PAMIATKOVÝ ÚRAD SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Cesta na Červený most 6, 814 06 Bratislava
Odbor pamiatkových území
DRIENČANY
Kostol s areálom
Návrh na vyhlásenie OP NKP
Vypracovala:
Ing. arch. Silvia Ondrejkovičová
Spolupracoval:
Ing. arch. Viera Dvořáková
Zeleň:
Ing. Natália Režná
1.
Podnet, na základe ktorého bol návrh spracovaný
Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vypracoval návrh na vyhlásenie ochranného pásma národnej kultúrnej pamiatky ( ďalej len NKP ) v obci Drienčany, ktorú tvorí súbor pamiatkových objektov zapísaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) ako Kostol s areálom a to na základe podnetu Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Banská Bystrica v liste č. BB – 05/293/1450/HOJ zo dňa 29.3.2005 v zmysle §18 zákona NRSR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „pamiatkový zákon“), po miestnom zisťovaní uskutočnenom v júni 2009. Pamiatkové objekty NKP boli do ÚZPF zapísané postupne v rokoch 1963, 1997 a 2001 a to SKK ONV Rimavská Sobota a Ministerstvom kultúry SR. Predkladaný návrh ochranného pásma má slúžiť ako podklad pre správne konanie vo veci vyhlásenia ochranného pásma v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, a podľa § 18 ods. 2 a § 44 ods. 4 pamiatkového zákona v znení neskorších predpisov. Správnym orgánom v konaní je Pamiatkový úrad Slovenskej republiky.
2
OBSAH
2. 2.1 2.1.1. 2.1.2. 2.1.3. 2.1.4. 2.1.5. 2.1.6
Údaje o národných kultúrnych pamiatkach NKP tvorí súbor šiestich objektov : Kostol s areálom, ev.a.v. Kostol Zvonica Múr ohradný Fara pamätná Hrob s náhrobkom J.Čipku Hrob s náhrobkom P. Dobšinského
3.
Odôvodnenie účelu a cieľa vymedzenia ochranného pásma NhNKP 3.1. 3.2
4.
Vymedzenie územia navrhovaného ochranného pásma 4.1 4.2 4.3
5.
Mapový podklad Popis priebehu hranice navrhovaného ochranného pásma Súpis parciel navrhovaného ochranného pásma
Charakteristika územia navrhovaného ochranného pásma 5.1 5.2
6.
História a pamiatkové hodnoty NhNKP Popis pamiatkových objektov NhNKP
Súčasný stav zelene v navrhovanom ochrannom pásme Definované diaľkové pohľady
Určenie podmienok činnosti na území navrhovaného ochranného pásma 6.1
Odporúčania
7.
Úprava vzťahov k iným chráneným územiam a ochranným pásmam zriadeným podľa osobitných predpisov
8.
Použitá literatúra
9.
Použitá dokumentácia a pramene
10.
Zoznam objektov vytipovaných na zápis do ÚZPF
11.
Prílohy
-
Výkresová časť Fotodokumentácia Archívna fotodokumentácia
3
2.
Údaje o nehnuteľných národných kultúrnych pamiatkach
Predmetom návrhu je vymedzenie ochranného pásma NKP Kostol s areálom. NKP pozostáva zo šiestich pamiatkových objektov ( ďalej len PO ) 2.1 Kostol s areálom 2.1.1 KOSTOL Unifikovaný názov NhNKP Unifikovaný názov PO Číslo ÚZPF Kraj Okres Obec Katastrálne územie Parcelné číslo Vlastník Správca Vyhlásenie za NKP
Kostol s areálom KOSTOL 942/1 banskobystrický Rimavská Sobota Drienčany Drienčany 1 Evanjelická cirkev a.v. evanjelický Farský úrad, Teplý vrch 05/63 SKK ONV Rimavská Sobota
2.1.2 ZVONICA Unifikovaný názov NhNKP Unifikovaný názov PO Číslo ÚZPF Kraj Okres Obec Katastrálne územie Parcelné číslo Vlastník Správca Vyhlásenie za NKP
Kostol s areálom ZVONICA 942/2 banskobystrický Rimavská Sobota Drienčany Drienčany 3 Evanjelická cirkev a.v. evanjelický Farský úrad, Teplý vrch 05/63 SKK ONV Rimavská Sobota
2.1.3. MÚR OHRADNÝ Unifikovaný názov NhNKP Unifikovaný názov PO Číslo ÚZPF Kraj Okres Obec Katastrálne územie Parcelné číslo Vlastník Správca Vyhlásenie za NKP
Kostol s areálom MÚR OHRADNÝ 942/3 banskobystrický Rimavská Sobota Drienčany Drienčany 2 Evanjelická cirkev a.v. evanjelický Farský úrad, Teplý vrch 05/63 SKK ONV Rimavská Sobota
4
2.1.4. FARA PAMATNÁ Unifikovaný názov NhNKP Unifikovaný názov PO Číslo ÚZPF Kraj Okres Obec Katastrálne územie Parcelné číslo Vlastník Správca Vyhlásenie za NKP
Kostol s areálom FARA PAMATNÁ 942/4 banskobystrický Rimavská Sobota Drienčany Drienčany 7 Evanjelická cirkev a.v. evanjelický Farský úrad, Teplý vrch 02/97 MK SR
2.1.5. HROB S NÁHROBKOM Unifikovaný názov NhNKP Unifikovaný názov PO Číslo ÚZPF Kraj Okres Obec Katastrálne územie Parcelné číslo Vlastník Správca Vyhlásenie za NKP
Kostol s areálom HROB S NÁHROBKOM ( Čipka ) 942/5 banskobystrický Rimavská Sobota Drienčany Drienčany 2 Evanjelická cirkev a.v. evanjelický Farský úrad, Teplý vrch 02/01 MK SR
2.1.6 HROB S NÁHROBKOM Unifikovaný názov NhNKP Unifikovaný názov PO Číslo ÚZPF Kraj Okres Obec Katastrálne územie Parcelné číslo Vlastník Správca Vyhlásenie za NKP
Kostol s areálom HROB S NÁHROBKOM ( Dobšinský ) 942/6 banskobystrický Rimavská Sobota Drienčany Drienčany 2 Evanjelická cirkev a.v. evanjelický Farský úrad, Teplý vrch 05/63 SKK ONV Rimavská Sobota
5
3.
