DARGOV. územný plán obce

S podporou / with support

UzemnePlany.sk Najväčší portál o územnom plánovaní, urbanizme a tvorbe krajiny

architektonické štúdio atrium adresa: Letná 40, 040 01 Košice, Slovensko, tel/fax: 055/62 315 87

www.atrium-archstudio.sk, e-mail: [email protected]

DARGOV

územný plán obce PRIESKUMY A ROZBORY

S P R I E V O D N Á S P R Á VA ©

o

k

t

ó

b

e

r

2

0

0

9

Obstarávateľ: Obec Dargov Okres: Trebišov Kraj: Košický Spracovateľ: Architektonické štúdio Atrium Letná 40, 040 01 Košice tel./fax: 055/ 62 315 87 e-mail: [email protected] web: www.atrium-archstudio.sk www.UzemnePlany.sk Zodpovední riešitelia: Ing. arch. Dušan Burák, CSc. Ing. Ladislav Pažák Mgr. Milan Barlog Ing. Milan Kolesár Ing. Ladislav Baran Ing. Michal Burák Ing. arch. Marek Bakalár Odborne spôsobilá osoba na obstaranie ÚPD:

Ing. arch. Anna Soročinová

1

2

Obsah: 1. Úvod ............................................................................................................................................................... 5  2. Vymedzenie záujmového územia ................................................................................................................... 5  3. Použité podklady a materiály ......................................................................................................................... 5  3.1 Mapové podklady .................................................................................................................................... 5  3.2 Ostatné materiály ..................................................................................................................................... 5  4. Rozbor širších vzťahov ................................................................................................................................... 5  5. Prírodné podmienky ....................................................................................................................................... 6  6. Civilizačné podmienky ................................................................................................................................. 23  6.1 Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarne hodnoty ........................................................................... 23  6.2 Funkčné využitie plôch ......................................................................................................................... 24  7. Obyvateľstvo, zamestnanosť, bytový fond ................................................................................................... 25  7.1 Obyvateľstvo ......................................................................................................................................... 25  7.2 Ekonomická aktivita a pracovné príležitosti ......................................................................................... 26  7.3 Domový a bytový fond .......................................................................................................................... 27  8. Občianska vybavenosť ................................................................................................................................. 28  9. Turizmus a rekreácia .................................................................................................................................... 29  10. Ekonomické aktivity ................................................................................................................................... 29  10.1 Poľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo ................................................................................. 29  10.2 Ťažba, priemyselná výroba a remeselné činnosti ................................................................................ 30  10.3 Komerčné služby a obchod ................................................................................................................. 30  11. Doprava ...................................................................................................................................................... 30  11.1 Širšie dopravné vzťahy ........................................................................................................................ 30  11.2 Železničná doprava.............................................................................................................................. 30  11.3 Charakteristika komunikačnej siete ..................................................................................................... 30  11.4 Pešia, cyklistická a netradičná doprava ............................................................................................... 32  11.5 Letecká doprava .................................................................................................................................. 32  11.6 Statická doprava .................................................................................................................................. 32  11.7 Osobná hromadná doprava .................................................................................................................. 32  11.8 Ochranné pásma a hluk od cestnej a železničnej dopravy................................................................... 32  12. Vodné hospodárstvo ................................................................................................................................... 33  12.1 Zásobovanie pitnou vodou .................................................................................................................. 33  12.2 Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd ................................................................................ 34  12.3 Vodné toky a nádrže ............................................................................................................................ 35  13. Zásobovanie elektrickou energiou .............................................................................................................. 35  14. Zásobovanie plynom a teplom.................................................................................................................... 37  14.1 Zásobovanie plynom ........................................................................................................................... 37  14.2 Zásobovanie teplom ............................................................................................................................ 37  15. Spoje a telekomunikačné zariadenia........................................................................................................... 39  16. Životné prostredie ....................................................................................................................................... 41  17. Ochranné pásma a chránené územia ........................................................................................................... 42  17.1 Chránené územia – funkčné obmedzenie využitia v zmysle príslušných zákonných ustanovení ....... 42  17.2 Ochranné pásma .................................................................................................................................. 42  17.3 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry ......................................................................... 42  18. Zhodnotenie stavu a vytýčenie úloh ........................................................................................................... 42 

3

Zoznam skratiek: KSK – Košický samosprávny kraj BD - bytový dom CO - civilná ochrana CHKO – chránená krajinná oblasť CR - cestovný ruch ČOV – čistiareň odpadových vôd HD - hospodársky dvor HaZZ – hasičský a záchranný zbor LHC - lesný hospodársky celok LP - lesná pôda KO - komunálny odpad k.ú. - katastrálne územie NKP – národná kultúrna pamiatka OcÚ - obecný úrad OP - ochranné pásmo PP - poľnohospodárska pôda PD - poľnohospodárske družstvo POH - program odpadového hospodárstva RD - rodinný dom SAD – slovenská autobusová doprava SKUEV – Slovensko, územie európskeho významu ŠM - štátny majetok TS - trafostanica ÚPD – územnoplánovacia dokumentácia ÚPN-O - územný plán obce ÚZPF SR – ústredný zoznam pamiatkového fondu Slov. republiky VÚC - veľký územný celok VN – vysoké napätie elektrické VPS - verejnoprospešné stavby VZN – všeobecne záväzné nariadenie ZaD - zmeny a doplnky ZUŠ - základná umelecká škola ZŠ - základná škola

4

1. Úvod Dôvodom obstarania ÚPN-O je skutočnosť, že obec nemá vypracovanú ÚPD, pričom je lemovaná CHVÚ Slanské vrchy, nad obcou je NPR s jej OP a Natura 2000 - SKÚEV Bačkovská dolina a ďalej evidované archeologické lokality. Do k.ú. zasahuje OP I° a II ° zdrojov pitnej vody. Nad obcou je trasované elektr. vedenie VVN 400 kV a plánovaná diaľnica D1. Obec je organizátorom folklórnych slávnosti a motoristických podujatí celoštátneho významu a plní významnú úlohou v regionálnej cyklo a pešej turistike a pod. Ďalším dôvodom obstarania je potreba komplexného zhodnotenia rozvoja obce a jej k.ú. vo väzbe na ÚPN – VÚC Košický kraj a následných ZaD do roku 2025 a neskôr. Záujem o výstavbu je značný, chýba však nástroj na jej riadenie.

2. Vymedzenie záujmového územia Skúmané územie je vymedzené katastrálnou hranicou obce a je prezentované v M 1:50 000 a 15 000. Podrobne je obec skúmaná v mierke M 1: 5 000 (2 500). Záujmové územie tvorí mesto Sečovce, obce Bačkov, Malé Ozorovce, Trnávka, v okree Košice – okolie Košický Klečenov, Svinica, Nižná a Vyšná Kamenica a v okrese Vranov n/ Topľou obec Banské.

3. Použité podklady a materiály 3.1 Mapové podklady Polohopis v M 1: 5 000 (2 500) bol vektorizovaný z ROEP-u a katastrálnych máp obce, doplnený z obhliadky v teréne a skenovaním ďalších podkladov. Výškopis bol vektorizovaný zo základných máp ČSSR z r. 1987 a 89 v M 1:10 000. Mapový podklad v M 1:10 000 (15 000) bol skenovaný z tých istých máp.

3.2 Ostatné materiály − − − − − −

ÚPN-VÚC Košický kraj - ZaD (Urbi Košice, 2003), PHaSR obce Dargov ( OcÚ Dargov, 2008) Porealizačné zameranie vodovod Dargov (Lupo-geo Trebišov, 2005) Prevádzkový poriadok Dargov – vodovod ( Obec Dargov, 2004) Príloha k stav uzávere D1 Bidovce – Dargov (1999) vydané ÚR a SP od r. 2007.

4. Rozbor širších vzťahov Obec leží na východnom úpätí Slanských vrchov v ich južnej časti v nadmorskej výške 230 – 270 m v údolí potoka Trnávka. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 216 m v údolí potoka Trnávka na juhovýchodnom okraji katastra a najvyšší 895 m n. m. na severnom okraji katastra pod kótou Mošník (911 m n. m.). Katastrálne územie má rozlohu 2 188 ha. Prevažná časť k.ú. je zalesnená - duby a buky. Z hľadiska územnej ochrany prírody sa v území nachádza Národná prírodná rezervácia Bačkovská dolina, ktorá má 100 m široké ochranné pásmo. Do územia katastra obce zasahuje v rámci siete Natura 2000 časť navrhovaného Chráneného vtáčieho územia SKCHVU0328 Slanské vrchy. Od mesta Sečovce je vzdialená cca 6 km a Košíc 30 km. Obec je súčasťou združenia obcí Slanské vrchy. Podľa koncepcie rajonizácie CR obec leží v rekreačnom územnom celku VI.- Slanské vrchy, medzinárodného významu. Funkcia CR a turizmu je zastúpená rovnomennou kultúrno – historickou pamiatkou Dargovské bojisko a strediskom turizmu Dargov. Obec je prirodzeným nástupným centrom do Sanských vrchov. V okolitých lesoch bol známy Forgáchov poľovnícky revír. Do k.ú. zasahuje OP I°a II° zdrojov pitnej vody - studne. Skupinová cestná dedina je rozvinutá pozdĺž cesty I. tr. Tu je sústredené aj obč. vybavenie, poľnohospod. dvor a BČS s kongresovým a rekr. športovým strediskom. Motocentrum, amfiteáter, futbal. ihrisko, r.k. kostol, MŠ a rekr. osada Jednoty sú lokalizované excentricky. Poľnohospodárska výroba je lokalizovaná v HD Integra pod obcou. Pôdu obhospodaruje Integra Dargov, Agro Daba Sečovce a traja SHR. Lesy spadajúce do LHC Sečovce, obhospodarujú Urbariát Červená a Lesy SR – LS Sobrance, LZ Sečovce. V okolitých lesoch pôsobí poľovnícke združenie Dargov. Priemyselná výroba nie je v obci zastúpená. 5

Katastrálnym územím obce prechádzajú nasledovné vysokonapäťové nadzemné vedenia: - 400 kV vedenie V 409 Lemešany – Veľké Kapušany - 22 kV odbočka Bačkov – Dargov od V 257 Trebišov – Vranov nad Topľou - 22 kV prípojky k trafostaniciam v obci. Obec je zásobovaná elektrickou energiou 22 kV odbočkou z VN vedenia č. 257 napájaného zo 110/ 22 kV ES Trebišov s možnosťou záskoku zo 110/ 22 kV ES Vranov nad Topľou. Na uvedenú linku je pripojených 4+4 ks transformovní. Obec je súčasťou Regionáleho technického centra - východ ST v primárnej oblasti Michalovce. Celé územie je pokryté signálom mobilných operátorov Orange a T- mobile. Od roku 1998 je obec plynofikovaná z regulačnej stanice plynu RS 3000 osadenej v meste Sečovce. Z nej je vyvedený STL plynovod zásobujúci zemným plynom obce: Albínov Višňov, Kravany, Stankovce a Dargov. Plynofikované je aj rekr. stredisko. Zásobovanie obce a rekr. strediska pitnou vodou je z obecného vodovodu s vodojemom 100 m3 využívajúceho zdroje pitnej vody nad obcou (studne). Ostatné odčlenené časti majú vlastné systémy. Obec nemá vybudovanú splaškovú kanalizáciu ani ČOV. Vypracovaný projekt pre územné konanie z roku 2004 navrhuje napojenie obce na kanaliz. systém Sečoviec. Odčlenené časti majú vlastný systém – malé ČOV a žumpy. Komunikačne je obec napojená na širšie územné jednotky osídlenia, výroby a CR prostredníctvom ciest I/50 a III/050208 so smerom do obce Bačkov, ďalej lesnými a poľnými účelovými komunikáciami a turistickými a cykloturistickými trasami. Zastavaným územím obce Dargov vedie trasa silne dopravne zaťaženej cesty I/50 so smerom Košice - Michalovce, ktorá je hlavnou európskou cestou E50 v trase Košice - Michalovce - štátna hranica SR/UA a je zaradená do siete transeurópskych magistrál „TEM“ - úsek TEM 4. V zmysle ÚPN VÚC Košický kraj – zmeny a doplnky 2004 je plánovaná trasa diaľnice D1 (v kategórii D 26,5/120), ktorá je vedená paralelne s cestou I/50, severne od obce s návrhom mimoúrovňovej križovatky D1 a diaľničným privádzačom na I/50 východne od obce. Severne od obce je navrhovaná trasa VRT.

5. Prírodné podmienky Obec Dargov leží na východnom úpätí Slanských vrchov v ich južnej časti v nadmorskej výške 230 – 270 m v údolí potoka Trnávka. Najnižší bod katastra má nadmorskú výšku 216 m v údolí potoka Trnávka na juhovýchodnom okraji katastra, najvyšší dosahuje na kóte 895 m n. m. na severnom okraji katastra pod kótou Mošník (911 m n. m.). Geomorfologické členenie katastrálneho územia Dargov je uvedené v nasledujúcej tabuľke. Alpsko-himalájska Sústava Karpaty

Panónska panva

Západné Karpaty

Východopanónska panva

vnútorné Západné Karpaty

Veľká Dunajská kotlina

Oblasť

Matransko-slanská

Východoslovenská nížina

Celok

Slanské vrchy

Východoslovenská pahorkatina

Podsústava Provincia Subprovincia

Podcelok

Mošník

Bogota

Podslanská pahorkatina

Z geomorfologického hľadiska predstavuje oblasť Podslanskej pahorkatiny reliéf nížinných pahorkatín, Slanské vrchy reliéf vrchovinový až hornatinový. Z hľadiska morfologicko-morfometrického členenia predstavuje reliéf Podslanskej pahorkatiny mierne až stredne členitú pahorkatinu, oblasť Slanských vrchov predstavuje stredne členitú pahorkatinu a stredne, silne až veľmi silne členitú vrchovinu. Toky v oblasti Slanských vrchov majú tvar hlbokých V dolín bez nivy alebo so slabo vyvinutou nivou, na úpätí Slanských vrchov sú početné recentné a fosílne agradačné valy. Medzi masívmi Bogoty a Mošníka na západnom okraji katastra je výrazný prieval (priesmyk). V Slanských vrchoch sú na území katastra vulkanické centrá prevažne stratovulkanických kužeľov v oblasti kót Mošník, Strechový vrch a Bogota, ktoré ležia mimo katastra alebo na jeho hranici, ale masívmi zasahujú do územia. Slanské vrchy sú oproti 6

Podslanskej pahorkatine ohraničené morfologicky výraznými stráňami na tektonických poruchách. Zo súčasných reliéfotvorných procesov prevládajú fluviálne a stráňové procesy, z ktorých sa v posudzovanom území zväčša uplatňuje silný fluviálny erózny proces so silnou hĺbkovou eróziou v horskom reliéfe, na východnom okraji slabý fluviálny erózny proces s miernym pohybom svahových hmôt v pahorkatinách s dominanciou rozovretých úvalinovitých dolín. Začlenenie územia z hľadiska regionálneho geologického členenia je uvedené v nasledujúcej tabuľke. neovulkanity vnútrohorské panvy a kotliny Oblasť Podoblasť Jednotka

neovulkanity Slanských vrchov strechovský stratovulkán

stratovulkán Bogoty

východoslovenská panva trebišovská panva

Geologický podklad je tvorený v oblasti Slanských vrchov neogénnymi vulkanitmi, zvyšná časť územia je tvorená horninami neogénu. Z vulkanitov sa v území uplatňujú pyroxenické a amfibolickopyroxenické andezity sarmatu – spodného panónu. Vulkanické a magmatické telesá majú formu lávových prúdov a efuzívnych foriem stratovulkánov, v severnej časti katastra prechádzajú do formy sil. Stredná časť územia Slanských vrchov na území katastra medzi vulkanickými telesami je pokrytá vulkanoklastickými horninami – epiklastickými vulkanickými brekciami. Z neogénnych hornín sú v území zastúpené sivé a pestré vápnité íly, piesky štrky až zlepence. Kvartérny pokryv tvorí v oblasti Slanských vrchov prevažne nečlenené predkvartérne podložie s nepravidelným pokryvom bližšie nerozlíšených svahovín a sutín. Na úpätí Slanských vrchov sú zastúpené proluviálne sedimenty, tvorené hlinitými až hlinito-piesčitými štrkmi s úlomkami hornín v náplavových kužeľoch bez pokryvu. Z hľadiska inžinierskogeologickej rajonizácie patrí územie do viacerých rajónov. neogénnych vulkanitov tektonických depresií Región stratovulkánov s neogénnym podkladom Subregión Vl rajón efuzívnych hornín predkvartérnych hornín Vp rajón vulkanoklastických hornín Rajón D rajón deluviálnych sedimentov kvartérnych hornín P rajón proluviálnych sedimentov Rajóny predkvartérnych hornín sa vyskytujú len v oblasti Slanských vrchov. Podľa hydrogeologického rajónovania ležia podzemné vody posudzovaného územia v regióne V 111. Neovulkanity Slanských vrchov s prevažne puklinovou priepustnosťou, budovanom neovulkanitmi, východná časť katastra zasahuje do regiónu N 112. Neogén západnej časti Východoslovenskej nížiny s určujúcim typom medzizrnovej priepustnosti, budovaného horninami neogénu. Litologická charakteristika podkladu odráža aj jeho hydrologické vlastnosti. Predmetné územie vypĺňajú vulkanosedimentárne pieskovce a konglomeráty, čo sú horniny s dobrou pórovo-puklinovo priepustnosťou a veľmi nízkym zvodnením. Prietočnosť a hydrogeologická produktivita je v oblasti Slanských vrchov mierna (T = 1.10-3 – 1.10-2 m2.s-1), v oblasti Podslanskej pahorkatiny vysoká (T = 1.10-3 – 1.10-2 m2.s-1). Hladina podzemnej vody je zväčša 2 – 5, na západnom okraji až 10 m hlboko. V Slanských vrchoch je využiteľné množstvo podzemnej vody 0,50 – 0,99 l.s-1.km-2, v oblasti Podslanskej pahorkatiny 0,20 – 0,49 l.s-1.km-2. Priemerná ročná hladina podzemných vôd za rok 2003 v lokalite Bačkov v hydrogeologickom regióne N 112. Neogén Z časti Východoslovenskej nížiny v pozorovacej sieti SHMÚ, sledovaná od roku 1986, je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Priemerná ročná hladina (m n. m.) Zmena priemernej ročnej hladiny v porovnaní s dlhodobým priemerom (%) Dlhodobá priemerná hladina (m n. m.)

7

240,69 1,00237381309345 240,12

Maximálna a minimálna ročná hladina a maximálna a minimálna dlhodobá hladina podzemných vôd v lokalite Bačkov za rok 2003 je uvedená v nasledujúcej tabuľke. 240,99 Maximálna výška hladiny v danom roku (m n. m.) 241,26 Dlhodobá maximálna výška hladiny v danom roku (m n. m.) 240,39 Minimálna výška hladiny v danom roku (m n. m.) Dlhodobá minimálna výška hladiny v danom roku (m n. m.)

