho A preto nebolo dovolené šíriť verejne myšlienky, ktoré znevažovali dôstojnosť Božiu, alebo šírili nemorálne myšlienky a podnety. Katolícky štát verejne nepodporoval žiadne nekatolícke náboženstvo. Kvôli verejnému poriadku avšak toleroval aj nekatolíkov, ktorí mohli len súkromne sa starať o svojich členov. Nebolo mysliteľné, aby sa verejne šírila pornografia, homosexualita alebo sloboda prejavu namierená proti Katolíckej Cirkvi. Všetky protikatolícke hnutia, ako napr. komunistická strana alebo slobodo - murárske lóže boli zakázané. Ateizmus bol považovaný za zločin proti spoločnosti. Neexistoval rozvod alebo potrat v nemocnici. Všetky väčšie cirkevné sviatky boli i zároveň aj štátnymi sviatkami. Vládca alebo prezident bol veriacim katolíkom. Títo aj šírili Kristovo učenie. Napr. Ecuádor bol zasvätený Božskému Srdcu samotným prezidentom Gracia Morenom v r. 1874. Toto zasvätenie schválil aj parlament tejto krajiny. To isté urobil prezident Kolumbie a iných štátov. Učenie Katolíckej Cirkvi: Pápež Gregor XVI. v encyklike "Mirari vos"z roku 1832: "...Cirkev je dnes postihnutá ďalším zlom, ktorým je náboženský indiferentizmus (ľahostajnosť k pravému náboženstvu), ktorý sa podvodom šíri v spoločnosti zvrátenými ľuďmi. Blud je v tom, že vraj spásu možno získať akýmkoľvek náboženstvom pokiaľ ľudia sa správajú spravodlivo a čestne...A z tohto zhnitého zdroja ľahostajnosti vychádza absurdný a mylný názor alebo lepšie povedané pomätenosť, že totiž sloboda svedomia musí byť vyžadovaná a chránená pre každého...plná sloboda názorov sa šíri k skaze nadprirodzeného života ako aj spoločenského dobra...Pretože zábrany, ktorými ľudia boli chránení pred bludmi sa odstránili, a keďže ľudská prirodzenosť je naklonená viac k zlu celá ľudská prirodzenosť sa zrúti do priepasti..." Pápež Pius IX. v encyklike "Quanta cura" z roku 1864: "...neboja sa šíriť bludný názor, veľmi nebezpečný Cirkvi a spáse duší. Náš predchodca Gregor XVI. to nazval pomätenosťou, že totiž sloboda 50


Pravda o Cirkvi

svedomia a náboženstva je vlastným právom každého človeka a že táto sloboda by mala byť legalizovaná v každej právnej spoločnosti...a že táto sloboda by nemala byť brzdená žiadnou cirkevnou a civilnou vrchnosťou a mala by sa šíriť verejne, či už hlasom, tlačou alebo inou cestou...Týmto si oni neuvedomujú, že je to sloboda záhuby... V starosti o spásu duší a o blaho samotnej ľudskej spoločnosti...odmietame všetky tieto zvrátené názory a našou najvyššou apoštolskou právomocou ich zakazujeme, preklíname a chceme aby synovia Katolíckej Cirkvi ich považovali za plne odsúdené, zakázane a zavrhnuté. Pápež Lev XIII. v encyklike "Libertas praestantisimum"1888.: "...Popierať Božiu zvrchovanosť alebo nechcieť ju uznať, podriadiť sa jej, nie je známkou slobodného človeka, ale buriča, ktorý zneužíva svoju slobodu a práve z tohto zmýšľania pochádza základný omyl liberalizmu... Nie je v žiadnom prípade dovolené obhajovať alebo zaručovať neobmedzenú slobodu myslenia, písania, vyučovania a výberu náboženstva ako keby to patrilo k prirodzenosti človeka... Pápež Lev XIII.v encyklike "Immortale Dei"z roku 1885: "...pretože nikto nemá byť ľahostajný v službe Bohu, je hlavnou povinnosťou ľudí priľnúť sa k náboženstvu, k jeho náuke a praxi, ale nie k náboženstvu, aké by oni uprednostňovali, ale k náboženstvu, ktoré založil Boh..." Pápež Pius XI. v encyklike "Quas primas " z roku 1925: "...pre upevnenie mieru nevidím účinnejšieho prostriedku, než je obnova vlády Kristovej... z hypostatického spojenia plynie, že Kristus má moc nad všetkým stvorenstvom...veľmi by sa niekto mýlil, kto by Kristovičlovekovi popieral vládu nad všetkými občianskymi záležitosťami.. Ak je Boh a Ježiš vylúčený zo zákonodarstva a z verejného života a ak sa neodvodzuje autorita od Boha, ale od ľudí, sú vyvrátené stĺpy každej autority...a tým sa otrasie celá spoločnosť... Kristova ríša sa nevzťahuje iba na katolícke národy... ale zahŕňa bez výnimky všetkých tých, ktorí majú účasť na kresťanskej viere...

51


Pravda o Cirkvi

Jeho kráľovská dôstojnosť si vyžaduje, aby celý štátny život bol usporiadaný podľa Božích prikázaní a kresťanských zásad a to v zákonodarstve, súdnictve, vo výchove mládeže atď... Mor laicizmu ...začal popierať zvrchovanosť Krista nad všetkými národmi... Tzv. 2. vatikánsky koncil a prax Novej cirkvi: Nikto a nikdy neočakával, že slobodo-murári a iní nepriatelia Cirkvi sa dočkajú nových spojencov z radov Cirkvi, ktorú chceli zničiť. Patria medzi nich otcovia koncilu, ktorí hanebne podpísali deklaráciu o náboženskej slobode Dignitatis humanae. Tento dokument podpísali aj poslední štyria tzv. pápeži. Konciloví otcovia takto vydali Cirkev vlkom, ktorí na tento moment čakali od čias francúzskej revolúcie. Nestačilo im zničiť platnosť väčšiny sviatostí, ale takto zrovnali Bohom zjavené a založené náboženstvo s falošnými, bludárskymi a diabolskými náboženstvami a kultmi. Žiadne iné náboženstvá nenasledovali tento hanebný príklad vodcov Novej cirkvi. Vo všetkých mohamedánskych krajinách má plné právo len mohamedánske náboženstvo, v Izraeli len židovské a v mnohých ázijských krajinách len hinduistické alebo budhistické náboženstvo. Katolícke náboženstvo je len tolerované alebo otvorene prenasledované. Avšak vždy je lepšie pre katolíkov, keď sú prenasledovaní, ako keď majú zradiť princípy katolicizmu. Citáty z hanebného Dekrétu o náboženskej slobode: (výber) 2." Tento vatikánsky cirkevný snem vyhlasuje, že ľudská osoba má právo na náboženskú slobodu. Táto sloboda pozostáva v tom, že všetci ľudia musia byť chránení pred donucovaním zo strany jednotlivcov alebo spoločenských skupín a vôbec akejkoľvek ľudskej moci tak, aby v náboženskej oblasti nik nebol nútený konať proti vlastnému svedomiu a nikomu sa nebránilo konať podľa vlastného svedomia súkromne i verejne, tak jednotlivo, ako aj v spoločenstve s inými. ...právo na náboženskú slobodu má svoj skutočný základ priam v dôstojnosti ľudskej osobnosti, ako to vysvitá zo zjavenia slova Božieho.....Toto právo...má sa zákonite uznávať ako občianske právo v právnom poriadku spoločnosti...

52


Pravda o Cirkvi

Náš komentár: Toto je neslýchané vyhlásenie "predstaviteľov Cirkvi", že totiž človek rodiaci sa s dedičným hriechom, čiže s nedostatočným poznaním a vôľou viac naklonenou k zlému má právo na voľbu náboženstva podľa svojho úbohého svedomia. Cirkev nikdy v histórii neučila, že človek má právo byť bludárom, rozkolníkom alebo satanistom alebo, že dieťa katolíckych rodičov má právo stať sa členom nejakej nábožensko-erotickej cirkvičky, akých je na Západe mnoho. Je veľký rozdiel, keď tvrdíme, že vďaka našej slobodnej vôle sa môžeme dobrovoľne rozhodnúť pre zlo. Napríklad, človek vo svojej zlobe sa môže dobrovoľne rozhodnúť zabiť svojho bližného alebo spáchať cudzoložstvo, ale nikdy nemôžem povedať, že má na to právo. Podobne a vlastne vážnejšie je to s voľbou svojho náboženstva. Keď niekoho zabijem, ešte mám nádej, že Boh mi to odpustí, ale keď si vyberiem diabolské náboženstvo, tak ono ma dovedie do večného zatratenia. Kto mi dal právo na odmietnutie náboženstva založeného Bohom? Tento dokument sa rodil v čase, keď sme mali ešte katolícke štáty, ktoré týmto dekrétom prestali byť nimi. Museli vo svojom štáte zrovnoprávniť pravé náboženstvo s falošnými. Tieto boli právne postavené na rovnakú úroveň s náboženstvom katolíckym. Slobodo - murárske heslo egalité (rovnosť) sa stalo realitou po ktorej všetci zabijaci francúzskej revolúcie túžili. Blud a hriech má rovnaké práva ako pravda a cnosť. A toto všetko zvaľovať na zjavené slovo Božie je hrubou urážkou Všemohúceho Boha. Veď všetci dobre vieme zo Starého Zákona ako Boh u Izraelitov netoleroval žiadne iné náboženstvo a prísne trestal každý prejav modloslužobníctva. On iste nerešpektoval ich právo na výber falošného náboženstva. Dnešná Nová cirkev pozýva na spoločné stretnutia pohanov a dovoľuje sa im klaňať hadom alebo Budhovi. "...preto právo na ochranu pred vonkajším donucovaním nezaniká ani u tých, čo nerobia zadosť povinnosti hľadať a uznať pravdu..." Náš komentár: Nová cirkev dáva zelenú aj žoldnierom nejakého zhubného náboženstva, ktorí peniazmi podplatia slabých katolíkov, aby vstúpili do ich sekty. Žiadna civilizovaná spoločnosť nebude konať takto sebevražedne. Ľutujem našich rodičov, ktorí takto môžu stratiť svoje deti v nejakom hnutí aj s požehnaním Novej cirkvi. "...človek sa nesmie nútiť konať proti svojmu svedomiu. Neslobodno mu ale prekážať konať podľa svojho svedomia, najmä v náboženskej oblasti..." ...Náboženské spoločenstvá majú ďalej právo, aby sa im neznemožňovalo slovom i písmom verejne vyučovať a vyznávať svoju vieru...občianska moc je povinná urobiť opatrenia, aby rovnoprávnosť 53


Pravda o Cirkvi

občanov sa nikdy otvorene ani skryte nenarušovala z náboženských pohnútok, ani sa nerobila medzi nimi žiadna diskriminácia..." Náš komentár: Každý si môže veriť a hlásať bludy aké chce, a nikto mu v tom nemôže prekážať. Návod na dokonalú anarchiu! Každý katolík, ktorý bude tvrdiť, že len jeho náboženstvo je pravé, dopustí sa diskriminácie iných náboženstiev a to je už dnes zločinom. "...Cirkev toto učenie prijala od svojho Majstra a od apoštolov a v priebehu vekov ochraňovala." Náš komentár: Toto je svätokrádežné osočovanie, ktorého sa dopustil tzv. 2.vatikánsky koncil. Pán Ježiš keď posielal apoštolov do sveta, nepovedal im, aby rešpektovali svedomie zvrátených ľudí a národov a iné náboženstvá, ale aby hlásali Jeho Pravdu. Kto neuverí, bude zatratený. Pán Ježiš jasne povedal, že kto si nectí Syna, nectí si ani Otca atď. Nehovoril o práve na náboženskú slobodu a odvolávať sa na nášho Majstra je skutočným osočovaním druhej Božskej osoby. Táto likvidácia katolíckych štátov začala hneď po koncile, keď emisári Vatikánu donútili vlády Španielska, štáty Latinskej Ameriky a iných katolíckych štátov, aby zmenili svoje ústavy, v ktorých katolícke náboženstvo prestalo byť štátnym náboženstvom a bolo zrovnoprávnené s ostatnými. V týchto štátoch sa potom musel uzákoniť rozvod, potrat, homosexualita a iné morálne zlá. Mnoho katolíkov odišlo k rôznym sektám, komunistom a iným hnutiam. Preto nemožno sa diviť, že mladí ľudia nevidia rozdiel medzi náboženstvami. Katolícka Cirkev nikdy takéto bludy neučila a nepraktizovala. Nová cirkev koná nielen proti tomuto učeniu, ale aj proti zdravému rozumu. Práve opačne, ten, kto zastáva katolícke učenie je označovaný za primitíva, nemoderného a odpadlíka.

KOMUNIZMUS A VATIKÁN Dnes všade čítame alebo počujeme, že je to predovšetkým zásluha Jána-Pavla II. a vôbec Vatikánu, že "padol" sovietsky komunizmus. Je otázne či vôbec komunizmus padol, lebo dnes vidíme, že v mnohých krajinách sú vo vedení socialistické vlády, založené na marxistických princípoch. Bývalí špičkoví komunisti sú dnes vo vedení mnohých ministerstiev, súkromných podnikov a parlamentov. Generáli KGB sú prezidentmi jednotlivých štátov bývalého ZSSR. Ak ateizmus bol podstatným rysom komunizmu, tak obávam sa, že nežijeme v kresťanskejšej dobe, ale opačne. 54


Pravda o Cirkvi

V Poľsku po 5 návštevách Jána-Pavla II. si Poliaci zvolili za prezidenta bývalého špičkového komunistu, predsedom vlády je evanjelik a minister zahraničných vecí je žid. (1998) Nikto z krutých vyšetrovateľov komunistických tajných polícii nebol potrestaný alebo nikto nebol potrestaný v ČR alebo v SR za pozvanie spojeneckých vôjsk v roku 1968. Na Slovensku vo voľbách 1998 do parlamentu kandidovali aj revolučné strany stalinistického typu aj napriek platnému zákonu zakazujúcemu šíreniu komunizmu. Takže vôbec nie je pravda, že JP II. sa pričinil o pád komunizmu, lebo opak je hroznou pravdou: Vatikán od smrti Pia XII. aktívne podporoval komunizmus všade na svete. Učenie Cirkvi o komunizme: • Pius IX. vo svojej encyklike "Quanta cura" nazval socializmus a komunizmus najsmrteľnejšími bludmi. • V "Syllabe" odsúdil socializmus a komunizmus ako bludy našej doby. Tiež učil, že komunizmus je v absolútnom rozpore s prirodzeným zákonom. • Lev XIII. v encyklike "Quod Apostolici muneris" učí, že socializmus a komunizmus sú nákazou, ktorá zničí spoločnosť. • Pius XI. v encyklike "Divini Redemptoris" učí, že komunizmus je vo svojom jadre zlý. ...komunizmus berie človekovi slobodu a rabuje ho o dôstojnosť a odstraňuje všetky morálne zábrany... ...ničí aj samotné základy kresťanskej civilizácie...ničí rodinu a ničí súkromné vlastníctvo...odmieta autoritu Boha, Cirkvi a aj rodičov... sľubuje falošné ideály... • V inej encyklike "Quadragesimo anno" učí, že nikto nemôže byť dobrým katolíkom a zároveň socialistom. Pius XII. ustanovil aj trest vylúčenia z Cirkvi pre katolíkov, ktorí vstúpia do KS a šíria túto ideológiu. Čo dosiahol komunizmus vo svete: zbedačenie ľudí pre svoju ekonomickú neschopnosť, masovú likvidáciu ľudí s iným názorom. Počet obetí vo svete sa odhaduje na 150 miliónov. Komunizmus všade na svete šíril občianske vojny a revolúcie. Podarilo sa mu infiltrovať Ruskú pravoslávnu cirkev a neskoršie aj iné 55


Pravda o Cirkvi

cirkvi a najmä Katolícku Cirkev. Už v roku 1927 moskovský metropolita Sergej vyhlasoval, že radosti a víťazstvá Sovietskeho zväzu sú aj našimi radosťami a víťazstvami. Komunizmu sa postupne podarilo dosadiť svojich ľudí na významné miesta vo Vatikáne, na katolíckych školách a univerzitách, v reholiach a to najmä medzi jezuitmi, marynolcami, františkánmi a inými. Podarilo sa im naočkovať v Cirkvi tzv. teológiu oslobodenia, ktorá bola vlastne zamaskovaným marxizmom. V praxi táto " teológia" viedla viacerých kňazov bojovať so zbraňou v ruke proti kapitalistom. Angelo Roncali (alias Ján XXIII) bol prvým falošným pápežom, ktorý sa spriatelil s komunizmom a odmietol ho odsúdiť. (Viď predné stránky tejto knižky, kde píšem o Jánovi XXIII.) Aleghiero Tondi. Tento taliansky jezuita počas pontifikátu Pia XII. odovzdal sovietom mená všetkých kňazov, ktorí boli tajne vyslaní do komunistických krajín. Po tomto prezradení všetci boli zaistení a umučení. Tento jezuita potom sa aj oženil a po tom všetkom, keď sa potvrdilo, že bol sovietskym agentom mu "pápež" Pavol VI. všetko odpustil a teraz pracuje v Ríme na inom poste. Metropolita Nikodim bol moskovským patriarchom pravoslávnej cirkvi a bolo verejne známe, že bol agentom NKVD (KGB), čiže agentom sovietskej tajnej polície, ktorá má na svedomí krv miliónov kresťanských mučeníkov, bol Pavlom VI. viackrát vítaný vo Vatikáne. Pavol VI. ho dokonca aj pozval slúžiť liturgiu nad hrobom sv. Petra. Pimen. Tento sa stal novým patriarchom a na inštaláciu do svojho úradu pozval aj kardinála Willebrandsa ako "pápežovho" zástupcu. Počas svojej kázne patriarcha sa vystatoval s totálnou deštrukciou Ukrajinskej katolíckej Cirkvi a jej "triumfálnom" návrate do lona pravoslávnej cirkvi. Prítomný kardinál vôbec neprotestoval a zaryte mlčal. Biskup Veličovski. Tento biskup Ukrajinskej katolíckej Cirkvi po svojom prepustení z dlhoročného väzenia prišiel do Ríma. Tam Vatikán s ním zaobchádzal ako s jednoduchým kňazom, aby nemuseli uznať existenciu ukrajinských katolíkov, lebo by to rozhnevalo Moskvu. A naopak, hneď na to prišiel do Ríma exarcha pravoslávia Filaret, agent KGB, šéf ruskej pravoslávnej cirkvi na Ukrajine, ktorý vyzradil Veličovského, tak tento bol v Ríme privítaný so všetkými poctami. Filaret bol aj hosťom ruského kolégia Russicum. Rektor tohto kolégia P.Mailleux S.J. vyhlásil, že by nebolo dobré zriadiť ukrajinský katolícky patriarchá, lebo by to mohlo znamenať nepriateľské zasahovanie do vnútorných záležitostí ZSSR. Čoskoro na to, talianska polícia zistila, že v tomto ruskom kolégiu mali sovieti vybudovanú rozsiahlu špionážnu sieť.

56


Pravda o Cirkvi

Kardinál Slípyj. Tento ukrajinský katolícky biskup po 24 rokoch svojho pobytu v sovietskych koncentrákoch mohol odísť do Ríma. Po príchode do Ríma mu Vatikán prísne zakázal navštevovať Ukrajincov žijúcich v emigrácii. Nebolo mu ani dovolené opustiť Rím, len aby si nepohnevali sovietov. Avšak kardinál nabral odvahu a prehovoril na biskupskej synode v roku 1971:"...ukrajinskí katolíci, ktorí obetovali hory svojich mučeníckych tiel a rieky krvi, ktorú vyliali za katolícku vieru sú teraz v rokovaniach so ZSSR odhodení ako nepohodlní svedkovia nedávnej minulosti." Kardinál Mindszenty. On bol ďalším príkladom hanebnej spolupráce Vatikánu s komunizmom. Tento hrdinský prelát-prímas Maďarska bol symbolom antikomunizmu. On sa odmietol podrobiť fašizmu a komunizmu po dobu viac než 35 rokov. Dokonca aj liberálni politici na Západe obdivovali jeho odvahu, integritu a vieru. Ako je známe, kardinál sa počas maďarského povstania v roku 1956 dostal von z väzenia a po sovietskom vojenskom zásahu dostal ochranu na americkom veľvyslanectve v Budapešti. Tam zotrval 15 rokov, lebo nechcel opustiť svoje ovečky. Vatikán nemal rád jeho zotrvávanie v Maďarsku, lebo chcel sa viacej zapáčiť maďarským komunistom, čo sa aj stalo. Kardinál musel opustiť veľvyslanectvo a prísť do Ríma. Neubehli ani dva týždne po príchode kardinála do Ríma, keď Vatikán zrušil exkomunikácie mierových (komunistických) kňazov. Pavol VI. sľúbil kardinálovi hneď po príchode do Ríma, že zostane prímasom maďarských katolíkov až do svojej smrti. Keď počas jeho pastoračných návštev maďarských katolíkov žijúcich v emigrácii kritizoval komunistický režim, Vatikán požadoval cenzúru všetkých jeho kázní a prejavov. On to samozrejme odmietol. Tzv. pápež Pavol VI. bol veľmi proti vydaniu kardinálových pamätí. Keďže sa mu to nepodarilo, rozhnevaný Pavol VI. zrušil svoj sľub a vymenoval za nového prímasa Maďarska prokomunistického kardinála. Podľa kardinálových Memoirs (pamätí) sa Západ a najmä Rím stali pre neho na konci cesty kompletným a absolútnym vyhnanstvom. Helder Camara. Tento brazílsky arcibiskup je známy svojim marxistickým zmýšľaním a preto právom je nazývaný červeným arcibiskupom. V známom francúzskom denníku Le Monde, dňa 26. septembra 1974 bol publikovaný rozhovor medzi ním a Pavlom VI., z ktorého vyberám vzájomné pozdravenie: "Otvoriac svoje ramená, aby objal Msgre.Camaru, Pavol VI. zvolal:"Dobré ráno môj komunistický biskup, ako sa máš?" Arcibiskup odvetil: " A dobré ráno tebe, náš komunistický pápež!" V diskusii o komunistickej Číne sa Pavol VI. vyjadril v roku 1976 podľa uverejnenia Kongregácie pre evanjelizáciu národov takto:

