Noviny obce Chocholná - Velèice

Obecné noviny

Noviny obce Chocholná - Velèice

èíslo 3 - december 2000

cena 5 Sk

Radostné prežitie prežitie vianoèných vianoèných sviatkov sviatkov v v kruhu kruhu najbližších, najbližších, Radostné šastie, zdravie zdravie a a spokojnos spokojnos v v roku roku 2001 2001 šastie, Vám praje praje redakcia redakcia Vám

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

2.

èíslo 3 - december 2000

Obecný úrad informuje ...

- obecný úrad zaviedol novú reláciu pod názvom “Hráme jubilantom”, kde prostredníctvom miestneho rozhlasu môžu obèania da bez poplatku zahra svojim príbuzným alebo známym vybranú pieseò s vyslovením blahoželania k ich sviatku. Relácia bude vysielaná pravidelne každý piatok o 16.00 hod. ak bude požiadavka zo strany obèanov. - krajské riadite¾stvo Policajného zboru v Trenèíne oznamuje širokej obèianskej verejnosti, že bola zriadená telefonická linka pre obèanov, ktorí môžu telefonova na èíslo telefónu 0961 20 - 2113 svoje pripomienky, námietky, informácie, poznatky atï. Linka je k dispozícii 24 hodín denne. - V súlade s § 11 zákona NR SR è. 1/93 Zb. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky je na obecnom úrade prístupná na nazretie Zbierka zákonov každému, kto o to prejaví záujem. O nazretie do Zbierky zákonov je možné požiada v kancelárii obecného úradu v úradných hodinách. - Pre vlastné potreby odoberá obecný úrad tri tituly edièného radu Poradca podnikate¾a: a) Ekonomický a právny poradca podnikate¾a (EPPP) b) Daòový a úètovný poradca podnikate¾a (DÚPP) c) Personálny a mzdový poradca podnikate¾a (PMPP) Z iného edièného radu Systém ekonomických a právnych informácií (SEPI) odoberá obecný úrad nasledovné tituly: a) SEPI - dane, odvody, poplatky b) SEPI - pracovné právo c) SEPI - miestna samospráva Z vydavate¾stva AJFA+AVIS odoberá obecný úrad príruèku Èo má vedie mzdová úètovníèka... Všetky uvedené tituly sú urèené pre prácu obecného úradu, v prípade záujmu však pracovníci obecného úradu poskytnú v prijate¾nej miere na nazretie ktorýko¾vek z uvedených titulov. O nazretie do uvedených titulov je možné požiada v kancelárii obecného úradu v úradných hodinách. Zbierka zákonov SR obsahuje všetky zákony, vyhlášky a iné dokumenty, ktoré sú zo zákona

publikované v zbierke. Usporiadaná je pod¾a roèníkov a èiastok. Poradca podnikate¾a je špecializovanou edíciou odborných informácií, venovaných urèenej problematike. Obsahuje rôzne zákony v aktuálnom znení, riešenie ekonomických prípadov a praktické ekonomické rady. SEPI tvoria príslušné aktuálne znenia zákonov, vyhlášok a iných právnych predpisov z príslušnej problematiky. Ich hlavnou prednosou je pravidelná aktualizácia na základe nových právnych predpisov. Vo všeobecnosti je potrebné, aby záujemca o nazretie do Zbierky zákonov alebo niektorého z uvedených titulov vedel, do ktorého zákona alebo titulu chce nazrie (èíslo zákona, èíslo èiastky, roèník, èíslo PP ...) Táto informácia je potrebná pre efektívne a bezproblémové poskytnutie požadovaného titulu k nazretiu. SÈÍTANIE ¼UDU K 26. máju 2001 sa na celom území Slovenskej republiky vykoná sèítanie obyvate¾ov, domov a bytov. Rozhodujúcim okamihom sèítania bude polnoc z piatku 25. mája na sobotu 26. mája 2001. Cie¾om sèítania je získa priamo od obyvate¾stva informácie, ktoré nie je možné zisti prostredníctvom iných existujúcich informaèných systémov a to metódou sebasèítania. Samotného sèítania sa zúèastòujú všetci obyvatelia, ktorým vzniká povinnos poskytnú štatistické údaje. Zisované údaje budú obyvatelia zaznamenáva na špeciálne sèítacie tlaèivá. Údaje na úèely sèítania je povinný poskytnú za seba každý obyvate¾. Za maloletého a za obyvate¾a, ktorý nemôže sám poskytnú údaje, je povinný poskytnú údaje jeho zákonný zástupca alebo blízka osoba, alebo osoba žijúca s ním v domácnosti. Pri sèítaní domov a bytov je povinný poskytnú údaje vlastník, prípadne správca alebo nájomca. Každý je povinný poskytnú údaje úplne, správne, pravdivo a vèas. Pre potreby sèítania budú použité tri druhy sèítacích tlaèív (za obyvate¾ov, domy a byty). Zber a prvotnú kontrolu vyplnenia vykonajú sèítací komisári, ktorých na tento úèel vymenuje starosta obce.

Pri sèítaní sa budú zisova: - vybrané údaje o obyvate¾och, ich demografické, ekonomické a sociálne charakteristiky - základné údaje o úrovni bývania v domácnostiach - údaje o domovom a bytovom fonde Sèítanie obyvate¾ov, domov a bytov sa uskutoèní v sèítacích obvodoch, ktoré vytvorí okresný úrad pod¾a návrhu obce. Vyplnené sèítacie tlaèivá od obèanov prevezme sèítací komisár a odovzdá ich obci, ktorá ich odovzdá okresnému úradu. Všetky údaje o jednotlivých oso-

bách, domoch a bytoch, zistené pri sèítaní sú chránené proti zneužitiu pod¾a zákona SNR è. 322/1992 Zb. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov a budú využité iba na štatistické úèely a v súlade s koncepciou spracovania výsledkov sèítania. Za ochranu týchto údajov zodpovedá Štatistický úrad Slovenskej republiky. Získané a spracované údaje budú publikované na úrovni obcí, èastí obcí, okresov, krajov a za celú Slovenskú republiku.

Správy z miestnej samosprávy Obecné zastupite¾stvo na svojom zasadnutí dòa 23. septembra 2000 VZALO NA VEDOMIE - informáciu p. Anny Trenèanovej o založení základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska na posedení dôchodcov, ktoré zorganizoval obecný úrad v spolupráci s niektorými aktívnymi obèanmi, - správu starostu obce o kontrole plnenia uznesení z predchádzajúcich zasadnutí obecného zastupite¾stva, - informáciu starostu obce o tom, že obec dostala dotáciu zo ŠFŽP na plynofikáciu MŠ. Obecná rada schválila zmluvu s firmou Tibora Mojžiša z Trenèína o dodávke plynofikácie MŠ, ktorá by mala by hotová do konca septembra, - informáciu o majetkovo-právnom usporiadaní komunikácie v zóne “Pod hliníky - Dubenec” a schválení objednania geometrického plánu v cene 26 tis. Sk. - informáciu o èinnosti pracovníkov, ktorých obecný úrad zamestnáva v rámci programu VPP (verejno-prospešné práce), - informáciu starostu o príprave referenda, ktoré sa pod¾a rozhodnutia prezidenta SR uskutoèní 11. 11. 2000. V našej obci starosta obce vyhlásil jeden volebný okrsok. Starosta požiadal zástupcov politických strán a koalícií, aby nahlásili na obecný úrad svojich zástupcov do okrskovej komisie. SCHVÁLILO - vytvorenie relácie “Hráme jubilantom” v miestnom rozhlase, v ktorej bude zahrané na poèes obèanov, ktorí sa dožijú okrúhle-

