50 rokov Studia Academica Slovaca v premenách

50 rokov Studia Academica Slovaca v premenách


Letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS) Je najstaršou letnou školou na Slovensku organizovanou pre zahranièných záujemcov. Ako sme zaèínali: 1961–1964 Slovenský týdeò organizovaný v rámci Letnej školy slovanských štúdií (LŠSŠ) na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe striedavo v Bratislave a Banskej Bystrici Riadite¾: Eugen Pauliny

Inštitucionálne metamorfózy SAS: 1965

1966 1992 2000 2006

extenzia LŠSŠ – 1. roèník Letný seminár slovenského jazyka a kultúry Organizátor: Filozofická fakulta Univerzity Komenského Miesto konania: Bratislava Poèet študentov: 19, skupiny viedli štyria lektori Letný seminár slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca Metodické centrum Studia Academica Slovaca pri FF UK ako vzdelávacie a koordinaèné centrum v oblasti slovenèiny ako cudzieho jazyka zmena názvu podujatia Letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca Studia Academica Slovaca – centrum pre slovenèinu ako cudzí jazyk je výskumno-pedagogickým pracoviskom FF UK

E. Pauliny a Š. Ondruš na exkurzii so sasistami

Riadite¾ J. Mistrík vedie seminár pre pokroèilých v roku 1983

J. Mlacek v úlohe prednášate¾a

J. Pekarovièová sa prihovára sasistom v aule UK

Kto stál pri zrode SAS Zastúpenie slovenèiny v programe praskej letnej školy a výrazná úèas slovenských profesorov v jej vedeckej rade sa stali stimulmi, e letná škola zaradila do svojho programu tzv. slovenský týdeò, teda týdòový pobyt všetkých svojich úèastníkov na Slovensku. Èlenmi vedeckej rady LŠSŠ boli významné osobnosti vtedajšej slovakistiky Andrej Mráz, Miloš Tomèík, Ján Stanislav, Eugen Pauliny, Šimon Ondruš, ktorí stáli pri zrode i formovaní letnej školy SAS. K prvým lektorom pôsobiacim na letnej škole patrili dlhoroèní spolupracovníci SAS Ján Štibraný, Peter Balá, Miloslav Darovec, ktorí svoje lektorské skúsenosti získavali aj v praskej letnej škole, kde zabezpeèovali výuèbu slovenèiny.

Riaditelia Eugen Pauliny Šimon Ondruš Jozef Mistrík Jozef Mlacek Jana Pekarovièová

1965 – 1969 1966, 1970 – 1971 1972 – 1991 1992 – 2004 2004 – doteraz

Riaditelia tvorili koncepciu letnej školy od samého zaèiatku ako programu slovakistických štúdií a zároveò participovali na vzdelávacích, kultúrnych a vlastivedných podujatiach, ako to vidie z ilustraèných dobových fotografií jednotlivých roèníkov.

Riadite¾ J. Mistrík so svojimi zástupcami J. Vatrálom a P. Baláom (1979)

Vedenie letnej školy v zloení J. Mistrík, P. Balá, J. Vatrál, D. Augustinska pracovalo takmer dve desaroèia (1972 1991).

Vedenie v sasistických dresoch pri harmonike

Èlenovia vedenia z roku 1992, keï prevzal funkciu riadite¾a J. Mlacek. A. Kení, O. Hazuchová, J. Mlacek , D. Kroèanová, P. Balá

Èlenovia vedenia z roku 1995: J. Štibraný, P. Balá, E. Tesarèíková, J. Mlacek, O. Hazuchová, A. Kení

Vedenie z roku 1996: P. Balá, J. Mlacek, A. Kení, E. Tesarèíková, J. Štibraný

Úlohou riadite¾a je vybra schopných a rozh¾adených spolupracovníkov s manaérskymi schopnosami, ktorí dokáu naplni zámery podujatia, ponúknu atraktívny program jazykových seminárov a blokov všeobecných i špecializovaných prednášok, zoh¾adòujúc pritom všetky stupne jazykovej úrovne frekventantov, teda da príleitos absolvova letnú školu úplným zaèiatoèníkom aj rozh¾adeným slavistom, ktorí si chcú rozšíri svoj odborný profil o slovenèinu a o znalos slovenských reálií.

Vedenie V priebehu histórie letnej školy sa modifikoval poèet i funkcie èlenov jej vedenia. Zvyèajne ho tvoril riadite¾, jeho zástupcovia, tajomníci a sekretárka. Medzi najdlhšie pôsobiacich èlenov vedenia patrili: Ján Štibraný (1965–1966, 1993–1997), Peter Balá (1972–1999), Jozef Vatrál (1973–1989), Daniela Augustinska (1972–1987), O¾ga Hazuchová (1988–1995), Alojz Kení (1990–2002), Eva Vojtechová-Španová (2003–2009), Miloslav Vojtech (2003–doteraz). V roku 2000 odchádza z postu zástupcu riadite¾a P. Balá a nastupuje J. Pekarovièová. V poslednom desaroèí po transformácii SAS na centrum pre slovenèinu ako cudzí jazyk sa personálna politika výrazne zmenila, prièom základný korpus tvoria riadni zamestnanci centra, ktorí zodpovedajú za chod centra a realizáciu plánovaných úloh. V spolupráci s externistami zabezpeèujú jednak vzdelávanie cudzincov po celý rok, jednak riadia úlohy v oblasti výskumnej, ediènej a propagaènej èinnosti. Do manamentu SAS prichádzajú nové èlenky pôsobiace vo funkcii tajomníèok, lektoriek a vedeckovýskumných pracovníèok Eva Španová-Vojtechová, Dorota Balšínková, Adela Gabríková, Helena ¼os Ivoríková, Lucia Anna Trubaèová, Zuzana Hargašová.

A. Gabríková, J. Pekarovièová, H. ¼os Ivoríková, L. A. Trubaèová

Èlenovia vedenia z roku 2000: L. Mlynka, J. Pekarovièová, J. Mlacek, A. Kení Èlenovia vedenia z roku 2008 E. Španová-Vojtechová, J. Pekarovièová, M. Vojtech

M. Vojtech, J. Pekarovièová, A. Gabríková


Medzinárodná rodina sasistov SAS v èíslach Za uplynulých 50 rokov existencie letnej školy sa rozrástla skupina priamych úèastníkov a priaznivcov SAS z radov domácich organizátorov, lektorov a prednášate¾ov i zahranièných frekventantov, ktorí k nám prichádzajú prakticky z celého sveta. Poh¾ad do personálnej štatistiky SAS hovorí, e v organizaènom tíme èi lektorskom zbore sa vystriedalo mnostvo èlenov, ale jadro korpusu tvoria stálice – dlhoroèní pracovníci, ktorým SAS prirástol k srdcu, ktorí prebrali štafetu od svojich predchodcov a svojím pôsobením rozvíjali myšlienku vzájomnosti a spolupatriènosti tak, aby SAS bol inštitúciou klasickou, nadväzujúcou na tie najlepšie tradície, a zároveò modernou, reflektujúcou aktuálne spoloèenské udalosti i vedecko-pedagogické metamorfózy slovakistiky. Na letnej škole sa doteraz zúèastnilo viac ako 6 100 frekventantov zo 76 krajín sveta z 5 kontinentov – Európa, Amerika, Ázia, Afrika, Austrália.