57


Pravda o Cirkvi

"Cirkev spoznáva a podporuje spravodlivé vyjadrenie súčasnej historickej fázy Číny a jej transformácie...do nových štruktúr moderného sveta...a chceme ukázať náš záujem a sympatiu na ich úsilí..." Pravý pápež by sa takto o štáte, ktorý likvidoval 60 miliónov ľudí v triednom boji a ktorý ročne zabíja 50 miliónov nenarodených detí a ktorý počas tzv. kultúrnej revolúcii zvrátil ľudský rozum na ruby, nevyjadroval. Nemožno sa preto diviť, keď na stretnutí Katolíckeho medzinárodného centra na "katolíckej" univerzite v Louvain sa za prítomnosti kardinálov a biskupov citovali aj takéto úvahy: "...Mao Ce Tung bol novým Mojžišom, ktorý sa podujal vyviesť svoju krajinu z feudálneho útlaku a z kapitalizmu, tak ako Mojžiš vyviedol vyvolený národ zo zajatia v Egypte." "Pápež" Ján-Pavol II. Pri jeho "zvolení" všetci sme naivne očakávali, že on zvráti pro-komunistickú orientáciu Pavla VI. a jeho pomocníka v štátnom sekretariáte arcibiskupa Cassaroliho. Práve opak sa stal pravdou. JPII. hneď vymenoval Cassaroliho za štátneho sekretára Vatikánu, čím potvrdil svoju komunistickú orientáciu. Súčasný falošný pápež do roku 199O nikdy oficiálne neodsúdil marxizmus a nikdy neodsúdil komunistický režim pri moci v krajinách, ktoré navštívil. Viackrát odsudzoval kapitalizmus. Len niekoľko dní po víťazstve socialistov v Španielsku t.j. 2.novembra 1982 JPII. navštívil túto krajinu a blahoželal socialistom k víťazstvu pri voľbách. Víťazný socialista Gonzales nepobozkal prsteň "pápežovi" pri vzájomnom stretnutí. Jeden z novinárov poznamenal, že to neboli socialisti, ale krajná pravica, ktorá presadzovala kresťanské hodnoty. Socialisti čoskoro po "pápežovej" návšteve uzákonili potrat a rozvod a odvtedy drogy a sexuálna "sloboda" sú pliagou voľakedy katolíckeho Španielska. Keď v roku 1988 JP II. vydal dokument pri príležitosti 1000 ročného výročia prijatia kresťanstva ruským národom v ktorom opisuje históriu kresťanstva v Rusku, ani slovom sa nezmienil o miliónových obetiach kresťanov v komunistických koncentračných táboroch. Keďže dobrý vzťah, aký bol medzi Vatikánom a antikomunistickým Taiwanom z doby Pia XII. začal byť prekážkou dobrého vzťahu k ľudovej Číne, JPII. neváhal ponížiť nuncia v Taiwane na obyčajného chargé daffaires, aby sa zapáčil komunistickej Číne. Kardinál Cassaroli nakoniec vyhlásil, že Taiwan nepotrebuje žiadneho nuncia z Vatikánu. Čínski komunisti mali veľkú radosť zo "svätého otca". 58


Pravda o Cirkvi

Marxizmus sa dostal aj do rehoľných spoločností, ktoré mali byť oporou Cirkvi. Najviac bola postihnutá rehoľa jezuitov. Generál jezuitov musel priznať, že 12 jezuitov-kňazov aktívne bojovalo so zbraňou v ruke v partizánskych jednotkách v boji proti bohatým ľuďom. Sú známi štyria jezuiti, ktorí boli členmi komunistickej vlády v Nicarague: P.Fernando Cardenal, P.Alvaro Arguello, P.Ricardo Falla a P.Ignacio Anezola. Títo jezuiti podporovali krvavú revolúciu v Nicarague v 70tych rokoch. Výsledky tejto revolúcie boli hrozné: 45000 zranených, 40000 osirelých detí, nespočetný počet zabitých obetí atď.. Kardinál Cassaroli vymenil pápežského nuncia Msgre. Gabriela Montalva, ktorý bol proti marxistickej revolúcii a bol nahradený P.Pietrom Sambim, ktorý strávil 3 roky na Kube a ktorý podporoval krvavú revolúciu. Cassaroli a generál jezuitov P.Arupe dobre vedeli o vojenskej dohode medzi Moskvou a Nicaraguou podpísanou v 1980 a aj tak nepohli prstom. Títo pomätení jezuiti hlásali a verili v toto krédo: "Celý zmysel kresťanstva spočíva v oslobodení mužov a žien od ekonomického, sociálneho a politického útlaku a to hoc aj ozbrojenou revolúciou." Mnoho "poradcov" zo ZSSR, Kuby, ale aj z ČSR sa hrnulo do Nicaraguy, kde boli vítaní trojitým ruským bozkom jezuitskými členmi vlády. Jezuitov poznám osobne veľmi dobre, veď som bol členom tejto rehoľnej spoločnosti, ktorá úplne zradila svoje poslanie. Namiesto toho, aby bojovala proti bludom a proti hriechom dnešnej doby, oni naopak ich podporujú. Osobne poznám P.Daniela Berrigana, amerického jezuitu, ktorý obdivoval ZSSR a celý komunistický systém. P.Drinan Robert, tento ďalší americký jezuita bol aj členom amerického kongresu, v ktorom aktívne podporoval umelé potraty.. Sú jezuiti, ktorí podporujú homosexualitu, antikoncepciu a iné verejné hriechy. Preto netreba sa čudovať, že za posledných 20 rokov stratili polovicu svojich členov. Voľakedy druhá najväčšia rehoľa mužov. Za generála Arupeho, keď som bol ich členom, oficiálne prijali marxistické analýzy spoločenskej situácie za oficiálnu metódu Spoločnosti Ježišovej. Voľakedy boli to jezuiti, ktorí šírili pobožnosť k Božskému Srdcu, dnes americkí, indickí a európski jezuiti odvrhli túto pobožnosť ako veľmi sentimentálnu a infantilnú (pre deti). Spoločnosť Ježišova vo svete dávno opustila katolícku vieru a totálne zradila svoje poslanie určené jej svätým zakladateľom sv. Ignácom z Loyoly. To, že Pavol VI. a najmä JPII. nedokázali zastaviť odpad od viery a priľnutie k marxizmu v jezuitskom ráde svedčí znova, že sú falošnými pápežmi, ktorým nezáleží na svojich ovečkách. Naša (česká a slovenská) skúsenosť. Veľmi skoro sme zabudli nie len na 5O-te roky, ale aj na smutné skúsenosti s vatikánskou tzv. východnou politikou. Veľký pápež Pius XII. sa nevedel dohodnúť s komunistickým ČSR o vymenovaní biskupov 59


Pravda o Cirkvi

pre osirelé diecézy, lebo nechcel zľaviť z katolíckych princípov. Vznikla tajná Cirkev, ktorá aspoň zachránila mnohé povolania a dodávala ľuďom odvahu v rokoch prenasledovania. Tajná Cirkev avšak nemohla uspokojiť masy katolíkov a preto túžobne sme očakávali oficiálnu dohodu s Vatikánom a menovanie biskupov. K tomu došlo za Pavla VI. Aké ale bolo sklamanie, keď v roku 1973 sa Vatikán (Pavol VI. a Cassaroli) dohodli s komunistickou vládou v Prahe o menovaní nových" biskupov". Vtedy sme si ešte neuvedomovali neplatnosť nových biskupských vysviacok, takže boli to títo "biskupi": Pre Olomouc bol menovaný Vrána, aktívny člen prokomunistického mierového hnutia kňazov, ktorý o sebe vyhlasoval, že bol ateistom.Vatikán naoko vyžiadal od Vránu, aby po "vysviacke" sa dištancoval od mierového hnutia, čo on dodržal iba jeden mesiac. Jeden z "biskupov" pre Slovensko bol aktívnym spolupracovníkom s ŠTB a ďalší mal svoju vlastnú dcéru. Toto bolo prvé oficiálne menovanie "biskupov" po mnohých rokoch. Teraz za demokracie stále máme na farách skoro všetkých bývalých udavačovkňazov, ktorí spolu s dvoma "biskupmi" sú na zozname spolupracovníkov s ŠTB. Cirkev na Slovensku sa doteraz neospravedlnila za túto činnosť. Máme "biskupov", ktorí každoročne chodili na Duklu slúžiť "omšu" za duše tých, ktorí nám z Východu priniesli "slobodu". Nikto lepšie neosvetlil a nedefinoval túto "slobodu", než hrdinský biskup Ján Vojtašák, keď vo svojej autobiografii ju opísal takto:"...Kde je náboženská sloboda? Komunistická vláda vyniesla zákony, ktorými si úplne podmanila a zotročila Cirkev. Za týchto zákonov je Katolícka Cirkev odsúdená k zániku. Verejná správa Kat.Cirkvi je v rukách svetskej vlády...úplne zlaicizovaná...Biskupi a kňazi, ktorí neboli ochotní sa podrobiť tejto slobode boli odstránení...odsúdení do väzenia, do koncentrákov...Vyšetrovacie väzenie je zgniavením človeka a ľudskej dôstojnosti pod čiernu zem. Často spojené so sadistickými atrocitami, trýzneniami až do telesného ožobráčenia a duševného zničenia...Hrozný je komunistický fanatizmus. To je viera zlého ducha sršiaceho pekelným ohňom. Poľutovaniahodný, ale aj nebezpečný je človek posadnutý a presiaknutý vierou v komunizmus..." Je až neuveriteľné ako sa dá s národom manipulovať a ešte neuveritelnejšie ako národ rýchlo zabúda. Je zaujímavé, že tzv. kresťanskí politici vedia sa veľmi dobre dohodnúť s bývalými komunistami a že časť týchto kresťanských politikov sa vie veľmi rýchlo zrieknúť aj názvu kresťanského za účelom spojenia sa s antikresťanskými liberálnymi politikmi. Dalo by sa ešte mnoho písať o našich seminároch, ktoré schvaľovala KS, o množstve "marxistických teológov", ktorí obsadili univerzity na Západe atď., ale jedno je isté, že dnešná Nová cirkev, ktorá sa neprávom nazýva katolíckou vždy aktívne spolupracovala a spolupracuje s úhlavnými nepriateľmi Katolíckej Cirkvi. To dokazuje aj dnes, že podporuje tzv. demokratov, ktorí nemajú zábrany podporovať 60


Pravda o Cirkvi

všetky morálne zlá, ktoré zdemoralizujú najme našu mládež a tak ich odcudzia od viery našich otcov.

KARDINÁL JOZEF RATZINGER Táto osobnosť vo Vatikáne, ktorá zastáva veľmi dôležité miesto v Novej cirkvi, je totiž prefektom Kongregácie pre doktrínu viery. On je jasným dôkazom protikatolíckej línii Vatikánu dnes. Tento nemecký kňaz, ktorý bol aktívnym poradcom (periti) na tzv. 2.Vat.koncile bol za Pavla VI. "povýšený" za " biskupa" a neskoršie za kardinála, aby oficiálne strážil správnosť katolíckej doktríny v Novej cirkvi. Nakoľko Nová cirkev už nie je katolíckou, tak ani jej strážca nemôže byť katolíkom. Je to logické. Preštudoval som si jeho hlavné teologické dielo THEOLOGISCHE PRINZIPIENLEHRE z roku 1982. Ja mám jej anglický preklad PRINCIPLES OF CATHOLIC THEOLOGY. Dovolím si citovať niektoré jeho názory: str.16: "...obe interpretácie kresťanstva, čiže katolícka a protestantská, majú svoj význam, každá svojím spôsobom. Obe sú pravdivé vo svojom historickom čase..." Toto hovorí muž vo Vatikáne, ktorý má chrániť čistotu katolíckej doktríny. Čo je tá tzv. protestantská interpretácia kresťanstva? Omša je podvod, očistec neexistuje, k Panne Márii sa nemáme čo modliť, rozvod je možný, celibát nemá význam atď. atď Zrejme pán kardinál dávno stratil katolícku vieru a stratil ju aj ten, kto ho menoval do tejto funkcie Ján-Pavol II. str.16: "...pravdou nie je to, čo jednoducho je, ale pravdou je to, čo sa stáva pravdou...Vernosť k včerajšej pravde spočíva v tom, že ju opustíme v prospech dnešnej pravdy..." str.17: "...pravdivé je to, čo slúži pokroku..." Je hrozné si pomyslieť, že pravdou nie je to, čo Cirkev včera vyslovila, lebo od včerajška už ubehlo 24 hodín. Čo Boh alebo Pán Ježiš povedal, to už vôbec nemusí byť pravdou, lebo to už bolo veľmi dávno. Pripomína mi to aj marxizmus, ktorý tiež 61


Pravda o Cirkvi

tvrdil, že čo zavadzia pokroku, treba revolučne odstrániť. Boli zbytočné neomylné výroky pápežov a koncilov v minulosti, lebo všetko sa vyvíja a to, čo zavadzia pokroku, na to treba zabudnúť. Avšak pán kardinál Ratzinger nám zabudol povedať, kto bude definovať význam slova "pokrok". str.53.: "Cirkev je oslava Eucharistie. Eucharistia je cirkev...ony sú jedno a to isté. Eucharistia je Kristova sviatosť a pretože cirkev je Eucharistia, je cirkev sviatosť..." Je to úbohý pokus o odmietnutie tradičnej doktríny o Eucharistii. Eucharistia nemôže byť cirkvou, lebo Eucharistia je Kristom a On je hlavou Cirkvi. Hovoriť, že aj Cirkev je sviatosť, je v rozpore z uznesením Tridentského koncilu, ktorý slávnostne definoval počet sviatostí, ktorých je sedem a nie je medzi nimi Cirkev. "...kto povie, že je viac alebo menej sviatostí než sedem...nech je prekliaty." (Denz. 844) str.56: "...úsilie dať človeka do pozitívneho vzťahu k svetu...čiže jeho obrátenie k svetu je to, čo vystihuje naše pocity o živote...strach z hriechu, vytvorený úzkoprsou teológiou...udržiavala človeka v neustálej opozícii k sebe..." V zrozumiteľnej reči pán kardinál hovorí, že máme mať dobrý vzťah k svetu, v čom nám bránila katolícka tradícia a najmä Sväté Písmo. Nemali by sme počúvať teológov a kňazov, ktorí strašia hriechom, ale radšej by sme mali počúvať Satana, ktorý je princom tohto sveta. Svätci utekali zo sveta do kláštorov, na púšť. Sv. Pavol nám hovorí, aby sme sa nepripodobňovali svetu, aby sme vlastne boli ukrižovaní svetu. Sv. Ján hovorí, aby sme nemilovali svet a veci v ňom. Pán Ježiš hovorí, že svet nás bude nenávidieť, lebo už nie sme z tohto sveta atď. Čo sa týka "opozícii k sebe", ktoré kardinál nemá rád, nie je to, čo Pán Ježiš povedal, že máme zaprieť sami seba, a že Duch je proti telu a opačne? Nie je táto opozícia vyjadrením sebazaprenia a umŕtvovania, ak chcem rásť vo svätosti? str.131: "...Luther vo svojom katechizme postupoval podľa najstarších katechetických tradícií a formálne sa neodlišoval od Katolíckej Cirkvi...zložil svoj katechizmus na princípe pokladu viery...Neviem prečo my to isté nerobíme dnes..." str.143: "...Kto by dnes popieral, že Tomáš Akvinský a Luther sú cirkevní otcovia?" 62


Pravda o Cirkvi

Chudák pápež Lev X., ktorý exkomunikoval Luthera z Cirkvi, asi by sa mal ospravedlniť Ratzingerovi, že ho vylúčil z Cirkvi a že pán kardinál ho radí medzi cirkevných otcov. Alebo snáď pán kardinál je už luteránom? Zrejme podľa Ratzingera Duch Svätý v 16.storočí sa veľmi zmýlil, keď Cirkev odsúdila Lutherove bludy, lebo dnes kardináli Ratzinger a Willebrands by chceli Luthera blahorečiť a neskoršie aj vyhlásiť za svätého. Považovať Luthera za cirkevného otca je hlbokou urážkou ozajstných cirkevných Otcov, ktorí milovali Božiu Pravdu a bránili Katolícku Cirkev. Zrejme kardinál Ratzinger sa už dávno rozišiel s Katolíckou Cirkvou. str. 186: "...Kristovo zmŕtvychvstanie NIE JE HISTORICKOU UDALOSŤOU...pretože žiadna reportáž ju neopisuje ako takú...čas "na tretí deň" je eschatologický symbolický výraz..." Až je to neuveriteľné, že pán kardinál sa vyjadruje ako ateista, ktorý neverí v historicitu zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša Krista. Veď popierať toto, znamená popierať celé kresťanstvo. Potom niet rozdielu medzi talmudistickými rabínmi a Ratzingerom. Toto je prvý pomocník "pápeža". str.196: "...v 14.a 15. storočí Cirkev neponúkala istotu spásy...záruka spásy sa musela hľadať mimo inštitúciu Cirkvi...Luther zistil, že Cirkev bola nepriateľkou spásy..." Môžeme s istotou tvrdiť, že Ratzinger tu vystupuje ako liberálny protestant, ktorý špiní Katolícku Cirkev, ktorá nám v tom období dala mnoho svätcov. Cirkev sa ani vtedy nespreneverila svojmu poslaniu, aj napriek hriešnosti jej členov a aj jej vedenia. Kardinál, ktorý takto osočuje a neznáša Cirkev v tých storočiach, nemá práva ju obhajovať teraz, lebo Katolícka Cirkev je vždy tá istá. str.202: "...Katolík netrvá na zrušení protestantskej viery..., ale radšej dúfa v posilnenie ich viery vo svojej cirkevnej realite..." Je to známy ekumenický princíp, ktorý je proti obráteniu nekatolíkov na katolícku vieru. Kardinál chce aby luteráni boli lepšími luteránmi, budhisti lepšími budhistami a čarodejníci z Afriky ešte lepšími čarodejníkmi. Cirkev sa mýlila 2000 rokov, keď sa snažili všetkých ľudí priviesť ku Kristovi a k jeho Božiemu Telu vo svätom prijímaní. Som presvedčený, že nie Cirkev sa mýlila, ale kardinál sa mýli. str.259: "...Grécka pravoslávna cirkev zostala pravou cirkvou aj bez toho, že by bola podriadená pápežovi..."

63


Pravda o Cirkvi

Takže podľa Ratzingera kresťan už nemusí byť podriadený legitimnému pápežovi a aj tak bude členom pravej cirkvi. Tak potom načo Pán Ježiš ustanovil pápežský úrad v Cirkvi? Pápež Bonifác VIII. vo svojej slávnej bule "Unam Sanctam" vyhlasuje, že každá ľudská bytosť, ak chce byť spasená musí byť podriadená rímskemu pápežovi." (Denz.469) Vatikán nás osočuje, že nie sme praví katolíci, lebo nie sme podriadení pápežovi, zatiaľ čo uznávajú pravoslávnych za pravú cirkev, ktorí úplne odmietajú pápežský úrad ako taký. My odmietame podriadiť sa falošnému pápežovi. str.334: "...Impulz daný Theilardom de Chardinom získal veľký vplyv v cirkvi...Evolúcia, ktorá teraz prebieha v podobe technického a vedeckého pokroku...vyprodukuje božský svet. Theilardov slogan, že "kresťanstvo spočíva vo väčšom pokroku a v lepšej technológii" bol povzbudením pre koncilových otcov, v ktorom našli nádej..." Je neuveriteľné, že jezuitovi Theilardovi, ktorému jezuitskí a cirkevní predstavení zakazovali šíriť svoje myšlienky, dostáva chválu od človeka, ktorý by mal strážiť čistotu viery. To, že Theilard neveril v dedičný hriech, popieral, že niekto je v pekle, uznával vývoj aj z neživej hmoty na živú, spochybňoval nadprirodzenú milosť, spochybňoval celibát, pápežskú neomylnosť atď., to zrejme kardinálovi nevadí. Keď zbožňuje technológiu zabúda pripomenúť, že práve vďaka vyspelej technológii a tzv. pokroku bolo dvadsiate storočie najkrvavejšie v dejinách ľudstva. str.334: "...Nie každý platný cirkevný koncil bol plodný, niektoré boli iba stratou času...napr. 5.lateránsky koncil..." Ratzingera asi veľmi mrzí, že práve tento koncil odsúdil Lutherove bludy a preto ho nazýva neplodným. Ozajstnou stratou času bol tzv. 2.vatikánsky koncil, ktorý neodsúdil nič a iba priniesol rozvrat do Cirkvi. str.381: "...Syllabus Pia IX. podľa Harnacka je vyhlásením vojny proti vlastnej generácii." Citovať liberálneho a možno až ateistického protestantského "teológa", ktorý pochyboval o Sv. Trojici, o milosti, o vtelení Krista a o iných základných článkoch viery a citovať ho proti tak vážnemu dokumentu pápeža Pia IX. akým bol Syllabus bludov, ktoré aj dnes sú aktuálne a ktoré ničia katolícku vieru je veľmi nechutné a iba ukazuje na ktorej strane stojí pán kardinál Ratzinger. Syllabus Pia IX. odsúdil komunizmus, indiferentizmus, tajné spoločnosti, rozvod manželstva, panteizmus, racionalizmus, náboženskú slobodu, podriadenosť Cirkvi civilnej autorite, zasahovanie štátu do vyučovania v cirkevných školách alebo v seminároch atď. 64


Pravda o Cirkvi

Pápež Pius IX., ktorý bol stále prenasledovaný slobodo - murármi je dnes odsudzovaný aj za 1.vatikánsky koncil, za vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie atď. Len je škoda že muž č.2. vo Vatikáne vyhlásil na str. 391: "...už nemôže byť návrat k Syllabu Pia IX." Členovia Novej cirkvi by mali poznať, kto ich vedie a mali by aj vedieť, kto menoval Ratzingera do tejto vysokej funkcie.

