Internet Internet, hovorovo net alebo sieť je verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí, ktoré prenášajú dáta pomocou prepínania paketov za použitia štandardizovaného Internet Protocolu (IP) a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisícok menších komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie a služby ako napr. elektronická pošta, chat a systém vzájomne prepojených webstránok a dokumentov World Wide Webu (WWW).Slovo internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks - prepojené siete.
Vznik internetu ü Prvé uzly tvoriace internet vznikli v roku 1969 ako ARPANET, sieť vytvorená skupinou ARPA ministerstva obrany Spojených štátov Amerických. 1. januára 1983 zmenil ARPANET svoj základný sieťový protokol z NCP na TCP/IP, čím vznikol internet ako ho poznáme dnes. ü Ďalším dôležitým krokom vo vývoji bolo vybudovanie univerzitnej chrbtovej siete National Science Foundation, NSFNetu v roku 1986. Dôležité, dovtedy oddelene existujúce siete vrátane Usenetu a Bitnetu tak boli úspešne asimilované do internetu. ü Internet získal širokú pozornosť verejnosti v 90. rokoch 20. storočia. V auguste 1991 Tim Berners-Lee publikoval svoj nový projekt World Wide Web, dva roky po tom, ako začal s tvorbou značkovacieho jazyka HTML a protokolu HTTP. Zverejnil prvé stránky organizácie CERN vo Švajčiarsku. Niekoľko akademických a vládnych inštitúcií tiež prispelo stránkami, ale verejnosť ich zatiaľ nevidela. ü V roku 1993 bola vydaná prvá verzia webového prehliadača (browsera) Mosaic, na vývoji ktorej sa výraznou mierou podieľal vtedy študent Marc Andreessen. V roku 1994, ako 22 ročný spoluzakladateľ Netscape Communications Corporation, ponúkol k stiahnutiu zadarmo prehliadač Netscape Navigator a tým sa začala verejnosť zaujímať o dovtedy akademicko-technický internet. ü V roku 1996 bolo slovo „internet“ už bežne používané.
Dnešný internet Dnešný internet by sa dal nazvať "sieťou sieti"- obrovsku infraštruktúrou, ktorá prepája do jedného celku počitačové a dátové siete komerčnych, nekomerčných, vládnych či armádnych inštitúcii, škôl, akademických organizácii, ba i jednotlivcov. Celá táto obrovská "supersieť"používana komunikáciu jeden spoločný protokol (rodinu protokolov TCP/IP). Jednotlivé časti internetu (podsiete) majú svojich vlastníkov, no internet ako celok nevlastní nikto. ü klient-server ... klient zasiela požiadavky a server podľa nich zasiela vyžiadané dokumenty ü dokumenty sú multimediálne ... ide o spojenie textu s obrazom, zvukom, videoobrazom, grafickými prvkami ü hypertext ... stránky sú navzájom poprepájané pomocou odkazov, všetky informácie dokumentu nemusia byť fyzicky v jednom súbore ba ani v jednom servri. ü stručnosť, nezávislosť ... hlavnou požiadavkov na štruktúru dokumentu je stručnosť. Dosiahlo sa to tým že v dokumente nie je zapísané ako sa má akcia urobiť ale len čo sa má urobiť a samotnú realizáciu už prenechá na klienta. ü obojsmernosť ... začiatky webu boli jednosmerné, informácie prúdili len server -> klient, dnes je tok obojsmerný
Pripojenie na Internet Získať prístup na internet možno prostredníctvom providerov. V každom meste už dnes existuje viacero takýchto firiem a každá ponúka nejaký spôsob pripojenia za rôzne ceny. Je na užívateľovi aby si z ponuky vyrali. ü Dial-Up - vytáčacie pripojenie. max. rýchlosť - 56kbps (negarantovaná!)