Práca, mzdy a odmeňovanie

1/2016 XI. roȬník

Práca, mzdy a odmeňovanie

Mesačník s bezkonkurenčným počtom aktualít a tipov z personálneho a mzdového poradenstva

ROČNÉ ZÚČTOVANIE PREDDAVKOV NA DAŇ Z PRÍJMOV ZA ROK 2015 Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň Veličiny, ktoré zamestnávateľ zohľadní pri vykonaní ročného zúčtovania Vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň

NOVELA ZÁKONA O DANI Z PRÍJMOV V ZÁKONE O ŠPORTE Stručne k právnej úprave športu Novela zákona o dani z príjmov

ZMENY V SOCIÁLNOM POISTENÍ OD 1. 1. 2016 Aktívne opatrenia na trhu práce Odvodová úľava pre nezamestnaných z najmenej rozvinutých okresov

PREHĽAD MZDOVÝCH VELIČÍN OD 1. 1. 2016 Minimálne mzdové nároky Daň z príjmov, sociálne a zdravotné poistenie, exekúcie a zrážky zo mzdy

Mzdová pohotovosť – telefonické a písomné poradenstvo • Videoškolenie podľa vlastného výberu bezplatne Príručka Daňové priznanie • Účtovné súvzťažnosti v PDF formáte • Vedenie jednoduchého účtovníctva v PDF formáte • Časopis PaM online bezplatne • PP noviny

Kalendár podnikate¾a od 1. 2. 2016 do 29. 2. 2016 Vysvetlivky:

NP = nemocenské poistenie, DP = dôchodkové poistenie (starobné poistenie a invalidné poistenie), DPN = doèasná pracovná neschopnos, RP = rodièovský príspevok, RTVS = Rozhlas a televízia Slovenska Kalendár podnikate¾a spracovala: Bibiána Špániková, ekonomicko-úètovná poradkyòa

Termín zákonnej povinnosti do 3 dní

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Oznámi poboèke Sociálnej poisovne pracovný úraz, ktorý si vyiadal lekárske ošetrenie alebo doèasnú pracovnú neschopnos. Predloi poboèke Sociálnej poisovne evidenciu na úèely sociálneho poistenia pri uplatnení nároku na dôchodkovú dávku alebo pri skonèení pracovného Zamestnávate¾ pomeru. § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Po 10. dni trvania doèasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odstúpi poboèke tlaèivo, ktorým sa preukazuje doèasná pracovná neschopnos. Písomne alebo elektronicky vykáza príslušnej zdravotnej poisovni celkovú výšku dividend a výšku preddavku na poistné, ak boli dividendy vyplatené Platite¾ dividendy v mesiaci január 2016. § 20 ods. 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Ak platite¾ vypláca dividendy najmenej 3 osobám, je povinný výkaz doruèova príslušnej ZP výluène elektronicky. Uhradi preddavok na poistné za poistenca, ktorý mal príjem z dividend za úètovné obdobie, ktoré zaèalo najskôr 1. 1. 2013 a ktorý bol vyplatený v mesiaci Platite¾ dividendy január 2016. § 17 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 8. 2. 2016

Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie za január 2016: za samostatne zárobkovo èinné osoby uvedené v § 11 ods. 1 písm. b) zákona a Samostatne zárobkovo èinná osoba a osoba uvedená v § 11 – za osoby uvedené v § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, ktoré nie sú zamestnancami, SZÈO ani osobami, za ktoré platí poist- ods. 2 – né štát, § 17 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie. Povinne poistená samostatne zárobkovo èinná osoba Odvod poistného na nemocenské a dôchodkové poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, ako aj poistného na poistenie v nezamestnanosti a dobrovo¾ne poistená osoba za január 2016 povinne poistenými a dobrovo¾ne poistenými fyzickými osobami s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona. § 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s nepravidelným príjmom s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7 Zamestnávate¾ zákona, ak boli príjmy vyplatené v januári 2016. § 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Odvod poistného na dôchodkové poistenie za zamestnancov s odvodovým zvýhodnením pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým vzniklo dôchodkové Zamestnávate¾ poistenie pod¾a § 20 ods. 5 zákona, s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona, ak boli príjmy vyplatené v januári 2016. § 143 ods. 1 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Platite¾ poistného – zamestnávate¾ alebo samostatne Oznámi príslušnej zdravotnej poisovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikaèného èísla, èísla bankového úètu a zmenu dòa, ktorý je urèený na zárobkovo èinná osoba výplatu príjmov. § 23 ods. 8 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 8 dní

Písomne vykáza výšku preddavku na poistné svojej zdravotnej poisovni pri vzniku povinnosti plati poistné ako SZÈO. Táto povinnos sa týka aj SZÈO, ktoré si splnili povinnos registrácie na jednotnom kontaktnom mieste pri získaní oprávnenia na podnikanie.

Samostatne zárobkovo èinná osoba § 20 ods. 2 písm. a) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Oznámi príslušnej zdravotnej poisovni: – zmenu alebo vznik platite¾a poistného, – skutoènosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu plati za neho poistné, – zmenu mena, priezviska, rodného èísla a trvalého pobytu, – skutoènosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vráti preukaz poistenca, – skutoènosti rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného.

Poistenec (fyzická osoba) § 23 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Oznámi príslušnej zdravotnej poisovni, e: – vykonáva èinnos zamestnanca v cudzine a je tam aj zdravotne poistený, – vykonáva samostatnú zárobkovú èinnos v cudzine a je tam aj zdravotne poistený, – sa dlhodobo zdriava v cudzine a je tam aj zdravotne poistený a na území SR nie je zamestnaný ani nevykonáva samostatnú zárobkovú èinnos.

Poistenec (fyzická osoba) § 23 ods. 4 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Poistenec je povinný oznámi zdravotnej poisovni vznik skutoèností uvedených v § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l), r) a v) zákona o zdravotnom poistení Poistenec (fyzická osoba) (keï platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by štát). § 23 ods. 3 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Oznámi zamestnávate¾ovi: – zmenu zdravotnej poisovne, – údaje rozhodujúce pre urèenie, èi je alebo nie je poistencom štátu (DPN, RP, poberate¾ dôchodku a pod.), – údaje rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného na verejné zdravotné poistenie.

Zamestnanec § 23 ods. 6 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Písomne alebo elektronicky oznámi príslušnej zdravotnej poisovni vznik alebo zmenu platite¾a poistného. Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky.

Platite¾ poistného pod¾a § 11 zákona è. 580/2004 Z. z. § 24 písm. c) a § 24 písm. k) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

do 8 pracovných dní

Písomne alebo elektronicky oznámi na tlaèive urèenom Úradom pre doh¾ad nad zdravotnou starostlivosou vznik alebo zánik pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru, sluobného pomeru alebo obdobného pracovného vzahu zamestnanca, ktorý má nárok na odpoèítate¾nú poloku a ktorý Zamestnávate¾ sa pokladá za zamestnanca aj z iného dôvodu. § 24 písm. m) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platite¾a poistného

Povinnos oznámi príslušnej zdravotnej poisovni skutoènos, kedy platite¾om poistného zaèína, resp. prestáva by štát. Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky.

Zamestnávate¾, samostatne zárobkovo èinná osoba alebo platite¾ poistného pod¾a § 11 ods. 2 zákona è. 580/2004 Z. z. § 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení

Povinnos oznámi príslušnej zdravotnej poisovni zmenu platite¾a poistného z dôvodu, e fyzická osoba sa nepovauje za zamestnanca v dòoch, kedy Zamestnávate¾ nepoberá príjem zo zárobkovej èinnosti pod¾a § 10b ods. 1 písm. a) a v ktorých nie je fyzickou osobou pod¾a odseku 7 písm. m) a s). § 24 písm. c) zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Ak má zamestnávate¾ najmenej 3 zamestnancov, je povinný túto zmenu oznamova príslušnej ZP výluène elektronicky. Oznámi poboèke Sociálnej poisovne prerušenie NP a DP. Samostatne zárobkovo èinná osoba Oznámi poboèke Sociálnej poisovne zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý pobyt alebo povolenia na prechodný pobyt. § 228 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

do 8 dní

Oznámi poboèke Sociálnej poisovne skutoènosti rozhodujúce na posúdenie vzniku a zániku povinného NP a povinného DP.

Samostatne zárobkovo èinná osoba § 228 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Prihlási sa do registra zamestnávate¾ov vedeného Sociálnou poisovòou a v rovnakej lehote sa z registra zamestnávate¾ov odhlási. Oznámi prerušenie NP, DP a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Oznámi Sociálnej poisovni zaèiatok a skonèenie èerpania materskej a rodièovskej dovolenky.

Zamestnávate¾ § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Oznámi poboèke Sociálnej poisovne zmenu svojho názvu, sídla. Oznámi Sociálnej poisovni zmenu mena a priezviska zamestnanca. Predklada Sociálnej poisovni záznam o pracovnom úraze a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania.

Zamestnávate¾ § 231 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

Zamestnávate¾ Oznámi organizaènej zloke Sociálnej poisovne, e jej zamestnanec je štatutárnym orgánom zamestnávate¾a a má najmenej 50 % úèas na majetku § 231 ods. 1 písm. o) zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom zamestnávate¾a alebo je èlenom štatutárneho orgánu zamestnávate¾a a má najmenej 50 % úèas na majetku zamestnávate¾a. poistení Prihlási zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 zákona na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. zamestnanca pod¾a Zamestnávate¾ § 4 ods. 2 zákona na dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej poisovne. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení pred vznikom poistenia

Prihlási zamestnanca na úèely úrazového poistenia a garanèného poistenia (zamestnancom urèená dohoda o brigádnickej práci študentov) v poboèke Zamestnávate¾ Sociálnej poisovne, ak jeho mesaèný príjem nepresiahne 200 €. § 231 ods. 1 písm. b) bod 5 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení Prihlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a sporite¾ov na úèely úrazového a garanèného Zamestnávate¾ poistenia v poboèke Sociálnej poisovne. § 231 ods. 1 písm. b) bod 6 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení

1/2016

Obsah čísla : Daň z príjmov

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti za rok 2015 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2 (Ing. Eva Gášpárová)

Nezdaniteľné časti základu dane platné pre rok 2016 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 19 (Bc. Katarína Danajovičová)

K novele zákona o dani z príjmov obsiahnutej v zákone o športe . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 24 (Ing. Valéria Jarinkovičová)

Odvody do fondov a sociálna pomoc Prehľad mzdových veličín v eurách používaných od 1. 1. 2016 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36 (Bibiána Špániková)

Zmeny v sociálnom poistení účinné od 1. 1. 2016 (2. časť) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37 (JUDr. Martina Šagiová)

E-služby sociálnej poisťovne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43 (doc. Ing. Dagmar Hrašková, PhD.)

Plánovací kalendár na rok 2016 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48

Vydavateľstvo Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Žilina venuje 1 % z ceny svojich produktov nadácii Rozum a Cit na podporu opustených detí v pestúnskych rodinách. Za 18 rokov svojej činnosti nadácia podporila takmer 663 pestúnskych rodín čiastkou 631300 € a v rodinách našlo domov viac než 958 detí.

www.rozumacit.sk

Časopis: mesačník PRÁCA MZDY A ODMEŇOVANIE vydávaný v slovenskom jazyku, 11. ročník Vydavateľa a redakcia: Poradca podnikateľa, spol. s r. o. Martina Rázusa 23A 010 01 Žilina IČO: 31 592 503 spoločnosť je súčasťou Vydavateľského a vzdelávacieho domu PP

Sadzba dodaná do tlače: 22. 1. 2016

Šéfredaktorka: Ing. Jaroslava Pastieriková e-mail: [email protected] telefón: 041/7053599

Daňová pohotovosť Poradenstvo z oblasti Dane a účtovníctvo v pracovných dňoch od 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. telefón: 041 / 70 53 434 041 / 70 53 535 e-mail: [email protected]

Grafická úprava: Marián Kollár

Objednávky : telefón: 0421/70 53 222 e-mail: [email protected] e-shop: www.zakon.sk

Mzdová pohotovosť Poradenstvo z oblasti Mzdy, personalistika a pracovné právo v pracovných dňoch od 9.00 – 12.00 hod. a 13.00 – 15.00 hod. telefón: 041 / 70 53 636 e-mail: [email protected]

Tlač: Tlačiareň P + M Budovateľská 1672/16 038053 Turany

1/2016

Služby zákazníkom: telefón: 041/7053 600 e-mail: služ[email protected] Predplatné na ročník 2016 je vo výške 65,74 € s DPH. Inzercia: adresa: Martina Rázusa 23A, 010 01 Žilina telefón: 041/7053 251 mobil: 0918 635 305 e-mail: [email protected] Povolenie na podávanie periodických listových zásielok do maximálnej hmotnosti 500 g vo vnútroštátnom styku č. 1/OHP/2006 Evidenčné číslo: EV 3311/09, ISSN 1335 - 7115 www.mzdovecentrum.sk www.zakon.sk

1

Daň z príjmov Stručne: Zamestnanec, ktorý nie je povinný podať za rok 2015 daňové priznanie, môže do 15. 2. 2016 požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie do 31. 3. 2016. V porovnaní s predchádzajúcim rokom pri vykonaní ročného zúčtovania, okrem výšky niektorých veličín, k podstatným zmenám nedochádza. Zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň vykoná výpočet dane zo zdaniteľnej mzdy, pričom zohľadní nezdaniteľné časti základu dane, vypočítanú daň porovná so zaplatenými preddavkami na daň a zohľadní zamestnaneckú prémiu a daňový bonus a vykáže preplatok alebo nedoplatok na dani z príjmov zo závislej činnosti. Zamestnanec môže 2 % alebo 3 % zaplatenej dane, minimálne 3 €, venovať niektorej z právnických osôb vedených v zozname prijímateľov podielu zaplatenej dane.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2015 Povinnosť a postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň upravuje § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, daňového bonusu a zamestnaneckej prémie zamestnancovi, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a ak zamestnanec predloží písomnú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s požadovanými dokladmi najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. do 15. 2. 2016. Zamestnancom, ktorým zamestnávateľ nebude vykonávať ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je zamestnávateľ povinný vydať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie 2015 (pozri kapitolu 6 článku Povinnosti zamestnávateľa v oblasti mzdového účtovníctva pri uzatváraní roku 2015 a prechode na rok 2016, v PaM č. 10/2015): l

do 10. 2. 2016 – zamestnancom, ktorí požiadali o vystavenie potvrdenia najneskôr do 5. 2. 2016,

l

do 10. 3. 2016 – zamestnancom, ktorí nepožiadali o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.

1. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň

UPOZORNENIE Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a na základe potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za príslušný kalendárny rok od všetkých zamestnávateľov. Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca a len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie, najneskoršie do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. do 31. 3. 2016.

Zamestnanec môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2015, ak: l

poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP,

l

ak mal okrem príjmov zo závislej činnosti len príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, ale neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP (neuplatní si nárok na vrátenie zrazenej dane),

l

nemal zdaniteľné príjmy v zahraničí.

Zamestnanec nemôže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň za rok 2015, ak: l

mal príjmy len zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, ale je povinný zvýšiť základ dane podľa § 11 ods. 9 ZDP (ak si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane o sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a bola mu vyplatená suma pri zániku sporenia), podľa § 11 ods. 13 ZDP (ak si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a bol mu vyplatený predčasný výber) a podľa § 52ze ZDP (ak si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane o sumu preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a zaniklo mu právne postavenie sporiteľa),

l

okrem zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti mal aj iné zdaniteľné príjmy – príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu (§ 6 ZDP), príjmy z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) alebo ostatné príjmy (§ 8 ZDP), ktoré neboli zdanené zrážkovou daňou,

l

mal príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP a chce uplatniť postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,

l

mal príjmy zo zdrojov v zahraničí,

l

mal príjmy zo závislej činnosti od zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane podľa § 48 ZDP,

NEPREHLIADNITE O vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň môže zamestnanec požiadať toho zamestnávateľa, u ktorého si ako u posledného zamestnávateľa uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus. Ak si v priebehu roka neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane ani daňový bonus u žiadneho zamestnávateľa, o vykonanie ročného zúčtovania môže požiadať ktoréhokoľvek zo svojich zamestnávateľov, t. j. daňovník nemusí byť zamestnancom zamestnávateľa, ktorého požiada o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.

2

Stiahnite si editovateľné tlačivá na daňové priznania na www.danovecentrum.sk.

Daň z príjmov l

mal príjmy, z ktorých nebolo možné zraziť preddavok na daň a uplatnil sa postup podľa § 35 ods. 3 písm. a) ZDP,

l

nepredloží do 15. 2. 2016 zamestnávateľovi doklady potrebné na vykonanie ročného zúčtovania.

Zamestnanec žiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania na tlačive Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) za zdaňovacie obdobie (rok), vzor ktorého pre rok 2015 určilo a na webovom sídle zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR. Zamestnanec v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti uvádza:

I.

Údaje o zamestnancovi

Zamestnanec uvedie: l

osobné údaje a adresu zamestnávateľa, ktorého žiada o vykonanie ročného zúčtovania,

l

vyhlásenie, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky tvorí 90 % a viac zo všetkých príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí – iba ak ide o zamestnanca, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a uplatňuje si nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) alebo nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie alebo nárok na daňový bonus.

II. Uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane Ak si zamestnanec uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 až 5 ZDP, uvedie: l

osobné údaje manželky (manžela),

l

počet mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane,

l

adresu zamestnávateľa manželky (manžela), prípadne inú zárobkovú činnosť,

l

čestné vyhlásenie o výške vlastného príjmu manželky (manžela) v zdaňovacom období vrátane výšky úhrnu vlastného príjmu.

Na preukázanie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 37 ods. 1 písm. a) ZDP zamestnanec k žiadosti doloží: l

sobášny list – stačí, ak ho podľa § 37 ods. 3 ZDP predloží pri prvom uplatnení nároku a ten platí, až kým nedôjde k zmene (rozvod, úmrtie),

l

čestné vyhlásenie o výške vlastného príjmu manželky (manžela) – je súčasťou tlačiva žiadosti.

Ak si zamestnanec uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka z dôvodu, že na začiatku zdaňovacieho obdobia bol poberateľom dôchodku podľa § 11 ods. 6 ZDP (starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo porovnateľného dôchodku zo zahraničia alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2015 alebo skôr) a výška dôchodku v úhrne za rok 2015 nepresahuje 3 803,33 €: l

uvedie úhrnnú sumu dôchodku za zdaňovacie obdobie,

l

a na preukázanie nároku doloží doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku, resp. o priznaní dôchodku vydaný Sociálnou poisťovňou.

Ak si zamestnanec uplatní nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období podľa § 11 ods. 8 ZDP: l

uvedie úhrn preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a

1/2016

§ 11 zákona č. 595/2003 Z. z. Nezdaniteľné časti základu dane (1) Základ dane (čiastkový základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2, 3, 8 a 10. (2) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý a) sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (ďalej len „platné životné minimum“), nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima, b) je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule. (3) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane a) rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období 1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima, 2. má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela), 3. má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, b) vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období 1. nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto

3

Daň z príjmov daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, 2. má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule. (4) Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 sa považuje za a) manželku (manžela), na ktorú si môže daňovník uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa podľa osobitného predpisu žijúce s daňovníkom v domácnosti, alebo ktorá v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a súčasne b) vlastný príjem manželky (manžela) príjem manželky (manžela) znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná z tohto príjmu zaplatiť; do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a, daňový bonus podľa § 33, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. (5) Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 3 len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 3 za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane. (6) Základ dane daňovníka sa neznižuje o sumu vypočítanú podľa odseku 2, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len „dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne

4

na preukázanie nároku doloží doklad vystavený oprávneným subjektom (dôchodkovou správcovskou spoločnosťou), ak za zamestnanca dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie neodvádzal zamestnávateľ, ktorého zamestnanec žiada o vykonanie ročného zúčtovania. Ak si zamestnanec uplatní nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období podľa § 11 ods. 10 ZDP: l uvedie úhrn preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a l na preukázanie nároku doloží doklad vystavený oprávneným subjektom (doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou). l

III. Uplatnenie daňového bonusu Ak si zamestnanec neuplatňoval nárok na daňový bonus na vyživované dieťa podľa § 33 ZDP v priebehu roka alebo ak počas roka v niektorom mesiaci nesplnil podmienku nároku (príjem najmenej vo výške polovice minimálnej mzdy) a uplatní si nárok až v rámci ročného zúčtovania, uvedie: l údaje o vyživovaných deťoch, l kalendárne mesiace, za ktoré si nárok uplatňuje. Na preukázanie nároku na daňový bonus podľa § 37 ods. 2 ZDP doloží: l rodný list dieťaťa – podľa § 37 ods. 3 ZDP pri prvom uplatnení nároku na daňový bonus na dané dieťa a ten postačuje, kým nedôjde k zmene, l ak ide o dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky, aj: – potvrdenie školy, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ktoré platí na školský rok, na ktorý bolo vydané, alebo – potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na vyživované dieťa, alebo – potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom.

IV. Uplatnenie poistného a príspevkov Ak si zamestnanec uplatňuje poistné a príspevky, ktoré zaplatil v období od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015 sám: l ako nedoplatok zamestnanca z ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie, l na dobrovoľné sociálne poistenie za obdobie, počas ktorého bol zamestnancom a poberal príjem zo závislej činnosti, uvedie: l úhrnnú sumu zaplateného poistného a príspevkov, a na preukázanie nároku doloží doklady: l o zaplatení uvedených súm poistného a príspevkov – potvrdenie z príslušnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne, prípadne výpisy z účtu alebo poštové poukážky.

V. Žiadosť o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie Ak zamestnanec žiada o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie, vyhlasuje, že spĺňa podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu podľa § 32a ods. 1 ZDP za zdaňovacie obdobie.

VI. Žiadosť o zvýšenie základu dane o uplatnené úhrady zdravotníckeho pracovníka podľa § 52j ods. 4 zákona Ak zamestnanec (lekár, sestra, pôrodná asistentka), ktorý si neoprávnene znížil príjmy zo závislej činnosti o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie

Súťažíte radi? Staňte sa členom Klubu PP, zapojte sa do súťaží na www.pp.sk a vyhrajte zaujímavé ceny.

Daň z príjmov vzdelávanie alebo nedodržal podmienky ďalšieho vzdelávania zdravotníckeho pracovníka a je povinný zvýšiť základ dane z príjmov zo závislej činnosti o uplatnené úhrady za ten rok, v ktorom k porušeniu podmienok došlo, podľa § 5 ods. 9 ZDP v znení účinnom do 31. 12. 2010 (na základe § 52j ods. 4 ZDP), uvádza l úhrnnú sumu uplatnených úhrad zdravotníckeho pracovníka.

VII. Žiadosť o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane na účely § 50 zákona O vystavenie potvrdenia podľa § 39 ods. 7 ZDP účinného do 31. 12. 2015 v nadväznosti na § 52zg ods. 4 ZDP, t. j. potvrdenia a zaplatení dane, žiada zamestnanec na účely poukázania sumy 2 % alebo 3 % zaplatenej dane. V záverečnej časti žiadosti zamestnanec: l vyhlasuje, od koľkých iných zamestnávateľov poberal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, uvádza ich počet a prikladá potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti od týchto zamestnávateľov, l vyhlasuje, že nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 ZDP, l podpisom potvrdzuje, že všetky údaje, ktoré v žiadosti uviedol, a priložené doklady sú pravdivé a úplné.

2. Veličiny, ktoré zamestnávateľ zohľadní pri vykonaní ročného zúčtovania Poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec Podľa § 5 ods. 8 ZDP základom dane sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné poistenie rovnakého druhu. Ide o: l poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, l poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, l poistné na sociálne zabezpečenie podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, l príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, l poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu. Základ dane z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 8 ZDP a v súlade s metodickým pokynom k § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – výpočet základu dane, vydaným Finančným riaditeľstvom SR: l je možné znížiť len o: – povinné poistné na sociálne poistenie zamestnanca, ktoré zrážal zamestnávateľ z príjmov zo závislej činnosti, – preddavky na poistné na zdravotné poistenie zamestnanca a nedoplatok na zdravotné poistenie zamestnanca z ročného zúčtovania, ktoré zrážal zamestnávateľ z príjmov zo závislej činnosti, – preukázateľne zaplatené poistné na dobrovoľné sociálne poistenie za obdobie trvania statusu zamestnanca a poberania príjmu zo závislej činnosti, ktoré neboli realizované zrážkou z príjmov zo závislej činnosti, – preukázateľne zaplatený nedoplatok na zdravotné poistenie zamestnanca z ročného zúčtovania poistného, ktorý zaplatil zamestnanec sám, l nie je možné znížiť o: – preddavky na poistné a poistné na zdravotné poistenie samoplatiteľa, – poistné na zdravotné poistenie z príjmov, ktoré nie sú zdaniteľným príjmom alebo sú od dane oslobodené (poistné z dividend),

1/2016

k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2. Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2, zníži sa základ dane podľa odseku 2 len vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane podľa odseku 2 a vyplatenou sumou dôchodku. (7) Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane podľa odsekov 3 a 10 aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. (8) Nezdaniteľnou časťou základu dane je do 31. decembra 2016 aj suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane (čiastkového základu dane) zisteného z príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo zo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov. Suma podľa prvej vety nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. (9) Ak bola daňovníkovi vyplatená suma podľa osobitného predpisu a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 8, je povinný zvýšiť si základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných prí spevkov na starobné dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane. (10) Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu. (11) Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 10 je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa § 4 ods. 3. (12) Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 10 musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

5

Daň z príjmov a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 10 zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu, b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a). (13) Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 10, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

–

poistné na zdravotné poistenie z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ZDP, z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP a z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP,

–

poistné na dobrovoľné sociálne poistenie za obdobie netrvania statusu zamestnanca a nepoberania príjmu zo závislej činnosti.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 ZDP je stanovená nasledovne: l

ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,

l

ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom období roku 2015 je:

NEPREHLIADNITE Aj napriek tomu, že dvanásťnásobok mesačnej sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (316,94 x 12) predstavuje sumu 3 803,28 €, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň si uplatní sumu 3 803,33 €, čím sa zohľadní rozdiel vyplývajúci zo zaokrúhľovania. Nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka má aj zamestnanec, ktorý poberal príjem zo závislej činnosti len časť kalendárneho roka.

POZNÁMKA Ak zamestnanec nebol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, má nárok na uplatnenie celej nezdaniteľnej časti základu dane. Ak bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, počas zdaňovacieho obdobia nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Ak však suma jeho dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú by sa základ dane v závislosti od dosiahnutého príjmu mohol znížiť, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podávaní daňového priznania si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane, a vyplatenou sumou dôchodku. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane musí dôchodca preukázať potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok 2015.

6

l

l

ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 19 809 € (198,09 x 100), nezdaniteľná časť bude 3 803,33 € (198,09 x 19,2), ak základ dane daňovníka bude vyšší ako 19 809 €, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 8 755,578 € (198,09 x 44,2) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule. Základ dane daňovníka rovný alebo nižší ako 19 809 € vyšší ako 19 809 €

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka 3 803,33 € 8 755,578 – (základ dane : 4)

Zamestnanec si môže nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatňovať v priebehu roka prostredníctvom Vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ pri výpočte preddavkov na daň uplatní mesačne 316,94 €. Ak si zamestnanec nezdaniteľnú časť základu dane v priebehu roka neuplatňoval, nárok na nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť pri podaní daňového priznania alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň, ak spĺňa podmienky vymedzené v § 11 ods. 6 ZDP. Podľa § 11 ods. 6 ZDP nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 ZDP je stanovená nasledovne: l

ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: –

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,

Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite daňovú pohotovosť, viac na www.danovecentrum.sk.

Daň z príjmov

l

–

má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),

–

má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období: –

–

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,

FINANČNÉ RIADITEĽSTVO SR INFORMUJE Informácia o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov platných od 1. 1. 2016 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) určuje od 01. 01. 2016 nasledovné vzory tlačív: –

má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky.

1. „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlásenie“)“ – Vzor je uvedený v prílohe č. 1.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2015 je: l

l

ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 35 022,31 € a manželka (manžel): –

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude 3 803,33 €,

–

má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 803,33 €, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi 3 803,33 € a príjmom manželky (manžela),

–

má vlastný príjem presahujúci sumu 3 803,33 €, nezdaniteľná časť bude nula,

2. „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), za zdaňovacie obdobie.......“ – Vzor je uvedený v prílohe č. 2.

ak základ dane daňovníka je vyšší ako 35 022,31 € a manželka (manžel), –

–

nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 12 558,906 € a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule, má vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 12 558,906 € a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela).

Základ dane daňovníka rovný alebo nižší ako 35 022,31 € vyšší ako 35 022,31 €

Vlastný príjem manželky 0,00 € menej ako 3 803,33 € 3 803,33 € a viac nepoberala poberala

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku 3 803,33 € 3 803,33 – vlastný príjem manželky 0,00 € 12 558,906 – (základ dane : 4) 12 558,906 – (základ dane : 4) – vlastný príjem manželky

Ak zamestnancom je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) si môže v súlade s § 11 ods. 7 ZDP uplatniť len v prípade, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) si môže uplatniť zamestnanec: l

ak žije s manželkou (manželom) v spoločnej domácnosti, pričom nie je podstatné, či majú rovnakú adresu trvalého pobytu,

l

aj vtedy, ak si manželka (manžel) uplatnil/la vo svojom ročnom zúčtovaní alebo daňovom priznaní nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na seba,

l

len za obdobie, počas ktorého sú manželmi.

