PAMIATKOVÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY Odbor národných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území - referát pamiatkových území Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava
PAMIATKOVÁ ZÓNA MODRA
NÁVRH NA VYHLÁSENIE OCHRANNÉHO PÁSMA PAMIATKOVÉHO ÚZEMIA
Spracovatelia: Dátum: č. spisu:
Mgr. Dagmara Baroková Ing. Natália Foltinovičová, PhD. september 2014 PUSR-2014/14239-1/49923
OBSAH 1. PODNET NA ZÁKLADE KTORÉHO BOL NÁVRH SPRACOVANÝ ................................ 3 2. ÚDAJE O PAMIATKOVOM ÚZEMÍ....................................................................................... 3 3. ODÔVODNENIE ÚČELU A CIEĽA OCHRANNÉHO PÁSMA ........................................... 3 4. VYMEDZENIE ÚZEMIA OCHRANNÉHO PÁSMA ............................................................. 4 4. 1. Mapový podklad .................................................................................................................... 4 4. 2. Opis priebehu hranice ochranného pásma.............................................................................. 4 4. 3. Súpis parciel územia ochranného pásma................................................................................ 6 5. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA OCHRANNÉHO PÁSMA............................................... 11 5. 1. Urbanisticko-historický vývoj územia ................................................................................. 11 5. 2. Odôvodnenie rozsahu ochranného pásma ............................................................................ 16 5. 2. 1. Špecifikácia pamiatkových hodnôt pamiatkového územia ........................................... 16 5. 2. 2. Súčasný stav územia navrhovaného ochranného pásma a odôvodnenie jeho rozsahu 23 Odôvodnenie rozsahu ochranného pásma .......................................................................... 25 SEKTOR A .......................................................................................................................... 26 SEKTOR B .......................................................................................................................... 27 SEKTOR C .......................................................................................................................... 28 6. VYMEDZENIE PODMIENOK OCHRANY NA ÚZEMÍ NAVRHOVANÉHO OCHRANNÉHO PÁSMA ............................................................................................................. 31 6. 1. Všeobecné podmienky ochrany ........................................................................................... 31 6. 2. Podmienky ochrany vo vzťahu k zástavbe ........................................................................... 32 6. 3. Podmienky ochrany v okolí kultúrnej pamiatky Opevnenie mestské (č. ÚZPF 483/1-3).... 32 6. 4. Podmienky ochrany vo vzťahu k reklamným zariadeniam .................................................. 33 6. 5. Podmienky ochrany vo vzťahu k archeológii a nálezom ..................................................... 33 6. 6. Podmienky ochrany špecifikované pre jednotlivé sektory ................................................... 33 SEKTOR A................................................................................................................................ 33 SEKTOR B................................................................................................................................ 34 SEKTOR C ............................................................................................................................... 34 6. 7. Definované chránené pohľady ............................................................................................. 36 7. ÚPRAVA VZŤAHOV K INÝM CHRÁNENÝM ÚZEMIAM A OCHRANNÝM PÁSMAM ZRIADENÝM PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV.............................................................. 37 8. BIBLIOGRAFIA........................................................................................................................ 38 9. DOKUMENTÁCIA A PRAMENE .......................................................................................... 38 10. ZOZNAM PRÍLOH ................................................................................................................. 38
Obrázok na titulnej strane: Veduta Modry z leptu A. Kaltschmieda podľa S. Mikovínyho z roku 1736. (Bel, M: Notitia Hungariae novae historico-geographica. Tomus II. Viennae, 1736.)
2
1. PODNET NA ZÁKLADE KTORÉHO BOL NÁVRH SPRACOVANÝ Predkladaný materiál návrhu na vyhlásenie ochranného pásma Pamiatkovej zóny Modra bol spracovaný na základe žiadosti Mesta Modra, ktorý Pamiatkový úrad Slovenskej republiky prijal dňa 21. 11. 2011 a následne odborne vyhodnotil a preveril jeho opodstatnenosť. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 49/2002 Z. z.“) ochranné pásmo je územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, pamiatkovej rezervácie alebo pamiatkovej zóny. Ochranné pásmo vytvára predpoklad na lepšie zabezpečenie základnej ochrany pamiatkového územia podľa § 29 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., ktorou sa rozumie súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území. Návrh na vyhlásenie je v súlade Ústavou Slovenskej republiky čl. 44, Dohovorom o ochrane architektonického dedičstva Európy č. 369/2001 Z. z. a s Deklaráciou Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva (Uznesenie č. 91/2001) Z. z. Návrh na vyhlásenie je podnetom, na základe ktorého sa začína správne konanie vo veci vyhlásenia ochranného pásma v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. V zmysle § 18 ods. 2 a § 44 ods. 4 zákona č. 49/2002 Z. z. ochranné pásmo vyhlasuje pamiatkový úrad rozhodnutím, v ktorom vymedzí jeho územie a podmienky ochrany. Účastníci konania o vyhlásení ochranného pásma sú upovedomení o začatí konania formou verejnej vyhlášky. Doručenie rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma sa vykoná verejnou vyhláškou. 2. ÚDAJE O PAMIATKOVOM ÚZEMÍ 2. 1. Názov pamiatkového územia: Pamiatková zóna Modra 2. 2. Číslo pamiatkového územia:
35
2. 3. Typ pamiatkového územia:
mestská pamiatková zóna
2. 4. Vyhlásenie pamiatkového územia:
Vyhláška č. 2/91 Okresného úradu Bratislavavidiek
2. 5. Platnosť vyhlásenia:
1. 12. 1991
2. 6. Kraj, okres:
Bratislavský, Pezinok
2. 7. Obec:
Modra
2. 8. Katastrálne územie:
Modra
3. ODÔVODNENIE ÚČELU A CIEĽA OCHRANNÉHO PÁSMA Vyhlásenie ochranného pásma Pamiatkovej zóny Modra nadväzuje na zákonom stanovenú požiadavku na zabezpečenie účinnej ochrany a usmernený rozvoj jej prostredia alebo okolia. Účelom vyhlásenia ochranného pásma je vytvorenie vhodného nástroja pre zabezpečenie pamiatkovej ochrany prostredia pamiatkového územia, ktoré ho bezprostredne obklopuje a podieľa sa na spoluvytváraní jeho pamiatkových hodnôt a na ich postavení a pôsobení v urbanizme obce a v krajinnom prostredí.
3
Cieľom vyhlásenia ochranného pásma je stanovenie podmienok ochrany dôležitých pre zachovanie a ochranu kultúrno-historických, urbanistických, architektonických, prírodno-krajinárskych pamiatkových hodnôt pamiatkového územia a prípadných archeologických nálezov v jeho prostredí. Ochranné pásmo zabezpečuje usmernený rozvoj tohto prostredia pre optimálnu prezentáciu pamiatkového územia. Zachovanie charakteru okolitej krajiny, jej historických krajinných štruktúr, tvorených prevažne z obrábaných svahov viníc, dominantnosti významných kultúrnych pamiatok v okolitej zástavbe, ktorá svojou mierkou a výrazom nebude narúšať, ale vhodne dopĺňať charakteristickú siluetu a panorámu mesta, sú hlavné ciele podmienok ochrany v ochrannom pásme. Vymedzené chránené pohľady zároveň prezentujú tradičný vzhľad pamiatkového územia v širších súvislostiach, na ktorom sa výrazne spolupodieľa i prírodné a urbanizované prostredie zahrnuté v ochrannom pásme. Toto prostredie je potrebné usmerňovať tak, aby sa v budúcnosti v spolupráci s územnoplánovacou dokumentáciou výrazne obmedzili až znemožnili aktivity, ktoré by mali negatívny vplyv na cieľ ochranného pásma. Materiál bol spracovaný na základe terénnych obhliadok, historických a aktuálnych mapových a katastrálnych podkladov, archívnych materiálov - písomných a fotografických - z Archívu Pamiatkového úradu SR a materiálu „Modra. Pamiatkový prieskum a zásady pamiatkovej starostlivosti o mestskú pamiatkovú zónu“ z roku 1996, ktorý je základným dokumentom na vykonávanie základnej ochrany pamiatkového územia (podľa § 29 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z.). 4. VYMEDZENIE ÚZEMIA OCHRANNÉHO PÁSMA 4. 1. Mapový podklad Vektorová katastrálna mapa katastrálneho územia Modra bola poskytnutá Úradom geodézie kartografie a katastra Bratislava dňa 26. 2. 2014. 4. 2. Opis priebehu hranice ochranného pásma Východiskový bod hranice ochranného pásma sa nachádza na severovýchodnej hranici parcely č. 5564/2 v mieste, kde sa stretáva so severným cípom hranice pamiatkovej zóny a zároveň parciel č. 5573 a 5572/1 (nenachádzajú sa v ochrannom pásme). Odtiaľ pokračuje juhovýchodným smerom, sledujúc severovýchodnú hranicu pamiatkovej zóny a parciel č. 5564/3, 5564/1 (ktoré tiež ohraničujú park kaštieľa). Ďalej hranica ochranného pásma pokračuje východným až juhovýchodným smerom po hraniciach parciel č. 5563, 5561, 5556/3, 5556/4, 5556/5, 5556/6, 5556/7, 5556/8 a opisuje tiež južnú hranicu parcely č. 5545, kým sa opäť nenapojí juhovýchodným smerom na severovýchodné hranice parciel č. 5544/1, 5544/3, 5544/4, 5544/5, 5544/6, 5544/7, 5544/8, 5544/9, 5544/10. Priamo pretína parcelu č. 5543 (poľná cesta) a pokračuje rovnakým smerom po severovýchodných hraniciach parciel č. 5541/1, 5541/2, 5541/3, 5541/4, 5541/5, kde sa hranica ochranného pásma lomí smerom na juhozápad okolo jej juhovýchodnej hranice a pokračuje po poľnej ceste s č. parcely 8297/1(nenachádza sa v ochrannom pásme) a tiež po hraniciach parciel č. 5548, 8299/32. Juhovýchodným smerom sleduje poľnú cestu s č. parcely 8308/83 (nenachádza sa v ochrannom pásme) a severovýchodné hranice parciel č. 8299/33, 8299/34, 8299/35, 8299/36, 8299/37, 8299/38, 8299/39, 8299/40, 8299/41, 8299/42, 8299/43, 8300/1, 8301/8, 8301/9, 8301/10, 8301/11, 8301/12, 8301/13, 8301/14, 8301/15, 8301/16, 8301/17, 8301/18, 8301/19, 8301/20, 8301/21, 8301/22, 8301/23, 8301/24, 8301/25, 8301/26, 8301/27, 8301/28, 8301/29, 8301/30, 8301/31, 8301/32, 8301/33, 8301/34, 8301/35, 8301/36, 8301/37, 8301/38, 8301/39, 8301/40, 8301/41, 8301/42,
