KULTÚRNE PAMIATKY A SVETOVÉ DEDIČSTVO AFRIKY V OHROZENÍ

KULTÚRNE PAMIATKY A SVETOVÉ DEDIČSTVO AFRIKY V OHROZENÍ Univerzita tretieho veku

február 2014

KULTÚRNE PAMIATKY A SVETOVÉ DEDIČSTVO AFRIKY V OHROZENÍ

V západodoafrickej krajine pred necelým rokom vzbúrenci spomedzi kočovných Tuarégov vyhlásili nezávislosť severných oblastí a vytvorili nový štát Azawád. Do tohto územia pritom spadá aj mesto Timbuktu, ktoré pre jeho vzácne stavby a hlinené hrobky UNESCO v roku 1988 zaradilo na zoznam svetového dedičstva. Už v lete minulého roku sa začali objavovať informácie, podľa ktorých povstalci pamiatky (a do začiatku nepokojov aj vyhľadávané turistické atrakcie) začali ničiť. Podľa vyjadrení miestneho novinára Yeya Tandina „poprava“ prebiehala takto: „Povstalci zastali pred jedným chrámom na svojich pikapoch a začali ničiť mauzóleum Sidi Mahmuda Bena Amara. Boli ozbrojení, takže ľudia z mesta len stáli a prizerali sa.“ Ako zase napísal reportér magazínu Time Ishaan Tharoor, povstalci vyvalili dvere na starobylej hrobke z 15. storočia, ktoré sa podľa miestnej legendy mali otvoriť až v posledný deň sveta… Radikáli následne oznámili, že zničia aj ďalšie hrobky. A že iba plnia Boží príkaz. Dôvod? Puritánskym islamistom, presadzujúcim podobné zákony a spoločenské normy ako Taliban, sa zdali vzácne hroby ako nehodné uctievanie modiel. V Mali sa teda svetové dedičstvo popravilo z fanatických náboženských pohnútok. UNESCO už predtým zaradilo Timbuktu na zoznam ohrozených druhov svetového dedičstva, na ktorom je v súčasnosti až 21 kultúrnych pamiatok z celého sveta. Timbuktu sa odvtedy skloňuje neprestajne. Už krátko po prvých vyčíňaniach sa ukázalo, že rebeli zničili možno až polovicu hrobiek. K ostrým slovám predstaviteľov UNESCO sa pridala aj hlavná prokurátorka Medzinárodného trestného súdu Fatou Bensouda, ktorá povedala, že tieto skutky by mali byť považované za vojnové zločiny. Ak by sme to chceli porovnať s ochranou tanierov po babičke, boli by tieto prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

1


február 2014

„upozornenia“, akoby sa niekto naháňajúcim sa deťom snažil telefonicky oznámiť, aby neblazneli. No deti by na vyzváňanie kašlali. Príbeh sa však neskončil ani po tohtoročnom vojenskom zásahu za účasti francúzskych vojakov, ktorí Timbuktu vytrhli z rúk radikálnych islamistov. Pred koncom svojho pobytu sa povstalci na meste ešte stihli podpísať ohňom. Prvé správy boli alarmujúce – v meste zhoreli takmer všetky vzácne rukopisy! Starosta mesta Ousmane Halle hovoril o vypálení knižnice a spopolnení desaťtisícov dokumentov. Svet bol šokovaný. Ale nie nadlho. Zakrátko našiel svojho hrdinu – Abdula Kadera Haidara. Ešte pred príchodom radikálov vykúpil v meste všetky kovové schránky a postupne do nich uložil vzácne manuskripty. Tie potom porozdával miestnym, ktorí ich skryli pod svojimi chatrnými príbytkami. Vzácne stredoveké listiny tak zostali pre svet zachránené. No vlastne len náhodou, vďaka odvahe a šťastiu prezieravého jedinca. Aj skúsenosť z Timbuktu však ukázala, že počas ozbrojeného konfliktu nevedia svetové organizácie dostatočne rýchlo zasiahnuť, aby pre ľudstvo zachránili „rodinné striebro“. Článok pod názvom "Prečo ľudstvo popravuje pamiatky?" uverejnil 19.02.2013 denník Pravda. Autorom je Milan Čupka

