Časopis žiakov ZŠ I. Bukovčana Školský rok 2013/2014 Číslo 5
BukoVINKY
Aktuálne spravodajstvo zo života jednej superškoly a jej superžiakov
Milí moji čitatelia! Nový rok je v plnom prúde, skončilo obdobie oddychu, osláv, predsavzatí, plánov. So závratnou rýchlosťou sa priblížil prvý polrok a s ním aj prvé vysvedčenie v tomto školskom roku. Aké? Dobré, zlé, priemerné, podpriemerné? Času na opravu toho, čo sa nepodarilo bude dosť v druhom polroku. Po dobre vykonanej práci si zaslúžite chvíľku oddychu, ktorú môžete prežiť aj listovaním našich stránok. Nech sa páči, ponorte sa do zaujímavého čítania, ktoré sme pripravili. Z každého rožku trošku – tak sme rozhodli v tomto čísle, preto ponúkame pestré príspevky z ponuky redakčnej rady aj našich prispievateľov. Neváhajte a napíšte nám, radi uverejníme všetko zaujímavé, aktuálne, podnetné, inšpirujúce. Čo vy na to?
Vaše BukoVINKY
Sneh Padá sniežik bielučký, na hory, na lúčky. Dievčinka z okna pozerá, do zamrznutého jazera. Večer sa už sniežik rýchlo stíši, hlas na vianočné koledy nám zvýši. Aj zo snehu si postavíme snehuliaka, zostala nám mrkva dáka ? Ráno sa už sniežik trbliece, ako kryštálový cukor a niektoré sviece. Zimný stromček je celý snehom ozdobený, a musí ho mať asi každý na tejto Zemi.
Pre Bukovinky napísala: Viki Síthová, 6.A
Americké Vianoce a Boston (spomienky) Vianoce a prázdniny som strávila v USA . Vianoce majú 25.12. Dovtedy pracujú a majú iba voľno 25.12. Ráno otvárajú (stocking) ponožky, to je niečo ako Mikuláš u nás, len to majú v ponožkách. Potom idú k stromčeku a otvárajú darčeky, my, naša rodina otvárame darčeky o 8:00 . V USA nie je Mikuláš, ale Stockings. Potom majú veľky obed s rodinou a príbuznými (napr. morku, pyré, zeleninu a tekvicu). Teraz vám napíšem niečo o Amerike, keď sú Vianoce. Všetci v Európe si myslia ,že domy v Amerike sú osvetlené ako neviem čo, ale musím vás poopraviť, nie je to vždy pravda ako vo amerických filmoch. Áno, nájdu sa domy , ktoré sú krásne osvetlené a prečačkané ,ale niektoré vôbec nie sú ozdobené svetlami. Tak to je fakt. Teraz niečo ,kde sme boli. Boli sme v krásnom a veľkom meste Boston. Išli sme do Fenway Hall a videli sme obrovitánsky vianočný stromček. Prechádzali sme sa po chodníkoch a na stromoch boli svetlá a videli sme iné stromčeky, ktoré boli ozdobené. Ešte sme boli v Quincy Market, to sú obchody so suvenírmi a jedlom. Bolo tam dobre, zima a sneh. Tak to je všetko o USA, kde som s rodinou strávila nádherné chvíľky..
