Ideologický seminár
Illllf
Vyú sten ím celoro čnej práce kate dier na FF UPJŠ pri prerokovávaní otázok kom unistick ej vý ch ov y vo vyu čovacom procesc a sveto názorových i m etod o lo gick ých zá kladov jednotlivých sp o l o č e n sk ých vied, stal sa trojdňový ideovo-teoretický seminár, ktorý usk u točn ilo v e den ie FF UPJŠ za úča sti všetk ý ch u či teľov v pries to ro ch P ionierskeh o tábora na Sigorde 28.—30. mája 1973.
ROCMlk
Okrem d esiatich referátov ve d ú cich kate dier a tridsiatich príspevkov jed not livých u čitefo v odborn ých katedier vy stúpili na podujatí so svojim i referát m i soviets ki hostia prof. S. Ch. Rappoport, DrSc., doc. V. A. Guščinová, CSc. a doc. E. G. Krasnostanov, CSc.
V duchu júlového pléna ÚV KSČ(|
Cieľavedome v Na júlovom zasadaní Ostredného výboru KSČ prejednávala sa správa Predsedníc tva DV KSČ o socia listickej výchove mla dého pokolenia a jeho príprave pre život a prácu v rozvinutej so cialistickej spoločnosti. Dstredný výbor strany týmto rokovaním upria mil pozornosť všetkých našich občanov na c ie ľavedomá socialistickú výchovu mladej g en e rácie, ktorá sa utvára a formuje nielen pod vplyvom školy a rodiny, ale celého spôsobu ži vota socialistickej spo ločnosti.
Plenárne zasadnutie pozitívne zhodnotilo úroveň výchovy mladej generácie po XIV. zjaz de KSC. „Cieľavedomým formovaním socialistic kého uvedomenia mlá deže došlo k značnému pokroku v jej myslení, v rozvoji pracovnej ak tivity, k jej širšiemu zapájaniu sa do politic kého života.“ Najviac pozornosti venovalo júlové plenár ne zasadnutie OV KSČ školskej výchove a školskej politike. V správe sa zdôrazňuje leninská požiadavka vy slovená na XIV. zjazde KSČ, u robiť n a šu školu o porou socializmu. Vy tyčujú sa hlavné smery rozvoja jednotlivých stupňov našej školskej sústavy. „Pozornosť šk o ly treba sústrediť na ďalšie skvalitňovanie výchovno-vzdelávacej činnosti, a formovanie
ei výchove
aby dobre poznali život socialistického vedomia a problémy našej ro žiakov a študentov; škola musí ďalej p rehĺ botníckej triedy a ľudu, biť svoju výchovnú — venovať sústavnú funkciu, svoj socialis pozornosť zvyšovaniu tický charakter, spätie politickej a pedagogic s budovateľskou pra kej úrovne vysokoškol xou našej socialistickej ských učiteľov, kontro spoločnosti, zdokonaliť le priebehu výchovnosvoj výchovno-vzdelávzdelávacej činnosti, in vací obsah v súlade s dividuálnej práci učite požiadavkami vedeckoľov so študentmi a zvý technickej revolúcie a šeniu pracovnej discip modernizovať výchovu a líny, vyučovacie metúdy.“ — modernizovať a V súvislosti s ďalším zefektívňovať výchovkvalitatívnym rozvojom no-vzdelávací proces, vysokých škôl plenár — funkcie ročníko ne zasadanie žiada sú vých a skupinových v e strediť pozornosť na dúcich učiteľov zvero tieto problémy: vať najmä profesorom — prehĺbiť jednotné a docentom, ktorí svo riadenie vysokých škôl, jou odbornou, pedago vybudovať systém šk ol gickou, morálnou i po skej inšpekcie na vy litickou autoritou môžu sokých školách, získať študentov pre u— dbať, aby výber vedomelé a hlboké štú poslucháčov na vysoké dium príslušného odbo školy zodpovedal so ru, ciálnej štruktúre našej — prehodnotiť plány spoločnosti, kádrovej práce vrátane plánu kádrových rezerv — pripravovať absol ventov vysokých škôl a zabezpečiť vo väčšej so širším odborným miere prechod odborní profilom, schopných kov, politicky vyspelých adaptácie a získania i pracovníkov z praxe na novej špecializácie po vysoké školy a umožniť dľa meniacich sa po získavanie praxe tým utrieb praxe, najmä v čiteľom, ktorí ju dosial postgraduálnom štúdiu, nemajú, — zvážiť obsah, za — ašpirantov vyberať meranie a dĺžku štúdia na základe komplexné na jednotlivých špeciaho hodnotenia a podľa cializáciách, jednotného plánu, ich — spájať prácu vyso dizertačné práce zame kých škôl s priemysel riavať na riešenie naj nými a poľnohospodár vážnejších spoločen skymi podnikmi, vedec ských otázok. kovýskumnými ústavmi, P len á rn e zasad an ie pracoviskami ČSAV a osobitne znova z d ô raz SAV, zabezpečiť, aby nilo, že politicko-vývšetci študenti mali v c hovná p rá c a nie je iba priebehu štúdia sústav z áležitosťou stVaníckych ný kontakt s praxou, (Pokrač. na 2. str.j
Medzi k olek tív FF UPJŠ prišiel aj pred se da ONV v Prešove súdruh M. Parada a tajomník OV KSS súdruh J. Žu pa, ktorí u čiteľov oboznámili s úloham i v o k rese a meste, plánmi jeho rozvoja a v srdečn ej b ese d e od poved ali na rad otázok. Rokovaním o cieľo ch svetonázorove j vý ch o vy v rôznych odboroch, kritike revizionizmu vo filo zofii, este tik e, etik e, historick ej vede, kritike štrukturalizmu v jazykovede, subjektivizm u v e s tetik e a pod. sa učitelia fakulty pripravili k realizo vaniu výchovnej práce v budú com školskom roku.
Vedecké sympózium V d ň o c h 7. a 8. j ú n a t. r. s a u s k u t o č n i l o vo v e l k e j z a s a d a c e j s i e n i UPJŠ v K o š ic iach c e l o s l o v e n s k é v e d e c k é sy m p ó z iu m n a t é m u „Zdroje r eligiozity a ces ty jej p rek on ávan ia“. S y m p ózium zorganizovala Katedra m arxisticko-len in sk ej filo z o fie FF UPJŠ v spoluprá ci s Ústavom v e d e c kého ateizmu SAV v Bratislave a Od delen ím ved eck éh o ateizm u ÚML pri UK v Bratislave. Z á k l a d n ý m c l e l o m í s y m p ó z ia b olo r i e š i ť a k t u á l n e o t á z ky t e ó r i e a p r a x e v e d e c k é h o a t e i z m u v r á m c i v y m e d z e n e j tém y. O k r em pracovníkov základných p r a c o v í s k , k t o r é sy m p ó z iu m o r g a n i zovali, z ú č a s t n i l i s a t o h o t o v ý z n a m n é h o p o d u j a t i a so v ie ts k y h o sť doc. V. D. Graždan, CSc., pracovnici i n ý c h v y s o k ý c h šk ô l SSR a p r v ý d e ň i l e k t o r i Vsi. KV KSS v K ošic iach. Po o t v o r e n í s y m p ó z ia d r. F. Vaše č k o m , CSc., r i a d i t e l o m Ú s ta v u v e d e c k é h o a t e i z m u SAV a ú v o d n o m r e f e r á t e doc. d r. T. H a l e č k u , CSc., ve dúceho KMLF p r i FF UPJŠ, o d z n e l rad podnetných reíerá to v a príspev ko v s ú d r u h o v : J. L am oša, CSc., P. P r u s á k a CSc., doc. V. D. G r a ž d a n a CSc., doc. d r. F. K u b ov iča CSc., ing. B. K v a s n ič k u CSc., d r. J. B ilasa a d r. V. H ud ečko ve j. D ru h ý d e ň r o k o v a n i a bo l v e n o v a ný otázkam vedeckej a pedagogickej spolupráce, delby p ráce a k o o rd in á cie v ý sk u m u , v ý ch o v y a k á d r o v a pod. Sympózium sa stalo podnetom pre sp olu prácu pracovísk ved eck éh o ateizmu v SSR pri plnen í úloh, k to ré zo záverov XIV. zjazdu KSC . id eo log ick ý ch plén ÚV KSČ a ÚV KSS vyp lyn uli pre oblasť svetonázo rovej vých ovy.
