Úvod
Voľba povolania patrí medzi najvýznamnejšie ţivotné roly mladého človeka v období dospievania – nejde o jednorazový akt, je výsledkom niekoľkoročného procesu profesionálneho rozhodovania sa rôznej kvality, racionálnej reflexie, poznania seba a sveta práce, s rozdielnou intervenciou vonkajšieho prostredia (rodina, škola, rovesníci, poradenské sluţby, vplyv masovo-komunikačných prostriedkov ai.). Častokrát si mladí ľudia ani nezvolia budúce povolanie, ale rozhodnú sa pre ďalšie vzdelávanie, smer svojho ďalšieho profesionálneho / kariérového vývinu. Preto hovoríme o prvej „smerovej“ voľbe povolania u ţiakov končiacich základnú školu a druhej smerovej voľbe u študentov končiacich strednú školu. Termínom profesionálny vývin označujeme proces, ktorý zahŕňa všetky javy, stavy a situácie, aj vývinové štádiá vzťahujúce sa k práci, zamestnaniu, povolaniu v celoţivotnom / biodromálnom priebehu, vrátane predprofesijnej i poprofesijnej fázy. Profesionálne / kariérové poradenstvo sa poníma ako odborná pomoc, sluţba, ktorá sa poskytuje človeku vo sfére práce, zamestnania, povolania, vrátane odbornej prípravy. Vyuţíva poznatky z rôznych vedných disciplín, významné miesto má v nej aj psychológia. Práca ako špecifická a výlučne ľudská forma činnosti, neskôr ako povolanie, zamestnanie, je jedným zo základných aspektov existencie človeka – vyjadruje nové kvality fylogenetickej a antropogenetickej evolúcie, ktorú predstavuje jednota biologickej, sociálnej, psychickej a prakticko-činnej podstaty človeka. Práca je základným integrujúcim činiteľom dialektickej jednoty jednotlivca i spoločnosti, kľúčom k riešeniu ich vzťahov. Prostredníctvom nej sa uspokojujú potreby nielen jednotlivca, ale aj väčšej skupiny ľudí, celej spoločnosti. V dôsledku historicky sa vyvíjajúcej deľby práce v spoločnosti sa rozvíjajú aj spoločenské vzťahy, ktoré sa stávajú stále zloţitejšie. Vplyvom vedecko-technického vývoja sa vyvíja a mení samotná práca, povolania, zamestnania, na ich výkon je potrebné stále zložitejšie, dlhšie (celoživotné) vzdelávanie a odborná príprava. Aj z týchto dôvodov sa stáva kvalifikácia, kvalitné vzdelanie a odborná príprava významnou kompetenciou zvyšujúcou zamestnateľnosť, uplatniteľnosť človeka na trhu práce. Pozitívny vzťah k permanentnému vzdelávaniu je výsledkom dlhodobého systematického výchovného pôsobenia osobitne na mladých ľudí, čo kladie na kariérovú výchovu významné ciele v období rozvíjania tzv. znalostnej ekonomiky (Lisabonská stratégia http://www.euractiv.sk/lisabonska-strategia ). Potrebné je neustále sledovať profesionálne / kariérové plány, profesijné a študijné záujmy detí a mládeţe v predprofesijnom období, stimulovať ich vzdelanostné ašpirácie a poskytovať im komplexnú poradenskú pomoc pri profesionálnom rozhodovaní, vrátane aktuálnych profesionálnych informácií o sebe i o svete práce. Aj z týchto dôvodov sme sa rozhodli nadviazať na dlhodobú výskumnú tradíciu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie aj v oblasti sledovania profesionálneho rozhodovania sa mladých ľudí, vývinu ich profesijných záujmov a moţností ich výchovno-poradenského ovplyvňovania v záujme ich optimálneho profesionálneho uplatnenia sa na trhu práce. Pokúsili sme sa jednak preskúmať, aké sú v súčasnosti profesijné záujmy dospievajúcej mládeže, jednak preskúmať, aké metodické nástroje na zisťovanie profesijných záujmov vyuţívajú naši poradcovia v systéme výchovného poradenstva.