Sasisti z roku 1986 v mieste konania letnej školy v internáte Druba

Sasisti v aule UK s rektorom K. Mièietom, prorektorom ¼. Šlahorom, dekanom FF UK J. Šušolom a riadite¾kou SAS J. Pekarovièovou

Riadite¾ E. Pauliny so skupinou frekventantov – slovakistov M. Patákovej z roku 1967

Pán Alexis Raoul z Belgicka pri prezentácii uèebnice pre francúzskych študentov Parlons Slovaque autorov D. Serafínovej a P. Baláa.

Frekventanti sledujú prednášku v roku 1979

Japonskí frekventanti hovoria po slovensky

Najpoèetnejšie zastúpené krajiny: Viac ako 300 úèastníkov 1. Nemecko 4. Po¾sko

2. USA 5. Juhoslávia

3. Francúzsko

Kto sú frekventanti Letná škola slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca je urèená zahranièným slovakistom a slavistom, vysokoškolským pedagógom a lektorom, študentom slovakistiky a slavistiky na zahranièných univerzitách, spisovate¾om, prekladate¾om, novinárom, manaérom, diplomatom, lektorom cudzích jazykov, krajanom a všetkým záujemcom o štúdium slovenského jazyka a kultúry. Cie¾om je získanie, resp. prehåbenie jazykovej kompetencie a rozšírenie poznatkov zo slovenskej lingvistiky, literatúry, histórie a kultúry. Letnú školu SAS kadoroène navštevuje pribline 150 frekventantov z viac ako 30 krajín sveta. Ako vidie z archívu SAS, úèastníkmi prvých roèníkov boli významní slavisti èi bohemisti, ktorí z rozlièných, èasto praktických dôvodov sa preorientúvali na slovenèinu a zaèali sa na svojich univerzitách zaobera výskumom aj výuèbou slovakistických disciplín, èím sa aj zásluhou SASu rozšírila sie lektorátov slovenského jazyka a kultúry na univerzitách v zahranièí, ako to dokumentuje skupina P. Baláa z roku 1967 s riadite¾om E. Paulinym (pozri foto).

Frekventanti z NDR a Japonska v drunej zábave z roku 1981

Kto bol najèastejším úèastníkom letnej školy SAS Rekord drí pán Alexis Raoul z Belgicka, chemický ininier, nadšenec Slovenska, podporovate¾ vydávania uèebníc slovenèiny pre frankofónnu oblas, ktorý bol na letnej škole a 9-krát.

Poh¾ad na sasistov z roku 1989, keï bol na SASe rekordný poèet 190 frekventantov

Sasisti z roku 1991 s riadite¾om J. Mistríkom pred budovou UK

Kto sú frekventanti V prvých roèníkoch prichádzali na SAS najmä prekladatelia ako Jean-Pierre Wurtz (Francúzsko), Sergio Bozzi (Taliansko), Konrad Geiger (Nemecko), Anton Tanasescu (Rumunsko), Virpi Hanhikoski (Fínsko), Francine Caillard (Francúzsko), Elza Hierrezuelo Yierat (Kuba), Giorgio Mattioli (Taliansko), ktorí letnú školu absolvovali a 6-7-krát. Stálymi úèastníkmi boli vysokoškolskí pedagógovia, ako napríklad Salustio Alvarado (Španielsko), Salman Selim Salman (Egypt), Akihiro Ishikawa (Japonsko), Yoshimoto Kawasaki (Japonsko), Susumu Nagayo (Japonsko), známi slovakisti Mária iláková (Maïarsko), Anne Jolante Bluszcz (Po¾sko), Anna Kováèová (Maïarsko), Roza Tuguševa (ZSSR) a mnoho ïalších slovakistov, ktorí pôsobili alebo v súèasnosti pôsobia na univerzitách v zahranièí.

Závereèná spoloèná veèera v Drube z roku 1999

Sasisti z roku 1995 s riadite¾om J. Mlackom a lektormi pred budovou UK

Sasisti v roku 2008 s prorektorom UK P. Osuským, dekanom fakulty A. Eliášom, riadite¾kou SAS J. Pekarovièovou a jej zástupcom M. Vojtechom

Sasisti na zoznamovacom veèeri v Inštitúte pre verejnú správu, kde sa konala letná škola 11-krát v rokoch 2001–2011

Sasisti na prijatí u prezidenta Ivana Gašparovièa pri príleitosti 40. výroèia letnej školy v roku 2004. Na obrázku traja riaditelia: Š. Ondruš, J. Mlacek a J. Pekarovièová

Poh¾ad na úèastníkov letnej školy v aule UK z roku 2010


Výuèbu mali v rukách lektori Osobitnú dôleitos má výber lektorov letnej školy, ktorí sa neraz metodicky zaško¾ovali priamo v praxi na seminároch, keï h¾adali èo najúèinnejší spôsob výkladu a prezentácie slovenèiny ako cudzieho jazyka so zrete¾om na motiváciu štúdia a východiskový jazyk. Na letnej škole v roèníkoch 1–49 (1965–2013) pôsobilo 117 lektorov slovenského jazyka. Mnohí z nich majú skúsenosti s pôsobením na univerzitách v zahranièí. S nárastom poètu frekventantov sa lektorský zbor postupne stabilizoval a zároveò pod¾a potrieb modifikoval vzh¾adom na poèet i charakter lektorských skupín. Jadro kolektívu tvorili domáci uèitelia z katedry slovenského jazyka a slovenskej literatúry Filozofickej fakulty UK, ale najmä v zaèiatkoch to boli uèitelia pôsobiaci na rozlièných školách v rozlièných mestách, ktorí mali potrebnú jazykovú a odbornú výbavu. Všetci èlenovia vedenia zaèínali tie ako lektori. Mnohým lektorom práca so sasistami prirástla k srdcu a pravidelne nieko¾ko rokov sa objavujú v úlohe lektora. Medzi stálice lektorského zboru patria manelia O¾ga a Ján Sabolovci z UPJŠ v Košiciach, ktorí tri desaroèia trávili leto so sasistami, aby im sprostredkovali náš jazyk a literatúru. Zbor sa ïalej pod¾a monosti špecializoval, jednak pod¾a východiskového jazyka frekventantov, viedli sa kurzy na báze angliètiny, nemèiny, francúzštiny a ruštiny pre zaèiatoèníkov, jednak pod¾a záujmu úèastníkov o jazyk, literatúru èi o prekladanie textov z/do slovenèiny.

