História Baníckeho bratstva. Prvý krát o existencii Bratstva v Banskej Bystrici hovorí odpustková listina z 1.apríla 1463, ktorú vydal Izidor Sabinensis a ďalších 13 kardinálov v Ríme (Confraternitas Corporis Christi, dudum inchoata exist) . Bratstvo ( elitárna organizácia ktorá mala len 30-40 členov) bolo od začiatku spravované waldbúrgermi a malo jednoznačnú orientáciu na zaopatrenie svojich členov po smrti. Od roku 1450 (za richtára Štefana Junga) sa členom Bratstva stáva každý haviar ktorý platí každoročne na sviatok Božieho Tela do pokladnice Bratstva 25 denárov, aby sa bratstvo hmotne upevnilo. Ďalej je povinný pri každej výplate, ktorú dostal prispievať od každého zlatého, t.j. 100 denárov, 2 denáre dobrej mince do pokladnice bratstva. Táto zmena vyvolala transformáciu Bratstva Božieho Tela na Banícke bratstvo, ktoré malo niekoľko sto členov. Dôsledkom tejto
zmeny bol prudký nárast objemu finančných prostriedkov
v pokladnici bratstva (ročne až 1750 zlatých florénov), veľké peniaze sa stali jablkom sváru. Pri tom ciele Bratstva sa nezmenili, získané prostriedky bratstva bolo stále možné investovať len do cirkevných projektov ( okrem Banskej Bystrice bolo v jej okolí 29 veľmi dobre vybavených gotických kostolov Sv. Jakub, Čerín, Poniky, Sásová, Dúbravica, Zolná, Očová) V roku 1500 postihol Banskú Bystricu požiar, ktorý vyprovokoval spor o spôsobe využívania finančných prostriedkov Baníckeho bratstva. Na jednej strane
baníci, ktorí
nesúhlasili
s nakladaním s ich peniazmi, sa spojili s novými majiteľmi všetkých banských podnikov na území mesta , Turzovsko Fuggerovskou spoločnosťou, na druhej starne stála mestská vrchnosť. Mešťania vtedy začali vo svojich žiadostiach adresovaných panovníkovi predstierať stratu mestských privilégií pri požiari a domáhať sa nových výsad. Mešťania sledovali jediný cieľ, získať jurisdikciu nad baníkmi a ovládnuť pokladnicu Baníckeho bratstva. Konflikt vyústil do baníckeho povstania v rokoch 1525 -1526. Centrom baníckeho povstania v stredoslovenských banských mestách, v rokoch 1525 – 1526 bolo Banícke Bratstvo na Bani (Perge, Fundus Dominorum, Špania Dolina ,).
Verbóczyho rozsudok z 13. apríla 1526 nad účastníkmi baníckeho povstania z rokov 1525 - 1526
prvý krát hovorí o spôsobe financovania Bratstva „.... naďalej je každý haviar
povinný pri každej výplate z každého zlatého, t.j. 100 denárov, 2 denáre dobrej mince plati ť do pokladnice bratstva . .. pri každej výplate sa rozdelí a bude sa vyplácať asi 40 zlatých chudobným, ako almužna. Ďalej budú podporovať z vyššie označenej sumy starých robotníkov, invalidov, trpiacich na záduch, chorľavých, vdovy siroty. Budú sa starať o pohreby chudobných haviarov. Taktiež na sviatok Božieho Tela sa každoročne dáva 600, z času na čas i 500 zlatých z pokladnice v prospech bratstva. ......“. Tento rozsudok vytvára podmienky pre vznik sociálneho poistenia (Bratskej pokladnice), kedy sa spoločne nazhromaždené prostriedky Bratstva môžu vyplácať odkázaným. Bratstvo Božieho Tela sa po roku 1526 mení na Banícke bratstvo (Heierbruderschaft) , Bratskú pokladnicu. O tom, že Bratstvo držalo pokladnicu svedčí príkaz Ferdinanda I. z 23.novembra 1527 „..aby odovzdali správu baníckeho Bratstva a jeho prostriedky (pokladnicu) banskobystrickej mestskej rade..“. Vtedy pravdepodobne dochádza aj k zmene sídla Bratstva z Banskej Bystrice na Španiu Dolinu. Prvý zachovaný dokument o tejto zmene sídla jasne hovorí až v roku 1574 ( Haierbruderschaft in Herrengrund).
Najstarší písomný dokument
Baníckeho bratstva, (Archív B.B. fasc.45 n 48)
O tom , že Bratstvo sídlilo na Bani by však mohol svedčiť aj tympanon na južnej fasáde
špaňodolinského kostola Premenenia Pána. Združený erb obsahuje tri erby, Erb Baníckeho bratstva, Rakúskej monarchie a Víta Múhlsteina.
Tento združený erb by mohol byť analógiou praktiky známej napr . z kostola sv. Jána v Solivare, kedy sa podľa existujúcej
zmluvy na stavbe podieľala Bratská pokladnica,
zástupcovia monarchie a Banská správa. V roku 1501 je však Vit Múhlstein spomínaný už ako mŕtvy, to znamená , že donácia sa musela uskutočniť pred týmto dátumom. Súčasný výskyt erbu Vita Múhlsteina a erbu Baníckeho bratstva svedčí o tom, že Banícke bratstvo už pred rokom 1501 používalo insígnie skrížených kladiviek na označovanie všetkých svojich investičných aktivít (kaplnka sv. Barbory v B. Bystrici, kostoly v Španej Doline, Sásovej, Ponikách, Jakube, Solivare, Schwatzi v Rakusku všetky boli označené skríženými kladivkami)
Kaplnka sv. Veita, v kostole P. Márie, Schwtz (1490)
Erb c. k. Rakúskej monarchie.
Erb Baníckeho bratstva Špania Dolina
Erb komorského grófa a zvolenského župana Víta Múhlsteina doloženého v B.B. v rokoch 1473 -1501. V roku 1546 Ferdinand I. podriadil všetky uhorské bane Dolnorakúskej komore vo Viedni. Banskobystrické mediarske podniky sa stali úplne erárnym podnikom.
V roku 1557 riaditeľ baní W. Hohenwarter chcel v
Jakube postaviť veľký špitál pre
práceneschopných baníkov (Bruderhaus), ako bol vo Schwatzi .
