Dôverné!
Mesto Zlaté Moravce 1. mája 2, 953 33 Zlaté Moravce
IČO: 00 308 676 (ďalej aj „Klient", „Zadávate!"' alebo „Mesto Zlaté Moravce")
Trnava, dňa 30.05.2016
PRÁVNA ANALÝZA ZMENY PRÁVNEJ FORMY PRíSPEVKOVEJ ORGANIZÁCIE MESTSKÁ NEMOCNICA PROF. MUDR. RUDOLFA KORCA, DRSC. ZLATÉ MORAVCE A NÁVRH INÉHO POSTUPU VYKONANIA TAKÝCH PRÁVNYCH ÚKONOV A ZMIEN, KTORÉ BUDÚ V SÚLADE SO ZÁUJMOM A ÚČELOM KLIENTA
Informácie neobsiahnuté v dokumentoch, ktoré mi boli na účely vypracovania tejto analýzy Klientom poskytnuté, nemohli byť vzaté do úvahy pri jej vypracúvaní. Vypracovávateľ tohto stanoviska predpokladá,
že
Klient
mu
bez
zbytočného
odkladu
a v dobrej
viere
poskytol
všetky
informácie, dokumenty alebo iné podklady potrebné na vypracovanie tohto stanoviska a že poskytnuté informácie, dokumenty a iné podklady boli správne a úplné. Preto nenesiem zodpovednosť za škodu, ktorá by mohla vzniknúť Klientovi v dôsledku poskytnutia nepravdivej, zavádzajúcej alebo neúplnej informácie, dokumentov alebo akýchkoľvek iných poskytnutých podkladov.
Vypracovala v dňoch 04.05.2016 až 30.05.2016
Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o. Kolektív pod vedením: Mgr. Pavel Gavomík, advokát
Vážený Klient, v súlade s aktuálne stanovenou právnou formou príspevkovej orgaruzac1e Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce, so sídlom Bernolákova 496/4, 953 01 Zlaté Moravce, IČO:
IČO: 17 336 015 (ďalej aj „Mestská nemocnica" alebo „Príspevková organizácia"), si Vám dovoľujeme predložiť nasledujúcu právnu analýzu dotýkajúcu sa vyhodnotenia aktuálneho právneho stavu a zmeny
právnej formy z príspevkovej organizácie Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce na inú právnu formu (ďalej pre označenie budúcej právnej formy bude nemocnica označovaná v ďalšom texte ako „Nová nemocnica"), s návrhom postupu vykonania právnych úkonov a zmien, a to najmä s dôrazom na záujmy Mesta Zlaté Moravce.
ZADANIE: Právna analýza zmeny právnej formy príspevkovej organizácie Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce a návrh iného postupu vykonania takých právnych úkonov a zmien, ktoré budú v súlade so záujmom a účelom Klienta, najmä vypracovanie analýzy právnych foriem (nezisková organizácia, s.r.o. a akciová spoločnost) s prihliadnutím na vhodnosť zmeny právnej formy príspevkovej organizácie, s odporúčaním pre poslancov jednej najvhodnejšej právnej formy.
V rámci analýzy právnych foriem má vypracovávateľ pokyn od Zadávateľa riešiť základné otázky
nasledovných okruhov: - všeobecná charakteristiku právnych foriem; - spôsob prechodu pohľadávok a záväzkov z príspevkovej organizácie, prechodu licencie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, prechod zamestnancov a pod.; - spôsob, akým bude môcť Mesto Zlaté Moravce vykonávať kontrolu nad činnosťou Mestskej nemocnice; - časová náročnosť založenia a vzniku právnej formy a špecifikácie dokumentov potrebných k jej založeniu zo strany Mesta Zlaté Moravce a mestského zastupiteľstva;- náklady nevyhnutné na založenie a vznik novovzniknutého subjektu; - predpokladané nevyhnutné náklady spojené s ukončením činnosti súčasnej príspevkovej organizácie Mestskej nemocnice; - odporučenie jednej právnej formy so zdôvodnením.
2
OBSAH
ÚVOD 1. ZÁKLADNÉ
4 ÚDAJE A AKTUÁLNY STArus MESTSKEJ NEMOCNICE
II. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA PRÁVNYCH FORIEM
4 9
III. SPÔSOB PRECHODU POHĽADÁVOK A ZÁVÄZKOV Z PRÍSPEVKOVEJ ORGANIZÁCIE, PRECHODU LICENCIÍ NA POSKYTOVANIE ZORAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI, PRECHOD ZAMESTNANCOV
26
IV. KONTROLA MESTA ZLATÉ MORAVCE NAD ČINNOSŤOU SPOLOČNOSTI PODĽA PRÁVNEJ FORMY SPOLOČNOSTI
41
V. PREDPOKLADANÉ NEVYHNUTNÉ VÝDAVKY SPOJENÉ S UKONČENÍM ČINNOSTI SÚČASNEJ PRÍSPEVKOVEJ ORGANIZÁCIE VI. NEVYHNUTNÉ NÁKLADY NA ZALOŽENIE A VZNIK NOVOVZNIKNUTÉHO SUBJEKTU
53
(POPLATKY)
54
VII. AKO DLHO TRVÁ ZALOŽENIE A VZNIK JEDNOTLIVÝCH PRÁVNYCH FORIEM A AKÉ DOKUMENTY JE POTREBNÉ PRIPRAVIŤ ZO STRANY MESTA A MESTSKÉHO ZASTUPITEĽSTVA K ICH ZALOŽENIU VIII. ZÁVER - ODPORÚČANIE KONKRÉTNEJ PRÁVNEJ FORMY NOVEJ NEMOCNICE
56 59
POUŽITÝ LEGISLATÍVNY RÁMEC
63
POUŽITÉ PODKLADY (ZDROJOVÁ LISTINNÁ DOKUMENTÁCIA)
64
3
ÚVOD Vypracovávate!' sa v rámci tejto analýzy sústreďuje na pomenúvanie a porovnanie jednotlivých právnych foriem, ktoré podľa názoru vypracovávateľa poskytujú Zadávateľovi priestor k vytvoreniu funkčnej a celistvej hospodárskej jednotky - Novej nemocnice. V tomto kontexte, analýza označuje konkrétnu právnu formu, ktorá z hľadiska predmetov činnosti nemocnice, vstupu potenciálneho investora nemocnice, kontroly činnosti tejto spoločnosti Zadávateľom, z hľadiska transparentnosti vrátane niektorých účtovných a ekonomických aspektov a najmä v záujme o dosiahnutie všeobecne prospešného cieľu a verejného záujmu spoločnosti bude považovať za optimálnu pre naplnenie cieľov zadávateľa, spočívajúcich v snahe dlhodobo udržať rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti, s vyhliadkou rozvoja, finančnej stability, vyváženosti a zvyšovania úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti. Táto analýza v ďalšej časti najmä, nie však len,: 1. opisuje aktuálny stav Mestskej nemocnice z hľadiska jej jednotlivých činností a procesov;
II. špecifikuje základné charakteristiky jednotlivých právnych foriem, ktoré Zadávateľa v zadani priamo označuje, označuje výhody a nevýhody právnych foriem ich vzájomným porovnaním;
III. konkretizuje zložitosť transformačných procesov jednotlivých hmotných, nehmotných a personálnych zložiek tvoriacich Mestskú nemocnicu a vyhodnocuje adekvátny právny postup v záujme zachovania kontinuity činnosti nemocnice, zachovania rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti a príslušných štandardov v komplexnom ponímaní, v snahe o elimináciu rizík; IV. identifikuje kontrolné mechanizmy Mesta Zlaté Moravce v snahe o zachovanie dohľadu Mesta Zlaté Moravce nad činnosťou Novej nemocnice;
V. vyhodnocuje náklady spojené so zánikom Mestskej nemocnice; VI. popisuje náklady spojené so vznikom Novej nemocnice; VII. definuje právny rámec procesu založenia a vzniku jednotlivých právnych foriem s uvedením dokumentácie a úkonov spojených so založením a vznikom Novej nemocnice; VIII. v závere odporúča Zadávateľovi konkrétnu právnu formu pre Novú nemocnicu a určuje predpokladanú postupnosť krokov v rámci realizácie samotného procesu transformácie Mestskej nemocnice na Novú nemocnicu.
1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE A AKTUÁLNY STATUS MESTSKEJ NEMOCNICE
Mestské zastupiteľstvo Mesta Zlaté Moravce Uznesením č. N/2A na svojom 28. zasadnutí dňa 26.6.2002 zriadilo príspevkovú organizáciu Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce (v tom čase ju zriadilo pod názvom Mestská nemocnica s poliklinikou prof. MUDr. Rudolfa Korca, Zlaté Moravce, pričom k zmene názvu na terajší názov došlo dňa 18.9.2006 s účinnosťou od 1.10.2006). Mestská nemocnica ako príspevková organizácia bola zriadená podľa § 11 odst.4 písm. h) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení. Zriaďovacia listina príspevkovej organizácie bola vydaná dňa 1.9.2004, pričom v súlade s bodom 4 zriaďovacej listiny bola príspevková organizácia zriadená ku dňu 01.01.2003. Názov: Mestská nemocnica prof. MUDr. Rudolfa Korca, DrSc. Zlaté Moravce Sídlom príspevkovej organizácie je: Bernolákova 4, 953 01 Zlaté Moravce 4
IČO: 17336015 DIČ: 202159106 IČ DPH: 5!<202159106 (od 12.4.2016 vo vzťahu k činnosti, ktorá nie je oslobodená od DPH) Predmet činnosti Základným predmetom činnosti je: a) Poskytovanie ústavnej liečebno - preventívnej zdravotnej starostlivosti b) Poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti c) Poskytovanie lekárenskej starostlivosti prevádzkovaním nemocničnej lekárne d) Prenájom nebytových priestorov e) Podnikateľská činnosť Špecifikácia Poskytovanie ústavnej liečebno -preventívnej zdravotnej starostlivosti Ústavná liečebno - preventívna zdravotná starostlivosť sa realizuje na nasledovných oddelenia: 1. Interné oddelenie rozšírené - 50 lôžok 1.1 JIS interného oddelenia - 5 lôžok 2. Chirurgické oddelenie - 36 lôžok 3. Oddelenie anestézie a intenzívnej medicíny - 4 lôžká 4. Oddelenie dlhodobo chorých - dočasne pozastavené Uvedenú starostlivosť poskytuje Mestská nemocnica na základe Rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorým Nitriansky samosprávny kraj povoľuje prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Poskytovanie ambulantnej zdravotnej starostlivosti Ambulantnú starostlivosť zabezpečujú nasledovné ambulancie: 1. Traumatologická ambulancia 2. Infektologická ambulancia 3. Anestéziologická ambulancia 4. Hematologická ambulancia 5. Interná ambulancia príjmová 6. Interná ÚPS ambulancia 7. Chirurgická ambulancia príjmová 8. Chirurgická ÚPS ambulancia 9. Kardiologická ambulancia 10. Fyziatricko - rehabilitačná ambulancia 11. Ortopedická ambulancia - dočasne pozastavené Okrem špecializovaných ambulantných služieb má mestská nemocnica aj spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky a to: 1. Rádiologické oddelenie (spolu so sono ambulanciou) 2. Oddelenie laboratórnej medicíny 3. Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia s
Uvedenú starostlivosť poskytuje mestská nemocnica na zák1ade Rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorým Nitriansky samosprávny kraj povoľuje prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Poskytovanie lekárenskej starostlivosti prevádzkovaním nemocničnej lekárne Mestská nemocnica prevádzkuje aj nemocničnú lekáreň a to na základe Rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR, ktorým Ministerstvo zdravotníctva SR povoľuje poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni. Prenájom nebytovýchpriestorov Na základe súhlasu vlastníka - Mesto Zlaté Moravce - Mestská nemocnica prenajíma nebytové priestory, ktoré jej boli zverené do správy. Podnikateľská činnosť Na základe živnostenského oprávnenia vydaného Okresným úradom Nitra, odbor živnostenského podnikania vykonáva Mestská nemocnica túto podnikateľskú činnosť: 1. Dopravno zdravotná služba 2. Stravovacie služby 3. Pranie a žehlenie prádla 4. Účtovné a ekonomické poradenstvo 5.
Verejné obstarávanie
V zmysle Dodatku č. 2 zo dňa 23.9.2011 k Zriaďovacej listine sa v časti podnikateľská činnosť uvádza aj: 1. Poskytovanie sociálnej služby v zariadení opatrovateľskej služby podľa § 36 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách - forma poskytovania - pobytová, ambulantná 2. Denný stacionár v zmysle§ 40 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách Iné povolenia a činnosti: 1. Rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR o subjekte hospodárskej mobilizácie 2. Rozhodnutie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv - osobitné povolenie na zaobchádzanie s určenými látkami
Štatutárne a iné orgány Štatutárnym orgánom Mestskej nemocnice je riaditeľ, ktorý je menovaný a odvolávaný Mestským zastupiteľstvom Mesta Zlaté Moravce.
Organizačná štruktúra Organizačná štruktúra je prílohou tejto analýzy.
Zamestnanecké záležitosti Pracovnoprávne a obdobné zmluvy
6
Na základe pracovnej zmluvy pracovalo k mesiacu apríl 2016 v mestskej nemocnici spolu 198 zamestnancov v zložení: Odborní zdravotnícki pracovníci-133 osôb z toho: lekári-22 farmaceut-1 sestra - 64 asistent výživy - 2 fyzioterapeut - 6 zdravotnícky laborant -13 rádiologický technik - 5 farmaceutický laborant - 2 zdravotnícky asistent-3 sanitár s kurzom -15 Nezdravotní pracovníci - 65 osôb z toho: sanitár bez kurzu - 9 technicko-hospodárski pracovníci-10 prevádzkový pracovník + pomocnica -39 stravovacia prevádzka - 7 Kolektívna zmluva a sociálnyprogram pre zamestnancov V Mestskej nemocnici je uzatvorená kolektívna zmluva v znení príslušných dodatkov so Základnou odborovou organizáciou Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb. Mestská nemocnica má schválený Pracovný poriadok, ako aj interné smernice a príkazy riaditeľa týkajúce sa rôznych činností a prevádzky mestskej nemocnice. Majetok mestskej nemocnice Mestská nemocnica nevlastní nehnuteľnosti, vlastni hnuteľné veci, pričom väčšina týchto hnuteľných vecí je už účtovne odpísaná. Nehnuteľnosti Mestská nemocnica má od vlastníka Mesto Zlaté Moravce na základe Uznesenia Mestského zastupiteľstva č. 90/2015 zo dňa 23.4.2015 - v správe nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3467 v kat. úz. Zlaté Moravce, pričom Zmluva o zverení majetku do správy bola podpísaná dňa 29.4.2015 s účinnosťou od 1.5.2015. Hnuteľné veci nad hodnotu 10.000,-EUR V Mestskej nemocnici sa nachádza len pár prístrojov - hnuteľných vecí - nad hodnotu 10.000,-EUR, ostatné hnuteľné veci sú buď nižšej hodnoty, alebo účtovne odpísané. Finančné záležitosti
7
Podľa dostupných podkladov Mestská nemocnica nemá žiadne úvery-resp. neboli predložené žiadne
doklady týkajúce sa úverov. Pohľadávky Mestská nemocnica eviduje k 30.4.2016 pohľadávky voči zmluvným partnerom vo výške z toho v lehote splatnosti vo výške
'EUR a po lehote splatnos
·
2UR,
1EUR.
Presná špecifikácia je uvedená v prílohe tejto analýzy. Upozorňujeme, že ku dňu predloženia tejto analýzy môže vzniknúť rozdiel z titulu zaplatenia niektorých pohľadávok, resp. z titulu vzniku nových pohľadávok. Záväzky Mestská nemocnica eviduje k 30.4.2016 záväzky voči zmluvným partnerom vo výšk z toho v lehote splatnosti vo výš�
EUR a po lehote splatnosti
,EUR, IEUR.
Presná špecifikácia je uvedená v prílohe tejto analýzy. Upozorňujeme, že ku dňu predloženia tejto analýzy môže vzniknúť rozdiel z titulu zaplatenia niektorých pohľadávok, resp. z titulu vzniku nových pohľadávok. Zmluvy Dodávateľské Najvýznamnejšie dodávateľské zmluvy sú zmluvy: a) na energie: ZSE Energia, a.s., SPP, a.s., ZVaK, a.s. b) dodávatelia liekov a zdravotníckeho materiálu: NTS, a.s., MED-ART, UNIPHARMA a.i. c) dodávatelia zdravotníckych prístrojov Odberateľské Najvýznamnejšie odberateľské zmluvy sú uzavreté so zdravotnými poisťovňami: VŠZP, a.s., ZP Dôvera, a.s., ZP Union, a.s. Nájomné a podnájomné Na základe súhlasu prenajíma Mestská nemocnica časť nebytových priestorov podnájomcom: a) Ministerstvo zdravotníctva SR b) KÁVOMATY, s.r.o. c) Viera Pechová - sv. Michal d) PETVAL-ZDNR, s.r.o. e) Vox Lauri, s.r.o. f) Záchranná zdravotná služba Bratislava Celková suma nájomného činí ročne cca 27.916,-EUR. Súdne a iné konania 8
Súdne a exekučné konania Mestská nemocnica je účastníkom viacerých súdnych konaní, z toho: Aktívne (navrhovatel): 1.
voči fyzickej osobe o zaplatenie 3. 630,- Eur s prísl.,
2.
voči Inšpektorátu práce Nitra o uložení pokuty
3.
voči obchodnej spoločnosti o zaplatenie 9.960,-EUR
pasívne(odporca): 1.
Fyzická osoba o zaplatenie 150.000,-EUR
2.
Fyzická osoba o určenie neplatnosti skončenia prac. pomeru
3.
Právnická osoba o zaplatenie záväzku 100 891,82 Eur s prísl.
Voči Mestskej nemocnici nie je podľa našich vedomostí vedené žiadne exekučné konanie. Splátkové kalendáre Mestská nemocnica uzavrela splátkové kalendáre s viacerými organizáciami v rôznej výške, pncom celkové mesačné zaťaženie je cc EUR, v závislosti od splátky voči Sociálnej poisťovni, ktorá nie je nastavená na rovnakú mesačnú sumu. Veritelia, s ktorými bol dohodnutý splátkový kalendár: a)
1
b) c) d) e)
f)
II. VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA PRÁVNYCH FORIEM
Právna forma podnikania je spôsob, ktorým právny poriadok Slovenskej republiky upravuje formálne postavenie subjektu spôsobilého byť nositeľom práv a povinností. Výber právnej formy je dôležitý najmä pri pohľade do budúcnosti. Zárodky budúcich problémov môžu vzniknúť práve pri prijímaní tohto rozhodnutia. Môžu sa vyskytnúť situácie, ktorých riešenie ovplyvňuje práve právna forma podnikania nezhody medzi spoločníkmi, neschopnosť splácať svoje záväzky, ručenie za záväzky spoločnosti atď. Právne formy činnosti právnickej osoby možno rozdeliť na dve skupiny. Podnikateľ môže pôsobiť ako fyzická alebo právnická osoba. Právna forma môže mať podobu podniku jednotlivca - fyzickej osoby alebo obchodnej spoločnosti (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnost} Okrem týchto druhov právnych foriem existujú aj špecifické právne formy akými sú štátny podnik alebo družstvo. Pre ďalšie účely právnej analýzy sa budeme v zmysle zadania
zaoberať len právnymi formami
obchodných spoločností, a to
konkrétne
kapitálových 9
obchodných spoločností, spoločnosti s ručeným obmedzeným a akciovej spoločnosti, ako aj osobitným právnym predpisom upravenej právnej formy neziskovej organizácie. Verejná obchodná spoločnosť nie je predmetom tejto analýzy, vzhľadom na skutočnosť, že ide o právnu formu, v rámci ktorej musia podnikať aspoň dve osoby. Táto právna forma má blízko k podnikateľskému združeniu a nie je vhodnou právnou formou pre realizovanie zámerov zadávateľa. Rovnako tak komanditnú spoločnosť nepovažujeme za optimálnu formu z hľadiska transformácie Mestskej nemocnice, nakoľko ide o druh obchodnej spoločnosti, v ktorej podnikajú minimálne dva druhy spoločníkov - komplementár a komanditista, pričom komplementár ručí za záväzky spoločnosti celým svojim majetkom. Všeobecne možno obchodnú spoločnosť charakterizovať ako samostatnú právnickú osobu, ktorá sa zakladá za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti. Obchodná spoločnosť je, pokiaľ zákon neustanovuje inak, združením dvoch alebo viacerých osôb, ktoré vykonávajú pod spoločným názvom podnikateľskú činnosť (spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť môžu mať za istých podmienok len jedného spoločníka/akcionára). Spoločníci môžu byť tak fyzické, ako aj právnické osoby, pokial' to zákon nevylučuje. Ako samostatný zakladateľský subjekt sa výslovne neuvádza štát, pretože sa zdôrazňuje skutočnosť, že v súkromnoprávnej sfére má charakter právnickej osoby, a teda nevystupuje v postavení nadriadeného. Iná činnosť než podnikateľská je možná len v spoločnosti s ručením obmedzeným a v akciovej spoločnosti, ktoré sú tiež jedinými kapitálovými spoločnosťami (spoločníci musia do spoločnosti vložiť určitý vklad) definovanými našim právnym poriadkom. Tieto dve obchodné spoločnosti sa z hľadiska svojej právnej formy pokladajú za podnikateľov bez ohľadu na predmet činnosti. Kapitálové obchodné spoločnosti umožňujú preniesť riziko neúspechu v podnikaní len na časť majetku podnikateľa, rozložiť riziko medzi viac podnikateľských zámerov; majú väčšiu pružnosť pri realizácii podnikateľských zámerov, pri fúziách a pod. Medzi jednotlivými formami obchodných spoločností existujú relatívne značné rozdiely. Akú právnu formu spoločnosti vybrať, by malo vždy vyplynúť z posúdenia výhodnosti realizácie daného podnikateľského zámeru. Prvotnou myšlienkou budúcich zakladateľov by malo byť vytvorenie takého podnikateľského subjektu, ktorý bude schopný obstáť v hospodárskej súťaží a priniesť spoločníkom zisk. Ekonomickým dôvodom (kauzou) zakladania nielen obchodných spoločností je podnikateľský zámer zakladateľov, ktorému vytvorením spoločnosti dávajú právnu formu, v ktorej sa bude podnikateľský zámer realizovať. Bez solídne premysleného a prepracovaného podnikateľského zámeru by vytvorenie spoločnosti bolo samoúčelné, a aj ak by bola takáto spoločnosť právne perfektná, jej praktické fungovanie by zrejme bolo problematické. Právna úprava umožňuje vytvoriť takú spoločnosť, ktorá by svojimi parametrami (vzťahmi medzi spoločníkmi, výškou základného imania, rozhodovacírni právami orgánov spoločnosti a pod.), čo najlepšie zodpovedala konkrétnemu podnikateľskému zámeru. Opačným prístupom, t.j. primárnym vytvorenún spoločnosti a následným prispôsobovanún podnikateľského zámeru k existujúcej spoločnosti, nemožno dosiahnuť optimálny výsledok.
