DNES V ČÍSLE str. 5
Štefan Pelikán obdaroval Tornaľu obrazom str. 10
Generácia, ktorá prežila útrapy vojny str. 11
Sovietske vzdušné výsadkové vojská
BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK Ročník LVI
ANTIFAŠISTOV
18. 8. 2011
Cena 0,44 €
18
LUCIA ILLANITZOVÁ
Pamiatka rómskeho holokaustu
Znovu sa točí
Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel si 2. augusta v Dunajskej Strede v parku na Rybnom trhu položením venca pri celoslovenskom Pamätníku rómskeho holokaustu uctil pamiatku Rómov zavraždených hitlerovskými nacistami. Pietna spomienka sa konala pri príležitosti 67. výročia likvidácie rómskeho tábora v Osvienčime-Brzezinke.
Pamätníci skvelých filmov režiséra Paľa Bielika, ako boli Vlčie diery (1948) alebo Kapitán Dabač (1959), určite s ľútosťou registrovali, ako filmy s tematikou II. svetovej vojny po revolúcii v Československu ustúpili do pozadia. Možno to bolo do istej miery spôsobené aj vyčkávaním filmových tvorcov, ako sa historici vysporiadajú s novými pohľadmi na vojnové udalosti, ktoré pred rokom 1989 nebolo možné publikovať. Pravdepodobnejšie však išlo o výsledok jednoduchého faktu, že pôvodne štátna výroba filmových diel prakticky skončila a komerční producenti očakávali úspech skôr od komédií alebo pokusov o akčné filmy v americkom štýle. Paradoxne, napríklad akčná snímka Strelec (1995) s Dolphom Lundgrenom v hlavnej roli, ktorú spoluprodukovali českí producenti, bola pre nich veľkým ponaučením o tom, ako sa na filme s veľkolepým obsadením dajú prerobiť veľké peniaze. Nech to bolo tak, či onak, II. svetová vojna na takmer dvadsať rokov vypadla z pozornosti tvorcov celovečerných filmov v Čechách a na Slovensku. Tento rok sa však aj vďaka podpore Českej a Slovenskej televízie podarilo predstaviť verejnosti silný príbeh z histórie II. svetovej vojny, ktorý je zároveň divácky mimoriadne úspešný. Snímku Lidice si za štyri dni od 2. do 5. júna pozrelo 46 812 divákov, čo ju radí medzi filmové hity. Ľudia, ktorí dielo režiséra Petra Nikolaeva, obsadené hviezdami ako Karel Roden, či Zuzana Fialová videli, často konštatujú, že ide o mimoriadne silný, ale zároveň nesmierne tragický film. Režisér sa pokúsil podať históriu cez príbehy obyčajných obyvateľov Lidíc, ktorí žili svoje životy v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Väčšina z nich nikdy nezistila, prečo Nemci v júni 1942 vtrhli do dedinky, bez milosti popravili 192 mužov, ženy a deti odvliekli do koncentračných táborov. Tam ich však tiež čakala smrť – 88 lidických detí poslali do plynu, v lágroch zahynulo 58 lidických žien. Taká bola logika nacistov – v odvete za vojenskú akciu, ktorou bol úspešný atentát na „druhého muža tretej ríše“ Reinharda Heydricha, vraždia civilistov a ešte sa tým chvália. Nečudo, že ľudia odchádzajú z kina so slzami v očiach... Na druhej strane, kto raz film videl, nikdy nezabudne na to, čo sa v Lidiciach stalo a kto to spáchal. Lidice však nie sú jediné – napríklad slovenský režisér Matej Mináč predstavil úspešnú celovečernú snímku Nickyho rodina o záchrane 669 detí z Československa Nicholasom Wintonom... Bolo by dobré, aby sa tento typ filmovej tvorby znovu rozbehol. Delegácia SZPB si aktuálne pripomenula tragické udalosti vo vypálenej obci Kalište. Aj tento príbeh by si zaslúžil sfilmovanie.
Na zamyslenie:
„Téma rómskeho holokaustu bola nielen na Slovensku dlhé roky tabuizovaná a skresľovaná a mnohé fakty o vyhladzovaní tejto menšiny nacistami a fašistami počas druhej svetovej vojny sú aj dnes majoritnému obyvateľstvu, ale, žiaľ, i mnohým Rómom ešte stále neznáme,“ uviedol. Podľa jeho slov je však veľmi dôležité poznať túto dlho ignorovanú temnú kapitolu európskej histórie, nielen z dôvodu nárastu extrémistických, rasistických a xenofóbnych prejavov predovšetkým u mladej generácie, ale aj z dôvodu zvyšovania národného povedomia Rómov. „Pamätný deň rómskeho holokaustu je treba rovnako pripomínať, ako židovský holokaust,“ zdôraznil podpredseda vlády s tým, že rómsky holokaust bol dlho zabudnutý, nestretávali sme sa s ním ani v učebniciach dejepisu. „Ešte väčší význam to má v súvislosti so zložitou situáciou viac než 10 milió-
Rómska spevácka skupina pózuje pri pamätnej tabuli rómskeho holokaustu. Foto: TASR – Dušan Hein
nov Rómov v súčasnej Európe z pohľadu dodržiavania ľudských práv,“ upozornil vicepremiér. Konštatoval, že Pamätný deň holokaustu Rómov upo-
zorňuje aj dnes, že medziľudské vzťahy sa musia vytvárať na základe solidarity, tolerancie a sociálnej inklúzie. „Vláda (Pokračovanie na str. 2)
Neprípustnosť fašizmu je trvalým odkazom SNP
Prezident SR Ivan Gašparovič počas rozhovoru pre Bojovník.
Omyl možno spoznať omnoho ľahšie než nájsť pravdu.
Foto: luc
Slovenské národné povstanie je v slovenských dejinách jedinečné. Od chvíle, keď vypuklo, bol pohľad sveta zaostrený aj na Slovensko. Vďaka tomu, že proti fašizmu povstali naši otcovia, starí otcovia a prarodičia so zbraňou v ruke, sme sa navždy zaradili medzi víťazné mocnosti druhej svetovej vojny. Neprípustnosť fašizmu v akejkoľvek jeho forme je trvale platným politickým odkazom Slovenského národného povstania. Sloboda a demokracia stála mnohé ľudské životy, rodinné tragédie, vypálenie celých obcí a mnohé ďalšie straty, s ktorými sa bolo ťažké zmieriť a prekonať ich. V rozhovore pre dvojtýždenník Bojovník to konštatoval prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. • Aký význam má udržiavanie protifašistických tradícií v spoločnosti 21. storočia? – To, čo sa odohralo počas II. svetovej vojny, bezprostredne po vojne, ešte de(Pokračovanie na str. 3)
IS SN 03223-2018
GOETHE
Japonsko si pripomenulo 66. výročie zhodenia atómovej bomby V japonskom meste Nagasaki si 9. augusta pripomenuli 66. výročie zhodenia atómovej bomby na mesto Američanmi v posledných dňoch druhej svetovej vojny, 9. augusta 1945. V Nagasaki atómová bomba zabila asi 80 000 ľudí, ďalšia atómová bomba, ktorú Američania zhodili tri dni predtým na Hirošimu, zabila 140 000 ľudí.
Oba atómové útoky, ktoré prinútili Japonsko vzdať sa a priznať svoju porážku vo vojne, si Japonci, podobne ako v uplynulých rokoch, pripomenuli chvíľkou ticha presne o 11:02 h miestneho času (4:02 SELČ), kedy bomba v roku 1945 dopadla na Nagasaki. Tak ako v minulosti presný okamih a začiatok modlitby ohlásil zvon a obete výbuchu, ktoré boli vtedy iba deti, zaspievali japonskú pieseň s názvom Nikdy viac. Starosta Nagasaki Tomihisa Taue vyzval pri tejto príležitosti na zmenu japonskej politiky, ktorá po desaťročia dôrazne presadzuje jadrovú energiu. Vyzval Japoncov, aby za súčasnej jadrovej krízy pracovali na vývoji bezpečnejších druhov energie. „Nadišiel čas na dôkladnú deba-
tu o tom, akú spoločnosť chceme mať“. „Prečo musí tento národ, ktorý tak dlho bojoval za obete atómovej bomby, opäť žiť v strachu z radiácie?“ spýtal sa. Japonsko má pri pobreží 54 jadrových reaktorov a rozsiahle zemetrasenie a následné cunami v marci, ktoré poškodili JE Fukušima, obnovili obavy ľudí z radiácie. Japonský premiér Naoto Kan prisľúbil, že Japonsko sa bude usilovať o to, aby bola spoločnosť menej závislá od jadrovej energie. „Nesmieme nikdy zabudnúť,“ povedal o Nagasaki „a nikdy sa to nesmie zopakovať“, dodal. USA vyslali do Nagasaki prvýkrát svojho oficiálneho zástupcu, chargé d‘ affaires Jamesa P. Zumwalta. Ten v Nagasaki po-
26. JÚL Známy americký rozhlasový a televízny moderátor Glenn Beck vyvolal vlnu nevôle svojím komentárom útokov v Osle a na nórskom ostrove Utöya, ktoré si vyžiadali 77 obetí. Prívrženec konzervatívneho hnutia Tea Party verejne uvažoval o tom, čo mladí ľudia robili na podujatí Nórskej strany práce: „Ten tábor znie trochu ako Hitlerova mládež. Kto organizuje pre deti tábor, ktorý je celý o politike? Je to znepokojivé.“ Sám však so svojou politickou organizáciou „9/12 Project“ usporiadal už niekoľko táborov pre deti. Najnovšie s programom: Ústava, otcovia-zakladatelia, hodnoty a princípy, na ktorých stoja USA.
če 18 ľudí začlenených do organizácie známej ako Standarte Württemberg. Jej cieľom je vyhnať z Nemecka všetkých cudzincov.