... pre dnešok už nevyhovuje, použitie mail hardware - modem - lacný - väčšinou provider ponúka za symbolickú korunu IP adresa väčšinou pridelovaná dynamicky (zakaždým iná) ü ISDN - digitálny vytáčací okruh - modernejší ako Dial-Up max. rýchlosť - 128bps (garantovaná) IP adresa vždy pridelovaná dynamicky - pevná toto pripojenie umožňuje byť na internete viditeľný a poskytovať aj nejaké služby dnes na ústupe - nahradzuje ho ADSL ü ADSL - digitálny vytáčací okruh - modernejší ako ISDN max.rýchlosť 1500kbps plati sa paušálne, nezávisle od minút pripojenia Princíp ADSL spočíva v tom, že pre prenos dát sa využíva frekvenčné pásmo nad pásmom pre prenos hlasu. Pre ADSL sú vytvorené dva prenosové kanály, jeden pre UPSTREAM a druhý pre DOWNSTREAM. UPSTREAM - predstavuje smer od účastníka k ústredni. DOWNSTREAM - predstavuje smer od ústredni k účastníkovi. Rýchlosť pre upstream je niekoľkokrát nižšia, ako rýchlosť pre downstream. Slovenské telekomunikácie v súčastnosti ponúkajú 2 typy ADSL prípojek s nasledovnými rýchlosťami prenosu: ST DSL 768 - 768 kb/s pre downstream a 128 kb/s pre upstream ST DSL 1500 - 1536 kb/s pre downstream a 256 kb/s pre upstream ü Pevná linka - kábel vyhradený pre jedno pripojenie max. rýchlosť - Nx100bps (garantovaná!)... rýchlosť sa obyčajne umelo obmedzuje na zakúpenú rýchlosť IP adresa vždy pridelovaná staticky - pevná počítač je pripojený 24-hod denne, toto pripojenie umožňuje byť na internete viditeľný a poskytovať aj nejaké služby, drahé - často sa ponúka s obmedzeniami max. prenos dát ü Mikrovlnné - nevyžaduje káble max. rýchlosť - Nx100bps (negarantovaná!)... rýchlosť sa obyčajne umelo obmedzuje na zakúpenú rychlost, IP adresa vždy pridelovaná staticky alebo dynamicky, nemožnosť zabezpečiť 100% spoľahlivosť, frekvencie sú voľné rušenie, atmosférické poruchy toto pripojenie umožňuje byť na internete viditeľný a poskytovať aj nejaké služby, vyžaduje väčšiu počiatočnú investíciu – anténu, umožňuje zaviesť internet tam kam ešte káble nedorazili ü Satelitné - nevyžaduje káble max. rýchlosť - Nx100bps (garantovaná!)... treba počítať s opozdením signálu IP adresa pridelovaná staticky alebo dynamicky aj "blízky" počítač môže byť pripájaný cez veľa smerovačov
Ako sa počítače vidia? K tomu aby počítače mohli medzi sebou komunikovať musia mať "mená". Počítač svoju reč adresuje jednému počítaču a musí ho osloviť jeho menom a aj prijímateľ musí z oslovenia
vedieť, že správa patrí jemu. Už sme spomínali, že v internete sa na pomenovanie (určenie sdresy) používa IP protokol. IP (Internet Protocol) zabezpečuje správne doručovanie dát (paketov dát) jednotlivým PC v sieti. Ak sa nachádza počítač, na ktorý je užívateľ napojený, v inej sieti, IP protokol smeruje pakety cez počítače, ktoré siete vzájomne prepojujú (tzv. brány). TCP (Transmission Control Protocol) realizuje spojenie medzi počítačmi v sieti a zabezpečuje aj kontrolu správ, opätovné žiadanie, potvrdzovanie prijatia. Počítače v internete sú identifikované pomocou čísla nazvaného IP adresa. Táto identifikácia je jednoznačná, to znamená, že v rámci internetu neexistujú dva počítače s rovnakou IP adresou. Keď máme byť presnejší, IP adresa sa nevzťahuje k počítaču, ale k jeho sieťovému adaptéru. V internete totiž existujú počítače, ktoré obsahujú viac sieťových adaptérov, z ktorých každý má svoju IP adresu. Viacej adaptérov obsahujú aj brány (gateways) – sú to špeciálne počítače, ktoré prepájajú spolu lokálne siete a zabezpečujú správne smerovanie dát medzi jednotlivými sieťami. IP adresa sa skladá zo 4 bytov. Najčastejšie sa zapisuje takzvanou bodkovou notáciou keď je každý byte adresy vyjadrený desiatkovým číslom (od 0 po 255) a tieto čísla sú oddelené bodkami. Adresa potom môže vypadať napríklad takto: 192.168.30.15 192 . 168 . 30
. 15