Riadite¾ J. Mistrík s vedením a lektormi: J. Mlacek, S. Ondrejoviè, Eva Letáková-Abrahámová, M. Èabala, J. Dubníèek, J. Prokop, J. Sabol, J. Lauková, M. Ivanièková, P. Balá, M. Darovec

Lektorský zbor z roku 1979 s vedením letnej školy v základnej zostave, ktorá fungovala s menšími zmenami takmer dve desaroèia

Lektorský zbor z roku 1981

Lektori na slávnostnom otvorení letnej školy v roku 1983 v Primaciálnom paláci

Lektorský zbor z roku 1984 s vedením letnej školy

Lektorský zbor z roku 1985: tradièná zostava s vedením a prednášate¾om J. Števèekom (v¾avo hore)

Na príprave a vyuèovacom procese letnej školy sa podie¾ajú vysokoškolskí pedagógovia a lektori odborne vyškolení v oblasti slovenèiny ako cudzieho jazyka, z ktorých mnohí majú skúsenosti aj z pôsobenia na lektorátoch zahranièných univerzít (M. Darovec, E. Kudlièka, O. Sabolová, L. Trup, K. Resutíková, H. Steinerová, A. Rýzková, P. Balá, J. Mlacek, E. Králiková, J. Pekarovièová, M. Vajièková, V. Štupáková, O. Kobelová-Willet, H. Šabíková-Duèáková, B. Hochel, A. Böhmerová a i.).

Lektorský zbor z roku 1991, posledný rok s riadite¾om J. Mistríkom Lektorský zbor z roku 1987 s vedením

Lektorský zbor s novým riadite¾om J. Mlackom

Lektorský zbor s vedením letnej školy

Modifikovaný lektorský zbor z roku 2009 s vedením letnej školy

Pravidelné stretnutia bývalých i súèasných lektorov a spolupracovníkov SAS

Lektori pri otvorení letnej školy v roku 2010 v aule UK

Lektorský zbor z roku 1995 – tradièná zostava

Lektorský zbor z roku 2002 omladený s novými èlenmi

Riadite¾ka J. Pekarovièová s bývalými èlenmi vedenia a VG SAS J. Mlackom, P. Baláom, L. Mlynkom, J. Sabolom, S. Ondrejovièom

Lektorský zbor z roku 2011 s riadite¾kou J. Pekarovièovou

Lektori a spolupracovníci SAS z roku 2013


Vzdelávací program letnej školy Letná škola je koncipovaná ako program slovakistických akademických štúdií s dôrazom na praktické osvojenie slovenèiny a prezentáciu kultúrnych reálií. Poèet hodín, štruktúra vzdelávacieho programu i jeho èlenenie sa menili. Pôvodne 4-týdòová letná škola sa zmenila na tri augustové týdne intenzívnej výuèby. Poèas troch týdòov frekventanti absolvujú spolu od 80 do 120 hodín priamej výuèby, ktoré zahàòajú úèas na jazykových seminároch, jazykových a konverzaèných cvièeniach, úèas na prednáškach, kultúrnych a náuèných podujatiach. Frekventanti sú rozdelení pod¾a stupòa jazykovej pokroèilosti na základe výsledkov vstupného testu i pod¾a oblasti záujmu do študijných skupín, ktoré pracujú pod vedením skúsených lektorov. Pre pokroèilejších sú pripravené špecializované semináre, prednášky a workshopy z rôznych oblastí slovenskej vedy, kultúry a umenia. Kurzy prebiehajú v rozsahu 6–8 hodín denne, od pondelka do soboty.

Skupina anglicky hovoriacich zaèiatoèníkov z roku 1979 pod vedením lektorky H. Šabíkovej-Duèákovej

Skupina francúzsky hovoriacich zaèiatoèníkov z roku 1979 pod vedením lektorky D. Serafínovej

Skupina francúzsky hovoriacich zaèiatoèníkov z roku 1982 pod vedením lektorky V. Štupákovej

Skupina zaèiatoèníkov z roku 2013 na báze angliètiny pod vedením lektorky Z. Hargašovej

Skupina mierne pokroèilých z roku 1979 na báze ruštiny pod vedením lektorky J. Adamèákovej-Pekarovièovej

Skupina mierne pokroèilých z roku 1989 na báze nemèiny pod vedením lektorky M. Vajièkovej

Skupina mierne pokroèilých z roku 2000 pod vedením lektora M. Vojtecha

Skupina pokroèilých – lingvistickointerpretaèný seminár pod vedením lektora J. Sabola z roku 1986

Skupina pokroèilých–translatologický seminár so zameraním na preklad umeleckého textu pod vedením lektora E. Kudlièku

Skupina pokroèilých–translatologický seminár so zameraním na preklad a tlmoèenie odborných textov pod vedením lektoriek D. Kroèanovej a G. Múcskovej

Skupina pokroèilých–literárnointerpretaèný seminár pod vedením lektora K. Csibu

Skupina z roku 2011 zameraná na lingvodidaktickú interpretáciu pod vedením lektorky M. Sedlákovej

Základný program • jazykové kurzy pre zaèiatoèníkov • jazykové kurzy pre mierne a stredne pokroèilých • jazykové kurzy a špecializované semináre pre pokroèilých so zameraním na oblasti: – lingvistická interpretácia – literárna interpretácia – translatologická interpretácia – lingvodidaktická interpretácia

Prednášky pre pokroèilých Stálou súèasou vzdelávacieho programu sú prednášky z oblasti jazyka, literatúry, etnológie, politológie, histórie a ïalších, najmä vlastivedných disciplín urèené pre stredne pokroèilých a pokroèilých. Prednášky sú publikované v zborníku Studia Academica Slovaca z príslušného roèníka, ktorý je k dispozícii u poèas letnej školy. Okrem prednášok v slovenèine SAS ponúka aj cudzojazyèné prednášky o slovenskom jazyku, kultúre a o slovenských reáliách, ktoré sú urèené najmä frekventantom s najniším stupòom jazykovej kompetencie. Úèas na podujatiach sa eviduje vo výkazoch o štúdiu – indexoch, kde majú študenti zaznamenané všetky aktivity a môu ich spolu s vysvedèením predloi na svojej univerzite, aby získali príslušné kredity. Poèas letnej školy sa vyuíva nielen klasická forma práce, ale organizátori presadzujú, aby na kurzoch i prednáškach boli aktuálne zaradené moderné prostriedky multimediálnej prezentácie s vyuitím internetu èi poèítaèovej uèebne, ktorá býva frekventantom po celý èas k dispozícii.

