DNES V ÈÍSLE str. 6
Partizáni zachránili Staré Hory str. 10
Primátor Gogola ocenil prácu SZPB str. 11
Druhá svetová vojna ožíva prostredníctvom klubov vojenskej histórie PAVOL SEČKÁR
Ženy, matky, ďakujem vám! Všetky ženy sú pekné aj lúka je každým kvetom iná dúhou všetkých vôní uhrančivá. Ako sa voda smeje v lekne tak život krásu v žene vzpína, skrze krásu je žena živá všetky ženy sú pekné. Pozdravujem vás úryvkami z básne, s prvými nežnými kvietkami, úsmevmi detí a prvými nesmelo hrejivými lúčmi jarného slnka, lebo prinášate radosť, ste časťou tohto slnka, ste jeho najhrejivejším lúčom. Šírite okolo seba fluidum ľudské, nenahraditeľné. Ako priateľky, kolegyne, manželky, matky. Denne obliekate deti do jasieľ, škôlok, škôl, aby ste potom vpadli do ruchu pracoviska a večer sa dostávali vo svojich domovoch k ďalším neodkladným povinnostiam, raz ťažším, inokedy ľahším. Vždy však krásnym, pretože za nimi si vykľúva budúcnosť dnes ešte v plienočkách, zajtra možno človek, ktorý bude konštruovať úžasné vynálezy, navracať zdravie, lietať do vesmíru a hľadať neznáme. Za tým všetkým ste vy ženy, so svojou láskou, s mäkkosťou dlaní a tíšiacich bolesť tela i duše. Mnohé z vás nerozprávate o sebe, ale vaša práca hovorí za vás. Vaša práca, to sú rozosmiate detské oči, tisícky krásnych chvíľ, naplnených trpezlivosťou, láskou a porozumením. Ste mocné a neochvejné aj vo svojej slabosti, ale krehké ako lupienok kvetu. Potrebujete mať podporu a pochopenie pre svoj nie vždy ľahký údel, aby ste mohli úspešne zvládnuť úlohy, ktoré na vás kladie život, aby ste nachádzali uspokojenie vo svojej práci a najhlbší zmysel v plnení svojho materinského poslania. Tak sa naplní váš život bohato a plnohodnotne. Nuž čo zaželať vám ženy nášho veku. Aby len od šťastia spadla slza z tváre matere, žene, milej na kraj jari v pohľade na vnúča, syna, muža, na milého, že je iba jeho, jeho, jeho.
BOJOVNÍK DVOJTÝŽDENNÍK Roèník LVI
3. 3. 2011
preds. ZO SZPB Tlmaèe
Na zamyslenie:
Cena 0,44 €
6
SZPB podpísal spoluprácu so Zväzom vojakov SR Slovenský zväz protifašistických bojovníkov začal spolupracovať so Zväzom vojakov Slovenskej republiky. Spoluprácu potvrdili svojimi podpismi na Dohode o vzájomnej spolupráci predseda SZPB Pavol Sečkár a prezident Zväzu vojakov Slovenskej republiky Michal Bohunický 21. februára v Bratislave. „Cieľom dohody je spoločné uchovávanie a trvalé rozvíjanie tradícií protifašistického odboja a vyvíjanie aktivít k zabezpečeniu spoločenského postavenia veteránov vojny, ich detí a vnúčat, ktorí tvoria jadro členov,“ povedal po podpísaní dohody predseda SZPB. Ako dodal, spoločne so zväzom vojakov sa bude SZPB aj naďalej snažiť chrániť pravdivé spracovávanie, hodnotenie a interpretáciu účasti občanov Slovenskej republiky v protifašistickom odboji počas 2. svetovej vojny a odmietať pokusy o jej skresľovanie vrátane výsledkov vojny. Okrem rôznych podujatí budú obidve organizácie spolupracovať aj na odbornej úrovni poskytovaním argumentačných materiálov. „Zväz bojovníkov bude zväz vojakov oboznamovať so zásadnými opatreniami v sociálnom a zdravotnom zabezpečení veteránov vojny, priamych účastníkov boja za národné oslobodenie a ich rodinných príslušníkov,“ uviedol Pavol Sečkár a dodal, že SZPB bude podpo-
Dohodu o vzájomnej spolupráci podpísali predseda SZPB Pavol Sečkár (vľavo) s prezidentom Zväzu vojakov SR Michalom Bohunickým. Foto: Lucia Illanitzová rovať úsilie zväzu vojakov o sociálne a zdravotné zabezpečenie jeho členov; pozývať delegácie zväzu vojakov na svoje aktivity organizované pri príležitosti významných výročí osobností, oslobodenia územia Slovenska spod fašistickej okupácie a Slovenského národného povstania. Obidve organizácie sa budú spoločne podieľať na príprave a organizácii spo-
mienkových osláv pri príležitosti výročí ukončenia druhej svetovej vojny, víťazstva nad fašizmom a oslobodeniaúzemia Slovenska, Slovenského národného povstania a svetového Dňa vojnových veteránov. O spoločných aktivitách SZPB a zväzu vojakov budeme informovať aj na stránkach Bojovníka a Ročenky odboluc járov.
Ďurčanský bol spojencom Hitlera
Priate¾stvo, ktoré nestarne
Uplynulo 15 rokov od podpísania Dohody o priateľstve a vzájomnej spolupráci medzi ZO SZPB Tlmače a ZO SZPB Skýcov. Ako sa naša spolupráca začala? Vzali sme si mapu a hľadali obce, v ktorých obyvatelia v priebehu 2. svetovej vojny veľmi trpeli. Skutočnosťou sa stal Skýcov. Predsedom základnej organizácie bol vtedy Bartolomej Matejov a v Tlmačoch Ján Škvarenina. Na stretnutiach sme sa informovali, ako sa nám vo zväze darí, vymieňali sme si skúsenosti. Želáme si, aby sa naša spolupráca a priateľstvo pod terajším vedením predsedu ZO SZPB gen. J. Husáka v Skýcove aj naďalej rozvíjalo. Dáva nám silu do našej zväzovej činnosti. Jolana ZORGOVSKÁ
ANTIFAŠISTOV
Busta F. Ďurčanského zatiaľ zostáva zahalená. Foto: Miroslav Bellan
Svet, ako celok, sa musel vyrovnať s dianím 2. svetovej vojny. Tiež každý štát, národ, rodina, jednotlivec. A to bez ohľadu, na ktorej strane barikády stál. V Norimberku sa začal 20. 11. 1945 proces s nemeckými vojnovými zločincami. Bolo to na základe dohody o stíhaní hlavných vojnových zločincov európskej Osi. Traja z najvyšších zodpovedných za utrpenie miliónov ľudí, Hitler, Goebbles a Himmler, unikli pred procesom - samovraždou. 1. 10. 1946 vyniesli 12 rozsudkov trestu smrti. Obesením. Göring spáchal samovraždu, Bormann bol nezvestný a tak bolo popravených desať nacistických prominentov. Aj v ďalších štátoch prebiehali po vojne procesy s tými, ktorí sa podieľali na príprave zločinov proti mieru, vykonali zločin proti mieru (útočná vojna), porušili medzinárodné vojnové konven-
Vždy máme dosť času, musíme ho však správne využiť.
cie a tiež zločiny proti ľudskosti. Súdne procesy prebiehali aj v Čechách a na Slovensku. Nariadenie SNR č. 33/45 Zb. nar. SNR o potrestaní fašistických okupantov, domácich zradcov a kolaborantov dopadlo aj na špičky prominentov slovenského štátu. Pred Národným súdom sa 2. 12. 1946 začal tiež proces s J. Tisom, A. Machom a F. Ďurčanským. 19. 3. 1947 bol vynesený rozsudok nad J. Tisom a v neprítomnosti s F. Ďurčanským. J. Tiso bol popravený 18. 4. 1947. Z členov vlády bol popravený aj V. Tuka. Aký bol však osud F. Ďurčanského? V encyklopédiách sa uvádza ako fašistický politik, vojnový zločinec, právnik. Bol určite aj iný. Narodil sa 18. 12. 1906 v Rajci. Pochádzal z rodiny statkára a ľudáckeho politika Juraja Ďurčanského. Bola to zámožná rodina, veď okrem majet(Pokračovanie na 2. strane)
ISSN 0323-2018
GOETHE
Ďurčanský bol spojen (Dokončenie zo strany 1)
kov išiel príjem aj z inej činnosti. J. Ďurčanský bol v rokoch 1920 – 1935 senátorom Národného zhromaždenia. Ferdinand i jeho brat Ján urobili slušnú kariéru, keď sa angažovali v ľudáckej politike pred a za 2. svetovej vojny. Obaja v roku 1945 odišli do emigrácie. F. Ďurčanský študoval na gymnáziu v Nitre. Po maturite v r. 1925 študoval právo v Paríži, Bratislave a absolvoval aj študijný pobyt v Haagu. Viac rokov pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde bol v roku 1938 menovaný docentom a v r. 1940 univerzitným profesorom. Zároveň sa už ako študent angažoval v ľudáckom hnutí. Publikoval veľmi veľa článkov, vydal viaceré knižné diela. Na VII. zjazde HSĽS v Piešťanoch (1936) bol spoluautorom manifestu, ktorý prijali a ktorý smeroval túto stranu do fašistických vôd. Po anšluse Rakúska s Nemeckom zintenzívnil ešte viac činnosť pre autonómiu a samostatnosť Slovenska. Pre tieto zámery rokoval s nacistami v Berlíne. Po Mníchove od októbra 1938 bol ministrom spravodlivosti, sociálnej starostlivosti a zdravotníctva a od decembra 1938 ministrom dopravy a verejných prác autonómnej vlády. V kríze na jar 1939 odišiel do Viedne odkiaľ organizoval akcie proti česko-slovenskému štátu, výtržnosti HG a nacistických zložiek Hitlerovi 11. 3. 1939 poslal oznam o odtrhnutí sa Slovenska od štátu. S J. Tisom sa 13. 3. 1939 zúčastnil na rokovaní s Hitlerom v Berlíne o vytvorení slovenského štátu pod nacistickým dáždnikom. To sa stalo rozhodnutím Slovenského snemu 14. 3. 1939. Predsedníctvo Snemu vymenovalo prvú vládu slovenského štátu. Predsedom bol J. Tiso a F. Ďurčanský v nej mal na starosti zahraničné otázky. Po rokovaní vo Viedni medzi Hitlerom a Tisom vznikla Ochranná zmluva, ktorú za slovenskú stranu podpí-
sali V. Tuka, F. Ďurčanský a tiež J. Tiso. O pár dní neskôr Tuka a Ďurčanský podpísali Dôverný protokol o hospodárskej a finančnej spolupráci medzi Nemeckou ríšou a slovenským štátom. Nacisti takto kontrolovali územie, armádu, finančnú sféru a zahraničné vzťahy Slovenska. Počas jeho pôsobenia vo vláde niesol zodpovednosť za veľa nedemokratických a iných krokov, bol to aj agresívny vstup do vojenského ťaženia Nemeckej ríše proti Poľsku. Ďurčanského pozícia sa upevnila ešte viac, keď sa od novembra 1939 stal aj ministrom vnútra. Krátko na to sa však F. Ďurčanský dostal do potýčiek so skupinou Tuka – Mach pri riešení najmä otázok zahraničnej politiky. Určite mal podiel aj na likvidácii demokratického stavu z éry ČSR, spolkov, strán, organizácií, na fašizácii a premene Slovenska na vazala nacistického Nemecka. Tandem Tuka – Mach získal podporu Berlína. 28. júla 1940 kancelár a vodca Nemeckej ríše A. Hitler na rokovaní s prezidentom J. Tisom (bol ním už od októbra 1939) rozhodli o odstavení F. Ďurčanského s ministerských stoličiek. V. Tuka sa miesto neho stal popri funkcii predsedu vlády (po Tisovi) aj ministrom zahraničia a A. Mach ministrom vnútra. Salzburg bol určite osobnou prehrou Ďurčanského, ale v istom zmysle i Tisa, lebo posilnil si moc nacizmu viac naklonený tandem Tuka – Mach. Ďurčanský pôsobil na univerzite, bol činný v publicistike a hospodárstve. Bol členom správnych rád viacerých spoločností a majiteľom továrne na liečivá v Hlohovci. Patril k najbohatším ľudákom. Čakal na príležitosť. A tá prišla koncom augusta 1944. Keď 30. 8. 1944 letel z Prešova veliteľ armádneho veliteľstva gen. A. Malár do Bratislavy, mal na Ďurčanského požiadanie medzipristátie v Poprade. Počas letu iste mali príležitosť prejednávať povstaleckú tematiku. Malár sa
Kontroverzná busta Ďurčanského na Námestí SNP v Rajci.
