Majster ikony Krista Pantokrátora s apoštolmi z Príkrej

Majster ikony Krista Pantokrátora s apotolmi z Príkrej

IV.14.

63

Majster ikony Krista Pantokrátora s apoštolmi z Príkrej

Svojrázny súbor, pomerne uzavretý, tvoria ikony z obcí neïaleko Svidníka: z Mirole (Bohorodièka Hodegetria s prorokmi, Mandylion /il. 28/, Povýenie sv. Kría, sv. Trojica), Príkrej (Kristus Pantokrátor s apotolmi /il. 29/, sv. Mikulá /il. 30/), Kouchoviec (Bohorodièka Hodegetria /il. 31/), emetkoviec (Kristus Pantokrátor) a Krajného Èierneho (Kristus Pantokrátor /il. XXVII/, sv. Bazil Ve¾ký) vytvorené pribline v poslednej tretine 17. storoèia. Majú pecifický, nikde inde sa nevyskytujúci spôsob vyobrazenia postáv a modelácie plastiky tela a drapérií. Hlavné postavy v strede ikony sú proporène predåené. Ich tíhlos kontrastuje s bohatým riasením odevu, ktoré je kladené vo¾ne, bez toho, aby bralo oh¾ad na kontrukciu tela. Výrazné oèi na tvári mand¾ovej formy ovládajú celý obraz, spravidla sa prenikavo pozerajú priamo pred seba, neuhýbajúc poh¾adom niekam nabok. Sú to typy sebavedomých ¾udí, ktorí si uvedomujú svoju hodnotu. Ich vyobrazenia po kolená akoby sa vynárali z nekoneèna, aby upriamili energiu svojho poh¾adu na tých, èo ju najviac potrebujú. Tváre sú plynulo modelované odtieòmi ruovej farby, ktorá je najsýtejia na perách a na lícach. Pozadie ete stále je svietivé, na plastickom vtláèanom ornamente sa trblieta svetlo ako výrazný kontrapunkt pritlmených farieb drapérií, kde prevaujú tmavomodrá, hnedoèervená a okrová nanesené u plone, bez tonálnych prechodov. Drapérie sú

28. Mandylion. Posledná tretina 17. stor. Drevená Cerkva Pokrova Bohorodièky, Miro¾a.

64

Ikony druhej polovice 17. storoèia

29. Kristus Pantokrátor s apoštolmi. Posledná tretina 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Príkra.

30. Sv. Mikuláš. Posledná tretina 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Príkra.

rozkreslené èeròou alebo tmavomodrou farbou, èo ete viac zdôrazòuje grafickos tejto èasti ikony. Typ tváre s ostrou bradou, s ktorým zaèal ete Ivan Maljar v druhej tvrtine 17. storoèia sa takto uplatnil o nieko¾ko desaroèí aj v z¾udovelom ikonopise, kde sa zároveò aj stráca a v ïalom vývine na východnom Slovensku sa v pôvodnej podobe prakticky nevyskytuje. Autora mohli by sme nazva pod¾a typickej pamiatky Majstrom ikony Krista Pantokrátora s apoštolmi z Príkrej.

31. Bohorodièka Hodegetria. Posledná tretina 17. stor. Chrámová ikona Cerkvi sv. Mikuláa, Kouchovce, teraz Východoslovenské múzeum, Koice.

