Systém riadenia bezpečnosti ZSSK CARGO

Systém riadenia bezpečnosti ZSSK CARGO



5

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 ÚVOD . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 9 ZODPOVEDNOSŤ ZA ZAVEDENIE SRB . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 10 VÍZIA SPOLOČNOSTI V OBLASTI BEZPEČNOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11 POSLANIE SPOLOČNOSTI V OBLASTI BEZPEČNOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12 BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA SPOLOČNOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 13 BEZPEČNOSTNÉ CIELE SPOLOČNOSTI ZSSK CARGO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 Hlavné bezpečnostné ciele . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 Čiastkové bezpečnostné ciele . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 14 PLATNÁ LEGISLATÍVA A INTERNÉ PREDPISY V OBLASTI BEZPEČNOSTI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15

6

POROVNANIE NEHODOVOSTI ŽELEZNIČNEJ, CESTNEJ A LETECKEJ DOPRAVY NA EURÓPSKEJ A NÁRODNEJ ÚROVNI

. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

Štatistické údaje o nehodovosti jednotlivých druhov dopráv a ich medziročné porovnania v rámci SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 Nehodovosť v železničnej doprave v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16 Nehodovosť v cestnej doprave v SR . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 18 Nehodovosť v leteckej doprave v SR. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 Štatistické údaje o nehodovosti jednotlivých druhov dopráv a ich medziročné porovnania v rámci Európy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21 OBLASTI VÝZNAMNE VPLÝVAJÚCE NA ÚROVEŇ BEZPEČNOSTI ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKY NA

ZSSSK CARGO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25

Oblasť prevádzky železničnej dopravy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 Oblasť železničných koľajových vozidiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26 Oblasť železničných nákladných vozňov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27 Oblasť hnacích dráhových vozidiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29 Poistenie ZSSK CARGO . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .31

Oblasť údržby a opráv železničných koľajových vozidiel . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32 Oblasť riadenia železničnej prevádzky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33 Oblasť prekládky, prečerpávania tovarov a preväzovania vozňov . . . . . . . . . . . 36 Oblasť prepravy nebezpečného tovaru . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .37 Oblasť vyšetrovania a analýz nehodových udalostí a mimoriadností . . . . . . . . 39 Oblasť interoperability (TSI) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44 Oblasť ekológie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 Oblasť odpadového hospodárstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 Oblasť vodného hospodárstva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 45 Oblasť ochrany ovzdušia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 46 Postup pri ekologických haváriách – mimoriadnych zhoršeniach vôd . . . . . . 46 Oblasť krízového riadenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .47 Ochrana majetku ZSSK CARGO. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .47 Zabezpečovanie plnenia úloh v oblasti civilnej ochrany . . . . . . . . . . . . . . . . . . .47 Oblasť BOZP . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 Riziková práca na pracoviskách ZSSK CARGO. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 Stav pracovného prostredia, strojov a zariadení . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 Osobné ochranné pracovné prostriedky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 Výchova a vzdelávanie BOZP . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 Kontrolná a inšpekčná činnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49 Účinnosť vnútorného kontrolného systému . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49 Oblasť spôsobilosti zamestnancov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50 Povinné vzdelávanie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50 Skúšky v zmysle predpisu ZSSK Ok 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .51 ZOZNAM PRÍLOH . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52


7

ZOZNAM SKRATIEK

BOZP ČOV ES ETCS EÚ GSM-R HDP HDV IRIS – N ISP JSB MDPaT MZV NPP NT NU OOPP OPS OTŽ PPV

8

PÚ RD RID RIV SMK SNP SR SRB SRT STP TK TP TPP TSI TTPP ÚaO UIC USB VSP ZSSK ZSSK CARGO ŽDPP ŽKV ŽSR

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci Čistička odpadových vôd Európske spoločenstvo Európsky systém riadenia vlakov Európska únia Európsky vlakový rádiový systém Hrubý domáci produkt Hnacie dráhové vozidlo Informačný a riadiaci systém pre nákladnú prepravu Informačný systém pre prevádzku Jednoduchá skúška brzdy Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácii SR Mimoriadne zhoršenie vôd Nehodový pomocný prostriedok Nebezpečný tovar Nehodová udalosť Osobné ochranné pracovné prostriedky Obchodno-prepravná správa Odúčtovňa tržieb železníc Predpis o používaní vozňov v medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich a tovaru Pracovný úraz Rušňové depo Poriadok pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru Dohovor o vzájomnom používaní nákladných vozňov v medzinárodnej preprave Systém manažérstva kvality Stredisko nákladnej prepravy Slovenská republika Systém riadenia bezpečnosti Stredisko riadenia trakcie Stredisko technickej prehliadky Technická kontrola Technická prehliadka Technologické pracovné postupy Technické špecifikácie pre interoperabilitu Technicko-technologická príprava prevádzky Údržba a oprava Medzinárodná železničná únia Úplná skúška brzdy Východoslovenské prekladiská Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. Železničný dopravno-prepravný podnik Železničné koľajové vozidlo Železnice Slovenskej republiky

ÚVOD

Bezpečnosť železničnej dopravy je prvotným a rozhodujúcim predpokladom pre kvalitné a bezproblémové uskutočňovanie prepravy tovaru, ako aj zdrojom konkurenčnej výhody vo vzťahu k ostatným druhom dopravy a má pre našu spoločnosť strategický význam. Prítomnosť ľudského činiteľa v procese realizácie dopravno-prepravnej činnosti, ktorý má najvyšší podiel na vzniku nehodových udalostí (ďalej len NU) a mimoriadností v železničnej doprave, sa vďaka sústavnej inovácii a modernizácii prostriedkov a zariadení, neustále znižuje. Napriek tomu úplná náhrada jeho účasti modernými technickými zariadeniami a prostriedkami nie je možná. Z uvedeného dôvodu je potrebné hľadať vhodný systém zaoberajúci sa riadením a udržiavaním bezpečnosti vrátane prijímania adekvátnych eliminačných opatrení. Jedným z nich je aj Systém riadenia bezpečnosti (ďalej len SRB), cieľom ktorého je zaistiť systémové riešenie bezpečnosti všetkých činností spoločnosti spojených so železničnou prevádzkou. Nevyhnutnosť zavedenia SRB do podmienok Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a.s. (ďalej len ZSSK CARGO) vyplýva zo Zákona č. 109/2005 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je povinný mať každý dopravca, ku dňu začatia prevádzkovania dopravy na dráhe, bezpečnostné osvedčenie, ktorým, okrem iného, preukazuje, že má vytvorený SRB, so súčasným stanovením zodpovednosti v rámci organizačnej štruktúry. V zmysle ustanovení uvedeného zákona je každý dopravca povinný predložiť Úradu pre reguláciu železničnej dopravy do 30. júna výročnú správu o bezpečnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorej obsahom musia byť dosiahnuté ciele pre oblasť bezpečnosti, výsledky plánu bezpečnosti, ako i výsledky auditu vnútornej bezpečnosti. Potreba implementácie uvedeného systému vyplýva aj zo Smernice č. 2004/49/ES Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnosti železníc spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernice 2001/ 14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (ďalej len Smernica o bezpečnosti železníc), v zmysle ktorej je účelom bezpečnostného osvedčenia poskytnúť dôkaz o tom, že železničný podnik zaviedol SRB.


9

ZODPOVEDNOSŤ ZA ZAVEDENIE SRB

Zodpovednosť za zavedenie SRB je v rámci ZSSK CARGO delegovaná nasledovne: • zodpovednou osobou za zavedenie a správnu funkčnosť SRB je generálny riaditeľ ZSSK CARGO, • garantom za SRB sú riaditeľ Odboru kontroly a inšpekcie (O 2) a riaditeľ Odboru stratégie (O 3) - (viď prílohu č. 1 - Organizačná štruktúra ZSSK CARGO), • zodpovednou za celkové vypracovanie SRB a následnú aktualizáciu je pracovná skupina stanovená nariadením generálneho riaditeľa.

10

VÍZIA SPOLOČNOSTI V OBLASTI BEZPEČNOSTI

Bezpečnosť je pre nás základom úspechu a spokojnosti našich zákazníkov a zamestnancov Ako vyplýva zo Strategického plánu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s., pre obdobie 2005 – 2007 s výhľadom do roku 2010, orientácia na zákazníkov a kvalitné pracovné podmienky pre zamestnancov sú jedným z hlavných záujmov spoločnosti. Tieto záujmy sú bezprostredne späté s oblasťou bezpečnosti železničnej dopravy, na ktorú sa kladie veľký dôraz v celej Európskej únii (ďalej len EÚ). Otázka bezpečnosti železničnej koľajovej dopravy je jednou z hlavných požiadaviek jednotného európskeho železničného trhu. Táto požiadavka sa dá dosiahnuť stanovením merateľných bezpečnostných cieľov a nástrojov na ich plnenie, ako aj udržiavaním železničných koľajových vozidiel (ďalej len ŽKV) v spôsobilom stave a dodržiavaním odbornej spôsobilosti zamestnancov v železničnej prevádzke.

11


POSLANIE SPOLOČNOSTI V OBLASTI BEZPEČNOSTI

Poskytovať bezpečné, spoľahlivé a ekologické služby železničnej nákladnej prepravy Naším zákazníkom zaručujeme bezpečnú prevádzku tak, aby spĺňala stanovené bezpečnostné a ekologické požiadavky. Spoľahlivosť prevádzky zabezpečujeme neustálou kontrolou, údržbou a modernizáciou ŽKV a poskytovaním kvalitného vzdelávacieho programu pre našich zamestnancov. K naplneniu poslania spoločnosti v oblasti bezpečnosti prispieva vybudovaný Systém manažmentu kvality (ďalej len SMK), ktorý je základom pre vytvorenie SRB (viď príloha č. 3).

12

BEZPEČNOSTNÁ POLITIKA SPOLOČNOSTI

Bezpečnostná politika spoločnosti Spoločnosť ZSSK CARGO má v súlade so stratégiou spoločnosti a v súlade s politikou kvality vypracovanú bezpečnostnú politiku s nasledovnými hlavnými prvkami:

• Máme vybudovaný Systém riadenia bezpečnosti, ktorý kontinuálne udržiavame a zlepšujeme. • Bezpečnosť je pre nás základom úspechu a spokojnosti našich zákazníkov a zamestnancov. • Poskytujeme bezpečné, spoľahlivé a ekologické služby železničnej nákladnej prepravy. • V oblasti údržby a opráv železničných koľajových vozidiel poskytujeme zákazníkom certifikované služby na základe normy STN EN ISO 9001: 2001. • Neustálym zlepšovaním parametrov technických a technologických zariadení využívaných v železničnej prevádzke prispievame k znižovaniu negatívnych vplyvov na životné prostredie. • K zvyšovaniu bezpečnosti železničnej dopravy uplatňujeme zásady a pravidlá jednotného interoperabilného železničného systému Európy. • Pozitívnym ovplyvňovaním zamestnancov prispievame k zvyšovaniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov. • Vybudovaným vzdelávacím systémom zamestnancov zabezpečujeme, aby každý zamestnanec spĺňal odbornú spôsobilosť stanovenú pre výkon svojej funkcie. • Dôslednou analýzou nehodových udalostí a mimoriadností v železničnej prevádzke neustále vytvárame podmienky k ich predchádzaniu.


13

BEZPEČNOSTNÉ CIELE SPOLOČNOSTI ZSSK CARGO

Hlavné bezpečnostné ciele Vychádzajúc z definovanej bezpečnostnej politiky boli stanovené nasledovné bezpečnostné ciele:

• Dôslednou analýzou smerovať k predchádzaniu závažných nehodových udalostí a mimoriadností spôsobených ZSSK CARGO. • Kvalitným vzdelávacím systémom vytvoriť podmienky pre sústavné zvyšovanie vzdelania zamestnancov pracujúcich v železničnej prevádzke. • Zabezpečovať bezpečnú a bezproblémovú prepravu nebezpečného tovaru. • Prevádzkovať, udržiavať a opravovať železničné koľajové vozidlá pre bezpečnú a bezporuchovú železničnú prevádzku.

14 Čiastkové bezpečnostné ciele Základom správnej činnosti SRB je stanovenie hlavných bezpečnostných cieľov s následnou analýzou ich plnenia. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné určiť čiastkové bezpečnostné ciele v rámci jednotlivých oblastí železničnej prevádzky vedúce k naplneniu hlavných bezpečnostných cieľov a na základe ich kvantifikácie, v prípade potreby a nedostatkov, prijímať nevyhnutné opatrenia vedúce k ich naplneniu. Konkrétne čiastkové bezpečnostné ciele sú uvedené v kapitole „Oblasti významne vplývajúce na úroveň bezpečnosti železničnej prevádzky“, v rámci jednotlivých oblastí SRB.

