3. Oprava hydroizolácií v spodnej stavbe

str. 16

Praktická príručka funkčných a technických požiadaviek na výstavbu

3. Oprava hydroizolácií v spodnej stavbe

Chemické a injektážne metódy Chemická hydroizolačná clona

Bariéra voči prieniku vody vytvorená impregnáciou štruktúry murovaných konštrukcií chemickými prostriedkami zavádzanými do vrtov. Táto clona vznikne ich vyplnením pomocou hydrostatického tlaku stĺpca kvapaliny výšky až 2 m; murivo sa napúšťa zo samostatných nádobiek umiestnených nad vrtmi alebo špeciálnym k tomuto spôsobu vyrobenými zariadeniami; medzi infúzne spôsoby sa zaraďuje aj napúšťanie muriva taveninou parafínu. Upresnenie sa riadi Smernicou WTA 4‑4−96. Delia sa podľa spôsobu plnenia injektážnych vrtov na tlakové a beztlakové.

Chemická hydroizolačná clona

Utesnená a hydrofobizovaná alebo len utesnená štruktúra muriva, a to jed‑ ným alebo viacerými druhmi chemických prostriedkov v celej hrúbke a v urči‑ tej dĺžke konštrukcie.

Chemická hydroizolačná clona vytvorená v murive tlakovou injektážou

Clona vytvorená impregnáciou štruktúry murovaných konštrukcií chemickými prostriedkami, ktoré sa systémom potrubí a hadíc čerpajú pod tlakom do per‑ forovaných trubiek uložených vo vrtoch v murive; z týchto trubiek chemické prostriedky zmáčajú vnútorné povrchy vrtov; tlakovú injektáž je možné robiť aj po určitých časových intervaloch (injektáž impulzná).

Injektážne a infúzne prostriedky

Roztoky a disperzie silikátové a silikónové na vodnej alebo rozpúšťadlovej báze s utesňujúcimi a hydrofobizačnými vlastnosťami a často aj s fungicídny‑ mi účinkami: – disperzie, – emulzie, – roztoky niektorých druhov polymérnych substancií, – emulzie asfaltové, – tavenina parafínu, – a iné.

Beztlakové injektáže

Do muriva sa vyvrtávajú otvory v jednej alebo v dvoch radách nad sebou s pre‑ striedaním. Priemer vyvŕtanej diery 25 až 38 mm. Beztlaková chemická injek‑ táž sa vykonáva do vrtov so sklonom 30 až 45 stupňov o priemere, tak aby pre‑ chádzali aspoň jednou ložnou škárou. Pri infúzii je nutné dodržať: – najvhodnejšie je umiestnenie vrtov v dvoch radách nad sebou, – vo vzdialenosti podľa smernice WTA 10 – 12,5 cm od seba, – vzdialenosti vrtov musia zodpovedať hĺbke prieniku injektážnej látky do materiálu,

Február 2011


– – – – – –

str. 17

hĺbka vrtov je o 50 – 100 mm kratšia než hrúbka muriva, vyvŕtané otvory sa vyčistia od prachu podľa technologického postupu, doporučuje sa odstrániť pomocou suchého stlačeného vzduchu, bez prímesí oleja, suché podklady je nutné pred začiatkom prác navlhčiť, injektážne vrty sa plnia pomocou elektrického čerpadla alebo samospá‑ dom.

Pred zahájením prác je potrebné: – Osekať omietku v blízkosti vrtov, aby pri infúzii nedochádzalo k zbytočným stratám vsakujúceho roztoku do omietky v mieste vrtov. – Najlepšie je osekať starú omietku na obidvoch stranách ešte pred zaháje‑ ním prác. Infúznu metódu sanácie vlhkosti pri dutinových murivách je možné robiť len veľmi obtiažne. Jednou z možností je dopredu zainjektovať dutiny maltou ale‑ bo sa pre infúziu použije sací „knôt“, ktorý sa umiestni do vyvŕtaného otvoru a nasávanú chemickú odovzdá len v miestach styku s murivom. Pretože je to veľmi obtiažne, pre také murivo sa radšej zvolí iná sanačná metóda. Pri kombinácii infúznej metódy so vzduchoizolačnými systémami môže dôjsť k ovplyvneniu účinkov chemickej injektáže v dôsledku poklesu prísunu vlh‑ kosti do chemickej sanačnej zóny a k zmene chemizmu v tejto zóne. Ďalšími podmienkami, ktoré je nutné z technického aj technologického hľadis‑ ka pri infúznom aj tlakovom spôsobe napúšťania muriva vždy rešpektovať sú: – druhy infúznych a injektážnych materiálov vo vzťahu k ich zloženiu, mož‑ nostiam aplikácie a vlastnostiam z nich vytvorenej priečnej hydroizolácie v murive, – geometriu vrtov v murive, t. j. počet a vzdialenosť vrtov od seba (v prípade realizácie vrtov vo zvislom smere aj nad sebou), ich priemer, dĺžka a sklon v murive, – schopnosť preniknutia prostriedku do rôznych materiálových štruktúr a ich predpísanú spotrebu na plošnú alebo dĺžkovú jednotku muriva, – stabilita prostriedku čo do vytvorenia chemickej clony v murive – stabilita, účinnosť a životnosť chemickej clony v murive vo vzťahu k inten‑ zite a k spôsobu vlhkostného namáhania, – chemické zloženie prostriedku vo vzťahu ku korózii stavebných materiálov a mált, – spôsob aplikácie prostriedku (používaný samostatne alebo vo vzájomnej kombinácii), – ochrana pracovného a okolitého prostredia pred prípadnými škodlivými účinkami použitých druhov materiálov a pracovných technológií. Patria k najbežnejším a najpoužívanejším spôsobom aplikácie. Infúzny roztok sa do šikmých vrtov vlieva pomocou prepravného čerpadla, prípadne pomo‑ cou upravenej záhradnej konvice.