238,98

Priemerná ročná hladina (m n. m.) Dlhodobá priemerná hladina (m n. m.)

240,69 240,12

Povrchové vody sú odvodňované potokom Trnávka s prítokmi Pecový a Kamenný potok a ďalšími bezmennými obojstrannými prítokmi a Bačkovským potokom a jeho prítokmi, územím prechádza rozvodnica medzi povodím Hornádu a Bodrogu. Charakteristika režimu odtoku je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Oblasť Typ

Základná hydrologická charakteristika

akumulácia vysoká vodnosť najvyššie Qma najnižšie Qma podružné zvýšenie vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy

vrchovinno-nížinná dažďovo-snehový XII – II III – IV III (IV < II) IX

stredohorská snehovo-dažďový XI – II III – V IV (V < III) (V > III) I – II IX – X

výrazné

mierne výrazné

Z pôd sa v katastri Dargova vyskytujú prevažne nasýtené kambizeme pseudoglejové, na SZ okraji kyslé až výrazne kyslé (oligobázické) kambizeme modálne. Pôdy sú v prevažnej časti Slanských vrchov hlinito-piesčité, v ich zvyšnej časti a Podslanskej pahorkatine piesčito-hlinité, na V okraji katastra hlinité, prevažne neskeletnaté až slabo kamenité (0 – 20 %), v časti Slanských vrchov stredne kamenité (štrkovité) (20 – 50 %). Poľnohospodárska pôda všeobecne je strednej bonity a v kategorizácii produkčnosti dosahuje stredné hodnoty (5 v 10-stupňovej stupnici s bodovými hodnotami 60 – 51 v stupnici 100 – 1). Obsah humusu v hĺbke do 25 cm je stredný (1,8 – 2,3 %). Pôdna reakcia je v Slanských vrchoch stredne (6,0 – 5,5 pH) až silno kyslá (5,5 – 5,0 pH), na ich podhorí slabo kyslá (6,5 – 6,0 pH). Z klimatického hľadiska sa územie katastra nachádza v klimatickej oblasti, ktorej charakteristika je uvedená v nasledujúcej tabuľke. Oblasť Okrsok

mierne teplá (M) – priemerne menej ako 50 letných dní (LD) za rok (s denným maximom teploty vzduchu ≥ 25 °C), júlový priemer teploty vzduchu ≥ 16 °C

M3

Charakteristika okrsku mierne teplý, mierne vlhký, pahorkatinový až vrchovinový

Klimatické znaky júl ≥ 16 °C, LD < 50, Končekov index zavlaženia (Iz) 0 až 60, okolo 500 m n. m.

Kompaktné lesné porasty sa rozprestierajú najmä v západnej časti územia v oblasti Slanských vrchov, mimo nich sa vyskytujú malé lesné porasty len na dvoch miestach. Porasty sú len lokálne prerušované prevažne antropogénnymi líniami a malými lúčnymi enklávami. Ide prevažne bukové, menej dubovo-hrabové a dubové porasty, v severnej a južnej časti zmiešané prevažne s ďalšími listnáčmi, lokálne aj ihličnatými druhmi drevín. Svojim zložením a štruktúrou zväčša zodpovedajú potenciálnej prirodzenej vegetácii, len lokálne sa vyskytujú umelo založené monokultúry ihličnatých drevín. Väčšina lesov je zaradená do kategórie lesov hospodárskych, ochranné lesy sa nachádzajú lokálne na rôzne veľkých plochách. Rozšírenie nelesnej drevinovej vegetácie (NDV) je v poľnohospodárskej krajine rozdelené nerovnomerne. Lepšie zastúpenie je v západnej lúčnej časti poľnohospodárskej krajiny, menej vo východnej oráčinovej časti, celkovo však možno konštatovať, že až na najvýchodnejšie výbežky je krajina z hľadiska 8

rozšírenia NDV v dobrom stave. NDV predstavuje najmä líniovú zeleň na medziach, úvozoch a stržiach, okolo potokov, pomerne rozsiahly výskyt má aj skupinová, hlúčiková, falangovitá až plošná NDV. V porovnaní s celoslovenskými pomermi predstavuje posudzované územie krajinu s dobrým zastúpením rozptýlenej stromovej zelene a riedkym zastúpením rozptýlenej krovinovej zelene. Z hľadiska drevinového zloženia prevláda najmä buk (Fagus sylvatica), dub letný (Quercus robur), breza (Betula pendula), topoľ osikový (Populus tremula), hrab (Carpinus betulus), klokoč peristý (Staphyllea pinnata), v líniovej NDV sa uplatňuje najmä trnka (Prunus spinosa), ruža šípová (Rosa canina), hloh jednosemenný (Crataegus monogyna), svíb krvavý (Swida sanguinea), vŕba rakytová (Salix caprea) a krehká (Salix fragilis), lieska (Corylus avellana) a baza čierna (Sambucus nigra), menej čerešňa vtáčia (Cerasus avium), vŕba sliezska (Salix silesiaca), jarabina vtáčia (Sorbus aucuparia) či krušina jelšová (Frangula alnus). Brehové porasty sú zväčša tvorené vŕbou krehkou, purpurovou (Salix purpurea), jelšou lepkavou (Alnus glutinosa), jelšou sivou (Alnus incana) a čremchou (Padus avium). Trvalé trávne porasty sú prevažne polointenzívne, viac-menej prirodzené, menšia časť z nich je vplyvom intenzifikačných zásahov pomerne chudobná a monotónna, značná časť na podhorí Slanských vrchov degraduje vplyvom obmedzenia obhospodarovania. Na plochách strmších strání alebo zamokrených plôch v alúviách je veľmi hodnotná xerotermná alebo močiarna vegetácia, no aj tá je závislá od spôsobu hospodárenia. Oráčiny zaberajú východnú časť poľnohospodárskej plochy katastra, sú prevažne veľkoblokové. Časť oráčin je osiata trvalými kultúrami. Mozaikové štruktúry sa v rámci katastra vyskytujú na plochách strání a záverov dolín, kde sú medznaté svahy, ako aj na ostatných miestach, kde sú pestré početné skupiny prirodzenej mimolesnej drevinovej zelene. Vodné toky a plochy. Severovýchodný okraj územia je ohraničený Bačkovským potokom, ktorý odteká mimo územie katastra. V strednej časti územím preteká potok Trnávka, ktorý zo severu priberá Pecový potok a na JV okraji Kamenný potok, ako aj ďalšie obojstranné bezmenné prítoky. Bez vegetácie sú asfaltové, sčasti aj nespevnené poľné komunikácie, spevnené plochy v obci, časti dvorov pri rodinných domoch a pod., lokálne aj nadmerne využívané plochy (priehony dobytka, okolie napájadiel). Prirodzené plochy bez vegetácie predstavujú malé plochy obnažených skál. Vegetácia v intraviláne má tradičný charakter, je kultúrneho charakteru, značné plochy však zaberá aj synantropná vegetácia. Tvorená je predovšetkým vegetáciou úžitkových záhrad a okrasných plôch pri rodinných domoch a drevinovou vegetáciou na verejných priestranstvách. Prirodzené drevinové štruktúry okolitej krajiny zasahujú aj do okrajových častí intravilánu, z veľkej časti je zachovaná aj vegetácia brehových porastov Trnávky, pretekajúcej okrajom obce. 5.1 Prieskumy a rozbory životného prostredia vrátane prieskumov a rozborov ochrany prírody a krajiny V území boli lokálne zistené prírodné stresové (geodynamické) javy nad rámec bežných prejavov v krajine vo forme pomerne rozsiahlych plôch svahových porúch na neogéne v oblasti Slanských vrchov a ich podhorí, zvyšná časť je z geodynamického hľadiska stabilná. Antropogénne podmienené stresové javy sú líniového a plošného charakteru. Z líniových prvkov je územím južne od obce vedené jednoduché 400 kV vonkajšie elektrické vedenie, v území je aj niekoľko vetiev 22 kV vedenia. Obce Dargov a Bačkov sú spojené strednotlakým plynovodom vedeným pozdĺž cesty III. triedy, spájajúcej obe obce. Územím prechádza štátna cesta I. triedy medzinárodného významu E/50 Košice – Michalovce s počtom 5 000 – 6 000 jednotkových vozidiel za 24 hodín v roku 1995. V území je paralelne s cestou E 50 plánovaná výstavba diaľnice D1, úsek Bidovce – Dargov, ktorá je na veľkej časti územia plánovaná v tunelovom variante. Severne od nej je plánovaná výstavba vysokorýchlostnej železničnej trate, ktorá bude v celom úseku katastra vedená v tuneli. Priemerná ročná koncentrácia NO2 je 5 – 10 µg.m-3. Priemerná ročná depozícia N (NO, NO2) je 700 – 800 mg.m-2. Priemerná ročná koncentrácia SO2 je 5 – 10 µg.m-3. Ide prevažne o nízke hodnoty tesne nad nulovými, príp. v strednej časti stupnice. Priemerná ročná depozícia S (SO2 a sírany) je 2 000 – 2 500 mg.m2 , čo predstavuje vyššie hodnoty. Pôdy v oblasti nie sú kontaminované, predstavujú nekontaminované pôdy– relatívne čisté pôdy. V území je úroveň znečistenia podzemných vôd (Cd) je prevažne nízka (0,1 – 1,0), lokálne stredná (1,0 – 3,0), vysoká (3,1 – 5,0) až veľmi vysoká (> 5,0) na severnom okraji a na západnom okraji strednej časti územia. Stupeň znečistenia riečnych sedimentov (Cd) je 0,0. Vodná erózia je v oblasti Slanských vrchov 9

žiadna alebo nepatrná až slabá, v poľnohospodárskej sú pôdy z hľadiska vodnej erózie zaradené do kategórie slabej, stredne silnej až silnej erózie. Z hľadiska zdravotného stavu predstavujú lesy územia väčšinou zdravé (defoliácia 0 – 10 %), veľmi slabo poškodené (11 – 20 %) až slabo poškodené (21 – 30 %) porasty, lokálne sú porasty stredne poškodené (31 – 40 %) až silno poškodené (41 – 50 %). Severným okrajom územia prechádza hranica medzi pásmom C a D imisného ohrozenia lesa. Ostatné stresové javy v území nepresahujú rámec bežnej kontaminácie, rovnako ich zdroje nie sú nad rámec bežných zdrojov v tejto oblasti. V rámci územného systému stresových faktorov (ÚSSF) predstavuje v rámci línií ÚSSF cesta E 50 veľmi silne zaťaženú antropogénnu líniu – dopravný koridor, v rámci areálov ÚSSF leží územie katastra v antropogénnom areáli s vybraným stresovým faktorom svahovými pohybmi, strednou časťou východného okraja zasahuje do územia relatívne nezaťaženého stresovými faktormi. Potok Trnávka je zaradený medzi vodohospodársky významné toky. Do severnej časti územia okrajovo zasahuje povodie vodárenských tokov Svinický a Medvedí potok a zároveň pásmo hygienickej ochrany (PHO) 2. a 3. stupňa povrchových vôd týchto tokov. Na podstatnej časti údolia Bačkovského potoka na území katastra je vyhlásené PHO zdroja pitnej vody 2. stupňa. Z hľadiska územnej ochrany prírody sa v území nachádza Národná prírodná rezervácia Bačkovská dolina s 5. stupňom ochrany, ktorá má 100 m široké ochranné pásmo s 3. stupňom ochrany. Do územia katastra obce zasahuje v rámci siete Natura 2000 časť navrhovaného chráneného vtáčieho územia SKCHVU0328 Slanské vrchy. Toto územie bolo schválené vládou SR, pre nCHVÚ Slanské vrchy bol Krajským úradom ŽP Košice vypracovaný návrh vyhlášky. Názov: Bačkovská dolina Kategória: národná prírodná rezervácia Základné údaje Výmera CHÚ: 2 200 400 m2 Rok vyhlásenia: 1967 Zriaďovací orgán pri vyhlásení CHÚ: Slovenská národná rada Názov právneho predpisu vyhlasujúceho CHÚ: Rozhodnutie Komisie SNR pre kultúru a informácie č. 6 z 25. 4. 1967 Úprava č. 3744/1967-osv./15 z 18. 11. 1967 Predmet ochrany: V NPR sa nachádza niekoľko hniezd vzácnych dravcov a iných vtákov (orol myšiakovitý, sokol sťahovavý, haja tmavá, krkavec čierny, bocian čierny a myšiak hôrny). Spoločenstvo vtákov, aké sa tu vytvorilo, má osobitný význam z hľadiska vedeckého. Lokalizácia Kraj: Košický Okres: Trebišov Obec: Dargov Katastrálne územie: Dargov

Slanské vrchy Identifikačný kód: SKCHVU025 Katastrálne územie: Košický kraj, okres Košice okolie: Blažice, Bohdanovce, Boliarov, Ďurkov, Herľany, Kalša, Kecerovský Lipovec, Košický Klečenov, Mudrovce, Nižná Kamenica, Nový Salaš, Opiná, Rákoš, Rankovce, Ruskov, Skároš, Slančík, Slanec, Slanská Huta, Slanské Nové Mesto, Svinica, Trstené pri Hornáde, Vyšná Kamenica, Vyšná Myšľa, Ždirovce, okres Trebišov: Bačkov, Brezina, Byšta, Dargov, Kravany pri Sečovciach, Kuzmice nad Roňavou, Malé Ozorovce, Slivník, Stankovce, Trnávka pri Sečovciach, Veľké Ozorovce, Veľký Kazimír, Zbehňov, Zemplínska Teplica, Prešovský kraj, okres Prešov: Abranovce, Brestov, Červenica, Kokošovce, Lesíček, Lúčina, Mirkovce, Okružná, Podhradík, Ruská Nová Ves, Šarišská Poruba, Tuhriná, Vyšná Šebastová, Zlatá Baňa, Žehňa, okres Vranov nad Topľou: Banské, Cabov, Davidov, Hanušovce nad Topľou, Hermanovce nad Topľou, Hlinné, Juskova Voľa, Kamenná Poruba pri Topli, Pavlovce nad Topľou, Petrovce nad Topľou, Rudlov, Sečovská Polianka, Vechec, Zámutov, Zlatník V dotknutých katastrálnych územiach nie sú do CHVÚ zahrnuté parcely v zastavanom území obce. Výmera lokality: 61 033, 53 ha

Zoznam dotknutých parciel okres Trebišov 10

k. ú. Dargov: 643, 644, 645, 646, 649, 650, 651, 652, 653, 654, 655, 656, 657, 658, 659, 660, 661, 662, 663, 664/1, 664/2, 664/3, 664/4, 664/5, 664/6, 664/7, 665/1, 667, 669, 670, 671, 672 časť, 673/1, 673/2, 674/1, 674/2, 674/3, 674/4, 674/5, 677/2, 684, 685, 690/1, 691, 692, 698, 704/1, 705/2, 706/1, 706/2, 706/3, 706/4, 706/5, 706/6, 706/7 časť, 707/1, 707/2, 707/3, 707/4, 707/5, 708/1, 708/2, 708/3, 709/1, 709/2, 709/3, 710/1, 710/2, 710/3, 711/1, 711/2, 711/3, 711/4, 712/1, 712/2, 712/3, 712/4, 712/5, 712/6, 712/7, 712/8, 712/9, 713/1, 713/2, 713/3, 713/4, 713/5, 713/6, 714/1, 714/2, 714/3, 715/1, 715/2, 715/3, 716/1, 716/2, 716/3, 717/1, 717/2, 718, 719, 720, 721/1, 721/2, 722/1, 722/2, 722/3, 723/1, 723/2, 724/1, 724/2, 725, 726, 727, 728, 729, 730, 731, 732 časť, 736, 737, 738, 739, 740, 741, 742 časť, 743, 752 časť, 754, 755, 756, 757, 758, 759, 760, 761/1, 762, 765/1, 765/2, 765/3, 765/4, 765/5, 766/1, 766/2, 772, 776, 777, 778/1, 778/2, 779/1, 779/2, 780, 781, 782, 783, 784/1, 784/2, 784/3, 785, 786/1, 786/2, 787/1, 787/2, 788, 789/1, 789/2, 790/1, 790/2, 790/3, 791, 792, 793/1, 793/2, 794, 795, 796, 797, 798, 799/1, 799/2, 800/1, 800/2, 801/1, 801/2, 801/3, 801/4, 802/1, 802/2, 802/3, 803/1, 803/2, 803/3, 804, 805, 806, 807, 808, 809, 810, 811, 812, 813, 814, 815, 816, 817, 818, 819/1, 819/2, 820, 821, 822, 823/1, 823/2, 823/3, 823/4, 823/5, 824, 825, 826 Zoznam JPRL, kde sú zastúpené ochranné lesy staršie ako 50 rokov

LHC Sečovce: 304, 305, 306, 308, 341, 346, 351, 356 b, 357, 363, 364, 367 b, 458 a, b, c, 591, 592, 594, 595, 599, 600, 601, 602, 603, 604 a, b Odôvodnenie návrhu ochrany Slanské vrchy sú jedným z piatich najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov orol kráľovský (Aquila heliaca), výr skalný (Bubo bubo), bocian čierny (Ciconia nigra), orol krikľavý (Aquila pomarina), včelár lesný (Pernis apivorus), chriašteľ poľný (Crex crex), žlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), ďateľ prostredný (Dendrocopos medius), sova dlhochvostá (Strix uralensis), penica jarabá (Sylvia nisoria), muchárik červenohrdlý (Ficedula parva), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis) a strakoš červenochrbtý (Lanius collurio). Pravidelne tu hniezdi viac ako 1 % národnej populácie druhov orol skalný (Aquila chrysaetos), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), škovránok stromový (Lullula arborea), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), prepelica poľná (Coturnix coturnix), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus), krutihlav hnedý (Jynx torquilla), muchár sivý (Muscicapa striata), hrdlička poľná (Streptopelia turtur) a pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata). Zastúpenie druhov Druh Aquila heliaca Bubo bubo Ciconia nigra Aquila pomarina Pernis apivorus Crex crex Picus canus Dryocopus martius Dendrocopos leucotos Dendrocopos medius Strix uralensis Sylvia nisoria Ficedula parva Ficedula albicollis

Priemerný počet hniezdiacich párov 6 18 28 45 62 120 120 160 200 400 260 800 1 500 4 500

Kritériové druhy

Splnené kritérium

• • • • • • • • • • • • • •

K1 K1 K1 K1 K1 K1 K1 K1 K1 K1 K1 K1 K1 K1

11

Lanius collurio Aquila chrysaetos Caprimulgus europaeus Lullula arborea Bonasa bonasia Coturnix coturnix Phoenicurus phoenicurus Jynx torquilla Muscicapa striata Streptopelia turtur Saxicola torquata Circaetus gallicus Alcedo atthis Galerida cristata Alauda arvensis Anthus campestris Ciconia ciconia Dendrocopos syriacus Riparia riparia Hirundo rustica