PLATNÁ LEGISLATÍVA A INTERNÉ PREDPISY V OBLASTI BEZPEČNOSTI

Oblasť bezpečnosti železničnej dopravy v Slovenskej republike podlieha množstvu záväzných právnych predpisov a noriem, vrátane interných predpisov. Východiskovými normami pre SRB na ZSSK CARGO sú: 1. Smernica č. 2004/49/ES Európskeho parlamentu a Rady o bezpečnosti železníc spoločenstva a o zmene a doplnení smernice Rady 95/18/ES o udeľovaní licencií železničným podnikom a smernici 2001/14/ES o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (ďalej len Smernica o bezpečnosti železníc), 2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 3. Nariadenie generálneho riaditeľa ZSSK CARGO k vytvoreniu SRB ZSSK CARGO. 4. Interné, v súčasnosti platné, právne predpisy pre oblasť bezpečnosti.

15



Štatistické údaje o nehodovosti jednotlivých druhov dopráv a ich medziročné porovnania v rámci SR Bezpečnosť je jednou z najdôležitejších podmienok prepravy tovarov. Pre potreby vzájomnej komparácie jednotlivých druhov dopravy sa z hľadiska dosiahnutej úrovne bezpečnosti používa ukazovateľ nehodovosti. Medzi hlavné príčiny vzniku NU patrí nesprávna reakcia, postoj či nedostatočná pozornosť pri vedení dopravného prostriedku. Najvyšší stupeň bezpečnosti dosahujú práve tie druhy dopravy, kde je možné, v procese rozhodovania, čiastočne alebo úplne nahradiť ľudský činiteľ. Medzi také nepochybne patria železničná i letecká doprava. Naopak, najhoršie výsledky dosahuje cestná doprava.

Nehodovosť v železničnej doprave v SR

16

Od vzniku spoločnosti v roku 2005 sa evidujú štatistiky NU a mimoriadností spôsobených ZSSK CARGO. Pre oblasť nehodových udalostí v koľajisku ZSSK CARGO bola vydaná smernica Sm 17 - Smernica pre hlásenie a vyšetrovanie nehodových udalostí a mimoriadností na dráhe v správe ZSSK CARGO, ŽSR a koľajisku vlečiek. Vývoj počtu nehodových udalostí podľa jednotlivých kategórii Rok 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004

2005

Spoločnosť ŽSR ŽSR ŽSR ŽSR ŽSR ŽSR ŽSR ŽSR ZSSK Spolu ŽSR ZSSK Spolu ŽSR ZSSK Spolu ŽSR ZSSK ZSSK CARGO Spolu

Veľké 18 6 10 4 2 1 0 1 1 2 0 0 0 1 0 1 1 1 0 2

Stredné 2 1 3 5 5 1 0 2 1 3 1 1 2 2 1 3 3 0 0 3

Nehody Ohrozenia bezpečnosti 922 856 772 661 722 690 602 146 466 612 127 407 534 123 130 253 127 43 130 300

Spolu 942 863 785 670 729 692 602 149 468 617 128 408 536 126 131 257 131 44 130 305

Vývoj počtu všetkých nehodových udalostí na celej sieti ŽSR

��

17 ��

Pre spoločnosť ZSSK CARGO je potešujúce konštatovanie, že v roku 2005 nedošlo konaním jej zamestnancov k vzniku žiadnej NU kategórie „A“ - veľké nehody, ani kategórie „B“ - stredné nehody, čo poukazuje na vysokú bezpečnosť železničnej prevádzky. Pozitívny pre železničnú dopravu je fakt, že na rozdiel od cestnej dopravy, došlo v roku 2005 oproti roku 1995 k štvornásobnému poklesu v počte veľkých a stredných nehôd. S cieľom udržania si dominantného postavenia železničnej dopravy z hľadiska bezpečnosti je potrebné neustále sa venovať možnostiam plnej automatizácie a elektronizácie železničných systémov, čím sa vytvára cesta eliminácie vplyvu ľudského faktora na železničnú prevádzku, ako hlavného pôvodcu nehodových udalostí a mimoriadností.



Nehodovosť v cestnej doprave v SR Štatistické údaje o nehodovosti v SR za uplynulé obdobie jednoznačne poukazujú na rastúci trend počtu dopravných nehôd, keď napr. v roku 2004 došlo k 20 % nárastu počtu dopravných nehôd v porovnaní s rokom 2000. Vývoj počtu dopravných nehôd v cestnej doprave v SR v rokoch 2000 – 2004

��

18

��

��

��

��

��

��

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Ročenka dopravy, pôšt a telekomunikácií, 2005 V porovnaní s ostatnými druhmi dopravy vzniká najväčší počet dopravných nehôd práve v cestnej doprave. Jednou z príčin je narastajúci počet dopravných prostriedkov, ako aj fakt, že doprava po cestách je plne odkázaná na schopnosti a zručnosti vodiča. Počet dopravných nehôd a hmotné škody v mil. Sk v cestnej doprave na území SR v rokoch 2000 – 2004 Ukazovateľ Počet nehôd spolu v tom: s usmrtením s ťažkým zranením s ľahkým zranením len s hmotnou škodou Usmrtené osoby Ťažko zranené osoby Ľahko zranené osoby Hmotné škody (mil. Sk)

2000 50932

2001 57258

2002 57060

2003 60304

2004 61233

559 1811 5514 43048 628 2204 7890 2616.1

545 1953 5683 49077 614 2367 8472 3168.3

532 1836 5498 49194 610 2213 8050 3268.7

566 1770 6215 51753 645 2163 9158 3815.7

531 1758 6154 52790 603 2157 9033 4023.4

Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Ročenka dopravy, pôšt a telekomunikácií, 2005

Nárast počtu dopravných nehôd má za následok nielen výrazné zvýšenie objemu hmotných škôd z toho vyplývajúcich, ktoré boli v roku 2004 v porovnaní s rokom 2000 až o 54 % vyššie, ale negatívne vplýva aj na ľudský kapitál, ktorý sa ich následkom nemôže zúčastňovať na výrobnom procese, čo v konečnom dôsledku predstavuje značné straty pre celé hospodárstvo. Celkový objem automobilovej prepravy má rastúci trend. Už v súčasnosti však dochádza na mnohých cestných komunikáciách ku kongesciám, k zvyšovaniu počtu nehôd spôsobených cestnými nákladnými vozidlami a k iným negatívnych dôsledkom, ako sú napr. škody plynúce z dopravných nehôd s účasťou cestných nákladných vozidiel, ktoré boli v roku 2004 oproti roku 2000 vyššie až o 85 %.

Nehodovosť v leteckej doprave v SR Letecká doprava má veľký význam predovšetkým v medzinárodnej doprave, pretože je najrýchlejším a zároveň aj pohodlným a bezpečným druhom dopravy. Podiel ľudského činiteľa na aktívnom ovládaní v zmysle zásahov do systémov ovládania lietadla je síce v celom cykle vykonania letu relatívne malý, napriek tomu je hlavným činiteľom pri celkovom posudzovaní príčin leteckých nehôd. Vývoj počtu mimoriadnych udalostí v leteckej doprave na území SR v rokoch 1999 - 2004 Letecké mimoriadne udalosti Letecké nehody Vážne letecké incidenty Incidenty Pozemné incidenty Spolu

1999 16 10 11 5 42

2000 16 15 4 9 44

2001 14 14 9 3 40

2002 15 14 18 6 53

2003 24 16 45 5 90

2004 30 24 57 0 111

Zdroj: Výročná správa za rok 2004, Letecký úrad Slovenskej republiky Podobne, ako je to v prípade cestnej dopravy, aj letecká doprava sa vyznačuje narastajúcim trendom v počte leteckých mimoriadnych udalostí. V roku 2004 bol zaznamenaný až 2,5-násobný nárast oproti roku 1999.


19


Vývoj počtu usmrtených a zranených osôb v leteckej doprave na území SR v rokoch 1995 – 2004

��

��

��

�

20 �

��

��

��

��

��

��

��

��

��

��

t Mŕtve osoby t Zranené osoby Zdroj: Výročná správa za rok 2004, Letecký úrad Slovenskej republiky Z porovnania počtu dopravných nehôd u jednotlivých druhov dopráv vyplýva, že železničná doprava patrí medzi najbezpečnejšie druhy dopravy. Svedčí o tom nielen celkovo menší výskyt dopravných nehôd, ale aj menšie straty z nich vyplývajúce. Navyše k najzávažnejším nehodám na železničných tratiach dochádza práve na železničných priechodoch vinou vodičov motorových vozidiel. Vysoký stupeň bezpečnosti železničnej dopravy ju preto radí do popredia v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy.

Štatistické údaje o nehodovosti jednotlivých druhov dopráv a ich medziročné porovnania v rámci Európy Vytvorenie jednotného trhu založeného na voľnom pohybe tovarov, služieb, osôb a kapitálu medzi členskými štátmi a voľnej ponuke produktov a služieb na území celého Spoločenstva je významným predpokladom pre správne fungovanie EÚ so zreteľom na posilnenie hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a postavenia na svetom trhu. Doprava ako jeden z kľúčových faktorov rozvoja každej modernej spoločnosti a prostriedok hospodárskeho rozvoja je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Vzhľadom na stúpajúci trend v objeme medzinárodnej prepravy sa veľký dôraz kladie najmä na bezpečnosť prepravy osôb i tovarov. Na vzájomné porovnávanie úrovne bezpečnosti jednotlivých druhov dopráv sa používa ukazovateľ nehodovosti. Štatistické údaje uvedené v nasledovných tabuľkách poskytujú prehľad o vývoji nehodovosti v železničnej, cestnej i leteckej doprave. Porovnanie počtu usmrtených osôb v železničnej doprave v rámci Európy za rok 2003 Počet usmrtených osôb Belgicko Česká republika Dánsko Nemecko Grécko Španielsko Francúzsko Írsko Taliansko Luxembursko Maďarsko Holandsko Rakúsko Poľsko Portugalsko Slovinsko Slovensko Fínsko Švédsko Veľká Británia EU 25

2003 4 2 0 23 0 16 7 0 9 0 9 0 7 11 15 1 2 0 0 10 116

Na mil. obyvateľov 0,38 0,20 0,00 0,28 0,00 0,38 0,12 0,00 0,16 0,00 0,89 0,00 0,86 0,29 1,43 0,50 0,37 0,00 0,00 0,17 0,25

Na tis. km tratí 1,14 0,21 0,00 0,64 0,00 1,11 0,24 0,00 0,55 0,00 1,13 0,00 1,21 0,55 5,32 0,81 0,55 0,00 0,00 0,59 0,59

Na mld. tkm 0,55 0,13 0,00 0,29 0,00 1,37 0,15 0,00 0,44 0,00 1,18 0,00 0,41 0,23 7,14 0,30 0,20 0,00 0,00 0,53 0,32

Zdroj: Union Internationale des Chemins de Fer, European Conference of Ministers of Transport, Eurostat, national statistics


21

Prehľad počtu železničných nehôd v medzinárodnom porovnaní za rok 2004 8

9

10 11 12 Osoby

13

Spolu

Na 1 mld. Pkm

0,0 0,2 0,1 0,8 0,4 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,6 ... 0,3 ...

5 5 8 8 14 8 22 7 33 40 5 24 29 2 2 5 5 1 1 1 6 7 1 201 202 9 9

0,0 0,6 0,9 3,4 0,6 5,4 8,1 0,0 0,0 0,3 0,3 ... 5,0 ...

