Nepredajné

ŠOPORNIANSKE noviny Október 2014 / Číslo 3 Ročník XV. / Nepredajné

ČASOPIS OBYVATEĽOV OBCE ŠOPORŇA

DEŇ OBCE - POVSTALECKÝ GULÁŠ

ŠOPORNIANSKE noviny

Príhovor starostu

3

Obsah

Vážení občania Šoporňania, prihováram sa Vám na konci svojho volebného obdobia starostu, pripravený zhodnotiť uplynulé 4–ročné obdobie. Podrobný odpočet, resp. „čo som sľúbil a dodržal“, si môžete prečítať vo Volebných novinách k blížiacim sa komunálnym voľbám 15. 11. 2014. Zároveň pripomínam, že počas štyroch rokov od r. 2011 sme Vám pravidelne spolu s redakčným tímom Šopornianskych novín a s ďalšími prispievateľmi, dodávali potrebné informácie o dianí v našej obci. V akej sme vlastne situácii? Posúďte sami – všetko máme pravidelne zaplatené, nemáme dlhy, veľa sa urobilo po hospodárskej stránke, nastolil sa pružnejší systém práce, pripravili sa projekty na realizáciu, ustálil sa nový tím ľudí, neustále sa v obci budovalo, ožil spoločenský, kultúrny a športový život v Šoporni! Podľa nezávislého auditu, hodnotenia INEKO a ďalších nezávislých inštitúcií je hospodárenie obce Šoporňa vysoko efektívne, bez zadĺženia, s výbornou ekonomickou stabilitou, čo nám dáva reálne predpoklady v ďalšom volebnom období na rýchle dočerpanie �nančných prostriedkov z eurofondov pre projekty ako je dobudovanie kanalizácie, nájomné byty, oprava starej budovy MŠ a iné. A čo práca skupinky poslancov? Točia sa v bludnom kruhu klamstiev, intríg, urážok a závisti. To, čo si navymýšľali za 4 roky, koľko kontrol poslali na úrad, ma utvrdilo v tom, že idem správnou cestou, nedám sa nikým a ničím zastrašiť. Občania majú vo mne záruku, že sa nebojím hocijakej výzvy. Prešiel som ťažkou skúškou len preto, lebo sa pár ľudí nezmierilo s tým, že oni nevyhrali voľby a dohodli sa, že budú robiť obci zle. Ale robili zle predovšetkým nám, všetkým občanom. Nebyť skupinky poslancov, teraz v obci robíme kanalizáciu, nájomné byty, opravu starej budovy MŠ (dom pre seniorov). Všetko, čo som Vám sľúbil by som aj dodržal, ale keď to zistilo pár neprajných poslancov reagovali tým, že účelovo neschválili rozpočet obce. Za neschválenie rozpočtu je priamo zodpovedná skupinka poslancov, ktorých som Vám už pomenoval v predchádzajúcom čísle novín (Miroslav Kovaľ, Erika Ščípová, Adrián Macho, Miroslav Baran, Eva Kabrhelová). Poslanci zabrzdili rozvoj obce, znemožnili čerpať eurofondy a obrali našu obec o niekoľko miliónov Eur. Ešte Vám uvediem naviac perličku o tom, čo zavinila skupinka našich poslancov. Doteraz účelovo neodvolali hlavnú kontrolórku obce (pričom to bolo predložené na rokovanie OZ už vyše 10-krát), ktorá už tretí rok nechodí do práce, má absencie, nepracuje, nevykonáva svoju činnosť v zmysle zákona. Dokonca to skončilo na súde, kde žiada vyplatenie �nancií za toto obdobie a nie malú čiastku. Z obecného rozpočtu! Kto na Slovensku môže mať vyplatený plat za to, že nepracuje a nechodí do práce? Hovorí sa, že konanie a činy ukážu skutočnú podstatu človeka, aká je jeho pravda a charakter. A aj sa to ukázalo. Preto sa pozerajme na činy, ako človek koná, ako sa správa, aká je jeho práca. A veru nečinnosť našich niektorých poslancov sa ukázala v plnej nahote. Ukázalo sa, že nikto nebude lepším človekom, keď urobí niekomu „zle“, či už jednotlivcovi alebo obci. Preto pevne verím, že objektívne a cez srdce zhodnotíte vykonanú prácu pre obec za ostatné roky. Zvážite to, aký bude mať dosah Vaše rozhodnutie pre obec po voľbách, akým človekom je Váš kandidát, komu dáte dôveru v nastávajúcich komunálnych voľbách na posty poslancov OZ a na zodpovednú funkciu starostu. Vždy máte na výber, nezabudnime a nezabudnite si však zvážiť to, čo máme, čo sa urobilo. Súčasne Vám všetkým ďakujem za prácu pre Šoporňu a dôveru. Osobne som odhodlaný pokračovať v začatej práci, dokončiť ju a dokázať Vám, že v obci treba pracovať a nie intrigovať a zahmlievať. Za seba i za tím ľudí, ktorí mi pomáhali v práci pre obec Šoporňa a robia to aj v súčasnosti, môžem jednoznačne skonštatovať - v obci som začal veľkú zmenu a spravil som čo som mohol, my všetci spravíme viac... S úctou a pozdravom Váš starosta Milan Vlček

Príhovor starostu obce

3

Komunálne voľby

4

Tradičné oslavy v Šoporni

5

Michal Valúšek

6

Za našim Miškom Valúškom

7

Spoločenská kronika

7

Ladislav Ťažký - čestný občan obce Šoporňa

8

Chyťme sa za ruky

8

Šopornianske komando navštívilo Horehronie

9

Poďakovanie

9

Za hrsť drobných

10

Boli sme v Medžugorí

10

Zaujímavosti

11

Básne o jeseni

11

Úsmevy

11

Zrnká múdrosti

11

Pripravované akcie

11

Zo života v Klube dôchodcov 12 Šopornianska držka

13

Ťažký rok záhradkára

14

Šopornianski hasiči

15

Šopornianska dyňa

16

Paličkovaná čipka v Šoporni 17 Športový klub v Šoporni

18

4


KOMUNÁLNE VOĽBY VYHLÁSENIE KANDIDATÚRY pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva v Šoporni 15. novembra 2014 Miestna volebná komisia v Šoporni podľa § 18 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov vyhlasuje, že pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva zaregistrovala týchto kandidátov. Kandidáti: 1. Ivan Andrášik, 46 r., podnikateľ, Šoporňa č. d. 1599, Zmena zdola, DÚ 2. Miroslav Baran, 57 r., technik, Šoporňa č. d. 1600, SNS 3. Stanislav Bartoš, 44 r., elektromechanik, Šoporňa č. d. 1036, SNS 4. František Beňo, 49 r., podnikateľ, Šoporňa č. d. 1408, SDS 5. Jana Blahová, Mgr., 46 r., zástupkyňa RŠ, Šoporňa č. d. 1052, SDS 6. Peter Blaschke, 29 r., manažér, Šoporňa č. d. 1056, KDH 7. Ján Búran, 38 r., podnikateľ, Šoporňa č. d. 1591, SMER - SD 8. Jozef Búran, PaedDr., 65 r., dôchodca, Šoporňa č. d. 1276, SDS 9. Marian Ferenc, Ing., 26 r., agronóm, Šoporňa č. d. 1375, SIEŤ 10. Jozef Gála, 38 r., živnostník, Šoporňa č. d. 1606, SDS 11. Branislav Galbavý, Ing., 37 r., obchodný zástupca, Šoporňa č. d. 1570, SDKÚ - DS 12. Galina Gálová, Ing., 40 r., ekonómka, Šoporňa č. d. 1413, SMER - SD 13. Viera Habová, 37 r., štátna zamestnankyňa, Šoporňa č. d. 17, OKS 14. Adrián Hipš, Ing., 28 r., kontrolór, Šoporňa č. d. 1106, SDS 15. Helena Hipšová, 64 r., zdravotná sestra, Šoporňa č. d. 1040, SDS 16. Karol Kluka, 44 r., výsluhový dôchodca, Šoporňa č. d. 654, SNS 17. Anton Kochan, 72 r., dôchodca, Šoporňa č. d. 700, SDS 18. Mária Lakatos, 55 r., opatrovateľka, Šoporňa č.d. 828, SMER - SD 19. Mário Lipovský, Ing., 47 r., riaditeľ poisťovne, Šoporňa č. d. 1300, SDS 20. Stanislav Lipovský, 35 r., živnostník, Šoporňa č. d. 1173, SNS 21. Adrián Macho, Mgr., 38 r., štátny zamestnanec, Šoporňa č. d. 1619, nezávislý kandidát 22. Ivan Mikulek, 50 r., chemik, Šoporňa č. d. 1253, SDS 23. Jozef Nahácky, Ing., 29 r., obchodný zástupca, Šoporňa č. d. 1326, SaS 24. Stanislav Novosad, Ing., 64 r., poľnohospodársky inžinier, Šoporňa č. d. 1541, VZDOR 25. Marian Petráš, 49 r., technik, Šoporňa č. d. 347, KDH 26. Katarína Plocháňová, 50 r., administratívna pracovníčka , Šoporňa č. d. 704, SIEŤ 27. Roman Polakovič, 37 r., ADP kontrolór, Šoporňa č. d. 1172, nezávislý kandidát 28. Monika Práznovská, 22 r., študentka, Šoporňa č.d. 65, SNS 29. Zoltán Rigó, Mgr., 33 r., pedagóg, Šoporňa č. d. 281, SDS 30. Stanislav Rosypal, Mgr., 33 r., konateľ spoločnosti, Šoporňa č. d. 132, SaS 31. Jana Slabejová, 38 r., vychovávateľka, Šoporňa č. d. 1168, SMER - SD 32. Dušan Ščípa, 58 r., technik, Šoporňa č. d. 1480, SNS 33. Kristián Ščípa, Ing., 35 r., manažér, Šoporňa č. d. 1480, SMER - SD 34. Anna Šmátralová, 51 r., záhradníčka, Šoporňa č. d. 1171, SDS 35. Mária Šmátralová, 55 r., vedúca predajne, Šoporňa č. d. 1489, KDH 36. Radoslav Šmidák, 42 r., výrobný pracovník, Šoporňa č. d. 1520, SMER