adresa siete (sieťová časť adresy) adresa PC v danej sieti Vidíme teda, že IP adresa sa delí na časť reprezentujúcu adresu siete a časť reprezentujúcu adresu PC v tejto sieti. Existuje niekoľko adries, ktoré je zakázané používať ako adresy počítačov v sieti: ü 127.0.0.0 alebo 127.0.0.1 takzvané loopback adresy. Tieto adresy používa sieťový software k testovacím účelom. Ak pošleme dáta na túto adresu, tak nebudú vysielané cez žiadny zo sieťových adaptérov PC do siete. Môžeme tak určiť, či je náš software funkčný nezávisle na tom, či funguje sieťový hardware; ü Sieťové adresy, tj. adresy, ktorých počítačová časť obsahuje samé nuly. Tieto adresy sú využívané IP protokolom k správnemu smerovaniu paketov medzi sieťami; ü Broadcast adresy, ktorých časť obsahuje samé jednotky. Používajú sa k hromadnému rozosielaniu paketov. Ak pošleme paket na broadcast adresu, tak ho dostanú všetky PC v danej sieti. Ak budujeme vlastnú, izolovanú sieť, môžeme sieťovú i počítačovú časť IP adresy definovať sami. Sieťovú časť adresy definujeme podľa predpokladaného rozsahu našej siete. V závislosti na počte počítačov v sieti a na počte sietí v našom internete určíme typ siete (A, B alebo C) . Sieť typu A môže obsahovať viac než 16 miliónov počítačov a týchto sietí môže byť v internete vybudovaných 128. V 16 384 sieťach typu B môže byť 65 536 počítačov a sietí typu C môže byť vytvorených cez 2 milióny a každá môže obsahovať 256 počítačov. Od vyššie uvedených hodnôt nesmieme zabudnúť odpočítať rezervované adresy Maska siete je číslo dlhé 4 byty, ktoré určuje, aká časť IP adresy je vyhradená pre adresu siete. Pozície, ktoré obsahujú binárnu jednotku určujú sieťovú časť adresy a pozície obsahujúce binárne nuly
určujú počítačovú časť adresy. V prípade siete typu C zadáme teda masku s hodnotou 255.255.255.0. (3 bajty určujú sieť 1 bajt počítač) Pretože je manipulácia s dlhšími číslami pre človeka nezáživná a nepraktická, bol vytvorený mechanizmus umožňujúci užívateľom zadávať miesto IP adries počítačov ich symbolické mená. Obslužný software potom prevádza mapovanie symbolických mien na IP adresy automaticky. V internete to funguje tak, že existuje sieť DNS servrov, ktoré tento preklad vedia robiť oboma smermi (ak DNS server nevie urobiť preklad sám vie kde sa má opýtať). Všetky uzly Internetu sú rozčlenené do tzv. domén, tvoriacich hierarchickú štruktúru. Na vrchole štruktúry je hlavný uzol root, potom nasledujú domény označujúce jednotlivé štáty, účastníkov Internetu. Napr. meno domény sk je vyhradené pre Slovenskú republiku, cz pre Českú republiku, at Rakúsko, de Nemecko, uk Veľkú Britániu atď. V USA, mieste zrodu Internetu, sa na rovnakej úrovni ako domény jednotlivých štátov sveta používajú domény odrážajúce typ uzlov do nich združených (edu pre vzdelávacie organizácie, com komerčné organizácie, gov štátna správa, mil armáda a org ostatné nekomerčné organizácie).
Smerovanie v TCP/IP sieťach Počítač, ktorý rozhoduje o smere zasielania paketov sa nazýva brána (gateway), alebo tiež smerovač (router). Rozlišujeme dva typy smerovania, a to priame a nepriame smerovanie. ü Priame smerovanie– pakety sú zo zdrojového PC prenášané priamo na cieľový počítač prostredníctvom prenosového média. Ide tu o prípad, kedy sa oba PC nachádzajú na tom istom „kábli“ siete. ü Nepriame smerovanie– pakety sú prenášané do siete, ktorá nie je bezprostredne pripojená k danému počítaču. Doručovanie paketov obstarávajú brány. Nastáva vtedy ak máme viac navzájom prepojených sietí (internet). Aby mohla brána správne prenášať pakety, musí poznať topológiu siete. To znamená, že musí vedieť, cez ktorú najbližšiu bránu má paket poslať aby dorazil do cieľovej siete. zuje chybu smerovania.