Testovanie frekventantov, vysvedèenie a kredity Frekventanti sú zaraïovaní do jednotlivých študijných skupín pod¾a výsledkov vstupného testu zo znalosti slovenského jazyka. Všetci študenti, ktorí úspešne absolvujú letnú školu, dostanú vysvedèenie. Podmienkou na jeho získanie je pravidelná úèas na príslušnom kurze, aktivita na seminároch a prednáškach, priebené hodnotenie práce na seminároch a vypracovanie poadovanej písomnej práce (výstupný test, resp. esej).

J. Baïurík v roku 2008 prednáša sasistom o slovenskej histórii

J. Mlacek v roku 2008 prednáša sasistom o slovenskej frazeológii

J. Sabol v roku 2008 prednáša sasistom o zvukovej stavbe slovenèiny

P. igo v roku 2008 predstavuje sasistom Slovanský jazykový atlas O histórii Slovenska v angliètine pre zaèiatoèníkov pravidelne prednáša A. Sopušková

Spisovate¾ L. Ballek v roku 2009 s prednáškou o èesko-slovenských kultúrnych kontaktoch D. Kroèanová prednáša sasistom o slovenskej medzivojnovej próze

Sasisti pri vstupnom teste

Riadite¾ J. Mlacek pri slávnostnom odovzdávaní certifikátov roku 1993 v aule UK

Slávnostné odovzdávanie certifikátov v aule UK v roku 2010

Frekventanti s certifikátmi v roku 2010

Skupina G. Múcskovej po prevzatí certifikátov v aule UK v roku 2013


Harmonogram podujatí Podmienky prijatia uchádzaèa Letná škola SAS zabezpeèuje vzdelávanie dospelých. Podmienkou úèasti je dosiahnutý vek uchádzaèa minimálne 18 rokov.

Gestori letnej školy poskytujúci štipendium, z ktorého sa hradia náklady na ubytovanie, stravu, školné a kultúrny program: • Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu Slovenskej republiky, ktoré pride¾uje štipendiá na základe medzinárodných bilaterálnych zmlúv medzi štátmi. O štipendium sa mono uchádza na slovenských zastupite¾ských úradoch v zahranièí a na príslušných lektorátoch slovenského jazyka a kultúry pôsobiacich na zahranièných univerzitách. • Slovenská akademická informaèná agentúra (SAIA) poskytuje štipendiá záujemcom z Rakúska v rámci Akcie Rakúsko-Slovenská republika. • Univerzita Komenského poskytuje štipendiá študentom a doktorandom na základe medziuniverzitných dohôd.

Asistentky pripravujú plagáty

Asistentky pripravujú pre sasistov trièká s logom SAS

Záujemcovia bez štipendia si hradia náklady na študijný pobyt na letnej škole sami ako samoplatcovia, majú monos výberu poskytovaných sluieb. Osobami prvého kontaktu hneï po príchode frekventantov sú pomocní asistenti, nazývaní tie sprievodcovia, ktorí pomáhajú zabezpeèova organizaèný plán, informova o podujatiach, sprevádza frekventantov. Mnohé z podujatí robia vo vlastnej réii za aktívnej úèasti organizátorov, predovšetkým tajomníèky SAS Evy Španovej, Heleny ¼os Ivoríkovej, Adely Gabríkovej a asistentov, ktorí prejavujú svoj spevácky, hudobný èi výtvarný talent.

Príchod úèastníkov na letnú školu

Po príchode nasleduje registrácia úèastníkov, inštruktá, rozhovor, prevzatie suvenírov SAS, tašky, perá, prospekty, neskôr aj trièká

Riadite¾ka J. Pekarovièová informuje sasistov o vzdelávacom programe 44. roèníka

Sasisti na otváracom ceremoniáli v aule UK v roku 2008

Slávnostné otvorenie letnej školy tradiène v aule UK s prorektorom P. Osuským a dekanom FF UK A. Eliášom

Zoznamovací veèer v IVESe

Frekventanti sa predstavujú za úèasti riadite¾a IVESu S. Koneèného a K. Èamborovej z MŠ SR

Koncert v aule UK na otváracom ceremoniáli v roku 2008

Zoznamovací veèer s recepciou v roku 2008 v IVESe

Asistenti pripravili recitaèný veèer venovaný M. Rúfusovi

A. Gabríková, asistenti a frekventantky pózujú

Bábkové divadlo pre sasistov

Asistenti ako príprava na post lektora Eva Vojtechová-Španová, Hana Tichá, Nina Havierniková, Martin Dzúr

Asistenti pripravujú veèerný program so spevom pri gitare V. Èemešovej


Fakultatívny program sasistov • tvorivé dielne (workshopy) – divadlo, film, fotografia, spev, tanec, tvorivé písanie, výtvarné umenie; • prezentácia slovenského umenia – premietanie filmov, vystúpenia umeleckých súborov, návšteva výstav, koncertov a pod.; • stretnutia so slovenskými spisovate¾mi, umelcami a inými významnými predstavite¾mi slovenskej vedy a kultúry; • exkurzia po vybraných regiónoch Slovenska: kultúrne a historické pamiatky, prírodné dominanty – mestá, hrady, múzeá, jaskyne a iné zaujímavosti; • multikultúrny veèer Sami sebe – frekventanti prezentujú vlastnú kultúru a tradície.

Profesor J. Sabol s harmonikou u 4 desaroèia sprevádza sasistov pri speve i tanci

Sasistický chór nadšene a pekne spieva výber slovenských ¾udových piesní

Tradièná prezentácia ¾udových hudobných nástrojov a piesní v podaní J. Hamara

Nácvik ¾udového tanca v exteriéri IVESu pod vedením J. Hamara

Tajomníèka E. Vojtechová-Španová v roku 2009 sprevádza nácvik piesní na gitare

Vtipná prezentácia obsahu populárnych piesní

Stretnutia s umením a kultúrou

Vystúpenie súboru Dimitrovec v Rusovciach (1981) vyústilo do spontánnej zábavy

Sasisti na stretnutí so slovenskými spisovate¾mi v Budmericiach (1983): J. Kot, ¼. Feldek, A. Sirácky

Na SASe nechýbali ani pravidelné stretnutia so slovenskými umelcami, spisovate¾mi. Aj keï sa letná škola koná v èase divadelných prázdnin, usporiadatelia h¾adajú iné monosti prezentácie slovenského umenia zahranièným frekventantom. V minulosti to boli predstavenia mimobratislavských divadiel (Zeleneè, Radošinské naivné divadlo v Radošine), v ostatnom èase je to hlavne úèas na programoch v rámci kultúrneho leta, ale aj sprostredkovanie špeciálnych podujatí urèených sasistom, ako sú divadelné veèery s rozprávkou, stretnutia so spisovate¾mi v Budmericiach, s folklórom v Rusovciach. Svoje miesto mali aj veèery poézie. K nezabudnute¾ným záitkom patrí koncert hus¾ového virtuóza Petra Michalicu (2002, 2003), ktorý sa konal v Kremnici v jeho rodnom dome (pozri fotku) èi recitály sólistov opery SND na prijatí u primátora Bratislavy v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca alebo koncerty významných telies a súborov v rámci otváracieho èi závereèného ceremoniálu v aule UK.