ho jubilea. Možnos da zahra jubilantovi bude oznámená v miestnom rozhlase a v Obecných novinách. Príspevky do relácie budú zaradené na základe požiadavky jubilanta alebo tretej osoby, - postup riešenia žiadosti p. Márie Michalcovej: a) obecný úrad zabezpeèí materiál pre vyplnenie najväèších jám na ceste na Handrláky (1 nákladné vozidlo) a pracovníci VPP tento materiál spracujú. V súèasnej situácii nie je možné uvažova s údržbou predmetnej cesty vo väèšom rozsahu. b) osvetlenie vodného zdroja bude realizované pod¾a výsledku zistenia Dušana Michalca o možnosti pripojenia osvetlenia na rozvodnú sie. c) obecný úrad požiada Slovenské telekomunikácie a.s. Trenèín o zriadenie verejnej telefónnej stanice na Kykuli a o výsledku bude informova Máriu Michalcovú d) obecný úrad zabezpeèí zjazdnos komunikácie na Kykulu pod¾a svojich možností a momentálnej klimatickej situácie. - vyhotovený zápis roku 1999 do obecnej kroniky v predloženom znení. Spracovaný zápis bude prepísaný ruène do kroniky obce. NESCHVÁLILO - žiados Petra Surovského vo veci odpredaja stolièiek z inventára obecného úradu, - žiados Miroslava Ondrisa o odpustenie poplatku za prenájom pozemku, na ktorom má umiestnený stánok na predaj zmrzliny.

èíslo 3 - december 2000

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

Vykurovacie obdobie Vykurovacie obdobie prináša so sebou zvýšené nebezpeèenstvo vzniku požiarov spôsobených nedodržiavaním požiarno - bezpeènostných predpisov pri inštalácii a prevádzkovaní vykurovacích telies a komínov. Medzi najèastejšie príèiny vzniku požiarov v tomto období patrí: * inštalácia vykurovacích telies nie je vykonaná v súlade s pokynom výrobcu, * pri ich inštalácii nie je dodržaná bezpeèná vzdialenos od hor¾avých materiálov, * v prípade, že sú inštalované na hor¾avom podklade, nie je pod nimi umiestnená nehor¾avá podložka, * vykurovacie telesá nie sú inštalované v prostrediach povolených výrobcom, * v mnohých prípadoch sú používané netypizované, príp. poškodené spotrebièe a telesá, * popol z vykurovacích telies na pevné palivo nie je odkladaný do nehor¾avých a uzatvárate¾ných nádob, * nie je vykonaná pravidelná kontrola a èistenie komínov, ako aj ich preskúšanie pred uvedením do prevádzky, * komíny nie sú udržiavané v nezávadnom stave, * nie je dodržaná bezpeèná vzdialenos drevených èastí strechy od pl᚝a komína, * v zimnom období sa èasto používajú udiarne mäsa, ktoré nie sú vybudované z nehor¾avých materiálov, príp. sa prevádzkujú bez dozoru, * v období vianoèných sviatkov hrozí nebezpeèenstvo vzniku požiarov od svieèok vianoèných stromèekov, používaním zábavnej pyrotechniky a pod. V minulom vykurovacom období vznikli v okrese Trenèín 4 požiare s priamou škodou vo výške 127.100,- Sk, ktorých príèinou bolo nedodržiavanie vyššie uvedených predpisov a požiadaviek. Za obdobie január až október 2000 vznik-

lo v okrese Trenèín 117 požiarov s priamou škodou vo výške 104.661.800,- Sk, pri ktorých bola 1 osoba zranená. Vo vykurovacom období vznikol 1 požiar so škodou 9.000,- Sk. V priebehu zimného vykurovacieho obdobia sa vykonávajú aj preventívne požiarne kontroly kontrolnými skupinami z radov èlenov DPO, ktorých èlenovia sa preukazujú pri kontrole písomným poverením obce, ktoré platí len spolu s obèianskym preukazom. Kontrolné skupiny pri kontrolách upozoròujú obèanov a príslušných pracovníkov právnických osôb na zistené nedostatky, požadujú ich bezodkladné odstránenie, príp. urèujú lehoty na ich odstránenie. Nedostatky, ktoré nie je možné odstráni bezodkladne, oznamujú obci, ktorá na ich odstránenie ukladá opatrenia. Èlenovia kontrolných skupín sú povinní poskytova na požiadanie odborné rady. Obèania sú povinní spolupracova s èlenmi kontrolných skupín, umožni im vstup do pivnièných priestorov, skladov, kotolne, podkrovia, dielní, garáží a iného príslušenstva. V prípade, že obèan neumožní, alebo saží vykonanie preventívnej požiarnej kontroly alebo iných opatrení na úseku požiarnej ochrany, alebo svojim konaním spôsobí vznik požiaru, môže mu odbor požiarnej ochrany príslušného okresného úradu uloži pokutu do výšky 3.000,- Sk. Táto pokuta môže by uložená aj za to, že neoznámi bezodkladne príslušnému odboru požiarnej ochrany okresného úradu každý požiar, ktorý vznikol v objekte v jeho vlastníctve, alebo užívaní. Veríme, že dodržiavaním požiarno - bezpeènostných predpisov, spoluprácou s orgánmi obce, Zborom požiarnej ochrany a Dobrovo¾nou požiarnou ochranou SR prispejeme k priaznivej štatistike požiarovosti. mjr. PO Stanislav Hladký, náèelník odboru PO, OÚ Trenèín Emília Holièková predsedníèka OV DPO Trenèín

Spoloèenská rubrika VÍTAME NAŠICH NAJMENŠÍCH Ivan Adamèí è. 199 BLAHOŽELÁME MLADOMANŽELOM Peter Margetín a Lucia Horòáková (Chocholná-Velèice è. 303/Chocholná-Vel. è.90) Jozef Klinko a Gabriela Liptáková (Trenèín/Chocholná - Velèice è. 191) Ivan Mojžiš a Elena Danielèíková (Ve¾ké Bierovce/Chocholná - Velèice è. 287) Marián Krajèík a Soòa Križková (Chocholná-Velèice è. 76/ Ad. Kochanovce) NAVŽDY NÁS OPUSTILI Josef Sedlaèík Kostolná - Zárieèie è. 10 vo veku 74 rokov Jozef Margetín Chocholná - Velèice è. 72 vo veku 94 rokov František Šprtel Chocholná - Velèice è. 306 vo veku 89 rokov Anna Margetínová Chocholná - Velèice è. 100 vo veku 91 rokov

Jozef Múdry

Chocholná - Velèice è. 526 vo veku 84 rokov Pavlína ŠvachováChocholná - Velèice è. 281 vo veku 72 rokov Milan Masaryk Chocholná - Velèice è. 525 vo veku 41 rokov ODHLÁSILI SA Z OBCE Martina Mondeková è. 64 do Opatoviec Pavol Šprtel è. 306 do Trenèína - Zlatovce Marián Krajèík è. 76 do Ad. Kochanoviec Lucia Hodulíková è. 449 do Trenèína Jaroslav Hodulík è. 449 do Trenèína Marcela Hodulíková è. 449 do Trenèína Pavol Juríèek è. 179 do Trenèína PRIHLÁSILI SA NA TRVALÝ POBYT Anna Pinterová è. 70 Ing. Vladimír Mišík è. 182 RNDr. Ivana Mišíková è. 182 Dorota Mišíková è. 182 Ondrej Mišík è. 182 Miroslava Breznická è. 599

3.