Ikony Majstra ikonostasov z okolia Slavska

65

IV.15. Ikony Majstra ikonostasov z okolia Slavska Stále spojenie objednávate¾ov ikonopisných diel, aj keï asi nie vdy priame, s urèitými tvorivými medzníkmi západoukrajinských majstrov sa v druhej polovici 17. storoèia prejavil na ikonách z Novej Sedlice, najvýchodnejej obci Slovenska, kde sa stretávajú jeho súèasné hranice s Ukrajinou a Po¾skom. Prienik obraznosti rohatynských ikon (1649 1650)202 viedol k rozíreniu, aj keï v mierne zjednoduenej forme, takých diel, pre ktoré je charakteristický výraz pevnej vôle jednotlivých postáv zdôraznený vystupujúcou bradou tváre vajcovitej formy. Ikonopisec sa snaí vyuíva modelovanie formy za pomoci svetla a tieòa, èo sa mu spolu s vydarenými a presnými reflexmi bielobou skutoène darí a dosahuje dojem trojrozmernosti. Keï sa k tomu pripojí ete takmer naturalistický v ikonopise spôsob vyobrazovania oèí s èervenými kútikmi a neopakovate¾ne zovretými perami vyjadrujúcich cie¾avedomos, a to nielen u archanjela Michala, ale aj u Bohorodièky, malièkého Krista, archanjela Gabriela a ïalích svätých, máme do èinenia s výraznou autorskou osobnosou. Táto tvorba bola v radoch objednávate¾ov druhej polovice 17. storoèia tak iadaná, e ikony majstra, ktorého by sme mohli na základe koncentrovaného výskytu ikon jednej dielne èi dokonca jedného autora v okolí Slavska nazva

202 ÌÅËÜÍÈÊ, Â. É.: Öåðêâà ñâÿòîãî Äóõà â Ðîãàòèí³. Êè¿â: Ìèñòåöòâî 1991.

32. Sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17. stor. Chrámová ikona Cerkvi sv. Michala Archanjela, Nová Sedlica, teraz v Štátnom múzeu rusínsko-ukrajinskej kultúry, Svidník.

33. Bohozjavenie (Krst Krista). Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Plavje, teraz v zbierke Rádu Studitov, ¼viv.

66


34. Pokrov Bohorodièky. Mater Misericordia (BÑ²Ì ÑÊÎÐÁßÙÈÌ). Druhá polovica 17. stor. Orjava, teraz súkromná zbierka, ¼viv.

35. Sv. Mikulá a sv. Michal Archanjel. Druhá polovica 17. stor. Orjava, teraz súkromná zbierka, ¼viv.

36. Sv. Ján Evanjelista (fragment apotolského radu). Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Plavje, teraz v zbierke Rádu Studitov, ¼viv.

37. Premenenie Pána. Druhá polovica 17. stor. Orjava, teraz súkromná zbierka, ¼viv.


38. Bohorodièka Hodegetria. Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cerkvi sv. Michala Archanjela, Nová Sedlica, teraz v Štátnom múzeu rusínsko-ukrajinskej kultúry, Svidník.

40. Bohorodièka Hodegetria. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Vasilija (Bazila) Ve¾kého, Rykiv.

67

39. Bohorodièka Hodegetria. Druhá polovica 17. stor. Kántorjánosi, teraz v Görögkatolikus Egyházmüvészeti Gyüjtemény, Nyíregyháza, Maïarsko.

68


41. Ukriovanie. Druhá polovica 17. stor. Orjava, teraz súkromná zbierka v ¼vive.

42. Ukriovanie. Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cerkvy, Tysoveæ, teraz v Múzeu ¾udovej architektúry, ¼viv.

Majstrom ikonostasov z okolia Slavska, sa vyskytujú v pomerne rozsiahlom areáli od zakarpatských obcí Kozeve (ikona sv. Paraskevy203 ), Orjava204 /il. 34, 35, 37, 41/, Rykiv /il. 40, XVIII/, Plavje /il. 33, 36/ a Tysovec /il. 42/ s poèetným súborom ikon cez Novú Sedlicu na Slovensku205 s ikonami Bohorodièky Hodegetrie /il. 38/, archanjela Michala /il. 32/, Zvestovania a Ukriovania /il. 43/ po súèasné maïarské dediny Kántorjánosi a Hodász, odkia¾ pochádza Bohorodièka Hodegetria /il. 39/ a Zvestovanie206 a ïaliu ikonu Zvestovania z neznámej lokality v miskolcskom Otto Hermann Múzeu207 .