WWW – World Wide Web WWW je služba počítačovej siete Internet, vychádzajúca zo súčasných trendov výpočtovej techniky. V preklade znamená „celosvetová pavučina“. Už jej názov naznačuje možnosti prepojenia dokumentov pochádzajúcich z celého Internetu. Poskytuje hypermediálne informácie distribuované po celom svete. Svoju obľúbenosť si získala vďaka: ü ü ü ü
grafickému rozhraniu distribuovaným informáciám multimediálnym prvkom (text, obrázky, animácie, video) interaktívnemu prístupu a intuitívnemu ovládanou
WWW, ako aj ostatné služby Internetu, pracuje podľa modelu klient - server. WWW stránky sú uložené na internetovských serveroch, na ktorých je spustený program ( WWW server – napr. Apache ). Užívateľ, ktorý si chce dané WWW stránky prezrieť, použije internetovský prehliadač (WWW klient – napr. MS Internet Explorer, Netscape Navigator). Jeho úlohou je podľa požiadaviek užívateľa prenášať údaje zo vzdialených počítačov na lokálny počítač, správne ich interpretovať a zobraziť na monitore. Server a klient služby
WWW navzájom komunikujú pomocou špeciálneho aplikačného protokolu HTTP (HyperText Transfer Protokol). Služba WWW je integrovaná pomocou URL ( Uniform Resource Locator – jednotný ukazovateľ na zdroje ). URL je štandard stanovený pre jednoznačný zápis umiestnenia zdroja v rámci Internetu. Je definovaný pre bežné služby Internetu ako WWW, FTP, Gopher, E-mail. Univerzalita WWW spočíva v tom, že odkaz v dokumente nemusí byť len odkazom na inú WWW stránku, ale aj na ľubovoľný iný zdroj Internetu (textový súbor, zvuk, video, ale aj diskusnú skupinu, gopher, ftp server). WWW pracuje na princípe technológie klient / server. Váš počítač sa spojí pomocou prehliadača so serverom (vy ste klient), od ktorého si vypýta určité údaje. Server mu potom odpovie a posiela požadované údaje naspäť. WWW je založená na hypertexte. Je to forma dokumentu, ktorá obsahuje vo svojom texte odkazy na iné texty. Aby mohol text obsahovať špeciálne odkazy, musí byť vytvorený špeciálnym spôsobom. Na tvorbu internetových dokumentov ( stránok ) slúži jazyk HTML ( HyperText MarkUp Language ).
e – mail E-mail (alebo email, mail prípadne mejl) je skratka pre „elektronickú poštu“ (na rozdiel od konvenčnej pošty). Je to spôsob písania, posielania a prijímania správ v elektronických komunikačných systémech. Termín E-mail, je syntézou dvoch anglických slov electronic a mail. Slovo electronic prekladáme ako elektronická a slovo mail ako pošta. E-mail je po WWW druhá najpoužívanejšia služba na internete, ktorá je určená pre rýchlu písomnú komunikáciu. Okrem samotných textových správ je prostredníctvom elektronickej pošty možné prenášať aj súbory ľubovoľného dátového formátu, obsahujúce napríklad bitmapovú či vektorovú grafiku, formátovaný text, video a audio záznamy. Klient je pri používaní elektronickej pošty limitovaný len objemom prenášaných dát. Tak ako pri klasickej pošte obálka, plní túto funkciu v elektronickej pošte hlavička. Hlavička správy obsahuje tieto údaje: TO (Komu): FROM (Od koho): SUBJECT (Predmet): Postupne ako správa prechádza sieťou pribaľujú sa na ňu informácie, ktoré nám môžu pomôcť odhaliť kade išla v prípade, že sa nedostala do cieľa. Elektronická pošta podobne ako služba WWW je založená na architektúre klient-server. Znamená to, že pri práci s elektronickou poštou sa zúčastňujú dva subjekty: poštové servery - ich úlohou je prenášať správy, poštoví klienti - ich úlohou je starať sa o používateľa. Majú formu programu, ktorý beží na počítači používateľa a umožňuje mu prijímať a posielať správy. Po odoslaní, prostredníctvom poštového klienta, je správa uložená na poštovom serveri. Tam si ju prevezme ďalší poštový server a ten ju doručí ďalšiemu. Jednotlivé poštové servery medzi sebou komunikujú pomocou protokolu SMTP(Simple Mail Transfer Protocol). Pre komunikáciu poštového klienta a poštového servera sa najčastejšie používa protokol POP3(Post Office Protocol, verzia 3). Tento protokol bol vyvinutý na to aby bolo možné
používať poštových klientov na iných počítačoch ako na tých na ktorých pracujú poštové servery. V sieti počítačov Internet plní funkciu poštovej adresy e-mail adresa. Základom adresy pre elektronickú poštu je doménová adresa, ktorá určuje cestu ku konečnému miestu kde má byť pošta doručená. Táto adresa môže označovať priamo konkrétny hostiteľský počítač alebo doménu (nerozlišujú sa veľké a malé písmená). Prvá časť v e-mailovej adrese určuje konkrétne používateľské konto (môže byť zostavené obecne od 3 do 40 znakov vrátane bodky a podtržníku, veľké a malé písmená sa rozlišujú). Znak medzi prvou a druhou časťou @ oddeľuje doménovú adresu od identifikácie adresáta.