1
1. Teoretické východiská sledovania vývinu prof esionálnych záujmov a možností ich poradenského ovplyvňovania Záujmy sú súčasťou motivačnej štruktúry osobnosti a v súčasnej teórii kariérového vývinu tvoria jeden z troch najdôleţitejších konštruktov jeho skúmania a ovplyvňovania (Hollandova teória kongruencie záujmov). Druhým významným konceptom je „sebaúčinnosť“ – ktorá patrí k hlavným determinantom výberu aktivít človeka a určuje, koľko úsilia pravdepodobne vynaloţí a ako dlho vytrvá, kým úlohy nesplní (Bandurova teória self-efficacy). V tejto teórii sa očakávanie účinnosti poníma ako vnútorné presvedčenie o tom, ţe človek zvládne podmienky potrebné na dosiahnutie cieľa a pod očakávaniami výsledkov sa rozumie odhad, nakoľko a či dané správanie skutočne privedie človeka k stanoveným výsledkom. Tretím konceptom je vedomá preferencia v realizovaní zvoleného smeru činnosti aj napriek negatívnej spätnej väzbe a prekážkam. Ide tu aj o istý osobný záväzok alebo snahu patriť k zvolenej spoločenskej skupine (commitment) a identifikáciu s ňou napr. v štúdiu alebo zamestnaní. V situácii rozhodovania a voľby budúceho štúdia či povolania sú všetky tri konštrukty dôleţité, no záujmy, nakoľko sú najprístupnejšie ovplyvňovaniu a usmerňovaniu majú v našom monitoringu prioritu. Záujmy patria k termínom, o ktorých si kaţdý myslí, ţe im rozumie, napriek tomu však v psychologickej a pedagogickej literatúre nenájdeme ich jasnú definíciu, ani vysvetlenie vnútorného mechanizmu ich fungovania. Záujem patrí v psychológii k najproblematickejším pojmom a je najčastejšie vymedzený operacionalisticky.
Z á u j e m sa chápe: ako činnosť, na ktorú je človek ochotný vynakladať značné úsilie, čas i peniaze alebo v užšom ponímaní: ako trvalejšia snaha o poznanie niečoho. Záujem sa prejavuje v pozornosti, myšlienkach, úmysloch, potrebách, túžbach, prianiach, vôli a je sprevádzaný príjemnými emóciami
Ak rozlišujeme: formu motívov patrí záujem k pojmom ideál, potreba, hodnota druh motívov je v popredí konkrétny obsah záujmov – čo sa dosiahne, aký druh uspokojenia jedinec získava. V zahraničnej literatúre sa stretneme s funkcionálnym a štrukturálnym vymedzením záujmov. Pod záujmom sa rozumie typ emocionálnej skúsenosti, ktorá sa dá opísať ako – „pre to mňa príjemný a cenný záţitok “, „úsilie, čo stojí za to“, alebo „to, čo stojí za námahu“ alebo jednoducho „stojí to za to“ (worth-whileness). Alebo sa záujem poníma ako súčasť, element či poloţka osobnosti ako celku (individual´s make –up), ktorá môţe byť vrodená aj získaná, teda spontánna aj naučená. Jedinec je pravdepodobne k niektorým objektom a činnostiam viac vnímavý ako k iným, najskôr preferuje tie objekty alebo aktivity, z ktorých mu plynie príjemný pocit a postupne, učením, tieto oblasti rozširuje alebo zuţuje.
2
To, čo sa nazýva doktrína záujmu vo vzdelávaní je teória, ktorá poţaduje, aby bolo vzdelávanie a usmerňovanie ţiakov a študentov v ich kariérovom vývine zaloţené na ich záujmoch. Vţdy sa musí vychádzať z uţ existujúcich záujmov a nové záujmy sa majú rozvíjať na ich základoch. Tento princíp sa snaţí uplatniť aj náš projekt. Cieľom je dosiahnuť, aby sa odstránilo náhodné a tzv. rozhodovanie na poslednú chvíľu a aby bol proces rozhodovania čo najuţšie spojený so záujmami jednotlivca a reálnymi moţnosťami v oblasti vzdelávania a uplatnenia sa na trhu práce. I keď si uvedomujeme, ţe záujmy ţiakov v čase ukončovania základnej školy nemusia byť stále, predsa sa objavuje u nich isté záujmové zameranie, viac či menej ovplyvnené typom osobnosti, temperamentom, schopnosťami, skúsenosťami, zážitkami, prostredím, príležitosťami, vzormi, rodičmi aj učiteľmi. Pri zisťovaní záujmov sa môţeme zameriavať na sebareflexiu spontánneho preferovania istých predmetov alebo činností a uvedomenie si príjemného citového sprievodu. Na druhej strane môţeme sledovať pozorovateľné vonkajšie správanie – pýtať sa priamo isté činnosti, porovnávať ich trvanie, intenzitu motivácie a sledované ciele.