Obr.1 Vzácne rukopisy pred radikálmi ukrývali miestni. prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

2


1.

február 2014

Dôvody ohrozenia lokality

Dôvody ohrozenia prírodných a kultúrnych lokalít sú viaceré. Napríklad : - VOJNOVÉ KONFLIKTY - PRÍRODNÉ POHROMY - ZUB ČASU - NEDOSTATOČNÁ LEGISLATÍVNA OCHRANA - ZHORŠENÉ ŽIVOTNÉ PROSTREDIE - PYTLIACTVO, KRÁDEŽE - URBANIZÁCIA - INVAZÍVNY TURIZMUS - FANATIZMUS - NEZNALOSŤ A IGNORANCIA

Obr.2 Aj veci pre nás bezcenné, môžu mať hodnotu.

2.

Zvláštnosti afrického kontinentu ohľadom ohrozenia kultúrneho a prírodného dedičstva

V zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO je z

981

lokalít 44 vedených ako ohrozených. Najväčšia koncentrácia týchto lokalít sa prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

3


február 2014

nachádza na blízkom východe, najmä v Sýrii (všetkých 6 lokalít v Sýrii je vedených ako lokality v ohrození) a tiež v Afrike.

Obr.2 Červenými značkami sú zobrazené lokality v ohrození.

LOKALITY UNESCO V OHROZENÍ Afrika Blízky východ ostatné

Obr.3 Lokality v ohrození na africkom kontinente predstavujú viac ako tretinu (18) zo všetkých ohrozených lokalít UNECSO.

3.

Kultúrne lokality Afriky evidované ako "ohrozené"

Ohrozené lokality v Afrike sú väčšinou prírodného charakteru (všeobecne je v Afrike veľký podiel lokalít prírodného charakteru) (Obr.4). Celkovo sa v Afrike k januáru 2014 nachádza (len) šesť lokalít ktoré sú prírodného charakteru a zároveň sú v ohrození (Oproti 12 ohrozeným lokalitám prírodného charakteru.).

prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

4


február 2014

Legenda Kultúrna lokalita

Prírodná lokalita

Kultúrna lokalita v ohrození

Zmiešaná lokalita

Prírodná lokalita v ohrození

Zmiešaná lokalita v ohrození

Obr.4 V Afrike je, oproti ostatným kontinentom, veľký podiel lokalít v ohrození a veľký podiel lokalít prírodných.

3.1

Egypt

Abu Mena

Obr.5 Abu Mena (Egypt) prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

5


február 2014

Lokalita Abu Mena sa nachádza južne od samotného mesta Alexandria. Jedná sa o ranokresťanské mesto, ktoré bolo vybudované nad hrobom mučeníka Menasa, ktorý zomrel v roku 296. Zachovali sa zvyšky stavieb (kostol, krstiteľnica, očistné kúpele, vodohospodárske stavby, verejné budovy), ulice, kláštory, domy a dielne.

Obr.6 Ježiš a Abba Manas, zobrazení na ikone zo 6. storočia, jednej z najstarších zachovaných vôbec.