1) MESTSKÁ NEMOCNICA AKO PRÍSPEVKOVÁ ORGANIZÁCIA 10
Mestská nemocnica je v súlade s aktuálnym právnym stavom príspevkovou orgaruzac10u zriadenou Mestom Zlaté Moravce, ktorá poskytuje ambulantnú, ústavnú liečebno-preventívnu zdravotnú starostlivosť a lekárenskú starostlivosť na základe povolenia vydaného Nitrianskym samosprávnym krajom č. CS 2840/2015 zo dňa 09.03.2015 na dobu neurčitú ( ďalej len „Povolenie"). Podmienky na získanie Povolenia bližšie upravuje Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Povolením vzniklo Mestskej nemocnici oprávnenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie - Všeobecná nemocnica. Mestská nemocnica vykonáva správu majetku Mesta Zlaté Moravce v zmysle zákona o majetku obcí, pričom jej činnosť ako príspevkovej organizácie je upravená predovšetkým Zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy vo svojom ustanovení§ 1 písm. d) upravuje zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových
organizácií a príspevkových
organizácií.
Hospodárenie Mestskej
nemocnice ako
príspevkovej organizácie je založené na plnení úloh pre zriaďovateľa - Mesta Zlaté Moravce a dosahovaní výnosov určených v rozpočte. Príspevková organizácia je v zmysle tohto zákona právnickou osobou štátu, obce a vyššieho územného celku, ktorej menej ako 50% výrobných nákladov je krytých tržbami a je na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo vyššieho územ.ného celku zapojená príspevkom. Príspevková organizácia môže vykonávať podnikateľskú činnosť nad rámec hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, iba ak plní úlohy určené zriaďovateľom a len so súhlasom zriaďovateľa. Náklady na podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z podnikateľskej činnosti. Hlavným cieľom fungovania príspevkovej organizácie je však plnenie úloh zriaďovateľa, ktoré sú vymedzené v zriaďovacej listine príspevkovej organizácie. Podľa Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie zriadené rozhodnutím zriaďovateľa možno zrušiť, meniť ich podriadenosť alebo spôsob financovania z rozpočtovej organizácie na príspevkovú organizáciu alebo naopak rozhodnutím zriaďovateľa od prvého dňa nasledujúceho rozpočtového roka po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva financií. V odôvodnených prípadoch môže minister financií povoliť iný termín. Predchádzajúci písomný súhlas ministerstva financií, ako aj povolenie iného termínu ministrom financií sa nevyžaduje, ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia je zriadená osobitným zákonom, alebo ak jej zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok(§ 21 ods. 11). Ak k zániku rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie dochádza rozdelením, zlúčením alebo splynutím, zriaďovateľ určí v rozhodnutí termín, vecné a finančné vymedzenie majetku vrátane súvisiacich práv a záväzkov, ktoré prechádzajú na právneho nástupcu, ktorým môže byť len rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia. Ak rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcom po dni zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak (§ 21 ods. 13). Súčasné znenie Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy tak neumožňuje priamu transformáciu Mestskej nemocnice na inú právnickú osobu. Mesto Zlaté Moravce ako zriaďovateľ musí pri zrušení 11
Mestskej nemocnice postupovať v súlade s platnou právnou úpravou niektorým z nasledujúcich postupov: a) zrušiť Mestskú nemocnicu s právnym nástupcom, a to jej zlúčením, rozdelením alebo splynutím s inou rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou, b) zrušiť Mestskú nemocnicu bez právneho nástupcu prechodom jej práv a povinností na zriaďovateľa Mesto Zlaté Moravce.
2) NEZISKOVÁ ORGANIZÁCIA V súvislosti so zrušením Mestskej nemocnice ako Príspevkovej organizácie je jednou z možných alternatív transformácie založenie novej spoločnosti vo forme neziskovej organizácie. Nezisková organizácia je podľa zákona o neziskových organizáciách charakterizovaná ako právnická osoba poskytujúca všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre používateľov rovnakých podmienok. Hlavným negatívom neziskovej organizácie je podľa § 2 ods. 1 Zákona o neziskových organizáciách skutočnosť, že zisk, ktorý nezisková organizácia produkuje sa nesmie použiť v prospech zakladateľa Mesta Zlaté Moravce, členov orgánov ani zamestnancov neziskovej organizácie, ale musí sa použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb. V prípade Mestskej nemocnice je všeobecne prospešnou službou podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o neziskových organizáciách poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nezisková organizácia sa v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o neziskových organizáciách zakladá zakladacou listinou podpísanou všetkými zakladateľmi. Neziskovú organizáciu môže založiť aj jeden zakladateľ, t.j. v našom prípade Mesto Zlaté Moravce. Pravosť podpisov všetkých zakladateľov alebo jedného zakladateľa musí byť úradné osvedčená. Zakladaciu listinu môže podľa§ 5 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách uzavrieť aj splnomocnenec, ktorý má na to plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom splnomocniteľa, ktoré sa pripája k zakladacej listine. Zákon o neziskových organizáciách bližšie upravuje obligatórne náležitosti zakladacej listiny v ustanovení § 6 a ďalšie fakultatívne náležitosti v ustanovení§ 7. Spomedzi obligatórnych náležitostí stojí za zmienku, že zakladacia listina musí obsahovať výšku peňažných vkladov, nepeňažných vkladov jednotlivých zakladateľov a ich peňažnú hodnotu určenú znaleckým posudkom, v prípade ak sú peňažné a nepeňažné vklady vložené. Z uvedeného ustanovenia vyplýva aj povinnosť vypracovať znalecký posudok na hodnotu nepeňažného vkladu v prípade jeho vkladu do neziskovej organizácie. Zákon o neziskových organizáciách ďalej upravuje povinnosť zakladateľa vydať štatút, ktorý upravuje podrobnosti o organizačnej štruktúre, činnosti a hospodárení neziskovej organizácie. V ustanovení§ 8 ods. 2 zákon o neziskových organizáciách len demonštratívne upravuje obsahové náležitosti štatútu neziskovej organizácie, t.j. štatút je možné doplníť o ďalšie obsahové náležitosti podľa požiadaviek zakladateľa a účelu neziskovej organizácie.
12
Nezisková organizácia vzniká dňom, keď rozhodnutie okresného úradu v sídle kraja (ďalej len „registrový úrad") o registrácii nadobudlo právoplatnosť. Písomný návrh na zápis neziskovej organizácie do registra musí podať zakladateľ alebo osoba na to ním písomné splnomocnená do 60 dní od založenia neziskovej organizácie. Súčasťou návrhu na zápis je zakladacia listina (pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená); 2x štatút (štatút musia podpísať všetci zakladatelia); čestné vyhlásenie zakladateľov, v ktorom sa musia uviesť údaje o tom, v ktorých neziskových organizáciách pôsobili alebo pôsobia ako zakladatelia alebo členovia orgánov neziskovej organizácie (pravosť podpisu musí byť úradne osvedčená); výpis z registra trestov riaditeľa neziskovej organizácie (nie starší ako 3 mesiace); výpis z Obchodného registra, ak je zakladateľom obchodná spoločnosť (nie starší ako 30 dní); plnomocenstvo, ak zakladaciu listinu uzaviera splnomocnenec; v prípade nepeňažného vkladu aktuálny znalecký posudok; kolkovú známku v hodnote
66,- EUR. Registrový úrad vydá rozhodnutie o registrácii a vykoná zápis do registra, ak zakladacia listina a štatút sú v súlade so zákonom. Dôležité je podotknúť, že na konanie a rozhodovanie o registrácii sa vzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov o správnom konaní, t.j. zákon o správnom konaní č. 71/1967 Zb., podľa ktorého v zmysle § 49 ods. 2 je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní. Zápis do registra sa následne podľa§ 11 ods. 5 zákona o neziskových organizáciách vykoná ku dňu určenému v návrhu na zápis. Ak sa rozhodnutie o vykonaní zápisu vydá neskôr alebo návrh neobsahuje deň, ku ktorému sa má zápis vykonať, vykoná sa zápis ku dňu vydania tohto rozhodnutia. Je potrebné tiež upozorniť na skutočnosť, že ak má nezisková organizácia poskytovať služby upravené osobitnými predpismi, v našom prípade najmä služby v zmysle Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, je povinná do 30 dní od splnenia podmienok ustanovených týmito osobitnými predpismi preukázať ich splnenie registrovému úradu. Nesplnenie tejto povinnosti by malo za následok zrušenie neziskovej organizácie podľa§ 14 písm. f) zákona o neziskových organizáciách. Identifikačné číslo pridelí neziskovej organizácii Štatistický úrad Slovenskej republiky na žiadosť registrového úradu. Údaje zapísané do registra, ako aj ich zmeny zašle registrový úrad do 10 dní od vykonania zápisu na zverejnenie v Obchodnom vestníku Ministerstvu vnútra a Štatistickému úradu Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia § 1 3 zákona o neziskových organizáciách koná vo veciach súvisiacich so vznikom neziskovej organizácie do vzniku neziskovej organizácie jej zakladateľ - Mesto Zlaté Moravce. Zo záväzkov, ktoré prevezme zakladateľ za neziskovú organizáciu do dňa jej vzniku je zaviazaný zakladateľ. Tieto záväzky prechádzajú na neziskovú organizáciu dňom jej vzniku, ak ich do troch mesiacov neodmietne. Registrový úrad môže tiež zamietnuť registráciu neziskovej organizácie z taxatívne uvedených dôvodov, a to v prípade, že z predložených listín vyplýva, že : a) nejde o neziskovú organizáciu podľa zákona o neziskových organizáciách
13
b) nejde o poskytovanie všeobecne prospešných služieb c) zakladacia listina a štatút nie sú v súlade so zákonom o neziskových organizáciách d) zakladateľ neziskovej organizácie je súčasne zakladateľom alebo členom orgánu neziskovej organizácie, ktorá spÍňa podmienky na zrušenie podľa§ 15 ods. 1 písm. c). Proti rozhodnutiu o zamietnutí registrácie môže účastník konania podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na registrovom úrade, ktorý vydal rozhodnutie o zamietnutí registrácie. Odvolacím orgánom je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor vnútorných vecí. Orgánmi neziskovej organizácie sú správna rada, riaditeľ, dozorná rada (revízor) a ďalšie orgány určené štatútom. Mesto Zlaté Moravce môže vykonávať kontrolu nad činnosťou neziskovej organizácie prostrednictvom správnej rady, ktorá je najvyšším orgánom neziskovej organizácie. Prvých členov správnej rady podľa§ 19 ods. 1 zákona o neziskových organizáciách vymenúva zakladateľ. Správna rada okrem iného (§ 19 ods. 2 zákona o neziskových organizáciách) volí a odvoláva členov správnej rady, ak štatút neustanovuje inak, a volí a odvoláva členov dozornej rady (revízora) a riaditeľa neziskovej organizácie. Spôsob volby jej členov, počet členov a dižku funkčného obdobia si môže zakladateľ určiť v štatúte neziskovej organizácie. Štatutárnym orgánom neziskovej organizácie je riaditeľ, ktorý riadi činnosť neziskovej organizácie a koná v jej mene. Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 zákona o neziskových organizáciách môže byť právo riaditeľa konať v mene neziskovej organizácie obmedzené rozhodnutím správnej rady alebo štatútom, alebo zakladacou listinou. Toto obmedzenie však nie je účinné voči tretím osobám, ak tieto osoby o tejto skutočnosti nevedeli, alebo nemohli vedieť. Riaditeľ má poradný hlas na rokovaniach správnej rady. Kontrolným orgánom neziskovej organizácie je dozorná rada, ktorá dohliada nad činnosťou neziskovej organizácie. Tým že si zakladateľ v štatúte môže upraviť spôsob volby členov správnej rady, ktorý sú oprávnení voliť a odvolávať členov dozornej rady, môže zakladateľ nepriamo kontrolovať činnosť neziskovej organizácie aj prostrednictvom dozornej rady. Dozorná rada musí byť zo zákona zriadená, ak majetok neziskovej organizácie je vyšší ako 165.969,- eur alebo je súčasťou jej majetku prioritný majetok. V ostatných prípadoch je zriadená ak to upravuje štatút neziskovej organizácie. Ak nie je zriadená dozorná
rada� jej pôsobnosť vykonáva revízor. Majetok neziskovej organizácie tvoria vklady zakladateľov, príjmy z vlastnej činnosti, príjmy z podnikateľskej činnosti po zdanení, dedičstvo a dary od fyzických a právnických osôb, eventuálne príjmy pozostávajúce z 2% (asignovanej) dane z príjmu tretích osôb. Nezisková organizácia môže užívať aj majetok štátu alebo majetok územnej samosprávy v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 Zákona o správe majetku štátu. Neziskovej organizácii možno poskytnúť aj dotácie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu a rozpočtu obce, tieto však nemôžu byť použité na úhradu výdavkov na jej správu. Na tento účel môže poskytnúť neziskovej organizácii jej zakladateľ príspevok zo svojho rozpočtu. Na úhradu nákladov 14
neziskovej organizácie možno použiť podľa§
31
zákona o neziskových organizáciách majetok neziskovej
organizácie len v súlade s podmienkami určenými v zakladacej listine alebo v štatúte. Prioritný majetok neziskovej organizácie je tá časť majetku, ktorú vkladá do neziskovej organizácie Mesto Zlaté Moravce ako zriaďovateľ. Táto časť majetku je určená výlučné na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb, čo by v základe nemal byť problém. Problémom sa však stane v okamihu možnosti nakladať s týmto majetkom a možnosti jeho scudzenia, nakoľko tento majetok nemožno založiť (odpadá možnosť vziať si úver) ani inak ho použiť na zabezpečenie záväzkov, nemožno ho predať a ani prenechať do nájmu alebo výpožičky. Prioritný majetok nie je ďalej predmetom likvidácie a k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria prioritný majetok, vzniká prospech zriaďovateľa právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa nakladania s nehnuteľným majetkom, ktorý vložil zakladateľ do neziskovej organizácie a nejde o prioritný majetok, sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas zakladateľa. Podľa § 30 zákona o neziskových organizáciách môže nezisková organizácia podnikať podľa osobitných predpisov, ale za splnenia podmienky, že touto činnosťou sa dosiahne účelnejšie využitie jej majetku a nebude ohrozená kvalita, rozsah a dostupnosť služieb, pre ktoré bola založená. Nemôže sa zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvu o tichom spoločenstve. Príjmy z činnosti neziskovej organizácie podliehajú daňovým povinnostiam podľa platných daňových zákonov. Prostriedky neziskovej organizácie nesmú byť použité na financovanie činnosti politických strán a politických hnutí ani na prospech kandidáta na volenú funkciu. Nezisková organizácia taktiež nesmie viazať poskytovanie svojich všeobecne prospešných služieb na poskytovanie darov od fyzických osôb alebo právnických osôb. Ďalšími alternatívami transformácie Mestskej nemocnice sú kapitálové obchodné spoločnosti, ktorých hlavným pozitívom je možnosť preniesť neúspech v obchodných aktivitách len na časť majetku a rozložiť riziko medzi viac činností (plánov). 3) SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM (S.R.O.)
Spoločnosť s ručením obmedzeným je kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť
minimálne
jedna osoba,
maximálne však 50 spoločníkov. Spoločníci ručia sa záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného základného imania, resp. do výšky svojho vkladu. Základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. S.r.o. je spoločnosťou, ktorá je podnikateľským subjektom typickým pre nižšie alebo stredne náročné kapitálové podnikanie. Spoločnosť s ručením obmedzeným sa zakladá v prípade, že je zakladateľom iba jedna osoba zakladateľskou listinou (v prípade, že je majiteľom iba jedna osoba netreba spisovať zakladateľskú listinu formou notárskej zápisnice a od 1. februára 2004 stačí len úradne overený podpis zakladateľa), v prípade viacerých zakladateľov spoločenskou zmluvou. 15
Základné imanie s.r.o. je minimálne 5.000,- EUR, toto základné imanie tvoria peňažné aj nepenazne vklady. Ku dňu vzniku musí byť v prípade jedného spoločníka splatené v plnej výške v prípade viacerých spoločníkov musí byť splatené ku dňu vzniku aspoň 30 % základného imania, celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom stanovenej výšky základného imania. Zvyšok je potrebné splatiť do piatich rokov. Hodnota vkladu spoločníka musí byť aspoň 750,- EUR. Na založení spoločnosti sa môže každý spoločník zúčastniť iba jedným vkladom. Výška vkladu sa môže pre jednotlivých spoločníkov určiť rozdielne. Celková hodnota vkladov musí súhlasiť s hodnotou základného imania spoločností. Podpísaním spoločenskej zmluvy dochádza k založeniu s.r.o., spoločnosť však vzniká zápisom do obchodného registra. Pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra sa musí na každý peňažný vklad splatiť najmenej 30%. Celková hodnota splatených peňažných vkladov spolu s hodnotou odovzdaných nepeňažných vkladov musí však byť aspoň 50 % zo zákonom stanovenej výšky základného imania. V prípade nepeňažného vkladu sa vyžaduje jeho splatenie pred vznikom spoločnosti. Ak spoločnosť zakladá jeden zakladateľ, môže sa zapísať do obchodného registra, len keď je v plnej výške splatené jej základné imanie, t.j. Mesto Zlaté Moravce ako jediný zakladateľ musí splatiť pred zápisom do obchodného registra základné imanie v plnej výške. Návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti, ich podpisy musia byť úradne overené. Za konateľov môže vystupovať ich splnomocnený zástupca. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti, prípadne od doručenia živnostenského oprávnenia. Základné imanie s.r.o. musí mať hodnotu aspoň 5.000 EUR, toto základné imanie tvoria peňažné aj nepeňažné vklady. Nepeňažné vklady musia byť znalecky ocenené. Čiže
tu
opäť vystáva potreba
vypracovania znaleckého posudku ako v prípade neziskovej organizácie za účelom ocenenie nepeňažného vkladu. Spoločnosť s ručením obmedzeným musí vytvárať a dop fňať rezervný fond. V súvislosti s rezervným fondom treba rozlišovať tvorbu rezervného fondu pri vzniku a dopfňanie rezervného fondu v budúcnosti. Spoločnosť s ručením obmedzeným nie je povinná vytvoriť rezervný fond pri vzniku, musí ho vytvoriť z čistého zisku, ktorý prvýkrát vykáže v riadnej účtovnej závierke. Ak sa spoločnosť s ručením obmedzeným rozhodne rezervný fond vytvoriť pri svojom vzniku, musí v spoločenskej zmluve uviesť výšku, v akej ho vytvorí. Rezervný fond musí byť vytvorený najmenej vo výške 10 % základného imania. V spoločenskej zmluve možno dohodnúť tvorbu rezervného fondu aj vo vyššej sume. Ak sa spoločnosť s ručením obmedzeným rozhodne vytvoriť rezervný fond až z prvého čistého zisku, musí ho vytvoriť
16
najmenej vo výške S %
z
prvého čistého zisku, ale zároveň nesmie byť výška vytvoreného rezervného
fondu viac ako 10 % základného imania.
Spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
Najvyšším orgánom s.r.o. je valné zhromaždenie, ktoré sa schádza aspoň jeden krát ročne. Štatutárnym orgánom sú konatelia a kontrolným orgánom je dozorná rada.
Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Môže rozhodnúť o akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa "života" spoločnosti. Za zmienku kompetencií patriacich do jeho pôsobnosti patrí schválenie konaní urobených osobami konajúcimi v mene spoločnosti pred jej vznikom, schvaľovanie stanov a ich zmien, vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov a vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie členov dozornej rady. Konateľ je teda volený a odvolávaný spoločníkom - mestský zastupiteľstvom podľa§11 ods. 4 písm. l/ zákona o obecnom zriadeni.
Počet hlasov každého spoločníka sa určuje pomerom hodnoty jeho vkladu k výške základného imania spoločnosti, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje iný počet hlasov. Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak Obchodný zákonník neustanovuje inak. Ak ide o rozhodnutie podľa § 125 ods. 1 písm. e),
f), i), j) a ods. 2
Obchodného zákonru'ka, pravosť podpisu jediného spoločníka na tomto rozhodnutí musí byť úradne osvedčená. Zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou a jej jediným spoločníkom, ak tento spoločník súčasne koná v mene spoločnosti, musia mať písomnú formu. Valné zhromaždenie zvoláva konateľ (konatelia) ako štatutárny orgán spoločnosti.
Konatelia sú štatutárnym orgánom spoločnosti, môže byť jeden alebo viac konateľov. Treba rozlišovať konateľov a obchodné vedenie. Konateľ koná v mene spoločnosti voči tretím osobám a obchodné vedenie riadi vnútorný chod spoločnosti. Konateľ môže vykonávať aj funkcie obchodného vedenia, ale naopak to pravidlom nemusí byť. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Dozorná rada sa zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva. Zo zákona nie je povinnosť tento orgán v s.r.o. zriadiť. Spoločníci sa môžu rozhodnúť, či budú právo kontroly vykonávať samostatne alebo prostredníctvom dozornej rady. Členov dozornej rady volí valné zhromaždenie. Členom dozornej rady nemôže byť konateľ spoločnosti.
Spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Spoločenská zmluva môže určiť, že valné zhromaždenie je oprávnené
17
uložiť spoločníkom povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti peňažným plnením nad výšku vkladu až do polovice základného imania podľa výšky svojich vkladov. Spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Základným garantom pre veriteľov je výška základného imania spoločnosti.
Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. To znamená, že miera ručenia nie je určená splateným vkladom, ale výškou vkladu zapísanou v obchodom registri a spoločník ručí aj nesplatenou časťou. Ak porušenie záväzkov spoločnosti spôsobil spoločník, konateľ alebo likvidátor, takým konaním, za ktoré bolo právoplatne odsúdený, zodpovedá za spôsobené škody celým svojím majetkom.
Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti. Mesto ako spoločník a vlastník 100% obchodného podielu spoločnosti, ktorý je vyjadrením účasti na celom majetku spoločnosti, môže voľne s touto spoločnosťou disponovať na základe rozhodnutí mestského zastupiteľstva. Obchodný zákonnik neupravuje žiadne zákonné obmedzenia na používanie prostriedkov spoločnosti ako je tomu v prípade neziskovej organizácie, čo vytvára základný predpoklad udržať spoločnosť v zisku, ktorý sa môže použiť na akýkoľvek cieľ, vrátane vyplatenia spoločníkovi. 4) AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ Akciová spoločnosť je obdobne ako spoločnosť s ručením obmedzením právnickou osobou - kapitálovou obchodnou spoločnosťou, ktorá sa môže založiť na účel podnikania, ale aj na iný účel, pokial' to osobitný zákon nezakazuje. Podstatou akciovej spoločnosti je vždy základné imanie rozvrhnuté na určený počet podielov určitej menovitej hodnoty, ktoré sa nazývajú akcie. Stanovy môžu založiť právo akcionárov na výmenu akcií na meno za akcie na doručiteľa a naopak. Akcie na doručiteľa môžu mať podobu len zaknihovaných akcií, ich prevod sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu. Akcia predstavuje právo akcionára podieľať sa na riadení spoločnosti, na zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení akciovej spoločnosti s likvidáciou. Prevod listinných akcií na meno sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcie. Akcia na meno môže znieť aj na dve alebo viac osôb. Práva s akciou spojené môže potom vykonávať ktorákoľvek z nich alebo osoba nimi splnomocnená. Pri akciách na meno spoločnosť vedie zoznam akcionárov. Práva spojené s akciou na meno je voči spoločnosti oprávnená vykonávať osoba zapísaná v zozname akcionárov. Zoznam akcionárov nie je verejný. Akcionár má právo na vlastné náklady požadovať výpis zo zoznamu v časti, v ktorej sa ho týka. Stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno.