Jozef Práznovský predseda miestnej volebnej komisie

VYHLÁSENIE KANDIDATÚRY pre voľby starostu obce v Šoporni 15. novembra 2014 Miestna volebná komisia v Šoporni podľa § 18 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov vyhlasuje, že pre voľby starostu obce zaregistrovala týchto kandidátov. Kandidáti: 1. Ivan Andrášik, 46r., podnikateľ, Šoporňa č. d. 1599, Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska 2. Adrián Macho, Mgr., 38 r., štátny zamestnanec, Šoporňa č. d. 1619, nezávislý kandidát 3. Stanislav Novosad, Ing., 64 r., poľnohosp. inžinier, Šoporňa č. d. 1541, VZDOR – strana práce 4. Miroslav Plocháň, Ing., 59 r., manažér, Šoporňa č. d. 704, SIEŤ 5. Štefan Polaček, Ing., 49 r., bezpečnostný technik, Šoporňa č. d. 227, nezávislý kandidát 6. Ľuboš Sokol, Ing., 52 r., manažér, Šoporňa č. d. 436, nezávislý kandidát 7. Erika Ščípová, Mgr., 54 r., ekonómka, Šoporňa č. d. 1502, SMER – sociálna demokracia 8. Milan Vlček, Mgr., 43 r., starosta obce, Šoporňa č. d. 963, Strana demokratického Slovenska

Jozef Práznovský predseda miestnej volebnej komisie


Tradičné OSLAVY V ŠOPORNI

V auguste tohto roku si celá naša vlasť pripomenula 70. výročie najvýznamnejšej udalosti novodobých dejín, Slovenské národné povstanie. Aj v jednej z najväčších obcí nášho kraja, v Šoporni, si občania spontánne zaspomínali na obdobie boja za slobodu. Oslavy SNP a zároveň oslavu Dňa ústavy Slovenskej republiky spojili Šoporňania s oslavou Dňa svojej obce. Od rána sa nad centrálnym priestranstvom, nad „Rajčurou“, vznášala omamná vôňa povstaleckého guláša, vo varení ktorého o hodnotné ceny súťažilo 16 dobrých partií, súťažných

družstiev. Výbornú náladu súťažiacim, ale aj množstvu ich fanúšikov až do popoludňajších hodín prinášala hudobná skupina DIRECT. Po dovarení guláša a vyhlásení výsledkov nadišla chvíľa, keď krojované skupiny, predstavitelia obce, členovia ZPB, pozvaní hostia a mnohí občania v spoločnom sprievode zaujali miesto pred obnoveným, na dôstojnom mieste premiestneným, pamätníkom hrdinov padlých za našu slobodu. Zaznela hymna a ku všetkým účastníkom sa prihovoril starosta obce Mgr. Milan Vlček. Zdôraznil význam SNP pre náš

dnešok a podčiarkol potrebu v mladej generácii zachovávať spomienky a úctu k našim hrdinským predkom. Po slávnosti kladenia venca k pamätníku sa začal bohatý kultúrny program, počas ktorého si prišli na svoje všetci spokojní účastníci osláv. Pre najmenších to boli detské atrakcie, tvorivé dielne, drevený kolotoč, maľovanie na tvár a mnohé iné. Mnohých zaujali ukážky tradičných remesiel a konfetový ohňostroj. Strednú generáciu potešil svojím vydareným vystúpením Štefan Skrúcaný, našu mládež nadchol svojím vynikajúcim vystúpením mladý spevák Adam Ďurica a vychádzajúce hviezdy slovenského popu Peter Šramek a Viktória Stachová, no a najstarších isto potešil bohatý folklórny program v podaní miestnych členov jednotlivých súborov a skupín. Keď sa na nebi objavili prvé hviezdy, pán starosta Mgr. Vlček slávnostne zapálil vatru Ústavy SR a o chvíľu sa zraky všetkých upierali dohora, k žiariacim hviezdičkám večerného ohňostroja. Po jeho skončení sa rozľahli nad šopornianskou „Rajčurou“ rezké tóny tanečnej hudby v podaní hudobnej skupiny STOP, ktorá mnohým spokojným Šoporňanom vyhrávala do tanca a na dobrú náladu až do neskorých večerných hodín. Dr. Jozef Búran

5

6


PhDr. Michal Valúšek * 29. 9. 1931 + 29. 8. 2014

Životnú púť skončil človek. Človek obyčajný – rovnako neobyčajný. Človek úprimný, láskavý a obetavý. Človek, ktorého sme poznali a ktorý nám ostane dlho v pamäti. Pán Michal Valúšek bol viac než 56 rokov obyvateľom našej obce. Tu žil so svojou manželkou Máriou Valúškovou (našou pani učiteľkou), tu vychovával svoje deti Michala, Miroslavu a Mareka. Bol to veľmi činorodý a aktívny človek. Zvládal svoje rodičovské i pracovné povinnosti a vždy si našiel čas urobiť niečo naviac aj pre spoločenský život a pozdvihnutie kultúry v obci. Kultúra, divadlo, tvorba „Šopornianskych novín“, to boli oblasti, v ktorých sa realizoval a odvádzal perfektnú prácu. Prostredníctvom Šopornianskych novín sa prihováral Šoporňanom, radil, napomínal, usmerňoval čitateľov v snahe konať tak, aby bol život lepší. Vždy hľadal v ľuďoch to dobré, chvályhodné. Pamätné ostanú jeho „MEDAILÓNY OSOBNOSTÍ“

spomedzi nás Šoporňanov. Bol svetlom a zapaľoval svetielka v ľuďoch, ktorí, tak ako on, odovzdávali svoj talent v snahe potešiť a obdariť iných. Za túto prácu na poli kultúry sa mu v roku 2009 dostalo uznania a ocenenia od obce. S odstupom času si čoraz viac uvedomujeme hodnotu jeho práce pre našu obec a čo všetko jeho odchodom strácame. Prvýkrát odišiel zo Šoporne po smrti svojej manželky. Stal sa obyvateľom zariadenia pre seniorov HUMANUS v Hlohovci. Nešiel tam dožiť, ale žiť a tvoriť – a darilo sa mu. Rozohral širokú škálu svojho talentu. Stal sa redaktorom časopisu HUMANUS, režisérom a autorom divadelných hier MALÝCH JAVISKOVÝCH FORIEM. V inšpiratívnom prostredí pod Hlohoveckým zámkom uzreli svetlo sveta jeho básnické zbierky „Od súmraku do úsvitu“ a „Listy mojej žene“. Tú prvú prezentoval na mnohých akciách aj

v Šoporni, kam sa rád a často vracal. Tú druhú chcel predstaviť 29. augusta 2014 na Dni obce v Šoporni. Ale osud to zariadil inak. Dňa 29. augusta 2014 v skorých ranných hodinách zomrel vo veku nedožitých 83 rokov. BÁSNIK ODIŠIEL – BÁSNE ZOSTALI Odišiel de�nitívne. Sníva svoj večný sen na našom cintoríne. Človek je ako list stromu. Keď príde jeho čas, odpadne, stratí sa z nášho života. A blízki musia ďalej ísť bez neho. Zostane v nás, v našich spomienkach. Nech odpočíva v pokoji! P.s.: Čo mu pribalíme na cestu? Básnikovi báseň! Báseň je ľahučké pohladenie ubolenej duše a táto posledná vzišla z pera našej poetky p. Eleny Ščasnej. Emília Lipovská

Milý Michal Keď už čas dozrie v nás, prestane bolieť každá rana, čaká nás už len úzka brána, cez ktorú každý prejde sám. Oceľové srdce zvonov bije do chladného kovu. To umieráčik zvoní. Ľadové obruče smrti zomkli unavenú hruď. Utíchlo srdce básnika – posledný verš už dopísal. S odchádzajúcim básnikom aj lastovičky chystajú sa na odlet aj múzy plačú – zosmutnel svet. Bolo to veru veľmi dávno, keď na prievozníka si volával: „Héj, héj, starček Kubán, v malej chatke spíš? Prevez ma, prevez v druhý breh, nech som milej blíž, nech ma nesú vlnky Váhu k mlynom rozbitým s kvetom rozvitým.“ Veľakrát si sa cez Váh k milej preplavil až si nakoniec u nej celkom zakotvil. Dlhý šťastný život bok po boku ste spolu žili. Vychovali ste tri deti, aj vnúčatká sa vám narodili a rodinku vašu požehnával Pán. Deň za dňom, rok za rokom v radosti, šťastí i v smútku plynul čas. No každému raz svieca dohorí, každému večnosť brány otvorí. a tak v jeden smutný deň – anjel smrti nad Marienkou krídla rozostrel. Ten veľký smútok čo si prežil, no aj nádej, nehu a veľkú lásku si do vrúcnej poézie vložil. Len nedávno uvádzal si do života zbierku básní „Listy mojej žene“ V tých listoch je toľko nádeje, nehy a lásky venovaných prírode, rodnému kraju, no najmä svojej žene. Snáď vrece Vášho šťastia bolo naplnené. Posielal si listy žene do neba – no jej tam bolo smutno bez Teba i poprosila Pána, nech pošle k Tebe anjela, čo ľudí do večnosti odprevádza. Do chladného kovu bijú srdcia zvonov. Michal sa odoberá tam, kde je večný domov. Ťažko hľadajú sa slová na rozlúčku, keď smútok srdcia zviera. Pomôže len nádej a viera, že čaká Ťa tam Tvoja žena. A s otvorenou náručou privíta Ťa pán a otvorí Ti brány neba dokorán. Odpočívaj v pokoji! Elena Ščasná