Uskutoènili sme

4.-13.8. - 5. roèník letný stanový tábor v Chocholanskej doline 13. 8. - posedenie dôchodcov 19. 8. - diskotéka (HZDS) 25. 8. - detská diskotéka 26. 8. - turistický pochod “Okolo Chocholanskej doliny” 3. roèník 1. 9. - diskotéka (DPO) 3. 9. - výlet pod Tlstú horu s demi a ich rodièmi 4. 9. - slávnostné zahájenie šk. roka, uvítanie prvákov 18.10. - posedenie 80 a 85 roèných jubilantov 20.10. - diskotéka (TJ SOKOL) 27.10. - posedenie jubilantov - 60-nikov 5.11. - súaž v lietaní šarkanov 24.11. - diskotéka (DPO) 25.-26.11. - výstava ruèných prác

Kam staré batérie? Staré nepotrebné batérie akéhoko¾vek druhu môžu ich majitelia odovzda v zberni, ktorú prevádzkuje Mestské hospodárstvo v Trenèíne na Zlatovskej ulici oproti SAD (autobusová doprava) ved¾a Kovošrotu. Batéria je nebezpeèným odpadom a jej zneškodneniu je treba venova zvýšenú pozornos. Rozhodne nepatrí do popolnice alebo do priekopy na kraji obce, kde môže výrazne naruši ekologickú stabilitu okolitej prírody. Žiadame preto všetkých, aby využívali možnos odovzda starú batériu do uvedenej zberne. V prípade, že vám stará batéria v automobile doslúžila a kupujete novú, doporuèujeme kúpu v špeciálnej firme, zameranej na predaj autobatérií. V takej firme vám pri kúpe novej batérie starú bezplatne odoberú.

M¼K ponúka...

Grisham John - TESTAMENT V najnovšom Grishamovom románe, kde sa prelína napätie v súdnej sieni s nevšednými dobrodružstvami v brazílskej džungli, sa doèítate o osudoch troch ¾udí, ktorých spojil rafinovaný testament. Palmer Michael - PACIENT Autorov najnovší thiller sa odohráva v lekárskom prostredí, ktoré je plné napätia, ale aj desivej reality. Steel Danielle - ZRKADLOVÝ OBRAZ V tomto románe sa dozviete o pohnutých životných osudoch a komplikovaných láskach ženských dvojièiek k mužom i k sebe navzájom a prinesú neèakané rozuzlenie. Farndon John - ŠKOLSKÁ ENCYKLOPÉDIA Táto encyklopédia môže slúži na rýchle overovanie faktov, ale aj ako zdroj na podrobnejšie štúdium. Informácie, ktoré obsahuje o ¾uïoch, myšlienkach, udalostiach a svete okolo nás, tvoria skvelý úvod do sveta poznania. ZÁHADA STRIEBORNÉHO PAVÚKA Priaznivcom série o Troch pátraèoch ponúkame ïalšie napínavé príbehy.

4.

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

èíslo 3 - december 2000

ZO ZVYKOV NÁŠHO ¼UDU

PRIADKY Z h¾adiska zvykoslovia mali ve¾ký význam priadky, ktoré si organizovali dospelé dievèatá a ktoré boli po stároèia stabilnou príležitosou pre spoloèenský život mládeže. V mnohých obciach bolo zaužívané chodi po celú zimu do jedného domu. V takých prípadoch dievèatá požiadali niektorú gazdinú o dovolenie chodi k nej na priadky, alebo ako sa tiež hovorilo, do vrstvy èi kúde¾nej izby, kúde¾nej chyže. Mládež vyh¾adávala také domy, ktoré obývali menšie rodiny bez malých detí. Dievèatá sa museli postara, aby mali poèas priadok teplo a svetlo, preto každá priniesla pod pazuchou okrem priadze aj polienko na kúrenie a ak sa svietilo petrolejom, kupovali ho zo spoloèných peòazí. Priadky sa zaèali v druhej polovici októbra, najneskôr však po 1. novembri, a trvali do konca fašiangov. Zúèastòovali sa ich dievèatá od štrnástich , pätnástich rokov, keï už prácu primerane ovládali. Po prvý raz neprišlo dievèa z vlastnej iniciatívy, ale až keï ju staršie priate¾ky vypýtali od matky. Príchod dievèaa na priadky bol znakom, že ho možno považova za dospelé. Priadky sa schádzali okrem soboty a nedele po celý týždeò, aj keï sa nezamestnávali pradením každý veèer. Pod¾a dávnych predstáv, ktoré v ve¾kej èasti nášho územia pretrvávali vo vidieckom prostredí do medzivojnového obdobia, sa vo štvrtok nemalo prias. Príèiny zákazu odôvodòovali rôzne. Neskôr vznikla tradícia venova štvrtkové veèery iným ženským prácam. Tejto obyèaje sa pridržiavali aj dievèatá na priadkach. Buï si prinášali šitie, vyšívanie, perie na páranie, alebo vykonávali takéto práce pre hostite¾skú domácnos. V zapožièanej izbe bolo povinnosou dievèat udržiava poriadok. Izbu využívali aj na rôzne hry a taneèné zábavy, preto po skonèení priadok dievèatá izbu vymazali, opravili otlèené steny, pec a celú miestnos vybielili. Mládenci prichádzali na priadky v tzv. dievocké dni, ktorými boli utorok a štvrtok. Vo vyhradených dòoch boli mládenci netrpezlivo oèakávaní, najmä ak boli priadky súèasne vo viacerých domoch, èo bolo vo väèších obciach bežné. Pre dievèatá bolo potom otázkou prestíže, aby ich mládenci neobišli. Ak dlhšie neprichádzali, dievèatá sa uchy¾ovali k rozlièným èarom, pomocou ktorých sa usilovali mládencov priláka, napr. jedno z dievèat vyšlo von a spomedzi brvien nabralo trochu machu, ktorým boli poupchávané škáry. Prišlo s ním do izby a žmoliac ho medzi prstami, hovorilo: Èoby si prišiel v jednej gati, v jednej nohavici, v jednom krpci, aj slepý, aj chromý, len keby si prišiel! Po prednesení tejto viac žartovnej ako zariekacej formule, mimochodom zaznamenanej aj na severnej Morave, zobrali dve dievky z každej kúdele trochu ¾anu, stali si chrbtom k sebe a zohnutí v hlbokom predklone ušú¾ali spoloène z ¾anu povrá-

