Materská škola Antona Prídavka 1, Prešov
Rozvojové možnosti u detí predprimárnej edukácie z hľadiska vývinovej psychológie
Edukačný materiál z IMZ spracovali: Mgr. Denisa Babejová Mgr. Karolína Nielsen Bc. Margita Kušnírová Mgr. Jana Galeštoková
2014 1
Rozvojové možnosti 2-3 ročných detí Vstup do materskej školy je prvým krokom do spoločnosti. Táto udalosť môže priniesť problémy ako pre dieťa, tak i pre rodičov. Odlúčenie od rodiny je ťažká emočná situácia v živote dieťaťa. Dieťa má strach v novom sociálnom prostredí, ktoré vyvoláva separácia od matky, otca a nové sociálne situácie. Sú deti, ktoré si v novom prostredí zvykajú ľahšie, tešia sa a s ľahkosťou nadväzujú kontakty s osobami pre ne doposiaľ neznámymi. Iné sa tešia tiež, ale po prvých skúsenostiach odmietajú vstup do kolektívu, potrebujú na adaptáciu viac času. Niektoré deti sa s nástupom do kolektívu vyrovnajú v priebehu prvých dní, iné sa na nové prostredie adaptujú aj za niekoľko týždňov. Ťažkosti pri začleňovaní sa do kolektívu sú individuálne, vychádzajú z predchádzajúcich skúseností a osobnosti toho ktorého jedinca skúsenosti, ktoré dieťa získa v materskej škole, určujú v budúcnosti jeho vzťahy v skupine, majú rozhodujúci podiel na utváranie osobnosti. Pobyt v materskej škole prináša množstvo zmien : iný režim dňa, prítomnosť veľa ďalších detí, akceptovanie cudzej osoby ako osoby kľúčovej, každý má nárok na všetko rovnakou mierou i na pozornosť učiteľky, niektoré ich priania nie sú hneď a rýchlo splnené alebo nie sú splnené vôbec. Základom adaptácie je hneď od začiatku dieťa zbaviť strachu a pomôcť mu nadobudnúť istotu v novom sociálnom prostredí. ADAPTÁCIA. Po nástupe do materskej školy majú učiteľky plne ruky práce. V tomto období každé dieťa prechádza 3 základnými vývojovými fázami, pričom každá z nich trvá približne týždeň. Orientačná fáza – prvý týždeň. Dieťa sa stáva pozorovateľom nového prostredia, ľudí, pravidiel a aktivít ktorých súčasťou sa stáva. Býva málo výrečné a kontaktné voči svojmu okoliu a snaží sa spracovať všetky podnety zo svojho okolia. V tomto období sa väčšinou nechce ani hrať a nechutí mu jesť, nakoľko je vo veľkom strese. Kontaktná fáza – druhý týždeň predstavuje obdobie, kedy sa snaží dieťa o svoje presadenie v kolektíve. Hľadá si svoje miesto a upútava na seba pozornosť. Všíma si čo je pre rovesníkov zaujímavé a snaží sa získať si ich priazeň. Dieťa je komunikatívnejšie, hravejšie no stále veľmi vyčerpané zo spracúvania nových podnetov. Musí si zvykať na nové povahy spolužiakov, zvládať riešenia konfliktov pod vedením učiteľky. 2
V prítomnosti rodičov môže byť plačlivejšie a pôsobiť nevyrovnane. Rodič by mal tieto nálady zvládať bez väčšich emócií a chápať , že na dieťa je počas dňa kladená veľká záťaž. Tretí týždeň sa zväčša prekrýva s poslednou fázou ukľudnenia. Dieťa sa stáva vyrovnanejšie, je menej plačlivé a chápe pravidlá Mš. Prejavuje svoju náklonnosť, napodobňuje iné deti a prehlbuje priateľstvá. Priestory školy su už pre neho známe a upokojenie umožňuje štandardne stravovanie. Vyčerpanie stále pretrváva a preto sa neodporúča po škôlke žiadny fyzicky náročnejší režim. Dieťa by malo v kľude dobiť energiu. Vývoj 2 – 3 roč. .dieťaťa z hľadiska vzdelávacích oblastí. V predškolskom období prebiehajú podstatné zmeny v perceptuálno-motorickej, kognitívnej a sociálno-emocionálnej sfére psychického vývinu osobnosti dieťaťa. Každé dieťa má iné vývinové predpoklady a iné špecifické výchovne prostredie. Vzhľadom na rozdielne vnútorné predpoklady a odlišné podmienky rodinného výchovného prostredia s rôznou kultúrnou a socioekonomickou úrovňou sa dieťa vyvíja odlišným individuálnym tempom. V predškolskom veku, ale aj v rámci jednej vekovej kategórie sú preto medzi deťmi prirodzené individuálne rozdiely v dosiahnutej rozvojovej úrovni. V pedagogickej praxi a pri správnych výchovných postupoch nám pomáha správna orientácia v základných rozvojových možnostiach detí. V súvislosti so vstupnou diagnostikou detí je nevyhnutné, aby učiteľka poznala vývinové charakteristiky obdobia predškolského veku. Podrobná charakteristika vývinového obdobia 2 – 3 ročných detí by bola pomerne rozsiahla, preto zameriam pozornosť na konkrétne prejavy správania, ktorými by malo dieťa disponovať pred nástupom do materskej školy v sociálno emocionálnej, perceptuálno-motorickej a kognitívnej oblasti. Zároveň však dodávam, že ak dieťa nespĺňa niektorú z vymedzených charakteristík, neznamená to, že nie je pripravené na materskú školu. Predsa len jednotlivé vzorce správania sú zadefinované pre 2 – 3 ročné deti a medzi dvojročným a trojročným dieťaťom je rozdiel vo vývine jeden rok. V perceptuálno-motorickej oblasti dieťa nastupujúce do materskej školy by malo vedieť v oblasti hrubej motoriky skákať znožmo, prekročiť nízku prekážku, chodiť po schodoch hore so striedaním nôh, v oblasti jemnej motoriky by malo vedieť navliecť koráliky na šnúrku, vložiť kocky rôznych geometrických tvarov do rovnakých otvorov, postaviť z
