avby biblického učenia

Štruktúra stavby biblického učenia

Štr uktúr a s t avb y biblického učenia Schématické zobrazenie: Víťazný život – život v moci Ducha Svätého – 12. lekcia Pán Ježiš Kristus z 10. lekcia

Pán Ježiš Kristus z 10. lekcia

Obrátenie z 1. lekcia

Znovuzrodenie z 2. lekcia

Pokušenia 8. lekcia Poslušnosť 7. lekcia

Modlitba z 6. lekcia

Zbor veriacich z 5. lekcia

Stíšenie (Božie slovo) z 4. lekcia

Poznať a milovať Boha z 9. lekcia

Istota spasenia z 2. lekcia

Kurz stavby biblického učenia „Nový život s Ježišom“ – 1. časť

Krátka charakteristika: Základom nášho nového života je Pán Ježiš Kristus! V našom živote sa to prejaví – obrátením, znovuzrodením a istotou spasenia. Je dôležité, aby sme na týchto základoch ďalej budovali svoj život viery. 1K 3,11: „Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je položený, a tým je Ježiš Kristus.“ Rozhodujúci význam pre stabilitu nášho duchovného rastu majú štyri stĺpy: 1. Božie slovo, 2. Zbor (zhromaždenie veriacich), 3. modlitba a 4. poslušnosť. O nich sa hovorí v lekciách 4 až 7. Diabol sa stále usiluje zviesť nás zo správnej cesty. Preto v 8. lekcii pojednávame o „pokušení“ a o tom, ako v ňom môžeme obstáť a víťaziť. Pre život kresťana je dôležité, aby mal spojenie s Bohom. Ak Ho dobre spozná, zmení to jeho život. K tomu mu môžu pomôcť nasledujúce tri lekcie: 9. lekcia „Poznať a milovať Boha“, 10. lekcia „Ježiš Kristus“ a 11. lekcia „Duch Svätý“. 12. lekcia na tému: „Víťazný život“ tvorí záver. Naším želaním by vždy malo byť žiť víťažný život v moci Ducha Svätého.

© MSEJK, 841 04 Bratislava

Základy biblického učenia „Nový život s Ježišom“ 1. časť

3

Úvod do základov biblického učenia

Úv od do základo v biblického učenia Materiál je vhodný pre štúdium v malej skupine. Tí, ktorí začínajú žiť s Ježišom Kristom, potrebujú orientáciu pre nový život. Tento materiál je v prvom rade určený pre nich. V malej skupine sa dá otvorene hovoriť o všetkých otázkach. Veľký význam má pritom modlitba a výmena osobných skúseností.

I. Stavba lekcií Celý materiál je doplnený pracovnými listami, s ktorými sa má pracovať. Môžu sa do nich vpisovať doplňujúce poznámky a zvýrazniť dôležité výpovede. Biblické texty sú prevzaté z prekladu Prof. Jozefa Roháčka a z ekumenického prekladu.

A. Podrobná verzia Podrobná verzia ponúka prehľadné rozčlenenie tém s krátkymi vysvetleniami a mnohými textami Biblie. Cielené otázky sú pomocou pri rozhovoroch v skupinách a podporujú osobné štúdium Biblie.

B. Pracovný list Ku každej lekcii patrí pracovný list s úlohami. Navrhujeme naučiť sa naspamäť dôležité verše Biblie určené k danej téme. Otázky majú prehĺbiť prebraté pravdy. Na ich základe sa môže viesť rozhovor v dvoch skupinách. Majú povzbudiť k osobnému štúdiu Biblie.

C. Krátka verzia Na konci každej lekcie je list, na ktorom nájdete ešte raz zhrnutú celú tému. Je pre nás pomoc, aby sme si zapamätali dôležité pravdy a verše Biblie. Môže byť použitý aj ako pomôcka pri rozhovoroch v skupinkách.

II. Cieľ lekcií Tento biblický kurz je úvodom do základov biblického učenia. Pri jeho absolvovaní nejde len o zbieranie vedomostí, ale predovšetkým o to, aby náš život bol premenený, očistený, posvätený a stal sa plodnejší. K tomu určite prispejú: rozhovory v skupine, vzájomné modlitby a ochota aplikovať Božie slovo v osobnom živote.

4



Spôsob práce

Spôsob pr áce Existujú rôzne možnosti, ako tento študijný materiál použiť. Preto podávame niekoľko návrhov pre vedúcich skupín. Stretnutie skupiny by malo byť organizované tak, aby každý účastník mal z neho čo možno najväčší úžitok. Ponúkame tri možné postupy, pričom každý vedúci skupiny môže uplatniť individuálny štýl práce.

I. Pracovné listy a krátka verzia – zhrnutie Keď sa skupina rozhodne pre tento spôsob práce, vedúci skupiny vopred rozdá podklady a pracovný list ďalšej lekcie, bez krátkej verzie. Jednotliví účastníci si doma prečítajú pracovné listy, vyhľadajú uvedené miesta v Biblii, a potom sa pokúsia samostatne odpovedať na otázky. Pri ďalšom stretnutí rozdá vedúci list s krátkou verziou, a diskutujú o nezodpovedaných otázkach. Pracovný list a krátka verzia sú pomocou pre rozhovor v skupine.

II. Podrobná verzia Tí, ktorí chcú v skupine prebrať lekciu podrobne, budú potrebovať viac času. Väčšina lekcií zaberie minimálne dva večery. Prednosťou tohto spôsobu práce je, že jednotlivé témy sa preberajú podrobne – do hĺbky. Po prebratí témy vyplnia účastníci pracovné listy a odovzdajú ich vedúcemu skupiny na opravu.

III. Krátka verzia – zhrnutie Keď máme k dispozícii menej času, môžu sa lekcie preberať podľa krátkej verzie – zhrnutia. Tento postup ponúka viac priestoru na rozhovor o jednotlivých témach a nezaberie veľa času. Témy sú prezentované jednoducho a ľahko sa pamätajú. Vedúcemu skupiny poslúži podrobná verzia ako hodnotná pomoc pre osobnú prípravu.



5

Krátky úvod do Biblie

Kr átky úv od do Biblie Počas celého obdobia existencie Biblie čerpali z nej ľudia silu, povzbudenie a potešenie. Je absolútne spoľahlivá, a preto je merítkom našej viery a nášho života. Z tohto dôvodu by sme mali Bibliu nielen čítať a študovať, ale aj podľa nej žiť.

I. Čo je Biblia? Knihy, ktoré sa používali pri bohoslužbách prvých kresťanov, boli grécky hovoriacimi kresťanmi nazývané „biblia“ (knihy). Naše slovenské slovo „Biblia“ je od toho odvedené a poukazuje na jednotu a jedinečnosť Božieho slova. Biblia je zbierkou 66 jednotlivých kníh, ktoré boli napísané 40 rôznymi pisateľmi v časovom rozpätí cca 1600 rokov. Je inšpirovaná Svätým Duchom a podáva ľuďom Božie posolstvo s Božou autoritou. Biblia určuje náš vzťah k Bohu a náš kresťanský život.

II. Rozčlenenie Biblie Biblia sa skladá z dvoch častí a pozostáva zo 66 rôznych kníh: – Stará zmluva (SZ): 39 kníh – Nová zmluva (NZ): 27 kníh Stará aj Nová zmluva sa delí na knihy: – historické – vyučujúce – prorocké (v NZ iba jedna prorocká kniha) Terajšie rozdelenie na kapitoly zaviedol Lanton, arcibiskup z Canterbury (1227 po Kr.), a rozdelenie na verše zaviedol R. Stephanus – kníhtlačiar (1551po Kr.). Vedel si, že... ... Biblia má 1189 kapitol? ... 80–100 hodín potrebuješ, ak chceš prečítať celú Bibliu? ... ak denne prečítaš štyri kapitoly, za rok ju prečítaš celú?

6




Rozdelenie Biblie Stará zmluva Historické knihy 1. Mojžišova 2. Mojžišova 3. Mojžišova 4. Mojžišova 5. Mojžišova Jozua Sudcovia Rút 1. Samuelov 2. Samuelov 1. Kráľov 2. Kráľov 1. Kronická 2. Kronická Ezdráš Nehemiáš Ester

Vyučujúce knihy

Nová zmluva Prorocké knihy

Job Žalmy Príslovia Kazateľ Pieseň Šal.

Izaiáš Jeremiáš Žalospevy Ezechiel Daniel Hozeáš Joel Ámos Obdiáš Jonáš Micheáš Náhum Habakuk Sofoniáš Haggeus Zachariáš Malachiáš

Historické knihy Matúš Marek Lukáš Ján Skutky ap.

Vyučujúce knihy

Prorocká kniha

Rimanom 1. Korinťanom 2. Korinťanom Galaťanom Efezanom Filipanom Kolosanom 1. Tesaloničanom 2. Tesaloničano 1. Timoteovi 2. Timoteovi Titus Filemonovi Hebrejom Jakoba 1. Petra 2. Petra 1. Jána 2. Jána 3. Jána Júdu

Zjavenie

III. Vznik Biblie A. Autor Vznik Biblie je jedinečný. Bola napísaná minimálne 40 autormi. Medzi nimi boli králi, štátni hodnostári, učeníci, básnici, pastieri a rybári. Písali na rôznych miestach, napr. vo väzení, v paláci a na cestách. Nachádzali sa na troch rôznych kontinentoch (Afrika, Ázia, Európa), a pochádzali z rôznych spoločenských vrstiev. Písali v troch rôznych jazykoch a napriek tomu tvorí Biblia nádhernú jednotu a celok.

B. Inšpirácia Rozhodujúce je, že Biblia bola písaná ľuďmi pod vedením Svätho Ducha (inšpirácia), pričom ich vlastná osobnosť nebola potlačená. Výsledkom je Biblia – dokonalé a bezchybné posolstvo Boha určené pre človeka. Biblia je teda Božím slovom a tým je spoľahlivá a pravdivá. Ž 119,160: „Pravda je jadrom Tvojho slova a všetko Tvoje spravodlivé právo naveky.“ 2Pt 1,20–21: „Uvedomte si predovšetkým, že ani jedno proroctvo Písma nepripúšťa samovoľný výklad; lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží.“



7


Na 3808 miestach v Starej zmluve sa nachádzajú výpovede ako napr.: „Tak hovorí Pán Hospodin.“ Tým potvrdzuje Stará zmluva svoju platnosť. Tiež apoštoli si uvedomovali, že zvestujú skutočné Božie posolstvo: 2J 2,17: „Lebo nie sme ako mnohí, ktorí si robia obchod z Božieho slova, ale hovoríme z čistého srdca ako z Boha pred Bohom v Kristovi.“

C. Rozšírenie Až do vynájdenia tlače bola Biblia ručne opisovaná. Napriek tomu bola opisovaná s takou veľkou svedomitosťou ako žiadna iná kniha. Existuje približne 15 000 rukopisov na porovnanie, pomocou ktorých môžu byť zistené chyby vzniknuté pri prepisovaní. Nijaký text zo staroveku nemôže byť tak zdokumentovaný ako text Biblie.

IV. Ako študovať Bibliu a mať z nej úžitok? A. Študovať s modlitbou Ž 119,18: „Otvor mi oči, aby som videl zázraky Tvojho zákona!“ Pretože v Biblii máme dočinenie s duchovnými vecami, musíme použiť duchovné prostriedky, aby sme ju správne chápali. Boh chce dať svetlo, aby sme Jemu a Jeho vôli lepšie rozumeli. Bibliu máme čítať, s ochotou učiť sa a činiť Božiu vôľu.

B. Zohľadniť kontext Pri výklade Biblie musíme zohľadniť to, že vznikla v inej dobe a inom kultúrnom prostredí. Obrazová reč má byť identifikovaná a vyložená. Kontext, v ktorom je text napísaný, musí byť zohľadnený, aby sme mu správne rozumeli. Užitočnou pomocou pre správne pochopenie môžu byť biblický slovník a rôzne komentáre.

C. Učiť sa biblické verše naspamäť Pr. 7,2–3: „Zachovaj moje prikázania a budeš žiť, i moje naučenie sťa zrenicu svojho oka! Priviaž si ich na prsty, napíš ich na tabuľu svojho srdca.“ Boh chce, aby sme poznali Jeho Slovo. Keď sa ho učíme naspamäť, môžeme o ňom kedykoľvek rozmýšľať. Pomôže nám viesť víťazný život. V ťažkých časoch nám bude Božie slovo potešením. Bude nám užitočné, ak budeme chcieť povedať evanjelium iným.

8



1. lekcia – Obrátenie a začiatok nového života

Obr át enie a začiat ok no v ého živ o t a „Kde bolo, tam bolo...“ Tak zvyčajne začínajú rozprávky, ale toto, čo tu čítaš je skutočný príbeh. Ako mladý muž som nemal čas, bol som príliš zaneprázdnený. Popri škole, ktorú som považoval za vedľajšiu povinnosť, som mal plné ruky práce so svojimi koníčkami. Ako brankár hokejového mužstva prvej amatérskej ligy som musel tvrdo trénovať. Mal som predsa ambície patriť k juniorskému národnému mužstvu. Aby som si zachoval kondíciu aj v lete, hral som s rovnakým oduševnením futbal. Bol som hráč so silnou kondíciou, preto som sa stal obrancom. Napriek tomu som nenachádzal uspokojenie a naplnenie života. Treťou a rozhodujúcou vášňou bola hudba. Tá kladie na človeka vysoké nároky. Mojím cieľom bolo, aby naša skupina, „Black angels“ (Čierni anjeli), v ktorej som bol prvým gitaristom, obstála. Samozrejme, boli sme všetkým možným len nie anjelmi. Chceli sme predovšetkým, aby nás obdivovali. Prežívali sme pocit vrcholného uspokojenia a povznesenia, keď sme stáli vo svetle reflektorov a mali úspech. Počas niekoľkých málo voľných hodín, ktoré mi ešte zostali, som sa tu a tam zamýšľal nad životom, nad jeho zmyslom a cieľom a tiež nad smrťou. Od mojej domácej som mal dosť materiálu na rozmýšľanie. Samozrejme, akceptoval som toho Ježiša, o ktorom stále hovorila, ale ďalej ma nezaujímal. Jedného dňa prišiel ku mne na návštevu mladý kresťan. Tento muž mal dokonca takú drzosť, že ma v noci zobudil a posadil sa na moju posteľ, aby so mnou hovoril o Ježišovi a o mojom živote. Tvrdil, že sa vraj zmenil a je šťastný, lebo našiel zmysel života. A ako keby to ešte nestačilo, povedal, že vraj som hriešnik, a preto oddelený od Boha a bez osobného vzťahu s Ním. To, čo mi vraj chýba, je odpustenie mojich hriechov a istota spasenia v Ježišovi Kristovi. Ideálov a idolov som mal dosť, ale istotu a slobodu, ktorú poznal tento muž, som nemal. Teraz tu predo mnou sedel, bez zábran ma vytiahol z postele, a tvrdil, že vraj pozná odpoveď na moje otázky a hľadanie. Odpoveďou je Ježiš Kristus. Váhal


som. Mám ho vyhodiť, alebo akceptovať jeho slová? Ako športovec a hudobník som bol zvyknutý riskovať. Tak som to nakoniec skúsil s tým Ježišom. Nemal som čo stratiť, okrem svojej masky. Modlili sme sa spolu. Asi takto: „Pane Ježišu, odpusť mi moje hriechy a moju neveru. Oddávam sa Ti a prosím Ťa, buď aj mojím Spasiteľom a Pánom. Prevezmi vládu nad mojím životom a premeň ma na takého, ako ma chceš mať Ty. Ďakujem Ti, že si zomrel aj za mňa a teraz si mi odpustil a prevedieš ma ďalej životom.“ Boh vypočul túto modlitbu. Po prvýkrát som si uvedomil, že ma Pán Ježiš berie vážne. Počas tejto jednoduchej modlitbe som zakúsil Božiu lásku a bol som vnútorne zasiahnutý. Je to ťažké vysvetliť, ale vo mne vzniklo z Ducha Svätého niečo nové: skutočný večný život. Uvedomil som si, že Boh má plán pre môj život. Dnes už nie som bez cieľa a pokoja. Našiel som zmysel života. Predovšetkým viem, že mi Boh odpustil moju neveru a viny. (Skrátené z traktátu Nr. 2: Herbert Henggi, „Es war einmal...“, misijnej organizácie Die Bruderhand e. V.)


9

1. lekcia – Obrátenie

I. Kto je kresťanom?

Obrátenie

Čo znamená obrátenie?

Kto je kresťanom?

Načo obrátenie?

Ako dôjde k obráteniu?

I. Kto je kresťanom? Na otázku „Kto je kresťanom“ sa dá odpovedať rôzne. V nasledujúcom zozname vyznač, ktoré odpovede považuješ za správne (s) a ktoré za nesprávne (n). Kresťanom je ten, kto...

ťa Kres

n

... žije v kresťanskej krajine. ... bol ako dieťa pokrstený. ... žije usporiadaným životom. ... uveril v Pána Ježiša a prežil obrátenie. ... pravidelne číta Bibliu. ... bol kresťansky vychovaný. ... berie svoju vieru vážne.

Prečítame si verš, v ktorom je slovo „kresťan“ po prvýkrát uvedené, aby sme našli správny význam tohto slova. Sk 11,26: „...v Antiochii učeníci prvý raz dali si meno kresťania.“ Ako boli pôvodne označovaní veriaci v Antiochii? Sk 11,26 Ako sa stali veriaci v Antiochii kresťanmi? Sk 11,21 Zo správy o prvých kresťanoch vidíme, že kresťanom je ten, kto uveril v Pána Ježiša, obrátil sa a nasleduje Ho. Kto sú to „formálni kresťania“? Veľa ľudí sa nazýva kresťanmi, napriek tomu, že sa neobrátili k Pánu Ježišovi. Zdanlivú bohoslužbu, bez odovzdania sa Bohu, Pán Ježiš ostro odsudzoval. Mk 7,6–7: „Dobre prorokoval o vás, pokrytcoch, Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa, darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím).“ Do akej miery zmení nápis obsah nejakého tovaru?

10



II. Čo znamená obrátenie?


II. Čo znamená obrátenie? Sk 26, 17–18: „...keď som ťa vytrhol zo (židovského) ľudu a pohanov, ku ktorým ťa posielam otvárať im oči, aby sa odvrátili od tmy ku svetlu a od diabolskej moci k Bohu a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel s tými, čo sú posvätení vierou vo mňa.“

A. Význam slova Obrátenie je radikálny, jednorazový obrat človeka k Bohu, ktorý je odpoveďou na Jeho volanie.

Odvrátenie sa

=

od hriechu

Obrátenie sa

k Bohu

= obrátenie sa v dôvere k Bohu = pokánie = premena zmýšľania

Obrátenie sa a viera v zástupnú obeť Ježiša Krista je jedinou cestou k odpusteniu hriechov a únikom pred Božím súdom. 1Tes 1,9: „Však (oni) sami rozprávajú o nás, ako sme prišli k vám a ako ste sa obrátili od modiel k Bohu, aby ste slúžili živému a pravému Bohu...“ Aké nesprávne predstavy majú ľudia, keď počujú slovo obrátenie?

B. Obrátenie sa je ľudskou časťou smerujúcou k spaseniu Spasenie sa skladá z dvoch častí

ľudská časť obrátenie sa

Božia časť znovuzrodenie

1. Ľudská časť Obrátenie je to, čo človek musí urobiť, aby bol zachránený. Musí sa rozhodnúť a obrátiť sa k Bohu. Obrátenie je teda ľudskou časťou spasenia (Sk 14,15).



11


II. Čo znamená obrátenie?

2. Božia časť Znovuzrodenie je to, čo pôsobí Boh. Skrze znovuzrodenie nám daruje nový, večný život, takže znovuzrodenie je Božou časťou záchrany (Jn 3,5). Obrátenie z ľudská časť z úloha človeka z človek sa musí obrátiť

Znovuzrodenie z Božia časť z Božia úloha z Boh daruje nový život

Po skončenom obrátení zákonite nasleduje znovuzrodenie? R 4,20–21 1Jn 5,1

C. Dôležité texty Biblie Nasledujúci zoznam dôležitých textov Biblie nie je určený pre prácu v skupine, ale skôr pre osobné štúdium Biblie. Oplatí sa otvoriť si tieto miesta, aby sme lepšie porozumeli slovu „obrátenie“. Ďalšie miesta nájdete ľahko pomocou konkordancie. V Starej zmluve (SZ) sa stretávame so slovom „obrátiť sa“ cca 1050 krát. Často sa používa v zmysle „obrátiť sa, odvrátiť sa, vrátiť sa späť“. V zmysle „obrátenia sa k živému Bohu“ sa toto slovo nachádza v SZ cca 120 krát. Niekoľko dôležitých miest zo SZ: 1Sam 7,3; Iz 59,20; Ez 18,23; Ez 33,11–16. Aj v Novej zmluve (NZ) sa na mnohých miestach stretávame s gréckym slovom pre „obrátiť sa“ v zmysle „vrátiť sa späť, odvrátiť sa (od cesty)“. A predsa asi na 70 iných miestach sú používané v zmysle obrátenia sa k živému Bohu. V gréckom pôvodnom texte Novej zmluvy sú dve slová pre slovenské slovo „obrátenie“; „metanoia“ = obrátenie, odvrátenie sa, prispôsobenie sa novej situácii, zmena zmýšľania, pokánie Mt 4,17 Mt 11,20 Mk 1,15 Lk 5,32 Lk 13,3–5 Lk 15,7 Lk 24,47 Sk 2,38 Sk 11,18 Sk 17,30 2Pt 3,9

12



III. Prečo obrátenie?


„epistrophä“ = obrátennie sa, obrátiť sa, prevrátiť, otočiť sa späť Mt 18,3 Lk 1, 16–17 Lk 22,32 Sk 3,19 Sk 11,21 Sk 14,15 Sk 15,3 Sk 26,18 Sk 26,20 1Tes 1,9 1Pt 2,25 Na mnohých miestach sú tieto pojmy použité ako výzva k obráteniu sa pre človeka, ktorý je síce obrátený, ale upadol do hriechu. Vtedy to jasne vyplýva z kontextu. Pokús sa nájsť krátke vysvetlenie nasledujúcich pojmov: z ľútosť, z pokánie, z obrátenie, z prijatie Pána Ježiša, z viera v Pána Ježiša.

III. Prečo obrátenie? A. Lebo to Boh prikazuje Boh vidí, že väčšina ľudí ide vlastnou cestou a nezaujíma sa o Neho. Prial by si, aby zmenili svoje zmýšľanie a obrátili sa k Nemu. Sk 3,19: „Preto kajajte sa a obráťte, aby vám boli zahladené hriechy...“ Čo zažijú ľudia, keď poslúchnu Božiu vôľu? Jn 7,16–17

B. Lebo bez Pána Ježiša sme stratení Biblia hovorí, že každý človek je hriešnik. Nikto z nás nemôže vlastným úsilím dosiahnuť spravodlivosť, ktorá by obstála pred Bohom. Ž 51,7: „Hľa v neprávosti som sa zrodil a v hriechu počala ma moja matka.“ R 3,22b–23: „...lebo niet rozdielu: Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej.“ Čo je hriech? 1Jn 3,4: „...hriech je predsa prestúpením zákona.“



13


III. Prečo obrátenie?

Čo spôsobí hriech v našom vzťahu k Bohu? Iz 59, 1–2: „Ajhľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka zachraňovať, a jeho ucho nie je tak nedoslýchavé, aby nepočulo. Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje.“ R 6,23 1K 6,9–10 Čo čaká tých, ktorí zomrú bez Pána Ježiša? 2Tes 1,8–9: „...v plameni ohňa zjaví sa Pán Ježiš z neba strestať tých, čo nepoznajú Boha a neposluchajú evanjelium nášho Pána Ježiša. Dostanú trest: večné zahynutie od Pánovej tváre a od slávy Jeho moci...“ Mt 25,30–33 Hb 9,27 Podľa čoho vieš, že niekto smeruje do záhuby? Iz 53,6

C. Potrebujeme spasenie Ľudia, ktorí žijú bez viery Ježiša Krista, sa nachádzajú na ceste, ktorá vedie do zatratenia a potrebujú záchranu. Podľa Mt 7,13–14 môže byť celé ľudstvo rozdelené do dvoch skupín: Náčrt: široká a úzka cesta

Čítaj Mt 7,13–14 a odpovedz na tri nasledujúce otázky: Kam vedie široká cesta? Kam vedie úzka cesta? Čo musí človek urobiť, aby prešiel zo širokej cesty na úzku? Keď sa človek obráti, spoznal, že je bez Pána Ježiša stratený. Odvracia sa od starého života a prichádza k Ježišovi, aby mu odpustil viny a urobil z neho Božie dieťa. Pre neho začína nový život. Je zachránený. Na ktorej ceste sa nachádzaš ty? Sú len dve možnosti: buď

14

na širokej ceste stratený večné zatratenie život v temnote

alebo


na úzkej ceste zachránený večný život život vo svetle

biblický verš Mt 7,13–14 Jn 3,16 2Tes 1,9 Sk 26,18


IV. Ako dôjde k obráteniu?


Je možné, aby niekto len na základe slušného života, dobrých skutkov alebo nábožnosti získal pokoj s Bohom? R 4,4–5; Ef 2,8–9; Jn 3,1–7 Kto jediný nás môže oslobodiť od hriechov a večného zatratenia? Jn 10,9 Jn 14,6 Sk 4,12

IV. Ako dôjde k obráteniu? Spoznaním a vyznaním hriechu

Ďakuj za záchranu

Prijmi Pána Ježiša

Ver v Ježiša Krista

A. Spoznaním a vyznaním hriechu Nato, aby niekto mohol prosiť o odpustenie hriechov, musí najprv spoznať, že je vinný pred Bohom. Keď potom príde so svojou vinou k Ježišovi, ten mu ju rád odníme. 1Jn 1,9: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ Ž 32,5; Lk 18,13

B. Prijatím Pána Ježiša Aby sme mohli zažiť pravé obrátenie, musíme vládu nad svojím životom odovzdať Pánu Ježišovi. Poprosiť Ho, aby prišiel do nášho života a stal sa naším Pánom. Jn 1,12: „...tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno.“ Jn 3,36; Zj 3,20



15


IV. Ako dôjde k obráteniu?

C. Viera v Ježiša Krista Vo viere musíme prijať zasľúbenia z Božieho slova za svoje a dôverovať výlučne Pánu Ježišovi. Pravá viera nie je nadejaním sa, že nejaká skutočnosť je pravdivá, ale je to „dôvera“. Jn 1,12: „tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno.“ Jn 3,16: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Jn 3,36; Hb 11,6; 1Jn 5,13

D. Ďakuj za spasenie Spasenie je veľký dar a prináša veľa radosti, preto by sme mali Pánu Ježišovi stále ďakovať. Ef 5,20: „Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.“ Ž 103,1–3; Lk 17,15–16; 1Pt 1,3

E. Praktické kroky Ten, kto sa chce obrátiť, musí prísť k Ježišovi Kristovi. Pán Ježiš je cesta k Bohu Otcovi. On zasľúbil, že vypočuje naše modlitby (Jn 14,13–14). Povedz Mu, že... ... by si chcel k Nemu prísť. ... si spoznal, že je jedinou cestou k Otcovi. ... si žil doteraz bez Neho. ... si vinný pred Bohom. ... je ti to ľúto. ... chceš teraz prijať Pána Ježiša do svojho života. ... odmietaš diabla a nechceš mu viac slúžiť. ... veríš v Ježiša Krista. ... Mu chceš patriť a nasledovať Ho. ... si vďačný za Jeho spasenie. Keď človek uverí v Pána Ježiša, smie mať istotu, že je Božím dieťaťom. Čo je základom istoty spasenia?