Na mestskom zastupiteľstve vystúpil aj tajomník ÚR SZPB Roman Hradecký.
v ten deň vo večernom vysielaní rozhlasu po prejave J. Tisa obrátil na slovenských vojakov: Stáť! Čelom späť! Podľa neho mali veci dozrieť. No F. Ďurčanský nenechával udalostiam voľný priebeh. Napriek výraznému výkričníku sa 29. augusta 1944 naplno vrhol do politického boja proti antifašistom, procesu obnovenia ČSR na domácej pôde, prezidentovi Benešovi, spojencom protifašistickej koalície. Dával za vinu vedeniu štátu, že došlo k Povstaniu a seba a súpútnikov vyhlasoval za spasiteľov, ktorí dokážu vyviesť Slovensko z krízy, dokonca v samostatnej forme i po skončení vojny. Nacisti pred-
pokladali jeho razantné vystupovanie, veď za 4 roky, keď bol z vysokej hry odstavený, nazbieral zlosť i silu. Dokonca podľa vyslanca H.E. Ludina je Ďurčanský „dnes, v spolupráci s ríšou, najlepšou zárukou slovenskej štátnosti“. Ludin odporúčal znova ho pribrať do vlády. Jemu sa páčil, že je „rozhorčeným odporcom Beneša“. Minister Ribbentrop ale tento návrh na novú Ďurčanského kariéru odmietol. V tejto súvislosti treba uviesť, že aj Mach a T.J. Gašpar boli za jeho menovanie do vlády. 5. 9. 1944 J. Tiso vymenoval novú vládu s premiérom Štefanom Tisom, ktorý bol dovtedy predsedom
O Ďurčanskom sa stále nerozhodlo Poslanci Mestského zastupiteľstva (MsZ) v Rajci odporučili 24. februára primátorovi Jánovi Rybárikovi, aby si od Historického ústavu Matice slovenskej (MS) a Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vyžiadal stanovisko k osobe Ferdinanda Ďurčanského. MsZ zároveň zobralo na vedomie listy Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZŽNO), Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), Občianskeho združenia Tilia a Miestnej organizácie (MO)
BOJOVNÍK / 6
Matice slovenskej (MS). Primátor Rybárik doplnil, že bustu F. Ďurčanského zatiaľ nemôžu odhaliť, pretože ju neodovzdal dodávateľ. „Celé dielo stálo aj s montážou asi 14 000 eur. Nebolo financované z európskych finančných prostriedkov, ako to mylne uvádzajú niektoré médiá, ale z mestských finančných prostriedkov,“ dodal Rybárik. Tajomník Ústrednej rady (ÚR) SZPB Roman Hradecký zdôraznil, že poslancom neupiera uctiť si rodákov, čo je ich samosprávna kompetencia. „Ale
mali by zvážiť návrh. Pretože dávajú priestor istým hodnotám a rozhodujú o hodnotovom zameraní nielen Slovenskej republiky, ale aj Rajca. Okrem toho som hlboko presvedčený, že odhaliť túto sochu tomuto človeku s jeho konkrétnymi činmi proti Slovenskému národnému povstaniu na Námestí SNP je hlbokou urážkou ľudí z Rajca a Rajeckej doliny, ktorí sa zapojili do SNP a položili v ňom svoje životy. Podľa našich poznatkov to bolo približne 1000 ľudí,“ povedal Hradecký.
Predseda hnutia Human Peter Marianek upozornil na skutočnosť, že F. Ďurčanský bol v roku 1947 Národným súdom v neprítomnosti odsúdený na trest smrti a nikdy nebol rehabilitovaný. „Prišli sme apelovať na poslancov, aby zrušili predchádzajúce rozhodnutie, ktoré schvaľuje postavenie busty, a nevystavovali ju na verejnom priestranstve,“ uviedol Marianek. Podľa primátora Rybárika pri schvaľovaní busty v minulom volebnom období poslanci vychádzali z materiálov konferen-
cie o F. Ďurčanskom, ktorú v roku 1996 pripravila Matica slovenská v Rajci. „Vzhľadom na informácie, ktoré mám, sa snažím pozerať na to objektívne. Za to, že bol Rajčan, ja vidím viac pozitív na tej osobe ako negatív. Môj názor je, že pán Ďurčanský môže mať v Rajci osadenú bustu,“ povedal Rybárik. Ďurčanského busta zatiaľ stojí neodhalená na Námestí SNP pred renesančnou budovou Mestského múzea v Rajci. TASR luc
2
ncom Hitlera
Najvyššieho súdu. F. Ďurčanský sa tam síce nedostal, ale o to aktívnejšie sa snažil dokázať, čo v ňom je. Akoby chytil druhý dych. Robil organizátorskú a propagačnú činnosť, ktorá bola v pozornosti okupačných zložiek a prijímaná s uznaním. H Sipo a SD jeho vystúpenie 8. 10. v Žiline zhodnotilo ako „prejav veľmi pozitívny“. Páčilo sa nacistom, že požadoval „doznať vlastnú vinu, ale nenechať sa ňou ubiť“. Pravda, počítal aj s najhorším. Špičky štátu sa už chystali na odchod zo Slovenska. A. Mach 1. 9. 1944 presťahoval svoju početnú rodinu do Irenentalu pri Viedni. A podľa haupt-
sturmführera Börscha 23. 9. 1944 medzi tými čo chceli opustiť Slovensko bol aj F. Ďurčanský. Ten prehovoril 26. 10. 1944 v Slovenskom rozhlase a J. Witiska, šéf Pohotovostnej skupiny H bezpečnostnej polície a bezpečnostnej služby na jeho obsah konštatoval v hlásení do Berlína, že bol ostro proti Benešovi a „naprosto pozitívny“. Ďurčanský hovoril začiatkom novembra na aktíve učiteľov okresov Senica a Skalica, ďalej na aktíve HSĽS v Holíči, k slovenským vysokoškolákom a Börsch mu dával vysoké hodnotenie. Tak bodoval u nacistických vládcov na Slovensku, že po zajatí generálov J. Goliana a R. Viesta 3. 11. 1944 a ich presune do Bratislavy navrhol náčelník Pohotovostnej skupiny i bezpečnostnej polície a bez. služby, aby sa rozhovor s nimi uskutočnil za prítomnosti F. Ďurčanského a K. Čulena. Malo sa to využiť proti ČSR a čs. zahraničnému odboju, najmä prezidentovi Benešovi a vláde v Londýne. Aj keď jeho činnosť nacisti uznávali (bolo to aj na porade 22. 11. 1944 v Bratislave Witiska, Börsch, Erlich, Raschhofer a i.), bol subjektom sledovania. Tak nacistický spravodajský dôstojník Tomeš konštatoval, že F. Ďurčanský má početných prívržencov, najmä medzi študentmi a vysokoškolákmi. Považoval ho za „najrafinovanejšieho politika Slovenska, ktorý má k dispozícii neobmedzené finančné prostriedky“. SS obersturmbannführer Jacobi z oblastnej ústredne spravodajskej služby v Prahe v novembri získal od svojho dôverníka na Slovensku informáciu, podľa ktorej zástupca Vatikánu v Bratislave G. Burzio sa mal o F. Ďurčanskom vyjadriť, že „je to predajný subjekt a v zásade bezcharakterný človek“. Burzio bol otrasený konaním najmä Tuku a Tisa v súvislosti so zaobchádzaním so Židmi. F. Ďurčanský bol jedným z hlavných organizátorov zjazdu mladej ľudáckej generácie, naj-
mä pre diverzné pôsobenie ešte počas vojny, ale i po jej skončení. Konal sa v januári 1945 v Piešťanoch, keď už bola oslobodená časť Slovenska. F. Ďurčanský i jeho brat Ján, ktorý počas okupácie mal tiež vysokú funkciu, vládny poverenec pre Pohronskú župu so sídlom v B. Bystrici, potom v Nitre, v marci 1945 utiekli zo Slovenska. Mal určite veľa prostriedkov na úniky a pobyt mimo Slovenska. Mal aj schopnosti a známych, priateľov zrejme i organizácie. Národný súd ho 15. 4. 1947 v neprítomnosti odsúdil na trest smrti obesením. Po unikaní v Európe, v rokoch 1947 – 1952 pobudol v Argentíne. Táto krajina bola eldorádom pre nacistov a fašistov. Bolo tu aj nemálo slovenských fašistických exponentov. Neskôr žil najmä v Nemecku. Už v Ríme založil Slovenský akčný výbor, ktorý v r. 1949 premenovali na Slovenský oslobodzovací výbor a bol jeho predsedom. V roku 1960 sa stal predsedom výkonného výboru Slovenskej oslobodzovacej rady. Produkoval najrôznejšie memorandá, vydával mesačník Slovenská republika a Slovák v slobodnom svete. Zameriaval sa aj na útoky proti odboju, SNP i ČSR v novej povojnovej ére. Bol schopný falzifikátor faktov o slovenských dejinách, hodnotení diania vo svete. Zapojil sa aj do spravodajských hier viacerých krajín. Pokiaľ sa nad jeho kolegami z HSĽS, vlády, ale aj inej činnosti, ako boli J. Tiso, V. Tuka, A. Mach, T.J. Gašpar, a ďalšími i prostými ľuďmi, ktorí podľahli fašistickým heslám, uzavreli kruhy, on si vcelku užíval celkom solídny príbeh až do smrti 15. 3. 1974 v Mníchove. Jeho brat tiež zomrel v exile, a to v Lujane (Arg.), v júli 1980. M.S. Ďurica v jeho kontroverzných Dejinách Slovenska a Slovákov nezaznamenal dátum smrti F. Ďurčanského, ktorý pre ľudácky smer slovenskej politiky vykonal tak veľa. Milan GAJDOŠ, foto: Miroslav Bellan
Neoivujme predstavite¾ov fašizmu Oblastný výbor SZPB v Žiline na svojom februárovom zasadaní rozhodne odsúdil snahy Mestského zastupiteľstva mesta Rajec o odhalenie busty Františka Ďurčanského na námestí SNP v Rajci. Členovia predsedníctva vyzdvihli osobitný prínos mesta a celej Rajeckej doliny v zápase proti domácemu i nemeckému fašizmu. Odhalenie busty Františka Ďurčanského by bolo výsmechom všetkým účastníkom boja proti fašizmu a obetiam holokaustu. Z rokovania predsedníctva bol
3
v mene oblastného výboru odoslaný ostrý protest primátorovi mesta a poslancom mestského zastupiteľstva. „Áno Ferdinand Ďurčanský sa narodil v Rajci. Čo vykonal ako politik a minister vlády pre toto mesto? Ako sa zapísal do jeho histórie? Ako ho poznajú Rajčania starší i mladší? Môžu byť naň hrdí? A budú naň hrdí potomkovia súčasných komunálnych politikov mesta? Ako budú hodnotiť budúce generácie Rajčanov toto rozhodnutie mestského zastupiteľstva? Tieto otázky sú príliš vážne. Ignorovať ich mlča-
ním zo strany poslancov i primátora mesta Rajec nesvedčí o politicky zodpovednom rozhodnutí v danej veci. V mene bojovníkov proti fašizmu v duchu ideí, na ktorých jestvuje SZPB, ostro protestujeme proti odhaleniu busty Ferdinanda Ďurčanského. Poslanci v mestskom zastupiteľstve v Rajci, osobne primátor mesta by mali prehodnotiť svoje rozhodnutie. Ešte je čas! Veríme, že zvíťazí rozum a bude zachovaná česť mesta Rajec a jeho regiónu,“ uviedli v otvorenom liste. jd luc
Výroèie Krompašskej vzbury Išlo vtedy o udalosti, ktoré sa nezmazateľne zapísali v dejinách Európy, a boli svojím významom podobné streľbe v Chicagu (ktorá vyzvala na pokrokársku amerikanistickú tradíciu osláv 1. mája). Koľko bolo podobných osudov a prostých obetí v mnohých vojnových konfliktoch? V Krompachoch vo februári 1921 sa volali Heinsch, Gont, Semeňák, Bátor. Ale aj Podhradský a Lukáč. Dejiny musia byť citlivé na smrť ľudí. A tí nesmú sa dopúšťať nerovností, konať tak, aby nebolo možné dôstojne žiť. Pripomeňme to všetko, veď ide o princípy demokracie. Mesto Krompachy si významné výročie pripomenulo slávnostnou akadé-
miou, na ktorej odznela prednáška Jána Kvasničku, ako aj príležitostnou výstavkou, ktorú koncipoval Ladislav Skrak. „Vzbura ľudí v Krompachoch bola spôsobená hladom, nedostatkom peňazí a nespokojnosťou robotníkov s podmienkami, v akých žili ich rodiny a v akých podmienkach pracovali. Odkaz Krompašskej vzbury nech je mementom pre každú vládu, pre každého zamestnávateľa. Ľudia nedokážu žiť a vychovávať svoje deti o hlade a v neľudských podmienkach,“ uviedla vo svojom príhovore primátorka Krompách Iveta Rušínová pri Pamätníku Krompašskej vzbury.
Pietna spomienka v Krompachoch.
Ladislav SKRAK
Foto: Ladislav Skrak
8. FEBRUÁR
darilo lokalizovať 628 masoGruzínsko nahradí sochu Josi- vých a ďalších 171 individuálfa Stalina pamätníkom venova- nych hrobov obetí partizánov. ným obetiam sovietskeho diktá- Podľa neoficiálnych zdrojov by tora a tým, ktorí zahynuli počas v nich mohlo spočívať takmer vojny s Ruskom v roku 2008. 90-tisíc nemeckých vojakov. Starú sochu vymenia za novú v meste Gori, kde sa Stalin na- 13. FEBRUÁR V Drážďanoch vytvorilo okorodil 18. decembra 1878 ako Josif Džugašvili. Jeho múzeum lo 17-tisíc osôb ľudskú reťaz okolo obnovenévšak ostáva pre ho centra mesta vysokú návštevna protest proti nosť otvorené. pochodu neonaStalin zomrel na cistov pri príležidači v Kunceve tosti 66. výročia pri Moskve 5. jeho bombardomarca 1953. (8. 2.–14. 2. 2011) vania spojencami. Tri vlny britských a americ 11. FEBRUÁR Ruský zámer rehabilitovať kých bombardérov 13. a 14. feobete katynskej masakry označil bruára 1945 zničili barokové šéf poľskej diplomacie Rado- centrum saskej metropoly a prislaw Sikorski za krok, ktorým by pravili o život približne 25-tisíc Moskva definitívne odsúdila ľudí. tento zločin. Sovietska tajná služba v roku 1940 zabila pri 14. FEBRUÁR Budapeštianska prokuratúra Katyni vyše 20-tisíc poľských dôstojníkov a intelektuálov. So- obvinila bývalého policajného vieti vinili zo zodpovednosti za dôstojníka 96-ročného Sándora túto masakru nacistov, vlani Képíróa z vojnových zločinov v novembri však ruský parla- spáchaných v Srbsku počas 2. ment schválil vyhlásenie, v kto- svetovej vojny. Képíró je podorom uznáva, že tento čin nariadil zrivý z priamej účasti na poprave vyše 1 200 civilistov, najmä Stalin. Židov, Srbov a Rómov v Novom sade v roku 1942. Už 12. FEBRUÁR Chorvátskej polícii sa podari- v roku 1946 ho odsúdili na 14 lo z masového hrobu objaveného rokov v neprítomnosti, lebo na jednej zo záhrebských ulíc hneď po vojne ušiel do Argentívykopať deväť tiel. S najväčšou ny. V roku 1996 sa sám vrátil do pravdepodobnosťou patria prí- Budapešti a maďarské úrady zaslušníkom Wehrmachtu, ktorých čali nové vyšetrovanie. Obhajuusmrtili krátko po 2. svetovej je sa, že cez vojnu len vykonával vojne miestni odporcovia fašiz- príkazy a osobne nebol pri po(ao) mu. V celom štáte sa dosiaľ po- pravách.