Autorka: Sara Kosmelová, 8.B
Školská jedáleň Okrem učenia poznáme ešte jednu veľmi obľúbenú žiacku činnosť. Obed v školskej jedálni. Napríklad deviataci tak radi obedujú, že do školskej jedálne sa snažia nebadane premiestniť už po štvrtej hodine. Rozhovor s pani Kraslanovou, vedúcou školskej jedálne: 1. Ako dlho už pracujete ako pani kuchárka? Ako kuchárka som bola iba 10 rokov. 2. Aké jedlo máte najradšej? Milujem talianske špagety. 3. Ktoré jedlo čo varíte v jedálni vám nechutí? Mne chutia všetky jedlá, ale neznášam paradajkovú omáčku s mäsom. 4. Podľa vás, ktoré jedlo deťom nechutí a ktoré áno? Ťažko povedať, jedlo ktoré si myslím, že nebudú jesť spapajú. 5. Čím ste chceli byť keď ste boli malá? Ja som chcela byť naozaj vedúca školskej jedálne. 6. Aké jedlo sa vám najlepšie varí? Každé má niečo ani jedlo nie je také, že od neho nemôžeš odísť. 7. Aký bol váš najobľúbenejší predmet? Milovala som potraviny a výživu. 8. Aká je vaša najobľúbenejšia medzinárodná kuchyňa? Taliansku milujem, ale aj čínu a keď idem okolo číny, nezabudnem sa zastaviť. 9. Povedzte nám vaše ideálne obedové menu?
To sme ešte nevarili, ale mám rada bravčové mäso zo zemiakovými kroketami. 10. Čo by ste v jedálni zmenili, keby ste mali možnosť? Určite by som vymenila staré stoličky za nové. 11. Aké najexotickejšie jedlo ste jedli? Malé chobotničky.
Autorky: Martina Špačková, Emma Tekulová, Adriana Geciová, 5.A
Učíme sa učiť
Každý z nás chodí, chodil alebo bude chodiť do školy. Tí, čo teraz chodia do školy, tam však chodia len z povinnosti a nie s radosťou. V minulosti ľudia boli strašne radi, keď sa mohli vzdelávať, čo bolo vtedy len zriedkavo. Dnes je škola pre všetkých samozrejmosťou. Avšak každý ju berie individuálne. A každý sa inak učí a pripravuje do školy. Niektorí ju zanedbávajú a niektorí preceňujú, podľa mňa škola je miesto vzdelávania, nie miesto oddychu. Niektorí sa učia v pohode, niektorí učenie doháňajú o päť minút dvanásť. To však nevplýva dobre na psychiku žiaka. Dám vám zopár rád, ako sa učiť bezstresovo a v pokoji. I. Ja sa učím aj pri počúvaní tichej hudby, ale niektorí ľudia sa radi učia v tichu. II. Je dobre si pred učením vyvetrať izbu, v ktorej sa učíte. III.Je dobre si učenie rozdeliť a učiť sa postupne a nie všetko naraz. IV. Nerobte dve aktivity naraz ako učenie a počítač alebo učenie a mobil. Zlé spôsoby učenia: I. Učenie v posteli nie je príliš vhodné, pretože je v nej riziko, že zaspíš. Ak si zvyknutý
sa učiť v posteli, mysli na pracovné prestávky, ktoré ale nevyplníš spánkom, ale vstaneš a niečo urobíš. II. Neuč sa v hlučnom prostredí. Dodržiavajte tieto zásady . Učiť sa budete s radosťou a pokojom a budete radi chodiť do školy. A to je dôležité!
Autorka: Aďka Smelíková, 8.B
Tam, kde som najradšej Ahojte! Rada by som vás oboznámila s mojím najobľúbenejším miestom na celom svete. Je to na Ukrajine v Zakarpatskej oblasti, dedinka Velykyj Rakovec. Tam som sa narodila a vyrastala. Dedinka je obklopená prírodou. V lesoch je strašne veľa hríbov. A máme tam veľmi veľa stromov. Ľudia sú tam veľmi milí a veľmi pohostinní. Privítajú vás s plným stolom jedla. Sú tam štyri kostolíky, štyri škôlky, dve základne školy a nejaké stredné školy, ale o tých veľmi neviem. Máme tam aj základnú umeleckú školu. Bola som tam, je to tam naozaj pekné. Veľmi rada sa tam vraciam. Mám na to dva dôvody: Po prvé, mám tam rodinu príbuzných a stretnutie s nimi mi prináša radosť. Po druhé, je tam moja najobľúbenejšia zmrzlina a veľa výborných cukríkov.
