Nepredajné

ŠOPORNIANSKE noviny December 2014 / Číslo 4 Ročník XV. / Nepredajné

ČASOPIS OBYVATEĽOV OBCE ŠOPORŇA

OKTÓBER – MESIAC ÚCTY K STARŠÍM

ŠOPORNIANSKE noviny

Príhovor starostu

3

Obsah

Vážení občania, milé deti a mládež. Rok 2014 sa tradičným, presným kolobehom sekúnd, minút, hodín, dní, týždňov a mesiacov končí, a preto je vhodné pozrieť sa na naše žitie z nadhľadu, v súvislostiach získania nových skúseností, priateľstiev, dobra, úspechov... Verím, že zlo a neprajnosť Vás obchádzali a v novom roku 2015 budete dostávať najmä lásku, zdravie a úsmev, aby ste našli spokojné naplnenie Vašich rodinných i pracovných snov a cieľov. Robte a želajte ostatným ľuďom to, čo si želáte Vy sami a vtedy budú - obec aj svet lepší a krajší. Vianoce sú tým pravým sviatkom na rozdávanie a prijímanie lásky a porozumenia, preto ich prežite v pokoji a radostne. Vy, milé deti a mládež prijmite štedrosť pod stromčekom ako výzvu byť rovnako citovo štedrí ku svojim rodičom, blízkym a ďalším ľuďom. Želám Vám všetkým, aby sa čaro Vianoc a sila Nového roka pretavili do každého Vami prežitého dňa. Mgr. Milan Vlček, starosta obce

Príhovor starostu obce

3

Vianočné

4

Imelo

4

Vianočný list pre Teba...

5

Trh netradičných hier

6

Mikuláš a Deň otvorených dverí v MŠ

6

Skutok priateľstva

7

Spoločenská kronika

7

Za hrsť drobných

8

Vianoce

8

Burza kníh

8

Ideme ďalej

9

Poďakovanie

9

Sviatočné úsmevy

10

Pozvánka na vianočný koncert

10

Važinkári na súťaži

10

Prisťahovalec

10

Tlačová správa

11

Cvičenie s �tloptami

11

Október- mesiac úcty k starším

12

Úcta k starším

12

Zo života v Klube dôchodcov

13

33. Čs. legionársky pluk a československý zbor talianskych legionárov v Šoporni v r. 1918 – 1919

14

Nová studňa

15 16

Záhradkári boli opäť v Trenčíne 17 Stretnutie po rokoch Športový klub Šoporňa

18

4


Vianočné Zas prichádzajú Vianoce, sviatky lásky, pokoja a mieru, keď každá rodina si zasadne spolu k štedrovečernému bohatému stolu. Keď na oblohe poletujú anjeli a hviezdy do šťastných očí detí zleteli. Ja v tento deň už odmala na oblohu som sa dívala. Dnes viem, že bolo to len krásne zdanie, keď videla som krídel trblietanie a tichý spev znel v mojej duši. Keď vyrástla som z detských liet, ešte krajší sa stal mi svet, keď lásku plným priehrštím som dostávala. Keď ruka v ruke, šťastní, veselí, sme do hviezd v očiach našich detí hľadeli. Hoc veľmi dávno som už dospelá, v skutočnosti som až vtedy dospela, keď pochmúrny bol Štedrý deň, bo anjel smrti svoje krídla rozostrel. Dnes znova k nadhviezdnym výškam zrak svoj upieram. Hľadám tam duše tvojej záchvevy. Kto otvorenú ranu zacelí? Čo je náš život? Kde má korene to krátke sladko-kyslé mámenie? V zrodení je smrť v smrti zrodenie. Nuž zažiar hviezda betlehemská, naroď sa znova na svet Božie dieťa, rozdávaj lásku svojmu ľudu i keď vieš, že Ťa znova ukrižujú. Vianoce stoja pred dverami. Kým otvoríš, zamysli sa nad sebou, rozlúč sa s naoko dôležitým, osloboď sa od starých problémov. Zachovaj si čo je vzácne. Pozeraj vpred, za horizont sveta. Kto stále pozerá na zem, neuvidí hviezdy. Hľadaj nebo, aby si našiel svoju hviezdu a nezostal blúdiac na ceste. Elena Ščasná - Švihoríková


Imelo

Na nebi žiarila vianočná hviezda. Dieťa – Ježiš ležalo v jasličkách. Pastieri, králi, deti i starci počúvali, čudovali sa a hľadali cestu k maštaľke. Pôjdete s nami? Poďte s nami! Len Marta povedala: „Práve teraz nemám čas. Prídem neskôr za vami. Mám veľa roboty s prádlom“ a odbehla napnúť prádlovú šnúru od konára po konár medzi stromami. Na nebi žiarila vianočná hviezda. Mária kojila svoje dieťa. Ľudia z blízka i z ďaleka počúvali a čudovali sa, hľadali cestu k maštali. Pôjdete s nami? Poďte s nami! Marta videla okoloidúcich. Povedala: „Nemám vôbec čas. Musím sa postarať o jedlo. Musím napiecť chlieb, kúpiť čerstvé ryby.“ Vzala kôš a ponáhľala sa úzkymi uličkami k tržnici. Na nebi žiarila vianočná hviezda. Jozef udržiaval oheň. Obchodníci z mesta i rybári od jazera sa pýtali a čudovali i išli, či odcválali k maštali. Pôjdete s nami? Poďte s nami! Ale Marta potriasla hlavou: „Čo sa to deje s tými ľuďmi? Čože majú všetci tak naponáhlo? Keď je to dieťa Mesiáš, zostane ním predsa dlho. Pozajtra je tiež deň. Potom ho i ja navštívim.“ Na nebi žiarila vianočná hviezda. Dieťa – Ježiš spalo v jasličkách. Ovce, osly, ťavy, kozy – celé stádo spalo.Všetko oddychovalo. Anjel však bdel a povedal: Jozef, poď so mnou! S dieťaťom a Máriou, poďte so mnou! Jozef vedel – keď anjel volá, musia ľudia poslúchnuť. Zahasil oheň, pobalil svoje veci, zobudil Máriu, zobudil dieťa. Poďte so mnou! Poponáhľajme sa! Pozajtra bol tiež deň. Marta zamkla dom. Prádlo bolo čisté, dom uprataný, čerstvé chleby upečené. Vydala sa na cestu. Kráčala úzkymi uličkami von z mesta až k maštali. Nad púšťou sa ligotala hviezda. Jasličky však boli prázdne. Posledný anjel pri maštaľke pozrel smutne na Martu: „Marta, Marta, kde si bola? Čo si po všetky tie dni robila?“ „Prala som a piekla, riadila a varila som.“ „Nenašla si si čas pre Ježiša v jasliach? Prišla si neskoro!“ Nebo bolo veľké a trblietavé. Vietor, čo fúkal púšťou, zmazával všetky stopy v piesku. K maštali sa prihnali Herodesovi vojaci. Hľadali dieťa. Marta mala strach. Prehľadali maštaľ, ale nenašli nikoho. Ich vodca zlostne zavelil na odchod. Poďme! Hviezda na nebi zapadla. Odrazu bola Marta sama. Odrazu bola celkom sama, bez útechy, bez hviezdy, bez svetla. To, že prišla neskoro, ju nesmierne bolelo. Samota ju bolela. Cítila iba vietor vanúci z púšte. Dlho stála v prázdnej maštali. Plakala nad sebou a nad mnohým, čo je v živote ťažké, čo sa nevydarí. Nezbadala anjela, ktorý chytal všetky jej slzy do svojich rúk. Ako perly mu ležali na dlani. Anjel polial tými slzami kôru starého stromu. Z tvrdého dreva na konároch vyrástli výhonky imela. Každý rok, v čase Vianoc, narastajú imelu nové plody. Pripomínajú veľa sĺz, ale i to, že v ruke anjela sa niekedy zo sĺz stávajú perly. Peter Rita: Legenda o imele