2 000 2 15 70 150 110 175 500 650 700 1 100 1 5 15 450 + + + + +

•

K1 >1 % >1 % >1 % >1 % >1 % >1 % >1 % >1 % >1 % >1 %

V súvislosti so zákonom NR SR č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) a vyhláškou Ministerstva ŽP SR č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) boli v území vyčlenené biotopy európskeho a národného významu, ktorých plochy sú zachytené v grafickej prílohe v rámci jednotlivých ekologicky významných segmentov, rovnako boli zaznamenané druhy živočíchov a rastlín európskeho a národného významu. V zmysle vyhlášky sa na území katastra Dargova nachádzajú nasledovné chránené rastlín. Vedecké meno Slovenské meno prilbica moldavská Aconitum moldavicum prilbovka biela Cephalanthera damasonium plamienok alpínsky Clematis alpina Dactylorhiza fuchsii ssp. fuchsii vstavačovec Fuchsov pravý Dactylorhiza majalis ssp. majalis vstavačovec májový pravý päťprstnica obyčajná Gymnadenia conopsea plavúň obyčajný Lycopodium clavatum Poznámka: Všetky uvedené druhy sa považujú za druhy národného významu Okrem nich sa v území vyskytujú nasledovné ohrozené druhy, uvedené v Červenom zozname papraďorastov a semenných rastlín Slovenska. Vedecké meno

Slovenské meno

Ohrozenie

Anemone sylvestris

veternica lesná

LR:nt

Aquilegia vulgaris

orlíček obyčajný

LR:nt

Cerasus fruticosa

čerešňa krovitá

VU 12

Clematis recta

plamienok rovný

LR:nt

Gentiana cruciata

horec krížatý

LR:nt

Lilium martagon

ľalia zlatohlavá

LR:nt

Pilosella cymosa

chlpánik vrcholíkatý

LR:nt

vemenník dvojlistý VU Platanthera bifolia Kategórie ohrozenosti podľa IUCN: VU – Vulnerable – zraniteľný LR – Lower Risk – menej ohrozený s podkategóriou nt – Near Threatened – takmer ohrozený Z ďalších regionálne vzácnych rastlín treba spomenúť chvostník jedľovitý (Huperzia selago), prilbicu pestrú (Aconitum variegatum), klokoč peristý (Staphyllea pinnata), oman srstnatý (Inula hirta) či ružu bedrovníkolistú (Rosa pimpinellifolia). Z chránených a prioritných druhov živočíchov sa na území katastra nachádzajú nasledovné druhy. Vedecké meno Slovenské meno Coleoptera chrobáky bystruška zlatá Carabus auronitens bystruška medená Carabus cancellatus Lucanus cervus roháč obyčajný májka obyčajná Meloe proscarabeus Rosalia alpina fuzáč alpský Hymenoptera blanokrídlovce Bombus (všetky druhy) čmeľ Xylocopa (všetky druhy) drevár Lepidoptera motýle Euplagia (= Callimorpha) quadripunctata spriadač kostihojový Leptidea morsei mlynárik východný Lycaena dispar ohniváčik veľký Parnassius mnemosyne jasoň chochlačkový Osteichthyes (= Pisces) ryby Cottus gobio hlaváč bieloplutvý Amphibia obojživelníky Bombina variegata kunka žltobruchá ropucha bradavičnatá Bufo bufo Bufo viridis ropucha zelená Hyla arborea rosnička zelená Rana dalmatina skokan štíhly Rana kl. esculenta skokan zelený skokan rapotavý Rana ridibunda skokan hnedý Rana temporaria salamandra škvrnitá Salamandra salamandra Triturus cristatus mlok veľký mlok bodkovaný Triturus vulgaris Reptilia plazy 13

Anguis fragilis Coronella austriaca Elaphe longissima Lacerta agilis Lacerta viridis Natrix natrix Natrix tesselata Podacris muralis Aves Accipiter gentilis Accipiter nisus Aegithalos caudatus Aegolius funereus Alauda arvensis Anas platyrhynchos Anthus trivialis Aquila heliaca Aquila pomarina Asio otus Athene noctua Bonasa bonasia Bubo bubo Buteo buteo Buteo lagopus Carduelis carduelis Carduelis chloris Carduelis spinus Certhia familiaris Ciconia ciconia Ciconia nigra Cinclus cinclus Circaetus galicus Circus cyaneus Coccothraustes coccothraustes Columba oenas Columba palumbus Corvus corax Corvus corone Corvus frugilegus Corvus monedula Crex crex Cuculus canorus Delichon urbica

slepúch lámavý užovka hladká užovka stromová jašterica obyčajná jašterica zelená užovka obyčajná užovka fŕkaná jašterica múrová vtáky jastrab lesný jastrab krahulec mlynárka dlhochvostá pôtik kapcavý škovránok poľný kačica divá ľabtuška lesná orol kráľovský orol krikľavý myšiarka ušatá kuvik plačlivý jariabok hôrny výr skalný myšiak lesný myšiak severský stehlík pestrý stehlík zelený stehlík čížavý kôrovník dlhoprstý bocian biely bocian čierny vodnár potočný hadiar krátkoprstý kaňa sivá glezg hrubozobý holub plúžik holub hrivnák krkavec čierny vrana túlavá havran čierny kavka tmavá chrapkáč poľný kukučka jarabá belorítka domová 14

Dendrocopos leucotos Dendrocopos major Dendrocopos medius Dryocopus martius Emberiza citrinella Erithacus rubecula Falco cherrug Falco peregrinus Falco subbuteo Falco tinnunculus Ficedula hypoleuca Ficedula parva Fringilla coelebs Galerida cristata Garrulus glandarius Hieraetus pennatus Hippolais icterina Hirundo rustica Jynx torquilla Lanius minor Luscinia megarhynchos Merops apiaster Milvus migrarus Milvus milvus Motacilla alba Motacilla cinerea Muscicapa striata Nucifraga caryocatactes Parus ater Parus cristatus Parus major Parus montanus Passer domesticus Passer montanus Perdix perdix Pernis apivorus Phoenicurus ochruros Phylloscopus collybita Phylloscopus sibilatrix Phylloscopus trochiloides Pica pica Picus viridis Pyrhulla pyrhulla

ďateľ bielochrbtý ďateľ veľký ďateľ prostredný ďateľ čierny strnádka žltá slávik červienka sokol rároh sokol sťahovavý sokol lastovičiar sokol myšiar muchárik čiernohlavý muchárik červenohlavý pinka lesná pipíška chochlatá sojka škriekavá orol myšiakovitý sedmohlások hájový lastovička domová krutihlav hnedý strakoš kolesár slávik krovinový včelárik zlatý haja tmavá haja červená trasochvost biely trasochvost horský muchár sivý orešnica perlovaná sýkorka uhliarka sýkorka chochlatá sýkorka bielolíca sýkorka čiernohlavá vrabec domový vrabec poľný jarabica poľná včelár lesný žltochvost domový kolibkárik čipčavý kolibkárik sykavý kolibkárik zelený straka čiernozobá žlna zelená hýľ lesný 15

králiček zlatohlavý Regulus regulus pŕhľaviar červenkastý Saxicola rubetra pŕhľaviar čiernohlavý Saxicola torquata sluka lesná Scolopax rusticola brhlík lesný Sitta europaea hrdlička záhradná Streptopelia decaocto hrdlička poľná Streptopelia turtur sova lesná Strix aluco Strix uralensis sova dlhochvostá škorec lesklý Strurnus vulgaris penica čiernohlavá Sylvia atricapilla penica slávikovitá Sylvia borin penica hnedokrídla Sylvia communis penica popolavá Sylvia curruca oriešok hnedý Troglodytes troglodytes drozd čierny Turdus merula drozd plavý Turdus philomenos drozd čvíkotavý Turdus pilaris plamienka driemavá Tyto alba Mammalia cicavce Barbastella barbastellus uchaňa čierna Canis lupus vlk dravý bielozúbka bielobruchá Crocidura leucodon Dryomys nitedula plch lesný jež bledý Erinaceus concolor Felis silvestris mačka divá Muscardinus avellanarius plch lieskový Myotis myotis netopier obyčajný hranostaj čiernochvostý Mustela erminea dulovnica menšia Neomys anomalus dulovnica väčšia Neomys fodiens Plecotus austriacus ucháč sivý Rhinolophus ferrumequinum podkovár veľký Rhinolophus hipposideros podkovár malý veverica stromová Sciurus vulgaris piskor vrchovský Sorex alpinus piskor obyčajný Sorex araneus piskor malý Sorex minutus Poznámka: Druhy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné druhy sa považujú za druhy národného významu Okrem uvedených chránených druhov živočíchov sa z cicavcov vyskytujú ďalšie regionálne významné a vzácne druhy, ako lasica obyčajná (Mustela nivalis), kuna lesná (Martes martes), k. skalná (M. foina), jazvec lesný (Meles meles), bežnejšia je líška (Vulpes vulpes). Z ostatných druhov majú zastúpenie ešte zajac poľný (Lepus europaeus), diviak (Sus scrofa), jeleň (Cervus elaphus), srnec (Capreolus capreolus). 16

Z biotopov národného a európskeho významu sa v katastri Dargova vyskytujú nasledovné. Kód Názov biotopu Pl 4 Pionierske spoločenstvá plytkých silikátových pôd Mo 4 Vegetácia vysokých ostríc Tr 7 Mezofilné lemy Br 2 Horské vodné toky a bylinná vegetácia pozdĺž ich brehov Br 6 Brehové porasty deväťsilov Lk 1 Nížinné a podhorské kosné lúky Lk 3 Mezofilné pasienky a spásané lúky Lk 6 Podmáčané lúky horských a podhorských oblastí Pr 2 Prameniská nížin a pahorkatín na nevápencových horninách Sk 2 Silikátové skalné steny a svahy so štrbinovou vegetáciou Sk 5 Nespevnené silikátové sutiny v kolínnom stupni Ls 1.3 Jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy Ls 2.1 Dubovo-hrabové lesy karpatské Ls 4 Lipovo-javorové sutinové lesy Ls 5.1 Bukové a jedľovo-bukové kvetnaté lesy Ls 5.2 Kyslomilné bukové lesy Poznámka: Biotopy európskeho významu sú vyznačené tučne, ostatné biotopy sú národného významu V území boli mimo územia Natura 2000 vyčlenené niektoré genofondové lokality flóry, fauny a významné biotopy ako ekologicky významné prvky. 1. Bačkovský potok s prítokmi. Prirodzene tečúci, meandrujúci horský až podhorský prevažne lesný tok s prítokmi. Toky majú lokálne dobre vyvinuté brehové porasty, lokálne prechádzajúce do formácií charakteru lužného lesa. V širších častiach nivy a v oblasti pramenísk sa nachádzajú hodnotné mokraďné spoločenstvá. 2. Žľaby. Komplex prirodzených lesných porastov v závere doliny Bačkovského potoka, lokálne narušených ťažobnou rozpracovanosťou, s lokálnym výskytom skalných útvarov. 3. Pece – Stredný vrch – Vladárka. Rozsiahly komplex pomerne rovnorodých prirodzených porastov, lokálne v hrebeňových častiach s výskytom skalných útvarov. 4. Dernance – Lipiny. Komplex pomerne rovnorodých prirodzených lesných porastov. 5. Pecový potok. Prítok Trnávky, prirodzene tečúci horský až podhorský tok s dobre vyvinutými brehovými porastmi v nelesnej časti krajiny, ktoré v zalesnenej časti územia splývajú s okolitými lesnými porastmi. 6. Pod horou. Pomerne zachovalé dobre vyvinuté živné trávobylinné spoločenstvá na ploche lesného prieseku, lokálne porastené náletovými drevinami a formáciami krovín, ktoré v hornej časti prechádzajú do porastov charakteru lesa, splývajúcimi s okolitými lesnými porastmi. 7. Majersko. Živné a lokálne aj xerotermné trávobylinné spoločenstvá v komplexe pomerne zanedbaných, extenzívne obhospodarovaných porastov. 8. Trnávka. Prirodzene tečúci, bohato meandrujúci podhorský tok v dobre vyvinutej nive a širokom údolí, s dobre vyvinutými brehovými porastmi, lokálne prechádzajúcimi do formácií lužného lesa. 9. Kamenný potok. Prítok Trnávky, prirodzene tečúci horský až podhorský tok, z väčšej časti lesný, v poľnohospodárskej časti krajiny s dobre vyvinutými brehovými porastmi, ktoré v lesnej časti splývajú s okolitými lesnými porastmi. 10. Jastrabec – Ščob. Výrazný výbežok lesného komplexu južne od priesmyku medzi komplexmi Bogoty a Minčíka. Prirodzené lesné porasty charakteru hospodárskych lesov s vrcholom tvoreným ochranným lesom. 11. Malý Žiar – Veľký Žiar. Komplex hospodárskych a ochranných lesov okolo rovnomenných kót na južnom okraji katastra. Prirodzené lesné spoločenstvá, lokálne s vystupujúcimi skalnými útvarmi.

17

12. Grúnik. Komplex rovnorodých lesných porastov prirodzeného charakteru, do značnej miery ovplyvnených blízkosťou obce. Časť porastov bola delimitovaná z pôvodných pasienkových lesov. 13. Košarisko. Komplex biotopov živných a vlhkých trávobylinných porastov rôznej intenzity využitia, pramenísk, krovinových a drevinových formácií. 14. Klčoviská. Malé plochy pomerne rovnorodých lesných porastov prirodzeného charakteru, lokálne na styku s tokom Trnávky charakteru lužného lesa. 15. Záhumnie. Plocha trávobylinných spoločenstiev rôznej intenzity využitia a stupňa ruderalizácie v komplexe s drevinovými formáciami. Podľa Generelu nadregionálneho ÚSES SR zasahuje do územia katastra biocentrum nadregionálneho významu Mošník, prebieha ním nadregionálny biokoridor. V zmysle Národnej ekologickej siete Slovenska NECONET zasahujú do katastra dve územia rozvoja prírodných prvkov s hlavnou funkciou ochrany jadrového územia, ktoré sú spojené terestrickým ekologickým koridorom národného významu. V zmysle regionálneho ÚSES sa v území nachádza biocentrum regionálneho významu zaberajúce širšie okolie NPR Bačkovská dolina. Na lokálnej úrovni nebol ÚSES projektovaný, avšak na základe predbežného zhodnotenia a dlhodobého poznania územia môžeme v území situovať niektoré jeho prvky. Potok Trnávka má charakter regionálneho biokoridoru. Charakter miestneho biocentra majú všetky plochy lokalít lesných komplexov, pričom lokality 2., 3. a 4. by mohli tvoriť rozšírenie jestvujúceho regionálneho biocentra, a lokalita 13., ostatné biotopy majú funkciu miestnych biokoridorov a interakčných prvkov. Územie katastra obce Dargov môže ostať z hľadiska ekologicky únosného využívania územia zväčša bez zmien. Ako vyplýva z alternatívneho ekologického výberu, vo veľkej časti katastra je doterajšie využitie krajiny v súlade s krajinno-ekologickými podmienkami prostredia. Využívanie lesného pôdneho fondu a plôch charakteru lesných porastov je možné zlepšiť len lokálne premenou porastov na pestrejšie, ekologicky stabilnejšie a biologicky hodnotnejšie, najmä v okrajových častiach lesného pôdneho fondu. V zatrávnenej časti poľnohospodárskej krajiny treba lokálne zvýšiť intenzitu využívania, v oráčinovej časti netreba vzhľadom na veľkosť a situovanie blokov oráčin zabezpečiť rozčlenenie blokov a zníženie erózie pôdy. Jestvujúce pasienky sú len lokálne využívané nadmerne (priehony, napájadlá, intenzívne TTP), zväčša je problém opačný, t. j. že sa plochy pasienkov najmä v okrajových častiach využívajú nedostatočne alebo vôbec. Sú v dostatočne pestrej mozaike s prirodzenými spoločenstvami, rovnako dostatočné je zastúpenie prirodzenej mimolesnej zelene. V oblasti lesného hospodárstva sú aj hospodárske lesné porasty pomerne stabilné. Celá plocha katastra je rozdelená na tri odlišné časti. Zalesnená časť katastra predstavuje homogénnu lesnú krajinu s prirodzenými ekosystémami, vhodnú na preferovanie hospodárskych a najmä mimoprodukčných funkcií lesa. Poľnohospodárska krajina v západnej časti predstavuje zväčša lúčno-lesnú krajinu s čiastočne pozmenenými ekosystémami, vhodnú na extenzívne hospodárske využitie a rozvoj rekreačno-športového potenciálu, na východnom okraji je krajina oráčinová s priemerným zastúpením prirodzených prírodných prvkov, vhodná na intenzívne využitie, pričom medzi oboma typmi poľnohospodárskej krajiny nie je výrazný rozdiel, nakoľko ide o okrajovú časť oráčinovej poľnohospodárskej krajiny. Tento fakt odráža hodnotenie krajiny z hľadiska ekologickej stability, ktoré poľnohospodársku krajinu v okolí obce hodnotí ako priestor ekologicky stredne stabilný a zvyšnú časť územia v oblasti lesnej klasifikuje ako priestor ekologicky hodnotný. Ekologická kvalita priestorovej štruktúry je na území katastra veľmi priaznivá. Koeficient ekologickej kvality katastrálneho územia, čo je ukazovateľ podielu ekologicky kvalitných plôch, je 0,81 – 1,0 v škále 0 – 1,0. Podľa ÚPN VÚC Košického samosprávneho kraja leží poľnohospodárska krajina katastra v priestore ekologicky štandardnom, zalesnená časť v priestore ekologicky hodnotnom. Na zabezpečenie ekologickej stability a zvýšenia biodiverzity nie je potrebné vytvárať zvláštne podmienky pre obnovu poľnohospodárskej krajiny. Prirodzené pasienky treba udržiavať v doterajšom stave, resp. zabezpečiť intenzívnejšie využívanie kvôli primeranému odstraňovaniu biomasy. V oblasti lesného hospodárstva a využívania plôch drevín charakteru lesných porastov zabezpečovať postupné prebudovanie malých plôch nepôvodných, neprirodzených monokultúrnych porastov na pestrejšie, rôznorodejšie. Z hľadiska ochrany prírody a krajiny nie sú potrebné špeciálne opatrenia, jestvujúce prvky ÚSES nevyžadujú legislatívnu ochranu, nakoľko najhodnotnejšie časti z nich sú chránené. Celkovo treba v území dodržiavať obmedzenia v najnižšom prvom stupni ochrany, v ktorom sa podľa § 12 zákona uplatňujú ustanovenia všeobecnej ochrany prírody a starostlivosti o krajinu podľa druhej časti zákona. Ide o základné práva a povinnosti pri všeobecnej ochrane prírody a starostlivosti o krajinu, všeobecnú ochranu rastlín 18