¼vivská obrazová galéria (Ëüâ³âñüêà êàðòèííà ãàëåðåÿ), inv. è. Æ-5410. ¼viv, súkromná zbierka. ÃÐÅØËÈÊ, Â.: ²êîíè íàøèõ öåðêîâ VI. Äðóæíî âïåðåä, 1990, è. 5, s. 20. BACSÓKA, P.: Házad ékessége. Görögkatolikus templomok, ikonok, ikonosztázok Magyarországon. Nyíregyháza: 1991, il. 51, 52. 207 Prezentovaná na výstave Maria Regina Pacis. Miskolc, Hermann Otto Muzeum, marec 1996.

203 204 205 206


43. Ukriovanie. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Michala Archanjela, Nová Sedlica, teraz v skanzene Vihorlatského múzea, Humenné.

69

70


IV.16.

Nové ikonografické vzory

Koncom 17. storoèia sa aj na východnom Slovensku objavujú nové ikonografické vzory. Ako výstine poznamenal Pavlo oltovskyj, „v porovnaní s Ruskom okruh tém a sujetov ukrajinského ikonopisu bol obmedzený. Ukrajinská cirkev nemala taký poèetný panteón svätých ako ruská, a iba v 17. storoèí, za èias Petra Mohyly, s cie¾om postavi sa proti katolíckej propagande, ktorá vyèítala ukrajinskej cirkvi neprítomnos vlastných svätých, bolo kanonizovaných 118 peèerských svätcov.“208. Západná èas Ukrajiny a východné Slovensko bolo vak v tomto smere tak konzervatívne zamerané, e podobné vyobrazenia tu takmer nenašli uplatnenie. Namiesto toho sa objavujú zobrazenia, ktoré mali u svoju históriu, inde sa stali tradiènými, ale na východnom Slovensku do 17. storoèia neboli. Sú to v prvom rade dvojstranné procesiové zástavy z Troèian druhej polovice 17. storoèia: sv. Helena a sv. Pantelejmon /il. 44/, sv. Mikulá a sv. Petka209 . To, èo bolo na koruhve prirodzené nepriame zdvojenie postáv, objavuje sa aj na ikonách, mono e s cie¾om zmnoi silu zástupníctva svätých pred Kristom. Také sú ikony sv. Petky so sv. Mikuláom /il. 45/, sv. Paraskeva a sv. Petka z Kalnej Roztoky, sv. Mikulá a sv. Nikita z Ruskej Bystrej, sv. Paraskeva a sv. Mikulá z Troèian, sv. Juraj a sv. Teodor z Hunkoviec /il. 46/, zväèa patriace majstrom, ktorí boli menej skutí ikonopisnými kánonmi. Na rozirovanie nových ikonografických sujetov mala najväèí vplyv grafika a ve¾mi èasté ikony predely pod hlavnými miestnymi ikonami, ktoré ich doplòovali svojím obsahom. Novými sú ikony sv. Kataríny Alexandrijskej z Ninej Písanej 210 , sv. Teodosie v Miroli, sv. Ján Suèavský z Niného Hrabovca211 a v Troèanoch, Synaxis sv. Archistratéga Michala Archanjela v Troèanoch212 /il. 47/, Ulièskom Krivom213 a Ruskom Potoku, Pieta z Keèkoviec214 , v Ruskej Bystrej215 , Ladomírovej216 a z Havaja217 , Snímanie z Kría v Krajnom Èiernom218,

208 Æîëòoâñüêèé, Ref. 9, s. 88. 209 LOVACKÝ, M.: Ikony na plátne zo zbierok Šarišského múzea v Bardejove 5.4.-3.5. 1990. Katalóg výstavy. Prešov: 1990. 210 Kejlová, Ref. 136, il. 14. 211 Grešlík, Ref. 18, s. 52. 212 Boová-Gutek, Ref. 40, s. 147. 213 Skrobucha, Ref. 63, tab. 57. 214 HREBÍÈKOVÁ, M.: Staré umenie v zbierkach Šarišskej galérie v Prešove. Katalóg výstavy. Preov: 1992, è. kat. 50; Hrebíèková, Ref. 127, s. 4. 215 ÃÐÅØËÈÊ, Â.: ²êîíè íàøèõ öåðêîâ Õ. Äðóæíî âïåðåä, 1991, è. 1, s. 20. 216 Frický, Ref. 29, il. 80. 217 Lakata, Ref. 75, il. 4. 218 SOPOLIGA, M.: Perly ¾udovej architektúry. Prešov: Dino 1996, il. 40.