A

ko dobre vieš, moje narodeniny sa blížia. Každý rok sa koná oslava na moju počesť a myslím si, že tak bude aj tento rok. Počas týchto dní veľa ľudí nakupuje darčeky. Rozhlas a televízia vo svojich reklamách na každom kroku upozorňujú svet na moje blížiace sa narodeniny. Je krásne vedieť, že najmenej raz ročne si niektorí ľudia na mňa spomenú. Ako iste vieš, oslava mojich narodenín začala už pred mnohými rokmi. Spočiatku ľudia chápali a boli vďační za všetko, čo som pre nich urobil. Teraz sa zdá, že nik už nepozná skutočný dôvod osláv. Rodiny a priatelia sú spolu, zabávajú sa, ale nepoznajú význam osláv. Spomínam si, že aj vlani bola usporiadaná takáto slávnosť na moju počesť. Slávnostná tabuľa bola plná delikates, ovocia a rôznych maškŕt. Výzdoba bola vskutku fantastická a všetko to dopĺňali nádherne zabalené darčeky. Chceš však niečo vedieť? Bol som oslávenec, ale nebol som pozvaný. Keď prišiel deň D, prišiel som, ale nechali ma vonku, pred zabuchnutými dverami. A ja som tak veľmi chcel byť s nimi. Popravde, neprekvapilo ma to, pretože v posledných rokoch všetci predo mnou zatvárajú dvere. Nepozvaný, ale predsa som sa rozhodol potichučky vojsť. Postavil som sa nebadane do rohu miestnosti a sledoval som. Všetci jedli, pili, podaktorí aj opití, rozprávali oplzlé vtipy a nesmierne sa na všetkom bavili. A naviac, keď do miestnosti vstúpil veľký tučný muž oblečený v červenom s dlhou bielou bradou. Vyzeral ako opitý, sadol si do kresla a všetky deti sa rozbehli k nemu, kričiac: „Santa Claus, Santa Claus!“, akoby táto oslava bola na jeho počesť! O polnoci sa všetci začali objímať. Tak som roztvoril svoju náruč čakajúc koho by som objal. A vieš čo? Nikto ma neprišiel objať. Ľudia si začali rozdávať darčeky, otvárali ich plní očakávania. Keď už boli všetky otvorené, nesmelo som sa obzrel, či tam snáď nebude aspoň jeden aj pre mňa. Veď ako by si sa cítil ty, keby na tvojich narodeninách boli obdarovaní všetci okrem teba – oslávenca? Vtedy som pochopil, že som nechcený, nepozvaný a preto som rýchle odišiel. Každý rok sa sviatok mojich narodenín zhoršuje. Ľudia pamätajú len na jedlo, pitie, zábavu, ale na mňa akosi zabúdajú. Bol by som rád, keby si mi tieto Vianoce dovolil vstúpiť do svojho života. Potešilo by ma, keby si uznal skutočnosť, že pred vyše dvetisíc rokmi som prišiel dobrovoľne na tento svet obetovať svoj život na kríži, aby som ťa zachránil. Dnes, jediné čo chcem je, aby si tomu veril celým svojím srdcom. Rád sa s tebou o niečo podelím. Keďže ma mnohí nepozvali na svoje párty, budem mať svoju veľkú vlastnú grandióznu oslavu, akú si nikto nevie predstaviť. Stále ešte prebiehajú prípravy. Dnes som poslal mnoho pozvánok a toto je jedna z nich aj pre teba. Chcem vedieť, či prídeš, aby som ti rezervoval miesto a napíšem tvoje meno zlatými písmenami do veľkej knihy pozvaných. Iba tí zapísaní budú pozvaní na párty. Tí, ktorí neodpovedia na pozvánku, zostanú vonku. Vieš, ako môžeš odpovedať na toto pozvanie? Je to jednoduché, pošli za mňa túto pozvánku všetkým, na ktorých ti záleží ... Budem na vás všetkých čakať na tohtoročnej oslave... Uvidíme sa čoskoro ... Milujem Ťa!

Ježiš Požehnané Vianoce celej farnosti praje: Marcel Kubinec - farár

5

6



TRH NETRADIČNÝCH HIER

Hra je jedna z činností, ktorými ľudstvo prechádzalo vo svojom vývoji, spotrebúva nadbytočnú energiu, regeneruje a obnovuje sily. Jej úlohou je cvičiť si činnosti, ktoré budú raz v živote potrebné.

netradičných hier. Akciou sme sa snažili ukázať na možnosti trávenia voľného času bez hrania sa a bezcieľneho surfovania na počítači. Zvolenými aktivitami sa učiteľky snažili viesť deti k spolupráci, k tolerantnosti a priateľskosti, vzájomnej pomoci . Deti si cvičili postreh, pozornosť, jemnú motoriku, obratnosť. Žiaci za splnené aktivity v hrách získavali papierové eurá (podporené povedomie žiakov o �nančnej gramotnosti), ktoré si šetrili a po ukončení hier si našetrené peniažky zamieňali v školskom obchode za drobné sladkosti, školské pomôcky, hračky.

To, že sa deti na podujatí len hrali , je len pohľad nás, dospelých, pretože my chodíme do práce a detskú hru vnímame ako vyplnenie voľného času. Nie je to tak. Hra je pre deti najdôležitejšia činnosť, prostredníctvom nej spoznávajú svet, ľudí okolo seba, učia sa, čo je dobré, čo zlé, je to jedna z najdôležitejších potrieb dieťaťa, okrem potreby lásky, bezpečia a istoty. Spracovalo vedenie školy

MIKULÁŠ a „Deň otvorených dverí“ v materskej škole

To sú základné vysvetlenia odborníkov v teóriách, ktoré sa už niekoľko desaťročí zaujímajú o to, prečo sa človek hrá a prečo sa deti potrebujú hrať .V našej škole sa okrem výchovno –vzdelávacích činností určite v každej z tried stretávajú žiaci nepriamo i s hrou. 25.novembra sme pre

žiakov pripravili niečo bonusové - Trh netradičných hier. Podujatie organizované učiteľkami I. stupňa a p. u. Hoštákovou a p. u. Hambálkovou pre žiakov I. stupňa bolo zamerané na zviditeľnenie

Piatok 5. decembra 2014 bol v materskej škole výnimočný. Zavítal k nám vzácny hosť - Mikuláš. Samozrejme neprišiel sám, ale v sprievode nezbedného čerta. Čert spočiatku vzbudzoval strach a deti sa báli, ale o chvíľu strach opadol a už boli aj s čertom kamaráti. Mikuláš neprišiel naprázdno, ale priniesol detičkám balíčky plné sladkých dobrôt, za ktoré sa odvďačili krásnymi básničkami a pesničkami. Oslava Mikuláša bola spojená s „Dňom otvorených dverí“ čo znamenalo, že do škôlky mohli prísť aj rodičia a aktívne sa zapojiť do činnosti so svojimi deťmi. Spoločne si mohli vyhotoviť rôzne vianočné ozdoby, výtvory a vyzdobiť si triedu, alebo sa len tak zahrať.

Týmto chcem v mene všetkých učiteliek materskej školy poďakovať rodičom, ktorí využili možnosť stráviť čas so svojimi deťmi trochu netradične. Zaujímali sa nielen o tanečné vystúpenie alebo „krúžok anglického jazyka“, ale predovšetkým a hlavne o to, ako ich deti trávia čas v materskej škole, akými aktivitami a činnosťami sa vzdelávajú. Veľké poďakovanie patrí všetkým maminkám, babičkám atď., ktoré z vlastnej iniciatívy priniesli pre deti upečené sladké voňavé koláčiky a iné dobroty, ktorými navodili predvianočnú atmosféru. Veríme, že si tento pekný deň a v takom hojnom počte zopakujeme i nabudúce. Mgr. Marta Šmátralová učiteľka v MŠ