Za manželku (manžela) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane sa považuje manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti, ktorá:

1/2016

na zdaňovacie obdobie roku 2016:

–

za zdaňovacie obdobie roku 2015: 1. „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) za zdaňovacie obdobie (rok)“ – Vzor je uvedený v prílohe č. 3. 2. Vo vzore tlačiva „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti a ďalších údajoch podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“), za zdaňovacie obdobie.......“ - POT39v15, ktoré Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky určilo na zdaňovacie obdobie 2015 v januári 2015, sa text v zátvorke uvedený na riadku 01 „(r. 01a + r. 01b + r. 01c)“ nahrádza textom „vrátane príjmov uvedených na r. 01a, 01b, 01c“. Vzor je uvedený v prílohe č. 4. Zdroj: www.financnasprava.sk

7

Daň z príjmov V ZBIERKE ZÁKONOV VYŠLO: –

–

–

–

–

–

–

–

8

Zákon č. 387/2015 Z. z. o jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov [čl. III – zmena zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)] Účinnosť od 1. januára 2016 Zákon č. 389/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [čl. V – zmena zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti] Účinnosť od 1. januára 2017 Zákon č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci a o zmene a doplnení niektorých zákonov [čl. VI – zmena zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme] Účinnosť od 1. januára 2016 Zákon č. 407/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Účinnosť od 1. januára 2016 Zákon č. 408/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov Účinnosť od 1. januára 2016 Zákon č. 409/2015 Z. z., ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov Účinnosť od 1. januára 2016 Zákon č. 412/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [čl. II – zmena zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)] Účinnosť od 1. marca 2016 Zákon č. 428/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony [čl. VI – zmena zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení] Účinnosť od 1. januára 2016

l

sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo

l

v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo

l

bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo

l

sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Zákon ustanovuje podmienku starostlivosti o dieťa bez ohľadu na to, či niektorý z rodičov poberá materské, rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa, prípadne aj príjem zo závislej činnosti. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku dieťaťom je dieťa: l

do troch rokov veku,

l

do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav,

l

do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti.

Riadna starostlivosť o dieťa podľa § 3 ods. 3 zákona o rodičovskom príspevku je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa. Peňažný príspevok na opatrovanie môže poberať osoba, ktorá sa stará o rodinného príslušníka s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného na opatrovanie podľa § 40 ods. 10 alebo 11 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Za občana so zdravotným postihnutím sa podľa § 9 zákona o službách zamestnanosti považuje občan uznaný za invalidného. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia považuje osoba, ktorá má mieru funkčnej poruchy najmenej 50 %. Pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane nie je podstatné, či manželka (manžel) má priznaný invalidný dôchodok, rozhodujúca je skutočnosť, že je invalidná/ý, čo preukáže rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo preukazom ŤZP. Podľa § 11 ods. 5 ZDP si daňovník môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) zodpovedajúcu jednej dvanástine nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré je manželka (manžel) povinná/ý v príslušnom zdaňovacom období zaplatiť. Do vlastného príjmu sa započítava akýkoľvek príjem podľa zákona o dani z príjmov, bez ohľadu na to, či ide o príjem, ktorý je predmetom dane alebo nie je predmetom dane alebo či ide o príjem oslobodený od dane, započítava sa napríklad: l

hrubý príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP,

l

náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, cestovné náhrady, suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie,

l

podiely na zisku, aj keď ide o príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený,

l

nemocenské dávky, dôchodky, dávky v nezamestnanosti, úrazové dávky, dávky z garančného poistenia, dávky v hmotnej núdzi, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia vrátane peňažného príspevku na opatrovanie,

l

príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,

Aj keď ste odborník, niekedy si potrebujete overiť svoj postup. Využite mzdovú pohotovosť, viac na www.mzdovecentrum.sk.

Daň z príjmov l

príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 ZDP, a to aj vtedy, ak ide o príjem z prenájmu oslobodený od dane podľa § 9 ods. 1 písm. h) ZDP,

l

príjem z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP (napr. úroky v banke, plnenie zo životného poistenia, dávky doplnkového dôchodkového sporenia),

l

ostatné príjmy podľa § 8 ZDP (napr. výhry, príjmy z predaja nehnuteľnosti).

–

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa: l

zamestnanecká prémia,

l

daňový bonus,

l

zvýšenie dôchodku za bezvládnosť,

l

štátne sociálne dávky (napr. rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa, vianočný príspevok),

l

štipendium pri sústavnej príprave na povolanie.

Od vlastného príjmu manželky sa odpočítava zaplatené poistné a príspevky, ktoré bola manželka (manžel) povinná/ý zaplatiť z uvedeného príjmu, t. j.: l

l

odpočítava sa: –

zaplatené poistné na povinné sociálne poistenie zamestnanca a SZČO,

–

zaplatené preddavky zamestnanca a SZČO na zdravotné poistenie,

–

zaplatený nedoplatok zamestnanca a SZČO na zdravotné poistenie z ročného zúčtovania poistného,

neodpočítava sa: –

poistné na dobrovoľné sociálne poistenie,

–

preddavky na poistné a poistné samoplatiteľa na zdravotné poistenie.

Nezdaniteľná časť základu dane – dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie V období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2016 je podľa § 11 ods. 8 ZDP nezdaniteľnou časťou základu dane aj suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie najviac do výšky 2 % zo základu dane, pričom suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR v kalendárnom roku, ktorá dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Za rok 2015 je to maximálna suma vo výške 988,80 € (824 x 60 x 2 %). Na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane je rozhodujúce, akú sumu zamestnanec na dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaplatil v období od 1. 1. 2015 do 31. 12. 2015, pričom nie je podstatné, či príspevky platil pravidelne mesačne, nepravidelne alebo jednorazovo, či ich realizoval zrážkou zo mzdy alebo inými platbami. Ako nezdaniteľnú časť základu dane si môže uplatniť sumu najviac do výšky 2 % zo základu dane (nie hrubého príjmu) zisteného z príjmov podľa § 5 zákona, maximálne 988,80 €.

Nezdaniteľná časť základu dane – príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie Podľa § 11 ods. 10 ZDP nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu. Príspevky je možné pri ročnom zúčtovaní dane alebo pri podaní daňového priznania odpočítať od základu dane vo výške, v akej budú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 € za rok, za predpokladu, že príspevky budú zaplatené na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou bude zrušenie dávkového plánu.

1/2016

Zákon č. 429/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Účinnosť od 1. januára 2016 okrem čl. I druhého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 2. januára 2016 – Zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov [čl. II – zmena zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, čl. V – zmena zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), čl. IX – zmena zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, čl. XII – zmena zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce] –

Účinnosť od 1. januára 2016 Opatrenie MPSVR č. 442/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 157/2015 Z. z., ktorým sa ustanovuje vzor ponukového listu Účinnosť od 1. januára 2016

POZNÁMKA Ak zamestnanec mal uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení a uhradený príspevok si uplatnil ako nezdaniteľnú časť základu dane a následne sa zmluva o starobnom dôchodkovom sporení stala neplatná alebo bola vymazaná z registra zmlúv a zaplatená suma mu bola vrátená, zamestnanec je podľa § 11 ods. 9 ZDP povinný zvýšiť základ dane o sumu, o ktorú si v predchádzajúcom období znížil základ dane, a to do 3 zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu bola suma vyplatená.

POZNÁMKA Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie si za vyššie uvedených podmienok môže uplatniť v súlade s § 11 ods. 7 ZDP aj zamestnanec, ktorý je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou, za podmienky, že úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR v roku 2015 tvorí najmenej 90 % zo všetkých jeho príjmov.

9

Daň z príjmov Daňový bonus na vyživované dieťa

UPOZORNENIE Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby si pomernú časť daňového bonusu mohol uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z rodičov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z rodičov. Ak dôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť ich zamestnávateľovi písomne najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Nárok na daňový bonus je za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie, t. j. dieťa bolo považované za vyživované, nezaopatrené, žilo so zamestnancom v spoločnej domácnosti a zdaniteľný ročný príjem zamestnanca zo závislej činnosti od všetkých zamestnávateľov bol aspoň vo výške 2 280 €.

Daňový bonus podľa § 33 ZDP si môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať pri podaní Vyhlásenia na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa, alebo pri podaní Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň. Ak zamestnancom je daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, nárok na daňový bonus na vyživované dieťa si môže v súlade s § 11 ods. 7 ZDP uplatniť len v prípade, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov, ktoré mu plynuli zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Mesačná suma daňového bonusu počas celého roka 2015 bola 21,41 €. Suma daňového bonusu za rok 2015 je 256,92 € na jedno vyživované dieťa. Počas zdaňovacieho obdobia: ak zdaniteľný príjem bol aspoň 190 € Za zdaňovacie obdobie: ak zdaniteľný príjem je aspoň 2 280 €

daňový bonus mesačne: od 1. 1. do 31. 12. 2015 21,41 € daňový bonus ročne: v súčte za všetky mesiace roka 256,92 €

Zamestnanecká prémia PRÍKLAD Z PRAXE

V zmysle § 32a ZDP na zamestnaneckú prémiu vzniká nárok za zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak:

Príjem na dohodu, zvýšenie dôchodku @Zamestnávateľ má zamestnanú starobnú dôchodkyňa na dohodu o pracovnej činnosti na pravidelný príjem. Rozhodol sa jej vyplatiť jednorazovú odmenu. Aký vplyv to bude mať na výšku jej starobného dôchodku? Odpoveď: Keďže je zamestnávateľ povinný z vyplateného príjmu na dohodu o pracovnej činnosti (pravidelný príjem) a aj z jednorazovo vyplatenej odmeny odviesť poistné na dôchodkové poistenie, poberateľ starobného dôchodku má nárok na prepočítanie jeho dôchodku. Zvýšenie dôchodku závisí od toho, aký je jeho príjem, ktorý dosiahol v roku, za ktorý sa dôchodok prepočítava. Ak poberá dôchodok a pracuje, po skončení povinného dôchodkového poistenia sa dôchodok zvýši o polovicu úhrnu osobných mzdových bodov dosiahnutých za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania dôchodku, ktoré sa vynásobia aktuálnou dôchodkovou hodnotou (§ 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Osobný mzdový bod sa vypočíta z hrubého príjmu. Sociálna poisťovňa zvyšuje dôchodky pracujúcim penzistom automaticky do 31. 3. kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Záver: Dôchodkové poistenie je zamestnávateľ povinný odviesť i v prípade vyplatenia jednorazovej odmeny na dohodu o pracovnej činnosti. Odmena by však mala byť v dohode dohodnutá.

10

l

dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) a f) ZDP vykonávanej na len území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, t. j. 2 280 €,

l

poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov (nemusia to byť kalendárne mesiace po sebe), pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava,

l

daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ZDP nebude považovať za preddavok na daň a uplatňovať postup podľa § 43 ods. 7 ZDP,

l

nepoberal príjmy uvedené v § 3 ods. 2 písm. c) a d), § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h), § 5 ods. 3 a § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, t. j. nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,

l

nepoberal ostatné zdaniteľné príjmy podľa § 8 ZDP a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6 ZDP,

l

nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia,

l

vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo,

l

nebol zamestnancom, na ktorého podporu udržania v zamestnaní bol v zdaňovacom období poskytnutý príspevok podľa zákona o službách zamestnanosti.

Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný: l

pri úhrnnej sume príjmov aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy,

l

pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane.

Čo je potrebné pre mzdárku? Sledujeme za vás na www.mzdovecentrum.sk. Chcete si to vyskúšať? Volajte tel. č. +421 41 70 53 222.

Daň z príjmov Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy. Výpočet zamestnaneckej prémie za rok 2015 je nasledovný: l ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov zo závislej činnosti aspoň 2 280 €, ale menej ako 4 560 €, výška zamestnaneckej prémie sa počíta: 3 803,33 – 3 948,96 = - 145,63 x 19 % = - 27,6697 = 0 €, t. j. nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká, suma 3 948,96 € predstavuje základ dane z 12-násobku minimálnej mzdy vypočítaný nasledovne: minimálna mzda: 380 €, – mesačné poistné zamestnanca: 1,4 % nemocenské poistenie 5,32 + – 3 % invalidné poistenie 11,40 + 4 % starobné poistenie 15,20 + 1 % poistenie v nezamestnanosti 3,80 + 4 % zdravotné poistenie 15,20 = 50,92 €, ročné poistné zamestnanca: 50,92 x 12 = 611,04 €, – základ dane z 12-násobku minimálnej mzdy: 4 560 – 611,04 = – 3 948,96 €, l ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 4 560 € výška zamestnaneckej prémie bude: 4 560 – základ dane daňovníka x 19 %. Ak zamestnanec požiada o priznanie a vyplatenie zamestnaneckej prémie, ale nárok mu nevznikne, zamestnávateľ zamestnaneckú prémiu neprizná, ale uplatní nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ZDP.

Sadzba dane Zamestnávateľ je povinný v priebehu zdaňovacieho obdobia vyberať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň. Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy podľa § 35 ods. 2 ZDP je: l 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2015 19 % zo sumy do 2 918,53 € vrátane a l 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2015 zo sumy do 2 918,53 € 19 % a zo sumy od 2 918,54 € 25 %. Pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň zamestnávateľ zo základu dane vypočíta daň z príjmu. Daň z príjmu určená sadzbou podľa § 15 ZDP zo základu dane zisteného podľa § 4 ZDP je: l 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresahuje 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2015 19 % zo sumy do 35 022,31 € vrátane a l 25 % z tej časti základu dane, ktorá presahuje 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2015 zo sumy do 35 022,31 € 19 % a zo sumy od 35 022,32 € 25 %. Sadzba 19 % a 25 % 19 % a 25 %

Preddavok na daň Daň

Suma pre zdanenie v sadzbe do 2 918,53 od 2 918,54 do 35 022,31 od 35 022,32

3. Vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň a vyrovnanie vzniknutého preplatku alebo nedoplatku Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie do 31. 3. 2016 na tlačive Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie (rok) 2015, vzor ktorého určilo Ministerstvo financií SR

1/2016

Ak nie je v dohode dohodnutá, zamestnávateľ nemá dôvod na jej vyplatenie. Vyplatená odmena, aj jednorazovo, má vplyv na zvýšenie dôchodku poberateľa starobného dôchodku.

LEGISLATÍVA Finančný spravodajca č. 12/2015 uverejnil: 30. Výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. decembra 2015 č. MF/ 022689/2015-323, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. decembra 2012 č. MF/ 026991/2012-321, ktorým sa ustanovuje denný limit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti pre klientov Štátnej pokladnice v znení neskorších predpisov 31. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 26. novembra 2015 č. MF/018880/2015-725, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní a poskytovaní údajov o dani z nehnuteľností 32. Oznámenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č.: MF/25352/2015732 o uverejnení doplnenia poučenia na vyplnenie daňového priznania a dodatočného daňového priznania k spotrebnej dani z tabakových výrobkov podľa zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov účinného od 1. januára 2016 33. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. decembra 2015 č. MF/ 18451/2015-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov 34. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. decembra 2015 č. MF/19751/2015-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 1. decembra 2010 č. MF/24975/2010-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení niektorých položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovne jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov 35. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. decembra 2015

11

Daň z príjmov č. MF/19926/2015-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 3. decembra 2014 č. MF/23377/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre veľké účtovné jednotky a subjekty verejného záujmu 36. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. decembra 2015 č. MF/19927/2015-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 3. decembra 2014 č. MF/23378/2014-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o individuálnej účtovnej závierke a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre malé účtovne jednotky 37. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. decembra 2015 č. MF/19930/2015-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 16. decembra 2002 č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov 38. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. decembra 2015 č. MF/20166/2015-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. októbra 2013 č. MF/17616/2013-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky, termíny a miesto ukladania individuálnej účtovnej závierky a výročnej správy pre účtovne jednotky účtujúce v sústave podvojného účtovníctva, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účely podnikania) 39. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. decembra 2015 č. MF/20338/2015-74, ktorým sa mení opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 30. novembra 2005 č. MF/ 24035/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre Sociálnu poisťovňu v znení neskorších predpisov 40. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 2. decembra 2015 č. MF/19760/2015-74, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 14. novembra 2007 č. MF/24342/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre účtovné jednotky, ktoré nie sú založené alebo zriadené na účel podnikania v znení neskorších predpisov 41. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky Z 10. decembra 2015 č. MF/21572/2015-31, ktorým sa mení a dopĺňa opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 8. augusta

12

oznámením č. MF/021444/2015-721 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 10/2015. V Ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2015 sa uvádza: Riadok 00 Úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti: l úhrn zúčtovaných a skutočne najneskôr do 31. 1. 2016 vyplatených príjmov zo závislej činnosti v peňažnej i nepeňažnej forme (príjmy zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zdaniteľné odmeny za prácu spoločníka, konateľa, člena družstva, zdaniteľné odmeny za funkciu člena dozornej rady, správnej rady, predstavenstva, zdaniteľné príjmy na základe zmlúv podľa Občianskeho zákonníka, ak ide o závislú činnosť), l vrátane príjmov zo sociálneho fondu, doplatkov za minulé roky, l okrem príjmov: ktoré nie sú predmetom dane (§ 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 a 6), – ktoré sú od dane oslobodené (§ 5 ods. 7 a § 9), – z ktorých sa daň vyberá zrážkou [§ 43 ods. 3 písm. j) a k)], – a to od všetkých zamestnávateľov. Riadok 00a z toho úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – úhrn príjmov plynúcich na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, a to od všetkých zamestnávateľov. Riadok 00b Úhrn povinného poistného – úhrn povinného poistného podľa § 5 ods. 8 ZDP, ktoré platí zamestnanec a ktoré: l boli zrazené z uvedených príjmov u všetkých zamestnávateľov, l zamestnanec zaplatil sám a preukázal v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania, v členení na: l riadok 00c – úhrn poistného na sociálne poistenie – úhrn poistného: – na povinné sociálne poistenie a – na dobrovoľné sociálne poistenie zaplatené za obdobie poberania príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 2 ZDP, l riadok 00d – úhrn poistného na zdravotné poistenie – úhrn: – preddavkov na poistné a – nedoplatku z ročného zúčtovania poistného za zamestnanca. Riadok 01 Základ dane – rozdiel úhrnu príjmov na riadku 00 a úhrnu povinného poistného na riadku 00b. Riadok 02 Suma uplatnených úhrad zdravotníckeho pracovníka – suma, o ktorú sa zvyšuje základ dane, ak boli porušené podmienky na jej uplatnenie – týka sa len zdravotníckych pracovníkov. Ak takýto zamestnanec neoprávnene znížil príjmy zo závislej činnosti aj o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie vzdelávacej ustanovizni uskutočňujúcej študijný program akreditovaný Ministerstvom zdravotníctva alebo nedodržal podmienky ďalšieho vzdelávania zdravotníckeho pracovníka, uvádza sumu úhrad, ktorú si uplatnil za ten rok, v ktorom došlo k porušeniu podmienok (§ 5 ods. 9 a § 52j ods. 4 ZDP). Riadok 03 Základ dane – základ dane z riadka 01 zvýšený o sumu z riadka 02, zaokrúhlený na eurocent nadol. Riadok 04 Zníženie základu dane podľa § 11 zákona – suma zníženia základu dane v členení zníženia základu dane na: l riadok 04a – na daňovníka, l riadok 04b – manželku (manžela), l riadok 04c – na zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, l riadok 04d – na zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie l spolu – súčet riadkov 04a až 04c.

Ak ste s nami spokojní, povedzte to všetkým, ak ste s nami nespokojní, povedzte to nám. Píšte na [email protected].

Daň z príjmov Ak má zamestnanec nárok na zamestnaneckú prémiu, uvádza sa nula. Riadok 05 Zdaniteľná mzda – základ dane z riadka 03 znížený o súčet nezdaniteľných častí z riadka 04. Ak sú nezdaniteľné časti vyššie ako základ dane, uvádza sa nula. Riadok 06 Daň – daň podľa § 15 ZDP zo zdaniteľnej mzdy na riadku 05 zaokrúhlená na celé eurocenty nadol, t. j. l 19 % zo základu dane do výšky 35 022,31 €, l 25 % zo základu dane presahujúceho sumu 35 022,31 €. Ak zamestnancovi vznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, uvádza sa nula. Riadok 07 Základ dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie – (ak zamestnanec spĺňa všetky podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie a ak si v Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania nárok uplatnil) základ dane na uplatnenie a výpočet zamestnaneckej prémie vo výške základu dane z riadka 01 – ak úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov z riadka 00 je najmenej 4 560 € a vyšší a súčasne základ dane v riadku 01 je nižší ako 3 803,33 € (takáto situácia môže vzniknúť u zamestnanca, ktorý poistné a príspevky viažuce sa k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti zaplatil vo vyššej sume, napr. zaplatil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie). Riadok 08 Počet mesiacov, v ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie zamestnaneckej prémie – počet kalendárnych mesiacov, počas ktorých mal zamestnanec zúčtované a vyplatené zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, pričom nezáleží na výške príjmu ani na tom, či zamestnanec vykonával činnosť celý mesiac alebo len časť mesiaca, nezapočítava sa mesiac, v ktorom pracovnoprávny vzťah trval, ale zamestnanec nedosiahol žiaden príjem. Riadok 09 Zamestnanecká prémia – zamestnanecká prémia vypočítaná ako 19 % zo sumy rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka z riadka 04a a základu dane na uplatnenie zamestnaneckej prémie z riadka 07, prepočítaná na počet mesiacov z riadka 08, zaokrúhlená na celé eurocenty nahor. Riadok 09a Suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom – v prípade potreby podľa § 40 ods. 9 ZDP suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom v predchádzajúcom období. Riadok 10 Nárok na daňový bonus – celkový nárok na daňový bonus podľa § 33 ZDP v úhrne na všetky vyživované deti, za ktoré si zamestnanec uplatnil nárok. Pri posudzovaní nároku na daňový bonus sa berú do úvahy: l zdaniteľný príjem počas celého roka u všetkých zamestnávateľov (ak zamestnanec dosiahol zdaniteľný príjem zo závislej činnosti vo výške aspoň polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ mu v týchto mesiacoch daňový bonus priznal, zamestnanec nestráca nárok na už priznaný daňový bonus ani vtedy, ak za celý rok jeho príjem nedosiahol výšku 6-násobku minimálnej mzdy a uvedie sa suma daňového bonusu, ktorá bola zamestnancovi vyplatená), l počet mesiacov, za ktoré si zamestnanec nárok uplatnil. Riadok 11 Daňový bonus priznaný a vyplatený všetkými zamestnávateľmi – suma daňového bonusu skutočne priznaná a vyplatená u zamestnávateľa, ktorý robí ročné zúčtovanie, a u všetkých ostatných zamestnávateľov z riadka 09 Potvrdení o zdaniteľných príjmoch od zamestnávateľov, a to na všetky vyživované deti. Riadok 12 Daňový bonus na vyplatenie zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania – ak je nárok na daňový bonus na riadku 10 vyšší ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11, uvádza sa rozdiel súm. Ak je nárok na daňový bonus na riadku 10 nižší alebo rovný ako priznaný a vyplatený daňový bonus, suma sa neuvádza. Riadok 12a Daňový bonus na vyplatenie znížený o daň – ak je suma daňového bonusu na vyplatenie na riadku 12 vyššia ako suma dane na riadku 06, uvádza sa rozdiel súm. Riadok 13 Daňový bonus na vybratie od zamestnanca po vykonaní ročného zúčtovania – ak je nárok na daňový bonus na riadku 10 nižší ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11, uvádza sa rozdiel súm. Ak je nárok na

1/2016

2007 č. MF/16786/2007-31, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, štátne fondy, obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov 42. Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky z 10. decembra 2015 č. MF/18977/2015-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Aké dávky sa menia a ďalšie zmeny v roku 2016 Od januára 2016 sa zvyšujú sumy niektorých dávok, vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Okrem toho nastanú aj ďalšie zmeny v sociálnom poistení. Od januára sa zvyšujú dôchodkové dávky, a to pevnou sumou podľa typu dôchodku. Sociálna poisťovňa zvýši dôchodky automaticky, bez žiadosti poberateľa dôchodku takto: Druh dôchodku starobný dôchodok predčasný starobný dôchodok invalidný dôchodok nad 70 %, invalidný dôchodok podľa § 266 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálny dôchodok invalidný dôchodok max. do 70 % vdovský a vdovecký dôchodok sirotský dôchodok

Suma zvýšenia, ak Suma sa dôchodok vypláca zvýšenia v sume jednej polovice 1,90 € 0,60 € 1,90 € 0,70 € 1,70 €

0,60 €

1,00 € 1,20 € 0,60 €

0,40 € 0,60 € 0,30 €

Dôchodková hodnota na rok 2016 je 10,9930 €. Úrazová renta sa od 1. januára 2016 zvyšuje o 0,46 %. O rovnaké percento sa zvýši aj pozostalostná úrazová renta. Niektoré úrazové dávky – jednorazové odškodnenie, náhrada nákladov spojená s liečením, náhrada nákladov spojená s pohrebom, sú zo zákona obmedzené maximálnou sumou, ktorá sa tiež každý rok valorizuje. Maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky v roku 2016 je 52 454,10 €. Maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí sa zvyšuje na 52 454,10 €. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s liečením v roku 2016 je vo výške 26 227,20 €. Maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom je v roku 2016 vo výške 2 623,20 €. Na sumu 2 623,20 € sa

13

Daň z príjmov zvyšuje aj maximálna suma úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti. Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie sa pre zamestnávateľa, zamestnanca, povinne poistené samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) od 1. januára 2016 zvyšuje takto: a. Minimálny vymeriavací základ, ktorý je v súčasnosti 412 € vzrastie na 429 € a následne minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO bude od 1. januára 142,20 € mesačne (v súčasnosti 136,57 € mesačne). b. Maximálny vymeriavací základ bude 4 290 € (v súčasnosti je 4 120 €). Maximálne poistné pre SZČO bude tak 1 422,13 € mesačne (v súčasnosti 1 365,78 € mesačne). Ak SZČO alebo DPO platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január 2016 zaplatí do 8. februára 2016 z nového vymeriavacieho základu. Ak má trvalý príkaz v banke, nesmie si ho zabudnúť včas zmeniť. To isté platí o maximálnom vymeriavacom základe. Informácie o zmene vymeriavacieho základu na platenie poistného v súvislosti so zmenou minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu Sociálna poisťovňa oznámi SZČO. Voči DPO Sociálna poisťovňa takúto povinnosť nemá. Maximálna výška nemocenských dávok sa v roku 2016 zvyšuje. Dôvodom je, že maximálny denný vymeriavací základ, resp. maximálny úhrn denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenskej dávky sa zvýši zo 40,6357 € na 42,3124 € a materské sa zvyšuje zo súčasných 65 % na 70 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného základu. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne od 1. januára 2016, Sociálna poisťovňa vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 721,50 € mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 698,20 € mesačne (pri 30-dňovom mesiaci), materské maximálne vo výške 918,20 € mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 888,60 € mesačne (pri 30-dňovom mesiaci) a ošetrovné maximálne vo výške 232,80 € za 10 dní. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol v roku 2015, poistencom sú vyplácané nemocenské dávky maximálne v týchto výškach: nemocenské pri 31-dňovom mesiaci vo výške 692,90 € (pri 30-dňovom mesiaci vo výške 670,50 €), materské pri 31-dňovom mesiaci vo výške 818,90 € (pri 30-dňovom mesiaci vo výške 792,40 €) a ošetrovné za 10 dní vo výške 223,50 €.

14

daňový bonus na riadku 10 vyšší alebo rovný ako priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11, suma sa neuvádza. Riadok 14 Úhrn preddavkov na daň – úhrn preddavkov na daň zrazených všetkými zamestnávateľmi neupravený o daňový bonus, t. j. úhrn preddavkov na daň za jednotlivé mesiace roka 2015, ktoré zamestnancovi zrazil zamestnávateľ, a ak mal zamestnanec aj iných zamestnávateľov, pripočítajú sa sumy preddavkov na daň z riadka 06 Potvrdení o zdaniteľných príjmoch od všetkých ostatných zamestnávateľov. Riadok 15 Nedoplatok dane neupravený – ak vypočítaná daň na riadku 06 je vyššia ako úhrn preddavkov na daň na riadku 14, uvádza sa rozdiel súm. Ak daň vypočítaná na riadku 06 je nižšia alebo rovná úhrnu preddavkov na daň na riadku 14, suma sa neuvádza. Riadok 16 Preplatok dane neupravený – ak daň vypočítaná na riadku 06 je nižšia ako úhrn preddavkov na daň na riadku 14, uvádza sa rozdiel súm. Ak daň vypočítaná na riadku 06 je vyššia alebo rovná úhrnu preddavkov na daň na riadku 14, suma sa neuvádza. Riadok 17 Daň na úhradu/daňový preplatok – suma vypočítaná nasledovne: daň na riadku 06 – nárok na daňový bonus na riadku 10 + priznaný a vyplatený daňový bonus na riadku 11 + daňový bonus na vyplatenie znížený o daň na riadku 12a – úhrn preddavkov na daň na riadku 14 – suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom na riadku 09a, a ak je výsledok kladná suma (väčšia ako nula), uvedie sa do riadka daň na úhradu a ak je výsledok záporná suma (menšia ako nula), uvedie sa do riadka daňový preplatok. Riadok 18 – Zamestnávateľ od zamestnanca vyberie sumu/zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi sumu – suma vypočítaná nasledovne: nedoplatok dane na riadku 15 + daňový bonus na vybratie na riadku 13 – preplatok dane na riadku 16 – zamestnanecká prémia na riadku 09 – daňový bonus na vyplatenie na riadku 12 + suma zamestnaneckej prémie nesprávne vyplatenej zamestnávateľom na riadku 09a, a ak je výsledok kladná suma (väčšia ako nula), uvedie sa do riadka zamestnávateľ od zamestnanca vyberie sumu, a ak výsledok je záporná suma (menšia ako nula), uvedie sa do riadka zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi sumu. Preplatok z ročného zúčtovania zamestnávateľ zamestnancovi vráti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl v roku, v ktorom ročné zúčtovanie vykonal, t. j. do 30. 4. 2016. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži odvod preddavkov na daň správcovi dane najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Odvod preddavku môže znížiť aj o doplatený daňový bonus a vyplatenú zamestnaneckú prémiu. Nedoplatok z ročného zúčtovania, ktorý je vyšší ako 5 €, zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa vykonalo ročné zúčtovanie, a zrazený nedoplatok odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň. Na nedoplatok do 5 € sa neprihliada a zamestnancovi sa nezrazí. Neplatí to však v prípade, ak sa zamestnancovi na základe ročného zúčtovania doplácal daňový bonus (riadok 12) alebo ak zamestnanec poukáže 2 % alebo 3 % zaplatenej dane na osobitné účely. V takomto prípade zamestnávateľ zrazí zamestnancovi nedoplatok už do 30. 4. 2016. Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň, je podľa § 39 ods. 6 ZDP povinný: l

doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca apríla roku, v ktorom ročné zúčtovanie vykonal, t. j. do 30. 4. 2016 – na tento účel slúži I. časť tlačiva Ročného zúčtovania preddavkov na daň,

l

vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní o údaj o vyrovnaní daňového nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu, a to do 10 dní od doručenia žiadosti od zamestnanca – na tento účel slúži II. časť tlačiva Ročného zúčtovania preddavkov na daň.

Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na [email protected]. Názory ostatných kolegov z odboru nájdete v Mzdovej kaviarni na www.mzdovecentrum.sk.

Daň z príjmov 4. Poukázanie 2 % alebo 3 % zaplatenej dane Podľa prechodného ustanovenia § 52zg ods. 4 ZDP sa v období od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2017 pri poukazovaní sumy podielu zaplatenej dane použijú ustanovenia § 38 ods. 1 až 3, § 39 ods. 7 a 9 písm. b) a § 50 ods. 6 písm. a) v znení účinnom do 31. 12. 2015, t. j. vyhlásenie o poukázaní sumy zaplatenej dane za zamestnanca sa nebude realizovať prostredníctvom zamestnávateľa, ale vyhlásenie bude správcovi dane predkladať zamestnanec, rovnako ako v predchádzajúcom období. Zamestnávateľ je podľa § 39 ods. 7 v nadväznosti na § 52zg ZDP povinný na žiadosť zamestnanca (prostredníctvom Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania) vystaviť aj potvrdenie o zaplatení dane na účely § 50 – poukázanie 2 % alebo 3 % zaplatenej dane. V Potvrdení o zaplatení dane sa okrem identifikačných údajov zamestnanca a zamestnávateľa uvádzajú údaje o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti: l riadok 01 – daň podľa § 15 zákona – z riadka 06 ročného zúčtovania preddavkov na daň, l riadok 02 – nárok na daňový bonus – z riadka 10 ročného zúčtovania preddavkov na daň, l riadok 03 – daň znížená o daňový bonus – rozdiel riadkov 01 a 02, l riadok 04 – daň na úhradu – z riadka 17 ročného zúčtovania preddavkov na daň, l riadok 05 – daň na úhradu (z riadka 04), zrazená zamestnancovi alebo zaplatená zamestnancom v lehote do podania vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane, uvedením sumy a dňa. Zamestnanec môže sumu: l do výšky 2 % zaplatenej dane, alebo l do výšky 3 % zaplatenej dane, ak ide o daňovníka, ktorý vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie, poukázať ním určenej právnickej osobe vedenej v zozname prijímateľov podielu zaplatenej dane, ktorý zverejňuje Notárska komora SR vždy do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi sumu poukázať. Suma podielu zaplatenej dane sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol. Suma nesmie byť nižšia ako 3 €. S týmto cieľom predloží zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane, správcovi dane do 30. 4. 2016, resp. do pondelka 2. 5. 2016 Vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2 % (3 %) zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorej bolo za zdaňovacie obdobie vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, vzor ktorého odporučilo Ministerstvo financií oznámením č. MF/021447/2015-721 uverejneným vo Finančnom spravodajcovi č. 10/2015. Vo Vyhlásení o poukázaní sumy do výšky 2 % (3 %) zaplatenej dane sa uvádza: l riadky 01 až 11 – identifikačné údaje daňovníka podľa predtlače, l riadok 12 – zaplatená daň, z ktorej sa vypočíta suma do výšky 2 % alebo 3 % zaplatenej dane, t. j. daňová povinnosť znížená o daňový bonus z riadka 03 potvrdenia o zaplatení dane, l riadok 13 – suma do výšky 2 % alebo 3 % zo zaplatenej dane z riadka 12 zaokrúhlená na eurocenty nadol, minimálne 3 €, l riadok 14 – dátum zaplatenia dane – z riadka 05 potvrdenia o zaplatení dane, v prípade daňového preplatku z ročného zúčtovania sa uvedie dátum 31. 3. 2016, l riadky 15 až 21 – identifikačné údaje o prijímateľovi podielu zaplatenej dane podľa predtlače, l vyznačenie súhlasu so zaslaním údajov prijímateľovi podielu zaplatenej dane. Ing. Eva Gášpárová

1/2016

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti sa mení vždy k 1. júlu kalendárneho roka. Od 1. júla 2015 do 30. júna 2016 maximálna suma mesačnej dávky v nezamestnanosti v mesiaci, ktorý má 31 dní je 874,50 € a v mesiaci, ktorý má 30 dní je 846,30 €. Pokračovanie na str. 23

UPOZORNENIE Potvrdenie sa vystavuje na tlačive Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti na účely vyhlásenia o poukázaní sumy do výšky 2 % alebo 3 % zaplatenej dane fyzickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za rok 2015, vzor ktorého určilo a na webovom sídle zverejnilo Finančné riaditeľstvo SR.

Príklad: Zamestnanec mal pre rok 2015 podpísané vyhlásenie na uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane, v ktorom si uplatňoval aj daňový bonus na 1 dieťa. Od zamestnávateľa, ktorého požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, mu v roku 2015 plynuli zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti spolu vo výške 10 868,09 €. Z tohto príjmu mu zamestnávateľ zrazil poistné na sociálne poistenie 1 021,47 €, poistné na zdravotné poistenie 434,69 € a preddavok na daň 1 065,60 € a priznal daňový bonus 256,92 €. Zamestnanec mal zároveň aj príjmy z dohody o vykonaní práce od iného zamestnávateľa vo výške 2 800 €, z ktorej podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch bolo zrazené poistné na sociálne poistenie 263,20 €, poistné na zdravotné poistenie 112 € a preddavok na daň 460,71 €. Zamestnanec žije v spoločnej domácnosti s manželkou, ktorá bola v roku 2015 na rodičovskej dovolenke a starala sa o maloleté dieťa. Okrem rodičovského príspevku, ktorý sa do vlastného príjmu nezapočítava, iný príjem nemala. Zamestnancovi preto vzniká nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku v plnej výške. Zamestnanec v roku 2015 zaplatil príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 360 €, čo preukázal potvrdením od doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Základ dane si môže znížiť o 180 €. Zamestnanec sa rozhodol 2 % zaplatenej dane venovať, preto v rámci žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania požiadal o vystavenie potvrdenia o zaplatení dane, ktoré bude prílohou k vyhláseniu o poukázaní podielu zaplatenej dane.

15

Daň z príjmov

16

Zaujíma nás váš názor. Píšte nám svoje postrehy na [email protected]. Názory ostatných kolegov z „fachu“ nájdete v Daňovej kaviarni na www.danovecentrum.sk.

1/2016

Daň z príjmov

17

Daň z príjmov

18

Uvítali by ste konkrétnu tému z pracovnoprávnej oblasti? Pošlite svoj tip na [email protected].

Daň z príjmov

Nezdaniteľné časti základu dane platné pre rok 2016 Nezdaniteľné časti základu dane si v súlade s § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov môžeme uplatniť len zo základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) alebo § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie, iná samostatne zárobková činnosť) z tzv. aktívnych príjmov alebo súčtu týchto čiastkových základov dane. Pri iných typoch príjmov nie je možné uplatniť nezdaniteľné časti základu dane – ide o príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3), príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu (tantiémy – § 6 ods. 4) alebo príjmy z kapitálového majetku (§ 7), ostatné príjmy (§ 8). Zároveň nie je možné uplatniť nezdaniteľné časti ani pri zdanení príjmov zrážkovou daňou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. O sumu nezdaniteľných častí, na ktoré vznikne daňovníkovi nárok, teda znižujeme základ dane. Pri závislej činnosti (§ 5) nie je základom dane hrubý príjem, ale príjem znížený o odvody a pri podnikaní a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1, 2) je základom dane príjem znížený o výdavky (skutočné alebo paušálne + odvody), prípadne príjem znížený o stratu z minulých daňových období. Aj na rok 2016 nám ostávajú v platnosti všetky štyri typy nezdaniteľných častí: l

na daňovníka (§ 11 ods. 2),

l

na manželku (manžela) (§ 11 ods. 3),

l

na preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie – II. pilier (§ 11 ods. 8),

l

na preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie – III. pilier (§ 11 ods. 10).

1. Nezdaniteľná časť na daňovníka Najčastejšie využívanou daňovou úľavou je nezdaniteľná časť na daňovníka a ako jedinú je ju možné uplatňovať aj mesačne v priebehu roka, avšak len pri príjmoch zo závislej činnosti! Pri príjmoch z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ako aj ostatné typy nezdaniteľných častí sa môže uplatniť zníženie základu dane až v daňovom priznaní či ročnom zúčtovaní dane, ktoré vykoná na základe žiadosti zamestnanca zamestnávateľ. Mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň je čisto len na rozhodnutí daňovníka. Ak sa zamestnanec teda rozhodne uplatňovať si nezdaniteľnú časť mesačne v roku 2016, môže si ju uplatňovať len u jedného zamestnávateľa na jednu závislú činnosť a musí o to požiadať zamestnávateľa prostredníctvom tlačiva „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti...“. Výnimkou je taký zamestnanec, ktorý k 1. 1. 2016 poberal starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, výsluhový dôchodok alebo porovnateľný dôchodok zo zahraničia. Takýto zamestnanec si nemôže nezdaniteľnú časť uplatňovať mesačne, jemu sa výška nezdaniteľnej časti na daňovníka vypočítava až v daňovom priznaní či ročnom zúčtovaní v súlade s § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov. Výška nezdaniteľnej časti na daňovníka je závislá od výšky sumy životného minima a tá sa k 1. 1. 2016 nezmenila, ostala v sume 198,09 €. Nezdaniteľná časť na daňovníka na rok 2016 je teda 19,2-násobok sumy 198,09 € = 3 803,33 €; pri mesačnom uplatňovaní = 316,94 €. Pri mesačnom uplatňovaní nezdaniteľnej časti sa neprihliada na výšku mesačného základu dane – základ dane sa vždy znižuje o plnú sumu nezdaniteľnej časti 316,94 €. Pri ročnom uplatňovaní sú však zákonom stanovené hranice základu dane, pri presiahnutí ktorých dochádza k znižovaniu výšky nezdaniteľnej časti 3 803,33 €, a to až na nulu.

1/2016

Stručne: Nový rok 2016 nám priniesol nielen rôzne novelizácie zákonov, ale aj zmeny výšok mzdových a odvodových veličín, ako napríklad vyššiu minimálnu mzdu, vyšší vymeriavací základ pre samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“), dobrovoľne poistené osoby či samoplatiteľov zdravotného poistenia. Priblížime si však najčastejšie využívanú formu daňovej úľavy – nezdaniteľné časti základu dane v roku 2016.

PRÍKLADY Z PRAXE Skončenie pracovného pomeru a vyrovnanie poskytnutého pracovného voľna s náhradou mzdy @Zamestnanec požiadal o pracovné voľno (dva dni) s náhradou mzdy podľa § 141 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce. So zamestnávateľom sa dohodli, že si pracovné voľno v priebehu 2 mesiacov nadpracuje (na presných dátumoch sa nedohodli). 1. Zamestnávateľ sa rozhodne so zamestnancom v tomto období ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe a zamestnanec si nestihne pracovné voľno nadpracovať. Môže mu zamestnávateľ už poskytnutú mzdu bez súhlasu zamestnanca zraziť, keďže si zamestnanec pracovné voľno nenadpracoval? Ak áno, bude mať zamestnávateľ povinnosť voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni nahlásiť spätne voľno ako neplatené? 2. Ako má zamestnávateľ postupovať v tom istom prípade, len s tým rozdielom, že pracovný pomer ukončí zamestnanec? Odpoveď: Zamestnávateľovi je daná možnosť (nejde o povinnosť zamestnávateľa) poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z dôvodov uvedených v § 141 ods. 2 Zákonníka práce (napr. ošetrenie, vyšetrenie zamestnanca, sprevádzanie, pohreb, svadba) nad rozsah, ktorý je ustanovený v Zákonníku práce, ďalej pracovné voľno aj z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v § 141 ods. 2 Zákonníka práce (napr. na sprevádzanie dieťaťa zamestnanca do školy v prvý deň školského roka), ďalej poskytnúť voľno na žiadosť zamestnanca (napr. zamestnancovi, ktorý odchádza na nejaký čas za manželom, ktorý je v diplomatických službách alebo na zabezpečenie prechodnej starostlivosti o rodiča zamestnanca) a v súlade s § 141 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce pracovné Pokračovanie na str. 30

19

Daň z príjmov Preto pri vyšších mesačných príjmoch zvážte uplatňovanie mesačnej nezdaniteľnej časti, pretože by vás pri ročnom zúčtovaní čakal nedoplatok na dani spôsobený práve znížením nároku na nezdaniteľnú časť.

UPOZORNENIE Pozor, suma nezdaniteľnej časti sa teda neznižuje daňovníkovi o úhrn vyplatenej sumy dôchodku, ak: – bol poberateľom starobného, predčasného starobného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo porovnateľného dôchodku priznaných akýkoľvek iný deň po 1. 1. 2016, – bol poberateľom invalidného dôchodku bez ohľadu na stupeň invalidity, bez ohľadu na vek poberateľa dôchodku, – bol poberateľom vdovských, vdoveckých, sirotských dôchodkov, – poberal vianočný príspevok – „vianočný dôchodok“, pretože ide o štátnu sociálnu dávku.

Ak je ročný základ dane do výšky 100-násobku životného minima (100 x 198,09) – do 19 809 €, uplatní sa nezdaniteľná časť na daňovníka v plnej ročnej výške 3 803,33 €. Ak je ročný základ dane vyšší ako 100-násobok životného minima – viac ako 19 809 €, nezdaniteľná časť je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku životného minima (44,2 x 198,09) = 8 755,578 € a jednej štvrtiny základu dane. Ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť sa rovná nule. Výpočtom teda zistíme, že ak je ročný základ dane vo výške 35 022,32 € a viac, nezdaniteľná časť je nulová. Pri ročnom uplatňovaní nezdaniteľnej časti na daňovníka teda nie je podstatné, koľko mesiacov, dní dosahoval daňovník v priebehu roka príjem z aktívnych činností, aké obdobie pracoval, ale akú výšku dosiahne jeho základ dane z týchto činností.

Príklad č. 1: Daňovník je od 1. 7. 2014 v pracovnom pomere, ktorý stále trvá, a uplatňuje si mesačne nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň aj v roku 2016. Dňa 25. 1. 2016 však dovŕšil dôchodkový vek, ale zatiaľ nepožiadal Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok. Stratí nárok na mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo až dňom, ktorým mu Sociálna poisťovňa prizná starobný dôchodok? Daňovník nebol a spätne ani nebude poberateľom starobného dôchodku k 1. 1. 2016 bez ohľadu na to, či a kedy požiada Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok. Najskorší možný dátum priznania by bol dňom dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. 25. 1. 2016. K 1. 1. 2016 teda nebude poberateľom žiadneho dôchodku uvedeného v § 11 ods. 6 (predčasný starobný dôchodok nie je možné žiadať spätne). Daňovník má preto nárok uplatňovať si nezdaniteľnú časť v roku 2016 mesačne a v ročnom zúčtovaní (v daňovom priznaní) sa výška nezdaniteľnej časti nebude znižovať o úhrn sumy vyplateného starobného dôchodku.

Príklad č. 2: Daňovník bol v období od 10. 12. 2015 do 31. 1. 2016 evidovaný na úrade práce, v období od 1. 2. 2016 do 30. 6. 2016 mal pracovný pomer – základ dane podľa § 5 mesačne 1 200 € a mesačne si uplatňoval u zamestnávateľa nezdaniteľnú časť 316,94 € a od 1. 7. 2016 prešiel na živnosť, kde do konca roka vykáže základ dane 20 000 € (príjmy – výdavky). Počas pracovného pomeru mal ako zamestnanec nárok na mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti bez ohľadu na výšku mesačného základu dane.

20

V prípade, že ide o daňovníka, ktorý bol k 1. 1. 2016 poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo výsluhového dôchodku, alebo porovnateľného dôchodku zo zahraničia, alebo mu bol spätne k 1. 1. 2016 takýto dôchodok priznaný, musí sa vypočítaná nezdaniteľná časť ešte znížiť o sumu úhrnu dôchodku, ktorý mu bude v roku 2016 vyplatený (§ 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov). V prípade súbehu viacerých dôchodkov je preto potrebné dávať pozor a správne vypočítať sumu poberaného dôchodku, o ktorú sa zníži nezdaniteľná časť. Dôchodca je preto povinný zamestnávateľovi predložiť hodnoverný doklad od Sociálnej poisťovne – rozhodnutie o priznaní dôchodku, rozhodnutie o valorizácii dôchodku. Aby sa však predišlo pochybeniu, odporúčam, aby dôchodca po uplynutí roka požiadal Sociálnu poisťovňu o vystavenie potvrdenia o výplate dôchodku za konkrétny daný rok.

2. Nezdaniteľná časť na manželku (manžela) Základnou podmienkou na uplatnenie nezdaniteľnej časti na manželku (manžela) je, že daňovník žije s manželkou (manželom) v domácnosti (ďalej v texte uvedené len v ženskom rode). Charakteristiku pojmu domácnosť pritom nájdeme v Občianskom zákonníku (§ 115) ako: „Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.“ Nie je preto podstatné, kto má kde trvalé bydlisko či prechodné bydlisko, či žijú v spolu v podnájme, ide o fakt, že spolu žijú a spoločne uhrádzajú náklady. Zároveň musí byť splnená ďalšia, aspoň jedna z podmienok, že sa manželka: l

starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti,

l

v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie (tzn. starala sa o rodinného príslušníka s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného na opatrovanie),

l

bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie,

l

považuje sa za občana so zdravotným postihnutím (je invalidná podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne),

l

považuje sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím (má preukaz ŤZP, ktorý vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny).

Ak sa splnia podmienky v priebehu roka 2016 len v niektorých mesiacoch, bude sa v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní za rok 2016 uplatňovať na manželku len 1/12 sumy nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky.

Právne predpisy v aktuálnom úplnom znení zdarma, bez registrácie a s jednoduchou obsluhou nájdete na www.zakonypreludi.sk.

Daň z príjmov Ak budú splnené tieto základné podmienky nároku na uplatnenie, vypočítava sa nezdaniteľná časť v dvoch krokoch – najprv sa zohľadňuje základ dane daňovníka a následne sa nezdaniteľná časť zníži o vlastné príjmy manželky. Medzi vlastné príjmy manželky patria všetky príjmy, aj oslobodené od dane, znížené o zaplatené poistné a príspevky do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré bola povinná uhradiť, okrem zamestnaneckej prémie, daňového bonusu, zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, štátnych sociálnych dávok a štipendia poskytované študentovi, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. Medzi štátne sociálne dávky patrí: l príspevok pri narodení dieťaťa, l príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, l príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne, l príspevok na pohreb, l rodičovský príspevok, l prídavok na dieťa, l príplatok k prídavku na dieťa, l vianočný príspevok dôchodcom, l príplatok k dôchodku politickým väzňom. Pozor, teda – započítavajú sa aj príjmy oslobodené od dane – napr. materské, nemocenské dávky, úrazové dávky, dávky z garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti, dávky v hmotnej núdzi, všetky druhy dôchodkov, cestovné náhrady, výhry, oslobodené príležitostné príjmy, príjmy z predaja nehnuteľnosti, prenájmu... Nezdaniteľnou časťou na manželku sa u daňovníka znižuje základ dane opäť len z aktívnych príjmov (§ 5, § 6 ods. 1, 2). U daňovníka sa posudzuje výška takéhoto základu dane, či je nižšia alebo vyššia ako 176,8-násobok životného minima, t. j. 176,8 x 198,09 = 35 022,31 €. Ak bude mať daňovník základ dane nižší ako 35 022,31 €, bude nezdaniteľná časť na manželku: l l

l

vo výške 3 803,33 €, ak nemala manželka žiadny príjem, ak manželka mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 803,33 €, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi 3 803,33 € a jej príjmom, ak manželka mala vlastný príjem presahujúci sumu 3 803,33 €, nezdaniteľná časť bude nulová.

Ak bude mať daňovník základ dane vyšší ako 35 022,31 €, bude nezdaniteľná časť na manželku: l

l

l

rozdiel medzi sumou 12 558,906 € (63,4-násobku životného minima) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak bude takto vypočítaná suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť je nulová bez ohľadu na manželkin vlastný príjem, ak bude takto vypočítaná suma vyššia ako nula, znižuje sa táto suma o vlastný príjem manželky. V prípade, že po odpočítaní vlastného príjmu manželky vyjde suma menšia ako nula, nezdaniteľná časť bude nulová.

3. Nezdaniteľná časť na preukázateľne zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie – II. pilier Túto nezdaniteľnú časť je možné uplatňovať len ročne, a to na základe potvrdenia správcovskej spoločnosti o zaplatených dobrovoľných príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. V prípade, ak dobrovoľné príspevky za zamestnanca uhrádzal správcovskej spoločnosti zamestnávateľ, potvrdenie správcovskej spoločnosti nie je potrebné, nezdaniteľnú časť uplatní zamestnancovi zamestnávateľ automaticky v ročnom zúčtovaní.

1/2016

Daňovník nemôže bývalého zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania, pretože mal v priebehu roka 2016 aj iné zdaniteľné príjmy mimo závislej činnosti (§ 5). Zamestnávateľ je povinný najneskôr do 10. 3. 2017 zaslať zamestnancovi „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti...“ a daňovník si musí podať daňové priznanie typu B za rok 2016, a to buď do 31. 3. 2017, alebo v predĺženej lehote do 30. 6. 2017. Pri nároku na nezdaniteľnú časť na daňovníka nie je podstatné, koľko mesiacov daňovník pracoval alebo mal živnosť. Výpočet nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2016: = 6 000 € základ dane § 5 (pracovný pomer) (1 200 x 5 mesiacov) základ dane § 6 ods. 1 (živnosť) = 20 000 € SPOLU základ dane = 26 000 €

Keďže výška základu dane prevyšuje zákonom stanovenú sumu – 19 809 €, nemá daňovník nárok na plnú výšku nezdaniteľnej časti 3 803,33 €. Nezdaniteľná časť sa vypočíta nasledovne: 8 755,578 – (základ dane : 4); 8 755,578 – (26 000 : 4) = 8 755,578 – 6 500 = 2 255,58 € (zaokrúhľovanie na eurocenty nahor) Daňovník si môže znížiť základ dane len o sumu 2 255,58 € a z takto zníženého základu dane vypočítať 19 % daň z príjmov fyzickej osoby. Vypočítaná daň sa zníži o už uhradené preddavky na daň, ktoré zaňho odviedol zamestnávateľ, a rozdiel daňovník zaplatí v zákonnej lehote príslušnému daňovému úradu.

Príklad č. 3: Daňovník bol v roku 2016 celý rok zamestnaný a popri zamestnaní mal živnosť od marca 2016. Jeho základ dane z týchto príjmov (§ 5, § 6 ods. 1) je spolu 40 000 €. Jeho manželka bola v roku 2016 zamestnaná od 1. 1. 2016 do 5. 3. 2016 a od 6. 3. 2016 do 31. 12. 2016 bola evidovaná na úrade práce a šesť mesiacov poberala zo Sociálnej poisťovne dávku v nezamestnanosti. Iný príjem v roku 2016 nemala. Daňovník má vyšší základ dane ako 35 022,31 €. Nezdaniteľná časť sa preto vypočíta: 12 558,906 – (40 000 : 4) = 2 558,91 €. Následne sa odpočíta vlastný príjem manželky: – zamestnanie = príjem – odvody = 850 € – podpora v nezamestnanosti = 250 x 6 = 1 500 € Celkový príjem manželky v roku 2016 = 2 350 € Nezdaniteľná časť znížená o príjem manželky = 2 558,91 – 2 350 = 208,91 €. Keďže bola manželka evidovaná na úrade práce v období od 6. 3. 2016 do 31. 12.

21

Daň z príjmov 2016, daňovník má právo uplatniť si nezdaniteľnú časť len za mesiace, na začiatku ktorých bola splnená základná podmienka, t. j. má nárok na alikvotnú časť za 9 mesiacov – 208,91 : 12 x 9 = 156,69 €. Daňovník má nárok uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku len v sume 156,69 €.

Uplatnenie je časovo zatiaľ obmedzené do 31. 12. 2016, t. j. posledný rok na uplatnenie nezdaniteľnej časti je rok 2016. Daňovník si môže znížiť základ dane podľa § 5, § 6 ods. 1, 2 do 2 % zisteného základu dane z týchto príjmov, maximálne však do výšky 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Pre rok 2016 to znamená max. 2 % z 60 x 858 = 2 % z 51 480 = 1 029,60 €.

Príklad č. 4:

Príklad č. 5:

Daňovník bol v roku 2016 celý rok zamestnaný. Jeho základ dane za rok 2016 je vo výške 12 000 €. V roku 2016 dosiahol aj príjmy z § 8 – ostatné príjmy v sume 3 000 €. Dňa 25. 1. 2016 sa mu narodil syn – manželka sa starala o vyživované dieťa. Manželke v priebehu roka 2016 bolo vyplácané materské, rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a príspevok pri narodení dieťaťa. Daňovníkovi je možné znížiť o nezdaniteľnú časť len základ dane zo závislej činnosti (§ 5). Základ dane podľa § 8 v sume 3 000 € sa neznižuje pri akomkoľvek uplatnení nezdaniteľnej časti. Daňovník má základ dane (§ 5) nižší ako 35 022,31 €. Nezdaniteľná časť na manželku 3 803,33 € sa zníži o vlastné príjmy manželky. Medzi vlastné príjmy manželky sa započíta len materské = nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou. Rodičovský príspevok, prídavok na dieťa a príspevok pri narodení dieťaťa sú štátnymi dávkami vyplácanými Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Vyplatené materské v roku 2016 bolo celkovo v sume 2 200 €. Relevantným dokladom je potvrdenie vydané Sociálnou poisťovňou. Nezdaniteľná časť znížená o príjem manželky = 3 803,33 – 2 200 = 1 603,33 €. Daňovník má právo uplatniť si nezdaniteľnú časť len za mesiace, na začiatku ktorých bola splnená základná podmienka, t. j. dieťa sa narodilo 25. 1. 2016, preto má nárok na alikvotnú časť za 11 mesiacov (výpočet: 1 603,33 : 12 x 11 = 1 469,72 €). Daňovník má nárok uplatniť si nezdaniteľnú časť na manželku v sume 1 469,72 €.

Ak zamestnanec požiada do 15. 2. 2017 zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2016, musí do daného termínu predložiť aj potvrdenie o úhrade dobrovoľných príspevkov od správcovskej spoločnosti. Pri uplatnení nezdaniteľnej časti nie je podstatné, či dobrovoľné príspevky daňovník uhrádzal mesačne, štvrťročne alebo jednorazovo, podstatná je len celková suma dobrovoľných príspevkov uhradených v období od 1. 1. 2016 do 31. 12. 2016. Nezdaniteľná časť za dobrovoľné príspevky do II. piliera je vo výške 2 % základu dane (pre rok 2016 max. do sumy 1 029,60 €). Základ dane zamestnanca = 12 000 € x 2 % = 240 €; nezdaniteľnú časť je teda možné uplatniť vo výške 240 €. Zároveň však treba spomenúť § 11 ods. 9. Ak bude daňovníkovi vyplatená suma podľa osobitného predpisu (odvolávka na zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení) a tento daňovník si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach uplatnil nezdaniteľnú časť podľa ods. 8, bude musieť daňovník zvýšiť svoj základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených dobrovoľných príspevkov, o ktorú si v predchádzajúcich obdobiach znížil základ dane.

4. Nezdaniteľná časť na preukázateľne zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie – III. pilier Na uplatnenie nároku tejto nezdaniteľnej časti musia byť splnené základné podmienky, ktoré sú: l

účastnícka zmluva na doplnkové dôchodkové sporenie musí byť uzatvorená po 31. 12. 2013 alebo ak bola uzavretá skôr, musí byť jej súčasťou zrušenie dávkového plánu a

l

zároveň daňovník nemôže mať uzavretú inú účastnícku zmluvu, ktorá nespĺňa vyššie uvedené podmienky.

Po splnení podmienok je možné odpočítať od základu dane (§ 5, § 6 ods. 1, 2) preukázateľne zaplatené príspevky v úhrne najviac do výšky 180 € za rok. A tak isto aj pri doplnkovom dôchodkovom sporení treba spomenúť dodanenie – § 11 ods. 13 zákona o dani z príjmov.

NA ZÁVER: Všeobecne povedané, všetky nezdaniteľné časti základu dane slúžia na zníženie základu dane z aktívnych príjmov, z ktorého sa následne vypočítava daň. Viac nezdaniteľných častí – menšia výška dane. Preto ich využime aj v roku 2016 v plnej miere.

22

Daňovník bol v roku 2016 celý rok zamestnaný, jeho základ dane (§ 5) za rok 2016 je v sume 12 000 €. V decembri sám jednorazovo zaplatil správcovskej spoločnosti dobrovoľný príspevok na starobné dôchodkové sporenie v sume 300 €.

V prípade vyplatenia predčasného výberu, ak si daňovník uplatnil túto nezdaniteľnú časť v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, je povinný daňovník zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených príspevkov, o ktorú si v predchádzajúcich obdobiach znížil základ dane. Bc. Katarína Danajovičová

Zamerajte svoju reklamu cielene. Ponúkame nezávislý mediálny priestor. Kontaktujte nás na [email protected].

Daň z príjmov OTESTUJTE SA: 1.

2.

3.

4.