3
5-tich kociek komín, „vlak s komínom“, v oblasti grafomotoriky nakresliť horizontálnu čiaru, vertikálnu čiaru a kruh, v oblasti spontánnej kresby kresliť čmáranice, z hygienických návykov aktívne hlásiť potrebu, počas dňa vydržať suché (t. j. nepotrebuje počas dňa plienku), samo si umyť a utrieť ruky, vydržať počas spánku suché (t. j.vydrží alebo sa prebudí v prípade potreby); v oblasti obliekania rozopnúťsi zips, vyzuť si samo topánky, vyzliecť si samo jednoduché oblečenie, stiahnuťa natiahnuťsi tričko, sveter, keď ho má spolovice na hlave; v rámci stolovania zjesť porciu, ktorú dostane, piť samostatne z hrnčeka, pohárika, používať samostatne lyžicu, jesť z taniera. bez výrazného špinenia okolo seba, samostatne si priniesť jedlo. V kognitívnej oblasti dieťa nastupujúce do materskej školy by malo poznať svoje meno, dokázať správne rozlíšiť na obrázku otca, matku a ostatných členov rodiny, poznať svoje pohlavie, pomenovať bežné veci na obrázku, určiť využitie predmetov na obrázku, chápať pojmy „ja“, „moje“, používať slová „áno – nie“, Odpovedať na otázky „Čo robíš?“,, Kde?“, poznať jednoduchú básničku, pesničku, rozlíšiť veľké a malé, rozlíšiť veľa – málo, využívať vo vetách osobné zámená, rozlišovať medzi prítomným a minulým časom, hovoriť vo vetách, používať podstatné mená a slovesá, rozlíšiť medzi jednotným a množným číslom. V súvislosti s endogénnymi determinantmi (vekovými a individuálnymi osobitosťami) a vplyvom exogénnych determinantov, v prvom rade rodinou ako najkľúčovejším determinantom pri príprave dieťaťa na úspešný vstup do materskej školy. V sociálno-emocionálnej oblasti dieťa nastupujúce do materskej školy by sa malo dokázať odpútať od rodiča bez výrazných afektívnych prejavov (napr. hysterický plač, kopanie, hryzenie, utekanie z triedy a pod.), po oboznámení sa s novým prostredím aktívne nadväzovať kontakt s dospelým, začleniť sa do kolektívu bez zjavnej separácie, vedieť formulovať svoje požiadavky aj v prítomnosti iného (neznámeho) dospelého človeka, aktívne reagovať na podnety okolia, rešpektovať aj príkazy inej autority než rodiča, pri príchode a odchode pozdraviť, poďakovať. . Toto by malo trojročné dieťa zvládnuť: 1. Byť bez plienok. Väčšina materských škôl neprijme dieťa, ak nie je „odplienkované“. Dokonca by dieťa malo vedieť používať záchod a nie nočník, respektíve nebáť sa sadnúť si na záchod. Pozor! Plienka sa v tomto veku netoleruje už ani počas obedného spánku. 2. Sám sa obliecť a vyzliecť. Samozrejme, sem tam pani učiteľka pomôže, ale nemôže obliekať a vyzliekať 25 detí, ktoré sa chystajú na dvor či sa vrátili z prechádzky. 3. Samostatne jesť (aspoň lyžicou), piť z pohárika, neodbiehať od stola počas jedla. 4
4. Pozdraviť, odzdraviť, poprosiť a poďakovať. Na tomto by mali rodičia trvať už od útleho veku. Veď tieto štyri čarovné slovíčka by mali byť základom slušnosti každého človeka. 5. Vedieť používať vreckovky a správne si vyfúkať nos. 6. Ovládať základné hygienické návyky, napríklad umyť si po toalete ruky. 7. Byť schopné aspoň na chvíľku sa odpútať od rodičov. Samozrejme, nečakajte, že vaše dieťa si nepoplače počas prvých dní v škôlke. To je normálna reakcia, ktorá sa dá zvládnuť. Ak by to však pretrvávalo dlhšie (viac ako mesiac), dieťa pravdepodobne nie je ešte zrelé byť bez rodiča a treba počkať, či skúsiť dieťa odpútať (napríklad tým, že ho bude do škôlky vodiť stará mama či starý otec). 8. Dieťa by pred nástupom do materskej školy malo poznať svoje veci, vedieť, že toto sú jeho topánky či mikina. 9. Potrebné je, aby dieťa vedelo komunikovať s okolím. Reč nemusí byť stopercentná, veľa detí začne lepšie komunikovať odpozeraním od iných detí či s pomocou logopéda. 10. Udržať pozornosť, vedieť sa chvíľu sústrediť.