SKUTOK PRIATEĽSTVA Priateľstvo je tak potrebné ako ľudskosť sama. A šťastný je, kto ho nájde, lebo vie, že už nie je sám. Aj na našej škole sme si povedali, že jeseň sa nám sfarbila do zlata a ľudia sa pomaly pripravujú na príchod najkrajších sviatkov roka, sviatkov dobra, spolupatričnosti , rodiny. Času, keď sa stretávajú priatelia a ľudia majú k sebe blízko. Na mesiace október a november sme si pripravili pre kamarátov akciu JESENNÝ SKUTOK PRIATEĽSTVA – žiaci spolu s triednym učiteľom rozdávali dobro a pripravili pre ostatných žiakov aktivity a hry, ktorými dali vedieť ostatným žiakom, že sú tu pre nich, že im pomôžu, a že sme všetci kamaráti. Tu sú SKUTKY našich priateľstiev... 1. A - divadielko Pod hríbom pre žiakov I. stupňa 1. B - jablkový deň a pozvanie žiakov 1. A na jablkové maškrtenie 2. A - zdravé pohostenie pre žiakov 2. ročníka 2. B - zdravé pohostenie s darčekom v podobe záložky pre žiakov 2. ročníka 3. A - pomohli vyložiť stoličky a umytie tabule v 3. B triede 3. B - učili sme protidrogovú pieseň 1. B 4. A - vyumývanie školskej tabule žiakov 4. B 4. B - zbierka plastových vrchnákov pre ťažko chorého Tobiasa 5. A - hry pre žiakov ŠKD – súťaže 5. B - hry pre žiakov ŠKD - hádanky 6. A - žiaci sa zmenili na duchov a v tejto podobe si pozvali v rámci jesenného skutku priateľstva žiakov 1. A na strašidelné hry priateľstva 6. B - žiaci sa zmenili na duchov a v tejto podobe si pozvali v rámci jesenného skutku priateľstva žiakov 1. A na strašidelné hry priateľstva. 7. A - súťaž vo vymaľovávaní pre žiakov 2. A 7. B - rozprávky o vybraných slovách pre žiakov 3. A 8. A - vykladanie a skladane stoličiek počas troch dní v triedach 1. ročníkov 9. A - priateľský zápas pre žiakov 5. ročníka vo futbale 9. B - úprava hrobu pánom Dubrovskému a Grilovi Text spracovalo vedenie školy

Spoločenská kronika: NARODILI SA: Richard Herák Gregor Mečiar Nina Danišová Mathias Štrpka Jakub Horváth Liliana Polakovičová Karin Stela Matejdesová Naďa Nireďhanská ZOSOBÁŠILI SA: Juraj Forro a Michaela Kráľovičová OPUSTILI NÁS: Katarína Póšová Hermína Košková Hermína Antalová Mária Šípková Ján Brodanský Alžbeta Príbelová Henrich Sokol Jozef Šmátrala Marek Gála

89 r. 88 r. 76 r. 79 r. 66 r. 83 r. 80 r. 60 r. 41 r.

JUBILANTI 80 – ROČNÍ: Jolana Betyárová Antónia Pečnerová

80 r. 80 r.

90 A VIAC – ROČNÍ: Mária Sekáčová

92 r.

Elena Búranová matrikárka

7

8



Za hrsť drobných O hlúpom lenivcovi Hovorí nám toho veľa, pravda táto jednoduchá. Lenivosť je hlúposť tela, hlúposť lenivosťou ducha. O páchaní skutkov Chceme plne, precítene, zmysel žitia chápať? Naučme sa každodenne, dobré skutky páchať. O ženíchovi Pred svadbou ho silno sekla, stará múdrosť obdratá. Nemusí byť múdra, pekná, stačí keď je bohatá. O potravinách Dobre sa tu máme, no pravda je zakrytá. Bo najvyššie dane, najbiednejšia kvalita. O bytí Pamätajme, stále vedzme, to úslovie známe, že šťastní sme vtedy, keď sme, nie vtedy, keď máme. Dr. Jozef Búran

Ideme ĎALEJ

Vianoce /trochu inak/

Vianočné

Vianoce sa blížia, máme zamrznutý breh, už nech nám napadá bielučičký sneh!

Deti hrajú guľovačku, my tu máme sánkovačku. Máme krásny stromček, ozdobený celý domček. Rozbalím si darček, teší sa aj braček. Mamka s ockom rybu jedia, dúfam, že mi ju nezjedia. Matej Petrovský 5.A Vianoce sú krásny čas, prebudí sa v každom z nás. Perníčky, medovníčky, to je slasť! Pochutí si aj dedo Mráz. 24. december, to je Štedrý deň, kedy sa na každého usmejem. Nad darčekmi porozmýšľam, čo každému pribalím tam. Peter Štrpka 7.B

Každý rok v obchode ľudia stoja až vo vchode. Všade samé Vianoce, v peňaženkách sa len tak ligoce. Kupujeme darčeky ako blázni, len aby iní boli šťastní. Žeby sneh? Ale kdeže! Iba dážď vidno z veže. Postavíme snehuliaka? Miesto snehu veľká mláka. Pod umelým stromom dary, no nech sa nám stále darí! Samá faloš, všade klamstvo, a týmto nám šťastie zhaslo. V komíne ostal zaseknutý Santa a všade sa pije iba Fanta. V komercii Vianoce ostali už navždy. No, bohužiaľ, nevidí to každý. Barbora Mokošová 7.B

Zima

Na Vianoce postavíme stromček, aby sa ligotal náš domček. Rýchlo sa sánkujeme a pritom pospevujeme. Spievame si vianočné koledy. Mamička pečie medovníky dovtedy. Darčeky si rozbalíme, radosť všetkým urobíme. S oteckom odhŕňame sneh. Všade počuť radostný smiech. Viktória Stanková 5.A

BURZA KNÍH „Nemilovať knihy znamená nemilovať múdrosť. Nemilovať múdrosť však znamená stať sa hlupákom.“ Jan Amos Komenský 26. novembra pani učiteľka Šimonová zorganizovala pre žiakov školy zaujímavú akciu BURZU KNÍH, ktorá sa konala v chodbových priestoroch školy. Týmto podujatím sme sa snažili prilákať deti viac ku knihám a k čítaniu, nakoľko je dokázané, že záujem detí o knihy klesá. Číta sa menej, víťazia počítačové hry a virtuálne zábavky. Žiaci dostali možnosť získať hodnotné vedomosti, príbehy, rozpráv-

Vážení občania, uplynul mesiac od komunálnych volieb na starostu obce a poslancov OZ a už sa rozpráva, šíri zo všetkých strán informácia o zlej voľbe, o volebnej korupcii, podplácaní voličov eurami, klobásami, potravinami. Objavili sa dokonca vyhrážky a zastrašovania našich občanov, že keď budú o tom hovoriť, tak... Tieto vyhrážky a dôkazy, napr. ŠPZ áut, nahrávky, fotogra�e a pod. sú zaznamenané a občania ich predložili na prešetrenie. Ako človek, ktorý uznáva poriadok a ľudskosť, sa nebudem tomuto len tak nečinne prizerať. Chcem a budem Vám nápomocný v nájdení pravdy a spravodlivosti, veď sami ste ma o to požiadali. V predvolebnom období sa všetci kandidáti držali hesla, že nikto Vám nemôže toľko dať, koľko sľúbil. Je na Vás, či ste týmto sľubom uverili a budete sa nádejať, že ich splnia. Existuje aj druhá možnosť, že ak sa skúsite zamyslieť, potom zistíte, že nie je všetko také ako sa zdá. Moja práca starostu a môj program na ďalšie obdobie, ktorý som Vám ponúkol vychádzal zo skúseností a kontaktov, ktoré som získal prácou priamo v obci za posledné roky vo funkcii starostu. Preto bolo potrebné zotrvať, pokračovať a dokončiť mnou začaté a pripravené projekty a aktivity, kto-

Poďakovanie ky a dobrodružstvá za zlomok ceny. Každá trieda vyzbierala od svojich žiakov zachovalé knihy a tieto potom ponúkla na burze za symbolickú cenu. Výber knižných žánrov bol rôznorodý, svoje si našli žiaci I. ale i II. stupňa, učitelia. Ponúkali sa encyklopédie, rozprávkové a dobrodružné knihy ale i cestopisy, knihy zamerané na históriu, stravovanie, knihy o dospievaní a láske, ženské romány. Akcia sa stretla s pozitívnym ohlasom u žiakov, ale aj učiteľov. Spracovala: Mgr. E. Holbíková

ré viazli len na tom, že poslanci boli nečinní a neschválili zámerne rozpočet. Pre našu obec boli pripravené peniaze, ktoré sme mohli použiť na pripravené veľké projekty ako kanalizácia, nájomné byty, stará škôlka a pod., avšak tieto pripravené peniaze pre nás pôjdu do iných obcí. Možno prídu noví ľudia, nový starosta, ale nezabudnime, že so starými zvykmi. Noví ľudia sa budú dostávať do obrazu niekoľko rokov a naša obec na tom zasa stratí. Hovorí sa, že teraz, žiaľ, majú obec viesť ľudia s kriminálnou minulosťou, ktorí napr. vykrádali školy, liečení alkoholici, ľudia spojení s drogami, alebo úplne nečinní v obecnom živote. Najskôr štyri roky všetko kazili a na tom si urobili volebnú kampaň, opantali

a zmiatli ľudí a budú to robiť aj ďalšie štyri roky. Je to holá pravda, nič nespravili, spropagovali našu obec v zlom svetle. Hovoríte, že za mnou ostala vykonaná práca, výsledky, hodnota, ktorá tu bude aj naďalej nielen pre nás, ale aj pre naše deti. Naviac obec Šoporňa odovzdávam bez dlhu, bez úveru, bez pôžičky. Uvedené potvrdzujú nezávislé audítorské správy a kontroly za celé 4-ročné volebné obdobie. Jasne pomenúvam činy ľudí a skutočnosti, a preto som v zastúpení občanov podal sťažnosti a podnety na Ústavný súd a ďalšie inštitúcie ohľadom prešetrenia komunálnych volieb. Mgr. Milan Vlček

Ďakujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym za poslednú rozlúčku s naším drahým otcom, manželom, dedkom, bratom, švagrom a kamarátom JOZEFOM ŠMÁTRALOM, ktorý nás dňa 29. novembra 2014 navždy opustil vo veku 60 rokov. Za kvetinové dary a slová sústrasti, ktorými ste sa snažili zmierniť náš žiaľ, ďakuje manželka, dcéry s rodinami a ostatná smútiaca rodina. Ďakujeme rodine, príbuzným a známym, ktorí odprevadili na poslednej ceste pána Henricha Sokola, ktorý zomrel dňa 26.11. 2014 vo veku 80 rokov. Všetkým ďakuje manželka Anna a deti s rodinami

Jozef Šmátrala

Ďakujeme Obecnému úradu v Šoporni, Zboru pre občianske záležitosti, farnosti Šoporňa, priateľom a známym za dôstojnú poslednú rozlúčku s naším drahým zosnulým otcom PhDr. Michalom Valúškom, ktorý zomrel 29. 8. 2014. Ďakujeme pani Emílii Lipovskej, pani Elene Ščasnej, pánovi Dr. Antonínovi Rojkovi a redakcii Šopornianskych novín za dojemnú spomienku na neho. syn Michal a Marek, dcéra Miriam s rodinami

9

10



Sviatočné úsmevy

Važinkári NA SÚŤAŽI

Mamiiii ja by som chcela na Vianoce psa - Nevymýšľaj! Bude kapor ako každý rok !!!!! Pani Marienka sa pritúli k manželovi a pýta sa: „Miláčik, čože mi dáš tento rok na ?“ „Budúci rok zlaté náušnice,“ hovorí muž rozvážne. „A tento rok dve dierky na ne!“ „Jano, čo dostaneš na Vianoce?“ „Človeče, asi chlapa. Videl som ho u manželky v skrini.“ O Vianociach hovorí mamička Jožkovi: „Jožko, zapáľ vianočný stromček.“ O chvíľu príde Jožko a hovorí: „Aj sviečky?“ Vráti sa pán Novák z vianočného nákupu, hľadá peňaženku a nájde miesto nej len kartičku: „Veselé Vianoce želajú vreckári!“ „Tak čo, ako si prežil tohtoročného Silvestra?“ „Ale ... najprv som nevedel, kam mám ísť a teraz si zase nemôžem spomenúť, kde som bol.“ Dvaja kapry plávajú vo vani a jeden sa pýta druhého: Ešte stále si myslíš, že nás chcú iba okúpať? V škótskej rodine: - Detičky, už ste si pozreli darčeky? - Áno, áno! - Tak ich pekne zabaľte, aby sa do budúcich Vianoc nezaprášili.

Pozvánka na vianočný koncert Členovia ľudového súboru MUZIČKA i detský ľudový súborVAŽINKA pozývajú všetkých 26. decembra 20014 o 15.00 hod. do rímskokatolíckeho kostola v Šoporni, kde Vám sviatočné dni spríjemnia svojím Vianočným koncertom.

Miestny odbor Matice slovenskej v Seredi zorganizoval v poradí už ôsmy ročník okresnej súťaže v speve ľudovej piesne. Súťaž detských spevákov sa uskutočnila pod názvom FOLKLÓRNA SEREĎ. Je tradične zameraná na objavovanie a zachovanie ľudovej piesne, predovšetkým pôvodnej ľudovej tvorby, v našom regióne. Súťažiaci predniesli hodnotiacej porote dve ľudové piesne bez hudobného doprovodu, čo si vyžadovalo dobrú prípravu a preverilo talent i usilovnosť všetkých 35 súťažiacich. Celé, veľmi pôsobivé, zápolenie nádejných umelcov bolo rozčlenené do troch kategórií, podľa stupňa školy, na ktorej mladí speváci študujú. Odborná porota mala hodne starostí pri rozhodovaní

o poradí úspešnosti jednotlivých súťažiacich, pretože sa zišli naozaj dobre pripravení interpreti ľudových piesní a svojimi vystúpeniami očarili prítomných a zaujali porotu. Tak, ako aj po iné roky, aj na ôsmom ročníku súťaže nechýbali členky speváckej skupiny detského folklórneho súboru VAŽINKA. Vynikajúco reprezentovali nielen seba, svoju školu, ale aj našu obec, ktorá si vyslúžila uznanie poroty za starostlivosť o zachovanie ľudovej tradície formou detského súboru zriadeného obcou. Všetky tri reprezentantky šopornianskeho folklóru, Lucka Štrpková, Terezka Martinková a Sabínka Klapuchová si vypočuli pochvalu za krásny šoporniansky kroj, pekný umelecký prejav, dobrý výber piesní z nášho regiónu a výborné spevácke výkony. Prejavilo sa to aj na celkovom hodnotení súťažiacich, keď naše dievčatá vo svojej vekovej kategórii obsadili popredné miesta v rebríčku súťažiacich. Na stupne víťazov sa dostala Lucka Štrpková, ktorá získala diplom za 1. miesto a Sabínka Klapuchová, ktorá sa umiestnila na 3. mieste. Radosť z dobrých výsledkov ich záujmovej činnosti majú nielen ony samy, ale aj ich rodičia a vedenie súboru, za čo im patrí srdečné blahoželanie a úprimná gratulácia. Dr. Jozef Búran

Prisťahovalec

„Dójdi večír na Pasinek, budeme tam tré chytat devírov.“ Keď som túto vetu počul prvý raz, nevedel mi ju preložiť žiadny nárečový slovník na internete. Bolo to pred štyrmi rokmi, keď som sa prvýkrát ocitol v Šoporni s jej miestnym nárečím. Ocitnutie to nebolo náhodné, pretože za všetkým treba hľadať ženu, aspoň podľa klasického príslovia. A tak som sa do Šoporne kvôli tej žene priženil a rád by som sa s Vami podelil o to, ako Vašu dedinu vidí človek, ktorý Šoporňu predtým vôbec nepoznal. Som z Kľačian, vzdušnou čiarou je to iba kúsok odtiaľto, ale čo zatiaľ viem, málo ľudí zo Šoporne moju rodnú obec pozná. V prvom rade tu máte veľmi veľa vody. Naozaj veľa. Potôčik v mojej rodnej dedine popri Kráľovej či bagroviskách vyzerá ako keby niekto zabudol zavrieť vodu pri polievaní záhrady. Nikdy sme tam nemali hrče, šulavy, ani toľko ľudí oblečených v maskáčoch, ktorí deň čo deň brázdia ulice s udicami na pleci na starých babetách, ale aj moderných skútroch.V Šoporni som

však postupom času prestal mať vodu rád – furt mi drzo vyráža do pivnice... Potom sú tu pre mňa ďalšie nové slová ako Rajčura (dlho som si myslel, že je to buď rajčina alebo zle počujem), Gát, Važina, Roličky... Do Argentíny sa tu v Šoporni dostanem rýchlo a bez letenky. Popri tom si odskočím Hériškovi na nákup a u Žilku zoženiem zvyšné prepotrebné veci. A v škôlke sa tuná predávajú tuje, paráda. Ale Šoporňa má aj svoje nevýhody všetko tu máte ďaleko. Bol som zvyknutý, že sa kamkoľvek peši dostanem do desiatich minút. Tuná idem peši desať minút a som stále na ulici s tým istým názvom. Ale aby som sa nedostal do sentimentu, netvrdím, že po svadbe som tu zrazu domáci. Mám rád túto obec a veľmi rýchlo som si tu zvykol. Nie, zvykol som sa tu cítiť dobre kvôli dobrým ľudom, ktorí tu žijú. Ale krúžiť na loďke okolo Vtáčieho ostrova s nahodenými boiliesmi sa zatiaľ nechystám. Pavol Horňák