Autorka: Aďa Andrijaško, 8.B
Geocaching Geocaching je celosvetová hra, ktorá využíva techniky GPS (globálny lokalizačný systém určenia polohy) pre hľadanie ukrytých kešiek - pokladov. Hráči za pomoci GPS zariadenia sa snažia objaviť krabičku, ktorá sa volá keška a potom sa o svoj zážitok podelia na internete zapísaním do databázy kešiek. Na svete je zhruba 2,294,220 aktívnych kešiek a cez 5 miliónov hráčov. Keď sa zaregistrujete na stránke www.geocaching.com zobrazí sa Vám mapa, na ktorej si môžete nájsť hocijakú kešku. Sú tam detaily kešky, ako sú jej súradnice umiestnenia, veľkosť, obtiažnosť. Miesto uloženia kešky sa väčšinou viaže k nejakému zaujímavému miestu, stavbe, udalosti. Preto k nej býva vždy zaujímavý popis. Vždy sa niečo nové dozviete o nejakej stavbe, histórii určitého miesta a podobne Je to veľmi dobrá zábava pre rodičov aj ich deti. !!! Pozor! Pri keške sa musíte vždy správať nenápadne, aby miesto ukrytia nebolo odhalené. Ked nájdete neplánovane kešku, neberte ju a ani ju nepoškodzujte !!!
Pre zaujímavosť ešte pár geocacherských výrazov: • TB - Travel Bug je to cestovný predmet so zaregistrovaným štítkom, ktorý jeho majiteľ posiela do sveta s nejakou úlohou cieľom. • SWG - Drevené kolisko na jednej strane so znakom geocachingu a na druhej so znakom kešera, SWG si kešery vymieňajú a zbierajú.
Ja a Geocaching
My sme začali keškovať niekedy vo februári 2013 a odvtedy sme našli už 500 kešiek. Máme aj vlastné SWG-čka. Máme aj jeden vlastný travel bug - šmoulinku. Cez víkend radi chodievame do lesa na prechádzky, ktoré vždy spojíme aj s geocachingom. (Inak by sa nám s mojou sestrou nechcelo ). Mnohokrát hľadáme kešky aj s našimi známymi. Zažijeme pri tom veľa srandy a pretekáme kto nájde viac kešiek. Tak toto je asi taký základ o Geocachingu.
Autorka: Emma Tekulová, 5.A
GTA 5 Grand Theft Auto V, dlho očakávané pokračovanie jedinečnej série od Rockstar North prichádza, aby v ňom autori predviedli, čo sa za 16 rokov vývoja sandboxových hier naučili a kam až dotiahli svoj vlastný žáner. K tomu možno nechtiac, ale s poriadne veľkým treskom ukončujú aktuálnu generáciu konzol. Prvým hrdinom je Michael, bývalý kriminálnik na odpočinku, ktorý žije bohatým, ale nudným životom. Žena ho podvádza, deti neposlúchajú a hľadá z toho cestu von. Presným opakom je Trevor, psychopat, neustále nasrdený bývalý vojak, ktorý sa s nikým nemazná a vedie svoj malý drogový biznis na vidieku. Tretím je Franklin, mladý zlodej áut čakajúci na príležitosť, ako sa posunúť v rebríčku kriminálnikov. Tá príležitosť nastane v deň, keď stretne Michaela. Následne sa spúšťa reťaz udalostí, ktorá vás v 69 hlavných misiách prevedie krížom cez ostrov a otrasie základmi celej krajiny. Rozmanitosť a výber je základom GTA V, preto hra prakticky nudu nepozná, síce v niektorých misiách vysiela hráčov cez pol mapy, ale vďaka rozmanitosti prostredí, postáv, vozidiel, je všetko neustále iné, mení sa a priam sa z neba sypú stále ďalšie možnosti vedľajších aktivít. Popri misiách sa tak vyblázniť môžete na vodných