VATIKÁN A SLOBODOMURÁRI V ľudstve od jeho počiatku môžeme pozorovať jeden fenomén, že totiž ľudia s čistým svedomím sa neboja konať svoje skutky verejne pred Božím zrakom a ľudí. Tí druhí, čiže ľudia so zlými úmyslami konajú svoje skutky tajne. Keďže odpadli od Pána Boha túžia po svetských hodnotách, po peniazoch a po moci nad inými. Chcú ovládať a manipulovať iných a najmä veriacich, ktorí sú ich neustálou výčitkou. Chcú ovládať svet. Najväčšou prekážkou pre nich je Pán Boh a jeho Cirkev. Nechcú sa podrobiť Božej vláde a princípom Katolíckej Cirkvi, lebo vo svojej zlobe odmietajú Boží poriadok. Sú vedení Satanom proti Pánu Bohu a proti Katolíckej Cirkvi. Aby svoje zlé skutky mohli konať účinnejšie, zgrupujú sa v rôzne tajné organizácie, do ktorých patria bohatší ľudia, ktorí majú vplyv v politike a finančníctve. Svoju činnosť proti náboženstvu maskujú rôznymi charitatívnymi akciami, ako je stavanie nemocníc atď. Snažia sa ovládať svetovú politiku, aby takto mohli účinnejšie zdemoralizovať celé štáty a národy. Vyvolávajú vojny a tak privádzajú masy ľudstva do morálnej biedy. Sú vo vedení pornografických hnutí, homosexuálnych organizácii feministických skupín a ovládajú masovo-komunikačné prostriedky a najmä TV. Ako som už hore spomenul, ich hlavná činnosť bola zameraná na zničenie katolicizmu a pápežstva, lebo to boli jediné sily, ktoré im prekážali na ceste k úplnej svetovláde. Je viacej tajných spoločností, ale všetky buď vychádzajú alebo sú sesterskými spoločnosťami slobodomurárskych spoločností, ktoré vznikli v roku 1717 v Londýne. Katolícka Cirkev vždy pevne a jasne zastávala nekompromisný postoj k tomuto hnutiu a považovala členstvo v tajných spoločnostiach za nezlučiteľné s členstvom v Cirkvi. Pápeži nekompromisne odsudzovali slobodomurárske hnutie týmito dokumentmi: • Klement XII. v roku 1738 dokumentom In Eminente 65


Pravda o Cirkvi

• Benedikt XIV. v roku 1751 dok. Providas • Pius VII.v roku 1821 dok. Ecclesiam • Pius VIII. v roku 1829 dok. Traditi • Pius IX.v roku 1846 dok. Qui Pluribus • Lev XIII. v roku 1884 dok. Humanum Genus • Pius X. v roku 1907 dok. Pascendi Podobne sa vyjadrovali aj pápeži: Lev XII., Benedikt XV., Pius XI. a Pius XII. Pozíciu Katolíckej Cirkev ku slobodomurárstvu máme najlepšie rozpracovanú v spomínanej encyklike Leva XIII. Humanum Genus, z ktorej vyberám podstatné myšlienky: "Pokolenie ľudské sa rozdelilo na dva tábory, stojace v ostrom protiklade...Prvý sa neustále snaží o pravdu a cnosť...Je to pravá Cirkev Ježiša Krista...usilujúca sa o spásu ľudí...slúžiac Bohu a jeho Synovi..." Druhý tábor je kráľovstvo Satanovo...odmietajúc Boží zákon, podnikajúc mnoho podujatí bez Boha a často aj proti Bohu... Dnes je zrejmé, že stúpenci zla sa združujú spolu v slobodomurárskom hnutí, ktoré je naširoko rozvetvené s pevnou organizáciou...Títo už ani nezakrývajú svoje úmysly a s najväčšou opovážlivosťou povstávajú proti Božiemu majestátu, pripravujú úklady proti Cirkvi...aby olúpili kresťanské národy o ovocie vykúpenia Ježišom Kristom... Táto sekta sa svojou lesťou dostala do všetkých odvetví štátu a nadobudla takú moc, že tieto štáty aj ovláda...nasadzujú si masku literátov, filozofov...stále majú na jazyku, že sa usilujú o pokrok civilizácie...zväzujú ľudí k otrockej poslušnosti... ...neuznávajú žiadnu Božiu pravdu, ktorú nemožno pochopiť rozumom...pracujú na likvidácii pápežskej moci...prijímajú členov všetkých náboženstiev a tvrdia, že niet medzi nimi rozdiel... ...ich tlač postráda zmysel pre cudnosť...podporujú túžby po rozkošiach...plne sú za rozvod, za nenáboženskú výchovu, nechcú aby kňazi vyučovali náboženstvo... 66


Pravda o Cirkvi

Slobodomurárska sekta praje zámerom komunistov...osočujú tých vladárov, ktorí sa zmanipulovať..Robia si posmech z určitých národov..."

socialistov a nedajú nimi

Katolícka Cirkev až do smrti Pia XII. zakazovala svojim deťom členstvo v tejto Satanovej sekte a to pod trestom vylúčenia z Cirkvi. Cirkevný zákonník z roku 1917, Kánon 2335: Kto vstúpi do slobodomurárskej sekty a do iných podobných združení, ktoré snujú úklady proti Cirkvi alebo právoplatnej svetskej moci, upadajú do exkomunikácie... Postoj Novej cirkvi k slobodomurárom Falošný pápež Ján-Pavol II. v roku 1983 zrušil používanie starého cirkevného zákonníka v Novej cirkvi a zaviedol nový, v ktorom už trest vylúčenia z Cirkvi za členstvo v slobodomurárstve nie je. Ešte chálabohu, že Nová cirkev nie je katolíckou. Slobodomurári už môžu byť členmi Novej cirkvi, ale zato tradiční katolícki biskupi sú z nej vylúčení. Táto Nová cirkev sa objíma s nepriateľmi Katolíckej Cirkvi. Slobodomurári sa od svojho začiatku snažili dostať do vedenia Vatikánu, ale najviac sa im to začalo dariť za Jána XXIII. Keď Ján XXIII. oslavoval svoje 80 narodeniny, dostal gratuláciu od slobodomurárskej lóže, od baróna Marsaudona, ktorý bol slobodomurárom najvyššieho stupňa. Pavol VI. sa stretával s gréckym patriarchom Athenagorasom, ktorý bol tiež slobodomurárom najvyššieho stupňa. Je známa jeho návšteva OSN, ktorá je tiež slobodomurárska organizácia. Počas svojho prejavu povedal delegátom, že oni sú nádejou ľudstva, ako keby Kristus už prestal ňou byť. 3.júna 1971 prijal židovskú slobodomurársku lóžu Bńai-Brith z NewYorku s ktorou sa aj JP II. pravidelne stretáva. Iba nedávno sme boli svedkami ako slobodomurári Kalvi a Sindona zasahovali do finančných záležitostí Vatikánu, ktoré skončili kolapsom Banky Ambrosiáno a vraždou bankára Kalviho. V tomto škandále bol zainteresovaný aj náš biskup Hnilica, ktorý bol aj odsúdený. Pri týchto škandáloch Vatikán stratil veľké milióny dolárov. Biskup Hnilica bol ochotný vyplatiť veľkú sumu dolárov za tašku bankára Kalviho, ktorého našli obeseného pod jedným z londýnskych mostov. Arcibiskup Marcinkus, bankár vo Vatikáne bol stíhaný talianskou políciou, takže kvôli bezpečnosti ani nevychádzal z Vatikánu. Vo Vatikáne boli alebo sú mnohí preláti slobodomurármi: Arcibiskup Bugnini, ktorý zničil tradičnú omšu, 67


Pravda o Cirkvi

Kardinál Bernardin z Chicaga,, Macchi (súkromný sekretár Pavla VI.), Cassaroli (štátny sekretár), Baggio (šéf biskupov), Lienárt, Poletti, Villot a mnohí ďalší kardináli a biskupi. Keď v roku 1987 zahynul pri leteckej havárii nad Kamerunom šéf slobodomurárov vo Francúzsku Michel Baroin, ktorého si prezident Mitterand vybral za šéfa osláv Francúzskej proti-katolíckej revolúcie, parížsky kardinál Lustiger vykonal veľký cirkevný pohreb, čo v minulosti bolo Cirkvou zakázané. Ján-Pavol II. všade, kde ide, hlása slobodomurársky koncept rovnosti všetkých náboženstiev, čo najviac dokumentoval hanebným stretnutím všetkých náboženstiev v Assisi v 1986. Touto bazilikou v Assisi Pán Boh nedávno zatriasol pri silnom zemetrasení, takže v nej sa už podobné stretnutie nebude konať. Niet pochýb, že tzv. 2.vatikánsky koncil a pokoncilové reformy boli v súlade z koncepciou slobodomurárstva na zničení Cirkvi a pápežstva. Pravá Cirkev nemôže byť zničená, ona pokračuje v malých skupinkách tradičných katolíkov, ktorí sa riadia učením pápežov z minulosti a najmä učením pápeža Leva XIII. v encyklike Humanum Genus: "Najprv treba slobodomurárom strhnúť masku a ukázať ich vlastnú tvár. Treba poučovať ľudí o úskokoch, ktoré títo používajú na zvádzanie ľudí, aké zvrátené názory majú a ako hanebne konajú... Ľud nech sa horlivo vzdeláva vo svojom náboženstve, aby vedeli čeliť rôznym bludom a rôznym lákadlám nerestí. ....Iste plne si uvedomujeme, že naša spoločná práca pri vytrhávaní tohto plevela nebude korunovaná úspechom, ak nám nepomôže nebeský Pán vinice...Panna Mária... a sv. Michal Archanjel..."

JÁN-PAVOL II. A VÝVOJ ČLOVEKA ZO ZVIERAŤA Nie je tomu tak dávno, keď nám v školách ateistickí učitelia vtĺkali do hláv ako sa človek vyvinul zo zvieraťa, či už z opice alebo nejakého iného zvieraťa z ktorého sa vyvinuli opice a ľudia. Túto evolučnú hypotézu vždy obhajovali a hlásali zarytí nepriatelia Boha a Cirkvi. Všetci tí, ktorí chceli vylúčiť Boha z ľudských dejín, ako aj zo svojho osobného života, aby ospravedlnili svoju hriešnu morálku, hlásali vývoj človeka zo zvieraťa. A naopak, Katolícka Cirkev vždy obhajovala pravdu Sv. Písma, že totiž múdry Boh je stvoriteľom každého tvora z ničoho a najmä, že dobrotivý Boh priamo stvoril prvých ľudí.

68


Pravda o Cirkvi

Je neuveriteľné, čomu všetkému musia títo evolucionisti veriť a k čomu nútia veriť ostatných ľudí. Hovoria, že vesmír je starý niekoľko miliard rokov, zem 5 miliárd atď. Potom nejaká iná skupina "vedcov" zistí, že je to o 200 miliónov viacej alebo menej. Veria vo vývoj medzi druhmi a pritom doteraz nemajú ani jeden spojovací článok medzi jednotlivými druhmi. Už samotné vypočítavania veku zeme je problematické. Dnes je asi 50 rôznych metód na zistenie veku a tieto sú si navzájom veľmi rozdielne. Vo vývoj začali veriť aj modernisti Novej cirkvi, len aby spochybnili význam Sv. Písma, aby vyvrátili dedičný hriech a aby učili, že naše telo je živočíšneho pôvodu a preto jeho pudy nemôžeme ovládať. Podľa feministiek Eva nepochádza z Adama a preto žena nemusí byť podriadená manželovi. Ide im o vylúčenie Boha zo spoločnosti, politiky a vôbec zo života. A tu zrazu na pomoc týmto zarytým nepriateľom Cirkvi prichádza na pomoc tzv. pápež Ján-Pavol II., ktorý 23.októbra 1996 "potvrdil", že je pravda, že človek pochádza zo zvieraťa. Tzv. katolíci v Novej cirkvi to poslušne prijali, lebo nepoznajú učenie Katolíckej Cirkvi a sú ochotní prijať od "sv. otca" aj tie najnezmyselnejšie bludy. Aj keď im falošný pápež povie, aby skočili do hlbokej studne, oni to urobia. Nepravému pápežovi vzdávajú väčšiu poklonu než samotnému Kristovi. Poznámka: Pre jasnosť pojmov hypotéza je iba domnienka, zatiaľ čo teória je už potvrdený fakt. Čo učí Katolícka Cirkev o vzniku života a človeka? Pápež Pelagius v liste "Humani generis" (apríl 557) Denz..228a: "Vyznávam, že všetci ľudia počnúc Adamom až do skončenia sveta sa rodia a umierajú s Adamom a jeho ženou, ktorí sa nezrodili z rodičov, ale boli stvorení a to Adam zo zeme a žena z jeho rebra". Lateránsky koncil v roku 1215. Denz.428: " Pevne veríme a vyznávame...že Stvoriteľ všetkých viditeľných a neviditeľných vecí...svojou všemohúcou silou stvoril každé stvorenie z ničoho..." Florentský koncil (1438-1445) Denz. 706: " Čo najsilnejšie veríme a vyhlasujeme, že ...Stvoriteľ všetkých vecí...z jeho dobroty stvoril všetky stvorenia z ničoho." 1.Vatikánsky koncil (1869-1870) Denz. 1805: "Ak niekto nevyznáva, že všetky veci vo svete, či už duchovné alebo hmotné neboli stvorené Bohom z ničoho, nech je prekliaty."

69


Pravda o Cirkvi

Je zrejmé z týchto citátov učiteľského úradu Cirkvi, že Boh stvoril každé stvorenie z ničoho a že tu nie je miesta pre evolúciu. Čo hovorí Sv. Písmo? Genezis 1,21:"A Boh stvoril veľké morské zvieratá a všetky živočíchy, čo sa len hýbu, ktoré sa vo vode hemžia...i všetky okrídlené tvory..." Genezis 1, 25:"A učinil Boh zver podľa svojho druhu...i všetky plazy..." Genezis 1,27:" A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na obraz Boží stvoril ho, muža a ženu ich stvoril..." Genezis 2,22:" Nato z rebra, ktoré vybral Adamovi, Pán Boh utvoril ženu..." "Experti" v Novej cirkvi samozrejme povedia, že tieto slová nemusíme brať doslovne, že nejde o vedecký výklad stvorenia, že ide iba o určitú poéziu, ktorou sa vyjadroval pisateľ Sv. Písma. Čo na takúto poznámku Cirkev?: Už za čias sv. Pia X. modernisti a evolucionisti chceli spochybniť učenie Cirkvi, tým, že by spochybnili historičnosť Sv. Písma a najmä jeho prvých kapitol, ktoré pojednávajú o stvorení. Pápež dostal tieto otázky, na ktoré odpovedal Biblickou komisiou dňa 30.júna 1909: Otázka 1.:"Môže Cirkev učiť, že prvé tri kapitoly knihy Genezis neobsahujú skutočnú historickú realitu, ale sú len určitými mytologickými alegorizmami ? Otázka 2.: "Môže sa pochybovať o historičnosti tých udalostí v kapitolách, ktoré sa týkajú otázok stvorenia a najmä stvorenia prvého človeka a prvej ženy...? (Otázky som mierne skrátil pre lepšiu zrozumiteľnosť) Biblická komisia odpovedala ZÁPORNE na obidve otázky. To znamená, že treba vážne brať, čo opisuje Sv. Písmo aj v prvých kapitolách. Pius XII. v Humani generis z 12.augusta 1950: "Ozývajú sa hlasy, aby katolícke náboženstvo bralo väčší ohľad na pozitívne vedy. To je chvályhodné, pokiaľ sa týka skutočností, ktoré sú jasne dokázané a naopak, ak ide iba o hypotézy, vtedy musíme byť veľmi opatrní, aj keby boli nejako vedecky zdôvodňované a najmä ak je dotknutá náuka Sv. Písma alebo tradície. Nemožno ich vôbec pripustiť, ak tieto odvážne domnienky odporujú nepriamo alebo priamo náuke zjavenej Bohom...Vo svojej pochybnej smelosti títo bádatelia prekračujú hranice slobodnej diskusie, lebo chovajú sa tak, ako keby pôvod ľudského tela z už 70


Pravda o Cirkvi

existujúcej hmoty bol jasne dokázaný a ako keby pramene Božieho Zjavenia nič neobsahovali...veriaci kresťania nesmú prijať názor, že nie všetci ľudia pochádzajú od Adama, alebo že Adam znamená kolektívne meno pre mnoho prarodičov...to by sa nedalo zlúčiť so zjavenou pravdou o dedičnom hriechu..." Vidíme, že pápež Pius XII. sa jasne priklonil k Božiemu Zjaveniu vo Sv. Písme a k učeniu o dedičnom hriechu, ktoré nepripúšťa vývoj človeka zo zvieraťa. Stav súčasnej vedy: Dnes vo "vedeckých" kruhoch existuje asi 200 rôznych domnienok o vzniku života. Doteraz sa vede nepodarilo objaviť ani jeden prechodný tvar medzi druhmi a už vôbec nie medzi zvieraťom a človekom. Všetci tí neandertálci boli kosti po opiciach. Dnešná veda potvrdzuje nepreklenuteľný rozdiel v biológii a histológii medzi človekom a zvieraťom. Vyhlásenie tzv. pápeža Jána-Pavla II. v Katolíckych novinách zo 17. novembra 1996: "Dnes, takmer polstoročie po zverejnení encykliky Pia XII. Humani Generis, nové poznatky viedli k tomu, že vývojová teória sa považuje za viac než len hypotézu... • ...zhoda výsledku prác...vytvára sama o sebe významný fakt v prospech tejto teórie (evolúcie) • ...a pravdupovediac, skôr než o vývojovej teórii by sa patrilo hovoriť o vývojových teóriách..." Toto "pápežské" vyhlásenie šokovalo aj samotných nepriateľov Cirkvi na celom svete. Najväčšie nekatolícke noviny, rádio-televízne stanice uverejnili to na prvých stránkach svojich správ: Il Giornale: "Pápež hovorí, že pochádzame z opice". La Republica: "Pápež uzavrel mier s Darwinom". V U.S.A. aj mnoho protestantov bolo prekvapených týmto výrokom, lebo ani oni to nečakali od "katolíckeho pápeža." Hovoriť o tom, že nové poznatky potvrdzujú vývojovú teóriu je otvorenou lžou, lebo mnoho vedcov opúšťa vývojovú teóriu a najmä Darwina. Vývojová domnienka nám nevie dať odpoveď odkiaľ sa vzali mnohé prirodzené a nadprirodzené dary, ktoré vlastnili naši prví rodičia, ako ich pôvodná nevinnosť, nesmrteľnosť atď.

71


Pravda o Cirkvi

Pán Ježiš, ktorý je Boh, vedel v Káne galilejskej v okamihu stvoriť dobré víno z vody, na čo by príroda potrebovala dlhší čas. Rozmnoženie chleba a rýb pre tisícky poslucháčov potvrdzuje, že Boh nepotrebuje miliardy rokov alebo evolúciu, že On je schopný stvoriť všetko v okamihu. Tvrdiť, že Boh tvoril len vývojovým spôsobom je urážkou jeho všemohúcnosti a jeho majestátu. Tým, že JP II. podporil vývojovú teóriu, iba znova potvrdil, že už dávno sa rozlúčil s katolíckym myslením a že je slepým vodcom slepých.

72


Pravda o Cirkvi

SATANIZMUS VO VATIKÁNE V novembri 1996 sa konal 3.medzinárodný kongres o mieri Fatima 2000. Medzi asi 100 delegátmi, vrátane biskupov, kňazov a rehoľných sestier bol aj arcibiskup Emmanuel Milingo. Tento arcibiskup pracuje vo Vatikáne v Pápežskej rade pre pastoráciu emigrantov. Na konferencii vo svojej prednáške "Dobro a zlo k roku 2000" sa verejne odvážil povedať, že vo Vatikáne sa praktizuje satanizmus, čiže spolupráca s diablom. Vo svojej reči arcibiskup povedal:"Diabol vnútri Vatikánu je dnes chránený určitými cirkevnými autoritami. Tí, ktorí majú vyháňať diabla-exorcisti, majú to zakázané, čiže nesmú to prevádzať..." O tri dni neskoršie dostal arcibiskup otázku, či pracujú vo vatikánskej kúrii ľudia, ktorí spolupracujú s diablom? Arcibiskup odpovedal: "Isteže, sú medzi nimi kňazi a biskupi. Pretože som arcibiskup, nemôžem spomenúť odo mňa vyšších prelátov." Najväčší rímsky denník Il Messaggero priniesol toto arcibiskupove odhalenie na prvej strane. Je zaujímavé, čo arcibiskup Milingo spomenul vo svojej reči, je aj známy výrok Pavla VI.:"Dym satana vstúpil do chrámu Božieho (Cirkvi). Jeden z najväčších dôkazov prítomnosti satanizmu vo Vatikáne je fakt, že Vatikán od smrti Pápeža Pia XII. systematicky podkopáva články katolíckej viery, šíri bludy, ktoré už boli Cirkvou odsúdené a ničí platnosť sviatostí. O tejto situácii v Cirkvi predpovedala známa vizionárka Katarína Emmerichová, ktorú Pán Boh obdaroval aj stigmatmi-ranami Krista. Tá povedala o budúcnosti: "V tých dňoch viera bude zachovaná iba na niektorých miestach, v niektorých domoch a medzi niekoľkými rodinami, ktoré Boh zachráni pred katastrofami a vojnami. Videla som mnoho exkomunikovaných klerikov, pretože si privlastňujú názory, ktoré boli Cirkvou odsúdené alebo vstupujú do združení a asociácií, ktoré boli Cirkvou zakázané."

73


Pravda o Cirkvi

VAROVANIA PANNY MÁRIE O DNEŠNEJ DOBE Panna Mária, ako naša starostlivá Matka už viackrát prišla na zem a zjavila niektorým omilosteným ľuďom svoju starosť o nás. Lenže musíme byť veľmi opatrní, aby sme nepovažovali všetky zjavenia Panny Márie za pravé, lebo aj tu diabol predvádza mnohé svoje zjavenia pod rúškom "marianskych zjavení". Jeho cieľom je zviesť naivných ľudí a k tomu mu stačí do svojho zjavenia zamontovať iba jednu nebezpečnú vetu pomimo mnoho správnych viet svojho zjavenia. História rôznych zjavení nám dokazuje, že diabol má veľkú moc pretvarovať sa aj za "anjela svetla", len aby zviedol pokiaľ možno aj vyvolených. Sú známe zjavenia, keď obrovské masy katolíkov aj počas 30 rokov verili v mariánskosť zjavenia a potom sa ukázalo, že to bolo zjavenie od diabla. Prečo Pán Boh mu dovolí zneužívať aj meno Panny Márie na svoje zjavenia ? Potom by sme museli aj odpovedať prečo dovolil diablovi ukrižovať svojho Syna a prečo Pán Boh nechal diablovi zviesť miliardy ľudí. Na príčine sú naše hriechy a tajomstvo zloby, ktoré nie vždy celkom chápeme. Pred "pontifikátom "Pavla VI. bol v Katolíckej Cirkvi tzv. index kníh, ktorý pod trestom vylúčenia z Cirkvi zakazoval katolíkom prechovávať, rozširovať a čítať niektoré knihy, ktoré boli nebezpečné duši človeka. Tak ako pár kvapiek jedu v pohári čistej vody môže usmrtiť človeka, tak aj literatúra obsahujúca jed nepravdy alebo zla môže poškodiť človekovi. Cirkev ako múdra Matka chránila svoje deti od tohto jedu. To sa týka nielen literatúry, ale aj divadelných a filmových programov a dnes aj televíznych. Z tohto zákazu boli vyňatí biskupi a všetci ostatní, ktorí dostali od biskupov povolenie študovať tieto diela. Medzi zakázanú literatúru patrili knihy o "mariánskych zjaveniach", ktoré ešte neboli cirkevne schválené. Cirkev chránila svojich členov od podvodov diabla, ktorý od stvorenia sveta sa snažil zviesť ľudí k odporu proti Bohu. On totiž nám závidí, že my ešte môžeme byť spasení, zatiaľ čo on už nie. Keď Pavol VI. sa stal "pápežom", jednou z prvých vecí bolo zrušenie indexu, čiže zákazu publikovania a čítania protikatolíckej literatúry. Vraj treba dôverovať vyspelosti dnešného človeka. Tým iba dokázal, že nemohol byť pravým pápežom, lebo tak nezodpovedne konať nemôže pravý katolícky pápež. Od zrušenia tohto zákazu sa začali publikovať knihy a brožúrky o tisíckach rôznych "mariánskych zjaveniach". A tak členovia Novej cirkvi sú Pavlom VI. vystavení jedu z každej strany. Dnes, len čo ja som si vedomý, existujú v každom štáte nejaké "mariánske zjavenia" alebo "plačúce mariánske sochy a obrazy". Ešte nikdy nebolo toľko nových "stigmatikov" a iných "zázračných liečiteľov" atď. Milióny ľudí chodia navštevovať tieto miesta, alebo ľudí a tak tam kvitne veľký obchod, stavajú sa tam hotely a podnikatelia sa tešia, že dobre zarobia, či už poskytnutím ubytovania alebo predajom ružencov, sošiek, obrázkov a iných devocionálií. A tak, obchod veselo kvitne. Všetci 74