Stalo sa
VO SVETE
BOJOVNÍK / 6
VAŠE NÁZORY
Sledujme prácu svojich poslancov Na tom našom malom Slovensku si demokraciu vysvetľujú ľudia po svojom. A preto zákony neplatia rovnako pre každého. Ani v súdnictve nie je všetko s kostolným poriadkom. Jedny kauzy sa rozuzlia promtne, iné majú už doslova sivé brady. Ako huby po daždi sa preto rodia nové čierne stavby a pre ich aktérov nijaké tvrdé zákonné verdikty nemajú právnu moc. Rozdielnosť názorov a skutkov sa nám v tom smere najvypuklejšie ukázala po nedávnych voľbách do miestnej samosprávy. Malé či väčšie parlamenty sú opäť po straníckej linke rôznofarebné. Ale po finančnej sa odrazu mnohé, čuduj sa svete, zjednotili. Že tým „svojim“ starostom a primátorom treba poriadne pridať. A tak jedným schválili poslanci „horybilné“ platy, a to aj napriek krízovému stavu v našom štáte, druhým, čo boli v menšine, dali skoro priemernú mzdu. Prejavili sa však aj také problémy, kde končiaci funkcionári sa v žiadnom prípade „nemohli“ rozlúčiť so svojím veľmi dobre výnosným pôsobiskom. Svoj odchod z te-
plej stoličky odďaľovali, aby na odstupnom dostali ešte bohatší mešec peňazí. Je veľkou chybou, že zákon o obecnom zriadení neukladá zodpovedným hlavám dedín a miest za takéto „prešľapy“ žiadne sankcie. A tak nečudo, že v hre je vyťaženie čo najvyššieho odstupného. Teda až do päťnásobku priemerného platu za rok.
Mal by sa zohľadniť počet obyvateľov dedín a miest, a nie aby sa to aj naďalej stanovovalo len podľa straníckeho trička. Ale čia je to chyba? Miestna samospráva patrí predsa do pôsobnosti Ministerstva vnútra SR. A práve táto veľmi dôležitá súčasť vládnej garnitúry by mala viditeľnejšie dbať, aby si na tom spodnom riadení štátu nerobil každý čo chce, ale zodpovedne plnil posiaľ platné nariadenia. Na mesačné platy pre starostov a primátorov by mali platiť stabilné a trochu skromnejšie tarify, opuncované príslušným zákonom. Nemali by si tieto určovať samotní
AFORIZMY
rená dobrým hospodárením, rozvojom a ešte sľubnejšou perspektívou. Kým na druhej strane on im túto z obecných prostriedkov ochotne udeľoval. Pýtal sa ma, čo by mal v tejto veci urobiť. A tak som mu poradil, aby si medzi poslancami našiel aspoň jedného či dvoch dobrých priateľov, ktorí by potom vždy na záver roka lobovali aj za neho. Rozhodol sa, že tak urobí. Voľby do miestnych samospráv už máme dávno za sebou i rozdelenie jednotlivých postov v zastupi-
Človek je človeku vlkom, radujú sa ovce.
Slovo robí muža, žena robí slovo.
Peter GOSSÁNYI
Naším najväčším nešťastím je, že na križovatkách dejín sme nachádzali vždy viac banánových šupiek Ján FEKETE – APOLKIN ako regulovčíkov.
Stratená hrdos na národ S prejavmi hrdosti na vlastný národ a na druhej strane ľahostajnosti voči nemu sa v poslednom čase stretávame častejšie. Mnohí naši ľudia vyjadrujú ľútosť najmä nad skutočnosťou, že v prejavoch a činoch našich súčasných politikov, osobitne predstaviteľov niektorých pravicovo orientovaných strán, je takáto vlastnosť cudzím pojmom. Očividne sa to prejavuje pri výročiach jednotlivých udalostí počas Slovenského národného povstania a celého protifašistického odboja v rokoch druhej svetovej vojny. A hoci na tieto výročia prichádzajú popredné osobnosti protifašistického odboja z Českej republiky, Ruska, Ukrajiny, Poľska, Nemecka, Francúzska, Anglicka, USA a ďalších štátov, predstavitelia súčasnej politickej garnitúry sa tejto po-
Jozef HRUBOVÈÁK
Nejeden jazyk si predstavuje, že zuby okolo neho sú vavrínovým vencom.
Opitý si sadol za volant traktora – a zoral si život.
BOJOVNÍK / 6
teľstvách a tiež následné čistky v starých aparátoch. Vo väčšine prípadov tam opäť zastávajú funkcie starostov a primátorov tie isté tváre ako predtým. Ale v nejednom prípade tam nájdeme aj takých, ktorí už stačili obsadiť poslanecké stoličky nielen vo VÚC, ale aj v NR SR. A to je veľmi vážna vec. Napríklad taká Anna Belousovová, a to je už skúsená politička, ktorá bola jeden čas okrem poslankyne NR SR aj primátorkou Čadce, pri jednej príležitosti povedala, že ak sa chce poslanec seriózne venovať nejakej problematike, a súčasne byť aj starostom či primátorom, to sa jednoducho stíhať nedá. A tak sa po čase primátorovania vo svojom meste vzdala. Nové volebné obdobie, ktoré sa na sklonku roku 2010 pre miestnu samosprávu začalo, bude pre všetkých tým najlepším meradlom iniciatívy a pracovného diania u nových hláv obcí a miest. Občania, aj naďalej pozorne a s pocitom zodpovednosti sledujme ich prácu a plnenie volebných sľubov.
poslanci. Mal by sa zohľadniť počet obyvateľov dedín a miest, a nie aby sa to aj naďalej stanovovalo len podľa straníckeho trička. Podľa toho, kto má v zastupiteľstve koľko seberovných podporovateľov. Nedávno sa mi istý starosta dosť veľkej dediny posťažoval, že už po dve volebné obdobia mu jeho poslanci nenavrhli žiadnu finančnú odmenu, aj keď ich obec je vychý-
vinnosti, úcty voči účastníkom odboja vyhýbajú. Akoby sa prikláňali k niektorým pomýleným názorom niektorých kvázi historikov, ktorí v nedávnych rokoch napísali knihy s tézami, že SNP bolo zradou na národe, že bolo obmedzené len na malú časť stredného Slovenska, že partizáni boli vlastne banditi, ktorí iba rabovali a okrádali civilné obyvateľstvo a že vôbec bolo zbytočné, lebo už sa blížila porážka nacistického Nemecka. Nedávno privítal v Bratislave predsedu maďarskej vlády predseda NR SR Richard Sulík, predsedníčka vlády Iveta Radičová a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Hosť sa usiloval vysvetliť maďarský tlačový zákon a posilniť postavenie občanov maďarskej národnosti na Slovensku.
Spýtal sa niekto zo slovenských politikov na to, aké majú najmä politické postavenie v Maďarsku občania slovenskej národnosti, ktorých je po administratívnych opatreniach predchádzajúcich vlád čoraz menej, koľkí z nich sú členmi maďarskej vlády a parlamentu? Vyzerá to tak, že to priveľmi nezaujíma ani súčasné vedenie ministerstiev zahraničia a kultúry. Maďarský predseda vlády prezentoval neraz tézu o občanoch svojej krajiny, ktorí by mali územne vlastniť celú karpatskú kotlinu. Keď ho poslanci európskeho parlamentu otvorene kritizovali za mediálny zákon, ohradil sa: „Nikomu nedovolím urážať maďarský národ!“ A pritom kritizovali iba jeho a vládu, nie Maďarov ako celok. Maďarský hosť počas kritiky na pôde európskeho parlamentu pozabudol na fakt, že proti tomuto zákonu boli početné protesty aj v Maďarsku. A naši súčasní politickí
Vnucovanie nových hrdinov Narodil som sa do sveta, v ktorom moji hrdinovia ešte len začínali svoju kariéru na stránkach novin a časopisov. Ďalšie vedomosti o ich živote a tragickom konci sa na mňa nalepili z kníh a filmov, ktoré sa vtedy točili, ale aj zo školských lavíc. Hrdinami za našich čias boli Fučík, Nálepka, Čapájev, Zoja Kosmodemjanskaja, Oleg Koševoj... a ďalší obyčajní ľudia, ktorí mi ostali až doteraz v pamäti, napriek tomu, že nám médiá dodávajú už celkom iné charaktery. Som však presvedčený o tom, že ak by sa o nich prestalo čo i len pol roka písať, ľudia na nich zabudnú, akoby tu nikdy neboli. Ak však niekto preukáže svoju odvahu a statočnosť aj v prípade smrti, na to sa nezabúda. Ani vtedy nie, ak niekto ich príbeh a osud spolitizuje vo svoj prospech, alebo ho bude ignorovať a bagatelizovať tiež z politických dôvodov. Z týchto dôvodov sa dnes hľadajú aj noví hrdinovia, ktorí by mali alebo mohli poslúžiť napr k uzákoneniu tzv. protikomunistického alebo tretieho odboja. V Česku sa napr. pokúšajú verejnosti vnútiť ako hrdinov, bratov Mašinovcov. Presne tých bratov, ktorí okrem iného pri svojom úteku podrezali zajatého strážmajstra. Každému, kto by chcel o tomto ich hrdinstve písať, by som povinne prikázal pozrieť sa na fotografiu tohoto muža, aby videl, ako vyzerá podrezaný človek. Takého činu sú schopní iba sfanatizovaní teroristi alebo nadrogovaní kriminalníci.Na takýchto príkladoch chcú odštartovať niektorí českí politici svoj protikomunistický odboj. Neviem, ako to v tejto súvislosti bude vyzerať na Slovensku, no myslím si, že tých odbojov bude už priveľa. Nesmieme zabúdať, že skôr či neskôr sa začne ozývať aj tzv. protimečiarovský odboj, potom to môže byť odboj protficovský..., na tak malé Slovensko by toho bolo priveľa. Rudolf SLEZÁK
predstavitelia sa aj v tejto situácii tvária, akoby sa nás tieto vzťahy a plány maďarských extrémistov nedotýkali. Naozaj niektorých politikov nezaujíma, čo sa u južných susedov deje a ako to pôsobí na našich občanov nielen doma, ale aj u susedov? To sú iba niektoré príklady, ktoré potvrdzujú rozdielny vzťah k národu, jeho hrdosti na pokrokové tradície v minulosti a otvorené úsilie dosiahnuť dobré susedské vzťahy a spoluprácu. Dokumentuje to aj nedávne vyjadrenie maďarských antifašistov počas ich návštevy v Bratislave: Radi k vám prichádzame, lebo si viete vážiť aj náš protifašistický odboj. U nás ho zaznávajú a neuznávajú. Aj takto sa prejavujú medzinárodné vzťahy a solidarita účastníkov odboja a vlastencov. Nestratila sa táto vlastnosť u niektorých našich ľudí, najmä u politikov, do neznáma? Martin KUÈEK
4
Aj na liekoch možno ušetriť
PORADŇA Opäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajúce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.
Na vaše otázky odpovedá Braňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci V rozhlase som počula, že penzisti s nízkymi dôchodkami majú nárok na nejaké dávky. Patrím medzi tzv. starodôchodcov a hoci som celý život pracovala, môj dôchodok je necelých 250 eur. Mám teda ešte nárok na nejaké ďalšie príplatky a čo mám urobiť, aby som ich začala dostávať? Valentína Cíbiková, Orechové Hneď na úvod vás musím, bohužiaľ, sklamať. Podľa všetkého už nemáte nárok na žiadne ďalšie dávky, hoci penziu máte nepochybne veľmi nízku a chápem – osobne poznám mnoho týchto prípadov – že z takéhoto príjmu nie je ľahké dnes prežiť. S najväčšou pravdepodobnosťou však už teraz váš príjem tvorí nielen dôchodok, ale aj dávky v hmotnej núdzi. V prípade riadnych starobných penzistov to totiž v praxi funguje tak, že pri odchode do dôchodku Sociálna poisťovňa vypočíta výšku penzie. Pre posudzovanie nároku na prípadné dávky v hmotnej núdzi však využíva tzv. započítateľnú výšku dôchodku, čiže zo „základnej“ odráta toľko percent, koľko rokov ste pracovali (platili dôchodkové poistenie) – ak ste napr. pracovali 40 rokov, odráta vám až 40%. A ak táto suma je nižšia ako 181,37 €, rozdiel dostávate v podobe dávok v hmotnej núdzi. Takže, napriek tomu, že „základný“ dôchodok – čiže ten skutočný dôchodok, ktorý si nájdete na rozhodnutí od Sociálnej poisťovne, a ktorý vám poisťovňa aj vypláca – máte 200 €, pri odpracovaných 40 rokoch z neho Sociálna poisťovňa odráta 80 €. Rozdiel medzi sumou 120 € a 181,37 € – čiže 61,37 € – potom dostávate ako dávky v hmotnej núdzi. Celkový príjem tohto dôchodcu je v konečnom dôsledku 261,37 €, nežije teda len z 200-eurového dôchodku. „Problém“ je v tom, že toto sa deje automaticky. Sociálna poisťovňa takto zisťuje, či nemáte nárok na dávky v hmotnej núdzi automaticky – bez vašej žiadosti. A nerobí to len pri prvom priznaní dôchodku, ale každý rok, keď sa penzia zvyšuje (valorizuje). Ak zistí, že by ste nárok na dávky mohli mať, nemusíte o nič žiadať vy – poisťovňa to sama oznámi úradu práce, ktorý posúdi váš nárok podľa príjmu ďalších ľudí, s ktorými žijete v spoločnej domácnosti. Ak ste teda už dlhší čas na penzii, pri spomínanom príjme predpokladám, že dostávate aj nejaké dávky od úradu práce. Ak máte predsa len pocit, že nedostávate všetko, na čo máte nárok, môžete požiadať Sociálnu poisťovňu o prepočet penzie, prípadne sa obrátiť aj na úrad práce, pod ktorý spadá vaše mesto (obec).