Za naším Miškom Valúškom Odišiel úžasný ČLOVEK, navždy nás opustil rodák z neďalekého Gáňu, dlhoročný občan Šoporne PhDr. Michal Valúšek. Na stretnutnie s ním 29. augusta 2014, som sa veľmi tešil. Na Deň obce sme sa mali stretnúť po roku. Žiaľ, k tomu stretnutiu už nedošlo... V Šoporni som bol už od rána, prvé moje kroky smerovali na cintorín, kde som navštívil hroby rodičov, širšej rodiny, ale aj spolužiakov a známych. Bol som vďačný za doprovod po cintoríne pani Magde Soboňovej, ktorá mi pomohla nájsť mnohé hroby (jej syna Ivana som si zobral pod patronát, keď vykonával ZVS v kasárňach pod Zoborom). Keďže som mal dostatok času, vybral som sa na horný koniec navštíviť vzdialenú rodinu a tiež sa pozrieť na „rodičovský dom“. Tam pri mne zastavilo auto a na moje prekvapenie z neho vystúpil Michal, najstarší syn Miška Valúšeka a oznámil mi smutnú zvesť. Bolo 11:30 hod. a bol som určite prvý, kto sa dozvedel tú neočakávanú skutočnosť. Bolo to ako hrom z čistého neba. On bol na ceste ku starostovi, aby mu to tiež oznámil. Naše priateľstvo spečatené pred rokom (chýbalo k tomu 6 hodín), ale už nebude mať pokračovanie. Nemohol som tomu uveriť, bol to šok. Na Rajčuru som prišiel s predstihom pred 15:00 hodinou, kedy malo začať slávnostné kladenie vencov k pamätníku SNP. Pred ním vystúpil starosta obce Mgr. Milan Vlček a o�ciálne oznámil skon nášho Miška v skorých ranných hodinách v nemocnici v Trnave. Prvým známym človekom, s ktorým som sa stretol na tomto slávnostnom mieste bola mladá Rómka pani Mária Kakarová, obľúbená herečka z Divadla bez rozdielu, ktoré režíroval náš Miško. Aj ona tomu nechcela veriť, že jej režisér už nie je medzi nami. Vedel som o nej z rozprávania priateľa Paľa Pirschela, keď sme sa náhodou stretli v PUBe jeho syna Richarda. Už vtedy na mňa zapôsobila ako rozhľadená mladá osoba, plná elánu a ochoty zmeniť názory pasívnych občanov na politiku a dianie v obci. Obdivoval som jej reálne názory a aktivitu v kultúre. Zbytok času do môjho odchodu do Nitry sa niesol v znamení smútku, nevedel som sa zmieriť so skutočnosťou. Naviac som ostal sám (neprišiel ani pán Ľudovít Čutrík) a taktiež stretnutia so spolužiakmi a známymi nezmenili na tom nič. Práve v tento deň mal o�ciálne prezentovať v Šoporni svoju zbierku Listy mojej žene.

Už o pár dní sme sa zišli v Dome smútku, kde na cintoríne bolo uložené jeho telo do hrobu s manželkou Marienkou. Množstvo kvetov a vencov a tiež pekný slnečný deň akoby sa chceli dôstojne rozlúčiť na jeho poslednej ceste. Nad rakvou sa s ním rozlúčila pani Milka Lipovská, ktorá podrobne a so znalosťou zhrnula jeho bohatý aktívny život – od Bábkového divadla v Nitre, jeho miesto pri vedení divadla v Šoporni, šéfredaktora Šopornianskych novín, vedúceho kultúrneho strediska v Seredi, ale aj jeho aktivity v penzióne HUMANUS v Hlohovci (písal som o tom v č. 2/2014). Jej prednes vo mne zanechal hlboký zážitok... „ odišiel básnik, ostali jeho básne“. Boli v tom citlivo zakomponované prežité roky ich plodnej spolupráce, obdivuhodným spôsobom bola vyzdvihnutá jeho skromnosť a pracovitosť na celoživotnej púti. Nasledovala báseň pani Eleny Sčasnej, venovaná jeho jemnej poézii. Bol som rád, že som sa opäť stretol s jeho deťmi a vnukmi. Netušil som, že sa v krátkej dobe zídeme aj s pani Martou Polhorskou, mojou triednou na SVŠ v Seredi, svatkou nášho zosnulého. Veď len nedávno sme jej boli blahoželať k významnému životnému jubileu so Zuzkou Filekovoou – Kosovou. Až čas ukáže hĺbku a ľudskosť jeho dvoch zbierok básní: Od súmraku do úsvitu a Listy mojej žene. Viem o jeho ďalších snoch a plánoch do nasledujúcich rokov. V penzióne pri Váhu a pod Hlohoveckým zámkom mal vytvorené na to priaznivé podmienky. Som presvedčený, že Šoporňania nezabudnú na „svojho Miška“ a budú ďalej pokračovať v jeho načatom diele v divadle a v poézii. Prihováram sa a navrhujem: - za udelenie čestného občianstva v Šoporni - pomenovať po ňom aktivity v oblasti divadla a poézie (Večery poézie, súťaže v prednese a tvorbe poézie, ich konania v deň jeho narodenín). Dňa 29. septembra 2014 by sa bol dožil 83 rokov. ČESŤ JEHO SVETLEJ PAMIATKE! Šoporňan žijúci v Nitre Dr. Antonín Rojka

Spoločenská kronika: NARODILI SA: Simona Vašková Richard Makara Boris Bako Sabina Štrpková Oliver Búran Lukáš Tóth Jasmína Vargáčiková Simon Levčík Boris Hulák Michaela Hašanová Franco Lakatoš ZOSOBÁŠILI SA: Mário Hulák a Lucia Zaťková Mário Paľo a Mgr. Monika Rojková Mgr. Pavol Horňák a Ing. Martina Kollárová Michal Kišš a Lenka Langheiterová OPUSTILI NÁS: Mária Mináriková JUDr. Ivana Zaťková Helena Tománková Gabriela Džobáková Štefan Stanko Ing. Ivan Chrapko JUDr. Oľga Vágayová PhDr.Michal Valúšek Jozef Vandák Mária Hajdinová Peter Harmat

81 r. 60 r. 90 r. 50 r. 68 r. 74 r. 78 r. 82 r. 73 r. 88 r. 61 r.

JUBILANTI 80 – ROČNÍ: Anton Dubovanský Hermína Vandáková Mária Lipovská Margita Ščípová 90 A VIAC – ROČNÍ: Helena Blahová Mária Gálová Mária Kišová

90 r. 90 r. 93 r.

Elena Búranová matrikárka

7

8


Ladislav Ťažký – čestný občan obce Šoporňa

Pred deväťdesiatimi rokmi 19. septembra 1924 sa v Čiernom Balogu narodil spisovateľ, prozaik, publicista a esejista Ladislav Ťažký. Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a na Vojenskom zemepisnom ústave v Bratislave sa vyučil za kartografa. Ako 17-ročný narukoval do slovenskej armády na východný front. Po vypuknutí SNP ušiel zo svojej jednotky, ktorá bola prevelená do Rumunska. Chytili ho však a skončil v zajateckom tábore v Rakúsku. V roku 1952 absolvoval štúdium na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v roku 1960 ukončil vedeckú ašpirantúru na Inštitúte spoločenských vied v Prahe. Po štúdiách sa usadil v Bratislave, venoval sa hlavne

tvorbe a neskôr pracoval v ústredných orgánoch v oblasti kultúrnej politiky. V rokoch 1967-1969 bol redaktorom denníka Smena, ktorý sa stal priestorom pre jeho politické vyjadrenia k udalostiam v auguste 1968. Pre tie, ako aj pre politické postoje vo Zväze slovenských spisovateľov, ho vylúčili z KSČ a až do konca 70-tych rokov 20. storočia nesmel publikovať. Ladislav Ťažký patril medzi najvýznamnejšie osobnosti povojnovej generácie slovenských spisovateľov. Hlavnou témou jeho tvorby boli vojnové, sociálne a etické otázky, zobrazil v nej život spoločnosti, v ktorej žil. Jeho dielo je protestom proti vojnovým útrapám, citovým deformáciám, ako aj hľadaním zmyslu osobných postojov vo vypätých a hraničných situáciách. Niektoré z jeho kníh

Chyťme sa za ruky

a ani tam nešiel. Ako naschvál, kilometre na všetky strany, sa rozprestierali obrovské pšeničné polia. Zorganizovala sa pátracia skupina a bola tma, dážď, blato a neskoro, až sa nakoniec museli vzdať. A nasledujúci deň na úsvite, boli opäť vonku spolu s ďalšími pomocníkmi, a tu jeden muž zvolal všetkých dokopy a povedal: „Toto je bláznovstvo, bláznovstvo. Beháme tu každý nejakým smerom bez akéhokoľvek plánu, organizácie, či pokusu konať spoločne. To dieťa môže byť meter alebo dva od vás v tej vysokej pšenici a vy si ho nevšimnete. Prečo sa jednoducho nepostavíme do jedného radu, chytíme za ruky, pohneme sa rovno dopredu a neprejdeme tak pole za poľom?“ Pochytali sa teda za ruky a išli dole prvým poľom, a asi o tridsať či štyridsať metrov ho našli. Spadol do jamy, bol v hlbokom