TLAČOVÁ SPRÁVA k otvoreniu prístavby Vlastivedného múzea v Galante pri príležitosti jeho 45. výročia založenia

Vlastivedné múzeum v Galante si v tomto roku pripomína 45. výročie svojho založenia. V roku tohto výročia sa chce predstaviť verejnosti vo vynovených a rozšírených priestoroch. Vlastivedné múzeum vzniklo rozhodnutím Rady Okresného národného výboru v Galante v roku 1969. Prvým krokom k vytvoreniu múzea prispela snaha skupiny zanietených nadšencov, členov Vlastivedného krúžku pri Dome osvety v Galante, ktorí už koncom päťdesiatych rokov minulého storočia sformulovali myšlienku založenia pamäťovej inštitúcie. Začiatky práce súviseli s riešením priestorových, personálnych i organizačných otázok a prebiehali v renesančnom kaštieli. Už v jeseni nadobudli konkrétnu podobu nástupom riaditeľa múzea Jána Sokola, ktorý až do roku 1985 stál na jeho čele. Múzeum postupne získalo pracoviská v Neogotickom kaštieli v Galante. Už v roku 1970 boli usporiadané prvé výstavy múzea, postupom času nové výstavy sa stali nenahraditeľnou súčasťou spoločenského diania v okrese. Do zbierkového fondu múzea boli získané zbierkové predmety predovšetkým z regiónu, medzi ktorými sú zastúpené predmety z odborov etnológia, archeológia, história, numizmatika a umelecká história. Oslavy 45. výročia vzniku vlastivedného múzea svojím programom obohatili dve folklórne telesá z nášho okresu.Úvod slávnosti sa niesol v rytme ľudových piesní zo Šoporne, ktoré interpretovali členovia detského folklórneho súboru Važinka, sprevádzané ľudovou hudbou Muzička. V slávnostnom programe vystúpila tiež mužská spevácka skupina z Horných Salíb. (krátené)

Cvičenie s FITLOPTAMI Miestna organizácia Zväzu zdravotne ťažko postihnutých začala cvičenie s �tloptami. Cvičíme každú stredu od 16.00 hod. v Klube dôchodcov. Cvičenia sú zdarma. Sú vhodné pre ľudí s problémami kĺbov, chrbtice a prospievajú nielen nášmu telu, ale aj psychike. Uvítame medzi nami ďalšie ženy, ktoré chcú pre seba urobiť niečo užitočné. Príďte, potrebujete len karimatku a chuť trochu si zacvičiť. Anna Gálová

11

12



Október - MESIAC ÚCTY K STARŠÍM

Pri príležitosti „Mesiaca úcty k starším“ pripravil Klub dôchodcov a spevácka skupina „Šopornanská lipka“ v spolupráci s OcÚ Šoporňa STRETNUTIE PRI PESNIČKE. Na tomto stretnutí sa prezentovali spevácke skupiny zo susedných obcí,

ktoré pracujú v miestnych kluboch dôchodcov. Menovite: „Patanská radosť“ a „Stará chasa“ z Paty, „Hájčanka“ z Hájskeho, „Krojovanka“ zo Zemianskych Sadov a, samozrejme, domáca skupina „Šopornanská lipka“. Bola to prehliadka pekných ľudových piesní aj ľudového oblečenia – krojov, ktoré nám zanechali naši predkovia. Je to krásne dedičstvo, ktoré opatrujeme a pri takýchto slávnostných príležitostiach ho vystavíme na obdiv a potešenie. A bolo čo obdivovať. Obdivuhodná bola najmä snaha účinkujúcich pripraviť čo najkrajší program, zaspievať piesne zo srdca, potešiť seba a všetkých, ktorým boli určené. Odznelo

Zo života v KLUBE DÔCHODCOV

veľa piesní. V nich bol ukrytý celý náš život, naše spomienky. Učme sa ich, spievajme, aby tieto krásne piesne nezmizli, aby sme ich uchovali. Bez nich by bola naša minulosť prázdna, naša prítomnosť chudobnejšia a naša budúcnosť pochybnejšia. Ďakujem všetkým, ktorí sa na príprave tejto spoločnej akcie podieľali a zúčastnili sa jej. Javisko v našom kultúrnom dome zakvitlo pestrosťou krojov, krásnou jesennou výzdobou, dobrou pohodou pri pesničkách v spoločnosti priateľov. Takto chceme prežívať jeseň svojho života. Zaslúžime si to. Emília Lipovská vedúca „Šopornanskej lipky“

Úcta k STARŠÍM

Mesiac úcty k starším považujeme za symbolické vyvrcholenie toho, čo by sa malo diať v našej spoločnosti, v našich rodinách, v našich srdciach počas celého roka. Láska, úcta, pochopenie a pomoc tým, ktorí nás vychovali, milovali, radili, chápali a pomáhali nám po celý život. To by nás malo sprevádzať nielen v jeden mesiac v roku, alebo dokonca iba v jeden deň. Už oddávna boli šediny a skúsenosti uznávané. V dávnovekých spoločnostiach rozhodovali o dianí rady starších. Iba teraz v modernej dobe začali byť starší ľudia akosi na príťaž. Nielen v rodinách, kde sa v mnohých prípadoch snažia starších ľudí umiestňovať v sociálnych za-

riadeniach, pretože im (možno!) existenčné problémy nedovolia starať sa o nich, ale i v celej spoločnosti. Skoro denne sa v médiách stretávame s narážkami, ako veľa peňazí treba pre starých ľudí, či už pri vyplácaní dôchodkov, alebo pri výdavkoch na zdravotnú starostlivosť. Akoby sme zabudli, že jeden z tých „TROCH GROŠOV“, ktoré počas svojho života zarobili, si poctivo odkladali a teraz by im ho bolo potrebné vrátiť. To, že niet z čoho, je iba výhovorka. Aby bolo z čoho, o to sa má postarať mladá a stredná generácia, tak ako to dokázali oni, keď to potrebovali ich rodičia a starí rodičia. Ibaže to, žiaľ, vyzerá tak, že je ľahšie sa starých ľudí „zbaviť“, než sa posnažiť o nich postarať. Hoci k tomu, aby svoje posledné roky života prežili v spokojnosti, netreba až tak veľa. Veď nepotrebujú nič také nemožné. Stačí im úcta v spoločnosti, pochopenie u svojho okolia, pozornosť a láska od svojich detí a možnosť žiť dôstojne.

Myslím, že v našej obci je vidieť snaha starať sa o starších spoluobčanov. Či už je to formou opatrovateľskej služby, ktorú obec zabezpečuje, či v rozvoze obedov, či v podpore klubu dôchodcov, alebo poriadaní kultúrno-spoločenských podujatí, ako boli napríklad 18. a 19. októbra tohto roku. Konali sa v rámci sviatočného víkendu, keď si v sobotu naši seniori mohli zaspievať ľudové piesne a v nedeľu zasa vypočuť repertoár Ilony Csákovej. Tieto vystúpenia, či malé darčeky sú iba nepatrné pozornosti, ktoré ale svedčia o tom, že si svojich starších spoluobčanov vážime a že stále patria medzi nás. A verte, že starší ľudia vedia i takéto maličkosti oceniť. Nezabúdajme na nich a majme pre nich vždy nejaký darček i keď iba v podobe pozdravu, či úsmevu. I nás čaká čas, keď budeme za takéto „darčeky“ vďační. Anna Košková

