R. Damasio: Descartes˘v o m y l . Emoce, rozum a lidsk˝ mozek Mladá Fronta, Praha 2000. 259 s. „Z môjho pohæadu je správne, ûe práve duöa a duch so vöetkou svojou dôstojnosùou a æudsk˝m rozmerom sú zloûit˝m a jedineËn˝m stavom organizmu. Moûno, ûe naöou ako æudsk˝ch bytostÌ je pripomÌnaù kaûdv deÚ svojho najzákladnejöou povinnosùou ûivota sebe i ostatn˝m svoju zloûitosù, krehkosù, koneËnosù a jedineËnosù. " (A. R. Damasio)
Antonio R. Damasio, autor knihy Descarte's Error (Descartov omyl), j e profesorom neurológie na Lekárskej fakulte Iowskej univerzity v lowa City. Je Ëlenom mnoh˝ch medzinárodn˝ch vedeck˝ch inötitúciÌ a drûiteæom niekoæk˝ch cien, ktoré zÌskal v Ô a k a v˝skumu zrakového poznávania, pamäti a reËi. Podtitul knihy, ktorá vychádza v edÌcii populárno-náuËnej literatúry, znie: Emócie, rozum a æudsk˝ mozog. Uû sám názov teda naËrtáva základné rozvrhnutie predkladanej práce. Ide o anal˝zu vzùahu medzi emocionalitou, racionalitou a æudsk˝m telom. Autor tieto vzùahy rozËleÚuje na vzùahy zdanlivo protichodn˝ch dvojÌc: uvaûovanie a rozhodovanie - citové preûÌvanie, biologické regulácie - pociùovanie, neuronálne reprezentácie - mentálne obsahy a na öiröie koncipovan˝ vzùah m y s e æ - telo. Základnou Damasiovou snahou j e hæadaù súvislosti a v z á j o m n é prepojenia medzi t˝mito fenoménmi. V popredÌ autorovho záujmu stojÌ vzùah racionálne - emocionálne. Damasio formuluje s v o j u hypotézu takto: „Stratégie æudského rozumu sa najskôr, ako v evolúcii, tak u kaûdého jedinca, nevyvÌjali bez kontroly mechanizmov biologickej regulácie, ktor˝ch v˝znamn˝m vyjadrenÌm sú práve emócie a pocity. Predt˝m i potom ako sa stratégie uvaûovania v ˝ v o j o v ˝ m obdobÌm ustálili, závisÌ ich efektÌvne spustenie pravdepodobne v˝znamne od trvalej schopnosti preûÌvaù pocity" (s. 8). Dôleûitá otázka vzùahu mysle a tela sa v diele analyzuje v z m y s l e j a s n e j koncepcie: „... m y s e æ existuje v integrovanom organizme a preÚ." (s. 11) Táto teória sa opiera o niekoæko téz: 1. Organizmus sa chápe ako nedeliteæná jednotka „integrovnaná prostrednÌctvom vzájomne reagujúcich biochemick˝ch a neuronálnych regulaËn˝ch o b v o d o v " (s. H). 2. A j v o vzùahu k vonkajöiemu prostrediu vystupuje organizmus ako celok (teda interakcie s okolÌm sa neuskutoËÚujú len na báze vzùahu k mozgu). 3. „... duöevné pochody moûno úplne pochopiù len v kontexte vzájomného pôsobenia organizmu a prostredia" (s. 11), priËom j e potrebné braù do úvahy a j tie aspekty reality, ktoré sú produktom Ëinnosti takéhoto organizmu. Problematická spletitosù analyzovan˝ch vzùahov j e teda zrejmá. Uû v úvode knihy autor objasÚuje aspoÚ rámcové chápanie pojmov „uvaûovanie", „racionalita" a „pocit", „emócia". „Uvaûovanie" sa v texte pouûÌva v z m y s l e myölienkového procesu, ktor˝ z dan˝ch premÌs pomocou princÌpov logiky v y v o d z u j e urËité závery. „Racionalita"j e tak˝ spôsob myslenia a správania, ktor˝ j e „v˝sledkom adapO R G A N O N F 9 (2002), No. 2. 230-235 Copyright © Filozofick˝ ústav SAV, Bratislava
e-
RECENZIE
231