Beztlakové infúzie

Február 2011

str. 18


Niektoré technológie spájajú vrty vysekanou drážkou, na ktorej z vonkajšej strany vytvoria z vodonepriepustnej malty val a infúzny roztok nalievajú do takto vytvoreného korýtka. Tým sa zaisťuje rovnomerná hladina infúzneho roztoku vo všetkých vrtoch. Beztlakovými infúziami je vhodné aplikovať níz‑ koviskózne roztoky, ktoré ľahko a dostatočne hlboko penetrujú. Infúzie s hydrostatickým pretlakom

Príprava otvorov sa zhoduje s beztlakovou metódou, len vrty sa robia v men‑ šom sklone. V ústi vrtov sa osadia hadičky a utesnia sa maltou. Hadičky sú napojené na nádobky, ktoré sú uchytené 0,5 – 2,0 m nad vrtom. Využíva sa pretlak daný rozdielom výšky hladiny roztoku v nádobe a v ústi vrtu. Tento postup je vhodný pre viskóznejšie roztoky alebo menej porézne murivá. Nevýhoda je vyššia prácnosť a zložitejšie utesnenie hadičky vo vrte. Podľa druhu delíme injektážne beztlakové látky (infúzne) na: – utesňujúce, – hydrofobizačné, – impregnačné.

Utesňujúce injektáže

Injektážne prostriedky vytvárajú v pórovitej štruktúre stavebného materiálu hydrogel a utesňujú kapiláry. Na našom trhu je možné zakúpiť: INJEKTOL E, OPALIN A+B, ISOTEC‑PARAFIN, AQUAFIN F, AIDA‑KIESOL, P COX, EPASIT 2000, OMBRAN S, mikrocementy, polyuretany (metóda Tizol obmedzuje pou‑ žiteľnosť na prípady, keď pôvodná vlhkosť konštrukcií sa pohybuje v rozmedzí 4 – 7,5 % – zvýšená vlhkosť).

Hydrofobizačné injektáže

Injektážne prostriedky docielia hydrofobizáciu pórovitej štruktúry stavebné‑ ho materiálu, v prípade niektorých druhov týchto zlúčenín dôjde k určitému utesňovaciemu efektu. Na našom trhu sú tieto materiály: IMKA, TOSIL, HYDRO‑ FOB, SANINFUSIL. Tosil – aktívna látka vytvorená z oxidu kremičitého, hydrofobizátora (Lukofob ME alebo F) a katalyzátora. Je riediteľná vodou. Po dokončení impregnácie sa vrty celé vyplnia cementovou maltou.

Impregnačné injektáže

Február 2011

Ide o roztoky nepolárnych minerálnych alebo organických olejov a vhodných látok polárneho charakteru v organických rozpúšťadlách. Predtým ich u nás používal Stavebný podnik Plzeň‑sever a Mestský stavebný podnik Plzeň.

str. 19


nx100-125

4

100 3

2

1

±0.000

+0.300

<900

•Princíp infúznej metódy (obr. 1) 1/ Vrty o priemere 25–38 mm, sklon 30 až 45 stupňov 2/ Utesnenie hadičky v ústi vrtu 3/ Teoreticky uvažovaný polomer 4/ Nádoba na infúzny roztok •

Viac viskózne látky nie sú schopné zatekať do pórov muriva, a preto sa použí‑ va pre ne tlakové plnenie vrtov.

Tlakové injektáže

Tlakové injektáže sa robia do horizontálnych vrtov o priemere 10 až 12 mm vo vzdialenosti 20 – 30 cm od seba. Do vrtov sa osadia injektážne ventily – pakre, ktoré sa tesne uzavrú maltou. Tlakovým injektážnym čerpadlom sa polyuretá‑ nové alebo epoxidové živice vháňajú pod tlakom okolo (250 barov až 0,6 Mpa) do muriva. Tesniaci materiál v kvapalnej forme zaplní časť spektra pórovitej štruktúry v dôsledku nasledujúceho zväčšenia objemu napenením. Pena má uzavretú pórovitosť a odoláva vzlínajúcej vlhkosti a tlakovej vode. Na trhu je možné zakúpiť celý rad injektážnych čerpadiel a materiálov, napr.: CARBOTECH‑POLONIA, WEBAC‑CHEMIE, OBRAN PU, PUR EP, OMBRAN‑INJEK‑ TIONGEL, MEDIATAN 700, MEYCO MP 3551K, ROFAPLAST PUR INJEKTION HAR‑ TZ, MASTERFLEX INJEKT 500, Botazit MS 10.