skútroch, pod vodou či už v neopréne, alebo ponorke, na povrchu si zahráte tenis, golf, vyberiete sa do hôr loviť zver, následne skočíte z vrcholu padákom, alebo si zalietate rozmanitými typmi lietadiel a helikoptér. Vyjsť na výlet môžete pešo, na bicykli, motorke, štvorkolke a to s ktorou postavou chcete, keďže mimo misií sa môžete medzi nimi voľne prepínať. Pre potešenie a oddych nechýbajú ani striptízové kluby, kiná, garáže na tunovanie vozidiel. A ak nie ste na športy, kultúru a ani autá, môžete sa orientovať na peniaze, investovať na burze a za zarobené peniaze kupovať budovy a garáže alebo aj vlastné lietadlá. Autor: Denis Vlašič, 6.B
Miesto, kam by som chcel ísť Miesto, kam by som chcel ísť sa volá Madrid. Mesto Madrid je hlavným a zároveň aj najväčším mestom Španielska, leží v jeho centre. Má viac ako tri milióny obyvateľov. Je tam jeden z najlepších a najväčších futbalových klubov na svete a volá sa Real Madrid C.F. Osídlenie dnešného mesta bolo osídlené už v praveku. Počas Rímskej ríše patrilo územie diecéze Complutum (dnes Alcalá de Henares) Vznikol ako moslimská pevnosť založená na zvyškoch vizigótskeho osídlenia zo 7. storočia. Pôvod dnešného mesta sa začal v 9. storočí, keď na mieste dnešného Kráľovského paláca postavil Mohamed I. malý palác. S výnimkou obdobia rokov 1601 až 1606, kedy bol hlavným mestom Valladolid, a krátkeho obdobia počas španielskej občianskej vojny, kedy vláda sídlila najskôr vo Valencii a potom v Barcelone, Madrid je hlavným mestom až dodnes. Cez mesto tečie rieka Manzanares. Rozlohu v kilometroch štvorcových má 605, 77. Napriek tomu, že Madrid je moderné mesto s modernou infraštruktúrou si viaceré pamiatky a časti mesta zachovali historický charakter. Rád by som si mesto pozrel kvôli futbalu a jeho kráse.
Autor: Dominik Morávek, 6.B
Môj život s mažoretkami Môj život s mažoretkami začal tak, že som sa v roku 2008 prihlásila do klubu mažoretky Tina Bratislava. Mojím šťastím bolo to, že v Devínskej bol len jeden mažoretkový klub (ten, do ktorého chodím) a to veľmi dobrý. Pamätám si moje prvé vystúpenie v roku 2008 na nábreží pri Dunaji. Bolo to na sviatok MDD. Moja prvá súťaž bola v roku 2009, kde sme skončili v malej formácii piate. O rok nato sme na Majstrovstvách Slovenska 2010 vo veľkej formácii baton kadet (bola to choreografia s nápadom Džungľa) skončili prvé. To bolo prvýkrát ,čo sme postúpili na Majstrovstvá Európy, ktoré boli vo Vyškove, kde sme s touto choreografiou skončili siedme. Ten rok sme ukončili s piatimi zlatými medailami, tromi striebornými a s jednou bronzovou. Bol to pomerne veľký úspech. Na ďalší rok sme na Majstrovstvách Slovenska 2011 obhájili svoj majstrovský titul a na Majstrovstvách Európy v Poreči sme s tou istou choreografiou (Mexico) skončili piate. Za tieto súťaže sme nazbierali šesť zlatých medailí, päť strieborných a jednu bronzovú. Rok 2012 bol úžasný, lebo naša trénerka sa vydávala a my sme boli na obrade. Na MSR sme pobrali všetko, čo sa dalo a na Majstrovstvách