Sv. Menas Alexandrijský sa narodil v meste Niceous, pri Memfise. Bol dôstojníkom Diokleciánovej armády. Potom, ako jeho vojsko zvíťazilo, odmietol zabiť jedného z kresťanov, ktorý bol zajatý. Naopak, sám sa verejne priznal, že je tiež kresťanom, čím podal svedectvo ostatným zajatým kresťanom, aby dokázali hrdinsky znášať potupu rímskych vojakov. Toto svedectvo ho stálo vlastný život. Udalosť sa stala vo Frígii (dnešnom Turecku). Legenda hovorí, že jeho telo bolo odtiaľ privezené na ťavách a pochované na mieste, na ktorom sa ťavy zastavili a odmietli ísť ďalej. Potom, hoci to bolo v púšti, miesto sa zalialo vodou a umožnilo rast viniču a olivám, vďaka čomu územie dostalo názov Vinica sv. Menasa. Archeologický výskum od roku 1900 odhalil, že Abu Mena rapídne vzrástla v 5. až 6. storočí a oáza sa stala pútnickým miestom, ktorého centrom sa stal rozsiahly chrámový komplex. Boli odkryté celé mestské časti, od obytných štvrtí po cintoríny. Našli sa domy hrnčiarov vyrábajúcich hlinené "ploskačky" pre pútnikov, ich obchody, vrátane výrobkov ako riady a lampy a prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

6


február 2014

hračky. Mesto prijímalo pútnikov, bola v ňom občianska vybavenosť vrátane očistných kúpeľov a vodohospodárskych stavieb, slúžiacich na úpravu a vyhrievanie vody. Pútnici tiež mali vo zvyku naberať si z miestnych prameňov do hlinených fľašiek. Bývala na nich podobizeň sv. Menasa, zobrazeného medzi dvoma kľačiacimi ťavami (Obr. 7).

Obr.7 Hlinená "ploskačka" zo 6. až 7. storočia s vyobrazením sv. Menasa, pravdepodobne vyrobená v Abu Mena .

V 5. storočí bola vybudovaná Arkádiová bazilika, ktorá sa stala centrom veľkolepého komplexu. Strop objektu nieslo 56 mramorových stĺpov. V západnej časti baziliky sa nachádza krstiteľnica s mramorovými polkruhovými apsidami, zdobenými polychrómiou.

Obr.8 Abu Mena prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

7


február 2014

Obr.9 Abu Mena

Obr.10 Hlinené amfory z Abu Mena

Obr.11 Abu Mena ako ostrov na poľnohospodársky využívanom území prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

8


február 2014

Toto je jediný zachovaný koptský monument v ranokresťanskej architektúre, ktorý takéto prvky obsahuje. Kostol západne od baziliky má výrazne egyptské a byzantské rysy. Sv. Menas bol isto známy vo východnej ako aj západnej cirkvi, čo dokazujú hlinené fľašky objavené na mnohých miestach vtedajšieho sveta, vrátane Nemecka (mesto Heidelberg), v Miláne, v bývalej Juhoslávii, v Marseille, v Sudáne (mesto Dongela) a v Jeruzaleme.

Obr.12 Abu Mena, pohľad

3.2

Mali

Timbuktu

Obr.13 Typický pohľad na hlinenú architektúru Timbuktu

Obr.14 Timbuktu, Mali prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

9

KULTÚRNE PAMIATKY TKY A SVETOVÉ DEDIČSTVO AFRIKY V OHROZENÍ Univerzita tretieho veku

február 2014

Timbuktu je preslávené, ale aj zabudnuté mesto na okraji púšte, na hraniciach Sahary. Po stáročia ia bolo centrom centro afrického obchodu, keďže ďže ním prechádzala transsaharská obchodná cesta (Obr. 15). Mesto bolo založené v 12. storočí storo (5. storočie Hidžry) Tuarégmi. Jedná sa o kočovné ko ovné kmene zo skupiny severoafrických Berberov. Tuaregovia si ho založili asi 250 km južne od svojej "domoviny" ako svoj sezónny tábor na obchodných trasách Saharou. K vzniku sa viaže legenda o váženej žene v rokoch, ktorá tábor a najmä studňu stud v ňom mala strážiť v čase, keď ď pastieri vodili dobytok vypásať vypása okolie. Žena sa volala sa Buktu, a Tim - Buktu ktu je v preklade "miesto/resp. studňa, stud a, kde je Buktu".