-

0,0

-

-

-

Iné

Kolízie a vykoľajenia

- - - 2 2 - 1 1 2 3 5 - 25 25 - - - - - - - - - - - 2 2 - 6 6 - 10 10 - 8 8

Iné

Na 1 mld. Pkm

AT GKB - 4 9 5 18 ÖBB 20 55 43 44 3 165 BE SNCB/NMBS 33 39 25 20 33 150 CZ CD 1 8 173 57 17 256 DE DB AG 223 98 180 159 11 671 DK DSB 3 1 25 3 32 ES EUSKOTREN - 1 2 3 6 FEVE - 2 4 FGC 1 1 RENFE 2 13 2 16 4 37 FI VR - 6 15 52 13 86 FR RFF 13 10 70 49 24 166 GB ATOC (2003) NETWORK RAIL 2 - 36 11 9 58 EUROSTAR UK (2003) EUROTUNNEL (2002) GR OSE 42 72 65 534 3 716 HU GySEV / RÖEE 1 4 3 4 5 17 MAV 4 - 316 37 74 431 IE CIE 1 1 IT FNM FS 21 27 98 8 16 170 RTC (2003) 72 LT LG - 19 42 11 NL NS (2003) 1 PRORAIL 1 PL PKP - 2 486 104 2 594 PT CP 70 72 182 79 487 890 REFER 1 3 76 31 - 111 SE BV 6 27 22 42 6 103 SJ (2002) 18 6 1 16 41 SI SZ 1 3 33 4 1 42 SK ZSR - 10 61 41 20 132 ZSSK (2002) 7 26 79 - 112

Kolízie a vykoľajenia

Spolu

Smrteľné nehody Úrazy (zranené osoby)

Iné nehody

Nehody na železničných priecestiach

Nehody ľudí zapríčinené pohybom ŽKV

4 5 6 7 Počet nehodových udalostí

Kolízie (vlakov, posunov. zariadení) s ostatnými ŽKV alebo cestnými vozidlami Vykoľajenie ŽKV

3

Spolu

22

2

Železničné dopravno-prepravné spoločnosti

Kód krajiny

1

-

-

0,0

- - - 0,0 0,0 - - - 0,0 - 14 14 8,4 - - - 0,0 1 1 5,5 - 8 8 1,1 - 222 222 30,8 - - - 0,0 0,0 - - - 0,0 0,0 3 8 11 0,2 15 32 47 1,0 - - - 0,0 0,0 - - - 0,0 0,0 - - - 0,0 - - - 0,0 0,0 - 15 15 0,8 22 153 175 9,4 - 8 8 2,3 1 126 127 37,2 - - - 7 7 - 2 2 - 5 5 - - - 0,0 1 1 0,2 - - - 0,0 6 4 10 13,1 - - - - 2 2 0,8 - 14 14 5,2

Zdroj: Union Internationale des Chemins de Fer, European Conference of Ministers of Transport, Eurostat, national statistics

Počet usmrtených osôb vplyvom železničnej dopravy na Slovensku je porovnateľný s priemernými hodnotami za EÚ-25. V prípade ukazovateľa počtu usmrtených osôb na mld. tkm je vykazovaná hodnota nižšia ako priemer EÚ-25, čo poukazuje na vysokú bezpečnosť železničnej prevádzky v nákladnej i osobnej doprave. Osoby usmrtené následkom dopravných nehôd v cestnej doprave za rok 2003 Cestné nešťastia1

2003

2004

Na milión obyvateľov

Na 100 mil. osobokilometrov2

Belgicko Česká republika Dánsko Nemecko Estónsko Grécko Španielsko Francúzsko Írsko Taliansko Cyprus Lotyšsko Litva Luxembursko Maďarsko Malta Holandsko Rakúsko Poľsko Portugalsko Slovinsko Slovensko Fínsko Švédsko Veľká Británia EU 25

1447 432 6613 164 1605 5394 6058 337 6015 97 493 709 53 1326 16 1028 931 5640 1542 242 648 379 529 3658 -

1382 369 5842 170 1619 4751 5530 379 5625 117 516 752 49 1296 13 804 878 5712 1294 274 608 375 480 3368 -

131 142 80 80 122 145 126 100 83 103 131 213 206 117 131 40 63 114 148 147 121 120 72 59 61 102

122 202 70 76 162 235 152 81 139 77 294 479 360 86 280 103 69 111 320 156 154 252 63 54 54 102

Na 100 tis. osobných vozidiel 281 390 228 148 378 413 289 206 224 175 321 760 564 181 477 77 149 230 502 257 272 478 167 130 136 220

Zdroj : CARE / Energy and Transport DG, ECMT, national statistics Počet usmrtených osôb následkom dopravných nehôd v cestnej doprave spôsobených na území SR je v prípade ukazovateľa počtu cestných nešťastí na 100 mil. osobokilometrov a na 100 tis. osobných automobilov viac ako dvojnásobne vyšší v porovnaní s priemerom počtu obetí v EÚ 25.

1 2

Ide o všetky osoby zomreté následkom dopravných nehôd do 30 dní od ich vzniku. Osobové kilometre za osobné automobily a dvojkolesé dopravné prostriedky


23


Vývoj počtu obetí leteckých nešťastí v krajinách EÚ – 25 Obete leteckých nešťastí 1970-79 1980-89 1990-99 2000 2001 2002 2003 2004 2005

Nad územím krajín EU-25 akýmkoľvek operátorom Počet Na mil. obyvateľov 2841 0,70 2416 0,57 574 0,13 122 0,27 125 0,28 101 0,22 12 0,03 6 0,01 137 0,30

Operátorom krajín EU-25 kdekoľvek na svete Počet Na mil. obyvateľov 2883 0,71 1366 0,32 783 0,18 122 0,27 18 0,04 25 0,06 12 0,03 6 0,01 137 0,30

Zdroj : Eurostat, Airclaims, national sources

24

Štatistické údaje o nehodovosti všetkých krajín EÚ–25 na milión obyvateľov poukazujú na porovnateľnú bezpečnosť leteckej i železničnej dopravy, na rozdiel od cestnej dopravy, ktorá sa vyznačuje veľmi vysokým podielom počtu usmrtených osôb za rok na milión obyvateľov.

OBLASTI VÝZNAMNE VPLÝVAJÚCE NA ÚROVEŇ BEZPEČNOSTI ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKY NA ZSSK CARGO

Na bezpečnosť železničnej prevádzky ZSSK CARGO významne vplývajú oblasti uvedené v nasledovnom grafe. Oblasti významne vplývajúce na úroveň bezpečnosti

Hnacie dráhové vozidlá Údržba a opravy ŽKV

Železničné nákladné vozne

Riadenie železničnej prevádzky

Ekológia

25 Prekládka, prečerpávanie tovarov a preväzovanie vozňov

SRB

Krízové riadenie

Preprava nebezpečného tovaru Vyšetrovanie a analýza nehodových udalostí a mimoriadností

Odborná spôsobilosť zamestnancov

BOZP Interoperabilita (TSI)



Oblasť prevádzky železničnej dopravy Oblasť železnicových koľajových vozidiel Aktívne a pasívne prvky bezpečnosti ZSSK CARGO sa v zmysle platných Smerníc EÚ, vydaných Technických špecifikácii pre interoperabilitu (ďalej len TSI) a platných zákonov SR, zameriava na zaistenie bezpečnosti železničnej prevádzky cez úpravy, rekonštrukcie a modernizácie vykonávané na ŽKV tak, aby spĺňali bezpečnostné a prevádzkové kritériá vyplývajúce z platnej legislatívy. Plánované investičné akcie zaisťujúce zvýšenie bezpečnosti železničnej prevádzky

26

Názov investičnej akcie Modernizácia a rekonštrukcia vybraných radov HDV Rekonštrukcia vlakového zabezpečovača MIREL VZ1 Rekonštrukcia rýchlomerov RM1 na HDV Rekonštrukcia elektrodynamickej brzdy na HDV Vybavenie HDV rádiostanicami Úprava riadenia HDV radu 125 montážou elektronického zariadenia MIRER-S Vybavenie HDV systémom ETCS Digitálny vlakový rádiový systém GSM-R VSP rekonštrukcia žeriavov, nákup elektrohydraulických drapákov, hydraulických rýpadiel, čelných nakladačov a bremeňových elektromagnetov a iných Rekonštrukcia prečerpávacích komplexov v Čiernej nad Tisou RD Prievidza, RD Bratislava hlavné – naftové hospodárstvo Technologické zariadenia pracovísk údržby a opráv Zavedenie ISP ako náhrada, v súčasnosti používaného, IRIS-N RD Bratislava Východ – pracovisko na čistenie elektrických strojov a súčiastok Zaradenie ŽKV do prevádzky Pre zaradenie ŽKV do prevádzky je určený predpis ZSSK CARGO V 6 – Predpis pre kontrolu kvality výroby, opráv a prebierku ŽKV, ich uzlov a komponentov. V prípade preberania ŽKV od dodávateľov, výrobcov, opravárenských organizácií sú v uvedenom predpise uvedené konkrétne postupy určených zamestnancov zodpovedných za technickú kontrolu a celkovú bezpečnosť prevádzky určeného ŽKV. Povolenie prevádzky (aj skúšobnej) nových a rekonštruovaných ŽKV vydáva Úrad pre reguláciu železničnej dopravy.

Vyradenie ŽKV z prevádzky Sekcia technicko-technologickej prípravy prevádzky (S 21) vyraďuje ŽKV z prevádzky v prípade: 1. ťažkého poškodenia ŽKV (do zberných surovín), 2. nerentabilnosti prevádzky takéhoto radu ŽKV, 3. rušenia prevádzky a údržby niektorého radu ŽKV a jeho odpredaja.

Oblasť železničných nákladných vozňov Schválenie nového typu nákladného vozňa Návrh na schválenie nového typu nákladného vozňa, jeho zadania, stavby, prototypu, prototypové skúšky predkladá výrobca alebo dovozca na Úrad pre reguláciu železničnej dopravy, ktorý vydá „Rozhodnutie o schválení typu“. Neoddeliteľnou súčasťou schválenia nového typu nákladného vozňa je vystavenie „Technického preukazu dráhového vozidla“. Na základe vystaveného preberacieho protokolu pridelí železničný dopravno-prepravný podnik (ďalej len ŽDPP) evidenčné číslo nákladného vozňa v zmysle vyhlášky UIC 438-2. V prípade vozňov „P“, t. j. súkromných vozňov, je postup pri návrhu na schválenie nového typu nákladného vozňa totožný s postupom schválenia železničného vozňa ZSSK CARGO. Činnosti, ktoré súvisia s celým schvaľovacím procesom, vykonávajú ŽDPP. Na základe vyhlášky UIC 438-2 v súčasnosti ŽDPP prideľujú evidenčné číslo P-vozňa. Pri modernizácii nákladných vozňov sa postupuje v zmysle Vyhlášky č. 250/1997 Z. z., ktorou sa vydáva dopravný poriadok dráh, ktorá charakterizuje modernizáciu vozňa ako „podstatnú zmenu“ k technickým podmienkam pôvodného nákladného vozňa. Kontrola nákladných vozňov Z hľadiska bezpečnosti prevádzky podliehajú nákladné vozne pravidelným technickým kontrolám (TK) v zmysle Vyhlášky 250/1997 Z. z.. Kontrolu technického stavu (periodické opravy v zmysle predpisu ZSSK CARGO V 66) zabezpečuje dopravca na nákladných vozňov v nasledujúcich intervaloch: a) vozne pre rýchlosť 120 km.h-1 TK každé 2 roky, b) vozne pre rýchlosť 100 km.h-1 TK každých 6 rokov, c) vozne s krátkymi závesmi pružníc TK každé 4 roky. Periodické opravy nákladných vozňov sa vykonávajú v zmysle predpisu ZSSK CARGO V 67 a s ním súvisiacich predpisov a technologických postupov prác.


27

OBLASTI VÝZNAMNE VPLÝVAJÚCE NA ÚROVEŇ BEZPEČNOSTI ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKY NA ZSSK CARGO Činnosť vozmajstra V určených miestach stanovených Prevádzkovo-technologickou smernicou príslušného Strediska technickej prehliadky (ďalej len STP) v súlade s požiadavkami Grafikonu vlakovej dopravy vykonávajú vozmajstri technické prehliadky vozňov (ďalej len TP) a skúšky v zmysle platných predpisových ustanovení a tým zabezpečujú požadovanú bezpečnosť železničnej dopravy. Druhy technických prehliadok: • Východisková TP v zriaďovacích staniciach pred odchodom vlaku, • TP po opravách vozňov v opravovni vozňov strediskami údržby a opráv (ďalej len ÚaO) ŽKV, • TP po nakládke tovaru na vlečke v príslušnej železničnej stanici, • TP po vstupe na dôveru z iného ŽDPP na naše územie v určenej stanici podľa pobytu vlaku stanoveného grafikonom vlakovej dopravy, • TP po príchode vlaku z iného ŽDPP a vykonanie konečnej TP v pohraničnej prechodovej stanici. Cieľom TP vozňov je zistiť:

28

• či opotrebenie a stav jednotlivých vozňových súčiastok a poškodenie ohrozujúce bezpečnosť zodpovedajú, z hľadiska bezpečnosti dopravy, predpísaným požiadavkám. • či uloženie a zabezpečenie nákladu na vozňoch zodpovedá bezpečnosti železničnej dopravy. • či nie sú prekročené lehoty stanovené pre pravidelné TP v zmysle platných predpisov. Pri kontrole zabezpečenia nákladu vykonávajú jeho prehliadku v súlade s Prílohou II k RIV (po skončení platnosti v súlade s platnými UIC vyhláškami). Zamestnanci profesie vozmajster v obvode ZSSK CARGO vykonávajú činnosť po úspešnom absolvovaní odbornej skúšky č. 51 v súlade s predpisom ŽSR Ok 2 a ZSSK Ok 2. V súlade s uvedenými predpismi v pravidelných intervaloch absolvujú pravidelné povinné školenie a periodické preskúšanie. Sledovanie pohybu vozňa sa zabezpečuje systémom IRIS-N. Tento systém umožňuje sledovať vozne, ktoré boli vyradené z prevádzky pre technickú závadu a preradené do nepracovného parku, t. j. správkové vozne a opačne, zaradenie vozňov do pracovného parku po odstránení technickej závady. Bezpečnosť prevádzky ŽKV sa v podmienkach ZSSK CARGO zabezpečuje prostredníctvom údržby, kvalitou dodávaných náhradných dielov a vykonanej práce zamestnancov údržby, ako aj obsluhujúcim personálom HDV, dodržiavaním prevádzkových predpisov a správnou technológiou jazdy.

Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť nákladných vozňov Zavedenie tohto systému v rámci ZSSK CARGO napomôže k zvyšovaniu technického stavu vozňov vzhľadom na prepojenie a komunikáciu medzi tímom kontrolujúcim technický stav (kontrolóri kvality) a výkonnými zamestnancami (vozmajstrami) a tým aj k celkovému zvýšeniu bezpečnosti prevádzky nákladných vozňov. Zaviesť „Systém manažérstva kvality technického stavu nákladných vozňov“ v zmysle normy EN ISO 9001:2000 v súlade s Prílohou XII. RIV 2000. Zavedením SMK a následným zvýšením kvality technických prehliadok kontinuálne znižovať počet vyradených nákladných vozňov z prevádzky.

Oblasť hnacích dráhových vozidiel Spôsob zaistenia bezpečnej prevádzky hnacích dráhových vozidiel na ZSSK CARGO Bezpečná prevádzka hnacích dráhových vozidiel (ďalej len HDV) je riešená Vyhláškou MDPaT SR č.250/1997 Z. z., ktorá stanovuje podmienky technickej spôsobilosti HDV vrátane vydávania technických preukazov. Pred vydaním technického preukazu a zaradením HDV schváleného typu do prevádzky na dráhe ŽSR musí byť vykonané overenie technickej spôsobilosti HDV technicko-bezpečnostnou skúškou. Táto sa musí vykonať aj pri závažných rekonštrukciách a zásahoch do konštrukcie HDV v súlade s predpisom ZSSK CARGO V 9 - Predpis pre technicko-bezpečnostné skúšky. Na uvedenú činnosť má spoločnosť ZSSK CARGO poverenie od MDPaT. V podmienkach ZSSK CARGO je údržba HDV realizovaná v zmysle predpisu ZSSK CARGO V 25 – Údržba HDV. Podstatou údržby HDV je prevencia, t.j. kontrola technického stavu v pravidelných intervaloch v závislosti na kilometrickom behu HDV, resp. časovej lehote, využívaním diagnostických metód pri posudzovaní technického stavu najdôležitejších častí HDV. Pristavenie HDV do prevádzky Do prevádzky je možné pristaviť iba HDV v takom technickom stave, ktorý neohrozuje bezpečnosť vlakovej dopravy. Takýto technický stav zabezpečujeme preventívnou údržbou (periodickými prehliadkami) a dôkladnou kontrolou HDV pred pristavením na vlak a počas jeho prevádzky. Údržbu HDV zabezpečuje Sekcia údržba a opráv ŽKV (S 42) cestou svojich certifikovaných pracovísk na základe certifikátu ISO 9001:2001. Kontrolu HDV pred pristavením do prevádzky, počas prevádzky a pri odstavení do rušňového depa vykonáva rušňovodič. Konkrétny postup a obsah prehliadky HDV pred pristavením na vlak je stanovený predpisom ZSSK CARGO V 2 – Výkon rušňovej čaty. Predpis uvádza v prílohe 1 konkrétne závady, s ktorými je zakázané pristaviť HDV do prevádzky.


29


Kontrola HDV počas prevádzky V prevádzke počas jazdy vlaku je rušňovodič povinný overovať technický stav dôležitých celkov HDV pri pobytoch vlaku v železničných staniciach. Pri odstavení HDV po výkone rušňovodič vykoná prehliadku v zmysle predpisu ZSSK CARGO V 2. Podľa závažnosti zistených chýb informuje svojho nadriadeného a požaduje vykonanie opravy cestou Knihy opráv HDV. Údržba HDV Údržba HDV je založená na prevencii. Kompletný údržbový systém je riešený predpisom ZSSK CARGO V 25. Na HDV sa vykonávajú periodické prehliadky v závislosti od kilometrického behu v zmysle predpisu V 25. Prehliadky sú vykonávané pracoviskami Sekcie údržba a opráv ŽKV (S 42). Prehliadky sú rozdelené na :

30

• prevádzkové ošetrenie „O“, • malú prehliadku „M“, • veľkú prehliadku „V“. Spôsobilosť rušňovodiča Práca rušňovodiča pri vozbe vlakov po tratiach v správe ŽSR sa riadi predpismi, smernicami a pomôckami ku Grafikonu vlakovej dopravy, ktoré sú obsahom jeho odbornej skúšky. Rušňovodič získa odbornú spôsobilosť absolvovaním teoretickej prípravy a vykonaním odborných skúšok v zmysle predpisu ŽSR Ok 2 a ZSSK Ok 2. Po vykonaní odborných skúšok a predpísaného výcviku získa rušňovodič oprávnenie na samostatný výkon služby až po vykonaní „Úradnej skúšky spôsobilosti“. Úradné skúšky spôsobilosti vykonávajú osoby poverené MDPaT. Odbornú spôsobilosť si rušňovodič udržuje pravidelnými školeniami (4 krát v roku) a periodickou skúškou každý tretí rok. V zmysle ustanovení Zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach musí každý rušňovodič, okrem odbornej spôsobilosti, spĺňať aj zdravotnú, zmyslovú a psychologickú spôsobilosť ako nevyhnutná podmienka pre výkon dopravy na dráhe. Riadenie pohybu HDV na dráhe ŽSR Na dráhe ŽSR sa pohyb HDV (vlakov) riadi Pravidlami železničnej prevádzky ŽSR Ž1, ktorými ŽSR určujú spôsob, podmienky a technologické postupy pre činnosti pri prevádzkovaní dráhy.

Poistenie ZSSK CARGO Smernica Európskej komisie č. 95/18/ES, z júna 1995 o udeľovaní licencii železničných podnikom (ďalej len Smernica 95/18/ES) priniesla pre železničných operátorov povinnosť poistiť sa alebo požadovať adekvátne krytie. V každom členskom štáte alebo regióne je v rámci licencie vyžadovaná príloha spočívajúca v zabezpečení poistenia, resp. krytia železničných operátorov. Na základe uvedeného má ZSSK CARGO uzavretú poistnú zmluvu, platnú na príslušný kalendárny rok. Uvedená poistná zmluva sa vzťahuje na všetky miesta na území SR patriace poistenému, pre pojazdné stroje je miestom poistenia aj územie Európy. Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť ŽKV • Pristavovať do prevádzky HDV v technickom stave, ktorý neohrozuje bezpečnosť dopravy. • Zlepšovanie pracovných podmienok rušňovodiča na HDV. • Kontrolnou činnosťou prispieť k znižovaniu počtu nehodových udalostí a mimoriadností v prevádzke. • Dodržiavanie kilometrického prebehu HDV do prevádzkového ošetrenia a malej prehliadky. • Včasné plánovanie dodávok náhradných dielov, materiálu a zabezpečovanie náhradných dielov, celkov a materiálu pre údržbu DV Sekciou logistiky po konzultácii s výkonným pracoviskom údržby a opráv tak, aby nedochádzalo k prestojom ŽKV v opravovni z dôvodu ich nedostatku. • Po vykonanej údržbe musia spĺňať ŽKV nielen ako celok, ale aj ako časti stanovené technické aj kvalitatívne parametre.


31

OBLASTI VÝZNAMNE VPLÝVAJÚCE NA ÚROVEŇ BEZPEČNOSTI ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKY NA ZSSK CARGO Oblasť údržby a opráv železničných koľajových vozidiel Oblasť údržby a opráv ŽKV je hlavnou činnosťou Úseku služieb ŽKV (Ú 40), ktorý vykonáva, prostredníctvom Stredísk údržby a opráv ŽKV, dislokovaných v rôznych častiach Slovenska údržbu, opravy a modernizáciu ŽKV. Opravárenské základne sú orientované na zabezpečenie bezporuchovej prevádzky ŽKV. Uvedené strediská priamo riadia a zabezpečujú pracovnú činnosť v jednotlivých rušňových depách, opravovniach osobných i nákladných vozňov, ako aj v staniciach technickej prehliadky opráv osobných a nákladných vozňov. Sekcia údržby a opráv ŽKV (S 42) realizuje širokú škálu úkonov. Úradom pre reguláciu železničnej dopravy jej boli udelené viaceré oprávnenia na výkon činností. Zabezpečenie kvalitnej údržby a opráv a zachovanie bezpečnosti ZSSK CARGO má vytvorený „Systém manažérstva kvality podľa ISO 9001:2000“ pre údržbu a opravy ŽKV. Pre overenie zhody činností týkajúcich sa bezpečnosti a kvality údržby a opráv ŽKV je na úseku služieb ŽKV (Ú 40) realizovaný systém plánovaných, dokumentovaných interných kontrol kvality, ktoré vykonávajú jednotlivé oddelenia Sekcie údržby a opráv ŽKV (S 42).

32

Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť údržby a opráv • Zvyšovať priemerný počet ubehnutých traťových km na jednu závadu z viny zlyhania ľudského činiteľa na úseku údržby a opráv na jednotlivé série rušňov. • Znižovať počet reklamácií ŽKV po R1 a R2 u osobných vozňov zavinených ľudským činiteľom v %. • Znižovať počet odmietnutých nákladných vozňov pri preberacom konaní po oprave.

Oblasť riadenia železničnej prevádzky Pri riadení železničnej prevádzky je potrebné vždy prihliadať na jej bezpečnosť a riadiť ju tak, aby sa predchádzalo nehodovým udalostiam (NU) a mimoriadnostiam v prevádzkovaní dopravy na dráhe ŽSR, na vlečkách a koľajiskách ZSSK CARGO. Železničná prevádzka je v podmienkach ZSSK CARGO riadená prostredníctvom dispečerského riadenia, ktoré je sústredené na Sekcii prevádzky a prepravy (S 22). Okrem hlavných úloh dispečerského riadenia, ako sú: • riadenie vozňov, • riadenie HDV a rušňového personálu, • riadenie vlakov, • prepravný dozor, • ostatná operatívna činnosť, je jednou z dôležitých úloh zaistenie bezpečnosti pri prevádzkovaní dopravy na dráhe a včasné vyrozumenie a informovanie zamestnancov zodpovedných za vyšetrovanie NU a mimoriadností, ako aj zamestnancov zodpovedných za odstraňovanie následkov. Základným dokumentom pre operatívne riadenie je „Smernica pre operatívne riadenie prevádzkovej práce v Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s“. Základnou úlohou operatívneho riadenia je zabezpečiť plynulú prevádzku mobilných prostriedkov ZSSK CARGO, pri rešpektovaní požiadaviek zákazníkov, so zreteľom na bezpečnosť, plynulosť, včasnosť, rovnomernosť a hospodárnosť prevádzky, ako aj vytvárať podmienky a predpoklady pre zabezpečenie prevádzky vlakov nákladnej dopravy, včasnými opatreniami riešiť mimoriadnosti a vytvárať predpoklady na plnenie objednávok prepravy.


33

OBLASTI VÝZNAMNE VPLÝVAJÚCE NA ÚROVEŇ BEZPEČNOSTI ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKY NA ZSSK CARGO Organizácia dispečerského riadenia

Ústredný dispečer ZSSK CARGO

Trakčný dispečer

Hlavný vozňový dispečer ZSSK CARGO pre cudzie vozne

Hlavný vozňový dispečer ZSSK CARGO pre cistern. vozne

Prepravný dozor ZSSK CARGO

Kontrolný dispečer pracoviska dispečingu prepravy

34

Rušňový dispečer pracoviska dispečingu prepravy

Vozňový dispečer pracoviska dispečingu prepravy

Pracovisko SRT, Strojmajster depa

Vozňový disponent strediska nákladnej prepravy

Prepravný dozor pracoviska dispečingu prepravy

Oblasť špeciálnych prepráv Pre vybrané druhy špeciálnych prepráv platia osobitné predpisy a riadiace akty. Hlavné úlohy v oblasti prepráv mimoriadnych zásielok sa zabezpečujú v súlade s predpisom ŽSR D 31 a ustanoveniami vyhlášky UIC 502. Zásielky, ktoré nezodpovedajú záväzným ustanoveniam Prílohy II RIV 2000 - Predpisy o nakladaní tovaru do železničných vozňov a podliehajú osobitným technickým a prevádzkovým podmienkam na prepravu mimoriadnych zásielok, ktoré sú definované v CIM čl.5 §1 a SMGS čl. 5, je potrebné pred podaním na prepravu vopred prerokovať na ŽSR Oddelení špeciálnych prepráv (URMIZA Bratislava). Generálne riaditeľstvo ŽSR - Oddelenie URMIZA, vydáva inštradácie a zabezpečuje sledovanie týchto prepráv vrátane prepravy cez pohraničné priechodové stanice.