zok, potom ho zavesili na klinec zatlèený do povaly a zapálili. Medzitým utekali ïalšie dievèatá po vodu do potoka. Museli ju donies v ústach a zahasi òou horiaci povrázok. Iné zatia¾ zametali izbu, prièom prebiehal nasledovný dialóg: “Èo metieš?” “Chlapov!” “Odkia¾?” “Zdola i zhora i z prostriedku dediny do tejto našej kutiny!” Smeti pozmetali na kôpku, v ktorej nesmel chýba požmolený mach, všetko položili na metlu a dievka, ktorá mala u chlapcov najväèší úspech, si na to sadla a opä odriekala “Èoby si prišiel...” Nakoniec si dve dievèatá otoèené k sebe chrbtami položili metlu so smeami na plecia a spoloène, jedna kráèajúc dopredu, druhá pospiatky, vyniesli smeti na krížne cesty. Kým dievèatá priadli, mládenci si krátili èas hrou v karty, alebo si sadli k dievèatám. Nejeden pošepol svojej vyvolenej, aby vyšla za ním do pitvora, že jej chce nieèo poveda. Keï sa dievèa zdráhalo, uchytil jej vreteno, vybehol s ním von a dievèa pravdaže za ním. Mladí ¾udia si našli èas na tanec, alebo si zaspievali a zahrali sa niektoré z bohatej palety hier. V bežných týždòoch bolo zábavy menej, no poèas zimy sa našlo dos dní, keï sa nepriadlo a veèery boli vyplnené hrami, spevom, tancom, ¾úbostnými èarami ako aj prípravou zvykov a obradov, ktorých nosite¾om bola dospelá mládež. Cirkev, ktorá vtedy od širokých ¾udových vrstiev požadovala iba prácu a modlitbu a podozrievavo sa dívala na akýko¾vek prejav prirodzenej veselosti a plnokrvného života, zaujímala voèi priadkam zamietavý postoj. Mládež, ktorá sa na nich zúèastòovala, odsudzovala ako nemorálnu. Toto stanovisko prebrali aj svetské vrchnosti, ktoré sa potom postarali o prísne sankcie pod¾a dobových zvyklostí. Mestská rada v ¼upèi zakázala priadky už v roku 1567. Skutoènos, že už v šestnástom storoèí èasto zakazovali priadky v oblastiach nášho územia, nepriamo potvrdzuje opis vyrabovania Dobšinej Turkmi roku 1584: “Na Spiši sa sem - tam trpia zhromaždenia dievèat, ktoré sa nazývajú priadky. Je to odsúdeniahodný zvyk, pretože je zdrojom hriechov a poškvrnenia dobrých mravov. Na toto dievèenské zhromaždenie smeroval prvý útok Turkov. Ve¾ký poèet dievèat zajali a bola to prvá koris nepriate¾a.” V nasledujúcich storoèiach zakazujú priadky èoraz èastejšie tak zo strany cirkví, ktorých kòazi priadky neraz osobne rozohnali, ako aj svetských vrchností, èi už župných, stolièných, zemepanských alebo obecných. Mocenské zásahy prestali oficiálne roku 1848, no mnohí ani potom neprestali proti nim vystupova. Skutoènos, že v predchádzajúcich storoèiach nasledoval jeden zákaz za druhým, dokazuje ich neúspech a tento zase svedèí o význame, ktorý mali priadky v živote mládeže. Priadky u nás definitívne zanikli v súvis-

losti s rozšírením progresívnejších technologických postupov spracovania textilných vlákien na celú produkciu.

LUCIA Lucia pochádzala zo Syrakúz a zomrela ako martýrka okolo roku 300. Pod¾a legendy, ktorej najstarší variant je v Danteho Božskej komédii, Lucii už ako kresanke vnútili pohanského ženícha, ktorého oèarili jej krásne oèi. Situáciu vyriešila tým, že si ich vylúpila a na miske poslala svojmu obdivovate¾ovi. Panna Mária ju za to odmenila novými, ešte krajšími oèami. Na základe tejto legendy sa charakteristickým znakom Lucie stala misa s oèami a veriaci je vzývali pri oèných chorobách. V rozpore s oficiálnou kresanskou legendou sa v ¾udových vrstvách na Slovensku tradovalo, že Lucia je najväèšia zo všetkých bosoriek, pretože keï ju hodili do plameòov, aby ju upálili ako strigu nezhorela, ale žila ïalej. V predveèer Lucie na celom území Slovenska dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chráni pred zlými duchmi. Mnohí si ním robili krížik na èelo, sluchy, bradu a zápästie, aby zvýšili jeho ochranný úèinok. Živos predstáv spojených s vierou v existenciu stríg dokazuje celý rad ïalších receptov, ktoré mali vies k odhaleniu ich inkognito. Najpopulárnejším identifikaèným prostriedkom bol v tomto smere na celom Slovensku luciový stolèek. S jeho výrobou sa malo zaèa na Luciu a každý deò do Vianoc bolo treba na òom nieèo urobi. Musel by celý z dreva, najviac odporúèali smrekové, menej bukové, bez jedného klinca èi železnej svorky. Pod¾a niektorých mal ma tri nohy, pod¾a iných musel by èím jednoduchší, pretože každý deò sa do spracovávaného dreva smelo len raz zaa sekerou. Ak ten, èo stolèek zhotovil, sedel na òom na Štedrý veèer v kostole pri bohoslužbách, videl všetky strigy za oltárom alebo obrátené k oltáru chrbtom. Takto ich vraj videl aj kòaz, lenže ten ich nesmel vyzradi. Muž so stolèekom musel uteka z kostola rýchlo domov, aby ho strigy nechytili. Keby ho dohonili, boli by ho bili dovtedy, kým by neodprisahal, že ich nikdy neprezradí, no mohlo sa mu povodi aj horšie. Aby ich zadržal, sypal za sebou mak, premiešaný s obilím a šošovicou. Strigy nesmeli zrno prekroèi a museli ho do posledného vyzbiera. Až keï sa prenasledovaný dostal pod strechu vlastného domu, bol zachránený, strigy mu už nesmeli ublíži. V takomto pre èary priaznivom období nemohli pochopite¾ne chýba ani ¾úbostné veštby. Dievèatá ich najèastejšie robili s jablkom, z ktorého odhryzli každé ráno pred východom slnka, alebo naopak, keï už slnko zašlo. Ak jablko zaèalo hni, bola to predzves, že sa dievèa svojej svadby nedožije. V opaènom prípade vyšlo dievèa pri zvonení na Štedrý veèer pred dom, hrýzlo zvyšok jablka a obzeralo sa, ktorého muža prvého zazrie. Ak ho nepoznalo, opýtalo sa ho na meno, pretože rovnaké mal ma jej budúci muž.

èíslo 3 - december 2000

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

Ako vo Velèiciach strašilo...

Bolo to dávno - je tomu viac ako 60 rokov. Zima bola taká “akurátna”, snehu po kolená a stále len padal a padal. Vietor fúkal, robil záveje, najlepšie bolo sedie doma vo vykúrenej izbe. Dlhé zimné veèery boli ako stvorené na pradenie konope a driapanie peria. V ten veèer sa práve driapalo u Malíkov. Ženy sedeli okolo ve¾kého stola, prsty šikovne odde¾ovali perie od kostrnkov a jazyky tiež nezahá¾ali. Prebralo sa všetko možné aj nemožné ktorá dievka má frajera alebo mládenec frajerku, kedy bude svadba, èi tomu rodièia bránia alebo je to “po vôli”, u koho èakajú v rodine prírastok, kto sa s kým povadil alebo pomeril a keï už boli všetky novoty prebrané, zaèalo sa o strašidlách. Jedna tvrdila, že màtva matka chodila každú noc koji svoje nemluvòa. “Je to možné?”, zhíkli ženy. “Je”, tvrdila rozprávajúca. “Mne to povedali moja mamièka a im to hovorili ich nebohá strynka. Druhá tvrdila, že ich dedko si každú noc chodili pýta svoju fajku, èo im zabudli da na onen svet do truhly a prestali až keï im ju zahrabali do hrobu, a to je “vskutku pravda”, pritvrdila tetka. Tretia zahlásila, že pôrodná babica keï išla o polnoci od pôrodu z Kochanoviec, poèula na Velèickom cintoríne ve¾ký lomoz. Keï za pozrela hore videla pri sv. Jankovi psa ve¾kého ako te¾a a odrazu sa stratil. Istotne to bol premenený nejaký nebožtík. Do takejto strašidelnej atmosféry ktosi zaklopal na dvere. Ženy stíchli, èo bojazlivejšie aj zubami drkotali. Do kuchyne vošli Štefanko Reptík, obecný sluha, ktorý mal na starosti okrem hlásenia hodín v