Odôvodnenie účelu a cieľa vymedzenia OP NKP
Kostol s areálom v Drienčanoch je mimoriadne hodnotná nehnuteľná národná kultúrna pamiatka pozostávajúca z niekoľkých pamiatkových objektov, ktoré vytvárajú pôsobivý architektonický celok situovaný na návrší nad obcou, čo ešte umocňuje jeho dominantné krajinárske pôsobenie, uplatňujúce sa v diaľkových pohľadoch. Areál kostola so zvonicou a farou má popri architektonických a krajinárskych hodnotách mimoriadnu hodnotu aj z hľadiska národnej histórie. O tom svedčí pamätná tabuľa umiestnená na stene fary, ktorá je spomienkou na obdobie kedy tu žili a tvorili významný slovenský dejatelia a to najmä Pavol Dobšinský – najväčší zberateľ slovenských rozprávok, učiteľ a spisovateľ, ktorý tu ako evanjelický farár pôsobil 26 rokov a tiež Jonatán Dobroslav Čipka – spisovateľ , folklorista a kňaz. Ako nevlastný syn Pavla Dobšinského žil na fare aj spisovateľ Ján Čajak mladší . Pamätná tabuľa spomína na rodáka z Drienčan – geológa a banského inžiniera Gustáva Liskaia a ďalšieho evanjelického kňaza,“ veršovca“ a zberateľa ľudovej piesne Jána Liskaia. Z dôvodu zachovania, ochrany a prezentácie hodnôt tejto národnej kultúrnej pamiatky a najmä z dôvodu potreby vytvorenia nástroja na zabezpečenie základnej ochrany NKP vrátane jej prostredia je potrebné v zmysle §18, ods.1, zákona č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu vymedziť plochu ochranného pásma tak, aby nedošlo k znehodnoteniu prezentácie NKP - aby bol do budúcna vytvorený priestor pre usmernený stavebný rozvoj a tiež sa zamedzilo činnostiam ohrozujúcim kvalitu okolia pamiatky v rámci územia OP NKP.
obr. č.70 kostol so zvonicou zo severozápadu
obr.č.65
6
pohľad zo severu
3.1
História a pamiatkové hodnoty NKP .
Obec Drienčany sa nachádza 17 km severne od Rimavskej Soboty v krasovom území, dnes v bezprostrednej blízkosti vodnej nádrže Teplý vrch. Hoci prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1291, nálezy neolitického a halštatského osídlenia vo veľkej Drienčanskej jaskyni v doline Blh, aj hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej svedčia o tom, že okolie bolo osídlené už v praveku a predpokladá sa, že obec vznikala už skôr na starom sídlisku. Obec bola v majetku rodiny Derencsényiovcov – meno rodu súvisí s vývojom názvu obce: Drenchen -1291, Derenchen – 1344, Drecžany – 1773, Drýnčany – 1808, Drienčany – 1920. Na neďalekom vrchu Rúbaň, na JV od obce postavili Derencsényiovci hrad spomínaný už roku 1297. V 15.stor.sa ho zmocnil Ján Jiskra, ale v roku 1451 ho dobyl Ján Huňady. Zanikol koncom 17.storočia. Dnes je viditeľný len v konfigurácii terénu. V polovici 16. storočia spustošili celú oblasť Turci. V tomto období zanikla na Gemeri a Malohonte väčšina stredovekých kostolov, aj staršia mestská zástavba. Obec Drienčany viac menej prestala existovať a znova sa zaľudnila až začiatkom 18.storočia. Podľa artikúl šopronského snemu nemuseli protestanti južných a východných žúp stavať artikulárne kostoly, lebo si mohli ponechať staršie stredoveké kostoly a tie zveľadiť alebo prestavať. Miestny barokový kostolík bol postavený na neskororománskom základe na návrší, severne nad obcou. V pápežských desiatkoch sa v rokoch 1332-1337 uvádza kostol Všech svätých, pochádzajúci z 2. pol. 13. stor. Zmienky o ňom sú aj z roku 1513 a prestavaný bol roku 1793. Vzhľadom na nepatrný prírastok obyvateľov obce, sa kostol nerozrastal a tak sa zachoval na pôvodnom pôdoryse dodnes. Ide o jednoduchú obdĺžnikovú dispozíciu s jednou loďou, so segmentovým záverom. Kostol je bez veže s členitým barokovým štítom, zastrešený je vysokým krovom a v interiéri má drevený kazetový strop. Po troch stranách je typická protestantská drevená empora. Súčasťou areálu kostola je samostatne stojaca kamenná renesančná zvonica zo 17.storočia, štvorcového pôdorysu na murovanom základe, na poschodí je drevená ochodza. Strechu vytvára vysoký štíhly ihlan so šindľovou krytinou. Areál kostola je obohnaný ohradným múrom s otvormi, pravdepodobne strieľňami, pôvodne bol ukončený šindľovou strieškou v spáde. Do areálu sa vstupuje z horného konca dediny, z juhu, cez šindľovou strieškou kryté schodisko s drevenými nášľapnými stupňami. Schodisko bolo nedávno obnovené. Na priestranstve poniže areálu vybudovali v 2. pol. 20. stor. moderný Dobšinského pamätník – autormi sú akad. sochár M. Ksander a Ing.arch. J. Chrobák. Na severe ohradného múru, v dotyku so zvonicou bola murovaná brána – obr. archív č. 1A Dnes už neexistuje, zostala po nej len medzera v opevnení. Za touto časťou múru sa nachádza pozostatok pôvodného cintorína , ktorého plocha je v súčasnosti pokrytá lúčnym porastom. Súčasťou daného priestoru sú ovocné stromy a listnaté kry, tieto sú zrejme pozostatkom pôvodného ovocného sadu. Zachovali sa tu dva starobylé hroby s náhrobníkmi – (obr. č. 61, 65). Samotný ohradný múr je dnes v dezolátnom stave a z jeho pôvodnej výšky cca 2,5m zostali len ruiny. Miestami sa už stráca vo v porastoch krov a na východnej strane nad cestou sa rozpadáva. V západnej časti múru je vybudovaná nová murovaná bránka so šindľovou strieškou, sprístupňujúca dvor fary. Je postavená na mieste staršej bránky o čom svedčí dobová fotografia. Historická mapa z polovice 19.storočia však ani jednu z brán v ohradnom múre nenaznačuje, rovnako ako nie je zakreslený bývalý cintorín za ohradným múrom o existencii ktorého svedčia dva už spomínané dodones zachované hroby s nahrobníkmi.