16




Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: Sk 3,19

2. Ako sa stali veriaci v Antiochii kresťanmi?

3. Čo znamená slovo „obrátenie“?

4. Uveď tri miesta v Biblii, kde sa vyskytuje slovo „obrátenie“.

5. Prečo je obrátenie nevyhnutné?

6. Do akých dvoch skupín môže byť ľudstvo rozdelené?

7. Čo spôsobí hriech v našom vzťahu k Bohu?

8. Kto nás dokáže oslobodiť od hriechu a večného zatratenia? Zdôvodni svoju odpoveď biblickým veršom!

9. Niekto si myslí, že keď žije usporiadaným životom, mal by byť Boh s ním spokojný. Čo by si mu odpovedal?

10. Ako prakticky dôjde k obráteniu?



17

Základy biblického učenia „Nový život s Ježišom“ 1. časť – 1. lekcia

Obr át enie a začiat ok no v ého živ o t a Kresťanom je ten, kto... ... žije v kresťanskej krajine. ... bol ako dieťa pokrstený. ... žije usporiadaným životom. ... uveril v Pána Ježiša. ... pravidelne číta Bibliu. ... bol kresťansky vychovaný. ... berie svoje náboženstvo vážne.

e Kto j nom? eď!) a kresť právnu odpov čs (Ozna 1.26 ,2 Sk 11

Obrátenie Čo znamená obrátenie?

Prečo obrátenie?

1. Odvrátenie sa od hriechu Sk 26,17–18 2. Obrátenie sa k Bohu 1Tes 1,9 R 3,23 3. Ľudská stránka obrátenia Sk 14,15

A. Boh to prikazuje Sk 3,19 B. Bez Pána Ježiša sme stratení 1Tes 1,9 R 3,23 C. Potrebujeme spasenie Mt 7,13–14

Ako dôjde k obráteniu? Spoznaním a vyznaním hriechu 1Jn 1,9

Ďakuj za spasenie 1Pt 1,3

Prijmi Ježiša Jn 1,12

Ver v Ježiša Krista Jn 3,16

Široká a úzka cesta Kam vedie úzka cesta? Kam vedie široká cesta? Čo musí človek urobiť, aby prešiel zo širokej cesty na úzku? Je možné nájsť pokoj s Bohom vďaka dobrým skutkom alebo nábožnosti? Ef 2,8–9 Kto jediný nás môže oslobodiť od hriechu a večného zatratenia? Jn 14,6

18

Vydavateľ MSEJK, Púpavová 4, 841 04 Bratislava

2. lekcia – Znovuzrodenie

Zno vuzr odenie a začiat ok no v ého živ o t a Každý človek pozná dátum svojho narodenia, deň, v ktorý ho jeho matka porodila. Biblia hovorí o tom, že sa človek môže narodiť znova. Potom je všemocný Boh jeho Otec, a skrze Ducha Svätého sa narodí do Božej rodiny. To je znovuzrodenie. Leni Furrerová zažila 29. apríla svoje osobné znovuzrodenie. Hovorí o tom toto: „Niekoľko dní predtým som bola na jednej evanjelizácii konfrontovaná s tým, že sa musím celkom osobne rozhodnúť pre Ježiša. Najprv som tomu neverila. Ja? Ja, ktorá som bola vychovaná kresťanskými rodičmi, ktorá som bola pokrstená a konfirmovaná a vedela, čo sa patrí? Ako dieťa som tu a tam mala túžbu po Bohu, ale potom som vyrástla a našla uspokojenie v mnohostrannej činnosti autoškoly. Teraz mi bolo jasne povedané: „Leni, musíš sa obrátiť, inak budeš zatratená!“ Po počiatočnom zaskočení, takmer v hneve, som to predsa chcela urobiť. Ale ako? Nechcela som sa stať zbožnou. Bola som predsa mladá a chcela žiť! Prišli štyri dni veľkého boja. Pripadala som si ako pripútaná dvoma lanami, z ktorých každé ma ťahalo na inú stranu. Nakoniec som predsa kapitulovala pred Bohom. V slzách som sa vzdala všetkého odporu voči Bohu. Priniesla som Mu všetku svoju vinu. Predložila som Mu celý svoj život, svoju existenciu a všetko, čo som mala rada. Pritom som povedala: „Bože, tu som. Učiň so mnou, čo chceš. Chcem Ti patriť!“ A tu sa zrazu stalo niečo neočakávané. Moje srdce sa naplnilo pokojom, radosťou a veľkou vďačnosťou. Zrazu som vedela: Boh ma prijal! Všetko, čo stálo medzi nami, je preč! Patrím Mu! Pán Ježiš je mojím osobným Spasiteľom! Nerozumejúc tomu, som prijala

túto lásku a zároveň oslobodenie, ako keby mi niekto zobral ťažké bremeno z pliec. Táto hodina bola začiatkom nového života, štartom k mnohým novým zážitkom s Bohom. Teraz je Pán Ježiš mojím osobným priateľom a učiteľom, s ktorým môžem hovoriť o všetkom a ktorý ma vedie. S veľkým hladom po Božom slove som začala čítať Bibliu a stala som sa členkou zboru znovuzrodených kresťanov. Cítila som tiež novú lásku a zodpovednosť za svojich blízkych. Odvtedy som šťastná, že smiem patriť k tomu veľkému zástupu ľudí, ktorí s radosťou vyznávajú, že žijú s Ježišom. Teraz už rozumiete, prečo môžem dvakrát oslavovať narodeniny: 8. januára, pretože som sa narodila ako dieťa človeka a 29. apríla, pretože som sa stala Božím dieťaťom.“



(Skrátené z traktáru Nr. 6: Leni Furrer, „2 x geboren“, od Missionswerk Die Bruderhand e. V.)

19


I. Čo znamená znovuzrodenie?

Znovuzrodenie

Čo znamená znovuzrodenie?

Prečo znovuzrodenie?

Ako dôjde k znovuzrodeniu?

Nový život

I. Čo znamená znovuzrodenie? 1Pt 1,3: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej...“

A. Význam slova Slovom „znovuzrodenie“ alebo „byť znovuzrodený“ označuje Nová zmluva proces, v ktorom Boh v duchovnom zmysle dá život človeku a urobí z neho Božie dieťa. Znovuzrodenie je Božie konanie s človekom, ktorý sa k Nemu obráti. Porovnaj Jn 3,3–7 V pôvodnom gréckom texte Novej zmluvy sú viaceré slová, ktoré hovoria o procese znovuzrodenia: anagennán = znovuzrodiť, počať znovu 1Pt 1,3; 1Pt 1,23 gennásthai ánothen = byť narodený zhora nanovo Jn 3,3–7 palingenesia = znovuzrodenie Mt 19,28; Tit 3,5 Aké nedorozumenia môžu vzniknúť, ak v rozhovore použijeme slovo znovuzrodenie?

20



I. Čo znamená znovuzrodenie?


B. Dar nového života Znovuzrodením sa stávame Božími deťmi (Jn 1,12–13) a dostaneme účasť na Božej prirodzenosti. 2Pt 1,4: „...obdarujúc vás vzácnymi a veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť.“ Znovuzrodenie nemôžeme sami ovplyvniť. Nemôžeme ho uskutočniť a ani si ho zaslúžiť. Všetko, čo človek má urobiť je, aby so svojím starým hriešnym životom prišiel k Pánu Ježišovi a zveril sa Mu. Porovnaj Ef 2,8–9 Obrátenie

Znovuzrodenie

Človek sa musí obrátiť = ľudská časť získania spasenia

Boh daruje znovuzrodenie = Božia časť spasenia

Ako sa správa voči darcovi ten, kto prijal dar? 1Pt 1,3

C. Dôležité texty Biblie Jn 1,12–13: „Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno, ktorí boli splodení nie z krvi, ale z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.“ Jn 3,1–7; Tit 3,5; 1Pt 1,3; 1Pt 1,23; 1Jn 2,29; 1Jn 3,9; 1Jn 4,7; 1Jn 5,1; 1Jn 5,4; 1Jn 5,18; Jk 1,18



21


II. Prečo znovuzrodenie?

II. Prečo znovuzkrodenie? A. Jediná možnosť dostať sa do Božieho kráľovstva Jn 3,5: „Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.“ Bez toho, aby sme boli znovuzrodení, nie je možné dostať sa do Božieho kráľovstva. (Jn 3,3). – Iba po prirodzenom narodení sa môžeme sa stať občanmi tohto sveta. – Iba po znovuzrodení sa môžeme stať občanmi neba. Kto sa nedostane do Božieho kráľovstva? 1K 6,9–10; G 5,19–21

B. Ako získať nový život 2K 5,17: „Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové.“ Ten, kto žije bez Ježiša Krista, je mŕtvy vo svojich hriechoch. Počína si podľa zlých žiadostí a myšlienok svojej hriešnej prirodzenosti (Ef 2,1–3) a je oddelený od Boha (Ef 2,12). Aký je rozdiel medzi starým životom bez Ježiša a novým životom s Pánom Ježišom? Ef 2,4–6

C. Možnosť patriť do Božej rodiny 1Pt 2,9: „Ale vy ste vyvoleným národom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom Jemu vlastným, zvestovali cnostné skutky Toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.“ Znovuzrodením sa stávame Božími deťmi (Jn 1,12–13; G 4,6–7). Preto sme... – údmi Jeho tela, cirkvi 1K 12,27 – členmi Jeho rodiny Hb 2,11 Čo to pre nás prakticky znamená, že sme údmi tela Kristovho? 1K 12,26

22



III. Ako dôjde k znovuzrodeniu?


III. Ako dôjde k znovuzrodeniu? A. Boh nás vyzýva k obráteniu Jn 6,44: „Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň.“ 2K 5,20: „Miesto Krista sme teda poslovia, akoby včas Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ Pretože Boh miluje každého človeka, vyzýva všetkých k obráteniu. Z lásky poslal svojho Syna na tento svet a teraz chce, aby sme všetci v Neho uverili (1Tim 3,4). Boh používa zvyčajne svoje Slovo a ľudí, aby povolal zatratených k obráteniu. Niekedy Boh použije knihy, rozhlasové vysielanie, mimoriadne okolnosti atď. Ako vyzval Boh k obráteniu ľudí v Jeruzaleme? Sk 2,38–40

B. Obrátiť sa je nevyhnutné Sk 2,4: „A tí, čo ochotne prijali jeho slová, dali sa pokrstiť; pripojilo sa v ten deň okolo tritisíc duší.“ Potom, čo nás Boh volal, musíme odpovedať na Jeho volanie. Druhým krokom je teda naše rozhodnutie, obrátenie. Porovnaj: Sk 26,17–18 Tento proces vyjadrujeme aj inými slovami, napr. „prijať Ježiša“ alebo „uveriť v Ježiša“. Aké rozhodnutie urobili mnohí v Antiochii, keď počuli dobrú zvesť o Ježišovi Kristovi? Sk 11,20–21

C. Boh daruje znovuzrodenie Znovuzrodeniu vždy predchádza dobrovoľné rozhodnutie sa človeka pre Ježiša Krista. Keď niekto prijme Pána Ježiša, daruje mu Boh nový život skrze znovuzrodenie. K znovuzrodeniu dochádza:

1. Božou vôľou Jn 1,13: „...ktorí boli splodení nie z krvi, ani z telesnej žiadosti, ani z vôle muža, ale z Boha.“ Boh nám dal nový život, pretože to chcel. Stalo sa to na základe Božej vôle (Jk 1,18).



23


IV. Nový život

2. Duchom Svätým Jn 3,5–6: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je Duch.“ Svätý Duch sa zúčastňuje na našom znovuzrodení. Bez Neho nemôže byť žiaden človek znovuzrodený.“

3. Božím slovom 1Pt 1,23 „...veď ste živým a večným slovom Božím znovuzrodení nie z porušiteľného, ale z neporušiteľného semena.“ Božie slovo má večnú platnosť a je absolútne spoľahlivé. Boh si ho používa ako prostriedok pre dosiahnutie znovuzrodenia (Jk 1,16). Prečo si môžeme byť istí, že dostaneme nový život, keď prijmeme Pána Ježiša?

IV. Nový život Momentom znovuzrodenia začal pre nás nový život. Niektoré zmeny cítime a vidíme hneď, iné sa jasne ukážu až po určitom čase. Niektoré zmeny, ktoré prináša nový život:

A. Túžba po Božom slove 1Pt 2,2: „...ako práve narodené nemluvniatko túžte po duchovnom čistom mlieku, aby ste ním rástli na spasenie...“ Biblia je Božím slovom a potravou pre náš duchovný život (Mt 4,4). Mali by sme preto stále túžiť po Božom slove.

B. Túžba žiť spravodlivo 1Jn 2,29: „Ak viete, že je spravodlivý, vedzte, že aj každý, kto koná spravodlivosť, narodil sa z Neho.“ Prianím každého kresťana by malo byť viesť spravodlivý život. Boh je spravodlivý, a preto máme aj my žiť spravodlivo (1Jn 5,4).

C. Láska k iným ľuďom 1Jn 4,7: „Milovaní, milujme sa, pretože láska je z Boha a každý, kto miluje, z Boha sa narodil a pozná Boha.“ Láska je najdôležitejším znakom kresťana. Pretože Boh je láska, máme sa navzájom milovať (1Jn 5,1). Aká zmena nastala v mojom živote po znovuzrodení?

24




Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: Jn 3,3

2. Čo znamená slovo „znovuzrodenie“?

3. V čom sa odlišuje znovuzrodenie od obrátenia?

4. Uveď tri dôležité miesta v Biblii, ktoré hovoria o znovuzrodení?

5. Prečo je potrebné znovuzrodenie?

6. Povedzme, že si niekto myslí, že na spasenie nie je potrebné znovuzrodenie. Čo by si mu odpovedal?

7. Čo musí človek urobiť, aby bol znovuzrodený?

8. Čím spôsobí Boh znovuzrodenie?

9. Čo sa v nás stane, keď sme boli znovuzrodení?

10. S ktorými zmenami v mojom živote smiem rátať potom, čo som sa stal kresťanom?



25


Zno vuzr odenie a začiat ok no v ého živ o t a Čo znamená „znovuzrodenie“?

Ako dôjde k znovuzrodeniu?

A. Význam slova Slovom „znovuzrodenie“ alebo „byť znovuzrodený“ označuje Nová zmluva proces, v ktorom Boh v duchovnom zmysle dá človeku život a urobí z neho Božie dieťa Jn 3,3–7. B. Dar nového života Ef 2,8–9

A. Boh vyzýva k obráteniu Jn 6,44 Ako Boh vyzýval ľudí v Jeruzaleme k obráteniu? Sk 2,38–40 B. Musíme sa obrátiť Sk 2,41 C. Boh daruje znovuzrodenie

Ako sa správa voči darcovi ten, kto prijal dar? 1Pt 1,3 Prečo znovuzrodenie A. Jediná možnosť dostať sa do Božieho kráľovstva Jn 3,5

1. Božou vôľou Jn 1,12–13 2. Svätým Duchom Jn 3,5–6 3. Božím slovom 1Pt 1,23 Prečo si môžeme byť istí, že dostaneme nový život, ak prijmeme Pána Ježiša?

B. Ako získať nový život 2K 5,17 C. Možnosť patriť do Božej rodiny F 2,19 Čo to pre nás prakticky znamená, že sme údmi tela Kristovho? 1K 12,26

Nový život

Túžba po Božom slove 1Pt 2,2

Túžba žiť spravodlivo 1Jn 2,29

Láska k iným ľuďom 1Jn 4,7

Aká zmena nastala v mojom živote po znovuzrodení?

26

Vydavateľ: MSEJK, Púpavová 4, 841 04 Bratislava

3. lekcia – Istota spasenia

Is t o t a spasenia Nie je nič krajšie, ako život s Pánom Ježišom Kristom. Ale šťastný a slobodný život vo viere máme až vtedy, keď vieme, že náš vzťah s Bohom je v poriadku. Pokiaľ sa len domnievame a dúfame, že sme Božími deťmi, nezbavíme sa strachu, starostí a neistoty. „Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život“ 1Jn 5,13

Istota spasenia

Čo znamená „istota spasenia“?

Ako získame istotu spasenia?

Kto môže mať istotu spasenia?

Čo pôsobí istotu spasenia?

Čo je základom našej istoty spasenia?

I. Čo znamená istota spasenia A. Význam slova Čo znamená „istota spasenia“? Slovom „spasenie“ je myslené vykúpenie spod moci hriechu, ktoré nám získal Pán Ježiš svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním. Kto uverí v Neho a príjme toto vykúpenie, je zachránený. „Istota spasenia“ je pevné vnútorné presvedčenie a istota, že sme Božími deťmi, máme odpustené hriechy a raz budeme s Ježišom Kristom vo večnej sláve. Aj keď Biblia slovné spojenie „istota spasenia“ nepoužíva, predsa hovorí o istote, ktorú má kresťan mať.



27


I. Čo znamená istota spasenia?

B. Dôležlité texty Biblie Biblia hovorí na viacerých miestach jasne o tom, že je možné mať istotu, že sme Božími deťmi. Jn 3,36: „Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zotrváva na ňom.“ R 8,16; R 8,38–39; 1Tes 1,5; 2Tim 1,12; 1Jn 4,14; 1Jn 5,11–13; Hb 10,22; Hb 11,1 Predpokladajme, že niekto povie: „Považujem to za opovážlivosť, keď niekto tvrdí, že môžeme mať istotu spasenia.“ Čo by si mu odpovedal?

C. Význam istoty spasenia pre budúcnosť Spasenie, ktoré nám Pán Ježiš priniesol, nemá význam len v tomto čase, ale aj v budúcnosti.

Spasenie Súčasný význam: Spasenie, ktoré teraz mám

Budúci význam: spasenie, ktoré raz budem mať

1Jn 3,14: My vieme, že sme prešli zo smrti do života, pretože milujeme bratov.“

1Jn 3,2–3: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi a ešte nevyšlo najavo, čím budeme. Vieme, že keď vyjde najavo, Jemu budeme podobní, lebo Ho uvidíme takého, aký je. A každý, kto má takúto nádej v Ňom, očisťuje sa ako je čistý On.“

1Jn 5,13: Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život.“ Jn 3,36

R 8,23–25

Sme si celkom istí, že sme spasení a už dnes máme večný život a spasenie.

Ešte sme nezakúsili spasenie v celej jeho hĺbke. Ešte stále na nás vplýva pokušenie hriechu a slabosť nášho tela. Raz, pri Pánovi, budeme aj od toho oslobodení.

S akými zmenami smieme počítať, ak raz u Pána zažijeme spásu v celej jej plnosti? Zj 21, 3–4

28



II. Kto môže mať istotu spasenia?


II. Kto môže mať istotu spasenia? Istotu spasenia neprežíva ten, kto prv neprežil pravé obrátenie a znovuzrodenie. Keď človek zažil znovuzrodenie, má zvyčajne nefalšovanú istotu spasenia. Biblia rozdeľuje ľudí do dvoch skupín. Ako sú označení v nasledujúcich veršoch? Kol 1,13: „...vytrhol nás z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna...“ Sk 26,18 Aby sme mohli mať istotu spasenia, potrebujeme vedieť, ku ktorej skupine patríme.

Dve rôzne skupiny ľudí:

Tieto dva kruhy zobrazujú ríšu tmy a ríšu svetla. Kresťan bol milosťou Ježiša Krista prenesený z ríše tmy do ríše svetla. Polož si otázku: „Ku ktorej zo skupín patrím? Ktorý kruh zobrazuje môj život?“

Si zachránený, alebo zatratený? Jn 3,16 Si na úzkej, alebo na širokej ceste? Mt 7,13–14 Žiješ v ríši svetla, alebo tmy? Sk 26,18

Ak tvoj život zobrazuje kruh vpravo, potom si smieš byť istý, že si Božím dieťaťom a máš večný život!



29


III. Ako získame istotu spasenia?

III. Ako získame istotu spasenia? Keď sa niekto obráti a uverí v Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa, je spasený a dostane večný život. Boh sám mu dá istotu spasenia. Stane sa to:

A. Vierou Hb 11,6: „Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu. Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.“ Hb 11,1 Viera je nevyhnutná nato, aby sme mohli prijať istotu spasenia. Ako dlho očakáva Boh od nás vieru? G 2,20

B. Z Božieho slova Božie slovo je bezvýhradnou pravdou. Keď na ňom postavíme svoju istotu spasenia, tak potom stojí pevne. Na Božie slovo sa môžeme dokonale spoľahnúť. 2Pt 1,21: „...lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) Boží ľudia.“ 1Pt 1,23 O aký verš z Biblie sa opiera tvoje osobná istota spasenia?

C. Od Ducha Svätého R 8,16: „A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti.“ Ef 1,13 Svätý Duch nám daruje istotu, že sme deťmi Božími. Je to hlboký vnútorný pokoj a radosť zo spasenia. Aký prostriedok používa Svätý Duch, aby nás priviedol k istote spasenia? Ef 6,17

30



III. Čo je základom istoty spasenia?


IV. Čo je základom istoty nášho spasenia? Odkiaľ môžeme vedieť, že sme zachránení a máme večný život? Základom istoty nášho spasenia je Božie slovo. – Božie slovo má moc usvedčiť nás z hriechu. Sk 2,37 – Božie slovo má moc spôsobiť znovuzrodenie 1Pt 1,23 – Božie slovo má moc pôsobiť v nás vieru. R 10,17 – Božím slovom obdržíme radosť zo spasenia. Ž 119,162; F 4,4 – Božie slovo premení náš život. Jn 17,17 Pretože je Biblia dokonale spoľahlivá, môžeme na nej postaviť svoju istotu spasenia. Mt 24,35: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ Istotu svojho spasenia nesmieme stavať na nesprávnom základe, napr. na mimoriadnych skúsenostiach, pocitoch alebo vlastných zásluhách. Všimni si, aké nádherné zasľúbenia nám dáva Božie slovo o večnom živote, odpustení hriechov a o tom, že sme Božími deťmi.

A. Večný život Jn 3,16: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Jn 3,36

B. Odpustenie hriechov Mt 26,28: „Lebo toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ Kol 2,13–14

C. Sme Božími deťmi Jn 1,12: „Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími.“ G4,4–7 Ktoré zasľúbenia ešte dáva Biblia o spasení a večnom živote? Prečo nemôžeme istotu spasenia stavať na pocitoch?



31


V. Čo prináša istota spasenia?

V. Čo prináša istotu spasenia? Na základe istoty spasenia môžeme žiť radostným a slobodným životom viery. Máme tiež nový vzťah k Bohu, k cirkvi a k svetu.

A. Nový vzťah k Bohu Hb 10,19–20: „Keďže teda, bratia, máme dôveru, že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu touto novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo...“ Ako neveriaci sme nemali prístup k Bohu. Pán Ježiš nám však otvoril cestu k Bohu Otcovi. Vďaka tomu sa teraz k Nemu môžeme modliť. Čo sa zmenilo v našom vzťahu k Bohu? Hb 10,22 Jn 2,3

B. Nový vzťah k cirkvi 1Jn 3,14: „My vieme, že sme prešli zo smrti do života, pretože milujeme bratov.“ Môžeme prejavovať lásku k bratom a sestrám, pretože osobne prijímame Božiu lásku. Duchovne sme navzájom spojení. Čo sa zmenilo v našom vzťahu k cirkvi? Jn 13,34–35 1K 12,12 Ef 4,11–13

C. Nový vzťah k svetu R 5,5: „A nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý nám je daný.“ Láska, ktorú Boh do nás vložil, patrí každému človeku, ale nemáme milovať „svet“, presnejšie hriešne spôsoby tohto sveta. Čo sa okrem toho ešte zmenilo na našom vzťahu k svetu? Sk 1,8 Sk 4,20 1Jn 2,15 Človek, v ktorom žije Ježiš Kristus, nie je hračkou v rukách vlastných žiadostí. Nemáme sa už viac nechať ovládať hriechom, ale žiť vo víťazstve (R 6,12). To však neznamená, že kresťan sa už nikdy nepreviní. Čo sa stane, keď niekto padne do hriechu potom, čo sa stal kresťanom? Ako môže znova získať odpustenie hriechov? (1Jn 1,9).

32




Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: 1Jn 5,12–13

2. Čo znamená slovné spojenie: „istota spasenia“?

3. Kto môže mať istotu spasenia?

4. Do ktorých dvoch skupín rozdeľuje Biblia ľudí?

5. Uveď tri spôsoby prípadne prostriedky, ktoré Pán Boh používa, aby človeku dal istotu spasenia!

6. Predpokladajme, že niekto povie: „Niekoľkokrát som už zažil vypočutie modlitieb, preto sa zrejme dostanem do neba.“ Čo by si mu nato odpovedal?

7. Čo je správnym základom pre ozajstnú istotu spasenia?

8. Uveď tri miesta v Biblii, v ktorých sú zasľúbenia o večnom živote, odpustení hriechov a o tom, že sme Božími deťmi.

9. Čo prináša istotu spasenia?

10. Čo sa vďaka istote spasenia zmenilo v tvojom živote?



33


Is t o t a spasenia Čo je základom istoty nášho spasenia? Čo znamená Kto môže mať „istota spasenia“? istotu spasenia? Istota spasenia je pevné vnútorné presvedčenie a istota, že som Božím die-ťaťom, mám odpustené hriechy a raz budem pri Pánu Ježišovi vo večnej sláve. 1Jn 5,11–13

Biblia delí ľudí do dvoch skupín: Sk 26,18 Polož si otázku: Ku ktorej skupine patrím ja?“

Povedzme, že niekto povie: „Považujem to za opovážlivosť povedať, že môžeme mať istotu spasenia. Čo by si mu odpovedal?

Ako získame istotu spasenia? A. Vierou Hb 11,6 B. Z Božieho slova 1Pt 1,23 C. Duchom Svätým R 8,16; E 1,13 Aký prostriedok používa Duch Svätý, aby nám dal istotu spasenia (Ef 6,17)?

Božie Slovo má moc...