Február 2011

str. 20


•Princíp tlakovej injektáže, pod tlakom sa vháňa chemická látka do predtým pripravených vrtov (obr. 2 a obr. 3)•

Funkčné princípy infúzie a tlakovej injektáže

Jedna skupina infúznych látok má za úlohu preniknúť (penetrovať) do pórov a chemickou reakciou ztuhnúť do nepriepustnej formy, a tým ju uzavrieť. Hovoríme jej tesniaca injektáž. Do tejto skupiny môžeme zahrnúť aj kryštali‑ začné metódy, ktoré využívajú mechanizmus narastania kryštálov. Výskum v oblasti pórovitosti, presnejšie povedané v schopnosti distribú‑ cie pórov pred a po injektáži, však ukázal nedostatočné zaplňovanie pórov v oblasti mikropórov, čo vedie k zlyhávaniu metód. V súčasnej dobe sa preto začala viac uplatňovať metóda na hydrofobizácie stien pórov. Infúzna látka je obvykle na báze silikónových roztokov alebo mikroemulzií. Mechanizmus pôsobenia spočíva v hydrofóbnej úprave stien pórov, čo zame‑ dzí kapilárnej vzlínavosti. Týmito roztokmi sa prepenetrujú do podstatne men‑ ších kapilár než v prípade roztokov tesniacich, ktoré majú vyššiu viskozitu. Štruktúra ošetreného materiálu zostáva prakticky nezmenená. Po strate účin‑ nosti sa dá aplikácia opakovať. Ďalšiu skupinu infúznych látok tvoria prípravky zmiešaných preparátov, ktoré sú vytvorené na báze utesňujúcich a hydrofobizačných účinkov. Skupina tých‑ to výrobkov je veľmi početná. Zvláštnu nie veľmi početnú skupinu tvoria kombinované metódy založené na chemickom a elektro‑fyzikálnom princípe: – chemická injektáž pri použití elektrického poľa pre urýchlenie penetrácie injektážneho roztoku, – chemická injektáž utesňovacia s trvalo fungujúcou elektroosmotickou inštaláciou, ktorá potláča vzlínanie v nezapenetrovaných mikropóroch. Chemické infúzne prostriedky sa používajú najbežnejšie na týchto bázach: – silikóny (silanoláty, silany, mikroemulzie silikónových živíc), – vodné sklo so silikónovými hydrofobizátormi, – polyuretány, – roztoky kaučuku, – emulzné živice, – vysychavé a nevysychavé oleje, – roztoky asfaltu v organických rozpúšťadlách,

Február 2011


str. 21

– teplom roztavený parafín aplikovaný do vyhriatych vrtov, – silikátové, alumosilikátové kryštalizačné roztoky. Infúzia chemickej látky je technický prostriedok proti vzlínaniu zemnej vlh‑ kosti. Poréznou štruktúrou muriva však migruje aj voda vo forme vodnej pary (difúzia), ktorá za určitých podmienok kondenzuje a zvyšuje miestny obsah vlhkosti v murive. Preto injektážne metódy nespĺňajú funkciu parozábrany, ako je to pri klasických fóliových hydroizoláciách. Časť vody vo forme vodnej pary prechádza cez injektážnu clonu. Pri praktických meraniach v laborató‑ riách na vzorkách muriva sa účinnosť injektážnych roztokov pohybovala od 47 % do 95 % v závislosti na jednotlivých preparátoch. Penetračná schopnosť je veľmi dôležitým parametrom, ktorý limituje oso‑ vú vzdialenosť vrtov v murive a viskozitu použitého roztoku. Aj najúčinnej‑ ší prostriedok, ak sa nedostane dostatočne hlboko do štruktúry muriva, aby vytvoril spojitý presýtený pás, stráca na význame a degraduje použitý systém. Preto je nutné veľmi precízne urobiť prieskum sanovaného muriva a starostli‑ vo zvážiť použitý infúzny systém a aplikovanú chemickú látku. Každé murivo je nesúrodý materiál. Sú tu tehly, maltové lôžko, pri zmiešanom murive rôzne druhy kameňov atď. Táto nesúrodosť podstatne ovplyvňuje penetračné účin‑ ky. Preto nie vždy je určujúcim merítkom kvality injektáže množstvo spotrebo‑ vanej infúznej látky.

•Princíp vytvárania vrtov (obr. 4 a obr. 5)•

Každý injektážny prostriedok má presne technicky ohraničenú oblasť použi‑ tia. Limitujúce faktory by mali byť uvedené v návode na použitie. Pred voľ‑ bou vhodného injektážneho roztoku musíme byť zoznámení s jeho chemic‑ kou bázou, aby sme vedeli usúdiť aj jeho funkčné pôsobenie.