Cieľavedome v socialistickej výchove (Dokonč. z 1. str.) Hajko, r e k to r našej uorganizácií, odborov a n iverzity, v závere svoj SZM, ale v šetk ý ch zo d ho vystúpenia na p le p ovedných fu n k c io n á nárnom zasadaní OV rov vysokých šk ô l bez KSČ, v ktorom sa za rozdielu, v ed ú cich k a oberal najmä situáciou te d ie r a učiteľov v š e t na UPJŠ, uviedol: „Te kých odborov. raz pôjde o pomerne V duchu júlového p le rozsiahlu prestavbu ob nárneho zasadania DV sahového zamerania a KSČ bude treba na celého mechanizmu vývšetkých fakultách na chovno-vyučovacieho šej univerzity dôsledne procesu na vysokej šk o posúdiť úroveň doteraj le tak, aby sa budúci šej ideovo-politickej a absolventi vyznačovali pedagogickej práce a schopnosťami tvoriť a vyvodiť závery pre jej pracovať, pružne sa pri ďalšie skvalitňovanie. spôsobovať riešeniu no S ú d ru h a k ad em ik V. vých úloh, ktoré so s e
bou prináša narastajúca dynamika rozvoja so cialistickej spoločnos ti.“ Pre vysokoškol ských učiteľov to bude znamenať nový, dôsled ne socialisticky vyhra nený prístup a vzťah k škole, k jej spoločen skému poslaniu, k s e be samým (k vlastnej práci) a najmä k po slucháčom. Len tak sa podarí vytvoriť jednot ný a účinný systém ko munistickej výchovy vy sokoškolskej mládeže. —C—
Otvorili sm e dvere počítačom
1. m á j a 1973 v z n i k l a n a P rí r o d o v e d e c kej f a k u l t e UPJŠ n a báze doterajšieho v ý p o č t o v é h o s t r e d i s k a katedra v ý p o č tovej techniky. T ento a k t je z a v ŕ š e n í m n iek o ľk o ro čn éh o úsilia a cielavedom ej p r á c e f u n k c i o n á r o v a p r a c o v n í k o v PF v o b l a s ti r o z v o ja a a p l i k á c i e m e tó d v ý p o č to v e j t e c h n i k y . Ním sa zá ro veň r e a lizujú zám ery v y šších stran íck ych a v lá d n y ch orgán ov, najmä k o n cep cie MŠ SSR o v ých o v e odborníkov pre v ýp o č tovú tech n iku . P o s l a n í m k a t e d r y je v y u č o v a n i e z á k l a d ov p r o g r a m o v a n i a a v ý p o č to v e j t e c h n i k y vo v š e t k ý c h š t u d i j n ý c h k o m b i n á c i á c h a o d b o r o c h n a PF a v ý c h o v a o d b o r n í k o v p r e v ý p o č t o v ú t e c h n i k u , resp . k y b e r n e t i k u . V šk o l. r. 1973—74 zriaďu je sa na PF odbor teoretick á k y b ern e tika. Ú lo h o u k a t e d r y je p o d i e l a ť s a s p o lu s o s t a t n ý m i k a t e d r a m i f a k u l t y , n a j m ä k a te d ra m i m atem atiky, n a príp rav e po slucháčov z tohoto odboru. Založe nie novej katedry má veľk ý po litic k ý význam, pretože ide o v y tv o re n ie podm ienok pre správn e a efek tívn e v yu žív an ie výpočtovej tech n iky , najmä elek tro n ick ý ch sam o čin n ých poCítaCov vo vše tk ý c h sférach so cialistickej sp o l o č e n skej praxe, a tým v zn ačn ej m iere o vy tv oren ie podmienok pre ú sp ešn ý p o stup v ed eck o-tech nick ej revolúcie. Poslaniu k ated ry bu d ú v plnom ro z s a h u s l ú ž iť d va p o č í t a č e , MINSK 22 M a TESLA 200. P o sle d n ý v s ú č a s n o s t i inštalujem e a n a p rie k m nohým ťažk o s ti a m , k t o r é m á m e , p r e d p o k l a d á m e jeh o u v e d e n i e do č i n n o s t i v d r u h e j po lo vici tohoto roku. Z a v e d e n ie vý u čb y p r o g r a m o v a n i a s a m o č i n n ý c h p o č í t a č o v je ú l o h a , k t o r á sa t ý k a aj o s t a t n ý c h f a k ú l t n a š e j šk o ly . P ln e si u v e d o m u j e m e , že b u d e t r e b a p o m ô c ť im p r i p l n e n í t e j t o ú l o h y . V y tv á r a m e k tom u žladúce podm ienky. Na FP s vy užívaním výp očtovej t e c h n ik y majú sk ú sen osti už via ceré k a ted ry (najmä kate dra jadrovej fyziky, k a ted ra teo retick ej fyzik y a kate dra š p e c iá ln ej b io ló g ie ). Bolo by u ž i t o č n é , a b y k a te d ry z o statných fak ú lt p reb erali s k ú s e n o s t i z p r a c o v í s k PF v to m t o s m e re . Základné úlohy našej univerzity v o b l a s t i r o z v í j a n i a v ý p o č to v e j t e c h n i k y s ú n a j m ä tieto : 1. výučb a d isc iplín výpočtovej t e c h n i k y vo v š e t k ý c h o d b o r o c h a š p e c i a l i z á c i á c h n a f a k u l t á c h UPJŠ d i f e r e n c o v a n e p o d l á i c h z a m e r a n i a a p o t r ie b , 2. v o b l a s ti v e d e c k é h o v ý s k u m u ro z šír en ie a p lik á cie poč ítačov n a o d b o r y biologické, chem ické a m edicínske, 3. m odern izá cia vyučovania pomoc ou sa m o čin n ých poCítaCov ( v y t v á r a n i e t e r
m i n á l o v ý c h p o s l u c h á r n í a c v ič e b n í) , 4. ap likácia výp očtovej tech n ik y v l e kárskych disciplínach : m o d e l o v a n i e fy z i o l o g i c k ý c h f u n k c i í -o rg anizm u, n e r v o v éh o sy s té m u , a n a j m ä d i a g n o s t i c k é m e tó d y p o m o c o u p o č íta č o v , 5. periodick é šk olen ia pracovníkov UPJŠ z m e t ó d v ýp o čto v ej te c h n i k y .
V s ú č a s n o m ob d ob í p r a c u j e m e z á r o v e ň n a v y s o k ý c h š k o l á c h v K oš ic iach n a k o n c e p c i i Ú sta v u v ý p o č to v e j techniky v y s o k ý c h š k ô l v K o šic iach , k t o r ý by m a l byť v y b u d o v a n ý v r o k o c h 1976—80, ako jeden z dvoch špičkových pracovísk v t e j t o o b l a s t i v r e z o r t e š k o l s t v a SSR. ]e to z h l a d i s k a p e r s p e k t í v n y c h p o t r ie b n a š e j k r a j i n y v e l m l v ý z n a m n á ú lo h a . Tým v z n i k n ú v K o š ic iach — a n a v ý chodnom Slovensku vôbec — dobré pod m i e n k y p r e r o zv oj a a p l i k á c i u v ý p o č t o vej t e c h n i k y a p r e v ý ch o v u p r í s l u š n ý c h od b o r n ík o v . Ing. Štefan Hudák
Dňa 3. m á j a 1973 s a u s k u t o č n i l a v ý r o č n á č l e n s k á s c h ô d z a ZO ZČSP na L e k á rs k e j f a k u l t e , s p o j e n á so s l á v n o stn ý m z h r o m a ž d e n í m u čiteľo v, p o slu c h áčo v a z a m e s t n a n c o v p r i p r í ležitosti 28. v ý r o č i a o slo b o d e n ia Čes k o slo v e n sk a S o v i e t s k o u a r m á d o u . Dekan f a k u l t y s. p ro f. MUDr. J. L ukáči p r e d n i e s o l s l á v n o s t n ý p rejav , v kto rom p o u k á z a l n a ú s p e c h y n a š e j sp olo č n osti za u p l y n u l ý c h 28 s l o b od ných ro kov. P re d sed a v ý b o r u ZO ZCSSP s. doc. MUDr. M. Filip, CSc., p r e d n i e s o l p o d ro b n ú s p r á v u o č i n n o s t i o d b o č k y za r o k 1972, v k t o r e j z h o d n o t i l p r á c u je d n o tliv ý ch kom isií a úse k o v o r g a n i zá cie. Činnosť ZO ZCSSP za u p ly n u lý r o k b o la b oh atá, predovšet ký m v s ú v is lo sti s o s l a vam i v ý z n a m n ý c h ju b i l e í — 55. v ý r o č i a VOSR a 50. v ý r o č i a vzniku ZSSR. V ý ročná č l e n s k á s c h ô d z a p o t o m s c h v á lila r á m c o v ý p l á n h l a v n ý c h ú l o h n a r o k 1973, k t o r ý b u d e k lá s l zvýšené nároky na činnosť ú se k u ako z á k l a d n é h o č l á n k u o d b o čk y .
ZO ZCSSP
na LF UPJŠ rokovalo
V d isk u s ii v y stú p il v e d ú c i t a j o m n í k MV ZCSSP v K o š ic iach s. Z o ltá n Z una. Veľmi k l a d n e h o d n o t i l č i n n o s ť našej odb o čky , k t o r á p o d ľa j e h o slov je j e d n o u z n a j l e p š í c h v m e s t e a z á r o v e ň po ď ak o v a l v e d e n i u f a k u l t y i ZO KSS za p o d p o r u p r á c e n a š e j organizácii. K slávnostném u r á z u výročnej č le n sk e j s c h ô d z e p o d s t a t n e p r i s p e l 1 k r á t k y k u l t ú r n y p r o g r a m , v k to r o m v y s t ú p i l i p o s l u c h á č k y I. a II. r o č n í k a našej fakulty. N aš a o r g a n i z á c i a m á veľm i z o d p o v ed n é p o s la n ie , jej cieľo m je p r a k ti c k á r e a l i z á c i a h e s l a s. K le m e n ta G o ttw a ld a : „So S o v ie tsk y m zv äzom na večné časy.“ MUDr. Ľudovít J u r g a
