číslo Najbližšie ýždenníka ho dvojt Tatranské eptembra 2014 vyjde 4. s
TD 16-17/2014
Číslo: 16-17/XXV
1
Vyšlo: 6. augusta 2014
0,60 €
Pohľad od Zeleného plesa. Foto: J. Janiga
Starosmokovecký Grandhotel privítal prvých hostí pred 110 rokmi. Čítajte na stranách 6 a 7.
Prvá medzimestská trolejbusová linka na svete viedla z Popradu do Smokovca. Viac sa dočítate na strane 14.
Vyšli nové knihy s tatranskou tematikou. Nalistujte si strany 5 a 19.
2
TD 16-17/2014
VIDELI SME u Profesionálny cyklistický pelotón zavíta na Oravu a pod Tatry. Lákadlom pretekov Okolo Poľska sú najlepší cyklisti sveta, ktorých bude možné vidieť na Slovensku vo štvrtok popoludní pri dojazde siedmej etapy prechádzajúcej cez Vyšné Hágy a končiacej na Štrbskom Plese. Prvýkrát v histórii sa počas pretekov World Tour na domácich cestách predstaví aj Peter Velits. Diváci však neuvidia Petra Sagana aj napriek tomu, že ich na tento cyklistický sviatok lákal z billbordov po celom Slovensku. u Tento týždeň začali pravidelné kontrolné dni v jednotlivých častiach mesta. Od Tatranskej Kotliny po Podbanské budú mapovať situáciu zodpovední pracovníci Mestského úradu v Starom Smokovci i primátor mesta Ján Mokoš. u Od polovice júla až do konca septembra uvidia diváci športovej stanice Eurosport mediálny spot, ktorý prezentuje Slovensko ako príťažlivú celoročnú dovolenkovú destináciu. Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR) využila túto možnosť po úspechu minuloročnej kampane, kedy tento krátky šot vzhliadlo viac ako 60 miliónov divákov v 54 krajinách sveta. Spot bude odvysielaný viac ako 300krát počas prestížnych športových podujatí. u Kultúrno-spoločenské podujatia Tatranský fotomaratón i Horalfest opustili hranice mesta. Ako uviedol vo svojom stanovisku hlavný organizátor Stanislav Klaučo, dôvodom je, že mesto bez najmenšieho udania dôvodu a podľa ich názoru aj neoprávnene zrušilo výberové konanie na prenájom Švajčiarskeho domu, v ktorom uspeli a plánovali tu pripravovať spomínané akcie. Podujatie sa vraj rozhodli zorganizovať tam, kde sa môžu spoľahnúť na rozhodnutia partnera a kde im budú vytvorené primerané podmienky pre dôstojný priebeh tohto podujatia. u Návštevníci i obyvatelia by mali byť ostražití, pretože sa nadmerne darí plazom. Mestskej polícii Vysoké Tatry bolo hlásených viacero prípadov, keď ľuďom skrížili cestu užovky i vretenice a veru nebolo to len pri hubárčení. u Zber nepotrebného šatstva organizovaného Mestskou políciou Vysoké Tatry sa bude opäť konať v jesenných mesiacoch. Opakuje sa situácia, keď veci, ktoré ľudia s dobrým úmyslom podarovali „kontajnerovým návštevníkom“, skončili porozhadzované popri chodníkoch. (ija)
POČULI SME
Spravodajstvo
Po Tatrách môžete cestovať už aj s SMS lístkom
VYSOKÉ TATRY – Od polovice júla môžete po Tatrách cestovať už ho mal dostať do dvoch minút od aj s lístkom kúpeným cez mobilný telefón. Železnice veria, že novú zaslania SMS. Z jedného mobilu možnosť ocenia predovšetkým turisti či príležitostní cestujúci. sa dá kúpiť aj viac SMS lístkov, Služba je dostupná v sieťach kúpy cestovného dokladu ocenia železnice však upozorňujú, že slovenských mobilných operáto- aj cestujúci. „Popri SMS lístkoch dodatočné či preposielané SMS rov, stačí poslať sms-ku na číslo je možné naďalej kupovať lístky lístky budú považovať za neplat2233. Základný lístok stojí dve vo Vysokých Tatrách aj tradič- né. Novinka je pilotným projekeurá a platí dve hodiny na akú- ným spôsobom, teda napríklad koľvek vzdialenosť, celodenný cez pokladnicu, blokový lístok v tom ZSSK, postupne by takúto lístok vyjde na štyri eurá. Oba sa sieti zmluvných partnerov alebo službu chceli zaviesť aj na ostatdajú kúpiť aj v zľavnených verzi- cez internet,“ doplnila hovorkyňa ných tratiach. „Dosiahnuté náklaách. Okrem električiek a zubačky ZSSK Jana Morháčová. Keďže na dy na nový spôsob predaja sú nižich cestujúci môžu využiť aj na tratiach Tatranských elektrických šie ako iné alternatívne spôsoby (pokračovanie na str. 4) trati z Popradu cez Studený Po- železníc (TEŽ) platí samoobslužtok do Tatranskej Lomnice. ný výpravný systém, „Mobilný telefón používa dnes cestujúci má pamätať už skoro každý, preto bude služ- na to, že si lístok musí ba ľahko dostupná. Je určená pre kúpiť vopred a po použitie tam, kde nie je otvore- nástupe do vlaku ho Ak si chcete kúpiť cestovný lístok, ktoná pokladnica či rýchlo dostup- označiť v označovači, rý platí dve hodiny od doručenia SMS, ný zmluvný predajca blokových inak riskuje tridsať pošlite prázdnu SMS na číslo 2233. V prílístkov v okolí,“ uviedol Jozef eurovú pokutu. Popade, že máte záujem o zľavnenú verziu, Schmidt zo Železničnej spoloč- dobné pravidlá platia napíšte do SMS-ky písmeno B. Ak plánosti Slovensko (ZSSK). aj v prípade novinnujete cestovať aj s bicyklom, pošlite SMS Železnice dúfajú, že SMS líst- ky. „Do vlaku treba s písmenom X, vyjde vás to euro. Pri kúpe ky aspoň sčasti odbremenia ruš- vstupovať s platným jednodňového SMS lístka, ktorý platí do ňovodičov, ktorí v prípade potre- SMS lístkom prijatým 24. hodiny toho istého dňa, stačí napísať by cestujúcemu predajú denný v mobilnom telefóne,“ do sms-ky písmeno C, jeho zľavnená verblokový lístok v hodnote štyri zdôraznila Morháčozia má kód D. SMS lístok vám príde do alebo dve eurá počas zastavenia vá. Ten je aj dokladom dvoch minút a poslúži vám ako doklad vlaku v stanici. Rovnako veria, pre kontrolóra prepre kontrolóra prepravy. že jednoduchý a rýchly spôsob pravy a cestujúci by
Ako postupovať pri kúpe lístka cez SMS-ku:
Spod Tatier sa opäť bude lietať do Londýna POPRAD/VYSOKÉ TATRY – Po takmer päťročnej prestávke sa spod „Som rada, že to konečne vyšTatier opäť bude lietať do Londýna. „Sme veľmi radi, že po dlhých lo. Región Vysoké Tatry a Liptov a intenzívnych rokovaniach sa podarilo zrealizovať tento projekt, na budú podporovať leteckú linku pri ktorý región veľmi dlho čakal,“ vyjadrila sa riaditeľka popradského jej rozlietaní aj finančne a pripraletiska Ivana Herkeľová. vujú ďalšie obchodno-marketinLietadlá nízkonákladovej ceste na hory najmä letecké spo- gové kampane na to, aby turisti spoločnosti Wizz Air by mali jenia. Ak oslovíme solventný trh začali cestovať letecky do Tatier,“ spod Tatier do britskej metropo- kvalitnou ponukou, dostupnosťou dodala Maťašovská. Okrem doly odlietať už od konca októbra kvalitných hotelov už od piatich volenkárov by podľa nej mohli trikrát do týždňa, vždy v utorok, minút jazdy autom od letiska a linku využívať aj biznis klienti štvrtok a sobotu. Jednosmerná najbližšieho lyžiarskeho strediska alebo futbalisti, ktorí môžu tréletenka bude stáť od 29,99 eura. do dvadsať minút, tak máme kon- novať v Národnom tréningovom „Veríme, že toto letecké spojenie a kurenčnú výhodu aj voči vychyte- centre v Poprade. To, že spojenie naše nízke ceny budú dobrým im- ným alpským rezortom,“ uviedla Poprad – Londýn má na trhoch pulzom najmä pre rozvoj turiz- Lenka Maťašovská. Spojeného kráľovstva celoročný mu. Letenky sú momentálne už Práve OOCR RVT bola pod- potenciál, potvrdila podľa jej slov v predaji,“ informoval Daniel de ľa jej slov prvou, ktorá sa snažila aj analýza Slovenskej agentúry Carvalho zo spoločnosti Wizz presvedčiť prepravcu a vynaloži- pre cestovný ruch (SACR). Ide Air Group. Na prepravu cestu- la veľké úsilie na to, aby sa táto (pokračovanie na str. 8) júcich by chceli využívať lietadlá pravidelná linka opäť obnovila. typu Airbus 320, ktoré prepravia 180 pasažierov. Nové letecké spojenie vráti V predchádzajúcom čísle sme opäť uverejnili kupónovú súťaž podľa výkonnej riaditeľky oblastso Spolkom horských vodcov Vysoké Tatry, ktorá sa teší veľkému nej organizácie cestovného ruchu záujmu. Tentokrát mohli naši čitatelia po zaslaní vyplneného kuRegión Vysoké Tatry (OOCR pónového lístka vyhrať výstup s horským vodcom na Lomnický štít RVT) do hry britského klienta pre dve osoby. Teší nás, že sa zapojili nielen čitatelia zo Slovenska, a spojí letisko so svetom. „Pre ale aj z Čiech a Poľska. Víťazom sa stal Dušan Štrbka, ktorému srTatry je to skvelá správa. Lyžiadečne gratulujeme. K súťaži s horskými vodcami sa opäť vrátime ri z Veľkej Británie využívajú pri vo vianočnom dvojčísle, ktoré vyjde v polovici decembra. (red.)
Poznáme víťaza
Spravodajstvo
TD 16-17/2014
Vo Vysokých Tatrách pribudlo ďalších štyridsaťosem bytov TATRANSKÁ LOMNICA – Minulý týždeň v pondelok si z rúk primátora mesta Vysoké Tatry Jána Mokoša prevzali kľúče od štyridsiatich ôsmich nových nájomných bytov v bytových domoch Borovica a Breza nájomníci. Štyridsať bytov je dvojizbových a osem jednoizbových. Základ projektov je obdobný ako v prípade neďalekého bytového domu Lipa. Fasáda je rovnaká, akurát vo vnútri sa podmienky prispôsobili ešte viac dopytu. Na najvyššom podlaží v Lipe sú dva dvojizbové veľké byty a jeden trojizbový. V týchto nových bytovkách nie sú trojizbové byty, ale aj posledné podlažie je štandardné. „V tejto mestskej časti máme už päť nájomných bytových domov, ale v rámci mesta Vysoké Tatry je ich už deväť, ktoré sa nám počas desiatich rokov podarilo vybudovať. Verím, že práve tu, pod úpätím Lomnického štítu, našim spoluobčanom pomôžeme takýmto spôsobom naštartovať novú životnú etapu,“ netajil spokojnosť Ján Mokoš, primátor mesta Vysoké Tatry. Na nové byty sa tešili aj nájomníci. „My sme s priateľom bývali na slobodárke v Tatranskej Polianke a z nového bývania sa naozaj tešíme. V Tatrách žijem 25 rokov a sedem tu aj pracujem. Všetky moje kamarátky poodchádzali za hranice a mne Tatry tak prirástli k srdcu, že by som nedokázala odísť,“ prezradila Monika Rožárová. S výstavbou objektov sa začalo v roku 2012, práce však museli byť prerušené, keďže sa vyskytli problémy s podložím. „Museli sme dať urobiť dodatočný geologický prieskum. V jednej časti sa nachádza rašelinové podložie, takže, ak sme chceli zabrániť sadaniu stavby, bolo potrebné urobiť pomerne náročné technické zabezpečenie. Práce bolo možné obnoviť až v roku 2013,“ vysvetľuje sedemmesačné meškanie stavby Jozef Gál, vedúci oddelenia investičnej činnosti, opráv a údržby mesta Vysoké Tatry. Náklady boli vyrátané na necelých 1,86 milióna eur. Financovanie bolo kryté úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 1,3 milióna eur a dotácie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja 343-tisíc eur. Mesto sa podieľalo na výstavbe oboch bytoviek čiastkou dokopy vyše 222-tisíc eur.
Tatranci sa môžu pochváliť dvoma oceneniami za výstavbu nájomných bytových domov. V súťaži vyhlasovanej minister-
Slávnostného prestrihnutia pásky pred bytovými domami Breza a Borovica sa zhostil spolu s primátorom mesta Vysoké Tatry Jánom Mokošom aj štátny tajomní ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja František Palko. Foto: ija K bytom boli vybudova- stvom dopravy, výstavby a reginé aj parkovacie plochy, ktoré onálneho rozvoja – Progresívne, zodpovedajú štndardom, to cenovo dostupné bývanie získal znamená, že pre každú bytovú v roku 2011 už spomínaný bytojednotku je minimálne jed- vý dom Lipa druhé miesto a byno parkovacie miesto. Keďže tový dom Zdravie II v Hornom sa predpokladá, že byty budú Smokovci dokonca vlani zvíťazil slúžiť predovšetkým mladým vo svoje kategórii. rodinám, vyrástlo tu aj piesko„Aj keď sa pred rokmi plánovavisko s preliezkami. lo, že by sme tu mohli vybudovať Zhotoviteľom stavby je po- ešte ďalšie dva bytové domy, v najpradská firma Krypton a nájom- bližšej dobe o tom neuvažujeme. ný dom bol realizovaný podľa Do budúcna to nevylučujem, ale projektovej dokumentácie pro- momentálne sme zhruba pokryli jektov z architektonickej kan- dopyt našich obyvateľov po bývaní celárie Archstudio, popradskej v nájomných bytoch,“ povedal na eseročky. záver primátor mesta. (ija)
Poslanci zasadnú mimoriadne budúcu stredu popoludní STARÝ SMOKOVEC – Keďže komunálne voľby boli vyhlásené na 15. novembra 2014, bolo potrebné, aby sa Mestské zastupiteľstvo vo Vysokých Tatrách stretlo mimo plánovaného harmonogramu a v zákonom stanovenej lehote odsúhlasilo volebné obvody a počty poslancov v nich pre nasledujúce štyri roky. Taktiež podľa platnej legislatívy je potrebné stanoviť mestským parlamentom rozsah funkcie primátora na nasledujúce funkčné obdobie. Aj tretí bod programu úzko súvisí s komunálnymi voľbami. Podľa neho budú vymedzené miesta na umiestňovanie plagátov alebo iných nosičov informácií počas volebnej kampane na území mesta. Poslanci budú navyše rokovať o zmluve o zriadení vecného bremena, nájme nebytových priestorov a návrhu na úpravu rozpočtu na rok 2014. Posledným bodom programu je voľba ďalších dvoch prísediacich Okresného súdu v Poprade. (ija)
3
14 DNÍ PRIMÁTORA Aj o výhodnejších balíčkoch služieb, ktoré by mohli využívať turisti cestujúci za dovolenkou vo Vysokých Tatrách Českými dráhami a slovenskými železnicami, hovorili minulý týždeň ich zástupcovia na stretnutí v Starom Smokovci. „Vítame takúto iniciatívu, myslím si, že ju ocení každý turista, ktorý rád chodí do Tatier. Posledné roky sa v spolupráci s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT) snažíme vytvárať také balíčky služieb, ktoré sú výhodné či už pre návštevníkov z Maďarskej a teraz aj Českej republiky,“ ocenil snahy železníc primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš. Aj napriek tomu, že v Tatrách práve vrcholí leto, na tatranskej radnici sa už diskutuje o vianočnej výzdobe. „Keďže sme si povedali, že každý rok chceme dobudovávať a rozširovať výzdobu aj do ďalších častí mesta, určili sme si lokality, v ktorých ju plánujeme nainštalovať,“ informoval primátor Mokoš. Svietiace snehové vločky vo farbách mesta pribudnú v Novom Smokovci i v dolnej časti Vyšných Hágov, osvetlenie sa pred Vianocami chystajú doplniť aj v Tatranskej Lomnici, kde vianočnú atmosféru dotvorí i anjel medzi kostolíkmi. Nielen chystané rozširovanie lyžiarskeho strediska Smokovce, ktorého zámer sa už objavil aj na enviroportáli, bolo témou stretnutia vedenia mesta s majiteľmi Grandhotela Bellevue v Hornom Smokovci. „Zaujímalo ich, aký má mesto na to názor a takisto sa pýtali, aký bude ďalší postup, v tejto chvíli je však ešte predčasné hovoriť, aké mesto zaujme stanovisko, s čím všetkým bude súhlasiť. Okrem toho sme hovorili aj o možnosti vybudovať spoločne detský zábavný park na priestranstve pod Slovenskou reštauráciou. Oni už na tento účel vyčlenili na tento rok 10-tisíc eur, mesto však peniaze v rozpočte na takúto investičnú akciu nemá, keďže nebola plánovaná, takisto sú vyčerpané aj príspevky, ale ďalší rok môžu požiadať o financie napríklad aj OOCR RVT. Myslím si, že to má svoje rácio, v Smokovci niečo také chýba,“ konštatoval Mokoš. V Tatrách chystajú Dni Dr. Szontagha. S nápadom usporiadať ich na počesť zakladateľa Nového Smokovca prišla riaditeľka hotela Morava Iveta Šestáková, ktorá má v prenájme aj novosmokoveckú Villu Dr. Szontagh. „Myslím si, že do budúcna by z toho mohla byť pekná tradícia. Ešte máme nejaký čas, aby sme dopracovali a dohodli detaily,“ povedal Mokoš. Ako dodal, podujatie by sa malo uskutočniť 4. októbra. (pet)
4
TD 16-17/2014
Spravodajstvo
Z rekonštrukcie stanice nebude nič
TATRANSKÁ LOMNICA – Prievidzská eseročka, ktorá pred vyše rokom a pol vyhrala súťaž na revitalizáciu železničnej stanice v Tatranskej Lomnici, už mestu i železniciam oznámila, že z plánovanej investície definitívne nebude nič. Pochybnosti o tom, či sa vôbec sa však už neuskutočnilo,“ uviedol pustiť do modernizácie stanice, Peter Novák. mala firma už skôr, ešte v poloviRozhodnutie spoločnosti však ci apríla železniciam oznámila, že nezmenilo ani rokovanie, na ktozmluvu na jej revitalizáciu nepod- rom sa napokon dohodli so žepíše. Zdôvodnila to tým, že radni- leznicami a mestom. Hoci sa jej ca jej nevie poskytnúť garancie na zástupca po ňom vyjadril, že pre to, aby mohla svoj projekt zrealizo- mesto pripravia štúdiu a vypočuvať. Tieto argumenty však zaskočili jú si k nej stanovisko úradníkov, mesto. Podľa slov vedúceho odde- nakoniec sa rozhodli inak. „Po lenia územného plánovania, vý- zvážení všetkých aspektov a rizík stavby, životného prostredia a do- týkajúcich sa investície do projektu pravy sa zástupca eseročky dovte- Revitalizácia železničnej stanice dy ukázal v Tatrách iba raz, aj to na v Tatranskej Lomnici vám v zmysneoficiálnom stretnutí. „Malo byť le záverov jednania zo dňa 4. júna oficiálne rokovanie, na ktorom mali 2014 na Mestskom úrade v Starom predstaviť zámer, žiadne stretnutie Smokovci oznamujem, že spoloč-
Kvôli Rainerovej chate primátori žiadajú novelizovať zákon
KEŽMAROK/VYSOKÉ TATRY – Za Rainerku a jej chatára sa bijú nielen ľudia z celého Slovenska, ale podporu mu najnovšie vyslovilo už aj Prezídium Klubu primátorov miest SR, ktoré vyzvalo vládu a parlament, aby v skrátenom legislatívnom konaní novelizovali zákon o majetku štátu. Žiadajú doň doplniť inštitút osobitného zreteľa, ktorý by mal zabrániť možnému zániku výnimočných kultúrnych, prírodných či spoločenských hodnôt a atraktivít konkrétneho sídla alebo regiónu. „Podnetom na túto výzvu je musia totiž Štátne lesy TANAPu, pripravované vyhlásenie verejnej ktoré sú správcom Rainerky, kažsúťaže na prenájom kultúrnej dé dva roky vyhlasovať súťaž aj na pamiatky a významnej turistickej nájomcu chát vo vlastníctve štáatrakcie, najstaršej chaty vo Vy- tu. Petrasovi tak hrozí, že o chatu sokých Tatrách, Rainerovej chaty, príde. O jej novom nájomcovi ktorú v súčasnosti prevádzkuje Pe- jednoducho rozhodne najvyššia ter Petras,“ po júlovom zasadnutí ponuka. Klub primátorov miest SR v Kežmarku otvorene priznal tajomník klubu Marián Minarovič. však chce dosiahnuť, aby v zákoPodľa dnes platného zákona, ne pribudol inštitút osobitného ktorého novela nadobudla účin(Pokračovanie na str. 19) nosť len v júli minulého roku,
Železničná stanica v Tatranskej Lomnici môže na revitalizáciu nateraz zabudnúť, hoci prievidzská eseročka na ňu vypracovala štúdiu už v roku 2012, napokon sa rozhodla od zmluvy odskočiť. Ako dôvod uviedla, že mesto jej nevedelo poskytnúť garancie na to, že priestory stanice a priľahlé pozemky bude môcť využiť na komerčné účely podľa svojich predstáv. Foto: pet nosť ROKO SLOVAKIA, s. r. o., nemá záujem naďalej pokračovať v tomto projekte,“ vysvetlil dôvody, ktoré eseročku viedli k tomu, aby od podpisu zmluvy odskočila, jej konateľ Roman Götzl. Svoje definitívne stanovisko firma už zaslala aj železniciam, tie teraz plánujú stanicu opätovne zaradiť do zoznamu staníc, na ktoré
by mohla byť znovu vyhlásená verejná obchodná súťaž na revitalizáciu. „Zoznam staníc bude schvaľovať revitalizačná komisia Železníc Slovenskej republiky v 3. kvartáli 2014,“ prezradila nám ich hovorkyňa Martina Pavliková. Ako dodala, z vlastných zdrojov do modernizácie stanice železnice tento rok investovať neplánujú. (pet)
Po Tatrách môžete...