4
8301/43, 8301/44, 8301/45, 8301/46, 8301/47, 8301/48, 8301/49, 8301/50, 8301/51, 8301/52, 8301/53, 8301/90, kde sa hranica ochranného pásma otáča juhozápadným smerom po jej juhovýchodnej hranici (pozdĺž poľnej cesty s č. parcely 8302/1, ktorá sa nenachádza v ochrannom pásme). Ďalej sleduje hranice parciel č. 8301/92, 8315/23, 8302/2, prechádza cez Procházkov potok po moste, sledujúc slučkovanú čiaru polohopisu katastrálnej mapy, a potom kúsok severným smerom po ľavom brehu potoka a ďalej juhovýchodnú hranicu parcely č. 707 a 708. V mieste dotyku parciel č. 708 a 697/2 sa hranica ochranného pásma otáča juhovýchodným smerom pozdĺž komunikácie a parciel č. 697/2, 697/1, 714/2, 718/5. Z južného cípu parcely č. 718/5 priamo pretína komunikáciu s č. parcely 730/1 do východného cípu parcely č. 796, odkiaľ sleduje jej juhovýchodnú hranicu. Z južného cípu parcely č. 796 pretína hranica ochranného pásma hlavnú komunikáciu pri cintoríne s č. parcely 559/1 do východného cípu parcely č. 833/6 a ďalej západným smerom sleduje severný okraj vozovky Šúrskej ulice, pretína parcelu č. 835/2 (sledujúc slučkovanú čiaru polohopisu katastrálnej mapy) a pokračuje po južných hraniciach parciel č. 833/8, 806/1, 889/1, 888/2, 888/1, 905/2 (Stoličný potok), 1308/19, 1335/5 a 1308/18. V mieste stretnutia s Vajanského ulicou sa hranica ochranného pásma otáča smerom na sever po západných hraniciach parciel č. 1308/13, 1308/65 (chodník pre peších) a 1308/1 (prechádza okolo obchodnej prevádzky a parkoviska Lidl). V mieste, ktoré spája slučkovanou čiarou polohopisu katastrálnej mapy parcelu č. 1308/1 a 1308/47 sa hranica ochranného pásma lomí smerom na východ, sleduje spomínanú slučkovanú čiaru a napája sa na severnú hranicu parcely č. 1308/47. V severovýchodnom cípe parcely 1308/47 sa hranica ochranného pásma lomí opäť smerom na sever, priamo pretína parcelu 1308/1 až do južného cípu parcely č. 963/2. Hranica ochranného pásma opisuje západnú hranicu parcely č. 963/2 a z jej západného cípu opäť priamo pretína parcelu č. 1308/1 až do južného cípu parcely č. 969/2, vedie po je západnej hranici a zo západného cípu opäť priamo pretína parcelu č. 1308/1 a 1306/1 (komunikácia) a napája sa na slučkovanú čiaru polohopisu katastrálnej mapy, ktorá vymedzuje chodník pre peších na parcele č. 1025/1. Slučkovaná čiara, ktorú sleduje hranica ochranného pásma smeruje severným smerom zo západnej strany blokov sídliska na Komenského ulici súp. č. 1439, súp. č. 1440, súp. č. 1931, súp. č. 1442. Hranica ochranného pásma nezahŕňa areál škôlky vo vnútrobloku sídliska, ale ďalej pokračuje po chodníku pre peších zo západnej strany bloku na Komenského ulici súp. č. 1444, otáča sa západným smerom pozdĺž bloku na Hrnčiarskej ulici z južnej strany súp. č. 1443, kde sa hranica otáča severným smerom sledujúc západnú hranicu parcely č. 1024/1. Zo severozápadného cípu parcely č. 1024/1 hranica ochranného pásma priamo pretína parcelu č. 1025/1 severným smerom až do bodu dotyku parciel č. 1026/1 a 1031/1, odkiaľ sleduje severnú hranicu parcely č. 1026/1 a z bodu dotyku s parcelou 1029/1 pretína parcelu č. 1031/1 (Hrnčiarska ulica) až do juhovýchodného cípu parcely č. 1034. Z tohto bodu pokračuje hranica ochranného pásma západným smerom (po Hrnčiarskej ulici) po južných hraniciach parciel č. 1035, 1033, 1032, pri ktorej sa otáča severozápadným smerom po ulici Vajanského a juhozápadných hraniciach parciel č. 1032, 1038, 1041, 1039, 1043, 1045/1, 1045/2, 1051, 1049, 1053, 1056, 1059, 1065, 1071, 1066, 1075, 1079, 1077, 1084, 1086, 1085, 1090/1, 1096, 1091, 1101, 1103, 1102, 1109, 1108/1, 1114/1, 1116 a 1125/1. Okolo parcely č. 1126 sa hranica ochranného pásma otáča severovýchodným smerom a sleduje jej severnú hranicu a hranicu parcely č. 101/1, z ktorej severného cípu sa otáča smerom na sever, pretína parcelu č. 143 (Dukelská ulica) až do východného cípu parcely č. 2536. Hranica ochranného pásma pokračuje po juhozápadných hraniciach parciel č. 2536, 2534 (okolo sadovníckej úpravy na Námestí Slobody), 2533, priamo pokračuje po slučkovanej čiare polohopisu katastrálnej mapy parcely č. 2403/1 a napája sa na južný cíp parcely 2531/1, ktorej západnú a ďalej severnú hranicu opisuje (areál gymnázia) a pokračuje až po južný cíp parcely č. 3537 (nenachádza sa v ochrannom
5
pásme). Z tohto bodu pretína hranica ochranného pásma parcelu č. 2677/1 (Kuzmányho ulica) až do severného cípu parcely č. 2675, odkiaľ sleduje severným a potom východným smerom západnú a severnú hranicu parciel č. 2673/2, 2674/2 a ďalej západnú a severnú hranicu parcely č. 2672 a západné hranice parciel č. 2670/2, 2664/1 a 2662/1, a po jej severnej hranici k parcele č. 2746. Po krátkom úseku hranice parcely č. 2746 sa hranica lomí západným smerom po južnej hranici parcely č. 2661, 2660 a ďalej severným smerom sleduje západné hranice parciel č. 2661, 2657, 2655, 2653, 2651, 2648, 2649, 2646, 2643, 2640, 2639, 2637, 2635/1 a 2631. Hranica ochranného pásma ďalej pokračuje po južnej a západnej hranici parcely č. 2629/1, z jej severozápadného cípu priamo pretína parcelu č. 2771 (Baštová ulica) k juhozápadnému cípu parcely č. 2824 (nenachádza sa v ochrannom pásme). Odtiaľ smeruje východným smerom pozdĺž severnej hranice parcely č. 2771 až k juhozápadnému cípu parcely č. 2776/1. Z tohto bodu sa hranica ochranného pásma otáča smerom na sever po severozápadných hraniciach parciel č. 2776/1, 2778, 2780/1, 2782/1, a prechádza na severozápadnú hranicu parcely č. 2783/2 a 2783/3. Ďalej pokračuje severovýchodným smerom po severozápadných hraniciach parciel č. 2787, 2788, 2789 a 2790 až do juhozápadného cípu parcely č. 2791/1, odkiaľ pokračuje po severozápadných hraniciach parciel č. 2791/1, 2792/1, 2793/1, 2794/1, 2795/1, 2796/1, 2797/1, 2798/1, 2799/1, 2799/3, 2800/3, 2801/3, 2802/1, pričom opisuje južnú a západnú hranicu parcely č. 2802/2 a ďalej južnú hranicu parcely 2803, z ktorej sa lomí k poľnej ceste na parcele č. 5741/3 do jej juhozápadného cípu. Hranica ochranného pásma pokračuje severným až severovýchodným smerom po západnej hranici parcely č. 5741/3, 5737/11, 5738/3, 5738/5, 5738/6, 5738/7, 5738/8, 5738/10, 5738/13, 5738/17, 5738/18, 5738/19, 5738/20 a okolo parcely č. 5738/23 sa lomí juhovýchodným smerom po jej severovýchodnej hranici. Postupne prechádza pozdĺž poľnej cesty s č. parcely 5736/3 (nenachádza sa v ochrannom pásme) a severných až východných hraníc parciel č. 5738/26, 5738/27, 5738/28, 5738/29, 5738/30, 5738/31, 5738/32, 5738/33, 5738/34 a 5738/1 po ktorej sa vracia po východných hraniciach tých istých parciel až po východný cíp parcely č. 5738/28. Z tohto bodu pretína parcelu č. 5736/1 do severného cípu parcely č. 5734, odkiaľ hranica ochranného pásma opisuje severnú a ďalej východnú až juhovýchodnú hranicu parcely č. 5734, 5735, opäť 5734 a 5732. Z juhovýchodného cípu parcely č. 5732 pretína hranica ochranného pásma parcely č. 5731/1 a 5574 až do severného cípu parcely č. 5575, ktorú opisuje južným smerom, a po východných hraniciach parciel č. 371 (Stoličný potok) a 5573 sa hranica ochranného pásma dostáva do jej východiskového bodu. 4. 3. Súpis parciel územia ochranného pásma 101/1 101/11 101/5 101/6 101/7 101/8 143 364 367/1 367/2 367/3 367/4 367/5
367/6 367/7 368/1 368/2 369/1 369/2 369/3 375/1 375/2 379 381 383 388
390 392 400/1 400/2 400/3 400/6 401 403/2 559/1 697/1 697/2 698/1 698/2
6
698/3 698/4 698/5 698/6 698/7 698/8 698/9 698/10 698/11 698/12 698/14 698/15 698/16
698/18 699 700 701 702 703 704/1 704/2 704/3 705/1 705/2 705/3 705/4 705/6 705/7 705/8 705/9 705/10 705/11 705/12 705/13 705/14 707 708 711/5 716 717/1 717/2 718/5 718/6 796 797 798/1 798/2 798/3 798/4 798/5 799 806/1 806/2 806/3 806/4 806/7 813/1 813/2 813/3 814 815/1 815/2 815/3
896 897 898 899 900/1 900/2 901/1 901/2 901/3 901/4 901/5 901/6 901/7 901/8 901/9 902 903/4 903/5 903/6 903/7 904/1 904/2 904/3 904/4 905/1 905/2 906/1 906/2 906/3 906/4 906/5 906/6 907/1 907/2 907/3 908/1 908/2 909/1 909/2 910/1 910/2 910/3 910/4 911 912 913/1 913/2 914/1 914/2 915/1
815/4 816 817 818 819/1 819/2 819/3 820/1 820/2 820/3 821 822/1 822/2 823 824 825 826 827 828 829 830 831 832/1 832/2 832/3 833/4 833/5 833/6 833/8 835/2 888/1 888/2 888/5 889/1 889/2 889/3 889/4 890/1 890/2 890/3 890/4 891/1 891/2 892 893 894 895/1 895/2 895/3 895/4
7
915/2 917 921/1 921/3 921/4 922 923/1 923/2 923/3 924 926/1 926/2 927 929 930 932/1 932/2 933 935 936 938 939 941 945/1 946/1 952 954/1 954/2 956/1 958/1 962/1 963/1 963/2 965/1 969/1 969/2 970/1 1014 1015/1 1015/2 1015/3 1015/4 1016/1 1016/2 1017 1018/1 1018/2 1019/1 1019/2 1020/1
1020/2 1024/1 1024/2 1024/3 1024/4 1031/1 1032 1033 1034 1035 1036 1037 1038 1039 1040 1041 1042 1043 1044 1045/1 1045/2 1046 1047 1048 1049 1050 1051 1052 1053 1054 1055 1056/1 1056/2 1057 1058/1 1058/2 1059 1060 1061 1062 1063 1064 1065 1066 1067 1068 1069 1070 1071 1072
1109 1110/1 1110/2 1111 1113/1 1113/2 1114/1 1114/2 1115/1 1115/2 1116 1117 1118 1119 1120 1121/1 1121/2 1121/3 1122 1123 1124/1 1124/2 1124/3 1125/1 1125/2 1125/3 1125/4 1125/5 1125/6 1126 1306/1 1308/1 1308/3 1308/6 1308/7 1308/8 1308/9 1308/10 1308/11 1308/13 1308/18 1308/19 1308/20 1308/41 1308/42 1308/45 1308/47 1308/48 1308/50 1308/51
1073 1074 1075 1076 1077 1078 1079 1080 1081 1082 1083 1084 1085 1086 1087 1088 1089 1090/1 1090/2 1090/3 1090/4 1090/5 1090/6 1090/7 1091 1092 1093/1 1093/2 1094 1095 1096 1097/1 1097/2 1097/3 1097/4 1098/1 1098/2 1099/1 1099/2 1100 1101 1102 1103 1104 1105 1106 1107/1 1107/2 1108/1 1108/2
8
1308/52 1308/57 1308/61 1308/63 1308/65 1308/71 1308/77 1308/78 1308/79 1308/80 1308/82 1308/83 1308/84 1308/86 1308/87 1308/88 1308/89 1308/90 1335/1 1335/5 2531/1 2532 2534 2535 2536 2629/1 2631 2635/1 2637 2639 2640 2643 2646 2649 2651 2653 2655 2657 2660 2661 2662/1 2662/2 2663 2664/1 2664/2 2664/3 2670/2 2670/3 2672 2673/1