Doplatky za lieky nemusia predstavovať záťaž pre domáci rozpočet. Ako poukázala Zuzana Horníková zo zdravotnej poisťovne Dôvera, originálna tableta proti bolesti stojí viac ako desať eur, ale jej náhrada s iným názvom len vyše 50 centov. „Existuje riešenie, ktoré je bezpečné pre zdravie pacientov a zároveň šetrné k financiám. Stačí užívať lieky s rovnakou účinnou látkou, no s nižšou cenou. Volajú sa generiká,“ konštatovala. Nižšia cena pod- Na možnosť užívať generikum sa môžete opýtať aj v lekárni. Ilustr. foto: TASR F. Iván ľa Horníkovej neznamená nižšiu kvalitu. „Generi- že tak neurobí, môžete sa na mož- cienti tak majú možnosť zistiť, kum aj originál majú rovnaké účin- nosť užívať generikum opýtať ktorý liek je najlacnejší. S podobným projektom prichádza aj Dôné látky, sú rovnako bezpečné aj v lekárni,“ ozrejmila. Pri výbere konkrétneho generi- vera. Na webovej stránke kvalitné. Platia pre ne prísne pravidlá na kontrolu kvality a účin- ka poradí aj lekárnik, ktorý je od- www.vyhodnelieky.sk je možné nosti, prechádzajú tiež zložitým borníkom na lieky. „Lekárnik je napísať názov lieku z receptu a zisprocesom testovania a schvaľova- povinný informovať vás o výške tiť, či k nemu existuje na Slovensnia.“ Vysvetlila, že malé rozdiely doplatku za liek, ktorý vám pô- ku dostupné generikum, ako sa sú najčastejšie v pomocných lát- vodne predpísal lekár. Zároveň, ak volá a koľko stojí. Generikum je liek, ktorý vyrába kach, ktoré nemajú vplyv na účin- ho o to požiadate, je povinný innosť. „Môže sa výnimočne stať, že formovať vás aj o výške doplatku tzv. generická firma po tom, ako pacientovi nevyhovuje konkrétny všetkých dostupných a lacnejších originál stratil patentovú ochranu. generický liek a môže užívať len generických liekov,“ uviedla Hor- Lacnejšie náhrady možno nájsť nainé generikum, prípadne iba origi- níková. Lekárnik nemôže zameniť príklad v skupine antibiotík, liekov lieky bez vedomia pacienta. na srdce, na tlak, na cholesterol, nálny liek,“ doplnila. Lepšej orientácii občanov v tej- u liekov pôsobiacich na tráviaci „Na možnosti užívať generiká sa pýtajte v prvom rade svojho oše- to problematike má prispieť aj lie- systém či pri antidepresívach. Natrujúceho lekára,“ radí Horníková. ková kalkulačka, ktorú možno opak, generickú substitúciu neAk generikum lekár odporúča, nájsť na webovej stránke minister- možno vykonávať pri takých účinpredpíše ho na lekársky predpis stva zdravotníctva. Po zadaní ná- ných látkach, kde nie je možné zaa pacient si ho môže vybrať v le- zvu lieku do kalkulačky sa na ob- istiť ich kopírovateľnosť ako nakárni. Ak lekár neodporúča nahra- razovke objavia všetky lieky, kto- príklad inzulíny, monoklonálne diť liek iným liekom, napíše to na ré obsahujú rovnakú účinnú látku, protilátky alebo iné liečivá, zväčša druhú stranu receptu. „V prípade, ale sú od rôznych výrobcov. Pa- bielkovinového charakteru. TASR
Fašiang znamená posledný nápoj
Počas fašiangov sa ľudia zabávajú aj na karnevaloch. Fašiangy, začínajúce sa deň po Troch kráľoch (7. 1.) a končiace sa Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou (9. 3.), poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, a naj-
5
Ilustr. foto TASR
mä z nášho, ešte aj v predkresťanskom kontexte. Boli to rôzne obchôdzky slúžiace na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi.
Toto obdobie poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe „maslenice“. Už názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá, pretože pred pôstom sa bolo treba poriadne najesť. Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov bolo dovolené sa dobre prejesť. Tradičné jedlá boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a zabíjačkové špeciality. Iný nádych získali fašiangy po prijatí kresťanstva. To, čo z nich ako fragment zostalo, boli obchôdzky v maskách. Dnes to berieme ako zábavu, ale v minulosti mali masky významný rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symboli-
zovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, „ostatky“, dňami bujarej zábavy. Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov „mjasopust“. Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa hovorilo o dlhých a krátkych fašiangoch. Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá. V našom slovenskom prostredí to bolo dané aj roľníckou kultúrou. Hoci sa už gazdovia pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže okrem priadok a páračiek bol čas aj na svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen rodiny, ale celej dediny. Fašiangové obchôdzky sprievodu dedinou mali rituálny priebeh. Ich významom bolo dobrorečenie, dobrožičenie pre navštívený dom. Želalo sa, aby sa darilo po zdravotnej aj hospodárskej stránke. V prvej polovici 20. storočia k ma-
skám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Každá obec má svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač, ktorý zábave udával tempo. Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice vrcholili poslednými tromi dňami, „ostatkami“, a fašiangy sa končili v utorok polnocou pred Popolcovou stredou. Zábava vrcholila na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Na tomto krásnom obrade nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a babkyplačky. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú poTASR noriť viac do seba.
BOJOVNÍK / 6
SZPB nezabúda na hrdins Klub vojenských dôchodcov nezaháľa V Klube dôchodcov bola 27. januára výročná členská schôdza Klubu vojenských dôchodcov (KVD) Nové Mesto nad Váhom, za rok 2010. VČS otvoril jeho predseda plk. v. v. Štefan Bumbál, ktorý privítal hostí a všetkých členov. „Náš KVD pracuje podľa plánu činnosti na rok schváleného na VČS 21. 1. 2010, pričom plán vychádza z toho, čo určujú stanovy a rôzne smernice pre prácu Zväzu vojakov Slovenskej republiky (ZV SR), ale aj to, čo pre nás vyplýva z rôznych uznesení a pokynov Ústredia ZV SR,“ povedal podpredseda KVD plk. v. v. Jozef Dvorštiak. V čase VČS mal klub 93 členov a jednu sympatizantku. Zvolil 8-člennú radu v zložení: predseda a vedenie športových strelcov plk. v.v. Štefan Bumbál, podpredseda a organizácia vojenských pohrebov plk. Jozef Dvorštiak, členské záležitosti a dokumentácia pplk. Horst Hiadlovský, pokladník pplk. Milan Jakubec, člen rady pre elektronickú poštu, pplk. Vladimír Trgala, člen rady pre vedenie kroniky pplk. Ľubomír Kolník. Rada klubu potom na svojich schôdzach v každú prvú stredu v mesiaci vychádzala z uvedeného dokumentu, ktorý potom realizuje na členských schôdzach v januári, máji, októbri, a MDŽ v mesiaci marec. Činnosť je zameraná do 3 základných oblastí a to hlavne v stretávaní sa na členských schôdzach, kde sa hodnotí činnosť, odmeňujú jubilanti, riešia sa sociálne otázky a účasť na rôznych celospoločenských akciách, ako sú výročie oslobodenia Slovenska, SNP, MDŽ, Deň ozbrojených síl SR a pod. Ďalšou oblasťou je športová
činnosť, kde sa naše strelecké družstvá zúčastnili na pretekoch vo Vyškove, Poprade, Leviciach a v Rakúsku, kde dobre reprezentovali nielen náš KVD, ale aj ZV SR ako celok. V uplynulom roku náš klub nadviazal spoluprácu s KVD v Žiline v oblasti turistiky. V neposlednom rade treba spomenúť aj rozlúčku so zosnulými, čo si zatiaľ plníme na úrovni a v roku 2010 sme sa takto rozlúčili s našimi členmi: pplk. v.v. Ján Kováč (zomrel 79-ročný), kpt. v.v. Pavol Florián (95-ročný), npráp. v.v. Jozef Kozák (76ročný), pplk. v.v. Vladimír Tallo (82-ročný). Predseda a podpredseda sa zúčastňovali porád predsedov, kde riešili napríklad uniformy pre naše strelecké družstvá (maskáče) a hlavne predseda aktívne na poradách predsedov prezentuje činnosť nášho klubu. Náš KVD má dobrú spoluprácu s Klubom dôchodcov, JDS, SZPB a s vedením mesta, kde je primátorom Jozef Trstenský. Sme radi, že môžeme bezplatne využívať Klub dôchodcov pre našu činnosť. V diskusii plk. v. v. Ján Paulecha kladne hodnotil činnosť KVD v Novom Meste nad Váhom a povedal, že patrí medzi najaktívnejšie kluby na Slovensku. I ďalší diskutujúci sa pochvalne vyjadrovali k ich činnosti. Plk. v. v. Ing Vladimír Repčík sa poďakoval za ocenenie, ktoré dostal od KVD a taktiež i Zväzu vojakov SR za udelený Pamätný list pri príĺežitosti významného jubilea. V súčasnosti má KVD už 103 členov a 4 sympatizantov. Do ich činnosti patrí aj vydávanie vlastného spravodaja.
Účastníci stretnutia na Starých Horách.
Text a foto: Viliam SOLOVIÈ
Noví členovia Na pravidelnom zasadnutí predsedníctva Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (OblV SZPB) v Novom Meste nad Váhom, 8. 2. 2011, predseda OblV Ján Hulínek privítal hostí primátora Nového Mesta nad Váhom Jozefa Trstenského, riaditeľa SOŠ Piešťanská Nové Mesto nad Váhom Jána Hargaša, starostu obce Lubina Martina Beňatinského a všetkých prítomných. „Všetky úlohy z januára 2011 boli splnené,“ konštatoval predseda Ján Hulínek. Prečítal list, ktorý zaslal Milan Petre, so žiadosťou o uvoľnenie z funkcie člena predsedníctva OblV SZPB, zo zdravotných dôvodov. Na zasadnutí bol odovzdaný členský preukaz novému členovi, Martinovi Beňatinskému
BOJOVNÍK / 6
z Lubiny a Jánovi Nociarovi z Cetuny. Starostu Lubiny OblV odsúhlasil na doplnenie za člena predsedníctva OblV SZPB. Ten potom prítomných informoval, že sa začalo pracovať na vysporiadaní pozemkov pod amfiteátrom Roh, kde zatiaľ všetci oslovení vlastníci prejavili ochotu k spolupráci a prevod pozemkov uvítali. Udeje sa tak, či už priamym odkúpením, alebo výmenou za iné, relevantné, hodnotovo i rozlohovo rovnaké pozemky vo vlastníctve obce. Dúfa preto, že počas troch rokov, ktoré ostávajú do 70. výročia SNP, bude mať toto miesto, či už pamätník, alebo amfiteáter, tvár hodnú dôstojnej spomienky na tých, ktorí v boji proti okupantom obetovali to najcennejšie - svoj život. Text a foto: Viliam SOLOVIÈ
Predsedníčka ZO SZPB v Starej Turej Elena Kovárová.
Pohľad na prevažnú časť prítomných člen
Oslobodenie Tomášoviec Pri pamätníku padlých hrdinov 2. svetovej vojny si 24. januára obyvatelia Tomášoviec pripomenuli 66. výročie oslobodenia obce. Na pietnej slávnosti boli prítomní predstavitelia obce na čele so starostom, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, občania a žiaci ZŠ. Po oslobodení Lučenca vojská Červenej a rumunskej armády po desiatich dňoch oslobodili aj Tomášovce. Nemalú zásluhu na tom mal aj 1. čs. armádny zbor a partizáni. Fašistickí okupanti zvádzali urputné boje o každý kilo-
meter, čo malo za následok, že obec viackrát zmenila majiteľa. Obyvatelia prežívali hrôzu. 23. januára 1945 delostrelecký val začal paľbu z kaťuší v snahe zlikvidovať nemecké batérie, čo sa im aj podarilo. Nadránom 24. januára Nemci ustúpili smerom na Podrečany a Gregorovu Viesku. O 9. hodine prenikli do obce sovietske hliadky a za nimi sa valila záplava vojakov. Občania povychádzali z pivníc a úkrytov, tešili sa a vítali svojich osloboditeľov. Aj keď prešlo veľa rokov od
ukončenia 2. svetovej vojny, nikdy nesmieme zabudnúť, ako sa rodila naša sloboda a kto sa zaslúžil o to, aby ďalšie generácie žili v slobodnej a demokratickej krajine. Takisto aj obyvatelia Tomášoviec nezabúdajú na druhú svetovú vojnu a hrdinov, ktorí oslobodili ich obec si dodnes pripomínajú. Veľký podiel na zorganizovaní spomienkového stretnutia mala, ako každý rok, Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v TomášovJuraj Zvara ciach.