(dokončenie zo str. 2) predaja lístkov, teda rozširovanie pokladníc a zavádzanie automatov,“ dodala Morháčová. Okrem toho železnice na tatranských tratiach zaviedli aj špeciálny päťdňový lístok, ktorý môžu získať návštevníci ubytovaní vo vybraných ubytovacích zariadeniach. „Sieťový cestovný lístok TATRY CARD je dostupný až vo vyše 90 ubytovacích zariadeniach v regióne Vysokých Tatier a v turistických informačných kanceláriách v Starom Smokovci a Tatranskej Lomnici,“ upresnila hovorkyňa ZSSK. Cestovanie po Tatrách v rámci
balíčka TATRY Card, ktorý železnice pripravili spolu s oblastnou organizáciou cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT), vyjde návštevníka pri ubytovaní na štyri noci šesť eur, bez použitia TATRY CARD zaplatí za cestovanie viac, trojdňový lístok ho bude stáť osem a sedemdňový 14 eur. „Sieťový lístok je možné dokúpiť výlučne len k regionálnej karte TATRY Card. Tú získava každý ubytovaný v hoteloch, penziónoch a ďalších ubytovacích zariadeniach zastrešených OOCR RVT,“ dodala Morháčová. Cestovať výhodnejšie môžu návštevníci až do 2. novembra. (pet)
Tatranské spektrum
TD 16-17/2014
Päťstý druh pohľadnice oslávili knihou do batoha
Pozdrav z Tatier a Tatranské chaty. Dve naoko útle knižné novinky, ktoré vyšli začiatkom leta, ukrývajú množstvo zaujímavých informácií. Prvá z nich čitateľom prostredníctvom starých pohľadníc poodhalí dejiny cestovného ruchu v Tatrách, druhá, ako už názov napovedá, mapuje chaty a útulne. „Najmä na prelome 19. a 20. storočia bola neodmysliteľným súputníkom cestovného ruchu pohľadnica. Preto je táto knižka ilustrovaná starými pohľadnicami,“ približuje obsah prvej z dvojice knižných noviniek publicista, fotograf, vydavateľ a zberateľ starých pohľadníc Ivan Bohuš ml. Ako vraví, podobnú tému sa chystal spracovať už dávnejšie. „Teraz ma „nakopla“ skutočnosť, že práve začiatkom tohto leta sme vydali päťstý druh pohľadnice. Považujem to za radostnú udalosť, ktorú sme oslávili tým, že sme si aj pre vlastné potešenie vydali knižku ilustrovanú len pohľadnicami,“ vysvetľuje autor útlej publikácie. Všetky sú z jeho zbierky. Niektoré získal na burzách a niektoré
zozbieral ešte jeho starý otec. A práve tie si cení najviac. Pro st re d n í c t vom nich ožívajú na stránkach knihy príbehy tatranských osád, dolín, končiarov. Krátke texty odhaľujú mnohé zaujímavé fragmenty ich histórie. Druhá knižka vznikla ako „dvojča“ tej prvej. Mini sprievodca čitateľov nielen zoznámi s tatranskými chatami a ich históriou, ale zároveň im poradí, kadiaľ a za ako dlho sa k nim dostanú, či dá tipy na túry v okolí. Texty dopĺňajú aj mapky a fotografie. Útla publikácia, priam ideálna do akéhokoľvek batoha, vás prevedie i stručnými dejinami prvých tatranských chát, dozviete sa viac aj o chatách, ktoré dnes už neexistujú či o tých, ktoré sú najnavštevovanejšie na poľskej strane Tatier. Autor myslel aj na zberateľov pečiatok a vyčlenil im dvojstranu na konci knihy. Obe publikácie vyšli v novej edícii Potulky po Tatrách. „Názov sme si prepožičali z jednej knihy, ktorá vyšla môjmu otcovi v 60. rokoch minulého storočia. Bol to tiež menší formát a knižka bola určená najmä mládeži a poskytovala množstvo základných informácií z rôznych oblastí
TIP NA VÝLET S DEŤMI Vyberte sa na nenáročnú prechádzku spoločne so svojimi ratolesťami a strávte nezabudnuteľnú sobotu na Starolesnianskej poľane, kde sa už 16. augusta chystá Deň Rainerovej chaty. Chatár Peter Petras pripravil pre návštevníkov aj tento rok bohatý program. Okrem goralskej muzičky, chutného gulášu, súťaží pre deti či obľúbenej Nosičskej próby, ktorá preverí svaly a výdrž tých, čo chcú okúsiť ako chutí nosičský chlebíček, chystá chatár
aj jedno prekvapenie. „Vyvrcholením programu bude muzikál na Skle maľované v podaní amatérskeho divadla zo Žabokrekov pri Nitre, ktoré sa predstaví presne napoludnie,“ prezradil Petras. Naplánovaná je aj autogramiáda druhého vydania jeho knižnej prvotiny Na chodníku chodník, ktorú na Starolesnianskej poľane predstavil presne pred rokom. „Prvé vydanie sa už rozchytalo, takže sme pripravili druhé, ktoré je rozšírené o tri nové poviedky,
spoznávania Tatier vo forme netypického sprievodcu,“ vraví autor knižných sprievodcov. Už teraz vie, že nebudú posledné. „Potulky budú aj po osadách, dolinách, štítoch a časom sa isto vykryštalizujú aj ďalšie témy,“ prezrádza plány Bohuš ml. Vychádzať by mali sporadicky, zrejme pred letnou sezónou. Či opäť vyjdú v slovenčine a v angličtine, tak ako prvé dve, záleží podľa autora od toho, či sa tento model osvedčí, avšak zámerom vydavateľstva je osloviť najmä domácich hostí. „Myšlienku Potuliek po Tatrách som nosil v hlave niekoľko rokov, dcéra pred rokmi vypracovala aj niekoľko návrhov na obal, mali sme vymyslené poradie, v akom budú jednotlivé knižky vychádzať. Nakoniec to všetko urýchlili tie pohľadnice. Ich rozmerom sme prispôsobili aj formát knižiek. Aj to ich snáď predurčuje k tomu, aby si ich odnieslo čo najviac našich návštevníkov ako suvenír, prípadne ako darček,“ uzatvára autor a vydavateľ prvých lastovičiek z novej knižnej edície. (pet)
plus ešte dve sú dopísané,“ dodal chatár, ktorý si v knihe zaspomínal aj na obdobie, keď sa pred šestnástimi rokmi pustil do opravy chátrajúcej útulne. Oslavy Dňa Rainerovej chaty odštartujú už o 10.00 hodine tóny goralskej muzičky, okolo pol jedenástej sa na štart Nosičskej próby postavia prví odvážlivci, v rovnakom čase sa začnú aj súťaže pre deti. Tak neváhajte a určite sa vyberte v tretiu augustovú sobotu na Starolesniansku poľanu, kde na vás čaká po celý deň pestrý program. (pet)
5
AVIZUJEME ä Letná čitáreň pod holým nebom ponúkne už dnes ďalšiu zo série zaujímavých prednášok. Návštevníci Podtatranského múzea v Poprade sa tentokrát dozvedia viac z histórie Slovenského národného povstania (SNP) pod Vysokými Tatrami, augustovú ponuku prednášok o dva týždne zavŕši live prezentácia architektov, dizajnérov, výtvarných umelcov, teoretikov architektúry, dizajnu a výtvarného umenia i ďalších zaujímavých kultúrnych a spoločenských projektov či iniciatív pod názvom Pecha Kucha Night. Obe prednášky sa začínajú o 20.00 hodine. Vstup je voľný. ä Najbližšie zo štvorice Cyklopátraní, ktoré sú súčasťou veľkej letnej turistickej súťaže Objavujeme Prešovský kraj, sa chystá už túto sobotu priamo vo Vysokých Tatrách! Zraz fanúšikov cykloturistiky je v Tatranskej Lomnici pri Hoteli Tatranec, úlohou súťažných dvojíc bude nájsť čo najviac kontrolných bodov v časovom limite štyri hodiny. Jedinou pomôckou pátračov bude mapa, vsadiť však musia najmä na svoje orientačné schopnosti, dôvtip a kondíciu. Ak sa chcete zapojiť, prihláste sa na marketing@ severovychod.sk, stačí uviesť meno, priezvisko, rok narodenia a miesto cyklopátrania. Štartovné pre dospelých je 6 eur, juniori od 12 do 17 rokov zaplatia polovicu, v cene je minerálka, energetický drink, nealko pivo a guláš. Registrácia účastníkov pred štartom je už tradične od 8.00 do 9.30 hodiny. Viac informácií nájdete na www.severovychod.sk. ä Na túto sobotu chystajú tatranskí astronómovia ďalší z Dní otvorených dverí v observatóriu na Lomnickom štíte. Ak máte chuť ponoriť sa uprostred leta do tajomstiev slnečnej koróny, neváhajte a príďte! Vaše ratolesti istotne budú mať ohromný zážitok z návštevy kupoly, ktorá ukrýva obrovské ďalekohľady na pozorovanie vrchnej časti slnečnej atmosféry a jej štruktúr. Vedci im vysvetlia nielen to, ako fungujú, ale prezradia viac aj o tom, ako získané dáta analyzujú a ako ich využívajú pri vedeckom výskume. Deň otvorených dverí v najvyššie položenom astronomickom pracovisku na Slovensku štartuje už o 9.30 hodine, brány observatória sa za poslednými návštevníkmi zatvoria po 15.00 hodine. ä Nájdite odvahu a pustite do svojej kuchyne nové chute! Objavte čoraz populárnejšiu tzv. raw prípravu jedál a naučte sa pripravovať jedlá zo surových a živých ingrediencií. Kurzom varenia, na ktorom sa vlastne ani nevarí, prevedie nadšencov zdravej stravy už túto nedeľu v tatranskolomnickej Kukučke skúsená inštruktorka a vyznávačka zdravého životného (pokračovanie na str. 9)
6
TD 16-17/2014
Z histórie
Starosmokovecký Grandhotel privítal prvých hostí pred 110 rokmi (dokončenie z minulého čísla) Nemecká sekera: Druhá svetová vojna zobrala návštevníkov i Starému Smokovcu. Riaditeľstvo kúpeľov preto rozhodlo, že v prevádzke ponechá len Grand a ostatné smokovecké podniky uzavrie. „Návštevnosť hotela mala stúpajúcu tendenciu, ale príjmy nedosahovali očakávanú úroveň, pretože cenový úrad nepovolil zvýšenie reštauračných cien v požadovanej miere,“ dočítame sa v knihe. Hospodárska kríza, problémy so zásobovaním, politické udalosti i vypuknutie Slovenského národného povstania ovplyvňovali nielen dianie v osade, ale i v samotnom hoteli. Po tom, čo na jeseň 1944 nemecké vojenské jednotky obsadili tatranské osady, sa v Grande zabývali vyšší dôstojníci Wehrmachtu, nemeckí vojaci osídlili aj ďalšie budovy. Keď odišli, ostala po nich vyše dvojmiliónová sekera, zničené zvyšky hotelového inventáru a priamo v Grande aj muničák. Útočisko v Starom Smokovci počas vojny našla aj Spišská úverná banka, ktorá sa sem uchýlila z obavy pred blížiacim sa frontom. S ustupujúcim nemeckým vojskom odišli nadobro aj viacerí zamestnanci hotela, Červenú armádu privítala už len hŕstka pracovníkov kúpeľov. Bol sídlom československej vlády: Ich počet sa o niečo zvýšil, keď sa Grand v apríli 1945 stal sídlom československej vlády na čele s Edvardom Benešom, ktorý vo Vysokých Tatrách aj s manželkou strávil skoro mesiac. Ešte pred jeho príchodom urobili v hoteli niekoľko stavebných úprav a doplnili aj inventár, ktorý rozkradli nemeckí vojaci. Významnú návštevu dodnes pripomína aj názov jedného z hotelových salónikov. Nové časy: Po znárodnení Spišskej úvernej banky sa v kúpeľoch vystriedalo viacero správcov, postupne sa do Starého Smokovca vracali i hostia. Nové časy pre Grandhotel nastali po februári 1948, keď sa tatranské zariadenia cestovného ruchu dostali do služieb pracujúcich. Grófov, barónov, ministerských radcov, továrnikov, obchodníkov vystriedali baníci, robotníci, družstevníci, úradníci i inžinieri. Grand však ostal pre mnohých nedostupný a jeho klientelu tvorili i naďa-
lej najmä hostia zo zahraničia. „A hoci sa obdobiu socializmu dá mnoho vyčítať, jedno mu uprieť nemožno. Jeho nástupom sa minuli časy, keď Tatry po skončení letnej a zimnej turistickej sezóny vyzerali ako po vymretí. Grandhotel býval aj po 30. septembri, dni oficiálneho ukončenia letnej turistickej sezóny, plne obsadený,“ píše sa v knihe. Hostia prichádzali nielen za rekreáciou, ale usporadúvali sa v ňom aj školenia, kongresy, odborné semináre a konferencie. Aj naďalej ostal centrom kultúrno-spoločenského života v Starom Smokovci, pod jeho strechou sa konali rôzne výstavy, koncerty, vystúpenia, klubové stretnutia či vychýrené reprezentačné plesy. Mnohí si istotne pamätajú na pravidelné nedeľné čaje o piatej, na ktorých sa v hale hotela stretávali celé rodiny. Na prelome 50. a 60. rokov prešiel hotel rozsiahlou rekonštrukciou, počas ktorej pristavili aj novú vstupnú halu zo severnej strany hotela, modernizáciou prešiel i interiér. V roku 1963 pribudla ku Grandhotelu Zbojnícka koliba, povestná bujarými zábavami, v ktorej hosťom servírovali jedlá pripravované na ražni. Vlajková loď slovenského hotelierstva: Kvalitné služby a ceny izieb o dve tretiny nižšie ako v porovnateľne luxusných hoteloch vo vychytených európskych strediskách lákali nielen domácich, ale najmä zahraničných hostí. Mnohí z nich sa sem pravidelne vracali. „Grand mal vynikajúcu stálu klientelu, zásluhou ktorej sa tá úroveň musela dodržiavať, boli to jednak občania československí, najmä slovenskí z Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice, ale mali sme stabilnú klientelu aj z Prahy, Brna a potom to boli hostia z Budapešti, zo Zakopaného, Krakova, veľmi dobré rodiny k nám chodievali z vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky aj z Rakúska a práve oni si veľmi cenili úroveň služieb v tomto hoteli,“ zaspomínal si na klientelu 70. a 80. rokov minulého storočia niekdajší dlhoročný riaditeľ hotela František Odložilík. Práve do starosmokoveckého Grandu nastúpil v lete 1948, keď sa po vojne vrátil z hotelovej školy vo Švajčiarsku, na svoju prvú prax. V 60. rokoch v rámci organizácie Interhotel Tatry, ktorá spravovala aj Grand, pracoval ako vedúci hotelovej prevádzky a v roku
1977 sa stal riaditeľom hotela. „V tých časoch to bola vlajková loď slovenského hotelierstva. Boli tam veľmi dobrí pracovníci, tak ako aj v Grande v Tatranskej Lomnici. To boli osobnosti, ktoré držali ni-
veau hotelov aj v tých socialistických časoch. Boli to krásne, ale aj ťažké časy,“ netají sa. Na nezabudnuteľného Vladimíra „Puba“ Beloviča, ktorý bol hlavným čašníkom v hotelovej
Castro hral ping-pong Veľkou udalosťou pre hotel bola návšteva kubánskej delegácie na čele s Fidelom Castrom v júni 1972. Hoci bolo upršané počasie, Castra čakali tisíce ľudí. V Grandhoteli strávil dva dni. Večer si zahral stolný tenis s členmi svojho sprievodu a personálom hotela. Na druhý deň vyšiel lanovkou na Skalnaté pleso a odtiaľ sa vrátil pešo do Tatranskej Lomnice. V lesníckej uniforme sa zúčastnil poľovačky v Tatranskej Javorine, kde zastrelil dva kamzíky. „Očakávali sme z jeho strany strohejšie správanie sa, bol to však bezprostredný človek. Z fotografií som si predstavovala chlapa ako hora, ale nebol taký vysoký. Pohyboval sa vždy v doprovode ľudí, ktorí sa starali o jeho bezpečnosť. Bolo o ňom známe, že hrá stolný tenis, takže bol pripravený stolnotenisový stôl, kde hrávali každú voľnú chvíľu, keď sa odniekiaľ vrátili do hotela. Raz sa stalo, že nemal sparing partnera, tak sa ma opýtal, či viem hrať. A tak, ako som bola, v kostýme a v topánkach na vysokých opätkoch, sme si chvíľku zapinkali a mne sa podarila „sviňa“, štrajchlo to o roh stola, on sa nazlostil, hodil raketu a šiel preč,“ pousmiala sa pri spomienke na Castrovu návštevu niekdajšia riaditeľka hotela Zuzana Šedivá. Z knihy Malé dejiny veľkého hotela sa dozvedáme, že mu najviac chutili tradičné slovenské bryndzové halušky, ochutnal aj pečené prasiatko a pstruhy. Ulovené kamzíky vraj napokon nejedol. „Celú noc sme z toho robili nejaké šašlíky a on prišiel na raňajky, dal si džús a odišiel. Potom všetko jedla ochranka,“ zaspomínal si majster kuchár Milan Strojný. Na Castrovu počesť vystúpil aj folklórny súbor Čarnica a ako spomienku na Slovensko si odniesol liptovský kroj a vybíjanú valašku. Pred svojím odchodom vraj osobne navštívil všetky prevádzky Grandhotela a poďakoval sa za pohostinnosť. Pri tejto príležitosti ocenil prácu zamestnancov i vtedajší prezident Československa Gustáv Husák.