Všimni si nádherné zasľúbenia v Biblii:

... poukázať na hriech Sk 2,37 ... pôsobiť znovuzrodenie 1Pt 1,23 ... vyvolať vieru R 10,17

... večný život Jn 3,16 ... odpustenie hriechov Kol 2,13–14 ... sme Božími deťmi Jn 1,12

Čo prináša istota spasenia? Nový vzťah k Bohu Hb 10, 19–20

34

Nový vzťah k zboru veriacich 1Jn 3,14


Nový vzťah k svetu R 5,5

4. lekcia – Stíšenie

S tíšenie

Čít anie Bo žieho slo v a a r ozho v or s Bohom Všetci ľudia, ktorých Boh mimoriadnym spôsobom použil, boli ľuďmi, ktorí mali živé a pravidelné obecenstvo s Bohom. K tomu obecenstvu veľmi prispieva stíšenie. Pod pojmom „stíšenie“ máme na mysli pevne určený čas dňa, ktorý trávime s Bohom. Je to teda čas ticha. Výraz „stíšenie“ nenájdeme v Biblii. Nájdeme tam však mnohokrát poukázané nato, že stíšenie zodpovedá Božej vôli. „Čuj, Hospodine, hlas môj zrána; zrána Ti robím prípravy a vyčkávam“ Ž 5,4 (v nem. preklade: „ráno sa chcem obrátiť k tebe a upriamiť na Teba svoju pozornosť“ pozn. prekl.)

Stíšenie

Prečo je stíšenie dôležité?

Kde sa venujeme stíšeniu?

Kedy sa venujeme stíšeniu?

Ako prebieha stíšenie?

Ako dlho trvá stíšenie?

I. Prečo je stíšenie tak dôležlité? A. Je dôležité pre náš duchovný rast Ef 4,15 „...ale aby sme verní pravde, v láske rástli v každom ohľade v Toho, ktorý je Hlava, v Krista.“ Po čom túži novonarodené dieťa (Pt 2,2)?



35


I. Prečo je stíšenie dôležité?

Pán Ježiš označoval často svojich nasledovníkov svojimi „učeníkmi“. Lk 6,17: „Keď potom zostúpil s nimi, zastal na rovine a spolu s Ním aj veľký zástup Jeho učeníkov i veľké množstvo ľudu...“ Grécke slovo „učeníci“ znamená toľko ako „žiaci“ alebo „učni“. Žiak alebo učeň sa musí naučiť i nacvičiť si veľa vecí. Cieľom Ježišovho učeníka je mať živé a plodné spoločenstvo s Bohom, učiť sa od Neho a rásť vo viere v Neho. K tomu veľmi významne prispieva stíšenie. S akými výsledkami smieme počítať, keď rastieme vo svojom duchovnom živote? Ef 4,12–14

B. Je dôležlité pre náš duchovný život Pre náš duchovný život potrebujeme denne potravu. Toto duchovné prijímanie potravy sa odohráva počas stíšenia. Mt 4,4: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ V našom prirodzenom živote máme každodenné návyky. Naša fyzická pohoda závisí vo veľkej miere od toho, či pôsobíme zanedbane alebo sa o seba staráme. Práve tak existujú pre náš duchovný život každodenné návyky, pretože aj náš vnútorný človek potrebuje starostlivosť a „hygienu“. Podľa toho môže náš duchovný život pôsobiť zanedbane alebo upravene. Čo sa stane, keď sa človek o seba prestane starať alebo prijímať potravu? Čo sa stane s kresťanom, ktorý prestal prijímať duchovnú potravu? 1K 3,1–3

C. Je výrazom našej lásky k Bohu Jn 14,15: „Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania.“ Našu lásku ku Kristovi môžeme vyjadriť tým, že budeme zachovávať Jeho prikázania. Ako by sme ale mohli vedieť, čo od nás chce, ak nečítame Jeho Slovo? Ak sme porozumeli tomu, že náš vzťah s Bohom má byť vzťahom lásky, zmizne jednotvárnosť a únava z nášho kresťanského života. Boh urobí v tomto vzťahu prvý krok a vyzná nám svoju bezhraničnú lásku (Porovnaj: 1Jn 4,19). Pravú lásku k Bohu musíme aktívne udržiavať a uplatňovať v živote. Ako sa to môže podariť? – Nenahraditeľný a nevyhnutný je rozhovor. V jednej piesni sa hovorí: „Modliť sa, znamená hovoriť s Bohom a počúvať Ho.“ – Ten, kto chce prehĺbiť svoju oddanosť k Bohu, musí si pre Neho vyhradiť čas. – Je dôležité povedať Pánovi s vďakou a oslavou, že ho máme radi. – Aj počas dňa by sme sa mali stále znova krátko stíšiť a hovoriť s Bohom. Ako by si odpovedal na otázku z Jn 21,17: „Máš ma rád?“

36



II. Kedy sa venujeme stíšeniu?


II. Kedy sa venujeme stíšeniu? A. Problémy so stíšením Stíšenie často prináša dva problémy: – Niekedy to môže byť ťažké nájsť si vôbec preňho čas. Musíme si ho nájsť! Naše návyky v živote nás zvádzajú k tomu, aby sme stíšenie vytlačili na okraj svojich denných povinností. – V našej hektickej dobe je „ticho“ možno ešte väčším problémom ako čas. Keď chceme počúvať, čo nám Boh chce povedať, potrebujeme ticho. Ž 37,7: „Utíš sa pred Hospodinom a čakaj na Neho...“ Ž 46,11: „Utíchnite a poznajte, že ja som Boh...“ Aké zasľúbenie dal Boh tým, ktorí sa utíšia a budú v Neho dúfať? Iz 30,15 V čom spočívajú príčiny, že si nenachádzame čas na čítanie Biblie a modlitbu?

B. Ranné stíšenie Veľa kresťanov zistilo, že čas za rána je pre stíšenie sa pred Bohom najvhodnejší. Pre rozhovor s Kráľom kráľov, by sme si mali zvoliť najlepší čas dňa. Ž 88,14: „Ale ja k Tebe volám o pomoc, ó Hospodine, a moja modlitba hneď zrána predstupuje pred Teba.“ Ž 119,147: „Pred svitom vstávam; volám o pomoc a dúfam v Tvoje slovo.“ Iz 26,9 Iz 50,4 Aj Pán Ježiš vstával skoro ráno, aby trávil čas so svojím Otcom v nebesiach. Mk 1,35: „Zavčasu nadránom, ešte za tmy, vstal a vyšiel, odišiel na osamelé miesto a tam sa modlil.“ Aké výhody má ranné stíšenie? Aký čas je pre mňa najlepší na stíšenie pred Bohom?

C. Ďalšie možnosti stíšenia 1. Stíšenie v priebehu dňa Počas celého dňa smieme mať spoločenstvo s Bohom. Skúsil si sa niekedy prejsť a pritom sa modliť, spievať alebo ticho sa modliť? Dan 6,11 (v prekl. prof. Roháčka verš 10 pozn. prekl.) „A Daniel, keď sa dozvedel, že bolo napísané také písmo, odišiel hore do svojho domu (a obloky mu boli otvorené hore na jeho izbe proti Jeruzalemu), a trikrát za deň kľakol na svoje kolená a modlil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom preto, že to tak robieval i predtým.“ V 1Tes 5,17 sme vyzvaní modliť sa bez prestania. Ako to môže prakticky vyzerať?



37


III. Kde sa venujeme stíšeniu?

2. Večerné stíšenie Večer sa môžeme obzrieť späť na Božie vedenie a ďakovať mu zaň. Ž 63,7: „...keď si na lôžku spomínam na Teba a v nočných bdeniach rozjímam o Tebe.“ Skús pravidelne zasvätiť Bohu celý večer, aby si s Ním mohol mať mimoriadne spoločenstvo! Dôležité: Keď čítame Božie slovo iba večer, pozeráme sa už len na prežitý deň, na ktorom už nič nemôžeme zmeniť. Ako si môžeme rozvrhnúť večerné stíšenie?

3. Stíšenie počas celého dňa Príležitostne je možné urobiť si stíšenie počas celého dňa, aby sme mohli s Bohom prežiť obzvlášť veľa času. Nato by sme si mali zvoliť miesto, kde máme pokoj a nie sme rušení. Ako by mohlo vyzerať celodenné stíšenie?

III. Kde sa venujeme stíšeniu? Nie je to nepodstatné, aké miesto si zvolíme na stíšenie. Nato, aby Boh mohol skrze svoje Slovo k nám hovoriť, by sme si mali zvoliť miesto, na ktorom môžeme sústredení pozorovať na Neho. Aké miesto je vhodné pre stíšenie? Mt 6,6: „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“ Dan 6,11 Mk 1,35 Odporúčame... – pokojné miesto – miesto, kde nebudeme vyrušovaní – miesto, kde sa budeme môcť sústrediť Ak nemáš k dispozícii žiadne takéto miesto, pokús sa sústredene pozorovať na Boha a Jeho Slovo aj vtedy, keď je okolo teba ruch a niečo sa stále deje. Aké miesto uprednostňuješ pre svoje stíšenie?

38



IV. Ako dlho má trvať stíšenie?


IV. Ako dlho má trvať stíšenie? Táto otázka iste nemôže byť zodpovedaná paušálne. Dĺžka nášho stíšenia je závislá od mnohých okolností, napr. od toho koľko času máme k dispozícii a od našej lásky k Pánovi. Je dôležité uvedomiť si, že Božie slovo je naším duchovným pokrmom. Táto skutočnosť nám pomôže nájsť odpoveď na otázku o dĺžke trvania stíšenia. Jer 15,16: „Tvoje slová boli mi radosťou a útechou môjmu srdcu. Veď Tvoje meno nosím, ó Hospodine, Bože mocností.“ Koľko prirodzenej potravy denne potrebujeme? Koľko duchovnej potravy denne potrebujeme? Nasýtenie Izraela mannou na púšti je dobrým prirovnaním pre náš duchovný pokrm (2M 16,1–18). Koľko manny zozbierali denne Izraelci? 2M 16,4.16,18

V. Ako si rozvrhnúť stíšenie? Neexistuje pevný koncept, podľa ktorého by sme si mali rozvrhnúť svoje stíšenie. Nasledujúce tipy a nápady overila prax:

A. Modli sa Ž 119,18: „Otvor mi oči, aby som videl zázraky Tvojho zákona.“ Odporúčame začať stíšenie modlitbou. Ďakujme Bohu, že môžeme teraz prísť k Nemu. Potom Ho prosme, aby k nám hovoril cez text, ktorý teraz chceme čítať. S akým očakávaním začínaš stíšenie?

B. Čítaj Joz 1,8: „Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst, ale rozjímaj o nej vo dne i v noci, aby si sa snažil robiť všetko, čo je v nej napísané, lebo vtedy sa vydarí tvoja cesta a budeš mať úspech.“ 1Tim 3,16 Potom čítaj príslušný odsek z Biblie. Nemali by sme čítať len svoje obľúbené texty z Biblie, ale postupne celú Bibliu. Odporúča sa preto čítať podľa určitého plánu. Kde začneme čítať Bibliu? Ako si zvolíme text pre stíšenie?



39


V. Ako si rozvrhnúť stíšenie?

C. Rozmýšľaj Potom, čo sme si prečítali text z Biblie, mali by sme sa nad ním zamýšľať a pýtať sa, čo nám ním chce Boh povedať. Pomôže nám, ak si dôležité myšlienky zapíšeme do poznámkového bloku. Môžeme si pritom klásť tieto otázky: Čítaný text – pomenúva hriech, ktorého sa mám vzdať? – pomenúva zasľúbenie, ktoré smiem prijať za svoje? – pomenúva vzor, hodný nasledovania? – opisuje varovanie, ktoré si mám všimnúť? – opisuje novú pravdu o Bohu? – pripomína niečo, čo musím vybaviť, alebo dať do poriadku? Prečo je zmysluplné po čítaní Biblie ešte chvíľu o prečítanom odseku popremýšľať? (Ž 1,2–3).

D. Modli sa Rozhovor s Bohom prebieha už počas toho, keď rozmýšľame o Božom slove. Čítajme teda s modlitbou! Modlitby môžeme začať oslavou Boha. Potom môžeme pokračovať vyznaním hriechu, ďakovaním, osobnými prosbami a prosbami za iných ľudí. Porovnaj 1Tim 2,1–2. Ako pomôcku pre modlitby odporúčame viesť modlitebný zoznam: Do prvého stĺpca uveďme, kedy sme sa za určitú vec prvý raz modlili. V druhom krátko popíšme vec, za ktorú sa modlíme. Potom potrebujeme ešte stĺpec, v ktorom zachytíme dátum vypočutia modlitby. Je možné dodatočne vytvoriť stĺpec pre nevypočuté modlitby (príp. modlitby vypočuté inak). Bude to pre nás povzbudzujúce, môcť každý deň zaznamenať vypočutie modlitby.

Dátum

Modlitba

Odpoveď

E. Konaj Jk 1,22: „Buďte však činiteľmi slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba.“ Boh hovoril k nám počas stíšenia a to má mať vplyv na náš život. Spomenieš si počas dňa nato, čo ti Boh počas stíšenia ukázal? Si ochotný konať to, čo ti Boh ukázal počas stíšenia?

40




Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: Ž 5,4

2. Čo znamená „stíšenie“?

3. Prečo je pre nás stíšenie také dôležité?

4. Aké zasľúbenie dal Boh tým, ktorí sa pred Ním utíšia a očakávajú na Neho?

5. Ktorá časť dňa je mimoriadne vhodná na stíšenie?

6. Ako dlho má trvať stíšenie?

7. Ako sa môže vyriešiť problém s nedostatkom času?

8. Aké miesto je mimoriadne vhodné pre stíšenie?

9. Povedzme, že niekto hovorí: „Neviem, ako si rozvrhnúť svoje stíšenie tak, aby bolo zaujímavé a bolo mi prínosom.“ Čo by si mu poradil/-a?

10. S akými výsledkami smieme počítať, ak dodržíme pravidelné stíšenie?



41


S tíšenie Čít anie Bo žieho slo v a a r ozho v or s Bohom ? ležité ô d e i en je stíš o č e rast r P hovný

Kedy sa ven ujeme A. P roblé stíšen my so iu? – Ná stíšen jsť ím

uc náš d a? é pre t i ž é dieť e l dô oden r a n o A. Je ,15 ov ť, keď Ef 4 čom túži n e ráta m o e i P sm ,2 dkom 1Pt 2 výsle me? m ý ak tie S hovne ras ivot duc ? vný ž 4 12–1 náš ducho , 4 f E e ité pr u dôlež e k Boh J B. ásky l j ,4 e 4 š t a M om n výraz C. Je 4,15 Jn 1

Kde sa venujem e

si naň – Stí čas. ši A ť sa. ké za utíšia sľúbenie d a bud I ú dúf al Boh tým B. R z 30,15 a ťvN anné eho? , ktorí sa Ž 88,1 stíšenie 4; Mk C. Ď 1,35 alšie Ž 63,7 možnosti stíšen ; ia Dan 6 ,11; 1Tes 5,17

íšenie? Ako dlho trvá st

stíšeniu?

– Na tichom mieste, kde ne budeme vyrušo vaní – Na mieste, kde sa dokáže me sústrediť (Mt 6,6). Aké miesto uprednostňuješ pre svoje stíšenie?

Božie slovo je edomiť si, že uv té ži le dô Je er 15,16). m pokrmom (J naším duchovný denne potrebudzenej potravy Koľko priro jeme? denne potrebuovnej potravy ch du ko oľ K jeme?

Ako si rozvrhnúť stíšenie? A. Modli sa Odporúča sa začať stíšenie modlitbou. Ž 119,18

B. Čítaj

E. Konaj

Odporúča sa čítať Bibliu podľa určitého plánu. Joz 1,8

Som ochotný konať to, čo mi Boh počas stíšenia povedal? Jk 1,22

C. Rozmýšľaj z Rozmýšľaj nad Božím slovom. Ž 1,2–3 z Polož si otázky: – pomenúva hriech, ktorého sa mám vzdať? – pomenúva zasľúbenie, ktoré smiem prijať za svoje? – pomenúva vzor, hodný nasledovania? – opisuje varovanie, ktoré si mám všimnúť? – opisuje novú pravdú o Bohu? – pripomína niečo, čo musím vybaviť, alebo dať do poriadku? z Poznač si dôležité myšlienky!

42

D. Modli sa z Prostredníctvom Biblie hovorí Pán Boh s nami. V modlitbe môžeme s Ním o všetkom hovoriť. 1Tim 2,1–2 z Veď vyvážený modlitebný život: – Chvály – Vyznanie hriechov – Ďakovanie – Prosby – Modlitby za iných


5. lekcia – Cirkev

Cir k e v Keď sa niekto stane kresťanom, získa veľa nových priateľov. Na druhej strane je tiež možné, že stratí veľa starých priateľov. Pre nové spoločenstvo kresťanov používa Biblia slovo „cirkev“ alebo „zbor“. V bežnej reči ho nazývame aj „zhromaždením“. Tvoria ho ľudia, ktorých Ježiš Kristus vykúpil a teraz Mu patria. Preto je v Tit 2,14 napísané: „...aby nás vykúpil zo všetkej neprávosti a očistil vzácny ľud, horliaci za dobré skutky.“

Cirkev Čo znamená „cirkev“?

Nevyhnutnosť cirkvi

Symboly cirkvi

Úloha cirkvi

Vedenie cirkvi

Výber cirkvi

I. Čo znamená cirkev? Grécke slovo pre cirkev je „ekklesia“ (ek = smerom von, kaleo = volať) a znamená „tí, ktorí boli povolaní vyjsť von“. Slovo „ekklesia“ (Luther ho prekladá slovom „cirkev“) sa v Novej zmluve vyskytuje 114 krát. Ním sa označovali aj zhromaždenia a stretnutia. Mt 16,18: „A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tej skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ Prví kresťania sa preto cítili byť „povolaní vyjsť von“ a opustiť hriešny, svetský spôsob života. Kto a prečo ich volali? Mt 11,28; R 1,6–7



43


I. Čo znamená „Cirkev“?

V Starej zmluve je zhromaždením vyvoleného ľudu myslený izraelský národ. V Novej zmluve sa toto slovo prevažne používa pre spoločenstvo veriacich v Pána Ježiša Krista – kresťanov. K cirkvi Pána Ježiša patria iba tí ľudia, ktorí sú obrátení (Sk 26,18) a znovuzrodení (1Pt 1,3) a Ježišom Kristom zachránení (Sk 2,47). Rozoznávame: – cirkev všeobecnú (Kristovu pozn. prekl.) – miestnu cirkev.

A. Všeobecná cirkev Pod všeobecnou cirkvou rozumieme veriacich v Ježiša Krista na celom svete. K nej patria veriaci každej doby. Biblia hovorí na mnohých miestach o cirkvi, ktorá zahŕňa všetkých veriacich: Kol 1,18: „On (Ježiš) je hlavou tela, cirkvi.“ Ef 5,25: „Mužovia, milujte si ženy, ako aj Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu...“ Každý, kto je znovuzrodený, patrí k cirkvi Ježiša Krista rozšírenej po celom svete. Preto by malo byť pre každého kresťana samozrejmé pripojiť sa k nejakému miestnemu cirkevnému zboru. Ako je to možné, že kresťania z rôznych cirkví a krajín si rýchlo vybudujú srdečný vzťah, dokonca aj vtedy, ak sa predtým nepoznali? R 5,5

B. Miestna cirkev Miestnu cirkev môžeme označiť aj ako zbor alebo zhromaždenie veriacich na danom mieste. 1K 1,2: „cirkevnému zboru Božiemu v Korinte...“; 2K 11,28 „...a okrem toho... deň čo deň mával starosti o všetky cirkevné zbory.“ Každý miestny zbor je časťou všeobecnej cirkvi Pána Ježiša. Je miestom, kde sa stretávajú veriaci, aby mali spoločenstvo medzi sebou, čítali Bibliu, povzbudzovali sa a posilňovali vo viere. Čítaj Sk 2,42–47 a zisti, na akých miestach sa prví kresťania stretávali a čo spoločne robili. Prečo je pre kažkdého kresťana dôležité pripojiť sa k nejakému miestnemu zboru?

44



II. Symboly cirkvi


II. Symboly cirkvi A. Stádo V Biblii je cirkev Kristova porovnávaná so stádom. Pastierom cirkvi je vlastne sám Ježiš Kristus (Ž 23, Sk 20,28). 1Pt 5,2: Paste Božie stádo, ktoré je u vás, nie s nevôľou, ale dobrovoľne, ako Boh chce; nie pre nečistý zisk, ale ochotne.“ Čo robí Pastier pre svoje ovce? Jn 10,15; Jn 10,28 Ako sa správajú ovce k svojmu Pastierovi? Jn 10,4; Jn 10,27

B. Nevesta Zj 19,7: „Radujme sa, veseľme sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manželka Jeho (v nem. preklade nevesta, pozn. prekl.) sa pripravila.“ Vzťah Krista k Jeho cirkvi sa môže prirovnať k ľúbostnému vzťahu. Pri „svadbe Baránka“ sa uskutoční spojenie cirkvi (= nevesta) s Ježišom Kristom (= Ženíchom) (1Tes 4,17). Čas až po túto nádhernú udalosť (čas milosti alebo súčasnosť) slúži na prípravu Jeho cirkvi. Čo želá Ježiš ako ženích svojej cirkvi – neveste? Ef 5,26–27

C. Telo V 1K 12 je použitý obraz tela na zobrazenie vzťahu medzi Kristom a cirkvou, ako aj medzi jednotlivými členmi cirkvi. Pritom je – cirkev telom – Kristus je hlavou tela 1K 12,27; Ef 5,23; Kol 1,18

Jednotliví členovia cirkvi majú rôzne úlohy: 1K 12,18: „Takto však Boh rozložil údy v tele, jeden každý z nich, ako On chcel.“



45


III. Nevyhnutnosť existencie cirkvi

Napriek tomu tvoria všetci jednotu: 1K 12,13: „Veď my všetci v jednom Duchu sme boli pokrstení v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, a všetci sme boli napojení jedným Duchom.“ Prečo sú jednotliví členovia zboru takí rozdielni? 1K 12,14–26

D. Boží dom 1Tim 3,15: „...aby si, ak sa oneskorím, vedel, ako sa treba správať v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha (tento) stĺp a základ pravdy.“ V tomto „dome“ je Ježiš Kristus uholným kameňom (Ef 2,19–22). Sme „živými kameňmi“, ktoré sú budované na tomto základe (2Pt 2,5). Neusporiadaná kopa kameňov nie je na nič užitočná. Preto je dôležité, aby každý vyplnil svoje miesto, inak vzniknú diery. V čom sa odlišuje tento „Boží dom“ od obyčajnej budovy? Čo má byť vybudované zo „živých kameňov“? 1Pt 2,5

III. Nevyhnutnosť existencie cirkvi A. Potrebujeme cirkev, aby sme mohli mať spoločenstvo medzi sebou 1. Načo potrebujeme spoločenstvo? Niekto raz založil vatru. Horela krásnym, vysokým plameňom. Vtedy z vatry zobral horiaci konár, položil ho stranou. Kým vatra horela niekoľko hodín a vydávala svetlo a teplo, konár zakrátko vyhasol. Tak ako jednotlivec – dieťa neprežije bez rodiny, veriaci potrebuje zbor. (R 12,5).

a) ...aby sme sa vzájomne napomínali a povzbudzovali Hb 10,24–25: „A pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň.“ Kol 1,28 V ktorých situáciách je mimoriadne dôležité povzbudenie bratov a sestier vo viere? Sk 11,23

46



III. Nevyhnutnosť exisencie cirkvi


b) ...aby sme sa za seba vzájomne modlili (Ef 6,18; Jk 5,16

c) ...aby sme si vzájomne pomáhali Hb 6,18; 1Jn 3,17–18 Grécke slovo pre spoločenstvo je „koinonia“ a znamená „vzájomne sa zdieľať“. Je rovnako dôležité dávať, ako aj brať. V čom sa môžeme vzájomne zdieľať? 1Jn 4, 11; Sk 2,45; Sk 11,27–30

2. Kde nájdeme spoločenstvo? Sk 20,7: „Keď sme sa v prvý deň po sobote zišli na lámanie chleba, zhováral sa s nimi Pavel.“ Hlavným miestom stretávania sa kresťanov, by mali byť bohoslužby v zbore. Už v ranom kresťanstve sa stretávali zbory v prvý deň týždňa (= nedeľa) na bohoslužbách, pretože Pán Ježiš vstal z mŕtvych v prvý deň týždňa. Aké časti majú bohoslužby? Sk 2,42; Kol 3,15–16 Aké formy spoločenstva sú okrem toho v cirkvi? Sk 2,46; Sk 14,27

B. Potrebujeme zbor, aby sme boli pripravení na službu Ef 4,11–12: „A On ustanovil jedných za apoštolov, iných zasa za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov, aby pripravovali svätých na dielo služby...“ Boh dal jednotlivým členom zboru rôzne schopnosti, aby si mohli vzájomne slúžiť. Skrze túto službu sú jednotliví veriaci pripravovaní nato, aby mohli splniť úlohy, ktoré im Boh určil. S akým cieľom má jeden každý plniť svoju úlohu v zbore? 1K 14,26



47


IV. Poslanie cirkvi

C. Potrebujeme cirkev, aby sme boli mocnejším svedectvom vo svete Jn 13,35: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“ Láska, ktorú do nás Boh sám skrze Ducha Svätého vložil, je pred svetom obrovským svedectvom o Kristovi (R 5,5). Boh používa cirkev ako prostriedok na evanjelizáciu sveta (Sk 13,1–3). Ako pôsobil život v cirkvi v Jeruzaleme na ľudí okolo? Sk 2,43; Sk 2,47

IV. Poslanie cirkvi Naším poslaním ako cirkvi je pôsobiť: – nahor: osláviť Boha – dovnútra: budovať cirkev – navon: evanjelizovať svet

A. Osláviť Boha V celej Biblii nachádzame výzvy, aby sme žili k sláve Božej. 1Kron 16,28–29: „Čeľade národov vzdávajte Hospodinovi, vzdávajte Hospodinovi česť a silu! Vzdávajte Hospodinovi česť Jeho mena, prineste dar a predstúpte pred Neho! Klaňajte sa Hospodinovi v svätej ochote!“ 2Kron 7,3 Ž 69,31 Jn 4,24 Ef 1,12: „...aby sme boli na chválu Jeho slávy, my, ktorí sme už predtým skladali nádej v Kristovi.“ Zj 1,6 Rovnakým spôsobom chce byť Boh oslávený v zhromaždení. Ef 3,21: „Tomu buď sláva v cirkvi a v Kristovi Ježišovi po všetky pokolenia až naveky vekov. Amen!“ Ako môžeme osláviť Boha v zhromaždení? R 15,5–6

48



IV. Poslanie cirkvi

5. Lekcia – Cirkev

B. Budovať cirkev Staviteľom cirkvi je sám Ježiš Kristus (Mt 16,18. Na tomto základe by mal každý člen zboru pomôcť budovať a upevňovať cirkev. 1Pt 2,5: „...a aj vy sami ako živé kamene budujte sa na duchovný dom sväté kňazstvo, aby ste prinášali duchovné obete príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.“ Ako môžeme prispieť k tomu, aby aj „samotári“ našli v spoločenstve zboru svoj duchovný domov? R 15,7 Ako si môžeme vzájomne pomôcť rásť vo viere? Ako môžeme prispieť k tomu, aby boli všeobecná cirkev aj miesty zbor budované? R 12,10 R 12,13 G 6,2 Hb 3,13 Keď berieme vážne svoje poslanie ako cirkvi, rastieme k Pánovej cti a sláve.