Pravda o Cirkvi

tí, ktorí na týchto miestach boli "zázračne " vyzdravení upadajú ešte do horšieho stavu už aj týždeň po "zázraku". Ešte horšie je na tom, že ľudia veria chorým, alebo podvodníckym deťom, ktoré videli "Pannu Máriu", ktorá svojimi vyhláseniami protirečí učeniu Katolíckej Cirkvi. Táto "Mária" až absurdným chovaním ničí dôstojnosť skutočnej Matky Božej. Falošný pastieri Novej cirkvi nebránia týmto psychózam a tak podporujú chaos a anarchiu vo svojich radoch. V tejto knižke si bližšie pozrieme dve falošné "zjavenia" a to v Medžugorje a v Litmanovej a potom sa pozrieme na dve ozajstné zjavenia Panny Márie v La Salette a vo Fatime, ktoré sú varovaním pre nás všetkých. Zjavenia v La Salette a vo Fatime sú aj schválené pravou Katolíckou Cirkvou. Mimochodom, v La Salette som bol trikrát a raz som bol vo Fatime a v Litmanovej. Medžugorje. (z oficiálnej správy mostarského biskupa Zaniča): Biskup Zanič je mostarským biskupom, do ktorého diecézy patrí aj Medžugorje. Biskup dňa 11.1.1982 ustanovil diecéznu komisiu na prešetrenie "zjavenia" v Medžugorje. Už vtedy ho znepokojilo, že mu "vizionári" zatajili, že "Gospa" (tzv. Panna Mária) podporila rebéliu dvoch františkánskych kňazov proti nemu, ako miestnemu biskupovi a proti jeho legitimným rozhodnutiam. V októbri 1984 sa komisia rozhodla odložiť zverejnenie výsledkov šetrenia. Biskup Zanič vydal prvú správu, v ktorej predložil svoje teologické a kanonické dôvody, ktoré mu zabraňovali stotožňovať "Gospu" s Pannou Máriou. Komisia neuverejnila výsledky ani v roku 1985 a preto biskup Zanič poslal spisy do Ríma. Ani v roku 1990 komisia neuverejnila žiadne výsledky, lebo obhájcovia "zjavenia" si to neželali. Nakoniec biskup Zanič sa sám rozhodol vydať rozsiahlu správu všetkým biskupom sveta. Bolo to v júni 1990. Z tejto správy vyberám len určité body: "Gospa" vo svojom zjavení obhajovala františkánskych kňazov Vegu a Prusinu a tvrdila, že oni majú pravdu a nie miestny biskup Zanič. Môže Panna Mária podporovať rebéliu reholníkov proti miestnemu biskupovi? Boli to títo dvaja františkáni, ktorí pre neposlušnosť boli vylúčení z františkánskej rehole a zároveň boli suspendovaní, t.z. nesmeli slúžiť omšu a vysluhovať sviatosti. Kňaz Vego bol potrestaný aj preto, že mal so svojou milou 2 deti. On neposlúchol a naďalej slúžil omšu a podporoval "zjavenie Gospy", ktorá vždy tvrdila, že je to on, ktorý má pravdu a nie biskup. Môže Panna Mária hovoriť také nezmysly ? Hlavní vizionári Vicka a Jakov viackrát klamali biskupa, keď sa ich vypytoval na "zjavenie". 75


Pravda o Cirkvi

Značný počet františkánov v provincii podporujú biskupa a neveria v "zjavenie". Zo 100 kňazov v Hercegovine ani jeden neverí v "zjavenie". "Gospa" vyzvala deti, aby chlapci-vizionári a dievčatá-vizionárky sa stali kňazmi respektíve sestričkami, ale "len keď to budete vy chcieť." Deti neposlúchli túto výzvu a chlapci sa oženili a dievčatá vydali, čo sa nestalo v pravých zjaveniach, kde slobodní vizionári po pohľade na posla z neba zasvätili svoj život Bohu a nešli do manželstva. Viď príklad Bernadetty, Lucie, Melánie a iných. "Gospa" sa "zjavila" už asi 5 000krát, čo je nezmyslom. "Zjavuje" sa všade a to aj na miestach nie najvhodnejších pre Kráľovnú neba. Pri svojich "zjaveniach" sa raz smeje, raz plače, necháva sa dotýkať, zrazu sčernie atď. Je to dobré čítanie pre ľudí duševne chorých." Ešte väčším dôkazom, že ide o diabolské zjavenie sú doktrinálne bludy, ktoré "Gospa" hovorí: "Gospa" sa s deťmi modlí Otče náš. Keby bola ona Nepoškvrneným počatím, by sa nemohla modliť: Odpusť nám naše viny. "Gospa" tam žehná ružence a iné devocionálie, čo skutočná Panna Mária nikdy nerobila. "Gospa" tvrdí v Medžugorje, že to je posledné zjavenie a tu máme aj ďalšie a ďalšie zjavenia "Panny Márie", takže ktorá "Panna Mária" klame ? Podľa "Gospy" niet rozdielu medzi náboženstvami, to vraj len ľudia robia tie rozdiely. A tu nachádzame odpoveď, kto je autorom týchto "zjavení": Sú to ekumenisti a charizmatici Novej cirkvi: René Laurentin, Nuptič, talianski jezuiti Amorth a Restrelli a iní "charizmatici" z celého sveta. Pán Boh nedovolil dlho zosmiešňovať jeho Matku, lebo potrestal túto krajinu hroznou občianskou vojnou v Bosne a Hercegovine. Lenže Nová cirkev sa nechce poučiť a naďalej organizuje autobusové zájazdy do Medžugorje a pozýva tie podvodnícke deti na prednáškové turné po Slovensku. Komu niet rady, tomu niet pomoci.

76


Pravda o Cirkvi

Litmanová. Kolujú rôzne brožúrky o tomto "zjavení" a všetky si protirečia. Vyberám z niektorých dní: 30.9.1990: V tento deň "Panna Mária " plakala, lebo Katka neprišla na spoveď. Komentár: Snáď Panna Mária má aj väčšie problémy na svete. 1.10.1990: "Panna Mária " hovorí: "Každá choroba je následkom nejakého hriechu." Komentár: Žeby Panna Mária protirečila svojmu Synovi v príhode u sv. Jána 9,1: "Učiteľu, kto zhrešil, tento a či jeho rodičia, že sa narodil slepý? Ježiš odpovedal: Ani on nezhrešil, ani jeho rodičia, ale sa narodil slepý, aby sa na ňom prejavili skutky Božie." 2.10.1990: Videli sme Pannu Máriu a bola veľmi veselá.. Komentár: Toto je dôvod, aby Panna Mária prišla na zem? Aby ukazovala svoju veselosť? Je to zosmiešňovanie Panny Márie. Ona vždy prišla na zem, aby zvestovala vážne varovanie pre hriešne ľudstvo. V La Salette a Syrakúzach plakala a teraz v Litmanovej a v Medžugorje je veselá a smeje sa.. Je to nezmysel. 2.10.1990: V ten istý deň "Panna Mária" hovorí o jednom otcovi, ktorý udrel svoju matku, že vraj tým udrel z polovice svoju duchovnú matku. A že ten hriech sa mu neodpustí. Komentár: Čo to všetko znamená? Ako, že taký hriech je neodpustiteľný? Je to ďalšia ukážka čudnej teológie z Litmanovej. 18.11.1990: Jedna teta sa pýtala, čo má robiť pre muža, ktorý zomrel a ako sa má na druhom svete. "Panna Mária" povedala, že jej muž sa má tam dobre, ale stále môžu dávať peniaze na omšu. Komentár: Je neuveriteľné, že naši katolíci môžu uveriť takýmto rozprávkam. 7.7.1991: "Panna Mária" požehnáva ružence a iné devocionálie. Komentár: Ozajstná Panna Mária nikdy nežehnala tieto predmety. To robí len Pán Ježiš alebo jeho kňazi. "Panna Mária" vždy ďakovala dievčatkám za modlitby. Komentár: V žiadnom pravom zjavení Panna Mária neďakovala vizionárom za modlitby, lebo to nie je naša zásluha, ale je to naša povinnosť modliť sa, a za to nám Panna Mária predsa nebude ďakovať. Podľa iných brožúriek, čo som čítal, "Panna 77


Pravda o Cirkvi

Mária" bola proti rozdeleniu federácie, že pre Slovensko nebude dobrá samostatnosť atď. Nová cirkev organizuje autobusové zájazdy naivných katolíkov, ktorí veria takémuto zosmiešňovaniu Kráľovnej vesmíru. Vôbec už nechcem písať o nechutných hádkach medzi grécko-katolíckymi a rímsko-katolíckymi kňazmi a o iných nechutných scénach.. Už aj predseda biskupskej konferencie Slovenska O.Baláž sa vyjadril, že "Litmanová je hanbou Slovenska". Nedávno sa vydala Katka, jedna z dievčat, ktoré videli "Pannu Máriu". Čo je tiež dôkazom nepravosti zjavenia. V minulosti, keď sa Panna Mária zjavila slobodným dievčatám, tak všetky zostali slobodné a zasvätili Bohu svoj život. Kto by raz uvidel krásu skutočnej Panny Márie z neba, tak nikdy nebude túžiť po manželovi, ale bude túžiť po nebeskom Ženíchovi, ktorým je Pán Ježiš Kristus. Buď celá Litmanová je veľkým podvodom, kde došlo zo strany "odborníkov " k manipulácii dievčatok alebo je to prinajlepšom len projekcia zbožných myšlienok zo svojho vnútra, ale v žiadnom prípade sa nejedná o zjavenie Matky nášho Pána Ježiša Krista.

FATIMA Toto pravdivé zjavenie našej nebeskej Matky je pod terčom modernistov, ktorí chcú toto zjavenie vymazať z kníh svojho náboženstva. Nesedí im toto zjavenie, lebo tu sa najprv zjavil deťom anjel z neba, ktorý kľačal pred Hostiou, zatiaľ čo modernisti pri svojom prijímaní stoja. Vo Fatime sa hovorí o pôste a vôbec o pokání, zatiaľ čo modernisti v Novej cirkvi sa postia pred svojim prijímaním len jednu hodinu. Vo Fatime Panna Mária hovorí o pekle a o diabloch, zatiaľ čo modernisti neradi počujú tieto slová Fatima hovorí o zasvätení sa k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, zatiaľ čo modernisti túto pobožnosťi považujú za veľmi sentimentálnu a detskú. Panna Mária hovorí o modlitbách za obrátenie hriešnikov, zatiaľ čo modernisti hovoria o ľudských právach a práve na slobodu výberu náboženstva a o slobode prejavu. Nechcú obrátenie nekatolíkov na katolíkov. Lucia z Fatimy, ktorá videla Pannu Máriu vo Fatime, povedala, že máme sa hodne modliť za kňazov, ktorí majú byť veľmi čistí a nemali by sa zaujímať o nič iné, než o cirkevné veci a duše svojich ľudí. Modernisti v Novej cirkvi chcú opačne, aby kňazi a rehoľníci bojovali za sociálnu spravodlivosť, hoc aj so zbraňou v ruke a veľmi nechcú hovoriť o hriechoch proti čistote.

78


Pravda o Cirkvi

Panna Mária odovzdala vo Fatime tretiu časť tajomstva, ktorú chcela, aby ju pápež svetu oznámil do roku 1960, čo Ján XXIII., odmietol urobiť, čím len potvrdil, že nebol legitimným pápežom. Neposlúchnuť Matku Božiu je niečo neslýchané. Panna Mária prosila o zasvätenie Ruska. Chcela, aby to vykonal pápež so všetkými biskupmi sveta. Doteraz to žiaden pápež neurobil. Ináč sa Rusko neobráti, takže možno očakávať, že Rusko ešte môže narobiť veľa zla pre ľudstvo a pre Cirkev. Sovietske Rusko už narobilo dosť trápenia šírením svojich revolúcií, občianskych vojen a prenasledovania Cirkvi. Rusko zrejme ešte nepovedalo posledné slovo.

LA SALETTE. Tajomstvo, ktoré odovzdala Panna Mária Melánii 19.9.1846: Ako vieme, vo Francúzsku v La Salette sa Panna Mária zjavila dvom deťom: Melánii a Maximovi. Melánii odovzdala dôležité prorocké tajomstvo o Cirkvi. Pretože Panna Mária tu prorockým duchom hovorí o udalostiach vo svete a v Cirkvi, ktoré až dnes sa pred nami v plnej pravde rozvíjajú. Muselo to byť hrozným utrpením pre Melániu zvestovať tajomstvo, ktoré ľudia v minulom storočí ešte nemohli plne pochopiť. Zato ho môžeme pochopiť my dnes. V Novej cirkvi sa veľmi málo hovorí o tomto tajomstve, lebo je nepríjemné pre jej predstaviteľov vo Vatikáne. Oni zatvárajú oči nielen pred Matkou Božou, ale aj pred pravdou jej Božského Syna, ktorý s Duchom Svätým učí Cirkev Božiu od jej založenia. Výber z tohto tajomstva: Kňazi, služobníci môjho Syna, svojim nemravným životom, neúctivým slúžením sv. omše, svojou láskou k peniazom, poctám a rozkošiam sa stali žumpou nečistoty. Kňazi privolávajú pomstu a pomsta visí nad ich hlavami. Beda kňazom a tým, ktorí sú zasvätení Bohu, lebo svojou nevernosťou a nemravným životom znova križujú môjho Syna. Nieto viac štedrých duší a nieto nikoho hodného, kto by priniesol nepoškvrnenú obetu večnému Otcovi...Boh zasiahne nepredvídaným spôsobom. Beda obyvateľom zeme. Boh sa pomstí a nikto nebude môcť utiecť pred toľkými súženiami...Vodcovia Božieho ľudu zanedbávajú modlitbu a pokánie a diabol zatemnil ich inteligenciu...Boh dovolí starému hadovi rozštiepiť každú ľudskú spoločnosť a každú rodinu. Fyzické a morálne agónie doľahnú na ľudstvo, ktoré bude ponechané samo na seba... Boh pošle tresty, jeden za druhým po dobu 35 rokov...Kostoly budú zatvorené a znesvätené. Kňazi a rehoľné rády budú prenasledované a podstúpia krutú 79


Pravda o Cirkvi

smrť. Mnohí z nich stratia vieru a veľké množstvo kňazov a rehoľníkov odvrhne pravé náboženstvo. Medzi nimi budú aj biskupi... V roku 1864 Lucifer s veľkým množstvom diablov bude uvoľnený z pekla. Títo budú postupne uhášať vieru, aj u tých, ktorí sú zasvätení Bohu. Zaslepia ich takým spôsobom, že ak neobdržia špeciálnu milosť, osvoja si ducha týchto anjelov pekla. Mnoho rehoľných inštitútov stratí vieru a stratia mnoho duší... Zlé knihy zaplavia zem a duchovia temnôt spôsobia vlažnosť v každej službe Bohu... Títo duchovia temnôt budú mať veľkú moc nad prírodou. Týmto duchom sa budú stavať veľké chrámy. Ľudia budú prevážaní z miesta na miesto týmito duchmi a medzi nimi budú kňazi, pretože títo nebudu vedení dobrým duchom Evanjelia, ktorý je duchom pokory, lásky a nadšenia pre slávu Božiu... Všade budú neobvyklé zjavy, pretože pravá viera vyhasne a falošné svetlo bude osvecovať ľudí. Beda princom Cirkvi, ktorí myslia len na hromadenie bohatstva a na upevnenie ich autority. Budú vládnuť pýchou. Zástupca môjho Syna bude mnoho trpieť. Cirkev bude vystavená prenasledovaniu, nastane doba temnôt, Cirkev zažije hroznú krízu. Pravá viera v nášho Pána bude zabudnutá. Každý jednotlivec bude chcieť byť predstavený ľuďom podobného zmýšľania. Oni zrušia civilnú ako aj cirkevnú zákonnosť. Rozmnožia sa vraždy, nenávisť, žiarlivosť, klamstvá a vzbury bez lásky k vlasti a rodine... Všetky civilné vlády budú mať jeden a ten istý cieľ: zrušenie každého náboženského princípu spoločnosti a tým pripravia cestu pre ateizmus, špiritizmus, materializmus a nerestiam každého druhu... Dôjde k znesväteniu svätých miest, kláštorov, ktoré sa tak pokazia, že diabol sa stane kráľom všetkých sŕdc. Tí, ktorí sú predstavení reholí, nech sa majú na pozore pri prijímaní nových členov, pretože diabol použije všetky triky, aby infiltroval rehoľné rády zlomyseľnými hriešnikmi, pretože neporiadok a láska k telesným rozkošiam budú rozšírené po celej zemi.... Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Anglicko budú vo vojne...Potom bude hrozná vojna. Za nejaký čas Boh zabudne na Francúzsko a Taliansko, lebo tieto krajiny zabudli na Evanjelium...Ľudia budú zabíjať jeden druhého...dokonca vo vlastných domoch...Paríž bude horieť a Marseille 80


Pravda o Cirkvi

bude zatopené. Niektoré mestá budú zemetrasením zničené a pohltené zemou. Ľudia budú si myslieť, že všetko je stratené a nič nebude možné počuť okrem rinčania zbraní a bohorúhania. Spravodliví budú veľa trpieť. Ich modlitby, pokánie a ich slzy dostihnú nebesá...a vtedy Ježiš Kristus, výkonom svojej spravodlivosti sa zmiluje a rozkáže svojim anjelom usmrtiť všetkých svojich nepriateľov...a vtedy nastane obdobie pokoja a človek bude zmierený s Bohom....Tento pokoj bude trvať len krátko a 25 rokov dobrej úrody spôsobí, že ľudia opäť zabudnú, že hriechy sú príčinou ťažkostí na zemi... Predchodca Antikrista so svojimi oddielmi bude bojovať proti Kristovi...preleje mnoho krvi a bude chcieť zničiť pravú bohoslužbu... Bude mnoho vojen až po tú poslednú, v ktorej budú bojovať desiati králi Antikrista...ktorí budú jedinými vládcami vo svete...ale deti svätej Cirkvi, mojej viery a moji opravdiví nasledovníci budú rásť vo všetkých čnostiach... I samotná príroda bude volať po pomste pre hriechy človeka...Traste sa zem a vy, ktorí sa vyhlasujete za služobníkov Ježiša Krista, ale vo svojom vnútri zbožňujete iba seba... Bude to v tejto dobe, keď sa z falošnej mníšky narodí Antikristus...jeho otcom bude biskup. Už pri svojom narodení bude sa rúhať Bohu a bude mať už aj zuby. Bude hrozne kričať a bude prevádzať hrozné divy a bude sa živiť len nečistotou...zem vydá len zlé ovocie, hviezdy stratia pravidelný chod...zemetrasenia pohltia hory a mestá...Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista. Démoni vzduchu spolu s Antikristom budú prevádzať veľké divy na zemi a v atmosfére. Ľudia sa stanú viac a viac perverznými. Volám svoje deti, mojich verných, ktorí sa mi odovzdali, aby som ich viedla k môjmu Božskému Synovi...volám apoštolov posledných dní...ktorými svet pohŕda a ktorí žili v chudobe a poníženosti, v opovrhnutí, v mlčaní a čistote a v jednote s Bohom...Nech vaše nadšenie vás urobí hladnými pre slávu a poctu Ježiša Krista... Cirkev bude v zatmení a svet zdesený, keď príde Henoch a Eliáš, ktorí budú naplnení Duchom Božím. Oni budú kázať Božou mocou a ľudia dobrej vôle uveria v Boha...ale beda obyvateľom zeme, ktorí budú krvácať vo vojnách, budú postihnutí hladom, pliagami a epidémiami... Odporné zvieratá budú padať v podobe ľadovca...bude počuť hlasy vo vzduchu...Henoch a Eliáš budú zabití, pohanský Rím zmizne zo zeme, oheň 81


Pravda o Cirkvi

pohltí mestá. Celý vesmír bude postihnutý hrôzou a mnohí budú zvedení, lebo sa neklaňali pravému Kristovi... Teraz je čas, keď sa otvorí priepasť a kráľ temnoty, tá šelma...ktorá si domýšľa, že je spasiteľom sveta, sa pyšne zodvihne až k nebu, kde bude zasiahnutá dychom Michala Archanjela. Ona spadne na zem, ktorá sa bude chvieť tri dni. Potom otvorí svoje ohnivé črevá, a tie pohltia šelmu a jej nasledovníkov v pekle. Potom voda a oheň očistia zem a skonzumujú všetky diela ľudskej pýchy a všetko bude obnovené. Bohu sa bude slúžiť a Boh bude oslávený. Komentár: Toto posolstvo Panny Márie je veľmi vážnym dokumentom. Je veľmi ťažké pochopiť každý detail, lebo všetky proroctvá, akým je kniha zjavenia sv. Jána vo Sv. Písma sú sčasti už aj teraz zrozumiteľné, niektoré udalosti sa už odohrali a niektoré budú zrozumiteľnejšie neskoršie. Jedno je ale isté, že už sme a ešte len budeme svedkami hlbokej krízy v kresťanstve, odpadom mnohých kňazov a biskupov od pravej viery. Aj Rím stratí vieru a bude sídlom Antikrista.

82


Pravda o Cirkvi

ČO ROBIŤ ZA SÚČASNEJ KRÍZY? Na túto otázku málo slovenských katolíkov sa snaží dať aj odpoveď. Viera na Slovensku je v ťažkej kríze. Väčšina katolíkov nepozná základné vedomosti z detského katechizmu a preto ich neprekvapí žiadna zmena. Myslia si, že všetko, čo prichádza z Ríma, všetko musí byť dobré a vlastne ich to ani nezaujíma. V nedeľu chodia do kostola, lebo je to zvyk a je to aj politicky niekedy výhodné. Uverili najväčšiemu podvodu, že Ján-Pavol II. je najlepším "pápežom" tohto storočia, lebo nepoznajú povinnosti a práva skutočného pápeža.. Nebudem sa veľmi mýliť, keď poviem, že viera na Slovensku je mŕtva a skutky sú vtelené do nenávisti, závisti a vzájomného osočovania medzi katolíkmi. Iná je situácia katolíkov na Západe. Tam v mnohých krajinách rastie nespokojnosť medzi katolíkmi a nie sú ochotní pod zámienkou slepej poslušnosti vzdať sa ozajstného katolicizmu, lebo poznajú a si cenia katolícku vieru a nehodlajú sa stať pasívnymi členmi Novej cirkvi, ktorá už nie je katolícka. Rôzne východiská z dnešnej situácie: a. riešenie staro-katolícke alebo pravoslávne: Poznám katolíkov, ktorí keď videli nešťastný vývoj v Cirkvi po koncile, odišli do staro-katolíckej alebo pravoslávnej cirkvi v domnení, že tam nájdu platné sviatosti a najmä platnú omšu. Lenže títo katolíci si neuvedomujú, že tieto spoločenstvá sa oddelili od Katolíckej Cirkvi, keď v nej nebolo pochybnosti o platnosti sviatostí. Tieto cirkvi sú rozkolnícke, čiže schizmatické a okrem toho sú aj bludárske, čiže heretické, lebo veria v doktrinálne bludy, ktoré Katolícka Cirkev odsúdila alebo neveria v články viery, ktoré Katolícka Cirkev musí veriť. Aj platnosť kňazstva je v niektorých vetvách staro-katolicizmu pochybná. Pravoslávna cirkev v Rusku a inde mala vo vedení po celé desaťročia agentov KGB, ktorí boli ateisti, takže aj tu je mnoho veci nejasných, takže neverím, že odchod do týchto oddelených cirkví je spojený s Božím požehnaním. Katolícka Cirkev nikdy nedovoľovala spoluprácu s týmito cirkvami. b. riešenie podľa arcibiskupa Lefebvra: Mnoho nespokojných katolíkov podporuje Bratstvo sv. Pia X., ktoré založil nebohý arcibiskup Lefebvre. Toto Bratstvo uznáva posledných štyroch "pápežov" za legitimných zástupcov Krista na zemi, ale zároveň ich zatracuje pre ich nekatolícke zmýšľanie a za ich bludy ich posiela do pekla. Bratstvo vôbec nie je poslušné týmto "pápežom", lebo slúžia starú omšu, vysluhujú staré sviatosti, odmietajú nový cirkevný kódex a väčšinu dokumentov 2. vat. koncilu. Vlastne oni sami rozhodujú, ktorý pápežský dokument je dobrý a ktorý nie. Čiže sú pápežskejší než ich pápeži a 83


Pravda o Cirkvi

to je spojené s pýchou. Jánovi-Pavlovi II. úplne popierajú právo ich členov vylúčiť z cirkvi. Keď totiž JP II. vylúčil arcibiskupa a štyroch jeho biskupov z Novej cirkvi, tak Bratstvo to neuznalo, lebo oni sa cítia byť "dobrými chlapcami" a tak vlastne zdeformovali dôvod pápežstva. Čiže praktizujú úplnú neposlušnosť mužovi, ktorého považujú za legitimného pápeža a takýto postoj nie je katolícky, ale schizmatický. Katolík, keď raz uzná niekoho za pápeža, nesmie mu odoprieť poslušnosť vo veciach, ktorá mu podľa Božského práva patrí. Bratstvo tým, že uznalo aj Pavla VI. muselo uznať aj platnosť Novej omše a ostatných nových sviatostí, včítane nových biskupských vysviacok. Je to schizofrenický postoj, ktorý odplavil z Bratstva už jednu tretinu ich kňazov. Tým, že uznávajú posledných "pápežov" aj s ich bludmi, ktoré síce oni odsudzujú, popierajú neomylnosť súčasného "magistéria" tzv. učiteľského úradu Novej cirkvi a to je proti neomylnej dogme Katolíckej Cirkvi, ktorá tvrdí, že aj v ordinárnom učení je Cirkev neomylná. Odmietať túto dogmu je typickým protestantským stanoviskom. Tým iba potvrdzujú, že oni a aj Nová cirkev sú nekatolíci. Tragédiou Bratstva je, že nikto z ich radov nepožíva slobodu, aby mohol verejne pochybovať o legitimite posledných "pápežov" alebo o platnosti nových sviatostí. Totiž každý diakon pred kňazskou vysviackou musí písomne prisahať, že verí v legitimitu Jána-Pavla II a v platnosť novej omše a iných sviatostí. Kto to odmietne, nie je pripustený k vysviacke. Pamätná je tragická udalosť s tzv. Kellyho skupinou 9 kňazov a seminaristov, ktorých arcibiskup Lefebvre vylúči z Bratstva, lebo títo odmietli uznať JPII. a platnosť novej omše. Ešte tragickejšia udalosť sa stala v roku 1985, keď skupina piatich diakonov v seminári Bratstva v Ridgefielde bola pred svojou kňazskou vysviackou donútená prisahať pred otvoreným bohostánkom, že veria v legitimitu JP II. a v platnosť novej omše a iných nových sviatostí. Asi týždeň po vysviacke a po tejto prísahe táto skupinka 5 kňazov porušila prísahu a odišla z Bratstva do Kellyho skupiny, ktorá neuznáva JP II. a neuznáva platnosť novej omše atď. Toto nie je katolícky postup a nemôže spočinúť Božie požehnanie na takúto schizofréniu v teologickom myslení. Mnohí kňazi preto opustili Bratstvo a skončili buď v modernistickej Novej cirkvi alebo medzi nami a niektorí opustili kňazstvo úplne a sa oženili. Tiež nie je zanedbateľným problémom fakt, že arcibiskup Lefebvre bol vysvätený za kňaza a konsekrovaný za biskupa vysokopostaveným slobodomurárskym kardinálom Lienartom, ktorý členstvom v tejto tajnej spoločnosti vlastne sa automaticky vylúčil z Katolíckej Cirkvi a preto je tu mnoho pochybností o Bratstve sv. Pia X.

