2, Bánovce nad Bebravou. Jazyk a komunikácia

Školský vzdelávací program „Moderným vzdelávaním do Európy“ Gymnázium Janka Jesenského, Radlinského 665/2, Bánovce nad Bebravou

Jazyk a komunikácia Názov predmetu: slovenský jazyk a literatúra Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia Charakteristika predmetu: Učebný predmet slovenský jazyk a literatúra patrí do vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia. Predmet je formálne členený na dve zložky – slovenský jazyk a literárnu výchovu. Zložka slovenský jazyk je ďalej vnútorne členená na gramatickú (zahŕňa v sebe poznatky z morfológie, syntaxe, fonetiky a lexikológie, ako aj teoretickej jazykovedy) a slohovú časť (predstavuje súbor štylistických, komunikačných zručností a základy práce s informáciami, ako aj jazykovú kultúru). Všetky zložky sa navzájom prelínajú, a predsa v rámci predmetu každá plní svoju špecifickú úlohu. Vzdelávanie v predmete slovenský jazyk a literatúra nadväzuje na úroveň vedomostí a zručností získaných vzdelávaním v základnej škole. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa kladie dôraz na rozvoj komunikačných kompetencií, tvorivosť, spoluprácu žiakov a umenie učiť sa. Predmet smeruje k tomu, aby žiaci boli schopní čítať text s porozumením, porozumieť informáciám a pracovať s nimi, vnímať umelecké diela a získavať vzťah k umeniu a literatúre, používať jazyk v hovorenej i písanej podobe. Žiaci sú vedení k presnému a logickému mysleniu, ktoré je základným predpokladom jasného, prehľadného a zrozumiteľného vyjadrovania pri sústavnom uplatňovaní a prehlbovaní ich všeobecných intelektových schopností. Žiak sa učí nielen poznávať, ale aj ovládať a tvorivo uplatňovať rozmanité jazykové prostriedky v konkrétnych komunikačných situáciách. Základnou formou realizácie je vyučovacia hodina, pričom program je koncipovaný tak, aby bolo možné čo najviac využívať moderné didaktické formy, metódy a prostriedky, ktoré okrem maximálnej názornosti podporujú samostatnosť a kreativitu žiakov pri práci s informáciami a rozvíjajú schopnosť svoje poznatky aplikovať v praktickom živote, ale aj pri vzdelávaní v iných predmetoch.. Škola v predmete slovenský jazyk a literatúra organizuje pre žiakov rozličné mimovyučovacie a mimoškolské aktivity. Podporujeme účasť žiakov v súťažiach – prednesových, rétorických, vlastnej tvorivosti, v olympiáde v slovenskom jazyku. Vytvárame priestor pre nadaných a kreatívnych redaktorov pri tvorbe a vydávaní školského časopisu S.O.S. Zabezpečujeme aspoň raz ročne návštevu divadelného predstavenia a viackrát ročne aj návštevu filmových predstavení podľa aktuálnej ponuky a potrieb výchovno-vzdelávacieho procesu. Organizujeme literárno-historické exkurzie na miesta spojené so životom a činnosťou významných osobností – do Uhrovca, do Brodzian a na Oravu. Navštevujeme mestskú knižnicu, v spolupráci s ktorou sprostredkúvame žiakom odborné prednášky a besedy so spisovateľmi a významnými osobnosťami. Ciele predmetu: Učebný predmet slovenský jazyk a literatúra predstavuje nielen súhrn jazykových a literárnych kompetencií, ale rozvíja aj kľúčové kompetencie tak, aby jazyková príprava žiakov


efektívne zodpovedala požiadavkám moderného európskeho demokratického občana. Ovládanie jazyka podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v jazyku sú dôležité pre život v spoločnosti v smere súkromnom, študijnom i pracovnom. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie vytvára v nemalej miere podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú žiakovi chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta. V predmete slovenský jazyk a literatúra sa kladú do popredia ciele rozvíjania komunikačných schopností žiakov. Zdôrazňuje sa chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi ľuďmi, čo sa vo vyučovaní premieta do zámerného preferovania rozvoja komunikačných kompetencií v rámci komunikačno-zážitkového modelu vyučovania slovenského jazyka a literatúry. Obsah sa zredukoval v prospech aktivít žiakov, ktorí majú v čo najväčšom rozsahu interpretačno-hodnotiacim spôsobom pracovať s jazykovými textami. Najväčší akcent sa kladie na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť argumentovať. V literárnej zložke predmetu slovenský jazyk a literatúra je obsah zameraný na analytickointerpretačné činnosti. Obsah literárnej výchovy sa v najvšeobecnejšom zmysle orientuje na dve činnosti: recepciu a tvorbu. Historický pohľad ustupuje interpretačným zručnostiam, práci s textom, čítaniu s porozumením, analýze a hodnoteniu literárneho diela z formálnej i významovej stránky, reprodukcii a produkcii literárnych textov. Klúčové kompetencie / jazyková zložka Obsahový vzdelávací štandard vymedzuje sústavu poznávacích a rečových kompetencií a súbor jazykovedných termínov, ktoré v časovom úseku vymedzenom týmito vzdelávacími štandardmi musia byť povinne zaradené do obsahu vzdelávania na každej škole tohto typu v Slovenskej republike. Poznávacie a rečové kompetencie: Verejná prezentácia textu, verejný prejav 1) Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu, spisovnú výslovnosť a správne uplatňovať suprasegmentálne javy. 2) Pri ústnom prejave primerane uplatňovať paralingválne javy. 3) Reprodukovať umelecký aj vecný text (doslovne, podrobne, stručne). Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 1) Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť. 2) Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi. 3) Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky (definície) nových javov. 4) Usporiadať známe javy do tried a systémov. 5) Aplikovať jazykovedné vedomosti na vecné a umelecké texty. 6) Pri písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu. Analytické a syntetické zručnosti 1) Uskutočniť jazykovú analýzu textu a vytvárať jazykové systémy. 2) Odlíšiť medzi sebou umelecký a vecný text. 3) Odlíšiť medzi sebou texty z hľadiska jazykového štýlu, slohových postupov a žánrov. Tvorivé zručnosti 1) Vytvoriť vlastný text na základe dodržania stanoveného žánru (slohového postupu, jazykového štýlu). 2) Ústne prezentovať vlastný text. 3) Samostatne napísať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh). 4) Porozprávať príbeh na danú tému (podľa názvu, obrázkov atď.) s použitím priamej reči.


5) Dokončiť rozprávanie alebo neukončené prozaické dielo. 6) Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text. Informačné zručnosti 1) Používať jazykové slovníky a korigovať podľa nich vlastné texty. 2) Vyhľadávať, spracúvať a používať informácie z literárnych prameňov. Komunikačné zručnosti 1) Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu. 2) Neverbálne sa vyjadrovať a chápať neverbálnu komunikáciu. 3) Verejne prezentovať a obhájiť vlastný názor.

Väčšina kompetencií sa dá rozvíjať vo viacerých tematických celkoch, dokonca vo viacerých vzdelávacích oblastiach, čo zodpovedá integrovanému prístupu vo vyučovaní. Základom koncepcie pedagogického dokumentu spájajúceho výkonový a obsahový štandard pre ISCED3 sa teda stávajú komunikačné jazykové kompetencie: - čítanie s porozumením, písanie, aktívne počúvanie a dve ďalšie kľúčové kompetencie - učiť sa, ako sa učiť, a cieľavedome riadiť vlastný život, ktoré štruktúrujú obsah učiva (pojmový štandard) a výkon (výkonový štandard) do relatívne uzavretých celkov. Uvedené komunikačné kompetencie je možné rozvíjať samostatne alebo ich vzájomne kombinovať. Postupnosť rozvíjania komunikačných jazykových kompetencií je v právomoci učiteľa. Kompetencie definované v rámci komunikačných jazykových kompetencií predstavujú cieľ, ktorý má učiteľ napĺňať vo vzdelávacom procese. Počas celého školského roka musí učiteľ rozvíjať všetky spôsobilosti stanovené v pedagogickom dokumente. Kompetencie majú činnostný charakter a sú napĺňané zručnosťami a obsahovým vymedzením učiva. Klúčové kompetencie / literárna zložka Poznávacie a čitateľské kompetencie Technika čítania a verejná prezentácia textu 1) Plynulo čítať súvislý umelecký text, pri hlasnom čítaní správne dýchať, artikulovať a dodržiavať spisovnú výslovnosť. 2) Recitovať prozaické a básnické dielo. Rešpektovať rytmickú usporiadanosť básnického textu, frázovať básnický aj prozaický text v zhode s vlastným chápaním jeho významu. 3) Pri spoločnom dramatizovanom čítaní prezentovať text postavy dramatického diela a modulovať hlas podľa zmyslu textu. Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 1) Zapamätať si potrebné fakty a definície a vedieť demonštrovať ich znalosť. 2) Vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi. 3) Na základe indukcie a zovšeobecnenia odvodiť charakteristiky (definície) nových javov. 4) Usporiadať známe javy do tried a systémov. 5) Aplikovať literárnovedné vedomosti na literárne texty s analogickou štruktúrou (jednoduchý transfer). 6) Aplikovať literárnovedné vedomosti na štrukturálne odlišné literárne texty (špecifický transfer). 7) Integrovať literárnoteoretické a literárnohistorické vedomosti a čitateľské skúsenosti s teoretickými a historickými vedomosťami a recepčnými skúsenosťami z iných druhov umenia. Analytické a interpretačné zručnosti 1) Odlíšiť medzi sebou epické, lyrické a dramatické texty. 2) Odlíšiť intencionálny (programový) lyrický text od pocitového (impresívneho). 3) Extrahovať a lineárne reprodukovať dejovú líniu epického diela.


4) Odlíšiť dejový a významový plán umeleckého diela, resp. identifikovať neprítomnosť významového plánu v diele. 5) Chápať umelecké dielo ako štylizovanú autorskú výpoveď o svete. 6) Analyzovať literárny text po štylisticko-lexikálnej a kompozičnej stránke a určiť funkciu týchto prvkov pre dejový a významový plán diela. 7) Interpretovať význam výpovede literárneho diela, argumentovať výsledkami štrukturálnofunkčnej analýzy diela, uvádzať fakty a citovať iné interpretačné zdroje. 8) Hodnotiť dielo v kontexte doby jeho vzniku. 9) Hodnotiť dielo z vlastného stanoviska a v súčasnom kontexte. 10) Vo forme diskusného príspevku alebo referátu napísať/verejne predniesť ucelenú analýzu, interpretáciu a hodnotenie umeleckého diela. Tvorivé zručnosti 1) Zhustiť dej epického (básnického, prozaického alebo dramatického) diela. 2) Transformovať text diela do iného literárneho druhu, formy alebo žánru. 3) Samostatne napísať básnický text, poviedku, scenár pre videofilm alebo iný kratší text primerane náročného žánru. 4) Inscenovať kratší dramatický text. Informačné zručnosti 1) Orientovať sa vo verejnej knižnici a jej službách. 2) Pracovať s údajmi o knižnom fonde v lístkovej a elektronickej podobe. 3) Vedieť získať informácie z integrovaného informačného systému a internetu. 4) Vybudovať si vlastnú knižnicu. Výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré smerujú k vytváraniu kľúčových kompetencií Kompetencie k učeniu sa: Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby - si vyberali a využívali vhodné spôsoby, metódy a stratégie pre efektívne učenie sa, plánovali, organizovali a riadili vlastné učenie sa - vyhľadávali a triedili informácie a na základe ich pochopenia a systematizácie ich efektívne využívali v procese učenia, pri tvorivých činnostiach a v praktickom živote - pracovali so všeobecne zaužívanými termínmi, dávali veci a javy do súvislosti, prepájali ich do širších celkov - porovnávali, kriticky posudzovali získané výsledky a vyvodzovali z nich závery - mali pozitívny vzťah k učeniu, dokázali objektívne zhodnotiť výsledky svojho učenia a diskutovali o nich. Kompetencie k riešeniu problémov Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby - vnímali rozličné problémové situácie, rozpoznali ich a pochopili problém, premýšľali o jeho príčinách, naplánovali spôsob riešenia - vyhľadávali informácie vhodné na riešenie problémov - samostatne riešili problém, volili vhodné spôsoby a postupy jeho riešenia - prakticky overovali správnosť riešenia problému a overené postupy používali pri riešení podobných problémov - kriticky mysleli, konali rozvážne a boli schopní obhájiť svoje rozhodnutia. Komunikatívne kompetencie Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby


-

-

formulovali a vyjadrovali svoje myšlienky a názory v logickej následnosti, vyjadrovali sa zmysluplne, výstižne, súvislo a kultivovane v ústnom i písomnom prejave počúvali vyjadrenia iných ľudí, pochopili ich význam, vhodne na ne reagovali, zapájali sa do diskusie, obhajovali svoj názor a primerane argumentovali rozumeli rôznym typom textov využívali informačné a komunikačné prostriedky a technológie pre komunikáciu s okolím.

Sociálne kompetencie Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby - spolupracovali v skupine, podieľali sa na vytváraní pravidiel práce v tíme - prispievali k vytváraniu príjemnej atmosféry v tíme, k upevňovaniu medziľudských vzťahov - ochotne poskytli pomoc alebo o ňu zdvorilo požiadali - zapájali sa do diskusií a chápali potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení úloh - ocenili skúsenosti iných, rešpektovali názory okolia a poučili sa z nich. Občianske kompetencie Učiteľ vedie žiakov, k tomu, aby - rešpektovali presvedčenie iných ľudí, vážili si ich vnútorné hodnoty - boli schopní vcítiť sa do pocitov a situácie okolia - odmietali útlak, hrubé a nedôstojné zaobchádzanie, uvedomili si povinnosť postaviť sa proti fyzickému i psychickému násiliu - chápali základné princípy, na ktorých stoja zákony a spoločenské normy, boli si vedomí svojich práv a povinností - rozhodovali sa zodpovedne podľa situácie, poskytli pomoc v rámci svojich možností - správali sa zodpovedne v krízových situáciách a v situáciách ohrozujúcich zdravie a život človeka - rešpektovali a chránili naše tradície, kultúrne a umelecké dedičstvo, prejavovali pozitívny postoj k umeleckým hodnotám - chápali základné ekologické súvislosti a environmentálne problémy, rešpektovali požiadavky na kvalitné životné prostredie a rozhodovali sa v záujme ochrany zdravia a trvalo udržateľného rozvoja Pracovné kompetencie Učiteľ vedie žiakov k tomu, aby - dodržiavali stanovené pravidlá, plnili si svoje povinnosti a záväzky, adaptovali sa na zmenené alebo nové pracovné podmienky - využívali vedomosti a skúsenosti získané v jednotlivých vzdelávacích oblastiach v záujme vlastného rozvoja i svojej prípravy na budúcnosť - konali správne a podložené rozhodnutia o svojom ďalšom vzdelávaní a profesnom zameraní - samostatne organizovali prácu, navrhli postup a časový rozvrh danej činnosti - pristupovali kriticky k výsledkom svojej práce, stanovili si kritériá hodnotenia vlastnej práce - pristupovali k výsledkom pracovnej činnosti nielen z hľadiska kvality, funkčnosti, hospodárnosti a spoločenského významu, ale i z pohľadu ochrany svojho zdravia a zdravia druhých, ochrany životného prostredia i ochrany kultúrnych a spoločenských hodnôt.


Prierezové témy: multikultúrna výchova – kontakt s inonárodnými kultúrami, mediálna výchova – využívanie médií, tvorba a hodnotenie mediálnych komunikačných útvarov, osobný a sociálny rozvoj, tvorba projektu a prezentačné zručnosti, environmentálna výchova, využívame tiež medzipredmetové vzťahy v predmetoch občianska náuka, cudzie jazyky, dejepis – prebúdzanie záujmu o národnú históriu, etická výchova – mravné hodnoty, OSV – vytváranie medziľudských vzťahov, prevencia sociálno-patologických javov. Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunažívali príslušníci rôzneho etnického, národného, náboženského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len pokojné spolunažívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vždy bola a dodnes je poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách neznášanlivosti, rasizmu či xenofóbie. Žiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom živote vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy pripravení a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Cieľom mediálnej výchovy ako prierezovej témy je: - umožniť žiakom, aby si osvojili stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi a súčasne rozvinúť u žiakov spôsobilosť - mediálnu kompetenciu t.j. zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty, čo znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu, - vychovať žiakov ako občanov schopných vytvoriť si vlastný názor na základe prijímaných informácií, - formovať schopnosť detí a mládeže kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tiež ich schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snažiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať. Cieľom prierezovej témy osobný a sociálny rozvoj je: - rozvíjať u žiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie, - naučiť žiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných, podporovať prevenciu sociálno-patologických javov (šikanovanie, agresivita, užívanie návykových látok), - pomáhať žiakom získavať a udržať si osobnostnú integritu, - pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, - rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre život a spoluprácu.


Prierezová téma „Tvorba projektu a prezentačné zručnosti“ rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, poznať samých seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať samých seba, ale aj prácu v skupine. Hlavným cieľom je, aby sa žiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať ich, vedeli si hľadať aj problémy ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu overiť ju, a pod. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií a ďalšie spôsobilosti, napríklad dokážu: - vhodným spôsobom zareagovať v rôznych kontextových situáciách, nadviazať kontakt, - zostaviť základné písomnosti osobnej agendy, poznajú ich funkciu, formálnu úpravu a vedia ju aplikovať, - identifikovať a popísať problém, podstatu javu, - získať rôzne typy informácií, zhromažďovať, triediť a selektovať ich, - na základe získaných informácií formulovať jednoduché uzávery, - kultivovane prezentovať svoje produkty, názory, - poznať základy jednoduchej argumentácie a vedieť ich použiť na obhájenie vlastného postoja, - využívať rôzne typy prezentácií, využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce - aplikovať vhodnú formálnu štruktúru na prezentáciu výsledkov svojho výskumu.

Cieľom environmentálnej výchovy je prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že nadobudne schopnosť: - chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov , ktorými sa riadi život na Zemi, - poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta, - pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu, - rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe životného prostredia na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni, - pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu ako spotrebiteľa a výrobcu, - vedieť hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií o stave životného prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská. Beletristické minimum Táto časť školského vzdelávacieho programu obsahuje zoznam slovenskej a svetovej literatúry tak, ako ju uvádza štátny vzdelávací program pre predmet slovenský jazyk a literatúra. Ide o súbor literárnych diel, ktoré má podľa štátneho vzdelávacieho programu žiak počas štvorročného štúdia v gymnáziu prečítať. Slovenská literatúra Poézia H. Gavlovič: Valaská škola – mravúv stodola (vlastný výber)


J. Kollár: Předzpěv zo Slávy dcery S. Chalupka: Mor ho! A. Sládkovič: Marína (vlastný výber) J. Botto: Smrť Jánošíkova I. Krasko (vlastný výber) J. Smrek (vlastný výber) R. Dilong (vlastný výber) M. Válek: (vlastný výber) M. Rúfus (vlastný výber) J. Urban (vlastný výber) Próza M. Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie J. G. Tajovský: Maco Mlieč Timrava: Ťapákovci M. Kukučín: Dom v stráni J. Cíger Hronský: Jozef Mak D. Chrobák: Drak sa vracia A. Bednár: Kolíska L. Mňačko: Ako chutí moc D. Dušek: Kufor na sny Dráma J. Palárik: Dobrodružstvo pri obžinkoch J. G. Tajovský: Statky-zmätky I. Bukovčan: Kým kohút nezaspieva M. Lasica – J. Satinský: Soirèe Európska a svetová literatúra Sofokles: Antigona W. Shakespeare: Hamlet Molière: Lakomec H. Balzac: Otec Goriot E. M. Remarque: Na západe nič nového A. S. Puškin: Kapitánova dcéra J. D. Salinger: Kto chytá v žite

Názov predmetu: anglický jazyk Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia Charakteristika vyučovacieho predmetu: Obsahom výučby anglického jazyka je formovanie, rozvíjanie a sústavné prehlbovanie vedomostí a zručností zameraných na: - formovanie rečových zručností potrebných v ústnom a písomnom prejave


- zvukovú a grafickú sústavu jazyka, jeho slovnú zásobu a gramatiku - rozvoj schopností potrebných na komunikáciu v bežných situáciách, ktorej cieľom je plynulosť a jazyková správnosť - správne reagovanie v rôznych spoločenských situáciách a dodržiavanie konvencií slušnosti - rozvoj schopnosti uvedomovať si rozdiely medzi zvyklosťami, postojmi a životnými hodnotami v anglicky hovoriacich krajinách a porovnávať ich s vlastným postojom, životnými hodnotami a zvyklosťami vo vlastnej krajine - získavanie, spracovanie informácií z rôznych oblastí života v anglicky hovoriacich krajinách a ich porovnávanie s vlastnou krajinou -

rozvoj osobnosti žiaka a vypestovanie návyku celoživotného vzdelávania.

- rozvoj schopnosti samostatne odôvodniť gramatické pravidlá na základe príkladov, pozorovania a už získaných vedomostí vyhľadávanie a spracovávanie informácií z rôznych zdrojov a výmena týchto informácií navzájom v rámci skupín a triedy. Ciele vyučovacieho predmetu: Základným cieľom výučby anglického jazyka je: - u žiakov postupne a cieľavedome rozvíjať všetky štyri rečové zručnosti t.j. ústny prejav, čítanie, počúvanie a písomný prejav na základe osvojenej slovnej zásoby a gramatiky a zároveň rozvíjať stratégie učenia sa - posilňovať cieľavedomosť, vytrvalosť a systematickosť v štúdiu cudzieho jazyka - osvojovať si tvorivý prístup k riešeniu úloh a rozvíjať vlastné kritické myslenie viesť žiakov k využívaniu osvojených znalostí a zručností pri ďalšom štúdiu a v budúcej profesii - prehlbovať vzájomné porozumenie medzi národmi a toleranciu k iným kultúram a zvykom prostredníctvom poznatkov z rôznych oblastí života ľudstva pomôcť žiakom uvedomiť si svoje individuálne potreby, definovať zodpovednosť za proces učenia sa

vlastné ciele a niesť

- viesť žiaka k tomu, aby využíval možnosti školy a podnety z mimoškolského prostredia na upevňovanie a využívanie poznatkov v praxi - naučiť žiakov učiť sa hľadať vlastné optimálne formy osvojovania a upevňovania si učiva a vnímať jazykové vzdelávanie ako celoživotný proces - motivovať žiakov, aby dosiahli vysoký stupeň osvojenia si jazyka vzhľadom na jeho špecifické postavenie ako internacionálneho jazyka v obchode, cestovnom ruchu, doprave, vede, kultúre - vzhľadom na moderné trendy vo vyučovaní cudzích jazykov sa mení úloha učiteľa vo vyučovacom procese - učiteľ sa stáva manažérom vyučovacieho procesu, poradcom a facilitátorom - vedie žiakov k tomu, aby sami zodpovedali za svoje výsledky, monitoruje prácu žiakov a pomáha im pri výbere vhodných stratégií učenia sa - vytvára príležitosti, aby žiaci čo najviac používali jazyk v reálnych situáciách Predpokladom na úspešné zvládnutie uvedených úloh je rozvíjanie profesionálnych predpokladov učiteľov.


Kľúčové kompetencie: Všeobecné kompetencie: Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností. Učiaci sa má osvojené všeobecné kompetencie a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal: -vedome získavať nové vedomosti a zručnosti, -opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, -rozoznávať, pochopiť a efektívne používať jednotlivé stratégie učenia sa pri osvojovaní si cudzieho jazyka, - aktívne a často využívať doteraz osvojený jazyk, - dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať ich a využívať pre svoj budúci profesijný rozvoj a reálny život, -kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, - pochopiť potrebu vzdelávania sa v cudzom jazyku, - identifikovať základné reálie krajín cieľového jazyka a rozoznať rozdiel medzi nimi a podobnými reáliami vlastnej krajiny, - rozoznať základné normy správania sa a bežné spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa hovorí cudzím jazykom, - pri samostatnom štúdiu využívať dostupné materiály, -byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti. Komunikačné jazykové kompetencie Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Na uskutočnenie komunikačného zámeru a potrieb sa vyžaduje komunikačné správanie, ktoré je primerané danej situácii a bežné v krajinách, kde sa cudzím jazykom hovorí. Komunikačné kompetencie zahŕňajú nasledovné zložky: 1 Jazyková kompetencia Učiaci sa má osvojené jazykové kompetencie a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal používať: -slovnú zásobu vrátane frazeológie v rozsahu komunikačných situácií a tematických okruhov (lexikálna kompetencia), - morfologické tvary a syntaktické modely (gramatická kompetencia), -slovotvorbu a funkcie gramatických javov (sémantická kompetencia), - zvukové a grafické prostriedky jazyka (fonologická kompetencia: ortoepická a ortografická). Učiaci sa ovláda jazyk: - v takom rozsahu, aby sa dohovoril a vedel vyjadriť s použitím osvojenej slovnej zásoby na vymedzené témy týkajúce sa bežného života, aj keď jeho obmedzená slovná zásoba mu príležitostne spôsobuje ťažkosti s formuláciou jeho výpovede, pričom používa opisné jazykové prostriedky, - v dostatočnom rozsahu na to, aby mohol opísať nepredvídateľné situácie, vysvetliť hlavné body, myšlienky i problémy so značnou dávkou precíznosti a vyjadriť myšlienky, ktoré sa


týkajú aj abstraktných tém, ktoré sú uvedené v učebných osnovách. 2 Sociolingvistická kompetencia Učiaci sa na úrovni B1 má osvojené sociolingvistické kompetencie na úrovni A2 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal: - správne reagovať v rôznych bežných spoločenských komunikačných situáciách, - dodržiavať konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov a informácií, vyjadrenie obdivu, srdečnosti, pohostinnosti; vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia a vďaky; vyhýbanie sa priamym príkazom), - používať základné bežné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá, - uvedomovať si rozdiely v rôznych formách prejavu (formálneho, neformálneho). Učiaci sa dokáže uplatňovať širokú škálu jazykových funkcií, používajúc bežné prostriedky neutrálneho štýlu. Uvedomuje si konvencie slušnosti a podľa nich aj koná. 3 Pragmatická kompetencia Učiaci sa má osvojené pragmatické kompetencie a ďalej si ich rozvíja tak, aby sa dokázal vyjadriť - v súlade s požadovanou stratégiou (zámer, téma, následnosť, príčina, kohézia, koherencia, štýl, register, rétorika), -funkčne využíval jazykové prostriedky na získavanie informácií, vyjadrenie postojov (súhlas, nesúhlas), modality (povinnosť, schopnosť), vôle (túžby, zámery), emócií (radosť, uspokojenie, nevôľa, záujem, prekvapenie, strach), etických zásad (ospravedlnenie, ľútosť, poľutovanie, súhlas, nesúhlas, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie), - pri interakcii (výmena informácií) alebo transmisii (sprostredkovanie informácií). Komunikačné zručnosti Komunikačné zručnosti nemožno chápať izolovane, pretože sa navzájom prelínajú a dopĺňajú (ide o integrované zručnosti). 1 Počúvanie s porozumením Učiaci sa rozumie krátkym jednoduchým monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života, ktoré sú prednesené v štandardnom jazyku a primeranom hovorovom tempe reči. Učiaci sa má rozvinuté zručnosti a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal porozumieť : - prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke, - špecifické informácie a dokázal zachytiť logickú štruktúru textu, vedel rozlíšiť podstatné informácie od nepodstatných, rozlíšiť hovoriacich, - jednoduchým rečovým prejavom informatívneho charakteru s tematikou každodenného života (oznamy, inštrukcie, opisy, odkazy, pokyny, upozornenia, rady) prednesenom v primeranom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku, - autentické dialógy na bežné témy, napr. telefonický rozhovor, interview, - prejavy naratívneho charakteru, napr. zážitok, príbeh, - podstatné informácie v jednoduchých prednáškach, referátoch, diskusiách, ak mu je tematika známa, a ak sú prednesené v primeranom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku, - základné informácie z rozhlasových a televíznych správ s tematikou každodenného života, ktoré sú prednesené v primeranom tempe reči. 2 Čítanie s porozumením Učiaci sa porozumie jednoduchým textom informatívneho a faktografického charakteru, primerane


náročným textom s tematikou každodenného života a jednoduchším beletrizovaným textom. Učiaci sa má rozvinuté zručnosti a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal: -získať informácie z jednoduchších textov, -po príprave čítať plynulo a nahlas texty, ktorých obsah, štýl a jazyk sú primerané jazykovej úrovni a skúsenostiam učiacich sa, - vyhľadať špecifické a detailné informácie v rôznych textoch, rozlíšiť základné a rozširujúce informácie v texte s jasnou logickou štruktúrou, - chápať logickú štruktúru jednoduchšieho textu na základe obsahu, ale aj lexikálnych a gramatických prostriedkov, - odhadnúť význam neznámych slov v náročnejšom texte a pružne meniť stratégie čítania podľa typu textu a účelu čítania, - rozumieť korešpondencii: úradnému a súkromnému listu, pohľadnici, telegramu, e-mailu, - čítať a porozumieť rôzne texty informatívneho charakteru, - rozumieť jednoduchým textom z masovokomunikačných prostriedkov, v ktorých vie pochopiť hlavnú myšlienku, - porozumieť obsahu jednoduchšieho autentického textu. 3 Písomný prejav Učiaci sa dokáže napísať jednoduchý súvislý prejav na témy z každodenného života a dokáže vyjadriť svoje postoje, pocity a dojmy. Vie správne používať základné lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave. Správne používa kompozičné postupy s ohľadom na obsah a adresáta písomného prejavu, ako aj s ohľadom na slohový útvar. Učiaci sa má rozvinuté zručnosti a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal zrozumiteľne, v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne: - napísať hlavné myšlienky alebo informácie z vypočutého alebo prečítaného textu, - zostaviť osnovu, konspekt, anotáciu textu, - napísať krátky oznam, správu, odkaz, ospravedlnenie, - jednoducho opísať osobu, predmet, miesto, činnosť, udalosť, - napísať jednoduchší súkromný list, - napísať obsahovo a jazykovo jednoduchý úradný list: žiadosť, inzerát a odpoveď naň, - napísať jednoduchý životopis, - napísať príbeh, rozprávanie, -napísať krátky súvislý slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru a pocitov.