tÌvneho rozumu v osobnom a sociálnom kontexte" (s. 229). Definovaniu pojmov „emócia" a „pocit" a vysvetleniu opodstatnenosti ich rozliöovania j e venovaná ùaûisková kapitola s názvom „Emócie a pocity". Tejto problematike sa budeme eöte venovaù v nasledujúcom texte. Kniha j e tematicky Ëlenená na tri Ëasti. Prvá Ë a s ù j e zameraná na anal˝zu konkrétnych prÌpadov pacientov s rôznymi poökodeniami a disfunkciami mozgu. Najpodrobnejöie sa opisuje prÌpad Phineasa P. Gagea, ktor˝ j e v popredÌ záujmu mnoh˝ch filozofov a vedcov zaoberajúcich sa problematikou vedomia. Tento muû utrpel v roku 1848 veæmi závaûné poranenie hlavy. Pri neöùastnej náhode ûelezná tyË prerazila Gageovi celú æ a v ú spodinu lebeËnú a prednú Ë a s ù mozgu a vyletela temennou Ëasùou j e h o hlavy. Zranenie bolo naozaj rozsiahle. O to prekvapivejöie bolo zistenie, û e p o takomto úraze m u û nestratil vedomie a prichádzajúceho lekára vÌtal slovami: „Doktor, máte tu kopu práce"(s. 17). Napriek tomu, û e tyË, ktorá poökodenie spôsobila, váûila 6 kilogramov a mala priemer 4 centimetre. Gage sa z o zranenia r˝chlo zotavil. Jeho zmyslové vnÌmanie, schopnosù artikulovanej reËi, pamäù a ostatné kognitivnÏ schopnosti ostali neporuöené. No celkom sa zmenila osobnosù tohto muûa. A k o pÌöe j e h o oöetrujúci lekár, bola poruöená „jeho rovnováha medzi intelektuálnymi schopnosùami a zvieracÌmi sklonmi" (s. 18). Gage úplne stratil predoöl˝ reöpekt pred spoloËensk˝mi konvenciami a etick˝mi pravidlami, nedokázal sa efektÌvne rozhodovaù a v y t v á r a ù úspeöné plány pre s v o j u budúcnosù. Damasio z opisovaného prÌpadu usudzuje na pravdepodobnosù existencie mozgov ˝ c h systémov, ktoré sú orientované z v l á ö ù na sociálnu adaptáciu, rozhodovanie a plánovanie. „V mozgu j e Ëosi, Ëo sa zaoberá öpecifick˝mi jedineËn˝mi æudsk˝mi rysmi, naprÌklad schopnosùou predpokladaù budúcnosù a plánovaù v súlade so zloûit˝m spoloËensk˝m prostredÌm, zmyslom pre zodpovednosù za seba i za in˝ch a schopnosùou nachádzaù slobodne, vlastnou vôæou cestu k preûitiu" (s. 21). Autor uvádza niekoæko ÔalöÌch prÌpadov poökodenia najmä ventromediálnej prefrontálnej oblasti mozgu, ktor˝ch v˝sledkom boli podobné zmeny správania a konania pacientov. NefunkËnost' t˝chto mozgov˝ch oblastÌ spôsobuje tieû v˝razné znÌûenie schopnosti preûÌvaù, m a ù pocity. V z ù a h y takto postihnut˝ch æudÌ k okoliu i k sebe samému sú chladné. Nedokáûu sa z niËoho teöiù ani za niËÌm smútiù. Ich sexuálne túûby sú mdlé, nedokáûu s nik˝m nadviazaù citov˝ vzùah. To sa prejavuje a j v spôsobe ich myslenia - j e pomalé, netvo¯ivé a stereotypné, neiniciatÌvne. Svoju Ëastokrát tragickú situáciu sústavne nadæahËujú a neuvedomujú si j e j závaûnosù. „To, Ë o im ch˝ba, j e teória ich vlastn˝ch myslÌ a m y s l Ì t˝ch, s ktor˝mi sa stretávajú" (s. 60). Damasio teda zhromaûÔuje urËit˝ materiál, na základe ktorého sa pomocou v ˝ sledkov skúmania experimentálnej neuropsychologic pokúöa sformulovaù hypotézu: Poökodenie ventromediálnej prefrontálnej oblasti mozgu j e v û d y spojené s naruöenou schopnosùou efektÌvneho uvaûovania a rozhodovania n a j e d n e j strane a emocionality a preûÌvania pocitov na druhej strane. Táto disfunkcia sa najmarkantnejöie p r e j a v u j e v zmene osobnosti pacienta a v j e h o vzùahoch k spoloËnosti. A k vöak doölo k poökodeniu dorzolaterárnej Ëasti prefrontálnej kôry, p r e j a v Ì sa to najmä v defektoch pozornosti a pracovnej pamäti. Uvaûovanie a rozhodovanie v osobnostno-sociálnej s f é r e zväËöa zostávajú nezmenené. „Metaforicky b y sme mohli povedaù, û e uvaûovanie
232
RFCF.N7.IF.