C. Evanjelizovať svet Evanjelizácia sveta je veľkou úlohou, ktorú dal Pán Ježiš svojim učeníkom pre tento čas. Mt 28,18–20: „Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi. Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal. Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ Ako môžeme prispieť k naplneniu úlohy evanjelizácie sveta? Čo bolo veľkým prianím a túžbou srdca apoštola Pavla? Sk 20,24; R 10,1; 1K 9,19–23



49


V. Vedenie zboru

V. Vedenie zboru Niektorí si myslia, že tí, ktorí sú pre úlohu vedenia zboru kvalifikovaní, boli – cirkevne ordinovaní alebo – majú teologické vzdelanie. Biblický pohľad na vedenie zboru vyzerá inak. Kto vedie zbor?

A. Ježiš Kristus je hlavou cirkvi Kol 1,18: „On je hlavou tela, cirkvi, On počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby Jeho bolo prvenstvo vo všetkom.“ 1Tim 3,15: „...aby si, ak sa oneskorím, vedel, ako sa treba správať v dome Božom, ktorým je cirkev živého Boha...“ Cirkev je Božím vlastníctvom. Pán Boh nesie za ňu hlavnú zodpovednosť. Z Biblie sa dozvedáme, ako sa máme správne správať v zbore. Aký vplyv má na môj vzťah k členom cirkvi to, že Ježiš Kristus je hlavou cirkvi? F 2,3

B. Starší zboru Predstavenými zboru veriacich v Pána Ježiša sú „starší“, ktorých „hlavný pastier“ (= Ježiš Kristus) určil za pastierov v zbore. Sk 20,28: „Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si vydobyl svojou krvou.“ (v nem. preklade biskupov = pastierov, v pôvodine biskup = starší, pozn. prekl.) Pojmom „starší“, nie sú mienení tí, ktorí sú podľa veku najstaršími. Sú to predovšetkým tí muži, ktorí sa preukazujú duchovnou zrelosťou pre vedúcu funkciu. Podmienky pre člena staršovstva (označovaní aj ako biskup alebo pastier) sú uvedené v 1Tim 3,1–7. K úlohám starších patrí niesť zodpovednosť za zbor, vyučovať a vykonávať pastorálna službu. Svojím spôsobom života majú byť dobrým príkladom pre zbor. Porovnaj: 1Tim 5,17 1Pt 5,4 Starší nie sú špecialistami, ktorí majú celú prácu konať sami, ale majú byť tými, ktorí vedú jednotlivých členov zboru v diele služby.

C. Diakoni Pojem „diakon“ znamená toľko ako „služobník“. Život Pána Ježiša bol životom služby (Mk 10,45). Aj náš život sa má vyznačovať službou (1Pt 4,10–11).

50



V. Vedenie zboru


Akú úlohu majú diakoni? – Starší nesú zodpovednosť za duchovné záležitosti zboru. 1Pt 5,1–4 – Diakoni nesú zvláštnu zodpovednosť za praktické záležitosti zboru. Sú však zapojení aj do duchovnej služby. Sk 6,1–7; Sk 8,5; F 1,1 Pretože diakoni nesú veľkú zodpovednosť za zbor, sú na nich kladené veľká nároky (1Tim 3,8–12).

D. Rôzni spolupracovníci Boh dal každému členovi zboru rôzne schopnosti, preto by mal každý jednotlivec svoje schopnosti využiť. V Ef 4,11 je uvedených päť dôležitých úloh v zbore: Ef 4,11: „A On ustanovil jedných za apoštolov, iných za prorokov, zase iných za evanjelistov a iných za pastierov a učiteľov...“

1. Apoštol „Apoštol“ znamená „posol“. Rozumieme ním misionára, ktorý je vyslaný do nezasiahnutej oblasti, aby získaval ľudí pre vieru v Ježiša Krista. Je tiež poverený založiť zbor alebo nové zhromaždenie pre Pána a dočasne ho viesť.

2. Prorok Prorokom je človek, ktorý prijíma slovo od Boha a dáva ho ďalej. Je to zvestovateľ evanjelia. Nemusí nevyhnutne predpovedať budúcnosť. Ale má byť schopný správne povedať Božie slovo do situácie zboru. Keď tak robí, správne ovplyvňuje aj budúcnosť zboru.

3. Evanjelista Evanjelistom je človek, ktorý má zvláštnu schopnosť vysvetliť evanjelium neveriacim ľuďom a priviesť ich k odovzdaniu sa pre Ježiša Krista.

4. Pastier Pastierom v zbore je ten, kto má mimoriadnu schopnosť vidieť to, čo je pre členov zboru dobré. Vie, ako ich správnym spôsobom usmerniť, napomenúť, povzbudiť a viesť.

5. Učiteľ Učiteľom je niekto, kto dokáže biblické pravdy jednoducho znázorniť a byť iným nápomocný pri učení. Jeho úlohou je aj bdieť nad zdravým učením v zbore.



51


VI. Výber zboru

E. Člen zboru Zbor nie je vedený len niekoľkými špecialistami. Každý člen zboru nesie časť zodpovednosti. 1Pt 4,10: „Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal.“ V zbore je veľa úloh, ktoré sa musia plniť, napr.: modlitby – návštevy – poriadková služba – upratovanie – vozenie ľudí – osobná evanjelizácia – zborový spev – starostlivosť o malé deti počas zhromaždení – práca s deťmi – práca s mládežou... Aké úlohy sú uvedené v R 12,4–8? Existuje samozrejme ešte veľa možností služby. Ak je niekto ochotný použiť svoje obdarovanie, určite nájde miesto svojej služby v zbore. Jeden dôležitý predpoklad spolupráce je uvedený v 1K 4,2: „Od šafárov sa vyžaduje, aby každý bol verný.“ Aké oblasti služby sú v mojom zbore. Kde sú potrební spolupracovníci?

VI. Výber zboru V niektorých mestách je viac rôznych zborov. Tu vzniká otázka: „Ku ktorému zboru sa mám pripojiť?“ Chráň sa toho, aby si – hľadal „dokonalý“ zbor. – neustále chodil zo zboru do zboru. – sa nechal ovplyniť vonkajším vzhľadom, ako napr. peknými miestnosťami. Podľa čoho sa riadiť pri výbere zboru? – Modli sa zato, aby ti Boh ukázal správny zbor, kde Mu máš slúžiť. – Buď pripravený aktívne sa zapojiť do zborového života. Polož si niekoľko otázok: – Zvestujú jasne evanjelium? – Vyučujú, že Ježiša Krista treba prijať ako osobného Spasiteľa? – Sú tu modlitebné hodiny? – Je to zbor konajúci misiu? Buď aktívny tam, kde ťa Boh chce mať. Určite bude mať zbor, ktorý si vyberieš, aj chyby. To nemá byť dôvodom na tvoju kritiku, ale oveľa viac dôvodom na modlitby a na pomoc.

52




Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: Sk 2,41–42

2. Čo znamená „miestna cirkev“?

3. Kto patrí k cirkvi Pána Ježiša?

4. Povedzme, že niekto povie: „Každý kresťan patrí k cirkvi. Preto sa nepotrebujem pripojiť ku žiadnemu miestnemu zboru“. Čo by si mu povedal?

5. Kde majú kresťania spoločenstvo medzi sebou?

6. Aký účel má spoločenstvo kresťanov?

7. Biblia pozná rôzne symboly cirkvi. Uveď tri z nich s uvedením miest v Biblii!

8. Môžeme povedať, že zbor veriacich v Pána Ježiša má tri úlohy. Z čoho pozostávajú?

9. Kto vedie zbor veriacich?

10. Každý jeden člen je spoluzodpovedný za vývoj v zbore. Aké možnosti vidíš pre seba, aby si pomohol v zbore?



53


Cir k e v Čo znamená „cirkev“?

Symboly cirkvi

Grécke slovo „ekklesia“ znamená „tí, ktorí boli povolaní vyjsť von“ (Mt 16,18). A. Všeobecnú cirkev Cirkev na celom svete. Všetci veriaci všetkých čias. Kol 1,18

A. Stádo

1Pt 5,2

B. Nevesta

Ef 5,25–27

C. Telo

1K 12,12–27

D. Boží dom

Ef 2,19–22

B. Miestnu cirkev – zbor Zhromaždenie veriacich na jednom mieste. 1K 1,2 Čitaj Sk 2,42–47 a zisti, kde sa prví kresťania stretávali a čo spoločne robili.

Prečo potrebujeme zbor?

Aby sme mali medzi sebou spoločenstvo R 12,5

Aby sme boli pripravení na službu Ef 4,11–12

Aby boli väčším svedectvom pred svetom Jn 13,35

V akých situáciách je mimoriadne dôležité povzbudenie bratov a sestier vo viere? Sk 11,23

S akým cieľom by mal každý jednotlivec plniť svoju úlohu v zbore? 1K 14,26

Aký vplyv mal život zboru v Jeruzaleme na ľudí okolo? Sk 2,43–47

Osláviť Boha Ef 3,21; R 15,5–6 Budovať zbor 1Pt 2,5; R 12,10–13

Poslanie zboru

Vedenie zboru

54

Evanjelizovať svet Mt 28,18–20; Sk 20,24

Výber zboru

z Ježiš Kristus

Kol 1,18

z Starší

1Tim 5,17

z Diakoni

1Tim 3,8–12

z Iní spolupracovníci

Ef 4,11

z Každý člen zboru

1Pt 4,10

z Modli sa za správne miesto. z Buď pripravený k aktivite. z Polož si niekoľko otázok: – Jasne zvestujú evanjelium? – Vyučujú, že Ježiša Krista treba prijať ako osobného Spasiteľa? – Sú tam modlitebné hodiny? – Je to zbor vykonávajúci misiu?


I. Čo znamená modlitba?

6. lekcia – Modlitba

Modlitba Modlitba by mala patriť k najobľúbenejším činnostiam kresťana. Modlitbou dokážeme vyjadriť svoju oddanosť Bohu mimoriadnym spôsobom. Naše spoločenstvo s Ním sa často prehĺbi a naša viera posilní. Preto nie je možné byť kresťanom bez modlitby. Zamysli sa, čo pre teba znamenala modlitba predtým, než si uveril v Ježiša Krista a aký význam má pre teba teraz! Určite zistíš veľký rozdiel. Pána Ježiša raz Jeho učeníci prosili (Lk 11,1): „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“ To by malo byť aj naším želaním! Aj my sa chceme naučiť modliť sa! Preto sa budeme v tejto lekcii zaoberať nesledujúcimi témami:

Modlitba

Čo znamená modlitba?

Podmienky vypočutia modlitby

Obsah modlitby?

Prečo sa modlíme?

Kedy sa modlíme?

Výsledky modlitby

Prekážky pre vypočutie modlitby

I. Čo znamená modlitba? Modlitba znamená: hovoriť s Bohom a počúvať Ho. Modlitba je dialóg medzi Bohom a človekom! F 4,6: „O nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo všetkých svojich modlitbách a prosbách.“ Na modlitbe smiem s Bohom o všetkom hovoriť. Poviem Mu o svojich najvnútornejších pocitoch. Hovorím s Ním o svojich vzťahoch s inými ľuďmi a o radosti, že som spasený. Vyjadrím svoju vďačnosť a hovorím s Ním o všetkých mojich starostiach a zodpovednosti ako kresťana. Pritom nezáleží na dobrej formulácii, ale na úprimnom srdci.



55


II. Prečo sa modlíme?

II. Prečo sa modlíme? Je dôležllité, aby sme boli presvedčení o nevyhnutnosti modlitby. Až potom začneme žiť obetavým a vytrvalým modlitebným životom v očakávaní. Prečo je modlitba taká dôležitá? Prečo sa máme veľa a vytrvalo modliť?

A. Modlitbou môžeme prehĺbiť naše spoločenstvo s Bohom Ž 42,2–3: „Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože! Duša mi žízni po Bohu, po živom Bohu. Kedy pôjdem a uzriem Božiu tvár?“ Boh nás stvoril pre spoločenstvo s Ním. On po nás túži. Keď sa modlíme, robíme to, k čomu sme určení. Na druhej strane prispieva modlitba k utíšeniu našej hlbokej túžby po Bohu. Ako môže byť naša vnútorná túžba utíšená? Ž 63,1–5; Jk 4,8

B. Modlitbou môžeme prekonať problémy 1Pt 5,7: „Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“ Každý kresťan by sa mal vyznačovať pokojom a bezstarostným postojom k životu, pokojom v srdci, ktorý človek zo sveta nepozná. Čítaním Biblie a vlastnými skúsenosťami sa učí správne zaobchádzať s problémami, zložiť ich na Ježiša Krista a nechať ich tam. Ako zaobchádzame ako kresťania správne s problémami? S čím smieme rátať? Jn 16, 23–24

C. Cez modlitbu získame dokonalú radosť Jn 16,24: „Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a vezmete, aby vaša radosť bola úplnú!“ Kresťania majú byť radostnými ľuďmi. Boh nám chce dávať stále dokonalú radosť tým, že vypočúva naše modlitby a napĺňa naše potreby. Predstavme si dieťa, ktoré má milujúceho otca. Ten určite rád splní priania svojho dieťaťa. Je však možné, že nejaké prianie nebude pre dieťa dobré, potom mu ho nesplní. Dieťa má ale možnosť byť v každom čase šťastné v rodičovskom dome. Zažil si, že si mal radosť z toho, že Boh vypočul tvoju modlitbu?

56




III. Obsah modlitby

D. Modlitbou môžeme pomôcť iným Potom čo bol Peter uvrhnutý do väzenia, nemohol zbor pre neho urobiť nič iné, len sa za neho modliť (Sk 12,1–10). Sk 12,5: „Strážili teda Petra vo väzení, ale zbor sa horlivo modlil k Bohu za neho.“ Aké účinky mala ich modlitba? Sk 12,7–10 Na aký spôsob podpory kládol Pavel veľký dôraz? Ef 6,18–19

E. Skrze modlitbu sme posilnení Sk 4,31: „A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie.“ Nato, aby sme mohli viesť víťazný život, potrebujeme vyzbrojenie mocou Ducha Svätého. Modlitba je prostriedkom k zmocneniu. V akých životných situáciách sme odkázaní na moc Ducha Svätého? Sk 4,33 Sk 6,8 Sk 9,22 Sk 10,38

III. Obsah modlitby Na modlitbe môžeme s Bohom hovoriť o všetkom. Preto nájdeme v Biblii rôzne formy modlitby. Mali by sme ich poznať, aby sme vo svojom modlitebnom živote neboli zameraní jednostranne.

A. Chvály ...sú najvyšším, najdôležitejším a najkrajším spôsobom modlitby. Pritom sa neobraciame k Bohu s prosbami, ale chválime Ho vďačným srdcom, uctievame a oslavujeme. 1M 24,26–27: „Tu muž padol na kolená, poklonil sa pred Hospodinom a povedal: Požehnaný Hospodin, Boh môjho pána Abraháma, ktorý môjmu pánovi neodňal svoju milosť a vernosť, naozaj som na ceste, ktorou ma Hospodin priviedol do domu príbuzných môjho pána.“

Chvály

Vyznanie hriechov

Vďaka

Modlitby

Prosby

Chváliť znamená pozorovať Božiu bytosť s úžasom a oslavou. Oslavujeme Boha za Jeho veľkosť, dobrotu, lásku, milosť, milosrdenstvo, vernosť atď. On je jediný, kto je hoden tejto chvály (Mt 4,10). Pri oslave nejde veľmi o to, čo Boh urobil, ale predovašetkkým o to, kým je. V Žalmoch a v Zjavení nájdeme takéto príklady. Za čo môžeme Boha chváliť (Ž 145,1–21)?



57

6. lekciam – Modlitba

III. Obsah modlitby

B. Vyznanie hriechov Čím bližšie prídeme k Bohu, tým viditeľnejším sa pre nás stane náš hriech. Čím silnejšie svieti svetlo, tým jasnejšie vidíme špinu. Keď nám Boh ukázal, čo v našom živote nie je v poriadku, mali by sme to čo najrýchlejšie dať do poriadku a povedať Pánu Ježišovi, že nám to je ľúto. On nám rád odpustí! 1Jn 1,9: „Ak vyznáme svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ Aké zasľúbenia dal Boh tomu, kto vyzná vinu? 2Kron 7,14; Ž 32,5; Pr 28,13

C. Vďaka Dostali sme od Boha tak veľa dobrého, preto by malo byť pre nás samozrejmé poďakovať sa za to. Ef 5,20: „Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.“ Zamysli sa denne začo môžeš ďakovať! F 4,6; 1Tes 5,17–18

D. Prosby Popri vďake, chválach, vyznaní hriechov smieme Pánovi priniesť všetky svoje prosby. On rád vychádza našim prianiam v ústrety. Ž 145,19: „Plní želania tým, ktorí sa Ho boja, počuje ich volanie a pomáha im.“ Ž 55,23: „Na Hospodina uvrhni svoje bremeno a On ťa udrží; On nikdy nedopustí, aby sa sklátil spravodlivý.“ Čo je príčinou chudobného duchovného života? 1Pt 5,7; Jk 4,2

E. Modlitby za iných Pred Boží trón prinášame nielen prosby za seba, ale aj za iných. 1Tim 2,1–2: „Predovšetkým teda napomínam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených, aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti.“ Za čo sa máme konkrétne modliť? Mt 9,38; Ef 3,16; Kol 4,3; 2Tes 3,1–2; Hb 13,18–19; Jk 5,16

58



IV. Kedy sa modliť?


IV. Kedy sa modliť? A. Počas osobného stíšenia Mt 6,6: „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“ „Stíšenie“ je pravidelný čas, ktorý denne strávime s Bohom. Cez Bibliu hovorí k nám Boh. Na modlitbe hovoríme s Ním a hovoríme Mu o svojich celkom osobných pocitoch a problémoch. Ktorá časť dňa je pre mňa najvhodnejšia na modlitbu?

B. Neprestajne 1Tes 5,17: „...neprestajne sa modlite.“ 2Tes 1,11: „Preto sa i modlievame vždy za vás, aby vás náš Boh urobil hodnými povolania...“ Ako môže konkrétne vyzerať nepretržitý modlitebný život (Ef 6,18)?

C. V spoločenstve Boh vyslovil na spoločnú modlitbu (buď vo dvojici alebo v skupinách) mimoriadne zasľúbenie. Mt 18,19: „A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Keď sa modlí jeden človek nahlas, potom sa modlia ostatní v mysli s ním. Na koniec modlitby povedia všetci nahlas: „Amen“. To znamená: „Nech sa tak stane“. Tým všetci potvrdili túto modlitbu a urobili z nej vlastnú modlitbu. Porovnaj: Ž 26,12; Sk 1,14 ¬ Ako sa môžem naučiť nahlas sa modliť v skupine?

D. Ďalšie príležitosti na modlitbu Zisti, pri ktorých príležitostiach je vhodné modliť sa! Ž 50,15; Ž 107,19–22; Mk 6,41



59


V. Podmienky pre vypočutie modlitby

V. Podmienky pre vypočutie modlitby Nato, aby sme mohli prijať to, o čo v modlitbe prosíme, musíme dodržiavať podmienky pre vypočutie modlitby. Aké sú to podmienky?

A. Modliť sa konkrétne Mk 10,51: „I oslovil ho Ježiš: Čo chceš, aby som ti urobil? A slepec odpovedal: Majstre môj, nech vidím.“ Jk 4,2: „... Ale nič nemáte, lebo neprosíte...“ Keď si niekto myslí, že nezažil vypočutie modlitieb, mal by si preveriť, či Pánu Ježišovi vôbec povedal, čo od Neho chce. Možno preto majú niektorí kresťania taký úbohý kresťanský život, lebo sa modlia príliš všeobecne. Boh chce, aby sme Mu celkom konkrétne povedali svoje prosby. (Nejde tu však o vizualizáciu.) Za čo sa Eliáš konkrétne modlil (Jk 5,17–18)? Za čo konkrétne sa modlím ja?

B. Modliť sa vo viere Mk 11,22–24: „Ježiš im odpovedal: Majte vieru v Boha! Veru vám hovorím... Keby niekto povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a zvaľ sa do mora! a nepochyboval by v srdci, ale uveril by, že sa stane čo hovorí, stane sa mu.“ Hb 11,6: „Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu).“ Boh chce, aby sme Mu venovali svoju dôveru, a chce nám potom dať to, o čo prosíme. Čo je možné skrze vieru? Mt 9,22 Mt 15,28 Mt 21,21–22 Čo je základom mojej viery (Mt 24,35)? Môžem mať istotu, že Boh vypočul moju modlitbu (1Jn 5,14–15)?

C. Modliť sa v mene Pána Ježiša Modliť sa v mene Pána Ježiša znamená prísť k Bohu s právom, ktoré má u Otca Pán Ježiš. Pritom nezáleží tak veľmi na našej formulácii, ako na tom, či to zodpovedá Božej vôli. Jn 14,13–14: „...a čokoľvek budete prosiť v mojom mene, učiním to, aby Otec bol oslávený v Synovi. Keď ma teda budete prosiť o niečo v mojom mene, ja (to) učiním.“ Jn 15,16 Jn 16,24 Ef 5,20 1Jn 5,14–15 Uveď predmet modlitby, ktorý celkom presne zodpovedá Božej vôli (1Tim 2,1–4).

60



VI. Prekážky vypočutia modlitby


D. Modliť sa vytrvalo Lk 18,1–8: „A rozpovedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať...“ (prosiaca vdova). 1Tes 5,17 Boh nám nedá vždy ihneď to, začo sme sa modlili. Ak sa modlíme stále a s vytrvalosťou, dokazujeme tým, že to myslíme vážne. ¬ Prečo sa niekedy prestaneme modliť za určitú vec skôr, ako dostaneme odpoveď?

E. Modliť sa v poslušnosti 1Jn 3,22: „...a o čokoľvek prosíme, berieme od Neho, pretože zachovávame Jeho prikázanie a robíme, čo Mu je milé.“ Bez poslušnosti voči Bohu nie sme schopní správne zaobchádzať s Jeho darmi. Nesmieme očakávať, že Boh naše modlitby vypočuje, keď vedome žijeme v hriechu. Aký význam má dodržiavanie Božích prikázaní pre náš vzťah s Bohom (Jn 15,10)?

VI. Prekážky vypočutia modlitby Keď Boh nevypočuje naše modlitby, potom sa pýtame: „Kde je príčina? Existujú nejaké prekážky?“

A. Nevera Jk 1,6–7: „Ale nech prosí s vierou, bez akéhokoľvek pochybovania. Lebo kto pochybuje, podobá sa morskej vlne, ktorú vietor unáša a zmieta. Lebo nech si taký človek nemyslí, že dostane niečo od Pána...“ Vierou v Pána Ježiša získame vzťah s Bohom. Neverou alebo pochybnosťami spochybňujeme tento vzťah a nemôžeme rátať s Božou odpoveďou.

BOH Prekážky

Aké zasľúbenie spočíva na modlitbe s vierou (Mt 21,21–22)?

Modlitba

Modlitbu môžeme porovnať s telefonickým rozhovorom. Uváž si: Žiaden telefonický rozhovor sa neuskutoční, ak nezdvineš slúchadlo.

B. Neposlušnosť Pr 28,9: „Ak si niekto odvracia ucho, aby nepočul náuku, aj jeho modlitba je ohavnosťou.“

ČLOVEK

Prečo by mal Boh vypočuť našu modlitbu, keď žijeme v neustálej neposlušnosti a nie sme ochotní plniť Jeho vôľu? Zamysli sa: Žiaden telefonický rozhovor sa neuskutoční, ak nie sme ochotní zadať číslo. Čo bolo výsledkom Saulovej neposlušnosti? Čo sa páči Bohu (1Sam 15,20–23).



61


VII. Výsledky modlitby

C. Neodpustený hriech Iz 59,2: „Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom! Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje.“ Hriech zakaľuje a ničí náš vzťah s Bohom, bráni v prístupe k Nemu. Zamysli sa: Žiaden telefonický rozhovor sa neuskutoční, keď je poškodené vedenie a prerušený kontakt. Ako je možné získať odpustenie hriechov (1Jn 1,9)?

D. Konflikty s blížnym Mk 11,25: „A keď sa chystáte k modlitbám, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj vám odpustil previnenia váš Otec, ktorý je v nebesiach.“ Ak nie sme ochotní dať si do poriadku vzťahy s našimi blízkymi, zasiahne to aj náš vzťah k Bohu (1Pt 3,7). Zamysli sa: Žiaden telefonický rozhovor sa neuskutoční, ak niekto nie je ochotný hovoriť. Aké zasľúbenie dal Pán Ježiš tým, ktorí sa modlia spolu jednomyseľne (Mt 18,19)?

E. Sebecké motívy Jk 4,3: „...prosíte, ale nedostávate, lebo prosíte zle; aby ste to premárnili na svoje žiadosti!“ Zamysli sa: Pri telefonickom spojení nedôjde k rozhovoru, ak iba jedna osoba hovorí, a nie je ochotná počúvať druhú osobu. Podľa čoho sa dajú rozoznať motívy hľadajúce vlastný prospech (Ž 66,18)?

VII. Výsledky modlitby 1Pt 3,12: „...lebo oči Pánove hľadia na spravodlivých, Jeho uši pozorujú ich prosby, ale tvár Pánova je proti tým, čo zle činia.“ Smieme vedieť, že Boh počuje každú našu modlitbu, aj keď nesplní hneď všetky naše prosby. Boh odpovedá buď „áno“, „nie“ alebo „čakaj“. Modliť sa znamená nielen prosiť, ale aj oslavovať, chváliť, ďakovať a viesť rozhovor s Bohom. Keď sa modlíme

– môžeme povedať všetko, čo sa nás dotýka. – máme spoločenstvo s Bohom. – Pán nás potešuje. Keď Boha chválime – prehlbuje sa náš vzťah k Nemu. – stávame sa Mu podobní. – uctievaním Boha prežívame aj my radosť. Keď Bohu ďakujeme – spoznávame, aký je k nám dobrý. – vyjadrujeme svoju radosť a vďačnosť za Božie dary. – oslavujeme Ho. Keď Boha prosíme – zažijeme oslobodenie od svojich starostí. – môžeme pomôcť iným v núdzi.

Nie

Čakaj

Áno

– zažijeme, ako Boh pracuje v našom živote.

Uveď tri miesta v Biblii, kde dáva Boh zasľúbenie v súvislosti s vypočutím modlitieb.

62

Základy biblickkého učenia „Nový život s Ježišom“ 1. časť



Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: 1Tim 2,1–2

2. Čo znamená „modlitba“?

3. Prečo je dôležité modliť sa?

4. Čo znamená „chváliť“?

5. Čo patrí k vyváženému modlitebnému životu?

6. Pri akých príležitostiach je mimoriadne vhodné modliť sa?

7. Čo znamená slovo „amen“?