Spracovala Mgr. Denisa Babejová
5
Základné rozvojové možnosti 3-4 ročných detí Vo výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole je pre učiteľa veľmi dôležité, aby sa vedel orientovať v rozvojových možnostiach dieťaťa. V predškolskom období prebiehajú podstatné zmeny v perceptuálno-motorickej, kognitívnej a sociálno-emocionálnej sfére psychického vývinu osobnosti dieťaťa. 3-4 ročné deti sú ešte málo samostatné. Postupne sa táto situácia mení, dieťa si utvára a osvojuje návyky a zručnosti sebaobsluhy a stáva sa osobnosťou, ktorá nadobúda vlastnú identitu , uvedomuje si svoje „ja“. Už štvorročné deti si uvedomujú svoje pohlavie, ako trvalý znak a preto odmietajú iné oblečenie zo strachu možnosti ohrozenia ich identity. Dieťa často opakuje „ja sám“, čo je prejavom jeho rastúcej autonómie. Trojročné dieťa je už osobnosťou, ktorá si je vedomá svojho miesta v rodine a má svoju vôľu. Má už vypestované určité návyky a začína cítiť zodpovednosť za niektoré prejavy svojho správania. Uvedomuje si, že je „niekým“, nehovorí o sebe v 3. osobe – napr. „Petrík chce papať“, ale „ja chcem papať“. Toto obdobie je obdobím „prvého vzdoru“. Prejavuje sa tým, že dieťa nechce poslúchať, robí opak toho, čo mu povieme, vzpiera sa a chce presadiť svoju vôľu. Dieťa často odmieta všetko, i to, čo doteraz malo rado. Takýto negativizmus by mal asi po pol roku spontánne odznieť. Zvládnutie tohto obdobia kladie veľké nároky na rodičov i vychovávateľov. Ide o dôležitý proces utvárania osobnosti dieťaťa. Neexistuje jednotný recept na správny výchovný prístup. Násilie však v žiadnom prípade neprináša pozitívne výsledky. Aj keď dieťa dočasne umlčíme a ani nezbadáme kedy fáza vzdoru prebehne lebo navonok je poslušné, môže byť osobnosť v ňom zlomená natrvalo. Účinný je výchovný postup využívajúci odvádzanie pozornosti iným smerom. Niekedy pomôže pokojné pohladenie, ale najmä trpezlivé vysvetľovanie. Nikdy sa dieťaťu nevysmievame. To ho ponižuje, zahanbuje. Snaha obrániť svoje „ja“ končí potom záchvatom zlosti, dupaním, hádzaním sa na zem, pretože dieťa v tomto veku neovláda ešte iné spôsoby obrany. Pri takýchto návaloch zlosti je účinné odísť z miestnosti, v ktorej dieťa „vyvádza“. Zachovať pokoj, nevšímať si ho, robiť si svoju prácu. Nehrešiť ho, nekričať naň a radšej sa správať tak, akoby sa nič nedialo. Dráždivé obdobie prejde samo. Nežiaduce správanie dieťaťa nesmieme nevhodnými zásahmi posilňovať. Tieto prejavy správania postupne doznievajú.