1.1. Záujmy v profesionálnej orientácii a kariérovom poradenstve V profesionálnej orientácii a kariérovom poradenstve je moţné sústrediť sa na vnútorné preţívanie, pozitívne emócie a klásť otázky typu: Čo robíš rád? Z čoho máš radosť? Čo ťa baví? Pri čom ti čas letí, ani nevieš ako? Čo robíš najradšej, keď nemusíš robiť vôbec nič? Pričom moţno uznávať názor, ţe záujmy sú také motivačné sily, ktoré predstavujú extenziu – trvalejší „ťah“ určitým smerom a sú spontánne, prebiehajú bez primárnej účasti vôľových procesov. Nie je to vzdialené predstave, ktorú prezentoval W. Arnold (1969), ţe záujmy sú pudy zamerané na psychické procesy na rozdiel od pudov v bežnom zmysle, ktoré sa viažu na organické procesy. Pozitívne emócie, ktoré sprevádzajú záujmy sú významným faktorom (čo zdôraznil u nás uţ A. Jurovský) a súvisia s intenzitou záujmu a jeho rozvíjaním. Čím dlhšie a intenzívnejšie sa ţiak so záujmom činnosti venuje, tým je „ťah“ silnejší. Ak by sa jednalo len o zvedavosť, vtedy jej uspokojením záujem klesá, kým v prípade záujmu ide o intenzívnu „hnaciu silu“ k prehlbovaniu, rozširovaniu a opakovaniu činnosti - o vnútornú motiváciu. Iné, veľmi špecifické hľadisko, ktoré stojí za povšimnutie uviedol G. Murphy (1947), ktorý tvrdil, ţe záujmy sú podmienené prostriedky na dosahovanie hodnôt a súvisia s poznávaním. Napríklad čitateľské záujmy sú prostriedkom uspokojovania dlhodobých tendencií uprednostňovania určitých špecifických oblastí ţivota a poznávania. To viedlo k názoru, ţe záujmy je moţné sprostredkovane identifikovať pomocou rôznych inventárov kníh, kde ţiaci a študenti vyberajú tie, ktoré by si radi prečítali. Predpokladá sa, ţe je moţné zo záujmu o isté knihy odvodiť záujem o oblasti profesijnej činnosti. Ak ţiak alebo študent isté knihy číta alebo by chcel čítať prejavuje tým záujem o danú problematiku a úlohou je hľadať paralely medzi prejaveným záujmom a tomu zodpovedajúcou oblasťou povolaní. Problém je v tom, ţe zvedavosť núti človeka čítať aj také knihy, ktoré vôbec nesúvisia s oblasťou, v ktorej by chcel pracovať. Je zrejmé, ţe záujmy sa prejavujú v činnosti a súčasne aj k činnosti povzbudzujú – čo má veľký význam pri voľbe štúdia a povolania, plnení úloh v zamestnaní, pri učení alebo trávení voľného času, v odhade, nakoľko kvalitne a do akej hĺbky je človek schopný pristupovať k jednotlivým druhom činnosti (J. Linhardt a kol., 1981). Preto je cieľom aj nášho projektu pomôcť žiakom a študentom identifikovať u seba tie činnosti, ktoré sa dajú hodnotiť ako záujmy a zahrnúť ich do individuálnych rozhodovacích stratégií. Druhým cieľom je poskytnúť im realistický obraz o moţnostiach dostať sa na zvolenú školu alebo do ţelateľného zamestnania a posúdiť svoje šance. Ďalší výber nie je chápaný ako nútená voľba – ale ako realitou ovplyvnený proces rozhodovania a hľadania tej najlepšej alternatívy. Kaţdý má moţnosť slobodne sa rozhodnúť, či zmení svoju
3