Z histórie reštaurácii a počas svetovej výstavy EXPO ´67 v kanadskom Montreale obsluhoval aj Kennedyovcov, či jeho nástupcu Juraja Teplicu, Štefana Jenčíka alebo Ľuboša Jiruše, ktorý s noblesou kraľoval rozľahlej hotelovej hale, majstrov kuchárov, akými boli Jozef Schloff, Karel Havlík, Lukáš Bekeš, Milan Strojný, vedúceho recepcie Juraja Kočana, jeho nástupkyňu Annu Wielandovú, Máriu Kusendovú či Ernesta Nemáka, ale i ďalšie mená ako Michal Alexy, Štefánia Cedzová dodnes radi spomínajú nielen ich kolegovia, ale istotne aj mnohí dlhoroční hoteloví hostia. Ako zo škatuľky: „Tam som sa prvýkrát stretol s ľuďmi, ktorých si doteraz nesmierne vážim. Boli to prísni, ale féroví učitelia,“ vraví Popradčan Peter Červeň, ktorý do hotela prišiel na prax ako učeň v roku 1970. Aj po rokoch sa mu pred očami vynára noblesa, ktorá dýchala z každého jeho kúta. „Grandhotel bol pre mňa niečo ako sen. Začínal som v hale, kde sa podávali niekedy raňajky, po polroku som šiel do reštaurácie, kde som poznal tieto pre mňa veľké vzory čo sa týka obsluhy, či už to bol pán Belovič, pán Teplica, pán Kaščák, ale aj mnoho iných. Keď sa o jedenástej alebo pol dvanástej otvárala reštaurácia a ja som ich videl, ako chodia oblečení, ako si viažu motýlika, dávajú manžetové gombíky a keď vošli na ten svoj rajón, pozeral som sa na nich ako na polobohov. Takisto aj v kuchyni boli všetci oblečení ako zo škatuľky, na kuchárskom rondóne ste nevideli jediný fliačik. A tak, ako sa vtedy prestieralo, sa dnes už nikde neprestiera. Obrusy boli skvostne biele, striebro, strieborné svietniky, poháre, to bolo úžasné,“ zaspomínal si na tie časy Červeň. V pamäti mu utkveli i povinné každodenné nástupy obsluhujúceho personálu tesne predtým, ako sa napoludnie otvárala reštaurácia. Povedali sa nedostatky z predošlého dňa, skontrolovalo oblečenie, preskúšal sa denný výber jedál, šéfkuchár obsluhe odporučil, čo treba ponúknuť hosťovi a prevádzkar upozornil na VIP návštevníkov. Dodnes nezabudol ani na vôňu, ktorá sa šírila halou hotela, keď doviezli čerstvé pečivo z neďalekej pekárne, či na všetky grify, ktoré ovládali čašníci, keď hosťom na raňajky servírovali vajíčka do skla, frankfurtské párky či moravské klobásky. „Grand sa nedá vymazať z mojej pamäti, to sú moje jedny z najkrajších, ak nie najkrajšie roky. Vtedy bol ten život taký kamarátskejší, nikto nikomu nezávidel. Žili sme veľmi súdržne,
TD 16-17/2014 nenechali sme jeden druhého v štichu,“ vracia sa v spomienkach na to obdobie Červeň, ktorý v Grande ostal až do roku 1992. Sedem rokov predtým hotel reprezentoval na vychýrenej súťaži odbornosti Gastroprag, ktorú vyhral. „Boli to pekné časy, ľudia robili s obrovským zanietením. Vtedy sa veľmi nosil cit pre kolektív, vzťah k hotelu, lojalita, každý bol pyšný na to, že tu pracoval,“ súhlasí bývalá riaditeľka Zuzana Šedivá, ktorá hotelu šéfovala v 70. a 80. rokoch. Grand vtedy nemal o klientelu núdzu. „Najmä počas sezóny bolo naozaj obrovské množstvo roboty. Mávali sme okolo 60-70 percent zahraničných hostí, chodievali najmä Rusi, Maďari a predovšetkým návštevníci z bývalej NDR, tu a tam sme mali západných Nemcov, jeden čas chodili Holanďania a usilovali sme sa aj o Britov na výuku lyžovačky. Dosť bolo aj domácich a, samo-
ako Emil Zátopek, Karol Divín, súrodenci Romanovci s trénerkou Hildou Múdrou, lyžiarska legenda Toni Sailer alebo skokanské eso Sigmund Ruud, ktorý bol členom predsedníctva FIS a kontrolnej komisie pre Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Do Grandu sa radi vracali aj herci Vlastimil Burian, Michal Dočolomanský, Jozef Kroner, Vlado Müller, Ladislav Chudík, Juraj Kukura, Štefan Kvietik, Milan Lasica, Radek Brzobohatý, Zdeněk Krampol či Emília Vášaryová, režiséri Martin Hollý i Ján Roháč, karikaturista Viktor Kubal, mnohí známi hudobníci, literáti, maliari a hudobní skladatelia, medzi nimi i Alexander Moyzes. „Vždy, keď prišiel z úspešného rybolovu, tak v záhrade depandance Fučík (dnešná vládna vila Kamzík, pozn. red.) poriadal pohostenie
Takto vyzerala hotelová kuchyňa v časoch, keď Grandhotel otvorili. Foto: archív Grandhotela zrejme, chodievala aj tradičná pre najbližších priateľov ako boli klientela,“ vyratúva niekdajšia šéf- majster Cikker či majster Suchoň. ka hotela. Mnohí sa do Grandu Náš personál, samozrejme, muvracali celé roky. „Mali sme aj ta- sel byť nápomocný,“ zaspomínal kých hostí, ktorých naše recepčné si na jedného zo vzácnych hostí poznali ako mladých ľudí, potom niekdajší riaditeľ Odložilík. Výako mladých rodičov a aj ako sta- znamné návštevy hotel hostil rých rodičov, takže vystriedali sa i počas Majstrovstiev sveta v klatam aj generácie. Každému hosťo- sických lyžiarskych disciplínach vi sme sa usilovali vytvoriť fami- v roku 1970, keď sa v ňom zišli liárne prostredie,“ dodáva Šedivá. predstavitelia Medzinárodnej Bývali v ňom známi umel- lyžiarskej federácie FIS na čele ci i politici: Za tie roky hotel s prezidentom Marcom Hodlenavštívilo mnoho významných rom, ubytované v ňom vtedy boli hostí. Vystriedali sa v ňom vlád- vládne delegácie USA, Fínska, ne delegácie Číny, Indie, Indoné- Kanady či ZSSR. zie, vtedajšej Juhoslávie, Laosu Kúzelníci z hotelovej kuchyi Mozambiku, nocoval tu nielen ne: O žalúdky hotelových hostí Edvard Beneš či kubánsky prezi- sa staral personál kuchyne. Boli dent Fidel Castro, ale napríklad aj časy, keď vydali i 250 večerí. Dnes niekdajší britský premiér Harold to znie až neuveriteľne. „RoboWilson, po ktorom neskôr po- ty bolo určite viac ako teraz. Keď menovali aj jeden z barov hotela. sme večer otvárali jedáleň, tak nás Medzi najväčšie hviezdy v zo- šli Nemci prevrátiť. Chodili sme aj zname hostí patrí dcéra slávneho na Dunajec robiť živánky, boli to Franka Sinatru, Nancy či známy pekné časy,“ hovorí Milan Strojný, francúzsky herec René Lefèvre. ktorý si dlhé roky odkrútil v hoZavítali sem i známi športovci telovej kuchyni. „Nielen Grandy,
7 ale aj ďalšie špičkové hotely v Tatrách vtedy udávali trend. Našich kuchárov si vysoko vážili. Teraz som nešťastný z toho, že sa mení tá kuchyňa, pritom všade vo svete si každý stráži svoju gastronómiu. Predtým, aj keď sa varili jednoduchšie jedlá, ale vždy ten základ ostal pri tých našich, slovenských,“ s ľútosťou v hlase konštatuje niekdajší dlhoročný šéfkuchár Lukáš Bekeš. O majstrovstve tatranských kuchárov sa mali možnosť viackrát presvedčiť aj účastníci svetových výstav – či už v Bruseli, Montreale alebo Osake. V rukách Rezešovcov: V roku 1996 sa novým majiteľom hotela stala akciovka Interhotely Košice, za ktorou stála rodina Rezešovcov. Ešte predtým však prešiel Grand rozsiahlejšou rekonštrukciou, ako posledná pribudla prístavba s wellness centrom. Dnes je jeho vlastníkom spoločnosť Tatry mountain resorts (TMR). Chystajú oslavy: Pripomenúť si 110 rokov otvorenia Grandu sa chystajú i v hoteli. „Tento rok plánujeme výročie osláviť aj galavečerom vo vintage štýle,“ prezradila plány marketingová manažérka hotelov TMR Alena Spišiaková. Možnosť okúsiť trošku nostalgie budú mať i návštevníci najstaršieho z pôvodnej trojice tatranských Grandov. „Hotel sa pri príležitosti svojho výročia vracia k starým tradíciám a čoskoro tu bude možné zažiť opäť starú éru stolovania, tzv. glosovaný servis a čašníkov vo frakoch a bielych rukavičkách,“ dodala Spišiaková. V reštaurácii budú mať hostia možnosť otestovať nové menu. „Vraciame sa k rakúsko-uhorskej kuchyni. Vyzdvihla by som najmä tradičný Tafel Spitz, pri ktorom už len servírovanie je zážitkom,“ priblížila novinky marketingová manažérka. Podáva sa priamo pri stole a hosťom ho v špeciálnych medených nádobách servíruje rovno šéfkuchár. Gurmáni istotne ocenia aj ponuku Castro Café Baru. „Zaujímavými chuťovkami sú napríklad Sacherova torta podľa tradičného receptu, ktorý hotel dedí už celé generácie či tradičný Čaj o piatej, servírovaný anglickým spôsobom spolu s občerstvením,“ doplnila Spišiaková. Vyberanejšie jazýčky ocenia chuť vlastnoručne vyrobených praliniek z belgickej čokolády či cookies, ktoré pečú priamo v hoteli. Vyjde aj kniha: Podobne ako pred desiatimi rokmi, keď hotel oslavoval storočnicu, aj tentoraz si jeho výročie pripomenú reedíciou knihy Malé dejiny veľkého hotela. (pet)
8
TD 16-17/2014
Tatranské spektrum
Hrebienok štyri dni „okupovali“ medvede
Švajčiarskemu domu opäť vdýchli život. Nosičská krošňa pred vchodom napovedá, čomu sú tieto priestory zasvätené. Foto: ija
Svoje múzeum budú mať čoskoro aj horskí nosiči Švajčiarsky dom v Starom Smokovci opäť po niekoľkých mesiacoch ožil. Do jeho priestorov sa vrátila kaviarnička s detským kútikom a v najbližších dňoch by malo pribudnúť mini múzeum horských nosičov. „Keď som si dal len tak z recesie do googlu pojem sherpa museum, vyhodilo mi, že najbližšie je otvorené niekde v Himalájach. Po večeroch sme sa na chatách s chalanmi – horskými nosičmi zhovárali o tom, že svoj dom majú horskí vodcovia i horskí záchranári a my nič. Verím, že toto miesto by sa mohlo stať druhým domovom, kde sa budeme stretávať pred vynáškou alebo po nej,“ prezradil Štefan Bačkor, ktorý sa stal novým nájomcom tohto objektu a keďže pod nosičskou krošňou je možné ho vídať na tatranských chodníkoch už od roku 1996, táto téma mu je veľmi blízka. Už dnes tieto priestory zdobia fotografie jeho kolegu Maťa Maličkého, ale pribudnú tam aj dobové zábery, krošne či staré topánky, jednoducho všetko, čo k tomuto netradičnému povolaniu patrí. Krásnu zbierku „nosičského náradia“ má aj Peter Petras v Rainerovej útulni, Bačkor však rýchlo upozorňuje, že nejde o vzájomnú konkurenciu: „S Peťom sme kamaráti a poznáme sa dlhé roky, nechcem, aby to pociťoval ako konkurenciu. Mne sa veľmi páči ako to má urobené, a keď ku mne prídu návštevníci, ktorých táto téma osloví, veľmi rád ich pošlem aj na Rainerku.“ Kaviarnička je v prevádzkovom zábehu a zatiaľ by mala byť
otvorená od desiatej ráno do dvadsiatej hodiny večer, ale jej otváracie hodiny sa určite ešte prispôsobia dopytu. „Môj predchodca tu mal aj sušiareň, či úschovňu. Taktiež tu poisťovali do hôr. Chceme postupne spojazdniť všetky ťaháky, prečo by k nám mali návštevníci zavítať, nemá to byť len o dobrej káve, ale aj o sprostredkovaní informácií,“ povedal nový nájomca na záver. Švajčiarsky dom patrí medzi tri najstaršie objekty stojace v Starom Smokovci. Postavený bol v roku 1856 na podnet najznámejšieho nájomcu Smokovca Johana Georga Rainera. Charakteristické sú preň okružné bohato vyrezávané terasy a podľa Ivana Bohuša, ako uvádza v monografii venovanej Rainerovcom, názov dostal podľa jedného zo štyroch objektov, ktoré v týchto miestach vyrástli ešte pred rokom 1839. (ija)
Vysoké Tatry po roku opäť zažili inváziu medveďov. Tentokrát sa na Hrebienku usadili až na štyri dni a podľa organizátorov prekonali všetky doterajšie rekordy. Siedmy ročník Medvedích dní, ktorý odštartoval minulý štvrtok, prilákal vyše 32-tisíc ľudí, čo je o päťtisíc viac ako vlani, keď medvediemu festivalu patrili tri augustové dni. Najväčší úspech tento rok medzi najmenšími zožalo divadlo FÍHA tralala, už tradične nezaostalo ani hľadanie maškŕt v kontajneroch plných guľôčok. „Organizátori boli štedrí, rozdali deťom až tri tony šťavnatých jabĺk, tritisíc šiltoviek, aj jeden a pol tisíca sladkých nanukov,“ konštatovala výkonná riaditeľka oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry (OOCR RVT) Lenka Maťašovská. Núdza nebola ani o hry a súťaže, o zábavu sa už od prvých minút staral nestarnúci Majster N, ktorého vtipné his-
torky pobavili i dospelých, v úlohe moderátora sa na pódiu opäť ukázal osvedčený Andrej Bičan, chýbať, samozrejme, nemohli ani medvede, ktoré tento rok prišla navštíviť aj obrovská trojmetrová panda. Ďalších skoro 17-tisíc plyšových chlpáčov dorazilo na Hrebienok spolu s deťmi. Na každého, kto si z domu doniesol svojho obľúbeného macka, totiž čakal darček a na záver každého dňa aj tradičná spoločná veľká medvedia fotografia. Zatiaľ čo si najmenší užívali atrakcie a s napätím sledovali príbeh Buratina v podaní popradského divadla Commedia či boj kozliatok so zlom, do ktorého ich vtiahla známa televízna dvojica Elá a Hop, tí skôr narodení sa pristavovali pri kováčskej dielni, v ktorej majster kováč predvádzal svoje kúsky. Zvuku kladiva a nákovy neodolali ani viacerí malí návštevníci, ktorí nadšene okúsili, ako chutí kováčsky chlebík. (pet)
Pôvodne víkendové podujatie sa tento rok rozrástlo až na štyri dni. Foto: pet
Spod Tatier sa opäť bude lietať do Londýna (dokončenie zo str. 2) najmä o produkty zimného cestovného ruchu, výlety počas leta na hory, zájazdy spojené s ochutnávkami slovenskej kuchyne a vín, ako aj dovolenku spojenú s golfom. V minulosti patrilo pravidelné spojenie Popradu s Londýnom k najvyťaženejším leteckým linkám. Na jeseň 2005, keď pod Tatry začala lietať spoločnosť Sky Europe Airlines, mal Poprad spojenie s Londýnom dvakrát do týždňa, od leta
2008 to už bolo až štyrikrát. Po tom, čo dopravca ohlásil krach a v septembri 2009 linku zrušil, sa letisko pokúšalo nájsť nového dopravcu. Pár mesiacov do britskej metropoly ešte lietala spoločnosť Danube Wings, no tá skončila podobne ako jej predchodca. Letisku nevyšiel ani zámer rozlietať Londýn na krídlach Holidays Czech Airlines, o ktorom sa hovorilo koncom roka 2011. Podarilo sa to až teraz. „Napriek dlhodobým a intenzívnym rokovaniam nedošlo k vzájomnému zosúladeniu
požiadaviek partnerských strán,“ vysvetlila dôvody šéfka letiska. Podľa Maťašovskej nový prepravca garantoval, že spod Tatier do Londýna bude lietať minimálne do októbra 2015. Okrem spojenia s londýnskym letiskom Luton pribudne popradskému letisku už v zime aj ďalšia pravidelná linka do lotyšskej Rigy, kde bude spoločnosť airBaltic od polovice decembra lietať raz do týždňa. Odtiaľ sa cestujúci dostanú do ďalších miest, či už sú to Helsinki, Moskva, Štokholm, Vilnius či Tallin. (pet)
Tatranské spektrum
TD 16-17/2014
Cirkus Paciento zavítal do Tatier
Počas tretieho júlového týždňa sa v priestoroch areálu Šrobárovho ústavu detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci usídlila zvláštna spoločnosť. Charakteristické boli pre ňu červené guľky namiesto nosov a všetci prebývali pod cirkusovým šapito. Cirkus Paciento opäť zablúdil do Vysokých Tatier, aby tu rozveselil malých pacientov, ktorí aj napriek prázdninám musia tráviť čas v nemocnici. Počas piatich dní deti, ktorým to umožňoval zdravotný stav, trávili so zdravotnými klaunmi zábavné chvíle učením, kúzlením a huncútstvami. „Vytvorí sa taký malý svet plný kúziel, akrobatických a žonglérskych schopností a tvorivosti detí. Po každodennej námahe a kreatívnej práci, mi je vždy odmenou, keď vidím, ako sa deti tešia z toho, čo sa naučili,“ hovorí Eva Trubanová alias sestrička Paula Prdelková. V piatok popoludní celý program vyvrcholil predstavením pre publikum z radov rodičov, zdravotníckeho personálu a pacientov. Deti sa stali účinkujúcimi, bez ktorých by predstavenie ani nemohlo byť. Pre niektoré to bola prvá skúsenosť pred publikom, iné sa na pódiu cítia ako ryba vo vode. „Bolo to fajn, že sme mali postarané o program doobeda i popoludní a nemuseli sme chodiť len na vychádzky. Nacvičovali sme vystúpenia a to ma veľmi baví, keďže chodievam prednášať a hrám aj divadlo,“ prezradila
13-ročná Nina Dusová z Humenného. Predsa len je to náročné primäť ostýchavejšie deti, aby sa zbavili ostychu a vystúpili pred publikom. „Podľa mojich skúseností
Občianske združenie Červený Nos Clowndoctors podporuje psychickú pohodu hospitalizovaných detí, geriatrických pacientov, seniorov a pomáha tak k zlepšeniu ich zdravotného stavu. Profe-
Záverečné vystúpenie sa malo uskutočniť v šapito, dážď však klaunov i účinkujúce deti zahnal do priestorov kina, ktoré sa nachádza v areáli Šrobárovho ústavu. Na dobrej nálade to však nikomu neubralo. Foto: ija je to najťažšie s deťmi v puberte, ale klauni si vedia nájsť cestu ku každému,“ konštatoval Pavol Kulanga z Občianskeho združenia (OZ) Červený nos Clowndoctors, ktoré má so Šrobárovým ústavom dlhodobú spoluprácu. Klauni prichádzajú na oddelenia zhruba raz do mesiaca a raz ročne do Tatier zavíta Cirkus Paciento.