6
City sú nestále, náladové. Dieťa rozrušia aj úplné maličkosti. Preto je naďalej dôležité v materskej škole venovať pozornosť utváraniu pocitu istoty a bezpečia. Od 3 rokov dieťa bez problémov identifikuje dianie, ktoré má pozitívne účinky, napr. navodzuje pocit šťastia. Príčiny negatívnych emócii sú ťažšie identifikovateľné, situácie vyvolávajúce zlosť, strach dokážu diferencovať až 4 ročné deti. V tomto období pretrváva zmyslovo-pohybové myslenie detí a postupne nastupuje konkrétnonázorné myslenie. Úlohy dieťa rieši s pomocou dospelých, alebo v manipulačnej a na pohybovo-vnemovej úrovni, vtedy, keď má bezprostredný kontakt s predmetmi a hračkami. Vnímanie naďalej charakterizuje synkretizmus. Dieťa nedokáže analyzovať vnímaný objekt. Postrehuje globálne obrysovým a povrchným spôsobom. Postupne sa zmyslové vnímanie spresňuje, rozlišuje dotykom tvar, povrch vecí, rozoznáva vône a základné chute, rozlišuje a poznáva základné farby a pohybom reaguje na rytmus hudby. Pozornosť dieťaťa je ešte nestála a krátkodobá. Dieťa rýchlo mení predmet svojich záujmov, čo vyplýva okrem vnútorných predpokladov aj z vysokého stupňa zvedavosti dieťaťa o okolitý svet. Preto je pri motivácii veľmi vhodne využitie rozprávok, detských príbehov alebo dramatizácia. . Rozprávky pomáhajú dieťaťu pochopiť fungovanie skutočného sveta, abstrakciu všeobecných situácii a vzťahov. Úlohy jednotlivých postáv sú jasne vymedzené a diferencované. Dieťa jasne vidí ako sa chovajú zlí a ako dobrí. Rozprávky prispievajú k vymedzeniu detskej identity, uspokojujú potrebu stotožnenia s hlavným hrdinom, uspokojujú potrebu nádeje, lebo všetko zlé sa nakoniec v dobré obráti. Pamäť u detí je veľmi konkrétna. Sú tu prvé prejavy fantázie. Funguje tu personifikácia – dieťa oživuje neživé predmety a dáva im ľudské vlastnosti. Fungujú tu všetky zložky pamäte – zapamätanie, vybavovanie, vštepovanie. Zlepšuje sa hrubá motorika a celková koordinácia pohybov. Dieťa sa už pohybuje s väčšou istotou, pri chôdzi a behu udržiava lepšiu stabilitu. Zdokonaľuje sa manipulácia s predmetmi a utvárajú sa základy jemnej motoriky. Výrazne sa utvárajú a zdokonaľujú kultúrno-hygienické a mravné návyky, ako aj samoobslužné návyky a elementárne pracovné zručnosti. Dôležité je, aby učiteľka na samostatné osvojenie samoobslužných zručností detí vytvorila v triede atmosféru pohody a poskytla im primeraný čas na vykonanie týchto činností. Dieťa svoj názor na svet vyjadruje v rozprávaní, v hre alebo v kresbe.
7
Je veľmi zvedavé, všetko ho zaujíma, neustále sa vypytuje. Na otázky odpovedáme pravdivo, jednoducho – primerane jeho úrovni schopnosti porozumieť. Ďalej rozvíjame rečový prejav, rozširujeme slovnú zásobu, vyjadrovanie myšlienok a správnu výslovnosť. Dieťa postupne kladie otázku „prečo“. V dôsledku nízkej komunikácie dospelých s deťmi, môžu deti ovplyvnené týmto faktorom zaostávať v rozvoji slovnej zásoby a v komunikácií. Kresba v tomto období prechádza dvoma fázami : - presymbolicko – senzomotorická fáza – typická je čmáranina. - fáza prechodu na symbolickú úroveň – obdobie symbolického spracovávania , dieťa postupne zisťuje , že čmáranina môže byť prostriedkom k zobrazeniu reality, grafomotorický produkt, býva dodatočne pomenovaný, obvykle na základe nejakého znaku. Vývoj kresby ľudskej postavy: -štádium hlavonožca – kresba ľudskej postavy sa objavuje okolo 3 rokov. Vychádza z vlastnej skúsenosti s vlastným telom, ale aj pozorovania iných ľudí. Najväčší význam zohráva tvár , je dôležitá pri nadväzovaní soc. kontaktu a preto sa dieťa sústreďuje na zobrazenie hlavy a tváre. Vývinovo nasledujúcim detailom sú končatiny, ktoré sú potrebné na akúkoľvek aktivitu -štádium subjektívneho fantazijného spracovávania - zobrazujú ho 4- 5 ročné deti. Pre toto poňatie je typická akceptácia detailov, ktoré sú chápané ako dôležité a spôsobom zobrazenia nerešpektujú realitu- priehľadné kresby -štádium realistického zobrazenia - prechod k realizmu, koniec predškolského veku. Detské výtvory sa podobajú skutočnosti. Táto premena je dôkazom rozvoja detskej kognitívnej decentralizácie. Hra u 3 – 4 ročných detí trvá veľmi krátko a je jednoduchá. Udržiava si individuálny ráz aj napriek tomu, že sa súbežne hrá niekoľko detí vedľa seba, nie však spolu. V závere tretieho roku utvárajú deti 2-3 členné skupinky a objavujú sa náznaky spoločnej skupinovej hry. Dieťa si ešte neuvedomuje, že sa má správať podľa určitých noriem a pravidiel. Hra predstavuje spôsob vyjadrenia vlastnej interpretácie reality postoja k svetu i sebe samému.