2673/2 2674/1 2674/2 2675 2676 2701 2705 2706 2709 2714 2715 2717 2719 2720 2726 2728 2730 2733 2746 2748 2755 2756 2760 2761 2763 2765/1 2765/2 2770/2 2771 2776/1 2776/2 2776/3 2778 2780/1 2780/2 2782/1 2782/2 2783/2 2783/3 2783/4 2787 2788 2789 2790 2791/1 2792/1 2793/1 2794/1 2795/1 2796/1
5556/4 5556/5 5556/6 5556/7 5556/8 5556/9 5557/1 5557/3 5558/1 5558/3 5558/4 5559/1 5559/3 5560 5561 5562 5563 5574 5731/1 5731/5 5731/6 5731/7 5731/8 5732 5733 5734 5735 5736/1 5737/3 5737/4 5737/5 5737/6 5737/7 5737/8 5737/9 5737/10 5737/11 5737/12 5737/13 5738/1 5738/2 5738/3 5738/4 5738/5 5738/6 5738/7 5738/8 5738/9 5738/10 5738/11
2797/1 2798/1 2799/1 2799/3 2800/3 2801/3 2802/1 2802/2 2803 2804/6 5541/1 5541/2 5541/3 5541/4 5541/5 5542 5543 5544/1 5544/2 5544/3 5544/4 5544/5 5544/6 5544/7 5544/8 5544/9 5544/10 5545 5547/1 5547/2 5547/3 5547/4 5547/5 5548 5549/1 5549/2 5549/3 5549/4 5550/1 5550/2 5550/4 5551/1 5551/2 5552/1 5552/2 5553 5554 5555/1 5556/1 5556/3
9
5738/12 5738/13 5738/14 5738/15 5738/17 5738/18 5738/19 5738/20 5738/21 5738/22 5738/23 5738/24 5738/25 5738/26 5738/27 5738/28 5738/29 5738/30 5738/31 5738/32 5738/33 5738/34 5738/37 5741/3 8299/2 8299/7 8299/8 8299/9 8299/10 8299/11 8299/12 8299/13 8299/14 8299/15 8299/16 8299/17 8299/18 8299/19 8299/20 8299/21 8299/22 8299/23 8299/24 8299/25 8299/26 8299/27 8299/28 8299/29 8299/30 8299/31
8299/32 8299/33 8299/34 8299/35 8299/36 8299/37 8299/38 8299/39 8299/40 8299/41 8299/42 8299/43 8299/44 8299/45 8299/46 8300/1 8300/2 8301/2 8301/3 8301/4 8301/5 8301/6 8301/7 8301/8 8301/9 8301/10 8301/11 8301/12
8301/41 8301/42 8301/43 8301/44 8301/45 8301/46 8301/47 8301/48 8301/49 8301/50 8301/51 8301/52 8301/53 8301/54 8301/55 8301/56 8301/57 8301/58 8301/59 8301/60 8301/61 8301/62 8301/63 8301/64 8301/65 8301/66 8301/67 8301/68
8301/13 8301/14 8301/15 8301/16 8301/17 8301/18 8301/19 8301/20 8301/21 8301/22 8301/23 8301/24 8301/25 8301/26 8301/27 8301/28 8301/29 8301/30 8301/31 8301/32 8301/33 8301/34 8301/35 8301/36 8301/37 8301/38 8301/39 8301/40
10
8301/69 8301/70 8301/71 8301/72 8301/73 8301/74 8301/75 8301/76 8301/77 8301/78 8301/79 8301/80 8301/81 8301/82 8301/83 8301/84 8301/85 8301/86 8301/87 8301/88 8301/89 8301/90 8301/91 8301/92 8301/93 8301/94 8302/2 8315/23
5. CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA OCHRANNÉHO PÁSMA 5. 1. Urbanisticko-historický vývoj územia Mesto Modra leží na juhozápadnom Slovensku, asi 25 km severozápadne od Bratislavy. Nadmorská výška územia sa pohybuje v rozmedzí od cca 170 m n. m. po 709 m n. m. (vrchol Veľká Homoľa). Katastrálne územie Modra patrí do dvoch orografických celkov - severozápadná časť územia leží v Malých Karpatoch a juhovýchodná časť leží v Podunajskej nížine, v jej rámci na Trnavskej pahorkatine.1 Zástavba mesta sa sústreďuje pozdĺž severojužnej osi v mierne stúpajúcom teréne smerom na sever z rovinnej Trnavskej sprašovej tabule k juhovýchodnej päte Malých Karpát (cca od 155 m n. m. pri kostole sv. Jána Krstiteľa, cez 175 m n. m. na námestí, až po cca 200 m n. m. pri kaštieli). Z východnej strany ohraničuje zástavbu mesta naplavená terasa, ktorá vznikla zvetrávaním podložných hornín v smere spádnice z Malých Karpát (najvyššia úroveň cca 220 m. n. m.). Zo severu tvorí krajinné pozadie mesta svah Malých Karpát do výšky cca 250 m n. m. Prvá písomná zmienka o Modre (villa Modur) sa nachádza v listine Belu IV. z roku 12562, v ktorej sa pri ohraničení zeme Bozin uvádza, že hranica ide k dedine Modra (Modur), ktorá patrila bratislavskému hradu a bola obývaná.3 Dedinou je toto vidiecke sídlo označené i v darovacej listine kráľa Ladislava IV. z roku 1287, ktorá obsahuje i najstarší opis hraníc modranského chotára.4 Staršie vidiecke osídlenie sa sústredilo popri potoku južne od dnešného historického centra Modry pozdĺž cesty vedúcej zo Senca na Červený Kameň. Románska dedina mohla mať v tomto období vo svojom centre kostol, ktorý bol predchodcom dnešného kostola sv. Jána Krstiteľa. V 2. polovici 13. storočia bola dedina pravdepodobne dosídlená nemeckými kolonistami. Dedina sa postupne rozširovala severným smerom a najneskôr začiatkom 14. storočia sa obyvateľstvo začalo zaoberať pestovaním viniča. Vinohradníctvo nadobudlo väčší význam v nasledujúcich storočiach. Pričinili sa o to hlavne nemeckí kolonisti, ktorí zveľadili staršie vinohradníctvo, rozšírili jeho plochy a udomácnili pestovanie lepších druhov viniča. Doniesli so sebou aj zvykové vinohradnícke právo, ktoré upravovalo ich povinnosti voči zemepánom, ako aj ich práva a život vo vinohradoch.5 Na základe listiny kráľa Ľudovíta I. z roku 1361 Modra získava dôležité výsady a považuje sa za mestské sídlo, poddanské mestečko kráľovnej Alžbety6. V polovici 14. storočia už ide o vyvinutú dedinu, ktorá mala významné postavenie vo svojom okolí, s gotickým kostolom sv. Jána Krstiteľa7 a ohradeným cintorínom na okraji, kde sa ulica vidlicovito rozchádza a vytvára návsie pre konanie trhov a verejných zhromaždení. Mesto sa v ďalších dvoch storočiach rozširuje severným smerom a centrum mesta sa presúva do polohy dnešného námestia. V meste sa vďaka výsadám rozvíjajú remeslá a hospodárstvo prosperuje najmä v oblasti vinohradníctva. V roku 1609 sa udelením privilégia Rudolfom II. Modra stáva slobodným kráľovským mestom. Rada mesta vydala v roku 1610 štatút, ktorým nariadila obyvateľstvu podieľať sa na výstavbe mestského opevnenia. V rokoch 1610-1646 obohnali mesto kamennými hradbami s valmi a priekopami, kruhovou baštou na západe, bastiónmi a troma mestskými bránami - hornou, dolnou a pezinskou. Mestské hradby oddelili od vnútorného mesta predmestie na severe - Horné predmestie, na juhu - Dolné predmestie, v polohe starej dediny pri kostole sv. Jána Krstiteľa, a na západe Pezinské predmestie, popri ceste do Pezinka. Predmestia existovali už o niečo skôr, rovnako ako 1
Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 14. Listinou z 21. júna 1256 ponecháva Bela IV. zem Bozin (Pezinok) vo vlastníctve komesov Kozmu a Achila. 3 Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 36. 4 tamže, s. 37. 5 tamže, s.39. 6 tamže, s. 41. 7 V súpise pápežských desiatkov z rokov 1332-1337 sa dozvedáme o farnosti. (Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 43) 2
11
brány (horná - Ober Thor už v roku 1595, pezinská - Pösinger Thor v roku 1612), ktoré boli súčasťou predchádzajúceho provizórneho opevnenia s priekopami a valmi spevnenými palisádami.8 Rozrastajúci sa mestský urbanizmus bol obohatený o ďalšie významné stavby, akými bola mohutná mestská veža (okolo roku 1630), ktorá sa stala súčasťou kaplnky sv. Barbory na námestí, kde sa napájala cesta do Pezinka. Na námestí vzniká radnica a koncentrujú sa tu poschodové domy mešťanov, pričom ostatná zástavba ostáva prízemného charakteru. Pri Dolnej bráne sa od roku 1760 nachádza kaplnka Panny Márie Snežnej, v juhovýchodnej časti mesta je to kaplnka sv. Trojice a za hradbami evanjelické modlitebne. Severný koniec zástavby uzatvára objekt kaštieľa. Rovnobežne s hlavnou Dlhou ulicou (dnešná Štúrova ul.) vznikla už v predošlom storočí Nová ulica (dnešná Moyzesova ul.) a v predĺžení na juh dnešná Súkennícka ulica (Posto ucza). Zástavbu na predmestiach a novších uliciach vytvárali len jednoduché chatrče so slamenými strechami9. V priebehu 18. storočia vzniká nová ulica odbočkou na juh z cesty do Pezinka (dnešná Vajanského ulica). V severojužnom smere pretekajú ulicami potoky. Na hornom a dolnom konci Dlhej ulice sú situované mlyny. O tomto rozsahu mesta svedčí aj mapa prvého vojenského mapovania z rokov 1782-84.
Výrez z I. vojenského mapovania Modry z roku 1782-84 (mapový list 07-V).
Plocha vinohradov sa okolo mesta od polovice 16. do polovice 17. storočia viac ako zdvojnásobila. V 17. a 18. storočí bolo vinohradníctvo jedným z najvýznamnejších oblastí mestského hospodárstva, t. z. hlavným zdrojom mestských príjmov. V roku 1746 tvorili polovicu všetkých príjmov mesta príjmy za víno, v 2. polovici 18. storočia má veľký význam aj lesné hospodárstvo.10
8
tamže, s. 124. Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 127. 10 tamže, s. 153-154. 9
12
Mesto je zo všetkých strán obklopené vinohradmi, ktoré siahajú až po mestské hradby, tak ako to okrem vojenských mapovaní, zobrazuje aj veduta Samuela Mikovínyho z roku 1736 (pozri titulnú stranu). Mesto obklopené hradbami je na nej zobrazené zo západných svahov s vinicami a zástavbe výrazne dominuje mestská veža.
Výrez z II. vojenského mapovania Modry z 1. polovice 19. storočia (mapový list XXV-43).
V 1. polovici 19. storočia sa Modra podľa počtu domov nezväčšovala, ale v roku 1836 bol na námestí dokončený dvojpodlažný objekt klasicistickej radnice (dnes múzeum Ľ. Štúra) a na dolnom predmestí, v susedstve mestských hradieb, vnikli dva evanjelické kostoly (slovenský 1826, nemecký 1834 na staršom základe z roku 1680)11, ktoré sú pôvodne dokladom silného reformačného hnutia v meste. V 2. polovici 19. storočia dochádza k zásahu do fortifikačného systému mesta. V roku 1874 bola zbúraná Pezinská brána, 1882 Dolná brána a postupne niektoré úseky múrov opevnenia12. V roku 1869 sa začalo s búraním kaplnky sv. Barbory pri mestskej veži, ktorú onedlho nahradil kostol sv. Štefana kráľa. Projekt I. Feiglera ml. pohltil do svojej hmoty aj mohutnú mestskú vežu. Odmietnutie železnice predstavenstvom mesta znamenalo miernu stagnáciu vo vývoji hospodárstva, avšak v 2. polovici 19. storočia nadobúda osobitý význam džbánkarstvo a hrnčiarstvo. Pestovanie viniča s dorábaním vína a výroba keramiky zostávajú dominantné a charakteristické pre Modru aj po druhej svetovej vojne. 19. storočie je pre Modru tiež významné bohatým kultúrnym a duchovným vývojom v súvislosti s prebúdzaním národného povedomia a pôsobením viacerých slovenských evanjelických kazateľov, profesora a rektora gymnázia v Modre Jána Kalinčiaka a pobytom Ľudovíta Štúra.
11 12
Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 128. tamže, s. 294.
13
Vymedzenie pamiatkového územia (červená čiara) a ochranného pásma (zelená čiara) na historickej katastrálnej mape Modry z roku 1894.