a e m ó c i e s a » k r i û u j ú « v o ventromediálnej prefrontálnej kôre a û e s a tieû v z á j o m n e » k r i û u j ú « v a m y g d a l e " (s. 70). A n a l ˝ z a n i e k o æ k ˝ c h Ô a l ö Ì c h prÌpadov ukázala, û e podobné následky m á p o ö k o d e n i e istej skupiny somatosenzorick˝ch k ô r o v ˝ c h oblastÌ. O z n a Ë e n é neuronálne s y s t é m y m a j ú s n a j v ä Ë ö o u p r a v d e p o d o b n o s ù o u tieto f u n k c i e : zúËastÚujú s a na p r o c e s e plánovania a rozhodovania ( ö p e c i f i c k y v oblasti osobnostnej a sociálnej), h r a j ú dôleûitú úlohu pri navodenÌ emocionálnych s t a v o v a pri preûÌvanÌ pocitov a sú tieû z o d p o v e d n é z a m o û n o s ù uchovávania p r e d s t a v y z m y s l o v o u û neprÌstupného objektu v n a ö e j m y s l i . Z d á s a teda, û e p r o c e s y u v a û o v a n i a a rozhodovania na j e d n e j strane a preûÌvania rôznych emocionálnych s t a v o v sú g e n e r o v a n é r o v n a k ˝ m i m o z g o v ˝ m i ötruktúrami. Klasická antinómia medzi racionalitou a emocionalitou j e prekonaná. Damasio v y s v e t æ u j e takéto f u n k Ë n é rozdelenie j e h o v ˝ h o d n o s ù o u v boji o preûitie v rámci procesu prÌrodného v ˝ b e r u . Emócie, pocity, p u d y a inötinkty a k o podstatná s ú Ë a s ù b i o l o g i c k e j regulácie v y t v á r a j ú v súËinnosti s procesom myslenia, pamäti a pozornosti k o m p l e x n ˝ aparát na úËelné rozhodovanie a plánovanie d o budúcnosti. Druhá Ë a s ù knihy j e v e n o v a n á argumentom podporuj ú ci m u v e d e n ú hypotézu. Zaoberá s a anal˝zou v z ù a h o v medzi telom a m o z g o m , Ëinnosùou organizmu a k o celku. N a tomto p o z a d Ì p o d á v a v y s v e t l e n i e spôsobu f u n g o v a n i a emocionálnych s t a v o v a ich preûÌvania - pocitov. A k o s m e u û spomenuli, æ u d s k ˝ o r g a n i z m u s tvorÌ j e d e n k o m p l e x n ˝ celok. „ M o z o g a telo s ú nerozluËne z v i a z a n é prostrednÌctvom v z á j o m n e z d i e æ a n ˝ c h biochemick˝ch a neuronálnych o k r u h o v " (s. 82). Toto s p o j e n i e s a u s k u t o Ë Ú u j e na b á z e dvoch hlavn˝ch ciest: pomocou z m y s l o v ˝ c h a motorick˝ch p e r i f é r n y c h n e r v o v a k r v n ˝ m obehom. Druh˝, evoluËne staröÌ s p ô s o b prepojenia u m o û Ú u j e transfer rôznych chemick ˝ c h látok (hormónov, n e r v o v ˝ c h prenáöaËov a l e b o modulátorov). V Ô a k a t˝mto cestám m ô û e m o z o g k o m u n i k o v a ù s o v ö e t k ˝ m i Ë a s ù a m i tela a s p r a c ú v a ù s i g n á l y , ktoré m u v y s i e l a j ú . T i e v s t u p u j ú d o m o z g u c e z chrbticovú m i e c h u a l e b o m o