Sasisti na besede so spisovate¾mi J. Buzássym a J. Strasserom (1990)

Nácvik piesní K tradièným aktivitám sasistov patrí nácvik slovenských ¾udových piesní, keï za sprievodu harmoniky, huslí èi gitary sa vdy znovu rozozvuèí sasistický chór. Keïe väèšinu frekventantov tvoria mladí ¾udia, najmä študenti, od roku 2000 sme rozšírili ponuku o poèúvanie a spev slovenských populárnych piesní pod názvom Slovenèina s elánom. Osobitne zarezonoval nácvik piesní spojený s prezentáciou hudobných nástrojov v podaní virtuóza, pedagóga a folkloristu Juraja Hamara. Nácvik piesní pripravujú asistenti, ktorí vyberajú repertoár a sprevádzajú na hudobnom nástroji. Zaradením piesní s pútavými textami sa precvièuje výslovnos i komunikaèné zruènosti.

Veèer slovenskej poézie (1981) u Èerveného raka

Veèerná videoprojekcia filmu Slepé lásky

Slovenskí básnici interpretujú Proglas (J. Buzássy, D. Hevier, M. Haugová, D. Podracká, J. Zambor) a Miroslava Vallová besedu moderovala.

Bábkové divadelné prestavenie pre sasisov.

Recepcia v hoteli Bôrik s dekanom FF UK I. Slimákom

V. Mikula na besede so spisovate¾mi.

Sasisti na prijatí u biskupa V. Judáka v Bazilike sv. Emeráma v Nitre (2013)

Koncert súboru Lúènica v aule UK pri závereènom ceremoniáli

Literárna kaviareò a koncert skupiny Acoustic Soul (2008)

Tradièný veèer slovenskej kuchyne s ponukou typických domácich jedál

Koncert hus¾ového virtuóza Petra Michalicu (2002, 2003), ktorý sa konal v Kremnici v jeho rodnom dome


Sami sebe Od dorozumievania k porozumeniu Novinkou posledných roèníkov sú tvorivé dielne – blok umeleckých workshopov vedených zvyèajne mladými umelcami so zrete¾om na osvojovanie slovenskej kultúry interaktívnou formou (spev, tanec, tvorivé písanie, divadlo, fotografia, výtvarné umenie, film), výsledky ktorých môu úèastníci sledova na tradiènej prehliadke venovanej sebaprezentácii sasistov Sami sebe. Multikultúrny program Sami sebe kadoroène realizovaný od roku 1978 je typickou ukákou úsilia predstavi sa v duchu vzájomného porozumenia všetkých aktérov aktuálneho roèníka letnej školy. V podaní úèastníkov jednotlivých dielní vidie, ako a èím ije SAS a jeho frekventanti, ako si osvojili slovenèinu, ako vedia na krátkej ploche prejavi svoje vlastné schopnosti a zruènosti a pritom napåòa spoloèný dramaturgický zámer ako jeden súbor a vytvára tak harmóniu jednoty v rozmanitosti.

Vystúpenie medzinárodného muského chóru (1988)

Publikum: sasisti i lektori s riadite¾om sa zabávajú na programe Sami sebe (1986)

Sasisti vytvorili dlhý medzinárodný vláèik a spievajú (1989)

Po¾ská skupina spieva vlastné piesne s gitarou (1989)

Španielska skupina s typickými piesòami (1995)

Japonská skupina na vystúpení na Sami sebe (2001)

Bohatý program Sami sebe moderuje Eva Vojtechová (2008)

Do programu sú zapojení všetci sasisti (2008)

Ukáka fínskej komunikácie poèas rybaèky zabavila sasistov (2008)

Študentky workshopu tvorivé písanie predstavujú vlastnú tvorbu (2008)

Úèastníci dielne tvorivé písanie (2011) pod vedením lektora Š. Chrappu.

Vystúpenie skupiny moderného tanca (2011)

Vystúpenia kolegov odmenili sasisti búrlivým potleskom.

Medzinárodná skupina si pripravila test zo slovenských prísloví (2008)


Sasisti poznávajú Slovensko a jeho regióny Súèasou vzdelávacieho programu SASu sú vlastivedné exkurzie a kultúrno-poznávacie podujatia. Keïe miestom konania letnej školy je Bratislava, úèastníci obyèajne absolvujú prehliadku centra Bratislavy a Bratislavského hradu, v rámci konverzácie navštívia expozície Slovenského národného múzea a Slovenskej národnej galérie èi uskutoènia výlety do okolia, predovšetkým loïou na hrad Devín s poznávaním Podunajska, do galérie moderného umenia Danubiana, malokarpatského regiónu alebo Záhoria. Cie¾om viacdòovej vlastivednej exkurzie po Slovensku je predstavi prírodné a kultúrne bohatstvo i regionálne zvláštnosti. Návštevou známych miest, kultúrnych pamiatok sa organizátorom darí uspokoji diferencované záujmy úèastníkov SAS a pripravi spoloèné i tematicky orientované trasy, v ktorých nechýbajú hrady a zámky, múzeá ¾udovej architektúry, prírodné atrakcie, ako sú jaskyne, kúpele èi pobyt v horách. Záujmu sa tešia aj literárne pamiatky a národopisné múzeá, ktoré sa stali bohatým zdrojom poznania krajiny i jej kultúrnych dominánt. Pod vydarený priebeh exkurzií sa nemalou mierou podpisuje premyslený výber i starostlivá organizácia. Veï je naozaj ne¾ahké v letných horúèavách autobusmi presúva neraz viac ako 150 úèastníkov, ktorí majú rozlièné predstavy i nároky, a zladi program tak, aby mal poznávací charakter a pritom bol pestrý, atraktívny, aby pôsobil ako dobrá reklama krajine i ¾uïom. V rámci trojdòovej vlastivednej exkurzie sa frekventanti zoznamovali s pamiatkami západného, stredného a východného Slovenska a na jednotlivých trasách, ktoré smerovali na známe miesta, si pozreli mestské pamiatkové zóny, hrady a zámky, múzeá a zbierky (Trenèín, Rajecká Lesná, Rajecké Teplice, Èervený Kameò, Trenèianske Teplice, Nitra, Bojnice, Betliar, Roòava, Krásna Hôrka, Streèno, Martin, Poprad, Bardejov, Ladomírová, Humenné, Èervený Kláštor, Stará ¼ubovòa, Oravský hrad, Dolný Kubín, Zuberec, Banská Bystrica, ilina, Levoèa, Poprad, Bardejov, Košice, Prešov), z prírodných areálov navštívili Vysoké Tatry, Pieniny, Liptovskú Maru s prehliadkou jaskýò Belianska jaskyòa, Dobšinská ¾adová jaskyòa, Vaecká jaskyòa, Demänovská jaskyòa i Múzea oravskej dediny v Zuberci, Martine a Pribyline. Zvláštne postavenie v programe exkurzie zaujímala návšteva Levoèe a pobyt v internáte pre slabozrakých, s ktorými profesor J. Mistrík úzko spolupracoval na tvorbe špeciálneho písma. Poèas exkurzií neobišiel ani svoju rodnú obec Španiu Dolinu, kam neraz priviedol sasistov a predstavil im svoj rodný kraj. Obdivuhodné bolo najmä to, e J. Mistrík ako riadite¾ absolvoval kompletný vlastivedný program osobne spolu s úèastníkmi, vodil ich na známe miesta i svojrázne zákutia, aby zaili bezprostredný kontakt s prírodným a kultúrnym bohatstvom a túili prís na Slovensko znovu. Preto mnohí úèastníci letnej školy vyuili kadú príleitos na návrat a stali sa jej viacnásobnými absolventmi. K nezabudnute¾ným záitkom patrili aj pravidelné návštevy v Bavlnárskych závodoch v Ruomberku, kde sasistov vítali ako doma a kadý rok obdarovali kolekciou svojich textilných výrobkov z tradiènej modrotlaèe, jeden rok dokonca so špeciálnym darèekom netradièného kalendára od SASu do SASu, teda so zaèiatkom od augusta, na ktorom dominovala ilustrácia ruomberského rodáka maliara ¼. Fullu.