8. Ako sa musím modliť, aby som dostal o čo prosím?

9. Čo bráni vypočutiu mojich modlitieb?

10. S akými výsledkami modlitby smiem rátať?



63


Modlitba Modlitba znamená: Hovoriť s Bohom a počúvať Ho F 4,6 Získame úplnú radosť Jn 16,24 Dokážeme prekonať problémy 1Pt 5,7

Prehĺbime svoje spoločenstvo s Bohom – Ž 42,2–3

Dokážeme pomôcť iným Sk 12,5

Prečo sa modliť?

Dostaneme silu Sk 4,31

Obsah modlitby

Kedy sa modlíme? Chvála 1M 24,26–27

Vyznanie hriechov 1Jn 1,9

Modlitby za iných 1Tim 2,1–2

Vďaka Ef 5,20 Prosby 1Pt 5,7

A. Počas osobného stíšenia Mt 6,6 B. Neprestajne Ef 6,18 C. V spoločenstve Mt 18,19 D. Pri iných príležitostiach pre modlitbu Ž 50,15; Ž 107,19–22; Mk 6,41

Vypočutie modlitieb

64

Podmienky

Prekážky

A. Modliť sa konkrétne Jk 4,2 Za čo konkrétne sa modlil Eliáš? Jk 5,17–18 B. Modliť sa vo viere Mt 11,22–24 Na čom je založená moja viera? Mt 24,35 C. Modliť sa v mene Pána Ježiša Jn 14,13–14 D. Modliť sa vytrvalo Lk 18,1–8 E. Modliť sa v poslušnosti 1Jn 3,22

A. Nevera Jk 1,6–7 Aké zasľúbenia spočívajú na modlitbe plnej viery (Mt 21,21–22)? B. Neposlušnosť Pr 28,9 Čo bolo výsledkom Saulovej neposlušnosti (1Sam 15,20–23)? C. Neodpustený hriech Iz 59,2 D. Konflikty s blížnym Mk 11,25 E. Sebecké motívy Jk 4,3


I. Čo je poslušnosť?

7. lekcia – Poslušnosť

Poslušnosť „a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili už viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych...“ (2Kor 5,15). Slovo „poslušnosť“ nie je veľmi obľúbené. Mnohí majú o tejto téme falošné predstavy. Možno majú s ňou zlé skúsenosti, a preto si vytvárajú voči tejto téme vnútorný odpor. Druh poslušnosti, ktorý Boh od nás očakáva, je výsledkom slobodného rozhodnutia z lásky. Každý, kto sa rozhodne pre poslušnosť, zistí, že je to najzmysluplnejší spôsob života

Poslušnosť

Čo je poslušnosť?

Prečo máme poslúchať Boha?

V čom máme byť poslušní?

Praktické kroky k poslušnosti

I. Čo je poslušnosť? A. Podriadenie sa autorite Doslovný význam slova „poslúchnuť“ je „počúvať“ človeka s autoritou a vykonať to, čo povedal.. Poslušnosť je podriadenie vlastnej vôle vôli niekoho iného. Prejavom poslušnosti je skutok. Nato, aby existovala poslušnosť, musí existovať nejaká autorita, ktorú človek počúva, ktorej sa podriadi a počúvne ju. Hb 11,8: „Vierou Abraham poslúchol, keď ho (Boh) povolal, aby sa vysťahoval na miesto, ktoré mal prijať ako dedičstvo. Vysťahoval sa a nevedel, kam ide.“ Jk 4,7a: „Podriaďte sa teda Bohu...“ Pán Ježiš bol tiež podriadený vôli Boha Otca: Lk 22,42: „Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja.“ Do akej miery sa zmenil môj postoj k téme „poslušnosť“ odvtedy, čo som sa stal kresťanom (1Tes 1,9)?



65


II. Prečo máme byť Bohu poslušní?

B. Dobrovoľné rozhodnutie R 6,17: „Ale vďaka Bohu, že ste (len) boli otrokmi hriechu a stali ste sa zo srdca poslušnými tomu učeniu, ktorému ste boli odovzdaní.“ Poslušnosť, ktorá sa páči Bohu, je vždy dobrovoľná a zo srdca. Pritom je možné, že ide o situácie, v ktorých Božím pokynom nerozumieme. Napriek tomu máme aj vtedy splniť Jeho vôľu. Keď sa dobrovoľne rozhodnem podriadiť svoju vôľu Bohu, nie je moja poslušnosť vynútená, ale je následkom vnútorného rozhodnutia. Ježiš nás nenazýva „sluhami“, ale „priateľmi“ (Jn 15, 13–15). V čom spočíva rozdiel?

C. Vnútorný postoj Ž 40,9: „Rád splním Tvoju vôľu, Bože môj a zákon v hĺbke srdca nosím.“ Hb 10,16 Ak sa niekto stal kresťanom, má vnútornú túžbu konať Božiu vôľu. Boh zmenil náš postoj voči Jeho usmerneniam. ¬ Čím odôvodnil Pán Ježiš svoju výzvu na dodržiavanie Jeho prikázaní (Jn 15,10–11)? ¬ Boh od nás neočakáva vynútenú otrockú poslušnosť. Kto núti ľudí, byť poslušnými (1Tim 2,26)?

II. Prečo máme byť Bohu poslušní? A. Boh očakáva poslušnosť Boží národ je v Starej zmluve stále znova vyzývaný žiť podľa Božích prikázaní. 5M 10,12–13: „Izrael, čo žiada teraz od teba Hospodin, tvoj Boh? Len to, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil len po Jeho cestách, aby si Ho miloval, aby si slúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým srdcom a celou dušou, aby si zachovával príkazy Hospodinove a Jeho ustanovenia, ktoré ti dnes prikazujem, aby ti bolo dobre.“ Aj v Novej zmluve sú výzvy k životu podľa Božieho slova. R 1,5; R 16,19; Jk 1,22 Pre malé dieťa je zmysluplné podriadiť sa rodičom, pretože majú väčší prehľad a vidia nebezpečenstvá, napr. na ulici. Rodičia sa dokážu oveľa lepšie rozhodnúť, čo je pre ich dieťa dobré.

66



II. Prečo máme byť Bohu poslušní?


Rovnako je pre Božie dieťa zmysluplné podriadiť sa Otcovi v nebesiach. Boh Otec nás miluje. On vie, čo je pre nás dobré. Chce pre nás to najlepšie. 1Jn 3,1: „Pozrite, akú lásku dal nám Otec, aby sme sa volali Božími deťmi; a nimi sme.“ Boh nariadi len to, čo je dobré a zakáže len to, čo je pre nás zlé. Ako Božie deti preto nemôžeme urobiť nič lepšie, než sa Mu ako Otcovi v nebesiach bezvýhradne zveriť. Sú Božie prikázania ťažké? 1Jn 5,2–3

B. Poslušnosť je výrazom našej lásky k Bohu 2Jn 6: „A to je láska, aby sme chodili podľa Jeho prikázaní a to je prikázanie, ako ste počuli od počiatku, aby ste chodili v ňom.“ Naša láska k Bohu, by mala byť naším najpádnejším dôvodom pre poslušnosť. Skutočná láska sa prejavuje navonok našimi skutkami a síce našou poslušnosťou. Ak nepočúvame Pána Ježiša, prejavujeme tým, že Ho nemilujeme (Jn 14,24). Aké zasľúbenie dal Pán Ježiš tým, ktorí zachovávajú Jeho prikázania a milujú Ho? Jn 14,21–23

C. Poslušnosť je jediným zmysluplným spôsobom života Ef 2,10: Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.“ Boh nás stvoril, aby sme žili s Ním a činili dobré skutky. Keď Ho nepočúvame, minieme cieľ svojho života. Z vlastnej sily nie sme schopní žiť tak, ako to chce Boh. S akými dôsledkami musíme rátať, ak ignorujeme Božie nariadenia? Ef 5,6; 1Pt 2,8; Hb 2,2–3; Hb 4,11

D. Na poslušnosti spočíva Božie požehnanie Negatívne následky neposlušnosti sú veľmi veľké. Ale na poslušnosti spočíva veľa Božích zasľúbení. Robia život bohatým, radostným a zmysluplným. Aké zasľúbenia dal Boh tým, ktorí sa Mu podriaďujú? 1M 22, 15–18; Jer 7,23; Jn 14,21.23; F 2,8–11; Hb 5,9



67


III. Voči komu máme byť poslušní?

III. Voči komu máme byť poslušní? Naša poslušnosť sa vzťahuje predovšetkým na dve oblasti: – Naša poslušnosť voči Bohu – Naša poslušnosť voči ľuďom

A. Poslušnosť voči Bohu 1. Uveriť 1Tim 2,4: „...ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a poznali pravdu.“ 1Jn 3,23: „A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno Jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa, ako nám prikázal.“ Najdôležitejším krokom poslušnosti pre neobráteného človeka je obrátiť a prijať Ježiša Krista za svojho osobného Spasiteľa. Uveriť v Pána Ježiša znamená aj stať sa Mu poslušným (R 15,18). Dal som už Pánu Ježišovi vládu nad svojím životom?

2. Poslušnosť v hospodárení s časom Ef 5,16: „Vykupujte čas, lebo dni sú zlé.“ Aj náš čas patrí Bohu. Ako s ním zaobchádzame? Zadeľujeme si ho správne (napr. voľný čas, práca, modlitba, zbor...)? Ako máme využívať svoj čas? G 6,10

3. Poslušnosť pri štúdiu Biblie Joz 1,8: „Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst, ale rozjímaj o nej vo dne i v noci, aby si sa snažil robiť všetko, čo je v nej napísané, lebo vtedy sa vydarí tvoja cesta a budeš mať úspech.“ Kol 3,16 Biblia je Božou zvesťou pre nás. Môžeme ju pomenovať tiež listom alebo dokonca ľúbostným listom. Ak ju čítame so zápalom, spoznávame stále viac Božiu vôľu a náš život bude požehnaný. Kedy čítam Bibliu? Vyhradil som si na to čas?

68



III. Voči komu máme byť poslušní


4. Na modlitbe 1Tim 2,1: „Predovšetkým teda napomínam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí...“ Modlitba je najdôležitejšou úlohou kresťana. Ani jeden deň by nemal uplynúť bez vedome prežitého času s Pánom. Koľko času venuješ rozhovoru s Bohom?

5. Príslušnosť k zboru, práca v zbore Sk 2,42: „Títo zotrvali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.“ 1Pt 4,10 Boh chce, aby sa Jeho deti zhromažďovali, medzi sebou mali spoločenstvo a slúžili si. Návšteva bohoslužieb by sa pre nás mala stať samozrejmou formou oslavy Boha. Kresťania nemajú byť samotári, preto Pán Ježiš ustanovil cirkev. K čomu sme vyzvaní v Hb 10,25?

6. Poslušnosť vo vydávaní svedectva Mk 16,15–16: „Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený.“ Pán Ježiš nám prikázal niesť evanjelium ďalej a priniesť ho všetkým národom. Môžeme začať už v okruhu najbližších a svojich známych. Výzva platí pre každého. Je mojím želením, aby iní ľudia spoznali evanjelium? Kde mám príležitosti svedčiť o mojej viere v Pána Ježiša?

7. V každodennej práci Ef 4,28: „Ten, čo kradol, nech viac nekradne, radšej nech pracuje a vlastnými rukami zarába, aby mal z čoho udeliť núdznemu.“ Už v raji dal Boh prvému človeku zmysluplnú úlohu, a síce obrábať a dávať pozor na záhradu Eden (1M 2,15), Svoju prácu máme robiť bez šomrania so správnym vnútorným postojom, pretože je to Božia vôľa, aby sme pracovali (2M 23,12). Aký vnútorný postoj nám pomôže byť dobrým svedectvom o Pánu Ježišovi na našom pracovisku? Kol 3,23



69


III. Voči komu máme byť poslušní?

8. Pri dávaní 2K 9,7: „Každý (nech dá), ako si umienil v srdci, nie z neochoty alebo z prinútenia; lebo ochotného darcu miluje Boh. Keď celý náš život patrí Bohu, patria Mu aj naše peniaze, náš čas a naša sila. Nemalo by nám padnúť zaťažko niečo z nášho majetku dať pre Pánovu vec. ¬ Čo dostanú tí, ktorí radi dávajú? Lk 6,38

9. V zaobchádzaní so svojím telom R 12,1: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá ako živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu.“ Keď sme svoje telo (potravu, oblečenie, prácu, spánok, ...) dali Bohu k dispozícii, musíme sa opýtať: „Ako s ním zaobchádzam? Robím Bohu česť svojím telom?“ ¬ Aký postoj máme zaujať voči spánku? Pr 20,13

10. Pri výbere partnera 2K 6,14: „Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou?“ Aj pri výbere partnera je dôležité pýtať sa na Božiu vôľu. Pre veriaceho kresťana nie je nikdy správne zobrať si neveriaceho partnera. ¬ Som ochotný pýtať sa aj v tomto na Božiu vôľu?

B. Poslušnosť voči ľuďom 1. Voči rodičom Ef 6,1–3: „Deti poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo to je spravodlivé. Cti si otca i matku – to je prvé prikázanie so zasľúbením – aby sa ti dobre vodilo a aby si dlho žil na zemi.“ Vplyv rodičov s pribúdajúcim vekom pominie, ale výzva k ucteniu si rodičov zostáva.

70



III. Vočii komu máme byť poslušní?


2. Voči zamestnávateľovi Ef 6,5–8: „Otroci, poslúchajte svojich telesných pánov s bázňou a chvením v úprimnosti srdca ako Krista. Neslúžte len naoko ako tí, čo sa ľuďom chcú páčiť, ale ako služobníci Kristovi, ktorí z duše plnia vôľu Božiu.“ Pravdepodobne nie sme otrokmi. Napriek tomu môžeme tieto verše použiť pre náš vzťah k nášmu nadriadenému. Máme mu slúžiť tak, ako keby sme slúžili Kristovi.

3. Poslušnosť voči štátu, príp. vláde R 13,1–7: „Každá duša buď poddaná nadriadeným vrchnostiam. Lebo nieto vrchnosti, iba od Boha; a tie, čo sú, sú zriadené Bohom...“ Takže kresťania poslúchajú vládu a tých, ktorí sú im predstavení do maximálnej možnej miery. Iba tak môže fungovať štát a dôjsť k harmonickému spolunažívaniu. V prípade, že požiadavky štátu protirečia Božím prikázaniam, nemôžeme im byť bezvýhradne poslušní.

4. Príslušnosť k zboru Hb 13, 17: „Poslúchajte svojich vodcov a podriaďujte sa im, veď oni bdejú nad vašimi dušami, ako takí, ktorí budú účtovať z toho; nech to robia s radosťou, a nie so vzdychmi; lebo to by vám nebolo na úžitok.“ Zodpovední v zbore majú byť vzormi pre stádo, aby ukázali zboru smer cesty. Jednotliví členovia majú svojich učiteľov počúvať a nasledovať (1Pt 5,2–3).

5. Absolútna poslušnosť V tejto súvislosti sa vynára ešte iná dôležitá otázka: „Musíme absolútne poslúchať ľudské autority?“ Napätie, ktoré vzniká touto otázkou, sa nedá vždy dobre vyriešiť. Keď apoštolom zakázali kázať v Ježišovom mene, dali jasnú odpoveď: Sk 5,29: „Ale Peter a apoštoli odpovedali: Boha treba viac poslúchať ako ľudí!“ Kedy musíme byť poslušní ľudským autoritám a kedy nie? Keď od nás požadujú niečo, čo protirečí Biblii, nemôžeme to urobiť. Božie slovo je pre nás vyššou autoritou!



71


IV. Praktickké kroky k poslušnosti

IV. Praktické kroky k poslušnosti A. Poznaj Božie nariadenia Ž 119,11: „Tvoju reč som skryl v svojom srdci, aby som proti Tebe nehrešil.“ V Biblii sa dozvedáme o Božej vôli. Musíme ju čítať, aby sme poznali Jeho nariadenia. Okrem toho musíme dávať pozor na denné osobné vedenie Duchom Svätým. Odkiaľ poznám Božiu vôľu pre svoj život? Ž 119, 105

B. Vytvor si správny postoj k poslušnosti Jn 4,34: „Ježiš im povedal: Mojím pokrmom je činiť vôľu Toho, ktorý ma poslal, a dokonať Jeho dielo.“ Poslušnosť sa nemá diať z prinútenia, ale z lásky k nášmu Pánovi. Prijmime to ako zásadu – Božiu vôľu, ktorú sme spoznali, hneď ochotne a úplne splniť. Ako si vytvorím správny postoj k poslušnosti? Jn 14,23

C. Prijmi silu od Boha Jn 15,5: „Ja som vinný kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť.“ Z vlastnej sily nedokážeme poslúchať Boha. Keď však zostaneme úzko spätí s Pánom Ježišom, bude v nás pôsobiť Jeho sila a tá nám dá schopnosť viesť posvätený život v poslušnosti. Najprv musíme spoznať svoju vlastnú neschopnosť, a potom vo viere prijať silu od Boha.

72




Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: Jn 14,21

2. Čo znamená „poslušnosť“?

3. Aký postoj máme mať voči poslušnosti?

4. Prečo chceme byť poslušní Bohu?

5. Aké problémy so sebou prináša neposlušnosť?

6. Uveď jedno požehnanie, ktoré Boh dal tým, ktorí Ho poslúchajú.

7. V ktorých oblastiach života očakáva Boh našu poslušnosť?

8. Akú zodpovednosť máme voči vláde?

9. Musíme byť ľudským autoritám bezvýhradne poslušní?

10. Ako sa naučíme byť poslušnými?



73


Poslušnosť Čo je „poslušnosť“?

Prečo treba poslúchať

A. Podriadenie sa nejakej autorite Hb 11,8; Jk 4,7

A. Boh očakáva poslušnosť R 1,5

B. Dobrovoľné rozhodnutie R 6,17

B. Poslušnosť je výrazom našej lásky k Bohu 2Jn 6

C. Vnútorný postoj Ž 40,9

C. Poslušnosť je jediný zmysluplný spôsob života Ef 2,10

Do akej miery sa môj postoj k téme „poslušnosť“ zmenil odvtedy, čo som sa stal kresťanom? 1Tes 1,9 Ježiš nás nenazýva „sluhami“ ale priateľmi (Jn 15, 13–15).

D. Od poslušnosti závisí Božie požehnanie Jer 7,23 Aké zasľúbenia dal Pán Ježiš tým, ktorí dodržiavajú Jeho prikázania a milujú Ho (Jn 14,21–23)?

V čom spočíva rozdiel?

Voči komu máme byť poslušní? Voči ľuďom

Voči Bohu 1. Uveriť 1Jn 3,23 2. Pri zaobchádzaní s časom Ef 5,16 3. Pri štúdiu Biblie Jos 1,8 4. Na modlitbe 1Tim 2,1 5. Príslušnosť k zboru Sk 2,42 6. Pri vydávaní svedectva Mk 16,15–16 7. Pri každodennej práci Ef 4,28 8. Pri dávaní 2K 9,7 9. Pri zaobchádzaní so svojím telom R 12,1 10. Pri výbere partnera 2K 6,14

1. Rodičia Ef 6,1–3 2. Zamesnávatelia Ef 6,5–8 3. Štát, vláda R 13,1–7 4. Zbor Hb 13,17 5. Bezvýhradná poslušnosť „Musíme bezvýhradne poslúchať ľudské autority?“ Sk 5.29

Praktické kroky k poslušnosti Poznaj Božie usmernenia Ž 119,11

74

Utvor si správny postoj Jn 4,34


Prijmi silu od Boha Jn 15,5

I. Čo sú to pokušenia?

8. lekcia – Pokušenia

Pok ušenia – s kúšky Každý kresťan sa stretáva s pokušením. Aby sme napriek tomu mohli viesť víťazný život, musíme sa naučiť správne s nimi zaobchádzať. Pokušenia nás môžu priviesť do veľkých ťažkostí. Boh to vie, preto nás chce chrániť pred pokušeniami, ktoré by presahovali naše sily a dať nám silu zvíťaziť nad nimi. „Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť“ (1K 10,13)

Pokušenia – skúšky

Čo sú to skúšky?

Zmysel skúšok

Pôvod skúšok

Oblasti skúšok

Víťazstvo v skúškach

Prijatie odpustenia

I. Čo sú to pokušenia? Pojmy „pokušenie“ a „skúška“ sa dopĺňajú. Grécke slovo pre pokúšať „peirazo“ má tiež dva rôzne významy:

A. „Dráždiť k odchýleniu sa od určitej danej normy“ Pod „pokušením“ myslíme pokus alebo výzvu zviesť niekoho z určenej cesty. Je tým mienené natískanie sa hriechu, ktoré človek pociťuje. Jk 1,14–15: „Ale každý je pokúšaný tým, že ho vlastná žiadostivosť zachvacuje a zvádza. Žiadosť potom, keď počala, porodí hriech, a hriech – vykonaný – splodí smrť.“ Z akej „cesty“ nás chce pokušenie odviesť (Ž 119,9–11)?



75


II. Oblasti pokušenia

Pre správne porozumenie: – Pokušenie nie je ešte hriech. – Pokušenie sa môže rýchlo stať hriechom. – Nad pokušením sa dá zvíťaziť!

B. „Niečo alebo niekoho podrobiť skúške/skúšať“ Keď v Biblii mal byť použitý druhý význam slova, tak sa vo všeobecnosti použili slová „skúšať“ alebo „podrobiť skúške“. Niekoľko príkladov: Ž 26,2: „Skús ma, ó Hospodine, a skúšaj ma, preskúmaj moje ľadviny i srdce“ 2K 13,5 Zj 2,2 Aký význam má v tejto súvislosti text z 1M 22,1?

II. Oblasti pokušení Satanovi záleží na tom, aby nás uvrhol do hriechu a priviedol k pádu. Preto by sme mali vedieť, v ktorých oblastiach života budeme mimoriadne silno pokúšaní. 1Jn 2,15–17: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom lásky k Otcovi. Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadostivosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale zo sveta. Svet však hynie, aj jeho žiadosť (hynie), ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“

A. Žiadosti tela Niekoľko príkladov telesných žiadostí: obžerstvo, prehnané maškrtenie, závislosť od alkoholu a nikotínu, sexuálna zvrhlosť, lenivosť atď.

B. Žiadosť očí Niekoľko príkladov: túžba po vlastníctve (napr. peniaze, oblečenie, dom, pozemok, prístroje), závislosť od médií (napr. televízia, video, časopisy) atď.

76



III. Zmysel skúšok


C. Namyslenosť Niekoľko príkladov: potreba niečo znamenať, pýcha, egoizmus, žiarlivosť, túžba po moci atď. Aké oblasti pokušení nájdeme v nasledujúcich veršoch? 1M 3,6; Lk 4,1–13 Sú tieto oblasti podobné ako tie v 1Jn 2,15–17?

D. Ďalšie možnosti Je ešte veľa iných oblastí života alebo vecí, ktoré sa nám môžu stať pokušením, napr. naše vlastné myšlienky, výsmech nekresťanov, filozofia, bludné učenia, prenasledovanie, utrpenie, choroba, núdza, kluby... Satan vie o našich najväčších slabostiach. Preto musíme dávať veľký pozor a rátať so skúškami. S akým druhom pokušenia musím bojovať ja osobne?

III. Zmysel skúšok 1Pt 1,6–7: „Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokušenia (skúšky), aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.“ Boh dopustí skúšky v našom živote. Chce vyskúšať našu vieru, aby sme sa tým stali dokonalejší. Aj keď nám to padne ťažko, máme sa zo skúšok tešiť. Boh ich dopustí, aby nás formoval a premieňal. Okrem toho môžeme takto mať účasť na Kristovom utrpení. 1Pt 4,12–13: „Milovaní, nedivte sa ohňu (súženia), ktorý vás prišiel skúšať, akoby sa vám prihodilo niečo nezvyčajné. Ale nakoľko sa podieľate na Kristových utrpeniach, radujte sa, aby ste sa plesaním radovali aj pri zjavení Jeho slávy.“ Aké výsledky prinesú skúšky, ak sa v nich osvedčíme? Jk 1,2–4; Jk 1,12 Pamätáš sa na osobné skúšky, ktoré mali pozitívne účinky?



77


IV. Pôvod skúšok

IV. Pôvod skúšok Pochádzajú skúšky od Boha? Jk 1,13: „Nikto nech nehovorí v pokušení: Boh ma pokúša. Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a On nepokúša nikoho.“ Môže sa stať, že Boh bude preverovať našu vernosť, a preto dopustí skúšky v našom živote. 1M 22,1–19; Lk 4,1–2 Dôležité: Boh skúša našu vieru a našu poslušnosť, ale nikdy nás nepokúša k hriechu! Skúšky, ktoré nás odvádzajú od Boha a chcú vrhnúť do hriechu, pochádzajú z troch prameňov: – od Satana – z tela – zo sveta

A. Satan 1Pt 5,8: „Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral.“ Zj 20,2–3 Satan sa neustále usiluje zviesť nás k hriechu. To vidíme od prvej knihy Biblie až po Zjavenie. Práve krátko obrátení ľudia sú mimoriadne vystavení jeho útokom, ale ani osvedčení veriaci nie sú v bezpečí a odolní voči útoku Satana. Čím sa vyznačuje diabol? Jn 8,44

B. Telo (Vlastné žiadosti) G 5,17: „Lebo telo žiada proti duchu a duch proti telu; navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli.“ 1Pt 2,11 Jk 1,14 Pojmom „telo“ môže byť v prvom rade mienené naše telo, ale často sa slovom „telo“ označuje ľudská slabosť a hriešnosť. Vlastné žiadosti predstavujú veľké nebezpečenstvo pre náš život viery (R 8,13). Preto, by sme nášmu ja, sledujúcemu vlastné žiadosti, nemali dať žiaden priestor v nás, ale mali sa nechať formovať Svätým Duchom (R 8,9). K čomu nás chce zviesť naše telo hľadajúc uspokojenie jeho žiadosti? G 5,19–21

78



V. Prijať odpustenie


C. Svet“ Jn 15, 18–19: „Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa skôr nenávidel ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho: ale že nie ste zo sveta, lež ja som si vás vyvolil zo sveta, preto vás svet nenávidí.“ 1Jn 2, 15–17: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete...“ Pojmom „svet“ nie je v Biblii vždy myslená len naša zem. Biblia používa často slovo „svet“ pre ľudí, ktorí nepoznajú Boha alebo pre protibožský systém v tomto svete. „Svet“ sa pokúša priviesť človeka k tomu, aby opäť prijal hriešne návyky svojho okolia. Ako má vyzerať vzťah kresťana ku svetu? R 12, 1–2 1Jn 5,4 Jk 4,4

V. Prijať odpustenie Hoci ako kresťania máme viesť víťazný život, z času na čas sa stane, že podľahneme pokušeniu a padneme do hriechu. 1Jn 1,8: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda.“ Jk 3,2 Preto môžeme mať istotu, že na základe Božích zasľúbení máme odpustené hriechy. Praktické kroky k odpusteniu hriechov:

A. Uvedomiť si hriech Ž 32, 1–4: Blahoslavený, komu je odpustený priestupok a hriech prikrytý! Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu a v jeho duchu nieto ľsti! Kým som mlčal, práchniveli mi kosti počas môjho ustavičného stonania, lebo dňom i mocou ťažko doliehala na mňa Tvoja ruka, životná sila sa mi obrátila na letnú vyprahnutosť.“ Ak si si uvedomil, že nejaký skutok je hriechom, musíš si za tým stáť a priznať si to. Buď hotový vyznať hriech a dať všetko do poriadku.



