Chemkostav Humenné

Chemkostav Humenné 1952 - 2007

Chemkostav Humenné 1952 - 2007 Vydané pri príležitosti 55. výročia založenia Chemkostavu

Vydavateľ: Chemkostav HSV akciová spoločnosť Zostavili: Ing. Milan Mňahončák, Ing. Viktor Gajdoš, Ing. Juraj Vysoký, František Karandyšovský Redigovala: PaedDr. Angela Gajdošová Fotografie: stav. Róbert Spielman, František Karandyšovský, Ján Kalix a archív firmy Chemkostavu HSV a.s. Grafická úprava: Mgr. Slavko Hanik Výroba: Tlačiareň svidnícka, s.r.o. Náklad: 1000 ks Nepredajné

Za nedostatky v obsahovej, štylistickej, pravopisnej či gramatickej stránke, ktoré vznikli v zložitom procese tvorby tejto knihy sa Vám, milí čitatelia, vopred ospravedlňujeme.

OBSAH Predslov..................................................................................................................................................................................6 Príhovor generálneho riaditeľa......................................................................................................................................9 I. OBDOBIE ROKOV1952 - 1992................................................................................................................................ 11 1. Vznik a vývoj CHEMKOSTAVU .......................................................................................................................... 12 2. Ing. Ján Králik, osobnosť vo funkcii riaditeľa podniku . .......................................................................... 20 3. Bývalí riaditelia Chemkostavu.......................................................................................................................... 21 3. 1. Bývalí riaditelia stavebných správ a neskôr závodov Chemkostavu........................................ 22 3. 2. Bol pri zrode Chemkostavu..................................................................................................................... 24 4. Organizačná štruktúra podniku a vývoj stavebných správ v rokoch 1952 – 1981 a závodov v rokoch 1982 - 1992...................................................................................................................... 25 4. 1. Podnikové riaditeľstvo.......................................................................................................................... 29 4. 2. Stavebná správa 100 so sídlom v Strážskom................................................................................ 30 4. 3. Stavebná správa 200 so sídlom v Michalovciach........................................................................ 34 4. 4. Stavebná správa 300 so sídlom vo Vranove nad Topľou.......................................................... 39 4. 5. Stavebná správa 400 so sídlom v Humennom............................................................................. 41 4. 6. Stavebná správa 500 so sídlom v Humennom............................................................................. 46 4. 7. Stavebná správa 600 so sídlom v Strážskom................................................................................ 49 4. 8. Stavebná správa 700 so sídlom v Humennom............................................................................. 51 4. 9. Stavebná správa 800 so sídlom v Strážskom................................................................................ 54 4. 10. Stavebná správa 900 so sídlom v Michalovciach...................................................................... 55 5. Projekčná príprava stavieb................................................................................................................................ 56 6. Technický rozvoj podniku.................................................................................................................................. 58 7. Kontrola výroby a jej poslanie.......................................................................................................................... 63 8. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci........................................................................................................ 65

9. Elektrická energia prichádza z Voján ............................................................................................................ 65 10. Komplexná bytová výstavba ........................................................................................................................... 71 11. Podiel Chemkostavu na výstavbe Bratislavy............................................................................................... 75 12. Chemkostaváci v Severočeskom kraji........................................................................................................... 77 13. Divadlo v Moste - náš vklad do českej kultúry........................................................................................... 79 14. Zdravotnícka výstavba........................................................................................................................................ 83 15. Chemkostav na Ukrajine.................................................................................................................................... 86 16. Vzdelávanie pracujúcich a príprava učňovského dorastu...................................................................... 88 17. Sociálna a zdravotná starostlivosť, kultúra, šport a podnikové noviny............................................. 90 II. OBDOBIE ROKOV1993 - 2007............................................................................................................................... 97 1. Vznik a formovanie akciovej spoločnosti Chemkostav HSV Humenné...........................................100 2. Chemkostav v Rusku..........................................................................................................................................101 3. Chemkostav vo Francúzsku.............................................................................................................................118 PRÍLOHA . .........................................................................................................................................................................160 1. Stavby v hodnote nad 5 mil. korún..............................................................................................................160 2. Stavby realizované na Ukrajine......................................................................................................................172 3. Stavby realizované v Rusku.............................................................................................................................172 4. Stavby realizované vo Francúzsku................................................................................................................173 5. Prehľad o počte postavených bytov, škôl a zdravotníckych zariadení............................................174 6. Školy postavené podnikom Chemkostav..................................................................................................176 7. Zdravotnícke zariadenia...................................................................................................................................177 Doslov . ............................................................................................................................................................................178



P R E D S L O V

Milí čitatelia,

práve držíte v  rukách pamätnicu podniku Chemkostav Humenné, v  ktorej Vám autori pri príležitosti jubilejného 55. výročia založenia tejto stavebnej organizácie (založená 28. júla 1952), faktami a  argumentmi priblížia podiel umu a  pracovitosti rúk chemkostavákov na budovaní a  spriemyselňovaní nielen mesta Humenné, ale celého východoslovenského regiónu, rôznych častí a oblastí Slovenska (vrátane hlavných miest Slovenska – Bratislavy a Česka - Prahy), severných Čiech či bývalého Sovietskeho zväzu. Následne sa v nej dozviete o úspešnom pokračovaní jediného zo závodov Chemkostavu, humenského závodu 40, transformovaného na akciovú spoločnosť Chemkostav HSV, ktorý realizuje stavebnú činnosť dodnes. Vážení čitatelia, v  roku 1952 rozhodli  ústredné orgány Československej republiky o  založení podniku Chemkostav, ktorý mal zrealizovať výstavbu Chemka v Strážskom. Prichádzali tu stavební odborníci z českých zemí. A tak našli obyvatelia Strážskeho, Humenného či blízkeho okolia prácu na stavbách Chemkostavu, ktorá bola v  začiatkoch veľmi náročná. Do stavebných profesií prišli chlapi priamo od pluhov z polí, či od píl a sekier z lesov. Ani ďalšie fabriky na krajnom východe Slovenska ako Vihorlat v  Snine či Kapron v  Humennom sa nerodili ľahko. Fakty hovoria, že na neúrodných hektároch močarín, pri sútoku Pereňovho jarku do Laborca, vyrástla v Humennom v rokoch 1956 až 1959 fabrika snov zvaná Kapron, v ktorej vtedy našlo prácu skoro dvetisíc ľudí. Osobitnú kapitolu v  národnom podniku Chemkostav Humenné tvorila bytová výstavba, neskôr školská a nakoniec celá občianska vybavenosť sídlisk. V častiach o technickom a technologickom rozvoji podniku sa v tejto knihe okrem iného dozviete o výstavbe bytov na humenských sídliskách, a to najprv klasickým tehlovým, neskôr prefabrikovaným spôsobom až po výstavbu panelovým a montovaným systémom. Tak sa stavala školská či občianska vybavenosť, ale aj zdravotnícke zariadenia a poľnohospodárske stavby. Roky plynuli, ľudia sa menili, obyvateľov v Humennom pribúdalo. 

Úsilie chemkostavákov a množstvo vykonanej práce je však zhmotnené aj vo veľkých priemyselných gigantoch nášho krásneho Slovenska. Milí čitatelia, jeden z bývalých riaditeľov n. p. Chemkostav Ing. Jozef Geľák už v roku 1977 pri príležitosti 25. výročia vzniku podniku povedal: „Sotva by sa niekto odvážil urobiť výpočet, koľko kubíkov zeminy vykopali a premiestnili ruky chemkostavákov, koľko tehál, koľko kubíkov betónu, železa a koľko metrov potrubia položili do stavieb Chemkostavu.“ Odvážil by sa niekto tento výpočet urobiť po 55. rokoch? Určite by to bolo zaujímavé, ale taký génius sa ešte nenarodil. Rok 2007 sa v análoch dejín Humenného viaže k 690. výročiu prvej písomnej zmienky o ňom. Je to čas na zastavenie sa, hodnotenie či bilancovanie dejinných udalostí. Aj preto sa v tejto knihe pokúsime zobraziť skutočnú podstatu stavebných premien Humenného za posledných 55 rokov. Ťažká práca stavbárov – chemkostavákov doteraz nebola náležite prezentovaná, ohodnotená ani terajšou generáciou morálne ocenená. Žijú však pamätníci, ktorí potvrdia, že v 50-tych rokoch minulého storočia malo mesto Humenné okolo 7 tisíc obyvateľov a v rokoch 90-tych tu už sídlilo vyše 35 tisíc Humenčanov. Zastavme sa, milí čitatelia, pri spomienke na chemkostavákov, ktorí tiež boli pri tom, keď sa stavali pamätníky žitia, ale v tejto chvíli už nie sú medzi nami. Vzdajme im úctu a poklonu. Z miesta piety Humenného, pozrime okom spravodlivosti napravo a  naľavo. Čo vidíme? Desiatky bytových kaštieľov, v  ktorých pulzuje život a fabriky, v ktorých pracujú Humenčania. Veríme, že Vám táto kniha priblíži obraz o poctivej a svedomito vykonanej práci stavbárov humenského Chemkostavu za uplynulých 55 rokov.



Príhovor generálneho riaditeľa Vážení čitatelia, milí bývalí a terajší zamestnanci, som jeden z Vás, z veľkej rodiny chemkostavákov, ktorí v tomto podniku začínali, pracovali a zotrvali až dodnes. Dokonale poznám CHEMKOSTAV ako prosperujúci, topiaci sa i znovu narodený podnik. Preto mi dovoľte, aby som Vás oslovil, poklonil sa Vašej práci, vzdal Vám srdečnú vďaku a pozrel sa v krátkosti spolu s Vami do histórie nami vykonanej práce. Vážení čitatelia, uplynulo už 55 rokov, keď sa na viacerých miestach na krajnom východe našej republiky po prvýkrát zahryzli do neúrodných polí rýpadlá bagrov a buldozérov, aby následne tesári a betonári zhotovili základové betónové konštrukcie pod fabriky Chemko v Strážskom, Kapron v Humennom a Transportu v Medzilaborciach. Čas plynul, mestá v najvýchodnejšej časti republiky - Humenné, Strážske, Michalovce, Vranov nad Topľou, Snina a Medzilaborce, v ktorých žijeme a pracujeme, aj našou zásluhou a veľkým pričinením zmenili svoju tvár. A nielen tie, ale aj veľa ďalších miest v bývalej Československej socialistickej republike, v bývalom Sovietskom zväze, v Nemecku a v súčasnosti hlavne vo Francúzsku. Milí čitatelia, celkový výpočet množstva stavieb a objektov postavených chemkostavákmi za obdobie 55 rokov nájdete v tejto pamätnici. Ako riadiaci zamestnanec bývalého n. p. Chemkostav Vás môžem ubezpečiť a zaručiť sa za všetkých stavbárov, že práce zhmotnené v našich stavbách boli odvedené zodpovedne (aj keď po 55 rokoch majú právo nároku na obnovu). Vážení priatelia, som si vedomý toho, že nie každý z vyše šesťtisícového kolektívu chemkostavákov sa nájde na stránkach tejto pamätnice. Aj mená tých, ktorí v nej sú, uvádzame len na základe spomienok starších spolupracovníkov a mnohí zo spomenutých už odpočívajú večným spánkom pokoja. Chcem sa preto tým, na ktorých sme pozabudli ospravedlniť, lebo všetci prispeli k budovaniu a výsledkom práce 55-ročného Chemkostavu. Čas sa naplnil, jednu generáciu stavbárov vystriedala druhá, už vyspelejšia, vysoko odborná a mechanizovaná, ktorá má pred sebou úlohy náročnejšie. A to nielen doma, ale hlavne v krajinách európskeho spoločenstva. Verím a spolieham sa na terajší kolektív stavbárov Chemkostavu Humenné, že aj v budúcnosti naďalej hrdo ponesieme značku kvality Chemkostavu.

Ing. Milan Mňahončák generálny riaditeľ Chemkostavu HSV



I. OBDOBIE ROKOV 1952 - 1992

1. Vznik a vývoj CHEMKOSTAVU Mesto Humenné územne patrí do Prešovského samosprávneho kraja. Svojou rozlohou už v  minulosti upútalo pozornosť tých, ktorí sa rozhodli usadiť v tejto oblasti. Len našim dávnym predkom môžeme vďačiť za to, že má mesto Humenné jednu z najkrajších územných mestských polôh v rámci Slovenska. Obyvatelia, ktorí tu bývali, mali na jednej strane pekné prírodné prostredie, v okolí nádherné lesné porasty, no ich životné podmienky boli ťažké, pretože pracovali prevažne na poliach, v lesoch, v mlynoch či pílach. O stavebnej činnosti sa v tom období nedá ani hovoriť, pretože žiadne pracovné príležitosti tu neboli. V tejto časti východného Slovenska vznikali iba malé živnostenské prevádzky na spracovanie drevnej hmoty, a to iba pílením. Ďalej vznikali malé prevádzky liehovarov na báze zemiakovej suroviny. Pracovných príležitosti bolo málo. To všetko spôsobilo, že prevažne muži húfne odchádzali za prácou do Ameriky, Argentíny, Austrálie a inde, lebo doma nedokázali uživiť svoje rodiny. Z väčších prevádzok možno uviesť pílu v Udavskom, v Snine, v Medzilaborciach a Stakčíne. V týchto prevádzkach zamestnávali sotva po 50 až 200 zamestnancov. V meste Humenné boli menšie kovoobrábacie dielne. Neskôr pribudli tehelne v Humennom, v Snine a vápenka v Brekove. Až začiatkom 30-tych rokov minulého storočia vzniká v Humennom stavbárske združenie firmy BADAL a VORZA, ktoré zamestnáva od 150 do 200 zamestnancov. Firma mala v prevažnej miere vo svojom programe realizáciu menších stavieb a rodinných domov na dedinách. Koncom 30-tych a začiatkom 40-tych rokov minulého storočia stavali také stavby, akými boli nemocničný komplex budov na západnej časti Humenného, detská poliklinika, obchodná akadémia v centre mesta, komplex objektov hlavnej železničnej stanice, obilné silo, okresný a mestský úrad a iné. Po skončení II. svetovej vojny až do roku 1 948 firmy realizujú práce súvisiace s obnovou vojnou zničených objektov a rodinných domov na dedinách. V roku 1948 sa znárodňuje súkromný majetok a dostáva sa do rúk štátu. Následne začínajú vznikať štátne stavebné organizácie, ktorým sa vtedy hovorilo Československé stavebné závody (ČSSZ). Súkromné firmy, ktoré pôsobili na území mesta, boli pretransformované do stavebného zoskupenia pod názvom Expozitúra. Vznik národného podniku Chemkostav sa datuje od roku 1952, keď vtedajšie najvyššie štátne orgány svojím rozhodnutím vytvárajú novú stavebnú organizáciu na budovanie chemického priemyslu na východnom Slovensku, v dedine Strážske. Zriaďovacia listina podniku Chemkostav bola podpísaná 28. júla 1952. Fungovanie podniku vo svojich začiatkoch bolo pomerne zložité. Podnik vznikal v  období, kedy stavebné organizácie, akými boli Československé stavebné závody pôsobiace aj na východe Slovenska, už mali vybudované svoje pozície tak v  oblasti zamestnancov, ako aj v  oblasti materiálno technickej základne. Tieto organizácie mali vo svojom programe obnovu budov po druhej svetovej vojne a začiatkom päťdesiatych rokov začali s hromadnou výstavbou bytov s  príslušnou občianskou a  technickou vybavenosťou. V  tom období bola bytová výstavba konštrukčne jednoduchá, ako nosný systém slúžilo tehlové murivo, iba stropy boli prefabrikované, bolo to veľmi náročné na zamestnancov, najmä na profesiu murár. 12

Chemkostav vznikal ako staveniskový podnik „na zelenej lúke.“ Podnik s  osobitným poslaním výstavby chemického kombinátu Chemka v  Strážskom. Začiatok bol veľmi zložitý, žiadna materiálno technická základňa. Najväčším problémom bolo získavanie zamestnancov – odborníkov v stavbárskom povolaní, najmä profesie murár, tesár, železiar a odborníkov na špeciálne remeslá. V tomto období už mala prevažná časť odborníkov na východnom Slovensku svoje miesto v podnikoch, ktoré tu začali svoju činnosť skôr, išlo najmä o ČSSZ (Československé stavebné závody), neskôr Pozemné stavby.

Pohľad na časť Chemka Strážske 13

Situáciu komplikovala aj skutočnosť, že stavba sa začínala realizovať bez úplnej projektovej dokumentácie. Chemoprojekt Praha projektoval (ako sa hovorilo) za pochodu. Tieto okolnosti si vynútili i špecifické riešenie v oblasti organizácie i riadenia výrobného procesu na stavbe. Podnik Chemkostav tu vystupoval ako generálny dodávateľ nielen stavebných prác, ale aj ako dodávateľ technologickej montáže a  dodávok. Po organizačnej stránke bola realizácia výstavby zabezpečovaná cestou staveništných správ, ktorých bolo vtedy sedem. Tieto správy realizovali výlučne práce charakteru hlavnej stavebnej výroby. Pridružené remeselné práce a montáž technologických dodávok podnik zabezpečoval formou subdodávok. Dodávateľom pridružených remeselných prác na stavbe chemického kombinátu Chemka v Strážskom boli poverené Pozemné stavby - Stavomontáže Košice, ktoré vykonávali na predmetnej stavbe remeselné práce formou subdodávok. Sídlo správy bolo v areáli materiálno-technickej základne Chemkostavu, pri železničnej stanici v Strážskom. Odborní zamestnanci - remeselníci boli premiestnení z materského podniku Stavomontáže Košice. Montážna správa PSV bola zriadená v roku 1953 a trvala do r. 1957. Po skončení výstavby I. etapy chemického kombinátu Chemka v Strážskom bola zrušená. Remeselné práce na ďalších etapách Chemka v Strážskom boli už realizované pridruženou montážnou správou PSV č. 25, neskôr PSV 500 so sídlom v Humennom. Prvým riaditeľom podniku Chemkostav bol vládou Československej republiky menovaný František TOMAN. Pochádzal z  Čiech, ako technik bol na tú dobu dobre zorientovaný v  stavbárskej problematike, mal už skúsenosti v  riadení väčších stavebných komplexov. Veľkým prínosom bola tá skutočnosť, že sa mu podarilo získať skúsených odborníkov v stavbárskom umení z Českej republiky. Prichádzali na Slovensko aj so svojimi rodinami a pre začínajúci podnik boli veľkým prínosom. Boli to práve oni, ktorí našich mladých ľudí z dedín zaúčali do stavbarského umenia. Robotnícke profesie zaškoľovali v krátkodobých kurzoch, obdobne aj zamestnancov do funkcií majstrov. Záujem o prácu v tomto podniku bol veľký, keďže mesačné zárobky boli vyššie o 500 až 800 korún oproti podnikom pôsobiacich v  okolitých okresoch, čo veľmi lákalo aj dobrých skúsených odborníkov. Keď ku koncu roka 1952 v  Chemkostave pracovalo iba 240 zamestnancov, o  rok neskôr mal už podnik 2  840 zamestnancov. V  tom období sa mladé rodiny sťahovali do nových bytov postavených v Strážskom i v Humennom. Podnik si vybudoval vlastnú materiálno-technickú základňu pri železničnej stanici v  Strážskom. Je potrebné povedať, že to boli iba drevené provizória, ktoré mali slúžiť pre výstavbu chemického kombinátu. V roku 1954 odovzdáva Chemkostav v Strážskom do prevádzky objekty I. etapy chemického kombinátu. V tom istom roku (1. januára) na základe rozhodnutia nadriadených orgánov preberá do svojho programu dostavbu I. etapy strojárskeho závodu vo Vihorlate Snina. Rozostavanú stavbu so  zamestnancami a materiálno-technickou základňou preberá od národného podniku Priemstav Martin. Po prevzatí stavby podnik nadväzne zriaďuje stavebnú správu hlavnej stavebnej výroby č. 23 so sídlom v Snine. Jej prvým riaditeľom sa stáva Ladislav MEDŇANSKÝ. V roku 1955 dochádza v podniku k útlmu, keď ani správa v Snine nie je schopná vyťažiť vybudované kapacity podniku Chemkostav. 14

Po ukončení výstavby I. etapy Chemka v Strážskom sa začali v roku 1955 stavebné kapacity sťahovať do Humenného na výstavbu Kapronu - závodu na výrobu umelých vlákien. Vedenie podniku a jeho útvary sa v roku 1957 presťahovali zo Strážskeho do Humenného, do novej budovy podnikového riaditeľstva na Nádražnej ulici. K  výraznejšiemu rastu kapacít podniku došlo v  roku 1959, keď v zmysle  rozhodnutia vtedajších straníckych krajských orgánov, dochádza k pričleneniu dvoch stavebných správ sídliacich na území mesta Humenné, ktoré predtým organizačne patrili k Pozemným stavbám Prešov. Delimitáciou bolo prevzatých takmer 600 zamestnancov, materiálno-technické vybavenie a  mechanizačné prostriedky, ktoré boli v správe Pozemných stavieb Prešov. V tom čase došlo k určitému prebytku pracovných síl vo vzťahu k predpísanému plánu výkonov a produktivity práce, preto sa začiatkom 60-tych rokov hovorilo o  zrušení Chemkostavu, alebo o jeho pričlenení k inému podniku v rámci územia východného Slovenska. Nakoniec prevládol názor, že vo Východoslovenskom kraji je taký rozsah investičnej výstavby, že trvanie podniku je opodstatnené, len je nutné ho všestranne dobudovať. V roku 1960 dochádza k výmene riaditeľa podniku, odchádza Alojz BAŠNÁK a prichádza nový riaditeľ Ing. Ján KRÁLIK, ktorý od svojho nástupu do funkcie vytvára podmienky pre dobre fungujúci podnik. Chemkostav v tom čase rástol, mohutnel, prichádzali mladí technici a robotníci. Mladí technici rýchlo nadobudli praktické skúsenosti, po ukončení vojenskej služby sa vracali do podniku. Zriaďuje sa ďalšia mechanizačná správa č. 26 v  Strážskom.

Administratívna budova Chemkostavu - položenie základného kameňa 15

Vedenie podniku v tom období úzko spolupracuje s Ústavom racionalizácie v Prahe a v Bratislave, preto sa v podniku vytvárajú organizačné opatrenia pre osvojenie si nových pokrokových technológií pre oblasť procesu výroby. V oblasti hlavnej stavebnej výroby nastal radikálny zlom, začínajú sa v čo najširšej miere uplatňovať konštrukčné nosné systémy z prefabrikovaných železobetónových prefabrikátov, nielen v priemyselnej, ale aj v bytovej a občianskej výstavbe. Tieto zmeny na stavbách aj v podniku vyvolali nutnosť generálnej prestavby materiálno-technickej základne. Likvidujú sa drevené provizória v Strážskom a budujú sa objekty trvalého charakteru. Buduje sa aj nová prefa na výrobu atypickej prefabrikácie a doplnkovej prefabrikácie ku komerčne vyrábanej v štátnych prefách. Chemkostav po svojom vzniku bol priamo podriadený Ministerstvu stavebníctva ČSSR, neskôr Krajskému združeniu v Košiciach, potom opäť ministerstvu a od roku 1965 Generálnemu riaditeľstvu Priemyslového staviteľstva v Košiciach. V rámci tohto združenia tvorili podstatnú časť výrobného programu stavby priemyselného charakteru. Špecifikom podniku Chemkostav v porovnaní s ostatnými podnikmi pôsobiacimi v združení podnikov Priemyslového staviteľstva bolo to, že ako jediný podnik tejto výrobno-hospodárskej jednotky realizoval aj komplexnú bytovú výstavbu. Pre názornosť uvádzame, že za obdobie 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia vybudoval podnik cez 7 000 bytov. Podstatná časť slúži obyvateľom okresu Humenné, Snina a Medzilaborce. V bytoch postavených rukami chemkostavákov bývajú rodiny aj v Strážskom, vo Vranove nad Topľou, v Bratislave i v Severočeskom kraji, v Obrniciach pri Moste. Prvou veľkou priemyselnou stavbou podniku Chemkostav bolo Chemko v Strážskom. Stavba bola v rozsahu I. etapy dokončená v roku 1955 (náklad 308 mil. korún), ročne sa tu vyprodukovalo 110 tisíc ton lepidiel, 193 tisíc ton formalínu a mnoho ďalších chemických výrobkov. V ďalšej etape výstavby (v objeme 238 mil. korún) bola postavená dusikáreň v Strážskom s kapacitou výroby 202 tisíc ton umelých hnojív ročne. Druhou gigantickou stavbou bol ďalší chemický komplex – národný podnik Chemlon Humenné, ktorý bol po komplexnej dostavbe jedným z najväčších výrobcov a produkoval 52 tisíc ton chemických vlákien. Pri pohľade do obdobia, v ktorom tento chemický komplex vznikal je potrebné pripomenúť si niektoré významné medzníky minulého storočia. Ich význam spočíva v tom, že v roku 1959 podnik Chemkostav dokončil komplex objektov stavby KAPRON v objeme stavebných prác za 117 miliónov korún, v roku 1965 odovzdal do užívania Chemlon II. v objeme 65 miliónov korún, v roku 1970 Chemlon III. – I. a II. časť v objeme stavebných prác za 216 miliónov korún, v roku 1969 Chemlon IV. za 159,4 milióna korún. V rámci tohto komplexu bola vybudovaná tepláreň, ktorá teplom zásobuje podstatnú časť bytov na území mesta Humenné. Najvýznamnejšie úspechy Chemkostav dosiahol pri budovaní ďalších prevádzok v Chemlone (VI., VII., VIII. a IX.), keď stavebné práce realizoval vo veľmi krátkych termínoch. O dosiahnutej kvalite stavebných prác svedčí dodržanie termínov stavebných pripraveností pre technologickú montáž, ktorá bola v súlade s harmonogramom sieťovej analýzy. Na adresu Chemkostavu sa často pochvalne vyjadrovali aj zahraniční dodávatelia technológie. 16

Pre investora Chemlon Humenné budoval Chemkostav aj objekty nevýrobného významu, ktoré slúžili na kultúru, oddych a ubytovanie (byty, realizované v rámci komplexnej bytovej výstavby). Okrem toho boli vybudované dve slobodárne, 480 posteľový internát na Sídlisku III. v Humennom, ďalší 480 posteľový internát v rámci centra starého mesta, rekreačno-rehabilitačné stredisko na Zemplínskej Šírave a kultúrne zariadenie (s pôvodným názvom Robotnícky dom) vybudovaný pred vstupom do areálu dnešného Chemesu. V rámci spriemyselňovania okresu Humenné realizoval Chemkostav stavebné práce na strojárskom komplexe Vihorlat Snina, kde dokončoval v 50-tych rokoch objekty po podniku Priemstav Martin. V ďalších rokoch rozvoja podniku Vihorlat staval Chemkostav nové prevádzky v Snine. Pre riešenie zamestnanosti v pohraničnom okresnom meste Medzilaborce, bol Chemkostavom vybudovaný strojársky závod TRANSPORTA. Jeho nosným programom bola výroba dopravníkov pre priemyselné podniky a stavebníctvo. Zo začiatku pôsobil ako samostatný podnik patriaci do rezortu priemyslu. Jeho výstavbu Chemkostav dokončil v roku 1961 stavebným nákladom 25 miliónov korún. Neskôr bol tento podnik pričlenený k strojárskemu komplexu VIHORLAT Snina. Drevársko-celulózový kombinát BUKÓZA Vranov nad Topľou je jeden z najstarších, s jeho výstavbou sa začalo v roku 1949, kedy bol položený základný kameň. Pri jeho výstavbe sa vystriedalo viacero firiem, ktoré nemali dostatok skúsenosti s realizáciou tak náročných stavieb. Najväčším nedostatkom bolo, že stavebné firmy nemali ťažkú mechanizáciu na vykonávanie strojno-zemných prác. Chýbala im aj zdvíhacia technika, predovšetkým žeriavy, pretože bolo potrebné dvíhať železobetónové prefabrikáty o objemovej váhe až 11 ton. Chemkostav do procesu výstavby tohto kombinátu vstúpil až v roku 1960, keď realizoval výstavbu nábytkárne, novej teplárne, čistiarne odpadových vôd a objektu preglejkárne. Tento závod vyprodukoval v ročnej relácii 100 tisíc ton nebielenej celulózy a 22 tisíc m2 vodovzdorných preglejok. V rámci tejto výrobne bol vybudovaný ešte vstupný areál s výpočtovým strediskom. Rok 1961 tvorí osobitnú kapitolu vo výrobnom programe podniku Chemkostav, pretože sa začína s realizáciou najvýznamnejšej stavby - ELEKTRÁRNE VOJANY I. Stavenisko „Červená moľva“ siahalo z jednej strany až k sovietskym hraniciam (teraz Ukrajina), zo strany druhej k majestátne tečúcemu Laborcu. Naplno sa rozbehli ľudia aj stroje a o krátky čas sa oáza pokoja mení na obrovské stavebné mravenisko. Táto, pre národné hospodárstvo najdôležitejšia stavba, si už od začatia výstavby vyžadovala osobitný prístup v oblasti organizácie a riadenia výstavby. Podnik zriaďuje staveniskovú stavebnú správu HSV 21, ďalej zriaďuje stredisko pre realizáciu remeselných prác a buduje vlastné dopravné stredisko so sídlom vo Vojanoch. Prvú časť jedného z najväčších energetických centier Československa, Chemkostav dokončil v roku 1965 s nákladom 260 mil. korún na stavebnú časť, druhá časť s rozpočtovým nákladom 500 mil. korún bola dokončená v roku 1974. Elektráreň používa palivové zdroje z bývalého ZSSR, teraz z Ruska. Celý závod produkuje 2x660 MW elektrickej energie a v tom období zásobuje elektrickou energiou skoro polovicu Slovenska. Je potrebné povedať, že na tejto stavbe vyrástli mnohí schopní technici, ktorí neskôr tvorili kostru vedúcich riadiacich zamestnancov v národnom podniku Chemkostav. Boli nimi Ing. Ján Hežely, Ing. Branislav Kulich, Ing. Jozef Mitter a ďalší. 17

Ďalšou mimoriadne významnou stavbou pre energetiku je kompresorová stanica tranzitného plynovodu vo Veľkých Kapušanoch. V roku 1973 podnik odovzdal 400 KW rozvodňu v Krišovskej Lieskovej v Trebišovskom okrese (náklad činí 26 mil. korún) a zberné plynové stredisko Ptrukša v rozpočtovom náklade 30 mil. korún. Stavoindustria Bratislava a Banská Bystrica rozhodujúcou mierou ovplyvnili rozvoj skladovacích kapacít obilnín na Slovensku, keď postavili formou ťahaných železobetónových konštrukcií 60 obilných veľkokapacitných síl, každé v objeme 21 tis. ton obilia. Chemkostav v  rámci východného Slovenska vybudoval 7 obilných síl, každé s kapacitou 21 tisíc ton, k  tomu veľkonákupné strediská a miešarne kŕmnych zmesí. Ďalej vybudoval Chemkostav na skladovanie, distribúciu a  prekladanie obilia osobitne významné silá v  Malej Dobrej v Trebišovskom okrese, ktoré slúžili ako centrálne prekladiská obilia dovážaného zo ZSSR. Nachádzali sa pri širokorozchodnej trati, ich prevádzka bola plne mechanizovaná, a  to tak prevádzka prekládky, ako aj uskladnenia dovážaných obilnín. Aj v rámci rozvoja potravinárskeho priemyslu na východnom Slovensku postavil podnik rukami chemkostavákov nové závody. Novovybudované stavby svojimi konštrukciami a modernou technológiou prispeli k zlepšeniu produktov čo do sortimentu aj kvality. Nové stavby boli postavené v týchto mestách:  Michalovce - sladovňa v rozpočtovom náklade (ďalej RN) 32 mil. korún, odovzdaná do užívania v roku 1965,  Humenné - mliekarenský závod v RN 7 mil. korún, odovzdaný do užívania v roku 1965, neskôr Chemkostav postavil aj objekt syrárne,  Trebišov - konzerváreň v RN 56 mil. korún, odovzdaná do užívania v roku 1970,  Humenné - mäsozávod v RN 44 mil. korún, odovzdaný do prevádzky v roku 1971. V roku 1964 Chemkostav dokončil výstavbu nového závodu Ľahkých stavebných hmôt v Hencovciach, závod slúžil na výrobu porobetónových veľkorozmerných panelov na opláštenie bytových domov, priemyselných objektov a iných stavieb. Ďalej mal vo svojom výrobnom programe výrobu tvárnic pre stavanie nízkopodlažných objektov. Po dokončení a  uvedení závodu do prevádzky používal Chemkostav pre výstavbu stavieb priestorové panely a  odoberal takmer 50% produkcie zo závodu ĽSH - Hencovce. Používanie tohto sortimentu vytvorilo v oblasti technicko-ekonomického rozvoja veľké úspory najmä v oblasti energie pre temperovanie budov. Chemkostav vybudoval pre materiálno-technickú základňu rezortu ministerstva stavebníctva ďalšie závody - tehelňu v  Humennom, paneláreň v  Michalovciach, výrobňu prefabrikátov v  Čerhove, nový závod na výrobu dekorovaných a glazovaných dlaždíc v Michalovciach. Okrem výstavby vo Východoslovenskom kraji a  presunových úloh do Českej socialistickej republiky a  do Bratislavy, sa Chemkostav podieľal na výstavbe Petrochemy v Dubovej, objektov pre celulózovo-papierenský kombinát v Ružomberku a špecializovanými kapacitami na výstavbe takmer v každom okrese republiky. Treba spomenúť, že Chemkostav svojimi kapacitami v  minulosti budoval veľmi dôležité stavby aj v  okresoch Liptovský Mikuláš, Martin, Ostrava, Olomouc, Levice, Banská Bystrica, Rakovník, Varnsdorf, Považská Bystrica a Znojmo. 18

Najväčšie zásluhy na realizácií stavieb v týchto okresoch majú predovšetkým montážnici závodov 50, 70 a 90, ktorí vykonávali špecializované práce pre iné stavebné organizácie. Chemkostav, národný podnik Humenné bol od roku 1965 súčasťou združenia VHJ Priemyslového staviteľstva so sídlom v Košiciach. Do združenia patrili tieto organizácie:  Stavoindustria Bratislava

 Termostav Bratislava

 Hutné stavby Košice

 Stavoindustria Banská Bystrica

 Chemkostav Humenné

 Pamiatkostav Žilina

 Priemstav Bratislava

 Montostav Košice

Rozhodnutím vlády a ministerstva výstavby a stavebníctva bola dňa 1. júla 1989 urobená zmena, keď z národného podniku vznikol štátny podnik Chemkostav Humenné.