14
Na základe uznesenia dištriktu z roku 1894 vznikla v Modre ev. a. v. dievčenská dištriktuálna škola s internátom, otvorená v roku 1902. O jej vznik sa zaslúžil farár nemeckej evanjelickej cirkvi Karol Hollerung. Stavba novej budovy sa začala v roku 190113 na pozemkoch bývalých viníc východne za evanjelickými kostolmi. Budova si po druhej svetovej vojne vyžiadala rozsiahle úpravy, preto aj podstatne zmenila svoj architektonický výraz, a od roku 1954 ju začala využívať Štátna vinársko-ovocinárska a záhradnícka škola. Internát s bohatým športovým areálom sa začal budovať v roku 1955, jeho obývacia časť s 300 miestami bola odovzdaná koncom roka 1969 a v nasledujúcom roku aj časť stravovacia. V roku 1995 sa dobudoval a otvoril nový areál s odbornými učebňami a kabinetmi, miestnosťou na lisovanie hrozna a boxami na ovocie.14 V roku 1937 sa začalo v blízkosti kruhovej bašty mestských hradieb, na pozemkoch bývalých viníc, so stavbou novej budovy Štátnej meštianskej školy, dnes Gymnázium Karola Štúra, podľa projektu architektov Júliusa Lehockého a Jána Štefanca15 v duchu funkcionalizmu. V susedstve gymnázia sa nachádzajú ďalšie významnejšie objekty mesta. V rokoch 18841888 bola postavená nová budova Štátneho učiteľského ústavu s internátom, ktorý bol v Modre zriadený v roku 1870. Stavbu zrealizovala Gratzlova stavebná firma z Bratislavy16. Budova ústavu bola ešte v polovici 20. storočia jednou z dominantných stavieb v siluete mesta. V roku 1956 bol povyše dobudovaný kultúrny dom podľa projektu architekta Slatinského17. V súčasnosti sa tieto pomerne rozsiahle a architektonicky zaujímavé objekty ocitli pohľadovo odrezané od hlavnej Dukelskej ulice (pôvodne Pezinskej ulice na cestnom ťahu Pezinok-Častá) z dôvodu neskoršej asanácie prízemnej radovej zástavby na jej severnej strane a následnej výstavby výškových blokov nového sídliska Modra-stred (1960-1967)18. V priestore širokého priestoru dnešnej Vajanského ulice vzniká v roku 1909 oproti Hrnčiarskej ulici architektonicky zaujímavý objekt prvého slovenského sirotinca podľa projektu architekta D. Jurkoviča. 2. polovica 20. storočia zasiahla do celkovej urbanisticko-architektonickej kompozície zástavby mesta s negatívnym dopadom nielen na historickú siluetu, ale čiastočne aj na štruktúru historického jadra. Nové ulice s individuálnou bytovou výstavbou začali vznikať po roku 1960 paralelne so Štúrovou ulicou v severozápadnej časti mesta. V tomto období sa začalo tiež s asanáciou drobnej radovej zástavby na južnej strane Dukelskej ulice z dôvodu investičnej výstavby poštovej budovy19, v ktorej dnes sídli tiež Mestský úrad Modra. Ďalšia ulička sa vytvorila pozdĺž zvyšku západného úseku mestských hradieb smerom na juh od Dukelskej ulice. K hradbám boli pôvodne orientované len záhrady patriace k domom na Vajanského ulici. Do novej ulice SNP sú orientované prevádzkové prízemné časti poštovej budovy, za ktorou vzniká v tomto období nová prízemná radová zástavba rodinných domov. V 70. rokoch 20. storočia bol dokončený a otvorený obchodný dom Jednota v susedstve bývalého MsNV na južnej strane Dukelskej ulice a v juhozápadnej časti mesta vznikajú výškové bloky na sídlisku Majolika (Pod Majolikou), ktoré sa postupne rozrastá popri Vajanského a Družstevnej ulice až do roku 1990-1991.20 Dostavba sídliska Majolika je ukončená a územie je urbanisticky stabilizované v roku 1992, kedy vznikol, na mieste asanovanej drobnej radovej
13
Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 477. tamže, s. 444-445. 15 Súpis pamiatok na Slovensku K-P, s. 357. 16 Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 301. 17 tamže, s. 378, 424. 18 tamže, s. 477. 19 Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 379. 20 tamže, s. 381, 385. 14
15
zástavby, spojený blok troj- až štvorpodlažných bytových domov so šikmými strechami na rohu Vajanského a Hrnčiarskej ulice. Výskumný ústav potravinársky Bratislava vznikol v roku 1950 rozhodnutím MPVž SSR, ktoré v roku 1988 zriadilo Biotechnické centrum v Modre. Na tento účel prevzalo VÚP aj budovu internátu na Kostolnej ulici, južne od areálu vinárskej školy. V roku 1992 bola v areáli Výskumného ústavu potravinárskeho ukončená výstavba poloprevádzkovej budovy. Tým vznikol v Modre komplex zahrňujúci potrebné laboratóriá, experimentálnu poloprevádzku, učebné priestory a ubytovaciu kapacitu.21 5. 2. Odôvodnenie rozsahu ochranného pásma 5. 2. 1. Špecifikácia pamiatkových hodnôt pamiatkového územia Pamiatková zóna Modra bola vyhlásená Vyhláškou č. 2/91 Okresného úradu Bratislavavidiek dňa 1. 12. 1991. Vyhláška obsahuje vymedzenie územia, určuje predmet ochrany a podmienky o starostlivosť v pamiatkovej zóne. Východiskovými materiálmi pre špecifikáciu pamiatkových hodnôt pamiatkovej zóny sú materiály „Návrh na vyhlásenie pamiatkovej zóny Modra“ z roku 1991 a „Pamiatkový prieskum a zásady pamiatkovej starostlivosti pre mestskú pamiatkovú zónu“ z roku 1996, ktoré spracovali vtedajšie pamiatkové inštitúcie. Vymedzenie pamiatkovej zóny Územie Pamiatkovej zóny Modra je ohraničené v rámci historického urbanistického mestského útvaru na severe areálom kaštieľa s parkom, na východe poľnou cestou, ktorá obieha pozdĺž línie mestského opevnenia a ďalej podľa cesty za evanjelickými kostolmi a zástavbou Dolnej ulice až k vodnej nádrži. Z južnej strany je pamiatková zóna ohraničená areálom cintorína kostola sv. Jána Krstiteľa a na západnej strane od mlyna prebieha záhradami historickej zástavby Dolnej ulice po Hrnčiarsku ulicu, odkiaľ sa napája na západnú líniu mestského opevnenia a pokračuje pozdĺž cesty za pozemkami radovej zástavby na Hornej ulici až k areálu kaštieľa. Pamiatkové hodnoty a predmet ochrany pamiatkovej zóny Historický pôdorys tvorí urbanisticko-architektonická štruktúra, uličná a parcelná osnova mesta ustálená v 17. storočí, ktorá sa zachovala v kompaktnom, takmer neporušenom stave dodnes. Dedina, ktorá sa vyvíjala na pôvodne stredovekej osi, ktorá sa vidlicovito roztvárala pri kostole sv. Jána Krstiteľa s cintorínom, popri ceste zo Senca na Červený Kameň, (Dolná ulica) sa neskôr presúva v pokračovaní pôvodnej osi severným smerom (Štúrova ulica). Sídlo nadobúda mestský charakter a vďaka výsadám a prosperujúcemu hospodárstvu a významu mesta i v širšom okolí sa urbanisticky rozširuje o ďalšie ulice západným smerom. V 17. storočí sa obkolesuje mestským opevnením a vymedzuje tým mestské časti - vnútorné mesto, dolné, horné a pezinské predmestie. Historickú panorámu mesta tvoria významné dominantné historické sakrálne a profánne objekty mesta. V centre historického jadra na námestí je situovaný kostol sv. Štefana kráľa s hmotou pôvodnej mestskej veže, ktorá je charakteristickou dominantou mesta od 17. storočia. Južne od námestia, v polohe pred pôvodnou Dolnou bránou sú v prízemnej radovej zástavbe a v susedstve evanjelickej fary umiestnené monumentálne hmoty evanjelických kostolov v historizujúcom štýle, ktoré dominujú južnému úseku hlavnej mestskej osi. Južný koniec historického súboru uzatvára rozsiahly areál gotického kostola sv. Jána Krstiteľa s cintorínom, vymedzený kamenným múrom s renesančnou zvonicou. Západné ukončenie hlavnej osi tvorí v ohybe cesty areál štvorkrídlového kaštieľa s prírodno-krajinárskym parkom.
21
Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 416.
16
Výrazne hodnotnou súčasťou siluety a panorámy mesta je krajinné zázemie svahov Malých Karpát s vinohradmi, s ktorými je mesto už tradične vnímané v širších krajinných súvislostiach. Vnútorné mesto vymedzuje mestské opevnenie vybudované v 1. polovici 17. storočia. Renesančné mestské opevnenie tvorí kamenná hradba do výšky 4-5 metrov. Zalomením v pôdoryse vytvára široké tupouhlé mierne predstupujúce bastióny. Súčasťou opevnenia boli tri mestské brány a jedna kruhová bašta na západnej strane. V súčasnosti je opevnenie zachované takmer kompaktne po celej dĺžke na východnej strane, na západnej je čiastočne prerušené v mieste bývalej Pezinskej brány (Dukelská ulica) a smerom na sever takmer po zachovanú kruhovú baštu. Prierazy v opevnení vznikli aj na severnej a južnej strane z dôvodu rozširovania pri Hornej (zachovaná) a Dolnej bráne (zbúraná), alebo v dôsledku prestavieb pôvodnej zástavby (synagóga na Hrnčiarskej ulici, evanjelická fara). Mestské opevnenie uzatvára zástavbu mesta na východnej strane, zatiaľ čo z juhu a zo západu sa zástavba ďalej rozširovala. Systém opevnenia s dominantami Hornej brány a kruhovej bašty predstavuje nenahraditeľnú súčasť nielen panorámy, ale aj uličného interiéru mesta s výraznou urbanisticko-architektonickou hodnotou. Charakteristickú skladbu zástavby mesta tvorí do súčasnosti zachovaná kompaktná radová zástavba s nízkymi vinohradníckymi domami v celom historickom meste, poschodovými meštianskymi domami na námestí a významnými dominantnými stavbami, ktoré sú súčasťou historickej panorámy a siluety mesta. Historický mestský interiér je charakteristický zachovanými urbanistickými, architektonickými a umelecko-historickými hodnotami architektúr. Na pôvodnej úzkej a dlhej stredovekej (v renesancii už združovanej) parcelácii je situovaná prízemná radová zástavba, prevažne vinohradníckych domov. V centre historického jadra mesta, na námestí, v blízkosti radnice a mestskej veže, boli budované meštianske domy bohatých patricijov, s prevažne obchodno-vinohradníckym zameraním. Pod vplyvom vinohradníctva prezentuje renesančnú architektúru predovšetkým vinohradnícky priechodový dom na pôdoryse tvaru „L“ na užšej parcele a do písmena „L“, „U“ alebo F“ a „E“ na širšej, združenej parcele. Pôdorysná rozmanitosť vyplýva z aditívneho radenia ďalších potrebných obytných, hospodárskych a výrobných priestorov k dvorovým krídlam. Prejazd (pitvor) je od ulice uzatvorený veľkou bránou a s prednými obytnými miestnosťami tvorí uličné krídlo. Bohatší vinohradníci mali predné izby zaklenuté renesančnými lunetovými klenbami, často s bohatou štukovou výzdobou. Podoba meštianskeho renesančného domu sa odvíjala od pracovného zamerania a majetkových pomerov majiteľa, ktoré sa odrážajú aj na bohatosti výtvarného riešenia nielen interiéru domu, ale aj jeho fasády. Zväčša ide o dom priechodový s vinohradnícko-obchodným zameraním. Predné miestnosti prízemia boli určené pre obchodné účely, v dvorových traktoch je dispozícia rovnaká ako pri vinohradníckych domoch. Na mnohých meštianskych i vinohradníckych domoch sa zachovali znaky úprav fasád historizujúcich slohov 2. polovice 19. až začiatku 20. storočia. Z tohto obdobia pochádzajú aj viaceré nadstavby pôvodne prízemných domov. K charakteristickým prvkom historickej panorámy patrí i tradičný výraz strešnej krajiny, ktorú v Modre predstavuje zastrešenie objektov sedlovými (šikmými) strechami s tvrdou pálenou krytinou, bez uplatnenia vikierov a iných strešných prvkov, zasahujúcich do strešnej roviny (s výnimkou historických). Historický interiér pamiatkovej zóny dopĺňajú hodnotné menšie stavby - kaplnka Panny Márie Snežnej, situovaná v strede lipovej aleje pri evanjelickej fare, umelecké diela - súsošie Golgoty, umiestnené pred areálom kostola sv. Jána Krstiteľa.
17
Historickú verejnú zeleň predstavuje lipová aleja Štúrovej a Dolnej ulice, ktorá vypĺňa aj návsie pôvodnej stredovekej dediny, a zeleň areálu cintorína pri kostole sv. Jána Krstiteľa. Súkromnú zeleň záhrad tvorili aj v minulosti plochy v hĺbke parciel, prislúchajúcich k vinohradníckym domom, ktoré slúžili na pestovanie viniča, alebo iných plodín. Záhrady sú integrálnou súčasťou spôsobu usporiadania a využitia stavebnej parcely, ktoré sa v súvislejších pásoch zelene uplatňujú v rámci celého historického jadra. Najhodnotnejšie architektúry a iné prvky mestského organizmu reprezentujú objekty vyhlásené za národné kultúrne pamiatky (pozri prílohu 10. 4.). Súčasťou kultúrneho dedičstva sú aj archeologické nálezy a náleziská zistené alebo perspektívne lokality. V Modre sa nachádzajú najmä na Dolnej a Štúrovej ulici. K významným kultúrno-historickým hodnotám mesta patria aj udalosti a osobnosti súvisiace s oblasťou školstva, remesiel, národného a kultúrneho života, ktoré pripomínajú mnohé pamätné tabule a náhrobníky na cintoríne.