Som poberateľ invalidného dôchodku s poklesom invalidity menej ako 70 % už od roku 2013 a príležitostne si privyrábam na dohodu o vykonaní práce. Môžem zamestnávateľa požiadať o mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti na daňovníka? a) Nie, pretože ste k 1. 1. 2016 poberateľom invalidného dôchodku. b) Nie, pretože nemáte pracovný pomer, ale dohodu o vykonaní práce. c) Áno, lebo poberanie invalidného dôchodku nebráni mesačnému uplatňovaniu nezdaniteľnej časti na daňovníka (nezdaniteľná časť sa nebude znižovať o vyplatený invalidný dôchodok) a príjem z dohody o vykonaní práce je príjmom zo závislej činnosti – § 5 zákona o dani z príjmov. Mám pracovný pomer, v ktorom si uplatňujem mesačne nezdaniteľnú časť na daňovníka. V práci mi zvýšili plat. Môžem zamestnávateľa požiadať, aby mi znížil nezdaniteľnú časť o polovicu, aby som v ročnom zúčtovaní nemal veľký nedoplatok na dani? a) Áno, môžete požiadať zamestnávateľa o zníženie mesačnej nezdaniteľnej časti na daňovníka o polovicu. b) Nie, mesačná nezdaniteľná časť na daňovníka sa nedá znížiť, ale môžete zamestnávateľa požiadať o zrušenie uplatňovania mesačnej nezdaniteľnej časti. c) Áno, môžete požiadať zamestnávateľa o zníženie mesačnej nezdaniteľnej časti, avšak jej mesačná výška bude vypočítaná podľa Vášho mesačného príjmu. S priateľkou žijeme v spoločnej domácnosti, máme rovnaké miesto trvalého bydliska a v januári 2016 sa nám narodilo spoločné dieťa. Budem si môcť na ňu uplatniť nezdaniteľnú časť? a) Nie, síce žijete v spoločnej domácnosti a Vaša priateľka sa stará o vyživované maloleté dieťa, ale nie ste zosobášení – nie je Vašou manželkou. b) Áno, spĺňate podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti na ňu a môžete si nezdaniteľnú časť uplatňovať od mesiaca narodenia dieťaťa. c) Áno, spĺňate podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti na ňu, avšak výška nezdaniteľnej časti sa vypočíta až v ročnom zúčtovaní (daňovom priznaní) a bude závislá od výšky Vášho základu dane z aktívnych príjmov a výšky vlastných príjmov Vašej priateľky. Som študent vysokej školy a popri štúdiu som brigádoval. U zamestnávateľa som si neuplatňoval mesačne nezdaniteľnú časť na daňovníka. Môžem ho spätne požiadať o jej uplatnenie a vráti mi zaplatenú daň? a) Nie, zamestnávateľa spätne nemôžete požiadať o uplatnenie nezdaniteľnej časti, nezdaniteľnú časť na daňovníka si môžete uplatniť až v ročnom zúčtovaní (daňovom priznaní) a prípadný preplatok na dani Vám vráti daňový úrad. b) Áno, môžete zamestnávateľa spätne požiadať o uplatnenie nezdaniteľnej časti a daň Vám vráti späť. c) Nie, zamestnávateľa spätne nemôžete požiadať o uplatnenie nezdaniteľnej časti, ale môžete o to požiadať daňový úrad aj v priebehu roka na základe potvrdenia od zamestnávateľa. Správne odpovede: 1c, 2b, 3a, 4a

Vyhodnotenie: 4 body 2 – 3 body 0 – 1 bod

Výborne, teší nás, že ste problematike porozumeli. Nie je to najhoršie, ale k úplnému zvládnutiu témy si ešte raz pozrite príspevok. Skúste si pozorne preštudovať príspevok, zamerajte sa na praktické príklady a určite Váš výsledok bude výborný.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Pokračovanie zo str. 15 Maximálna výška dávky garančného poistenia závisí od dňa vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a toto maximum sa mení vždy k 1. júlu kalendárneho roka. Pri vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa v období od 1. júla 2015 do 30. júna 2016 je maximálna výška dávky garančného poistenia 2 574 €. Ďalšie zmeny v zákonoch v roku 2016 Zvýšenie materského Od 1. januára 2016 sa zvýši materské zo súčasných 65 % na 70 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného základu. Automaticky sa bude zvyšovať materské aj tým poistenkyniam/poistencom, ktorým nárok na materské vznikol pred 1. januárom 2016 a bude trvať aj po 31. decembri 2015. Ak dôvod na poskytnutie materského vznikne po 31. decembri 2015 bude maximálne materské vo výške 918,20 € (pri 31-dňovom mesiaci) a 888,60 € (pri 30-dňovom mesiaci). Nové skupiny poistencov – vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy a záložníci Prijatím zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave vzniká od januára 2016 nová skupina zamestnancov – vojaci v zálohe zaradení do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR a nová skupina poistencov štátu – vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy. V prípade záložníkov sa rozšíri okruh zamestnancov na účely dôchodkového poistenia o fyzickú osobu v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR. Dôchodkové poistenie takémuto zamestnancovi vzniká od prvého dňa výkonu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR a zaniká dňom skončenia pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR. Zamestnávateľ, ktorým je v tomto prípade príslušný vojenský útvar, prihlasuje a odhlasuje takéhoto zamestnanca do/z poistenia, vykazuje a platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Z dôvodu zabezpečenia dôchodkového poistenia pre vojakov dobrovoľnej vojenskej prípravy sa rozšíri skupina poistencov štátu aj o vojakov dobrovoľnej vojenskej prípavy. Pokračovanie na str. 24

1/2016

23

Daň z príjmov Stručne: Dňa 26. novembra 2015 sa Národná rada SR uzniesla na zákone č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle čl. XVI tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016 okrem článku XIII (novely školského zákona), ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2019. Čl. XI tohto zákona predstavuje novela zákona o dani z príjmov.

POZNÁMKA V tomto príspevku sa sústredíme najmä na zmeny pri zdaňovaní príjmov dosiahnutých z výkonu športovej činnosti, resp. v súvislosti s ňou, na problematiku posudzovania sponzorského na strane poskytovateľov (najmä podnikateľov) i prijímateľov, poukazovania podielu zaplatenej dane a ďalšie s tým súvisiace otázky.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Pokračovanie zo str. 23 Vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy sa stane tzv. poistencom štátu len za predpokladu, že už nie je povinne dôchodkovo poistený (napr. ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, atď.) a nebol mu priznaný invalidný dôchodok. Vojaci dobrovoľnej vojenskej prípravy nemajú oznamovacie povinnosti, čiže nepodávajú tlačivo Registračný list FO – prihláška/odhláška. Poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za týchto poistencov štátu bude uhrádzať Ministerstvo obrany SR. Ak vojak dobrovoľnej vojenskej prípravy pri výcviku alebo plnení úloh denného režimu, alebo ak vojak v zálohe zaradený do aktívnych záloh počas pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl SR, utrpí poškodenie na zdraví v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, bude mať po splnení zákonných podmienok nárok na úrazové dávky. Odvodová úľava pri zamestnávaní osôb z najmenej rozvinutých okresov Od 15. decembra 2015 platí nová odvodová úľava pri zamestnávaní osôb z najmenej rozvinutých okresov. Rozšírenie odvodovej úľavy sa týka novej skupiny zamestnancov, ktorí boli evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov pred

24

K novele zákona o dani z príjmov obsiahnutej v zákone o športe Podľa § 1 tento zákon upravuje šport, osoby v športe, právne vzťahy pri športovej činnosti, pôsobnosť orgánov verejnej moci a orgánov verejnej správy v oblasti športu a opatrenia proti negatívnym javom v športe. Ide teda o komplexnú právnu úpravu športu. Týmto zákonom bol zrušený o. i. zákon č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Šport má svoje nezastupiteľné miesto v živote človeka i spoločnosti. Aspoň stručne možno skonštatovať, že je to celospoločenský fenomén, ktorý okrem svojho hlavného poslania (najmä upevnenie zdravia, podpora zdravého spôsobu života, súťaženie pri dodržiavaní pravidiel fair play) prispieva k rozvoju hospodárstva, cestovného ruchu, výchovy a vzdelávania. Čl. XI tohto zákona predstavuje novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZDP“).

1. Stručne k právnej úprave športu v čl. I zákona Prvá časť Prvá časť článku I zákona obsahuje všeobecné ustanovenia. V zmysle § 2 verejným záujmom v športe je podpora a rozvoj športu mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie Slovenskej republiky na významnej súťaži, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva. Dodajme, že v minulosti sa používal výraz „celospoločenský záujem“, ktorý bol po roku 1989 nahradený práve pojmom „verejný záujem“. V § 3 sú vymedzené jednotlivé pojmy, napr.: l športovou činnosťou sa rozumie vykonávanie, organizovanie, riadenie, správa, podpora alebo rozvoj športu, l príslušnosťou k športovej organizácii je príslušnosť založená napr. 1. účasťou v súťaži za športovú organizáciu, 2. registráciou za športovú organizáciu, 3. športovou reprezentáciou, 4. členským vzťahom alebo dobrovoľníckym vzťahom k športovej organizácii, 5. zmluvným vzťahom so športovou organizáciou, ktorého predmetom je športová činnosť, ak ide o športovca alebo športového odborníka, l športovým zväzom je športová organizácia, ktorá je občianskym združením, združujúca iné športové organizácie, športovcov a športových odborníkov, l zakladajúcim dokumentom sú stanovy, zakladacia listina, zakladateľská listina, spoločenská zmluva, zakladateľská zmluva, zriaďovacia listina alebo iný dokument preukazujúci založenie alebo zriadenie športovej organizácie, l zdrojovou evidenciou je evidencia športovej organizácie, v ktorej údaj o fyzickej osobe alebo o právnickej osobe vznikol, l zverejnením je zverejnenie údajov v informačnom systéme športu, l zapísaním sa rozumie zápis údajov, zápis zmeny údajov a výmaz údajov o fyzických osobách v športe a právnických osobách v športe do informačného systému športu. Z vymedzenia základných pojmov vyplýva rozdiel medzi vrcholovým športom (sústavná príprava športovca s cieľom dosiahnuť vrcholový športový výsledok v súťažiach) a športom pre všetkých (šport určený pre obyvateľstvo, vykonávaný organizovane alebo neorganizovane na účely napĺňania sociálneho, kultúrneho a zdravotného prínosu športu).

Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu www.danovecentrum.sk a získajte on-line prístup ku všetkým daňovým a účtovným informáciám. Volajte +421 41 70 53 222.

Daň z príjmov Druhá časť V druhej časti článku I zákona je upravený právny status športovcov a športových odborníkov, existencia a hospodárenie športových organizácií vrátane kontroly v nich, činnosť športových klubov, zmeny klubovej príslušnosti formou prestupu športovca do iného športového klubu a uhrádzanie výchovného, ďalej úlohy, práva a povinnosti Národného športového zväzu, národných športových organizácií (najmä Slovenský olympijský výbor a Slovenský paralympijský výbor), odmena za športovú reprezentáciu a pod. Podľa § 4 športovec vykonáva šport ako: a) profesionálny športovec, b) amatérsky športovec alebo ako c) neorganizovaný športovec. Profesionálny športovec vykonáva šport: a) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (§ 35), ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce; týka sa to najmä kolektívnych športov, b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku v súlade so zákonom č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo c) ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) – vzťahuje sa to najmä na profesionálov v individuálnych športoch. Amatérsky športovec vykonáva šport: l na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak rozsah vykonávania športu, aj ak spĺňa znaky závislej práce, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku, zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období, l na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca, l na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo l bez zmluvy. Ak amatér šport vykonáva odplatne, vykonáva ho ako osoba samostatne zárobkovo činná. Dodajme, že talentovaným športovcom je športovec do 18 rokov veku, ktorý vzhľadom na nadanie, športové zručnosti a schopnosti je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov; predpis národného športového zväzu môže určiť vyššiu hranicu veku talentovaného športovca, najviac do 23 rokov veku. Aktívnym športovcom je športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil v súťaži v druhu športu, na vykonávanie ktorého je registrovaný v zdrojovej evidencii organizovanej športovou organizáciou. V zmysle § 6 ods. 1 zákona športovým odborníkom je: a) tréner a inštruktor športu, b) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti získanej podľa osobitného predpisu – napr. hlavný usporiadateľ, bezpečnostný manažér a usporiadateľ, c) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej predpismi športového zväzu, d) fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť, e) kontrolór športovej organizácie (ďalej len „kontrolór“), f) funkcionár športovej organizácie, g) dopingový komisár.

1/2016

vznikom pracovného/štátnozamestnaneckého pomeru a majú trvalý pobyt v niektorom z najmenej rozvinutých okresov definovaných podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ bude za takýchto zamestnancov platiť poistné len na úrazové poistenie a garančné poistenie za obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov. Podmienkou poskytnutia úľavy je, že ide o vznik buď pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a že zamestnanec má trvalý pobyt v okrese, kde miera nezamestnanosti presahuje stanovené hranice. Podmienkou na uplatnenie odvodovej úľavy je tiež vyradenie z evidencie nezamestnaných práve z dôvodu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Pre pracovné pomery a štátnozamestnanecké pomery, ktoré vznikli v roku 2015, je hraničná suma 552,08 € (táto hraničná suma platí počas 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného vzťahu; v prípade, že pracovný vzťah vznikol v roku 2015 a pokračuje aj v roku 2016, suma platí aj pre kalendárne mesiace roku 2016). Pre pracovné pomery a štátnozamestnanecké pomery, ktoré vznikajú v roku 2016, je hraničná suma 574,86 € (takisto bude platiť počas 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného vzťahu.) Vyrovnávací príplatok poberateľovi slovenského a českého starobného dôchodku Nárok na vyrovnávací príplatok má poberateľ slovenského starobného dôchodku, ktorému sa vypláca aj český starobný dôchodok. Nárok vzniká od 1. januára 2016 a po splnení zákonom stanovených podmienok. Vyrovnávací príplatok má zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu dôchodku, ktorá by poistencovi patrila za všetky doby obdobia poistenia. Nárok na výplatu vyrovnávacieho príplatku trvá v období trvania nároku na výplatu slovenského a českého starobného dôchodku, a to dovtedy kým suma vyrovnávacieho príplatku má kladnú hodnotu. Pozostalostný dôchodok pre vdovy a vdovcov Sociálna poisťovňa bude od 1. januára 2016 opätovne priznávať pozostalostný dôchodok tým vdovám a vdovcom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004. Nová právna úprava zjednocuje podmienky nároku na pozostalostné dôchodky vdov a vdovcov, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004, s tými vdovami a vdovcami, ktorí ovdoveli po 31. decembri 2004. Nárok na pozostalostný dôchodok a jeho výplatu sa po 31. decembri 2015 obnoví postupne splnením zákonom stanovenej podmienky (napríklad vznikom invalidity, dovŕšením 50 rokov veku

25

Daň z príjmov a pod.) tým vdovám a vdovcom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004. Vdovám a vdovcom, ktoré tieto podmienky už splnili, sa výplata dôchodku uvoľní od 1. januára 2016. Žiadosť o vdovský alebo vdovecký dôchodok bude možné podať v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu po 1. januári 2016. O žiadosti rozhodne Sociálna poisťovňa podľa zákona najneskôr do šiestich mesiacov od jej podania a dôchodok prizná odo dňa vzniku nároku, teda najskôr od 1. januára 2016. Pokračovanie na str. 27

POZNÁMKA Národný športový zväz má v súlade s § 30 zákona právo na ocenenia a odmeny športovej reprezentácie, okrem tých, ktoré organizátor významnej súťaže určil priamo športovému reprezentantovi. Príjem zo športovej reprezentácie možno použiť len na plnenie úloh určených v zákone a na úhradu solidárneho príspevku – rozdelí sa a poukáže vo výške 5 % z poskytnutej odmeny športovým klubom, ktoré zabezpečovali prípravu a výchovu športového reprezentanta do 23 rokov veku.

Potrebujete vyriešiť konkrétny problém? Naši odborní poradcovia sú tu pre Vás na tel. čísle +421 900 411 636 alebo píšte na [email protected]

POZNÁMKA Zmluva musí obsahovať o. i. tieto podstatné náležitosti: mzdu a mzdové podmienky športovca, výmeru dovolenky a spôsob jej čerpania. V zmluve o profesionálnom vykonávaní športu možno dohodnúť aj ďalšie podmienky, najmä miesto pravidelného vykonávania športu na účel poskytovania cestovných náhrad podľa osobitného predpisu, podmienky náhrady výdavkov, ktoré vzniknú športovcovi pri vykonávaní športu.

NEPREHLIADNITE Sponzor musí mať v poriadku finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, nemôže mať nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na II. pilier, nemôže byť v konkurze a pod.

26

Oprávnenie vykonávať činnosť športového odborníka podľa odseku 1 písm. a) až e) vzniká dňom zápisu športového odborníka do registra fyzických osôb v športe. Športový odborník uvedený v písm. a) až e) vykonáva činnosť športového odborníka ako samostatne zárobkovo činná osoba, ak: a)

nie sú naplnené znaky závislej práce alebo

b)

so športovou organizáciou sa nedohodne inak.

Tretia časť Tretia časť prvá hlava tohto článku zákona má názov Zmluvné vzťahy v športe a je vyhradená zmluvným vzťahom pri profesionálnom vykonávaní športu, amatérskom vykonávaní športu, zmluvám o sponzorstve v športe, ako aj riešeniu sporov. Podľa § 35 zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa športovec zaväzuje odplatne vykonávať šport za športovú organizáciu. Zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu možno uzavrieť iba na určitú dobu, najdlhšie na päť rokov odo dňa účinnosti zmluvy, ak predpisy športového zväzu neurčujú kratšiu dobu. Zmluvu o amatérskom vykonávaní športu možno uzavrieť iba na určitú dobu, najdlhšie na dva roky. Ak je zmluva o amatérskom vykonávaní športu odplatná, športovec vykonáva šport ako inú samostatnú zárobkovú činnosť. Výška odmeny športovca nesmie byť vyššia, ako je minimálna mzda. Športovec – amatér vykonávajúci šport bez zmluvy nemá za vykonávanie športu za športovú organizáciu nárok na odplatu. Za odplatu sa nepovažuje: a)

náhrada preukázateľných účelne vynaložených nákladov spojených s prípravou a súťažou športovca a s tým súvisiace vecné plnenia,

b)

nepeňažná odmena za športový výkon, najmä pohár, medaila alebo iná vecná cena.

Zmluvou o sponzorstve v športe podľa § 50 zákona sa sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej len „sponzorské“) športovcovi, športovému odborníkovi podľa § 6 ods. 1 písm. a) alebo športovej organizácii, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie (ďalej len „sponzorovaný“) a sponzorovaný sa zaväzuje umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora, alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Sponzorovaný môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté. Náklady na uvádzanie sponzora nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského. Zmluva o sponzorstve v športe sa uzatvára v písomnej forme a musí obsahovať o. i. tieto podstatné náležitosti: l

identifikačné údaje zmluvných strán,

l

obdobie trvania zmluvy, najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského,

l

účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsobu jeho poskytnutia a použitia.

Zmluvu o sponzorstve v športe, jej zmeny a doplnenia zverejní sponzorovaný najneskôr do 30 dní odo dňa jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Ak sponzorské nebolo použité do konca obdobia, na ktoré bola zmluva o sponzorstve v športe uzavretá, alebo ak nebolo použité v súlade s dohodnutým účelom, je sponzorovaný povinný vrátiť sponzorovi nevyčerpanú sumu sponzorského alebo sumu, ktorá bola použitá v rozpore s dohodnutým účelom. Sponzor má právo žiadať informácie a doklady o použití sponzorského.

Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu www.mzdovecentrum.sk a získajte on-line prístup ku všetkým mzdovým a personálnym informáciám. Volajte +421 41 70 53 222.

Daň z príjmov Štvrtá časť

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE

Vo štvrtej časti článku I zákona je upravená pôsobnosť orgánov verejnej moci a správy v oblasti športu (vlády SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, VÚC, obcí a pod.), ako aj udeľovanie čestných štátnych titulov, napr. „Majster športu“. V zmysle § 55 vláda Slovenskej republiky o. i.: l

schvaľuje koncepciu rozvoja športu a iné materiály štátnej politiky v oblasti športu,

l

schvaľuje garancie pre významnú súťaž, ktorej organizovanie medzinárodná športová organizácia podmieňuje garanciou štátu, na území ktorého sa má významná súťaž uskutočniť,

l

rozhoduje o výstavbe, modernizácii a rekonštrukcii športovej infraštruktúry národného významu,

l

rozhoduje o osobitne podporovaných športoch v rámci športu pre všetkých.

Vláda ďalej napr. riadi a koordinuje ministerstvá pri plnení ich úloh v oblasti športovej reprezentácie v rezortných športových strediskách. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR o. i.: a)

vypracúva návrh koncepcie rozvoja športu najmenej na obdobie piatich rokov,

b)

koordinuje uskutočňovanie koncepcie rozvoja športu,

c)

zabezpečuje financovanie športu zo štátneho rozpočtu,

d)

vedie a zverejňuje zoznam uznaných športov,

e)

podporuje a koordinuje výstavbu športovej infraštruktúry.

Piata časť Obsahom piatej časti článku I je financovanie športu, dotácie a príspevky (vrátane príspevku na športový poukaz, ktorý sa poskytuje na vykonávanie športu pre všetkých a športu zdravotne postihnutých). Prostriedky zo štátneho rozpočtu môžu byť poskytnuté na športovú činnosť iba osobe, ktorá má spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov. Prostriedky zo štátneho rozpočtu určené na športovú činnosť sa poskytujú formou: a)

príspevku uznanému športu,

b)

dotácie,

c)

príspevku na národný športový projekt,

d)

príspevku na športový poukaz.

Prijímateľ prostriedkov zo štátneho rozpočtu je povinný priebežne zverejňovať informácie o prijatí a spôsobe použitia prostriedkov zo štátneho rozpočtu najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom boli prostriedky štátneho rozpočtu prijaté alebo použité, ak nevedie príjmy a výdavky prostriedkov zo štátneho rozpočtu na osobitnom bankovom účte.

Pokračovanie zo str. 26 Športový reprezentant ako poistenec štátu Príspevok športovému reprezentantovi je nová štátna sociálna dávka k jeho dôchodku. K podmienkam nároku patrí získanie akejkoľvek medaily na olympiáde, paralympiáde, deaflympiáde, majstrovstvách sveta alebo získanie zlatej medaily na majstrovstvách Európy ako športový reprezentant Slovenskej republiky, Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-slovenskej federatívnej republiky alebo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. K podmienkam tiež patrí štátne občianstvo SR, trvalý pobyt alebo bydlisko na území SR alebo bydlisko na území iného členského štátu Európskej únie, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežactva alebo Švajčiarskej konfederácie, nepoberanie podobného príspevku zo zahraničia, dovŕšenie dôchodkového veku podľa právnych predpisov SR a uplatnenie si nároku na dôchodkovú dávku v SR zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, z výsluhového zabezpečenia alebo zo starobného dôchodkového sporenia (z II. dôchodkového piliera). Práca na dohodu je v sociálnom poistení bez zmien Po zmenách v predošlých rokoch pri práci dohodárov, nenastávajú v oblasti práce na akúkoľvek formu dohody vo vzťahu k sociálnemu poisteniu nateraz žiadne zmeny. Za zamestnancov na dohodu odvádza poistné na sociálne poistenie zamestnávateľ tak ako doteraz. Študenti budú mať naďalej výnimku z platenia odvodov, ak ich príjem nepresiahne 200 eur mesačne a oznámia to zamestnávateľovi. Aj v roku 2016 majú právo určiť si jednu takúto dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia.

UPOZORNENIE

Šiesta časť Informačný systém športu podľa šiestej časti článku I tvoria tieto moduly: a)

register fyzických osôb v športe,

b)

register právnických osôb v športe,

c)

verejný portál informačného systému športu („športový portál“),

d)

odbornej prípravy športových odborníkov.

1/2016

Údaje na osobitnom bankovom účte musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných transakcií v rozsahu údajov o sume, dátume zaúčtovania, mene a priezvisku platiteľa alebo názve platiteľa, texte účtovného zápisu a variabilnom symbole. Adresu webového sídla,

27

Daň z príjmov na ktorom sú tieto údaje zobrazené, oznámi prijímateľ prostriedkov štátneho rozpočtu v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ministerstvu školstva, ktoré ju zverejní.

POZNÁMKA Agentúra o. i. vykonáva, organizuje a riadi dopingové kontroly, vypracúva ročný plán dopingových kontrol, zabezpečuje analýzu vzoriek odobratých na účely dopingovej kontroly, oznamuje ministerstvu školstva zmeny v zozname zakázaných látok a zakázaných metód.

UPOZORNENIE O získaní odbornej spôsobilosti na výkon odbornej činnosti tréner sa vydáva osvedčenie.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Kto má nárok na vyrovnávací príplatok? Nárok na vyrovnávací príplatok má dôchodca, ktorý poberá slovenský starobný dôchodok a súčasne poberá aj český starobný dôchodok, ak – pred 1. januárom 1993 získal najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný český starobný dôchodok, – od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 získal najmenej jeden rok doby poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, – uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku alebo dohodu o vyplácaní starobného/predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ak je sporiteľ, – požiadal o výsluhový dôchodok, ak získal aspoň 15 rokov výsluhového zabezpečenia, a – suma vyrovnávacieho príplatku má kladnú hodnotu. Dôchodca, ktorý za doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993 poberá slovenský starobný dôchodok a zároveň poberá aj český starobný dôchodok sa so žiadosťou o dorovnávací prídavok môže obrátiť na Českú správu sociálneho zabezpečenia v Prahe.

28

Siedma časť Siedma časť článku I zákona je vyhradená vzdelávaniu v športe na získanie odbornej spôsobilosti na výkon činnosti, ďalej kvalifikačným stupňom v jednotlivých kategóriách, odbornej spôsobilosti na výkon činnosti trénera, inštruktora, resp. iného športového odborníka. Podľa § 83 ods. 1 tréner je športový odborník, pod vedením ktorého profesionálny športovec alebo amatérsky športovec vykonáva šport alebo pod vedením ktorého športovec vykonáva šport pre všetkých. Tréner vedie vykonávanie športu v kategórii tréner I. kvalifikačného stupňa – V. kvalifikačného stupňa. Vzdelávanie na získanie odbornej spôsobilosti na výkon odbornej činnosti tréner poskytuje: a) vysoká škola prostredníctvom fakulty, ktorá uskutočňuje študijné programy prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore 1. šport alebo 2. učiteľstvo umelecko-výchovných a výchovných predmetov, b) stredná športová škola, c) národný športový zväz v spolupráci s fakultou vysokej školy, ktorá uskutočňuje študijné programy prvého stupňa alebo druhého stupňa v študijnom odbore šport. Napr. odborná spôsobilosť na výkon odbornej činnosti tréner V. kvalifikačného stupňa sa nadobúda získaním vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom odbore šport. V zmysle § 84 inštruktor športu je športový odborník, pod vedením ktorého športovec vykonáva šport pre všetkých. Inštruktor športu vykonáva vedenie športu v kategórii inštruktor športu I. kvalifikačného stupňa – III. kvalifikačného stupňa.

Ôsma časť Obsahom ôsmej časti článku I zákona sú opatrenia proti negatívnym javom v športe. Zriaďuje sa agentúra ako nezávislá organizácia (štátna príspevková organizácia), ktorá na území Slovenskej republiky plní úlohy Svetového antidopingového programu, prevencie a kontroly v oblasti dopingu. Dopingovú kontrolu vykonáva agentúra prostredníctvom dopingových komisárov, ktorých vymenúva a odvoláva riaditeľ agentúry. Dopingový komisár má v súvislosti s výkonom dopingovej kontroly postavenie verejného činiteľa. Za porušenie antidopingových pravidiel sa o. i. považuje: a) prítomnosť zakázanej látky alebo jej metabolitov, alebo jej markerov v biologickej vzorke športovca, b) použitie alebo pokus o použitie zakázanej látky alebo zakázanej metódy športovcom, c) vyhýbanie sa, odmietnutie alebo nepodrobenie sa odberu biologickej vzorky, d) neposkytnutie informácie o mieste pobytu športovca, e) falšovanie alebo pokus o falšovanie počas dopingovej kontroly, f) marenie dopingovej kontroly, g) držba zakázanej látky alebo prostriedkov umožňujúcich použitie zakázanej metódy, h) obchodovanie alebo pokus o obchodovanie so zakázanou látkou alebo zakázanou metódou, i) podanie alebo pokus o podanie zakázanej látky alebo zakázanej metódy športovcovi počas súťaže alebo mimo súťaže. V zmysle § 94 ods. 2 manipulácia súťaže (ako ďalší negatívny jav) je úmyselné nedovolené ovplyvnenie priebehu súťaže alebo výsledku súťaže vrátane pokusu o takéto konanie. Každý je povinný na účely ochrany integrity športu informovať národný športový zväz o akomkoľvek podozrení alebo zistení, že priebeh súťaže alebo výsledky súťaže sú manipulované.

Chcete si prelistovať niektorý z našich časopisov? Volajte +421 41 70 53 222 a my vám zašleme ukážkové číslo.

Daň z príjmov Deviata časť

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE

Deviata časť upravuje správne delikty (§ 95), priestupky (§ 96) a závažné porušenie povinnosti. Športová organizácia sa dopustí správneho deliktu, ak napr.: a)

vykonáva športovú činnosť ako športová organizácia bez zapísania v registri právnických osôb v športe podľa § 8 ods. 2,

b)

nezabezpečí na výkon športovej činnosti, na ktorú sa vyžaduje odborná spôsobilosť, odborne spôsobilého športového odborníka podľa § 8 ods. 7,

c)

nezabezpečí splnenie povinností týkajúcich sa opatrení proti negatívnym javom v športe podľa § 8 ods. 6,

d)

nepredloží zmluvu na účely evidencie zmlúv a dohôd podľa § 8 ods. 4.