Obr. Transaharská obchodná cesta Obr.15

Obr.16 Rieka Niger

Možno by osada naďalej alej ostala malo oázou, kde karavány napájali svoj dobytok, keby neprišiel rok 622 (odchod/útek Mohameda z Mekky do Mediny), a teda začiatok iatok moslimského letopo letopočtu1. Tento Mohamedov exodus za nazýva tiež Hegira/Hidžra. Hidžra je teda začiatkom za iatkom rastu mesta, ktorého život úzko súvisel so šírením Islamu. Zlatým vekom bolo 15. a 16. storočie.. V tom čase, za vlády

1

Dnes sa datuje rok 1436, moslimský rok má 12 mesiacov po 28 dní.


10


február 2014

Qadi Al Aqib z dynastie Askia, bolo Timbuktu intelektuálnym a náboženským centrom afrického regiónu. Dynastia sa zapísala do dejín šírenia Islamu na africkom kontinente od počiatočných fáz jeho šírenia. Región rýchlo prijal Islam a Timbuktu rozkvitlo v jeho slávne centrum. Arabčina sa stala "Latinou Afriky" a Timbuktu knižnicou teológie Islamu, vedomostí a histórie západnej časti Afriky. Viď aj : http://www.youtube.com/watch?v=Heh_91lhenA Svedkami tejto slávnej éry sú tri veľké mešity zachované dodnes. Mešita Djingareyber je najväčšou a jej minarety vidieť zďaleka (Obr. 17).

Obr.17 Mešita Djingareyber

Djingareyber bola postavená v roku 1327 za sultána Kankan Mussa, potom, ako sa vrátil z púte z Mekky. V období medzi 1570 a 1583 ju vládca Timbuktu, imám Al Aqib, obnovil a zväčšil. Pristaval celú južnú časť a obohnal múrom západne situovaný cintorín. Centrálny minaret mešity sa stal dominantou mesta a bol viditeľný zo širokého okolia. Menší minaret na východnej fasáde dopĺňa siluetu mešity, ktorá je skutočne veľkolepá - má tri vnútorné nádvoria. Ďalšími sú mešita a madras Sankore (Obr.18) a mešita Sidi Yahia.

Obr.18 Madras Sankore, pohľadnica zachytáva z rokov 1905-06 prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

11


február 2014

Mešity El-Hena, Kalidi a Algoudour Djingareye boli zničené. Mešita a madras Sankore bola vybudovaná v období dynastie Mandingue a prestavaná imámom Al Aqibom v rokoch 1578 až 1582 (rovnako ako mešita Djingareyber). Je zrejmé, že konštrukcia stojí na mieste madrasu z roku 988. Al Aqib sa po svojom návrate z Mekky inšpiroval miestnou mešitou a rovnako priviedol so sebou do Timbuktu profesorov z blízkeho východu.

Obr.19 pohľad na staré mesto Timbuktu

K vzniku mešity Sidi Yahia, južne od Sankore sa viaže legenda. Stavbu vybudoval okolo roku 1400 šejk El Moktar Hamalla v očakávaní svätého muža, ktorý sa objavil o 40 rokov neskôr ako Imam Cherif Sidi Yahia. V rokoch 157778 bola meširta prestavaná. Lokalita UNESCO zahŕňa aj 16 cintorínov a mauzólea. Všetky tieto sakrálne prvky boli podľa náboženskej tradície pokladané za nevyhnutné a mali zabezpečiť ochranu mesta od nešťastí. Najstarším mauzóleom je mauzóleum SheikhAbul Kassim Attouaty, ktorý zomrel v 936 roku Hidžry (1529). Ďalšie známe mauzóleá (hrobky) sú mauzóleum Sidi Mahmoudu, ktorý zomrel v 955 roku Hidžry (1547) a mauzóleum Qadi Al Aqfb, ktorý bol známym reštaurátorom mešít a zomrel v 991 roku Hidžry (1583). prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