Voľba injektážneho roztoku

Musíme zistiť, pre aký druh muriva je určený. Ďalej je nutné zistiť, či sa jed‑ ná o prostriedok pre beztlakovú injektáž, alebo ho musíme aplikovať tlakovo. Február 2011

str. 22


Roztok by mal mať predpísané osové vzdialenosti pre jednotlivé druhy staveb‑ ných materiálov, orientačnú spotrebu roztoku na 1 bm vrtu, prípadne spotre‑ bu na vytvorenie 1 m² preinjektovanej prierezovej plochy. Veľmi dôležitý údaj je maximálna vlhkosť stavebného materiálu, do ktorej je ešte možné použiť injektovanie. Ak má stavebný materiál väčšinu otvorených pórov zasýtených vlhkosťou, je málo pravdepodobné, že sa do takto zaplnenej štruktúry dosta‑ ne podstatne viskóznejší roztok infúzie. Samozrejmosťou by mali byť patričné technické a hygienické atesty výrobku. Chemické infúzne metódy našli svoje opodstatnenie v súčasnej stavebnej praxi. Ľahká aplikovateľnosť a malá časo‑ vá náročnosť radí tieto systémy k progresívnym metódam. Tiež možnosť saná‑ cie stien v ploche, keď nie je možné vytvoriť vertikálnu hydroizoláciu na von‑ kajšej strane nám dáva možnosť uceleného odstránenia vlhkosti sanovaného objektu. Injektáž okolitej zeminy

Medzi chemické metódy môžeme zaradiť aj injektáže zeminy v bezprostred‑ nom styku s konštrukciou stavby. Princíp tejto metódy spočíva v tom, že sa zemina presýti látkou, ktorá obalí jednotlivé čiastočky zeminy a spojí sa do vodoneriepustného celku, ktorý chráni konštrukcie proti pôsobeniu vlhkosti. Čiže nevkladá sa chemická látka do konštrukcie, ale z okolitej zeminy sa vytvo‑ rí vlastne ochranná hydroizolácia. Účinnosť tejto metódy je závislá na správ‑ nom vyhodnotení zeminy (musí byť porézna, aby sa mohla infúznou látkou presýtiť) a správnym návrhom infúznych otvorov, aby došlo k dokonalému presýteniu zeminy s kontinuálnou náväznosťou.

Elektrofyzikálne metódy Princíp vychádza zo skutočnosti, že vlhké murivo vykazuje proti zemi vždy negatívny potenciál závislý na vlhkostných pomeroch. Laboratórne poku‑ sy ukázali, že v elektrickom poli molekuly vody prechádzajú od kladného k zápornému pólu. Preto pochod vzlínania je možné obrátiť zmenou elektric‑ kého poľa, a to tak, že sa na murivo pripevní kladný potenciál (anóda) a zápor‑ ný potenciál (katóda) sa umiestni do podzákladia objektu. Od prvého patentu P. Ernsta zo Švajčiarska z r.1935 sa vyvinula a v praxi realizuje celá rada vysušo‑ vacích systémov využívajúcich elektrokinetické javy. Môžeme ich rozdeliť na: – elektroosmotické metódy, – magnetokinetické prístroje. Metódy elektroosmotické

Pri prúdení vody v kapilárach vzniká na styku vody a kapiláry elektrická dvoj‑ vrstva, v ktorej je pre sanačnú prax dôležitý kladný potenciál a kladné častice v blízkosti stien kapiláry. Ak sa zapojí do tejto kapilárnej sústavy zdroj jedno‑ smerného prúdu pohybujú sa kladné náboje a spolu s nimi aj molekuly vody za bežných podmienok (faktor pH muriva v alkalickej oblasti) k zápornému pólu. V technickej praxi sa pre vysušovanie muriva najviac používa inštalácia aktív‑ nej elektoosmózy (AEO). Pomúrnicová elektróda sa spravidla pripojí na kladný pól elektrického napájacieho zdroja, čím je namáhaná elektrochemicky. Pre‑

Február 2011


str. 23

to sa takmer výhradne táto elektróda zhotovuje z uhlíka (uhlíková farba, pásy z plastov s obsahom uhlíka). Pre dosiahnutie vysokej účinnosti inštalácie AEO v mikro– aj makro‑póroch muriva sa v jeho štruktúre vytvorí injektážnym spôsobom chemická clona s elektrovodivými vlastnosťami. Táto clona súčasne vytvára anódu pre napoje‑ nie elektroosmotického systému. Elektroosmotické metódy charakterizuje: – zdroj potencionálneho rozdielu elektromagnetického poľa: – pasívna elektroosmóza, – galvanoosmóza, – aktívna elektroosmóza. – druh elektród (kovové vodiče, EOSKA, ELKINET, ELCOPOL, KERASAN), – poloha elektród. pásová elektróda

tyčová elektróda

slučková elektróda

• Princíp elektroosmózy pri použití rôznych druhov elektród (obr. 5)•

Ich funkcia spočíva v tom, že ovplyvňujú vysokofrekvenčným špeciálne pola‑ rizovaným poľom príťažlivé sily medzi molekulami vody a stavebnou substan‑ ciou.