Na 3. štvrťročnom stretnutí, poriadanom na oslavu menín a narodenín členov klubu, sme sa stretli 2. októbra. Oslávencov bolo naozaj dosť a okrúhlych jubilantov bolo až 8. 1 – 85-ročný, 3 – 75 roční, 3 – 70 roční, 1 – 65-ročná. Po o�ciálnych gratuláciách a odovzdaní malých darčekov, sme im ako vždy, zaspievali „Živio” a pripili „Na zdravie”. Všetkým jubilantom, nielen tým, čo mali okrúhle výročia, potom zaspieval náš spevokol „Šopornanská lipka” pod vedením p. Milky Lipovskej, za doprovodu nášho harmonikára Ivana Lipovského. Po dobrej večeri, ktorú nám pripravili naše kuchárky, sme sa trošku porozprávali, zaspievali si naše staré, no krásne a veselé piesne a niektorých hrial aj dobrý pocit, že vyhrali v tombole. Rozchádzali sme sa s tým, že o 2 dni, 4. októbra sa nás 45 stretne v Stupave na „Dňoch zelá.” Počasie nám celkom prialo, po vlaňajšku sme už vedeli čo nás tam čaká, takže opäť sme strávili prijemný deň. Bolo čo pozerať aj ochutnávať. Vlani sa piekol na ražni býk, tento rok pštros. Okoštovať sme mohli 15 druhov kapustníc,

rôzne kapustové osúchy, štrúdle a hlavne kvasenú kapustu, ktorú sme mnohí kúpili vo vedierkach aj domov, pretože ako oni hovoria, „tá stupavská je najlepšia”, a niečo na tom je, lebo naozaj je výborná. Myslím, že každý si tam našiel niečo, čo ho zaujalo. Výstava dyňových strašidiel bola ešte väčšia ako vlani a bolo tam aj veľa vyrezávaných dýň – to boli hotové umelecké diela. Popoludní sme si sadli pred tribúnu, aby sme si opäť pozreli folklórne pásmo „Susedé susedom”, v ktorom vystupovali dospelí ale aj detské súbory. Vidieť malé deti tancovať ľudový tanec „sotíš” to je naozaj zážitok, veď to poznáme aj z našej Važinky. Vystúpili tam súbory „Jabúčko” z Jablonice, „Spiduch“ z Rohožníka so svadobným piesňami, súbor „Kutanka“ z Kútov, „Zbežanka“ zo Zbehov a iné. Proste bol to príjemne strávený deň. Posedenie pri príležitosti „Október, mesiac úcty k starším” sme si v našom Klube urobili o niečo neskôr a to až 22. 11. 2014 o 17.00 hod. Na posedení sme urobili už 4. ročník „Súťaže v pečení pagáčov”. Súťaže sa zúčastnilo 10 čle-

nov klubu a upiekli 11 druhov pagáčov, jeden lepší ako druhý. Darmo, pagáče, to naše známe „šopornanské inšé” sú neoddeliteľnou súčasťou Šoporne, tak ako zelé od Stupavy. Pagáče hodnotila 5 členná porota a boli medzi nimi veľmi malé bodové rozdiely. 1. miesto p. Ľubica Rojková 2. miesto p. Betka Sokolová 3. miesto p. Jožka Benedikovičová Za tieto prvé 3 miesta si naše súťažiace odniesli vecné ceny, ostatní aspoň balíček kávy. Ako malé občerstvenie sme si urobili výborné chlebíčky a pri kávičke a koštovaní pagáčikov sme strávili opäť príjemný večer, ktorý nám ešte spríjemnila naša „Šopornanská lipka“, ktorá nám zaspievala piesne iného žánru ako doteraz a to, nám všetkým dobre známe, staré evergríny. Lúčili sme sa slovami, že sa opäť stretneme na silvestrovskom posedení, ktoré bude 30. 12. 2014. Emília Kochanová, za výbor KD

13

14



33. ČESKOSLOVENSKÝ LEGIONÁRSKY PLUK A ČESKOSLOVENSKÝ ZBOR TALIANSKYCH LEGIONÁROV v Šoporni v roku 1918 – 1919 Dňa 28. októbra 1918 bola vyhlásená samostatná Československá republika. Stalo sa to deň po tom, čo spojenecké vojská prekročili rieku Piavu. Dňa 3. novembra 1918 generál von Weber uzatvára vo Ville Giusti u Padovy so spojeneckými vojskami prímerie. Prvá svetová vojna je skončená. 25. novembra 1918 zástupcovia víťazných mocností v Paríži stanovili dočasnú demarkačnú čiaru medzi Československom a Maďarskom. Demarkačná čiara prebiehala stredom toku Dunaja, od moravských hraníc až k ústiu Ipľu a k Lučencu, cez Rimavskú Sobotu, Užhorod a ďalej stredom rieky Uhu až k Užockému priesmyku. 20. marca 1919 bola stanovená nová demarkačná čiara, čo znamenalo, že maďarské vojská sa mali stiahnuť o niekoľko kilometrov do vnútra svojho štátu. Maďarská vláda s týmto novým určením hraníc nesúhlasila. Medzi Československom a Maďarskom vznikol vážny medzinárodný kon�ikt. K zabezpečeniu štátnych hraníc bolo rozhodnuté vyslať na Slovensko dobrovoľnícke jednotky. Prvé z nich vstúpili na územie Slovenska už 2. 12. 1918. Koncom Nový pamätník pri OcÚ Šoporňa

decembra roku 1918 prichádzajú na Slovensko prvé transporty československých legionárov z Talianska. Československý zbor talianskych legionárov sa skladal zo 6. a 7. divízie v počte 19 000 mužov. Jeho veliteľom bol generál L. Piccione, ktorý sa stal súčasne 24. 12. 1918 vrchným veliteľom celej čs. armády na Slovensku so sídlom v Kroměříži. Až 18. 1. 1919 vyhlásilo MNO brannú pohotovosť a povoláva do armády ročníky 1898 a 1892. Tým zastavuje tvorenie ďalších dobrovoľníckych oddielov. Demobilizácia s. dobrovoľníkov bola nariadená MNO III./ 9 dopl. k čís. 37 194 až 21. Októbra 1920. Obdobná situácia ako na Slovensku nastala na Těšínsku, kde sa po rozpade Rakúsko – Uhorska vytvorila 29. 10. 1918 v Těšíne „Poľská Národná politická rada“, ktorá prehlásila celé Těšínsko, až po Ostravicu za súčasť poľského štátu. Deň na to, 30. 10. 1918, ustanovil sa v Ostrave „Zemský národný výbor slezský“, ktorý prehlásil Opavsko a Těšínsko za súčasť československého štátu. V dňoch 23. až 30. januára 1919 obsadili československé vojenské jednotky pod vedením pplk. Šnejdárka Těšínsko, Opavu a Spiš. Územie obsadili: 21. strelecký pluk francúzskych légií, časť jednotiek 35. a 33. streleckých plukov talianskych légií, dvadsať asistenčných rôt a II. pluk Stráže slobody. Vo februári bola na Těšínsko presunutá IV. čs. pešia brigáda, ktorá bola neskôr presunutá na Slovensko. Prvým vojensky hodnotným českosloven-

ským pravideľným vojenským útvarom na území novovzniknutej Československej republiky bol 30. peší pluk z Vysokého Mýta (K. K. Landwehr – Infanterieregiment Hohenmauth Nr. 30), v čele s pplk. Beranem, ktorý sa vrátil do Čiech z talianskeho frontu dňa 15. 11. 1918. Šlo o ucelený a disciplinovaný rakúsko – uhorský bojový útvar o celkovej sile 1737 mužov, ktorí si so sebou okrem bojových skúseností priviezli tiež relatívne dobrú výzbroj a predovšetkým výbornú disciplínu a bojovú morálku. V nastávajúcich bojoch o Slovensko sa veľmi osvedčil. Prvou jednotkou čs. vojska na Slovensku sa viac menej náhodou stal náhradný prápor 25. rakúsko – uhorského streleckého pluku. Vojaci tohto pluku sa vracali z vojny (z talianskeho frontu) cez Rakúsko a južnú Moravu cez Hodonín, kde ich miestne úrady požiadali, aby v neďalekom slovenskom meste Holíč, kde rabovali a terorizovali miestne obyvateľstvo maďarské vojská, zjednali poriadok. Vojaci 1. novembra 1918 prekročili česko – slovenské hranice a obsadili Holíč. Potom, čo dostali posilu (100 mužov a dva guľomety) od 101. pešieho pluku z Českých Budejovíc zahájili ďalší postup na Bratislavu. 8. novembra 1918, približne 15 km severne od Bratislavy bola dojednaná prvá demarkačná čiara. 26. novembra 1918 československé vojsko prechádza do protiútoku a vytláčajú Maďarov z pozícií a oslobodzuje Trnavu. 9. 12. 1918 Sereď a pravdepodobne aj Šoporňu.