Vždy, keď spoznám nejaké kresťanské spoločenstvo, moja nádej sa opäť posilní a obnoví. A im rád poviem nasledujúci príbeh. Je to príbeh malého dieťaťa. Malo sa to všetko stať niekde v Južnej Dakote. Jednu noc sa dieťa zatúlalo preč z domu. Bola tma, daždivé počasie a blatisto, dvere boli otvorené a on bol malé batoľa ... Mohol byť preč hodinu alebo viac, keď začal matke chýbať, odišla pre neho a on tam nebol. Zavolala jeho meno a žiadna odpoveď, vyskúšala dole v pivniciach, skúsila na poschodí, prehľadala každé miesto. Dlhý čas trvalo, kým zistila, že on v dome vôbec nie je. Vybehla na susediacu farmu, kde robotníci práve končili svoju prácu

preložili do nemčiny, rumunčiny, poľštiny, maďarčiny, češtiny. V roku 1990 sa stal čestným členom Spolku slovenských spisovateľov a zvolili ho za predsedu prezídia Matice slovenskej. Bol ženatý a mal tri deti. V roku 1993 mu bola ponúknutá kandidatúra na najvyšší post v štáte, funkciu prezidenta v parlamentných prezidentských voľbách. Túto ponuku však odmietol. V článku Ústavy svojho svedomia píše: „Napriek tým najfantastickejším lákadlám možnej kariéry, musím zostať verný literárnej tvorbe, nedať ju ničím zatlačiť do úzadia inou, pozlátkovou, lákavou činnosťou... Byť na seba tvrdý, slovo a literu používať najprv ako stavebninu krásy a lásky, ľudskosti a až potom, aj to v najkrajnejšom prípade ako obrannú zbraň, ako útočnú zbraň slovo a literu použiť len v tom prípade, keď mi niekto... mieni zničiť rodinu, národ, keď chce zničiť ľudstvo.“ Ponuku kandidovať za prezidenta odmietol. Neodmietol však ponuku predstaviteľov našej obce stať sa čestným občanom Šoporne. Pred desiatimi rokmi 9. októbra 2004 pribudol do rodiny občanov Šoporne vzácny človek, žiaľ už nežijúci klasik slovenskej literatúry pán Ladislav Ťažký. Našu obec mal veľmi rád a často sa sem vracal. Na literárnych večeroch, ktoré organizovala MO Matice slovenskej, dlho debatovali o jeho diele, ale hlavne o živote. Cesta jeho života nebola hladká, všeličo ho na nej postretlo, ale on sa nikdy nesťažoval. Prežil svoj život tak, že za sebou zanechal výraznú stopu, ktorá nám ho bude dlho pripomínať. Spracované podľa denníka SME bezvedomí, ležal tam od predchádzajúcej noci, vonku na daždi. Zdvihli ho, utekali s ním späť do domu, ale bolo príliš neskoro, posledná iskierka života vyhasla. A ako ho vložili do matkinho náručia, sadla si na schody pred vchodom, všetci mali pohľad upretý na ňu, slzy jej stekali po tvári a odkiaľsi z hĺbky svojej duše vykríkla: „Pre Boha, ľudia, prečo ste sa skôr nepochytali za ruky?“ Rozhliadnem sa po celej mojej krajine a poviem to znova a znova, každej skupine kresťanov, čo stretnem. Koľko ľudí musí ešte umrieť? Prečo sa viac z vás, ľudia, nezačne chytať za ruky, predtým než je príliš neskoro! S prianím všetkého dobrého do ďalších dní zostáva: Marcel Kubinec – váš farár


ŠOPORNIANSKE KOMANDO navštívilo Horehronie Vážení a milí Šoporňania! Dovoľte nám, aby sme Vás v mene rodín Gavalcových z Košíc, Brusna, Banskej Bystrice a Horehronia ako svojich spoluobčanov čo najsrdečnejšie pozdravili, zaželali veľa zdravia, vzájomnej úcty, porozumenia a veľa tvorivých síl pri ďalšom rozvoji obce a súčasne Vás informovali o tom, že dňa 12. júla rodinné komando v počte štyroch osôb, pod vedením pani Irenky Práznovskej, navštívilo v horehronskej obci Podbrezová jednu z uvedených rodín. Pre doplnenie uvádzame, že ďalší členovia komanda boli Jarmilka Lehocká s manželom a Boženka Sokolová. Toľko na úvod. V Šopornianskych novinách v decembri minulého roku v našom príspevku „Vážení a milí občania Šoporne“ sme mimo iné uviedli: „Nakoľko nemám vedomosť o tom, či starý otec Ľudovít, ako syn krajčíra Alexandra Gavalecz, môjho pradeda, narodeného v roku 1842, nemal aj súrodencov, ktorých potomkovia by mohli žiť v Šoporni a boli by to naši pokrvní príbuzní. Bolo by to úžasné sa s nimi stretnúť!“ Po krátkom čase nastal historický zvrat! Jedného krásneho januárového popoludnia sa ozval v našej rodine telefón, pričom volajúca vyslovila otázku: „Ste pán Milan Gavalec?“ Po vyslovení môjho súhlasu pokračovala: „Volám zo Šoporne. Moje meno je Jarmila Lehocká a som dcérou pani Ireny Práznovskej, rodenej Gavalcovej, ktorej otec Ján sa narodil v roku 1901 Antonovi Gavalcovi, narodenému v roku 1866 a bol bratom Vášho starého otca Ľudovíta a tiež Eduarda, narodeného v roku 1870. Náš starý otec Ján mal ešte sestru Helenu, narodenú v roku 1893 a brata Jozefa, ktorý sa narodil v roku 1911. Z toho vyplýva, že moja mama je Vašou sesternicou z druhého kolena, čiže sme pokrvná rodina! Ešte doplním, že mama mala šesť súrodencov a to piatich chlapcov a jedno dievča.“ Po týchto fantastických informáciach, na ktoré som v podvedomí čakal možno desaťročia – do svojich 78 rokov,

zmohol som sa v prvej chvíli len na holú vetu: „Ďakujem Vám!“ Pri rozhovore sme sa dohodli, že v krátkom čase navštívime našu dolnú zem, pričom by sme radi spoznali svoju rodinu. Tak sa aj stalo. Začiatkom júna, plní očakávania, sme vyrazili za novým poznaním. Prvá zastávka bola na cintoríne, kde sme na hrob našich starých rodičov umiestnili nízke drevené oplotenie a kvety. Tu sme sa stretli s Jarmilkou. Po srdečnom zvítaní a krátkom zamyslení sa nad hrobom starých rodičov sme prešli do rodinného sídla rodiny Lehockej. Konečne sa naplnil môj, aj náš dávny sen. Spoznali sme úžasných a milých ľudí, ktorí patria viacmenej aj do našej veľkej rodiny Gavalcovej. Bola to menovite moja milá sesternička Irenka, jej dcéra Boženka a Jarmilkin manžel Šanko. Keď som sa spamätal z dojatia, sadol som si na gauč. Tu som zistil, že ja nesnívam, že to nie je žiaden sen, ale skutočná, avšak veľmi, veľmi príjemná prítomnosť. Ďakujem Ti, život, aj za tento krásny deň! Po krátkom oddychu a skvelom obede v miestnej, veľmi atraktívnej reštaurácii s vynikajúcou obsluhou, sme sa premiestnili s Irenkou a Jarmilkou do cintorína. Ako sme postupne prechádzali pomedzi hroby, naše milé sprievodkyne nás zaviedli aj k jednotlivých hrobom, kde sú uložené telesné pozostatky ich najbližších a taktiež ďalších príbuzných. S istým uspokojením som tu zistil, že krstné meno Alexander, ktoré nosil môj milovaný otec, aj môj bráška a nosí ho aj môj synovec, vo veľkej miere dominuje na náhrobných kameňoch, kde sú pochovaní naši predkovia z rodiny Gavalec. Nastal čas odchodu domov. Po silných objatiach sme sa dohodli, že v krátkom čase sa opäť stretneme u nás na Horehroní. Tento sľub sa naplnil a šopornianske komando už dňa 12. júla zabúchalo na bránu v Podbrezovej. Po srdečnom zvítaní a priateľskom posedení sme odporučili našim hosťom podľa plánu „A“ presun

autami na Srdiečko, potom sedačkovou lanovkou na Kosodrevinu a nakoniec novou kabínkovou lanovkou na Chopok. Následne by sme sa po hrebeni presunuli až na náš majestátny Ďumbier, odkiaľ by sa naša sesternička Irenka z výšky 2043 metrov n. m. mohla kochať pohľadom na svahy, ktoré sú pokryté balvanmi a kosodrevinou, na krásne rozsiahle ihličnaté lesy na južnej strane v smere na Horehronie, ale tiež na severnú stranu Liptova. Žiaľ návrh bol mierne odmietnutý, a tak prišiel plán „B“, podľa ktorého sme navštívili Tále, kde sa práve v deň ich návštevy konal v prekrásnom prostredí medzinárodný golfový turnaj žien. Veríme, že sa im toto prostredie páčilo, lebo 23-jamkový golfový areál sa rozprestiera na niekoľko hektárovej ploche a je v objatí vysokých ihličnatých stromov. Areál je v tesnej blízkosti niekoľkých zjazdových tratí, ktoré v zimnom období navštevujú tisícky záujemcov o dobrú zimnú a tiež jarnú lyžovačku. Naviac je z tohto areálu možné vo veľkej diaľke vidieť siluetu našich veľhôr. Prišiel čas na lúčenie a návrat členov našej rodiny do ich domova, Šoporne, rodiska našich predkov. Sľúbili sme si, že podľa možností sa budeme stretávať aj v budúcnosti. Dovoľte nám, aby sme aj týmto spôsobom srdečne pozdravili všetkých nositeľov mena Gavalec a ich rodinných príslušníkov v Šoporni a priľahlých destináciách a to bez ohľadu nato, či sme v príbuzenskom vzťahu z prvého, druhého či desiateho kolena. Na záver pozdravujeme pracovníkov Obecného úradu v Šoporni, zvlášť pána starostu Vlčeka a pani Búranovú. Vás všetkých ešte raz zdravia a objímajú Vaši spoluobčania manželia Milan a Eliška Gavalcoví August, roku pána 2014

Poďakovanie Ďakujeme rodine, príbuzným a známym, ktorí odprevadili na poslednej ceste pani Máriu Minárikovú, ktorá zomrela dňa 11. 7. 2014 a za kvetinové dary. Všetkým ďakujú dcéry Margita s rodinou, Mária s rodinou a syn Jozef s rodinou.