a živočíchov, ochranu biotopov, ochranu prirodzeného druhového zloženia ekosystémov a preventívne a nápravné opatrenia orgánu ochrany prírody. V zmysle § 3 ods. 1 zákona je každý povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodením a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability. Podľa ods. 2 významný krajinný prvok (čo sú v podstate všetky vymedzené biotopy v území) možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo oslabeniu jeho ekostabilizačnej funkcie. Pre hospodárenie a využívanie krajiny platia v území obmedzenia, vyplývajúce zo zákona. V jeho zmysle (1) na území Slovenskej republiky, ktorému sa neposkytuje územná ochrana okrem chráneného vtáčieho územia, platí prvý stupeň ochrany, podľa ktorého sa v zmysle § 6, 7 zákona vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na a) zásah do biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu spôsobom, ktorým môže biotop poškodiť alebo zničiť, b) rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov za hranicami zastavaného územia obce. (2) Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané a) vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a) zákona: 1. vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru, [§ 13 ods. 1 písm. a)] 2. vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy, b) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, c) táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce, d) organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné spoločenské podujatie, e) použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb, f) rozširovať nepôvodné druhy, g) zbierať rastliny vrátane ich plodov, h) organizovať spoločné poľovačky, i) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom. (3) Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na a) zásah do biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu spôsobom, ktorým môže biotop poškodiť alebo zničiť, b) rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov za hranicami zastavaného územia obce, c) vykonávanie činností uvedených v § 6 ods. 1 zákona a vybraných činností uvedených v § 13 ods. 2 zákona: 1. zásah do biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu spôsobom, ktorým môže biotop poškodiť alebo zničiť, [§ 6 ods. 1] 2. umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného uzemnia obce mimo ovocného sadu, vinice, chmeľnice a záhrady a energetických porastov na poľnohospodárskej pôde, [§ 13 ods. 2 písm. a)] 3. likvidáciu existujúcich trvalých trávnych porastov s výnimkou činnosti povoľovanej podľa osobitných predpisov, [§ 13 ods. 2 písm. b)] 4. výstavbu lesných ciest a zvážnic, [§ 13 ods. 2 písm. c)] 5. oplotenie pozemku za hranicami zastavaného územia obce okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice, [§ 13 ods. 2 písm. d)] 6. pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajnenie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať veľkých dobytčích jednotiek, 19

umiestnenie košiara, stavby a iného zariadenia na ich ochranu, [§ 13 ods. 2 písm. e)] 7. budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy, [§ 13 ods. 2 písm. i)] 8. vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi a ozbrojenými silami mimo vojenských priestorov a vojenských obvodov; vykonanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností v oblasti civilnej ochrany, Hasičským a záchranným zborom, alebo zložkami integrovaného záchranného systému za hranicami zastavaného územia obce, [§ 13 ods. 2 písm. j)] 9. umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce, [§ 13 ods. 2 písm. l)] 10. umiestnenie zariadenia na vodnom toku alebo na inej vodnej ploche neslúžiaceho plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela, [§ 13 ods. 2 písm. m)] 11. vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka [§ 13 ods. 2 písm. o)]. d) umiestnenie informačného, reklamného alebo propagačného zariadenia, ako aj akéhokoľvek iného reklamného alebo propagačného pútača, alebo tabule, e) aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti, f) let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia, g) osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo zavretých stavieb, h) vykonávanie technických geologických prác. (4) Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané a) vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1 zákona: 1. vjazd a státie s motorovým vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru, [§ 13 ods. 1 písm. a)] 2. vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy, [§ 14 ods. 1 písm. b)] 3. pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, [§ 14 ods. 1 písm. c)] 4. táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce, [§ 14 ods. 1 písm. d)] 5. organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné spoločenské podujatie, [§ 14 ods. 1 písm. e)] 6. použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb, [§ 14 ods. 1 písm. f)] 7. rozširovať nepôvodné druhy, [§ 14 ods. 1 písm. g)] 8. zbierať rastliny vrátane ich plodov, [§ 14 ods. 1 písm. h)] 9. organizovať spoločné poľovačky, [§ 14 ods. 1 písm. i)] 10. vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom, [§ 14 ods. 1 písm. j)] 11. ťažiť drevnú hmotu holorubným hospodárskym spôsobom, [§15 ods. 1 písm. b)] 12. umiestniť informačné, reklamné alebo propagačné zariadenie, ako aj akýkoľvek iný reklamný alebo propagačný pútač, alebo tabuľu, [§ 15 ods. 1 písm. c)] 13. aplikovať chemické látky a hnojivá, [§ 15 ods. 1 písm. d)] 14. rozorávať existujúce trvalé trávne porasty a rúbať dreviny, [§ 15 ods. 1 písm. e)] 15. zbierať nerasty alebo skameneliny, [§ 15 ods. 1 písm. f)] 16. oplocovať pozemok okrem oplotenia lesnej škôlky, ovocného sadu a vinice, [§ 15 ods. 1 písm. g)] 17. umiestniť košiar, stavbu alebo iné zariadenie na ochranu hospodárskych zvierat, [§ 15 ods. 1 písm. h)] 18. vykonávať geologické práce, [§ 15 ods. 1 písm. i)] 19. umiestniť zariadenie na vodnom toku alebo inej vodnej ploche neslúžiacej plavbe alebo správe vodného toku alebo vodného diela, [§ 15 ods. 1 písm. j)] 20. voľne pustiť psa okrem psa používaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov (služobný pes) a poľovného psa, [§ 15 ods. 1 písm. k)]. 20

b) zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt, c) stavať lesnú cestu alebo zvážnicu, d) zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie, e) osvetľovať bežeckú trať, lyžiarsku trať alebo športový areál, f) rušiť pokoj a ticho, g) chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha, h) meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom, i) umiestniť stavbu. (5) Na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na a) zásah do biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu spôsobom, ktorým môže biotop poškodiť alebo zničiť, b) rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov za hranicami zastavaného územia obce, c) vykonávanie činností uvedených v § 6 ods. 1 zákona a vybraných činností uvedených v § 13 ods. 2, 14 ods. 2 a 15 ods. 2 zákona: 1. zásah do biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu spôsobom, ktorým môže biotop poškodiť alebo zničiť, [§ 6 ods. 1] 2. umiestnenie výsadby drevín a ich druhové zloženie za hranicami zastavaného uzemnia obce mimo ovocného sadu, vinice, chmeľnice a záhrady, a energetických porastov na poľnohospodárskej pôde, [§ 13 ods. 2 písm. a)] 3. budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy, [§ 13 ods. 2 písm. i)] 4. vykonávanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností ozbrojenými zbormi a ozbrojenými silami mimo vojenských priestorov a vojenských obvodov; vykonanie prípravy alebo výcviku a s nimi súvisiacich činností v oblasti civilnej ochrany, Hasičským a záchranným zborom, alebo zložkami integrovaného záchranného systému za hranicami zastavaného územia obce, [§ 13 ods. 2 písm. j)] 5. umiestnenie krátkodobého prenosného zariadenia, ako je predajný stánok, prístrešok, konštrukcia alebo zariadenie na slávnostnú výzdobu a osvetlenie budov, scénickej stavby pre film alebo televíziu za hranicami zastavaného územia obce, [§ 13 ods. 2 písm. l)] 6. vypúšťanie vodnej nádrže alebo rybníka, [§ 13 ods. 2 písm. o)] 7. let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia, [§ 14 ods. 2 písm. d)] 8. vykonávanie technických geologických prác, [§ 14 ods. 2 písm. f)] 9. pasenie, napájanie, preháňanie a nocovanie hospodárskych zvierat na voľných ležoviskách, ako aj ich ustajňovanie mimo stavieb alebo zariadení pri veľkosti stáda nad tridsať veľkých dobytčích jednotiek [§ 15 ods. 2 písm. b)]. Na území navrhovaného CHVÚ Slanské vrchy sú navrhnuté zakázané činnosti (1) Lesné biotopy a) vykonávanie lesohospodárskej činnosti v blízkosti hniezd orla kráľovského, orla krikľavého, orla skalného, bociana čierneho, včelára lesného a sovy dlhochvostej, ak tak určí orgán ochrany prírody, b) vykonávanie poľovného práva s výnimkou práv poľovnej stráže v blízkosti hniezd orla kráľovského, orla krikľavého, orla skalného, bociana čierneho, včelára lesného a sovy dlhochvostej určených orgánom ochrany prírody, c) budovanie a údržba poľovníckych zariadení a umiestnenie stavby v blízkosti hniezd orla kráľovského, orla krikľavého, orla skalného, bociana čierneho, včelára lesného a sovy dlhochvostej určených orgánom ochrany prírody, d) vykonávanie úmyselnej ťažby v ochranných lesoch starších ako 50 rokov od 1. marca do 30. júna, e) vykonávanie iného hospodárskeho spôsobu ako účelového alebo výberkového v ochranných lesoch, f) pri úmyselnej obnove lesa uplatnenie veľkoplošnej formy hospodárskeho spôsobu, g) v obnovovaných porastoch ponechanie menej ako 3 životaschopných stromov na 1 ha obnovovanej etáže JPRL na dožitie, h) odstraňovanie ojedinelých zlomov a suchých stromov, ktoré nemôžu byť zdrojom zvýšenej početnosti biotických škodlivých činiteľov, nepredstavujú potenciálne nebezpečenstvo z hľadiska BOZP a nebránia 21

technologickému sprístupneniu porastu, i) odstraňovanie a poškodzovanie hniezdnych a dutinových stromov druhov vtákov, pre ktoré je CHVÚ vyhlásené, ak tak určí orgán ochrany prírody, j) likvidovanie krovín na hranici lesných pozemkov a v minimálne 10 metrovom priestore od tejto hranice s výnimkou obnovy lesa a jeho výchovy v prvej vekovej triede, s výnimkou približovania dreva v rámci ťažbových a pestovných procesov v nevyhnutnej miere a s výnimkou údržby lesnej dopravnej siete, k) realizácia odstrelov v lomoch v blízkosti hniezd výra skalného, ak tak určí orgán ochrany prírody, l) umiestnenie veterných elektrární s výkonom nad 5 kW a s výškou jednotky nad 11 m vrátane krídla rotora. (2) Nelesné biotopy a) rekultivácia trvalých trávnych porastov (TTP), ak tak určí orgán ochrany prírody, b) rozorávanie trvalých trávnych porastov (TTP) s výnimkou existujúcich políčok pre zver, c) zmena druhu pozemku z TTP a ostatná plocha (iba zatrávnené plochy) na iný s výnimkou pozemkov na poľnohospodárskom pôdnom fonde, ktoré majú charakter lesných porastov, d) mechanizované kosenie a mulčovanie trvalých trávnych porastov od 1. mája do 31. júla na súvislej ploche väčšej ako 0,5 ha spôsobom od okrajov do stredu, e) aplikácia rodenticídov (prípravky proti hlodavcom) na ornej pôde a TTP s výnimkou záhradkárskych a chatových osád, záhrad, sadov, lesných škôlok a semenných sadov, f) aplikácia pesticídov, mulčovanie a kosenie na neobhospodarovaných plochách (najmä na okrajoch ciest, úhoroch, medziach) s výnimkou odstraňovania inváznych druhov rastlín a s výnimkou údržby lesnej dopravnej siete od 1. marca do 31. júla, g) prevádzkovanie nadzemných elektrických vedení bez takých technických riešení, ktoré bránia usmrteniu vtákov do 10 rokov od nadobudnutia účinnosti vyhlášky, h) umiestnenie veterných elektrární s výkonom nad 5 kW a s výškou jednotky nad 11 m vrátane krídla rotora.

(3) Zákaz činností neplatí v chránenom vtáčom území ak a) sa činnosť vykonáva v súvislosti s výkonom štátneho dozoru alebo inej kontrolnej činnosti, najmä stráže prírody, osôb, ktoré majú oprávnenia a povinnosti členov stráže prírody, rybárskej stráže, lesnej stráže, polície a pod., b) ide o činnosti súvisiace so zabezpečením starostlivosti o chránené územie v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny a ak takéto činnosti vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody a krajiny, alebo c) orgán ochrany prírody, ktorý je príslušný na povolenie výnimky, vopred určí, že činnosť je preukázateľne nevyhnutná na zabezpečenie starostlivosti o chránené územie alebo jeho ochranné pásmo, alebo d) ide o bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka, majetku alebo bezpečnosti Slovenskej republiky cudzou mocou, alebo e) sa činnosť vykonáva v súvislosti s ochranou štátnej hranice alebo jej správou. Pre územie navrhovaného CHVÚ je stanovený zoznam prospešných činností pre CHVÚ, pri uskutočňovaní ktorých je možné využívať finančné prostriedky z fondov Slovenskej republiky a EÚ. a) Ekologizácia lesného hospodárstva a zaradenie osobitných silvienvironmentálnych schém, postupov a opatrení pri hospodárení na lesnom pôdnom fonde v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny (napr.: jemnejšie hospodárske spôsoby – účelový výber, výberkový les, časové usmernenie výchovnej ťažby, zvyšovanie stability a biodiverzity lesného ekosystému, ponechanie „mŕtveho“ dreva v porastoch atď.), b) zakladanie trvalých trávnych porastov na ornej pôde poľnohospodárskeho pôdneho fondu, c) zaradenie osobitných agrotechnických postupov a opatrení pri hospodárení na poľnohospodárskom pôdnom fonde v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny (zaradenie medziplodín alebo úhorov do osevných postupov, obmedzenie prevracania pôdy orbou pri využití bezorbového siatia poľných plodín, obmedzenie a prípadne aj úplné vylúčenie používania pesticídov a pod.), d) kosenie trvalých trávnych porastov a úhorov na poľnohospodárskom pôdnom fonde, trávnatých porastov a mokraďových zárastov na ostatných plochách v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, e) podsádzanie kŕmnych a úkrytových drevín (bobuľovité, s kvetmi), f) extenzívne pasenie hospodárskych zvierat na biotopoch uvedených v bode c), g) výsadba stromoradí, remíz, vetrolamov, alejí, brehových porastov, solitérnych stromov v poľnohospodárskej krajine a starostlivosť o ne v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, h) odstraňovanie travinných a drevinových porastov z brehov materiálových jám (štrkovísk pieskovní 22

a hlinísk), i) inštalácia umelých hniezdnych podložiek a vtáčích búdok na dreviny v krajine v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, j) obnovovanie mokradí a starostlivosť o ne v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny, k) revitalizácia tokov v súlade s dokumentáciou ochrany prírody a krajiny (napr. výsadba autochtónnych drevín na úseky s nedostatočnou brehovou vegetáciou, obnova systémov mŕtvych ramien a meandrov, vytváranie a udržovanie kolmých stien tokov, likvidácia priečnych migračných bariér rýb atď.), l) vytváranie umelých liahnísk pre obojživelníky. Pre zachovanie, udržiavanie a zvýšenie drevinovej vegetácie v obci treba spracovať samostatný generel. Zeleň v obci je obnovovaná a vytváraná živelne, bez potrebného odborného zázemia. Vzhľadom na bezprostrednú blízkosť hospodárskeho dvora treba hlavnú pozornosť venovať návrhu a realizácii izolačnej zelene okolo a v areáli tohto objektu. Pri ostatných typoch vegetácie je potrebné zabezpečiť ich bežné využívanie, obhospodarovanie a udržiavanie, čím sa zabezpečí zamedzenie zaburinenia plôch a rozširovanie nepôvodných inváznych druhov v prirodzených spoločenstvách v okolitej krajine.

6. Civilizačné podmienky 6.1 Urbanizmus, kultúrno-historické a výtvarne hodnoty Vznik obce Dargov je možné pomerne presne datovať. Ide o tridsiate až štyridsiate roky 14. storočia. Pôvodná dedina však mala iné meno. Vzhľadom na pomery vtedajšieho Uhorska bol jej názov v maďarčine a v preklade znamenal Albertova Poruba. Zemepisná poloha Albertovej Poruby je identická so súčasnou obcou Dargou a jej zakladateľom bol šoltýs Albert. Táto dedina existovala už v polovici 14. storočia, pričom u dobových listín mapujúcich dané územie vieme, že v dvadsiatych rokoch tohto storočia tu ešte nebolo žiadne osídlenie. Už v 15. storočí sa v listinách objavuje dedina pod novým názvom – Dargo. Z tohto obdobia poznáme listinu, ktorá bola vystavená v roku 1441 a pojednáva o odvedení dane. Dargovskí sedliaci zaplatili kráľovi daň sedem zlatých. Pravdepodobne ide o kráľa Vladislava Jagelovského, pretože toho si po smrti kráľa Albrechta zvolili uhorskí šľachtici, i keď v roku 1440 bol korunovaný, ale neuznaný Albrechtov syn Ladislav Pohrobok. Ten si rešpekt a uznanie uhorských stavov získal až v roku 1453. Podľa výšky dane sa je možno domnievať, že v Dargove žilo a hospodárilo do desať sedliackych rodín. Potom však počet obyvateľov klesol. Obce sa zdaňovali od porty, pričom pod termínom porta sa rozumie široká sedliacka brána vedúca do gazdovského dvora, cez ktorú môže prejsť naložený voz. Jedna porta teda zvyčajne znamenala jednu sedliacku usadlosť, kde žil sedliak s rodinou i služobníctvom. V roku 1567 bolo v obci len 2 a pol porty, teda dva úplné hospodárske statky a jeden nekompletný, čiže plne nefunkčný. Minimálne tri usadlosti boli opustené. V roku 1582 tu bolo len jeden a pol porty. V roku 1600 tu žilo len deväť obývaných poddanských domov. Zaujímavá je listina z roku 1601, podľa ktorej mali poddaní možnosť platiť daň dreveným uhlím. To aj potvrdzuje smerovanie dediny, ktorá sa síce z časti zaoberala aj poľnohospodárstvom, avšak vzhľadom na okolité bohaté lesy sa tunajší obyvatelia vo večšej miere živili ako drevorubači a uhliari. Obec bola vo vlastníctve sečovských šľachticov rodu Bokša a v ich majetku čiastočne zotrvala až do 17. storočia. Iba čiastočne, pretože už 16. storočí časť dediny vlastnili páni z Perína. Ich diel neskôr prešiel do majetku rodu Drugetovcov, ktorí ho vlastnili do konca 17. storočia. Približne v roku 1715 stálo v Dargove sedem domov, avšak v roku 1720 tu už nežil nikto a dedina dočasne zanikla. Stalo sa tak najmä v dôsledku uhorských stavovských povstaní. Mnoho poddaných vstúpilo medzi kurucov Františka II. Rákociho. Naviac, v danom období zúril v severnom Uhorsku mor, ktorý spolu s vojnou vyľudnil nie jednu dedinu. V 19. st. vlastnili tunajšie majetky rodiny Andrássyovcov, Berzevicziovcov a Forgáchovcov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pracovali v rozsiahlich lesoch. V r.1831 bola obec zapojená do východoslovenského roľníckeho povstania. V okolitých lesoch bol do 20 st. znýmy Forgáchov poľovnícky revír. Počas oslobodzovacích bojov v II. svetovej vojne bola obec 7 týždňov vo frontovom pásme a 26.11.1944 ju Nemci vypálili. Pri bojoch o Dargovský priesmyk padlo v 12/ 1944 a 1/1945 vyše 20 000 vojakov. JRD založili v r. 1956.