noci a pozorovania vzniku prípadného požiaru, aj kopanie hrobov a v lete pasenie kráv. Kožuch a kravský roh zavesili na vešiak a usadili sa k teplej peci. V tom sa jedna zo žien opýtala: “Ujèek a vy sa nebojíte chodi v noci po dedine? Vás ešte nestrašilo?” “Ba veru strašilo, aj som sa na¾akal. Trúbil som akurát polnoc, keï tu zrazu vidím vysokú postavu v bielej plachte. No na môj dušu, veï je to smrtka. A zaèal som odrieka známe: preè, preè, pekelní duchovia, vy tu miesta nemáte. V tom ma smrtka preruší - drž hubu! Ach to teda nebude strašidlo, keï to rozpráva - pokraèovali ujèek v rozprávaní, a opatrne som sa jej dotkol - si èlovek, alebo duch?, pýtam sa a budete sa èudova, pod plachtou nieèo zakvákalo. Ach anciáša tvojho, tak už viem, že tebe som jamu nekopal - u¾avili si ujèek, a keï ma ešte poslala “kdesi”, kde sa nedá ís, už som vedel ko¾ká odbila. Ráno ženy pred obchodom rozprávali, že tej a tej gazdinej ktosi v noci ukradol vykàmenú kaèicu. Ja som vedel kto to bol, ale som nevyzradil.” “Kto to bol ujèek, povedzte”, vyzvedali ženy. “Nemôžem vyzradi, smrtka povedala, aby som držal hubu, tak musím drža.” A nevyzradili. Pod oknom bolo poèu dupot, ale to sa už “driapaèky” nebáli, vedeli, že idú po závereènej v hostinci mládenci “kostrnky striasa”, ako sa tomu hovorilo. Nálada sa zlepšila, hlavne pre tie dievky, ktoré vedeli, že nepôjdu na horný koniec sami, že ich mládenci vyprevadia. Také boli vo¾akedy zimné veèery - bez televízorov, ale zato si ¾udia vypoèuli rôzne príbehy - veselé i strašidelné. A ja som si toto vypoèula od svojej sestry a je to “vskutku pravda”. O¾ga Petrová

Materská škola Chocholná - Velèice Dòa 5. septembra 2000 sme deti privítali v materskej škole v èistých, vyma¾ovaných priestoroch. Bol najvyšší èas, veï ani doma nemáme tú istú farbu na stene trinás rokov. Aby sme deti prekvapili a zaujali, obmenili sme zariadenie tried. Za finanèné príspevky ïakujeme obecnému úradu a sponzorom. V školskom roku 2000 - 2001 nastúpilo do materskej školy 40 detí, ktoré navštevujú 2 oddelenia: 1. oddelenie deti od 4 do 6 rokov a 2. oddelenie 3-roèné deti. Z kolektívu zamestnancov odišla p. Mikulová - pom. kuchárka a nahradila ju p. Janušíková. Èakajú nás mesiace hier, priate¾stiev, radosti z objavovania

nových poznatkov, ktoré musíme prispôsobi detskému chápaniu. Je to ažká úloha, ale s pomocou všetkých, ktorí sa podie¾ajú na výchove detí sa nám to urèite podarí. Z nových detí sme privítali tieto: Ïuriška Štefan, Dadová Karin, Michalec Martin, Chupáèová Daniela, Novotná Barbora, Mitanová Simona, Kubisová Jana, Habánková Iveta, Graèková Simona, Hurtoòová Anna, Èerveòanská Kristína Prajeme všetkým deom ve¾a zdravia a dobrej pohody pri pobyte v MŠ. Petrová ¼ubica uè. MŠ

5.

Súaž v lietaní šarkanov V nede¾u 5. novembra 2000 už tradiène usporiadal Obecný úrad v Chocholnej - Velèiciach pre deti súaž v lietaní šarkanov. I keï sa zdalo, že poèasie usporiadate¾om pria nebude a súaž sa neuskutoèní, slnieèko sa nakoniec predsa len ukázalo a vylákalo do prírody ve¾a rodín s demi. Niektorí si so sebou priniesli i dva šarkany pre prípad, že by jeden “neposlúchol” a odmietol vzlietnu. Nad hlavami prítomných sa vznášali rôzne zvieratká, jazdci, balóny, parašutista,

usmiate tváre, UFO, formula a mnohé iné. Kto si dal tú námahu a spoèítal ich, urèite sa priblížil až k èíslu 40. Medzi šarkanmi boli i kupované, ale èo je potešite¾né vo väèšine prípadov si deti s rodièmi dali tú námahu a tie svoje si zhotovili sami. Na zaèiatku súaže im bolo na tvári vidie oèakávanie èi pri práci postupovali správne, a práve ten ich šarkan vyletí najvyššie. Po hodine sa všetci dozvedeli výsledky ich snaženia. Pre porotu bolo ažké vybra tie naj, pretože ve¾a šarkanov vydržalo lieta poèas celej súaže. Nakoniec porota urèila sedem víazov, z ktorých sa na prvých troch miestach umiestnili Juraj Škrieèka, Terezka Medvedíková a Marcel Spaèek. Unavené deti sa mohli obèerstvi opeèeným špekáèikom a teplým èajom. Atrakciou pre ne bola jazda na koni, na ktorom sa mohli povozi poèas i po skonèení súaže. Usporiadatelia dúfajú, že i na budúci rok sa súaže zúèastní taký ve¾ký poèet detí a rodièov. (am)

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

6.

Klub dôchodcov

O tom, že zaèiatky bývajú vždy ažké sa presvedèili i všetci èlenovia výboru Jednoty dôchodcov v Chocholnej - Velèiciach. Po zdolaní prvých ažkostí, ktoré predstavovalo riadne zaregistrovanie, vybratie èlenských príspevkov, zhotovenie vlastnej peèiatky i založenie kroniky, bol koneène oficiálne založený Klub dôchodcov v Chocholnej - Velèiciach. Znie to neuverite¾ne, ale do dnešného dòa sa poèet èlenov klubu “vyšplhal” až na èíslo 161. Pre porovnanie napr. v Kostolnej- Zárieèí klub dôchodcov tvorí len 17 èlenov a v Melèiciach - Lieskovom je ich približne 80. Z toho jasne vyplýva, že v našej obci sú starší ¾udia aktívnejší a viac sa zaujímajú o dianie okolo seba než v iných obciach. Prvou akciou už fungujúceho klubu dôchodcov bolo posedenie v prísalí kultúrneho domu, spojené s predvádzanou akciou zdravotného prístroja Biostimulátora - Biolampy. Zúèastnilo sa ho 20 manželských párov. Dôkazom, že predvádzanie obèanov zaujalo, bol záujem o Biolampu u 4 manželských párov. Za hojnú úèas poskytla firma do zatia¾ takmer prázdnej pokladne klubu sumu 1.500 Sk. Dòa 16. septembra 2000 sa konala prvá výborová schôdza od založenia Klubu dôchodcov v Chocholnej - Velèiciach. Dòa 26. septembra 2000 Jednota dôchodcov na Slovensku poriadala Václavsko-Michalské stretnutie seniorov spojené s taneènou zábavou v Dome armády v Trenèíne. Na toto

