Ústav vedecko-technických informácií pre pôdohospodárstvo, Nitra Informačné stredisko pre Európsku úniu
Dôsledky sucha v r. 2000 v krajinách strednej a východnej Európy
Vypracovali:
Ing. Ida Závodszká Ing. Alena Kopecká
Koordinátor:
Ing. Peter Serenčéš
december 2000
Dovezie Bulharsko v r. 2000/01 pšenicu? In: East Europe, č. 214 (júl 2000), 29 Podľa predstaviteľov vlády bude Bulharsko musieť v r. 2000/01 doviezť asi 200 000 ton pšenice, a tak pokryť deficit v domácej produkcii a už dohodnutý export. Sucho a nezvyčajne vysoké teploty znížili úrodu a očakáva sa, že Bulharsko v tomto roku zožne maximálne 2,8 mil. ton pšenice v porovnaní s minuloročnou úrodou 3,1 mil. ton. Ministerstvo poľnohospodárstva odhaduje úrodu na 3,3 mil. ton, ale tieto analýzy väčšina nezávislých zdrojov považuje za nereálne. Aj napriek poklesu produkcie navrhlo ministerstvo celkový tohtoročný export pšenice vo výške 500 000 až 600 000 ton. Z toho asi 300 000 ton by sa vyviezlo do konca augusta za súčasné vysoké ceny platné v mnohých krajinách strednej a východnej Európy. Obchodníci v polovici júla uviedli, že ceny pšenice v Turecku, Rumunsku a Macedónsku - krajinách, ktoré boli toto leto tiež postihnuté suchom - sú dvojnásobne vyššie než ceny na bulharskom trhu. Bilancia pšenice v Bulharsku v r. 2000/01 (v mil. ton) Údaje obchodníkov Údaje ministerstva Počiatočné zásoby 0,150 0,129 Produkcia 2,8 3,3 Import 0,200 0,015 Štátne rezervy 0,200 Celkové zásoby 3,15 3,644 Na spotrebu obyvateľstva Kŕmne účely Osivo Straty Export Štátne rezervy Celková spotreba Konečné zásoby Zdroj: Reuters
1,5 0,550 0,250 0,050 0,500 0,300 3,15 0
1,5 0,900 0,300 0,500 0,300 3,5 0,148
Ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že domáce požiadavky na 2,6-2,7 mil. ton pšenice by v tomto roku plne pokryli bulharskí farmári a 0,5 mil. ton by zostalo na export. Avšak obchodníci uviedli, že pšenica z tohtoročnej úrody má nízku kvalitu napriek oficiálnym správam o zvýšenom použití hnojív, čo by vyžadovalo export vysokokvalitnej pšenice bez ohľadu na celkovú bilanciu zásob. Minister poľnohospodárstva Ventsislav Vurbanov 17. júla uviedol, že bolo pozberaných vyše 70% z 1,12 mil. ha vysiatej pšenice a priemerná úroda dosiahla 3,1 ton na hektár. Obchodné zdroje však stanovili priemernú úrodu približne 2,8 ton na hektár. Vláda je obvinená z podcenenia vplyvu požiarov, ktoré sa vyskytli v krajine začiatkom júla a poškodili lesy a ornú pôdu. Vurbanov uviedol, že vplyv požiarov na produkciu pšenice je zanedbateľný, avšak uvádza sa, že bolo zničených asi 45 000 ha ornej pôdy.