18
Predmetom činnosti akciovej spoločnosti nemusí byť vždy podnikanie na účely dosiahnutia zisku, ale len nazhromaždenie určitého základného imania, napr. na účel nákupu nehnuteľností, zariadení a pod., v ktorých sa bude prevádzkovať kultúrna činnosť, ktorá neprináša zisk. Základné imanie a menovitá hodnota akcií musia byť vyjadrené v rovnakej mene. V zmysle ust. § 162 ods. 3 Obchodného zákonníka u možňuje vyjadriť základné imanie a menovitú hodnotu akcií v mene EUR,
pričom stanovuje minimálnu výšku základného imania na 25.000,- EUR. Osobitné predpisy ustanovujú pre výkon niektorých činností vo forme akciovej spoločnosti vyššiu minimálnu hodnotu základného imania (napr. § 54 ods. 1 1, 12, 13 ZCP, § 7 ods. 2 Zákona o bankách, § 4 ods. 1 2 Zákona o poisťovníctve, §
18 ods. 1 Zákona o kolektívnom investovaní alebo § 2 ods. 1 zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v znení neskorších predpisov). Základné imanie akciovej spoločnosti môže byť aj vyššie ako 25.000,- EUR, ale nikdy nemôže klesnúť pod túto hranicu. Základné imanie môžu akcionári splácať
peňažnými vkladmi, a v prípade súkromnej akciovej spoločnosti aj nepeňažnými vkladmi. Jednoduchšie pre akciovú spoločnosť aj pre akcionára je splatenie upísaného základného imania peňažnými vkladmi. Nepeňažný vklad musí napríklad byť ocenený znalcom (okrem výnimočných situácií).
Akciová spoločnosť sa zakladá zakladateľskou listinou (v prípade jedného zakladateľa - právnickej osoby) alebo zakladateľskou zmluvou (v prípade viacerých zakladateľov). Zakladateľská zmluva alebo zakladateľská listina sa musí vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone. Súčasťou zakladateľskej zmluvy a zakladateľskej listiny je návrh stanov. Odo dňa založenia akciovej spoločnosti (spísania notárskej zápisnice o založení akciovej spoločnosti) musia zakladatelia do 90 dní zapísať akciovú spoločnosť do Obchodného registra Slovenskej republiky (ďalej len "obchodný register"). Zápisom do obchodného registra vzniká akciová spoločnosť. Do dňa vzniku spoločnosti musí byť upísané celé základné imania a splatených minimálne 30% zo základného imania. Pri vzniku musí mať akciová spoločnosť vytvorený rezervný fond minimálne vo výške 10% zo základného imania. Akciová spoločnosť môže byť súkromnou akciovou spoločnosťou alebo verejnou akciovou spoločnosťou. Emitent môže rozhodnúť o svojej premene na súkromnú spoločnosť v súlade s ustanoveniami § 154 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka so súhlasom dvojtretinovej väčšiny hlasov prítomných akcionárov a nebude blokovaný skutočnosťou, že minoritní akcionári sa vôbec nedostavujú na valné zhromaždenia a nehlasujú o veciach týkajúcich sa stavu a chodu spoločnosti. Pre schválenie premeny spoločnosti na súkromnú postačuje zákonom vymedzený počet akcionárov nie viac ako 100, skutočnosť, že akcie nie sú prijaté na trh burzy a že premenu odsúhlasila dvojtretinová väčšina prítomných akcionárov. Verejná akciová spoločnosť je spoločnosť, ktorej všetky akcie alebo len časť boli prijaté na obchodovanie na burze. Ak sa spoločnosť zakladá výzvou na upisovanie akcií, ide o verejnú akciovú spoločnosť. Akciová spoločnosť sa zakladá výzvou na upisovanie akcií v prípade, ak zakladatelia nemajú dostatočnú sumu
19
prostriedkov na založenie spoločnosti, resp. ak chcú zakladatelia ľahšie získať väčší objem peňažných prostriedkov pre podnikanie v danom odvetví. V prípade, že sa akciová spoločnosť zakladá bez výzvy na upisovanie akcií, ide o súkromnú akciovú spoločnosť. V tom prípade zakladatelia svojimi vkladmi pokryjú celú výšku základného imania a nie je potrebné upisovanie akcií tretími osobami. V rámci územia Slovenskej republiky sa nielen v prípade zdravotníckych zariadení častejšie vyskytuje prípad súkromnej akciovej spoločnosti, pretože je menej obmedzovaná regulačnými požiadavkami štátu. Podľa § 1 9 ods. 1 Zákona o účtovníctve spoločnosť, ktorej cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, musí mať účtovnú závierku overenú audítorom. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom sa vzťahuje len na verejné akciové spoločnosti. Verejná akciová spoločnosť tiež podlieha dohľadu burzy cenných papierov. Burza cenných papierov vyžaduje od spoločnosti vykazovanie aj ďalších skutočností pre potreby finančného trhu. Najvyšším orgánom akciovej spoločnosti je valné zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých akcionárov spoločnosti bez ohľadu na to, či disponujú právom hlasovať na valnom zhromaždení alebo nie. Valné zhromaždenie ako orgán spoločnosti je legislatívne upravené v § 184 až § 190f Obchodného zákonníka. V súlade s § 191, ods. 1 Obchodného zákonníka je predstavenstvo štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Mená členov predstavenstva oprávnených konať v mene spoločnosti sa zapisujú do obchodného registra. Predstavenstvo zabezpečuje vedenie účtovníctva, uloženie výročnej správy do zbierky listín, predloženie účtovnej závierky valnému zhromaždeniu na schválenie, predloženie návrhu na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát. Počet členov predstavenstva nie je obmedzený minimálnym alebo maximálnym počtom. Členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie alebo dozorná rada, ak jej bola táto kompetencia zverená. Členovia predstavenstva sú volení na obdobie maximálne 5 rokov. Znamená to, že môžu byť volení aj na kratšie obdobie. Každá zmena členov predstavenstva, ktorí vystupujú v mene spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Do obchodného registra sa zapisuje aj to, ak bol člen predstavenstva zvolený na ďalšie obdobie. Dozorná rada predstavuje dozorný orgán akciovej spoločnosti, ktorý dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti akciovej spoločnosti. Dozorná rada musí mať najmenej troch členov. Členovia dozornej rady sa tak ako členovia predstavenstva volia na obdobie maximálne S rokov. Pre členov dozornej rady platí, že nesmú zároveň vykonávať funkciu člena predstavenstva, prokuristu. Nesmú tiež vykonávať funkciu osoby, ktorá je oprávnenou konať v mene spoločnosti. Členovia predstavenstva alebo dozornej rady buď vykonávajú svoju funkciu bez zmluvy, alebo na základe zmluvy o výkone funkcie, príkaznej zmluvy alebo mandátnej zmluvy. Znamená to, že spoločnosť nemusí 20
mať s členom štatutárneho alebo dozorného orgánu uzatvorenú žiadnu písomnú zmluvu, ale v tom prípade sa na túto situáciu vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, ktorá je upravená podmienkou odplatnosti. V prípade príkaznej zmluvy alebo zmluvy o výkone funkcie nemusí mať člen orgánu akciovej spoločnosti právo na odmenu.
Akciová spoločnosť má oproti ostatným obchodným spoločnostiam, najmä v porovnaní so spoločnosťou s ručením obmedzeným, nespornú ekonomickú výhodu. Tá spočíva v možnosti ponúkať akcie na kapitálových trhoch, kde sa sústreďujú veľké úspory právnických i fyzických osôb, a takto získané prostriedky využívať k financovaniu ich rozvoja. Akciová spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom, ale akcionár neručí vôbec za záväzky spoločnosti, čo je výhodou akciovej spoločnosti v porovnaní s s.r.o., kde v s.r.o. ručí spoločník do výšky svojho nesplateného vkladu.
5) POROVNANIE JEDNOTIIVÝCH PRÁVNYCH FORIEM Ak si porovnáme vyššie uvedené jednotlivé právne formy právnických osôb ako možné výsledky transformácie Mestskej nemocnice, môžeme konštatovať nasledovné: Mestská nemocnica vo forme príspevkovej organizácie má v riadiacej funkcii manažéra menovaného Mestom Zlaté Moravce. Hierarchické usporiadanie potom vytláča možnosť autonómneho manažmentu. Vo všeobecnosti zriaďovateľ určuje príjmy takejto nemocnice. Tie sú totiž stanovené priamou rozpočtovou alokáciou. Kontrolované sú aj ďalšie príjmy, keďže zriaďovateľ dohliada aj na poskytované služby. Všetky príjmy „navyše", čiže zisky z hlavnej aj z doplnkovej činnosti, musia byt využité v prospech organizácie alebo prípadne posunuté zriaďovateľovi. Podobne straty sú pokryté verejnými zdrojmi, „mestskou
kasou".
Verejný sektor je
v tomto ponímaní
príjemcom
reziduálnych
príjmov.
Za
monitorovanie nemocnice a manažérsku výkonnosť, ktorá je viazaná na vstupy a finančnú kontrolu, sú zodpovední úradníci v hierarchii. Existuje ta.k tesná väzba medzi zriaďovateľom a organizáciou s možnosťou kontroly a pružného zasahovania do jej chodu. Formálne princípy odmeňovania pracovníkov, ako vek a vzdelanie, majú prednosť pred kritériami výkonnosti a kvality odvedenej práce. Mestská nemocnica vo forme obchodnej spoločnosti má vo svojom čele manažérov, ktorí sú prakticky v stave plnej kontroly nad všetkými vstupmi a otázkami vzťahujúcimi sa k produkcii služieb. Mesto Zlaté Moravce zrieka možnosti podrobného riadenia organizácie, avšak nestráca napríklad svoju silnú kontrolnú funkciu nad štatutárnym orgánom, prostredníctvom možnosti zriadenia kontrolného orgánu dozornej rady so svojím rozhodujúcim zastúpením. Právny status nezávislej právnickej osoby so sebou prináša aj tvrdé rozpočtové obmedzenia, tzn. neexistenciu poistky typu „mestskej kasy", ktorá kryje chrbát nemocnici vo forme príspevkovej organizácie. Nemocnica je ta.k plne zodpovedná za svoju finančnú výkonnosť. Vyššiu voľnosť manažmentu by však mali dopiňať trhové tlaky ako jeden z rozhodujúcich stimulov nemocnice. Tie sú výsledkom zlúčenia vyššieho podielu príjmu pochádzajúceho z
21
predaja produktov a služieb naproti rozpočtovej alokácii a existujúcej možnosti ponechať si tieto príjmy, a ďalej tiež tvrdých rozpočtových obmedzení. Takáto nemocnica je potom príjemcom formálnych reziduálnych príjmov. Smie si ponechať zisky, ale je takisto zodpovedná za svoje straty. Rovnako aj priamu
hierarchickú
zodpovednosť,
respektíve
vlastnícku
zodpovednosť
zúženú
na
pokrytie
obmedzeného rozsahu ekonomických cieľov (spomenuté napodobnenie efektívnej riadiacej štruktúry súkromných
organizácií),
sprevádza
zodpovednosť
pochádzajúca
z
trhových
tlakov.
Vnútorný
mechanizmus zodpovednosti sa tak zakladá na súčinnosti orgánov obchodnej spoločnosti. Vlastník si tým ponecháva isté možnosti nepriameho ovplyvňovania jej chodu. Z pozície jediného spoločníka vykonáva pôsobnosť valného zhromaždenia, až kým neprevedie časť svojho podielu alebo celý svoj podiel na tretiu osobu. S možnosťou volby prevažnej väčšiny členov dozornej rady a následne ich prostredníctvom volby predstavenstva. Tiež disponuje možnosťou zmeny stanov spoločnosti. Vlastníkovi (Mestu Zlaté Moravce) ešte ďalej zostáva v rukách nepriame vynucovanie zodpovednosti vyplývajúce z nastavenia systému financovania a regulácie. Na rozdiel od príspevkových organizácií, nemocnice vo forme obchodných spoločností samy rozhodujú o výške miezd. Môžu tak do miezd vniesť motivačné prvky v závislosti od kvality odvedenej práce. Obchodné spoločnosti sú právnickými osobami založenými za účelom podnikania. Môžu byť založené aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. Obchodná spoločnosť vzniká dňom, ku ktorému bola zapísaná do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie (v prípade zdravotníckych zariadení licencie, povolenia na činnost). Ak sú splnené zákonné podmienky na zápis, registrový súd ho vykoná v lehote piatich pracovných dní od doručenia návrhu na zápis. V prípade neziskovej organizácie sa písomný návrh na zápis neziskovej organizácie do registra musí podať do 60 dní od založenia neziskovej organizácie. Správny orgán, v našom prípade registrový úrad, je povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní. V oboch prípadoch ide o maximálne zákonné lehoty, ktoré nemusia byť naplnené a k zápisu spoločností môže prísť aj skôr, avšak rýchlejší predpoklad zápisu je v prípade obchodných spoločnosti, kde má registrový súd ustanovenú kratšiu zákonnú lehotu. Právne úkony týkajúce sa založenia, vzniku, zmeny, zrušenia alebo zániku obchodnej spoločnosti musia mať písomnú formu; zákon ustanovuje, najmä pri akciovej spoločnosti, pre ktoré úkony sa vyžaduje forma notárskej zápisnice. Ide o vysoko formalizovanú činnosť, čo je aj vyššou zárukou transparentnosti založenia obchodnej spoločnosti. Na založenie neziskovej organizácie sa vyžaduje zakladateľská listina; zákon nevyžaduje určenú právnu formu, stačí overiť podpis každého zo zakladateľov. Zákon zároveň nepozná povinnosť vložiť peňažné, resp. nepeňažné vklady do neziskovej organizácie, ide len o možnosť.
22
Akciovú spoločnosť možno založiť aj bez výzvy na upisovanie akcií, pokial' sa zakladatelia v zakladateľskej zmluve dohodnú, že v určitom pomere splatia celé základné imanie spoločnosti; v takom prípade sa nevyžaduje ani konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia. Zakladateľská zmluva musí mať formu notárskej zápisnice a musí obsahovať aj stanovy spoločnosti. Takto isto môže akciovú spoločnosť založiť aj Mesto Zlaté Moravce (bez výzvy na upisovanie akcií, zakladateľská listina - forma notárskej zápisnice plus stanovy). Obchodný zákonník stanovuje minimálne náležitosti stanov vrátane spôsobu rozdeľovania zisku atď. V stanovách môže byť presne upravené, akým spôsobom má byť zisk rozdelený; domnelá výhoda neziskových organizácií, pri ktorých ide všetok zisk len na samotný predmet ich činnosti, je teda spochybniteľná.
Vprípade vykazovania straty neziskovej organizácie Zákon o neziskových
organizáciách upravuje zrušenie neziskovej organizácie s likvidáciou alebo bez likvidácie. V porovnaní
s obchodnými spoločnosťami tu vystáva ale jeden problém, a to, že nezisková organizácia nevytvára základné imanie. Podiel akcionára na základnom imaní znamená aj podiel na prípadnom likvidačnom zostatku, po uspokojeni veriteľov. Nezisková organizácia žiadne základné imanie vytvárať nemusí. Pred vznikom akciovej spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatených najmenej 30 % z peňažných vkladov. Návrh na zápis do obchodného registra podáva predstavenstvo a podpisujú ho všetci členovia predstavenstva. Tu je takisto vidieť, že podmienky na založenie akciovej spoločnosti sú zložitejšie a na rozdiel od neziskovej organizácie ich splnenie je omnoho zložitejšie. Akciovú spoločnosť si na rozdiel od neziskovej organizácie nemôže založiť každý. Nezisková organizácia môže síce podnikať, ale iba ak tak dosiahne účelnejšie využitie svojho majetku a nebude ohrozené poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Akciová spoločnosť môže byť naopak založená za účelom podnikania, ale aj za iným účelom, pokiaľ nie je tento osobitným zákonom zakázaný. Z uvedeného vidíme, že Zákon o neziskových organizáciách upravuje založenie neziskovej organizácie oveľa benevolentnejšie, než je tomu pri obchodných spoločnostiach a zvlášť pri akciovej spoločnosti. Okrem toho, že nevyžaduje na niektoré úkony určitú právnu formu (viď notárske zápisnice pri akciových spoločnostiach), znižuje sa tým možnosť skontrolovať smerom „do minulosti" niektoré úkony. Ďalším rozdielom, čo má tiež vplyv na kvalitu, zodpovednostné vzťahy a pod. je ale absencia povinnosti mať základné imanie. Obchodný zákonník, na rozdiel od Zákona o neziskových organizáciách viaže na základné imanie splnenie určitých povinností a náležitostí, čo opäť prispieva ku kvalite a možnosti spätnej kontroly. Jeho výšku nie je možné bez určitej predpísanej procedúry ľubovoľne meniť a pri pozorovaní hospodárenia akciovej spoločnosti, sledovaní jej stability má svoje významné miesto. Pri neziskových organizáciách tento významný inštitút absentuje. V súvislosti s registrovaním a zápisom skutočností do obidvoch registrov existujú ďalšie významné
rozdiely. V § 11 ods. 2 Zákona o neziskových organizáciách sú špecifikované skutočnosti, ktoré sa zapisujú do registra; okrem toho zákon ukladá povinnosť zapísať aj každú zmenu uvedených skutočností. 23
Právny režim obchodných spoločností však pozná okrem registra aj „zbierku listín", pričom Zákon o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v§ 3 stanovuje, čo všetko povinne obsahuje zbierka listín. Do zbierky listín sa ukladajú aj stanovy obchodnej spoločnosti, resp. každá ich zmena, ako aj všetky ostatné dokumenty dôležité pre existenciu a fungovanie spoločnosti. Znamená to, že následne je možné vystopovať každú zmenu, každý pokus o iné usporiadanie pomerov vo vnútri spoločnosti, vrátane toho, akým spôsobom sa tieto zmeny diali. Pri neziskových organizáciách takáto úprava absentuje. Aj keď, podľa § 8 ods. 3 zákona o neziskových organizáciách je každý oprávnený nazerať do štatútu a robiť si z neho výpisy alebo odpisy. Nezisková organizácia je povinná na požiadanie sprístupniť štatút, táto povinnosť nie je vôbec taká dôsledná a neumožňuje takú kontrolu pomerov v neziskovej organizácii ako je to u obchodných spoločností. Aj bez citovania jednotlivých konkrétnych ustanovení Obchodného zákonníka, resp. Zákona o neziskových organizáciách je možné povedať, že úprava fungovania obchodných spoločností je omnoho prepracovanejšia a podrobnejšia a myslí na mnohé situácie, ktoré nie sú v prípade neziskových organizácií upravené. Príkladom možno uviesť v najmä v prípade akciovej spoločnosti postavenie akcionárov, ktorých menovitá hodnota akcií dosahuje aspoň 5 % základného imania (§ 181, 182 Obchodného zákonníka); majú možnosť žiadať zvolávať valné zhromaždenie a určovať jeho program; zákon umožňuje túto záležitosť upraviť v stanovách akciovej spoločnosti aj pre akcionárov s akciami, ktorých hodnota je pod 5 % základného imania spoločnosti. Ďalej môže v určených záležitostiach dozorná rada preskúmať výkon pôsobnosti predstavenstva atď. Vždy pritom existuje „ex lege" možnosť obrátiť sa na súd vo veciach, ktoré sa týkajú chodu spoločnosti ak predstavenstvo alebo dozorná rada nesplní požiadavky akcionárov uvedených vyššie. Neziskové organizácie majú povinnosť viesť účtovníctvo 11podľa osobitných predpisov" - s odvolaním sa na zákon o účtovníctve; obchodné spoločnosti majú povinnosť viesť podvojné účtovníctvo o stave a pohybe obchodného majetku a záväzkov, čistého obchodného imania, o nákladoch, výnosoch a zisku alebo strate podniku (§ 36 Obchodného zákonníka). Ďalšou, dôležitou skutočnosťou je povinnosť obchodnej spoločnosti vytvárať za splnenia zákonných náležitostí tzv. rezervný fond. Používa sa na krytie strát spoločnosti. Ide o jeden zo zabezpečovacích mechanizmov, ktoré nezisková organizácia nepozná. Obchodné spoločnosti majú oveľa podrobnejšie prepracované zákonné úpravy podmienok svojho fungovania a subsumujú viac možností v rôznych situáciách, ako sledovať hospodárenie, nakladanie s majetkom, vývoj v účtovníctve, reakcia na vývoj hospodárenia spoločnosti, a i. V neziskových organizáciách sú prítomné tzv. mäkké rozpočtové obmedzenia a to na základe skutočnosti, že neziskovej organizácii možno poskytnúť aj dotácie zo štátneho rozpočtu, rozpočtu štátneho fondu a 24
rozpočtu obce, t.j. v danom prostredí existuje podporná inštitúcia, ktorá je pripravená finančne kryť celý deficit danej organizácie. Ďalším dôkazom mäkkých rozpočtových obmedzení u neziskových organizácií je výrazne límitovanie použitia tzv. prioritného majetku pri likvidácií spoločnosti: „Prioritný majetok nie je predmetom likvidácie.", čím sa znevýhodňujú veritelia. 6)ZHRNUTIE
Na viacerých miestach je jasne demonštrovaná výhodnosť využitia režimu obchodného práva, predovšetkým akciových spoločností v spojitosti s ďalšími ustanoveniami, či už Obchodného zákonníka, alebo zákonov upravujúcich poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Akciová spoločnosť je ustálená právna forma s dobre definovanými parametrami, orgánmi a zodpovednosťou s: 1.
jasne upravenými právami a povinnosťami spojenými s vlastníckymi vzťahmi
2.
prehľadnými a štandardnými riadiacimi orgánmi
3.
povinne vytvoreným útvarom vnútornej kontroly
4.
zákonom stanoveným účtovníctvom a vedením dokumentácie
5.
zodpovednosť za škodu (nemocnice ako právnickej osoby, ale aj jej štatutárnych orgánov) podľa Obchodného zákonníka
6.
povinným externým auditom v prípadoch
stanovených všeobecne záväznými právnymi
predpismi SR 7.
pravidelným reportingom pre MF SR, MZ Zlaté Moravce a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Nedokonalosť právneho režimu neziskových organizácií vo viacerých oblastiach dávajú dôvod na väčšie obavy
z
reálneho fungovania v zdravotníctve, ako je tomu v prípade obchodných a predovšetkým
akciových spoločností. Obchodné právo a právna úprava obchodných spoločností sa u nás už dlhšiu dobu vyvíja a zdokonaľuje, čo umožnilo postihnúť množstvo situácií pri aplikácii takejto právnej formy.
V súčasnom systéme neziskových organizácií nie je možné zaviesť tvrdé rozpočtové obmedzenia, ktoré by garantovali rovnosť šancí, dlhodobé finančné zdravie nemocníc, prehľadnosť vzťahov, splnenie vyrovnaného hospodárenia a následne dodržanie deficitov verejných financií. Dnes môžeme konštatovať, že forma obchodných spoločností a najmä akciovej spoločnosti je pre daný účel (veľké nemocnice) oveľa vhodnejší, ako model neziskových organizácií. Samotné zablokovanie spôsobu využitia zisku v neziskových organizáciách (len na daný účel) ešte nie je zárukou, že takto budú subjekty fungovať kvalitnejšie a transparentnejšie, naviac, bez reálnej možnosti vytvorenia profitu klesá motivácia bonitných investorov o vstup do nemocnice v právnej forme neziskovej organizácie. Navyše konštrukcia neziskových organizácií bola zameraná na poskytovanie služieb a jednoznačne nemá vhodné parametre a zábezpeky na rozsiahle peňažné operácie, ktoré sa dnes v zdravotníctve vykonávajú. 25
Opätovne zdôrazňujeme skutočnosť, že pokiaľ sa nezisková organizácia dostane do straty, musí ísť do likvidácie alebo musí dôjsť k jej zrušeniu bez likvidácie. Najmä na začiatku činnosti Novej nemocnice nemožno vylúčiť, že táto situácia by mohJa nastať. V neposlednom rade upriamujeme pozornosť na slabšiu kontrolu a dohľad nad činnosťou nemocnice pôsobiacej v takejto právnej forme.