Vstup do pamiatkovej zóny zo západu v polohe pôvodnej Pezinskej brány. Prízemná historická zástavba lemuje Dukelskú ulicu smerom k námestiu s kostolom sv. Štefana kráľa a pôvodnou mestskou vežou.
Historická pohľadnica z 1. polovice 20. storočia s rovnakým záberom ako vyššie. Výraz Dukelskej ulice je takmer nezmenený. (Archív PÚ SR, č. neg. 140782)
18
Radová zástavba dvojpodlažných meštianskych domov na západnej strane námestia so súsoším Ľudovíta Štúra.
Zachovaná Horná brána mestského opevnenia v prevažne pôvodnej prízemnej radovej zástavbe pôvodného Horného predmestia (Horná ulica).
19
Kruhová bašta mestského opevnenia, v popredí prízemná zástavba vnútorného mesta.
Kostol sv. Štefana kráľa na námestí a evanjelické kostoly (zľava nemecký a slovenský) na pôvodnom Dolnom predmestí Modry.
20
Kaplnka Panny Márie Snežnej v polohe pôvodnej Dolnej brány mestského opevnenia s priehľadom na prízemnú zástavbu vinohradníckych domov Štúrovej ulice, vpravo objekt evanjelickej fary.
Kostol sv. Jána Krstiteľa zo začiatku 14. storočia v areáli ohradeného cintorína na Dolnom predmestí v polohe pôvodnej dediny Modra.
21
Pôvodné návsie stredovekej dediny Modra pred areálom kostola sv. Jána Krstiteľa, ktoré dnes tvorí hodnotná mestská zeleň s lipovou alejou.
Prestavaný objekt výrobne majoliky (na rohu Hrnčiarskej a ul. SNP), ktorého obvodové múry sčasti tvoria zošikmené múry mestského opevnenia a nárožného bastiónu. V pozadí objekt synagógy.
Historická fotografia nárožia Vajanského a Hrnčiarskej ulice z roku 1912. V pozadí je viditeľný bastión mestského opevnenia s prístavbou mladšieho objektu a synagóga. (Zbierka Múzea Ľudovíta Štúra v Modre)
22
5. 2. 2. Súčasný stav územia navrhovaného ochranného pásma a odôvodnenie jeho rozsahu
Vymedzenie ochranného pásma (zelené plochy) a Pamiatkovej zóny Modra (oranžová plocha) na súčasnej katastrálnej mape.
23
Vymedzenie sektorov A (zelená plocha), B (žltá plocha), C (modrá plocha) ochranného pásma. Objekty označené červeným bodom predstavujú významné dominanty pamiatkového územia a jej širšieho okolia, objekty označené oranžovou farbou sú rušivého charakteru.
24
Odôvodnenie rozsahu ochranného pásma Vymedzený rozsah ochranného pásma je nevyhnutný pre zachovanie predmetu ochrany a pamiatkových hodnôt Pamiatkovej zóny Modra (ďalej len „pamiatkové územie“). Ochranné pásmo sa navrhuje najmä z dôvodu zachovania tých pamiatkových hodnôt pamiatkového územia, ktoré spoluvytvárajú historickú siluetu a panorámu a stali sa tak ich integrálnou súčasťou. Predstavuje ich najmä krajinné zázemie svahov Malých Karpát s vinohradmi, tiahnucimi sa zo severozápadu až po východný horizont, s ktorými je mesto už tradične vnímané v širších krajinných súvislostiach. Historickú siluetu a panorámu mesta vytvára tiež historická zástavba mesta v charakteristickej výškovej gradácii a výraze, ktorú predstavujú dominantné sakrálne a profánne objekty v tradičnej prízemnej až jednoposchodovej okolitej zástavbe vinohradníckych domov. V západnej línii ochranného pásma je určujúca, pre zachovanie historickej siluety a panorámy pamiatkového územia, bezprostredná nadväznosť mestského opevnenia na tradične nezastavané prostredie so zeleňou. Pri vnímaní pamiatkového územia v rámci širšieho prostredia je významnou hodnotou tradičná funkčná skladba jednotlivých parciel, pozostávajúca zo zastavaných plôch a nezastavaných záhrad. Rozsah ochranného pásma a podmienky ochrany (Kap. 6) sú preto vymedzené a definované tak, aby toto prostredie vhodne a nerušivo nadväzovalo na pamiatkové územie a aj naďalej spoluvytváralo jeho pamiatkové hodnoty. Zároveň je dôležité, aby sa rušivý vplyv priestorov zahrnutých v ochrannom pásme, v čo najväčšej možnej miere, voči pamiatkovým hodnotám pamiatkového územia, eliminoval. Všeobecný opis sektorov územia ochranného pásma Z dôvodu prehľadnosti popisu územia ochranného pásma, na ktorý neskôr nadväzujú podmienky ochrany, je územie rozdelené na niekoľko sektorov z hľadiska typu štruktúr (krajinných, urbanistických), ktoré obsahujú. SEKTOR A Predstavuje severnú až východnú časť ochranného pásma, ktoré sú tvorené prevažne vinohradmi, resp. plochami zaniknutých vinohradov. SEKTOR B Predstavuje juhozápadnú časť východnej strany ochranného pásma, kde sa nachádzajú areály Strednej vinársko-ovocinárskej školy, Výskumného ústavu potravinárskeho a plochy po zaniknutých sadoch a viniciach. SEKTOR C Predstavuje vymedzené územie pozdĺž južnej a západnej hranice pamiatkovej zóny. V juhovýchodnej časti ochranného pásma sa nachádza hospodársky areál. Z juhu je toto územie tvorené radovou zástavbou s priľahlými plochami súkromných záhrad na južnom konci Dolnej, Šúrskej a Vajanského ulice. Severným smerom sa nachádza sídlisko Majolika pozdĺž ulíc Komenského, Vajanského a Hrnčiarskej. Severný koniec Vajanského ulice je tvorený prevažne prízemnou radovou zástavbou. Južná strana Dukelskej ulice je zastavaná objektmi občianskej vybavenosti s plochou parkoviska a autobusovej zastávky. Severnú stranu ulice dopĺňa plocha so sadovníckou úpravou Námestia Slobody. Smerom na sever sa územie ochranného pásma rozprestiera pozdĺž úseku mestských hradieb (Ul. Za hradbami) so susediacimi plochami záhrad v šírke cca 35-40 m a ďalej pozdĺž záhrad a vinohradov za zadnými časťami parciel priľahlých k zástavbe západnej strany Hornej ulice. V okolí bašty mestského opevnenia sa tiež nachádza budova Gymnázia Karola Štúra so sadovníckou úpravou pred jej hlavným priečelím a objekty rodinných domov na Kuzmányho ulici. 25
Všeobecný opis krajinno-ekologických štruktúr na území ochranného pásma Potencionálnu prirodzenú vegetáciu navrhovaného ochranného pásma tvoria Karpatské dubovo - hrabové lesy s ostrovčekmi dubových a dubovo - cerových lesov. Západne od intravilánu mesta sa rozprestiera chránená krajinná oblasť Malé Karpaty a vysoko hodnotné hospodárske lesy. Krajinnoekologický komplex v bezprostrednom okolí ochranného pásma tvoria riečne terasy s prevahou ornej pôdy, pahorkatiny a nízke plošinné predhoria s trávnymi porastmi a mozaikou poľnohospodárskych kultúr. Vinohrady, ktoré tvoria súčasť ochranného pásma patria do Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, modranského vinohradníckeho rajónu. Z hľadiska záujmov ochrany prírody a krajiny sú významnými drevinami rastúcimi na území ochranného pásma Modranské oskoruše (Sorbus domestica), evidované v Štátnom zozname chránených drevín pod č. S 486 (podľa právneho predpisu VZV KÚ v Bratislave, 1/2003). Odhadovaný vek týchto troch chránených jedincov oskoruše je približne 150 rokov a sú chránené predovšetkým z dôvodu ich veku, mohutnosti, ekologickej a krajinotvornej funkcie. K významným zachovaným prvkom pôvodnej krajinnej štruktúry, ktorá vznikla procesmi súvisiacimi s ľudskou činnosťou, a zároveň vytvárajúcou špecifický krajinný obraz mesta, patria okolité lesy, remízy, kamenice (kamenné pásy medzi vinohradmi), zeleň eróznych rýh, sprievodná zeleň vodných tokov a ciest, extenzívne sady na lúkach, solitéry, lúky a pasienky, maloplošné vinice a pustáky (vinice, ktoré zostali po epidémii fyloxéry začiatkom 20. storočia opustené a boli používané na iné hospodárske účely). Kamenice a stupňovité terasy plnili významnú vodohospodársku funkciu v území. V období 60. - 80. rokov 20. storočia boli nevhodne vykonané technicko-hospodárske úpravy svahov vinohradov. Vo veľkej miere boli mechanicky premiestnené kamenisto-hlinité deluviálne usadeniny a bola vykonaná veľkoplošná úprava svahov terasovaním. Touto činnosťou sa narušil vodohospodársky režim v území, infiltračný jav bol prakticky odstránený. Dôsledkom týchto zásahov nastalo vysušovanie svahov, zvýšila sa činnosť veternej erózie a množstvo úrodných svahov sa zmenilo na neúrodnú planinu. Premiestnené materiály vytvorili podmienky na zvýšený výpar a zrýchlený odtok zrážkovej vody.22 SEKTOR A Vinohrady Významnými z hľadiska krajinného obrazu v rámci ochranného pásma Pamiatkovej zóny Modra, sú zachované vinohradnícke historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny23, situované vo východnej a severnej časti záujmového územia. Podľa vojenského mapovania z roku 1782-84 vinohrady bezprostredne nadväzovali na záhrady situované za zástavbou v jadre sídla, pričom orientácia parciel a radov viniča, ktorá je čitateľná z historických mapových podkladov, zodpovedala vo východnej časti ochranného pásma súčasnej situácii. V severnej časti je v súčasnosti orientácia parciel viniča opačná oproti historickej situácii. Viničná pôda bola podľa kvality rozdelená do troch tried, pričom vinohrady prvej triedy boli v lokalitách Šnaudy, Rosenberg, Šajby a Špígel. Parcelácia vinohradov zodpovedá koncom 19. storočia vlastníckym vzťahom a spôsobu hospodárenia vo vinohradoch, keď bola táto oblasť doménou drobných a malých vinohradníkov (v roku 1895 vlastnilo 58,3% majiteľov vinohrady do rozlohy 0,575 ha)24. Vinohrady v severovýchodnej časti navrhovaného ochranného pásma sú v súčasnosti udržiavané, vedenie radov viniča je na niektorých pestovateľských celkoch ukotvené na agátových koloch, ktoré sa spájajú s tradičnými metódami pestovania viniča hroznorodého. Maloblokové vinice na 22
Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 16-17. Špulerová, J., Dobrovodská, M., Lieskovský, J., Bača, A., 2012 24 Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry, s. 237. 23
26