Aj v Prešove bilancovali 16. V. 1973 ZO ZČSSP n a F F UPJŠ v P reš o ve b ila n co va la sv o ju č i n n o s ť za p o s le d n é obdobie. V p r e d l o ž e n e j sprá ve sa z d ô r a zn ilo p r e d o v š e t k ý m to, že to bol S o v i e t s k y zv ä z, k t o r ý za c e n u n e s m i e r n e v e ľ k ý c h ľ u d s k ý c h i m a t e r i á ln y c h obeti z v í ť a z i l nad h i t l e r o v s k ý m fa š i z m o m a p r in ie s o l slo bo d u i n á ro d o m Č e s k o s lo v e n sk a . N a d v ä zu jú c n a p r o g r e s ív n e tra d íc ie v z á jo m n e j s p o lu p r á c e m e d z i n á ro d m i Z S S R a ČSSR výb or ZO ZČSSP za m e ra l sv o ju č i n n o s ť na to , a b y tá to sp o lu p r á ca s a n a ď a le j ro zvíja la , a to t a k v s m e re td e o v o p o lttic k o m , a k o aj v e d e c k o m a p e d a g o g ic k o m . M o žn o k o n š ta to v a ť , ž e v o b la sti i d e o l o g i c k e j p r á c e u č ite lia , z a m e s t n a n c i a p o slu c h á č i z v ý š e n o u a n g a ž o v a n o s to u p risp ieva li k re a liz á c ii t ý c h t o ú loh. D o k u m e n t u j e to c e l ý rad p od u ja tí. M im o ria d n a p o z o r n o s ť sa ven o v a la n a jm ä o sla v á m 55. v ý r o č ia VOSR a 50. vý r o č iu z r o d u ZS S R a k o aj M esiacu č e s k o s lo v e n s k o -s o v i e t s k e h o p r ia te ľs tv a . Za ú č i n n e j p o d p o r y ZO K S S n a f a k u l t e a v e d e n ia š k o l y u s k u t o č n i l i sa a k c ie , k t o r ý c h ú l o h o u bolo v z b u d i t a u p e v ň o v a l ď a lš í z á u je m o p o z n a n ie t ý c h ú sp e ch o v, k t o r é Z S S R v r ô z n y c h o b la stia ch v e d y , k u l t ú r y a t e c h n i k y dosia h o l. S v o jím o bsa h om a ú ro v ň o u zaujali o sa d e n stv o š k o l y , čo sa p re ja v ilo aj v ď a l š o m u p e v ň o v a n í a r a s t e č le n s k e j z á k l a d n e , k to r á to h o času m á v y š e 300 č le n o v . Z v e ľ k é h o m n o ž s t v a a k c ií s p o m e n i e m e a spoň n i e k o ľ k o : s lá v n o s t n á a k a d é m i a p ri p r í l e ž i t o s t i o s lá v 50. výr o čia v z n i k u Z SS R , o tv o r e n ie v ý s t a v y s o v i e t s k e j k n i h y , v ý s t a v y n a t é m u L en in a v ý v o j v e d e c k é h o m y s l e n i a , s o v i e t s k e j f i l o z o f i c k e j lite r a tú r y , v y h o t o v e n ie 11 n á s t e n i e k s te m a t i k o u o ž iv o te v S o v i e t s k o m zv ä ze , s t r e t n u t i e p o s lu c h á č o v s p r í s l u š n í k m i S o v i e t s k e j a r m á d y v Jelšave, v e č e r k l a s ic k e j a s o v i e t s k e j h u d b y , tri v e č e r y r u s k e j p o é z ie a f a k u l t n é k o l o P u šk in o v h o p a m ä tn ík a . N ie m e n š ia p o z o r n o s ť sa ven o v a la aj p r e d n á š k a m , z k t o r ý c h m n o h é o d z n e l i n a o s o b i t n ý c h čt s p o lo č n ý c h z a s a d n u tia ch j e d n o t l i v ý c h k a te d ie r , (n a p r. VOSR a u m e n i e a v a n tg a r d y , O s o v i e t s k e j litera tú r e, S o c io ló g ia v Z S S R p o X XIV. zja z d e K S S Z , V z d e lá v a n ie d o s p e l ý c h v Z S S R , L en in o l i t e r a t ú re f , b e s e d á m o n a jn o vš ej s o v i e t s k e j f i l o z o f i i , v ý s ta v á m p rá c p o slu c h á č o v v ý t v a r n e j v ý c h o v y k 50. vý r o č iu Z S S R a tď . A b y sa p rá c a ZO ZČSSP t v ď a l š o m o b d o bí m o h la ú s p e š n e ro zvíja ť, z o r g a n izo v a l jej výb o r b rig á du č le n o v ZČSSP, k t o r e j č i s t ý z i s k sa v e n u je rozvíja n iu č in n o s ti te jto o rg a n izá cie. Z to h o , čo s m e tu uvied li, m o ž n o v id ie ť , ž e n aši č l e n o v ia ZČSSP v š e s t r a n n e n a p o m á h a jú č i n n o s ť s m e r u jú c u k u p e v ň o v a n iu a p re h lb o v a n iu p r i a t e ľ s k ý c h v z ť a h o v so S o v i e t s k y m zv ä zo m . PhDr. E d m u n d HLEBA, CSc.
POZNATKY Z NÁVŠTEVY SOVIETSKYCH SKÔE
V súčasnom období na so vietskych školách overujú nová učebné osnovy z ma tematiky (založená na mno žinovom riešení), ktoré sú veľmi náročné najmä pre rozvoj logického myslenia. Ich zavádzaniu do praxe venujú veľkú pozornosť teo reticky i prakticky pedago gické inštitúty (katedry ma tematiky), výskumné ústa vy pedagogické a ďalšie in štitúcie. Doterajšie výsledky potvrdzujú, že i napriek veľ kým nárokom na rozvoj lo gického myslenia — žiaci nové učivo veľmi dobre ovládajú. Na 145. matematicko-fyzikálnej strednej škole v Ky jeve, ktorú sme navštívili, venujú veľkú pozornosť ma
tem atike a fyzike. Ako prí klad uvedieme učebný plán ôsmeho ročníka. Obsahuje 8 hodín matematiky, 6 ho dín fyziky, 4 hodiny ukra jinského jazyka, 4 hodiny ruského jazyka, 2 hodiny biológie, 3 hodiny dejepisu, 2 hodiny zemepisu, 2 hodi ny chémie, 2 hodiny teles nej výchovy, 2 hodiny pra covného vyučovania, 2 hodi ny cudzieho jazyka (podľa výberu — anglický, francúz sky a nemecký jazyk). Ma tematika je členená na al gebru (4 hodiny) a geom et riu (tiež 4 hodiny). Vyučuje sa v dvojhodinovkách. Týž denne sú 2 hodiny venova né prednáškam a 2 hodiny cvičeniam z algebry a po dobne i z geometrie. Pred-
Fotoreportáž
80 mladých prírodovedcov vstupuje do života 29. júla promo valo v Štátnom di vadle v Košiciach 80 poslucháčov Prírodovedeckej
fakulty UPJŠ. V priebehu desiatich rokov trvania PF boli to už siedme promócie. Doteraz
absolvovalo s úspechom túto fa kultu 352 prírodo vedcov.
nášky sú spoločné pre celú triedu (priemerne je v trie de 35 žiakov). Na cviče niach pri menšom počte de tí sa môže lepšie uplatňovať didaktická zásada individu álneho prístupu k žiakom. Hospitovali sme v B. roč níku na geometrii (množi ny). Radosť bola sa pozerať na veľkú aktivitu žiakov, na vyspelosť ich logického mys lenia, samostatnosť v práci a pod. Prehĺbeniu učiva sa venujú aj v krúžkovej čin nosti a fakultatívnych pred metoch. Tak napríklad ma jú krúžky matematiky, fyzi ky, rádiotechniky, kyberne tiky (vedie ho pracovník z pedagogického inštitútu). Navštívili sme aj špeciál nu jazykovú školu: 92. stred nú školu Ivana Franku. Tu sa deti učia anglický jazyk už od 1. ročníka. Ako fa kultatívny predmet majú na tejto škole okrem iných pí sanie na stroji v anglickom jazyku. Na hospitácii sme aj tu videli veľkú aktivitu žiakov, vyspelosť v logickom myslení a ľahké pochopenie nového učiva. Na 30. strednej škole ma jú psychologické laborató rium, ktoré vedie pracovník z výskumného ústavu peda gogického. Cez uzavretý te levízny okruh robia rôzne experimenty a na základe
zistených výsledkov regulu jú výchovno-vzdelávací pro ces. Reguláciou vyučovacieho procesu pri tých istých pod mienkach môže sa výkon nosť žiakov zvýšiť až o 30%. Na tejto škole 10 pracovní kov z vysokých škôl získalo materiál pre kandidátske práce. Pedagogický kolektív ško ly venuje veľkú pozornosť novým metódam a formám, napr. problémovému vyučo vaniu, vnútornej diferenciá cii, snažia sa žiakov deliť do skupín tak, aby u žiad neho žiaka nevznikal pocit menejcennosti. Na uvedených ako aj na ďalších školách — nepozna jú neprospievanie žiakov. Popri vzdelávacom procese na sovietskych školách ve nujú veľkú pozornosť mrav nej výchove. Mali sme mož nosť vidieť ako sa venujú vlasteneckej výchove, výcho ve k socialistickému vzťahu k práci a spoločenskému vlastníctvu. Na veľkých ná stenkách na chodbách majú vyvesené fotografie so živo topismi najlepších pracovní kov — hrdinov socialistickej práce, ktorí bývajú v obvo doch daných škôl. PhDr. S. HOLCEK, PdF UPJŠ v Prešove
R e k t o r á t U n i v e r z i t y P. J. Š a f á r i k a a I n š t i t ú t r i a d e n i a p r i P r e d s e d n í c t v e v l á d y SSR u s p o r i a d a l i v d ň o c h 6.—8. j ú n a 1973 p r e v š e t k ý c h a k a d e m i c k ý c h f u n k c i o n á r o v a v e d ú c i c h k a t e d i e r UPJŠ v U č e b n o - r e k r e a č n o m stredisku UPJŠ n a Z e m p l ín s k e j š í r a v e s e m i n á r k o t á z k a m r i a d e n i a v y s o k ý c h šk ô l. Sem inár otvoril a vied o l rektor univerzity akademik Vladimír Hajko. Zdôraznil význam a nutnosť osv ojen ia si te órie ve d e c k é h o riaden ia v sú ča snej et ap e rozvoja vy so k ý ch škôl. D ô s le d n é uplátňovav a n l e p ri n c í p o v , m e tó d a foriem v edeckého r i a denia p odsta tne prisp ie v a k v y ššej ú r o v n i výc h o v n o - v z d e l á v a c ie h o procesu a vedeckej p rá ce. Úvodnú prednášk u o zá k la d n ý ch otázk ach ved eck éh o riaden ia prednieso l prof. Ing. A. Bajcura, CSc., riaditeľ Inštitútu riaden ia pri Pred se d n íctve vlády SSR.
Seminár o riadení na našej
univerzite
Prví absolventi postgraduálneho z vysokoškolskej pedagogiky V októbri m inulého roku a j a n u á r i t o h t o r o k u k o n a l i sa prvé záverečné kolokviá od b o r n ý c h a s i s t e n t o v naš e] u n i v e r z i t y z v y so k o š k o l s k e j p e d ag o g ik y . Z lekárskej fakulty p o stg ra duálne štúdium vysokoškol sk e j p e d a g o g i k y ukonfillo 9, z p r í r o d o v e d e c k e j f a k u l t y 7, f i lo z o f ic k e j 10 a p e d a g o g i c k e j 18
štúdia
š t u d u j ú c i c h . V ä č š in a a b s o l v e n to v tohto štúdia úspešne z v l á d l a p r o b l e m a t i k u v y so k o š k o l s k e j p ed a g o g ik y . P íso m n é záverečné p ráce velkej časti š t u d u j ú c i c h bo li v e c n é a a k t u á l n e , n a d o b r e j o d b o r n e j úr o vn l. Z áverečné kolokviá pre ďal ších študujúcich budú sa ko n a ť v o k t ó b r i 1973.