Kontrolný deň na stavbe AB v roku 1976 19

2. Ing. Ján Králik, osobnosť vo funkcii riaditeľa podniku Písal sa rok 1960, v ktorom vtedajšie stranícke a vládne orgány menujú inžiniera Jána KRÁLIKA do funkcie riaditeľa podniku Chemkostav Humenné. Predtým, až do roku 1953 pracoval ako stavbyvedúci v Priemstave Bratislava, ďalej do roku 1956 ako výrobný inšpektor na Povereníctve stavebníctva Neskôr pôsobil ako hlavný inžinier, technický námestník a  nakoniec ako výrobný námestník riaditeľa podniku Pozemné stavby  Prešov, odkiaľ prišiel do Humenného. Po nástupe za riaditeľa podniku v  Chemkostave, po krátkom zoznámení sa s  prostredím a  kolektívom podnikového riaditeľstva, začína vytvárať atmosféru dobre a  účelne fungujúceho kolektívu. Už po uplynutí jedného roka bolo badať, že ide o  osobnosť na správnom mieste, čo potvrdzovali aj dosiahnuté hospodárske výsledky podniku za rok 1960. Bol to stavebný inžinier obdarený mimoriadnymi technicko-organizačnými schopnosťami. Jeho technické vedomosti v oblasti stavebníctva a praktické skúsenosti z predošlých funkcií ho predurčovali na túto funkciu, pretože vysoko prevyšoval svojich predchodcov, ktorí zastavali riaditeľské funkcie v  národnom podniku Chemkostav. Jeho osobnosť sa prejavovala v  razantnom, ale   príkladnom prístupe k výkonu funkcie. U svojich podriadených neznášal polopravdy a výhovorky pri nesplnení prijatej úlohy. Slúžil ako vzor v práci nielen pre vedúcich zamestnancov podnikového riaditeľstva, ale i vo vzťahu k vedúcim zamestnanecom stavebných správ. Na jednej strane veľmi prísny, často i nekompromisný vo vzťahu k riaditeľom stavebných správ a na strane druhej dobrý priateľ a poradca. Porady, ktoré viedol na svojej úrovni s  riaditeľmi správ boli vedené so znalosťou veci. Navrhoval opatrenia na riešenie problémov na úrovni podniku i stavebných správ. Vo svojom myslení ako podnikový riaditeľ predvídal a navrhoval riešenia pre dynamický a ekonomický rast podniku. Bol presvedčený o tom, že cesta rastu podniku po všetkých stránkach ide cez vedecko-technický rozvoj. Vzápätí zriaďuje na podnikovom riaditeľstve útvar pre vývoj a rozvoj podniku. Predvídal, že technický rozvoj, nové technológie výstavby, nové druhy materiálov, výrobkov, vysoko výkonné stavebné stroje a mechanizmy sú zárukou rastu produktivity práce, vyššej kvality stavebnej produkcie, nižšej spotreby živej práce na stavbe, znížením námahy a  znížením prácnosti. Jeho hlavným cieľom bolo včas zabezpečovať stavebné pripravenosti pre montáž technologického zariadenia u  stavieb priemyslových a  ním podobných, ako to zo zmlúv vyplývalo. Vytýčil v podniku hlavné zásady sprogresívnenia procesu stavebnej výroby cez zavedenie ťažkej montáže prefabrikovaných železobetónových konštrukcií, neskôr aj v  oblasti oceľových stavebných konštrukcií. Aplikácie oboch systémov montáže v  praxi realizoval vtedy Ladislav Medňanský, riaditeľ SPM-27 (správa, prefa, montáž). V  nadväznosti na uvedené sa vo vnútri podniku začalo s  budovaním prefy pre výrobu železobetónových prefabrikátov v  Strážskom, s realizáciou prestavby ústrednej ohybárne železa rovnako v  Strážskom, vytvára sa 20

stredisko ťažkej montáže, stredisko montáže oceľových stavebných konštrukcií, na stavebnej správe hlavnej stavebnej výroby 24 sa realizuje polygón na výrobu nosného systému prefabrikátov T08B pre bytovú výstavbu v okrese Humenné a okolí. Obdobie pôsobenia Ing. Jána Králika vo funkcii podnikového riaditeľa ubehlo veľmi rýchlo. Po piatich rokoch pôsobenia v Chemkostave odchádza na generálne riaditeľstvo Priemyslového staviteľstva Košice, kde vykonáva funkciu technického riaditeľa.

3. Bývalí riaditelia Chemkostavu 1. František TOMAN - 1952 - 1956 - 4 roky 2. Oldřich VOLOPICH - 1956 - 1958 - 2 roky 3. Alojz BAŠŇÁK - 1958 - 1960 - 2 roky 4. Ing. Ján KRÁLIK - 1960 - 1965 - 5 rokov 5. Ing. Jozef FISCHER - 1965 - 1973 - 8 rokov 6. Ing. Jozef GEĽÁK - 1973 - 1978 - 5 rokov 7. Ing. Branislav KULICH - 1978 - 1984 - 6 rokov 8. Ing. Jozef MITTER - 1984 - 1991 - 6 rokov

21

3. 1. Bývalí riaditelia stavebných správ a neskôr závodov Chemkostavu Stavebná správa HSV 100 so sídlom v Strážskom: Riaditelia:

Ing. Vladimír Holman



Stanislav Ježo



Albert Duhoň



Ing. Ľudovít Schöltz



Stanislav Ježo

Stavebná správa HSV 200 so sídlom v Michalovciach: Riaditelia:

Ing. Schneider



Ing. Ján Budiš



Anton Kuchár



Ing. Ján Hežely

Stavebná správa HSV 300 so sídlom vo Vranove nad Topľou: Riaditelia:

Ing. Jozef Hudák



Ing. Alojz Jonek



Ing. Štefan Rusnák

Stavebná správa HSV 400 so sídlom v Humennom: Riaditelia:

Ing. Jozef Žižák



Ing. Juraj Vysoký



Ing. Jozef Žižák



Ing. Juraj Vysoký



Ing. Štefan Dzán



Ing. Juraj Vysoký



Ing. Milan Mňahončák – od 01. 02. 1990 po transformácií generálny riaditeľ

22

Chemkostavu HSV a.s. od r. 1993 dodnes

Stavebno-montážna správa PSV 500 so sídlom v Humennom: Riaditelia:

Arpád Karabeloš Jozef Ogurčák Štefan Čapek Ing. Jozef Mitter Ing. Michal Gubík Ing. Bruno Čopey Ing. Jozef Jalč Ing. Mikuláš Herškovič

Mechanizačná správa 600 so sídlom v Strážskom: Riaditelia:

Ľudovít Hesek Pavol Michalov Melichár Žabenský Ladislav Jančo Ing. Slavomír Bašnák Václav Benda ml.

Stavebná správa ťažkej montáže prefa a OK 700 so sídlom v Humennom: Riaditelia:

Ladislav Medňanský Ing. Michal Gubík Pavol Tajner Ing. Štefan Šebák

Mechanizačná správa 800 so sídlom v Strážskom: Riaditeľ:

Ing. Slavomír Bašnák

Stavebno montážna správa PSV 900 so sídlom v Michalovciach: Riaditelia:

Ing. Branislav Kulich Ing. Milan Hudakoc Ing. Ján Virčík Ing. Gabriel Hospodár 23

3. 2. Bol pri zrode Chemkostavu V roku 1972 mal Chemkostav sotva 30 zamestnancov, ktorí stáli pri jeho kolíske v roku 1952 a koľkí žijú dodnes, nevieme. Jedným z prvých kmeňových zamestnancov Chemkostavu (od 12. 10. 1952) je tohtoročný osemdesiatnik pán Michal DUTKO, rodák z Ortuťovej v okrese Bardejov. Do podniku prišiel už ošľahaný ekonomickými a stavbárskymi vedomosťami a  skúsenosťami, ktoré získal v Československých stavebných závodoch (správa Bardejov) a ako úkolár na stavbe Pozemných stavieb Poprad v Rudňanoch. Jeho prvou úlohou ako vedúceho referenta osobného oddelenia v Chemkostave bolo prijímanie nových zamestnancov. Popri zamestnaní vyštudoval stavebnú priemyslovku v Prešove a následne dvojročné postgraduálne štúdium. Už ako občan Humenného, v priebehu štúdia prešiel na funkciu mzdového účtovníka, neskôr úkolára a v roku 1957 sa ocitol na výstavbe Kapronu v Humennom ako stavbyvedúci. Po spustení Kapronu do prevádzky prešiel k technickej skupine podnikového riaditeľstva, na prípravu stavieb pre michalovskú správu. Neskôr, až do roku 1986 bol vedúcim technickej skupiny správy 400 v Humennom. Ostatné dva roky pred dôchodkom pracoval znovu na útvare predvýrobnej prípravy, aby v roku 1988 odišiel na zaslúžený odpočinok. Tento si užíva vo voľnej prírode v objatí včelích rodín dodnes.

Bytová výstavba - Sídl. I Humenné 24

4. Organizačná štruktúra podniku a vývoj stavebných správ v rokoch 1952 – 1981 a závodov v rokoch 1982 - 1992 V roku 1952, kedy podnik vznikol, sa organizácia stavebných prác bezprostredne odvíjala od budúcich prevádzok chemického kombinátu Chemka v Strážskom. Preto boli stavebné výrobné jednotky 601 a 607 tomu prispôsobené. Po uplynutí jedného roka výstavby kombinátu, Chemkostav v roku 1953 delimituje jeden zo stavebných závodov podniku Priemstav Martin, ktorý realizoval výstavbu strojárskeho podniku vo Vihorlate Snina. Chemkostav nadväzne zriaďuje staveniskovú stavebnú správu č. 23 HSV (hlavnej stavebnej výroby) a  pokračuje v dokončovacích prácach na I. etape vo Vihorlate Snina. Týmto riešením začali v  Chemkostave existovať dve staveniskové stavebné správy. Jedna v  sídle podniku v Strážskom - č. 22, druhá vo Vihorlate Snina - č. 23. Ďalším rozhodnutím vedenia podniku vzniká v tom istom roku na stavebnom dvore v Strážskom útvar hlavného mechanika (ÚHM), ktorý má za úlohu zabezpečovať strojno-zemné práce, vrátane opráv mechanizmov na stavbách, ktoré realizoval Chemkostav. Táto činnosť bola riadená priamo z  podnikového riaditeľstva, útvarom hlavného mechanika. Ako organizačná jednotka ďalším vývojom podniku prechádza do samostatnej mechanizačnej správy STAS 600, neskôr samostatne zriadená so sídlom v Strážskom. V roku 1957 Chemkostav vykonáva prípravné práce na začatie výstavby Kapronu v Humennom. Bola to prevádzka na výrobu umelých vlákien – predchodca Chemlonu. V  roku 1957 sa podnik so svojimi útvarmi  sťahuje do novej budovy podnikového riaditeľstva a rodiny zamestnancov do novovybudovaných bytov na Ulici nádražnej v Humennom. Vedenie staveniskovej stavebnej správy č. 22 so svojimi útvarmi sa zo Strážskeho sťahuje do Pozdišoviec, kde začína novostavbu SR-50 (centrálne sklady pohonných hmôt). Rok 1959 je v podniku Chemkostav rokom prelomovým, pretože dochádza k ďalším pozitívnym zmenám v raste kapacít i objemovej náplne. V súlade s rozhodnutím krajských orgánov v Prešove, sa dve stavebné správy podniku pozemných stavieb, ktoré majú sídlo v  Humennom, delimitáciou pričleňujú k  podniku Chemkostav. Jednou bola stavebná správa hlavnej stavebnej výroby (HSV č. 24) a druhou montážna správa (PSV č 25), ktorá vykonávala remeselné práce. Tým podnik začína postupne budovať stavebné správy s územným pôsobením. V roku 1960 sa stavenisková správa č. 23 so sídlom v Snine pričleňuje k stavebnej správe hlavnej stavebnej výroby HSV č.24 so sídlom v Humennom, ktorá bola neskôr premenovaná na STAS 400 – HSV . Paralelne so vznikom STAS 400, vzniká STAS 500 pridruženej stavebnej výroby (PSV). Písal sa rok 1961, keď v rámci stavebnej správy 22 vzniká stavebná správa 21 so zameraním na zabezpečenie výstavby Elektrárne Vojany. Charakter stavebnej správy 21 je staveniskový, sídlo má vo Vojanoch. Správa nie je klasickou, ako ostatné správy HSV v rámci podniku. Odlišnosť je v tom, že k správe HSV bolo pričlenené aj stredisko PSV v Michalovciach, mala vlastnú zásobovaciu správu a dopravné stredisko. Druhá časť staveniskovej správy HSV so sídlom v Pozdišovciach bola premiestnená do Michaloviec, a tým sa začali klásť základy budúcej správy STAS 200 so sídlom v Michalovciach. 25

Vznik správy STAS 100 so sídlom v Strážskom sa datuje do obdobia druhej polovice 60-tych rokov, keď po dokončení a odovzdaní Elektrárne I. vo Vojanoch premiestňuje stavebná správa 21 v roku 1965 svoje kapacity aj s vedením správy do Strážskeho. Pokračuje výstavbou ďalšej etapy chemického kombinátu, a to prevádzkového komplexu dusikárne, ktorá predtým bola začatá STAS 400 z Humenného. Zlúčením oboch častí sa dňa 01. 01. 1966 vytvára samostatná stavebná správa hlavnej stavebnej výroby STAS 100 so sídlom v Strážskom. V Michalovciach už v tom období s problémami existovala STAS 200. Do svojho výrobného programu preberá rozostavanú stavbu sladovne a ďalšie stavby v Michalovciach. Po jej dokončení časť svojich kapacít preorientováva na výstavbu železobetónových ťahaných veľkokapacitných síl na skladovania obilia o kapacite 21 000 ton. Tým získala dominantné postavenie pre túto kategóriu stavieb vo Východoslovenskom kraji. Ďalším objemovým rastom stavebných prác sa v podniku vytvára ďalšia stavebná správa hlavnej stavebnej výroby, a to na území okresu Vranov nad Topľou. V roku 1974 sa v zmysle rozhodnutia krajských a okresných orgánov zriaďuje STAS 300. Poslaním tejto správy je predovšetkým zabezpečovať stavebné práce v spomínanom okrese. Správa vzniká prerozdelením kapacít vo vnútri STAS 100. Dynamika zefektívňovania stavebnej produkcie vyvoláva vo vnútri podniku užšiu špecializáciu niektorých činností, čo si vynucuje odčlenenie opravárenskej činnosti od STAS 600. Na základe toho sa v januári 1976 odčleňuje opravárenská činnosť a vytvára sa samostatná organizačná jednotka STAS 800. Obdobne sa aj v oblasti remeselných prác veľmi rýchlo začína v stavebníctve meniť pomer prác medzi HSV a PSV spočívajúci v tom, že ubúdajú klasické fasády, podhľady a pod. a začínajú sa uplatňovať nové technológie, nové materiály na báze hliníka a umelých hmôt . Vedenie podniku bolo pod tlakom týchto nových javov donútené zriadiť ďalšiu PSV, ktorá by mimo klasických remeselných stavebných prác prevažnú časť svojich kapacít orientovala predovšetkým na spomínané nové technológie a materiály. Odčlenením strediska PSV od STAS 200 sa 01. 01. 1976 zriaďuje montážna správa PSV 900 so sídlom v Michalovciach. Po zriadení bola vzápätí posilnená zamestnancami zo správy PSV STAS 500 z Humenného, ktorým poloha vo vzťahu k bydliskám lepšie vyhovovala. Rast objemových úloh v oblasti stavebných prác v podniku kladie aj vyššie nároky na riadiacu prácu. Zavádza sa program automatizácie riadenia výroby na všetkých organizačných stupňoch, čo vyvoláva aj zdokonaľovanie organizačnej štruktúry podniku. Je potrebné povedať, že výsledky v tejto oblasti neboli v tomto období celkom uspokojivé. Podnik Chemkostav mal v roku 1976 celkom deväť stavebných správ. Tie sa delili na správy:  hlavnej stavebnej výroby HSV (vtedy boli štyri): STAS 100, STAS 200, STAS 300 a STAS 400  a na správy tzv. zabezpečovacie: STAS 500, STAS 600, STAS 700, STAS 800, STAS 900. Touto štruktúrou si podnik vytvoril podmienky na komplexné zabezpečovanie výrobných úloh, okrem špeciálnych stavebných činnosti, ktoré si zabezpečoval formou subdodávok. 26

Územné rozloženie správ bolo v tom období následovné: STAS 100 so sídlom v Strážskom

-

STAS 200 so sídlom v Michalovciach -

realizovala stavebné práce v okresoch Michalovce, Humenné, Prešov, Poprad Tatry, v závere svojej činnosti aj v hlavnom meste Bratislava. realizovala stavebné práce v okresoch Michalovce, Trebišov a v rámci presunových úloh v Bratislave.

STAS 300 so sídlom vo Vranove nad Topľou STAS 400 so sídlom v Humennom -

realizovala stavebné práce v rámci okresu Vranov a ich presun v rámci kraja.

realizovala stavebné práce v rámci vtedajšieho okresu Humenné, v Košiciach na VSŽ, v rámci presunových úloh do ČSR v Severočeskom kraji, na Ukrajine (v Ivanofrankovsku) a na území bývalého Sovietskeho zväzu.

Zabezpečovacie správy zabezpečovali v rámci podniku komplexnosť výstavby špecializovanými i vnútropodnikovými poddodávkami pre správy HSV ako generálneho dodávateľa stavieb. STAS 500 so sídlom v Humennom -

bola zameraná na PSV práce.

STAS 600 so sídlom v Strážskom

zabezpečovala strojno-zemné práce a špeciálne zakladanie stavieb.

-

STAS 700 so sídlom v Humennom -

bola zameraná na ťažkú montáž železobetónovej prefabrikácie oceľových konštrukcií a výroby a montáže výstuže do železo-betónových konštrukcií.

STAS 800 so sídlom v Strážskom

zabezpečovala mechanizačný servis.

-

STAS 900 so sídlom v Michalovciach -

bola zameraná na PSV (pridruženú stavebnú výrobu) a ľahkú prefabrikáciu.

Koncom 80-tych rokov sa ukázalo, že predošlá organizačná štruktúra podniku sa stala v ďalšom raste objemov stavebných prác a ich realizácii nevyhovujúcou. Preto podnik, na základe analýzy systému organizácie a riadenia i v súlade s koncepciou GR Priemyslového staviteľstva v Košiciach, pristúpil k zmene organizačnej štruktúry. V nadväznosti na vtedajšie zásady organizačných štruktúr v rezorte stavebníctva a po súhlase GR PrS Košice od 01. 01. 1982 zriadil z 9 stavebných správ 7 závodov a zo 62 hospodárskych stredísk 30. V súvislosti s územným rozložením stavebných správ a ich kapacít sa zlúčili tieto stavebné správy: - stavebná správa HSV 100 Strážske a stavebná správa HSV 200 Michalovcesa zlúčili do jedného celku, závodu HSV 20 so sídlom v Michalovciach, - stavebná správa 600 a mechanizačný servis správa 800 sa opäť zlúčili do jedného mechanizačného závodu, závodu 60 so sídlom v Strážskom. 27

Po týchto úpravách podnik riadil a koordinoval stavebné práce s týmito závodmi: V okrese Humenné: - závod HSV 40 so sídlom v Humennom, - závod PSV 50 so sídlom v Humennom, - závod ťažkej montáže 70 so sídlom v Humennom. V okrese Michalovce: - závod HSV 20 so sídlom v Michalovciach, - závod PSV 90 so sídlom v Michalovciach, - závod mechanizačný 60 so sídlom v Strážskom. V okrese Vranov nad Topľou: - závod HSV 30 so sídlom vo Vranove nad Topľou. Pre informáciu čitateľovi uvádzame, že novovytvorené závody mali so svojimi kapacitami v ročnej relácií vykonať stavebné práce v objeme základnej stavebnej výroby (ZSV) v priemere od 105 do 170 mil. korún ročne (každý závod). Zriadením týchto závodov podnik sledoval: - vytvorenie priestoru pre koncepčnú činnosť na podnikovom riaditeľstve, - vytvorenie priestoru pre riadiaci a správny aparát s cieľom zlepšiť organizáciu a riadenie na stavbe, - dôslednejšiu špecializáciu činností pre jednotlivé závody s cieľom vyššej efektívnosti výrobného procesu, - zvýšenie právomoci tam, kde sa vytvárajú hospodárske výsledky (ZÁVOD – Hospodárske stredisko). Hospodárske stredisko malo v minulosti v priemere od 200 do 300 zamestnancov s produkciou vo výkonoch 60 – 80 mil. korún v ročnej relácii. Štruktúra hospodárskeho strediska: - vedúci strediska, - rozborár – plánovač, - účtovník, - stavbyvedúci, - majster. V  ďalšej časti tejto kapitoly oboznámime čitateľa s  históriou vývoja podnikového riaditeľstva, stavebných správ - závodov v rámci národného podniku Chemkostav.

28

4. 1. Podnikové riaditeľstvo Podnikové riaditeľstvo od samého začiatku fungovalo ako hlavný riadiaci, zabezpečovací a bilančný článok podniku. Jeho technicko-hospodárski zamestnanci (THP) sa podieľali na zákazkovej činnosti pri zjednávaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov a uzatváraní hospodárskych zmlúv s investormi. Následne aj na prípravnej fáze vstupnej a výstupnej kontroly projektovej dokumentácie, až do začatia stavieb. V ďalšej, už výrobnej činnosti, boli zabezpečovacie útvary podnikového riaditeľstva a ich zamestnanci počas výstavby pri kontrolnej činnosti po stránke kvality výstavby, dodržiavania bezpečnostných predpisov na stavbách, až do výstupnej kolaudačnej činnosti odovzdávania stavieb. Podľa výsledkov výrobnej sféry a vytýkacích riadení na úrovní podniku sa všetko následne zbilancovalo a zúčtovalo do ekonomických výsledkov jednotlivých závodov a podniku za príslušné mesiace a rok. Za celé obdobie existencie Chemkostavu Humenné je potrebné spomenúť zo zabezpečovacích útvarov Administratívna budova vo výstavbe podnikového riaditeľstva 29

najmä týchto THP: Ing. Jána Valentu, Ing. Jozefa Semančíka, Juraja Simona, Jozefa Betáka, Alberta Duhoňa, Františka Baka, Andreja Lecáka, Andreja Harminca, Ladislava Kohúta, Michala Kaššaia, Ladislava Lenčeša, Jána Sabola, Michala Dutka, Jolanu Komanickú, Jána Lipaja, Ing. Vladimíra Dronina, Ing. Ladislava Šperňáka, Františka Mihaloviča, Jozefa Hlada, Ladislava Bogdana, Štefana Jaša, Máriu Kočanovú, Ing. Milana Nováka, Jána Babinského, Juraja Mikloša, Michala Ivanka, Imricha Štefana, Máriu Orenčákovú, Vojtecha Gossanyiho, Mikuláša Kaňucha, ďalej Štefana Čurilu, Jána Staštika, Jozefa Schlossera, Jána Valisku, Ing. Zdenka Průšu, Ing. Františka Mráza, Ing. Jána Feríka, Antona Bačovčina, Annu Petrášovú, Annu Regendovú, Ing. Valenta Sudzinu, Evu Končárovú, Zdenka Navrátila, Jozefa Augustína, Máriu Vargovú, Jána Bortníka, Máriu Fabianovú, Oľgu Vaľovú, Michala Radváka, Otíliu Sokáčovú, Ľubicu Kúkoľovú, Alžbetu Benešovú, Margitu Hirjakovú, Bohuša Beneša, Karola Burdzu, Jozefa Kiša, Ing. Michala Tomáša, Ing. Annu Matulovú, Ing. Pavla Matulu, PhDr. Alenu Kimlovú, Pavla Hvozdenského, Ing. Emila Kminiaka, Františka Slaninku, Václava Bendu, Vojtecha Kríža, Ing. Miroslav Hurycha, Ing. Jozefa Pancáka, Máriu Palkovú, Ing. Gustava Jozefa, Martu Molokáčovú, Michala Sabola, Jána Burdzu, Štefána Mráza, Mária Slaninovú, Helenu Bandžurovú, Juraja Mydlu, Margitu Dolobáčovú, MUDr. Jozefa Lapoša, MUDr. Jozefa Ridzíka, MUDr. Viktora Tellina a ďalšie desiatky, ba stovky zamestnancov útvarov podnikového riaditeľstva Chemkostavu Humenné.

4. 2. Stavebná správa 100 so sídlom v Strážskom Po úspešnom vybudovaní a odovzdaní I. etapy stavby Elektrárne vo Vojanoch v rokoch 1961 – 1965 sa stavebná správa HSV 21 so sídlom vo Vojanoch dostáva do útlmu v dôsledku poklesu objemu stavebných prác na priemyselnej výstavbe v Trebišovskom okrese. Vtedajšie vedenie podniku Chemkostav svojím rozhodnutím zo dňa 01. 01.1966 zriaďuje novú stavebnú správu HSV100 so sídlom v  Strážskom. Stavebná správa dostala do svojho výrobného programu vybudovať ďalší súbor chemického kombinátu – dusikáreň. Disponibilné kapacity stavebnej správy boli vytvorené z  dvoch dielčich kapacitných zoskupení. Prvú časť tvorili dielčie kapacity správy HSV 400 z  Humenného, ktoré realizovali stavebné práce na predmetnej stavbe a boli oddelimitované vrátane riadiacich zamestnancov k správe HSV 100. Druhú časť kapacít tvorili presunom z vojanskej elektrárne. Prvým riaditeľom bol Ing. Vladimír Holman, ktorý do  tejto funkcie prešiel z Vojan. Na novovytvorenej stavebnej správe HSV pôsobil vo funkcii iba veľmi krátke obdobie. Vystriedal ho Stanislav Ježo, ktorého do funkcie menoval riaditeľ podniku. V  rozpätí troch rokov správa stavbu dusikárne v  objeme prác 240 miliónov korún dokončuje, čím preukazuje svoju schopnosť realizovať aj náročnejšie stavby. Súbežne s touto stavbou realizuje technologický súbor na výstavbe 30

Chemlonu v  Humennom – časť II. Nadväzne začína stavebné práce na časti III. Chemlonu a  postupne pokračuje IV. až IX. časťou, ktorou sa dokončuje celá projektovaná stavba, pričom posledný technologický súbor bol dokončený a investorovi odovzdaný do užívania v roku 1975. Táto stavebná správa získala počas výstavby jednotlivých prevádzkových súborov Chemlonu veľa ocenení a vyznamenaní za vykonanú prácu. Na adresu stavebnej správy HSV 100 sa pochvalne vyjadrovali aj zástupcovia zahraničných dodávok a montáži technologického zariadenia, oceňovali veľmi kvalitné stavebné pripravenosti, čo do presnosti otvorov v základových konštrukciách ako i celkovej kvality stavebných prác. Je potrebné povedať, že na stavbe Chemlonu bola medzi stavbármi a  montážnikmi technológie v  riadiacej práci overená metóda sieťovej analýzy. Docielili sa tým veľmi dobré výsledky, ktoré výrazne ovplyvnili dodržiavanie termínov SP (stavebných pripravenosti) a v konečnom dôsledku prispeli aj ku skracovaniu termínov dokončovania jednotlivých technologických súborov stavby Chemlonu. V  závere 70-tych a  začiatkom 80-tych rokov minulého storočia sa správa dostáva do väčšieho územného rozptylu. V  roku 1968 začína prestavbu v  Petrocheme Dubová a buduje obchodné centrum v  Starom Smokovci. Pokračuje v ďalších technologických súboroch v Chemku Strážske, v Bukóze Vranov nad Topľou pokračuje výstavbou preglejkárne. Vo Vranove nad Topľou v časti Čemerne buduje aj nový pletiarsky závod Slovenka. Podieľa sa tiež na výstavbe škôl a školských zariadení, akými boli Osobitná internátna škola Humenné, Základná škola Sačurov, Základná škola Nižný Hrabovec a Základná škola Vyšný Žipov. Realizuje aj účelové stavby. Koncom 70-tych rokov sa dostáva aj do presunových úloh. V  roku 1970 odovzdáva občanom v  Bratislave 440 bytov na Sídlisku Trávniky. V  súvislosti s  územným rozložením a v  nadväznosti na zásady racionalizácie organizačných štruktúr v  rezorte stavebníctva i v Chemkostave, dochádza od 01. 01. 1982 k zlúčeniu so správou 200 HSV v Michalovciach a tým sa so sídlom v Michalovciach vytvára nový závod 20 HSV. Zo spomienok sa dozvedáme, že k riadiacim a zabezpečovacím zamestnancom pri realizácií stavebných prác patrili: Ing. Juraj Končar, Ing. Jozef Hudák, Štefan Matta, Ján Marcinko, Milan Szczygieľ, Ján Kapko, Pavol Korba, Michal Surnegy, Aladár Dráč, Jozef Oráč, Michal Kyselovič, Anna Rošková, Emil Choma, Michal Fecák, Štefan Novák, Michal Ščerbovský, Viliam Slaminka, Ján Kopčo, Michal Kanaval, Andrej Straňák, Štefan Stachura, Andrej Balog, Gustav Adamek, Ján Sopkanič, Štefan Galajda. Ďalej tu pôsobili pracovné čaty vedené Michalom Jakubovom, Jánom Paňonkom, Jánom Frančíkom, Michalom Dudášom, Cyrilom Sopkaničom, Michalom Pšeničňakom, Michalom Timkom, Jánom Dubiakom, Jánom Kaššaiom, Jozefom Kocajom, Štefanom Oráčom a A.Dzurom, M. Havrilom, Michalom Cvrčkom a ďalšie kolektívy a jednotlivci.