V roku 1564 Postavil Ján Trapp špaňodolinský vodovod z dreva,, ktorý doviedol vodu z Kečky pod Prašivou až na Španiu Dolinu. Od 1573 roku platil Maximilianov banský poriadok. V roku 1586 sa zastavil tranzit slovenskej medi do západnej Európy. V roku1600 komorský gróf Krištof Rappach nariadil, aby baníci zverili správu Bratskej pokladne osemčlennej komisii v ktorej polovicu by volili zo stav úradníkov a druhu polovicu doplnia tým istým počtom baníkov. Od roku 1629 sa zachovala na Španej Doline matrika. V nej je patrónom obce označená Kráľovská koruna a reč obyvateľstva slovenská. V tomto roku Augustín Spindl na Španej Doline použil prvý krát strelný prach na rozpojovanie horniny. Na bani Mária bolo vykonaných 40 odstrelov. V roku 1650 palatínsky súd Pavla Pálfyho uznal práva Slovákov a určil im paritné zastúpenie v mestskej rade a dal im právo zastávať richtársky úrad. Začalo platiť pravidlo o každoročnom striedaní Slováka s Nemcom v richtárskom úrade. V tomto roku sa na banskom území usadzujú prvý Maďari z Novohradu, ohrození Turkami. V roku 1657 za Bartókovej vizitácie na Španej Doline žilo 2220 obyvateľov z toho 2000 evanjelikov a len 60 katolíkov, vo filiálke na Starých Horách bol 160 evanjelikov a žiaden katolík. Pre porovnanie v tej dobe v Banskej Bystrici spolu s fíliami Sv. Jakub, Sásová, Rúdlová, Ulmanka, Riečka, Podlavice, Skubín, Tajov, Majer a Kostivirska žilo 8400 obyvateľov. 3. septembra 1673 došlo k vzbure špaňodolinských baníkov protestantského vyznania. Baníci a úradníci sa vzbúrili, vyhnali katolíkov, obsadili miestnu školu, kostol a neboli
ochotní ich vydať. Baníci sa opevnili na cintoríne, ale vojsku sa nedokázali dlho brániť. Po niekoľkých obetiach a zraneniach sa stiahli do lesa. 14. októbra 1673 panovník Leopold I. vydal dokument „ Actum Herrengrund “, ktorý mal 12 paragrafov. Tieto sa týkali odovzdania školy a kostola katolíkom. Kazatelia a učitelia Lutherovej viery boli
vyhnaní z krajiny. Bratská pokladnica musela vyplácať od vtedy
katolíckeho farára. Kostol na Starých Horách sa stal fíliou špaňodolinskej katolíckej farnosti. Od vtedy mohla existovať len jedna bratská pokladnica, ktorá mala tri kľúče (prvý mali dvaja katolícki, druhý dvaja luteránski bratskí majstri a posledný mal cisársky úradník). Bratská pokladnica musela platiť mesačne daň do Banskej Bystrice. Nakoľko sa luteránsky baníci v súvislosti so vzburou stali nehodní svojich práv a symbolov, kladivko, želiezko, bubon a zástavu zhabala komora. Svoju pečať aj naďalej mohli používať. Tento dokument svedčí o skutočnosti, že Bratstvo v roku 1673 malo staršie insígnie a pečať , ako sú terajšie. Novú pečať z rolu 1683 Bratstvo na Španej Doline používa dodnes.
SIGILVM*DER EHRB*HEIERBRVDERSCH*IM HERRNGRVND* 1683 V roku1699 chcel Hellenbach úplne znemožniť styk baníkov s obchodníkmi mimo Španej Doliny a tak dal vyraziť novú emisia lokálnych výplatných známok ( medené peniaze Kuppfergeld).
V roku 1701Benedikt von Majeren a Tobias Alojz Ruprecht odovzdali počestnému špaňodolinskému baníckemu bratstvu , Andrejovi Troschdiakovi nemeckému a Matejovi Mrázovi slovenskému bratskému majstrovi pomocníkom slovenskej národnosti
( Windisch brudermeister ) a ich
Janovi Kaltzovi Feitserovi a Georgovi Hiterovi nové
banícke insígnie, kladivko a želiezko. Vyrobené kremnickým zlatníkom Neumanom zo strieborného plechu a pozlátené. (orginál textu na insigniách je v starej nemčine).
V roku 1718 Banský majster Michl. Lud. Dead odovzdal špaňdolinskému baníckemu bratstvu, Jurajovi Koglerovi, nemeckému a Andrejovi Kartinkovi, slovenskému bratskému majstrovi kazetu na insígnie.
Od roku 1722 sa zachovali účtovné knihy
špaňodolinskej baníckej bratskej
pokladnice. Od roku 1742 Banské komory v Banskej Štiavnici, Kremnici, Banskej Bystrici podliehali priamo Dvorskej komore vo Viedni a uhorské orgány nesmeli do nich zasahovať, čím stratili kontrolu nad baníctvom. V roku 1724 navštívil Španiu Dolinu František Ernest Bruckman. Podľa neho boli bane v Španej Doline z hľadiska ložiskových pomerov, najväčšími a najzaujímavejšími v Európe. V roku 1726 bol zhotovený pre Piesky železný liaty zvon vysoký 30cm s priemerom 33cm. Na prednej strane je reliéf svätého Klimenta patróna baníkov okolo reliéfu je latinský nápis: „ SANCTUS CLEMENS METTALLI FOSSORUM PATRONUS“. Na plášti je nápis v nemčine: „GOS MICH IOHAN FRIEDERI KVLG IN NEVSSOHL 1726“( je to prvá pisomná zmienka o sv. Klimentovi, patronovi baníkov na Slovensku ).
V roku 1730 navštívil Španiu Dolinu Karol VI. Otec Márie Terézie. Kostolu venoval plastiku sv. Trojice t .č. umiestnenú nad vchodom do kostola.
V roku1732 zhotovil zlatnícky majster František J. Fuchs z Kremice pre Španiu Dolinu cibórium, čim sa kompletizoval súbor liturgických predmetov používaných pri aušusníckej službe. Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov boli v roku 2013 zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Liturgické predmety Baníckeho bratstva kalich 1574 donátori BALZER. PERGER .PAVL.KUTLER. zlatník Z.M. KONSBOL monštrancia druhá polovica 17.storočia Alexander Kraudy (1651-1679) ciborium 1732 zlatník František Jozef Fux z Kremince.