7
Pamätná fara sa nachádza v bezprostrednom kontakte s areálom kostola a jej poloha nad obcou poskytuje mimoriadne výhľady do krajiny . Fara bola vybudovaná v klasicistickom slohu ako viacpriestorový podpivničený objekt čiastočne na vysokej podmurovke, obdĺžnikového pôdorysu s asymetricky umiestneným stredovým rizalitom dlhšou stranou orientovaný smerom k JV. Je osadená v miernom svahu. Z jednej strany má drevenú krytú podstenu. Tu je situovaný aj vstup do objektu. Dvor fary uzatvára bokom stojaca hospodárska budova a v južnej časti pozemku sa zachovala stará drevenou konštrukciou krytá murovaná studňa. Na dvore sú aktuálne umiestnené drevené skulptúry rozprávkových postavičiek, pripomínajúce Dobšinského pôsobenie. Obec udržiava areál kostola aj faru v dobrom stave. Na fare pripravuje zriadenie múzea Slovenskej rozprávky. Zatiaľ je však fara len po čiastočnej obnove. Vzhľadom na zachovalú atmosféru pôvodnosti národnej kultúrnej pamiatky, jej autenticitu a dominantnosť v krajine ako aj historické a vlastivedné dedičstvo obce, treba pamätať na zachovanie týchto pamiatkových hodnôt a vyhlásením ochranného pásma NKP zabezpečiť primeranú starostlivosť o pamiatku a jej okolie ako aj zamedziť neriadenú stavebnú činnosť, ktorá by prostredie NKP znehodnotila.
8
3.2
Popis pamiatkových objektov NKP
3.2.1. KOSTOL S AREÁLOM KOSTOL – sa nachádza na vyvýšenom mieste nad obcou, na mieste pôvodného stredovekého objektu, v prostredí nenarušenom nevhodnou výstavbou. – ide o pôvodný jednoduchý objekt, spomínaný roku 1513, postavený na neskororománskom základe prvého kostola z 2.pol.13.storočia. Ďalšia prestavba je z roku 1793 v barokovom duchu. Kostol je bez veže s murovaným štítovým priečelím. V súčasnom stave poznania sa nedá definovať, aký veľký je rozsah zachovaného románskeho predchodcu v hmote dnešného objektu. Ide o typický evanjelický halový priestor so segmentovým záverom, v interiéri z troch strán lemovaný drevenou emporou. Priestor je krytý dreveným maľovaným kazetovým stropom, objekt je zastrešený vysokým krovom, toho času s plechovou krytinou. - v interiéri sa nachádza oltár pozostávajúci zo stĺpov, ktoré nesú rímsu a tympanon. Uprostred obraz Ježiša Krista, olejomaľba z 1.pol.19.storočia.Kazateľnica je drevená s akantovou ornamentikou zo zač.18.stor. Organ s drevenou rokajovou skriňou z roku 1799, opravený roku 1804. - v súčasnosti je kostol v dobrom stave, len na dvoch miestach je badateľné poškodenie zrejme dažďového žľabu, čo sa prejavilo opadávaním podstrešnej rímsy
obr.č.41
barokový štít kostola
obr.č.71
obr.č.95 poškodenie - pohľad zo SZ
pohľad na kostol od západu
obr.č.96
9
poškodenie - pohľad z V
ZVONICA – samostatne stojaca, renesančná zvonica z pol.17.storočia, postavená na štvorcovom murovanom základe. V poschodí je drevená arkádová ochodza nesúca štíhlu ihlancovú šindľovú strechu. Pôvodne bola súčasťou ohradného múru, v jej dotyku stála vstupná bránka ako dokladá staršia archívna fotografia – 1A, 2A. Historická mapa z pol.19 storočia však bránu nenzaznamenáva. - zvonica je po obnove
obr.č.59
kostol so zvonicou, nová bránka rozpadávajúci sa ohradný múr
obr. archiv - 1960 1A
obr.č.67 zvonica s kostolom zo severu vľavo vedľa zvonice preluka po bráne
dnes už neexistujúca brána na severe pohľad z vnútra ohradného múru
10
obr.archív 2A
- 1920 – ORBIS
MÚR OHRADNÝ - predstavuje jednak vymedzenie pôvodného cintorína, predovšetkým je pozostatkom staršej zástavby areálu, kedy vytváral okolo pôvodne stredovekého kostola refúgium najmä v období tureckej expanzie. Súčasťou múra sú aj kryté schody, jediný priamy prístup do areálu kostola z dediny. - múr bol ako NKP zapísaný roku 1963-už vtom čase v dezolátnom stave. Zo staršej archívnej fotodokumentácie je zrejmé, že múr bol pôvodne vysoký 2,0 – 2,5m, chránený šindľovou strieškou v spáde ( obr. archív 1A, 2A ). Bol murovaný z kameňa a omietnutý. V dotyku so zvonicou je zdokumentovaná vstupná brána, vysoká cca 3,0m, tiež opatrená šindľovou strieškou. Prístup veriacich do opevneného areálu kostola umožňovalo kryté drevené schodisko v južnej časti múru zachované do dnes. Je po obnove. Samotný ohradný múr sa rozpadá. Kamenné murivo je obnažené, výška múrika dosahuje cca 0,7 – 1,7m. V niektorých miestach zanikol celkom. Na SV vedľa zvonice je preluka po spadnutej bráne. Na západnej strane je vybudovaná nová bránka sprístupňujúca dvor fary. Táto rešpektuje tvaroslovie pôvodného ohradného múru so šindľovou strieškou.
obr.č.44
pohľad na múr od krytého schodiska
obr.č.52
obr.č.57 pohľad na múr z areálu kostola
hroby P.Dobšinského, J.D.Čipku
obr.č.71 padajúci múr na východnej strane
11
FARA PAMÄTNÁ – fara sa nenachádza vo vnútri uzavretého areálu kostola so zvonicou, leží však v bezprostrednej blízkosti ohradného múru na návrší nad obcou a tvorí s nimi jeden celok. K dokumentačnej hodnote objektu patrí aj stále jestvujúce hospodárske zázemie a krytá studňa, obe situované na pozemku s farou. Samotný objekt je viacpriestorový , obdĺžnikového pôdorysu s tvaroslovím v klasicistickom duchu. Je osadený v miernom svahu, čiastočne podpivničený, inak jednopodlažný s podkrovím a sedlovou strechou. Do objektu sa vstupuje cez krytú podstenu s dreveným zábradlím. Vstup je riešený predsunutým excentricky umiestneným rizalitom s hladkým štítom a segmentovo zaklenutým oknom. Objekt je vo vyhovujúcom stave, toho času po čiastkovej rekonštrukcii .