9

10


Za hrsť drobných O dobrom slove Dobré slovo - najkrajší dar, nevraví sa nadarmo. Mnohým ľuďom rozjasní tvár a pritom je zadarmo. O múdrom slove Keď chceš rečniť otvorene, daj si pozor, mlč ak nie, je to tvoje hovorenie múdrejšie jak mlčanie. O hrdosti Nebuď hrdý ako hora, keď na iného sa dívaš. Pozeraj sa naňho zhora, len keď zo zeme ho dvíhaš. O postojoch Múdremu to svedčí, hľadá pravdy hrudky. Hlupák dá na reči, chytrý váži skutky. O výčitkách svedomia Postihol ho osud špatný, už mu život nevonia. Ohluchol, je málo platný, nečuje hlas svedomia. Dr. Jozef Búran

Boli sme v Medžugorí V dňoch 22. - 28. júla sme sa zúčastnili púte do Bosny - Hercegoviny, do známeho pútnického mestečka Medžugorie (5000 obyvateľov). O tomto mieste sme veľa počuli i čítali, a tak sme očakávali veľké zážitky. A tie zážitky a úžasné duševné pocity prišli hneď v prvých dňoch. Ešte v autobuse, počas cesty, sme videli celovečerný �lm – príbeh o deťoch, ktorým sa pred 33 rokmi zjavila na vrchu Pod-Brdom Panna Mária s dieťaťom v náručí. Vystrašené prišli za miestnym farárom a povedali to aj rodičom a ďalším známym. Keďže v tom mestečku bolo veľa veriacich ľudí, mnohí im uverili a pán farár tiež. Vyššia cirkevná vrchnosť sa však bála komunistických vládnych činiteľov a polície. Miestny farár sa ujal detí a tie mu povedali, že Panna Mária im prisľúbila, že príde každý deň. Polícia zatkla farára, vyšetrovali ho, dokonca mučili, aby nešíril správy o zjavení, ale ľudia z okolia začali chodiť na miesto zjavenia spolu s deťmi a o pár dní ich tam putovali stovky obyvateľov mestečka a okolia. Zakrátko sa Medžugorie stalo známym pútnickým miestom a správy o tom sa rozšírili do celého sveta, samozrejme najviac po prevrate. Dnes je malé mestečko preplnené tisíckami pútnikov, každodennými omšami a modlitbami, je priam nabité duchovnou energiou a zbožnosťou. Na večernej omši spojenej s adoráciou až 33 kňazov podávalo veriacim hostiu a tých tam bolo cca 5000. Omše boli v obrovskom am�teátri. Pobožnosti boli aj v kostoloch a kaplnkách podľa národností vo vlastnom jazyku. Naša slovenská omša bývala o 10.00 hod. Okolo chrámu boli desiatky spovedeľníc, kde bol nápis, v ktorom jazyku sa spovedá. Neustále boli obsadené, lebo denne prichádzali ďalší pútnici. Veľmi nás prekvapilo, že tam bolo veľa Vietnamcov. Pochopili sme to až potom, čo sme sa dozvedeli príbeh o vzniku sochy Panny Mária Medžugorskej. Pred 33 rokmi, keď sa deťom zjavila Bohorodička, ľudia putovali na vrch po skalistom a strmom teréne a každý pútnik vyniesol na vrch jednu skalu, až nakoniec vznikla akási mohyla. Pred pár rokmi prišla do Medžugoria mladá Vietnamka, ktorej sa narodil hluchonemý syn. Ona bola kresťanka a jej muž bol budhistický mních. On neveril v zázraky a nesúhlasil s odchodom na púť, ale na-

koniec spolu s chlapcom odcestovali do Medžugoria a Vietnamka sa denne modlila a putovala na vrch Pod-Brdo. Bola tam veľa dní a dala si predsavzatie, že sa bude modliť dovtedy, kým jej synček neprehovorí. Jej muž odišiel do Vietnamu a ona sa nasťahovala do skromného domu a v modlitbách čakala na zázrak. Zázrak dlho neprichádzal. Jedného dňa však jej syn začal rozprávať. Keď sa to dozvedel otec - budhista, okamžite pricestoval za nimi, uveril v kresťanstvo a neskôr prestúpil na našu vieru. Z vďaky dali urobiť prekrásnu veľkú bielu sochu Panny Márie a dopravili ju do Medžugoria. Dostať sochu na strmý vrch plný kameňov a skál bol problém, ale pridalo sa veľa nadšencov a ťažkú sochu tam dostali a umiestnili ju na mieste kamennej mohyly. Tento príbeh oslovil a presvedčil aj Vietnamcov a teraz cestujú do Bosny-Hercegoviny vo veľkých počtoch. Je tam ďalší vrch, ešte strmší a plný veľkých skál. Je to vrch Križovac, na vrchole je veľký kríž a tiež socha Panny Márie. Počas celého výstupu sú zastavenia krížovej cesty a pútnici vystupujú modliac sa až na vrchol. Niektorí pútnici tu dostanú veľkú milosť, že vidia Pannu Máriu, alebo sa im na jej soche zjaví žiara, rúcho je posypané drobnými perlami a tie akoby padali na zem. Ďalší vidia na jej rúchu strieborný prach. Mnohým sa stáva, že musia plakať pri pohľade na kríž a sochu. Vizionárky a vizionári, ktorí dostali tento dar od Panny Márie, to opisujú ako mimoriadny duševný zážitok. Keby sme chceli opísať všetky svoje zážitky z Medžugoria, bolo by toho veľmi veľa. Predstavte si, že ste na omši, ktorú celebruje chorvátsky duchovný, vy sa modlíte a odpovedáte v krásnej slovenčine a vedľa vás to isté hovoria Poliaci, Ukrajinci, Maďari a ostatné národnosti sveta a vy si v modlitbách a piesňach rozumiete. Bolo to dojímavé a všetci ľudia akoby boli navzájom priatelia a známi. Náš príspevok chceme zakončiť malou výzvou. Ak chcete zažiť niečo výnimočné, skúste púť do Medžugoria. Nebudete ľutovať, ale spomínať. K tejto výzve sa pridávajú aj ďalšie pútničky, ktoré boli na mieste zjavenia Panny Márie v mesiaci jún: Marta Benková, Marcela Benková, Anna Polónyová, Anna Lipovská, Jozefína Juríčková, Jozefína Ondrušková, Eva Pupáková


Zaujímavosti Mimovládna nezisková organizácia INEKO v rámci projektu na podporu ekonomických a sociálnych reforiem spracováva údaje, ktoré zbiera Ministerstvo �nancií SR o �nančnom zdraví všetkých 2928 slovenských miest a obcí. Tieto dáta, rozšírené o údaje získané prieskumom medzi obcami, začala zverejňovať, aby médiá a občania mali viac informácií o hospodárení ich obce a mohli ich porovnať s inými obcami a tým vyvíjať tlak na vedenie obce pri využívaní �nancií. INEKO zverejnila tabuľku, kde sú obce hodnotené podľa hospodárenia

za posledné 4 roky. Sú zaradené podľa získaných bodov z piatich položiek : Celkový dlh obce, Dlhová služba, Záväzky aspoň 60 dní po splatnosti, Okamžitá likvidita a Základná bilancia. Obec Šoporňa je v tejto tabuľke zaradená na veľmi slušnom 484. mieste z celkovo 2792 obcí! Z okolitých obcí je Hájske na 960. mieste, Pata je na 1063., Veľká Mača na 2057., Šintava na 2215., Močenok na 2567. mieste. Môžeme byť právom hrdí, že napriek situácii, ktorá v našej obci v posledných rokoch pretrváva, dokážeme (i keď iba po troške) našu obec zveľaďovať a udržiavať ju „�nančne zdravú“. Anna Košková

Zdroj: www.obce.ineko.sk/rebricky/?typ=o&fz=skore,i1,i5,i6,i9,i12&year=2013&sort=fzskore|desc&show=all

JESEŇ

JESEŇ JE PEKNÁ Jeseň je pekná, nevidieť lekná. Stromy sú holé. Nevadí, narastú nové. Jeseň je skvelá, listy sú do hneda, ale všetky listy padajú z výšky. Všetci ľudia na orechy chodia. Doma všetko vonia.

Na jeseň gaštany klopkajú, listy na zem padajú. Hríby v krásnom lese rastú, pes šteká na nášho gazdu. Les je plný krásnych farieb, že by z neho bolo malieb. Gaštanoví panáci sa na nás smejú, mraky na nás stále lejú. Toto je tá pieseň, ktorú spieva jeseň. Matej Petrovský 5. A

Jeseň sa mi ľúbi. Chodíme na huby. Niektorí ľudia po lese blúdia.

15. 11. 2014

26. 12. 2014

1. 12. 2014

31. 12. 2014

5. 12. 2014

Vianočné minitrhy - vestibul KD Mikuláš - kinosála

Prečo, keď chodíme do školy nedostávame plat, ale známky? -Aby záškoláci nemuseli dostávať podporu v nezamestnanosti. Keď skončím zdravotnú školu budem zdravotná sestra. Čo bude môj spolužiak? -Blbec, ak zostane za tie peniaze pracovať v zdravotníctve. Aký je rozdiel medzi dôchodcami a poslancami? -Žiadny. Aj jedni aj druhí majú, na čo si spomenú, ibaže dôchodcom už neslúži pamäť. Prečo politici všetko rušia, iba školy nie? -Aby ukázali jediné miesto, z ktorého si nič neodniesli.

Zrnká múdrosti Starnutie je obdobie, kedy to, čo nás kedysi vzrušovalo, nás začne vyrušovať. Růžička Starnúť nie je nič iné ako zlozvyk, na ktorý skutočne zaneprázdnený človek nemá čas. Maurois

Ničoho sa staroba nesmie vystríhať väčšmi ako nečinnosti. Cicero

Pripravované akcie

70-tnici – Klub dôchodcov Šoporňa

Prečo je toľko vtipov o blondínkach? -Je to len dočasné opatrenie, kým Záhoráci chytia druhý dych.