31

Pohlad na Chemlon Humenné

Pohľad na Chemko Strážske

32

Obchodné centrum Starý Smokovec

Základná škola v Strážskom

SOU RaJ Humenné 33

4. 3. Stavebná správa 200 so sídlom v Michalovciach Kolektív vedenia tejto správy HSV sa začal formovať už na výstavbe chemického kombinátu v Strážskom, podobne ako kolektívy zamestnancov na stavbách. Bolo to v období, keď sa v Strážskom dokončovali stavebné práce na I. etape chemického kombinátu v  roku 1955, v  období keď technicko-riadiacim zamestnancom, ktorí v  podniku pracovali z Českej republiky, končili pracovné dohody. To znamená, že v podniku Chemkostav v období, keď mal v roku 1957 začať ďalšiu stavbu, SR – 50 (sklady pohonných hmôt) na stavenisku v  Pozdišovciach, sa začala formovať aj STAS 22 rovnako so sídlom v Pozdišovciach, ktorej prvým riaditeľom bol Ing. Schneider. Problémov bolo veľmi veľa. Jednak zložitosť v zakladaní stavby na svahoch s ílovým podložím, ale boli aj problémy s riadiacimi technikmi na stavbe. Preto podnik začiatkom roka 1958 vysiela mládežnícku skupinu, ktorá na podnikovom riaditeľstve spracovala technickú prípravu práve pre túto stavbu, no táto skupina nemala s riadením prác na stavbe žiadne skúsenosti. Druhým krstom (ešte zložitejším) prešla táto stavebná správa, keď vzniká v roku 1961 v rámci STAS 22 stavebná správa 21, ktorá bola zameraná výlučne na výstavbu Elektrárne Vojany I. Ťažkosti boli vtedy takmer neprekonateľné, chýbali stavební robotníci, nedostatky boli v  materiálovom zabezpečení a  nedostatočnom počte potrebných mechanizmov pre prácu na stavbe. Neboli k dispozícií žiadne ubytovacie, sociálne ani administratívne priestory. Vedenie správy pôsobilo provizórne vo Veľkých Kapušanoch. Termíny, stanovené vládou na realizáciu tejto pre národne hospodárstvo prioritnej stavby, boli neúprosné. Chemkostav bol nútený zmobilizovať všetky sily a schopnosti. V  oblasti predvýrobnej prípravy bolo jedným z  prvých opatrení vytvoriť vlastnú projekčnú skupinu. Boli to mladí techníci, ktorí bezprostredne po skončení štúdií nastúpili do Chemkostavu a dostali za úlohu vypracovať projektovú dokumentáciu v  stupni vykonávaStavba Lodenice na Zemlinskej Šírave cieho projektu. Títo projektanti ne34

mali žiadne skúsenosti v  projektovaní. Obdobná situácia bola vo vzťahu k danej stavbe s  technikmi, ktorí vykonávali funkcie stavbyvedúcich a majstrov bez predošlých praktických skúseností. Z pohľadu organizácie a  riadenia prác na stavbe bolo veľmi správne vytvoriť staveniskovú stavebnú správu 21, ktorá bola v podniku jediná tohto typu. K  nej bolo pričlenené pod priame riadenie aj stredisko pridruženej výroby PSV, dopravné stredisko, útvar zásobovania a technická skupina na spracoDom textilu Śiravan Michalovce vanie výrobnej prípravy. Takýmto riešením boli vylúčené akékoľvek zdĺhavé prenosy informácii. Priamym operatívnym riadením na stavbe boli dosiahnuté i napriek veľkým problémom, veľmi priaznivé výsledky. Bol to boj s časom a neskúsenosťami v riadení, ale konečný efekt bol dosiahnutý. Vládny termín pre uvedenie elektrárne do prevádzky bol dodržaný. Aj porovnanie priebežnej doby výstavby s inými podobnými stavbami v republike bolo veľmi dobré. Písal sa rok 1966, výstavba I. etapy elektrárne končí. Dve územne susedné stavebné správy 21 a  22 nemajú dostatočnú náplň. Preto dochádza k ich zlúčeniu s tým, že časť kapacít správy 21 sa sťahuje do Strážskeho na výstavbu ďalšej etapy chemického kombinátu a  druhá časť sa zlučuje so stavebnou správou 22, sídliacou v  Pozdišovciach. Spojením vzniká STAS 200 so sídlom v Michalovciach. Do funkcie riaditeľa stavebnej správy HSV – 200 bol menovaný Ing. Ján Budiš, ktorý mal za sebou bohaté praktické skúsenosti jednak z  výstavby vranovského drevokombinátu a neskôr z Pozemných stavieb v Prešove. Ing. Budiša zakrátko vystriedal Ing. Holman, pôsobiaci predtým vo Vojanoch. Vzápätí vedenie správy prevzal Ing. Hežely. 35

Keramické závody KERKO Michalovce

Centrálne prekladisko obilia Malá Dobrá

Správa ešte nejaký čas zápasila o existenciu napriek tomu, že sa začína s realizáciou ďalších stavieb v Michalovciach, na Zemplínskej Šírave, s výstavbou pivovaru Veľký Šariš, stavbami pre rezort poľnohospodárstva ako bola sladovňa v Michalovciach, ktorá bola prevzatá od inej organizácie v spodnej stavbe rozostavanosti. Na tejto stavbe sa technici i ostatní odborní zamestnanci po prvýkrát stretli s posuvným debnením, použitým pri stavaní ťahaných železobetónových stavieb. Kvalita vykonaných stavebných prác a doba výstavby inšpirovali investorov k realizácii ďalších poľnohospodárskych stavieb v rámci východného Slovenska. Išlo o požiadavku, aby Chemkostav prevzal do svojho výrobného programu realizáciu železobetónových ťahaných síl o kapacite 21 000 t skladových priestorov na obilie. Tak sa stavebná správa 200 stáva hlavným dodávateľom pre tento druh výstavby. Postupne bolo postavených 7 obilných síl v rámci Východoslovenského kraja, všetky sú dominantou a pýchou chemkostavákov. K vedúcim zamestnanecom, ktorým tento druh výstavby bol veľmi blízky patril Ing. Štefan Kozej, ktorý svojimi predošlými praktickými skúsenosťami významnou mierou prispel k oblasti organizácie prác priamo na stavbe. Kvalita prác, dodržiavanie technologického postupu a bezpečnosť pri práci boli jeho doménou. Rok 1967 bol na stavebnej správe HSV 200 svojím spôsobom rokom prelomovým. Začína sa II. etapa výstavby Elektrárne vo Vojanoch, ako i  ďalších významných stavieb z  hľadiska celospoločenského významu. Boli to stavby kompresorových staníc budovaných na líniových trasách plynovodu, Ropovod Družba a  ďalšie stavby, ktoré boli budované v trebišovskom regióne východného Slovenska. Tu je potrebné zdôrazniť, že stavebná správa HSV 200 patrila v rámci podniku Chemkostav medzi najväčšie správy HSV nielen objemom stavebných prác, ale budovaním stavieb, ktoré z sa hľadiska technickej, konštrukčnej a organizačnej náročnosti u iných správ v podniku nevyskytovali. 36

Pri výstavbe EVO II. došlo v priebehu realizácie k zmene palivovej základne „ZMEPAZA“, takže z dôvodu projekčných zmien sa musela realizovať výstavba destilačnej jednotky s malým pozastavením. Ak sa pozrieme na úroveň organizácie stavebnej výroby v druhej polovici 70-tych rokov, bola tu už armáda veľmi skúsených a  ostrieľaných riadiacich technicko-hospodárskych zamestnancov na jednej strane a  na druhej veľmi dobré kolektívy zamestnancov na stavbách, ktoré sa osvedčili aj v tých najnáročnejších stavebných prácach. Preto bolo začatie II. etapy vojanskej elektrárne a  ďalších stavieb realizované s  prehľadom, na vysokej odbornej úrovni. Aj v dosahovaní kvality prác, ekonomických výsledkov, plnení termínov stavebných pripravenosti pre montáž technologického zariadenia, ako i termínov dokončovania stavieb potvrdzovali vysokú stavbársku profesionalitu, hospodárnosť realizovaných stavieb, čo v minulosti nebolo také jednoduché. V tom čase sa v rámci správy značne zvýšili kapacity remeselníkov, čím sa vytvorili podmienky na vznik správy 900 PSV. Osobitosťou tejto správy bola skutočnosť, že v regióne Michaloviec a Trebišova sa kumulovali stavby s vyššou dôležitosťou, čo spôsobovalo napätú situáciu pri nedostatku kapacít všeobecne. Správa, ako už vyplýva z uvedeného, sa pričinila o nárast remeselných kapacít. Nešlo len o samotný nárast, táto mladá zložka odvážne zavádzala aj nové druhy remeselných prác. Spomeniem aspoň plynové rozvody a hlavne podhľady rôznych druhov, zateplené aj nezateplené. Rozšírením územného pôsobenia vznikajú nové požiadavky na organizátorskú a riadiacu prácu v stavebnej správe. Vzhľadom na rozsah stavebných prác, STAS 200 žiada vedenie podniku o zriadenie samostatnej pridruženej výroby PSV na území mesta Michalovce. Vytvorenie správy PSV 900 vo svojich začiatkoch nebolo jednoduché, neobišlo sa bez problémov. Výstavba v Bratislave stavebnej správe 200 odčerpávala značnú časť kapacít, zápasila s nedostatkom  radových zamestnancov, ktorí správe podľa rozostavanosti i v štruktúre permanentne chýbali. Išlo o murárov, tesárov a betonárov. V roku 1975 bol Chemkostav poverený presunom kapacít do hlavného mesta SR Bratislavy. Stavebná správa 200 bola opäť poverená najväčším objemom stavebných prác v rámci presunových úloh. Správa 200 sa dňom 01. 01. 1982 transformuje zo správy na závod. Posilňujú sa kompetencie bližšie k  výrobe a zriaďuje sa hospodárske stredisko so všetkými funkciami. Tým dochádza k čiastočnému zlepšeniu vo výrobe aj vo výkone, v produktivite sa dosahujú lepšie hospodárske výsledky. Pri plnení úloh tejto stavebnej správy je potrebné spomenúť najmä: Ing. Emila Palkóciho, Ing. Štefana Kozeja, Jána Karandyšovského, Václava Šebeka, Štefana Harbuľáka, Jozefa Ogurčáka, Jána Baníka, Ing. Ivana Kopku, Vasiľa Sirku, Bohuša Jakubčiaka, Ing. Miloša Ježa, Ing. Emila Rudolfa, Gabriela Hospodára, Eugena Hábera, Ing. Róberta Betáka, Ing. Jozefa Havelku, Andreja Hamaru, Jána Dudáša, Fedora Kurtyho, Jozefa Gajdoša a ďalších jednotlivcov. Pracovné kolektívy vedené Vojtechom Dubíkom, Jozefom Melníkom, Jánom Berilom, Jánom Bánocim, Štefanom Sabolom, Michalom Dindakom, Jánom Kocajom, Michalom Kallaiom, Michalom Sotákom, Jurajom Janičom, Michalom Krídlom, Michalom Leškom, Jánom Ardáňom, Antonon Matim, Michalom Pastirikom, Jánom Ivanom a ďalšie čaty a pracovné kolektívy. 37

Sladovňa Michalovce

Montáž oceľovej konštrukcie na stavbe Vihorlatu v Michalovciach 38

4. 4. Stavebná správa 300 so sídlom vo Vranove nad Topľou Začiatok stavebnej správy HSV 300 vzniká vo vnútri už dobre fungujúcej stavebnej správy HSV 100 so sídlom v Strážskom. V roku 1974 na vedenie podniku tlačia stranícke orgány a žiadajú zriadiť novú stavebnú správu, ktorá by mala sídlo vo Vranove nad Topľou. Cieľom je lepšie vplývať na vedúcich zamestnancov správy pri plnení úloh plánu na území okresu. V tom istom roku podnik Chemkostav zriaďuje STAS 300. Prerozdelením stavebných kapacít došlo k narušeniu dynamiky jej rozvoja. STAS 100 mala v podniku dobrý stavbársky fortieľ a jej rozdelenie iba čiastočne zvýšilo výkonnosť novej STAS. Ak v minulosti dochádzalo k nerovnomernému dokončovaniu začatých stavieb, hlavným a kľúčovým problémom bolo, že rezorty zabezpečujúce výrobu stavebných materiálov a dodávok neboli schopné pokrývať svojimi produktmi investičnú výstavbu. Tá v rozostavanosti nabrala taký rozsah, že to v štáte z hľadiska ekonomického pôsobilo negatívne. Z toho vyplýva, že nielen stranícky tlak, ale aj koncepčná koordinovaná politika je kľúčom k riešeniu problémov v stavebníctve. Štát tieto nástroje mal vo  svojich rukách, veď tu bolo centrálne riadenie. Ale prax bola taká, že namiesto riešenia pretrvávajúcich problémov neboli cesty koncepčne zdôvodnené vývojom ekonomiky a  štát nevytváral podmienky, aby bol dostatok materiálov a špeciálnych dodávok pre potreby investičnej výstavby. Tento stav pretrvával až do transformácie podniku Chemkostav. V roku 1982 sa správa dostáva na vyšší organizačný stupeň - závod. Plní úlohy dané plánom a zánikom podniku v roku 1991 zaniká i závod. Privatizácia spôsobila úplný zánik tohto závodu. Pri plnení úloh tejto stavebnej správy je potrebné spomenúť predovšetkým Jozefa Balberčáka, Ing. Petra Leša, Stanislava Ježa, Jána Tomáša, Juraja Barkociho, Jána Hromuľáka, Juraja Paľka, Václava Tomáša, Valériu Tuľakovú, Jána Frančíka, Jána Žulčáka, Júliu Žipajovú, Helenu Kráľovú, Valériu Križanekovú, Jozefa Kochana, Matúša Barkociho, Milana Hutňana, Evu Cintavovú, Annu Miklošovú, Jozefa Homu, Jána Drutára, Jozefa Tomášika, Juraja Šandreja, Jozefa Dranga, Jána Janiča, Jozefa Zoľovčíka, Achaca Bodora, Andreja Janiča, Jozefa Kasardu, Juraja Juhasa a pracovné kolektívy vedené predovšetkým Michalom Titkom, Štefanom Oráčom, Jánom Dudom, Michalom Gockom, Jurajom Gradošom, Jánom Hreščom, Tesári pri práci na stavbe intenzifikácie Bukózy Jánom Ďurkošom a ďalšie kolektívy... Vranov nad Topľou 39

Pohľad na závod Bukóza Vranov nad Topľou

AB Stas 300 Vranov nad Topľou 40

Mechanické dielne traťovej dištancie Hencovce

4. 5. Stavebná správa 400 so sídlom v Humennom Ak chceme hovoriť o  stavebnej správe 400 (od 01. 01. 1982 o  závode 40), ktorá bola vnútornou organizačnou zložkou národného podniku Chemkostav, musíme sa vrátiť do 50-tych rokov minulého storočia. Konkrétne do roku 1948, ktorý bol rokom znárodnenia súkromného majetku. Na území Humenného boli pred rokom 1948 dve väčšie firmy Bádal a Vorza, ktoré pred druhou svetovou vojnou realizovali výstavbu zodpovedajúcu vtedajšej dobe. Po vojne, do obdobia znárodnenia majetku, zabezpečovali obnovu vojnou zničených objektov a budovali menšie novostavby v  rámci mesta a  okresu. V  tomto období vzniká stavebné zoskupenie, ktoré nesie názov EXPOZITÚRA so sídlom v Humennom. Podstatnú časť stavebnej kapacity tvorili bývalí zamestnanci spomínaných firiem. Jej prvým vedúcim bol Ľudovít Hankóci, firma zamestnávala v priemere od 100 do 150 zamestnancov. Neskôr začínajú vznikať aj väčšie organizačné celky, ktoré mali názov ČSSZ (Československé stavebné závody). Ich zriaďovateľom bol štát. Vzápätí sa aj Expozitúra včleňuje do tohto zoskupenia. V druhej polovici 50-tych rokov dochádza k ďalšej transformácii, keď vznikajú v Prešove Pozemné stavby, ktorých poslaním je realizovať komplexnú bytovú výstavbu predovšetkým v  Prešovskom kraji. Táto bola vtedy sústredená prevažne do okresných miest. Druhým stupňom v podniku boli stavebné správy.

Dom potravín na Ul. 26. novembra Humenné 41

Pozemné stavby Prešov zriaďujú v roku 1953 v rámci krajskej pôsobnosti na území mesta Humenné dve stavebné správy. Jedna je hlavná stavebná výroba (HSV), druhá pridružená stavebná výroba (PSV). V  tom období rozhodli krajské stranícke orgány vybudovať stavebné kapacity pre komplexnú bytovú výstavbu pre mestá Humenné, Snina a Medzilaborce. To sa  stalo skutočnosťou, keď sa v roku 1953 začalo s výstavbou Sídliska I. v Humennom a o rok neskôr aj v meste Snina a Medzilaborce. Stavebná správa HSV 24 realizovala v rokoch 1953 až 1959 v prevažnej miere komplexnú bytovú výstavbu(ďalej KBV), okrem toho realizovala školskú výstavbu rozptýlenú po dedinách a výstavbu malých zdravotných stredísk. V  roku 1959 sa obe stavebné správy HSV 24 a  PSV 25 včleňujú do organizačnej štruktúry národného podniku Chemkostav, ktorý bol v tom období presídlený zo Strážskeho do Humenného. Začiatkom 60-tych rokov dochádza aj v samotnom podniku na úrovni stavebných správ k menším úpravám, keď stavebnú HSV 23 so sídlom v Snine jej vedenie ruší a pričleňuje ju k stavebnej správe HSV 24 so sídlom v Humennom. Riaditeľom sninskej správy bol vtedy Ing. Jozef Mitter a hlavný inžinier Ing. Michal Gubík. Týmto zlúčením dochádza vo vnútri správy HSV 24 aj k zmene štruktúry stavebnej výroby. To znamená, že okrem KBV pribudla aj priemyselná výstavba. Do vedenia správy bol menovaný Ing. Jozef Žižák, teoreticky i prakticky dobre pripravený riadiť kolektív. Šesťdesiate roky minulého storočia sú i  pre túto správu rokmi nielen objemového rastu a  prílivom nových zamestnancov (správa vtedy mala už okolo 800 zamestnancov), ale boli to aj roky vysokej náročnosti na organizáciu a  riadenie prác na stavbách. K  tomu obdobiu treba poznamenať, že správa mala veľký nedostatok kvalifikovaných stavbyvedúcich a  majstrov. Do týchto funkcií bolo vedenie správy nútené menovať schopných jedincov z  radov murárov a tesárov, a tých poverovať funkciami. Takéto postupy predstavovali veľké riziko, pretože nízke vedomie v čítaní projektovej dokumentácie a neovládanie náročnejších technologických postupov sa prejavilo najmä pri priemyselnej výstavbe v nekvalite stavebného diela. Bezpečnosť pri práci nebola dostatočná, čo sa odrazilo na veľkom percente úrazovosti. Zo stredných škôl začali prichádzať mladí technici, ale tí najradšej obsadzovali funkcie na technických skupinách. V začiatkoch praxe neboli veľkým prínosom,  v projekcii aj v technickej príprave im chýbali nevyhnutné skúsenosti zo stavieb. Na stavbu ich prichádzalo menej a z obavou, že funkciu majstra či stavbyvedúceho nedokážu vykonávať. Tento problém sa postupne riešil tak, že zamestnanci bez technického vzdelania vo funkciách majstrov a stavbyvedúcich navštevovali večerné kurzy pre získanie technického minima, potrebného pre výkon príslušnej funkcie. Spomenieme aspoň niektorých: Jozef Jakub, Jozef Hudacký, Vasiľ Kapraľ, Ján Pandula, Ján Krivjančin, Michal Juro, Pavol Brehovský, Ján Sisák, Ján Drabiščák a ďalší. V 60-tych a začiatkom 70-tych rokov sa správa dostáva do vysokého objemového rastu produktivity. Zamestnáva už okolo 1  200 zamestnancov. Na úseku priemyselnej výstavby realizuje všetky priemyselné podniky na území humenského okresu, podieľa sa i na výstavbe chemického kombinátu Chemka v Strážskom – komplexu dusikárne. Neskôr sa dostáva ešte do väčšieho rozletu, keď vypomáha Hutným stavbám pri výstavbe Východoslovenských železiarni Košice. Konkrétne stavia komplex pre výrobu šamotových výrobkov na obmurovku vysokých pecí. Išlo o komplex šamotárne. 42

Aj v KBV sa stavebná správa dostáva do väčšieho objemu výkonov a  územného rozptylu. V  bytovej výstavbe prechádza v celom rozsahu na montované systémy. Na zvládnutie úloh na KBV buduje správa vlastnú prefu pre výrobu nosného systému pre T06B a popritom vyrába doplnkovú staveništnú prefabrikáciu drobných prefabrikátov, najmä pre technickú vybavenosť (teplovodné rozvody, kanalizačné šachty, preklady, prievlaky). To v  značnej miere prispelo k plneniu objemu, ale hlavne dokončovaniu bytových domov v režimových termínoch. V  roku 1972 dostáva stavebná správa 400 za úlohu (prikázanú generálnym riaditeľstvom Košice) presunúť časť svojich kapacít z KBV na výpomoc českému stavebníctvu pri realizácií bytovej výstavby do Severočeského kraja. Po úspešnom splnení úloh v Severočeskom kraji dostáva v roku 1986 Chemkostav Závod 40 okrem programu na východe Slovenska ďalšiu úlohu v bývalom Sovietskom zväze, v časti Ukrajina, v meste Ivanofrankovsk. V dobrom spomíname na týchto zamestnancov a kolektívy závodu 40: Imricha Štefana, Máriu Petríkovú, Jozefa Kobulára, Karola Holomeka, Ladislava Kukoľa, Štefániu Lichmanovú, Edmunda Dobranského, Milana Thura, Jána Marcinka, Jána Karandyšovského, Michala Karasa, Alojza Koníčka, Michala Skysľaka, Ing. Milana Mňahončáka, Ing. Jozefa Bandžucha, Máriu Mitterovú, Ing. Jozefa Babjaka, Štefana Ciché- Obchodný dom Herkules Snina ho, Vincenta Hartoša, Ing. Elenu Sokáčovú, Štefana Sivča, Juraja Levického st., Juraja Levického ml., Ing. Michala Sijku, Jozefa Trebišovského, Gizelu Sabovú, Jána Šimka, Štefana Suchára, Slávku Slaminkovú, Helenu Kaňuchovú, Ing. Františka Kurpiela, Elenu Horňákovú, Štefana Gavaľu, Iva Leblocha, Annu Boškovú, Katarínu Valkovú, Jána Benedikta, Ing. Alojza Moleka, Jozefa Lichvana, Michala Slivkaniča a ďalších... Na výrobných zamestnancov: Františka Kovařika, Ing. Viliama Olejníka, Juraja Vašičkanina, Jána Marušina, Michala Dimuna, Ing. Viktora Gajdoša, Emila Chomu, Jána Krajníka, Ing. Juraja Rohaľa, Václava Šebeka, Jána Čemsáka, Jána Závadského, Imricha Lukáča, Juraja Keresteša, Ladislava Čambalu, 43

Jozefa Ihnatka, Rudolfa Pinkavu, Michala Vojtanovského, Jozefa Chomu, Petra Capcaru, Ing. Ladislava Jacku, Ing. Rudolfa Ninčáka, Jána Dobrovského, Jána Kopču, Ing. Petra Čičváka, Rudolfa Terefenka, Štefana Galajdu, Ľudovíta Sűzca, Jozefa Hudackého, Emila Talaroviča, Andreja Pekárika, Jána Adamkoviča, Gustava Adameka, Štefana Horňáka, Dušana Stolára, Ing. Jozefa Krišku, Juraja Tomáša, Štefana Nováka, Jozefa Lučkaniča, Michala Hríba, Michala Babinčáka, Jána Lupču, Arpáda Hireša, Ing. Jozefa Šimčika, Jozefa Demčáka, Jozefa Seňku, Michala Jura, Ing. Jozefa Jalča, Jána Demku, Michala Semjana, Helenu Semjanovú, Michala Vysokého, Ing. PavlaTutka, Jána Ambra, Michala Gaľu, Štefana Lukáča, Bartolomeja Mikloša a ďalších... Pracovné čaty a kolektívy vedené: Andrejom Kuľhom, Jánom Kalafom st., Andrejom Pavlovčinom, Jozefom Paľom, Andrejom Harakaľom, Andrejom Murníkom, Milošom Kermietom, Michalom Miškom, Jozefom Šoltysom, Štefanom Horňákom, Pavlom Myšľanom, Ľudovítom Filipom, Pavlom Lichmanom, Andrejom Kráľom, Michalom Jurasom, Michalom Ďurekom, Jánom Frančíkom, Fedorom Bajajom, Jozefom Krivjančinom, Michalom Dolobáčom, Andrejom Pekárikom, Jánom Paňonkom, Jánom Palaštom, Michalom Ladičkovským, Jozefom Ficom, Jaroslavom Kobzíkom, Jánom Ontkocom, Jánom Bertom, Jánom Antolom, Michalom Tyžákom, Jánom Čepom, Štefanom Petrovčinom, Jozefom Bunkom, Júliusom Goroľom, Jozefom Grigeľom, Michalom Dupákom, Pavlom Murníkom, Mesarošom, Behúňom a ďalšími stavebnými odborníkmi a zamestnancami zo zabezpečovacích útvarov ako napr.: Jurajom Korčinským, Michalom Surnegym, Jánom Kudláčom, Jurajom Balážom, Ľudovítom Babjakom, Andrejom Šimurdom, Emilom Panekom, Milanom Gabrikom, Máriou Malecovou, Jánom Čokinom, Jánom Sabolom, Jurajom Palaštom, Pavlom Hudákom, Jánom Dzurovom, Jozefom Miľkom, Jánom Zábranským, Jánom Berkom, Andrejom a Pavlom Taňkošom, Jozefom Zeleňakom, Vojtechom Artimom, Jánom Fedorom a ďalšími... Kultúrne a spoločenské stredisko Humenné

44

Stredná priemyselná škola chemická v Humennom

Kino Centrum v Humennom

45

4. 6. Stavebná správa 500 so sídlom v Humennom Vývoj tejto správy bol vzhľadom na charakter stavebnej činnosti úzko spätý a obdobný ako u stavebnej správy HSV 400 v Humennom. Pozemné stavby Prešov vytvárajú v roku 1953 podmienky pre vznik správy PSV na území mesta Humenného v období, keď sa začína s výstavbou Sídliska I. v Humennom. Jej prvým riaditeľom bol staviteľ Róbert Spielmann. Správa bola vo svojich začiatkoch štruktúrou zameraná predovšetkým na hromadnú bytovú výstavbu, ktorú nazývali vtedy KBV. V tomto období prebieha paralelne KBV aj v okresoch Snina a Medzilaborce. V tom istom časovom období začali v národnom podniku Chemkostav v roku 1953 pôsobiť ako subdodávatelia Stavomontáže PSV Košice, ktoré mali sídlo v  Strážskom v  priestoroch stavebného dvora, kde realizovali remeselné práce na výstavbe I. etapy Chemka. V roku 1957 po dokončení I. etapy, Stavomontáže PSV Košice rušia svoje kapacity remeselníkov pôsobiacich v Strážskom. V tom istom roku sa vedenie podniku Chemkostav veľmi intenzívne zaoberá zriadením vlastných kapacít pridruženej stavebnej výroby (PSV) a prijíma organizačné opatrenia na zriadenie tejto organizácie. Prvým krokom bolo zriadenie technickej skupiny na podnikovom riaditeľstve. Chemkostav menuje dňa 01. 04. 1958 za vedúceho tejto skupiny Jozefa Ogurčaka. Noví technici boli získavaní predovšetkým z radov absolventov stredných priemyselných škôl. Remeselníkov získaval Chemkostav formou náboru. Snažil sa osloviť najmä tých, ktorí predtým pracovali v  košických stavomontážach - správa v  Strážskom, bývajúcich v  okolitých mestách a  dedinách okresu Michalovce. Podnik organizoval aj preškoľovacie kurzy z iných profesií na profesie inštalatér sanitnej inštalácie, ústredného vykurovania a zvárač. K výraznému zvýšeniu kapacít PSV dochádza v roku 1959, keď sa správa Pozemných stavieb Prešov - PSV 25, včleňuje do národného podniku Chemkostav. Prechádzajú so všetkým imaním, ktoré obhospodarovali, vrátane skladovacích a kancelárskych priestorov vybudovaných ako centrálne zariadenie staveniska pre KBV na Sídlisku I. v Humennom. Do podniku Chemkostav prestupujú aj technicko-hospodárski zamestnanci správy, ďalej remeselníci, ktorí bývali v okolí mesta Humenné, Vranov nad Topľou a Michalovce. Začiatkom 60-tych rokov minulého storočia sa správa PSV v podmienkach podniku Chemkostav rýchlo rozvíja, narastá v  jednotlivých remeselných odboroch. Najväčší prírastok kapacít tvoria absolventi   stavebného odborného učilišťa Chemkostavu, ktoré každý rok vychováva nových odborníkov vo všetkých remeselných odboroch. Vyššia potreba odborníkov PSV v podniku bola vyvolaná rýchlym rastom stavebných správ HSV STAS 400, kde popri raste objemov stavebných prác na KBV rýchlo rastie potreba kapacít  pri realizácii priemyselnej, poľnohospodárskej a ďalšej výstavby v okrese Humenné, do ktorého vtedy patrili aj okresy Snina a Medzilaborce. Keďže montážna správa PSV 500 realizovala v rámci vnútornej organizácie remeselné práce aj pre ostatné správy v podniku, rozširovanie kapacít PSV malo svoje opodstatnenie. Pracovné podmienky formovali remeselníkov zamestnaných v  Chemkostave všestranne. Podstata spočívala v tom, že štruktúra stavieb, ktoré podnik realizoval bola taká rôznorodá, akú vtedy nemal žiadny podnik pôsobiaci na východnom Slovensku. Realizovala sa KBV, zdravotnícka a priemyselná výstavba pre všetky rezorty, vodohospodárske, kultúrne, športové a iné stavby. 46

Základný kameň stavebného dvora závodu PSV 500 Všetky stavby, ktorými remeselníci pracovne prechádzali, ich všestranne formovali. Rástli z nich vynikajúci odborníci vo všetkých remeselných odboroch, či už vo všeobecných alebo špeciálnych remeslách, akými boli sanitná inštalácia, ústredné vykurovanie, plynofikácia, horúcovodné a plynovodné diaľkové rozvody, výmenníkové stanice a pod. Správa remesiel v 70-tych a 80-tych rokoch, obdobne ako ostatné správy v rámci podniku, prešla svojím prudkým rozvojom. Buduje si vlastný stavebný dvor v  areáli Valaškoviec v  Humennom. Dielne a sklady vybavuje takou mechanizáciou, aká bola v  tej dobe dostupná. Aj v  oblasti malej mechanizácie došlo vo vybavenosti jednotlivých kolektívov k čiastočnému zlepšeniu, avšak nie v takom rozsahu ako u remeselníkov v západných krajinách. Bolo potrebné dovybaviť kolektívy tak, aby sa výrazne znížila prácnosť a zvýšila produktivita ako i kvalita remeselných prác. Tým, že remeselníci prechádzali v  rámci okresu, kraja,   republiky, ba i  zahraničia (Sovietsky zväz, opravárenský kombinát na Ukrajine v Krivom Rohu, v Ivanofrakovsku), zo stavby na stavbu, vyprofilovali sa z nich vynikajúci odborníci. A nielen to, ich spolunažívanie v kolektívoch bolo také dobré, že sa stretávali aj mimo pracovnej doby pri športe, kultúre, ba aj pri oddychu s rodinami na dovolenkách. V publikácii uvádzame aspoň niektoré kolektívy, ktoré svoj tvorivý život prežili v národnom podniku Chemkostav, a to najmä tie, ktoré svojou príkladnou prácou, svojimi výkonmi vytvorili pamätníky pre budúce generácie. Žiada sa zdôrazniť, že aj svojím správaním slúžili po celú dobu pôsobenia v Chemkostave príkladom pre ostatných. Uvádzame mená riadiacich a výrobných zamestnancov závodu, na ktorých sme si spomenuli: Ján Lichman, Michal Sivčo, Pavol Sivý, Eugen Jablonský, Ing. Jozef Kriška, Alexander Kočan, Anton Krakovský, Andrej Hirka, Mária Salanciová, Anton Jacevič, Július Sokáč, František Babej, Július Barna, Anton Seč, Michal Marcinčák, Ladislav Ondovčin, Štefan Seman, Michal Ambro, Michal Marcinov, Ladislav Bakoš, Ing. Ján Hirjak, Ing. Vladimír 47

Sivý, Štefan Tomajko, Štefan Vataha, Július Jager, Dezider Bindas, Štefan Bíž, Andrej Bystrian, Vasiľ Gavula, Peter Pavliny, Ján Čarny, Marta Tutková, Ida Babjaková, Stanislav Holubek, Pavol Biľo, Agáta Mundiková, Kristína Bačová, Jozef Dzuracký, Jozef Sninčák a ďalší ... Kolektívy, ktoré sa významnou mierou pričinili o úspešný chod stavebnej správy a jej výsledky: - stolári vedení Antonom Petkom, Andrejom Váhovičom, Jánom Nemčíkom, Jánom Karchňakom a ďalší; - zámočníci vedení Jozefom Horváthom, Františkom Tilkom, Pavlom Čečkom, Jánom Derďakom, Jánom Bobaľom, Pavlom Bažíkom a ďalší; - elektrikári vedení Františkom Podhorným, Bartolomejom Baníkom, Vojtechom Takáčom, Michalom Gajdošom, Jánom Kováčom, Cyrilom Balážom, Miroslavom Hirjakom a ďalší; - kúrenári vedení Jánom Poševkom, Kolomanom Kardošom, Miroslavom Vasilcom, Cyrilom Barnišinom, Jánom Rakom, Jurajom Vavrekom, Františkom Bangovom a ďalší; - vodári vedení Františkom Turcmanovičom, Alexandrom Plavčanom, Michalom Halčákom, Andrejom Uhrinom, Michalom Mihališinom, Štefanom Fedákom, Jánom Melinkom, Jánom Frankom, Štefanom Balicom, Andrejom Sírym a ďalší; - podlahári vedení Vasiľom Jurčišinom st., Milanom Vasiľom, Jánom Kocibanom, Jánom Štiblarikom, Milanom Pekarovičom, Milanom Mihališinom ml. a ďalší; - maliari vedení Mikulášom Antušom, Antonom Bačenkom, Emilom Kocanom, Andrejom Dančišákom, Jánom Grešom, Jánom Dudášom a ďalší; - izolatéri vedení Štefanom Hatalom, Štefanom Butalom, Štefanom Izvorským atď., - klampiari vedení Jánom Gajdošom, Andrejom Gindom a ďalší.