Ústny prejav Ústny prejav – dialóg Učiaci sa vie jazykovo správne a primerane reagovať v bežných životných situáciách. Dokáže bezprostredne nadviazať rozhovor na témy z každodenného života. Učiaci sa má rozvinuté zručnosti a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal: - reagovať na podnety v rôznych komunikačných situáciách jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii, - začať, udržiavať a ukončiť rozhovor, - správne reagovať na partnerove repliky v prirodzených a simulovaných situáciách a v situačných dialógoch, - interpretovať a odovzdávať informácie.


Ústny prejav – monológ Učiaci sa vie súvislo a s využitím jednoduchších jazykových prostriedkov hovoriť o svojich skúsenostiach, pocitoch, zážitkoch. Vie odôvodniť a vysvetliť svoj názor. Dokáže porozprávať jednoduchý príbeh a prerozprávať obsah prečítaného alebo vypočutého textu a vyjadriť svoj postoj. Učiaci sa má rozvinuté zručnosti a ďalej si ich zdokonaľuje tak, aby dokázal: - vyjadrovať sa jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii k témam z bežného života, - opísať osoby, predmety, činnosti a udalosti, - opísať obrázky, mapy, jednoduchšie grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor na ne, - interpretovať a odovzdávať informácie, - dokáže tvoriť jednoduché príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy). Prierezové témy: slovenský jazyk – základné odlišnosti medzi SLJ a ANJ, štylizácia krátkeho textu estetická výchova – práca s obrazovým materiálom multikultúrna výchova – pozdravy, rodinné oslavy, správanie v inonárodnej spoločnosti, zvyky a tradície, sviatky mediálna výchova – média ako zdroj informácií (noviny, časopisy, televízia, rozhlas, internet) pre štúdium, voľný čas, prácu história – základné historické fakty, slávne osobnosti geografia – základné geografické informácie o anglofónnych krajinách, práca s plánmi mesta, s mapami environmentálna výchova – správanie sa k prírode, jej ochrana, životné prostredie a jeho význam matematika – základné matematické výrazy a úkony

Názov predmetu: francúzsky jazyk Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia

Charakteristika predmetu: Francúzsky jazyk je voliteľný cudzí jazyk. Jeho vyučovanie pozostáva z 2 + 1 vyučovacích hodín týždenne, t.j. 99 hodín ročne v každom zo štyroch ročníkov. Výučba je zameraná na zvládnutie schopností komunikácie v cudzom jazyku na úrovni B1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Uprednostňuje sa tímová práca, a to skupinová alebo partnerská. Dôraz sa kladie na samostatnú prácu a individuálny prístup. Súčasťou vyučovania sú príležitostné akcie ako napr.: súťaže, olympiády, filmové a divadelné predstavenia, besedy s rodenými po francúzsky hovoriacimi občanmi, rôzne druhy projektov, zahraničné exkurzie a pod. Ciele predmetu: výučba francúzskeho jazyka sa zameriava na rozvoj komunikačných a kognitívnych kompetencií žiaka nasledovne:


-

pochopenie potreby vzdelávania sa v cudzom jazyku

-

rozvoj ústneho prejavu, čítania, počúvania a písomného prejavu

-

osvojenie si tvorivého prístupu k riešeniu úloh

-

rozvoj vlastného kritického myslenia

-

využívanie osvojených znalostí a zručností pri ďalšom štúdiu alebo v pracovnom procese

-

prehlbovanie vzájomného porozumenia medzi národmi a tolerancie k iným kultúram a zvykom

-

viac a lepšie chápať spôsob života a myslenia iných národov a ich kultúrne dedičstvo

-

dokázať riešiť každodenné životné situácie v cudzej krajine alebo v ich riešení pomôcť cudzincom, ktorí sú v jeho krajine

-

dokázať vymieňať si informácie, nápady, sprostredkúvať vlastné myšlienky a pocity v cudzom jazyku

-

uvedomovanie si individuálnych potrieb, definovanie vlastných cieľov, zodpovednosť za proces učenia sa

-

hľadanie vlastných optimálnych foriem osvojovania a upevňovania si učiva

-

využívanie dostupných materiálov pri samostatnom štúdiu

-

vnímanie jazykového vzdelávania ako celoživotný proces

-

motivovanie učiacich sa dosiahnuť vysoký stupeň osvojenia si jazyka pre život v Európskej únii

-

vzhľadom na moderné trendy vo vyučovaní cudzích jazykov sa mení úloha učiteľa vo vyučovacom procese. Učiteľ sa stáva manažérom a poradcom vo vyučovacom procese. Vedie učiacich sa k tomu, aby sami zodpovedali za svoje výsledky, monitoruje prácu žiakov a pomáha im pri výbere vhodných stratégií učenia sa. Pomáha žiakom čo najviac používať jazyk v reálnych situáciách.

Konkrétne ciele sú nasledovné: Počúvanie s porozumením Žiak dokáže porozumieť: -

prejavu ako celku, téme a hlavnej myšlienke

-

dokáže zachytiť logickú štruktúru textu, rozlíšiť hovoriacich

-

oznamom, inštrukciám, opisom, odkazom, pokynom, upozorneniam s tematikou každodenného života

-

telefonickým rozhovorom, interview

-

naratívnemu prejavu napr. zážitku, príbehu a pod.

-

základným informáciám z rozhlasu a televízie s tematikou každodenného života v primeranom tempe reči

Čítanie s porozumením Žiak dokáže:


-

získať informácie z jednoduchších textov

-

čítať plynulo a nahlas texty primerané jazykovej úrovni žiakov

-

chápať logickú štruktúru textu

-

odhadnúť význam neznámych slov

-

rozumieť korešpondencii: úradnému a súkromnému listu, e-mailu, pohľadnici

-

porozumieť obsahu jednoduchšieho autentického textu

Písomný prejav Žiak dokáže v súlade s pravopisnými normami a štylisticky vhodne: -

napísať hlavné myšlienky alebo informácie z počutého alebo čítaného textu

-

zostaviť osnovu textu

-

napísať krátky odkaz, správu, oznam, ospravedlnenie

-

napísať súkromný list v rozsahu vedomostí

-

napísať prihlášku, žiadosť, reklamáciu, inzerát

-

napísať životopis

-

napísať príbeh, rozprávanie

-

napísať slohový útvar s vyjadrením vlastného názoru alebo pocitov

Ústny prejav – dialóg Žiak dokáže: -

reagovať na rôzne komunikačné podnety jazykovo správne, zrozumiteľne a primerane situácii

-

začať, udržiavať a ukončiť rozhovor

-

správne reagovať v situačných dialógoch

-

interpretovať a odovzdávať informácie

Ústny prejav – monológ Žiak dokáže: -

opísať osoby, predmety, činnosti a udalosti

-

opísať obrázky, mapy, grafy, porovnať ich a vyjadriť svoj názor

-

interpretovať a odovzdávať informácie

-

tvoriť jednoduché príbehy (na základe obrázkov alebo osnovy)

Kľúčové kompetencie: Jazyková kompetencia Jej cieľom je osvojenie a rozvíjanie vedomostí tak, aby žiak dokázal používať: - slovnú zásobu (aj frazeológiu) v rozsahu komunikačných situácií a tematických okruhov


- morfologické tvary a syntaktické modely - slovotvorbu a funkcie gramatických javov - zvukové a grafické prostriedky jazyka v takom rozsahu, aby sa dohovoril a vedel vyjadriť na témy týkajúce sa bežného života, aj keď je slovná zásoba obmedzená a na formulácie výpovedí požíva opisne jazykové prostriedky, dokáže opísať nepredvídateľné situácie, vysvetliť hlavné body a myšlienky, problémy, týkajúce sa aj abstraktných tém. Sociolingvistická kompetencia Žiak dokáže: - správne reagovať v bežných spoločenských komunikačných situáciách - dodržiava konvencie slušnosti (vyjadrenie záujmu o druhého, výmena názorov a informácií, vyjadrenie srdečnosti, pohostinnosť, vyjadrenie poľutovania, ospravedlnenia, vďaky) - používať základné frazeologické spojenia, príslovia a porekadlá - rozlišovať rôzne formy prejavu (formálny, neformálny) Pragmatická kompetencia Žiak funkčne využíva jazykové prostriedky na vyjadrenie súhlasu, nesúhlasu, povinnosti, schopnosti, vôle, emócií, ospravedlnenie, pozdravenie, žiadosť, odmietnutie, získavanie informácií. Prierezové témy: slovenský jazyk – základné odlišnosti medzi SLJ a FRJ, štylizácia krátkeho textu estetická výchova – práca s obrazovým materiálom multikultúrna výchova – pozdravy, rodinné oslavy, správanie v inonárodnej spoločnosti, zvyky a tradície, sviatky mediálna výchova – média ako zdroj informácií (noviny, časopisy, televízia, rozhlas, internet) pre štúdium, voľný čas, prácu história – základné historické fakty, slávne osobnosti geografia – základné geografické informácie o Francúzsku a frankofónnych krajinách, práca s plánmi mesta, s mapami environmentálna výchova – správanie sa k prírode, jej ochrana, životné prostredie a jeho význam matematika – základné matematické výrazy a úkony Projekty: v I. ročníku – jeden projekt na tému: Slovensko v II. ročníku – dva projekty na témy: Bratislava – hlavné mesto SR, Miesto, kde žijem v III. ročníku – dva projekty na témy: Škola, ktorú navštevujem, Osobnosť, ktorú si vážim vo IV. ročníku – jeden projekt na ľubovoľnú tému


Názov predmetu: nemecký jazyk Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia

Charakteristika predmetu: Nemecký jazyk je voliteľný cudzí jazyk. Jeho vyučovanie pozostáva z 2 vyučovacích hodín týždenne v nižších ročníkoch osemročného gymnázia a z 3 vyučovacích hodín týždenne vo vyšších ročníkoch osemročného gymnázia a vo štvorročnom gymnáziu. Výučba je zameraná na zvládnutie schopností komunikácie v cudzom jazyku na úrovni B1, resp. B2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca. Uprednostňuje sa tímová práca, a to skupinová alebo partnerská. Dôraz sa kladie na samostatnú prácu a individuálny prístup. Súčasťou vyučovania sú príležitostné akcie ako napr.: súťaže, olympiády, filmové a divadelné predstavenia, besedy s rodenými po nemecky hovoriacimi občanmi, rôzne druhy projektov, zahraničné exkurzie a pod. Žiakom je poskytovaný jazykový základ pre dorozumievanie sa v rámci Európy a sveta, znižuje sa jazyková bariéra, prispieva k zvýšeniu mobility žiakov. Žiaci spoznávajú spôsob života a národné tradície v nemecky hovoriacich krajinách. Ciele predmetu: Cieľom predmetu je ponúknuť učiacim sa nielen súhrn jazykových kompetencií, ale aj kompetencie všeobecné tak, aby ich jazyková príprava efektívne zodpovedala požiadavkám moderného európskeho demokratického občana pripraveného na život v spojenej Európe. Učenie sa cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie v nemalej miere vytvára podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia.

Kľúčové kompetencie: Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností. Učiaci sa na úrovni B2 má osvojené všeobecné kompetencie na úrovni B1 a ďalej si ich rozvíja tak, aby dokázal: • vedome získavať nové vedomosti a zručnosti, • opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich,


• uplatňovať rôzne stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka a efektívne si osvojovať jazykové poznatky a rečové zručnosti, • chápať potrebu celoživotného vzdelávania sa v cudzom jazyku, • dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, • kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, • uplatňovať všeobecné vedomosti týkajúce sa geografi ckých a kultúrnych reálií, • uplatňovať získané vedomosti a zručnosti v každodennom živote, • rozoznať normy správania sa a spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa hovorí cudzím jazykom, • kriticky pristupovať k výberu informácií, • porovnávať reálie krajín cieľového jazyka s reáliami vlastnej krajiny, • uplatňovať osvojené vedomosti a zručnosti v príprave na svoje budúce povolanie, • byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň B2 rozumie: • hlavným myšlienkam zložitého textu na konkrétne aj abstraktné témy, vrátane odborných diskusií vo svojej špecializácii, • komunikuje na takom stupni plynulosti a spontánnosti, ktorý mu umožňuje viesť bežnú konverzáciu s rodenými hovoriacimi bez toho, aby to pre ktoréhokoľvek účastníka rozhovoru predstavovalo zvýšené úsilie, • dokáže vytvoriť jasne sformulovaný podrobný text na rozličné témy a vysvetliť svoje stanovisko k aktuálnym témam s uvedením výhod aj nevýhod rozličných možností.

Komunikačné zručnosti -

Počúvanie s porozumením: Učiaci sa porozumie dlhším, náročnejším monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym prejavom informatívneho a umeleckého charakteru, a primerane náročným populárnonáučným textom, ktoré sú prednesené v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku.

-

Čítanie s porozumením: Učiaci sa porozumie náročnejším textom informatívneho, faktografického, populárnonáučného charakteru, ktoré súvisia s aktuálnymi problémami a


dokáže dedukovať, analyzovať, zovšeobecňovať stanoviská a názory autorov. Číta prózu podľa vlastného výberu. -

Písomný prejav: Učiaci sa na úrovni B2 dokáže napísať rozsiahlejší súvislý prejav na rôzne témy s využitím osobnej skúsenosti. Dokáže vyjadriť a zdôvodniť svoj postoj a názor. Efektívne využije zložitejšie lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave.

-

Ústny prejav: Učiaci sa dokáže predniesť rozsiahlejší súvislý ústny prejav na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Dokáže vyjadriť vlastný názor a pri rôznych možnostiach riešenia problému, uviesť výhody a nevýhody rôznych alternatív.

Názov predmetu: ruský jazyk Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia

Charakteristika predmetu: Ruský jazyk je voliteľný cudzí jazyk. Jeho vyučovanie pozostáva z 2 vyučovacích hodín týždenne v nižších ročníkoch osemročného gymnázia a z 3 vyučovacích hodín týždenne vo vyšších ročníkoch osemročného gymnázia a vo štvorročnom gymnáziu. V súčasnosti sa ruský jazyk vyučuje len vo štvorročnom gymnáziu. Výučba je zameraná na zvládnutie schopností komunikácie v cudzom jazyku na úrovni B1 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca. Uprednostňuje sa tímová práca, a to skupinová alebo partnerská. Dôraz sa kladie na samostatnú prácu a individuálny prístup. Súčasťou vyučovania sú príležitostné akcie ako napr.: súťaže, olympiády, filmové a divadelné predstavenia, rôzne druhy projektov a pod. Žiakom je poskytovaný jazykový základ pre dorozumievanie sa v rámci Európy a sveta, znižuje sa jazyková bariéra, prispieva k zvýšeniu mobility žiakov. Žiaci spoznávajú spôsob života a národné tradície v Rusku.

Ciele predmetu: Cieľom predmetu je ponúknuť učiacim sa nielen súhrn jazykových kompetencií, ale aj kompetencie všeobecné tak, aby ich jazyková príprava efektívne zodpovedala požiadavkám moderného európskeho demokratického občana pripraveného na život v spojenej Európe. Učenie sa cudzích jazykov podporuje otvorenejší prístup k ľuďom. Komunikácia a rozvoj kompetencií v cudzom jazyku sú dôležité pre podporu mobility v rámci Európskej únie, umožňujú občanom plne využívať slobodu pracovať a študovať v niektorom z jej členských štátov. Orientácia jazykového vzdelávania na kompetencie v nemalej miere vytvára podmienky pre nadpredmetové a medzipredmetové vzťahy, ktoré pomáhajú učiacemu sa chápať vzťahy medzi jednotlivými zložkami okolia a sveta, v ktorom existujú. Chápanie jazykového vzdelávania ako „vzdelávania pre život“ umožňuje každému jedincovi žiť podľa vlastných predstáv a uspokojenia.


Kľúčové kompetencie: Všeobecné kompetencie Všeobecné kompetencie sú tie, ktoré nie sú charakteristické pre jazyk, ale ktoré sú nevyhnutné pre rôzne činnosti, vrátane rečových činností. Učiaci sa rozvíja všeobecné kompetencie tak, aby dokázal: • vedome získavať nové vedomosti a zručnosti, • opakovať si osvojené vedomosti a dopĺňať si ich, • uplatňovať rôzne stratégie učenia pri osvojovaní si cudzieho jazyka a efektívne si osvojovať jazykové poznatky a rečové zručnosti, • chápať potrebu celoživotného vzdelávania sa v cudzom jazyku, • dopĺňať si vedomosti a rozvíjať zručnosti, prepájať ich s už osvojeným učivom, systematizovať ich a využívať pre svoj ďalší rozvoj a reálny život, • kriticky hodnotiť svoj pokrok, prijímať spätnú väzbu a uvedomovať si možnosti svojho rozvoja, • uplatňovať všeobecné vedomosti týkajúce sa geografi ckých a kultúrnych reálií, • uplatňovať získané vedomosti a zručnosti v každodennom živote, • rozoznať normy správania sa a spoločenské konvencie krajín, v ktorých sa hovorí cudzím jazykom, • kriticky pristupovať k výberu informácií, • porovnávať reálie krajín cieľového jazyka s reáliami vlastnej krajiny, • uplatňovať osvojené vedomosti a zručnosti v príprave na svoje budúce povolanie, • byť otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti.

Najdôležitejšie a pravdepodobne rozhodujúce kompetencie „učiacich sa“ a „učiteľov“ pri vytváraní a udržovaní interaktívneho učebného prostredia v škole potom sú: − kritické myslenie, t. j. schopnosť nachádzať, analyzovať a vyberať informácie využívaním interdisciplinárnych

znalostí,

rozmanitých

zručností

a

kritického

prístupu;

prijímanie

informovaných rozhodnutí založených na dôkazoch a zmena pozícií zoči voči presvedčivým a pádnym argumentom; − kreatívne myslenie, t. j. schopnosť nachádzať nové, nezvyčajné spôsoby spájania faktov v procese riešenia problémov, ktoré minimalizujú nežiadúce zovšeobecnenia, predsudky a stereotypy;


− prosociálne a prospoločenské myslenie, t. j. schopnosť analyzovať fakty a problémy a vyberať si v súvislosti s potrebami iných a spoločnosti ako celku, boj proti sebectvu a etnocentrizmu; otvorenosť pri komunikácii s inými a schopnosť poučiť sa zo skúseností iných; − myslenie orientované na budúcnosť, t. j. schopnosť vnímať problémy a hodnotiť rozhodnutia s ohľadom na skúsenosti s cieľom vybudovať spravodlivejšiu budúcnosť.

Komunikačné jazykové kompetencie sú tie, ktoré umožňujú učiacemu sa používať konkrétne jazykové prostriedky v komunikácii. Učiaci sa, ktorý dosiahne úroveň B1, rozumie: • hlavným myšlienkam textu na konkrétne aj abstraktné témy • komunikuje na takom stupni plynulosti a spontánnosti, ktorý mu umožňuje viesť bežnú konverzáciu s rodenými hovoriacimi • dokáže vytvoriť jasne sformulovaný text na rozličné témy a vysvetliť svoje stanovisko k aktuálnym témam

Komunikačné zručnosti -

Počúvanie s porozumením: Učiaci sa porozumie krátkym, náročnejším monologickým, dialogickým a kombinovaným ústnym prejavom informatívneho a umeleckého charakteru, a primerane náročným populárnonáučným textom, ktoré sú prednesené v bežnom hovorovom tempe reči a v štandardnom jazyku.

-

Čítanie s porozumením: Učiaci sa porozumie jednoduchým textom informatívneho, faktografického, populárnonáučného charakteru, ktoré súvisia s aktuálnymi problémami a dokáže dedukovať, analyzovať, zovšeobecňovať stanoviská a názory autorov.

-

Písomný prejav: Učiaci sa na úrovni B1 dokáže napísať krátky súvislý prejav na rôzne témy s využitím osobnej skúsenosti. Dokáže vyjadriť a zdôvodniť svoj postoj a názor. Efektívne využije lexikálne, gramatické, syntaktické a štylistické prostriedky vo formálnom a neformálnom písomnom prejave.

-

Ústny prejav: Učiaci sa dokáže predniesť krátky súvislý ústny prejav na témy z každodenného života a z oblasti svojho profesijného záujmu. Dokáže vyjadriť vlastný názor a pri rôznych možnostiach riešenia problému, uviesť výhody a nevýhody rôznych alternatív.


Názov predmetu: španielsky jazyk Vzdelávacia oblasť: jazyk a komunikácia

Charakteristika vyučovacieho predmetu: Španielsky jazyk je ďalší cudzí jazyk, ktorý sa volí z ponuky ďalších cudzích jazykov. Výučba je zameraná na zvládnutie komunikačných schopností na úrovni A2 podľa Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky. Žiakom je poskytovaný jazykový základ pre dorozumievanie sa v rámci Európy a sveta, znižuje sa jazyková bariéra, prispieva k zvýšeniu mobility žiakov. Žiaci spoznávajú spôsob života a národné tradície v španielsky hovoriacich krajinách. Ciele predmetu: viesť žiakov k praktickému používaniu jazyka v ústnom aj písomnom prejave pri zohľadnení ich individuálnych možností a schopností zameranie sa na tri zložky: receptívna – posluch a čítanie s porozumením produktívna – písanie a ústny prejav interaktívna – konverzácia a komunikácia Pri vyučovaní sa využívajú: jednoduché a autentické texty, oficiálne dokumenty, ukážky z literárnych diel audionahrávky a filmy nahovorené rozličnými variantmi španielčiny počítače a internet skupinové hry, piesne vyučovanie v jazykovej učebni zahraničné exkurzie Obsah učiva konkretizujú učebné osnovy. Metódy práce: Uprednostňuje sa skupinová práca alebo práca vo dvojiciach, hlavne pri precvičovaní a opakovaní učiva, práci so slovníkom a autentickými materiálmi. Tempo sa prispôsobuje individuálnym schopnostiam žiakov. Súčasťou vyučovania sú príležitostné akcie ako napr.: súťaže, olympiády, filmové predstavenia, zahraničné exkurzie, rôzne druhy projektov a pod. Medzipredmetové vzťahy: Pri vyučovaní sú realizované tiež časti vzdelávacích obsahov prierezových tém, ktoré sú integrované do jednotlivých častí učiva: multikultúrna výchova (v európskych a globálnych súvislostiach) – zvyky a tradície, sviatky, rodinné oslavy, pozdravy enviromentálna výchova mediálna výchova - kritické čítanie a vnímanie mediálnych informácií, potenciál médií ako zdroj informácií pre naplnenie voľného času sociálna výchova s dôrazom na osobnosť - sebapoznanie, sebahodnotenie, hodnotenie ostatných a charakteristika triedy


slovenský jazyk – základné odlišnosti medzi slovenským a španielskym jazykom, štylizácia krátkeho textu geografia, história - základné informácie o španielsky hovoriacich krajinách, práca s plánom mesta, slávne osobnosti matematika - jednoduché matematické úkony estetická výchova - práca s obrazovým materiálom: fotografie, ilustrácie

Výchovné a vzdelávacie stratégie: Odvíjajú sa od týchto kľúčových kompetencií: 1. kompetencia k učenie učiteľ vedie žiakov -

k učiteľ vedie žiakov k získavaniu poznatkov z najrôznejších zdrojov (internet, noviny, časopisy, knihy, piesne, filmy a pod.) k osvojovaniu si slovnej zásoby k učeniu sa vo vzťahoch k praktickej výmene skúseností

2. kompetencia komunikatívna učiteľ vedie žiakov -

-

k praktickému a efektívnemu využívaniu všetkých spôsobov komunikácie v cudzom jazyku – písomne aj ústne, tiež špecifickej neverbálnej komunikácii, využitiu intonácie, dôrazu a melódie hlasu k porozumeniu hovoreného slova, nácviku reakcií k orientácii v cudzom jazykovom prostredí k riešeniu úloh v učebnici a pracovnom zošite podľa zadania k uplatneniu kreativity, fantázie a improvizácie pri riešení problémov k aktívnemu zapojeniu sa pri simulácii reálnych i nereálnych situácií k spracovaniu projektov k prezentácii a obhajobe výsledkov svojej práce

3. kompetencia pracovná učiteľ vedie žiakov -

k účelnému využitiu vedomostí a zručností získaných v iných oblastiach pre aplikáciu v jazyku a komunikácii k práci so slovníkom (vo všetkých podobách, aj internetovej) k vyhľadávaniu informácií a materiálov potrebných pre prácu na hodinách, na projektoch a pod. k dodržiavaniu pravidiel a zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri používaní techniky k formovaniu pracovných návykov (domáce úlohy, vedenie zošita a pod.) k tímovej a skupinovej práci k práci s mapou, plánom, štatistikou, fotografiou, reprodukciou a iným doplnkovým materiálom k práci s počítačom a internetom


Človek a príroda Názov predmetu: fyzika Vzdelávacia oblasť: človek a príroda

Charakteristika predmetu: Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT. Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov. Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami. Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti. Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz. Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach. Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou. Pre gymnázia s osemročným štúdiom je pre 1.-4. ročník plánovaný 5 hodín fyziky. Obsah predmetu fyzika na gymnáziu v 1. až 3. ročníku počíta spolu s piatimi vyučovacími hodinami. Na každej z týchto hodín sa trieda delí na skupiny podľa príslušných predpisov. Na predmet fyzika nadväzujú v rámci školského vzdelávacieho programu rozširujúce hodiny fyziky a voliteľné predmety obsahovo a tematicky blízke fyzike. Tematické okruhy pre 1. – 4. ročník 8G 1. Skúmanie vlastností kvapalín, plynov a pevných telies 2. Správanie sa telies v kvapalinách a plynoch 3. Teplota. Skúmanie premien skupenstva látok