Okolo roku 1739 vrcholila výroba špaňodolinských
pohárov, vyrobených bystrickými
zlatníkmi zo železného plechu, transmutovaných na medené pomocou cementačných vôd na Španej Doline.
Niekoľko špaňodolinských pohárov zo zbierky Petra Lehmana draženej aukčným domom Cristi,s v Londýne dňa 16 apríla 2014.
6 .februára 1750 vypukol v bani na severe požiar pri ktorom zahynulo 11 baníkov.
29. júla 1764 v Banskej Bystrici na Mlynskej lúke mali špaňodolinské banícke milície vojenské cvičenie pri príležitosti c.k. vizitácie.
30. júla 1764 Španiu Dolinu navštívili rímsky kráľ Jozef a arcivojvoda Leopold so sprievodom. Prezreli si výrobu zelenej farby z banských vôd, výrobu medi
pomocou
cementačných vôd a rozsiahle zariadenia na úpravu rúd a premývanie háld. Potom prešli Novou štôlňou popod zem na Staré Hory. Zo svojej návštevy Španej Doliny si princovia odniesli handsteiny s minerálmi, plastikami baníkov a baníckymi technickými zariadeniami.
Banícka milícia na Španej Doline mala 50 vyzbrojených haviarov, 49 uniforiem (biele kabáty, červené nohavice, čiapky k uniforme - banícke so štítkom. Na klobúky a kordy si milicionári mohli dať čestné odznaky .Milícia mala 50 muškiet, 50 bajonetov, 51 šablí, tašky na patróny, tanistre, 3 medené bubny a 2 píšťaly. 30.júla 1785 boli zrušené platy oficierov banskej milície a všetka výbava pre banské milície sa mala sústrediť v hlavnom sklade na Vindšachte pri Banskej Štiavnici. V roku 1785 špaňodolinská Bratská pokladnica mala výdavky, ktoré presiahli príjmy mesačne o 3 – 5 zlatých. Ubudlo nájomné za obchod so soľou a cvernami, zmenšili sa príspevky od baníkov, zvýšili sa náklady na podpory v chorobe, pribudli výdavky na dvoch učiteľov . Bratská pokladnica na Španej Doline uhrádzala obidvom učiteľom Ľudovej školy plat a príspevok na drevo spolu 368 zlatých ročne. Z bratskej pokladnice išli pravidelne príspevky na cirkevné záležitosti, 3 zlaté mesačne na sviece, 30 grajciarov na banské omše týždenne. Na sviatok sv. Klimenta biele voskové sviece za 8 zlatých, kostolnému muzikantovi 1 zlatku mesačne. Banský pisár dostávala 10 zlatých ročne, pre dvoch majstrov bratstva bolo určené 43 zlatých. Sociálne príspevky pre 170 mužov a žien po 3 grajciare týždenne a 63 deťom po 1 grajciari predstavovali sumu 458 zlatých 24 grajciarov na rok. V 1.a 2. ročník Ľudovej školy v jednej triede navštevovalo v máji 112 detí z toho 38 dievčat. Triednym učiteľom bol Jozef Dérer. 14 žiakov 3.a 4. ročníka učil Jozef Schmiedl v obývačke vlastného bytu. Zdravotnú pomoc 800 zamestnancom špaňodolinského banského závodu pri úrazoch a v chorobe poskytoval banský chirurg Vavrinec Failhauer, ktorý býval v dome
bratskej
pokladnici. Na lieky dostával ročný paušál 150 zlatých. V roku 1793 bol dekrétom cisára Jozefa II. na Španej Doline otvorený nový cintorín. Staré cintoríny ( prvý bol pri kostole, druhý na Stráži a tretí u sv. Anny) boli zrušené. V roku 1806 bol špaňodolinský vodovod prestavaný z dreveného na kamenný.
6. augusta 1830 od 9. do 10. hod. bola Banícka paráda , strieľalo sa z mažiarov. Prehliadka baníckych šíkov, (pochod) začínal od klopačky na námestie ku kostolu. Na čele sa niesli kladivko želiezko, zástavy, nasledovala hudba, potom išla správa
baní.
V tento deň
pochodovalo 300 uniformovaných baníkov. O 10. hod. bola v kostole omša o 17. na Placi zábava. Posledná banícka paráda s konala v roku 1906. V roku1840 bol chirurgom na Španej Doline Ignác Herkovits, ktorý okrem platu 200 zlatých, dostával rovnakú sumu od bratskej pokladnice a príplatky na udržiavanie „subjektu“ vo výške 60 zlatých spolu s bytom, záhradou a lúkou. Tento chirurg odslúžil na Španej Doline 31 rokov. Pôrodnou babicou bola Katarína Zsillová, honorár 20 zlatých ročne jej bol vyplácaný z Bratskej pokladnice. V roku 1854 v dôsledku nového Všeobecného banského zákona došlo ku zmene stanov Bratských pokladníc. V roku 1886 odišiel z Banskej Bystrice do Veľkého Varadína biskup Arnold Ipolyi Stummer. Zo Španej Doliny odniesol cennú zbierku minerálov, medených peňazí a pohárov. Z Jakuba desať gotických oltárnych obrazov a sochu sv. Petra. (t.č. .v Kresťanskom múzeu v Ostrihome ). V roku 1923 vyšiel zákon 242/192Zb. podľa ktorého sa všetky Bratské pokladnice zlúčili do jednej Revírnej bratskej pokladnice pre Slovensko a Podkarpatskú Rus. V roku l925 založil Ján Vajcík v obci „Historický krúžok“. 31. decembra 1940 Bola zrušená Revírna bratská pokladnica pre Slovensko a Podkarpatskú Rus a jej členov prebrala Robotnícka sociálna poisťovňa. Od roku 1942 mala Špania Dolina vlastivedné múzeum na fare. Mnoho predmetov rozkradli nájomníci v rokoch 1950 až 1960. Najviac exponátov zmizlo v roku 1965 pri generálnom riadení fary. V roku 1950 bol na Španej Doline zatknutý farár Ondrej Plško. Z okien fary boli vyhádzané doklady a údajne bolo zničených 540 kníh. 22. mája 1964 bola zahájená prevádzka v závode Rudných baní na Španej Doline. Závod otvoril riaditeľ podniku Rudných baní v Banskej Bystrici Ján Fronk. 13. septembra 1965 začali na Španej Doline práce na výstavbe vlastivedného múzea, bola urobená strecha. V roku 1966 stavba nepokračovala hoci bolo preinvestované 32. 000 Kčs.
