Priemyselná toxikológia ´06, Piešťany, 23. - 25. V. 2006
HODNOTENIE ZÁŤAŽE OBYVATEĽSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY DUSIČNANMI
NO3
Šalgovičová Danka
Výskumný ústav potravinársky, Bratislava
Úvod Dusičnany patria medzi primárne málo toxické látky, ale sú prekurzormi dusitanov, ktoré inaktiváciou hemoglobínu v organizme spôsobujú methemoglobinémiu a to najmä u detí v prvých mesiacoch života.
Najväčším rizikom dusitanov je však možná tvorba Nnitrózozlúčenín, ktoré majú schopnosť vyvolávať tvorbu nádorov vo všetkých telesných orgánoch s výnimkou kostí. Vznikajú reakciou dusitanov so sekundárnymi ale aj terciárnymi amínmi. Maximálne limity pre dusičnany v surovinách a potravinách upravuje Potravinový kódex Slovenskej republiky, ktoré je v súlade s Nariadením EÚ č. 466/2001/ES. Výrobky, u ktorých obsahy dusičnanov prevyšujú maximálne limitné hodnoty nie sú uvoľňované do distribučnej a obchodnej siete.
Pri posudzovaní zdravotného rizika z príjmu dusičnanov sme vychádzali z databázy výsledkov analýz 223 798 vzoriek základných potravinárskych surovín, potravín, nápojov a vody, nachádzajúcich sa v Stredisku pre vyhodnocovanie výskytu cudzorodých látok (VÚP), ktoré boli na území Slovenskej republiky odoberané od roku 1990.
Kontrolu a analýzy vzoriek vykonávajú kontrolné a diagnostické pracoviská rezortu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky: ¾Štátna veterinárna a potravinová správa SR ¾Výskumný ústav vodného hospodárstva ¾Vodárne a kanalizácie ¾Hydromeliorácie, š.p.
Výpočet rizika ¾ Pre vyhodnocovanie príjmu cudzorodých látok bolo vybraných 21 druhov potravín ¾ Ako telesnú hmotnosť priemerného dospelého obyvateľa Slovenskej republiky sme
použili hodnotu 70 kg. ¾ ADI 5 mg na kg telesnej hmotnosti a deň
21
∑ príjem NO3 [mg.kg-1 TH a deň] =
nález* (mg.kg-1) ∗ spotreba (g)
1
1000 * 70
* - priemer, medián, 95 % percentil TH – telesná hmotnosť
komodita
Štatistická spotreba vybraných druhov potravinárskych komodít
* - g/o/d – g na osobu a deň ** - jpg/o/d – g jedlého podielu na osobu a deň
g/o/d*
jpg/o/d**
Mäso
42,81
35,73
Hydina a výrobky
45,58
35,42
Mäsové konzervy
4,57
4,57
Mäsové výrobky
40,94
39,90
Ryby a rybie výrobky
10,47
9,41
Syry
12,29
12,29
Mliečne výrobky
46,97
46,97
Tuky a oleje
43,95
43,95
4,43
4,43
Hlúbová zelenina
19,23
14,35
Plodová zelenina
43,31
35,84
Listová zelenina
2,75
1,98
Koreňová zelenina
15,42
12,08
Zemiaky
96,00
72,10
Struková zelenina
0,45
0,21
Ovocné výrobky
2,50
2,48
Ovocie jadrové
43,34
39,55
Citrusy
23,67
16,84
Iné potraviny
102,74
101,53
Nápoje
327,38
327,38
2000,00
2000,00
Zeleninové výrobky
Voda
Porovnanie teoretického príjmu dusičnanov s reálnym príjmom (v % ADI) 80 70 60 50
% ADI 40 30 20 10 NO3 - skorá
0 100%
50%
NO3 - neskorá 25%
RS
Trend expozície dusičnanmi v rokoch 1990 – 2004 250
% ADI
200
150
100
50
Priemerný
Rok
2004
2003
2002
2001
2000
1999
1998
1997
1996
1995
1994
1993
1992
1991
95 % percentil
0
1990
Mediánový
komodity
Podiel vybraných druhov potravinárskych komodít na hodnote ADI v roku 1990 Syry Mäso Mliečne výrobky Struková zelenina Mäsové výrobky Ryby a rybie Ovocné výrobky Ovocie jadrové Zeleninové výrobky Hydina a výrobky Listová zelenina Citrusy Tuky a oleje Mäsové konzervy Koreňová zelenina Plodová zelenina Iné potraviny Hlúbová zelenina Zemiaky Nápoje Voda 0.0
5.0
10.0
% ADI
15.0
20.0
komodity
Podiel vybraných druhov potravinárskych komodít na hodnote ADI v roku 2003 Struková zelenina Syry Ovocné výrobky Mäsové výrobky Ryby a rybie výrobky Ovocie jadrové Citrusy Mliečne výrobky Tuky a oleje Mäso Hydina a výrobky Mäsové konzervy Zeleninové výrobky Listová zelenina Plodová zelenina Koreňová zelenina Hlúbová zelenina Zemiaky Iné potraviny Voda Nápoje 0.0
2.0
4.0
6.0
% ADI
8.0
10.0
Záver ¾Problematika dusičnanov z hľadiska ich negatívneho vplyvu na zdravie ľudí bola v minulosti a je
aj v súčasnosti predmetom záujmu širokej verejnosti. ¾Expozičné dávky dosahujú hodnoty, pri ktorých sa zvyšuje pravdepodobnosť negatívnych
zdravotných dôsledkov. ¾Medzi rizikové komodity patria predovšetkým suroviny a potraviny rastlinného pôvodu, do
ktorých sa dusičnany dostávajú z prostredia a len v malej miere potraviny živočíšneho pôvodu, do ktorých sa dusičnany pridávajú s cieľom zlepšenia technologických a organoleptických vlastností potravín. ¾Z uvedených výsledkov vyplýva možnosť vyššieho rizika záťaže organizmu pre vegetariánov,
u ktorých zvýšený konzum rastlinných produktov môže byť zdrojom výrazne vyšších expozičných dávok dusičnanov, v porovnaní s nami vypočítanými expozičnými dávkami pre priemerného dospelého obyvateľa Slovenskej republiky. ¾Pri reálnej spotrebe potravín však prekročenie hodnôt ADI bolo zaznamenané len privýpočtoch
s použitím 95 % percentilu, čo však predstavuje značne nadhodnotený výsledok. ¾V problematike dusičnanov možno súčasne v posledných rokoch pozorovať zlepšenie situácie,
ktoré sa prejavilo miernym poklesom ich príjmu prostredníctvom potravín a nápojov.
Ďakujem za pozornosť