sionálni zdravotní klauni formou humoru pacientov odpútajú od strachu, napätia a úzkosti spojených s liečbou, a to v 38 nemocniciach a dvoch liečebných zariadeniach po celom Slovensku. Používajú umelecké a zábavné aktivity, predovšetkým smiech, ako terapeutické prostriedky starostlivosti o chorých. (ija)
Olympijského tábora sa zúčastnili deti z piatich krajín Slovenský olympijský výbor (SOV) si už po druhýkrát vybral pre medzinárodný tábor Vysoké Tatry. Grand Hotel Bellevue v Hornom Smokovci poskytol zázemie 53 účastníkom tábora z piatich krajín. Tradične tu boli deti z Čiech, Maďarska, Poľska a Slovenska. Po prvýkrát mali premiéru deti z Ukrajiny, ktoré zastupovali mladé gymnastky z Doneckej oblasti. „Na Slovensku sa mi veľmi páči, ešte nikdy som tu nebola. Máme tu zaujímavý program, ale najviac ma očarili hory - sú obrovské, my také nemáme,“ prezradila 11-ročná Saša Veseľovska. Pre deti aj tentokrát pripravili bohatý program, z poznávacích výletov to bol napríklad splav Dunajca, ale deti absolvovali aj environmentálne aktivity, zasadili päť olympijských stromčekov, podučili sa zásadám fair play či histórii olympijských
hier. Nešportovali však len teoreticky, ale z mnohých aktivít môžeme spomenúť napríklad nordic walking či skúšku sánkarského trenažéra. „Pre deti sme pripravili prierez
aktivitami, ktorými sa SOV zaoberá počas celého roka. Nechýbali kvízy a súťaže, ktoré sa tešia medzi deťmi obľube,“ povedala Ivana Motolíková zo SOV. (pokračovanie na str. 16)
Účastníci tábora si vyskúšali, že nie je jednoduché stáť pred kamerou a odpovedať na otázky, ale ich aj vedieť správne položiť. Olympionici trpezlivo odpovedali, medzi nimi aj olympijský medailista Pavol Hurajt. Foto: ija
9
AVIZUJEME (dokončenie zo str. 5) štýlu Natália Spišiaková, sekundovať jej bude výživová poradkyňa Karin Kováčová. Ak nemáte ešte program na víkendové popoludnie, prihláste sa prostredníctvom mailu humno@ aquacity.sk a zverte sa do rúk odborníčok na zdravú výživu, ktoré vás naučia pripravovať nielen dezerty a torty v tej najzdravšej verzii. Cena kurzu je 45 eur. ä Tatranská galéria sa rozhodla pripomenúť si 70. výročie SNP výstavou pod názvom Sondy a reflexie, ktorá predstaví diela slovenských umelcov z jej depozitu. Vernisáž výstavy sa chystá už tento piatok o 17.00 hodine, ich obrazy si však v popradskej elektrárni budete môcť pozrieť až do 14. septembra. ä Odkaz SNP si pripomenie aj Podtatranské múzeum, ktoré v posledný augustový štvrtok ponúkne výstavu Slovenské národné povstanie pod Vysokými Tatrami. Návštevníkom prostredníctvom nej priblíži rozhodujúce momenty príprav a priebehu povstania s dôrazom práve na podtatranský región. Dozvedia sa viac nielen o jeho organizátoroch, povstaleckých veliteľoch či vojenských jednotkách a obranných bojoch, ale napríklad aj o úlohe, ktorú v povstaní zohralo popradské letisko. Chýbať nebudú ani informácie o partizánskych skupinách a ich veliteľoch, sovietskom vzdušnom moste, nacistických represáliách a obetiach. Výstava potrvá do 6. septembra. ä Diela úspešného slovenského maliara Milana Chomu nájdete až do 27. augusta v priestoroch hotela International vo Veľkej Lomnici, zaujímavú výstavu ponúkne aj Tatranská galéria, ktorá už na budúci týždeň ponúkne na 14. augusta Autorskú florentskú mozaiku z dielne majstra Volodymyra Larionova. Vernisáž výstavy je naplánovaná na 14. augusta o 16.00 hodine v priestoroch Art Klubu, pozrieť si ju budete môcť až do 8. septembra. ä V predposlednú augustovú sobotu prevoňajú Štrbské Pleso guláše od výmyslu sveta. Štvrtý ročník Guláš Cupu privíta súťažné tímy nielen zo Slovenska, ale i spoza hraníc. Ani tento rok nebude chýbať zvuk motorov nablýskaných harleyov a bohatý sprievodný program. Ak chcete vedieť, ktorý guláš bude tento rok ten najlepší, príďte do športového areálu a nechajte si spolu s porotou poštekliť chuťové poháriky tým najlepším kulinárskym výtvorom. ä Kondičku malých športovcov na konci letných prázdnin už po štvrtýkrát preverí miniolympiáda. Podujatiu Svište na Plese bude už tradične patriť posledný augustový víkend. Na malých olympionikov opäť čakajú zaujímavé ceny, získať môžu dokonca i skipas. (pet)
10
TD 16-17/2014
Podujatia
Tatranské spektrum
TD 16-17/2014
11
Marína očami renomovaných výtvarníkov
Chlebom, soľou a pramenitou vodou vítali všetkých, ktorí išli v štvrtý júlový piatok či sobotu okolo Hotela Slovan v Tatranskej Lomnici. Okoloidúcim sa naskytol netradičný pohľad, keď na stromoch boli rozvešané diela slovenských a českých výtvarných umelcov strednej generácie. Šestica výtvarníkov vyme-
Svoju tvorbu tu predstavili šiesti umelci, bratia Andrej a Martin Augustínovci, Igor Piačka, Mário Flaugnatti a dvaja umelci spoza našej západnej hranice Jiří Vap a Mirek Pošvic. Každý z nich zhmotnil svoju predstavu Maríny, a tak jedna letela na orlovi tatranskom ponad končiare, iná bola v prístave a ďalšiu
Návštevníci počastovaní chlebom a soľou si vypočuli zaujímavý výklad od kurátora sympózia Ľubomíra Petráskeho. Foto: ija
Akademický maliar Andrej Augustín, ktorý je známy nielen svojimi fantáziou nabitými obrazmi, ale aj ilustráciami najmä detských kníh, sa predstavil na nultom ročníku Open air art sympózium, ktoré sa uskutočnilo v Hoteli Slovan v Tatranskej Lomnici. Foto: ija nila svoje ateliéry za tatranskú prírodu, kde tvorili svoje diela. „Majitelia hotela, ktorí sú milovníkmi umenia, oslovili Andreja Augustína, aby sme dali do kopy partiu priateľsky a generačne spriaznených výtvarníkov a priniesli do Vysokých Tatier kúsok kvalitného výtvarného umenia. Leitmotívom nultého ročníka Open air art sympózia bola Marína. Jednak sa takto volá vila, ktorá stojí pred hotelom Slovan a momentálne sa na nej pracuje, onedlho by mala prejsť kolaudáciou, ale myslela sa tým aj Marína ako dievča či múza Andreja Sládkoviča. Veľmi sa nám zapáčilo, že môžeme ísť s umením ďalej ako sú galérie a výstavné siene,“ priblížil kurátor podujatia Ľubomír Petrásky, ktorý sa venoval všetkým náhodným návštevníkom a približoval im, čo na obrazoch môžu vidieť a predstavoval im predstavoval autorov. Načakane sa tak návštevníci Tatier, ktorí prišli za krásami prírody a turistiky, mohli ponoriť do čarovného sveta rozprávky a snivých sfér fantázie.
ochraňovali anjeli zvieracej ríše. „Marína je ženského rodu, ale niekto si pod týmto pojmom môže predstaviť prístav, niekto si predstaví Sládkovičovu Marínu a nie-
kto iný zasa niečo úplne odlišné. Ja som svoj obraz komponoval tak, že som sa snažil urobiť Marínu tatranskú. Je to malé dievčatko sediace na ovečke a okolo sú koníky - anjeli, ktorí ju ochraňujú,“ približuje svoje vnímanie témy Andrej Augustín, ktorého môžeme poznať aj ako ilustrátora mnohých, najmä detských kníh. A prezrádza aj čosi navyše: „Ak počujem malebné slovné spojenie, väčšinou ma to ovplyvní a inšpiruje pri vytvorení obrazu, málokedy sa stane, že by som najskôr niečo namaľoval a potom hľadal tomu názov.“ Marína podľa Jiřího Vápa je taktiež dievčatko, ktoré je však situované do prístavu s výhľadom na more. „Obraz som nazval Marína na námořníčku. Telo je minimalistické a dôraz kladiem
na hlavu a tvár, ktorá ma u ľudí veľmi fascinuje. Moje diela sú charakteristické tým, že mám rád čisté sýte a nepotlačené farby,“ hovorí výtvarník zo Zlína. Okrem olejových obrazov, grafík či kresby a koláže na japonskom papieri, si mohli návštevníci pozrieť aj netkané textílie robené technikou artex. Umelci zvyknutí najmä na ochranu svojho ateliéru vyšli do prírody, aby tvorili pred zrakmi náhodných divákov. „Je to vytrhnutie z monotónneho stereotypu, nebolo to len o práci, ale sme aj veľa diskutovali medzi sebou, zhovárali sme sa s ľuďmi a je to také príjemné odľahčenie. To však neznamená, že sa opäť radi nevrátime tam, kde sme zvyknutí pracovať,“ konštatoval na záver s úsmevom kurátor sympózia. (ija)
Stredná generácia slovenských a českých výtvarníkov tvorila pod tatranským nebom.
Foto: ija
12
TD 16-17/2014
Z histórie
Tatry vo vysokej politike II. Návšteva prezidenta Emila Háchu Tretím spoločným československým prezidentom, ktorý je na Slovensku najmenej známy a vládol len okolo 100 dní, sa stal v roku 1938 Emil Hácha (*12. 7. 1872 – †1. 6. 1945). Ako predsedu Najvyššieho súdu ho politici presvedčili, aby zasadol na kreslo hlavy štátu po Edvardovi Benešovi. Tento sa tohto postu vzdal na protest proti Mníchovskej okupácii a odišiel do Spojených štátov na prednáškové turné už ako súkromná osoba. Po podpísaní Mníchovského diktátu a prijatí ústavného zákona o autonómii Slovenska a Podkarpatskej Rusi ho vymenovalo za prezidenta Národné zhromaždenie 30. novembra 1938. Vo funkcii spoločného prezidenta Čechov a Slovákov bol len do 15. marca 1939, deň predtým vyhlásilo Slovensko samostatný štát a 16. marca 1939 sa Hácha stal prezidentom Protektorátu Čechy a Morava. Nemal však žiadne právomoci a bol len bábkou v rukách Adolfa Hitlera. Hácha sa ešte ako spoločný prezident snažil zblížiť s politickými špičkami a 7. októbra 1938 vymenoval Jozefa Tisu za predsedu vlády autonómnej krajiny. Neskôr využil svoju dovolenku od 26. decembra 1938 do 1. januára 1939 v Tatranskej Lomnici, kde sa s ním opätovne stretol. Prezident na cestu vyrazil 26. decembra o 8.30 hodine z pražskej Vilsonovej stanice zvláštnym vlakom. Sprevádzali ho ministri Feierabend a Dr. Krejčí. Na slovenskej hranici pri Púchove ho prijal minister československej vlády v Prahe Karol Sidor s ministrom dopravy Dr. Ferdinandom Ďurčanským. Tu prevzal hlásenie od šéfa dopravy na Slovensku Dr. Klinovského a aj od šéfa tlačového odboru slovenskej vlády Prídavka. O 18.30 hodine zastal prezidentov vlak v Ružomberku, kde ho privítal ministerský predseda Dr. Jozef Tiso a ďalší členovia slovenskej vlády – ministri Teplánsky, Černák, Dr. Dančo, ako aj starosta mesta Dr. Mederly. Dr. Tiso sa mu takto prihovoril: „Pán prezident! Po vyriešení ťažkých problémov republiky prichádzate prvý raz na Slovensko. Neobťažený minulosťou prichádzate ako prezident nového Česko-Slovenska s ratolesťou pokoja, ako s programom budúceho života našich národov. Slovenský národ, v mene ktorého mám česť Vás tu vítať, je
národ pokojamilovný a preto vás víta so srdečnosťou, Slovákom tak prirodzenou. Činí tak v znamení vianočných sviatkov, pri ktorých sme sa hlboko zamysleli nad štátotvorným obsahom hesla betlemského: Pokoj ľuďom dobrej vôle! – ale činí tak i preto, lebo zastavili ste sa na pôde, v ktorej odpočíva už v pokoji náš veľký vodca Andrej Hlinka...“ Prezident poďakoval po slovensky a aj česky za milé prijatie a odišiel do mesta a k hrobu Andreja Hlinku, kde položil veniec. Do Tatranskej Lomnice prišiel zvláštny vlak do Tatranskej Lomnice, kde prezidenta republiky privítal prednosta Okresného
sprievodcom. Na obed sa vrátil späť do Tatranskej Lomnice. Po poludní navštívil so svojim sprievodom Baťovu továreň vo Svite (v tom čase označovali miesto ako Veľká). Tu ho sprevádzali technický vedúci Ing. Fedor Droppa a Ing. Palko. Zatiaľ čo sa prezident vrátil do Lomnice, členovia slovenskej vlády a jeden z českých ministrov navštívili v Dolnom Smokovci Dr. Tuku, ktorý býval v tom čase v zotavovni charity v Dolnom Smokovci. Večer v hoteli predviedli národné tance a piesne obyvatelia Ždiaru, ktorí ho srdečne pozvali na návštevu ich obce. V stredu predpoludním prezident Hácha prijal štátneho
Vo štvrtok, 29. decembra sa prezidentovi prihovoril Jozef Tiso nasledovne: „Pán prezident! Pamätáme sa, že nám bolo povedané: Qui nescit orare, pergat ad mare. Slovenský národ nemá more, ale má niekoľko takých rezervácií, ktoré smú a môžu byť nielen označené nielen za zdroje jeho etnografického poznania, ale i jeho ohnivej lásky k nemu. Jedna z takých rezervácií sú naše Tatry, ktoré, myslím, po druhý raz hostia hlavu nášho štátu a my Slováci môžeme s uspokojením konštatovať, že sme sa vo svojich Tatrách nesklamali, keď môžeme v ich kronike zaznačiť osvedčenie nášho šľachetného hosťa, že
Fotografia zachytáva prezidenta Emila Háchu na zájazde na Slovensko. Je veľmi pravdepodobné, že snímka vznikla počas cesty oboch štátnikov do Tatier. V prvom okne vagóna je prezident Emil Hácha, v pozadí slovenský minister dopravy a verejných vecí Ferdinand Ďurčanský, v druhom okne predseda vtedajšej slovenskej vlády Jozef Tiso. Foto: archív ČTK úradu v Kežmarku Bravený, riaditeľ kúpeľov Ing. Orságh, riaditeľ Magdolen. Prezidenta ubytovali v Grandhoteli Praha. Len čo prekročil jeho prah, bola na budovu vytiahnutá prezidentská zástava a čestnú stráž pred Hlinkovým hrobom vystriedalo vojsko. Na druhý deň, v utorok 27. decembra si prezident prezrel kúpele a so všetkými členmi slovenskej vlády sa lanovkou presunul na Skalnaté pleso. Tu si pozrel štátny hotel, vystúpil na vyhliadkovú vežu a výklad k výhľadu mu urobil zástupca krajinského úradu Dr. Rosenauer. Krátko sa poprechádzal po novej magistrále, niečo si dal v hotelovom bare a srdečne sa porozprával so
sekretára Ing. Karmasina, ktorý ho pozdravil v mene nemeckých obyvateľov Slovenska a o 11.00 hodine odcestoval so všetkými členmi slovenskej vlády na Štrbské Pleso. Tu sa v sprievode generálneho riaditeľa Magdolena a riaditeľa kúpeľov Zalčíka poprechádzali okolo jazera. Na Štrbskom Plese pre vzácnych hostí, medzi ktorými boli okrem prezidenta aj Dr. Šimko a Šaňo Mach, podávali obed Dr. Feierabend a Dr. Krajči. Prezidentovi sa tu pravdepodobne páčilo a do hotela v Lomnici sa vrátil až večer. Odtiaľ poslal smútočný telegram kráľovi Karolovi z Rumunska, kvôli vlakovej katastrofe v Besarábii.