44. Sv. Pantelejmon (procesiová zástava). Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cerkvi sv. Lukáa, Troèany, teraz v ariskom múzeu, Bardejov.

71

45. Sv. Petka a sv. Mikuláš. Druhá polovica 17. stor.Z drevenej Cerkvi sv. Jána Krstite¾a, Kalná Roztoka, teraz v Slovenskej národnej galérii, Bratislava.

46. Sv. Juraj a sv. Teodor. Druhá polovica 17. stor. Z drevenej Cerkvi Zosnutia Bohorodièky, Hunkovce, teraz v ariskom múzeu, Bardejov.

72


sv. Trojica zo Šášovej219 a najob¾úbenejí typ ikony sv. Mikuláa220 ( napr.: Dara /il. 48/), ktorý sa na prelome 17. a 18. storoèia stal dominantným (napr. Malá Po¾ana /il. XXVIII/). Zriedkavou v rámci celého západoukrajinského ikonopisu sú ikony s vyobrazením sv. Jána Suèavského221 . Rozírenie kultu tohoto svätého medzi veriacimi západnej Ukrajiny, juhozápadného Po¾ska a severozápadného Slovenska bolo ve¾mi pravdepodobne spojené s prenesením jeho ostatkov z pravoslávnej moldavskej Suèavy po¾ským krá¾om Jánom III. Sobieskim do halièského mesta Stryj roku 1682 a v roku 1690 do baziliánskeho monastiera v ovkve222 . Je celkom moné, e krá¾ aj takýmto spôsobom si chcel získa na svoju stranu ukrajinských kozákov, ktorí tvorili podstatnú èas jeho vojska vo vojne s Turkami. Kozáci sa nikdy nezmierili s tým, e by sa museli zriec svojej viery a na silný útlak odpovedali povstaniami223. Po zriadení a postavení baziliánskeho monastiera v ovkve224 roku 1682 prièinením Jána III. Sobieského tam v roku 1686 presídlil suèavský pravoslávny metropolita Dosyfej225. ovkva bola v tom èase významným kultúrnym strediskom. Nachádzala sa tam tlaèiareò, boli vyvinuté umelecké remeslá. Samozrejme, e tam bola aj ve¾ká skupina maliarov a sochárov, ktorí pracovali na objednávku nielen krá¾a, ktorý v ovkve mal rodinné sídlo, ale aj miestnej ¾achty a meanov. Na prelome 17. a 18. storoèia v ovkve bolo èinných viac ne 30 umelcov, známych ïaleko za hranicami Halièe226 . Jedným z ich predchodcov bol tie Ivan Maljar227 , tvorba ktorého, ako u bolo spomenuté, mala vplyv aj na tých ikonopiscov, ktorí tvorili pre cerkvi východného Slovenska. Práve medzi nimi treba asi h¾ada autorov ikony sv. Jána Suèavského z Niného Hrabovca /il. XXIX/ a Troèian /il. 49/. Objaveniu sa ikon moldavského svätca v regióne východného Slovenska a juhovýchodného Po¾ska boli, najskôr, nápomocné baziliánske monastiere v Krásnom Brode a na Bukovej hôrke a, pod¾a vetkého, treba tu bra do úvahy tie priate¾ské vzájomné vzahy medzi krá¾om Jánom III. a cisárom Leopoldom. 228