6
ské činy 2. svetovej vojny V Starej Turej hodnotili Ešte v decembri sa v Starej Turej uskutočnila výročná členská schôdza ZO SZPB Stará Turá. „My by sme nemali zabúdať na tých, vďaka ktorým môžeme dnes prežívať naozaj šťastné a pokojné Vianoce. V čase vojny a najmä v čase po potlačení Povstania v roku 1944 chýbal Vianociam práve pokoj, pocit bezpečia a istoty. Aj v našom okolí, Hlavina, Nárcie, Stará Turá, sa hemžilo nemecké vojsko,“ povedala predsedníčka Elena Kovárová. Zároveň zhodnotili aktivity uplynulého roku. „Veľmi som sa potešila, keď som v našom Spravodaji čítala o Detskej organizácii FENIX Stará Turá, že začiatkom októbra usporiadali už 15. ročník turistického pochodu Pamätníkmi Bielych Karpát. Už tradične sa ho
zúčastňujú Fenixáci domáci i z Krásna nad Kysucou, Sládkovičova, Galanty, Trnovca nad Váhom, Šale, aťd.,“ dodala. Navštívili pamätník Roh, Dibrov pamätník, odkiaľ išli po červenej turistickej značke, ktorá sa volá Cesta hrdinov SNP a takto sa dostali do bunkra vo Vetešovom jarku, pri návštevách pamätníkov vyčistili podľa potreby ich okolie. V roku 2010 nám zomreli dvaja členovia: Anna Ferjancová a Katarína Rzavská. Prijali sme troch členov: Annu Chmúrovú, Boženu Samekovú a Stanislava Kýšku. Elena Kovárová je i členkou predsedníctva Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Novom Meste nad Váhom a pravidelne raz mesačne sa zúčastňuje jeho zasadnutia. Text: Viliam SOLOVIÈ Foto: Ladislav Grambal
Sedemdesiatka bežkárov Takmer 70 turistov na bežkách sa 5. februára zapojilo do Pochodu vďaky Dukla - Čertižné. V poradí už 18. ročník pripravil Športový klub Kyčara Čertižné v spolupráci s tamojším obecným úradom a privítali na ňom priaznivcov bežeckého lyžovania z okresov Medzilaborce, Vranov nad Topľou, Humenné, Snina a Stropkov. „Prvé kroky účastníkov prirodzene smerovali k pamätníku na Dukle, kde si položením kvetov uctili pamiatku padlých hrdinov z 2. svetovej vojny, pretože cieľom tohto podujatia je okrem športového vyžitia aj vyjadrenie vďaky tým, ktorí položili život pri oslobodzovaní našej vlasti,“ povedal pre TASR jeden z organizátorov Anton Karoľ. Krátko po 9. hodine turisti vy-
nov KVD.
Predsedovia historických odbojových skupín Oto Wagner, Ján Husák a Karol Schwarz sa zúčastnili januárového zasadnutia Predsedníctva ÚR SZPB. Poslední dvaja menovaní sú zároveň čestnými predsedami SZPB. Foto: luc
Partizáni zachránili Staré Hory Občania Starých Hôr nezabudli a nikdy nezabudnú na hrdinské činy našich ochrancov, ktorí bojovali počas 2. svetovej vojny v Starohorských vrchoch, horách a dolinách. „Ostrý prepad nemeckých fašistických vojsk“ partizánmi a ich pomocníkmi z oddielov „Pomstiteľ“ a „Vpred“ bol prekážkou fašistickému komandu, ktoré malo uskutočniť hrôzu a tragédiu v obci Staré Hory a okolitých osadách Partizánskej republiky. Aj pri tejto akcii, ktorá sa uskutočnila 2. februára 1945 partizáni vystavili svoje životy, aby občania Starých
7
Hôr a okolia mali zabezpečený pokoj. Dňa 8. februára 2011 sa uskutočnilo 4. stretnutie priamych účastníkov prepadu, pozostalých, členov Oblastného výboru SZPB v Banskej Bystrici a Brezne, ako aj členov základných organizácií. Podujatia sa zúčastnili aj vzácni hostia – predseda Historicko-odbojovej skupiny partizánov v SNP a zahraničí pri ÚR SZPB Dr. Ján Rýs, ktorý má veľkú zásluhu pri organizovaní podujatia, ktorý sa osobne zúčastnil ako člen partizánskej jednotky na akcii. Ako aj
pplk. Jozef Schulz, zástupca predsedu HOS 1 ČSA na Slovensku v SNP pri ÚR SZPB. Aby táto historická udalosť zostala v našich spomienkach, bola inštalovaná na mieste prepadu v Zelenej spomienková tabuľa. Účastníci stretnutia boli zároveň informovaní o ďalších aktivitách ZO SZPB a Obecného úradu, za spolupráce Obl. výboru, a to o rekonštrukcii bunkra MOR-HO. Sme radi, že táto historická pamiatka bude zachovaná pre budúce generácie. Rozália FILIPOVÁ, ZO SZPB Staré Hory
razili na trasu pozdĺž slovenskopoľskej hranice, kde cez vojnu prebiehali prudké boje. Asi v polovici 18-kilometrovej trasy mali prestávku a potom pokračovali do obce Čertižné. Tu sa pochod skončil, na účastníkov čakalo tradičné občerstvenie. „Aj keď nebolo toľko snehu ako po iné roky, bolo skutočne výborné počasie vhodné pre turistiku. Myslím, že každý si prišiel na svoje a mohol si vychutnať túru v prekrásnej prírode. Približne o 14. hodine dorazili, šťastne a bez zranení do cieľa aj poslední účastníci,“ konštatoval Karoľ. Pripomenul, že najmladším z nich bol 12ročný chlapec z Čertižného a najstarším 72-ročný turista z okresu Humenné. Karoľ dodal, že záujem o toto podujatie stále rastie a preto sa už teraz tešia na budúcoročný pochod. TASR
Aktívna činnosť Koncom roka 2010 sa uskutočnilo zasadnutie oblastnej organizácie SZPB v Považskej Bystrici. Jeho hlavným zameraním bolo zhodnotenie práce za uplynulé obdobie a konštatovanie, že po určitej stagnácii opäť vstúpila do aktívnej činnosti. Pravidelne sa schádzala a zabezpečovala plnenie jednotlivých úloh. Medzi rozhodujúce sa radil podiel organizácie pri príprave a priebehu významných výročí, ktorými sú oslobodenie našej vlasti a SNP. Dbala, aby úlohy boli realizova-
né i v základných organizáciách. Správa bola kritická k stavu členskej základne. I keď získa nových členov, žiaľ, tých ktorí naše rady opustia je podstatne viac. Preto v budúcom období sme rozhodnutí spoločne s celým funkcionárskym aktívom prácu znásobiť. V roku 2011 chceme uskutočniť stretnutie s predstaviteľmi štátnej správy i samosprávy, inštitúciami najmä výchovnovzdelávacieho charakteru a nadviazať spoluprácu. Boena KULHANOVÁ
Zmena adresy Oblastný výbor SZPB budova Slovenskej pošty, 1. poschodie, kancelária č. 11, ulica Boženy Němcovej 29 977 01 B r e z n o Tel.: 048 /6111 661
BOJOVNÍK / 6
Margita Figuli OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍ (2. 10. 1909 – 27. 3. 1995) – SPISOVATE¼KA, PREKLADATE¼KA
My, muž a žena, jedno sme. Sme oba rovnakými prameňmi života, ktoré sa zbiehajú a tvoria studňu udržovania sveta. Len spojení dávame pravý zmysel a poslanie človeka – čítame z rukopisu známej slovenskej spisovateľky Margity Figuli, ktorá sa roky ukrývala aj za pseudonym Morena. Písala o láske – cite pre umelcov vari najpríťažlivejšom. Stvárnenom v mnohých podobách – ako láska krásna, šťastná, ale i nešťastná, zraňujúca. Talentovaná spisovateľka vo svojich dielach presvedčivo opisuje medziľudské vzťahy a citlivým pohľadom, akého je schopná iba žena, sleduje zrod lásky, jej peripetie a rôzne podoby.
Hrou osudu sa Margita Figuli narodila v tom istom dome vo Vyšnom Kubíne ako slávny slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav. No, keď sa narodila, jej otec bol sklamaný, pretože bola už treťou dcérou a on by bol radšej privítal syna. Až po narodení štvrtého dieťaťa – vytúženého syna, otec zmäkol a zlepšili sa aj vzťahy so starými rodičmi, ktorí neboli nadšení vydajom dcéry a odmietli ju finančne podporovať. Malá Margitka mala iba päť rokov, keď otec narukoval na front 1. svetovej vojny. Okolo domu, na poli bolo roboty, preto museli matke pomáhať aj staršie deti. Jej pripadla úloha starať sa o najmladšieho brata, a tak prežila detstvo v rodnom dome obklopená rodinou, ktorá vždy držala spolu. Najlepším svedectvom niekedy neradostného, ale predsa len šťastného detstva je jej autobiografický román Mladosť, ktorý napísala o mnoho rokov neskôr a dočkal sa i filmového spracovania. Po skončení ľudovej školy nastúpila Margita Figuli do nižšej triedy gymnázia v Dolnom Kubíne a tam chodila aj do meštianky. Už vtedy sa začala literárne prejavovať, písala básne a prvé poviedky. Veľmi túžila stať sa maliarkou, ale rodina si nemohla dovoliť poslať ju študovať ďaleko z domu, preto sa v roku 1924 zapísala na obchodnú akadémiu v Banskej
Bystrici. K výtvarnému umeniu mala stále blízko a v roku 1936 jej v spolupráci s neskorším svetoznámym maliarom Kolomanom Sokolom vyšla v prílohe zborníka Grafické umění Holar bibliofília Uzlík tepla, ktorú možno považovať za jej prvotinu. Predtým publikovala drobné práce vo viacerých časopisoch a knižne jej vyšla v roku 1937 zbierka noviel Pokušenie, ktorých ústrednou témou je opäť láska a medziľudské vzťahy. Príbeh lásky a klasického trojuholníka dvoch mužov a ženy majstrovsky rozohrala v lyrizovanej próze Tri gaštanové kone, ktorá patrí k najprekladanejším slovenským knihám. Možno aj preto, že je to na prvý pohľad rozprávkový príbeh, v ktorom víťazí láska. Navyše je napísaný vznešeným štýlom a poetickým jazykom, a preto mu právom patrí popredné miesto v slovenskej literatúre. Po maturite odišla Margita Figuli pracovať do Bratislavy. Bola nadaná na jazyky a zamestnala sa ako sekretárka v Tatra banke. Popri práci sa venovala naďalej písaniu a študovala na konzervatóriu hru na klavíri. Dostala sa do umeleckej spoločnosti, kde veľa získala, sledovala nové umelecké smery, utvrdzovala sa v správnosti svojich predstáv a názorov. Stretávala sa so skúsenými spisovateľmi a literárnymi kritikmi. Medzi jej priateľov patrili aj výtvar-
níci, okrem Kolomana Sokola najmä manželia Alexyovci. Obdivovala obrazy M. Benku, Ľ. Fullu, M. A. Bazovského, M. Galandu, J. Želibského. V roku 1940 napísala vojnovú novelu Olovený vták, v ktorej otvorene vyjadrila postoj k režimu slovenského štátu a vojne, začo ju prepustili zo zamestnania. Do
Margita Figuli skončenia vojny žila vo Vyšnom Kubíne, kde sa jej narodil aj syn Borislav. Potom sa už venovala len literatúre. Rok po vojne jej vyšiel veľký historický román Babylon o zániku mocnej, bohatej
a kultúrnej Chaldejskej ríše, ktorý je dodnes aktuálny otázkou absolutizácie moci. V povojnovej atmosfére sa pokúsila o povstalecký román Vlci v dolinách, ktorý zostal nedokončený a boli z neho publikované iba niektoré časti. Do života citlivej spisovateľky, ktorá vnímavo sledovala dianie okolo seba a otvorene sa k nemu
Ilustraèné foto: TASR
vyjadrovala, zasiahli februárové udalosti v roku 1948 a noví páni jej zakazovali písať s odôvodnením, že nerozumie súčasnosti. Chtiac-nechtiac mlčala až do roku 1956, keď jej vyšiel román Mla-
dosť a neskôr niekoľko kníh pre deti. Nezaprela v sebe ani talentovanú hudobníčku a koncom päťdesiatych rokov vytvorila libreto baletu na hudbu Šimona Jurovského Rytierska balada. Situácia na Slovensku sa v nastávajúcom období menila a v tvorbe spisovateľov začal prevládať socialistický realizmus. Margita Figuli trvala na svojich zásadách a neustále sa vracala k priam psychologickým úvahám o morálnych hodnotách, usilovala sa poukázať na to, aký je potrebný príklad dospelých pri výchove nielen dobrých, ale i morálne vyspelých ľudských bytostí. Túto tému brilantne rozohrala v druhom životopisnom románe z mladosti Ariadnina niť. Vrátila sa aj k legendám, ktoré sa tradovali v ich rodine, a opísala ich v diele Životopisné legendy, ktoré vydal jej dlhoročný priateľ básnik Theo H. Florin. Sporadicky aj prekladala, predovšetkým diela českých spisovateľov, napríklad F. Šrámka, K. Čapka, J. Horáka, K. J. Erbena a pre rozhlas napísala hru o Shelleym Sen o živote. Margita Figuli celý život údery osudu niesla so zdvihnutou hlavou a zostala verná svojim zásadám. Jej knižný svet je reálny, ale presvietený poéziou a ženskou lyrickosťou, no zároveň plný dramatickosti, keď rozohráva príbehy vášne a lásky. A v tom je veľkosť, ale i krehkosť spisovateľky, ktorej dielo sa navždy zapísalo do zlatého fondu slovenskej literatúry. Svoj literárne a ľudsky plodný život dožila Margita Figuli v Bratislave, kde ju na jar 1995 aj pochovali. Na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave jedinečnú spisovateľku pripomína skromný Jozef LEIKERT hrob.