Napr. športovec sa dopustí priestupku v prípade, ak sa ako športový reprezentant bez primeraného dôvodu odmietne zúčastniť na medzinárodnej súťaži, na ktorú bol riadne nominovaný národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ak boli na jeho prípravu v posledných dvoch rokoch použité verejné prostriedky. Za priestupok alebo správny delikt, ktorý sa považuje za závažné porušenie povinnosti, spáchaný v lehote do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o postihu za priestupok alebo správny delikt, ktorý predstavuje závažné porušenie povinností, možno uložiť sankciu až do výšky dvojnásobku hornej hranice sankcií ustanovených pre správny delikt v § 95, resp. pre priestupok (§ 96).

Desiata časť Nemožno vynechať dôležitú desiatu časť článku I zákona – Spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia. Podľa § 99 ods. 2, ak úkon, ktorý má byť vykonaný prostredníctvom informačného systému športu, nemožno takto vykonať, povinná osoba ho vykoná v listinnej forme. Ak nie je možné zverejnenie, povinná osoba informáciu zverejní na svojom webovom sídle. V zmysle § 102 ods. 2 športová organizácia splní povinnosť podľa § 8 ods. 6 písm. b) najneskôr do 30. júna 2016 – do uvedeného termínu teda musí upraviť vo svojich predpisoch dodržiavanie pravidiel Svetového antidopingového programu, opatrení proti manipulácii priebehu a výsledkov súťaží a iných opatrení proti negatívnym javom v športe vyplývajúcich z medzinárodných predpisov ako závažné disciplinárne previnenia. Žiadosť o dotáciu, o ktorej nebolo rozhodnuté do 1. januára 2016, sa posúdi podľa tohto zákona. Podľa § 102 ods. 4 zákona športové kluby, v ktorých športovci do 31. decembra 2015 vykonávajú šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upravia svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade s týmto zákonom do 31. decembra 2018. Po uplynutí tejto lehoty sa zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona. Vznik právnych vzťahov a nároky a práva z nich vyplývajúce, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

2. Stručne k ďalším článkom zákona Čl. II predstavuje novela Zákonníka práce. V rámci pôsobnosti Zákonníka práce sa do § 2 doplnil odsek 3: „Na právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis.“ V § 3 ods. 2 sa vypúšťajú slová „a profesionálnych športovcov“, takže už – v nadväznosti na zmenu v § 2 – neplatí, že pracovnoprávne vzťahy

1/2016

Sociálna poisťovňa začne od 1. januára 2016 priznávať príspevok športovému reprezentantovi Športoví reprezentanti si po dovŕšení dôchodkového veku prilepšia. Sociálna poisťovňa im začne od 1. januára 2016 na základe žiadosti priznávať novú štátnu sociálnu dávku – tzv. príspevok. Nárok na príspevok bude mať občan Slovenskej republiky, ktorý ako reprezentant Slovenskej republiky (ČSR, ČSSR, ČSFR) získal medailu na olympiáde, paraolympiáde, deaflympiáde alebo majstrovstvách sveta alebo zlatú medailu na majstrovstvách Európy. Získanie medaily bude Sociálna poisťovňa zisťovať z registra medailových ocenení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Suma príspevku sa určí ako rozdiel medzi sumou stanovenou zákonom za získanú medailu a súčtom súm všetkých dôchodkov, ktoré športovec poberá zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, z výsluhového zabezpečenia, z II. dôchodkového piliera a zo zahraničia, pričom –

za zlatú medailu na olympiáde, paraolympiáde, deaflympiáde a majstrovstvách sveta patrí suma 750 €,

–

za striebornú medailu na olympiáde, paraolympiáde, deaflympiáde a majstrovstvách sveta patrí suma 600 € a

–

za bronzovú medailu na olympiáde, paraolympiáde, deaflympiáde a za zlatú medailu na majstrovstvách Európy patrí suma 500 €.

Ak napríklad športovec získal zlatú medailu na paraolympiáde a poberá starobný dôchodok v sume 450 € mesačne a vdovecký dôchodok v sume 115 € mesačne, suma príspevku sa určí ako 750 € – (450 € + 115 €) = 185 € mesačne. Nárok na príspevok vznikne odo dňa doručenia žiadosti Sociálnej poisťovni, najskôr od 1. januára 2016. Športovci môžu o príspevok požiadať neformálnou žiadosťou (listom), ktorú doručia ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne alebo ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa z dôvodu urýchlenia konania športovcom odporúča, aby žiadosť podali na osobitnom tlačive, ktoré obsahuje všetky údaje potrebné na rozhodnutie o príspevku. Tlačivo je spolu s informáciou o podmienkach nároku na príspevok zverejnené na internetovej stránke Sociálnej poisťovnewww.socpoist.sk v časti „Dôchodkové poistenie“ – „Formuláre“ – „Formuláre – Dôchodcovia v SR“.

29

Daň z príjmov profesionálnych športovcov sa spravujú týmto zákonom (Zákonníkom práce), ak osobitný predpis neustanovuje inak.

PRÍKLAD Z PRAXE Pokračovanie zo str. 19 voľno na rôzne účely s podmienkou, že si zamestnanec v dohodnutom termíne poskytnuté voľno odpracuje. Ako postupovať v prípade, ak zamestnanec neodpracuje pracovneě voľno poskytnuté podľa § 141 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce súčasná právna úprava neupravuje. Sme toho názoru, že zamestnávateľ maě právo na vrátenie mzdy, ktorá zodpovedá nesplnenému záväzku, len v prípade, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na tomto postupe v dohode o poskytnutí pracovného voľna. Zákonník práce taxatívne vymenúva zrážky, ktoré zamestnávateľ môže zamestnancovi zraziť, a zrážka na vrátenie mzdy za neodpracované voľno k nim nepatrí. Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v Zákonníku práce, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu. Nárok na odchodné @Zamestnankyňa dovŕši dňa 15. 11. 2015 dôchodkový vek. Chce ukončiť pracovný pomer 14. 11. 2015 a od 15. 11. 2015 chce požiadať o starobný dôchodok. Bude mať nárok na odchodné? Ak jej vznikne nárok na odchodné, dokedy jej ho zamestnávateľ musí vyplatiť? Odpoveď: Podľa § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce patrí zamestnancovi nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku okrem iného na starobný dôchodok, ak požiada o poskytnutie starobného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Ak by pracovný pomer zamestnankyne skončil 14. 11. 2015 a nárok na starobný dôchodok vznikne až 15. 11. 2015, tak nemá nárok na odchodné. Zamestnankyňa musí splniť vyššie uvedené podmienky, aby mala nárok na odchodné. Musí jej vzniknúť nárok na starobný dôchodok počas trvania pracovného pomeru a zároveň musí požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení a, samozrejme, pôjde o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. To znamená, že aby jej vznikol nárok na odchodné, pracovný pomer nesmie skončiť skôr ako 15. 11. 2015, pretože až týmto dňom jej vzniká nárok na starobný dôchodok. Následne je povinná najneskôr do desiatich

30

V čl. III (Trestný zákon v znení neskorších predpisov) a čl. IV (Trestný poriadok v znení neskorších predpisov) je upravený najmä postup v prípade odhalenia športovej korupcie. V čl. V je novelizovaný zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. V § 3 (upravuje, čo živnosťou nie je) sa odsek 1 dopĺňa písmenami e) a f), ktoré znejú: „e) činnosť športovca a športového odborníka podľa osobitného predpisu, f) prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu a overenie odbornej spôsobilosti športových odborníkov“. Za živnosti sa v princípe už nebudú považovať činnosti športovca a športového odborníka, avšak v zmysle § 80ab – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016 – živnostenské oprávnenia na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry získané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostávajú zachované do uplynutia platnosti dokladu o získanej odbornej spôsobilosti a podobne živnostenské oprávnenia na prevádzkovanie vzdelávacích zariadení na prípravu vykonávania špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry získané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostávajú zachované do uplynutia platnosti potvrdenia o akreditácii. V ďalších článkoch zákona sa napr. colníkom (notárom, súdnym exekútorom, advokátom) umožňuje vykonávanie aj športovej činnosti (s príjmami podľa § 5 ZDP). Čl. IX zákona tvorí novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Okrem zmeny v jednom odkaze boli doplnené prechodné ustanovenia: Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Novelou školského zákona (čl. XIII) sa o. i. zavádza nový pojem „stredná športová škola“, pričom „športové gymnázium“ zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stáva strednou športovou školou podľa predpisov účinných od 1. januára 2019. V čl. XIV sa do zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov doplnila ďalšia náhrada: za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy (2,328 € pre rok 2016).

3. K novele ZDP Článok XI tohto zákona predstavuje novela ZDP, ktorá nadobúda účinnosť (tiež) 1. 1. 2016.

3.1 Príjmy z vykonávania športovej činnosti V prvom rade sa touto novelou upravuje zatriedenie príjmov z vykonávania športovej činnosti. Najprv si pripomeňme právny stav do konca roku 2015: a)

príjmy športovcov Ak so športovým klubom, pre ktorý vykonávajú športovú činnosť, uzatvorili pracovnoprávny vzťah alebo obdobný vzťah, v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, dosiahnuté príjmy zatrieďujeme medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Športovec, ktorý vo vzťahu k športovému klubu, pre ktorý vykonáva športovú činnosť, vystupuje ako samostatne zárobkovo činná osoba [pričom napr. práva a povinnosti oboch zmluvných strán sú určené v zmluve uzatvorenej

Uvítali by ste školenie na konkrétnu tému z daňovej, mzdovej oblasti alebo z oblasti verejnej správy? Pošlite nám svoj tip na [email protected].

Daň z príjmov napr. podľa § 51 Občianskeho zákonníka (nepomenovaná zmluva) a športovec si sám platí poistné na zdravotné a sociálne poistenie], dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. b) ZDP – príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním. b)

príjmy trénerov a iných odborníkov Ak tréner (cvičiteľ, inštruktor, rozhodca a iný odborník) vykonáva túto činnosť na základe uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného vzťahu, v ktorom je pri jej výkone pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, tieto príjmy patria medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Ak tréner (cvičiteľ, inštruktor, rozhodca a iný odborník) vykonáva túto činnosť na základe živnostenského oprávnenia, dosahované príjmy zatrieďujeme do § 6 ods. 1 písm. b) ZDP (príjmy zo živnosti). Je potrebné pripomenúť: Keďže trénerská činnosť je živnosťou, tieto príjmy do § 6 ods. 2 písm. b) ZDP – medzi príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním – zatriediť nemožno. Ak daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť neoprávnene, dosiahnuté príjmy zahŕňame medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP – v daňovom priznaní typu B sa uvádzajú v tabuľke č. 3 na riadku „iné“.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (účinného do konca roku 2015) súčasťou telesnej kultúry je o. i. príprava odborníkov pôsobiacich na úseku telesnej kultúry, pričom v zmysle § 2 ods. 5 špecializovaná činnosť v oblasti telesnej kultúry je činnosť, ktorú vykonávajú v jednotlivých oblastiach telesnej kultúry tréner, cvičiteľ, inštruktor, rozhodca a iný odborník (§ 12 ods. 1). Zo zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry (okrem horskej vodcovskej činnosti) je viazanou živnosťou, pričom sa vyžaduje doklad o získanej odbornej spôsobilosti v súlade s § 5 vyhlášky č. 444/2008 Z. z. o akreditačnej komisii pre oblasť telesnej kultúry a o Jednotnom vzdelávacom systéme odborníkov v športe SR. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky vzdelávanie a prípravu trénerov, rozhodcov a iných odborníkov v oblasti telesnej kultúry vykonávajú vzdelávacie zariadenia, ktoré majú na túto činnosť potvrdenie o akreditácii vydané ministerstvom, alebo vysoké školy. Vo vzdelávacom zariadení alebo na vysokej škole sa pripravujú na výkon špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry odborníci v kategóriách tréner, rozhodca a iný odborník. Kategóriu tréner tvoria tréneri I. – V. kvalifikačného stupňa.

Zmeny od 1. 1. 2016 a)

V § 5 sa odsek 1 (príjmy zo závislej činnosti) dopĺňa písmenom m), ktoré znie: „m) príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu.22a)“.

pracovných dní po skončení pracovného pomeru požiadať Sociálnu poisťovňu o poskytnutie starobného dôchodku a túto potvrdenú žiadosť predložiť zamestnávateľovi. Až v tom prípade jej bude patriť odchodné najmenej v sume jej priemerného mesačného zárobku. Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vyplatiť mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru. V prípade skončenia pracovného pomeru dňa 15. 11. 2015 je zamestnávateľ povinný vyplatiť odchodné spolu so mzdou za mesiac november v deň skončenia pracovného pomeru, t. j. 15. 11. 2015. Ak sa odchodné a mzda vyplatia neskôr, teda v bežnom výplatnom termíne (za november v decembri), zamestnávateľ sa na takomto postupe musí so zamestnancom dohodnúť. Záver Aby mala zamestnankyňa nárok na odchodné, nesmie skončiť pracovný pomer skôr, ako jej vznikne nárok na starobný dôchodok. Poradie zrážok zo mzdy @Zamestnávateľ vykonáva zrážky zo mzdy zamestnankyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka (66 € požadovaná výška zrážky), ktorá bola doručená ako prvá v poradí a následne vykonáva zrážku zo mzdy na ďalšie dve dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, ktoré boli doručené v jeden deň. Požadovaná výška zrážky je 81,99 € na druhú a 81,77 € na tretiu. Zamestnankyni bol počas vykonávania zrážok priznaný starobný dôchodok. Ako správne vypočítať zrážky zo mzdy po priznaní starobného dôchodku? Čistá mzda zamestnankyne je vo výške 574,66 €, nemá žiadne vyživované osoby. Pokračovanie na str. 32

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie: „22a) § 35 zákona č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov“. Príjmy profesionálnych športovcov dosiahnuté na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu patria medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 a sú vyčlenené do samostatného písm. m) ZDP (týka sa to najmä kolektívnych športov). b)

V § 6 sa odsek 2 (príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti) dopĺňa písmenom e), ktoré znie: „e)

príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu29aa) vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.29ab)“.

1/2016

POZNÁMKA Ak sú splnené podmienky podľa živnostenského zákona a daňovníkovi bolo udelené živnostenské oprávnenie, dosahované príjmy zatrieďujeme do § 6 ods. 1 písm. b) ZDP. Ak daňovník vykonáva podnikateľskú činnosť neoprávnene, dosiahnuté príjmy zahŕňame medzi ostatné príjmy podľa § 8 ZDP – tzv. iné.

31

Daň z príjmov PRÍKLAD Z PRAXE Pokračovanie zo str. 31 Odpoveď: Zamestnávateľ pri výpočte zrážky zo mzdy upraví základnú sumu, ktorá sa odpočítava zo mzdy a ktorá nepodlieha zrážke. Vyplýva to z ustanovenia § 2a ods. 1 nariadenia č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Základná suma bude vo výške 198,09 €. Čistá mzda zamestnankyne po odpočítaní nepostihnuteľných súm sa zaokrúhli na číslo deliteľné troma bezo zvyšku, ktorá sa potom rozdelí na tretiny. Prvá tretina je určená na uspokojovanie bežných pohľadávok a zvyšku prednostných pohľadávok, ktoré neboli uspokojené v druhej tretine. Druhá tretina je určená na uspokojenie prednostných pohľadávok a tieto pohľadávky sa uspokojujú najskôr. Ak výška druhej tretiny nepostačuje na ich úradu, uspokoja sa spolu s ostatnými pohľadávkami aj z prvej tretiny, ale podľa poradia, v akom boli doručené. Tretia tretina sa vždy vyplatí povinnému spolu s nepostihnuteľnými sumami a zvyškom pri zaokrúhľovaní. Pohľadávky sa uspokojujú podľa ich poradia, ktoré je určené dňom doručenia zamestnávateľovi. Keďže ide o zrážky na základe dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka, uspokojujú sa len z prvej tretiny podľa poradia doručenia. V tomto prípade nie je možné vykonávať zrážky vo väčšom rozsahu, ani keď by s tým povinný (zamestnankyňa) súhlasil. Výpočet zrážky zo mzdy: Čistá mzda 574,66 € – na povinného 198,09 € Zvyšok čistej mzdy 376,57 € Suma nad 150 % životného minima (nad 297,13 €) 79,44 € Rozdelenie na tretiny 297,13 : 3 = 99,04 € Bežná pohľadávka vo výške z prvej tretiny 99,04 € Prednostná pohľadávka vo výške z druhej tretiny 99,04 € Tretia tretina sa vyplatí zamestnancovi v sume 99,04 € + 0,01 € zo zaokrúhľovania Zrážka zo mzdy bude z prvej tretiny v sume 99,04 €, ku ktorej sa pripočíta 79,44 € ako zvyšok čistej mzdy, ktorý sa zrazil bez obmedzenia. Zamestnávateľ vysporiada zrážku vo výške 66 € na prvú pohľadávku a z rozdielu (178,48 € – 66 €) uspokojí pomerne nasledujúce dve pohľadávky. Pomer týchto dvoch pohľadávok je možné vypočítať nasledujúcim spôsobom: požadovaná zrážka na druhú pohľadávku je 81,99 € a na tretiu pohľadávku 81,77 €. Spolu je to suma 163,76 €.

32

Poznámky pod čiarou k odkazom 29aa a 29ab znejú: „29aa) § 4 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) a d) a § 6 ods. 1 písm. a) až d) a § 45 zákona č. 440/2015 Z. z. 29ab) § 50 a 51 zákona č. 440/2015 Z. z.“. Príjmy z činnosti uvedeného športovca (profesionálny športovec ako SZČO, amatérsky športovec vykonávajúci šport na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, resp. na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca, prípadne bez zmluvy, alebo trénera a inštruktora športu, resp. ďalšieho uvedeného športového odborníka vrátane prijatého sponzorského patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti do § 6 ods. 2 písm. e) ZDP. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na znenie prechodných ustanovení zákona: V zmysle § 102 ods. 4 športové kluby, v ktorých športovci do 31. decembra 2015 vykonávajú šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upravia svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade s týmto zákonom do 31. decembra 2018. Až po uplynutí tejto lehoty sa zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona. Je to veľmi dlhá, 3-ročná doba na úpravu týchto zmluvných vzťahov. Čo sa týka vydaných živnostenských oprávnení: Živnostenské oprávnenia na vykonávanie špecializovaných činností v oblasti telesnej kultúry získané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2015 zostávajú zachované do uplynutia platnosti dokladu o získanej odbornej spôsobilosti. Ak tréner (cvičiteľ a pod.) vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, dosahované príjmy zatrieďujeme do § 6 ods. 1 písm. b) ZDP (príjmy zo živnosti) až do uplynutia platnosti dokladu o získanej odbornej spôsobilosti. Tieto živnostenské oprávnenia je potrebné akceptovať.

3.2 Príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe V druhom rade sa touto novelou upravuje zatriedenie príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe v určených prípadoch: l ak sú prijaté športovcom vykonávajúcim činnosť na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu alebo l športovcom vykonávajúcim činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku. a) V § 8 (ostatné príjmy) sa odsek 1 dopĺňa písmenom p), ktoré znie: „p) príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) prijaté športovcom podľa osobitného predpisu,37afa) „37afa) § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona č. 440/2015 Z. z.“. b) § 8 sa dopĺňa odsekom 15, ktorý znie: „(15) Pri príjmoch podľa odseku 1 písm. p) sa za výdavky považujú všetky výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa osobitného predpisu.37ah)“. Poznámka pod čiarou k odkazu 37ah znie: „37ah) § 50 ods. 3 písm. d) zákona č. 440/2015 Z. z.“. Takže, ak ide o profesionálnych športovcov s príjmami zo športovej činnosti patriacimi do § 5 ZDP, špecificky sa upravuje zatriedenie a zdaňovanie ich príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe (keďže je potrebné prihliadať aj na použitie poskytnutých prostriedkov) – budú patriť do § 8 (ostatné príjmy) a čiastkový základ dane sa vyčísli po odpočítaní výdavkov preukázateľne vynaložených v príslušnom zdaňovacom období (na poskytnutý cieľ), pričom pri prijatí

Hľadáte aktuálne školenia z daní a účtovníctva? Kliknite na www.profivzdelavanie.sk.

Daň z príjmov prostriedkov na obdobie dlhšie ako rok do zdaniteľných príjmov sa sponzorské premietne postupne, a to každoročne do výšky čerpania týchto prostriedkov v danom roku. V princípe by mali mať neutrálny vplyv na základ dane, ak sa použijú na určený cieľ. Pôjde o analogický postup ako v prípade dotácií, podpôr, príspevkov v zmysle § 17 ods. 3 písm. h) ZDP. Dodajme, že zmluva o sponzorstve v športe sa uzatvára najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského.

3.3 Príjmy dobrovoľníkov vo forme náhrady za stratu času Novelou sa špecifickým spôsobom upravuje posudzovanie príjmov dobrovoľníkov vo forme náhrady za stratu času. a)

V § 8 (ostatné príjmy) sa odsek 1 dopĺňa písmenom r), ktoré znie: r)

náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu.37afb)”.

37afb) § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve v znení zákona č. 440/2015 Z. z.“. b)

V § 9 (príjmy od dane oslobodené) sa odsek 1 dopĺňa písmenom m), ktoré znie: „m)

podľa § 8 ods. 1 písm. r), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 €, pričom ak takto vymedzené príjmy presiahnu 500 €, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu; výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.“.

Náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu, ktorá bude poskytovaná podľa novelizovaného zákona o dobrovoľníctve (týmto zákonom) za každú hodinu vykonávania dobrovoľníckej činnosti v športe, a to najviac vo výške hodinovej minimálnej mzdy, nebude podliehať zdaneniu do výšky 500 € ročne – zdaniteľným príjmom (§ 8) bude len rozdiel nad túto sumu. Dodajme, že pre rok 2016 predstavuje hodinová minimálna mzda 2,328 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

3.4 Sponzorské u daňovníkov dane z príjmov FO Touto novelou ZDP sa tiež upravuje posudzovanie sponzorského u daňovníkov dane z príjmov FO s príjmami zo športu podľa § 6, ktorí si uplatňujú výdavky skutočne vynaložené. V § 17 sa odsek 3 (upravuje, čo sa do základu dane nezahŕňa) dopĺňa písmenom k), ktoré znie: „k)

príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane 1.

postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,

2.

v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté“.

Z uvedeného vyplýva, že pri prijatí prostriedkov takýmto športovcom s príjmami podľa § 6 ZDP do zdaniteľných príjmov (základu dane) sa sponzorské premietne postupne, a to do výšky odpisov majetku nadobudnutého z týchto prostriedkov, resp. do výšky čerpania týchto prostriedkov v danom roku. V princípe by mali mať neutrálny vplyv na základ dane, ak sa použijú na určený cieľ. Pôjde tiež o analogický postup ako v prípade dotácií, podpôr, príspevkov v zmysle § 17 ods. 3 písm. h) ZDP.

1/2016

To znamená, že druhá pohľadávka tvorí 0,500671714 z úhrnu a tretia pohľadávka tvorí 0,499328285 z úhrnu. Preto rozdiel z prvej tretiny 112,48 € rozdelíme pomerne na tieto dve pohľadávky vo výške 56,32 € a 56,16 €.

Príklad č. 1: Predpokladajme, že profesionálnemu športovcovi s príjmami zo športovej činnosti patriacimi do § 5 ZDP poskytne v septembri roku 2016 sponzor na základe zmluvy o sponzorstve v športe uzavretej na obdobie do konca roku 2017 sumu 2 200 €, pričom sponzorovaný má sponzorské použiť na určený účel do uvedeného termínu. Do konca roku 2016 použije (len na určený účel) 845 €. V daňovom priznaní za rok 2016 uvedie okrem príjmov zo závislej činnosti (§ 5) zdaňovaných preddavkovým spôsobom podľa § 35 ZDP (priloží potvrdenie platiteľa dane) aj príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. p), a to vo výške 845 €, pričom výdavky si uplatní v skutočnej výške 845 €, takže čiastkový základ dane z ostatných príjmov podľa § 8 ZDP bude v nulovej výške.

Príklad č. 2: Profesionálny športovec – plavec – ako SZČO účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva. Predpokladajme, že v septembri roku 2016 mu sponzor na základe zmluvy o sponzorstve v športe uzavretej na obdobie do konca septembra roku 2018 poskytne sumu 4 600 € – sponzorovaný má sponzorské použiť na určený účel do uvedeného termínu. V decembri 2016 kúpi jedno multifunkčné posilňovacie zariadenie za 1 800 € (odpisová skupina 2 s dobou odpisovania 6 rokov) a do konca roku použije (len na určený účel) ďalších 922 €. Prijatú sumu 4 600 eur zaúčtuje v peňažnom denníku ako príjem neovplyvňujúci základ dane, obstaranie zariadenia za 1 800 € v deň zaplatenia ako nedaňový výdavok. Vynaložené ďalšie prostriedky (celkovo 922 €) zaúčtuje v peňažnom denníku ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (daňové výdavky) v momente úhrady. V rámci uzávierkových účtovných operácií k 31. 12. 2016 zaúčtuje jednak odpis majetku vo výške 25 € (1 800 : 6 = 300; 300 : 12 x 1 = 25) ako daňový výdavok, jednak sumu použitej časti sponzorského vrátane odpisu 947 € (922 € + 25 €) do stĺpcov „príjmy zahŕňané do základu dane“ a v druhovom členení do stĺpca „ostatné“. Takto bude postupovať aj v nasledujúcich rokoch v súlade s § 17 ods. 3 písm. k) ZDP.

33

Daň z príjmov PRÍKLAD Z PRAXE Ročné zúčtovanie nerezidenta @Zamestnávateľ uzatvoril pracovnú zmluvu s občanom z Ruskej federácie. Môže mu zamestnávateľ vykonať ročné zúčtovanie dane alebo si musí podať daňové priznanie? Odpoveď: Predpokladáme, že ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou - tzv. nerezidenta SR podľa § 2 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak mal aj príjem zo zdrojov v zahraničí, na ten sa v SR nebude prihliadať. V štáte, v ktorom je daňovým rezidentom, podlieha celosvetovej daňovej povinnosti. Ak poberal na území SR len príjmy zo závislej činnosti, môže požiadať na tlačive vydanom Finančným riaditeľstvom do 15. februára 2016 svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania. V prípade, že mu nebude vykonané ročné zúčtovanie a jeho zdaniteľný príjem v SR presiahne sumu 1 901,67 €, je povinný si podať daňové priznanie. Záver Ak nerezident SR dosahoval na území SR len príjmy zo závislej činnosti, môže mu zamestnávateľ vysporiadať daňovú povinnosť ročným zúčtovaním.

POZNÁMKA Poznámky pod čiarou k odkazom 79c a 79d znejú: „79c) § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona č. 440/2015 Z. z. 79d) § 29 ods. 2 zákona č. 440/2015 Z. z.“.

3.5 Sponzorské u príjemcov – daňovníkov dane z príjmov PO Touto novelou ZDP sa ďalej upravuje posudzovanie sponzorského u príjemcov – daňovníkov dane z príjmov PO. a)

V § 12 ods. 2 (predmet dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie) sa slová „príspevkov a príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43“, nahrádzajú slovami „príspevkov, príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43, a príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab)“.

b)

V § 13 ods. 1 (oslobodenie od dane) písm. a) sa za slovo „okrem“ vkladajú slová „príjmov z predaja majetku, príjmov z nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov, ak nie sú oslobodené podľa písmen b) až f) alebo odseku 2, príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe,29ab)“. Na základe týchto zmien predmetom dane u príjemcov sponzorského, napr. športových klubov s právnou subjektivitou, ktoré nie sú založené alebo zriadené na podnikanie, sú aj sumy prijaté na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Zároveň tieto príjmy nie sú od dane oslobodené, teda podliehajú zdaneniu.

c)

V § 17 sa odsek 3 (do základu dane sa nezahŕňa) dopĺňa písmenom l), ktoré znie „l)

príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa osobitného predpisu1); toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku.“.

Podobne ako v prípade FO, v prípade obstarania odpisovaného hmotného majetku sa prijaté sponzorské premietne do základu dane postupne, v každom zdaňovacom období do výšky odpisu, takže sa tým zabezpečí (v prípade správneho použitia na určený cieľ) ich neutrálny vplyv na základ dane.

3.6 Posudzovanie poskytovaného sponzorského ako daňového výdavku na strane poskytovateľa – podnikateľa V § 17 sa odsek 19 (výdavky uznané až po zaplatení) dopĺňa písmenom h), ktoré znie: „h) výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe29ab) poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe29ab) v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane; za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca79c) okrem športového reprezentanta.79d)“. Podmienky na uznanie sponzorského vo výdavkoch možno zhrnúť takto:

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Koncoročné odmeny nemajú vplyv na výplatu nemocenských dávok Koncoročné odmeny pre zamestnanca nemajú vplyv na jeho nemocenské dávky. Sociálna poisťovňa ich výplatu nepozastaví, a to aj napriek tomu, že počas poberania materskej, nemocenskej alebo ošetrovného nemôže mať iný príjem a tieto odmeny mu budú priznané práve v tomto období. Dôvodom je to, že pri koncoročnej odmene ide o príjem, ktorý sa poskytuje z iného

34

l

až po zaplatení sponzorom,

l

len v rozsahu podľa jeho skutočného použitia sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období,

l

ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane,

l

ak sa neposkytne športovej organizácii, ale športovcovi, uzná sa za daňový výdavok len v prípade, ak ide o profesionálneho športovca, resp. takého amatérskeho športovca, ktorý má zmluvu o príprave talentovaného športovca alebo je športovým reprezentantom.

3.7 Spresnenie ustanovenia § 50 ZDP v § 50 ods. 5 písm. b) (predmet činnosti prijímateľov podielu dane) sa slová „telesnej kultúry“ nahrádzajú slovom „športu“.

Hľadáte aktuálne školenia z miezd a personalistiky? Kliknite na www.profivzdelavanie.sk.