4. Teplo 5. Svetlo 6. Sila a pohyb. Práca. Energia 7. Magnetické a elektrické javy. Elektrický obvod

Tematické okruhy pre 1. – 3. ročník 4G 1. Pozorovanie, meranie, experiment (4 + 40 hodín) 2. Sila a pohyb (18 hodín) 3. Energia okolo nás (18 hodín) 4. Elektrina a magnetizmus (20 hodín) 5. Vlastnosti kvapalín a plynov (15 hodín) 6. Periodické deje (15 hodín) 7. Elektromagnetické žiarenia a častice mikrosveta (20 hodín) Ciele predmetu: Intelektuálna oblasť vedieť vysvetliť na primeranej úrovni prírodné javy v bezprostrednom okolí a vedieť navrhnúť metódy testovania hodnovernosti vysvetlení, rozvíjať schopnosti myslieť koncepčne, kreatívne, kriticky a analyticky, vedieť aplikovať logické postupy a kreativitu v skúmaní javov v bezprostrednom okolí, vedieť získavať, triediť, analyzovať a vyhodnocovať informácie z rozličných vedeckých a technologických informačných zdrojov, využívať informácie na riešenie problémov, efektívne rozhodnutia a pri rozličných činnostiach, vedieť rozlíšiť argumenty od osobných názorov, spoľahlivé od nespoľahlivých informácii, vedieť obhájiť vlastné rozhodnutia a postupy logickou argumentáciou založenou na dôkazoch, vedieť analyzovať vzájomné vzťahy medzi vedou, technikou a spoločnosťou. Schopnosti a zručnosti porovnávať vlastnosti látok a telies pozorovaním aj pomocou meradiel fyzikálnych veličín, nájsť súvislosti medzi fyzikálnymi javmi a aplikovať ich v praxi, využívať každú príležitosť na rozvíjanie logického myslenia, vedieť pripraviť, uskutočniť aj vyhodnotiť jednoduchý fyzikálny experiment, dodržiavať pravidlá bezpečnosti práce počas experimentovania, trénovať schopnosť sústredene pracovať a trpezlivo sa dopracovať k výsledku, vynakladať na dosiahnutie cieľa maximálne úsilie a zvládať prípadný neúspech, zdokonaľovať sa v komunikácii so spolužiakmi, vedieť pracovať v skupinách, vedieť správne formulovať aj otázky aj odpovede, ale aj počúvať druhých. Dokázať obhájiť svoj názor a nehanbiť sa priznať vlastnú chybu riešiť problémové situácie, vedieť nájsť, získať a spracovať informácie z odbornej literatúry a iných zdrojov aj ich kriticky zhodnotiť z hľadiska ich správnosti, presnosti a spoľahlivosti. Postojová oblasť naučiť žiakov pristupovať k riešeniu problémov, byť otvoreným k novým objavom, vedeckým a technickým informáciám, vzbudiť u žiakov záujem o prírodu, prírodné vedy a svet techniky,


snažiť sa pochopiť fyzikálne zákony a využívať ich vo svojom živote, lebo človek je súčasťou prírody, v ktorej platia fyzikálne zákony, osvojiť si a rozvíjať schopnosť cielene experimentovať, lebo experiment je jednou zo základných metód aktívneho poznávania vo fyzike a rozvíja nielen manuálne zručnosti, ale aj rozumové schopnosti, vytvárať pozitívny vzťah žiakov k procesu poznávania a zdokonaľovania svojich schopností. Sociálna oblasť uvedomiť si poslanie prírodných vied ako ľudského atribútu na vysvetlenie reality nášho okolia uvedomiť si možnosti, ale aj hranice vyžitia vedy a techniky v spoločnosti, vedieť kriticky posúdiť úžitok a problémy spojené s využitím vedeckých poznatkov a techniky pre rozvoj spoločnosti, vedieť sa učiť, komunikovať a spolupracovať v tímoch, vedieť sa rozhodovať, byť autoregulatívny napr. pri dodržiavaní pracovnej disciplíny, vlastnom samovzdelávaní, mať cit pre hranice vlastných kompetencií a svoje miesto spoločnosti. Kľúčové kompetencie: ŠTRUKTÚRA KOMPETENCIÍ ROZVÍJANÝCH VYUČOVANÍM FYZIKY Poznávacia (kognitívna) Používať kognitívne operácie. Formulovať a riešiť problémy, používať stratégie riešenia. Uplatňovať kritické myslenie.

Nájsť si vlastný štýl učenia a vedieť sa učiť v skupine.

Komunikačná

Interpersonálna

Intrapersonálna

Tvoriť, prijať a spracovať informácie. Vyhľadávať informácie.

Akceptovať skupinové rozhodnutia. Kooperovať v skupine.

Regulovať svoje správanie.

Formulovať svoj názor a argumentovať

Tolerovať odlišnosti jednotlivcov a iných.

Vytvárať si vlastný hodnotový systém.

Diskutovať a viesť diskusiu o odbornom probléme.

Myslieť tvorivo a uplatniť jeho výsledky. A. SVET Na konci kurzu by žiak mal byť schopný:  opísať spôsoby, ako prírodné vedy pracujú  vyhodnotiť zisky a nedostatky aplikácií vedy  diskutovať na tému etických a morálnych otázok vyplývajúcich z aplikácie vedy  diskutovať, ako štúdium vedy je podmienené kultúrnymi vplyvmi  chápať, ako rôzne prírodovedné disciplíny vzájomne súvisia a ako súvisia s inými predmetmi


 považovať vedu ako aktivitu spolupráce B. KOMUNIKÁCIA Na konci kurzu by žiak mal byť schopný komunikovať myšlienky, pozorovania, argumenty, praktické skúsenosti:  použitím vhodného slovníka a jazyka  použitím grafov a tabuliek  použitím vhodného formátu laboratórneho protokolu  použitím vhodného softvéru ako textový editor, tabuľkový procesor C. PRÍRODOVEDNÉ POZNATKY A MYŠLIENKY Na konci kurzu by žiak mal byť schopný demonštrovať poznatky a pochopenie:  povahy a metodológie prírodných vied vedeckých faktov, definícií, zákonov, teórií, modelov,  vhodného slovníka a terminológie, včítane použitia symbolov  ako sa zákony, modely a názory menili v čase  systém jednotiek SI D. PRÍRODOVEDNÉ BÁDANIE Na konci kurzu by žiak mal byť schopný:  vyslovením problému vo forme otázky, ktorá môže byť zodpovedaná experimentom  formulovaním hypotézy  testovať hypotézu v podmienkach riadenia premenných veličín plánovať vhodný experiment  naznačiť záver konzistentný s pozorovaním, komentovať chyby merania  naznačiť validitu záverov založených na množstve pozorovaní  vyhodnotiť celkový experiment včítane použitých postupov E. SPRACOVANIE DÁT Na konci kurzu by žiak mal byť schopný:  organizovať, prezentovať a vyhodnocovať dáta rôznymi spôsobmi  transformovať dáta prezentované jednou formou do inej formy včítane matematických výpočtov, grafov, tabuliek  identifikovať trendy v dátach  vytvárať predpovede založené na dátach  naznačovať závery založené na dátach  použiť poznatky na vysvetlenie záverov F. VYKONÁVANIE EXPERIMENTOV Na konci kurzu by žiak mal byť schopný: nasledovať inštrukcie písané i slovne podané vybrať si a bezpečne použiť experimentálnu zostavu, materiál, techniku vhodnú na meranie vykonávať experiment bezpečne, zaznamenávať údaje z pozorovania a merania používať vhodné nástroje a techniku na zber dát spolupracovať v skupine Prierezové témy:

Multikultúrna výchova


Ochrana života a zdravia Tvorba projektu a prezentačné zručnosti Mediálna výchova Ekologická výchova

Názov predmetu: chémia Vzdelávacia oblasť: človek a príroda Charakteristika predmetu: Učebný predmet poskytuje žiakom vhodne vybranými poznatkami zo všeobecnej, anorganickej a organickej chémie systém poznatkov o chemických látkach a ich premenách. Obsah učiva tvoria poznatky o vlastnostiach a použití látok, s ktorými sa žiaci stretávajú v bežnom živote. Sú to najmä oblasti ako: chémia potravín a nápojov, kozmetika, liečivá, čistiace prostriedky a podobne. V dostatočnej miere sú zastúpené aj poznatky, ktoré umožňujú žiakom chápať význam chemickej vedy a chemického priemyslu pre spoločnosť a prírodu. Predmet je zameraný na na formovanie a rozvíjanie logického a tvorivého myslenia žiakov, vedie k schopnosti správne aplikovať poznatky pri riešení problémových úloh teoretického a praktického charakteru; rozvíja aktívny a pozitívny vzťah k prírode, človeku a ochrane jeho zdravia. Súčasťou učebného predmetu chémia je aj systém vhodne vybraných laboratórnych prác, zameraných na osvojenie si základných manuálnych zručností a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu ako aj na aktívne poznávania a bádanie v chémii. Ciele predmetu: 1. Oboznámiť žiakov so stavbou chemických látok a so základnými chemickými, fyzikálnochemickými a biochemickými dejmi. 2. Rozvíjať logické a tvorivé myslenia žiakov, ktoré im umožňuje nachádzať vzťahy medzi štruktúrou a vlastnosťami látok. 3. Oboznámiť žiakov s významom poznatkov z chémie pre človeka, spoločnosť a prírodu. 4. Viesť k schopnosti triediť informácie a osvojené poznatky, a využívať ich v praktickom živote ako aj aplikovať ich pri laboratórnych cvičeniach. 5. Viesť k správnemu využitiu matematických zručností pri chemických výpočtoch. 6. Rozvíjať prírodovednú gramotnosť (čitateľskú gramotnosť a prácu s odborným textom). 7. Viesť k schopnosti vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru a spolupracovať v skupine. 8. Viesť k osvojeniu zručnosti a návykov bezpečnej práce v chemickom laboratóriu.

Kľúčové kompetencie: V učebnom predmete chémia by žiaci mali nadobudnúť a rozvíjať nasledovné kompetencie: a) k učeniu - plánovať a organizovať si učenie a pracovnú činnosť, - kriticky pristupovať ku zdrojom informácií, informácie tvorivo spracovávať a využívať pri svojom štúdiu. b) komunikačné schopnosti - vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, - zrozumiteľne prezentovať nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a zručnosti, - urobiť zápis o experimente pomocou textu, schém, náčrtu, obrázkov a tabuliek,


c) riešenie problémov - analyzovať vybrané problémy, - aplikovať poznatky pri riešení konkrétnych problémových úloh, - používať základné myšlienkové operácie a metódy vedeckého poznávania pri riešení problémových úloh, - posúdiť vhodnosť navrhnutého postupu riešenia problémovej úlohy, - logicky spájať poznatky nadobudnuté štúdiom chémie a iných učebných predmetov a využiť ich pri riešení problémových úloh. d) manuálne - používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, - dodržiavať pravidlá bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. e) sociálne - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, - pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, - vzájomne si pomáhať pri riešení úloh teoretického a praktického charakteru, - prezentovať a zhodnotiť výsledky svojej alebo skupinovej činnosti, - hodnotiť vlastné výkony a pokroky v učení, - prijímať ocenenie, radu a kritiku a čerpať poučenie pre ďalšiu prácu

Prierezové témy: Environmentálna výchova:

- zložky životného prostredia, - prírodné zdroje, ich využívanie, ochrana - ľudské aktivity a problémy životného prostredia - vzťah človeka k prostrediu Multikultúrna výchova: - praktické cvičenia Ochrana života a zdravia: - chemické zbrane, výbušniny, protipožiarna ochrana - ľudské aktivity a problémy životného prostredia - bezpečnosť a hygiena práce Mediálna výchova: - interpretácia grafov Tvorba projektu a prezentačné zručnosti: - praktické cvičenia - ľudské aktivity a problémy životného prostredia

Praktické cvičenia: • Oboznámenie sa so základnými pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj so základnými pravidlami prvej pomoci v chemickom laboratóriu. • Oboznámenie sa so základnými chemickými pomôckami používaných v chemickom laboratóriu. • Nacvičenie si správneho zaobchádzania s chemikáliami a chemickými pomôckami. • Pozorovanie zmeny látok pri zohrievaní v plameni . • Sledovanie rozkladu peroxidu vodíka • Hasenie plameňa oxidom uhličitým, získaným reakciou octu a sódy bikarbóny • Oddeľovanie zložiek zmesí – filtrácia, kryštalizácia, chromatografia • Chemická väzba a vlastnosti látok – vlastnosti kovu olova a nekovu iódu • Hydrolýza solí – príprava roztokov solí a stanovenie pH


• Acidobázické indikátory – ich sfarbenie v roztoku kyselín, zásad a solí • Redoxné reakcie • Endotermické a exotermické reakcie • Rýchlosť chem.reakcií • Príprava a dôkaz vodíka • Stanovenie zásaditosti pitnej vody • Prvky p5 - halogény a ich zlúčeniny • Prvky p4 – síra a jej zlúčeniny • Pozorovanie vlastností organických a anorganických látok • Práca s modelmi organických zlúčenín • Alkány • Alkíny • Karbonylové zlúčeniny • Karboxylové kyseliny Korózia – vplyv rôznych faktorov Projekty: • Ozón. Cieľ: zistiť pozitívne a negatívne účinky pre život na Zemi, poznať príčiny vzniku ozónovej diery • Skleníkové plyny. Cieľ: poznať príčiny ich vzniku a ich následky pre našu planétu • Ochrana čistoty ovzdušia v okolí môjho bydliska. Cieľ: poukázať na možnosti separovaného zberu odpadu • Ochrana zdrojov pitnej vody voči znečisťovaniu. Cieľ: poznať možnosti úpravy a čistenia vôd, dôsledky znečistenia vôd. • Význam iónov Na+, K+, Ca2+, Mg2+. Cieľ: poznať vplyv týchto iónov na ľudský organizmus • Vyvážená strava. Cieľ: poznať biologickú hodnotu stravy, vedieť posúdiť kvalitu a správne zloženie stravy • Med. Cieľ: poznať orientačné zastúpenie sacharidov v mede, jeho účinky na ľudský organizmus • Fosílne palivá. Cieľ: porovnať fosílne palivá z hľadiska ich vyčerpateľnosti, ekologických dôsledkov ich ťažby, spracovania a využitia, obsahu škodlivých prímesí.

Názov predmetu: biológia Vzdelávacia oblasť: človek a príroda Charakteristika predmetu:


Učebný predmet biológia poskytne v rámci štátneho programu stredoškolského vzdelávania (ISCED 3) základný systém poznatkov o živej prírode, ako predpokladu formovania prírodovednej gramotnosti. Poznanie zákonov, ktorými sa riadi živá príroda, je základom pre pochopenie jej fungovania ako celku a je dôležité pre formovanie citlivého vzťahu k nej. Toto poznanie je zároveň nevyhnutným predpokladom zodpovedného prístupu k celému okolitému svetu ako aj sebe samému. Program je koncipovaný tak, aby bolo možné čo najviac využívať moderné didaktické formy, metódy a prostriedky, ktoré okrem maximálnej názornosti podporujú samostatnosť a kreativitu žiakov pri práci s informáciami, umožňujú pracovať s prírodninami, realizovať experimenty a rozvíjajú schopnosť žiakov poznatky aplikovať. Obsah predmetu (198 hodín) sa odvíja od jeho cieľov a je členený do troch základných tematických okruhov: 1. Svet živých organizmov. Prostredníctvom vybraných informácií o základných skupinách rastlín, živočíchov a mikroorganizmov v ich prirodzenom prostredí a vo vzťahu k človeku, má žiakov motivovať a podnietiť ich záujem o ďalšie štúdium živej prírody. 2. Poznávanie spoločných znakov, vlastností a prejavov živých organizmov. Jednotlivé tematické celky približujú stavbu a organizáciu živých sústav, vysvetľujú podstatu procesov prebiehajúcich v organizmoch na všetkých úrovniach počnúc bunkou. Zdôrazňujú vzájomnú súvislosť medzi stavbou a funkciou orgánov, čoho výsledkom sú životné prejavy organizmov 3. Biológia človeka a ochrana zdravia. Jej ťažisko predstavuje tematický celok „Orgánové sústavy človeka“, ktorý okrem informácií o stavbe a funkcii jednotlivých orgánov a orgánových sústav poskytne aj základné informácie o najčastejších poruchách ich činnosti, o ich príčinách, prejavoch, liečbe a prevencii. Obsah učiva z ekológie sa preberá samostatne v 1. ročníku v predmete ekológia. Ciele predmetu: 1. Formovať ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch a procesoch, ktoré v nej prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé organizmy 2. Poznávať praktický význam živých organizmov pre život človeka. 3. Poskytnúť poznatky o fungovaní ľudského tela ako celostného systému. 4. Rozvíjať zručnosti pri práci v teréne a v prírodovednom laboratóriu. 5. Rozvíjať schopnosti a zručnosti pri riešení úloh a školských projektov najmä v oblasti ochrany živej prírody a zdravia človeka (samostatne alebo v skupinách). Kľúčové kompetencie: • schopnosť vnímať živú prírodu ako hierarchicky usporiadaný, neustále sa meniaci, dynamický systém • schopnosť chápať vzájomné vzťahy medzi organizmami a ich prostredím • vedieť odlišovať zákonité príčiny biologických procesov od ich vonkajších prejavov • schopnosť hľadať v prírodných javoch a procesoch príčinné súvislosti a tým podporovať logické myslenie • posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k živým organizmom a ich prostrediu • samostatne a slobodne (na základe poznania predmetu), voliť výberové a maturitné predmety, zodpovedne rozhodovať o svojom ďalšom štúdiu na VŠ a budúcej profesii • poznať najbežnejšie úžitkové a hospodársky významné druhy rastlín, húb a živočíchov • poznať možnosti využitia vlastností a životných prejavov organizmov v biotechnológiách


• poznať nebezpečné a patogénne organizmy, ich účinok na ľudský organizmus, možnosti liečby, prevencie a poskytnutia prvej pomoci • využívať poznatky o anatómii a fyziológii ľudského tela pri starostlivosti o vlastné zdravie • poznať pozitívne aj negatívne účinky životného prostredia na ľudský organizmus • poznať príčiny a možnosti prevencie najčastejších ochorení • poznať dôsledky sociálnych patológií pre život a zdravie človeka • posilňovať pocit zodpovednosti za vlastné zdravie a rozvíjať zdravý životný štýl • poznať základy poskytovania prvej pomoci, vedieť ich aplikovať v praxi • schopnosť pozorovať biologické objekty vo voľnej prírode • bezpečne manipulovať s bežným biologickým materiálom pri jeho zbere a spracovaní v laboratóriu • schopnosť pracovať s bežnými laboratórnymi pomôckami a prístrojmi pri poznávaní biologického materiálu • schopnosť vyhľadávať informácie o živej prírode v literatúre a informačných médiách, pracovať s informáciami • rozvíjať čitateľskú gramotnosť v oblasti odborného biologického textu • schopnosť tvorivo riešiť úlohy, poukazovať na príčiny problémov, navrhovať ich riešenia; • schopnosť prakticky riešiť úlohy, interpretovať fakty a vyvodzovať závery • schopnosť pripraviť vlastné prezentácie a vystúpenia • schopnosť využívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní a spracúvaní informácií, ako aj prezentácii vlastnej práce • schopnosť prezentovať vlastnú prácu, diskutovať, argumentovať, obhájiť vlastné stanovisko • schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť Prierezové témy: multikultúrna výchova mediálna výchova osobnostný a sociálny rozvoj enviromentálna výchova IKT ochrana človeka a zdravia tvorba projektu a prezentačné schopnosti regionálna výchova

Projekty/praktické cvičenia: Jednotlivé témy praktických cvičení učiteľ volí podľa konkrétnych podmienok a možností školy zo zbierky cvičení uvedených v učebniciach. V jednotlivých ročníkov môže učiteľ zadať žiakom samostatnú prácu, projekt, podľa námetov pre samostatnú prácu uvedených v ŠVP.

Názov predmetu: ekológia Vzdelávacia oblasť: človek a príroda

Charakteristika učebného predmetu:


Predmet ekológia je zaradený medzi vyučovacie predmety v jednohodinovej týždennej dotácii. V tomto vyučovacom predmete majú žiaci získať základné ekologické vedomosti a vytvoriť si kladný vzťah k prírode pre ochranu životného prostredia ako i zdravia človeka. Na základe využitia poznatkov z biológie a geografie ako i z príbuzných prírodovedných vyučovacích predmetov podieľať sa na formovaní. ekologického myslenia, cítenia a postojov žiakov a na tvorbe novej hierarchie hodnôt z aspektu trvalo udržateľného života na Zemi. Formovať u žiakov ucelenú predstavu o rozmanitosti a jednote živej prírody, o javoch a procesoch, ktoré v nej prebiehajú, o zákonitostiach, ktorými sa riadia všetky živé organizmy. Pri voľbe vyučovacích metód a foriem práce učiteľ prihliada na vyučovacej hodine na didaktický ciel tak, aby bolo možné dosiahnuť požadované vedomosti a zručnosti čo v najúčinnejšej miere pre prax a orientovať sa i na tvorbu projektových zadaní. Ciele učebného predmetu: Učebný predmet ekológia je zameraný hlavne na poznanie týchto problémov: - Poznať predmet štúdia ekológie - Vysvetliť pojem prostredie z hľadiska ekológie - Oboznámiť sa so základnými ekologickými pojmami - Vedieť charakterizovať abiotické zložky prostredia - slnečné žiarenie, hydrosféra, atmosféra , litosféra, pedosféra a poznať ich globálne problémy - Vedieť charakterizovať biotické zložky prostredia a ich význam - populácia, spoločenstvo, ekosystémy, biomy - Poznať globálne problémy abiotických a biotických faktorov životného prostredia ako i možnosti ich predchádzania a riešenia - Definovať rastlinné spoločenstvá – fytocenózy. - Definovať živočíšne spoločenstvá -zoocenózy - Poznať klasifikáciu rastlinných a živočíšnych spoločenstiev - Vedieť vysvetliť vzťah rastlín a živočíchov k prostrediu. - Poznať nároky rastlín a živočíchov na prostredie - Poznať hlavné znaky života, životné prejavy organizmov, prispôsobenie sa organizmov k prostrediu poznať prirodzené a umelé ekosystémy. - Poznať typy a výskyt biomov, ich charakteristiku a druhové zastúpenie -Vysvetliť na konkrétnych príkladoch vnútrodruhové vzťahy v populácii. - Vysvetliť na konkrétnych príkladoch medzidruhové vzťahy v populáciách. -Vysvetliť na konkrétnych príkladoch neutrálne, pozitívne, negatívne vzťahy v populácii a medzi populáciami - Poznať stavbu a funkciu ekosystému. -Vysvetliť fungovanie ekosystému z hľadiska prenosu energie, obehu látok, a tvorby biomasy - Nakresliť a popísať všeobecný model ekosystému. - Charakterizovať typy potravových reťazcov. - Vysvetliť produktivitu ekosystému. - Poznať negatívne dôsledky narušenia prirodzenej rovnováhy ekosystému, najmä v súvislosti s ohrozením živých organizmov.. - Vedieť charakterizovať lesný, lúčny, poľný a vodný ekosystém. - Vedieť definovať ochranu prírody podľa zákona - Poznať typy chránených území, národné parky na území SR a ich lokalizáciu, poznať národné parky vo svete. - Vedieť vysvetliť biodiverzitu a vymenovať hlavné príčiny jej ohrozenia. - Poznať ohrozené a chránené druhy rastlín a živočíchov podľa regiónov. - Vedieť vysvetliť vzťahy a postavenie druhov v spoločenstve.. - Pochopiť rozdiel v predmetu štúdia ekológie a environmentalistiky.


Rozvoj zručností Žiaci dokážu samostatne alebo s pomocou učiteľa získavať, hodnotiť a využívať informácie. Úlohy ekologickej výchovy zacielené na rozvoj zručností žiakov sa týkajú týchto oblastí: komunikatívne zručnosti; vyjadriť vlastný názor na životné prostredie ústnou, písomnou formou, zrozumiteľne a výstižne argumentovať; - numerické zručnosti; zhromažďovať, triediť, analyzovať údaje, interpretovať štatistické údaje o životnom prostredí; - študijné zručnosti; získavať, analyzovať, interpretovať a hodnotiť informácie o životnom prostredí z rozličných zdrojov, plánovať a organizovať aktivity alebo projekty týkajúce sa životného prostredia; - zručnosti potrebné na riešenie problémov; identifikovať príčiny a následky environmentálnych problémov, formovať správny názor a úsudok na jednotlivé environmentálne problémy a ich riešenie. - sociálne zručnosti; pracovať kooperatívne, v skupinách, vypočuť názor iných; - technické zručnosti; zaznamenávať informácie o životnom prostredí do počítačovej databázy, následná tvorivá práca s databázou a vybranými programami. Kompetencie v oblasti vzdelávania žiakov: V ekologických javoch a procesoch hľadať príčinné súvislosti a tým podporovať logické myslenie; - Stanovené ciele sa dosahujú rozvíjaním ďalších kľúčových kompetencií žiakov v oblasti komunikačných schopností:- zhromažďovať, triediť, analyzovať údaje, interpretovať štatistické údaje o životnom prostredí - získavať, analyzovať, interpretovať a hodnotiť informácie o životnom prostredí z rozličných zdrojov, plánovať a organizovať aktivity alebo projekty týkajúce sa životného prostredia; - identifikovať príčiny a následky environmentálnych problémov, formovať správny názor a úsudok na jednotlivé environmentálne problémy a ich riešenia. - vyhľadávať, triediť a spracovávať informácie a dáta z rôznych zdrojov, - vedieť spracovať a prezentovať jednoduchý projekt so zameraním na ciele, metódy, výsledky a ich využitie -v oblasti identifikácie problémov, navrhovania riešenia a schopnosti ich riešiť: - navrhovať rôzne riešenia úloh, postupov a prístupov v oblasti sociálnych kompetencií: -schopnosť vnímať živú prírodu hierarchicky usporiadaný, neustále sa meniaci, dynamický ekosystém - vyjadrovať svoje názory, postoje a skúsenosti, - pracovať vo dvojiciach alebo v skupinách, vzájomne radiť a pomáhať. -v oblasti získavať, osvojovať si a rozvíjať manuálne zručnosti: - používať správne postupy a techniky pri praktických činnostiach, - využívať učebné, kompenzačné a iné pomôcky. - zaznamenávať informácie o životnom prostredí do počítačovej databázy . tvorivo pracovať so získanými informáciami. Prierezové témy: -Environmentálna výchova -Ochrana človeka a zdravia -Osobnostný a socialny rozvoj -Dopravná výchova -Finančná gramotnosť -Regionálna výchova


-Tvorba projektu a prézentačné schopnosti

Úroveň vedomostí Žiaci primerane k svojim vekovým osobitostiam poznajú a chápu: -prírodné javy a deje v životnom prostredí; -zásahy ľudskej činnosti do životného prostredia; -rozdielne typy životného prostredia; -globálne problémy ľudstva - (skleníkový efekt, kyslý dážď, znečisťovanie ovzdušia atď.); -závislosť ľudského života a živobytia od životného prostredia; -dôsledky rozhodnutí a činnosti ľudí v minulosti na súčasný stav životného prostredia; -konflikty, ktoré môžu vzniknúť na základe environmentálnych problémov; -vzájomnú závislosť jednotlivcov, skupín a národov od životného prostredia; -význam efektívnej ochrany a trvale udržateľného stavu životného prostredia; -lokálne, národné a medzinárodné opatrenia na ochranu a využívanie životného prostredia. Utváranie postojov Ochrana a zlepšovanie životného prostredia vyžaduje utvárať, formovať a pestovať v žiakoch najmä tieto postoje a kvality osobnosti: -vážiť si životné prostredie; -starať sa o živé organizmy; -rešpektovať aj názory iných; -chápať význam racionálnych argumentov, dôkazov; -tolerancia a otvorené zmýšľanie Metódy a formy práce a stratégie vyučovania Podľa obsahu učiva, cieľov vyučovacích hodín a osobitostí žiakov, materiálneho vybavenia školy možno využiť tieto metódy: 1. Motivačné metódy: - motivačné rozprávanie a rozhovor - motivačná demonštrácia. 2. Expozičné metódy: - pracovný rozhovor - heuristický rozhovor 3. Problémové metódy: - práca s knihou a textom - projektovanie - príprava modelových situácii

Človek a spoločnosť Názov predmetu: dejepis Vzdelávacia oblasť: človek a spoločnosť


Charakteristika predmetu: Charakteristika predmetu 8G Vyučovací predmet dejepis patrí do vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť. Pomocou vyučovania dejepisu si žiaci osvojujú fakty súvisiace s konaním človeka v minulosti. Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Výučba smeruje k pochopeniu toho, ako je minulosť včlenená do kultúrneho, sociálneho i politického prostredia dneška a ako môže pôsobiť v budúcnosti. Ide predovšetkým o postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Vo výučbe dejepisu sa dôraz kladie na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Vyučovanie dejepisu vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia. Pritom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektuje kultúrne a iné odlišností ľudí, rôznych skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie. Charakteristika predmetu 4G Vyučovací predmet dejepis patrí do vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť. Pomocou vyučovania dejepisu si žiaci osvojujú fakty súvisiace s konaním človeka v minulosti. Výučba smeruje k pochopeniu toho, ako je minulosť včlenená do kultúrneho, sociálneho i politického prostredia dneška a ako môže pôsobiť v budúcnosti. Ide predovšetkým o postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Dejepis ako učebný predmet na gymnáziu nadväzuje na vyučovanie dejepisu v 5. až 9. ročníku základnej školy. Na tomto type školy vyučovanie dejepisu vychádza z princípov názornosti a konkrétnosti, rozvíjania jedinečnosti pojmov, obrazu a predstavy, rozprávania udalostí, dejov a práce s prameňmi. Charakteristickým znakom vyučovania dejepisu na gymnáziu je postupný prechod od názornosti a konkrétnosti k abstrakcii a zovšeobecňovaniu. Zdôrazňuje sa logická štruktúra a rozvíjanie postojov, názorov a úvah. Naďalej pokračuje i chronologické a synchrónne vyučovanie svetových a národných dejín, kombinuje sa však v posledných dvoch ročníkoch s tematickým prehlbovaním, ktoré je obsahom historického seminára v treťom a štvrtom ročníku.