Spomienky èlena ilegálnej organizácie KSS a úèastníka SNP (3) V predchádzajúcom čísle novín rozprával Ondrej Danko o svojich začiatkoch v ilegálnej organizácii KSS. Bojovník vám prináša ďalšiu časť jeho rozprávania.
Čata drezína, z ktorej vystúpili traja muži v železničiarskych uniformách. Po takej dlhej dobe som ne-
Žiarska hlinikáreň v tom čase ešte nebola postavená. Okolo trate boli močiare a ťažko sa išlo na miesto stretnutia. Cesta peši trvala z Lukavice necelé 3 hodiny v dĺžke 23 km. Uvedomoval som si, že ak je akcia prezradená, môžem padnúť do pasce ÚŠB. Keď som sa k domčeku priblížil asi na 150 m, zbadal ma pes. Z dverí vyšla vysoká postava. Bola to pani Búriová. Spýtala sa ma, kto som a čo si prajem. Ja som odpovedal, že sa chcem stretnúť s pánom traťmajstrom. Jej manžela sediaceho na posteli som videl po prvý raz. Odrecitoval som heslo, odovzdal časopisy a poštu, za ktoré sa pán Búri poďakoval a odišiel. Od neho sa mi zachovala fotografia zo stretnutia po 22 rokoch. Bolo to v roku 1962. Po dlhšom zisťovaní som sa od starších železničiarov dozvedel, že p. Búri pracuje v Leviciach a je ná-
vedel, ktorý z nich to je. Cestou do reštaurácie som sa k nim odzadu priblížil a povedal som heslo z čias ilegality. Jeden zo železničiarov zastal a obrátil sa smerom ku mne, pričom ostatní dvaja ho čakali. Bol to neopísateľný dojem. Opýtal sa ma, či som to ja z ilegality. Objali
BOJOVNÍK / 6
čelníkom okrsku Levice, Čata, Nové Zámky. Naše stretnutie bolo pozoruhodné. Keď som došiel do stanice Levice, opýtal som sa službukonajúceho prednostu, či tu pracuje p. Búri. Odpovedal mi, že je služobne vzdialený. Po hodine čakania prišla do stanice od smeru
sme sa a oboch nás zaliali slzy. Následne som ho požiadal o prehlásenie o spolupráci počas ilegality ako jeden z dokladov k žiadosti o vystavenie v zmysle zákona č.255/46 Zb. Jeden osudný deň koncom marca 1944 som odchádzal z domu ráno o piatej na vlak, ktorým som cestoval do práce na štátnu pílu v Šašovskom Podhradí. Prechod z osady Lukavica bol cez rieku Hron pomocou loďky, ktorej kapacita bola 15 osôb. Zamyslený vstupujem do prázdnej loďky, pričom mimochodom som sa pozrel na pravú stranu Hrona. Tu na prievozníka čakali dvaja muži v civile a dvaja ozbrojení žandári. Predpokladal som, že idú chytať členov ilegálnej organizácie KSS. Pomaly som opustil loďku, že idem zobudiť prievozníka. Keď som došiel pred dvere chatrče, kryl ma roh, takže ma patrola na druhom brehu nevidela. Vtedy som odskočil na cestu, ktorá viedla na susednú osadu Záhorčie. Veľa
času som nemal. Príslušníkom ÚŠB a žandárom bolo podozrivé, kde som sa stratil. V tom čase som mal 21 rokov a v behu som bol zdatný. Cesta k bytu vedúceho ilegálnej organizácie Júliusa Danka cez kopce a doliny merala asi 5 km. Keď som dobehol k domu menovaného, videl som pomedzi domy a oplotenia záhrad, ako sa hliadka približuje. Nestačil som zabúchať na dvere, išlo o sekundy a pri dome by boli chytili aj mňa. Preskočil som oplotenie susedovej záhrady, skryl sa do husacieho chlieva. Žandári s namierenými zbraňami obsadili dom z dvoch strán a muži v civile búchali na dvere. Domová prehliadka trvala asi 10 minút, po nich vyviedli Júliusa Danka na dvor v putách a eskortovali na žandársku stanicu do Žarnovice. Usudzoval som, že ho niekto prezradil, nakoľko eskorta sa nikoho nespytovala kde, býva a išli na istotu. Ondrej DANKO (Pokračovanie v nasledujúcom čísle)
8
Jubilanti ZO SZPB sa dožívajú • Bratislava 7: Ján Ilenčík 90, Mária Dobrotková 85, Anna Haličková, Ľudovít Lustig a Celestín Smoleň 84, Anna Bergerová 81 a Vladimír Frank 70 rokov. • Bratislava 29: JUDr. Milan Profant 90 rokov. • Bratislava 44: Ing. Ladislav Svetlík 82 rokov. • Bratislava 46: Alžbeta Steinitzová 82 a RNDr. Gabriela Vizárová 75 rokov. • Banská Bystrica – Uhlisko: JUDr. Jozef Mrena 89 rokov. • Banská Bystrica – Rudlová-Sásová: Anna Ambrózová 82 rokov. • Banská Bystrica – Radvaň: Anna Poláková 75 a Mgr. Katarína Vargová 60 rokov. • Banská Bystrica – Obr. Mieru: Františka Peťková 90, Milena Skovajsová a Ing. Ivan Pčolinský 86, František Suja 82 rokov. • Bojnice: JUDr. Jozef Lietavec 96 rokov. • Belá – Dulice: Tatiana Ševečková 50 rokov. • Brezno: Ondrej Sitarčík 89, Paulína Giertlová 88, Mgr. Štefan Giertl 82 a Karol Havlíček 81 rokov. • Čierny Balog: Mária Ťažká 88 rokov. • Dunajská Streda: Jozef Polák 91, Ján Bella 88 a Emília Novotná 81 rokov. • Donovaly: Miroslav Mydlo 80, Oľga Mydlová a Ivan Palúch 70 rokov. • Gemerská Poloma: Mária Ďuričeková 75 a Ondrej Lišuch 65 rokov.
• Hniezdne: Jozefína Guregová 60 rokov. • Hradište: Ľudmila Braunová 84 rokov. • Humenné 2: Anna Berdáková a Anna Foffová 89, Alžbeta Halušková 87, Viliam Bielovský 65, Irena Gaľová a Milan Srok 60 rokov. • Hnúšťa: Mária Berčíková a Ján Štefánik 89 rokov. • Kremnica: Mária Rakovská 82 rokov. • Košice 8 – Sever: MUDr. Ivan Jurkovič 80 rokov.
Jak kvitnú kvety vo váze, tak nech kvitne život tvoj. Nech ti šťastie s láskou svieti, nech ti žičí osud tvoj. Všetko najlepšie k narodeninám! • Košice – Staré Mesto: Alžbeta Samelová 89 rokov. • Košice IS: Pavol Šuhada 91, Ján Kriška 87 a Anna Pisaková 81 rokov. • Kolačno: Stanislav Kmeť 70 rokov. • Liptovská Teplička: Mária Bulavová 89 rokov. • Liptovský Mikuláš: Pavel Magura 91, Marta Hrivnáková 88 a Rudolf Hagara 84 rokov. • Lučenec 2: Pavel Mikuláš 60 rokov. • Levice 2: Ing. Ján Bukoven 84 rokov. • Medzibrod: Štefan Ilčík 65 a Zuzana Piliarová 40 rokov.
Navždy sme sa rozlúèili Banská Bystrica – Obr. mieru s 87-ročným JUDr. Jánom Vinarčíkom. Čičmany s 81-ročnou Máriou Gabelovou. Košice 20 – Západ s 91-ročným Jozefom Žilavým. Kežmarok s 89-ročnou Máriou Klockovou. Kysucké Nové Mesto s 88ročným Jozefom Barčiakom. Liptovský Mikuláš so 78-ročnou Milotou Danišovou a 54-ročným Petrom Uličným.
Nitra – Horné mesto s 88-ročnou Helenou Nithausovou. Ostrý Grúň so 75-ročným Štefanom Paulínym Rimavské Brezovo s Margitou Beduľovou. Rimavská Sobota 1 so 78ročnou Máriou Dulovičovou. Sučany s 88-ročným Milošom Káčerom. Spišská Nová Ves 2 s 92-ročnými Máriou Pastorovou a Štefanom Hadbavným, 91-ročnými
9
Michalom Majochom a Vojtechom Schwábikom, 88-ročnou Máriou Bartoňovou, 87-ročnými Annou Pacindovou a Františkom Hunádym, 84-ročnou Edelhard Joppovou, 83-ročnou Kamilou Holigovou, 82-ročným Ondrejom Žiškom, 77-ročným Ferdinandom Bušovským a 71-ročnou Máriou Tkáčovou. Trnava 1 so 76-ročným JUDr. Bohumilom Volníkom. Žilina 12 s 91-ročným Jozefom Hlinkom a 90-ročným Jánom Zrebným. Česť ich nehynúcej pamiatke!
Odišla žena – bojovníčka Akokoľvek pateticky znie titulok, predsa len je vo vzťahu k osobnosti Anny Bašistovej, rod. Cvekovej najvýstižnejší. Len vďaka bojovnosti v snahe o sebazdokonaľovanie sa prepracovala z neprehliadnuteľnej členky ochotníckeho divadelného súboru v Michalovciach na jednu z prvých členiek vtedajšieho novozaloženého Slovenského divadla v Prešove (1943), vedeného Andrejom Chmelkom. Vtedy mala dvadsať rokov! Keď prišiel august 1944 a s ním výzva banskobystrického rozhlasu na účasť v SNP, neváhala a šla do Frontového divadla, vedeného An-
• Myjava: Anna Marečková 81 rokov. • Martin – Sever: Klára Rudá 82 rokov. • Nitra – Horné mesto: Juraj Simonides 87 rokov. • Očová: Mária Kováčová 75 rokov. • Osádka: Vladimír Lupták 81 rokov. • Ostrý grúň: Ondrej Maslen 99 rokov. • Pezinok: Agnesa Vaškovičová 75 a Miroslav Kráľovič 60 rokov. • Prešov – Solivar: Hedviga Milkovičová 83 rokov. • Piešťany: Viliam Paserín 95, Emil Augustin 91, Štefan Kubáni a Ján Lipka 89, Ondrej Bunta, Vojtech Kočiš a Július Schvarc 88, Lygia Púčeková 86, Zlatica Kovalčíková 85, Jozefína Chebeňová 83, Adela Stolárová 82, Anna Končitá 81 a Pavol Hložka 75 rokov. • Pohorelá: Anna Syčová 91, Mária Šulejová 89, Anna Syčová Kriváň a Anna Slízová 86, Anna Boháčová 84 rokov. • Rimavské Brezovo: Jarmila Volarová 86 rokov. • Rimavská Sobota 1: Ľudovít Sucháč 88, Anna Ďurianová 86, Božena Mikitová 82 a Žofia Kepková 81 rokov. • Rimavská Sobota 2: Ladislav Sládek 83 a Alžbeta Frischerová 80 rokov. • Sučany: Božena Jamrišková 88 a Anna Holigová 86 rokov. • Sliač: Zuzana Závacká 86, Júlia Nádvorníková 84 a Oľga Slávová 75 rokov.
drejom Bagarom, účinkovať po poľných lazaretoch na improvizovaných javiskách, ba aj na korbe nákladného auta, a povzbudzovať bojovú morálku povstalcov. Po vojne sa vydala za absolventa Učiteľskej akadémie v Prešove a mala s ním troch synov. Ako členka SZPB a priama účastníčka SNP chodila na besedy, zväčša so školskou mládežou, vysvetľovať medzinárodne uznávaný odkaz Povstania pre mladšie generácie. Bola účastníčkou osláv a držiteľkou pamätných medailí všetkých okrúhlych výročí SNP, bronzovej, striebornej i zlatej medaily M. R. Štefánika až po medailu od ministra ob-
rany SR z 19. januára 2010 „Za účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie vlasti“. Jej členskú i funkcionársku činorodosť a spoľahlivosť ocenili aj Matica slovenská, Slovenský zväz žien a ďalšie spoločenské organizácie, Divadlo Jonáša Záborského v Prešove, Štátne divadlo v Košiciach, bývalí primátori i súčasný primátor mesta Košice, aj starosta Miestnej časti Košice - Juh. V stredu večer 12. januára 2011 v košickej nemocnici sa jej celoživotná púť a dielo skončili. Umrela ako posledná z 11 členov Frontového divadla, ktoré týmto definitívne odišlo do histórie. Česť jej pamiatke! Jozef Miloslav BAŠISTA
Ilustr. foto TASR - A. P.