2
Škody na úrode v Českej republike In: Hospodárske noviny, č. 201, (20.10.2000), s. 12 Po nátlaku rozhorčených českých poľnohospodárov v júni minister poľnohospodárstva ČR Jan Fencl presadil rýchlu pomoc poľnohospodárom za porasty poškodené suchom. Preto sa vtedy vláda ČR uzniesla, že vyplatí za hektár zaoraných porastov 3 000 Kč a za hektár silno poškodených porastov 1 224 Kč. Škody spôsobené suchom boli vtedy vyčíslené na 7 mld. Kč, zároveň bolo oznámené, že v dôsledku sucha bolo zaoraných 58 tisíc ha porastov. Sucho v ČR okrem obilia postihlo porasty maku, kukurice a cukrovej repy. Ministerstvo pôdohospodárstva ČR v polovici októbra oznámilo, že skončilo vyplácanie kompenzácií za tohtoročné škody spôsobené suchom a zo schváleného rámca 200 mil. Kč spolu vyplatilo 199 mil. Kč. Uvedenú kompenzáciu vláda ČR považuje iba za operatívnu pomoc, lebo minister Jan Fencl presadil ďalšiu kompenzáciu vo výške 5 mld. Kč. Prostriedky na ňu sa majú získať emisiou štátnych dlhopisov, ktorú po prieťahoch schválila Poslanecká snemovňa. Podľa posledného vyjadrenia Ministerstva poľnohospodárstva ČR presahujú celkové škody v dôsledku sucha 10 mld. Kč. Českí poľnohospodári verejnosť nestrašia zdražovaním potravín v dôsledku drahších obilnín, ale presviedčajú ju, že drahšie obilniny pre nich znamenajú vyviaznutie z finančnej krízy. Pre rodiny znamenajú drahšie obilniny výdavky vyššie iba o niekoľko korún mesačne. Zdraženie potravinárskej pšenice z 3 700 Kč na 4 500 Kč za tonu sa vraj prejaví na múke iba jednou korunou na kilograme. Za predpokladu, že dospelý človek spotrebuje mesačne 8 kg pšenice, zdraženie na osobu je iba 8 Kč mesačne. V tejto kalkulácii sa neuvažuje o zdražení kŕmnej pšenice, čo sa premietne do ceny živočíšnych produktov. Českí poľnohospodári opakovane žiadajú úplne odbúranie vývozných licencií, aby mohli obilniny realizovať na zahraničných trhoch. S tým nesúhlasia mlynári, lebo by vraj museli doviezť drahšiu pšenicu, a preto avizujú 30-percentný rast cien chleba a pečiva. Poľnohospodári však tvrdia, že oprávnený je rast iba o 17 %, pretože cena pšenice nepredstavuje všetky náklady na chlieb a pečivo. Predbežné výsledky tohtoročnej úrody obilnín a repky v ČR Druh Pšenica Jačmeň ozimný Jačmeň jarný Raž Ovos Repka olejná
mil. ton 3,96 0,55 1,1 0,04 0,14 0,8
t/ha 4,1 4,0 3,14 3,45 2,9 2,53
Podľa správ rezortu poľnohospodárstva ČR z polovice októbra českí poľnohospodári zobrali z polí spolu 6,02 mil. ton obilnín. Priemerná hektárová úroda je v porovnaní s vlaňajším rokom o 0,52 tony nižšia, dosiahla 3,83 tony z hektára. Úroda pšenice je na minuloročnej úrovni, úroda jačmeňa je o 400 tisíc ton nižšia.
3
Sucho spôsobí zníženie úrody pšenice v Maďarsku na 3,5 mil. ton In: East Europe č. 212 (máj 2000), 17 Predpokladá sa, že Maďarsko zaznamená už druhý rok za sebou nízku produkciu pšenice. Je to spôsobené nepriaznivým počasím, ktoré vládne v strednej Európe. Horúce a suché počasie v prvej polovici mája spomalilo vývoj porastov pšenice v krajine, čím sa zvýšila pravdepodobnosť očakávaných strát. V polovici mája nič nesignalizovalo skoré skončenie tohto obdobia sucha. Horúce jarné počasie nasledovalo po veľkých záplavách v marci a apríli vo východnej časti krajiny, ktoré boli spôsobené prudkými dažďami a snežením. V apríli bolo pod vodou minimálne 233 000 ha poľnohospodárskej pôdy, čo spôsobilo škody odhadované na 10-12 mld. forintov. Podľa niektorých odhadov dosiahne úroda pšenice v Maďarsku v tomto roku len 3,5 mil. ton alebo dokonca menej, v porovnaní s pôvodne plánovanými 4-5 mil. ton. Bolo by to viac ako v minulom roku, kedy úroda dosiahla len 2,63 mil. ton, čo spôsobili nepriaznivé podmienky počas jesennej sejby. Je to však oveľa menej ako bežne dosahovaná úroda 4,89 mil. ton zaznamenaná v roku 1998. Pred nástupom horúceho počasia sa predpokladala dobrá úroda pšenice. 17. apríla štátny tajomník Ministerstva poľnohospodárstva a regionálneho rozvoja Karoly Tamas uviedol:" Očakávame veľmi dobrú úrodu z oblastí, ktoré neboli postihnuté záplavami". Následkom sucha sa ceny pšenice na budapeštianskej komoditnej burze zvýšili. Pšenica bola minulú jeseň vysiata na 1,064 mil. ha, z čoho bolo 45 147 ha počas zimy úplne poškodených. Výmera jarnej pšenice predstavovala 20 000 ha. Suché počasie ovplyvnilo aj kukuricu, ktorá je voči suchu odolnejšia než pšenica a jačmeň. Kukurica bola vysiata koncom apríla tohto roku len na 810 000 ha v porovnaní s predpokladaným výsevom 1,2 mil. ha. Ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že je presvedčené, že celá plánovaná výmera bude v tomto roku obsiata, avšak Výbor pre pšenicu uviedol, že celková výmera dosiahne pravdepodobne len 900 000 až 1 mil. ha. Ceny kukurice sú v súčasnosti veľmi vysoké, avšak trhoví analytici znížili svoje odhady budúceho deficitu uvádzajúc, že minuloročné zásoby vydržia do tohtoročného jesenného zberu. Trhové ceny kukurice sa zvýšili na 24 000 až 25 000 forintov za tonu a na termínových trhoch ešte viac. Produkcia kukurice sa v r. 2000 odhaduje na 6 až 7 mil. ton v porovnaní so 6,7 mil. ton v r. 1999. Ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že škoda spôsobená záplavami na východe krajiny sa odhaduje na 12 mld. forintov. Zaplavených bolo celkom 233 000 ha pôdy a z toho 66 000 ha ornej pôdy.