sa v nich dobre cíti. My Slováci, tešíme sa spolu s Vami, lebo toto Vaše osvedčenie je nám zárukou, že táto návšteva v Tatrách prispeje nielen k zlepšeniu poznania slovenského národa, ale ak je ešte možné, aj k väčšej láske slovenského národa. Tieto naše Tatry sú veľhory, ktoré sú vždy ochotné vítať turistov, ktorým poskytujú pôžitky neslýchané a odovzdávajú sa im celkom úprimne, a nič pred nim neskrývajú. Pravda, sú z tvrdej žuly, ktorá sa nedá odštepovať, sú to strmé štíty, zdolanie ktorých si vyžaduje veľa námahy a odvahy. Ale za pravdu mi dá turista: kto tieto predpoklady splní a túto odvahu uplatní, stane sa účastníkom takej radosti a také-
Z histórie ho hlbokého pôžitku, že neľutuje námahy ani útrap, ktoré vynaložil a do budúcnosti to všetko nebude pokladať za útrapy, aby sa dostal k tým horským štítom, prameňom tohto pôžitku. Slovenský národ i pri tom, že ho jeden z básnikov pomenoval holubičím, má mnoho spoločného s jeho Tatrami. Vie byť tvrdý. Dokázal to zase znovu aj v nedávnych časoch. Je neprípustný a nepoddajný vo svojich výsostných právach, i keď ako malý národ usiluje o to, aby si s každým priateľsky upravil svoje spolužitie. Je srdečný a skoro do mäkkosti oddaný každému, kto sa k nemu približuje a s úprimnosťou sa odmeňuje za každú námahu voči sebe prejavenú. Je synom Tatier a vie byť tatranským rytierom, rytierom voči každému, kto lásku k Tatrám prenáša aj na neho, na národ podtatranský. Používam tejto príležitosti, aby som vás pán prezident ubezpečil, že národ slovenský, ako v minulosti nebol nikdy nevďačný voči žiadnemu svojmu priaznivcovi, bude vždy s ozvenou a to s takou tatranskou rezonanciou odpovedať na každý prejav lásky a oddanosti. Viem, že boje posledných 20 rokov a udalosti posledných týždňov mnohí si vysvetľujú tak, žeby to ťažko vedeli zrovnať s terajšími slovami. Ale ja sa rozhodne hlásim k nim v plnej miere, lebo tak, ako viem, že my Slováci presne vieme určiť, za čo máme byť – a skutočne sme vďační bratom Čechom, tak na druhej strane viem, že medzi Čechmi bol a je, a chvála Bohu, po veľkých zmenách sa zvyšuje počet tých Čechov, ktorí sú presvedčení, že sa robilo mnoho vecí, ktoré neboli prejavom lásky k národu slovenskému, následkom čoho potom nemohli mať za ozvenu lásku slovenského národa, lebo sa neriadili smernicou nášho šľachetného tatranského návštevníka, aby sme my Slováci, boli považovaní za domácich
TD 16-17/2014 pánov na Slovensku. Ďakujem vám, pán prezident, za toto vaše slovo a ubezpečujem vás, že my na Slovensku nechceme nič viac, len aby sme boli domácimi pánmi a potom vás ubezpečujem, že slovenský národ bude povinnosti domáceho pána vždy plniť voči každému kto ho ako domáceho pána rešpektuje. Sme na seba navzájom odkázaní. Nie odkaz minulosti, ale odkaz budúcnosti nás priamo núti k vzájomnému porozumeniu a pre to nech je tatranská rytierskosť vo vzájomnom rešpektovaní vzájomných výsostných práv trvalým zdrojom úprimnej oddanosti a tvrdého boja za našu i vašu šťastnú budúcnosť. Nastávajúci rok nech je radostnou ozvenou tohto tatranského posolstva. (Slovák, roč. 20,29. 12. 1938, s. 4) Ten istý deň prezident Hácha splnil svoj sľub obyvateľom Ždiaru a v sprievode ministerského predsedu Dr. Tisu a ministrov Sidora a Teplánskeho, navštívili obec. Tu ho obyvatelia nadšene privítali a v Hoteli Heldak mu predviedli kultúrny program. Za návštevu poďakoval srdečnými slovami notár Bartoník. Prezident Hácha sa s Dr. Tisom v Ždiari zúčastnili slávnostnej omše a vrátili sa do Lomnice. Na tejto „tatranskej ceste“ prezident Hácha sľúbil všetko, čo Dr. Tiso požadoval, najmä väčšiu finančnú podporu na budovanie ciest a priemyslu... Podistým mal lepší vzťah k Slovákom ako Edvard Beneš a uznával ich ako národ. Ďalší politický vývoj týchto politikov rozdelil. 9. marca 1939 bolo na Slovensku vyhlásené štatárium – tzv. Homolov puč. Prezident Emil Hácha odvolal Jozefa Tisu a na post predsedu autonómnej vlády vymenoval Karola Sidora. PhDr. Zuzana Kollárová, PhD. Štátny archív v Levoči, pobočka Poprad
13
Rysáci ostali verní svojej tradícii a starosmokoveckú knižnicu aj tento rok zásobili novými knihami. Pribudli nielen tituly pre deti, obľúbené kuchárky, ale i viaceré encyklopédie pre fanúšikov futbalu, umenia i zbraní. „Myslím si, že každý si nájde podľa svojho záujmu a zamerania,“ povedal Jaroslav Havel (na svímke vľavo), zástupca pražského Ottovho nakladatelství a predseda Klubu přátel Vysokých Tater, ktorého členovia ani tento rok nechýbali na Medzinárodnom stretnutí mládeže Rysy. Hlavný stan v poradí už 58. ročníka si Rysáci rozložili minulý štvrtok v Intercampe Tatranec, kde ich až do nedele čakali obľúbené súťaže i kultúrno-spoločenský program. (pet)
Ľudové misie prichádzajú do Tatier
Vysoké Tatry koncom augusta a v prvý septembrový týždeň navštívia ľudia z misionárskej rehoľe, ktorí prinesú medzi veriacich takzvané ľudové misie. Skupinu rehoľníkov – redemptoristov povedie páter Michal Zamkovský. „Ľudové misie prichádzajú vždy na podnet farára, prinášajú témy, ktorým sa venujeme celý rok, ale majú ich veľmi dobre spracované a vedia ich podať možno trochu inak, ako sme zvyknutí,“ približuje zaujímavú návštevu Róbert Tokár, rímskokatolícky farár vo Vysokých Tatrách.
Čoskoro bude zverejnený program ich návštevy, základom budú sväté omše, ale nachystané sú aj prednášky, možnosť spovede, ale aj akejsi rekapitulácie života. Veriaci, a to nielen oni, sa budú môcť stretnúť s rehoľníkmi najmä v kostoloch v Novom Smokovci a Tatranskej Lomnici. „Lokality boli vybrané tak, aby kapacitne postačovali dopytu, ale určite časť ľudových misií prinesieme aj do Vyšných Hágov pre pacientov v Národnom ústave tuberkulózy a pľúcnych chorôb,“ konkretizoval plány tatranský farár. (pokračovanie na str. 15)
Poďakovanie petičného výboru
Ďakujeme všetkým, ktorí v uplynulých dňoch podpísali, a aj tým, ktorí ešte len podpíšu petíciu. Zorganizovali sme ju na základe pocitu nespravodlivosti pri uplatňovaní Zákona č. 278 z r. 1993, ktorý prikazuje správcovi Rainerovej chaty vyhlásiť verejnú súťaž na prenájom Rainerovej chaty bez ohľadu na zásluhy pri jej obnove a rekonštrukcii. Kritériom má byť iba najvyššia ponuka. Petičné právo patrí k základným občianskym právam a je včlenené do Ústavy SR. V širšom
slova zmysle znamená oprávnenie občana či skupiny občanov obracať sa s návrhmi a podnetmi na príslušné štátne či zastupiteľské inštitúcie. Tie sú povinné sa nimi zaoberať. Medzi občanom a štátom vzniká spätná väzba na základe koncepcie Spoločenskej zmluvy, ktorá vyjadruje dohodu občanov o vzdaní sa časti prirodzených práv a slobôd v prospech štátu, a ten im zaručí bezpečnosť a poriadok. Zaväzuje sa, že bude vládnuť pre dobro všetkých a svoje postavenie nebude zne-
užívať. Občania si ponechávajú právo kontroly nad využívaním moci a teda aj právo na vzburu voči moci, ktorá zneužíva svoje postavenie. Medializácia nášho prípadu a petícia je našou vzburou proti zlému zákonu a jeho uplatňovaniu. Zákon ako právna norma upravuje konanie a vzťahy ľudí a jej výsledkom má byť spravodlivosť. Mimochodom, spravodlivosť je etická kategória, ktorá vyjadruje rozdelenie dobra a zla nie len vzhľadom na zákonnú formu, ale aj príčinnú súvislosť
toho rozdelenia. Prejavuje sa následne pocitom miery spravodlivosti či nespravodlivosti. Nerobíme si žiadne ilúzie, že petíciou zmeníme zákon. Je podporným prostriedkom a chceme ju odovzdať do Národnej rady Slovenskej republiky v čase prejednávania zmeny spomenutého zákona. Doposiaľ nás podporilo už vyše 20-tisíc priaznivcov a na internete ďalšie tisíce. Dávate nám silu a odhodlanie v našej vzbure vytrvať. Ďakujeme. Za petičný výbor Peter Petras
14
TD 16-17/2014
Z histórie
Prvá horská na svete bola do Tatier (k 110. výročiu unikátneho dopravného systému)
Dešifrujme titulok! Prvá medzimestská trolejbusová linka na svete viedla z Popradu do Smokovca. Ako uvádza regionálny týždenník Karpathen Post v č. 33 z 11. augusta 1904, prevádzka bola začatá už 4. augusta 1904, ale „najmä v nedeľu 7. augusta čakal na zvezenie veľký dav ľudí.“ Nie je známe, aký veľký dav ľudí čakal na ten technický zázrak s názvom „elektrische Motorwagen“, isté je, že pred 110-timi rokmi sa na spevnenej hradskej medzi Popradom a Smokovcom písali dejiny trolejbusovej dopravy. Prečo trolejbus a hneď na horskú trasu? Otázka správna, odpoveď trochu zložitejšia. Na začiatku 20. storočia už mali napojenie na Košicko-bohumínsku železnicu Tatranská Lomnica (od roku 1895) a Štrbské Pleso (1896). Pritom všetky snahy, ktoré sa začali od roku 1883, boli, aby to bol práve Smokovec – existoval už Starý, Nový a Dolný – ktorý získa spojenie so svetom cez Košicko-bohumínsku železnicu. Bolo vystavených najmenej osem koncesií na stavbu trate, stali sa však iba bezcenným zdrapom papiera. Na začiatku 20. storočia vyvíjal pomerne veľké podnikateľské aktivity v Smokovci a v Tatranskej Polianke, poznamenajme, že s veľkolepými plánmi, popradský podnikateľ Vincent Matejka, najbohatší Popradčan Viliam Krieger začal podnikať vo výrobe elektrickej energie a mal jej nadbytok. Oboch liknavosť až nečinnosť „veľkých hráčov“ (rozumej samotnej Košicko-bohumínskej železnice a veľkých podnikateľov v železničnej doprave) primäla k riešeniu. Najjednoduchším
technicky a finančne bol už spomenutý „elektrische Motorwagen“, dnes by sme povedali jednoducho: trolejbus. Po založení spoločnosti Tátrai Villamos Kocsijárat (Tatranská elektrická vozová doprava) získala TVK dňa 25. februára 1904 od Verejnosprávneho výboru Spišskej župy predbežný súhlas na vybudovanie a prevádzkova-
1904. A to už Viliam Krieger objednal u živoriacej firmy Stoll z Drážďan tri vozidlá. Elektrickú energiu dodávala vodná elektráreň mlyna vo Veľkej, ktorú Krieger vzal do nájmu už v roku 1902 a technicky ju úplne prebudoval. Všetko sa stíhalo, hoci ozaj na poslednú chvíľu. Dodávka vozidiel sa uskutočnila takým spôsobom, že s vozidlami, z ktorých
nie elektrickej dráhy bez koľajníc. V marci požiadala spoločnosť Uhorské kráľovské ministerstvo obchodu o udelenie koncesie a 22. marca 1904 sa uskutočnila policajno-bezpečnostná pochôdzka po zamýšľanej trase. V apríli už bolo vydané stavebné povolenie a najatá firma podnikateľa Hermanna zo Spišskej Novej Vsi sa mohla dať do práce. Bolo treba urobiť úpravy a spevnenia hradskej, ktorá viedla z Popradu cez Veľkú, Veľký Slavkov do Smokovca. Na inštaláciu trolejového vedenia bolo nevyhnutné postaviť na trase dlhej 13,8 km viac ako 350 stĺpov. Limit z koncesie znel: 6. august
iba jedno bolo kompletne zmontované, prišli aj technici firmy, z ktorých hlavný technik Schmidt zostal pod Tatrami natrvalo. Literatúra a dobová tlač udáva viaceré termíny skutočného uvedenia do prevádzky. Faktom však zostáva, že začiatkom augusta už trolejbus s problémami jazdil. Aká to bola jazda? Nuž, každá svojím spôsobom dobrodružná. Drevené kolesá, hoci odpružené,
riadne preverili odolnosť kostí i svalov cestujúcich. Zvírený prach v suchom počasí prenikol do celého vozidla, nielen na odkrytú plošinu. Aj preto bola povinnou výbavou vodiča metlička a kefa na očistenie odevov cestujúcich. Pri max. rýchlosti 15 km/h trvala jazda 75 minút. Vo vozidle bolo 14 miest na sedenie, na plošine boli miesta na státie. Doprava podľa cestovného poriadku sa začala až v roku 1905, ale už od augusta 1904 zabezpečovali trolejbusy prepravu najmä od rýchlikov a k nim. Raritou bolo, že vozidlo mohli mechanici rýchlo prestavať aj na nákladnú verziu. V roku 1906 už prešla preprava do útlmu a ešte v priebehu letnej sezóny sa úplne zastavila. To už totiž Krieger s Matejkom plne pracovali na zabezpečení koncesie na stavbu úzkorozchodnej elektrickej železničnej trate, k čomu sa uskutočnila 26. júla 1906 policajno-bezpečnostná pochôdzka. Príbeh trolejbusov sa skončil. Možno ho hodnotiť ako pokus odvážny, v ktorom myšlienka predbehla dobu. Ešte nebola vhodná samotná konštrukcia vozidiel a ciest, po ktorých sa mohli pohybovať. O to väčší obdiv si zaslúži skutočnosť, že sa po tri letné sezóny tieto trolejbusy vôbec bez väčších problémov vždy dostali do svojho cieľa. Určite si nezaslúžia zabudnutie! Mikuláš Argalács
Poznámka: V rôznej literatúre sú rôzne názvy. Časť autorov hovorí o elektrobuse. Lenže náš „elektrische Motorwagen“ nepoužíval elektrinu z akumulátorov, nebol teda elektrobusom. Iní autori hovoria o omnibuse, čo tiež nie je správne. Tento technický termín sa síce používa pre vozidlá hromadnej dopravy, ale ťahané koňmi. Keďže v čase vzniku ešte nepoužívali technický termín trolejbus, bol názov „elektrický motorový voz“ správnejší ako dva uvedené.
Tatranské spektrum
TD 16-17/2014
15
Predstavili sa najmä domáci divadelníci Vyše 680 divákov vzhliadlo predstavenia jedenásteho ročníka letného divadelného festivalu Stretnutia, ktorý každoročne organizujú vo Vysokých Tatrách v rámci seriálu podujatí Tatranského kultúrneho leta a uskutočnil sa počas tretieho júlového víkendu. Vidieť bolo možné štyri predstavenia. „Vlani sme si pripomenuli okrúhle desiate výročie, čomu zodpovedala aj dramaturgia a poňali sme to aj veľkolepejšie, čo sa odzrkadlilo na počte predstavení, ich kvalite i renomé. Tohtoročným pokračovaním sme začali druhú dvadsiatku a nazval by som ho ako štandardný bežný nejubilejný ročník,“ začal z obšírna Ján Bendík, vedúci oddelenia kultúry a športu mesta Vysoké Tatry, potom však aj konkretizoval: „V prvom rade dávame priestor výborným regionálnym súborom, je nám ľúto, že domáci Divadelný súbor Paľa Bielika z Tatranskej Lomnice, ktorý pred jedenástimi rokmi začal s organizovaním tohto podujatia, nemal nacvičenú novú inscenáciu, ale v žiadnom prípade sme nechceli ukrátiť o zážitok divákov.“ Odohrané boli dve večerné
predstavenia pre dospelého diváka pod režisérskou taktovkou barda nielen regionálneho, ale aj slovenského divadla Vlada Benka. Na úvod v piatok po dvadsiatej prvej hodine sa rozplietal príbeh shakespearovskej inscenácie Skrotenie zlej ženy v podaní popradského Divadla Commedia. O deň neskôr to bolo Divadlo mladých zo Šuňavy s hrou Muž mojej ženy. Obe hry odohrali herci v altánku Centrálneho parku v Tatranskej Lomnici. Organizátori nezabudli ani na detského diváka, pre ktorého boli nachystané hneď dve predstavenia. V sobotu popoludní v Salóniku Fridrich August v Grandhoteli Starý Smokovec sa prihováralo menším deťom invenčné banskobystrické divadlo Bez opony modernou verziou klasickej ľudovej rozprávky Sedem kozliatok. V nedeľu popoludní ďalšia rozprávka bola odohraná opäť pod šírim nebom, a to v altánku tatranskolomnického parku, o ktorú sa postaralo Harry Teater z Banskej Bystrice s titulom Krotiteľ a Medveď. „Po tomto predstavení sme siahli náročky. Problematika medveďa je vo Vysokých Tatrách výsostne aktuálna
Popradské Divadlo Commedia patrí k pravidelným účastníkm divadelného festivalu Stretnutia. Tentokrát sa divákom predstavili s hrou Skrotenie zlej ženy. Foto: ija a tak verím, že sa pobavia nielen deti, ale aj dospelí. Je to interaktívne predstavenie, kde si krotiteľ nevie poradiť s mackom, a tak mu pomáhajú diváci, ktorí svojimi vstupmi posúvajú dej. Práve toto posledné predstavenie vzhliadlo aj najviac divákov, a to najmä z radov návštevníkov,“ priblížil Bendík a na záver dodal: „Mnohí návštevníci si plánujú dovolenkový pobyt v Tatrách v čase, keď prebieha festival. Maily dostávame už
Pri príležitosti 70. výročia SNP vyšli nové knihy Koncom augusta tohto roku si pripomenieme okrúhle 70. výročie Slovenského národného povstania. Pri tejto príležitosti vyšli pod Tatrami dve nové knihy
a jedna je tesne pred dokončením. Ako prvá vyšla v júni tohto roku brožúra s názvom „Malý Slavkov 1939-1945“. Opisuje vojnové udalosti v tejto podtatranskej obci a osudy priamych účastníkov odboja. Začiatkom júla 2014 vyšla publikácia „Protifašistický odboj v okrese Poprad a Kežmarok“. Zachytáva prípravy a priebeh SNP pod Vysokými Tatrami, hlavných organizátorov povstania, povstaleckých a partizánskych veliteľov, ale aj mnohé ďalšie udalosti a zaujímavosti, ktoré sa udiali v jeseni 1944 v podtatranskom regióne. Publikácia je obohatená aj za-
ujímavými fotografiami. Autorom oboch kníh je Marcel Maniak. Tesne pred dokončením je publikácia pod názvom „Nedoleteli...“. Bude sa zaoberať haváriami sovietskych transportných lietadiel v oblasti Vysokých Tatier počas sovietskeho vzdušného mostu na pomoc SNP. Hlavnou témou pripravovanej publikácie ale bude havária lietadla Li-2 na Zadnom Gerlachu vo Vysokých Tatrách. Opísané v nej budú okolnosti havárie, údaje o posádke, o obetiach a všetky ďalšie podrobnosti. Okrem toho sa v nej čitateľ dozvie aj nové informácie o havárii lietadla pri Hranovnici a osudy členov posádky, ktorí prežili haváriu lietadla v Levočskom pohorí. Publikácia je výsledkom spoločnej práce Stanislava Bursu a Marcela Maniaka. V prípade záujmu si knihy môžete objednať na e-mailovej adrese: maniak.marcel@gmail. com. (mm)
v marci či apríli s otázkou, kedy sa festival uskutoční. Verím, že aj tento rok si diváci prídu na svoje,“ povedal na záver šéf tatranskej kultúry. (ija)
Ľudové misie prichádzajú do Tatier
(dokončenie zo str. 13) Počas misií sa budú preberať podstatné témy kresťanstva, ktoré majú čo povedať pre život dnešného človeka. Keď spomalíme v tomto uponáhľanom svete a zamyslíme sa nad podstatou, pochopíme, že redemptoristi prinášajú odpovede na základné otázky bytia a existencie človeka, takže svojim slovom a poukázaním na základné, stovkami rokov zaužívané konvencie, by mohli osloviť aj neveriacich. „Cirkev sa vždy v kritických obdobiach vracala ku svojim koreňom a toto je práve jeden zo spôsobov, a preto aj majú taký veľký úspech. Majú veľmi dobre spracované kľúčové otázky kresťanstva a zo života Ježiša a tie idú naprieč kultúrami, naprieč národmi, pretože človek je ten istý, ako pred dvetisíc rokmi,“ povedal na záver Tokár. Redemptoristi sú misionárska rehoľa s presným názvom Kongregácia Najsvätejšieho vykupiteľa a založil ju v roku 1732 svätý Alfonz Liguori, právnik a šľachtic z Neapola. Za Alpy ju preniesol svätý Klement Hoffbauer. Kongregácia má približne 5,5-tisíc členov po celom svete, na Slovensku ich pôsobí zhruba sedemdesiat a pri misiách im veľmi pomáhajú laickí misionári. (ija)
16
TD 16-17/2014
Šport
Víťazom Tatry tour sa stal Poliak Artur Detko a vytvoril aj nový traťový rekord Posledná júlová sobota opäť patrila vo Vysokých Tatrách cyklistike. Na tradičné preteky Tatry tour 2014, ktorých trasa vedie nielen popod končiare slovenských, ale i poľských tatranských vrcholov si už našla pevné miesto v kalendári tatranských letných športových podujatí. Otvorené majstrovstvá strednej Európy sa tešia značnej pozornosti a to nielen u profesionálnych pretekárov, ale aj nadšencov cyklistiky, ktorí sa odvážia si s nimi zmerať sily. Tento rok sa na štart postavilo skoro 350 pretekárov. „My nepozeráme ani tak na množstvo, ako kvalitu a tá sa prejavila v tom, že nastúpili štyria víťazi predchádzajúcich ročníkov a prisli silné poľské cyklistické tímy ako ActiveJet team či Mexllerer. Celá táto konkurencia spôsobila to, že sa traťový rekord zlepšil o desať minút,“ netajil spokojnosť František Pitko, šéf pretekov.
