OSOBNOSTIMINULOSTIASÚČASNOSTI

ŽI L I NSKÁUNI VERZI T A ÚS T AVCEL OŽ I VOT NÉHO VZ DEL ÁVANI A

OSOBNOST IMI NUL OST IASÚČASNOST I

Z BORNÍ KVYBRANÝCHZ ÁVEREČNÝCHPRÁC Š T UDENT OVUNI VERZ I T YT RET I EHO VEKU

PROJ EKTJ ES POL UF I NANCOVANÝ MES T OM Ž I L I NA

ŽILINSKÁ UNIVERZITA ÚSTAV CELOŽIVOTNÉHO VZDELÁVANIA

OSOBNOSTI MINULOSTI A SÚČASNOSTI

zborník vybraných záverečných prác študentov Univerzity tretieho veku z akademického roku 2013/2014

Žilina, 2014

Zborník bol vydaný v rámci projektu: OSOBNOSTI MINULOSTI A SÚČASNOSTI PROJEKT JE SPOLUFINANCOVANÝ MESTOM ŽILINA

Za použitú literatúru a zdroje informácií zodpovedajú autori záverečných prác.

ZOSTAVOVATEĽ:

Jana Sňahničanová

Na tvorbe zborníka sa dobrovoľnícky podieľali študentky Univerzity tretieho veku Žilinskej univerzity v Žiline: GRAFICKÁ ÚPRAVA:

Mária Chomisteková

JAZYKOVÁ KOREKTÚRA:

Tatiana Hrabáková, Magdaléna Fojtíková, Oľga Poniščiaková

PREPIS TEXTU:

Mária Doricová

ISBN:

978-80-554-0895-8

OBSAH ÚVOD........................................................................................................ ............................. 5 OSOBNO OSTI DEJÍN EURÓPSKEJ CIVILIZZÁCIE NA NAŠOM N ÚZEMÍ Matej Korvín – uhorský u kráľ k Jaroslav Kobza – Dejiny eur. e civilizá ácie a kultúry, 2 . ro očník...................................... 9 Ján Je essenius - lekár Mária Doricová á – Dejiny eur. civilizzácie a ku ultúry, 2 . ro očník....... ........................... 13 Andre ej Hadík – poľný ma aršál Marta a Huťková – Dejiny eur. e civilizá ácie a kultúry, 2 . ro očník........ ........................... 16 VÝZNAMNÉ BUDOV VY V DEJIN NÁCH ŽILIINY A OSO OBNOSTI S NIMI SPO OJENÉ Stará radnica a najstaršie písomn né dokum menty Žiliny y Helena Ďurkechová – De ejiny Žiliny y, 1 . ročník k .............................. ........................... 21 Mariánske nám mestie – klenot Žiliny y vá – Dejiny y Žiliny, 1 . ročník.................................................................. 24 Anna Žarnayov Dejiny y významn ných histo orických b budov v Žiline Kataríína Kaščá áková - De ejiny Žiliny,, 1 . ročník k ............................................................ 28 8 Mestské divadlo v Žiline Vlasta a Breziansk ka - Dejiny y Žiliny, 1 . ročník ................................................................. 32 Továre eň na záp palky – Samuel Witttenberg a syn Marián Gajdošíík – Dejiny y Žiliny, 1 . ročník ................................................................... 35 OSOBNO OSTI ARCHITEKTÚRY, VÝTVARN NÉHO UME ENIA, HUD DBY A MED DICÍNY NÁŠHO R REGIÓNU Micha al Maximillián Schee er a jeho ffunkciona alistická architektúr a ra v Žiline Želmírra Milovan nčevičová á – Osobn nosti Slove enska, 1. ro očník ................................... 43 Marián Čapka – akadem mický malliar Kataríína Horvátová – Ossobnosti Sllovenska, 1. ročník................. ........................... 46

3 3 

Jozef Kollár – akademick ký maliar Daria Michalov vá – Osobnosti Slove enska, 1. ročník...... r ................ ........................... 48 Mária Medveck ká – akad demická m maliarka Ľudmila Gašpa aríková – Osobnosti O Slovenska a, 1. ročníík.............. ........................... 52 Fraňo Štefunko – akademický soc chár Viktória Tomanová – Oso obnosti Slo ovenska, 1. 1 ročník................................................ 56 6 Mikulá áš Zmeška al – hudob bný sklad ateľ a vio olončelista a Ľudmila Hanák ková – Oso obnosti Slo ovenska, 1. ročník............................................... 60 Pavol Šteiner – lekár Ľudmila Hanák ková – Oso obnosti Slo ovenska, 1. ročník............................................... 63 Emanuel Filo - lekár l Mária Doricová á – Dejiny Žiliny, 1 . rročník ................................................................... 68 Viliam m Galváne ek – pedagóg Alžbeta Vítová – Osobno osti Sloven nska, 1. ročník....................................................... 72 2

4 

Vážení priatelia, s veľkou radosťou si Vám dovoľuje m predsttaviť tretie e vydanie e vybraný ých prác c študentov Univerzity tretieho o veku vyp pracovan ných v aka ademicko om roku 2013/2014.. V centre diania stoja s osobnosti. N ielen tie, ktoré v dávnej m minulosti zanechali z i v behu d dejín nezm mazateľnú ú stopu, a ale aj tie, ktoré sú „súkromn nými“ oso obnosťamii našich čitateľov. Práce P nám okrem známych h faktov ponúkajú osobné postrehy,, zaujímav vosti, ale i výsledky y vlastné ho skúma ania auto orov, za čo všetk kým patríí obrovská á vďaka. Prvá čassť je veno ovaná tro om mimo oriadne za aujímavým m mužom m – sprav vodlivému u a medzi ľuďmi obľľúbenému u kráľovi M Matejovi, lekárovi l a rektorovii Karlovej univerzity y Jánovi Je esseniovi, guvernérrovi Budín a a velite eľovi peštianskeho vvojenskéh ho okruhu u poľnému u maršálov vi Andrejo ovi Hadíko ovi. Práce za aradené do d druhej časti zbo orníka pop pisujú, pre e niekoho , chronick ky známe e historické é budovy Žiliny. Ich obsah je však dôk kazom, že na Mariá ánskom námestí, čii v širšom historickom jadre nášho me esta mám me stále čo objavvovať a obdivovať.. Spojenie historický ých fakto ov so spo omienkam mi autorov im dod dáva mim moriadnu u atmosférru a krásu.. Posledná á tretia časť zbo orníka ná ám vo sv vojom úv vode po onúka po ohľad na a neuverite eľne nadč časové sta avby Mich hala Maximiliána Sc cheera. Tiie tvoria te elo nášho o mesta, d dušou kto orého sm me my, d doplnené krehkýmii spomien nkami au utorky na a niektoré z nich. O osobnostiach um meleckého o sveta – Mariáno ovi Čapk kovi, Máriii Medveckkej a Jáno ovi Kolláro ovi sa doč čítame viac aj vďa aka rodinn ným či prriateľským m putám a autorov s nimi. Prosstredníctv vom vlastn ného bád dania auttorky ďalššej práce e máme m možnosť sp poznať ak kademické ého sochára Fraňa a Štefunku u. Pestrú umeleckú u ú mozaiku uzatvára a osobnossť Mikulášša Zmeška ala, vzdelaného orravského zemana,, vysokého o úradníka a Uhorske ej kráľovskkej dvorske ej kancelá árie, hudo obného skladateľa a a violonč čelistu. Prá áce o Pavlovi Štein nerovi a Emanuelo E ovi Filovi n nám priblíížia životy y dvoch sskvelých lekárov, ktorí b boli a stá ále sú vzorom v p pre ich mladých h nasledov vateľov. Ta akým bol i Viliam G Galvánek k – pedag góg a zakkladateľ tu uristiky na a Kysuciac ch. Vážení p priatelia, prajem p Vá ám príjem mné a ničíím neruše ené čítaniie, ktoré nech n Váss napĺňa p potešením m a hrdosťťou na ľud dí, ktorí tv vorili dejiny y a súčassnosť nášho mesta a i Slovenskka. ová Lucia Hrebeňáro H riad diteľka Ústtavu celožživotného o vzdelávania 5   

 

OSOBNOSTI DEJÍN EURÓPSKEJ CIVILIZÁCIE NA NAŠOM ÚZEMÍ

Matej Korvín – uhorský kráľ Jaroslav Kobza – Dejiny eur. civilizácie a kultúry, 2 . ročník Ján Jessenius - lekár Mária Doricová – Dejiny eur. civilizácie a kultúry, 2 . ročník Andrej Hadík – poľný maršál Marta Huťková – Dejiny eur. civilizácie a kultúry, 2 . ročník

Matej Korvín

 

MATEJ KORVÍN N – UHO ORSKÝ K KRÁĽ av KOBZZA Jarosla

Do pove edomia pospolitéh p ho ľudu sa zapísa al ako múdry, m do obrý a sprravodlivý.. Zidealizov vaná predstava o kráľovi,, po ktorrého smrtti „zomre la i sprav vodlivosť“,, vychádza ala z toh ho, že an ni nie o g generáciu neskôr sa postavvenie ľudu u výrazne e zhoršilo a krajinu postihla p vlna feudá álnej anarchie. V tý ýchto pod dmienkach, keď sa a čoraz via ac pociťov val protikllad medzzi poriadk kom a cha aosom, prrávom a svojvôľou, s , slobodou u a rabstv vom, oživovali a le egendalizo ovali sa spomien ky na vlá ádu kráľa a Mateja a táto trad dícia sa ud držala po celé stáro očia. Otcom kkráľa Mate eja bol Ján Huňady y, ktorý sa z radového šľachtiica vďaka a osobnejj statočno osti, chrab brosti a bojovým b om vyšvih hol medzzi elitu uhorských u h úspecho magnáto ov. Ako dvoran sprevádza s al kráľa Žigmunda Ž a na časstých cesstách po o Európe. ZZadlženém mu kráľovi požičal 1 1200 zlatý ých a za to dostal o od kráľa postupne e viacero mestečiek a dedín n. Huňad dyho maje etky sa ešte e rozrá ástli vďaka a sobášu u s Alžbeto ou Siládio ovou, poc chádzajúc cej zo zámožnej dolnouh horskej šľľachtickejj rodiny. Z ich manžželstva sa narodili d dvaja syno ovia, Ladisslav a Ma tej. Ján Huňady sa a preslávil ako najbohatší veľmož Uhorska. Patrilo mu 28 h hradov, 56 miestt a mesteč čiek, 7 hrradných panstiev (okolie Trenčína). Mal pozzíciu prvé ého muža a v krajine a v roku 1454 1 ho krrajinský sn em vyme enoval za hlavného o veliteľa uhorských u h vojsk v b boji proti Turkom(O Osmanom m), ktorýc ch slávne e porazil pri ich obliehaníí Belehrad du. Avšak v tomto boji b náhle e 22. júla 1456 Ján Huňady H zo omrel. Jeho sta aršieho syn na Ladisla ava, ktorý ý sa stal v roku 14 452 bratisslavským županom ž m a potom chorváttskym bánom, p pre spoločné nezh hody nec chal kráľľ Ladislav v Pohrobokk popraviť. Mladší z bratov, 14-ročný Matej M vte edy unikol smrti, ale e kráľ si ho o nechal a ako rukoje emníka. Mladý Mate ej vďaka otcovmu postaven niu sa už v mladostii pohybov val v prosstredí po olitickej šp pičky uho orskej spoločnosti.. Získal nevšedné n é vzdelanie e, ovláda al niekoľk ko jazyko ov. Popri maďarčine a cho orvátčine výborne e ovládal latinčinu a neskôr si osvojil aj nemč činu, češttinu a iné é slovansk ké jazyky,, vďaka č čomu sa a dohovoril s kto orýmkoľvek obyvateľom svvojho ne eskoršieho o kráľovstva a. Jeho otec o Ján Huňady H db bal aj na to, aby sa a vyučil vo ojenskému remeslu u a už v je edenástich h rokoch ho paso oval za ry ytiera. V roku r 14555 ho z politických h dôvodov v zasnúbil s dcérou najväčšie eho rivala a Ulrika z Celje, C s Alžžbetou, ktorá k bola a druhostupňovou sesternicou kráľa La adislava Pohrobka. P . Avšak pllánovaný sobáš sa a neuskuto očnil, lebo o Alžbeta a v roku 1455 zo omrela. Štrnásťročn ný Matejj bol na a 9   

kráľovsko om dvore internova aný ako v väzeň, sp prevádzal kráľa na a jeho ce estách do o Viedne a Prahy, kd de ale krá áľ Ladislav v Pohrobok v roku 1457 neča akane zom mrel. Na začia atku roku 1458 1 zvola ali veľmožii do Pešti volebný snem, s ktorrý 24. janu uára 1458 8 zvolil Mateja za uhorského kráľa. Na akoľko zvo olený kráľ bol ešte neplnoletý, snem m zvolil na 5 rokov za guberrnátora M Matejovho o ujca Michala Silá ádyho, brata jeho o matky A Alžbety, kttorý okrem m iného disponoval dvadsaťtisícovýým vojskom. Matejj v čase zv volenia patril k najbohatším veľmožom Uhorska. Pätnássťročný kráľ k Matejj mal už d dostatok skúseností. Dobrých h i zlých. Poznamen P nalo ho to o natoľko, že aj on n sa počass vladáren nia uchyľo oval k ľsti, úskokom i násiliu. Na N druhej strane vššak vedell byť veľko orysým a štedrým. V túžbe p po sláve a uznaní preukazov p val osobnú ú odvahu u a rytiersko osť. Veľm mi sa usiiloval, ab by jeho vplyv a postave enie nem mohol nik k výraznejššie ohrozziť. Vždy vedel v pressadiť svojju vôľu. Mal M pod kkontrolou kráľovskú ú pokladnicu, ktorú mu viedlii vzdelaníí a schopn ní, pritom jemu od daní úrad dníci. Ako o napísal kronikár Ján z Turrca: „Príro oda obd darila kráľa Matyá áša schopnosťou u n jediný medzi krresťanským mi panov vníkmi pln ní svoje kráľovské é vládnuť, lebo on mi skutkam mi. Premysslene pottlačil búrk ky rozbrojo ov, ktoré od doby y povinnossti slávnym kráľa Vla adislava zmietali z ze emou a v vo vnútri hraníc zeme zaistill na mno oho rokov v vytúžený ý prešťastn ný mier.“ Na uzde e udržal vysokú v šľa achtu, kto orej vládo ol tvrdou, železnou rukou. Pri P svojom m panovan ní sa op pieral o nižšiu n šľac chtu, kto orej verno osť si za aisťoval štedrosťou u a podpo orou. Podp poroval tie ež mestá.. Uskutočn nil rad administratívvnych a daňových d h reforiem. Podľa historikov h malo Uho orsko v tý ých časoc ch 3,5 m milióna ob byvateľov,, z toho na a Slovensku žilo oko olo pol miilióna ľudíí. Z celkov vého počttu obyvateľov bolo o 95% poddaných ro oľníkov a obyvateľo ov mesteč čiek. Najvýznamnejjším orgán nom bola a kráľovská á rada, kttorá plnila a najskôr poradnú a potom aj záko onodarnú ú funkciu.. Vydávala a zákony, kráľovské é nariade nia a riešila zahranično-polittické veci. Funkciu u najvyššieho kanc celára vyk konávali biskupi. Najvýznam N mnejším fó órom šľac chtického o stavu bol krajinský snem. Na ajväčšiu č časť kráľov vých príjm mov tvorili dane. Da ane platilii poddaníí za usadlo osť 20 den nárov, no o neskôr to o bolo 1,3 35 zlatého o (za komíín), platilo o sa clo za a vyvážaný tovar (6%) a in né. Naprriek tomu u mal krá áľ stále sk koro vždy y kráľovskú ú pokladn nicu prázzdnu. Veľkkú časť príjmov p spotrebova lo vojsko – 10 tisíc c jazdcov, 5 tisíc pešiakov a iné v výdavky. Tridsaťdva ročné panova anie bolo o naplnené é dlhými vojnami. v Už v roku u 1458 bo ojoval proti Jánovi Jiskrovi z Brandýsa a s bratríkkmi, ktorých počett dosahoval až dva adsať tisíc mužov a napriek tomu ich zlikvidova z l. Vo svoje ej hlavnejj úlohe, za astaviť ture ecký posttup na Ba alkáne, ne ebol úspe ešný, čoho o príčinou u bolo, že e sa sústredil na bo oj proti če eskému krráľovi Jura ajovi Podě ěbradském mu. Ovlá ádol celú ú Moravu a dal sa dokonca korunov ať za česského krá áľa. Keď JJuraj Pod děbradský ý umrel, Matyáš pokračo oval v b boji i pro oti jeho nástupc covi Vla adislavovii 10

Jagelonsskému. Sn nažil sa získať cisárs ku korunu u a svojmu u konkure ntovi Hab bsburgovii Fridrichov vi III. odňa al časť Ra akúska i s Viedňou, kde poto om sídlil. O Oslobode ené hrady y (od brattríkov) za úplatu daroval d v veľmožom m a tak si zaistil ic ch ochranu. Jeho o armáda bola v to om čase najsilnejšia n a v Európe e. Proti Matejovi M sa a však po ostavila ajj sprisahan necká sk kupina ve eľmožov, ktorí po onúkli krá áľovskú ko orunu poľskému u kráľovičo ovi Kazimírovi Jagelonsskému, synovi Kazimíra a IV. Kráľovič č s dvanásťtisícovým m vojskom m dotiaho l až do Nitry, N odk kiaľ ho kkráľovské Matejovo M o vojsko v roku 1472 2 vyhnalo o pod ve dením sp pišského dedičného d o župana a Štefana a Zápoľského. Aktéra a sprisaha ania arcib biskupa Já ána Vitéza a zbavil m majetku a uvrhol do o kráľovské ého väzen nia. Kráľ Mate ej sa ožen nil s Katarrínou, (1.5 5.1461), ktorá po troch rokoc ch manže elstva prii pôrode zomrela. S druhou u ženou sa oženill až v rok ku 1476, bola to Beatrice e Aragónskka, dcéra a neapolského kráľľa Ferdina anda I. Avšak tri ro oky pred sobášom m mu jedna a z jeho mileniek, m Rakúšankka Barbarra Edelpä äcková, p porodila sy yna, ktorý ý dostal m meno Ján Korvín. Matej syna zabezpečil darova aním mno ohých majetkov. V roku 1485 5 šesťročn nému ľavo obočkovi udelil titu ul Huňadyo ovského g grófa a lip ptovského o kniežaťa.. V tom isttom roku presadil p n a sneme zákon, že pri voľbe e kráľa rozhodujúce e slovo do ostal pala atín. Palattínom bo l jeho príívrženec Imrich ZZápoľský, s ktorého o podporo ou si bol istý. i Rovn nako ako si bol isttý, že za kráľa zvo olí jeho sy yna Jána a Korvína. Tento zámer mu však nev vyšiel, lebo palatín n o 2 rokyy zomrel. Funkciu u palatína už potom m neobsa adil, lebo n nikomu ne edôveroval. Nieko ľko mesia acov pred d smrťou Matej zap prisaháva al popred ných veľm možov, aby za krá áľa volili jeho syna a Jána. Ro okoval o tomto aj a v zahra aničí a Ha absburgov vcom za to prisľú úbil vrátiťť obsaden né rakúske e krajiny. Sľubné S rokkovania sa nestihli uskutočniiť, lebo v roku 1490 0 na porážžku srdca kráľ Mate ej náhle zo omrel. Meno Matyáša Korvína K je e na Slove ensku dob bre známe. Rád býýval na Slovensku. S . Najviac vo Zvolen ne, odkia aľ chodil n na poľovačky. V Nízkych N Ta atrách je po ňom m pomenov vaná Krá áľova ho oľa, lebo tam rá ád poľova al na zvver a sed dával na a kamenno om stolci na samom m vrchole e. Inak bol k podda aným láska avý, proti mocným m prísny a sspravodliv vý. Často vraj chod dil medzi ľu ud v presttrojení, ab by sa presv vedčil, čii je jeho ľľud spoko ojný a či sa a mu neč činí krivda. Zostalo po p ňom p porekadlo o: „Zomrell kráľ Maty yáš, už via ac pravdy y nemáš.““ Meno Ko orvín dosta al podľa la atinského názvu ha avrana, kto orého ma al v erbe. Použitá litteratúra: [1] SEG GEŠ, V. – Mrva, I.: Dejiny Uh horska a Slováci, S I. vydanie, Bratislava a: Perfektt a.ss., 2012, ISBN 978-80 0-8046.586 6-5 11   

[2] KO OVÁČ, D..: Dějiny Slovenskka, I. do oplnené vydanie, Praha: NLN.s.r.o.. Na akladateľsstvo Lidové noviny, 1999, ISBN N 80-7106--267-7 [3] KULHÁNEK, F.: Ľudové dejiny č českoslov venské, II. doplnené é vydanie e, Banská á Bysstrica: Slov venská Grrafia, 1922 2

12

JÁN JE ESSENIUS S – LEKÁ ÁR MÁRIA A DORIC COVÁ

Lekár - c chirurg, an natóm, filozof, význ namný prredstavite eľ humani stickej vzd delanosti,, dejateľ č českoslove enského protihabs burského odboja, českej a slovenske ej kultúry.. Pochádzzal zo zem mianskej rodiny. O Otec Baltazár Jessenský žil v Hornom m Jasene e v Turc. Ako diplom mat odchádza do Sliezska - Vratislavi, dnešný Wroclaw w v Poľsku,, kde sa o oženil s Martou Sch hillerovou , dcérou u vroclavsského me ešťana. Sy yn Ján sa a narodil vo Vroclav ve 27.12.1 1566. Bol v vychovan ný v meštianskom p prostredí. Tu skončill základnú ú a strednú školu. Ako A výborn ný žiak a syn zámožného me ešťana po okračovall v štúdiu n na prestížžnej unive erzite vo W Wittenberg gu. Zaujala ho tu m medicína. Štúdium m medicíny y pokračo oval na univerzite v Lipsku, kde študoval aj fillozofiu. V talianskejj Padove ukončil štúdiá me edicíny a filozofie. Tu sa sprriatelil so študentm mi z Čiech h a Hornéh ho Uhorska a, dnešné é Slovenskko. V Pad dove v ro oku 1591 ssi prvýkrátt uviedoll svoje prie ezvisko ozd dobené prídomkom p m - z Veľk kého Jase ena. Ako protestant ne emohol zísskať dokto orát na pa adovskej katolíckejj univerzite, diplom m mu potom m udelila až pražsk ká Karlova a univerzita a. Ján Jesse enius v Ta aliansku, v kolíske h humanizm mu, nasiak kol myšlie enkami, kttoré pohlii dejinami a zostal im m verný až a do konc ca svojho o života. Bo ol odchovvancom a zároveň ň tvorcom humanisttického obdobia e európskej kultúry. Naučil N sa ú úcte k vzd delanosti,, ľudským poznatk kom, pričom ma al zmyse el pre spoločen nskú spra avodlivosťť a demokkratické vzťahy. v Já án Jessen nius bol stúpencom m raciona alizmu. Opieral O sa a predovše etkým o analytické poznáva nie prírod dných spoločenskýc ch javov. Bol lekárrom – ch hirurgom, filozofom m, historik kom, kozm mografom m. Vo svo ojej všes-trannosti zašiel eššte ďalej. Zasiahol priamo do d politick kého dian nia. Ídea národnejj slobody bola pre Jána Jesssenia dôle ežitá. Ján Jesseniuss sa po sko ončení štú údia vrátill do rodného mesta. Tu sa a oženil s meštiank kou Márriou Felso ovou. Vo Vratislavii pobudol ako prak ktický leká ár, po dv voch rokoch sa stal osobným m lekárom m saského o kniežaťa Wilhelma a v Drážď ďanoch. P Po ďalších dvoch ro okoch v rroku 1594 4 nastúpill na unive erzitu Wittenbergu ako p profesor anatómie e, chirurg ie a bota aniky. Na a univerzite e sa v rok ku 1597 sta al rektoro m a vo Wittenberg W gu pôsobiil do roku 1602. Na a pozvanie e svojho priateľa, dánskeh o astronó óma Tych ha de Brrahe, v júni 1600 0 navštívil P Prahu, kde e vykonal prvú vere ejnú pitvu v stredne ej Európe. Tycho de e Brahe uviedol Jána Jessen nia aj na cisársky dvor d Rudo olfa II. Už vtedy v mu u ponúkol cisár a če eský kráľ, aby sa n natrvalo presťahov p al do Pra ahy a zaujjal miesto o 13 3   

osobného cisárske eho lekárra. Ján J essenius najprv od dmietol, a ani jeho manželka m a Mária ne eprejavila ochotu presťahov vať sa do o Prahy. Cisár Rud dolf II. v roku r 1602 2 požiadal saského kurfirsta , aby uv voľnil Jána Jessenia do slu užieb na pražskom m cisárskom m dvore e. Ján Jesseniuss nakoniiec pressvedčil i manželku Máriu u a presťah hovali sa do Prah hy. Tu ma al viac možností m zoznámiť z sa s výzznamnýmii osobnosťťami euró ópskej ve edy a ku ultúry. Bol to Joh hannes Kepler, nemecký ý matematik, optik a astronó óm. Rekto or Karlovej univerzzity, mate ematik a astronóm m Martin Bacháček,, profesor Karlovejj univerzitty jazykov vedec, fi lozof a matematik m k Vavrinec c Benedikt z Nedožžier, Danie el Basilius z Nemec ckej Ľupče e, ktorý tu t pôsobill ako mattematik. Boli to aj viacerí predstaviitelia polittického žiivota v Čechách, Č , Uhorsku a Rakúsku u. Ako napríklad Ru udolf II., je eho nástu upca Matiiáš, Sedm mohradský ý knieža G Gabriel Bethlen, pria ateľský vzzťah nadv viazal s turrčianskym m županom m Petrom m Révaiom . Ján Jessenius sa v roku 16 602 presťa ahoval aj a s manže elkou do Prahy. Keďže K boll ženatý, n nemohol sa s stať prrofesorom m na Karlo ovej unive erzite. V te ej dobe mohol m byťť profesoro om len slo obodný človek. č Zo ostal prac covať ako o praktickký lekár a vykonall ešte niekkoľko pitiev v. V roku 16 608 sa zúč častnil korrunovácie e kráľa Ma ateja vo Viedni. V Sta al sa jeho dvorným m lekárom a historiografom. No N nebol tam veľm mi spokojn ný, mal m málo príležžitostí na a svoju prá ácu. Po manželkine m ej smrti v rroku 1612, štyri roky y cestova al Ján Jessenius po o Európe. N Na jar v roku r 1616 sa znova a vrátil do o Prahy, kttorá ho st ále lákala a, lebo sa a do nej za amiloval od o prvej ch hvíle ako do nej priišiel v roku u 1600. V roku 1617 bola a katolíkom odobrratá Karrlova univ verzita. Zvvolený za a rektora a Karlovej univerzity y bol Já án Jesse nius. Praha sa zmietala a v bojoc ch medzii protestan ntskou väčšinou v a katolíckkou menššinou. Ján n Jesseni us ako lu uterán sa a pridal na a protestantskú stranu. No zá ároveň pre ebiehal boj medzi R Rudolfom m II. a jeho o bratom M Matejom o trón. Ru udolf II. vša ak podpíssal v roku 1609 zná ámy Majesstát, ktorý ý udeľoval českým krajinám rozsiahle nábožen nské slobo ody. Tým si chcel Rudolf II.. udržať asspoň česk kú korunu u. V tomto o období začala Jána Jesse enia lákať politika.. Zaoberall sa ňou v duchu svojich slobodom myseľných h názorovv. Bol po opredným m predstav viteľom od dboja českých stav vov proti absolutisti a ckej vlád e Habsbu urgovcov.. V roku 16 618 sa začalo známe stavo ovské pov vstanie, po p vyhode ení miesto održiteľov v z okien p pražského hradu. V povstaní ssa stále vä äčšmi ang gažoval Já án Jessen nius. V roku 16 618 navštíívil Bratislavu, aby zabránil zvoleniu z Ferdinand da II. za uhorského u o kráľa. Če eské stav vy nechceli prijať za kráľa katolíka Ferdinan nda. Jeh ho zámerr nevyšiel, navyše bol nieko oľko mesi acov väzznený, prrepustili h ho na vý ýmenu za a zajatcov habsburrských vo ojakov, zzajatých v Čechác ch. Po n návrate do d Prahy y pomáhal pripravo ovať odbo oj Čechov v. 14