• Stará Ľubovňa: Adam Dudiak 90 rokov. • Senec: Ján Koczka 70 rokov. • Spišská Nová Ves 2: Anna Friňáková 89, Michal Ondrejov 88, Anna Janovová, Magdaléna Kmecová a Štefan Pavlík 86, Helena Liptáková 82 a Ing. Juraj Hanzok 75 rokov. • Špania Dolina: Matilda Selecká 88, Emanuel Bulla 75, Ján Lupták 65 a Lila Wilhelmerová 60 rokov. • Topoľčany 1: Dušan Rastislav Martoš 80 rokov. • Turčianske Kľačany: Viliam Šovčík 88 rokov. • Trnava 1: Mária Ryšavá 90, Božena Kubincová 85 a Jarmila Pauerová 60 rokov. • Trnava 3: Irena Brósová 82 rokov. • Trenčín 1: Fridrich Porubský 92,
Edita Cvachová a Jaroslav Šupala 86, Ing. Jozef Mikloš 81, Mgr. Sylvia Kubičková 65, Viera Andrisová 50 a Alena Macharová 45 rokov. • Trenčín 2: Štefan Saksa 89, Irena Ujová 84, Elena Zajačková 70 a Vladimír Brezovský 65 rokov. • Trenčianske Teplice: Anna Miklánková 89, Júlia Obrcianová 83, Vladimír Fiala 80 a Viliam Polláček 70 rokov. • Zvolenská Slatina: Mária Halajová a Juraj Bubanec 90 rokov. • Zvolen – Centrum 2: Jozef Kulich 83 rokov. • Zvolen – Centrum 4: Mária Hrušková 60 rokov. • Žiar n/Hronom: Jozef Bazalík 80, Mária Hudecová a Rozália Schmidová 75 rokov. Jubilantom srdečne blahoželáme!
Vzácny človek Pavol Bíreš Koncom januára 2010 sme sa na cintoríne v Sliači rozlúčili so vzácnym človekom, dlhoročným predsedom ZO SZPB Kordíky pplk. v. v. PAVLOM BÍREŠOM. Narodil sa 20.12. 1928 v obci Kordíky pri Banskej Bystrici. Po skončení základnej školy prihlásil sa do učenia za zámočníka v B. Bystrici. Ale to sa už písal rok 1944 a na Slovensku vypuklo SNP. Cesty mladého Pavla do učenia a za prácou v Harmaneckých papierňach stali sa zásterkou pre jeho skutočnú činnosť. Nosil správy z jeho rodnej obce a širokého okolia, vrátane neďalekej oblasti osídlenej nemeckými starousadlíkmi (Krahule, Kremnické Bane, Horná Štubňa), ktoré mali pre riadenie a koordináciu povstaleckých aktivít v tejto oblasti značný význam. Po oslobodení v r. 1945 odišiel do Čiech. V r. 1949 nastúpil na ZVS do Nového Mesta nad Váhom. Tu sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Máriou. Stal sa dôstojníkom ČSA. Po okupácii armádami Varšavskej zmluvy
v r. 1968 musel v r. 1970 z armády odísť. Za svojho aktívneho života a aj na zaslúženom odpočinku pracoval v rôznych spoločenských organizáciách: ROH, Zväz slovenských invalidov, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Len pripomeniem, že dlhé roky bol predsedom ZO SZPB v Kordíkoch. Bol držiteľom vyznamenaní: Za službu vlasti, Za obranu vlasti, Za zásluhy o ČSLA a za účasť v SNP. František ONDRUŠ
BOJOVNÍK / 6
Zmeny na postoch
Uplynulo iba niekoľko týždňov od času, čo v našich mestách a obciach si občania zvolili nových zástupcov samospráv miest a obcí. Táto udalosť významne zasahuje aj do činnosti nášho Zväzu a v konkrétnej podobe do činnosti našich ZO SZPB. Riešenie úloh zväzovej činnosti predpokladá vzájomnú spoluprácu a poskytovanie pomoci a podpory zo strany volených zástupcov samospráv miest a obcí, osobitne zo strany primátora a starostov obcí. Toto poslanie je predmetom Dohody o vzájomnej spolupráci Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Združenia miest a obcí. Spomínanej problematike bola venovaná pozornosť na mimoriadnom rokovaní Oblastného výboru SZPB v Medzilaborciach, ktoré sa konalo dňa 10. februára. Okrem členov OblV a predsedov ZO SZPB rokovania sa zúčastnil poslanec Prešovského samosprávneho kraja a primátor mesta Medzi-
Primátor Gogola ocenil prácu SZPB
laborce Ivan Solej. Na rokovaní sme prediskutovali úlohy spojené s poskytovaním pomoci OblV SZPB. Primátor nám sľúbil pomoc. Oblastný výbor SZPB prerokoval okrem spomínaného návrhy na
oceňovanie príslušníkov odboja a ostatných členov SZPB, spôsob kontaktu so starostami obcí, organizovanie spoločných podujatí, výmenu členských legitimácii, ako aj ďalšie aktuálne úlohy.
Banská Štiavnica nezaháľa V rámci OblV SZPB Žiar n/Hronom patrí ZO SZPB Banská Štiavnica medzi organizácie s väčším počtom členov, ale aj s určitými špecifikami, ako je pričlenenie členov zväzu zo zrušených základných organizácií Štiavnické Bane, Baďan, Banská Belá, Ilija, Beľuj, Banský Studenec. Z uvedených obcí niektoré sa nachádzajú v blízkosti a iné aj vyše 10 km od Banskej Štiavnice.
Preto sa otázkami riadiacej činnosti koncom januára zaoberal výbor ZO za prítomnosti predsedu OblV J. Bulku. V oblasti evidencie členskej základne ZO sú problémy, ktoré je treba vyriešiť. Jednotliví členovia výboru boli poverení zistiť jej súčasný stav a zároveň budú ako styční funkcionári pre uvedené obce. ZO Banská Štiavnica má vytvorenú dohodu, ktorú spro-
stredkoval člen výboru F. Danninger, ktorá umožňuje, aby členovia SZPB mali prednosť pri vyšetrení u lekárov prvého kontaktu. Podobne majú prednosť pri odbere liekov v lekárni. Táto prednosť je bezplatná, i keď súčasné predpisy umožňujú, aby lekári za prednostné vyšetrenie vyberali poplatky. Okrem toho, každú druhú stredu v mesiaci v Klube dôchodcov bezplatne poskytuje právnu pomoc
Na uvoľnený post vo vedení výboru bol za predsedu Oblastného výboru SZPB zvolený Michal Varchola, do funkcie RK bol zvolený Vladimír Kokuľa. Peter HRINKO
a rady člen výboru ZO právnik J. Beneš. Obidva príklady sú nasledovaniahodné i pre ďalšie organizácie v rámci SZPB. Všetky aktivity, ktoré ZO SZPB Banská Štiavnica organizuje, majú podporu i vedenia mesta a poslancov mestského zastupiteľstva, pretože poslanec P. Bačík je členom výboru. Poďakovanie patrí i Klubu dôchodcov, ktorý bezplatne požičiava svoje priestory základnej organizácii pre schôdzkovú činnosť. Jaroslav BULKO predseda OblV SZPB
Oslobodenie V obci Liptovská Teplička bolo pri príležitosti 66. výročia oslobodenia obce 29. januára slávnostné kladenie vencov pri pamätníku padlých z obce. Na slávnostnom akte sa zúčastnili členovia Klubu vojakov v Poprade na čele s predsedom pplk.v.v. Václavom Ovšákom a predsedom ZSPB pplk.v.v. Michalom Kopkom. Po skončení slávnostného aktu bola ukážka bojového umenia za účasti Klubov vojenskej histórie z celého Slovenska. Pplk. v.v. Václav OVŠÁK, mk
Pezinčania hodnotili Piateho februára sa konala hodnotiaca členská schôdza našej ZO SZPB. Na jej začiatku sme si spomenuli na tých, ktorí pred 66 rokmi bojovali v horách, na frontoch i ako ilegálni pracovníci za slobodu, pravdu a spravodlivosť. Všetkým, ktorí v ZO žijú vo svojich pozostalých, sme venovali Čestné uznanie in memoriam. Opustili nás traja naši zaslúžilí členovia,
BOJOVNÍK / 6
medzi nimi aj dlhoročný predseda našej ZO a podpredseda OblV plk. v.v. Ing. Ľudovít Šušol. Žijúcich je už len 10, na schôdzi boli štyria, ostatní sú už v nemobilnom stave. Napriek tomu naša základná organizácia žije. Máme 80 členov a na schôdzi sme schválili ďalších troch nových, medzi ktorými je aj primátor Pezinka Oliver Solga.
Predseda ZO Dušan Vilim vo svojej správe o činnosti zdôraznil, že autorita zväzu z roka na rok vzrastá, čo dokazuje dobrá spolupráca s mestom a spoločenskými organizáciami. Sme smutní z toho, že sa naše školy iba sporadicky zúčastňujú osláv pri významných výročiach a nezapojili sa ani do literárnej súťaže „Spomienky starých rodičov na 2. svetovú vojnu a SNP“. Pokúsime sa zvolať seminár učiteľov dejepisu a literatúry a lepšie im vysvetliť význam nášho zámeru, vyhoto-
Primátor Banskej Bystrice Peter Gogola prijal 11. februára delegáciu SZPB, ktorú viedol predseda SZPB Pavol Sečkár. Členmi delegácie boli tajomník ÚR Roman Hradecký, predseda OblV SZPB Banská BystricaVladimír Kucej, tajomník OblV SZPB Štefan Paško a podpredseda OblV Matej Kán. Predseda SZPB oboznámil primátora o úlohách zväzu, o niektorých podujatiach a o postavení oblastnej organizácie v meste Banská Bystrica, ktoré bolo srdcom SNP. Predseda OblV informoval o počte členov oblastnej organizácie, počte ZO a predložil návrh Dohody o verejnom partnerstve medzi mestom Banská Bystrica a Oblastným výborom SZPB Banská Bystrica. Ako nosné boli určené konkrétne podujatia pri pietnej spomienke k oslobodeniu mesta, k výročiu SNP, Stretnutie generácií na Kališti a pietne zhromaždenie na mieste masových hrobov v Kremničke. Predseda SZPB podrobne informoval primátora o príprave osláv SNP v auguste 2011, o príprave návštevy delegácie Českého zväzu bojovníkov za slobodu v Banskej Bystrici. Primátor mesta ocenil prácu SZPB, zdôraznil že podporuje všetky aktivity zväzu a vyzdvihol hlavne dobre organizované podujatie Stretnutie generácií na Kališti. Uviedol, že ho teší, že na území mesta aktívne pracuje Oblastný výbor SZPB a že je potrebné, aby táto organizácia aj do budúcna pripomínala históriu protifašistického odboja, hlavne SNP. Bolo dohodnuté, že v krátkej dobe určí mesto Banská Bystrica OblV SZPB konkrétne osoby, ktoré budú po podpísaní dohody zodpovedné za jej plnenie. Dohoda bude podpísaná 25. 3. 2011 pri príležitosti 66. výročia oslobodenia mesta od fašizmu na slávnostnom rokovaní Oblastného výboru SZPB, ktoré bude rozšírené o predsedov základných organizácií a ďalších hostí. Štefan PAŠKO (Pre Bojovník bez nároku na honorár)
viť zborník spomienok z týchto slohových prác. V rámci sociálno-zdravotnej komisie navštevujú členky komisie nemobilných členov s malými darčekmi a oboznamujú ich s dianím v našej ZO. Dôstojné bývajú rozlúčky so zosnulými, nezabúdame ani na jubilantov a zaslúžilých členov výboru. Sme hrdí na to, že patríme do veľkej rodiny odbojárov a aj my máme zásluhu na tom, že zväz žije a naďalej sa rozvíja... Mária MERKEOVÁ
10
Druhá svetová vojna oíva prostredníctvom klubov vojenskej histórie Kluby vojenskej histórie začali písať svoju históriu od roku 2001. Prvým bola Pobočka pre vojenské operácie počas 2.svetovej vojny pri Slovenskej spoločnosti vojenskej histórie a strelcov z historických zbraní, ktorá bola založená pri Športovo-streleckom klube Slovnaft Bratislava. Neskôr začali vznikať i ďalšie. Ako príklad môžem uviesť KVH Levice – Vetorovci, ktorého členovia boli prítomní na prvých, už reenactorských podujatiach u nás. Klub sa zameriava na nemeckú armádu a vo svojej výbave majú aj historické armádne vozidlá.