niektorých miestach záujmového územia zanikli, boli spojené do väčších celkov a sú intenzívne obhospodarované. Terénny reliéf je členitý, v častiach priliehajúcich k hraniciam pamiatkovej zóny sú vytvorené terasovité políčka, ohraničené "kamenicami", ktoré vznikli každoročným vynášaním kameňa z vinohradov a vytvárali medze medzi vinohradmi. Miestami sú terasy pokryté trvalými trávnatými porastmi s okrajovými krovitými porastmi náletových drevín domáceho pôvodu a divorastúcich ovocných drevín (Rosa canina - ruža šípová, Prunus sp.- slivka), najmä v nižsích polohách južného svahu. Plochy "pustákov", teda viníc, ktoré zanikli po epidémii fyloxéry zač. 20. storočia a boli obnovené iba čiastočne, sa striedajú s plochami obhospodarovaných vinohradov. Z krajinotvorného a historického hľadiska sú vzácne oskoruše (jarabina oskorušová - Sorbus domestica), rastúce medzi radmi vinohradov východne od areálu Strednej vinársko-ovocinárskej školy v Modre, ktoré sú evidované aj v Štátnom zozname chránených drevín (č. S 486). Tieto dreviny sú zrejme pozostatkom výsadieb ovocných stromov, ktoré boli v minulosti bežnou súčasťou "pustákov", ale aj výsadby terasovitých sadov a medzí jednotlivých vinohradov. Bezprostredné okolie mestských hradieb tvorí pozdĺž ich východného úseku najmä verejná a náletová zeleň, ktorá je čiastočne udržiavaná, a nespevnená prístupová komunikácia do vinohradov. V severnej časti sektoru A sa pri úpätí vinohradov nachádza dlhodobo opustený areál so skeletom dvojpodlažnej panelovej stavby väčších rozmerov, ktorý pôvodne slúžil ako ubytovacie a stravovacie zariadenie (vináreň Hrozno). Plocha areálu je oproti terasovitému terénu okolitých vinohradov vyrovnaná a spevnená. Areál sa nachádza tesne nad hranicou pamiatkového územia, nad prízemnou zástavbou severného záveru pamiatkového územia, v dôležitom severnom priehľade (chránený pohľad č. 15 b) a narúša ho nevhodným osadením v teréne a krajine, hmotovopriestorovým riešením a architektonickým výrazom. Najvhodnejším riešením do budúcnosti je objekt odstrániť a krajinu revitalizovať do pôvodnej podoby s okolitými svahmi pokrytými vinohradmi. V súčasnosti je objekt vinárne z južnej strany čiastočne pohľadovo izolovaný novodobou výsadbou drevín bežného sortimentu (Betula sp. - breza, Pinus sp. - borovica, Thuja sp. - tuja), čo zmierňuje jeho rušivý vizuálny vplyv v krajinnom prostredí pamiatkovej zóny. SEKTOR B Areál školy Stredná vinársko-ovocinárska škola v Modre patrí k najstarším odborným školám na Slovensku. Preloženie školy z jej pôvodného sídla, z Bratislavy do Modry sa udialo v roku 1922. Štát pre účely jej fungovania a výučby zakúpil pozemky určené na pestovanie viniča a ovocných drevín. Škola mala mimoriadny význam pre rozvoj vinohradníctva a ovocinárstva v celom regióne, okolo roku 1930 takmer každý ovocný strom v okolí Modry pochádzal z výpestkov školy. Po reorganizácii poľnohospodárskeho školstva v roku 1952 vznikla Poľnohospodársko-technická škola, odbor vinohradnícko-vinársky v Modre s pôsobnosťou pre celú ČSR. Sídlom školy sa po roku 1954 stala obnovená bývalá budova ev. a. v. dievčenskej dištriktuálnej školy. Hlavný objekt školy je jednoduchá dvojpodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu so stredným a nárožnými rizalitmi s mladšou trojposchodovou prístavbou z roku 1995. V roku 1970 bol vo východnej časti areálu dostavaný päťposchodový internát s dvojpodlažnou prístavbou z juhu. Okolo roku 1976 boli pri severnom okraji areálu postavené bytové jednotky pre zamestnancov (dvojpodlažný panelový bytový dom). V areáli sa nachádzajú aj prízemné budovy prevádzkovohospodárskeho charakteru. V areáli školy sa nachádzajú plochy so sadovníckymi úpravami, prevádzkové a komunikačné spevnené plochy s asfaltovým a betónovým povrchom a demonštračné pestovateľské plochy. Sadovnícke úpravy areálu školy pozostávajú z extenzívne udržiavaného trávnika s roztrúsenými a skupinovými výsadbami drevín bežného sortimentu (Pinus nigra - borovica čierna, Juniperus sp. - borievka, Picea abies - smrek obyčajný, Picea pungens ´Glauca´ - smrek pichľavý,
27
Thuja sp. - tuja, Acer sp. - javor, Tilia sp. - lipa, Betula pendula - breza previsnutá, vŕba biela - Salix alba ´Tristis´). Severne a východne od budovy školy sú situované pestovateľské plochy s vinohradom, juhozápadne od budovy školy je situovaný pomologický sad so zbierkou ovocných drevín (parcela č. 703). Oplotenie areálu je na jeho západnej hranici realizované z betónových dielcov a z drôteného pletiva na betónových stĺpikoch. Spevnená prístupová komunikácia Kostolnej ulice, ktorá vytvára západnú hranicu areálu školy, je lemovaná alejovou výsadbou stĺpovitej formy topoľa čierneho (Populus nigra ´Italica´). Aleja je zachovaná iba čiastočne, jej výsadba zrejme súvisela s výstavbou školy na začiatku 20. storočia. Areál Výskumného ústavu potravinárskeho a parcely č. 707 a 708 Areál Biocentra v Modre je tvorený viacerými objektmi. V západnej časti areálu je päťposchodová ubytovacia bloková budova typu paneláku, smerom na východ je situovaná 3-4podlažná budova Biocentra. Budovy majú vzhľadom na hmotovo-priestorové a výrazové riešenie rušivý vplyv v prostredí pamiatkovej zóny. V bezprostrednej blízkosti areálu sa nachádzajú zmiešané výsadby okrasných drevín v ploche trávnika, pochádzajúce zrejme zo 70.-tych - 80.tych rokov 20. storočia. Juhozápadne od areálu je situovaná plocha parciel 707 a 708 využívaná ako orná pôda so zmiešanými porastmi drevín (prirodzená vegetácia, ovocný sad) po jej obvode. Časť plochy je evidovaná ako pozemok určený na pestovanie viniča. SEKTOR C Individuálna zástavba V južnej časti ochranného pásma pozdĺž Dolnej a Šúrskej ulice v bezprostrednej blízkosti cintorína sa nachádza menší oplotený hospodársky areál s prízemnou zástavbou. Podstatná časť areálu je nezastavaná. Priľahlé bočné komunikácie sú nespevnené a ostatné plochy tvoria extenzívne udržiavané plochy trávnika. Z juhu je areál cintorína oddelený od komunikácie udržiavanou plochou trávnika s asfaltovými chodníkmi. Západne od cintorína je situovaná prevažne jedno-dvojpodlažná radová zástavba rodinných domov (Dolná a Šúrska ul.) a objektov prevádzok rôzneho charakteru (napr. čerpacia stanica LPG a predajňa stavebnín na rohu Šúrskej a Vajanského ul.). Severný koniec Vajanského ulice tvorí prízemná radová zástavba rodinných domov so šikmými strechami, väčšina domov je z 2. polovice 20. storočia. Na západnej strane ulice SNP je rovnako prízemná zástavba rodinných domov so šikmými strechami na plochách pôvodných záhrad a viníc, ktoré priliehali k mestským hradbám. Záhrady rodinných domov Záhrady pri rodinných domoch majú prevažne úžitkový charakter, v niektorých častiach sú zachované výsadby viniča hroznorodého, ktoré tvorili prímestské vinice priestorovo nadväzujúce na hradby. V juhozápadnom cípe ochranného pásma sa nachádzajú plochy pôvodných maloplošných prímestských viníc, ktoré plnia svoj pôvodný účel iba sčasti. Na týchto plochách je v súčasnosti situovaná novostavba jedného rodinného domu do Vajanského ulice. V severnejšie situovaných častiach územia (Dukelská ul.) sú v súčasnosti plochy po staršej prízemnej radovej zástavbe a bývalých viniciach a záhradách zastavané budovami občianskej vybavenosti (obchodný dom, mestský úrad). Oplotenie pozemkov s pôvodnými vinicami je zhotovené prevažne z drôteného pletiva ukotveného na betónových stĺpikoch, čo umožňuje priehľady na úžitkové časti záhrad priliehajúce k staršej zástavbe severného konca Vajanského ulice so zachovaným charakterom prímestských ovocných sadov a viníc. 28
V severozápadnej časti územia ochranného pásma v okolí ulíc Kuzmányho a Za hradbami je situovaná prevažne dvojpodlažná zástavba rodinných domov so záhradami, ktoré v prevažnej miere rešpektujú svojim úžitkovým charakterom a priehľadným pletivovým oplotením pôvodné využitie parciel ako viníc a sadov, čím dotvárajú charakteristické prostredie priamo nadväzujúce na mestské opevnenie. Pozdĺž ulice Za hradbami sa však charakter tohto prostredia narúša a znehodnocuje postupným zastavovaním plôch záhrad rodinnými domami. V bezprostrednej blízkosti mestského opevnenia, v priestoroch kde sa pôvodne nachádzala priekopa, dochádza tiež k realizáciám nevhodným stavieb (plné oplotenia, garáže a pod.), ktoré negatívne ovplyvňujú možnosť prezentácie tejto významnej kultúrnej pamiatky. Komunikácia na ulici je v súčasnosti v pôvodnom charaktere (nespevnená). Sídlisko Majolika Výstavba sídlisk v 2. polovici 20. storočia negatívne zasiahla do obrazu mesta. Vniesla do drobných štruktúr tradičnej radovej prízemnej zástavby predmestí Modry cudzorodé a predimenzované hmoty. V súčasnosti je preto dôležité tieto štruktúry stabilizovať najmä po stránke hmoto-priestorovej a výrazovej. Sídlisko Majolika sa rozprestiera v juhozápadnej časti mesta v tesnej blízkosti historického jadra, na plochách pôvodných záhrad a plôch s viničom. Záhrady pôvodne patriace k zástavbe Dolnej ulice boli podstatne skrátené a využité na výstavbu panelových bytových domov. Sídlisko sa postupne rozrastalo od Hrnčiarskej ulice za mestským opevnením, na ktorej sa nachádza bývalý objekt výroby modranskej majoliky a synagóga, smerom na juh. Zástavba blokov bytových domov je orientovaná pozdĺž hranice pamiatkovej zóny a vytvára uzavreté vnútrobloky, kde sú umiestnené objekty občianskej vybavenosti. Územie ochranného pásma zaberá najmä okrajové objekty sídliska, ktoré sú v bezprostrednej blízkosti pamiatkovej zóny, i napriek tomu, že sa sídlisko ako celok výrazne rušivo uplatňuje v panorámach mesta. Výšková gradácia stavieb stúpa od štvor- až šesť podlažných, zahrnutých v ochrannom pásme, po 12-podlažné, situované západnejšie. Zafixovaním hmotovo-priestorového rozsahu najnižších objektov, by v budúcnosti nemalo dochádzať k ďalším negatívnym zmenám v historickej panoráme mesta. V severozápadnej časti sídla pozdĺž severnej strany Dukelskej ulice je situovaná sídlisková zástavba Modra-stred, ktorá sa nenachádza vo vymedzenom ochrannom pásme, vzhľadom na to, že v súčasnosti nemá priamy rušivý vplyv na územie pamiatkovej zóny v chránených pohľadoch a rámci vnímania priestoru z perspektívy chodca je čiastočne eliminovaná vysokou zeleňou. Verejná sídelná zeleň Sprievodná zeleň bytových domov pozostáva z bodových a skupinových výsadieb drevín bežného sadovníckeho sortimentu (breza previsnutá - Betula pendula, smrek obyčajný - Picea abies, smrek pichľavý - Picea pungens ´Argentea´, javorovec jaseňolistý - Negundo aceroides) a zmiešaných výsadieb okrasných krov v extenzívne udržiavaných plochách trávnika. Cestné komunikácie západnej časti Dolnej ulice sú oddelené od chodníka pre peších pásom trávnika s výsadbou drevín (Thuja sp. tuja, Picea abies - smrek obyčajný). Verejné stavby (gymnázium, obchodný dom, mestský úrad) V centre západného úseku územia ochranného pásma pozdĺž južnej strany Dukelskej ulice sa pred vstupom do pamiatkovej zóny nachádzajú objekty bývalého obchodného domu Jednota (dnes obchodné centrum Kocka) a dnešného mestského úradu. Oba objekty pochádzajú približne z rovnakého obdobia 60. rokov 20. storočia a vznikli na mieste asanovanej staršej prízemnej radovej zástavby, ktorá po oboch stranách lemovala hlavnú cestu z Pezinka do Modry. Objekt odchodného domu je umiestnený hlbšie za tradičnú uličnú čiaru. Pred ním je situovaná asfaltová plocha bez sadovníckych úprav s parkoviskom a ostrovček so zastávkou prímestskej autobusovej dopravy.