V júni 162 2O išiel Ján Jesse enius ako o posol do o Banskej Bystrice ku Gábo orovi Bet-hlenovi, k hlave uhorských h stavov, ktoré tiež povstali proti Ferd dinandov vi, kde sa a konal sne em, požia adať o vojenskú pom moc. Sta avy zvolili za z uhorské ého kráľa Gabriela a Bethlena a, nedal sa a však korunovať. V novem mbri v roku u 1620 česský odbojj skončil bitkou b na Bielej horre porážko ou a jeho o organizátorov uvä äznili. Voje enská pom moc od Gabriela G Bethlena B č českým sttavom na a pomoc neprišla. 21.júna 1621 ich dvadsaťsedem popravili p n na Starom mestskom m námestí v Prahe. Najhorší trest t posttihol Jána a Jessenia a, najprv mu vyrezzali jazyk,, potom m mu odseklii pravú ru uku a až p potom ho o sťali. Jeh ho hlava o ostala pá ár týždňov v vystaven ná na strac ch Pražan nov, kým j u nakonie ec nepochovali po od dlažbu Týnskeho o chrámu. K tým hrrdinom, o ktorých historik po ovedal : ,, bojovalli statočne za vec c pravdy a spravod dlivosti, nie n však najprimeranejším spôsobom m“, patril aj Ján n Jesseniuss. Ján Jesse enius bol lekár, ktorrý sa nepre eslávil veľľkými obja avmi, ale d doplatil na a to, že žill v prostred dí a v období, ktoré bolo je edným z najkriticke ejších. Po o Jánovi Jesseniovi J i zostala h hlboká sto opa v histó órii. Zanec chal nám vedecké, filozofickké a lekárske spisy.. Jeho die ela v Čec chách vša ak zničili, no zach hovali sa tie, ktoré é boli v Nemecku, N , vo Vrocla ave a čiasstočne na a území Slo ovenska. Na jeho počesť bola b pome enovaná lekárska fakulta – Jesseniovva lekársk ka fakulta a v Martine e.

Použitá litteratúra :

[1] SEG GEŠ, V. – Mrva, I.: Dejiny Uh horska a Slováci, S I. vydanie, Bratislava a: Perfektt a.ss., 2012, ISBN 978-80 0-8046.586 6-5 [2] ŠVIHRAN, L. - POSS,O O.: Majsttri Ducha, I. vydan nie, Bratisslava: Perrfekt, a.s.,, 200 02,ISBN 80 0-8046-216 6-X [3] LESSNÝ, I.: Slávni lek kári, preložžil z české ého originálu PhDrr. Tomáš Oravec, O i.. vyd danie, Bra atislava: Vydavateľ V ľstvo 1.PB – press, 1994 [4] Enc cyklopédia Sloven nska, druh hý zväzok, vyd dania 197 78

Veda a

vydavvateľstvo SAV, rok k

15 5   

ANDRE EJ HADÍK K – POĽĽNÝ MARŠÁL Marta HUŤKOV VÁ

Slovensko o nemá dejiny d plné é kráľov, c cisárov, pá ápežov alebo polittikov, ani nezapĺňa a stránky u učebníc svetových dejín. Ne emáme ani a rodákov, ktorí by hýbalii politikou u Európy. ZZvláštnosťou je, že si neprip pomíname e ani taký ých rodákkov, ktorí do dejín n určite pa atria. Nie síce s slovenských, a le určite mnohoná m rodných rrakúsko-uhorských.. K takýmtto rodáko om patrí napr. n And drej Hadík k, jeho sy yn Karol Jo ozef Hadíík, Michall Fedák, A Andrej a Matej M Polerecký, Ján n Andrej Beňovský, B Ján Lipskký, Ladislav Škultéty y - Gabriš a ďalší. Ani A o jednom z nich h sme sa v škole neučili a n neučí sa o nich anii dnes. Mô ôžeme sa o nich do ozvedieť le en z kníh, nie z učebníc.

Andrej H Hadík - z jeho vlasstnoručne e napísaného živottopisu z rroku 1774 4, ktorý je e uložený v vo Vojnov vom archííve vo Vie edni (kópiu u vlastní aj a Vojenskký historick ký ústav v Bratislave e), vyplýva, že sa narodil n 16 6. októbra a 1711 na a Žitnom o ostrove, kde k vtedy y slúžil jeho o otec Miichal Had dík, ako h husársky kapitán. Andrej A Had dík bol po otomkom m slovenske ej zemiansskej rodiny y pochád dzajúcej z Turčianskej stolice. Mladý A Andrej sa pôvodn ne priprav voval na a kňazské é povolan nie. Navštevovall jezuitské gymnázium, pottom jezuiitský seminár. Kráttky čas šštudoval aj a právo.. Napokon n však vyh hovel otco ovi, ktorý si veľmi želal, aby sa aj jeho o jediný sy yn Andrejj stal dôsttojníkom. Vojenskú kariéru začal ro oku 1732, ako zásttavník v Dežofiho,, neskôr 3. husárske eho pluku. V roku u 1734 vy ypukla vo ojna o po oľské ded dičstvo a husársky pluk odvelili do Po orýnia. Za zásluhy pri p oblieha aní Philipssburgu Ha adíka už v októbri 1734 pový ýšili na kapitána. O Od jari 173 37 do jesene 17399 Hadík bo ojoval na a Balkáne proti Turk kom. Hneď ď na zači atku vojnových op perácií bo ol v radoc ch vojska,, ktoré dob bylo Niš a zakrátko aj Vidin. V ďalších h bojoch ja azdecká jjednotka zložená z 50 husárov a 100 0 srbských h jazdcov v pod jeho velením m obsadilla náhlym m útokom m dôležitú pevnosť Banja Luk ka. V jese eni 1738 Hadíkova a jednotka a posilnila a cisársku u posádku v Belehrrade. Prottiturecká bitka pri Belehrade v roku 1739 sko ončila pre e monarch hiu fiaskom m, ale Ha adík si v nej vyslú úžil hodno osť majora a. V spomínanom m životopise e Hadík tejto t bitke e venova al 60 strán n. Po vyp puknutí vo ojny o ha absburské é dedičstvo o v roku 1740 1 Hadíík od prvý ých dní bo ojoval v Sliezsku. V jjanuári 17 742 sa stall podpluko ovníkom 10. 1 husársskeho plu ku. V lete e toho isté ého roku sa oženil s Máriou u Františkou u, dcérou u poľskéh ho grófa Lichnowského. V šťastnom š manželsttve, ktoré é trvalo 45 5 rokov, sa a narodilo o 6 dcér a 3 syno ovia. Vo veku v 33 ro okov bol Hadík užž 16

plukovníkkom - v tej t dobe najmladšším v cele ej habsburskej armá áde. V zá áverečnejj etape v vojny Had díkov pluk bojova al v Nizozzemsku. Počas niiekoľkome esačného o obliehania pevnossti Bergen n Op Zoom m úspešne e odrážal pokusy p protivníka, ktorý tak k nemoholl posilniť ani zássobiť obkkľúčených h. Výrazo om ocen nenia bo ojových i veliteľských schop pností 36-ročného Hadíka bolo jeh ho povýššenie do hodnostii generálm majora, ta akže od ro oku 1747 zzastával zv väčša funkciu velite eľa brigád dy. V roku u 1752 sa stal majiiteľom (p predtým G Gilániho) husárskeho pluku a roku 1756 boll povýšený ý na po oľného po odmaršal a. Hadík k sa presslávil najm mä na bojiskách h sedemročnej vojn ny (1756 – 1763), ke eď v rôzny ych velite eľských fu nkciách preukázal p l nielen osobnú od dvahu a chrabrossť, ale ajj mimoria adne ope eračné a taktické é schopnosti. Andrejj Hadík sa a preslávil a vyznam menal najm mä tým, žže 16. októ óbra 1757 7 ako veliteľ vybran ných husá árskych je ednotiek a peších práporov p v sile okolo 3 500 0 mužov n nečakane e napado ol a obsa adil Berlín. Pri útok ku na me esto padlo len 10 0 Hadíkový ých mužo ov. Medzii 28 zran enými bo ol aj vted dy 19-roč čný husárr Ladislav v Škultéty – Gabriš. Berlín sa s vykúpill výpalným m vo výšk ke takme er 300 000 0 toliarov.. Samotný ý Hadík si z bohate ej koristi n nenechal ani toliarr, 25 000 dal rozde eliť medzii svojich vojakov, ostatok o po oslal pano ovníčke Márii M Terézzii, ktorá m mu na znak vďaky y darovala a 3 000 dukátov. d Dobytie Berlína sa s síce ne estalo výýrazným zvratom v ďalšom p priebehu vojny, no o meno A Andrej Had dík sa pre eslávilo a od tých čias sa v Európe traduje aj pojem husársky h k úsok. Za tento sláv vny čin p anovníčk ka Hadíka a povýšila do hodn nosti gene erála jazd dectva a vyznamenala na ajvyšším vojenským v m vyzname enaním monarchie m e – Veľko okrížom Vojenskéh V ho radu Márie Te erézie. Po o skončeníí sedemro očnej vojn ny Hadík zzískal gróffsky titul a stal sa g guvernérom Budína a a veliteľo om peštia anskeho vojenskéh ho okruhu. Ako je ednému z mála uhorských u h šľachtico ov mu cissár Jozef II. V roku u 1777 ud delil titul dedičnéh d ho ríšskeho o grófa s právom miesta a hlasu v švábskejj rytierske ej lavici. V rokoch h 1772 – 1774 boll vojenským m gubern nátorom Haličska H a Vladimírsska. Pozoruho odné je, že ž Hadík, ako prvý ý v Uhorsk ku predložžil v 60. ro okoch 18. storočia a návrh na a zrušenie e nevoľnííctva. V roku 1774 bol Ha adík povýýšený na poľného o maršala, čiže do najvyššej vojenskejj hodnostti habsburrskej armá ády. Vo viacerých v h vojnách zastával funkciu f hlavného v veliteľa cissárskych vojsk. v V ro okoch 177 74 až 1790 0 bol prezzidentom Dvorskej vojnovejj rady vo o Viedni,, čo z d dnešného hľadiska a zodpove edá funkc cii ministra a vojny. H Hadík bol prvým a dlho aj jediným uhorským m reprezentantom a vôbec jediným sslovenským rodáko om na to omto postte. Počass Hadíkovh ho pôsob benia v uvedenej u funkcii sa a v habssburskej a armáde uskutočnili u i mnohé n normotvorrné i mod dernizačn né opatrenia. On osobne o vyypracova al viacero o poriadkov výcvikový ých, služo obných i bojových b v habsburrskej armá ády. Takm mer všetky y sú uložen né vo vie edenskom m Vojnovo om archív ve, o ktorrého zriad denie sa nemalou u mierou za aslúžil práve Hadík. 17 7   

Maršal Hadík si zvolil krédo Virtuti nih hil invum – Pre chra abrosť nie e je nič prekážkou.. Krédom ssa riadil počas p cele ej 58-ročn nej vojenskej služby, v rámci ktorej bojjoval v 24 4 vojnovýc ch ťaženia ach. Andrej Hadík zomrel 12. ma arca 1790 0 vo Viedni. Pocho ovaný je vvo Futogu u (dnešná á srbská Vo ojvodina),, ktorý získ kal v roku u 1763 ako donáciu pri povýýšení do grófskeho g o stavu. Dôstojným mi nástup pcami poľného ma aršala And dreja Had díka boli j eho synovia. Staršíí syn Ján pôsobil ako a radca a kráľovskkého miesstodržiteľa, najmlad dší Andrej dosiaholl hodnosť jazdeckého generrála. Najviiac sa vša ak presláv vil prostred dný syn Ka arol Jozeff Hadík, ro odák z Levoče, L ktorý do siahol ho odnosť generála, no hrdin nská smrťť predčasn ne ukončiila sľubnú kariéru 44 4-ročného o vojvodcu.

Záver ejovi Had díkovi sú v Rakúsku u pomeno ované vojenské ka asárne, jeho meno o Po Andre nesú rakúske ulice e. Vo Vojenskom h historickom m múzeu Arsenal vvo Viedni visí jeho o portrét. N Námestiu Márie Te erézie vo Viedni dominuje 20 2 m vys oký pomník Márie e Terézie. Na sokli pomníka a sú zobrrazení na ajvýznamn nejší spolu upracovn níci Márie e Terézie. N Nechýba medzi nim mi ani And drej Hadík. V Maďarsku sú tiež po Andrejovi A Hadíkovi pomeno ované ulic ce. Na Budínskom m hradnom m kopci v Budape ešti stojí ssocha, na ktorej je zobrazzený na koni. Na a Slovensku u krátky čas č niesla jeho me no Vojensská akadémia v Li ptovskom m Mikuláši,, no po reo organizác cii sa jeho meno z n názvu vytratilo.

Použitá literatúra:

[1] DA ANGL, V. – SEGEŠ Š, V.: Vo ojvodcovia, 111 osobností o vojenský ých dejín n Slo ovenska. Praha: P Otttovo nakla adatelstvíí, s.r.o., 2012, ISBN 9778-80-7360-986-3

18

VÝZNAMNÉ BUDOVY V DEJINÁCH ŽILINY A OSOBNOSTI S NIMI SPOJENÉ

Stará radnica a najstaršie písomné dokumenty Žiliny Helena Ďurkechová – Dejiny Žiliny, 1 . ročník Mariánske námestie – klenot Žiliny Anna Žarnayová – Dejiny Žiliny, 1 . ročník Dejiny významných historických budov v Žiline Katarína Kaščáková - Dejiny Žiliny, 1 . ročník Mestské divadlo v Žiline Vlasta Brezianska - Dejiny Žiliny, 1 . ročník Továreň na zápalky – Samuel Wittenberg a syn Marián Gajdošík – Dejiny Žiliny, 1 . ročník

     

Výstavba budovy Mestského divadla v Žiline v roku 1943 -1946

 

 

STARÁ RADNIC CA A NAJSTAR RŠIE PÍSO OMNÉ DOKUM D ENTY ŽILINY HELENA A ĎURK KECHOV VÁ

Zaujal ma študijný ý program m „Dejiny Žiliny“, som veľmii rada, že e si môžem m doplniťť svoje ve edomosti o histórií Žiliny. Po o absolvo ovaní pre ednášok som sa rozhodla a zamerať vo svojejj písomne ej práci na historické Mariiánske ná ámestie s budovou u Žilinskej ra adnice a najstaršie písomné dokumen nty o Žiline e. Žilina je e dôležžitou križžovatkou,, priemyselným a obcho odným centrom m severozá ápadného o Slovensk ka, ktorá má prekrásne okolie. Je pe erlou na riieke Váh.. Má boha atú históriu u a vzácne kultúrne e a archite ektonické pamiatkyy. Erb mesta a Žiliny má á vysokú heraldickú h ú hodnotu u, patrí medzi najsttaršie messtské erby y nielen n na Sloven nsku, ale e i z celossvetového o hľadisk ka. Takétto starob bylé erby y pochádzzajúce z 13. 1 storočia sa na achádzajú ú len v stre ednej a západnejj Európe.. Heraldickká hodno ota erbu Žiliny spo očíva v to om, že id de o klasic cký erb, ktorý má á symbol /d dvojkríž/ v strede a ten sa n nedotýka okrajov štítu. Kríž s dvoma ra amenamii bol symb bolom cissárskej mo oci a je b byzantského pôvod du. V Uh horsku bol prvýkrátt použitý v roku 1190 na de enári krá ľa Bela III. Najstaršia dote raz znám ma pečaťť s erbom Žiliny sa nachádza a na listin ne z 8. marca 1379, ktorej o originál je e uložený ý v Maďarsskom krajinskom arrchíve v B Budapešti. Heraldic cký správn ny erb me esta Žiliny y má troju uholníkový ý ranogottický štít, hviezdičky sú via ac vykroje ené a šty yri korene e dvojkríža smerujú do d hrotu štítu. š Prvá píso omná zmie enka o Žiline ako o meste je z roku 1312, hoci m mestské prá áva mala a už pravd depodobn ne predtým, čo potvrdzuje aj najsstaršia m estská pe ečať. Na a kráľovské é mesto ju u povýšil uhorský u krráľ Karol Róbert R v ro oku 1321.. Pri tejto príležitostii jej udelil míľové právo p a výlučné v p právo ryb bolovu, čo malo p pozitívny vplyv na a hospodá ársky rast mesta. V roku 1357 7 Žilina do ostala právo jarmokku podľa budínskejj obyčaje.. Cudzoze emského práva sa a Žilinčan nia zriekli v roku 13379, keď prijali za a záväzné právo me esta Krupiny. Z tohtto roku po ochádza aj najstarršia mestská pečaťť s erbom Žiliny. Privilégium pre Žilinských Slovákov jje význam mnou kulttúrno-histo orickou pamiatkou u stredoeurópskeho dosahu. Vydal h o uhorský ý, poľský a dalmattský kráľ Ľudovít I.. Veľký, pri návšteve e Žiliny 7. mája 138 81. Po vyp počutí sťažžností žilin nských Slovákov na a útlak zo strany bohatších b h, ale me enej poč četných Nemcov N kráľ rozh hodol, že e v mestske ej rade Žiliny majú Slováci n nárok na rovnaký počet rad dných ak ko Nemci.. 21  

Týmto prrivilégiom bolo priikázané m mestskej rade dod držať starý rý zvyk o paritnom m zastúpen ní Nemco ov a Slová ákov. Je to teda prvá písomná pa amiatka na n územíí Uhorskéh ho kráľovsttva, ktorá svedčí o presadzo ovaní iného národn ného elem mentu ako o nemecké ého pri sp práve mesta v 14. sstoročí. Dôležitým D prvkom lisstiny je sp pomenutý ý dávny zv vyk, že od d počiatko ov mesta sa podieľľa miestne e slovenskké obyvatteľstvo na a správe m mesta. Je e písaná latinsky a v roku 1988 bola vyhlá ásená za národnú ú kultúrnu p pamiatku. Najstaršo ou a najv významne ejšou jazy ykovou a právnou pamiat kou Slov venska je e Žilinská m mestská kniha k z ro okov 1378 8-1524 ažž 1561, má m stredo oeurópsky význam.. Nachádzza sa v ne ej najstaršší knižný zzápis v slo ovenskom jazyku na a území Slovenska S a z roku 14 451. Kniha a je obsa ahovo rozzdelená na n tri časti. Prvá o obsahuje nemecký ý písaný p prepis ma agdebursk kého práv va kráľov vského mesta m Krup piny z ro oku 1378.. V druhej časti je prepis do o slovakizzovanej češtiny č z roku r 14733. Tretia, rozsahom r m najväčšia a, zápisy z rokov 1380-1524 4, nesúvisle pokra ačujúce a až do ro oku 1561.. V poslednej časti sa nachá ádza veľa a vtedajšíích hovorrových prrvkov zo Žiliny Ž a jejj yhlásená zza národn nú kultúrn nu pamiattku. Nachádza sa a okolia. V roku 1988 bola vy m okresno om archíve v Žiline e. v Štátnom Žilina m má pozo oruhodné urbanissticko-arc chitektonic cké pam mätihodnosti. Na a východnej strane Mariánsk keho nám mestia je dominanttou budo ova Starej radnice.. Žilinská ra adnica sa prvýkrát spomína v roku 150 08. Čo bo olo predtý m na jej mieste m nie e je známe e, je isté, že musela existov vať aj starršia radnica. Podľa a archeollogických h prieskumov boli v priestore pred soc chou Nep poškvrnen nej Pannyy Márie postavené é viaceré stavby z 13. až 18 8. storočia a. Zuhoľna atené zvy yšky stavb by zo zač čiatku 15.. storočia, ktoré sa našli n v roku 1996, do ovoľujú prredpoklad dať, že ide e o žilinskú ú radnicu,, zničenú zza pobytu husitov v rokoch 1431 a 1433. Ob bjekt Žilinskkej radnic ce sa stall majetkom m mesta až v roku 1509. Bud dova s pô ôvodnými gotickým mi pivnica ami, ktoré é sú zacho ované do odnes prrešla viac cerými sta avebnými úprava mi. Od pôvodnej p j gotickej c cez renessančnú ažž po súčassnú, ktorá á vznikla po p asanác cií nadzem mnej častii budovy v roku 18 890. V rok koch 1893 3-1894 po ostavili no ovú, ktorá á slúžila mestu m do o vybudov vania tzv. Finančnéh F ho palác ca . Reprezen ntačná barokovo-ssecesná b budova dnešnej d Starej radn nice slúžila svojmu u účelu len n štyri desa aťročia. Posledná v vnútorná prestavba a sa uskuttočnila v roku r 1993.. V radnicii sa nac chádzajú reprezen ntačné priestory, p v ktorých zasadá mestské é zastupite eľstvo. Konajú sa tu sobášn ne obrad dy, uvítan nie detí d do života a a rôzne e významn né akcie. Časť bud dovy využžíva Mestsský úrad ako kanc celárie. Na prízemíí radnice je busta Andrreja Hlin ku /1864 4-1938/, rímsko-ka atolíckeho o kňaza a a význam mného slo ovenského o dejateľľa, s citác ciou básn ne Andrejja Žarnov va. Čelnú ú stranu bu udovy dottvára zvon nkohra, kttorá od ro oku 1994 hrá h melód die po odb bití každejj celej hod diny. V ro oku 1981 na prieče elí Starej radnice bola umi estnená pamätná á 22  

tabuľa k 600. výročiu vydan nia listiny Privilégium m pro Slav vis /Privilég gium pre žilinských h Slovákov v/, ktorú vydal v 7. mája m 1381 uhorský kráľ Ľudov vít Veľký I. počas návštevy y Žiliny. Listiina zrovno oprávňuje e tunajších h Slovákov v s nemec ckými kolo onistami. Žilinský prrimátor sa a vrátil do o radnice v roku 199 90 a sídlil tu až do roku 2011, kedy sa a presťaho oval do bu udovy Mestského úrradu v Žiline. Prvým zn námym dedičným d richtárom m v Žiline bol Ján Pezold. Ako spo oludržitelia a žilinského o dedičné ého richtá árstva sa u uvádzajú v roku 13 325 jeho b bratia Petter a Filip.. Volebné obdobia boli jedn noročné. D Dá sa pre edpoklada ať, že spra avidla asi polovicu u členov m mestskej ra ady tvorili žilinskí re emeselníc ci. Po Jánovi Pezol dovi tu síídlilo viac c ako dvesto predsstaviteľov mesta s rôznym označením o m funkcie e /dedičn ný richtár,, volený rrichtár a pod/. Od O roku 1990 stojjí na čele mesta volený primátor.. Z predne esených té ém o histórii Žiliny som sa snažila s v krátkosti k o opísať dejjiny Žiliny,, ktoré ma a najviac obohatili. o

eratúra: Požitá lite

[1] PFLLIEGEL, M. M – KRUŠINSKÝ,, G.: Premeny Žiliny. 1 .vydanie,, Martin:: Vydavateľsttvo Osveta a, 1990, ISSBN 80-21 17-0195-1 [2] HA ALAJ, D. - MARSINA, R. a kkolektív: Žilina Ž dejin ny a príto omnosť. 1.vydanie,, Ma artin, Vyda avateľstvo o Osveta,1975, 70-0 084-75 [3] Patrik Groma : Spozná ávame Žil inu, Žilinsk ký večerníík [4] Mg gr. Jakub Bielik, Mg gr. Michall Jurecký, Študijný materiál z prednáššok Dejiny y Žilin ny