z g o v ˝ kmeÚ, a k o a j k r v n ˝ m rieËiskom. Reakcia, ktorú m o z o g v y t v o r Ì na z á k l a d e spracovania s i g n á l o v , j e potom e m i t o v a n á d o tela prostrednÌctvom autonómnych a muskuloskeletárnych n e r v o v ˝ c h s y s t é m o v . M o z o g tieû p r o d u k u j e c h e m i c k é látky a u v o æ Ú u j e ich d o k r v i . Z á k l a d o m m y s l e s ú p o d æ a Damasia p r e d s t a v y a l e b o a k é s i mentálne o b r a z y . „Predstavy s ú z a l o û e n é priamo na t˝ch neuronálnych reprezentáciách, ktoré s ú topog r a f i c k y o r g a n i z o v a n é a o b j a v u j ú s a v doËasn˝ch senzorick˝ch k ô r o v ˝ c h o b l a s t i a c h " (s. 91). V y t v á r a j ú ich synchrónne aktivity rôznych ËastÌ m o z g u , ktoré tvoria urËité v z á j o m n e prepojené „ m a p y " . „Na z á k l a d e t˝chto „ p r e d s t á v " m ô û e m e interpretovaù s i g n á l y prichádzajúce d o doËasn˝ch senzorick˝ch oblastÌ tak, û e z nich m ô û e m e v y t v á r a ù koncepty a triediù ich d o k a t e g ó r i Ì " (s. 88). A k o s p o j n i c e m e d z i vstupn˝mi senzorick˝mi a h l a v n ˝ m i v ˝ s t u p n ˝ m i o b l a s ù a m i v m o z g u f u n g u j ú asociaËné k ô r o v é oblasti. Tieto s y s t é m y o b s a h u j ú j e d n a k vrodené poznanie a j e d n a k poznanie nadobudnuté p o Ë a s û i v o t a v interakcii organizmu s prostredÌm. O b s a h u j ú s ú b o r poznatkov o tele, o okolitom prostredÌ a vlastnom m o z g u . Toto poznanie s a prostrednÌctvom tzv. dispoziËn˝ch neuronálnych s y s t é m o v , ktoré v y t v á r a j ú d i s p o z i Ë n é reprezentácie, zúË a s t Ú u j e na t v o r b e predstáv. „DispoziËná reprezentácia e x i s t u j e a k o potenciálny
RECENZIE
233
neuronálny f u n k Ë n ˝ s y s t é m v mal˝ch zhlukoch neurónov, ktoré n a z ˝ v a m » z ó n y konv e r g e n c i e « " ( s . 95). Tieto reprezentácie v y t v á r a j ú p a m ä ù . V pamäti n e m á m e uskladnenú predstavu a k o takú, ale dispoziËná reprezentácia slúûi a k o prostriedok na znovuvy tvorenie, obnovenie, aktuálnu rekonötrukciu neuronálnej m a p y , ktorá bola aktÌvna pri v z n i k u d a n e j p r e d s t a v y . NaprÌklad pri s p o m i e n k e na h l a s kohosi s p ú ö ù a j ú dispoziËné reprezentácie obsiahnuté v s l u c h o v e j asoc i aË nej k ô r e tvorbu pribliûnej reprezentácie tohto hlasu aktivovanÌm d o Ë a s n e j s l u c h o v e j k ô r y . A k si c h c e m e spätne v y v o l a ù p r e d s t a v u urËitej o s o b y , m u s Ì m e r e k o n ö t r u o v a ù t o p o g r a f i c k y usporiadanú reprezentáciu a k o c e l o k z r a k o v ˝ c h , sluchov˝ch a in˝ch reprezentáciÌ. Tento proces