V marci 1966 Dr. František Teplan správca r. k. úradu na Španej Doline pálil za farou písomnosti. Tvrdil, že išlo o obecné záznamy, latinské, maďarské, nemecké a slovenské. (všetky nasledujúce dokumenty sú v súčasnej dobe v archíve Baníckeho bratstva Herrengrund podľa rozhodnutia MV-SR z 30. 07.2008 p.a.)
Do 16.2.1994 existoval na Španej Doline historický krúžok založený v roku 1925 Jánom Vajcíkom. V tento deň bolo na MV-SR zaregistrované o. z. Súkromná iniciatíva baníkov, ďalej len SIB. jej predseda Jozef Knopp (dokument č. 1) poveruje Jána Vajcíka nar. 1935 funkciou štatutárneho správcu majetku historického krúžku (insignie, zástavu, uniformy aušusnícke 2ks, čierne 5 ks. aušusnícke sviece 4 ks.). Z 10.7.1996 je dokument (dokument č.2) Štatút Historického krúžku potvrdzujúci kontinuitu s Haviarskym bratstvom z roku 1600. V čl. III definuje ochranu majetku. Notárska zápisnica z 30.07.1996 (dokument č. 3) potvrdzuje J. Vajcika ako štaturtára zodpovedného za majetok spolku. Dohoda z 8.2.1997 (dokument č. 4) podľa
ktorej, zodpovednosť a ochranu insigníi
a ostatného majetku SIB na dobu neurčitú preberá Ján Čunderlík. Nedatovaná listina (dokument č.5) program sekcie „ História obce Š.D.“ 6 listín z 4.12.1998 (dokumenty č.6 a-f) označené ako IDENTIFIKAČNÉ LISTY NEHNUTELNOSTI regionálneho strediska BB. Č.Ss/4967/H, adresované Františkovi Bacúrikovi, dom č. 30, Špania Dolina. Listiny sú signované Jánom Čunderlikom dom 78na Španej Doline plne zodpovedným za úschovu majetku SIB .(Pán Bacúrik už nežil p. a.) 2006 na Hromice pani Mária Babiaková odovzdala za prítomnosti jej syna Antona a Dr. Fulmekovej do archívu Baníckeho Bratstva potvrdenie zo dňa 3. novembra 2000 (dokument č. 8) o odovzdaní monštrancie a dvoch kalichov do trezoru na obecný úrad, nakoľko sa musela vysťahovať z domu. Pri tejto príležitosti vypovedala , že tieto liturgické predmety jej zveril do starostlivosti posledný bratský majster František Bacúrik v roku 1964. Ten tvrdil , že tieto predmety spolu s baníckymi insígniami patrili baníckemu bratstvu a on mal povinnosť ich ozdobiť a doniesť na slávnostné bohoslužby do kostola. Po jeho smrti prebrala túto povinnosť pani Mária Babiaková, ktorá vždy zdobila liturgické náčinie , u nej sa preobliekali aušusníci. Predmety boli uložené v púzdre z kože, ktoré ušil pán Kuník. V roku 1993 odovzdala kladivá Cyrilovi Wilhelmerovi. Po jeho smrti ich prebral pán Ján Čunderlík. Pani Babiaková ďalej uviedla že v sklade na fare boli 4 kusy historických zástav, baldachýn, staré obrazy z kostola, knihy a sochy. V rokoch 1987-1988 bola kostolníčkou Jozefína Selecká, tá údajne našla dvere fary otvorené, preto zavolala pani Babiakovu a obe zavolali vtedajšieho
farára Štefana Varechu zo Starých Hôr. Vtedy zmizli 4 gotické sochy, jedna bola údajne sv. Šebastián ,ktoré tam boli prenesené zo schodov od kríža, aby neboli ukradnuté, 6 kusov strieborných svietnikov, svetielka z božieho hrobu a kalich .(Pri reštaurácií obrazu sv. Klimenta. P. Bezák, reštaurátor spomínal pred p. farárom Bédim , že sa poznajú, lebo pre neho reštauroval sochu sv. Šebastiana z Ulmanky, ktorá bola na výstave Gotiky v Bratislave osobne som bol prítomný p.a.)
Potvrdenie z 3.11.2000 Milan Pokrievka starosta, svedkovia Terézia Štupáková ,ing. Ján Piško potvrdzujú prebratie monštrancie do úschovy na obecnom úrade.
Dopísane je
predmetom je aj kalich. Od tejto doby na obecný úrad pre liturgické predmety chodila pani Mečiarová , ktorá sa nasťahovala do domu pani Babiakovej. Z 17.04.2011 je dokument (č. 9) Zápis z odovzdania pamiatok. Medzi Mgr. Danielom Bédim farárom z Uulmanky, ako scudziteľom a Milanom Pokrievkom starostom obce Špania Dolina. Zápis obsahuje jedinú vetu Jedná sa o tzv. veľkú monštranciu a kalich zo 16.stor. Tomuto predchádzali nasledujúce udalosti. Pani Mečiarová, ako obyčajne na Veľku noc vyzdvihla z obecného trezoru kalich,monštranciu a cibórium za účelom aušusníckej služby. Liturgické
predmety však na obecný úrad nevrátila. Vtedajší starosta Milan
Pokrievka (ktorý odovzdal tento dokument do archív Baníckeho bratstva) vola Mgr. Bédiho , že zavolá políciu, aby predmety vráti .Bedi sa však dostavil s predmetným dokumentom č. 9 čím bola celá vec vyriešená. Od vtedy sú predmety majetkom farnosti sv. Antona Paduánskeho, ako o tom svedčí katalóg z bratislavskej výstavy RENESANCIA na Slovensku z roku 2010.