Týchto bojov sa zúčastňuje hlavne Československý zbor talianskych legionárov, ale aj vysokomýtska asistenčná rota, ako súčasť 30. československého pluku, ktorý bol začlenený do Československého zboru Talianskych legionárov. Sereď a Šoporňu oslobodzuje 33. čs. legionársky pluk. 12. decembra 1918 sa čs. vojsko dostáva na líniu Nitra – Topoľčany – Prievidza – Čadca a na juhu Leopoldov – Sereď. Prvým veliteľom čs. zboru talianskych legionárov bol generál Graziani. Od 25. 10. 1918, ako bolo už spomenuté bol veliteľom celého armádneho zboru Československých legionárov menovaný generál Piccione, ktorý sa stal súčastne dňom 24. 12. 1918 vrchným veliteľom celej slovenskej poľnej armády so sídlom v Kroměřiži. Talianska vláda povolila svojím dekrétom z 21. apríla 1918 utvorenie československej armády v Taliansku. Na jej vytvorení mal veľké zásluhy generál Milan Rastislav Štefánik. Výzvedné hliadky, ktoré už dlho predtým pracovali na celej dĺžke fronty, boli zlúčené v 39. výzvedný pluk, ktorého veliteľom bol plukovník Attilio Vigevane. Formovanie československej divízie prebiehalo za veľkého nadšenia vo Foligne už

v apríli 1918, ktoré po čase kapacitne nestačilo a preto boli jednotlivé pluky, prapory a oddiely, akonáhle boli sformované, dopravované do už pripravených posádok v Umbrii. Vo Folignu zostalo iba veliteľstvo divízie a veliteľstvo II. brigády a doplňovacieho zboru. VI. československá divízia sa skladala z dvoch brigád XI. a XII. Každá brigáda mala dva pluky. XI. brigáda mala pluk č. 31 a č. 32, XII. brigáda mala pluk č. 33 a č. 34. Každý pluk mal tri prápory s príslušnými oddieľmi. Pretože čs. divízia v Taliansku bola súčasťou celej zahraničnej Československej armády, dostala poradové číslo VI. Prvých päť divízií a prvých dvadsať číslic plukov bolo rezervovaných Čs. armáde v Rusku a vo Francúzsku. VI. Divízia sa zúčastnila po boku talianskej armády veľkej bitky u Vittoria Veneto. Najviac talianskych legionárov prišlo do zboru zo zajateckých táborov St. Maria – Capua Vetera pri Neapoli, alebo zo zajateckého tábora na ostrove Asinaria u severozápadného pobrežia Sardínie. Časť legionárov tvorili príslušníci českej a slovenskej národnosti bývajúci v cudzine, prebehlíci a zajatci, ktorí sa dobrovoľne do čs. vojska prihlásili.

Nová studňa

Československé domobranecké prápory v Taliansku boli vytvorené zo zajatcov rakúsko – uhorskej armády českej a slovenskej národnosti, ktorí boli zajatí pri bitke na Pijave a po nej. Celkove bolo v Taliansku vytvorených 55 práporov o sile 55 000 mužov. Dňa 8.12.1918 sa konala v Padove prísaha celého armádneho zboru, kde boli odovzdané peším plukom prapory – zástavy. Slávnosti sa zúčastnil taliansky kráľ a prezident Česko-Slovenskej republiky T. G. Masaryk. Dňa 14. decembra 1918 odišiel prvý transport Čs. talianskych legionárov do vlasti. Československá domobrana sa začala vracať do republiky až koncom marca 1919. Na Slovensku bojovalo len 10 práporov. Od talianskych legionárov sa líšili tým, že legionári mali klobúk s perom a domobrana iba čapicu. Na priložených lístkoch, ktoré boli odoslané v máji r. 1919 zo Šoporne, cez poštový úrad Sereď do Hraníc na Morave je zdokumentovaná prítomnosť príslušníkov čs. talianskych légií (33. čs. legionársky pluk) na území obce Šoporňa v pohnutých časoch ranného vytvárania sa prvého československého štátu. Ing. Stanislav Novosad

Nádrž na vodu sa skultúrnila, urobil sa nový vrt pitnej vody podľa geologického prieskumu. Prikladáme podrobný rozbor vody, ktorá má charakter detskej (kojeneckej) vody.

15

16



ZÁHRADKÁRI boli opäť v Trenčíne Slovenský zväz záhradkárov, Republikový výbor, vyhlásil celoslovenskú súťaž „O najkrajšie jablko” 19.ročník a „O najkrajšiu hrušku” 6. ročník.

Súťaž sa konala v dňoch 24. a 25. októbra 2014 na výstavisku EXPO CENTER v Trenčíne. Táto súťaž je veľkolepé podujatie pre každého záhradkára, ale aj návštevníka. Na súťaži bolo 1396 exponátov jabĺk a 155 hrušiek,

zostavených v skupinách podľa odrôd. Podnikateľské expozície tvorilo niekoľko prepraviek úplne rovnakých jabĺk. Ďalšie aranžmá z jabĺk a iného živého materiálu tvorili úžasnú scenériu výstavy. Návštevníci sa mohli zdokona-

liť v reze rôznych ovocných druhov, ktoré prezentoval predseda SZZ Ing. Jakubek. Nemôžem nespomenúť včelárov. Človeka ani nenapadne, čo všetko potrebujú, aby sa o včeličky mohli dobre starať. Boli tam rôzne úle, náradie, oblečenia, veľké množstvo rôzneho medu a veľa ďalších vecí. Keď to tak zhrniem, včelári a záhradkári sa musia plaviť na jednej lodi, lebo sa navzájom potrebujú. Na toto nádherné podujatie OV SZZ uskutočnil zájazd. Z okresu Galanta sme poslali vyše 200 exponátov. Naši záhradkári zaslali na výstavu tiež svoje exponáty a to : Jozef Štrpka, Barantal, Grivalský, Hanušiak, Maronová a Kochan. Spolu 19 exponátov, z toho 2 hrušky. U jabĺk sa vyhodnotí poradie 10 ks u hrušiek 5 ks. Galantský okres bol úspešný dvakrát, a to druhé a tretie miesto v hruškách. Šopornianski záhradkári získali 3 ocenenia a to: p. Barantal v kategórii „Najkrajšie zo skupiny” za odrodu GOLDEN DELICIOUS a za odrodu PINOVA, p. Kochan za odrodu RED WINTER. (Skupina je jedna odroda cca 100 – 200 exponátov alebo viac odrôd spolu napr. nové perspektívne odrody.) Najviac času sme venovali vystaveným exponátom, hlavne škole ich rozpoznávania. Ďalší čas bol potrebný na nákup rôzneho sadbového materiálu a záhradkárskych potrieb. S Trenčínom sme sa rozlúčili, ale v programe bola ešte jedna zastávka, na ktorú sme sa tiež všetci tešili. FOOD FARM s. r. o. je poľnohospodárska �rma v Hlo-

hovci, ktorá má, okrem iného, vinohradníctvo a vinárstvo a produkuje kvalitné vína pod názvom GOLGUZ. Menovaná �rma sa pravidelne zúčastňuje regionálnej výstavy vín, ktorú každoročne poriada OV SZZ. Vína GOLGUZ sú vždy veľmi dobre hodnotené a tento rok získali šampióna. Riaditeľom vinárstva je p. Holík, ktorý nás po celý čas sprevádzal a ku každému vínu mal odborný

výklad. Spolu sme ochutnali 10 vzoriek. V nádhernom prostredí pri dobrom, ba až vynikajúcom

víne, dobrých pagáčoch a slovách odborníka, sa čas míňal veľmi rýchlo. Ešte zastávka v podnikovej predajni a to vynikajúce vínko putovalo ďalej do viacerých obcí nášho okresu. Nemusel som sa pýtať, aký bol výlet. Všetci sme boli veľmi spokojní a samé chvály padali na dobre zorganizovanú akciu a príjemne strávený deň. Anton Kochan, predseda OV SZZ Galanta

Stretnutie po rokoch Milá spolužiačka/spolužiak! sa voľakedy nedožívali Tento rok sme sa dožili veku akého ešte máli. ani kráľovné a králi, nám sa však tní a duchom mladí. Chceli by sme byť stále zdraví, šťas odarí, Niektorým z nás sa to už však nep tvári. lebo odišli navždy bez úsmevu v i chorobe, My sme tu ale ešte stále v zdraví pohode. a napriek starostiam chceme žiť v jeho dary! Poďakujme Pánu Bohu za všetky už tretí krát, Stretnime sa pri spoločnom stole tva kde bude možno sedieť z nášho dets najlepšia kamarátka/kamarát.