219 Grešlík, Ref. 18, s. 43. 220 Biskupski, Ref. 33, s. 165. 221 Biskupski, Ref. 121, il. 124; Grešlík, Ref. 18, s. 52; CZAJKOWSKI, J.-GRZ¥DZIELA, R.SZCZEPKOWSKI, J.: Ikona karpacka. Sanok: 1998, il. 99; Troèany, Cerkva sv. Lukáa. 222 Biskupski, Ref. 118, s. 162. 223 TAZBIR, J.:Dzieje polskiej tolerancji. Warszawa: Wydawnictwo Interpress, 1973, s. 146. 224 ÒÐÎÍÜÊÎ, Ï. Ò. òà êîë.: ²ñòîð³ÿ ì³ñò ³ ñ³ë Óêðà¿íñüêî¿ ÐÑÐ â äâàäöÿòè øåñòè òîìàõ. Ëüâ³âñüêà îáëàñòü. Êè¿â: 1968, s. 499. 225 ÎÂÑ²É×ÓÊ, Â.: Ìàéñòðè óêðà¿íñüêîãî áàðîêêî. Æîâê³âñüêèé õóäîæí³é îñåðåäîê. Êè¿â: Íàóêîâà äóìêà 1991, s. 94. 226 Îâñ³é÷óê, Ref. 224. 227 Æîëòîâñüêèé, Ref. 129, s. 132. 228 Ñàê, Ref. 20, s. 238.


47. Synaxis sv. Archistratéga Michala Archanjela. Druhá polovica 17. stor. Drevená Cerkva sv. Lukáa, Troèany.

73

48. Sv. Mikuláš. Koniec 17. stor. Z Dary, teraz Vihorlatské múzeum, Humenné.

Na pozadí takýchto konkrétnych historických faktov ako vzahova slová o tom, e „kult tohto moldavského národného svätca ujal sa najmä medzi valašskými kolonistami Stredných Karpát“ a „¾ud opriadol postavu svojho národného svätca legendami“229 na rusínske obyvate¾stvo severovýchodného Slovenska, keï nie je vôbec isté, e v tej dobe by tu bol, aspoò v rozptýlenej podobe, moldavský alebo rumunský element. Po synode v Zamoæi roku 1720, keï u neplatila striktná poiadavka dáva ikonostasy aj do uniátskych cerkví, meno sv. Jána Suèavského sa v kalendári zjednotenej cirkvi neobjavuje 230 . To znamená, e výskyt ikon tohoto svätca v chrámoch východného Slovenska bol iba epizodickým javom, ktorý zaniká, keï sa strácajú impulzy, ktoré napomáhali jeho vzniku.

229 FRICKÝ, A.: Regionálne prvky na ikonopisných pamiatkach na východnom Slovensku (príspevok k túdiu etnických a interetnických èàt ¾udovej ma¾by v Karpatoch). Slovenský národopis, 25, 1977, è. 3, s. 407-408. 230 Biskupski, Ref. 118, s. 62.