Po „Vetorovcoch“ vstúpil na scénu KVH Golian z Banskej Bystrice. Už zo samotného názvu klubu je možné usúdiť, že sa zameriava na problematiku povstaleckej armády a bojov počas SNP. Uskutočnil niekoľko vydarených podujatí, napríklad Mobilizáciu v Banskej Bystrici na námestí, akciu v Tisovci, v Čiernom Balogu a v legendárnej obci Kalište, ktoré bolo veľmi pozitívne ohodnotené aj predstaviteľmi SZPB. Skoro súbežne vznikol aj prvý východoslovenský klub vojenskej histórie, KVH Krasnogvardejci z Košíc. Medzi jeho najvýznamnejšie vojensko-historické podujatia patria rekonštrukcie prelomových bojov na Dukle v Údolí smrti, ako aj ukážka oslobodzovacích bojov pri obci Skároš neďaleko Košíc. Zvláštnosťou klubu je vytvorený mínometný oddiel. Za zmienku rozhodne stojí aj bratislavský KVH Carpathia zameraný predovšetkým na nemeckú armádu, konkrétne na Panzer Division Feldherrnhalle 1, ale aj na 1. československú armádu, pôsobiacu počas SNP na našom území. Klub má vo svojej výbave aj repli-
ky nemeckých poľných kanónov, ktoré s úspechom využíva na vojensko-historických podujatiach. Veľkú pozornosť vzbudzuje KVH Cassoviacorps z Košíc. Je dobre známy svojimi podujatiami pri obciach Dargov a Bačkov, kde sa rínektovali prístupové a prelomové boje o Dargovský priesmyk. Dobre známe je podujatie Oslobodenie Košíc, ktoré sa uskutočnilo v priestoroch, Košičanom dobre známej, starej magnezitky. Klub používa početnú bojovú techniku. Doslova skvostom slovenského Reenactmentu je historická bojová letka 5 stíhacích lietadiel v prevedení z 2. svetovej vojny, ktoré sa taktiež aktívne zapájajú do pozemných bojov, ale dokážu predviesť aj vzdušné boje medzi sebou. Lietadlá patria spoločnosti Retro - Air
11
Košice, ktorá úzko spolupracuje práve s KVH Cassoviacorps Košice. Pozornosť si zaslúži aj KVH Starý Tekov. Je dobre známy organizovaním Bojov na Hrone. Minulého roku sa uskutočnil už 5. ročník. Medzi zahraničnými účastníkmi nájdeme českých, rumunských a bieloruských reenactorov. Tento klub bol jeden zo zakladajúcich subjektov Konfederácie klubov vojenskej histórie na Slovensku, pod vedením Jozefa Hostinského, predsedu KVH Starý Tekov. Toto občianske združenie formálne združuje kluby vojenskej histórie, pôsobiace na našom úze-
klianskej a Východoslovenskej operácie. Náš KVH nie je jediným klubom, zriadeným priamo pod
uskutočnené počas celej histórie Reenactmentu, patrí Dukla. Údolie smrti, kóta Obšár a ďalšie bez-
Kluby vojenskej histórie v SR Klub priateľov vojenskej histórie Slovenska, KVH Čapajev, KVH Dargov, KVH Dukliansky priesmyk, KVH Dubná skala, KVH Ostrô, KVH Orava, KVH Golian, KVH Morho, KVH Levice – Vetorovci, KVH Starý Tekov, KVH Zvolen – stred, KVH Carpathia, KVH Slovensko, KVH Zobor, KVH Gisella-Stellung, KVH Krasnogvardejci, KVH Dukla, KVH Gvardija, KVH Cassoviacorps, KVH Zemplín, KVH Karpaty, KVH Tiger, KVH Poprad a KVH Pressburg. Momentálne sa formujú dva nové kluby, a to KVH Polom a KVH Tyrnau. mí a snaží sa koordinovať ich vzájomné aktivity. Ako posledný z vybraných klubov vojenskej histórie, pokiaľ ide o čas jeho vzniku, chcem prezen-
tovať i náš klub, v ktorom som predseda a ktorý vediem od jeho vzniku. Tí „zasvätení“ nás poznajú a volajú prosto „Čapajevovci“. KVH Čapajev vznikol na jar v roku 2009 pod košickou Oblastnou organizáciou SZPB, ako jej záujmové združenie. Neskôr sa sídlo klubu presunulo do michalovskej Oblastnej organizácie SZPB. Klub sa zameriava hlavne na ukážky partizánskych bojov z východného Slovenska, napr. podujatia v Zlatej Bani, Matiaške či Petrovciach, ale aj v legendárnom Tokajíku. V menšej miere realizujeme i čiastočné rekonštrukcie oslobodzovacích (napr. Oslobodenie Bardejova) a prelomových (napr. Habura, Dukla) bojov v rámci útočných operácií Červenej armády počas Karpatsko - du-
patronátom SZPB. Aj novozaložený KVH Dargov je záujmovým združením, formovaným pod Oblastnou organizáciou SZPB v Trebišove, ktorý už počas svojej krátkej histórie stihol úspešne uskutočniť ukážku partizánskych bojov pri obci Dargov a čiastočnú rekonštrukciu bojov o mesto Trebišov – Boje na Koronči. Vo svojej činnosti sa zameriava na oblasť Dargovského priesmyku a priľahlých obcí a nevynecháva ani blízke okolie Trebišova. Aj keď je niektorý klub samostatným právnickým subjektom mimo organizačnej zložky SZPB, neznamená to, že nemôže mať spojitosť alebo nadviazanú prácu s niektorou Oblastnou organizáciou SZPB. Verným príkladom je KVH Dukliansky priesmyk, ktorého všetci členovia sú zároveň aj členmi SZPB a ktorý je už tradične známy podujatím Jankov vŕšok. Podobných klubov s rovnakým zameraním je na Slovensku omnoho viac. Hlavnou náplňou väčšiny „KVHčiek“ sú rekonštrukcie bojov v rozličných podobách, najčastejšie naviazané na skutočné historické udalosti z vojny. Medzi najvýznamnejšie vojensko-historické podujatia,
menné výšiny na okolí sa stali dejiskom zúrivých a krvavých bojov pri oslobodzovaní severovýchodného cípu Slovenska a boli akousi pomyslenou vstupnou bránou do bývalého Československa. Aspoň tak to cítili vojaci 1. čs. armádneho zboru, keď sa po ťažkých a komplikovaných bojoch spolu s červenoarmejcami dostali na rodnú zem. I preto je možno symbolické, že prvá akcia tohto druhu sa uskutočnila práve na Dukle. Podduklianska oblasť je už tradične dejiskom podujatí, kde sa pripodobňujú prelomové boje v rámci Karpatsko - duklianskej operacie vojsk 1. ukrajinského frontu maršala I. S. Koneva. V Údolí smrti a na vrchu Obšár pri
Nižnom Komárniku sa uskutočnilo už niekoľko úspešných podujatí s vysokou návštevnosťou. Ďalším vojensko-historickým podujatím, ktoré má svoju tradíciu, sú Boje na Hrone pri Starom Tekove. Sú známe upraveným a prispôsobeným bojiskom podľa historických požiadaviek a mohutnosťou samotného prevedenia, keďže na týchto ukážkach sa zúčastňuje veľký počet aktérov, spolu s rozličnou bojovou technikou. Za spomenutie stoja aj dva ročníky Bojov o Dargov, ktoré sa uskutočnili v extravilánoch obcí Dargov a Bačkov. Oblasť Dargovského priesmyku bola dlhé roky tak trochu zabudnutá a venovala sa jej menšia pozornosť. Akoby bola „v tieni Dukly“. Preto je správne, že sa vojnová história tejto oblasti vďaka realizácii čiastočných rekonštrukcií bojov opäť zviditeľnila a pripomenula. V súpise podujatí jednotlivých klubov vojenskej histórie by sa dalo ešte pokračovať. V posledných rokoch je zreteľne vidieť stúpajúci trend týchto podujatí, a to nielen na Slovensku, ale i v okoliJozef SKALKA tých štátoch. Foto: Jiøí Dvoøák, Vladimír Vadina
BOJOVNÍK / 6
Na myse Picunda HISTORICKÝ KALENDÁR Priletel som do Gagry na čiernomorskom pobreží, aby som pokračoval do kúpeľov Picunda, ktoré ležia na myse rovnakého mena, vzdialené 90 kilometrov severozápadne od hlavného centra Abcházska Suchumi. Boli založené v roku 1959 neďaleko malej obce Picunda, kde sa zachoval chrám z 10. – 11. storočia, čo dosvedčujú archeologické vykopávky z gréckej nadvlády, ktorú prerušili až Góti. Hoci som si želal pokojné dni, na oddych nebolo veľa času. Lákala ma Picundsko-miusserská prírodná rezervácia – chránené územie s rozlohou 2600 hektárov. Má dve časti – prvá vznikla v roku 1926 na myse Picunda a chráni zvyšok lesa endemickej picundskej borovice, druhá sa rozprestiera na pobreží po mesto Gudauta a vznikla v roku 1934. Stotisícové hlavné mesto Suchumi leží na východnom pobreží a je strediskom výskumu, škôl a priemyslu. Neďaleko mesta je historický kláštor Nový Afon a pod ním jedna z najväčších jaskýň na európskom kontinente. Návštevníci stoja v nemom úžase nad jej rozsiahlymi priestormi. Do kúpeľov Picunda prichádzajú domáci i zahraniční umelci, spisovatelia a kultúrni pracovníci. Najmä Dom spisovateľov a rozsiahle pláže v blízkosti objektu sú oázou pokoja a dobrej mysle, kde sa zbavujú napätia a problémov za príkladnej starostlivosti hostiteľov. V starom chráme v dedinke Picunda som sa s domácimi priateľmi Kodžamanovcami započúval do abcházčiny (so simultánnym prekladom do ruštiny) v historickej hre o osídľovaní týchto miest. Vzdal som poklonu tým, ktorí aj napriek útlaku, prenasledovaniu a zvole vládcov dokázali prežiť a uchrániť svoju reč a krásu čiernomorského pobrežia pre ďalšie generácie. G. STOPKA
Vstup do areálu kúpeľov Picunda. torta, po česky
spolky štátov
meno Gevaru
ochranný prívesok (povera)
nemecké mesto
maškrta, po česky
vajce, po nemecky
1. časť tajničky
zničí dupaním (hovor.)
vojenský umelecký súbor
meno sučky
zadúšal patriaci Ane vstávať, po nemecky (povel)
nápis na kríži (2. časť)
hanblivosť, po česky
srbský vynálezca
istota človeka
4. časť tajničky
latinský pozdrav
vzácne drevo
nestor, po česky
druhá dvojhláska
franc. m. meno
česká poľná miera
japonské mesto
prací prášok
rádiotelevízia (zn.)
2. časť tajničky
sestra včely
bojový plyn
erbium
ázijské jazero
prejav dôveru
lesný vták skratka redakcie
chlapčenské domácke meno
dub, po anglicky
naše mesto
okaté ženy
3. časť tajničky
klamal (žargón)
slovko úcty v Ázii
14. II. – 1943 sovietska ČA oslobodila od fašistov mestá bývalého ZSSR Lugansk (Vorošilovgrad) a Rostov na Done. 15. II. – 1909 narodila sa záchrankyňa denníka Anny Frankovej, Holanďanka Miep
17. II. – 2007 zomrel francúzsky nacistický kolaborant Maurice Papon, zodpovedný za deportáciu stoviek Židov z prefektúry Bordeaux. – 1877 sa narodil vojenský stratég a politik Andre Maginot, architekt známej Maginotovej línie, ktorá mala chrániť Francúzsko pred útokom z Nemecka. Hitlerove vojská počas 2. svetovej vojny obišli túto líniu cez Belgicko. 20. II. – 1981 zomrel v Bratislave ekonóm, pedagóg a politik Imrich Karvaš, ktorý bol v r. 1939 – 1944 guvernérom Slovenskej národnej banky, keď hospodársky zabezpečoval prípravu Slovenského národného povstania Zdroj: TASR
Opitý šofér sa po havárii preberie a pýta sa: Kde som? Na čísle 27. Dobre, ale v nemocnici alebo vo väzeni? * * * - Aký je rozdiel medzi ženou a slivovicou? - Žiadny. Čím je staršia, tým je z nej väčšia opica. * * * Príde opilec domov, ľahne si vedľa svojej manželky a okamžite
zaspí. Na druhý deň sa zobudí, ledva otvorí oči a zamrmle: - Ach jaj, nechce sa mi vstávať, ale raz treba ísť aj domov. * * * Jožo stretne kamaráta: Ahoj, kam ideš? Na pivo. Počuj, prečo ma zase prehováraš...? * * * V škole sa pýta Fero Joža: Jožo máš domácu? Fero: Hej. Jožo: Tak ulej.
Bravčové rezne s medom
vchod
sekaj, rúb
13. II. – 1945 vojská 2. ukrajinského frontu oslobodili po ťažkých bojoch maďarské hlavné mesto Budapešť. – 1945 začal sa dvojdňový nálet, pri ktorom britskoamerické letectvo úplne zničilo Drážďany. Pri náletoch zahynulo okolo 35 000 obyvateľov.
16. II. – 1942 fašisti premenili na základe rozkazu zastupujúceho ríšskeho protektora R. Heydricha mesto Terezín na geto pre Židov. – 1943 ČA oslobodila Charkov, keď veliteľ 2. tankového zboru SS P. Hausser ustúpil aj napriek vyslovenému zákazu A. Hitlera.
ZRNKÁ HUMORU
veľmi prší
pozývala
stratili reč
11. II. – 1945 sa skončila 8-dňová Jaltská konferencia predstaviteľov protifašistickej koalície, kde americký prezident F. Roosevelt, britský ministerský predseda W. Churchill a predseda Rady ľudových komisárov ZSSR J.V. Stalin rokovali o usporiadaní povojnového sveta.
Giesová. Pomáhala ukryť pred nacistami židovskú rodinu a po zatknutí Frankovcov v r. 1944 zachránila denník.
rumunská rieka
vojenský útvar
detský pozdrav
prvá dvojhláska
Arnold, doma
Správne vylúštenie tajnièky z è. 4 znie: Spomeňme si na obete Kľaku. Knihu z vydavateľstva Ikar posielame Vladimírovi Ondrejičkovi do Melčíc - Lieskového.
Potrebujeme: 600 g bravčového stehna, 3 PL medu, 3 PL sójovej omáčky, 4 dl smotany, 2 PL pražených mandlí, olej, mleté čierne korenie, soľ. Ako na to: Bravčové mäso nakrájame na rezance a sprudka opečieme na oleji. Osolíme, okoreníme a necháme chvíľu dusiť. Potom stíšime plameň a pridáme sójovú omáčku, med a pražené mandle. Pred dokončením podlejeme smotanou a necháme ju zhustnúť. Jedlo ozdobíme zeleninou. Podávame s hranolčekmi, alebo so zemiakovými kroketami.
Z LACNEJŠEJ KUCHYNE
pomoc: OLT, TABUN, TESLA.
(Pre Bojovník bez nároku na honorár)
9. II. – 1913 v Podbrezovej sa narodil učiteľ a hlásateľ Slobodného slovenského vysielača v čase SNP Ladislav Sára. Zahynul pri nálete na väzenský transport politických väzňov pri Melku 19. 2. 1945.
Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava alebo na e-mail:
[email protected].
BOJOVNÍK
dvojtýždenník antifašistov
Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail
[email protected] • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB:
[email protected], redakcia:
[email protected], fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail:
[email protected] • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt Bratislava pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV204/08