Pozitíva neziskovej organizácie: 1 . relatívne nízke náklady súvisiace so založením a vznikom neziskovej organizácie
2. ochrana prioritného majetku neziskovej organizácie pred veriteľmi 3. prepojenie neziskovej organizácie so štruktúrami Mesta Zlaté Moravce
4. možnosť dotácie z rozpočtu Mesta Zlaté Moravce
5. možnosť prijatia asignovanej dane Negatíva neziskovej organizácie: 1 . obmedzené možnosti nakladania s majetkom neziskovej organizácie
2. obmedzené možnosti podnikania neziskovej organizácie 3. komplikovanejší vstup strategického investora do neziskovej organizácie
4. obmedzené možnosti vytvárania a použitia zisku neziskovej organizácie
5. hrozba zániku neziskovej organizácie v prípade straty 6. relatívne dlhšia lehota spojená so zakladaním/vznikom neziskovej organizácie Pozitíva akciovej spoločnosti: 1 . prepracovaná organizácia a vnútorná štruktúra spoločnosti z pohľadu právneho poriadku Slovenskej
republiky 2. široká možnosť priamej či nepriamej kontroly a ovplyvňovania činnosti akciovej spoločnosti prostredníctvom jej orgánov 3. optimálne podmienky pre možnosť rozsiahlych investícií a akumulovania zisku 4. za svoje záväzky zodpovedá a ručí priamo akciová spoločnosť 5. prehľadnosť dokumentácie hospodárenia akciovej spoločnosti od začiatku jej činnosti
6. stabilnejšia právna forma z hľadiska rozvrstvenia rizík spojených s činnosťou tejto právnej formy 7. relatívne krátka lehota spojená so založením a vznikom akciovej spoločnosti Negatíva akciovej spoločnosti 1 . hrozba konkurzu alebo reštrukturalizácie v prípade dlhodobo nepriaznivého hospodárenia spoločnosti
- relatívne nižšia ochrana pred veriteľmi 2. strata majoritnej kontroly nad akciovou spoločnosťou Mestom Zlaté Moravce v prípade jej predaja
investorovi 3. relatívne vyššie náklady spojené so založením a vznikom akciovej spoločnosti
Hlavné pozitíva a negatíva spoločnosti s ručením obmedzeným sú obdobné ako v akciovej spoločnosti, ibaže v menšom rozsahu a meradle. Osobitne nad rámec poukazujeme na negatíva spoločnosti s ručením
26
obmedzeným spojené s relatívne nižšou mierou zdokumentovania hospodárenia spoločnosti a s nižšou mierou „kapitalizácie" spoločnosti s ručením obmedzeným oproti akciovej spoločnosti. Akciová spoločnosť je celkovo vyspelejšia právna forma v každom smere, vhodná pre entitu, v ktorej sa predpokladá veľká miera investícii, s veľkým počtom zamestnancov.
III. SPÔSOB PRECHODU POHĽADÁVOK A ZÁVÄZKOV Z PRÍSPEVKOVEJ ORGANIZÁCIE, PRECHODU LICENCIÍ NA POSKYTOVANIE ZORAVOTNEJ STAROSTIIVOSTI, PRECHOD ZAMESTNANCOV
Spôsob a podmienky prechodu pohľadávok a záväzkov z príspevkovej organizácie na iný právny subjekt upravuje Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. K tomu, aby došlo k prechodu práv a povinností príspevkovej organizácie na iný subjekt je potrebné, aby príspevková organizácia zanikla niektorým zo spôsobov, ktoré určuje § 21 a nasl. Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, a to buď zánikom s právnym nástupcom
v
dôsledku rozdelenia, zlúčenia, alebo splynutia s inou rozpočtovou
alebo príspevkovou organizáciou, alebo dôjde k zániku Príspevkovej organizácie bez právneho nástupcu. Zánikom Príspevkovej organizácie nedôjde však k zániku všetkých práv a povinností súvisiacich s činnosťou Príspevkovej organizácie. Vychádzajúc z ustanovenia § 21. ods. 1 3 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, práva a povinnosti Príspevkovej organizácie prechádzajú dňom bezprostredne nasledujúcim po dni zrušenia príspevkovej organizácie na jej zriaďovateľa - Mesto Zlaté Moravce. Zánik Príspevkovej organizácie je preto potrebné chápať v spojitosti s ukončením jej činnosti ako právnickej osoby, ktorá nemá právneho nástupcu. Automaticky však s poukazom na vyššie uvedené nedochádza k zániku jednotlivých práv a povinností, ktoré pretrvajú aj po ukončení činnosti Príspevkovej organizácie, a ktoré na seba preberá zriaďovateľ. Nakoľko predmetom tejto analýzy je, inter alia, vyhodnotenie transformácie Mestskej organizácie z pohľadu iných právnych foriem, je zrejmé, že v rámci procesu transformácie Mestskej nemocnice musí dôjsť k zániku príspevkovej organizácie a to bez právneho nástupcu (vzhľadom na právne nástupníctvo len v podobe inej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie), rozhodnutím zriaďovateľa
ku koncu kalendárneho roku alebo v jeho priebehu (podrobnejšie uvádzame v analýze vyššie), čo má za následok, že všetky práva a povinnosti spojené
s Mestskou nemocnicou
ako
prispevkovou
organizáciou prechádzajú zo zákona (Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy) na Mesto Zlaté Moravce. Príspevkovú organizáciu ako celok nemožno priamo transformovať na niektorú z iných právnych foriem (okrem inej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie), zohľadňujúc najmä n.o., s.r.o.
a akciovú spoločnosť takým spôsobom, ktorý by sme mohli označiť „de iure" za právne nástupníctvo. Pokiaľ Mesto Zlaté Moravce bude mať záujem na priamom poskytovaní zdravotnej starostlivosti nemocnicou pôsobiacou pod inou právnou formou, bude nutné pristúpiť k založeniu novej právnickej osoby alebo nadobudnúť účasť v už existentnej právnickej osobe, pričom jednotlivé zložky nemocnice bude možné do tejto právnickej osoby začleniť niektorým z ďalej uvedených spôsobov. V tejto súvislosti 27
uvádzame, že v snahe naplniť sledovaný cieľ - transformáciu nemocnice je potrebné, aby Mesto Zlaté Moravce
ovládlo
právny
subjekt,
do ktorého
sa transformuje Mestská
nemocnica,
a to
svojou
dominantnou majetkovou a personálnou účasťou v tomto právnom subjekte. Takýmto spôsobom bude Mesto Zlaté Moravce mať k dispozícii účinné nástroje, aby v plnej miere zohľadnilo svoje záujmy a predstavy z hľadiska plnenia úloh, činností a organizácie nemocnice pod novou právnou formou, zohľadňujúc tiež výhody spočívajúce v zjednodušení procesov verejného obstarávania a súťaží podľa príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov SR. Za optimálne považujeme riešenie spočívajúce v založení a vzniku novej právnickej osoby, v ktorej bude mať Mesto Zlaté Moravce od začiatku 100% účasť. Iba založením novej právnickej osoby má Mesto Zlaté Moravce istotu a prehľad o všetkých právnych
úkonoch tejto právnickej
osoby
od
okamihu jej
vzniku,
čo
eliminuje
riziká
spojené
s eventuálnymi „vadami" právnickej osoby, do ktorej by Mesto Zlaté Moravce ako už existentnej vstúpilo svojou personálnou a majetkovou účasťou. Rovnako tak upriamujeme pozornosť výhody spojené s elimináciou potreby verejného obstarávania v súvislosti s nadobúdaním existentnej právnickej osoby.
Z hľadiska plynulosti a konzistentnosti priebehu transformácie považujeme za potrebné, aby Mestská nemocnica vykonávala svoju činnosť nepretržite, v priebehu celej transformácie. Za týmto účelom odporúčame, aby Mesto Zlaté Moravce dosiahlo založenie a vznik novej právnickej osoby ešte počas existencie Príspevkovej organizácie. Novú právnickú osobu bude potrebné náležite usporiadať a „pripraviť" tak, aby v okamihu, kedy Príspevková organizácia ukončí svoju činnosť, mohla nová právnická osoba v plnej miere pokračovať v činnosti zaniknutej Príspevkovej organizácie bez toho, aby transformáciou bolo dotknuté alebo ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom, práva zamestnancov nemocnice alebo iné ekonomické alebo právne vzťahy a záujmy nemocnice.
V ďalšej časti analýzy sa venujeme posúdeniu
právneho statusu jednotlivých zložiek (substrátu) tvoriacich
Mestskú nemocnicu po jej zrušení a vyhodnoteniu možností prechodu alebo prevodu týchto zložiek na cieľový subjekt tak, aby bol v plnej miere naplnený účel transformácie, pridržiavajúc sa sledovaných záujmov Mesta Zlaté Moravce, a to najmä s ohľadom na nasledovné zložky Mestskej nemocnice:
1) nehnuteľný majetok,
2) hnuteľný majetok, 3 ) personálny substrát - pracovnoprávne vzťahy, 4) povolenia (licencie), 5) pohľadávky a záväzky, 6) zmluvné vzťahy,
7) súdne spory.
1) NEHNUTEĽNÝ MAJETOK Mestská nemocnica ako Príspevková organizácia ku dňu vypracovania tejto analýzy nevlastní podľa informácií predložených zadávateľom žiadny nehnuteľný majetok. Nehnuteľnosti užívané Mestskou nemocnicou sú vo vlastníctve Mesta Zlaté Moravce, pričom Mestská nemocnica má nehnuteľnosti vo
28
svojej správe na základe Zmluvy o VS. Zrušením Príspevkovej Organizácie bez právneho nástupcu dôjde okamihom jej zániku k zrušeniu Zmluvy o VS (z dôvodu splynutia práv a povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o VS), čo bude mať za následok, že správcom nehnuteľnosti bude ako ich vlastník Mesto Zlaté Moravce. Vo vzťahu k možnostiam ďalšieho nakladania s nehnuteľným majetkom nemocnicou v rámci transformácie na inú právnu formu uvádzame, že Mesto Zlaté Moravce má viaceré možnosti, z ktorých uvádzame najmä nasledovné riešenia:
a) uzatvorenie písomnej zmluvy o nájme nehnuteľností medzi Mestom Zlaté Moravce a Novou nemocnicou - voľba tejto alternatívy prichádza do úvahy v prípade, kedy si Mesto Zlaté Moravce hodlá ponechať nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve a očakáva od Novej nemocnice plnenie spočívajúce v platení nájmu za užívanie nehnuteľností. Dávame do pozornosti, že esenciálnou náležitosťou nájmu je odplatnosť, a preto k platne uzatvorenej zmluve o nájme sa zmluvné strany musia dohodnúť na nájomnom, ktoré je vyjadrené ako peňažné protiplnenie nájomcu za oprávnenie užívať majetok vo vlastníctve prenajímateľa. Pozitívom tejto volby je možnosť výkonu zárobkovej činnosti Mesta Zlaté Moravce, spočívajúce vo výnosoch z nájmu. Ako isté negatívum je však nutné spomenúť všeobecný záväzok prenajímateľa ako vlastníka udržiavať predmet nájmu v stave dohodnutom na obvyklé užívanie, čo môže v prípade špecializovanej činnosti spočívajúcej v poskytovaní zdravotnej starostlivosti znamenať pre prenajímateľa nutnosť rozsiahlych investícií. Riziko nákladov
súvisiacich s udržiavaním predmetu nájmu v užívania spôsobilom stave vo
všeobecnosti znáša prenajímateľ („vlastníctvo zaväzuje"), pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú v rámci písomnej zmluvy o nájme inak. uvedené riziko odporúčame eliminovať na zmluvnej báze buď formou dostatočne vysokého nájomného alebo prenesením povinnosti udržiavať predmet nájmu na nájomcu - Novú nemocnicu.
b) uzatvorenie zmluvy o výkone správy medzi Mestom Zlaté Moravce a Novou nemocnicou predmetný typ zmluvy nie je možné v danej veci aplikovať, s poukazom na § 6 ods.
-
1 Zákona
o majetku obcí, podľa ktorého správcom majetku obce môže byť okrem obce len rozpočtová alebo príspevková organizácia mesta zriadená podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že Mesto Zlaté Moravce by mohlo preniesť výkon správy nehnuteľnosti v majetku Mesta Zlaté Moravce na tretiu osobu, nie však na Novú nemocnicu, u ktorej predpokladaná forma je n.o., s.r.o. alebo akciová spoločnosť.
c) uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam medzi Mestom Zlaté Moravce a Novou nemocnicou - Mesto Zlaté Moravce má pri transformácii možnosť uplatniť aj variant spočívajúci v odplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, tvoriacim v súčasnosti súčasť „hospodárskej jednotky" nemocnice, kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi Mestom Zlaté Moravce a Novou nemocnicou. Prevod majetku Mesta Zlaté Moravce musí byť uskutočnený v súlade s pravidlami stanovenými Zákonom o majetku obcí, za predpokladu priameho predaja najmenej za cenu vo výške všeobecnej hodnoty majetku stanovenej podľa osobitného predpisu, ktorým je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Kúpou nehnuteľností zo strany Novej
29
nemocnice by došlo k navýšeniu celkovej odkupnej hodnoty Novej nemocnice. Výhodou vyššie uvedenej transakcie by sa mohlo zadať predovšetkým pominutie záväzkov Mesta Zlaté Moravce spojených s údržbou, opravou a celkovou starostlivosťou o nehnuteľnosti, uvedené sa však dá dosiahnuť v zmluvnej rovine aj bez straty vlastníckeho práva prenesením uvedenej povinnosti na nájomcu. Ďalším aspektom je okamžité zvýšenie „cash flow" a disponibilnosti „okamžitých" peňažných prostriedkov na účte Mesta Zlaté Moravce. Zvýšenie hodnoty Novej nemocnice môže byť na druhú stranu vnímané i negatívne z pohľadu potenciálneho investora, pre ktorého zvýšenie hodnoty Novej
nemocnice bude predstavovať nutnosť zvýšených obstarávacích nákladov
spojených s kúpou Novej nemocnice.
d) vloženie nepeňažného vkladu do právnickej osoby
-
a to či už by šlo o nepeňažný vklad do
neziskovej organizácie alebo do spoločnosti s ručením obmedzenim alebo akciovej spoločnosti. V zmysle
§6
ods. 5 Zákona o majetku obcí Mesto Zlaté Moravce môže svoj majetok vložiť ako
vklad do základného imania obchodnej spoločnosti, alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu - neziskovú organizáciu, pričom v každom prípade sa vyžaduje ocenenie nepeňažného vkladu znaleckým posudkom. Ide o ďalšiu z možných foriem v rámci transformácie Mestskej nemocnice, ktorú nemožno opomenúť. Vloženie nepeňažného vkladu Mesta Zlaté Moravce do Novej nemocnice neodporúčame realizovať vo fáze zakladania právnickej osoby, a to najmä z hľadiska postupnosti jednotlivých krokov a procesov smerom k zachovaniu kontinuity procesov nemocnice. Vkladom nehnuteľností do Novej nemocnice by mohla nastať situácia, kedy by Nová nemocnica ešte v čase zakladania nemala príslušné povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nemohla by vykonávať svoju činnosť a naopak, Mestská nemocnica by, tým že by nehnuteľnosti toho času v jej správe boli prevedené do vlastníctva Novej nemocnice, mohla prísť o povolenie vykonávať poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre stratu jednej z podmienok jej vykonávania, čoho dôsledkom by bolo prerušenie kontinuity plynulého poskytovania zdravotnej starostlivosti v nemocnici.
2) HNUTEĽNÝ MAJETOK V majetku Príspevkovej organizácie sú v čase vypracovania tejto analýzy hnuteľné veci, ktorých menovitý súpis vyplýva z Výkazu dlhodobého majetku za obdobie zostatková
cena
bola
zadávateľom
vyčíslená
na
3
-
2016,
predloženého zadávateľom, a ktorého
EUR.
Hnuteľný
majetok
Príspevkovej organizácie Zlaté Moravce prechádza do vlastníctva Mesta Zlaté Moravce. nakladania s týmto majetkom Mestom Zlaté Moravce primerane odkazujeme na bod
zánikom
K možnostiam
AD 1) tejto analýzy.
V tomto smere odporúčame Mestu Zlaté Moravce, pokiaľ možno, prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam na Novú nemocnicu . Sekundárnym efektom takéhoto prevodu je podpora naplnenia zákonných predpokladov a naplnenie definičného pojmu „prevodu činnosti hospodárskej jednotky", tak aby v súlade so zákonom bolo možné previesť práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov zo zanikajúcej Príspevkovej organizácie na Novú nemocnicu. Mesto Zlaté Moravce by sa predajom hnuteľných vecí na Novú nemocnicu súčasne vyhlo situácii, kedy by vlastnilo relatívne neupotrebiteľný majetok.
30
3) PERSONÁLNY SUBSTRÁT - PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY
Osobitnou zložkou a špecifickou súčasťou transformácie Mestskej nemocnice je prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov zanikajúceho zamestnávateľa na nového zamestnávateľa. Mestská nemocnica mala podľa údajov predložených zadávateľom ku dňu 30.04.2016 uzatvorený pracovnoprávny vzťah so 198 zamestnancami. Vypracovávateľovi tejto analýzy bol predložený zámer Mesta Zlaté Moravce zachovať celkový stav všetkých zamestnancov aj po transformácii Mestskej nemocnice bez toho, že by sa akokoľvek zhoršili pracovné podmienky zamestnancov Mestskej nemocnice. V týchto intenciách sme pristúpili k vyhodnoteniu právnych aspektov pracovnoprávnych vzťahov s ohľadom na udržanie počtu zamestnancov, za dodržania aktuálne nastavených podmienok pracovnoprávnych vzťahov (status quo). Za optimálne riešenie považujeme v tomto kontexte aplikáciu ustanovení Zákonníka práce o prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na nového zamestnávateľa. Vo vzťahu k predmetnej veci neodporúčame
riešiť
jednotlivé
pracovnoprávne
vzťahy
zamestnancov
cestou
rozviazania
pracovnoprávnych vzťahov, ktoré by znamenalo zvýšenú administratívnu a najmä ekonomickú záťaž pre Mestskú nemocnicu, resp. Mesto Zlaté Moravce, v dôsledku plnenia zákonných povinností zanikajúceho zamestnávateľa voči svojim zamestnancom z titulu odstupného, odchodného a pod. Ukončenie pracovnoprávnych vzťahov by naviac bolo nelogické, pokiaľ vychádzame z predpokladu, že jednotliví zamestnanci by napokon opätovne nastúpili do práce v Novej nemocnici. Prechod práv a povinností vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov upravuje podrobne Zákonník práce v § 27, § 28 a nasledovných ustanoveniach. V zmysle § 27 Zákonníka práce „Ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. " Dané
ustanovenie sa v prípade zániku Príspevkovej organizácie neuplatní, vzhľadom na skutočnosť, že Príspevková organizácia ako zamestnávateľ z pohľadu dotknutého ustanovenia zaniká bez právneho nástupcu, avšak možno uplatniť režim prechodu práv a povinností podľa § 28 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa § 28 ods. 1 Zákonníka práce, „Ak sa prevádza hospodárska jednotka, ktorou je na účely tohto zákona, zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa alebo ak sa prevádza úloha alebo činnosť zamestnávateľa alebo ich časť k inému zamestnávateľovi, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov voči prevedeným
zamestnancom na
preberajúceho
zamestnávateľa . "
Zvýraznené citované ustanovenie
Zákonníka práce je právnym prostriedkom dosiahnutia plynulého prechodu pracovnoprávnych vzťahov zo zanikajúcej Príspevkovej organizácie na novú právnickú osobu - Novú nemocnicu. Podporne možno uviesť ustanovenie § 28 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré v plnej miere potvrdzuje možnosť rozvinúť tézu o perfektnom prechode práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, kedy Zákonník práce prevod podľa odseku 1 označuje ako
„prevod hospodárskej jednotky, ktorá si zachováva svoju
totožnosť ako organizované zoskupenie zdrojov (hmotné zložky, nehmotné zložky a osolmé zložky), ktorého cieľom je vykonávanie hospodárskej činnosti bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková."
31
Na doplnenie uvádzame, že: - podľa ods.
3, „Prevodca je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa odseku
zamestnávateľom. - podľa ods.
2
prestáva byť
11
4, „Preberajúcim zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá prevodom podľa
odseku 2 pokračuje ako zamestnávateľ voči prevedeným zamestnancom.
11
- podľa ods. 5, „Práva a povinnosti doterajšieho zamestnávateľa voči zamestnancom, ktorých pracovnoprávne
vzťahy do dňa prevodu zanikli, zostávajú nedotknuté. " Reflektujúc
vyššie
pracovnoprávnych
uvedené
vzťahov
skutočnosti,
všetkých
optimálnym
zamestnancov
riešením Mestskej
z pohľadu nemocnice
riešenia
prechodu
prevodom
činnosti
hospodárskej jednotky priamo na Novú nemocnicu - právnickú osobu, na základe rozhodnutia Mestského zastupiteľstva Mesta Zlaté Moravce, a to bez potreby vykonania „medzi kroku" v podobe prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov z Mestskej nemocnice na Mesto Zlaté Moravce a bez potreby vykonania obsahových zmien v jednotlivých zmluvných vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancami.
