„Cit bohatší ako ľudská reč je. Sám sebou krásny, nie ozdôbkami. Kto poráta, čo má, iba žobrák je. Lež moja verná láska vzrástla tak, že poklady jej nikdy nespočítam.“ (W. Shakespeare)
BÁSEŇ O MAMÁCH Dobré mamy majú sviatok, pretože dnes nie je piatok. Ale že je nedeľa, všetky dostanú bozk od priateľa. Priateľ preto dobre vie, že ich aj tým rozochvie.
DEŇ MATIEK Mama je to najkrajšie, čo na tomto svete máme. Na otca tiež nemôžeme zabudnúť. Títo dvaja ľudia sú to najcennejšie, čo máme v našom živote. Mama nás vždy podvihla, keď sme spadli a dala nám
Mamy veľké srdcia majú, a preto nás bozkávajú. Vážme si ich nielen v nedeľu, ale po celý rok, milý priateľu.
priestor ísť ďalej. Mama by nás nenechala len tak. Určite
každý
z nás
si
rozbil koleno. Mama sa na nás preto nevykričala, ale pohladkala nás, usmiala sa, pofúkala nám ho a slzy zmizli z našej tváre.
Jakub Horodník 7. B
Niekedy, keď ju zlostíme alebo odvrávame, určite ju niekde pri srdci bolí. Vždy nám dala pomocnú ruku a my sa jej takto odvďačujeme. Nikto na tomto svete by nemal pohŕdať svojou matkou. Je to žena, ktorá nás vychováva. Mama je ako ranné slnko. Zasmeje sa a nám sa zdvihne nálada.
Viktória Lichvanová 6.A
ANJEL
DEŇ MATIEK Keď som išiel večer spať, chcel som niečo povedať. Ústa sa mi zalepili, oči sa mi otvorili... Zrazu stál tam v plnej kráse, zostal som stáť v úžase.
Mamka je vždy krásna, milá,
Spýtal som sa – čo tu robí?
na Deň matiek som jej kvietok kúpila.
Odpovedal – lásku množím...
Kvietku sa veľmi potešila, ružu si veľmi obľúbila.
Teraz už viem, kto to bol, pravda, rád som sa s ním stretol.
A tak som jej na záhrade posadila malú ružičku.
Lásku do sŕdc priniesol,
Onedlho vyrástla krásna ruža červená.
no nielen malým deťom.
Mamičke som povedala, aby sa o ružu dobre starala.
Bol to anjel z veľkej výšky, ktorý čítal priamo z knižky,
Až raz pôjdem niekam skúšať šťastie, ruža jej mňa pripomenie.
že môj život krásny bude, preto pri mne rád pobudne.
Patrícia Reváková 9. A
Veronika Kidalová 6.A
BÁSEŇ PRE MAMU Píšem pre ňu báseň, vety, natrhám jej krásne kvety. Za to, že je taká milá, som jej srdce nakreslila.
MÔJ ANJEL Si môj anjel strážny, ktorý keď zaspávam, sedí vedľa mňa a pozoruje, či moje srdce biť neprestáva. Si môj anjel šťastia, tešíš sa so mnou, keď som šťastná, keď úsmev na perách máš, mne ho dáš. Si môj anjel lásky, vždy mi podáš pomocnú ruku, keď v tom hluku strácam pod nohami pevnú zem, vtedy, keď niekoho bezhlavo milujem.
Spravím pre ňu to, čo treba, prinesiem jej modré z neba. Mamka, to je poklad drahý, láska jej vždy z očí žiari.
Za tú nežnosť ďakujem jej, pekný úsmev venujem jej.
Michaela Piňková 6.A
Si môj anjel smútku, keď plačem, utrieš mi slzy a povieš, že ťa to mrzí. Si môj anjel dobra a nehy, lebo len vďaka tebe verím, že v sebe lásku mám, ktorú všetkým rozdávam. Ty si anjel môj, ja som anjel tvoj. ĎAKUJEM, že si tu vždy pri mne bol. Bez teba nie som nik, len maličký pustovník.