Katalog výstavy RENESANCIA Bratislava 2010
4.1.2007 Dohoda (dokument č. 7) o prechovávaní historických insígnii. V nej Jan Čunderlík píše o podpísaní dohody so starostom Milanom Pokrievkom o dočasnom uložení insígnii v trezore na obecnom úrade. Uvádza dôvody prečo uzatvára túto dohodu v ktorej odovzdáva hnuteľné predmety do ochrany a v 4 bodoch zaväzuje štatutára Špaňodolinského baníckeho cechu dodržiavať podmienky používania týchto predmetov. 27.12.2006 Preberací protokol č10( ak si všimneme dokument č. 8 je na ňom podpísaná Terézia Štupáková p.a.)
Po skončení volebného obdobia starostka obce Terézia Štupáková nevyhrala
voľby a preto zmizli kompletne obecné dokumenty , boli vymazané záznamy z počítačov. Zmizla zbierka obrazov z pamätnej izby Jozefa Langera (14 ks). Bez vedomia Baníckeho cechu, alebo obecného zastupiteľstva vydala 27.12.2006 tento
dokument v ktorom oznamuje
Banickemu cechu, že odovzdáva do depozitu banícke insignie z r. 1701 a drevenú kazetu Mgr. Bédimu . Farár Bédi odmietol insígnie vydať, tak ako odmietol vydať obraz Jozefa Langera špaňodolinský aušusníci z roku 1960 a obraz aniela od Beličku. Po čase sa našiel ešte obraz Jozefa Langera ,dom od Pončákov, ktorý kúpil od pani Štúpákovej súkromný zberateľ na Španej Doline za 10 000Kčs. 2.2.2007 Vyžiadanie vecí (11) Po porade s právnikom, na Výročnej schôdzke Baníckeho cechu členstvo donútilo nového starostu ing. Mariana Slobodníka vyžiadať od Mgr. Bédiho banícke insignie späť. 8.2.2007 Preberací protokol na základe ktorého sa insígnie Baníckeho bratstva vrátili na Śpaniu Dolinu. Obraz špaňodolinský aušusníci nebol ochotný Mgr. Bédi vrátiť, preto na základe dohody zostáva v majetku farnosti sv. Antona Paduánskeho v Ulmanke a bol len dlhodobo zapožičaný Baníckemu bratstvu. Napriek dvom trestným oznámeniam sa nikdy nepodarilo doručiť dotknutým stranám predvolanie.
Novodobá história Baníckeho bratstva Herrengrund-Špania Dolina.
Rok 1888 bol v živote baníkov na Španej Doline prelomovým rokom. Zatvorením Ludovík šachty skončila ťažba medenej rudy a celá komunita stratila ekonomické zázemie. Život baníckeho bratstva ešte nejako dobiehal o čom svedčí posledná banícka paráda , ktorá sa konala v roku 1906. V roku 1922 Skončila aj výroba modrej skalice na Pieskoch. Zákon 242/192Zb.z roku 1923 dal bodku za lokálnymi bratskými pokladnicami a vlastne vytvoril jednu sociálnu a zdravotnú poisťovňu“ Revírnu bratskú pokladnicu pre Slovensko a Podkarpatskú Rus“ Situácia sa zmenila tak, že
p Vajcík od Bendisov
F. Bacúrik
Banícke bratstvo
prestalo plniť ekonomické a sociálne úlohy a zostala mu len úloha aušusníckych služieb v kostole a asistencia pri pohreboch členov. Bratstvo vlastne plnilo tie isté úlohy, ako pred rokom 1525. Dožívali poslední bratskí majstri pán Vajcík od Bendíkov a František Bacúrik. Posledný zomrel v roku 1964, ale aušusnícke služby pokračovali, i keď o majetok sa starala . . pani Babiaková. Ján Vajcík
Ján Čunderlík
Potrebu pokračovať v baníckych tradíciách riešil v roku 1925 Ján Vajcík založením Historického krúžku. Krúžok mal viacej profánne ciele (sprievody , banícke hostiny, ) a táto orientácia sa uplatnila za socializmu za genegála baníkov Jána Vajcika narodeného roku 1935 , ktorý sa stal druhým predsedom Historického krúžku. 16.2.1994 sa stáva štatutárnym správcom majetku SIB. 8.2.1997 odovzdáva funkciu druhému predsedovi Historického krúžku a štatutárnemu správcovi majetku v rámci SIB Jánovi Čunderlíkovi.
16.2.1994 bolo na MV-SR Zaregistrované Občianske združenie Súkromná iniciatíva baníkov (SIB) vedené predsedom OZ Jozefom Knoppom. Združenie malo viac ako 300 členov a vytvorilo niekoľko sekcii: (Viď dokument č.3p.a.) l. sekcia- História obce, rozsah jej práce bol obdivuhodne široký. 2. sekcia- Historické pamiatky obce Š.D. 3. sekcia- Banské technické pamiatky obce Š.D. 4. sekcia- Propagácia obce. 5..sekcia- Právne otázky 6.sekcia- Rozvoj cestovného ruchu, turistiky a športu. 7.sekcia- Čipkárska činnosť. 8.sekcia zdravotné a sociálne otázky v obci . 9. Banícky historický krúžok 10.Redakčná rada. Vydáva a rediguje „Členský spravodaj“.
Ak si pozrieme dokument č. 2 Štatút historického baníckeho krúžku, kde sú uvedené úlohy pre sekciu č. 9. Vidíme, že pre obec s 200 obyvateľmi a je hospodárskym zázemím je takto postavený program
nereálny.
nesmierne
širokého
Práve
tento
programu,
bez
moment reálnej
možnosti ho naplniť viedol po veľkom nadšení a odhodlaní členov revitalizovať banícku históriu na Španej Doline k nečinnosti SIB. Tento príklad bol však
rozhodujúcim faktorom pre vznik
ďalších organizácii (MONTÁNA, PERMON a Banícky cech). Všetky tieto tri nové organizácie boli špecializované a mali malý počet členov . SIB po roku 2004 prakticky nevyvíjala žiadnu činnosť
a nakoniec
30.7.2008
bola
MV-SR
zrušená s tým, že zbytok jej majetku, členov a archív
prešiel
do
Baníckeho
bratstva
Herrengrund. MONTÁNA sa špecializovala na investície, PERMON sa viacej špecializoval na turistický ruch . Vypracoval v spolupráci s NOVÝM KUMŠTOM projekt baníckeho skanzenu na Španej Doline a Pieskoch s rozpočtom 700 miliónov Kčs.