Prevádzkové poriadky a technologické postupy výkonných pracovísk úseku prevádzky Základným dokumentom výkonných pracovísk úseku prevádzky (SNP, SRT, STP) sú „Prevádzkové poriadky“ vrátane ich príloh. V prevádzkových poriadkoch sú rozpracované základné charakteristiky pracoviska, materiálno – technické vybavenie pracovísk, personálne obsadenie, technologické postupy, ako aj ďalšie špecifické podmienky pre jednotlivé typy pracovísk. Z pohľadu zaistenia bezpečnosti prevádzky obsahujú prevádzkové poriadky podmienky pre BOZP rozpracované na miestne pomery, opatrenia na zabezpečenie bezpečného pohybu zamestnancov na pracoviskách, systém vyrozumievania vedúcich zamestnancov výkonných pracovísk pri vzniku NU a mimoriadností, pracovných úrazov v podmienkach výkonného pracoviska. Havarijné plány pri vzniku iných mimoriadnych udalostí Havarijné plány má spracované prevádzkovateľ dráhy, teda ŽSR a sú uložené na výkonných pracoviskách ŽSR. V niektorých prípadoch sa plnia opatrenia, ktorých gestorským útvarom a vykonávateľom je Odbor vnútorných a vonkajších vzťahov (O 1) ZSSK CARGO. Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť riadenia železničnej prevádzky • Pri vzniku nehodovej udalosti alebo mimoriadnosti zaistiť rýchly prienik informácie a včasné vyrozumenie a zabezpečenie účasti všetkých zainteresovaných zložiek. • Zavedením informačného systému pre podporu prevádzky (ISP) zabezpečiť spoľahlivé informácie o pohybe a zložení vlaku v reálnom čase.


35


Oblasť prekládky, prečerpávania tovarov a preväzovania vozňov Bezpečnosť prekládky, prečerpávania a preväzovania je stanovená v Technologických pracovných postupoch jednotlivých pracovísk. Technologické pracovné postupy (ďalej len TPP) obsahujú konkrétne postupy činností vedúcich k zaisteniu bezpečnosti pri práci. Sú tu uvedené činnosti, ktoré je potrebné vykonať v rámci prevádzky pre zaistenie bezpečnosti a pred začatím prác, vrátane zakázaných manipulácii. Pre jednotlivé pracoviská sú stanovené nebezpečné manipulácie a bezpečnostné zásady, ktoré sa musia dodržať počas výkonu prác. Osobitná pozornosť musí byť venovaná manipulácii s nádržkovými vozňami, pri ktorej sa postupuje na základe Technologických postupov práce pre plnenie nádržkových vozňov nebezpečnými látkami na prečerpávacích rampách Pracoviska prekládky a prečerpávania pre plnenie nádržkových vozňov. Dodržiavanie uvedených opatrení je životne dôležité, nakoľko ide o pracoviská zvlášť rizikové. Popisuje sa tu prečerpávanie na každej prečerpávacej rampe vrátane bezpečnostných opatrení pri konkrétnych činnostiach.

36

TPP v Maťovciach obsahujú konkrétne postupy prác týkajúcich sa bezpečnosti pri práci a bezpečnostné zásady, ktoré sa musia dodržať počas prác vykonávaných na pracovisku. Popisujú dopravnú obsluhu, ako aj obsluhu portálových zdvihákov a samotné preväzovanie vozňov. Jednotlivé pracoviská Sekcie VSP majú spracované havarijné plány pre zamedzenie vzniku neovládateľného úniku nebezpečných látok do ovzdušia, keďže ide o rizikové pracoviská. V havarijných plánoch sú uvedené opisy, spôsoby hlásenia mimoriadneho zhoršenia vôd v rámci organizácie i mimo nej, zabezpečenie činnosti pri mimoriadnych zhoršeniach vôd, technické opatrenia, vrátane bezprostredných opatrení na zneškodnenie mimoriadneho zhoršenia vôd, ako aj následne opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho zhoršenia vôd. Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť prekládky a prečerpávania tovarov a preväzovania vozňov • Nákupom nových rýpadiel, čelných nakladačov a komplexnou rekonštrukciou prečerpávacích komplexov zvýšiť bezpečnosť a vytvoriť lepšie pracovné podmienky pre zamestnancov Sekcie VSP. • Modernizáciou mechanizmov zvyšovať bezpečnosť, zlepšiť kvalitu pracovného prostredia, zvýšiť ochranu životného prostredia ako aj výkonnosť pracovných zariadení. • Zvyšovať bezpečnosť prekládky zavedením 5 zmennej prevádzky u prekládkových robotníkov a strojníkov.

Oblasť prepravy nebezpečného tovaru Nebezpečným tovarom sa rozumejú veci, ktoré pri preprave alebo uložení môžu svojimi vlastnosťami spôsobiť výbuch, požiar, poškodenie vozňov, železničných zariadení alebo iných vecí, ako aj úraz, otravu, popálenie alebo iné poškodenie zdravia osôb. Pre účely prepravy NT sú stanovení ako hlavní účastníci prepravy odosielateľ, prijímateľ a dopravca. Povinnosti a práva účastníkov procesu prepravy NT upravujú konkrétne ustanovenia predpisu RID. Kontrola pri preprave NT sa vykonáva na základe prepravných listín a pripojených sprievodných listín vizuálnou kontrolou nákladného vozňa alebo kontajnera a pokiaľ je v danom prípade možné, aj nákladu. Ak ZSSK CARGO zistí porušenia ustanovení predpisu RID, zásielku nesmie prepraviť, kým nebudú podmienky RID splnené. Ak ZSSK CARGO zistí počas prepravy porušenie ustanovení RID, ktoré by mohlo ohroziť bezpečnosť prepravy, zásielku čo najrýchlejšie zadrží so zreteľom na požiadavky bezpečnosti dopravy, bezpečného umiestnenia zásielky a verejnej bezpečnosti. Prevádzkovateľ železničnej infraštruktúry musí mať zhotovený interný núdzový plán pre každú zriaďovaciu stanicu podľa ustanovení RID.3 Realizácia prepravy NT uvedený v medzinárodnej zmluve RID možno prepravovať len za podmienok v nej uvedených. Vo vnútroštátnej preprave NT na železničných dráhach sa postupuje podľa podmienok určených na prepravu NT medzinárodnej železničnej preprave medzinárodnou zmluvou a podľa osobitných predpisov.4 Zásielky s tovarom RID sa môžu vykladať a nakladať iba na miestach na to určených uvedených v staničnom alebo prevádzkovom poriadku, aby nespôsobili ohrozenie životného prostredia a znečistenie spodných vôd. Zamestnanec Sekcie prevádzky a prepravy (S 22), resp. Sekcie východoslovenských prekladísk (S 24), ktorý preberá zásielku loženú NT na prepravu od odosielateľa, resp. od iného dopravcu, skontroluje 10 kontrolných znakov. Ak zistí ešte pred prijatím zásielky na prepravu, že podmienky RID neboli splnené, upozorní na to odosielateľa s tým, aby chyby odstránil a zásielku prijme na prepravu až po ich odstránení. Pokiaľ sa vykonáva TP, skontroluje vozmajster technický stav zásielky podľa prílohy XII RIV. V prípade, že určený zamestnanec zistí chybu na ceste, vylúči tovar z ďalšej prepravy, spíše o tom „Hlásenie - RID / RID - Meldung 0 735 1 4817” . Pokiaľ je možné na mieste závadu odstrániť, odstráni ju. V opačnom prípade vyzve odosielateľa o vykonateľný návrh. 3

V zmysle zmeny RID platnej od 1.1.2007 musí dbať o to: a) že budú vytvorené vnútorné núdzové plány pre zriaďovacie stanice podľa RID; b) že zaistí rýchly a neobmedzený prístup v každom momente k nasledovným informáciám: • zostavenie vlaku, • UN čísla prepravovaných NT, • zaradenie vozňov vo vlaku, • množstvo nákladu. 4 Vyhláška úradu jadrového dozoru


37

Činnosť bezpečnostných poradcov podľa RID pri ZSSK CARGO5 Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je odosielateľom, dopravcom alebo prijímateľom, je povinná ustanoviť bezpečnostného poradcu na prepravu NT, ak celkový objem prepravovaného NT presahuje 50 ton za kalendárny rok. Výkon funkcie bezpečnostného poradcu je vykonávaný zamestnancami Úseku prevádzky (Ú 20) ako organizačného útvaru, ktorý je poverený výkonom prepravných činností. Kontrolná činnosť6 Bezpečnostný poradca vykonáva špecializovanú kontrolu, ktorá je zameraná na dodržiavanie ustanovení RID, ako aj ostatných vnútroštátnych právnych noriem v oblasti prepráv NT v zmysle RID v rozsahu stanovenom vyhláškou UIC 471-3 . Tieto kontroly vykonáva podľa stanoveného plánu. O vykonanej kontrole vyhotoví mesačnú správu, ktorú predloží vedúcemu oddelenia prepravy, pričom k správe priloží prehľad vykonaných kontrol. Koordinácia pri likvidácii následkov prepráv nebezpečného tovaru

38

Pre zabezpečenia ochrany zdravia zamestnancov ZSSK CARGO, ako aj iných osôb, ktoré by mohli byť zásielkou so zvýšenou hodnotou rádioaktivity ožiarené, je potrebné zabezpečiť činnosť zamestnancov tak, aby boli vytvorené podmienky určené Zákonom č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve. K tomu je potrebné dodržiavať postup uvedený v opatrení č.3_O1_01012006 „Opatrenie k nakladaniu so zásielkami so zistenou zvýšenou hodnotou rádioaktivity“. V predmetnom opatrení sú uvedené postupy zamestnancov v stanici odosielacej, vo vstupnej, výstupnej pohraničnej prechodovej hranici, nácestnej stanici a v stanici určenia v prípade zistenia dávkového príkonu presahujúceho hodnotu prírodného pozadia, t. j. 20mSv/h. Sú v ňom uvedené vyrozumievacie postupy zamestnancov a ohlasovacie povinnosti určeným štátnym orgánom. Preprava vybraných látok triedy Prepravy uránového koncentrátu, čerstvého ako aj vyhoreného jadrového paliva sa riadi na sieti ŽSR predpismi PMR 1/2000, 2/2000, 3/2000. Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť prepravy NT • Zabezpečiť maximálnu úroveň chybovosti 20 % na základe hodnotenia kvality prepravy nebezpečného tovaru podľa Vyhlášky UIC 471-3 príloha D. Kvalita a úroveň bezpečnosti sa hodnotí na základe 10 bodového zoznamu. Zistené chyby sú z hľadiska ich vplyvu na bezpečnosť prepravy NT priradené k triede 1 (bezvýznamné chyby) až po 5 (chyby s podstatným vplyvom na bezpečnosť). Hodnotiaci formulár obsahuje druhy chýb, napr.: tovar nie je pripustený na dopravu, označovanie tovaru, naposledy naložený tovar, únik tovaru, preťažená, preplnená prepravná jednotka, nesúhlasí oficiálne pomenovanie tovaru, chýba oranžové označenie, chýba označenie triedy 9. 5 6

v zmysle odst. 4-7 § 29a) zákona o dráhach rozpracované v opatrení R S22 č.9/2005 v zmysle Opatrenia R S 22 č.5/2005 a R S 22 č.9/2005

Oblasť vyšetrovania a analýz nehodových udalostí a mimoriadností Vyšetrovanie NU a mimoriadností sa vykonáva v zmysle Zákona NR SR o dráhach č. 164/1996 Z. z. a Vyhlášky MDPaT SR 250/1997. Predpis ŽSR D 17 stanovuje postup hlásenia a vyšetrovania NU a mimoriadností v železničnej prevádzke pre všetkých prepravcov na tratiach ŽSR. V podmienkach ZSSK CARGO je základným dokumentom pre hlásenie a vyšetrovanie NU smernica Sm 17 „Smernica pre hlásenie a vyšetrovanie nehodových udalostí a mimoriadností na dráhe v správe ZSSK CARGO, ŽSR a koľajisku vlečiek“. Vyrozumievací systém Podrobnosti sú zakotvené v Zmluve o prevádzkovaní dopravy na dráhe v správe ŽSR medzi ŽSR a ZSSK CARGO. Zmluvné strany podľa „Zmluvy o prevádzkovaní dopravy na dráhe v správe ŽSR“ sú si povinné navzájom včas oznámiť vznik NU alebo mimoriadnosti, ku ktorej dôjde, za účasti zamestnancov alebo zariadenia dopravcu, pri prevádzkovaní dopravy na dráhe ŽSR. Zamestnanci sú povinní vznik NU na dopravnej ceste hlásiť v súlade s predpisom ŽSR D 17. Vzájomné vyrozumievanie medzi oboma spoločnosťami je zabezpečené prostredníctvom ústredných dispečerov. Informačné vyrozumievacie systémy sú uvedené v prílohe č.2. Vyrozumievací systém je recipročný aj pri obdobných situáciách v obvode ZSSK CARGO pre zamestnancov ŽSR a ZSSK. Odovzdávanie informácií medzi spoločnosťami o situácii v jednotlivých regiónoch prebieha na úrovni Ústredných dispečerov. V zmysle ustanovení smernice Sm 17 sú zamestnanci ZSSK CARGO povinní vznik NU, ktorej sú účastníkmi, resp. svedkami, neodkladne oznámiť svojmu priamemu nadriadenému, výpravcovi príslušnej železničnej stanice, resp. vedúcemu príslušného pracoviska, ktorý vyrozumie Ústredného dispečera. Ústredný dispečer a kontrolní dispečeri ZSSK CARGO úzko spolupracujú pri vzájomnom vyrozumievaní sa o všetkých NU za účasti zariadení alebo personálu ZSSK CARGO na tratiach a obvodoch ŽSR, resp. v obvodoch Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. (ďalej len ZSSK), ako aj v obvodoch ZSSK CARGO.