Daň z príjmov 3.8 Doplnenie ustanovenia § 17 Touto novelou (aj) v nadväznosti na jednu z predchádzajúcich noviel zákon č. 333/2014 Z. z., ako aj zákon č. 61/2015 Z. z. sa doplnením § 17 spresňuje použitie ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) ZDP, ako aj (už v súvislosti so športom) § 17 ods. 19 písm. h): § 17 sa dopĺňa odsekom 38, ktorý znie: „(38) Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).“. Pri aplikácii uvedených ustanovení sa teda vychádza z príslušných (čiastkových) základov dane zistených podľa § 17 až § 29 okrem použitia predmetných ustanovení.

3.9 Prechodné ustanovenia „§ 52zh – Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016 (1) Ustanovenia § 12 ods. 2, § 17 ods. 3 písm. k) a l) a § 17 ods. 19 písm. h) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použijú po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2016. (2) Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije po prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré začína najskôr 1. januára 2016 okrem daňovníkov, ktorými sú ministerstvá a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, u ktorých sa toto ustanovenie použije po prvýkrát na príjmy (výnosy) z reklám po 31. marci 2017.“ Je potrebné však rešpektovať aj prechodné ustanovenia obsiahnuté v jednotlivých článkoch tohto zákona.

4. K príspevku športovému reprezentantovi V tejto súvislosti dodajme, že dňa 1. 1. 2016 nadobúda účinnosť aj zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto zákona je oceniť tých športovcov – vrcholových reprezentantov, ktorí reprezentovali našu krajinu (aj v čase pred rozdelením federácie) na významných súťažiach a získali zlatú, striebornú alebo bronzovú medailu (v prípade majstrovstiev Európy sa prihliada len na zlatú medailu). Podmienky nároku na príspevok sú ustanovené v § 2 tohto zákona. Príspevok sa môže poskytovať (po zjednodušení) občanovi Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nepoberá obdobný príspevok zo zahraničia, dovŕšil dôchodkový vek a uplatnil si nárok na príslušnú dôchodkovú dávku, napr. starobný dôchodok. Je to príjem od dane oslobodený v súlade s § 9 ods. 2 písm. b) ZDP. Do vlastných príjmov manželky (manžela) sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka nezahŕňa, keďže ide o štátnu sociálnu dávku; do vlastných príjmov sa premietajú všetky príjmy, aj príjmy od dane oslobodené, okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP taxatívne uvedených: zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť (ale dôchodok do vlastných príjmov patrí), štátne sociálne dávky, štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie, daňový bonus, zamestnanecká prémia. Ing. Valéria Jarinkovičová

1/2016

dôvodu než za vykonanú prácu. Preto jej vyplatenie nie je prekážkou na trvanie nároku na nemocenskú dávku. To znamená, že ak zamestnanec poberá nemocenskú dávku a v tom istom čase mu zamestnávateľ vyplatí plnenie zo sociálneho fondu alebo odmenu za prácu vykonanú v období pred začiatkom poskytovania dávky, jeho nárok na nemocenskú dávku to neovplyvní.

Príklad č. 3: Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva poskytne v roku 2017 sponzorské profesionálnemu športovcovi – športovému reprezentantovi SR vo výške 3 200 € na obdobie 2 rokov. Sponzorovaný v roku 2017 použije na určený účel sumu 1 250 €. Sponzor všetky podmienky určené v § 17 ods. 19 písm. h) ZDP splní, preto si ako daňový výdavok môže uplatniť sponzorské vo výške 1 250 €.

UPOZORNENIE Zavádza sa teda príspevok športovému reprezentantovi – štátna sociálna dávka, ktorej účelom je finančne zabezpečiť v období poberania dôchodku športovca, ktorý ako športový reprezentant Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Česko-slovenskej federatívnej republiky, Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo Slovenskej republiky získal konkrétne medailové ocenenie na olympijských hrách, paralympijských hrách, deaflympijských hrách, majstrovstvách sveta alebo na majstrovstvách Európy.

UPOZORNENIE Príspevok sa vypláca vo výške určenej v § 3 zákona, napr. vo výške rozdielu medzi sumou 500 € a súčtom súm dôchodkových dávok, ak ide o zlatú medailu získanú na majstrovstvách Európy podľa § 2 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona.

35

Odvody do fondov a sociálna pomoc Stručne: Nariadením vlády SR č. 279/2015 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2016 ustanovila výška minimálnej mzdy na: a) 405,00 € pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou (do 31. 12. 2015 380 €), b) 2,328 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom (do 31. 12. 2015 2,184 €).

Školenia organizované vydavateľstvom Poradca podnikateľa Daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2015 (praktický príklad na novom tlačive) a podanie účtovnej závierky 15. 2. 2016 Košice 17. 2. 2016 Bratislava Lektor: Ing. Vladimír Ozimý Účtovná závierka 15. 2. 2016 Košice 26. 2. 2016 Bratislava Lektor: Ing. Mgr. Martin Tužinský, PhD. DPH - zmeny od 1. 1. 2016 a ich aplikácia do praxe 18. 2. 2016 Nitra Lektor: Ing. Vladimír Ozimý

Prehľad mzdových veličín v eurách používaných od 1. januára 2016 Minimálne mzdové nároky Stupeň 1 2 3 4 5 6

Koeficient 1,0 1,2 1,4 1,6 1,8 2,0

Mesačná mzda 405,00 486,00 567,00 648,00 729,00 810,00

40 h/týždeň 2,3280 2,7936 3,2592 3,7248 4,1904 4,6560

38,75 h/týždeň 2,4031 2,8837 3,3643 3,8450 4,3256 4,8062

Minimálna hodinová sadzba príplatku za nočnú prácu Minimálna hodinová sadzba mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce Minimálna náhrada za hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska Minimálna mzda za hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku 6-násobok minimálnej mzdy 12-násobok minimálnej mzdy

0,4656 0,4656 0,4656 2,3280 2 430,00 4 860,00

Daň z príjmov Sadzba dane zo základu dane do výšky 176,8-násobku sumy platného životného minima (198,09€) vráta19 % ne (do 35 022,31 €) 25 % Sadzba dane zo základu dane presahujúceho 176,8-násobok sumy platného životného minima (nad 35 022,31 €) Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka mesačne (pri výpočte preddavku na daň) 316,94 3 803,33 Nezdaniteľná časť základu dane ročne ak základ dane dosiahne výšku max. 19 809 € Daňový bonus na dieťa mesačne 21,41 Daňový bonus na dieťa ročná suma (za 12 mesiacov) 256,92 Nezdaniteľná časť základu dane – príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za rok max. 180,00 Nezdaniteľná časť základu dane – dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie do výšky 2 % zo ZD max. 1 029,60 Daň sa nevyrubí a neplatí ak za rok 2016 nepresiahne 17,00 Daň sa nevyrubí a neplatí ak celkové zdaniteľné príjmy za rok 2016 nepresiahnu 1 901,67

Mesačný príjem zamestnanca s odvodovou úľavou

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za rok 2015 a zmeny od 1. 1. 2016 16. 2. 2016 Bratislava 22. 2. 2016 Poprad Lektor: Júlia Pšenková

Horná hranica príjmu zamestnanca, ktorému odvodová úľava pokračuje z roka 2015 Horná hranica príjmu zamestnanca, ktorému vzniká nárok na odvodovú úľavu od 1. 1. 2016

Zoznam všetkých školení nájdete na www.profivzdelavanie.sk. Viac informácií a objednávanie na tel. čísle: +421 41 70 53 888, e-mail: [email protected]. Nájdete nás aj na facebooku na adrese www.facebook.com/VzdelavacieCentrum

UPOZORNENIE

Exekúcie a zrážky zo mzdy

Pri výkone zrážok zo mzdy v prospech výživného pre maloleté dieťa sa postup pri výkone zrážok od 1. 1. 2016 nemení!

552,08 574,86

Zdravotné a sociálne poistenie Minimálny mesačný vymeriavací základ pre SZČO a samoplatiteľov Maximálny mesačný vymeriavací základ (okrem úrazového poistenia – nie je stanovený) Minimálny preddavok na ZP SZČO a samoplatiteľov bez zdravotného postihnutia Minimálny preddavok na ZP SZČO a samoplatiteľov so zdravotným postihnutím Minimálne poistné povinne poistená SZČO a dobrovoľne poistená osoba toho:nemocenské poistenie 4,4 % starobné poistenie 18 % invalidné poistenie 6 % rezervný fond solidarity 4,75 % Minimálne poistné dobrovoľne poistenej osoby – poistenie v nezamestnanosti 2 % Maximálny príjem SZČO za rok 2015 od 1. 7. 2016 (1. 10. 2016) neplatiaci poistné do SP Maximálna hranica mesačného zárobku, do ktorej sa nebudú platiť odvody z dohody BPŠ Maximálna mesačná výška odpočítateľnej položky Maximálny denný vymeriavací základ pre výpočet náhrady príjmu pri PN

36

37,5 h/týždeň 2,4832 2,9798 3,4765 3,9731 4,4698 4,9664

429,00 4 290,00 60,06 30,03 142,20 18,87 77,22 25,74 20,37 8,58 5 148,00 200,00 380,00 42,1968

Základná nepostihnuteľná suma na povinného, ktorá sa pri výkone zrážok zo mzdy nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy a iných príjmov (100 % životného minima)

198,09

Bibiána Špániková

Nemôžete cestovať na školenia? Využite výhodné ročné predplatné videoškolení za 93,50 € bez DPH alebo si videoškolenie objednajte jednotlivo za 20 € bez DPH. Pre viac informácií volajte na tel. č. +421 41 70 53 888.

Odvody do fondov a sociálna pomoc

Zmeny v sociálnom poistení účinné od 1. januára 2016 (2. časť) Pokračovanie príspevku, ktorý bol uverejnený v PaM 11/2015. Od 1. januára 2016 nadobudne účinnosť viacero legislatívnych zmien v oblasti sociálneho poistenia a v oblasti aktívnych opatrení pre trh práce, ktoré sú už v súčasnosti schválené Národnou radou Slovenskej republiky a niektoré aj podpísané prezidentom Slovenskej republiky. Pre bežného človeka je vcelku ťažké sa v nich orientovať, keďže sú, najmä tie v oblasti sociálneho poistenia, roztrúsené vo viacerých návrhoch osobitných právnych predpisov, ktoré na prvý pohľad so sociálnym poistením nemajú nič spoločné.

Aktívne opatrenia trhu práce V oblasti trhu práce, konkrétne služieb zamestnanosti, sa viacerými opatreniami v rámci novely zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) nadviazalo na predchádzajúce reformné snahy v oblasti aktívnych politík trhu práce. Predmetné opatrenia nadobudnú účinnosť 1. januára 2016. Hlavným cieľom novely je podpora zamestnanosti, a to najmä znížením administratívnej záťaže pre žiadateľov o jednotlivé príspevky. Doposiaľ žiadateľ o akýkoľvek príspevok podľa zákona o službách zamestnanosti musel preukazovať, že má splnené daňové povinnosti, povinnosť odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, že nemá voči úradu práce, sociálnych vecí a rodiny žiadne finančné záväzky a že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období dvoch rokov pred podaním žiadosti. Na základe novely tieto informácie už úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nebude môcť vyžadovať od žiadateľa, ale má si ich zaobstarať či už priamo od príslušných inštitúcií (Sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, Národného inšpektorátu práce), alebo z vlastného informačného systému. Je nelogické, aby úrad vyžadoval od kohokoľvek informácie, ktorými disponuje vo vlastnom informačnom systéme alebo o nich má vedomosť z vlastnej činnosti. Na žiadateľovi po novom zostáva už preukazovať len dve skutočnosti, a to či nie je v konkurze, likvidácii alebo nútenej správe a či nemá evidované neuspokojené nároky svojich zamestnancov vyplývajúce z pracovného pomeru. I keď je toto opatrenie nepochybne pozitívnym krokom k znižovaniu administratívnej záťaže, zostáva otázne, či je potrebné, aby žiadateľ preukazoval aj skutočnosť, že nie je v konkurze, likvidácii alebo nútenej správe, keďže táto informácia je verejne dostupná na webovom portáli Obchodného registra Slovenskej republiky, a či by nebolo vhodnejšie, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny tieto informácie získaval napríklad priamo od príslušného okresného súdu vedúceho obchodný register.

AKTUÁLNE Povinnosť zamestnávateľov zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím Radi by sme Vás upozornili na povinnosť zamestnávateľov zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ktorú ukladá zamestnávateľovi Zákonník práce a tiež Zákon o službách zamestnanosti. V prípade, že ste zamestnali povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím alebo ste si túto povinnosť splnili realizáciou zákazky, ste povinní oznámiť tieto skutočnosti Úradu práce sociálnych vecí a rodiny do 31. 3. 2016. Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím Táto povinnosť vzniká zamestnávateľovi v prípade, že zamestnáva minimálne 20 zamestnancov a ak Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. V prípade zamestnania zamestnanca, ktorý má pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, si na tento účel zamestnávateľ započítava ako keby zamestnával 3 takýchto občanov. Zadávanie zákaziek na účely plnenia povinného podielu Podľa Zákona o službách zamestnanosti môže zamestnávateľ tento povinný podiel plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Výška zákazky na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je pre rok 2015 suma 906 eur. Zamestnávateľ, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, započítava do ceny zákazky aj daň z pridanej hodnoty.

Okrem toho sa rozšíril okruh zamestnávateľov aj o tie fyzické, resp. právnické osoby, ktoré majú v úmysle prijať uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe. Hlavným dôvodom má byť zabezpečenie možnosti vykonávania absolventskej praxe aj v zamestnaniach vykonávaných spravidla formou samostatnej zárobkovej činnosti.

Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nezapočítava do ceny zákazky daň z pridanej hodnoty vo výške, v akej mu vznikne nárok na jej odpočítanie podľa osobitného predpisu.

Ďalej sa rozšíril okruh osôb, ktoré sa považujú za samostatne zárobkovo činné na účely zákona o službách zamestnanosti, o prokuristu, ako aj o tých spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľov alebo členov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným alebo členov predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti, ktorí sú súčasne zamestnancami. Doteraz sa totiž spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľ alebo člen dozornej rady spoločnosti s ručením

Ak zamestnávateľ odobral tovar, alebo prijal službu od chránenej dielne alebo občana so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje, alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, alebo ktorý realizuje činnosti spojené s nákupom a predajom výrobkov, pričom tieto výrobky priamo nezhotovuje, započítava sa do peňažného plnenia len 10 %.

1/2016

37

Odvody do fondov a sociálna pomoc Odvod za neplnenie povinného podielu V prípade, ak zamestnávateľ nenaplní svoju povinnosť zamestnaním občanov so zdravotným postihnutím ani zadaním zákazky, je povinný odviesť na účet úradu za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu, odvod vo výške 1 019 eur do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím Na účely preukázania splnenia tejto povinnosti zamestnávateľ predkladá Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím každý rok do 31. 3. nasledujúceho kalendárneho roka. Ďalej zamestnávateľ preukazuje do 31. 3. aj náhradné plnenie povinnosti na tlačive Potvrdenie pre zamestnávateľa o zadaní a realizácii zákazky. Doklady k potvrdeniu K potvrdeniu je potrebné priložiť nasledujúce dokumenty: – kópia dokladu o zadaní zákazky (objednávka, zmluva) – kópia dokladu o zaplatení (faktúra, výpis z účtu) – rozpis tovarov (§ 64 Zákona o službách zamestnanosti), dodacie listy – kópia dokladu o priznaní postavenia chránenej dielne/chráneného pracoviska, kópia výpisu z obchodného/živnostenského registra, kópia živnostenského listu, kópia rozhodnutia alebo oznámenia SP v prípade FO, ktorá je osobou so zdravotným postihnutím. Zdroj: www.accace.sk

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Sociálne poistenie členov volebných komisií sa v roku 2016 nezmení Sociálna poisťovňa v súvislosti s budúcoročnými parlamentnými voľbami upozorňuje, že od 1. januára 2016 sa pre členov a zapisovateľov volebných komisií v rámci sociálneho poistenia nič nemení. Od 1. 1. 2016 síce nastane zmena v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, podľa ktorej budú príjmy členov a zapisovateľov volebných komisií oslobodené od dane, ale táto skutočnosť pre oblasť sociálneho poistenia nič neznamená. Tento príjem je tak ako doteraz stále príjmom, ktorý im nezakladá povinné sociálne poistenie.

38

obmedzeným alebo člen predstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti nepovažoval za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o službách zamestnanosti, ak bol súčasne zamestnancom. Z dôvodu zabezpečenia recipročného prístupu sa predlžuje obdobie platnosti povolenia na zamestnanie a s tým súvisí aj predĺženie obdobia, na ktoré možno vydať potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, z pôvodných maximálne dvoch rokov až na päť rokov, avšak bez možnosti opakovaného povolenia na zamestnanie v prípade piatich rokov. Podmienkou takéhoto predĺženia maximálneho možného obdobia je, že tak musí byť buď dohodnuté v medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo musí byť zaručená reciprocita (vzájomnosť), v zásade na základe výmeny diplomatických nót s treťou krajinou (t. j. s krajinou, ktorá nie je členským štátom Európskej únie a nemáme s ňou v danej oblasti uzavretú medzinárodnú zmluvu). V súvislosti s týmto opatrením sa novelizuje aj zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa tiež na základe toho predlžuje možnosť udelenia prechodného pobytu cudzincovi na účel zamestnania z pôvodných dvoch rokov až na päť rokov. Rozšírila sa možnosť vzdelávania a prípravy pre trh práce aj v kurzoch a programoch vzdelávania, ktoré síce nie sú akreditované, ale poskytujú odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce a ktorých realizácia je zabezpečovaná na základe oprávnenia alebo osvedčenia vydaného podľa osobitných predpisov a umožňuje získanie odborných vedomostí, zručností a schopností nevyhnutných na vykonávanie pracovných činností na pracovných miestach na trhu práce. Ide najmä o kurzy vodičov v autoškolách a pri získavaní odborných kvalifikácií niektorých vodičov a pod. S cieľom podpory zamestnanosti sa pretransformoval pôvodný príspevok na presťahovanie za prácou na príspevok na podporu mobility za prácou. Doterajší príspevok na presťahovanie za prácou bol naviazaný na zmenu trvalého pobytu v rámci územia Slovenskej republiky do miesta súvisiaceho so získaním zamestnania, ktoré muselo byť najmenej 50 kilometrov vzdialené od pôvodného miesta trvalého pobytu. Príspevok bol jednorazový a poukazoval sa uchádzačovi o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, do výšky preukázateľne vynaložených prostriedkov súvisiacich s presťahovaním do nového miesta trvalého pobytu, najviac však do sumy 1 327,76 €. Nový príspevok bude možné poskytnúť uchádzačovi o zamestnanie nielen v prípade zmeny trvalého pobytu, ale aj v prípade nahlásenia prechodného pobytu v mieste súvisiacom s novým zamestnaním, pričom nové miesto pobytu (či už trvalého, alebo prechodného) musí byť od pôvodného miesta pobytu (trvalého pobytu) vzdialené najmenej 70 kilometrov a musí sa nachádzať na území Slovenskej republiky. Uchádzačovi o zamestnanie sa aj naďalej budú uhrádzať preukázateľne vynaložené prostriedky na nájomné a plnenia poskytované s užívaním bytu, avšak už nie jednorazovo, ale mesačne, a to po dobu 6 mesiacov od presťahovania a v prípade znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (napr. občan mladší ako 26 rokov, občan starší ako 50 rokov, dlhodobo nezamestnaný občan, občan s nízkym vzdelaním a pod.) až po dobu 12 mesiacov od presťahovania. Zmenila sa aj maximálna suma príspevku, ustanovila sa maximálna percentuálna výmera preukázateľne vynaložených prostriedkov, ktoré je možné uchádzačovi o zamestnanie refundovať, ako aj absolútna suma, ktorú je možné poskytnúť. Príspevok na presťahovanie za prácou bol obmedzený maximálnou sumou 1 327,76 € a vyplácal sa jednorazovo. Príspevok na podporu mobility za prácou je mesačne vyplácaný a obmedzený jednak percentuálnou výmerou – mesačná výška príspevku je 80 % zo sumy preukázateľne vynaložených mesačných výdavkov na nájomné a na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, ako aj absolútnou maximálnou mesačnou sumou 250 € za prvých 6 mesiacov a 125 € za nasledujúcich 6 mesiacov, ak ide o znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Spolu je možné takto získať až 2 250 € (1 500 € za prvých 6 mesiacov a 750 € za ďalších 6 mesiacov v prípade znevýhodneného uchádzača o zamestnanie). Okrem toho sa skrátila lehota na podanie žiadosti

Mobilná aplikácia Zákony pre ľudí umožňuje prístup ku všetkým právnym predpisom Zbierky zákonov SR od roku 1945 v účinnom konsolidovanom znení. Stiahnite si ZADARMO na Google play.

Odvody do fondov a sociálna pomoc o príspevok z pôvodných 12 mesiacov od zmeny miesta trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania na 3 mesiace odo dňa vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. O tento príspevok je potrebné požiadať rovnako ako o predchádzajúci príspevok na presťahovanie za prácou, resp. ako o všetky ostatné príspevky v rámci aktívnych opatrení trhu práce, a to osobitnou žiadosťou na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Poslednou zmenou v novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá má súvis s podnikateľským prostredím a podporou zamestnávania, je prispôsobenie legislatívneho rámca na poskytovanie príspevkov, pri výpočte ktorých sa zohľadňuje celková cena práce, zavedeniu odpočítateľnej položky na verejnom zdravotnom poistení, a to tak, že sa pri poskytovaní týchto príspevkov nebude prihliadať na výsledok ročného zúčtovania na verejnom zdravotnom poistení.

Odvodová úľava pre nezamestnaných z najmenej rozvinutých okresov Pre zamestnávateľov určite dôležitá zmena v rámci sociálneho poistenia bola Národnou radou Slovenskej republiky prijatá dňa 11. novembra 2015 ako súčasť návrhu zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého súčasťou je aj ďalšia novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Cieľom návrhu zákona je zmierniť hospodárske rozdiely medzi okresmi a naštartovať v najmenej rozvinutých okresoch trpiacich vysokou mierou nezamestnanosti hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj, a to formou Akčného plánu rozvoja najmenej rozvinutého okresu, ktorý by mal obsahovať konkrétne opatrenia a ich harmonogram. Ako podporné opatrenie na dosiahnutie predmetného cieľa by mala slúžiť tzv. odvodová úľava pre tých nezamestnaných, ktorí boli evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov a majú trvalý pobyt v najmenej rozvinutom regióne. Ide o obdobu tzv. odvodovej úľavy pre dlhodobo nezamestnaných, ktorá bola zavedená v roku 2013. Predmetné opatrenie predstavuje tzv. odvodovú úľavu pre zamestnávateľa, ako aj pre zamestnanca, a to najdlhšie na obdobie jedného roka. Zamestnávateľ, ako ani zamestnanec nebude musieť platiť poistné na sociálne poistenie, okrem úrazového a garančného poistenia, taktiež nebudú musieť platiť ani poistné na verejné zdravotné poistenie. V sociálnom poistení sa na takéhoto zamestnanca nehľadí počas trvania odvodovej úľavy ako na zamestnanca, t. j. nebude povinne nemocensky poistený, dôchodkovo poistený a poistený v nezamestnanosti. V zdravotnom poistení sa naňho bude hľadieť ako na poistenca štátu a poistné na zdravotné poistenie zaňho bude platiť štát. Za toto obdobie nebude mať nárok na nemocenské dávky, dávku v nezamestnanosti a nebude sa mu ani toto obdobie počítať do obdobia dôchodkového poistenia na nárok na dôchodkové dávky. Bude mať len nárok na úrazové dávky a dávku garančného poistenia, ako aj na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti, keďže náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ a nie Sociálna poisťovňa. Opatrenie bude zamerané na zamestnancov v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere s nízkym príjmom, ktorí boli pred prijatím do zamestnania evidovanými v evidencii uchádzačov o zamestnanie aspoň 6 po sebe nasledujúcich mesiacov a majú trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese tak v čase vyradenia z evidencie, ako aj počas trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Hrubý príjem takéhoto zamestnanca môže byť v tomto pracovnom vzťahu najviac do úrovne 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR spred dvoch rokov (pre rok 2016 je to príjem do 574,86 €), a to najviac počas prvých 12 mesiacov trvania pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Zamestnávateľ, ktorý si bude chcieť uplatniť odvodovú úľavu, nebude môcť mať nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a na verejné zdravotné poistenie a nebude môcť kvôli zamestnaniu takéhoto zamestnanca prepustiť svojho doterajšieho zamestnanca.

1/2016

Príklad č. 1: Uchádzač A mal trvalý pobyt vo Veľkom Krtíši a našiel si nové zamestnanie vo Zvolene, ktorý je vzdialený od Veľkého Krtíša 53 km, z dôvodu nového zamestnania sa do Zvolena aj presťahoval a zmenil si trvalý pobyt. Tento uchádzač mohol získať príspevok na presťahovanie za prácou, avšak od 1. januára 2016 by už takýto uchádzač nezískal príspevok na podporu mobility za prácou, pretože nespĺňa podmienku vzdialenosti. Uchádzač B mal trvalý pobyt vo Veľkom Krtíši a našiel si nové zamestnanie v Banskej Bystrici, ktorá je vzdialená od Veľkého Krtíša 73 km, z dôvodu nového zamestnania sa do Banskej Bystrice aj presťahoval, avšak nezmenil si trvalý pobyt, ale nahlásil sa v Banskej Bystrici len na prechodný pobyt. Tento uchádzač nemohol získať príspevok na presťahovanie za prácou, pretože nespĺňal podmienku zmeny trvalého pobytu, avšak od 1. januára 2016 by už takýto uchádzač mohol získať príspevok na podporu mobility za prácou, pretože spĺňa tak podmienku zmeny pobytu (ráta sa aj nahlásenie prechodného pobytu), ako aj podmienku vzdialenosti.

Príklad č. 2: Žena ovdovela v máji 1994. Vdovský dôchodok jej bol vyplácaný do mája 1995. V roku 1996 sa stala invalidnou, a keďže táto sociálna udalosť nastala v období dvoch rokov od zániku predchádzajúceho nároku na vdovský dôchodok, vznikol jej znovu nárok na výplatu vdovského dôchodku. Vdovám, ktoré ovdoveli po 31. decembri 2003, vznikne nárok na výplatu vdovského dôchodku v prípade, že nastane zákonom ustanovená skutočnosť (napr. invalidita) bez ohľadu na dĺžku časového obdobia, ktoré uplynie od zániku predchádzajúceho nároku (teda aj po uplynutí dvoch rokov).

Príklad č. 3: Žena ovdovela v marci 2004. Vdovský dôchodok jej bol vyplácaný do marca 2005. V októbri roku 2011 sa stala invalidnou a týmto jej znovu vznikol nárok na výplatu vdovského dôchodku.

Príklad č. 4: Žena ovdovela v máji 1994. Vdovský dôchodok jej bol vyplácaný do mája 1995. V roku 1999 sa stala invalidnou, a keďže táto sociálna udalosť nenastala v období dvoch rokov od zániku predchádzajúceho nároku na vdovský dôchodok, už jej nevznikol znovu nárok na výplatu vdovského dôchodku. Podľa novely zákona o sociálnom poistení jej ale od 1. januára 2016 opätovne vznikne nárok na vdovský dôchodok, ak si oň požiada.

39

Odvody do fondov a sociálna pomoc UPOZORNENIE Na to, aby si zamestnávateľ mohol uplatniť túto úľavu, musí spĺňať tak zamestnanec, ako aj on všetky vyššie uvedené podmienky, a to kumulatívne (súčasne). Bude najmä dôležité, aby sledoval na stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, či je okres, v ktorom má trvalý pobyt jeho zamestnanec, na ktorého si túto odvodovú úľavu uplatňuje, stále v zozname najmenej rozvinutých okresov (stačí to sledovať raz štvrťročne, keďže Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny bude tento zoznam aktualizovať štvrťročne) a upozorniť takéhoto zamestnanca, aby si dôsledne plnil svoju oznamovaciu povinnosť voči nemu, a to najmä povinnosť oznámiť zmenu trvalého pobytu. V prípade, ak sa zamestnanec presťahuje do okresu, ktorý nemá status najmenej rozvinutého okresu alebo okres stratí status najmenej rozvinutého okresu (bude Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny vymazaný zo zoznamu najmenej rozvinutých okresov), týmto dňom sa naňho prestáva uplatňovať odvodová úľava, stáva sa zamestnancom na účely sociálneho poistenia a zamestnávateľ je povinný ho prihlásiť na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti najneskôr do dňa určeného na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom tohto zamestnanca, za kalendárny mesiac, v ktorom prestal mať trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese.