12


február 2014

3.2.1 Technika výstavby Budovy v Timbuktu sú stavané po stáročia rovnakou jednoduchou, zato účinnou metódou. Materiály sú prevažne hlina a drevo, ale tiež kamenivo a slama. Základným architektonickým prvkom rovníkovej Afriky, východnej a južnej Afriky bol tzv. „rondoval“, kruhová hlinená stavba, ktorá nahradila nomádsky stan. Prútená alebo drevená konštrukcia sa vyplnila zmesou blata, ktoré po zatvrdnutí vyhovorilo pevné steny. Konštrukcia je jednoduchá a zároveň praktická a tento systém sa používa v Afrike storočia. V Mali však došlo ale k výraznej zmene. Kruhový rondoval nahradila stavba s kolmými, prípadne zošikmenými stenami a objekt dostal štvoruholníkový tvar.

Obr.20 typická hlinená architektúra nomádskych kmeňov - "rondoval" kruhového aj štvorcového pôdorysu

Ako stavebný materiál bola použitá hlinená tehla, doplnená drevenými prvkami, ktoré konštrukciu spevňovali a umožnili výstavbu aj niekoľkopodlažných budov. Drevené prvky vyčnievajú zo stien a sú charakteristickou ozdobou miestnej architektúry. Majú aj praktický význam ; slúžia ako lešenie, ktoré uľahčuje opravy. Hlina sa nechá vysušiť, rovnako aj hlinené tehly, do ktorých sa primiešava slama. Lokalita obsahuje jednu z najväčších koncentrácii stavieb z nepálenej hliny na svete a mešita Djingareyber je pokladaná za najväčšiu stavbu z nepálených tehál na svete. Dažde poškodzujú stavby, preto musia byť prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

13


február 2014

každoročne po skončení dažďov opravované. Takéto konštrukcie nachádzame nie len v Mali. Postupy si predávajú zruční majstri z generácie na generáciu a miestna civilizácia je krehkou zárukou, že sa nám stavby zachovajú aj naďalej. Viď

aj

:

http://timbuktuchronicles.blogspot.sk/2011/06/about-building-

construction-future-of.html 3.2.2 Zlatý vek Timbuktu a postupný úpadok Mesto má dnes 54 453 obyvateľov a je typickým predstaviteľom miest tretieho sveta. V 15.-16. storočí malo mesto 100 000 obyvateľov a husto osídlený bol celý región pozdĺž rieky Niger. Na slávnej islamskej univerzite Sankore študovalo 25 000 študentov (ŽU má asi 11000 študentov). Podstatné bolo, že univerzita/madras bola šíriteľom učenia Koránu, študovali tu islamskí duchovní, ktorí šírili Islam od Španielska po Indiu. Vyučovala sa arabská gramatika a literatúra, právo a samozrejme učenie Islamu. Popri tom sa tu sa študovali aj iné vedné odbory - matematika, astronómia, architektúra, inžinierstvo, medicína, farmácia, ekonomika, história a iné. Islamská univerzita a jej knižnice obsahovali desaťtisíce cenných manuskriptov a mali na vývoji mesta rovnaký podiel ako trh zo zlatom, soľou a otrokmi.

Obr.21 Vodstvo Afriky prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

14


február 2014

Veľmi skoro Timbuktu začalo lákať aj obchodníkov a dobrodruhov z ďalekých krajín. K Európanom sa dostávali legendy o rozprávkovom bohatstve mesta, "kde sú zlatom vydláždené ulice", ale dostať sa tam podarilo až omnoho neskôr. Európania poznali rieku Níl, a predpokladalo sa, že po jej toku sa Timbuktu nachádza. Až s objavením Guinejského zálivu začali expedície po rieke Niger. V roku 1805 Škót Mungo Park (1771 - 1806) podnikol výpravu, aby preskúmal rieku Niger. Do Timbuktu sa nedostal. Zahynul počas svojej druhej výpravy. Opäť Škót, Alexander Gordon Laing (1793- 1826) preskúmal povodie rieky Niger a dostal sa až do Timbuktu. Vo veku 32 rokov ho však zavraždili miestni Tuarégovia. Až Francúz René Caillié (1799- 1838) do Timbuktu prišiel, aj sa šťastne vrátil domov.