23

Pamätník Dargov Nad obcou v smere na Košice sa v Dargovskom priesmyku nachádza pamätník padlých hrdinov II. svetovej vojny. V januári 1945 totiž práve na týchto miestach zúrili kruté boje o vstup do Košickej kotliny. Autorom súsošia je akademický sochár Vojtech Löffler a autorom kompletného architektonického riešenia je akad. arch. B. Janský. Súsošie bolo postavené v rokoch 1954 – 1955. Súčasťou areálu je Ružový sad, ktorý sa rozprestiera na bývalom minovom poli o rozlohe 5 ha. V pamätnej izbe je zoznam darcov ruží. V blízkosti pamätníku sa nachádzajú aj dva tanky patriace do výzbroje vtedajšej sovietskej armády, ktoré sú súčasťou informačného okruhu po stopách bojov. Tank patriaci Duklianskému múzeu Svidník je umiestnený aj pred obcou. Vývoj počtu obyvateľstva: Rok

Počet obyvateľov

1869

315

1880

332

1890

374

1900

419

1930

507

1948

608

1970 2001 2007

758 539 590

Podoby názvu obce sa postupne menili až do súčasnosti takto: od r. 1458 Dorgo, od r. 1773 Gargov od r. 1948 Drahov a od r. 1960 Dargov. Obec bola súčasťou Zemplínskej župy, neskôr okresu Sečovce a kraja Košice, po roku 1960 súčasť okresu Trebišov a Východoslovenského kraja. V súčasnosti je obec časťou okresu Trebišov a kraja Košického.

6.2 Funkčné využitie plôch K.ú. dominuje les. V údolí potoka Trnávka na južne exponovanom teréne je zastavané územie obce. Skupinová cestná dedina je rozvinutá pozdĺž cesty I. tr. Tu je sústredené aj obč. vybavenie, poľnohospod. dvor a BČS s kongresovým a rekr. strediskom. Motocentrum, amfiteáter, futbal. ihrisko, kostol, MŠ a chatová osada sú lokalizované excentricky – severne od obce. Centrum je vymedzené akousi „šošovkou“ od ktorej sa odpájajú dve hlavné komunikácie severným a južným smerom. Tretia je tvorená cetou III/050208. Spolu vytvárajú prehľadný a príťažlivý dopravný skelet. V obci dominujú RD. Nad novým kostolom sú dva bytové domy – 2x11 bj. Z hľadiska územnej ochrany prírody sa v území nachádza Národná prírodná rezervácia Bačkovská dolina, ktorá má 100 m široké ochranné pásmo. Do územia katastra obce zasahuje v rámci siete Natura 2000 časť navrhovaného Chráneného vtáčieho územia SKCHVU0328 Slanské vrchy. Podľa ŠGÚDŠ Bratislava sa v k.ú. vyskytujú zusuvné územia. Ich koncentrácia je južne od obce. Do k.ú. zasahuje OP II° zdrojov pitnej vody - studne. Poľnohospodárska výroba je lokalizovaná v HD Integra pod obcou. Pôdu obhospodaruje Integra, Agro Daba Sečovce a traja SHR. Lesy spadajúce do LHC Sečovce, obhospodarujú Urbariát Červená a Lesy SR – LS Sobrance, LZ Sečovce. V okolitých lesoch pôsobí poľovnícke združenie Dargov. Rieka Trnávka je rybárskym revírom. Priemyselná výroba nie je v obci zastúpená. Stavebnotechnický stav budov je rozmanitý, prevažujú však objekty vyhovujúce. Katastrálnym územím obce prechádzajú vysokonapäťové nadzemné vedenia so svojimi OP. Zastavaným územím obce Dargov vedie trasa silne dopravne zaťaženej cesty I/50 so smerom Košice - Michalovce, ktorá je hlavnou európskou cestou E50 v trase Košice - Michalovce - štátna hranica SR/UA a je zaradená do siete transeurópskych magistrál „TEM“ - úsek TEM 4. 24

V zmysle ÚPN VÚC Košický kraj – zmeny a doplnky 2004 je plánovaná trasa diaľnice D1 s návrhom mimoúrovňovej križovatky D1 a diaľničným privádzačom na I/50 východne od obce. Severne od obce je navrhovaná trasa VRT. Na objekt MŠ je vydané SP pre dostavbu Domova dôchodcov a soc. služieb. SP je vydané na prestavbu hotela Dargov. Zámer investora je aj rozšírenie športovísk JZ smerom.

7. Obyvateľstvo, zamestnanosť, bytový fond Ako podklad slúžili štatistické údaje zo sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001.

7.1 Obyvateľstvo Vývoj počtu obyvateľstva z jednotlivých sčítaní a medziročných cenzov možno v obci sledovať od roku 1869, kedy mala obec spolu 394 obyvateľov. Ku koncu roka 2007 narástol počet obyvateľov na hodnotu 555, čo je ale oproti roku 1970 pokles o viac ako 25%. Z celkového počtu 555 obyvateľov je 262 mužov (47,2%) a 293 žien (52,8%). Retrospektívny vývoj počtu obyvateľov podľa sčítaní obyvateľstva rok 1970 1980 1991 2001 Počet obyvateľov 758 669 603 546 Prírastok (úbytok) obyvateľstva -89 -66 -57 Index rastu 88,26 90,13 90,55 Ø ročný rast -1,17% -0,90% -0,95% * údaj k 31.12.2007 Zdroj: Štatistický úrad SR Základné údaje o obyvateľstve za rok 2001 Trvale bývajúce Podiel žien Ekonomicky aktívne obyvateľstvo z trvale osoby bývajúceho spolu muži ženy spolu muži ženy obyvateľstva (%) Dargov 546 255 291 53,3 235 132 103 Zdroj: Štatistický úrad SR

2007* 555 +9 101,65 0,27%

Podiel aktívnych z trvale bývajúceho obyvateľstva (%) 43,0

Pohlavná a veková štruktúra obyvateľstva K 31.12.2007 žilo v obci Dargov 262 mužov a 293 žien, ženy tvorili 52,8% populácie. Index maskulinity (pomer počtu mužov a žien) bol na úrovni 0,894 boda, čo znamená, že na 1000 žien pripadlo 894 mužov. Priemerný vek obyvateľstva v obci Dargov dosiahol v roku 2006 hodnotu 40,46 rokov u mužov a 42,87 rokov u žien. Index vitality obyvateľstva obce Dargov dosiahol v roku 2006 úroveň 68,47, čo charakterizuje regresívny typ populácie. Vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva v rokoch 1991 – 2006 Počet obyvateľov Rok Veková skupina Spolu Predproduktívna Produktívna abs 603 119 336 1991 rel (%) 100,0 19,7 55,7 abs 546 79 309 2001 rel (%) 100,0 14,5 56,6 abs 553 76 366 2006 rel (%) 100,0 13,7 66,2 Zdroj: Štatistický úrad SR

25

Poproduktívna 148 24,5 156 28,6 111 20,1

Index vitality 80,4 50,6 68,5

Štruktúry obyvateľstva Štruktúry obyvateľstva obce Dargov boli spracované na základe údajov zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001. Z hľadiska národnostnej štruktúry žije v obci Dargov 99,08% obyvateľov slovenskej národnosti. V členení podľa stupňa dosiahnutého vzdelania má 29,87% obyvateľov obce ukončené základné vzdelanie, 20,78% úplné stredné odborné vzdelanie s maturitou a 20,35% učňovské vzdelanie bez maturity. Obyvateľstvo s vysokoškolským vzdelaním tvorí v obci podiel 3,90%. Z náboženského vyznania sa 46,70% obyvateľov obce hlási ku Gréckokatolíckej cirkvi a 44,69% obyvateľov k Rímskokatolíckej cirkvi. Pohyb obyvateľstva Prirodzeným pohybom obyvateľstva (pôrodnosť a úmrtnosť obyvateľstva) stratila obec v roku 2007 spolu 2 obyvateľov, čo zodpovedá prirodzenému úbytku obyvateľstva na úrovni -3,66‰. V rámci mechanického pohybu obyvateľstva bolo v rámci obce Dargov zaznamenaných 31 prisťahovalých a 14 vysťahovalých, čo predstavuje prírastok obyvateľstva sťahovaním 17 osôb (31,08‰). Celkový pohyb obyvateľstva, pozostávajúci z prirodzeného a mechanického pohybu, tvorilo v obci Dargov v roku 2005 spolu 15 osôb, t.j. celkový prírastok obyvateľstva 27,42‰. Prognóza počtu obyvateľstva Pri prognóze vývoja počtu obyvateľov sa vychádzalo z doterajšieho celkového pohybu obyvateľstva a využitím exponenciálnej funkcie, ktorá vychádza z teoretických úvah o stabilnej populácii. Predpokladaná miera rastu populácie (celkový pohyb obyvateľstva) je 10‰ za rok. Prognóza vývoja počtu obyvateľov do roku 2025 rok Dargov

2001 546

2007 555

2010 572

2015 600

2020 630

2025 662

Pre porovnanie vývoja počtu obyvateľstva je vhodné použiť aj Prognózu obyvateľstva SR do roku 2025 (Výskumné demografické centrum, INFOSTAT, Bratislava 2006), v zmysle ktorej možno v okrese Trebišov a v Košickom kraji očakávať nasledovný demografický vývoj: Okres Trebišov (LAU 1) 2005 – 2015 prírastok (2,5%)................................... 2600 obyvateľov 2016 – 2025 prírastok (0,9%)................................... 976 obyvateľov 2005 – 2025 prírastok spolu (3,4%)......................... 3576 obyvateľov Košický kraj (NUTS 2) 2005 – 2015 prírastok (2,4%)............................... 18 368 obyvateľov 2016 – 2025 prírastok (0,7%)............................... 5 387 obyvateľov 2005 – 2025 prírastok spolu (3,1%)..................... 23 755 obyvateľov

7.2 Ekonomická aktivita a pracovné príležitosti Podľa údajov zo sčítania uskutočnenom v roku 2001 žilo v obci Dargov 235 ekonomicky aktívnych obyvateľov, čo je 43,0% z celkového počtu osôb. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov bolo 47 nezamestnaných, t.j. 20,0%. Podiel mužov na celkovom počte ekonomicky aktívnych obyvateľov bol 56,2%. Ekonomická aktivita obyvateľstva v roku 2001 (SODB) Odvetvie hospodárstva Poľnohospodárstvo, poľovníctvo a súvisiace služby Lesníctvo, ťažba dreva a pridružené služby Ťažba nerastných surovín Priemyselná výroba Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo Z toho Osoby Percentá (%) odchádzka Muži Ženy Spolu Muži Ženy Spolu do zamest. 9

4

13

6,82

3,88

5,53

4

7

0

7

5,30

0,00

2,98

3

0 13

0 10

0 23

0,00 9,85

0,00 9,71

0,00 9,79

0 21

6

0

6

4,55

0,00

2,55

5

26

Stavebníctvo Veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel, motocyklov a spotrebného tovaru Hotely a reštaurácie Doprava, skladovanie a spoje Peňažníctvo a poisťovníctvo Nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, výskum a vývoj Verejná správa a obrana, povinné sociálne zabezpečenie Školstvo Zdravotníctvo a sociálna starostlivosť Ostatné verejné, sociálne a osobné služby EA bez udania odvetví Spolu Zdroj: Štatistický úrad SR

7

2

9

5,30

1,94

3,83

7

11

7

18

8,33

6,80

7,66

14

6 4 1

5 3 1

11 7 2

4,55 3,03 0,76

4,85 2,91 0,97

4,68 2,98 0,85

8 6 2

4

1

5

3,03

0,97

2,13

5

10

4

14

7,58

3,88

5,96

7

4 2

11 12

15 14

3,03 1,52

10,68 11,65

6,38 5,96

12 12

1

3

4

0,76

2,91

1,70

4

47

40

87

103

235

38,83 100,0 0

37,02 100,0 0

19

132

35,61 100,0 0

129

7.3 Domový a bytový fond V roku 2001 bolo v obci Dargov spolu 200 domov, z čoho trvale obývaných bolo 169, t.j. 84,5%. Priemerný vek domov bol 36 rokov. Počet bytov dosiahol v obci v roku 2001 hodnotu 203, z toho trvale obývaných bolo 170 (83,7%). Domový a bytový fond Trvale obývané Trvale obývané byty domy Domy Neobývané Byty Neobývané spolu domy spolu byty Z toho Z toho v rod. Spolu Spolu rodinné domoch Dargov 200 169 168 31 203 170 169 33 Zdroj: Štatistický úrad SR Štruktúra neobývaných bytov

Zmeny užívateľa

Určené na rekreáciu

Uvoľnené na prestavbu

Nespôsobilé na bývanie

Po kolaudácii

V pozostalostnom alebo súdnom konaní

Z iných dôvodov

Nezistené

Dargov

Spolu

Neobývané byty Z dôvodu

33

3

9

2

4

1

1

11

2

Zdroj: Štatistický úrad SR

Priemerný počet osôb na jeden byt bol v roku 2001 na úrovni 3,2 osôb, priemerný počet m2 obytnej plochy na 1 osobu dosiahol hodnotu 23,4m2. Počet bytov na 1000 obyvateľov dosiahol úroveň 371,8, čo je nad úrovňou krajského (296,8) i celoslovenského priemeru (353,5). Z hľadiska vybavenosti trvale obývaných bytov bolo v obci Dargov vybavených kúpeľňou alebo sprchovacím kútom 91,8% bytov, vodovodom 91,2%, plynom zo siete 80,6%, kanalizáciou 74,1% a splachovacím záchodom 59,4% trvale obývaných bytov. Trvalo obývaných je 169 domov. Priemerný vek je 36 rokov. Neobývaných je 36, ktoré sa využívajú na individ. rekreáciu. Prevažujú tehlové. Bytov je 203, z toho trvalo obývaných je 170 a prevažuju 3 –5 izbové. Priemerná obytná plocha je 74,1 m2 a obložnosť – 3,17 osôb/ byt. Prevažujú byty I. kategórie – 89. Kachle využíva 13 bytov. Ústredné a etážové kúrenie slúži 260 bytom (z toho na pevné palivo 14). Automatickú práčku má 82 bytov, farebný televízor 134, pevný telefón 116 a osobný automobil 65bytov. Rekreačnú chalupu má 1 domácnosť. 27

Vo vzťahu k prognóze obyvateľstva a potrebám rozvoja bytovej výstavby v obci Dargov je v riešení ÚPN obce potrebné uvažovať s návrhom plôch pre bývanie na umiestnenie malo podlažnej zástavby pre celkový výhľadový počet obyvateľov v roku 2025 - 662 obyvateľov, čo pri predpokladanej obložnosti 3,2 obyvateľov na 1 byt predstavuje potrebu 36 nových bytov, t. z. približne 36 domov. Pri zohľadnení tohto nárastu je potrebné k tomuto uvažovať s nárastom plôch pre umiestnenie adekvátnej občianskej vybavenosti a ďalších funkčných plôch súvisiacich s rozvojom obce.

8. Občianska vybavenosť Štruktúra a kapacity občianského vybavenia zodpovedajú potrebe obyvateľov. Školské a predškolské zariadenia V obci sa nachádza jednotriedna MŠ s kapacitou 20 miest a zamestnáva 4 osoby. Súčasné využitie je cca 12 miest. Škôlku využívajú aj deti z Albínova. Jej súčasťou je kuchyňa a jedáleň. Obec plánuje jej presunutie do objektu bývalej školy pri ceste. ZŠ v obci nie je. Cca 45 deti dochádza do Sečoviec, kde sú oba stupne ZŠ a ZUŠ. Najbližšie stredné školstvo je v Trebišove a Košiciach. Systém vyhovuje. Kultúra, osveta a cirkev V Obecnom dome je vyhovujúca kultúrna sála o kapacite 300 miest s pódiom a kuchyňkou. Obecná knižnica je budove MŠ – obec plánuje jej presunutie do bývalej školy. Tu je viacúčelový priestor využívaný na diskotéku. Spoloč. piestory pre klub dôchodcov, folkl. skupinu, mládež a cirkev je v budove Požiarnej zbrojnice . Vyššie vybavenie je v Sečovciach a v okresnom meste. Oba filiálne kostoly, tj. Grécko-kat. a Rímsko-.kat vyhovujú. V obci je folklórna skupina dospelých Dubiny. Každoročne v auguste obec organizuje v prírodnom amfiteátri Poddargovské slávnosti a oslavy SNP s max. kapacitou do 2 tis. návštevníkov. Na lúkach pod obcou bolo vr. 2009 zorganizovaná rekonštrukcia bojiska o Dargovský priesmyk, ktorej sa zúčastnilo viac ako 20 tis. návštevníkov z celého Slovenska. Telovýchova a šport Existujúci športový areál pozostáva z vyhovujúceho futbalového štadióna TJ Družstevník s tribúnkou a šatňami. Nad obcou pod lesom je obecný karabínkový lyžiarský vlek. V rámci areálu Integra sú tenisové kurty a bowling. V bývalej škole je fitnes. Súčasťou rekr. strediska Dargov a Biele studničky sú tenisový kurt, futbalové ihrisko a bazénik. Je plánované ich rozšírenie. Motocrossový areál SZTŠ Slovtransgas Sečovce s AB a riadiacou vežou organizuje aj celoštátne podujatia s max. kapacitou do 5 tis. návštevníkov. Obec je východiskom do okolitých terénov po turistických trasách. Zdravotníctvo V obci nie je žiadne zdravotné zariadenie. Najbližšie je v Sečovciach, kde je Poliklinika s lekárňou. Systém vyhovuje. Sociálna starostlivosť V obci sa nachádza klub dôchodcov umiestnený v PZ. Opatrovateľská služba pod OcÚ sa stará o viacerých dôchodcov. Obec rozhodla o prestavbe jestv. MŠ na Dom dôchodcov a soc. služieb s denným stacionárom, kuchyňou a jedálňou a kapacitou cca 40 lôžok. Najbližšie vyššie vybavenie v je v Trebišove. Administratíva Obecný úrad so zasadačkou je v Obecnom dome. Zamestnaní sú dvaja pracovníci. Spoločný obecný úrad je v Sečovciach, kde je aj matrika. Poštové služby pre obec zabezpečuje pošta v Bačkove. G.k. farský úrad je v Bačkove a r.k. v Sečovciach. Systém vyhovuje. Ostatné Dobrovoľný hasičský zbor v obci nie je. Požiarna zbrojnica nevyhovuje. Ochrana spadá pod OR HaZZ Trebišov. Najbližšia PS je v Bidovciach a Trebišove. Veľkosť cintorína nevyhovuje. Domu smútku má 50 miest a vyhovuje. Ostatné zariadenia V obci a k.ú. sú nasledovné komerčné služby: − predajňa potravín a pohostinstvo – 25 miest (1+1 pracovník) − predajňa potravín Pod lipami (1 pracovník) 28

− −

− −

predajňa krmív VOMO (2 pracovníci) BČS Dargov (10 pracovníkov) hotel Biele studničky – 22 lôž., 60+30+50 stol. a 7 chatiek s 32 lôžkami (15 pracovníkov) hotel Dargov – 30 lôžok a 6 chatiek s 24 lôžkami, kolibou – 60 stol. dvoma ihriskami a bazénom (15 pracovníkov) bowling s barom Integra (1 pracovník).