84


Pravda o Cirkvi

c. zvaľovanie zodpovednosti na tých vo vedení: Sú katolíci, ktorí vidia, že veci v Novej cirkvi nie sú v poriadku, ale nemajú odvahu to riešiť zodpovedne a uchyľujú sa k alibistickému riešeniu, totiž všetku vinu zvaľujú na vedenie Vatikánu, poťažne na miestnych "biskupov" alebo farárov a sami sa naďalej zúčastňujú obradov Novej cirkvi a tak svojou pasivitou vystavujú seba a svoje deti pochybným a neplatným sviatostiam. Ani nezbadajú kedy budú vyznávať Nové náboženstvo Novej cirkvi, ktoré už nie je katolícke. Aj krutí dozorcovia v koncentrákoch sa vyhovárali na "tých vo vedení" a naďalej týrali svoje obete. Za to, že nevyznávali pravé katolícke náboženstvo alebo že odpadli od katolíckej viery nebudú sa môcť vyhovárať na "tých vo Vatikáne", lebo každý sa bude zodpovedať za seba. A čo, keď vedenie vo Vatikáne sa nevráti k zdravej katolíckej viere, dokedy budú čakať? To isté sa stalo s mnohými katolíkmi za Luthera, ktorí si ani nevšimli, že sa stali z nich nekatolíci, lebo tak boli "očarovaní" reformami Martina Luthera alebo Melanchtona, ktorí len postupne uvádzali svoje nové zmeny. Týmto katolíkom, ktorí stále čakajú na "zásah z vrchu" asi nezáleží na platnosti sviatostí a najmä na platnosti Eucharistie. Nezáleží im na tom, či prijímajú skutočné Telo Kristovo alebo len kus chleba, a nezáleží im, či platný kňaz ich platne rozhrešuje v spovedi. Boja sa skúmať pravdu, lebo potom by sa museli rozhodnúť v prospech pravdy a to je niekedy bolestné. Títo katolíci vlastne už neurobia nič pre Cirkev, lebo sa rozhodli čakať na zmeny "z vrchu", ktoré neprichádzajú.. d. nová omša v latinčine: Títo katolíci vedia, že nová omša v ľudovom jazyku je neplatná pre zmenené konsekračné slová, ktorá Pán Ježiš nikdy nevyslovil. Oni sa domnievajú, že tá istá omša v latinčine, kde význam konsekračných slov nebol tak drasticky zmenený, je platná. Títo katolíci dávajú prednosť starším kňazom v domnení, že títo sú platne vysvätení, zatiaľ čo tí mladí sú pochybní. Žiaľbohu, aj tu dochádza k podvodu, lebo nová omša v latinčine nie je platným katolíckym obradom, lebo bola schválená neplatným pápežom Pavlom VI. a jeho slobodomurárskym arcibiskupom Bugninim. Túto latinskú novú omšu niekedy slúžia mladší "kňazi", ktorých vysviacka je neplatná. Títo "kňazi" o hodinu bez problémov slúžia novú omšu v ľudovom jazyku s neplatnými slovami premenenia vína. Mnohí mladší" kňazi" neveria v obetný charakter omše a v skutočnú prítomnosť Pána Ježiša v Eucharistii. Ako vidíme, ani toto nie je katolícke riešenie v súčasnej kríze.

85


Pravda o Cirkvi

e. grécko-katolícke riešenie: Niektorí rímsko-katolíci, ktorí sú si vedomí neplatnosti novej omše v Novej cirkvi začali sa zúčastňovať východnej grécko-katolíckej liturgie v staroslovienčine. Aj tu narážame na vážne problémy. Aj medzi grécko-katolíkmi čoraz častejšie sa používa liturgia v slovenčine s deformovanými slovami premenenia. V samotnej východnej liturgii sa modlí viackrát za Jána-Pavla II., čo je neprípustné pre katolíka. Môžeme sa modliť za neho v súkromnej modlitbe, čiže za jeho obrátenie, ale spomínať ho ako pápeža v liturgii je svätokrádežou, lebo on nie je ani katolíkom. Aj v tejto cirkvi pokračuje deštrukcia katolíckych hodnôt. Grécko-katolícka cirkev je východnou cirkvou a nie je dobré aby sme unikali z problémov v našej Cirkvi a tou je Rímsko-katolícka Cirkev. Naši tradiční rímsko-katolíci nesmú sa slobodne vyjadriť v spovedi, že majú vážne pochybnosti o JP II., nedostanú rozhrešenie. f. hnutie za obnovu tridentskej sv. omše v modernistickej Novej cirkvi: Toto je veľmi ponižujúce riešenie. Totiž každý kňaz, ktorý by chcel dostať toto "povolenie" (indult) na slúženie tej sv. omše, ktorá sa slúžila v Cirkvi mnoho storočí a ktorá nám dala skoro všetkých svätcov a mučeníkov musí písomne uznať, že nová omša (čiže neplatná) je rovnako dobrá ako stará omša, že kňaz uznáva všetky nové sviatosti, všetky dokumenty 2. vat. koncilu, nový zákonník atď. Ďalej musí písomne prehlásiť, že nemá žiadne kontakty s Lefebvristami alebo s tými katolíkmi, ktorí majú vážne pochybnosti o horeuvedených veciach. Sv. Pius V. vo svojej slávnej bule Quo primum zaručuje právo každého kňaza na slúženie tridentskej sv. omše a nemusí žiadať o žiadne povolenie. Nakoniec, kto dostane toto povolenie, nemôže slúžiť tridentskú sv. omšu, ale omšu zmenenú podľa Jána XXIII. z roku 1962, čo je ďalší výsmech celej procedúry. V tejto zmenenej omši kňaz musí spomenúť v kánone " Una cum Joanni Paulo Secondo", čo znamená, že sa modlí za jednotu cirkvi s heretickým človekom Jánom-Pavlom II., čo je svätokrádežou a je to pre úprimného katolíckeho kňaza neprípustné. Je to to isté ako keby sme vo sv. omši prosili za jednotu Cirkvi s Martinom Lutherom. Niektorí laici mi povedali, že oni nespomínajú Jána-Pavla II. vo sv. omši, lenže si neuvedomujú, že podstatné je to, čo sa modlí kňaz, lebo on slúži omšu. Táto indult omša sa slúži v kostole, kde sa slúži aj nová omša, ktorá je neplatná, a to vytvára neprijateľnú situáciu pre katolíka, ktorý sa nesmie zúčastňovať v chráme, kde sa modloslužobnícka omša (nakoľko v novej omši chlieb a víno sa nepremieňajú na Telo a Krv nášho Pána Ježiša Krista) mieša s platnou omšou. Dochádza k hroznej situácii, keď kňaz slúžiaci platnú indult omšu musí ísť po hostie do "bohostánku", v ktorom sú nepremenené hostie a tie potom rozdáva veriacim a títo chudáci si ani 86


Pravda o Cirkvi

neuvedomujú, že prijímajú iba chlieb, čiže klaňajú sa iba chlebu, čo vytvára materiálne modloslužobníctvo. g. nekanonická voľba tradičného "pápeža": Určití tradiční katolíci, aby dokázali, že veria v pápežský úrad siahajú po necirkevnej voľbe "pápeža" a tak máme vo svete viacerých takých "pápežov". Niektorí z nich sa menovali sami do tohto úradu, niektorí sa odvolávajú na mystickú cestu svojho "zvolenia". Toto tiež nie je katolícke riešenie. Legitimný pápež musí byť biskupom Ríma a musí mať kontakt s každým katolíckym biskupom. Legitimný pápež nemôže zmeniť neomylné výroky svojich predchodcov ako to urobili niektorí so samozvaných "pápežov". Všetky skupinky okolo týchto "pápežov" majú tendenciu sa ghetizovať svojím fanatizmom. h. laické riešenie: Keďže mnohí veriaci prestali dôverovať mnohým kňazom a biskupom, ktorých obviňujú z deštrukcie Cirkvi, zobrali vedenie ich "cirkvi" do svojich rúk. Založili si svoje výbory alebo rady, ktoré potom uzatvoria zmluvu s nejakým tradičným kňazom, ktorý príde a odslúži sv. omšu alebo udelí iné sviatosti a odíde. Kňaz nesmie hovoriť do mnohých vecí lebo inak s ním zrušia zmluvu. Potom si "kúpia" iného povoľnejšieho kňaza, ktorý radšej mlčí než by prišiel o svoj "žold". Toto je typické protestantské riešenie a je popretím katolíckej dogmy, že biskup s kňazmi sú zodpovední za vedenie miestnych cirkví.

KATOLÍCKE RIEŠENIE Hnutie tradičných katolíkov je už sila, ktorá sa nedá zastaviť, lebo čoraz viac kňazov si uvedomuje vážnosť krízy v Novej cirkvi vedenej Vatikánom. Títo kňazi chcú zostať verní Katolíckej Cirkvi a preto odmietajú poslúchať slepých vodcov Novej cirkvi. A tak niektorí títo kňazi boli vietnamským arcibiskupom Ngo-Diem Thucom konsekrovaní za biskupov, aby sa zachovala platnosť katolíckeho kňazstva a tým aj platnosť sv. omše a iných sviatostí. Časť týchto biskupov organizovaná v Katolíckej Aliancii, medzi ktorú patrí aj pisateľ tejto knižky, vydala v roku 1989 svoje biskupské vyhlásenie o súčasnom stave v Cirkvi, ktorým ponúkla katolícke a pozitívne riešenie v danej situácii.

87


Pravda o Cirkvi

BISKUPSKÉ VYHLÁSENIE: 1.My, dole podpísaní biskupi, volaní mimoriadnymi okolnosťami zachovať posväcujúce poslanie Svätej, Katolíckej a apoštolskej rímskej Cirkvi, keď Cirkev postráda pravého rímskeho pápeža, vyhlasujeme, že súčasná hierarchia konajúca a učiaca proti neomylnému magisteriálnemu učeniu Cirkvi ohľadom ekumenizmu, následujúc neplatný Druhý vatikánsky koncil, nehovorí za Katolícku Cirkev a je v skutočnosti pozbavená Božej autority a jurisdikcie (právomoci) nad veriacimi. Pravá Božia Cirkev, založená na Skale, ktorou je Peter a jeho viera a ktorá učí pod vedením Ducha Svätého nemôže učiť omyl a nemôže si protirečiť. 2.Zatiaľ čo my sami, za formálnej neprítomnosti legitimného pápeža, nenárokujeme si jurisdikciu spravovať, aká prináleží pravým diecéznym ordinárom, ale ako platne vysvätení biskupi pre apoštolské poslanie Cirkvi, nielen, že si nárokujeme moc vyplývajúcu z biskupskej vysviacky, ale aj z učiteľského úradu, ktorý je vlastný sviatostnému charakteru biskupskej vysviacky. Na podklade tohto, vyzývame všetkých kňazov a veriacich, aby sa spojili s nami na odmietnutí nepravých reforiem, či už "vyhlásených" alebo odvislých od tzv. 2. vat. koncilu, riadiac sa nariadením sv. Pavla: "...buďte pevní a pridržajte sa náuk, podania, ktoré ste ústne alebo písmom od nás prevzali..." (2.Sol. 2:15) a ktoré sme my prevzali od apoštolov a ich nástupcov. Posvätná tradícia, ako Cirkev učí, je ochráňkyňou a vykladateľkou katolíckej Pravdy vyjadrenej v neomylnom magisteriálnom učení Cirkvi. 3.Konciliárne "reformy " mali v úmysle zmodernizovať Cirkev a tak ju zmeniť na slabší "znak protirečenia" svetu nevery. Tieto reformy avšak nie sú založené na skale katolíckej viery, ale na piesku ekumenizmu, pretože každá konfederácia protestantských siekt je nezlučiteľná s jedinou pravou Cirkvou založenou Kristom, ako to odsúdil v blahej pamäti sv. Otec Pius XI. v jeho slávnej encyklike Mortalium Animos. "Je jasné", učí sv. Otec, "že Apoštolská Stolica nemôže sa zúčastňovať takýchto ekumenických zhromaždení a ani nie je dovolené katolíkom podporovať takéto podujatia, pretože takouto podporou zobrazujú falošné kresťanstvo, ktoré je cudzie Kristovej Cirkvi. 4.Tento jed ekumenizmu je zrejmý v novej bohoslužbe vychádzajúcej z koncilu. Týka sa tzv. nového omšového poriadku a ostatných sviatostí, takže môžeme spolu s prorokom hovoriť, že bol otrasený celý Boží dom so svojimi siedmimi stĺpmi. Všetko bolo patentne sprotestantizované. To čo bolo typicky katolícke a krásne svojou hĺbkou a vyjadrené po stáročia v 88


Pravda o Cirkvi

posvätnom jazyku rímskej Cirkvi, v latinčine, to všetko bolo nemilosrdne odstránené, zbytok zvulgarizovaný a tak lamentácie proroka Jeremiáša sa vyplnili do bodky. 5." Po ovocí ich poznáte". Od koncilu sa neporiadok v Cirkvi iba zväčšoval. Zatiaľ čo kamery liberálnych masovokomunikačných prostriedkov kanonizujú "charizmatických pápežov " v očiach masy ľudstva, anarchia, či už doktrinálna alebo disciplinárna panuje v katolíckych farnostiach a školách. Ojedinelé protesty z Ríma postrádajú akúkoľvek účinnosť, čo iba svedčí o zrútení sa autority na najvyšších miestach. 6.Ovečky Kristovho stáda vidíme od koncilu roztratené a ponechané na seba. Veľká časť prestala praktizovať vieru, mnohí ju zapreli alebo vstúpili do rôznych siekt. Tí, ktorí zostali verní tradičným hodnotám sa sústredili okolo kňazov, ktorí zostali verní tradičnej sv. omši, zatiaľ čo mnohí z tých, ktorí zostali vo svojich farnostiach stenajú zo zmätkov, ktoré vidia. "Vzali mi Pána a nevie, kde ho uložili". Veľký počet kňazov vystúpilo z kňazského života a tiež udial sa masový exodus z rehoľného života, ktorý bol plne zdeformovaný. Od koncilu odišlo z reholí asi 400 000 rehoľníkov a rehoľníčok. Čo iné môžeme vidieť v tomto roztrúsení ovečiek Kristových, ak nie to, že Pastier bol zasiahnutý a že Cirkev bola orabovaná o pravého Kristovho Zástupcu. 7.Od roku 1983 vidíme túto podvratnú činnosť koncilu aj v novom cirkevnom kódexe. V ňom nachádzame v kánone 204 svätú Katolícku Cirkev zredukovanú iba na čiastku väčšieho "ľudu Božieho", ktorý zahŕňa všetkých pokrstených katolíkov a či nekatolíkov. V kánonoch 844, 912, a 933 nachádzame communicatio in sacris (spoločné prijímanie a vysluhovanie sviatostí nekatolíkom), čo vždy bolo Cirkvou odsúdené. Hľa, nový beztvarý ľud Boží. "Neboli by verili králi zeme, ani obyvatelia sveta, že protivník a nepriateľ môže vojsť do brán Jeruzalema." (Lamentácie 4:12) 8.Na nás katolíckych biskupoch leží povinnosť obrániť a zachovať neomylné magisteriálne učenie Cirkvi. Podľa tohto všetkého, čo sme tu naznačili, má byť jasná povinnosť katolíkov: Musia totálne odmietnuť tzv. 2. Vatikánsky koncil aj s jeho falošnými pápežmi, biskupmi a s kňazmi im poslušnými. Sv. Pavol varuje nás, aby sme nemali účasť na hriechoch iných. Éra začatá koncilom je tým veľkým odpadom od viery, ktorý predchádza príchod Antikrista, predpovedaný sv. Pavlom v jeho 2. liste Solúnčanom. 89


Pravda o Cirkvi

9.Katolícke svedomie nemôže robiť kompromisy. Nemôže, ako by niektorí radi, na jednej strane uznať Božiu autoritu v konciliárnych "pápežoch" a zároveň im odmietnuť poslušnosť s odôvodnením, že v heretických prejavoch nevykonávajú neomylný (slávnostný) výkon učiteľského úradu Cirkvi. Lebo, ak by niekedy pravý rímsky pápež verejne učil blud a tak podviedol Cirkev, tak potom by bola spochybnená aj neomylnosť samotnej Cirkvi a tiež neomylnosť jej ordinárneho učiteľského úradu. "Kto vás počúva, počúva mňa" (Luk.10:16) Prvý vatikánsky koncil mimo definície o pápežskej neomylnosti vyhlásil tiež, že "Petrova Stolica vždy zostáva ochránená od bludu" vo veciach viery a mravov. (Denz.1836). Nikto nemôže podviesť Cirkev a zároveň byť formálnym Zástupcom Krista. Ten istý koncil nechcel donútiť veriacich poslúchať "pápeža" vo veciach disciplíny a spravovania Cirkvi, ak by sa on mýlil vo formálnom výkone jeho univerzálneho učiteľa Cirkvi. 10. Mnohým sa naša požiadavka opustiť svoje farnosti a primknúť sa verne k tradičnej sv. omši a k disciplíne bude zdať prehnaná. Bude sa týkať väčšiny, ktorá pre nedostatok kňazov sa ocitne buď vôbec bez omše a sviatostí alebo bude mať len príležitostný prístup k nim. Títo sa právom môžu pýtať, ako bude možné pre nich duchovne prežiť a zároveň zachrániť svoju dušu. 11. Ako Kristovi pastieri plne preciťujeme ich starosť. Lenže s vierou nemôžeme robiť kompromisy. Jej vonkajší prejav a prax musí byť v súlade s pravdou Cirkvi. "Otec, posväť ich v pravde."(Ján 17:17) Naozaj, len málo kňazov v súčasnosti vykonáva svoju službu podľa princípov, ktoré sme tu uviedli. Nádejajúc sa však, že veriaci budú dotknutí Božou milosťou a spoznajú pravdu, ktorá podľa nášho Pána ich oslobodí z tieňa smrti a podporia naše úsilie. "Teraz prišla hodina, aby sme sa prebudili zo sna."(Rim. 13:11) Ako naši praotcovia za čias anglickej "reformácie", aj katolíci dnes sú volaní Božou prozreteľnosťou vyznať svoju vieru a to práve odmietnutím nových obradov. Tiež nesmú sa zúčastňovať ani tradičnej omši, ak táto je slúžená v spoločenstve (una cum) s neplatným pápežom a biskupmi jemu podriadenými. 12. Kde momentálne nemajú k dispozícii tradičnú sv. omšu najlepšou alternatívou je modlitba sv. ruženca. Nikto nezahynie, kto bude oddaný ružencu. Sv. ruženec by sa nemal modliť len súkromne a v rodine, ale aj v spoločenstve s inými katolíkmi, ktorí by takto splnili svoju nedeľnú povinnosť. Sv. ruženec by mal byť spojený aj s duchovným prijímaním. Horlivá a úprimná túžba po sviatostiach môže získať mnoho milostí. Dôraz by sa mal klásť aj na štúdium pravej katolíckej náuky a duchovnosti 90


Pravda o Cirkvi

a to z kníh vydaných pred koncilom a s platným cirkevným schválením. Deti majú byť vyučované podľa tradičného katechizmu. 13. Na záver nám prichodí skúmať dôvody tejto nebývalej kalamity, ktorá postihla Cirkev. Čo iné ako naše hriechy. Podľa slov proroka: "Zhrešili sme a konali sme prevrátene a bezbožne, vzopreli sme sa a odklonili od Tvojich prikázaní..." (Daniel 9:5) Ten istý Daniel, ako sa zdá, hovorí o našej dobe, keď vidí nepriateľa Božieho ľudu ako "vzrástol až po silu nebies a zvrhol niektorých z nebeského vojska a pošliapal ich. Vzrástol až po veliteľa nebeského vojska a odstránil ustavičnú obetu a spustošil príbytok jeho svätyne a vojsko bolo postavené proti ustavičnej obeti, všetko kvôli hriechom ľudí. Pravda bude zvrhnutá na zem a čo robil, to sa mu darilo." (Daniel 8:10-12) 14. Miera kalamity, ktorú znášame je úmerná našim hriechom proti Božím prikázaniam a proti Cirkvi. "Od toho, komu bolo dané, mnoho sa bude požadovať." Teda nech naše pokánie a náprava je úmerná našim pokleskom. Panna Mária nás varovala vo Fatime o týchto časoch ako dôsledok nečinenia pokánia a zanedbania modlitby sv. ruženca. Teraz prišiel čas pre nás všetkých to napraviť. Nie polovičnou snahou si môžeme vyprosiť milosť Božiu pre znovu nastolenie pravého pastiera na Petrovom Stolci, lebo na pápežovi závisí obnova Cirkvi. Obrana pápežstva, tejto Božskej ustanovizne, je prvoradý záujem nás biskupov. 15. Vrúcne vyzývame všetkých, ktorí čítajú toto vyhlásenie, aby ho rozšírili medzi veriacimi, včítane tých, ktorí odpadli od viery. Našu Katolícku Alianciu biskupov dávame pod ochranu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, sv. Jozefa, jej ženícha a sv. Michala, princa nebeských duchov. Na sviatok Božského Srdca V roku 1989. Biskupi: +Robert McKenna, O.P. U.S.A. +Vida Elmer R.I.P. Maďarsko, U.S.A. +Oliver Oravec Kanada, Slovensko +Richard Bedingfeld Južná Afrika, U.K. +Michel Main Francúzsko +John Hesson U.S.A. 91


Pravda o Cirkvi

+Martinez Mexiko Vlani, čiže v roku 1997 súhlasil s vyhlásením aj +Rafael Cloquell Nemecko, Španielsko

MOJA CESTA: Ako vidíte, autor tejto knižky patrí medzi horeuvedených biskupov. Som šťastný, že patrím do Katolíckej Aliancii biskupov, čiže medzi biskupov, ktorí nechcú nič viac a nič menej, než jednoducho zostať katolíkmi. Hnutie tradičných katolíkov je väčšie, než naša skupina biskupov. Sú ďalší biskupi vo Francúzsku, v U.S.A., v Mexicu a v iných krajinách. Nie je možné kontaktovať každého jednotlivého biskupa a to pre rôzne dôvody. Napríklad aj obrovské vzdialenosti medzi nami nám neumožňujú zapojiť do Aliancie všetkých biskupov. Ja som dal prednosť pracovať pre Božie Kráľovstvo s horeuvedenými biskupmi aj preto, že biskupi McKenna a Vida Elmer boli tými, ktorí mi udelili biskupské svätenie.Biskup Vida Elmer bol vysvätený za biskupa biskupom McKennom a on bol vysvätený biskupom Guerardom DeLaurielom a ten bol vysvätený hrdinským vietnamským arcibiskupom Ngo-Diem Thucom. Čo sa týka môjho kňazského svätenia, bol som vysvätený v roku 1968 biskupom Davídkom, ktorý bol konsekrovaný za biskupa biskupom Bláhom v roku 1967 a ten bol v tom istom roku konsekrovaný biskupom Dubovským. Tieto kňazské a biskupské svätenia som prijal tradičným obradom podľa starého rímskeho pontifikála. S biskupmi Aliance sa navzájom lepšie poznáme aj preto, lebo sa povinne stretávame každý rok. Zároveň rešpektujeme prácu ostatných biskupov, ktorí nepatria do Katolíckej Aliancie. Pri našom každoročnom stretnutí sa navzájom povzbudzujeme spolu aj s prítomnými našimi kňazmi, ktorí sú našimi vzácnymi priateľmi. Sú medzi nami aj rehoľníci a rehoľníčky a nemožno samozrejme zabudnúť na našich veriacich, bez ktorých by sme nevideli dôvod našej činnosti. Máme vzácnych ľudí. Poznám rodiny, ktoré v U.S.A. alebo v Kanade cestujú na svätú omšu iba jedným smerom 90 minút a nazpät ten istý čas. Alebo v Čechách naši vzácni katolíci trpezlivo čakajú celý mesiac na weekend, kedy môžem pre nich slúžiť pravú katolícku sv. omšu. Títo ľudia tak si vážia platnú katolícku sv. omšu. Absolútne odmietajú novú omšu, ktorú im ponúka Nová cirkev modernistov. Poznám vzácnych rodičov, ktorí svedomite vyučujú katechizmus svojim deťom. Máme hodne rodín, kde sa každý deň modlia sv. ruženec. Naši laici sa po nedeliach a veľkých sviatkoch, keď nemôžu mať sv. omšu, spolu stretávajú a modlia sa, či už sv. omšu z misála alebo sv. ruženec spojený s duchovným prijímaním. Väčšina našich ľudí sa vyhýba zlým programom v TV a niektorí televízor ani nemajú, aby si zachovali pokoj vo svojej duši.