Ciele predmetu: Ciele predmetu 8G Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu študijných predmetových, medzipredmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom, aby nepristupovali k histórii len ako k uzavretej minulosti, ale aj k rozvíjaniu celej škály kompetencií (spôsobilostí) klásť si rôznorodé otázky, pomocou ktorých sa cez priamu prítomnosť pýtajú na minulosť a vytvárajú si tak postupne vlastný názor. Významným prostriedkom k tomu je súbor primeraných školských historických prameňov, ktorý sa považuje za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i dejepisných učebníc na základných školách, resp. 8-ročných gymnáziách. Závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe


prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení. Ciele predmetu 4G Všeobecným cieľom vyučovania dejepisu na gymnáziu je utvárať a formovať kritické historické vedomie, na základe ktorého by boli žiaci schopní pochopiť minulosť a prítomnosť Slovenska. Zároveň by mali porozumieť premenám Európy a sveta, poznávať globálne problémy ľudstva v oblasti politickej, sociálnej, ekonomickej, ekologickej a kultúrnej. Žiaci majú získať všeobecné historické vzdelanie, ktoré im umožní hlbší pohľad na najzávažnejšie problémy ľudskej spoločnosti. Zároveň im má pomôcť pri celkovej orientácii v politických, sociálnych, ekonomických a kultúrnych faktoch, s ktorými sa v priebehu svojho života postupne stretnú. Uvedené všeobecné ciele sa ďalej členia na konkrétne ciele, ktoré majú žiakom umožniť: •

porozumieť histórii ( osvojenie si vedomostí ) -

nadobudnúť vedomosti o minulosti, ktoré im poskytnú základný rámec pre porozumenie súčasnosti, identifikovať rozdiely medzi minulosťou a prítomnosťou

-

pochopiť, že história sa zaoberá zmenou a kontinuitou, uvedomiť si vplyv zmeny na jednotlivca a spoločnosť i zodpovednosť ľudí za zmenu

-

pochopiť, že výpovede o minulosti sú možné len vtedy, keď máme k dispozícii historické pramene, rozlišovať medzi príčinou a následkom, identifikovať ich na konkrétnej historickej udalosti

-

uvedomiť si, že v každej spoločnosti je niekto vykonávateľom moci a že existujú rozličné formy a spôsoby jej výkonu

-

pochopiť, že historické tradície a interpretácia dejín ovplyvňujú myslenie a konanie ľudí v prítomnosti

•

poznávať historický materiál ( pestovanie schopností a zručností )

-

klasifikovať historickú udalosť – nájsť a vybrať z textu požadovanú informáciu

-

vysvetliť historickú udalosť – napr. z textu, obrázkov, karikatúr, máp, grafov

-

analyzovať fakty, udalosti, deje, procesy, historické obdobia → určiť základné znaky

-

porovnávať fakty, udalosti, deje, procesy, historické obdobia

-

urobiť syntézu, zovšeobecnenie historických udalostí → na základe rôznych historických prameňov

-

určiť príčiny a následky historických udalostí

-

rozlišovať medzi faktom a fikciou ( vedieť rozlíšiť fakt a fikciu v historických filmoch )


-

vedieť zoradiť chronologicky historické udalosti, zostaviť časovú priamku

-

uvedomiť si, že existuje viacero názorov na rovnakú historickú udalosť

-

využiť zručnosti nadobudnuté v iných predmetoch

-

používať a orientovať sa v školských a verejných knižniciach

-

napísať samostatnú prácu

•

formovať postoje a stanoviská ( vytváranie hodnôt )

-

získať hlbší záujem o minulosť, prostredníctvom informácií o úspechoch, myšlienkach, inštitúciách v minulosti, ktoré sú dôležité pre súčasnú spoločnosť a jej kultúru, vypestovať si vzťah k historickému dedičstvu

-

rozvíjať empatiu s ľuďmi, ktorí žili v iných historických obdobiach, prejavovať porozumenie a toleranciu k iným názorom a postojom

-

získať vedomie občianskej a sociálnej zodpovednosti, učiť sa rozlišovať dobro a zlo, spravodlivosť a nespravodlivosť, rešpektovať snahy o mierové riešenie problémov

-

pochopiť, že história môže slúžiť politickým alebo iným účelom, že v spoločnosti rôzne skupiny ľudí alebo inštitúcie interpretujú históriu rôznym spôsobom

-

chápať históriu ako proces hľadania, ktorého základným východiskom je snaha po objektívnom historickom poznaní

Kľúčové kompetencie: Žiaci sa naučia pochopiť a pracovať : • s historickým časom - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti chronologicky - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti synchrónne - rozpoznať postupne nerovnomernosť historického vývoja - využívať medzníky ako prostriedok orientácie v minulosti • s historickým priestorom - rozlišovať miestny, regionálny, národný, globálny historický priestor - zaraďovať historické udalosti, javy, procesy a osobnosti priestorovo - rozpoznať podmienenosť medzi historickým priestorom a spôsobom života a obživy človeka, spoločnosti • s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi a ich hodnotiacim posudzovaním - vymedziť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces, osobnosť


- popísať jednotlivé historické udalosti, javy, procesy, osobnosti na základe určujúcich znakov - rekonštruovať konanie a postoje ľudí v minulosti - skúmať konanie ľudí v daných podmienkach a vysvetľovať ho - určiť príčiny jednotlivých historických udalostí, javov, procesov - vymedziť dôsledky jednotlivých historických udalostí, javov, procesov - rozpoznať charakteristické znaky jednotlivých historických období - rozpoznať základné faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj Žiaci získajú základné informácie ako: • vyhľadávať relevantné informácie - z rôznych zdrojov → textov verbálnych, obrazových, grafických, i z textov kombinovaných - z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov, webových stránok -

z populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie

• využívať tieto informácie a verifikovať ich hodnoty - vo vyberaní informácií - v organizovaní informácií - v porovnávaní informácií - v rozlišovaní informácií - v zaraďovaní informácií - v kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií • štruktúrovať výsledky, výstupy a potvrdenia vybraného postupu - v zoradení výsledkov rozpoznaní podstatného od nepodstatného - integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca - vyhodnocovaní správnosti postupu - tvorbe súboru vlastných prác

Uvedený komplex študijných (predmetových) kompetencií (spôsobilostí) sa spresňuje, konkretizuje v učebných požiadavkách v jednotlivých tematických celkoch učebného obsahu v podobe systematizovaného výkonového štandardu.

Výchovné a vzdelávacie stratégie •

schopnosť učenia sa


Učiteľ → vedie žiaka k efektívnemu učeniu sa vhodným výberom foriem a metód → podporuje žiaka vo vyhľadávaní a triedení informácií na základe pochopenia, prepojenia a systematizácie ( práca so slovníkmi, encyklopédiami... ) •

schopnosť riešenia problémov

Učiteľ → kladie dôraz na kritické myslenie a schopnosť obhájiť si svoje rozhodnutie → kladie dôraz na analýzu získaných informácií a kritické posúdenie ich obsahu, porovnanie javov, zistenie podobností a odlišností, zovšeobecnenie •

schopnosť komunikatívna

Učiteľ → vedie žiaka k výstižnému, súvislému a logickému formulovaniu svojich myšlienok → podporuje žiaka v porozumení rôznych informačných prostriedkov •

schopnosť občianskeho cítenia

Učiteľ → kladie dôraz na rešpektovanie a ochranu našich kultúrnych tradícií a historického dedičstva → kladie dôraz na pozitívny vzťah k umeleckým dielam ( rozvíjanie záujmu o minulosť vlastného národa i iných národov ) → rešpektuje vekové, intelektové a etnické zvláštnosti žiaka

Prierezové témy: •

Mediálna výchova

•

Osobnostný a sociálny rozvoj

•

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

•

Environmentálna výchova

•


•

Ochrana života a zdravia

Názov predmetu: geografia Vzdelávacia oblasť: človek a spoločnosť


Charakteristika predmetu: Učebný predmet geografia v gymnaziálnom štúdiu podobne ako v základnej škole rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Od toho sa odvíja obsah predmetu. Žiaci pochopia význam poznania zákonitostí Zeme: Uvedomia si, že dokonalé pochopenie princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Kompetencie, ktoré žiaci prehlbujú štúdiom geografie, umožňujú im spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany krajiny človekom. Predmet zabezpečuje vzdelávanie v oblasti vnímania zmien a aktuálneho stavu prírody Zeme a ľudskej spoločnosti. Zem je priestor pre život ľudí a poznanie zákonitosti fungovania má dôležité postavenej vo vzdelávaní mladého človeka, pretože podľa toho ako dobre sa naučí chápať vzájomný vplyv človeka a prírody, podľa toho je šanca, že životný priestor bude zachovaný aj pre ďalšie generácie. V obsahu vzdelávania je potrebné dokázať spájať a využívať poznatky aj z iných oblastí vzdelávania (napr. z histórie, biológie, matematiky, umenia). Učebný predmet geografia vytvára priestor na zdokonalenie sa v práci s rôznymi mapami, štatistickými materiálmi a inými zdrojmi informácií. Geografia sa zameriava tiež na zdokonaľovanie sa v zručnostiach pri narábaní s databázami, diagramami, grafmi, fotodokumentáciou i v podobe výstupov tematických máp. Význam geografie spočíva aj v tom, že žiaci získajú schopnosť aplikovať poznatky po skončení školy pri rozvoji regiónov, v ktorých žijú a použitím analýzy a syntézy dokážu porovnávať vybrané regióny medzi sebou aj so slovenskou realitou a vyhodnotiť ich. V súčasnosti sa kladie dôraz na schopnosť prezentovať región. V súvislosti s európskou integráciou je potrebné, aby žiaci mali poznatky o historických, geografických a kultúrnych danostiach regiónov, s ktorými chcú v škole alebo mimo školy spolupracovať. V rámci napĺňania geografických cieľov, obsahu a štandardu sa nekladie dôraz na jednoduché osvojovanie encyklopedických poznatkov, ale ťažiskom je zamerať sa na identifikáciu základných zákonitostí, väzieb, aktuálnych problémov na Zemi a v spoločnosti, ich riešenie a i. Prostredníctvom geografie žiaci získajú schopnosť rozpoznať a pochopiť význam tolerancie a úcty k iným národom, dôležitosť poznania a ochrany prírodnej aj kultúrnej krajiny, pestovanie kladného postoja a úcty k svojmu okoliu, iným národom, a samozrejme k sebe samému. Nezanedbateľnou súčasťou kompetencií, ktoré geografia buduje, sú analýzy premien krajiny v čase. Ich cieľom je poznať zákonitosti vývoja krajiny a možnosti tvorby prognóz pri jej ďalšom využívaní, ochrane a zveľaďovaní. Ciele predmetu: Cieľom vyučovania geografie v gymnáziu je zvládnutie a správne využitie nadobudnutých geografických poznatkov a zručností v praxi. Žiaci majú po skončení štúdia tohto učebného predmetu dokázať aplikovať a hodnotiť geografické informácie, čo znamená informácie získané z máp, literatúry, médií, osobných skúseností z regiónu alebo z iných oblastí sveta. Výsledkom bude, že žiaci dokážu rozpoznať možnosti a spôsoby uplatnenia informácií geografického rázu v bežnom živote, napríklad analyzovať obsah mapy, orientovať sa podľa nej, získavať informácie z diagramov, schém či tabuliek s geografickou tematikou a i. Orientovať sa v aktuálnych situáciách vo svete a na Slovensku. Hodnotiť javy a fakty (vzniknuté v prírode alebo zapríčinené človekom). V jednotlivých regiónoch Zeme dokázať posúdiť súčasnú politickú a ekonomickú situáciu. Príkladov uplatnenia poznatkov a najmä zručností geografického rázu po ukončení štúdia geografie v gymnáziu je v bežnom živote mnoho. A práve to je „globálnym“ cieľom výučby geografie – v čo najširšej miere uplatniť nadobudnuté poznatky a kompetencie.


Jednotlivé čiastkové kompetencie možno zhrnúť do viacerých tematických okruhov: •

Rozvíjanie kompetencie pracovať s informáciami sa deje prostredníctvom analýzy a interpretácie rozsiahleho súboru vstupných faktografických informácií, ktoré žiak dokáže sám získať a ich transformovať do hodnotiacich a sumarizujúcich výstupov. Schopnosť pracovať s týmito výstupmi v podobe tematických máp, tabuliek, schém, diagramov a blokdiagramov. Zároveň sa tým rozvíja aj čitateľská gramotnosť a to čítanie nesúvislých textov. Cieľom je naučiť spracovať a interpretovať údaje.

•

Praktické zvládnutie riešenia problémových situácií vyžadujúcich analýzu kartografického materiálu najrôznorodejšej povahy (aj v digitálnej forme, vrátane práce s GPS) je súčasťou rozvíjania kompetencie riešiť problémy v prepojení na digitálnu kompetenciu. Používať informačné a komunikačné technológie sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania pri tvorbe projektov, ale aj pri úlohách z regionálnej geografie sveta.

•

Aplikovať poznatky o zákonitostiach premien geografickej krajiny pri posudzovaní perspektív vybratých regiónov. Navrhovať a hodnotiť alternatívne postupy pri scenároch ich rozvoja. Praktický význam geografie spočíva v tom, že pomáha modelovať aj pracovné možnosti – modelová cestovná kancelária, rozvoj regiónu, prezentácia vlastného regiónu.

•

Pochopenie globálnych trendov vývoja spoločnosti na Zemi a uplatnenie zručnosti na využitie týchto poznatkov pri profesijných aktivitách (ďalšie štúdium, podnikanie a i.).

•

Racionálne zhodnotenie dosahov ľudskej činnosti na životné prostredie a budovanie postojov, ktoré sú v súlade s optimalizáciou využitia krajiny pri minimálnych zásahoch do prírody (udržateľný rozvoj).

•

Viesť žiakov k vnímaniu odlišností medzi jednotlivými národmi, kultúrami a náboženstvami a v konečnom dôsledku k odmietavému postoju k intolerancii, xenofóbii a násiliu.

•

Spoznávanie kultúr a zvykov obyvateľov rôznych štátov sveta, ktoré vedie k akceptácii ich spôsobu života.

•

Komunikatívnu kompetenciu – využívaním samostatných prejavov žiakov a používaním správnej geografickej terminológie.

Výsledkom rozvíjania kompetencií je získanie geografickej gramotnosti, ktorá predstavuje systém poznatkov prírodných socioekonomických podmienok a faktorov života spoločnosti (v globálnych aj regionálnych rozmeroch). Geografia prehlbuje orientáciu v dnešnom svete


Kľúčové kompetencie: Cieľom vyučovania geografie je v maximálnej možnej miere prispieť k splneniu všeobecných cieľov vzdelávania a osvojeniu si kľúčových kompetencií prostredníctvom učiva geografie. Hlavné kompetencie sú tieto: •

kompetencia (spôsobilosť) k celoživotnému učeniu sa

•

sociálne komunikačné kompetencie,

•

kompetencie (spôsobilosti) uplatňovať matematické myslenie,

•

kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných technológií,

•

kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy,

•

kompetencie (spôsobilosti) občianske,

•

kompetencie (spôsobilosti) sociálne a personálne,

•

kompetencie (spôsobilosti) pracovné,

•

kompetencie (spôsobilosti) smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti.

Výchova a vzdelávanie v oblasti Človek a spoločnosť a teda aj geografii je zameraná na vytváranie kľúčových kompetencií tým, že žiakov vedie k: •

práci s informáciami o Slovenskej republike ako časti Zeme a o Zemi ako celku,

•

porozumeniu premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek,

•

porozumeniu a rozvíjaniu čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov, tabuliek,

prierezov, schém a diagramov ako prostriedkov geografie, •

rozvíjaniu zručností spracúvaním projektov, vnímaniu problémových situácií,

rozpoznávaniu problémov a ich riešení, •

kultivovanému vyjadrovaniu vlastných myšlienok, názorov, postojov a ich obhajovaniu,

•

úcte k vlastnému národu i k iným národom a národnostiam,

•

pochopeniu a rešpektovaniu kultúrnych, náboženských a iných odlišností ľudí a

spoločenstiev, •

využívaniu bežných informačných a komunikačných prostriedkov.

Prierezové témy: Predmet integruje aj témy osobného a sociálneho rozvoja, environmentálnej výchovy, multikultúrnej výchovy, témy z mediálnej výchovy a ochrany života a zdravia. • Multikultúrna výchova - výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptácia kultúrnej rozmanitosti ako


spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Žiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné • Tvorba projektu a prezentačné zručnosti - naučiť žiakov komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, pracovať v skupine, prezentovať svoju prácu aj prácu skupiny. • Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra - vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov. Spoznávať históriu a kultúru vlastnej obce, mesta, prezentovať históriu (osídlenie), flóru a faunu, zdôrazniť význam ich ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov. Vedieť sa orientovať v turisticky a historicky atraktívnych miestach Slovenska. Skúmanie vlastnej kultúry, skúmať a objavovať vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry v oblasti ľudových tradícií. • Ochrana života a zdravia a environmentálna výchova- prispieť k rozvoju osobnosti žiaka tak, že v oblasti vedomostí, zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho životným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi život na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu. • Mediálna výchova • Osobný a sociálny rozvoj - rozvíja u žiakov sebareflexiu, sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru vzhľadom ku globálnym zmenám klímy, životného prostredia a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný život a sebavzdelávanie. • Ochrana života a zdravia – cieľom spoločnosti je pripraviť každého jedinca na život v prostredí, v ktorom sa nachádza. V súvislosti s tým je potrebné vedieť určovanie polohy bodu na zemi, správanie sa pri zemetrasení. Vhodnou súčasťou výučby je aj geografická exkurzia, kde žiaci priamo v teréne majú možnosť poznania reality. Obsah vzdelávania – hlavné tematické okruhy 1. ročník Vychádza zo Štátneho vzdelávacieho programu, rozpracované učebné osnovy sú pre 33 hodín. Základné tematické okruhy: •

Geografia v praxi

•

Planéta Zem


•

Zákonitosti atmosféry

•

Zákonitosti hydrosféry

•

Zákonitosti litosféry

•

Základné charakteristiky pedosféry, biosféry a poľnohospodárstva

2. ročník Vychádza zo Štátneho vzdelávacieho programu, rozpracované učebné osnovy sú pre 66 hodín. Základné tematické okruhy: Človek a spoločnosť – aplikácia poznatkov na svetadiely • •

Zmeny na politickej mape Zeme Európa - Prírodné pomery Európy – čítanie tematických máp - Základná charakteristika sídiel Európy - Vývoj obyvateľstva Európy a prognózy jeho vývoja - Ekonomika a obchod v regiónoch Európy - Európske dopravné systémy - Štáty Európy podľa jednotlivých regiónov

•

Ázia, Afrika, Amerika a Austrália - Prírodné pomery svetadielov mimo Európy – čítanie tematických máp - Základná charakteristika sídiel v regiónoch mimo Európy - Vývoj obyvateľstva a prognózy jeho vývoja vo svete - Ekonomika a obchod v mimoeurópskych regiónoch - Svetové dopravné systémy - Významné štáty Zeme podľa jednotlivých regiónov

•

Možnosti a miesta oddychu a rekreácia na Zemi

•

Človek v krajine a jeho ochrana

3. ročník Vychádza zo Štátneho vzdelávacieho programu, rozpracované učebné osnovy sú pre 33 hodín. Základné tematické okruhy: Človek a spoločnosť – aplikácia poznatkov na regióny Slovenska


• • • • • • •

Prírodné podmienky Slovenska – čítanie tematických máp Základná charakteristika sídel Vývoj obyvateľstva a prognózy jeho vývoja na Slovensku Ekonomika a obchod na Slovensku Dopravné systémy na Slovensku Cestovný ruch Slovenska Regióny Slovenska

Rozdelenie obsahu v prvých štyroch ročníkov osemročného gymnázia Obsah učiva v jednotlivých ročníkoch (1. – 4.) sa opiera o spoznávanie jednotlivých regiónov Zeme systémom od najvzdialenejších oblastí po najbližšie (nadväzuje na základy geografických poznatkov z vlastivedy). V úvode každého ročníka sú vstupné praktické témy, ktoré napomáhajú porozumieť vybranej problematike. Každý z regiónov je rozdelený na tri vzájomne previazané organické súčasti: a) Základné informácie o regióne v kontexte planéty Zem. b)Objavovanie prírodných a človekom vytvorených osobitostí regiónu a ich porovnanie so Slovenskom (resp. miestnou krajinou) c) Environmentálne súvislosti spestrené zaujímavosťami o regióne Hlavné témy, pokiaľ to ich charakter umožňuje, sú interpretované cez regióny. Základom geografického vzdelávania je regionálna geografia, pričom poznatky z fyzickej a humánnej geografie sú zaradené priamo v regióne – krajine – kontinente či v oceáne, kde sa vyskytujú, čiže sú dominantné. Primeraná kombinácia všeobecných a konkrétnych regionálnych tém podnieti na kvalitnejšie sprostredkovanie a osvojenie geografických poznatkov, ktoré možno sumarizovať do okruhov (hlavných tém): Zem ako planéta vo vesmíre Získať poznatky o Zemi, tvare a jej pohyboch a uvedomiť si vplyv slnečnej energie ako základnej podmienky pre život ľudí. Riešiť problémové úlohy, vysvetliť zmeny v prírode počas roka, súvislosti vzniku podnebných a rastlinných pásiem s rozdielnym množstvom dopadajúceho slnečného žiarenia, ktoré je ovplyvnené tvarom Zeme. Priestor na Zemi a jeho zobrazovanie Používať mapy pri orientácii v teréne (turistické mapy, automapy, plány miest, tematické mapy). Vedieť sa orientovať na mapách – získavať a aplikovať z nich údaje v bežnom živote. Používať mapy pri získavaní informácií o danej lokalite. Vedieť nájsť mapu na internete a orientovať sa v nej, získavať informácie z dát.


Vzťah medzi zložkami krajiny Vedieť vysvetliť prírodný charakter jednotlivých oblastí na Zemi, pochopiť fungovanie zložiek krajiny v danej oblasti, porozumieť odlišnostiam krajiny a tomu prispôsobiť svoj život. V tejto téme sa maximálne uplatňuje systémový prístup a príčinno-následné vzťahy. Vplyv podnebia na povrch, na rastlinstvo a živočíšstvo, význam vody (činnosť rieky, jazerá a i.). Vzťah medzi krajinou a človekom Posúdiť život človeka v priestore tvorený vzájomnými vzťahmi medzi prírodou a spoločnosťou. Podmieňuje ho znalosť podmienok, ktoré príroda dáva človeku a ovplyvňuje ho. Zároveň uvedomenie si človeka, do akej miery môže využívať prírodu, aby prežil. Vznik chránených území, národných parkov. Využívanie prírodných zdrojov človekom. Ľudia na Zemi a vzťahy medzi ľuďmi Zhodnotiť rozmiestnenie obyvateľstva na Zemi, podmienky v jednotlivých častiach Zeme a ich vhodnosť pre život človeka, vzájomné ovplyvňovanie starých a nových kultúr, existenciu rôznych kultúr vedľa seba. Vzbudiť snahu zaujímať sa o kultúru ľudí žijúcich v rôznych oblastiach sveta, porozumieť jej a akceptovať hodnoty iných kultúr pri zachovaní svojej vlastnej identity ako predpoklad kvalitného reagovania na možné spolupráce. Regióny Zeme Komplexne hodnotiť regióny z hľadiska ich prírodných kultúrnych a iných charakteristík, možností rozvoja, poznať miestny región, možnosti jeho rozvoja, byť schopný prispieť k rozvoju miestneho regiónu.

Názov predmetu: občianska náuka Vzdelávacia oblasť: človek a spoločnosť Charakteristika predmetu: Charakteristika predmetu občianska náuka 8G Predmet prispieva k orientácii žiakov v rodinnom a školskom prostredí. Vedie ich k poznávaniu svojej obce, regiónu, vlasti a Európskej únie. Umožňuje žiakom pochopiť seba samých a pomáha im v ich socializačnom procese. Učí ich demokraticky myslieť a konať, poznávať svoje práva a povinnosti a obhajovať práva druhých. Poskytuje žiakom základné vedomosti z oblasti štátu a práva a vedie ich k aktívnej občianskej angažovanosti a umožňuje im pochopiť ekonomický život spoločnosti. Charakteristika učebného predmetu občianska náuka 4G Predmet občianska náuka je koncipovaný tak, aby svojim obsahom pomáhal žiakom orientovať sa v sociálnej realite a ich začleňovaniu do rôznych spoločenských vzťahov a väzieb. Otvára cestu k


realistickému sebapoznávaniu a poznávaniu osobnosti druhých ľudí a k pochopeniu vlastného konania i konania druhých ľudí v kontexte rôznych životných situácií. Oboznamuje žiakov so vzťahmi v rodine a v škole, činnosťou dôležitých politických inštitúcií a orgánov a s možnými spôsobmi zapojenia sa jednotlivcov do občianskeho života. Rozvíja občianske a právne vedomie žiakov, posilňuje zmysel jednotlivcov pre osobnú i občiansku zodpovednosť a motivuje žiakov k aktívnej účasti na živote demokratickej spoločnosti. Poskytuje základy ekonomickej gramotnosti, učí žiakov základnej orientácii a uplatneniu sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle, oboznamuje so základným kategoriálno-pojmovým aparátom filozofie, prezentuje filozofiu a jej dejiny ako určité laboratórium ľudského myslenia. Ciele predmetu: Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií tým, že vedie žiaka k: •

podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti,

•

utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí,

•

realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu,

•

akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí,

•

aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností, rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie,

•

vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy,

•

rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy,

•

získaniu základných vedomostí o ekonomickom fungovaní spoločnosti,

•

uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov,

•

k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv,

•

vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru,

•

rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.