27. JÚL Nemecký minister vnútra Hans-Peter Friedrich varoval, že narastajúca domáca ultrapravicová scéna by mohla v budúcnosti uskutočniť podobné útoky ako Anders Breivik v Nórsku. Hoci sa celkový počet pravicových extrémistov v NSR znižuje, tých, čo sú pripravení použiť otvorené násilie, je čoraz viac. Minister hovoril o približne tisícke mladých neonacistov, ktorých aktivity intenzívne monitorujú, no nemôžu vylúčiť radikalizáciu jednotlivcov. Polícia v južnom Nemecku prehľadala 21 domov a iných nehnuteľností súvisiacich s podozrivými pravicovými extrémistami. Vyšetrovanie v Bádensku-Württembersku sa zameralo na zloženie podozrivej zločineckej organizácie a na porušovanie zákonov o zbraniach. Počas razie približne 140 policajtov zadržalo zbrane, muníciu, drogy a počíta-
BOJOVNÍK / 18
3. AUGUST Rudolf Brazda, zrejme posledný žijúci človek, ktorého nacisti poslali počas 2. svetovej vojny do koncentračného tábora pre homosexualitu, zomrel vo veku 98 rokov. Narodil sa v Sasku v roku 1913 českým rodičom, ktorí tam odišli za prácou. Po 1. svetovej vojne vyrastal v meste Meuselwitz a často sa pre svoju homosexualitu dostával do prob-
stalo sa
VO SVETE 26. 7.–7. 8. 2011
lémov s nacistickými úradmi. Tie ho v auguste 1942 poslali do koncentráku Buchenwald. Brazda žil po 2. svetovej vojne v Alsasku. Začiatkom tohto roka ho Francúzi vymenovali za rytiera Čestnej légie. Nacistické Nemecko vyhlásilo homosexualitu za úchylku, ktorá údajne ohrozuje nemeckú rasu, a odsúdilo približne 50-tisíc homosexuálov ako zločincov, z nich 10- až 15-tisíc gejov deportovali do koncentračných táborov. Zachránili sa iba niekoľkí. 7. AUGUST Vo veku 89 rokov zomrel bývalý guvernér štátu Oregon, americký senátor a veterán 2. svetovej vojny Mark Hatfield. Pre svoje liberálne názory sa dostával často do sporu s vlastnými republikánmi. Tridsať rokov patril k členom amerického Kongresu, ktorí najzásadovejšie vystupova-
Holubice letia pri Dóme atómovej bomby v hirošimskom Parku mieru počas spomienkovej ceremónie pri príležitosti 66. výročia zhodenia atómovej bomby na Hirošimu. Foto: TASR/AP vedal, že prezident USA Barack Obama chce spolupracovať s Japonskom na tom, aby „vytvorili svet bez jadrových zbraní“. li proti vojne a za obmedzenie vojenských výdavkov. Presadzoval odchod amerických vojakov z Vietnamu a bol jedným z dvoch republikánskych senátorov, ktorí v roku 1990 hlasovali proti účasti USA na vojenskej operácii v Perzskom zálive. Austrálčanka Nancy Wakeová, ktorá bola najvyššie vyznamenanou ženou na strane Spojencov, zomrela vo veku 98 rokov v Londýne, kde žila od roku 2001. Keď v roku 1940 Francúzsko obsadili nacisti, Wakeová a jej francúzsky manžel Henri Fiocca sa stali aktívnymi členmi hnutia odporu. Nancy zachránila tisíce ľudských životov tým, že pripravovala únikové cesty a sabotovala nemeckú infraštruktúru. Briti ju zasvätili do praktík špionáže. Pripravovala 7-tisíc členov hnutia odporu na vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii a ocitla sa na vrchole zoznamu najhľadanejších osôb gestapa. Nemci jej dali prezývku Biela myš, pretože sa jej vždy darilo vyhnúť zajatiu. Až na konci vojny sa dozvedela, že jej manžela mučili a zabili v roku 1943. V severomaďarskom Kömlöde vyoral traktor kusy hliníka z vraku lietadla, letecký kanón a muníciu z 2. svetovej vojny. V okolí tejto obce v Komárňansko-ostrihomskej župe počas vojny havarovalo lietadlo, ktoré pred desiatkami rokov vykopali spod zeme. Kusy lietadla, ktoré našli teraz, sa nachádzajú približne 200 až 300 metrov od miesta pôvodného nálezu. Okolie zvyškov vraku uzatvorili a očakávajú pyrotechnikov, ktorí zlikvidujú výbušniny. (ao)
Hirošimu, ktorá si vlani pripomenula 65. výročie výbuchu atómovej bomby v meste, navštívil pri tejto príležitosti veľvyslanec
USA John Roos. Podľa informácie ambasády USA bol veľvyslanec vlani aj dvakrát v Nagasaki. luc TASR
Pamiatka rómskeho holokaustu (Dokončenie zo str. 1)
SR sa uplatňovaním týchto hodnôt v každodennom živote našich občanov snaží realizovať lepšie podmienky pre život menšín, konkrétne aj rómskej národnostnej menšiny, aby sa neopakovali tragédie minulosti,“ vyzdvihol Chmel. Pietny akt pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu sa 2. augusta konal aj v priestoroch Pietnej siene Múzea SNP v Banskej Bystrici. „Tento pamätný deň patrí k histórii a to, že sa v minulom storočí diali takéto hrozné veci nielen na Slovensku, ale vlastne na celom svete, sa nedá zabudnúť. Keby sme na to zabúdali, tak sa to zopakuje,“ uviedol splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Miroslav Pollák. Etnológ – romista Arne Mann priblížil, že „v noci z 2. na 3. augusta 1944 bol likvidovaný takzvaný cigánsky tábor v Osvienčime II – v Brzezinke.“ Adela Maková z Banskej Bystrice, ktorá sa spomienky tiež zúčastnila, si zaspomínala, že ju vychovávala mama, otec bol prenasledovaný za to, že bol Róm. „Doteraz som sa nedozvedela, kde je pochovaný.“ Vyzvala rodičov i starých rodičov, aby svoje deti viedli k spolupatričnosti. Tiež, aby nerobili rozdiely na základe farby pleti, ale podľa toho, aký je kto človek. Medzinárodný deň spomienky na holokaust Rómov, pripadajúci na 2. augusta, je príležitosťou, aby si obyvatelia jednotlivých európskych štátov pripomenuli a uznali, že i Rómovia ako etnická skupina boli
v čase druhej svetovej vojny vystavení deportáciám a likvidácii. Na druhý augustový deň pripadá 67. výročie likvidácie „cigánskeho“ koncentračného tábora Osvienčim-Birkenau (Brzezinka). Zuza Kumanová v Rómskom novom liste, nezávislých kultúrno-spoločenských novinách Rómov na Slovensku, približuje históriu rómskeho holokaustu. V noci z 2. na 3. augusta 1944 bol „cigánsky“ koncentračný tábor Osvienčim-Brzezinka ako súčasť vyhladzovacieho nacistického tábora v Osvienčime zlikvidovaný. Menšiu časť tamojších väzňov deportovali do koncentračných táborov Buchenwald a Ravensbrück – premiestnili tam približne 490 rómskych žien. Po ich odchode bolo ohlásené uzatvorenie blokov. Presne 2897 rómskych mužov a žien vrátane starcov a detí odviezli do plynových komôr. Nikto z nich neprežil. Podľa predpokladov podobný osud postihol približne 21 000 európskych Rómov, ktorých do Osvienčimu-Brzezinky deportovali. Každý rok sa začiatkom augusta na mieste „cigánskeho“ tábora konajú pietne spomienkové stretnutia. Najmä z iniciatívy poľských Rómov a medzinárodných rómskych organizácií si od začiatku 90. rokov pripomínajú nielen Rómovia 2. august ako Medzinárodný deň spomienky na holokaust Rómov. Poslanci Európskeho parlamentu v Bruseli 31. januára 2008 vyjadrili presvedčenie, že rómsky holokaust by sa mal plne uznať vzhľadom na závažnosť nacistických zločinov a plánov zlikvidovať európskych Rómov rovnako ako Židov. luc TASR
2
Neprípustnosť fašizmu je trvalým odkazom SNP som strachu, ale z politickej opasiatky rokov bolo veľkým memen- trnosti. Ja som veľmi rád, keď sa tom pre každého. Ale ako sú ľudia na Slovensku staráme o hroby starší, tí, ktorí priamo zažili hrôzy vojakov a nielen o hroby našich vojny, odchádzajú z tohto sveta vojakov, sovietskych, ale že sú a tvorí sa nová mladá generácia. spoločné hroby vojakov padlých Predstava o prežitých hrôzach sa v II. svetovej vojne. stráca a že sa na to zabúda z toho • Máte špeciálne miesto na pohľadu, že tieto hrôzy už na sve- Slovensku, na ktoré často chodíte nie sú, to je celkom v poriad- te pri oslavách ukončenia vojny ku. Lenže v dnešných dňoch sme a pri výročiach SNP? svedkami, že ľudia (ktorí sa anga– Nie. Tohto roku som naprížujú v politike, pozn. Bojovník), klad nebol na Slavíne, ale bol som ktorí dokážu využiť, že sa zhoršuje v Rimavskej Sobote pri pamätníku sociálne postavenie občana a ich padlých sovietskych vojakov z 2. politika nacionalizmu, politické- svetovej vojny. Takto som navho šovinizmu sa potrebuje dostať štívil už niekoľko miest, tu nejde znova do povedomia, majú veľký z mojej strany o snahu niekde sa priestor znovu začať šíriť nepria- ukázať, ale prísť tam, kde sa ľudia teľstvo, nenávisť. A dnešná doba naozaj sami v dobrej vôli stretnú. je poznačená takou sebeckosťou, Myslím, že je politickou povinkaždý sa chce starať sám o seba nosťou vysokých štátnikov, aby a nevšíma si tieto signály, ktoré ukazovali ľuďom, že zmýšľajú nie sú dobré, a to nielen v Európe, rovnako. ale na celom svete. Zasa sa začí• Ako hodnotíte odhalenie na takmer boj medzi ideológiami, búst Jánosa Esterházyho v Komedzi náboženstvami, a preto ne- šiciach a Ferdinanda Ďurčantreba zabúdať, treba poukazovať ského v Rajci? na to, čo fašizmus znamenal pre – V zmysle platných zákonov je Prezident SR Ivan Gašparovič na oslavách oslobodenia v Rimavskej Sobote. Foto: archív Bojovník svet, koľko miliónov mŕtvych pri- rozhodnutie o umiestnení akéhoniesol. To je, myslím si, našou po- koľvek historického monumentu zainteresovaní do nešťastí, ktoré – Dostatočne, podľa toho, čo že trvale platným politickým odvinnosťou. Ale nemala by to byť na území mesta či obce v plnej v tom čase boli, nie je správne vy- myslíte, to je sila v počte ľudí. kazom Slovenského národného povinnosť úradne prikázaná. Mala kompetencii miestnej samosprá- tvárať nové sochy. Vystaviť sochu Keby som zobral ten počet ľudí, povstania je neprípustnosť faby to byť povinnosť, ktorú sám vy. Má to tri rozmery. Ľudský, Esterházyho, ktorý bol vyznávač tak asi nie. Áno, bol by dostatoč- šizmu v akejkoľvek jeho forme. cítim a ktorú sám chcem prezen- politický a umelecký. V Ríme je Hitlera a fašizmu v Košiciach, je ným, keby mal za sebou občian- Musíme si stále uvedomovať, že tovať, tým, ktorí nechcú veriť, čo Mussolliniho veľká socha. Nikto nesprávne. A to sa týka aj Ďurčan- sku silu. Zatiaľ sa môžem aj ja dnešná sloboda a demokracia stáfašizmus znamenal a ktorí ho chcú ju nezbúral, stojí doteraz. Nikto ského. Bol v tej dobe pri tom, keď k vám prihlásiť, ale to je na tom, la mnohé ľudské životy, rodinné oživiť. Že je to hrozba pre nás, pre tam nedáva vence, jednoducho sa tvorila protižidovská legislatíva, koľko nás tam je a akú silu SZPB tragédie, vypálenie celých obcí všetkých. Je treba si pripomenúť je tam. Ako kus Ríma, ktorý tam keď sa transportovali Židia a poli- má. Žiaľ, taký je stav u nás. Skôr a mnohé ďalšie straty, s ktorými sa tieto hrôzy a je treba na to upo- patrí z umeleckého pohľadu. Po- tickí väzni. Ďalšie otázky vznikajú pôjdu do ulíc za homosexuálov, bolo ťažké zmieriť a prekonať ich. zorniť, že ani dnes nie sme až tak liticky ani ľudsky tam nikto ne- z pohľadu práva. Na súkromnom ako za boj proti fašizmu. To je tra• Aký bol podľa Vás najväčší ďaleko, že by sa niečo podobné chodí. Čo sa týka oživenia neofa- majetku (Esterházyho socha je gédia spoločnosti. Som však pre- význam SNP? nemohlo stať. – Slovenské národné povstanie šizmu, aj v Taliansku sa niektoré na súkromnom pozemku, pozn. svedčený, že poslaním a cieľom • Akou formou? Keď sú vý- politické strany do tejto pozície Bojovník), si každý môže robiť SZPB je presadzovať demokratic- je v slovenských dejinách jedinečročia, či už celoštátne, alebo dostávajú. Ale napriek tomu, nie to, čo mu zákon umožní. Aj tam ký a humánny odkaz slovenského né z viacerých hľadísk. Je to jediné v jednotlivých mestách, chodia som za to, aby sa historické sochy však existujú pravidlá. V trestnom národno – emancipačného hnutia veľké ozbrojené vystúpenie slodelegácie štátnych, samospráv- odstraňovali. Vytváranie nových zákone máme, že je trestné propa- začatého štúrovcami, ktorého pro- venskej armády na obranu vlastnej nych inštitúcií, aj SZPB a ďalšie takýchto sôch v súčasnosti, to už govať fašizmus. Treba si povedať, ces, pokračujúci v rokoch druhej krajiny. Politickým a vojenským organizácie klásť do akej mie- svetovej vojny bojom za národné významom sa dá porovnať s inývence k pamätry je možné oslobodenie a proti fašizmu, vy- mi odbojovými hnutiami v Euníkom. Ale stačí zasiahnuť na vrcholil Slovenským národným rópe. Unikátna je tiež doba, počas to? A mládež sa s ú k r o m n o m povstaním. Vysoko si vážim prácu ktorej povstalci dokázali vzdoroaj v škole veľmi majetku a do zväzu, prejavom získania dôve- vať nemeckej okupačnej armáde. málo dozvie... akej miery je ryhodnosti zväzu možno označiť Slovenské národné povstanie je – Keď som hoz tohto súk- aj prijatie predstaviteľov SZPB a zostane prameňom národného voril o povinnosti, romného ma- prezidentom SR. N tomto prijatí a politického uvedomenia i sebatak som myslel aj jetku možnosť u mňa sa zúčastnili aj zástupco- vedomia Slovákov. Od chvíle, keď morálnu povinpôsobiť na via Združenia partizánov v SNP vypuklo, bol pohľad sveta zaostrenosť prísť k hrobu okolie nega- a v zahraničí, Združenia 1. čs. ar- ný aj na Slovensko. A nielen pretoho, ktorý vtedy tívne sochou mády na Slovensku v SNP, Zdru- to, že povstanie dalo príležitosť aj obetoval život za alebo iným ženia letcov bojovníkov v SNP predstaviteľom iných národov zato, aby sme žili propagačným a v zahraničí. pojiť sa do boja za konečné víťazv pokoji a mieri. materiálom. • Najmä staršia generácia má stvo nad fašizmom. Vďaka tomu, Táto povinnosť Ak to má v často rozporuplné pohľady na že proti fašizmu povstali naši otnemá mať nič záhrade pre SNP. Zatiaľ čo niektorí ho po- covia, starí otcovia a prarodičia spoločné s ideoseba, tam ťaž- važujú za zradu Tisovho sloven- so zbraňou v ruke, sme sa navždy lógiou, to je jedko dokážete, ského štátu, pre väčšinu je sym- zaradili medzi víťazné mocnosti noducho ľudská že je to šírenie bolom boja proti fašizmu. Podarí druhej svetovej vojny. povinnosť prísť fašistickej pro- sa podľa Vás preklenúť tento • Zúčastníte sa tohto roku na a možno zaspomípagandy. Aj rozpor vo vnímaní histórie? oslavách SNP? Kde? nať na to, čo toľ- Príhovor I. Gašparoviča počas minuloročných Osláv SNP v Banskej v Košiciach je – Iste aj dnes je počuť takéto – Účasť na oslavách SNP pri ko ľudí pripravilo Bystrici. to súkromný názory z jednej aj druhej strany. pamätníku v Banskej Bystrici je Foto: archív Bojovník o život. Preto ma pozemok. Ale Našťastie už sú za nami časy, keď tradičnou súčasťou môjho auvždy trápi, keď je výročie kon- je o niečom inom. Historická so- verejnosti prístupný. Je to prob- úzke zoskupenie malo snahy ide- gustového programu. Verím, že ca vojny a už je pomaly problém cha je umelecké dielo, nevidím lém. ologicky si privlastniť Slovenské ak nenastanú nijaké mimoriadne prísť aj na Slavín. Ani nie z ľud- dôvod, prečo ju búrať. Takisto • Myslíte si, že SZPB je dosta- národné povstanie alebo zľahčo- okolnosti, budem pri bystrickom ského a morálneho hľadiska, lebo nevidím dôvod, prečo u nás búra- točným reprezentantom protifa- vať jeho celospoločenský význam. pamätníku na tieto historické udaten, kto chce, príde, ale z politic- li napríklad sochu Jána Nálepku šistickej idey v našich podmien- Musíme však stále prízvukovať losti nášho národa spomínať spolu kého. Z určitého, nepovedal by v Stupave. Ale ľuďom, ktorí boli kach? a musíme si vždy uvedomovať, s vami. Lucia ILLANITZOVÁ (Dokončenie zo str. 1)
3
BOJOVNÍK / 18
VAŠE NÁZORY
História sa nesmie opakovať V roku 1935 a niekoľko rokov už aj predtým sa Európou i celým svetom šíril chýr o nacizme. Málokto si však vedel vtedy predstaviť, ako a nakoľko skutočnosť zodpovedá chýrom. Od roku 1933, keď sa nacizmus stal oficiálnou ideológiou a politikou Nemecka, každý deň bola v novinách i rozhlase záplava najrôznejších správ, ktoré si často vzájomne odporovali.