92


Pravda o Cirkvi

Aj medzi nami sú ľudské problémy, či už nedostatok vzájomnej trpezlivosti alebo lásky, lebo Cirkev bola a je vždy aj ľudská a ľudský faktor prináša so sebou ľudské problémy.

NAJČASTEJŠIE NÁMIETKY PROTI NÁM: a. neveríte v pápeža. Je to námietka tých, ktorí nás vôbec nepoznajú. Vždy sme bránili dôležitosť pápežského úradu a nechceme pripustiť aby tento úrad bol obsadený bludárom a mužom, ktorý ničí tradíciu Cirkvi. Kto pozorne číta riadky tejto knihy vidí, že často používame učenie pápežov z minulosti. Nikdy sme nepochybovali o tejto božskoľudskej ustanovizni založenej Pánom Ježišom Kristom. Máme plné právo pochybovať o legitimite osoby, ktorá okupuje tento úrad. Cirkev v minulosti mala tzv. vzdoro-pápežov, ktorí sa dostali na trón nelegálnym spôsobom. V Cirkvi mali sme veľkých svätcov (Vincent Fererský), ktorí po mnoho rokov podporovali nepravých pápežov. Vždy sme verili, že pápež musí byť predovšetkým katolík a nie bludár. Nikdy v histórii Cirkvi sme nemali na pápežskom tróne bludárov, akými boli poslední štyria "pápeži". Tiež je veľmi otázne, či voľba posledného "pápeža" JP II. bola podľa vôle Ducha Svätého, nakoľko Pavol VI. vydal dokument týkajúci sa pápežskej voľby, ktorým zakázal kardinálom starším 80 rokov zúčastniť sa voľby. Nikdy v histórii Cirkvi starší kardináli nemali zakázané uplatniť svoju povinnosť a privilégium, totiž voliť pápeža.. Duch Svätý nemohol konať, lebo bola mu postavená vážna prekážka. Boli obdobia v Cirkvi, kedy kardinálom pre rôzne politické dôvody sa nechcelo zvoliť pápeža, takže boli aj viacročné obdobia, kedy Cirkev nemala pápeža a Cirkev fungovala. Vzdoro - pápeži niekedy aj mnoho rokov neprávom sedeli na pápežskom tróne. Cirkevný zákonník CIC z roku 1917 v kánonoch 100 a 102 pripúšťa až 99 ročné obdobie bez pápeža a aj počas tak dlhej absencie pápeža by pápežský úrad trval. Kánon 102 hovorí, že keby sme nemali pápeža viac ako 99 rokov, vtedy by vznikli pochybnosti o samotnom úrade. b. pápež môže zmeniť všetko. Pravý pápež nemôže zmeniť všetko, lebo aj on má svoje povinnosti. Podľa 1.vatikánskeho koncilu: " Duch Svätý nebol prisľúbený nástupcom sv. Petra, aby učili nové učenie, ale aby Jeho pomocou posvätne chránili Zjavenie...a poklad viery...Všetci otcovia prijali apoštolskú náuku..., že Petrova Stolica zostáva vždy nedotknutá bludom...aby tak vykonávali dôležitú povinnosť pre spásu všetkých...a aby celé Kristovo stádo bolo odvrátené od jedu bludu..." (Denz. 1836) 93


Pravda o Cirkvi

Čiže ako vidíme, pápež musí brániť vieru Katolíckej Cirkvi a nie zavádzať nové učenie, ako vidíme u falošných pápežov, keď forsírujú ekumenizmus, náboženskú slobodu atď. Tiež pápeži nemôžu meniť podstatu sviatostí. Pápež nemôže zmeniť slová Kristove alebo miesto vína zaviesť pri omši coca-colu. Katolíci na Slovensku pre neznalosť týchto základných povinností pápeža si myslia, že on môže zmeniť všetko. Poslední "pápeži" zavádzajú mnohé nové veci a novú náuku, čím iba potvrdzujú, že nechránia poklad katolíckej viery, lebo Duch Svätý im v tom nepomáha a tým iba potvrdzujú, že nie sú legitimnými pápežmi. c. ste pyšní, lebo nechcete počúvať sv. Otca. Ak veríme, že JP II. svojimi vyhláseniami a skutkami sa dávno vylúčil z Katolíckej Cirkvi, tak nie je sv. Otcom. Veď predsa nemôžeme byť poslušní mužovi, ktorí obdivuje Luthera, Gandiho a iných. Ako môžem uznávať za pápeža muža, ktorý tvrdí, že človek sa vyvinul zo zvieraťa, že Katolícka Cirkev je jedno z mnohých náboženstiev na jednej a tej istej úrovni. Ochotne by sme počúvali aj tých pápežov v minulosti, ktorí neboli na mravnej výške, ale ktorí bránili čistotu viery a aj napriek mnohým svojim hriechom sa vedeli zastať Cirkvi pred jej nepriateľmi. Títo nešťastní pápeži napriek svojej hriešnosti vždy zostali pápežmi, lebo nemenili učenie Cirkvi a podstatu sviatostí. Ten katolík, ktorí šíri bludy proti viere a mení podstatu sviatostí sa podľa cirkevného kódexu z roku 1917 automaticky vylučuje z Cirkvi a stráca úrad, ktorý zastával.(CIC kánony 188 p.4 a 2155) Strata cirkevného úradu pre šírenie bludov voči učeniu Cirkvi sa vzťahuje aj na pápežov. Už sv. Róbert Bellarmín (De Romano Pontifice): „..pápež, ktorý je zjavným bludárom, prestáva byť pápežom, tak ako prestáva byť kresťanom a údom tela Cirkvi." alebo sv. František Saleský, (Katolícka kontroverzia,1596): „Keď pápež je zjavným heretikom, automaticky stráca svoj úrad a dôstojnosť a vylučuje sa z Cirkvi, a Cirkev by mala vyhlásiť, že je pozbavený jeho Apoštolského Stolca." alebo sv. Bernard: „Antikristus najskôr môže zviesť aj vyvolených, ak sa stane falošným pápežom, keď zaslepení ľudia sa budú domnievať, že je pravým pápežom..." Pred svojou biskupskou vysviackou som musel prisahať, že ak nám Pán Boh znova dopraje svojho Námestníka, musím sa k nemu hlásiť ako poslušný biskup. Je známy výrok sv. Gregora Veľkého: "Ak je obava, že pri hájení pravdy vznikne pohoršenie, tak je lepšie, keď pohoršenie vznikne ako upustiť od hájenia pravdy." Alebo výrok sv. Bernarda: „Kto sa poslušne podrobuje niečomu zlému je skôr buričom než poslušným."

94


Pravda o Cirkvi

S tou poslušnosťou to nie je tak zlé v našich kruhoch. My sme poslušní učeniu 259 pápežov Cirkvi a odmietame počúvať posledných štyroch nelegitimných pápežov. Právom odsudzujeme dozorcov v nacistických a komunistických koncentrákoch keď trýznili a bili väzňov a nevinných ľudí. Títo tiež sa vyhovárali, že museli byť poslušní svojim nadriadeným, tak ako naši zvedení katolíci sa vyhovárajú na poslušnosť "sv. Otcovi". Počul som ľudí hovoriť úplné nezmysly, že totiž, ak prestanú chodiť do kostola, tak prestanú chodiť aj ich deti a že tak stratia vieru. Týmto rodičom jedno uniká, že ich deti v Novej cirkvi prestanú byť katolíkmi a potom aj tak stratia vieru v Boha. To, že urážajú Boha prijímaním obyčajného chleba namiesto skutočného Tela Kristovho, to im nevadí. Dnešní katolíci, ktorí chodia do modernistických kostolov a vedia, že niečo nie je v poriadku sú už tak ochrnutí vo svojej viere, že radšej sa svojich farárov ani nepýtajú na otázky, ktoré sú kontroverzné. Nepýtajú sa prečo Nová cirkev opúšťa všetky svoje tradície, prečo ich cirkev sa objíma s odvekými nepriateľmi Krista, ako to, že slobodomurár už zostáva členom cirkvi, ako to, že podľa nového zákonníka už aj protestanti môžu pristupovať k prijímaniu atď atď. Slepá poslušnosť privedie človeka veľmi rýchlo do pekla. d. veď je vás tak málo. Aj toto "obvinenie" nie je celkom presné. Modernisti sa chvália, že na svete je asi 900 miliónov katolíkov, ale nepovedia, že medzi nimi sú počítaní aj všetci pokrstení komunisti, slobodomurári a všetci tí pokrstení katolíci, ktorí sa už dávno rozišli s Kristom. Z tých 900 mil. do modernistických kostolov chodí asi 8-15 % z uvedeného počtu, závisí to na jednotlivých krajinách. A to ešte neznamená, že tí, čo chodia do kostola aj praktizujú svoju vieru. Mnohí z nich sú väčší pokrytci alebo majú menej lásky ako ateisti. Čísla nie sú smerodajné. V čase potopy bola zachránená iba jedna rodina z celého ľudstva. Proroci Eliáš, Izaiáš alebo Jeremiáš boli úplne osamotení v svojom ohlasovaní Božej pravdy. Najväčším príkladom, že čísla o počte veriacich sú pochybné je príklad samotného Pána Ježiša Krista, ktorý bol najlepším učiteľom, ktorý bol vševediacim Bohom a po troch rokoch svojej učiteľskej činnosti videl "katastrofálny" výsledok svojej práce, keď by sme sa dívali len z pohľadu čísel. Pod krížom, na ktorom zomieral, stál iba jeden z jeho apoštolov, ktorí videli všetky jeho zázraky, a ktorí dostali všetko. Iba pár verných ľudí stálo verne pod krížom. Fenomén veľkej masy ľudí je práve podozrivý. Dnes to vidíme u militantných mohamedánov, v minulosti sme to videli v ZSSR alebo inde, kde za obrovskou masou ľudí sa skrývala nevedomosť, kult osobnosti alebo pretvárka.

95


Pravda o Cirkvi

Keď Cirkev v 4. storočí bola zasiahnutá bludom arianizmu, t.z., že katolík popiera božstvo Ježiša Krista, tak veľká masa upadla do tohto hrozného bludu. Okrem sv. Atanáza a pár ďalších biskupov všetci ostatní biskupi odpadli od pravej viery aj so svojimi kňazmi a veriacimi, tak že drvivá väčšina vyznávala blud. Ariánci sa zmocnili katolíckych chrámov, sv. Atanáz bol vyhnaný do vyhnanstva a to až 5 krát počas svojho života. Proti nemu sa šírila veľká osočovateľská kampaň. Bol falošne obvinený z vraždy, cudzoložstva a z iných hriechov. Všetky cirkevné úrady boli obsadené bludármi. Je známy list sv. Atanáza svojim trpiacim veriacim: "Kiež vás potešuje Pán Boh....To, čo vás trápi je, že iní držia násilím obsadenú Cirkev, zatiaľ čo vy ste teraz vonku. Takáto je skutočnosť: oni majú miesta, ale vy máte apoštolskú vieru. Aj keď oni obsadili Cirkev, aj tak stoja mimo pravej viery. Lenže vy vytrvajte, nemôžete byť v našich chrámoch, ale viera prebýva vo vás. Uvažujme, čo je dôležitejšie, budova alebo viera ? A kto vlastne stratil a kto získal v tomto zápase, ten čo má budovy alebo ten, kto si zachoval vieru ? Vy ste šťastní, ktorí zostávate v Cirkvi skrze svoju vieru, ktorí zachovávate základy viery, ktorá pochádza z apoštolskej tradície. Ak nepriazeň chcela otriasť vašou vierou-neuspela. Sú to oni, ktorí zdanlivým úspechom sa dostali do súčasnej krízy. Nikto a nikdy nepremôže vašu vieru milovaní bratia a veríme, že jedného dňa nám Boh vráti Cirkev. Čím viac sa oni snažia obsadzovať naše chrámy, tým viac sa oddeľujú od Cirkvi. Tvrdia o sebe, že reprezentujú Cirkev, ale v skutočnosti sú to oni, ktorí sa z nej vylučujú a ktorí zblúdili. Tí katolíci, ktorí zostávajú verní tradícii, aj keď je ich iba hŕstka, sú to oni, ktorí predstavujú pravú Cirkev Ježiša Krista." (Coll.selecta SS.Eccl.Patrum, Caillau and Guillou, vol.32, pp.411-412.) Čo sa týka námietky, že je nás málo, tak musím modernistom v Novej cirkvi pripomenúť, že my katolíci veríme v obcovanie svätých, takže my sme spojení so všetkými svätými pápežmi, mučeníkmi, vyznavačmi a so stovkami miliónov veriacimi, ktorí praktizovali tú istú vieru, ktorú my praktizujeme. Sme spojení s našim detstvom, s náboženstvom našich otcov a praotcov, ktorí praktizovali to isté náboženstvo ako my dnes. Veríme, že katolícke náboženstvo je dielom Ducha Svätého a nechceme pripustiť, že tento Duch Boží sa mohol tak strašne mýliť, keď ju učil a viedol. Každé ospravedlňovanie sa za križiacke vojny, ktoré zachraňovali katolícku Európu od pohanov alebo mohamedánov alebo ospravedlňovanie sa za inkvizíciu, ktorá chránila pokoj obyvateľstva od sektárskych teroristov a od preoblečených nepriateľov Cirkvi je kritizovanie samotného Ducha Svätého, ktorý inšpiroval nadšenie križiakov nasadzovať aj svoj vlastný život za obranu Cirkvi alebo zmysel pre pravdu a pokoj medzi obyvateľmi u inkvizítorov. Dnes vidíme demokraciu ako ona šíri zhubné myšlienky, ktoré hrozne polarizujú ľudí, ktorí sa spájajú s podobnými v nenávisti proti ľuďom iného názoru. Ešte nikdy nebolo toľko nenávisti a osočovania v našej spoločnosti ako je dnes. 96


Pravda o Cirkvi

Je to preto, lebo dnešné demokratické krajiny zradili koreň na ktorom morálka a ozajstná humanita bola vystavená a tým koreňom bol a je katolicizmus svätých pápežov, biskupov, kňazov a veriacich, ktorí nemenili svoje náboženstvo ako svoje špinavé prádlo. Dnešný svet sa globalizuje a chce vytvoriť nový poriadok bez Najsvätejšej Trojice, bez Katolíckej Cirkvi a jej morálky, akú praktizovala po stáročia. Dnešní komisári chcú vytvoriť svet s jedným spoločným náboženstvom, ktoré ale nebude katolícke, ale bude tzv. ekumenické a každý, kto bude obhajovať pravý katolicizmus bude štátom postihnutý. Ev. sv. Jána 15:18: "Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávideli skôr ako vás. Keby ste boli z tohto sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale že nie ste z tohto sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí." 2.Tim 4:1-8: "Príde čas, keď neznesú zdravú náuku, ale budú si zháňať učiteľov podľa svojich žiadostí, aby im šteklili uši. Odvrátia sa sluchom od pravdy a obrátia sa ku všelijakým rozprávkam..." Ev. sv. Lukáša 18:7-8: "A Boh vari neobráni svojich vyvolených, čo volajú k nemu dňom a nocou a vari bude neochotný oproti nim? Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?"

97

+ Viem komu som uveril a nebudem zahanbený na veky +

EPILÓG

Prečo sa kňazi Novej cirkvi obrátili pri omši k ľuďom? Bol to Boží zásah. Boh Otec si neprial, aby nová omša bola slúžená na krásnych oltároch, na ktorých sa prinášala po stáročia Najsv. obeta, ale donútil ich prinášať neplatnú omšu na ping-pongových stoloch.

Prečo opustili umelecké kazateľnice? Lebo nekážu Božiu pravdu.

Prečo predstavitelia Novej cirkvi sa ospravedlňujú nepriateľom Cirkvi za všetko? Lebo sa hanbia za Katolícku Cirkev a neveria, že Ježiš Kristus bol stále so svojou Cirkvou.


Pravda o Cirkvi

PRAVDA O CIRKVI - DOPLNOK Január 2002 Od prvého vydania Pravdy o Cirkvi ubehli už tri roky. Vždy som dúfal, že Vatikán sa spamätá a opraví svoje deštrukčné chyby a vráti sa na katolícku cestu. Žiaľbohu, nestalo sa tak a modernisti pokračujú na svojej anti-katolíckej ceste., na duchovnú škodu miliónov formálnych a neformálnych členov modernistickej cirkvi, ktorá neprávom sa nazýva „katolíckou“. Tento kurz Vatikánu je aj na veľkú škodu všetkých nekatolíkov a nekresťanov, ktorí nevidia v modernistickej cirkvi ten katolicizmus, ktorý mal v úmysle Pán Ježiš, keď ustanovil svoju Cirkev. Morálny dosah tejto situácie je hrozný: Čoraz viac ľudí odpadá od viery, drvivá väčšina ľudstva odmieta Krista a tí, čo sa nazývajú kresťanmi nepoznajú učenie Katolíckej cirkvi alebo len sčasti. Svet sa zmieta v strachu z terorizmu, biologických bômb. Terorizmus sa šíri aj vysokou politikou. Obávam sa, že už žijeme v dobe, o ktorej predpovedal náš Spasiteľ: „Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?“ (Luk.18:8) V tomto doplnku zhrniem ojedinelé články, ktoré som nazbieral a ktoré doplňujú môj prvý diel. Podobne je to aj s obrázkami, ktoré som nestihol „zamontovať“ v prvom diele.

Napríklad tu vidíme Jána-Pavla II. bozkávať mohamedánsky Korán pri jednej zo svojich návštev v islamskej krajine. Je to hrozný pohľad, lebo ide o „najposvätnejšiu“ knihu islamu, v mene ktorej s opovrhnutím hovoria o kresťanoch a aj Ježiša považujú iba za proroka, čiže iba za človeka. Z tejto knihy sa učia sebevrahovia skončiť svoj život a žiaľbohu aj životy mnohých nevinných ľudí. Táto kniha povoľuje mužom mať 4 manželky a nespočetný počet konkubín. Pápeži v minulosti chránili Európu od 100


Pravda o Cirkvi

nájazdov islamských hôrd, ktoré chceli zničiť kresťanstvo v Európe a dnes bozkávame tento Korán. Asi sv. Pius V. a nespočetní svätí, ktorí vykupovali kresťanských zajatcov zo zajatia v islamských zemiach by sa obracali v hrobe, keby neboli v nebi. Korán popiera Najsvätejšiu Trojicu, čiže nášho Pána Boha. K čomu viedol tento zhubný ekumenizmus, synkretizmus? Vidíme to v nových vojnách medzi mohamedánmi a kresťanmi. Napätie sa stupňuje a obávam sa, že sa nebude poľavovať. V roku 2001 podnikol Ján-Pavol II. Návštevu v Izraeli. Tu ho vidíme pri „omši“ bez kríža. Naopak, vidíme ho sedieť na kresle s obráteným krížom, čo je znak satanistov.

Treba tu komentár? Tu lepšie vidíme ten obrátený kríž. Jeden zbožný „modernista“ sa mi snažil vysvetliť, že tento kríž vyjadruje mučenícku smrť sv. Petra. Takéto vysvetlenie má ale dve menšie chybičky:

101


Pravda o Cirkvi

To bol Peter, ktorý sa dal ukrižovať hore nohami a nie kríž a stalo sa to v Ríme a nie v Izraeli.