23 3  

MARIÁ ÁNSKE NÁMESTI N IE – KLENOT ŽILLINY ANNA ŽARNAYOVÁ Narodila som sa v Žiline na a začiatkku roku 19 945 a dod dnes v ne ej žijem. Hoci som m navštívila a veľa krá ásnych miest, a to nielen v Európe, Žilinu Ž by so om nevym menila za a žiadne z nich. Viem pritom,, že Žilina so svojou u viac ako o 800-roč čnou histó óriou patríí medzi na ajstaršie slovenské s mestá. SSvojou krá ásou je, a určite n nielen pre e mňa, ajj mestom na Slovensku na ajkrajším. Jej krásu u som vždy vním mala len vizuálne,, povrchne e, obyča ajne v rýc chlosti, p ponáhľajú úc sa z jedného j miesta na n iné a nevediac c často niič o tom, aké arch itektonick ké skvosty y mám pre ed očamii. Až terazz po absollvovaní prrednášok študijnéh ho program mu Dejiny y Žiliny na Univerzite e tretieho o veku a p po prečíta aní niekoľk kých kníh o Žiline so om si uvedomila hĺĺbku zážitk kov, ktoré é ma viažu u k jej jedn notlivým domom, d u uliciam, ná ámestiam ... Jedným m z nich je dnešné é Mariánskke námesttie. Bolo to v veľmi dáv vno, ešte v 13. sto oročí, keď ď pravdep podobne v blízkosti Kostola a svätého Štefana-k kráľa vznik kla prvá u usadlosť a neskôr dedina p pod názvo om Sylna.. Avšak táto stará slovanská s Zilna bola a pri vzájo omných bojoch b fe eudálnych h vládcov v zničená. Následne e potom, ešte e pred koncom roka 1300 0, začali n nemeckí kolonisti zo o sliezskeho o Těšínske eho kniežatstva sta avať nov vé sídlo. Mierne vyyvýšená poloha v blízkosti už vtedy y postave eného fa rského ko ostola (dnes Kate edrála na ajsvätejšejj Trojice), ktorej výzznam bol aj v tom, že bola križovatko k u ciest v smere na a Moravu,, Košice, B Bratislavu a Rajeckú ú dolinu, ako aj blíízke vodn né zdroje, umožnili práve na a tomto miieste vznik k centra mesta. m V sstrede centra posta avili podp pivničené domy do o tvaru štvorca , kto orých gottické pivn nice sa za achovali až a dodne s. Cez príízemia 44 4 domov ssa tiahnu u arkády (ľudovo nazývan né laubne), ktoré sú na Slovensku S u architekttonickým historický ým uniká átom. Pod týmito arkádam mi sa v minulostii nachádzzali malé obchodík ky a prac covali tam m aj remeselníci. Ná ámestie, asi až do o roku 1900 0 pôvodne nazývané rínok a alebo rink, bolo tak k už od po olovice 13 3. storočia a centrom obchodu u, trhov a remese elnej výroby. Neskô ôr sa stallo sídlom mestskejj samosprá ávy a by ydliskom najbohattších a najvýznam mnejších o obyvateľo ov mesta.. Postupom m času sa stalo aj a miestom m osláv a všetkýc ch význam mných štá átnických h udalostí. Počas dlh hých desa aťročí nám mestie ča asto meniilo svoju tv vár. Keďže e mesto v minulostii postihova ali časté požiare, zachova lo sa na ňom len málo pô ôvodných h domov.. Pôvodné é domy mali m vysok ké gotické é štíty. Tie eto však po požia ri v roku 1886 bolii zrušené, keďže pri hasení prrekážali. N Niektoré z pôvodný ých domo ov boli zrúcané, iné é 24  

prestavané alebo nadstave ené. Častto však no ovopostav vené dom my narušili pôvodný ý historický ý vzhľad námestia, ako napríklad d budova a Pova ažskej ag grárnej a priemyse elnej banky, v kto orej bolo neskôr sídlo s mestského ná árodného o výboru.. Našťastie e táto arc chitektonic cká chyb ba bola pri obnove e námestiia v rokoc ch 1996 – 2001 aspoň čiastočne napravená. V súčasn nosti najvý ýznamnejšším domo om na Mariánskom námestí j e historick ká žilinská á radnica, ktorá pochádza a z roku 1890. Ta aktiež pre ešla viac cerými sta avebnýmii úpravam mi. Jej dnešná podo oba je p o renovác cii v roku 1993. Na zápa adnej stra ane nám mestia je najvýznamnejšou stavbou barokový rímsko-katolícky y Kostol obrátenia o svätého Pavla , ktorý väč čšina Žilinč čanov po ozná ako o „sirotárskky“ kostol,, alebo aj a zjednod dušene „sirotár“. V interiéri kostola je j hlavný ý barokový ý oltár s obrazom svätého Pavla. Te esne pov vedľa kosttola sa nachádza n a Jezuitský kláštor, kttorý bol postavený v roku 17 750. Má ve eľmi boha atú históriu u. O zvlášťť významn nú historick kú udalossť sa pričin nil Rád sesstier sväté ého Vince enta, keď ď v rokoch h 1944 - 45 5 ukrýval v podzem mí kostola a kláštorra židovské deti pre ed odvleč čením do o koncentrračného tábora. Na N pami atku tejto o udalostti je na kláštore pamätná á tabuľa. Jeho päť pôvodnýc p ch pivníc tvorí pom merne rozsiahle kata akomby, ktoré sú v súčasnossti sprístup pnené aj verejnosti. v Uprostred d námestiia na pod dstavci s rreliéfom svätého s Floriána, p patróna hasičov, je e socha N Nepoškvrn nenej pa anny Márrie (Imma aculata). Postavvili ju na a počesťť rekatolizá ácie v ro oku 1738. Sochu niekoľkok krát reštau urovali, na aposledy v rokoch h 2001 - 2 2002. V rá ámci reko onštrukcie e námestia boli obnovené aj dve historické é studne, v ktorých je voda v hĺbke asi 12 metrov v. Námestie e od svojh ho vzniku niekoľkokr n rát zmenilo svoj názzov. Najskkôr až do roku 1900 0 sa nazývalo ako ríínok alebo o hlavné námestie, následne potom námestie e Františka a Jozefa a od roku 1919 Ná ámestie sl obody. Od O roku 1946 nieslo o názov Námestie e hrdinov D Dukly a v roku 199 91 napokkon podľa a sochy Nepoškvrn N nenej pan nny Márie e dostalo m meno Marriánske ná ámestie. Z každéh ho rohu šttvorcovéh ho pôdory rysu náme estia smerujú do šiiršieho historického o centra m mesta po o dve ulice zviera ajúce vžd dy pravý ý uhol. D Deviatou ulicou je e Burianova medzie erka, ktorrá spája námestie e s Farský ým kostollom a Bu urianovou u vežou. B Bohužiaľ sa ani po o prestav be nepodarilo tejto krátke ej uličke vrátiť jejj pôvodný ý vzhľad. Všetky stavby nac chádzajúc ce sa na n námestí majú m svoju u bohatú históriu a aj svojou u súčasnou u architektonickou u krásou prispeli k tomu, že Mariá ánske nám mestie je e jedným z najvzácnejších a najpozorruhodnejšších náme estí na Slo ovensku vôbec. v Ajj preto vlá áda svojím m uznesen ním č. 194 4 z roku 19 987 vyhlássila historic cké centrrum Žiliny,, ktorého ústredným bodom m je Ma ariánske námestie, za me estskú pa amiatkovú ú rezerváciu. 25 5  

Záver Dnes je nielen námestie n ale aj c celé histo orické centrum m mesta Žilina krásne e obnoven né, za čo o patrí veľká v vďa aka všetk kým, ktorí sa o to o zaslúžili, ako ajj pracovitý ým rukám m, ktoré sa na jeho o obnove podieľali. p Rovnaká R vvďaka vša ak patrí ajj všetkým autorom m textov a fotog grafií, kto orí tvorbou obra azových publikáciíí prispieva ajú k tomu u, aby histtória našic ch žilinský ých kultúrn nych pam miatok obohatila ajj budúce generácie. Verím, že všetky y doposia aľ vydané é publikác cie sú a budú b aj v budúcno osti najme enej také vzácne, ako je kresba ná ámestia o od Karola Hauera z roku 1779 9 a prvé písomné p zmienky z n apísané v Žilinskej knihe. k Priestor Mariánskeho nám mestia vďa aka jeho laubniam m, pozoruh hodným kultúrnym m pamiatka am a ossobitnej, čarovnej atmosfé ére je a bol vžd dy miesto om, ktoré é zanechá áva v jeh ho obyva ateľoch i návštevn níkoch krrásne spo omienky a pocity y jedinečnosti. Aj moje m vlastné spomiienky z mladosti m sú ú spojené é s našim m krásnym m Mariánskkym námestím. Bo olo to eštte v 60-ttych roko och 20. sstoročia. Vtedajšia a dievčensská móda a diktovalla pestroffarebné šaty s krá átkymi, širrokými sukničkami,, vystužené é spodnič čkami a zdobené v volánikmi a krajkam mi. No a n najradšej sme sa v nich pre edvádzali počas le etných ve ečerov na žilinskom korze, ktoré malo svoje e nepísané é pravidlá. Korzo za ačínalo na a Mariánsk kom nám mestí na je eho severn nej strane e pred pre edajňou Foto-kino o, pokrač čovalo povedľa laubní sm merom k predajnii Drogérie, do Farsk kej uličky a ďalej c cez pešiu u zónu po o Farských h schodoch až na a vtedajšiu u Ulicu Slo ovenského o národné ého povsstania. Na a jej konc ci v priesttore pred d predajňo ou nazýva anou „Eva a“ sme sa otáčali a prechád dzali korzo om naspäť. V mase e prechádzajúcich sa mlad dých ľudí vyzerali vyoblieka ané mlad dé dievč čatá ako o kvetinky vo vánku u na pesttrofarebne ej lúke. História sta avieb sa n nemení, ale a móda a áno a väčšinou sa s opakuje. Mám preto tajjné želanie, aby so om sa eššte dožila a chvíle, ke eď sa mó óda takýc chto šiat vráti a mladé m žilinské dievč čatá doplnia krásu u nielen ce elej pešej zóny, ale predovše etkým náššho Marián nskeho ná ámestia. Bolo B by to o tou pove estnou „če erešničkou u na torte e“. Použitá litteratúra: [1] Mrrva, M. - Šttanský, P. : Potulky starou Žilin nou. 1. vy ydanie, Žiliina, vyda avateľstvo o Arttis Omnis, 2010, 978-80-89341 -15-3 [2] Mrrva, M. – Štanský ý P. : P Potulky sttarou Žilin nou 2. 11. vydanie, Žilina,, vyd davateľstv vo Artis Omnis, 2012 2, 978-80-89341-34-4 [3] Len nčo, Ján a kol. : Žilina a oko olie. Žilina, Knižné ce entrum, 800-88723-38 8-8 [4] Pfliiegel, M. – Krušinsk ký, G.: Pre emeny Žiliny. 1. vydanie, Žil ina, vyda avateľstvo o Osveta, 1990, 80-217--0195-1

26  

Ešte jedn na spomie enka Cigáni id dúú, cigán ni idúú ......

Bolo to na začiatku päťdesia atych rok kov minulé ého storo očia. Býva ali sme v jednom z najstarších mestsských činžžiakov na a Ulici 1. mája m na nároží s Ulicou U 28.. októbra (dnes Uliicou repu ubliky). V čase mojej mlad dosti po Ulici 1. mája m ešte e nejazdilo o veľa auttomobilov v, aj keď táto ulica a patrila vždy med dzi dosť dôležité d v meste Žillina. Zato ale po ulici u dosť často ch hodili konsské povozzy. Často o v smere e zhora do olu k žele ezničnej stanici išli skupiny kočovnýc ch Rómovv na reb brinových h vozoch s polkruho ovými prístreškami tvoreným mi belavým mi plachta ami. Pod nimi malii ukryté nie elen kŕdle svojich malých m de etí, ale aj celý c svoj majetok. m Ako deti sm me sa častto hrávalii aj na ulici, pretože nám ta am vtedy nehrozilo o takmer žiadne nebezpečie. Ba doko onca v zim me sme sa a po zam mrznutej ce este ulice e ovali. Keď ď však niekto z nás zzbadal cigánsky vo oz a vykríkkol – cigáni idú ... – aj korčuľo už sme sa všetci rozutekali r , každý d do tej brány na čin nžiaku, kto orá bola najbližšie,, pretože ssme všetc ci z nich mali strach.. Na ajviac detíí utekalo spravidla s do našej brány a rovno r k ná ám do by ytu. Bývalii sme na prízemí a tak sme potom cez zatv vorené okno o moh hli zblízka sledovaťť cigánsku u kolónu. Cigánske C vozy vždy y prešli až za železn ničnú trať, kde asi v priestore e za dnešn nou chem mickou fab brikou na brehu Vá áhu rozložili svoje prrovizórne „šiatre“ a pobudli tam aj niekoľko n dní. d Nikdy y som sa však ned dozvedela a, ktorým m smerom m putovali ďalej...

27 7  

DEJINY Y VÝZNA AMNÝC CH HISTO ORICKÝC CH BUD DOV V ŽILINE KATARÍÍNA KAŠŠČÁKOVÁ

Moja prá áca je vyp pracovaná ako pri erez pre mňa m zaujíímavých h historickýc ch budov v z obdobia 20. storo očia v Žilin ne. Pre priem myselný rozvoj r Žilin ny bola v veľmi dôle ežitá Košicko-bohu umínska železnica. ž . Riaditeľsttvo železn nice bolo v Budape ešti, pre uhorskú u ča asť v Košic ciach, pre e rakúsku u v Tešíne. 1. 2. 1921 1 prevzala a železnic u súkromn ná spoloč čnosť Českkoslovensské štátne e dráhy. V r. 1927 ČSR uza atvorila s Maďarsko om dohovor, na a základe e ktorého o presunuli riaditeľsttvo KBŽ do d Košíc z Budape ešti. Na miesto m pôvvodnej že elezničnejj ačali stavať novú ú staničn nú budov vu podľa a stanice v rokoch 1937 ažž 1944 za B a a jeho ššvagra F. Čapku. Charakter C ristické prre nich je e architekttov F. E. Bednárika prekrytie hlavného o vstupu výraznou markízou u podopre etou pilierrmi. (SES). Počas II.. svetovej vojny 13. 10. 1944 4 stanicu prvýkrát bombard dovali. 133. 4. 1945 nemeckíí vojaci vä äčšinu koľľají rozorali pluhom m. Chceli zničiť z stanicu 22 letteckými bombami, b , čo sa im m našťastie e nepoda arilo. V ro ku 1955-1956 inštalovali na budove stanice 5 vitrážnyc ch okien znázorňujú z úcich erb b mesta a krojové motívy – Liptova, Čičmian,, Kysúc a Oravy. Ic ch autorm mi sú - za aslúžilý ak kademick ký maliar Róbert Dúbravec D c a akademický ma aliar Františšek Kráľ. Zdvojkoľa ajnenie tra ate bolo dokončen d né v roku 1955, ked dy zanikol úradný názov KBŽ.. Prvý elekktrický vla ak vyprav vili zo Žilin ny do Vrrútok 29. 8. 1953. V roku 1964 bola a dokonče ená celko ová elek ktrifikácia trate. V Žiline na a Hviezdo oslavovej ulici sa a zachoval jediný pôvodný p dom zo žželezničia arskej koló ónie obývvanej žele ezničiarmii KBŽ. Teraz je z neho penzión n. Napravo o od stanic ce ku viad duktu stojíí zaujímav vá budova a – Remesselnícky dom, d ktorý ý mal do kkonca I. sv. s vojny oficiálny o n názov RD učňov Gabriela G B Baroša. Po ostavili ho o v roku 19 910 v štýle e uhorskejj secesie a slávnosstne ho otvorili o 20.. 8. 1910. Hlavným m iniciátoro om výstav vby bol Priemyseln P ný zbor Žilina, Ž ktorý mal za a úlohu združovať z ť remeseln níkov, živnostník kov a o bchodník kov. Z Re emeselníc ckeho domu sa a usmerňov vala rem meselná výroba v Žiline. V štíte prie ečelia bu udovy je e dodness umiestne ená plastik ka právniika grófa Baroša, rodáka z Pružiny, u uhorského o ministra a verejných h prác a dopravy y a neskô r ministra a obchod du. Vyslúži žil si prezý ývku Tótt minister – slovensk ký ministerr. Ako prv ý v Európe zaviedo ol na žele eznici zóno ovú tarifu,, ktorá sa používa dodnes. Baroš bo ol aj hlav vným inic ciátorom založenia a súkenky y 28  

Slovena v Žiline. Na N fasáde e remese elníckeho domu sú ú umiestn ené aj plastiky p 17 7 postáv zznázorňujú úce rozlič čné reme eselnícke povolan nia. V roku u 1925 sa s v tejto o budove usídlilo živ vnostenské é spoloče enstvo zdrružujúce približne p 22000 obch hodníkov,, remeseln níkov a ho ostinských. Toto zd druženie zaniklo z po o roku 19 48. Po 2. svetovejj vojne bo oli v RD rôzne šk koly. Poto om budo ova chátrrala a v rroku 2006 6-2007 ju u zrekonštru uovali. Dn nes sa vyu užíva na ko omerčné účely. Pred 1. svetovou u vojnou sa v de esaťtisícov vej Žiline nachádzzalo šesť hotelov.. Najluxusn nejší z nich h bol hote el RÉMI s 3 30-mi izba ami, ústred dným kúre ením a elektrickým m osvetleníím. Stojí oproti o vch hodu do železničn nej stanice /POLOM M/. Pozemok pod d hotelom ešte pred d výstavb bou patril stavebné ému podnikateľov i Karolovi Grunovi.. Ten ho predal v roku 190 07 Henric chovi Rém mimu a postavil p p pre neho secesný ý jednoposschodový ý hotel. Po o smrti Ré émiho v ro oku 1928 hotel vlasstnili jeho deti. Od d hotela viiedla do mesta ib ba poľná cesta. Ho otel sa stal v tom čase dominantou u mesta a jeho kav viareň na určitý ča as i významným miiestom strretnutí slo ovenských h národnia arov. Poča as ČSR prred rokom m 1930 na adstavili ďalšie ď dve e poschod dia, hotell mal až 8 85 izieb. V roku 19 940 bol o objekt ako a židovsský majettok arizov vaný. Pre e zaujímav vosť v med dzivojnovo om obdo obí sa tu stretávali s dôležití žiidovskí ob bchodnícii a uzatvárali rýchle e, bártrové é obchod dy s drevom. Burza sa s konala a pri biliard de, šachu u či kartác ch. V roku 1941-1943 3 hotel vla astnil priže enený slov venský Ne emec Zeissel. V roku u 1950 hottel znárod dnili a v ro oku 1951 p premenov vali na ho otel POLO OM. Jeho rozsiahla a rekonštru ukcia sa uskutočnila v roku 1951 a ďalšia ď 1979-1985. Po nej v suteréne e začala slúžiť pre zá ákazníkov samoobsslužná rešttaurácia Korzo. K Od hotela, železničnej stan nice prejd deme Národnou uliicou až k historické ému jadru u mesta. Ulica vznikla na prelome 19. a 20. storo očia. Bola a jednou z prvých ulíc, u ktoré é vznikli v o období ind dustrializácie, keď ssa začala Žilina územne rozra astať. Na jej j oboch h stranách boli posttavené do omy židov vských ob bchodníko ov. Žilina patrila medzi prvé é mestá na Slovensku, kde bola vyttvorená pešia p zón na. V rokku 1950 autori zo o Stavopro ojektu osta ali nepoc chopení. A Až v roku 1970 sa tento zá ámer – pe ešia zóna a presadil. Ulica ma ala názvy y: Železnič čná, Ľudo ovíta Košú úta, Masa arykova, Hlinkova,, SNP, Národná. Ďalší Ď obje ekt – nárrodná ku ultúrna pa amiatka sa nachádza na a Hurbanovej ulici. Ide o fiinančný palác, architekto onickú výýnimočnú ú stavbu,, navrhnuttú význa amným slovenský ým arch hitektom Michalo om Maximiliánom m Scheerom m v roku 1929. Pôd dorys stav by ohraničujú tri ulice a je v tvare píssmena A.. Konštrukc ciu stavb by tvorí železobetó ónový ske elet vyplnený izollačným murivom m z tvárnic.. Mesto Žilina posta avilo budo ovu v roko och 1930– –1931 vo funkciona alistickom m poňatí m modernizm mu. Budova bola po ostavená pre správ vne a fina ančné úrady mesta a a okresu,, aj ako sídlo s žilinsk kého starrostu. V ro okoch 194 49–1960 síídlil v bud dove KNV V a od roku u 1990 ON NV. V tom m čase na a prízemí sa s nachá ádzala tra fika PNS.. Za touto o budovou u sa nach hádza Poššta I Žilina a. Po zbúraní školy (Františká ánske gym mnázium) 29 9  

v roku 19 907 tu posstavili jedn noposcho odovú budovu Uho orskej kráľľovskej po ošty, ktorú ú otvorili v roku 1908 8. Pošte nad n hlavn ným vcho odom nominoval vveľký uho orský znak k odstráne ený po I. svetovej vojne, ke edy pošta a prešla do d správyy mesta. Mesto ju u vlastnilo a až do odp predaja štátu š v rokku 1936. Počas prve ej republikky v roku 1938 štátt začal s v výstavbou u novej pošty, p uko ončenej v roku 194 41. Novosstavbu prrojektovall najvýzna amnejší slovenský s archite ekt Juraj Tvarože ek, znám my ako majsterr funkciona alizmu , kttorý ako prvý p na Sllovensku použil p žele ezobetóno ový skelet s ľahkou u sklenenou závesno ou fasádo ou. Hneď op proti pošte e je ďalšia a národná á kultúrna a pamiatk ka – neog gotická sy ynagóga.. Projektov val ju v roku 1928 geniálny g n nemecký architekt profesor Dr. Peterr Behrens.. Architektt bol inšpirrovaný hro obom Rác chel a je vrcholným m funkcion nalistickým m dielom.. Synagóg ga bola po ostavená v rokoch h 1929–193 31 na mie este starejj synagóg gy a starejj židovskej ľudovej školy. Ku upola syn nagógy má m priemer 16 me etrov a výšku 17,6 6 metra. Na jej vrchole a v šty yroch roho och boli umiestnen u né šesťcíp e hviezdy y, ktoré za a Slovenské ého štátu u odstránili. Budo ova sa zaraďuje k jedine ečným sta avebným m pamiatka am z celo oeurópske eho hľadisska. Celá á budova a má dvo ojité steny y a v nich h vzduchov vé kanály y, cez kto oré prirod dzeným sp pôsobom stavbu vvetrali a vykurovali. v . V 50-tych h rokoch tu t bola ko oncertná ssála, Dom m osvety. V roku 19663 v budo ove zriadilii aulu Vyso okej školy y dopravn nej. Po rešštitúcii bud dova prip padla Žido ovskej náb boženskejj obci, ktorá ju v rok ku 1991 prrevádzkov vala – Kino o CENTRUM. V tesnej blízkosti synagógy s y je ďalšia a národná kultúrn na pamia atka. Ide o bývalú ú Uhorskú kráľovskú ú štátnu hlavnú re eálnu ško olu, ktorú postavilii podľa projektov v mladých budape eštianskyc ch archittektov v roku 191 10–1911 v štýle maďarskej m j secesie. Autorom m hlavnéh ho vstupu u do bu udovy a dvoch re eliéfov s alegóriou u vyučovania je ma aďarský so ochár Ma aróthy. Po o slovensk ky sa v ne ej začalo vyučovaťť 15. 2. 191 19. V období I. ČR ju preme novali na Česko-slo ovenskú šštátnu reá álku Jána a Palárika. Bola jedn nou z troch sedemttriednych reálok na a Slovenskku. V roku 1959 časťť budovy a asanovalii a miesto nej zača ali stavať budovu b je edenásťro očnej školy. Stavbu u dokončila a v roku 1962 Vyso oká škola dopravy a spojov Žilina, kto orá sa v roku r 1960 0 presťaho ovala z Prrahy. Hlav vná budo ova mala označen nie „BLOK K A“ a zadná časťť „BLOK B““. V roku 1996 1 VŠ zmenila ná ázov na Žilinskú Ž uniiverzitu. V VŠDaS vyu užívala od d roku 1961 do mája a 1990 aj budovu – dnešný Katolícky y dom s o označením m „ BLOK K C“ . V ro oku 1990 sa s do bud dovy vrátiili rehoľné é sestry, od d roku 19991 až dod dnes je tu u Gymnázium sv. Fra antiška z Assisi. A Kato olícky dom m postavili v roku 11925–1926 6. Na štíte e budovy je umiestn nený dvojk kríž, štátny y znak Slovenska s plastikam p i dvoch orlov. o Nad d vchodom m do budovy osadili o pla astiky dv voch žien n symbo olizujúce hudobné é a divade elné umen nie. V roku u 1939 bu udovu dosstali Školsk ké sestry ssv. Františk ka. Počass rokov 193 39–1945 v nej bola rímskoka tolícka šk kola. Po vo ojne tu bo ola základ dná škola a a neskôr pedagogická ško ola. 6. 10 0. 1938 tu u predsta avitelia Hllinkovej Slovenskej S j 30  

ľudovej sstrany a ďalších ď pä äť strán po odpísali a vyhlásili Žilinskú Ž do ohodu o autonómii a i Slovenska a v rámci ČSR. Vzzápätí Ph hDr. Jozeff Tiso vyh hlásil z ba alkóna Ka atolíckeho o domu au utonómiu Slovenska a. V meste Žilina sa nachádza veľa zaujímavý ých histo orických b budov. Na N prvom m mieste sú ú to kostoly a budo ovy na Ná árodnej ullici, ako aj a Dom um menia Fatra. Tento o objekt po ostavil rod dák z Morravy Ján R Rufínus Stejskal v ro oku 1921 a ako kino a divadlo o pod názv vom Grand Bio Un niversum. Dňa 3. 1. 1922 v ňom prem mietali v slovenskej s j premiére e prvý hra aný sloven nský film JJánošík, kttorý sa prremietal p pred 750 sediacimii divákmi. Od roku u 1945 po p poštá átnení sa názov zmenil na a Kino Fatra. F Po o rekonštru ukcii roku 1983-198 88 objektt premen novali na Dom um menia Fa atra. Táto o budova slúži pre potreby Štátneho o komorn ného orc chestra, kktorý je je ediný na a Slovensku u mozarto ovského ty ypu . Tiež sstojí za po ovšimnutie e budova krytej tržn nice , kde e na prízemí od ro oku 1961 bola prrvá samo oobslužná predajňa a v našom meste e s názvom m SMER. Ve edľa kryte ej tržnice ssa nachád dza ZŠ Romualda ZZaymusa, pôvodná á štátna uhorská meštianska dievčen ská škola, ktorej výstavba v ssa ukonč čila v roku u oku 1949 vznikla na a Konevo ovej ulici Prvá P stredn ná škola zzmiešaná. Od roku u 1919. V ro 1953 tu b bola I. ose emročná stredná šškola. Zaujímavú hisstóriu majjú aj budo ovy Hotell Hungaria a, Hotel Astória. V Žiline žijjem od svojho narodenia , a preto o som sa a rozhodla priblížiťť dejiny historickýc ch budo ov v Žiline aj ostattným spo olužiakom m študijného program mu Dejiny y Žiliny a tie ež čitateľo om zbornííka.