Kľúčové kompetencie: Predmet sa cieľmi spolupodieľa na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií: -

sociálnych a personálnych,

-

spoločenských a občianskych,

-

iniciatívnosť a podnikavosť,

-

schopnosť naučiť sa učiť.


Vedie žiaka k: podpore vedomia jedinečnosti a neopakovateľnosti každého človeka v spoločnosti, utváraniu vedomia vlastnej identity a identity druhých ľudí, realistickému sebapoznávaniu a sebahodnoteniu, akceptovaniu vlastnej osobnosti a osobnosti druhých ľudí, orientácii v politických, právnych a ekonomických faktov tvoriacich rámec každodenného života, aktívnemu občianstvu a osobnej angažovanosti, uvedomovaniu si práv a povinností, rešpektovaniu základných princípov demokracie a tolerancie, vytváraniu pozitívnych vzťahov k opačnému pohlaviu v prostredí školy a mimo školy, rozpoznávaniu stereotypných názorov na postavenie muža a ženy, osvojovaniu si základov ekonomickej gramotnosti, dôležitej na orientáciu v zložitých podmienkach modernej trhovej ekonomiky a k orientovaniu a rozhodovaniu sa v rôznych situáciách na trhu, získaniu základných vedomostí o formách a nástrojoch politiky zamestnanosti a trhu práce, ktoré mu umožnia základnú orientáciu o uplatnení sa na pracovnom trhu aj v medzinárodnom meradle, zvládnutiu základného kategoriálno-pojmového aparátu filozofie, prezentovaniu filozofie a jej dejín ako určité laboratórium ľudského myslenia a výkony jednotlivých filozofov ako inšpirujúcu ukážku toho, ako sa ľudské myslenie rodilo, v čase menilo a precizovalo v strete s inými myšlienkovými platformami, uplatňovaniu vhodných komunikačných prostriedkov k vyjadrovaniu vlastných myšlienok, citov, názorov a postojov, k obhajovaniu vlastných postojov a k primeranému obhajovaniu svojich práv, vytváraniu schopnosti využívať ako zdroj informácií rôzne verbálne a neverbálne texty spoločenského a spoločenskovedného charakteru, rešpektovaniu a uplatňovaniu mravných princípov a pravidiel spoločenského spolunažívania a prebratiu zodpovednosti za vlastné názory, správanie sa a dôsledky konania.

Obsah učebného predmetu Predmet oboznamuje žiakov s vybranými poznatkami z oblasti psychológie, sociológie, politológie, práva, ekonómie, sveta práce a filozofie, ktoré ich vedú k poznávaniu seba a iných, k chápaniu personálnych, interpersonálnych, sociálnych a ekonomických vzťahov medzi jednotlivcov a spoločnosťou. Podieľa sa na mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji žiakov.



Mediálna výchova

•


•


•


•


•


Názov predmetu: finančná gramotnosť Vzdelávacia oblasť: človek a spoločnosť

Charakteristika predmetu: Finančná gramotnosť je novým predmetom v školskom vzdelávacom programe Gymnázia Janka Jesenského v Bánovciach nad Bebravou. Základným východiskovým dokumentom tohto predmetu je „Národný štandard finančnej gramotnosti“, ktorý bol schválený v roku 2009 vládou SR a vymedzuje šírku poznatkov, zručností a skúseností v oblasti finančného vzdelávania a manažmentu osobných financií. Finančná gramotnosť je schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie seba a svojej domácnosti. Finančná gramotnosť nie je absolútnym stavom, je to kontinuum schopností, ktoré sú podmienené premennými ako vek, rodina, kultúra či miesto bydliska. Finančná gramotnosť je označením pre stav neustáleho vývoja, ktorý umožňuje každému jednotlivcovi efektívne reagovať na nové osobné udalosti a neustále meniace sa ekonomické prostredie. Ciele predmetu: Cieľom vyučovania predmetu finančná gramotnosť je sprostredkovať žiakom základné informácie zo sféry financií, bankovníctva, poistenia a ochrany spotrebiteľa. Chceme viesť žiakov k zodpovednému narábaniu s osobnými financiami a motivovať ich, aby získané informácie využivali vo svojom živote. Cieľom predmetu je aj motivácia žiakov k celoživotnému záujmu o aktuálne informácie z finančného sveta. Absolventi stredných škôl by mali by ešte v škole nadobudnúť istotu, že budú schopní samostatne nájsť a použiť informácie potrebné pri špecifických finančných výzvach, pred ktorými sa môžu ocitnúť. Ide predovšetkým o narábanie s vlastnými financiami, ale je dôležité taktiež: porozumieť základným pojmom v oblasti financií, orientovať sa v oblasti finančných inštitúcií (NBS, komerčné banky, poisťovne a iné), orientovať v problematike ochrany práv spotrebiteľa.


Finančne gramotní absolventi stredných škôl by mali chápať kľúčové aspekty osobných financií. Títo absolventi by mali nadobudnúť istotu, že budú samostatne schopní nájsť si a použiť informácie potrebné pri špecifických finančných výzvach, zoči-voči ktorým sa môžu čas od času ocitnúť. Témy pre vyučovanie predmetu finančná gramotnosť: 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7.

Človek vo sfére peňazí Finančná zodpovednosť a prijímanie rozhodnutí Zabezpečenie peňazí pre uspokojovanie životných potrieb príjem a práca Plánovanie a hospodárenie s peniazmi Úver a dlh Sporenie a investovanie Riadenie rizika a poistenie

Jednotlivé témy sú definované celkovou kompetenciou a ďalej rozdelené na čiastkové kompetencie. Každá čiastková kompetencia je vymedzená očakávaniami, čo je žiak schopný urobiť.

Kľúčové kompetencie: Absolvent strednej školy by mal byť z hľadiska finančnej gramotnosti schopný: nájsť, vyhodnotiť a použiť finančné informácie, poznať základné pravidlá riadenia vlastných financií, naučiť sa rozoznávať riziká v riadení vlastných financií, stanoviť si finančné ciele a naplánovať si ich dosiahnutie, rozvinúť potenciál získania vlastného príjmu a schopnosť sporiť, efektívne používať finančné služby, plniť svoje finančné záväzky, zveľaďovať a chrániť svoj majetok, porozumieť a orientovať sa v zabezpečovaní základných ľudských a ekonomických potrieb jednotlivca a rodiny, vedieť a byť schopný hodnotiť úspešnosť vlastnej sebarealizácie, inšpirovať sa príkladmi úspešných osobností, poznať príklady úspešných jednotlivcov v svojej plánovanej profesijnej ceste, poznať podmienky, vylučujúce neúspešnosť jednotlivca a rodiny, porozumieť základným pojmom v oblasti finančníctva a sveta peňazí, orientovať sa v oblasti finančných inštitúcií (NBS, komerčné banky, poisťovne a ostatné finančné inštitúcie), orientovať sa v problematike ochrany práv spotrebiteľa a byť schopný tieto práva uplatňovať. Projekty: V rámci vyučovania predmetu finančná gramotnosť pripravujeme pre žiakov stretnutia a besedy s odborníkmi z finančného, bankového sektoru, z oblasti poisťovníctva. Využijeme IKT zručnosti a zručnosti z tvorby projektu získané v predmete informatika na prípravu vlastných projektov a prezentácií k aktuálnym témam a problémom. V rámci prierezových tém sa zameriame predovšetkým na mediálnu výchovu – vplyv reklamy na správanie spotrebiteľa, ochrana spotrebiteľa, varovanie pred zavádzajúcou a škodlivou reklamou.


Človek a hodnoty Názov predmetu: etická výchova Vzdelávacia oblasť: človek a hodnoty Charakteristika predmetu: Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi. Etická výchova sa prvom rade zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností (otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných…) ako aj podpora mentálnej hygieny, podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia.

Ciele predmetu: Cieľom etickej výchovy ako povinne voliteľného predmetu je: •

poskytnúť žiakom impulzy a pozitívne skúsenosti, ktoré podporujú základnú dôveru, autonómiu a iniciatívu

•

umožniť im osvojiť si základné komunikačné zručnosti, základné úkony spoločenského správania, učiť ich pozitívne hodnotiť seba aj druhých, tvorivo riešiť každodenné situácie v medziľudských vzťahoch

•

vysvetliť žiakom pojmy empatia, asertivita, spolupráca a prosociálne (sociálne pozitívne) správanie

•

umožniť žiakom osvojiť si ďalšie sociálne zručnosti, napr. vyjadrovanie citov, empatie, asertívne správanie


•

umožniť žiakom osvojiť si základné postoje, ktoré podmieňujú kultivované dospievanie, učiť ich poznávať sám seba, objavovať svoju identitu, rozvíjať sebaoceňovanie

•

spoznávať a osvojovať si práva a povinnosti v rodine, učiť sa kultivovane prejaviť svoj názor, postupne preberať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, zároveň však rešpektovať rodičov a viesť s nimi konštruktívny dialóg

•

umožniť žiakom uvedomiť si svoju sexuálnu identitu, chápať pozitívne hodnoty priateľstva, lásky, manželstva a rodiny, uvedomiť si riziká spojené s predčasným sexuálnym životom zdôvodniť základné mravné normy, zaujať správny postoj k otázkam súvisiacim so sexualitou

•

rozvíjať u žiakov pozitívny postoj k postihnutým, chorým, a iným skupinám obyvateľstva, ktoré potrebujú pomoc a porozumenie

•

vysvetliť žiakom základné pojmy súvisiace s voľbou životných cieľov, svetonázorom, náboženstvom, etickými hodnotami a normami

•

umožniť žiakom pochopiť základné etické problémy súvisiace s ekonomickými hodnotami, pravdou a dobrým menom

•

vysvetliť žiakom základné pojmy súvisiace s ochranou prírody a životného prostredia

•

učiť žiakov rešpektovať ľudí s inými názormi, zároveň však ostať sám sebou; formulovať svoje životné ciele, byť odolný voči nevhodným ponukám, ostať slobodný od závislostí, ktoré znehodnocujú a ohrozujú náš život

•

rozvíjať u žiakov povedomie vlastnej dôstojnosti a hodnoty ľudskej bytosti, v tomto zmysle byť schopný kriticky hodnotiť masmediálne vplyvy, vychovať kritického diváka.

Výchovné a vzdelávacie stratégie Dosahovanie týchto cieľov ráta s aktivizáciou a rozvojom nonkognitívnych funkcií osobnosti, ktoré uvádza profesor M. Zelina v systéme KEMSAK:

K – kognitivizácia, ktorej cieľom je naučiť človeka poznávať, myslieť, riešiť problémy E – emocionalizácia, cieľom je naučiť človeka cítiť a rozvíjať jeho kompetencie pre cítenie, prežívanie, rozvíjať jeho city M – motivácia, cieľom je rozvinúť záujmy, potreby, túžby, chcenia osobnosti, jej aktivity S – socializácia, jej cieľom je naučiť človeka žiť s druhými ľuďmi, naučiť ich komunikovať, tvoriť progresívne medziľudské vzťahy A – axiologizácia , ktorej cieľom je rozvíjať progresívnu hodnotovú orientáciu


osobnosti, učiť hodnotiť K – kreativizácia, cieľom tejto funkcie je rozvíjať v osobnosti tvorivý štýl života.

Stratégia vyučovania 8G Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania Stratégia vyučovania Názov tematického celku Metódy Formy práce Otvorená komunikácia Riadený rozhovor, anketové Skupinová práca žiakov, metódy (dialóg, diskusia), práca s knihou, didaktické zážitkové metódy hry, hranie roly modelovanie situácií Poznanie a pozitívne Riadený rozhovor, anketové Scénky, hranie roly, hodnotenie seba metódy (dialóg, diskusia), interview, individuálna práca zážitkové metódy Poznanie a pozitívne Riadený rozhovor, zážitkové Skupinová práca, hodnotenie druhých metódy, anketové metódy individuálna práca, hranie roly a modelovanie situácií Tvorivosť v medziľudských Tvorivé exploračné metódy, Didaktické hry, scénky, vzťahov, iniciatíva riadený rozhovor, anketové hranie roly a modelovanie metódy, zážitkové metódy situácií, skupinová práca Etické aspekty ochrany Riadený rozhovor, anketové Skupinová práca, didaktické prírody metódy hry, scénky, individuálna práca Identifikácia a vyjadrenie Riadený rozhovor, zážitkové Scénky, didaktické hry, vlastných citov metódy skupinová práca Kognitívna a emocionálna Dramatizačné a simulačné Scénky, didaktické hry, empatia, pochopenie druhých metódy skupinová práca, modelovanie situácií Zvládnutie asertivity Simulačné metódy, Scénky, didaktické hry, dramatizačné metódy, skupinová práca, riadený rozhovor modelovanie situácií Pozitívne vzory správania Riadený rozhovor, anketové Scénky, didaktické hry, v histórií a literatúre metódy skupinová práca, individuálna práca, práca s textom, filmom Pozitívne vzory Riadený rozhovor, diskusia, Scénky, didaktické hry, v každodennom živote skupinová práca, didaktické hry, Prosociálne správanie Simulačné metódy, Modelovanie situácií, dramatizačné metódy, scénky, didaktické hry, diskusia skupinová práca

Stratégia vyučovania 4G Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania Stratégia vyučovania Názov tematického celku Metódy Formy práce informačno - receptívna individuálna práca žiakov, Komunikácia


Dôstojnosť ľudskej osoby

Etika sexuálneho života

výklad reproduktívna - riadený rozhovor, heuristická - riešenie problémov a situácií anketová - dialóg, diskusia zážitková - interakcia s osobami, vnímanie situácií, stimulačná - pochvala, uznanie informačno receptívna výklad reproduktívna riadený rozhovor, heuristická - riešenie problémov a situácií zážitková - interakcia s osobami, vnímanie situácií, anketová - dialóg, diskusia, stimulačná - pochvala, uznanie informačno - receptívna výklad reproduktívna - riadený rozhovor heuristická - riešenie problémov a situácií anketová - dialóg, diskusia stimulačná - pochvala, uznanie

skupinová práca žiakov, práca s knihou, didaktické hry, hranie roly , scénky, simulácia modelovanie situácií, pozorovanie,

scénky, hranie roly, interview, beseda so psychológom, skupinová práca, pozorovanie, psychohry, organizácia akcie charitatívneho charakteru

beseda s lekárom, skupinová práca, individuálna práca, anketa, dotazník, brainstorming

Stratégia vyučovania 4G Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania Názov tematického celku Dobré vzťahy v rodine

Filozofické zovšeobecnenie

Stratégia vyučovania Metódy informačno - receptívna výklad reproduktívna - riadený rozhovor, heuristická - riešenie problémov a situácií anketová - dialóg, diskusia zážitková - interakcia s osobami, vnímanie situácií, stimulačná - pochvala, uznanie informačno receptívna -

Formy práce individuálna práca žiakov, skupinová práca žiakov, práca s knihou, didaktické hry, hranie roly , scénky, simulácia modelovanie situácií, pozorovanie, návšteva detského domova, domova dôchodcov

scénky, hranie roly,


dosiaľ osvojených etických zásad

Etika práce, etika a ekonomika

výklad reproduktívna riadený rozhovor, heuristická - riešenie problémov a situácií zážitková - interakcia s osobami, vnímanie situácií, anketová - dialóg, diskusia, stimulačná - pochvala, uznanie informačno - receptívna výklad reproduktívna - riadený rozhovor heuristická - riešenie problémov a situácií anketová - dialóg, diskusia stimulačná - pochvala, uznanie

interview, skupinová práca, pozorovanie, psychohry,

skupinová práca, individuálna práca, anketa, dotazník, brainstorming, exkurzia do priemyselného podniku

Kľúčové kompetencie: Vo vyučovacom predmete etická výchova využívame pre utváranie a rozvíjanie nasledujúcich kľúčových kompetencií výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré žiakom umožňujú: Komunikatívne a sociálne interakčné spôsobilosti sprostredkovať informácie vhodným spôsobom (video, text, hovorené slovo) tak, aby každý každému rozumel, vyjadriť alebo formulovať vlastný názor, kriticky hodnotiť informácie(časopis, internet), správne interpretovať získané fakty, vyvodzovať z nich závery a dôsledky. Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti rozvíjať prácu v kolektíve, v družnej a priateľskej atmosfére, osvojiť si pocit zodpovednosti za seba a spoluzodpovednosti za prácu v kolektíve, hodnotiť a rešpektovať svoju vlastnú prácu a prácu druhých, poznávať vývoj ľudskej spoločnosti , etických princípov, psychológie a ľudskej komunikácie. Schopnosti riešiť problémy rozpoznávať problémy využívaním rozličných metód a prostriedkov, používať osvojené metódy riešenia etických problémov aj v iných oblastiach.


Spôsobilosti využívať informačné technológie získavať informácie v priebehu ich vzdelávania využívaním všetkých metód prostriedkov, ktoré majú v danom okamihu k dispozícii, zhromažďovať, triediť, posudzovať a využívať informácie, ktoré by mohli prispieť k riešeniu daného problému alebo osvojiť si nové poznatky Spôsobilosť byť demokratickým občanom formulovať a prezentovať svoje postoje v priebehu ich získavania etických spôsobilosti využívaním všetkých metód a prostriedkov, ktoré majú v danom okamihu k dispozícii, preukázať vlastnú spoluzodpovednosť za zverené veci, za svoje vlastné správanie sa, zdravie a spoluzodpovednosť za životné prostredie alebo stav spoločnosti ako celku, dodržiavať zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, podporovať pozitívny vzťah žiakov k životnému prostrediu človeka

Obsah predmetu je koncipovaný na 33 vyučovacích hodín ročne, hodinu týždenne. Poznámka k procesu Etická výchova vychováva k mravnej zrelosti tým spôsobom, že navodzuje aktivity, ktoré: 1. napomáhajú prežitie a pochopenie etických hodnôt najmä prostredníctvom vnímania situácií, prírody, seba a druhých (senzibilizácia), 2. uľahčujú porozumenie a interiorizáciu súvisiacich hodnôt a noriem (hodnotová reflexia), 3. umožňujú nácvik zodpovedajúceho správania (nácvik v podmienkach triedy), 4. prenos skúseností, osvojených v škole, do každodenného života (zovšeobecnenie a prenos). Tieto štyri body predstavujú štyri metodické kroky, nevyhnutné pre účinnú etickú výchovu (pozri Lencz, 1994, kap. 4.2). Predpokladom účinnosti etickej výchovy je splnenie určitých podmienok, najmä: -

bezpodmienečné prijatie každého študenta, vytváranie priateľských vzťahov v skupine, pozitívne očakávania (atribúcia), induktívna disciplína,

-

zdôrazňovanie prosociálnych hodnôt, ako sú spolupráca a pomoc,

-

kontakty učiteľa so študentmi aj mimo hodín etickej výchovy; preto etickú výchovu má učiť učiteľ, ktorý v triede učí aj iné predmety.

-


Metodické materiály pre etickú výchovu obsahujú ku každému tematickému celku bohatú ponuku aktivít. Z nich si učiteľ vyberie tie, ktoré považuje za vhodné vzhľadom na svoje osobné dispozície, vek študentov a iné okolnosti.


Mediálna výchova

•


•


•


•


•


Názov predmetu: náboženská výchova evanjelická Vzdelávacia oblasť: človek a hodnoty

Charakteristika predmetu náboženská výchova – evanjelická 8G Predmet náboženská výchova - evanjelická je povinne voliteľný predmet v ročníkoch prvý až štvrtý osemročných gymnázií. Náboženská výchova má dôležitú úlohu pri formovaní osobnosti dieťaťa a jeho myslenia. Rozvíja duchovný svet žiakov – prostredníctvom zvesti zákona a evanjelia umožňuje spoznávať žiakom Trojjediného Boha zjaveného v Písme Svätom. Prostredníctvom procesu náboženskej socializácie a interiorizácie biblického posolstva napomáha procesu objavovania možností a nutnosti individuálnych zmien žiakov, ktoré vedú v procese posvätenia k osvojovaniu si pozitívnych morálnych hodnôt a postojov, čím výrazne prispieva k spoločenskej inklúzii a kohézii. Základné biblické znalosti a poznávanie pôsobenia Trojjediného Boha v dejinách sa stáva pre žiaka základných interpretačným kľúčom k uvedeniu do kultúrnych výtvorov minulých generácií (bez pochopenia ktorých nemožno úplne pochopiť ani súčasnú generáciu), ako i kľúčom k pochopeniu a interpretácii každodenných rituálov a tradícií. Ich pochopenie a tvorivé uchopenie uspôsobuje


žiaka k tvorivému hľadaniu riešení problémov jeho budúcnosti. Tým sa stáva významným nástrojom v tvorbe identity žiaka. Súhrnne teda môžeme povedať, že poslaním tohto predmetu je napomôcť žiakom v hľadaní (ukázať žiakom ) správnej cesty v živote, hľadaniu jeho zmyslu a aktívnemu poznaniu Božieho plánu záchrany vo viere v Pána Ježiša Krista. Žiaci na druhom stupni základných škôl a v triedach príma až kvarta osemročných gymnázií sa na hodinách evanjelického náboženstva predovšetkým oboznamujú so základnými biblickými pojmami a biblickými príbehmi. Pomocou biblických príbehov a konkrétnych vedomostí z Božieho slova si budujú vlastné poznanie Božej existencie, ktoré im umožňuje aktívne participovať na živote Božieho ľudu a pod pôsobením Slova a Ducha stvárňovať svoj život. Ciele predmetu: Cieľom náboženskej výchovy ako povinne voliteľného predmetu na 2. stupni základnej školy a v triedach príma až kvarta osemročných gymnázií je: 1. Vzbudiť záujem o Slovo Božie – Bibliu, modlitbu, duchovnú pieseň, o duchovné hodnoty a aktívny kresťanský život v cirkvi. 2. Napomáhať prehlbovanie vzťahu s Pánom Bohom a s ľuďmi. 3. Pomáhať zorientovať sa v zložitých morálnych, sociálnych, ekonomických a politických situáciách. 4. Motivovať pre správnu duchovnú orientáciu v spleti náboženských a ezoterických prúdov v dnešnej globalizovanej spoločnosti. 5. Formovať osobnosť študujúcich vo vyučovacom procese predmetu. 6. Viesť k osvojeniu nevyhnutných poznatkov dogmatiky, všeobecných kresťanských dejín, dejín ECAV na Slovensku a formovať historické vedomie. 7. Zvýrazniť a prehĺbiť vzťah človeka k prírode z pohľadu viery ako k Božiemu stvorenstvu a motivovať k zodpovednosti. 8. Podnecovať aktivizáciu, dynamizáciu a integráciu rozumových, emocionálnych a vôľových vlastnosti a zorientovať ich v duchovných hodnotách. Charakteristika predmetu náboženská výchova – evanjelická 4G

Náboženská výchova - evanjelická na stredných štátnych a súkromných školách je povinne voliteľným vyučovacím, výchovno–formatívnym predmetom s dotáciou jedna hodina týždenne


počas prvého a druhého ročníka štvorročného alebo päťročného štúdia. Tiež v kvinte a sexte osemročného štúdia. Slúži ako priestor pre formovanie morálneho a kresťanského človeka. Poslaním predmetu je pozvať žiakov na cestu hľadania zmyslu vlastnej existencie v pochopení, že sú súčasťou veľkého plánu v rukách Boha – Stvoriteľa, s hodnotou, ktorá je vyjadrená v obeti Ježiša Krista – Vykupiteľa a s určením pre život pod vedením Ducha Svätého – Posvätiteľa. Predmet má vychovávať osobnosť, ktorá si je vedomá vlastnej hodnoty, vie sa prijať, vie zadefinovať svoje silné a slabé stránky, dokáže žiť ako jednotlivec, v spoločenstve a spoločnosti a svoju životnú cestu si volí s orientáciou na kresťanské hodnoty vychádzajúce z Biblie. Vedie ku etickým a prosociálnym postojom a pomáha nadobudnúť sociálne zručnosti ako sú komunikácia, empatia, kritika, atď. Na strednej škole dáva vyučovanie náboženskej výchovy evanjelickej dôraz na porozumenie, kritické reflektovanie, aplikáciu a vedomie vlastnej identity. Získavanie vedomostí má pomôcť žiakovi ku pochopeniu reality a dosiahnutiu zrelosti. Ukazuje zodpovednosť za vlastný kresťanský život a budovanie evanjelickej cirkvi. Predstavuje cirkev ako domov, rodinu bratov a sestier vo viere, ktorý poskytuje to, čo kresťan potrebuje pre svoj duchovný rast, najmä Slovo Božie a sviatosti.