m ô û e f u n g o v a ù len v Ô a k a s p r á v n e m u naËasovaniu, v Ô a k a ktorému m ô û e m e z jednotl i v ˝ c h oddelen˝ch reprezentácii v y t v á r a ù z m y s l u p l n ˝ ce lok . „Mali b y s m e s k ô r u v a û o v a ù nad t ˝ m , Ëi n a ö a s c h o p n o s ù v y t v á r a ù integrovanú m y s e æ nev zni k á synchronizáciou Ëinnosti neurónov v systémoch v e æ k é h o rozsahu a oddelen˝ch Ëastiach m o z g u prostrednÌctvom s p r á v n e h o n a Ë a s o v a n i a " (s. 89). T e l o a m o z o g s ú teda p e r f e k t n e u s p ô s o b e n é n a monitorovanie v z á j o m n é h o v z ù a h u . Tento základ j e n e v y h n u t n ˝ p r e f u n k c i u æ u d s k e j emocionality. A k o s m e u û spomenuli, Damasio c h á p e e m ó c i e a pocity a k o k æ ú Ë o v é a s p e k t y b i o l o g i c k e j regulácie. T á j e funkciou e v o l u Ë n e staröÌch, t z v . subkortikálnych ËastÌ m o z g u . A u t o r n a v r h u j e Ëlenenie e m ó c i Ì na primárne a sekundárne. Primárne e m ó c i e s ú v r o d e n é a z á v i s i a predov ö e t k ˝ m o d limbického s y s t é m u . Dôleûitú úlohu tu z o h r á v a a m y g d a l a a o p a s k o v i t ˝ z á v i t z v a n ˝ g y r u s cinguli. N a s y s t é m e g e n e t i c k y n a p r o g r a m o v a n ˝ c h emocionálnych s t a v o v s a v priebehu e v o l ú c i e rozvinul m e c h a n i z m u s sekundárnych emóciÌ. Dôvodom na ich v z n i k b o l o o p ä ù z v ˝ ö e n i e adaptability v z á u j m e preûitia. Sekundárne e m ó c i e v z n i k a j ú u v e d o m o v a n Ì m si s v o j i c h emocionálnych s t a v o v , k e Ô si „ v y t v á r a m e s ys tematické spojenia medzi kategóriami o b j e k t o v a situáciÌ n a j e d n e j strane a primárnymi emóciami na strane d r u h e j " (s. 122). Na tvorbu sekundárnych emóciÌ u û subkortikálne ötruktúry nestaËia. Ich v z n i k j e podmienen˝ Ë innosùou predn˝ch ËastÌ Ëeln˝ch lalokov a somatosenzorick˝ch kôrov ˝ c h oblastÌ. C e l ˝ proces s a zaËÌna mentálnou predstavou r e f l e k t u j ú c o u urËitú situáciu. Neuron á l n y m podkladom tejto p r e d s t a v y s ú s ú b o r y t o p o g r a f i c k y o r g a n i z o v a n ˝ c h reprezentáciÌ v y t v á r a n é v z r a k o v ˝ c h , sluchov˝ch a in˝ch k ô r o v ˝ c h oblastiach v súËinnosti s dispoziËn˝mi reprezentáciami obsiahnut˝mi v asociaË n ˝ ch k ô r o v ˝ c h oblastiach. Na v y t v o r e n ú p r e d s t a v u n a d v ä z u j ú dispoziËné reprezentácie o b s a h u j ú c e informácie z naöich individuálnych s k ú s e n o s t Ì o predoöl˝ch emocionálnych odpovediach. A n g a û u j ú s a tu teda s k ô r z Ì s k a n é dispoziËné reprezentácie (ktoré v ö a k nemôûu