obr.č.90, 91
pamätná fara - pohľad frontálny na fasádu - vzťah k areálu kostola a zvonice
obr.č.89 krytá drevená podstena fary
obr.č.92, 93
obr.č.87
12
pamätné tabule
krytý vstup na faru
– najvýznamnejšou pamiatkovou hodnotou je však skutočnosť, že fara bola pôsobiskom mnohých slovenských dejateľov z čias Štúrovcov. Svedčí o tom aj pamätná tabuľa: Na fare žil a ako evanjelický kňaz pôsobil Ján Liskai ( Liszkay *1805 – 1847+ ), tiež spisovateľ, folklorista a kňaz Jonatán Dobroslav Čipka ( Čipkay *1819 – 1861+ ), najvýznamnejším bol zberateľ slovenských ľudových rozprávok, spisovateľ a 26 rokov miestny evanjelicky farár Pavol Dobšinský ( *1828 – 1885+). Rodákom z Drienčan je geológ a banský inžinier Gustáv Liskai (Liszkay *1843 – 1889+ ). Na fare nejaký čas žil aj nevlastný syn Pavla Dobšinského, spisovateľ Ján Čajak ml. ( *1863 – 1944+ ). Na cintoríne v areáli kostola sú zachované a dodnes udržiavané hroby s náhrobkami miestnych kňazov : Jonatána Čipku, Pavla Dobšinského, Ján Liskaia a Istvána Buzagha s manželkou. Prvé dva sú zároveň pamiatkovými objektami a teda súčasťou NKP – Kostol s areálom.
HROB S NÁHROBKOM – hrob Jonatána Dobroslava Čipku (*1819-1861+) sa nachádza na cintoríne v areáli kostola vedľa hrobu Pavla Dobšinského. Je udržiavaný, s pôvodným náhrobkom.
HROB S NÁHROBKOM – hrob Pavla Dobšinského (*1828 – 1885+) sa nachádza na cintoríne v areáli kostola vedľa hrobu Jonatána Dobroslava Čipku a Jána Liskaia. Je autentickým miestom posledného odpočinku významnej osobnosti slovenskej kultúry 2.polovice 19. storočia. Je spomienkou na bohatú kultúrnu minulosť obce, v ktorej žil a tvoril tento významný slovenský spisovateľ, folklorista a národný buditeľ.
obr.č.53
zľava – hroby Jonatána D. Čipku a Pavla Dobšinského
13
4. 4.1
Vymedzenie územia navrhovaného ochranného pásma Mapový podklad
Ochranné pásmo je vymedzené na kópiách katastrálnych máp zo Správy katastra Rimavská Sobota zaslaných dňa 30. 7 2009.
4.2
Popis priebehu hranice navrhovaného ochranného pásma.
Počiatočným bodom hranice ochranného pásma je Z roh parcely č.5. Hranica pokračuje po jej západnej hranici smerom na S, SZ, ďalej po západnej hranici parciel č.441, 373, 374/2, 374/1, 375, 382 a 530/1. Tu sa lomí smer hranice o 90° a pokračuje na V po severnej hranici parciel č. 530/1, 441, 358, 357, 356, 355,354, 353, 352, 351, 350, 349, 348, 347, 346, 345, 344, 343, 342, 339, 338, 337, 336, 335, kde pretína potok – p.č.449 – a pokračuje v tom istom smere po severných hraniciach parciel č. 249, 248, 247, 246, 245 a pretína miestnu komunikácu – p.č.440. Tu sa znova lomí o 90° a vlní sa okrajom cesty na juh po západných hraniciach parciel - od č. 244, až po JZ roh parcely č.182, kde naspäť pretína miestnu komunikáciu – p.č.440 a tiež potok – p.č. 446 a pokračuje smerom na SZ na J rohu parcely č. 140. Ďalej pokračuje uskakujúc po JZ a JV hraniciach parciel č. 140, 135, 108, 106/1, 102, 93, 92 a ďalej 83, 82, 81, 80, 71/1, 71/2, 56, 57, 50, 49, 36. Znova sa lomí o 90°a plynule pokračuje na SSZ po západných hraniciach parciel č. 36, 33/1, 31, 30, 25, 24/1, 19, 17, a 16. Tu prechádza na JZ hranicu parcely č. 546, ktorá je už v extraviláne obce a po jej obvode sa vracia do počiatočného bodu na parcele č. 5.
4.3
Súpis parciel OP NKP Ochranné pásmo pozostáva z nasledovných parciel č. :
4, 5, 6, 8, 9, 10, 11/1, 11/2, 12, 13, 14/1, 14/2, 16, 17, 18, 19, 23/1, 23/2, 23/3, 23/4, 24/1, 24/2, 25, 26, 27/1, 27/2, 28, 29, 30, 31, 32, 33/1, 33/2, 34, 35, 36, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 52/1, 52/2, 56, 57, 61, 62, 63, 64, 65, 66, 67, 68, 69, 70/1, 70/2, 71/1, 71/2, 76/1, 76/2, 79/1, 79/2, 79/3, 80, 81, 82, 83, 86, 87, 88, 89, 90, 91, 92, 93, 96, 97, 98, 99, 100, 101, 102, 103, 104, 106/1, 106/2, 107, 108, 109, 127, 128, 129, 130, 131, 132, 133, 134, 135, 136, 137, 138, 140, 245, 246, 247, 248, 249, 250, 251, 252, 253, 254, 255, 256, 257, 258, 259, 260,261, 262, 263, 264/1, 264/2, 265, 266, 267, 268, 269, 270, 271, 272, 273, 274, 275, 276, 277, 278, 279, 281, 282, 283, 284, 285, 286, 287, 288, 289, 290, 291, 292, 293, 294, 295, 296, 297, 298/1, 298/2, 299/1, 299/2, 300, 301, 302, 303, 304, 305/1, 305/2, 306, 307, 308, 309, 310, 311, 312, 313, 314/1, 314/2, 314/3, 315, 316, 317, 318, 319, 320, 321, 322, 333, 324, 325, 326, 327, 328, 329, 330, 331, 332, 333, 334, 335, 336, 337, 338, 339, 340, 341, 341, 342, 343, 344, 345, 346, 347, 348, 349, 350, 351, 352, 353, 354, 355, 356, 357, 358, 359, 360, 361, 362, 363, 364, 365, 366, 367/1, 367/2, 367/3, 367/4, 368, 369/1, 369/2, 370, 371, 372, 373, 374/1, 374/2, 375, 376, 377, 378, 379, 380, 381, 382, 440, 441, 446, 447, 448, 449, 530/1,546
14
5.