39


Informačný vyrozumievaní systém pri vzniku NU alebo mimoriadnosti na ZSSK CARGO

Vznik NU alebo mimoriadnej udalosti

Zamestnanec

Priamy nadriadený

40 Kontrolný dispečer ZSSK CARGO


V prípade vybraných mimoriadností koordinuje určený zamestnanec ŽSR činnosť v oblasti civilnej ochrany v zmysle zmluvy medzi ŽSR a ZSSK CARGO a ZSSK CARGO a ZSSK. Zamestnanci ZSSK CARGO sú povinní vznik vybranej mimoriadnosti, ktorej sú účastníkmi, resp. svedkami, neodkladne oznámiť výpravcovi príslušnej železničnej stanice, resp. vedúcemu príslušného pracoviska a svojmu priamemu nadriadenému, ktorí okamžite vyrozumia svojho Ústredného dispečera o tejto mimoriadnosti. Ústredný dispečer ZSSK CARGO vyrozumie ihneď určeného zamestnanca Oddelenia krízového riadenia Odboru vonkajších a vnútorných vzťahov (O 1) ZSSK CARGO. Ďalší postup zabezpečovania potrebných opatrení zaisťuje Odboru vonkajších a vnútorných vzťahov (O 1) ZSSK CARGO, ktorý následne zabezpečí vyrozumenie generálneho riaditeľa o určených mimoriadnostiach.

Spolupráca dispečerských aparátov ŽSR, ZSSK CARGO a ZSSK V prípade NU vlaku ZSSK CARGO, alebo pri jeho uviaznutí na trati, umožní dispečerský aparát ZSSK CARGO strane ŽSR čo najrýchlejšie opätovné sprevádzkovanie príslušného traťového úseku a obnovenie dopravy. Kontrolný dispečer ŽSR oznamuje kontrolnému dispečerovi ZSSK CARGO každú NU, ktorá má za následok nasadenie ďalšieho HDV ZSSK CARGO na uvoľnenie trate, stiahnutie vlaku a pod. Kontrolný dispečer ZSSK CARGO spolu s rušňovým dispečerom zabezpečia ihneď vhodné HDV a v spolupráci s dispečerským aparátom ŽSR zabezpečia uvoľnenie trate. Obdobným spôsobom je možné použiť HDV ZSSK CARGO v prípade potreby na uvoľnenie trate pri vlakoch ZSSK. Vyšetrovanie nehodových udalostí, odstraňovanie následkov na dráhe ŽSR Nehodové udalosti a mimoriadnosti, ktoré vznikli na dráhe ŽSR, vyšetrujú oprávnení zamestnanci ŽSR. Zástupca ZSSK CARGO je účastníkom vyšetrovania. Hlásenie a vyšetrovanie NU a mimoriadností je v podmienkach ŽSR rozpracované v predpise ŽSR D 17. V zmysle ustanovení Zmluvy so ŽSR sa ZSSK CARGO zaväzuje neodkladne poskytnúť oprávneným zamestnancom ŽSR, ktorí NU alebo mimoriadnosť vyšetrujú, všetky potrebné a požadované údaje, doklady a zodpovedné odborné vyjadrenia o prevádzke zariadenia a s činnosťou vlastných zamestnancov, súvisiacich s NU alebo mimoriadnosťou. Nehodové udalosti vzniknuté na koľajisku vlečiek Na koľajisku vlečiek vyšetruje a uzatvára NU a mimoriadnosti príslušný prevádzkovateľ dráhy. Pri vzniku NU za účasti zamestnancov, alebo zariadenia ZSSK CARGO, vyšetruje NU prevádzkovateľ dráhy za účasti povereného zamestnanca ZSSK CARGO. Postup vyšetrovania NU a mimoriadnosti a objednávanie NPP musí byť riešený zmluvne (Obchodné podmienky pre poskytovanie vlečkových služieb, vlečkové zmluvy). Zodpovední zamestnanci sekcií sú podľa povahy NU účastníkmi vyšetrovania a sú povinní napomáhať pri získavaní všetkých potrebných údajov, dokladov a zodpovedných odborných vyjadrení súvisiacich s NU alebo mimoriadnosťou. Nehodové pomocné prostriedky ZSSK CARGO má vo vlastníctve NPP na odstraňovanie následkov NU. V prípade NU na dráhe v správe ŽSR, NPP objednáva vždy kontrolný dispečer ŽSR u rušňového dispečera ZSSK CARGO. V ostatných prípadoch podľa dohodnutých zmluvných vzťahov medzi jednotlivými sekciami, v prípade prevádzkovateľov iných dráh (vlečiek) na základe objednávky, alebo zmluvy. Medzi ŽSR a ZSSK CARGO je uzatvorená „Zmluva o zabezpečení činností pri odstraňovaní následkov nehôd“. Uvedená zmluva okrem iného rieši aj spôsob objednávania, dodacie podmienky a objednávanie NPP, dislokáciu a skladbu NPP v jednotlivých obvodoch, vrátane typu nasadzovaných nakoľajovacích zariadení, doprovodné vozne a nehodové žeriavové jednotky v jednotlivých obvodoch.


41

OBLASTI VÝZNAMNE VPLÝVAJÚCE NA ÚROVEŇ BEZPEČNOSTI ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKY NA ZSSK CARGO Postup vyrozumievania o vzniku pracovných úrazov V podmienkach ZSSK CARGO sa oblasť hlásenia, evidencie a registrácie pracovných úrazov vykonáva v zmysle Vyhlášky 111/1975 Zb. v znení Vyhlášky 483/1990 Zb. Zamestnanci ZSSK CARGO sú v zmysle Vyhlášky 111/1975 Zb. povinní: • oznámiť vznik pracovného úrazu (ďalej len PÚ) priamemu nadriadenému na ZSSK CARGO, • ak PÚ vznikne na ŽSR – oznámiť ho aj výpravcovi príslušnej železničnej stanice, resp. vedúcemu pracoviska ŽSR, • ak PÚ vznikne na ZSSK – oznámiť ho aj vedúcemu pracoviska ZSSK. Priamy nadriadený zamestnanca ZSSK CARGO: • PÚ, ktoré si vyžadujú lekárske ošetrenie: • zabezpečí lekárske ošetrenie, ak sa PÚ stane na ZSSK CARGO, • nahlási kontrolnému dispečerovi ZSSK CARGO v príslušnom regióne, • PÚ, ktoré si nevyžiadajú lekárske ošetrenie, zapíše do Knihy úrazov. • vyrozumie vedúceho zamestnanca svojej organizačnej zložky.

42

Ústredný dispečer a kontrolní dispečeri na ZSSK CARGO úzko spolupracujú pri vzájomnom vyrozumievaní sa o všetkých úrazoch zamestnancov ZSSK CARGO v priestoroch ŽSR, ZSSK, ako aj na pracoviskách ZSSK CARGO. Ústredný dispečer ZSSK CARGO s Ústredným dispečerom ŽSR, resp. ZSSK sa navzájom vyrozumievajú, ak vznikne PÚ zamestnancov uvedených spoločností. Ústredný dispečer vyrozumie podľa vyrozumievacieho plánu pohotovostného zamestnanca na Odbore kontroly a inšpekcie (O 2) ZSSK CARGO. Pohotovostný zamestnanec na Odbore kontroly a inšpekcie (O 2) ZSSK CARGO: • vyrozumie príslušného inšpektora BOZP, • v prípade smrteľného, ťažkého a hromadného PÚ vyrozumie riaditeľa Odboru kontroly a inšpekcie (O 2) ZSSK CARGO. Vedúci zamestnanec organizačnej zložky ZSSK CARGO, kde sa PÚ podliehajúci registrácii stal, je povinný: A: Pri vzniku ostatných PÚ: • ohlásiť PÚ príslušnému útvaru Železničnej polície, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s PÚ bol spáchaný trestný čin, • privolať zdravotnú záchrannú službu, • ohlásiť PÚ príslušnému orgánu hygienickej služby, ak ide o priemyselnú otravu, • ohlásiť PÚ príslušnej odborovej organizácie, resp. zástupcovi zamestnancov. B: Pri vzniku smrteľných, ťažkých a hromadných PÚ: okamžite po vzniku smrteľného, ťažkého alebo hromadného PÚ sú vedúci zamestnanci organizačnej zložky ZSSK CARGO (počas ich neprítomnosti ich zástupcovia alebo určení zamestnanci) do príchodu inšpektora BOZP ZSSK CARGO povinní zabezpečiť: • ohlásiť PÚ príslušnému útvaru Železničnej polície, • ohlásiť PÚ príslušnému orgánu hygienickej služby, ak ide o priemyselnú otravu, • ohlásiť PÚ príslušnej odborovej organizácii, resp. zástupcovi zamestnancov, • ohlásiť vznik PÚ príslušnému inšpektorátu práce, • vhodným spôsobom podať správu rodine postihnutého.

Kontrolná činnosť a predchádzanie nehodovým udalostiam a mimoriadnostiam Dôležitú úlohu v SRB má aj špecializovaná kontrola a predchádzanie NU a mimoriadnostiam. Zásady a metodika kontrolnej činnosti sú na podmienky ZSSK CARGO stanovené v predpise R1 – Kontrolná činnosť, upraveného nariadením generálneho riaditeľa ZSSK CARGO č. 6/2005. Kontrolná činnosť v rámci riadiacej štruktúry ZSSK CARGO je zabezpečovaná a vykonávaná riaditeľmi a vedúcimi zamestnancami všetkých organizačných útvarov, Odborom kontroly a inšpekcie (O 2) ZSSK CARGO a zamestnancami špecializovanej kontroly (rušňovodičmi, inštruktormi, kontrolórmi nákladnej prepravy. Porušenia služobných povinností zamestnancov, ako aj porušenia príslušných noriem, ktoré ovplyvnili bezpečnosť prevádzkovania dráhy a bezpečnosť prevádzkovania dopravy na dráhe sú vždy predmetom rozborov prevádzkovej práce na všetkých úrovniach operatívneho riadenia, kde sa prijímajú opatrenia na odstránenie nedostatkov a vyhodnotí sa ich plnenie. Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť vyšetrovania nehodových udalostí a mimoriadností • Zapracovať do SAP R3 sledovanie: • úhrad škôd po nehodových udalostiach od tretích subjektov, • náhrady škôd cudzím subjektom, • celkové náklady na škody spôsobené vlastnej firme. • Dôslednejšie sledovať technický stav ŽKV kvôli veľkému počtu nehodových udalostí z dôvodu roztrhnutia ťahadlového ústrojenstva a odstavenie ŽKV z prevádzky pre technické poruchy. • Spracovať spôsob defektoskopickej kontroly ťahadlového ústrojenstva a zapracovať ho do pravidelnej údržby ŽKV. • Venovať zvýšenú pozornosť najčastejšie sa vyskytovaným poruchám (poruchy rozvádzačov na ŽKV, brzdového systému), zvýšiť početnosť kontrol, resp. vypracovať bezdemontážnu diagnostiku týchto zariadení.