Dávame do pozornosti, že prechodom pracovnoprávnych vzťahov musia zostať nedotknuté práva zamestnancov, ktoré vyplývajú nielen z pracovných zmlúv, resp. dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, ale tiež z kolektívnej zmluvy, pracovného poriadku či iných interných predpisov zamestnávateľa, s ktorými sú zamestnanci oboznámení a ktoré sú pre zamestnávateľa a zamestnancov zavazne. ,
„
,
Súčasne poukazujeme na splnenie notifikačnej povinnosti zamestnávateľa, t.j. zamestnávateľ je povinný najneskôr jeden mesiac pred tým, ako dôjde k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov, písomne
informovať
zástupcov
zamestnancov,
a
ak
u
zamestnávateľa
nepôsobia
zástupcovia
zamestnancov, priamo zamestnancov o a) dátume alebo navrhovanom dátume prechodu, b) dôvodoch prechodu, c) pracovnoprávnych, ekonomických a sociálnych dôsledkoch prechodu na zamestnancov, d) plánovaných opatreniach prechodu vzťahujúcich sa na zamestnancov. Zamestnávateľ je tiež povinný s cieľom dosiahnuť dohodu najneskôr mesiac pred tým, ako uskutoční opatrenia vzťahujúce sa na zamestnancov, prerokovať tieto opatrenia so zástupcami zamestnancov. Tieto povinnosti sa vzťahujú aj na preberajúceho zamestnávateľa. Prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov na Novú nemocnicu je právne významný aj z hľadiska splnenia predpokladov Novej nemocnice pre vydanie povolenia príslušným orgánom verejnej správy na prevádzkovanie/poskytovanie jednotlivých foriem zdravotnej starostlivosti v zmysle Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, o právnych aspektoch ktorého sa venujeme v ďalšej časti tejto analýzy. Upriamujeme pozornosť na skutočnosť, že Mestská nemocnica má podľa zadávateľom predložených údajov k termínu vypracovania tejto analýzy celkovo
18 odborných zástupcov 32
(garantov) z radov zamestnancov, ktorých pracovnoprávne vzťahy musia prejsť na Novú nemocnicu z dôvodu, aby Nová nemocnica splnila podmienky pre vydanie príslušných povolení uvádzaných v ďalšom texte analýzy. 4) POVOLENIA (LICENCIE) Mestská nemocnica ako Príspevková organizácia je v súčasnosti podľa podkladov predložených zadávateľom držiteľom právne významných povolení oprávňujúcich Mestskú nemocnicu k poskytovaniu ústavnej zdravotnej starostlivosti a lekárenskej starostlivosti, a to: a) povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (všeobecná nemocnica) v rozsahu podľa Rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 09.03.2015, v konaní sp. zn. NI: CS 2480/2015,CZ 4933/2015, v znení oznámenia Nitrianskeho samosprávneho kraja zo dňa 30.11 .2015, v konaní sp. zn. ČS 7427/2015, CZ 34439/2015, b) povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni v rozsahu podľa Rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. NL-01/16 zo dňa 28.01.2016, a tiež c) osobitného povolenia vydaného Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv č. ZAO-UL-107/2012SK zmena/2016SK (drogové prekurzory), pričom d) na tomto mieste tiež spomenieme rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z 57130-2012- OKM zo dňa 28.11 .2012 o určení Mestskej nemocnice ako subjektu hospodárskej mobilizácie s účinnosťou od 01.01 .2013. Zadávateľ má podľa nám prezentovaných informácií zámer ponechať v rámci transformácie Mestskej nemocnice rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na zánik Príspevkovej organizácie bez právneho nástupcu bude potrebné, aby právnická osoba - Nová nemocnica nanovo nadobudla jednotlivé povolenia, ktorých podmienky nadobudnutia upravujú príslušné všeobecne záväzné právne predpisy SR, nakoľko jednotlivé povolenia zánikom Príspevkovej organizácie zaniknú (povolenie pod písm. a) zanikne v zmysle §20 Zákona o PZS, povolenie pod písm. b) zanikne v zmysle §11 ods. 1 Zákona o liekoch, s čím súvisí v príčinnej súvislosti zánik povolenia pod písm. c), ktoré sa viaže na povolenie podľa písm. b), zánikom v zmysle článku III bodu 8 Delegovaného nariadenia. V nasledovnej časti uvádzame podmienky pre vydanie jednotlivých povolení, ktoré bude musieť Nová nemocnica splniť, aby mohla kontinuálne pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
K povoleniu na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (všeobecná nemocnica) Právnická osoba, ďalej v texte budeme používať zvolený pojem Nová nemocnica, môže začať poskytovať zdravotnú starostlivosť - prevádzkovať zdravotnícke zariadenie na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré vydáva podľa ustanovenia § 1 1 Zákona o PZS Nitriansky samosprávny kraj alebo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Aby mohla Nová nemocnica poskytovať zdravotnú starostlivosť, musí byť na túto činnosť personálne zabezpečená a materiálno-technicky vybavená so svojim odborným zameraním. Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie 33
a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení upravuje Výnos. Zariadenia lekárenskej starostlivosti upravuje osobitný predpis, ktorým je Zákon o liekoch.
Podľa platnej a účinnej legislatívy Slovenskej republiky vydáva povolenie na prevádzkovanie všeobecnej nemocnice (vychádzajúc z aktuálneho povolenia Mestskej nemocnice) Nitriansky samosprávny kraj, a to s poukazom na § 1 1 ods. 2 Zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Povolenie sa vydáva na základe žiadosti. Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti ustanovuje nasledovné náležitosti žiadosti, ktoré musí právnická osoba v žiadosti uviesť: a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, IČO, ak už bolo pridelené, meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, b) údaje o odbornom zástupcovi (garantovi) - meno, priezvisko, dátum narodenia, údaj o štátnom občianstve, miesto trvalého pobytu odborného zástupcu (ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky), c) druh zdravotníckeho zariadenia a jeho odborné zameranie, d) miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia.
K písomnej žiadosti je potrebné doložiť nasledovné podklady: a) doklad o založení právnickej osoby s výpisom z obchodného registra, b) právoplatné rozhodnutie o vydaní licencie na výkon činnosti odborného zástupcu, c) doklad o vlastníctve alebo zmluvu o nájme priestorov, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať,
4) rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva o návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky, 5) čestné vyhlásenie, že v období dvoch rokov pred podaním žiadosti nemala zrušené povolenie z dôvodov ustanovených v § 1 9 ods. 1 písm. c), d) alebo e) Zákona o PZS a že údaje uvedené v žiadosti a predložené listiny sú pravdivé. Nitriansky samosprávny kraj vydá povolenie rozhodnutím, ak žiadateľ o povolenie preukázal splnenie podmienok podľa tohto zákona, inak žiadosť rozhodnutím zamietne. Povolenie sa vydáva na neurčitú dobu (okrem povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktoré sa vydáva na šesť rokov). Povolenie nemožno previesť na inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Nitriansky
samosprávny kraj rozhodne o vydaní povolenia alebo o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia do 30 dní od začatia konania.
K povoleniu na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni Povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na základe § 128 ods. 1 písm. b) a § 7 Zákona o liekoch. V zmysle § 21 ods. 1 Zákona o liekoch,
„
Ústavné zdravotnícke zariadenie môže poskytovať lekárenskú starostlivosť v
34
nemocničnej lekárni, ak okrem splnenia podmienok ustanovených v § 3 až 5 ustanovilo odborného zástupcu, ktorý spfňa požiadavky na odbornú spôsobilosť v rozsahu podľa odseku 2 písm. a). "1 Žiadosť o vydanie povolenia podľa odsekov 1 až 3 musí obsahovať, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, a) názov alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ako aj meno a priezvisko, adresu bydliska, dátum narodenia a rodné číslo osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, ak je žiadateľom právnická osoba; meno a priezvisko, adresu bydliska, dátum narodenia a rodné číslo odborného zástupcu, ak bol ustanovený, b) druh a rozsah zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami; c) adresu miesta výkonu činnosti vrátane dokladov preukazujúcich existenciu právneho vzťahu oprávňujúceho žiadateľa užívať priestory alebo doklad o vlastníctve priestorov, v ktorých bude vykonávať činnosť; d) deň začatia zaobchádzania s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, e) doklad o odbornej spôsobilosti žiadateľa alebo jeho odborného zástupcu, ak bol ustanovený; ak ide o vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, aj licenciu na výkon zdravotníckeho povolania žiadateľa, ak žiadateľ ustanovuje odborného zástupcu, licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu,
f) súhlasný posudok štátneho ústavu pre kontrolu liečiv na materiálne a priestorové vybavenie žiadateľa o povolenie na zaobchádzanie s humánnymi liekmi a so zdravotníckymi pomôckami, g) súhlasný posudok príslušného orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva podľa osobitného predpisu,
h) výpis z registra trestov žiadateľa o vydanie povolenia, osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnymi orgánmi, a odborného zástupcu žiadateľa, ak bol ustanovený; ak ide o cudzinca s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky, výpis z registra trestov alebo iný rovnocenný doklad, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, i) výpis z obchodného registra, nie starší ako tri mesiace, u právnickej osoby už zapísanej v obchodnom registri, j) záväzné stanovisko Mesta Zlaté Moravce k začatiu činnosti, ktorá je uvedená v žiadosti o vydanie povolenia, k) pracovnú zmluvu odborného zástupcu, ak sa odborný zástupca ustanovuje, okrem prípadu, ak je odborný zástupca aj štatutárnym orgánom držiteľa povolenia alebo členom štatutárneho orgánu držiteľa povolenia. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodne o vydaní povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti (v nemocničnej lekárni) do 30 dní od doručenia úplnej žiadosti.
fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore farmácia a má odbornú prax najmenej päť rokov vo verejnej lekárni alebo v nemocničnej lekární alebo má špecializáciu v špecializačnom odbore lekárenstvo,
35
K osobitnému povoleniu vydaného Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv
V rámci prevádzkovania nemocničnej lekárne má Mestská nemocnica vydané osobitné povolenie na zaobchádzanie s určenými látkami, číslo povolenia Reg. č.: ZAO-UL-107/20 12 SK, vydaného Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv podľa Zákona o drogových prekurzoroch, Nariadenia ES o prekurzoroch a Vykonávacieho nariadenia. Konkrétne Vykonávacie nariadenie určuje postup udeľovania Povolenia. Žiadosť o vydanie príslušného povolenia sa považuje za úplnú, ak obsahuje všetky informácie uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b) Delegovaného nariadenia. Podmienky udelenia licencií podľa článku 3 Delegovaného nariadenia sú nasledovné: a) prevádzkovateľ na účely získania licencie podľa článku 6 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia vymenuje zástupcu zodpovedného za obchod s určenými látkami uvedenými v kategórii 1 prílohy k uvedenému nariadeniu, oznámi príslušným orgánom meno a kontaktné údaje daného zástupcu a takisto im bezodkladne oznamuje prípadné následné zmeny týchto údajov; b) zodpovedný zástupca zaisťuje, aby sa dovoz, vývoz alebo sprostredkovateľské činnosti uskutočňovali v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami, a je splnomocnený zastupovať prevádzkovateľa a prijímať rozhodnutia potrebné na plnenie danej úlohy; c) dotknutý prevádzkovateľ spÍňa všetky tieto požiadavky a podmienky: i) prevádzkovateľ prijíma všetky primerané opatrenia, aby zabránil neoprávnenému premiestneniu látok kategórie 1 uvedených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 273/2004 a v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1 11/2005 z priestorov, kde sa určené látky skladujú, produkujú, vyrábajú a spracúvajú, ako aj na to, aby zabezpečil prevádzkové priestory; ii) prevádzkovateľ vypracuje žiadosť, ktorá obsahuje: i) úplné meno/názov, adresu, číslo telefónu a/alebo faxu a e-mailovú adresu žiadateľa; ii) úplné meno zodpovedného zástupcu a jeho kontaktné údaje; iii) opis zaradenia a úloh zodpovedného zástupcu; iv) úplnú adresu obchodných priestorov; v) opis všetkých miest, kde sa odohrávajú operácie opísané v bode x; vi) informácie, ktoré preukazujú, že sa prijali primerané opatrenia uvedené v odseku 2 písm. a); vii) názov a číselný znak KN určených látok, ako sa uvádzajú v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 273/2004 a v prílohe k nariadeniu č. 1 1 1/2005; viii) v prípade zmesi alebo prírodného produktu sa uvádza: a) názov zmesi alebo prírodného produktu; b) názov a číselný znak KN určených látok obsiahnutých v zmesi alebo prírodnom produkte, ako sa uvádzajú v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 273/2004 a v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1 1 1/2005; c) maximálny percentuálny podiel určených látok v zmesi alebo v prírodnom produkte; ix) opis predpokladaných typov operácií uvedených v článku 3 nariadenia (ES) č. 273/2004 a v článku 6 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1 11/2005; x) overenú kópiu výpisu z registra spoločností alebo činností, podľa potreby; xi) osvedčenie o dobrom správaní dotknutého žiadateľa a zodpovedného zástupcu alebo dokument, z ktorého vyplýva, že poskytujú potrebné záruky riadneho výkonu operácií, alebo informácie, ktoré príslušnému orgánu umožňujú takýto dokument získať. iii) ak má prevádzkovateľ podľa článku Sa nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 štatút schváleného hospodárskeho subjektu (1), môže pri podávaní žiadosti o udelenie licencie uviesť číslo osvedčenia SHS na to, aby príslušný orgán mohol jeho štatút SHS zohľadniť; 36
iv) žiadateľ na písomnú žiadosť príslušného zodpovedného orgánu predloží akékoľvek relevantné dodatočné informácie.
Licencie sú podľa článku 3 bodu 2 Delegovaného nariadenia neprenosné. Ak príslušný orgán dospeje k záveru, že žiadosť nie je úplná, oboznámi žiadateľa s touto skutočnosťou a vyzve ho, aby poskytol chýbajúce alebo relevantné dodatočné informácie. Ak príslušný orgán považuje žiadosť za úplnú, potvrdí žiadateľovi doručenie úplnej žiadosti. Príslušný orgán prijme rozhodnutie o udelení alebo neudelení povolenia do povolenia a do
60 pracovných dní od doručenia úplnej žiadosti v prípade nového
30 pracovných dní v prípade obnovenia povolenia. 5. Každé rozhodnutie o neudelení
povolenia musí byť odôvodnené a oznámené žiadateľovi elektronicky alebo písomne.
K určeniu Mestskej nemocnice ako subjektu hospodárskej mobilizácie Mestská nemocnica je na základe rozhodnutia v zmysle rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. Z 57130-2012- OKM zo dňa hospodárskej mobilizácie, s účinnosťou od
28.11 .2012 o určení Mestskej nemocnice ako subjektu
01.01 .2013 subjektom hospodárskej mobilizácie a vzťahuje sa
naň Zákon o HM. Zánikom Príspevkovej organizácie Mestská nemocnica zanikne súčasne aj ako subjekt hospodárskej mobilizácie. Podľa §
4 ods. 1 písm. d) Zákona o HM je subjektom hospodárskej mobilizácie, okrem iného, aj nezisková
organizácia a podnikateľ s poukazom na Obchodný zákonník v platnom a účinnom znení, vrátane obchodných spoločností (s.r.o. a akciovej spoločnosti). V rámci vzniku Novej nemocnice bude potrebné zo strany Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky vydanie nového rozhodnutia. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako príslušný ústredný orgán štátnej správy v zmysle § na § 9 ods.
13 Zákona koná vo veci z úradnej moci (ex offo), a s poukazom
1 písm. b) rozhodnutím určí subjekty hospodárskej mobilizácie, vrátane určenia rozsahu
vykonávania opatrení hospodárskej mobilizácie, to všetko čo aj bez podnetu/ingerencie Novej nemocnice.
5) POHĽADÁVKY A ZÁVÄZKY Mestská nemocnica aktívne v rámci svojej činnosti vstupuje do zmluvných vzťahov, pncom v rámci procesu transformácie je potrebné vyriešiť otázku statusu všetkých pohľadávok a záväzkov Novej nemocnice pre prípad jej zániku v dôsledku zániku Príspevkovej organizácie bez právneho nástupcu. Ako sme už uviedli vyššie, zánikom Príspevkovej organizácie bez právneho nástupcu dôjde k prechodu práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, vrátane automatického prechodu pohľadávok a záväzkov, na zriaďovateľa. Výška
záväzkov
Mestskej nemocnice je vyjadrená vo
predloženom zadávateľom
a dosahuje ku dňu
splatnosti vo výškt..
�UR a po lehote splatnosti
„
Výkaze
dlhovej
30.04.2016 úroveň
štruktúry
organizácie"
EUR, z toho v lehote
EUR.
37
Mestská nemocnica eviduje k 30.4.201 6 pohľadávky voči zmluvným partnerom vo výške z toho v lehote splatnosti vo výške
rnUR a po lehote splatnosti
EUR,
.::UR.
K záväzkom V okamihu prevzatia pohľadávok a záväzkov Mestskej nemocnice zriaďovateľom vnímame ako veľmi
dôležité, aby Mesto Zlaté Moravce bolo schopné riadne a včas plniť najmä záväzky zaniknutej Mestskej nemocnice, tak aby sa nevystavilo riziku nútenej správy z pohľadu ustanovenia § 19 a nasl. ZRPÚS. V súvislosti so záväzka.mi Príspevkovej organizácie, ktoré prevezme Mesto Zlaté Moravce je vo vzťahu
k Novej nemocnici potrebné uviesť, že Nová nemocnica na seba bez ďalšieho nepreberá ani nepristupuje k záväzkom zaniknutej Mestskej nemocnice. Je na zvážení zriaďovateľa, ako naložiť so záväzkami Príspevkovej organizácie, a to berúc do úvahy záujem Mesta Zlaté Moravce na vstupe strategického investora do Novej nemocnice. Do úvahy prichádzajú tri spôsoby riešenia záväzkov Mestskej nemocnice so zreteľom na Novú nemocnicu: a) záväzky Mestskej nemocnice zostanú výlučne Mestu Zlaté Moravce, ktoré výlučným znášaním bremena spočívajúceho
v povinnosti
splácať
záväzky
zaniknutej
Príspevkovej
organizácie nezníži „hodnotu" a finančnú operabilitu Novej nemocnice, ktorej atraktivita by z pohľadu budúceho potenciálneho investora mohla existenciou splatných záväzkov predošlej Príspevkovej organizácie klesnúť, b) záväzky Mestskej nemocnice formou dohody s Mestom Zlaté Moravce prevezme na základe tzv. „privatívnej intercesie" Nová nemocnica, ktorá by bola výlučne povinná plniť tieto záväzky. Dochádza tak k zmene v osobe dlžníka. Uvedené však predpokladá súhlas veriteľa s takýmto prevzatím záväzku. Prevzatie záväzku sa riadi právnym režimom OZ, ktorý upravuje prevzatie dlhu v ustanovení § 531 a nasl. Podľa § 531 ods. 1 OZ, „Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal." Takáto dohoda musí byť v písomnej forme. Kto však bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane sa v zmysle § 531 ods.
2 OZ dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa
uzavrela písomnou formou. K prevzatiu záväzku môže dôjsť tiež na základe zákona (napríklad v danom prípade na základe Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy preberá zriaďovateľ záväzky Príspevkovej organizácie), alebo na základe súdneho rozhodnutia. V neposlednom rade uvádzame, že predmetom prevzatia dlhu (záväzku) môžu byť len prevoditeľné dlhy, t.j. nemožno prevziať dlh, v dôsledku čoho by sa zmenil záväzok z obsahovej stránky. Prevzatie záväzku Novou nemocnicou tak môže znamenať zníženie jej hodnoty alebo atraktivity z pohľadu investora. V takomto prípade možno zmierniť negatíva spojené s prevzatím záväzku Novou nemocnicou
inými formami zabezpečenia záväzku, a to najmä ručením Mesta Zlaté Moravce za splnenie záväzkov Novej nemocnice alebo pristúpením Mesta Zlaté Moravce k záväzkom Novej nemocnice. c) Nová nemocnica pristúpi k záväzkom Mesta Zlaté Moravce čo aj bez súhlasu veriteľa v zmysle § 533 a nasl. OZ, podľa ktorého sa Nová nemocnica buď dohodne s dlžníkom (Mestom Zlaté Moravce) na splnení záväzku, pričom za splnenie záväzku zodpovedá dlžníkovi, níe 38
veriteľovi, alebo sa Nová nemocnica dohodne priamo s veriteľom, že za dlžní bude plniť záväzky, v takomto prípade by sa Nová nemocnica stala dlžníkom popri dlžníkovi - Mestu Zlaté Moravce. V
uplatnení tohto režimu nevidíme opodstatnenie, nakoľko pristúpením k záväzku je oslabená
pozícia a status Novej nemocnice, pričom Mesto Zlaté Moravce z pristúpenia k záväzku neprofituje, nakoľko by zostalo solidárnym dlžníkom popri Novej nemocnici a potenciálny investor zrejme nebude ochotný znášať bremeno vysokých záväzkov Mestskej nemocnice z minulosti. Tento právny režim úpravy plnenia záväzkov je výhodný pre tretiu osobu - veriteľa. K pohľadávkam V
prípade zániku Príspevkovej organizácie pohľadávky Mestskej nemocnice prechádzajú na Mesto Zlaté
Moravce. Mesto Zlaté Moravce má v súvislosti s pohľadávkami nasledovné možnosti: a) Mesto Zlaté Moravce môže uspokojovať a vymáhať pohľadávky napriamo ako veriteľ, b) Mesto Zlaté Moravce môže zveriť správu pohľadávok tretej osobe, v súlade s podmienkami Zákona o majetku obó, c) Mesto Zlaté Moravce môže postúpiť pohľadávky ne tretiu osobu, resp. na účely tejto analýzy osobitne uvádzame postúpenie pohľadávok na Novú nemocnicu (cesia), v ktorej bude mať Mesto Zlaté Moravce svoju dominantnú majetkovú a personálnu účasť, v súlade s príslušnými ustanoveniami § 524 a nasl. OZ, v súlade so Zákonom o majetku obcí, pokiaľ má záujem o zvýšenie hodnoty Novej nemocnice. Na postúpenie pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, ibaže by právny titul (napr. zmluva) postúpenie pohľadávky takýmto spôsobom neumožňoval. 6) ZMLUVNÉ VZŤAHY
Mestská nemocnica v rámci svojej činnosti a pôsobenia aktívne vstupuje do zmluvných záväzkových vzťahov s tretími osobami. Tieto zmluvné vzťahy majú povahu buď singulárneho plnenia, ktorého predmetom je jednorazové krátkodobé plnenie, kedy zmluvný vzťah je spravidla dokonaný (zavŕšený) realizáciou vzájomného (synalagmatického) plnenia zmluvných strán. Práva a povinnosti z týchto zmlúv, ktoré už boli v minulosti takto zavŕšené (napr. reklamácie v záručnej dobe a pod.), prechádzajú zánikom Príspevkovej organizácie na zriaďovateľa. Čo sa týka zmluvných vzťahov s opakujúcim (periodickým) plnením, vypracovávate!' tejto analýzy má z podkladov predložených zadávateľom ku dňu vypracovania tejto analýzy vedomosť o existencii najmä nasledovných typov zmlúv, u ktorých je daný predpoklad, že práva a povinnosti z týchto zmlúv pretrvajú aj po zániku Príspevkovej organizácie, a bude potrebné podchytiť ich trvanie vo vzťahu k vzniku Novej nemocnice: a) nájomné a podnájomné zmluvy, b) poistné zmluvy, c) servisné zmluvy, d) príkazné zmluvy, 39
e) pracovnoprávne zmluvy, f) zmluvy o poskytovaní služieb a inominátne zmluvy,
g) zmluvy k právam duševného vlastníctva, h) zmluvy o dielo, i) zmluvy o výpožičke,
j) zmluvy o výkone správy. Súhrnne možno uviesť, že aj na zmluvné právne vzťahy medzi Mestskou nemocnicou a tretími osobami sa vzťahuje všeobecný zákonný režim Zákona o RPVS, podľa ktorého všetky práva a povinnosti Príspevkovej organizácie po zániku bez právneho nástupcu prechádzajú na zriaďovateľa. V tejto súvislosti však dávame do pozornosti, že jednotlivé zmluvy môžu v záväzkovej rovine obsahovať odchylné osobitné ustanovenia, ktoré inak upravujú (revidujú) vyššie uvedený zákonný princíp, v dôsledku čoho môžu jednotlivé zmluvné vzťahy podľa svojho obsahu zaniknúť, alebo môžu ukladať rôzne povinnosti spojené s prechodom práv a povinností zo zmluvných vzťahov na zriaďovateľa a pod. Každopádne, prechod práva a povinností zo zmlúv na zriaďovateľa nerieši prechod alebo prevod práv a povinností na Novú nemocnicu. Reflektujúc predmetné právne aspekty odporúčame zadávateľovi, aby v rámci transformácie Mestskej nemocnice osobitne - zvlášť pristúpil ku každej jednotlivej platnej a účinnej zmluve, pričom čo aj z opatrnosti: a) oznámil druhej zmluvnej strane avizovaný prechod práv a povinností vyplývajúcich z danej zmluvy na zriaďovateľa a súčasne b) navrhol tejto zmluvnej strane, podľa záujmu o pokračovanie zmluvného vzťahu, uzatvorenie dodatku k danej zmluve, eventuálne uzatvorenie novej zmluvy s Novou nemocnicou, ideálne ešte pred zánikom Príspevkovej organizácie, nakoľko uzatvorením dodatku/novej zmluvy môžu práva a povinnosti z danej zmluvy prejsť priamo na Novú nemocnicu, bez medzi kroku v podobe prechodu práv a povinností zaniknutej Mestskej nemocnice na zriaďovateľa. 7) SÚDNE SPORY
Výpočet súdnych sporov s vyčíslením hodnoty sporu je uvedený v časti I. tejto analýzy. Po zániku Príspevkovej organiz ácie a uskutočnení transformácie Mestskej nemocnice dôjde na základe prechodu/prevodu práv a povinností Mestskej nemocnice na Mesto Zlaté Moravce, resp. na Novú nemocnicu k zmene účastníka v súdnom konaní za podmienok podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho pori ad ku, platného účinného do 30.06.2016, resp. od 1.7.2016 podľa § 64 resp. § 80 Civilného sporového poriadku.