Použitá litteratúra:

[1] Žilin nský veče erník - spozznávame Žilinu - Pa atrik Grom ma [2] Štá átny archíív Žilina, By ytča - Mg gr. Peter Štanský Š

31  

MESTSK KÉ DIVA ADLO V ŽILINE VLASTA A BREZIA ANSKA

Úvod V úvode mojej prá áce by so om chcela a uviesť, prečo p som m si vybra ala históriu u budovy y Mestskéh ho divadla a v Žiline. Viažu ma a k nej mo oje konkré étne spom mienky na dva roky y strávené v tejto budove b ako a štud entka Strrednej vššeobecno ovzdeláva acej školy y v Žiline v školskom m roku 196 63/64 a 19 964/65.

História m mestského o divadla Na miestte dnešné ého mestsského div vadla stáli v minulo osti viacerré žilinské cirkevné é školy. Od d polovice 16. storročia tu bola sláv vna evan njelická a kadémia,, čo bolo o nižšie gym mnázium.. V roku 1775 posta avilo messto novú jednoposschodovú ú budovu u ľudovej ríímskokato olíckej ško oly, ktorá bola v rok ku 1940 užž v dezolá átnom stave. Na jejj mieste ssa mesto o rozhodlo postav viť novú školu a rozšíriť ju o admin nistratívne e a kultúrne e priestory, a tak vybudov vať pre rímskokato r olícku cirrkev širšiu u kultúrnu u inštitúciu pod súhrrnným názzvom „Do om katolíc ckej kultúrry a výcho ovy“. Poč čítalo sa s vybudov vaním za asadacej siene p pre cirke evné zasstupiteľstvvo, kanc celárskych h miestnosttí, škôl - dozorného d o úradu a divadeln nej sály. Stavebný S pozemok k sa získall asanácio ou pôvod dnej školy y, vedľajššieho dom mu na Hornom H V Vale a za astavaním m bývalého o školskéh ho dvora v smere kku Grossm manovmu domu n a Pivovarskej ulici.. Pôvodný ý zámer mesta m vyb budovať e ešte väčššiu stavbu u sa nepo odaril pre nesúhlass mešťana Adamicu u s predajjom jeho domu. Te en stojí do odnes a na achádza sa v ňom m knihárska a dielňa Lidy Mlicho ovej. Obje ekt divadla a sa nako oniec posttavil v obm medzenejj výmere, čím sa ško olské učebne, javissková časť divadeln nej sály a okolie ob bjektu stalii pomerne e stiesnen nými. Ned dostatok m miesta sa a aspoň čiastočne č e riešil ad daptáciou u priľahlého o Grossm manovho domu, d kto orý mesto o kúpilo, ale nechce elo zbúraťť, pretože e išlo o významnú fu unkcionalistickú bud dovu z rok ku 1931. Mal M sa vyu užiť na um miestnenie e cvičebníí a bytov v pre za amestnan cov školy. K ada aptácii n nakoniec nedošlo.. Základný ý kameň stavby položili p v júli 1942.. Projekt budovy vvypracov vali žilinskíí architektti - Ing. arrch. František Edu uard Bedn nárik a aka ad. arch. Ferdinand d Čapka.. Definitívn ny projektt dopraco oval opav vský rodá ák Otto Re eichner (11888-1961). Interiérr rozdelili n na školskú časť v prravom kríd dle objekttu a na divadlo, kto oré zaberrá plochu u dvoch nadzemný ých podla aží ľavého o krídla. Školská Š te elocvičňa sa umiesstnila do o suterénu pod prie estor divad delnej sály y. Výzdobu interié éru divadla a realizov vala firma a 32  

žilinského o maliara a Františka Vlkoláč čka, otca akade emického maliara Mojmíra a Vlkoláčka a. Stavite eľom budo ovy bol In ng. J. Petri. Do ok któbra 19442 boli postavené é základy a prvé poschodie. V ča se výsta avby uprravili aj okolité námestie e a prebud dovali ballustrádu. Vzhľadom V m na vojno ové udalo osti nejasn nosti med dzi cirkvou u a mestom m ohľadn ne vlastn níckych v vzťahov financovania sta avby sa celková á výstavba a objektu ukončila až v rok u 1946 a po kolau udácii slúžžil iba pre činnosťť mestskýc ch orgáno ov a význ namné sp poločenské podujjatia. Mo ožno práv ve v tejto o dobe do ostal doterraz zaužívané pom enovanie e „Repreze entačný d dom”. Doba vzniku u a pravde epodobne e aj účel stavby a moravsk ko-nemec cký pôvod d architek kta Otta a Reichera a mali vp plyv na fo ormálny v vzhľad bu udovy, na adväzujúc ci na arc chitektúru u Talianska a. Monum mentálna klasicizujú úca bud dova je obložená o bielym, v soklovejj časti nahrubo op pracovaným, v ho rnej častti hladkým m travertíínovým obkladom o m pochádzzajúcim zo z spišske ej obce Dreveník k. Ústredn ným mottívom sú výrazne e vertikálne e úzke prrierezy, ktoré členia a prevýše enú arkád dovú stĺpo ovú predssieň pred d hlavným vchodom a okná á bočnýc ch krídel budovy. Na prie ečelí bud dovy bolii v minulossti umiestn nené žilinské, páp ežské a slovenské symboly, ktoré v roku r 1949 9 odstránili. V priesto oroch div vadla hra la už v ro oku 1948 Ľudová s céna me esta Žiliny.. V rokoch h 1950 až 1956 sídliilo v nich Krajové divadlo pracujúcic p ch. Od roku r 1956 6 zmenilo n na desať rokov r svojj názov na a Divadlo o Petra Jilemnickéh ho. Po jeh ho zrušeníí zostal v ŽŽiline diva adelný súb bor a pôs obil v roko och 1966 až 1969 a ako komo orný súborr Divadla SSNP Martin – scéna Žilina. P Potom via ac ako dvadsať ro okov nem mala Žilina a svoju pro ofesionálnu divade elnú scénu u. V Repre ezentačno om dome e sídlil do roku 1992 2 Park kultú úry a oddychu Žilina a 1. jan nuára 199 92 založili nové n proffesionálne e Mestské é divadlo ŽŽilina. V rokoch h 1999 ažž 2003 bo ola vykon aná kom mpletná re ekonštrukc cia budovy, ktorejj slávnostn né otvore enie sa usskutočnilo o 9. decem mbra 2003. V divad dle sa nachádzajú ú aj busty lliterátov Petra P Jilem mnického o, Gašpara a Fejérpataky- Belo opotockého, Ferka a Urbánka od Stan níslava Bírroša ( 190 01 – 1983) a busty Jána Chalupku a Jána a Palárika-Beskydova od Frraňa Šteffunka (1903-1974). Na prriečelí bu udovy sú ú bronzové é busty mešťanost m tu Vojtec ha Tvrdého a eva anjelickéh o biskupa a Fedora a Fridricha Ruppeld dta od Ladislava L Beráka. V školských priesttoroch na ašla sídlo o osemročná stredn ná škola, ktorú v roku 196 61 vystried dala stre edná vše eobecno-vzdeláva acia škola a. Neskorššie tu bola a aj zákla adná a ja azyková š kola. Po roku r 1990 0 v týchto priestoroc ch pôsobila aj Cirrkevná ob bchodná akadémia a a Televízia Žilina,, neskôr prremenova aná na Te elevíziu Pa triot. Záver Napísať p prácu o histórii h tejto o budovy y som sa rozhodla r hlavne prreto, že mám m k nejj osobitný vzťah – zá ážitky z na ajkrajších rrokov môjjho študen ntského ži vota, keď ď som ako o mladé diievča z de ediny ma ala možno osť vnímaťť život v meste. m Spo omienky sú ú viazané é 33 3  

hlavne na v tom čase č úžasný a zvlášštny interié ér budovy y, napr. o brovské schodisko,, veľká te elocvičňa pod diva adelnou sscénou, okná o tried dy na úrovvni chodn níka ulice e Horný Va al. Každod denný príc chod do školy od stanice s po Farskýc ch schodo och okolo o farského kostola a po ba alustráde od Pivo ovarskej ulice. Ne ezabudnu uteľné sú ú otvorenia a školskéh ho roka a význam mné školsk ké stretnu utia v prie estoroch vtedajšejj divadelnej sály, napríklad n recitačné é súťaže. Sedenie na zama atových stoličkách s h bolo pre e mňa, dievča z dediny, úžasný zá ážitok. V týchto ro okoch na a strednejj všeobecnovzdelávacej ško ole vyučov val jazyk slovensky profesor Ferko Bab biar, ktorý ý sa stal ossobnosťou u roka me esta v rokku 2013. Mojimi M spo olužiakmi na tejto škole bolii napríklad d : Vlado Bača (ffotograf), Danka Doricova D (Pov. gal éria), Rób bert Brun,, akad. m maliar, vý ýtvarník (tiež osob bnosť me esta v rok ku 2012),, ktorí prispievajú p ú k zdokum mentovaniu histórie a výtvarn ného ume enia mesta Žilina. V prítomn nosti zazn namenáva Žilina b búrlivý rozzvoj. Pri všetkých v zmenách h, ktorýmii Žilina vo svojom dejinnom m vývoji p prešla a prechádza p a, si všakk zachovala svoju u historickú ú tvár. Mo ožno aj preto p bola a oddávn na útočisk kom význ amných umelcov,, výtvarníkkov, spisov vateľov a hudobníkkov. Myslíím si, že k tomuto p prispievala a a bude e prispieva ať budova a Reprezzentačné ho domu u – Mestského diva adla v Žiliine, ktorú ú všetci ŽŽilinčania radi navštevujjú. Budo ova Me estského divadla dopĺňa a architekttonické diielo Kated drálneho chrámu Najsvätejššej trojice e s priesto orom pod d kostolom m balustrád dou, ktorá á charakte erizuje me esto Žilina na väčšin ne fotogra afií.

Použitá litteratúra :

[1] Gro oma, P. - NOVÁK, M. – ŠTA ANSKÝ, P.: Žilina SOLNA-SILLE IN-ZSOLNA A GENIUSS LO OCI. Žilina: Vydavate eľstvo PUB BLISHING HOUSE, H a.s., ISBN 9778-80-971363-0-7

Pohľa ad na budo ovu divadla v súčasnej dobe

34  

TOVÁR REŇ NA ZÁPALK KY – SAM MUEL WITTENBE W ERG A SSYN MARIÁ ÁN GAJD DOŠÍK

Objekt te ejto budo ovy sa na achádza na pozem mku pôvo odne nazzývanom Frambor,, medzi Já ánošíkovo ou a Hollé ého ulicou u. Prvými staviteľm mi na tom mto poze emku bolii bratia Arrmín a Vo ojtech We eiderovci z Budatín na. Títo ho v roku 1905 od dkúpili od d mesta za a sumu 10 0 749 korún. Na po ozemku v roku 1906 6 postavi li dielňu na n výrobu u cukríkov a parný kúpeľ. V roku 1908 8 bratia Weiderov W vci zmenil i názov dielne d na a Továreň na výro obu cukrríkov a č čokolády.. Koľko ľudí tová áreň v to om čase e zamestná ávala a aký a sortime ent čokol ádových výrobkov v vyrábala a, sa v arrchívnych h prameňo och nezachovalo. Isté však jje, že tová áreň pre odbytové o problém my už pred d prvou sve etovou vo ojnou bola zatvore ená. Podľa a názoru niektorýc ch historikov / Mgr.. Štanský //, jednou z možných h príčin za atvorenia mohli byť aj problé émy s uhlím m. V roku 1914 opusstený objjekt tová rne spolu u s jej po ozemkom odkúpil Samuell Wittenbe erg z Veľk kej Bytče. Hlavným m dôvodo om odkú úpenia bo ola skutočnosť, že e továreň n na výrobu u cukríkov v a čokolá ády bratov v Weiderrovcov ma ala ideáln nu polohu u / bola v blízkosti rajeckej r železnice, rieky Váh h / a zachovalé to ovárenské é budovy.. Preto užž vo februári 1914 požiad dal žilinský ý magistrát o vyd danie sta avebného o povolenia na výsttavbu továrne na a výrobu zápaliek. z Proti výsttavbe bo oli susedia a bývajúci v jej bllízkosti, ktorí sa ob bávali zne ečistenia ovzdušia a, lebo pri p výrobe e zápalkov vej zmesi sa ako hlavný p produkt používala síra a fossfor. Po dôkladnej d j obhliadke miesta a a po zv vážení vššetkých pripomien p ok týkajú úcich sa ochrany y ovzdušia a bezpečnosti ob byvateľov žilinský magistrát m 17. marc ca 1914 stavebné é povolenie s problé émami vy ydal. Od ttohto dáttumu sa začala píssať história a Továrne e na zápalky – Sam muel Witte emberg a syn v meste m Žilina a.Po stavvebných úpravách ú h a výstavb be novýc ch budov v sa tov váreň rozzprestierala a na plo oche 1645 metrov v štvorcový ých, pričo om len sam motné tov várenské budovy /kováčska / a dielňa, strojovňa, s , sklady, d dielne / sa s nachá ádzali na ploche 790 metrrov štvorc cových. S výrobou u zápaliek sa v tová árni začalo od roku u 1916. Sttrojové vy ybavenie zápalkárn ne na tú ú dobu bo olo na vy ysokej úro ovni. Priesstory tová árne boli vybaven é najmod dernejšou u bezpečn nostnou te echnikou a zariade ením na odsávanie plynov.. Svojím výrobným v m artiklom b bola tová áreň na zá ápalky zná áma niele en na Slovensku, ale e i v zahra aničí. Tým,, že na ná álepkách zápalkový ých škatu uliek okrem ochran nnej znám mky W.S. bol b i nápiss ZSOLNA /Žilina/, továreň t šírrila dobré meno i mestu. m

35 5  

V rokoch h prvej sv vetovej vojny v a n ajmä po o jej skon nčení zač čína maťť továreň ň odbytové é problém my, čo ma alo za nássledok, že stav robo otníkov, kttorí v nej pracovali, p , sa neusttále men nil. V roku u 1921 v zápalkárni praco ovalo 80 robotník kov, ktoríí v niektorý ých mesia acoch rok ku 1922 v týždni pra acovali ib ba štyri dn ni. Dokonc ca pre zlý ý odbyt bo ola v roku 1927 výro oba doča asne zasta avená a dočasne d b bolo prep pustených h 75 robotn níkov. V ro oku 1929 časť tová árne odkúpil a v rok ku 1931 zd dedil Móric Deziderr Wittenbe erg brat Sa amuela Wittenberg W ga, ktorý bol b jej posledným m majiteľom m. Napriek k odbytový ým problémom, ktoré stá ále pretrv vávali, továreň v ttridsiatych h rokoch h minulého o storočia, i keď s probléma p mi, naďalej pokrač čovala vo o výrobe zápaliek.. Koľko vššak v tých rokoch h zamesttnávala ľudí, ľ sa v archívnyych pra ameňoch h nedocho ovalo. Posledná zm mienka o zápalkárrni je z roku 1941, kedy na a základe e vládneho o nariade enia č. 30 03 z roku 1 1940 došlo k jej arizácii a n nad továrrňou bola a zavedená dočasn ná správa. Kto ju v rrokoch Slo ovenského štátu ria adil, sa v archívoch a h nedocho ovalo. Zná áme je ib ba to, že továreň mala odbytové prroblémy i v rokoch h druhej sv vetovej vojny. v Po oslobod ení Česk koslovensk ka bola v roku 1945 1 nad d zápalkárň ňou zave edená nárrodná sprráva, na základe čoho č tová áreň preššla do rúk k štátu.

Záver Vo svoje ej závereč čnej prác ci som sa snažil ch hronologic cky opísa ať históriu u budovy y zápalkárn ne, ako aj jej hisstorický vý ýznam pre mesto o, ktorým sa nezm mazateľne e zapísala medzi výzznamné historické h b budovy z tohto obd dobia. Spolu s ď ďalšími výzznamným mi historickkými budo ovami sa podieľala a na písaní histórie e mesta Žiliiny v 20. storočí. Dô ôkazom to oho je i sku utočnosť, že budovva zápalká árne bola a zapísaná á do Zozna amu pamätihodnosstí mesta Žiliny Ž pod číslom 088. No i nap priek tom mu, že tie eto budo ovy tvorili históriu mesta, sp právame sa k nim m nevšímav vo, ako keby k nám v dnešne ej dobe nemali n už čo pove edať. Prito om každá á z nich by y zaujímavo a púta avo vedella hovoriť o svojej vlastne v hisstórii. Stač čilo by sa a pri nich le en pristaviť a necha ať sa opá ájať ich za ašlou minu ulosťou.

Použitá litteratúra :

[1] Gro oma, P. – Novák, M. M – Štansský, P. Žilin na, Žilina: PUBLISHIN N HOUSE, a.s., a 2013,, s.61-62, ISBN N 978-80-55 54-0022-8 [2] FRA ANKL, P. - FRANKL, P.: Židia v Žiline. Žilina: Vyda avateľstvo o EDIS, 200 08, s.41, s.. 167 7-168, ISBN N 978-80-5 554-0022-8 8. 36  

Pramene e: • • • •

Súkkromný arrchív, Stan nislav Bob bek, Žilina Min nisterstvo vnútra SR R, štátny a archív v By ytči, pobo očka Žilina a, fond me esta Žilina a šk. 53, signattúra 4274//1914 Min nisterstvo vnútra SR R, štátny a archív v By ytči, pobo očka Žilina a, fond me esta Žilina a šk. 27, signattúra 736/1 1906 Min nisterstvo vnútra SR R, štátny a archív v By ytči, pobo očka Žilina a, fond me esta Žilina a šk. 103, signa atúra 5989 9/1922

Ďakujem Ing. Stanislavo S vi Bobeko ovi a Mgr.. Petrovi Štanskému Š u za rady, ktoré mii posky ytli pri písaní závereč čnej prác ce. Obrazzová príloha : 1. Číslo 1 Číslo 2 Číslo 3 3.

adaná podo oba to ovárne Samuela a Predpokla posledná Wittenbe erga. Povolenie e Samue lovi Witte enbergovii na výsttavbu Tov várne na a zápalky. Originál nálepky n zo o zápalkovej škatuľky.