V spolupráci s obcou sa PERMONU podarilo vybudovať a 22.4.2006 slávnostne otvoriť Banícky náučný chodník, ktorý je dodnes vyhľadávanou turistickou zaujímavosťou Španej Doliny.
Náučný banský chodník na Španej Doline
V dnešnej dobe sa Permon aj Montána angažujú v rámci Banskobystrického geomontánneho parku mimo Španej Doliny a zameriava sa skorej na menežovanie turistického ruchu a na projektovú činnosť. V lete v roku 2002 na návšteve Španej Doliny prvý krát vyslovil Dr. Milan Augustín, historik, maliar, spisovateľ v oblasti literatúry faktu, autor 22 kníh, ktoré sa venujú prevažne montánnej problematike, myšlienku revitalizácie baníckeho života v našej obci. Poučenie
z opakovaných pokusov iných organizácii a jeho skúsenosti z Štiavnicko-Hodrušského baníckeho spolku dali rámec pre vznik nového združenia zameraného na zachovanie baníckych tradícii (na Španej Doline sa stále
udržiavali aušusnícke
služby)
Navrhol
a ich
rozvoj.
vybudovať
depozitár pamiatok na banskú činnosť v oblasti ložiska medi v Starohorských vrchoch. Navrhol vytvoriť na členstvo nepočetnú, ale profesne výkonu
organizáciu.
Dr. Milan Augustín
Dňa 14.9.2002 sa na Španej Doline č. 24 u Makovníkov
uskutočnilo
stretnutie
predstaviteľov, Banskoštiavniocko- hodušského baníckeho spolku, Banskobystrického spolku a Združenia
baníckych
spolkov
a cechov
Slovenska so zástupcami obce Špania Dolina. Schôdze sa zúčastnili Dr. Milan Augustín, JUDr. Ing. Jozef Karabelly, Ing. Ladislav Szombathy, Richard Vén, Ľudovít Kaník st., Dr. Andrej Sitár, Ing. Mikuláš Beránek a
Milan
Pokrievka starosta obce. Na stretnutí bolo dohodnuté, že obec Špania Dolina bude prijatá do baníckeho Združenia. Starosta Milan Pokrievku do baníckeho stavu, Sn. Milanovi Žufovi-Elek, a Dr. Milanovi Augustínovi bude
udelené čestné občianstvo
Španej Doliny a dňa 14, novembra 2002 bude usporiadaný Na Śpanej Doline Slávnostný šachtág. 14.11.2002 sa konal prvý slávnostný šachtág na Španej Doline . Obec bola prijatá do Združenia baníckych miest a obcí Slovenska . Starosta Milan Pokrievka sa stal členom Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho
spolku. Milan Žufa-Elek, Dr. Milan Augustín sa stali čestnými občanmi Španej Doliny. Tento prvý šachtág naštartoval aktivity a záujem o banskú históriu na Španej Doline. Proces sa prechodne spomalil tým, že sa vymenili starostovia obce. Nová starostka pani Terézia Štupáková sa prioritne orientovala na PERMON a na získanie areálu Rudných baní a.s. na vybudovanie baníckeho skanzenu. 27.5.2004 sa konal druhý banícky šachtág organizovaný s príležitosti celoslovenského Gynekologicko- pôrodníckeho kongresu v Banskej Bystrici. Toto podujatie malo vo verejnosti veľký ohlas. Tretí šachtág bol 8.8.2004 pri príležitosti 750 výročia posvätenia kostola Premenenia Pána. Toto vydarené podujatie malo výrazný vplyv na
ďalší priebeh
udalostí.
Pani
starostka bola dňa 9.9.2004 prijatá za člena Banskoštiavnicko –hodrušského baníckeho cechu.
23.-24.júna 2005 sa na Španej Doline konal seminár pod názvom „Z histórie medenorudného baníctva“ v Banskobystric kom regióne“. Vyše 30 prednášok malo nesmierny význam, lebo vytvorilo komplexný pohľad na históriu obce i keď len v skratke. Niektoré prednášky doslova ovplyvnili vývoj v obci v nasledujúcich rokoch. Jednou z takýchto prednášok bola prednáška Doc .PhDr. Maiána Skladaného CSc. Špaňodolinská meď v stredoveku a rannom novoveku. Citujem z uvedeného zborníku niekoľko výrokov „ ... nemuseli by sme si vymýšľať a dnes už „mlátiť prázdnu slamu“ všeobecnými báchorkami o svetovej sláve špaňodolinskej medi dokonca už od praveku, hľadaním „súvislostí a „vzťahov“ tam, kde ich nikdy nebolo....“ strana 29 zborníka. Niekedy stačí veta na to, aby sa našla skupina ľudí, ktorí začnú hľadať , hromadiť artefakty a len čas , nové výskumné metódy a spolupráca s renomovaným pracoviskami dokážu, či praveká meď typu Nograd Marcal nemá pôvod na Španej Doline. Dnes už je jasne dokázané, že v období rokov 1360 až 1408 sa z (fuxina nuva de solio) novej huty v Banskej Bystrici exportovalo ročne 30O ton medi do Benátok. Akej bystrickej medi? Také množstvo sa muselo vyrobiť z desať až dvadsať násobného množstva ( 6 000 ton) rudy . Ruda sa musela nakopať kladivkom a želiezkom. Kde v Banskej Bystrici sa také množstvo dalo nakopať, keď predsa podľa autora Špania Dolina s jej bilančnými zásobami 300 000 ton medi vtedy neexistovala. To, že sa ingoty medi s fuggerovskou značkou
z roku 1533 našli až v Namíbii
a Mozambickom prielive určite na svetovú slávu špaňodolinskej medi nestačí, ale tento seminár stačil na to, aby sa na Španej Doline založilo Banícke bratstvo. 19.11.2005 sa konalo stretnutie baníkov obce Špania Dolina, na ktorom sa
rozhodlo
o založení občianskeho združenia s názvom Špaňodolinský banícky cech „Herrengrund“.
17. 12. 2005 sa konala prvá ustanovujúca chôdza cechu s tým že prvé valné zhromaždenie sa bude konať 7.1.2006..