40
IV. KONTROLA MESTA ZLATÉ MORAVCE SPOLOČNOSTI
NAD ČINNOSŤOU SPOLOČNOSTI PODĽA PRÁVNEJ FORMY
Mesto Zlaté Moravce môže vykonávať kontrolu nad činnosťou Novej nemocnice v dvoch rovinách:
a) v rovine majetkovej účasti v Novej nemocnici pri kapitálových obchodných spoločnostiach vlastníctvom obchodného podielu v s.r.o., alebo vlastníctvom akcií v akciovej spoločnosti, ale možno tiež okrajovo spomenúť nepriamu kontrolu cez vlastníctvo nehnuteľností (objektov) v nájme spoločnosti Mestom Zlaté Moravce; b) v rovine personálnej účasti v Novej nemocnici pri kapitálových obchodných spoločnostiach, ako aj pri neziskovej organizácii prostredníctvom zastúpenia v jednotlivých orgánoch Novej nemocnice, a to: i) účasťou v dozornej rade, ii) účasťou spoločníka/akcionára na valnom zhromaždení, iii) účasťou v štatutárnom orgáne spoločnosti - predstavenstve pri akciovej spoločnosti a v osobe konateľa pri s.r.o. Osobitným kontrolným mechanizmom je audit, ktorého aspektom sa venujeme v tejto časti analýzy nižšie. Kľúčovými základnými dokumentmi upravujúcimi jednotlivé nástroje kontroly by sa teda mali stať v prípade neziskovej organizácie zriaďovacia listina a štatút, u kapitálových obchodných spoločností v prípade s.r.o. spoločenská zmluva (zakladateľská listina) a v prípade akciovej
spoločnosti
predovšetkým stanovy (ich existenciu zákon pripúšťa aj u s.r.o.), eventuálne akcionárska zmluva.
V ďalšom texte uvádzame a popisujeme jednotlivé kontrolné mechanizmy Mesta Zlaté Moravce s ohľadom na jednotlivé právne formy.
1) KONTROLA MESTA ZLATÉ MORAVCE NAD ČINNOSŤOU NEZISKOVEJ ORGANIZÁCIE Mesto Zlaté Moravce sa môže stať jediným alebo jedným zo spoluzakladateľov neziskovej organizácie, a to len do výšky vloženého majetku. Ďalší majetok môžu totiž vložiť tak fyzické ako i právnické osoby. Cez vložený majetok však následne nemôže Mesto Zlaté Moravce vykonávať kontrolu nad činnosťou Mestskej nemocnice, nakoľko tento majetok sa stane vlastníctvom vzniknutej neziskovej organizácie. Mesto Zlaté Moravce ako zakladateľ si tak zachová kontrolu nad činnosťou neziskovej organizácie predovšetkým prostredníctvom zastúpenia v jej orgánoch (ohľadom spôsobu volby členov a funkcie jednotlivých orgánov viď tabuľku nižšie). Nezisková organizácia nemôže vzniknúť, pokial' nemá majetok, problém je predovšetkým s jeho definovaním. V prvom rade treba mať pri vzniku neziskovej organizácie jasnú predstavu o štruktúre a
41
veľkosti prioritného majetku zakladateľa vyčleneného z celkového majetku, ktorý bude slúžiť na poskytovanie všeobecne prospešných služieb. Majetok vyčlenený ako prioritný je zo zákona chránený, čo je na jednej strane výhodou (nepodlieha exekúcii, ani likvidácii), ale zároveň aj najväčšou nevýhodou a to pri ďalšom nakladaní s prioritným majetkom. Prioritný majetok totiž nemožno založiť, predať, darovať, dať do nájmu ani výpožičky. Keďže nepodlieha exekúcii, ani likvidácii, pohľadávky veriteľov bude možné uspokojiť len z ostatného majetku, ktorý sa nepovažuje za prioritný. Ostatný majetok môže pozostávať z ďalšieho majetku zakladateľa, vkladov majetku ostatných spoluzakladateľov, príjmov z vlastnej činnosti neziskovej organizácie, podnikateľskej činnosti neziskovej organizácie po zdanení, dedičstva alebo darov. Celkovo sa majetok neziskovej organizácie môže použiť len v súlade s podmienkami určenými v zakladacej listine alebo v štatúte. 2) KONTROLA MESTA ZLATÉ MORAVCE NAD ČINNOSŤOU OBCHODNÝCH SPOLOČNOSTÍ Kontrolné právomoci spoločníkov v s.r.o. cez majetkovú účasť v s.r.o.
Popri orgánoch rýdzo kontrolných (dozorná rada) a výkonných (konatelia) sa u s.r.o. vyskytuje kolektívny orgán všetkých spoločníkov- valné zhromaždenie. Jeho význam deklaruje okrem iného aj demonštratívny rozsah jeho oprávnení. Istú mieru kontroly v podstate predstavuje každá jeho právomoc, keďže k výkonu tejto právomoci je pri rozhodovaní oprávnený každý spoločník. K najvýznamnejším kontrolným nástrojom zaraďujeme napr. schvaľovanie konaní, ktoré boli v mene spoločnosti uskutočnené pred jej formálnym vznikom - teda zápisom do obchodného registra. V prípade konaní, ktoré by mohli napr. poškodiť spoločnosť, sú teda spoločníci oprávnení ex post kontrolou spočívajúcou v neschválení takéhoto konania anulovať právne účinky takéhoto konania pre ich spoločnosť (dobrá viera tretích osôb však musí byť aj v tomto prípade rešpektovaná). Z hľadiska dozoru nad riadnym hospodárením spoločnosti sú spoločníci oprávnení schvaľovať všetky formy účtovných uzávierok, ako aj delenie zisku a strát spoločnosti. Toto oprávnenie nadväzuje priamo na prieskumnú činnosť dozornej rady. V prípade nezriadenia dozornej rady spočíva preto váha kontroly viac na pleciach valného zhromaždenia, čo môže byť v prípade neznalosti účtovníctva zo strany spoločníkov problém. Valné zhromaždenie disponuje zo zákona aj významnou trojicou práv voči konateľom spoločnosti. V rámci preventívnej kontroly ich menuje, a v rámci priebežnej a ex post kontroly aj prípadne odvoláva a odmeňuje. Podľa odborných kruhov nie je možné toto menovacie a odvolávacie oprávnenie valného zhromaždenia preniesť na dozornú radu, ako je to v prípade akciovej spoločnosti podľa § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tak ako v prípade menovania členov dozornej
však môžu byť tieto osoby
menované pred vznikom spoločnosti už aj zo strany zakladateľov. Obchodný zákonník nešpecifikuje žiadne odvolacie dôvody (ako napr. porušenie povinnosti), spoločníci teda môžu odvolať konateľa aj v obyčajnej situácii, keď napríklad stratí ich dôveru alebo pri hocijakom, čo i len malom podozrení. Časté býva porušenie významnej povinnosti konateľov: neuprednostňovať svoje záujmy či záujmy podaktorých spoločníkov pred záujmami spoločnosti. Akékoľvek stanovenie podmienok, za akých by bolo možné odvolať z funkcie konateľa s.r.o. by malo byť považované za neplatné. Každý konateľ je viazaný uznesením valného zhromaždenia, no to nie je oprávnené dávať mu akékoľvek príkazy týkajúce sa obchodného vedenia spoločnosti. 42
V prípade kreovania dozornej rady má valné zhromaždenie obdobnú trojicu oprávnení aj voči členom dozornej rady a voči likvidátorovi. Aj v prípade ich odvolania majú spoločníci voľnú ruku čo sa týka rozsahu dôvodov pre odvolanie. Menovanie a odvolanie je ako v prípade konateľov, dozornej rady a likvidátora možné uskutočniť aj proti vôli niektorých spoločníkov, keďže zákon dispozitívne vyžaduje len prostú väčšinu hlasov, aj to len z prítomných spoločníkov. Kontrolné právomoci cez personálnu účasť v s.r.o. - Dozorná rada s.r.o.
Orgánom s primárne kontrolnou funkciou je v spoločnosti s ručením obmedzeným dozorná rada. Jej zriadenie je však fakultatívne a musí byť predpokladané v spoločenskej zmluve. Samotný výkon kontrolných oprávnení môžu vykonávať členovia dozornej rady aj samostatne (až na určité výnimky ako podávanie správ valnému zhromaždeniu), podrobnosti by však mali stanoviť vždy spoločenská zmluva, resp. rokovací poriadok dozornej rady. Člen rady, ktorý by chcel vykonať individuálnu kontrolu, by mal mať poverenie celej rady. Právomoc dozornej rady je sústredená predovšetkým voči konateľom spoločnosti, a to ako ich činnosti ako obchodne vedúcich, tak aj pri konaní s tretími osobami. Voči valnému zhromaždeniu dozorná rada nedisponuje špecifickými kompetenciami. Centrom jej záujmu je predovšetkým zistenie a následné informovanie spoločníkov o problematickom dianí v spoločnosti, pričom kontrolné oprávnenia samotných spoločníkov nie sú existenciou dozornej rady nij ak dotknuté, ale naopak koexistujú paralelne vedľa seba. Dozorná rada je okrem toho oprávnená nazerať aj do viacerých dokumentov spoločnosti, predovšetkým zákon výslovne spomína obchodné a účtovné knihy a iné doklady s.r.o. Pod pojem iných dokladov si musíme predstaviť všetky ostatné dokumenty ako napr. zápisy z rokovaní, šeky, zmenky a pod. Zákon nehovorí len o nahliadnutí do týchto dokumentov, ale aj o ich kontrole, čo zahrňuje napr. aj sprístupnenie originálov a ich kopírovanie. Ďalšou skupinou práv dozornej rady je prieskum všetkých typov účtovných uzávierok s.r.o. ako aj návrhu na rozdelenie zisku a návrhu na úhradu strát spoločnosti. Právo na zisk spoločnosti a jeho spravodlivé prerozdelenie patrí medzi elementárne spoločnícke práva. Protiprávne vyplatený zisk sú spoločníci povinní s.r.o. vrátiť. Ručia za to spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí súhlasili s takouto výplatou. Spoluúčasť na stratách spoločnosti je naopak povinnosťou každého spoločníka, no jeho účasť na vykrytí strát nemá takisto prekročiť spravodlivú mieru. Kontrola rady je preto v oboch prípadoch na mieste. Rade však zákon určuje aj povinnosť informovať o svojich zisteniach valné zhromaždenie. Dozorná rada je zo zákona povinná podávať správy valnému zhromaždeniu min . raz ročne, čo v spoločenskej zmluve môže byť stanovené aj prísnejšie.
Podávanie správ vôbec neznamená, žeby sa
členovia rady museli osobne zúčastniť valného zhromaždenia, stačí ak niekto ich závery na valnom zhromaždení za nich odprezentuje. Informovanie teda môže mať čisto písomnú podobu. Právo osobnej účasti na valnom zhromaždení je však výlučné právo rady, ktorého nemôže byť zbavená za žiadnych okolností. Členovia dozornej rady môžu vystúpiť na zhromaždení vždy, keď o to požiadajú, ani uznesením valného zhromaždenia im nemôže byť toto právo odňaté. Dozorná rada má takisto významné právo na zvolanie valného zhromaždenia, vychádzajúc z presného znenia zákona, k zvolaniu nie sú 43
oprávnení jednotliví členovia, ale rada ako kolektívny orgán, ktorá by rozhodla napr. uznesením. Kľúčovú úlohu pri kontrole konateľov má zohrávať práve dozorná rada, ktorá však býva zriadená skôr výnimočne. Súčasné znenie Obchodného zákonníka prináša formálne široké oprávnenia rady, avšak žiadne efektívne právomoci jej v prípade zriadenia nedáva. Pri zistení akýchkoľvek pochybností totiž dozorná rada nemá žiadnu rozhodovaciu právomoc, svoje zistenia môže akurát predložiť valnému zhromaždeniu, ktoré ako jediné môže rozhodnúť.
Kontrola
v spoločnosti s ručením obmedzeným je úzko spätá s existenciou orgánovej štruktúry
spoločnosti. Konatelia, valné zhromaždenie a dozorná rada predstavujú základnú schému kontrolných vzťahov, pričom kľúčovú rolu v tomto systéme zohráva dozorná rada a pri jej neexistencii predovšetkým valné zhromaždenie. Kontrola zo strany spoločníkov sa realizuje na valnom zhromaždení skladbou
kontrolných nástrojov, z ktorých najvýznamnejší j e možnosť odvolať konateľov aj bez udania dôvodu. Na valnom zhromaždení sa odohráva aj kontrola voči ostatným spoločníkom v podobe tzv. kadučného konania (konania o vylúčenie spoločníka zo spoločnosti pre omeškanie so splatením vkladu,
§ 113
Obchodného zákonníka). Paradoxne, dozorná rada nemá voči konateľom, ako svojmu najčastejšiemu objektu kontroly, žiadne významné kompetencie. Za problematické možno považovať aj jej fakultatívne zriaďovanie, ako aj možnú nestabilitu výkonu funkcie člena dozornej rady, ktorý môže byť odvolaný valným zhromaždením kedykoľvek a z akejkoľvek príčiny. Táto „funkčná neistota" môže spôsobovať nízke odhodlanie efektívne kontrolovať spoločnosť.
Kontrolné právomoci akcionárov cez majetkovú účasť v akciovej spoločnosti Akcionári realizujú svoje právo kontroly prostredníctvom svojej účasti na valnom zhromaždení. Medzi základné akcionárske práva totiž patrí právo zúčastňovať sa jej zasadania, hlasovacie právo, právo predkladať návrhy, ako aj z pohľadu kontroly najvýznamnejšie právo - právo žiadať o vysvetlenie a následne ho aj dostať. Kľúčovou formou spoločníckej kontroly teda bývajú žiadosti o vysvetlenia na zasadnutiach valného zhromaždenia a to ako riadnych, tak aj mimoriadnych. Nástrojom ex post kontroly, ktorý sa vyskytoval aj
u
spoločnosti s ručením obmedzeným, je právo každého akcionára (ale aj člena
dozornej rady, predstavenstva, likvidátora, atď.) domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia zo strany súdu, ak by bolo podľa jeho názoru v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Viac menej formálnym nástrojom kontroly je oprávnenie každého akcionára požiadať predstavenstvo o vydanie kópie zápisnice o valnom zhromaždení za celú dobu existencie spoločnosti. Stanovy môžu určiť, že náklady na získanie týchto kópií hradí spoločnosť, inak ich nesie vždy spoločník sám. Akcionári sú oprávnení kontrolovať napríklad aj veľkosť odmien členov predstavenstva, ktoré musia schvaľovať oni sami na valnom zhromaždení. Ako vyplýva z judikatúry,
je to ich typické kontrolné
oprávnenie, teda nárok na odmenu členov predstavenstva preto nesmie vyplývať z nejakých interných pravidiel spoločnosti. Z hľadiska rozsahu kompetencií valného zhromaždenia môžeme odvodzovať určité kontrolné mechanizmy bezpochyby pri rozhodovaní akcionárov o schválení rôznych typov zmlúv (napr. zmluvy, na základe ktorých dochádza k prevodu, nájmu podniku, zmluvy o tichom spoločenstve atď.), pri ktorých bude kontrolované najmä to, či tieto zmluvy nie sú pre spoločnosť nevýhodné, resp. či nie sú nevýhodné pre samotných akcionárov. Akcionári na valnom zhromaždení ex post kontrolujú aj jednania, ktoré boli učinené v mene a.s. ešte pred jej samotným vznikom, keďže tieto jednania vyžadujú schválenie. 44
V rámci rozhodovania akcionárov na valnom zhromaždení by sme z hľadiska kontroly nemali opomenúť ich významné oprávnenie odvolávať členov oboch významných orgánov (dozornej rady a predstavenstva) pri zistení nedostatkov počas výkonu ich pôsobnosti. Významným oprávnením akcionára je aj domáhanie sa u predstavenstva, aby zvolalo mimoriadne valné zhromaždenie
k prerokovaniu navrhovaných
záležitostí.
Kontrolné právomoci cez personálnu účasť v akciovej spoločnosti - dozorná rada akciovej spoločnosti Orgánom vytvorením špeciálne za účelom primárnej efektívnej kontroly v akciovej spoločnosti je dozorná rada. Okrem obchodného zákonníka je rovnako významná úprava dozornej rady v stanovách spoločnosti (napr. obligatórne jasné stanovenie počtu členov rady). Dozorná rada je na rozdiel od predstavenstva, ktoré môže byť v určitých prípadoch aj monokratickým orgánom, obligatórne kolektívnym orgánom bez výnimky. Na to, aby mohla byť zabezpečená skutočne efektívna kontrola, muselo dôjsť zo zákona u členov rady k vytvoreniu konkrétnych personálnych záruk ich nezávislosti. Najvýznamnejšou zárukou je predovšetkým nezlučiteľnosť ich funkcií s funkciami v orgánoch, ktoré sú častými objektmi kontroly: predstavenstvo, prokurista a osobou oprávnenou podľa zápisu v obchodnom registri konať v mene spoločnosti. Člen dozornej rady teda môže, ale nemusí byť súčasne akcionárom spoločnosti. Čo sa týka dÍžky funkčného obdobia, zákon ju exaktne nestanovuje, keďže určuje iba maximálne funkčné obdobie v podobe piatich rokov, samotnú dÍžka tak bude musieť byť upravená v stanovách. Pôsobnosť dozornej rady spočíva predovšetkým v kontrolnej činnosti. Odborná literatúra však v nemalej miere správne zdôrazňuje aj jej rozhodovaciu pôsobnosť. Tá spočíva predovšetkým v stanovách zakotvenej možnosti voliť a odvolávať členov predstavenstva, zákon v tomto prípade neurčuje spôsob, akým má k tomu dôjsť, ale opäť to ponecháva na úpravu v stanovách. Vplyv valného zhromaždenia na zloženie predstavenstva tak zostane iba sprostredkovaný prostredníctvom dvoch tretín členov dozornej rady, ktorú je valné zhromaždenie oprávnené voliť. Tretiu možnosť, žeby predstavenstvo bolo volené čiastočne dozornou radou a čiastočne akcionármi na valnom zhromaždení nie je možné považovať za protizákonnú. Najvýznamnejšiu časť pôsobnosti dozornej rady však nepochybne tvorí dozor. Objektom kontroly je v prvom rade pôsobnosť predstavenstva, teda predovšetkým obchodného vedenie spoločnosti a v rovnakej miere aj konanie s tretími osobami (§ 197 ods. 1 Obchodného zákonníka - „dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti"). Realizáciou podnikateľskej činnosti sa rozumie prakticky celá činnosť spoločnosti, z toho dôvodu možno označiť jej dohľad za rozsahovo neobmedzený. Na druhej strane však rozsahová neobmedzenosť neznamená jej neobmedzenosť obsahovú, čoho dôkazom sú konkrétne formy dozoru, ktoré zákon dozornej rade stanovuje. Právomoci dozornej rady tak možno rozdeliť na tie, ktoré je oprávnený vykonávať aj individuálne jednotlivý člen rady a tie, ktoré realizuje rada kolektívne ako celok. Do prvej kategórie zaraďujem právo
nahliadať do všetkých záznamov a dokladov, ktoré sa týkajú činnosti spoločnosti.
Osoby majúce funkcie v rade sú takisto oprávnené kontrolovať, či podnikateľská činnosť nie je realizovaná v rozpore s externými právnymi normami (právne predpisy), ako aj s internými pravidlami zakotvenými v stanovách a pokynoch valného zhromaždenia daných predstavenstvu, avšak s výnimkou pokynov týkajúcich sa obchodného vedenia akciovej spoločnosti. Kontrola podnikateľskej činnosti nie je zákonom
45
limitovaná žiadnou formou, členovia rady tak podľa môjho názoru môžu písomne alebo ústne požadovať akékoľvek informácie týkajúce sa podnikateľskej činnosti od akcionárov, členov predstavenstva, ostatných členov dozornej rady, prokuristov, likvidátora atď. Rovnako musia mať umožnený prístup do všetkých priestorov akciovej spoločnosti, mali by mať právo zúčastňovať sa všetkých rokovaní orgánov spoločnosti a pod. Významným individuálnym oprávnením člena rady je aj kontrola účtovníctva, presnejšie povedané, objektom kontroly má byť to, či sú účtovné zápisy riadne vedené v súlade so skutočnosťou. Táto (ale aj iná) špecifická kontrola nemusí byť uskutočňovaná osobne, ale môžu ju vykonávať aj odborníci v oblasti účtovníctva a všeobecne tretie osoby. Zodpovednosť za riadny výkon pôsobnosti rady však prirodzene nenesú oni, ale naďalej členovia dozornej rady. Rada je povinná preskúmavať všetky typy účtovných uzávierok, ako aj návrhy na rozdelenie zisku alebo úhradu straty. So svojimi závermi je potom povinná oboznámiť valné zhromaždenie. Znenie § 201 ods. 1 Obchodného zákonníka ustanovuje, že členovia rady „sa zúčastňujú na valnom zhromaždení", pričom nejde len o ich právo ale aj povinnosť. Ich osobná účasť je daná za účelom prezentovania výsledkov svojej kontrolnej práce. Každý člen je oprávnený predstaviť svoje prípadné odlišné stanovisko. Počas zasadnutia valného zhromaždenia majú primárne právo udelenia slova, kedykoľvek oňho požiadajú. Člen rady, ktorý bol kolektívne určený, disponuje procesným právom zastupovať a.s. v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi proti členovi predstavenstva. Zákonodarca správne prezumoval to, že člen orgánu, ktorý je oprávnený kontrolovať členov predstavenstva, by mal byť najviac kompetentný v konaniach proti nim, hájac pri tom záujmy spoločnosti. Medzi kolektívne oprávnenia dozornej rady ako orgánu patrí predovšetkým právo mimoriadne zvolať valné zhromaždenie v prípade, že to vyžadujú záujmy spoločnosti. O tom, či sa jedná o záujem spoločnosti alebo nie, rozhodujú kolektívne členovia rady, pričom si musia byť vedomí nepriaznivých následkov v podobe zodpovednosti za škodu v oboch prípadoch: ak nesprávne rozhodnú o nezvolaní inak potrebného valného zhromaždenia alebo zvolaní nepotrebného zhromaždenia. Rada však nedisponuje len možnosťou zvolať toto zhromaždenie, ale aj navrhovať na ňom opatrenia, ktoré by prospeli záujmom spoločnosti. Týmto môže sama prakticky ovplyvniť riešenie nedostatkov, ktoré boli zistené jej kontrolou. Konečné rozhodovanie však zabezpečia akcionári a predstavenstvo spoločnosti. Prepracovaná forma priebežného,
priameho
dozoru
v
akciovej
spoločnosti
prirodzene odráža
komplikovanosť vnútorných vzťahov tohto typu obchodnej spoločnosti. Kontrola v akciovej spoločnosti má vďaka obligatórnej existencii dozornej rady výraznú inštitucionálnu podobu. Jej kontrolné nástroje, predovšetkým voči predstavenstvu sú pomerne silné. Skutočne efektívna kontrola je len v prípade, ak samotná rada disponuje právom odvolať pochybivších členov predstavenstva. Právo dozornej
rady
preventívne zakázať určité jednanie predstavenstva ako aj preventívny nutný súhlas pri uzatváraní určitých zmlúv predstavujú najvýznamnejšie kontrolné nástroje. Pozitívne hodnotíme takisto rozsahovú neobmedzenosť kontroly dozornej rady. Významovo menším subjektom kontroly sú akcionári, ktorí svoj dozor realizujú predovšetkým prostredníctvom svojho práva na informácie a takisto možnosťou odvolávať členov predstavenstva. 46
Všeobecné právo akcionárov na informácie pri akciovej spoločnosti možno hodnotiť ako do konca nedotiahnutý kontrolný nástroj, ktorý môže byť často, zo širokých a pochybných dôvodov, predstavenstvom odmietaný. Možnosť súdneho domáhania sa práva však z časového hľadiska býva pre akcionára už zbytočná. V prípade predstavenstva ako štatutárneho orgánu, ktorý koná v mene spoločnosti je významným nástrojom kontroly toho, či daná osoba je oprávnená ako člen predstavenstva zaväzovať spoločnosť, jej obligatórny zápis do obchodného registra. V praxi býva bežné finančné (v podobe rôznych stropov) alebo vecné obmedzenie kompetencií členov predstavenstva. To však nemá žiadne právne účinky voči tretím osobám, prípadné prekročenie by malo dôsledky len z hľadiska vnútorných vzťahov a oprávnená kontrolovať ho by bola dozorná rada. Rozhodovanie o vnútorných záležitostiach náleží predstavenstvu. Volba, ako aj odvolávanie členov predstavenstva, je zo zákona daná valnému zhromaždeniu, no zároveň zákon pripúšťa, aby stanovy určili, že týmto orgánom bude dozorná rada. Práve druhá možnosť je podľa mňa z hľadiska efektívnej kontroly výhodnejšia, keďže dozorná rada môže priamo zo zistených nedostatkov v činnosti predstavenstva vyvodiť personálne dôsledky. Tento variant umožňuje taktiež väčšiu flexibilitu kontroly, keďže nie je nutné formálne zvolávať valné zhromaždenie a na jeho zasadnutí ešte presviedčať samotných akcionárov o potrebe odvolať člena predstavenstva. Dozorná rada má v tomto druhom prípade výrazne silnejšie postavenie. Dozorná rada okrem vyššie spomenutých povinností kontroluje aj dodržiavanie zákazu konkurencie, zákazu interného obchodovania a povinnosti mlčanlivosti. Častými dôvodmi odvolania býva porušenie práve vyššie spomenutých zásad, no aj judikatúra potvrdzuje, že odvolať člena predstavenstva je možné z akéhokoľvek dôvodu a takisto aj bez jeho uvedenia. Odvolanie však je len jedným z mnohých nepriaznivých následkov pre člena predstavenstva. Dôsledkom môže byť aj vznik špecifického objektívneho zodpovednostného vzťahu medzi členom predstavenstva a spoločnosti v prípade, ak svojím jednaním pri výkone funkcie spôsobil spoločnosti škodu. V akciovej spoločnosti sa napÍňajú rýdze vlastnosti kapitálovej obchodnej spoločnosti. Akcionári ako personálna zložka sú tu úplne oddelení od majetku spoločnosti, čo má za následok, že akcionári sú spravidla úplne zbavení povinnosti niesť zodpovednosť za porušenie záväzkov spoločnosti, ako aj povinnosti ručiť za jej záväzky. Práva a povinnosti akcionárov sú inkorporované do cenného papieru akcie. „Kapitálovosť" spoločnosti spočíva aj v profesionalite a sofistikovanosti riadenia spoločnosti, ako aj v závislosti konkrétneho výkonu akcionárskych práv na výške vkladu. Spomedzi všetkých štyroch obchodných spoločností je štruktúra orgánov najviac formalizovaná práve u akciovej spoločnosti. Celá triáda orgánov (valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada)
sa
vytvára obligatórne, pričom rozsah ich kompetencií je daný predovšetkým zákonom a stanovami. Isté orgány spoločnosti sú činné neustále (dozorná rada, predstavenstvo), ostatné (valné zhromaždenie) participujú na riadení spoločnosti len párkrát ročne. Z toho možno dedukovať omnoho väčší význam pri kontrole práve u dozornej rady.