Nikola Lesáková 8. B
DEŇ OTCOV Veľa pekných dní je v roku,
ŽENÁM Dnes je sviatok všetkých žien,
čo nám vyčaria úsmev na tvári,
ôsmy marec veru hej,
len jeden z tých dní by mal byť,
všetky mamy, tety, babky,
čo nám aj srdce rozžiari.
oslavujú tento sviatky.
Je to deň otcov,
Či už kvietok a či dar,
na ktorý zabudnúť sa nedá,
prinesieme radi vám,
či je to pondelok, utorok a či streda.
vy ste naše poklady, bez vás je svet pochabý.
Poďakujme otcom za to, čo nám všetko dali, keď sme boli väčší a či malí.
Prajeme vám k vášmu sviatku, všetko krásne na začiatku, ďalej veľa lásky, zdravia,
Nech im to slniečko
radosť z práce i uznania.
na ich tvári žiari, potom bude úsmev
Aj keď občas nezdá sa,
aj na našej tvári.
bez vás život nedá sa, vážime si vašu snahu,
Nech nás stále chránia
pracovitosť i odvahu.
a vedú naše kroky, pre ďalšie, ďalšie roky. Rút Kuľhová 6.A
Alexander Jendroľ 6.A
JE TO LEN MINULOSŤ
DEŇ MATIEK Jedného dňa sa malá Anička rozhodla, že kúpi mamičke kvety na Deň matiek. No problém bol, že nemala peniaze. Uvažovala nad tým,
ako si zoženie
peniaze. Napadlo jej, že by mohla venčiť psy a pomáhať starým ľuďom v záhrade. Začala chodiť od domu k domu. Za týždeň nazbierala toľko peňazí, koľko potrebovala. Kúpila kytičku a darovala ju mamičke. Mamička sa radovala a malú Aničku vystískala tak, ako len vládala. Nikola Harčárová 6.A
Stále, keď začne svitať, začnem ťa s láskou vítať. Stále, keď sme spolu, obaja hráme hlavnú rolu. Stále, keď chceme cítiť objatia a vidíme, že chvíle sa stále krátia, vieme, že medzi nami stoja prekážky a možno od mnohých samé predsudky a urážky. A tak ako cez rok blesky, hromy, tak nás už nikdy nič nezlomí. Smútok každý deň i noc a žiadna sila, žiadna moc, neovplyvní všetko to, čo sa stalo, ale moje city, moje srdce úprimné bolo. Druhá šanca? Nie, bola to iba pasca. Neviem hrať už samú seba, pretože k šťastiu potrebujem jedine teba. Všetky tvoje problémy boli aj moje, vždy by som ti za to dala na dlaň srdce svoje. Už ťa nepoznávam. Alkohol? Dievčatá? Priatelia? Nie, city ti už nevelia. Tak kto si? Nechcem to vedieť, ale ťahá ma k tebe čosi, čo nedokážem vysloviť, to, že ťa budem navždy ľúbiť...
Barbora Hošáková 9. B
TY SI TEN CHLAPČEK Len mesiac a hviezdy sú mojím svedkom, oni ma sledujú v noci pri všetkom. Zdieľajú so mnou trápenie a žiaľ, keď myslím na teba a pozerám sa v diaľ. Ty si tou príčinou, kvôli ktorej nemôžem spať, ty si ten chlapček, ktorého chcem mať. Patrícia Reváková 9. A
MAMA Mama to je krásny kvet, nedám ju za celý svet. Keby som ju nemala, asi by som plakala. S mamou je život krajší, bez mamy je najškaredší. Mamu mám ja veľmi rada, básne pre ňu píšem rada. Laura Hajníková 6.A
ANJELIK MÔJ Šiel som lesom pomaličky, rozmýšľal som potichúčky. Prečo sa mám tváriť šťastne? Necítim sa vôbec slastne. Nie som šťastný ani troška, šťastie neznáma to pre mňa zložka. Rád by som ho okúsil, no neviem, s kým by som to skúsil. Len môj anjel o tom vie, v správnu chvíľu to povie. Keď sa zjaví pri mne dievča, a ja budem ako dieťa. ... Chcela som povedať - Ľúbim Ťa! Nuž to bolo, keď som bola dieťa. Teraz, keď viem, ako to chodí, už sa mi len zle vodí. Chcela som milovať, no musím iba obetovať. Nemohla som lásku mať, veď inej ťa prenechať. A tak tu teraz sedím, len bezhlavo sním, že mohli sme si krásne žiť a z pohára lásky víno piť.