FTP – File Transfer Protocol FTP (File Transfer Protocol) je protokol na prenášanie súborov. Pomocou FTP môžeme preniesť súbor, alebo aj celé adresáre na FTP server, kde sú prístupné ďalším používateľom. FTP nám pomáha zdieľať s kolegami pracovné súbory a nemusíte ich neustále posielať jeden druhému pomocou e-mailu. Ďalšie využitie FTP sa dá nájsť v zálohovaní vlastných dát na serveri. FTP dovoľuje sťahovanie (download) a nahrávanie (upload) binárnych či textových súborov na FTP server. Prístup na FTP server sa samozrejme deje pomocou FTP klienta. Slúži väčšinou ako doplnok k serveru HTTP, kde sa používa na updatovanie a uploadovanie web-stránok. Ďalej sa používa v sharewarových kruhoch ako veľmi populárny spôsob prenášania programov a súborov v sieti Internet.
Vyhľadávanie informácií Informácií na internete stále pribúda a aby sme sa ku nim dostali musíme vedieť adresu stránky (stránok), kde sú zapísané. V podstate sú tri možnosti ü adresu vieme a zadáme ju do vstupného riadku ü adresu uhádneme - (napr. www.prievidza.sk www.sme.sk, ...) ü adresu musíme nájsť - fulltext <->katalóg
Full-textové vyhľadávanie Postup - nájdeme server, ktorý poskytuje takéto služby a do vstupného textu zadáme jedno prípadne viacero slov Server bude "prehľadávať" stránky vo svete a ponúkne nám tie, ktoré obsahujú uvedené slová. výhody nevýhody jednoduchosť rýchlosť
často je veľa stránok "odveci" - z úplne inej oblasti ak nevieme stručne pomenovať čo hľadáme, je hľadanie komlikované
Pravidlá zadávania textu ü ü ü ü
uprednostňujeme písanie malými písmenami ak vyhľadávanie chceme obmedziť na slovenské stránky používane diakritiku slovné spojenie dávame do úvodzoviek (napr. "big apple") na hľadanie oboch slov dáme pred druhé plus (napr. program +pascal)
Vyhľadávacie servre
ü google - www.google.sk
ü altavista - www.altavista.com ü pavouk - pavouk.uzdroje.cz ü clusty - www.clusty.sk
Hľadanie obrázkov - ide o veľmi častú aplikáciu a preto existuje aj špeciálny postup na hľadanie obr. ukážem to na použití servra google ü prepnem vyhľadávanie na obrázky (kliknem na text Obrázky) ü zadám názov obrázku (napr. bojnice) ü stlačím Hladaj ü vyberiem si obrázok a kliknem naň ü zvolím zobraziť v aktuálnej veľkosti (tu najlepšie uvidím, či mi naozaj vyhovuje) ü cez Menu-Súbor-uložiť ako zapíšeme súbor-obrázok na disk Na internete sú prístupné katalógy - rozraďovače, kde sú informácie poukladané hirarchicky. Systém hľadania je tu podobný ako keď hľadáme informáciu v knižnici. www.szm.sk www.zoznam.sk www.best.sk www.seznam.cz www.uzdroje.cz www.katalóg.atlas.cz www.yahoo.com
Aktuálne a potenciálne problémy Internet priniesol okrem, výhod aj niektoré problémy a negatíva. Niektoré z nich získali veľku publicitu. ü ü ü ü ü
zneužívanie detí súvisiace s detskou pornografiou porušovanie autorských práv šírenie počítačových vírusov útoky na zabezpečenie počítačov zastaralá technológia
Cenzúra Niektoré krajiny ako Irán a Čínska ľudová republika obmedzujú, čo ich občania môžu na internete vidieť. Toto spôsobilo napríklad rozmach blogovania v Iráne za účelom obchádzania cenzúry.