Magnetokinetické prístroje

Kapilárny efekt je potom natoľko zoslabený, že gravitačné pole zeme, resp. elektrické pole sťahuje kapilárnu vlhkosť späť do podzákladia. Na našom trhu je možno sa stretnúť s prístrojmi: AQUASTOP (Česká republi‑ ka), AQUAPOL (Rakúsko), RONDON (Švajčiarsko), HYDROMAT (Rakúsko), AQU‑ AMAT (Švajčiarsko), ELOPHIL (Francúzsko), HYDROPOL (Nemecko), VIGOPOL (Rakúsko). Elektrofyzikálne metódy sa používajú pre potlačenie vzlínajúcej vlhkosti, ich účinok sa neprejaví voči vode tlakovej, kondenzačnej a difúznej, s ktorými sa môžme stretávať u zavlhnutých objektov. Medzi doplnkové metódy patria: – SANAČNÉ OMIETKOVÉ SYSTÉMY – VZDUCHOIZOLAČNÉ SYSTÉMY – DRENÁŽNE SYSTÉMY

Február 2011

str. 24


Sanačné omietkové systémy Technická smernica WTA 1‑85 po prvýkrát stanovila technické požiadavky na sanačné omietky. Na túto smernicu nadväzuje WTA 2‑2−91, ktorá podrobne popisuje získané poznatky so zreteľom na určité skúšobné a požadované kri‑ tériá. Sanačná omietka, ktorá spĺňa tieto technické požiadavky je označená ako sanačná omietka WTA. Definícia pojmu ,,sanačná omietka – WTA“ Sprievodným znakom nežiaducej vlhkosti v murive sú poškodené omietky, ktoré sa po odstránení príčin vlhkosti musia odstrániť a nahradiť novými. Pri použití bežných omietok po krátkom čase dochádza k ich opätovnému zne‑ hodnoteniu. Je to dôsledok procesov vyparovania vody. S difundujúcou vodou v murive putujú aj soli, ktoré boli predtým rozpustené v kapilárnej vode. Soli na povrchu muriva kryštalizujú, zväčšujú svoj objem a nastávajú tlaky, ktoré bežnú omietku rozrušujú. Pri kryštalizácii solí v dôsledku vyparovania sa vody dochádza k upchávaniu pórov na povrchu muriva, čím sa zmenšuje odparova‑ nie vlhkosti. Voda si hľadá zóny odparovania, putuje do vyšších miest a zvyšu‑ je sa tak hladina prevlhnutého muriva. Preto ako doplnkové opatrenie pri všetkých metódach odstraňovania vlhkosti sa používajú aj tzv. sanačné omietky, ktoré sú odolnejšie voči pôsobeniu solí. Teda aké vlastnosti majú mať sanačné omietky, aby boli dostatočne účinné? Sanačná omietka má byť pórovitá a pevná vrstva s priepustnosťou pre vod‑ nú paru, ale s výrazne zníženou kapilárnou nasiakavosťou. Má umožňovať pri‑ jímanie soľných roztokov a vo vnútri omietkového systému umožniť vykryšta‑ lizovanie solí bez poškodenia štruktúry omietky. Vysoká priepustnosť sanač‑ ného systému pre vodnú paru má vytvárať priaznivé podmienky pre vysýcha‑ nie muriva. Vrchná vrstva má byť hydrofóbna, aby nedovoľovala vnikať vode do vnútra. Názov „sanačný“ nie je zatiaľ chránený, a tak sa ním označujú aj iné výrobky, nielen tie, ktoré sú určené na sanáciu vlhkého muriva. Sanačné omietky s póro‑ vitou štruktúrou možno namiešať aj na stavenisku z cementu alebo z vápna a z cementu pridaním tzv. sanačnej prísady vo forme tekutiny alebo prášku. Napeňovacia prísada vytvorí (po zamiešaní s vodou) veľké množstvo rozptý‑ lených pórov, ktoré v malte zostanú aj po jej zatvrdnutí. Bezpečná funkcia sanačných omietok závisí predovšetkým na skladbe a homogenite malty, kto‑ rá sa pri miešaní z komponentov priamo na stavenisku nedá zaistiť, preto ich považujeme za malty nižšej kvality a uprednostňujeme používanie priemysel‑ ne vyrobených suchých omietkových zmesí, ku ktorým na stavbe stačí pridať potrebné množstvo zámesovej vody. Sanačné omietky patria do skupiny mált pre špeciálne účely podľa STN 72 2430‑5, ale táto norma ani iná STN ich bližšie nešpecifikuje. Súčasťou systému sú malty pre postrek, podkladnú omietku a sanačnú omiet‑ ku(jadrová omietka a štuková omietka), z ktorých každá má špecifickú úlohu a nemusí sa vždy použiť. Výrobcovia sanačných suchých omietkových zme‑ sí v technických listoch svojich výrobkov udávajú vhodnosť ich použitia pre Február 2011


str. 25

jednotlivé vrstvy sanačného omietkového systému. Môžu byť vyrobené ako vápenné, vápenno‑cementové a cementové, často ešte s prísadou expan‑ dovaných vyľahčujúcich látok (perlit, pemza, polystyrén, atď). Podľa hrúbky vlastnej sanačnej omietky môžeme systémy zatriediť do dvoch skupín: jed‑ novrstvové, dvojvrstvové. Jednovrstvové systémy sa uplatňujú na relatívne homogénne, málo rozru‑ šené murivo. Pozostávajú z postreku v hr. 5 mm a z vlastnej sanačnej omiet‑ ky v minimálnej hrúbke 20 mm. Malé nerovnosti muriva sa vyrovnajú elastic‑ kou maltou, ktorá je súčasťou systému. Táto sa v žiadnom prípade nesmie apli‑ kovať celoplošne, pretože za nepriaznivých poveternostných podmienok by mohlo dôjsť k napätiam a následne ku vzniku trhlín. Dvojvrstvové sanačné omietkové systémy sa používajú predovšetkým pri nehomogénnom, nerovnom povrchu muriva a v prípadoch vysokého výsky‑ tu solí, hlavne dusičnanov (nitrátov). Môžu byť realizované dve systémové varianty uvedené v tab. 1 Sanačný systém omietok podľa WTA je delený do skupín (Tabuľka 1) Stupeň zasolenia Nízky