Patrícia Reváková 9. A
MÔJ OCKO Keď ráno vstanem,
BÁSEŇ O MAMÁCH Dobré mamy majú sviatok, pretože dnes nie je piatok.
usmeje sa a hneď
Pretože je nedeľa,
je krajší celý deň.
všetky dostanú bozk od priateľa. Priateľ preto dobre vie,
Keď nahnevám ho,
že ich aj tým rozochvie. Mamy veľké srdcia majú,
zamračí sa, ja vtedy radšej utečiem.
a preto nás bozkávajú. Vážme si ich nielen v nedeľu,
Je mojím veľkým kamarátom, no je aj mojou oporou, je ochrancom, ktorý nás chráni, aby sa nám nič nestalo.
ale aj po celý rok, milý priateľu.
Michal Horodník 6.A
BÁSNIČKA PRE MAMIČKU
Vie potešiť ma, keď som smutná,
Pre mamičku moju milú,
keď plačem, vždy ma pohladí.
ktorú nadovšetko rád mám,
Keď potrebujem dobrú radu,
veľké srdce namaľujem
ocko mi stále poradí.
a k sviatku jej ho dám. Na Deň matiek darujem jej
Michaela Belcáková 6.A
jednu peknú básničku a mamička moja bude mať celý deň úsmev na líčku.
Stanislav Rada 6.A
NAJVÄČŠIE ŠŤASTIE
MAMINKA
Bola raz jedna mladá rodinka, ktorej sa na svete žilo veľmi dobre. Prečo? Mali krásny veľký dom, pekné auto a dobré
Keď vidím svoju mamičku, až veselú mám tváričku.
zamestnanie... Ale predsa im k šťastiu
Hneď sa na mňa usmeje
niečo chýbalo...
a pohár materinskej lásky doleje.
V tom veľkom dome sa neozýval detský smiech,
nebolo
počuť
cupitať
detské
nožičky a nikde neboli porozhadzované
Vždy pomáha mi s ochotou a ja odvďačím sa jej dobrotou.
hračky. Aj ich auto bolo smutné, veď tam sedávali len muž a žena.
Až sa so mnou poháda,
Mali teda všetko, a predsa neboli šťastní.
ach, tá hlúpa nálada.
Jedného dňa prechádzali okolo domu, v ktorom bývalo veľa opustených detí a ktoré čakali, kým ich niekto bude ľúbiť. „Poďme sa tam pozrieť,“ navrhla žena nečakane. Keďže muž nenamietal, spoločne ruka v ruke
otvorili
veľkú
bránu
a vstúpili
dnu.
S otvorenými
pusami
a vypleštenými očami pozorovali živý ruch, ktorý sa tu odohrával. „Sme stále v tom istom svete?“ prebleslo súčasne mysľou obidvom dospelákom. Ale tento svet sa im páčil. A páčil sa ešte viac, keď zrazu pri
Akože to vlastne býva? Čo to v sebe mamka skrýva? Viem, že skrýva veľa lásky, ale k čomu tie otázky? Ani sama netuším, keď mamine pravidlo poruším.
hojdacom koníkovi zbadali malé čiernovlasé dievčatko, ktoré sa na nich
Odpustiť mi rýchlo vie,
nesmelo pozrelo. Táto chvíľka však trvala len krátko. Zrazu dievčatko
veď pri zlostení veľmi rýchlo zostarne.
vyčarilo prekrásny úsmev, ktorý si ihneď obidvoch získal. Okamžite vedeli,
Mám ju aj tak veľmi rada,
že bez tohto dievčatka už domov neodídu.
je to predsa moja mama!
A tak sa konečne ten pekný veľký dom mohol zmeniť na ešte krajší, pretože sa v ňom ozýval šťastný detský hlások.
Ivana Ratvajová 9. A Michaela Jevičová 5. B
NEVIEM...