Charakteristika územia navrhovaného ochranného pásma
Územie ochranného pásma navrhujeme tak, aby bolo možné chrániť siluetu s dominantami kostola a zvonice, situovanými na vŕšku nad obcou a to jednak v rámci bezprostredného vnímania NKP v intraviláne obce ( pohľady č.1, 2, 3 ) ale aj z príjazdovej cesty od susednej obce Budíkovany a križovatky ciest od Rimavskej Soboty smerom na obec Ostrany ( pohľady č. 4,5 ). Vzhľadom nato, že celé okolité krasové územie má charakter pahorkatiny, treba spomenúť, že obec Drienčany sa nachádza v údolí a všetky príjazdové cesty k nej klesajú. Preto areál na návrší - kostolíka so zvonicou a farou je vnímateľný ako dominantný moment identifikujúci obec v krajine - pôsobí neopakovateľne najmä pri pohľadoch z extravilánu na obec a jej okolie, a tak v kontexte s priľahlou vodnou nádržou Teplý vrch tvoria potencionálne atraktívne územie pre rozvoj cestovného ruchu. OP je navrhnuté tak aby zachytilo prevažnú časť dnes zastavaných parciel intravilánu obce a časť parciel, ktoré sú využívané ako záhrady a záhumienky, ale z hľadiska rozvoja obce sú možnými stavebnými parcelami. Súčasná zástavba prevažne vidieckeho typu v navrhovanom ochrannom pásme je voľná a rôznorodá, čo do architektonického výrazu, ale na druhej strane z hľadiska urbanistického vytvára pomerne ucelený súbor, keďže v prevažnej miere rešpektuje uličnú čiaru, výšku rímsy, charakter a sklon striech. Vo väčšine prípadov ide o jednopodlažné murované rodinné domy, niektoré so zvýšeným suterénom, niektoré s obytným podkrovím, staršieho dáta, niektoré obnovené, prípadne staršie k nim patriace hospodárske budovy ( charakteristický obr.č. 109, 110, 111, 116, 117, 135, 136, 137, 140 ). V menšej miere tu nachádzame novostavby. Výnimkou sú len obecný úrad a požiarna zbrojnica, kde ide o dvojposchodové objekty tiež so šikmou strechou. Tieto sa však nachádzajú na južnom okraji navrhovaného OP, takže diaľkové pohľady rušia minimálne( obr. č.132, 133, 134, 138 ). Na hlavnej príjazdovej ceste ku kostolu sa nachádza ešte jeden výškový objekt a síce trojpodlažný bytový dom. Tento je však osadený hlboko v parcele č. 23/4, ďaleko od uličnej čiary, je skrytý vo vzrastlej zeleni a neruší tak siluetu NKP vnímanú z ulice ( obr. č. 121 ).
.... .. obr.č.121 3-podlažná bytovka
obr.č.134 obecný úrad
obr.č.132 .....požiarna zbrojnica
15
CHARAKTERISTICKÁ ULIČNÁ ZÁSTAVBA V OBCI DRIENČANY
16
Na sever od súboru NKP sa nachádza priestor zaniknutého cintorína a lúky, voľne prechádzajúce do okolitej prírody. V bezprostrednom dotyku areálu kostola a fary sú staršie ovocné stromy – bývalý sad alebo ovocná záhrada. V literatúre sa spomína, že mnohé snáď vysadil sám Pavol Dobšinský. Na severovýchod od sadu, zrejme v mieste pôvodného cintorína, sú zachované dva starobylé hroby s náhrobkami ( obr. č. 61,65 ). Cez tieto parcely vedie chodník na lúky nad dedinou a ďalej do doliny riečky Blh k spomínanej drienčanskej jaskyni. Z tohto smeru, ktorý pri pohľade z dediny vytvára prirodzené prírodné zázemie areálu NKP je taktiež vhodné malebnú siluetu chrániť ( obr. č. 62, 67, 70 ).
obr.č. 61,64 starobylé náhrobky zaniknutého cintorína
obr. archív – 1926 3A pohľad na areál od severu zo zaniknutého cintorína – pôvodné oplotenie hrobu so zachovalým náhrobkom
Zaujímavým architektonickým prvkom je drevené kryté schodisko stúpajúce z juhu od dediny k ohradnému múru kostola, ktoré je jediným prístupom do areálu priamo z dediny a je integrálnou súčasťou celej lokality. Je do dnes zachovalé – obnovené. Rušivým momentom je, že prístup k nemu vedie cez uzavretý súkromný dvor na parcele č.11/1....(obr. č. 34, 36 ). Tomuto problému sa venuje bod d/ - v časti 6.1 Odporúčania.
obr.č.34, 36,37 súkromný dvor –parc.11/1
kryté drevené schodisko
17
interiér schodiska
obr. archív – 1961/Bajchy 4A schodisko k ev. kostolu z čias husitov
5.1
Súčasný stav zelene v navrhovanom OP NKP
Zeleň v areáli kostola a fary má prírodný charakter. Tvorí ju pozostatok farskej záhrady s prevažne úžitkovou funkciou. Na historickej mape z polovice 19. stor. je zakreslený ovocný sad. Osobitá je konfigurácia terénu, ktorý stúpa smerom k zvonici, situovanej na najvyššom mieste. Terénne rozdiely sú na viacerých miestach zmiernené opornými múrikmi z lomového kameňa. K vstupu do kostola vedú schody rešpektujúce prírodný charakter daného priestoru, lomový kameň z ktorého sú vybudované voľne prerastá okolitým lúčnym trávnym porastom. Vzrastlé dreviny tvoria prstenec okolo ohradného múru, výsadby ovocných drevín sú aj vo vnútornej časti areálu. Druhové zloženie zodpovedá v danej oblasti tradične pestovaným ovocným drevinám (jabloň – Malus sp., slivka – Prunus sp., lieska – Corylus avellana). V nástupnej časti areálu, pri spomienkovom pamätníku na tvorbu P. Dobšinského sú vysadené ďalšie tradičné ovocné dreviny – moruše (Morus nigra) a orechy (Juglans regia). Sadovnícke úpravy v tejto časti sú novodobé. Ovocné stromy dosahujú pomerne vysoký vek, nie sú pravidelne ošetrované a udržiavané. Vo východnej časti ohradného múra rastú lipy (Tilia sp.), ktorých zdravotný stav je narušený vzhľadom k ich vysokému veku a absencii údržby. Lipy majú poškodené (rozštiepené) kmene, rastú vo svahu. Na niektorých miestach v ohradnom múre rastie náletová zeleň (agát, baza). Pri krytom vstupnom schodisku je vysadený strihaný živý plot z listnatých krov. Svojim tvarom pôsobí vzhľadom k okolitej rozvoľnenej výsadbe a prírodnej krajinnej štruktúre rušivo. Na extenzívne udržiavanej ploche trávnika v blízkosti fary sú umiestnené drevené plastiky pripomínajúce tvorbu P. Dobšinského.