Život je dosť dlhý, keď vieš, ako ho prežiť. Život meriame skutkami, nie časom. Seneca

Patrik Urbaník 5. B

Komunálne voľby – ZŠ s MŠ

Úsmevy

Vianočný koncert - kostol Silvester - Rajčura

1. 1. 2015

Novoročný koncert - kostol

11

12


Zo života v KLUBE DÔCHODCOV

Život v KD pokračuje starým zaužívaným spôsobom. Dňa 28. júna 2014 sa 97 členov nášho klubu stretlo na 2. stretnutí roka, poriadanom na oslavu menín a narodenín tých členov klubu, ktorí oslavovali svoje sviatky v mesiacoch apríl, máj a jún. Okrúhle jubileá oslavovali 5 členovia klubu a to: jeden 65, traja 70 a jeden 80 rokov.

Všetkým jubilantom sme k sviatkom srdečne zablahoželali a oslávenci s okrúhlymi jubileami dostali malý kvetinový a vecný darček. Spoločne sme im zaspievali „ Živio” a pripili na zdravie pohárikom vínka. Všetkým jubilantom potom zaspieval náš spevokol „Šopornianska lipka“ za doprovodu harmonikára Ivana Lipovského. Po dobrej večeri, ktorú nám vždy pripravia naše kuchárky, sa porozprávame, zaspomíname si na časy, keď sme ešte nemali šedivé vlasy a boľavé kĺby, poradíme si medzi sebou, čo nám ktorému pomáha od rôznych neduhov, vymeníme si rôzne recepty na pečenie a varenie a ani sa nenazdáme, ako rýchlo nám večer ubehol. Myslím si, že o tom, že sa v našom KD cítime dobre, svedčí aj to, v akom hojnom počte sa tam pravidelne stretávame.

Návšteva termálneho kúpaliska vo VEĽKOM MEDERI 15. júla sa 49 našich členov (plný autobus) bolo trošku zrehabilitovať v termálnom kúpalisku vo Veľkom Mederi. Počasie bolo nádherné, voda príjemná, spoločnosť tiež, všetko naši členovia. Trošku sme sa vyhriali v teplej vode, trošku na slniečku, občerstvenie je tam vynikajúce, a tak rýchlo

ten čas prešiel, že sme sa ani nenazdali a bolo sa treba zberať domov. V príjemnej atmosfére akoby ten čas rýchlejšie plynul.

DEŇ OBCE – 29. 8. 2014 Varenie povstaleckého guláša, kladenie venca k novému pamätníku padlým protifašistickým bojovníkom, výborný kultúrny program, atrakcie pre deti, zapálenie vatry, ohňostroj pre deti aj pre dospelých, vynikajúce občerstvenie, to všetko sa dá stihnúť za jeden deň, „Deň obce v Šoporni.” Aj my dôchodcovia, chceme priložiť ruku k dielu a aj keď sme vo varení guláša neobstáli tak dobre ako vlani, náš guláš chutil, aj sme ho rýchlo predali, a tak sme si povedali, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Myslím si, že tento rok si to už uvedomili viacerí naši občania a pochopili, že tieto akcie sú pre nás všetkých, aby sme žili súdržne ako občania jednej peknej dediny, aby sme sa spoločne stretávali, bavili, proste mali radosť zo života. Za to všetko ďakujeme všetkým, čo prispeli k tomuto programu, a to hlavne jeho organizátorovi, nášmu OcÚ na čele s pánom starostom. Emília Kochanová, za výbor KD


Šopornianska DRŽKA 2014 Počasie 8. ročníku súťaže vo varení držkových polievok nadmieru prialo. Určite aj preto boli súťažné výtvory hodnotené zo všetkých možných uhlov pohľadu. Osem súťažiacich družstiev zo Šoporne, Paty, Serede a Pustých Sadov si užívalo krásny deň od zakúrenia pod kotly až po �nálne dochutenie hotových polievok

reštaurácie POHODA dozvedel po šiestej hodine. Tretie miesto v hodnotení poroty získala pani Pišelyová s veselým susedom. Druhé miesto patrilo Zelenáčom z Pustých Sadov. V tomto prípade síce názov družstva vystihoval vek chlapcov, ale zaostával za ich kuchárskym umením. Vyhrať v očiach poroty žiaľ mohlo len jedno družstvo

všetci, víťazom sa však tento rok stali aj v hodnotení návštevníkov páni Sereďania s kapitánom Vodičkom.

Porota zložená z piatich „fajnšmekrov“ zasadala pod orechom a riešila krkolomný rébus, ktorá má lepšiu farbu, vôňu, konzistenciu a samozrejme predovšetkým chuť. Miestami sme si neboli istí, kto sa viacej zapotil, kuchári alebo porotcovia. Nech už to vyzeralo akokoľvek, verdikt sa preplnený dvor

a tento rok sa to podarilo chlapom zo Serede, ktorých viedol pán Vodička. Hodnotenie návštevníkov by bolo bez modernej techniky snáď až nemožné. Aj samotný počítač zažíval ťažké chvíle pri zratávaní a priraďovaní hlasov. Výsledok bol neobyčajne tesný, takže môžeme opäť vyhlásiť, že vyhrali

Na záver môžeme len konštatovať, že stúpa nielen kuchárske umenie, ale aj propagačné schopnosti súťažiacich. Mali sme tu niektoré novinky, ako napríklad samostatnú tombolu, využívanie extrémne pálivých habanero papričiek na otupenie súperov, vynikajúce šopornianske pagáče a sladké dobroty ponúkané ako bonus od súťažiacich a dokonca aj ohňovú show. Predovšetkým sme však zažili veselú atmosféru v spoločnosti príjemných ľudí, snáď aj to slnko z nás malo radosť, a preto sa tak intenzívne usmievalo. Ján Korytár

13

14


Ťažký rok ZÁHRADKÁRA Ťažký rok nielen pre záhradkára, ale pre všetkých poľnohospodárov. Je to už raz tak, príroda si robí čo chce. My si sem tam zanadávame, veď sme postriekali a aj tak to berie skazu. To boli dosť frekventované slová pri stretnutí záhradkárov. Nepomohla chemická ani biologická ochrana, hovorili ďalší. Dosť často sme si neúspech spôsobili sami. Napríklad, v návode na použitie prípravku je okrem iného napísané „používanie len preventívne”, ale nie každý si návod prečíta. Vážení priatelia, tejto problematike nechám iný priestor. Sú to rôzne stretnutia záhradkárov a ich priateľov pri reze ovocných drevín, na schôdzach, zájazdoch, výstavách a podobne. Štrnásta propagačná výstava „Ovocia zeleniny a kvetov“ sa konala 13. a 14. septembra 2014. Zvykli sme si tiež hovoriť „Sviatok záhradkárov.” Niektorí si poviete, výstava ako každá iná, veď vlani som ju videl. Musím takémuto názoru oponovať. Som presvedčený, že úplne rovnaké exponáty sa na dvoch výstavách ešte nevystavovali. Bolo čo obdivovať a zažiť tú priateľskú atmosféru medzi nádhernými exponátmi, pri koštovke 16 vzoriek vín z nášho regiónu, ktoré so sprievodným a odborným slovom nalieval p. Kováčik a ku všetkému o 16.00 hod. rezonovala a lahodila uchu hudba a spev našej Važiny. Samozrejme aj my sme si s nimi zaspievali. Bolo ešte viac bodov sprievodného programu a prednáška „Zhotovenie kvapkovej závlahy svojpomocne“. Už tradične spolu zo záhradkármi sa koná výstava „Šopornianska paličkovaná čipka.” Je to až neuveriteľné, čo naše čipkárky a ich šikovné ruky vypaličkovali. Mnohých zaujala aj výstava fotogra�í s vtipnými názvami výpestkov, ktorú prezentoval náš člen Dr. Jozef Búran pod názvom „Aj záhrada má talent“.

Už z plagátov ste sa mohli dozvedieť, že pribudne ďalšia výstava, ktorú zabezpečia naši včelári. Výstava okrem toho, čo všetko je potrebné pri včelárení, bola spojená s ochutnávkou medu. Vzorky boli snáď z celého Slovenska. Som veľmi rád, že sa včelári zúčastnili a že to bude ďalšia naša spoločná tradícia, veď záhradkári a včelári patria do jednej rodiny. Výstavu máme vždy vyhodnotenú. Pred vyhodnotením je treba povedať, že exponáty p. Kochana sa nehodnotili, vzdal sa hodnotenia. Komisia rozhodla nasledovne: najkrajší exponát: cibuľa Bianca F1, pestovateľ p. Házy najkrajšia kolekcia: jablká p. Grivalského. najkrajšia expozícia: exponáty p. Dobrovodskej. Pochvalne a s uznaním hodnotím sám expozíciu žiakov ZŠ, ktorá bola spoločná, ale rozdelená podľa ročníkov. Deťúrence! Zo srdca Vám ďakujem za nádherné exponáty, ktoré ste priniesli na výstavu a aj za jej vynikajúce aranžovanie. Na výstave sme mali 264 exponátov a asi toľko priniesli aj žiaci ZŠ. Výstavy sa zúčastnilo 29 vystavovateľov