OTESTUJTE SA: 1. Na aké maximálne možné dlhé obdobie bude možné vydať povolenie na zamestnanie? a) na 2 roky s možnosťou opätovného predĺženia b) na 5 rokov bez možnosti opätovného predĺženia c) na 5 rokov s možnosťou opätovného predĺženia 2. Odkedy bude možné považovať kurz v autoškole za vzdelávanie a prípravu na trh práce pre účely služieb zamestnanosti? a) od 1. januára 2016 b) už to je možné c) vzhľadom na to, že ide o neakreditovaný kurz, nebude to možné 3. V čom spočíva rozdiel medzi príspevkom na presťahovanie za

40

Najmenej rozvinutý okres je určený na základe splnenia podmienky vysokej miery nezamestnanosti, ktorá je definovaná ako priemerná miera nezamestnanosti za štvrťrok vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorú vykazuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Do zoznamu najmenej rozvinutých okresov bude konkrétny okres zapísaný, ak miera evidovanej nezamestnanosti v takomto okrese dosiahla počas 9 kalendárnych štvrťrokov v rámci obdobia 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych štvrťrokov hodnotu vyššiu ako 1,6-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike za rovnaké obdobie. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny bude viesť zoznam najmenej rozvinutých okresov, zverejňovať ho na svojom webovom sídle a pravidelne v štvrťročných intervaloch ho aktualizovať. Zoznam okresov bude obsahovať informáciu o dátume zápisu okresu do zoznamu, dátume výmazu okresu zo zoznamu, ak prestane spĺňať podmienku výšky miery evidovanej nezamestnanosti v sledovanom období, a ak sa zároveň ukončí plnenie akčného plánu, informáciu o realizácii akčného plánu v danom okrese, ako aj históriu zverejnených údajov. Je nevyhnutné, aby mal zamestnanec, na ktorého sa má vzťahovať táto nová odvodová úľava, trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese, a to počas celého trvania tejto úľavy. V prípade, že by zamestnávateľ zamestnal fyzickú osobu, ktorá síce bola šesť mesiacov evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak v čase vzniku zamestnania, t. j. v čase vyradenia z evidencie z dôvodu zamestnania nemala trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a až následne sa doň presťahovala, resp. sa tento okres stal najmenej rozvinutým až po tom, čo bola vyradená z evidencie, nezačne sa naňho vzťahovať odvodová úľava presťahovaním do najmenej rozvinutého okresu, resp. po tom, čo získa status najmenej rozvinutého okresu, pretože by neboli splnené vyššie uvedené podmienky kumulatívne. To znamená, že by nebol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pri súčasnom splnení podmienky trvalého pobytu v najmenej rozvinutom okrese. Zamestnávateľ si bude uplatňovať odvodovú úľavu obdobne ako v prípade uplatňovania si odvodovej úľavy pre dlhodobo nezamestnaného, tzn. že pri prihlasovaní zamestnanca do Sociálnej poisťovne vyplní na registračnom liste fyzickej osoby v kolónke typ zamestnanca, že ide o fyzickú osobu s odvodovou úľavou v najmenej rozvinutom okrese. Podľa poučenia Sociálnej poisťovne na vyplnenie registračného listu FO na rok 2016 by mal zamestnávateľ do kolónky zamestnanec – typ uviesť číslo 14 – Zamestnanec podľa § 4 ods. 1 písm. d) bod 1a. zákona v znení účinnom od 15. 12. 2015. Registračný list, ako aj poučenie je možné nájsť aj na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak by zamestnanec, na ktorého si chce uplatniť zamestnávateľ túto novú odvodovú úľavu, spĺňal aj podmienky nároku na túto úľavu, t. j. bol by evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny viac ako 6 mesiacov (avšak minimálne 12 mesiacov) a mal trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese a rovnako by spĺňal podmienky nároku na odvodovú úľavu pre dlhodobo nezamestnaných, t. j. bol by dlhodobo nezamestnaným občanom, tzn. bol evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny aspoň 12 mesiacov, samozrejme, pri splnení všetkých ostatných podmienok úľavy (výška príjmu, žiadne nedoplatky voči Sociálnej poisťovni a pod.), musí si zamestnávateľ vybrať, ktorú z týchto dvoch odvodových úľav si chce uplatniť. V oboch prípadoch by nebol on, ako ani jeho zamestnanec povinný platiť poistné na sociálne poistenie, okrem úrazového a garančného poistenia, taktiež nebudú musieť platiť ani poistné na verejné zdravotné poistenie. Rozdiel je však v tom, že pri odvodovej úľave pre dlhodobo nezamestnaných nie je potrebné sledovať status najmenej rozvinutého regiónu, ako ani trvalý pobyt zamestnanca a úľava sa naňho uplatňuje 12 mesiacov bez ohľadu na zmenu trvalého pobytu alebo stratu statusu najmenej rozvinutého okresu. Preto, ak zamestnanec spĺňa podmienky pre obe úľavy, bude vždy pre zamestnávateľa výhodnejšie vybrať si odvodovú úľavu pre dlhodobo nezamestnaných. Toto opatrenie je voľne kombinovateľné s aktívnymi politikami trhu práce, napr. je možné ho kombinovať s novozavedeným príspevkom na podporu mobility za prácou za predpokladu splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok pre obe opatrenia.

Hľadáte konkrétny odborný článok a neviete, v ktorom čísle bolo uverejnený? Nezúfajte, stačí ísť na www.danovecentrum.sk, prihlásiť sa a zadať hľadaný výraz do vyhľadávača. Vyhľadávate vo všetkých číslach a článkoch.

Odvody do fondov a sociálna pomoc Zákon o športe Ďalším z radu zákonov novelizujúcich zákon o sociálnom poistení je návrh úplne nového zákona o športe. Jeho účelom je zaviesť právne prostredie regulujúce akúkoľvek športovú činnosť, ako aj upraviť právne postavenie športovca, jeho práva a povinnosti. Doposiaľ nebola športová činnosť v právnom poriadku Slovenskej republiky žiadnym spôsobom komplexne regulovaná. Na základe tohto zákona môže profesionálny športovec vykonávať svoju činnosť buď ako zamestnanec na základe pracovnoprávneho vzťahu, alebo obdobného pracovného vzťahu v rezortnom športovom stredisku, ako samostatne zárobkovo činná osoba, ako je tomu aj dnes, alebo v právnom vzťahu obdobnom pracovnému pomeru na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Poslednú skupinu tvoria tí športovci, ktorých činnosť spĺňa znaky závislej činnosti a nejde o zamestnancov na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu v rezortnom športovom stredisku (tzv. policajtov a profesionálnych vojakov). Jednou zo súvisiacich zmien bolo zavedenie zdaňovania príjmov profesionálneho športovca vyplývajúcich zo zmluvy o profesionálnom športe v rámci príjmov zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že v sociálnom poistení sa za zamestnanca považuje každá fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, rozširuje sa tým aj okruh povinne sociálne poistených zamestnancov o profesionálneho športovca vykonávajúceho svoju športovú činnosť na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu. Je však potrebné upozorniť na to, že táto právna úprava má odloženú účinnosť o tri roky, t. j. začne sa uplatňovať až od 1. januára 2019, a to z dôvodu primeranej legisvakančnej lehoty. Ponecháva sa primerané časové obdobie na to, aby mali tak športovci, ako aj športové organizácie, ktoré ich zamestnávajú, čas prispôsobiť sa zavedeniu tzv. plného odvodového zaťaženia. Až do 1. januára 2019 nebudú profesionálni športovci vykonávajúci svoju činnosť na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu povinne sociálne poistení, tzn. že nebudú ani oni, ani ich zamestnávatelia povinní platiť poistné na sociálne poistenie, avšak nebudú ani v tomto období krytí dávkami sociálneho poistenia.

4.

5.

Čo sa týka športovcov vykonávajúcich svoju činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby, pre tých sa nič nemení. Budú naďalej podliehať povinnému sociálnemu poisteniu ako všetky ostatné samostatne zárobkovo činné osoby, a to podľa toho, či ich príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti za predchádzajúci rok prekročí zákonom ustanovenú hranicu, ktorá bude 429 € pre rok 2016. Čo sa týka zamestnancov na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu v rezortnom športovom stredisku, ide v zásade o policajtov a profesionálnych vojakov. Na nich sa tiež uplatňuje rovnaký režim, ako sa na nich uplatňoval doposiaľ. Nevzťahuje sa na nich však zákon o sociálnom poistení, ale zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dobrovoľná vojenská príprava a aktívne zálohy Zákon o sociálnom poistení sa ďalej novelizuje v súvislosti s návrhom zákona o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol v Národnej rade Slovenskej republiky schválený dňa 12. novembra 2015. Podľa doteraz platnej právnej úpravy v Slovenskej republike bola vojenská obrana štátu založená na tzv. profesionálnej armáde. Vojenský výcvik absolvovali len vojaci v služobnom pomere, tzv. profesionálni vojaci. Od 1. januára 2016 budú môcť občania Slovenskej republiky absolvovať v rámci dobrovoľnej vojenskej prípravy vojenský výcvik a pripraviť sa tak na prípadnú obranu Slovenskej republiky. Okrem toho sa týmto opatrením má zabezpečiť aj obnova tvorby aktívnych záloh, ak sa tak takto dobrovoľne vycvičení občania dobrovoľne rozhodnú.

1/2016

6.

7.

prácou a príspevkom na podporu mobility za prácou? a) len v predĺžení možnosti ho poberať, v zmene podmienky pobytu a v zmene podmienky vzdialenosti nového miesta pobytu od pôvodného trvalého pobytu b) len v predĺžení možnosti ho poberať, v zmene podmienky pobytu, v zmene podmienky vzdialenosti nového miesta pobytu od pôvodného trvalého pobytu a vo zvýšení maximálnej možnej sumy c) v predĺžení možnosti ho poberať, vo zvýšení maximálnej možnej sumy, v zmene podmienky pobytu, v zmene podmienky vzdialenosti nového miesta pobytu od pôvodného trvalého pobytu, ako aj v skrátení lehoty na podanie žiadosti Kto zverejňuje na svojom webovom sídle zoznam najmenej rozvinutých okresov? a) Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky b) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky c) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Aký je rozdiel medzi odvodovou úľavou pre dlhodobo nezamestnaných a odvodovou úľavou pre nezamestnaných z najmenej rozvinutých regiónov? a) v období, počas ktorého je možné úľavu uplatniť b) v podmienke trvalého pobytu v najmenej rozvinutom okrese a dĺžke evidencie na úrade práce pred uplatnením úľavy c) v podmienke maximálneho možného dosahovaného príjmu takéhoto zamestnanca Je možné odvodovú úľavu kombinovať s inými opatreniami na podporu zamestnanosti? a) áno b) nie V akom právnom vzťahu bude môcť športovec vykonávať športovú činnosť? a) len na základe pracovného pomeru b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu v rezortnom športovom stredisku, v právnom vzťahu obdobnom pracovnému pomeru na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba

41

Odvody do fondov a sociálna pomoc c) len na základe zmluvy o profesionálnom výkone športu 8. Odkedy sa bude na každého športovca plne vzťahovať sociálne poistenie, resp. zabezpečenie? a) od 1. januára 2016 b) od 1. januára 2019 c) už sa na nich sociálne poistenie, resp. zabezpečenie vzťahuje 9. Do akej výšky príjmu nevznikne športovcovi, ktorý vykonáva svoju činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, povinné sociálne poistenie? a) do 67 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (pre rok 2016 je to 574,86 €) b) do 50 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov (pre rok 2016 je to 429 €) c) do výšky minimálnej mzdy 10.Kto bude môcť podstúpiť dobrovoľnú vojenskú prípravu? a) len muži b) len občan Slovenskej republiky (muži aj ženy) c) každá fyzická osoba 11.Ktorými dávkami sociálneho poistenia bude krytá osoba počas dobrovoľnej vojenskej prípravy a pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh aktívnych záloh? a) všetkými dávkami sociálneho poistenia b) len dávkami dôchodkového poistenia c) dávkami úrazového poistenia a toto obdobie sa im bude rátať do obdobia dôchodkového poistenia na nárok na dôchodkové dávky 12.Na koho sa predmetné opatrenie vzťahuje? a) na všetky vdovy a vdovcov b) na vdovy a vdovcov, ktorí ovdoveli do 31. decembra 2003 c) len na vdovy, ktoré ovdoveli pred 1. januárom 2004 13.Od akého dňa sa začne opätovne vyplácať pozostalostný dôchodok vdov a vdovcov, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004? a) spätne, odkedy sa im prestal vyplácať pozostalostný dôchodok b) spätne od 1. januára 2004 c) odo dňa splnenia podmienok opätovného nároku na pozostalostný dôchodok, resp. jeho výplatu, najskôr však od 1. januára 2016 Správne odpovede: 1b); 2a); 3c); 4c); 5b); 6a); 7b); 8b); 9b); 10b); 11c); 12b); 13c)

42

Nóvum, ktoré do sociálneho poistenia prináša táto právna úprava, spočíva v zabezpečení pokrytia týchto osôb úrazovými dávkami a dôchodkovým poistením počas dobrovoľnej vojenskej prípravy a pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh aktívnych záloh. Štát bude platiť za tieto osoby poistné na dôchodkové poistenie, príspevky do II. piliera, ak sú sporiteľmi, ako aj náklady na dávky úrazového poistenia, ak vznikne úraz takejto osobe počas dobrovoľnej vojenskej prípravy, pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh aktívnych záloh.

Vdovský a vdovecký dôchodok Dňa 25. novembra 2015 Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o sociálnom poistení. Táto novela zákona o sociálnom poistení priniesla s účinnosťou od 1. januára 2016 okrem zvýšenia materského z pôvodných 65 % na 70 % denného vymeriavacieho základu aj odstránenie rozdielov v právnej úprave opätovného vzniku trvalého nároku na výplatu vdovského, resp. vdoveckého dôchodku vdov, resp. vdovcov, ktorí ovdoveli do 31. decembra 2003, v porovnaní s tými, ktorí ovdoveli po tomto dni, spočívajúce v časovom obmedzení možnosti splnenia podmienok na trvalý nárok na vdovský, resp. vdovecký dôchodok alebo trvalý nárok na jeho výplatu. Podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003 mala vdova nárok na vdovský dôchodok po dobu 1 roka od smrti manžela. Po uplynutí jedného roka jej nárok na vdovský dôchodok, resp. jeho výplatu zanikol, ak nesplnila zákonom ustanovené podmienky (invalidita, výchova aspoň troch detí, vek 45 rokov a výchova dvoch detí alebo vek 50 rokov). Ak tieto podmienky vdova splnila najneskôr do dvoch rokov od zániku predošlého nároku, tak jej nárok na vdovský dôchodok, resp. jeho výplatu vznikol opätovne. Inak nárok na vdovský dôchodok, resp. jeho výplatu zanikol definitívne, okrem prípadu, ak sa opätovne začala starať o nezaopatrené dieťa, ktoré malo nárok na sirotský dôchodok, vtedy trval nárok na vdovský dôchodok počas obdobia starostlivosti o toto dieťa. (Príklady č. 2 a 3) Rozdielnosť právnej úpravy v prípade vdovcov spočíva v tom, že u vdovca, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004 a nebol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 alebo mu zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok pred 1. augustom 2006, sa musia zákonom ustanovené podmienky naplniť najneskôr do troch rokov od smrti manželky. Táto lehota bola ustanovená tak, aby korešpondovala s obdobím jedného roka po smrti manžela, kedy má vdova nárok na vdovský dôchodok, a s obdobím dvoch rokov od zániku predchádzajúceho nároku na výplatu vdovského dôchodku, dokedy mohla splniť zákonom ustanovené podmienky. Právna úprava účinná po 31. decembri 2003 nevyžaduje, aby sa podmienky vzniku nároku na vdovecký dôchodok splnili do troch rokov od smrti manželky, resp. do iného zákonom určeného času. Vdovecký dôchodok je určený pevnou sumou 136,50 € mesačne, ktorá je odvodená z pevnej sumy vdoveckého dôchodku vdovca, ktorý ovdovel pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných od 1. augusta 2006, po konverzii na euro a po každoročnej valorizácii. Je potrebné si však uvedomiť, že predmetná zmena spočíva len v odstránení časového obmedzenia možného opätovného vzniku nároku na pozostalostný dôchodok, resp. nároku na jeho výplatu, nie v zmene hmotnoprávnych podmienok, na základe ktorých sa pozostalostný dôchodok priznával. Tzn., že sa bude naďalej posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase vzniku sociálnej udalosti, ktorou je smrť manžela. Opätovný nárok na vdovský dôchodok, resp. na jeho výplatu je podmienený podaním žiadosti. Sociálna poisťovňa o ňom nebude rozhodovať ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. (Príklad č. 4) JUDr. Martina Šagiová

Hľadáte konkrétny odborný článok a neviete, v ktorom čísle bolo uverejnený? Nezúfajte, stačí ísť na www.mzdovecentrum.sk, prihlásiť sa a zadať hľadaný výraz do vyhľadávača. Vyhľadávate vo všetkých číslach a článkoch.

Odvody do fondov a sociálna pomoc

E–Služby Sociálnej poisťovne Aké povinnosti vyplývajú Sociálnej poisťovni z aplikácie e-služieb? Sociálna poisťovňa zabezpečuje režim nepretržitej prevádzky e-služieb, zodpovedá za spracovanie elektronických dokumentov po ich prijatí od rozhodujúceho času, je oprávnená na základe vlastného zváženia zastaviť prijímanie elektronických dokumentov do systému elektronických služieb a možnosť prezerania údajov v elektronickej forme, o čom bezodkladne informuje odvádzateľa poistného. Na základe písomnej žiadosti odvádzateľa poistného má právo zablokovať prístup klientovi elektronických služieb v prípade straty, odcudzenia, zneužitia alebo podozrenia zo zneužitia bezpečnostného predmetu alebo autentifikačných údajov, pričom vydá náhradný bezpečnostný predmet na základe žiadosti odvádzateľa poistného, na základe písomnej žiadosti odvádzateľa poistného zruší prístup klientovi elektronických služieb, ak stratil oprávnenie na realizáciu činností v jeho mene. Sociálna poisťovňa oznámi zmeny podmienok odosielania, prijímania, spracovania elektronických dokumentov a prezerania údajov v elektronickej podobe v systéme elektronických služieb na internetovej stránke elektronických služieb a na informačných tabuliach v pobočkách Sociálnej poisťovne, nezodpovedá za nedoručenie, za oneskorené doručenie alebo za doručenie nesprávneho elektronického dokumentu v dôsledku neoprávnenej činnosti, nesprávneho postupu alebo neodbornej manipulácie pri zasielaní elektronického dokumentu.

Stručne: Elektronické služby Sociálnej poisťovne predstavujú v súčasnej dobe systém organizačných, technických a programových prostriedkov umožňujúcich doručovanie alebo prezeranie údajov na účely sociálneho poistenia v elektronickej forme. Sociálna poisťovňa neustále výrazne rozširuje rozsah elektronických služieb a informácií poskytovaných nielen občanom, ale aj zamestnávateľom. Namiesto doterajšieho zasielania tlačív evidenčných listov dôchodkového poistenia v papierovej forme budú môcť zamestnávatelia od 4. januára 2016 zasielať evidenčné listy dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovni elektronicky, od tejto zmeny Sociálna poisťovňa očakáva zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľov.

Kto môže byť klientom e-služieb Sociálnej poisťovne? Klientom e-služieb Sociálnej poisťovne môže byť fyzická osoba, ktorú odvádzateľ poistného poveril na výkon činností v systéme e-služieb SP vo svojom mene a je oprávnený vykonávať len tie činnosti v systéme elektronických služieb SP v mene odvádzateľa poistného, na ktoré bol poverený, taktiež je povinný postupovať pri spracovaní, odoslaní elektronických údajov alebo prezeraní údajov v súlade s Používateľskou príručkou systému elektronických služieb SP. Klient e-služieb je osobne zodpovedný za ochranu identifikačných a autentizačných údajov, bezpečnostného predmetu pred stratou odcudzením alebo zneužitím neoprávnenou osobou, ako i za kontrolu správnosti identifikačných a autentifikačných údajov. Pri podozrení zo zneužitia, neautorizovaného použitia alebo sprístupnenia autentifikačných údajov a bezpečnostného predmetu neoprávneným osobám je povinný bezodkladne toto oznámiť odvádzateľovi poistného a Sociálnu poisťovňu požiadať o zablokovanie prístupu do jej elektronických služieb.

UPOZORNENIE V roku 2016 sa upravujú podmienky a pravidlá súvisiace s plnením povinnosti odvádzateľa poistného – zamestnávateľa predkladať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne údaje na účely sociálneho poistenia elektronicky a s prezeraním údajov v elektronickej podobe (vrátane saldokonta), ako i podmienky prezerania údajov samostatne zárobkovo činnou osobou na svojom saldokonte (účte) prostredníctvom elektronickej služby Saldokonto.

Akým spôsobom sa môže klient prihlásiť do e-služieb Sociálnej poisťovne? Do elektronických služieb sa klient prihlasuje prostredníctvom webovej stránky Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk kliknutím na príslušný typ elektronickej služby zadaním adresy https://esluzby.socpoist.sk/ezuf v internetovom prehliadači. Po zobrazení úvodnej stránky je potrebné zadať jednoznačný 10-znakový kód „Prihlasovacie meno (SSN):“; ide o špecifický reťazec znakov pridelený fyzickej osobe (odvádzateľ poistného alebo ním splnomocnená osoba), ktorý mu vygenerovala a pridelila Sociálna poisťovňa. Po kliknutí na „Prihlásiť“ je potrebné zadať 4-znakový kód z pridelenej Grid karty.

Kedy je aktivovaný prístup k e-službám Sociálnej poisťovne? Prístup k elektronickým službám Sociálnej poisťovne s právami pre odvádzateľa poistného bude aktivovaný ihneď po prevzatí GRID karty a s právami pre fyzickú osobu (IUP – individuálny účet poistenca) bude aktivovaný najneskôr do 3 dní od prevzatia GRID karty.

1/2016

POZNÁMKA Pri každej komunikácii so zamestnancom Sociálnej poisťovne je povinný sa identifikovať preukázaním preukazu totožnosti alebo iným hodnoverným spôsobom definovaným Sociálnou poisťovňou, taktiež je povinný používať informácie a ďalšie podklady poskytnuté Sociálnou poisťovňou len na účely činnosti v systéme e-služieb SP v súlade s autorským zákonom a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

43

Odvody do fondov a sociálna pomoc POZNÁMKA Splnomocnenie môže byť vystavené zvlášť na fyzickú osobu na podpísanie „Dohody o podmienkach elektronickej komunikácie“ a zvlášť na fyzickú osobu, ktorej bude pridelená „Grid karta“ a prístup na podávanie dokumentov za konkrétneho odvádzateľa, alebo to môže byť na oboje jedna osoba, ktorej zamestnávateľ udelil generálnu plnú moc. Pri podpisovaní, preberaní dohody, prístupov (jeden zamestnávateľ môže mať pridelených viacero prístupov do ePortálu) je potrebné, aby sa fyzická osoba, ktorá koná so Sociálnou poisťovňou, preukázala platným preukazom totožnosti (občiansky preukaz, cestovný pas a pod.).

Potrebujete vyriešiť konkrétny problém? Naši odborní poradcovia sú tu pre Vás na tel. čísle +421 900 411 636 alebo píšte na [email protected]

UPOZORNENIE Zamestnávateľ: – je povinný identifikovať sa pri každej komunikácii so zamestnancom Sociálnej poisťovne preukázaním preukazu totožnosti alebo iným hodnoverným spôsobom definovaným Sociálnou poisťovňou, – má právo žiadať na základe písomnej žiadosti o zriadenie prístupu pre nového klienta elektronických služieb SP zrušenie prístupu klientovi elektronických služieb SP alebo zablokovanie prístupu klientovi elektronických služieb SP a pod., – je povinný zabezpečiť, aby každý klient elektronických služieb SP mal zriadený vlastný prístup k službám systému elektronických služieb a mal vlastný bezpečnostný predmet – technický prostriedok, určený na bezpečné uloženie údajov potrebných na identifikáciu a autentifikáciu, – je povinný bezodkladne oznámiť Sociálnej poisťovni všetky zmeny súvisiace s identifikáciou odvádzateľa poistného alebo so zriadením prístupu pre klienta elektronických služieb SP a hlásiť všetky udalosti, ktoré by mohli viesť k zneužitiu prístupu klienta elektronických služieb SP, a ďalšie skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zasielanie údajov na účely sociálneho poistenia v elektronickej forme.

44

Ako má klient postupovať pri neúspešnom prihlásení sa do systému? Neúspešné prihlásenie klienta môže byť z dôvodov zadania nesprávneho prihlasovacieho mena, prípadne zadania nesprávneho kódu z Grid karty. V takýchto prípadoch je potrebné kliknúť na „Znovu prihlásiť“ a zadať správne prihlasovacie údaje, v prípade 3 chybných zadaní sa účet zablokuje. Ak nastane situácia, že účet sa zablokuje, je potrebné zatelefonovať na telefónne číslo uvedené na stránke SP a pripraviť si údaje, ktoré sú potrebné pre odblokovanie účtu, a to prihlasovacie meno (SSN) a odpoveď na bezpečnostnú otázku. Bezpečnostná otázka a odpoveď slúžia na overenie klienta, sú uvedené v protokole o preberaní bezpečnostného predmetu.

Aké sú povinnosti zamestnávateľa (odvádzateľa poistného) pri elektronickej komunikácii? Odvádzateľom poistného môže byť zamestnávateľ – právnická alebo fyzická osoba, povinný podľa zákona číslo 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladať Sociálnej poisťovni údaje na účely sociálneho poistenia v elektronickej podobe alebo samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) – povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistená SZČO, ktorá prostredníctvom elektronických služieb Sociálnej poisťovne má možnosť prezerať údaje na svojom účte. Odvádzateľ poistného (zamestnávateľ – právnická osoba, resp. fyzická osoba) alebo ním notárom splnomocnená osoba, ak má povinnosť alebo chce doručovať požadované údaje v elektronickej forme prostredníctvom systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, požiada osobne v ktorejkoľvek pobočke SP o podpísanie Dohody o podmienkach elektronickej komunikácie a pridelenie prístupových práv a Grid karty. Zamestnávateľ ako odvádzateľ poistného sa zaväzuje doručovať Sociálnej poisťovni (SP) údaje na účely sociálneho poistenia elektronickou formou v tom prípade, ak príslušná služba musí byť uvedená v zozname e-služieb Sociálnej poisťovne pre odvádzateľov poistného, pričom zamestnávateľ zodpovedá za presnosť a správnosť údajov v elektronických dokumentoch odoslaných do systému elektronických služieb do okamihu rozhodujúceho času (čas prijatia elektronického dokumentu informačným systémom Sociálnej poisťovne), ako i za presnosť a správnosť údajov súvisiacich so správou prístupových práv, identifikačných a autentifikačných údajov, bezpečnostných predmetov poskytnutých s cieľom zriadenia prístupu do systému elektronických služieb pre klienta. l

identifikácia – poskytnutie údajov o identite klienta elektronických služieb SP (identifikačné údaje) informačnému systému SP

l

autentifikácia – overenie identity klienta elektronických služieb SP pomocou pridelených údajov (autentifikačné údaje), t. j. uistenie sa, že klient elektronických služieb SP je ten, za koho sa vyhlasuje

l

autorizácia – udelenie práv a povolenie určených aktivít klientovi elektronických služieb SP

Ak zamestnávateľ z dôvodu prekážok, ktoré nie sú na strane Sociálnej poisťovne, nemôže odoslať údaje na účely sociálneho poistenia elektronickou formou v lehote ustanovenej zákonom o sociálnom poistení a má udelenú výnimku z povinnosti zasielať dokumenty elektronickou formou, je povinný doručiť údaje na účely sociálneho poistenia v zákonom ustanovenej lehote príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na predpísaných tlačivách; oneskorené doručenie údajov na účely sociálneho poistenia elektronickou formou má rovnaké právne účinky ako oneskorené doručenie iným spôsobom.

Potrebujete byť v obraze? PP noviny vás každý mesiac informujú o pripravovaných a realizovaných zmenách v legislatíve SR. Stačí sledovať svoj email.

Odvody do fondov a sociálna pomoc Ako postupovať pri zmene osoby, ktorá zasiela elektronické dokumenty? V prípade zmeny splnomocnenej osoby, ktorá zasiela elektronické dokumenty, odvádzateľ poistného alebo ním splnomocnená osoba požiada osobne v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne o odobratie prístupových práv jednej osoby, pridelenie Grid karty alebo prístupových práv inej osobe, pričom Grid karta je osobné vlastníctvo fyzickej osoby, na ktorú je evidovaná, nie je vlastníctvom odvádzateľa poistného.

Ako prihlásiť cudzieho štátneho príslušníka prvýkrát do registra Sociálnej poisťovne? Zamestnávateľ musí vyplniť tlačivo Registračný list fyzickej osoby v písomnej podobe, pretože za zamestnanca cudzieho štátneho príslušníka ho nemôže zaslať elektronicky, ak v čase registrácie nemá pridelené rodné číslo. Tlačivo zamestnávateľ predloží pobočke SP a tá podľa dátumu jeho narodenia a pohlavia vygeneruje evidenčné číslo cudzinca EČC.

UPOZORNENIE Toto číslo nahrádza rodné číslo pri identifikácii zamestnanca cudzinca v Sociálnej poisťovni. Pobočka SP potom spracuje prihlášku v registri poistencov.

POZNÁMKA Týmto krokom chce Sociálna poisťovňa odbremeniť zamestnávateľov od predkladania tlačív v papierovej forme, ušetriť náklady na poštovné a rozšíriť elektronickú komunikáciu s klientmi. Zamestnávateľom sa tým ušetrí čas potrebný na splnenie oznamovacej povinnosti a Sociálnej poisťovni to pomôže zefektívniť procesy, ktoré slúžia klientovi.

Aký typ e-služieb poskytuje Sociálna poisťovňa v súčasnosti? Sociálna poisťovňa s cieľom zefektívnenia spolupráce s klientmi – zamestnávateľmi v súčasnej dobe využíva spôsob elektronickej komunikácie pri týchto elektronických službách: l

Mesačný výkaz poistného a príspevkov zamestnávateľa,

l

Výkaz poistného a príspevkov,

l

Registračný list fyzickej osoby,

l

Saldokonto.

Povinnosť zasielať mesačné výkazy poistného, výkazy poistného a príspevkov, ako aj registračné listy fyzických osôb pobočke Sociálnej poisťovne v elektronickej forme určuje Sociálna poisťovňa zamestnávateľom s počtom 3 a viac zamestnancov s účinnosťou od roku 2011. Zamestnávatelia alebo splnomocnené osoby môžu bezplatne na pobočkách Sociálnej poisťovne požiadať o prístup k elektronickým službám a súčasne prístup na portál elektronických služieb Sociálnej poisťovne. Okrem toho v Sociálnej poisťovni si môže klient vyžiadať rôzne druhy potvrdení či fotokópií z oficiálnych listín okrem osobného riešenia záležitostí v kamennej pobočke, prioritou sa stáva elektronická komunikácia: l

elektronická komunikácia so zamestnávateľmi – registračné listy zamestnancov, mesačné výkazy poistného a príspevkov, výkazy poistného, evidenčné listy dôchodkového poistenia (rok 2016),

l

elektronický prístup k individuálnemu účtu poistenca – je určený pre všetkých občanov SR. Každý záujemca môže získať prehľad o započítaných obdobiach svojho zamestnania (poistenia), informáciu o výške vymeriavacích základov na platenie poistného, všeobecných vymeriavacích základov a osobných mzdových bodov. Pomocou týchto údajov po dosadení do kalkulačky na informatívny výpočet dôchodku (ten sa nachádza na webovej stránke Sociálnej poisťovne) si každý občan orientačne vypočíta výšku svojho budúceho starobného dôchodku. Údaje z individuálneho účtu poistenca si občan môže zistiť aj z domu, ak si vybaví v pobočke bezplatný prístup cez tzv. Grid kartu (podobne ako v banke).

l

Sociálna poisťovňa v roku 2014 vybavila takmer 20-tisíc písomných žiadostí o stave individuálneho účtu poistenca. Viac ako 3-tisíc takýchto informácií zaslala občanom SR žijúcim v cudzine.