9. Turizmus a rekreácia Obec je súčasťou rekreačného územného celku VI – Slanské vrchy regionálného významu. Podľa krajskej koncepcie je obec východiskovým bodom a regionálnym strediskom turizmu do RÚC. Herľany a Slanec sú najbližšími jednotkami turizmu a CR. Významným bude aquacentrum Bidovce – Svinica na báze geotermálnych vôd. Rekreačný priestor Dargov je zameraný na letnú a zimnú turistiku, poznávanie histórie, prezentáciu a uchovávanie folklóru, motošporty a nenáročné lyžovanie. Dôležitým je blízkosť Dargovského bojiska z obdobia 2. svetovej vojny a na hrebeni Slanských vrchov sieť turistických trás. V okolitých lesoch bol známy Forgáchov poľovnícky revír. Obec je prirodzeným nástupným centrom do Sánských vrchov. Obec je malebne osadená do prírodného rámca. Je organizátorom folklórnych slávnosti Poddargovské slávnosti a oslavy SNP a celoštátnych motocrossových pretekov. Plní významnú úlohou v regionálnej cyklo a pešej turistike. Je dobre prístupná z Košíc, Sečoviec a Trebišova. Z uvedeného vyplýva disponibilita obce a jej k.ú. pre širokú škálu aktivít. Ťažisko turizmu tvorí kongresové, relaxačné a športové centrum Dargov – Biele studničky s ubytovaním, stravovaním a športovým vybavením zariadení vystavaných pri BČS. Pozostáva z týchto súborov: - hotel Biele studničky – 22 lôž., 60+30+50 stol. a 7 chatiek s 32 lôžkami - hotel Dargov – 30 lôžok a 6 chatiek s 24 lôžkami, kolibou – 60 stol. dvoma ihriskami a bazénom; Z Trnávky je napájané rekreačné jazierko na rozhraní hotelov. Plánuje sa využitie lúky západne od ihriska pre ďalšie športové zariadenia. Samostatnou jednotkou, ktorá je prístupná spevnenou lesnou cestou je bývalý pionierský tábor Jednoty - Červená pozostávajúci z viacerých nefunkčných objektov - 10 chatiek (60 lôžok), murovaný hotel s jedálňou (100 stol.), kuchyňou, zasadačkou a 50 lôžkami. V strede areálu je zanedbané antukové ihrisko. Areál Integra je plánovaný na agroturistiku. Nad obcou pod lesom je karabínkový lyžiarský vlek slúžiaci cca 1 mesiac v roku. Na južnom okraji obce je motocrossový areál a prírodný amfiteáter s kapacitou 1 000 miest. V samotnej obci je cca 36 neobývaných domov, ktoré sa využívajú na individ. rekreáciu (cca 120 lôžok). Celkovo obec a jej okolie disponuje cca 240 funkčnými lôžkami a 240 stoličkami. V špičke dominuje pasantská návštevnosť a pohybuje sa od 500 do 5 000 osôb. Priemerná denná návštevnosť je odhadovaná na 200 osôb v lete a 50 v zime. Denná rekreácia občanov sa uskutočňuje na športovo-rekreačných plochách v obci – futbalové ihrisko, prechádzkové trasy okolo obce. Koncom týždňová rekreácia sa uskutočňuje v širšom priestore regiónu.

10. Ekonomické aktivity Štruktúra a kapacita ekonomických aktivít je úmerná potenciálu obce. Dominuje terciálny sektor, u ktorého je predpoklad nárastu. Perspektíva bude vo využití prírodného a kultúrno-historického potenciálu v prospech turizmu a CR.

10.1 Poľnohospodárska výroba a lesné hospodárstvo Pred privatizáciou patril hospod. dvor PD Dargov s orientáciou na chov HD – 200 ks, prasiat – 500 ks a oviec – 200 ks a pestovanie obilovín a zemiakov. V súčasnosti je poľnohospodárska výrobav v HD redukovaná a využíva sa na chov oviec – cca 50 ks a parkovanie poľno mechanizmov. Areál je plánovaný na agroturistiku. Novým vlastníkom je Integra, s.r.o.Dargov. Rastlinná výroba je orietovaná spolu s Agro Daba a troma SHR na pestovanie repky. Celkovo sektor zamestnáva cca 10 osôb. Z pôd sa v katastri Dargova vyskytujú prevažne nasýtené kambizeme pseudoglejové, na SZ okraji kyslé až výrazne kyslé (oligobázické) kambizeme modálne. Pôdy sú v prevažnej časti Slanských vrchov hlinito-piesčité, v ich zvyšnej časti a Podslanskej pahorkatine piesčito-hlinité, na V okraji katastra hlinité, 29

prevažne neskeletnaté až slabo kamenité (0 – 20 %), v časti Slanských vrchov stredne kamenité (štrkovité) (20 – 50 %). Poľnohospodárska pôda všeobecne je strednej bonity a v kategorizácii produkčnosti dosahuje stredné hodnoty (5 v 10-stupňovej stupnici s bodovými hodnotami 60 – 51 v stupnici 100 – 1). Obsah humusu v hĺbke do 25 cm je stredný (1,8 – 2,3 %). Pôdna reakcia je v Slanských vrchoch stredne (6,0 – 5,5 pH) až silno kyslá (5,5 – 5,0 pH), na ich podhorí slabo kyslá (6,5 – 6,0 pH). Pôdy v území sú relatívne čisté, nekontaminované. Východne od obce sú odvodnené. Najlepšou skupinou BPEJ je 6 a najhoršou 9. Lesy spadajúce do LHC Sečovce, obhospodarujú Urbariát Červená a Lesy SR – LS Sečovce, LZ Sobrance. V okolitých lesoch pôsobí poľovnícke združenie Dargov. Kompaktné lesné porasty sa rozprestierajú najmä v západnej časti územia v oblasti Slanských vrchov, mimo nich sa vyskytujú malé lesné porasty len na dvoch miestach. Ide prevažne bukové, menej dubovohrabové a dubové porasty, v severnej a južnej časti zmiešané prevažne s ďalšími listnáčmi, lokálne aj ihličnatými druhmi drevín. Svojim zložením a štruktúrou zväčša zodpovedajú potenciálnej prirodzenej vegetácii, len lokálne sa vyskytujú umelo založené monokultúry ihličnatých drevín. Väčšina lesov je zaradená do kategórie lesov hospodárskych, ochranné lesy sa nachádzajú lokálne na rôzne veľkých plochách. Zamestnaných je 7 a v sezóne cca 15 osôb.

10.2 Ťažba, priemyselná výroba a remeselné činnosti Ťažba a priemyselná výroba nie je v obci zastúpená. Stavebná výroba je zastúpená Korytko s.r.o.Dargov s počtom 15 zamestnancov. Sú tu rozvinuté i remeselné živnosti na báze pilčítstva, účtovníctva, stavebníctva a pod. Celkový počet prac. príležitostí je 24.

10.3 Komerčné služby a obchod − − − −

− −

V obci a k.ú. sú nasledovné komerčné služby: predajňa potravín a pohostinstvo – 25 miest (1+1 pracovník) predajňa potravín Pod lipami (1 pracovník) predajňa krmív VOMO (2 pracovníci) BČS Dargov (10 pracovníkov) hotel Biele studničky – 22 lôž., 60+30+50 stol. a 7 chatiek s 32 lôžkami (20 pracovníkov) – Mariko s.r.o. Dargov hotel Dargov – 30 lôžok a 6 chatiek s 24 lôžkami, kolibou – 60 stol. dvoma ihriskami a bazénom (20 pracovníkov) – Nalim s.r.o. Dargov bowling s barom Integra s.r.o. Dargov (1 pracovník).

11. Doprava 11.1 Širšie dopravné vzťahy Zastavaným územím obce Dargov vedie v smere východ – západ trasa silne dopravne zaťaženej cesty I/50 so smerom Košice - Michalovce, ktorá je hlavnou európskou cestou E50 v trase Košice-Michalovceštátna hranica SR/UA a je zaradená do siete transeurópskych magistrál „TEM“ úsek TEM 4. V zmysle ÚPN VÚC Košický kraj – zmeny a doplnky 2004 je plánovaná trasa diaľnice D 1 ( v kategórii D 26,5/120), ktorá je vedená paralelne s cestou I/50 severne od obce Dargov s návrhom mimoúrovňovej križovatky D1 a diaľničným privádzačom na I/50 východne od obce. Cesta I/50 bude ponechaná v pôvodnej kategórii C 11,5/80 a bude plniť funkciu súbežnej cesty k diaľnici D1. Trasa D1 sa v súčasnosti v určenom koridore študijne sleduje, alternatívne posudzuje a hodnotí z hľadiska vplyvov diaľnice na životné prostredie. Vyhodnocuje sa alternatíva tunelového prepojenia pod Dargovským priesmykom s účelom dosiahnuť optimálne riešenie.

11.2 Železničná doprava Nie je v obci zastúpená. Najbližšia trať so stanicou je v Sečovciach. Severne od obce je plánovaná VRT.

11.3 Charakteristika komunikačnej siete Základná komunikačná sieť Cesta I/50 vedená centrom zastavaného územia obce plní v obci funkciu zbernej komunikácie funkčnej triedy B1 a je vybudovaná kategórie MZ 14/70. V extraviláne je cesta vybudovaná kategórie C 30

11,5/80. Pozdĺž komunikácie je vybudovaný jednostranne peší chodník po ľavej strane komunikácie v smere jazdy Košický Klečenov-Sečovce. Chodník je vedený pozdĺž oplotení pozemkov rodinných domov, je nepostačujúcej šírky do 1,0m. Od vozovky cesty I/50 je chodník oddelený líniovým pásom zelene, v ktorom sú vedené otvorené odvodňovacie rigoly. V priestore vjazdov na pozemky rodinných domov sú rigoly prekryté rúrovými priepustami. Po pravej strane vozovky cesty I/50 nie je zrealizovaný chodník pre peších ani na zastávke SAD. Zástavba pozdĺž tejto strany komunikácie je zapustená pod niveletu cesty Vo východnej polohe obce sa na cestu I/50 stykovou križovatkou napája cesta III/050208 so smerom do obce Bačkov. Na križovatke ciest nie sú vybudované samostatné zaraďovacie a odbočovacie pruhy. Cesta III. triedy je motoristami využívaná ako najkratšia spojnica cesty I/50 s Vranovským okresom s napojením na cestu I/79. Cesta I/79 tvorí severojužnú os Trebišovského okresu v trase Vranov nad Topľou - Hriadky (mimoúrovňová križovatka D 1 a I/50) – obchvat Hriadky, Trebišov - Zemplínsky Klečenov Slovenské Nové Mesto - Kráľovský Chlmec - Čierna nad Tisou - štátna hranica SR/UA. . Je vybudovaná kategórie C 7,5/60 a svojimi smerovými a šírkovými parametrami cesta nevyhovuje nárastu intenzity tranzitnej dopravy. Na ceste I/50 sú známe údaje o intenzite dopravy z Celoštátneho profilového sčítania z roku 2005. V obci boli určené dva sčítacie úseky: skutočné vozidlá / 24 hod sčítací úsek cesty

rok

nákl. aut.

osobné aut.

motocykle

vozidlá spolu

%nákl. aut.

I/50, 00269, smer Klečenov-Dargov

2005

1 533

6 753

20

8 306

18,46%

I/50, 00270, smer Dargov-Sečovce

2005

2 062

5 949

12

8 023

25,70%

Zo sčítania dopravného zaťaženia vyplýva, že cesta I/50 v prejazde obcou je silne dopravne zaťažená tranzitnou dopravou s veľkým 18,4%-tným podielom nákladnej dopravy. Pri zhodnotení trás ciest základného komunikačného systému obce boli prieskumom zistené tieto dopravné závady: 1 v križovatke silne dopravne zaťaženej cesty I/50 s cestou III/050208 nie sú zrealizované samostatné zaraďovacie a odbočovacie pruhy. Vozidlá odbočujúce vľavo z cesty I/50 bránia priamemu prejazdu vozidiel 1-1´ pozdĺž cesty I/50 nie je zrealizovaný pravostranný chodník pre peších a na zastávkach SAD nie je zrealizovaný čakací priestor pre cestujúcich 2-2´ v zastavanom území obce nie je zrealizovaný peší chodník pozdĺž cesty III/050208 k zastávkam SAD na rázcestie s I/50 Ostatné obslužné miestne komunikácie Ostatné miestne komunikácie v obci majú charakter obslužných komunikácií a radíme ich do funkčnej triedy C2, C3. Zástavba v severnej polohe obce je obsluhovaná zokruhovanou komunikáciou so šírkou vozovky 5,0m, s obojstrannými líniovými pásmi zelene. V zeleni sú zrealizované otvorené odvodňovacie rigoly, pozdĺž komunikácie nie sú pešie chodníky. Cestu radíme funkčnej triedy C2 kategórie MO 5/40(red.6,5/40). Na cestu je zákaz vjazdu nákladných automobilov zo smeru od križovania s cestou III/050208. V severozápadnej polohe obce je cestou kategórie MO 3,75/30 sprístupnený bytový dom a futbalové ihrisko. V južnej polohe obce je z obslužnej komunikácie sprístupnená občianska vybavenosť centra obce s napojením na I/50 vo dvoch napojovacích bodoch – pri zastávke SAD a pri kostole. Pri kostole je zriadený samostatný zaraďovací pruh pri výjazde na I/50. Obslužnú cestu radíme do funkčnej triedy C2 redukovanej kategórie MO 5/40(red.MO 6,5/40). 31

Juhovýchodná časť obce je sprístupnená komunikáciou premenlivej šírky s ukončením na obratisku so štrkovým povrchom. Obratisko slúži aj ako parkovisko pre amfiteáter. Cestu radíme do funkčnej triedy C3 a je vybudovaná v časti kategórie MO 6,5/40 v pokračovaní MO 3,75/30. Pozdĺž obslužných komunikácií nie sú zrealizované pešie chodníky, obojstranne sú líniové pásy zelene, v ktorých sú zrealizované otvorené odvodňovacie rigoly. Uličný priestor je dostatočne široký na prestavbu komunikácií v zmysle STN 73 6110.

11.4 Pešia, cyklistická a netradičná doprava V zastavanom území obce je pozdĺž cesty I/50 jednostranne zrealizovaný peší chodník nepostačujúcej šírky cca 1,0m. V zmysle STN 73 6110 je stanovená min. šírka chodníka 1,5m. Chodník je vedený v priamom dotyku s oploteniami rodinných domov, od vozovky frekventovanej komunikácie je oddelený líniovým pásom zelene, v ktorom je vedený otvoreným odvodňovací rigol. V ostatnej časti obce sa pre peší pohyb využívajú vozovky ciest a pridružený uličný priestor. V návrhu ÚPN-O je potrebné navrhnúť systém peších chodníkov spájajúcich zastávky SAD s objektami občianskej vybavenosti a bývania. Z obce vedie značkovaný žltý turistický chodník v smere cesta I/50 – materská škola – futbalové ihrisko – Bačková dolina, ktorý je súčasne odporúčanou modrou cyklotrasou na Braničevský hrad. Hrebeňom je vedená červená európska turist. trasa. Pod lesom, južne od obce sú dva karabínkové lyžiarské vleky slúžiace cca 1 mesiac v roku.

11.5 Letecká doprava Nie je v obci zastúpená. Najbližšie osobné letisko je v Bidovciach a Košiciach.

11.6 Statická doprava V obci nie sú zriadené parkovacie plochy pre potreby objektov občianskej vybavenosti. Na tento účel je využívaný dostatočne široký uličný priestor. V severnej polohe obce sa realizuje výstavba bytových domov. Súčasťou stavieb nie sú garáže. V rámci úpravy vonkajších priestranstiev bude potrebné realizovať výstavbu parkovacích státí v počte min. 1 parkovacie státie na 1 bytovú jednotku, čo je ukazovateľ v zmysle STN 73 6110. Obyvatelia bývajúci v rodinnej zástavbe si stavajú garážové státia podľa potreby na vlastných pozemkoch. Dostatok parkovacích plôch je v rekr. stredisku Dargov, Jednota a HD Integra. Občianské vybavenie v obci má nedostatok parkovacích plôch. Príležitostné parkovanie počas folklórnych slávností a motocrossu je na lúke medzi areálmi. Počas lyžovania je na lúke pod vlekom. V ÚPN je potrebné navrhnúť kapacity parkovacích státí v zmysle ukazovateľov STN 73 6110 a systém záchytných parkovísk počas nárazových podujatí.

11.7 Osobná hromadná doprava Obec Dargov je obsluhovaná troma diaľkovými a siedmimi prímestskými linkami SAD, ktoré premávajú po ceste I./50. V obci sú zriadené dve dvojice autobusových zastávok s označením Dargov č.d.10 a Dargov č.d.176. Na autobusových zastávkach sú zrealizované samostatné zastavovacie pruhy mimo jazdných pruhov vozovky cesty I. triedy. Na zastávkach sú osadené prístrešky pre cestujúcich, nie sú zrealizované pešie priestory pre cestujúcich. Dochádzková vzdialenosť na zastávky nie je väčšia ako 500 m čo je v súlade s STN 73 6110.

11.8 Ochranné pásma a hluk od cestnej a železničnej dopravy Základné cestné ochranné pásmo pre cesty I. triedy je 50m a pre cesty III. triedy je 20m od osi komunikácie v extravilánových úsekoch, podľa vyhlášky FMD č.35 z roku 1984. Pripravovaná diaľnica D1 bude mať 100 m od osi priľahlého jazdného pásu. Miestne komunikácie I. a II. triedy majú 15 metrov od osi vozovky. Hlavným líniovým zdrojom hluku je silne dopravne zaťažená cesta I/50 v prieťahu obcou. Východiskovým podkladom pre výpočet hluku je intenzita dopravy zo sčítania dopravy z roku 2005, zloženie dopravného prúdu a sklonové pomery nivelety cesty. Výpočet hluku bol prevedený podľa „Metodických pokynov SK-VTIR“ z roku 1984, v miere podrobnosti pre ÚPN-O. Výpočet predstavuje hladinu hluku bez redukcií odrazov, pevných prekážok a pod. 32

n % NA Faktory

pomocná veličina

F1 F2 F3

= = = = =

466 skutočných vozidiel/h 25,7 % 2,97 1,22 1,0

X

=

1 688

Základná ekvivalentná hladina hluku vo vzdialenosti 7,5m od osi cesty je 72,27 dB(A) Pre obytné útvary stanovuje vyhláška Vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z.z.. najvyššie prípustnú hodnotu ekvivalentnej hladiny hluku vo vonkajšom priestore pozdĺž základnej komunikačnej siete max. LAeq 65 dB(A). Táto hodnota hluku podľa výpočtu je dosiahnutá vo vzdialenosti cca 44 m od cesty I. triedy.