Európy v juniorskej kategórii baton (Robin Hood) sme získali titul Majster Európy. Spolu sme nazbierali jedenásť zlatých medailí a tri druhé. Umiestnili sme sa vo všetkom, v čom sme súťažili. V roku 2013 sme už boli seniorky, lebo bolo málo dievčat aj v juniorkách aj v seniorkách. Na MSR vo veľkej formácii baton senior (Papagáj) sme boli prvé a na ME v Maďarsku sme skončili druhé. Celkovo sme skončili s deviatimi zlatými medailami, štyrmi striebornými a s tromi bronzovými. Vždy, keď idem na tréning, tak sa teším a som zvedavá, čo budeme robiť. Keď už stojíme pred pódiom, tak mám strašný strach, že mi padne palica alebo, že sa niekomu niečo stane. Dúfam, že ako budú roky plynúť, tak sa náš súbor bude zlepšovať. Som veľmi rada, že môžem patriť do tohto súboru, lebo je to ako moja druhá rodina. Autorka: Magdaléna Seidmannová, 8.B
7. reprezentačný ples DFS Grbarčieta Aj tento rok sa dňa 25.1.2014 sa opäť konal ďalší ples súboru Grbarčieta. Bolo to v Devíne v kultúrnom dome ako vždy. Pozvaných je veľa hostí z rodín tanečníkov a ich priateľov. Ako po každý rok hrať do tanca mala možnosť skupina Mondeo. Keď ľudia postupne prichádzali, boli ponúknutí pohárom šampanského. Ples otvorili samozrejme Grbarčieta s ich chorvátskymi piesňami a tancami. Po otvorení vždy nasleduje úvodný valčík, kde tanečníci zoberú niekoho z pozvaných a začne sa tancovať. Keď už bola zábava v plnom prúde, mohli si ísť záujemcovia zakúpiť lístky na tombolu. Ale ak ste sa náhodou nestihli informovať o tomto plese a nemohli ste sa zúčastniť, len žiadne sklamanie, lebo ples bude aj na budúci rok s dobrými ľuďmi, skvelou zábavou, ale hlavne s príjemnou atmosférou a s Grbarčietami.
Autorka: Niki Griezlová, 6.B
Prechod slovenskými pohoriami Film, ktorý nesie názov Život na hrebeni vytvoril pán Juraj Geleneky. Dňa 16.1. ho prednášal v Chorvátskom múzeu na Istrijskej ulici. Túto prednášku zorganizoval TIK DNV. Film opisoval prechody Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry. Ukazoval pravú tvár hôr. Ukazoval, ako sa učiť žiť s prírodou v zime aj v lete a ako prekonávať rôzne prekážky, ktoré nám nastavila. Pán Geleneky nám priblížil život na hrebeni a sám povedal, že tieto pohoria prešiel už tisíckrát, no vždy zažil iné dobrodružstvá. Pýtala som sa ho, čo všetko si na hrebeňovku berie a koľko ten batoh váži. Batoh je vtedy dobre zbalený, keď v ňom nič nechýba a nič nie je navyše. Snažím sa zbaliť aj na viacdňovú túru mimo civilizácie tak, aby batoh nevážil viac ako 10-12 kg. Človek sa niekedy čuduje, čo všetko nutne k životu nepotrebuje. V batohu nesmie chýbať stan, spacák, karimatka, oblečenie do zlého počasia a náhradné oblečenie, hygiena, jedlo na niekoľko dní, voda, ešus, varič, nožík, lekárnička, čelovka, mapy, kompas, mobil, kamera alebo fotoaparát, v prípade zimných podmienok aj paličky, mačky, cepín. Hovorili ste, že ste tieto pohoria prešli veľakrát. Koľko vám zhruba trvá prejsť napríklad pohorie Malej Fatry, ktorá má okolo 80 kilometrov ? Hrebeň Malej Fatry, hoci je