Odhalená socha Ferdinanda Ďurčanského v Rajci. Ilustračné foto TASR
Išlo o to, ako sa komu fašizmus a nacizmus hodil, ako ho chcel využiť pre vlastné ciele a ako kto už od vydania Hitlerovho diela „Mein Kampf“ (Môj boj) vedel, čo všetko sa za ním skrýva. Ale do roku 1933 sa väčšina pokrokových ľudí nazdávala, že sa netreba báť psychopata, ktorý čosi napíše a beznádejne sa pokúsi o akýsi puč. Avšak v roku 1933 a v rokoch neskorších sme sa presvedčili, že keď takýto psychopat spoločne s veľkou skupinou seberovných nie je za ústavnými mrežami, kde naozaj patrí, a keď sa dokonca ujme vlády v jednom z najväčších európskych štátov, potom to už nie je iba jeho bláznovstvo, ale i šialenstvo tých, ktorí ho podporovali a priviedli k moci. A zároveň je to neodpustiteľné zanedbanie nielen ostražitosti a bdelosti, ale aj zodpovednosti voči vlastnému národu, keď sa táto skutočnosť odbaví pokrčením pliec, alebo keď sa pred násilím dokonca ustupuje. To sú aj dnes poučné slová, ktoré odzneli z úst prednášateľa v roku 1952 vo vojenskej škole v Olomouci. Prof. Bláha bol väzňom v koncentračnom tábore Dachau od roku 1943 do roku 1945. Dnes ešte žijú priami účastníci II. svetovej vojny a rozumní ľudia nás nabádajú a varujú, aby sme nezabudli na to, čo k tejto vojne viedlo,
aj to, že sa proti fašizmu a nacizmu nevystupovalo dôrazne od samého začiatku. Aj dnes rôznymi rafinovanými úvahami o slobode a demokracii si niektoré skupiny dovoľujú spochybňovať holokaust či glorifikovať tzv. slovenský štát. S veľkým rozhorčením členov SZPB a našich občanov sme sa stretli v súvislosti s odhalením busty fašistickému politikovi z obdobia tzv. slovenského štátu Ferdinandovi
aj iných organizácií, primátor Rybárik aj väčšina poslancov Mestského zastupiteľstva v Rajci ignorujú. To, čo sa stalo v Rajci, je absurdnou a pred zahraničím zahanbujúcou propagáciou fašizmu. Je treba čakať na ešte väčšiu provokáciu a na výraznejší dôkaz našej benevolencie zo strany štátnych orgánov? Starý človek môže byť postihnutý hluchotou a istou stratou zraku. To je ľudské. Iba ak sa u niektorých
Rôznymi rafinovanými úvahami o slobode a demokracii si niektoré skupiny dovoľujú spochybňovať holokaust či glorifikovať tzv. slovenský štát. Ďurčanskému v Rajci. Je všeobecne známe, že Ferdinand Ďurčanský ako pronemecky orientovaný politik bol osobne zodpovedný za to, že zo Slovenska bolo do nemeckých koncentračných táborov deportovaných takmer 58-tisíc Židov, z ktorých sa po vojne vrátilo iba niekoľko sto osôb. Slušný človek určite nedokáže pochopiť stanovisko primátora Rajca Jána Rybárika, ktorý v osobe Ďurčanského „vidí viac pozitív ako negatív“. Jeho postoj je prejavom bezhraničnej drzosti! Je to neofašistické zneváženie všetkých účastníkov protifašistického odboja! Všetky doterajšie protesty členov SZPB, ale
zodpovedných verejných a vládnych činiteľov zvyšuje hluchota a krátkozrakosť pri upozornení občanov, žiadajúcich zakročiť voči týmto rôznym neofašistickým organizovaným skupinám a nič sa nedeje, to už nie je ľudské. Stačilo by, aby si orgány činné v trestnom konaní, polícia a Generálna prokuratúra SR iniciatívne plnili svoje povinnosti, aby bola zastavená táto medzinárodná blamáž a neofašistické ohrozovanie demokracie v Slovenskej republike. Všetci slušní ľudia čakajú od štátnych orgánov rázne zakročenie. pplk. v. v. Štefan BARTOŠ (Pre Bojovník bez nároku na honorár)
Akumulovanie Akumulácia je hromadenie a tento pojem sa často používa v súvislosti s elektrickou energiou. Nahromadenie elektrickej energie napríklad v oblakoch sa vyrieši skratom, výbojom, bleskom. Prenesme tento jav do spoločnosti. Nahromadenie presvedčení môže vyústiť v historické rozhodnutia. Také poznáme z II. svetovej
vojny i z doby, keď po nej spoločnosť ovplyvňovali anomálne živly. Akumulovaná nespokojnosť sa prejavila veľmi emotívne v čase SNP, v rokoch 1968 a 1989. Po nich nasledovalo vždy obdobie očakávania, či a ako sa splnia predstavy ľudí. Ak sa predstavy nesplnia, začínajú sa nabíjať akumulátory. Stalo sa to asi i u Nóra, ktorý
postrieľal desiatky ľudí, pretože nesúhlasil s existujúcou politickou realitou v krajine. Ktovie, aké motívy viedli strelca z Devínskej Novej Vsi k podobnému skratovému správaniu. Na dennom poriadku sú rôzne petičné akcie, štrajky alebo vyhrážky štrajkami, hrozby výpovedí, súdne žaloby, demonštrácie, vylepovanie plagátov, využívanie
internetovej siete, to všetko sú malé „elektrické výboje“ v spoločnosti. Koľko máme u nás ľudí, ktorí naakumulovali v sebe toľko nesúhlasu a nenávisti, že začnú reagovať skratom? Dôvodov na nabíjanie akumulátorov nespokojnosťou máme u nás dostatok. Čo si asi myslí dôchodca, ktorý sa z médií dozvie o vyplácaní štvrťročných odmien, ktoré často presahujú jeho celoročný príjem? Príkladov o neprispôsobivých občanoch, hašterení politikov, problémov v zdravotníctve, súdnictve, doprave vieme nepreberne veľa. Skúsme sa nad problémom akumulovania zamyslieť z inej strany. Veď elektrický akumulátor je náš každodenný pomocník napríklad v doprave. Ľudský akumulátor nemusí reagovať skratom, môže to riešiť podobne. Sympatické bolo vyjadrenie mladých ľudí na koncerte pre Nórsko, ktorí odmietli akýkoľvek extrémizmus a vyjadrili sa, že treba začať „od seba“. Je rok dobrovoľníctva. Množstvo ľudí pomáhalo pri odstraňovaní následkov povodní, záchrane pamiatok, starostlivosti o predzáhradky (vo vlastníctve obce). Vyriešením aj drobnej maličkosti odstránime malý nabíjač akumulátorov nespokojnosti. A to je dobrá cesta. V Bratislave 1. 8. 2011
Mgr. Ján FORGÁCS (Pre Bojovník bez nároku na honorár)
BOJOVNÍK / 18
Socha Marka Čulena Denník Pravda uverejnil 28. júla 2011 nenápadný oznam, podľa ktorého predstavitelia OKS a poslanec NR SR Ondrej Dostál iniciujú „zmiznutie“ sochy Marka Čulena z námestia pred Úradom vlády SR v Bratislave. Som jeden z už mála žijúcich občanov v rodisku Marka Čulena v Brodskom, ktorý mal možnosť sa s ním osobne poznať. Nedalo mi, aby som na túto nehoráznosť nereagoval. Domnievam sa, že aj váš časopis by nemal bez povšimnutia nechať špiniť ľudí, ktorí sa v nemalej miere zaslúžili o lepšiu budúcnosť našej vlasti, akým bezpochyby Marek Čulen bol. Jeho postoje a činy boli dostatočne publikované. Osobitne by si zaslúžilo pozornosť jeho pôsobenie v ZSSR v čase SNP. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Osobne považujem za najvyššie to, ktoré dostal in memoriam „Účastník Veľkej vlasteneckej vojny I. stupňa“, udelené Najvyšším Sovietom ZSSR. (Neviem koľkí občania Slovenska dostali toto ocenenie). Celý svoj život (okrem emigrácie v r. 1914 – 1917 v USA a v r. 1939 – 1944 v ZSSR) žil v Brodskom a živil sa ako maloroľník. Poznali sme ho ako pracovitého, skromného a obetavého človeka, ktorý bol ochotný obetovať svoj život za svoje presvedčenie. V povojnových rokoch pôsobil na úseku poľnohospodárstva a usiloval sa o zmenu biedneho poľnohospodárstva a života malých a stredných roľníkov, v prospech ktorých inicioval pozemkovú reformu. Z obsahu stručného článku som nadobudol dojem, že iniciátori snahy odstrániť sochu Marka Čulena nepoznajú jeho životnú dráhu. Očividne sa ani neusilovali, aby ju spoznali. Inak by totiž zistili, že v čase boľševizácie KSČ z nej bol na tri roky vylúčený, pretože nebol nadšeným stúpencom tohto procesu. Odporúčam pánom z OKS, aby si dali toľko námahy a preštudovali si životopis Marka Čulena, alebo to nechali na historikov, ktorí dokážu objektívne a pravdivo zhodnotiť jeho život. Udivuje ma, že ľudia, ktorí sa podivným spôsobom dostali do NR SR, a ktorí v živote neriskovali svoju existenciu a pohodlie, posudzujú človeka, ktorého by si za jeho činy mal vážiť každý čestný občan Slovenskej republiky. Anton PUŠKÁČ, Brodské
4
PORADŇA Opäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajúce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.
Na vaše otázky odpovedá Braňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci Do redakcie sme dostali list so žiadosťou o informácie ohľadom možnosti dostávať príspevok k dôchodku podľa zákona č. 285/2009 o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách. Keďže nechceme zverejňovaním poukazovať na konkrétne osoby, prinášame vám všeobecnú informáciu o tomto zákone. Veríme, že bude užitočná aj pre ďalších čitateľov. Redakcia Zákon č. 285/2009 prijala Národná rada SR 19. júna 2009 s cieľom zvýšiť príjmy a teda hmotné (sociálne, finančné) zabezpečenie účastníkov národného boja za oslobodenie (antifašistický odboj). Na rozdiel od podobných právnych noriem z nedávnej minulosti, tento zákon zvyšuje štátnu finančnú podporu účastníkov odboja – ale aj vdov a vdovcov po nich – nie jednorazovým, ale pravidelne vyplácaným príspevkom. Základnou podmienkou je, že musí ísť o ľudí, ktorí poberajú dôchodok – ak ide o samotných účastníkov, môže to byť dôchodok starobný, predčasný starobný, invalidný, vdovský, výsluhový, vdovský výsluhový. Ak ide o vdovy/vdovcov po účastníkoch, musia poberať vdovský alebo vdovecký dôchodok. Tento štátny príspevok teda ľudia, ktorý naň majú nárok, dostávajú ako príplatok k riadne vyplácanému dôchodku. Samotní účastníci odboja majú nárok na príplatok vo výške 20 € každý mesiac a vdovy alebo vdovci majú nárok na príplatok vo výške 10 € mesačne. Ak dostávate (vdovský alebo vdovecký) dôchodok, ktorého výška vám už bola stanovená s prihliadnutím na to, že váš manžel/ka bol/a účastníkom odboja, ten, kto vám dôchodok vypláca (zväčša Sociálna poisťovňa, ale v prípade, že ide o výsluhový dôchodok to je útvar sociálneho zabezpečenia príslušného rezortu – vnútro alebo obrana), vám mal automaticky priznať spomínaný príspevok a začať ho vyplácať po nadobudnutí účinnosti zákona. Ostatné vdovy/vdovci musia o tento príspevok písomne požiadať na určenom tlačive. Ak dostávate „bežný“ (teda nie výsluhový) vdovský dôchodok, toto tlačivo vám dajú na ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne. Tam vyplnené tlačivo aj odovzdáte. Podľa zákona vám musí Sociálna poisťovňa do 120 dní od podania žiadosti oznámiť rozhodnutie o priznaní tohto príplatku k dôchodku. Ak vašu žiadosť zamietne, môžete sa obrátiť na súd.