Stredný až vysoký

Opatrenia 1. Omietkový postrek 2. Sanačná omietka – WTA 1. Omietkový postrek 2. Sanačná omietka – WTA 3. Sanačná omietka – WTA 1. Omietkový postrek 2. Podkladná omietka WTA 3. Sanačná omietka – WTA

Hrúbka vrstvy (mm) £5 ³ 20 5 10‑20 10‑20 £5 ³ 10 ³ 15

Ako je z vyššie uvedeného vidieť pre voľbu technicky vhodného sanačného omietkového systému je potrebné v nutnom rozsahu vyhodnotiť stupeň zaso‑ lenia muriva a to na obsah síranov, chloridov a dusičnanov vo vzorkách muro‑ vacej malty, pričom vzorky sa odoberajú z hĺbky do 20 mm pod povrchom muriva s otlčenou omietkou. Stupeň zasolenia muriva sa posudzuje pre každý druh uvádzanej soli samostatne. Udáva sa v hmotnostných % každej soli alebo v mg soli na gram vzorky sta‑ vebného materiálu alebo v mg soli na 10 g (100 g) vzorky a klasifikuje sa spô‑ sobom podľa tabuľky 2. Chemická reakcia muriva (alkalita, kyslosť) sa hodno‑ tí pH hodnotou vodného výluhu odobratých vzoriek, prednostne opäť zo vzo‑ riek malty. Stupeň zasolenia vyjadruje mieru agresivity hlavne pre maltoviny. Hodnotenie zasolenia muriva (Tabuľka 2) Stupeň zasolenia muriva Nízky Zvýšený Vysoký Veľmi vysoký

Chloridy mg/g % hmotn do 0,75 do 0,075 0,75‑2,00 0,075‑0,20 2,00‑5,00 0,20‑0,50 viac viac než 5,0 než 0,50

Obsah solí Dusičnany Mg/g % hmotn Do 1,0 do 0,1 1,0‑2,5 0,1‑0,25 2,5‑5,0 0,25‑0,50 viac Viac než 5,0 než 0,50

Sírany mg/g % hmotn. do 5,0 do 0,5 5,0‑20 0,5‑2,0 20‑50 2,0‑5,0 viac viac než 50 než 5,0 Február 2011

str. 26


Na dôležitosť zisťovania obsahu solí chceme poukázať na uvedenom príklade, ktorého výsledky sú uvedené v tab.3. Na objekte v historickom jadre mesta Košice boli zrealizované rekonštrukčné práce red piatimi rokmi, objekt je využívaný na reštauračné a komerčné účely: Nová vodorovná hydroizolácia bola realizovaná mechanickým spôsobom podrezaním a vložením plastových fólii. V časti schodiska do suterénu boli zrealizované len vápenné omietky. V čase obhliadky objektu na omietkach boli viditeľné kryštály solí a farebné škvrny, omietka bola úplne znehodno‑ tená a neumožňovala ani vysýchania muriva (porovnaj výsledky vlhkosti nad a pod hydroizoláciou – vzorky č. 1 a č. 2.). Doporučené bolo odstrániť omietky, nechať preschnúť murivo bez omietky aspoň určitú dobu, mechanicky odstrá‑ niť vykryštalizované soli a až potom naniesť dvojvrstvovú sanačnú omietku. Ďalšie vzorky boli odobraté z muriva na prízemí a medzipodeste v schodisko‑ vom priestore, ktoré bolo zasiahnuté vodou pri havárii vodovodného potru‑ bia na druhom podlaží, po štyroch mesiacoch od havárie. Pre urýchlenie vysu‑ šovania muriva bola otlčená omietka krátko pred odberom vzoriek. Zvýšená vlhkosť v murive aj tu spôsobila zvýšený obsah solí pod povrchom omietok. Výsledky analytického stanovenia hmotnostnej vlhkosti a solí (Tabuľka 3) p.č. vzorky 1.a. tehla 1.b. kameň – bridlica 1.c. malta 2a. tehla 2b. tehla 3a. tehla 3b. malta 4a. tehla 4b. malta 5a. tehla 5b. malta

Hmotnostná vlhkosť w [%] 15,35±0,01 1,147±0,001 10,65±0,01 10,17±0,01 9,336±0,01 9,64±0,01 6,458±0,01 11,552±0,01 9,35±0,01 14,089±0,01 3,008±0,001

pH

Cl [%]

--8,99±0,01

--0,0952 ±0,001

No3– [%] --<0,1

---

---0,0861±0,001 -0,0973 ±0,001 -0,0911 ±0,001

---<0,1 -<0,1 -<0,1

9,83±0,01 -9,74±0,01 -9,92±0,01

Uvedené sú priemerné výsledky z 3 stanovení. Kvalitatívne skúšky na prítomnosť síranov boli veľmi slabo pozitívne, kvantitatívne stanovenie nebolo realizované. Popis polohy odberu vzorky: 1. vzorka odobratá zo zmiešaného muriva do pivnice – nad tým je prerezanie muriva, 2. tehlové murivo nad vloženou hydroizoláciou, vzorka z miesta 40 cm nad izoláciou, 3. schodisková stena vnútorná – stredný múr pod medzipodestou, tehlové murivo, 4. vzorka zo stropu – klenby na medzipodeste, 5. tehlové murivo na medzipodeste.