37 7  

Obrazová á príloha číslo 1

38  

Obrazová á príloha číslo 2

39 9  

Obrazová á príloha číslo 3

40  

OSOBNOSTI ARCHITEKTÚRY, VÝTVARNÉHO UMENIA, HUDBY A MEDICÍNY NÁŠHO REGIÓNU Michal Maximilián Scheer a jeho funkcionalistická architektúra v Žiline Želmíra Milovančevičová – Osobnosti Slovenska, 1. ročník Marián Čapka – akademický maliar Katarína Horvátová – Osobnosti Slovenska, 1. ročník Jozef Kollár – akademický maliar Daria Michalová – Osobnosti Slovenska, 1. ročník Mária Medvecká – akademická maliarka Ľudmila Gašparíková – Osobnosti Slovenska, 1. ročník Fraňo Štefunko – akademický sochár Viktória Tomanová – Osobnosti Slovenska, 1. ročník Mikuláš Zmeškal – hudobný skladateľ a violončelista Ľudmila Hanáková – Osobnosti Slovenska, 1. ročník Pavol Šteiner – lekár Ľudmila Hanáková – Osobnosti Slovenska, 1. ročník Emanuel Filo - lekár Mária Doricová – Dejiny Žiliny, 1 . ročník Viliam Galvánek – pedagóg Alžbeta Vítová – Osobnosti Slovenska, 1. ročník

Fraňo Štefunko 1903 - 1974

 

MICHA AL MAX XIMILIÁN SCH HEER A JEHO FUNKC CIONALISTICKÁ Á ARCHITTEKTÚRA A V ŽILIN NE ŽELMÍR RA MILO OVANČE EVIČOV VÁ

Michal M Maximilián n Scheer (1902–200 00), rodá ák z Pova ažskej Bysttrice, po skončeníí štúdia architektúry y v Brne prišiel do Žiiliny, ktorú ú poznal už u zo stred doškolskýc ch čias na a tamojšej reálke v rokoc ch 1912- 1919. Žilina mu v čase e svojho veľkého o hospodá árskeho ro ozmachu poskytla p o obrovské možnosti.. Vďaka ssvojej húže evnatosti,, pružnosti a nesmiiernej pra acovitosti sa stal je edným z najplodn nejších arrchitektov v tohto me esta. V Žiline Ž sa stretla s jeh ho archite ektonická orientác cia s poc chopením m klientov i ostatnýc ch mestsk kých úrad níkov a je eho diela a, ktorých tu už na začiatku u tridsiatyc ch rokov boli b postav vené desiiatky, dali mestu svižný, mod derný vzhľa ad. Súborr jeho prác c zachytá áva knižka a, ktorú zo ostavil Š. Zo onger a ktorá k vyšla a v roku 1932 pod d názvom A Architekt Scheer. Nová N arch hitektúra na n Sloven nsku. V plá áne mesta a, ktorý je e súčasťou u tejto pu ublikácie, je zakres lených až 62 stavieb, ktoré é architek kt v Žiline e projektov val a postavili sa v rokoch r 19 927-1932. M. M. Sc cheer po ostavil v Žiline rad d menších h i väčšíc ch víl, byytových domov d a administrratívnych budov, školu a napokon n ojedine elú stavbu u tzv. fin nančného o paláca. Na bytov vom dome, ktorý sttojí v žilinsskej kolón nii zvanej Malá Praha (1929,, Daxnerov va 15), sú ešte rímssy pripomíínajúce expresionizzmus dvad dsiatych rokov, r ale e vzápätí a architekt navrhuje puristicky y prosté ro odinné do omčeky kkolónie Sv vojdomov v (1929-193 32, Na Šefranici, Stárkova,, Dr. Krm mana) a obchodn ný a oby ytný dom m Grossmann s funkc cionalistic ckými interriérmi (192 29, Pivova arská 2). N Nasledujú v hustom m slede prosté funk kcionalistic cké komp pozície oživené o veľkými, proporčn ne jemne e vyvážený ými okenn nými otvormi (obytn ný a obch hodný dom Trávnič ček,1932, J.Vuruma a 8). Štátne ej ľudovejj škole dá áva zvlášt ny osobitný pôvab b malé kru uhové ok kno (1933,, Na Záva aží 2). Je ej bočná á fasáda a ožila veľkými v otvormi, kktoré je drobným m ozvláštne ením štand dardnej dvojtrakto d ovej dispozzície, ktoré autor d dosiahol tý ým, že na a konci vlložil prieč čne tried du, resp.. kabinet. Schee er sa ne evyhýbal takýmto o vybočen niam z mechanické ého funkciionalizmu,, s dôvtipo om tak na arúšal jeho o strohosť,, vďaka čo omu získavala jeho architekttúra osob bitný výrazz. Na výsta avbu finan nčného paláca p me esta bolo o určené úzke náro ožie. M. M. M Scheerr vyhral sú úťaž (1928 8 až 1929) a podľa a jeho prrojektu sa realizova alo (1930 až 1931) ojedinelé é dielo modernej m architekttúry na Slovensk ku (1931, Hodžova a 11). Je e dobovo charakte eristickým produkto om miestn nej situáciie (formo ovanie ná árožia na a 43 3  

stiesneno om, takm mer úplne e zastava anom pozzemku), vývoja v d dobových názorov v (vertikalitta bočnýc ch prieče elí vychád dza ešte z tradične ejšieho ch hápania stavby) s a individuá álnej tvoriv vej kreativity archiitekta. Pô ôdorys bud dovy má podobu písmena a A.V jeho o vrchole je vstup, nad kto orým je za z polkruhovým p reskleným m valcom m schodisko o. V jedno otlivých krídlach, k kktoré sú ko onštrukčne i dispozzične dvo ojtraktové,, sú admin nistratívne e priestory y orientov vané na vonkajšie v fasády p prístupné z chodby y smerujúc cej do vn nútorného o malého o dvora. Na prízem mí bolo p pôvodne niekoľko o obchodo ov, v ostatných prie estoroch ssídlili viace eré finanč čné inštitú úcie (daňový úrad,, mestská sporiteľňa a). Po vojn ne (1949) bolo pristtavené eššte jedno poschodiie, čím sa a trochu po otlačila vý ýraznosť čelného č sschodiskov vého polv valca. Bud dova malla, ako to o M. M. Sc cheer s ob bľubou na a svojich žilinských stavbách h robil, om mietku z čiastočne č e škriabané ého brizolitu. Pri pre estavbe b budovy prre Prvú komunálnu banku, a.s., (1995) sa nie ve eľmi citlivý ými úpravami strati lo veľa drrobných odkazov o n na obdob bie vzniku u tejto ojed dinelej sta avby. Scheer pôsobil v Žiline celé 30 0. roky minulého o storoč čia a časť svojejj počas vojjny venov val aj Ružžomberku u ( ružomberská p apiereň). Tragické é aktivity p udalosti tých čiass poznam menali aj Scheerov v život. Po otom, akko sa mu podarilo o koncom vojny v Nitrianskej Blatnici za achrániť sa a aj s rodiinou pred d nacizmo om, stal sa a obeťou n nastupujú úceho sta alinizmu . Krivo ho obvinili, degradov d vali a hoc ci mu nič č nedokázali, zlome ený archittekt, ktorý ý v roku 1948 zalo ožil v Žiline e novú projektovú p ú organizáciu Krajský ý architek ktonický a ateliér – Sta avoprojek kt a stal sa a jej riaditeľom, po o štyridsiatich rokoch h zo Žiliny odišiel. A hoci od začiatku z 50. 5 rokov p pôsobil v Nitre, kde e významn nou miero ou prispel k formo ovaniu moderného m o urbanizzmu (v ro oku 1958 8 navrhol p prvý smern ný územný plán me esta Nitry a v rokoc ch 1963-19965 posta avil sídlisko o Chrenová), zostáv va práve e Žilina m miestom, ktoré svo ojou arch itektúrou ovplyvnill najviac. D Dodnes zo ostali v me este desia atky jeho stavieb, ktoré k mu d dodávajú moderný ý charakte er a pôsobia i na n toho, kto pressne nevie e, kto je e autorom m týchto o jednoduc chých objektov. A tak som m aj ja , až a ako štu udentka U Univerzity tretieho t ve eku Žilinskkej univerzzity, zistila,, že k mno ohým fun nkcionalisttickým sta avbám v rodnom meste m mám osob bitný a ajj osobný v vzťah, zvlá ášť k stavb bám arch hitekta Sch heera. Vy yrastala so om na Hollého ulicii v blízkostti domu č. č 9, ktorý bol post avený v roku r 1934 4 pre Izrae elský ženský spolok k podľa prrojektov M. M M. Sch heera a v ktorom je dnes sídlo Žido ovskej náb boženskejj obce. Do školy som s zača ala chodiiť do bud dovy II. štátnej š ľud dovej ško oly (1936,, architektt František k Bednárik k , Veľká O Okružná 22 2), ktorá vznikla v pri výstavbe e mestskejj štvrte Svo ojdomov ( architek kt M. M. S cheer a Július J Stein n, realizác cia 1931-1 1932) ako o vybavenosť pre tú úto novú časť č mesta a. Dnes je e v nej Gym mnázium Veľká Okružná. Do o Grossmannovho domu d (arc chitekt M . M. Sche eer, 1929, Pivovarskká 2) sme e bočným m vchodom m z úrovn ne balusttrády pod d Farským m kostolo om vchád dzali chodbou do o 44  

miestnostti, ktorá sv vojho času slúžila a ko trieda Jazykove ej školy, v kktorej nás „Žilinec“,, učiteľ a b básnik Ján Frátrik, učil angli čtinu. V Trávničkov T vom dom me (archite ekt M. M.. Scheer, Jozefa Vuruma V 8, 8 realizác cia 1931) bolo v prízemí ešte v ro oku 1990 0 kvetinárstvo, kde uviazali u moju m svado obnú kytic cu. V tom m istom priiestore, pravda p užž zmeneno om na ob bchod s odevami,, som o necelých n 20 rokovv neskôr kupovala a synovi p prvý pánssky oblek k. No a napokon v priestoroch n najvýznam mnejšieho o funkciona alistického o diela M. M M. Sche eera v Žiline, v budove , v ktorej do odnes sídlii jediná m mimobratislavská ba anka na SSlovensku , som sa pohybova ala a strá ávila v nejj posledný ých 16 rok kov svojho pracov vného živo ota a pro ofesnej ka ariéry. Ako o zvláštna a náhoda mi príde skutočno osť, že v ttej istej kancelárii, v ktorej som sede ela na 1.. poschod dí pravéh ho krídla budovy,, sedáva al svojho času aj môj otec, ako o zamestna anec Krajského fina ančného úradu. So om rada, že ž účelu , ktorému bol tento o objekt ako finanč čný palác c archite ktom M. M. Schee erom urč čený, slúžii dodnes.. Prajem si a chcem m veriť to omu, že a aj súčasný ý majiteľ budovy, v ktorej sídli s Prima a banka Slovensko, a.s. (pôvo odne pod d názvom m Prvá kom munálna b banka, a..s., neskôrr anka Slov vensko, a.s.) bude mať dosstatok úctty a poro ozumenia pre toto o Dexia ba výnimočn né archittektonické é dedičsttvo a po ostará sa o jeho zachova anie i do o budúcno osti. S potešen ním som zistila, z že nielen n náv vštevníci mesta, m ale e aj samottní obyvatelia Žiliny y majú mo ožnosť zo oznámiť sa a s dielo m M. M.. Scheera a a tiež niektorých ďalších h autorov, aj prosttredníctvo om inform mačného o postera „Funkci onalistická Žilina“.. Vydala h ho Turistická inform mačná ka ncelária Žilina Ž a je e v ňom ttip na pre echádzku u mestom po stopá ách diel fu unkcionalistickej arrchitektúry y spolu s ich označ čením na a pripojene ej mapke mesta a stručným s popisom.

Použitá litteratúra:

[1] DU ULLA, M., MORAV VČÍKOVÁ, H.: Architektúr A ra Sloven nska v 20.storočí. 2 . Bra atislava: [2] Vydavateľsttvo Slovartt Bratislav va, 2002 [3] DU ULLA, M a kolektív:: Majstri a architektú úry. Bratislava: Vyd davateľstv vo Perfektt Bra atislava, 2005 [4] ww ww.sk.wikipedia.org g/wiki/Fun nkcionalizm mus (architektúra), [5] ww ww.tikzilina a.eu, Funk kcionalistic cká Žilina,, [6] ww ww.sk.wikipedia.org g./wiki/Mic chal_ Maxximilián_ Scheer, S [7] ww ww.novasy ynagoga.sk, [8] ww ww.zilina-g gallery.sk//index.php p?/category/331 45 5  

MARIÁ ÁN ČAPK KA – AK KADEMICKÝ MA ALIAR KATARÍÍNA HO ORVÁTO OVÁ

Vo svojejj práci so om sa ven novala die elu akade emického maliara, žilinského rodáka a a môjho suseda z detských h rokov, M Mariána Čapku. Moje M rozh hodnutie vyplynulo o z osobne ej účasti na krste knižnej publikácie o živote a diele e Mariána a Čapku u v Považskkej galériii umenia a v Žiline v roku 20 011 pod názvom Rozprávk kový svett ilustrácie Mariána a Čapku. Hoci som m sa s jeh ho výtvarn ným ume ením strettávala prii čítaní rozzprávok svojím s syn nom a ne eskôr i svo ojim vnuč čkám, ažž na krste e som sii uvedomiila, ako jeho tvorb ba veľmi obohatila slovensskú výtva arnú scén nu. Jeho o umelecké cítenie e a začiatky vníman nia všetké ého krásneho okolo o nás určite súvisia a ým zázem mím, kde e otec ŠŠtefan Čapka, i keď k nebo ol professionálnym m s rodinný umelcom m, jeho gra afická tvo orba a ma aľby niesli všetky attribúty pro ofesionálnej tvorby.. On viedo ol nadané ého syna k umeniu u už od útleho ú vek ku, zasväc coval ho do tajov v štetca, p plátna a farieb. Marián M Ča apka vyšštudoval Strednú šškolu umeleckého o priemyslu u v Bratisla ave, na oddelení o grafiky. Na N ŠUP-ke e ho veľm mi zaujím mali dejiny y umenia, obľúbil sii tvorbu plagátu, p pozornosť venoval písmu a typografii. V roku u 1971 nasstúpil na Vysokú V šk kolu výtva arných um mení v Bra atislave, kd de si vybral odborr grafiky a knižné illustrácie. Odbor g grafiky a knižnej ilu ustrácie v tom čase viedoll profesor Albín Bru unovský, ktorý k vyši el z kreattívnej školy Vincen nta Hložnííka. Albín n Brunovský ý svojím študentom m neustálle prízvuko oval, že grafika, g a najmä ilu ustrovaná,, sa rodí zo o srdca a z duše. U Mariána Čapku padli p slová á profesorra na úrod dnú pôdu u s dôrazom m, že ilustrácia je jeho prvý ým výtva arným dom movom. H Hneď po skončeníí vysokej škkoly sa za ačal venov vať ilustrá cií. Ilustrov val knihy pre p väčšie e i menšie e deti, ale e nezabud dol ani na a najmenššie deti prri práci na a leporelá ách. Jeho o maľby v leporele e Na lúke, v lese, na a poli, v zá áhrade n nesú všetky znaky zrozumite eľnosti a detailnosti,, a to tak,, že pote ešia nielen n malé d detičky, ale a i ich rodičov. r N Najradšej ilustrovall rozprávky y z prostre edia Slovenska, čo o mu bolo najbližššie. Aj tu musel ve eľa vecíí naštudov vať, zaspo omínať na a detstvo , a čo ne evidel, mu usel dopln niť fantáziou. Jeho o ilustrácie sú zrozumiteľné, blízke de tskému sv vetu, majjú svoju d dušu. Jeh ho detské é ilustrácie sú láska avé, realisstické, farrebne ve eľmi boha até. Mariá án Čapka a si vždy y vyberal h hodnotné knihy s do obrým texxtom a ažž po jeho dôkladno d om preštud dovaní sa a chopil šte etca. Nap pr. rozprávku Otec cko a jeho traja za aťovia sp revádza dokonalá d á ilustrácia so štylizo ovaným slnkom s a mesiacom m. Akoby y sme sa ocitli vo svete so o šťastným koncom, vo svete e plnom ttúžob a otvorenéh o ho maliaro ovho srdc ca. Alebo o klasická rozprávka a Márie Rázusovej R – Martákovej Starý Bodrík ík a vlk nie n je len n 46  

zobrazen ním deja, ale pon núka nám m pohľad d na typickú slove enskú kra ajinu plnú ú pasúcich h sa oviec c. Výber z veršov Ľu udmily Po odjavorinsk kej Do škkoly vyžaruje veľkú ú láskavosťť a svojrázznu poetic ckocť, je p plný zviera atiek, mení školu na a radostn né miesto,, kde sa d deti tešia a. Detská knižka P Pavla Štefánika Kto tam šiiel, čo ta am našiell s ilustráciami Mariá ána Čapk ku vyniká hravosťo ou a úsme evom. Stre etneme sa a s kozou,, ktorá ne esie ťažký vak, alebo svinko ou obleče enou do ľudského o rúcha. Tu cítime e maliarov zmysel pre hum mor, ktorrý vyžaru uje nielen n z textu spisovateľa, ale e i z maliarových ob brázkov. Ku K krehkej detskej duši d sa priihovára svvojimi ma aľovanýmii obrázkam mi i v rozp právkach O zlatom vajíčku, Ako A chce eli byť zvie eratká mu uzikantmi , O mláde encovi, čo o sa stal kráľom, V Vrabec Flo orián, Kam maráti na a lúke... S úctou sa a pozerám m na ma aliarove obrázky k rozpráv vkam z exotických h krajín, ktoré sú ú maľovan né s veľkou precízn nosťou a v reáliach h, akoby tam auto or žil . Jed dná sa o Cejlonské é rozprávk ky a Rozp právky orlíích pier. Na N každej čiarke Č Čapkových h ilustráciíí je vidieť, s akou radosťou ka aždú knihu u tvoril, s akou a veľko ou pripravvenosťou, energiou u a láskou pristupov val k svojim ilustra čným zámerom a ako tvrd do a zod dpovedne e pelý člove ek, rodič, či starý ro odič nepo ochybne ocení čisstotu jeho o pracoval. Aj dosp Čapka sa popri ilustrácii ven uje tiež zn námkovejj ilustrácií, ktoré si ho získajú. Marián Č tvorbe. V Výrazne sa a podpísa al pod pošštové obá álky prvéh ho dňa, kd de sa rieši tematika a vydávan nej známky y. Či už id de o náme ety zvykosslovné, ná árodopisn né alebo historické. h . Zo známkkovej tvo orby si spo omíname na známk ku z emisie e Ľudové zvyky. Na a známke e sú výrazn né zelené é ratolesti, symbolizzujúce nový rozkve et prírody na jar. Na obálke e prvého dňa nac chádzame e sediac e dievč ča, ktoré é maľuje kraslice. Známka a venovan ná Žofii Bo osniakove ej, neúna avnej och hrankyni chudobný c ých a cho orých, sa a stala histo orickým dokument d om. Znám me sú jeho o známky venovan é Jánovi Smrekovi,, známka Most – Kráľová K pri p Senci, známka Vychylovka, znám mka Čierrnohorská á železnica a, Kostol sv. s Micha ala archa njela, zná ámka Rím mske légie e v Trenčííne a iné.. Medzi Žilinčanmi je známa a známka a žilinskýc ch kostoln ných vežíí, ktorá pripomína p a históriu i ssúčasný pohľad p na farský ko ostol ako dominantu d u Žiliny. Pri pohľa ade na tvorbu t ak kademickkého malliara Marriána Čap pku, ktorá á zahŕňa a maľbu, kkresbu, kn nižnú ilustrráciu, zná ámkovú tv vorbu a tiež voľnú grafiku, nemôžem n m nespome enúť i jeho dráhu u pedago ogickú. Sv voje vedomosti a životné skúseností s í odovzdá áva mlade ej generác cií na žilin skej Zákla adnej ume eleckej ško ole. Tak, ako a dávall celé svojje srdce do d svojich ilustrácií pre deti, láskavým a zodpovvedným prístupom p m vedie i sv vojich žiak kov k estettickému v vnímaniu diania d oko olo seba.

Použitá litteratúra: [1] MA AZÚR, M.:: Rozpráv vkový sve et ilustrácie Marián na Čapku u. Žilina: Výtvarná á ag gentúra A1 1, 2010, IS SBN: 978-8 80-967449--8-5 47 7  

JOZEF KOLLÁR R – AKADEMICK KÝ MALLIAR DARIA MICHA ALOVÁ

Napísať prácu o Jozefo ovi Kollárrovi, klassikovi slov venskej moderny, mojom m obľúbeno om maliarovi som sa s rozhod dla z viace erých príč čin. Pozna ala som ho o osobne e už od de etstva bo ol priateľom môjho otca, rodák z Banskej Štia avnice, môj krajan.. Maľoval hlavne Banskú B Šttiavnicu, moje milované ro odné messto. Bol to t človek k skromný, aj keď bo ol národný ým umelc com a jeh ho veľká sk kromnosť prispela k tomu, že e patrí k na ajmenej zmapovan z ných tale ntov naše ej doby a mám takký pocit, akoby sa a na neho v posledn ných rokoch zabúd dalo. Jozef Kollár sa na arodil 8.3.1899 v Ba anskej Štia avnici v chudobne c ej banícke ej rodine,, jeho rod dný dom dodnes stojí pri b botanicke ej záhrade e. Otec Jozef, od d ktorého o pravdepodobne získal ma aliarsky ta alent, bol známy tvorca a maliar ľudových h betlehem mov. Joze ef Kollár začal štu udovať na n piaristickom gyymnáziu v Banskejj Štiavnici, kde sa na n výtvarrnej výcho ove zača al prejavovať jeho maliarsky y talent. Z toho dôv vodu pre estúpil na reálne g gymnázium m v Košic ciach a zzačal nav vštevovaťť súkromnú ú maliarsk ku školu Ele emíra Hal ásza – Hra adila v r.1920-21. Sttretnutie s Hradilom m znamena alo pre mladého Kollára vstup do d umele eckého svveta. V štúdiách h pokračov val na ak kadémii vý ýtvarných h umení v Mníchov ve, odkiaľ musel z viacerých v h dôvodov v odísť. Priihlásil sa na n Vysokú ú školu vý ýtvarných umení v Budapeštti, kde ho o prijali a zíískal aj štip pendium na celý šttúdijný po obyt v roko och 1922--1929. Poč čas štúdia a na akad démii u profesora Rudnaya vzbudzov val svojím m talentom m pozorn nosť (jeho o štúdie a maľby hláv h starcov a ban níkov), zísskal nieko oľko ocen není a po onuku na a miesto asistenta, ktorú k však k odmieto ol. Na základe ocenení poča as štúdia dostal sa a na štúdijjný pobytt v Talian nsku. Bená átky, Florrencia, ne eskôr navvštívil aj Paríž, P kde e obdivova al a študo oval diela a impresio onistov Moneta, M Bonarda a hlavne Vincenta a van Gogha. Ich diela sa s mu v veľmi páč čili, sám sa všakk za imp presionistu u nepovažžoval. Z Ta alianska sa a vrátil do omov do Banskej Šttiavnice, kkde sa v roku 1929 9 uskutočn nila prvá sú úborná vý ýstava jeh ho tvorby. Maľoval portréty, b banícke domčeky, d , sedliacke e usadlostti, špecializoval sa n na krajinomaľbu. Veľký vp plyv na Ko ollárovu tvorbu a jjeho ume elecký rasst mal po obyt v ma aliarskych h kolóniách h v Makove, Szege ede a hlav vne v Pieššťanoch, kde k spolu s Jankom m Alexym,, Bazovský ým a Palug gyayom organizov o vali maliarrsku kolóniu. Z pobyytu v Piešťťanoch sú ú známe je eho práce e: Z Pova ažia, Osiky y v Piešťa anoch a Topole T prii Piešťano och. Jeho o topole sa a potom objavujú aj v ďa lších jeho o dielach.. Po odch hode z Piešťan P sa a 48  

natrvalo usadil v Banskej B Šttiavnici v domčeku u pod Parradajzom,, odkiaľ mal m krásny y výhľad na a nádherné scenérie Banske ej Štiavnic ce. Vo svojej záhrad dke pestoval kvety,, o ktoré ssa sám sttaral, polieval, pressádzal a nakoniec c maľova l, jeho prríslovečné é kytice vo o vázach. Z detstva a mám ta kú spomie enku na Joži J báčih ho. Bolo to o na jar, s ockom a jeho priateľmi p sme boli na prec chádzke v okolí Banskej Štiavnice. Š . Odbehov vala som od nich a zbierala a kašky, mala m som m z nich p peknú veľkú kyticu.. Joži báč či si ju hneď všim mol. Zača l sa na tú kyticu pozeraťť takým zvláštnym z m pohľadom a spýtal sa ma, či mu ju u dám. Dostala D so om za kyytičku 10 korún na a cukríky. M Moja krásn na kytička a nikdy ne ezvädla, objavila o sa a na výsta ve v galé érii. Bol to člo ovek malý ý vzrastom m, ale veľkký srdcom m. Jeho po ovahové črty ako vášnivosť, v , tvrdošijno osť a hlav vne cieľavedomossť sa pren nášali aj do d jeho ttvorby. Mnoho M rázz prechádzal po týc ch istých cestách, pokiaľ ne enašiel to o, čo hľad dal, čo po otrebovall vidieť, ab by dielo, ktoré mie enil nama aľovať bolo také, aké a ho ch hcel mať. Niekedy y odišiel z d domu na viacero dní, d vrátil ssa unaven ný, ale spo okojný ke eď našiel čo č hľadal.. Svoje ro odné messto vníma al s kam mennými domami,, chráma ami a prrekrásnou u prírodou,, okolím v každom ročnom r o období, na a jar v plnom kvete e, v lete a v jeseni v žiarivých farbách a v zime pod záľa ahami sne ehu. Keď potrebovval väčšie plátno a nemal n naň penia aze, zošil dva me nšie kusy y a maľoval. Tak vzniklo je eho dielo o Panorám ma Banske ej Štiavnice e (1930) a tiež trh v Banskej Štiavnici Š (11933). Svo oje obrazy y nerád prredával, skôr s ich da aroval. Prre môjho ocka nam maľoval je eho rodný ý dom na a Bankách h pri Banskej Štiavn nici, so sta arou mam mou na verande. P Pre svoje obrazy sii zhotovov val aj rám my. Tvrdil, že ž súčasťo ou umelec ckého die ela je aj je eho rám. S každým m obrazom m sa ťažko lúčil, obrazy boli a ako jeho deti, d ktoré é sám nem mal. Jozeffa Kollára a často označovali aj ako maliara m Ba anskej Štia avnice, čo o dosvedč čujú jeho o námety,, všetky pa amätihod dnosti, Kalvária, Sta arý zámok k, Nový zá ámok, jaze erá v oko olí Banskejj Štiavnice e a mnoh ho ďalších h. Jeho tv vorba zah hŕňa asi 3000 3 obra azov a ok kolo 1000 0 kresieb. V Veľkou výnimkou je e jeho ma ľba priem myselného závodu v Žiari nad d Hronom.. Na obra aze je znázornen z ný dynam mický ch hod kyslič čnikárne a energ getického o hospodá árstva. Sv voje diela a vystavov val v Koššiciach (1931), v N Nových Zá ámkoch s Bazovský ým a Palug gyayom, v Topoľča anoch, v Bratislave a v Prahe e. Súborné výstavy y v galériá ách a výsstavách v Banskejj Bystrici, Liptovsko om Mikulá áši, v Ma artine a v Bratislave e. Za svoju plodnú prácu p mu u v r.1959 9 udelili titul t zaslúžžilého um melca, v r.1969 r boll vyzname enaný Rad dom prác ce a v r.19 972 bol ocenený tiitulom ná rodný um melec. Anii toto vyso oké ocene enie ho nezmenilo,, naďalej pracoval do svojic ch posledných dní.. Zomrel 21.októbra 1982, keď ď jeho mi lovaná Ba anská Štia avnica hýrrila na jeh ho počesťť tými najkkrajšími farrbami. Pochova aný je na n Fraun nberskom cintoríne, kde je poch hovaných h mnoho o významn ných osob bností Ban nskej Štiav vnice, ok krem iných Edmund d Gwerk,, Jaroslav v 49 9  

Augusta (maliari) a Jozef Ho orák (spiso ovateľ). Mesto Ba anská Štia avnica a jeho j obyv vatelia sú ú hrdí na svojho s ma aliara, kto orý takým m strhujúcim m spôsob bom zazna amenal m mesto a krajinu. k Na jeho p počesť po omenovalii jednu zo o základný ých škôl. Žiaci tejtto školy poriadajú p rôzne po odujatia, napríklad d prechádzky po stopách um melcovýc ch diel a porovnáv vajú ich s o súčasnosťou. Po o Jozefovi Kollárovi je tiež pom menovaná á galéria,, ktorá je súčasťou s banského o múzea. Galéria JJozefa Kolllára sa na achádza v troch ob bnovenýc ch meštian nskych do omoch zo o 16. storoč čia priam mo v historrickom jad dre mesta a, oproti morovém m u stĺpu na a námestíí Svätej Tro ojice. V sttálych exp pozíciách h sú výtva arné diela od 13. – 19. storočia, ktoré é vznikli v B Banskej Šttiavnici. Umenie U 20 0. storočia a reprezentujú sam mostatné expozície e výraznýc ch osobno ostí sloven nského ma aliarstva, Jozefa Ko ollára a EEdmunda Gwerka,, pre ktorý ých sa Ba anská Štia avnica sta ala silným m inšpiračným zdro ojom a hlavne pre e Jozefa Ko ollára trva alým miesttom pre je eho tvorbu. Toto um melecké b bohatstvo o (v galériii je asi 150 05 diel) je e akousi maľovanou m u kronikou u mesta a okolitej krajiny. V expozíciii Jozefa K Kollára sú vystaven né aj jeho o osobné é veci. V galérii sa a poriada ajú rôzne e podujatia a, napríkllad Večie erok pre majstra Kollára, nazývajú n ho aj štia avnickým m impresion nistom. Banská Štiavnica sa s od čiass Jozefa K Kollára zm menila, stala sa obľú úbeným turistickým m mestom. Joži báči, Vaša kalvária več čer svieti. Slovensko o má ve eľa osobn ností výtv varného umenia, skláňam sa pred d dielamii mnohých h maliarov v, ale mo ojou osobn nosťou je a vždy zo ostane ma aliar, ktorý ý maľovall moje rod dné mesto o, národný ý umelec Jozef Kollár.