Tu vidíme Jána-Pavla II. Pri múre nárekov v Jeruzaleme. Ku tomuto múru, ktorý zostal z posledného Herodesovho chrámu v Jeruzaleme. Ku tomuto múru chodia Židia plakať za stratou chrámu, ktorý bol rozborený rímskymi vojskami, ako to predpovedal Pán Ježiš Kristus. Židia v tomto chráme prinášali starozákonné obety a keď odmietli uznať Kristovu obetu, tento chrám stratil na význame lebo symbolizoval odmietnutie Kristovho vykupiteľského diela. Iní Židia chodia k tomuto múru, aby prosili ich boha o vybudovanie nového chrámu, v ktorom by mohli znova prinášať svoje obety. Týmto iba potvrdzujú, že aj naďalej odmietajú Kristovu obetu na kríži. Ján–Pavol II., ktorý má reprezentovať Zástupcu Krista, nášho Vykupiteľa, nemal čo tam hľadať. Jeho prítomnosť pri múre nárekov iba potvrdzuje, že aj on 102


Pravda o Cirkvi

neuznal obetu Pána Ježiša na kríži a tým iba potvrdzuje, že nemôže byť katolíkom a tobôž nie pápežom. Tu vidíme JPII. V Indii ako hanebne príjma od hinduistickej kňažky na čelo znak bohyne Šiva, čo je znak pohanského božstva a symbol sexuality. Milióny našich mučeníkov odmietli do ruky chytiť kadidlo určené pre uznanie pohanského božstva a tu „zástupca“ živého Boha príjma znak bohyne Šivy na čelo. Je tu potrebný nejaký ďalší komentár? Naši mučeníci dnes by ani nemuseli vyliať svoju krv v rámci tzv. inkulturácie, čo v preklade znamená hrubé zneváženie základov kresťanského náboženstva. Tu vidíme 18 ročnú vysokoškoláčku pri čítaní lekcie pri „pápežskej omši“. Vidíme ju s úplne obnaženými prsiami za účasti mnohých kardinálov a biskupov. Má to byť modernistická móda pri novej omši, aby sa aj takto potvrdilo, že nová omša nie je od Boha. Táto vysokoškoláčka nechodí takto hanebne oblečená (neoblečená) do školy na prednášky a možno už takto polonahá nechodí ani po svojom dome. Keby bol JPII. pápežom, nemohol by tolerovať takéto zneuctenie omše. Definitívne: Nahota nepatrí do liturgie. Nahota patrí len do manželskej spálne, do ambulancie a pri plávaní. 103


Pravda o Cirkvi

Modernistická cirkev pod vedením JPII. toleruje všetky módy v kostole, včítane krátkych nohavíc u dospelých, minisukne a obnažené chrbáty u dám. Je to v prísnom rozpore s tradíciou Katolíckej cirkvi a s dobrými mravmi vôbec. No ale, komu niet rady, tomu niet ani pomoci. Bola to Katolícka cirkev, ktorá prinášala civilizáciu do Novej Guiney a inde na svete. Cirkev učila primitívne kmene obrábať pôdu, chovať zvieratá, ale aj ako sa obliekať. Teraz vidíme opačný trend: Primitivizmus vchádza do modernistickej cirkvi pod menom inkulturácia a už nerobí žiaden problém pre súčasných prelátov, keď v našich chrámoch sa tancujú pohanské „liturgické“ tance.

104


Pravda o Cirkvi

NOVÁ CIRKEV NEVERÍ V DIABLA Satanův dým v Pánově domě ...ale zbav nás od Zlého. Interview s P. Gabrielem Amorthem Bude tomu příští rok o slavnosti sv. Petra a Pavla 30 let, co papež Pavel VI. hovořil o úhlavním Božím nepříteli: »Trhlinou pronikl do Církve satanův dým.« A dnes? Dnes se tento dým šíří v prostorách, o kterých se mimo vši pochybnost věřilo... Bylo to 29. června 1972 o slavnosti sv. Petra a Pavla, kteří zanesli světlo evangelia daleko na Západ. A o tomto svátku onen nástupce apoštola Petra, který přijal Pavlovo jméno, vyslovil dramatické varování. Pavel VI. hovořil o úhlavním nepříteli Boha i všech lidí, který se nazývá Satan: »Trhlinou pronikl do Církve Satanův dým,« znělo trpké a alarmující konstatování, které vyvolalo u mnoha lidí a vůbec v katolickém světě překvapení a zděšení. A dnes, takřka po třiceti letech? Byl tento dým vytlačen, nebo zasáhl ještě jiné prostory? Chtěli bychom to přesně vědět. A kdo by mohl naši zvědavost uspokojit lépe než ten, který má den co den co do činění s ďáblem? Jedná se o slavného exorcistu P. Gabriela Amortha, zakladatele mezinárodního sdružení exorcistů. Jiným důvodem je, že 15. května bylo schváleno italské znění nového rituálu exorcismů, který nyní po schválení Kongregací pro kult a svátosti nabývá definitivní platnost. Představuje tento nový rituál skutečně novou, účinnější zbraň pro boj s úhlavním nepřítelem, aby dým Satanův, pokud ještě nebyl přemožen, byl definitivně zažehnán? Dejme slovo P. Amorthovi, který nám bude vyprávět, že tisíciletí starý boj zuří divočeji než kdykoliv dříve. A že tento boj se odehrává především uvnitř Církve..., ba že tento dým se dokonce rozšířil do prostor, o kterých se nade vši pochybnost věřilo, že ho zůstanou uchráněny. P. Amorthe, italský překlad nového rituálu pro exorcismy byl konečně dokončen. GABRIEL AMORTH: Ano, je dokončen. V minulém roce jej ještě italská biskupská konference odmítla, protože při překladu z latiny došlo k mnoha chybám. A my exorcisté, kteří ho musíme používat, měli jsme při tom příležitost poukázat na to, že v mnoha bodech s rituálem nejsme srozuměni. Výchozí latinský text zůstává přitom nezměněn. A tak netrpělivě očekávaný rituál se projevil jako výsměch. I když se to zdá neuvěřitelné, přichází jako »had«, který by nám dokonce mohl zabraňovat v boji s ďáblem. To je závažné obvinění. Co tím míníte? 105


Pravda o Cirkvi

AMORTH: Uvedu vám jen dva příklady. Příklady, při kterých se ježí vlasy. V bodě 15 je řeč o prokletí, o utrpení, jehož původcem nebo inspirátorem je Zlý. K tomu může docházet různým způsobem: skrze zaklínání, učarování, zlý pohled, voodoo, macumbu. Římský rituál vysvětloval, jak si v takových případech počínat. Nový rituál naopak kategoricky prohlašuje, že v takových případech je zakázáno použít exorcismus. To je absurdní. Zaklínání je příčinou velké části posedlostí a utrpení způsobeného ďáblem: přinejmenším 90%. Nyní to však vypadá, jako by exorcisté dostali zákaz výkonu svého povolání. V bodě 16 naopak je slavnostně prohlášeno, že k exorcismu se nesmí přistoupit, dokud není absolutní jistota o přítomnosti ďábla. Tato formulace je přímo mistrovské dílo nezodpovědnosti, protože jistotu, že člověk je posedlý ďáblem, získáváme teprve skrze exorcismus. Mimo to tvůrci neopomenuli dostat se do rozporu s Katechismem katolické církve, který jasně říká, že exorcismu je třeba použít jak k vyhnání samotného ďábla, tak k osvobození od jeho vlivu. V tomto druhém případě se nikdy nejedná o ďáblovu přítomnost, nýbrž jen o jeho vliv. Tvrzení obsažená v novém rituálu jsou nadmíru škodlivá a jsou výsledkem neznalosti a nezkušenosti. Není to tedy dílo expertů? AMORTH: Určitě ne. V tomto desetiletí pracovaly na rituálu dvě komise: kardinálská, měla sestavit Prenotanda, tedy úvodní pokyny, a druhá, která byla odpovědná za modlitby. Mohu vás bezpečně ujistit, že nikdo z členů těchto komisí nikdy neprováděl exorcismus, neúčastnil se ho a nemá vůbec představu, co exorcismus vlastně je. To je základní vina tohoto rituálu. Nikdo z těch osob, které na něm pracovaly, se nevyzná v exorcismech. Jak je to možné? AMORTH: Nás exorcistů se nikdo neptal, ani nás nepřizval. Naopak, návrhy, které jsme předložili, byly přijaty jen s odporem. Není to paradox? Chcete slyšet celou historii? Přirozeně. AMORTH: Když byly postupně přepracovány různé části rituálu tak, jak to požadoval II. vatikánský koncil, očekávali jsme my exorcisté, že přijde na řadu i kapitola XII. o rituálu exorcismů. Ale zřejmě to nikdo nepokládal za důležité téma, protože léta plynula a nic se nedělo. Náhle se 9. června 1990 objevil ad interim rituál na zkoušku. Bylo to pro nás doslova překvapení, protože nikdo ho s námi vůbec nekonzultoval, ačkoliv jsme již před drahným časem připravili požadavky pro revizi rituálu. Požadovali jsme přepracování modliteb, zavedení vzývání Matky Boží, která zcela chyběla. Mimoto bylo podle nás důležité, aby bylo vytvořeno více 106


Pravda o Cirkvi

specifikovaných modliteb »na míru«. Ale nedostali jme ani jednou příležitost, abychom své prosby předložili. Nedali jsme se však odradit. Konečně nám byl text předložen. Protože prefekt Kongregace pro bohoslužby a svátosti kardinál Eduardo Martinez Somalo v průvodním dopisu vyzval biskupské konference, aby »v průběhu dvou let shromáždily rady a návrhy kněží«, kteří se zabývají exorcismem, dali jsme se do práce. Shromáždil jsem 18 nejzkušenějších exorcistů a intenzivně jsme se textem zabývali. První část, která uvádí základy exorcismu podle evangelia, se nám ihned líbila. Stejně tak biblicko-teologický aspekt, kterému jistě nechyběla kompetence. Proti rituálu z roku 1614, který vznikl za papeže Pavla V., byl to nový díl. I když tehdy nebylo nutné upozorňovat na tyto principy, dnes je to nezbytné. Když jsme se však pak začali zabývat praktickou částí, která předpokládá určité znalosti a zkušenost v oboru, byli jsme více než překvapeni, když jsme konstatovali, že autoři o tom nemají nejmenšího tušení. Prošli jsme článek po článku a sdělili jsme své názory všem zúčastněným: Kongregaci pro obřady a svátosti, Kongregaci pro nauku víry a biskupským konferencím. Jedna kopie byla předložena i Svatému otci. Co se stalo s vašimi podněty? AMORTH: Vůbec nic, ale naprosto nic z toho nebylo použito. Orientovali jsme se na Lumen gentium, kde se o Církvi hovoří jako o Božím lidu. V oddíle 28. se hovoří o spolupráci kněží a biskupů, v 37. se výslovně říká, že je třeba se radit s laiky, kteří mají »odpovídající znalosti, kompetenci a významné postavení a kteří mají možnost, zájem i povinnost vyjádřit své mínění ku prospěchu Církve«. A právě toto byl náš případ. Ale my jsme žili v naivním přesvědčení, že doporučení 2. vatikánského koncilu pronikla až k římským kongregacím. Sekretář kongregace pro bohoslužbu a svátosti napsal zprávu kardinálské komisi, že pro něho jsou partnery pouze biskupové. Znamená to, že nový rituál vám v boji proti ďáblu vůbec nepomáhá? AMORTH: Ano. Bylo rozhodnuto, že dostaneme zbraň, která není nabitá. Účinné modlitby byly vyškrtnuty, modlitby, které od 12. století byly k tomu určeny, a místo nich byly vytvořeny nové, které jsou zcela neúčinné. Ale pak nám přece jen hodili záchrannou kotvu. Jakou? AMORTH: Nový prefekt kongregace pro bohoslužby a svátosti kardinál Jorge Medina dal k rituálu připojit Notifica. V nich se hovoří, že exorcisté nejsou zavázáni používat jen nový rituál, nýbrž pokud chtějí, mohou po dohodě se svým biskupem sáhnout i ke starému rituálu. Biskupové pak musí požádat o povolení Kongregaci, která je ovšem, jak píše kardinál, »mileráda udělí«. Zvláštní formulace... 107


Pravda o Cirkvi

AMORTH: Víte, odkud pochází? Je to pokus, který podstoupili kardinál Ratzinger a nikdo menší než kardinál Medina. Chtěli vložit do nového rituálu paragraf 38, který opravňuje exorcisty k použití starého rituálu. Jednalo se bez pochyby o manévr in extremis, aby se předešlo větším chybám, které nový rituál obsahuje. Ale pokus obou kardinálů ztroskotal na ostatních kardinálech. Proto kardinál Medina, který pochopil, co je tu ve hře, rozhodl vytvořit tuto záchrannou kotvu a sám připojil dotyčná Notifica. Jak se dívají na exorcisty uvnitř dnešní církve? AMORTH: Všeobecně se s námi nakládá špatně. Naši kněžští kolegové, kteří byli pověřeni tímto choulostivým úkolem, bývají považováni za pomatené a exaltované. Dokonce samotní biskupové, kteří je jmenovali, je často snášejí jen s námahou a jako z nouze. Uspořádali jsme v blízkosti Říma mezinárodní kongres exorcistů a prosili jsme, abychom mohli být přijati papežem. Abychom mu ušetřili námahu připojovat k programu audiencí ještě jednu další, prosili jsme prostě o to, abychom byli přijati při veřejné středeční audienci na náměstí Svatého Petra. Ani jsme nežádali, aby nás zvláště jmenovitě pozdravil. Ale v den před audiencí nám oznámil Mons. Paolo de Nicole, i když mu to bylo zřejmě nepříjemné a bylo vidět, že to není jeho rozhodnutí, že nebudeme k audienci připuštěni. 150 exorcistů z pěti kontinentů, kněží, které jejich biskupové jmenovali v souladu s církevním právem, tedy kněží modlitby a vysokého vzdělání a nejlepší pověsti, opravdu to nejlepší, co může dát klérus k dispozici, byli prostě vyhozeni z účasti na veřejné papežské audienci. Dr. Nicole mi řekl: »Přirozeně vám slibuji, že dostanete list, kde budou vysvětleny důvody tohoto rozhodnutí.« Mezitím uplynulo 5 let a na dopis dodnes jen čekám. Přirozeně že to nebyl Jan Pavel II., kdo nás odmítl. Ale že bylo zakázáno 150 kněžím účastnit se veřejné papežské audience na náměstí Svatého Petra, ukazuje, kolik balvanů se háže exorcistům do cesty uvnitř církve, jak zle se na ně dívá řada církevních autorit. AMORTH: Vytvořit víru, že neexistuje. A to se mu téměř podařilo. I uvnitř církve. Náš klérus a náš episkopát převážně nevěří v ďábla ani v exorcismy a v neuvěřitelné utrpení, které může ďábel způsobit, a také nevěří v sílu, kterou používal Ježíš k vyhánění démonů. V posledních třech stoletích se latinská církev na rozdíl od pravoslavných církví a také některých protestantských denominací namnoze vzdala úřadu exorcisty. A protože exorcismy se nekonají, nestudují a nikdo je neviděl, přestal v ně klérus věřit. Jsou celé episkopáty, které jsou proti exorcismům. Jsou celé národy, které nemají vůbec exorcisty: Německo, Rakousko, Švýcarsko, Španělsko, Portugalsko. Je to úděsný stav nouze! 108


Pravda o Cirkvi

Nezmínil jste se o Francii. Je tam jiná situace? AMORTH: Existuje kniha, kterou napsal slavný francouzský exorcista Isidor Froc. Má název: »Exorcisté. Kdo to je a co dělají.« Byla přeložena do italštiny a vydána na náklad Francouzské biskupské konference. V celé knize není ani zmínka, že exorcisté v určitých případech také vymítají zlé duchy. A autor několikrát prohlásil ve francouzské televizi, že nikdy exorcismus neprováděl, ani provádět nebude. Z celé stovky francouzských exorcistů jen pět provádí exorcismy, ostatní posílají všechny, kteří u nich hledají pomoc, aby šli k psychiatrovi. Má biskup povinnost jmenovat exorcistu? AMORTH: Ano. Existuje článek kanonického práva, který mu propůjčuje moc jmenovat exorcisty. To minimum, na co se můžeme zeptat biskupa, je, zda se někdy účastnil exorcismu. Každopádně musí udělat závažné rozhodnutí. Bohužel, téměř se to neděje. Jestliže se však k němu dostane žádost, která samozřejmě nepochází od psychicky nemocného, a on na tuto žádost nedbá, dopouští se těžkého provinění. A je odpovědný za všechno strašlivé utrpení dotyčné osoby. Je to utrpení, které může trvat celá léta, ba i celý život. Jedná se pak o úplnou katolickou víru, jestliže někdo nevěří v existenci Satana? AMORTH: Řeknu vám jednu příhodu. Když jsem jednou potkal slavného exorcistu Dona Pellegrina Ernettiho, který 40 let působil v Benátkách, řekl jsem mu: »Kdybych mohl mluvit se Svatým otcem, řekl bych mu, že jsem potkal velmi mnoho biskupů, kteří nevěří v ďábla.« Odpoledne nato mě vyhledal P. Ernetti a řekl mi, že ho ráno přijal Svatý otec. »Svatý otče,« řekl mu, »pater Amorth by vám chtěl říct, že zná mnoho biskupů, kteří nevěří v ďábla.« »Kdo nevěří v ďábla, nevěří evangeliu,« odpověděl Jan Pavel II. To byla jeho odpověď a já ji zde chci zopakovat. Znamená to tedy, že by mnoho biskupů a kněží nebylo katolíky? AMORTH: Řekněme to tak: oni nevěří na pravdu evangelia. V každém případě bych je obvinil, že rozšiřují herezi. Ale rozumějte mi správně: dokonalým heretikem je někdo, kdo byl obviněn z bludu a dále na něm trvá. Dnes se nikdo neodváží obvinit biskupa, že nevěří v ďábla a v posedlost nebo že odmítá jmenovat exorcistu. Mohu vám jmenovat celou řadu biskupů a kardinálů, kteří jakmile se ujali vedení diecéze, zakázali exorcistům provádět exorcismy. To je bohužel škodlivý vliv některých biblistů, a mohl bych vám jmenovat některé velmi význačné osobnosti. My, kteří jsme s ďáblem denně ve styku, víme dobře, že má prsty i v některých liturgických reformách. Například? 109


Pravda o Cirkvi

II. vatikánský koncil doporučil, aby se některé texty přepracovaly. Ale na to se nedbalo. Místo toho se vytvořily texty úplně nové. Vůbec se při tom nepomyslelo na to, že se tak věci nemohou zlepšit, nýbrž jen zhoršit. V této mánii bylo mnoho ritů, které vznikly v minulosti, odhozeno, jako by nás církev až do dneška podváděla a klamala a teprve nyní nastal čas velkých géniů a superteologů, superbiblistů a superliturgiků, kteří přesně vědí, čeho je církvi třeba. To je lež. Koncil chtěl pouze přepracovat některé texty a nikoliv všechny zavrhnout. I ritus exorcismu měl být korigován, nikoliv však znovu napsán. Každý z nás, který ad interim zkoušel nový ritus, musí dosvědčit, že nové modlitby jsou neúčinné. Pavel VI. veřejně protestoval proti tomu, že byl vypuštěn exorcismus z křestního obřadu. I z žehnání byla vypuštěna každá zmínka, že nás má Pán chránit před ďáblem. I Ježíš nás učil modlit se: Zbav nás od Zlého. V italštině je to chybně přeloženo: Zbav nás od zla. Nemáme být zbaveni od zla, jehož původ nikdo nezná, ale od konkrétní osoby, která nám škodí: od Satana. Co můžete říct jako očitý svědek o satanismu? Šíří se? AMORTH: Ano, a velice. Když zmizí víra, uvolňuje se prostor pro pověru. V biblické řeči bych řekl, že se lidé odklánějí od Boha a upisují se modloslužebnictví. V moderní řeči bych řekl, že se odklánějí od Boha a přecházejí k okultismu. Otřesná ztráta víry v celé katolické církvi v Evropě působí, že se lidí vydávají na pospas čarodějům, kartářkám a satanské sekty slaví velkou konjunkturu. Kult Satana se šíří takovými typy, jako je Marilyn Manson, mezi celými masami skrze satanský rock. Nezastaví se to ani před dětmi: časopisy a komiksy je učí čarodějnictví a satanismu. Není žádný rozdíl mezi bílou a černou magií. Pokud magie funguje, je to vždy Satanovo dílo. Všechny formy okultismu stejně jako obrovský zájem o orientální náboženství s esoterickým obsahem jsou otevřeny pro působení ďábla. A toho není třeba dlouho prosit. V případě zavražděné sestry v Chiavenně a mladého páru Ligure jsem ihned řekl, že tu máme co do činění se zásahem ďábla a že se tito mladí upsali satanismu. Policie pak skutečně potvrdila v obou případech, že se jednalo o ctitele ďábla, kteří vlastnili satanské knihy. Jak se ďáblu podaří svést člověka? AMORTH: Používá monotonní strategii. To jsem mu také řekl, a on mi to potvrdil. Vzbuzuje víru, že peklo neexistuje, že hřích nic není, že je to jen zkušenost, kterou je třeba každopádně vyzkoušet. Žádostivost, úspěch a moc jsou tři velké vášně, které stavějí na Satanovi. Kolik případů posedlosti jste již řešil? AMORTH: Po první stovce jsem je přestal počítat. 110


Pravda o Cirkvi

Ale vy jste napsal, že jich není mnoho. AMORTH: To je pravda. Mnoho exorcistů zažilo jen případy ďábelského utrpení. Ale já jsem zažil »agendu« exorcisty P. Candido, tedy případy, které on nedokončil. Kromě toho mi posílají jiní kolegové obzvláště tvrdošíjné případy. Jaký byl váš nejtěžší případ? AMORTH: Stále jej ještě řeším. Dívka, která celých 24 hodin strašně trpí. Lékaři i psychiatři nad ní stojí bezradně. Je přitom plně při smyslech a je velice inteligentní. V říjnu 2000 jí požehnal Svatý otec, ale nejednalo se přitom o skutečný exorcismus. Jak je možno uvíznout v ďáblově síti? AMORTH: Jsou pro to čtyři důvody, proč může být někdo vystaven ďáblovu trápení: Když je to k prospěchu postiženého (to je případ mnoha světců), dále pro tvrdošíjné setrvávání ve hříchu, na vlastní přání, které vnuká ďábel, anebo jako důsledek okultismu. Jaké fenomény je možno při exorcismu pozorovat? AMORTH: Vzpomínám si na jednoho sedláka, který neuměl ani číst, ani psát, a při exorcismu začal mluvit jen anglicky, takže jsem si musel obstarat tlumočníka. Někteří jsou vybaveni neobyčejnou silou, jiní se vznášejí nad zemí a není je možno ani násilím udržet na židli. Ale o ďáblově přítomnosti mluvíme jen za zvláštních podmínek. Vám ďábel nikdy neublížil? AMORTH: Když mě kardinál Poletti prosil, abych se ujal exorcismů, zasvětil jsem se Matce Boží: »Zahal mě svým pláštěm a budu v bezpečí.« Ďábel mi často vyhrožoval, ale nezpůsobil mi žádnou újmu. Jak to půjde dál, když se satanismus šíří a exorcismy jsou neúčinné, a nesmíte se účastnit papežské audience? Amorth: Satanův dým se tlačí všude. Všude! Snad jsme byli při papežské audienci proto nežádoucí, protože byly obavy, že by se tak velkému počtu exorcistů na jednom místě mohlo podařit spoutat satanské legie, které se usadily ve Vatikánu. To žertujete? AMORTH: Možná že to zní jako vtip, ale já to myslím vážně. Nemám nejmenších pochybností o tom, že ďábel se pokouší především o špičky stejně tak v církvi, jako v politice a v hospodářství. 111


Pravda o Cirkvi

Chcete tím říct, že i zde, jako ve válce, chce Satan strhnout generály protivníka na svou stranu? AMORTH: To je strategie, která vždy funguje. Především tehdy, když se druhá strana jen málo chrání. V tom nedělá Satan žádné výjimky. Ale Bohu díky, je zde také Duch svatý, který chrání Církev: Brány pekelné ji nepřemohou. I přes všechny odpady. A přes všechny zrady. Ďábel už nemá, čím by překvapil. První zrádce byl z řad apoštolů, kteří stáli Ježíši nejvíce nablízku. Ale církev jde stále svou cestou. Satanovo úsilí mu může vynést jen dílčí úspěchy. Ďábel může vyhrát některé bitvy. I velmi významné. Ale nikdy ne válku. 30giorni 6/2001 Komentár: Horeuvedené interview bolo uverejnené v českom náboženskom časopise SVĚTLO (čísla 38 a 39 z roku 2001), ktoré vydáva pokoncilová cirkev. Je neuveriteľné, že ani po tomto svedectve jedného z ich exorcistov nevedia pochopiť, že modernistická, čiže pokoncilová cirkev nemôže byť katolíckou a ich „pápeži“ nemôžu byť katolíckymi pápežmi. Cirkev, ktorá neverí v zlého ducha nemôže byť cirkvou katolíckou, lebo viera v padlých anjelov patrí do katolíckej viery. Najhoršie na tom je, že Pavol VI. si uvedomoval problémy s „dymom satana v cirkvi“ a kritizoval chýbanie exorcizmu v novom krstnom obrade a NEUROBIL NIČ, aby to napravil. Je to to isté, keď majiteľ domu konštatuje, že strecha domu horí a neurobil by nič na uhasenie ohňa. Pius XII. organizoval pomoc Židům, zatímco USA a Velká Británie nereagovaly Italský deník Corriere della Sera po prozkoumání amerických tajných dokumentů z doby druhé světové války uveřejnil zprávu, že podle těchto dokladů z Office of Strategic Services (OSS), předchůdce dnešní CIA, Pius XII. organizoval konkrétní pomoc Židům ihned, jakmile se dověděl o jejich pronásledování, zatímco USA a Velká Británie na situaci vůbec nereagovaly. Z dokumentů vyplývá, že britský premiér W. Churchill a americký prezident Franklin D. Rossevelt měli již od listopadu 1941 doklady o počínajícím vyhlazování Židů nacisty. Tyto zprávy byly potvrzeny 22. ledna 1942 bezprostředně po konferenci ve Wannsee. V srpnu 1942 informoval židovský funkcionář Gerhard Riegner jak Londýn, tak Washington o vyhlazení 700 000 Židů v Polsku, ale veřejná reakce přišla až v prosinci 1942. Podle zprávy intervenoval Pius XII. marně u ministra zahraničí Joachima von Ribbentropa již v březnu 1940, aby dosáhl lidského zacházení s deportovanými lidmi v Polsku. Byly vysílány rovněž komentáře v Radio Vaticana, které kritizovaly německé okupanty. Později se papež zasazoval v každé jednotlivé zemi, kterou 112


Pravda o Cirkvi

nacisté obsadili, za lidské zacházení se zajatci. Organizoval morální i materiální pomoc pro pronásledované Židy. Když Američané a Britové v prosinci 1942 veřejně pranýřovali vyhlazování Židů, připojil se k nim i Pius XII. a ve vánočním poselství si stěžoval, že statisíce nevinných bylo připraveno o život »jen kvůli rase nebo národnosti«. Spojenci tehdy sami konstatovali, že takové protesty jsou neúčinné. Papeže informovali o holocaustu podle uvedené zprávy členové jezuitského řádu, který byl tehdy cílevědomě pronásledován nacisty. Kath. net. 5. 9. 2001 Komentár: Stále počúvame kritiku Pia XII., že vraj mlčal o problémoch v 2. sv. vojne, ale ako vidíme podľa tohoto článku nebolo to tak. Pápež Pius XII. bol vždy nepriateľmi Cirkvi osočovaný, lebo bol to dobrý a zbožný pápež. Tí „pápeži“, ktorí ničia hodnoty katolicizmu sú chválení až do neba. Svet miluje to, čo je jeho a nenávidí to, čo mu pripomína Božiu slávu a spravodlivosť.