Riadením p ed a go gick éh o p ro cesu na v ysok ých šk olách zaoberal sa doc. PhDr. R. Šte panovič, CSc., riadite l Od boru vy sok ý ch šk ôl MŠ SSR. P sy ch olo gick é a sp ek ty ria diacej práce rozobral PhDr. I. Pikula z FF ÚK. O o rg a n izá cii práce v ed ú ceh o pred n áša l prof. Ing. J. Marko, CSc., zo Strojníckej faku lty SVŠT a o au to m atizá cii a m ech a n izácii riadiacich č in n o st í na v y so k ý ch šk o lách RNDr. L. Molnár z E lek tro tech n ick ej fakulty SVŠT. T ým to p o d u j a t í m v e d e n i e n a š e j u n i v e r z i t y r e a l i z o v a l o j e d n u z význ am ných úloh, n astolen ý ch XVI. jazdom KSC Na s e m i n á r i h o v o r i lo s a o v i a c e r ý c h p r o b l é m o c h , k to r é z h ľadiska teórie riad en ia školstva tre b a v súčasnost n a v y s o k ý c h š k o l á c h r i e š i ť . P ris p e l k z á k l a d n e j o r i e n t á cil ú č a s t n í k o v z t e ó r i e r i a d e n i a s p o l o č e n s k ý c h sy s t é m o v Na t e n t o v ý ch o d is k o v ý s e m i n á r o r i a d e n í b u d ú v b u d ú c n o s t i n a d v ä z o v a ť d a l š le , z a m e r a n é n a je d n o t l i v é p r o b l é m y r i a d e n i a v y s o k ý c h šk ô l. —C
Pedagogický deň na Filozofickej fakulte Dňa 18. mája 1973 usporiadalo ve denie FF UPJŠ svoj prvý „Pedago gický deň“, ktorým sa otvárajú ďal šie nové formy prehlbovania ideovopolitickej a odborne metodickej pri pravenosti učiteľov. Týmto organizač ným opatrením sa rozhodlo vedenie fakulty prispieť ku plneniu uznesení XIV. zjazdu KSČ, zakotvených v per spektívnych plánoch UPJŠ. Tohoročný „Pedagogický deň FF UPJŠ“ bol venovaný aktuálnym otáz kam vysokoškolskej pedagogiky a problémom metodiky škôl II. cyklu, pre ktoré FF pripravuje učiteľov. Hlavné referáty predniesli doc. dr. J. Hvozdík, CSc, „K problémom pedago gickej psychológie vo vzdelávaco-výchovnom procese na vysokej šk o le“ a dr. J. Tvrdý „Gnozeologické problé my všeobecnej didaktiky a šp eciál nych metodík“. K obom referátom bo lo prednesených 9 koreferátov meto dikov odborných katedier, ktorí sa venovali otázkam metodiky jednotli vých výukových disciplín so zamera ním na formovanie profilu absolven ta. Prvý „Pedagogický deň FF UPJŠ“ bol úspešný a ukázal nové možnosti tvorivého riešenia problémov teórie a praxe vysokoškolskej a stredoškol skej pedagogiky. V budúcnosti bude možné využiť túto formu práce ako
spôsob aktívnej účasti učiteľov na riešení komplexných problémov pe dagogickej teórie a praxe a ako spô sob vzájomnej výmeny skúseností.
Doc. PhDr. Anton Bolek ,
CSc.
Doc. PhDr. A. Solek, CSc., sedemdesiatročný 16. a p r í l a t. r., u p r o s tr e d p rá c e p ri plnení rozm anitých povlnnost o s l á v il svoje v z á c n e ži v o t n é j u b ile u m , 70-te n a rodeniny, docent sloven sk e j l i t e r a t ú r y n a K a t e d r e s l o v e n s k é h o ja z y k a a l i t e r a t ú r y F ilo zo fic k ej f a kulty UPJŠ, znalec a pred n áša te ľ českého ja zyka a literatúry a sve to vej l i t e r a t ú r y , l i t e r á r n y v ed ec, p r e k l a d a t e f , vše stranný k u l t ú rn o - o s v e to vý p r a c o v n í k , z as lú žilý u č i t e ľ do c. PhDr. Antotí B o 1 e k, CSc. Oslávil ho p r i d o b r o m z d r a v í a za zaslúženej pozornosti i účastí širokého okruhu
spolupracovníkov, štu d e n to v a zainteresova ných orgánov, organizácií a In štitúcií. V predvečer narodenín p rija l jubilanta a ocenil j eh o doterajšiu činnosť rek to r univerzity a k a d e m ik V. H ajko a n a s l á v n o s t n o m z a s a d n u t í KSJL FF UPJŠ a p o b o čk y SLVS, zv o la n o m p r i t e j t o p r í le ž ltosti, p o z d r a v ili h o d e k a n FF prof. A. Č um a. predstavitelia straníckej o r g a n i z á c i e a je d n o t l i v ý c h o r g a n i z á c i í , v e d ú c i KSJL a ď a l š í c h k a t e d i e r FF, z á s t u p c o v ia KSJL PdF UPJŠ, b líz k i sp o l u p r a c o v n í c i , z á stu p c o v ia SZM a š t u d e n to v - sl o v e n č i n á r o v n a FF,
bý v alí š t u d e n t i , p r i a t e l i a , zn ám i. Vy so ko o cenili jeh o v š e s t r a n n ú p e d a g o g ick ú, v e d e c k ú a spoločensko-kultúrnu č i n n o s ť, odborné zn alo sti 1 Iudské k vality . Doc. P hD r. An to n Bolek, CSc. je v zo rom zodpovedného, obe tavého a lásk av éh o u č i teľa, e r u d o v a n é h o a v y trvalého vedca, z a n ie te n ého a iniciatívneho k u l tú rn eh o pracovníka, dob r é h o k o le g u a č lo v e k a . I t o u to c e s t o u m u k vzácnem u jubileu b la h o želám e a prajem e dobré zdravie, m noho c huti a síl do d a l š e j p e d a g o g i c k ej a v e d e c k e j p r á c e .
0 publikáciách Pedagogickej fakulty UPJŠ Zborník PdF UPJŠ v stu p u je tohto roku do jubilejn é h o desiateho ročníka. V p o sled no m čase vych ád za v troch zvä zko ch , ven ova ných p ríro dn ým vedám , sp o ločen s k ý m vedá m a slavistike. T ohto roku vyšiel zvä zo k sp o lo č en sk o v ed n ý ch prác. Je to n e v e ľk á p ublikácia (120 strá n ) obsahujúca 5 štúdií. V úvo d nej štúdii zaoberá sa Michal D anilák p riebe hom revo lu čn ých zm ie n v Haliči v rokoch 1848— 49 so za m era ním na riešenie r o ľ n íc k e j o tá zky, pričom oso bitn ú p o zorno sť ve nuje p o stojom H lavnej ru sk ej rady k to m u to v ý zn a m n é m u h is to r ic k é m u procesu. V ď alšom p rísp evku Juraj Briškár podrobne an alyzu je p o č ia tk y o rganizačnej a po litic k e j činn osti D em okra tic k e j stra n y na východ no m S lo v en sku . P oukazuje h lavne n a to, že sa DS už v r. 1945 usilovala na dvä zo vať na b ý valé pozície agrarizm u a aj tý m zd ržiava ť revolučn é t e n d en cie vo v ý v in e našej sp o ločnosti. P ríspevok Vasila Franku je v e n o va n ý otá zk a m v y u č o
vania d ejepisu na ZDŠ. Rie ši sa v ňom o tázka c h a ra k teru dom ácich ú loh z tohto p re d m e tu a m ožno sti ich e je k tív n e h o využitia. Filip R u sn ák sa za m ýšľa nad obsahom a ko ncepciou hud o bnej v ý c h o v y v 1.—5. ro čn íku ZDŠ a nad úloha m i, k to ré z toho vyp lýva jú
z lo ž k y zú ča stň u jú c e sa na tvorbe kra jiny: g eologická stavba ú zem ia, geom orfolog ic ké po m ery, k lim a tic k é Geografické p om ery, vodstvo, pô dy, eró p rá c e zia a ve getačn é pom ery. V e d ecké pracovisko, Kabi A na lýzo u získ a n é p o z n a tk y n e t pre v ý sk u m kra jin y pri vy u žil autor na v y k o n a n ie K atedre g eografie PdF v fy zic k o g e o g r a fic k é h o č le n e P rešove UPJŠ v Košiciach, nia. V závere po u ka zu je na v ýzn a m poznania k ra jin y pre p ra k tic k ú čin n o sť č lo ve k a a na k o n k r é tn y c h p rí kla d o ch u k a zu je na m o žn o s ti racionalizácie vyu žitia p o ten ciá lu k ra jin y pre potreb y pre ped a g o g ické fa k u lty . N a pripravuje pre potreby v e spoločnosti. črtáva p ro fil absolventa p e d e c k ý c h a š k o ls k ý c h p ra P rostredníctvom vým eny d a g o gickej fa k u lty pre v y co vn íko v i širo ke j verejnosti G eo grafických prác udržuje učovanie hudo b nej vých o vy „G eografické p ráce“. Z v ere j k a te d ra geografie a ka b in et a u ka zu je, a k ý m spôsobom ň ujú sa v nich v ý s le d k y n aj pre v ý sk u m k ra jin y sp o lu ho m o žn o realizovať. novších g e o g ra fický ch v ý prácu s 240 in štitú cia m i v V po sled no m p rísp evku sk u m o v , p re d o v š e tk ý m z ob Č SSR, so 60 v so cialistic zverejňu jú Ján Chovanec a lasti vých o d n éh o S lo venska, k ý c h štá to ch a 73 v k a p ita Milan M ikuš v ý s le d k y vla st i zása dn é práce tý k a jú c e sa listic k ý c h a rozvo jo vých k r a ného p rie sku m u m ie n k y ria teórie v ý s k u m u krajiny. jinách. V ým en o u získa n á o d d iteľo v škô l II. c y k lu vo I. ro čn ík G eografických V ýc h o d o slo ven sko m kraji o prác vy šie l r. 1970. Začiat borná g eog ra fická literatúra z v y so k ý c h šk ô l a v ed e c práci u čiteľo v te lesn ej v ý k o m r. 1973 vyšiel III. roč., k ý c h praco vísk v zahraničí cho vy, z kto rý c h vyvo dzujú čís. 1—2, J. Harčár: Ša rišská určité p o d n e ty pre prácu na vrchovina — fy zicko geo gra- je v e ľm i cen ná , p reto že ide o odborné práce, kto ré nie u č ite ľs k ý c h p ríp ra vkách pre fic k á analýza. šk o lsk ú správu a pre orga V práci je p odaná k o m sú na našom k n iž n o m trhu nizáciu postgraduálneho p le xn á fy zic k o g e o g r a fic k á d ostupné. vzdeláva nia u čiteľo v te le sn ej a n a lý za územ ia, podrobne sú výcho vy. zh o d n o te n é v š e tk y zá kla d n é —pet—nov— U vedenú publikáciu d istri buuje PdF v Prešove.