43


Oblasť interoperability (TSI) Technické špecifikácie pre interoperabilitu (ďalej len TSI) sú v súčasnosti v procese ich implementácie, t.j. postupne vstupujú do platnosti a účinnosti. Pre oblasť TSI bolo v ZSSK CARGO vydané nariadenie generálneho riaditeľa ZSSK CARGO o určení štatútu skupín expertov pre TSI a menovaní jednotlivých členov skupín. Skupiny expertov sú vytvorené za účelom analýzy podmienok pre koordináciu a riadenie procesu implementácie interoperability železníc v zmysle legislatívy EÚ a SR v podmienkach ZSSK CARGO. Cieľ zasadnutí skupiny expertov:

44

• analýza všetkých existujúcich národných, dvojstranných, mnohonárodných alebo medzinárodných dohôd týkajúcich sa predmetu jednotlivých TSI. • zostava implementačného plánu a jeho prerokovanie v rámci expertných skupín správcu infraštruktúry. • vytvorenie funkčných požiadaviek pre špecifické prenosové moduly v TSI – Riadenie vlakov, zabezpečenie a signalizáciu. • spracovanie návrhu notifikácie podľa jednotlivých TSI. • vypracovanie návrhu správy na MDPaT o plnení úloh vyplývajúcich pre ZSSK CARGO v termínoch stanovených v liste MDPaT č.215/24202006 z 3.2.2006. • spracovať prípadné návrhy a podnety pre implementáciu dotknutých právnych aktov. • vytvárať technickú a organizačnú podporu pre zástupcov ZSSK CARGO pracujúcich v Stálej skupine pre interoperabilitu a bezpečnosť železníc pri MDPaT SR.

Oblasť ekológie Činnosti na úseku ekológie v podmienkach ZSSK CARGO upravuje nariadenie generálneho riaditeľa ZSSK CARGO. Garantom zabezpečenia povinností vyplývajúcich z platnej legislatívy v oblasti životného prostredia, t. j. v odpadovom hospodárstve, vo vodnom hospodárstve a pri ochrane ovzdušia v ZSSK CARGO, je Sekcia správy majetku (S 33) a Sekcia Východoslovenské prekladiská (S 24), ktoré vykonávajú všetky činnosti v rozsahu platnej legislatívy smerom k orgánom štátnej správy a samosprávy. Za účelom získavania informácii v oblasti odpadového hospodárstva spolupracuje Sekcia správy majetku v nevyhnutnom rozsahu s Úsekom prevádzky (Ú 20), Úsekom služieb ŽKV (Ú40), Sekciou logistiky (S 34) a Sekciou informačných a komunikačných technológií (S35).

Oblasť odpadového hospodárstva Odpadové hospodárstvo sa riadi zákonom č.223/2001 Z. z. o odpadoch v znení neskorších predpisov. Ekológovia ZSSK CARGO zabezpečujú evidenciu a likvidáciu nebezpečných odpadov, zároveň vedú evidenciu vzniknutých odpadov na evidenčných listoch a zabezpečujú kontakt so štátnou správou. Zamestnanci Úseku prevádzky (Ú 20) a Úseku služieb ŽKV (Ú 40) sú povinní zhromažďovať odpady utriedené podľa druhov odpadov v kontajneroch, v nádržiach na to určených, resp. v skladoch nebezpečných odpadov.

Oblasť vodného hospodárstva Vodné hospodárstvo sa riadi zákonom č.364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov (vodný zákon). V súlade s platnou legislatívou zabezpečujú činnosti spojené s ochranou vodného hospodárstva v plnom rozsahu zamestnanci Sekcie správy majetku (S 33), ktorí v spolupráci s príslušným ekológom v danom regióne zabezpečujú zmluvné vzťahy na dodávku pitnej vody a odvádzanie odpadovej vody s vodárenskými spoločnosťami, zabezpečujú plynulý chod ČOV, aktualizáciu prevádzkových poriadkov pre objekty s manipuláciou s nebezpečnými látkami a aktualizáciu havarijných plánov.


45

OBLASTI VÝZNAMNE VPLÝVAJÚCE NA ÚROVEŇ BEZPEČNOSTI ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKY NA ZSSK CARGO Oblasť ochrany ovzdušia Ochrana ovzdušia sa riadi zákonom č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia, ktorým sa dopĺňa zákon č.401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší). V súlade s platnou legislatívou zabezpečujú činnosti spojené s ochranou ovzdušia v plnom rozsahu zamestnanci Sekcie správy majetku (S 33), ktorí oznamujú každoročne spotrebu palív a surovín, z ktorých znečisťujúce látky vznikajú.

Postup pri ekologických haváriách – mimoriadnych zhoršeniach vôd Zamestnanci ZSSK CARGO sú povinní vznik mimoriadne zhoršenia vôd (ďalej len MZV), ktorej sú účastníkmi, resp. svedkami, neodkladne oznámiť výpravcovi príslušnej železničnej stanice, resp. vedúcemu príslušného pracoviska a svojmu priamemu nadriadenému. Pri ekologických haváriách pri bezprostrednom odstraňovaní MZV je potrebné túto skutočnosť ohlásiť aj kontrolnému dispečerovi ZSSK CARGO podľa príslušného regiónu. Pri ďalšom odstraňovaní následkov sa postupuje v zmysle vypracovaných havarijných plánov pre jednotlivé pracoviská v spolupráci s príslušnými regionálnymi ekológmi. V predmetnom nariadení GR ZSSK CARGO sú uvedené aj osoby zodpovedné za následné opatrenia a spoluprácu so štátnou správou.

46

Čiastkové bezpečnostné ciele pre oblasť ekológie • Pravidelnou aktualizáciou havarijných plánov zabezpečiť účinný mechanizmus pri zneškodnení následkov ekologických havárií. Bezprostredným zásahom havarijnej skupiny, v súlade s havarijným plánom, minimalizovať ekonomické náklady na jej odstránenie a zároveň zabrániť ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia. • Kotolne na tuhé palivo, ako potencionálne zdroje znečisťovanie ovzdušia plynofikovať, resp. tuhé palivo nahradiť iným vykurovacím médiom. Používaním ušľachtilejších vykurovacích médii znižovať emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia a znižovať ekonomické náklady na zabezpečovanie prevádzky.

Oblasť krízového riadenia Rozhodnutím MDPaT SR bola ZSSK CARGO určená za subjekt hospodárskej mobilizácie a vykonáva opatrenia krízového plánovania. V rámci zabezpečovania realizácie programového vyhlásenia vlády v oblasti bezpečnosti, obrany štátu a riešenia krízových situácií ZSSK CARGO kladie dôraz na zapracovanie prijatých zákonov a všeobecne záväzných predpisov do dokumentácie krízového riadenia ako aj v oblasti ochrany utajovaných skutočností a ich aplikovanie v praktickej činnosti. V prípravách na obranu, bezpečnosť a ochranu bol na základe „Plánu hlavných úloh MDPaT SR“ v oblasti krízového riadenia a ochrany utajovaných skutočností na rok 2005 vydaný „Plán hlavných úloh ZSSK CARGO“ v oblasti krízového riadenia a ochrany utajovaných skutočností na rok 2006.

Ochrana majetku ZSSK CARGO Organizačné útvary ZSSK CARGO sú povinné zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku v súlade s príslušnými ustanoveniami Ústavy SR, Listiny základných práv a slobôd, Občianskeho zákonníka, Zákonníka práce, Pracovného poriadku a Organizačného poriadku ZSSK CARGO. Pre riadenie organizácie ochrany majetku bola vydaná Smernica pre zabezpečovanie ochrany majetku ZSSK CARGO, ktorá je záväzná pre všetky organizačné útvary ZSSK CARGO. Táto smernica určuje jednotný postup a spôsoby zabezpečovania úloh v oblasti ochrany majetku, povinnosti a oprávnenia zamestnancov zabezpečujúcich fyzickú ochranu a metodiku vypracovania vlastných preventívnych opatrení pri ochrane majetku proti majetkovej trestnej činnosti. Ochrana majetku je komplex organizačných, režimových a technických opatrení na zamedzenie odcudzenia, poškodzovania, strát alebo zneužívania majetku, s cieľom vytvárať nevyhnutné podmienky na ochranu ekonomických záujmov ZSSK CARGO, bezpečnosti zákazníkov a zamestnancov ZSSK CARGO. Pasívna ochrana je základným druhom ochrany majetku. Tvoria ju opatrenia na priame zabezpečenie objektu a jeho dôležitých častí, vytváraním systému zábran, ktorých prekonanie vyžaduje určitý čas, použitie nástrojov, prostriedkov a zručnosti páchateľa. Aktívnou ochranou sa rozumie bezprostredná fyzická ochrana objektov, priestorov, predmetov a iných chránených záujmov ZSSK CARGO a jej organizačných útvarov. Fyzickú ochranu zabezpečuje zmluvne súkromná bezpečnostná služba v súlade s platnými právnymi predpismi. Predmetná smernica upravuje práva a povinnosti zamestnancov ZSSK CARGO, súčinnosť jednotlivých sekcií pri zabezpečovaní ochrany, postupy pri zistení škôd na majetku, spôsoby zabezpečenia ochrany, základné úlohy, povinnosti a oprávnenia zamestnancov poverených fyzickou ochranou majetku a samotné vykonávanie fyzickej ochrany majetku.

Zabezpečovanie plnenia úloh v oblasti civilnej ochrany Komplexné zabezpečovanie úloh v oblasti civilnej ochrany, ktoré vyplývajú pre ZSSK CARGO zo Zákona NR SR č. 42/1994 Z.z., zabezpečujú ŽSR na základe Zmluvy o dielo „Plnenie úloh v oblasti civilnej ochrany“. Predmetom tejto zmluvy je komplexný výkon prác a služieb – zabezpečovanie a servis plnenia úloh v oblasti civilnej ochrany, ktoré sa zaväzuje vyhotoviť, spracovávať a realizovať ŽSR pre ZSSK CARGO.


47

OBLASTI VÝZNAMNE VPLÝVAJÚCE NA ÚROVEŇ BEZPEČNOSTI ŽELEZNIČNEJ PREVÁDZKY NA ZSSK CARGO Oblasť BOZP Riziková práca na pracoviskách ZSSK CARGO Na pracoviskách ZSSK CARGO je k 31.12.2005 evidovaných 72 pracovísk s vyhlásenou rizikovou prácou, na ktorých pracuje celkom 878 zamestnancov, z toho je 16 žien. Najčastejšie sa vyskytujúcimi rizikovými faktormi sú hluk, prach, vibrácie, aromáty, oxid uhoľnatý a infekcie. Práce s uvedenými faktormi sa najčastejšie vyskytujú v stolárskych dielňach, pieskarňach, zváračských dielňach, halách opráv, pracoviskách údržby EVAC, v diagnostických pracoviskách a pod. Pracoviskám s rizikovou prácou je venovaná sústavná pozornosť. Riadiaci zamestnanci v spolupráci s príslušnými zamestnancami Sekcie personálnych služieb (S 32) sledujú počet hodín odpracovaných zamestnancami na týchto pracoviskách. Zoznam pracovísk je aktualizovaný podľa výsledkov meraní a protokolov vydaných Železničným zdravotným ústavom – Oddelením pracovného lekárstva. Naďalej je potrebné venovať týmto pracoviskám pozornosť a snažiť sa technickým riešením, stavebnými úpravami a pod. znižovať ich počet, resp. počet zamestnancov pracujúcich na nich.

Stav pracovného prostredia, strojov a zariadení

48

Stav pracovného prostredia a pracovných podmienok priebežne kontrolujú vedúci zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre oblasť BOZP. Bezpečný stav strojov a zariadení je zabezpečovaný pravidelnými revíziami a kontrolami určenými zamestnancami. Previerky sa vykonávajú podľa spracovaných harmonogramov za účasti zástupcov zamestnancov, zástupcov Železničného zdravotného ústavu, hlavných inšpektorov BOZP a vedúcich zamestnancov príslušných pracovísk. Zistený stav pracovísk sa vždy zdokumentuje v súhrnných zápisoch. Vedúci zamestnanci následne spracovávajú harmonogramy na odstránenie nedostatkov.