Srdcovocievne ochorenia si vyžiadali životy vyše 28 000 Slovákov Ochoreniam srdca a ciev podľahlo v minulom roku 28 541 Slovákov. Kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sú najmä dôsledkom fajčenia, vysokého krvného tlaku, vysokej hladiny cholesterolu, cukrovky, stresu a vysokej telesnej hmotnosti, tak zapríčinili viac ako polovicu zo všetkých, vyše 53 000 úmrtí. Slovensko sa úmrtnosťou na srdcovocievne ochorenia radí na jedno z najhorších miest v Európe.
Najčastejšou príčinou bola chronická ischemická choroba srdca, ktorá si vyžiadala životy 13 422 ľudí, pričom postihovala podobne mužov aj ženy. Ako ďalej vyplýva
srdcové zlyhanie (1627), porážka (1302), ateroskleróza (841 úmrtí), mozgové krvácanie (829), hypertenzná choroba srdca (654) a pľúcna embólia (520).
odborníci odporúčajú dodržiavať Kód zdravého srdca 0-30-5-12080. Ten symbolizuje nefajčenie, 30 minút fyzickej aktivity denne, hladinu celkového cholesterolu nižšiu ako päť mmol/l a krvný tlak nižší ako 120/80 mmHg. Chorobám obehovej sústavy možno predchádzať najmä pravidelným cvičením a zdravou stravou bohatou na vlákniny s nízkym obsahom soli a tukov, ako aj stravou bohatou na zeleninu a ovocie. Za najzávažnejší rizikový faktor
Pacienti so srdcovocievnymi ochoreniami by mali dbať na pravidelnú kontrolu krvného tlaku. z údajov Štatistického úradu SR, na druhom mieste je akútny infarkt myokardu, ktorému podľahlo 3218 obyvateľov. Medzi ďalšie najčastejšie príčiny úmrtia v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení patria i mozgový infarkt (2841 úmrtí),
Ľudia môžu riziko vzniku kardiovaskulárneho ochorenia a výskytu cievnej mozgovej príhody zistiť pomocou sledovania faktorov, akými sú tlak krvi, hladina cholesterolu a glykémie, obvod pása a BMI. Ako prevenciu preto
Ilustr. foto: TASR - P. Ďurčo
srdcovocievnych ochorení sa považuje vysoký tlak krvi, ktorý súvisí najmä s nadmernou konzumáciou slaných jedál. Iba desať percent slovenskej populácie nemá žiadny rizikový faktor vzniku kardiovaskulárnych ochorení. TASR
Štefan Pelikán obdaroval Tornaľu obrazom
Primátorka Tornale Anna Szögedi prijala 2. augusta na pôde mestského úradu akademického sochára Štefana Pelikána. Držiteľ
5
Ceny Európskej únie umenia odovzdal obyvateľom mesta nepeňažný dar – portrét veliteľa 2. ukrajinského frontu, maršala Soviet-
skeho zväzu Rodiona Jakovleviča Malinovského, ktorý mal počas budapeštianskej operácie druhej svetovej vojny, v čase od 20. decembra 1944 do 15. januára 1945, svoje štábne sídlo v meste Tornaľa. Portrét R. J. Malinovského v hodnote 2940 eur venoval Štefan Pelikán na podporu kultúrnych a vzdelávacích cieľov Tornale. Popoludní bola v Tornali vernisáž výstavy pod názvom Štefan Pelikán: Cez Gemer k slobode. Podľa kurátora výstavy Fedora Mikoviča ju venovali padlým i žijúcim účastníkom protifašistického odboja, veteránom zápasu o slobodný Gemer v slobodnej Slovenskej republike. Druhý ukrajinský
front totiž operoval v predhorí Karpát a v Maďarsku. Po dobytí Debrecína začal Malinovskij budapeštiansku operáciu, počas ktorej Červená armáda oslobodila aj obce a mestá v Gemeri. Ako prvé oslobodila 17. decembra 1944 obce Neporadza a Vlkyňa, 19. decembra Tornaľu, Rimavskú Seč, Bátku a 21. decembra 1944 Rimavskú Sobotu. Hoci bol maršal Malinovskij vysokým vojenským funkcionárom aj po vojne, jeho meno je pre súčasníkov známe už len ako slogan z filmu Pelíšky pri popíjaní horiaceho alkoholu. Výstavou sa preto snažia o pripomenutie si skutočných osobností, ktoré sa počas druhej svetovej vojny významne zapísali do histórie Gemera. Autor vystavovaných diel Štefan Pelikán je umelec širokého záberu. Vo výpočte jeho umeleckých aktivít nemôže chýbať maliarska tvorba (krajina, portrét i zátišie), grafika (voľná kompozícia, figuratívna tvorba, krajina, úžitkové grafické žánre), ale i scénografické štúdie pre divadelné hry, televíziu či módne prehliadky. Domi-
nantou je však u neho sochárska práca. Doménou jeho techniky univerzalistickej sochárskej tvorby je portrét. V čase Slovenského národného povstania mal Štefan Pelikán desať rokov, ale na odchod svojho otca do hôr si živo pamätá. Keď sa otec z Povstania šťastlivo vrátil, rozprával synovi o svojich francúzskych priateľoch, o veselých, roztopašných mladíkoch, ktorí aj do boja odchádzali s pesničkou a úsmevom na perách. Čo mali na duši, na srdci, to nevedno, tam nedovidel... Mladý Štefan si francúzskych partizánov, otcových spolubojovníkov, obľúbil, akoby sám prežil pohnuté chvíle. Do svojho skicára si podľa otcovho rozprávania kreslil ich postavy, portréty, výjavy z bitiek. Výstavná kolekcia obrazov a sôch Cez Gemer k slobode je dôkazom, že Štefan Pelikán, držiteľ Ceny Európskej únie umenia, si nadovšetko váži a ctí padlých i žijúcich hrdinov, ktorí pred 66 rokmi aktívne prispeli k víťazstvu mierového dobra, slobody a rozkvetu nad vojnovou zlobou, tyraluc TASR niou a nenávisťou.
BOJOVNÍK / 18
Vojnové udalosti si pripo V Martine to žije ako kvalifikácia na „Majstrovstvá Slovenska 2011 – Strieľa celá rodina“. Po správe o hospodárení, ktorú predniesol pokladník ZO SZPB Štefan Tichý, nasledovala diskusia. Ako prvý sa prihlásil Š. Tichý a odovzdal pozdrav od nášho člena, priameho účastníka Ondreja Kuru, ktorého zdravotný stav už nedovoľuje sa zúčastniť členskej schôdze. Aj Magda Steinerová odovzdala pozdravy od nevládnych členov Dalibora Kulíška a Idy Vachúňovej. Diskusia sa dá rozdeliť do dvoch skupín a to na problémy v meste Martin a v SZPB. Najhorúcejšími témami v meste Martin sú nepriaznivá dopravná situácia v meste s dôrazom pri hoteli Turiec, bezohľadnosť vodičov, rýchla jazda, alebo chýbajúce lavičky v Hviezdoslavovom parku, ale i rozkopanie najtichšej štvrte v Martine, keď pre polyfunkčnúbudovu v Štúrovej štvrti musela ustúpiť prekrásna zeleň a ticho i napriek nesúhlasu jej obyvateľov. Na webovej stránke ÚR SZPB chýba tlačivo „Prihláška za člena“, ktorú by si mohol stiahnuť každý záujemca o členstvo. Už dlhodobo pretrváva slabá pozornosť o sociálno-zdravotné zabezpečenie pre členov SZPB, ktorí nie sú držiteľmi 255/46 zb. a vojnoví veteráni. Viacerí členovia vyslovili poďakovanie výboru ZO SZPB za jeho aktivity i odovzdávanie pohľadníc jubilujúcim členom aj za pravidelné zverejňovanie Spravodaja. Ladislav Palla ponúkol aktívnu pomoc výboru ZO SZPB. Pplk. v. v. Vladimír Hetteš oznámil smutnú správu, že nás navždy opustil p. Kotouč Oldřich, priamy účastník II. odboja a bývalý predseda ZO SZPB Martin – Východ. Na záver diskusie sa prihlásil P-ObV SZPB v Martine pplk. v. v. Stanislav Hronec, ktorý oboznámil prítomných o činnosti ObV SZB i o pripravovanej konferencii ObV SZPB Martin v mesiaci február 2012. kpt. v. v. Jaroslav ŠINKO
Koncom júla 2011 členovia ZO SZPB Martin – Stred dostali z rúk členov výboru ďalšie číslo Spravodaja svojej základnej organizácie, z ktorého sa dozvedeli, čo sa aktuálne deje v organizácii ,i členovia, ktorých zdravotný stav už nedovoľuje aktívne sa zúčastňovať akcií SZPB. V spravodaji okrem gratulácie pre našich jubilantov či zverejnenia novoprijatých členov mala výborný ohlas aj fotogaléria zo života ZO SZPB Martin – Stred. Pozornosti neušli ani akcie na 2. polrok 2011 a Pozvánka na členskú schôdzu ZO SZPB. Nechýbali ani informácie k vydanej zjazdovej známke k XV. zjazdu SZPB. Piateho augusta sa zaplnila zasadačka Mestského úradu v Martine členmi ZO SZPB Martin – Stred. Členskú schôdzu otvoril a prítomných uvítal predseda ZO SZPB kpt. v. v. Jaroslav Šinko, ktorý po schválení programu a návrhovej komisie odovzdal slovo lektorovi Slovenského Červeného kríža v Martine Marekovi Štancľovi, ktorý mal pútavú prednášku s besedou o prvej pomoci a pitnom režime. Ďalším bodom programu bolo prijatie novej členky SZPB Sone Halmešovej, ktorá je dlhé roky aktívna sympatizantka SZPB. Za prijatie do organizácie sa Soňa Halmešová prítomným poďakovala. Nasledovalo odovzdávanie členských preukazov členom, ktorí boli prijatí v mesiacoch máj a jún 2011. Z rúk P-ZO SZPB prebrali preukazy člena pplk. v. v. Karak Viliam a Tibor Perina. Aj napriek tomu, že sme naplnili uznesenie o prijatí nových členov na rok 2011 na 100 percent, nemôžeme zaspať na vavrínoch, nakoľko naša organizácia v roku 2010 prijala 10 nových členov. Ďalej predseda ZO SZPB informoval o akciách, ktoré nás čakajú do ďalšieho obdobia, a na mnohé z nich pozval nielen členov SZPB, ale aj ich rodinných príslušníkov a sympatizantov SZPB. Jedna z akcií, ktorej organizátorom bol i náš člen Milan Kožuch sa konala 6. 8. 2011 pod názvom „Strieľa celá rodina“,
Foto:VB
Zasadnutie ZO SZPB Martin – Stred.
Foto: JŠ
(Pre Bojovník bez nároku na honorár)
Pozývame Vás na
Medzinárodné letecké dni SIAF 2011, ktoré sa uskutočnia 27. a 28. 8. 2011 o 10,45 h
v priestoroch Leteckej základne Sliač BOJOVNÍK / 18
ZO SZPB v Rimavskej Sobote spolupracuje so školami.
Spolupráca so školami Povedz mi otec, čo je mier! To krátke a predsa magické slovo, skropené krvou bojovníkov bojujúcich za slobodu, šťastie, pokoj. Všetci ho jednoducho vyslovujeme, neuvedomujúc si jeho veľkosť i hodnotu. Členovia výboru ZO SZPB č. 2 v Rimavskej Sobote si uvedomili, aké potrebné je slovíčko „mier“
šíriť najmä medzi mládežou a rozhodli sa zorganizovať besedy a rôzne podujatia s danou tematikou. Oslovili sme zástupcu Gymnázia v Rimavskej Sobote J. Fiľa a riaditeľku Obchodnej akadémie K. Mattyašovskú, ktorí boli myšlienkou uskutočniť besedy s členom našej ZO, vojnovým
veteránom pplk. v. v. Ladislavom Sládekom nadšení a vyšli nám v ústrety. Zúčastnilo sa na nich viac ako sto študentov aj s pedagógmi. Vypočuli si pútavé rozprávanie, spomienky na kruté vojnové časy. Na oboch školách zanechali v prítomných hlboké emotívne zážitky. Študentka gymnázia K. Šurgotová svoje
6
omínajú všetky generácie Spolupráca sa naďalej rozvíja
Spolupráca ZO SZPB č. 2 v Rimavskej Sobote so školami.