7.1.2006.
sa
zhromaždenie
na
Španej
Doline
Špaňodolinského
konalo
prvé
baníckeho
valné cechu
„Herrengrund“, bol zvolený riadiaci výbor a boli schválené funkcie: Andrej Sitár - cechmajster, Peter Vajcík - zástupca cechmajstra, Milan Gašparec - hospodár Milan Vigaš zapisovateľ, Štefan Paško predseda revíznej komisie, Dušan Malaj a Anton Čillík členovia komisie. Valné zhromaždenie potvrdilo schválenie stanov, zhotovenie pečiatky, loga a pani Štupáková zabezpečila registráciu spolku na MV-SR. Signum laudis Herrengrundi
6.6.2006 bol zaregistrovaný na MV-SR Špaňodolinský banícky cech „Herrengrund“. 22.4.2006 sa slávnostne otvoril Banícky náučný chodník a 8. 8.2006 sme usporiadali prvý Faklcug. 09.11.2006 Na príhovor Dr. Milana Augustína Nadácia VÚB prispela na reštauráciu obrazu sv. Klimenta sumou 300.000 Sk. (9.958,18 €) .
V roku 2006 mal cech 36 členov . Celkový príjem za rok 2006 bol 836 Sk. a výdaje 562Sk. Okrem toho, sme po rekonštrukcii prvej miestnosti na Obecnom úrade 22.11.2006 otvorili Komoru Bratstva. Zariadenie tejto miestnosti bolo darom od nášho člena Františka Garaja. Spolu stála rekonštrukcia a zariadenie
82.000,00
Sk. (2.721,90 €) . V roku 2006 sme prvý krát udelili vyznamenanie Signum laudis Herrengrundi za rok 2005, dostal ho Ján Čunderlík in memoriam, za záchranu baníckych insígnií. Dr. Andrej Sitár -cechmajster
Signum laudis Herrengrundi za rok 2006 získal Dr. Milan Augustín za propagáciu Špaňej Doliny v montánnej literatúre a za záchranu špaňodolinského obrazu sv. Klimenta.
V roku 2007 mal Špaňodolinský banícky cech 50 členov. Spolu v tomto roku mal celkový príjem 5.932 € a výdaje 3,625 € . Od Promotion s.r.o sme získali 99,58€, Od CPF Baumit 663,88 € na 4 ks uniformy., Od župana BBSK sme dostali 497,91 € na zhotovenie 27 ks baníckych čiapok.
11. mája 2007 minister zahraničných veci SR Ján Kubiš na Španej Doline
uskutočnil časť jarného stretnutia
s Diplomatickým zborom akreditovaným v Slovenskej republike. Vtedy navštívilo našu obec 62 veľvyslancov rôznych štátov z celého sveta s manželkami.
18.11.2007 sa na Španej Doline uskutočnilo plenárne zhromaždenie Združenia baníckych spolkov
a cechov
Slovenska
pri
príležitosti
inštalácie rekonštruovaného obrazu sv. Klimenta. Uskutočnili sa voľby do orgánov Združenia a slávnostný šachtág. V roku 2008 malo bratstvo 54 členov. Celkový príjem bol 13.083,0€ a výdaj bol 11.221,0 €, z toho bola dotácia z MH-SR prostredníctvom Rudných Baní vo výške 4.979,09€, od CPF 1.658,70€ , a od Slov. Sporiteľni 663,88 €. Z týchto prostriedkov bola vybudovaná a zariadená prvá expozícia „ Nášho múzea medi“ (NMM)), ktoré bolo otvorené na sv. Klimenta 2.2.2008 na Výročnej volebnej schôdzke sa rozhodlo o zmene názvu na Banícke bratstvo Herrengrund – Špania Dolina, ktorá bola potvrdená na MV-SR dňa 28.3.2008. Majstrom Bratstva bol zvolený Dr. Andrej Sitár, do Rady bratstva Dr. Wilhelm Fuhrherr, Dr. Jaroslav Scholtz,
Peter Vajcík –
majster aušusníkov, Štefan Paško predseda revíznej komisie, Pavel Kováč jr. - kramrichter, Milan Vigaš -schreibrichter,. Vyznamenanie Signnum laudis Herrengrundi za rok 2007 získal za podporu Baníckeho cechu banskobystrický župan Doc. Ing. Milan Murgaš. V roku 2009 malo Bratstvo 55 členov. Príjem bol 6.224,0 € a výdaje boli 2.743,0 €. Z Rudných Baní sa 1,699,0 € získalo na rekonštrukciu prístupov do prekopu Špania Dolina - Piesky. 490,0 €0
sa
získalo z BBSK na zabezpečovacie zariadenie NMM a ďalších 500,0 € na uniformy. Z 2% z daní sa financovala rekonštrukcia Prvá expozícia NMM
Cisárskej štôlne. Múzeum navštívilo 856
návštevníkov.
Vyznamenanie Signum laudis Herrengrundí za rok 2008 získal Ing. Ladislav Szombathy za propagáciu ložiska medi na Španej Doline v odbornej literatúre. Cisárska štôlňa
V roku 2010 malo Bratstvo 52 členov, zomrela členka Bratstva Jozefína Chorvátova a štyrom členom pre pasivitu a neplatenie členského, podľa článku III. odst. 3.3, Valné zhromaždenie ukončilo členstvo. Príjem za tento rok bol 7.086 €. Z toho bolo 2.509,60 € poukázaných Bratstvu z 2% z dane, 2.000,0 € od rodiny Obernauer, a na mincovňu 911,0 € od Františka Garaja.
Múzeum
v tomto
roku
navštívilo
1341
návštevníkov. V tomto roku sme sa zúčastnili aj Stretnutia rodákov na Pieskoch.
Pred rekonštrukciou
Nigrédyho zbierka v NMM po rekonštrukcií
Vykopali sme kanále na odvodnenie prekopu a zaplatili sme firme Elgeo - Trading s.r.o. 1.651,4 € za sprístupnenie prekopu Špania Dolina - Piesky. Z ostatných prostriedkov Bratstva sa vybudovala a zriadila nová expozícia pod názvom Nigrédyho zbierka, ktorá bola slávnostne otvorená na sv. Klimenta v roku 2010. Vyznamenanie Signum laudis Herrengrundi za rok 2009 získal ing. Milan Vigaš za kultúrny rozvoj obce. .