Traťovému rekordu však predchádzalo na skoro 200-kilometrovej trati úžasné športové divadlo. Ešte na slovenskej strane únik skupinky cyklistov, v ktorej bol aj víťaz pretekov z roku 2011 Čech Jakub Svoboda (5:10:33), pelotón zlikvidoval. Jeho výkon napokon stačil len na deviate miesto. Minuloročnému víťazovi Gáborovi Fejesovi (5:14:06) sa vôbec nedarilo. Potrápili ho dva defekty a ani pokusy o únik neboli zdarné. Uspokojiť sa napokon musel so sedemnástou priečkou. Na skoro 60-kilometrový únik sa odvážil poľský cyklista Wojciech Halejak (5:05:44), ktorého však na Lysej Poľane dostihli Slovák Matej Jurčo (5:05:07) a Poliak Artur Detko (5:05:07). „Na trase zo Zabu do Poronina sme videli fantastický zjazd v sedemdesiatkilometrových rýchlostiach, aj napriek tomu, že cyklistov tam
Pelotón odštartoval za slnečného počasia, ale na trati ho zastihla aj poriadna prietrž mračien. Foto: ija zastihol prudký dážď. Na slovenskej strane sa už rozohral boj medzi Jurčom a dvoma Poliakmi,“ spresnil dianie na trati Pitko. Víťazom sa napokon stal o dve
stotiny sekundy poľský reprezentant Detko, ktorý bol v širšej nominácii poľskej reprezentácie na preteky Tour Pologne. (ija)
Olympijského tábora sa zúčastnili deti z piatich krajín
tili,“ doplnila Motolíková. Takýto mediálny tréning bol určite prospešný nielen pre deti, ale čo-to sa podučili aj športovci. Medzinárodný olympijský tábor mládeže sa uskutočnil v Tatrách už po druhýkrát a nadviazal tak na obdobné aktivity SOV v roku 2010 v Piešťanoch a o rok neskôr v Liptovskom Mikuláši. (ija)
(dokončenie zo str. 9) Na účastníkov tábora si našli čas aj naši olympionici, a tak deti mohli tráviť celý deň s alpskými lyžiarmi Adamom Žampom a Janou Gantnerovou, biatlonistom Pavlom Hurajtom, sánkar-
mi Jozefom Petrulákom, Marekom Solčanským a Patrikom Tomaškom a badmintonistkou Monikou Fašungovou. Nielenže si spoločne zašportovali, ale vyskúšali zahrať sa aj na novinárov. „V jedno popoludnie sme im roz-
delili olympionikov, aby si o nich na internete pohľadali informácie, z ktorých si mali nachystať otázky. Pod dohľadom profesionálneho novinára olympionikov vyspovedali a následne si spoločne rozobrali chyby, ktorých sa dopus-
Patrícia Gánovská opäť nenašla premožiteľku Tretia júlová sobota pravidelne patrí behu do vrchu. Memoriál Jána Stilla na trase z Novej Lesnej na Hrebienok si „odkrútil“ svoje pätnáste pokračovanie. Organizátorom prialo počasie a tešili sa aj pomerne veľkému záujmu bežcov. „Na štart sa postavilo v hlavnej kategórii takmer 280 bežcov. Dočkali sme sa aj lepších časov ako po minulé roky, ale na traťové rekordy, zrejme, teraz nemôžeme pomýšľať. Myslím si, že to bol doposiaľ najvydarenejší ročník,“ zhodnotil krátko po slávnostnom vyhodnotení Peter Hritz, starosta obce Nová Lesná, ale zároveň aj hlavný protagonista tohto športového podujatia. Domácim urobila radosť po druhýkrát Patrícia Gánovská (49:16), ktorá vo farbách usporiadateľského klubu opäť vybojovala medzi ženami prvé miesto. „Bolo to oveľa náročnejšie ako vlani, keďže som pri tréningu na prekážkach spadla, narazila som
si rebrá a stále to bolí. Bojovala som najmä sama so sebou, ale keď som pred cieľom videla, že ma dobiehajú pretekárky, musela som siahnuť až na dno svojich síl, aby som si prvenstvo udržala,“ hovorí víťazka, ktorej dýcha-
la na krk Katarína Paulínyová a len s desaťsekundovou stratou dobehla druhá, v tesnom závese s treťou Vladimírou Točekovou. Medzi mužmi sa do histórie pretekov zapísalo nové meno víťaza. Z priebežného štvrtého miesta
Putovné ceny pre víťazov Memoriálu Jána Stilla v behu do vrchu si prevzali Patrícia Gánovská a Andrej Foltín. Foto: S. Petrus
sa počas pretekov na prvú priečku prebojoval Andrej Foltín (39:59). „Sú to ťažké preteky a treba si vedieť na nich rozložiť sily. Neprepálil som začiatok a postupne sa mi darilo doťahovať sa na pretekárov predo mnou. Zhruba jeden a pol kilometra pred cieľom som sa dostal na prvé miesto a už som si ho udržal,“ priblížil priebeh pretekov zo svojho pohľadu celkový víťaz. Druhý dobehol Adrián Vavrek (40:21) a tretí Jaroslav Szabo (41:07). Na necelú desaťkilometrovú trať s prevýšením 533 metrov po prvýkrát vybehli aj nordic walkeri. Historicky prvou víťazkou v ženskej kategórii sa stala domáca pretekárka Zuzana Šucová (1:14:23) pred druhou Júliou Rusňákovou (1:17:58) a treťou Radanou Gašperovou (1:20:52). Medzi mužmi bol najrýchlejší Andrej Végh (1:10:47), druhý „dokráčal“ Zdeněk Janovský (1:14:58) a tretí bol Peter Rakoci (1:17:43). (ija)
Šport
TD 16-17/2014
17
Tatranské šelmy si to „rozdali“ uplynulú sobotu
Do tretice sa víťazom Behu na Slavkovský štít stal Jozef Hlavčo (1:02,10), ktorý doposiaľ na tejto trati nenašiel premožiteľa. Po ročnej pauze sa na štart postavilo 206 Tatranských šeliem, ktoré mali limit dve hodiny, aby boli klasifikovaní v cieli. Okrem dvadsiatich bežcov sa tieto tvrdé podmienky podarilo splniť všetkým. „Uvedomujeme si, že je to tvrdý limit, ale sú to špecifické a jedinečné vysokohorské preteky a nie turistický pochod,“ konštatoval Matúš Vnenčák, hlavný usporiadateľ. Pretekári odštartovali nad údolnou stanicou pozemnej lanovky v Starom Smokovci a celá 7,2 kilometra dlhá trasa s 1 427 metrovým prevýšením viedla po modrom turistickom chodníku. Teplé a dusné počasie preverilo zdatnosť pretekárov. Po druhé miesto s päťminútovým rozdielom si vybehol Ján Ďurmek (1:07,09) a tretí dobehol po druhýkrát na tomto podujatí Milan Madaj (1:07,36). Medzi ženami si najlepšie s traťou po-
radila Češka Marie Delingerová (1:25,25) pred domácou pretekárkou Danielou Kotschovou (1:29,43) a treťou Alžbetou Železníkovou (1:30, 46). Preteky zatiaľ nie sú zaradené do žiadneho seriálu existujúcich bežeckých súťaží, ale z roka na rok si nachádzajú väčšiu priazeň medzi športovcami i milovníkmi hôr. (ija)
Na štart sa postavilo 206 pretekárov a okrem dvadsiatich sa všetci „zmestili“ do dvojhodinového limitu. Foto: ija
Premiéru v tretej lige majú Tatranci za sebou V nedeľu vstúpili úvodným zápasom s mužstvom z Lipian do nového ročníka tretej futbalovej ligy aj hráči Futbalového klubu (FK) Vysoké Tatry. Obmenil sa hráčsky káder, ale zatiaľ sú bez trénera. „Keďže na svoju funkciu prvého trénera rezignoval doterajší kouč Mikuláš Dvorožňák, prípravu viedol dlhoročný asistent trénerov Jozef Hájovský. V popradskom regióne je málo fundovaných trénerov, ktorí majú licenciu na trénovanie v tretej lige, ale chceme to vyriešiť najneskôr do konca septembra. Dovtedy využijeme aj dobré vzťahy s bývalým trénerom Ladislavom Lipnickým,
ktorý sa momentálne zdržuje v Tatrách a prisľúbil, že nám pomôže pri tréningoch i koučovaní,“ prezradil prezident klubu FK Vysoké Tatry Milan Šefc. Aj hráčsky káder prešiel viacerými zmenami, niektorým hráčom skončilo hosťovanie, iní sa rozlúčili s hráčkou kariérou a prišlo viacero nových tvárí. „Mužstvo sme doplnili o Petra Bellera z Veľkej Lomnice, Jána Jozefčáka z Hrabušíc, ale aj Michala Mička, ktorý pôsobil v rakúskej súťaži a teraz prišiel k nám na hosťovanie. Dalibor Frank si predĺžil hosťovanie a snáď dotiahneme aj prestup Michala Petrusa zo
Semjan víťazom ITF Futures 2014
Tretí júlový týždeň v Tatranskej Lomnici opäť bojovali mladí nádejní tenisti o prvé body do svetového rebríčka ATP a štvorhru i dvojhru vyhrali slovenskí hráči. Turnaja ITF Futures 2014 s dotáciou desaťtisíc dolárov sa zúčastnili tenisti z Ameriky, Austrálie, Taliani, Francúzi, Maďari, Ukrajinci, Poliaci i Česi. V dvojhre sa vo finále stretli tretí nasadený hráč Marek Semjan s Čechom Rudolfom Siwym, ktorý v štvrťfinále porazil turnajovú jednotku Adriána Partla. Semjan vyhral v dvoch setoch 6:4, 6:2. Vo finále štvorhry sa stretli Ján Kunčík a Lukáš Marsoun s Patrikom Fabiánom a Adriánom Partlom. Druhá menovaná dvojica nenechala nič na náhodu a v dvoch setoch 6:2 a 6:0 zvíťazila. „Víťazom sa stal najvyššie postavený hráč, ktorý bol doposiaľ najvyššie na 220. mieste v rebríčku ATP a odohral všetky grandslamy. Boli to veľmi zaujímavé a divácky atraktívne zápasy a bolo sa na čo pozerať, navyše nám vyšlo počasie,“ konštatoval na záver Peter Simčák, hlavný organizátor turnaja. Na turnaji sa predstavili aj domáci hráči. V singloch Dominik Šproch ani Juraj Simčák neprešli prvým kolom, ani tento rok nebol k nim žreb prívetivý, zatiaľ čo Simčák prehral s bývalým slovenským reprezentantom Ivanom Kosecom, Šproch narazil hneď v úvode na turnajovú jednotku. V debli prehrala domáca dvojica Juraj Simčák a Filip Havaj v druhom kole s celkovými víťazmi turnaja. „Myslím, že u všetkých troch bolo vidieť zlepšenie v hernom prejave. Teší nás aj fakt, že o rok by sme mohli celý turnaj už odohrať len v Tatranskej Lomnici a nie ako to bolo doposiaľ, že časť zápasov bolo potrebné hrať na popradských kurtoch,“ zhodnotil na záver Simčák. (ija)
Víťazom Turnaja ITF Futures 2014 v Tatranskej Lomnici sa stal Slovák Patrik Semjan (prvý zľava). Pri odovzdávaní cien s finálovým súperom Rudolfom Siwym. Foto: archív P. Simčák
Starej Ľubovne, ktorý by mohol byť veľkým prínosom pre hráčov. Rokujeme ešte s Jánom Fiasom, ktorý sa zapojil do tréningového procesu. Je to síce hráč piatej ligy, ale je mladý a ambiciózny,“ uviedol Šefc. Do konca septembra je ešte stále čas na prestupy, a tak nie je vylúčené, že v tatranskom klube pribudnú ďalšie nové mená. Mužstvo okrem kondičnej prípravy odohralo aj niekoľko prípravných zápasov. Tatranci s Kravanmi vyhrali 4:3, s Bušovcami 5:1, v Spišskom Podhradí zvíťazili 5:2 a so Závažnou Porubou tiež neporušili víťaznú šnúru vďaka skóre 3:0. V jesennej časti odohrajú hráči šestnásť zápasov, vrátane tradičnej predohrávky prvých dvoch jarných kôl. Tatranci však majú pred sebou ťažkú úlohu, v lige ostali najlepšie tímy zo štvrtej ligy, ku ktorým sa pridalo päť družstiev z predošlej tretej ligy. Mnohé z nich majú bohatú futbalovú tradíciu a dobré zázemie. „Našou ambíciou je udržať sa v novoutvorenej lige, keby sa nám podarilo pohybovať sa niekde v strede tabuľky, bol by som spokojný. Je dôležité, aby sme hneď v jeseni zachytili úvod a vytvorili si dostatočný bodový náskok,“ zhodnotil prezident klubu. Počas jarných mesiacov sa vyskytli problémy s trávnatou plochou nového ihriska v Tatranskej Lomnici, kedy po prudkých lejakoch ostala stáť voda v niektorých miestach. „Odvodnili sme to, dali sme nový koberec a myslím si, že by to malo byť v poriadku. V jesenných mesiacoch by sme chceli začať realizáciu prírodnej tréningovej plochy. Bohužiaľ, stále neviem, ako to bude so Slovenským futbalovým zväzom, máme zmluvy i dohody na vytvorenie umelého ihriska, ktoré by sa malo využívať najmä v zime, no stále sa nič nedeje,“ povedal Šefc na záver. (ija)
18
TD 16-17/2014
V SKRATKE v Ak sa chystáte do oravskej časti TANAPu, majte na pamäti, že kvôli spracovaniu vetrovej kalamity až do konca septembra verejnosti zakázali vstup do lesa pod Sivým vrchom. Zákaz sa týka žlto značeného turistického chodníka v úseku Zuberec – sedlo Pálenica, od Ivanova cez hrebeň Ostrého Grúňa a červeno značeného turistického chodníka v úseku Biela skala – Sivý vrch, od prístrešku po Bielu skalu. v Počas prvých piatich prázdninových týždňov horskí záchranári ratovali najmä turistov, ktorí si počas túry vo Vysokých Tatrách poranili nohu či ruku. Pomáhali však napríklad aj návštevníčke, ktorá sa sťažovala na nevoľnosť sprevádzanú bolesťami v hrudníku či niekoľkým turistom, ktorí zišli mimo značkovaných turistických chodníkov a uviazli v ťažko dostupnom teréne. V tretí júlový štvrtok vyrážali na pomoc 82-ročnej turistke, ktorá sa pre celkové vyčerpanie nedokázala sama vrátiť zo Zamkovského chaty, minulý utorok zachraňovali 25-ročného Holanďana, ktorý sa deň predtým vybral sám na Rysy. Pri zostupe však zablúdil a pre slabý mobilný signál si nedokázal privolať pomoc. Našťastie sa mu podarilo aspoň poslať SMS domov, v ktorej napísal, že je síce bez zranení, ale sám sa z miesta, kde sa nachádza, nedostane. Cez Interpol sa správa o ňom dostala k poľským záchranárom, ktorí aj napriek zhoršujúcim sa poveternostným podmienkam vyslali do terénu vrtuľník, avšak Holanďana nenašli. Keďže mraky im nedovolili preletieť na slovenskú stranu Tatier, záchranári zosadli na vrchole Rysov a o pomoc požiadali aj slovenských kolegov. Tým sa napriek dažďu a slabej viditeľnosti podarilo objaviť strateného turistu v juhozápadnej stene a nadviazať s ním zvukový kontakt. S vyčerpaným mladíkom, ktorý strávil v horách až 40 hodín, zlanili pod stenu a odtiaľ ho dostali až na Popradské pleso, odkiaľ ho záchranka previezla do popradskej nemocnice. v O šťastí môže hovoriť aj poľský horolezec, ktorý minulú stredu pri zlaňovaní Širokej veže vypadol v poslednej dĺžke. S poraneniami hlavy a vážnou zlomeninou predkolenia ho vrtuľník previezol do nemocnice. V ten istý deň záchranári ratovali aj Litovčanku, ktorá si pod Poslednou vežou poranila nohu. Keďže pre zlé poveternostné podmienky v tejto oblasti ju (pokračovanie na str. 19)
Z vrchov a dolín
Laná a čakany sú posvätené
Horskí vodcovia po roku opäť svätili svoje laná, aby ich túry boli úspešné a bez tragických udalostí. Foto: ija Z rúk predsedu Národnej Horskí vodcovia po roku opäť asociácie horských vodcov Slo- svätili svoje laná, aby ich túry boli venska Igora Trgiňu si pamätnú úspešné a bez tragických udalosplaketu prevzal dlhoročný horský tí. Uplynulý víkend patril horvodca Pavol Rajtár. Jeho mladší ským vodcom, ktorí vzdali hold kolegovia sa mu takou cestou po- svojim už nežijúcim kolegom ďakovali za je ho aktivity pri včle- na novosmokoveckom cintoríne není slovenských horských vod- pri pomníku horských vodcov cov do medzinárodných štruktúr a horských záchranárov. Opäť pripravili aj lezecké odpoludnie horských vodcov UIAGM.