voľbu alebo vyvinie väčšiu iniciatívu, aby dosiahol to, čo je predmetom jeho záujmu. Sú mladí ľudia, ktorí majú jasno vo svojich záujmoch a cieľoch a spravidla sa im darí dosiahnuť svoj cieľ. Je však dosť takých, ktorí nemajú ţiadne záujmy alebo ničom v škole nevynikajú. Ale aj tým je určené kariérové poradenstvo – hľadanie uplatnenia sa, i keď nemusí isť o hľadanie záţitkov naplnenia ţivota v zamestnaní a práci. Pre potreby kariérového poradenstva slúţia klasifikácie záujmov, ktoré spravidla obsahujú 10 – 15 kategórií, ktoré sa priamo viaţu k svetu práce, k základným oblastiam zamestnaní. J. Stavěl (1944) vo svojej prvej klasifikácii rozdelil záujmy na: 1. poznávacie, 2. estetické, 3. sociálne, 4. o prírodu, 5. obchodno-ekonomické, 6. technické, 7. manuálne, 8. o hmotný materiál, 9. výtvarné, 10. športové. Podobné kategórie obsahuje Guilfordov a Zimermanov inventár (Interest Inventory Categories), ktorý rozlišuje záujmy: 1. mechanické, 2. prírodné, 3. umelecké, 4. pomáhajúce, 5. úradnícke, 6. obchodné, 7.vodcovské, 8. literárne, 9. vedecké, 10. tvorivé. V iných prehľadoch sa objavujú ďalšie vzájomne nezávislé dimenzie ako napr. technika, prírodoveda, hospodárstvo, politika, história, hudba, umenia a i. Praktické ciele sleduje klasifikácia ovplyvnená Bassovým Inventárom orientácií, ktorá rozlišuje záujmy: 1.
o seba (vzhľad, úspech)
2.
o iných ľudí (sociálne problémy, deti, vedenie, osobné problémy druhých, pomoc)
3.
predmety a deje (príroda, technika, kultúra)
4.
činnosť (čítanie, premýšľanie a poznávanie, tvorenie, šport, tanec, hry).
Na základe rôznych teoretických koncepcií došlo k vytváraniu metodík – dotazníkov, inventárov, katalógov, sebahodnotiacich škál, ktoré umoţňujú zisťovať záujmy ţiakov a študentov a z ich hierarchie (v kontexte ostatných osobnostných vlastností a charakteristík) vyvodzovať možné oblasti ďalšieho štúdia a budúceho profesijného uplatnenia.
1.2. Vývin študijno-profesijných záujmov z pohľadu teórií profesionálneho / kariérového vývinu Pre hlbšie pochopenie zákonitostí profesionálneho vývinu nadväzne na rozpracovanie profesionálnych poradenských metód má veľký význam konštrukcia teórií voľby povolania a profesionálneho vývinu. Poznanie najznámejších teórií predstavuje jednu z ciest ako porozumieť profesionálnemu správaniu človeka nájsť vhodnú metódu, ako mu pomôcť riešiť problémy v profesionálnej oblasti, príp. predikovať optimálnu profesionálnu orientáciu. Priekopníkom v oblasti profesionálneho poradenstva bol F. Parsons, ktorý sa ako prvý pokúsil systematicky rozpracovať teoretické, metodologické a organizačné otázky profesionálne orientačných a poradenských sluţieb. V 30. rokoch rozpracoval trojfaktorovú koncepciu poradenstva (model zhody). Podľa nej je predpokladom poradenskej činnosti: 1. primerané poznanie osobnostných predpokladov jednotlivcov, 2. poznanie sveta práce, 3.adekvátne porovnanie osobnostných predpokladov s poţiadavkami povolaní človeka. Ani súčasné systémovo dialekticky ponímané profesionálne poradenstvo neodmieta Parsonov model zhody ale ho dopĺňa o nové komplexnejšie prístupy. To znamená, ţe ho povaţuje za jeden z krokov systémovo ponímanej koncepcie poradenstva, osobitne pre situácie profesionálneho rozhodovania sa a voľby povolania. Parsonov model predstavuje akúsi kognitívnu základňu pre poskytovanie poradenských informácií. Hollandova typologická teória voľby povolania a profesionálnej príslušnosti vychádza z predpokladu, ţe medzi typológiou osobnosti a modelom prostredia je vzťah. Určité typy osobností hľadajú v procese profesionálneho rozhodovania sa a voľby čo moţno najprimera-