a navštívilo ju 270 návštevníkov. Bolo to o niečo viac ako minulý rok, ale keď bola „Šopornianska dvanástka“, vždy bola výstava viac navštevovaná. Prečo vlastne už nie je? Čo na to športová komisia OZ? Na výstave vždy vyhodnocujeme „Súťaž o najkrajší balkón – predzáhradku“. Komisia vyhodnotila nasledovne: 1. miesto obsadila rodina Töröková, Seredská, č. 219 2. miesto obsadila rodina Leváková, Nábrežná, č. 550 3. miesto obsadila rodina Krajčová, Lesná, č. 811 Zúčastnili sme sa tiež na varení Povstaleckého guláša, ktorý sa varil na „Deň obce“. Umiestnili sme sa horšie ako na predchádzajúcich ročníkoch. Nevieme, kde sa stala chyba, či som zle prikladal alebo sme mali zlú varechu, no prvenstvo nám vyfúkli dokonca cezpoľní. Napriek tomu, to bol úžasný deň a tento raz to potvrdila aj bohatá účasť našich občanov. Účasť vlastne potvrdila, že to čo náš obecný úrad s p. starostom pripravil na tento sviatočný deň, stálo za to po každej stránke. Na záver chcem spomenúť niekoľko úspechov našich záhradkárov. Na „4. okresnej výstave ovocia zeleniny a kvetov“ v Galante, exponáty hodnotili návštevníci. Obsadili sme 2. a 3. miesto. Na tejto výstave bolo 850 exponátov a navštívilo ju cez 3000 návštevníkov. Na „4. regionálnej výstave v Seredi“ sme získali ocenenie za najkrajší exponát a tiež za najkrajšiu expozíciu. Tento rok, počas výstavy na Agrokomplexe sa konala celoslovenská výstava ovocia pod názvom „Ovocie roka”. Na výstavu sme poslali 16 exponátov. Výstavu hodnotila 5 členná, dokonca medzinárodná komisia a šopornianski záhradkári bodovali veľmi dobre, obsadili sme 1. a 2. miesto. Všetkým oceneným srdečne blahoželám a ďakujem za úspešnú reprezentáciu našej obce a tiež našej miestnej organizácii. Taktiež chcem poďakovať OcÚ a ZŠ za pomoc pri výstave, reštaurácii Pohoda za sponzorské a veľmi chutné pagáčiky a všetkým vystavovateľom a organizátorom. Anton Kochan, predseda MO SZZ


Šopornianski HASIČI Rok 2014 bol pre Dobrovoľný Hasičský Zbor (DHZ) obce Šoporňa rokom veľkých zmien. Pozitívnych zmien. Po uplynulom roku, kedy sa tím DHZ Šoporňa kryštalizoval čisto v dámskom prevedení, a hľadal si svoje „miesto na zemi“, i keď dokázal dosiahnuť značné a hmatateľné výsledky i v tomto začiatočníckom režime, môžeme zhodnotiť rok 2014, keďže už je po športovo-hasičskej sezóne, ako veľmi produktívny, efektívny, zodpovedný, rozšírený a nabudený do ďalšieho obdobia. Tím Vlčíc sa na jeseň 2013 rozšíril o členov mužského pokolenia, čo dodalo DHZ nielen rovnováhu, ale i stabilitu, energiu a nové vzácne priateľstvá. K Vlčiciam sa pridali draví Vlci, pod názvom Wolf Devils, ktorí svojím záujmom, oduševnením, charizmou a chuťou pustiť sa do boja s ťažkou

najväčších úspechov tejto sezóny, ktorým je jednoznačne súťaž individualistov s názvom Železný hasič, ktorá sa konala v Abraháme, a kde si Ivanka Lukáčová svojou krvopotnou prípravou a cieľavedomým prístupom, vybojovala 3. miesto, ktoré ako pre ňu, tak i pre celý tím, znamená ocenenie, s prívlastkom „výnimočné“. Chceme vysloviť nesmierne uznanie obdivuhodnému pánu šoférovi, Štefanovi Naháckemu, ktorému by sme i týmto spôsobom radi vyjadrili našu vďačnosť, za jeho trpezlivosť a odhodlanie s ktorým s nami putuje po celom Slovensku a jeho podpora patrí k tým najúprimnejším a najsrdečnejším. Srdcom i telom je prepojený s našou hasičskou Áviou, ktorá v roku 2015 dosiahne svoju pol storočnicu. Vlčice a Wolf Devils ako DHZ Šo-

a súťaživou konkurenciou, ustáli túto sezónu na výbornú. Samozrejme začiatky boli ťažké, no slastná odmena sa dostavila 20. 9. na súťaži vo Voderadoch, kde dosiahli svoj osobný rekord v podaní 14 sekundového hasičského útoku, čím sa pozitívne zapísali nielen v očiach svojich, vlčicových, ale nadobudli tým i svoju športovú konkurencieschopnosť do ďalšej sezóny. Čo sa týka športových výkonov, hasičská sezóna tento rok priala Vlčiciam v hojnom počte. Umiestnenie v podaní troch 2. priečok a dvoch 3. priečok je dôsledkom obecnej podpory, častých a účinných tréningov, inšpirácie, skvelého kolektívu a nadšenia. Nemožno nespomenúť ani jeden z

porňa však nepôsobia a neprispievajú len v prezentácii obce na hasičských súťažiach, ale rovnakým dielom sme nápomocní či už obci a tiež spoluobčanom našej obce. Počas aktuálneho roku sme sa zdokonaľovali v hasičských vedomostiach a zručnostiach na školeniach pod záštitou Dobrovoľnej požiarnej ochrany v Galante, kde sme nadobúdali skúsenosti s naším „dobrým sluhom, ale zlým pánom“- ohňom. Čo sa nám napokon osvedčilo pri priamom zásahu horiaceho domu v Šoporni, kde sme na miesto nešťastia prišli pred profesionálnymi hasičmi a využili sme všetky inštrukcie a nasadenie pred rozširovaním požiaru ako i na ochranu okolitých objektov. Rovnako sme

k dispozícií a nápomocní i obecným príležitostiam s akoukoľvek pomocou či ochranou. Radi napovieme a dopomôžeme detičkám pochopiť dôležitosť funkcie hasičov, ako sa tak dialo i v tomto roku na hasičských dňoch v materskej škôlke. Naše odhodlanie tkvie v našich presvedčeniach, ktoré je doplnené športovým duchom. Primárne dobrovoľne slúžime potrebám občanov a obce, no zároveň budujeme pevné a vzájomné priateľstvá. Do tímu Vlčíc rady príjmeme nové dievčatá, ktoré majú zodpovednosť voči tímovej práci a športového ducha, keďže nás jedna členka musela na určitú dobu kvôli krásnym mamičkovským povinnostiam, presunúť na nižšiu priečku. Aktuálne sa nachádzame pred niekoľkomesačnými, jesenno-zimno-jarnými prípravami na ďalšiu ligovú sezónu, ako i nadobudnutie nových síl pre službu občanom. Zároveň by sme radi vyjadrili vďačnosť každej osobe, ktorá nám venovala v akomkoľvek rozsahu svoje myšlienky, sme nesmierne vďační za každú podporu, či už bola materiálneho alebo duševného charakteru. Sme potešení, že ste nás prijali za svojich zverencov a urobíme všetko preto, aby sme boli všade tam, kde nás je treba a kde budeme užitoční. Na záver, by sme radi vyjadrili úctu, vďaku a pozdrav nášmu pánovi starostovi a osobám podieľajúcim sa na našom fungovaní, existencii, našom napredovaní a koniec koncov, na tom, čo nás robí šťastnými. Alica Václavíková Veliteľ DHZ Šoporňa

15

16


Šopornianska DYŇA

2 14

sky totem vytvorený žiakmi 3. A triedy základnej školy. Druhé v poradí bolo vyhodnotené Prasiatko a hody autora Adama Vaška. Porota sa rozhodla udeliť dve tretie ceny, ktoré získali dyňa Jeseň nie je len obdobím zberania hrozna, ale aj časom spracovania úrody tekvíc. Tieto plody našich záhrad však môžu mať okrem gastronomickej aj značnú umeleckú hodnotu. Stačí chuť, nápad, pár šikovných rúk a dyňa sa zmení na umelecké dielo, ktoré zaujme, poteší, prípadne po zotmení aj vystraší. Deti Základnej školy s materskou školou v Šoporni spolu so svojimi učiteľmi nám predviedli svoju šikovnosť a nápaditosť v spracovaní tekvíc už v piatok 27. septembra 2014. Celé triedy „umelcov“ nosili svoje diela na dvor Reštaurácie Pohoda, ktorá už 9. rok poskytuje svoje priestory na prezentáciu týchto prác. V sobotu pribudli ďalšie tekvice, vyrobené za pomoci rodičov, známych a kamarátov. Celkovo sme všetci mali možnosť obdivovať aj hodnotiť 35 prác.

V nedeľu sa už tradične zišla odborná porota zložená z pedagógov Základnej školy s materskou školou v Šoporni (p. Búranová, Šimonová, Kollárová, Andrášiková a Töröková), doplnená akademickými maliarmi, manželmi Nágelovými, ktorí vyučujú výtvarnú výchovu na Základnej umeleckej škole v Bratislave. Výsledky hodnotenia poroty boli nasledovné: prvé miesto získal Indián-

Ježko autora Matúša Borkoviča a dyňa Šašo Natálie Borkovičovej. Verejnosť vyjadrila svoje pocity z vystavených prác formou hlasovacíh

ŠOPORNIANSKE noviny lístkov. Na základe vyhodnotenia 523 hlasov bolo stanovené nasledovné poradie v hlasovaní návštevníkov: prvé miesto Rodina mimoňov autorov zo 7. B triedy, druhé miesto Obézny tučniak Tom autorov Lucia Štrpková a Simona Nyitraiová a tretie miesto Indiánsky totem žiakov 3. A triedy.

Výsledky vyhlásila porota v nedeľu 28. septembra. Nádherné počasie dokresľovalo krásu vystavených prác, prispievalo k radosti všetkých zúčastnených a potešeniu víťazov. Ďakujeme všetkým umelcom aj ich podporovateľom za príjemný víkend a nezabudnuteľné zážitky. red.