Jozzef Kollár - Banská Štiavnica1 Š 942 50  

Použitá litteratúra: [1] http://www.a artinvest.sk/zivotopisyy-maliarov? ?page=1 [13.1.2014] [2] http://www.a artgallery.sk/sien.php p?getSien= =20 [13.1.20 014] [3] http://www.b banskastiav vnica.sk/na avstevnik/banicke-dedicstvo-a ahisttoria/pamiiatky/galerria-jozefa-kkollara-1.httml [13.1.20 014]

[4] http://www.m muzeum.sk k/?obj=gale eria&ix=sbm_gjk [13.1.2014]

51  

MÁRIA A MEDVE ECKÁ – AKADEEMICKÁ Á MALIA ARKA ĽUDMILLA GAŠŠPARÍKO OVÁ

Hoci odv vtedy uply ynulo prib bližne šesťd desiat rok kov, dodn nes mi v p pamäti utk kvel tento o živý obra az: Pri stoja ane, rozložženom up prostred obrovského o stavenisska, stojí energická e á žena vo voľnej blúze zafľakovane ej od fariieb. V je ednej rukke štetec,, v druhejj cigareta. Keď so om sa sta arej mam my opýtala a, kto to je, vysve etlila mi lakonicky:: „Maľarka a.“ To bolo b moje e prvé o osobné stretnutie s s Markou u (ako ju volali) Medveckkou. Mária Medvecká - predsta aviteľka re ealistickejj orientác cie v slove enskom vý ýtvarnom m umení 20 0. storočia a - pochá ádzala zo šľachtické ého rodu Medveckký. Narod dila sa 11.. októbra 1914 v ho ornooravskej dedin ne Medve edzie pri Tvrdošíne, T , kde pre ežila svoje e detstvo. Po maturrite na gy ymnáziu v Košiciach študova ala v Učitteľskom ústave pre e kreslenie v Bratisla ave, ktorý ý ukončilla v roku 1934. Vrátila sa na rodn nú Oravu u a niekoľkko rokov pôsobila a ako u učiteľka v Zubrohlave, Tvrrdošíne, Jablonke e a Námesstove. Pop pri zamesstnaní sa venovala a maľova aniu a kre esleniu. Je ej skicáre e zapĺňali kkrajinky, ľu udová arc chitektúra,, no najmä postavy y a tváre ľľudí. V rok ku 1942 sa a zapísala na Oddelenie kresby a maľb by Sloven nskej vysok kej školy te echnickejj. V štúdiu u pokračov vala na Akadémii A výtvarnýc ch umeníí vo Viedn ni a tiež v Prahe u profesora a Želibskéh ho. Po ab bsolvovaní bratislav vskej SVŠTT v roku 1948 pôso obila ako maliarka a v slobodn nom povo olaní. Pop pri portréttnej a figu urálnej ma aľbe sa sp počiatku venovala a najmä zá átišiam a vedutám v Bratislavy y. Od svojiich učiteľo ov si osvojjila impressionistický ý spôsob m maľovania a, ale inklinovala s kôr k senttimentálne emu zobrrazeniu sk kutočnostii v duchu realizmu 19. storo očia, ktorré sa ne esústreďov valo na c chvíľkové impresie e a prchav vé atmosfférické ja avy. Túto jej snahu u o tradičn nú maľbu u ešte utv vrdzovala a sivastá a ťažká ze emitá fare ebnosť. Vo o svojich raných maľbách m sa snažila a zachytiťť zanikajúc ci svet čiistých pra ameňov, čím prisp pela k vy ytvoreniu slovenské ého mýtu u v maľbe. Keď sa v roku 1948 uja ala vede nia štátu u komunistická strrana a za ačala sa a presadzo ovať ume elecká tvorba v d uchu soc cialistickéh ho realizm mu, ktorý ý vtedajšíí mocní po o vzore So ovietskeho o zväzu uzznávali ak ko jedinú tvorivú t me etódu, Medvecká M á sa stala predstav viteľkou nových, často po oliticky motivovan m ných tend dencií. V päťdesia atych roko och minulé ého storo čia sa venovala prredovšetkkým anga ažovaným m témam obrazmii industrrializácie (Továre eň na predmesstí), kole ektivizácie e (Odovzdávanie kontingen k tu na h hornej Orrave) a budovania b a. Jej maliarskym m m 52  

ateliérom m sa na ča as stala stavba Ora avskej prie ehrady, kd de po dvo ojročnom pôsobeníí usporiadala výstav vu priamo o na prac ovisku. V jej j tvorbe dominovvali figurá álne diela,, niektoré sstvárnené é ako mon numentál ne kompo ozície (De eti mieru). Vytvorila aj obrazy y s povstale eckou tem matikou (V predve ečer povsttania, Parrtizánska m mať). Okrrem toho,, že zotrvá ávala v ob blasti porttrétnej a ffigurálnej maľby, venovala ssa aj krajinomaľbe e a výjav vom z ka aždodenn ného živ vota. Vo o svojich h portréttnych, žánrových h a krajinárrskych die elach zac chytila pre emeny Oravy a nov vé typy ľu udí. Neskô ôr sa stále e viac sússtreďovala a na maľbu kra ajiniek, ožživovanýc ch ľudskýými a zvieracími z i postavam mi (Bieleniie stromov v, Orba n na starej Orave), O a na žánrovvé portréttne štúdie e (Oravčia atko, Zatúllaný kohú útik). V šessťdesiatyc ch rokoch h sa jej po odarilo op prostiť od d spôsobu maľby sttarých ma ajstrov, jejj rukopis sa čiastočne uvoľň ňoval, ťahy štetca a prerušova ali splýva avý štýl, zintenzívn z il sa aj kolorit k a tematicky t y sa sústrredila na a komorne ejšie a intím mnejšie sc cény. Uvo ľnenejším rukopisom m a miern ne zjednodušenýmii tvarmi usskutočňov vala svoj umeleckký program monum mentalizo ovať život a krajinu u oravskéh ho ľudu. V sedem mdesiatych h rokoch h v jej tv vorbe pre evláda slovenská, s , predovše etkým ora avská dedina a spo ločensky angažova ané motívvy. Hoci umelkyňa up prednostň ňovala te echniku olejomaľby y, venova ala sa aj kresbe a ilustračne ej tvorbe. V roku 19 958 vyhra ala súťaž vyhlásenú v ú vtedajšo ou Štátnou u bankou u českoslov venskou na náv vrh ba ankovky v nomin nálnej ho odnote 10-korún.. Desaťkorrunáčka s podobo ou dvoc ch oravsk kých die evčat (vrrkočatej Martušky y v pioniersskej rovn nošate a Margitky s dedin nskou šatkou na hlave), doplnená d á scenériou u Oravske ej priehrad dy a nižnia anskej fab briky v pozzadí, bola a v obehu u od roku u 1961 do 1988. Medvecká M á bola čllenkou um meleckéh ho spolku u Život, Umeleckej U j besedy slovenskej, neskô ôr Zväzu u slovenských výtvarných h umelcov. Ako o predstav viteľka oficiálnej výtvarnej v scény sa s venov vala aj kkultúrno-v výchovnejj činnosti. Svojou prácou kliesnila k c cestu pre e pochopenie výýtvarného o umenia a v prostred dí, v ktorrom sa s ním do ovtedy ľu udia nem mali možn nosť streta ať. Spolu u s manželo om výtva arníkom Ctiborom C Belanom usporadú úvali tem matické krajinárske k e výstavy na rôzny ych miesttach Slov venska. Od O roku 1969 sa na Orav ve konalii pravideln né kreslia arske pob byty, na ktorých sa zúčasstňovali p poprední slovenskíí umelci. P Po plenéro och sa zv vykli schá dzať u Be elanovcov v a viedli ssa búrlivé é debaty,, často až do rána. Ctibor Be elan zriadil manželk ke v pries toroch kla asicisticke ej kúrie v Medvedzí Galériu u Márie Medveckej, kde je od roku 1979 inšta alovaná stála exp pozícia maliarkinho o celoživottného die ela. Takmer zo všettkých vystavených h obrazov cítiť hlbo oký vzťah h k rázovité ému oravsskému reg giónu a je eho ľuďom m. Sama vý ýtvarníčka a to vyjad drila slova mi: „ Na takom malom m kússku zeme,, akým je e Orava, sú ú vyabstra ahované všetky zn aky, ktoré é sú najtyp pickejšie p pre Sloven nsko. Keď ď to hovorrím, nemá ám na mysli m len o oravskú krajinu s je ej premen nlivým ba aladickým m 53 3  

rytmom, drevenú ľudovú architekttúru, ľudo ové umenie – výýtvarné, hudobné, h , slovesné.. Ale mám m na mysli aj späto osť Oravco ov so zem mou, boha atú na neu uveriteľnú ú škálu osu udov a pre emien. To o všetko s polu vytv vára onú neopakov n vateľnú atmosféru, a , ktorá pod dnecuje tvorbu t ľud dsky i ume elecky.“ Mária Me edvecká zomrela 23. apríla a 1987 v Bratislave B vo veku 72 rokov. V tomto o roku na je eseň by oslávila o sté é naroden niny. Napriek tomu, že Medvec cká je dn es vníma aná značn ne kontrroverzne, pre mňa a osobne ostane navždy n je edinečnou u maliark kou autentických oravskýc ch tvárí.. Portréty červenolíícich detíí a žien, s trochu drsnými, vetrom o ošľahaným mi črtami,, vyvoláva ajú vo mn ne nostalg giu až do ojatie, pre etože mi pripomín najú moje e vlastné é korene.

Použitá litteratúra: [1] JANKOVSKÝ Ý, M.: Mária Medve cká. Kata alóg výstavy. Praha a: Národná á galéria,, 198 81. [2] KISSS-SZEMÁN N, Z. - OBUCHOVÁ Á,V. - PAŠK KO, P.: Galéria Ne edbalka. Slovenské S é mo oderné um menie. Bra atislava: C Calder s. r.. o., 2012. [3] VÁ ÁROSS, M.: M Sloven nská výtv varná príítomnosť. Prvé vyydanie. Bratislava: B : nakladateľsttvo TVAR, 1953. [4] ww ww.webum menia.sk/ maliarstv vo [5] ww ww.orava.sk / osobnosti

54  

Má ária Medv vecká: Orravčiatko

55 5  

FRAŇO O ŠTEFUN NKO – AKADEM A MICKÝ SOCHÁR S R VIKTÓR RIA TOM MANOVÁ

Je ťažké é vybrať iba jedn nu osobn nosť Slove enska v oblasti o výýtvarného o umenia a vzhľadom m na rôzznorodosť techniky y a štýlu ich výtva arného p prejavu i obdobia,, v ktorom tvorili. Od d detstva bol mojim m „naj“ maliarom m Martin M Ben nka, pre je eho teplé é farby a d dynamiku,, ktorá vyžžarovala z jeho obrazov. V poslednom obd dobí moju pozornossť priťahuje iný um melec. Je to Fraňo Štefunko,, ktorý sa sstal i predmetom môjho m malé ého báda ania.

012/13 som študov vala na U3 3V Dejiny y Žiliny. Pre e svoju se emestrovú ú V školskom roku 20 om si vybra ala Dejiny y divadla,, konkrétn ne Ochotn nícke diva adlo Jána a Palárika a prácu so v Závodí,, lebo som m mala k nemu ossobný vzťťah. Študo ovala som m všetku dostupnú ú literatúru o ochotníctve. V diele Slo ovenské ochotníck o e divadlo o 1830 – 1980 od d autorov Ladislava a Čavojsk kého, CSc c. a PhDr.. Vladimírra Štefku, CSc., so om sa na a strane 161 dočíta ala, že Ústredie Ú sslovenskýc ch ochotníckych d divadiel v Martine e udeľovalo víťazom m divade elných záv vodov oc cenenie. Cit.: „Víťťaz kateg górie A sa a stáva držžiteľom me emoriálu, sošky, kto orá bola dielom d akademické ého sochá ára Fraňa a Štefunku““. Zaujalo o ma to a chcela som sošk ku vidieť. Zadovážilla som si literatúru u o umelco ovi Fraňov vi Štefunko ovi, navšttívila som Turčiansk ku galériu v Martine e, osobne e som hovorila s p. Dr. Kováč čovou, ku urátorkou galérie i ďalším ď pra acovníkom m galérie e pánom PhDr. Ry ybářom, ktorý je i príbuzn ným Fraň ňa Štefun nku a dn nes býva a v umelco ovom dom me. O spomínanejj soške žiaľ nik ne evedel. Up priamili však moju u pozornossť na me edailérsku činnosť umelca v 30-tych rokoch 20. storočia – na a Divadeln nú plaketu u Ústredia a slovenskkých ocho otníckych divadiel (bronz, rok r 1934).. A tak som m sa zača ala zaujíma ať o životn né osudy i tvorbu to ohto ume lca. Fraňo Štefunko sa naro odil vo Vlčkovcia ach v Trn navskom okrese, v rodine e poľnohosspodárske eho robottníka 4. au ugusta 19 903. Sám autor o svvojom rod disku píše:: „Dedina,, kde som m sa narodil, stá la napro ostriedku sveta. s Bo ola posta avená na a širokánskkej rovine a stačilo len vyštv verať sa na n starú hrušku ale ebo kosto olnú vežu u a videli sste všetko o – celý okolitý o sve et“. Štefun nkova rod dina sa trradične zaoberala z a ľudovým umením m. Matka bola vy ychýrenou u maliark kou orna mentov ľudových h výšiviek, starý otec c – tesár, samouk. V rodnej dedine navštevov al školu še esť rokov.. Od detsttva preuk kazoval výtvarné ssklony. Ak ko dospie eval, prac coval strie edavo na a poliach a v teheln niach. Po celoden nej práci nachádzzal rozptýýlenie v úč činkovaníí 56  

na ocho otníckom javisku, j kttoré tiež ssám vyzd dobil kulisa ami. Miesstny učiteľ D. Uhrin n sprostred dkoval Štefunkovi ná ávštevu u sochára Jána Kon niarka, kto orý žil v ne eďalekých h Voderad doch. Istý ý čas u neho n pob budol. Strretnutie bolo b obo ojstranne užitočné.. Obdržal písomné odporúča anie, v kttorom stálo, že sa vyzná v m modelova aní, rezbe e dreva a dokáza al svoje schopno osti v kre esbe a „traktame „ ente“. Ko oniarkovo o odporúčanie posslúžilo, ab by sa do ostal za žiaka ž rezb bárskej škkoly v Sta arej Turej.. Navštevo oval ju v rokoch r 19 922 – 1925 5. Súbežn ne zložil aj skúšky z učiva meštianskejj školy. Dôvera vo vlastn né schopnosti vied dla Štefunku v rok ku 1925 d do Prahy y. Stal sa a posluchá áčom Umprumky. Citlivo C rea agoval na a premen ny doby. Kroky ho viedli do o všeobecnej školy rezbárske ej, do špe eciálnej šk koly deko oratívnej p plastiky a na záverr pobudol v špeciá álnej ško ole figurrálneho modelova ania. Na adviazal kontakty y s profesio onálnymi bábkarm mi. Býval pri budo ove národ dného d ivadla, a tak ako o bývalý in nsitný ma aliar kulís, navštev voval pro ofesionáln nych kulissárov v národnom m divadle ako ich „kolega“. V rozpä ätí rokov 1925 – 1930 1 bol Štefunko o jediným m ým posluc cháčom sochárstva a na Umpruke. Poč čas štúdií v Prahe sa a podieľall slovenský i na rešta aurovaní v Svätovítsskej kated drále. Po ukonč čení vojenskej služb by objaviil v noviná ách inzerá át Ústavu pre zveľa aďovanie e živnosti v Martine, ktorý hľa adal inštru uktora pre e pripravo ovaný rezb bársky ku urz. Na jarr 1932 prišiiel do Ma artina a v Martine u už zostal po p celý zv vyšok životta. Spočia atku tvorill anonymn ne, neskô ôr prišli skutočné é sochársske objed dnávky. Busta Drr. Jozefa a Škultétyho, spisov vateľa Sv. S H. V Vajanskéh ho, malia ara M. Th. Mitrovského,, Michelan ngela a ďa alšie. V rokoch h 1932 – 1935 vyttvoril med dailu k Prribinovým oslavám m v Nitre, medailu u Slovenské ého náro odného múzea m v Martine, Domova a slovenskkých učitteľov v T.. Tepliciac ch atď. V tom čase e vytvoril i spomenu utú meda ailu pre Ússtredie slo ovenských h ochotníc ckych diva adiel s po ortrétom sspisovateľa J. Chalupku. N Na averze e je reliéff tálie a nápis Diva adelné zá ávody ÚS OD, rok a III. cena. Vtedy vznikla i športová á medaila Župnému u víťazovi o pohárr MS vo futbale i Futbalo ový pohá ár Matice e slovenske ej. Vzťah k Martinu prehĺbil u umelec v roku r 1935 – tu sa o oženil. Vyb budoval sii dom a vlastný ate eliér. Mnohora akosť výtv varného prejavu v rôznych h sochársskych žá nroch a odlišných h sochársky ych mate eriáloch je charakkteristickou u vlastnosťou ume elcových tvorivých h ambícií. Z jeho bo ohatej tvo orby v na asledujúcich rokoch uvedie em aspoň ň niektoré é diela: Kve etinárka (bronz ( z ro oku 1934), náhrobok J. Turzu v Martine e, žatva, pomník p P.. O. Hviezzdoslava v Dolnom m Kubíne (žula), pomník p Turčiansky T ych dobrovoľníkov v v Martine e (bronz), Cigánska a matka, Pískajúci Detvan (drevo), B Ber pane tie dane e a Antická á družica (drevo), Moja M mattka – bron nz, Zbojníc cka fontá na v Marttine (1941 57 7  

1942, lyse ecký piesskovec), Náhrobokk básnika a Vl. Roya a na ma artinskom cintoríne,, Portrét E Edit H. (m mramor), Kristus na a kríži - pre p oltár v kostole v Hriňove ej (drevo o v nadživo otnej veľko osti). Koniec v vojny bol pre neho o hektický ý. Bol pov volaný do o armádyy, počas povstania p a odišiel s rrodinou do d hôr, bol ranený ý a unikol väzeniu. Po roku u 1945 bo ol aktívny y v orgáno och miestn nej i okresnej samossprávy ak ko aj v nov vých štrukktúrach vý ýtvarných h spolkov. Pribudla mu i pe edagogickká činno osť na no ovozalože enej Vyso okej škole e výtvarnýc ch umen ní v Bratisslave. V p povojnovo om obdo obí rozvíj al Štefun nko svoju u sochársku tvorbu v komorne ej i monum mentálnejj polohe. V tomto období vznikli diela: d Hra abačka z Čičmian n (bronz) , Súzvuk (drevo),, čitateľka, Pieta pre p kostol v Poprad de, Krížov vá cesta v rímsko-kkatolíckom m kostole e v Martine e (bronz), pomník Červenej Č a armády v Krupine a v rokoch h 1951 – 1953 1 reliéff Legenda a o práci a boji pre e cintorín v Priekop pe, ktorý je j pre svo oju monumentalitu u neprehlia adnuteľný ý pre cestu ujúcich zo o Žiliny do Martina. V päťdessiatych a šesťdesiiatych ro okoch to t boli ďalšie portréty a sochy:: P. Jilemnického, herca h J. Sýkoru, maliara Petra Bohúňa, p portrét umelcovej u j manželky y, B. S. Timravy, T národnéh n ho umelca M. Ben nku, Slád dkoviča, Kukučína, K , Andreja Kmeťa, Hviezdosla H ava, partizzánskeho veliteľa Jegorova, J , socha Pieseň P hôrr pred bud dovou div vadla v Martine, M Po omník SNP P v Kremnici, socha a Tálie vo vestibule e divadla v Trnave (mramor), socha a básnika a P. O. Hviezdosla ava v Ná ámestove e (mramor). Je nesp porné, že najviac umelco vých die el je v Martine. M A Ale aj obyvatelia a a návštev vníci nášh ho mesta Žiliny sa m môžu poko ochať pohľadom n na umelco ove dielo.. Je to m mramorová á socha sv. Anny y s malou Máriou. Umiestne ená je na a fasáde e Katedrály y Najsväte ejšej Trojic ce (Farský ý kostol). Sochu S zakúpil Rímssko-katolíc cky farský ý úrad v Žilline v roku u 1941. Vo o vestibul e Mestské ého divad dla v Žiline e na I. poschodí sú ú ďalšie dv ve umelcove diela a. Vo výkklenkoch z leštenéh ho mramo oru sú um miestnené é bronzové é busty slovenskýc ch spisova ateľov a dramatiko ov Jána Chalúpku a Jána a Palárika, ktoré vyh hotovil umelec v rokku 1956. Zmienila som sa už u o Štefu unkovej m medailérsk kej tvorbe e. Z tejto o oblasti jeh ho práce e treba eštte spomenúť, že je autorom dvadsať korunove ej strieborn nej mince e vojnovejj Slovenske ej republiky z roku 1941. Na averze v strede je slovenskýý štátny znak, z pod d ním 2 skkrížené lip pové rato olesti a zn namenie F. Š. Na reverze postavy sv. Cyrila a a Metoda. Mince boli bežžne v obe ehu a i dn nes sa na achádzajú ú u zbera ateľov ale e i v rodiná ách, ktoré si ich nec chali na p pamiatku. Vyvrcholením Šteffunkových h publikač čných prá ác je na Slovensku u prvá mo onografia a sochára – Jána Ko oniarka. 58  

Miesto v slovensk kom soch hárstve, n na ktoré sa vyprracoval, bolo zho odnotené é čestnýmii titulmi zaslúžilého z o umelca a (1959) a národného ume elca (1968). Fraňo o Štefunko zomrel v Martine krátko k po d dovŕšení svojej s sede emdesiat ky, 6. aprííla 1974. Pochova aný je spo olu i so svo ojou manžželkou na Martinsko om cintoríríne. Večn ný spánok k mu stráži jeho soch ha Kvetiná árka. Týmto by y sa moja a práca mala uko ončiť, ale pre mňa a to neko ončí. Budem ďalejj pátrať po o soche ÚSOD. Ú I ke eď mi kom mpetentní pracovnííci v rozho ovore nazznačovali,, že v spomínanom m diele o ochotníc ckom diva adle zrejm me došlo o k termin nologickejj chybe a namiesto o výrazu Divadelná plaketa bol b použitý ý výraz „m memoriál, soška“.

