TRNAVSKÁ UNIVERZITA TEOLOGICKÁ FAKULTA Študijný odbor: Sociálna práca a katolícka teológia Bakalársky študijný program formácia a vedenie spoločenstiev
Pedagogika 1 Tvorivosť
Vyučujúci: ThDr. MUDr. Stanislava Prítrská
Akademický rok 2011/2012
Bc. Katarína Jurčová
Tvorivosť alebo tiež „ kreativita“ (z lat. creare = tvoriť)1 je typická pre človeka. Všetky pokusy definovať tvorivosť síce nie sú jednotné, ale vo svojej podstate sa stretávajú v dvoch základných znakoch : novosti a hodnotnosti.2 Teda „tvorivosť je produkcia nových a hodnotných nápadov, riešení, myšlienok.“3 Za nové sa považuje to, čo je neredukovateľné na staré, to, čo v starom nebolo, svojrázne, jedinečné, originálne, špecifické v určitej populácii a hodnotnosť výtvoru určujú experti, odborníci. Tvorivosť nie je výsledkom nejakých funkcií, ale sama je funkciou osobnosti. Tvorivá osobnosť cíti zadosťučinenie skôr z procesu tvorby, než zo samotného výsledku, je menej zameraná na minulosť a skôr na prítomnosť a najmä na budúcnosť.4 Tvorivá osobnosť realizovaná v slobodnej práci jednotlivca sa nerealizuje len ako spoločenská bytosť, ale je to aj tvorivá realizácia v medziľudských vzťahoch a je to aj vnútorná reflexia slobody a tvorby.5 V myšlienkovom procese človek neustále tvorí, hľadá a objavuje nové spôsoby na riešenie rôznych situácií, dosiahnutie cieľov a uspokojenie potrieb. Vo svojom živote neustále naráža na niečo, čo nevie vyriešiť, čo nepozná – na problém. Pri riešení problémov sa uplatňujú dva typy myslenia: konvergentné a divergentné.6 Pri problémoch, ktoré majú len jeden možný spôsob riešenia, sa uplatňuje konvergentné (zbiehavé) myslenie, ktoré vychádza z určitých daných, vyskúšaných pravidiel a zásad. Divergentné (rozbiehavé) myslenie slúži na hľadanie spôsobu riešenia problému a je charakteristické pre tvorivú činnosť, na ktorej sa zúčastňujú viaceré špecifické schopnosti.
Tvorivé schopnosti osobnosti Predpokladom tvorivej činnosti človeka sú jeho tvorivé schopnosti. Jednotlivé divergentné operácie sú nasledovné7: 1. senzitivita alebo citlivosť na problémy je schopnosť všimnúť si, postrehnúť problém tam, kde si ho iní ľudia bežne nevšimnú; 2. fluencia (plynulosť) je schopnosť pohotovo, rýchlo a ľahko produkovať čo najviac nápadov, napr. napríklad schopnosť nájsť synonymá k nejakému slovu, či jeho protiklady, ale aj doplňovať vo vete chýbajúce slovo;
1
Porov.Kunová,J.,Ginzeriová,M.:Tvorivosťvšeobecne.In:Miriam, 13/12/2007. Dostupné na http://www.miriam.sk/miriam13/Miriam13_Tema_Tvorivost.html. 2 Porov. Šimová, G.,Dargová, J.: Tvorivé dieťa predškolského veku. Prešov, Rokus:2001, s.6. 3 Veselský, M.: Pedagogická psychológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského: 2011, s.172. 4 Porov. Zelina, M.: Výchova tvorivej osobnosti. Bratislava, Univerzita Komenského:1995, s.17. 5 Tamtiež. s.18. 6 Porov. Boroš, J.: Úvod do psychológie. Trenčín, Iris:2002, s.225. 7 Porov. Šimová, G.,Dargová, J.: Tvorivé dieťa predškolského veku. Prešov, Rokus:2001, s.7.