Takúto pozvánku obdržalo 85 bývalých spolužiakov 70-nikov absolventov základnej školy v Šoporni. Z nich sa v Klube dôchodcov stretlo 38. Ale za to bola veselá a družná nálada. Vo vyzdobenej sále sa spievalo i tancovalo.Bolo to popoludnie i večer plný rozhovorov a spomienok na školu. Niekoľko účastníkov podujatia bolo na stretnutí iba po prvýkrát a keďže sa nevideli možno od svojich 14. rokov, museli sa navzájom predstavovať. A tak vznikali humorné situácie a tipovanie kto to vlastne je. Stretnutie po rokoch sa všetkým páčilo a dali si prísľub že o 5 rokov bude ďalšie tiež jubilejné podujatie určené o 5 rokov starším spolužiakom. Bodaj by sme sa toho všetci dožili v zdraví! Členky prípravného štábu stretnutia Foto: Martina Kochanová

17

18


ŠPORTOVÝ KLUB SOPORŇA Športový klub Soporňa aktívne pôsobí a pracuje v obci Soporňa pod vedením nového výboru, ktorý vznikol po abdikácii predošlého výboru na čele s predsedom Ing. Miroslavom Krajčom, ktorý ukončil svoju činnosť 5. 7. 2013. Menovaný odovzdal list, v ktorom starostovi obce oznámil ukončenie svojej činnosti bez „udania dôvodu“. Starosta obce požiadal p. Mariána Kosa, Antona Gála a Mariana Tomaníka, aby sa pokúsili dať dokopy všetky mužstvá, nakoľko starý výbor rozpustil všetky družstvá s tým, že futbal v Šoporni „skončil“. Následne začali rozhovory s hráčmi, ktorí boli ochotní ďalej hrať za Šoporňu. Stretli sme sa 5 - krát po sebe, ale stále to bolo veľmi zlé. V mužstve ostali 3 hráči - Juraj Hipš, Matúš Ondreička, Adam Chmelo, ktorí boli ochotní hrať a zbytok sme museli hľadať medzi bývalými hráčmi, aby nám pomohli v zúfalej situácii. Nemali sme ani brankára. K týmto trom hráčom sa pridal aj Dušan Búran a presvedčili sme aj Petra Pfeifera, ktorý má tiež korene zo Šoporne. Do brány sa nám tesne pred začiatkom súťaže podarilo získať Michala Práznovského z Paty. Hlavným trénerom sa stal Dušan Búran, ktorý sa nebál zobrať na seba túto veľkú zodpovednosť, za čo mu patrí veľká vďaka. S týmto pozbieraným mužstvom sme odohrali 2 prípravné zápasy s mužstvom zo Sládkovičova, ktoré sme obidva prehrali. No najväčšie prekvapenie na nás ešte len čakalo, keď sme na ZSFZ v Nitre odovzdávali poverovacie listiny na zastupovanie nášho klubu v súťažiach. Zistili sme, že registračné preukazy, ktoré mali byť vymenené za nové preukazy, nemáme. Manažér klubu p. Stanislav Kiš tieto preukazy záhadne neurobil. Aby sme mohli nastúpiť na 1. majstrovský zápas, museli sme požiadať sekretariát ZSFZ pána Hádeka, aby nám umožnil hrať bez registračných preukazov, len za základe súpisky, na ktorú sme dostali výnimku. Tento náš už bývalý manažér ale nezaháľal v iných svojich aktivitách, keď dorastencov navádzal, aby si zobrali registračky a išli hrať niekam inam, a to hlavne do Pustých Sadov. Odsúhlasil prestup jedného nášho žiaka po termíne, keď už nemal právo disponovať s hráčmi, nakoľko už sme mali svojho no-

ŠOPORNIANSKE noviny Vydáva: Obecný úrad ŠOPORŇA ( 925 52 Šoporňa) Registračné číslo: EV 3584/09 ISSN 1339-5386 IČO vydavateľa: IČO 00 306 207 E-mail: [email protected] Šéfredaktor: PaedDr. Jozef Búran Redakčná rada: Anna Košková, Magdaléna Švehlová, Mgr. Milan Vlček

vého manažéra, ktorý bol poverený rozhodovať za náš klub. Dňa 29. 7. 2013 telefonoval p. Hádek, že p. Stanislav Kiš zabezpečil hosťovanie našich hráčov Eda Rojku a Tomáša Pila do Jelky hoci už dávno nemal na tieto úkony právo. Toto len dokazuje ako veľmi chcel aj týmto jeho rozhodným konaním dokončiť rozbitie nášho športového klubu. Všetko sa robilo preto, aby sme nenastúpili do súťaže a tým by dokonali svoje rozbitie ŠK Šoporňa. Napriek týmto podrazom sa im to nedarilo. Nastúpili sme do súťaží. Naše výsledky boli adekvátne našej kvalite. Muži skončili na 15. mieste, dorastenci na 16. mieste. Zachránila nás len avizovaná reorganizácia. Žiaci odohrali súťaž v okresnej súťaži. Prípravka reprezentovala naše ŠK najlepšie, lebo vo svojej súťaži obsadila 1. miesto. Družstvo dospelých chceme pochváliť, lebo už to bolo naším víťazstvom, že sme s týmto kádrom vôbec dokázali dohrať súťaž do júna 2014. Do novej súťaže 2014/2015 v letnej prestávke a príprave sme posilnili „A“ mužstvo o pár skúsených a niektorých mladších perspektívnych hráčov. Začali sme dosť nesmelo, keď z prvých šiestich zápasov sme získali 6 bodov. Výbor sa rozhodol urobiť riskantnú zmenu na trénerskej lavičke. Ako hlavný tréner nastúpil Jožko Kotula, ktorému sa podarilo skĺbiť

skúsenosti s mladosťou a nasledujúcich 6 zápasov sme neokúsili prehru a získali sme 14 bodov. Tento náš výsledok len potvrdil, že táto výmena bola správna. Mužstvo v zápasoch ukázalo svoju silu a súdržný kolektív aj mimo ihriska. Po jesennej časti je A mužstvo na peknom 5. mieste. Dorastencov a žiakov sme dali do rúk nášho trénera Roba Rajču, ktorý dokázal za krátky čas s dorastom urobiť kus veľmi dobrej práce. A naši dorastenci po jeseni obsadili 4. miesto. Dorastenci sa zrazu naučili vyhrávať, nie ako predtým za trénera Šmidáka, ktorý prehrával jeden zápas za druhým. Títo istí hráči začali mať radosť z hry, dosahovali úplne iné výsledky a nebyť dvoch zbytočných prehier, mohli obsadiť v súťaži aj lepšie umiestnenie. Žiakov sme prehlásili do 3. ligy. Hlavný dôvod tohto kroku bol, aby hralo čo najväčšie množstvo hráčov súťažne. V súčasnosti máme približne 30 starších a mladších žiakov, ktorí aktívne zapájame do tréningov. Tréner Robo Rajčo ich zdravo naladil a získal si ich na svoju stranu a oni sa mu odvďačili tým, že chodili na jeho náročné tréningy v hojnom počte. Ich výsledky nie sú najpodstatnejšie, lebo je to pre nich veľmi dobrá škola. Vedením našej prípravky bol poverený PaedDr. Miloš Kabát. Svojej práce sa zhostil veľmi dobre, keď sa mu podarilo behom roka prilákať množstvo mladých chlapcov a každým týždňom registrujeme stále nových. Dnes ich máme okolo 30. Tieto výsledky len dokazujú skutočnosť, že futbal v Šoporni sa nám podarilo zachrániť a aj postúpiť na oveľa vyššiu úroveň, ktorá nás milo prekvapila. Týmto chceme poďakovať aj pánovi starostovi Mgr. Milanovi Vlčekovi, ktorý nám vždy pomohol, keď sme to potrebovali. Marián Kos predseda ŠK Šoporňa

Redakčná rada si vyhradzuje právo krátiť a upravovať príspevky. Ďalej oznamuje všetkým svojim prispievateľom, že príspevky prijímame napísané rukou, na počítači alebo na hociktorom pamäťovom médiu ako je disketa, CD alebo USB pamäťový kľúč a taktiež e-mailovou poštou na adresu: [email protected]. Neuverejnené a nevyžiadané príspevky nevraciame. Gra�cká úprava: Jozef Hasala Sadzba a tlač: Reklamná agentúra a vydavateľstvo FOREKO s.r.o., Školská 2 Sereď, www.foreko.sk Vychádza 4-krát ročne. Expedícia do domácností po 1 výtlačku ZDARMA. December 2014

Zrekonštruovaný DOM SMÚTKU

Nová studňa

Nepredajné

Recommend Documents