SPOLOČENSKÝ ZBORNÍK
KATEDRA ŠPECIÁLNEJ BIOLÓGIE A JEJ PERSPEKTÍVY Katedra šp ec iá ln ej biológie bola utvorená v zm y sle ra cio naliza čn ých op atren í UPjŠ na zá klade u zn ese n ia vedeckej rady PF zo dňa 15. 6. 1972. Vznikla sp ojením troch k a te dier, gen etik y , ek ologickej a system atickej zo oló gie a bo taniky. Hlav né ť a ž i s k o p r á c e k a t e d r y sp oč íva vo v y u č o v a n í p r e d metov, k t o r é sú z á k l a d o m pre prácu stredoškolských p rofe sorov aprobácie biológia— ch ém ia. Vo v e d e c k o - v ý s k u m n e j p r á c i k a t e d r a r i e š i v s ú č a s n o s t i tri tem aticky úplne rozdielne č ia s tk o v é ú l o h y š t á t n e h o p l á n u a j e d n u f a k u l t n ú ú lo h u . Začiatkom tohto roku katedre sa naskytla možnosť podieľať sa na realizovaní rezortného plánu Ministerstva zd ravot níctva SSR, zaoberať sa v ý skumom biológie liečivých rastlín. V s ú č a s n o s t i v n a š o m h o s p o d á r s t v e p r e d s t a v u j ú li e čivé r a s t l i n y c e n n ú s u r o v i n u a zd roj devíz. Do r i e š e n i a t e j t o ú l o h y je m o žn é zap o jiť •všetkých p r a c o v n í k o v k a t e d r y jednotlivých odborných špe c i a l i z á c ií , a t a k v y tv o r iť j e d n o t n ý p r a c o v n ý tý m , k á d r o v é aj technicky p ripravený r i e š i ť tú t o o t á z k u n a v yso k e j úľovnl. Táto práca je vša k n e m y s l i teľná bez úzkej spoluprá ce katedr y s Botanickou záh ra dou UPJŠ. S v e d e n í m BZ, k t o r é p r e j a v i l o v to m to s m e r e v elk é porozum enie, v ypracova l i sm e z á s a d y s p o l u p r á c e , a to i a k v o b l a s ti v e d e c k é h o vý-
s k u m u ak o i v o b l a s ti výc h o v n o v z d e l á v a c e j . V ed úci k a ted ry a tajom ník k atedry zú častňujú sa grem iálnych po r á d BZ, o d b o r n í p r a c o v n í c i BZ z a s a d n u t í k a t e d r y . P r i p r a v u jem e aj n á v r h vy u žitia o d borných p r a c o v n í k o v BZ v učebnom procese pri vedení d ip f o m o v ý c h p rác. K a te d r a b u d e sa s t a r a ť o o d b o r n ý r a s t p r a c o v n í k o v BZ. N á p lň ž iv ý c h zbierok v s k l e n í k o c h d o s t a n e sa do s ú la d u s u č e b n ý m p r o g r a m o m katedry. K atedra prevezme g a r a n c i u za b iolo g ick ú v ý s t a v bu BZ. Kolekcia živých ra st lín sa bude postupne ro zširo vať o zbierky liečivý ch rast lín, a to jednak pre ú čely
d em onštračné a vyučovacie P ra c o v n í c i n a v š e t k ý c h ú s e jednak pre tzv. „gén ovú ban k o c h s t a v a j ú sa k n im veľm i ku“ (za ch o va n ie g en etick y k l a d n e a c h c ú 1ch s n a d š e n í m ce n n éh o materiálu pre jeho r e a liz o v a ť . per spektívn e využitie , pre Doc. RNDr. R. Hončariv, CSc. š l a c h t e n i e aj vtedy, keď z m e ny vonkajšieh o prostredia pri ved ú k vyhynutiu jednotlivých dru hov). Keď p o s u d z u j e m e n a š e m o ž V u p l y n u l ý c h m e s ia c o c h d o n o s t i p r e r i e š e n i e t e j t o v ý žil sa 55 ro k o v doc. PhDr. Jú s k u m n e j ú l o h y v c e l o s l o v e n liu s B á g e ľ, ved ú ci K a t e d r y s k o m m e r a d l e , m ô žem e p o v e p e d a g o g i k y a p s y c h o ló g ie na d ať, že v s ú č a s n o s t i n a S lo PF UPJŠ. v en s k u n e e x i s t u j e t a k á k o m P ä ťd e sia tro č n é ju b ileá n a ro p l e t n á s k u p i n a a k o je n a š a d e n í n o slávili: s p rim eraným kádrovým , — doc. MUDr. Ján T r e b upriestorovým a prlstrojov-ým l a, CSc., ved ú ci K a te d r y n e vy b av en ím . Kolektív k a t e d r y č a k a j ú t e uro ló g ie a p sy c h ia trie LF UPJŠ, d a v e l k é a d ô le ž ité ú lo hy — doc. MUDr. Ján J a c t n a, CSc., z K a te d r y s ta r o stliv o s ti o d ie ťa LF UPJŠ, — doc. MUDr. Jo zef O r č o, CSc., z K a te d r y v n ú to r n é h o l e u k á r s t v a LF UPJŠ, Vychádzajúc z u- F ilozofickej fakulte je diplomová, sa bu— M ichal Javornický, zn esen í XIV. zjazdu v Prešove, a to v dú štu dov ať v roz- vedúci OKPP L e k á r s k e j f a k u l t y KSČ o prehlb en í ide- dvoch kombin áciách : sahu odborov uči- UPJŠ, ovo-politickej a sve- 1. Občianska náuka tefs k ý c h kombinácií, — M ichal V a ľ k o, v e d ú ci tonázorovej výchovy (filozofia — histó- Novým kom binač ná stredných ško- ria) ným odborom, ktorý Odboru ú č to v n e j e v id e n c ie R e k lách, rozh od lo Mi- 2. Občianska ná- sa prvýkrát zriadil to rá tu UPJŠ. Do ich ď a lš ie h o živ o ta ž e l á nisterstv o školstv a uka (filo zo fia — ve- je v e d eck ý ateizm us, zriadiť novú učiteľ- d eck ý a teizm u s). Jeho p oslaním je pri- m e m n o h o zd ravia , ra d o sti a skú aprobáciu, zaV oboch kombiná- praviť šp ecia listo v ú sp e c h o v v práci. meranú na prípravu ciách , aprobácie ob- pre potreby stredstred ošk o ls k ých pro- čian sk a náuka sa n ých a vysok ých feso rov občianskej budú študovať v šk ôl a kultúrne-polináuky. V súlade s rozšírenom rozsahu tick éh o života, K ŽIVOTNÉMU orientáciou vysoko d iscip lín y marxizmuMaterskou katedJUBILEU šk o lsk ých odborov lenin izmu a štátu a „„„ štúdia v rámci dvoj práva, ako disciplí- ° “ , DOC. JOZEFA kombinácii zriaďuje „y sp o ločn éh o od- odboru 1B Katedra sa od šk o lsk éh o ro- borného základu. marxistick o-leninBENDÍKA ku 1973—1974 také to Kombinačné odbory, skej filoz o fie na FF štúdium aj na našej z ktorých filo z ofia UPJŠ v Prešove. V tomto roku dožil sa s e dem desiatin akadem ický ma liar doc. Jozef Bendík, ved. Katedry výtvarnej vých o v y FF UPJŠ. Vykonal záslužnú a obetavú prácu pri budova ní Katedry výtvarnej v ý c h o v y FF UPJŠ, pri zab ezp ečo vaní vysokej um eleck ej prí pravy učitefo v výtvarnej v ý c h ovy škôl II. cyklu. sp o je n o m s k u l t ú r n y m p ro g r a n a jlep šiu štu d e n tskú vedeckú Vážime si jeho an ga žo v a m o m D iva dielka p o éz ie. T r a iič - prácu v o db oroch m a te m a tik a , nú umeleckú tvorbu blízku n ý m i a t y p i c k y p rír o d o v e d e c f y z i k a , c h é m ia a biológia. nášmu pracujúcemu ľudu a k ý m i sa u l stali tzv. Borovičjeho úsilie orien tovať v to m N a P ríro d o v e d e c k é d n i bola k i — B esed a o ro z lič n o m v š e to sm ere aj záujmovú u m e ličo m t č o m k o ľ v e k in o m k d e p o zv a n á aj d e le g á c ia FDJ na leckú činnosť p osluch áčov. V Š T z M agdeburgu. Naši š t u b esed u jú o vš e lič o m možnom Ceníme si ho ako význam š t u d e n ti s u č i t e ľ m i a p r e d s t a d e n t i si s ň o u v y m ie ň a li s k ú n ého umelca, ktorý svojou v ite ľ m i f a k u l t y . Aj to h to ro k u se n o sti a p o z n a t k y zo štú d ií a tvorbou výrazn e oboh atil p re b ieh a la š t u d e n t s k á v e d e c k á z v ä z á c k e j práce. ku ltúrn e bohatstvo nášh o ľu k o n fe r e n c ia , k t o r e j sa z ú č a s t n i S a m o z r e jm e , ž e n a t ý c h t o du. lo 28 š t u d e n to v sú ťa ž ia c ic h o s lá v n o stia c h bol z a s t ú p e n ý aj Do ďalších rokov života šp o rt. P rebiehal 2. r o č n í k b a s želám e súdruhovi Bendíkovi k e tb a lo v é h o tu rn a ja o Pohár veľa zdravia a hod ne tvo d e k a n a PF UPJŠ. Z ú č a stn ilo sa rivých úspechov. h o 6 d r u ž s tie v I z Prahy, Brna, B r a tis la v y a K o šíc). P rvenstvo a po h á r n a ď a lš í r o k zn o v a z í s k a l i b a s k e tb a lis ti SF V S T v K o šicia ch . V e ľ k e j o b ľu b e sa t e š í fu tb a l, a sis te n ti — š t u d e n ti. S k o d a , ž e to h to ro k u pre n e p r ia z n iv é p o ča sie sa to to s t r e t n u t i e n e k o n a lo .