74


Na rozdiel od ikon sv. Jána Suèavského, ktoré boli v ikonopise Rusínov východného Slovenska predsa len krátkodobou záleitosou, mimochodom, ani v Moldavsku a Rumunsku ikony s jeho vyobrazením nie sú a také poèetné, ako by sa dalo oèakáva, ikony s novým typom zobrazenia sv. Mikuláa sa neobjavujú náhodne a je ich neporovnate¾ne viac. Vzahuje sa to nielen na územie východného Slovenska, ale aj Západnej Ukrajiny. Neobyèajne ve¾ký poèet ikon tohoto svätca bol, najskôr, podmienený neistou situáciou vo vetkých sférach ivota poèas neprestajných vojen a povstaní. Cirkev ho povaovala za „jedného z najvýraznejších hierarchov, „pastierom obrazu“, 49. Sv. Ján Suèavský. Koniec 17. stor. Dreobrancu ortodoxného uèenia cirkevnévená Cerkva sv. Lukáa, Troèany. ho pred heretikmi. ( ) Výnimoènému miestu, ktoré má Mikulá medzi pravoslávnymi svätcami, vïaèí ikonografická blízkos jeho vyobrazenia s kánonickým typom Krista. Aj tu, aj tam vidíme frontálnu polopostavu, ehnajúcu pravú ruku, knihu v ¾avej ruke. Niemenej populárnym je jeho obraz aj v ¾udovom folklóre“231 . Obrazy sv. Mikuláa pri vetkej ich podobnosti, líia sa výrazom tváre. Tá je raz láskavo nená (Ruská Bystrá), raz prísna (Krajné Èierno), alebo je to tvár mudrca (Keèkovce). Typickou pre tieto ikony je zdôrazòovaná dekoratívnos a plonos kompozícií. Polopostavu sv. Mikuláa tu vyobrazujú s biskupskou berlou v pravej ruke, ktorou ove¾a zriedkavejie na podobných ikonách ehná, v ¾avej drí otvorené alebo zatvorené Evanjelium, opierajúc ho o stôl, na ktorom je ete zvitok, pero a kalamár. Nad ¾avým plecom svätého je spravidla zobrazená èas cerkvi so zaoblenými barokovými veami. Tento prvok je vynechaný iba výnimoène (Miro¾a). ¼udové postavy sa uplatnili v mnohých ïalích sujetoch. Rozprávkovo naratívne sú vyobrazenia sv. Juraja Drakobijcu z Ninej Jed¾ovej232 a Rovného233 . Tieto diela sú príkladom silného zjednoduenia formy na ikonách druhej polovice 17. storoèia. 231 Æîëòîâñüêèé, Ref. 9, s. 96. 232 Grelík, Ref. 18, s. 39; Tkáè, Ref. 34, il. 126. 233 Grelík, Ref. 18, s. 39; Tkáè, Ref. 34, il. 127.


75

Názory ¾udových maliarov sa prejavili aj v kompozíciách Poslednej veèere. Najèastejím typom je ikona s Kristom v strede medzi apotolmi234 . Výnimkou je ikona z Havaja235 /il. XXI /. Postava Krista je tu posunutá z centra a na samotný ¾avý okraj výjavu. Od apotolov sa líi, okrem svätoiary, ete aj tým, e Jeho hlava je trocha vyie ne ostatné. Odrazom západného vplyvu môe by vyobrazenie zdvojeného románskeho okna na vertikálnej osi ikony 236 . Havajskú Poslednú veèeru osvet¾ujú symetricky zavesené dobové lustre. Výnimoènou medzi ikonami Poslednej veèere je pamiatka z Ladomírovej237 /il. XX/. Na prvý poh¾ad je to akoby tradièné stvárnenie motívu: Kristus sedí v strede, ako najdôleitejia postava je väèí ne apotolovia okolo Neho. Po pravici je ich es, po ¾avici sedem (!). Ján zavrel oèi a naklonil hlavu na Kristovo plece. Judá v popredí drí v ¾avej ruke odmenu za svoju zradu. Na stole je takmer „zátišie“, zloené z èae, chleba, noov a lyíc. Èo sa týka poètu postáv, dolo tu k zjavnému nedorozumeniu alebo spojeniu asynchrónnych udalostí, výsledkom èoho je trinás apotolov, keï, pravdepodobne, dodali ete Pavla. Tvorivá aktualizácia sujetu sa prejavila na ikone sv. Trojice poslednej tretiny 17. storoèia zo áovej238 . Tradièní traja anjeli, ktorí obyèajne sedia za prestretým stolom sú tu umiestnení skôr za akousi doskou, ktorá by ho mala znázoròova. Namiesto jedla, riadu a príborov autor dáva relatívne rozsiahly text, dnes u prevane znièený. Na jeho zaèiatku sa zachovala èas nápisu, kde sa spomínajú anjeli, ponechávajúc v texte cyriliky zdvojenú spoluhlásku „AÃÃ…“, èo má svoj pôvod v gréckom jazyku. V pyramidálnej kompozícii kadý z anjelov má vlastnú typickú pózu. Najvyie vyobrazený stredný anjel dvíha ruky v modlitebnom geste a predstavuje, pravdepodobne, Boha Otca. Po Jeho pravici sedí anjel s prekríenými na hrudi rukami, pod¾a vetkého akási naráka na ukriovanie Krista. Tretí anjel pravou rukou ehná a ¾avou ukazuje na slová textu napísaného na stole. Aj na týchto anjelov mohli by sa vzahova slová Pavla Florenského239 o tom, e dogma o sv. Trojici robí Postavy rozlíite¾nými, ale nie rozliènými. Niekdajie pozadie s mamvrijským dubom, skalou a architektúrou symbolického významu sa tu mení na námestie stredovekého mesta s dobovým èlenením fasád, oknami a títmi striech.