4
nejšie profesionálne prostredie. Zamestnania kategorizuje do 6 zamestnaneckých skupín, či modelov profesionálneho prostredia: motorické, intelektuálne, pomáhajúce -podporujúce, konformné /t.j. osobitne vyţadujúce prispôsobenie sa/, motivačné a estetické. Týmto kategóriám prostredia zodpovedá 6 analogických typov osobnosti: realistický, intelektuálny, sociálny, konvenčný, podnikavý a umelecký typ. Charakterizuje ich odlišný ţivotný štýl a preferovaný typ správania Tým, ţe osobnosť preferuje niektorý z modelov profesionálneho prostredia, utvára v sebe určitú hierarchiu s dominantným postavením najpreferovanejšieho typu prostredia, čo sa prejaví pri profesionálnom rozhodovaní. Niekedy býva takýto psychologický výber blokovaný /napr. vplyvom vonkajších, ekonomických faktorov a je potrebné hľadať kompromisy a vybrať si profesionálne prostredie s niţšou valenciou. Napriek mnoţstvu kladov, vrátane praktickej vyuţiteľnosti Hollandovho modelu, vytýka mu odborná literatúra statický, metafyzický prístup k človeku, k posudzovaniu jeho optimálneho profesionálneho uplatnenia sa. Najväčší prínos vývinovo-psychologických teórií profesionálnej voľby je v dynamickom systémovom prístupe k voľbe povolania: voľba povolania sa nechápe le ako akt, ţivotná udalosť, ale ako proces. Ginzberg so svojimi spolupracovníkmi povaţuje vykonané profesionálne voľby za sériu kompromisov medzi ţelaniami a osobnostnými predpokladmi, pričom sú výrazne podmienené 4 druhmi faktorov: faktormi reality, učenia, emocionálnymi faktormi a faktormi osobnostných hodnôt. Ide o reverzibilný proces, v ktorom rozlišujú do dospelosti 3 hlavné obdobia: 1. Obdobie voľby vo fantázii – trvá od raného detstva do 11. roku ţivota. 2. Obdobie pokusnej problémovej voľby (asi od 12. do 16. roku). V tomto období dochádza k pokusným voľbám ovplyvneným záujmami, schopnosťami, hodnotami a hodnotením sociálnym okolím. 3. V období realistickej voľby sa pokúša mladý človek realizovať svoje profesionálne ciele za účinného vyuţitia spätnej väzby, prostredníctvom ktorej špecifikuje svoje ďalšie profesionálne ciele. Najrozsiahlejší a najkomplexnejší prístup k profesionálnemu vývinu predstavuje prístup Supera. Profesionálny vývin definuje ako proces rastu a učenia, ktorý zahŕňa všetky aspekty a etapy vývinu profesionálneho správania, t.j. interakcia medzi jednotlivcom a prostredím v období predprofesijnom, prípravnom, vlastnom profesijnom, dokonca poprofesijnom, penzijnom. Významné miesto v Superovej teórii profesionálneho vývinu má predstava o sebe – často sa jeho teória nazýva teóriou obrazu o sebe (Self-Concept Theory). Predmet a cieľ profesionálneho poradenstva vymedzuje ako pomoc človeku pri utváraní primeranej predstavy o sebe a svojej roly vo svete práce. Obraz o sebe je výsledkom interakcie medzi procesmi rastu, individuálnym a sociálnym vývinom osobnosti, interakcie osoby s inými ľuďmi. Významne ovplyvňuje profesionálne preferencie, vlastnú voľbu a celoţivotný profesionálny vývin. Rozpory medzi predstavou o sebe a reálnymi poţiadavkami povolaní môţu narušiť nielen voľbu povolania a moţnosť optimálneho profesionálneho uplatnenia sa /úspešnosť, výkonnosť, spokojnosť/, ale aj osobnostnú integritu. Super rozčleňuje profesionálny vývin na 5 hlavných ţivotných štádií: štádium rastu, prieskumu, budovania a konsolidácie, udrţiavania a poklesu. Vývinové hľadisko – V dôsledku osobnostného dozrievania a získaných ţivotných skúseností prechádza mladý človek niekoľkými kvalitatívne rozdielnymi subštádiami, či obdobiami. Ak napr. porovnáme obdobie 1. (14-15 rokov) a 2. (18-19 rokov) smerovej profesio-