Obr.22 Tuarégovia

Rozklad mesta spôsobilo viacero faktorov ; vpád Maročanov zo severu, úpadok transaharskej cesty, ktorú vytlačila lodná cesta cez Guinejský záliv, pokles ceny zlata na trhu, keďže sa začalo dovážať tiež z južnej Ameriky. 3.3

Mali

Hrobky dynastie Askia Hrobky dynastie Askia sa nachádzajú v meste Gao. Lokalita zahŕňa vežu ihlanovitého tvaru, dve mešity s plochou strechou, pohrebisko a biele kamenné prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

15


február 2014

nádvorie. Veľkolepú pyramídu postavil Askia Mohamed, ktorý vládol v Songhajskej ríši v roku 1495 (Obr. 23).

Obr.23 Songhajská ríša

Obr.24 Poloha miest Timbuktu a Gao v Mali

Hrobka vznikla, keď sa Geo stalo hlavným mestom Songhajskej ríše a Islam bol prijatý ako oficiálne náboženstvo. Hrobka je výbornou ukážkou toho, ako sa miestne tradičné staviteľstvo prispôsobilo požiadavkám Islamu a vytvorilo jedinečné architektonické dielo západoafrického Sahelu. Hrob je najdôležitejšou a najlepšie zachovanou stopou mocnej Songhajskej ríše, ktorá dominovala v západnej Afrike v 15. a 16. storočí. Hodnota tkvie tiež v architektonickej forme ; má tvar minaretu, zahŕňa miestnosti na modlitbu, cintorín a zhromaždovací priestor pred ním, ktorý sa stále používa. Z hľadiska architektúry, hrobka je významným

príkladom

Sudánsko-sahelského


štýlu,

charakteristického 16


február 2014

zaoblenými tvarmi, ktoré sú dôsledkom neustálych povrchových úprav vonkajších vrstiev po skončení prudkých daždivých období. Ihlanovitý tvar hrobky slúži ako centrály minaret. vystupujúce drevené prvky sú permanentným zabudovaným lešením a dodávajú objektu nezameniteľnú siluetu.

Obr.25 Hrobka dynastie Askia, Gao, Mali

Obr.26 Hrobka dynastie Askia, Gao, Mali

Obr.27 Hrobka dynastie Askia, Gao, Mali prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

17

KULTÚRNE PAMIATKY TKY A SVETOVÉ DEDIČSTVO AFRIKY V OHROZENÍ Univerzita tretieho veku

február 2014

Obr.28 28 Hrobka Hrob dynastie Askia, Gao, Mali

3.4

Tanzánia

Ruiny Kilwa Kisiwani a ruiny Songo Mnara Pozostatky dvoch veľkých ľkých kých východoafrických prístavov, obdivovaných prvými európskymi bádateľmi, ležia na dvoch malých ostrovoch neďaleko neďaleko pobrežia. Od 13. do 16. storočia ia obchodníci obchodníci z Kilwa predávali a kupovali zlato, striebro, perly, parfumy, arabskú a perzskú keramiku a čínsky ínsky porcelán. Väčšina Vä tovaru z ďalekého alekého orientu, ktorý bol prepravovaný po indickom oceáne, prešla rukami miestnych obchodníkov. Kilwa Kisiwani a Songo Mnare Mnare sú dve archeologické lokality, ktorých výskum je kľúčový ový pre poznanie Swahilskej kultúry kultúry,, islamizácie východnej Afriky a podáva obraz čulom ulom obchodnom ruchu od stredoveku do predvojnového obdobia. Ostrovy sa nachádzajú blízko pobrežia Tanzánie, jeden vedľa ved druhého.