234 Keèkovce, prelom 17. a 18. storoèia, teraz: MURK, inv. è. 314/61. Reprodukované v: Lakata, Ref. 75, il. 14. 235 Havaj, 17. storoèie, teraz: MURK, inv. è. 510/67, 64x75 cm. 236 Matìjèek, Ref. 50, il. 202. 237 ÃÐÅØËÈÊ, Â.: Íàø³ íàö³îíàëüí³ ñêàðáè â Ñëîâà÷÷èí³ (21). Ëàäîìèðîâà (îêð. Ñâèäíèê). Íîâå æèòòÿ, 1998, è. 41-42, s. 7. 238 Grešlík, Ref. 18, s. 43. 239 ÔËÎÐÅÍÑÊÈÉ, Ï.: Ñòîëï è óòâåðæäåíèå èñòèíû. Ìîñêâà: 1914, s. 52.

76


Ikonopis východného Slovenska obsahuje viacero ïalích lokálnych osobitostí, ktoré by si zaslúili zvlátny výskum. Napríklad na ikone Zosnutia Bohorodièky z Matysovej z konca 17. storoèia Kristus je vyobrazený s trojuholníkovým nimbom. Zaujímavé sú tie variácie zobrazení na nevysokom oblúku nad Krá¾ovskými dverami, ktoré z miesta veriacich laikov takmer nie je moné vidie. Vyskytuje sa tu Kristus Ve¾kòaz s archanjelmi240 , Kristus Pantokrátor241 , Duch Svätý so symbolickým vyobrazením slnka a mesiaca 242 v Korejovciach, Kristus Emanuel so serafínmi 243 , Bohorodièka Bohovtelenie v Koanoch244 /il. XXX/. V 18. storoèí sa na tomto mieste objavuje dokonca vyobrazenie Boha Otca245 . U sme viackrát spomínali, e východné Slovensko je kriovatkou, kde sa zbiehajú rôzne vplyvy, ktoré sa tu následne môu modifikova do tej miery, e u je len ve¾mi ako rozozna prvotný impulz. Staré, kedysi ve¾mi frekventované teratologické motívy, èasté nielen v byzantskom umení, ale i v bulharskom a ukrajinskom umení, po èiastoènom takmer zabudnutí sa zase, aspoò sporadicky, objavujú na krídlach Krá¾ovských dverí z konca 17. storoèia v Miroli, kde na obidvoch èastiach vinièové výhonky sa zaèínajú dole, vychádzajúc z úst bytostí podobných na drakov. Ete ïalej, èo sa týka zloitosti obrazov vchodu do najrôznejích èastí cerkvi, iiel autor Krá¾ovských dverí druhej polovice 17. storoèia z neznámej lokality, pravdepodobne na východnom Slovensku246 . Ten podstatne mení ich kompozíciu nielen vïaka výrazným plastickým teratologickým prvkom a symbolickým vyobrazením holubíc, ale aj premiestnením výjavu Zvestovania z hornej na dolnú èas dverí, kde sa dostáva do susedstva vyobrazení tyroch otcov cirkvi, a hore, spolu s mohutným ornamentom, sú biblickí králi Dávid a alamún. Podobné podanie Krá¾ovských dverí bolo ove¾a benejie na Balkáne v gréckych pamiatkach 18. storoèia247 , v bulharskom248 a srbskom umení249 . Moné priame vplyvy juhoslovanského alebo gréckeho ikonopisu na ikony východného Slovenska zatia¾ nie sú preskúmané do takej miery, ako sa to stalo