5
nálnej voľby, vidíme, ţe absolventi SŠ nepristupujú k profesionálnemu rozhodovaniu, ako tomu býva u ţiakov končiacich ZŠ. Je všeobecne známe, ţe 14-15 roční ešte nepoznajú svoj osobnostný potenciál (navyše ich osobnostný vývin nie je ukončený) a preto voľba povolania v tomto období je akousi cestou do hmly. Ich subjektívne pocity a domnienky nemajú veľkú váhu, lebo sa nemôţu oprieť o dostatočnú skúsenosť, ani o znalosti povolania, osobitne ak je zloţitejšie. Voľba povolania v tomto období je preto výrazne ovplyvnená sociálne a ekonomicky (Adamovič a kol., 1992). Prevláda snaha oddialiť prvú voľbu povolania alebo štúdia do obdobia postpubescencie. Reuchlin (1971, in Adamovič) argumentuje: 1. psychická nestálosť detí zvýraznená najmä do 15. roku 2. nerovnomerný vývin špeciálnych schopností 3. vplyv sociálneho prostredia dieťaťa na úspech v škole a tým aj na voľbu povolania, štúdia. Úspech príp. neúspech v škole má svoje korene aj v rodinnom a sociálnom prostredí. Čím viac sa vplyv školského prostredia predlţuje, tým menej je prípadov neúspechu, osobitne ak príčiny neúspechu väzia v sociálnych pomeroch ţiaka. V období druhej smerovej profesionálnej voľby, teda v období ukončovania SŠ sa výrazne zvyšuje podiel vnútorných osobnostných činiteľov v porovnaní s 1. voľbou – profesionálne rozhodovanie je uváţenejšie, premyslenejšie. Obraz o sebe a o svete je uţ reálnejší a stálejší v dôsledku osobnostného dozrievania, zvyšovania úrovne sebapoznania a sebahodnotenia, ako aj úrovne poznania všeobecne (Super, 1972; Vroom, 1966; Holubová, Švancara, 1973; Koščo, 1971, in Adamovič 1988).
1.3. Výber z niektorých našich starších výskumov študijnoprofesijných záujmov u žiakov Naše – československé výskumy profesijných záujmov a postojov sa tradične zameriavali viac na odhalenie štruktúry vzájomných vzťahov záujmovej zloţky, hodnotového zamerania osobnosti. Skúmala sa napríklad stabilita záujmových štruktúr, pretrvávajúcich dlhšie obdobie v ontogenéze a pátralo sa po hodnotových orientáciách, po vzájomne prepojených typoch hodnotových štruktúr u mládeţe. V psychologickcých výskumoch sa zatiaľ nepodarilo dostatočne vysvetliť, prečo sa vytvárajú pozitívne postoje k niektorým povolaniam a negatívne k iným. Zatiaľ sa nepodarilo ani jednoznačne interpretovať rozdiely v profesijných záujmoch medzi pohlaviami, napr. Kolařiková (1985) našla najväčšie rozdiely medi pohlaviami v preferencii muţov a ţien v dimenziách technika – dieťa. Ďalšou charakteristikou je premenlivosť. Adamovič a Baţány zistili, ţe v priebehu polroka v poslednom ročníku ZŠ takmer 50% ţiakov zmenilo svoje rozhodnutie a zväčša sa uspokojili s touto zmenou. O niečo priaznivejšia bola situácia na gymnáziách, kde zmenilo svoje rozhodnutie za to isté obdobie asi 30% opýtaných a pribliţne 70% súhlasilo so zmenou. Dievčatá