f u n g o v a ù b e z vroden˝ch reprezentáciÌ). T a k t o spracovaná informácia d á v a signál neuronálnemu súkoliu primárnych e m ó c i Ì ( a m y g d a l e a c i n g u l á r n e j kôre). T o s p ô s o b u j e a k t i v o v a n i e j a d i e r autonómneho n e r v o v é h o s y s t é m u a prostrednÌctvom periférnych n e r v o v v y ú s ù u j e do z m e n y s t a v u vnútornostÌ. œalöou reakciou j e s i g n á l p r e motorick˝ s y s t é m a tieû a k t i v o v a n i e endokrinn˝ch a peptidov˝ch s y s t é m o v , ktoré v y v o l á v a j ú z m e n y v telesn˝ch a m o z g o v ˝ c h stavoch. O k r e m toho dochádza k aktivácii urËit˝ch nervov ˝ c h prenáöaËov v m o z g o v o m kmeni, Ë o o v p l y v Ú u j e s p ô s o b a úËinnosù poznávacÌch procesov. S ú b o r t˝chto zmien t v o r Ì tzv. emocionálny telesn˝ s t a v .
234
RECENZIE
U pacientov, ktorÌ mali poökodenú prefrontálnu kôru Ëeln˝ch l a l ok ov , nemohli p r e b i e h a ù procesy z o d p o v e d a j ú c e z a emócie „sekundárneho t y p u " . Preto s a tak v ˝ r a z n e zmenila ich o s o b n o s ù a ochromila sa schopnosù úËelného rozhodovania sa. Damasio dôsledne o d d e æ u j e p o j m y „ e m ó c i a " a „pocit". „Jedn˝m z d ô v o d o v j e , û e i k e Ô niektoré pocity m a j ú v z ù a h k emóciám,j e a j mnoho in˝ch pocitov, ktoré k nim v z ù a h nemajú. V ö e t k y e m ó c i e v y t v á r a j ú pocity, ak ste p r e b u d e n ˝ a v bdelom stave, a v ö a k nie v ö e t k y pocity m a j ú s v o j p ô v o d v e m ó c i á c h " (s. 130). Pocit j e nepretrûité monitorovanie stavu a Ëinnosti organizmu uskutoËÚujúce s a v neustálej prÌtomnosti predstáv a myölienok s urËit˝m ö p e c i f i c k ˝ m obsahom. Pocit v z n i k á akousi superpozÌciou obrazov, ktoré si v y t v á r a m e o vlastnom tele, a o b r a z o v - predstáv, ktoré v z n i k a j ú interakciou s v o n k a j ö Ì m prostredÌm alebo s ú obsiahnuté v pamäti. Damasio z a s t á v a názor, û e nie j e s p r á v n e h o v o r i ù o mieöanÌ t˝chto o b r a z o v . Ide s k ô r o ich kombináciu. Preto m ô û e m e na s e b e Ëasto p o z o r o v a ù s t a v y radosti Ëi smútku, ktoré a k o b y vychádzali z nás, nedotknuté ûiadnou v o n k a j ö o u udalosùou. „Zmeny telesn˝ch s t a v o v m ô û u nastaù n e o Ë a k á v a n e a niekedy i nevitane. P s y c h o l o g i c k á p o d m i e n e n o s ù z m e n y telesného s t a v u nemusÌ b y ù z r e j m á a dokonca v ô b e c n e m u s Ì e x i s t o v a ù , proces p r e b e h n e v p o d o b e f y z i o l o g i c k e j z m e n y , ktorá j e p s y c h o l o g i c k y neutrálna. Z neurobiologického pohæa du p o t v r d z u j e táto v y v o l a n á telesná