8
Symbolická hra slúži dieťaťu ako prostriedok na vyrovnanie sa s realitou, ktorá je pre dieťa zaťažujúca. Dovoľuje mu chovať sa podľa svojich predstáv a prispôsobiť realitu aspoň dočasne svojim potrebám. V hre je dieťa slobodne a spracováva situáciu tak ako to jemu vyhovuje. Tematická hra „ na niečo „ slúži na precvičovanie budúcich rolí - na školu , na obchod, na lekára. Pri hrách vedieme deti k priateľským vzťahom k rovesníkom, požičiavaniu hračiek, predchádzaniu konfliktov... Troj - štvorročné dieťa má rado ustálený denný režim. Pamätá si postupnosť činností, čím si vytvára základ žiaducich návykov v životospráve, osobnej hygiene, v hre i učení. Dieťa je rado, keď sa rodičia zaujímajú a spolu s ním prežívajú jeho radosti i „starosti“. Ak pociťuje nedostatok času a záujmu, bude neskôr hľadať pochopenie mimo rodiny, možno u nevhodných kamarátov. Na druhej strane, ak je dieťa obklopené prílišnou starostlivosťou, býva nesamostatné a veľmi závislé na rodičoch. Ťažšie spolupracuje s inými. Pri výchove potrebujeme rodičovskú autoritu. Získame a udržíme si ju rozhodným ale láskavým správaním. Lásku dieťaťa si nezískame plnením všetkých jeho želaní. Autoritu nezískame krikom, bitkou ani nedôslednosťou - čo raz zakážeme, inokedy po naliehaní dieťaťa dovolíme. Ak chceme, aby dieťa splnilo nejakú úlohu, musíme mu dopriať dosť času na pochopenie, čo vlastne od neho požadujeme. Pokyny majú byť jasné, jednoduché, krátke. Ďalší pokyn má nasledovať až po splnení predchádzajúceho. Dieťa má vedieť, že trváme na tom, čo sme povedali. Niektoré prístupy, resp. postoje rodičov nepriaznivo vplývajú na psychický vývin detí. Napr. netrpezlivý rodič – má záujem o svoje dieťa, ale dopraje mu málo času, poháňa ho a nerešpektuje skúšobnú fázu detského konania. Dieťa potrebuje istý čas na orientáciu, keď sa ocitne v novej situácii alebo stretne s novou úlohou. Neustále usmerňovanie ho nenaučí aktívne samostatne konať. Neistý rodič s malou sebadôverou sa obáva o svoju autoritu, veľakrát trvá na okamžitom splnení pokynu, nevie byť veľkorysý, často trestá. Mnohé drobné detské nedostatky skôr vymiznú, čím menšiu pozornosť im venujeme. Príliš veľké nároky kladené na dieťa, preťažovanie a pripomínanie, čo všetko ešte nedokončilo, čo nevie – môže narušiť jeho sebaistotu, výkonnosť a vzťah k povinnostiam. Rozumový vývoj u 3 – 4 ročného dieťaťa
9
Asi vo veku 3 – 3,5 roka vie dieťa povedať svoje meno a mená svojich blízkych. Pozná už viac ako 1 000 slov. Správne radí slová vo vete a začína tvoriť súvetia. V necelom štvrtom roku spamäti hovorí jednoduché básničky. Dieťa by malo vedieť: -pomenovať svojich blízkych, spoznať zvieratá, činnosti -vyjadriť svoje potreby a priania -vedieť riekanky, najprv s druhou osobou, postupne samo -sústrediť sa na krátky text -rozlišovať rôzne zvuk -umiestniť predmety (v, na, do) -dávať tvary do zhodných otvorov Telesný vývoj Dieťa potrebuje dostatok telesnej aktivity a každodenný pobyt vonku (záleží na počasí). Veľmi účinné sú cvičenia na riekanky, hudob. pohybové hry a využívanie hudby pri cvičení. Dieťa by malo vedieť: -zvládnuť plynulú chôdzu so správnymi pohybmi rúk -pri chôdzi prekračovať nízke prekážky -vyhýbať sa prekážkam -správne držať a používať lyžicu a hrnček Je potrebné viesť dieťa: -k hygienickým návykom pri umývaní a utieraní správne používať WC -používať vreckovku, dávať ruku pri kašli pred pusu -obliekať a vyzliekať, ukladať odev a topánky na určené miest -obuť a vyzuť topánky -upratovať hračky Mravný a citový vývoj -podporovať samostatnosť -podporovať radosť, chváliť, pri neúspechu povzbudzovať
10
-učiť základné pravidlá správania (neubližovať, nadväzovať kontakt s deťmi) a zdvorilostné návyky (poďakovať, pozdrav…) -upozorňovať na bezpečnosť (pri prechádzaní cez cestu, cudzie psy, neznámi ľudia…) Výtvarný prejav Viesť dieťa k výtvarnej činnosti, rozvíjať detskú predstavivosť a fantáziu. Dôležité je nezasahovať do „diela“ dieťaťa, len jemne upozorniť a podporovať individualitu výtvarného prejavu. Tiež je potrebné sledovať a opravovať správne držanie tela pri práci pri stole, správne uchopenie písacích potrieb. Dieťa by malo vedieť: -spontánne kresliť, -vedieť povedať, čo nakreslilo, -pracovať s pastelkou, fixkou, štetcom a farbou, kriedami, plastelínou. Štvorročné dieťa dokáže prekypovať energiou, srší nápadmi, neustále džavoce a nezastaví sa ani na chvíľku. Často ho môžu prepadnúť záchvaty tvrdohlavosti a skúša hranice trpezlivosti rodičov a vychovávateľov. Zároveň však býva i búrlivo veselé, prekypuje nadšením a snaží sa pomáhať, kde môže. Snažme sa vychovávať s láskou, ale pevne, dôsledne. Myslime na to, že vlastný príklad je najlepším výchovným prostriedkom. Keď chceme správne vychovávať deti, musíme sa súčasne zbavovať svojich vlastných nesprávnych návykov, vychovávať i seba. Určite to stojí zato, veď naše deti sú to najcennejšie čo máme.