79

8. lekcia – Pokkušenia

V. Prijať odpustenie

B. Vyznanie hriechu Ž 32,5: „Vtedy som Ti vyznal svoj hriech a nezastrel som svoju vinu. Riekol som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky! A Ty si odpustil vinu môjho hriechu.“ Jn 14,6 1Jn 1,9 Popros na modlitbe Pána Ježiša o odpustenie hriechu a vedome sa od neho odvráť.

C. Prijatie odpustenia R 3,22: „...spravodlivosť Božia z viery v Ježiša Krista všetkým veriacim...“ R 5,1–2 Prijmi vo viere odpustenie. Často je pomocou pripomenúť si nejaké zasľúbenie z Biblie (napr. 1Jn 1,9) a osobne prijať tieto slová. Poďakuj sa hneď Bohu za odpustenie, ktoré ti teraz skrze Ježiša Krista daroval: Ž 50,15; 1Tes 5,18 Môžeme mať istotu, že pokiaľ žijeme vo svetle, Duch Boží nám bude pripomínať aj nevedomé hriechy, aby sme ich vyznali a boli očistení krvou Pána Ježiša (1Jn 1,7).

D. Ďalšie kroky z Ak si s niekým nespravodlivo zaobchádzal alebo si ho urazil, buď ochotný ospravedlniť sa. z Ak si niekomu spôsobil škodu, usiluj sa škodu nahradiť. z Ak kvôli tejto veci nenájdeš pokoj, vyhľadaj duchovného pastiera. z Nenos dlho so sebou bremeno, ale daj ho čo najrýchlejšie do poriadku. z Vykroč znova odvážne a plň úlohu, ktorou ťa Boh poveril.

80



VI. Víťazstvo nad pokušením


VI. Víťazstvo nad pokušením – v skúškach 2Pt 2,9: „...môže Pán vytrhnúť pobožných z pokušenia, ale ponechať nespravodlivých až do súdneho dňa a potrestať.“ Boh síce dopustí pokušenia v našom živote, ale zároveň vie, koľko toho dokážeme zniesť a ako nás môže z nich zachrániť. 1K 10,13 Aj Pán Ježiš bol pokúšaný, ale On nezhrešil. Aký význam má Ježišovo víťazstvo pre nás, keď sme pokúšaní? Hb 2,18 Hb 4, 15–16 Aby sme mohli zvíťaziť nad pokušeniami, mali by sme poznať usmernenia Biblie, bdieť, postaviť sa pokušeniam na odpor a predovšetkým modliť sa za víťazstvo.

A. Poznaj biblické usmernenia Ž 119,9–1: „Ako si zachová mladík svoj chodník čistý? Keď bude zachovávať Tvoje slovo. Hľadal som Ťa celým srdcom, nedaj mi poblúdiť od Tvojich príkazov! Tvoju reč skryl som vo svojom srdci, aby som proti Tebe nehrešil.“ Mt 4,3–4 Biblia nám dáva jasné usmernenia o tom, ako sa máme správať v pokušení.

B. Bdej 1Pt 5,8: „Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral.“ 1K 16,13 Často utrpia veriaci porážku, pretože vôbec nerátajú s možnosťou, že sa môžu dostať do pokušenia. Nesmieme si myslieť, že raz budeme odolní voči pokušeniam a tak stále žiť vo víťazstve. V čom zlyhali učeníci, keď boli s Ježišom v Getsemanskej záhrade? Mt 26, 36–40



81


VI. Víťazstvo nad pokušením

C. Modli sa za víťazstvo Mt 26, 41: „Bdejte a modlite sa, aby se neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé.“ Modlitba má rozhodujúci význam, keď ide o získanie víťazstva nad pokušeniami. Pritom sa nemáme modliť len za vlastné víťazstvo, ale aj za víťazstvo v živote iných. Ako sa modlil Pavol za veriacich v Efeze? Ef 3,16

D. Postav sa na odpor Jk 4,7: „Poddajte sa teda Bohu, ale vzoprite sa diablovi – a utečie od vás.“ Ak sme si uvedomili, že ide o Satanove útoky, musíme sa mu vedome a hneď postaviť na odpor. Pri obzvlášť tvrdých útokoch bude nevyhnutné temné moci priamo osloviť a prikázať im v mene Ježiša Krista, aby od nás odstúpili (Mt 16,23; Sk 16,16–18). Ako sa môžeme postaviť Satanovi na odpor? Ef 6,16 Ako k tomu môžeme prispieť, aby sme sa vyhli určitým pokušeniam? Ž 1,1–2

E. Buď poslušný Kol 2,6: „Preto ako ste prijali Krista Ježiša, Pána, tak v Ňom žite zakorenení a budovaní v Ňom i upevňovaní vierou, ako ste boli vyučovaní, a rozhojňujte sa v dobrorečení.“ 2Tim 2,22 Ak chceme víťaziť nad pokušeniami, musíme poslúchnuť Božie prikázania úplne, hneď a radi. Ako máme žiť ako poslušné Božie deti? 1Pt 1,14–15

82




Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: 1K 10,13

2. Čo znamená „pokušenie“?

3. V akých životných oblastiach existujú pokušenia?

4. Čo je myslené v 1Jn 2,16 slovným spojením „pýcha života“?

5. Odkiaľ pochádzajú skúšky?

6. Prečo sa Satan tak veľmi snaží uvrhnúť nás do hriechu?

7. Majú skúšky aj dobrý účel? Ak áno, tak aký?

8. Čo máme robiť, keď sme pokušením padli do hriechu?

9. Ako môžeme zvíťaziť nad pokušeniami?

10. Aký verš z Biblie ti môže byť v čase pokušenia mimoriadnou pomocou?



83


Pok ušenia – s kúšky Čo je pokušenie?

Pokušenie

„Pokušenie“ je pokus zviesť niekoho z určenej cesty. Je nutkanie k hriechu, ktoré človek pociťuje. Jk 1,14–15

1K 10,13

Pôvod pokušení Jk 1,13 A. Satan 1Pt 5,8 Čím sa vyznačuje Satan (Jn 8,44)?

Z akej „cesty“ nás chce pokušenie odviesť? Ž 119,9–11

B. „Telo“ (Vlastné žiadosti) G 5,17 K čomu nás chce zviesť vlastné telo hľadajúc uspokojenie vlastných žiadostí (G 5, 19–21)?

Oblasti pokušenia 1Jn 2,15–17

C. „Svet“ Jn 15, 18–19

A. Žiadosť tela B. Žiadosť očí C. Pýcha života

Ako má vyzerať vzťah kresťana k svetu? R 12,2

Aké oblasti pokušenia nájdeme u Lk 4,1–17?

Prijať odpustenie

Zmysel skúšok

A. Rozpoznať hriech Ž 32, 1–4

Boh dopustí skúšky v našom živote, pretože chce, aby bola naša viera vyskúšaná a aby sme sa stali dokonalejší (1Pt 1,6–7).

B. Vyznať hriech Ž 32,5; 1Jn 1,9

Aké pozitívne výsledky prinášajú skúšky? Jk 1,2–4; Jk 1,12

C. Prijať odpustenie R 3,22; Ž 50,15

...môžu byť prekonané

1Pt 5.8 Poznaj biblické usmernenia Ž 119, 9–11

Modli sa za víťazstvo Mt 26,41

Víťazstvo nad pokušením 2Pt 2,9

Postav sa na odpor Jk 4,7

84

Buď poslušný Kol 2,6


I. Kto je Boh?

9. lekcia – Poznať a milovať Boha

Poznať a milo v ať Boha K zásadným otázkam života patrí otázka o Bohu: „Kto je Boh? Ako Ho môžem spoznať? Ako má vyzerať môj vzťah k Nemu?“ Ten, kto sa pokúsi vedecky skúmať Boha, dostane sa na nesprávne cesty. Avšak ten, kto študuje Bibliu, spozná, aký je Boh v skutočnosti. Boha môžeme spoznať iba vtedy, ak sa nám zjaví – a to aj urobil!

Poznať a milovať Boha

Kto je Boh?

Odkiaľ poznáme Boha?

Božia trojica

Boh je naším Otcom

I. Kto je Boh? Na otázku „Kto je Boh?“ môžeme dostať najrôznejšie odpovede, ak si vypočujeme príslušníkov z rôznych náboženstiev. Odkiaľ môžeme vedieť, kto je Boh? Ak sa pokúsime zdôvodniť Boha cez myslenie, filozofiu, rozum alebo cit, dostaneme sa na nesprávnu cestu. Ak chceme spoznať Boha, musíme si všímať, ako sa zjavuje v Biblii.

A. Boh je Stvoriteľ Pretože Stvoriteľ je pôvodcom všetkého, čo existuje, je jedinečný. 2M 20,11: „...lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebesá i zem, more i všetko, čo je v nich...“ Ž 102,26: „Pradávno založil si zem a nebesá sú dielom Tvojich rúk.“



85


I. Kto je Boh?

V Žalmoch je často Boh predstavovaný ako Stvoriteľ, ako majestátny Pán, ktorému patrí česť. Porovnaj: Ž 8,1–5; Ž 19,1–7 Aký význam má pre našu vieru skutočnosť, že Boh je Stvoriteľ?

B. Boh je Najmocnejší Je neporovnateľný s ľudskou rukou vyrobenými modlami, je nad všetkými prominentnými osobnosťami a nad všetkými mocnosťami nebeského sveta. Nikto nie je mocnejší než On a nikto Mu nie je podobný. Porovnaj: 1M 14,18–20 Ž 21,8 Ž 46,11 Ž 50,14 Ž 91,1: „Kto v skrýši Najvyššieho prebýva a odpočíva v tôni Všemohúceho...“ Je Boh tým Najmocnejším v tvojom živote?

C. Boh je „Jahve“ V Biblii sa nachádza niekoľko sto mien alebo označení Boha, napr. „Najvyšší“ alebo „Všemocný“ atď., pričom Božie meno „Jahve“ je najdôležitejšie. Židia zo strachu a z bázne nevyslovovali toto meno, ale používali označenie „Adonai“ = „Pán“. Najlepšie vysvetlenie pre meno „Jahve“ nájdeme v 2M 3,14: „SOM, KTORÝ SOM.“ Táto výpoveď poukazuje na Božiu večnú existenciu. On je tým, ktorý trvá večne. Nemá začiatok, ani koniec. Je večný. Porovnaj: Hb 13,8

D. Božie vlastnosti Ak máme zodpovedať otázku, kto je Boh, potom bude najlepšie porozprávať sa o Jeho vlastnostiach a pôsobení. Spomenieme tu niekoľko Božích vlastností:

1. Boh je večný Ž 90,2: „Skôr ako sa vrchy zrodili, ako boli utvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov naveky.“ 1Tim 6,16

86



I. Kto je Boh?


2. Boh je vševedúci – On vidí všetko a všade Pr 15,3 – On vie o všetkých myšlienkach, slovách a skutkoch Ž 139,2–4 – Vie všetko o sebe samom 1K 2,10–11 – Vie všetko o nás Mt 10,29–31

3. Boh je všadeprítomný Ž 139,5–7: „Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa. Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho. Kam by som mohol zájsť od Tvojho Ducha? Pred tvojou tvárou kam utečiem?“ Sk 17,24–27

4. Boh je všemocný Ž 115,3: „Ale náš Boh je v nebesiach, robí všetko, čo sa Mu páči.“ R 4,20–21

5. Boh je svätý Ž 22,4: „Ty však tróniš ako svätý, Ty, chvála Izraela.“ Iz 6,3

6. Boh je láska 1Jn 4,16: „A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ 1Jn 4,10–11 Aké Božie vlastnosti poznáme okrem týchto z Biblie?



87


II. Odkiaľ poznáme Boha?

II. Odkiaľ poznáme Boha Na vedeckom základe nie je možné dokázať, či existuje alebo neexistuje Boh. Napriek tomu majú všetci ľudia určitú mieru poznania o Bohu, pretože sa im sám zjavil. Odkiaľ poznáme Boha? Ako sa nám zjavuje?

A. Biblia Hb 1,1–2a: „Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril nám v Synovi...“ S Bohom sa zoznamujeme prostredníctvom Biblie. On viedol pisateľov Biblie tak, aby to, čo zapíšu, zodpovedalo skutočnosti o Bohu. Ak skúmame Božie dielo a Jeho zvesť v Biblii, spoznávame Ho, aký je. Prečo je Biblia absolútne spoľahlivá? 2Tim 3,16

B. Stvorenie R 1,19–20: „...lebo im je zjavné, čo môžu vedieť o Bohu; veď sám Boh im to zjavil. Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie...“ Na Božích dielach, predovšetkým na stvorení, môže každý spoznať, že existuje všemocný Boh. Pozoroval si už s úžasom prírodu a oslavoval Boha za Jeho nádherné stvorenie?

C. Ježiš Kristus Kol 2,9: „Lebo v ňom prebýva všetka plnosť božskosti telesne...“ Boh sa stal človekom a prišiel na túto zem v Ježišovi Kristovi. Cez Neho spoznávame živého a pravého Boha. On povedal: Jn 14,9: „Kto mňa vidí, videl aj Otca.“ Ježiš Kristus nám nielen zvestoval pravdu, On sám je Pravda. Aký dôkaz máme, že je Ježiš skutočne Božím Synom?

88



II. Odkiaľ poznáme Boha


D. Intuícia Jn 1,9: „...pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet.“ Kaz 3,11 R 1,19–20 Každý človek vo svojom vnútri vie o existencii – vycíti Boha. Toto vnútorné poznanie sa nazýva tiež intuíciou. Biblia sa nikdy nepokúša dokázať existenciu Boha. Biblia v zásade vychádza z tejto skutočnosti a oznamuje trest pre tých, ktorí Boha vedome zapierajú a pohŕdajú Ním. R 1,21: „...že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v múdrosti upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.“ Čím je zatemnená v človeku vnútorná vedomosť o Bohu (intuícia)? R 1,21–23

E. História Sk 17,26: „On urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské, aby obývali celý povrch zeme; stanovil určité časy a hranice ich prebývania...“ Božia sláva má rásť na izraelskom národe skrze Jeho konanie. Boh chce, aby pohania poznali, že On je Pán. Porovnaj: 2M 14,4; Ez 36,23 Boh často skrze prorokov hovoril o osude izraelského národa a národov okolo neho. To, že sa tieto proroctvá splnili, je stále znova znakom Božej suverenity a všemocnosti. Jeho konanie na národoch je obrovským dôkazom Jeho majestátnosti a veľkosti. Uveď tri udalosti z dejín Izraela, z ktorých je zrejmé, že Boh vedie svoj národ!

F. Zázraky 1Kráľ 18,24a: „Potom vzývajte meno svojho boha, a ja budem vzývať Hospodinovo meno. Boh, ktorý odpovie prostredníctvom ohňa, je Bohom.“ Znamenia a zázraky boli vo všetkých dobách veľkolepé demonštrácie Božej moci. Zázraky sa diali v čase Starej zmluvy, za čias Ježišových, za čias apoštolov a dejú sa aj dnes. Aký účel mali splniť zázraky, ktoré robil Ježiš? Jn 20,30–31



89


II. Božia trojica

G. Osobná skúsenosť Každý, kto prijal Ježiša Krista do svojho žlivota, má s Ním osobnú skúsenosť (Jn 1,12). Je to jedna z najdôležitejších skúseností života vôbec. K tomu by sme mali mať osobné skúsenosti s Pánom každý deň. Uveď tri osobné skúsenosti, kedy si si mimoriadne jasne uvedomil Božiu existenicu, pomoc, ochranu alebo Jeho lásku!

III. Božia trojica Biblia nás učí veľmi jasne, že existuje len jeden Boh. 2M 20,2–3: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa!“ 5M 6,4: „Počuj, Izraelu! Hospodin, náš Boh, je jeden Hospodin.“ Hoci existuje jeden Boh, zjavuje sa nám trojakým spôsobom. Nikdy však nehovoríme o troch Bohoch.

A. Význam Božej trojice Trojica znamená: Boh sa nám zjavuje ako – Boh, Otec – Boh, Syn – Boh, Duch Svätý.

Otec

B OH

Všetci traja – Otec, Syn a Duch Svätý tvoria jednotu: „BOH“. Výraz „trojjedinosť“ sa v Biblii nevyskytuje. Bol zavedený začiatkom 3. storočia Tertullianom (lat. trinitas). Učenie o trojjedinosti, tak ako mu rozumieme, bolo zastupované už významným cirkevným otcom Augustínom (354–430 po Kr.)

Syn

Duch Svätý

Trojjedinosť Božia je veľkým Božím tajomstvom, ktorému nemôžme rozumieť a ani ju odôvodniť. Luther k tomu povedal: „Naše zákony matematiky, fyziky a logiky sa na Boha nedajú použiť.“ Je pre našu vieru dôležité poznať riešenia rozumových problémov týkajúcich sa Božej trojice?

B. Dôležité biblické verše o Božej trojici Tajomstvo Božej trojice sa v Starej zmluve len pomaly odhaľuje. Nová zmluva hovorí jasne o Bohu ako Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. Pre tieto spôsoby zjavovania Boha sa často používa pojem „osoba“. Pritom nie je myslená osoba v zmysle nejakého človeka.

90



III. Božia trojica


Kde je reč o všetkých troch Božích osobách?

1. Pri Ježišovom krste V Mt 3,13–17 sa hovorí o krste Pána Ježiša. – Kto sa nechal Jánom pokrstiť v Jordáne? – Kto zostúpil v podobe holubce na Ježiša? – Kto prehovoril z neba: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“

2. Pri príkaze o misii Mt 28,19: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno – Otca, – i Syna – i Ducha Svätého“

3. V požehnaní 2K 13,13: „Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami!“

4. Pri zoslaní Ducha Svätého Jn 14,16: „A ja budem prosiť Otca, a dá vám iného Radcu, aby bol s vami až naveky...“

5. Pri stvorení sveta 1M 1,1: „Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ Kol 1,16: „...lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi...“ 1M 1,2: „...a Duch Boží sa vznášal nad vodami.“

6. Pri vykúpení človeka Jn 3,16: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal...“ Jn 10.17: „Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal.“

7. Pri posvätení kresťana Jn 17,17: „Posväť ich v pravde – Tvoje slovo je pravda.“ 1K 6,1: „A takýmito ste vy niektorí boli; ale dali ste sa obmyť, boli ste posvätení, ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a v Duchu nášho Boha.“



91


IV. Boh je naším Otcom

8. Ďalšie verše z Biblie o Božej trojici: R 14,17–18; 15, 16.30; 1K 12,4–6; 2K 1,21–22; Ef 2,19–22; 3,5–7.14–17; Tit 3,4–6; Júd 20–21 Je dôležité si všimnúť, že Boh Otec, Syn a Duch Svätý tvoria absolútnu jednotu. Čo hovorí Pán Ježiš o svojom vzťahu k Bohu Otcovi? Jn 8,19; Jn 12,44–45; Jn 14,9–11 Čo vieme o vzťahu medzi Bohom Otcom a Duchom Svätým? Jn 4,24; 2K 3,17

IV. Boh je naším Otcom Otcom, v doslovnom zmysle slova, je niekto, kto splodil deti. Zvyčajne je potom aj vychovávateľom a opatrovníkom detí. V širšom zmysle môže slovo otec byť použité pri ľuďoch, ktorí prevzali otcovské povinnosti, napr.: – – – –

ak sa niekto stará o chudobných, vdovy a siroty (Job 29,16) politický vodca (1Sam 24,11–12) kňaz (Sud 17,10) prorok (2Kráľ 13,14)

V Novej zmluve môžu byť tí, ktorí priviedli iných k viere, považovaní za duchovných otcov. Porovnaj: 1K 4,14; F 2,22; Filem 10

A. Komu je Boh Otcom? 1. Boh je Otcom Ježiša Krista. Sám Ježiš Kristus často hovorí o Bohu ako o svojom Otcovi. Porovnaj Jn 5,17–23; 6,44–46; 10,25–30; 14,1–31; Ef 1,3: „Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista...“ otec

Otec

syn

Syn

prirodzený vzťah

Boží vzťah

Vzťah medzi Bohom Otcom a Jeho Synom nie je prirodzeným vzťahom. Ježiš sa nestal svojím narodením v Betleheme Božím Synom, ale je Ním od večnosti (Jn 17,5).

92





2. Boh je Otcom Izraela 2M 4,22: „Takto hovorí Hospodin: Izrael je mojím prvorodeným synom...“ Jer 31,9: „...lebo som Otcom Izraelovi.“ Aj keď je Boh Bohom Izraela, často si to národ neuvedomoval a iba jednotlivci Ho tak označovali (Iz 63,16) Ako očakával Boh, že Ho Jeho národ bude nazývať? Jer 3,19

3. Boh je otcom všetkých veriacich Boh je síce Stvoriteľom a zachovávateľom všetkých ľudí, ale všetci ľudia nemôžu byť označení ako Božie deti. 1Jn 3,1: „Pozrite, akú lásku dal nám Otec, aby sme sa volali Božími deťmi.“ Prvý hriech zničil vzťah medzi človekom a Bohom, a preto je potrebné nové duchovné narodenie, aby sa človek stal Božím dieťaťom (Jn 1,12–13). Je každý človek Božím dieťaťom? Jn 1,12–13

B. Význam otcovstva Boh je naším Otcom. Určite sa náš obraz o otcovi nezhoduje s biblickým obrazom. Ako opisuje Biblia vzťah otca k jeho deťom?

1. Otec nás miluje Jn 3,16: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Jn 16,27; 1Jn 3,1 Aký praktický význam má pre mňa to, že ma Boh miluje?

2. Otec nás obdarúva a odmeňuje Mt 6,1: „Varujte sa prejavovať zbožnosť pred ľuďmi preto, aby vás videli; ináč nemáte odplatu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach.“ Mt 6,4; Mt 6,18



93



3. Otec sa o nás stará Mt 6,8: „Nebuďte im teda podobní! – Veď Boh, váš Otec, vie, čo potrebujete, skôr, ako Ho prosíte.“ Mt 6,26; Mt 10,29; Jn 14,2

4. Otec odpúšťa hriech Mt 6,14

5. Otec vypočúva modlitby Mt 7,11: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá dobré veci váš Otec nebeský tým, čo Ho prosia!“ Mt 18,19

6. Otec je milosrdný Lk 6,36

7. Otec nás vychováva Hb 12,5–10

C. Náš vzťah k Otcovi Ako vyzerá vzťah Božieho dieťaťa k nebeskému Otcovi? Pretože je Boh naším Otcom a dobre sa o nás stará, chceme Jeho lásku správne opätovať. 1Jn 1,3b: „Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a Jeho Synom Ježišom Kristom.“ Ako Božie deti smieme k Nemu volať. Porovnaj: R 8,15; 1Pt 1,17 G 4.6: „A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče!“ Otec chce, aby sme... – Ho oslavovali

Jn 4,21–24; Ef 3,14

– vzdávali Mu česť

F 2,11; F 4,20

– ďakovali Mu

Ef 5,20; Kol 1,12; Kol 3,17

Aké práva a povinnosti sú spojené s označením „dieťa Božie“?

94




Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: 1Jn 3,1

2. Aká cesta v spoznávaní Boha vedie do cieľa?

3. Ako by si zodpovedal otázku šesťročného dieťaťa: „Kto je Boh?“

4. Aké Božie vlastnosti spoznávame z Biblie?

5. Aj neobrátený človek môže, ak chce, vnímať veľa z existencie Boha. Ako sa nám Boh zjavil?

6. Čo znamená pojem „Božia trojjedinosť“?

7. Uveď dva texty z Biblie, ktorými sa môže odôvodniť učenie o Božej trojici!

8. Komu je Boh Otcom?

9. Aký význam má pre nás to, že je nám Boh Otcom?

10. Ako môžeme prehlbovať svoj vzťah k Bohu Otcovi?



95


Poznať a milo v ať Boha Kto je Boh? Boh je Stvoriteľ Ž 102,26 Boh je...

večný Ž 90,2

Boh je Najmocnejší Ž 91,1 vševedúci Ž 139,2–4

Biblia 2Tim 3.16

všadeprítomný Ž 139,5–7

Boh je „Jahve“ 2M 3,14 všemocný Ž 115,3

Odkiaľ poznáme Boha?

svätý Ž 22,4

Láska 1Jn 4,10–11

Osobné skúsenosti Jn 1,12 Zázraky Jn 20,30–31

Stvorenie Jn 1,12 Ježiš Kristus Jn 1,12

História Sk 17,26 Intuícia R 1,21

Božia trojica Význam z Boh sa nám zjavuje ako – Boh, Otec – Boh, Syn – Boh, Duch Svätý z Všetci traja – Otec, Syn a Duch Svätý tvoria jednotu: Boh! z Je iba jeden Boh 2M 20,2–3;

Texty Biblie z Výzva k misii Mt 28,19 z Požehnanie 2K 13,13 z Vykúpenie človeka Jn 3,5,16 z Zoslanie Ducha Svätého Jn 14,16

Otec

BOH Syn

Duch Svätý

Boh je naším Otcom

Komu je Boh Otcom? Ef 1,3; Jer 31,9 1Jn 3,1

96

Význam otcovstva Jn 16,27; Mt 6,8; Hb 12,5–10


Náš vzťah k Otcovi 1Jn 1,3; R 8,15; Ef 5,20

I. Kto je Ježiš Kristus?

10. lekcia – Ježiš Kristus

Je žiš Kris tus – náš Spasit eľ a Pán – Pán Ježiš nie je len najznámejšou, ale aj najvýznamnejšou osobnosťou dejín. Postoj, ktorý niekto zaujme voči Ježišovi, je rozhodujúci pre večný život. V Jn 3,36 čítame: „Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zotrváva na ňom.“ Preto je dôležité mať jasnú odpoveď na nasledujúce otázky: Kto je Ježiš Kristus? Čo pre mňa urobil? Ako sa môžem zjednotiť s Ním?

Ježiš Kristus Kto je Ježiš Kristus?