Foto:VB
Už viac rokov ZO SZPB Zlatá Baňa Sekčov úspešne spolupracuje s odbojármi partizánskej obce Petrovce okres Vranov n/ Topľou, v Matiaške, ZO SZPB Stropkov, Klubom Českého pohraničia Východné Slovensko. Spoločná účasť na členských schôdzach, vzájomná pomoc pri organizovaní osláv významných výročí, ako je ukončenie vojny, SNP, oslobodenie obcí ,utužujú priateľské vzťahy medzi odbojármi našich organizácií. Účasť na oslavách na Dukle, v Tokajíku, Dargove, v bieloruskom Breste, štvordňový poznávací zájazd do Českej republiky, dvojdňový výlet na konci mesiaca jún 2011 v Osvienčime, Vieličke, Krakove nás presvedčil o tom, že ideme správnou cestou. Štyridsať členov spomínaných organizácií koncom júna nastúpilo do autobusu v Petrovciach, Prešove. Cesta do Osvienčimu ubehla rýchlo, zastavili sme sa aj na trhovisku v Novom Targu. Cestou sme zaspomínali na podobné výlety v mladosti, vysvetľovali, čo videli v mladosti, mladším členom výpravy, ktorých na prekvapenie bolo dosť, porovnávali s dnešným Poľskom. Vedúci výpravy Michal Peter počas cesty informoval o príprave tohoročných osláv SNP v obci, dobudovaní náučného partizánskeho chodníka medzi obcami Pavlovce na Zlatú Baňu v Slanskych vrchoch, obnove bunkra, výhľadne, ktorú používali Čapajevovci počas druhej svetovej vojny, o zriadení izby revolučných tradícií v budove Obecného
úradu. V Osvienčime pomocou slúchadiel výprava absolvovala prehliadku bez rušenia inými účastníkmi. Pridelená sprievodkyňa na vysokej odbornej úrovni zvládla svoju úlohu. Popisovať Osvienčimské múzeum pre nás je nosením dreva do lesa. Na tak malom priestore, za tak krátky čas, toľko utrpenia, môže vykonať len šialená ideológia – fašizmu. Prekvapuje, že to zorganizoval európsky národ, ktorý má byť vzorom pre dnešnú demokraciu. Účastníci vyjadrili nespokojnosť s postupom príslušných štátnych orgánov k rozmáhajúcemu sa neofašizmu, účasťou neofašistov vo voľbách, tolerovanie propagácie fašizmu. Ubytovali sme sa v Krakove. Prechádzka uličkami starobylého Krakova večer sa nedá opísať. Sprievodcovia vláčikov, kočov podávali nadštandardné informácie o každom historickom objekte. Trojhodinová návšteva soľnej bane vo Vieličke prospela nášmu zdraviu, videli sme staré technológie ťažby soli, impozantný soľný kostol, kaplnky a podobne. Podľa udania sympatickej sprievodkyne, v čase otvorenia bane Poľskému kráľovstvu zabezpečovali tržby z predaja soli 1/3 rozpočtu. Nostalgicky sme si spomenuli na skrachovaný Solivar v Prešove. Cestou domou sme sa dohodli, že v jesenných mesiacoch sa pokloníme obetiam 2. svetovej vojny na Dargove, absolvujeme plavbu po Bodrogu do historického mesta Sárošpataku v Maďarsku. Peter KASARDA (Pre Bojovník bez nároku na honorár)
Frontové udalosti ožili pod Kaštielikom
Účastníci zájazdu do Osvienčimu. dojmy z besedy opísala v článku „Beseda s vojnovým veteránom“. Študenti navštívili Gemerské múzeum v Rimavskej Sobote, kde si prezreli stálu expozíciu Gemer – Malohont v odboji. Dobrú spoluprácu máme aj s riaditeľkou V. Szucsovou a zástupkyňou J. Šulekovou zo ZŠ P. K. Hostinského, ktoré sú nám nápomocné pri organizovaní besied a rôznych výtvarných súťaží. Už po tretíkrát žiaci tejto
7
školy prišli medzi členov výboru ZO a v priateľskom, veku primeranom rozhovore sme im porozprávali rôzne príbehy s vojnovou tematikou a zo SNP. Vysvetľujeme im, akou organizáciou je a prečo vznikol Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, kto sú a môžu byť jeho členmi. Ale hlavne, že mier je to najvzácnejšie, čo máme a treba si ho vážiť a strážiť. Tento rok žiaci kreslili na tému „Sme deti
mieru“ pod vedením učiteľky R. Sivokovej. Bolo to veľmi milé stretnutie, na záver ktorého nám žiaci zaspievali. Ich pani učiteľka neváhala a podala si prihlášku do našej ZO SZPB. Všetci členovia výboru ZO č. 2 majú dobrý pocit z podchytenia mládeže, že semienko úcty k ľuďom padlým za mier bude pomaly klíčiť. Veríme, že mladí ľudia si raz nájdu cestu medzi členov SZPB. Vlasta BOTLÍKOVÁ
Spomienkovo-historické podujatie pri príležitosti 96. výročia ukončenia bojov I. svetovej vojny na území súčasnej Slovenskej republiky sa posledný júlový víkend konalo v Nižnej Polianke v okrese Bardejov. „Akciu organizuje Združenie obcí Mikroregión Makovica, Gmina Sekowa z Poľska a Klub vojenskej histórie Beskydy. Je financovaná zo zdrojov Európskej únie v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013,“ uviedol organizátor podujatia Martin Drobňák. Ako dodal, súčasťou stretnutia je rekonštrukcia bojov na autentickom mieste. „V januári až apríli v roku 1915 sa pri hore Kaštielik odohrali tuhé boje. Našou snahou je čo najvernejšie priblížiť výjavy z frontu,“ povedal Drobňák. Záujemcovia sa tiež
mohli zúčastniť besedy na tému Prvá svetová vojna a severovýchod Slovenska a prezrieť si výstavu historických fotografií. Nedeľný program zahŕňal historický tábor vojsk s výjavmi zo života vojsk v prvej svetovej vojne, výstavu výstroja a výzbroje armád, manévre a cvičenie vojsk, slávnostný nástup vojsk v dobových uniformách a pietny akt na vojnovom cintoríne v Nižnej Polianke. „V moderovaných historicko-bojových ukážkach predvádzame prepad rakúskouhorskej pechoty pri presune na bojové pozície, útok predsunutých ruských hliadok na rakúskouhorské postavenie, príjazd jazdeckých jednotiek, ukážku dobového delostrelectva, ale aj vojenskú kuchyňu a výstavu Karpatský front 1914/1915,“ spresnil luc TASR Drobňák.
BOJOVNÍK / 18
Gorazd OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍ (okolo 830 – 14. 2. 869) ARCIBISKUP Kultúrny svet neraz obdivuje, ako sa podarilo, napriek najrôznejším spoločenským, politickým a prírodným pohromám, zachovať na mape Európy malý slovenský národ. Podľa dobových písomností Slováci obývajú územie medzi Dunajom a Tatrami pol druha tisícročia. V druhej polovici 9. storočia zohrali misionári z kultúrne vyspelej Byzancie, ktorých priviedol Cyril – Konštantín s bratom Metodom a ich žiaci, nezastupiteľnú rolu pri etablovaní nášho národa, ale i pri rozvoji jeho vzdelanosti, kultúry, duchovnosti a národného povedomia. Medzi žiakmi solúnskych bratov vynikal Gorazd, ktorý sa po smrti Cyrila – Konštantína stal najbližším Metodovým spolupracovníkom a poradcom. Pred smrťou sa Metoda najbližší opýtali, koho uznáva spomedzi svojich učeníkov za hodného, aby sa stal jeho nasledovníkom. Ukázal na Gorazda a povedal: „Hľa, tento muž je slobodný a z vašej krajiny, dobre znalý v knihách latinských, pravoverný. Staň sa vôľa Božia a vaša láska, ako aj moja…“ Bolo to v roku 885 na Veľkej Morave. Presný dátum narodenia Gorazda nie je známy a doposiaľ nie je ani celkom presne zdokumentované miesto jeho narodenia. Niektorí naši a zahraniční historici uvádzajú, že svätý Gorazd pochádzal z okolia Nitry. Dedukujú to aj podľa mena Gorazd, ktoré môže mať slovenský pôvod. Neďaleko Nitry rod Gorazdovcov vlastnil majetky, na ktorých pravdepodobne postavili kostol. Z majetkov tohto rodu ostal dodnes názov majera nitrianskeho biskupa Gorazda. Kostol je doteraz zasvätený sv. Klementovi a v lokalite Gorazdova stojí Kaplnka sv. Gorazda, ktorú v roku 1994 posvätil nitriansky diecézny biskup kardinál Ján Chryzostom Korec. So solúnskymi bratmi a ich sprievodom sa Gorazd stretol v roku 863 už ako zrelý učenec v mužnom veku.
Vzdelanie sa mu dostalo v latinských školách a mohol si ho doplniť aj v benediktínskom kláštore sv. Hypolita v Nitre alebo v niektorej zo škôl Franskej ríše. Podľa historických dokumentov sa dá predpokladať, že okrem vysokého vzdelania mal aj dobrú povahu, bol dobrosrdečný a morálne vyspelý. Bol aj jazykovo zdatný, dobre ovládal latinský,
liturgickými prúdmi, ktoré boli na Veľkej Morave, a to aj vtedy, keď sa Svätopluk priklonil na stranu franských kňazov. Cirkevnoslovanská pamiatka bulharského pôvodu z konca stredoveku Skazanie o prevedenii pisania pokladá popredných učeníkov vrátane Gorazda za spolupracovníkov na slovanskom preklade Svätého písma,
Obec Kúty na Záhorí sa stala dejiskom jubilejných už XX. slávností svätého Gorazda 26. júla 2009. Slávnosti, ktoré majú svoju duchovnú, odbornú i spoločensko-umeleckú časť, sú súčasťou XX. svätogorazdovských dní na Slovensku a Dekády svätého Gorazda na Slovensku 2005-2015. Ilustračné fofo: TASR – M. Soukup grécky, nemecký a sloviensky jazyk. Všestranné vedomosti mal možnosť nadobudnúť aj preto, že pochádzal zo vznešeného rodu. V roku 867 sprevádzal Gorazd svojich učiteľov do Ríma, kde ho vysvätili za kňaza. O jeho osobnostných vlastnostiach svedčí i skutočnosť, že Metoda neopustil ani počas takmer trojročného väzenia. V duchu učenia svojich učiteľov sa aj on usiloval o štýl medzi dvoma
pretože dobre ovládal sloviensky jazyk a náboženskú terminológiu. Takisto je Gorazd považovaný za autora životopisu Metoda Život Metoda. Po Metodovej smrti v roku 885 sú cesty Gorazda a ostatných Metodových žiakov nejasné, pretože boli prenasledovaní a vyhnaní z Veľkomoravskej ríše. Je zaujímavé, že medzi učeníkmi, ktorí museli opustiť Svätoplukovu dŕžavu, sa Gorazd nespomína. Po prepustení z väzenia sa
Pohľad L. Kudrnu na prínos čs. letcov v 2. svetovej vojne O vojensko-politických otázkach čs. odboja v rokoch 1938 – 1945 vyšlo veľa článkov, štúdií a samostatných publikácií, vzniklo nemálo filmových a televíznych diel, dokumentárneho a umeleckého žánru. Osobitne atraktívnosťou priťahovali osudy čs. letcov, ktorí patrili k prvým, ktorí sa rozhodli bojovať za obnovenie československého štátu.
Letectvo bolo výrazným fenoménom v moderne vedenom konflikte na oboch, proti sebe stojacich stranách. Čs. letci sa prejavili najmä v bojoch o Francúzsko a o V. Britániu, ale aj v roku 1944 počas SNP a pri oslobodzovaní vlasti v závere 2. svetovej vojny na európskom kolbišti. V mladšej generácii historikov zaujíma výrazné postavenie autor viacerých štúdií a kníh, väčšinou s leteckou tematikou čs. zahraničného odboja, ako aj s osudmi letcov, Ladislav Kudrna. Kniha „Odhodláni bojovat“ s podtitulom Vlastenectví československých letců v průběhu druhé světové války na pozadí válečných a politických událostí vyšla na základe poznania literatúry, ale i pedantného výskumu v archívoch. Je doplnená bohatými zbierka-
BOJOVNÍK / 18
pravdepodobne skrýval u niektorého veľmoža nakloneného slovanskej liturgii. Nitriansky biskup Wiching nemohol Gorazda vyhnať z Veľkej Moravy, lebo pochádzal zo vznešeného domáceho rodu. Životné cesty Gorazda po rozpade Veľkomoravskej ríše sú takisto zahalené tajomstvom. V niektorých spisoch sa spomína jeho pobyt
mi autentických fotografií. Štúdium tejto problematiky autorovi poslúžilo v tomto titule ísť do nových objavov, doteraz obchádzaných až nedostatočne uznávaných problémov. Podstatné je tu predstavenie čs. letcov a ich vlastenecká účasť v zložitých politicko-vojenských podmienkach čs. zahraničného odboja. Historik upresňuje, že títo muži vložili svoj osud do skutočne vlasteneckého prejavu, ktorý dostal neraz nepresné označenie ako benešovský, západný, nekomunistický a pod. Ťažiskom publikácie je opis problematiky pôsobenia centra čs. zahraničného odboja v bitke o V. Britániu. Autor píše o výsledkoch pôsobenia čs. letcov, postavení zahraničného odboja, sociálnom stave, nespokojnosti, problémoch s návratom do
v Čechách, v Poľsku aj v Bulharsku, kde ho majú vo veľkej úcte a je zaradený do zoznamu svätých Sedempočeníkov. V Bulharsku vznikli viaceré kláštory a kostoly, ktoré sú týmto svätým zasvätené. O pobyte Gorazda v Bulharsku svedčí aj Djukanžova listina, uložená v Národnej knižnici v Paríži, z 13. storočia, napísaná po grécky, v ktorej sú vymenovaní bulharskí arcibiskupi a ako tretí v poradí sa uvádza sv. Gorazd.