Február 2011


str. 27

Zodpovedajúcu kvalitu a účinnosť sanačných systémov možno dosiahnuť len presným dodržiavaním technologických postupov a nasledujúcich podmie‑ nok: – sanačný systém sa aplikuje vždy na vlhký povrch, – do sanačnej zmesi sa nepridávajú iné prísady než stanovené výrobcom, – omietková zmes sa spracúva rýchlo, nesmie sa príliš dlho miešať, – malta, ktorá spadne na zem, sa považuje za znehodnotenú, – minimálna teplota ovzdušia a muriva musí byť +5 °C, počas spracúvania a schnutia treba zabrániť priamemu pôsobeniu slnka a dažďa, – nasledujúce tri až štyri dni po aplikácii sa omietka udržiava vlhká – kropia sa miesta vystavené prúdeniu vzduchu a priamemu slnku, – počas zrenia treba vytvárať podmienky pre rovnomernú a pravidelnú cir‑ kuláciu vzduchu na ošetrovanom mieste, – treba dodržiavať technologické prestávky uvedené výrobcom (vo vše‑ obecnosti pre 1 mm hrúbky omietky trvá technologická prestávka 1 deň) a vyžadovanú kvalitu realizácie treba neustále kontrolovať, – pri dvojvrstvovej omietke sa prvá vrstva musí zdrsniť, – pri povrchovej úprave farebnými nátermi nie je možné používať akryláto‑ vé či latexové farby, ktoré uzatvárajú póry, ale také prípravky, ktoré prepúš‑ ťajú vodnú paru, – sanované steny nie je možné tapetovať ani obkladať, – pre upevnenie elektroištalačných rozvodov nie je možné použiť sadru, potrebné je nahradiť ju rychloväzným cementom, – na sanované steny nie je vhodné stavať tesne nábytok, musí tam byť zacho‑ vaná vzduchová medzera. Po dokončení sanačných prác musí byť zaistené fungujúce vetranie, bez ohľa‑ du na to či miestnosť bude obývaná alebo nie. V nasýtenom vzduchu miest‑ nosti by ďalšie odparovanie vlhkosti z muriva nebolo možné. Pokiaľ by tento stav trval dlhšiu dobu sanačné omietky by boli zničené. Pri nasýtení vzduchu vodnou parou sa povrch sanačnej omietky pokryje kon‑ denzačným filmom. Toto prevlhčenie by zrušilo hydrofobizáciu a voda konden‑ zovaná by bez zábran vnikla do sanačnej omietky a vnikla aj ďalej do m uriva. Ponúka sa otázka, aká je životnosť sanačných omietok? Odpoveď v rokoch nie je jednoznačná, 15– 20 rokov (existujú však už aj funkčné aplikácie spred 25 rokov). Účinné sú tak dlho, ako dlho sa môžu soli ukladať vo vrstve omietky bez toho, aby došlo k jej poškodeniu. Ak po určitej dobe kryštáliky solí preniknú celou vrstvou sanačnej omietky, jej účinnosť je ukončená a je potrebné nahradiť ju novou. To znamená, že dĺžka účinnosti sanačných omietok (v závislosti od druhu) závisí od schopnosti pohl‑ covania solí, od rýchlosti prenikania solí a od obsahu solí v murive. Sanačné omietky, aj keď ide o doplnkovú metódu odstraňovania vlhkosti sú často jedinou metódou zrealizovanou na objekte so zvýšenou vlhkosťou muri‑ va. Dôvodom je obvykle (okrem situácie nízkeho stupňa poškodenia) nedo‑ statočná ekonomická návratnosť finančných prostriedkov vynaložených na komplexné sanačné práce. Február 2011

str. 28


Uprednostňuje sa používanie priemyselne vyrobených suchých omietko‑ vých zmesí. Pre čo najdlhšiu trvanlivosť sanačných omietok je dôležitý správ‑ ny návrh jej hrúbky, ktorý vychádza z chemického rozboru na prítomnosť solí. Na funkčnosť sanačných omietok vplývajú aj ľudské faktory, a to dodržiavanie technologických požiadaviek pri ich zhotovovaní a zabezpečenie dostatočné‑ ho vetrania všetkých priestorov, kde boli zrealizované.