z m e n a relatÌvnu autonómnosù neuronálneho sústrojenstva e m ó c i Ì " (s. 132, 133). Pocit a k o monitorovanie s t a v o v tela s p o j e n é s rôznymi in˝mi predstavami v y ú s ù u j e d o urËitého m y ö l i e n k o v é h o procesu, spôsobu myslenia. V n Ì m a n i e negatÌvnych telesn˝ch s t a v o v s p ô s o b u j e p o m a l é a net v o ¯ i v é m y ö l i e n k o v é p r o c e s y , n o pozitÌvne telesné s t a v y s t i m u l u j ú m y ö l i e n k o v é pochody, p r e d s t a v y s a v y t v á r a j ú r˝chlo, s ú bohaté a plodné. A b y s m e v ö a k mohli p r e û Ì v a ù urËit˝ telesn˝ s t a v a u v á d z a ù ho d o súvislostÌ s in˝mi predstavami a myölienk o v ˝ m i procesmi, musÌ b y ù prÌtomn˝ eöte j e d e n komponent. S ú to neuronálne reprezentácie náöho j a . „Uvedomenie si urËitého o b j e k t u j e z a l o û e n é na s u b j e k t i v i t e vnÌm an ia objektu, na v n Ì m a n Ì telesného stavu, ktor˝ j e n a v o d e n ˝ , a na v n Ì m a n Ì m o d i f i k o v a n é h o öt˝lu a úËinnosti m y ö l i e n k o v é h o procesu p o Ë a s c e l e j tejto » a k c i e « " (s. 134). D a m a s i o v a pozÌcia j e j a s n á . E m ó c i e a pocity c h á p e a k o dôleûitú s ú Ë a s ù poznávacieho systému a v ö e o b e c n e j koncepcie m y s l e : „Pocity sú p r á v e tak p o z n á v a c i e a k o k a û d ˝ in˝ percepËn˝ » o b r á z o k « a s p r a c ú v a j ú s a v m o z g o v e j k ô r e a k o k a û d ˝ in˝ » o b r a z « " (s. 143). S f é r a pociùovania a emocionality s a teda n e v y m y k á v e d e c k é m u opisu. Pocity m a j ú urËité p r i v i l e g o v a n é postavenie v rámci poznávacÌch procesov, a to pre ich za meranos ù s m e r o m d o vnútra organizmu. UmoûÚu j ú nám poznanie s t a v u náöho tela, naöich s v a l o v , k  b o v Ëi vnútornosti. U k a z u j ú nám, Ë o prebieha v organizme. Damasio pocity p r i r o v n á v a k oknu, z ktoréhoj e v ˝ h æ a d na k r a j i n u náöho tela. V interakcii pocitov s obrazmi in˝ch o b j e k t o v a momentov dochádza k ich v z á j o m n é m u o v p l y v Ú o v a n i u . T a k v z n i k á j e d i n e Ë n ˝ , s u b j e k t Ì v n y „uhol p o h æ a d u " , v rámci ktorého s a v ö e t k o v n Ì m a a p o z n á v a c e z p r i z m u pociùovania. „Pocity m o d i f i k u j ú n a ö e chápanie o b j e k t o v a situáciÌ. Pretoûe s t o j a v e d æ a s e b a (paralelne), p r e p o û i Ë i a v a j ú telesné » o b r á z k y « Ô a l ö Ì m » o b r á z k o m « la'alitu dobrého a l e b o zlého, poteöenia a l e b o b o l e s t i " (s. 143). Pociùovanie m á n e s m i e r n y v p l y v na v ö e t k y ostatné p ozná v a ci e p r o c e s y prebiehajúce v m o z g u .