NAŠI JUBILANTI
Nový odbor FF UPJŠ
. prírodovedecké dni PF UPJŠ K a žd o ro čn e si k o š i c k í p rír o d o v e d c i u v e d o m u jú svoju p r í s l u š n o s ť k PF UPJŠ. Tohto ro k u boli tie to o sla v y eš te i n t e n zí v n e j š i e , p r e t o ž e PF UPJŠ o s la v o v a la 10 ro k o v svojho z a l o že n ia . Počas sie d m ic h d n í — 9. a l 15. ap ríla bolí r ô z n e š t u d e n t s k é a k c i e s b o h atou úča sťo u p o s l u c h á č o v a u č i t e l o v PF. T a k to b olo na s lá v n o s tn o m o tv o r e n í
— Vys tú pen ie t a nečn éh o súboru PF UPJŠ na VIII. prírodo v ed eck ý ch dňoch
N e za b u d lo sa ani n a š t u d e n t sk ú recesistickú kon feren ciu a m a š k a r n ý bál. Tu u k á z a li š t u d e n t i , k o ľ k o m a jú d ô v tip u a v e s e lo sti. U k o n č e n ím P ríro d o v e d e c k ý c h d n í bol v y d a r e n ý r e p r e z e n t a č n ý p l e s š t u d e n to v , p r a c o v n ík o v f a k u l t y a hostí.
PUŠKINOV PAMÄTNÍK Katedra cudzích jazykov zom odovzdal rektor UPJŠ UPJŠ pod vedením PhDr. akademik Vladimír Hajko, Ivana Kimáka už druhý rok ktorý s veľkým záujmom získava vysokoškolskú mlá sledoval priebeh celouniverdež pre aktívnu mimoškol zitného kola. skú činnosť. Uskutočňuje odborné kurzy ruského ja Na celoslovenskom kole zyka, návštevy sovietskych Puškinovho pamätníka v filmov v pôvodnom znení, dňoch 14. a 15. mája 1973, návštevy vystúpení soviet ktorý ako jubilejný konal skych umeleckých súborov sa v Košiciach, meste svoj a estrád v našom meste. Jed nou z najvýznamnejších ho zrodu v kategórii vysopodujatí tejto katedry je koškolákov-neruštinárov ob poslucháči fakúlt organizovanie Puškinovho sadili pamätníka na košických fa UPJŠ popredné miesta. Pr kultách UPJŠ. venstvo si vybojoval Ondrej V predkolách jubilejného' Hrico, poslucháč Právnickej XV. ročníka Puškinovho pa fakulty UK v Košiciach. mätníka, ktoré prebiehali od februára 1973 v jednotlivých študijných skupinách fakúlt pod vedením učiteíov-ruštinárov zúčastnilo sa asi 500 poslucháčov. Vo fakultných kolách a na celouniverzitnom kole súťažilo 148 vy braných študentov (za le kársku fakultu 56, za prí — Rektor UPJŠ akad em ik V. Hajko odovzdáva cen y víťazom rodovedeckú včítane kated Puškinov ho pamätníka ry odbornej psychológie 35 a za právnickú fakultu 57 súťažiacich). Letná aktivita našich študentov
&
Na pomoc hospodárstvo
Na celouniverzitnom kole v umeleckom prednese rus kej a sovietskej poézie a prózy prvé tri miesta obsa Letná aktivita vy sok o šk olá ko v plní v ýzn am né s p o lo č e n dili: za lekársku fakultu: 1. sk é poslanie. Je veľmi dobrou pomoc ou nášmu národnému hosp odárs tvu a trvalou súčasťou kom unistick ej výchovy Mária Podprocká, 2. Jarosla štu dentov. va Cimbalistová a Irena PeOtázkami tohoročnej letnej aktivity sú sta v n e zaoberali fáková, 3. Ján Ďurica; za sa všetk y fakultné organizá ie SZM, štáb y brigád a k o misia pre p olitick o-výchovnú čin nosť pri rektoráte. Oproti prírodovedeckú fakultu: 1. m inulosti veľmi výra zn e sa zl e p š il a sp oluprá ca so štábom Anežka Fuková, 2. Blažej brigád pri KV SZM. Pandula, 3. Jarmila TokešoP o s l u c h á č i n a š e j u n i v e r z i t y f a k u l t y z ú č a s t n í sa p o ľ n o h o s vá; za katedru odbornej p o d á r s k e j b r i g á d y v SŠM vo psychológie: Daniela Ristve- v r á m c i l e t n e j a k t i v i t y sú r o z m i e s t n e n í n a r ô z n e p r a c o v i s V e lk e j L om nici, 510 študentov jová; za právnickú fakultu: k á. 360 študen to v lek árskej fa pedagogickej fakulty pôjde na 1. Ondrej Hrico, 2. Anna Ja- kulty bude pracovať v štyroch brigády n ielen do našich z á roščáková, 3. Oľga Kekeňá- z ávod och ( F r u c o n a , Trebišov, vodov) (SS Lovosice, Fruta H u t n é s t a v b y Košice, P iv ov ar Sulejovice, Frukona Trebišov, ková a Alexander Brostl. Hodnotné vecné ceny víta-
Košice, S lo v š p o r t VŠA), 180 poslucháčov prírodovedeckej
SŠM Veľká Lomnica, PS Pre š o v ) , ale i do zah raničia (ZSSR, BER), 260 poslu ch áčov ľilozofickej faku lty bude rea lizovať brigády v ši e stich pod n ik och (ŠM Lip any , ŠM T o ry sa , ŠM S l o v e n s k é Nové Mesto, PS Pre šo v, S t r e d o č e s k á Frut a - z á v o d Mochov, I n ž i n i e r s k e s t a v b y — z á v o d P re š o v ) . 0krem toho časť poslucháčov lekárskej a prírodovedeckej f a k u l t y b u d e p r a c o v a ť n a v ý sta vbe a ú p rav e športových z a r i a d e n í v a r e á l i ŠD n a Med ick ej ul. v K ošic iach. FV SZM na P rírodovedeckej fakulte UPJŠ sp o l u s C e stov no u k a n c e l á r i o u m l á d e ž e je orga n izá torom „Med zinárodnéh o bu d ovate ľského tábora na S p iš skom h ra d e“. Š táb y
— Puškinov
pamätník
— porota
brigád
p olitlcko-v ý-
c h o v n ú č in n o s ť n a b r i g á d a c h o r i e n t o v a l i n a t i e t o o tá z k y : úlohy SZM po I. zjazde a v y sok ošk olsk ej k o n fe ren cii, s v e tový festival mláde že, tra dície v y sok o šk olsk ých brigád, z á v e ry októbrového plén a GV KSC a n ovem brovéh o plén a tlV KSS k id eo log ick ým otázkam, m ie rová ofenzfva ZSSR a s o c i a listick ý ch krajín. B rig ád sa z ú č a s t n i a aj n o v í p oslucháči univerzity. O p ro b lem atike vysokoškolského š t ú d ia b u d ú s n im i h o v o r i ť a k a dem ickí fu nkcionári jed n o tli v ý ch f a k ú l t , k t o r í l e t n é b r i g á d y už t r a d i č n e k a ž d o r o č n e navštevujú. V rámci kultú rno-sp oločenskej čin n o sti brigádnici n a vštívia rôzne kultúrn e poduja tia a pamätné miesta z n a šej histórie. Vo v o l n o m č a s e b u d ú m a ť m o žn o s ť s l e d o v a ť te l e v í z n y a r o z h l a s o v ý p r o gram a pracovať v rôznych záujm ových krúžkoch. Na úseku športovom u sk u to č n i a s a r ô z n e t u r n a j e vo v o le j b a l e , b a d m l n t o n e a v l a h k o a t l e t i c k ý c h d i s c ip l í n a c h . Našim brigádnikom želá m e veľa ú sp ech o v v práci a p ek n ých ch víf vo voľnom čase.