Neviem, či túžba a to, čo chceme sa musí splniť vždy, neviem, či láska a šťastie nie sú len márne sny. Viem len jedno, a to si dobre pamätaj, že pokiaľ ti môžem veriť, tak ti budem veriť aj. Verím, že chcené a túžobné sa môže skutočným stať, hlavné je ísť, veriť a nikdy neprestať. Barbora Hošaková 9. B
Neviem, čo cítim, keď hľadím na teba,
LÁSKA
no neviem, či by som prežila bez teba. Neviem, čo si myslia hviezdy, keď blikajú,
Čo je to vlastne láska?
neviem, či sa rany srdca dajú zošiť, či nedajú. Neviem, čo myslím, keď poviem ti áno, neviem, čo prinesie so sebou najnovšie ráno. Neviem, či existuje večná láska, neviem, či zmizne starostná vráska. Neviem, či ľúbiť ma budeš a či ľúbiš ma teraz,
Snáď to, po čom sa zjaví prvá vráska... Niekedy bolí, niekedy je krásna, no nie vždy láska bozkom odpláca sa. Občas je k nám krutá, ale je tak krásna...
neviem, či moje srdce dokáže túžbou k tebe nerásť. Neviem, či vnútro prerastie vonkajšiu krásu,
Čo bolelo, to zhojí sa,
neviem, či rozpoznáš smútok z môjho hlasu.
čo chýbalo, to zdvojí sa.
Neviem, či vo mne vidíš to, čo v sebe vidím ja, že ja a ty, že ty a ja, sme jednoducho obaja. Neviem, či dávam ti veľa a či ešte viac dávaš mi, neviem, či tvoje srdce k mojej duši nepatrí.
Patrícia Reváková 9. A
LOVEC SMRTI
KAŽDÝ ČLOVEK MÔŽE POMÁHAŤ Zvieratkám treba pomáhať. Podľa mňa, každý kto nájde na
Hľadal, ale kde? Stratil nádej v mojom sne. Hľadal, ale prečo? Nádej, plamienok šťastia či iné niečo... ...niečo, čo zmení nás na nepoznanie, nie sú to len slová, či rozprávanie.
ulici nejaké opustené mača alebo psa, tak nech sa najprv snaží
Keď hľadáš, nájdeš. Ako ľahký vánok pri tom znieš. Pohladenie, šuchot krídel či zvuk nebeského anjela? Nič jej už nepomohlo... ...už len v kúte ticho mrela.
pomôžeš, ak urobíš nejaký dobrý skutok. Napríklad, keď je to stará
No zrazu sa všetko strhlo. Duša jej pomaly odplávala, no smrť nie je to, čo si stále priala. Už je dobre. Bolesť opadla. Všetko sa začína od začiatku. Celá etapa života. A on to vie. Krv mu od lovenia v žilách vrie. Svet je preňho takto krajší...
pýtať, či niekomu nepatrí. Ak sa k nemu nik nehlási, potom si to zvieratko môže zobrať domov. Ja by som mu vymyslela meno a starala by som sa o neho. Treba pomáhať aj starým ľuďom? Áno! A ako? Najlepšie babka, tak jej môžeš pomôcť s ťažkými taškami cestou z obchodu. A ak niekto cudzí príde do nášho mesta, tak mu poradíš, kam má ísť. Mamke môžem pomáhať, keď má veľa prania. Dedkovi, keď chce čítať noviny a nevidí dobre, tak mu zasvietim svetlo. Ja rada pomáham. A ty?
...no nikto však nevie, kto bude ďalší.
Barbora Hošáková 9. B
Kristína Bertová 2. A
KEĎ...