podujatie Klub dôchodcov Chocholná - Velèice zakúpil 10 lístkov v hodnote 60 Sk, ktoré si èlenovia jednoty, ktorí mali záujem sa stretnutia zúèastni odkúpili od vedenia klubu. Všetci sa ve¾mi dobre bavili a oddýchli si pri výbornej hudbe. Stretnutie bolo spojené i s tombolu, ktorú tvorili ve¾mi zaujímavé ceny. Ïalšia kultúrna akcia v Dome armády v Trenèíne sa uskutoènila dòa 3. októbra 2000, kde boli èlenovia klubu pozvaní na otvorenie mesiaca úcty k starším ¾uïom. So svojim programom tu vystúpil súbor Zvonky z Nového Mesta nad Váhom, ïalej Trenèiansky spevokol a súbor Rados z Trenèína. Vstup na vystúpenie bol zdarma. Akcie sa zúèastnilo 15 èlenov Klubu dôchodcov Chocholná - Velèice, èo na taký ve¾ký poèet èlenov klubu bola dos malá úèas. Vedenie Jednoty dúfa, že v budúcnosti bude na podobných kultúrnych podujatiach väèšia úèas obèanov z našej obce. Celkovo sa v Trenèíne na tomto vystúpení zúèastnilo 300 èlenov Jednoty dôchodcov z celého okresu. Na všetkých program úèinkujúcich urobil hlboký dojem a celé vystúpenie pokladali za ve¾mi umelecky hodnotné. Dòa 10. októbra 2000 sa v Trenèíne uskutoènilo Valné zhromaždenie Krajskej organizácie JDS. Na zhromaždenie bola z našej obce delegovaná predsedníèka Jednoty v Chocholnej - Velèiciach p. Trenèanová Anna. Anna Trenèanová

Navštívili nás krajania Slováci z Maïarska V sobotu 4. novembra 2000 sme v sále kultúrneho domu privítali 16-èlenný divadel-

no - folklórny súbor z Maïarska. Prišli z dediny Orménykút z Békešskej župy. Predviedli pásmo ¾udových zvykov (siatie konôp a ich postupné spracovanie). Zaspievali staré slovenské ¾udové piesne, ktoré si dodnes zachovali. Divadelno - folklórna skupina vznikla v roku 1966. Odvtedy navštívili mnohé miesta nielen v Maïarsku, ale i na Slovensku. Obdivu-

hodné pri ich vysokom veku bolo (najstaršia èlenka súboru má 86 rokov), že si zachovali reè i zvyklosti svojich predkov Slovákov. Po vystúpení pripravili èlenky Matice slovenskej v spolupráci s èlenkami Jednoty dôchodcov veèeru a obèerstvenie. V príjemnej atmosfére sme s hosami besedovali o ich živote v Maïarsku. Pri rozlúèke dostali èlenovia súboru malú pozornos ako spomienku na našu obec (brožúru zo 600. výroèia prvej písomnej zmienky z èasti našej obce Malá Chocholná). Zaželali sme im do ïalších rokov ve¾a pevného zdravia a tvorivých úspechov v ich èinnosti. Emília Schneiderová

èíslo 3 - december 2000

Posedenie dôchodcov Dòa 13. augusta 2000 o 15.00 hod. usporiadal Obecný úrad Chocholná - Velèice v sále kultúrneho domu stretnutie všetkých dôchodcov z našej obce. Stretnutie bolo iniciatívou prípravného výboru pre založenie klubu dôchodcov v našej obci. Na zaèiatok kultúrna referentka v zastúpení obecného úradu prítomných privítala a predniesla príhovor. Ïalej nasledovala kultúrna èas, v ktorej vystúpili so svojimi piesòami dve dievèatá Zuzka a Marika Kostelné a ženská spevácka skupina Studienka. Z prítomných dôchodcov predniesla p. Pavlína Jašová vtipnú báseò, ktorú všetci odmenili ve¾kým potleskom. Na tomto stretnutí sa zúèastnila i predsedníèka Klubu dôchodcov Melèice - Lieskové p. Anna Krecháèová, ktorú medzi seba pozvali organizátori stretnutia, aby oboznámila prítomných s poslaním a èinnosou klubu dôchodcov. Dôkazom, že prítomných svojim príhovorom zaujala, bol ve¾ký záujem o zaregistrovanie sa do klubu. Veï zo 113 prítomných sa 80 zaregistrovalo a hneï na to bol zvolený 11 - èlenný výbor: Predsedníèkou sa stala p. Anna Trenèanová, Podpredsedníèkou p. Marta Beránková, Tajomníèkou: p. Mária Kútna, Pokladníèkou: p. Elena Kutalová. Kultúrnu èinnos si zobrala na staros p. Jozefína Jastrabíková. Ïalej sa èlenmi výboru stali: Jozef Masaryk, Emília Štefancová, Anna Juríèková, Pavlína Brumovská, Jozef Jastrabík, Emília Schneiderová Po kultúrnej èasti a zvolení výboru nasledovalo obèerstvenie a posedenie pri dychovej hudbe Drietomanka, ktorá pod taktovkou p. Jozefa Múdreho hrala do tanca i na poèúvanie. O spokojnosti prítomných svedèila dobrá nálada a najmä slová vïaky, ktoré boli pre organizátorov najväèšou odmenou. Predsedníctvo klubu by touto cestou chcelo poïakova obecnému úradu za poskytnutie finanèných prostriedkov. Poïakovanie patrí i všetkým spoluorganizátorom, ktorí ve¾kou mierou prispeli k úspešnému priebehu tohto stretnutia. Sú to najmä: p. Emília Schneiderová a p. Jozef Vincurský, ktorí pomohli pri organizovaní tejto akcie, ïalej p. Anna Trenèanová, p. Gagová, p. Horòáková, p. Spaèková a mnohí iní, ktorí prispeli svojou pomocou pri obsluhe a taktiež prineseným peèivom, na ktorom si všetci prítomní ve¾mi pochutili. Veríme, že i ïalšie stretnutia, ktoré obecný úrad pripraví v budúcom roku sa bude nies v podobnom duchu pohody a dobrej nálady.

èíslo 3 - december 2000

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

Výlet pod Tlstú horu A predsa sa uskutoènil. Hoci èlenovia komisie školstva a kultúry ho pripravovali na mesiac júl, pre nepriaznivé poèasie bol viackrát odložený. Zlé jazyky tvrdili, že vyhlásenie v miestnom rozhlase pôsobí lepšie ako

všetky vzdychy a modlitby za dážï v tohoroènom horúcom lete, lebo ako naschvál po nieko¾ko víkendov zapršalo a z výletu niè nebolo. Napokon dòa 3. septembra zamraèená obloha organizátorov i desiatku rodín neodradila. Priestory pri chate VOP ožili vravou, povzbudzovaním a smiechom detí i rodièov. V zaujímavých veselých súažiach si vyskúšali svoje schopnosti deti i rodièia. Dokonca sme sa dozvedeli, kto v rodine je šikovnejší, èi tato, èi mama. Tatovia si vyskúšali silu i v preahovaní lanom. Do skupín ich nominovali deti. Aby porazeným nebolo ¾úto, odmenili sme ich lízankami. Myslíte, že ís za zvukom a nájs predmet, keï máte na hlave vedro, ktoré poriadne ruší zákony akustiky je jednoduchá vec?

