Mestská knižnica mesta Piešťany, Školská 19, 921 01 Piešťany | 033/772 59 82 |
[email protected] | www.kniznica.sk
Klára Jarunková spisovateľka
biografia Narodila sa 28. apríla 1922 v rodine Júliusa Chudíka v Červenej Skale. Ako osemročnej jej zomrela mama, o výchovu piatich súrodencov sa postarala otcova sestra. Po absolvovaní meštianskej školy v Brezne a po maturite na dievčenskom gymnáziu v Banskej Bystrici (1940) učila tri roky na detvianskych lazoch Korytárka, ktoré sú dnes súčasťou obce Kriváň. Neskôr pracovala na magistráte mesta Bratislavy a popri tom externe študovala slovenčinu a filozofiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Štúdium však nedokončila. Pôsobila ako literárna redaktorka Čs. rozhlasu v Bratislave (1953-54) a v redakcii humoristického časopisu Roháč (195484). Od roku 1984, keď odišla do dôchodku, sa profesionálne venovala literárnej tvorbe. Zomrela 11. júla 2005 v Bratislave.
spomienky „Moje detstvo... nerada o tom hovorím, tak ako som nerada a len celkom výnimočne vpúšťala do svojich kníh najťažšie traumy z raných rokov svojho života. Nemala som ešte ani osem rokov, keď mi umrela mamička. A to nielen mne, aj mojim štyrom, z toho trom odo mňa mladším súrodencom. V jednu januárovú noc prišiel z Podbrezovej otec so svojou sestrou Františkou do veľkej izby na mojej rodnej červenoskalskej pošte a plačúci nám oznámili nešťastnú správu. Deti čušali schúlené pod perinkami, len ja – spomínali starší – som podišla k stolu a spýtala sa ich, čo teraz bude s nami. Myslím, že v tej chvíli sa to, o čom sa zvykne hovoriť ako o bezstarostnom, šťastnom detstve, v mojom živote skončilo. Zakódovalo sa mi doň čosi cudzie, akási neistota, starosť a obava o mladších súrodencov... A čo z toho sa dostalo do mojich kníh? Nuž málo, málo zo skutočných zážitkov, z toho, čo som naozaj žila. Ale veľa, ak nie všetko z toho, čo som v živote nemala a po čom som nesmierne a beznádejne túžila. To sú tie moje dobré rodiny, láskavé prístavy, nedobytné pevnosti a v nich spoľahliví príbuzní, milujúce matky. Tak akosi to bolo pri tom písaní.“
o autorke Čaro jej kníh sa nepochybne skrýva v tom, že ponúka čitateľovi všetkých vekových vrstiev, aby si vybral pre seba to pravé posolstvo, aby sa ho dotklo správanie postáv, detských, mladých i „dospelých“. Aby zareagoval, zatváril sa urazene, kyslo, pobavene, veselo, škodoradostne, súhlasne, pobúrene. Na to však treba potichu rešpektovať tajomný svet detí (v očiach dospelých) a záhadné zákruty života dospelých v (v pohľade detí).“ (Ivan Sulík)
bibliografia pre deti a mládež Hrdinský zápisník /1960/ humoristická próza pre deti Čierna hodinka plná divov a fantázie /1961/ rozhlasová hra pre staršie deti Deti slnka /1962/ umelecko-náučná próza Jediná /1963/ román Zlatá sieť /1963/ miniromán O jazýčku, ktorý nechcel hovoriť /1964/ próza pre deti Brat mlčanlivého Vlka /1967/ román Pomstiteľ /1968/ novela Tulák /1973/ novela O psovi, ktorý mal chlapca /1974/ próza pre deti Tiché búrky /1977/ novela O Tomášovi, ktorý sa nebál tmy /1978/ próza pre deti Kde bolo, tam bolo /1980/ texty k obrázkovej knižke Dany Zacharovej O vtáčikovi, ktorý vedel tajomstvo /1983/ próza pre deti O dievčatku, ktoré šlo hľadať rozprávku /1984/ próza pre deti Rozprávky /1986/ výber z próz pre deti Dedko a vlk /1989/ próza pre deti Nízka oblačnosť /1993/ románová novela
bibliografia pre dospelých Horehronský talizman /1978/ literárne pamäti autorkinho otca Čierny slnovrat /1979/ román Pár krokov po Brazílii /1972/ cestopis Stretnutie s nezvestným /1978/ cestopis Obrázky z ostrova /1979/ cestopis
charakteristika tvorby Dôkazom výraznej spisovateľkinej osobnosti v literatúre pre deti a mládež je skutočnosť, že je najprekladanejšou slovenskou autorkou v zahraničí. Jej literárne diela pre mládež však oslovujú aj dospelých, najmä rodičov. Jarunkovej tvorba predstavuje novátorstvo v chápaní literatúry v období medzi detstvom, dospievaním a dospelosťou. dospelosťou . Základom je prístup, v ktorom sú mladí ľudia priamo subjektom literárneho diela, nielen objektom. A to prostredníctvom rozprávania v prvej osobe, čítania denníka a pod., s uplatňovaním autorského nadhľadu. Na príbehoch a udalostiach z každodenného života detí a mládeže vytvára prózu plnú humoru, vtipu, hry, ale aj citlivého vnímania,, hodnotenia a svojráznej reakcie na vzťahy v rodine, škole a v mania prostredí. Často sú to nekompromisné pohľady a