súhlasili v oboch prípadoch menej so zmenou ako chlapci. Poznatky o tejto problematike uvádza Katanová (in Adamovič a kol., 1988). U ţiakov SOU stavebné, strojárske a poľnohospodárske, kde našli 39 aţ 50% ţiakov ktorí sa pôvodne hlásili na inú strednú školu. Táto skupina sa podľa ich poznatkov v priebehu štúdia formovala do 3 skupín – 1. úspešní ţiaci so záujmom o VŠ, 2. ţiaci mimo kolektívu bez záujmu o školu a prax a 3. najväčšia skupina najadaptabilnejších, ktorí sa prispôsobia kolektívu i štúdiu a uspokoja sa s typom štúdia, ktoré navštevujú, majú priemerné výsledky. Pribliţne u 43% došlo k zlepšeniu vzťahu k navštevovanému odboru. Záujmy u gymnazistov o technické a vysokoškolské formy štúdia sledovala Janišová (1982, in Adamovič a kol., 1988). Autorka našla vzťahy záujmov o technické povolania ku
6
vzdelaniu otca technického smeru, ďalej to bolo pretrvávanie záujmu uţ od obdobia ZŠ, záujem o úspešnosť vo fyzike a matematike. Záujem o vysokoškolské štúdium sledovala Klímová (1987) a zistila, ţe pribliţne 75% gymnazistov, viac chlapcov (86%), ako dievčat (66%), viac z veľkých miest, ako z vidieka. O technické zameranie malo záujem 45% chlapcov a 33% dievčat, kým o spoločenské vedy prejavilo záujem 29% chlapcov a 62% dievčat. Ţiaci sa vyjadrovali aj k obtiaţnosti predmetov a zhodne povaţujú za najťaţšie predmety matematiku, fyziku a chémiu, pričom dievčatá prevaţujú vo väčšom zastúpení a najväčší rozdiel medzi hodnoteniami oboch pohlaví je vo fyzike, v jednom z kľúčových predmetov pre štúdium na technike. Podobné zistenia má aj Adamovič a kol.(1988), teda prevahu chlapcov pri záujmoch o technické odbory, kým u dievčat prevaţuje niekoľkonásobne záujem o biológiu, medicínu, históriu a umelecké smery. Podobne aj v široko definovanej oblasti sluţieb je prevaha dievčat. Medzi pozitívne postoje chlapcov vystúpil postoj k športu. Záporné postoje u chlapcov sa týkali matematiky, vojenského povolania a chémie, u dievčat išlo o elektrotechniku, technické povolania, povolania s vyuţitím matematiky, fyziky, vojenské povolania. Autori analyzovali aj schopnosti komunikácie a organizátorské schopnosti, 58% chlapcov a 59% dievčat sa zaradilo do skupiny s nadpriemernými schopnosťami a iba štvrtina (zhodne u chlapcov iI dievčat) sa kvalifikovali medzi podpriemerných. V organizátorských schopnostiach sa 46,5% chlapcov a 44,5% dievčat hodnotilo ako podpriemerných a 41,7% chlapcov a 42,8% dievčat ako nadpriemerných, zbytok sa umiestnil v strednom pásme. Rodinné prostredie ţiakov študujúcich na gymnáziu naznačuje, ţe vo väčšej miere pochádzajú z rodín s vyšším sociálno-vzdelanostným statusom. Vzdelanostná úroveň rodičov je vyššia, u chlapcov má 85% otcov vysokoškolské vzdelanie, u dievčat 70%; niţšie ako stredoškolské vzdelanie má v skupine chlapcov len 1,7%, u dievčat 8,3% (naznačuje to isté postoje v našich rodinách k štúdiu svojich detí na gymnáziu). Matky majú vysokoškolské vzdelanie v o niečo menšom počte, ako otcovia (u chlapcov 55,8%, u dievčat 47,2%). Celková analýza činiteľov rodinného prostredia naznačuje, ţe na chlapcov sa kladú aj v týchto ukazovateľoch o niečo vyššie poţiadavky ako na dievčatá, resp. sú uţ sekundárne implantované v postojoch, študijných ašpiráciách rodičov.
7