240 241 242 243 244 245 246 247 248

249

Vladièa, teraz MURK, inv. è. 515/67. Miro¾a, Cerkva Pokrova (Ochrany) Bohorodièky. Korejovce, Cerkva Pokrova (Ochrany) Bohorodièky. Ulièské Krivé, Cerkva sv. Michala Archanjela. Koany, Cerkva Stretnutia Pána so Simeonom. Nová Sedlica, Cerkva sv. Michala Archanjela, teraz v skanzene Vihorlatského múzea v Humennom. Keletiová, Ref.38, il. 61. SKROBUCHA, H.: Ikonen 13. bis 19. Jahrhundert. München: 1969, il. 119, 121. ÄÐÓÌÅÂ, Ä.: Äüðââîðåçáàòà íà Êàòåäðàëíàòà öüðêâà â Ïàçàðäæèê. Ñîôèÿ: 1965, il. 10, 11, 12; ÄÐÓÌÅÂ, Ä.: Äåðåâÿííàÿ ñêóëüïòóðà â Áîëãàðèè. In: Äåðåâî â àðõèòåêòóðå è ñêóëüïòóðå ñëàâÿí. Ìîñêâà: Ñîâåòñêèé õóäîæíèê 1987, il. 33. ËÞÁÈÍÊÎÂÈ×, Ì. - ÒÎÌÎÂÑÊÈÉ, Ê.: Äåðåâî â þãîñëàâñêîé ñêóëüïòóðå. In: Äåðåâî â àðõèòåêòóðå è ñêóëüïòóðå ñëàâÿí. Ìîñêâà: Ñîâåòñêèé õóäîæíèê 1987, il. 25.


77

v hudbe, cirkevnom speve a literatúre. Opaèný proces, prepojenie ukrajinských ikonopiscov so srbskou a bulharskou kultúrou, je dokumentárne doloený k 17. 18. storoèiu250. Je dos pravdepodobné, e Krá¾ovské dvere, spomínané vyie, vznikli v srbskom alebo bulharskom prostredí, alebo ich vytvoril autor, ktorý odtia¾ vyiel. Vetky uvedené ikony svedèia o tom, a ich analýza to potvrdzuje, e historicko politické a sociálno – kultúrne udalosti našli svoje odzrkadlenie v pomerne irokom okruhu pamiatok. Vïaka invenènému prístupu ich tvorcov k podaniu jednotlivých ikonografických motívov a sujetov nenájdeme medzi nimi ani jeden pár takých navzájom blízkych ikon, aké sa v tom èase bene vyskytovali v Rusku. Líia sa od seba tie technikou a spôsobom realizácie. Nachádzame tu prejav nadväzujúci na byzantské a staroukrajinské tradície, tie ikony, ktoré sú výsledkom viac alebo menej silného vplyvu západoeurópskeho umenie, a ikony, kde sa tradièný základ transformoval ¾udovými majstrami. Od polovice 17. storoèia je èoraz zrejmejí vplyv barokového umenia, hlavne v drevorezbe, ktoré plne ovládlo interiéry takmer vetkých cerkví východného Slovenska v podobe súvislých ikonostasových stien 18. storoèia.

250 ÄÀÂÈÄÎÂ, Ä.: Óêðàjèíñêè óòèöàjè íà ñðïñêó óìåòíîñò ñðåäèíå ÕVIII âåêà è ñëèêàð Âàñèëèje Îñòîjè. In: Çáîðíèê çà ëèêîâíå óìåòíîñòè Ìàòèöå ñðïñêå 5. Íîâè Ñàä: 1969, s. 121-137; ÄÀÂÈÄÎÂ, Ä.: Èêîíå ñðïñêèõ öðêàâà ó Ìààðñêîj. Íîâè Ñàä: 1973; Ñòåïîâèê, Ref. 182.

Majster ikony Krista Pantokrátora s apoštolmi z Príkrej

Recommend Documents