na cvičných skalách v Tatranskej Kotline, ale hlavný program sa uskutočnil v sobotu popoludní pri Vile Alica v Starom Smokovci. Po spoločnom sprievode touto časťou mesta sa odobrali ku kaplnke zasvätenej Lurdskej Panne Márii, kde sa im prihovoril a posvätil im čakany a laná miestny rímskokatolícky farár Róbert Tokár. V deň sviatku horských vodcov platí nepísané pravidlo, že na túry s klientmi nevyrážajú, aká sa však črtá sezóna prezradil predseda Spolku horských vodcov Vysoké Tatry Michal Gerčák: „Všetci si mysleli, že zima skúpa na zrážky sa rýchlo skončí, ale kalamita, ktorá sa na jar prejavila prevažne v Západných Tatrách, priniesla aj bohatú snehovú nádielku. Veď za sedemdesiatdva hodín v niektorých miestach napadlo aj 130 centimetrov snehu. Pomerne chladný bol aj jún, a tak nám začala sezóna tak, že sme sa vo vysokohorskom prostredí ešte za(pokračovanie na str. 22)
Pred 350 rokmi vystúpil Buchholtz na Slavkovský štít
Juraj Bucholtz st. sa považuje za prvého človeka, ktorý v roku 1664 zdolal Slavkovský štít. V týchto časoch tu viedol chodníček len ku smokoveckej kyselke, ďalej bola len spleť vyšliapaných cestičiek a vyššie hustá kosodrevina. Spolu s ním mali na vrchole stáť aj spišskosobotský kantor Martin Jani, študent Martin Veisser a nemenovaný sprievodca, vraj poľovník. Bucholtz mal v čase výstupu 21 rokov a pôsobil ako učiteľ v Matejovciach, ktoré sú dnes súčasťou Popradu. Neskôr ako evanjelický farár vo Veľkej Lomnici sa venoval poznávaniu Vysokých Tatier. Aj keď sa nedá s určitosťou povedať, že bol prvý, jeho počin v nasledujúcich rokoch nasledovali mnohí iní a známych je aj viacero výstupových trás. Prvý zimný výstup sa datuje na 15. januára 1873 a jeho aktérmi bol vodca Jakub Gellhof a Eduard Blasy. V roku 1881 sa Uhorsko-karpatský spolok postaral o úpravu chodníka k Piatim prameňom a predĺžil ho až po Slavkovskú vyhliadku v dolnej časti Štrbavého hrebeňa. O dvadsať rokov neskôr sa o rekonštrukciu zanedbanej trasy začal zaujímať úradník starosmokoveckého riaditeľstva kúpeľov Maximilián Weisz. Keď
nenašiel nikoho zámožného, kto by sa chcel podieľať na rekonštrukcii a sám na to nemal, začal zháňať milodary medzi kúpeľnými hosťami. Prestavba chodníka sa tiahla až na končiar Slavkovského štítu. Aby sa zavďačil aj menej zdatným návštevníkom, upravil Slavkovskú vyhliadku na atraktívny vyhliadkový bod s pohľadom do Studených dolín, na Prostredný hrebeň a na masív Lomnického štítu. Toto miesto sa dodnes volá medzi horalmi Maximiliánka. Na tento vrchol dnes vedie turistická značka a patrí k pomerne častým výstupom návštevníkov v Tatrách. Aj keď sa zdá dlhý
a nezáživný, na vrchole čaká všetkých, ktorí sa nedali odradiť, krásny výhľad. Pod úpätím Slavkovského štítu sa udialo množstvo historických udalostí, ktoré ovplyvnili vývoj vo Vysokých Tatrách. Či už to bol začiatok turizmu a kúpeľníctva, športové podujatia, ktoré v dvadsiatom storočí nabrali až európsky, ak nie svetový charakter. Ale aj na jeho úbočí, v Starom Smokovci, sa sústredila administratívna stránka tatranského života. Každý tatranský vrchol má svoju históriu, spájajú sa s ním mená ľudí, ktorí tu prišli za poznaním alebo tu prežili svoj život. (ija)
Návrh tabule i bronzový odliatok vytvoril akademický sochár Jozef Mundier. Foto: ija
Z vrchov a dolín
TD 16-17/2014
19
Kvôli Rainerovej chate primátori žiadajú novelizovať zákon (dokončenie zo str. 4) zreteľa, ktorý by bol podmienený aj záväzným vyjadrením súhlasu dotknutej obce, združenia obcí a regionálnej samosprávy pri predaji, nájme, výpožičke, zriadení vecného bremena či zámene. „Rainerova chata je vďaka chatárovi dôležitým bodom príťažlivosti a atraktivity v regióne. V súčasnosti Európska únia i naša vláda zdôrazňujú potrebu mobilizovať rozvojový potenciál, iniciatívu a inovácie s cieľom zvýšiť kvalitu a atraktivitu prostredia a opätovne naštartovať miestny regionálny rozvoj. Tomu v plnej miere zodpovedajú práve aktivity chatára Petrasa,“ ozrejmil Minarovič. Podľa neho je podobných prípadov na Slovensku viac. Riešenie v novelizácii zákona vidí aj minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek. „Budem určite rozprávať s poslancami, aby podporili novelu zákona,“ prisľúbil ešte v máji počas svojej návštevy Rainerky Jahnátek, ktorý je presvedčený, že verejná súťaž by sa v prípade, ak by išlo o celospoločenský záujem, robiť nemusela. A to táto
chata podľa neho spĺňa do bodky nielen tým, že jej Petras vdýchol dušu. „Je celospoločenským záujmom, aby boli Tatry navštevované a táto chata je ich súčasťou. Skutočne to nie je o nejakom biznise, je to o srdečnom prostredí a dobrých medziľudských vzťahoch. Dnes už snáď každý na Slovensku Rainerovu chatu pozná a každý videl atrakcie, ktoré toto prostredie zdobia každú zimu a myslím si, že toto sa dá definovať ako celospoločenský záujem a pochybujem, že bude niekto proti tomu, aby sme takúto novelu zákona spravili,“ vyjadril sa vtedy Jahnátek. Hoci jeho slová vliali do chatára Petrasa novú nádej, o „svoju“ chatu neprestal bojovať a podpisy pod petíciu zbiera i naďalej. „Už teraz máme vyše 20-tisíc podpisov na hárkoch a na internete je ich vraj okolo 14-tisíc. Ozaj sme nečakali takú obrovskú podporu. Dokonca minule, keď som počítal hlasy, tak som si všimol, že je tam podpísaný aj nejaký Slovák žijúci v Hongkongu, takže máme ohlasy doslova skoro z celého sveta,“ pochvaľuje si dlhoročný chatár, kto-
Peter Petras boj o Rainerku nevzdáva. „Teší nás, že sa ukázalo, že v rámci turistického ruchu sú dôležité nielen naše hlasy, ale dôležité je aj to, čo si myslia ľudia, ktorí pravidelne navštevujú našu chatu. Obrovskú podporu je cítiť napríklad aj u českých turistov, ktorí k nám radi chodia a tiež vedia oceniť to, čo sme vytvorili,“ vraví chatár. Foto: pet rý by chcel v boji za spravodlivosť pokračovať až do konca septembra, kým sa novelizáciou zákona nebude zaoberať parlament. „V čase prejednávania novely v Národnej rade SR by sme chceli prísť a odovzdať hárky v podateľ-
ni alebo samotnému predsedovi parlamentu. A keď to neprejde, tak máme plán B, ktorý však zatiaľ neprezradím,“ naznačil svoje ďalšie plány Kežmarčan, ktorý na Starolesnianskej poľane chatárči už sedemnásty rok. (pet)
Vznik turistických chát a útulní na Slovensku mapuje nová kniha Históriu 158 útulní a chát v 38 slovenských pohoriach od Malých Karpát až po Vihorlatské vrchy mapuje publikácia Ako vznikali turistické chaty a útulne na Slovensku, ktorá sa na pultoch kníhkupectiev objavila počas letných prázdnin. Okrem nich je na stránkach knihy spomenutých aj ďalších takmer sto turistických objektov. „S myšlienkou vydať publikáciu takéhoto zamerania som sa zaoberal už dávnejšie. Keď ma asi pred troma rokmi oslovil pán Karol Nowak, zástupca vydavateľstva Región Poprad s návrhom, či by som bol ochotný spracovať históriu turistických chát na Slovensku s tým, že vydavateľstvo ju knižne vydá, neváhal som a pomaly sme sa do toho pustili,“ vraví Ernest Rusnák, hlavný autor textov a náruživý zberateľ starej turistickej literatúry, turistických odznakov a pohľadníc s tematikou turistických chát. Hoci slovenské pohoria a chaty v nich dobre pozná, priznáva, že sa do písania takejto náročnej publikácie neodvážil pustiť sám. A tak oslovil priateľa z Bratislavy Ladislava Khandla, ktorý sa tiež zaujíma o históriu turistiky, aby spracoval pohoria na západe a juhozápade Slovenska. Na chaty a útulne vo Vyso-
kých a Belianskych Tatrách si posvietila Eva Potočná, ďalší turista Dušan Kaliský z Banskej Bystrice zmapoval päť chát v jej okolí a Michaela Kerešová zo Štátneho archívu v Bytči sa zamerala na tri chaty v Strážovských vrchoch. „Zvyšné pohoria od Kysuckých Beskýd, Malej Fatry, Nízkych Ta-
tier a Slovenského Rudohoria na východ som spracoval ja,“ dodáva Rusnák. Autori sa sústredili na všetky chaty a útulne, ktoré boli postavené ešte za obdobia Rakúsko-Uhorska, v knihe je zachytené aj medzivojnové obdobie, ako aj zmeny vlastníckych pomerov po roku 1948 a novembri 1989. „V publikácií sme už neopisovali chaty, ktoré boli postavené socialistickými podnikmi a organizáciami a slúžili výhradne na rekreáciu zamestnancov podnikov, resp. v lete ako pionierske tábory,“ upresňuje Levočan. Nevylučuje však, že niektoré z nich by sa mohli v blízkej budúcnosti objaviť v druhom vydaní knihy. Pri zostavovaní publikácie vychádzali z rôznych prameňov, neoceniteľným pomocníkom boli najmä dobové dokumenty, ale i konzultácie s miestPôvodný názov publikácie mal byť Turistické nymi turistami či chaútulne a chaty na starých pohľadniciach, ale tármi, ktorí najlepšie pokeďže z mnohých útulní pohľadnice nikto ne- znajú svoj región. Svoje vydal, rozhodli sa ho zmeniť. kontakty využili aj pri
hľadaní zvyškov niektorých, dnes už zaniknutých chát. „Takto sme napríklad hľadali zvyšky chaty pod Čiernou horou v Ondavskej vrchovine, Flochovej chaty v Lúčanskej časti Malej Fatry, Chaty pod Muráňom na okraji Slovenského raja južne od Novoveskej Huty. Hľadali sme aj miesto, kde niekedy stála útulňa na Plašnej v Pieninách a vymenovať by som mohol aj ďalšie pohoria,“ konkretizuje Rusnák. Tri roky intenzívnej práce priniesli 184 strán nabitých informáciami, dobovými pohľadnicami, starými pečiatkami a dobovými perovými kresbami chát a útulní, z ktorých mnohé už zanikli. Autori veria, že na knihu pozitívne zareagujú turistickí fajnšmekri a s odstupom dvoch-troch rokov vydajú jej druhé, rozšírené vydanie s ďalšími zaujímavými informáciami a zábermi chát a útulní. Dúfajú, že im v tom pomôžu aj pripomienky čitateľov. „Som presvedčený, že mnohé z nich budú také, že na základe nich objavím niečo nové, čo by prípadne spestrilo druhé vydanie,“ uzatvára Rusnák, ktorý už niekoľko rokov pracuje aj na ďalšej publikácii. Venovaná bude histórii levočskej turistiky a vydať by ju chcel na budúci rok. (pet)
20
TD 16-17/2014
V SKRATKE (dokončenie zo str. 18) odtiaľ nemohol dostať vrtuľník, na pomoc jej vyrazili záchranári, ktorým sa v oblasti Jordánovej štrbiny podarilo nadviazať zvukový kontakt s litovskými turistami. Napokon sa počasie vylepšilo a tak sa vrtuľník mohol vrátiť nielen po ňu, ale aj po zvyšných členov skupiny, ktorých dostali zo steny a vysadili na Téryho chate. v Ak radi fotografujete prírodu, neváhajte a zapojte sa do celoeurópskej súťaže, ktorú vyhlásili medzinárodný portál zaoberajúci sa ochranou biodiverzity CEEweb spolu s Nadáciou Bulharskej biodiverzity. Vybrať si môžete z dvoch kategórií. Ak sa rozhodnete pre Krajinu s nádychom divočiny, vašou úlohou bude urobiť snímky, na ktorých zachytíte krajinu s prirodzeným prostredím, rodinnú farmu s udržateľným spôsobom poľnohospodárstva, alebo napríklad peknú mestskú záhradu. V rámci druhej kategórie nazvanej Divoké druhy majú súťažiaci odfotografovať európske divo žijúce druhy zvierat alebo rastliny v ich prirodzenom prostredí. Uzávierka súťaže je 15. septembra. Okrem poroty bude fotografie hodnotiť aj verejnosť, ktorá svojich favoritov určí prostredníctvom hlasovania na www. ceeweb.org. Autori víťazných snímok v oboch kategóriách získajú sto eur a darčekový balíček alebo možnosť navštíviť na dva dni chránené územia v bulharskom pohorí Rodopy. Podrobnosti o podmienkach účasti v súťaži sa dozviete, ak si kliknete na www. dravce.sk. v Opäť sa hľadá Miss Kompost! Zapojiť sa do 4. ročníka súťaže, ktorú vyhlásila organizácia Priatelia Zeme, sa môže každý, kto doma kompostuje. Stačí, ak do 5. septembra organizátorom pošle tri fotografie svojho kompostoviska spolu s jeho mierami. Okrem výšky, šírky a dĺžky je potrebné uviesť aj suroviny, z ktorých sa kompost skladá, ako i ďalšie informácie o jeho výrobe a použití. Vítaný je tiež opis zaujímavej alebo humornej udalosti, ktorá sa vám stala pri kompostovaní. Ak váš výtvor postúpi medzi päticu finalistov, jeho kvalitu zhodnotí odborná porota, takže nezabudnite si z neho približne tri kilogramy odložiť aj do zásoby. Viac informácií o súťaži, ktorej cieľom je spropagovať kompostovanie ako súčasť modernej domácnosti a dobrej záhradkárskej praxe, nájdete na www.priateliazeme.sk. (pet)
Ochrana prírody
Z Arnolda je Anička, párik orlov už sleduje aj kamera Z Arnolda je napokon Anička. Nezvyčajné správanie sa najznámejšieho slovenského orla ochranárov utvrdilo v tom, že nejde o samca. Párik orlov, ktorý spolu vychováva jedno mláďa, si za necelý mesiac od spustenia on-line prenosu z ich hniezda našiel množstvo ďalších fanúšikov. V najbližších dňoch by ochranári chceli kameru namontovať aj pod Lomnickým štítom a rozšíriť živé vysielanie o zábery z domácnosti svišťov. To, že Arnold nie je samec, pri- okamžite naň zaútočila. Zvyčajne znali ochranári až vo chvíli, keď to robia samce, pretože si bránia tespúšťali priamy prenos z orlieho ritórium a hniezda. „Najpresnejšie hniezda. „Isté indície sme mali už by pohlavie určilo vyšetrenie DNA krátko po prílete, neskôr sa nám to a porovnanie veľkosti. U orlov nie potvrdilo, keď Arnold, čiže Anička, je taký dimorfizmus, ako napríklad sedela na znáške v hniezde,“ ozrej- u kačíc. Vtáky nemajú klasické pomil riaditeľ Správy TANAPu Pavol hlavie a keďže sme nechceli orla pri Majko. Pred rokom, keď orlovi dá- odchyte príliš stresovať, lebo mal v vali minivysielačku, sa pritom až hniezde ešte mláďa, nebol čas na traja ornitológovia zhodli, že ide odber vzoriek DNA. Traja ornitoo samca. Anička sa podľa Majka lógovia sa zhodli na pohlaví, a tak vraj od začiatku správala ako orol. nebol dôvod myslieť si niečo iné,“ vyUž vtedy, keď ju odchytávali do svetlil Majko. Až po návrate vtedy siete s návnadou umelého výra, ešte Arnolda z Afriky si ochranári
všimli, že zatiaľ čo on sedel neďaleko hniezda, iný orol mu nosil myši. „To bol prvý signál, že sa niečo deje,“ povedal Majko. Keď si orol sadol na znášku, bolo jasné, že ide o samicu. Orlí párik momentálne vychováva jedno mláďa. Pôvodne boli v hniezde dve, silnejšie však z neho vytlačilo to slabšie. „Nie je to nič zvláštne a tragické. Je to príroda,“ uviedol Majko. Orlíča by v najbližších dňoch malo začať už samo lietať, jeho prvé pokusy môžete v priamom prenose sledovať aj na www. spravatanap.sk či www.kukaj.sk. Približne o mesiac neskôr sa s rodičmi vydá na púť do svojho zimoviska. Ochranári chcú dovtedy dať vysielačku aj Aničkinmu partnerovi, aby mohli sledovať, či do Afriky poletia spoločne. (pet)
Budú rátať turistov
Už túto sobotu čaká národný park veľká inventúra. Opäť po roku budú lesníci a ochranári zratúvať turistov na približne päťdesiatich miestach z južnej i severnej strany Tatier. Pravidelné sčítanie im ukáže, ktorými dolinami, končiarmi a sedlami sa premelie najviac návštevníkov. Dôvodom každoročného spočítavania turistov vo vysokohorskom prostredí národného parku, ktoré Štátne lesy (ŠL) TANAPu koordinujú už od roku 1972, je predovšetkým získanie informácií o zaťaženosti jednotlivých lokalít. „Takto získané údaje využívame pri plánovaní údržby turistickej a informačnej siete a na
tip na voľný čas Ak neviete, čo s voľným popoludním počas upršaných dní, máme pre vás tip. Vydajte sa za poznaním a zoznámte sa s históriou regiónu. Výstava Ukryté poklady, ktorú ponúka Podtatranské múzeum v Poprade, vám predstaví jedinečné hromadné archeologické a numizmatické nálezy nielen z blízkeho okolia. Lákadlom sú najmä unikátne bronzové meče, tzv. liptovského typu, ktoré odborníci datujú do 11. až 10. storočia pred naším letopočtom. Pri objave časti z nich stál aj známy lekárnik, botanik a riaditeľ vtedajšieho Tatranského múzea vo Veľkej Aurel W. Scherfel, ktorý na sedem unikátnych kúskov naďabil deň po tom, čo jeden takýto meč v októbri 1883 na poli náhodne vyorali bratia Krompecherovci. Výstava vám priblíži nielen ich spletitý osud, ale predstaví vám i ďalší unikát – meč s tzv. anténovou rukoväťou, ktorý je považovaný za ojedinelý nález nielen na Spiši,
zlepšenie služieb, ktoré ŠL TANAPu v tomto chránenom území turistom poskytujú,“ vysvetľuje námestník riaditeľa ŠL TANAPu Maroš Petrík. Súčasťou letnej inventúry bude nielen zisťovanie národnostného zloženia turistov, ale prostredníctvom dotazníka sa ich chcú opýtať aj na to, čo si myslia o stave prírodného prostredia a službách ŠL TANAPu. Za posledné desaťročie lesníci zaznamenali najviac návštevníkov v roku 2009, kedy ich počet prekročil 21-tisíc. Rekordným v histórii bol rok 1981. Vo vysokohorskom prostredí vtedy za jediný deň narátali až 26 520 turistov. (pet)
Spoznajte Ukryté poklady ale i na Slovensku. Našli ho takisto vo Veľkej, ale až v roku 1964 a jeho pôvod možno hľadať niekde v západnej časti strednej Európy. Posledný, tretí depot mečov je zo Spišskej Belej. „Boli nájdené pri ťažbe rašeliny v roku 1964, uvažuje sa, že boli obetované vodnému božstvu. V tom období si jedinec nemohol dovoliť mať svoj meč, bola to hodnota celej skupiny, predstavoval naozajstný poklad,“ zdôraznil kurátor archeológie Matúš Hudák. Medzi vystavenými pokladmi tej doby nájdete napríklad i náramky či tzv. náramenice z neďalekej Novej Lesnej. „Ide o rôzne špirálovité náramky, ktoré sa dávali na rameno a boli typické pre dobu bronzovú a celkovo pre pilinskú kultúru, ktorá bola v tomto období veľmi rozsiahla,“ dodal Hudák. Nálezy predmetov dopĺňajú poklady mincí. „Napríklad ten z Lomničky predstavuje zaujímavý depot, keďže ide o mince z neskorého stredoveku. Našli
sa pri prehlbovaní pivnice rodinného domu pod dlážkou a práve to je krásny doklad toho, že ľudia v krízových obdobiach naozaj skrývali tie najvzácnejšie predmety,“ doplnil kurátor numizmatiky Pavol Minarčák. Dôkazom toho je i ďalší z pokladov, ktorý objavili v lese v Spišskej Teplici pri sadení stromčekov. Kým podľa najmladšej mince objavenej v Lomničke možno usudzovať, že poklad ukryli po roku 1517, depot strieborniakov zo Spišskej Teplice obsahuje mince zo 16. až začiatku 18. storočia. „Z toho vidieť, že ľudia často zakopávali vzácne predmety v nepokojných dobách, a 17. storočie bolo veľmi nepokojné, nielen vo svojej blízkosti, ale často naozaj aj na také miesta, kde len oni vedeli, že to tam je,“ vysvetlil Minarčák. A tak nečudo, že aj posledný z ukrytých numizmatických pokladov je práve z tohto obdobia. Výstavu nájdete v Podtatranskom múzeu do 24. augusta. (pet)
Z vrchov a dolín
TD 16-17/2014
21
O šumavských rašeliniskách kolujú legendy. Spojené s pytliakmi, pašerákmi, rozprávkovými bytosťami. Už pri pomyslení na nebezpečné prepadliská tuhne v žilách krv. No nemusíme ísť až do Šumavy, podobné miesta máme aj vo Vysokých Tatrách. Napríklad Slepé pleso, ležiace kúsok od Štrbského plesa.