Poslucháči chemických Ja ž tív po socialisticky11
PF UPÍŠ v súťaži
Skupina p racovn ík ov kate dry organickej ch ém ie pod v e dením RNDr. J. Bernáta p rep racovala v rámci m odernizá c ie v ýuky v školskom roku 1972/73 z ák lad n é cvičen ia z organ ickej chém ie. Modernizácia cvičen ia spočívala vo vybaven í poslu ch áčov zábru sovým i apartúrami, m e ch a n ick ým i m iešadlam i a inou t ech n ikou , ktorá je súčasťou d n ešn ý ch m odern ých labora tó rií. Táto tech n ika umožňuje pracovať s malými m nožstva mi v ých od zích komponentov a zvyšuje tiež bezpečnosť prá ce. Od p o slu ch á čo v vyžaduje väčšiu pozornosť a dobrú l a boratórnu zručnosť, čo v k o n e č n o m dôsledku má svoj odraz vo zvýšen í úrovne cvičen ia. V snahe naučiť p osluchá č o v zodpovedne pristupovať k p o u ž í v a n i u t e j t o novej l a b o r a t ó r n e j t e c h n i k y t a k , a by p ri m inim álnych m ateriálnych s t r a t á c h s a d o s i a h li čo n a j l e p š ie v ý s l e d k y , r o z v in u li p r a c o v n i c i k a t e d r y m edzi j e d n o tliv ý m i s k u p i n a m i III. r o č n í k a u č i t e ľ s k ý c h k o m b i n á c i í M—CH T —CH, B—CH a o d b o r u c h é m i a s ú ť a ž „K až d ý po s o c i a l i s t i c k y “. V r á m c i te j t o s ú ť a ž e k a ž d ý p o s l u c h á č bol h o d n o t e n ý n a náklade — doch ádzk y na cv ičen ie a p rip raven osti z danej látky
že c e l á s ú ť a ž n e m a l a i b a f o r m á l n y r á z a jej p r i e b e h p o s l u c h á č i s le d o v a li so zá u j m o m RNDr. Oľga Hritzová, k a te d ra organickej chém ie PF UPJŠ
*
Poslucháči chem ických dý po s o c i a l i s t i c k y “
disciplín
PF UPJŠ v
súťaži
„K až
VIII. ročník Akademického Prešova
Organizátorom VIII. ročn íka Vladimír Hajko, predstavitelia sú ťažiacich prijal na h isto ric predse da MsNV Prešova bola ok resu, mesta a sp o lo če n sk ý ch kej radnici — priemernej zn ám ky z k on Ak adem ického Milan Rovňák. Informoval ich F ilozofická faku lta UPJŠ. Sú organizácií. tro ln ý ch písomiek o p erspektívach Prešova a oťaž v prednese poézie, prózy, Môžeme s radosťou k on šta — zn ám ky za še tre n ie m a vlastnej literárnej tvorby ako tovať, že ideová a umeleck á dovzdal im upomienkové dary. t eriálo m podľa bodov acieho i súťaž d ivadiel m alých foriem úroveň jednotlivých vystúpení Na záver Akad em ického Pre konala sa podľa zásad súťaže sy s tém u bola vy šš ia ako v predošlých šova bol galak on cert, na k to um eleckej tvorivosti v yso k o ro čn íkoch . Na zvláštn om c e rom vystú p ili víťazi súťažia — sledov an ia jeho prístupu školákov. lej or ganizáciu a l o večernom predstavení p o cich . Zástupcovia MŠ SSR, SUV k práci, dodržiavania poriad priebeh za b ezp ečov al príprav h ostin n e vystúpil 10. mája Le SZM a rektorátu od ovzdali ví ný štáb a jeho kom isie m en o ku a bezp ečn osti v laboratóriu. nin gra dsk ý štátny inštitút d i ťazom ceny. Po koncerte bol vané rektorom univerzity a S p o d m i e n k a m i a v o p r e d v y dek anom FF z radov učiteľov vadla, hudby a film u s hrou sp o lo če n s k ý večier ok. Leonida Žuch ovickéh o ,,Sami p r a c o v a n ý m b o d o v a c ím s y s t é a poslu ch á čov — zväzákov. VIII. ročník Akadem ického m o m s ú ť a ž e bo li v š e t c i o b o Na Akadem ickom Prešove bez an je lov “. Vys oké u m e le c Prešova možno hodnotiť v y s o ké výkony plne zaujali d i z n á m e n í n a z a č i a t k u s e m e s t r a . boli prítomní viacerí o f ic iá l ko pozitívne. P resved čil nás, Je j p r i e b e h je d n o t l i v é s k u p i n y ni hostia: n ám estník m inist vákov. Na predstaven í sa zú že m im oškolská u m eleck á z á ra šk olstv a SSR prof. PhDr. ča stn ili aj verejní činite lia sled o v ali prostredníctvom n á s ujmová čin nosť v y so k o š k o lá Ľudovít Killár, CSc., predseda P rešovs kéh o okresu. te n k y nachádzajúcej sa p r ia kov stáva sa organickou sú SÚV SZM Michal Zozuľák, rek m o v laboratóriu. časťou ich života. Zástupcov štábu, porôt a tor UPJŠ ak ad em ik prof. RNDr. Súťaž bola ú sp ešn e u k o n čen á a vyhodnoten á pri p ríleži t o sti 25. výročia Víťazného f e b ru ára. v k o n e č n o m h o d n o t e n í prvé m iesto získ ala s k u p i p r o f e s i o n á l n e j š í c h a r a k te r, boli p rip r a ve Už d r u h ý ro k p re b ieh a n a F ilo z o fic k e j n a M—CH. K aždý č l e n te j t o ní n a p ercip o v a n le s l o v e n s k e j lite ra tú r y , fa k u lte Š tátnej u n i v e r z i t y v U žhorode 3.3-člennej víťaznej skupiny l e k t o r á t s lo v e n s k é h o j a z y k a a l i t e r a t ú t e ó r ie lite r a tú r y a l i n g v i s t i c k ý c h d i s c ip i o l odm enený form ou knižnej ry. S l o v e n č i n a sa t a k t o stá v a n i e l e n je d lín. Po u k o n č e n í lektorátu, v p ia to m ro č p o u k á ž k y v c e n e 20 Kčs. n o u zo s la v is t i c k ý c h d isc ip lín , ale p ria n í k u b y m a li b y t n a jle p ší a b so lv en ti k u r m o p r e d m e t o m , s k t o r ý m sa p o slu c h á č i z u d i sp o n o v a n í p r e k l a d a l s lo v e n s k ú li Suma zn eh o d n oten éh o s k l e u k r a j in s k é h o j a z y k a a l i t e r a t ú r y s t r e t á t er a tú r u do u k r a j in s k é h o ja z y k a . Toto nen éh o m ateriá lu vše tk ých p r e d p o k l a d á p rá c u s t e x t o m n a m in tció zvajú o d p rv éh o ro č n ík a ( d r u h ý s e m e s t e r ) n e j ú ro vni, s v n í m a n í m , p o s t r e h n u t í m a p o r o č n í k p o s l e d n ý . V p rv o m r o č n í k u sa skupín, sp olu v c e n e 674 Kčs p o slu c h á č i p r o s t r e d n í c tv o m sla v isto v p r e t lm o č e n í m k r e a č n ý c h f u n k c i í s lo v e n predstavu je 5,4 % z celkovej u k r a j in s k é h o j a z y k a d o zv e d a jú bližšie s k é h o u m e l e c k é h o slova. D o sia h n u ť t a su m y vyn a ložen ej na jeho z a j e d n a k o p o l i t i c k ý c h , k u l t ú r n y c h , h o sp o k é t o v y s o k é a m b ície n ie je j e d n o d u c h é , k ú p en ie . n o se r ió z n o s ť, s a k o u p r is tu p u je F ilo lo d á r s k y c h a g e o g r a f ic k ý c h p o m e r o c h na g i c k á f a k u l t a ŠU v U žhorode ( k o n k r é t n e S lo v e n s k u , j e d n a k zís k a v a jú p rv é k o n t a k Z á v e ro m m ožno k o n š t a to v a ť , ka te d r a u k r a j in s k é h o j a z y k a ) k l e k t o r á t y so s l o v e n s k ý m slo v o m fo r m o u c v i č e tu ( v ý b e r n a jle p š íc h p o slu c h á č o v a p o d .) , n í a k o n v e r zá c ie . S l o v e n č i n u vo v y š š íc h vy tv á r a p r e tie to c ie le velm i vhodné r o č n ík o c h za b e z p e č u jú le k t o r i z F ilo z o p re dpoklady. f i c k e j f a k u l t y UPJŠ v P rešove ( p o odb. H lb o k ý , v n ú t o r n ý zá u je m o slo v en ský as. L. B a rtko vi a odb. as. S. R a k ú s o v i z a j a z y k a lite ra tú r u zo s t r a n y Š t á t n e j u n i b e z p e č u je č i n n o s t l e k t o r á t u v to m t o s e v e r z i t y v U žho rod e, p ria z n iv é p ra c o vn é m e s tr i odb. as. J. K r lšš á k o v á ) . C ieľo m p o d m ien ky p re le k t o r á t sú sv e d e c tv o m t ý c h t o le k t o r á t o v v d ru h o m a t r e to m t o h o , ž e d ru ž o b n é v z ť a h y m e d z i obidvo ročníku je d o sia h n u ť , a b y U kra jin ci m a u n iv e r zita m i d o stá v a jú aj to u to f o r o vlád a li s l o v e n s k ý j a z y k n i e l e n v p a sív m o u v e ľm i k o n k r é t n u , tvo riv ú podobu. n ej, a le aj a k t í v n e j p o d o b e. T ý m sa v y tvo ria p r e d p o k l a d y , a b y vo š t v r t o m a —rb— p la to m r o č n ík u , k e ď le k t o r á t n a d o b u d n e
Slovenčina v Užhorode
t
2400 km na otvorených cínoch Piati č l e n o v ia tu r is t i c k é h o o d d ie lu TJ S lá via P rešov T o m á š S t e j s k a l , M artin Gregor, P eter Gábr, P eter B u lík a M ar tin V n u k p o d n i k l i m in u lé h o leta ce s tu n a p l a c h e tn ic ia c h po Dunaji, z B ra tisla v y ce z B u d a p e šť, B eleh ra d, T u tn u , Seoerin, B reilu, T u lc e u , D u na jsk ú d e l t u , Dranov, R a ze lm , Porticu a p o Č iern o m m ori do V ama V ech e. T o h to r o k u b u d ú v pla vb e p o k r a č o v a f. Keď že ide o š p o r t o v é p o d u ja tie z h ľ a d i s k a n a š ic h p o d m i e n o k do istej m ie r y jedinečné, u v e r e jň u je m e o ň o m v y p r á v a n ia T o m á ša Stejsk a la . P lavili s m e sa na d vo ch p l a c h e t n i c i a c h t y p u O-Jola a Pt*át, v y b a v e n ý c h p o m o c n ý m i m o to r m i zn. T iim ler /2,5 k , cca 10 k m / h o d . j . D en n e sm e p r e š li v p r ie m e r e 100 k m . Cesta n á m trv a la m es ia c, a to o d 6. j ú la do 6. a u g u sta 1972. S t r a vovali s m e sa z v l a s tn ý c h z á sob, k t o r é s m e p o ča s p la v b y d o p ĺ ň a l i h la v n e vo vä čš ích m e s tá c h . N o c o va li sm e zv ä čša n a b re h u Dunaja vo d vo ch Sta n o c h , ti e ž v c a m p in g o c h a na sú k r o m í. C esta kládla m im o r ia d n e v e ľ k é n á r o k y na p s y c h i c k ú ( p r o b lé m m ik r o p rte s to r u ) a f y z i c k ú p rip r a v e n o s t č l e n o v výp r a vy. N a j a t r a k t í v n e j š í m i ú s e k m i na Dunaji boli h o r n ý ú s e k p la v b y