4
Sucho a mráz zhoršujú vyhliadky na úrodu v Poľsku In: East Europe č. 212 (máj 2000), 15 Analytici sa obávajú, že dlhodobé sucho a mrazy v strednom a severnom Poľsku by mohli celkovú úrodu zrnovín v tomto roku znížiť najmenej o 1 mil. ton. Nepriaznivé klimatické podmienky pravdepodobne zanechajú následky aj na porastoch kukurice, ovsa, zemiakov a cukrovej repy. Od polovice apríla do polovice mája v Poľsku nepršalo a priemerné teploty v apríli sa pohybovali asi 5 stupňov nad dlhodobým priemerom. Prognóza úrody jarín sa neoficiálne znížila o 10% na asi 11,0 mil. ton, čo by znamenalo celkovú úrodu zrnovín 24,5 mil. ton, t.j. o 6% menej ako minulý rok. Ministerstvo poľnohospodárstva pôvodne predpokladalo nárast produkcie nad minuloročnú úroveň 25,8 mil. ton. Očakáva sa aj zníženie produkcie cukrovej repy a krmovín. Minister poľnohospodárstva Artur Balasz na konferencii 15. mája povedal, že "budúcich desať dní bude rozhodujúcich". Predpokladal však, že suché obdobie čoskoro pominie a prinesie úľavu postihnutým plodinám.
Zníženie úrody zrnovín v Poľsku v r. 2000 In: East Europe, č. 214 (júl 2000), 13 Podľa predstaviteľa vlády Miroslawa Kozlakiewicza, bude úroda zrnovín v Poľsku v r. 2000 v dôsledku suchého počasia o 10% nižšia v porovnaní s minulým rokom. Kozlakiewicz na tlačovej konferencii 11. júla uviedol, že Poľsko stratí minimálne 10% úrody zrnovín a možno aj viac, keďže suché počasie pretrváva. V r. 1999 predstavovala úroda zrnovín 25,7 mil. ton a v r. 2000 sa predpokladá úroda asi 23,0-23,2 mil. ton. Poľský denník Gazeta Wyborcza koncom júna uviedol, že úroda nepresiahne 22 mil. ton a že požiadavka na dovoz v r. 2000/2001 bude preto predstavovať asi 5 mil. ton. Začiatok zberu sa vzhľadom na prudké dažde na väčšine územia Poľska zdržal oproti zvyčajnému termínu v polovici júla. Lepšie počasie sa očakávalo koncom júla, kedy sa predpokladal aj začiatok zberu.