Použitá litteratúra:

[1] BELLOHRADSKÁ, Ľ.: Fraňo Šteffunko., I. vydanie, Bratislavva: Vyda avateľstvo o Slo ovenského o fondu vý ýtvarných h umení,1961 [2] BELLOHRADSKÁ, Ľ.: Frraňo Štefu unko, Storočnica sochára. s Martin: Turčianska a ga aléria, Daxxnerova 2, Martin, TTlač: Alfa Print, P Marttin, 2003, IISBN 80-88 8686-45-8 [3] ČA AVOJSKÝ, L. - ŠTEF FKO, V.: Slovenské é ochotnícke diva adlo 1830 0 – 1980,, Enc cyklopédia osvetového pracovnííka, 14, Vydané é v spoluprácii s O Osvetovým m ústavom m v Bratis lave, Vyd dáva: Vydavateľstvo o Obzor, r. 1983, 1.. Vydanie, po očet strán 508,Vytla ačili Tlačia arne SNP, závod z B. B Bystrica, 65-030-83

59 9  

MIKULÁ ÁŠ ZMEŠ ŠKAL – HUDOBN H NÝ SKLA ADATEĽ A VIOLLONČELLISTA ĽUDMILLA HAN NÁKOVÁ Á

V rozvetv venej zem mianskej rodine ZZmeškalov vcov sa 20. novem mbra 175 59 narodill Mikuláš ZZmeškal ro odičom Kataríne rrod. Meerwaldtove ej a otcovvi Gabrielovi, ktorý ý bol v tom m čase príísediacim stoličnéh ho súdu Oravskej O stolice a po oslanec uhorského u o snemu zza Liptovsskú stolicu u. Po otc covej smrtti sa matk ka presťah hovala do o Banskejj Bystrice. Pravdepo odobne tu Mikulášš Zmeškal získal zák klady hud dobného vzdelania v a u evanjelického organistu o Juraja Frrancisciho o. V roku 1774 Mikkuláš nastúpil na a Evanjelic cké lýceum do Bra atislavy. N a lýceu sa a povinne e vyučova ala hudba a. Mikulášš sa stal žia akom Antona Zimm mermann na. Z tohto o obdobia a sú zach hované je eho prvé é sláčikové é kvartetá á, badať tu t určitú podobno osť v kompozičnej p postupnosti medzii Zmeškalo om a Zimm mermanno om. Po skonč čení štúd dia na lýc ceu nasle dovala trrojročná právnická p á prax u advokáta a a Benickéh ho v kráľov vskej tabu uli v Buda apešti a v r.1782 zlo ožil advoká kátsku skúššku, ktorá á ho oprávňovala k výkonu právnickkej praxe. Od rok ku 1783 žil vo Viiedni. Boll zamestna aný ako koncipien k t v Uhorskkej kráľovsskej dvorn nej kancellárii, vypra acoval sa a na dvorn ného sek kretára, nakoniec n bol jedn ným z ria aditeľov a radca Uhorskejj kráľovske ej dvorske ej kancelá árie. Ako č člen dvorrskej komisie pre ce enzúru sa zoznámill s Gottfrie edom von n Swietenom, výzznamnou osobnossťou moc cnárstva, ktorý sa a venoval hudbe, poriadal p domáce koncerty y, na ktorých účin nkoval aj Mozart.. Zmeškal sa veno oval hu udbe, ko omponova aniu a interpretác cii. Ponorril sa do o hudobné ého života a vtedajšej Viedn ne , čosko oro patril medzi vyysoko uzn návaných h interpreto ov v hre na n violončelo. Hru na violon nčelo štud doval šesťť rokov u Antonína a Krafta vo o Viedni. Ovládal hru na kla avír, čem mbalo a hu usle a vyn nikal ako hudobný ý teoretik. Ako vynikajúci v violonč čelista často č za astupoval svojho učiteľa a Schuppa anzigha v sláčikovo om kvarttete. V 80-tych rokoch c chodil na a hodiny y kompozíc cie k W. A. A Mozarttovi, neskkôr k hud dobnému skladateľľovi a ped dagógovii Albrechtssbergerov vi. Udržiav val priate eľské kon ntakty aj s inými skladate eľmi, s J.. Haydnom m, ktorý mu m venova al svoje K Kvartetá opus o 20, s J. Czernyym, M. Sttadlerom,, či s C.M.von Web berom. V roku r 1812 2 sa stal je edným zo o zaklada ateľov vied denského o Spolku p priateľov hudby, h Mu usikverein--Gessellsc chaft der Musikfreun M nde, v kto orom dlhé é roky pôso obil ako člen č direktória. Jeho skla adateľská tvorba je žánrovo obsiahla. Písal soná áty pre só ólové nástroje, duá,, sláčikové é kvartetá á, ale aj orchestrá álne sklad dby a sym mfónie. V Vychádzal z hudby y 60  

baroka. ZZatiaľ čo prvé kvartetá majjú charak kter ranéh ho klasicizzmu, posle edné dve e majú zna aky rozvin nutého kla asicizmu s jeho pod dstatou: kultivovan k nosťou, ha armóniou,, melódiou u a zrozzumiteľnossťou. Zme eškal odo ovzdal ce elé svoje e dielo jednému u z najväčšších hudo obných arc chívov vo o Viedni; v tom čase e tam pra acoval jeh ho priateľ,, ktorý ne estačil vše etko zaarc chivovať, a tak sa dielo rozztratilo. Do oteraz sa podarilo o zozbieraťť z jeho tvo orby pätn násť kvarte et a jedna a skladba pre čemb balo. Zmeškalo ovo priate eľstvo s Be eethoveno om sa da atuje od roku 1793,, keď spo olu hrávalii na dom mácich koncertoc k ch. Zmešškal tak otváral dvere Beethove enovi do o šľachtickkých kruho ov kniežaťťa Lichnev vského, grrófa Kinské ého, či arc rcivojvodu u Rudolfa,, ktorý Beethoveno ovi vyplác cal ročnú ú rentu, aby ho udržal vo o Viedni. Zmeškall organizov val hudo obné stretnutia a zzoznámil ho s pria ateľmi zo Slovensk ka. Z ich h vzájomne ej korešpo ondencie sa zach ovalo 150 0 listov, ktoré doku mentujú ich blízky y vzťah. Be eethoven n v liste, v ktorom ho prosí o finančnú pôži čku, ho oslovuje e najmilejšiie knieža, dôvern ný amico o, inde zase hudo obný ba rón. Ven noval mu u Quartetto o serioso f mol,op p.95. J. H aydn mu u venoval šesť zo svojich Slnečných h kvartet. Niektoré fakty zo života ž a diela d Miku uláša Zmeškala sa podarilo p odkryť, alle mnohé é ostávajú ešte neo objavené. O jeho súkromí , eventuá álne rodi nnom živo ote sa mii nepodarrilo nájsť zmienky. z Aj A v Beetthovenovej korešpo ondencii sú zverejnené listy y Beethove ena Zme eškalovi, ale a nenaššla som Zmeškalov Z ve odpovvede. Asi preto, že e diela s ko orešpondenciou boli biogra afiou Beetthovena a nie adrresátov je eho listov.. Prečítala som asi šesť š listov, všetky sa a vyznaču ujú láskav vým tóno om a pou užívané sú ú tie najkrrajšie oslo ovenia a prejavy oddanossti, priate eľstva a lá ásky, ale e reakcia a Zmeškala a ostáva neznáma. Takmer v všetky fak kty o živote a diele e Mikuláš Zmeškala a sme sa a dozvede eli vďaka a viacročnému výsk kumu a trrpezlivému u systema atickému hľadaniu u pani Mgr. M Anny y Schirlbau uer-Grossm manovej. Anna Sc chirlbauerr pochádzza zo Žilin ny a žije vo v Viedni,, kde pre ORF prip pravuje sc cenáre o osobnostiach, kto oré svoju kariéru zavŕšili z vo o Viedni a jedným z nich je aj a Mikuláš Zmeškal, pochádzzajúci z je ej rodnej krajiny. V Budapeššti našla je eho testa ament a rozbehla akciu hľadania je eho sklad dieb. Bolo o nájdenýc ch pätná ásť kvarte et pre vio olončelo a rondo pre čem mbalo. Iná á skupina a nadšencov pre te ento druh umenia sskladby na ahrala tak, aby sa stali znám me širokejj hudobne ej verejno osti. Skupina štyroc ch hudob bníkov založila Zme eškalovo kvarteto.. Konečne e sa tak dostane d oceneniia Mikulá ášovi Zme eškalovi a jeho die elo potešíí svojou krrásou veľa a posluch háčov. Vy ypočula so om si uká ážky zo vššetkých kvartet, k ajj keď sú to o len krátk ke úryvky, sú krásne e, melodic cké a pôso obia sviežžo. Vďaka za aradeniu tejto tém my do osn novy pred dnášok na U3V sa a naskytla vzácna a príležitosťť dozved dieť sa čo č najvia ac nielen n o osobnosti M Mikuláša Zmeškala, Z , 61  

vzdelané ého oravsského zem mana, vy ysokého úradníka ú Uhorskej U kkráľovskejj dvorskejj kancelárrie, hudob bného skla adateľa, v violončelistu, súčassníka Bee thovena, Mozarta,, Haydna, v ktorých h tieni ostal, ale ajj o historiických súv vislostiach h doby a krajiny, z ktorej vyššiel a v kto orej žil.

Použitá litteratúra: [1] Slo ovenský biografický ý slovník, IV V. str 457 [2] SC CHIRLBAUE ER, A.: V tie eni Beetho ovena. Hu udobný život, č. 7- 8, rok 200 07 [3] Lud dwig van n Beethov ven: Listy o umění lásce a přátelsví. p Praha: PANTON,, vyd davatelstv ví Českého hudebn ního fondu u, druhé vydání, v 19972, 35-86 69-72 [4] htttp:/dejiny..wbl.skZmeškalovci .html [5] htttp:/www.o oravskakn niznica.sk //modules.php?nam me=conte ent&page e&pid=27l [6] htttp/:www.ssnk.sk,swiftt_data/so ource/NBU U/Zborníky y/Zemiansstvo-1/116 6.pdf Ele ena Beňuššová: Ora avské zem mianstvo [7] htttp:/www.k klocokclan.com/RO ODOKMEN N/pdf Vlado Albííni: Orava a- kolíska a rod du Klocok kovcov [8] htttp:/wwwe e.e-obce.ssk/lestiny/ 2-historia..html [9] htttp:/www.o obceinfo//../lestiny/ ../artikulárny-kostol-evanjelic ckeho..../ [10] www.anna-schirlbauer.c com [11] www.pavlikreko ords.sk-Nic colaus Zmeskall-15strin ngs-quarttett-3cd— — audio/ [12] www.časopis-tv vorba.sk/tt103f_text.htm Da arina D udášová, Orava a v svetle refo ormácie [13] http:/w www.classsicfm.com m/compo osers/beetthoven/gu uides/niko olauszm meskall-175 59-1833-an nd-beeto ven-life-vie [14] http:/w www.infog gate.sk/? fn=about

62  

PAVOLL ŠTEINER – LEKÁ ÁR ĽUDMILLA HAN NÁKOVÁ Á

Bol skorý ý predvian nočný po odvečer rroku 1963 3,v uliciac ch zasnežženého Martina M sa a stmievalo o. Internát prvých študentov š v novovzn niknutej Le ekárskej fa akulty v Martine M sa a vyľudňov val, len nie ekoľko z nás n sa eštte nachád dzalo na ceste z n nemocnic ce zo stážíí na Ľadovňu. Pri je ednom vy ysvieteno om vianoč čnom výk klade stála a vysoká á, mierne e nahrbená á postava a v baranici, tvídov vom kabá áte s veľko ou kožušin nou a kapcoch. Boll to doce ent MUDrr. Pavol Štteiner, prim már chiru urgického oddeleniia, asi na večernejj prechádzke, osob bnosť, ktorá tri posle edné roky y štúdia medicínyy v Martine e zasiahla a do života a približne stovky medikov m m môjho ročníka. A za asiahla po ozitívne. Narodil ssa v Bratisslave dňa a 28.3.190 08.Otec Gejza G bol špeditér, matka Gabriela,, rod. Singerová, do omáca. Šttudoval n a gymnáziu v Bratislave. Me edicínske vzdelanie v e získal v Prahe, Vie edni, Parížži a v Brattislave, kd de štúdium m ukončil promóciiou v roku u 1932. V roku 193 33 získall doktorá át filozofie na Filo ozofickej fakulte vo v Viednii ukončením štúdia a psychológie a pssychotera apie podľľa zaklad dateľa analytickejj psycholó ógie, profe esora Carla Gustav va Junga. V rokoc ch 1933-3 39 praco oval na chirurgic ckej klinik ke u pro ofesora Kostlivého K o v Bratislav ve, kde v roku 193 33 získal šp pecializác ciu z chirurgie. V ro oku 1939 emigroval e l do Anglie. Zariad dil aj vyc cestovanie e rodičov v do Ang glie, abyy ich chrá ánil pred d deportác ciou; ote ec pricestoval, ale e matka ktorá to o odmietlla, zahyn nula prii transportte do konc centračné ého tábo ra. Profesor Šteiner po p nostrifiikácii dipl omu pra acoval ak ko vojenskký chirurg g do roku u 1945. Jeh ho odborrné úspec chy ako v vedúceho o lekára traumatol t logického o odd. St.. Olave Ho ospital, Midlesex M Hospital H a Brompton Hospita al boli dôvvodom pre prijatie e za člena Kráľovskej chirurgickej spolo očnosti. Bol B ako lekár v širšo om tíme prezidenta a Beneša v exilovej vláde v v Londýne. V roku 19 945 po návrate n na a Slovenssko viedo ol chirurgické odde elenie v Košiciach. K . V septem mbri 1946 bol men novaný prrimárom chirurgic ckého od delenia v Martine,, výmenou u s docen ntom Kňa azovickým m, ktorý prrešiel z Ma artina do o Košíc. V Martine e profesor ŠŠteiner pôsobil do konca živ vota. V roku 1957 vznik kol sam mostatný SSlovenský ý ústav pre p doško olovanie lekárov v v Trenčíne, ale klin nickou základňou p pre doško olovanie chirurgov ssa stalo ch hirurgické é oddeleniie v Martine. Primá ár MUDr. ŠŠteiner založil chirurgickú kattedru Slov venského o 63 3  

ústavu p pre doškolovanie lekárov, čo bol je ednoznač čne začia atok systé émového o postgrad duálneho vzdeláva ania chirrurgov s pôsobnosť p ťou pre c celé Slove ensko. Päťť rokov prrebiehali špecializa š ačné kurzzy z chiru urgie, uro ológie, orttopédie, plastickejj a detskejj chirurgie e v Martine e. V roku 1 1961 habiilitoval na docenta . Po založe ení Lekárskej faku ulty v Ma artine vznikla Chiru urgická kliinika a v roku r 1967 7 docent ŠŠteiner zísskal dokto orát vied z chirurgie. V roku u 1969 sa a stal univerzitným m profesoro om . Žiaľ, dobovou deformá áciou vzťa ahov sa menovací m dekrét dostal d do o rúk jeho príbuzným m až po je eho smrti.. Zomrel na Sliači dňa d 4.6.19 69 ako 61 ročný. Profesor Šteiner je zakladateľom moderne ej chirurg gie a karrdiochirurgie na a Slovensku u. Vykona al prvú úsp pešnú op peráciu zú úženej dv vojcípej ch hlopne srd dca, prvý ý na Sloven nsku zavie edol mimotelový o obeh pri operácii srd dca, takže e sa operovalo na a zastaven nom a od dkrvenom srdci. Prrístroj po oužil aj pri p embo olektómii pľúcnice.. Zaviedol chirurgic ckú liečbu u pľúcnej tuberkuló ózy a ope erácie pľúc c v Novejj Polianke e a Vyšnýc ch Hágoch h. Vychova al stovky chirurgov v vynikajú úcej odbornej úro ovne, ktorrí zastáva ali primárov v chirurgic ckých odd delení po c celom Slo ovensku. Zaslúžil sa a o to, aby a sa v rámci r Ch hirurgickej kliniky cievna chirurgia, hrudná h ch hirurgia a kardiochirurgia.

posty y

samostatn s ne rozvíja ali odbory y

Pre operá áciu na otvorenom o m srdci bo ol nevyhn nutný špec ciálne ško olený ane estéziológ.. Preto p po svojom m návrate e z Ang glie pozva al Ruth Mansfieldo M ovú, kto orá prvá á podávala a endotrracheálnu u anesté ézu pri operácii o na n otvorrenom srdci. Prvý ý anestézio ologický prístroj p dal priviezť z Anglie. Vytvoril V samostatné é anestéziiologicko-resuscitačné odde elenie, kto oré sa sta lo základo om pre te erajšiu Klin niku anesttéziológie e a intenzív vnej mediicíny. Jeho pu ublikačná činnosť bola rozssiahla. Obsahuje 70 vede eckých prác p a5 knižných publikác cií. Jeho prístup k chirurgick kému pac cientovi m mal široký záber.. Dôraz klá ádol niele en na perfektný p operačný ý zákrok, ale aj na predo operačnú ú a pooperačnú sttarostlivosť. Napísa al knihu Klinická fyziológiia pre chirurgov. c . Bratislavsské lekársk ke listy užž v roku 1937 uverrejnili jeho o vedeckú ú prácu Duševné é pôsoben nie na pac cienta pre ed operác ciou a po o chirurgic ckom zákro oku. To svedč čí o jeho poňatí pa acienta kkomplexne, nielen úzkom za ameraní na chorú ú časť tela a, ktorú riiešil opera ačným zá ákrokom. Zaujímal ho pac cient ako celok so o svojou ind dividuálno ou jedine ečnosťou, fenomén n, ktorý sa a vytráca aj na odd deleniach h vybavených špičk kovou me edicínskou u techniko ou. Profesor ŠŠteiner m mal za sebou aj ve eľmi dlhú a úspešnú kariéru šp portovca v plávaníí a vodno om póle. Bol dlho oročným reprezentantom ČSR Č v plá ávaní, držiiteľom 38 8 64  

rekordov v, zúčastniil sa olym mpiády v rroku 1928 v Amsterd dame. Od d roku 192 29 bol 10 0 rokov ma ajstrom rep publiky v plávaní na a 100m vo oľný spôso ob. Plával za a židovský plavec cký klub Bar Koch hba v Bra atislave a v čase reálnych h rasových h represálií sa mu podarilo o dostať ôsmich ô čle enov klub bu do Anglie. Títo o potom rreprezento ovali Veľľkú Britániu a po vypuknutí vojny sslúžili ako o vojenskíí dobrovoľníci. Vo vyššom m veku ho h bolo víd dať denne e na tenissovom kurrte. Rád lyyžoval. Bol zdatn ný aj jazy ykovo, ply ynne ovlá ádal angličtinu, ne emčinu, frrancúzštin nu, ruštinu u a maďarrčinu . Profesor Šteiner požíval p reššpekt a ú úctu svojic ch podria adených spoluprac covníkov,, kolegov, personálu na oddelení o a aj med dikov. Nezvyšoval hlas, len dôrazne e a vecne upozorn nil na ziste enú chyb bu s prííkazom „ a zajtra n nech to tu t nie je“ a nebolo o/napr. šp pinavé pa arapety okien, čo č zistil prri vizite/. Na oddie elenských h pracovný ých seminároch vyžadova al názor kolegu u - chiru urga, zam meraného o špecializá áciou k danej d prob blematike e a rešpek ktoval ho. O svojich h lekároch h si viedoll presnú e evidenciu operatívy ,erudície, potreb by zvyšov vania ved domostne ej úrovne,, podľa prraxe zaužívanej v Anglicku. A Na skúškkach medikov ča asto preja avil stručn ný humo orný kom mentár. Napr. N keď ď medička a popísa ala, že ra amenný kkĺb sa sk kladá z lopatky, kľú účnej kossti a tíbie e /holenná á kosť/, profesor p jej zapísa al známk ku a pozn namenal: “Tá tíbia a sa tam m vyskytuje e veľmi zrie edkavo.. „ Prof. Štein ner nepo ochybne patrí p k najv väčším ossobnostiam českosllovenskej chirurgie,, bol výnim močná osobnosť ajj v kontexxte s európ pskou chirurgiou, m mal kontakty s prof.. Charleso om Dubo ois z Paríža a, prof. Im mrem Littm manom z Budapeštti, prof. Rapantom m z Olomou uca a iným mi., predn nášal dom ma aj v zah hraničí. Bol zásta ancom fy yziológie a jemnéh ho opero ovania, tv vrdil, že chirurg je e vlastne e operujúc ci internista. Vede el si vyb brať persp pektívnych vzdela aných , medicíne e oddanýc ch spolupracovníko ov, dbal o ich odb bornú edukáciu, c chirurgickú ú erudíciu u aj cestou u zahranič čných ško olení. Vyža adoval hlboké h vedomosti, zzručnosť a aktivitu.. Rešpekt a až stra ach mali pred n ím atesta anti, ale zbytočne e. Bol ko olegiálny,, demokra at, prívetiv vý. Veľa ne ehovoril, v viac urob bil, veľa ne esľuboval,, ale veľa a dokázal.. Mal pochopenie pre vedu u a výskum m. V pro ovizórnych h podmien nkach ne emocnice e zriadil exp perimentá álne pracovisko ch irurgie. Na profe esora Šte einera sa a nezabú úda. Sved dčí o tom m

každo oročne poriadaný p ý

plavecký ý Šteinero ov mem moriál, Šte einerove chirurgic cké dni, kde kažždoročne e chirurgov via zahra aniční aj domáci prezentu ujú výsledky svoje ej práce, výskumu u a štúdia. Nový ch hirurgický pavilón nemocnic ce v Marttine nesie e meno profesora a 65 5  

Pavla Šte einera. Je eho odka az pre erudícia je stále aktuálny. a

g generácie chirurgov - húževvnatosť, usilovnosť, u ,

Chirurgia a je umen nie a veda a zároveň ň. Kto ju ovláda, môže m vrac cať ľudom m zdravie e a niekedy aj život. Kto celé é generác cie chirurrgov nauč čil čo tera az vedia? ? Kto boll učiteľom ich učite eľov? Kde brali silu n nato, aby y zasvätili život chiru urgii a pacientom? ? V tomto roku up plynie 95 rokov od d založen nia 1. chirrurgickej kliniky v Bratislave. B . Zakladatteľ, professor Stanisslav Kostliivý, najvý ýznamnejšší a prvý učiteľ slovenskej s j chirurgie, zahájil svoju ťažkú ú, ale nessmierne záslužnú z prácu. p Je ťažké byť dobrým m chirurgom m, ale je ťažie byť súčasne dobrým učiteľom. u Profesor K Kostlivý a profesorr Šteiner ta akými bo oli. Nezaslúžia si, a aby sa na a nich za abudlo. Tí,, ktorí ich h poznali,, pomaly odchádza ajú spomedzi nás, preto každá k autentická spomienk ka je tým m vzácnejšiia. Preto som veľmii povďač čná pani profesork ke MUDr. Eve Rozzborilovej, CSc. za a sprostred dkovanie stretnutia s manže lkou profe esora Šteinera, pa ani MUDr. Magdou u Šteinerov vou, kultiv vovanou, vzdelan ou dámo ou, ktorá á mi ve eľmi živo popísala a momenty y zo spolo očného živ vota s pro ofesorom Šteinerom Š m a s humo orným na adhľadom m situácie, ktoré sa vtedy v vysk kytli. Malým p prispením k spomie enke na p profesora Šteinera by mohla a byť aj táto moja a práca, pretože môže m poslú úžiť ako informácia jej čitateľom. A ta k vďaka zaradeniu z u témy Oso obnosti Slovenska v medicín ne Univerrzitou tretiieho veku u v Žiline do d osnov,, mohla so om zložiť poklonu môjmu p profesorov vi chirurgie MUDr. Pavlovi Šteinerovi, Š , DrSc.

Zľava: Prof. Rozb borilová, C CSc, Prim. MUDr. Šte einerová, autorka . 66  

Použitá litteratúra:

[1] Bio ografický slo ovník. IV. diel d [2] KO OTHAJ, P. a kol.: Momenty z d ejín sloven nskej chirurrgie: Vyda ala Patria s.r.o., s 1999,, ISBN -8085674 4 -05-X

[3] MA AZÚCH, J.: Význam a nadčaso ovosť osob bnosti proff. MUDr. P Pavla Štein nera, DrSc.. /28 8.3.1908-4.6 6.1969/, Mo onitor med dicíny SLS –ISSN – 1338--2551. Roč .1, č.1-2 20 012, str. 31-32.