3. flexibilita (pružnosť) je schopnosť vytvárať rôznorodé riešenia úloh, rozličné možné prístupy k riešeniu situácie; 4. originalita (pôvodnosť) je schopnosť produkovať nové myšlienky, nezvyčajné riešenia, odlišné od bežných odpovedí, ktoré majú bystrý, dôvtipný a prekvapujúci charakter; 5. elaborácia (prepracovanosť) je schopnosť vypracovať detaily, skompletizovať celok elegantným spôsobom; 6. redefinovanie (reštrukturácia) znamená schopnosť zmeniť funkciu objektu alebo jeho časti. Uvedené myšlienkové operácie je možné u človeka identifikovať pomocou testovacích metód a následne ich cielene u daného jedinca rozvíjať prostredníctvom tvorivých úloh. Je však potrebné poznamenať, že tvorivosť nie je len súhrn tvorivých schopností. Každý človek je jedinečný a ľudia sa navzájom líšia aj kvalitou a kvantitou tvorivého myslenia. Pri rozvíjaní tvorivosti ide hlavne o to, aby sa tvorivý potenciál jedinca čo najviac rozvíjal.8 Štádiá tvorivého procesu Tvorivý proces ako sled činností, ktorý vyústi do tvorivého produktu má štyri fázy9: 1. Preparácia (prípravná fáza), v ktorej prebieha definovanie problému, získavanie poznatkov a osvojovanie stratégie jeho riešenia. 2. Inkubácia predstavuje čas, počas ktorého sa riešenie problémov odloží. Typická pre túto fázu je nevedomá intuitívna aktivita na riešení problému, ktorá sa vyskytuje často v spánku, v snoch alebo dennom snení. 3. Iluminácia je fázou, v ktorej sa objaví riešenie („Aha-zážitok“). 4. Verifikácia predstavuje kritické preskúmanie, zhodnotenie riešenia, výsledku. Štádiá tvorivého procesu nemusia prebiehať v uvedenom poradí. Z každej fázy sa možno vrátiť k predošlým, jednotlivé fázy môžu trvať rôzne dlho. Tvorivosť a inteligencia Vzťah tvorivosti a inteligencie je častou témou pre diskusiu. Existuje medzi nimi určitá súvislosť, ale nie sú identické schopnosti. Tvorivosť sa spája aj s osobnostnými faktormi, s vnútornou motiváciou a so sociálno-kultúrnym kontextom10.
8
Porov. Kačáni,V.,Višňovský,Ľ.: Psychológia a pedagogika pomáhajú škole.Bratislava,Iris:2005,s.34. Porov. Boroš,J.: Úvod do psychológie. Trenčín, Iris:2002, s.225. 10 Porov.Veselský,M.: Pedagogická psychológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského: 2011, s.173. 9
Osobnostné faktory: otvorenosť novým spôsobom nazerania, citlivosť na príležitosti, nezávislosť úsudku, ochota riskovať, ochota tvoriť; osobnostné vlastnosti ako sebadôvera, nezávislosť, sebestačnosť, entuziazmus. Vnútorná motivácia: je hybnou silou pre riešenie problémov. Tvorivý proces je sprevádzaný aj emóciami ako sú napätie, vzrušenie, radosť, uvoľnenie. Problém a jeho riešenie vníma človek ako výzvu. Sociálno-kultúrny kontext: predstavuje vplyv kultúry, spoločnosti, školy, komunikačných prostriedkov, sociálnych skupín na tvorivý proces. Existujú určité tvrdenia o tvorivosti, ktoré uviedol Zelina:11 1. Tvorivý môže byť každý človek (rozdiel je v užitočnosti a originalite vytvoreného produktu, či je osožný len pre daného jedinca, alebo pre väčšiu skupinu ľudí, či národ12). 2. Tvorivosť sa môže prejaviť v každej činnosti, ale nie každá činnosť poskytuje rovnaké možnosti pre tvorivosť. 3. Tvorivosť je cvičiteľná funkcia; tvorivosť sa dá rozvíjať. 4. Tvorivosť je ťažká práca, človek musí najprv mnoho vedieť, poznať, premýšľať, aby mohol vytvoriť nový, hodnotný produkt.
Rozvíjanie tvorivosti Pre podporu tvorivosti boli spracované určité stratégie so zameraním na uľahčenie tvorivého riešenia problémov a na rozvoj divergentného myslenia.13 Stratégie tvorivého riešenia problémov: 1. Poskytnúť čas na inkubáciu. Priestor, kde môže jedinec o probléme premýšľať. Pomáha to k získaniu určitého odstupu od problému a k lepšiemu pochopeniu jeho podstaty. 2. Zdržanie sa úsudku. Prvé nápady na riešenie problému obyčajne nebývajú tými najlepšími, preto je potrebné zamýšľať sa nad ďalšími možnosťami. Špeciálnou metódou založenou na premýšľaní nad problémom aj po nájdení prvotného riešenia je brainstorming, pri ktorom jednotlivci v skupine navrhujú toľko riešení, koľko im 11
Porov.Veselský,M.: Pedagogická psychológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského: 2011, s.173. Porov.Kunová,J.,Ginzeriová,M.:Tvorivosťvšeobecne.In:Miriam, 13/12/2007. Dostupné na http://www.miriam.sk/miriam13/Miriam13_Tema_Tvorivost.html. 13 Porov.Veselský,M.: Pedagogická psychológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského: 2011, s.175. 12
napadne. Jednotlivé riešenia nepodliehajú kritike. Cieľom je vylúčiť určitú zameranosť riešenia, ako aj strach účastníkov pred kritikou ich nápadu. Brainstorming napomáha odstraňovať zábrany (psychické i sociálne) tvorenia nových a originálnych nápadov. 3. Utvorenie vhodného prostredia. Riešenia problémov sa hľadajú ľahšie pri uvoľnenej atmosfére, ktorá poskytuje vhodnejšie podmienky pre produkovanie nápadov ako klíma skúšobnej situácie, kde skúšajúci čaká na chybu skúšaného. 4. Analýza a porovnávanie elementov. Spočíva na skúmaní jednotlivých častí problému a vzájomných vzťahov medzi nimi. 5. Schopnosti a stratégie prístupu k tvorivému riešeniu problémov. Patrí sem vymýšľanie neobvyklých myšlienok, tvorenie nových myšlienok, plánovanie, zhromažďovanie faktov, mapovanie možností a i. 6. Dostatočná prax pri riešení problémov a úloh. Je potrebné vytvárať pre jednotlivcov dostatok príležitostí pre tvorivé riešenia a poskytovať tiež spätnú väzbu.