Spracovala Mgr. Karolína Nielsen
11
Rozvojové možnosti 4 – 5 ročných detí
4 -5 ročné deti sú už samostatnejšie. Majú pomerne dobre osvojené hygienické návyky, niektoré pracovné a mravné návyky ako aj základy kultúrneho správania. Ustupuje rozkolísavosť citových vzťahov, objavujú sa náznaky vyšších citov, poznávacích, morálnych, estetických a sociálnych citov. V tomto veku sa deti lepšie prispôsobujú pravidlám v skupine a ľahšie nadväzujú kontakty s inými deťmi .Zapájajú sa do skupinových hier a činnosti a objavujú sa u nich náznaky kooperatívneho správania. Čas zotrvania v individuálnej alebo skupinovej hre a činnosti sa postupne predlžuje, čo súvisí aj s vývinom pozornosti. Rozširuje sa aj počet druhov hier a činnosti, pohybové, konštruktívne, námetové a ich rôzne tvorivé varianty. Spoločenskú hru dokáže
samostatne plánovať a organizovať, dohodnúť sa na
rozdelení rol a priebehu hry, ale ešte sa často stáva, že hra končí konfliktom. Sociálny vývin medzi 4 -5 rokom života je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavná potreba je aktivita. Sociálny vývin závisí od procesov sociálneho učenia, to znamená, že dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti, napodobňuje správanie dospelých. V období medzi 4 -5 rokom života možno zaznamenať vzostup telesného rozvoja, ktorý spočíva v náraste pohybovej spôsobilosti. Zdokonaľuje sa pohybová koordinácia a hrubá motorika. Telesný vývin sa vyznačuje veľkou pohyblivosťou, čo umožňuje dozrievať nervovému systému, kosti, svalstvu. Rozvíja sa aj jemná motorika, spresňuje sa koordinácia rúk, vyhraňuje sa dominancia jednej ruky. Chôdza vzpriamenejšia, a vzniká individuálny štýl chôdze. Zdokonaľujú sa pohybové zručnosti – beh, skok, hádzanie, lezenie. Je schopné zvládnuť náročnejšie pohybové aktivity. Zlepšuje sa manuálna činnosť, dokáže vystrihovať nožnicami. Je veľmi tvorivé. V tomto období sa deti nachádzajú v štádiu konkrétno- názorného alebo konkrétno – obrazného myslenia. Intelektuálna aktivita súvisí spolu s praktickou, reálnou
činnosťou
s predmetmi, tematickými hrami a činnosťami Myslenie sa spája s konkrétnym cieľom, ku ktorému smeruje konanie. Prírodné, spoločenské a technické javy dieťa poznáva v procese vnímania a priamym pozorovaním, na základe toho vzniká zmyslová skúsenosť. Dieťa vyčleňuje v predmetoch a obrazoch predovšetkým tie detaily, ktoré vyvolávajú pocity, emócie, zážitky. Rozvíjajú sa pozorovacie schopnosti, dieťa skúma, experimentuje a objavuje svet. Začína sa orientovať v čase, chápe rozdelenie dňa, rozumie časovým pojmom. 12
Okolo 5. roku vstupuje dieťa do „veku otázok“, je živé, pohyblivé a zvedavé. Je bádateľom neznámeho sveta, vecí, javov, pojmov. Rozvoj predstavivosti a fantázie, pokroky v reči a v myslení mu umožňujú nastoľovať problémy, na ktoré nevie nájsť odpoveď. Rieši to pomocou dospelých. V tomto období má nedostatok logického myslenia, čo nahrádza bohatou fantáziou. Vnímanie závisí od záujmov, nie veľmi si všíma detaily. Pozornosť nestála, ovplyvnená podnetmi. Slovná zásoba prudko sa rozvíja. Reč stráca situačný ráz, stáva sa nástrojom myslenia a sociálnej komunikácie. Rozširuje sa pasívna i aktívna slovná zásoba. Slovník svoje pocity. Majú
je bohatší na slovné druhy, dokáže opísať
vynikajúcu mechanickú pamäť. Rozmanité činnosti , ktoré dieťa
vykonáva v tomto veku samostatne alebo za účasti dospelých sú poznávacie činnosti do ktorých sa zapájajú myšlienkové operácie. Spracovala Bc. Margita Kušnírová
13
ROZVOJOVÉ MOŽNOSTI 5-6 ROČNÉHO DIEŤAŤA . Toto obdobie je pre dieťa obdobím prípravy na prácu v škole. Rozvíja sa po stránke rozumovej, pracovnej, mravnej, telesnej a estetickej. Príprava je dôležitá pre prácu v škole. Pre vstup do školy sú dané kritériá, ktoré musí dieťa zvládnuť. Je to súbor požiadaviek v oblasti telesnej, duševnej a sociálnej – tzv. školská zrelosť – tú posudzuje psychológ. Pokiaľ usúdi, že dieťa nebude zvládať požiadavky kladené naň v škole, odporučí rodičom odklad školskej dochádzky. Práve preto je dôležité správne sa rozhodnúť, odhadnúť, či je dieťa na vstup do školy pripravené, zrelé, spôsobilé... Už J.A. Komenský to vedel a povedal: „ Na dobrom začiatku všetko záleží.