Keď zlyhávaš a sám seba v tajomne hľadáš, keď nevidíš svetlo, len nekonečno a vieš, že v diaľke na teba čaká temné mračno,
Keď cítiš, že klesáš k zemi,
no zrazu tvoje kolená na zem padnú
že s tvojím smútkom strácajú sa vnemy,
a v hlave máš len myšlienku kradmú.
keď odrazu pocítiš, že máš nádej, že môžeš sa dotknúť aj ženy krásnej,
Keď máš chuť sa zrazu vzdať,
no všetok tvoj žiaľ odrazu vzplanie.
prestať o láske snívať,
A šťastie? To ti v srdci vädne, zmenilo sa na nepoznanie.
keď vlastné oči pomaly zatváraš a myslíš si, že zo všetkého zlého vyplávaš,
Keď si myslíš, že je koniec,
prídem ja a podám ti ruku,
že si chystáš hrob a na ňom jeden veľký veniec,
vyvediem ťa ďaleko z vlastného hluku.
keď potom zistíš, že všetko bolo márne, že včerajší deň, tie lúče slnka boli krásne,
Už žiadne slová, žiadne skutky,
no dnes sťa čary pomaly si hynú,
len predstava, že život je krátky,
no ty nečakaj pomoc cudziu, pomoc inú.
že všetko mihlo sa pred očami, no bolesť zakopaná je pod čiernymi vrakmi.
Keď pomaly sa rozpadávaš a popritom s cudzím osudom sa zahrávaš,
A ten krásny pocit len,
sám seba sa pýtaš veci:
že môžeš opäť snívať ten krásny sen...
„Prečo všetko závažie nosím na vlastnom pleci?“ Barbora Hošáková
9. B
ZOZNAMKA Štyri hlúpe ťavy s hrbom sedia si pred starým krbom. Chlipkajú si z čiernej kávy, z rádia im znejú správy. Vydať by sa všetky chceli,
ŠŤASTIE Šťastie. Čo to vlastne je? Mnohí vedia, mnohí nie. Či je dôležité, nech posúdi každý sám, ja som rada, že ho mám.
dve z nich hneď už po nedeli.
Je to dlhá niť, ktorá sa nedá rozuzliť. Do novín si inzerát ťavy dali zo 2-krát. Nikto sa mi neozýva, ťavy k sebe nepozýva.
Bez šťastia si život ani nevieme predstaviť. Človek bez šťastia je ako kvet bez slnka a voda, čo nikdy nežblnká.
A tak zas len snívajú, že sa raz snáď vydajú.
Teplý dotyk, pohladenie, pre nás je to potešenie.
Zuzana Tutková 7. B
Mať pri sebe milovaného človeka, to je hádam pravda odveká. Pre nikoho nie je šťastie priamo určené. Je to možno hlas volajúci z hlbín zeme. Nedá sa tak ľahko vyjadriť, preto najväčším šťastím človeka je to, že môže žiť.
Diana Lučková 7. C
PLACHETNICA
Odrazu žiaľ a smútok ju zastihne a jej drevené srdce začne prudko biť,
Krásna malá drevená,
keď sa jej mysľou kapitán mihne
bielymi plachtami zdobená,
a ona zatúži s ním byť.
v prístave sa vlní na modrom mori a užíva si maličký pocit slobody.
Chce cítiť jeho mocné ruky na svojom kormidle, chce cítiť jeho kroky na svojej palube,
Do plachiet jej vietor fúka,
chce cítiť vôňu čerstvo ulovených rýb,
blíži sa k nej silná búrka.
no nechce uprostred mora opustená hniť.
Studené kvapky zhora sa lejú, plachetnicu maličkú v šíre more zavejú.
Už celé dni, týždne blúdi morom, už nádej a viera ju opúšťa,
V noci na mori vládne ticho, tma,
už nie je jej žiadna slávna loď vzorom,
ráno zasa hustá hmla,
už je zmierená so svojím osudom.
dopoludnia slnko páli, popoludní sa vietor valí,
No v jednom hmlistom šere rána,
večer sa mesiac vykotúľa,
keď ešte nik ani len oči neotvára,
milión hviezd ho vzhľadúva.
zacíti pevninu uprostred mora a ocitne sa na brehu neznámeho ostrova.
A v tom tichom šumení mora, spomína si na teplo svojho domova,
Znova jej srdce ožije
na malý prístav v tom istom mori,
a začne prudko biť,
v ktorom sa teraz bludno morí.
znova začne cítiť teplo nového domova, miesta, bez ktorého nie je šťastný nik.
Diana Stašková 8. B