Kult sv. Gorazda na bulharskom území dokazuje aj ikonopisná tradícia od 13. storočia. Gorazdove stopy však vedú aj do Poľska, podľa odborníkov jeho pôsobenie v tejto krajine dokazuje skutočnosť, že v 10. storočí bolo v Krakove arcibiskupstvo so staroslovienskym bohoslužobným jazykom a prvým arcibiskupom mal byť Gorazd. Vraj toto biskupstvo bolo do Krakova prenesené z Nitry po vpáde Uhrov do strednej Európy. Nielen Gorazdov život, ale aj smrť je opradená tajomstvom. Pravdepodobne zomrel za zvláštnych okolností, alebo dožil zabudnutý a opovrhnutý na neznámom mieste, kde nemohol pokračovať vo svojej učiteľskej práci. V siedmej kapitole Života Klimenta (Ochridského) je napísaný výrok Vichingových prívržencov: „Poďte, potlačme Gorazda a chyťme ho, lebo nepodobný nám je jeho život i jeho cesty sú rozdielne od našich, vyčíta nám naše hriechy a ak by zostal nažive, znovu by nám ožil Metod.“ Viaceré historické pramene však uvádzajú, že sa stal pustovníkom, utiahol sa do samoty a venoval sa iba modlitbám, čo bola túžba aj jeho učiteľa sv. Metoda. Ktovie, kde je pravda, veď aj hypotézy o živote Gorazda po vyhnaní z Veľkej Moravy sú rôzne. Na Slovensku sa liturgická spomienka na sv. Gorazda a spoločníkov slávi podľa kalendára rímskokatolíckej cirkvi 27. júla. Dôkazom úcty k nemu sú jemu zasvätené kostoly a umelecké diela, napríklad obraz akademického maliara Vincenta Hložníka, báseň Svetloslava Veigla a z posledných rokov básnický triptych Teofila Klasa. Gorazda odborníci na Slovensku pokladajú za „prvého po mene známeho slovenského pedagóga, v dnešnom ponímaní s hodnosťou rektora vysokoškolského učilišťa v Nitre“, aj keď svedectvo o jeho živote a diele nie je dokončené. Jozef LEIKERT
vlasti v lete 1945. Ďalej píše o následkoch politickej orientácie, keď po čistkách v čs. armáde zostalo slúžiť len 13 letcov zo Západu, rozoberá kladné a záporné otázky, ktoré súviseli s ich vojnovým a povojnovým osudom. Pristavuje sa pri politických a vojenských osobnostiach, tiež pripomína činnosť generála R. Viesta. V publikácii nám však chýba príspevok letcov pôsobiacich proti Nemecku z východného smeru a v SNP, najmä však preto, že 1. čs. stíhací letecký pluk tvorili letci predtým pôsobiaci na Západe a konečne 1. čs. zmiešaná letecká divízia prispela k oslobodzovaniu priamo, a samozrejme, tiež čs. letci v SNP prejavili svoje vlastenectvo, hoci prežili iné útrapy ako tí, ktorí pôsobili v zahraničí, keď najskôr odovzdali daň za tzv. samostatný slovenský štát. I táto skutočnosť nás vedie ku konštatovaniu, že cítime absenciu pohľadu v historiografii zahraničného odboja z pera slovenských dejepiscov. Domnievame sa, že čs. vlastenectvo bolo aj pre Slovákov od roku 1918 do roku 1993 atribútom národno-politického prezentovania. Milan GAJDOŠ
8
Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Banská Bystrica – Uhlisko: Alžbeta Tothová 70 rokov. • Banská Bystrica – Radvaň: Ing. Emil Mitošinka 90, Eva Pavlíková 89 a Tatiana Slobodníková 60 rokov. • Banská Bystrica – Tr. SNP: JUDr. Klaudia Kallová 45 rokov. • Banská Bystrica – Obr. mieru: MUDr. Ivan Blaho 88 rokov. • Banská Bystrica – Fončorda: Elena Rakytová 89 a Eva Šťavová 60 rokov. • Banská Bystrica – Fončorda/B: Matúš Crman a Ing. Jaroslav Petrus 85 rokov. • Banská Bystrica – Stred: Vladimír Dúbrava 65 rokov. • Bratislava 3: Mária Halašová 84 rokov. • Bratislava 9: Zora Máchová 88 a Štefan Minarovič 85 rokov. • Bratislava 12: Hedviga Nováková 86 rokov. • Bratislava 15: Jolana Zelená 96, Oľga Borovanová 92, MUDr. Ladislav Šimún 91, Štefánia Gašparíková 90, Jozefa Šimúnová, Ing. Ivan Kasanický, Július Spišiak a Svätopluk Zálešák 88, Ing. arch. Ladislav Jágerský 86, Anna Mičíková 83, Vlasta Zettlová 82, Mária Mäsiarová a Ondrej Turok 81, Viera Forgácsová 60 rokov. • Bratislava 18: Magdaléna Révajová 84 a Ing. Jarmila Šlauková 80 rokov. • Bratislava 24: Ing. Ján Haliena, CSc. 89 rokov. • Bratislava 26: Ľudmila Robotná 87 rokov. • Bratislava 44: Ema Hudobová a Irena Salenková 82 rokov. • Bratislava 46: Klára Lúčanová 91 rokov. • Brezno 1: Anna Turňová 70 a Ing. Dušan Ďurčenka 50 rokov. • Badín: Ján Donoval 65 rokov. • Belá – Dulice: Augusta Šalagová 75 rokov. • Blatnica: Jozef Taraš 80 rokov. • Dolná Krupá: Jarmila Jankovičová a Emília Šaradinová 65 rokov.
Navždy sme sa rozlúčili Brezno 1 s 90-ročnou Máriou Brozmanovou a 83-ročnou Annou Francistyovou. Bratislava 15 s Ing. Štefanom Fajnorom. Levoča s 88-ročným Michalom Suchým. Liptovské Revúce s 88-ročnou Magdalénou Mikulajovou a 83-ročnou Brigitou Zrubákovou. Pukanec s 89-ročnou Emíliou Műlerovou a 79-ročným Eugenom Molnárom.; Sečovská Polianka s 86-ročnou Annou Demčákovou. Vranov n/Topľou so 100-ročným Štefanom Molekom. Česť ich nehynúcej pamiatke!
9
• Dunajská Streda: Jolana Bajcárová 86 a Zuzana Bučková 55 rokov. • Donovaly: Oľga Palúchová 65 a Vladimír Vitek 60 rokov. • Dolný Kubín: Zuzana Krajčovičová 89, Berta Mešťanová a MVDr. Jaroslav Prokop 86, Marta Kyselová 85, Branislav Thurský 84 a Helena Hauková 80 rokov. • Hlohovec: Helena Konečná 84, Marta Sedlačeková 83, Ľubica Bakošová a Jozef Gubala 65 rokov. • Harmanec: Dušan Mikloš 65 a Ružena Gregorová 60 rokov. • Hrachovo: Igor Pindiak 65 rokov. • Hnúšťa: Marta Tatarková 82, Rozália Migaľová 70 a Ing. Slavomír Bálint 65 rokov. • Humenné 1: Ján Minďas 90 a Alžbeta Andrášová 84 rokov. • Kanianka: Štefan Urík 85 rokov. • Košice – IS: Anna Debnárová 86 rokov. • Kežmarok: Margita Koštiaková a František Zmaržlák 90, Pirožka Krejčířová a Ľudovít Mingáč 89, Ján Mačák 88, Helena Poláková 86, Anna Compeľová a Edita Mesarčíková 83, Nadežda Benková 65, JUDr. Milan Janeček a Vladimír Janeček 60, Ing. Jozef Žáčik 55 rokov. • Liptovská Teplička: Mária Štrbková 86, Gizela Revajová 75 a Vladimír Bohunčák 60 rokov. • Liptovská Osada: Emília Michalová 88, Magdaléna Dudašová 85 a Mária Vlniešková 60 rokov. • Lipany: Helena Sabolíková 91, Štefan Mišenko 87 a Mária Brenkusová 55 rokov. • Lučenec 2: Zuzana Bohušová 96 a Alžbeta Sacherová 82 rokov. • Levoča: Mária Harnišová 86 rokov. • Modra: Kazimír Brestič 86 rokov. • Martin – Juh: Štefan Prevendár 85 rokov.
• Martin – Stred: Ladislav Palla 87, Anna Mikulcová 85 a Lýdia Mondoková 75 rokov. • Martin – Sever: Ján Krabáč 98, Jozef Kordoš 95, Ing. Ivan Roll 89, Ing. Milan Hríň 84 a Viera Marušková 81 rokov. • Myjava: Štefan Horniaček 90, Anna Jurášová 87 a Pavel Hodúl 85 rokov. • Nové Mesto n/Váhom: Margita Chajmová 86, Marta Staňková 85, Anna Tomešová, Desanka Tausová, Emília Ragalová a Viliam Ragala 82 rokov. • Novosad: Jolana Pavlíková 80 rokov. • Pezinok: Elena Demovičová 89 rokov. • Prievidza: Vincent Obert 92 a Mária Dvorská 88 rokov. • Púchov: Františka Zemanová 84 a Jozefína Blašková 75 rokov. • Poltár: Július Ďurian 87, Anna Eibnerová 85 a Zdenka Jančkárová 65 rokov. • Pukanec: Anna Vozárová 93, Anna Michalcová, Zuzana Fašáneková a Zuzana Herchlová 92, Zuzana Kováčiková 90, Anna Stiková a Mária Angušová 89, Júlia Námestná 86, František Solárik 82, Božena Petrášová 80 a Gizela Kuriačková 70 rokov. • Rimavská Sobota 1: Ján Antal 92 a Mgr. Elena Nebusová 65 rokov. • Rimavská Sobota 2: Ing. Ján Barto 83 a Lenka Kajáneková 80 rokov. • Selce: Anna Zaušková 90 rokov. • Senica: Anastázia Vlková 91, Ján Gáfrik a Ján Ryčovský 88, Viola Uhlárová 81, Vladimír Hromek 70 rokov. • Sučany: Ján Špirko 86 a Mgr. Milica Mázorová 60 rokov. • Spišská Nová Ves: Imrich Salaj 91 rokov. • Snina – mesto: Ladislav Jacoš 93, Mária Kornuciková 87, Mária Karaščáková 85, Mária Kurťaková 82 a Mária Holotová 81 rokov.
Ilustr. foto: TASR
• Sereď: Viktor Šušlik 88, Mária Ohrablová 81 a Juraj Škapa 80 rokov. • Skýcov: Paulína Zrastáková 88 rokov. • Slovenské Nové Mesto: Michal Kováč 95 rokov. • Tlmače: Cyril Švolik 60 rokov. • Tisovec: Jozef Pavlikovský 85, Terézia Cibuliaková 80 a Ing. Peter Rukavica 50 rokov. • Trnava 3: Emília Heribanová 83 rokov. • Trenčín 1: Vincent Chvalný 92, Ružena Kováčová a Jozefína Strápeková 88, Mária Šípková 82 rokov. • Trenčianske Teplice: Helena Michalusová 90 rokov. • Trebišov: Albína Jedinaková 90, Milan Trajčík 75, František
Vojs 65, Ján Horňák a Ing. Stanislav Vikartovský 60, MVDr. Ľubomír Pastor 55 rokov. • Vráble: Edita Kováčiková 60 rokov. • Zvolen – Centrum 1: Eva Sedmiková 93, Július Hrabušický 91 a Anna Žovinková 82 rokov. • Zvolen – Centrum 4: Ondrej Lepieš 86 rokov. • Zvolenská Slatina: Mária Borguľová 75 rokov. • Zlaté Moravce: Mária Valkovičová 88, Štefan Absolon 84 a Ivan Malý 60 rokov. • Žiar n/Hronom: Anna Víglaská a Helena Kišová 87, Štefánia Zámorová 70 rokov. • Žilina 1: Jozef Letko 90 rokov. Jubilantom srdečne blahoželáme!
Odišiel navždy z našich radov Vo veku 86 rokov 19. júla 2011 navždy opustil naše rady dlhoročný člen a funkcionár SZPB JÁN PÁLKA z Banskej Bystrice. Narodil sa v Bzovskej Lehôtke (okr. Zvolen) v maloroľníckej rodine, ako jeden z deviatich súrodencov. V roku 1942 po absolvovaní meštianky pracoval na Poštovom úrade v Pliešovciach. Na žiadosť veliteľa vojenského tábora Lešť mjr. Alexandra Kordu mával aj nočné služby pri telefóne a zabezpečoval spojenie s ostatnými zložkami. Plnenie tejto úlohy, ale aj samotná činnosť veliteľa VT, výrazným spôsobom ovplyvnili formovanie zmýšľania a postojov Jána a podnietili jeho nenávisť voči fašizmu. Na základe povolávacieho rozkazu v októbri 1944 narukoval v Brezne, odkiaľ bol neskôr prevelený do Kúpeľov Korytnica. Cestou do Banskej Bystrice cez Prašivú ho v obci Moštenica zajali Nemci a odvliekli do zajateckého tábora Mühlberg, a po mesiaci do povrchových baní Ervěnice pri Moste. Zo zajatia sa dostal až po oslobodení v máji 1945 a krátko nato nastúpil do poštových služieb.