Montážnici PSV na stavbe Poliklinika Humenné 48

Vodoinštalatér pri montáži

Izolatér pri práci

4. 7. Stavebná správa 600 so sídlom v Strážskom Zriadením n. p. Chemkostav v r. 1952 bola vytvorená správa UHM (útvar hlavného mechanika) podniku. Jej poslaním bolo zabezpečovanie strojno-zemných prác pre správy hlavnej stavebnej výroby, opravárenskú činnosť dopravných prostriedkov i ostatnej mechanizácie. V tomto období mala správa nedostatok mechanizačných prostriedkov a tieto zabezpečovala od cudzích podnikov ako Zemstav a Pozemné stavby. Postupom času na bahnistej a močaristej lúke neďaleko výstavby Chemka Strážske, sa začalo s provizórnou výstavbou prevádzkových hál, prístreškov, sociálnych zariadení pre opravárensku činnosť, dopravných prostriedkov, ale i ostatnej ťažkej, strednej a ľahkej mechanizácie. V roku 1958 bola vytvorená samostatná mechanizačná správa 26 pod vedením Ľudovíta Heseka. Správa z roka na rok rástla. Najväčší rozmach nastal po roku 1965, kedy sa dovtedy správa 26 transformovala na mechanizačnú správu 600 pod vedením riaditeľa Ladislava Janča. V tomto období sa rozširuje jej výrobná činnosť následovne: Činnosť HSV

- strojno-zemné práce pre správy HSV, - stavby v priamej dodávke, - ťažba štrkopieskov, - zvláštne zakladanie.

Činnosť VPV - ústredné opravárenské dielne, - požičovňa strojov, - zdvíhacie zariadenia a malá mechanizácia, (kompresory a nakladače) - oprava centrálnych betonárok, - šrotové hospodárstvo, - transport betónu. Prechod od klasického zakladania na pilóty prefa a šachtové piliere bol najväčším revolučným prelomom v progresivite stavania na bytovej výstavbe a ostatných účelových a priemyselných stavbách. 49

Nástupom nových technológii a potrebou zvýšenia produktivity práce sa činnosti zvláštneho zakladania rozšírili o tieto formy: • pilóty VUIS A, B, P, • zakladanie na studniach, • pretláčanie do 1 620 mm, • znižovanie hladiny spodnej vody ihlofiltrami, • podzemné tesniace steny. Nerozširoval sa len výrobný program, ale aj územie, na ktorom mechanizačná správa pôsobila. Okrem bytov, účelových a priemyselných stavieb, sa správa v kooperácií so správami HSV podieľala aj na stavbách v priamej dodávke. Správa realizovala stavby charakteru inžinierskych sieti, úpravy tokov a skrývky štrkopieskov pre VKŠ Spišská Nová Ves. Na základe organizačných zmien v podniku v roku 1976 dochádza k odčleneniu činnosti VPV do samostatnej organizačnej jednotky - STAS 800, do ktorej prešla mechanizácia zdvíhacích zariadení vrátane požičovne strojov. Pri organizačných zmenách a transformácii na závody od 01. 01. 1982 bola táto samostatná jednotka STAS 800 pričlenená k mechanizačnej správe 600, čím vznikol Závod 60. Týmto spôsobom vznikol dynamický, konkurenčne schopný a vyvíjajúci sa závod, ktorý možno porovnávať s ostatnými závodmi v rámci VHJ na Slovensku, o čom svedčia aj popredné umiestnenia vo výkonovom využití stavebných strojov. Na základe tejto skutočnosti vznikla potreba rozšíriť vlastnú materiálno-technickú základňu závodu. V rokoch 1982 až 1990 bolo preinvestovaných na stavebnom dvore v Strážskom cca 60 miliónov korún. Mechanizačný Závod 60 zohral nezastupiteľnú úlohu v hospodárskej činnosti a živote stavebnej organizácie Chemkostav. Spolu so závodmi HSV zmenil tvar miest a obcí a zanechal rukolapné dielo pre naše budúce generácie. Zamestnanci a kolektívy, na ktorých sme si spomenuli: Ing. Gustav Jozef, Ing. Vasiľ Serdula, Pavol Korba, Michal Karas, Michal Dudaš, Michal Jakubec, Ing. Milan Ivanička, Ján Ontkovič, Ladislav Gossanyi, Dezider Mandžák, Štefan Hakoš, Ivan Lebloch st., Ing. Ján Janusik, Michal Horvath, Alfonz Vaľo, Ján Kočan, Jozef Onufer, Teodézia Malá, Marta Kanocová, Arpád Kanoc, Andrej Barkóci, Dezider Cap, Jozef Meričko atď. Z výrobných robotníkov: kolektívy Jána Kocáka a Milana Nazada . Buldozeristi: Ján Korekač, Henrich Škarubský, František Kuca, Andrej Pavlina . Bagristi: Michal Chromý, Ján Vokulič, Ján Hančuľak, Pavol Palkóci, Ján Švidký, Juraj Kentoš, Ján Antuš, Michal Košuda, Pavol Palkoci a iní. Valcisti: Jozef Bodnár a iní. Kolektívy pilotažných súprav Jána Petrovca a Jána Čorbu .

50

Z výstavby čistiarne odpadových vôd Chemka Strážske

4. 8. Stavebná správa 700 so sídlom v Humennom Vznik tejto organizačnej stavebnej jednotky sa datuje do obdobia 60-tych rokov. Svoju činnosť začína s počtom 84 zamestnancov, a to na stavbe závodu KOVO Sečovce v okrese Trebišov. K výraznému rastu a rozvoju montáží dochádza v  roku 1962, kedy vo vtedajšom Československu vo všetkých stavebných podnikoch v  republike dostáva „zelenú“ metóda celomontovaných hál s nadmernými rozmermi – rozpätiami lodí halových konštrukcií. Treba povedať, že išlo o revolučný zlom vo vtedajšom Československom stavebníctve. Aj v podmienkach národného podniku Chemkostav sa táto metóda stavania dostala na prvé miesto. Hlavnými nositeľmi najprogresívnejších metód boli Ing. Ján KRÁLIK, podnikový riaditeľ Chemkostavu a Ladislav MEDŇANSKÝ, vedúci správy prefa montáže č. 27. Na podnet riaditeľa podniku sa vytvára skupina technikov, ktorá dostala za úlohu vypracovať projekt v oblasti technického a materiálno-technického komplexu na vybudovanie správy č. 27 v Strážskom. Následne bola vybudovaná výrobňa staveništných železobetónových prefabrikátov, v ktorej sa vyrábali prefa dielce, ako doplnkový sortiment pre typové konštrukčné sústavy, ktoré vtedy vyrábali komerčné štátne prefy. 51

Montáž prefabrikovaných konštrukcií Táto výrobňa bola dobudovaná a zmodernizovaná pre potrebu celého národného podniku Chemkostav. Vo vnútri tejto stavebno-montážnej správy boli postupne dobudované i jej organizačné štruktúry. Do vedúcich funkcií sa dostávali predovšetkým mladí technici, obdarení tvorivými schopnosťami. Vedúcim technickej skupiny na správe i členom vedenia správy bol Jaroslav Šimco. Obdobný postup bol zvolený i pri obsadzovaní funkcií vedúcich hospodárskych stredísk. Postupne so zavádzaním jednotlivých konštrukčných stavebných systémov vznikajú hospodárske strediská so špeciálnym zameraním na spomínané konštrukčné sústavy: • Stredisko montáže železobetónových prefabrikovaných konštrukcií, • PM (prefa montáž), • Stredisko montáže stavebných i technologických oceľových konštrukcií, • SOK (stavebná oceľová konštrukcia), • Stredisko ľahkých oceľových konštrukcií, • OK (ľahké oceľové konštrukcie), stredisko realizovalo montáž konštrukčného systému. Dodávateľom a výrobcom konštrukcií PUMS (plechový univerzálny montovaný systém) bol VUKOV Prešov. Ďalším konštrukčným systémom bol ĽOK (ľahké oceľové konštrukcie), ich výrobcom boli Rudné doly Jeseníky.  Východoslovenské železiarne vyrábali jednoduché stavebné ľahké oceľové konštrukcie. Ďalej to bola montáž oceľových regálov vo veľkoskladoch v jednotlivých výrobných priemyselných podnikoch. Tento vysoko efektívny systém s  vysokozdvižnými vozíkmi pre skladové hospodárstva podnikov bol produktom TROJSMALTU Levoča. Najväčšou zákazkou, ktorú STAS 700 realizovala, bola zákazka pre letisko RUZYNE PRAHA. 52

Ďalej sa STAS 700 podieľala aj na rekonštrukciách SOK (stavebné oceľové konštrukcie) v  jestvujúcich prevádzkach podnikov v rámci ČSSR (v Ostrave, Karvinej, vo VSŽ Košice, v Nižnej Slanej, v Rudňanoch a v Žiari n/Hronom). STAS 700 v  podmienkach podniku Chemkostav na základe objednávok investorov cez hospodárske zmluvy postupne uplatňovala jednotlivé konštrukčné sústavy. Výrobu železobetónových prefabrikovaných tyčových prvkov nosného skeletu (stĺpy, prievlaky, konzoly) realizoval Strojný závod Kežmarok. Vo formách boli zabudované špeciálne oceľové rúrky, ktoré v hotovom prefa dielci vytvárali otvory, cez ktoré sa preťahovali vysoko pevnostné patentné drôty. Prefa dielce uskladnené na stavenisku predpínali špeciálnymi predpínacími pištoľami na predmontážnych plošinách. Celok montážneho elementu „bloku“ tvorili 2 x stĺp, 1 x prievlak, 1 x konzola. Montáž sa vykonávala ako bloková, čím sa značne urýchlila, pretože vlastné predpínanie sa časovo realizovalo v predstihu (t.j. pred vlastnou prefa montážou budúceho skeletu). Stropné prvky pozostávali z prefa panelov SPIROL alebo TT prefa v dĺžke 12-18 metrov. Prefa montáž sa vykonávala mechanizmom – žeriavom RICHIER, ktorý svojimi parametrami spĺňal potrebu montáže.

Montážnici pri práci ťažkých a ľahkých konštrukčných systémov 53

STAS 700 realizovala montáž aj pre cudzích dodávateľov v  hodnote „V“ – mimopodnikové poddodávky, a to pre papierne Harmanec, pivovar Hurbanovo, sklárne Poltár, Galériu Ľ. Fullu v  Ružomberku, ŽOS Vrútky, VSŽ Košice, autoservis Prešov, RAKO Rakovník, vyhliadkovú vežu Dukla, premostenie Malého Dunaja v Bratislave a ďalšie menej významné stavby. STAS 700 vykonávala prostredníctvom strediska „HSV“ aj práce v priamych dodávkach na kľúč, napr. na stavbách Velveta Varnsdorf, Tatra Kopřivnice, skrutkáreň Stará Ľubovňa, Závod textilu a  konfekcie Spišská Stará Ves, na poľnohospodársych stavách – kravínoch v Továrnom a Zbojnom. Zo spomienok sa dozvedáme, že v závode pracovali: Ing. Imrich Plančár, Ing. Imrich Batary, Jaroslav Šimco, Ing. Ján Dudo, Dušan Čekovský, Ing. Juraj Olšakovský, Michal Farkaš, Vasiľ Sirka, Pavlina Sabolová, Mária Polovková, Zuzana Maguľaková, Jolana Sorokáčová, Božena Harhajová, Anna Manduľaková, Michal Misník,Ján Olexík, Ján Krišo, Anton Jevič, František Mihalovič ml., Ján Kondis, Július Vagássy, Ján Varga, Štefan Labanc, Jozef Šanta, Ing. Rudolf Baláž, Andrej Lapčák, Andrej Sakalík, Jozef Lichman, Ing. Jozef Šuchta, Ján Bučko, Michal Novotný, Michal Harhaj, Michal Baník, Jozef Klima, Juraj Pavlišin, Milan Hofirka, Ján Mauri, Vincent Kordiak, Štefan Rudý, Michal Kmec, Ján Orzech, Ján Kislan, Jozef Roháľ, Ing. Mikuláš Babjak, Peter Tkáč, Emil Popčák, Pavol Turok, Milan Berešík, Ing. Ján Fornadel, Ing. Ján Šuran, Ing. Milan Matisko, Ing. Ján Virčík, Ing. Jozef Komarc, Juraj Soták, Ján Hromuľak, Juraj Bačovčin, Štefan Griščik, Pavol Tuleja, Michal Haľko, Ivan Lapihuska, Július Gajdoš, Ján Baláž, Jozef Kmiť, Štefan Ontkoc, Jozef Sivák, Michal Kudzej, Jozef Kireš, Ing. Ladislav Kukoľ, atď. Čaty vedené Jozefom Valigom, Jozefom Farkášom, Andrejom Balombinom, Jurajom Filipom, Jánom Žolnom, Štefanom Burdom, Jánom Bedravom, Štefanom Gajdošom, Michalom Fedorkom, Jozefom Kudríkom, Jozefom Labancom, Mikulášom Mudríkom, Vasiľom Sovičom, Jánom Bydlenčikom, Michal Lobovom, Andrejom Mikuláškom, Štefanom Fedorkom, Michalom Prokopovičom, Vladimírom Turanským, Imrichom Janokom, Jánom Kopkom, Rudolfom Feňušom, Jánom Ščerbákom, Vasiľom Kocanom, Jánom a Jurajom Vargovcami, Milanom Karasom, Andrejom Suškom, Pavlom Jenčkom, Bartolomejom Hromuľakom, Jánom Čižmárom, Jánom Semjanom, Vasiľom Ferkaninom, Jánom Sivákom, Mikulášom Chalčákom a ďalšie kolektívy.

4. 9. Stavebná správa 800 so sídlom v Strážskom Ako sme v úvode tejto kapitoly uviedli, táto organizačná jednotka v podniku vzniká 1. januára 1975 – prerozdelením kapacít v rámci mechanizačnej STAS 600, v období, kedy rozvoj výrobných kapacít zaznamenáva aj v oblasti mechanizácie prudký rozvoj. Množstvo rôznorodých stavebných mechanizmov, ich využitie nielen v  8-hodinovej zmene, ale často aj v predlžených zmenách na stavbách, kládlo vysoké nároky na ich opravu i údržbu. 54

V spomínanom období mala správa veľmi dobré kádrové obsadenie nielen vo vedení organizácie, ale aj zamestnanci v dielňach boli vyučení v odboroch pre opravu mechanizmov a mali už bohaté praktické skúsenosti. Zvláštnosťou tejto organizácie bolo, že mala vo svojej réžii na starosti aj obslužný personál. Išlo o osádky na tých stavebných mechanizmoch, ktoré mala v správe. Boli to vežové žeriavy, špeciálne výťahy, kompresory, valce, špeciálne vysokotlakové čerpadlá a iné. Správa trvá ako samostatný organizačný útvar 6 rokov. Dňa 1. januára 1982 sa opäť zlučuje s mechanizačnou správou STAS 600 do jedného závodu 60. Išlo o vyššiu formu organizácie a riadenia v podmienkach národného podniku Chemkostav. Cieľom bolo vytvárať dokonalejšiu štruktúru, zabezpečujúcu vysoko efektívnu ekonomickú jednotku, ktorá bude vytvárať ešte vyššiu produktivitu práce,   nižšie náklady pri budovaní stavebného diela a vyššiu mieru zisku. Spomíname si na týchto zamestnancov a pracovné kolektívy: • Mikuláš Helmeczy, Jozef Harvan, Pavol Forgáč, Alfonz Vaľo, Ladislav Gossanyi ; • autodielňa: kolektív pod vedením Miloša Janovského a Michala Šandora ; • mechanizačná dielňa: kolektív pod vedením Jána Kocaka a Jána Baziľaka ; • požičovňa strojov: kolektív pod vedením Andreja Halušku ; • žeriavnici: Mária Malecová a Ján Rakar ; • kompresory: Andrej Panoc .

4. 10. Stavebná správa 900 so sídlom v Michalovciach Ako samostatná hospodárska jednotka začína svoju činnosť 01. 01. 1976. Predtým boli remeselné práce pre hlavnú správu STAS 200 zabezpečované stavebno-montážnou správou PSV 500 so sídlom v Humennom. V rokoch 1961 – 1965 boli remeselné práce na výstavbe Vojany I. realizované strediskom remeselníkov, ktorí boli súčasťou kapacít HSV 21. Začiatkom 70-tych rokov minulého storočia došlo v okresoch Michalovce a Trebišov k prudkému rozširovaniu výstavby pre priemysel a iné odvetvia národného hospodárstva. Tým sa zvýšila aj potreba kapacít v oblasti PSV. V sídle stavebnej správy 900 boli vybudované kapacity PSV Pozemných stavieb Prešov, ale tieto boli vyťažené na KBV v okrese Michalovce a Trebišov. Neskôr vznikol samostatný podnik Pozemné stavby Michalovce. Táto skutočnosť spomalila budovanie kapacít PSV pre STAS 900 rovnako so sídlom v Michalovciach. Aj v oblasti materiálno-technickej boli ťažkosti. Správa PSV sídlila v provizórnych drevených barákoch, ktoré predtým slúžili ako zariadenia staveniska pre správu HSV 200 v Michalovciach. K radikálnej zmene v budovaní kapacít PSV 900 došlo, keď si mestské orgány v Michalovciach uvedomili, že okrem KBV môže priemyslová a ostatná výstavba napredovať iba vtedy, ak bude vybudovaná potrebná kapacita pre remeselné práce. Mesto prednostne prideľovalo byty pre remeselníkov a pozemky pre výstavbu rodinných domov, čo výrazne urýchlilo budovanie kapacít pre správu PSV 900. Rozhodujúcim krokom v budovaní kapacít PSV-900 bolo, keď Generálne riaditeľstvo Priemyslového staviteľstva v Košiciach ako nadriadený orgán Chemkostavu rozhodlo vybudovať moderný 55

komplex pre túto správu v Michalovciach. Vo veľmi krátkom čase bola postavená technicko-administratívna budova, dielne a sklady. V tej dobe už na veľmi vysokej technickej a materiálno-mechanizačnej úrovni. V druhej polovici 70tych rokov sa začal v nadväznosti na výrobný sortiment ľahkej prefabrikácie a nosné konštrukčné systémy využívať systém ľahko montovateľných podhľadov typu „FEAL“ a „WERZALIT.“ Postupne sa zavádzali v oblasti dokončovacích prác a opláštení budov aj ďalšíe konštrukčné systémy. Chemkostav STAS 900 (neskôr závod 90), bol prvý, kto začal Werzalitové materiály používať. Boli to hektáre plôch predajní, obchodných domov, športových objektov, administratívnych a iných objektov. Závod 90 bol v tomto období najlepšou ekonomicko-technickou jednotkou nielen v rámci Chemkostavu, ale v rámci celého východného Slovenska. Bol medzi prvými v  používaní výpočtovej techniky v  oblasti riadenia a  ekonomiky. V oblasti tvorby bilančného zisku patril medzi prvé závody v rámci podniku Chemkostav. Odlišnosť pridruženej správy PSV 900 oproti iným klasickým remeselným správam PSV spočívala najmä v tom, že vykonávali remeselné práce na významných stavebných dielach. Boli nimi kompresorové stanice vo Veľkých Kapušanoch, ropovody zo Sovietskeho zväzu, širokorozchodná trať, prekladacia stanica Malá Dobrá a iné ekonomicky a spoločensky veľmi významné stavby, ktoré boli v tej dobe veľkým prínosom pre rozvoj ekonomiky v celej ČSSR. Pri výkone prác sa formovali a vyrástali kvalitní odborníci, ktorí sa výsledkami svojej práce zapísali zlatými písmenami do análov priekopníkov v stavbárskom remesle v Československej republike. Zo spomienok uvádzame, že na budovaní závodu sa podieľali okrem iných títo jednotlivci a kolektívy: Ing. Emil Palkoci, Ing. Ondrej Šlepkovský, Michal Haluška, Pavol Fiľko, Jozef Ogurčák, Jozef Hudák, Viliam Laškody, Juraj Hakoš, Ján Jurko, Agáta Žužová, Ján Biganič, Vendelin Natafaluši a ďalší. Kolektívy vedené Jurajom Dzvoníkom, Jaroslavom Adamčíkom, Júliusom Vargovčikom, Michalom Lazarom, Imrichom Sakačom, Júliusom Vajdom, Petrom Surgentom, Pavlom Andiľom, Jánom Krajníkom, Michalom Mitrom, Michalom Bilecom, Štefanom Gyűrem, Andrejom Kimakom, Štefanom Leniukom, Františkom Šandorom, A. Prigancom, V. Vasiľom, J. Kročkom a ďalší.

5. Projekčná príprava stavieb Už v úvode kapitoly je potrebné zdôrazniť, že pri vzniku podniku bolo prioritou vybudovať kvalitnú technickú prípravu stavieb pred ich realizáciou. Preto boli funkcie vedúcich oddelení technickej prípravy obsadzované technikmi, ktorí mali za sebou bohaté výrobné skúsenosti z realizácie stavieb. Poukázali sme už v inej kapitole, že pri začiatkoch budovania podniku to boli zamestnanci z Čiech, ktorí k nám prichádzali aj s rodinami. K veľmi dobrej úrovní technických výrobných príprav, vrátane výrobných kalkulácii pre novozačínané objekty stavby chemického kombinátu v Strážskom prispeli takí technici, akými boli Ing. Arnošt Veselý, Ing. Vaníček, Ing. Novák, Ing. Oldřich Drábek, František Čulík a ďalší. V týchto technických skupinách sa pripravovali mladí technici zo stredných odborných a z vysokých škôl, ktorí po určitom čase odchádzali na stavby do funkcií majstrov a stavbyvedúcich. V roku 1958 došlo vo vnútri podniku pri 56

štrukturálnych zmenách aj k zmenám v odmeňovaní, najmä v oblasti vedľajších osobných príjmov, preto zamestnanci prevažne z Českej republiky odišli z Chemkostavu, no časť rodín sa tu natrvalo usídlila. Vtedy došlo aj k značnému oslabeniu technických skupín na podnikovom riaditeľstve. Výrazný rozvoj Chemkostavu po roku 1958 si žiadal prispôsobiť tomu aj štruktúru a kapacitu technickej prípravy. Ukázala sa potreba vytvoriť v podniku aj vlastnú projekciu, ktorá mala byť jedným z oddelení technického útvaru. Zo začiatku bola projektová činnosť zameraná na objekty zariadenia staveniska. Postupne sa kapacita projekčného oddelenia v  zmysle ústredných legislatívnych oprávnení rozširovala na projektovú činnosť, pričom sa zohľadňovali možnosti obsadenia projekcie odborne spôsobilými zamestnancami. Početne najväčšia bola kapacita projekcie v 60-tych rokoch (cez 100 zamestnancov), keď na všetky stavby realizované Chemkostavom spracovávala alebo zabezpečovala vykonávacie projekty stavebnej časti. Tie sa vypracovávali na základe úvodných projektov spracovávaných špeciálnymi štátnymi projektovými ústavmi. Podstatným zámerom bolo využiť vlastnú projekčnú kapacitu v úzkej, účinnej spolupráci podnikových útvarov, a to najmä vývoja, rozvoja, investičného oddelenia a výroby. Išlo aj o úspešné zavádzanie nových progresívnych konštrukčných systémov do praxe, vytváranie optimálnych pracovných podmienok a iných vlastných investičných činností. Za týmto účelom mala projekcia okrem kapacít stavebnej profesie (elektro, ústredného kúrenia a zdravotechniky) tiež skupinu technológie pre centrálne betonárne, prefy, ohybárne betonárskej ocele, vybavenie dielní, vzduchotechniky a pod. Takto spolupracovalo projektové oddelenie s ostatnými oddeleniami podnikového riaditeľstva na príprave všetkých stavieb realizovaných Chemkostavom. Kolektív zamestnancov projekcie bol neustále vekovo omladzovaný.

Projektanti za rysovacími doskami 57

Po vzniku oddelenia sa prísun zamestnancov zabezpečoval priamo náborom absolventov zo stredných a vysokých škôl, až na niekoľkých odborníkov s maximálne štvorročnou praxou, ktorí prišli na oddelenie zo štátnych projektových ústavov. Bežne zaužívaným postupom bolo, že po skončení školského roka zabezpečilo kádrové oddelenie do projekcie početný prísun nových zamestnancov. Tí, ktorí cez túto „vstupnú bránu“ úspešne prešli, ostávali pracovať v projekcii, ostatní prešli na iné oddelenia podniku alebo do výroby. V projektovom oddelení ako vedúci pôsobili títo zamestnanci: Ing. Jozef Filip, Ing. Jozef Pancák, Bohuš Beneš, Ing. Jozef Geľák, Ing. Ľudovít Schőltz, Ing. Ján Michančo, Ján Oreský. Ďalej tam pracovali: František Svatoň, Ing. Jaroslav Turčan, Ing. Vladimír Tornyos, Ing. Alexander Adamský, Ing. Elena Lešová, Ing. Viliam Balint, Ing. Dana Betáková, Ing. Božena Hamaďaková, Ing. Katarína Ježová, Zdenka Lecáková, Gabriela Turčanová, Albert Macík, Ján Ferjak, Ing. Jozef Zubko, Ľudovít Behun, Mikuláš Korba, Ing. arch. Ladislav Karas, Ing. Mária Salanciová, Ing. Miroslav Sadloň a ďalší. Delimitáciou závodov pôvodného štátneho podniku Chemkostav na samostatné subjekty vznikol zakladajúcou listinou Fondu národného podniku SR 19. 03.1992 nový právny subjekt Projekting a.s. Humenné. Hlavnou náplňou novovzniknutej spoločnosti bolo poskytovanie komplexných služieb v oblasti projektových prác, inižnierských činností a kompletizačnej činnosti vo výstavbe.

6. Technický rozvoj podniku Nová technika a  nové technológie si v  podniku nachádzali svoje miesto už od prvých dní svojho počiatku na stavbe Chemka v Strážskom. V nosných konštrukciách hrubých stavieb sa začali uplatňovať strešné prefabrikované železobetónové väzníky. Komplex Kapron ako druhá stavba (na výrobu vlákien) bol realizovaný z prefa dielcov o výmere 22 tis. m2 plochy. Celý nosný systém hrubej stavby bol vyprojektovaný ako montovaný skelet vrátane strešného plášťa. Treba povedať, že túto halu vtedy montoval v subdodávke pre podnik Chemkostav podnik PRIEMSTAV BRATISLAVA. Tu bol začiatok širokého uplatnenia prefabrikácie železobetónových konštrukcií na všetkých stavbách s veľkým rozpätím halových lodí. Túto metódu stavania Chemkostav veľmi úspešne zvládol. Nová technológia dala podnet vedeniu podniku zriadiť v rámci podniku organizačnú jednotku, ktorá by vykonávala ťažkú montáž prefabrikovaných železobetónových konštrukcií. Činnosť jednotky bola začatá v roku 1962, s celkovým počtom 84 technicko-riadiacich i robotníckych profesií a montážnikov. Túto jednotku riadil Ladislav Medňanský ako veľmi erudovaný technik s výbornými organizačnými schopnosťami a praktickými skúsenosťami z realizácie stavieb v klasickom staviteľstve. Prvou stavbou tejto výrobno-montážnej správy bola montáž hál na novostavbe KOVO – Sečovce (prevádzka na výrobu stavebných oceľových konštrukcií). Hlavný objekt aj s prístavkami bol zrealizovaný na kľúč za 12 mesiacov vo veľmi dobrej kvalite. 58

Po dokončení výstavby najväčšieho hutnícko-strojárskeho komplexu VSŽ (Východoslovenských železiarní) a jeho uvedení do prevádzky, bola začatá éra výroby oceľových montovateľných stavebných konštrukcií s najvyššou kvalitou vo vtedajšej ČSSR. Novovybudovaná kapacita na výrobu oceľových stavebných konštrukcií vo VSŽ v Košiciach bola podnetom pre všetky projektové organizácie i pre stavebné podniky. Aj Chemkostav sa preorientoval a dobudoval novozaloženú správu ťažkej montáže o montážnu zložku na montáž oceľových konštrukcií. Neskôr stavebno-montážna správa 700 v Humennom, po dobudovaní svojich útvarov a po nadobudnutí potrebných praktických skúseností z montáže prefabrikovaných železobetónových konštrukcií, ale hlavne oceľových konštrukcií, pokryla nielen potreby materského podniku Chemkostav, ale bola v tom období najväčšou montážnou správou v rámci výrobno-hospodárskej jednotky Priemyslového staviteľstva v Košiciach.