Cieľom predmetu náboženská výchova - evanjelická na gymnáziu je:

-

vytvoriť priestor otvorenej a zrozumiteľnej komunikácie, kde môže prísť ku stretnutiu žiaka s Bohom, používať jazyk a spôsoby práce tak, aby prostredníctvom pôsobenia Božieho Slova a Ducha Svätého mohlo prísť ku zrodu a prehlbovaniu viery mladého človeka

-

priviesť žiaka ku pochopeniu vlastnej hodnoty a zmyslu svojej existencie, ku dôležitosti prijatia vlastnej zodpovednosti za svoj život, rozhodovanie a konanie

-

pomocou zážitkových a dramatizačných foriem vyučovania vytvoriť prostredie pre nácvik správania sa podľa prezentovaných hodnôt a etických zásad v každodennom živote

- predstaviť Bibliu ako Božiu moc potrebnú pre objavenie zmysluplného života s pravými hodnotami a s cieľom vo večnosti -

naučiť žiaka orientovať sa v Biblii a používať ju ako prostriedok stretnutia sa s Bohom v každodennom živote

-

vysvetliť východiská kresťanskej etiky a umožniť jej pochopenie na takej úrovni, aby bol žiak schopný porovnať ju s etikou iných náboženstiev, kultúr, či s nenáboženskou etikou

-

pomôcť žiakovi zorientovať sa v spleti širokej ponuky životných smerovaní a poukázať na nebezpečenstvá, ktoré určité životné štýly so sebou prinášajú, upozorniť na nebezpečenstvá,


ktoré v dnešnej spoločnosti sú a vysvetliť ako sa im dá predísť – prevencia závislostí, ochrana pred sektami a kultmi -

predstaviť evanjelickú cirkev ako duchovný domov poskytujúci všetko, čo kresťan potrebuje pre svoj život viery a ďalší duchovný rast, vysvetliť potrebu pravidelného života v spoločenstve kresťanov, potrebu Božieho Slova a sviatostí

-

vysvetliť základné dogmatické princípy evanjelickej cirkvi tak, aby ich žiak bol schopný zadefinovať a aplikovať ich v praktickom živote

-

vysvetliť pojmy „zákon a evanjelium“ takým spôsobom, aby žiak pochopil svoju situáciu a potrebu Božej milosti

-

diskutovať o problémoch, ktoré prináša rozhodnutie pre život viery v dnešnej spoločnosti

-

zdôrazňovať dôležitosť zachovania niektorých tradičných hodnôt ľudskej spoločnosti ako sú manželstvo, rodina, rodičovstvo

Názov predmetu: náboženská výchova katolícka Vzdelávacia oblasť: človek a hodnoty

Charakteristika vyučovacieho predmetu 8G Keďže človek je z psychologického a sociologického hľadiska prirodzene bytosť náboženská, má potrebu smerovať k tomu, čo ho presahuje. Vyučovací predmet náboženská výchova má preto opodstatnenú úlohu v celistvom ponímaní výchovy v škole. Vyučovací predmet náboženská výchova formuje v človeku náboženské myslenie, svedomie, náboženské vyznanie a osobnú vieru ako osobný prejav náboženského myslenia a integrálnej súčasti identity človeka. Ponúka prístup k biblickému posolstvu, k učeniu kresťanských cirkví a k ich tradíciám, otvára pre neho možnosť života s cirkvou. Vyučovací predmet náboženská výchova sa zameriava na pozitívne ovplyvnenie hodnotovej orientácie žiakov tak, aby sa z nich stali slušní ľudia s vysokým morálnym kreditom, ktorých hodnotová orientácia bude prínosom pre ich osobný a rodinný život i pre život spoločnosti. Náboženská výchova je výchovou k zodpovednosti voči sebe, voči iným jednotlivcom i celej spoločnosti. Učí žiakov kriticky myslieť, nenechať sa manipulovať, rozumieť sebe, iným ľuďom a svetu, v ktorom žijú. Výučba predmetu zároveň naväzuje na ďalšie spoločenskovedné predmety, umožňuje žiakom ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej diskusie. Učí žiakov rozlišovať medzi tým, čo je akceptované spoločnosťou, a tým, čo je skutočne morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú spoločnosť. Ciele vyučovacieho predmetu Predmet náboženská výchova umožňuje žiakom: o formulovať otázky týkajúce sa základných životných hodnôt, postojov a konania


o o o o o o o o

konfrontovať ich s vedecky a nábožensky (kresťansky) formulovanými pohľadmi na svet hľadať svoju vlastnú životnú hodnotovú orientáciu formovať svedomie spoznávaním identity človeka reflektovať vlastnú identitu uvedomiť si dôležitý význam vlastného rozhodnutia pre svetonázorový postoj prehlbovať medziľudské vzťahy cez skvalitnenie komunikácie v trojičnom rozmere budovať ľudský rozmer vzťahov ako naplnenie zmyslu života rozvíjať kritické myslenie hodnotením pozitívnych aj negatívnych javov v spoločnosti a v cirkvi

Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov sa realizuje v školskom prostredí prostredníctvom kľúčových a predmetových kompetencií žiakov, ktoré zároveň rozvíja. Vyučovací predmet náboženská výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií: kompetencie k učeniu sa - žiak vyberá a využíva pre efektívne učenie vhodné spôsoby, metódy a stratégie, plánuje, organizuje a riadi vlastné učenie, žiak vníma udalosti svojho života a spracováva ako životnú skúsenosť, tj. je schopný na základe reflexie prežitých udalostí, transformovať svoje konanie v budúcnosti. kompetencie k riešeniu problémov – žiak vníma, rozpozná a pochopí problém, premyslí a naplánuje riešenie problému, žiak samostatne rieši problém s dôrazom na etický princíp k druhým ľuďom a k životnému prostrediu, kriticky myslí, hľadá kritéria pre voľbu riešenia problémov, zdôvodní návrhy svojich riešení s ohľadom na učenie cirkvi, žiak robí uvážené rozhodnutia, je schopný ich obhájiť, zhodnotí výsledky svojich činov, žiak chápaním vlastnej tradície a chápaním postojov inak svetonázorovo alebo zmýšľajúcich ľudí predchádza konfliktom a postoj vzájomnej tolerancie vníma ako základnú zásadu vlastného konania. komunikačné kompetencie – žiak formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory v logickom slede, vyjadruje sa výstižne, súvisle a kultivovane, žiak sa účinne sa zapája do diskusie, obhajuje svoj názor a vhodne argumentuje, žiak využíva získané komunikačné zručnosti k vytváraniu vzťahov potrebných k plnohodnotnému súžitiu a kvalitnej spolupráci s ostatnými ľuďmi, žiak objavuje zmysel symbolického vyjadrovania, rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach. sociálne a interpersonálne kompetencie – žiak účinne spolupracuje v skupine, na základe poznania alebo prijatia novej roly v pracovnej činnosti pozitívne ovplyvňuje kvalitu spoločnej práce, žiak sa podieľa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne pomoc alebo o ňu požiada, žiak prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede, chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti druhých ľudí, žiak sa angažuje sa a uskutočňuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky, žiak si uvedomuje si svoje silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové možnosti, žiak si vytvára si pozitívny obraz o sebe, ktorý podporuje jeho sebadôveru a samostatný rozvoj, ovláda a riadi svoje konanie a správanie tak, aby bol so sebou spokojný a vážil si sám seba


občianske kompetencie – žiak rešpektuje, chráni a oceňuje národnú tradíciu, kultúrne a historické dedičstvo, žiak rešpektuje presvedčenie iných ľudí a váži si ich vnútorné hodnoty, je otvorený kultúrnej etnickej a náboženskej rôznorodosti, žiak pozná spoločné základy viery aj špecifiká kresťanských cirkví a je pripravený v ekumenickom duchu s nimi spolupracovať, žiak rozumie rozdielom a spoločným prvkom v učení svetových náboženstiev a postoj vzájomnej tolerancie vníma ako základnú zásadu svojho konania, žiak objavuje zmysel pravdy, spravodlivosti a akceptuje skutočnosť existencie objektívnej pravdy, žiak si uvedomuje svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva k naplneniu práv iných, Dekalóg vníma (IV- X) ako spoločnosťou overenú a Bohom garantovanú normu medziľudských vzťahov pracovné kompetencie – žiak si dokáže stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov, žiak vníma prácu nielen ako zdroj príjmu zaisťujúci určitú životnú úroveň, ale aj ako povolanie k spolupráci na rozvoji dobrej budúcnosti pre ľudí a pre svet kultúrne kompetencie – žiak si osvojí tvorivý prístup k umeleckým dielam vyrastajúcim s kresťanstva (obraz, literatúra, stavba, hudba, literárne žánre), vníma ich ako výraz kresťanského učenia a kresťanskej tradície, žiak cez umelecké diela rozvíja chápanie biblického textu a jeho posolstva, žiak nadobudne zodpovedné postoje a kritické myslenie k súčasnej kultúrnej ponuke a k médiám existenciálne kompetencie – žiak akceptuje existenciu nemennej pravdy, žiak uznáva hodnotu individuálneho ľudského života, objavuje zmysel života, preberá sebariadenie, preberá zodpovednosť za sebaurčenie, žiak rozumie psychickým, sociálnym a historickým súvislostiam, ktoré podmieňujú hľadanie zmyslu života a je otvorený pre jeho transcendentnú hĺbku, žiak je schopný posúdiť a oceniť hodnotu vzťahov /priateľstva, manželstva, rodiny/, chápe význam manželstva a rodiny a posúdi ich prínos pre spoločnosť, chápe zmysel vernosti, žiak sa dokáže konfrontovať s vlastnou vinou, je otvorený pre kresťanský pohľad na vinu a odpustenie, žiak aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky kresťanskej spirituality, je otvorený pre vnímanie rozmeru večnosti vo svojom živote

Výchovné a vzdelávacie stratégie Vo vyučovacom predmete náboženská výchova využívame výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré žiakom umožňujú: Kompetencie k učeniu sa o rozumieť symbolickému spôsobu vyjadrovania biblického jazyka a jazyka cirkvi, integrovať náboženský spôsob vnímania a chápania sveta do svojho celkového vzťahu k svetu, súbežne s pohľadom prírodných a humanitných vied, prejavovať ochotu venovať sa ďalšiemu štúdiu a dialógu medzi týmito obormi aj v ďalšom živote Komunikačné kompetencie o porozumieť rôznym textom; poetickým, obrazným a náboženským, porovnať ich s inými druhmi textov, rozlíšiť rôzne literárne druhy v Biblii, oceniť ich krásu a reflektovať rôznosť významov ich posolstva o vnímaním a porozumením symboliky rituálov ako súčasti vytvárania slávnosti rozvíjať schopnosť neverbálnej komunikácie Kompetencie k riešeniu problémov


o rozvíjať kritické myslenie reflexiou problémových situácii, ich riešením v spoločnej diskusii a kladením filozofických otázok o hľadať kritéria pre voľbu riešenia problémov, vedieť zdôvodniť svoje návrhy riešenia s dôrazom na etický prístup k ľuďom a k životnému prostrediu Sociálne a interpersonálne kompetencie o pri práci vo dvojiciach alebo v skupinách si uvedomiť, čo všetko so sebou prináša kooperatívny spôsob práce o prostredníctvom cvičení a aktivít rozvíjať schopnosť stíšenia sa, vnútornej koncentrácie a meditácie, ktoré sú predpokladom hlbšej reflexie potrebnej pri vytváraní vlastného sebaobrazu Občianske kompetencie o porozumením postojov inak nábožensky alebo svetonázorovo zmýšľajúcich ľudí a chápaním kultúrneho a historického kontextu iných náboženstiev budovať postoj tolerancie o prostredníctvom diskusie o rôznych konfliktoch z histórie aj zo súčasnosti, hľadať nielen príčiny konfliktov ale aj vzory osobností, ktoré sa vďaka svojim kresťanským postojom zasadili o ich nápravu o postoj zodpovednosti dať do súvisu s hodnotou slobody, hľadať ich vzájomný vzťah ako aj vzťah k Božej autorite Pracovné kompetencie o chápaním dôstojnosti človeka, ktorá nezávisí od jeho výkonu, rozvíjať zdravý postoj k požiadavkám na výkon zo strany súčasnej spoločnosti Kultúrne kompetencie o prezentáciou obsahov svetových náboženstiev predstavených vo vzťahu ku kresťanstvu porozumieť vzájomnému vzťahu náboženstva a kultúry o integrovať náboženský rozmer života do vlastného vzťahu ku kultúre v jej historickom a súčasnom prejave Existenciálne kompetencie o prostredníctvom práce so symbolmi a symbolickou rečou objavovať v sebe túžbu po prekročení všednej každodennej ohraničenosti svojho života smerom k transcendentnu o filozofickým rozmerom vedenia diskusie spoznávať súvislosti podmieňujúce hľadanie a nachádzanie životného zmyslu a byť otvorený pre jeho transcendentnú hĺbku o filozofickým rozmerom vedenia diskusie spoznávať význam kresťanského pohľadu na hranice človeka – utrpenie a smrť, otvoriť sa pre možnosti ich prekonania, ktoré ponúka kresťanská viera

Stratégia vyučovania Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela). Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie


(cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom, didaktická hra). Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu). Pre realizáciu cieľov sú dôležité aktivizujúce metódy, z nich je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému), filozofická diskusia je efektívnym prostriedkom, ako vytvárať rovnováhu medzi vyučovaním zameraným na prežívanie a vyučovaním zameraným na rozumové zdôvodňovanie viery, situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia (simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.),"A propos": konverzácia alebo iná spoločensky orientovaná interakcia, podľa rozprávania učiteľa, žiakov, návštevníka o najdôležitejších a najaktuálnejších témach zo života. Typické autentické rozhovory. Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím hry AZ kvíz, domáce úlohy). Žiaci počas hodín NBV sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je to východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné usporiadanie priestoru v závislosti od metódy, ktorú učiteľ pre danú aktivitu zvolil. Domáce úlohy (transfer) sa netýkajú písomného vypracovávania, ale konkrétnych jednoduchých cvičení či predsavzatí orientovaných na požadované správanie. Dôležitou súčasťou každej hodiny je podelenie sa s niekým so získanou skúsenosťou v bežnom živote. Učebné zdroje Učiteľ má k dispozícii metodický materiál v metodickej príručke katolíckeho náboženstva pre prvý ročník stredných škôl „Vzťahy a zodpovednosť“, vydanú Katolíckym peagogickým a katechetickým centrom, n.o. v Spišskej Novej Vsi. Metodická príručka obsahuje metodicky spracované témy, farebné obrazové prílohy a precovné listy. Metodické materiály pre náboženskú výchovu obsahujú ku každej téme bohatú ponuku aktivít. Z nich si učiteľ vyberie tie, ktoré považuje za vhodné vzhľadom na svoje osobné dispozície, dispozície študentov a iné okolnosti. K neodmysliteľným zdrojom patrí : Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi, Dokumenty Katolíckej cirkvi, biblické mapy.

Charakteristika vyučovacieho predmetu náboženská výchova katolícka 4G Keďže človek je z psychologického a sociologického hľadiska prirodzene bytosť náboženská, má potrebu smerovať k tomu, čo ho presahuje. Vyučovací predmet náboženská výchova má preto opodstatnenú úlohu v celistvom ponímaní výchovy v škole. Vyučovací predmet náboženská výchova formuje v človeku náboženské myslenie, svedomie, náboženské vyznanie a osobnú vieru ako osobný prejav náboženského myslenia a integrálnej súčasti identity človeka. Ponúka prístup k biblickému posolstvu, k učeniu kresťanských cirkví a k ich tradíciám, otvára pre neho možnosť života s cirkvou.


Vyučovací predmet náboženská výchova sa zameriava na pozitívne ovplyvnenie hodnotovej orientácie žiakov tak, aby sa z nich stali slušní ľudia s vysokým morálnym kreditom, ktorých hodnotová orientácia bude prínosom pre ich osobný a rodinný život i pre život spoločnosti. Náboženská výchova je výchovou k zodpovednosti voči sebe, voči iným jednotlivcom i celej spoločnosti. Učí žiakov kriticky myslieť, nenechať sa manipulovať, rozumieť sebe, iným ľuďom a svetu, v ktorom žijú. Výučba predmetu zároveň naväzuje na ďalšie spoločenskovedné predmety, umožňuje žiakom ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej diskusie. Učí žiakov rozlišovať medzi tým, čo je akceptované spoločnosťou, a tým, čo je skutočne morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú spoločnosť. Ciele vyučovacieho predmetu Predmet náboženská výchova umožňuje žiakom: o formulovať otázky týkajúce sa základných životných hodnôt, postojov a konania o konfrontovať ich s vedecky a nábožensky (kresťansky) formulovanými pohľadmi na svet o hľadať svoju vlastnú životnú hodnotovú orientáciu o formovať svedomie o spoznávaním identity človeka reflektovať vlastnú identitu o uvedomiť si dôležitý význam vlastného rozhodnutia pre svetonázorový postoj o prehlbovať medziľudské vzťahy cez skvalitnenie komunikácie o v trojičnom rozmere budovať ľudský rozmer vzťahov ako naplnenie zmyslu života o rozvíjať kritické myslenie hodnotením pozitívnych aj negatívnych javov v spoločnosti a v cirkvi Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov sa realizuje v školskom prostredí prostredníctvom kľúčových a predmetových kompetencií žiakov, ktoré zároveň rozvíja. Vyučovací predmet náboženská výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií: kompetencie k učeniu sa - žiak vyberá a využíva pre efektívne učenie vhodné spôsoby, metódy a stratégie, plánuje, organizuje a riadi vlastné učenie, žiak vníma udalosti svojho života a spracováva ako životnú skúsenosť, tj. je schopný na základe reflexie prežitých udalostí, transformovať svoje konanie v budúcnosti. kompetencie k riešeniu problémov – žiak vníma, rozpozná a pochopí problém, premyslí a naplánuje riešenie problému, žiak samostatne rieši problém s dôrazom na etický princíp k druhým ľuďom a k životnému prostrediu, kriticky myslí, hľadá kritéria pre voľbu riešenia problémov, zdôvodní návrhy svojich riešení s ohľadom na učenie cirkvi, žiak robí uvážené rozhodnutia, je schopný ich obhájiť, zhodnotí výsledky svojich činov, žiak chápaním vlastnej tradície a chápaním postojov inak svetonázorovo alebo zmýšľajúcich ľudí predchádza konfliktom a postoj vzájomnej tolerancie vníma ako základnú zásadu vlastného konania. komunikačné kompetencie – žiak formuluje a vyjadruje svoje myšlienky a názory v logickom slede, vyjadruje sa výstižne, súvisle a kultivovane, žiak sa účinne sa zapája do diskusie, obhajuje svoj názor a vhodne argumentuje, žiak využíva získané komunikačné zručnosti k vytváraniu vzťahov potrebných k plnohodnotnému súžitiu a kvalitnej spolupráci s ostatnými ľuďmi, žiak objavuje zmysel symbolického vyjadrovania, rozumie symbolickému vyjadrovaniu v rituáloch a slávnostiach. sociálne a interpersonálne kompetencie – žiak účinne spolupracuje v skupine, na základe poznania alebo prijatia novej roly v pracovnej činnosti pozitívne ovplyvňuje kvalitu spoločnej práce, žiak sa


podieľa na utváraní príjemnej atmosféry v triednom tíme, ohľaduplnosťou prispieva k upevňovaniu medziľudských vzťahov, v prípade nutnosti poskytne pomoc alebo o ňu požiada, žiak prispieva k diskusii v pracovnej skupine a v triede, chápe potrebu efektívne spolupracovať s druhými pri riešení danej úlohy, oceňuje skúsenosti druhých ľudí, žiak sa angažuje sa a uskutočňuje vo svojom živote humánne princípy v duchu solidarity a lásky, žiak si uvedomuje si svoje silné a slabé stránky, ktoré vníma ako svoje rozvojové možnosti, žiak si vytvára si pozitívny obraz o sebe, ktorý podporuje jeho sebadôveru a samostatný rozvoj, ovláda a riadi svoje konanie a správanie tak, aby bol so sebou spokojný a vážil si sám seba občianske kompetencie – žiak rešpektuje, chráni a oceňuje národnú tradíciu, kultúrne a historické dedičstvo, žiak rešpektuje presvedčenie iných ľudí a váži si ich vnútorné hodnoty, je otvorený kultúrnej etnickej a náboženskej rôznorodosti, žiak pozná spoločné základy viery aj špecifiká kresťanských cirkví a je pripravený v ekumenickom duchu s nimi spolupracovať, žiak rozumie rozdielom a spoločným prvkom v učení svetových náboženstiev a postoj vzájomnej tolerancie vníma ako základnú zásadu svojho konania, žiak objavuje zmysel pravdy, spravodlivosti a akceptuje skutočnosť existencie objektívnej pravdy, žiak si uvedomuje svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim povinnostiam, prispieva k naplneniu práv iných, Dekalóg vníma (IV- X) ako spoločnosťou overenú a Bohom garantovanú normu medziľudských vzťahov pracovné kompetencie – žiak si dokáže stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov, žiak vníma prácu nielen ako zdroj príjmu zaisťujúci určitú životnú úroveň, ale aj ako povolanie k spolupráci na rozvoji dobrej budúcnosti pre ľudí a pre svet kultúrne kompetencie – žiak si osvojí tvorivý prístup k umeleckým dielam vyrastajúcim s kresťanstva (obraz, literatúra, stavba, hudba, literárne žánre), vníma ich ako výraz kresťanského učenia a kresťanskej tradície, žiak cez umelecké diela rozvíja chápanie biblického textu a jeho posolstva, žiak nadobudne zodpovedné postoje a kritické myslenie k súčasnej kultúrnej ponuke a k médiám existenciálne kompetencie – žiak akceptuje existenciu nemennej pravdy, žiak uznáva hodnotu individuálneho ľudského života, objavuje zmysel života, preberá sebariadenie, preberá zodpovednosť za sebaurčenie, žiak rozumie psychickým, sociálnym a historickým súvislostiam, ktoré podmieňujú hľadanie zmyslu života a je otvorený pre jeho transcendentnú hĺbku, žiak je schopný posúdiť a oceniť hodnotu vzťahov /priateľstva, manželstva, rodiny/, chápe význam manželstva a rodiny a posúdi ich prínos pre spoločnosť, chápe zmysel vernosti, žiak sa dokáže konfrontovať s vlastnou vinou, je otvorený pre kresťanský pohľad na vinu a odpustenie, žiak aplikuje vo svojom živote jednotlivé prvky kresťanskej spirituality, je otvorený pre vnímanie rozmeru večnosti vo svojom živote Výchovné a vzdelávacie stratégie Vo vyučovacom predmete náboženská výchova využívame výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré žiakom umožňujú: Kompetencie k učeniu sa o rozumieť symbolickému spôsobu vyjadrovania biblického jazyka a jazyka cirkvi, integrovať náboženský spôsob vnímania a chápania sveta do svojho celkového vzťahu k svetu, súbežne s pohľadom prírodných a humanitných vied, prejavovať ochotu venovať sa ďalšiemu štúdiu a dialógu medzi týmito obormi aj v ďalšom živote Komunikačné kompetencie


o porozumieť rôznym textom; poetickým, obrazným a náboženským, porovnať ich s inými druhmi textov, rozlíšiť rôzne literárne druhy v Biblii, oceniť ich krásu a reflektovať rôznosť významov ich posolstva o vnímaním a porozumením symboliky rituálov ako súčasti vytvárania slávnosti rozvíjať schopnosť neverbálnej komunikácie Kompetencie k riešeniu problémov o rozvíjať kritické myslenie reflexiou problémových situácii, ich riešením v spoločnej diskusii a kladením filozofických otázok o hľadať kritéria pre voľbu riešenia problémov, vedieť zdôvodniť svoje návrhy riešenia s dôrazom na etický prístup k ľuďom a k životnému prostrediu Sociálne a interpersonálne kompetencie o pri práci vo dvojiciach alebo v skupinách si uvedomiť, čo všetko so sebou prináša kooperatívny spôsob práce o prostredníctvom cvičení a aktivít rozvíjať schopnosť stíšenia sa, vnútornej koncentrácie a meditácie, ktoré sú predpokladom hlbšej reflexie potrebnej pri vytváraní vlastného sebaobrazu Občianske kompetencie o porozumením postojov inak nábožensky alebo svetonázorovo zmýšľajúcich ľudí a chápaním kultúrneho a historického kontextu iných náboženstiev budovať postoj tolerancie o prostredníctvom diskusie o rôznych konfliktoch z histórie aj zo súčasnosti, hľadať nielen príčiny konfliktov ale aj vzory osobností, ktoré sa vďaka svojim kresťanským postojom zasadili o ich nápravu o postoj zodpovednosti dať do súvisu s hodnotou slobody, hľadať ich vzájomný vzťah ako aj vzťah k Božej autorite Pracovné kompetencie o chápaním dôstojnosti človeka, ktorá nezávisí od jeho výkonu, rozvíjať zdravý postoj k požiadavkám na výkon zo strany súčasnej spoločnosti Kultúrne kompetencie o prezentáciou obsahov svetových náboženstiev predstavených vo vzťahu ku kresťanstvu porozumieť vzájomnému vzťahu náboženstva a kultúry o integrovať náboženský rozmer života do vlastného vzťahu ku kultúre v jej historickom a súčasnom prejave Existenciálne kompetencie o prostredníctvom práce so symbolmi a symbolickou rečou objavovať v sebe túžbu po prekročení všednej každodennej ohraničenosti svojho života smerom k transcendentnu o filozofickým rozmerom vedenia diskusie spoznávať súvislosti podmieňujúce hľadanie a nachádzanie životného zmyslu a byť otvorený pre jeho transcendentnú hĺbku o filozofickým rozmerom vedenia diskusie spoznávať význam kresťanského pohľadu na hranice človeka – utrpenie a smrť, otvoriť sa pre možnosti ich prekonania, ktoré ponúka kresťanská viera Stratégia vyučovania Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia. Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela).


Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom, didaktická hra). Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu). Pre realizáciu cieľov sú dôležité aktivizujúce metódy, z nich je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému), filozofická diskusia je efektívnym prostriedkom, ako vytvárať rovnováhu medzi vyučovaním zameraným na prežívanie a vyučovaním zameraným na rozumové zdôvodňovanie viery, situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu a pod.) simulácia (simulovanie, napodobňovanie životných situácií, aktivity, ktoré vyžadujú interakciu medzi skupinou žiakov a jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie témy, príbehu a pod.),"A propos": konverzácia alebo iná spoločensky orientovaná interakcia, podľa rozprávania učiteľa, žiakov, návštevníka o najdôležitejších a najaktuálnejších témach zo života. Typické autentické rozhovory. Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s využitím hry AZ kvíz, domáce úlohy). Žiaci počas hodín NBV sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je to východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné usporiadanie priestoru v závislosti od metódy, ktorú učiteľ pre danú aktivitu zvolil. Domáce úlohy (transfer) sa netýkajú písomného vypracovávania, ale konkrétnych jednoduchých cvičení či predsavzatí orientovaných na požadované správanie. Dôležitou súčasťou každej hodiny je podelenie sa s niekým so získanou skúsenosťou v bežnom živote. Učebné zdroje Učiteľ má k dispozícii metodický materiál v metodickej príručke katolíckeho náboženstva pre prvý ročník stredných škôl „Vzťahy a zodpovednosť“, vydanú Katolíckym peagogickým a katechetickým centrom, n.o. v Spišskej Novej Vsi. Metodická príručka obsahuje metodicky spracované témy, farebné obrazové prílohy a precovné listy. Metodické materiály pre náboženskú výchovu obsahujú ku každej téme bohatú ponuku aktivít. Z nich si učiteľ vyberie tie, ktoré považuje za vhodné vzhľadom na svoje osobné dispozície, dispozície študentov a iné okolnosti. K neodmysliteľným zdrojom patrí : Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi, Dokumenty Katolíckej cirkvi, biblické mapy.


Názov predmetu: psychológia Vzdelávacia oblasť: človek a hodnoty

Charakteristika predmetu: Psychológia ako voliteľný predmet umožňuje žiakom prostredníctvom štúdia prezentovať: • poznanie základných psychologických pojmov, kategórií a ich vzťahov. Osvojené základné psychologické poznatky a ich vekuprimeraná miera zvnútornenia majú mnohostranné vzťahy k poznávaniu, správaniu a individuálnemu kognitívnemu a emocionálnemu rastu žiaka, • interpretáciu podstaty psychologického výkladu ľudského prežívania a správania z pohľadu rôznych psychologických smerov a prúdov. Žiaci dokážu vysvetliť individuálnosť ako aj začlenenosť osobnosti do sociálneho prostredia a ich podiel na duševnom zdraví. Primeraná interpretácia (nielen) psychologických poznatkov uľahčuje sebapoznávanie, nabáda k sebakontrole, sebavzdelávaniu a k záujmu o duševnú hygienu a k starostlivosti o duševné zdravie seba a svojich blízkych, prispeje k príprave na vysokú školu a pracovné zaradenie, • samostatné, pohotové a vhodné uplatnenie osvojených poznatkov , postojov morálnych hodnôt pri výklade, posudzovaní a riešení situácií, ktoré navodzuje sociálna skutočnosť (napr. výchova, partnerské vzťahy, medzigeneračné vzťahy, budúca profesionálna orientácia žiaka, zamestnanosť/nezamestnanosť, životný štýl a duševné zdravie ). Poznávanie duševného života človeka umožňuje žiakom orientovať sa v poznávaní a chápaní seba, iných ľudí , vedome zdokonaľovať komunikáciu, medziľudské vzťahy a tvoriť vlastný životný štýl. Obsah učebného predmetu psychológia a teda aj požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov má integrujúci charakter, spája vedomosti a zručnosti nadobudnuté počas celého štúdia aj v ďalších vyučovacích predmetoch ( najmä biológii, náuke o spoločnosti, dejepise, literatúre ). Požiadavky na vedomosti a zručnosti žiakov sú formulované ako operacionalizované ciele, ktoré vyjadrujú, na akej úrovni žiak poznatky ovláda. Formulácia operacionalizovaných cieľových požiadaviek vychádza z Bloomovej a Niemierkovej taxonómie úloh a tieto taxonómie majú byť uplatňované aj pri vypracovaní ŠkVP.