[4] Oso obný rozho ovor s man nželkou pro ofesora Šte einera [5] ww ww.osobno osti.sk [6] ww ww.szu.sk [7] http:/www.piiestanskydennik.sk/ru ubriky/histo oria/lekári20.storočia//slovenské osobnostii me ediciny-vo svete61-20 0-storočie-5 5096

67 7  

EMANU UEL FILO O – LEKÁ ÁR MÁRIA A DORIC COVÁ

Žilina pa atrí medzii významné mesta a Slovensska. Prvé zmienky o žilinsko om špitálii siahajú d do 15. st., stál v mie este Kálov vskej ulice e. V roku 1841 bol p postavený ý mestský ý špitál. No ovodobé dejiny ne emocnice e v Žiline začali rok ku 1913. Rakúsko - uhorská á vláda da ala súhlas na vybud dovanie Uhorskej kráľovskej k štátnej o očnej nemocnice,, ktorú posstavili za jeden j rok k. Pri zrode e a budov vaní stál štyridsať š rrokov žilinsský rodák k MUDr. Sp panyol Vojtech ako riadite eľ a štyridsaťosem rokov akko primárr očného o oddeleniia. V roku u 1920 sa postavila a detská nemocnica. V trid dsiatych ro okoch sa a vybudov vali: chirurg gicko-pôrrodnícky p pavilón, budova prosektúryy,infekčný ý pavilón,, hospodá árske budovy. Po vojne v bo lo budované é interné é, neurrologické,, vyb tuberkuló ózne odde elenie. V päťdesiat p ych rokoch nastal najvä äčší rozvo oj nových h oddeleníí. Ďalší rozzvoj nemo ocnice na stal v šesťťdesiatych h a sedem mdesiatych rokoch.. V osemdesiatych rokoch r bo oli vybud dované pa avilóny pre patolo ogicko-anatomické é oddeleniie, rádiotterapeutic cké a onkkologické oddelenie a liečeb bňa pre dlhodobo d o chorých. V žilinskejj nemocnici pôsobiilo viac vý ýznamnýc ch lekárov v - MUDr. V Vojtech Spanyol, S Doc. MUDr. Františšek Klein, MUDr. M Pav vol Radosa, prof. MUDr. M Karrol Porado ovský, DrSc., M MUDr. Mila an Kostra a, MUDr. Jozef Grrossmann, MUDr. Martin Gavalec,, univerzitn ný profeso or MUDr. Emanuel FFilo. Emanuel Filo sa narodil 22. 08.1901 v považsskej obci Beluša akko prvoro odený syn n Jána a Alžbety Filovej. Vyrastal V v katolíck kej roľníckej rodin ne spolu s piatimii súrodenc cami. Kressťanská vý ýchova a ťažký živo ot rodičov v vypestovvali v ňom m sociálne e cítenie, p pracovitossť, zodpov vednosť i snahu za a každýc ch okolnosstí pomáh hať ľuďom, kktorú ako lekár pottom hojne e uplatnil pri svojom m povola ní. Vďak ka talentu u a mimoriadnej usilovnosti dosahoval d l Emanue el Filo už v základne ej škole vy ynikajúce e výsledky.. V roku 1921 matu uroval s vy yznamena aním na Štátnom Š rreálnom gymnáziu g u v Trenčíne. V roku 1921-22 začal štud ovať me edecínu na Lekárskkej fakulte e Karlovejj univerzity y v Prahe e. Po 6.. semest ri prestúpil na Lekársku L fakultu Univerzity y Komenskkého v Bra atislave. Keďže celé é štúdium absolvov val s vyzna amenaním m, prevzall na slávno ostnej pro omócii v máji m 1927 diplom Sub summis auspic ciis, čo zna amenalo,, že poča as svojich štúdií od d základn nej školy až po un niverzitu b bol vyzna amenaný.. Dostal o osobný da ar a gratuláciu od p prezidenta Česko-sslovenskejj republiky y Tomáša a

68  

G. Masa aryka. Takéto vysoké oce nenie štu udijných výsledkovv získal ako a prvý ý z absolve entov Univ verzity Kom menského o v Bratisla ave. Po prom mócii nastúpil na In nternú klin niku Leká árskej faku ulty Unive erzity Kom menského.. V roku 19 928 odchádza dok ktor Filo p pracovať na 1. inte ernú klinikku Lekársk kej fakulty y Karlovej u univerzity v Prahe. Tu T dostal príležitosť pracovaťť pod ved dením významných h osobnosttí českej medicíny. m V príprav ve na hab bilitáciu absolvovall niekoľkomesačné é študijné pobyty na špičkových zzahraničn ných pra acoviskác ch vo Šv vajčiarsku u a Francúzsku. Už počas p štu udijných p pobytov publikova al výsledky ky vedeck kej práce e v renomo ovaných odbornýc ch časop pisoch. Prri štúdiu v zahranič čí nemal jazykové é problémy y. Okrem m slovenč činy a če eštiny hovoril nem mecky, la atinsky, maďarsky, m , čiastočne e rusky a francúzsky. V roku u 1934 po o úspešne ej habilitá ácii na LF F Karlovejj univerzity y v Prahe získal z titul docent. Od roku 1935 až do d roku 19 945 dokto or E. Filo pô ôsobil opä äť v Bratisslave. V marci m 1939 9 bol men novaný za a riadneh ho professora interného leká árstva a prednostu u internejj kliniky, kttorým osta al až do roku r 1945 5. V rokoc ch 1942-44 4 bol rekttorom a v roku1945 5 bol prore ektorom. V roku 19 940 sa zú účastnil v Moskve n na oslavá ách 185. výročia zzaloženia Lomono-sovovej u univerzity, kde mu bola udellená ,, Me edaila za pokrokovú p ú vedu“. Vysoké šttátne vyzn namenan nie „Rad zza občiansku zásluh hu ll. stupň ňa“ mu v roku 1943 3 udelil bullharský cá ár Boris lll. za z umožn enie štúdiia 700 mla adým Bulh harom, ktorí k bolii týmto štú údiom na Slovensku u zachrán ení pred deportác d iou do Ne emecka. Profesor E E. Filo ako o dekan sa zaslúžil o budova anie nový ých praco ovísk na lekárskej fakulte a podporoval profesúry m ladších kolegov. k Zastávan nie zodpo ovedných h funkcií v podmienkach druhej svetov vej vojny nebolo je ednoduch hé, práve e naopak.. Považova al za prvo oradú úloh hu zachov vanie vysokých škô ôl na Slovvensku. Ako A rektorr Slovenske ej univerzity sa profesor Filo zaslúžil o presaden nie návrh hu, podľa a ktorého o mohol p prezident republiky y menova ať univerrzitných profesorov p v iba na základe e návrhu p profesorské ého zbo oru. Inic cioval aj a vytvo orenie nových odevov v akademiických fun nkcionáro ov a insíg gnií Slove enskej un niverzity, ktoré zo obrazovalii motívy cy yrilometod dskej trad dície. Okkrem spom mínaných h akadem mických funkcií f sa a aktívne zzapájal do vedeck kého a ku ultúrneho života. Ako A štude nt bol pre edsedom m Spolku českoslove enských medikov m v Bratislave e. Stal sa predsedo om Spolku lekárov v spoločno osti J. E. Purkyně P aj a Spolku slovenský ých lekárrov v Brattislave. Pa atrí medzii zakladateľov Slove enskej aka adémie v vied a ume ení, viedo ol jej prírod dovedeck kú sekciu.. Medzi ná áročné a zodpoved dné úlohy y patrila v rokoch 1939–1945 1 5 funkcia hlavného o redaktora a najsta aršieho slo ovenskéh o Bratislavsských leká árskych listtov.

odborného

medicínskkeho

časopisu u

69 9  

Postoje a charakte eristika pro of. Fila, kto orý aj za Slovenské S ého štátu n nebol pov važovaný ý za germa anofila a v hlásenia ach neme eckých org gánov sa už roku 1 943 objav voval ako o osoba s panslavisttickým a protinem eckým zmýšľaním z m, svedčia a o tom, že neboll fanatický ým ľudákom, ale silne s veria aci katolík, dokonc ca v súdn nom proc cese roku u 1954 bol označený ý za nábo oženského o fanatika. Zmena p politického o režimu na jar 1 945 znam menala pre profe esora Filu najväčšíí životný údel. Bo ol prepusstený z u niverzity a nútený ý opustiť Bratislav vu. Spolu u s manželkou a šty yrmi malý ými deťmii sa presťahovali do Žiliny k jej rod dičom. Prii prekonáv vaní ťažký ých životn ných prob blémov mu m pomáh hala viera a v Boha, najbližšia a rodina a priatelia. Novým p pôsobisko om sa sta ala pre n neho žilinská nemo ocnica, kkde založžil interné é oddeleniie a zárov veň sa stal s i prim márom ažž do roku u 1960, kkedy bol zbavený ý primariáttu . Dôvod odvola ania z funkkcie bol, že ako ka atolík nie je ideolo ogicky na a takej výškke, aby mu m bola zv verená výc chova lek kárskeho dorastu. d O Odvtedy pôsobil p za a neľahkýc ch podmienok ako o ambula ntný leká ár do roku u1967, ked dy vážne e ochorel.. Ako ambulantný lekár bo ol veľmi o obetavý. Za pacientmi priišiel vždy,, keď ho o potrebov vali, v kto orúkoľvek hodinu. Často ho oslov vili aj v kostole, aby išiell k chorém mu. Nikdy neodmie etol. Paciienti ho radi r vyhľa adávali, ic ch dôveru u si získall nielen sv vojou vy ysokou erudovano osťou, ale e najmä obetavvosťou a láskavým m prístupom m. V päťdessiatych ro okoch sa profesor Filo stal jednou z obetí pollitických procesov. p . Jeho ma anželke po ovedali, že dôvodo om zatknu utia boli je eho časté é návštevy kostola.. V rokoch h 1953– 54 4 bol vyšettrovaný a väznený v Prahe a v Ružom mberku. Po odmienky y väzenia ťťažko znáššal, schud dol 30 kíl a podlomilo sa mu zdravie. Celý živo ot sústavn ne vedec cky praco oval. Uve erejnil, ale ebo odprrednášal viac ako o sedemde esiat vede eckých prrác najmä ä z hematológie, hepatológ gie a pneu umológie.. Tieto jeho o práce boli b publiko ované v d domácej i zahraničnej odbo rnej literatúre. Zomrel po ťažkej chorobe c 7. 7 10. 1973 3 v kruhu svojej početnej ro diny v Žilin ne. Až na a sklonku sv vojho živo ota, pri prííležitosti se edemdesiatych na arodenín, d dostal pro ofesor Filo o oficiálne ocenen nie svojejj činnostti Strieb bornú pla aketu Slo ovenskej lekárskejj spoločno osti J. E. Purkyně. Prejavo om úcty a vďaky y sú od roku 199 91 Filove e medzispo olkové lek kárske dn ni Spolkov v lekárov v Žiline, Prievidzi P a Považske ej Bystrici.. Posledné é sa konali 13.10. 2013 v Žiline. Na a jeho pamiatku p bola v ro oku 1993 3 postaven ná busta v areáli nemocn nice od akademického so ochára Alexandra A a Ilečka. Kto bol v vlastne profesor Filo o? Bol to čestný, obetavý, o humanistic h cky založe ený lekár,, s hlbokým m morálny ym kredittom, ktorý ý považov val za na ajdôležitejššie plnenie svojich h lekárskyc ch povinn ností bezz ohľadu na režim my a pom mery, v kto orých žil. Súčasnejj 70  

i budúce ej generác cii lekárov v pripomín na trvalý odkaz o pro ofesora M UDr. Emanuela Fila a – lekára a, vedca a a unive erzitného profesora a, ktorý nepochyybne patrí medzii významn né osobn nosti med dicíny a zzdravotníc ctva 20. storočia . Bol vý ýznamnou u osobnosťťou sloven nskej medicíny, zná mou a uzznávanou aj v zahra aničí.

Použitá litteratúra: [1] KO OPALOVÁ,, E. – KO OHLER, Š.: Nemo ocnica s poliklinikou p u 1913-19 998, Tlač:: Ch homa & Krrupa r.199 98 [2] RN NDr. Štofko o Ján: Žilin nský veče rník, nove ember 200 01 [3] Do oc. PeadD Dr. Pavlíková Ľudmilla CSc. : Žilinský Ž večerník, jan nuár 2002 2 [4] Pro of. PhDr. Bartl B Július CSc,: Časopis Naše svedectvo. Bratislava a, vydalo o KPV VS, roč. 13 3, č. 2/2012, ISSN 13 335-9606

                        

 

 

71  

VILIAM M GALVÁ ÁNEK – PEDAG GÓG ALŽBETTA VÍTOV VÁ

Osobnosti sú ľudia a, ktorí dokážu robiťť nielen pre p seba, ale aj pre e okolie a navyše z ich prác ce čerpá celá spo oločnosť. Pokúsim sa Vám predstaviiť niekoho o z mojejj rodiny, kttorý takto o žil. Je to o môj ujo Vilo, bratt mojej mamy. Som m presved dčená, že e napĺňa tieto tri po ožiadavky y a k osob bnostiam Slovenska a patrí. P Preto pri zadávaníí tém som hneď ved dela, o ko om budem m písať. Starí rod dičia Joze ef Galvá ánek (26..3.1867-17 7.5.1934) a Terézia a rod. Koláriková K á (13.10.1871 – 3.11.1951) ma ali spolu 1 0 detí, 5 chlapcov v a 5 dievvčat. Moja mama a bola najm mladšia. Spomínala S a s radosťťou a lásk kou na sv vojich rodiičov i súro odencov.. Spomínala, že chla apci mali v záhrade e na cvičenie brad dlá. Stará mama sa a starala o domácnosť a detii, starý ote ec bol sta arostom (rrichtárom)) Kysucké ho Novéh ho Mesta.. V knihe K Kostol sv. Jakuba Kysucké K N Nové Messto som našla zmie enku, že starý otec c daroval kostolu zv von. Citujjem: “Štvrrtý najme enší zvon je zasvättený sv. Jozefovi J s priemero om 360 mm m a hm motnosťou u asi 32 kg. k Závess zvonu m má páku ručného o zvonenia a. V strede e zvona je nápis s textom donátora: d Obetova al Jozef Galvánek, G starosta v r. 1924 4.” Takétto rodinn né prostre edie, v kttorom vyrrastal, ma alo zaiste e pozitívny vplyv na jeho ďalší život a u platnenie e sa v ňom m. Viliam G Galvánek bol predposledné é dieťa a z chlapcov najm mladší. Narodil N sa a 5.11.1913 3 v Kysuck kom Novo om Meste e. Po ukončení Gy ymnázia v Žiline študoval na a učiteľskom ústave e v Modre e. Svoje p pedagogic cké štúdiá á ukončil na Peda agogickejj fakulte v Prešove. Učiteľskú dráhu za ačal v Čadci. V rok koch 19499-1955 pra acoval na a Krajskom národno om výbore e-odbore školstva v Žiline, a potom a až do kon nca svojejj učiteľskejj kariéry v Kysuck kom Novo om Mestte. Pôsob bil ako u učiteľ ma atematiky,, výtvarnejj výchovy y, rysovan nia a telessnej výchovy. Ako mladý uč čiteľ sa zo oznámil a neskôr sa a aj oženil s mladou učiteľko ou Bertou u Maštalírcovou zo o Slovensk kej Ľupče.. Mali spolu dcérku Ivicu (28.10.1943), ktorá ale niekoľko týždňov p po narodení v tom m istom rokku zomrela a. Ďalšie deti d už ne mali. Za obdobie svojejj učiteľske ej činnostii vychova al a do živ vota priprravil veľa mladých h ľudí. Poč čas svojej pedagog gickej čin nnosti nau učil stovky y detí vzťťahu k príírode. Boll zakladateľom turristiky na a Kysucia ach a uzznávaným m odborrníkom v bývalom m Československu. Viliam Galvánek G bol tiež jedným z prieko opníkov slovenskej s j turistiky a v 50. rokoch r minulého m storočia sa pričiniil k vyzna ačeniu tu uristických h chodníko ov v regió óne dolných Kysúc.. A práve za túto činnosť č ob bdržal zlattý odznak k 72  

turista zn načkár. Patril P k sp poluorgan nizátorom mnohých h turistickkých akcií v rámcii školskej činnosti, ale i mimo m nej.. Turistické tábory v šesťd desiatych h rokoch h v Zakopa anom a Račkovej doline priilákali rod diny s deťmi nielen zo Slove enska, ale e i z Čiech.. Boli príkla adom akttívneho zo oznamova ania sa s prírodou p a jej ochra anou. Za a jeho aktíívneho prrispenia sa a začali v Kysuckom Novom m Meste o organizovať súťaže e v orientačnom be ehu. Úspe ešne, lebo o kysuckí pretekárri získali n nejedno významné v é umiestne enie nielen n na pôd de Sloven ska, ale i v zahraniičí. Viliam m Galváne ek stál prii zrode turristického oddielu v rodnom m Kysucko om Novom Meste.. Medzi významné v é aktivity treba spo omenúť účasť ú na turistickýc ch zrazoc ch v Krom mpachoch h, Táloch,, Oraviciac ch a inde e, ale hlav vne propa agáciu ky ysuckej prrírody na zrazoch v Hornom m Vadičove e, či pod d Ostrým. Popri pe edagogic ckej a špo ortovo-turristickej činnosti sa a venoval aj public cistike. Sv voju publikkačnú čin nnosť rozv vinul v šessdesiatych h rokoch,, kedy písa al články z oblasti športu, te elesnej výchovy a turistiky, kktoré uverrejňoval v novinách h a časop pisoch Cie eľ, Smer, Českoslov venský šport, Krásyy Slovensk ka a i. Boll spoluauto orom mno ohých pu ublikácií z oblasti prrírody, ale e aj z obla asti histórie e Kysúc a mesta sa amotného o. Angažo oval sa a aj vo viacerých kultúrnych a spoločenských h organizáciach. Po odieľal sa a na prá áci miesttnej orga anizácie M Matice sllovenskej.. Viacročn né úsilie vytvoriť v mestské mú úzeum v Kysuckom m Novom Meste vy yústilo do o zriadenia a Pamätnej siene mesta, m kto orej bol od d roku 1976 vedúc cim. V tom m čase sa a stal tiež e externým spoluprac covníkom m Kysuckého múzea a v Čadc ci. Ďalšou dôležitou u skutočno osťou, ktorá stojí za a zmienku u je i jeho o pôsobe enie ako kronikára mesta v Kysuckom m Novom m Meste od roku 19 958 do rok ku 1987. V tomto o období sa a venovall regionáln nemu vla astivedném mu výsku umu Kysúc. Bol tiiež dlhoro očným členom č a nadšencom ochotníckeho divadla v Kysuckom m Novom m Meste. V Vo svojich prácach h zmapova al tiež histtóriu ama atérskeho divadla. Tejto tém me sa ven noval vo viacerých v h prácach. Zomrel v Kysucko om Novom m Meste na n Štedrý deň 24. d decembra a 1988 vo o veku 75 rrokov. Rok k po smrti svojej ma anželky Be erty. Obidv vaja aj so o svojou dc cérkou sú ú pochova aní na cin ntoríne v Kysuckom m Novom Meste. Ani A po sm mrti jeho rodáci na a neho nezzabudli. Jeho me eno nesie e turistický ý chodníkk Cesta Viliama Galvánka G (modrá turistická á značka), ktorý sa s začína a pri ZUŠ v Kysuck kom Novom Mestte, pokračuje cezz Majtánky y, Vrchriek ku do Zák kopčia Ru ľkov. Pri príležitosti p 100. výroč čia jeho narodenia n a Športklub b turistiky Kysucké Nové N Me sto si túto o udalosť pripomen nul spomiienkovým m pochodo om Chod dníkom Viliama G alvánka. Každoroč čne od roku 1996 6 získava a najlepší ššportovec c Kysucké ého Nové ého Mestta krištáľo ový putovvný pohár Viliama a Galvánka a, ktorý venovala a mestu za rodinu Galv vánkovú pani Ma agdaléna a gicko-výc Harcekov vá. Za ce eloživotnú pedagog chovnú prrácu s ml ádežou zameranú z ú na turistiku a och hranu príro ody mu M Ministerstv vo školstva a SR v ro oku 2003 udelilo In n memoria am Veľkú medailu u svätého o Gorazd da. V roku u 2013 m mu bolo udelené é 73 3  

ocenenie e Čestné občianstvo mestta Kysuck ké Nové Mesto – In memo oriam, za a zásluhy o rozvoj školstva, športu a kultúry v Kysuckom Novvom Me este a za a spoznáva anie a sprrístupňova anie histórrie mesta jeho j obča anom. Ako si na a svojho uja spom mínam ja? V detstv ve som ča asto chod dila do Kysuckého o Nového Mesta. Sk koro každú ú nedeľu. Tam som m sa často o stretáva la s mojou rodinou u a teda a aj s ujom Vilom. Bo ol to vese elý človek k, Spomína am si na naše prá ázdninové é pobyty n na rodinne ej chate v Škorči p pri Kysuck kom Novo om Meste e. Stretáva ali sme sa a tam celá á rodina aj a s bratrancami a sesternica ami. Chattka bez ellektriky, vo odovodu,, bez WC. Svietili sm me petrole ejkou a b aterkou, vodu v sme e nosili zo studničky y, umývaťť sme sa c chodili do potoka, riady r a nie ekedy aj zuby z sme si čistili p opolom. Ale A aj tak k to boli vžždy veselé é prázdniny. Večerr pri táborovom oh hni sme sa a hrávali na Jaška,, ktorej inic ciátorom bol ujo Viilo. Kto sa a pomýlil tomu t odymeným šttupľom na amaľovalii na tvár č čiernu čiarrku. Po sko ončení hry y sme boli všetci, či starí, či m mladí, pom maľovaní.. Ujo, keďžže bol učiteľ, fungo oval v rodiine aj ako o predĺžen ná pedag gogická ru uka mojejj mamy. P Pri návšteve u nás doma, kkým sme boli men nšie, vždyy nám sko ontrolovall zošity, žia acku knižžku, popý ýtal sa č o sa učííme, prípa adne čo mu nerozzumieme.. Pochválill, prípadne aj “preh hovoril do o duše”. Cez C prázdn niny nás zo obral so sestrou do o tábora d do Zakopa aného a na turistic cký zraz na Oravice e. Dobre si rozume el s mojím m otcom. O Obidvaja boli športtovci. Ote ec bývalý ý aktívny futbalista f za ŠK Žilin na a ujo o Vilo veľký ý športove ec a turistta telom i dušou. Bol to člov vek spoloč čenský a veselý. v Prii rodinných oslavác ch rád spie eval, častto to boli piesne „Keď som iššiel cez By ystricu cezz jednu uliicu hop, hop, hop p …“ Jeh ho manže elka totiž pochádzzala zo Slovenskej S j Ľupče, kttorá je ne eďaleko Banskej B By ystrice. A prirodzene p e „Kysuca a, Kysuca. studená á vodička....“ tiež ne esmela ch hýbať. Ce elý život som ho vn nímala via acmenej “len” ako o rodinnéh ho príslušn níka – môjho m uja . Priznám m sa, že až na j eho poh hrebe, prii rozlúčkov vých rečia ach nad jeho j rakvo ou, som sa s dozved dela a uve edomila som s si, čo o všetko ro obil a čom mu sa po očas svo ojho života a venoval. Keby žiil, bol by mi iste v mnohom m nápomo ocný, či pri p štúdiu n na Univerzzite tretieh ho veku, a alebo pri akciách h našej dôc chodcovsskej organ nizácie Je ednoty dô ôchodcov na Sloven nsku v Žilin ne. Pedagóg g, turista, ochraná ár prírody y, funkcio onár TJ, spoluprac covník Kysuckého o múzea Čadca, kronikár mesta, publicista a, autor či spolluautor viacerých v h propaga ačných a turistickýc ch publiká ácií. Toľko toho stíha al robiť. Ka aždý člove ek, každá á vec sa viaže k nie ečomu ale ebo k nie komu. Ku Kysuckém mu Novém mu Mestu u sa viaže e osobnosťť Viliama Galvánka G a.

74  

Použitá litteratúra:

[1] Zbo orník Kysuc ckého múzzea v Čadc ci : štúdie, správy, recenzie, ossobnosti, bibliografie,, Ča asť: 15., Vy ydané: Čadca : Kysu ucké múze eum, 1989, 411 s., ISBN: 9788096944569 9 (brrož. : 12/200 09)

[2] 65 rokov telovýchovy v Kysuckom m Novom Meste M 1921 1 – 1986, P Pre vnútorn nú potrebu u vyd dala TJ ZV VL v Kysuckom Novo om Meste, Zredigova al: Viliam G Galvánek, Tlač: Tisk,, knižžní výroba a,n.p. Brno o, závod 3 Český Tě ěšín, Počett výtlačkovv: 2 tisíc, Schválené S é ON NV, odboro om kultúry v Čadci, č č.Kult. 370/1986

Periodiká á: [3] Zve esti Kysucké ého Novéh ho Mesta 1 12/2013, ISS SN 1337-79 949 [4] Zve esti Kysucké ého Novéh ho Mesta 1 11/2013, ISS SN 1337-79 949 [5] KYSSUCE č. 14 4/9, apríl 20 003

75 5  

 

POĎAKO OVANIE:

Vď ďaka pozn natkom zo o závereč čných prá ác študen ntov Unive erzity tretie eho veku u som tera az vnímav vejšia k historickým , kultúrny ym aj duc chovným hodnotá ám mesta a Žilina. Spo oznala so om bližšie osobnosti o , ktoré tu žili a tiež význam v b budov, kto oré mesto o krášlia. ormácie zo z zborník ka ma zav viedli aj ďalej ď od ná ášho messta a inšpirovali ma a Info k návštev ve galérie e akadem mického m maliara Jozzefa Kollára v Banskkej Štiavnici. Želám m preto každému čitateľovi zborníka, z aby sa taktiež nechal mottivovať k hlbšiemu u poznaniu u osobnosstí histórie a súčasn nosti v našom meste e, či v reg ióne. Ďa akujem au utorom zá áverečnýc ch prác a dobrovo oľníkom, kttorí sa po odieľali na a tvorbe zb borníka za z výbornú spoluprrácu, nezzištnú pom moc a na adšenie pre p dobrú ú vec.

Jana J Sňah hničanová á koo ordinátorka projektu u a zostavvovateľka zborníka

77 7

 

Nat vor bez bor ní kas adobr ovoľ ní ckypodi eľ al iš t udent kyUni ver z i t yt r et i ehoveku Ži l i ns kejuni ver z i t yvŽi l i ne GRAF I CKÁÚPRAVA:Már i aChomi s t eková J AZ YKOVÁÚPRAVA:T at i anaHr abáková,Magdal énaF oj t í ková,Oľ gaPoni š či aková PREPI ST EXT U:Már i aDor i cová