y M a ď a r s k u s h i s t o r i c k ý m O stri hom om , Vyšehradom a Buda p e š ťo u . Ďalej p la vb a v zá v ese z a j u h o s lo v a n s k o u lo ď o u a na čsl. lodi K riváň, k d e c e lá p o sá d k a lo d e p o s k y t l a n á m c e n n é rady, h l a v n e k a p i t á n Zem anovič. V e ľ m i za u jím a v ý bol ju hoslovanský ú se k s ko lo s á ln y mi ka taraktm i a Ž elezným i vrá ta m i. N a d o l n o m t o k u D unaja to b o la pla vb a v D u n a jsk e j d e l t e c e z S v ä t o j u r s k ý k a n á l , ja zero Dranov a h l a v n e ja ze ro R a zelm , kto ré sm e krížom pre plávali s m e r o m n a P orticu, k d e sm e v c a m p e strá vili tri d n i a p ripravovali sm e sa na p o b re žn ú pla vb u p o pri r u m u n s k ý c h p lá ž a c h M amaia, Consta n ta , Ejoria, M angalia. Prib li ž n e 200 k m ú s e k n a Čiernom m o ri s m e ab so lv o va li za tri d ni. M o to ry na n a šic h p l a c h e t n i ciach, i k e ď sm e n e m a li s n i mi predbežné skúsenosti a m a li s m e obavy, ž e budú p r e ť a ž e n é / č o a j b oliI v e ľ k o u váhou lodí, p o č a s c e l e j p la v b y p ra co va li p r ie m e r n e . Za p e k n é h o p o časia b e z c h y b n e , v d a žd i v e ľ mi ť a ž k o šta rto va li. E l e k t r o m a g n e t i c k é z a p a ľo v a n ie je v e ľ mi c itliv é n a š ta r to v a n ie vo v lh k o m p ro s tred í, a k e ď ž e sa celá pla vb a k o n a la v t a k o m t o p ro s tre d í, ča sto sa p r e ť a ž e n é šta r to v n é l a n k á trh a li, čo v e ľ mi k o m p l i k o v a l o š ta r to v a n ie i m a n é v r o v a n ie s lo ď a m i. V b u d ú c n o s ti b u d e lep š ie p o u ž iť siln e jš ie m o to r y ty p u Crestend-H P 8. P la c h ty sm e p o u žív a li len na d o ln o m úseku D unaja a na Čiernom mori. V ie to r bol v ä č V d ň o c h 2 6 . - 2 7 . a p r í l a 1973 šin o u p ria z n iv ý , v D u n a jsk ej u s k u t o č n i l a ZO ROH p r i PdF d e l t e p r e d o b o č n ý , na Č iernom UPJŠ p o d l á u z n e s e n i a v ý r o č m ori b o č n ý a za d o b o č n ý. Sila n e j č l e n s k e j sc h ô d z e š k o l e ve tr a sa p o h y b o v a la o d 3 — 6° nie funkcionárskeho a k t í v u p o d ľ a B e fo rto v e j s t u p n ic e . N a j ROH v c h a t e S o l i v a r n a Si- n e p r íje m n e jš í bol v ieto r a v l g o r d e p r i Pre šove. n e n i e n a ja ze re R a zelm , h la v n e S k o l e n i a s a z ú č a s t n i l o 33 v jeh o ú ž i n e sm e r o m n a Porčlenov fu n k cio n ársk eh o a k tí tisu, k d e v ie to r d o sa h o v al 5— v u (č l e n o v i a ROH, č le n o v ia 6° a v ý š k a vín 1,5— 2 m , čo r e v í z n e j k o m isie, ú s e k o v í dô robilo p la vb u n a o tv o r e n ý c h verníci), k t o r í sl v y p o č u li p r e d n á š k y l e k t o r o v OOR n a lo d ia ch do z n a č n e j m ie r y ris té m y : L e n i n s k é c h á p a n i e o d k a n t n o u . Na Č iernom m o ri 300
Skolenie
funkcionárov
b o r o v a ú l o h y ROH po XIV. z j a z d e KSČ, P r á v a a p o v in n o s t i ZV ROH, P r á c a o d b o rových úse k o v , S polupráca ROH so SZM. O p r o b l é m o c h p racoviska besedovali s ú č a s t n íkm i školenia doc. Lokaj, CSc., p r o d e k a n PdF, RNDr. 3iš á k , CSc., p r e d s e d a ZO KSS a s. Bosý, t a j o m n í k PdF.
Skolenie funkcionárskeho ak tívu PdF splnilo svoj ciel, ak tivita účastníkov bola v jeho priebehu vysoká. Skolenie na pomôže dôsledne plniť nároč né úlohy, vytýčené pre ZO ROH v pláne aktivity na rok 1973. Ing . T ib or A n t o š, p r e d s e d a ZV ROH
ISiii¥ERZIT Ä r . j . Ša f á r i k a
— 500 m od p o b re žia boli v l n y v e ľ k é , ale p r e tia h n u té , ta k ž e n a d vih ova li n a še lo d e, n e l á m a li sa o ne. Plavba bola i za s iln é h o ve tr a p r íje m n á a c e l k o m b ezp ečn á . Ť a ž k o s t i sm e m a li pri pri-
p ô vo d u , t a k ž e s m e sa s n i m t d o ro z u m e li po ru s k y . N a š a plavba sa s k o n č i l a na r u m u n sko-bulharských h ra n ic ia c h v p o h ra n ič n e j d e d i n k e V ama V e che, k d e s m e po n i e k o ľ k o d e n n o m p l a c h te n í u lo žili lo d e n a
MDD na PF UPJŠ
Medzinárodný deň detí za m estn an cov prírodovedeckej faku lty ú sp eš n e sa vydaril. Oslávili ho v Učebno-rekreačnom stredisku UPJŠ na Zemplínskej šírave, (na zábere vi díte je dáleň tohto strediska. —
stá v a n í, k e ď s m e sa do stá va li do o d r a z o v ý c h vín o d p o b r e žia, k t o r é nará žali do lod í z o za d u , t a k ž e ča sto n á m voda v n i k l a do lodí. N a jv ý h o d n e jš ie bolo p r i s t á ť n a k o tv u . P o u žív a li sm e š tv o r r a m e n n ú 5-kilogram o vú k o t v u so 40 m la n o m .
p re zim o v a n ie . Je p ra v d e p o d o b né, ž e tú to trasu D u n a jsk e j d e l t y so š p o r to v ý m i p l a v id la m i sm e absolvovali prví. A s p o ň nie je z n á m y z d o s t u p n e j l i t e ra tú ry o p is te jto tra sy. (V p rí pade p o d r o b n ý c h i n fo r m á c ií o b rá ťte sa p ria m o na TJ' S l á via, t u r i s t i c k ý o d d ie l v P rešo V D u n a jsk e j d e l t e s m e sa ve.) ť a ž k o o rie n to v a li, p r e t o ž e presriú m a p u d e l t y s m e n e m o h li Cez p r á z d n i n y v r o k u 1973 za o b s ta ra ť ani v R u m u n s k u v p l á n u j e m e p la vb u sp ä ť tou is T u lcei. A t a k s m e p re n e p r e s to u tra so u až do r u m u n s k é h o n é t u r i s t i c k é m a p y v Dranov- m e s ta Breila, o d k i a ľ b y s m e s k o m ja ze re stra tili o rie n tá c iu ch c e li p o s la ť lo d e sp ä ť do Bra a ' za b lú d ili sm e. O rientovali t is la v y p r o s tr e d n íc tv o m D unajn á s p o to m le n rybári n a j a z e pla vb y. Tomáš S te js k a l re, k t o r í sú vä čšin o u r u s k é h o
FO SZM na PdF UPJŠ sa pripravuje na letnú aktivitu S ym bo lom prebúdzajúceho s a ž i v o t a v p r í r o d e je jar. Jar je o bdobím , v k t o r o m v še tk o •okolo n á s z a k v i t n e , v ša d e c í tiť sv iežu vô ňu a čis to tu . V š e t ci sa s n a ž í m e s p r í j e m n i ť si p r o s t r e d i e a s k r á š l i ť si m esto , v k t o r o m š t u d u j e m e . Sv ed čia o to m b r i g á d y , n a k t o r ý c h sm e s a cez v o l n é s o b o t y z ú č a s t ň o vali. P o s k y t u j e m e po m o c aj p o d n i k u F r u c o n a Sab ino v, kde p r a c u j e k a ž d ú s o b o t u 40 p o slucháčov našej fakulty. N áš
200 n o voprija tých m u n á r o d n é m u h o s p o d á r s t v u n ík o v a n a j v i a c v š a k p o m á h a m e p o š t u d e n to v . Chceli by sm e v p r v o m r a d e p om ôcť p r i s t a v čas letných prázdnin. V r o k u 1972 s a le t n e j a k t i be n e m o c n i c e vo S v idn íku , v ity z ú č a s t n i l o v y še 300 n a k t o r ú g e n e r á l L. S v o bo da d a š i c h p o s l u c h á č o v . P ra c o v a l i v r o v a l v ý c h o d n é m u S l o v e n s k u . p o d n i k o c h : F r u c o n a Sabinov, Z ú č a s t n í m e sa aj Behu v ď a k y F r u c o n a T rebišo v , PS Pre šo v, a b r i g á d n i c k é h o f e s t i v a l u v o SSM V e l k á L om nica, F r u t a V y s o k ý ch T a t rá c h . S ulejov ice, SS Lovosice. C el Aj p o č a s t ý c h t o p r á z d n i n ko ve v y k o n a l i p r á c u v h o d n o t e c h c e m e d o k á z a ť , že m l a d í í u 785 000 Kčs. dia sa p ráce neboja a rad i L etn ej a k t i v i t y p o č a s p r á z d p om ôžu v k a ž d o m o dv etv í n á n i n 1973 z ú č a s t n í s a 310 p o r o d n é h o h o s p o d á r s t v a . s l u c h á č o v PdF z v y š š í c h r o č V ie r a P op ov ičo vá
SPRAVODAJ UNIVERZITY P. J. ŠAFÁRIKA. Vydáva Rektorát UPJŠ Košice, Šrobárova 57, telefón 226-08. Predseda redakčnej rady doc. PhDr. Tibor HALEČKA, CSc. Vedúci redak tor Milan CIRBES, CSc. Adresa redakcie: Mánesova 17, 041 67 Košice, tel. 315-82. Tlačia V ých od osloven ské tlačiarne, n. p., Košice, Švermova 49. (Pre v la stn ú 'po treb u .)