Aj keï bolo poèu usmeròovanie: “Tato, vpravo!” tato sa vydal opaèným smerom. Nikto si neželal, aby jeho tato bol tým posledným. Deti najviac zaujala súaž v lovení rybièiek. Od hry ich neodohnal ani obèasný dážï. Najmladšími súažiacimi boli Martinko Pavlík a Emilko Fábik. Najúspešnejšou bola Zuzka Petrová. Pani Z. Petrová bola najúspešnejšou mamou v súažiach. Otcovia súaž o najúspešnejšieho tatu vzdali. Na záver súaží si rodiny s demi posedeli pri vatre. Opeèené špekáèiky chutili všetkým. Iba ¾utova môžu tí, ktorí si nenašli èas strávi veselé zaujímavé popoludnie s demi, alebo nebodaj sa báli dažïových kvapiek? Toto zaujímavé podujatie pripravili èleno-

via komisie školstva a kultúry: Adamèiová ¼ubomíra, Mgr. Dodeková O¾ga, Pavlík Ján, Surovský Jaroslav, Mgr. Spaèková Elena a pracovníèky obecného úradu - Masaryková Anna a Spaèková Jarmila, za èo im ïakujeme. Mgr. Dodeková O¾ga

7.

Turistický pochod

Dòa 26. augusta 2000 obecný úrad usporiadal v poradí už 3. roèník turistického pochodu “Okolo Chocholanskej doliny”. Trasa v dåžke 27 km viedla po hrebeòoch Bielych Karpát, turistickými chodníkmi po najkrajších vyhliadkach Chocholanskej doliny. Zúèastnilo sa ho 77 úèastníkov, ktorí po prezentácii, ktorá sa konala v èase od 6.30 hod do 8.00 hod. pred obecným úradom vykroèili trasou oznaèenou turistickými znaèkami. Viedla smerom na Skalický vrch a Sokolí kameò, pokraèovala cez Machnáè, Kykulu a Melèický vrch, ïalej smerovala na Dúžniky a Tlstú horu a konèila na mieste štartu - èiže na obecnom úrade. Všetci úèastníci museli prejs cez tri stanovištia, na ktorých im na potvrdenie, že ich neobišli, opeèiatkovali preukaz, ktorý obdržali pri prezentácii. Na 1. stanovišti ich privítal Juraj Škrieèka, na 2. Jarmila a Marika Spaèková a na 3. Jakub Škrieèka. Na 2. stanovišti si mohli oddýchnu, posedie pri vatre a opiec špekáèiky. Po príchode na obecný úrad odovzdali svoje preukazy organizátorom, a za svoju úèas na tomto pochode obdržali pamätný diplom spolu s medailou a malou pozornosou. V sále kultúrneho domu bolo pre všetkých úèastníkov prichystané obèerstvenie, pri ktorom si okrem iného taktiež porovnávali svoje zážitky pri zdolávaní nároènejších úsekoch trasy. Pochodu sa zúèastnili najmä turisti z iných obcí a miest, ktorých bolo podstatne viac ako po minulé roky, èo ve¾mi milo prekvapilo všetkých organizátorov. Naopak sklamaním bol opä nízky poèet úèastníkov z našej obce. No všetci, ktorí sa tejto akcie zúèastnili boli ve¾mi spokojní s jej priebehom a s celkovou príjemnou atmosférou.

Príbeh najslávnejšej koledy Pôvodne sa koledou nazýval èas od Štedrého veèera do Nového roku, niekde do Troch krá¾ov. Svoje meno dostala od latinského “Kalendae”, ktoré oznaèovalo prvý deò každého mesiaca, v našom prípade zaèiatok roka a s ním spojený zimný slnovrat, najväèší sviatok roka. Pomenovanie sa rozšírilo u európskych národov a keïže sa rok zaèínal už 25.decembra, zaèínalo sa vtedy aj koledovanie a trvalo po celý vianoèný èas. Dnes pod koledou rozumieme pieseò, ktorá sa pri vianoènej oslave spieva a v prenesenom zmysle i dar, ktorý spevák dostáva za odmenu. “Tichá noc” - symbol Vianoc, pieseò vianoèná.

Povedzme si preto o jej pôvode: Vianoce boli predo dverami a salzburské mesteèko Oberndorf v tesnej blízkosti bavorskej hranice žilo v radostných prípravách, vrátane uèite¾a a regenschoriho Franza Grubera, organistu miestneho kostola sv. Mikuláša. Keï prišiel do kostola, aby si zopakoval niektoré skladby, zistil, že orgán padol za obe pažravým myšiam. Ale “Keï je núdza najvyššia - pomoc božia najbližšia” povie si zbožný organista Pána. Namiesto nárekov, vyh¾adáva mladého kaplána Jozefa Mohra, aby sa poradili ako zachráni dôstojnú oslavu narodenia Krista. Zanietený kòaz už na Štedrý deò ráno priniesol text básne na vianoènú tému,

ktorá zaèínala slovami: “Tichá noc - svätá noc...” Gruberovi sa prosté slová hneï zapáèili a za nieko¾ko hodín inšpirovali ku skomponovaniu jednoduchej, ale pritom naozaj vydarenej melódii. Nová koleda bola na svete a pri omši 24. decembra 1818 sa v Oberndorfe spievala a hrala po prvýkrát. Pieseò sa stala nato¾ko svetoznámou, že si ju viaceré krajiny privlastnili ako svoju národnú koledu. A preto, keï sa bude v našich chrámoch a kostoloch ozýva “Tichá noc...” spomeòme si, že osud to tak chcel, aby sa stretli autor piesne a melódie a vytvorili pieseò, ktorá spája ¾udí teplom Vianoc. Spracovala Mgr. Balajová

OBECNÉ NOVINY Chocholná - Velèice

8.

RECEPTY PEÈENÝ KAPOR Potrebujeme: 1000 g kapra, so¾, 250 g striedky z èierneho chleba, 3 strúèiky cesnaku, 10 g masla, postrúhaná citrónová kôra, mleté èierne korenie, 1 dl vína. Postup: Oèisteného kapra osolíme zvonka i znútra. Striedku chleba sformujeme do tvaru hrubšieho valèeka, pozapichujeme doò cesnak pokrájaný na prúžky, zvrchu ho potrieme maslom a postrúhanou citrónovou kôrou a vložíme do kapra. Takto pripraveného kapra postavíme do vymasteného pekáèa chrbtom hore, okoreníme a peèieme. Poèas peèenia ho natierame maslom a pred dopeèením ho polejeme vínom. Celkový èas peèenia je 30 až 40 minút. Podávame so zemiakovým šalátom. KOKOSOVÉ GU¼KY Potrebujeme: 300 g kryštálového cukru, voda, 30 g kakaa, 1 balíèek vanilínového cukru, 50 g masla, 300 g postrúhaného kokosu, 10 - 12 piškót, kokosová múèka na obalenie. Postup: Cukor navlhèíme vodou, pridáme kakao, vanilínový cukor a všetko spolu varíme asi 7 minút. Potom pridáme maslo, postrúhaný kokos a strúhanku pripravenú s piškót. Všetko spolu premiešame a necháme vychladnú. Ak je zmes ve¾mi hustá, pridáme trocha rumu. Zo zmesi sformujeme gu¾ky, obalíme ich kokosovou múèkou a povkladáme do papierových košíèkov. ORECHOVÝ ZÁVIN Potrebujeme: 150 g práškového cukru, 6 vajec, 1 lyžica hladkej múky, 120 g orechov. Orechová plnka: 140 g orechov, 5 lyžíc mlieka, 170 g práškového cukru, kúsok vanilky, 140 g masla, 0,5 dl rumu. Èokoládová poleva: 50 g èokolády, 0,5 dl vody, 100 g práškového cukru. Postup: Cukor vymiešame so žåtkami a z¾ahka primiešame tuhý sneh uš¾ahaný z bielkov, múku a zomleté orechy. Dobre vymiešané cesto vylejeme na plech, v mierne vyhriatej rúre upeèieme, natrieme plnkou, opatrne zvinieme a polejeme polevou. Orechová plnka: Zomleté orechy uvaríme s mliekom, cukrom (120 g) a vanilkou. Nakoniec do vychladnutej zmesi zamiešame maslo, cukor (50 g) a rum. Èokoládová poleva: Èokoládu rozvaríme s vodou a cukrom a vymiešame na hladkú polevu. Obecné noviny - štvrroèník obyvate¾ov obce Chocholná -Velèice, roèník IV., èíslo 3/2000. Vydáva Obecný úrad Chocholná-Velèice. Vychádza vo vydavate¾stve DELTA, Jiøí Foldyna tel.: 0905/259315, e-mail: [email protected]. Adresa redakcie: Obecný úrad 913 04 Chocholná Velèice, tel./fax (0831) 6484-241, 6484-252. Zodpovedný redaktor: Anna Masaryková. Redakèná rada: Mgr. O¾ga Dodeková - predseda, Anna Masaryková, Jarmila Spaèková, Eva Beòová, Anna Petrová, Mgr. Elena Spaèková, Ing. ¼ubomír Škrieèka. Reg. èíslo: OÚ Trenèín 97/ 01841-PT1 © DELTA