5
Zvýšenie cien pšenice v Rumunsku In: East Europe, č. 214 (júl 2000), 30 Odhaduje sa, že tohtoročná produkcia pšenice v Rumunsku bude v dôsledku sucha najnižšia za posledné desaťročie. Táto situácia viedla farmárov k zdvojnásobeniu cien pšenice v porovnaní s cenami v rovnakom období minulého roka. "Situácia na trhu so zrnovinami je teraz veľmi nepriaznivá. Tvorba cien nemá žiadnu logiku"- povedal obchodník z Bukurešti. Do polovice júla sa pšenica predávala približne za 150 dolárov za tonu (vrátane nákladov na dopravu a skladovanie), čo jeden obchodník označil za komické. Uviedol, že inde boli ceny okolo 110 dolárov za tonu, v Bulharsku dokonca len 90 dolárov za tonu. Podľa oficiálnych odhadov dosiahne úroda pšenice v r. 2000 3,7 mil. ton, čo by podľa ministerstva malo pokryť dopyt. Analytici však spochybnili tento údaj uvádzajúc, že krajina má nedostatok pšenice a bude sa musieť uchýliť k importu. Ministerstvo poľnohospodárstva uviedlo, že do 11. júla zobralo asi 2,45 mil. ton pšenice, čo predstavuje 56% očakávanej úrody. Výmera pšenice v Rumunsku bola v tomto roku 1,9 mil. ha, ale sucho označované za najhoršie za posledných 100 rokov, postihlo tisíce hektárov. Vlani sa v Rumunsku urodilo 4,65 mil. ton pšenice. Dažde a krupobitie v polovici júla zdevastovali pšenicu aj v oblastiach, kde ju farmári dokázali zachrániť závlahami. Predpokladá sa, že straty na úrode spôsobené krupobitím dosiahnu 2,21 ton na hektár. V priaznivejších rokoch dosahovala úroda približne 4 tony na hektár. Koncom júna odhadovalo ministerstvo poľnohospodárstva výšku škody spôsobenej suchom a krupobitím na 8,42 bilióna lei. Najviac bola ohrozená úroda kukurice, pšenice, raže, zemiakov a slnečnice. Situácia je tak vážna, že vláda ustanovila krízový výbor, ktorý má prijať opatrenia na "prinajmenšom záchranu úrody kukurice a slnečnice". Snahy o záchranu úrod pšenice a jačmeňa by už neboli efektívne. Minister poľnohospodárstva Ioan Muresan nebol schopný presvedčiť vládu, aby vyčlenila finančné prostriedky na závlahy. V niektorých oblastiach bola pôda úplne vysušená až do hĺbky jedného metra, takže zavlažovanie by nebolo účinné. Muresan navrhoval, aby sa 1 100 mld. lei poskytlo v rámci štátnych dotácií na pokrytie vysokých energetických nákladov na zavlažovanie a priama podpora 640 mld. lei na výdavky za vodu. Ak by tieto opatrenia schválila vláda, 814 000 ha pôdy by mohlo mať podľa Muresana úžitok zo zavlažovania.
Škody po krupobití zvyšujú biedu v Rumunsku In: Agra Europe č. 1907 (jún 2000), M6 Podľa Ministerstva poľnohospodárstva Rumunska krupobitie spôsobilo rozsiahle škody na plodinách na ornej pôde v Rumunsku. Približne 83 000 ha plodín bolo zničených silnými zrážkami, pričom najviac bola postihnutá pšenica a ryža. Škoda sa predbežne odhaduje na 18 mil. EUR. Najviac postihnuté boli oblasti
6
Braila, Tulcea a Satu Mare. Sucho, označované za najhoršie za posledných 50 rokov, prinútilo ministerstvo poľnohospodárstva znížiť odhady úrody pšenice z 5 mil. ton na 3,7 mil. ton. Nezávislí pozorovatelia tento odhad znížili dokonca až na 2,5 mil. ton. Rumunsko už informovalo, že v tomto roku pravdepodobne nebude schopné exportovať pšenicu.
7
Produkcia zrnovín v krajinách SVE pod priemerom In: Agra Europe, č. 1913 (2000), M8 V krajinách strednej a východnej Európy sa očakáva nízka úroda zrnovín. Niektoré krajiny zostanú v tejto sezóne pravdepodobne čistými dovozcami, čím sa zníži tlak na globálne exportné trhy. Predchádzajúci optimizmus vystriedalo sklamanie, pretože po priaznivých podmienkach v jeseni nasledovalo suché počasie na jar, ktoré ovplyvnilo úrodu aj kvalitu. Vládna podpora niektorých farmárov v regióne narastala.