Život Ježiša Krista

Kristus náš Veľkňaz

I. Kto je Ježiš Kristus? Ježiš položil svojim učeníkom otázku: „A vy za koho ma považujete?“ Nato odpovedal Peter krátko a výstižne: Mt 16, 16: „Ty si Kristus, Syn Boha živého.“

A. Ježiš Kristus je Boží Syn Na mnohých miestach v Písme je Pán Ježiš označovaný ako „Syn Boží“ (napr. Mt 4,3; 8,29; 14,33; 26,63) Ježiš sa priznáva k Božiemu Synovstvu a oslovuje Boha ako svojho Otca. Jn 1,18: „Boha nikto nikdy nevidel; jednorodený (Syn) Boží, ktorý je v lone Otcovom, ten Ho známym učinil.“



97



Život Ježiša je jedinečný. Dokazuje, že bol nielen človekom, ale aj Bohom: – – – – –

Jeho narodenie bolo jedinečné Jeho služba bola jedinečná Jeho smrť bola jedinečná Jeho zmŕtvychvstanie bolo jedinečné Jeho vstúpenie na nebesá bolo jedinečné

Čo z Ježišovho života ešte poukazuje na Jeho jedinečnosť? Moc v Ježišovom živote musela byť pre Jeho súčasníkov dôkazom, že je naozaj Boží Syn. Nad čím alebo kým má Pán Ježiš moc? Mt 4,1–11; Mt 8,23–27; Mk 5,1–20; Lk 5,12–14; Lk 7,11–15 Uveď niekoľko udalostí z Ježišovho života, ktoré dosvedčujú, že je skutočne Bohom! Mk 2,5; Lk 6,8a; 1Pt 2,22

B. Ježiš Kristus je Syn človeka Ježiš sa často sám označuje ako „Syn človeka“ (Mt 8,20; 9,6; 10,23; 11,19; 12,8.32.40; 13,37.41; 16,13). Mk 10,45: „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých.“ Pojem „Syn človeka“ poukazuje nato, že sa Ježiš skutočne stal človekom. Opustil slávu u Otca, aby sa celým svojím zjavom stal človekom bez toho, aby prestal byť Božím Synom. F 2,6–7: „...ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek...“ Uveď niekoľko udalostí z Ježišovho života, ktoré ukazujú, že bol skutočne človekom! Lk 2,2,7 Lk 2,51 Mk 6,3 Lk 10,21a Jn 11,35 Mt 8,24 Mk 11,12 Jn 19,28 Jn 19,30 Jn 19,40–42 Aký význam má pre náš vzťah k Pánu Ježišovi skutočnosť, že bol naozaj človekom (Hb 4,15–16)?

98





C. Ježiš Kristus je večný Boh 1. Je večný V liste Hebrejom 1,8 je o Ježišovi povedané: „Tvoj trón, ó Bože, je naveky vekov.“ Pre Ježišových súčasníkov nebolo ľahké porozumieť, že On existoval už predtým, ako sa narodil v Betleheme. Hoci Ján bol od Neho o 6 mesiacov starší, o Ňom povedal: Jn 1,15: „Ten, ktorý prichádza po mne, je predo mnou, pretože bol skôr ako ja.“ Ako reagovali Židia, keď im Ježiš povedal: „Skôr, ako bol Abrahám, ja som!“? Jn 8,57–58

2. Je Bohom Rovnako ako Otec a Duch Svätý sú Boh, aj Syn je skutočným Bohom. To vyplýva z Jn 1,1: Jn 1,1: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. (tu: „Slovo“ = Syn). Ježiš sa prirovnáva k Bohu (Jn 10,30, 14,7–9). Jn 5,18: „Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť Ho, že nielen porušil sobotu, ale že aj Boha nazval svojím Otcom, a tým sa rovnal Bohu.“ Pretože je Ježiš Kristus Bohom, patrí Mu naša chvála: Mt 14,33: „A tí, čo boli na lodi, padli Mu k nohám a hovorili: Vpravde Syn Boží si!“ Jn 5,23 Jn 14,14 F 2,10 Hb 1,6

D. Ježiš Kristus je jediný Spasiteľ 1Jn4, 14: „A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta“. Sk 5,30–31: „Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zamordovali, keď ste Ho povesili na drevo. Toho Boh povýšil svojou pravicou za Vodcu a Spasiteľa, aby dal Izraelovi pokánie a odpustenie hriechov.“ Slovo „Spasiteľ“ znamená „Záchranca“. Ježiš sa stal naším Záchrancom tým, že zomrel za naše hriechy na kríži na Golgote. Svojou smrťou zaplatil za naše viny. Boh prijal Jeho obeť a prebudil Ho k životu. Teraz odpúšťa viny každému, kto príde vo viere k Nemu a príjme Ho ako svojho osobného Spasiteľa. Ježiš ho vykúpi a dá mu právo byť Božím dieťaťom. Je okrem Ježiša iné meno na tejto zemi, v ktorom by sme mohli byť spasení (Sk 4, 12)?



99



E. Jeho meno R 1,7: „Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána Ježiša Krista.“

1. Pán Sk 10,36: „Toto slovo, ktoré poslal synom izraelským, keď dal zvestovať pokoj skrze Ježiša Krista – a On je Pánom všetkých...“ Slovo „Pán“ je používané pre vlastníka, toho, kto vydáva príkazy a pre toho, komu patrí úcta. Ježiš je naším Pánom! Čo znamená pre tých, ktorí ho neprijali, skutočnosť, že Ježiš je Pánom? F 2,9–11

2. Meno „Ježiš“ Mt 1,21: „Porodí syna a dáš Mu meno Ježiš; lebo On vyslobodí svoj ľud z ich hriechov.“ „Ježiš“ je meno Božieho Syna, ktorý sa stal človekom. Je to meno, ktoré je nad všetkými menami (F 2,9). Význam: Ježiš = „Boh zachraňuje“ alebo „spása Jahveho“ alebo „Ten, ktorého spásou je Jahve“.

J

Aké obrovské prejavy moci sú v mene „Ježiš“?

iš ž e

Sk 4,12 R 10,13 Jn 14,13–14

3. Označenie „Kristus“ Sk 9,22: „Ale Saul vystupoval tým neohrozenejšie a Židov, ktorí bývali v Damasku, uvádzal do rozpakov dokazujúc, že On (totiž Ježiš) je Kristus.“ Grécky preklad hebrejského slova „maschiach“ (Mesiáš) znamená „pomazaný“. – „Ježiš“ je ponížené meno Syna človeka. – „Kristus“ je naproti tomu výsostný titul pomazaného Záchrancu. Aké mená alebo označenia sa ešte používajú pre Ježiša? Čo znamenajú pre nás kresťanov?

100



II. Život Ježiša Krista


II. Život Ježiša Krista A. Doba pred Ježišovým príchodom na svet Už v Starej zmluve je na viacerých miestach zvestovaný Ježišov príchod. Prvá – ešte trochu skrytá – zmienka je už 1M 3,15. Je viacero zmienok, ktoré zreteľnejšie hovoria o Ježišovom príchode. – Má byť Dávidovým potomkom (2Sam 7,12–16). – Má sa narodiť v Betleheme (Mich 5,1). – Bude trpieť a zomrie kvôli našim hriechom (Iz 53,3–9). – V Starom zákone obetný Baránok poukazuje na zástupnú smrť Ježiša Krista (2M 12,5; Hb 9,14). Čo vieme ešte o Pánu Ježišovi z obdobia, kým sa stal človekom? Jn 1,3 Jn 8,58 Jn 17,5 Jn 17,24

B. Ježišovo narodenie Boží Syn bol počatý Duchom Svätým (Mt 1,18–20) a narodil sa z Márie panny v Betleheme asi v roku 4 p. Kr. (Mt 2,1). V tom čase bol Augustus cisárom v Rímskej ríši (31 pred Kr. – 14 po Kr.) a Herodes bol kráľom v Jeruzaleme. Prečo sa musel Ježiš Kristus stať človekom? Hb 2,17; 1Jn 3,5; 1Jn 3,8

C. Čas Ježišovej mladosti Evanjeliá nám neudávajú ucelenú Ježišovu biografiu. Preto vieme len málo o Jeho mladosti. Hovorí sa iba o jednej udalosti, a síce o Jeho prvej návšteve v Jeruzaleme vo veku 12 rokov (Lk 2,42–52). Ježiš mal aj bratov a sestry (Mt 13,55–56). Poslúchal svojich rodičov (Lk 2,51). Čomu sa môžeme naučiť z Jeho vzťahu k rodičom?

D. Ježišovo verejné pôsobenie Evanjeliá hovoria hlavne o čase Ježišovho pôsobenia. Koľko rokov mal Ježiš, keď začal verejne pôsobiť? Lk 3,23 Ako dlho trvalo Ježišovo verejné pôsobenie? Vieme o troch po sebe nasledujúcich slávnostiach paschy, ktoré Ježiš zažil počas svojho pôsobenia: 1. slávnosť: Jn 2,13 2. slávnosť: Jn 6,4 3. slávnosť: Jn 11,55; 12,1; 13,1 © MSEJK, 841 04 Bratislava


101



Čo je typické pre službu Pána Ježiša na zemi? – – – –

Vyučovanie o nebeskom kráľovstve. Činenie zázrakov. Vyučovanie učeníkov. Vydanie života ako výkupného za mnohých.

Uveď niekoľko výzamných bodov z Ježišovho verejného pôsobenia!

E. Ježišovo utrpenie a smrť Žiadne udalosti z Ježišovho života nám nie sú tak podrobne popísané ako Jeho utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie (Mt 26–28). Ježišova zástupná smrť je obrovským dôkazom Jeho lásky k nám: 1Jn 4,10: „V tom je láska, že nie my sme milovali Boha, ale že On miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“ Ježišova smrť sa v mnohom odlišuje od smrti iných ľudí. Čo je výnimočné na Jeho smrti? Mt 5,8–9 Aký význam má utrpenie a smrť Pána Ježiša pre tých, ktorí v Neho veria? R 5, 8–9: „Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teraz zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?!“ R 8, 34; Ef 1,7

F. Ježišovo zmŕtvychvstanie O Ježišovom zmŕtvychvstaní sa rozpráva v každom zo štyroch evanjelií (Mt 28; Mk 16; Lk 24; Jn 20). Existuje veľa dôkazov o tom, že Ježiš Kristus naozaj vstal z mŕtvych. Všimnime si tri dôkazy z 1K 15,1–8: – potvrdenie skúsenosťou – verš 1–2 – potvrdenie Písmom – verš 3–4 – potvrdenie svedkami – verš 5–8 Ježiš telesne vstal z mŕtvych. Učeníci Ho videli, hovorili s Ním a jedli s Ním (Lk 24,38–43). Prečo Ježiš vstal z mŕtvych Lk 24, 44–47 1Pt 1,3 Čo by sa stalo, keby Ježiš nevstal z mŕtvych? 1K 15,14–19

102





G. Nanebovstúpenie Sk 1,9: „Len čo to povedal vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí.“ Už 40 dní po Ježišovom zmŕtvychvstaní sa konalo Jeho nanebovstúpenie (Sk 1,3). O tejto udalosti hovorí Mk 16,19–20; Lk 24,50–53; Sk 1,4–11. Čo robí Pán Ježiš odvtedy, čo vstúpil na nebesá (Mk 16,19)?

H. Povýšenie Boh Otec povýšil svojho Syna vstúpením na nebesia a tým, že Mu dal miesto po svojej pravici. F 2,9–1: „Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“ Kde je Ježiš od svojho nanebovstúpenia? – Sedí po pravici Božej Mk 16,19 – Zároveň sprevádza svojich nasledovníkov na zemi. Mt 18,20; Mt 28,20 – Skrze Ducha Svätého prebýva v nás. R 8,9–11 Čo pre nás robí Ježiš od svojho nanebovstúpenia? Jn 14,1–3 Jn 16,5–7 Hb 7,25 Hb 9,24 Aké má Pán Ježiš teraz postavenie (E 1,22–23).

I. Druhý príchod Ježiš Kristus príde znova. Nato poukázali anjeli potom, čo bol Ježiš prijatý do neba. Sk 1,11: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte na nebo? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba. S Ježišovým príchodom sa chýli čas jedného obdobia dejín ku koncu (Mt 24,3). Nasleduje súd nad žijúcimi národmi (Mt 25, 34–41), Boh ustanoví 1000 rokov, dobu spravedlivosti (Iz 2,3; 65,19–25; Mt 13,43; 16,28), a Boh stvorí nové nebo a novú zem (Zj 21,1–22,5). Tí, ktorí teraz veria v Ježiša, budú u Boha vo večnej sláve. Na tých, ktorí nie sú zapísaní do knihy života, čaká večné utrpenie v ohnivom jazere (Zj 20,15). Akým spôsobom príde Pán Ježiš znova na zem (Zj 1,7)? © MSEJK, 841 04 Bratislava


103


III. Kristus – náš Veľkňaz

III. Kristus – náš Veľkňaz Hb 8,1–2: „Z povedaného je hlavné toto: Máme takého Veľkňaza, ktorý sa posadil na pravici trónu Velebnosti na nebesiach ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý rozložil Pán, a nie človek.“ Veľkňaz – ako ho poznáme zo Starej zmluvy – poukazuje na Ježiša Krista. K jeho úlohám patrilo priniesť obeť zmierenia za jeho vlastné hriechy (3M 4,3–12), ako aj za hriechy ľudu (3M 4,13–15). Raz za rok – vo veľký deň zmierenia – smel veľkňaz s krvou obete vojsť do svätyne svätých v stánku zmluvy, aby získal zmierenie pre celý národ (3M 16,1–34). Ježiš Kristus nepriniesol býka ani barana ako obeť – tak ako pozemský veľkňaz. On sa sám vydal ako obeť za nás (Hb 9,27–18). Táto obeť je definitívne platná a nemusí sa každý rok (vôbec) opakovať (Hb 9,25–26). Pretože je Kristus náš Veľkňaz, je:

A. Tým, ktorý nás urobil blízkymi E 2,13: „Ale teraz, hoci ste kedysi boli ďalekí, v Kristovi Ježišovi stali ste sa blízkymi krvou Kristovou.“ Slovo „kňaz“ znamená tiež „zbližovateľ“. Je to teda niekto, kto privádza ľudí blízko k Bohu. Tým, že kňaz obetoval za ľud, prispel k tomu, aby ľudia boli zmierení s Bohom. Ježiš Kristus plní úlohu „zbližovateľa“.

B. Prostredníkom 1Tim 2,5: „Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus...“ Hb 9,15 Iba Pán Ježiš dokáže znova vytvoriť spojenie medzi Bohom a ľuďmi. On spôsobil zmierenie a stal sa Prostredníkom.

C. Obhajca 1Jn 2,1: „Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého.“ Hb 7,25; Hb 9,24 Aj ako Božie deti môžeme upadnúť do hriechu. Preto potrebujeme Ježiša ako svojho obhajcu a Otca. Môžeme so svojou vinou slobodne prísť k Nemu a On nám ju rád odpustí. Prečo dokáže Ježiš ako Veľkňaz spolucítiť s našimi slabosťami? Hb 4,15–16

104




Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: Mk 10,45

2. Uveď tri miesta v Biblii, ktoré ukazujú, že Ježiš Kristus je skutočne Bohom!

3. Čo znamená meno „Ježiš Kristus“?

4. Aj keď je Ježiš skutočným Bohom, stal sa človekom. Podľa čoho zistíme, že Ježiš Kristus bol človekom?

5. Príchod Pána Ježiša na svet bol už v Starej zmluve zvestovaný. Uveď dve miesta v Starej zmluve, ktoré hovoria o Ježišovi Kristovi!

6. Kedy a kde sa Ježiš narodil?

7. Aký význam má utrpenie a smrť Pána Ježiša pre všetkých, ktorí v Neho veria?

8. Odkiaľ vieme, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych?

9. Kde je Pán Ježiš od svojho nanebovstúpenia?

10. Akú úlohu plní pre nás Ježiš ako Veľkňaz?



105


Je žiš Kris tus – náš Spasit eľ a Pán – Kto je Ježiš Kristus?

A. Boží Syn

D. Jediný Spasiteľ

Jn 1,18 Uveď niekoľko udalostí z Ježišovho života, ktoré dokazujú, že je skutočne Bohom? Mk 2,5 1Pt 2,22

E. Jeho meno R 1,7

1Jn 4,14; Sk 5,30–31

1. Pán Vlastník; ten, kto prikazuje; ten, ktorému patrí chvála. Sk 10,36

Existuje okrem Ježiša na tomto svete iné meno, skrze ktoré by sme tiež mohli byť spasení? Sk 4,12

2. Meno „Ježiš“ Význam: „Boh ňuje“ Mt 1,21

B. Syn človeka Mk 10,15 F 2,6–7

zachra-

Aká sila je skrytá v mene „Ježiš“? Sk 4,12 R 10,13 Jn 14,13–14

Aký význam má pre náš vzťah s Ním skutočnosť, že Ježiš bol skutočným človekom (Hb 4, 15–16)?

C. Večný Boh

3. Titul „Kristus“ Význam: „Pomazaný“ Sk 9,22

1. Je večný Jn 8,57–58 Hb 1,8

Aké mená alebo označenia sa ešte používajú pre Ježiša?

2. Je Boh Jn 1,1 Jn 5,18

I. Ježišov druhý príchod Sk 1,11

Ježišov život

H. Ježišovo povýšenie F 2,9–11 G. Ježišovo nanebovstúpenie Sk 1, 4–11 F. Ježišovo zmŕtvychvstanie 1K 15,1–8 E. Utrpenie a smrť Ježiša Krista Mt 26–28 D. Ježišovo verejné účinkovanie Lk 3,23

C. Čas Ježišovej mladosti Lk 2,40–52 B. Ježišovo narodenie Mt 1,18–21 A. Čas pred Ježišovým príchodom na svet 2Sam 7,12–16

106

Kristus – náš Veľkňaz

A. Priblížil nás k Bohu B. Prostredník C. Obhajca

Ef 2,13 1Tim 2,5 1J 2,1

Ako môže Ježiš, ako náš Veľkňaz, spolucítiť s našimi slabosťami? Hb 4,15–16


I. Kto je Svätý Duch?

11. lekcia – Duch Svätý

Duch S v ätý – Jeho osoba a dielo – Žijeme v čase milosti, v čase Svätého Ducha. Od Letníc pôsobí Svätý Duch zvláštnym spôsobom na tejto zemi. Je to On, ktorý nás vedie k zachraňujúcej viere a zmocňuje k víťaznému a plodnému životu. Preto by sme mali byť dobre informovaní o osobe a pôsobení Svätého Ducha. „A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕd Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče!“ (G 4,6)

Duch Svätý

Kto je Svätý Duch?

Symboly Svätého Ducha

Jeho pôsobenie v dejinách spásy

Úlohy Svätého Ducha

I. Kto je Svätý Duch? Je veľa nejasných a nesprávnych názorov o Svätom Duchu. Nie je: – „niečo“ nedefinovateľné – neosobná sila alebo – nejasné pôsobenie. Odpoveďou na našu otázku sú dve dôležité vety: – Svätý Duch je Boh. – Svätý Duch je treťou osobou Božej trojice!



107


I. Kto je Svätý Duch?

A. Svätý Duch je Boh Túto skutočnosť spoznáme podľa toho, že: – nesie všetky Božie mená – má Božie vlastnosti – dokonáva Božie diela.

1. Označenie Svätého Ducha poukazujú nato, že je Boh Už rôzne označenia pre Svätého Ducha nám hovoria veľa o Jeho vlastnostiach a úlohách. Oplatí sa dlhšie porozmýšľať nad označeniami Svätého Ducha, nad Jeho osobou, vlastnosťami, a lepšie porozumieť Jeho úlohám. Podčiarkni rôzne označenia pre Svätého Ducha, ktoré poukazujú nato, že je Boh! ¬ Čo hovoria tieto označenia o Duchu Svätom? 1M 6,3: „Vtedy riekol Hospodin: Môj Duch nebude...“ 2Kron 15,1:

„Azarja, syn Ódédov, na ktorom spočinul Duch Boží...“

Job 32,8:

„Ale duch Boží v človeku, a dych Všemohúceho dostáva iné rozumnosti.“

Iz 11,2:

„Spočinie na ňom Duch Hospodinov...“

Iz 61,1:

„Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal.“

Mt 10,20:

„Veď nie vy budete hovoriť, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“ „...ale Duch Svätý im zakázal... ...ale Duch Ježišov im to nedovolil...“

Sk 16,6–7: R 8,9:

„Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho.“ „A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče!“

G 4,6:

2. Vlastnosti Svätého Ducha poukazujú nato, že je Boh Ktoré vlastnosti Svätého Ducha sú uvedené v nasledujúcich veršoch? ¬ Aké označenia ešte existujú pre Ducha Svätého? ¬ Čo nám hovoria o Jeho vlastnostiach a diele?

108

Iz 11,2

„Spočinie na ňom Duch Hospodinov, duch múdrosti a rozumnosti, duch rady a sily, duch známosti a bázne Hospodinovej.“

Zach 12,10

„Vylejem na dom Dávidov a na obyvateľa Jeruzalema ducha milosti a nástojčivých prosieb...“

Jn 14,7 Jn 14,26 R 8,15 2K 4,13 E 1,17

„Ducha pravdy...“



I. Kto je Svätý Duch ?


2Tim 1,7 Hb 9,14 Hb 10,29 1Pt 4,14 Podľa mien a vlastností, ktoré Biblia pripisuje Svätému Duchu spoznávame Jeho božstvo. Pretože Svätý Duch je Boh, môžeme všetky Božie vlastnosti preniesť tiež na Svätého Ducha. Aj Svätý Duch je: – – – –

všadeprítomný, všemocný, vševedúci, večný

Ž 129,7 Zach 4,6 1K 2,10 Hb 9,14

3. Diela Svätého Ducha poukazujú nato, že R 15: „Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha: spolu so mnou zápaste o mňa pred Bohom na modlitbách...“ Aj diela, ktoré koná Svätý Duch sú jednoznačne Božími dielami. Podľa toho vidíme, že Svätý Duch je Boh. Všetky tri osoby Boha tvoria jednotu a pôsobia spoločne. Takže je možné to isté dielo pripísať Bohu Otcovi, Synovi i Svätému Duchu.

B. Svätý Duch je „osoba“ Svätý Duch nie je len označenie pre Božiu moc, alebo pre určité Božie vlastnosti, ale dokonca je označovaný ako „osoba“. V Biblii vidíme, že Svätý Duch: – má podstatné znaky osoby, – koná ako osoba a – môže sa s Ním zaobchádzať ako s osobou.

1. Svätý Duch má podstatné znaky osoby Rovnako ako nejaká osoba dokáže Svätý Duch myslieť, cítiť, chcieť, hovoriť atď. Myslieť: 1K 2,11: „Tak ani veci Božie nepoznal nikto iba Duch Boží.“ Cítiť: R 15,30: „...pre lásku Ducha...“ Chcieť: 1K 12,11: „...ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému osve, ako chce.“



109


II. Symboly Svätého Ducha

2. Svätý Duch koná ako osoba Konanie, ktoré je pripisované Svätému Duchu, nie je účinkom nejakej neosobnej moci, ale poukazuje na Jeho osobu. Nájdi v nasledujúcich veršoch niekoľko skutkov Svätého Ducha a podčiarkni ich! Jn 14,26: „Ale Radca, ten Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ Sk 8,29: „I povedal Duch Filipovi...“ R 8,26: „A tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti... ale sám Duch prihovára sa za nás...“

3. So Svätým Duchom sa dá zaobchádzať ako s osobou Pretože je Svätý Duch osoba, tak je možné: – rúhať sa Mu

Mt 12,31

– klamať Ho

Sk 5,3

– zarmútiť Ho

E 4,30

– potupiť Ho

Hb 10,29

Pretože sa v Biblii hovorí o Svätom Duchu, môžeme vedieť, kto je. Aj nasledujúce symboly Svätého Ducha nám pomôžu lepšie Mu porozumieť.

II. Symboly Svätého Ducha A. Holubica Mt 3,16: „Keď bol Ježiš pokrstený, hneď vyšiel z vody, a hľa, otvorili sa nebesá a videl Ducha Božieho, ktorý zostupoval ako holubica a prichádzal na Neho.“ Jn 1, 32 Prečo používa Boh tento obraz? Holubica nám pripomína miernosť a čistotu Svätého Ducha (Mt 10,16). Prečo nemusíme mať strach zo Svätého Ducha?

110





B. Živá voda Jn 7,38–39: „Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho. Duch [Svatý] totiž ešte nebol (daný), lebo Ježiš ešte nebol oslávený.“ Pán Ježiš sám použil tento obraz. Poukázal nato, že z tých, ktorí v Neho veria, potečú prúdy živej vody. Čo chce povedať Pán Ježiš týmto porovnaním? Prítomnosť Svätého Ducha občerstvuje a oživuje ako čerstvá voda (Iz 44,3).

C. Olej 1Sam 16,13: „Vtedy Samuel vzal roh s olejom a pomazal ho v kruhu jeho bratov. I zostúpil Duch Hospodinov na Dávida a zostával na ňom od toho dňa. Samuel vstal a odišiel do Rámy.“ Na mnohých miestach je použitý olej ako symbol Svätého Ducha. V čase Starej zmluvy pomazávali olejom kráľov, kňazov a prorokov, a tým boli posvätení a uvedení do úradu. Aj Ježiš bol pomazaný, ale nie doslovne olejom, ale Svätým Duchom a mocou: Lk 4,18 Sk 10,38: „...ako Boh Duchom Svätým a mocou pomazal Ježiša Nazaretského, ktorý chodil, dobre činil a uzdravoval všetkých diablom posadnutých...“ Kto nás pomazal Svätým Duchom? 2K 1,21–22 Aký význam má pomazanie Svätým Duchom pre náš život? 1Jn 2,20 1Jn 2,27

D. Oheň Lk 3,16: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom...“ V deň Letníc, keď bol vyliaty Svätý Duch, ukázali sa im jazyky akoby z ohňa, ktoré spočinuli nad každým z nich (Sk 2,1–4). Aký účinok má oheň v našom živote? 1K 3,12–15



111



E. Pečať Ef 1,13: „V Ňom aj vy, keď ste počuli slovo pravdy – evanjelium o svojej spáse – a uverili ste v Neho, boli ste zapečatení zasľúbením Duchom Svätým.“ Ef 4,30 2K 1,22 Židia používali pečať ako záver zmluvy: Jer 32,9–11 Pre nás znamená spečatenie platnosť a istotu našej záchrany.

F. Vietor alebo dych Jn 3,8: „Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s kažkdým, kto sa narodil z Ducha.“ Rovnako v hebrejskom ako aj v gréckom jazyku znamená slovo „duch“ aj „dych“. 1M 2,7: „...a vdýchol mu do jeho nozdier dych života...“ Jn 20,22: „A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého.“ Tu je pôsobenie Svätého Ducha zobrazené ako silné, nevypočitateľné, nepochopiteľné a nadprirodzené. Tiež zoslanie Svätého Ducha na Letnice bolo spojené so silným hučaním z neba.