12. Vodné hospodárstvo 12.1 Zásobovanie pitnou vodou Obyvatelia obce Dargov sa zásobovali pitnou vodou individuálne z prídomových studní až do roku 2004, kedy bol po dlhšej výstavbe skolaudovaný obecný vodovod. Vodovod je v správe a majetku obce. Zdrojom pitnej vody sú studne č. 1, 2, 3, 4 na severnom svahu nad obcou s vymedzeným OP I° a II°. Studne č. 1, 2, 3 sa v súčasnosti nevyužívajú. Obec je zásobovaná zo studne č. 4 s výdatnosťou 7 l/s. Studne sú v správe VVS a. s. Košice – OZ Trebišov. Potrebnú akumuláciu vody zabezpečuje vodojem obsahu 100 m3 vybudovaný pri studniach na svahu vo výške 300 m n.m. Tlakové pomery: Kóta miesta osadenia vodojemu 300 m n.m. Kóty terénu zástavby v obci - najvyššia 270 m n.m. - najnižšia 250 m n.m. Rozdiel kót 30 – 50 m v.s. Rozdiel kót – hydrostatický tlak 30 – 50 m vodného stĺpca vyhovuje podmienkam pre gravitačné zásobovanie spotrebiska (obce) v jednom tlakovom pásme. Spôsob zásobovania. Zásobovacie potrubie DN 160 PVC dĺžky 1224 m privádza vodu do stredu obce, kde sa rozvetvuje do rozvodného potrubia profilov DN 110 PVC. Rozvodné potrubie je vedené pozdlž miestnych komunikácií a je vybavené protipožiarnými hydrantami. Sieť pokrýva celú obec a odberatelia vody sú pripojený priamo na uličné potrubie domovými prípojkami. Odber vody je cez vodomery na každom odbernom mieste. Vodovod dobudovaný v roku 2004 je v prevádzke, avšak v poruchvom stave. Prevádzky a zariadenia v bývalom HD–PD a šatne na futbal. ihrisku sú zásobované vodou z vlastnžch studní. Napojenosť obyvateľstva a odbery vody: 2001 2005 2006 2007 Poznámka Počet obyvateľov obce

539

565

278

590

590

Napojenosť na vodovod (domy/osôb)

-

87/ 261

91/ 273

97/ 291

172

Voda dodaná VVS a.s. Košice (m3)

-

17 000

18 000

14 641

Voda fakturovaná (m3)

-

7 020

8 007

7 177

- z toho obyvateľom (m3)

-

6 300

7 400

6 600

OcÚ, KD

720

607

577

-

10 000

10 000

7 500

3

- z toho ostatným (m ) 3

Voda nefakturovaná (m )

62 l/o/deň 50% strata

Údaje získané od Obecného úradu a od VVS a. s. Košice ukazujú, že z celkového počtu domov 172 domov a 590 obyvateľov je na vodovod napojených len 97 domov a 291 obyvateľov. ostatní ešte využívajú 33

vlastné prídomové studne s ponorným čerpadlom dodávajúcim vodu zo studne do bytu (domu). Spotreba vody obyvateľstva je nízka 62 l/osobu/deň, čo nedosahuje ani hygienické minimum 100 l/osobu/deň. Obyvateľstvo obmedzuje odber vody z vodovodu v dôsledku jej spoplatnenia. Údaje vykazujú vysoké percento (50%) vody nefakturovanej stratenej v potrubných rozvodoch, čo upozorňuje na poruchy a netesnosti rozvodov v obci a prípojok k domom. Skutočná spotreba a potreba dodávky vody: Priemerná spotreba (obce) Qp = 7 177 m3/rok = 20 m3/deň = 0,23 l/s 3 Priemerná dodávka vody Qp = 14 641 m /rok = 40 m3/deň = 0,46 l/s 3 3 Maxim. denná dodávka Qm = 40 m x 2,0 = 80 m /deň = 0,92 l/s Maxim. hodinová dodávka Qh = Qm x kh = 0,92 x 1,8 = 1,67 l/s Posúdenie hlavných kapacít vodovodu. Zdroj vody s výdatnosťou 7 l/s dodávku Qm = 0.92 l/s pokrýva s rezervou Qm = 80 m3/deň pokrýva s rezervou. Vodojem s objemom 100 m3 dodávku Zásobovacie potrubie DN 160 PVC dodávku Qh = 1,67 l/s pokrýva s rezervou. Rekreačný priestor Dargov Kongresové a športovo-rekreačné centrum Dargov a katastrálnom území obce je zásobované vodou z vlastných studní. Výdatnosť studní postačuje. Voda zo studní obsahuje nadmerné množstvo mangánu a železa, preto sa čerpá do úpravne vody, kde sa upravuje na požadovanú kvalitu pitnej vody. Z úpravne sa voda pod tlakom dodáva rozvodným potrubím do hotelov a chát. Potrubné rozvody sú vybavené protipožiarnými hydrantmi. Rezervu vody pre prípad požiaru zabezpečuje vybudovaný miestný rybník. Súčasťou rekreačného priestoru je aj bývalý PT a rekreačné stredisko SD Jednota. Vodou bol zásobovaný z vlastnej studne. V súčasnosti je v dezolátnom stave. Pripravuje sa jeho prestavba.

12.2 Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Odpadové vody z územia obce s odvádzané a zneškodňované oddelene podľa ich pôvodu. Povrchové vody atmosferického pôvodu zo striech, dvorov, komunikácií a priľahlého terénu odtekajú priekopami vedľa komunikácií do miestneho potoka. Odpadové vody z domácností – splašky sú akumulované v prídomových žumpách, kde vyhnívajú a po čase sa vyvážajú. Hygienická vybavenosť obce bola zisťovaná pri poslednom celoštátnom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 s týmito výsledkami: rok 2001

rok 2007

Počet domov v obci

200

202

z toho obývaných

170

172

-

-

z toho septik (žumpa)

125

127

so splachovacím záchodom

101

103

s kúpeľnou, sprchou

156

158

z toho pripojenie na kanalizáciu

Výsledky sčítania ukazujú, že v roku 2001 žumpu nemalo 43 domov, splachovací záchod nemalo 67 domov a kúpeľňu, alebo sprchovací kút nemalo 12 domov. V súčasnosti je vybavenosť rovnaká. Zlepšenie hygienickej vybavenosti obce nastane až vybudovaním celoobecnej kanalizácie. Vypracovaný je projekt pre územné konanie z roku 2004. K spracovaniu realizačného projektu pre Dargov sa doteraz nepristúpilo z dôvodu zrušenia poskytovania prostriedkov z fondov EÚ na kanalizácie pre obce pod 2000 obyvateľov. Rekreačný priestor Dargov Odkanalizovanie objektov Kongresového a športovo-rekreačného centra je zabezpečené vybudovanou kanalizáciou. Hotely a ubytovacie chaty sú napojené na kanalizáciu prípojkami. Kanalizácia je vyústená do vlastnej čističky odpadových vôd – ČOV s kapacitou pre 400 ekvivalentných obyvateľov. Recipientom vyčistených vôd z ČOV je potok Trnávka. Činnosť ČOV je povolená rozhodnutím OÚ – ŽP Trebišov s 34

určením limitov čistenia. Prevádzka je kontrolovaná, stanovené limity čistenia sú dodržané. Bývalé rekreačné stredisko a PT SD Jednota malo na zachytávanie odpadových vôd vybudované žumpy, ktoré sa občas vyvážali.

12.3 Vodné toky a nádrže Katastrálne územie obce Dargov leží v základnom povodí Ondavy, ktoré je súčasťou hlavného povodia Bodrogu. Západnou hranicou územia prechádza rozvodnica medzi hlavnými povodiami Hornádu a Bodrogu. Povrchové vody z väčšiny územia odvádza vodohospodársky významný tok Trnávka, ktorá pramení 3,5 km na západ od obce v Dargovskom priesmyku. Riešeným územím tečie ako potok prirodzeným kľukatým korytom neupravovaný, stabilizovaný koreňami brehového porastu. Tečie pozdĺž južného okraja intravilánu obce, pod záhradami, len pri cintoríne križuje pod mostom ulicu „Pod Dubňom“. Územie katastra opúšťa na východnom okraji obce. Tok je vodnatý, tečie celoročne, v lete nevysychá. Trnávka odvodňuje podstatnú časť riešeného územia prostredníctvom potokov: Perový, Žiarsky a Kamenný. Územie na severovýchodnej hranici odvodňuje Bačkovský potok a na juhozápadnej hranici potok Jastrabec. Oba potoky pramenia mimo katastra aj odtekajú mimo kataster. Na časti údolia Bačkovského potoka na území katastra je vyhlásené PHO zdrojov pitnej vody 2. stupňa vyznačené na výkrese ÚPN. Vodné zdroje sú vlastne hydro-geologické vrty,vykonané v rámci programu vyhľadávania vodných zdrojov v regione. Potoky vznikajú na riešenom území z atmosferických zrážok, tečú v eróznych ryhách, v ktorých má dostatočnú kapacitu na odvedenie všetkých vôd pritekajúcich z potokov. Trnávka v obci sa doteraz ešte nevyliala z koryta. Odtokové pomery na riešenom území sú priaznivé. Svahovité územie má značný spád na rýchly odtok povrchových vôd z územia. Jarné vody z topiaceho sa snehu zatekajú do záhrad a dvorov na „Novej ulici“. Záhrady na ulici „Pod Dubinami“ sú chránené záchytnou priekopou odvádzajúcou povrchové vody do „Kamenného potoka“.

13. Zásobovanie elektrickou energiou Katastrálnym územím obce Dargov prechádzajú nasledovné vysokonapäťové nadzemné vedenia: - 400 kV vedenie V 409 Lemešany – Veľké Kapušany a jeho plánované zdvojenie severne - 22 kV odbočka Bačkov – Dargov od V 257 Trebišov – Vranov nad Topľov - 22 kV prípojky k trafostaniciam v obci a k hotelom. Vedenia sú zakreslené v územnom pláne obce vrátane ochranného pásiem zabezpečujúcich pásy územia ako trvale bremeno verejnoprospešných objektov na pozemkoch vlastníkov v katastri obce. Obec Dargov je zásobovaná elektrickou energiou 22 kV odbočkou z VN vedenia č. 257 napájaného zo 110/ 22 kV ES Trebišov s možnosťou záskoku zo 110/ 22 kV ES Vranov nad Topľou. Distribúciu elektriny v riešenom území zabezpečuje 7 trafostaníc, z ktorých 3 trafostanice slúžia pre obec a 4 trafostanice pre firmy. Prehľad trafostaníc: − trafostanica TS č. 1 Dargov – Križovatka na Bačkov je majetkom VSE a.s., typ 2,5 stĺpová inštalovaný výkon transformátora je 160 kVA; − trafostanica TS č. 2 Dargov – Pri škole je majetkom VSE a.s., typ PTS, inštalovaný výkon transformátora je 250 kVA; − trafostanica TS č. 3 Dargov – Dubiny je majetkom VSE a.s., typ PTS, inštalovaný výkon transformátor je 250 kVA; − trafostanica TS Dargov – Cudzia – Biele studničky 320 cudzia, typ PTS inštalovaný výkon transformátora je 160 kVA; − trafostanica TS Dargov – Cudzia – HD, typ 2,5 stĺpová, inštalovaný výko transformátora je 400 kVA; − trafostanica TS Dargov – Cudzia – Orange, typ mrežová, inštalovaný výkon transformátora je 50 kVA; − trafostanica TS Dargov – Cudzia – VVS, typ mrežová, inštalovaný výkon transformátora je 100 kVA.

35

Posúdenie inštalovaného výkonu DTS. Primeranosť vybavenosti obce transformačným výkonom určuje podiel súčtu inštalovaného výkonu trafostaníc na jeden byt. Súčet výkonov troch TS v obci je 660 kVA. Počet obývaných bytov v obci je 174 bytov a podielový výkon: 3,8 kVA/byt. Elektrizačná smernica č. 2/ 82 koncernu SEZ určuje pre plynofikované obce primeraný podielový výkon na strane DTS 1,5 kVA/ byt. Porovnanie podielových výkonov ukazuje, že terajšia vybavenosť obce transformačným výkonom postačuje s rezervou aj na pripájanie ďalších budúcich odberateľov v obci. Ďalšie 4 trafostanice na území obce sú vo vlastníctve podnikov a zásobujú podniky: − Poľnohospodárske družstvo TS 400 kVA, − Hotel Dargov – Biele studničky TS 160 kVA, − Orange – mobil. telef. TS 50 kVA, − VVS a.s. - vodojem TS 100 kVA. Zaťaženie a využitie trafostaníc hodnotia a sledujú vlastníci v rámci vlastných činností. Ich zapojenie do zásobovania obce je podmienené ich odkúpením. Stav rozvodnej siete v obci. Rozvody NN v obci sú vonkajšie na betónových stĺpoch. Vodiče vyvedené z trafostaníc sú realizované z lán Al Fe 6 prierezov 70 mm2, vedľajšie odbočky 50 a 35 mm2. Technický stav rozvodov je dobrý. Prípojky holými vodičmi budú postupne vymenené za závesné káble s príslušným vedením. Elektrický stav siete NN je v norme. Dĺžka vývodov nepresahuje 500 m. Úbytky napätia na koncoch vývodov neboli pozorované. Straty elektriny sa priebežne vyhodnocujú. Výpadky prúdu sa nevyskytujú. Sieť dodáva elektrinu nepretržite v potrebnom množstve a v normovom napätí. Doterajší vývoj odberov elektrickej enegie v obci (OM – odberné miesto): Tarifa Odber kWh z toho VT z toho NT Rok 2005

počet OM

kWh/ OM

MOO

514 553

374 845

139 708

196

2 615

MOP

185 977

69 435

116 542

21

8 846

700 520 2006

MOO

513 903

364 999

148 904

196

2 621

MOP

170 721

80 282

90 439

21

8 129

684 624 2007

MOO

524 980

388 624

136 356

196

2 678

MOP

254 781

93 296

161 485

21

12 132

779 761 Zostavený prehľad vykazuje ustálenosť MOO – maloodberov obyvateľstva aj mloodberov podnikateľov – MOP, ako v celkovom odbere, tak v priemernom ukazovateli na jedno odbené miesto – kWh/ OM. Obec je plynofikovaná a elektrina sa využíva prevažne len na svietenie a domáce elektrospotrebiče. Elektrina na vykurovanie sa využíva len v 5 domoch o čom svedčí väčší odber elektriny v NT. Odpočítavaním odberov NT vychádza na 196 odberateľov priemerný ročný odber 1983 kWh/OM, čo je primerané pre plynofikovanú obec. Podobne ustálené odbery vykazuje aj maloodber občianskej vybavenosti a živnostníkov podnikateľov – MOP. Vyšší NT odber z roku 2007 možno považovať za ojedinelý. Nárast odberov elektrickej energie nastane až v budúcnosti výstavbou nových domov a teda prírastkom nových odberných miest podľa návrhu územného plánu obce. Verejné osvetlenie Večerné a nočné osvetlenie komunikácií a verejných priestranstiev je zabezpečené výbojkovými svietidlami výložníkového typu. Upevnenie svietidiel je na stĺpoch elektrickej rozvodnej siete vrátane napájacieho vedenia z vodičov AlFe prierezu 16 mm2. Ovládanie osvetlenia je centrálne časovým spínačom. Počet svietidiel postačuje. Neosvetlených kritických miest v obci niet. 36

Stav osvetlenia v obci bol vylepšený výmenou svietidiel za šetriace žiarivky 35 W, čo sa prejavilo zvýšením osvitu a znížením spotreby elektriny na verejné osvetlenie. Rekreačný priestor Dargov Zásobovanie elektrickou energiou Kongresového a rekreačno-športového centra zabezpečuje trafostanica pri areáli centra napájaná z 22 kV vedenia č. 257 prostredníctvom 22 kV skupinovej prípojky obce. Inštalovaný výkon trafostanice 160 kVA doteraz postačuje na pokrytie potrebných príkonov pre všetky objekty centra. Bývalé rekreačné stredisko a PT SD Jednota malo vlastnú trafostanicu, ktorá je demontovaná. Ponechané je vonkajšie 22 kV prípojné vedenie k bývalej trafostanici.

14. Zásobovanie plynom a teplom 14.1 Zásobovanie plynom Obec Dargov je plynofikovaná od roku 1998, kedy boli v obci vybudované uličné plynovody a napojení prví odberatelia plynu. Obec je zásobovaná z regulačnej stanice plynu RS 3000 pre mesto Sečovce. Z regulačnej stanice je vyvedený STL plynovod zásobujúci zemným plynom obce: Albínov, Višňov, Kravany, Stankovce a Dargov. Do obce Dargov prichádza uvedený plynovod do stredu obce, kde sa rozvetvuje do všetkých ulíc obce. Rozvodná sieť pokrýva celý intravilán obce a umožňuje napájanie odberateľov domovými prípojkami priamo na uličný plynovod. Odber plynu je cez domový regulátor plynu STL/ NTL každého odberateľa. Napojenosť a odber plynu. Podľa celoštátneho sčítania obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 v Dargove bolo 170 obývaných domov a plyn zo siete odoberalo 137 domácností, z čoho 108 plynom varilo i vykurovalo a 29 domácností na plyne len varilo. Okrem domácností, plynom sa vykurovalo aj v 7 objektoch občianskej vybavenosti. Doterajší vývoj spotreby plynu. obyvateľstvo

občianska vybavenosť

rok

odber tis. m3

počet odberateľov

priemer m3/odber.

odber tis. m3

počet odberateľov

priemer m3/odber.

2001

182

137

1360

38

7

5450

2005

251

159

1579

37

8

4625

2006

224

159

1409

42

8

5250

2007

206

159

1296

35

9

3889

Počet odberateľov stagnuje, avšak odber plynu klesá ako v celkovom objeme, tak v priemere na jedného odberateľa. Priemerná ročná spotreba 1296 m3 je veľmi nízka. V domácnostiach šetria plynom v dôsledku jeho zdražovania. Podobne klesajú aj odbery v objektoch občianskej vybavenosti aj u živnostníkov – podnikateľov. Rekreačný priestor Dargov Zásobovanie plynom Kongresového a rekreačno-športového centra zabezpečuje plynovodné potrubie DN 63 PN 0,1 vyvedené z rozvodného potrubia obce cez plynoregulátor PR 0,3/0,1 MPa. Potrubím je plyn privedený do plynovej kotolne hotela Biele studničky. Plyn sa využíva na vykurovanie a varenie v hoteli. V obytných chatách je vykurovanie z vlastnej kotolne, do ktorej je plyn privedený odbočkou od prívodného potrubia hotela. Dodávka je plynulá, v dostatočnom tlaku a množstve.

14.2 Zásobovanie teplom Teplo na účely varenia, vykurovania a prípravy teplej vody v obci Dargov sa zabezpečuje individuálne ako v rodinných domoch, tak aj v objektoch občianskej vybavenosti. Plynofikácia obce umožňuje využívanie individuálnych zdrojov tepla, keďže plyn (palivo) je privdený až do domu a bytu. najväčšia spotreba tepla je pri vykurovaní a veľkosť spotreby je závislá na efektívnosti zdroja a na spôsobe vykurovani.