Paličkovaná čipka v ŠOPORNI Je už tradíciou, že v septembri pripravujeme výstavu paličkovanej čipky v priestoroch Základnej školy s MŠ v Šoporni. Svojimi prácami na výstave dokumentujeme náš pokrok v tvorbe paličkovanej čipky. Na svoju výstavu vždy pozývame hostí. Tento rok to bola p. Katarína Búranová z Klubu paličkovanej čipky v Žiline. Jej práce boli perfektné, originálne a bolo čo na nich obdivovať. Svojou krásou a precíznosťou pútali návštevníkov. Využili sme jej prítomnosť v Šoporni a požiadali ju o prezentáciu techník paličkovanej čipky, v ktorých sme sa chceli zdokonaliť. Výstavu nám obohatili aj naši rodáci, manželia Borošoví so svojimi

výrobkami z prútia, ktoré zožali úspech u návštevníkov. Na výstave sme okrem domácich návštevníkov privítali aj čipkárky z iných klubov, a to z Nových Zámkov, Bratislavy, Starej Turej, Nitry, Trnavy a Smoleníc, ktoré boli z výstavy nadšené. Záujem prejavili aj o našu šoporniansku čipku, bez ktorej sa nezaobíde ani jedna výstava. Sme na ňu hrdé, a preto plánujeme pokračovať v jej reštaurovaní, a tak zachovať toto dedičstvo pre budúce generácie. Počas výstavy prebiehala aj súťaž o pohár za najkrajšie upaličkovaný kvet. Víťazkou súťaže sa stala p. Mgr. Irena Janicová. Každá výstava, ktorú pripravíme alebo navštívime mimo našej obce, v kluboch paličkovanej čipky po celom

Slovensku, je pre nás novým impulzom do ďalšej tvorivej práce. Veľká vďaka patrí p. starostovi Mgr. Milanovi Vlčekovi za pomoc a podporu, p. riaditeľke Mgr. Elene Holbíkovej za poskytnutie priestorov na realizáciu výstavy paličkovanej čipky, MO Matice slovenskej, pod krídlami ktorej môžeme pracovať a všetkým návštevníkom, ktorí prejavili záujem a našu výstavu navštívili. Tešíme sa na stretnutie v budúcom roku. Nemčovičová, Homolová Klub paličkovenej čipky

17

18


Vydáva: Obecný úrad ŠOPORŇA ( 925 52 Šoporňa) Registračné číslo: EV 3584/09 ISSN 1339-5386 IČO vydavateľa: IČO 00 306 207 E-mail: [email protected] Šéfredaktor: PaedDr. Jozef Búran Redakčná rada: Anna Košková, Magdaléna Švehlová, Mgr. Milan Vlček

R

P

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16.

OFK Rapid Ohrady TJ Lehnice TJ Družstevník Dolné Saliby ŠK TOP Pusté Úľany ŠK Šoporňa FC Nový Život TJ Družstevník Topoľníky ŠK FC Vydrany FC Jelka TJ ŠM Janíky FK DAC 1904 Dun. Streda C ŠK Veľké Úľany TJ Družstevník Trstice FK Zlaté Klasy ŠK Váhovce DSC Orechová Potôň

12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12

8 8 8 7 5 5 5 4 4 5 4 3 3 3 3 2

2 2 1 3 5 2 2 3 3 0 2 3 3 3 2 2

2 2 3 2 2 5 5 5 5 7 6 6 6 6 7 8

29:12 15:7 32:17 26:9 20:12 16:17 16:17 20:19 22:25 21:24 15:20 11:14 12:19 18:28 18:29 6:26

26 5 26 8 25 4 24 6 20 5 17 -1 17 -1 15 -6 15 -3 15 3 14 -1 12 -6 12 -6 12 -6 11 -7 8 -13

Z

V

R

P

10 9

0

1

64:8 27 12

10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10

8 8 6 6 4 3 3 3 2 2 1

1 0 1 1 2 2 1 0 1 1 0

1 2 3 3 4 5 6 7 7 7 9

49:13 33:9 30:19 26:20 24:28 12:36 13:28 18:35 17:33 16:32 9:50

25 7 24 9 19 4 19 4 14 -1 11 -4 10 -2 9 -6 7 -5 7 -8 3 -15

Z

V

R

P

BODY


V

BODY

Aktuálne z ŠK Šoporňa Družstvo mužov už treťou sezónou pôsobí v V. lige JUH, po minulej náročnej sezóne sa káder stabilizoval a v súčasnosti sa pohybujeme v hornej polovici tabuľky. Popri skúsených futbalistoch sa postupne snažíme zabudovávať domácih odchovancov. Veľkým prekvapením je účinkovanie nášho dorastu v V. lige. Na rozdiel od ostatného ročníka naši chlapci výrazne napredovali a bojujú o horné priečky. Naším dlhodobým cieľom je podporovať rozvoj mládeže v dedine. Preto sme aj od novej sezóny vytvorili tím mladších žiakov a prihlásili ich spolu so staršími opäť do III. ligy STRED. V mládežníckych tímoch dorastu, starších a mladších žiakov a prípraviek dnes aktívne pôsobí okolo 70 hráčov. Po prvýkrát v 80-ročnej histórii klubu pôsobia všetky celky ŠK (okrem prípravky) v krajských súťažiach. Do budúcna tiež plánujeme vytvoriť predprípravku pre najmenších (narodených po roku 2008) a zdokonaľovať futbalové zručnosti detí už od útleho veku. Veľká vďaka patrí našim fanúšikom, sponzorom a starostovi obce za podporu a spoluprácu. Výbor ŠK

Z

BODY

O 13. hodine podujatie začalo modelovaným zápasom prípravky a žiakov. Neskôr si naši dorastenci zmerali sily so skúseným súperom zo Serede. V kvalitnom stretnutí naši podľahli 2:4 (0:2), góly za nás vsietili Karol Vörös a Filip Šmátrala. Pred exhibičným zápasom sme si pripomenuli dnes už nebohých členov klubu pánov Alexandra „Šanigu“ Lipovského, Teo�la Švihoríka a Ivana Lipovského. Zároveň sme ich manželkám odovzdali ďakovné listy In memoriam a spomienkové predmety. O hlavnú atrakciu osláv sa postarali strieborní hokejisti z minulej sezóny Tipsport Extraligy, mužstvo HK Nitra. Ďalším lákadlom bol majster Európy z Belehradu z roku 1976 pán Ladislav Jurkemik, bývalý vynikajúci hráč a reprezentačný tréner. Vo svojich 61 rokoch nastúpil v kombinovanej zostave s hokejistami na poste stopéra a umne dirigoval obranu. V družstve spod Zobora, ktoré týmto zápasom zakončilo „hrubú“ letnú prípravu sa predstavili aj také mená ako majster sveta z Göteborgu Dušan Milo, bývalí reprezentanti Juraj Štefanka, Tomáš Chrenko a Miroslav Kováčik. Od začiatku sa hral oku lahodiaci futbal, s množstvom šancí na oboch stranách. Hokejisti nás trošku zaskočili a po polčase viedli už 1:4. Domáce mužstvo sa pomalšie rozbiehalo, stihlo však vyrovnať na konečných 4:4 a diváci sa mohli tešiť na jedenástkové rozstrely. V nich sme po napínavom priebehu nakoniec zvíťazili 4:2. Za Šoporňu sa v zápase gólovo presadili Ľubomír Bernáth, Milan Balog, Martin Hindák (11m) a Miroslav Andódi.

DRUŽSTVO

SKÓRE

Tento rok si pripomína Športový klub Šoporňa 80. výročie založenia a pri tejto príležitosti výbor spolu s obecným úradom zorganizoval v nedeľu 27. júla 2014 oslavu pre svojich verných fanúšikov a členov športovej rodiny.

p.č.

SKÓRE

80. VÝROČIE ZALOŽENIA

5. liga JUH SKÓRE

Športový klub Šoporňa v tomto roku oslavuje

+/-

10 10 10 10 10 10 10 10 10 10 10

10 9 7 7 6 5 4 3 3 1 1

0 0 1 0 0 1 2 0 0 1 1

1 1 2 3 4 4 4 7 7 8 8

106:7 72:17 44:16 47:23 46:26 25:44 20:28 24:40 30:56 12:44 5:49

30 27 22 21 18 16 14 9 9 4 4

15 12 7 6 6 1 -4 -3 -6 -14 -11

12. Športové kluby Blava 1928 10 1

0

9

5:86

3

-12

+/-

DORAST p.č. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12.

DRUŽSTVO Malodvornícky FK Malé Dvorníky FC Pata FK Zlaté Klasy ŠK Šoporňa TJ Družstevník Baloň TJ Lehnice TJ Družstevník Dolné Saliby ŠK Váhovce ŠK TOP Pusté Úľany OFK Matúškovo FK Veľká Mača TJ Družstev. Okoč - Sokolec

+/-

III. liga stred p.č. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11.

DRUŽSTVO MFK Vrbové FK Močenok Čermáňsky FK Nitra B FC ViOn Zlaté Moravce B MFK Topvar Topoľčany B TJ Nafta Gbely FK TJ Kúty TJ Iskra Holíč FK Senica B TJ Sokol Borský Mikuláš ŠK Šoporňa

Redakčná rada si vyhradzuje právo krátiť a upravovať príspevky. Ďalej oznamuje všetkým svojim prispievateľom, že príspevky prijímame napísané rukou, na počítači alebo na hociktorom pamäťovom médiu ako je disketa, CD alebo USB pamäťový kľúč a taktiež e-mailovou poštou na adresu: [email protected]. Neuverejnené a nevyžiadané príspevky nevraciame. Gra�cká úprava: Jozef Hasala Sadzba a tlač: Reklamná agentúra a vydavateľstvo FOREKO s.r.o., Školská 1 Sereď, www.foreko.sk Vychádza 4-krát ročne. Expedícia do domácností po 1 výtlačku ZDARMA. Október 2014

Prípravka

Mladší žiaci

Starší žiaci

Muži

Naši 90 a viac-roční jubilanti

Mária Kišová 93 rokov

Blahoželáme!

Mária Gálová 90 rokov

Helena Blahová 90 rokov

1. miesto 2014

2. miesto 2014

3.miesto 2014

RODINA TÖRÖKOVÁ

RODINA LEVAKOVÁ

RODINA KRAJČOVÁ

Seredská 219

Nábrežná 550

Lesná 811

VYHODNOTENIE SÚŤAŽE O NAJKRAJŠÍ BALKÓN – PREDZÁHRADKU

Nepredajné

Recommend Documents