47
3) Štatutárny orgán v neziskovej orgamzacu a obchodných spoločnostiach ako nástroj Mesta Zlaté Moravce na kontrolu činnosti nemocnice Osoba dosadená Mestom Zlaté Moravce na pozíciu štatutárneho zástupcu vzniknutej obchodnej spoločnosti alebo neziskovej organizácie je tiež určitým nástrojom kontroly (prehľadu) nad jej činnosťou, nakoľko štatutárny zástupca má nasledovné oprávnenia:
V prípade neziskovej organizácie je štatutárnym orgánom riaditeľ, ktorého volí a odvoláva správna rada dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov správnej rady. Riaditeľ predovšetkým riadi činnosť neziskovej organizácie a koná v jej mene. Rozhoduje o tých záležitostiach neziskovej organizácie, ktoré nie sú zákonom o neziskových organizáciách, zakladacou listinou alebo štatútom zverené do pôsobnosti iných orgánov neziskovej organizácie. Riaditeľ je oprávnený zúčastňovať sa na rokovaniach správnej rady neziskovej organizácie s poradným hlasom.
V prípade obchodných spoločností je štatutárnym orgánom u s.r.o. konateľ resp. viac konateľov a u a.s. predstavenstvo.
Konateľ s.r.o. je predovšetkým oprávnený konať v mene spoločnosti, ak je konateľov viac je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľské oprávnenia môže obmedziť iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie spoločnosti. Také obmedzenie je však voči tretím osobám neúčinné. Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.
Predstavenstvo a.s. riadi činnosť spoločnosti a koná v JeJ mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú Obchodným zákonníkom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti valného zhromaždenia alebo dozornej rady. Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý člen predstavenstva. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene spoločnosti, a spôsob, ktorým tak robia, sa zapisujú do obchodného registra.
Stanovy, rozhodnutia valného zhromaždenia alebo dozornej rady môžu obmedziť právo predstavenstva konať v mene spoločnosti, ale tieto obmedzenia nie sú účinné voči tretím osobám.
Predstavenstvo tiež podáva návrh na zápis spoločnosti do obchodného registra. Predstavenstvo zvoláva mimoriadne valné zhromaždenie na základe žiadosti
akcionára o jeho
zvolanie.
Riadne valné
zhromaždenie sa koná najmenej raz za rok v lehote určenej stanovami a zvoláva ho tiež predstavenstvo, ak zákon neustanovuje inak, a to spôsobom a v lehotách určených stanovami. Ak zákon ustanovuje povinnosť zvolať valné zhromaždenie a predstavenstvo sa na jeho zvolaní bez zbytočného odkladu neuznieslo alebo dlhší čas nie je schopné uznášať sa, valné zhromaždenie je oprávnený zvolať ktorýkoľvek člen predstavenstva.
48
4) Povinnosť auditu v neziskovej organizácii a obchodných spoločnostiach Problematiku auditu individuálnej účtovnej závierky rieši všeobecne § 19 Zákona o účtovníctve. Povinnosť auditu sa nevzťahuje na všetky druhy účtovných závierok. Účtovná jednotka musí mať overenú len riadnu a mimoriadnu účtovnú závierku, u priebežnej účtovnej závierky nie je povinnosť auditu. Povinnosť overenia konsolidovanej účtovnej závierky ukladá účtovným jednotkám § 22 ods. 13 a § 22a ods. 5 zákon o účtovníctve. Účtovné jednotky ktoré majú povinnosť auditu sú v uvedené
v § 19 ods. 1
zákon o účtovníctve. Povinnosť auditu účtovnej závierky podľa § 19 ods. 1 zákona o účtovníctve, v ktorom sa uvádza, že riadnu a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka, ktorou je: a) obchodná spoločnosť. ktorá povinne vytvára základné imanie (§ zákonníka
základné imanie
58 ods. 2 Obchodného
povinne vytvára akciová spoločnosť a spoločnosť s ručením
obmedzeným) a družstvo, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, a za bezprostredne
predchádzajúce
účtovné
obdobie
sú
splnené
aspoň
dve
z nasledujúcich
podmienok: i.) celková suma majetku presiahla 1.000.000,- EUR, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 (ide o sumu majetku brutto zo súvahy), ii.) čistý obrat presiahol 2 OOO OOO EUR, iii.) priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30 (priemerný prepočítaný počet zamestnancov je ukazovateľ, ktorý vychádza zo štatistických metód a je používaný v personálnej agende), b) obchodná spoločnosť a družstvo, ktorých cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. c) účtovné jednotky, ktorým túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis; napr. nadácie, rôzne komory, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, neziskové organizácie. keď prekročia stanovené
podmienky. obce, a iné účtovné jednotky, d) účtovná jednotka, ktorá zostavuje účtovnú závierku podľa § 17a zákon o účtovníctve; napr. banka, pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka SR, správcovská spoločnosť, pobočka správcovskej spoločnosti, poisťovňa (okrem zdravotnej poisťovne), pobočka zahraničnej poisťovne, a pod.
5) ZHRNUTIE Na viacerých miestach je jasne demonštrovaná výhodnosť využitia režimu kontroly podľa obchodného práva, a predovšetkým režimu akciových spoločností v spojitosti s ďalšími ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo ďalších zákonov (zákon o účtovníctve a pod.). Akciová spoločnosť je ustálená právnou formou s dobre definovanými parametrami, orgánmi a zodpovednosťou s: a) jasne upravenými právami a povinnosťami spojenými s vlastníckymi vzťahmi 49
b) prehľadnými a štandardnými riadiacimi orgánmi c) povinne vytvoreným útvarom vnútornej kontroly (dozorná rada) d) zákonom stanoveným účtovníctvom a vedením dokumentácie (Obchodný zákonník, zákon o účtovníctve) e) zodpovednosťou za škodu (nemocnice ako právnickej osoby, ale aj jej štatutárnych orgánov) podľa Obchodného zákonníka f) povinným externým auditom v prípadoch stanovených všeobecne záväzným právnymi predpismi SR g) pravidelnými správami pre MF SR, MZ Zlaté Moravce a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Môžeme konštatovať, že forma akciovej spoločnosti je vo vzťahu ku kontrole oveľa vhodnejšia, sofistikovanejšia a transparentnejšia ako forma spoločnosti s ručením obmedzením a predovšetkým ako nezisková organizácia. Samotné zablokovanie spôsobu využitia zisku v neziskových organizáciách (len na daný účel) nie je zárukou, že takto budú subjekty fungovať kvalitnejšie a transparentnejšie. Zákon o neziskových organizáciách bol prijatý ešte v roku 1997 a v dnešnej dobe nemôže dostatočne reflektovať situáciu, ktorá v zdravotníckych zariadeniach nastala. Navyše konštrukcia neziskových organizácií bola zameraná na poskytovanie služieb a jednoznačne nemá vhodné parametre a zábezpeky na rozsiahle peňažné operácie, ktoré sa dnes v zdravotníctve vykonávajú. Minimálny rozsah pôsobnosti dozorných orgánov musí byť ex lege vždy dodržaný, spoločník - Mesto Zlaté Moravce si však môže ich rozsah rozšíriť a napr. u s.r.o. urobiť pomocou zakladateľskej listiny (spoločenskej zmluvy) kreovať dozornú radu so silným postavením. Takáto dozorná rada môže mať aj oprávnenie určovať konkrétne kroky konateľom vo sfére obchodného vedenia spoločnosti. Rovnako sa pripúšťa a môžeme to aj odporučiť, upraviť existujúce kogentné ustanovenia zákona podrobnejšie, napr. konkrétny postup skúmania účtovných uzávierok. Miera dispozitívnosti klesá so vzrastajúcou zložitosťou štruktúry obchodných spoločností. Aj preto majú kontrolné nástroje u akciovej spoločnosti spravidla obligatórnu podobu, o význame dozoru svedčí napokon aj rozsah zákonnej úpravy. Najtypickejším príkladom obligatórneho kontrolného inštitútu je teda dozorná rada akciovej spoločnosti. Pôsobnosť dozornej rady musí mať vždy minimálny rámec stanovený zákonom, jej právomoc je teda možné rozšíriť stanovami, nikdy však na úkor výlučnej kompetencie predstavenstva alebo valného zhromaždenia. Pomerne častým rozšírením býva pridanie práva dozornej rady voliť a odvolávať členov predstavenstva, ako to už predpokladá samotný zákon. Hoci spoločnosť s ručením obmedzeným naplňa väčšinu podstatných znakov kapitálovej spoločnosti, mieru typickú pre akciové spoločnosti ešte nedosahuje. Najvýznamnejším znakom sú povinné vklady spoločníkov, vytvárajúce základný kapitál spoločnosti. Majetok spoločnosti býva oddelený od majetku spoločníkov aj s tým dôsledkom, že samotní spoločníci sa vôbec nemusia podieľať na riadení spoločnosti.
50
Z dôvodu prehľadnosti uvádzame ďalej v tabulke podstatné informácie vzťahujúce sa na možnosti
ovplyvňovania a najmä kontroly činnosti jednotlivých právnych foriem v rámci transformácie Mestskej nemocnice:
51
Akciová spoločnosť
Spoločnosť s ručením
Nezisková organizácia
obmedzením
Všetky právne náležitosti kontroly bližšie špecifikované v zakladateľskej listine a v stanovách, okrem iného postavenie orgánov spoločnosti valného zhromaždenia, predstavenstva a dozornej rady Štatutárny orgán predstavenstvo, členov volí a odvoláva valné zhromaždenie (prípadne podľa stanov môže túto kompetenciu mať zverenú dozorná rada); valné zhromaždenie tvoria všetci akcionári, t.j. Mesto ako jediný akcionár schváli členov na mestskom zastupiteľstve (§ 1 1 ods. 4 písm. 1) zákona o obecnom zriadení) Kontrolný orgán - dozorná rada dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti; dve tretiny členov dozornej rady volí a odvoláva valné zhromaždenie a jednu tretinu zamestnanci spoločnosti, ak má spoločnosť viac ako 50 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere v čase volby; Mesto ako jediný akcionár schváli 2/3 členov na mestskom zastupiteľstve (§ 1 1 ods. 4 písm. 1) zákona o obecnom zriadení), členovia dozornej rady nesmú zároveň vykonávať funkciu člena predstavenstva Majetok Mesta a spoločnosti -
Mesto po založení a vzníku spoločnosti ako 1 00% akcionár de facto ovláda celý majetok spoločnosti, voľne disponuje so spoločnosťou a s prostriedkami spoločnosti, spoločnosť môže slobodne realizovať svoje
Všetky právne náležitosti kontroly bližšie špecifikované v zakladateľskej listine a v stanovách, okrem postavenie orgánov spoločnosti - valného zhromaždenia, konateľa a dozornej rady Štatutárny orgán - konateľ, prípadne viac konateľov; vymenúva a odvoláva ho/ich valné zhromaždenie spoločníkov, t.j. Mesto ako jediný spoločník schváli konateľa(ov) mestským zastupiteľstvom (§ 1 1 ods. 4 písm. l) zákona o obecnom zriadení)
Všetky právne náležitosti kontroly bližšie špecifikované v zriaďovacej listine a v štatúte, okrem iného postavenie orgánov spoločnosti - správnej rady, riaditeľa a dozornej rady
Kontrolný orgán - dozorná rada
Kontrolný orgán - musí byť zo
dohliada na uskutočňovanie podnikateľskej činnosti; na rozdiel od akciovej spoločnosti sa zriaďuje Jen ak to ustanoví zakladateľská listina, v opačnom prípade vykonávajú právo kontroly spoločníci; členov volí a odvoláva valné zhromaždeníe, opäť Mesto ako jediný spoločník schváli členov na mestskom zastupiteľstve (§ 1 1 ods. 4 písm. 1) zákona o obecnom zriadení)
zákona zriadená ak majetok neziskovej organizácie je vyšší ako 165 969,- EUR alebo je jej súčasťou prioritný majetok (majetok Mesta), v ostatných prípadoch len ak to ustanovuje štatút; dohliada nad činnosťou organizácie; členov volí a odvoláva správna rada, ktorej kreovanie (okrem kreovania prvej správnej rady, ktorú vždy vymenúva zakladatel) si môže určiť zakladateľ v štatúte (nepriama kontrola Mesta aj nad kreovaním dozornej rady)
Majetok Mesta a spoločnosti Mesto po založení a vzniku spoločnosti ako vlastník 1 00% obchodného podielu de facto ovláda celý majetok spoločnosti, voľne disponuje so spoločnosťou a s prostriedkami spoločnosti, spoločnosť môže
Majetok Mesta a spoločnosti Mesto níe je po založení a vzniku organizácie vlastníkom vloženého majetku, podnikať môže len za podmienky, že sa tým dosiahne účelnejšie využitie majetku organizácie (oddelene účtuje podnikateľskú -�
Štatutárny orgán - riaditeľ, volí
a odvoláva ho správna rada; spôsob volby členov správnej rady si môže určiť zakladateľ v štatúte (prvých členov vymenúva zo zákona zakladatel), t.j. Mesto si určí spôsob volby členov správnej rady, ktorá volí a dovoláva riaditeľa
vL
aktivity, to všetko čo aj za účelom dosiahnutia zisku. Kontrolu nad činnosťou spoločnosti vykonáva na základe majetkovej a personálnej účasti v spoločnosti.
slobodne realizovať svoje aktivity, to všetko čo aj za účelom dosiahnutia zisku. Kontrolu nad činnosťou spoločnosti vykonáva na základe majetkovej a personálnej účasti v spoločnosti.
a verejnoprospešnú činnosť)
V. PREDPOKLADANÉ NEVYHNUTNÉ VÝDAVKY SPOJENÉ S UKONČENÍM ČINNOSTI SÚČASNEJ PRÍSPEVKOVEJ ORGANIZÁCIE
S ukončením činnosti súčasnej Príspevkovej organizácie sú spojené výdavky, ktoré nemožno v súčasnom období predpokladať a vyčísliť s úplnou presnosťou. Náklady spojené so zrušením súčasnej príspevkovej organizácie predstavujú najmä bankové poplatky (zrušenie účtov súčasnej príspevkovej organizácie, resp. prevod účtov), ako aj záväzky súčasnej príspevkovej organizácie, ktoré prejdú na zriaďovateľa, t.j. Mesto. Vo vzťahu k zániku Príspevkovej organizácie je možné vziať do úvahy aj náklady spojené s ukončovaním pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov Príspevkovej organizácie, spočívajúcich v zákonom uložených povinnostiach zamestnávateľovi vyplatiť napr. pri skončení pracovných pomerov so zamestnancami z organizačných dôvodov peňažné nároky z titulu odstupného, odchodného a pod. Vznik týchto nákladov však, s ohľadom na záujem zriaďovateľa o zachovanie „status quo" vo vzťahu k zamestnancom Mestskej nemocnice aj po jej transformácii, neočakávame, nakoľko transformáciou Mestskej nemocnice nedôjde k zániku
pracovnoprávnych
vzťahov, ale
k prechodu/prevodu
práv a povinností
vyplývajúcich
z pracovnoprávnych vzťahov z Mestskej nemocnice na zriaďovateľa, resp. Novú nemocnicu, s poukazom na § 27,28 a nasl. Zákonníka práce. Ďalšie náklady, ktoré je potrebné nevyhnutne vynaložiť, sú spojené so založením a vznikom inej, novej právnej formy. Sem patria poplatky a náklady uvedené v časti VI. tejto analýzy, ktoré možno zhrnúť nasledovne: Základné
imanie
(peňažný
vklad do novej právnej formy) Poplatky registráciu
za
návrh
na
S.OOO,-
EUR (pri Spoločnosti s ručením obmedzeným)
25.000,- EUR (pri Akciovej spoločnosti) 66,- EUR (pri Neziskovej organizácii)
300,- EUR (pri Spoločnosti s ručením obmedzeným - listinné
podanie) ALEBO 150,- EUR (pri Spoločnosti s ručením obmedzeným - elektronické podanie) 750,- EUR (pri Akciovej spoločnosti
-
listinné podanie) 53
ALEBO 375,- EUR (pri Akciovej spoločnosti - elektronické podanie) Poplatky osvedčenia
za
vydanie
o živnostenskom
oprávnení
5,- EUR (každá voľná živnosť - listinné podanie) ALEBO 0,EUR (každá voľná živnosť - elektronické podanie) 1 5,- EUR (každá remeselná a každá viazaná živnosť - listinné podanie) ALEBO 7,50 EUR (každá remeselná a každá viazaná živnosť - elektronické podanie)
Poplatky uhrádzané notárovi
165,97 EUR (v zmysle Položky A Sadzobníka na výpočet odmeny notára za notársku činnosť, ktorý tvorí prílohu vyhlášky č. 31/1993 Z.z. o odmenách a náhradách notárov, za spísanie notárskej zápisnice vrátane vydania osvedčeného odpisu notárskej zápisnice, ak ide o osvedčenie o priebehu valných zhromaždení a schôdzí právnických osôb)
Okrem poplatkov a nákladov uvedených v predmetnej tabuľke je možné predpokladať i nevyhnutnosť vynaloženia iných výdavkov, ktoré však v súčasnosti nemožno vyčísliť, a to vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti nie je známa náročnosť spoplatnených úkonov, napr. za vypracovanie znaleckého posudku na ocenenie nepeňažného vkladu do Spoločnosti s ručením obmedzeným alebo Akciovej spoločnosti, prípadne za účtovné a audítorské služby, pokial' sa takéto úkony uskutočnia.
Vl. NEVYHNUTNÉ NÁKLADY NA ZALOŽENIE A VZNIK NOVOVZNIKNUTÉHO SUBJEKTU (POPLATKY)
V nadväznosti na predošlú časť analýzy sa táto časť venuje nákladom, ktoré musia zakladatelia nevyhnutne vynaložiť na založenie a vznik požadovaného subjektu. Tieto náklady, resp. poplatky súvisiace so založením a vznikom sa opätovne líšia v závislosti od právnej formy novovzniknutého subjektu. Čo je však spoločné pri všetkých typoch právnych foriem sú náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s úradným osvedčovaním podpisov. V zmysle Sadzobníka správnych poplatkov, Položky 3 zákona č. 1 45/1995 Z.z. o správnych poplatkoch predstavuje poplatok za osvedčenie podpisu na listine alebo na jej rovnopise, za každý podpis, sumu 1 ,50 EUR. Táto časť je systematicky rozčlenená do 3 oblastí, a to v závislosti od právnej formy, a teda: 1 ) poplatky súvisiace so založením a vznikom Neziskovej organizácie
2) poplatky súvisiace so založením a vznikom Spoločnosti s ručením obmedzeným 3) poplatky súvisiace so založením a vznikom Akciovej spoločnosti
1) NEZISKOVÁ ORGANIZÁCIA
54
V zmysle Sadzobníka správnych poplatkov, Položky 34 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, výška správneho poplatku za návrh na registráciu Neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby predstavuje sumu 66,- EUR. 2) SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, Položky 17 (písm. a) bod 2.) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov predstavuje poplatok vo veciach obchodného registra z návrhu na prvý zápis iných právnických osôb ako Akciová spoločnosť (teda aj Spoločnosť s ručením obmedzeným) sumu 300,- EUR. V prípade elektronického podania návrhu na zápis Spoločnosti s ručením obmedzeným do Obchodného registra (prostrednictvom elektronického zaručeného podpisu) je táto suma nižšia a predstavuje sumu 150,- EUR. Za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávneni ustanovuje Sadzobnik správnych poplatkov, Položka
1 48, zákona č. 1 45/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, nasledovné poplatky: na každú voľnú živnosť poplatok vo výške 5,- EUR na každú remeselnú živnosť alebo každú viazanú živnosť vo výške 15,- EUR
V prípade elektronického podania žiadosti o vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávneni sa poplatok za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávnení na voľnú živnosť neplatí, a na každú remeselnú živnosť alebo každú viazanú živnosť predstavuje poplatok sumu vo výške 7,50 EUR. 3) AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ Podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, Položky 17 (písm. a) bod 1.) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov predstavuje poplatok vo veciach obchodného registra z návrhu na prvý zápis Akciovej spoločnosti sumu 750,- EUR. V prípade elektronického podania návrhu na zápis Akciovej spoločnosti do Obchodného registra (prostrednictvom elektronického zaručeného podpisu) je táto suma nižšia a predstavuje sumu 375,- EUR. Ako bolo uvedené vyššie, zakladateľská listina, resp. zakladateľská zmluva musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, s čím sú takisto spojené poplatky uhrádzané notárovi. Podobne ako pri Spoločnosti s ručením obmedzeným, pri založení Akciovej spoločnosti sa uhrádzajú i poplatky za vydanie osvedčenia o živnostenskom oprávneni. Súhrne pre všetky právne formy je potrebné zohľadniť tiež poplatky spojené s vydaním nových licencií, a to konkrétne poplatok vo výške 500,- EUR za vydanie nového povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydaného Nitrianskym vyšším územným celkom, poplatok vo výške 497,50
EUR za vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti v nemocničnej lekárni vydaného Ministerstvom zdravotníctva SR a napokon poplatok 33,- EUR za osobitné povolenie vydané Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv vo vzťahu k drogovým prekurzorom.