RECENZIE
235
Klasické chápanie emocionality ako nieËoho nejasného, zahmleného, nedefinovateæného a nevysloviteæného Damasio ako vedec jednoznaËne odmieta. Naopak, snaûÌ sa urËiù neuronálny základ emóciÌ a pocitov, opÌsaù proces ich vzniku a spôsob ich fungovania. Damasiova kniha Descartes˘v omyl j e zameraná predovöetk˝m na anal˝zu anatomického i funkËného prepojenia medzi rozumom, pocitmi a telom. Autor odmieta tézu o existencii akejsi „Ëistej" racionality. Sféru emocionality sa snaûÌ nanovo definovaù ako nielen subjektÌvne uzatvorenú, ale a j ako sociokultúrne podmienenú, tvorenú zloûit˝m neurobiologick˝m aparátom. NeprijÌma koncepcie, ktoré a priori eliminujú niektor˝ z t˝chto aspektov emóciÌ a pocitov. JednoznaËnou tendenciou mnoh˝ch filozofick˝ch teóriÌ o Ëloveku j e preferovanie racionality a podceÚovanie funkcie emocionality. Damasio ukazuje, ûe takáto cesta j e pom˝lená. ºudsk˝ organizmus tvorÌ nedeliteænú jednotu. Nie j e moûné uvaûovat o dvoch oddelen˝ch sférach æ u d s k e j osobnosti: o sfére preûÌvania a pocitov prebiehajúcich v naöom vnútri a o sfére rozumového uvaûovania a plánovania. Tieto d v e zloûky tvoria v súbore naöich interakciÌ s vonkajöÌm i vnútorn˝m prostredÌm jeden komplex. Na mnoh˝ch konkrétnych prÌkladoch moûno dokázaù opodstatnenosù tvrdenia o spojitosti úËelného rozhodovania sa s citov˝m preûÌvanÌm. Descartes ako jeden z popredn˝ch predstaviteæov európskeho racionalizmu j e presvedËen˝ o jedinej nespochybniteænej istote: b y ù znamená myslieù. Damasio na základe s v o j h o mnohoroËného skúmania æudsk˝ch poznávacÌch schopnostÌ z pohæadu neurológa tvrdÌ: „Na poËiatku bolo bytie a aû neskôr myslenie" (s. 213). Toto konötatovanie posúva celú koncepciu o pôvode m y s l e a j e j vzùahu k telu na celkom inú rovinu. Priepast medzi „res cogitans" a „res extensa" j e odstránená. J e j postulovanie bol ten zásadn˝ omyl, o ktorého vykorenenie sa autor knihy rázne zasadzuje. „Descartov˝m omylom bolo teda priepastné oddelenie tela a mysle. ...Tvrdenie, û e uvaûovanie a morálny súd a utrpenie pochádzajúce z f y z i c k e j bolesti Ëi duöevného pohnutia môûu existovaù oddelene od tela. Presne povedané - oddelenie t˝ch najjemnejöÌch f u n k c i Ì m y s l e od ötruktúry a fungovania biologického organizmu" (s. 214). Analyzovaná prepojenosù poznávacieho aparátu s emocionálnym a identifikovanie koreÚov emocionality v evoluËne najstaröÌch procesoch biologickej regulácie sledujúcej cieæ úËelnej adaptácie predstav u j ú éru nového zamerania skúmania Ëloveka. Jeho základom j e chápanie naöej mysle v rámci zloûit˝ch biologick˝ch procesov tvoriacich komplex æudského organizmu. „... m y s e æ nielenûe musÌ opustiù nefyzické » c o g i t u m « smerom k rÌöi biologick˝ch tkanÌv, ale musÌ sa tieû v z ù a h o v a ù na cel˝ organizmus, ktorého majetkom j e integrovaná telesná schránka a mozog a ktor˝ j e naplno interaktÌvny s f y z i c k ˝ m a spoloËensk˝m prostredÌm" (s. 216). Je v ö a k v e æ m i dôleûité uvedomiù si, û e tento akt so sebou neprináöa ani náznak dehonestovania oblasti slobody, lásky Ëi morálky, toho vöetkého, Ëo naz˝vame sférou æudského ducha. Snaha definovat ich biologick˝ základ nie j e totoûná so snahou z b a v i ù ich zmyslu Ëi v˝znamu. Podstatou j e postulovanie jednoty toho, Ëo bolo umelo oddelené na d v e rôzne substancie: m y s e æ a telo.
Damasiova publikácia j e veæmi vecn˝m a plodn˝m prÌspevkom pre vöetk˝ch, ktorÌ sa svoj ûivot snaûia preûÌvaù v zmysle Sokratovho „poznaj sám seba". Mária St¯elková