•Princíp sanačnej omietky (obr. 7)•

Vzduchoizolačné systémy Vzduchoizolačné systémy pre ochranu stavieb proti vlhkosti boli v histórii v stavebníctve používané už od pradávna (starý Egypt). V českých zemiach sa najviac rozšírili v období baroka. Stavitelia tohto obdobia (napr.: Santini) pri navrhovaní stavieb palácového charakteru, chrámov, kostolov, zámockých komplexov, kláštorov a pod. využívali dômyselné vetracie systémy. Princípom vzduchoizolačných systémov je oddeliť zdroje vlhkosti od staveb‑ nej konštrukcie vzduchovou dutinou, ktorá má zaistený trvalý prísun a odvod vzduchu. Z hľadiska aplikácie sanačnej metódy vzduchovými metódami môžeme stav‑ by rozdeliť do 6 skupín: 1) Stavby podpivničené s aplikáciou štôl okolo konštrukcií s priamym stykom so zeminou (suterénne murivo) 2) Stavby nepodpivničené s aplikáciou odvetrávacích štôl okolo základov 3) Stavby nepodpivničené so soklovými dutinami – odvetrávané sokle 4) Vnútorné izolačné prímurovky a obklady 5) Anglické dvorčeky 6) Odvetrávané podlahy Tieto vzduchoizolačné systémy používame v kombinácii s mechanickou či chemickou metódou sanácie vlhkého muriva.

Február 2011


str. 29

• Schéma vzduchovej dutiny na vonkajšej strane steny (obr. 8)•

• Princíp prevetrávaného sokla (obr. 9)•

• Príklad riešenia vnútorného obkladu a princíp prevetrávania (obr. 10)•

Február 2011

str. 30


• Príklad vodorovnej vzduchovej dutiny pod podlahou, vytvorená zastropením (obr. 11)•

B

TRUBKY HRANICE VLHKOSTI

TRUBKY V LÍCI

TRUBKY

OTVOR SO SIEŤKOU A

• Príklad riešenia kanálikového spôsobu prevetrávania (obr. 12)•

Február 2011

TRUBKY V LÍCI STENY


str. 31

• Príklad vytvorenia vzduchových dutín použitím profilovaných fólií. Takýto spôsob prevetrávania je iba čiastočne účinný (obr. 13)• RYHA VYHLADENÁ VÁPENNOU MALTOU

VZDUCHOVÝ OTVOR 100/100 MM S MRIEŽKOU

-0.200

±0.000

PZD

OPORNÁ STENA

50

150 100

VONKAJŠÍ VZDUCHOVÝ KANÁL BETÓNOVÉ DNO

Február 2011

str. 32

300

100


±0.000

VDYCHOVÝ OTVOR 100/100 S MRIEŽKOU STAV. RYHY VYHLADENÉ VÁPENNOU OMIETKOU PZD

±0.000

OPORNÁ STENA VDYCHOVÝ OTVOR S MRIEŽKOU

100 150

50

VZDUCHOVÝ KANÁL VONKAJŠÍ BETÓNOVÉ DNO

SANAČNÁ OMIETKA DO V. 1500 MM

MRIEŽKA

TERÉN

300

PVC TRUBKA ⇅125 MM PODLAHA

DETAIL

Február 2011


str. 33

MRIEŽKA 100/100 MM

RYHA 100/100 VYHLADENÁ VÁPENNOU MALTOU

SANAČNÁ ČISTO VÁPENNÁ OMIETKA

PODLAHA

• Detaily riešenia vstupov a výstupov, t. j. vdychov a výdychov do podlahových dutín a ich väzba na vnútorné a vonkajšie plošné a pozdĺžne úpravy (obr. 14, obr. 15, obr. 16 a obr. 17)•

150

100

±0.000

150

±0.000

45°

• Výdych komínovým prieduchom (obr. 18)•

Február 2011


VÝDYCHOVÝ OTVOR 100/100 S MRIEŽKOU

100

str. 34

600

RYHA 100/100 MM VYHLADENÁ VÁPENNOU MALTOU

±0.000

MURIVO VZDUCHOVÁ DUTINA

65

60

PRIEČKA POROTHERM

-3.250

IPT DOSKY

• Rez výdychovým otvorom cez stenu do interiéru (obr. 19)•

300

100

RYHA 100/100 MM VYHLADENÁ VÁPENNOU MALTOU

VÝDYCHOVÝ OVOR 100/100 S MRIEŽKOU

±0.000

• Rez výdychovým otvorom cez stenu do exteriéru (obr. 20)•

Február 2011


str. 35

ZHUTNENÁ ZEMINA GEOTEXTÍLIA 300 g/m2 ŠTRK FRAKCIA 32-64 MM DRENÁŽNA TRUBICA PVC, ⇅ 125 MM, PERFOROVANÁ

80

50

SANAČNÁ OMIETKA DO VÝŠKY 1500 MM

VRT ⇅ 16 MM, d 120 MM SKLON 25°, DL. 390 MM

• Kombinácia infúznych clon s vonkajšou plošnou dutinou na rube steny, realizácia z vnútornej strany (obr. 21)•

Február 2011

str. 40


5. DOTKNUTÉ TRETIE OSOBY Vlček, M. – Moudrý, I. – Novotný, M. – Beneš, P. – Maceková, V.: Poruchy a rekonstrukce staveb, ERA Brno 2001 Vlček, M. – Beneš, P.: Poruchy a rekonstrukce staveb II. ERA Brno 2005

Február 2011

3. Oprava hydroizolácií v spodnej stavbe

Recommend Documents