kratší ako napríklad hrebeň Nízkych Tatier, považujem za náročnejší, pretože sa tam nachádza viac skalnatých terénov, prudšie stúpania, v lesnatej časti menej prameňov vody a prístreškov na prespanie. Prejsť ho celý z Fačkovského sedla do Zázrivej za 4 dni dá celkom zabrať. Stretli ste sa už niekedy so živým medveďom? Svoje stretnutie s medveďom som prespal. Išiel som vtedy s dvomi turistkami na jeseň hrebeň Nízkych Tatier. Keď sme po dvoch dňoch mimo civilizácie prišli na Čertovicu, chceli sme prespať a najesť sa v nejakej chate. Všetko
bolo ale zatvorené, tak sme sa uložili na spánok vonku, pri vchode malej chatky. Kamarátky už spali, keď som počul z lesa mumloty medveďa. Zobudil som ich a vyliezli sme zvonku na balkón na prvé poschodie veľkej starej turistickej chaty, ktorá sa už nepoužívala, chátrala a bola zamknutá. V noci na balkóne som sa veľmi dobre nevyspal, bolo okolo nuly a prefukoval vietor. Ráno som sa prekvapil, keď sa ma Monika pýtala či som ho videl. V noci sa pod nami premával statný medveď, a bol aj pri chatke kde sme pôvodne spali. Nahneval som sa, prečo ma nezobudila, ale povedala, že sa nevedela ani pohnúť. Ráno sme ho ešte počuli z okolitých lesov, tak sme svižným tempom vyšli na kopec Lajštroch, ani sme necítili že ideme hore strmým stupákom. Potom sme pokračovali ďalej na Ďumbier. Pán Gelenky pripravuje ďalšie prednášky na tematiku hôr. Rozhovor pripravila Lucka Gelenekyová, 8.B
Saints Row The Third V tretej hre sa znovu dostávame do gangu Svätých, ktorým sa za uplynulé roky podarilo mesto Stillwater dostať pod kontrolu, vybudovať si meno a stať sa celebritami. Ľudia chcú ich podpisy, všade majú reklamy, mesto im jednoducho patrí. Ale situácia sa nepáči každému, hlavne nie medzinárodnému gangu Syndicate, ktorý ovláda mesto za mestom a chystá sa aj na vaše. Unesie vás a po krátkom boji sa objavujete v meste Steelport ovládnutom Syndikátom. Tu začína vaša cesta o prežitie a ovládnutie ďalšieho mesta. Čaká na vás rozsiahla kampaň s takmer päťdesiatkou misií, stovkami vedľajších aktivít a prídavkom kooperačnej hry, priamo v kampani.
Autor: Dárius Bavolár, 7.B
Rozhovor s pánom školníkom Naša škola je dosť veľká. Potrebuje, aby sa niekto o ňu dobre postaral, aby všetko fungovalo tak, ako má, aby všetko, čo sa „záhadne“ pokazí, alebo sa to pokazí „samo“ znovu opravilo. Anjelom strážnym našej školy je pán školník, ktorého denne stretávame na chodbách. Niekedy usmiaty, niekedy nahnevaný, často s náradím v rukách. Spravili sme malý rozhovor s naším školníkom pánom Alojzom Belešom : 1.) Čím ste chceli byť keď ste boli malý ? Naša klasická otázka. Ako každý chlapec - rušňovodičom . 2.) Prečo ste sa stali školníkom práve v našej škole ? No, na toto je ťažké odpovedať . 3.) Aký bol váš obľúbený predmet, keď ste boli v našom veku ? Ruština. 4.) Čo by ste chceli odkázať deťom ,aby robili či nerobili ? Aby poslúchali rodičov a učiteľov . 5.) V ktorej triede sa najviac kazia veci ? V deviatej . 6.) Čo najradšej opravujete ? Noo , najradšej nič.