Osobné ochranné pracovné prostriedky Poskytovanie OOPP v podmienkach ZSSK CARGO rieši smernica ZSSK CARGO Ok 6. V súlade so smernicou bolo komisiou zloženou z hlavných inšpektorov BOZP, zástupcov zamestnancov a odborných zamestnancov jednotlivých úsekov vypracované pre jednotlivé činnosti „Hodnotenie neodstrániteľných nebezpečenstiev pre poskytovanie OOPP“. Na základe uvedeného hodnotenia je vytvorený software, pomocou ktorého vedúci zamestnanci na pracoviskách spracovávajú pre zamestnancov „Karty OOPP“ podľa vykonávaných činností. Zamestnancom sú OOPP poskytované podľa nárokovosti uvedenej na „Karte OOPP“. Nové OOPP sú zamestnancom pridelené po schválení riadiacim zamestnancom, pokiaľ pôvodne poskytnutý OOPP stratil ochrannú funkciu, resp. došlo k jeho poškodeniu, strate, odcudzeniu a pod. Na zavádzanie nových druhov OOPP je v súlade so smernicou ZSSK CARGO Ok 6 vymenovaná špecializovaná komisia. Komisia na svojich zasadnutia hodnotí kvalitu používaných OOPP a navrhuje nové OOPP.

Výchova a vzdelávanie BOZP Výchova a vzdelávanie v oblasti BOZP je riešené v „Smernici pre výchovu a vzdelávanie zamestnancov v oblasti BOZP v podmienkach ZSSK CARGO“. V súlade s uvedenou smernicou hlavní inšpektori BOZP postupne v spolupráci so Sekciou personálnych služieb (S 32) vykonávajú školenie všetkých zamestnancov ZSSK CARGO.

Kontrolná a inšpekčná činnosť Odbor kontroly a inšpekcie ZSSK CARGO vykonáva svoju činnosť podľa schváleného „Plánu hlavných kontrolných úloh ZSSK CARGO“ a podľa príkazov generálneho riaditeľa k vykonaniu mimoriadnych kontrolných akcií. Odborné útvary ZSSK CARGO vykonávajú kontrolnú činnosť podľa vlastných plánov kontrolnej činnosti a operatívne, podľa potreby formou preverenia skutočného stavu.

Účinnosť vnútorného kontrolného systému Kontrolný mechanizmus na ZSSK CARGO je tvorený činnosťami, ktoré zabezpečujú jednotlivé organizačné zložky v zmysle organizačných poriadkov. Zásady a metodika kontrolnej činnosti sú na podmienky ZSSK CARGO spracované v predpise ZSSK CARGO R 1 – Kontrolná činnosť, upraveného nariadením generálneho riaditeľa ZSSK CARGO. Výsledky kontrolných akcií, prijaté závery a hodnotenia kontrolnej činnosti poukazujú aj na prijímanie zodpovedajúcich opatrení v záujme dosiahnutia požadovaného stavu v kontrolovaných oblastiach pôsobenia ZSSK CARGO.

49



Oblasť spôsobilosti zamestnancov Zodpovedajúca výchova, odborná príprava a udržovanie odborných znalostí a zručností má rozhodujúci vplyv na bezpečnosť prevádzkovania dopravy na dráhe.

Povinné vzdelávanie

50

Cieľom povinného vzdelávania zamestnancov je zabezpečiť bezpečnosť a plynulosť železničnej dopravy. Vyžaduje od zamestnancov presný a spoľahlivý pracovný výkon ako aj znalosť a dodržiavanie platných predpisov. Povinné vzdelávanie zamestnancov ZSSK CARGO vyplýva zo Zákona NR SR č. 164/1996 Z.z. o dráhach. Povinné vzdelávanie sa realizuje a zabezpečuje v súlade s interným predpisom prostredníctvom určených zamestnancov ZSSK CARGO a firmy vlastniacej potrebné poverenie (ŽSR – Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie Bratislava a pod.). Povinné vzdelávanie zabezpečuje a realizuje poverené vzdelávacie zariadenie komplexne pre všetkých zamestnancov ZSSK CARGO, ktorí majú týmto predpisom stanovenú účasť na povinné vzdelávanie. Výnimku tvoria semináre, ktoré môžu organizovať a zabezpečovať jednotlivé pracoviská vo vlastnej réžii. Povinným vzdelávaním sa zamestnancom ZSSK CARGO doplňujú a udržiavajú odborné vedomostí ustanovení dopravných, prepravných a technických predpisov, noriem a technických zariadení používaných v ZSSK CARGO. Povinné vzdelávanie: • dopravné, • prepravné, • technické, • všeobecné (BOZP, elektrotechnická kvalifikácia, práce vo výškach atď.). ZSSK CARGO je povinné u zamestnancov zaradených v pracovných činnostiach zabezpečujúcich prevádzkovanie dopravy na dráhe preukázať odbornú, zdravotnú, zmyslovú a psychologickú spôsobilosť podľa platných predpisov, ako aj podmienok stanovených ŽSR. Zamestnanec, ktorý sa podieľa na prevádzkovaní dopravy na dráhe, musí byť odborne spôsobilý. Odbornú spôsobilosť zamestnancov ZSSK CARGO overuje poverené vzdelávacie zariadenie, ktoré vydá osvedčenie o odbornej spôsobilosti. Vzdelávacím zariadením pre overovanie a udržiavanie odbornej spôsobilosti v podmienkach ŽSR a ZSSK CARGO je ŽSR – Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie. Po získaní odbornej spôsobilosti môže byť zamestnanec zaradený na samostatnú pracovnú činnosť až po absolvovaní zácviku. Zdravotnú, zmyslovú a psychologickú spôsobilosť zamestnancov ZSSK CARGO overuje právnická osoba poverená MDPaT SR. Právnickou osobou pre overovanie zdravotnej a zmyslovej spôsobilosti v podmienkach ŽSR a ZSSK CARGO je ŽSR – Železničné zdravotníctvo, Bratislava. Právnickou osobou pre overovanie psychologickej spôsobilosti v podmienkach ŽSR a ZSSK CARGO je ŽSR – Ústredný inštitút vzdelávania a psychológie.

Skúšky v zmysle predpisu ZSSK Ok 2 Zamestnanci vykonávajúci činnosť, ktorá má vzťah k bezpečnosti a plynulosti železničnej dopravy, ako aj zamestnanci v prepravnej a obchodnej prevádzke ZSSK CARGO a zamestnanci, ktorí ich prácu riadia a kontrolujú, musia preukázať znalosť príslušných predpisov vykonaním odbornej skúšky. Pri praktickej skúške preukazujú i znalosť technológie prevádzkovej práce. ZSSK Ok 2 stanovuje tieto druhy skúšok: • skúšky spôsobilosti; • odborné skúšky (teoretická, praktická); • periodické skúšky; • mimoriadne skúšky; • povinné vzdelávanie. Overovanie úrovne odbornej spôsobilosti zamestnancov ZSSK CARGO formou periodických skúšok sa musí vykonávať minimálne raz za tri roky alebo raz za päť rokov. Predpis ZSSK Ok 2 definuje konkrétne činnosti, pri ktorých má zamestnanec ich vykonávajúci povinnosť podrobiť sa periodickým skúškam v uvedenej periodicite. Skúšku môže zamestnanec opakovať dvakrát, druhú opravnú skúšku si však zamestnanec hradí sám.


51

ZOZNAM PRÍLOH

52

Príloha č. 1

Organizačná štruktúra ZSSK CARGO

Príloha č. 2

Informačné vyrozumievacie systémy

Príloha č. 3

Systém manažérstva kvality ZSSK CARGO

Príloha č. 1 - Organizačná štruktúra ZSSK CARGO Valné zhromaždenie

Dozorná rada

Predstavenstvo

Interný audit

Generálny riaditeľ

Odbor vnútorných a vonkajších vzťahov (O 1)

Odbor kontroly a inšpekcie (O 2)

Úsek obchodu (Ú 10)

Odbor stratégie (O 3)

Odbor riadenia kvality a zmien (O 4)

Úsek prevádzky (Ú 20)

Odbor riadenia ľudských zdrojov (O5)

Úsek služieb (Ú 30)

Odbor finančného riadenia (O 6)

Odbor controllingu (O 7)

Úsek služieb ŽKV (Ú 40)

Sekcia marketingu (S 11)

Sekcia TTPP (S 21)

Sekcia účtovníctva a daní (S 31)

Sekcia obchodu údržby a opráv ŽKV (S 41)

Sekcia predaja (S 12)

Sekcia prevádzky a prepravy (S 22)

Sekcia personálnych služieb (S 32)

Sekcia údržby a opráv ŽKV (S 42)

Sekcia služieb zákaz. (S 13)

Sekcia realizácie dopravy (S 23)

Sekcia správy majetku (S 33)

Sekcia odúčtovania tržieb železníc (S 14)

Sekcia východoslov. prekladísk (S 24)

Sekcia logistiky (S 34)

Oddelenie intermodálnych prepráv

Sekcia inf. technológií (S 35)


53

Príloha č. 2 Informačné vyrozumievacie systémy Informačný vyrozumievací systém pri vzniku nehodovej udalosti

Vznik NU na ŽSR

Zamestnanec

Vznik NU na ZSSK CARGO

Zamestnanec ZSSK CARGO (ak bude schopný)

Výpravca, ved. pracoviska

Zamestnanec

Vznik NU na ZSSK


Zamestnanec

Priamy nadriadený

Vedúci pracoviska

Kontrolný dispečer ZSSK CARGO

54

Ústredný dispečer ŽSR


Sekcia 22, 23,24, 25

ŽSR

Ústredný dispečer ZSSK

Pohotovosť na O 2 ZSSK CARGO

Riad. O 2 ZSSK CARGO

Hl. insp. BŽD

Hl. insp. BOZP

Miesto NU ZSSK CARGO (vlečky)

ZSSK

Informačný vyrozumievací systém pre určené mimoriadnosti

Vznik NU na ŽSR

Vznik NU na ZSSK CARGO

Zamestnanec

Zamestnanec ZSSK CARGO

Zamestnanec


Ved. zamestnan. SNP

Priamy nadriadený

Vznik NU na ZSSK

Zamestnanec ZSSK CARGO

Zamestnanec

Vedúci pracoviska

55

Kontrolný dispečer v príslušnom regióne

Ústredný dispečer ŽSR


Ústredný dispečer ZSSK

O1 ZSSK CARGO ŽSR

ZSSK CARGO

ZSSK


Informačný systém pri vzniku pracovného úrazu zamestnanca ZSSK CARGO

Vznik PÚ na ŽSR

Zamestnanec


Vznik PÚ na ZSSK CARGO

Zamest. ZSSK CARGO (ak bude schopný)

Zamestnanec

Priamy nadriadený

Kontrolný dispečer

Vznik PÚ na ZSSK


Ved. zamestnanec

Zdravotná záchr. služba

Zamestnanec

Železničná polícia Inšpektorát práce

Vedúci pracoviska

Hygienická služba

56 Ústredný dispečer

Ústredný dispečer

Pohotovosť na O2

Ústredný dispečer

Riad. O 2

Inšp. BOZP na ŽSR

HI BOZP na ZSSK CARGO

Inšp. BOZP na ZSSK

Šetrenie PÚ na ŽSR

Šetrenie PÚ na ZSSK CARGO

Šetrenie PÚ na ZSSK

ZSSK CARGO

ZSSK

ŽSR

Príloha č. 3: Systém manažérstva kvality Systém manažérstva kvality pre logistické vlaky Pre zavedenie systému manažérstva kvality a v konečnom dôsledku certifikáciu boli vybrané práve ucelené nákladné vlaky v medzinárodnej preprave, alebo tiež známe ako logistické vlaky. Ako typový príklad takéhoto logistického vlaku na ZSSK CARGO je aj súčasná preprava železnorudných peliet z ukrajinského Ľvova do rakúskeho Linzu, cez Čiernu nad Tisou a Bratislavu. Okrem prepravy peliet sú do oblasti logistických vlakov zahrnuté aj ďalšie prepravy, ktoré majú povahu logistickej prepravy: • Preprava ucelených vlakov pre Continental Púchov • Preprava ucelených vlakov pre Porsche Slovakia • Preprava ucelených vlakov pre Volkswagen • Preprava ucelených vlakov pre Slovalco

57


Certifikát kvality v zmysle normy ISO 9001:2000 pre produkt Medzinárodná nákladná preprava (logistické vlaky)

58

Systém manažérstva kvality pre údržbu a opravy železničných koľajových vozidiel ZSSK CARGO zaviedla a používa systém manažérstva kvality v oblasti údržba a opravy železničných koľajových vozidiel vrátane pobočiek: • • • • • •

Bratislava Nové Zámky Zvolen Žilina Spišská Nová Ves Košice

59


Certifikát kvality v zmysle normy STN EN ISO 9001:2001 pre produkt Údržba a oprava železničných koľajových vozidiel

60

ŽELEZNIČNÁ SPOLOČNOSŤ CARGO SLOVAKIA, A.S. Drieňová 24 820 09 Bratislava tel: +421-55-613 5512, +421-55-613 5469 fax: +421-55-623 3126 e-mail: [email protected] www.zscargo.sk

www.zscargo.sk

Systém riadenia bezpečnosti ZSSK CARGO

Recommend Documents