18
5.2
Definované diaľkové pohľady
Obec Drienčany sa rozprestiera v údolí. Centrálna časť so zástavbou rodinných domov a priľahlých záhrad je zväčša na rovine. V svahu sú len záhrady a záhumienky na západe obce. Poloha areálu kostola so zvonicou a farou na severe obce „Na návrší“ je preto dominantná a napriek zeleni aj v období vegetácie je silueta z intravilánu obce badateľná. Významné diaľkové pohľady a priehľady cez zástavbu, ktoré sú predmetom ochrany sú nasledovné: POHĽAD 1
pohľad od centra obce, od obecného úradu, približujúc sa k areálu NKP z juhu od príjazdovej cesty – obr. č. 138, 128, 127, 122, 119 Ide o najdôležitejší pohľadový kužeľ, v ktorom je jednoznačne vnímaný kostol s areálom z obce .
POHĽAD 2
pohľad z juhovýchodu od stredu obce z uličky za pohostinstvom obr. č. 122, 123 Príklad len okrajového vnímania NKP ponad strechy domov.
POHĽAD 3
pohľad z východu zo stredovej uličky medzi domami asi na úrovni parcely č. 322 - v zimnom období, mimo vegetačného obdobia je pohľad zrejmejší – obr. č. 142 Príklad vnímania areálu kostola cez prieluku v zástavbe rodinných domov.
POHĽAD 4
významný diaľkový pohľad z príjazdovej cesty od obce Budíkovany z východu - zreteľná silueta kostolíka so zvonicou - Na návrší obr. č. 141 Kostol so zvonicou sa výrazne vynímajú v okolitej krajine. ( fotografia bola zhotovená počas prietrže mračien, preto je silueta areálu nezreteľná )
POHĽAD 5
významný diaľkový pohľad z príjazdovej cesty z juhu od Rimavskej Soboty už v križovatke smerom na obec Ostrany – obr. č. 146 Areál kostola so zvonicou a farou vyrastajú ako významná dominanta nad obcou v údolí.
POHĽAD 6
pohľadový kužeľ z areálu NKP na J,JV,JZ – na krajinnú scenériu a strechy domov učupených v doline pod návrším obr. č. 83, 74 ( prípadné nežiaduce navyšovanie objektov by túto harmóniu narušilo)
POHĽAD 7
pohľadový kužeľ začína na lúkach severne od areálu NKP z tohto uhla je mimoriadne vnímateľná vzájomná kompozícia objektov NKP a to aj v kontexte neporušenej prírodnej krajiny – obr. č. 70, 67
Z hľadiska zachovania mimoriadne hodnotnej siluety NKP „Na návrší“ prihliada vymedzenie ochranného pásma práve na túto skutočnosť v zmysle usmernenia predpokladanej budúcej výstavby na území ochranného pásma s tým, že každá činnosť v ochrannom pásme NKP musí byť v súlade so zachovaním architektonických, urbanistických, kultúrnych a prírodných hodnôt pamiatky aj v kontexte priľahlého sídelného útvaru. 19
DIAĽKOVÝ POHĽAD 1
.
..
ulicou od obecného úradu k areálu kostola
DIAĽKOVÝ POHĽAD 2
20
DIAĽKOVÝ POHĽAD 3
pohľad od parcely č.322
DIAĽKOVÝ POHĽAD 4
z východu od obce Budíkovany
DIAĽKOVÝ POHĽAD 5
križovatka smer obec Ostrany – vpravo začiatok vodnej plochy - Teplý vrch
21
ĎIAĽKOVÝ POHĽAD 6
pohľad z areálu NKP na krajinu a strechy obce učupenej v údolí
ĎIAĽKOVÝ POHĽAD 7
pohľad na areál NKP zo severu – z nenarušenej pôvodnej prírodnej krajiny
22
6.
Určenie podmienok činnosti na území ochranného pásma
Pri stanovovaní podmienok činnosti uvádzaných pre OP NKP je podstatné usmernenie aktivít v obci tak, aby sa nenarušili pamiatkové hodnoty areálu NKP a zachovali sa charakteristiky jej okolitého prostredia potrebné pre prezentáciu hodnôt pamiatkových objektov NKP. Vzhľadom na limitovaný záber ochranného pásma sa odporúčania týkajú aj extravilánu obce, pretože obzvlášť diaľkové pohľady z príjazdových ciest z okolitých obcí majú vzhľadom na kompozíciu objektov NKP, ich dominantné pôsobenie v krajinnej scenérii nenahraditeľnú hodnotu.
Všeobecné podmienky činnosti : a/ Každá činnosť na území ochranného pásma národnej kultúrnej pamiatky má smerovať k ochrane jej architektonicko-urbanistických hodnôt, k zachovaniu a skvalitneniu jestvujúceho stavu prostredia vo vzťahu k pamiatkovým hodnotám areálu NKP. Jednotlivé objekty NKP sú deklarované ako významné doklady svojho druhu a ich ochrana ako aj ochrana ich prostredia je zo zákona súčasťou základnej ochrany pamiatok a je verejným záujmom. b/ Akákoľvek činnosť, úpravy, obnovy a hmotové prestavby zasahujúce do exteriérov existujúcich objektov, terénu a komunikácií situovaných v ochrannom pásme podliehajú (v zmysle zákona č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu) vyjadreniu Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici, ktoré v zmysle §32 pamiatkového zákona vydá záväzné stanovisko k zámeru úpravy nehnuteľnosti. Táto povinnosť sa týka aj tých prác, ktoré v zmysle stavebného zákona podliehajú len ohlasovacej povinnosti (npr. drobné záhradné, technické a hospodárske stavby, drobné úpravy v exteriéri...) c/ Ak v priebehu obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti dôjde k odkrytiu nepredpokladaného nálezu, ten kto práce vykonáva je povinný až do vydania rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica zastaviť tie práce, ktoré ohrozujú nález alebo nálezovú situáciu. Krajský pamiatkový úrad rozhodne o ďalšom postupe najneskôr do troch pracovných dní od oznámenia nálezu ( §32 ods.14 pamiatkového zákona ).