G. Záloha alebo závdavok 2K 1,22: „On nás aj zapečatil a dal nám do sŕdc závdavok Ducha. Záloha je preddavkom alebo závdavkom na niečo. Ten, kto dostal zálohu, bude ju chcieť zameniť za to skutočné. Záloha je garanciou pre to, čo je skutočné. Čo je garantované prijatím Svätého Ducha? Ef 1,13–14

112



III. Pôsobenie Svätého Ducha


III. Pôsobenie Svätého Ducha v dejinách spásy Stará zmluva

Evanjelium

Nová zmluva (od Letníc)

Čas Otca

Čas Syna

Čas Svätého Ducha

A. Čas Starej zmluvy Pretože je Svätý Duch Boh, existuje od večnosti. Prvú zmienku o Svätom Duchu máme: 1M 1,2: „...Duch Boží sa vznášal nad vodami.“ Takže sa Svätý Duch podieľal na stvorení (1M 2,7; Job 33,4) Duch Svätý zostúpil na rôzne osoby, aby ich zmocnil pre určité úlohy: 2M 31,3: „...a naplnil som ho Duchom Božím, múdrosťou i chápavosťou a zručnosťou v každej práci...“ Sud 3,10: „Duch Hospodinov zostúpil na neho a on spravoval Izrael.“ 1Sam 11,6: „Prenikol ho Duch Boží...“ 1Sam 16,14: „Keď sa Duch Hospodinov vzdialil od Saula...“ Pred Letnicami tu ešte nebol Svätý Duch v rovnakej plnosti ako dnes (Joel 3,1; Jn 7,39).

B. Čas evanjelií 1. V Ježišovom živote – Pán Ježiš bol počatý Svätým Duchom. Mt 1,20 Lk 1,35 – Pán Ježiš bol pomazaný Svätým Duchom. Lk 4,18 – Pán Ježiš pôsobil v moci Svätého Ducha. Lk 4,14 Jn 6,63 – Jeho zmŕtvychvstanie sa udialo skrze Svätého Ducha. R 8,11 Kde ešte okrem toho vidíme pôsobenie Svätého Ducha v živote Pána Ježiša?



113


IV. Úlohy Svätého Ducha

2. V živote Pánových učeníkov Učeníci boli účastní dvoch zmlúv: Starej a Novej zmluvy. Pred Letnicami (Sk 2,1–13) bol ich vzťah k Duchu Svätému približne ako v čase Starej zmluvy. – Ján Krstiteľ poukázal nato, že Ježiš bude krstiť svojich učeníkov Svätým Duchom (Jn 1,33). – Pán Ježiš dal svojim učeníkom moc plniť im zverené úlohy (Mt 10,1). – Pán Ježiš potešoval svojich učeníkov tým, že im sľúbil po svojom odchode zoslať Ducha Svätého (Jn 15,26).

C. Čas od Letníc Obdobie od Letníc môžeme pomenovať obdobím Svätého Ducha. Tento čas začal mocnou udalosťou Letníc (Sk 2,1–13). Boh naplnil zasľúbenia Starej zmluvy a Ježišove zasľúbenia a zoslal Svätého Ducha na zem. Od tej doby prebýva Svätý Duch v každom znovuzrodenom človeku (R 8,9; 1K 3,16). Ako pôsobí Duch Svätý v dnešnej dobe?

IV. Úlohy Svätého Ducha A. Oslavuje Ježiša Krista Jn 16,14: „On mňa oslávi, lebo z môjho vezme a bude zvestovať vám.“ Svätý Duch nestavia do centra pozornosti seba, ale vždy nás nasmeruje na Pána Ježiša Krista. Ako oslavuje Svätý Duch Ježiša Krista?

B. Robí nás schopnými vydať svedectvo Sk 1,8: „Ale prijmete moc Ducha Svätho, ktorý zostúpi na vás a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“ Keď rozprávame iným o Pánu Ježišovi, môžeme rátať s tým, že nám Svätý Duch dá odvahu a správne slová. Čo pôsobí sila Svätého Ducha v živote Ježišových učeníkov podľa Sk 1,8?

114





C. Usvedčuje hriešnika Jn 16,8: „A keď príde, poučí svet o hriechu a o spravodlivosti a o súde...“ Svätý Duch otvára vnútorné oči človeka tak, aby dokázal spoznať osobnú vinu pred Bohom. To je dôležitý bod, aby človek mohol byť zachránený. Aký význam má pre nás toto vedomie v službe osobnej evanjelizácie? Z ktorého hriechu usvedčuje Svätý Duch hriešnika? Jn 16,9

D. Pôsobí znovuzrodenie Jn 3,5–6: „Odpovedal Ježiš. Veru, veru ti hovorím. Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha je duch.“ Bez Svätého Ducha nemôže byť nikto znovuzrodený. On pôsobí znovuzrodenie a uschopňuje nás k duchovnému životu. Čo musí človek urobiť, aby bol znovuzrodený?

E. Dáva istotu spasenia Troma stĺpmi našej istoty spasenia sú: – Slovo Božie 1Jn 5,13–14 – Viera

Jn 3,16

– Svätý Duch R 8,16 Ako dosvedčuje Svätý Duch, že sme Božími deťmi? Aký prostriedok nato používa? Ef 6,17

F. Dáva víťazstvo G 5,16: „Žite podľa Ducha a nebudete vykonávať žiadosti tela.“ Nie je možné viesť kresťanský život vo vlastnej sile. Svätý Duch nám dáva schopnosť víťaziť nad hriechom a žiť tak, ako sa to páči Bohu. Pred čím sme uchránení, ak žijeme podľa Ducha?



115



G. Pôsobí ovocie G 5,22–23: „Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdžanlivosť.“ Život kresťana by sa mal mimoriadnym spôsobom vyznačovať ovocím Ducha. Malo by to byť naším želaním, aby sa toto ovocie bohato nachádzalo v našom živote. Ako musíme žiť, aby Svätý Duch mohol v nás pôsobiť ovocie? G 5,24–25

H. Dá obdarovania Dary Ducha sú určité schopnosti, ktoré potrebujeme pre službu v Božom kráľovstve (R 12.4–8). Žiaden kresťan nemá všetky dary, pretože Svätý Duch obdarí tým, čím chce (1K 12,7–11). Prečo by sme mali zapájať do služby v zbore svoje prirodzené a duchovné dary?

I. Pomáha nám na modlitbe G 4,6: „A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče!“ V našom modlitebnom živote sme veľmi odkázaní na pomoc Svätého Ducha. On nás chce viesť k oslave Boha a dať nám správne námety na modlitby. Keď nám padne zaťažko modliť sa, nemáme si nechať zobrať odvahu. S čím smieme počítať? R 8,26

J. Vedie nás Vedenie Svätým Duchom v najrôznejších situáciách zažili ľudia, ktorí žijú s Pánom Ježišom. Aj my sme odkázaní na toto vedenie. Jn 16, 13: „Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy...“ Sk 13,4: „A oni, vyslaní Duchom Svätým...“ Sk 16,6: „...ale Duch Svätý im zakázal hlásať slovo...“ Dôležitým prostriedkom, ktorý Svätý Duch používa, aby nás viedol, je Božie slovo (Ef 6,17). Denne smieme počítať s oporou, potešením a vedením Duchom Svätým.

116




Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: Iz 11,2

2. Vymenuj tri označenia, ktoré dokazujú, že Svätý Duch je Boh!

3. Ktoré vlastnosti má Svätý Duch?

4. Podľa čoho spoznáme, že Svätý Duch nie je neosobnou silou, ale treťou osobou Božej trojice?

5. Čo myslí Pán Ježiš „prúdmi živej vody“ v Jn 7,38–39?

6. Aký význam má pečať Svätého Ducha pre náš kresťanský život?

7. V čom je rozdiel v pôsobení Svätého Ducha v čase Starej zmluvy a teraz?

8. Čo vieme o pôsobení Svätého Ducha v živote Pána Ježiša?

9. Do akej miery pôsobí Svätý Duch v živote neveriacich ľudí?

10. Aký význam má Svätý Duch pre nás znovuzrodených kresťanov?



117


S v ätý Duch – osoba a dielo – Kto je Svätý Duch

Symboly Svätého Ducha

Svätý Duch

A. Svätý Duch je Boh 1. Jeho mená to dokazujú Iz 61, 1 R 8,9 2. Jeho vlastnosti to dokazujú Iz 11, 2 Jn 14,17 3. Jeho diela to dokazujú R 15,30

A. Holubica Mt 3,16

B. Svätý Duch je „osoba“ 1. Má znaky osoby 1K 2,11 2. Koná ako osoba Jn 14,26 3. Dá sa s Ním zaobchádzať ako s osobou Ef 4,40

E. Pečať Ef 4,30

B. Živá voda Jn 7,38–39 C. Olej 1Sam 16,13 1Jn 2,20 D. Oheň Lk 3,16

F. Vietor alebo dych 1M 2,7 Jn 3,8 G. Závdavok alebo záloha 2K 1,22 Akú záruku máme, keď prijmeme Svätého Ducha (Ef 1,13–14)?

Do akej miery majú vlastnosti Svätého Ducha význam pre nás?

Pôsobenie Svätého Ducha v dejinách spásy Stará zmluva

Evanjelium

Nová zmluva (od Letníc)

Obdobie Otca Sud 3,10

Obdobie Syna Lk 4,19

Obdobie Svätého Ducha 1K 3,16

Úlohy Svätého Ducha A. Oslavuje Ježiša Jn 16,14 B. Dáva nám schopnosť svedčiť Sk 1,8 C. Usvedčuje hriešnika Jn 16,8 D. Pôsobí znovuzrodenie Jn 3,5–6 E. Dáva istotu spasenia R 8,16

118

F. Dáva víťazstvo G 5,16 G. Pôsobí ovocie G 5,22–23 H. Dáva obdarovania R 12,4–8 I. Pomáha nám na modlitbe G 5,6 J. Vedie nás Jn 16,13


I. Čo je to víťazný život?

12. lekcia – Víťazný život

Víťazný živ o t Živ o t v sile Ducha S v ätého Túžbou každého kresťana by malo byť viesť cieľavedomý pretekajúci život s Ježišom Kristom. Takýto kresťanský život nie je komplikovanou a namáhavou záležitosťou. Je to oveľa viac nadprirodzený život. Vlastnou námahou nemôžeme dosiahnuť duchovný život. Preto by sme mali Svätému Duchu dovoliť, aby pôsobil svojou silou v našom živote. „Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostanete vo mne. Ja som vinný kmeň a vy ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť“. (Jn 15, 4–5).

Víťazný život

Čo je to víťazný život?

Kto môže viesť víťazný život?

Ako sa prejavuje víťazný život?

I. Čo je to víťazný život? Byť kresťanom neznamená kŕčovito sa o niečo snažiť. Nie je tiež poznamenaný samými porážkami a pádmi. Boh nám dal v Biblii veľké zasľúbenia života v plnosti. Je dôležité, aby sme tieto zasľúbenia poznali a podľa nich žili.



119


I. Čo je to víťazný život?

A. Je to život v plnosti Jn 10,10–11: „...a ja som prišiel, aby mali žlivot, a to v hojnej miere.“ Pán Ježiš ako dobrý Pastier sa stará o svoje ovce. Vedie a pasie nás. Pozná nebezpečenstvá a ochráni nás pred nimi. Vie, čo potrebujeme, a chce nám to dať. Ako sa konkrétne prejavuje „život v plnosti“? Mt 7,7 Jn 7,38–39 Jn 14,27

B. Je to život vo víťazstve nad hriechom G 5,16: „Žite podľa Ducha, a nebudete vykonávať žiadosti tela.“ R 6,14: „Hriech totiž nebude panovať nad vami; lebo nie ste pod zákonom, ale pod milosťou.“ Ako Božie deti už nie sme otrokmi hriechu (Jn 8,34). Už nie sme hračkou v rukách našich žiadostí a vášní. Hriech už nemôže viac panovať nad nami! Dokiaľ žijeme na tejto zemi, čas od času zhrešíme. Preto musíme vedieť, že smieme nanovo prijať odpustenie. Ako môžeme stále znova prijať odpustenie hriechu skrze krv Pána Ježiša? 1Jn 1,7–9 Uveď spôsob, ako sa môžeme hriechu účinne postaviť na odpor! 2Tim 2,22

C. Je to život naplnený silou Sk 1,8: „...ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii, až do posledných končín zeme.“ Sila Svätého Ducha je nevyhnutná nato, aby sme mohli víťaziť nad hriechom, mohli svedčiť o Ježišovi ľuďom a aby sa tak ovocie Ducha stalo viditeľné v našom živote. Ježiš nás určil, aby sme boli svetlom sveta (Mt 5,14). Ako to vyzerá celkom prakticky?

D. Je to život naplnený Kristom G 2,20: „...a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“ Od nášho znovuzrodenia prebýva v nás Pán Ježiš s celou svojou plnosťou (Kol 1,27). Uvedomujeme si to stále?

120



II. Kto môže viesť víťazný život?


Víťazný život by mal byť pre každého kresťana každodennou skúsenosťou. Rozhodujúcou otázkou je: „Je Kristus na tróne môjho života?“ Ktorý z nasledujúcich kruhov zobrazuje môj život? Tri kruhy zobrazujú život troch osôb: Kríž je Kristus a bodky rôzne oblasti života. E = ego (ja), = trón v mojom živote.

Neobrátený človek: Kristus mimo života.

Obrátený človek: Jeho život je určovaný Ježišom Kristom.

Život kresťana s mnohými porážkami a pádmi.

II. Kto môže viesť víťazný život? Nato, aby sme mohli viesť život v sile Svätého Ducha, museli sme – prijať Svätého Ducha a – Ním byť naplnení.

A. Ten, kto prijal Svätého Ducha 1. K prijatiu Svätého Ducha dochádza pri znovuzrodení K znovuzrodeniu človeka dochádza skrze Svätého Ducha. Pritom sme očistení od všetkých svojich hriechov, Svätý Duch začne prebývať v nás a prijmeme celkom nový život. Jn 3,5: „Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.“ Tit 3,5: „...spasil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme hovorili, ale podľa svojho milosrdenstva, (a to) kúpeľom znovuzrodenia a obnovením skrze Duchu Svätom...“ Nová zmluva nám potvrdzuje, že Svätý Duch prebýva v každom obrátenom a znovuzrodenom človeku. Porovnaj Jn 7,38–39 Jn 14,16–17 R 8,9: „Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho.“ R 8,10–11 R 8,14–15



121



1K 3,16: „Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží vo vás prebýva?“ 1K 6,19 2K 1,21–22 Ef 1,13–14 V Skutkoch apoštolov je sedem správ o tom, ako ľudia prijali Ducha Svätého: Sk 2,1–3; 2,38–41; 8,14–17; 10,43–45; 11,15; 15,8–9; 19,1–6 Pri výklade týchto správ je zvlášť dôležité zohľadniť aj ostatné zjavenie v Biblii o pôsobení Svätho Ducha. Čo musí človek urobiť, aby prijal Svätého Ducha? Môžeme si byť istí, že Svätý Duch v nás prebýva?

2. Svätý Duch je Božím darom Sk 2,38: „I odpovedal im Peter: Kajajte sa. A nech sa každý z vás dá pokrstiť v meno Ježiša Krista na odpustenie hriechov. A prijmete dar Ducha Svätého.“ Sk 8,20 Sk 10,45 Sk 11,17 Pri znovuzrodení sme aj my smeli prijať dar Svätého Ducha. Tento dar sme si nezaslúžili. Rovnako ako odpustenie hriechov, večný život alebo naše dedičstvo v nebesiach sú darom, je aj prebývanie Svätého Ducha v nás darom.

3. Rozdiel medzi Starou a Novou zmluvou V čase Starej zmluvy zostupoval Svätý Duch na niektorých ľudí, aby ich urobil schopnými pre určité úlohy. Porovnaj 1Sam 16,13 V čase Novej zmluvy prebýva Svätý Duch v každom znovuzrodenom človeku a robí ho schopným viesť život, ktorý sa páči Bohu. Porovnaj: R 8,15–16

4. Prijatie Svätého Ducha a duchovný krst Letnicami začalo nové obdobie. Toto obdobie nazývame obdobím milosti alebo aj obdobím Svätého Ducha. Pán Ježiš zasľubuje pre tento vek nielen prítomnosť Svätého Ducha, ale aj Jeho plnosť. Slovo „krstiť“ znamená „ponoriť“ alebo „vnoriť“. Ten, koho Pán Ježiš pokrstí Svätým Duchom, dostáva účasť na Božskej prirodzenosti a je naplnený mocou Svätého Ducha. Mt 3,11: „Ja vás krstím vodou na pokánie, ale Ten, ktorý prichádza za mnou, je mocnejší ako ja; nie som hoden niesť Mu sandále; On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.“ Mk 1,8 Lk 3,16 Jn 1,33

122





Sám Pán Ježiš oznamoval vyliatie a prijatie Svätého Ducha: Lk 24,49 Jn 15,26 Sk 1,5: Ján krstil vodou, ale vy o niekoľko dní budete pokrstení Duchom Svätým.“ Na Letnice sa tento výrok Pána Ježiša naplnil. Od toho dňa to ľudia zažívajú stále znova, že prijali Svätého Ducha, len čo odovzdali svoj život Bohu. Sk 11,15–16: „Ako som potom začal hovoriť, zostúpil Duch Svätý na nich, ako aj na nás na počiatku. Tu som sa rozpomenul na slovo Pánovo, ktoré povedal: Ján krstil vodou, ale vy pokrstení budete Duchom Svätým.“ 1K 12,13 Dôležité je, že v biblických správach ľudia prijali Svätého Ducha vždy v spojení s obrátením a znovuzrodením. Výnimkou by mohla byť udalosť na Letnice v Sk 2. Tu si ale musíme uvedomiť, že ide o mimoriadnu udalosť, pretože je to začiatok nového veku. (Zo Skutkov 2,38 je však jednoznačné, že aj vtedy boli obdarení len veriaci v Pána Ježiša.)

B. Naplnenie Svätým Duchom 1. Každý kresťan by mal byť naplnený Svätým Duchom Nato, aby sme mohli viesť život v moci Svätého Ducha, musíme nielen prijať Svätého Ducha, ale byť Ním aj naplnení – neustále zmocňovaní. Je to Božia vôľa, aby sa každý kresťan stále znova dal napĺňať Svätým Duchom. Ef 5,17–18: „Preto nebuďte nerozumní, ale rozumejte, čo je vôľa Pánova. A neopíjajte sa vínom, v ktorom je roztopašnosť, ale buďte naplnení Duchom.“ V Skutkoch apoštolov čítame na ôsmych miestach, že ľudia boli naplnení alebo napĺňaní Svätým Duchom. Sk 2,4: „...ale Duch Svätý naplnil všetkých, takže začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ Sk 4,31: „A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie. Sk 6,5 Sk 7,55 Sk 9,17 Sk 11,24 Sk 13,9 Sk 13,52 Ako prispeli kresťania k tomu, že boli nanovo naplnení mocou Svätého Ducha? Čo môže byť príčinou, ak kresťan nevedie ustavične život v moci Svätého Ducha? © MSEJK, 841 04 Bratislava


123



2. Ako môžeme byť naplnení Svätým Duchom? V Biblii nenájdeme žiadnu schému, ktorej by sme sa museli držať, aby sme zakúsili Božiu moc vo svojom živote. Ale aj tak je potrebné uviesť zásadné princípy, ako neustále žiť v moci Svätého Ducha.

a) Vydať život Ježišovi Kristovi R 6,13: „...Ani svoje údy nevydávajte hriechu za nástroje neprávosti, ale oddajte sa Bohu ako tí, čo vstali z mŕtvych a žijú, a svoje údy vydávajte Bohu za nástroje spravodlivosti.“ Tu ide o rozhodnutie, ktoré musíme robiť stále znova. Náš život už patrí Kristovi, a predsa si musíme opäť a opäť klášť otázku: „Som dnes hotový dať svoj život Bohu celkom k dispozícii?“ Ktoré oblasti nášho života máme dať Pánu Ježišovi k dispozícii? R 12,1–2 b) Očistenie od hriechu Iz 52,11: „...očistite sa vy, ktorí nosíte nádoby Hospodinove!“ Boh chce použiť v službe čisté „nádoby“. Musíme sa zriecť každého vedomého hriechu a nechať sa od Neho očistiť. Porovnaj 1Jn 1,9 Boh očakáva od nás čistotu vo všetkých oblastiach nášho života: – Čistotu myšlienok:

F 4,8

– Čistotu slov:

Ef 4,16 1Tes 2,10 Mt 5,16 1Tes 2,10

– Čistotu skutkov:

c) Vedenie modlitebného života Lk 22,40: „Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia!“ Sk 4,31: „...a keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie. V Biblii nachádzame výzvy k vedeniu modlitebného života. Boh chce, aby sme sa modlili! Tiež v dejinách cirkvi nám veľa príkladov ukazuje, že tí, ktorí viedli naplnený a pretekajúci život, boli modlitebníci!

124



III. Ako sa prejaví život naplnený Duchom?


d) Žiť v poslušnosti 1Jn 2,5–6: „Ale kto zachováva Jeho slovo, v tom sa Božia láska stala naozaj dokonalou. A podľa toho poznávame, že sme v Ňom. Kto hovorí, že zostáva v Ňom, má žiť tak, ako žil On.“ Zásadná ochota byť poslušný, je dôležitou podmienkou naplnenia Svätým Duchom. Poslušnosť je skúškou našej lásky k Bohu! e) Veriť Božím zasľúbeniam o naplnení Svätým Duchom Hb 11,6: „Bez viery však nie je možné páčiť sa (Bohu). Lebo ten, kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a odplatí sa tým, ktorí Ho hľadajú.“ Jn 7,38–39 Vierou v Pána Ježiša sme prijali dar Svätého Ducha. Rovnako môžeme vierou v Neho dať priestor Svätému Duchu, aby pôsobil v našom živote. Touto vierou prijímame víťazstvo za svoje.

III. Ako sa prejaví život naplnený Duchom? Svätý Duch sa snaží prebudiť v nás Božie vlastnosti. Okrem toho nám dáva Božiu moc, aby sme boli schopní budovať na tomto svete Božie kráľovstvo. V 2Tim 1,7 sú uvedené nasledovné účinky Svätého Ducha v našom živote: 2Tim 1,7: „Boh nám zaiste nedal ducha bojazlivosti, ale (ducha) moci, lásky a sebeovládania!“

A. Moc Svätý Duch nás zmocňuje k plneniu našich každodenných úloh, ku svedectvu o Pánu Ježišovi a k víťazstvo nad hriechom (2Tim 1,7). 1K 4,20: „...lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci.“ 2K 10,3–4: „Žijeme síce v tele, ale nebojujeme podľa tela, zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby...“ V ktorých oblastiach sme mimoriadne odkázaní na Božiu moc? Napr. Sk 4,33



125


III. Ako sa prejaví život naplnený Duchom?

B. Láska Láska je najdôležitejším poznávacím znamením a najdôležitejšou vlastnosťou kresťana. Svätý Duch je duchom lásky (2Tim 1,7). On nám dáva schopnosť sa vzájomne milovať. Jn 13,34–35: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali*. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať*.“ Jn 14,21 * (v gréckej pôvodine tu používa slovo agapé – myslí na Božiu lásku) Odkiaľ sme dostali schopnosť vzájomne sa milovať? R 5,5

C. Disciplína, rozvážnosť Slovo z 2Tim 1,7 použité pre rozvážnosť alebo disciplínu môže byť aplikované na rôzne oblasti nášho života. Potrebujeme disciplínu, aby sme mohli Pána verne nasledovať a mohli získavať iných pre Krista. 1K 9,26–27: „Preto ja bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, ale ukázňujem si telo a službe ho podrobujem, aby som sám nebol nehodný, keď iným kážem.“ ¬ Prečo sa máme ako kresťania snažiť žiť disciplinovaným životom?

D. Ovocie G 5,22–23: „Ale ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť, zdržanlivosť. Proti takýmto nie je zákon.“ Prinášanie ovocia je ďalším účinkom duchovného života. Pán Ježiš nás k tomu predurčil a dal nám schopnosť prinášať ovocie. Malo by byť naším ustavičným želaním žiť tak, aby ovocie Ducha v našom živote bolo viditeľné. Je poznávacím znamením duchovného života a má večnú hodnotu. Jn 15,16: „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie, aby vaše ovocie zostávalo...“ Určite zažijeme vo svojom žlivote s Pánom Ježišom aj porážky. Aj tak by mal každý kresťan vedieť, čo s nimi robiť, a ako začať nanovo viesť víťazný život v sile Svätého Ducha. Potom sa o našom živote dá povedať (Ž 84,8): „S prichádzajúcou silou kráčajú, aby sa ukázali pred Bohom na Sione.“

126




Pracovný list

Meno:

1. Nauč sa naspamäť a napíš: Jn 7,38–39!

2. Vymenuj dva znaky víťazného života!

3. Život v moci Svätého Ducha sa vyznačuje víťazstvom nad hriechom. Napriek tomu sa stane, že znova zhrešíme. Ako sa vtedy správne zachovať?

4. Kto dokáže viesť víťazný život?

5. Bez Svätého Ducha nie je možné žiť víťazne. Kedy dochádza k prijatiu Svätého Ducha?

6. Každý, kto prijal Svätého Ducha, má byť Ním naplnený. Kde nás Biblia k tomu vyzýva?

7. V Sk 4,31 čítame o ľuďoch, ktorí boli naplnení Svätým Duchom. Ako k tomu sami prispeli?

8. Vymenuj päť podmienok, ktoré sú dôležité, aby sme mohli neustále byť napĺňaní Svätým Duchom!

9. Čo je príčinou toho, že kresťan nie je naplnený Svätým Duchom?

10. Ako sa prejaví v našom živote naplnenie Svätým Duchom?



127


Víťazný živ o t živ o t v moci Ducha S v ätého Čo je to víťazný život Je to život v plnosti Jn 10,10–11 Jn 14,27

Je to život vo víťazstve nad hriechom G 5,16 2Tim 2,22

Je to život plný moci Sk 1,8 Mt 5,14

Je to život naplnený Kristom G 2,2 Kol 1,27

Ktorý z nasledujúcich kruhov zobrazuje tvoj život? Neobrátený človek: Kristus mimo jeho života.

Obrátený človek: Jeho život je určovaný Ježišom Kristom.

Život kresťana s mnohými porážkami a sklamaniami.

Kto môže viesť víťazný život? A. Ten, kto prijal Svätého Ducha 1. K prijatiu Svätého Ducha dochádza pri znovuzrodení Jn 3,5 R 8,9 2. Svätý Duch je Božím darom Sk 2,38 Sk 11,17

Prejav duchovne naplneného života 2Tim 1,7 A. Moc 2Kor 10,3–4 B. Láska Jn 13,34–35 C. Disciplína, rozvážnosť 1K 9,26–27 D. Ovocie G 5,22–23

128

B. Ten, kto je naplnený Svätým Duchom Ef 5,17–18 Ako môžeme byť naplnení Svätým Duchom? Daj pozor na nasledujúce princípy: 1. Odovzdanie života Ježišovi Kristovi R 6,13 Ktoré oblasti svojho života máme dať Pánu Ježišovi k dispozícii? R 12,1–2 2. Očistenie od hriechu Iz 52,11 Ako môžeme byť očistení od hriechu (Jn 1,9)? 3. Vedenie modlitebného života Lk 22,40 4. Žiť v poslušnosti 1Jn 2, 5–6 5. Naplnenie Svätým Duchom prijať vo viere za svoje Hb 11,6 Jn 7,38–39


avby biblického učenia

Recommend Documents