Stratégie na rozvoj divergentného myslenia: Jedným z najčastejšie používaných programov je program CoRT Thinking Edwarda de Bono,14ktorý rozdeľuje myslenie na vertikálne a na laterálne. Pri vertikálnom myslení sa jedná o používanie procesov opierajúcich sa o tradičné, priame, logické metódy; laterálne myslenie využíva vybočenie zo sledu priamych myšlienkových operácií a nazeranie na riešenie z iného uhla. Program CoRT využíva 7 nástrojov: 1. Zváž všetky činitele. Znamená to vnímanie všetkých činiteľov, tak aktuálnych, ako aj tých, ktoré môžu byť dôležité v budúcnosti. 2. Čo je najdôležitejšie. Tento nástroj sa používa na vymedzenie najpodstatnejších činiteľov podľa vopred určených priorít. 3. Výhody, nevýhody, zaujímavosti. Používanie tohto nástroja smeruje k zhodnoteniu jednotlivých činiteľov z hľadiska ich kladných, záporných stránok a zaujímavosti. 4. Následky a dôsledky. Zamýšľanie sa nad dôsledkami nášho konania pomáha predchádzať omylom. 5. Zámery a ciele. Uvedený nástroj slúži na uvedomenie si účelu vlastného konania.
14
Porov. Veselský,M.: Pedagogická psychológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského: 2011, s.177.
6. Alternatívy, možnosti, voľby, kedy sa jedná o hľadanie rôznych alternatív konania, vybočenie zo zaužívaného postupu. 7. Iné možné hľadiská. Ide o možnosť pokúsiť sa nazerať na veci z pohľadu inej osoby, zbaviť sa egocentrického postoja. Pre rozvoj tvorivosti je dôležité
odstraňovať prekážky tvorivej činnosti. Je potrebné
znižovať stres, frustráciu či prehnané súťaživé zameranie, minimalizovať prinucovanie a vnucovanie si noriem správania. Život je neustálou výzvou ku kontrole, ktorá vyžaduje kritické myslenie, hodnotiace myslenie a jeho formovanie ako jedného z dôležitých zdrojov ľudskej nespokojnosti, a teda aj tvorivosti.15 Tvorivosťou sa podobáme nášmu Bohu Stvoriteľovi, dáva zmysel životu človeka a ľudskej práci, a tak je zdrojom pozitívneho sebahodnotenia.16 Pri tvorivosti je dôležitá radosť zo samotného tvorenia. Preto nebojme sa vybočiť zo zaužívaných pravidiel, foriem, názorov. Rozvíjajme vlastnú predstavivosť, všímajme si veci okolo seba. Na druhej strane, učme sa prijímať aj tvorivosť iných, nájdime odvahu nazerať na veci aj pohľadom svojho okolia a snažme sa nachádzať aj určitú formu spolupráce. Každý človek má v sebe ukrytý poklad, a tak teda obohacujme sa navzájom.
15
Porov. Zelina, M.: Výchova tvorivej osobnosti. Bratislava, Univerzita Komenského:1995, s.19. Porov.Kunová,J.,Ginzeriová,M.:Tvorivosťvšeobecne.In:Miriam, 13/12/2007. Dostupné na http://www.miriam.sk/miriam13/Miriam13_Tema_Tvorivost.html. 16
Zoznam použitej literatúry Boroš,J.: Úvod do psychológie. Trenčín, Iris:2002, 305 s., ISBN 80-89018-35-1. Kačáni,V.,Višňovský,Ľ.: Psychológia a pedagogika pomáhajú škole.Bratislava,Iris:2005, 198 s., ISBN 80-89018-85-8. Kunová,J.,Ginzeriová,M.: Tvorivosť všeobecne. In:Miriam, kresťanský časopis pre ženu hľadajúcu Boha,13.december 2007. Dostupné na: http://www.miriam.sk/miriam13/Miriam13_Tema_Tvorivost.html Šimová, G.,Dargová, J.: Tvorivé dieťa predškolského veku. Prešov, Rokus:2001,64 s., ISBN 80-89055-11-7. Veselský, M.: Pedagogická psychológia 1. Bratislava, Univerzita Komenského: 2011, 190 s., ISBN 978-80-223-2986-6. Zelina, M.: Výchova tvorivej osobnosti. Bratislava, Univerzita Komenského: 1995, 154 s., ISBN 80-223-0713-0.