Ciele predmetu: Všeobecný cieľ predmetu psychológia je konkretizovaný v čiastkových cieľoch. Konkretizovaná štruktúra čiastkových cieľov je formulovaná v troch hierarchicky usporiadaných úrovniach. To znamená, že od prezentovania vedomostnej úrovne - (vedomosti, porozumenie ) žiak postupuje k prezentovaniu schopnosti analyzovať a vysvetľovať situácie, riešiť situácie a problémy - (analýza, interpretácia a aplikácia), argumentovať, obhajovať, hodnotiť svoje výroky, postupy, postoje a riešenia - (syntéza, posudzovanie a tvorba vlastných postupov). Obsah cieľových požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov 3. ročníka je vymedzený pojmami, kategóriami, javmi a vzťahmi medzi nimi z týchto tematických okruhov: • všeobecná psychológia • psychológia osobnosti Obsah cieľových požiadaviek na vedomosti a zručnosti žiakov 4. ročníka je vymedzený pojmami, kategóriami, javmi a vzťahmi medzi nimi z týchto tematických okruhov: • vývinová psychológia • sociálna psychológia

Klúčové kompetencie:


Všeobecná psychológia Definovať, popísať , charakterizovať, vymenovať základné pojmy, kategórie, javy • Definujte pociťovanie, pamäť atď. • Popíšte proces vnímania, schému vôľového konania, metódy na získavanie informácií, ... • Charakterizujte determinanty psychiky, prežívanie človeka, humanistickú psychológiu,... • Vymenujte aplikované psychologické disciplíny, ostatné vedy o človeku, psychické procesy zmyslového poznávania, ... Interpretovať, analyzovať, vysvetľovať, triediť základné pojmy, kategórie. javy • Vysvetlite determináciu psychiky, použitie psychologických metód, funkciu pozornosti, ... • Zoraďte pojmy správanie – konanie – činnosť podľa miery všeobecnosti, myšlienkové operácie podľa náročnosti, druhy pocitov ,... • Interpretujte definíciu myslenia, podstatné znaky jednotlivých psychologických smerov. Porovnať, zisťovať vzťahy medzi javmi (príčinu, následok, cieľ, prostriedok, vplyv, funkciu, účinok, spôsob ...), zovšeobecniť a konkretizovať, ilustrovať na príklade, aplikovať • Porovnajte pociťovanie a vnímanie, jednotlivé psychologické smery, vedy o človeku. • Zistite vzťahy : čo môže byť príčinou absencie zrakových pocitov, čo je príčinou geometricko-optických klamov, prečo treba riešiť problémy. • Ilustrujte vplyv sociálneho učenia, ilustrujte vplyv socializácie na utváranie osobnosti človeka. • Aplikujte poznatky: charakterizovať svoju pamäť a pozornosť a povedať, či ju môže človek zlepšovať , povedať, na ktorej úrovni vôľového konania najčastejšie zlyháva. Argumentovať, hodnotiť, tvoriť a posudzovať svoje výroky, postoje, postupy, riešenia • Potvrdiť vplyv biologickej determinácie psychiky v živote človeka. • Posúdiť výrok „ najlepšie nápady prichádzajú ráno“. Psychológia osobnosti Definovať, popísať , charakterizovať, vymenovať základné pojmy, kategórie, javy • Definujte osobnosť zo psychologického hľadiska, náročné životné situácie. • Popíšte ako sa prejavuje prežívanie stresovej situácie. • Charakterizujte záujmy človeka, reakcie na frustráciu. • Vymenujte typy temperamentu podľa..., znaky zrelej osobnosti. Interpretovať, analyzovať, vysvetľovať, triediť základné pojmy, kategórie. javy • Vysvetlite, prečo charakterizujeme osobnosť ako organický celok, vzťah správanie flegmatika a činnosť nervovej sústavy. • Vyjadrite vlastnými slovami typické vlastnosti obľúbeného literárneho hrdinu. • Analyzujte, zaraďte radosť do rámca prejavov duševného života, psychické zdravie ako stav človeka, popíšte nevyhnutné schopnosti pre svoju budúcu profesiu, analyzujte svoj režim dňa. Porovnať, zisťovať vzťahy medzi javmi (príčinu, následok, cieľ, prostriedok, vplyv, funkciu, účinok, spôsob ...), zovšeobecniť a konkretizovať, ilustrovať na príklade, aplikovať • Na konkrétnom príklade ukážte ako charakter a postoje ovplyvňujú správanie človeka, podľa správania človeka usúďte o črtách osobnosti. • Zistite v čom môže spočívať problém adaptácie na spoločenské normy. • Porovnajte, ktoré faktory ľudského správania ohrozujú ľudské zdravie dnes a ktoré v minulosti. Argumentovať, hodnotiť, tvoriť a posudzovať svoje výroky, postoje, postupy, riešenia • Poraďte svojmu spolužiakovi, ktorý má problémy s dochvíľnosťou a argumentujte prečo. • Vytvorte návrh projektu „Ako znižovať trému u žiakov 1.ročníka gymnázia“. Sociálna psychológia Definovať, popísať, charakterizovať, vymenovať základné pojmy, kategórie, javy • Definujte predmet sociálnej psychológie, sociálnu skupinu, dav,... • Popíšte prácu sociálneho psychológa, druhy štýlov vedenia skupiny, konflikt rol, ...


• Charakterizujte prosociálne správanie, neverbálnu komunikáciu, ... • Vymenujte základné znaky sociálnej skupiny, vymenujte sociálne normy,... Interpretovať, analyzovať, vysvetľovať, triediť základné pojmy, kategórie. javy • Vysvetliť pojem socializácia, masová komunikácia, afiliácia,... • Interpretujte kedy a ako sa vytvárajú/menia postoje, význam normy pre sociálnu skupinu, určiť čo je sociálna skupina a sociálny status ,... Porovnať, zisťovať vzťahy medzi javmi (príčinu, následok, cieľ, prostriedok, vplyv, funkciu, účinok, spôsob ...), zovšeobecniť a konkretizovať, ilustrovať na príklade, aplikovať • Porovnajte rodinu ako primárnu skupinu s ostatnými skupinami, čím sa líši sociálna skupina a dav, sociálnu rolu a pozíciu, vysvetlite rozdiel v pojmoch osobnosť – rola – identita. • Rozdeľte skupiny podľa jednotlivých kritérií, charakterizujte všetky skupiny, ktorých je členom, • Konkretizujte, ktoré z desatora asertívnych práv bolo pre konkrétneho žiaka najprospešnejšie, konkretizujte pozitíva jednotlivých štýlov riadenia. Prierezové témy v psychológii: filozofia, biológia, etická výchova, náuka o spoločnosti, rodinná a spoločenská výchova, sexuálna výchova, prevencia proti kriminalite, zdravý životný štýl.

Matematika a práca s informáciami Názov predmetu: matematika Vzdelávacia oblasť: matematika a práca s informáciami

Charakteristika predmetu: Učebný predmet matematika na gymnáziách je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie. Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky Matematika zahŕňa: • matematické poznatky a zručnosti, ktoré žiaci budú potrebovať vo svojom ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) • rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia, • súhrn matematického, ktorý patrí k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka, • informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť Vzdelávací obsah predmetu MATEMATIKA je rozdelený do piatich tematických okruhov. V tematickom okruhu Čísla, premenná a počtové výkony s číslami vrcholí vytváranie pojmu prirodzeného čísla, desatinného čísla, zlomku a záporných čísel. Žiak sa oboznamuje s algoritmami počtových výkonov v týchto číselných oboroch. Súčasťou tohto okruhu je práca s jednotkami, nepresnými číslami a inými číselnými sústavami.


V ďalšom tematickom okruhu Vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy žiaci pracujú s rôznymi reprezentáciami vzťahov, algebraizujú a modelujú jednoduché kvantitatívne vzťahy. Riešia rovnice, nerovnice a ich sústavy. Zaoberajú sa grafmi funkcií a ich vlastnosťami, predovšetkým v súvislosti s „čítaním“ grafov. V tematickom okruhu Geometria a meranie žiaci skúmajú a objavujú rovinné a priestorové útvary a ich vlastnosti. Odhadom, meraním i výpočtom určujú obsahy, povrchy a objemy. Riešia polohové a metrické úlohy z bežnej reality. Dôležité miesto má rozvoj priestorovej predstavivosti. Ďalšou súčasťou matematického vzdelávania žiakov strednej školy je Kombinatorika, pravdepodobnosť a štatistika, v ktorej sa žiaci naučia používať rôzne stratégie zisťovania počtu možností, riešiť úlohy na pravdepodobnosť. Dôležitá je aj výučba elementov štatistiky, najmä schopnosť správnej interpretácie štatistických dát, porozumenie štatistickým vyjadreniam, realizácia a posudzovanie jednoduchých štatistických prieskumov. Tematický okruh Logika, dôvodenie, dôkazy sa prelína celým matematickým učivom a rozvíja schopnosť žiakov logicky argumentovať, usudzovať, hľadať chyby v usudzovaní a argumentácii, presne sa vyjadrovať a formulovať otázky. Žiaci rozumejú podstate dôkazov a vedia ich aplikovať aj v bežnom živote. Ciele predmetu: Cieľom matematiky na gymnáziách je komplexne rozvíjať žiakovu osobnosť. Proces vzdelania smeruje k tomu, aby žiaci: • získali schopnosť používať matematiku vo svojom budúcom živote, • rozvíjali funkčné a kognitívne kompetencie, metakognitívne kompetencie a vhodnou voľbou organizačných foriem a metód výučby aj ďalšie kompetencie potrebné v živote, • rozvíjali logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať, komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému. • získali a rozvíjali zručnosti súvisiace s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa, • nové vedomosti získavali s množstvom propedeutiky, prostredníctvom riešenia úloh s rôznym kontextom, • správne používali matematickú symboliku, znázorňovali vzťahy, • čítali s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy, • tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť, • vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy), • rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore, priestorovú predstavivosť, • boli schopní pracovať s návodmi a tvoriť ich, • naučili sa samostatne analyzovať texty úloh, a riešiť ich, odhadovať, hodnotiť a zdôvodňovať výsledky, vyhodnocovať rôzne spôsoby riešenia, • používali prostriedky IKT na vyhľadávanie, spracovanie, uloženie a prezentáciu informácií, čo by malo uľahčiť niektoré namáhavé výpočty alebo postupy a umožniť tak sústredenie sa na podstatu riešeného problému, • prostredníctvom medzipredmetových vzťahov by mali spoznať matematiku ako súčasť ľudskej kultúry aj ako dôležitý nástroj pre spoločnosť. Kľúčové kompetencie: Matematika na gymnáziu je zameraná na rozvoj matematickej kompetencie. Štúdiom matematiky absolvent gymnázia získa: zručnosti: • uplatňovať základné matematické princípy a postupy v každodenných situáciách


doma a v práci • sledovať a hodnotiť postupnosť argumentov • myslieť matematicky, rozumieť matematickým dôkazom • komunikovať v matematickom jazyku a používať vhodné pomôcky vedomosti: • veľmi dobrá znalosť čísel, mier a štruktúr • základné operácie a základné matematické prezentácie • pochopenie matematických termínov a definícií • povedomie o otázkach, na ktoré matematika ponúka odpovede postoje: • kladný postoj je založený na rešpektovaní pravdy a na ochote hľadať logické dôvody a posudzovať ich platnosť Absolvent gymnázia je pripravený funkčne využívať matematické zručnosti v rôznych situáciách. • správne používať a premieňať bežné jednotky • používať pojmy kvantifikujúceho charakteru • robiť reálny odhad výsledku riešenia danej úlohy • nachádzať vzťahy medzi javmi a predmetmi pri riešení praktických úloh, vymedziť ich, popísať a správne využiť pre dané riešenie • čítať a vytvárať rôzne formy grafického znázornenia (tabuľky, diagramy, grafy, schémy a pod.) • aplikovať znalosti o základných tvaroch predmetu a ich vzájomnej polohe v rovine i v priestore • efektívne aplikovať matematické postupy pri riešení rôznych praktických úloh v bežných situáciách Učebný predmet matematika rozvíja aj ďalšie kompetencie žiaka: komunikačné (pripravenosť k dorozumievaniu sa v materinskom a cudzích jazykoch) informačné (pripravenosť k využívaniu informačno-komunikačných technológií a k narábaniu s informáciami) učebné (pripravenosť k učeniu sa učiť sa) na riešenie problémov (pripravenosť tvorivo a kriticky samostatne riešiť problémy bežného života) personálne a sociálne (pripravenosť k sebautváraniu, sebariadeniu a k interpersonálnym vzťahom) pracovné a podnikateľské (pripravenosť k zamestnateľnosti a k uskutočňovaniu myšlienok) občianske (pripravenosť k zapájaniu sa do občianskeho života, k podporovaniu kultúrnych hodnôt) Prierezové témy: Multikultúrna výchova – číselné sústavy, meranie obsahu rovinných útvarov Mediálna výchova – interpretácia grafov Finančná gramotnosť – percentá, výhodnosť pôžičky, úroky Tvorba projektu a prezentačné zručnosti – štatistika, história čísel Enviromentálna výchova – trigonometria, percentá, čísla, desatinné čísla


Projekty: Rozvíjanie kľúčových kompetencií u žiakov podporuje aj tvorba malých žiackych projektov, ktoré žiaci realizujú jednotlivo alebo v malých skupinách. Napr. 1.roč. – História čísel; 2.roč. – Z histórie kombinatoriky; 3.roč. – Môj štatistický výskum.

Názov predmetu: informatika Vzdelávacia oblasť: matematika a práca s informáciami

Charakteristika predmetu: Informatika má dôleţité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových projektov, celoškolských programov a pri riadení školy. Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti, ktorú budujeme. Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto v predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

Ciele predmetu: Cieľom vyučovania informatiky na strednej škole je naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky informatiky, budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie by sa malo dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií (IT) vo vyučovaní iných predmetov a v organizovaní a riadení školy. Kľúčové kompetencie: Výchovno-vzdelávací proces smeruje k tomu, aby žiaci si rozvíjali schopnosť algoritmizovať zadaný problém, rozvíjali si programátorské zručnosti;


sa naučili pracovať v prostredí bežných aplikačných programov (nezávisle od platformy), naučili sa efektívne vyhľadávať informácie uložené na pamäťových médiách alebo na sieti a naučili sa komunikovať cez sieť; si rozvíjali svoje schopnosti kooperácie a komunikácie (naučili sa spolupracovať v skupine pri riešení problému, zostaviť plán práce, špecifikovať podproblémy, distribuovať ich v skupine, vysvetliť problém ďalšiemu žiakovi, riešiť podproblémy, zhromaždiť výsledky, zostaviť ich do celkového riešenia, verejne so skupinou o ňom referovať); nadobudli schopnosti potrebné pre výskumnú prácu (realizovať jednoduchý výskumný projekt, sformulovať problém, získať informácie z primeraných zdrojov, hľadať riešenie a príčinné súvislosti, sformulovať písomne a ústne názor, diskutovať o ňom, robiť závery); si rozvíjali svoju osobnosť, tvorivosť, logické myslenie, zodpovednosť, morálne a vôľové vlastnosti, húževnatosť, sebakritickosť a snažili sa o sebavzdelávanie; sa naučili rešpektovať intelektuálne vlastníctvo a autorstvo informatických produktov, systémov a aplikácií (aby chápali, že informácie, údaje a programy sú produkty intelektuálnej práce, sú predmetmi vlastníctva a majú hodnotu), pochopili sociálne, etické a právne aspekty informatiky.

Človek a svet práce Názov predmetu: technika Vzdelávacia oblasť: človek a svet práce

Charakteristika predmetu: Koncepcia vzdelávacej oblasti Človek a svet práce vychádza z konkrétnych životných situácií, v ktorých žiaci prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou činnosťou a technikou .v jej rozmanitých podobách a širších súvislostiach. Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce sa zameriava na praktické pracovné návyky a doplňuje celé základné vzdelávanie o dôležitou zložku nevyhnutnú pre uplatnenie človeka v ďalšom živote a v spoločnosti. Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je založená na tvorivej spolupráci žiakov.


Ciele predmetu: Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce zahrňuje široké spektrum pracovných činností a technológií, vedie žiakov k získaniu základných užívateľských zručností v rôznych oblastiach ľudskej činnosti a prispieva k vytváraniu životnej a profesijnej orientácie žiakov.

Kľúčové kompetencie: Všeobecné (univerzálne) kompetencie: schopnosť riešiť problém, schopnosť uplatňovať tvorivé nápady vo svojej práci, schopnosť preberať zodpovednosť, schopnosť byt samostatným, schopnosť hodnotiť a vyjadrovať vlastný názor, schopnosť sebapoznania a seba hodnotenia v smere vlastnej profesijnej orientácie,  schopnosť flexibilne reagovať na zmeny na trhu práce v snahe čo najlepšie sa uplatniť. Pracovné kompetencie žiaka: používa bezpečné a účinné materiály, nástroje a vybavenie, dodržuje stanovené pravidlá, plní povinnosti a záväzky, adaptuje sa na zmenené nebo nové pracovné podmienky, pristupuje k výsledkom pracovnej činnosti nielen z hľadiska kvality, funkčnosti, hospodárnosti a spoločenského významu, ale i z hľadiska ochrany svojho zdravia i zdravia druhých, ochrany životného prostredia i ochrany kultúrnych a spoločenských hodnôt, využíva znalosti a skúsenosti získané v jednotlivých vzdelávacích oblastiach v záujme vlastného rozvoje i svojej prípravy na budúcnosť, robí podložené rozhodnutia o ďalšom svojom vzdelávaní a profesionálnom raste, orientuje sa v základných aktivitách ktoré bude potrebovať k uskutočneniu podnikateľského zámeru a k jeho realizácii, chápe podstatu, cieľ a riziko podnikania, rozvíja svoje podnikateľské myslenie.

Prierezové témy: ochrana života a zdravia, osobnostný a soc. rozvoj, environmentálna výchova

Projekty/praktické cvičenia: nakreslenie tech. výkresu – pôdorys domu – bytu, demontáž – oprava – montáž vodovodného kohútika .


Umenie a kultúra Názov predmetu: hudobná výchova Vzdelávacia oblasť: umenie a kultúra

Charakteristika predmetu: Hudobná výchova je spoločenský, organizovaný, cieľavedomý proces hudobného rozvoja jedinca a je rozhodujúca pri odovzdaní a sprostredkovaní hudby novým generáciám, pričom zohráva dôležitú úlohu aj ako jedna z foriem realizácie tvorivosti každého človeka. Spoločná úloha predmetov vo vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra je sprostredkovať žiakom národné a svetové kultúrne dedičstvo a takto zvýšiť všeobecnú vzdelanosť národa. Dôraz sa kladie na výchovu hudbou s rešpektovaním výchovy k hudbe. Hudobné prejavy, počúvanie hodnotnej hudby znamená nenahraditeľný prostriedok formovania osobnosti najmä v jej emocionálnej sfére. Hudobná výchova umožňuje žiakom tvorivo si osvojovať hudbu a spoznávať hudobné umenie v kontexte s inými druhmi umenia. Základnými prostriedkami hudobno-výchovnej práce sú rozmanité hudobné činnosti, ktoré podporujú celkovú hudobnosť žiakov, ich záujem o hudbu, rozvíjanie ich individuálnych schopností, emocionálnej inteligencie, tvorivého myslenia s využitím špecifík národnej, regionálnej a svetovej hudobnej kultúry. Formuje estetický, citový a morálny základ osobnosti žiakov s dôrazom na sebauvedomovanie, sebavýchovu a sebareflexiu, na vnímanie kultúrnych hodnôt Slovenska a vlastného regiónu, na toleranciu voči iným kultúram a národom. Utvára a rozvíja hudobno-estetické schopnosti, zručnosti, vedomosti, návyky, skúsenosti, názory a vlastné postoje žiakov pri prehlbovaní hudobného zážitku. Hudobná výchova posilňuje hodnotovú a vkusovú orientáciu žiakov, rozvíja schopnosť vytvárať a obhajovať svoje hodnoty a súčasne rešpektovať aj hodnoty iných. Hlavným zámerom hudobnej výchovy je optimálne formovanie osobnosti a efektívne rozvíjanie hudobnosti žiaka tak, aby si prostredníctvom komunikácie s hudbou vytvoril svoj kreatívny spôsob bytia. Robí tak prostredníctvom tradičných hudobných činností (vokálnointonačné, inštrumentálne, hudobno-pohybové, /reprodukčné a produkčné/percepčné činnosti) rozšírených o hudobno-dramatické činnosti. Dramatickú činnosť chápeme ako integráciu hudobných činností so slovnými, výtvarnými a pohybovými prejavmi, a to prostredníctvom hier, experimentovania, tvorivej dramatiky na báze zážitkového učenia. Pri týchto činnostiach žiaci využívajú skúsenosti, vedomosti a zručnosti z iných vyučovacích predmetov, ako aj skúsenosti z riešenia z rôznych problémov detského života. Komplexne poňaté hudobné činnosti vytvárajú podmienky hudobného vzdelania žiakov a obohatia estetickú, morálnu a intelektuálnu stránku ich osobnosti. Hudobno-výchovný proces musí zásadne vychádzať z hudby a smerovať opäť k nej, hudba má byť prameňom zážitkov i vedomostí. Ciele predmetu: 1. Kognitívne ciele Cieľom je, aby žiaci získali poznatky, vedomosti a zručnosti v procese komunikácie s hudbou. Na základe získaných vedomostí o hudbe, hudobných skúseností a hudobných zručností: • nadobudnú schopnosť získané vedomosti a zručnosti uplatňovať pri aktívnom vnímaní a sprístupňovaní umeleckých diel a pri elementárnej tvorivosti, • spoznajú najvýznamnejších slovenských a svetových hudobných skladateľov jednotlivých štýlových období a ich vybrané diela,


• • • •

uvedomia si svoju národnú identitu, a to na základe osvojenia si hudobných diel (slovenské ľudové a národné piesne), významných diel slovenskej umeleckej hudby v kontexte s európskou hudobnou kultúrou, získajú úctu ku svojej kultúre, prostredníctvom hudobných činností získajú schopnosť vyjadrovať svoje emócie, vzťahy a postoje, teda komunikovať umeleckými prostriedkami, nadobudnú schopnosť otvorene prijímať, hodnotiť a vážiť si hudobné diela a hudobné prejavy vlastného národa, iných národov a etník, v kontexte s hudbou dokážu analyzovať, porovnávať a syntetizovať poznatky a podnety z iných predmetov (dejepis, etika, výtvarná, literárna výchova, zemepis, cudzí jazyk).

2. Socioafektívne ciele Žiaci: • prostredníctvom precítenia a pochopenia hudobného diela dokážu prekonať svoj egocentrizmus, vedia sa preladiť na komunikačný a ideový kód iného človeka (autora), pochopia jeho citový a myšlienkový svet s určitou mierou stotožnenia sa. Uvedomené počúvanie hudby môže vychovávať k empati, • na základe vnímania a prežívania hudobných skladieb (od ľudových piesní po rozsiahlejšie umelecké diela) slovne, výtvarne a pohybom dokážu vyjadriť svoje estetické zážitky, • dokážu bez predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr, • vedia prežívať výnimočnosť významných umeleckých osobností a hľadať v ich tvorivých osudoch inšpiráciu pre vlastný život, • získajú schopnosť spolupracovať, • vedia oceniť silu hudby a uvedomujú si jej miesto v zmysluplnom využívaní voľného času. 3. Psychomotorické ciele Žiaci: • dokážu správne realizovať hudobné prejavy (vokálne, inštrumentálne, pohybové) a integrovať ich pri realizácii hudobno-dramatických činností, • v intonačnej a sluchovej výchove získané zručnosti vedia využiť pri svojich hudobných činnostiach, • na primeranej úrovni dokážu využiť nadobudnuté zručnosti pri vyjadrení svojich myšlienok, pocitov a postojov, a tak prostredníctvom hudby komunikovať s okolitým svetom. Kľúčové kompetencie: Jedným z prioritných zámerov nových vzdelávacích programov je, aby sa výchova a vzdelávanie realizovalo na základe harmonizovaných učebných osnov vyučovacích predmetov. Veľmi dôležité a potrebné je dosiahnuť, aby dobre vedená hudobná výchova participovala na dosiahnutí kľúčových kompetencií žiakov sekundárneho vzdelávania. Úlohou predmetu je rozvíjať kľúčové kompetencie tak, aby sa: • formoval a rozvíjal emocionálny svet žiakov, • formovali mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne vzťahy k prírode, ku všetkým prejavom života, • vychovali žiaci hrdí na vlastné slovenské kultúrne bohatstvo a históriu, • vhodne a nenásilne spájala hudba s prejavmi iných umení – s poéziou, výtvarnými dielami, tancom, filmom, videom a modernými komunikačnými technológiami, • vychovávali vnímaví, aktívni poslucháči, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez nekritického podliehania módnym vlnám, reklame a subkultúre, ale aj bez predsudkov k nim,


•

hudobná výchova sa podieľa na rozvíjaní osobnostnej, sociálnej, občianskej, komunikačnej kompetencie.

Prierezové témy: Prierezovosť tém sa bude realizovať najmä prienikmi s dramatickým umením. Do umeleckej edukácie sú zaradené aj podnety a poznatky z prírodných vied (fyzika, matematika...), histórie a informatiky. Projekty/praktické cvičenia: Umelecké projekty môžu mať podobu koncertu, inscenácie, inštalácie, počítačovej prezentácie...

Názov predmetu: umenie a kultúra Vzdelávacia oblasť: umenie a kultúra

Charakteristika predmetu: Predmet umenie a kultúra sa vyučuje v 1. – 4. ročníku gymnázia. Nadväzuje na predmet výchova umením, ktorá sa vyučuje v tercii a kvarte osemročného gymnázia a v 8. a 9. ročníku základnej školy. Predmet umenie a kultúra učí vnímať javy života v súčinnosti s hlavnými umeleckými druhmi, svetom kultúry, životným štýlom. Rozvíja tvorivé myslenie, zručnosti a návyky žiakov, formuje ich vlastné názory a hodnotové postoje. Koncepcia predmetu predpokladá uplatňovanie zážitkových metód edukácie, kreatívne chápanie umenia, mimoumeleckého estetična a širšej kultúrnej aktivity človeka. Prostredníctvom zážitkových a skúsenostných metód vyučovania (projekčné metódy, dramatická výchova, priama skúsenosť atď.) sa snaží motivovať žiakov, rozvíjať a kultivovať ich osobnosť. Aktívna forma vnímania umeleckého diela smeruje k praktickej činnosti spojenej s poznávaním vyjadrovacích prostriedkov, reči umenia. Teoretické a praktické procesy budú obsahom interpretácie rôznych druhov umení. Systém chronológie dejín umenia bude uplatňovaný až vo vyšších ročníkoch, kde vnímanie a spoznávanie umenia v historickom kontexte nemusí byť viazané na postupnosť minulosť – prítomnosť, dôraz bude kladený na aktuálne formy umenia v súčasnom svete. Poznanie estetických pojmov a estetických názorov v paralele dejín umenia a kultúry bude závěrečnou syntézou vedomostí a zručností maturanta gymnázia. Ciele predmetu: Hlavným cieľom predmetu umenie a kultúra je rozvoj sociálnych schopností žiaka, jeho postojov, hodnotových orientácií a kritického vnímania kultúry. Predmet sa orientuje aj na rozvoj psychomotorických schopností žiaka, na jeho samostatné tvorivé vyjadrovanie názorov a postojov, ako aj na rozvoj kognitívnych schopností žiaka v poznávaní kultúry súčasnosti a minulosti. Čiastkovými cieľmi učebného predmetu sú: rozvoj žiakovej kultúrnej identity, rozvoj kultúrno-historického povedomia, rozvoj schopnosti porozumieť iným kultúram, rozvoj schopnosti rešpektovať a tolerovať hodnoty iných ľudí a kultúr,


rozvoj schopnosti vnímať rôzne vyjadrovacie prostriedky, médiá a tendencie, ktoré v kultúre a v umení existujú, rozvoj schopnosti vyjadrovať sa na úrovni doby a na úrovni svojich optimálnych schopností prostriedkami, ktoré žiakovi kultúra ponúka, rozvoj kultivovanej vizuálnej, sluchovej, jazykovej a pohybovej gramotnosti, rozvoj schopnosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií, vrátane hudobných umení, scénických umení, písaného a hovoreného slova, architektúry, výtvarných prostriedkov a elektronických médií. Kľúčové kompetencie: Predmet umenie a kultúra rozvíja tieto kľúčové kompetencie: povedomie kultúrnej identity, rešpekt a tolerancia k hodnotám iných kultúr, pochopenie významu estetických faktorov, estetickej činnosti a umenia v živote človeka a spoločnosti, rozlišovanie hlavných umeleckých druhov, reflexia svojich estetických zážitkov, kultivovaná vizuálna, akustická, jazyková a pohybová gramotnosť, schopnosť kreatívneho vyjadrovanie myšlienok, skúseností a emócií prostredníctvom rôznych médií, práca s informáciami o významných umeleckých dielach a tendenciách európskej tradície a informáciami o typických dielach vybraných iných kultúrnych tradícií, porozumenie súčasnej umeleckej a kultúrnej tvorbe, kultúrna komunikácia, zodpovedné postoje a kritické myslenie k súčasnej kultúrnej ponuke a k médiám. Prierezové témy: V rámci predmetu sa uplatňujú podnety výtvarných umení, hudobných umení, slovesných umení, dramatických umení, filmových a elektronických umení. V umeleckej edukácii sú zahrnuté aj podnety a poznatky z prírodných vied, ľudovej kultúry, regionálnej histórie. Projekty/praktické cvičenia: Umelecký projekt môže mať podobu inscenácie, výstavy, prezentácie (i počítačovej), inštalácie, relácie, koncertu, filmu, animácie a pod.