expresívne reakcie mladých hrdinov typické pre vek, v ktorom opúšťajú svet detstva a dostávajú sa do priamej konfrontácie so svetom dospelých, dospelých , a tým aj s inými hodnotovými a morálnymi pravidlami správania a konania. Na tomto pozadí zobrazuje dramatické hľadanie vnútorných istôt mladých ľudí vo vzťahu k prírode, prírode , ľuďom a svojmu sociálnemu prostrediu, k poznávaniu a sebapoznávaniu v disharmónii sveta a života, s úsilím vyrovnať sa s nimi a poučiť sa z vlastných chýb a omylov. Je to aj proces, v ktorom sa vytvárajú charaktery a schopnosti zaradiť sa do sveta dospelých, v ktorom pre seba hľadajú zodpovedajúce a primerané miesto. Významnou súčasťou jej tvorby sú rozprávky pre najmenších čitateľov, pre deti. Aj tu dokázala vytvoriť čarovný svet detí plný nehy a čistej nevinnosti, priateľstva, vernosti a porozumenia.. Nevyhýba sa ani náučno-poznávacím funkciám. Svojskou pomenia etikou a výraznou umeleckou hodnotou si jej dielo rýchlo našlo cestu nielen k domácim čitateľom, ale aj za hranice Slovenska i Európy. (Viktor Timura)
vlastnými slovami „Ja som len písala, najlepšie, ako som vedela. Nikdy som pri svojej osamelej práci nemyslela na to, čo s knihou bude, kam pôjde, nikdy som ani vo sne nesiahala po svetovosti. Dnes však viem, že hlavné je nikoho z cudziny nenapodobňovať, hlavná je vernosť sebe, svojej vlastnej duchovnej podstate...“ „Veľmi dôležitá je tiež odvaha dotknúť sa tém ťažkých, zložitých, všeľudských, ako je napríklad dospievanie. Trvá síce krátko, razantne však určuje smer budúceho života.“
ocenenia 1959 - Cena v súťaži vydavateľstva Mladé letá o najlepšiu poviedku zo súčasného života detí za dielo Hrdinský zápisník 1961 - Cena výboru Slovenského literárneho fondu za dielo Hrdinský zápisník 1965 - Cena v medzinárodnej literárnej súťaži „Pre mládež atómového veku“ za dielo Brat mlčanlivého Vlka 1968 - Čestné uznanie v Európskej cene mesta Caorle za detskú literatúru „P. P. Vergerio“ za dielo Brat mlčanlivého Vlka 1970 - Zápis na Čestnú listinu IBBY za dielo Brat mlčanlivého Vlka 1970 - Deutscher Jugendbuchpreis za dielo Brat mlčanlivého Vlka 1973 - Cena vydavateľstva Mladé letá za dielo Tulák 1975 - Cena Fraňa Kráľa za tvorbu pre deti a mládež 1976 - Národná talianska Cena Bancarellino nationale Italiana za dielo Brat mlčanlivého Vlka 1979 - Zápis na Mimoriadnu čestnú listinu H. CH. Andersena za dielo Tulák 1980 - Udelenie titulu zaslúžilá umelkyňa. Pamätná medaila vydavateľstva Mladé letá za zásluhy o rozvoj detskej knihy 1983 - Cena vydavateľstva Mladé letá za dielo O vtáčikovi, ktorý vedel tajomstvo 1989 - Plaketa Ľudmily Podjavorinskej za šírenie slovenskej detskej literatúry v zahraničí 1996 - Za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry jej prezident prepožičal Pribinov kríž 1. triedy 2005 - Za mimoriadne zásluhy o rozvoj slovenskej kultúry jej prezident prepožičal Rad Ľudovíta Štúra 1. triedy
fakty a zaujímavosti Vydanie jej debutu Hrdinský zápisník v roku 1960 bolo literárnou udalosťou a dnes je už kultovou knihou tzv. generácie detského aspektu. Na základe mnohých medzinárodných ocenení bola Asociáciou organizácií spisovateľov Slovenska navrhnutá na udelenie Nobelovej ceny za literatúru a Ceny Astrid Lindgrenovej. Už počas svojho života patrila Klára Jarunková k najprekladanejším slovenským autorom, jej knihy dosiaľ vyšli v 39 jazykoch sveta vo vyše 150 vydaniach. Román Jediná, ktorý v USA vyšiel pod názvom Don’t cry for me sa udržal dva roky na rebríčku bestsellerov.
z tvorby „Veru, zdá sami, že nebudem chcieť už robiť iné, len kresliť deťom pre radosť. A keď už nakreslím všetky staré rozprávky, budem vymýšľať nové. Naozaj, keď tak o tom uvažujem, vidím, že ťažko vystačím so starými rozprávkami. Nevystačím s nimi. Absolútne s nimi nevystačím. lebo ja chcem, aby každé dieťa malo svoj vlastný obrázok a k nemu zvláštnu, len svoju vlastnú rozprávku...“ (z knihy Jediná) „Vedel som, kam ide. A keď mi zmizol v prvej hore, pustil som sa za ním. Ako vždy. A šiel som, šiel, i keď nie s ním, aspoň po jeho stopách. Aby mohol byť sám, a predsa nebol tak celkom opustený v súmraku pod Kozím chrbtom.“ (z knihy Brat mlčanlivého Vlka) „Neušiel som ja pred Karambulou, ako sám sebe aj iným bulíkam. Ušiel som pred tým podliakom, na ktorého som sa tam premenil z vlastnej vôle a zbabelosti. Lebo som si myslel, že sa ho zbavím útekom.“ (z knihy Tulák)
Piešťany: MsK, 2006 - Ev.č. 14/2006