29
Budova prešla začiatkom roka 2014 rekonštrukciou, ktorá do istej miery zmenila jej architektonický výraz, nie však hmotovo-priestorový rozsah dvojpodlažnej blokovej stavby. Budovu mestského úradu a pošty, predstavuje trojpodlažná bloková stavba s hlavnou fasádou rytmizovanou tromi radmi okien rovnakej veľkosti v pravidelných rozostupoch. Z juhu sú pripojené prízemné prevádzkové objekty. Chodník pre peších oddeľujú od plôch s parkovacími miestami radová výsadba stromov (Acer platanoides ´Globosa´- javor mliečny) s guľovitým tvarom koruny. Severne od budovy mestského úradu v susedstve zachovanej kruhovej bašty mestského opevnenia sa v mierne stúpajúcom teréne, na plochách pôvodne využívaných na pestovanie viniča, nachádza budova Gymnázia Karola Štúra. Objekt má pôdorys v tvare „L“, hlavnou južnou fasádou je orientovaný do námestia Slobody, štvorpodlažný s jednoduchou pravidelnou fasádou členenou okennými otvormi. V nároží s hlavným vstupom ustupuje hmota schodiska a severného krídla, ktoré uzatvára vnútorný dvor školského areálu. Sadovnícka úprava Námestia Slobody Koncepčne upravenou, verejne prístupnou plochou zelene v rámci ochranného pásma je sadovnícka úprava na severnej strane Dukelskej ulice. Touto plochou pôvodne prebiehal múr mestského opevnenia, ktorý sa napájal na Pezinskú bránu zbúranú v roku 1874. Pôdorys plochy popisovanej úpravy je pravidelný, obdĺžnikový. Sadovnícka úprava má novodobý charakter, výsadby drevín pochádzajú prevažne zo 70. - 80. rokov 20 storočia. Obvodové časti sú lemované nízkym tvarovaným živým plotom zo zobu vtáčieho (Ligustrum vulgare), v druhovom zložení výsadieb prevažujú jedince druhu smrek pichľavý (Picea pungens ´Argentea´), tis obyčajný (Taxus baccata), borievka (Juniperus sp.), lipa malolistá (Tilia cordata), zlatovka prostredná (Forsythia x intermedia), borovica čierna (Pinus nigra). Najstaršími drevinami rastúcimi v danom priestore sú bodovo vysadené vzrastlé jedince tisa obyčajného (Taxus baccata). Súčasťou sadovníckej úpravy sú spevnené komunikácie s asfaltovým povrchom v ploche trávnika, smerujúce od okrajových častí diagonálne k centrálnej spevnenej ploche s fontánou. Fontánu predstavuje kruhová kamenná kašna, v ktorej je v strede osadený kubický podstavec s profilovanou hlavicou a medenými chrličmi po stranách a so sochou sv. Floriána. Baroková kašna so sv. Floriánom (1757) sa v 1. polovici 20. storočia nachádzala na námestí v centre mesta. Po osadení pamätníka Ľudovíta Štúra bola premiestnená do tohto parčíka25. V centrálnej časti sadovníckej úpravy sú symetricky rozmiestnené "ostrovčeky" s výsadbou trvaliek (levanduľa). Vo východnej časti zasahuje do plochy sadovníckej úpravy objekt verejných hygienických zariadení (WC), ktorý je z väčšej časti zapustený pod úrovňou terénu. Drobnú stavebnú architektúru popisovanej sadovníckej úpravy tvoria lavičky, pochádzajúce zrejme tak, ako aj samotné výsadby zo 70.-80. rokov 20. storočia. Ďalšia sadovnícka úprava je situovaná pred hlavným priečelím budovy Gymnázia Karola Štúra. Od vyššie popisovanej sadovníckej úpravy verejného priestranstva je oddelená cestnou komunikáciou. Obvodové časti plochy popisovanej sadovníckej úpravy sú spevnené oporným múrom z lomového kameňa, čo je podmienené niveletou terénu, ktorá je v severnej časti plochy nad úrovňou priliehajúcej cestnej komunikácie. V južnej časti plochy je terén upravený do svahu, ktorého súčasťou je schodisko so stupňami vybudovanými z prírodného kameňa a nízky kamenný múrik v obvodovej časti. Svah je náznakovo upravený do podoby skalky, v niektorých častiach sú osadené bloky neopracovaného prírodného lomového kameňa nepravidelných tvarov. Sortiment drevín a trvaliek nachádzajúcich sa vo výsadbách je prispôsobený sadovníckej úpravy v podobe "skalky" (Juniperus sp. - borievka, Taxus baccata - tis obyčajný, Pinus sp. - borovica). V rovinatej časti sadovníckej úpravy sú vysadené kry zlatovky prostrednej (Forsythia x intermedia) a stĺpovité kultivary tuje západnej (Thuja occidentalis ´Malonyana´). V blízkosti hlavného vstupu do budovy 25
Súsošie Ľudovíta Štúra na námestí je dielom akademického sochára Frica Motošku. Je zhotovený z kararského mramoru, tesaný priamo v Carare, odkiaľ ho previezli do Modry a osadili na námestí v roku 1938. Pomník slávnostne odhalili až v roku 1945.
30
školy je situované schodisko umožňujúce prechod z chodníka priliehajúceho k cestnej komunikácii do priestoru popisovanej sadovníckej úpravy. 6. VYMEDZENIE PODMIENOK OCHRANNÉHO PÁSMA
OCHRANY
NA
ÚZEMÍ
NAVRHOVANÉHO
6. 1. Všeobecné podmienky ochrany • Nižšie stanovené podmienky ochrany (vrátane podmienok ochrany pre jednotlivé sektory ochranného pásma) sa netýkajú stavebnej činnosti podľa právoplatných stavebných povolení, územných rozhodnutí a pod. vydaných v čase pred právoplatným vyhlásením ochranného pásma. •
Právoplatné rozhodnutie o vyhlásení ochranného pásma Pamiatkovej zóny Modra (ďalej len „pamiatková zóna“), ktorého súčasťou je vymedzenie územia a podmienky ochrany - je územnotechnickým podkladom podľa §7a ods. 2 písm. d zákona č. 50/1976 Zb. (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.50/1976 Zb.“), ktorý sa povinne využíva v územnoplánovacej činnosti.
•
Podľa § 18 ods.1 zákona č. 49/2002 Z. z. je ochranné pásmo územie vymedzené na ochranu a usmernený rozvoj prostredia alebo okolia pamiatkovej zóny. Podľa § 29 zákona č. 49/2002 Z. z. základná ochrana pamiatkového územia je súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnuteľností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, areálov alebo urbanistických súborov a vhodné technické vybavenie pamiatkového územia.
•
Činnosti na území ochranného pásma môžu vykonávať v súlade s § 29, § 30, § 32 ods. 11 a 12 zákona č. 49/2002 Z. z.
•
Pred začatím úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale nachádza sa v ochrannom pásme, je vlastník takejto nehnuteľnosti povinný vyžiadať si záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu. K žiadosti o vydanie záväzného stanoviska vlastník priloží zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje majetkovo-právne údaje o nehnuteľnosti, špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien. Krajský pamiatkový úrad vydá záväzné stanovisko o zámere úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme, v ktorom určí, či je navrhovaný zámer z hľadiska záujmov chránených zákonom č. 49/2002 Z. z. prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti (§ 32 ods. 11 zákona č. 49/2002 Z. z.).
•
V územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení, v konaní o nariadení neodkladných zabezpečovacích prác, v konaní o nariadení nevyhnutných úprav, alebo v konaní o odstránení stavby v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu (ďalej len „KPÚ“). Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia (§ 32 ods. 12 zákona č. 49/2002 Z. z.).
•
Obec je orgánom územnej samosprávy, ktorý utvára všetky podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie pamiatkového fondu na území obce podľa § 14 ods. 1 a 2 ods. b zákona č. 49/2002 Z. z. Obec koordinuje budovanie technickej infraštruktúry sídel s pamiatkovým územím.
31
•
Podmienky ochrany na území ochranného pásma, ktoré budú uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o vyhlásení ochranného pásma, sa premietnu do územnoplánovacej dokumentácie mesta Modra.
6. 2. Podmienky ochrany vo vzťahu k zástavbe • Činnosti na území ochranného pásma nesmú narušiť pamiatkové hodnoty pamiatkového územia a majú smerovať k zachovaniu a skvalitneniu jej prostredia. •
Výškové a hmotovo-priestorové usporiadanie navrhovaných objektov na území ochranného pásma je potrebné posudzovať, s ohľadom na kompozično – priestorové pôsobenie nových stavieb na prostredie pamiatkovej zóny najmä v prípade jednotlivých chránených pohľadov (vyznačené v mapovej prílohe). Neprípustné je vytváranie nových hmotovo-priestorových dominánt.
•
Výškové a hmotovo - priestorové usporiadanie nových stavebných zámerov na území ochranného pásma je potrebné posudzovať s ohľadom na zachovanie obrazu charakteristickej siluety a panorámy pamiatkovej zóny a jej ochranného pásma.
•
Hmotová, priestorová skladba a výšková hladina novej zástavby na území ochranného pásma nesmie negatívne ovplyvniť definované chránené pohľady na pamiatkové územie z územia ochranného pásma a naopak.
•
Maximálna výška stavieb sa pre územie ochranného pásma stanovuje na dve nadzemné podlažia so šikmou strechou, ak nie je ďalej uvedené inak.
•
Na území ochranného pásma je výstavba výškových objektov (viac ako dve nadzemné podlažia) vylúčená. Prípadnú výstavbu výškových objektov subtílnej konštrukcie (stožiare a pod.) posúdi KPÚ individuálne na základe predložených zámerov najmä z hľadiska definovaných chránených pohľadov.
•
Na území ochranného pásma je vylúčená zástavba typu hromadnej bytovej výstavby, veľkoplošná a veľkoobjemová zástavba (typu hypermarketov, logistických centier priemyselných parkov a pod.) vytvárajúca jednoliate veľké stavebné hmoty.
•
Funkčné využitie územia musí rešpektovať pamiatkové hodnoty pamiatkovej zóny, nesmie ich poškodzovať a znehodnocovať.
•
V prípade úprav exteriéru existujúcej nehnuteľnosti v ochrannom pásme je činnosti potrebné smerovať tak, aby sa eliminoval prípadný rušivý vplyv nehnuteľnosti v prostredí pamiatkovej zóny (nevhodné, predimenzované hmotové riešenie, dominantné detaily, výrazné farebné riešenie a pod.)
•
Prípadné nové štruktúry musia rešpektovať pamiatkové hodnoty pamiatkovej zóny, ktorej prostredie spoluvytvárajú, nemajú vnášať do prostredia prvky a systémy usporiadania, ako aj farebné riešenia, ktoré budú mať negatívny vplyv na vnímanie pamiatkových hodnôt pamiatkovej zóny a tým ju poškodzovať.
6. 3. Podmienky ochrany v okolí kultúrnej pamiatky Opevnenie mestské (č. ÚZPF 483/1-3) • V okolí kultúrnej pamiatky Opevnenie mestské (č. ÚZPF 483/1-3) (ďalej len „mestské opevnenie“) na území ochranného pásma je vylúčené umiestňovať akékoľvek stavebné alebo iné konštrukcie. Tieto priestory je vhodné dopĺňať úžitkovou alebo okrasnou zeleňou, bez výsadby introdukovaných drevín s výrazne odlišným sfarbením a habitusom (novodobé kultivary drevín, predovšetkým ihličnanov) oproti pôvodným druhom, ktorá nebude podstatne brániť pohľadovej prezentácii kultúrnej pamiatky v ochrannom pásme. Zeleň náletového
32
charakteru priebežne udržiavať, resp. odstraňovať. Prípadné oplotenie parciel v okolí mestského opevnenia nesmie vytvárať jeho vizuálnu bariéru z prostredia ochranného pásma. Prípustné je používať len priehľadné typy oplotení, ktoré nesmú pôsobiť rušivo. •
Existujúce objekty v bezprostrednom okolí (15 metrov od obvodového plášťa stavby) mestského opevnenia ponechať na dožitie.
•
Priľahlé komunikácie vedúce okolo mestského opevnenia ponechať v súčasnom charaktere.
6. 4. Podmienky ochrany vo vzťahu k reklamným zariadeniam • Umiestňovanie veľkoplošných reklamných plôch, billboardov, reklamných objektov a pod. na území ochranného pásma podlieha vyjadreniu KPÚ. Umiestňovanie takýchto plôch a objektov je na území ochranného pásma výrazne obmedzené. Veľkorozmerné reklamné plochy resp. reklamné objekty umiestnené na samostatne stojacich konštrukciách sú na území ochranného pásma neprípustné. Veľkoplošné reklamné plochy nesmú byť umiestňované v definovaných chránených pohľadoch. Výnimka z uvedených pravidiel umiestňovania reklamných plôch je prípustná na základe individuálneho posúdenia KPÚ, v prípade umiestňovania reklám sponzorov kultúrnych pamiatok a kultúrnych inštitúcií obce. Umiestňovanie takýchto plôch bude limitované časovo, rozmerovo aj z hľadiska dizajnu. 6. 5. Podmienky ochrany vo vzťahu k archeológii a nálezom • Akákoľvek stavebná činnosť súvisiaca so zemnými prácami na území ochranného pásma musí byť posúdená KPÚ. Nevyhnutné je zamedziť zničeniu potenciálnych archeologických nálezov a zabezpečiť ich vyhľadanie, dokumentáciu a ochranu podľa § 36 zákona č.49/2002 Z. z. Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 49/2002 Z. z. môže KPÚ rozhodnúť o povinnosti vykonať archeologický výskum aj na mieste stavby alebo inej hospodárskej činnosti, ktoré nie je evidovaným archeologickým náleziskom podľa § 41 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z., ak sa na tomto mieste dôvodne predpokladá výskyt archeologických nálezov. Krajský pamiatkový úrad zašle rozhodnutie o povinnosti vykonať archeologický výskum aj príslušnému stavebnému úradu.. 6. 6. Podmienky ochrany špecifikované pre jednotlivé sektory SEKTOR A Vinohrady •
Zachovať pôvodné prvky historickej krajinnej štruktúry, vytvárajúce typický a vžitý krajinný obraz a krajinný reliéf územia ochranného pásma: - vinice - pustáky - extenzívne sady - kamenice - lúky a pasienky.