Technický pokrok v stavebníctve 59

Koncom 60-tych a začiatkom 70-tych rokov znásobili vtedajšie najvyššie štátne orgány vo všetkých stavebných podnikoch v rámci celej republiky tlak na zdynamizovanie rozvoja stavebných kapacít tak, aby boli schopné pokryť potreby národného hospodárstva na úseku investičnej výstavby v celej republike. Smernicou zaviazali podniky vypracovať pre zefektívnenie celého stavebníctva súbory opatrení na hľadanie ďalších nových technologických a stavebných postupov, uplatňovať ďalšie nové materiály a výrobky. Aj na podnikovom riaditeľstve Chemkostavu bol zriadený útvar technického rozvoja, ktorý bol prepojený na jednotlivé správy a neskôr závody. Cieľom týchto opatrení bolo skracovanie doby výstavby, zvyšovanie kvality stavebného diela, ale najmä znižovanie staveniskovej prácnosti. Na princípe týchto úvah vznikol podnet vybudovať v podniku prefu na výrobu atypických železobetónových prefa dielcov. To umožnilo po prvýkrát použiť už pri výstavbe II. etapy Elektrárne Vojany v roku 1971 prefabrikované železobetónové stolice pod turbogenerátory. Výrazný krok v ďalšom rozvoji podniku bol zaznamenaný výstavbou nového závodu pórobetónu. Aj túto stavbu realizoval národný podnik Chemkostav a súčasne sa stal priekopníkom v montáži veľkorozmerových pôrobetónových panelov pre opláštenie budov, strešných plášťov priemyslovej, poľnohospodárskej a občianskej výstavby. Široké uplatnenie celého sortimentu materiálov v podniku bolo pri budovaní jednopodlažných i dvojpodlažných objektov, najmä pri budovaní ZS (zariadenie staveniska). Odvážny krok v oblasti prefabrikovaných strešných konštrukcií  podnik vykonal, keď na zastrešenie výrobnej haly TRANSPORTY v Medzilaborciach vyrobil strešný prvok „korýtko“, ktorého prefabrikáty sa vyrábali v staveniskovej prefe na stavenisku Transporty v Medzilaborciach. Vybavenosť prefy bola jednoduchá, drevené podlahy, drevené debnenie korytiek, jednoduchá pariaca jednotka. V  tejto súvislosti treba povedať, že zvláštnosť konštrukcie korytiek spočívala v  tom, že to bola kombinácia železobetónu so sklenenými tvarovkami LUXFERMI, ktoré plnili funkciu osvetlenia haly cez strešný plášť. Keďže korýtka boli kladené na montovaný skelet, bolo ich nutné, vzhľadom na ich nadmerný rozpon lode so šírkou 18 m, predpínať. Tento typ strešnej konštrukcie bol vtedy ojedinelý v Československu. Ďalším odvážnym krokom bola aplikácia vákuovaného železobetónu použitá pri budovaní železobetónového skeletu pri výstavbe školy na Sídlisku VRCH v Medzilaborciach. Princíp metódy v zjednodušenom popise spočíval v odsávaní prebytočnej vody v betónovej konštrukcii. Odsávanie bolo vykonávané odparovaním prebytočnej vody z konštrukcie, čím sa urýchlilo tuhnutie a tvrdnutie betónu, zvýšila sa obratkovosť v debnení, v konečnom dôsledku sa skrátila doba výstavby hrubej stavby, ušetrili sa mzdové náklady a zvýšil sa celkový rast produktivity práce. V roku 1975 nastal podstatný zlom v spôsobe zakladania stavieb. Chemkostav začal využívať patent zamestnancov Výskumného ústavu inžinierskych stavieb v Bratislave, konkrétne zakladanie na vibrotlakových pilótach typu VÚIS (výskumný ústav inžinierskeho staviteľstva) a zakladanie stavieb na veľkopriemerových pilótach (všeobecný názov ŠACHTOVÉ PILIERE). Neskôr sa zakladali stavby na ihlanových pilótach. Keď sme pri zakladaní stavebných objektov, za zmienku stojí zakladanie na tekutých pieskoch v zložitých hydrogeologických podmienkach. Veľmi dobre sa osvedčili technológie podzemných stien a znižovanie hladiny spodnej 60

Výroba strešných korytiek vrátane predpínania na stavbe Transporta Medzilaborce vody IHLOFILTRAMI. V  podmienkach Chemkostavu bola táto metóda použitá na výstavbe energokomplexu vo Vojanoch aj na iných stavbách v rámci podniku. Chemkostav ako prvá stavebná organizácia už v roku 1970 začal s  používaním systému ľahko montovateľných podhľadov stropov typu FEAL, VERZALIT a postupne ďalších konštrukcií v oblasti dokončovacích prác. Najmä v  opláštení budov sa paralelne používal aj vykurovací podhľad SATAL. Pre rast staveniskovej produktivity bola v  rámci podniku prínosom i  metóda spínania železobetónových H-rámov. Železobetónové prefa stĺpy a  prievlaky sa spínali na stavenisku budúcej stavby. Tejto metóde sa v  technickom slovníku hovorilo „dodatočne predpätý betón“. V  roku 1972 podnik úspešne aplikoval na výstavbe pletiarskeho podniku SLOVENKA vo Vranove nad Topľou, projektantom Centroprojekt Zlín naprojektovaný obvodový vrstevný plášť do vlhkého prostredia s  nízkou prácnosťou, vysokými technicko-fyzikálnymi vlastnosťami a  estetickou úrovňou. Tento druh obvodového plášťa našiel svoje uplatnenie takmer na každej priemyselnej ako i občianskej výstavbe, ktorú podnik realizoval. V  tom istom období došlo tiež k  širokej aplikácií sortimentu prefa železobetónových konštrukcií vyrábaných v  hospodárskej jednotke ZIP (Závody inžinierskej prefabrikácie) v  Bratislave. Sortiment prefa prvkov tejto výrobne, aplikoval podnik Chemkostav vo všetkých typových sústavách jedno i viac podlažných objektov. 61

Aj pri výstavbe obuvníckeho závodu JAS Snina, podnik použil pre hlavný výrobný objekt skelet PRIOR (ŠPÚO-ZIP). Táto sústava bola prvýkrát použitá pri výstavbe obchodného domu PRIOR v Bratislave na Kamennom námestí. Za zmienku stojí, že Chemkostavu bol priznaný i patent za spojovací element pri použití systémového debnenia IS NOE, použitý pri výstavbe železobetónovej konštrukcie na objekte Čistiarne odpadových vôd chemického komplexu v Strážskom. Za osobitnú zmienku stojí spomenúť, že v rokoch 1983 – 1984 v rámci experimentálneho overovania, Chemkostav realizoval dodatočné zateplenie obvodového plášťa na bytových domoch v konštrukčnej sústave B 70. Nutnosť zateplenia bytových domov bola vyvolaná hlavne tým, že spomínaná konštrukčná sústava vykazovala najväčšie tepelné straty v  bytoch a  v  zimných mesiacoch obyvatelia bytov boli veľmi nespokojní. Predošlé sústavy, ktoré podnik realizoval boli projekčne i realizačne dôslednejšie prepracované, a tým boli dosiahnuté aj lepšie tepelnotechnické vlastnosti. V konštrukčnej sústave B70 bolo zateplených 300 bytových jednotiek za účelom dosiahnutia vyššej tepelnej pohody v bytoch. Hlavné hodnoty spotreby tepelnej energie na temperovanie v bytových domoch, konkrétne v extrémnych klimatických podmienkach na Sídlisku VRCH Medzilaborce, klesli v zimnom období r. 1984-1986 merné spotreby tepla z pôvodných 15,3 na 8,2 MWh na byt práve v dodatočne zateplených bytových domoch. Táto metóda zatepľovania bola neskôr používaná aj v iných podnikoch Pozemného staviteľstva. Ešte sa vrátime do priestoru veľkorozmerových hál priemyselných podnikov, kde pri dokončovacích prácach, najmä povrchových úprav podláh, Chemkostav aplikoval na výstavbe v  Chemlone a  inde PLASTBETÓNOVÉ úpravy podláh. Táto technológia do veľkej miery znížila prácnosť, no hlavný prínos spočíval v tom, že to boli podlahy vysokých pevností, mali veľmi dlhú dobu životnosti a povrchová úprava nepotrebovala žiadnu ochranu, iba umytie vodou. Táto skutočnosť potvrdzuje fakt, že aj v  súčasnosti najmä v  Hypermarketoch TESCO sa tieto povrchové Ćlenovia vedecko-technickej spoločnosti podniku na pracovnom zájazde v Poľsku, úpravy podláh používajú aj dnes. v meste Poznaň 62

7. Kontrola výroby a jej poslanie Intenzívny rozvoj výstavby v začiatkoch Chemkostavu n.p. si súčasne vyžadoval kontrolu kvality vykonávaných stavebných prác. Túto funkciu vykonával Ing. Arnošt Veselý. Po ukončení stavby Kapronu Humenné ho vo funcii vystriedal staviteľ Jozef Plevan, ktorý zotrval na tomto poste do roku 1960. Po ňom bol do funkcie vedúceho uvedený staviteľ Róbert Spielmann, preradený zo Stavebnej správy 400 v Humennom. Kontrola akosti vykonávaných prác v tom čase prebiehala u prác hlavnej stavebnej výroby, pretože ostatné práce boli vykonávané subdodávkami. Začlenením časti subdodávateľských odštepných správ do n. p. Chemkostav vznikla potreba rozšíriť oddelenie technickej kontroly o odborníkov novovykonávaných profesií v oblasti PSV prác, ťažkej montáže a oceľových konštrukcií. Rozširujúci sa objem stavebných prác si vyžadoval potrebu zriadenia podnikového laboratória. Dovtedy vykonával návrhy receptúr betónových zmesí a kontrolu ich kvality Technický skúšobný ústav stavebný v Prešove. Vzhľadom na potrebu operatívneho dodávania receptúr výroby betónovej zmesi, skúšok kvality vstupných surovín a vyrobených betónových zmesí bolo v roku 1964 zriadené podnikové laboratórium, ktorého prvou vedúcou bola Marta Onušková. Rozšírením náplne oddelenia technickej kontroly bolo na základe rozhodnutia vyšších orgánov oddelenie premenované na Útvar riadenia a kontroly akosti (ÚRKA). Zvládnutie zvýšených nárokov na kvalitu si vyžadovalo enormné úsilie zamestnancov ÚRKA. Zavádzanie nových technológií a materiálov do výroby nútilo zamestnancov útvaru zvyšovať si vedomostnú úroveň absolvovaním kurzov, seminárov a celoštátnych konferencií s cieľom získať osvedčenia na vykonávanie profesijnej kontroly stavebných prác. Inšpiráciou k tomu bola aj celoštátna konferencia o kvalite stavieb v roku 1966 v Brne, ktorá sa zaoberala kvalitou stavieb a príčinami porúch na betónových a murovaných konštrukciách. Podnetné boli slová prof. Ing. M. Cigánka, vedúceho katedry betónových konštrukcií Vysokého učení technického v Brne, že poruchy na stavbách sú problémom celosvetovým, a že škody pribúdajú súčasne s požiadavkami ovplyvňovanými módou prehnane štíhlych železobetónových konštrukcií. Príčiny porúch spočívajú tiež v technológii stavby, najmä pri betónovaní za chladného počasia a pri mrazoch. „Šetriť,“ prehlásil prof. Ing. Cigánek, „nemôžeme za každú cenu. Mali by sme sa riadiť heslom, že nie sme takí bohatí, aby sme stavali lacno na úkor kvality.“ Z týchto príčin napríklad došlo v roku 1958 v závode Kapron Humenné k deštrukcii prístrešku na bicykle. V tom čase najväčšie problémy spôsobovalo používanie zmesných druhov cementov, preto ich použitie bolo nutné usmerniť. Práca zamestnancov útvaru spočívala aj v spolupráci s rôznymi výskumnými a skúšobnými ústavmi, najmä pri poruchách vzniknutých počas výroby alebo v záručnej dobe. Chyby nevznikali len pri výstavbe, ale aj v projektovej dokumentácii. Pri arbitrážnych sporoch zastupovali podnik zamestnanci útvaru ako odborní nominanti. Pre zvýšenie kvality odovzdávaných stavebných prác boli vykonávané predkolaudačné prehliadky. Do termínu začatia kolaudácie sa vykonal súpis chýb za účelom ich následného odstránenia. V roku 1966 bola za vedúcu podnikovej skúšobne presunutá zo správy ťažkej montáže Ing. Katarína Onisíková, ktorá tam pracovala až do konca roka 1996. 63

Róbert Spielmann, po dlhoročnom pôsobení na poste vedúceho útvaru riadenia kvality, odchádza v roku 1980 do dôchodku. V  rokoch svojej aktívnej činnosti mal veľký podiel na vybudovaní útvaru a výchove kádrov. Po jeho odchode sa vedúcim útvaru stal Ing. Alojz Jonek, ktorý bol do funkcie preradený zo Závodu 70. Tento pôsobil ako vedúci do roku 1986, kedy bol menovaný za riaditeľa Závodu 30. Novým vedúcim sa stal Ing. Jaroslav Turčan, ktorý tam pôsobil do októbra 1990. Po jeho odchode bol do funkcie vedúceho útvaru menovaný dlhoročný zamestnanec Štefan Sciranka. Koncom roka 1990 došlo k delimitácii jednotlivých závodov od podnikového riaditeľstva a tým aj zániku Útvaru riadenia a kontroly akosti.

Kolektív zamestnancov útvaru URKK.

Meranie kvality spojov potrubia 64

8. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Rýchly povojnový rozmach priemyslu v republike dopomohol aj rozvoju stavebníctva. Najmä nové stavebné postupy, ako aj výstavba pomocou stavebných prvkov – panelov a s tým súvisiaci pokrok v mechanizácii, prinútil aj také veľké podniky ako bol n.p. Chemkostav, zabezpečť kvalifikovaných robotníkov pre takúto náročnú prácu. Už od začiatku sa dostala starostlivosť o človeka a jeho zdravie, ale aj o životné prostredie do popredia záujmu. A tak k základnému poslaniu všetkých riadiacich orgánov pribudla úloha, ukotvená v ústave a zákonoch republiky. Znamenalo to, že pri aplikácií vedy a techniky do princípov modernej práce bolo potrebné zlepšiť aj pracovné prostredie zamestnancov, zvyšiť úroveň starostlivosti o ich bezpečnosť a hygienu práce ako aj kvalitu požiarnej techniky. Prvým vedúcim oddelenia bezpečnosti práce bol Ján Žiga, ktorý mal troch referentov, a to Františka Kmiťa, Vasiľa Drančáka a Dušana Moleka. Toto oddelenie bolo na podnikovom riaditeľstve podriadené kádrovo-personálnemu oddeleniu. V roku 1954 mal n.p. Chemkostav 3 497 zamestnancov a zamestnanci BOZ boli neúmerne pracovne vyťažení. Po odchode Jána Žigu zostali na oddelení iba traja. Vedúcim sa stal František Kmiť. V rokoch 1971 boli z kádrových dôvodov premiestnení zamestnanci Ladislav Vataha a  Arpád Csontos zo školského oddelenia podnikového riaditeľstva na oddelenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci., Vzhľadom na zvýšený počet smrteľných úrazov, ktoré vznikali najmä z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny, nedostatočného zaškolenia zamestnancov a z iných dôvodov pri vykonávaní pracovných úloh, sa otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci začínajú dostávať viac do popredia. Po odchode Františka Kmiťa do dôchodku sa vedúcim odboru stáva Ján Babinský. Ku koncu osemdesiatych rokov odbor zabezpečoval školenia, skúšky a revíznu činnosť pre celý podnik. Práve toto obdobie činnosti odboru bolo obdobím vzoru pre stavebné podniky na Slovensku, svojou činnosťou dokázalo eliminovať smrteľné a ťažké úrazy v rámci stavebníctva a znižovať práceneschopnosť spôsobenú pracovnými úrazmi, ale najmä kvalitne zabezpečovať servisné činnosti jednotlivým závodom.

9. Elektrická energia prichádza z Voján Pri pohľade do minulosti cez stavbársku činnosť vo Východoslovenskom kraji treba povedať, že v  období najintenzívnejšej výstavby v 60-tych a 70-tych rokoch  minulého storočia popri iných stavbách prebiehala aj výstavba dvoch gigantov. Išlo o Východoslovenské železiarne v Košiciach, ktorú realizovali Hutné stavby so sídlom v Košiciach, ako generálny dodávateľ stavebnej časti s veľkým počtom subdodávateľov. Druhou najväčšou stavbou východu republiky bola výstavba komplexu Elektrárne vo Vojanoch, ktorú realizoval národný podnik Chemkostav so sídlom v Humennom. Obe stavby svojím významom patrili medzi najdôležitejšie vo vtedajšej Československej republike. Preto aj stavba vojanskej elektrárne patrila v podniku medzi stavby číslo jedna. Nášmu čitateľovi chceme opäť priblížiť, čo všetko museli na tejto stavbe naši bývalí spoluzamestnanci vykonať, koľko námahy a úsilia vynaložiť do chvíle, keď bol spustený prvý generátor vyrábajúci elektrickú energiu pre národné hospodárstvo. 65

Písal sa rok 1961, ľudia a mechanizmy Chemkostavu na rozľahlom stavenisku budúcej elektrárne začali s budovaním zariadenia staveniska pre I. etapu elektrárne. Na tichej nížine sa rozozvučali stroje, zaznel hlas stavbárov od Humenného, Medzilaboriec, Sniny, Michaloviec, Trebišova i z iných časti východného Slovenska. Úloha všetkým bola jasná. Elektráreň číslo jedna musí byť v  prevádzke už v  roku 1966. Pracovalo sa za ťažkých podmienok, veď terén staveniska nebol najlepší. V čase dažďov samá voda a lepkavé blato, v období letných horúčav samý vietor a prach. Ani silné mrazy, fujavice či prudké a chladné severáky nezlomili vôľu stavbárov. Republika potrebuje elektrinu, bez nej nie je možný rozvoj národného hospodárstva. Veď už v tomto období bolo kalamít s ňou nemálo. Stále vznikali poruchy z  preťaženia, najmä v časti východného Slovenska bola situácia veľmi kritická. Stavbári vedeli, že kalamity prestanú až vtedy, keď elektráreň postavia. Podľad na komíny a chladiace veže

66

Popri našich stavbároch na stavbe pracovali aj tie podniky z   ČSSR, ktoré mali vo svojich programoch taký charakter prác, ktorý súvisel s výstavbou elektrárne (Armabetón PRAHA - realizoval chladiace veže, Termostav BRATISLAVA – realizoval výstavbu komínov) a iné podniky. Obdobne to bolo aj v oblasti technologických dodávok a montáži. Tieto práce zabezpečoval investor elektrárne. Po uplynutí 4 rokov bola stavba dokončená. Elektráreň bola včas zapojená na celoštátnu sieť a spoločnosť dostala očakávaný elektrický prúd. Výkonom 660 megawatov sa elektráreň Vojany po severočeskej energetickej oblasti stala ďalším centrom v Československej republike. Každý zo šiestich blokov mal výkon 110 megawatov. Ich výstavba bola i napriek ťažkostiam ukončená o rok skôr ako výstavba podobnej elektrárne v Tušimiciach. Práve efektívnosť výroby elektriny vo Vojanoch na základe spaľovania sovietskeho uhlia, vytvorila podnet na priaznivé podmienky na východnom Slovensku . Aj  oblasť vodných zdrojov bola silným argumentom pri rokovaní o  výstavbe ďalšej etapy elektrárne (na sútoku riek Laborca a Uhu), odkiaľ sa čerpala voda z vybudovanej hate po úprave už pre EVO I. (elektáreň I.Vojany I.). V  období dokončovania I. etapy elektrárne v  rokoch 1965-1966 sa s  istotou očakávalo, že bude zaradená do výstavby aj druhá etapa elektrárne. Skutočnosť však bola iná, s výstavbou sa nezačalo. Z tohto dôvodu presťahoval Chemkostav svoje kapacity na iné stavby, ktoré mal vo svojom programe. V tom čase prebiehala výstavba ďalšej etapy chemického kombinátu v Strážskom, Chemlonu v Humennom, cukrovaru a konzervárne v Trebišove a iných stavieb realizovaných na území okresu Michalovce a Trebišov. O pokračovaní vo výstavbe II. etapy elektrárne, ktorej sa vtedy hovorilo el – dvojka, sa začalo uvažovať v roku1967, keď investor definitívne predložil podniku Chemkostav požiadavku na postavenie druhej etapy elektrárne. Kapacita tejto elektrárne mala byť opäť o výkone 660 MW (6x110 MW) a termín začatia stavebných prác o stavebnom náklade 600 mil. korún bol stanovený na apríli 1968. Je pravdou, že investor v tom istom období uplatnil požiadavku na výstavbu el -dvojky aj v podniku Armabetón Praha a podniku Hydrostav Bratislava, no oba podniky požiadavke nevyhoveli. Požiadavky investora na Chemkostav boli veľmi náročné: - požadoval, aby Chemkostav s výstavbou začal 1.4.1968, - prvú stavebnú pripravenosť pre montáž technologického zariadenia elektrárne zabezpečil podľa režimu stavby, - aby tým boli vytvorené podmienky na uvedenie prvého bloku do prevádzky od 30.9.1971, - aby sprevádzkoval druhý až šiesty blok postupne do 31.12.1972, - aby dokončil všetky objekty el – dvojky do 30.6.1973. Neuplynuli ani dva roky od začatia el – dvojky, keď v septembri 1970 oznámil investor Chemkostavu, že dochádza k zmene koncepcie elektrárne súvisiacej so zmenou palivovej základne. Z pevného paliva (sovietske antracitové uhlie) sa prešlo na palivo tekuté (vykurovací olej získaný z destilácie ropy). Na základe toho došlo k dočasnému pozastaveniu výstavby niektorých objektov. Zastavené boli objekty určené na prísun, úpravu a  skladovanie uhlia a  objekty technologické ako kotolňa, odlučovače a dymovody. Investor tieto zmeny v krátkom čase vyriešil a projektant premietol do projektového riešenia. Tým sa vytvorili podmienky pre uzavretie režimu výstavby, čím bolo docielené, že výstavba el - dvojky v novej alternatíve bude kratšia o 3 mesiace oproti pôvodnému režimu. 67

Objekt zauhľovania

Detailný záber z interiéru chladiacej veže

68

Rozostavaná chladiaca veža a komín

Pohľad na vonkajšie elektro rozvody

Písal sa rok 1969, keď bol prijatý zákon o Československej federácií, na základe ktorého organizáciu výstavby prevzali slovenské orgány.Výstavbou bol poverený ELEKTROVOD národný podnik Bratislava, ktorý začal svoju činnosť 01. 01. 1969. V nadväznosti na zmenu palivovej základne pribudla podniku Chemkostav nová úloha, a to vybudovať v blízkosti elektrárne aj destilačnú jednotku pre 1,5 mil. ton ropy ročne v takých  termínoch, aby bola zabezpečená dodávka paliva už od 30. 09. 1973. Stavebný náklad destilačnej jednotky vtedy predstavoval 200 mil. korún. S  vlastnou realizáciou bolo začaté v máji 1971. Zdôrazňujeme, že výstavba el – dvojky prebiehala za iných podmienok ako el – jednotka, pretože riadiaci zamestnanci ako aj robotníci už nadobudli skúsenosti na výstavbe el – jednotky. Mnohí z nich boli ocenení rôznymi titulmi, ako napr.: kolektív vlečkárov vedený Halasom; kolektív tesárov vedený Juhasom, Berilom a  Dubíkom; kolektív betonárov vedený Dindákom - menované kolektívy patrili do správy 200 Michalovce. Veľký kus práce vykonali na montáži oceľových konštrukcií kolektívy STAS 700, dodržali dohodnuté termíny so STAS 200 a aj kvalita odvedenej práce bola veľmi dobrá. Pri komplexnom pohľade na priebeh výstavby el – dvojky, treba povedať, že tu už bolo vidieť výrazný pokrok v  organizácií a  riadení stavby, čo sa odrazilo nielen na dodržiavaní termínov aj na  kvalite práce. Významnú úlohu pri výstavbe diela zohralo generálne riaditeľstvo Košice, ktoré pomohlo Chemkostavu pri aplikácií novej techniky a pracovných procesov. Aj druhá časť elektrárne bola daná do prevádzky v zmluvných termínoch. Uvedením tejto časti do prevádzky sa vyrobilo štvornásobok elektrickej energie viac v porovnaní s predvojnovým obdobím na celom Slovensku. Elektráreň dvojka dodala do siete ďalších 660 MW elektrickej energie. V období, keď plným tempom prebiehali práce na el – dvojke, bola v decembri 1971 medzi ČSSR a Sovietskym zväzom podpísaná dohoda pre výstavbu diela Vojany III. Išlo o  dodávku špičkovej elektrárne s  dvoma blokmi plynových turbín (každá o výkone po 100 MW), technického projektu celej elektrárne a vykonávacieho projektu technologickej časti. Ďalej mali byť dodané technické podklady na vypracovanie projektu stavebnej časti v  Československu a  prevzatá funkcia generálneho projektanta. Sovietska strana mala dodať kompletné technologické zariadenie v rokoch 1973-1974, prevziať šefmontáž a poskytnúť technickú pomoc pri zaškoľovaní prevádzkového personálu v ZSSR. Na základe danej ponuky sa prikročilo k  následným projektovým prácam, uzavretiu hospodárskej zmluvy, ako i k samotnej realizácií stavebných a technologických prác na el -trojke. Objem stavebných prác predstavoval 47 mil. korún. Aj keď sa s výstavbou začalo, vybudované boli iba základové konštrukcie. El - dvojka bola zastavená a s realizáciou sa ani neskôr nepokračovalo. Záverom je potrebné k dokončeniu v tej dobe jednej z najväčších stavieb v rámci Chemkostavu otvorene povedať, že um, schopnosť, pracovitosť človeka a použitá technika dokázali to, čo sa veľakrát zdalo ako nemožné, zrealizovať taký kolos stavby v tak krátkom časovo vymedzenom období. Preto všetkým, ktorí sa podieľali na tomto významnom diele patrí uznanie a srdečné poďakovanie. 69

Pohľad na komplex elektrárne.

70

10. Komplexná bytová výstavba Chemkostav mal vo svojom programe za úlohu realizovať predovšetkým výstavbu stavieb pre priemysel. Aj jeho názov bol odvodený od prvej stavby, keď začal budovať chemický kombinát na východe Slovenska v Strážskom. Stavebná správa 24, ktorá sa od r. 1959 stala súčasťou podniku Chemkostav, mala už čiastočné skúsenosti práve z komplexnej bytovej výstavby na území okresov Humenné, Snina a Medzilaborce. S hromadnou výstavbou sa začalo v roku 1953 na Sídlisku I. v Humennom, keď stavebná správa patrila organizačne ešte pod Pozemné stavby Prešov. Konštrukčný systém bytov bol odvodený z typových podkladov pre vtedajšiu Československú republiku. Najviac používaným typom bol vtedy typ T16 a T18. Hrubá stavba bola konštrukčne projektovaná z nosných murovacích materiálov, stropy boli prefabrikované, zastrešenie bolo riešené drevenými sedlovými krovmi, používala sa škridlová krytina. Výstavba bola prácna a pomalá, pretože sa realizovala prevažne ručne. Iba vertikálna doprava stropných prefa prvkov bola vykonávaná pomocou malých stavebných výťahov typu „PRESTO“. V druhej polovici 50-tych rokov minulého storočia dochádza k čiastočnému sprogresívneniu bytovej výstavby, keďže sa začína uplatňovať nová konštrukčná sústava bytovej výstavby T02B a T03B. Charakteristickým znakom tejto typovej sústavy bytov bolo, že sa súbežne s hrubou stavbou zabudováva aj inštalačné bytové jadro, ktoré je dodávané na stavenisko v úplnom stupni dokončenosti. Prínosom bolo urýchlenie výstavby, no na druhej strane stavebná organizácia často nedokázala v predstihu, t.j. pred začatím hrubej stavby vybudovať skladovacie priestory tak, aby nedochádzalo k poškodeniu bytového jadra. Aj ďalšia manipulácia pri zabudovávaní nebola vždy dôsledná, často dochádzalo k odcudzeniu vnútorného vybavenia bytového jadra alebo k jeho poškodeniu. K radikálnej zmene v realizácii bytovej výstavby dochádza v polovici 60-tych rokov minulého storočia, keď bol na území Moravy (vo vtedajšom Gottwaldove, terajšom Zlíne) vybudovaný prvý panelový dom G 57. Nadväzne na to bol na Slovensku v prvej polovici roku 1957 (v Bratislave pri pivovare Stein) postavený panelový dom BA – 57. To bol začiatok najväčších technických a technologických premien v konštrukčných systémoch pre komplexnú bytovú výstavbu v celej vtedajšej ČSSR. Nové konštrukčné sústavy výrazne urýchlili výstavbu bytov. Znížila sa stavenisková pracnosť, zvýšila sa produktivita a podstatne sa skrátila aj priebežná doba realizácie. Priemerná doba výstavby bytového domu s 8-mimi podlažiami trvala maximálne pol roka, vrátane vybudovania inžinierskych sieti (čo trvalo 6 až 8 mesiacov). Po overení prínosov týchto sústav, prešli projektové ústavy pri projektovaní nových sídlisk výlučne na použitie montovaných systémov, a to pri realizácií bytových domov v celej vtedajšej republike. Aj na východe Slovenska sa udomácnili nové konštrukčné sústavy T06B a T08B. V podmienkach Chemkostavu sa ako prvá udomácnila sústava T08B v module 6 m s mäkkým obvodovým plášťom s veľkorozmerovými pórobetónovými panelmi, vyrábanými vo výrobni Ľahkých stavebných hmôt v Hencovciach pri Vranove nad Topľou. Stavebná správa HSV 400 si veľmi rýchlo osvojila tento celomontovateľný systém bytov. Zaškolila svojich zamestnancov v podnikoch Pozemného staviteľstva, ktoré už mali určité skúsenosti s montážou bytov. Po osvojení si tejto sústavy sa v procese realizácie stavebnej výroby veľmi rýchlo vyprofilovali výborní montážnici, omietkári, fasádnici ako aj zamestnanci v oblasti remeselných prác z pridruženej stavebnej výroby PSV 500. Títo nadobudli zručnosť i kvalitu priamo pri realizácii remeselných prác na stavbách. 71

Pri výstavbe bytov v sústave T08B je nutné podotknúť, že obvodový pórobetónový plášť spĺňal podmienky priestupu tepla vo vzťahu ku vtedajším normám ČSN (československá norma), ale z hľadiska kvality a životnosti samotnej fasády sa to už nedá povedať. Samotný pórobetónový panel bol krehký. Pri doprave, skladovaní a montáži dochádzalo k olamovaniu rohov a hrán panela, čím dodávateľovi stavby vznikali oproti rozpočtu práce navyše. Najviac sa to odrazilo na nekvalite fasády a jej životnosti a pochopiteľne aj na estetickom vzhľade fasády. Treba poznamenať, že v tomto období boli pri výstavbe bytov veľkým pomocníkom žeriavy typu Volf. Začatím výstavby Sídliska III. v Humennom, sa sústava T08B už stala výbehovou, boli v nej postavené už iba dva bytové domy. Projektanti opäť projektovali sídlisko v sústave T06B s mäkkým pórobetónovým plášťom o module 3,6 m. Táto sústava umožňovala projektovať bytové domy až do výšky 14-tich podlaží. Tieto typy bytových domov Chemkostav staval na nových sídliskách v Humennom, v Snine a v Medzilaborciach. Chemkostav - stavebná správa 400 HSV, v rámci presunových úloh v Severočeskom kraji vybudovala sídlisko v Obrniciach pri Moste v konštrukčnej sústave T08B. Celkovo tam postavila 602 bytových jednotiek. V 70-tych rokoch prichádza ďalšia sústava B 70. Táto sústava mala po konštrukčnej stránke (najmä v detailoch prevedenia) značné nedostatky, ktoré sa konečnom dôsledku odrazili na kvalite stavebných diel. Obvodové panely boli opäť vyrábané ĽSH v Hencovciach. Ich výroba bola vo vyššom stupni dokončenosti už v závode (zabudované otvory, zrealizovaná základná fasádna úprava). Je pravdou, že tým sa znížila stavenisková pracnosť, ale kvalita prác bola na nízkej úrovni. Konštrukčná sústava B70 v prevedení stykov vykazovala určité nedostatky, ktoré nepriaznivo ovplyvnili pohodu bývania, najmä v oblastiach s extrémnymi teplotami v zimnom období, akými trpelo v našom prípade mesto Medzilaborce. Preto všetky byty postavené v tejto sústave boli neskôr zateplené. Začiatkom 80-tych rokov prichádza nový konštrukčný systém skeletu hrubej stavby, a to LIATY MONOLIT. Nový nosný systém sa veľmi rýchlo udomácnil v stavebných organizáciách. Do značnej miery znížil pracnosť a náklady na byt. Tento konštrukčný systém má svoju variabilitu a pretrváva v rôznych variantoch až dodnes. Používa sa pri realizácií hromadnej BV. Zamestnanci stavebnej správy 400 HSV (od 1.1.1982 závod 40) nadobudli vynikajúce praktické skúsenosti pri realizácií komplexnej bytovej výstavby v rámci podniku Cemkostav. Počas svojho pôsobenia v Chemkostave prispeli výraznou mierou k tvorbe životného prostredia a kultúry bývania.