Navrhované podmienky činnosti : d/ Z dôvodu zachovania dominantnosti NKP v prostredí je potrebné prípadné štrukturálne zmeny územia v zastavanej časti obce smerovať tak, aby : • bola rešpektovaná výšková hladina súčasnej zástavby na úrovni jedného nadzemného podlažia s obytným podkrovím prípadne so zvýšeným suterénom • pri rekonštrukciách, úpravách a novej výstavbe neboli do štruktúry vnášané neprimerané objemy a cudzorodé prvky aby sa územie neprimerane nezahusťovalo a boli uplatňované hmotovopriestorové riešenia so šikmou sedlovou strechou • v rámci riešenia fasádnych úprav je potrebné vyvarovať sa neprirodzených alebo výrazných odtieňov, reflexných materiálov na plochách striech a uprednostniť farebné riešenia v duchu pôvodných prírodných materiálov. Nevytvárať v žiadnom ohľade konkurenčné dominanty voči existujúcej NKP!
23
e/ V doteraz nezastavanej časti obce, na parcelách záhrad a záhumienkov, ktoré sú súčasťou ochranného pásma, je potrebné v prípade novej zástavby vytvoriť urbanisticko-architektonickú koncepciu, ktorá by rešpektovala mieru zastavanosti a výškovú hladinu v dnes zastavenej časti obce. Je nevyhnutné : • územie neprimerane nezahusťovať, • dodržať výšku maximálne jedného obytného podlažia so suterénom a obytným podkrovím, prípadne dvoch obytných podlaží so suterénom • uprednostniť prírodné materiály a im zodpovedajúce farebné odtiene, vylúčiť reflexné materiály na plochách striech • výška hrebeňa strechy nesmie prekročiť 7,5m , pre výšku atiky plochých striech je limit 6,7m f/ Nevytvárať vysoké bariérové nepriehľadné oplotenia, ktoré by bránili pohľadom na NKP v prielukách medzi stavbami. Z toho istého dôvodu vylúčiť radovú-bariérovú zástavbu alebo v prípade radovej zástavby dôsledne vyžadovať dostatočné hmotové členenie tak, aby vznikli potrebné prieluky umožňujúce priehľady na NKP. g/ Nepripustiť akúkoľvek výstavbu na lúkach, na severe nadväzujúcich na areál NKP- kde je potrebné udržať pôvodné neurbanizované prírodné prostredie ako bezprostrednú kulisu pamiatky. Ide o parcely č. 546, 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11/2, 441, 371, 372, 373, 374/2, ktoré sú v bezprostrednom kontakte s NKP. Výnimkou je parc.č.8 – existujúci objekt tvorí bývalé hospodárske zázemie fary a dotvára charakter prostredia – doporučujeme tento revitalizovať v duchu pôvodnej architektúry a nájsť mu primerané funkčné využitie - npr.zázemie múzea Slovenskej rozprávky. V prípade, ak si nová funkčná náplň bude vyžadovať rozsiahlejší zásah do objektu, je potrebné zachovať pôvodnú hmotu objektu, charakter zastrešenia a výšku terajšieho hrebeňa strechy. Taktiež nájsť primerané architektonické riešenie fasád, pri použití klasických materiálov tak, aby nový objekt nenarúšal autenticitu prostredia NKP. h/ V časti severne od súboru NKP, v bezprostrednom okolí kostola a zvonice zachovať rozvoľnenú výsadbu ovocných drevín, nevnášať novodobé introdukované dreviny a iné stanovištne nepôvodné druhy, rušivo pôsobiace svojim habitusom a sfarbením. Pri každej plánovanej výsadbe vysokej zelene musí byť prehodnotené jej hmotové pôsobenie v danom priestore vzhľadom na požadované pohľady na NKP. i/ V nástupnej časti areálu, pri spomienkovom pamätníku na tvorbu P. Dobšinského zachovať a udržiavať výsadbu ovocných drevín (moruša - Morus nigra, orech - Juglans regia), vo výsadbách neuplatňovať rôzne formy a kultivary drevín novodobého charakteru s výrazne odlišným sfarbením olistenia a spôsobom rastu oproti prirodzenej vegetácii. j/ Na lúkach a pasienkoch bezprostredne nadväzujúcich na areál NKP v severnej časti navrhovaného ochranného pásma udržiavať pôvodné trávinobylinné spoločenstvá extenzívnym kosením a prepásaním, odstraňovaním krovinných porastov a ďalšími primeranými zásahmi, ako cennú krajinnú štruktúru dotvárajúcu siluetu areálu NKP. k/ Udržiavať bezprostredné okolie súboru NKP bez porastov náletových drevín, neprípustné je predovšetkým prerastanie ohradného múru náletovými drevinami (porasty agátu, bazy).
24
l/ Je potrebné navrhované podmienky ochrany premietnuť do záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.