Obr.29 29 Poloha ostrovov Kilwa Kisiwani a Songo Mnare,, Tanzánia prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

18


február 2014

Na oboch sú zachované pozostatky prístavov, významnejší je však Kilwa Kisiwani, vďaka lepšiemu stavu lokality. Miesto bolo osídlené od 9. storočia do 19. storočia a svoj najväčší rozkvet prežívalo v 13. až 14. storočí. Zachovalo sa viacero pozostatkov stavieb, najvýznamnejšie sú : -

pozostatky veľkej mešity z 12. storočia s koralovým obkladom,

osádzaným do jemnej malty. Mešita bola prestavaná a zväčšená v 15. storočí, za vlády sultána Soulaimana ibn Mohammeda el Malik el Adi (1412-1422). -

pozostatky paláca Husuni Kubwa, postaveného v rokoch 1310 - 1333

sultánom Al Hasanom -

veľký počet mešít

-

väznica, postavená na ruinách portugalskej pevnosti

-

rozsiahly urbánny komplex zahŕňajúci obytné domy, námestia, cintoríny...

Obr.30 Kilwa Kisiwani, Tanzánia

-

ruiny Songo Mnara na najsevernejšom cípe ostrova Songo, vrátene piatich

mešít a početných obydlí postavených z hliny a dreva. Ďalej sa tu nachádzajú fragmenty málo preskúmanej stavby, nazývanej "palác" Keramika a drobné nálezy nájdené počas archeologických prác, podávajú výnimočné svedectvo o obchodných a následne kultúrnych vplyvoch. Ostrov prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

19


február 2014

Kilwa a čiastočne aj ostrov Songo sú vykreslené ako kotol miestnych dejín. Z 12. storočia, obdobia dynastie Sung, sa nám zachovalo platidlo v podobe lastúr Kauri a sklenených korálok, karneolu, kremeňa v kombinácii s porcelánom. Čínsky porcelán a islamský dekorovaná fajansa slúžili ako platidlo bartrového obchodu aj po tom, ako v Kilwa vznikla mincovňa.



Obr.33 Kilwa Kisiwani, Tanzánia prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

20


február 2014





21


február 2014


Obr.37 Songo Mnara, Tanzánia

Obr.38 Tradičná bárka prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

22


február 2014

Obr.39 Songo Mnara, Tanzánia

3.5

Uganda

Hrobky kráľov Buganda v Kasubi Hrobky kráľov Buganda v Kasubi tvoria lokalitu o veľkosti asi 30 ha. Sú roztrúsené vo svahoch v regióne Kampala (Obr. 40). Územie je prevažne poľnohospodársky využívané, pôda obrábaná tradičnými postupmi.

Obr.40 Kasubi, Uganda prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

23


február 2014

Centrum lokality tvorí niekdajší palác náčelníka Kabakas z Bugandy, postavený v 1882 a zmenený na hrobku v roku 1884. Súčasťou okrsku sú štyri kráľovské hroby, nachádzajúce sa popri hlavnej budove Muzibu Azaala Mpanga. Pôdorysy objektov sú kruhové, prestropené kupolou. Jedná sa o zaujímavý príklad architektúry z prírodných materiálov, najmä dreva, tŕstia, trávy, šachoriny kombinovanej z hlinenou mazaninou.

Obr.41 Kasubi, Uganda

Najväčšia hodnota lokality tkvie však v jej nehmotnom dedičstve viery, spirituality, tradície a identity.


24


február 2014





25


február 2014





26


február 2014



4. Literatúra Pijoan J. : Dejiny umenia, Ikar, 1999 GympelJ. : Dejiny architektúry Od antiky po súčasnosť, Slovart, 2008 Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. storočia. Bratiuslava, STU 2002 Haas F. : Architektura 20. století. Praha, 1978 Lassus J. : Raněkřesťanské a byzantské umění: Artia1971 internetová doména „svetové dedičstvo UNESCO“, dostupne na http://whc.unesco.org/en/list/ a iné domény týkajúce sa odprednášaných tém prednášajúci_Ing. arch. Marta KANDERKOVÁ, PhD.

27

KULTÚRNE PAMIATKY A SVETOVÉ DEDIČSTVO AFRIKY V OHROZENÍ

Recommend Documents