Pohľad na klasický spôsob murovania na Sídl. I Humenné 72

Pohľad na postup montáže bytov

Pohľady na časť Sídl.III Humenné 73

Sídlisko II A

Pohľad na časť Sídliska 1. máj (Pod Sokolejom) Humenné

74

11. Podiel Chemkostavu na výstavbe Bratislavy Vybudované kapacity stavebných podnikov so sídlom v Bratislave neboli schopné koncom 70-tych rokov pokryť investičnú výstavbu na území hlavného mesta. Na základe rozhodnutia vtedajších najvyšších štátnych orgánov bola v  roku 1973 daná generálnemu riaditeľstvu Priemyslového staviteľstva v  Košiciach úloha, aby podniky sídliace na východnom Slovensku presunuli časť svojich kapacít do Bratislavy. V rámci Chemkostavu bola touto úlohou poverená stavebná správa 200 so sídlom v Michalovciach a stavebná správa 100 so sídlom v Strážskom. Rozšírením územného pôsobenia podniku vznikli nové náročnejšie požiadavky na organizátorsko-riadiacu prácu. Presunúť kapacity do Bratislavy bolo potrebné z dôvodu realizácie stavebných činností na kľúč, čiže vybudovať diela pre investorov podľa hospodárskych zmlúv. Bolo nutné vyslať kompletnú časť kapacít podniku (čo kládlo zvýšené nároky na riadiacu prácu), vybudovať stavebný dvor, materiálnu, skladovaciu základňu, opravárenské dielne a ubytovanie pre zamestnancov. Najviac problémov bolo so zamestnancami, ktorí neboli zvyknutí na dlhšie odlúčenie od svojich rodín. Je potrebné zdôrazniť, že realizácia stavieb v Bratislave bola pre Chemkostav veľmi náročná. Náročnosť spočívala predovšetkým v tom, že miestne orgány, ale aj kompetentní jednotlivci v podnikoch chápali túto skutočnosť tak, že nejde o výpomoc vo výstavbe, ale o povinnosť. Chemkostavom realizované stavby boli veľmi podporované miestnymi straníckymi orgánmi v Severočeskom kraji. Na Sídlisku Trávniky vybudoval Chemkostav pre občanov Bratislavy 440 bytov. Na vtedajšej Ulici februárového víťazstva vyrástla nová sociálno-prevádzková budova pre Západoslovenské pekárne. Doslova „na zelenej lúke“ bol vybudovaný architektonicky ešte honosnejší a konštrukčne veľmi pôsobivý areál kozmetiky a hotel Barónka v Rači. Pri východnom nábreží Chemkostav vybudoval nové obchodné centrum. Do novovybudovaných účelových komplexov sa nasťahovali viaceré podniky, napríklad Drevona, výpočtové stredisko OSN, generálne riaditeľstvo OVOCIA a ZELENINY či MEOPTA z Krásňan. Dopravný podnik mesta Bratislavy získal novú meniareň a energocentrum pre električky. V ďalšej etape bola postavená veľká hala pre opravu električiek. Veľmi pekné priestranné budovy získali zamestnanci Štátneho výskumného ústavu papiera a celulózy a Štátneho drevárskeho ústavu. Celková hodnota stavebných prác, vykonaná kmeňovými zamestnancami Chemkostavu na území hlavného mesta Bratislavy v rokoch 1973 až 1985, predstavovala finančnú čiastku 993 miliónov korún. Za toto obdobie Chemkostav vybudoval a odovzdal v Bratislave do užívania 46 stavieb. Chemkostaváci, ktorí sa rozhodujúcou mierou podieľali na výstavbe hlavného mesta Slovenska Bratislavy: hlavný koordinátor výstavby Milan Bádal, Emil Choma, Ing. Stanislav Ježo, Martin Kokavec, Štefan Marcinko, Ján Valichnáč, Gejza Makula, Ján Sabo, Ján Humenník, Ing. Jozef Tirpák, Július Vaško, Ing. Štefan Rusnák, Jozef Gula, Daniel Lichtnegel, Michal Rohaľ, Marián Krišo, Jozef Dzuro, Ladislav Foltyn, Ing. Andrej Kočan, Viliam Laškody, Vendelin Natafaluši, Irena Lipovská, Mariána Lipajová, vedúci ubytovne Baronka František Kočan s manželkou, Jozefína Gavalierová a ďalší. Z kolektívov: betonári Michala Dindaka , tesári Vasiľa Mudrého , autožeriavníci Jozef a Ján Vojnovci, kurenári Jozefa Horňáka , vodoinštalatéri Pavla Andiľa a ďalšie kolektívy. 75



Montáž oceľovej konštrukcie na stavbe Kozmetika Bratislava

Pohľad na výstavbu Výskumného ústavu v Bratislave 76

Montážnici pri študovaní projektovej dokumentácie

12. Chemkostaváci v Severočeskom kraji V roku 1972 v  súlade s rozhodnutím najvyšších štátnych orgánov, bola uložená ministerstvu stavebníctva SR úloha, zabezpečiť presun stavebných kapacít do oblasti Severočeského kraja. Išlo o výpomoc českému stavebníctvu a o urýchlenie bytovej výstavby v tomto kraji. Po organizačnej stránke poverilo generálne riaditeľstvo Priemyslového staviteľstva Košice touto úlohou podnik Chemkostav, ktorý ako jediný zabezpečoval aj bytovú výstavbu v rámci uvedeného zoskupenia podnikov. Keďže v  tom čase realizovala v rámci podniku komplexnú bytovú výstavbu z hlavných správ iba správa hlavnej stavebnej výroby 400, úloha vyčleniť časť svojich kapacít z úseku KBV a presunúť ju do severných Čiech, pripadla jej. A tak hlavná stavebná správa v mesiaci jún 1972 vysiela svojich zamestnancov pod vedením Ing. Andreja Kočana (ako vedúceho hospodárskeho strediska pre presunové úlohy v Severočeskom kraji) na perifériu mesta Most - časť OBRNICE. Na tomto sídlisku prebiehala výstavba úspešne, pretože hlavná stavebná správa vysielala osvedčené kolektívy, ktoré už mali bohaté skúsenosti s bytovou výstavbou. V priebehu troch rokov bolo postavených 602 bytov v konštrukčnej sústave T08B s príslušnou technickou a občianskou vybavenosťou, so stavebným nákladom 130 miliónov korún. V roku 1976, po dokončení výstavby sídliska, dochádza k určitému útlmu výstavby. Činnosť Chemkostavu bola zredukovaná iba na výpomoc v subdodávke. Chemkostav v subdodávke vybudoval pre zdravotnícky komplex aj Práčovňu v Chomutove, ktorej hlavným dodávateľom bola Stavoindustria Bratislava. K oživeniu výstavby dochádza v Severočeskom kraji až v roku 1980, keď bola v  novom Moste, v  centre mesta, podniku Chemkostav pridelená výstavba divadelného komplexu. Po neúspešnom začiatku, ktorého príčinou bola projektová nepripravenosť, sa výstavba dostala do tempa až v roku 1981. Táto svojho času technicky a architektonicky nadčasová stavba bola dokončená a odovzdaná v roku 1985. Zo zamestnancov, ktorí sa zaslúžili o toto veľkolepé dielo v rámci celej Československej republiky, patrí uznanie predovšetkým architektovi Ing. arch. Klimešovi zo Stavoprojektu Ostrava. Ten bol zodpovedný nielen za projekt, ale bol to práve on, kto vyhral celoštátnu súťaž architektonického riešenia v rámci Československej socialistickej republiky. Po stavbe divadla v Moste realizovala hlavná stavebná správa 400 výstavbu dopravného závodu ČSAD v Moste. Stavebno-montážna správa 700 v tom istom období realizovala výstavbu Velvety Varnsdorf. Ukončením výstavby divadla v Moste Chemkostav splnil všetky svoje presunové úlohy a presťahoval kapacity na ďalšie nové stavby v rámci svojho pôvodného pôsobiska. Po uplynutí 20-tich rokov sa dostalo zamestnancom Chemkostavu za dobre odvedenú prácu na výstavbe v Severočeskom kraji ďalšieho uznania, keď boli vedením divadla v Moste dňa 05. 11. 2005 pozvaní na oslavu 20. výročia trvania divadla. Oslavy sa zúčastnili Ing. Milan Mňahončák, Ing. Viktor Gajdoš, Ing. Juraj Vysoký a p. Imrich Lukáč. Zamestnanci, ktorí mali rozhodujúci podiel na výstavbe v Severočeskom kraji: Ján Krajník, Ing. Andrej Kočan, Imrich Lukáč, Viliam Slaminka, Vladislav Kaňka, Michal Semjan, Ján Drabiščák, Ján Harasim, Andrej Timák, 77

Jozef Gregorovič, František Vlaštovka, Emil Novosad, Ján Adamkovič, Vladimír Sičák, Milan Thur, Štefan Pachovský, Ladislav Sabo a ďalší. Z kolektívov: - tesári vedení Vincentom Černým a Jurajom Ficíkom , - montážnici bytov vedení Andrejom Pavlovčinom a Andrejom Kuľhom , - murári vedení Andrejom Murníkom, Štefanom Horňakom, Jánom Čepom, Michalom Tyžakom ...

Pohľad na rozostavanú stavbu Velvety vo Varnsdorte

Pohľad na bytovú výstavbu v Obrniciach pri Moste

Pohľad na časť areálu ČSAD Most

Pohľad na časť objektu práčovňa Chomutov

78

13. Divadlo v Moste - náš vklad do českej kultúry Pri pohľade do minulosti, konkrétne do rokov 1964 až 1985, prebiehajú v meste Most veľké zmeny. Hlavnou príčinou týchto zmien bolo uznesenie vtedajšej Československej vlády číslo 180/64, ktorým sa schválila likvidácia historického starého Mostu, pretože podložie mesta obsahovalo veľké množstvo hnedého uhlia vhodného pre povrchovú ťažbu, v tej dobe veľmi potrebného pre národné hospodárstvo. O tom, čo sa v tomto období dialo, sa zaujímavým spôsobom píše v knihe „Magický Most“, ktorá bola vydaná v roku 2005, pri príležitosti 20. výročia otvorenia novej budovy mestského divadla v Moste, 30. výročia transferu - premiestnenia dekanského kostola „Nanebovzatia Panny Márie“ a 60. výročia vzniku prvého mestského divadla v meste Most. V našej publikácii chceme čitateľa oboznámiť najmä s tým, čo týmto udalostiam predchádzalo, ako pristupovali vládni činitelia k príprave začatia stavby divadla, priblížiť aj samotné obdobie realizácie nového divadla, ktoré sa každému chemkostavákovi zúčastnenému na výstavbe určite vrylo do pamäti. Pre lepšie pochopenie predkladáme niekoľko faktov o zámere výstavby, jeho priebehu, o celoštátnej súťaži, ktorá bola vypísaná vládou s cieľom vybrať čo najlepšie architektonicko-urbanistické riešenie. Roky faktov: Rok 1964 - začiatok úradného procesu likvidácie historickej časti mesta Most. Rok 1967 - radou okresného národného výboru v Moste vypísaná verejná a celoštátna anonymná súťaž na ideový návrh novej divadelnej budovy pre 600 divákov. Uzávierka súťaže bola dňa 15. marca 1968. Súťaže sa zúčastnilo 19 autorov, prvú cenu vyhral návrh Ing. arch. Iva Klimeša z ostravského Stavoprojektu s odporúčaním, aby víťaz súťaže bol poverený vypracovaním projektovej dokumentácie. Rok 1974 - vlády Československej a Českej socialistickej republiky svojimi uzneseniami číslo 318/74 a 312/74 rozhodli o výstavbe divadla v Moste. Rok 1979 - položený bol základný kameň stavby divadelnej budovy v Moste. Chemkostav, ktorý predtým realizoval bytovú výstavbu na predmestí mesta Most v časti Obrnice, bol oslovený a navrhnutý za generálneho dodávateľa stavby. Generálnym projektantom bol Stavoprojekt Ostrava - 2. ateliér. Projektant oceľových konštrukcií - Hutný projekt (Ing. Antonín Kozák). Projektant javiskovej technológie - BP BO - Budapol, Varšava, Poľsko. Dodávateľ javiskovej technológie - SPELVAR Gdaňsk, Poľsko. Projektant a dodávateľ klimatizácie - Monter Zagreb, Juhoslávia. Generálnym dodávateľom stavby bol Chemkostav Humenné, závod hlavnej stavebnej výroby 40. Vedením stavby boli poverení: hlavný stavbyvedúci Ján Krajník, stavbyvedúci Imrich Lukáč a Vladimír Kaňka; majstri: Ján Drabiščák, Ján Harasim, Andrej Timák a Emil Novosad. 79

Hlavní subdodávatelia: Zukov n.p. Praha – zámočnícke konštrukcie, Průmstav n.p. Praha – montáž oceľovej konštrukcie, Československý priemysel kameňa, Slovenský priemysel kameňa Levice - dodávka a montáž na vonkajšej fasáde, Štuko Výrobné družstvo Praha – realizácia sadrových omietok v interiéri divadla, Stavebné izolácie n. p. Praha - realizuje všetky hydroizolácie, Dehor Most – dodávateľ interiérov, Drevovýroba Ostrava – podlahové úpravy javiska, Umelecké remeslá Praha – gobelíny, tapisérie a interiérové doplnky, Investor - ONV v Moste, zastúpený vedúcim Ing. Jirkom Filipkom a stavebným dozorom Ladislavom Medunom. Celkové náklady na stavbu divadla presiahli 270 miliónov korún. Charakteristika tvaru novej budovy divadla: Divadelná budova v Moste má tvar nepravidelného šesťuholníka. Jeho jadrom je hľadisko pre 500 divákov, javisko má lichobežníkový pôdorys - šírka vpredu 31 m, vzadu 16 metrov. Hĺbka javiska je 13,6 m, výška pod rošt povraziska je 21 m. Celková zastavaná plocha je 3 000 m2, obstavaný priestor - 63 200 m3. Architektonická hmota divadla je nepravidelná, voľne polygonálna, reliéfne a vertikálne prelamovaná, steny sú obložené svetlým istrijským mramorom Maljat. Hmota je rytmizovaná okennými plochami, ktoré sú zasklené nahnedlým dvojsklom Elektrofloat s bronzovými eloxovanými rámami a rastrami žalúzií. Budova je vybavená klimatizáciou. Hľadisko má spodný prívod vzduchu. V druhej polovici roku 1979 Chemkostav, mechanizačná správa 600, začína hrubé terénne úpravy územia pre divadlo. Podľa projektu organizácie výstavby správa hlavnej stavebnej výroby STAS 400 stavia zariadenie staveniska pre svoju potrebu ako i pre všetkých účastníkov výstavby. Výstavba prebieha veľmi rýchlo, keďže v tom období sa zariadenie staveniska na novostavbách realizovalo montovateľným spôsobom. Vytýčenie objektu pre hrubý výkop a strojnozemné práce boli vykonané za jeden mesiac. Ďalej sa v stavebných prácach nepokračuje, pretože generálny projektant mešká s dodaním projektovej dokumentácie. Po rôznych rokovaniach na úrovní inžinierskej organizácie v Moste, Stavoprojektu Ostrava a Chemkostavu dochádza k dohode o postupnom dodávaní projektovej dokumentácie. Uzatvára sa hospodárska zmluva s termínom pokračovania a dokončenia budovy divadla v Moste do konca roku 1985. Chemkostav, ako generálny dodávateľ stavby, musel rešpektovať zásadu, že v mieste pôsobenia nesmie získavať odborníkov z miestnych zdrojov. Rešpektujúc túto zásadu, Chemkostav a jeho stavebné správy vysielali na stavbu skúsených odborníkov z vlastných radov. Podľa organizačnej štruktúry jednotlivé stavebné správy vykonávali tieto práce: - stavebná správa 400 vykonávala klasické práce povahy stavebnej výroby a zabezpečovala výpomocné práce pre všetkých účastníkov výstavby, - stavebná správa 500 zabezpečovala klasické remeselné práce, - stavebná správa 600 zabezpečovala strojnozemné práce v celom rozsahu projektu, 80

- stavebná správa 700 zabezpečovala výrobu a dodávku výstuže do železobetónových konštrukcií, realizovala montáž stavebnej oceľovej konštrukcie, - stavebná správa 800 zabezpečovala montáž žeriavov a dodávala potrebnú techniku a mechanizáciu na stavbu podľa charakteru prác vrátane osádky na mechanizmy. Na tejto stavbe zohral investor svoju nenahraditeľnú úlohu v zabezpečovaní subdodávateľských prác ako aj zahraničných dodávok z Poľska a Juhoslávie. Vzhľadom na charakter stavby, bola koordinácia prác vykonávaná formou týždenných operatívnych porád, mesačných kontrolných dní a raz na štvrťrok aj na úrovni najvyšších zástupcov zúčastnených organizácií a straníckych orgánov v Moste. V oblasti realizácie sa významnou mierou pomohlo tým, že z projektu organizácie výstavby boli vylúčené DEMAGY (kolové mechanizmy, prostredníctvom ktorých mala byť vykonávaná výšková doprava). Náhradným riešením bol vežový žeriav typu RICHIER. Po úspešnej realizácii stavebných prác bola stavba divadla ukončená v roku 1985. Pri spomienke na dobu minulú, sa chceme touto cestou poďakovať všetkým zamestnancom, ktorí sa zúčastnili na výstavbe tohto významného diela: Jánovi Krajníkovi, Imrichovi Lukáčovi, Ladislavovi Kaňkovi, Štefanovi Pachovskému, Milanovi Thurovi, majstrom Jánovi Drabiščákovi, Emilovi Novosadovi, Jánovi Harasimovi, Vladimírovi Sičákovi, kolektívom tesárov vedeným Vincentom Černým a Jurajom Ficíkom, kolektívom murárov vedeným Andrejom Pavlovčinom, Andrejom Kuľhom, Andrejom Murníkom, Štefanom Horňákom, Michalom Tižákom, Jánom Čepom a ďalším, vodičom nákladných áut a autožeriavov Miroslavovi Burekovi, Štefanovi Sidorovi, Jánovi Šmecovi, Michalovi Demjanovi, Jánovi Čokinovi a ďalším.

Divadlo v štádiu výstavby

81

Staré a nové divadlo v Moste

82

14. Zdravotnícka výstavba V úvode state niekoľko slov k tejto veľmi dôležitej službe pre nášho občana. V podmienkach bývalej Československej republiky, nebola na úrovni vládnych ako aj straníckych orgánov problematika zdravotníctva na prvom mieste. Zdravotníckou problematikou sa začali stranícke orgány intenzívnejšie zaoberať až vtedy, keď bol zo strany občanov vyvíjaný veľký tlak na zlepšenie zanedbaných zdravotníckych služieb. Pre lepšie poznanie danej celospoločenskej požiadavky nielen v minulosti, ale aj teraz, čitateľovi pre ilustráciu ponúkame ukážku z mesta Humenné. Výstavbu novej nemocnice v meste začala firma Badal v 30-tych rokoch minulého storočia a celý komplex dokončila v roku 1942. Prevádzka bežala už oveľa skôr v rámci jednotlivých pavilónov. Súbežne s týmto zdravotníckym komplexom bola postavená aj detská poliklinika na Hviezdoslavovej ulici, ktorú tiež realizovala firma Badal. Odvtedy ubehlo veľa rokov, kým začali humenskí okresní predstavitelia uvažovať o koncepcii dobudovania areálu nemocnice podľa pôvodného urbanistického zámeru. Výstavbou novej polikliniky a objektu liečebne pre dlhodobo chorých došlo k pokračovaniu výstavby spomínaného areálu. Ďalšou stavbou pre zdravotníctvo bola výstavba nemocnice v Snine, ktorú začal budovať podnik Priemstav Martin. Chemkostav v nej pokračoval až po delimitácii v roku 1954, keď bola hlavná stavebná správa HSV č. 23 so sídlom v Snine pričlenená k stavebnej správe HSV č. 24 v Humennom. Funkciu stavbyvedúceho na tejto stavbe vykonával staviteľ Albert Duhoň s majstrom Júliusom Vaškom, ktorí túto stavbu dokončili v roku 1967. Ďalšou stavbou bola liečebňa TBC na Podskalke v Humennom, ktorú dokončili a odovzdali v roku 1965. Funkciu stavbyvedúceho vykonával Michal Vojtanovský, dokončovacie práce realizoval Štefan Suchár, funkciou majstra bol poverený Štefan Galajda. V tom istom období bola realizovaná výstavba zdravotných stredísk v Stakčíne, v Ubli a v Uliči. V rámci komplexnej bytovej výstavby sa na všetkých sídliskách v Humennom, v Snine a v Medzilaborciach stavalo minimálne po jednom zdravotnom stredisku na každom sídlisku. Ako sólo stavbu Chemkostav STAS 400 postavil novostavbu polikliniky v Medzilaborciach, v časti mesta Vrch. Stavbyvedúcim bol Michal Dimun a funkciu majstra vykonával Jozef Slávik. Stavba bola ukončená a  do užívania verejnosti odovzdaná v roku 1974. Okrem Závodu 40 realizoval výstavbu zdravotníckych stavieb aj Závod 30 so sídlom vo Vranove nad Topľou, ktorý vybudoval hlavné pavilóny v areáli existujúcej polikliniky. V 90-tych rokoch minulého storočia bola ako jediná v  Humenskom okrese, na Lipovej ulici v  Humennom, prístavbou k internátnej časti dostavaná Stredná zdravotnícka škola. Stavbyvedúcim na tejto stavbe bol Ján Závadský a funkciu majstra vykonával Ing. Juraj Vysoký ml. Prístavba školy bola ukončená v roku 1995. Na záver kapitoly o výstavbe zdravotníckych stavieb ešte niekoľko slov k novej poliklinike v  Humennom, postavenej na Sídlisku I. Myslím si, že nenadsadíme, keď povieme, že z úrovne vedenia Závodu 40 bola tejto stavbe po celú dobu výstavby, popri iných stavbách v rámci závodu, venovaná mimoriadna pozornosť. Riadením výstavby polikliniky bol vtedy poverený mladý stavebný inžinier Ing. Viktor Gajdoš, ktorý ešte nemal skúsenosti zo stavieb väčšej náročnosti. Funkciu majstra vykonával skúsený Jozef Hudacký. Ich vzájomná spolupráca bola 83

veľmi dobrá, obaja organizovali práce (každý zo svojej pozície) na vysokej úrovni. Veľkým prínosom bolo, že aj vedenia ostatných stavebných správ zúčastnených na výstavbe, ale najmä Závodu 50, sa veľmi zodpovedne postavili k prácam na spomínanej stavbe. Obdobne ako Závod 40 aj Závod 50 vysielali na stavbu svoje najkvalitnejšie kolektívy odborníkov. Stavba polikliniky bola ukončená v roku 1988 a v tom istom roku bola odovzdaná do užívania širokej verejnosti. O štyri roky neskôr pribudol v rámci areálu ďalší objekt LDCH (liečebňa dlhodobo chorých), ktorý bol odovzdaný v r. 1992. Pri týchto dvoch stavbách môžeme zodpovedne konštatovať, že boli vybudované vo veľmi dobrej kvalite (boli zaradené do I. stupňa kvality). V závere kapitoly, by sme chceli aj touto cestou úprimne poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na výstavbe humenskej polikliniky. Mnohí, ešte žijúci chemkostaváci si určite oživia v pamäti svoj vlastný podiel na realizácií tejto stavby.

Nemocnica v Snine

Liečebňa TBC Podskalka 84

Nová poliklinika v Humennom

Liečebňa dlhodobo chorých v Humennom

Dostavba nemocnice Vranov nad Topľou

Stredná zdravotnícka škola Humenné 85

15. Chemkostav na Ukrajine Aj presun kapacít na Ukrajinu mal svoj význam v období, keď bola Ukrajina súčasťou Sovietskeho zväzu. Druhá polovica 80-tych rokov minulého storočia v Československu bola obdobím, keď sa stavebné podniky v zahraničí podieľajú na veľmi významných stavbách v jednotlivých krajinách. Ekonomiky krajín strednej Európy záviseli na dodávkach ropy a plynu zo Sovietskeho zväzu. Preto mali krajiny združené v hospodárskom bloku RVHP (Rada vzájomnej hospodárskej pomoci) za úlohu podieľať sa na výstavbe energetických stavebných komplexov. Chemkostav, ako súčasť združenia podnikov Priemyslového staviteľstva v Košiciach, dostáva úlohu vyčleniť časť svojich kapacít do južnej časti Ukrajiny pre región IVANOFRANKOVSK. Vedenie podniku Chemkostav touto úlohou poveruje Závod 40 hlavnej stavebnej výroby so sídlom v Humennom. Tento mal už skúsenosti z oblasti presunových úloh v Severočeskom kraji, kde sa veľmi dobre zapísal výsledkami svojej stavbárskej činnosti. V ukrajinskej oblasti súviseli úlohy s vybudovaním strediska pre údržbu a bezpečnú prevádzku plynovodu zo Sovietskeho zväzu do strednej Európy, s realizáciou sociálno-prevádzkovej budovy AB VNIPI a s výstavbou 24 triednej školy pre základné vzdelanie v meste IVANOFRANKOVSK. V roku 1989 boli vykonané projektové práce a územná príprava. S vlastnou výstavbou sa začalo v roku 1990. Vedením stavby bol poverený Ing. Jozef BILANIČ. Funkciu majstra vykonával Ing. Jozef DŽUPINA, ktorý dostal dôveru i keď praktické skúsenosti z riadenia procesu stavebnej výroby ešte nemal. Úlohy majstra sa zhostil veľmi dobre, o rok neskôr bol menovaný do funkcie stavbyvedúceho.

Prvý výjazd chemkostavákov na Ukrajinu 86

Obe stavby boli dokončené a odovzdané užívateľovi v r. 1994. Za dodržanie termínu dokončenia a kvalitu vykonaného diela sa Chemkostavu dostalo uznania ako zo strany generálneho investora TRANSGAS - Praha, tak i zo strany užívateľa v meste IVANO-FRANKOVSK. V  roku 1991 prideľuje investor TRANSGAS - Praha Chemkostavu ďalšiu stavbu v meste JAREMČA, a to výstavbu rekreačného strediska. Po ukončení stavebných prác v IVANO-FRANKOVSKU a okolí sa Chemkostav stáva spoľahlivým stavebným dodávateľom pre menovaného investora. V prvej polovici 90-tych rokov sa so svojimi kapacitami, ktoré boli vyčlenené na presunové úlohy, sťahuje do vtedajšieho Sovietskeho zväzu - konkrétne do Riazanskej oblasti k mestu KRUTOJARSK ako aj do ďalších dvoch oblastí, a to Volgogradskej a Kamyšinskej. AB Ivano-Frankovsk, Ukrajina

Gymnázium Ivano-Frankovsk

Profilaktórium Jaremča, Ukrajina 87

16. Vzdelávanie pracujúcich a príprava učňovského dorastu V 50-tych rokoch, v čase založenia n. p. Chemkostav, neboli v týchto končinách vôbec kvalifikovaní stavbári, chýbali tesári, betonári aj murári. Podnik zo začiatku riešil situáciu zaškoľovaním zamestnancov v rôznych odborných kurzoch, neskôr v závodnej škole práce či podnikovom stredisku vzdelávania. Tu mohli nevyučení zamestnanci získať preukaz kvalifikovaných montážnikov, zváračov, elektrikárov či iných profesijných remeselníkov potrebných pri budovaní náročných stavieb na východnom Slovensku. Svoje opodstatnenie malo neskôr aj zriadenie podnikovej technickej školy, kde nadobudli vybraní zamestnanci v skrátenom kurze potrebné vzdelanie pre výkon zodpovedných funkcií. Koncom 50-tych rokov vzniká pre potreby n. p. Chemkostav v Humennom (najprv len v provizórnych priestoroch) vlastné odborné učilište. V začiatkoch tu vyučovali len mladých murárov. Po niekoľkých rokoch Chemkostav investuje do výstavby nových objektov odborného učilišťa a v roku 1963 sa dáva do užívania terajšia budova SOU stavebného s  množstvom učební teoretického a  praktického vyučovania, vrátane internátnej časti, ktorá sa v  ďalších rokoch kapacitne rozširuje. S  rozvojom podniku a  s množstvom rozostavaných priemyselných stavieb a  objektov, sa v  nových priestoroch odborného učilišťa zriaďujú ďalšie učebné odbory ako sú tesár, klampiar, inštalatér, stavebný zámočník, elektrikár, automechanik, maliar – natierač, podlahár a iné profesie remesiel, potrebné pri nových technológiách výstavby. Tak ako materský podnik Chemkostav Humenné, aj stavebné učilište prechádzalo rôznymi štrukturálnymi zmenami. V  roku 1979 sa zriaďovacou listinou Ministerstva školstva Stredné odborné učilište stavebné Humenné zaradilo do siete stredných odborných škôl, ktoré umožňovali žiakom získať úplné stredné vzdelanie s maturitou a s možnosťou pokračovať v štúdiu popri zamestnaní. Ďalšou modernizáciou prešlo stavebné učilište v roku 1986, kedy sa odovzdali nové učňovské dielne pre praktickú výučbu. Zmenou spoločenského systému začína aj delimitácia SOU stavebného od š. p. Chemkostav. Odborné učilište nadobúda právnu subjektivitu,  v  90-tych rokoch nasledujú ďalšie ministerské presuny, ktoré sa zastavili až v  roku 2002, odkedy je zriaďovateťom SOU stavebného Prešovský samosprávny kraj. Za takmer 50-ročnej existencie stavebHodina praktickej prípravy ného učilišťa v Humennom sa v ňom vyučilo 88

vyše 10 tisíc mladých stavebných odborníkov, ktorí svoje stavebné znalosti uplatňujú v rôznych stavebných firmách po celom Slovensku aj v zahraničí. Vo funkcii riaditeľa učilišťa sa za celé obdobie jeho existencie vystriedali iba štyria. Najdlhšie (vyše 30 rokov) pôsobil vo funkcii riaditeľa Pavol Dolobáč, ďalšími boli Lukáš Cvoreň a Ing. Jaroslav Kiml. Terajší riaditeľ SOU stavebného RNDr. Cyril Cehelský je vo funkcii riaditeľa od roku 1995. Na príprave mladých odborníkov sa za skoro päťdesiatročné obdobie SOUS podieľali (uvádzame na základe spomienok):  pedagógovia teoretického vyučovania: Štefan Tarbajovský, Ing. Ján Pencák, Mgr. Bedřich Tasler, Michal Macko, Ľubica Šimcová, Ing. František Gajdoš, Mgr. Nataša Ištvanová, Ján Lukáč, Michal Duškievič, Mgr. Mária Muraňová, Ing. Anton Petrík, Mgr. Milan Dančik, Juraj Suščák, Mgr. Michal Murga a ďalší,  majstri odbornej prípravy: Vojtech Repický, Ján Lancoš, Michal Mihališin, Juraj Šandor, Anton Švelta, Andrej Uhrin, Jozef Karbovanec, Michal Petko, Michal Dupak, Michal Minárik, Bc. Juraj Roško a ďalší,  výchovní zamestnanci: Štefan Pachovský, Juraj Pipta, Ing. Svätoslav Kernašovič, PhDr. Valéria Javorská, Štefan Šalata, Mgr. Peter Sninčák, Ján Bubnár a ďalší. Perspektíva SOU stavebného v Humennom bude v budúcnosti závisieť od ďalšieho rozširovania stavebných firiem v regióne a ich potrieb pri zvyšovaní objemu stavebnej výroby na investičnej výstavbe nielen východného, ale celého Slovenska. V najbližších rokoch bude SOU stavebné v Humennom prijímať žiakov do I. ročníka v štyroch študijných odboroch:  do 4-ročného štúdia ukončeného maNa hodine teoretickej prípravy a výučby v SOU turitou pre profesie: mechanik počítačových stavebnom Humenné sieti, operátor stavebnej výroby, mechanik stavebno-inštalačných zariadení a  poštový manipulant,  do 3-ročného štúdia s výučným listom pre profesie: autoopravár-mechanik, elektromechanik rozvodných zariadení, stolár, murár, tesár, kachliar, maliar, podlahár, strechár a technicko-administratívny pracovník (odbor je určený pre chlapcov aj dievčatá),  do 2-ročného štúdia pre profesie: stavebná výroba a spracovanie dreva,  do 2-ročného nadstavbového denného štúdia pre absolventov trojročných učebných odborov, ukončenie maturitnou skúškou, odbor stavebníctvo–stavebná výroba a strojárstvo–strojárska výroba. 89

17. Sociálna a zdravotná starostlivosť, kultúra, šport a podnikové noviny V zmysle zákona č. 103/1951 Zb., rozhodla vláda Československej republiky v tom istom roku organizačne zjednotiť československé zdravotníctvo. Ústavou bolo završené právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť občanov. Na základe týchto skutočností mali všetky národné podniky povinnosť vykonávať pre svojich zamestnancov zdravotnú starostlivosť (a to od vstupnej lekárskej prehliadky, v priebehu celého trvania pracovného pomeru až do jeho ukončenia). Aj n. p. Chemkostav Humenné (od roku 1989 štátny podnik) zabezpečil pre svojich zamestnancov komplexnú lekársku starostlivosť vo vlastnom zdravotníckom stredisku v Humennom.  Vo vysunutých závodoch, ich strediskách a stavbách (ako napríklad v Chemku Strážske, v Michalovciach, vo Vranove nad Topľou, v Snine, pri výstavbe Bratislavy, v Obrniciach, vo Varnsdorfe, v Moste, v severných Čechách a inde), bola zdravotná starostlivosť o zamestnancov Chemkostavu Humenné zabezpečovaná v zdravotníckych zariadeniach príslušných podnikov, resp. v ústavoch národného zdravia. Prvými praktickými lekármi v Chemkostave boli MUDr. Jana Krokerová a MUDr. Jozef Lapoš. Prvými zubnými lekármi boli MUDr. Emil Paško a MUDr. Ján Fedurčák. Súčasťou zdravotnej starostlivosti poskytovanej zamestnancom Chemkostavu boli poukazy na kúpeľnú liečbu v  ozdravovacích zariadeniach Slovenska a  Čiech. V  letnom a  v  zimnom dovolenkovom období to boli tuzemské a zahraničné rekreačné pobyty, pre deti zamestnancov podniku sa organizovali letné pionierske tábory. Mimoriadna pozornosť v n. p. Chemkostav bola v zmysle kolektívnej zmluvy medzi odborovou organizáciou a vedením podniku venovaná stabilizácii zamestnancov. Prideľovali sa podnikové byty, slobodným zamestnancom podnik zabezpečoval ubytovanie v slobodárňach, poskytovali sa pôžičky na individuálnu bytovú výstavbu. Ďalšou pomocou pre chemkostavákov bolo zabezpečovanie dovozu vidieckych zamestnancov do zamestnania a späť vlastnou podnikovou dopravou, resp. zúčtovanie cestovného príspevku na náklady podniku. Z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, ktorého správcom bola odborová organizácia, dostávali zamestnanci podniku príspevok pre závodné stravovanie, starší zamestnanci vernostné odmeny pri životných jubileách. Podnikom poskytované zamestnanecké výhody boli ukončené zmenou spoločenského systému v 90-tych rokoch, kedy š.p. Chemkostav Humenné ukončil svoju činnosť. Terajšie podmienky zdravotnej starostlivosti o občanov sú zakotvené v novej Ústave SR a v príslušných zákonoch. Na využitie kultúrnej činnosti mal podnik pre svojich zamestnancov v 50tych až 60-tych rokoch k dispozícii vlastný závodný klub v Humennom. Organizačne ho spravovala odborová organizácia z prostriedkov fondu kultúrnych Pri výročiach podniku a sociálnych potrieb. Z tohto fondu sa tiež prispievalo na rôzne kultúrne akcie spievala chemkostavákom usporadúvané a  navštevované zamestnancami podniku. Okrem pravidelných aj Eva Pilárová z Prahy 90

návštev kín, divadiel či organizovania rôznych tuzemských a zahraničných zájazdov sa pri jubilejných oslavách podniku Chemkostav, usporadúvali pre zamestnancov vystúpenia popredných československých hudobno-speváckych a tanečných skupín a ich interprétov.