V rokoch 1948 až 1986 bol aktívne činný v odborovom hnutí, kde vykonával významnú funkciu predsedu KV OZ spojov. Bol pri zakladaní ZO SZPB na Triede SNP v Banskej Bystrici, aj členom jej výboru a pokladníkom. V rokoch 2000 až 2004 bol členom OV SZPB v B. Bystrici, istý čas pôsobil aj v jeho predsedníctve. Pracoval v predsedníctve Združenia vojakov I. ČSA v SNP. Za dlhoročnú záslužnú a obetavú prácu pre spoločnosť a SZPB dostal viacero štátnych, rezortných či zväzových vyznamenaní, a to Za vynikajúcu prácu, Za zásluhy o výstavbu, Medaily M.R. Štefánika II. a III. stupňa, odznak a titul Vojnový veterán, Pamätnú medailu ministra obrany III. stupňa za účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie vlasti. Na poslednej rozlúčke so zosnulým prehovoril aj predseda ZO SZPB Tr. SNP V. Čierny, ktorý vysoko ocenil jeho statočné postoje a záslužnú činnosť. Česť jeho pamiatke!
Vladimír ČIERNY
predseda ZO SZPB Tr. SNP, B. Bystrica
BOJOVNÍK / 18
Generácia, ktorá prežila útrapy vojny Spomínam si na september v roku 1938, keď som ako 10-ročná opustila rodičovský dom, aby som pokračovala v učení na meštianskej škole v Lučenci. Už som dobre chápala následky udalostí v Mníchove a potom... Odstúpenie južného Slovenska horthyovskému Maďarsku... Hromadné sťahovanie slovenského obyvateľstva z Levíc, Šurian, Rimavskej Soboty, Košíc i z Lučenca, kde 10. novembra 1938 vkročili Horthyho vojská a tam ich búrlivo, s košútovskými kokardami, vítalo maďarské obyvateľstvo. Slováci, medzi nimi aj ja, plakali.
Čoskoro som sa ocitla v evanjelickom dievčenskom internáte v Modre, vzdialenej 200 km od môjho rodiska. Tu som bývala a zároveň chodila do evanjelickej meštianskej školy vo veľmi peknom prostredí. Po vzniku tzv. slovenského štátu sme aj my, mladí, pociťovali rozpínavosť fašistickej čižmy. Netušili sme, že medzi nami žije aj niekoľko židovských dievčat, ktoré tam s nasadením vlastného života ukrývali farár Derer a správca A. Tichý. Neistota a strach z budúcnosti rástli každým dňom, a v strachu ho prežívali aj naši rodičia. Domov sme prichádzali len dvakrát počas školského roka. Bola som ôsmačka, leto sa konečne ukázalo v celej svojej kráse a radosť z blížiacich sa prázdnin nemala hraníc. A zrazu sme sa dozvedeli hroznú vec, fašistické Nemecko 22. júna 1941 zákerne napadlo Sovietsky zväz. Hrôza, strach, zlovestné hučanie bombardérov, a my v tom vzdialenom svete bez rodičov. Predčasne ukončili školský rok, aby sme sa vlakom mohli dostať do svojich domovov.
A čo potom nasledovalo? Zatemňovanie okien, poplachy, úteky do krytov, nočné presuny vlakov, ktoré odvážali na front „živý i mŕtvy“ inventár.
Vojnové pomery Ale zvykli sme si na vojnové pomery, na lístkový systém i na to, že sme nosili dreváky a šaty na chrbte nás škriabali, lebo z látky trčala buničina. Skončila som dievčenskú evanjelickú meštiansku školu v Modre a tam som aj pokračovala na Učiteľskej akadémii. V 2. ročníku, pri mojej odpovedi na hodine psychológie, sa ozvala siréna. Riaditeľ školy vyhlásil poplach. Bombardéry hrozivo hučali, plné
napätia, strachu, hrôzy sme utekali do krytu v školskej záhrade. Čoskoro sme sa dozvedeli, že v ten deň bola v Bratislave zbombardovaná „Dynamitka“ a ďalšie strategicky dôležité objekty. Aj vtedy sme prvými vlakmi utekali do našich domovov. Leto 1944 sa nieslo v znamení príprav na to najhoršie. Slovenský národ povstal, aby celému svetu dokázal, že s fašizmom nikdy nesúhlasil, ani s tým, aby jeho syno-
Študentky Učiteľskej akadémie v Modre v r.1943 vítajú delegáciu vedenú J. Tisom.
via bojovali za záujmy cudzieho štátu. 29. august 1944 sa zlatými písmenami zapísal do novodobých dejín nášho národa. Deň víťazstva Prežili sme front, útrapy vojny, deportácie Židov a Cigánov do KT, zomieranie nevinných na frontoch, v horách i v domácom odboji. Po hroznom utrpení konečne svitol Deň víťazstva. Ľudia vychádzali z krytov, objímali sa, plakali od radosti. Sľubovali si, že 9. máj bude ten najkrajší a najvýznamnejší sviatok. Ale, či naozaj ten sľub aj dodržali..? Mladí ľudia sa vracali z frontov, hôr, koncentračných táborov, v mnohých rodinách miesto pri stole zostalo prázdne a žiaľ pozostalých na celý život. Do Modry som sa nevrátila. Z krásnej budovy zostali po bombardovaní len holé múry. Štúdium som dokončila tam, kde som začala, na Učiteľskej akadémii v oslobodenom Lučenci. Nie nadarmo nás Vladimír Mináč vo svojej trilógii nazval „Generácia“. Detstvo sme prežili v kapitalizme, vybudovali sme socializmus, a čo sme vybudovali pohltil reálny kapitalizmus. V tejto tvrdej realite po roku 1989 končíme svoje životy. Žijeme či prežívame? ... nuž, taká my sme GENERÁCIA...
Foto: archív autorky
Mária MARKEOVÁ (Pre Bojovník bez nároku na honorár)
Oslavy SNP 2011 Spomienky a s nimi spojené aktivity členov a sympatizantov SZPB, predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, spoločenských organizácií a občianskych združení a mnohých občanov starších i mladších vytvárajú príjemnú atmosféru príprav na centrálne oslavy SNP 29. augusta 2011 v Banskej Bystrici. Ako prvá významná aktivita spojená s oslavami SNP bol Prechod SNP hlavným hrebeňom Nízkych Tatier v dňoch 3. – 9. júla 2011. Po pamätných miestach SNP – Telgárt, Kráľova hoľa, Homôlka, Čertovica, Ďumbier, Chabenec, Latiborská hoľa, Prašivá, Donovaly, Špania Dolina spolu kráčalo 137 jeho účastníkov. Ich zastúpenie bolo zaujímavé – Česi, Nemci, Švajčiari, Angličania, Američania, Kanaďania a z ďalších krajín. Ďalšie významné aktivity členov ZO a OblV SZPB spojené s oslavami SNP sa konali 30. 7. Lehota pod Vtáčnikom, 13. 8. B. Bystrica – Kalište Stretnutie generácií a sú pripravené ďalšie:
20. 8. Skýcov – Zlatno – o 8. h. pochod „Náučným partizánskym chodníkom“ 21. 8. Spišské Bystré 24. 8. Bardejov 26. 8. Bratislava – o 10. h. Námestie SNP 26. 8. Medzilaborce 26. 8. Nitra 26. 8. Rimavská Sobota 26. 8. Zvolen 26. 8. Levice 26. 8. Strečno 26. 8. Prievidza 26. 8. Humenné 27. 8. Jankov vŕšok
BOJOVNÍK / 18
27. 8. Stará Ľubovňa 28. 8. Magale – Stretnutie generálov 28. 8. Roh pri Lubine – Krajské oslavy o 14. h. 28. 8. Martin 28. 8. Prašník – Dúbrava – Pustá Ves 28. 8. Banská Štiavnica 29. 8. Banská Bystrica – Centrálne oslavy pri Pamätníku SNP o 11. h. 29. 8. Trebišov 29. 8. Snina 29. 8. Trnava 29. 8. Makov
10
Sovietske vzdušné výsadkové vojská Tak, ako každý rok, i tentoraz sa 2. august už tradične v Rusku a v bývalých postsovietskych republikách slávi ako sviatok Vzdušných výsadkových vojsk (VDV – vozdušno – desantnyje vojska) bývalej Sovietskej armády, ale i súčasných Ozbrojených síl Ruskej federácie. Jeho hlavnými aktérmi sú jednak veteráni vzdušných výsadkových zborov formovaných počas Veľkej vlasteneckej vojny, bývalí príslušníci Vzdušných výsadkových vojsk a jednotiek špeciálneho určenia Sovietskej armády a veteráni vojny v Afganistane, počas ktorej sa do bojov zapojili hlavne jednotky výsadkárov, ale i vojaci a dôstojníci súčasných Vzdušných výsadkových vojsk, v rámci terajšej modernej Ruskej armády.
V súčasnosti, tak ako aj v minulosti, je tento slávnostný, tradičný deň vo veľkej obľube, či už u terajších adeptov výsadkových jednotiek v Rusku, na Ukrajine alebo v Bielorusku, alebo u veteránov výsadkových vojsk z obdobia ZSSR, ich rodinných príslušníkov, priateľov a známych, ako aj u širokej verejnosti, ktorá si stále prechováva veľkú úctu k ruským a bývalým sovietskym vojakom – výsadkárom. V tento deň bývalí, ale i terajší vojenskí parašutisti vychádzajú do ulíc väčších miest, hlavne tých, ktoré sú nejakým spôsobom späté s výsadkovým vojskom (najčastejšie prítomnosť parašutistických škôl alebo posádok), ako napr. Riazaň, Moskva, Sankt Peterburg, Tula, Ivanovo, Bolgrad, Odesa, Kyjev, Ľvov, Vitebsk, Kišiňov a búrlivo až oduševnene oslavujú svoj pamätný deň. Nechýbajú ani časté a štedré prípitky za všetkých slúžiacich vo výsadkovom vojsku, za parašutistov v zálohe, za veteránov, za bojových druhov, ale i za tých, ktorí statočne položili svoje životy v bojovom nasadení hlavne počas Veľkej vlasteneckej vojny, ale i v povojnových konfliktoch, predovšetkým v nešťastnom a stále aktuálnom Afganistane. Typickým zvykom je kúpanie vo fontánach v parkoch a mestských vodných plochách, kde je to inak prísne zakázané. V tradičných, modro pruhovaných tričkách a svetlomodrých baretoch, ako symboloch ruských a sovietskych výsadkárov, si hrdo vykračujú po uliciach miest, aby i takýmto, možno trochu atypickým spôsobom, vyjadrili príslušnosť k výsadkovému vojsku, na ktoré sú právom hrdí. Počas osláv spomínajú na tvrdo
a poctivo odslúžené roky v rámci riadnej vojenskej prezenčnej služby vo výsadkovom vojsku, ale i na rôzne zážitky a skúsenosti preži-
ných výsadkových vojsk, ale i pre bežného človeka, ktorý si v nich často nájde ponaučenie do života. Tie príbehy nie sú vymyslené a ani prikrášlené, majú veľkú devízu v tom, že sú reálne a pravdivé, sú o hodnotách života, priateľstva a súdržnosti, ktoré sú tak typické pre ruských výsadkárov. Frekventanti vzdušných výsadkových vojsk mali a stále majú veľmi náročnú a komplikovanú prípravu, tvrdý fyzický a psychický tréning až na pokraj ľudských možností, musia prakticky ovládať
11
bardovacieho letectva by prerazili slabými a nedostatočne bránenými miestami v nepriateľskej línii. Výsadkové jednotky by medzitým pristáli niekoľko desiatok kilometrov za nepriateľskými líniami, aby nečakane zaútočili na druhú obrannú líniu. Paradesantné jednotky špeciálneho určenia by boli taktiež vysadené vo väčšej vzdialenosti za frontovou líniou, v operačnej hĺbke na nepriateľskom území, aby sa zmocnili kľúčových objektov a zariadení, ako napr. mosty, štáby velenia, sklady a pod.