Dojmy z exkurzie frekventantky z Talianska zaznamenané v kronike SAS 1980

Sasistom v Slovenskom národnom múzeu prednáša muzeológ L. Mlynka

Sasisti na Bratislavskom hrade

Výlet z roku 1981 do Rusoviec, ktoré Výlet na Devín loïou z roku 1981 patrili k èasto navštevovaným lokalitám

Poh¾ad z hradu Devín poèas prehliadky z roku 2013

Plán exkurzie pre 4 autobusy a dve trasy z roku 1996

P. Balá so sasistkami pred pamätníkom SNP v Banskej Bystrici (1979)

J. Mistrík sleduje odchod na exkurziu po Slovensku.

Èasový plán exkurzie na sobotu z roku 1980

V autobusoch bolo veselo, najmä tam, kde nechýbala harmonika J. Sabola.

Plán exkurzie, propagácia jednotlivých trás.

Frekventanti sa zastavili vo Východnej (1981)

Sasisti na exkurzii v Banskej Bystrici a okolí

Sasisti na exkurzii v Èièmanoch

Sasisti na exkurzii v Èièmanoch

Exkurzia sasistov v obci Selec na stretnutí s èlenmi folklórneho súboru

Tradièné slovanské privítanie hostí v Cíferi chlebom a so¾ou (1986)

Sasisti obdivujú modranskú keramiku (1989)

Aj Nitra patrila medzi Sasisti pred vstupom stále trasy ve¾kej exkurzie. do jaskyne (1992)

Sasisti na prehliadke štôlne Bartolomej v Banskej Štiavnici (2004)

Sasisti dokonca na loïke poèas vlastivednej exkurzie (2008)

Na exkurzii v skanzene (2008)

Èastou zastávkou sasistov bol Spišský hrad (1997)

Spoloèná fotka z exkurzie v Tatrách (2008)

Sasisti na prehliadke jaskyne (2008)

Romantický veèer pri ohni (2008)

Takmer pravidelne vedie jedna trasa na zámok do Bojníc.

Sasisti na prehliadke Spišského hradu (2008)

Do programu exkurzie sú zaraïované aj atrakcie, ako je plavba plou pod Streènom (2013)

A nádherný poh¾ad na tatranské štíty ako bonus poèas ve¾kej exkurzie (2013)


SAS v médiách SAS si cení spoluprácu s inštitúciami a ich zástupcami, menovite s ústavmi Slovenskej akadémie vied, Literárnym informaèným centrom, Slovenskou akademickou informaènou agentúrou, s kultúrnymi inštitútmi èi organizáciami slovenských spisovate¾ov, ale aj s našimi mediálnymi partnermi, predovšetkým so Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou, ktoré pravidelne prinášajú správy a dokumenty o dianí na letnej škole. Vïaka osobnej angaovanosti predstavite¾ov slovenskej vedy a kultúry SAS dosiahol profesionálnu úroveò i prestínu spoloèenskú pozíciu.

Rozhovor pre Slovenský rozhlas

Rozhovor s úèastníkom letnej školy – prekladate¾om slovenskej literatúry Khalidom El Biltagim z Egypta

Sasisti sledujú správy o SASe v STV (2008)

Rozhovor s riadite¾kou SAS J. Pekarovièovou pre STV

Rozhovor s úèastníèkou SAS z Talianska

Rozhovor s kubánskou frekventantkou Elzou Yierat Hierrezuelo pre STV v roku 2003

Rozhovor s riadite¾kou SAS (2011)

Rozhovor s riadite¾kou SAS J. Pekarovièovou na otvorení letnej školy (2013)

Rozhovor s rektorom UK K. Mièietom pre RTVS (2013)

Èlánok v Pravde mapuje udalos v roku 1973.

Èlánok v Slovenke z roku 1980.

O letnú školu u od zaèiatkov prejavovali záujem aj printové médiá, ktoré prinášali informácie o aktuálnom dianí a programe, uverejòovali reportáe z kultúrnych podujatí a exkurzií, ako aj zaujímavé rozhovory s èlenmi vedenia SAS, lektormi a frekventantmi školy.


Výstupy SAS Zborník prednášok Studia Academica Slovaca 1972–doteraz vychádza zborník prednášok letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca sériu zaloil Jozef Mistrík, riadite¾ SAS Vedeckí redaktori a editori zborníkov SAS 1972–1991 Jozef Mistrík, zakladate¾ edície, zväzky 1–20 1992–2003 Jozef Mlacek, zväzky 21–32 2004–2006 Jozef Mlacek a Miloslav Vojtech, zväzky 33–35 2011 Jana Pekarovièová, Eva Španová a Miloslav Vojtech, zväzok 40 2007–2013 Jana Pekarovièová a Miloslav Vojtech, zväzky 36–42 publikovalo 350 autorov publikovaných takmer 1300 príspevkov Na kadom roèníku letnej školy odznie okolo 40 prednášok z oblasti lingvistiky, slovenskej literatúry, histórie, etnológie, z ktorých väèšina je publikovaná v aktuálnom zväzku zborníka Studia Academica Slovaca 1–42 (1972–2013) a ktorý u poèas letnej školy majú zahranièní úèastníci i domáci prednášatelia k dispozícii. V prednáškach a ïalších sprievodných podujatiach si pripomíname aktuálne medzníky našich dejín, významné výroèia inštitúcií, jubileá významných postáv slovenskej kultúry a literatúry. Zaloením zborníka prednášok Studia Academica Slovaca sa otvorila edièná séria svojráznej periodickej publikácie príspevkov prednesených na aktuálnom roèníku letnej školy, uchovávajúca pôvodný zámer, e tento výber sa bude „v budúcich roèníkoch cyklicky dopåòa a rozširova tak, aby sa texty stali základnou študijnou literatúrou, nielen frekventantov SAS, ale všetkých slovakistov, ktorým ide o to, aby slovenský jazyk, literatúru a kultúru poznávali v širokom kontexte“ (J. Mistrík). SAS 1 – 42