91

Osobitná pozornosť bola zo strany podniku venovaná telovýchove a športu. Pri príležitosti osláv Dňa stavbárov, ktorý pripadal na druhú júlovú nedeľu, sa každoročne organizovali medzi jednotlivými správami (neskôr závodmi) turnaje vo futbale, volejbale, basketbale a  stolnom tenise. Najmä futbalový turnaj sa tešil veľkému záujmu a zdravej rivalite. Favoritmi tohto turnaja boli prevažne montážnici zo Závodu 50 v  Humennom, ktorí svojich priaznivcov väčšinou nesklamali. Niekedy vo futbalovom turnaji zvíťazili aj mladí montážnici zo Závodu 60 Kolektív zavodnej kuchyne Chemkostavu z 80-tych rokov v Strážskom a Závodu 40 v Humennom. Vo volejbalovom turnaji mužov a žien väčšinou zvíťazili zamestnanci podnikového riaditeľstva a Závodov 20 Michalovce a 40 Humenné. Podobne to bolo aj v basketbalovom a v stolnotenisovom turnaji mužov. V roku 1970 bola na podnet mladých zamestnancov podniku založená vlastná telovýchovná jednota s názvom TJ Chemkostav Humenné, zo začiatku zameraná na stolný tenis, volejbal a turistiku. Hlavnými iniciátormi jej založenia boli Ing. Anton Koščo, František Karandyšovský a Ľubomír Škubal, ktorý sa stal jej prvým predsedom. Aj zásluhou TJ bola v roku 1973 pri SOU Chemkostav odovzdaná do užívania nová telocvičňa, v ktorej začal rozvíjať činnosť stolnotenisový oddiel a odbor ZRTV žien (veľa zamestnankýň sa zapájalo do nácviku československých spartakiád). V tom istom roku bol založený aj oddiel ľadového hokeja. Jeho začiatky boli na prírodnom ľade pri bývalom kultúrnom dome ČSD v Humennom. Avšak z  dôvodu krátkych a  teplých zimných období bola hokejová činnosť na niekoľko rokov pozastavená. Rapídny vzostup v TJ Chemkostav Humenné mal v 70-tych rokoch mužský a žiacky stolný tenis, ktorý sa v tom čase vo Východoslovenskom kraji zaraďoval medzi najlepších. V r. 1973 sa mladý stolný tenista TJ Chemkostav Ľudovít Gajdoš stal majstrom Slovenska v kategórii mladších žiakov. Od roku 1971 sa v  Humennom pravidelne každý rok organizoval veľký medzinárodný turnaj v stolnom tenise o Cenu Chemkostavu Humenné. Tradícia organizovania Ženy Chemkostavu počas cvičenia na ČS spartakiádu tohto turnaja ostala zachovaná dodnes. 92

V 80-tych rokoch sa činnosť stolnotenisového oddielu ešte zvýšila. Najmä práca s mládežou prinášala ďalšie úspechy, keď sa mladé nádeje TJ Chemkostav stali mnohonásobnými majstrami Východoslovenského kraja jednotlivcov a družstiev. V roku 1986 sa ďalší odchovanec TJ Chemkostav Humenné Martin Novák s  Jozefom Jaškom z  Košíc stal majstrom Slovenska v štvorhre starších žiakov. Koncom 80-tych rokov mal stolnotenisový oddiel v najvyšších slovenských súťažiach družstvo dorastencov, dorasteniek, mužov, ale najmä žien, ktoré patrilo v tom čase k absolútnej slovenskej špičke. Významnou mierou sa o to pričinili dvaja hrajúci trenéri Albert Parišek a Karol Till z Košíc. Koncom 70-tych a  začiatkom 80-tych rokov sa v Humennom začalo s  výstavbou zimného štadióna a  jeho umelej ľadovej plochy. Po jeho dokončení sa oživila činnosť oddielu ľadového hokeja pri TJ Chemkostav Humenné. Zapálení hokejoví funkcionári ako napr. Albert Duhoň, Pavol Hrabovský, Ing. Mikuláš Vladykanin, Ing. Ladislav Šperňák, Michal Kaššai, Ľubomír Hladík, Michal Ufnár a Dušan Čekovský získali do humenského oddielu vyše desiatku starších osvedčených hokejistov z Prešova a Popradu, akými boli Peter Brtaň, Marián Schwarbacher, Gustav Lőrinc, Miroslav Žabka, Pavol Kordoš a ďalší. Tým sa  rozvinula činnosť hokejového oddielu, ale najmä práca s hokejovou mládežou. Vrcholom tohto snaženia v  80-tych rokoch, po úspešných bojoch v krajskom majstrovstve dospelých bolo, že humenskí hokejisti sa ocitli vo finále o postup medzi slovenskú elitu, ktorú im nakoniec prekazili až bratislavskí hokejisti Ekonómu. Činnosť sa však v  hokejovom oddieli TJ Chemkostav nezastavila. Pokračovalo sa s  výchovou mladých talentov. V  90-tych rokoch sa zastrešil a dokončil celý zimný štadión, ktorý je stále považovaný za jeden z najkrajších na Slovensku. Na tomto zimnom štadióne hokejisti z Humenného úspešne reprezentujú svoje mesto v krajských a v ligových súťažiach.

Futbalisti Chemkostavu STAS400 zo 60-tych rokov

Záber z basketbalu mužov, medzi PR a Závodom 40 Humenné 93

Víťazné družstvo stavbarského turnaja vo futbale Závod 60 Strážske

Jedno z posledných víťazných družstiev stavbárskeho turnaja vo futbale Závod 50

Jedno z prvých úspešných stolnotenisových družstiev TJ Chemkostav 94

Prvá masová stolnotenisová základňa TJ Chemkostav z r.1981-83

Časť najlepších stolnotenisových mládežníkov s trenerom Karolom Tillom

Druhá masová stolnotenisová základňa v Humennom z rokov 1988-89

Hokejové mužstvo TJ Chemkostav Humenné z čias zlatej éry rokov 80-tych

95

Za vynikajúce športové výsledky sa športovci TJ Chemkostav Humenné veľakrát ocitli v ankete Podvihorlatských novín medzi najlepšími športovcami okresu Humenné. Pre potreby ďalších, najmä sálových športov v Humennom naša stavebná firma Chemkostav HSV a.s. Humenné v roku 2007 odovzdala do užívania novú Mestskú športovú halu ako príspevok k 55. výročiu založenia vtedajšieho národného podniku Chemkostav Humenné a k 690. výročiu prvej písomnej zmienky mesta Humenného. Túto stavbu postavila firma za necelých 10 mesiacov. Jej stavebné náklady si vyžiadali 110 mil. Sk. Od roku 1963 sa v n. p. Chemkostav Humenné začali vydávať vlastné podnikové noviny pod názvom„Chemkostav“. Bol to dvojtýždenník, ktorý dostal každý pracovník podniku za poplatok 1 Kčs, spravidla 2-krát do mesiaca, a to pri preberaní zálohy za mzdu a pri výplate. Podnikové noviny redigovala redakčná rada a redakčný kolektív s dopisovateľmi. Prvým vedúcim redaktorom podnikových novín „Chemkostav“ bol Igor Kotrady. Ďalej to bol Michal Radvák, ktorého zástupkyňou bola Božena Šandorová a redaktorkou Mgr. Ľubov Mochnacká. Noviny informovali svojich zamestnancov o  vnútropodnikovom dianí zo všetkých oblastí jeho činnosti. Posledný ročník podnikových novín „Chemkostav“ vyšiel v roku 1989. Zimný štadión v Humennom

96

II. OBDOBIE ROKOV 1993 - 2007

97

Vľavo hore - časť námesti z 50-tych rokov Pohľad na časť novej pešej zóny v Humennom

1. Vznik a formovanie akciovej spoločnosti Chemkostav HSV Humenné Druhá polovica 80-tych rokov minulého storočia bola obdobím celosvetových politicko-ekonomických premien. Mení sa nielen politický systém, ale aj systém ekonomický. Postupne sa reštrukturalizujú štátne podniky, zo závodov vznikajú samostatné štátne podniky, ktoré sa neskôr transformujú na akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným. Zmeny sa uskutočňujú aj v  Chemkostave. Jediným závodom, ktorý sa transformoval na akciovú spoločnosť formou kupónovej privatizácie bol závod 40 v  Humennom, neskôr Chemkostav HSV š.p.. Ostatné závody sa transformovali na spoločnosti s  ručením obmedzeným. Postupne všetky podniky s r.o. zanikli z dôvodu platobnej neschopnosti, najmä v dôsledku značného zaťaženia úvermi pri reštrukturalizácii. Nový model trhového hospodárstva bol neúprosný. Zavádza sa systém, ktorý dlhodobo fungoval v západnej Európe, no u nás s ním skúsenosti neboli. Nové podmienky pre podnikanie, prudký pokles investičnej výstavby, takmer celkom pozastavená bytová a občianska výstavba začiatkom 90-tych rokov spôsobili neskúseným manažérom neriešiteľné problémy, čo malo za následok likvidáciu mnohých novovzniknutých subjektov. Ak k  tomu pripočítame bezohľadné úsilie niektorých jednotlivcov a skupín lacno získať lukratívny hnuteľný a nehnuteľný majetok podnikateľských subjektov, nedostatočnú legislatívu a  nevymožiteľnosť práva, tak musíme skonštatovať, že to bolo obdobie mimoriadne zložité. 100

2. Chemkostav v Rusku Z celkového počtu vyše 6 000 zamestnancov pôvodného podniku bolo po reštrukturalizácií v závode 40 okolo 840 zamestnancov. V čase realizácie stavieb v Ruskej federácií počet zamestnancov stúpol na 1 240. Závod 40 bol jediný subjekt z bývalých závodov, ktorý prežil túto recesiu. Bolo to vďaka výborným vzťahom s  TRANSGAS-om PRAHA a  vďaka serióznosti námestníka pre investičnú výstavbu v zahraničí Ing. Michala Chrůmu a jeho zástupcu Ing. Františka Sameka. Dôveru si vedenie spoločnosti vybudovalo včasnou a kvalitnou realizáciou stavieb, dobrými organizačnými schopnosťami a kvalitnou technickou základňou. Svedčí o tom aj fakt, že sme z posledných štyroch realizovaných stavieb v Ruskej federácií prostredníctvom TRANSGAS-u realizovali tri. Prvou stavbou budovanou na Ukrajine bola PROMBÁZA v  Ivanofrankovsku. V  tomto meste Chemkostav realizoval ďalšie dve stavby, a to administratívnu budovu pre Prikarpat-transgras a gymnázium s dvoma telocvičňami a bazénom. Poslednou stavbou na Ukrajine bola výstavba rekreačného strediska v Jaremči. Po rozpade Sovietskeho zväzu GAZPROM Moskva ukončil investičnú činnosť na Ukrajine. Z tohto dôvodu sa aj Chemkostav HSV sťahoval na teritórium Ruskej federácie. Prvou a najväčšou stavbou bolo sídlisko komplexnej bytovej výstavby KRUTOJARSK v Riazanskej oblasti. Okrem bytov tu boli realizované aj rodinné domy, obchody, služby, kultúrny dom, materská škola, čistička odpadových vôd, kotolňa a zásobník vody. Kvalita prác a optimálna doba výstavby predurčila Chemkostav HSV na realizáciu závodu na spracovanie zemiakov v Torbajeve, čo bol jeden z najväčších závodov tohto druhu v celom Rusku. Ďalšou lokalitou v  Rusku bol Kamyšin, kde chemkostaváci postavili 170 bytov s obchodmi a službami. Išlo o náročnú monolitickú stavbu realizovanú oceľovým debnením. Investor bol veľmi spokojný s kvalitou vykonaných prác. V blízkosti Kamyšina bol vybudovaný poľnohospodársky komplex, v rámci ktorého chemkostav HSV realizoval tieto stavby: minimlyn, pekáreň, mäsozávod, úpravňa vody, opravárenské dielne, kotolňa a olejové hospodárstvo. Treťou lokalitou bol Saratov, v  ktorom sme postavili pivovar a  sladovňu, použitá technológia bola z  Českej republiky. Žiaľ, pivo z tohto pivovaru sme neochutnali, keďže skúšobná prevádzka nemohla byť spustená z dôvodu, že do areálu neboli privedené inžinierske siete (tie zabezpečoval ruský investor). Hotel NIVA sa skladal z ubytovacieho, relaxačného a kultúrneho objektu. Stavba bola zrealizovaná na pobreží rieky Volgy. Poslednou z  budovaných stavieb v  Ruskej federácií bola tehelňa, technológia bola dovezená z  Čiech a  aj jej realizáciou bola poverená česká firma. Po ukončení spomínaných stavieb sťahoval Chemkostav svoje kapacity na Slovensko z  dôvodu, že medzi TRANSGAS-om Praha a GAZPROM-om Moskva nedošlo k predĺženiu zmluvy, na základe ktorej sa dovoz plynu do Československa (neskôr po rozdelení Československa len do Čiech) splácal týmito stavbami. 101

Bytové domy KBV Krutojarsk - Rusko

Služby KBV Krutojarsk - Rusko

102

Kultúrny dom KBV Krutojarsk - Rusko

Obchody KBV Krutojarsk - Rusko

103

Rodinné domy KBV Krutojarsk - Rusko

104

170 b. j. Kamyšin - Rusko

I.S. Veselovo Minimlyn - Kamyšin - Rusko

105

Obchody a služby pri 170 b. j. Kamyšin - Rusko I.S. Veselovo Opravárenské dielne - Kamyšin - Rusko

106

Pivovar a sladovňa Saratov - Rusko

107

Hotel NIVA Saratov - Rusko

108

I.S. Veselovo Upravňa vody - Kamyšin - Rusko

Kotolňa KBV Krutojarsk - Rusko

109

Závod na spracovanie zemiakov Torbajevo - Rusko

110

V čase realizácie stavieb na Ukrajine a v Rusku sme v zahraničí zrealizovali aj výstavbu šesťpodlažnej administratívnej budovy, a to v Nemecku – v KARLSRUHE. Na Slovensku sa realizujú posledné byty na Sídlisku 1. máj (neskôr Pod Sokolejom), a to bytové domy 31 b.j. B2a, 44 b.j. B2c, 33 b.j.B2b a 30 b.j. Sídlisko VRCH v Medzilaborciach, skládka „TKO Janov dol“ Udavské - pre Chemes Humenné, colnica Vyšné Nemecké, colnica Čierna nad Tisou, colné stráže v Nižnej Jablonke a v Novej Sedlici, Slovenská sporiteľňa na Sídlisku Pod Sokolejom a na Sídlisku Nad Jazerom v Košiciach a 1. etapa rekonštrukcie železničnej stanice Humenné. V roku 2001 bol v Banskej Bystrici odovzdaný prvý elektrodom NAY. Zekon Humenné

Prevádzková budova Karlsruhe - Nemecko 1. etapa rekonštrukcie železničnej stanice Humenné

30 b.j. sídlisko VRCH v Medzilaborciach 111

Slovenská sporiteľňa Humenné Sídlisko Pod Sokolejom

Pošta Medzilaborce

112

Skládka TKO Janov dol, Udavské

44 b.j. B2 c Pod Sokolejom, Humenné

Slovenská sporiteľňa na Sídlisku Nad Jazerom v Košiciach

3! b.j. B2 c Pod Sokolejom, Humenné

Zimný štadión v Humennom

113

Rok 2001 bol pre akciovú spoločnosť kritický, pretože bol minoritnými akcionármi za súčinnosti Obchodného registra pri OS Prešov, podvodom vymenený člen predstavenstva. Z vyššie spomínaného dôvodu bola činnosť akciovej spoločnosti zablokovaná a ďalšie pokračovanie podnikateľských aktivít Chemkostavu HSV Humenné a.s. bolo možné iba cez novozaloženú spoločnosť Chemkostav HSV akciová spoločnosť. Novozaložená spoločnosť začala svoju činnosť prevodom všetkých zamestnancov k 01. 11. 2001 z Chemkostavu HSV Humenné a.s.. V tom čase boli okrem spomínaného elektrodomu NAY v Banskej Bystrici ukončené aj ďalšie stavby, a to rekonštrukcia Námestia slobody v Humennom a rekonštrukcia Všeobecnej úverovej banky na Námestí slobody v Humennom.

Pobočka VUB v Humennom 114

Námestie Slobody v Humennom

Začala sa realizovať 2. etapa železničnej stanice v Humennom, elektrodom NAY v Košiciach a dostavba 161 bytov na Sídlisku Pod Sokolejom v Humennom. O kvalite stavieb svedčí cena MŽP SR za stavebné dielo s najväčším ekologickým a priestorotvorným prínosom, ktorú Chemkostav získal za rekonštrukciu Námestia slobody v Humennom. Za dostavbu 161 bytov na sídlisku Pod Sokolejom v Humennom mu bolo udelené 1. miesto v súťaži O progresívne a cenovo dostupné bývanie r. 2002. Od roku 2002 boli realizované stavby ako LIDL – predajňa potravín Humenné, rekonštrukcia pobočiek ČSOB v Košiciach, v Prešove, v Michalovciach a v Humennom, pobočky UniBanky v Košiciach, v Trebišove, v Bardejove a v Humennom, elektrodom NAY v Poprade, Business centrum v Bratislave na Plynárenskej ulici, AC Diplomat v Bratislave Pod Hradom a rodinné domy Satelice v Čechách. Dominantnou a našou najvýznamnejšou novodobou stavbou je pobočka Sociálnej poisťovne na Námestí slobody v Humennom, ktorá bola odovzdaná do prevádzky 6. septembra 2005. Je to krásne a architektonicky vydarené dielo. Stavebná firma Chemkostav HSV a.s. Humenné v auguste 2007 odovzdala do užívania nemenej významné a pre športové vyžitie Humenčanov nesmierne potrebné dielo, a to novú Mestskú športovú halu. LIDL, Humenné

Pobočka UNI Banky v Humennom

Dostavba 161 b.j. Sidl. Pod Sokolejom, Humenné

115

AC - Diplomat, Bratislava

Elektrodom NAY Poprad

Business centrum V. Bratislava 116

Pobočka Sociálnej poisťovne v Humennom

Mestská športová hala v Humennom

117

3. Chemkostav vo Francúzsku Koncom roku 2002 francúzsky podnikateľ Jay Fabrice navštívil Slovensko so zámerom vyhľadať vhodného obchodného partnera – stavebnú firmu za účelom spolupráce na stavebných dielach vo Francúzsku. Navštívil Francúzsko-slovenskú obchodnú komoru, kde mu poradili za týmto účelom kontaktovať Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Podmienkou spolupráce so slovenskou firmou bolo, aby najvyšší predstaviteľ firmy aktívne ovládal francúzsky jazyk. Keď túto podmienku oznámil Jay Fabrice riaditeľovi kancelárie zväzu, Ing. Mironovi Majdákovi, ten si spomenul na jediného v tej dobe francúzsky hovoriaceho člena prezídia zväzu, generálneho riaditeľa Chemkostavu HSV Ing. Milana Mňahončáka. Ten si svoju francúzštinu zdokonalil a v praxi používal v 80tych rokoch v Alžírsku, kde pôsobil 5 rokov ako stavebný expert. Po prvej návšteve Francúzska v roku 2002 nastalo pre firmu Chemkostav HSV obdobie hľadania vhodného spôsobu zabezpečenia pracovných povolení pre zamestnancov. Pán Jay Fabrice pracovné povolenia zabezpečiť nevedel, takže túto úlohu musela firma zvládnuť sama. Začala sa teda hľadať firma zo Slovenska, ktorá už vo Francúzsku podnikala. Samozrejme, kto hľadá, nájde. Takto sme zistili, že existuje agentúra 2G International, ktorá pracovné povolenia pre Slovákov vo Francúzsku zabezpečuje. O dva mesiace neskôr, v máji 2003 Chemkostav HSV začal realizovať svoju prvú stavbu vo Francúzsku, výstavbu garáží pre snežnú techniku v Les Menuires, ktoré sa nachádza v blízkosti zimného lyžiarskeho strediska Val Thorens (najvyššie položené lyžiarske stredisko v Európe). Bol to skromný začiatok iba s deviatimi zamestnancami, no kvalita prevedených prác francúzskeho partnera presvedčila, takže táto pracovná skupina pod vedením Ing. Dalibora Gajdoša spolu s tlmočníkom Ing. Mikulášom Baluchom pokračovala prácami na ďalšej stavbe, ktorou bola reštaurácia „Le Solan“ v Peisey Nancroix. Vzhľadom na obmedzenú dobu trvania platnosti pracovných povolení (3 mesiace), sa táto pracovná skupina 1. septembra vracia na SlovenStretnutie so zástupcami firmy JAY Construction sko a je nahradená skupinou pod vedením Jána Harasíma. Ten svoje pôsobenie začína realizáciou 21 rodinných domov vo Valleiry. Koncom februára 2004, po 6-tich mesiacoch, firma znovu pod vedením Ing. Dalibora Gajdoša, s mesačným predstihom stavbu dokončila. Vzhľadom na finančné ťažkosti firmy Jay Construction, obchodného partnera Chemkostavu vo Francúzsku, sa spolupráca s týmto partnerom končí. 118

Les Menuires - Garages Chenillettes

Les Arcs - reštaurácia Le Solan

Prvá skupina pod vedením Ing. Dalibora Gajdoša

21 Ville Valleiry

Zároveň sa ale pre Chemkostav HSV začína obdobie spolupráce s novým obchodným partnerom, firmou Oliva Batiment, ktorá si všimla kvalitu a rýchlosť prevedených prác na stavbe 21 rodinných domov vo Valleiry. Následne po získaní kontaktov na zhotoviteľa, skúsený stavbár Jean Claude Oliva oslovuje generálneho riaditeľa Chemkostavu HSV Ing. Milana Mňahončáka s ponukou spolupráce na jeho stavebných dielach. Už na prvom stretnutí pri rannej káve vznikli vzájomné sympatie, ktoré po necelých dvoch mesiacoch znamenajú pre Chemkostav HSV začiatok realizáce 59-tich bytov vo Ferney-Voltaire. Stavbu realizujú v troch etapách na blokoch A,B a C so svojimi pracovnými skupinami stavbyvedúci Ján Harasím a Peter Kohút. Zároveň firma na tejto stavbe začína aj novú pracovnú činnosť, a to pokládku dlažby a obkladov v kuchyniach a sociálnych zariadeniach . Raritou na tejto stavbe bola aj pokládka dlažby v niektorých obývačkách podľa konkrétneho priania majiteľa bytu. Šéfom skupiny podlahárov a potom aj sádrokartonárov bol Ján Mňahončák. Niekoľko sto metrov odtiaľ firma realizovala ďalšiu stavbu „Castel Florian“, pod vedením stavbyvedúceho Jána Harasíma, ktorá obsahovala 74 bytov vyššieho štandardu s podzemnými garážami. Prekvapením tejto stavby bol spôsob odvodnenia, keďže sa voda zo žriediel odvádzala otvormi cez obvodové múry do vnútra stavby a odtiaľ kanálikmi do šácht. Na Slovensku by sa v tomto prípade určite zrealizovala celá izolačná vaňa, francúzske riešenie počítalo len so živičným náterom vonkajšieho muriva. Štyri bytové domy v Gaillarde so 65 bytmi odovzdal Vladimír Kostilník v časti bytovej štvrte, kde novovzniknuté dielo dobre zapadlo medzi ostatné objekty. Stretnutie so zástupcami firmy Oliva Batiment&Cie

121

Residence Gardenia Ferney Voltaire 59 log.

Gaillard hte Savoie 65 log

Castel Florián Ferney Voltaire 74 log.

V máji 2004 sa začala výstavba asi 80 km od Grenoblu v Oz en Oisans, pozostávajúca z troch chát s názvom „Chalets des Neiges“(Snežné chaty), s realizáciou ktorých začínal Ing.Dalibor Gajdoš. Kapacita týchto chát bola 211 postelí. Keďže sa v tomto vysokohorskom prostredí realizujú stavebné práce len do začiatku novembra, súčasne s našimi betonážami sa začali pokladať aj kamenné obklady suterénov, následne drevené obklady jednotlivých podlaží a drevených balkónov. Komíny už dokončujeme zároveň s francúzskou firmou, ktorá montuje krov. Už v decembri sú v týchto chatách ubytovaní prví rekreanti. V roku 2005 realizujeme v tejto oblasti ďalšie dve chaty D a E, opäť pod vedením stavbyvedúceho Ing.Dalibora Gajdoša. V roku 2006 stavbyvedúci Vladimír Kostilník stavia zo série poslednú a najväčšiu chatu blok F. Súčasne s blokom F stavia aj hotel s bazénom pod názvom „Les Cristaux“. Významnou mierou sa na realizácií tejto stavby podieľal aj stavbyvedúci Ing. Emil Hrešo.Tento hotel bol daný do skúšobnej prevádzky 20. decembra a doba realizácie 8 mesiacov je jednou z rekordných. Ocenením práce Chemkostavákov je pozvanie vedenia hotela na slávnostné otvorenie diela dňa 26. 1. 2007, konkrétne od primátora mesta Oz en Oisans, generálneho riaditeľa hoteliérov Francúzskej republiky a samotného riaditeľa hotela. Nezvyčajný pohľad z recepcie hotela na hostí plávajúcich v bazéne, ktorí majú výhľad na zasnežené Alpy, dotvára čaro hotela. Touto stavbou je výstavba v Oz en Oisans ukončená.

Chalets des Neiges- „A+B+C“ Oz en Oisans 123

Chalets des Neiges

Oz en Oisans -Piscine-hotel-restaurant

Chalets des Neiges - „F“ Oz en Oisans

Chalets des Neiges - „D“ Oz en Oisans

V roku 2004 sa v hornom Savojsku popri výstavbe v Gaillarde stavia súbor 72 bytov v Collonges pod názvom „Quattre saisons“ (4 obdobia). Sú to štyri bytové domy. Spokojnosť investora je prejavená dôverou, keďže nás poveruje výstavbou 65 rodinných domov nazvaných, „Vert Pre“ na druhej strane cesty. Je to farebne zladený komplex radových domčekov. Obidve stavby realizoval stavbyvedúci Ing. Vladimír Roháč. V centre Annemase realizujeme 9-podlažný bytový dom so 46 bytmi. Je to stavba trojuholníkového pôdorysu s dvoma podlažiami podzemných garáží. Na prízemí a prvom poschodí sa nachádzajú aj obchodné priestory. Na zvyšných 5-tich podlažiach sa nachádza spomínaných 46 bytov. Pohľadový betón fasády je netradičný, s rímsami, ktoré boli vytvorené drevenými lištami.Táto stavba bola pomerne náročná a radí sa aj k najkrajším stavbám, ktoré Chemkostav realizoval. Stavbyvedúcim bol Vladimír Kostilník. Quatre Saisons Collonges 72 log.

126

L´Etoile Annemasse 46 log.

Vert Pre Collonges 65 maisons

24 bytov realizujeme v bytovom dome „Illot 3“ v Saint Julien v centre tohto mesta. V suterénnej časti sú umiestnené garáže a na prízemí kancelárske a obchodné priestory. Stavbu viedol stavbyvedúci Peter Kohút. Spokojnosť s realizovaným dielom prejavil investor tým, že na realizáciu ďalšieho objektu na druhej strane cesty žiadal toho istého stavbyvedúceho. Bytový dom „Illot 2“ má 18 bytov a 2 obchodné priestory. Zakladanie tejto stavby bolo veľmi náročné z toho dôvodu, že naväzoval v tesnej blízkosti na už stojaci dom. Vzniknutý problém sme museli riešiť sami, a to staveniskovými prefabrikátmi obvodovej steny, ktorá sa realizovala po častiach. Realizáciou 60-tich bytov „Résidence Belmont“ v Saint Genis Pouilly bol poverený stavbyvedúci Ján Harasim, ktorý realizoval výstavbu v 4 obytných domoch s podzemnými garážami. Zaujímavosťou tejto stavby boli veľmi vysunuté prefabrikované balkóny. Ville de Saint Julien en Genevois Ilot III 24

128

Residence Belmont St.Genis-Pouilly 60log.

Ville de Saint Julien en Genevois Ilot II 18log+2comm.

V Prevessin Moens sme realizovali 3 stavby. Súčasne sa staval 6-bytový dom „Les Villas de l’Adret“ a 23 bytov s dvoma obchodnými priestormi. Pokračovalo sa bytovým objektom 32 bytov so štyrmi obchodnými priestormi pre investora Semcoda. Objekt nadväzoval na 23 bytov, odkiaľ pokračoval tunel pre garáže k 32 bytom. Úspešnej realizácie náročnejšej stavby sa zhostil stavbyvedúci Boris Sirka. V tejto lokalite ale nekončíme, pretože v auguste 2007 začíname ďalšie byty s názvom „Balcons de Genéve“ (Ženevské balkóny). Prevessin Moens sa nachádza v tesnej blízkosti Ženevy, takže odtiaľ pochádza aj názov stavby – z balkónov bude pekný výhľad na Ženevu. V Annemase okrem stavby „L´Etoile“ (Hviezda) Chemkostav staval aj „Résidence Le Sainclair“ s 24 bytmi a dvoma podlažiami podzemných garáží. Túto stavbu realizoval stavbyvedúci Ing. Stanislav Hájnik za veľmi sťažených podmienok medzi dvoma bytovými domami v tesnej blízkosti cesty. V zadnej časti bytového domu sa nachádza súkromné parkovisko, kde sme nemohli skladovať žiaden stavebný materiál. Žeriav bol umiestnený vo vnútri stavby. Po použití sa zdemontoval po častiach a otvory v stropoch sa následne dobetónovávali. Tieto stiesnené priestory dokumentuje aj fakt, že sa autá do garáží dostanú len nákladným výťahom. Vierge Parc Prevessin Les Villas de L´Adret 6 log.