N
edávno som počul príta, na ktorých sa roztopí vrstva beh. Rozprával mi ho snehu skôr. Sú to tmavé oká na obyvateľ z Važca: Až do vyhlásnehovej pláni. O priemere niesenia Tatranského národného koľko metrov. Postupujúcou Rašeliník je v podstate vždy- bystrický architekt Karol Móry jarou sa zväčšujú. Práve toto sú parku v roku 1949 sa v miestach okolo Štrbského plesa pásol do- zelená trváca rastlina. Tak ako urobil priehradu. Zaplavená vrs- miesta, kde je rašelinová vrstva bytok. Dlhé desaťročia. Patril každá iná rastie za slnkom, čiže tva rašeliny tu dokonca dosahuje najtenšia. Doslova povlak rašeliobyčajne súkromníkom s pod- dohora. No keďže, v prípade ja- desať metrov. Ostrovčeky, ktoré ny na otvorenej vodnej hladine. horských obcí. Stáda i pastieri zier, rastie na vode, prirastajúca plávajú, sú vlastne odtrhnutá a Tam by sme vhupli rovno do sa oddávna močarine vyhýba- časť vlastnou váhou zatláča os- vyplavená rašelina. Alebo tiež vody. Zo skúseností môžem odli, a preto sa dlho nič neudialo. tatnú časť rastliny stále nižšie a Štrbské pleso. V ňom voda, asi hadnúť, že práve toto sú miesta Až raz jeden statný býk zo stáda nižšie pod seba. Preto z vody trčí pred päťsto rokmi, pochovala podzemných prítokov, ktorými prekonal prirodzený strach a vždy len malá časť rastliny. Do pod hladinu veľkú rašelinovú prúdi podzemná voda do Slevošiel na zarastenú hladinu Sle- desať centimetrov. Zatlačená časť pláň. Tá sa dole, šesť-sedem met- pého plesa. A svojím prúdením pého plesa. Zrejme sa chcel na- rastliny pod hladinou za určitý rov pod hladinou, stále nachádza. zabraňuje, aby rašelina narástla. Slepé pleso malo šťastie. Po- Alebo sa usadil sediment. Hĺbpiť z mláky presvitajúcej v strede čas odumiera. Za rok narastie močariny. Pastieri už nemohli rašeliník o niekoľko centimetrov. dobne, ako v plese nad bývalou ku týchto miest ešte nemáme nič urobiť. Býk sa po pár kro- Teda v podstate pribudne pod poštou, ani tu žiadne zmeny vo zmeranú, no zďaleka nemusia koch prepadol, začal sa znamenať najhlbšie časti metať a po chvíli sa nad bývalého jazera. Umiestním rašelina uzavrela. Ninenie dnových presakov kdy viac ho nik nevidel. Je sa totiž nedá predvídať. tam dodnes. Povrchový odtok zo Práve takéto príbehy Slepého plesa je jediný. motivujú človeka, aby sa Drobný tok hnedej rašena lokalitu pozrel zblízlinovej vody, ktorá sa po ka. Pozrime sa teda aj my. pár metroch od výtoku Slepé pleso nájdeme sevez jazera stráca v suťovisrozápadne od Štrbského ku a neskôr presakuje do plesa, tesne vedľa najvyšŠtrbského plesa. Domáci šieho bodu pretekárskej ju volajú Smradľavá voda. bežeckej lyžiarskej trate, Cítiť ju po sírovodíku. začínajúcej v bežeckom Podobne ako takzvanú areáli pri hoteli FIS. Nemá vajcovku. Je však nepitná. viac ako hektár. V zime Hnedé sfarbenie dodávajú každý prefrčí na bežkách humínové kyseliny, ktoré okolo, nevenuje zasneženej Slepé pleso leží iba kúsok od Štrbského plesa, málokto však o ňom počul. sú produktom rozkladFoto: Pavol Kráľ „lúke“ medzi vyschnutými ných procesov v rašelinisa pováľanými stromami žiadnu hladinou. Tým prispieva nielen výške hladiny za dobu vývoja ne- ku. Kam a ako intenzívne pleso pozornosť. Pokým v tejto lokalite k zarasteniu jazera, ale tiež k nastali. A za to, že nestihlo úplne odteká pod zemou, zatiaľ nie je stáli stromy a boli zelené, z turis- zhutňovaniu rašeliniska. Na do- zarásť, vďačí len svojej rozlohe a zistené. tického chodníka Slepé pleso do- statočne nosnej vrstve rašeliny hĺbke. Na okrajoch Slepého pleRašeliniská sú zaujímavé niekonca vôbec nebolo vidieť. Teraz po určitom čase začnú rásť vlh- sa je už vrstva rašeliny natoľko len z hydrologického hľadiska, už áno. Zložitý prístup, sťažený komilné rastliny, kry a nakoniec zhutnená, že sa tu možno opa- ale tiež z botanického. Často na vývratiskom, však našťastie na bývalé jazero zarastie stromami. trne pohybovať. No čím ideme nich nájdeme množstvo vzáctúto čvachtajúcu lokalitu nikoho Len v okolí Štrbského plesa ďalej od brehu, tým viac sa do nych rastlín, ktoré sú na toto proneláka. ležia desiatky zarastajúcich ja- machu zabárajú nohy a cítiť, ako stredie naviazané. Ani Slepé pleVznik Slepého plesa a všet- zierok. Niektoré od pevnej zeme sa vrstva kolíše. Keď sme sa tu so nie je výnimkou. Vymenovali kých rašelinísk v Tatrách je väčši- už takmer nerozoznať. Jedno z pokúšali zmerať vrstvu rašeliny, by sme ich tu viacero, nad ktorýnou podobný. Pôvodne boli tieto väčších je napríklad pleso nad boli sme len kúsok od brehu a mi by srdce nejedného botanika miesta hodne zamokrené. Naprí- bývalou poštou (teraz apartmá- lavínová sonda išla ako do masla. zaplesalo. Dokonca sa mi tu jedklad pramene, potoky a dokonca nový dom Oliver). Takmer celé je Úplne ľahko. Skoro padala. Až po ného dňa podarilo, ako sprievodz veľkej časti i bývalé jazerá. A tie- už dokonca zarastené kosodrevi- siedmich metroch narazila na ka- covi botaničke Libuši Paclovej, to, za desaťtisíc rokov od svojho nou a živoriacimi smrekmi. Len meň. Znamenalo to dve veci: Že odfotiť i druh Linnea borealis. vzniku, jednoducho zarástli. Ale- na pár metroch štvorcových sa sme neboli v najhlbších miestach Rašeliniská Tatier je téma, bo možno tiež povedať, že prešli tu ešte trblieta otvorená vodná bývalého jazera, pretože tam sú pri ktorej sa mi v pamäti stávývojom zazemňovania. Čiže hladina. Po celom jazere sa dá už skaly určite prikryté vrstvou le vybavuje nepríjemný pocit, pretvárania jazera na súš. Takým- voľne prechádzať. Samozrejme, sedimentu, a tiež to, že vrstva ktorý mávam pri chôdzi po to procesom prechádzajú všetky v čižmách. Keď sme tu zisťovali rašeliny, na mieste merania, ešte rašeline. Mäkká, kolísajúca sa vnútrozemské jazerá. Najrýchlej- hrúbku rašeliny, bola to drina, ale nedosahuje dno. Pláva. Ak by vrstva, nohy zapadajúce vysoko šie sa premena deje v oblastiach, dokázali sme zapichnúť sondu do sme sa odvážili ísť ďalej do stredu nad členky. Ešte krok či dva a kde je dostatok vegetácie. Čiže v hĺbky osem metrov. jazera, aj my by sme asi dopadli možno sa z rašeliniska už nikdy pásme lesa. Zohrávajú pri tom Aj keď sa zdá, akoby proces ako spomínaný býk. Určite by nedostanem. Podobne ako ten významnú úlohu pováľané stro- zazemňovania niektoré jazerá v sme sa prepadli. Tenká a riedka býk. Alebo tiež viacero lesných my, lístie, sediment z uhynutých Tatrách obchádzal, opak je prav- vrstva rašeliny by nás jednodu- zvierat, ktoré tu možno dolapil tiel planktónu, splavená zemina, dou. Tiež Nové Štrbské pleso cho neuniesla. ich osud. Či dokonca ľudí, ktorí no tiež rašelinníky. Práve tieto bolo niekedy rašeliniskom. Volali Ak prechádzame okolo Sle- sú vo Vysokých Tatrách už dlhé totiž veľmi rýchlo zmenia jazero ho Naklátske mozgrovisko. Až do pého plesa na jar, občas na jeho roky pohrešovaní. Kto ho vie. na rašelinisko. Pavol Kráľ roku 1900, kedy z neho bansko- hladine možno vidieť tri mies-
Tajomné jazero
22
TD 16-17/2014
Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry vypisuje výberové konanie na pozíciu
ZAMESTNANEC ODDELENIA KOMUNIKÁCIE Požiadavky a znalosti na pracovnú pozíciu: Vzdelanie • min. stredoškolské s maturitou Znalosti, osobné predpoklady a zručnosti: • výborná znalosť dvoch svetových jazykov (angličtina podmienkou) slovom aj písmom; • flexibilita, komunikatívnosť, spoľahlivosť; • príjemné vystupovanie, proklientský prístup; • možnosť práce aj počas víkendov a sviatkov; • výborná znalosť Microsoft Excel, Microsoft Word, mailový klient, Internet, Facebook (administrácia funpage) • výborná znalosť tatranských turistických cieľov a informácií súvisiacich s poskytovaním služieb a ubytovania návštevníkom Vysokých Tatier, výborná znalosť regiónu; • dobrá znalosť práce s internetovými aplikáciami; • znalosť CMS systémov; • znalosť grafických programov výhodou. Náplň práce Poskytovanie informácií návštevníkom Vysokých Tatier (osobne v TIK, prípadne prostredníctvom internetových aplikácií), zber informácií a ich aktualizovanie na webových stránkach, príprava štatistík súvisiacich s návštevnosťou Vysokých Tatier, zabezpečenie administratívnych činností súvisiacich s členskou základňou, komunikácia s členskou základňou, drobný predaj doplnkového tovaru a služieb. Výška platu – dohodou. Záujemcov prosíme o doručenie nasledujúcich dokumentov: • štruktúrovaný životopis s fotografiou v anglickom a slovenskom jazyku, • motivačný list, • telefonický a emailový kontakt, • súhlas uchádzača na použitie osobných údajov pre potreby výberového konania (podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení: „Zaslaním svojho životopisu a ďalších sprievodných dokumentov obsahujúcich osobné údaje poskytujem svoj súhlas k tomu, aby Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry, so sídlom Vila Alica 36, 062 01 Vysoké Tatry evidovala a spracovávala moje osobné údaje v rozsahu potrebnom pre spracovanie osobných údajov uchádzačov o zamestnanie v súlade so zákonom č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.“ Termín podania žiadostí: do 15. 8. 2014. Bližšie informácie na tel. čísle: + 421 911 406 800 alebo emailom:
[email protected] Žiadosti prosím doručte na adresu: Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry, Vila Alica 36, Starý Smokovec 062 01 Vysoké Tatry
Otváracie hodiny knižníc vo Vysokých Tatrách od 1. júla do 31. augusta Starý Smokovec Pondelok: 9.00 - 12.00 12.30 - 15.30 Utorok: -Streda: -Štvrtok: 9.00 - 12.00 12.30 - 15.30 Piatok: --
Tatranská Lomnica Pondelok: -Utorok: -Streda: -Štvrtok: 10.00 – 17.00 Piatok: -Dolný Smokovec Utorok: 10.00 - 14.00
Infoservis/Šport
Tatranci začali remízou Vysoké Tatry - Lipany 0:0 Do novej 3. ligovej sezóny vstúpili Tatranci s atraktívnym súperom, ktorý minulý ročník hral o súťaž vyššie, s mužstvom z Lipian. Súper disponuje skúseným kádrom, ktorý aj tento ročník bude mať zrejme postupové ambície. Od úvodu stretnutia mali loptu na svojich kopačkách častejšie Lipianci, často hrajúci na jeden až dva dotyky. Domáci sa sústredili na svojej polovici a vyčkávali na vhodnú príležitosť. Prvých dvadsať minút sa na ihrisku neudialo nič mimoriadne, žiadna strela neohrozila bránu. Až v 22. min. sa odhodlal k sólu Šproch, ktorý si „urobil“ dvoch hráčov, ale pri tretej kľučke do 16-tky si dal dlhú loptu, ktorá sa dostala až k brankárovi hostí. V 25. min. unikol po ľavej strane Beller, ale jeho center do 16-tky odhlavičkoval pred Bednarčíkom stopér hostí. To isté sa zopakovalo o tri minúty neskôr, kedy Baláž centroval na Buca. V 33. min. agilný Beller ušiel po ľavej strane, chcel prihrať spätne do druhej vlny Bucovi, ale obrana hostí črtajúcu sa šancu zlikvidovala. Hostia mali prvú možnosť až v 35. min. po faule na Vysoča-
na, kedy kopali priamy kop z 20 m. Loptu výborne trafil Hudý, tá našťastie letela tesne nad Hajovského bránu. Druhý polčas sa hral taktiež veľmi opatrne, mužstvá svoje obrany „neotvárali“. V 51. min. sa zastreľoval z 25 m Buc, ale lopta bola zblokovaná na roh. V 64. min. loptu vybojoval Buc, zasekol si obrancu a tvrdo vystrelil, ale lopta bola opäť zblokovaná. V 70. min. sa domáci dožadovali pokutového kopu po údajnej ruke hráča hostí v 16-ke, ale hlavný rozhodca to posúdil ináč. V 72. min. sa situácia opakovala, keď po strele Bednarčíka sa lopta odrazila od ruky hráča hostí, ale po protestoch domácich videl iba žltú kartu Pitoňák. V 75. min. po centri Šprocha loptu hlavičkoval Beller, tá vypadla brankárovi z rúk, ale Compeľ ju do brány „neupratal“. V 88. min. mohli domáci vypiť kalich horkosti do dna, kedy sa ocitol sám pred Hajovským Vysočan, ale domáci gólman skvele loptu vyrazil. V závere zápasu sa ešte snažil presadiť nový hráč Jozefčák, ale loptu dostal na „dlhú nohu“ a bránu hostí už neohrozil. ŽK: Novák, Pitoňák - Janič Hudý, Pred dvesto divákmi rozhodoval Juhás. (dzej)
Laná a čakany sú posvätené (dokončenie zo str. 1) čiatkom júla pohybovali pomocou stúpacích želiez. Ale sezóna nám aj tak v posledných rokoch nezačína začiatkom prázdnin, ale zhruba v polovici júla. Keďže máme momentálne veľmi daždivé počasie a najmä búrky sú okolo obeda skoro na dennom poriadku, na túry vyrážame zavčasu, zhruba
okolo pol piatej. Okrem tradičných Slovákov, Čechov a Poliakov sme už mali klientov aj z Rumunska, Kanady, Japonska či Litvy.“ Stále je medzi klientelou najviac žiadaný Gerlach, ale pomerne často navštevované sú aj ďalšie tatranské štíty ako Ľadový štít, Vysoká, Lomnický štít, Bradavica, Pyšný štít.
INZERCIA n Predám leštený smrekový tatranský obklad perodrážku 3 €/ m2, zrubový obklad, hranoly aj dlážku na podlahu. Kontakt: 0908 234 866. n Predám dve garáže v Tatranskej Lomnici. Viac informácií na telefónnom čísle 0905 524 180. n Kúpim byt v Tatranskej Lomnici. Iba prízemie alebo zvýšené prízemie. Tel: 0910979213. n Predám palivové ihličnaté a listnaté mäkké drevo – mix , štiepané polená 40 cm dlhé, cena 28 eur/ priestorový meter voľne sypaný s dovozom. Kontakt: 0944 671 553. n Predám československé známky. Tel.: 0949 316 342.
Pre občanov a návštevníkov Vysokých Tatier vydáva mesto Vysoké Tatry. Ve dúca redaktorka: Mgr. Ingrid Janigová (e-mail: ingrid.janigova@vysoketatry. sk). Redaktorka: Mgr. Martina Petránová (martina.petranova@vysoketatry. sk). Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Mestský úrad, 062 01 Starý Smokovec, IČO: 00326585 tel.: 052/478 04 38, fax: 052/ 478 04 59, www.tatry.sk. Výroba novín: Tlačiareň Kežmarok GG, spol. s r. o., Priekopa 21, tel. 052/ 452 32 07, e-mail: kez
[email protected]. Ev. č. MK SR: 3110/09. Nevyžiadané príspevky nevraciame. Uzávierka novín je vždy v piatok pred výjdením novín. ISSN: 1338-9882
Kalendár podujatí
TD 16-17/2014
23
24
TD 16-17/2014
Kalendár podujatí