“ Kognitívna vzdelávacia oblasť: Mohutne sa rozvíja vnímanie, predstavy, obrazotvornosť, myslenie, pamäť, pozornosť – tzv. poznávacie procesy. Tiež sa rozvíjajú jednoduché myšlienkové procesy ako triedenie či porovnávanie. Dieťa rozvíja slovnú zásobu, zlepšuje svoje vyjadrovanie, gramatickú a artikulačnú správnosť reči. Dokáže spontánne počítať (do 10), pomenuje predmety okolo seba a zároveň vie, na čo sú a na čo sa používajú. Vie okolo 3 000 slov. Prevažne zvláda správnu výslovnosť väčšiny hlások, u niektorých detí pretrváva nesprávna výslovnosť sykaviek (c, s, z, č, š, ž) a vibrantov (r, r). POČÍTANIE 6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu. CHCE SA UČIŤ V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené. DIEŤA BY MALO VEDIEŤ:
poznať svoje celé meno, vek, adresu,
vymenovať najbližších členov svojej rodiny a vedieť, kde pracujú,
poznať cestu z domova do MŠ a späť, do obchodu, k lekárovi,
14
správne reagovať na svetelné signály, poznať základné pravidlá správania na ulici (rozhliadnuť sa, nezdržiavať sa na vozovke),
samostatne a tvorivo využívať rôzne hračky,
určiť materiál (plast, drevo, kov),
rozlíšiť jedlá zdravé a nezdravé,
poznať a pomenovať farby,
rozoznať a pomenovať kruh, štvorec, obdĺžnik, trojuholník,
pomenovať časové obdobia (ráno, predpoludnie, obed, popoludnie, večer, deň, noc), pojmy včera, dnes a zajtra si postupne osvojovať a rozoznať ročné obdobia (jar, leto, jeseň, zima),
poznať a pomenovať domáce a hospodárske zvieratá, ich mláďatá,
Jazykový prejav Koncom predškolského obdobia má byť dieťa schopné súvisle, správne a zrozumiteľne sa vyjadrovať a dohodnúť sa s deťmi aj s dospelými. Je potrebné venovať pozornosť a starostlivosť správnej výslovnosti a výraznosti reči, v spolupráci s logopédom. Rodičia by sa mali usilovať o to, aby dieťa dosiahlo pred vstupom do ZŠ správnu výslovnosť všetkých hlások. Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. V čom má veľa detí problémy, je rozvinutá sluchová analýza: budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky. DIEŤA BY MALO VEDIEŤ:
nadviazať rečový kontakt s deťmi a dospelými,
vedieť rozkladať slová na slabiky,
vytvoriť opaky – protiklady a zdrobneniny,
predniesť 6 – 8 riekaniek a využívať ich pri hrách,
predniesť básničku,
rozprávať vlastný zážitok.
Sociálno -emocionálna vzdelávacia oblasť Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov 15
zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede). Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia. Je potrebné, aby si dieťa osvojilo prvky morálky a dokázalo žiť v spoločnosti druhých. Malo by mať predstavy o žiaducom a nežiaducom správaní. Mravnú výchovu radíme do 2 okruhov. 1. okruh – vzťah dieťaťa k vlastnej osobe – úlohou je samostatnosť dieťaťa v samoobslužných činnostiach a rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho smelosť v spoločenskom styku. 2. okruh – vzťah k druhým a kolektívu, utváranie charakterových vlastností – podporovať nadväzovanie kontaktov detí s ich vrstovníkmi, rozvíjať schopnosť vzájomnej spolupráce. Dodržiavať pravidlá kolektívneho správania. DIEŤA BY MALO VEDIEŤ:
samostatne splniť aj náročnejšiu úlohu,
prejavovať pri rôznych činnostiach samostatnosť, rozhodnosť, nebojácnosť a čestnosť,
zdvorilé správanie a vystupovanie (pozdraviť, privítať sa, rozlúčiť sa, blahoželať),
udržiavať poriadok vo vlastných veciach, upratovať hračky.
Ako by sa mal budúci prvák správať:
vydrží pri hre alebo inej činnosti 15 - 20 minút
začatú prácu alebo hru dokončí, nezačína neustále niečo nové, neodbieha
na nové prostredie a osoby si zvyká bez väčších problémov (neplače, neskrýva sa za rodičov, neuteká)
väčšinou sa hráva spoločne s deťmi, nestráni sa ich spoločnosti, nie je medzi deťmi bojazlivý a plačlivý
nie je agresívny, spory s deťmi dokáže riešiť väčšinou bez bitky, hádky, vzdorovitosti
v jeho správaní by sa nemali prejavovať zlozvyky, ako napríklad cmúľanie prstov, ohrýzanie nechtov, časté pokašliavanie, žmurkanie
nezajakáva sa pri reči
nepomočuje sa
má prejavy slušného správania (vie sa pozdraviť, odzdraviť a pod.)
Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. 16
Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede).
Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať.
Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť.
Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať.
Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
Perceptuálno - motorická oblasť JEMNÁ MOTORIKA Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakresliť kompletnú postavu človeka ( s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky. HRUBÁ MOTORIKA Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce. ORIENTÁCIA Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary. Výtvarný prejav DIEŤA BY MALO VEDIEŤ:
znázorniť rysy ľudskej povahy,
kresliť plynulým pohybom bez kŕčovitosti,
oblúčiky obrátené hore a dole, vlnovky, ležaté osmičky,
detailnejšie znázorniť prostredie a dej.
DIEŤA BY MALO VEDIEŤ:
zvládnuť chôdzu so správnym držaním tela,
prekračovať prekážky, vyhýbať sa prekážkam,
stoj na jednej nohe, 17
striedať beh a chôdzu,
skoky znožmo,
skok do výšky z miesta aj s rozbehom,
vyhadzovať loptu do výšky pravou, ľavou i oboma rukami na cieľ a do diaľky horným oblúkom,
hádzanie loptou na zem s chytaním.
rozlišovať pravú a ľavú stranu.
Pracovný vývoj Úlohou rodičov je rozvíjať pracovnú aktivitu, zručnosť a fantáziu pri práci s rôznym materiálom. Zároveň by mali podporovať vôľu, cieľavedomosť a sústredenosť svojho dieťaťa. DIEŤA BY MALO VEDIEŤ:
samo sa umyť, učesať, používať WC, toaletný papier,
používať vreckovku,
obliecť sa a vyzliecť, zapínať a rozopínať odev, skladať a ukladať oblečenie,
obuť a vyzuť topánky, zaviazať šnúrky,
používať celý príbor.
čistiť si správne zuby,
Pohyb dieťaťa v predškolskom veku Pohyb dieťaťu spôsobuje radosť, pretože túži po činnosti. Pohybom dieťa skúša svoju odolnosť, vytrvalosť a obratnosť. Dieťa v predškolskom veku je aktívne, rado behá, skáče, hádže loptou, hojdá sa a pod. Ak chceme dieťa upokojiť, aby nerobilo nadmerné a rušivé pohyby, nemusíme ho obmedzovať, napomínať či trestať, ale nenápadne prevedieme jeho činnosť. Napr. poprosíme dieťa, aby nám niečo podalo, s niečím pomohlo a pod. Pre dieťa je tiež dôležitý pobyt vonku – najmenej 2 hodiny (keď je priaznivé počasie). Von dieťa nepôjde, ak je vonku mráz pod −10 °C, prudký dážď, víchrica, eventuálne smog. Vonku (na záhrade, v lese…) sa zdokonaľuje pohybová koordinácia trupu a končatín. Dieťaťu necháme dostatok voľnosti a možností na chôdzu, beh, preliezanie, skákanie, hádzanie loptou, jazdu na odrážadle, neskôr na kolobežke a bicykli. 18
Ďalšou pohybovou aktivitou môže byť plávanie, joga, v zime lyžovanie, korčuľovanie, sánkovanie alebo bobovanie. Pre správne rozhodnutie je dôležité dieťa dobre poznať a čo najobjektívnejšie posúdiť jeho kompetencie. Rodičovi môžu pomôcť pri rozhodovaní sa učiteľky materskej školy, odborníci príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie ako aj všeobecný lekár pre deti a dorast.
19
ZHRNUTIE Budúci prvák by mal vedieť:
samostatne sa obliecť a obuť (pozapínať si gombíky a zaviazať šnúrky na obuvi)
samostatne sa najesť
samostatne sa obslúžiť na WC, umyť si ruky, spláchnuť a pod.
správne vyslovovať všetky hlásky
vysloviť krátke slovo samostatne po hláskach
vyjadrovať sa plynule aj v zložitejších vetách
spočítať predmety do desať
interpretovať obsah krátkej rozprávky, rozumieť textu
poznať naspamäť detskú pesničku alebo básničku
kresliť pevné a neroztrasené línie
nakresliť postavu so všetkými základnými znakmi (hlava, krk, trup, ramená atď., postava je anatomicky správne rozložená)
vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary
poznať základné odtiene farebného spektra (červená, zelená, žltá, oranžová, fialová)
orientovať sa v priestore, má vedieť, kde je vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo, vľavo
Medzi najčastejšie prejavy nepripravenosti dieťaťa na školu patria:
Zaostávajúci vývin reči a poruchy reči
Citová labilita
Hravosť
Ťažkosti v adaptácii na kolektív
Nesústredenosť, nedostatočná výdrž pri cielenej činnosti
Znížená výkonnosť, nedostatočný záujem o učenie
Nedostatok všeobecných schopností
Ak sa na základe týchto skutočností rodič rozhodne pre odklad povinnej školskej dochádzky pre svoje dieťa, je vhodné, aby dieťa navštevovalo predškolskú prípravu v materskej škole a absolvovalo psychostimulačný program zameraný na rozvoj deficitných oblastí.
Spracovala Mgr. Jana Galeštoková 20
21