55
VII. AKO DLHO TRVÁ ZALOŽENIE A VZNIK JEDNOTIIVÝCH PRÁVNYCH FORIEM A AKÉ DOKUMENTY JE
POTREBNÉ PRIPRAVIŤ ZO STRANY MESTA A MESTSKÉHO ZASTUPITEĽSTVA K ICH ZALOŽENIU
Vzhľadom na skutočnosť, že všeobecná charakteristika obsiahnutá v časti V. tejto analýzy zahŕňa i výpočet a charakteristiku niektorých dokumentov potrebných pre založenie a vznik jednotlivých právnych foriem, ako aj načrtnuté lehoty, ktoré je potrebné splniť zo strany zakladateľov, ako aj zo strany orgánov príslušných pre ich registráciu, táto časť ponúka sumarizáciu a stručný prehľad týchto a ďalších súvisiacich dokumentov a lehôt, v závislosti od toho, o akú právnu formu pôjde, a to konkrétne pri:
1) neziskovej organizácii, 2) spoločnosti s ručením obmedzeným, 3) akciovej spoločnosti. AD 1) NEZISKOVÁ ORGANIZÁCIA Zakladateľské dokumenty a) Zakladacia listina (podpísaná všetkými zakladateľmi, pravosť podpisov musí byť úradne osvedčená) b) Štatút c)
Čestné vyhlásenie zakladateľov s údajmi o tom, v ktorých Neziskových organizáciách pôsobili alebo pôsobia ako zakladatelia alebo členovia orgánov (pravosť podpisov musí byť úradne osvedčená)
d) Výpis z registra trestov riaditeľa Neziskovej organizácie (nie starší ako 3 mesiace) e)
Výpis z Obchodného registra, ak je zakladateľom obchodná spoločnosť (nie starší ako 30 dní; v prípade, že zakladateľom je Mesto, tento bod je irelevantný)
f)
Plnomocenstvo (v prípade, ak zakladaciu listinu uzatvára splnomocnenec)
Lehoty Návrh na zap1s Neziskovej organizácie musí podať zakladateľ (alebo osoba na to ním písomne splnomocnená) do 60 dní od založenia Neziskovej organizácie. Následne je registrový úrad povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní.
AD 2) SPOLOČNOSŤ S RUČENÍM OBMEDZENÝM Zakladateľské dokumenty, príp. prílohy k návrhu na zápis s.r.o. do Obchodného registra a) Zakladateľská listina (v prípade tzv. jednoosobovej spoločnosti, tzn. ak je zakladateľom iba 1 fyzická osoba alebo 1
právnická osoba) alebo spoločenská zmluva (v prípade viacerých
zakladateľov) - pravosť podpisov musí byť úradne osvedčená b) Stanovy (tento dokument je fakultatívny a pri Spoločnostiach s ručením obmedzeným sa v praxi často nevyskytuje) c)
Dokument obsahujúci meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo a podpisový vzor konateľa
56
d) Dokument obsahujúci meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo a podpisový vzor člena dozornej rady (ak je zriadená) e) Vyhlásenie o prevzatí záväzku na vklad
f)
Vyhlásenie správcu vkladu o splatení vkladov
g) Vzhľadom na skutočnosť, že Spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže založiť osoba, ktorá má daňový nedoplatok alebo nedoplatok na cle, je potrebné žiadať správcu dane (daňový úrad) o vydanie súhlasu so vznikom spoločnosti. Správca dane tento súhlas vydá do 5 pracovných dní, a to za predpokladu, že výška daňového nedoplatku a nedoplatku na cle zakladateľa Spoločnosti s ručením obmedzeným nepresahuje 170,- EUR. h) Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, príp. aj Licencia (v prípade Spoločnosti s ručením obmedzeným s predmetom činnosti týkajúcim sa prevádzkovania zdravotníckych zariadení nie je vydávané osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ale Licencia - povolenie na prevádzkovanie jednotlivého
druhu
o poskytovateľoch
zdravotníckeho zdravotnej
zariadenia
starostlivosti,
v zmysle
§
zdravotníckych
11
zákona
č.
pracovníkoch,
578/2004
Z.z.
stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom toto povolenie v závislosti od druhu zdravotníckeho zariadenia vydáva MZ SR alebo samosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy). i)
Vyhlásenie jediného spoločníka, že nie je jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom vo viac ako dvoch spoločnostiach (ak je spoločnosť zakladaná jediným spoločníkom - fyzickou osobou), príp. Vyhlásenie právnickej osoby, že jej jediným spoločníkom nie je Spoločnosť s ručením obmedzeným.
j)
Plnomocenstvo - za predpokladu, že návrh na zápis Spoločnosti s ručením obmedzeným do Obchodného registra podáva 3. osoba, príp. advokátska kancelária.
k) Doklad preukazujúci vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, kde bude mať Spoločnosť s ručením obmedzeným sídlo (list vlastníctva/nájomná zmluva/súhlas vlastníka nehnuteľnosti/iný užívací titul). l)
Znalecký posudok, a to v prípade, že do Spoločnosti s ručením obmedzeným bol vložený nepeňažný vklad (znalecký posudok preukazuje, že hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá hodnote prevzatého záväzku na vklad do majetku Spoločnosti s ručením obmedzeným).
Lehoty Návrh na zápis do Obchodného registra sa musí podať do 90 dní od založenia spoločnosti alebo od doručenia listiny, ktorou sa preukazuje živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie. V prípade splnenia podmienok vykoná registrový súd zápis v lehote 2 pracovných dní od doručenia návrh na zápis. V skutočnosti však táto lehota začína plynúť až od zaplatenia súdneho poplatku, nakoľko zaplatenie súdneho poplatku je jednou z podmienok, ktoré je potrebné splniť pre to, aby registrový súd zápis vykonal.
AD 3) AKCIOVÁ SPOLOČNOSŤ
Zakladateľské dokumenty, príp. prílohy k návrhu na zápis s.r.o. do Obchodného registra 57
a) Zakladateľská listina/zakladateľská zmluva (zakladateľská listina sa vypracúva v prípade jedného zakladateľa; nakoľko Akciovú spoločnosť môže založiť 1 právnická osoba alebo 2 fyzické osoby, zakladateľská listina sa použije v prípade, ak Akciovú spoločnosť zakladá právnická osoba, a teda zakladateľská listina je relevantným dokumentom i v prípade založenia Akciovej spoločnosti Mestom); je dôležité podotknúť, že zakladateľská listina/zakladateľská zmluva musí byť vyhotovená vo forme notárskej zápisnice. b) Stanovy (ich návrh je súčasťou zakladateľskej listiny/zakladateľskej zmluvy) c) Osvedčenie o živnostenskom oprávnení, príp. aj Licencia (rovnako ako v prípade Spoločnosti s ručením obmedzeným) d) Listina obsahujúca meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo osôb zvolených do funkcie orgánov spoločnosti s ich podpisovým vzorom e)
Doklad preukazujúci vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, kde bude mať Akciová spoločnosť sídlo (obdobne ako pri Spoločnosti s ručením obmedzeným)
f)
Vyhlásenie správcu vkladu o rozsahu splatenia vkladov
g) Znalecký posudok, a to v prípade, že do Akciovej spoločnosti bol vložený nepeňažný vklad (znalecký posudok preukazuje, že hodnota nepeňažného vkladu zodpovedá emisnému kurzu akcií splateným týmto vkladom) h) Obdobne ako pri Spoločnosti s ručením obmedzeným, je potrebné žiadať správcu dane (daňový úrad) o vydanie súhlasu so vznikom spoločnosti. Správca dane tento súhlas vydá do S pracovných dní, a to za predpokladu, že výška daňového nedoplatku a nedoplatku na cle zakladateľa Akciovej spoločnosti nepresahuje 170,- EUR. V prípade založenia Akciovej spoločnosti s výzvou na upisovanie akcií sú potrebné i ďalšie dokumenty: i) Výzva na upisovanie akcií v uverejnenom znení spolu s dokladom o jej uverejnení j)
Listina upisovateľov
k) Notárska zápisnica osvedčujúca konanie ustanovujúceho valného zhromaždenia Lehoty Nakoľko Obchodný zákonník a Zákon o obchodnom registri obsahujú všeobecnú úpravu lehôt v súvislosti so zápisom údajov obchodných spoločností, pre Akciovú spoločnosť platí to isté, ako sme uviedli pri lehotách v súvislosti so Spoločnosťou s ručením obmedzeným.
58
VIII. ZÁVER · ODPORÚČANIE KONKRÉTNEJ PRÁVNEJ FORMY NOVEJ NEMOCNICE
Reflektujúc všetky vyhodnocované právne aspekty, ako aj faktické skutočnosti a aktuálny stav Mestskej nemocnice, zohľadňujúc tiež Zadávateľom predloženú dokumentáciu, poskytnuté informácie, sledované záujmy a zámer Mesta Zlaté Moravce v rámci transformácie Mestskej nemocnice a smerom do budúcnosti srne toho názoru, že optimálnou právnou formou k naplneniu žiadaných cieľov Mesta Zlaté Moravce je
volba súkromnej akciovej spoločnosti ako právnej formy pre Novú nemocnicu. Akciová spoločnosť ako kapitálová obchodná spoločnosť je právna forma, ktorej vnútorná organizácia (riadiace, kontrolné orgány a pod.) a činnosť je podrobne upravená (regulovaná) príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, najmä Obchodným zákonníkom v platnom a účinnom znení. Právna forma akciovej spoločnosti poskytuje Mestu Zlaté Moravce ako aj potenciálnemu investorovi, navzdory iným právnym formám uvedeným v analýze vyššie, ideálne podmienky a možnosti smerom k vzájomnému naplneniu žiadaných cieľov: a) z pohľadu Mesta Zlaté Moravce definovaných primárne ako: i.) verejno-prospešné ciele smerujúce k zachovaniu a ďalšiemu rastu úrovne a rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti pre občanov Mesta Zlaté Moravce a občanov v spádovej oblasti Mestskej nemocnice; ii.) hospodárske ciele spočívajúce v eliminácii, resp. zabráneniu vzniku ďalších výdavkov (dlhov) spojených s činnosťou Mestskej nemocnice, nevylučujúc možnosť alokácie zisku v prípade priaznivého hospodárenia Novej nemocnice, a ktoré tiež spočívajú v záujme Mesta Zlaté Moravce o realizáciu rozsiahlejších investícií do Novej nemocnice; iii.) záujem o udržanie kontroly a prehľadu nad činnosťou Novej nemocnice aj po uskutočnení transformácie; b) z pohľadu potenciálneho investora možno predpokladať: i.) zvýšenie atraktivity Novej nemocnice ako akciovej spoločnosti - právnickej osoby umožňujúcej
vykonávanie
podnikateľskej
činnosti
s najlepšími
investičnými
(kapitálovými) možnosťami; ii.) akceptáciu tejto právnej formy investorom tiež z pohľadu právnej povahy a nástrojov, ktoré má akciová spoločnosť vo vzťahu k procesom realizovaným dovnútra spoločnosti, ako aj právnym úkonom spoločnosti smerom navonok voči tretím osobám; iii.) naplnenie cieľov investora vo vzťahu k zamýšľaným investíciám a zisku (výnosov spoločnosti); iv.) akceptáciu akciovej spoločnosti tiež z pohľadu rozvrstvenia podnikateľského rizika; v.)
akceptáciu
akciovej
spoločnosti
pre
vysokú
mieru
ochranných,
kontrolných
a zabezpečujúcich mechanizmov maximalizujúcich mieru transparentnosti a prehľadnosti komplexnej činnosti akciovej spoločnosti.
Akciovú spoločnosť považujeme za optimálny variant, najmä nie však len, z nasledovných dôvodov:
59
a) má najprepracovanejšiu právnu úpravu poskytujúcu výraznú mieru právnej istoty v právnych vzťahoch, do ktorých akciová spoločnosť vstupuje; b) poskytuje najlepší priestor k vloženiu investícií, použitiu kapitálu a k obchodným aktivitám; c) má najlepšiu a najsofistikovanejšiu vnútornú organizáciu a členenie, čo má za následok transparentnosť a prehľadnosť v rámci činnosti spoločnosti na všetkých úrovniach; d) disponuje najširšou škálou kontrolných a dozorných mechanizmov prostredníctvom dozornej rady, auditu, vykonávaním práv na valnom zhromaždení alebo cez úkony člena predstavenstva, čím sa zvyšuje celková ochrana a bezpečnosť aktív jednotlivých akcionárov; e) výraznou mierou znižuje podnikateľské riziko eventuálnym proporcionálnym rozvrstvením podnikateľských zámerov spoločnosti na nielen jednu oblasť podnikania; f)
poskytuje
jednotlivým
majiteľom
akcií
(spoločníkom)
možnosť
ovplyvňovať
chod
a napredovanie spoločnosti; g) je veľmi pružnou a variabilnou právnou formou z hľadiska nakladania s jednotlivými zložkami spoločnosti (predaj/kúpa podniku, časti podniku); h) má najlepší „imidž" vo vzťahu k možnostiam poskytovania úverov, leasingov, pôžičiek a pod.; i) neexistuje ručenie akcionárov (Mesta Zlaté Moravce) za záväzky akciovej spoločnosti. Pokiaľ si Mesto Zlaté Moravce zvolí akciovú spoločnosť za právnu formu Novej nemocnice, odporúčame dodržať v rámci transformácie Novej nemocnice nasledovný sled (postupnost) úkonov: a) zriaďovateľ musí rozhodnutím Mestského zastupiteľstva Mesta Zlaté Moravce rozhodnúť o zrušení Príspevkovej organizácie bez právneho nástupcu. Zároveň odporúčame Mestu Zlaté Moravce, aby na zasadnutí mestského zastupiteľstva rozhodlo o založení a vzniku akciovej spoločnosti, s uvedením podstatných kritérií pre určenie predmetu činnosti, majetku a ďalšieho obsahu
(substrátu) akciovej spoločnosti
a
s uvedením zložiek,
ktoré okamihom
zániku
Príspevkovej organizácie prejdú na akciovú spoločnosť (zamestnanci);2 b) skôr než dôjde k zániku Príspevkovej organizácie, odporúčame Mestu Zlaté Moravce vykonať úkony smerom k založeniu a vzniku novej akciovej spoločnosti, s čím súvisí vypracovanie a podpis úvodných listín smerom k jej založeniu v súlade s čl. VII tejto analýzy, vloženie/splatenie základného imania do spoločnosti vrátane eventuálneho upisovania akcií. Pre zachovanie kontinuity činnosti nemocnice je veľmi dôležité, aby Príspevková organizácia nezanikla skôr než dôjde k nadobudnutiu všetkých povolení a nastavenia všetkých právnych vzťahov Novej nemocnice; c) po vzniku akciovej spoločnosti odporúčame vykonať všetky úkony smerom k nadobudnutiu príslušných licencií a povolení špecifikovaných v tejto analýze, dodržaním náležitostí v zmysle
2 V tejto
analýze sme naznačili rôzne spôsoby a možnosti prechodu/prevodu jednotlivých zložiek z Príspevkovej
organizácie na Novú nemocnicu. Je na zvážení Zadávateľa, ako sa rozhodne vo vzťahu k jednotlivým zložkám, t.j. kedy posúdenie nie je právnou otázkou, ale otázkou verejného záujmu, spoločenskej diskusie, zohľadňujúc odbornú starostlivosť o riadne hospodárenie s nakladaním majetku podľa pravidiel Zákona o nakladaní s majetkom obcí.
60
príslušných, všeobecne záväzných právnych predpisov SR a
EÚ. V tomto kontexte odporúčame
najmä pre splnenie podmienok pre prevádzkovanie všeobecnej nemocnice upraviť právne vzťahy súvisiace s užívaním jednotlivých nehnuteľností (objektov) Mestskej nemocnice tak, aby ku dňu podania žiadosti o vydanie licencií na príslušný orgán mohol žiadateľ tomuto orgánu predložiť nájomnú zmluvu (s odkladacou účinnosťou) alebo doklad o vlastníctve nehnuteľností; d) odporúčame súčasne Mestu Zlaté Moravce, aby po vzniku akciovej spoločnosti požiadalo príslušného správcu dane o vydanie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty pre akciovú spoločnosť, tak aby sa Nová nemocnica stala platiteľom DPH; e) považujeme za optimálne, aby do okamihu zániku Príspevkovej organizácie boli dohodnuté dodatky, resp. nové zmluvy vo vzťahu k aktívnym zmluvným vzťahom; f) súčasne odporúčame nastaviť splácanie záväzkov Mestskej nemocnice tak, aby v okamihu prechodu práv a povinností Príspevkovej organizácie na Mesto Zlaté Moravce nemalo Mesto Zlaté Moravce záväzky Mestskej nemocnice po splatnosti alebo aby nemalo záväzky, ktoré nie je schopné v lehote splatnosti, t.j. riadne a včas splniť; g) smerom k dodržaniu všetkých povinností Príspevkovej nemocnice ako zamestnávateľa dávame do pozornosti, že je potrebné vopred informovať všetkých zamestnancov aspoň 30 dní vopred o plánovanom prechode/prevode práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov na nového zamestnávateľa, pričom je potrebné prerokovať túto skutočnosť so zástupcami zamestnancov; h) odporúčame Mestu Zlaté Moravce bez zbytočného odkladu po zrušení Príspevkovej organizácie oznámiť príslušným súdom v súdnych sporoch, kde Príspevková organizácia vystupuje ako účastník, zánik Príspevkovej organizácie, podľa postupov už v tom čase účinného nového civilného sporového poriadku, primerane tiež vo vzťahu k iným (správnym) konaniam, ktoré prebiehajú vo vzťahu k Mestskej nemocnici; i) samostatnou časťou transformácie nemocnice je stanovenie kritérií pre uchádzačov (investorov) o novú nemocnicu. V tejto súvislosti odporúčame Mestu Zlaté Moravce ustálenie a schválenie jednotlivých kritérií súťaže v rámci budúceho predaja akciovej spoločnosti v samostatnom bode transformácie programu Mestského zastupiteľstva Zlaté Moravce, realizovaného či už počas prvej fázy Mestskej nemocnice alebo v čase, kedy Nová nemocnica bude plne funkčná hospodárska jednotka,
schopná plne poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu
zaniknutej
Mestskej
nemocnice.
Odhadovaný časový rámecjednotlivých podstatných právnych krokov vo vzťahu k založeniu a vzniku Novej nemocnice ako akciovej spoločnosti do štádia prípravy akciovej spoločnosti na vstup strategického investora: 1 . príprava podkladov pre založenie a vznik akciovej spoločnosti
-
7 dní (za predpokladu poskytnutia
potrebných informácií Klientom) 2.
registrácia (vznik) akciovej spoločnosti zápisom na obchodnom registri
-
7
dní
3. lehoty na vydanie príslušných povolení (licencií) po vzniku akciovej spoločnosti
-
30 dní, resp. 60 dní
pri drogových prekurzoroch.
61
VYPRACOVANIE PRÍSLUŠNÝCH PODKLADOV, PRÁVNA POMOC SÚVISIACA S REALIZÁCIOU TRANSFORMÁCIE MESTSKEJ
NEMOCNICE
JE
SAMOSTATNOU
ČASŤOU
ZÁKAZKY
ZADÁVATEĽA
A PRETO
PREDMET
POSKYTOVANIA PRÁVNYCH SLUŽIEB SÚVISIACI S USKUTOČNENÍM FAKTICKÝCH PRÍSLUŠNÝCH PRÁVNYCH ÚKONOV SMEROM K NAPLNENIU CIEĽOV MESTA ZLATÉ MORAVCE UŽ NIE JE OBJEKTOM TEJTO ANALÝZY, KTORÁ MALA ZA PRIMÁRNY CIEĽ POMENOVAŤ NAJOPTIMÁLNEJŠIU PRÁVNU FORMU PRE NEMOCNICU V ZLATÝCH MORAVCIACH.
Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.
PRÍLOHY:
EKONOMICKÁ ANALÝZA ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA MESTSKEJ NEMOCNICE PREHĽAD POHĽADÁVOK A ZÁVÄZKOV
62
POUŽITÝ LEGISLATÍVNY RÁMEC3:
zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Obchodný zákonník" alebo „OBZ") zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o neziskových organizáciách") zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti")
zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o verejnom obstarávaní)
zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o majetku obcí") zákona č. 278/1993 o správe majetku štátu v znení ďalších zákonov (ďalej len „Zákon o správe majetku štátu") zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Občiansky zákonník" alebo „OZ")
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok")
Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok")
zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o obecnom zriadení")
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok") zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy")
zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy (ďalej len ako „Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy")
zákon č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o liekoch") zákon č. 179/2011 Z.z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o hospodárskej mobilizácii")
zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce") zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o obchodnom registri ") zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve (ďalej len "Zákon o účtovníctve") Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.
z.
o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v znení neskorších predpisov. Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. septembra 2008 č. 09812/2008-0L o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení, uverejnený v Zbierke listín ako Oznámenie pod č. 410/2008 (ďalej len „Výnos") Zákon 331/2005 Z.z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o drogových prekurzoroch") Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 273/2004 o prekurzoroch drog (ďalej len „Nariadenie ES o prekurzoroch")
ariadenie Rady č. 111/2005, ktorým sa stanovujú pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami (ďalej len „Vykonávacie nariadenie") Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/1011 z 24. apríla 2015, ktorým sa mení a dopÍňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) A. 273/2004 o prekurzoroch drog a nariadenie Rady (ES) A. 1 11/2005, ktorým sa stanovujú
3
Použitá skratka vždy označuje verziu právneho predpisu účinnú ku dňu posudzovaného úkonu. 63
pravidlá sledovania obchodu s drogovými prekurzormi medzi Spoločenstvom a tretími krajinami, a ktorým
sa
zrušuje nariadenie Komisie (ES) Ä. 1277/2005 (ďalej len „Delegované nariadenie") Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES zo dňa 31.032004, o koordinácii postupov pri zadávaní verejných zákaziek na stavebné práce, tovary a služby (ďalej len ako „Smernica o verejnom sektore") Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES zo dňa 31.03.2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb (ďalej len ako „Smernica o verejnoprospešných službách") zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Stavebný zákon")