Produkcia pšenice a kŕmnych zrnovín v strednej a východnej Európe (v mil. ton) Rok zberu 2000 1999 1998 1997 1996 Bulharsko Pšenica 2,7 3,1 3,3 3,6 1,7 Kŕmne zrnoviny 1) 2,1 2,3 2,5 2,5 1,5 Česká republika Pšenica 4,0 4,0 3,8 3,6 3,7 Kŕmne zrnoviny 2,1 2,6 3,0 3,3 2,9 Maďarsko Pšenica 3,3 2,6 4,9 5,3 3,9 Kŕmne zrnoviny 6,9 8,7 8,1 8,9 7,1 Poľsko Pšenica 8,2 9,1 9,5 8,2 8,5 Kŕmne zrnoviny 13,9 16,7 17,7 17,2 16,5 Rumunsko Pšenica 3,3 4,8 5,0 6,6 3,1 Kŕmne zrnoviny 8,5 11,2 9,3 13,4 11,0 Poznámka: 1) zahŕňa len kukuricu a jačmeň. Zdroj: Medzinárodný výbor pre obilniny
Obchod so pšenicou v strednej a východnej Európe (v tis. ton) 2000/01 99/00 98/99 97/98 96/97 vývoz 500 500 900 333 20 dovoz 200 100 50 57 771 Česká republika vývoz 400 821 474 130 27 dovoz 50 50 105 48 202 Maďarsko vývoz 800 500 1 665 1 573 773 dovoz 1 1 1 15 16 Poľsko vývoz 50 400 19 115 dovoz 800 250 300 518 2 087 Rumunsko vývoz 100 700 410 689 109 dovoz 700 120 115 167 153 vývoz Celkom 1) 2 010 2 731 4 052 2 805 1 320 dovoz 2 950 1 661 1 526 1 875 5 058 Poznámka: 1) zahŕňa Albánsko, Bosnu, Chorvátsko, Slovensko, Slovinsko a bývalú Juhosláviu. Zdroj: Medzinárodný výbor pre obilniny Rok zberu Bulharsko
8
Poľsko Poľsko - najväčší producent a spotrebiteľ v regióne, sa v tomto roku pravdepodobne stane väčším čistým importérom. Nižšia výmera zrnovín a nepriaznivý priebeh počasia (jarný mráz, horúce obdobie s následným dažďom v období žatvy) sa spolupodieľali na znížení produkcie z vlaňajších 26 mil. t na odhadovaných 22 mil. t v tomto roku (vid tabuľka). Poľská vláda, reagujúc na vzniknutú situáciu, zvýšila existujúcu importnú kvótu na pšenicu o 700 000 t. Rumunsko Podľa viacerých odhadov malo byť Rumunsko v tomto roku čistým importérom obilia. Napriek ochote vlády zabezpečiť v určitých oblastiach závlahu, sa vplyvom suchého počasia vlaňajšia rekordná úroda kukurice nezopakuje. Predstaviteľ rumunského ministerstva poľnohospodárstva vyhlásil, že v krajine sa zožalo 4,3 mil. t pšenice, čo je síce menej než vlaňajších 4,8 mil. t, ale dosť na to, aby krajina nemusela pšenicu importovať. Maďarsko Na základe plánovanej produkcie sa mal export pšenice z Maďarska v porovnaní s vlaňajškom zvýšiť. Dosiahlo sa zvýšenie na 0,8 mil. t, ale nepriaznivé počasie ovplyvnilo kvalitu lepku a kvalitu kŕmneho obilia. Produkciu kukurice priaznivo ovplyvnili júlové dažde, ale neočakáva sa, že by mohla prevýšiť 4,5 - 5 mil. t (skoršie odhady predpokladali 6 - 7 mil. t). Bulharsko V Bulharsku sa produkcia pšenice odhaduje na 2,7 mil. t, oproti plánovaným 3,3 mil. t. Niektoré zdroje predpokladajú, že vďaka zlepšeniu kvality vplyvom pesticídov a hnojív, by sa 0,5 mil. t mohlo exportovať, ale tento údaj nie je overený. Úroda kukurice sa kvôli horúčavám znížila o 30 %, čo nevyhnutne povedie k importu. Česká republika a Slovensko Porasty jarného jačmeňa v ČR aj v SR boli slabé a celková produkcia zrna v SR predstavovala polovicu z vlaňajšej. Produkcia pšenice v Českej republike, kde nižšie úrody vykompenzovala väčšia pestovateľská plocha, by mala dosiahnuť vlaňajšiu úroveň 4 mil. t. To by viedlo k exportným prebytkom vo výške 0,4 mil. t. Vplyv na ceny Menšie zásoby obilia v krajinách strednej a východnej Európy ovplyvnili zvýšenie cien. Ceny pšenice v Poľsku sa zvýšili na 170 EUR za tonu (v porovnaní s vlaňajšími 125 EUR za tonu).
9