Ďakujeme za rozhovor a želáme málo opráv. Autorky : Adriána Geciová 5.A, Martina Špačková 5.A, Emma Tekulová 5.A
Môj obľúbený šport Ahojte, dnes by som vám chcel porozprávať o skateboardingu. Veľa ľudí si myslí, že skejteri sú len vagabundi, ktorí ničia národné pamiatky. Ale nie je to tak, lebo ako bežci, volejbalisti , futbalisti a kopa ďalších športovcov si potrebujú preferovať svoj šport. Nám nestavajú skejtparky ako na bežiacom páse, no ale za to máme každý týždeň nové futbalové ihrisko a na nás nemyslia, a preto musíme jazdiť na všelijakých námestiach. Ale skatebording je umenie tak ako iné športy. A je to dosť náročný šport, lebo skoro každý vie kopnúť do lopty, ale nie každý sa vie udržať sa na skejte. Chcel by som vám ešte porozprávať o jednom profi skejterovi, ktorý sa volá MAREK ZAPRAŽNÝ. Je to najlepší slovenský skejter a sponzoruje ho veľa značiek. Asi dva roky bol v Amerike a tam vyhral veľa profi súťaží . Už veľakrát som ho stretol v jednom bratislavskom skateparku. A raz som sa s ním odfotil.
Autor: Janko Ondrejka, 8.B
Výlet do Prahy
14.12. 2013 som išiel s mojím otcom do Prahy. Keď sme prišli do Prahy, ubytovali sme sa a išli sme na obed. Odtiaľ sme išli na vianočné trhy, ktoré boli horšie ako v Bratislave. Na ubytovni s nami bývali aj iní Slováci. V nedeľu bolo v Prahe počuť viac slovenčinu ako češtinu. O tretej sme išli na zápas HC Slovan Bratislava : HC Lev Praha. Predtým sme boli na obede neďaleko štadióna. Bola to reštaurácia plná Slovákov. Na samotnom zápase bolo viac počuť Slovanistov, ale Slovan prehral 0:7. Bol to pekný výlet.
Autor: Dominik Morávek, 6.B
Bájka o zajacovi Uprostred širokého poľa poskakoval zajac. Celý deň len tak bezstarostne skákal sem a tam. Jedinou jeho starosťou bolo zohnať si niečo pod zub. Na konci poľa, pod lesom, stál malý domček. Jedného dňa sa zajac zastavil pri domčeku a cez okno pozeral televíziu. Práve išla reklama na čerstvú zeleninu. Tak si zajac pomyslel: „Načo ja každý deň preskáčem kilometre, aby som našiel niečo pod zub, keď v meste je jedla pre môj žalúdok neúrekom a ani sa pri jeho hľadaní nenarobím!.“ Vybral sa teda do mesta. Len čo vyšiel z poľa, čakala ho štvorprúdová cesta. Nebolo ľahké cez ňu prejsť, ale dokázal to. Keď sa dostal do mesta, začalo sa stmievať, v bruchu mu už cigáni vyhrávali a zeleninku nikde nevidel. Pomyslel si: „Stojí mi tento stres za to?“ Ešte si to ani nedomyslel a už na ním fuňal veľký psisko. Ledva, ledva stihol pred ním ujsť. Tak sa hladný, smädný a ustráchaný vrátil na svoje pole, zjedol posledný kúsok svojej mrkvičky a spokojne zaspal.
POUČENIE: Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Autor: Lukáš Chmela, 6.A
O dvoch slimákoch Raz sa po lúke plazil slimák s ulitou. Ako sa tak plazil, stretol slimáka, ktorému jeho ulita praskla. Vysmieval sa mu, že má puknutú ulitu. Na druhý deň sa plazil po záhrade a niekto mu do ulity hodil kameň. Keď sa na ňu pozrel, tak uvidel ,že ju má puknutú. Prišlo mu ľúto slimáka, ktorému sa posmieval.
POUČENIE: Nevysmievaj neboráka nevieš, čo ťa zajtra čaká
Autor: Dominik Morávek, 6.B
O myške, mačičke a psíčkovi Jedného dňa stretla mačka myš schmatla ju ale v tom myšička zapiští mačička prosím neziec ma veď ja sa ti odvďačím, ale mačička odvrkla ej myšička ako mi len ty môžeš pomôcť veď si taká malá a slabá. No dobre tak bež kým mám dobrú náladu. O pár dní uvidela myška psíka ako naháňa mačičku ale myška zapišťala hej psíček pozri sa. Psíček sa otočí, a kým je psíček otočený mačička to využije a vylezie na strechu.