1/2016

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Na nemocenské máte nárok, aj keď sprevádzate dieťa v nemocnici alebo v kúpeľoch Ak sa ako zamestnaný rodič staráte o choré dieťa, ktoré potrebuje absolvovať operáciu alebo kúpeľnú liečbu a môže ju absolvovať jedine so sprievodcom, môžete požiadať Sociálnu poisťovňu o nemocenské alebo o ošetrovné. V prípade dlhšie trvajúcej hospitalizácie alebo kúpeľnej liečby požiadajte lekára o vystavenie tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (PN-ku). Za prvých desať kalendárnych dní tak budete mať nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorú vypláca zamestnávateľ. Nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, budete mať od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia hospitalizácie, prípadne kúpeľnej liečby. PN-ku vám ako sprievodcovi vystaví zdravotnícke zariadenie poskytujúce ústavnú starostlivosť dieťaťu, prípadne v odôvodnených prípadoch vám môže toto tlačivo vystaviť aj všeobecný lekár pre dospelých, t. j. váš ošetrujúci lekár. Ak by ste si chceli uplatniť nárok na ošetrovné, Žiadosť o ošetrovné vám taktiež môže vystaviť zdravotnícke zariadenie poskytujúce ústavnú starostlivosť dieťaťu alebo po prepustení z hospitalizácie ošetrujúci lekár dieťaťa (ak je k nahliadnutiu lekárska prepúšťacia správa z hospitalizácie dieťaťa). Ošetrovné vám Sociálna poisťovňa preplatí len za prvých desať dní.

45

Odvody do fondov a sociálna pomoc Sociálna poisťovňa odporúča, ak ide o dlhšie trvanie potreby sprevádzania dieťaťa v zdravotníckych zariadeniach, uplatniť si preto nárok na nemocenské.

UPOZORNENIE

V súvislosti s agendou individuálnych účtov bolo poistencom v roku 2014 zaslaných takmer 4-tisíc vysvetľujúcich listov, v ktorých boli zodpovedané ich otázky súvisiace najmä s preukázaním chýbajúcich období poistenia a uplatnením nároku na dôchodok. Počet podaní súvisiacich s požiadavkou vyhotovenia a zaslania informácie o stave a informácie o zmenách stavu individuálneho má v roku 2015 stúpajúcu tendenciu. Mesačne Sociálna poisťovňa eviduje okolo 2-tisíc takýchto žiadostí a zasiela občanom mesačne približne 400 vysvetľujúcich listov súvisiacich s touto problematikou, l

centrálny informačný ponukový systém (CIPS) pomáha sporiteľom pri rozhodovaní o najvýhodnejšej ponuke pre výplatu dôchodku z II. piliera, keďže Sociálna poisťovňa je správcom tohto systému,

l

saldokonto – pomocou tejto elektronickej služby si od roku 2013 živnostníci a samostatne zárobkovo činné osoby môžu sami skontrolovať, či poistné zaplatili správne, či a v akej výške majú preplatok alebo nedoplatok, čím predchádzajú možným budúcim problémom spojeným s vymáhaním dlžných súm,

l

SMS správy a e-maily o nezaplatenom poistnom za uplynulý mesiac – túto službu zaviedla SP v roku 2014 a pomáha živnostníkom predchádzať problémom vyplývajúcim z vymáhania nezaplateného poistného. Ak SZČO obratom zareaguje, predíde nielen napríklad exekučnému konaniu pri vymáhaní pohľadávok, ale aj narastaniu penále.

l

Živnostníci majú nárok na dávku v nezamestnanosti iba vtedy, ak sú dobrovoľne poistení

Sociálna poisťovňa oznamuje od roku 2015 živnostníkom a ostatným SZČO vznik a zánik povinného poistenia, ako aj výšku vymeriavacieho základu, výšku poistného, a to do 20 dní od vzniku tejto povinnosti,

l

Sociálna poisťovňa pripomína živnostníkom a ostatným samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO), že nie sú povinne poistení v nezamestnanosti, a preto im nemôže vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti.

Sociálna poisťovňa umožňuje elektronický prístup aj Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti – tie subjekty, ktoré uzatvorili dohodu o elektronickej komunikácii, vykazujú zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia prostredníctvom portálu Systém elektronických služieb (SES),

l

poradenstvo pre verejnosť poskytuje Sociálna poisťovňa prostredníctvom svojho Informačno-poradenského centra telefonicky, e-mailami (asi 30-tisíc odpovedí mesačne) aj osobným vybavením občana na kontaktnom mieste (vyše 5-tisíc klientov mesačne) či prostredníctvom webovej stránky www.socpoist.sk, ktorú mesačne navštívi vyše pol milióna občanov.

Cieľom Sociálnej poisťovne je to, aby poistenci chybám predchádzali a vyhli sa tak sankciám, ktoré sú v konečnom dôsledku pre nich drahšie. Sociálna poisťovňa k tomu pravidelne pripravuje vo svojich pobočkách odborné semináre pre zamestnávateľov a živnostníkov.

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE

Prvou podmienkou pre priznanie dávky v nezamestnanosti je zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Druhou podmienkou je získanie potrebnej doby poistenia v nezamestnanosti (najmenej dva roky, t. j. 730 dní v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie). Ak živnostníkovi, resp. inej SZČO vznikne povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie, je povinný platiť poistné iba na tieto druhy poistenia: nemocenské, dôchodkové a poistenie do rezervného fondu solidarity. Poistné na poistenie v nezamestnanosti teda živnostník či iná SZČO povinne neplatí (preto mu ani nemôže vzniknúť nárok na dávku v nezamestnanosti automaticky). Na druhej strane má však možnosť platiť si poistenie v nezamestnanosti ako dobrovoľne poistená osoba. Aby živnostníkovi či inej SZČO vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, musí byť teda na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a získať najmenej 730 dní dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti v posledných troch rokoch pred zaradením

46

Aké nové e-služby pripravuje Sociálna poisťovňa pre klientov v roku 2016? Od januára 2016 Sociálna poisťovňa bude aplikovať novú elektronickú službu pre zamestnávateľov. Namiesto doterajšieho zasielania tlačív evidenčných listov dôchodkového poistenia v papierovej forme budú zamestnávatelia môcť od 4. januára 2016 zasielať evidenčné listy dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovni elektronicky, podobne ako v súčasnosti zasielajú výkazy poistného a príspevkov. To znamená, že zamestnávatelia budú môcť využiť manuálny vstup na vyplnenie evidenčného listu dôchodkového poistenia alebo odoslať XML súbor. Schéma XML súboru je zverejnená na stránkach SES – Rozhranie (XML schémy) na adrese https://esluzby.socpoist.sk/ezuf/poist.jsp. Prístup k tejto novej elektronickej službe Sociálna poisťovňa automaticky pridelí klientom elektronických služieb Sociálnej poisťovne s oprávnením na odosielanie výkazov poistného a príspevkov. Zamestnávatelia teda nebudú povinní zabezpečovať si nové prístupy k elektronickým službám Sociálnej poisťovne, ale môžu využívať už pridelené prístupové práva. Sociálna poisťovňa taktiež pripravuje novú e-službu občanom, pričom bude informovať zamestnancov, ktorí dostávajú minimálne mzdy, o tom, koľko za nich odvádza zamestnávateľ na účely sociálneho poistenia, zamestnanec si tak bude môcť skonfrontovať túto informáciu s údajmi od zamestnávateľa.

Novinka v daňovej pohotovosti – najčastejšie otázky, ktoré sa opakovane pýtate našich odborných poradcov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu www.danovecentrum.sk a získajte on-line prístup do daňovej pohotovosti.

Odvody do fondov a sociálna pomoc Sú E-služby poskytované Sociálnou poisťovňou dostatočne bezpečné? Do systému elektronických služieb SP boli integrované mechanizmy, ktorých úlohou je chrániť integritu, dôvernosť a dostupnosť prenášaných údajov. Každý klient elektronických služieb SP je povinný dodržiavať pravidlá používania elektronických služieb SP, predovšetkým pri používaní autentifikačných údajov, bezpečnostného predmetu a odosielaní elektronických dokumentov. Prístup do systému elektronických služieb SP, identifikačné a autentifikačné údaje, ako i bezpečnostné predmety sú neprenosné a prideľuje ich Sociálna poisťovňa. Elektronickým ochranným kódom môže byť kód, vygenerovaný jednocestnou funkciou z obsahu dokumentu, času a ďalších údajov, chránený šifrovacím kľúčom, elektronický podpis, vygenerovaný bezpečnostným predmetom z obsahu dokumentu, času a ďalších údajov, chránený šifrovacím kľúčom alebo zaručený elektronický podpis, vygenerovaný bezpečnostným predmetom z obsahu dokumentu, času a ďalších údajov, chránený šifrovacím kľúčom. Každý elektronický dokument odosielaný do systému elektronických služieb SP musí byť pred odoslaním označený elektronickým ochranným kódom, ktorý je určený na kontrolu neporušenosti dokumentu a preukázanie autorstva odosielaného dokumentu.

do tejto evidencie, pričom poistenie musí mať aj zaplatené včas a v správnej sume. Ak si živnostník neplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti ako dobrovoľne poistená osoba, po ukončení živnosti mu nárok na dávku v nezamestnanosti nevznikne.

POZNÁMKA Kód je vygenerovaný na základe údajov špecifických klientovi elektronických služieb SP a vlastníctva bezpečnostného predmetu. Sociálna poisťovňa si vyhradzuje právo určiť, ktorý bezpečnostný predmet je možné v rámci systému elektronických služieb SP používať. Aktuálny zoznam bezpečnostných predmetov, ktoré je možné v systéme elektronických služieb SP používať, je zverejnený na internetovej stránke elektronických služieb SP a na informačných tabuliach v pobočkách Sociálnej poisťovne.

Ako nahlásiť problémy súvisiace s využívaním e-služieb Sociálnej poisťovne? Problémy s využívaním elektronických služieb Sociálnej poisťovne sa nahlasujú prostredníctvom „Kontaktného formulára“, ktorý je umiestnený na stránke SP, pričom je potrebné uviesť podrobný popis problému s konkrétnymi údajmi.

Ako sa dá skontrolovať, či bol dokument odoslaný a akceptovaný? Všetky odoslané a uložené e-dokumenty je možné prezerať v prehľadoch, ak sú dokumenty akceptované, systém ich po 2 hod. odošle na nočné spracovanie do registra Sociálnej poisťovne, kde je dokument spracovaný do cca 24 hod.

Akým spôsobom sa dá stornovať e-dokument? Akýkoľvek podaný dokument sa dá stornovať len vtedy, ak sa nachádza v stave akceptovania ako „Neakceptovaný“ alebo v stave spracovania „Nespracovaný“. V prehľadoch je potom potrebné otvoriť dokument, ktorý chceme stornovať, a kliknúť na tlačidlo „Stornovať dokument“, systém si vypýta kód z Grid karty, po správnom zadaní údajov z Grid karty stornuje dokument. Stav dokumentu je potrebné skontrolovať v prehľadoch, stav sa zmení na „Stornovaný“ a „Vrátený“.

Záver Zvyšovanie kvality elektronizácie služieb štátnej správy v súčasnej dobe vedie k lepšej pripravenosti informačnej spoločnosti a ku zvyšovaniu konkurencieschopnosti krajiny na globálnej úrovni. Systém elektronického zberu údajov poskytuje služby zabezpečujúce elektronickú výmenu informácií medzi Sociálnou poisťovňou a jej klientmi – zamestnávateľmi a zamestnancami v rámci pravidelného spracovania agendy sociálneho poistenia. Ďalšími externými používateľmi sú pracovníci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, Inšpektorátu práce a pracovníci miest a obcí, ktorí majú prístup k vybraným informáciám o poistencoch a odvádzateľoch poistného. doc. Ing. Dagmar Hrašková, PhD.

1/2016

ZDROJ: https://esluzby.socpoist.sk/, www.socpoist.sk/aktuality

SOCIÁLNA POISŤOVŇA INFORMUJE Zamestnávateľ môže prihlásiť zamestnanca s novou odvodovou úľavou e-mailom Z dôvodu finalizácie testovania prevádzky systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, bude možné zaslanie Registračného listu fyzickej osoby pre nový typ zamestnanca s odvodovou úľavou, t. j. typ zamestnanca 18, dňa 16. 12. 2015 vo večerných hodinách. Dovtedy je potrebné využiť formu predbežného prihlásenia/odhlásenia zamestnancov. Zamestnávateľ tak môže zamestnanca prihlásiť alebo odhlásiť e-mailom, prípadne faxom. Zamestnávateľ vyplní tlačivo Prihlásenie/ Odhlásenie zamestnanca a odošle ho ako prílohu e-mailu na adresu [email protected] (alebo faxom na čísla +421 906 171 865, +421 906 171 723). V prípade vyššieho počtu zamestnancov použije zamestnávateľ ďalšiu stranu. Údaje je potrebné najneskôr do troch dní potvrdiť predložením vyplneného Registračného listu FO Sociálnej poisťovni. Toto zamestnávateľ potvrdí elektronickou formou cez už dostupný systém elektronických služieb alebo papierovou formou.

47

48

PLÁNOVACÍ KALENDÁR NA ROK 2016 1. polrok 2016

2. polrok 2016 DNI TÝŽDŇOV

MESIAC

1

Daňová TV – novinka na www.danovecentrum.sk – nové videočlánky, videopríklady z praxe a videorozhodnutia súdov. Vyskúšajte bezplatné testovanie produktu www.danovecentrum.sk a získajte on-line prístup k daňovej TV.

2

3

4

5

6

P

4 11 18 25 1 8 15 22 29

U

5 12 19 26 2 9 16 23

S

6 13 20 27 3 10 17 24

Š

P

S

N

7 14 21 28 4 11 18 25

1 8 15 22 29 5 12 19 26

2 9 16 23 30 6 13 20 27

3 10 17 24 31 7 14 21 28

7 14 21 28

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

3 10 17 24 31

4 11 18 25

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

2 9 16 23 30 6 13 20 27

3 10 17 24 31 7 14 21 28

TÝŽDEŇ

4 11 18 25

1 8 15 22 29

5 12 19 26

2 9 16 23 30

číslo prac. dní číslo

6 13 20 27

3 10 17 24

4 11 18 25

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

1 8 15 22 29

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

3 10 17 24

4 11 18 25

5 12 19 26

DEKÁDA

0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 9 10 11 12 13

4 5 5 5 5 5 5 5 1 4 5 5 4 3

13 14 15 16 17

1 5 5 5 5

17 18 19 20 21 22 22 23 24 25 26

0 5 5 5 5 2 3 5 5 5 4

MESIAC pracovných

prac. dní

1

4

2 3

8 7

4 5

8 7

dní 19 + 2*

hodín

ŠTVRŤROK

POLROK

prac. dní

prac. dní

hodín

hodín

DNI TÝŽDŇOV MESIAC

152 168** 7 142,5 157,5**

I. 61 +4*

168 21

8

157,5 6

6

488 520**

7 8

8 6

9

7

157,5 172,5**

10

6

168

21 + 2*

168 184**

457,5 487,5**

8 7

157,5

7 8

10

II. 65 945 975**

176 13 14

9

1008 1040**

21 11 12

I. 126 +4*

22

11

165 520

15

7

16

8

P

U

S

22 17 18

6 8

12

165

P

S

N

7 14 21 28 4 11 18 25

1 8 15 22 29 5 12 19 26

2 9 16 23 30 6 13 20 27

3 10 17 24 31 7 14 21 28

5 12 19 26 2 9 16 23 30

6 13 20 27 3 10 17 24 31

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

3 10 17 24 31

4 11 18 25

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

5 12 19 26

6 13 20 27

7 14 21 28

487,5 176

Š

4 11 18 25 1 8 15 22 29

7 14 21 28

TÝŽDEŇ

3 10 17 24

1 8 15 22 9

4 11 18 25

2 9 16 23 30

3 10 17 24

4 11 18 25

1 8 15 22 29

2 9 16 23 30

5 12 19 26

3 10 17 24 31

6 13 20 27

4 11 18 25

DEKÁDA

číslo prac. dní číslo 26 27 28 29 30 31 32 33 34 35

1 4 5 5 5 5 5 5 5 2

35 36 37 38 39 39 40 41 42 43 44 44 45 46 47 48

1 5 4 5 5 0 5 5 5 5 1 3 5 4 5 3

48 49 50 51 52

2 5 5 5 4

prac. dní

19

5

20 21

8 7

22 23

8 7

24

–

Deň vzniku Slovenskej republiky (ŠS)

29. august

–

výročie SNP (ŠS)

–

Deň Ústavy Slovenskej republiky (ŠS)

15. september –

Sedembolestná Panna Mária (DDPP)

6. január

–

Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov) (DDPP)

1. september

25. marec

–

Veľký piatok (DDPP)

1. november

–

sviatok Všetkých svätých (DDPP)

28. marec

–

Veľkonočný pondelok (DDPP)

17. november

–

Deň boja za slobodu a demokraciu (ŠS)

1. máj

–

Sviatok práce (DDPP)

24. december

–

Štedrý deň (DDPP)

8. máj

–

Deň víťazstva nad fašizmom (DDPP)

25. december

–

prvý sviatok vianočný (DDPP)

5. júl

–

sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda (ŠS)

26. december

–

druhý sviatok vianočný (DDPP)

ŠTVRŤROK

POLROK

prac. dní

prac. dní

dní

hodín

hodín

160 168* 20 + 1*

150 157,5* 176 184*

III. 62 +4*

7

165 172,5*

496 528**

25

6

160 176**

26 27

6 8

28 29

6 8

30

7

31 32

7 5

33

8

34

7

22 +1*

20 +2*

35 36

7 7

II. 124 7*

150 165** 992 1048**

21 157,5

160 176** 20 +2*

21 + 1*

150 165**

168 176** 157,5 165**

Rok má 366 dní, z ktorých je 250 pracovných. Rok má 2 000 pracovných hodín (á 8 hod.) alebo 1 875 pracovných hodín (á 7,5 hod.). *) **)

465 495**

168

Na základe zákona NR SR č. 241/1993 Z. z. v znení zákonov č. 201/1996 Z. z., č. 156/1998 Z. z., č. 285/1999 Z. z., č. 396/2000 Z. z. a č. 442/2001 Z. z. sú v roku 2015 schválené tieto štátne sviatky (ŠS) a ďalšie dni pracovného pokoja (DDPP): 1. január

MESIAC pracovných

Platený sviatok Fond pracovného času vrátane platených sviatkov (pri 8-hodinovom, resp. 7,5-hodinovom prac. čase)

IV. 62 +3*

496 520**

465 487,5**

930 982,5**

Termín zákonnej povinnosti najneskôr v lehote splatnosti poistného

Charakteristika zákonnej povinnosti

Povinná osoba a zákon v platnom znení

Prihlási zamestnanca do registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjem presiahol 200 €, Zamestnávate¾ ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení Prihlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 písm. d) zákona do registra poistencov a sporite¾ov na nemocenské poistenie, Zamestnávate¾ dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjem presiahol urèenú sumu. § 231 ods. 1 písm. b) bod 7 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. Odhlási zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 zákona z poistenia na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. Zamestnávate¾ zamestnanca pod¾a § 4 ods. 2 zákona z poistenia na dôchodkové poistenie v poboèke Sociálnej poisovne. § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení

deò nasledujúci po zániku poistenia

Odhlási zamestnanca pracujúceho na základe ním urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov z poistenia na úrazové poistenie a garanèné Zamestnávate¾ poistenie v poboèke Sociálnej poisovne. § 231 ods. 1 písm. b) bod 5 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení Odhlási odvodovo zvýhodneného zamestnanca pod¾a § 4 ods. 1 písm. d) zákona z poistenia na úrazové a garanèné poistenie v poboèke Sociálnej Zamestnávate¾ poisovne. § 231 ods. 1 písm. b) bod 6 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení

najneskôr v lehote splatnosti poistného

Odhlási zamestnanca z registra poistencov a sporite¾ov na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesaèný príjem nepresiahol 200 €, Zamestnávate¾ ak ide o fyzické osoby pracujúce na základe nimi urèenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov. § 231 ods. 1 písm. b) bod 2 a bod 3 zákona è. 461/2003 Z. z. Zamestnávate¾ je povinný túto zmenu oznamova výluène elektronicky. o sociálnom poistení

do 8 dní

Oznámi poboèke Sociálnej poisovne platobnú neschopnos zamestnávate¾a.

Zamestnávate¾, predbený správca konkurznej podstaty, resp. správca konkurznej podstaty § 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

do 10 pracovných dní

Oznámi poboèke Sociálnej poisovne všetky informácie súvisiace s poskytnutím dávky garanèného poistenia. Súèasne predloi aj potvrdenie o nárokoch zamestnanca z pracovného pomeru.

Zamestnávate¾, predbený správca konkurznej podstaty, resp. správca konkurznej podstaty § 234 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

do 10. 2. 2016

Zamestnávate¾ Vystavi a doruèi zamestnancovi potvrdenie o zdanite¾ných príjmoch FO zo závislej èinnosti, ktorý iada o vykonanie roèného zúètovania za rok 2015 iného § 39 ods. 5 písm. b) zákona è. 595/2003 Z. z. zamestnávate¾a, ak zamestnanec poiada o vystavenie dokladu najneskôr do 5. februára 2016. o dani z príjmov Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmov za január 2016 s uvedením variabilného, Zamestnávate¾ konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné poistenie. § 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Výkaz zamestnávate¾a zasla do zdravotnej poisovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov.

do výplatného termínu

do 5 dní po výplatnom termíne

do 15. 2. 2016

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávate¾om s uvedením variabilného a špecifického symbolu pod¾a § 142 ods. 7 zákona z príjmov za január 2016. Zamestnávate¾ V lehote splatnosti predloi poboèke SP výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. § 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zamestnávate¾ je povinný odosiela mesaèné výkazy a výkazy príspevkov výluène elektronicky. Tvorba sociálneho fondu vo výške stanovenej zákonom zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúètovaných zamestnancom na výplatu za mesiac január 2016.

Zamestnávate¾ § 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z.

Prevod finanèných prostriedkov sociálneho fondu na osobitný úèet (najneskôr do konca kalendárneho mesiaca).

Zamestnávate¾ § 6 ods. 2 zákona è. 152/1994 Z. z. v znení zákona è. 591/2007 Z. z.

Odvod preddavkov na daò z príjmov zo závislej èinnosti zamestnancov z príjmov za január 2016.

Zamestnávate¾ § 35 ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Odvod dane z príjmov vyberanej zrákou z príjmov vyplatených, poukázaných alebo pripísaných v prospech daòovníkav januári 2016. Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane.

Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba § 43 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Odvod preddavku na zabezpeèenie dane v prípade úhrady vykonanej v januári 2016 v prípade daòovníkov, ktorí nemajú na území SR trvalý pobyt, sídlo ani sa Platite¾ dane – fyzická a právnická osoba tu obvykle nezdrujú, vo výške sadzby dane pod¾a § 15. § 44 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Oznámenie tejto skutoènosti správcovi dane.

do 29. 2. 2016

Právnická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos bola Úhrada preddavkov na daò z príjmov právnických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2016 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti vyššia ako 16 600 € pri pouití platnej sadzby dane pod¾a § 15 zákona o dani z príjmov. § 42 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Fyzická osoba, ktorej posledná známa daòová povinnos bola Úhrada preddavkov na daò z príjmov fyzických osôb (mesaèné preddavky) za mesiac február 2016 vo výške 1/12 poslednej známej daòovej povinnosti zo vyššia ako 16 600 € základu dane zníeného o nezdanite¾né èasti pod¾a § 11 platné v roku 2016 a pri pouití sadzby dane pod¾a § 15 zákona o dani z príjmov. § 34 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho Termín na vyrovnanie rozdielu medzi zaplatenými preddavkami na daò z príjmov právnických osôb, ak zaplatené preddavky sú nišie ako preddavky Právnické osoby vyplývajúce z podaného daòového priznania. po podaní daòového § 42 ods. 9 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov priznania Odvod preddavku na verejné zdravotné poistenie plateného zamestnancom a zamestnávate¾om z príjmov za január 2016, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 29. februára 2016, s uvedením variabilného, konštantného a špecifického symbolu platite¾a preddavku na verejné zdravotné Zamestnávate¾ poistenie. § 17 ods. 1 zákona è. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení Výkaz zamestnávate¾a zasla do zdravotnej poisovne do troch dní odo dòa splatnosti preddavkov. do 29. 2. 2016

Odvod poistného na nemocenské, dôchodkové, úrazové a garanèné poistenie, odvod poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného Zamestnávate¾ fondu solidarity plateného zamestnancom a zamestnávate¾om s uvedením variabilného a špecifického symbolu z príjmov pod¾a § 142 ods. 7 zákona § 143 ods. 2 zákona è. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení za január 2016, ak nie je pevne stanovený termín výplat a boli vyplatené do 29. februára 2016. Predloenie preh¾adu o zrazených a odvedených preddavkoch na daò z príjmov zo závislej èinnosti, o zamestnaneckej prémii a o daòovom bonuse za Zamestnávate¾ január 2016. § 49 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Po uplynutí mesiaca: – v ktorom bolo získané povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, – v ktorom sa zaèala vykonáva iná samostatná zárobková èinnos alebo – v ktorom bola prenajatá nehnute¾nos, poiada správcu dane o registráciu.

Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba § 49a ods. 1 a 2 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnos zráa daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò z príjmov vybera, poiada správcu dane Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba o registráciu ako platite¾ dane. § 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov Registraèná a oznamovacia povinnos pod¾a tohto ustanovenia sa nevzahuje na platite¾a dane uvedeného v § 43 ods. 17. do konca nasledujúceho Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnos zráa daò z príjmov alebo preddavky na daò, alebo daò z príjmov vybera, oznámi miestne príslušnému Registrovaná fyzická a právnická osoba kalendárneho mesiaca správcovi dane zmeny v registrácii – skutoènos, e registrovaná fyzická alebo právnická osoba sa stala platite¾om dane. § 49a ods. 3 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

do 15 dní

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, poiada správcu dane o registráciu.

Daòový subjekt – fyzická a právnická osoba § 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareò, oznámi miestne príslušnému správcovi dane vznik stálej prevádzkarne.

Registrovaná fyzická a právnická osoba § 49a ods. 5 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Po uplynutí mesiaca, v ktorom nastali zmeny, oznámi správcovi dane zmenu oznámených a zaregistrovaných údajov, najmä zánik daòovej povinnosti.

Registrovaná fyzická a právnická osoba § 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Po uplynutí mesiaca, v ktorom došlo k zrušeniu registrácie, oznámi správcovi dane zrušenie registrácie. Do 15 dní odo dòa doruèenia rozhodnutia o zrušení registrácie vráti správcovi dane osvedèenie o registrácii.

Registrovaná fyzická a právnická osoba § 49a ods. 6 zákona è. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Oznámi ivnostenskému úradu ustanovenie zodpovedného zástupcu, ako aj ukonèenie výkonu jeho funkcie.

Podnikate¾ – fyzická aj právnická osoba § 11 ods. 9 zákona è. 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikaní

DAŇOVÉ PRIZNANIE KROK ZA KROKOM NA NOVOM TLAČIVE

'DŁRYpSUL]QDQLHNGDQL]SUtMPRYSUiYQLFNëFK RV{E]DURNDSRGDQLH~ÿWRYQHM]iYLHUN\ Okruhy školenia: ɵ ,QIRUPiFLHNSRGDQLXD]RVWDYHQLX~ÿWRYQHM]iYLHUN\D]DGHÀQRYDQLHYHĹNRVWQëFK NULWpULtSUH~ÿWRYQpMHGQRWN\YSO\YQD]RVWDYHQLH~ÿWRYQHM]iYLHUN\ ɵ =DGHÀQRYDQLHRVRE\NWRUiMHSRYLQQiSRGDŘ'3 ɵ .RPSOH[QëSUtNODGQDULHäHQLHY\SOQHQLDGDŁRYpKRSUL]QDQLD]DURN ɵ 8SODWQHQLHRGSLVRYYGDŁRYRPSUL]QDQt ɵ ÓURN\DNRGDŁRYëYëGDYRNYSUtSDGHSRVN\WQXWLDRG]iYLVOëFKRV{E ɵ 0HWyGD]iSRÿWXDY\ŁDWLDSULSUtMPRFK]R]GURMRYY]DKUDQLÿt ɵ 8SODWQHQLHGDŁRYHMVWUDW\DY\SOQHQLHYGDŁRYRPSUL]QDQt ɵ 9ëSRÿHWGDŁRYHMOLFHQFLHD]DGHÀQRYDQLHSRGPLHQRNGDŁRYHMOLFHQFLH ɵ =DSRÿtWDQLHGDŁRYHMOLFHQFLH ɵ 8UÿHQLHGDŁRYHMSRYLQQRVWLQD~ÿHO\YëSRÿWX SUHGGDYNRYQDGDŁ]SUtMPRY ɵ =iYLVOpRVRE\YWX]HPVNXDY\SOQHQLHLQIRUPiFLt YGDŁRYRPSUL]QDQt ɵ $VLJQDÿQiGDŁSUHQH]LVNRYpRUJDQL]iFLH Viac informácií na ZZZSURÀY]GHODYDQLHVN

7HUPtQ\ 1LWUD  3UHäRY  3RSUDG /HNWRU ,QJ9ODGLPtU2]LPë