37

Spôsoby vykurovania bytov v Dargove boli zisťované pri celoštátom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2007 Ústredné kúrenie lokálne (v dome) - na pevné palivo

14 domov

14 domov

- na plyn

89 domov

91 domov

- elektrické

5 domov

5 domov

1 dom

1 dom

- na plyn

12 domov

12 domov

- ostatné

1 dom

1 dom

13 domov

13 domov

1 dom

1 dom

- plynové

7 domov

7 domov

Iné vykurovanie

26 domov

26 domov

Počet trvalo obývaných bytov

169 domov

172 domov

Etážové kúrenie (v byte) - na pevné palivo

Kachle (pece, sporáky, krby) - na pevné palivo - elektrické

Využívanie palív: Z celkového počtu 169 obývaných bytov v roku 2001 plynom sa kúrilo v 108 domoch. Pevné a iné palivo využívalo 54 domácností. Elektrické vykurovanie bolo v 6 domácnostiach. Terajšia spotreba palív a tepla v obci. Palivo Spotreba

Počet bytov

elektr. tis. kWh

plyn tis. m3

Teplo pevn. pal. t

GJ

GJ/ byt

Obyvateľstvo varenie a kúrenie

110

200

6 000

54

varenie

39

6

204

5

varenie a kúrenie

15

54

756

50

varenie a kúrenie

39

80

1 120

20

el. bojler, konvektor

56

31

112

2

el. vykurovanie

6

105

378

63

Spolu

136

206

134

7 570

Občianska vybavenosť Počet objektov

9 Celkom

57

8

193

214

275 134

31

7 845

Rozbor vykonaný v tabuľke vykazuje spotrebu obyvateľstva 136 tis. kWh elektriny, 206 tis m3 plynu a 134 ton pevného paliva zo rok 2007. Ukazuje tiež, že najväčšie množstvo tepla 60 GJ bolo spotrebované v 38

110 domoch spaľovaním zemného plynu. Priemerný ukazovateľ 54 GJ/ dom je nízky a svedčí o úsprnosti spotreby plynu v domoch. Spotreba tepla z pevých palív (dreva) 50 GJ/ dom zabezpečuje prijateľnú teplotu v dvoch – troch miestnostiach rodinného domu. Nízka je spotreba tepla aj v elektricky vykurovaných domoch a svedčí o kombinované palív a zdrojov tepla v dôsledku zdražovania elektriny. Vylepšovanie tepelnej bilancie je aj varením na plyne v 39 domoch a el. bojlermi a konvektormi v 56 domoch. Priemerná spotreba tepla v objektoch občianskej vybavenosti 31 GJ ukazuje na úsporné vykurovanie elektrinou a plynom aj verejných budov. Využívanie zdrojov tepla: − kotle ústredného kúrenia 110 domov, − kotle etážové (bytové) 12 domov, − kachle, pece, sporáky 50 domov. Prevládali kotle ústredného kúrenia v 110 rodinných domoch, čo z celkového počtu 171 obývaných domov predstavuje 65%. Kotle ústredného kúrenia na spaľovanie najmä zemného plynu a na elektrinu sú vysoko účinné, zabezpečujú komfort pri obsluhe a tepelnú pohodu v celom dome. Naproti tomu zdroje tepla na pevné palivá majú nižšiu účinnosť, ktorá závisí od tepelnej výťažnosti paliva (drevo, uhlie). Vyžadujú tiež pracnú manipuláciu a priestor na skladovanie. Napriek tomu stále zostávajú druhým najrozírenejšími zdrojmi tepla. Zlepšenie nastane až využívaním zdrojov tepla s vysokou účinnosťou. Cieľom modernizácie bude znižovanie spotreby palív pri dosahovaní optimlnej tepelnej pohody v bytoch a zlepšenie životného prostredia v obci. Rekreačný priestor Dargov Zásobovanie teplom Kongresového a rekreačno-športového centra zabezpečujú plynové kotolne a tepelné čerpadlá systému vzduch-voda. Plynové kotolne majú hotel Biele studničky a Obytné chaty. Tepelnými čerpadlami je vykurovaný hotel počas miernej zimy, plynové kúrenie sa pridáva pri väčšom ochladení. Obytné chaty sú vykurované z vlastnej plynovej kotolne prostredníctvom teplovodného potrubia uloženého v zemi. PT Jednota je mimo prevádzky. Mal elektrické vykurovaniea pripravuje sa jeho prestavba.

15. Spoje a telekomunikačné zariadenia Obec Dargov je súčasťou REgionáleho technického centra Východ ST v primárnej oblasti Michalovce. Severne od cesty I/50 a obcesú vedené medzinárodné telefónne káble. Telefónní účastníci v obci sú pripojení na telefónnu ústredňu v Sečovciach po prípojnom kábli. Ústredňa je kapacitne dimenzovaná na zabezpečovanie všetkých požiadaviek na jednotlivé telekomunikačné služby v danom obvode. Vybavenosť domácností telekomunikačnými zariadeniami bolo zisťované pri celoštátnom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku 2001 aj v Dargove s týmito výsledkami: rok 2001 rok 2007 - počet trvalo obývaných bytov

170

172

- telefón v byte

116

118

- mobilný telefón

26

220

- osobný počítač

8

24

- ososbný počítač s internetom

1

13

- OcÚ, ZŠ, MŠ, obchody, prevádzky

6

9

Terajší stav telefónnej siete Telefónne rozvody v obci sú vedené závesnými káblami na drevených podperných bodoch po krajniciach miestnych komunikácií. Rozvodná sieť pokrýva celú obec a umožňuje pripojenie každého domu priamo prípojkou. Prípojky sú prevedené závesnými káblami jednotlivo, alebo viac prípojok z jedného stĺpa pomocou združovacieho zariadenia PCM. 39

Slovak Telecom plánuje uloženie závesnej káblovej siete do zeme, k čomu budú vyhradené krajnice miestnych komunikácií pod terajšími rozvodmi. Signály mobilných telefńov do obce zabezpečujú základové stanice: − pre Orange stožiar na okraji katastra smerom na Sečovce, − pre T-mobile stožiar povyše pamätníka Dargovských obetí. Poštové služby pre obec Dargov zabezpečuje pošta v Bačkove. Ochranné a a bezpečnostné pásma Ochranné pásma Ochranné pásmo rozvodného vodovodného potrubia je 2 m od vonkajšieho okraja potrubia horizontálne na obe strany. Ochranné pásmo výtlačných a zásobovacích vodovodov je 4 m od vonkajšieho okraja potrubia horizontálne na obe strany. V ochrannom pásme vodovodného potrubia je možné robiť akúkoľvek stavebnú činnosť len so súhlasom správcu vodovodu. Po výstavbe kanalizácie navrhujeme v zmysle §15 ods. 2 písm. b) zákona č.442/ 2002 Z. z. určiť pozdĺž kanalizačného potrubia ochranné pásmo vymedzené najmenšou vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja potrubia na obidve strany 2,5 m. Podrobná špecifikácia činností zakázaných v ochrannom pásme verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie - viď § 19 uvedeného zák. Zákon 656/2004 Z.z. § 36 ,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2005 stanovuje: Na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektrizačnej sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Táto vzdialenosť je pri napätí: a) od 1 kV do 35 kV vrátane 1. pre vodiče bez izolácie 10 m; v súvislých lesných priesekoch 7 m, 2. pre vodiče so základnou izoláciou 4 m; v súvislých lesných priesekoch 2 m, 3. pre zavesené káblové vedenie 1 m, b) od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m. Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je a) 1 m pri napätí do 110 kV vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky, Podrobná špecifikácia činností zakázaných v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného (podzemného ) elektrického vedenia a nad ( pod ) týmto elektrickým vedením - viď § 36 uvedeného zákona. Výnimky z ochranných pásiem môže v odôvodnených prípadoch povoliť stavebný úrad na základe stanoviska prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy. ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia je možné porasty pestovať do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča elektrického vedenia, uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky, vykonávať iné činnosti, pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť elektrické vedenie alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky. Zákon 656/2004 Z.z. § 56 ,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2005 stanovuje ochranné pásma a bezpečnostné pásma. Ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. Ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, 40

e) 1m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastav.území obce s prev. tlakom nižším ako 0, 4 MPa, f) 8m pre technologické objekty. Technologické objekty na účely zákona sú regulačné stanice, filtračné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany a telekomunikačné zariadenia. Bezpečnostné pásma Bezpečnostné pásmo je určené na zabránenie porúch alebo havárií na plynárenských zariadeniach alebo na zmiernenie ich dopadov a na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Bezpečnostným pásmom na účely tohto zákona sa rozumie priestor vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia meraný kolmo na os alebo na pôdorys. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu plynárenského zariadenia je a) 300 m pri plynovodoch s tlakom nad 4 MPa s menovitou svetlosťou nad 500 mm, Pri plynovodoch s tlakom nižším ako 0, 4 MPa, ak sa nimi rozvádza plyn v súvislej zástavbe, bezpečnostné pásma určí v súlade s technickými požiadavkami prevádzkovateľ distribučnej siete.

16. Životné prostredie Životné prostredie v obci a jeho k. ú. možno klasifikovať ako veľmi dobré. Kvalita ovzdušia je odvíjaná od interných a externých zdrojov. Za najvýraznejší zdroj považujeme cesty I. a III. triedy prechádzajúce obcou. Priemerná ročná koncentrácia NO2 je 5 – 10 µg.m-3. Priemerná ročná depozícia N (NO, NO2) je 700 – 800 mg.m-2. Priemerná ročná koncentrácia SO2 je 5 – 10 µg.m-3. Ide prevažne o nízke hodnoty tesne nad nulovými, príp. v strednej časti stupnice. Priemerná ročná depozícia S (SO2 a sírany) je 2 000 – 2 500 mg.m2 , čo predstavuje vyššie hodnoty. Obec je plynofikovaná. Kvalita podzemných vôd je ovplyvňovaná stavom odstraňovania a čistenia splaškov a poľnohospodárskou činnosťou – hnojenie. V obci nie je vybudovaná kanalizácia ani ČOV. Odpad zo septikov a žúmp sa vyváža nekontrolovane, čím dochádza k ohrozovaniu povrchových vôd, pôdy, ako aj podzemných vôd. V území je úroveň znečistenia podzemných vôd (Cd) je prevažne nízka (0,1 – 1,0), lokálne stredná (1,0 – 3,0), vysoká (3,1 – 5,0) až veľmi vysoká (> 5,0) na severnom okraji a na západnom okraji strednej časti územia. Stupeň znečistenia riečnych sedimentov (Cd) je 0,0. Obecný vodovod je zrealizovaný. Ako zdroj slúžia studne s vymedzeným OP I°. Potok Trnávka je zaradený medzi vodohospodársky významné toky. Do severnej časti územia okrajovo zasahuje povodie vodárenských tokov Svinický a Medvedí potok a zároveň ochranné pásmo II° a III° povrchových vôd týchto tokov. Na podstatnej časti údolia Bačkovského potoka na území katastra je vyhlásené OP zdroja pitnej vody II°. Producentom hluku sú stacionárne a pohybujúce sa zdroje. Pohybujúcim sa je automobilová doprava. Intenzita dopravy na ceste I. a III. triedy prechádzajúca obcou je vysoká. Cesta I/50 s počtom jednotkových vozidiel za 24 hodín v roku 2005 bola nad 8 tis. Pre obytné útvary stanovuje vyhláška Vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z.z.. najvyššie prípustnú hodnotu ekvivalentnej hladiny hluku vo vonkajšom priestore pozdĺž základnej komunikačnej siete max. LAeq 65 dB(A). Táto hodnota hluku podľa výpočtu je dosiahnutá vo vzdialenosti cca 44 m od cesty I. triedy. . Nadmerným hlukom je zaťažená zástavba pozdĺž tejto trasy. Stacionárnym zdrojom je aj hluk v Motocrossovom. Hlukom je zaťažovaná obytná zóna. Radónové riziko je nízke, v strednej časti katastra stredné. Vodná erózia je v oblasti Slanských vrchov žiadna alebo nepatrná až slabá, v poľnohospodárskej sú pôdy z hľadiska vodnej erózie zaradené do kategórie slabej, stredne silnej až silnej erózie. Ostatné stresové javy v území nepresahujú rámec bežnej kontaminácie, rovnako ich zdroje nie sú nad rámec bežných zdrojov v tejto oblasti. Produkcia odpadov je evidovaná vo výrobnej sfére, bývaní a službách. Odvoz komunálneho odpadu je zabezpečený fy Fura Rozhanovce na riadenú skládku v Sv. Márii. Odvoz je zabezpečený 2x mesačne. Separovaný odpad ako sklo, papier, plasty ako aj nebezpečný odpad odoberajú TS Sečovce. Raz ročne je zabezpečovaný odvoz nebezpečného odpadu a ostatného odpadu. Výrobné organizácie a prevádzky obč. vybavenia a služieb majú zabezpečený ich odvoz a spracovanie zmluvnými partnermi. Biologický odpad sa nekompostuje.

41

17. Ochranné pásma a chránené územia 17.1 Chránené územia – funkčné obmedzenie využitia v zmysle príslušných zákonných ustanovení − − − −

Národná prírodná rezervácia Bačkovská dolina s 5. stupňom ochrany, Natura 2000, ako časť navrhovaného chráneného vtáčieho územia SKCHVU0328 Slanské vrchy bývanie a predškolské zariadenia – príslušná izofona ekvivalentnej hladiny hluku od ciest – 40-60 dB(A) zabezpečujúca akustický komfort podľa Vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z.z. ostatná príroda – celé územie leží v 1.a 2.st. ochrany podľa Zákona o ochrane prírody.

17.2 Ochranné pásma -

Národná prírodná rezervácia Bačkovská - 100 m široké ochranné pásmo s 3. stupňom ochrany pripravovaná diaľnica D1 - 100 m od osi priľahlého jazdného pásu plánovaná celoštátna dráha – VRT - pre rýchlosť väčšiu ako 160 km/h - 100 m od osi krajnej koľaje, najmenej však 50 m od hranice obvodu dráhy cesta I. triedy – 50 m od osi vozovky mimo zastavané územie cesta III. triedy – 20 m od osi vozovky mimo zastavané územie miestne komunikácie I. a II. triedy - 15 metrov od osi vozovky zdroje pitnej vody pre obecný vodovod – OP I° a II° studní ( oplotenie okolo zdroja a severná časť k.ú.) evidovaná archeologická lokalita poľnohospod. dvor Integra – 100 m od objektov živočíšnej výroby lesné pozemky – 50 m od okraja porastu.

17.3 Ochranné pásma zariadení technickej infraštruktúry Pre výkon správy vodného toku a vodných stavieb: - 5 m široký nezastavaný manipulačný pás pozdĺž upravených tokov ( § 49 vodného zákona a § 17 zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách) - 10 m pozdĺž neupraveného toku Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu elektro energetických zariadení - 10 m pri napätí od 1 kV do 35 kV vrátane, v lesných priesekoch 7 m, - ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kV do 110 kV vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. - 20 m pri napätí 110 kV a 400 kV od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Ochranné pásma (v zmysle Energetického zákona) na ochranu plynárenských zariadení - 4 m pre plynovody a plynovodné prípojky o menovitej svetlosti do 200 mm, - 7 m pre technologické objekty (regulačné stanice, armatúrne uzly, zariadenia protikoróznej ochrany, telekomunikačné zariadenia, zásobníky a sklady Propán-butánu a pod.) Bezpečnostné pásma (v zmysle Energetického zákona 656/2004) na zamedzenie alebo zmiernenie účinkov prípadných porúch alebo havárií (viď grafická časť) - 10 m pri strednotlak. plynovodoch a prípojkách na voľnom priestranstve a v nezastavanom území

18. Zhodnotenie stavu a vytýčenie úloh Na základe prieskumov a rozborov možno konštatovať, že obec a jej celé k.ú. má predpoklady pre ďalší komplexný rozvoj. Z hľadiska územnej ochrany prírody sa v území nachádza Národná prírodná rezervácia Bačkovská dolina. Do územia katastra obce zasahuje v rámci siete Natura 2000 časť navrhovaného Chráneného vtáčieho územia SKCHVU0328 Slanské vrchy. Od mesta Sečovce je vzdialená cca 6 km a Košíc 30 km. Podľa koncepcie rajonizácie CR obec leží v rekreačnom územnom celku VI.- Slanské vrchy medzinárodného významu. Funkcia CR a turizmu je zastúpená rovnomennou kultúrno – historickou pamiatkou Dargovské bojisko a vybudovaným strediskom turizmu Dargov. Obec je prirodzeným nástupným centrom do Sánských vrchov. V okolitých lesoch bol známy Forgáchov poľovnícky revír. Je organizátorom folklórneho festivalu a uchovávateľom ľudových tradícií – súbor Dubiny. Obec má vybudovaný moderný motocossový areál – národné moto súťaže. 42

Potenciálom medzinárodného významu je krajinné prostredie, ale hlavne bohaté kultúrno-historické a duchovné bohatstvo regiónu. Severne od obce je plánovaná trasa diaľnice D1 s diaľničnou križovatkou. Región disponuje podzemnými zdrojmi geotermálnej energie. Uvedený potenciál vytvára silný predpoklad pre rozvoj služieb, nezávadnej výroby, turizmu a CR na regionálnej úrovni. Ďalším predpokladom je rozvoj skladov a dopravných služieb a následne bývania a občianskeho vybavenia. Pre optimálny rozvoj obce a jej k.ú bude potrebné: − hľadať styčné body v sídelnej a rekreačnej deľbe práce s ostatnými obcami a strediskami CR, − pre výstavbu RD využiť v rámci zastavaného územia obce prieluky a nadmerné záhrady − nové obytné plochy RD lokalizovať v koncepte ÚPN-O variantne − navrhnúť rozšírenie plochy bytových domov − intenzifikovať využitie areálu HD nezávadnými výrobnými funkciami, − vymedziť územie výrobného ekoparku v nadväznosti na plánovanú diaľničnú križovatku − navrhnúť a obnoviť pamätihodnosti obce − posilniť úlohu rekreačnej obce a križovatky turistických trás − sprítomniť význam Dargovského priesmyku a ruín hradu Parustan − rozvinúť športovo - spoločenskú zónu okolo amfiteátra, dokompletizovať celý rekr. priestor Dargov vrátane obnovy areálu Červená − v súvislosti s trasovaním plánovanej diaľnice, variantne navrhnúť novú plochu pre futbalové ihrisko − v ÚPN-O akceptovať návrh domova dôchodcov a sociálnych služieb podľa spacovaného projektu (cca 40 miest) − zachovať lyžiarsky areál − variantne navrhnúť zväčšenie plochy cintorína (rozšírením existujúcej plochy, alebo vytypovaním novej plochy) − variantne riešiť odkanalizovanie obce (vlastná ČOV s recipientom toku Trnávka, alebo do ČOV v Bačkove) − navrhnúť a obnoviť pamätihodnosti obce.

43