130

32 log.+4 comm. - Prevessin Moens

23 log.+2 comm. - Prevessin Moens

Résidence Le Sainclair, 24 log. - Annemasse

131

V okrajovej časti pri Annemase vo Vetraz-Monthoux realizoval stavbyvedúci Ing. Jozef Ferenc 18 rodinných domov a 5 rodinných domov so 48 luxusnými bytmi. Spomínaná lokalita Colline je v blízkosti sídla arabskej princeznej. Z toho dôvodu je tam kontrolovaný priestor. Na susednom pozemku s veľkým výškovým rozdielom realizuje stavbyvedúci Peter Kohút veľmi komplikovanú stavbu s názvom „Le Clos de Bellevue.“ Bytové domy sú pospájané podzemnými garážami, do ktorých je vstup v spodnej časti ulice a v hornej časti terénu susednej stavby. Le Clos de Bellevue je na úrovni štvrtého podlažia. V štyroch bytových domoch sa nachádza 116 bytov. Stavba 26 bytov „Le Grand Arc,“ realizovaná stavbyvedúcim Ing. Stanislavom Hajníkom v roku 2007 sa nachádza vo Ville la Grand. Súčastou stavby sú aj podzemné garáže a na prízemí sú kancelárske priestory. Byty sa nachádzajú na ostatných štyroch poschodiach a v podkroví. Colline, 48 log - Vetraz Monthoux

132

Colline, 48 log - Vetraz Monthoux

Colline, 18 mais. - Vetraz Monthoux

133

Le Clos Bellevue, 116 log – Vetraz Monthoux

Le Grand Arc, 33 log. - Ville la Grand

134

Okrem najväčsej lokality v hornom Savojsku-Podženevsku a v Oz en Oisans je treťou lokalitou, kde realizuje vo Francúzsku Chemkostav stavby, lokalita Val Thorens. Tu sme stavali vysokohorskú chatu „Challet des Neiges“, ktorá nadväzuje na administratívnu budovu pre investora Thierryho Schönauera, pre ktorého sme realizovali aj 6 chát v Oz en Oisans. V tejto lokalite pokračujeme aj v roku 2007 so stavbyvedúcim Ing. Emilom Boršovským v realizácii chaty „S.C.I. Valou“ vo Val Thorens a vo Villarabout výstavbou štyroch chát „S.C.I. Les Hauts de Saint Martin“. Okrem nosnej železobetónovej konštrukcie prevádzame aj obklady, dlažby a sadrokartónové priečky, podobne ako v Oz en Oisans na chate „Challet des Neiges blok F“. Le Chalet des Neiges a Batiment De Bureaux - Val Thorens

135

Le Hauts de St.Martin, 4chalets - Villarabout

Sci Valou - Val Thorens 136

V Saint Juliene sa začala okrem „Illot 3“ a „Illot 2“ v roku 2006 výstavba 89-tich bytov v dvoch bytových domoch „Les Celestines“. Blok A realizoval stavbyvedúci Ján Harasím a blok B Peter Kohút. Boli to najmohutnejšie bloky s podzemnými garážami a s podkrovnými bytmi. Les Célestines, 89 log. – St. Julien en Genevois

137

V Seyssel stavbyvedúci Boris Sirka realizuje stavbu „L’Opaline“ s 50-timi bytmi. Je to v oblasti horného Savojska na trase z Bellegarde do Annecy, kde sa nachádza aj ďalšia stavba vo Villy le Pelloux – súbor 120-tich bytov v štyroch bytových domov s názvom „Villy Village“ realizovaná v roku 2007. Na vedľajšom stavenisku stavali rodinné domy Poliaci, no francúzske úrady ich pre neplnenie francúzskych zákonov vyhostili. Následne tam po mesiaci pokračovali Portugalci, ale aj tí zo stavby odišli. Nakoniec nás náš obchodný partner pán Jean Claude Oliva donútil dokončiť realizáciu aj tejto stavby. Bytové domy sú zhotovované kombinovanou technológiou monolitickej časti a časti z tvárnic. Rodinné domy sú len z tvárnic, čo je veľmi prácne, preto sme túto stavbu nechceli. Stavbyvedúci Vladimír Kostilník sa musel vysporiadať so značnou nekvalitou prác po predchádzajúcich firmách. L´Opaline, 50 log. - Seyssel

Les allées de Villy, 120 log. - Villy le Pelloux

138

V meste Gex Chemkostav realizuje zatiaľ najväčšiu stavbu - 78 bytov a 56 rodinných domov. Úlohou stavbyvedúceho je poverený jeden z najskúsenejších stavbyvedúcich Ján Harasim. 34 bytov v Thoiry v bytovom dome „Le Clos du Trévie“ realizuje Ing. Vladimír Roháč.

Le Clos Du Trevie - Thoiry

Le Pre Journans - GEX 139

Záber z podpisovania kontraktu

Slávnostné odovzdanie stavby

140

Fotozábery z kontrolných dní a pracovných činnosti na stavbách

141

142

143

Záver roka 2006 so zamestnancami firmy v Humennom

144

Stavbári si každoročne pripomínajú svoj sviatok „Deň stavbárov“ začiatkom júla. Aj v tomto roku, v sobotu 30. júna 2007 si chemkostaváci svoj deň pripomenuli tradične už tretí rok po sebe oslavami v stredisku v Menthiéres. Tu je ubytovaných 140 zamestnancov spoločnosti, ostatní bývajú v ďalších troch ubytovniach, z ktorých na oslavy pricestovali ráno. Po slávnostnom nástupe, na ktorý každá stavba nastúpila v inej farbe firemných tričiek sa konali raňajky pozostávajúce zo spišských párok dovezených zo Slovenska. Športový deň sa začína futbalovým turnajom a pokračuje volejbalom, basketbalom, stolným tenisom, hodom metrovým klátom a preťahovaním lana. Ženy z podnikového riaditeľstva súťažia hodmi na basketbalový kôš. Súťaženie sa končí po 18-tej hodine. Počas obeda sa podáva kotlíkový guláš, ktorý chutí aj francúzskym hosťom. Večera pozostáva z opekanej klobásky, slaniny a pečeného mäsa. To všetko počas kultúrneho programu s harmonikou, spevom a gitarami. Zábava končí v neskorých hodinách, veď na druhý deň je nedeľa. Porada pred Dňom stavbárov v roku 2007 vo Francúzsku

145

Fotoreportáž z Dňa stavbárov 2007 vo Francúzsku

146

147

148

149

150

151

152

153

Po stopách západnej histórie Šikma veža v Pise

Azúrové pobrežie - Nice

154

Notre-Dame, Paríž

Eifelova veža, Paríž

Námestie Marca Pola, Benátky

Alpy, Pic Blanc-3333 m n.m.

Casino, Monte-Carlo

155

Vedenie spoločnosti vytvára podmienky, aby sa kolektív chemkostavákov utužoval ako jedna veľká rodina aspoň na takých stretnutiach ako je Deň stavbárov alebo každoročné spoločenské posedenie koncom roka. Po ukončení prác v  Rusku akciová spoločnosť zamestnávala cca 120 zamestnancov, v  júli 2007 je to už 250 zamestnancov predovšetkým vďaka exportu stavebnej výroby na francúzsky trh, kde pracuje vyše 200 zamestnancov. Firma je držiteľom certifikátu kvality podľa európskej normy STN EN ISO 9001:2001 vystaveného certifikačnou spoločnosťou TŰV SŰD Slovakia, čo spolu so zásadami firemnej kultúry tvorí základ kvalitnej a profesionálnej realizácie všetkých stavebných zákaziek.

156

Stabilizácia akciovej spoločnosti v personálnej oblasti, zavedenie spomínaného systému riadenia kvality - ISO, odborná zdatnosť, flexibilita, ústretovosť v potrebách klientov, presnosť a dôslednosť pri realizácií stavebných diel spoločnosť zaradili medzi významné stredne veľké stavebné firmy Slovenska, lídra v Prešovskom kraji s realizáciou prác i za hranicami republiky.

157

Záverom je potrebné povedať, že za úspechom Chemkostavu HSV akciová spoločnosť stoja kvalitní, svedomití a veci oddanní ľudia, tak technicko-hospodárski zamestnanci, ako aj robotníci. Osobitná zásluha na výsledkoch firmy bezpochyby patrí vrcholovému manažmentu v zložení: Ing. Milan Mňahončák, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva a.s. Ing. Viktor Gajdoš, zástupca generálneho riaditeľa Ing. Ladislav Sninčák, obchodný námestník a podpredseda predstavenstva a.s. p. Miroslav Bercel, technický námestník

Strednému manažmentu v zložení: Ing. Elena Sokáčová, Katarína Valková, Mária Valalíková, Viktória Gajdošová, Mária Mňahončáková, Miroslav Žabka, Viera Onderčinová, Anna Dudičová, Ladislav Legemza, Zdenka Čelovská, Ing. Zlata Sisková, Michal Ufnár, Mgr. Marek Mňahončák. Poďakovanie za značný osobný podiel na úspechoch bývalej a súčasnej firmy patrí výkonnému manažmentu. Za bývalú akciovú spokojnosť sú to najmä: Ing. Jozef Bilanič – riaditeľ výstavby v Ivanofrankovsku na Ukrajine a Kasimove v Rusku Ing. Jozef Džupina – riaditeľ výstavby v Kamyšine v Rusku Ing. Roháč Vladimír – riaditeľ výstavby v Saratove – Ruská federácia stavbyvedúci: Boris Sirka, Milan Stretavský, Ing. Jozef Ferenc, Ing. Stanislav Hajník, Ing. Vladimír Závacký, Ján Harasim, Juraj Tomáš, 158

Za súčasnú akciovú spoločnosť sú to najmä: Ing. Dalibor Gajdoš – riaditeľ výstavby vo Francúzsku Ján Harasim – zástupca riaditeľa výstavby vo Francúzsku Ján Mňahončák – zástupca riaditeľa výstavby vo Francúzsku stavbyvedúci: Peter Kohút, Vladimír Kostilník, Ing. Vladimír Roháč, Boris Sirka, Ing. Stanislav Hajník, Ing. Jozef Ferenc, Ing. Emil Boršovský, Ing. Emil Hrešo Tlmočníci: Ing. Mikuláš Baluch, Ndikurio Phamphile, Oto Naď, Ing. Martin Petrovaj, Jozef Gazdov, Ing. Peter Budai, PaedDr. Ľubomír Lupták Zamestnanci: Andrejčák Juraj, Babjak Slavomír, Balica Štefan, Baťko Maroš, Belej Jozef, Bindzár Ladislav, Bindzár Miroslav, Bujňák Marcel, Butala Štefan, Čakurda Marián, Čáky Ladislav, Čerhit Milan, Černega Dušan, Danko Ján, Danko Peter, Demčák Michal, Demčák Peter, Derenin Michal, Donič Jozef, Dráb Pavol, Dráb Vladislav, Dydňanský Jozef, Džatko František, Džubara Jozef, ml., Džubara Jozef, st., Džubara Miroslav, Engel František, Fedorčák Michal, Gabrik Milan, Gnip Jozef, Goffa František, Gossanyi Peter, Hakoš Peter, Havira Jozef, Hirjak Miroslav, Hocko Ján, Hodor Štefan, Homza František, Homza Stanislav, Homza Vladimír, Hrabovčák Michal, Hreško Jozef, Chapčák Marián, Jakubík Michal, Jenčík Vladislav, Jurco Mikuláš, Juris Ivan, Jurko Jozef, Kapko Juraj, Karbunik Michal, Karľa Matúš, Karoľ Ján, Karoľ Pavol, Kislan Jozef, Kmeť Jaroslav, Kontuľ František, Korba Michal, Koribanič Ján, Kosť Ján, Kostilník Marek, Kostilník Vít, Kozej Ján, Kračunik Michal, Krafčík Jozef, Krajňák Marcel, Krajňák Martin, Kriška Jaroslav, Kučma Jaroslav, Kuľha Vojtech, Kužma Jozef, Labaš Róbert, Lecko Eliáš, Lojan Pavol, Luco Juraj, Majirský Dušan, Malý Dušan, Mánik Peter, Matiko Miroslav, Matta Dušan, Mihalik Štefan, ml., Mihalik Štefan, st., Michalič Peter, Mikloško Peter, Miško Marián, Mráz Jozef, Murník Ján, Murnik Peter, Muskurišin Ivan, Odumorek Jozef, Onderčin Jozef, Onderčin Vincent, Paľo Miroslav, Paraska Michal, Paraska Pavol, Pasternák Juraj, Pasternák Ľubomír, Pavlovčák Gustáv, Petráš Martin, Piso Peter, Polák Peter, Potocký Michal, Rabajda Ivo, Rebej Mikuláš, Roháč Dušan, Roháč Ivan, Roháč Ján, Rudý Ľuboš, Rusnák Ján, Rybnický Radoslav, Semanco Michal, Sirka Ľubomír, Sirka Michal, Sivák Peter, Slepák Jaroslav, Smolej Michal, Sochovič Jozef, Soľava Stanislav, Sorokáč Michal, Struňák František, Sukeľ Ján, Suvák Andrej, Škutka Blažej, Šromovský Peter, Šuchta Štefan, Šuľak Peter, Šváb Ján, Tabaka Jozef, Tkáč Ján, Tomko Milan, Topoľančin Juraj, Topoľančin Miroslav, Tovarňák Milan, Treščák Martin, Turok-Heteš Alexander, Vajda Peter, Valcer Milan, Veľas Štefan, Volčko Juraj, Zavacký Slavomír, Zelinka Anton, Zužo Maroš, Žihala Radoslav a ďalší.

159

PRÍLOHA 1. Stavby v hodnote nad 5 mil. korún 1955 Chemko Strážske I. etapa Vihorlat Snina I. 1959 Kapron (neskôr Chemlon) 1961 Transporta Medzilaborce 1962 Štátna rezerva - 50 Pozdišovce (Benzinol) 24 triedna Základná škola Strážske 5 triedna Základná škola Papín 5 triedna Základná škola Zubné 5 triedna Základná škola Výrava

Elektráreň Vojany

Vihorlat Snina

1963 Ropovod Budkovce 1964 Pórobetón Hencovce 17 triedna Základná škola Snina 1965 Elektráreň I. Vojany Sladovňa Michalovce Dom textilu Michalovce Chemlon II. Humenné Germanium - Chemko Strážske Mliekarenský závod Humenné Šamotáreň + dielne pre VSŽ Košice Elektráreň - destilačná jednotka Vojany

Chemlon III Humenné

Stará budova PR Chemkostav

1966 Širokorozchodná trať Trebišov Kovozávod Sečovce Dopravný závod mesta Košice 1967 Drevársky závod v Uliči Nemocnica v Snine Pivovar Veľký Šariš

1969 VVO Košice (veľkosklady) 20 triedna Priemyselná škola strojnícka Snina Chemlon II a IV. Humenné Obilné silo Čečejovce Obilné silo Čemerné Obilné silo Michaľany Vlastný stavebný dvor Strážske

Pivovar Veľký Šariš

1970 Vozovňa ČSAD Trebišov Chemlon III. Humenné (1.etapa) Tehelňa Humenné Gombikáreň Ubľa Pekáreň Humenné Preglejkáreň Hencovce Chemlon III. (2.etapa) Humenné Chemko Strážske - objekty Konzerváreň Trebišov 1971 Predajňa KOVO Humenné Obchodné centrum Starý Smokovec Rekonštrukcia Cukrovaru Trebišov Obilné silo Bánovce nad Ondavou Obilné silo Šarišské Lúky Mäsozávod Humenné Obilné silo Humenné 480 posteľový internát Snina Dom služieb Snina Úprava Udavy Papín

Obilné silo a lok. depo v Humennom

1972 Chemlon III. (2.etapa - ďalšia časť) Humenné Administratívna budova OV-KSS Vranov Obchodný dom Michalovce AB poľnohospodárskej správy Michalovce Zberný plynový uzol STRETAVA 960 posteľový internát Humenné Vodovod Ulič Telocvičňa OU Chemkostav Humenné Cesta Fučíkove sady Humenné 1973 Chemlon VII. Humenné 24 triedna Základná škola Nižný Hrabovec 18 triedna Základná škola Sačurov Chemická úpravňa vody Strážske Predajňa OBUVI Starý Smokovec Obilné silo Trebišov 400 kW rozvodňa Krišovská Liesková Kanalizácia a čistiaca stanica Veľké Kapušany Dom textilu a odevov Michalovce Plynovod STRETAVA Lokomotívne depo Humenné Obchodný dom Humenné Základná škola Udavské Farma moriek Čaklov

1974 Centrálne prekladisko obilia Malá Dobrá MOTEL Kamenec Zemplínska Šírava Administratívna budova ŠBČS Michalovce Lodenice Zemplínska Šírava 1974 Výskumno-vývojová základňa Michalovce Autoservis Michalovce Obchody a služby Mierová Humenné Poliklinika Medzilaborce Závod PSV (pridružená stavebná výroba) Valaškovce, Humenné SLOVENKA (pletiarenský závod) Vranov nad Topľou Likvidácia znečistených odpadových vôd Hencovce Petrochema I. Dubová Tvárnicová trasa Humenné Povodňová ochrana Osadne Zúrodnenie LPZ ( leso - poľno- závod) Ulič Most cez rieku Laborec Humenné Kravín JRD Zboj Kravín JRD Ulič

1975 Chemlon VIII. Humenné Chemlon IX. Humenné Osobitná internátna škola Humenné, + 135 posteľový internát Elektráreň II. Vojany Trebišov Paneláreň Michalovce 9/22 triedna Základná škola Vranov nad Topľou Juh Rekonštrukcia Ulice slobody Vranov nad Topľou Sídlisko III. Humenné Úprava Laborca I. Humenné Rozšírenie učňovského internátu Snina Administratívna budova OV-KSS Humenné Dom textilu Humenné Záchytný kanál Bežovce Povodňový dvor Poprad Konfekčný závod Tatra Svit, Spišská Nová Ves

Mňsozávod v Humennom

1976 Odborné učilište pre RaJ Humenné Odborné učilište Veľké Kapušany Združený obchodný dom Michalovce ČSAD Michalovce Dom potravín Michalovce Elektráreň Vojany III. Zberné plynové stredisko Ptrukša Rekonštrukcia píly Bukóza Hencovce Odborné učilište Bukóza Vranov nad Topľou Petrochema Dubová (2. etapa) Budova spojov Vranov nad Topľou Televízny vysielač Dubník Sídlisko DEK okres Snina 138 bytových jednotiek Ulica Tolstého, Medzilaborce Vihorlat Snina - dostavba Telekomunikačná budova Humenné Úprava Laborca (2.etapa) Humenné Komunikácie Detrich Dobrá Odľahčovací kanál Dušan Farma dojníc Továrne Farma dojníc Hencovce Telocvičňa SOU Chemkostav Farma dojníc Zbojné

1977-1981 Sídlisko III. Humenné Sídlisko II.A Humenné Sídlisko Mierová Humenné Sídlisko Osloboditeľov Humenné Dom potravín ulica 26. novembra Humenné 45 b. j. Ulica 26. novembra Humenné 72 b. j. pri Kaštieli Humenné 3 x 24 bytových jednotiek pri ONV Humenné Slovenská sporiteľňa Humenné Dom služieb Mierová, pri Kaštieli Humenné Kultúrno-spoločenské stredisko Humenné Sídlisko 1. máj (teraz Pod Sokolejom) Humenné Rekonštrukcia kasárni Humenné AB budova Jednota Humenné Obchodný dom Jednota Humenné Obchodný dom Jednota Medzilaborce Hotel Medzilaborce Obchody Kamjana Medzilaborce Sídlisko VRCH Medzilaborce Tehelňa MONASTYR Medzilaborce Základná škola Rokytov pri Humennom 9/24 triedna Základná škola na Pugačevovej ul. Humenné Stredná poľnohospodárska škola Medzilaborce 480 posteľový internát pri Strednej priemyselnej škole strojníckej Snina 1982 Kompresorová stanica R 1 Veľké Kapušany Meniareň DPMB, Bratislava Sídlisko Obrnice, Severočeský kraj, mesto Most Výskumno-vývojová základňa Vihorlat Snina Dostavba provizórnej výroby boxov v Trebišove

1983 Oceľové obilné silo, Michalovce Práčovňa OÚNZ Chomutov, Severočeský kraj Cyklohexanon Chemko Strážske Droždiareň Trebišov Rozšírenie špeciálnej výroby Snina 1984 Intenzifikácia celulózky, Bukóza Vranov nad Topľou Obuvnícky závod JAS, Snina Rozšírenie Vihorlatu v Michalovciach Prefa Čerhov Sklad ovocia a zeleniny Bratislava Základné zdravotné stredisko Vranov nad Topľou 1985 Divadlo v Moste, Severočeský kraj Výroba špecializovaných dverí v Medzilaborciach Oceľové obilné silo v Bánovciach Dopravný závod ČSAD Most, Severočeský kraj Kompresorová stanica II. časť, Veľké Kapušany Zberné plynové stredisko Ptrukša Príprava materiálu a expedícia Vihorlat Snina 1986 Sídlisko Centrum Snina Hydinársky závod Michalovce Televízny vysielač, Dubník Areál STS Humenné

1987 Rekonštrukcia cukrovaru Trebišov Rekonštrukcia haly SM2, Vihorlat Snina Obchodné centrum Dargovských hrdinov, Košice Transformovňa II. Bratislava Tepláreň II. Bratislava Výroba granulatov Chemko Strážske Program 222 Pozdišovce Rekonštrukcia zauhľovania Vojany 1988 Interný pavilón OÚNZ Vranov nad Topľou Obchodný pavilón nad Jazerom Košice Poliklinika OÚNZ Humenné Materská škola Švermova ulica Humenné Rekonštrukcia teplárne Vihorlat Snina Kompresorová stanica Veľké Kapušany Pivovar Veľký Šariš - intenzifikačný program Ústredné dielne DPMB mesta Bratislavy 1989 Nový závod Chirana Humenné Sklad hotových výrobkov PK, Trebišov Centrálne olejové hospodárstvo Bukóza Vranov nad Topľou Chemické závody Juraja Dimitrova - intenzifikácia Sulfenatu 1992 LDCH Humenné Kultúrno-spoločenské stredisko Snina Colná stráž Vyšná Jablonka

1993 Slovenská poisťovňa Humenné Slovenská sporiteľňa Humenné Prístavba Zdravotníckej školy Humenné Colnica Čierna nad Tisou Sídlisko 1. máj II. stavba Humenné Colná stráž Nová Sedlica 1994 Slovenská sporiteľňa Košice Hraničný priechod Vyšné Nemecké 1995 Zimný štadión Humenné 1996 77 b.j. Sídlisko pod Sokolejom - Humenné Základná škola Jankovce 2001 Rekonštrukcia Námestia Slobody v Humennom - súťaž stavba roka (cena MŽP SR za stavebné dielo s najväčším ekologickým a priestorotvorným prínosom za r. 2002) Rekonštrukcia VÚB Humenné 2002 Dostavba 161 b.j. Humenné Rekonštrukcia pobočiek ČSOB v Košiciach, v Michalovciach, v Bardejove a v Humennom Rekonštrukcia Ul. 26. novembra Humenné

2003 Rekonštrukcia železničnej stanice Humenné LIDL - predajňa potravín Humenné Pobočky UniBanky v Košiciach, v Trebišove a v Humennom Elektrodomy NAY v Poprade, v Košiciach, v Banskej Bystrici BUSINNES centrum Bratislava AC Diplomat Bratislava Rodinné domy Satelice - Česká republika 2005 Sociálna poisťovňa Humenné 2006 Úprava priestranstva pred KaSS Humenné 2007 Športová hala Humenné

2. Stavby realizované na Ukrajine 1993 — Bazén IVANO-FRANKOVSK - Ukrajina 1994 — AN VNIPI, IVANOFRANKOVSK - Ukrajina 1995 — Profilaktórium Jaremča - Ukrajina

3. Stavby realizované v Rusku 1997 — KBV Krutojarsk- Ruská federácia (RF) Pivovar a sladovňa Saratov, RF Mliekáreň Kamyšin, RF Mäsozávod Kamyšin, RF Pekáreň Kamyšin, RF 1998 — 170 b.j. Kamyšin, RF Poľnohospodársky komplex Kamyšin, RF 1999 — Rekreačný komplex NIVA, RF Zemiakáreň Torbajevo, RF 172

4. Stavby realizované vo Francúzsku 2003 — Garages Chenillettes - Les Menuires / Garáže pre snežné pásové vozidlá v Les Menuires Le Solan - Peisey Nancroix / Reštaurácia Le Solan v Peisey Nancroix 2004 — 21 Villas - Valleiry / 21 rodinných domov vo Valleiry 2005 — Residence Gardenia, 59 log. - Ferney Voltaire / 59 b. j. v bytovom dome Gardenia časť A,B,C vo Ferney Voltaire Chalets des Neiges, „bat.A,B,C“ - Oz en Oisans / Horské chaty A,B,C v Oz en Oisans Les terrasses du Saleve, 65 log - Gaillard / 65 bytových jednotiek v 4 bytových domoch v Gaillarde Quatre Saisons, 72 log. - Collonges / 72 bytových jednotiek v 4 bytových domoch v Collonges Castel Florian, 74 log. - Ferney Voltaire / 74 b. j. v bytovom dome Castel Florian vo Ferney Voltaire Chalets des Neiges, „bat.D,E“ Oz en Oisans / Horské chaty D,E v Oz en Oisans 2006 — L´Etoile, 46 log.- Annemasse / 46 b. j. v bytovom dome L´Etoile v Annemasse Ilot III, 24 log. – St.Julien en Genevois / 24 b. j. v bytovom dome časť III v St. Julien en Genevois Residence Belmont, 60log.- St. Genis Pouilly / 60 b. j. v 4 bytových domoch Belmont v St. Genis Pouilly 32 log.+4 comm. - Prevessin Moens / 32 b. j. +4 komerčné jednotky v Prevessin Moens Colline, 48 log - Vetraz Monthoux / 48 b. j. v 5 bytových domoch Colline vo Vetraz Monthoux Colline, 18 mais. - Vetraz Monthoux / 18 rodinných domov Colline vo Vetraz Monthoux Résidence Le Sainclair, 24 log. - Annemasse / 24 b. j. v bytovom dome Le Sainclair v Annemasse 23 log.+2 comm. – Prevessin Moens / 23 b. j. +2 komerčné jednotky v Prevessin Moens Les Villas de L´Adret, 6 log. – Prevessin Moens / 6 b. j. v bytovom dome Les Villas v Prevessin Moens Chalets des Neiges „F“ - Oz en Oisans / Horská chata F v Oz en Oisans Les Cristaux, Piscine-hotel-restaurant - Oz en Oisans / Hotel, bazén, reštaurácia v Oz en Oisans Le Chalet des Neiges - Val Thorens / Horská chata vo Val Thorens Batiment De Bureaux - Val Thorens / Administratívna budova vo Val Thorens Ilot II, 18log+2comm. – St. Julien en Genevois / 18 b. j. +2 komerčné jednotky, celok II v Saint Julien en Genevois 2007 — Vert Pre, 65 maisons - Collonges / 65 rodinných domov Vert Pre v Collonges Les Célestines, 89log. – St. Julien en Genevois / 89 b. j. v 2 bytových domoch Les Célestines v St. Julien en G. Le Grand Arc, 33 log. - Ville la Grand / 33 bytových jednotiek v bytovom dome vo Ville la Grand Les allées de Villy, 120 log. - Villy le Pelloux / 120 b. j. v byt. a rodinných domoch Villy Village vo Villy Le Pelloux Le Clos Bellevue, 116 log – Vetraz Monthoux / 116 b. j. v 4 byt. domoch Le Clos Bellevue vo Vetraz Monthoux L´Opaline, 50 log. - Seyssel / 50 bytových jednotiek v bytovom dome L´Opaline v Seyssel Le Pre Journans - GEX / 78 b. j. a 56 rodinných pavilónov Le Pré Journans v Gex Le Hauts de St.Martin, 4chalets - Villarabout / 4 horské chaty Les Hauts De Saint Martin vo Villarabout Sci Valou - Val Thorens / Horská chata Sci Vallou vo Val Thorens Balcons de Geneve – Prevessin Moens / Bytové domy časť A,B,C Balcon de Geneve v Prevesin Moens Le Clos Du Trevie - Thoiry / 34 b. j. v bytovom dome Le Clos Du Trevie v Thoiry 173

5. Prehľad o počte postavených bytov Mesto HUMENNÉ Sídlisko I. - byty na tomto sídlisku boli postavené v rokoch 1952 až 1959 Pozemnými stavbami Prešov – stavali ich správa HSV + PSV a postavili celkovo 750 bytov. Obidve správy sa v roku 1959 stali súčasťou n. p. Chemkostav Humenné. Sídlisko II. 1.460 Sídlisko II.A 542 Sídlisko III. 3.104 Sídlisko 1. Máj (teraz pod Sokolejom) 2.031 Ulica Mierova 530 Ulica Osloboditeľov 278 Ulica Hrnčiarska 138 Centrum U-V-Z8 84 Kukorelliho 60 Ulica 26. novembra 45 72 bytových jednotiek pri Kaštieli 72 3 x 24 b.j. pri ONV 72 Bytové domy pri Poisťovni 80 Bytový dom pri budove pod. riad. Chemkostav na Družstevnej 18 Bytový dom pri 960 posteľ. Internáte 6 Bytový dom pri mäsopriemysle 4 Celkom na území mesta Humenné bolo postavených 8.524 bytov Mesto SNINA Na území mesta Sniny bolo postavených Ulič Ubľa

4 220 bytov

18 6

Mesto MEDZILABORCE Na území mesta Medzilaborce bolo celkom postavených Mesto STRÁŽSKE

90

Mesto VRANOV NAD TOPĽOU

48

174

1 341 bytov

Mesto BRATISLAVA Sídlisko Trávniky

440

Mesto MOST Sídlisko Obrnice

602

V rokoch 1952 až 1989

16.039

Byty odovzdané v Humennom v rokoch 2000 - 2002

299

Chemkostav postavil a odovzdal celkový počet bytov: 16.338

Rím.-kat. kostol na Sídl. III v Humennom

175

6. Školy postavené podnikom Chemkostav V meste Humenné: Sídlisko I. Základná škola Pugačevova Základná škola Jána Švermu Základná škola Kudlovská

Základná škola Ubľa Základná škola Ulič Základná škola Výrava Základná škola Papín Základná škola Zubné

Sídlisko II. Základná škola Duchnovičová

Školy v obciach okresu Vranov nad Topľou Základná škola Nižný Hrabovec Základná škola Sačurov Základná škola Vyšný Žipov

Sídlisko II. A Základná škola Hrnčiarska Sídlisko III. Základná škola Dargovských hrdinov Základná škola Laborecká Základná škola internátna Lesná Sídlisko 1. Máj Základná škola pod Sokolejom Stredné školy na území mesta Humenné Gymnázium arm. gen. Ľ. Svobodu Komenského 4 SPŠ chemická a potravinárska, Komenského 1 Združená stredná škola, Družstevná 1737 SOU stavebné, Štefánikova 20 SOU služieb, Družstevná 1475 Stredná škola zdravotnícka, Lipová SOU Raj Humenné Školy v obciach okresov HUMENNÉ – SNINA Základná škola Udavské Základná škola Rokytov pri Humennom Základná škola Belá nad Cirochou Základná škola Pčolinné 176

Školy v zahraničí v ZSSR (teraz v Ukrajine) Základná škola Ivano-frankovsk Školy v meste SNINA Stredná strojnícka priemyselná škola Základná škola Základná škola Školy v meste MEDZILABORCE Základná škola Sídlisko VRCH Základná škola v centre mesta Stredná poľnohospodárska škola Školy v meste STRÁŽSKE Základná škola v parku Školy v meste VRANOV nad TOPĽOU Základná škola Vranov n/T.- JUH

7. Zdravotnícke zariadenia Nemocnica Snina Liečebňa TBC Podskalka Humenné Zdravotné stredisko Stakčín Zdravotné stredisko Ubľa Zdravotné stredisko Ulič Poliklinika Medzilaborce Na komplexnej bytovej výstavbe v Humennom, v Snine a v Medzilaborciachn bolo postavené zdravotné stredisko na každom sídlisku po jednom.

ZŠ Kudlovská v Humennom

Zdravotná škola Ulica lipová Humenné Nová poliklinika Humenné Liečebňa dlhodobo chorých Humenné Dostavba nemocnice vo Vranove nad Topľou

ZŠ Pugačevova v Humennom

177

DOSLOV Vážení čitatelia, touto knihou o histórii Chemkostavu Humenné sme sa snažili Vám autenticky priblížiť 55 ročnú cestu stavebnej organizácie z východu Slovenska. Chceli sme Vám ukázať, ako sa skromní ľudia do stavbárčiny zaúčali, ako začínali budovať na neúrodných poliach, ako vedia stavbári staršie budovy renovovať, rekonštruovať a modernizovať. Koľko úsilia a energie museli stavbári vynaložiť v nadčasoch, ale aj v dňoch pracovného voľna, často ďaleko od rodín. Aby slovo a termíny dodržali, robili za dažďa, vetra, v blate, vode, v snehu, či v mraze. Priblížili sme Vám, čo všetko so sebou život stavbára prináša, a čo po sebe zanecháva pre súčasnosť i budúcnosť. V tejto knihe sme zobrazili celkovú organizáciu podniku, chronologicky usporiadaný priebeh výstavby od prvých základov Chemka v Strážskom v roku 1952, kedy českí stavební odborníci prišli na najvýchodnejší cíp Československej republiky. Prišli, aby pomohli obnoviť vojnou zničenú krajinu, ale hlavne priemyselne ju pozdvihnúť. Vy starší, žijúci v Humennom, ste boli prvými a priamymi svedkami výstavby a premien nášho mesta, najviac viete porovnať, ako sa tu žilo, ako sa mesto zmenilo a vyrástlo k spokojnosti života občanov Humenného. Vy ostatní, návštevníci nášho regiónu v prípade, že ste už v Humennom boli a ho videli, si môžete urobiť obraz sami, a tí čo ste ešte v Humennom neboli, tých srdečne k nám pozývame. Vážení čitatelia, v záverečných kapitolách tejto publikácie sme Vám fotodokumentačným spôsobom zobrazili výsledky práce dnešných chemkostavákov na stavbách na Ukrajine, v Rusku, ale najmä vo Francúzsku, kde je o humenských stavbárov v súčasnosti veľký záujem. Dovidenia v Humennom.

178

179

180