•
Plochy viníc, lúk a sadov je nutné ponechať bez zástavby, s výnimkou regenerácie drobných prízemných stavieb vytvárajúcich hospodárske zázemie vinohradov v ich pôvodných polohách (vinohradnícke búdy, prístrešky) a v odôvodnených prípadoch tak, aby nepôsobili vizuálne rušivo v chránených pohľadoch.
•
Zachovať maloblokové vinice ako tradičnú formu hospodárenia na území ochranného pásma.
33
•
Zachovať v ochrannom pásme mozaikovitú štruktúru vytvorenú rôznym hospodárskym využitím jednotlivých plôch, ako aj prirodzenou vegetáciou.
•
Zachovať a ošetrovať na primeranej odbornej úrovni chránené jarabiny oskorušové - Sorbus domestica (Štátny zoznam chránených drevín, č. S 486), rastúce vo východnej časti ochranného pásma, ktoré sú významné z historického a krajinotvorného hľadiska.
•
Areál s objektom bývalej vinárne Hrozno (parc. č. 369/1, 369/3) ponechať na odstránenie s perspektívnou revitalizáciou vinohradov na jej mieste. Po odstránení objektu sa na ploche pripúšťa možnosť novostavby solitérneho objektu s výškou, ktorá nepresiahne výšku súčasného objektu, a ktorý nebude hmotovo-priestorovým riešením a súdobým architektonickým výrazom narúšať definované chránené pohľady a bude v harmonickom súlade s okolitým prostredím. Architektúra, ani iné prvky areálu nesmú vytvárať nové dominanty a akcenty v definovaných chránených pohľadoch. Odporúča sa ako vizuálnu bariéru použiť z južnej strany objektu vysokú zeleň.
SEKTOR B •
Existujúce objekty areálov ponechať v súčasnom hmotovo-priestorovom rozsahu, prípadne ich nahradiť zástavbou v menšom rozsahu, ich architektonický výraz je možné upraviť tak, aby nevytváral výrazné a vizuálne rušivé efekty vo všetkých definovaných chránených pohľadoch.
•
Výrazne obmedziť výstavbu nových objektov v areáloch, prípustné sú objekty hospodársky súvisiace s existujúcimi, ktoré výškou nepresiahnu dve nadzemné podlažia.
•
Plochy parciel č. 707 a 708 je možné rozparcelovať pre účely využitia na individuálnu výstavbu rodinných domov, ktorá nesmie mať výrazné a dominantné hmotovo-priestorové riešenie a architektonický výraz (najmä farebný). Výškový limit sa pre novú zástavbu stanovuje na dve nadzemné podlažia so šikmou strechou pre objekty s obytnou funkciou, pre ostatné do výšky jedného nadzemného podlažia. Zastavané plochy parciel nesmú výmerou presiahnuť príslušné nezastavané plochy, ktoré sú určené pre zeleň záhrad.
Vnútroareálová zeleň (škola) •
Zachovať a udržiavať sadovnícke úpravy areálu, ako aj demonštračné pestovateľské plochy, ktoré dotvárajú krajinné zázemie ochranného pásma v súčasnom plošnom rozsahu.
SEKTOR C Zástavba •
Na plochách hospodárskeho areálu (parcela č. 798/1, 798/2, 797) je prípustná prízemná zástavba, ktorá nebude pôsobiť v danom priestore rušivo (ďalej podmienky v kapitole 6. 2.).
•
Verejné stavby (gymnázium, obchodný dom, mestský úrad) a bloky bytovej zástavby sídliska Majolika zachovať v súčasnom hmotovo-priestorovom rozsahu. Architektonický výraz objektov bude prispôsobený podmienke nerušivého riešenia z hľadiska detailov, materiálov, farebnosti a pod.
•
Existujúca individuálna zástavba rodinných domov musí v prípade plošných a priestorových zmien rešpektovať okolitú mierku zástavby, pričom výškový limit je dve nadzemné podlažia so šikmou strechou. V prípade ulice SNP je výškový limit jedno nadzemné podlažie s využitým podkrovím v šikmej streche. Architektonický výraz stavieb nesmie vnášať do prostredia výrazné prvky, dominantné riešenia, materiálové a farebné kombinácie, ktoré by mohli pôsobiť rušivo vo vzťahu k vnímaniu prostredia pamiatkovej zóny.
34
•
Novostavby typu rodinných domov je prípustné umiestňovať pozdĺž južného konca Vajanského ulice spôsobom vytvárania tradičnej radovej zástavby s ponechaním nezastavaných plôch do hĺbky parciel pre účely okrasnej a úžitkovej zelene. Pre všeobecné podmienky pre novostavby pozri kapitolu 6. 2.
•
Akákoľvek zástavba na plochách záhrad pozdĺž severozápadného úseku mestského opevnenia na západnej strane ulice Za hradbami a pozdĺž západnej strany poľnej cesty, vedúcej za pozemkami domov Hornej ulice, je vylúčená.
Verejná sídelná zeleň •
Zachovať jestvujúce sadovnícke úpravy v súčasnom plošnom rozsahu, prípustné je doplnenie prvkov drobnej architektúry (mestského mobiliáru), na základe schválenia KPÚ v rozsahu a spôsobe stvárnenia, ktorý nebude pôsobiť rušivo vo vzťahu k chránenému územiu pamiatkovej zóny.
•
Sadovnícke úpravy a cieľové dreviny v ochrannom pásme ošetrovať na primeranej odbornej úrovni. Vhodnými pestovateľskými zásahmi udržiavať všetky porasty v ochrannom pásme, tak aby nevytvárali nežiaducu optickú bariéru (chránený pohľad č. 10).
•
Nové výsadby zelene na území ochranného pásma navrhovať tak, aby vizuálne vhodne dotvárali územie pamiatkovej zóny a nevytvárali optickú bariéru v definovaných chránených pohľadoch.
Záhrady rodinných domov (individuálna zástavba) •
Zachovávať plošný rozsah záhrad, ktoré vhodne dotvárajú krajinný obraz pamiatkového územia a ochranného pásma.
•
Charakter sadovníckych úprav pri zachovaných plochách záhrad by mal zodpovedať tradičnému členeniu a sortimentu používaných rastlín. K domom na predmestiach mesta, mimo mestského opevnenia, tradične patrila záhrada s výsadbou úžitkových, okrasných rastlín a ovocných drevín situovaná za prechodným dvorom v zadných častiach parciel.
•
V záhradách, ktoré tvoria priľahlé okolie mestských hradieb je žiaduce v rámci vysokej zelene uprednostňovať používanie drevín domáceho pôvodu, ovocných drevín a viniča.
35
6. 7. Definované chránené pohľady
36
Zoznam chránených pohľadov: Popis jednotlivých chránených pohľadov sa nachádza vo fotografickej prílohe. Pohľad č. 1 - Pohľad zo severného svahu s vinohradmi. Pohľad č. 2 - a/ Pohľad na panorámu pamiatkovej zóny z východných svahov viníc. b/ Pohľad na severný koniec pamiatkovej zóny a ochranného pásma so severným svahom s vinohradmi, ovocnými sadmi, lúkami a kamenicami. c/ Pohľady na panorámu pamiatkovej zóny z východného svahu. Pohľad č. 3 - Pohľad z poľnej cesty vo východnom svahu nad zaniknutými plochami pôvodných vinohradov (pustákmi). Pohľad č. 4 - Pohľad z juhu z Kostolnej ulice zo západného okraja parcely č. 708. Pohľad č. 5 - Pohľad na juhovýchodný koniec ochranného pásma a pamiatkovej zóny. Pohľad č. 6 - Pohľad z juhozápadného cípu ochranného pásma s priehľadom na veže evanjelických kostolov na rohu Šúrskej a Vajanského ulice. Pohľad č. 7 - a/ Pohľad z juhu od Komenského ulice. b/ Pohľad zo západu z Hrnčiarskej ulice. Pohľad č. 8 - Pohľad zo západu z rohu Vajanského a Hrnčiarskej ulice s priehľadom na vežu evanjelického kostola. Pohľad č. 9 - Pohľad zo západu na južnú stranu Dukelskej ulice. Pohľad č. 10 - Pohľad zo Sokolskej ulice na sadovnícke úpravy Námestia Slobody. Pohľad č. 11 - a/ Pohľad zo severu na baštu mestského opevnenia. b/ Pohľad zo severovýchodu cez záhrady rodinných domov na baštu mestského opevnenia. Pohľad č. 12 - Pohľad na severozápadný cíp mestského opevnenia cez záhrady rodinných domov Kuzmányho ulice. Pohľad č. 13 - Pohľad na novodobú individuálnu zástavbu rodinných domov situovanú v severozápadnej západnej časti územia a čiastočne zachované vinohrady. Pohľad č. 14 - a/ Pohľad zvnútra pamiatkovej zóny z veže farského kostola na južnú časť územia. b/ Pohľad zvnútra pamiatkovej zóny z veže farského kostola na severnú časť územia. Pohľad č. 15 - Pohľad z juhu zvnútra pamiatkovej zóny zo Štúrovej ulice smerom k Hornej bráne.
7. ÚPRAVA VZŤAHOV K INÝM CHRÁNENÝM ÚZEMIAM A OCHRANNÝM PÁSMAM ZRIADENÝM PODĽA OSOBITNÝCH PREDPISOV Vyhlásenie a vymedzenie navrhovaného ochranného pásma pamiatkovej zóny nie je v rozpore s ochranou iných verejných záujmov, chránených podľa osobitých právnych predpisov. Nie je v rozpore so záujmami ochrany prírody a krajiny (zákon č. 543/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov), ochrany vôd, vodných tokov, vodohospodárskych zariadení (zákon č. 364/2004 Z. z.) a ochrany verejnej dopravnej a technickej vybavenosti územia.
37
8. BIBLIOGRAFIA •
Súpis pamiatok na Slovensku K-P. Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Bratislava : Obzor, 1968 (Modra, s. 327-329).
•
Žudel, Juraj - Dubovský, Ján: Dejiny Modry. Modra : Mestský úrad Modra, 2006. ISBN 80969550-3-9
•
Špulerová, J., Dobrovodská, M., Lieskovský, J., Bača, A.: Classification of Historical Structures of Agricultural Landscape in Slovakia. (Typizácia historických štruktúr poľnohospodárskej krajiny na Slovensku). In Životné prostredie, 2012, roč. 46, č. 1, s. 3 - 10.
9. DOKUMENTÁCIA A PRAMENE •
Hriadelová, Renáta: Návrh na vyhlásenie pamiatkovej zóny - Modra. Bratislava : Ústav pamiatkovej starostlivosti, 1991. Štátny archív v Bratislave, pobočka Modra, Zbierka drobných tlačí Modra I., inv. č. 88.
•
Vyhláška č. 2/91 Okresného úradu Bratislava-vidiek o vyhlásení územia mesta Modry za pamiatkovú zónu. Štátny archív v Bratislave, pobočka Modra, Zbierka drobných tlačí Modra I., inv. č. 88.
•
Bajaníková, Viola: Modra. Pamiatkový prieskum a zásady pamiatkovej starostlivosti pre mestskú pamiatkovú zónu. Bratislava : Slovenský pamiatkový ústav, 1996. Archív PÚ SR, Zbierka výskumných správ, sign. T 4662.
•
Mapy I. a II. vojenského mapovania. Hadtörténeti Intézet és Muzeum Budapest, Térképtár.
•
Historická katastrálna mapa, Modra, 1894, 1: 2880, č. 19, MO XVII., 20 df. Uložené v archíve Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave.
•
Historická katastrálna mapa, Modra, 1894, 1: 2880, č. 23, MO XVII., 20 dg. Uložené v archíve Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave.
•
Historická katastrálna mapa, Modra, 1894, 1: 2880, č. 22, MO XVIII., 20 ag. Uložené v archíve Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave.
•
Historická katastrálna mapa, Modra, 1894, 1: 2880, č. 18, MO XVIII., 20 af. Uložené v archíve Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave.
•
www.googleearth.com
10. ZOZNAM PRÍLOH 10. 1. FOTOGRAFICKÁ PRÍLOHA - chránené pohľady 10. 2. Doplňujúca fotodokumentácia ochranného pásma 10. 3. FOTOGRAFICKÁ PRÍLOHA - historické fotografie Výkres: Navrhované vymedzenie ochranného pásma, 1: 2000.
38