História a kontinuita Poèas svojho pôsobenia J. Mistrík nezabúdal na budúcnos SASu a pre uchovanie obsahu aj štruktúry jednotlivých roèníkov letnej školy hneï pri nástupe do riadite¾skej pozície roku 1972 zaloil kroniku SAS, v ktorej je kadý roèník osobitne zaznamenaný. Záznamy obsahujú presné informácie o programe, komentáre lektorov, vyjadrenia frekventantov, osobné i kolektívne záitky poèas exkurzie i rozlièné útvary od správy z podujatí cez esej a po literárne pokusy. Všetky záznamy sú doplnené fotografiami, ktoré svedèia o dobe, ale i o pestrej palete vzdelávacieho a kultúrneho programu i samotných úèastníkov letnej školy. Zavedením spoloèného fotografovania študijných skupín i celého korpusu SAS máme dodnes v kronikách uchovaný nielen presný zoznam úèastníkov príslušného roèníka, èlenov vedenia, lektorského zboru èi pomocných asistentov, ale aj ich dobové fotografie. Sú to jednak spoloèné fotografie situované zvyèajne pred budovou univerzity, jednak po skupinách so svojimi lektormi. Tieto záznamy majú pre nás nesmiernu dokumentaènú aj informaènú hodnotu a slúia ako zdroj reálií SASu vzh¾adom na štúdium jazykovokultúrneho obrazu aktérov i úèastníkov tohto špecifického medzinárodného podujatia. Vïaka predvídavosti profesora J. Mistríka máme kroniku, ktorá dodnes zaznamenáva udalosti SASu a vïaka ústretovosti jeho rodiny je opä kompletná, všetky zväzky sú v archíve SASu.

Pri príleitosti vydania jubilejného 40. zväzku zborníka SAS v roku 2011 je celá séria k dispozícii na internete na adrese www.e-slovak.sk/zborniky vïaka spolupráci so Slovenským národným korpusom

Kroniky Studia Academica Slovaca – dokumentácia udalostí letnej školy a jej úèastníkov. V roku 1972 ju zaloil Jozef Mistrík

Spoloèná fotka v internáte Druba z roku 1986

Tradièná spoloèná fotka pred budovou univerzity z roku 1995

V roku 2004 v mene rodiny Mistríkovcov odovzdal kroniky archívu SAS Miloš Mistrík (vpravo), syn prof. Jozefa Mistríka, J. Pekarovièová, J. Mlacek, J. Sabol

Záznam z kroniky (2001) od Alexisa Raoula z Belgicka, jedného z najstarších úèastníkov letnej školy, hovorí o reflexii slovenskej duše

Publikácie z edície SAS SAS poloil základy vedeckého opisu slovenèiny ako cudzieho jazyka a tu vznikli aj prvé uèebnice slovenèiny pre cudzincov. Metodické materiály • PEKAROVIÈOVÁ, J.: Slovenèina ako cudzí jazyk – predmet aplikovanej lingvistiky • PEKAROVIÈOVÁ,– J. IGOVÁ,– ¼. MOŠAOVÁ, M.: Vzdelávací program Slovenèina ako cudzí jazyk. Jazykový kurz v kontaktnej a dištanènej forme. Uèebné materiály • Séria uèebníc KRÍOM-KRÁOM Slovenèina A1, A2, B1 (kniha + CD) • Cvièebnica A1+A2

Študijné príruèky

PEKAROVIÈOVÁ, J. IGOVÁ, ¼. MOŠAOVÁ, M. ŠTEFÁNIK, J.: Slovenèina pre cudzincov. Praktická fonetická príruèka.

IGO, P. a kol.: Slovacicum. Kapitoly z dejín slovenskej kultúry.

Slovacicum. Súèasné Slovensko. Ed. J. Pekarovièová M. Vojtech.


Projekty Vzdelávací program Slovenèina ako cudzí jazyk Tento vzdelávací projekt realizuje centrum SAS na Filozofickej fakulte UK v Bratislave na základe grantovej úlohy Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Cie¾om projektu je tvorba obsahu a foriem jazykového vzdelávania cudzincov v kontaktnej i dištanènej forme pre jednotlivé stupne pod¾a Spoloèného európskeho referenèného rámca pre jazyky, ako aj špecifikácia jednotných kritérií hodnotenia a certifikácie jazykovej kompetencie. Za realizáciu projektu získala Filozofická fakulta UK ocenenie iniciatívy Európskej komisie v oblasti jazykového vzdelávania Európska znaèka 2007.

E-kurz dištanèného vzdelávania Studia Academica Slovaca ponúka záujemcom o slovenský jazyk e-learningový kurz slovenèiny e-Slovak pre 1. stupeò A1 (úplný zaèiatoèník) a 2. stupeò A2 (zaèiatoèník). Kurz je súèasou projektu Vzdelávací program Slovenèina ako cudzí jazyk, ktorý sa realizuje na základe grantu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. E-learningový kurz je urèený najmä zahranièným slovakistom a slavistom, zahranièným Slovákom a krajanom ijúcim v zahranièí, úèastníkom letnej školy SAS, ako aj všetkým záujemcom, ktorí sa chcú uèi po slovensky. Dostupný je na stránke www.e-slovak.sk.

Autorský kolektív a spolupracovníci prezentujú uèebnicu Kríom-kráom. Slovenèina A1.

Bývalý riadite¾ SAS J. Mlacek a bývalá prorektorka UK A. Predmerská uvádzajú knihu do ivota

Európska znaèka 2007

e-Slovak

Slovakistika v zahranièí Projekt predstavuje aktuálny stav lektorátov slovenského jazyka a kultúry pôsobiacich na univerzitách v zahranièí so zrete¾om na históriu pracovísk. Realizuje sa v spolupráci s lektormi a so zahraniènými slovakistami na základe údajov získaných z dotazníka prístupného na www.fphil.uniba.sk/sas. Databáza na e-slovak.sk/dls mapuje štúdium slovenèiny (bakalárske, magisterské, doktorandské), postavenie slovakistiky v rámci slavistiky (študijný odbor, povinný/volite¾ný predmet, jazykový kurz), ponuku základných a sprievodných slovakistických disciplín, ako aj personálne obsadenie pracovísk a úèinkovanie slovenských lektorov.