èíslo 3 - december 2000

Tipy a triky pre domácnos

l špinu zo sklokeramických platní sporáka odstránite tak, že ich potriete polovicou vytlaèeného citróna. Nechajte pôsobi a napokon zmyte teplou vodou. Tento spôsob môžete použi aj na kuchynské dlaždice. l máte na nožoch škvrny, ktoré neodstráni ani dôkladné umývanie? Potom èepe¾ posypte so¾ou a vyšúchajte mokrým korkom. l aby sklené misy alebo poháre nepraskli, keï ich napåòate horúcim jedlom èi nápojom, postavte ich na vlhkú handru. l tmavé špinavé škáry medzi kachlièkami vyèistíte mierne zriedeným èpavkom. Medzery vybieli aj prášok do peèiva nasypaný na vlhkú handrièku. l na sklených dverách do sprchy sa èasto vytvorí mlieènobiely povlak. Odstránite ho handrou namoèenou v octe. l zažltnutú vaòu oèistíte do biela roztokom soli a terpentínu. l keï sa na vodovodnej batérii vytvorí prstenec z vodovodného kameòa, omotajte ho vatou alebo handrièkou namoèenou v octe a 1 - 2 hodiny nechajte pôsobi. l hrebene a kefy dobre oèistí pena na holenie. Nastriekajte ju na ne a nechajte nieko¾ko minút pôsobi. Nakoniec opláchnite studenou vodou. l keï chcete kobercu vráti živé a žiarivé farby, v zime ho položte lícnou stranou na sneh a poriadne vyprášte. Sneh nesmie by mokrý, aby koberec nenasal ve¾a vlhkosti. l nábytkom otlaèené miesta na koberci odstránite tak, že na ne položíte vlhkú utierku a jemne prežehlíte. Potom kefou postavte vlas koberca.

RADY PRE GAZDINKY l na povrchu mlieka sa nevytvorí koža, ak ešte do horúceho vhodíte kocku ¾adu. l keï sa domáca majonéza predsa len nedarí, potom rýchlo vyš¾ahajte jeden bielok so štipkou soli na tuhý sneh a po kvapkách doò

vmiešavajte rozteèenú majonézu. Zväèša ju takto zachránite. l pripálenú omáèku alebo hustú polievku nemiešajte, lebo ju celú znièíte. Nepripálenú èas prelejte do druhého hrnca a pridajte kus suchého chleba èi jeden surový zemiak - neutralizuje spálenú chu. Najlepšie je však pripálené pokrmy nejes, pretože obsahujú karcinogénne látky. l presolenú omáèku rieïte vínom, mliekom, sladkou smotanou alebo vodou. l fašírka bude šavnatá a vláèna nielen vtedy, ak k mäsu pridáte v mlieku namoèené jemne vyžmýkané žemle, ale aj trochu minerálky. l kaèica bude ma úžasne dobrú chu, keï ju poèas peèenia obèas potriete medom. l keï vám zabehne rybia kos, pomaly prehltnite lyžicu octu - vïaka nemu kos zmäkne. Potom zjedzte kúsok chleba, aby sa kos uvo¾nila. Keï to nepomôže, treba ís k lekárovi. l aby ste nepáchli cesnakovou arómou zjedzte kúsok èokolády. l vysychaniu horèice predídete tak, že jej povrch zalejete trochou oleja. l aby vám prsty pri èistení èi škrabaní zeleniny nezdrsneli a nestmavli, pracujte s mokrými rukami. l pri umývaní karfiolu ho ponorte do ve¾mi slanej vody, zbaví sa malých slimáèikov a neèistôt. Aby karfiol pri varení nezožltol a zjemnel, prilejte do vody šálku mlieka. l èerstvé ovocie nezaène tak rýchlo hni, keï medzi plody vložíte nieko¾ko strúèikov cesnaku. l je dôležité, aby f¾aše s vínom vždy ležali. Víno musí obmýva korkovú zátku, inak by sa vysušila a do f¾aše by vnikol vzduch. Víno skladované postojaèky alebo v chladnièke stráca arómu. l èím je slivkový lekvár hustejší, tým dlhšie vydrží. Slivky varte v troške vody s kvapkou rumu, škoricovou kôrou a klinèekom. Chutí vynikajúco.

Dar mnícha Wilfreda

Starí Slovania Vianoce spoèiatku slávili ako sviatky znovuzrodenia Slnka. Preto aj 25. december považovali za zaèiatok roka. Na dni v období i po òom sa viazali rôzne rituály. Napríklad na stridžie dni - na Katarínu, Ondreja, Luciu, Adama a Evu èi Tomáša- vyháòali zlých duchov jedením a rozvešiavaním cesnaku, veštili budúcnos, zariekali dobytok, vymietali izbice...Od roku 354 n. l. však pápež Liberius vyhlásil Vianoce ( 24. až 27. decembra) za kresanské sviatky. Odvtedy sa preto spájajú s oslavou narodenia Ježiša Krista a veèného života. K Vianociam sa samozrejme viažu aj vianoèné zvyky - rôznorodé, zaujímavé, dôstojné i veselé. Spievajú sa koledy, vinšuje sa príbuzným, varia a peèú typické sviatoèné jedlá, rozrezávajú jabåèka, leje sa olovo... Azda najkrajšiu tradíciu stava poèas Vianoc na èestné miesto v izbe vianoèný stromèek zaviedol pod¾a povesti v Anglicku kedysi v

poèiatkoch kresanstva, istý misionár, mních Wilfred. Údajne raz pri ažkej práci v lese zaal do posvätného buka. Ten spadol, rozštiepil sa na štvoro a z jeho stredu vyrástla jedlièka. Wilfred to pochopil ako výzvu oznamujúcu veènos života. Odvtedy sa okolo stromèekov obklopených láskou a darmi zaèali schádza ¾udia vo svojich domovoch. Iná poves vidí symbol stromèeka, ovešaného jabåèkami a orechmi, v plodnosti rajského stromu Adama a Evy. Ïalší tvrdia, že sa stromèek v domácnostiach objavil vïaka reformátorovi Martinovi Lutherovi (1483 - 1546). Kroniky zaznamenali prvé zdobenie vianoènej jedlièky v 16. storoèí v Alsasku. V 18. storoèí ju prvý raz vysvietili svieèkami. V roku 1837 priniesla manželka istého nemeckého vojvodcu stromèek do Francúzska. Koncom 19. stor. bol už zvyk rozšírený v celej Európe. V Spojených štátoch vraj postavili prvý stromèek v roku 1912 na námestí v Bostone.