Názov predmetu: výchova umením Vzdelávacia oblasť: umenie a kultúra

Charakteristika predmetu: Predmet výchova umením, ktorý patrí do vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, nadväzuje na predmety hudobná výchova a výtvarná výchova v predchádzajúcich ročníkoch základnej školy. Má žiakom sprostredkovať živú skúsenosť umenia a svetové a národné kultúrne dedičstvo. Ťažiskovo vychádza z hudobného umenia a z vizuálnych umení – výtvarného, architektúry, dizajnu a filmu. Prierezovo obsahuje prvky literárneho a dramatického umenia. Zámerom tohto predmetu je optimálne formovať osobnosť – emocionalitu a intelekt žiakov tak, aby si prostredníctvom tvorivých činností a komunikácie s umením vytvárali svoj autentický spôsob bytia. Prostredníctvom


činnostného vyučovania, vzájomný prepojením tvorivého a objaviteľského princípu vytvárať predpoklady na poskytovanie zážitkov, radosti, pozitívnych životných podnetov a znalostí tak, aby sa umenie stalo dôležitou súčasťou života žiakov. Ciele predmetu: 1. Kognitívne ciele Nadobúdať schopnosť uplatňovať vedomosti pri aktívnom vnímaní a obsahovom sprístupňovaní umeleckých diel. Spoznať najvýznamnejších slovenských a svetových tvorcov diel rôznych umeleckých druhov a ich interpretov, diela typické pre kľúčové tendencie súčasného umenia, ako aj diela charakterizujúce štýlové znaky historických epoch. Spoznať najdôležitejšie vlastnosti vyjadrovacích prostriedkov rôznych umení, technické postupy, nástroje a médiá. Na základe spoznávania a osvojovania si umeleckej výpovede domácich diel (výtvarných, hudobných, literárno-dramatických) v kontexte s európskou kulturou získavať úctu ku tvorcom a dielam svojej krajiny. Na základe činností v tomto predmete získavať schopnosť vyjadrovať svoje emócie, vzťahy a postoje, teda komunikovať umeleckými prostriedkami, nadobúdať schopnosť otvorene prijímať, hodnotiť a oceňovať umelecké diela a umelecké prejavy vlastného národa, ale i iných národov a etník. Dokázať analyzovať, porovnávať a syntetizovať poznatky a podnety z prírodných vied, geografie, histórie, etiky, literatúry, cudzích jazykov a vyhodnocovať ich vplyv na umenie. Dokázať vytvárať projekty, v ktorých sa budú syntetizovať vlastné i prevzaté nápady z jednotlivých umeleckých oblastí v intenciách polyestetickej výchovy. 2. Socioafektívne ciele Prostredníctvom precítenia a pochopenia umeleckých diel dokázať prekonat egocentrizmus a stotožniť sa do istej miery s autormi diel (empatia) pri zachovaní svojich vlastných názorov a postojov (asertivita). Uprednostňovať autentické tvorivé riešenia vo vlastnom vyjadrovaní prostriedkami umenia a pri vnímaní umeleckých diel. Dokázať bez predsudkov pristupovať k vnímaniu a rozširovaniu umeleckých hodnôt rôznych kultúr. Vedieť prežívať výnimočnosť významných umeleckých osobností a hľadať v ich tvorivých osudoch inšpiráciu pre vlastný život. Získavať schopnosti spolupracovať v tíme, prevziať zodpovednosť za plánovanie, propagáciu, realizáciu i prezentáciu vlastnej práce i skupinových projektov. Chápať umenie v jeho mnohorakých podobách a súvislostiach nielen ako ušľachtilý spôsob vypĺňania voľného času, ale aj ako prostriedok skvalitnenia a skultúrnenia života. 3. Psychomotorické ciele Na základe získaných zručností dokázať na primeranej úrovni realizovať svoje hudobné, výtvarné, pohybové a literárne predstavy a integrovať ich v individuálnych alebo skupinových projektoch. Dokázať zostavovať auditívne, vizuálne i dramatické prvky do celkov, prostredníctvom nich vedieť vyjadriť svoje myšlienky, predstavy, postoje, a tak komunikovať s okolitým svetom. Osvojovať si technické postupy potrebné na spracovanie materiálu (nahrávanie, montáž, strih, úprava akustického signálu, komunikácia a elaborácia prostredníctvom softvérov, vyhľadávanie umeleckých podnetov na internete a pod.). Kľúčové kompetencie: Vedomosti • poznať charakteristické diela a štýl kľúčových epoch európskeho umenia, • poznať znaky ťažiskových tendencií moderného a súčasného výtvarného a hudobného umenia, • orientovať sa v systémoch dizajnu a architektúry, • poznať žánre filmu a základné tendencie v jeho vývoji,


• poznať najdôležitejšie médiá, nástroje a technické (realizačné) postupy v rôznych • druhoch umenia, • poznať základné vyjadrovacie prostriedky a kompozičné princípy v hudbe a vo výtvarnom umení, • orientačne poznať najdôležitejších autorov svetového a slovenského umenia, diskutovať o umeleckých dielach, • identifikovať a správne používať pojmy z podnetov ponúkaných z rôznych smerov hudobného a výtvarného umenia. Formálne zručnosti • zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu (výška a šírka, pomer hlavných častí), • vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia – záber (fotografia, film, komiks), rám, pohľad (obraz), charakteristický tvar (plastika), • hrať sa s jednoduchými animačnými trikmi, kamuflážou a napodobneninou (filmový trik, kulisa, maskovanie, mimikry), • vytvárať formálne série z jedného motívu a jednoduché variácie motívu, • vyjadriť sa základnými technickými postupmi kreslenia, maľovania, jednoduchých grafických techník, fotografovania, priestorového vytvárania objektu, plastiky a skulptúry, spevu, inštrumentácie, • vytvoriť základný rozvrh architektonického tvaru a priestoru, kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu, • tvorivo používať vybrané médiá, vyjadrovacie prostriedky, nástroje a techniky komponovať a štylizovať - prostredníctvom toho vedieť vyjadriť vlastné nápady a koncepty, • vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety z prostredia svojej obce (regiónu), svojho sociálneho prostredia, • vo svojom vyjadrovacom procese spracovať charakteristické podnety rôznych (vybraných) tendencií umenia 20. st. až po súčasnosť, • vo svojom vyjadrovacom procese (výtvarnom, hudobnom, literárnom) spracovávať podnety z iných predmetov.

Technické zručnosti • zvládnuť základy narábania s rôznymi výtvarnými a hudobnými nástrojmi, • narábať s farbou, hmotou, tónom, gestom na úrovni gramotnosti, • zvládnuť konštrukčno - technické úkony s materiálmi, • zvládnuť základy modelovania predmetných tvarov. Mentálne spôsobilosti • vedieť odôvodniť výber časti alebo prvkov zobrazovanej skutočnosti (čo zobraziť), alebo hľadiska (dôležité – nepodstatné, zaujímavé – nezaujímavé), alebo hudobného motívu, • chápať niektoré spôsoby notácie (mapa, partitúra, plán) ako rôzne spôsoby vyjadrovania skutočnosti, • vnímať a analyticky porovnávať charakter okolitej krajiny, svojej obce, svojho bydliska, hudobných tradícií s inými typmi kultúr – uvedomiť si a dokázať reflektovať špecifiká svojho kultúrneho a fyzického prostredia (charakteristické prvky obce, mesta; pamiatky; hudba, folklór) ..., • uvedomovať si možnosti výtvarného a hudobného vyjadrenia niektorých podnetov prírodovedy (napr. premeny látok, váhy, zmeny skupenstva, magnetizmu, páky), geometrie


(tvarov, povrchov, línií, bodov, obsahov), matematiky (počtu, množín, sčítania, odčítania, násobenia, delenia) ... • pokúšať sa o sebacharakterizáciu, o vyjadrenie svojich typických znakov, o vlastnú ikonografiu, erb, značku, logo, zvučku. Postoje • otvorenosť voči experimentovaniu s vyjadrovacími prostriedkami, technikou, postupom, motívom a témou, • otvorenosť voči hľadaniu analógií, • náklonnosť k uvedomenému hľadaniu vlastných riešení, odklon od vyjadrovacích schém – inovovanie stereotypov na základe podnetov fantázie a vlastného názoru (myslenia), • tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí, • aktívny prístup k prostrediu, citlivá reflexia jeho hodnôt – jeho poznávanie a pretváranie, • vyjadriť a vyhodnotiť štýl ľudí, ktorých žiak obdivuje (považuje za svoj vzor) a porovnať ho so svojím štýlom, • hľadať vlastné cesty sebavyjadrenia, budovania vlastného vkusu a tváre (imidžu), • spolupracovať pri realizácii vlastných konceptov a zosúlaďovať ich s ponímaním iných žiakov Prierezové témy: Prierezovosť tém sa nevyčerpá len prienikmi s inými umeleckými oblasťami (hudobnou, výtvarnou, dramatickou, filmovou, mediálnou...). Je potrebné zahrnúť do umeleckej edukácie aj podnety a poznatky najmä z prírodných vied (fyzika, chémia...), histórie a humánnej i prírodnej geografie. Umenie má schopnosť tieto poznatky prehĺbiť a v bohatej štruktúre vzájomne previazať. Zdôrazňovaním a sprístupňovaním tejto vzájomnej previazanosti rôznych podnetov sa dá zabrániť formálnosti, nefunkčnosti a informačnému preťaženiu umeleckého vzdelania. Projekty/praktické cvičenia: Umelecký projekt môže mať podobu inscenácie, výstavy, prezentácie (i počítačovej), inštalácie, relácie, koncertu, filmu, animácie a pod. Uplatnia sa v ňom všetky vyššie spomenuté aspekty umeleckej edukácie cez námetové okruhy.

Názov predmetu: výtvarná výchova Vzdelávacia oblasť: umenie a kultúra

Charakteristika predmetu: Predmet výtvarná výchova plynulo nadväzuje na výtvarnú výchovu v primárnom vzdelávaní. Naďalej vychádza z autentických skúseností žiaka získaných výtvarnou činnosťou. Rozvíja osobnosť žiaka, jeho cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu a analytické myslenie. Psychický vývin žiaka zodpovedajúceho veku je charakteristický ústupom spontánneho prístupu k vyjadreniu seba samého, stratou vlastnej prirodzenej výrazovosti. VV sa podieľa na tejto transformácii: • dôrazom na objaviteľský prístup k technikám, vyjadrovacím prostriedkom a médiám, • nahradením nedostatku formálnych zručností pri vyjadrovaní reality postupmi, ktoré takéto zručnosti nevyžadujú • väčším dôrazom na myslenie žiaka, na príčinné súvislosti, vzťahy medzi javmi a poznávaciu funkciu umenia i vlastného vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami.


Do vyučovania sú zaraďované prostriedky a činnosti, ktoré rozširujú možnosti poznávania žiaka a dovoľujú mu naplniť jeho prirodzené ambície po vizuálnom vyjadrení skutočnosti, po presnejšom zobrazení pozorovaných vzťahov, po vyššej technickej dokonalosti prejavu, po pluralite spôsobov vytvárania. Detská spontánnosť je nahrádzaná vedomou tvorivosťou. Žiak reaguje na stále komplexnejšie podnety prírodné, civilizačné i kultúrne. Zvyšujú sa jeho technické schopnosti. Preto vo VV potrebuje objaviť oblasť nových možností, ktoré zodpovedajú jeho vývinu. Východiskami vyučovacieho procesu VV sú: • činnosti žiakov • témy zobrazovania - pri nich žiak mentálne i formálne spracúva symboly, ktoré vizuálne vyjadrujú jeho predstavy alebo reflektujú istý jav sveta. VV neučí o týchto témach, ale ich vyjadruje, hľadá spôsob ich vyjadrenia. Tým sa zvyšujú senzomotorické a afektívne ciele predmetu, ktorý dopĺňa predmety s prvotným kognitívnym cieľom • reflexie diel výtvarného umenia, dizajnu, architektúry, filmu a umenia Ciele predmetu: 1. Kognitívne ciele Poznávať jazyk vizuálnych médií - jazykové prostriedky, základné kompozičné princípy, vybrané techniky. Poznávať a vedieť pomenovať pôsobenie umeleckých diel, svoj zážitok z nich. Poznať typické diela vizuálnej kultúry reprezentujúce žánre a štýlové obdobia. Viesť k poznaniu sveta vizuálnych znakov, k ich vedomému používaniu a kritickej selekcii. 2. Senzomotorické ciele Vedome rozvíjať tvorivosť. Umožniť žiakovi vývoj od detského, spontánneho spôsobu vyjadrovania k vyjadrovaniu cieľavedomému, s dôrazom na vlastný názor a vkus. Rozvíjať a kultivovať vnímanie, predstavivosť, fantáziu, prekonávať konvenčné schémy vnímania a zobrazovania reality. Formovať a rozvíjať gramotnosť žiaka v oblasti vyjadrovania sa výtvarnými prostriedkami vybraných médií, nástrojov a techník. 3. Socioafektívne ciele Formovať kultúrne vedomie a postoje. Cez zážitok aktívneho vyjadrovania a vnímania umeleckých diel uvádzať ho do poznávania hodnôt umenia a kultúry. Rozvíjať celistvú osobnosť – rozvíjať cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu, analytické myslenie a poznávanie. Kľúčové kompetencie: Žiak by mal mať po absolvovaní nižšieho sekundárneho vzdelania tieto vdomosti, zručnosti, spôsobilosti a postoje: Vedomosti Vo VV je väčšina vedomostí získaná a zároveň overovaná prostredníctvom praktických činností Zručnosti - formálne Žiak dokáže: • zvládnuť základy proporčnej stavby zobrazovaného predmetu (výška, šírka, pomer hlavných častí), • dokáže vybrať časť videnej skutočnosti za účelom zobrazenia – záber, rám... • hrať sa s jednoduchými animačnými trikmi, kamuflážou, napodobeninou, • vytvárať formálne série z jedného motívu a jednoduché variácie motívu, • vyjadriť sa základnými technickými postupmi kreslenia, maľovania, jednoduchých grafických techník, fotografovania, plastiky... • vytvoriť kresbu jednoduchého dizajnérskeho návrhu,


•

tvorivo používať vybrané médiá, vyjadrovacie prostriedky, nástroje a techniky – vedieť vyjadriť vlastné nápady, • vedieť spracovať charakteristické podnety z prostredia svojho regiónu, svojho sociálneho prostredia, • vedieť spracovávať podnety z iných predmetov. Zručnosti - technické Žiak dokáže: • zvládnuť narábanie s rôznymi nástrojmi (ceruza, štetec, pero, fixky, uhlík, drievko, rydlo, nožnice, šablóna, špachtľa, valček...), • kresliť prostredníctvom linky a šrafovania, tieňovania, • zvládnuť technické základy usporiadania a miešania farieb na palete i na obraze, vyfarbovať viacerými spôsobmi (šrafúra, pointilizmus, roztieranie, zapúšťanie), • zvládnuť konštrukčno-technické úkony s materiálmi (krčenie, trhanie, strihanie, skladanie, vrstvenie...), spájanie materiálov v koláži a asambláži vkladanie, lepenie, spínanie, viazanie, drôtovanie...), • zvládnuť techniku konštrukcie vonkajšieho tvaru (balenie, obliepanie, obväzovanie, odrôtovanie), • zvládnuť jednoduché techniky otláčania (frotáž, dekalk, monotypia, papierorez, sadrorez...), • zvládnuť základy modelovania, otláčania do modelovacej hmoty a jednoduchého odlievania reliéfu do sadry, • zvládnuť techniku skladania a spájania priestorových tvarov do asambláží, • zvládnuť základné grafické operácie na počítači. Mentálne spôsobilosti Žiak dokáže: • vedieť odôvodniť výber časti alebo prvkov zobrazovanej skutočnosti, • chápať niektoré spôsoby notácie (mapa, partitúra, plán) ako výtvarný spôsob vyjadrovania skutočnosti, • vnimať a analyticky porovnávať charakter okolitej krajiny s inými typmi krajín – uvedomiť si špecifiká svojho kultúrneho a fyzického prostredia, • uvedomovať si možnosti výtvarného vyjadrenia niektorých podnetov prírodovedy (premena látok, váhy, zmena skupenstva, magnetizmus), geometrie (tvarov, povrchov, línií, bodov), matematiky (počtu, množín, sčítania, odčítania, násobenia, delenia), • pokúšať sa o chrakterizáciu seba samého, o vyjadrenie svojich typických znakov, o vlastnú ikonografiu, erb, značku, logo. Postoje Hlavnou kompetenciou v tejto oblasti je tvorivý prístup, ktorý pomáha formulovať žiakovi vlastný hodnotiaci názor. Žiak by mal mať sformované tieto postoje: • otvorenosť voči experimentovaniu s farbou, hmotou, farbou, tvarom, technikou, postupom, motívom a témou, • otvorenosť voči hľadaniu analógií, • odklon od vyjadrovacích schém, náklonnosť k uvedomelému hľadaniu vlastných riešení, • tolerancia voči rôznym typom vyjadrovania, vkusu iných ľudí, • aktívny prístup k svojmu prostrediu – jeho poznávanie a pretváranie, • vyjadriť a vyhodnotiť štýl ľudí, ktorých žiak obdivuje , • budovať vlastný vkus a imidž. Prierezové témy:


Obsahy tematických celkov výtvarnej výchovy vytvárajú prieniky s inými umeleckými oblasťami, ako sú architektúra, dizajn, film, video, literatúra, divadlo, ľudové remeslá.

Zdravie a pohyb Názov predmetu: telesná a športová výchova Vzdelávacia oblasť: zdravie a pohyb

Charakteristika predmetu: Predmet telesná a športová výchova poskytuje základné informácie o biologických, fyzických, psychologických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu a vytvára priestor na realizáciu a uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti žiakov o svoje zdravie. Žiak si osvojí postupy ochrany a upevnenia zdravia, princípy prevencie proti civilizačným ochoreniam, metódy rozvoja pohybových schopností a pohybovej výkonnosti, získa vedomosti a zručnosti z viacerých druhov športových disciplín. Hodinová dotácia je dve hodiny týždenne pre štvorročnú formu štúdia, a tri hodiny týždenne pre osemročnú formu štúdia. Výučba prebieha koedukovane, tzn. oddelene pre chlapcov a dievčatá. Predmet sa vyučuje v telocvični s bežným vybavením. Okrem toho sa na hodinách využívajú priestory posilňovňe, plavárne, športovej haly, klziska a žiaci navštevujú hodiny indoor cykling. V prípadoch, kedy riaditeľka školy rozhodne na základe lekárskeho potvrdenia o úplnom oslobodení žiaka od cvičebných úkonov, absolvuje žiak len teoretickú časť predmetu v rozsahu určenom pre príslušnú formu štúdia, pričom bude klasifikovaný príslušným stupňom hodnotenia podľa ŠkVP, metodických pokynov na hodnotenie a čiastkových výsledkov získaných v príslušnom polroku. Škola sama organizuje a taktiež sa pravidelne zúčastňuje športových súťaží v rôznych športových odvetviach. Súťaže sú určené všetkým záujemcom z radov žiakov školy. Uplatňujeme zásady fair play a rozvíjame myšlienky spojené so športom a olympiizmom. Vzdelávanie v predmete telesná a športová výchova, rozvoj kompetencií žiaka vo vzťahu k hlavným cieľom predmetu sa uskutočňuje prostredníctvom obsahu nasledujúcich štyroch hlavných modulov: 1. Zdravie a jeho poruchy 2. Zdravý životný štýl 3. Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť 4. Športové činnosti pohybového režimu Súčasťou predmetu sú aj kurzové formy vyučovania – plavecký kurz, lyžiarsky výcvikový kurz, kurz športových aktivít v prírode a kurz ochrany života a zdravia.


Ciele predmetu: Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy je umožniť žiakom primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať správne pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť, rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti, podporovať rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a zdatnosti, utvárať trvalo pozitívny vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu, a tým zvyšovať aktivitu v starostlivosti o zdravie. Špecifickým cieľom predmetu je, aby žiaci: • prebrali zodpovednosť za svoje zdravie; • osvojili si vedomosti a zručnosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o svoje telo, s aktívnym pohybovým režimom, zdravým životným štýlom a zdravím; • porozumeli pozitívnemu pôsobeniu špecifických pohybových činností pri zdravotných poruchách a zdravotných oslabeniach, pri prevencii proti rozvoju civilizačných ochorení; • rozumeli vybraným športovým disciplínam, vzdelávacej, výchovnej, socializačnej a regeneračnej funkcii športových činností; • získali zručnosti poskytnutia prvej pomoci; • racionálne jednali pri prekonávaní prekážok v situáciách osobného a verejného ohrozenia; Kľúčové kompetencie: Výchovné a vzdelávacie stratégie umožňujú rozvoj kľúčových a predmetových kompetencií. Vyučovací predmet telesná a športová výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií: • pohybové • kognitívne (rozvoj kritického myslenia, hľadanie optimálneho riešenia, a pod.) • komunikačné • učebné • interpersonálne • postojové Prierezové témy: Predmet telesná a športová výchova zahŕňa prierezovú tému osobnostný a sociálny rozvoj (s dôrazom na profesijný, rodinný, manželský a partnerský rámec) - osobnostný rozvoj, sebapoznávanie a poznávanie iných, komunikácia, spoločenské správanie, bontón, etiketa, efektívne riešenie konfliktov, tolerancia v medziľudských vzťahoch, prevencia šikanovania. Významnú úlohu pri edukácii zohráva prienik s podnetmi z elektronických médií.

Telesná a športová výchova zdravotne oslabených žiakov Súčasťou vyučovania predmetu telesná a športová výchova je aj telesná a športová výchova pre zdravotne oslabených žiakov 4-ročného štúdia a žiakov kvinty – oktávy 8-ročného štúdia. Ide o program rôznych činností a otvorených príležitostí na rozvíjanie individuálnych učebných možností žiakov, ktorí na základe posúdenia zdravotného stavu lekárom nemôžu vykonávať pohybové a športové aktivity. Telesná a športová výchova pre zdravotne oslabených má vo vzdelávaní špecifické postavenie. Umožňuje žiakom so zdravotnými obmedzeniami teoreticky sa oboznamovať a získavať odborné vedomosti o vplyve telesných cvičení na vývoj ľudského organizmu a o organizácii športových súťaží. Všeobecným cieľom je umožniť žiakom primerane sa oboznamovať, osvojovať si , zdokonaľovať a upevňovať teoretické telovýchovné a športové znalosti, nadobúdať vedomosti o motorike svojho tela a utvárať pozitívny trvalý vzťah k športovému dianiu.


Výkonový štandard a k nemu viazaný obsahový štandard je koncipovaný a rozčlenený do 4 modulov: Zdravie a jeho poruchy, Zdravý životný štýl, Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť teoreticky a Športové činnosti teoreticky. Jednotlivé moduly zohľadňujú zážitkovo a zdravotne orientovanú koncepciu telesnej a športovej výchovy zdravotne oslabených, svojím účinkom ovplyvňujú duševný, edukačný a sociálny rozvoj žiakovej osobnosti a jeho životného štýlu. Základnou organizačnou formou je 45-minútová vyučovacia hodina a zúčastňujú sa jej na základe rozhodnutia riaditeľky školy žiaci so zdravotným oslabením a zdravotným postihnutím, zaradení podľa posúdenia zdravotného stavu lekárom do 3. alebo 4. zdravotnej skupiny. CIELE PREDMETU Žiaci - získajú vedomosti o zdraví ako subjektívnej a objektívnej hodnotovej kategórii, preberú zodpovednosť za svoje zdravie - rozlišujú základné determinanty zdravia - získajú vedomosti, ktoré súvisia so starostlivosťou o svoje telo, zdravým životným štýlom - vysvetlia pozitívne pôsobenie špecifických pohybových činností pri zdravotných poruchách - vedia zapojiť sa do spoluorganizovania športových činnosti pre iných - ovládajú základné pravidlá olympijských športov a športových hier - rozumejú vybraným športovým disciplínam, vzdelávacej, výchovnej, socializačnej a regeneračnej funkcii športovej činnosti - osvoja si poznanie a racionálne správanie ako diváci podujatí, organizátori súťaží - vysvetlia metódy a prostriedky rozvoja pohybových zručností - získajú teoretické vedomosti z vybraných športových činností

Telesná a športová výchova zdravotne oslabených Časová dotácia: 2 hodiny týždenne Zdravie a jeho poruchy Obsahový štandard • základné poznatky o formách pohybovej aktivity, • úloha rozcvičenia, • základné olympijské idey, • prvá pomoc pri drobných poraneniach, • relaxačné a dýchacie cvičenia, • cvičenia na správne držanie tela, • bezpečnostné a hygienické požiadavky pri športových aktivitách, • prevencia pred drogovými závislosťami a pred civilizačnými chorobami. • význam vzťahu medzi zdravím a športom. Výkonový štandard Žiak vie: • základné zásady prvej pomoci, poskytnúť prakticky prvú pomoc, • vysvetliť pojem hygiena a jej význam pre zdravie, • vysvetliť, ako pohybové aktivity prispievajú k udržaniu zdravia. Zdravý životný štýl Obsahový štandard • poznatky o hygienických návykoch, o režime dňa, o správnom stravovaní, • poznatky o prostriedkoch regenerácie, o psychohygiene, kalokagatii a olympizme,


• •

všestranne rozvíjajúce cvičenia, Päť Tibeťanov, kalanetika, masáž, cvičenie v prírode , prekážkové dráhy, hody na cieľ, pohybové hry.

Výkonový štandard Žiak vie: • diskutovať o zdravotne orientovaných cvičeniach; • diskutovať o pravidlách pri vykonávaní športových činností. Telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť 1. Atletika Obsahový štandard • základná terminológia a systematika, • atletické disciplíny • technika atletických disciplín, • základné pravidlá súťaženia. Výkonový štandard Žiak • • •

rozozná jednotlivé atletické disciplíny ovláda základnú terminológiu atletiky vysvetlí význam atletiky pre zdravý životný štýl

2. Gymnastika Obsahový štandard • gymnastické športy a základná terminológia, • poradové cvičenia, relaxačné a dychové cvičenia, • posilňovacie cvičenia s vlastným telom, • rozvoj kĺbovej pohyblivosti a ohybnosti, • akrobacia, skoky a obraty, rovnovážne polohy, • moderná a rytmická gymnastika. Výkonový štandard Žiak • • •

rozozná jednotlivé gymnastické športy ovláda základnú terminológiu gymnastiky vysvetlí význam gymnastiky pre zdravý životný štýl

Športové činnosti pohybového režimu Športové hry Obsahový štandard • poznatky o technike a taktike vykonávania športových disciplín, pravidlá vybraných športov, športová terminológia, • funkcie rozhodcu, športový divák, • organizovanie súťaží


Výkonový štandard Žiak: • pozná základné pravidlá, terminológiu vybraných ŠH, • ohodnotí výkon v zápase, • uplatní zásady fair play, • vysvetlí funkcie rozhodcu.

2, Bánovce nad Bebravou. Jazyk a komunikácia

Recommend Documents