PROLANG Ide o medzinárodný projekt zameraný na internetovú propagáciu menej rozšírených jazykov EÚ pod vedením slovinského partnera Spinaker za úèasti Univerzity v ¼ub¾ane, Univerzity vo Vilniuse, SAS a Centra európskych štúdií v Palerme. Na webstránke www.prolang.net je dostupný aj krátky test, ktorý hravou formou motivuje záujemcov o štúdium slovenského jazyka.

Centrum slovenského jazyka v USA Studia Academica Slovaca participuje na projekte Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a California University of Pennsylvania, ktorého cie¾om je vytvorenie Centra slovenského jazyka v USA. Èinnos bude zameraná na propagáciu a výuèbu slovenského jazyka v USA. SAS bude zabezpeèova výuèbu slovenèiny ako cudzieho jazyka dištanènou formou v spolupráci s iLearn – Online Learning Centre. Projekt sa realizuje pod záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

e-slovak.sk/dls

Prolang

Fanúšikovská stránka SAS na Facebooku Studia Academica Slovaca prostredníctvom svojej stránky www.facebook.com/welovesas, ktorá má u viac ako 5 500 priaznivcov z celého sveta, informuje o aktuálnych podujatiach centra, nových publikáciách èi projektoch, propaguje lektoráty slovenského jazyka a kultúry na univerzitách v zahranièí a sprostredkúva svojim fanúšikom zaujímavosti týkajúce sa nielen slovenského jazyka, ale aj slovenskej vedy a kultúry. Návštevníci na nej nájdu aj fotografie dokumentujúce priebeh jednotlivých roèníkov letnej školy. SAS – centrum pre slovenèinu ako cudzí jazyk organizuje medzinárodné i domáce vedecké podujatia, konferencie, sympóziá, participuje na odborno-metodickej príprave lektorov slovenèiny ako cudzieho jazyka, vedie semináre pre lektorov slovenského jazyka a kultúry pôsobiacich na univerzitách v zahranièí.

Centrum slovenského jazyka v USA

Úèastníci sympózia Slovakistika v zborníkoch SAS v roku 2011, bývalí aj súèasní spolupracovníci SAS, lektori pôsobiaci v zahranièí

Fanúšikovská stránka SAS na Facebooku


SAS a sasisti oslávili polstoroèie letnej školy V èase od 3. do 23. 8. 2014 sa na pôde Filozofickej fakulty UK uskutoènil jubilejný 50. roèník letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca. Pri tejto príleitosti usporiadatelia okrem bohatého vzdelávacieho programu pre úèastníkov pripravili nieko¾ko sprievodných podujatí, ktoré mapovali históriu i súèasnos SAS-u ako modernej letnej univerzity. Súbene s letnou školou sa od 19. do 22. 8. 2014 konalo medzinárodné sympózium 50 rokov Studia Academica Slovaca v kontexte domácej a zahraniènej slovakistiky, na ktorom sa zúèastnili zahranièní slovakisti, bývalí spolupracovníci SAS, zahranièní frekventanti letnej školy, ale i lektori slovenského jazyka a kultúry pôsobiaci na univerzitách v zahranièí. Súèasou podujatia bolo prijatie na Magistráte hl. mesta SR Bratislavy spojené s koncertom Petra Michalicu, recepcia v hoteli Bôrik usporiadaná Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR, ale aj odhalenie pamätnej tabule prof. Jozefovi Mistríkovi, dlhoroènému riadite¾ovi letnej školy v priestoroch Filozofickej fakulty UK. Okrem inštalovanej výstavy k jubileu vyšiel aj zborník spomienok 50 rokov Studia Academica Slovaca v premenách.

Otvorenie medzinárodného sympózia 50 rokov Studia Academica Slovaca v kontexte domácej a zahraniènej slovakistiky.

Úèastníci sympózia v Moyzesovej sieni.

Pamätná tabu¾a – pocta profesorovi Jozefovi Mistríkovi.

Koncert hus¾ového virtuóza Petra Michalicu Návraty tónov v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.

Úèastníci sympózia poèas prehliadky Bratislavského hradu.

Recepcia Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v hoteli Bôrik.

Pri príleitosti 50. jubilea SAS vyšiel aj zborník 50 rokov Studia Academica Slovaca v premenách.

Vyvrcholením osláv bolo ocenenie spolupracovníkov SAS-u, ako aj zahranièných slovakistických pracovísk, ktoré udelil rektor UK prof. Karol Mièieta, dekan FiF UK prof. Jaroslav Šušol a Ve¾kú medailu sv. Gorazda prof. Jurajovi Dolníkovi odovzdal minister školstva Peter Pellegrini. Medaily Filozofickej fakulty Univerzity Komenského prevzali: prof. PhDr. Marta Botiková, CSc., doc. PhDr. Marianna Sedláková, PhD., doc. PhDr. Miloslav Vojtech, PhD., Mgr. Eva Španová, PhD., Mgr. Karol Csiba, PhD., Mgr. Helena ¼os Ivoríková, Mgr. Zuzana Krchová. Striebornú medailu Univerzity Komenského si prevzali zástupcovia slovakistických pracovísk v zahranièí: Uhorodská národná univerzita v Uhorode, Jagelovská univerzita v Krakove, Sliezska univerzita v Katoviciach, Univerzita v Bukurešti, Univerzita vo Viedni, Univerzita Lóranda Eötvösa v Budapešti a Ústav bohemistických štúdií Karlovej univerzity v Prahe.

Dekan FiF UK prof. Jaroslav Šušol odovzdal striebornú medailu Filozofickej fakulty UK zástupcovi riadite¾a SAS doc. Miloslavovi Vojtechovi.

Rektor Univerzity Komenského udelil zlatú medailu UK riadite¾ke SAS doc. Jane Pekarovièovej.

www.fphil.uniba.sk/sas www.facebook.com/welovesas

Ocenení dlhoroèní pracovníci a spolupracovníci SAS Marianna Sedláková, Eva Španová, Helena ¼os Ivoríková a Karol Csiba.

Minister školstva Peter Pellegrini odovzdal Ve¾kú medailu sv. Gorazda prof. Jurajovi Dolníkovi.

Sasisti v roku 2014.

Striebornú medailu UK za Inštitút slovanských filológií Filologickej fakulty Jagelovskej univerzity v Krakove prevzala profesorka Maryla Papierz.

Vedenie a lektori SAS 2014.

Pripravili: Jana Pekarovièová a Zuzana Hargašová Zdroj: Archív SAS, kroniky SAS, zborníky SAS Grafické spracovanie: D&D Studio

50 rokov Studia Academica Slovaca v premenách

Recommend Documents