6.1
Odporúčania
a/ V intraviláne obce udržiavať pôvodnú zeleň záhrad ako prirodzenú súčasť vidieckej obytnej štruktúry. Zachovávať ovocné sady ako tradičnú krajinnú štruktúru v danej lokalite. Vo výsadbách používať predovšetkým domáce druhy drevín tvoriace prirodzenú lesnú vegetáciu v danom regióne (lipa – Tilia sp., javor – Acer sp., dub – Quercus sp., jaseň – Fraxinus sp., jedľa – Abies sp., buk – Fagus sp.). V záhradách, ako aj v bezprostrednom okolí fary a kostola uprednostňovať výsadbu tradičných ovocných drevín (jabloň – Malus domestica, slivka – Prunus domestica, lieska obyčajná – Corylus avellana, moruša – Morus sp., orech kráľovský – Juglans regia). b/ V rámci finančných možností v budúcnosti odstrániť vzdušné elektrické vedenia predovšetkým v areáli NKP, prípadne aj v celej obci a nahradiť ho vedením v zemi. c/ Vybudovať prístupový chodník ku krytému drevenému schodisku tak, aby hlavný prístup do areálu NKP neprechádzal cez súkromný pozemok na parcele č. 11/1. Hľadať možnosť vyriešenia prístupu k NKP cez obecný pozemok č.10 a výškovým preriešením nástupnej podesty pri vstupe do krytého dreveného schodiska uzavrieť súkromný pozemok č11/1. Týmto by sa usmernil pohyb návštevníkov NKP logicky by začínal pri pamätníku Pavla Dobšinského. d/ V rámci extravilánu obce - mimo záber ochranného pásma treba pamätať na mimoriadne diaľkové pohľady z príjazdových ciest z juhu, východu , či západu, kde je potrebné usmerniť prípadnú výstavbu tak aby nevznikali konkurenčné dominanty, ktoré by narušili atmosféru pôvodnosti okolitej krajiny alebo priamo bránili výhľadom na NKP. Rovnako by prípadné nové zastavané územia mali rešpektovať dané prostredie svojou funkciou. e/ Zabezpečiť primeranú obnovu ohradného múru, ktorý je v havarijnom stave a to najmä na jeho východnej strane, kde ohrozuje pohyb okoloidúcich prechádzajúcich údolnou cestou .
7.
Úprava vzťahov k iným chráneným územiam a ochranným pásmam zriadeným podľa osobitných predpisov
Navrhované ochranné pásmo NKP - Kostola s areálom v obci Drienčany územne nekoliduje s inými osobitne ustanovenými ochrannými pásmami – žiadne iné ochranné pásmo nie je preto dotknuté.
8.
Použitá literatúra
Umenie Slovenska – Ladislav Šášky, vyd.Tatran 1988, str.338-354 Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. – kol. autorov, vyd.Veda 1977, str.354 Encyklopédia Slovenska I. – kol.autorov, vyd. Veda 1977, str.531 Súpis pamiatok na Slovensku I. – kol.autorov, vyd. Obzor – 1967, str.338 25
9.
Použitá dokumentácia a pramene
10.
Drienčany – základný výskum, Archív Pamiatkového úradu SR, sign.č. Z 3191, autor – Izakovičová, 1960 Drienčany – kostol ev.a.v.- pôdorys prízemia, Archív Pamiatkového úradu SR, evid.č. V 1975, zamerala V.Pagáčová, posl.SVŠT 1960 Internet – oficiálna stránka obce Drienčany Pravda / 28.júla 1994 – Malé putovanie po Malohonte / Zachránime faru rozprávkára?
Zoznam objektov vytypovaných na zápis do ÚZPF
KRYTÉ SCHODISKO ide o pôvodný objekt krytého schodiska nazývaného „házik“. Telo objektu je murované z kameňa a omietnuté. Schodiskové stupne sú pôvodné drevené, krov a strecha sú obnovené drevené s drevenou šindľovou strieškou ide o jediný prístup priamo z dediny do areálu kostola je neodmysliteľnou stavebnou súčasťou ohradného múru, ktorý ohraničuje areál kostola ako samostatný architektonický objekt má svoje vizuálne kvality je v dobrom stave pre zachovanie autenticity NKP ako celku by bolo vhodné zapísať ho k objektovej skladbe NKP – Kostol s areálom
11.
Prílohy
VÝKRESOVÁ ČASŤ 11a/
satelitný pohľad na územie Drienčan
11b/
historické mapy
- 1. vojenské mapovanie XVIII -10 1782 - 84 - 2. vojenské mapovanie XXXVI – 41 1847 - 3. vojenské mapovanie XXII – 12 1883/reambulované 1934 (archív Pamiatkového úradu SR BA) - historická mapa z roku 1868 – list č.5 18 af. 1:2880 (historický archív Geodetickeho a kartografickéhu ústavu BA)
11c/
katastrálne mapy
- vyznačenie hranice navrhovaného OP, objektov NKP a diaľkových pohľadov - vymedzenie územia OP NKP
26
11a/
Drienčany z vtáčej perspektívy – satelitný pohľad
11b/
Historické mapovanie
1. VOJENSKÉ MAPOVANIE XVIII - 10
27
2. VOJENSKÉ MAPOVANIE XXXVI – 41
3. VOJENSKÉ MAPOVANIE XXII - 12
28
HISRORICKÁ MAPA Z POLOVICE 19.stor.- r. 1868 – list č.5
Do dnes zachovalá – takmer pôvodná parcelácia a poloha objektov zástavby v obci (mapa je priložená aj vo väčšom formáte)
29
FOTODOKUMENTÁCIA Digitálne fotografie z obhliadky obce Drienčany uskutočnenej v júni 2009 ( autor – ing.arch. Silvia Ondrejkovičová ) sú prílohou návrhu na vyhlásenie OP NKP. V textovej časti sú použité pre bezprostrednú ilustráciu popisovanej skutočnosti Pre lepšiu orientáciu sú číslované podľa zoradenia na digitálnom nosiči. Výnimkou sú archívne fotografie, označené písmenom.
ARCHÍVNA FOTODOKUMENTÁCIA 1A 2A 3A 4A 5A
Zvonica so severnou bránou – 1960 – autor Vlková Zvonica so severnou bránou – 1920 - ORBIS Zvonica – 1926 – v zábere starobylý hrob s oplotením Schodisko k evanjelickému kostolu z čias Husitov – 1961 – autor Bajchy Kostol husitský so starou zvonicou - kresba 1922 – archív 1. ČSR / Jarošová
obr.5A
30
Kostol husitský so starou zvonicou kresba 1922 – archív 1. ČSR / Jarošová
DODATOK Návrh na vyhlásenie OP Kostola s areálom bol prerokovaný v Odborno-metodickej komisii PÚ SR ( ďalej len OMK ) dňa 23. 9. 2009, na základe požiadavky zo dňa 20.8.2009. Odborné posudky vypracovali Ing. arch. Radoslav Mokriš a Mgr. Anna Tuhárska. Prípomienky vyplývajúce z posudkov sú v návrhu OP Kostola s areálom zapracované v zmysle stanoviska OMK zo dňa 15.10.2009 .
Ing. arch. Silvia Ondrejkovičová
31