. .
V roku 2011 malo Banícke bratstvo 54 členov. Prijali sme
dvoch
nových členov Dr. Mgr. Martina Kvietka a Gerharda Schonafinger. V tomto roku zomrel náš člen Jozef Tokár. V tomto roku malo Bratstvo príjem 4.226,0 €
a celkový výdaj 4.796,0 €. Z BBSK sme dostali
účelovú dotáciu 650.0 € na vitríny pre mineralogickú zbierku pre naše múzeum. Múzeum v tomto roku navštívilo 1564 návštevníkov. Dva krát sme mali návštevu z B.B.M. Bochum a raz z Univ. Heidelberg z Nemecka. Vtedy sa na Glezúre robilo
GPS zameranie starých banských diel
a geoelektrické merania. V tomto roku sme dali urobiť prvých 8 metalografických analýz našich medených ingotov v ústave Dionýza Štúra. Výsledky boli publikované v dvoch prácach Prof. Andrášom. V tomto roku sme
rozšírili našu muzeálnu
expozíciu o zbierku špaňodolinských banských máp a mineralogickú zbierku. Zorganizovali sme brigádu a úspešne odkryli časti vodovodu „Ludovica sch. Vaserfúhrung“. Udelili
sme
vyznamenanie
Signum
laudis
Herrengrundi za rok 2010 Jaroslavovi Scholtzovi jr. za animáciu „Šachta Ludovika, pohľad späť“. V roku 2012 malo Bratstvo 62 členov Prijali sme do bratstva Richarda Čillíka, Romana Winklera, Jozefa Drába a Ivana Cabana. Príjem bratstva v tomto roku bol 5.624,0 €, z toho dotácia BBSK viazaná na zriadenie expozície banských máp bola 500,0 € . Výdaje spolu boli 3.479,0 € . Doplnili sme podľa článku XII odst. 12.2 Stanovy o nový orgán „ Odborný garant múzea medi“, ktorým sa stal Dr. Mgr. Martin Kvietok. Postavili sme funkčný model pravekej pece
a úspešne
predviedli tavbu medi pre verejnosť. Pec sme predstavili aj p. Dvořákovi, ktorý sa na jeseň rozhodol natočiť film „Medené mesto“ o exporte špaňodolinskej medi do Benátok v rokoch 1368 až 1408.
V roku 2012 navštívilo múzeum 1372 návštevníkov . Najdôležitejšie boli 3 návštevy pracovníkov B.B.M. Bochum a Univerzity z Kotbus z Nemecka.
Pri ktorých sa robili
geoelektrické merania na sedle Rychtárova - Piesky až do hĺbky 80 metrov. 62 medených artefaktov z nášho múzea bolo vyšetrených RTG emisným spektrografom a boli odobraté vzorky na metalografické analýzy v B.B.M.Bochum. Signum laudis Herrengrundi za rok 2011 získal PhDr. Martin Štefánik za
výskum a publikácie o exporte našej
medi do
Benátok a Levanty v XIV. storočí.
Filmári točia Medené mesto.
V roku 2013 malo Bratstvo 59 členov. Prijali sme troch nových: Miloš Mago, Ing. Andrej Lupták, Dr. Róbert Vajczik. Celkový príjem Bratstva v roku 2013 bol 2.980,5 €. V tomto roku sme okrem 2% z daní nedostali žiadne dotácie ani dary. Výdaje dosiahli spolu 3.248,47 € v čom bol nákup muzeálnych vitrín pre novú expozíciu za
849,0 € a tlač posterov pre
expozície Hutníctvo a Klenotnica stála 500 ,0 €. V tomto roku navštívilo múzeum 1.155 návštevníkov. Od Rudných baní š.p. sme získali do prenájmu pozemok a strojovňu zvážnej a uzavreli sme zmluvu o zmluve na nákup týchto pozemkov. Súčasne bol zriadený účelový fond na nákup pozemkov a výstavbu Pamätníka baníckeho povstania z rokov 15251526. K účtovnej uzávierke v ňom bolo 540.00 €. Rekonštruovali sme novú miestnosť v budove banskej správy pre novú expozíciu „ Hutníctvo a export medi“, v nej sme umiestnili pôvodný model pravekej pece na tavbu medi. Na Ludovik šachte sme postavili a odskúšali nový model pece. Do šachty sme nainštalovali osvetlenie do hĺbky 80 metrov. Od obecného úradu sme získali ďalšiu miestnosť, v ktorej sme začali so stavebnými prácami na vybudovanie novej expozície „Klenotnica“. V tomto roku
Signum laudis Herrengrundi
za rok 2012 dostal Pavel
Dvořák za
film„ Medené mesto“ o exporte medi z Novej huty v Banskej Bystrici ( rame de fuxina nuova vel Soliom) do Benátok v rokoch 1368 až 1408 . Prvá kniha „Kronika baníckeho bratstva Herrengrund“ od roku 2002 pokračuje od 24. augusta 2014 knihou druhou. A.C.S PhDr. Pavel Dvořák
V rokoch 2002 až 2013 Banícke bratstvo Herrengrund –Špania Dolina. 1. Reštartovalo život Baníckeho spolku.
V rokoch 2002 až 2013 Banícke bratstvo Herrengrund –Špania Dolina. 2.Vybudovalo Naše múzeum medi (NMM).
V rokoch 2002 až 2013 Banícke bratstvo Herrengrund –Špania Dolina. 3.Spolupracuje pri výskume na troch projektoch. A. Ppraveká ťažba medi na Španej Doline. Členovia Bratstva pomáhajú pracovníkom B.B.M. Bochum, Univerzity v Heidelbergu a Kotbutz z Nemecka pri terénnych prácach.
B. Export medi v XIV. storočí do Benátok potvrdili práce PhDr. Martina Štefánika.
C. Export medi v XVI. storočí do Indie potvrdil Inštitút podmorskej archeológie z Lisabonu.
V roku 2013 boli zapísané „ Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov“. do Reprezentačného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska
Banícka paráda v r. 1890
Aušusnícke služby špaňodolinských baníkov dnes.
V roku 2013 boli