Príslušníci ruských výsadkových síl pochodujú po Červenom námestí v Moskve 2.augusta 2011, v pozadí Chrám Vasilija Blaženého. Ruské výsadkové sily si pripomínajú 81. výročie svojho vzniku. Foto: TASR/AP té spoločne v bojových akciách, o ktoré ruskí veteráni VDV nemajú ani zďaleka núdzu. Ich prežité životné príbehy majú v sebe veľkú silu a myšlienky, hodné na zamyslenie i pre dnešných ľudí, a to nielen pre budúcich adeptov vzduš-
mnoho vojenských zručností s maximálnou presnosťou, ovládať formy boja so zbraňou, ale aj bez zbrane, náročný výsadkársky výcvik v rôznych formách zoskokov, prevedenie vrtuľníkových výsadkov, ale je nutnosť komplexne ovládať
Boje o malé mestečko Nováky
Tvrdé boje o túto obec (v tom čase Nováky ešte nemali udelený štatút mesta) sa rozpútali 13. septembra 1944. Skutočnosť, že išlo o nerovný boj, nám dokazujú počty padlých povstaleckých vojakov – až šesťdesiat mužov v priebehu jedného dňa. Podľa zachovaných záznamov išlo o najväčší počet mŕtvych. S polovičnou rotou pechoty, jednou delostreleckou batériou s tromi kanónmi, čatou ľahkých tankov a dvomi mínometmi sa dalo len veľmi ťažko zdolať húževnatých Nemcov. Nevýhodou bolo, že jednotky zaútočili z dvoch smerov – od Zemianskych Kostolian
i všetky prijateľné spôsoby prežitia a činnosti v nepriateľskom tyle. Pre svoje vysoké bojové kvality, ako elitnej a špeciálne vycvičenej ľahkej pechoty, sa vojaci vzdušne výsadkových vojsk už počas 2. svetovej vojny často nasadzovali do bojových operácií malej až strednej intenzity, vysadzovali sa hlboko do tyla nepriateľa, ale i ako súčasť úderných jednotiek a zoskupení pozemných vojsk v rámci rôznych ozbrojených konfliktov. Tieto jednotky sú až do súčasnosti vysoko cenené pre svoje bezkon-
a od Horných Leloviec. Veliteľ 4. TS, pplk. Ján Malár, po skúsenostiach z predchádzajúcich dní zabezpečil záchytnú čiaru v priestore Koš. Úlohu poodchytávať ustupujúcich vojakov dostal škpt. Ján Malár, ktorý mal už svoj delostrelecký oddiel podstatne rozbitý. Zároveň sa mala začať budovať obrana Prievidze. Nemecké jednotky za podpory delostreleckej, mínometnej paľby asi s tromi či štyrmi tankami a za leteckej podpory zaútočili na povstaleckú obranu Novák. Povstalci sa dokázali brániť len niekoľko hodín. Na priechode Breziny (smer od Dolných Ves-
teníc do Horných Leloviec), kde bolo sústredených asi stoosemdesiat mužov, sa rozbila rota npor. Kolníka a batéria npor. Rosínskeho, ktorý bol počas tohto prepadu zabitý. Vojaci potom ustupovali smerom do Prievidze, ale ani pri obci Koš sa ich škpt. J. Malárovi nepodarilo zastaviť. Na jednej strane vojakom nemožno vyčítať ich rýchly ústup, pretože za danej situácie to bolo jediné možné riešenie, ako ostať nažive pred silnou nemeckou presilou, na druhej strane sa povstalci mohli pokúsiť minimálne o dve deštrukčné akcie. Prvou deštrukčnou akciou malo byť zni-
kurenčné kvality, ale i kvôli všestrannému využitiu v špecifických bojových situáciách. Podľa známej a zaužívanej bojovej doktríny tankové a motorizované jednotky za podpory pechoty, kavalérie, delostrelectva a bomčenie cestného mosta cez rieku Nitru. To mohli vykonať povstalci ustupujúci z priestoru Breziny a Horné Lelovce, zatiaľ čo povstalci v blízkosti Zemianskych Kostolian mali zase viac dbať na zaistenie skladu pohonných hmôt v Zemianskych Kostoľanoch, ktorého sa zmocnila iba dvadsaťčlenná nemecká tzv. „Schweigerova skupina“ pozostávajúca zo ženistov a pešiakov. Prekvapivým útokom sa zmocnila skladu a podarilo sa im ho udržať až do príchodu ostatných nemeckých jednotiek. A tak po dobytí Novák bol nepriateľ po materiálnej stránke vynikajúco zabezpečený. Po strate Novák sa partizáni stiahli predovšetkým do hôr Vtáčnika a na Rokoš. „Bolo nám
Vojensko-historický prehľad aktivít vzdušných výsadkových vojsk ZSSR, počas bojového nasadenia v období Veľkej vlasteneckej vojny a pri oslobodzovaní našej vlasti prinesie Bojovník v nasledujúcom čísle. Jozef SKALKA zrejmé, že boj s Nemcami sa pretiahne. S puškami a guľometmi proti letectvu a tankom sme mohli ťažko obstáť. Preto sme sa rozhodli zostať s našou partizánskou jednotkou v pohorí Vtáčnik, v tyle nepriateľa,“ spomínal František Mišeje po rokoch. Nemeckým tankom po rozvrátení obrany južne od Novák nič nebránilo, aby vnikli do obce. Po vpáde nemeckí vojaci kontrolovali dom za domom. Kde našli ľudí, zachovali sa slušne, kde však boli dvere pozamykané, vylámali ich a komory vyplienili. Ešte v ten deň vyrazili proti Košu a na druhý deň sa hnali cez Nováky motorizované oddiely, aby zabrali ďalšie mesto PrieviLucia HALMOVÁ dzu.
BOJOVNÍK / 18
Dospievajúci bojovník
(Spomienky partizána Štefana Absolona)
pomoc: ARON, ZORE
západ slnka
vzdychal (zried.)
kvalitná múka
pozície prepadávali nemecké jednotky v okolí Oslian, Veľkých Uheriec a Veľkého Poľa. Štefan bol pátračom s Karolom Furdom a Štefanom Kováčom. Škriputa
Štefan Absolon 5. časť tajničky
sibírsky veľtok
meno spisov. Šándora
(Pre Bojovník bez nároku na honorár)
opyt. zámeno
ošať
Eduard doma
3. časť tajničky
oliati, po česky
skratka calorického
obliekla jeden zo zmyslov
rádium
súhlas
namočil
názov písmena
klin, po česky
ž. meno
4. časť tajničky
stali sa živšími
Hviezdoslavov hrdina
hlas vrany
m. meno
všetko, po rusky (hovor.)
meno her. Chílkovej
1. časť tajničky
kremík
polónium
M
obviň losiča
skratka valuty
ozón, po česky
český spevák (Jiří) syn u Arabov
šport. lodica
koncovka ž. mien
stará sa
brat Márie a Mojžiša tábor (Biblia)
rénium technické služby
predložka ihneď (prívlastok)
ťažký kov
M
severan
5. augusta 1942 – Britská vláda odvolala svoj podpis pod mníchovskou dohodou.
gardy Otomarom Kubalom. Rozsudok smrti bol vykonaný 4 dni po skončení procesu.
6. augusta 1945 – Američania zvrhli atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. Tlaková vlna zrovnala so zemou všetko v okruhu troch kilometrov. Zahynulo 78 150 civilistov a 37 424 bolo ranených.
13. augusta 1914 – Francúzsko vyhlásilo vojnu RakúskoUhorsku.
8. augusta 1945 – Sovietsky zväz vyhlásil vojnu Japonsku. – Zástupcovia štyroch víťazných mocností – ZSSR, USA, Veľkej Británie a Francúzska – sa v Londýne dohodli na vytvorení Medzinárodného vojenského tribunálu, ktorý mal súdiť nemeckých vojnových zločincov. Tribunál začal svoju činnosť 19. 1. 1946. 9. augusta 1945 – Druhá svetová vojna: Atómová bomba Fat Man bola zvrhnutá na japonské mesto Nagasaki. 12. augusta 1946 – Začal sa súdny proces s bývalým náčelníkom štábu Hlinkovej
1940 – Druhá svetová vojna: Nemecké letectvo (Luftwaffe) spustilo sériu útokov na britské letecké základne a radarové zariadenia. 14. augusta 1941 – Zverejnili tzv. Atlantickú chartu, ktorá bola výsledkom rozhovorov medzi britským premiérom W. Churchillom a americkým prezidentom F. D. Rooseveltom. 1945 – Japonská vláda prijala spojenecké podmienky kapitulácie, čím sa aj v tichomorskej oblasti skončila II. svetová vojna. 15. augusta 1914 – Americký prezident Woodrow Wilson otvoril oficiálne Panamský prieplav, ktorý spájal Atlantický oceán s Tichým oceánom a mal veľký hospodársky, politický a vojenský význam. TASR
ZRNKÁ HUMORU Ide ježko okolo močiara, hryzie si s chuťou do jablka a stretne bociana. Bocian: – Čo ješ? Ježko: – Čo bocian? Bocian: – Čo ješ jež? Ježko: – Čo bocian, bocian? * * * Lev rozdeľuje zvieratá do dvoch skupín. „Tie, čo ste pekné napravo, tie čo ste múdre naľavo.“ Nastane trma-vrma, rozmiestnia sa, iba žaba zostane sedieť. Lev sa jej spýta: „Prečo si sa nezaradila?“ Žaba: „Čo sa mám roztrhnúť?“
Ropucha sedí v blate na okraji močiara. Ide okolo ježko a pýta sa jej: – Tak čo, aká je voda? – Ty debil pichľavý! – odvetí urazeným hlasom žabka. – Ja tu sedím ako dáma a nie ako teplomer! * * * Príde malá Anička do obchodu so zvieratkami a pýta si zajačika. Predavač sa jej pýta: akého chceš, hnedého, čierneho, alebo tohto bieleho? Anička mu na to: Môjmu pytónovi je to úplne jedno. Zdroj: Internet
Cukinový koláč
ruská rieka
jedlo z mäsa a ryže
2. časť tajničky
kočovník (Afrika)
choroba
stratilo zdravie
velil prepadovej jednotke, z ktorej Nemci troch zastrelili a jeho ťažko raneného dobili na smrť. Kpt. Trojan po veľkých stratách dal partizánom možnosť vrátiť sa
HISTORICKÝ KALENDÁR
6. časť tajničky
Správne vylúštenie tajničky z č. 16 znie: SNP zavrhlo moc Tisu aj gardistov. Knihu posielame Edite Štefanidesovej do Banskej Bystrice.
Potrebujeme: 1 veľkú cukinu, 2 veľké cibule, salámu alebo klobásku nakrájanú na kocky, 10 dkg syra (nastrúhaný), 4 vajcia, 1/2 šálky oleja, 1 šálku polohrubej múky, petržlenovú vňať, 1 čajovú lyžičku mletého korenia, 1 čajovú lyžičku soli, 1 prášok do pečiva, 5–6 strúčikov cesnaku. Ako na to: Všetko spolu zmiešame a dáme na plech. Posypeme vegetou a dáme piecť. Cukinu treba pokrájať na malé kocky alebo nahrubo postrúhať.
Z LACNEJŠEJ KUCHYNE
Štefan Absolon mal iba sedemnásť, keď vypuklo SNP. Osud ho čoskoro zatiahol do neľútostného vojnového konfliktu. Vyrastal v osemčlennej rodine a učil sa za obuvníka. Nemci už boli roztrúsení po Slovensku a likvidovali každého, kto pomáhal partizánom. 31. augusta 1944 na zábave v Opatovciach Štefan Horváth oznámil, že Nemci majú namierené do Zlatých Moraviec a berú mužov so sebou. Asi päťdesiat chlapov sa vybralo cez Bernát na Inovec a ráno sa dostali do Novej Bane. Ženatí sa vrátili k rodinám a slobodní išli vlakom do Zvolena, ktorý Nemci bombardovali. Tam sa k partizánskej jednotke nedostal, prijali ho až v Radvanských kasárňach, kde 3. 9. 1944 zložil partizánsku prísahu. Po krátkom výcviku sa presunuli do Zemianskych Kostolian, kde sa bránili proti presile tankov a pechoty a tu jeho nabíjača Mikuláša Maršíka zranila črepina. Ustúpili do lesov, prešli do Hostia, aby sa na krátky čas dostal do rodnej obce. Po niekoľkých dňoch odcestoval do Bzenice a napokon do Vyhní, kde sa stretol s kpt. Trojanom a jeho zástupcom Škriputom. Neskôr prešli do základne veľkouhereckého kameňolomu a z tejto
k rodinám. Väčšina zostala. Pochodom v nočných hodinách cez Vtáčnik dostali sa do Žarnovice. Partizáni zlikvidovali most cez Hron, aby sťažili postup Nemcom. Vo Vyhniach si oddýchli a pripravovali sa na zastavenie fašistov od Banskej Štiavnice. Do hôr spolu so Štefanom ustupovali aj dvaja Rusi, Čech a osem Slovákov. Ich cieľom bola základňa v Hliníku. Dostali sa však iba do Píly, kde ich domáci nemeckí obyvatelia prezradili. Fašisti ich bez výstrelu odzbrojili, oboch Rusov a Čecha zastrelili. Ostatných surovou bitkou vypočúvali v pivnici. Posadili ich na nákladné auto a viezli do Oslian, odtiaľ do leteckých kasární v Nitre a napokon vlakom do ilavského väzenia. Tu spoločne so Štefanom Poliakom v cele čakali na svoj ortieľ. Po intervencii rodákov, o ktorej sa dozvedel neskôr, ich nečakane 16. decembra 1944 prepustili. Dostal sa domov k rodičom, ale domáci donášači ho chceli udať. Ušiel a dostal sa do hornonitrianskej partizánskej jednotky kpt. Trojana. Po vojne Štefan Absolon vstúpil do Zväzu slovenských partizánov a zúčastnil sa i na jeho zjazde. V priebehu bojov dospel. Je hrdý na to, že mohol pomáhať v bojoch proti nepriateľovi, čo dokumentuje tridsať vyznamenaní v dlhoročnej činnosti člena a funkcionára SZPB. Ing. Gustáv STOPKA
Zdroj: Internet
Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 alebo na e-mail:
[email protected].
BOJOVNÍK Dvojtýždenník antifašistov
Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail
[email protected] • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB:
[email protected], redakcia:
[email protected], fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail:
[email protected] • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINTKAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08