POUČENIE: Nezáleží na veľkosti či sile, pomôcť ti môže aj zviera malé. Autor: Patrik Ďurkovský, 6.A
Chorý býk a preteky Raz sa na vidieku stretli býk a žaba. Žaba si poskakovala po kameňoch v rybníku a býk sa prechádzal po farme. Žaba sa ho opýtala :„Ako sa máš?“ Býk odpovedal :„Nie moc dobre, asi budem chorý.“ Žaba sa ho opýtala :„Pôjdeš na zajtrajšie preteky?“ Býk odpovedal :„Áno, chcel by som, ale nemáš nejaký liek?“ Žaba sa pozrela do svojej skrinky. Našla poslednú tabletku. Ale bola si neistá, lebo ho už dlho nikomu nedala. Býk zjedol liek a išiel si ľahnúť. Na druhý deň ráno sa býk zobudil, ale opäť sa necítil najlepšie. Farmár naložil býka na vozík a išli na preteky. Keď prišli býk uvidel všetkých svojich priateľov v hľadisku ako mu držia palce. Býk aj ostatné býky sa postavili na štartovaciu čiaru. Korytnačka odpískala začiatok pretekov. Náš býk vybehol ako prvý a viedol celé prvé kolo. No, keď zrazu v druhom kole začal spomaľovať. Necítil sa dobre a začalo ho pichať v boku. Býk nakoniec vzdal preteky. Museli ho vyšetriť a odviezť späť na farmu. Býk sa o pár dní zotavil a sľúbil, že už nikdy nepôjde na preteky, pokiaľ sa nebude cítiť úplne zdravo.
POUČENIE: Keď sme chorý, mali by sme sa liečiť. Autor: David Švec, 6.B
Bájka o mačke a myške V malom domci žila mačka , ktorá nenávidela myši. Raz sa jedna myš vkradla do domu a vzala kus syra. Mačka jej nastražila pascu . Potom si zdriemla. Za tú chvílôčku si myška stihla syr uchmatnúť a potichučky zmizla. Sklamaná mačka prišla o syr no i o myšku.
POUČENIE: Nepodceňuj malých a slabých, lebo aj oni môžu byť silní a chytrí. Autorka: Viki Síthová, 6.A
Bájka o chlapcovi a psíkovi Chlapec dostal od rodičov psíka. Ale on chcel počítačovú hru. Jedného dňa bol v parku a hral sa s kamarátmi, psíka uviazal o lavičku a smutne pozeral na chlapca, ako sa hrá. Chlapec bol chorý a zabudol si doma lieky a ani o tom nevedel. Keď išiel chlapec so psíkom domov ,tak chlapec odpadol pri hustých kríkoch . Psík začal štekať ako zmyslu zbavený. Upozornil štekaním okolo idúcu paniu, že sa niečo stalo. Prišla ku kríkom a našla tam ležať chlapca a zavolala mu pomoc , a tak mu psík štekaním zachránil život. Odvtedy bol chlapcov najlepší kamarát psík .
POUČENIE: V núdzi spoznáš priateľa. Napísal : Juraj Cakl, 6.A
Bájka o levovi a stratenej ponožke Lev mal veľmi veľký neporiadok v izbe. Rodičia mu stále za to nadávali, až jedného dňa si nevedel nájsť ponožku, ktorú veľmi potreboval. Lebo mu mamina povedala, že si má ísť upratať izbu a všetky špinavé veci dať do práčky. Stále nevedel nájsť tú ponožku, aj keď ju hľadal po celom dome. Až raz keď mu prišla mamina do izby a pozrela sa za skriňu uvidela tú ,,nezvestnú,, ponožku. Lev sa veľmi čudoval že to bolo za skriňou. Odvtedy si lev udržiaval radšej poriadok.
POUČENIE: Keď niečo hľadáš tak sa pozeraj poriadne a nerob si zbytočne neporiadok lebo dopadneš ako levík. Autorka: Wanda Hoštacká, 6.A