NAD PRÍČINAMI DEMORALIZÁCIE SPOLOČNOSTI Boží trest ? Pod týmto titulom mi noviny EXTRA 1/ 2000 uverejnili tento článok: „Voľakedy sme verili, že Slovensko bolo kresťanskou krajinou a že ľud tejto krajiny bol pracovitý, pohostinný a zbožný. Verili sme, že náš človek nebol agresívny a viac miloval pokoj ako rozbroj.

Z týchto čŕt slovenského človeka sa najviac vynímala jeho zbožnosť. Summa summarum, neboli sme zlým národom. Po 2.svetovej vojne nám bez našej vôle zasadili burinu komunizmu, ktorá postupne ničila dobro v nás. Po rokoch posledného vzplanutia za dobro, ktoré bolo násilne udusené tankami a tzv. normalizáciou po roku 1970, nastupuje cesta cynizmu a morálneho úpadku. Ateizácia likviduje našu mladú generáciu a jej učiteľstvo. Dochádza k rozbitiu našej rodiny častými rozvodmi. Pošliapaním autority Boha sa pošliapáva aj autorita učiteľská, rodičovská a politická. Mnohé profesie musia verejne zapierať Božiu existenciu. S týmito a s inými ďaľšími hriechami národ vstúpil do obdobia po roku 1989. Až v tomto období sa ukázali plody ateistickej výchovy a „pastorálne“ výsledky kresťanských cirkví, v ktorých prevažná väčšina duchovných žila v neustálom kompromise s ateistickou mocou. Národ začal hrešiť ešte viac. Voľakedy pili zväčša len muži, dnes sa ženy mužom vyrovnajú. Ženy dobehli mužov aj v tých najsurovejších urážkach Božieho mena aleba mena Panny Márie. Vraždenie nenarodených detí pokračuje rafinovanejšie. 113


Pravda o Cirkvi

Chválime sa miernym poklesom potratovosti, že vraj stúpa antikoncepčné povedomie moderného človeka, ale zabúda sa povedať, že mnoho dnešných „antikoncepčných“ tabletiek spôsobuje potrat. Rozvodovosť stúpa a mnoho mladých ľudí sa vyhýba manželstvu a volí si život v hriešnom partnerstve. Homosexuálne partnerstvá sa povyšujú na štandardné. Cirkvi mlčia nad „slobodou“ prejavu, keď každý má právo písať v novinách alebo vysielať v televízii a v rádiu akúkoľvek lož, vulgárnosť a osočovanie. Voľakedy pre katolíkov platil tzv index, v ktorom Cirkev zakazovala čítať a rozširovať horeuvedenú literatúru alebo podporovať masovokomunikačné prostriedky, ktoré šírili blud alebo hriech. Práve opak sa stal pravdou, že totiž kresťanské cirkvi vo väčšine prípadoch podporili tie médiá, ktoré osočovanie a iné hriechy šírili. Tzv. náboženská sloboda dala podnet na vznik rôznych antikresťanských hnutí a siekt, ktoré sa vysmievajú Kristovi a jeho morálke. Cirkvi o tom mlčia, lebo ekumenizmom si zviazali ruky. Najdrastickejšie výsledky ateistickej výchovy vidíme na našich politikoch. Mnohí z nich nevedia robiť nič iné, než osočovať iných, šíriť nenávisť k iným a aj k vlastnému štátu. Teraz mnohí z nich riadia štát, ktorý si ani nepriali, a ktorý nenávidia. Asi niet patologickejšej anomálie na svete. Kresťanské cirkvi, herci a iní „intelektuáli“ podporujú týchto „predstaviteľov“ štátu a národa. Pravičiarskym stranám neprekáža, že komunizmus sa šíri úplne legálne v podobe mnohých straničiek, ktoré v predvolebnej kampani len tak sršali nenávisťou ku kapitalizmu. Týmto pravičiarom neprekáža spolupráca s tými, ktorí za totality nenávideli NATO a ktorí šírili komunistické myšlienky. Ľavičiarskym politikom neprekáža ožobračovať tých najchudobnejších rôznymi ekonomickými balíčkami. Stále sa oháňajú dlhmi z predchádzajúcej vlády, ale zabúdajú pripomenúť, že najviac zadĺženou vládou na svete je vláda U.S.A.. Dalo by sa popísať mnoho stránok o poklese morálky nášho národa, ale na to by nestačilo ani 100 strán. Chcem povedať len toto: Nečakajme zmenu k lepšiemu, pokiaľ si v našej spoločnosti politici a celý národ neuvedomia hrozné dôsledky hriechov. Pokiaľ sa nezastaví vyvražďovanie nenarodených detí, pokiaľ sa neprestane so šírením pornografie, lži a nenávisti, nepomôže nám žiadna strana ani hnutie. Žiaľ, ani cirkvi, ak budú podporovať len jednu stranu polarizovaného štátu a ak pod rúškom „demokratických“ princípov budú mlčať o tých, ktorí šíria zlo, zostanú aj naďalej ochrnuté. Ak sa nenájde sila, ktorá zabráni médiám šíriť násilie, degradáciu ženy a rodiny, nič nám nepomôže. Až keď si uvedomíme, že sme zhrešili a že potrebujeme Božie milosrdenstvo, až vtedy budeme mať šancu vidieť požehnanie na tomto ľude.

114


Pravda o Cirkvi

SME SKUTOČNE SAMOSTATNÝM SLOVENSKOM? Článok napísaný v roku 2000 pre určitú diskusnú skupinu: Konečne sme sa zbavili internacionálneho komunizmu, ktorý nás vyciciaval 40 rokov o nerastné, materiálne, ľudské a duchovné bohatstvo nášho národa. Naši diktátori šafárili devízovými prostriedkami na podporu svetovej revolúcie. Nebolo nám dovolené hrdo sa hlásiť k slovenskému národu, lebo proletári zo všetkých krajín boli vždy cennejším tvorom ako náš ťažko pracujúci človek. Získali sme aj našu štátnosť, keď už sa nemusíme pýtať federalistov z Prahy, či sa môžeme rozhodovať sami za seba. Som rád, že sme sa zbavili aj čechoslovakistov, ktorí nám upierali aj vlastné meno. Len teraz môžeme spolupracovať s českým národom v duchu vzájomnej úcty a rešpektu. A tu zrazu sa k nám hrnú iní internacionalisti, ktorí chcú zo samostatného Slovenska urobiť ich poslušného otroka. Mám na mysli rôzne tajné spoločnosti, ktoré nikdy nepomáhali stabilizovať kresťanské národy v ich národno-štátnych snaženiach. Je naopak veľmi známe, že tieto spoločnosti často stáli za krvavými revolúciami, finančnými škandálmi a inými anarchistickými prejavmi. Tieto spoločnosti vždy slúžili iným mocným. Už teraz vidíme, čo nám niektoré medzinárodné skupiny prinášajú na Slovensko.: Deformáciu našej vlastnej histórie, lebo stále sa musíme hanbiť za našu vlastnú históriu a najmä za prvú SR, za našich vodcov, ktorí s nasadením vlastného života bránili existenciu nášho národa. Drogy, ktoré chcú fyzicky zničiť našich mladých ľudí. Metalovú a džungľovú „hudbu“, ktorá má za úkol zničiť krásu ľudského hlasu a ľúbeznosť pekných a myseľ povznášajúcich melódií, totiž premeniť ich na škriekanie ľudoopov. Hollywood nás zaplavuje najodpornejším sadizmom v podobe tzv. akčných a horor filmov, ktoré už tu na zemi prinášajú peklo do našich rodín a do myslí našich ľudí a najmä mladých. Erotika a pornografia pretvára našich ľudí v sexuálnych maniakov, prostitútky a iných deviantov, ktorí takto prispievajú k potratom, rozvodom a k šíreniu epidemických chorôb. Misionári ázijských a iných falošných a diabolských náboženstiev a okultných praktík ničia kresťanskú vieru nášho národa, využívajúc zanedbanosť štúdia a poznania nášho náboženstva. Naši ľudia vďaka úbohej znalosti svojho náboženstva sa hanbia vyznať svoje a opičia sa po iných guruoch. Stratili povedomie, že katolícke 115


Pravda o Cirkvi

náboženstvo je jediné pravé Bohom založené náboženstvo. Je to aj vďaka slobodomurárskemu ekumenizmu, ktorý napomáha k vytvoreniu náboženského guľáša, v ktorom Kristus je rovný s Budhom alebo inými bôžikmi. Naša ekumenická hierarchia sa mlčky prizerá ako katolíci strácajú svoju identitu. Vyhovárajú sa, že ekumenizmus je riadený Rímom, ale zabúdajú, že Panna Mária v La Sallete povedala, že Rím stratí vieru a stane sa sídlom Antikrista. Nakoniec, aj samotný Spasiteľ sa pýta, či pri svojom druhom príchode vôbec nájde vieru. Obávam sa, že nám bolo „dovolené“ stať sa navonok „samostatným „ štátom, aby sme pošliapali a stratili ozajstnú samostatnosť, po ktorej sme túžili. Sme za otvorenosť k svetu, ale za otvorenosť k takým hodnotám, ktoré nás nebudú viesť k degenerácii.

ROZPAD A ÚPADOK TRADIČNEJ RODINY Kanadská organizácia na podporu zdravej rodiny FOCUS ON THE FAMILY, ktorá má svoju www.fotf.ca uverejnila štatistické výsledky stavu obyvateľstva, čo sa týka stavu a rodiny v U.S.A. a v Kanade. Podľa týchto čísel môžeme vidieť, že masívny odpad katolíkov od tradičného katolicizmu ma zhubný vplyv na celú spoločnosť a najmä dochádza k úderu na kresťanskú ženu a tradičnú rodinu. Výsledky amerického sčítania ľudí boli šokujúce pre mnohých ľudí. Americký úrad pre sčítanie ľudí (U.S. Census Bureau) bol zverejnený 15.mája v roku 2001 a týkal sa zmeny v americkej spoločnosti za poslednú dekádu končiac rokom 2000. 1. Domácnosti vedené nezosobášenými partnermi: ich počet vzrástol o 72 %. 2. Domácnosti vedené slobodnými matkami: ich počet vzrástol 25%. 3. Domácnosti vedené slobodnými otcami: ich počet vzrástol o 62%. 4. Tradičná nukleárna rodina: ich počet tvorí iba 25 % všetkých domácností. 5. Slobodným matkám sa narodilo 33% všetkých narodených detí. V roku 1940 to bolo iba 3.8%. Kanada: Ani kanadské výsledky sčítania nie sú povzbudivé: Medzi rokmi 1981 –1996 počet domácností vedených slobodným rodičom vzrástol o 60% a rodiny, v ktorých žije druh s družkou vzrástol o 159%, zatiaľ čo počet rodín legálne zosobášených stúpol iba o 10%. 116


Pravda o Cirkvi

V Kanade presne jedna tretina týchto manželstiev končí rozvodom. Počet detí v domácnostiach vedených slobodným rodičom vzrástol o 44%. Počet detí v domácnostiach vedných druhom a družkou vzrástol až o 241%. V roku 1996 v Kanade už viac ako jedna štvrtina detí nežila s legálne zosobášenými rodičmi. Viac než 20% kanadských detí zažíva traumu rozdelenia svojich rodičov prv než dosiahnú vek 6 rokov. Čo hovoria tieto štatistiky: Staré tabu proti rozvodu a divému spolužitiu sa stráca a spoločnosť opúšťa záväzok k celoživotnému manželstvu. Je to preto, že spoločnosť opúšťa hodnoty kresťanstva a jeho morálne princípy. Predpovedá sa, že najmenej polovica dnešných detí časť svojho detstva strávi iba s jedným zo svojich rodičov. U.S.A. sú na čele vyspelých krajín v percente slobodných rodičov a toto číslo sa prudko zvyšuje. Aká je budúcnosť detí, keď budú mať viacerých otcov a matiek a niekoľko dedkov a babičiek? Keď tieto deti budú musieť často sa prispôsobovať novému „domovu“ a skúšať nových „súrodencov“ a “rodičov“? Nebude im chýbať stabilná láska vlastných rodičov? Predstavme si svet, v ktorom nič nebude stabilné?! Zánik tradičnej stabilnej rodiny prinesie chaos so zničujúcimi dôsledkami pre deti. Deti sú veľmi konzervatívne bytosti. Ony neradi menia kamarátov, susedov alebo aj svoje raňajky. Majú rady svoje obľúbené jedlo. Keď dôjde k rozdeleniu rodiny, dochádza k tragédii pre tieto deti, lebo ich svet, na ktorý boli zvyknuté sa im rúca. Aká je potom šanca týchto detí stretnúť sa s láskou Pána Ježiša Krista? Podľa výskumu Georga Barna dieťa, ak nebolo zoznámené s Pánom Ježišom Kristom alebo s Pánom Bohom vôbec do veku 14 rokov, už iba 4% z nich môže prijať náboženstvo medzi 14, a 18. rokom svojho života a 6% z nich môže prijať Pána Boha v ďalších rokoch. A čo ďalších 90% detí, ktoré neboli zoznámené s milujúcim Pánom Bohom, pretože rodičia na to nemali času? Možno budeme a vlastne už sme svedkami morálneho kolapsu ako za čias Noa. Človek by predpokladal, že vláda a iné štátne inštitúcie budú podporovať stabilitu nukleárnej rodiny, lenže opak je pravdou. Čo voľakedy sa považovalo za „žitie v hriechu“ dnes sa legalizuje a stavia na roveň nukleárnej rodiny. Stiera sa už aj rozdiel medzi tradičnou rodinou a homosexuálnym partnerstvom. Skoro všetky štáty už dávno legalizovali vraždu nenarodeného dieťaťa a dnes už sa legalizuje aj eutanázia, homosexuálne „manželstvá“ a už vôbec nehovoriac o rozvode, pornografii, 117


Pravda o Cirkvi

čo všetko smeruje k likvidácii zdravej a morálnej rodiny. Homosexuálni aktivisti, radikálne feministky, „nadšenci“ za práva žien na potrat za pomoci rôznych médií a skorumpovaných sudcov a politikov úspešne likvidujú kresťanské hodnoty. V našich školách učitelia sa boja učiť opravdivé etické hodnoty, lebo nechcú dať zdanie netolerantnosti k ľuďom, ktorí majú iný názor. Žiaľbohu, aj rodičia zostávajú pasívni a nechávajú svoje deti prijímať agendu Nového sveta.

ŽIDIA A EKUMENIZMUS Modernistická cirkev svojim ekumenizmom iba ukazuje falošný obraz katolicizmu. Pôvodne slovo „ekumenizmus“ znamenalo snahu protestantských spoločenstiev po vzájomnej jednote. Samotným protestantom sa to fakticky nikdy nepodarilo okrem ojedinelých prípadov, keď sa niektoré ich spoločenstvá spojili na liberálnej platforme. Protestantský svet je dnes rozdelený na tisíce rôznych spoločenstiev, ktoré navzájom spája iba jedna vec: odmietanie pravého, čiže tradičného katolicizmu. Ešte horšie je to medzi nekresťanskými náboženstvami, kde dochádza k zvýšenej vzájomnej hostilite, ako to vidíme na politickej situácii v Izraeli, Indii, Pakistane, Indonézii, Severnom Írsku, Afrike a inde. Vatikán, aj napriek tomu sa tvári „ekumenicko-synkreticky“, ako keby bolo všetko v poriadku a postupne vraj dochádza k zjednocovaniu ľudstva atď. Vatikán avšak zabúda dodávať, že ľudstvo sa nezjednocuje pod Kristom ale v spoločnej mene, v podriadenosti americkej zahraničnej politike, a najmä v morálke, ktorá je namierená proti tradičnej rodine a proti čistote. Najviac ľutujem židov, ktorým sa hovorí, že sú naši „milovaní starší bratia“, že máme „veľa toho spoločného“ atď. Samotní židia ani neveria týmto sladkým rečičkám a nie len židia, ale aj iné náboženstvá si idú svojou cestou a vytvorenie spoločného náboženstva ich vôbec netrápi. Vo vzťahu k židom treba si vypočuť hlasy reprezentantov židovstva, aby sme dostali celý obraz o „ekumenizme“. V tejto otázke si cením pražského vrchného rabína Karola Sidona, u ktorého je možné si oceniť jeho úprimnosť. Rabín Sidon v roku 1997 vydal knižku“ Když umřít, tak v Jeruzalémě „, v ktorej sa aj dotýka otázok ekumenizmu. Je to rozhovor rabína s dvoma novinármi. Na str.58 zodpovedá otázku: “ Proč se židovstvo staví k ekumenickým snahám poměrně chladně? Rabín Sidon odpovedá:“...V zásadě je však možné říci, že se na kŕesťansko-židovských ekumenických snahách podílejí hlavé ti Židé a 118


Pravda o Cirkvi

kŕesťané, kterí v zájmu ekumeny pŕekrucují své náboženství do podoby, jež je vétšine véŕícich k smíchu, ne-li k pláči.“ Presne to aj nám sa zdá, že totiž celá ekuména nie je úprimná a snaží sa zjednocovať to, čo sa nedá zjednotiť a ak áno, tak na škodu katolíkov, stratou ich viery. V českom denníku PRÁVO zo dňa 2.marca 2000 rabín Sidon uverejnil inteview s redaktorom Kašparom. Tu znova si treba ceniť rabínovu úprimnosť, keď opisuje židovské náboženstvo tak, ako je. Neklame kresťanov a nerobí žiadne ilúzie o falošnom ekumenizme ako to robia niektorí ekumenisti z Vatikánu, včítane Jána – Pavla II. pri stretnutiach so židmi. Jan Kašpar: „..Křesťané jsou židovská sekta. Jaký je rozdíl mezi Židy a křesťany? Rabín Sidon: “Chápat křesťanství jako židovskou odnož znamená dávat dohromady věci, ktoré k sobě nepatří. ...je to jiné náboboženství....Židovství je radikálne jiné náboženství než křesťanství. Jan Kašpar: “ V čem?“ Rabín Sidon:“ Křesťanství bazíruje na Novém zákonu. Pro nás nový zákon neexistuje. Pro nás křesťanská představa Ježíše jako Pánaboha nepřichází vůbec v úvahu. Náš komentár: Rabín Sidon tu jasne vyvracia tézu “starších bratov“, ktorú šíri JP II. Podľa neho ide o niečo, čo nemá nič spoločné s katolicizmom. Jan Kašpar: „...Je židovské náboženství, je i židovská církev? Rabín Sidon:“...My jsme národ, který plní určité příkazy, které vyplývají ze smlouvy mezi Bohem a tímto národem. Judaismus, přísně řečeno, tedy není náboženství, ale způsob židovského života.“ Náš komentár: Tu rabín dokonca aj vyvracia existenciu židovského náboženstva a potvrdzuje politické poslanie židovstva. Jan Kašpar: „...Opravdu čekáte na Mesiáše, nebo je to jen dobrá záminka pro uchování víry? Rabín Sidon:“...My očekávame příchod Mesiáše každým dnem...“ 119


Pravda o Cirkvi

Náš komentár: Len naivný ekumenista sa môže nádejať v náboženskú spoluprácu so židmi. Oni očakávajú svojho mesiáša a my vieme veľmi dobre, že ozajstný Mesiáš je Ježiš Kristus. Dodatok ku kapitolke o slobodomurároch: Po zverejnení nového „cirkevného kódexu v roku 1983, kde sa už nespomína vylúčenie z cirkvi za členstvo v slobodomurárskej lóže, Vatikán vydal deklaráciu, v ktorej sa spomína, že stále je zakázané sa „zapísať do slobodomurárskych spoločností“, ale keď sa už niekto zapíše, tak zostáva v cirkvi, v stave smrteľného hriechu.. A to je veľký odklon od učenia Katolíckej cirkvi, kde členstvo v slobodomurárskom a podobnom hnutí vždy automaticky vylučovalo z Katolíckej cirkvi. V spomínanej deklarácii sa vôbec nespomína spôsob ako sa zbaviť tohto hriechu. Stačí sa vyspovedať? Malo by sa jasne napísať, že jediným spôsobom nehrešiť je vystúpenie zo slobodomurárskej spoločnosti, ale to tam nie je uvedené.

120

PRAVDA O CIRKVI TRADIČNÍ KATOLÍCI. Biskup Oliver Oravec

Recommend Documents